Mladý technik

Burza informácií o stredných

školách

Naša stredná škola sa zúčastnila 4. decembra 2013

v Liptovskom Mikuláši na burze informácií. Robila

reklamu našej školy, aby prilákala nových študentov,

ako aj ostatné stredné školy z Ruţomberka a okolia.

V ranných hodinách si kaţdá škola spravila svoj vlastný

stánok, kde mohla podávať informácie o škole ţiakom

základných škôl a ich rodičom.

Po dokončení stánkov nasledovalo slávnostné otvorenie

burzy, po ktorom sa ţiaci stredných škôl vrátili

k svojim stánkom a mohli sa venovať záujemcom, ktorí

chceli získať informácie o danej strednej škole.

Reprezentanti stredných škôl sa navzájom zoznamovali

a zisťovali zaujímavé informácie aj o iných stredných

školách. Burza sa končila o 17:00 hod. Študenti

stredných škôl si pobalili stánky a spokojne s pocitom

dobre odvedenej práce odchádzali domov .

A. Vančová – III. AK

Školské kolo SOČ

Dňa 13. februára 2014 sa na škole uskutočnilo Školské kolo SOČ, na

ktorom 15 študentov prezentovalo svoje práce pred hodnotiacou

komisiou v zloţení: Ing. Kyseľová A., Ing. Jarabová Z. a Ing.

Moravčík P.

Po otvorení SOČ metodičkou Ing. Kyseľovou dostali študenti priestor

na obhajobu prác.

Z 15 prác komisia rozhodla, ţe 5 študentom odporučila práce

obhajovať na MS ako vlastný projekt.

Boli by sme radi, keby aj v budúcom školskom roku sa našli študenti,

ktorí sa rozhodnú zapojiť do SOČ.

Ing. Kyseľová Anna

okresná metodička SOČ

1.máj- Sviatok práce

Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich.

Uznesenie o oslavách prijal kongres II. internacionály

v roku 1889 v Paríţi na pamäť všeobecného štrajku

a masových demonštrácií CHICAGSKÝCH robotníkov,

ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný

čas. V roku 1886 sa všade v USA- od New Yorku po

San Francisco zdvihla vlna demonštrácií.

Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo

1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte

dva dni, ale 3. mája vyuţila polícia stretnutie

štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do

robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat

ťaţko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu

rozpútali úrady v celých USA boj proti robotníckemu

hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku ČSR bol od roku

1919 1. máj vyhlásený za ŠTÁTNY SVIATOK.

Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti

nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich.

G. Michalka – IV. AK

8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom

8. máj je 128. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 237

dní. Meniny má Ingrid. Slávi sa viacero významných udalostí:

o Deň víťazstva nad fašizmom

o Deň Červeného kríža, od roku 1948

o Svetový deň chôdze

8. máj pripomína Európe 65 rokov od konca hrôz druhej svetovej vojny.

Kapituláciou nemeckého agresora sa skončila takmer šesťročná neutíchajúca

vojna, ktorá sa do dejín zapísala brutálnymi vraţdami, genocídou a desiatkami

miliónov zbytočných obetí. Koniec vojny, ktorá výrazne zasiahla aj územie

Slovenska a do našich dejín nakreslila hrubú čiernu čiaru.

Ţidia v koncentračných táboroch. Mnohí z nich boli deportovaní zo Slovenska.

Slovensko zaţívalo v časoch II. sv. vojny svoje najtemnejšie obdobie, ktoré

dokonca predurčilo aj 40 rokov socializmu. Prvýkrát v histórii sa Slovákom

podarilo zaloţenie vlastného štátu- Slovenskej republiky. Namiesto osláv je však

namieste poľutovanie. Na čele prvého slovenského štátu stál klero-fašista Jozef

Tiso, ktorý bol po skončení vojny popravený za prečiny proti ľudskosti.

L. Mirjanský – IV. AK

„Nezávislí, závislými“

Problémom takmer vo všetkých štátoch sú drogovo závislé deti

a mladí ľudia. Všetci dobre vieme, ţe drogy škodia nielen uţívateľom,

ale dotýkajú sa často aj ich rodín a ľudí, s ktorými sa uţívateľ stretáva.

