Miroslav Hudák 1.D

Miroslav Hudák 1.DMiroslav Hudák 1.D

ObsahObsah

CharakteristikaCharakteristika

ŠtruktúraŠtruktúra

AtmosféraAtmosféra

Magnetické poleMagnetické pole

PrstenecPrstenec

MesiaceMesiace

VýskumVýskum

CharakteristikaJupiterJupiter je najväčšia a je najväčšia a

najhmotnejšia planétanajhmotnejšia planéta

našej Slnečnej sústavy, našej Slnečnej sústavy,

v poradí piata od Slnka.v poradí piata od Slnka.

Od Slnka je vzdialenáOd Slnka je vzdialená

5,2 AU (778,3 miliónov5,2 AU (778,3 miliónov

km) a spolu s ním km) a spolu s ním

predstavujú 99,9 % celej predstavujú 99,9 % celej

hmotnosti slnečnej hmotnosti slnečnej

sústavy. sústavy.

Jupiter obieha okolo Slnka po elipse s Jupiter obieha okolo Slnka po elipse s

excentricitou 0,0485 raz za 11,86 roka, excentricitou 0,0485 raz za 11,86 roka,

priemernou rýchlosťou 13,06 km/s.priemernou rýchlosťou 13,06 km/s.

ŠtruktúraJupiter sa sformoval pravdepodobne ako hviezda. Jupiter sa sformoval pravdepodobne ako hviezda. Pre malú hmotnosť však vo svojom vývoji zastal Pre malú hmotnosť však vo svojom vývoji zastal niekde uprostred.niekde uprostred.Pod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový Pod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový oceán. Hĺbka tekutého vodíka siaha asi do tretiny oceán. Hĺbka tekutého vodíka siaha asi do tretiny planéty. Na dne vodíkového oceána v hĺbkeplanéty. Na dne vodíkového oceána v hĺbkepribližne 40 000 km pod oblakmi, dosahuje tlak približne 40 000 km pod oblakmi, dosahuje tlak 700 000 MPa a teplota je vyššia ako 10 000 °C.700 000 MPa a teplota je vyššia ako 10 000 °C.Vodík za týchto podmienok nadobúda vlastnosti Vodík za týchto podmienok nadobúda vlastnosti kovu. Má takmer pevnú štruktúru a voľné kovu. Má takmer pevnú štruktúru a voľné elektróny.elektróny.Jadro Jupitera je pravdepodobne skalisté , obsahujúce Jadro Jupitera je pravdepodobne skalisté , obsahujúce všetky ťažké prvky. všetky ťažké prvky.

Jupiter v číslach (porovnanie zo Zemou)

PlanétyPlanéty ZemZem JupiterJupiter

Hmotnosť (Zem=1)Hmotnosť (Zem=1) 11 318318

Rovníkový priemerRovníkový priemer 12 756 km12 756 km 142 948 km142 948 km

Objem (Zem=1)Objem (Zem=1) 11 13231323

Stredná hustotaStredná hustota 5,52 5,52 g/cmg/cm33 1,33 1,33 g/cmg/cm33

Gravitačné zrýchlenie na Gravitačné zrýchlenie na povrchupovrchu

9,806659,80665m.s-2 23,64 23,64 m.s-2

Úniková rýchlosť na Úniková rýchlosť na rovníkurovníku

11,2 km/s11,2 km/s 59,48 km/s59,48 km/s

Sklon rotačnej osiSklon rotačnej osi 23,45°23,45° 3,13°3,13°

Doba rotácieDoba rotácie 23,93 h23,93 h 9,92 h9,92 h

Stredná teplota povrchuStredná teplota povrchu 15°C15°C -120°C-120°C

Počet známych prstencovPočet známych prstencov 00 11

Počet mesiacovPočet mesiacov 11 1616

Afélium (v miliónoch km)Afélium (v miliónoch km) 152,1152,1 815,7815,7

Perihélium Perihélium

(v miliónoch km)(v miliónoch km)

147,1147,1 740,9740,9

Stredná vzdialenosť od Stredná vzdialenosť od Slnka (v miliónoch km)Slnka (v miliónoch km)

149,6149,6 778,3778,3

Stredná dráhová rýchlosťStredná dráhová rýchlosť 29,79 km/s29,79 km/s 13,06 km/s13,06 km/s

Doba obehu (d - pozemský Doba obehu (d - pozemský deň, r – pozemský rok)deň, r – pozemský rok)

365,25636 d365,25636 d 11,86 r11,86 r

Atmosféra

Atmosféra Jupitera je asi 4 000 km hrubá Atmosféra Jupitera je asi 4 000 km hrubá

vrstva oblakov. Ich vrcholy tvorí vodík (86%)vrstva oblakov. Ich vrcholy tvorí vodík (86%)

a hélium (14%) a majú teplotu tekutého a hélium (14%) a majú teplotu tekutého

vzduchu, približne -140°C. Nižšie vrstvy vzduchu, približne -140°C. Nižšie vrstvy

obsahujú asi 1% prímesí z molekúl metánu, obsahujú asi 1% prímesí z molekúl metánu,

amoniaku, deutorovaného metánu, acetylénu, amoniaku, deutorovaného metánu, acetylénu,

etylénu, fosfínu, oxidu kremičitého a vody. etylénu, fosfínu, oxidu kremičitého a vody.

