Monitoring národných indikátorov v oblasti ... - ceit.sk · 3 Výskumná úloha Monitoring národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia Zadávateľ úlohy

Inštitút pre výskum práce a rodinyInstitute for Labour and Family Research

Monitoring národných indikátorov

v oblasti chudoby a

sociálneho vylúčenia

Bratislava, február 2010

Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Daniel Gerbery, PhD

Zadávateľ:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,

Odbor sociálnej inklúzie a pomoci v hmotnej núdzi

Riešitelia: doc. PhDr. Rastislav Bednárik, CSc. PhDr. Bernardína Bodnárová, CSc.

Mgr. Milan Fico

3

Výskumná úloha

Monitoring národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia

Zadávateľ úlohy

MPSVR SR, Odbor sociálnej inklúzie a pomoci v hmotnej núdzi

Zodpovedný riešiteľ

Mgr. Daniel Gerbery, PhD

Spoluautori

PhDr. Bernardína Bodnárová, CSc.

Doc. Rastislav Bednárik, CSc.

Mgr. Milan Fico

Uloţenie výstupu

Inštitút pre výskum práce a rodiny

Forma archivácie

Printová a elektronická

Počet výtlačkov

7

Anotácia

Záverečná správa prináša údaje o výsledkoch monitorovania národných indikátorov v oblasti

chudoby a sociálneho vylúčenia. Ide o prvý monitoring, ktorý bol zrealizovaný na základe

výstupov z pilotného projektu „Vytvorenie národných indikátorov v oblasti chudoby

a sociálneho vylúčenia a návrh spôsobu zabezpečenia ich pravidelného monitorovania“

a predstavuje nový pohľad v súvislosti s hodnotením sociálnej situácie zraniteľných skupín na

Slovensku. Tieto indikátory by mali slúţiť na doplnenie informácií poskytovaných

ukazovateľmi odsúhlasenými na úrovni EÚ. Keďţe ide o výstupy prvého monitoringu, správa

obsahuje aj kritickú reflexiu pouţitej metodológie a vecnej náplne národných indikátorov.

Kľúčové slová: národné indikátory, sociálna inklúzia, chudoba, sociálne vylúčenie

Summary

Final report provides information on results of monitoring of national indicators in an area of

poverty and social exclusion. The report represents the first monitoring of these indicators

which has been carried out on the grounds of pilot project “Establishment of national

indicators on poverty and social exclusion and proposal of their regular monitoring”. It offers

new perspective in relation to the assessment of social situation of vulnerable groups in

Slovakia. The indicators should serve as a source of additional information provided by

indicators agreed upon the EU level. As the report represents the first round of monitoring, it

calls attention also to critical reflection of methodology used in the pilot project and contents

of proposed indicators.

Key words: national indicators, social inclusion, poverty, social exclusion

4

Obsah Úvod 5

Zhrnutie kľúčových zistení 7

Národné indikátory v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia:

výsledky a diskusia 11

Indikátor „Miera nezamestnanosti ľudí do 21 rokov, absolventov ZŠ a SŚ

s ukončený vzdelaním“ 12

Indikátor „Miera extrémnej chudoby detí“ 15

Indikátor „Podiel počtu detí v dolnom kvintile príjmového rozloţenia

na celkovom počte detí“ 17

Indikátor „Počet predškolských zariadení pripadajúcich na deti

v predškolskom veku“ 21

Indikátor „Deti ţijúce v domácnostiach bez zamestnania“ 24

Indikátor „Podiel ţivonarodených detí mladým matkám

z celkového počtu ţivonarodených detí“ 25

Indikátor „Miera sociálneho vylúčenia detí“ 26

Indikátor „Miera dlhodobého zotrvávania na dávke v hmotnej núdzi

a príspevkoch k dávke u osamelých rodičov“ 29

Indikátor „Miera úspešnosti mladých dospelých opúšťajúcich

detský domov na trhu práce“ 30

Indikátor „Miera neukončeného základného vzdelania nezamestnaných osôb“ 31

Indikátor „Podiel veľmi dlhodobej nezamestnanosti na nezamestnanosti“ 33

Indikátor „Počet mikro-regiónov poskytujúcich obmedzenú moţnosť zamestnať sa“ 35

Indikátor „Kapacita útulkov“ 37

Indikátor „Miera rizika chudoby pracujúcich“ 39

Indikátor „Podiel osôb v extrémnej príjmovej chudobe z celkového počtu osôb“ 40

Indikátory vzťahujúce sa k výdavkom na potraviny a na bývanie 41

Indikátor „Nepriaznivé podmienky bývania“ 44

Indikátor „Podiel domácností, pre ktoré bývanie znamená finančnú záťaţ

zo všetkých domácností“ 46

Indikátor „Podiel domácností s nedoplatkami súvisiacimi s bývaním“ 48

Indikátor „Hĺbka chudoby“ 51

Indikátor „Miera nedostupnosti zdravotníckeho vyšetrenia, liečby, zubného vyšetrenia“ 52

Indikátor „Distribúcia príjmov – Pomer príjmov horného a dolného kvintilu (S80/S20)“ 54

Indikátor „Podiel marginálnych okresov z celkového počtu okresov“ 55

Literatúra 59

Príloha I (podrobné údaje k vybraným národným indikátorom) 60

Príloha II (špecifikácia národných indikátorov) 65

5

Úvod

Záverečná správa „Monitoring národných indikátorov chudoby a sociálneho vylúčenia“

prináša súhrn zistení týkajúcich sa národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho

vylúčenia. Ide o prvý monitoring, ktorý bol zrealizovaný na základe výstupov z pilotného

projektu „Vytvorenie národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia

a návrh spôsobu zabezpečenia ich pravidelného monitorovania“ a predstavuje nový pohľad

v súvislosti s hodnotením sociálnej situácie zraniteľných skupín na Slovensku.