Podľa psychológov a odborníkov vieme, ţe drogovo závislí sú ľudia

poväčšine slabšej povahy.

Deti a dorast často nezvládajú ťaţké ţivotné situácie, ako je napríklad

rozvod rodičov, smrť blízkeho, alebo zlý prospech v škole, prípadne

rodinné a zdravotné problémy. Nájdu sa aj jedinci, ktorým by mohol

kaţdý závidieť ich slávu, peniaze a veľký úspech. Z toho nám

vyplynie otázka, prečo keď majú všetko, si kazia ţivot drogami?

Napríklad kaţdý iste pozná známeho herca Macaulyho Culkina.

Preslávil sa vo filme „Sám doma“.

Uznávaný preslávený, malý, milý chlapček. Keď skončil s kariérou vo

svojich 14. rokoch, uţ sme o ňom nepočuli takmer nič. Po niekoľkých

rokoch sa často objavoval na titulných stránkach rôznych časopisov

pre rôzne alkoholické výstrelky a najmä pre uţívanie drog. Drogovo

závislí nie sú len beţní ,,smrteľníci,, ale aj celebrity a rôzni slávni

ľudia. Často aj na ulici vidíme bezdomovcov, ktorí sú omámení

neznámou látkou. Prečo s tým vôbec ľudia začínajú keď vedia, ţe to

nedopadne nikdy dobre? Málokomu prospelo liečenie. Tak či tak sa

vrátil po liečení domov do toho istého prostredia a partie.

Musíme sa zamyslieť nad sebou... Je dobré začať brať drogy aj

napriek tomu, ţe vieme aké majú následky? Kaţdý raz budeme mať

svojich potomkov, vlastné deti. Chceli by sme aby sme ich nachytali

v detskej izbe ako uţívajú drogy? Určite nie. Preto by sme sa mali

správať tak, aby sme išli príkladom mladším a boli na seba hrdí. Nik

predsa nechce skončiť na ulici len preto, ţe si pokazí ţivot drogami.

Na záver pár fotiek ako niektorí drogovo závislí dopadli. A.

Vančová – III.AK

„Prečo mám rád Slovensko?“

Prečo mám rád Slovensko? Je to jasné! Ako kaţdý správny patriot milujem svoju vlasť,

ako syn svoju matku. Či bude tak či onak, vţdy sa tejto zeme budem drţať zubami nechtami.

Niekto si povie „Čo je to Slovensko?“ Je to len chabý zabudnutý štátik v úpätí hôr,

ktorý sa nemôţe porovnávať s takými veľmocami, ako sú zámorské štáty alebo ozrutné

Rusko. Opak je však pravdou. Slovensko je obkolesené čarokrásnymi horami, lesmi,

studenými kotlinami, z ktorých je počuť ten krásny zvuk zurčiacich potôčikov, ktoré vyúsťujú

v šantivých pramienkoch a všade navôkol vidieť rozmanitosť slovenskej prírody a zvierat.

Všakovaké krásy nášho kraja chodí obdivovať nespočetné mnoţstvo cudzincov, ktorí ich vo

svojej vlasti nenájdu.

Ďalšou vecou pre obdiv sú naši krajania, ktorí svojimi pracovitými rukami veľa

dokázali a môţu tak s čistým svedomím túto zem zanechať svojim ratolestiam. Slováci svojou

silnou vôľou, srdečnosťou, dobrotou, jednotou a priateľskosťou prevyšujú všetkých.

Slovensko je národ malý, ale určite nie zabudnutý. Kaţdý si pamätá, ako sme si vybojovali či

uţ svoju nezávislosť, samostatnosť alebo svoju reč. A to je dôleţité, pretoţe podstatné sú

činy, nie slová. Preto práve tento národ tvorí srdce Európy.