Jupiter, presnejšie, jeho horné Jupiter, presnejšie, jeho horné

vrstvy atmosféry, ktoré vrstvy atmosféry, ktoré

pozorujeme, nerotuje vopozorujeme, nerotuje vo

všetkých oblastiach rovnako všetkých oblastiach rovnako

rýchlo. Kým rovníkový pás rýchlo. Kým rovníkový pás

(široký 15 000 až 20 000 km) (široký 15 000 až 20 000 km)

sa otočí za 9 h 50 min, oblasti sa otočí za 9 h 50 min, oblasti

pri póloch sa otočia raz za pri póloch sa otočia raz za

9 h 56 min. 9 h 56 min.

Veľká červená škvrna

najznámejší útvar najznámejší útvar Jupiterovej atmosféryJupiterovej atmosféry

cirkulačný útvar cirkulačný útvar podobný silnej vírovej podobný silnej vírovej víchrici víchrici

má tvar oválu má tvar oválu s rozmermi 40 000 x s rozmermi 40 000 x 13 00013 000 km a pomaly km a pomaly obieha okolo planétyobieha okolo planéty

okolo svojej osi sa okolo svojej osi sa otočí raz za 6 dníotočí raz za 6 dní

Magnetické pole

Jupiter má zo všetkých planét najsilnejšie Jupiter má zo všetkých planét najsilnejšie

magnetické pole. Jeho intenzita je 10-krát väčšia magnetické pole. Jeho intenzita je 10-krát väčšia

ako intenzita zemského magnetického poľa. ako intenzita zemského magnetického poľa.

Magnetická os Jupitera je od rotačnej osi planéty Magnetická os Jupitera je od rotačnej osi planéty

odklonená asi o 11°. Pôvod magnetického poľa je odklonená asi o 11°. Pôvod magnetického poľa je

rovnaký ako na Zemi. Generuje horovnaký ako na Zemi. Generuje ho

hydromagnetické dynamo tekutého vnútra planéty. hydromagnetické dynamo tekutého vnútra planéty.

Jupiter je zdrojom rádiového žiarenia naJupiter je zdrojom rádiového žiarenia na

milimetrových, centimetrových a metrových milimetrových, centimetrových a metrových

vlnách.vlnách.

Rádiové vlny vo forme impulzov spôsobujú v Rádiové vlny vo forme impulzov spôsobujú v

atmosfére elektrické výboje (blesky).atmosfére elektrické výboje (blesky).

Prstenec

Meno prstenca vzdialenosť šírkaMeno prstenca vzdialenosť šírka

HalovýHalový 92 000 km 30 500 km 92 000 km 30 500 km

Hlavný 122 500 km 6 440 kmHlavný 122 500 km 6 440 km

Vnútorný pavučinový 128 940 km 52 060 kmVnútorný pavučinový 128 940 km 52 060 km

Vonkajší pavučinový 181 000 km 40 000 kmVonkajší pavučinový 181 000 km 40 000 km

Mesiace

Jupiter má 28 doteraz objavených mesiacovJupiter má 28 doteraz objavených mesiacov

(16 oficiálne potvrdených a pomenovaných):(16 oficiálne potvrdených a pomenovaných):

názov mesiaca

rozmer/ priemer

(km)

stredná vzdialenosť od Jupitera (km)

obežná doba

(pozem.dni)

Metis 40 127 969 0,3

Adrastea 25x20x15 128 971 0,3

Amalthea 270x168x150 181 300 0,5

Thebe 110x100x90 221 895 0,7

Io 3 630 421 600 1,8

Európa 3 138 671 000 3,6

Ganymedes 5 268 1 070 300 7,2

Kallisto 4 806 1 883 000 16,7

S/1975 J1 8 7 435 000 130

Leda 16 11 094 000 238,7

Himalia 186 11 480 000 250,6

Lysithea 36 11 720 000 259,2

Elara 76 11 737 000 259

S/2000 J11 4 12 654 000 290

S/2000 J10 3,8 20 375 000 591

S/2000 J3 5,2 20 733 000 605

S/2000 J5 4,4 21 019 000 618

S/2000 J7 6,8 21 162 000 626

Ananke 30 21 200 000 631

S/2000 J9 5 21 734 000 652

S/2000 J4 3,2 21 948 000 661

Carme 40 22 600 000 692

S/2000 J6 3,8 22 806 000 704

Pasiphae 50 23 500 000 735

S/2000 J8 5,4 23 521 000 733

Sinope 36 23 700 000 758

S/2000 J2 5,2 24 164 000 766

S/2000 J1 4,8 24 296 000 774

Pre nás sú zaujímavé najväčšie 4:Pre nás sú zaujímavé najväčšie 4:

Io Európa Ganymedes Kallisto Io Európa Ganymedes Kallisto

Objavil ich v roku 1610 Galileo GalileiObjavil ich v roku 1610 Galileo Galilei(1564-1642).(1564-1642). Tieto tzv. Galileiho mesiace Tieto tzv. Galileiho mesiace rýchle menia svoju polohu voči Jupiteru. rýchle menia svoju polohu voči Jupiteru. Každú noc nám poskytujú niektoré Každú noc nám poskytujú niektoré zo štyroch zaujímavých úkazov:zo štyroch zaujímavých úkazov:

- zatmenie mesiacazatmenie mesiaca- zákryt mesiacazákryt mesiaca- prechod mesiaca pred Jupiterovým kotúčom, prechod mesiaca pred Jupiterovým kotúčom,

sprevádzaný nápadnou čiernou škvrnou na sprevádzaný nápadnou čiernou škvrnou na povrchu planéty – tieňom mesiaca povrchu planéty – tieňom mesiaca

- prechod tieňa mesiaca cez Jupiterov kotúčprechod tieňa mesiaca cez Jupiterov kotúč

Ostatné mesiace Jupitera sú malé objektyOstatné mesiace Jupitera sú malé objekty

zložené z vodného ľadu a skalných fragmentov. zložené z vodného ľadu a skalných fragmentov.

Ich priemer je menší ako 100 km. Ich priemer je menší ako 100 km.

Io

geologicky najaktívnejšie geologicky najaktívnejšie

teleso v slnečnej sústaveteleso v slnečnej sústave

priemer: 3 630 kmpriemer: 3 630 km

hmotnosť: hmotnosť: 8,93.108,93.102222 kg kg

doba obehu: 43 hodín doba obehu: 43 hodín

vzdialenosť od J.:421 600 kmvzdialenosť od J.:421 600 km

hustota: 3,53 hustota: 3,53 g/cm3

Európa

mesiac s povrchom mesiac s povrchom odrážajúcim najviac odrážajúcim najviac dopadnutého svetladopadnutého svetla


hmotnosť: 4,80.10hmotnosť: 4,80.102222 kg kg

doba obehu: 86 hodíndoba obehu: 86 hodín

vzdialeniosť od J.: 671 000 kmvzdialeniosť od J.: 671 000 km


Ganymedes

najväčší mesiac slnečnej najväčší mesiac slnečnej sústavysústavy



doba obehu: 7,2 dňadoba obehu: 7,2 dňa

vzdialeniosť od J.: 1 074 300 kmvzdialeniosť od J.: 1 074 300 km


Kallisto

mesiac s najväčším mesiac s najväčším počtom kráterov na počtom kráterov na povrchupovrchu



doba obehu: 16,7 dňadoba obehu: 16,7 dňa

vzdialeniosť od J.: 1 883 00 kmvzdialeniosť od J.: 1 883 00 km


Výskum

1610: Galileo pozoruje Jupiter a jeho mesiace 1610: Galileo pozoruje Jupiter a jeho mesiace ďalekohľadom ďalekohľadom

1675: Prvé presné merania rýchlosti svetla 1675: Prvé presné merania rýchlosti svetla pomocou určenia času zákrytov Jupiterových pomocou určenia času zákrytov Jupiterových mesiacov (O. Roemer) mesiacov (O. Roemer)

1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru 1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru 1973: Prelet sond Pioneer 1973: Prelet sond Pioneer 1979: Prieskum planéty sondami Voyager; 1979: Prieskum planéty sondami Voyager;

zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy ďalších Jupiterových prstencov a polárnej žiary ďalších Jupiterových prstencov a polárnej žiary

1994: Zrážka kométy 1994: Zrážka kométy

SL9 s JupiteromSL9 s Jupiterom

1995-2003: V tomto období uskutočňovala 1995-2003: V tomto období uskutočňovala sonda Galileo podrobný prieskum sonda Galileo podrobný prieskum mesiacov mesiacov

2000-2003: 30 nových mesiacov 2000-2003: 30 nových mesiacov objavených z Havajských ostrovov objavených z Havajských ostrovov

Zdroje

Astronomická encyklopédia Vesmír 1Astronomická encyklopédia Vesmír 1

(1. vydanie, 2002)(1. vydanie, 2002)http://www.astro.pef.zcu.czhttp://sk.wikipedia.org

Documents

Miroslav Hudák 1.D