Jednou z najväčších krás Slovenska sú hory, z ktorých tri sú aj symbolom Slovenska

v jeho znaku. Či sú to Tatry alebo iné vŕšky, sú nádherné. Čo i len sa na ne pozrieme, hneď

cítime ten ostrý, studený a zároveň tak jemný čistý vzduch. Keď sa ho nadýchneme, hneď

nám je ľahšie. V kaţdom ročnom období je radosť sa na tie veľhory pozerať, no najkrajšia je

zima, keď ich perinbaba prikryje veľkou bielou perinou. Turisti si tu nájdu svoje, či uţ idú na

horolezeckú túru alebo sa idú len tak poprechádzať do lesa a pozrieť nejaké dubáčiky. V upätí

hôr je nespočetné mnoţstvo jazierok a plies, z ktorých kaţdé jedno nás očarí niečím iným.

Aby boli ľudia šťastní, určite musia navštíviť naše hory, ktoré ich pohladia na duši a dodajú

pokoj vychádzajúci z ich srdca.

Slovensko je výnimočné aj svojím prekrásnym jazykom- slovenčinou. Prešla dlhú cestu,

dlhý boj, ale vydrţala, a to hlavne vďaka hrdým Slovákom, ktorí sa za ňu postavili

a podstúpili nejedno trápenie, len aby ju obhájili. Nakoniec sa im to podarilo, no nebolo to

ľahké, mnohí za ňu poloţili tú najväčšiu cenu - svoj ţivot. Preto si ich ctíme a sme na nich

hrdí, ţe to dokázali. Vďaka nim teraz môţeme počuť v kaţdom kúte Slovenska veľa

krásnych ľudových nárečí typických pre tieto oblasti. Niet pochýb, ţe slovenčina je krásna,

keď jedno slovo vo svetovom jazyku predstavuje mnoho iných okúzľujúcich slov v kaţdej

časti našej domoviny. Nijaké slovo nevyznie tak krásne ako slovo v nárečí kaţdého nášho

regiónu, ktoré sa vryje do pamäte a ostane nás hladiť na duši.

Som hrdý na to, ţe ţijem v takej malebnej krajine a pouţívam taký krásny jazyk. Je

jedno, kam ma nohy ponesú, vţdy si budem pamätať na svoje rodisko, na tú zem, v ktorej

cítim chuť domoviny, kde som vyrástol a stal sa ozajstným Slovákom. Keď sa ma niekto

opýta: „Kto si?,“ hrdo a od srdca mu odpoviem „Som Slovák !“

Marek Víglaš, II.AC

Práca zaslaná na ŢSK do literárnej súťaţe „Prečo mám rád Slovensko?“

Veľká noc

Prípravy na veľkú noc na Slovensku začínajú obyčajne súbeţne s jarným upratovaním

a skrášľovaním domácností rozkvitnutými vetvičkami stromov či bahniatok s farebnými

stuhami. Iba raz za rok a to práve na Veľkú noc sa pečie okrúhly bochníček „paška“. Vo

Veľkonočný pondelok sa otvára priestor pre veľkonočné radovánky, pre korbáčiky spojené

s koledami.

Ďalším slovenským obyčajom je polievať dievčatá vodou, alebo ich hádzať do potokov či

rybníkov. Sleduje sa tým jediný cieľ: odovzdať ţivotodarnú fyzickú a duševnú silu vody

milovanej osobe- dievčaťu. Obdobné polievačky vodou praktikujú i dievčatá vo veľkonočný

utorok. V tento deň môţu vyšibať dievčatá chlapcov. Preto sa tomuto dni hovorí Odplatný

alebo Odvetný utorok. D. Sivák – IV. AK

Autorka maľby: A.Kyseľová

Praktické maturity

Praktických maturitných skúšok sa ţiaci zúčastnili dňa:

24. 4. 2014- Ţiaci II. N

24. 4. – 25. 4. 2014- Ţiaci IV. B

28. 4. 2014- Ţiaci IV. C

9. 5.- 12. 5. 2014 - Ţiaci IV. As

12. 5. 2014- Ţiaci IV.Ak

Všetkým úspešným maturantom srdečne blahoţeláme.

Beseda s poslankyňou EURÓPSKEHO PARLAMENTU

MONIKOU FLAŠÍKOVOU BEŇOVOU

Ţiaci 4. ročníkov maturitných tried a ţiaci 3. ročníkov učebných odborov sa

dňa13. 05. 2014 zúčastnili besedy s poslankyňou M. F. Beňovou, na tému

funkcia členov európskeho parlamentu.

EÚ je otvorená všetkým otvoreným krajinám, ktoré spĺňajú demokratické,

politické a ekonomické kritériá členstva. Postupným rozširovaním (poslednýkrát

v roku 2007) narástol počet členských krajín EÚ zo 6 na 27. V roku 2010 9

ďalších krajín buď rokovalo o členstve (napr. Chorvátsko , Turecko), alebo sa

nachádzalo v rôznych etapách prípravy. 28. členským štátom EÚ sa má stať

Chorvátsko.

Kaţdá zmluva o pristúpení novej krajiny si vyţaduje jednomyseľný súhlas

všetkých členských štátov. Okrem toho EÚ pred kaţdým novým rozšírením

zhodnotí, či dokáţe začleniť nových členov a či jej inštitúcie budú aj naďalej

riadne fungovať.

Rozširovanie EÚ pomohlo posilniť a stabilizovať demokraciu a bezpečnosť

v Európe a zvýšiť jej potenciál pre obchod a hospodársky rast.

Rozlúčka so školou Dňa 16. 05. 2014 sa ţiaci IV. A, IV. B, IV. C a II. N rozlúčili so školou.

Týždeň modrého gombíka

Kaţdý rok v máji organizuje UNICEF Slovensko verejnú zbierku Týţdeň

modrého gombíka. Tento rok tomu bude uţ 10. rokov, čo dobrovoľníci na celom

Slovensku za príspevok ďakujú Modrým náramkom – tohoročným symbolom

zbierky. Výnos z celej zbierky je určený na konkrétnu pomoc ohrozeným

deťom, na zabezpečenie pitnej vody.

Tretí májový týţdeň od 12 . do 18. mája 2014 sa naša škola pod vedením Ing.

Gabriely Hazuchovej zapojila do zbierky pre Ugandu. Vďaka dobrovoľníkom z

našej školy sa dňa 15. mája vydalo do ulíc 6 ţiakov, ktorí v meste ponúkali

modré náramky za dobrovoľný príspevok. I napriek nepriaznivému počasiu sa

im podarilo vyzbierať vyše 40 eur, za čo im patrí naša vďaka. UNICEF má za

cieľ situáciu v Ugande postupne meniť a dosiahnuť, aby sa čistá voda stala

základom ţivota všetkých detí.

Zber pet fliaš a plastových

vrchnáčikov

Naša škola spoločne s inými strednými školami a základnými školami

sa zapojila do súťaţe „Myslite ekologicky“, ktorú zorganizovala

spoločnosť Lidl. Spoločnosť Lidl odmenila školy s najväčším počtom

vyzbieraných fliaš stavbou multifunkčného športového ihriska pre

prvé 3 miesta. Školy ktoré sa umiestnili na 4. – 7. mieste dostali

10 000 eur na rekonštrukciu školských ihrísk a kúpenie športových

potrieb. V priebehu súťaţe od 1. 2. 2014 do 28. 2. 2014 sa na celom

Slovensku vyzbieralo 7 650 000 fliaš.

Naša škola dokopy vyzbierala 5 465.

Študenti, ktorí sa zúčastnili zberu fliaš :

1-Gadač Miroslav 10-Javorka Andrej

2-Lysí Jakub 11-Poledňová Anna

3-Ganobjak Jakub 12-Lobo Peter

4-Hovolka Adam 13-Bystričan Daniel

5-Ovad Šimon 14-Bebjak Róbert

6-Konečný Marek 15-Vančová Andrea

7-Targoš Erik 16-Kraft Lukáš

8-Sládek Milan 17-Gonda Tomáš

9-Veselovský František 18-Huntata Marek

Žiaci umiestnení na prvých piatich miestach získali

z Rady rodičov finančné odmeny.

Naša škola sa zúčastnila aj zberu plastových

vrchnáčikov pre pomoc postihnutým deťom.

Exkurzia na vodnom diele Liptovská Mara

Dňa 14.mája 2014 sa trieda I.AK s Ing. Gabrielou Hazuchovou zúčastnila

odbornej exkurzie na vodnom diele Liptovská Mara.

Ţiaci si mali moţnosť prezrieť elektráreň na vodnom diele. Počas odborného

výkladu sa ţiaci dozvedeli ako vznikala priehrada, jej históriu ako aj súčasné vyuţitie. Po

prehliadke vnútorných priestorov a elektrárne nasledovala prehliadka vodného diela

z múru na vyhliadke a následne aj počítačom monitorované pracovisko, z ktorého je celé

dielo neustále sledované. Ţiaci mali moţnosť diskutovať so zamestnancami na vodnom

diele a poloţiť im otázky, ktoré ich o vodnom diele zaujímali.

VTIPY

Chýba Vám troška smiechu po ťažkých dňoch v škole? Nech sa

páči.

Profesor vraví:

- Dnes vás pustím o štvrť hodinu skôr.

Odchádzajte prosím po tichu, nech nezobudíte niekoho vo

vedľajších učebniach.

Žiaci sú v počítačovej miestnosti a majú za úlohu vyhľadať

zadané veci a vytlačiť ich.

Ozve sa Marika: "Pán učiteľ, môžem ísť na WC, kým sa mi tu niečo vytlačí?

Na strednej škole prváci píšu písomku. Učiteľ zbadá, že jeden žiak má ťahák. Žiak ho

inštinktívne rýchlo schoval a prišiel k nemu učiteľ.

Hľadá ho a učiteľ ho po dôkladnej prehliadke nevie nájsť: "Kam si ho schoval?!"

"To by som aj ja rád vedel...."

Móricko prišiel zo školy domov s mokrými nohavicami od kolien dolu.

- Čo sa ti stalo? Spadol si do potoka? - pýta sa matka.

- Ale, hrali sme sa cez prestávku na psov.

- No a ?

- A ja som bol stĺp...

Janko sa vráti zo školy a vraví mamičke:

Mami, zasa som dostal guľu!

Preboha, a začo ?

Pani učiteľka na jednej strane prs mala nápis Alenka, a ja som sa jej opýtal, ako sa volá tá

druhá koza.

Na hodine dejepisu žiak vyrušuje. Učiteľ si ho zavolá k sebe aj so žiackou, aby mu dal

poznámku. Už píše dátum a zamyslí sa: "Jurko, ty si taký dobrý žiak, tak ti dám pochvalu!"

M. Mydliar – IV. AK

autor: Pav©l

Surovec

značka

sirupov

rakúska

cisárovná užšia doska

vokalizo- vaná

predložka vypro- dukoval

prihovor sa

3. časť

tajničky

zn. amer.

cigariet

ŠPZ Vsetínu

chem. zn.

kyslíka

melódia,

nápev

kancelár.

skratka

značka

kozmetiky

skr. slečny jazero (angl.)

autor: Pav©l

Surovec ťaví kríženec

značka

elektro-

spotre- bičov

pruhované

zvieratá arabský kôň

remíza v

šachu

chem. zn. cínu

52. rímsky

občianske

združenie

nábožnen.

uctievanie

nepustil

televízor

nem.muž.

meno

exitovala

1. časť

tajničky

listnatý strom

nepokrý- val pracuj s

pluhom

plagát (angl.)

zľava z ceny

tovaru

kus siahovice

časť vozidla

sídlo v

Taliansku

MPZ Bolívie

druh revolvera

on (nem.)

sejba, siatie knockout rodič

chlapec

(angl.)

nástroj ženca

metrický karát

ako (básn.)

padnutie chem. zn.

medi

symetrála

prístav (angl.)

autá (angl.)

ruský súhlas podraďov.

spojka

nedaruje 2. časť

tajničky

dotieravý

hmyz

sídlo v

Estónsku krídlo (ved.)

Záver Na príprave časopisu sa podieľali študenti III. AK

a IV.AK triedy, celú úpravu urobila Dominika Frolová-

študentka 4. AK pod vedením pani profesorky

Kyseľovej.

Členovia RR prajú študentom končiacich ročníkov

úspešné ukončenie štúdia na našej škole, ostatným

príjemné preţitie prázdnin a všetkým učiteľom

a zamestnancom príjemné preţitie dovolenky.

Tešíme sa na stretnutie v novom šk. roku 2014/2015.

Členovia Redakčnej rady

Autorka maľby: A. Kyseľová