Sociálny reporting bol doteraz reprezentovaný predovšetkým pravidelným zverejňovaním

Správy o sociálnej situácii obyvateľstva v SR, ktorá je kaţdoročne publikovaná v gescii

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek jej širokému záberu bol priestor pre

údaje o chudobe a sociálnom vylúčení limitovaný. Navyše, dynamický vývoj politík sociálnej

inklúzie, tak na európskej ako i národnej úrovni, si vyţadoval definovanie a následné

sledovanie čoraz väčšieho počtu ukazovateľov, ako aj hľadanie vzájomných súvislostí.

Jednou z odpovedí na takýto vývoj v EÚ bol vývoj spoločných indikátorov sociálnej inklúzie

(tzv. laekenských indikátorov), ktoré po prvý raz umoţnili aj národným štátom identifikovať

vlastnú pozíciu a interpretovať ju v komparatívnom kontexte. Laekenské indikátory však boli

dizajnované práve pre potreby komparatívneho „benchmarkingu“. Z tohto dôvodu

nezohľadňovali dostatočne špecifiká situácie v jednotlivých členských štátoch. Táto

skutočnosť spolu so zvýšenou dynamikou politík sociálnej inklúzie a nevyhnutnosťou

sledovať dopady ich zmien viedli k zámeru vytvoriť národne indikátory v oblasti chudoby

a sociálneho vylúčenia. Vzhľadom na to bol zrealizovaný vyššie uvedený pilotný projekt

s cieľom rozšíriť súbor primárnych a sekundárnych indikátorov o ukazovatele, ktoré sú na

jednej strane doplnkové voči informáciám pochádzajúcim zo spoločných indikátorov na

úrovni EÚ a na druhej strane poskytujú údaje o ohrozených skupinách a politikách, ktoré sú

charakteristické pre Slovenskú republiku.

Zostava národných indikátorov bola vypracovaná a schválená v roku 2008. Zadávateľom

úlohy bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a na jej realizácií sa podieľal aj

Štatistický úrad. Riešiteľský tím pripravil tri výstupy, ktoré sa týkali teoretického

a metodologického rámca tvorby indikátorov a prehľadu podmienok pre ich tvorbu na

Slovensku (Analytická správa, 2008), definovania zoznamu indikátorov a ich špecifikácie

(Referenčný manuál, 2008) a v neposlednom rade ich pilotného preverenia (Správa

z pilotného prieskumu, 2008). Na základe týchto výstupov bolo Riadiacim výborom

zriadeným na MPSVR odsúhlasených 32 národných indikátorov. Pri kaţdom indikátore bola

poskytnutá definícia, vzorec, zoznam premenných nevyhnutných na kalkuláciu jeho hodnôt,

zdroje údajov (s odkazmi na databázy údajov), triedenia, špecifické indikátory

a v neposlednom rade časový harmonogram dostupnosti údajov. Na základe všetkých týchto

informácií boli pripravené a realizované výpočty hodnôt národných indikátorov, ktoré ponúka

táto monitorovacia správa.

Monitorovacia správa je členená nasledovným spôsobom. Najprv ponúkame zhrnutie

kľúčových zistení, čo pokladáme za veľmi dôleţité vzhľadom na počet národných

indikátorov. Zhrňujúce zistenia ohľadne vývoja hodnôt, naznačených trendov by mali

poskytnúť pohľad na súvislosti, ktoré pri sledovaní jednotlivých indikátorov môţu uniknúť

pozornosti. V druhom kroku správa prináša vypočítané hodnoty národných indikátorov, ich

triedenia a hodnoty špecifických indikátorov (kde boli zadefinované) a ich interpretáciu.

Hneď na úvod je potrebné upozorniť, ţe hodnoty všetkých indikátorov boli kalkulované od

roku 2005 (čo niekedy sťaţuje dôslednejšiu interpretáciu naznačených trendov). Táto

štartovacia čiara bola zvolená preto, lebo práve v tomto roku sa začalo realizovať zisťovanie

6

EU SILC, ktoré je zdrojom dát pre väčšinu ukazovateľov (pouţili sa databázy EU SILC

z rokov 2005 aţ 2008). Pri kaţdom indikátore je štruktúra textu rovnaká: začína opisom

indikátora, jeho významu, definície, pokračuje opisom a interpretáciou hodnôt. Pri drvivej

väčšine indikátorov je prítomná aj časť venovaná metodologickej reflexii, ktorej cieľom bolo

poukázať na potenciálne vecné alebo metodologické ťaţkosti. Predkladaná správa obsahuje aj

prílohy, kde sú uvedené tabuľky obsahujúce väčší počet údajov a prílohy, kde sú uvedené

základné charakteristiky jednotlivých indikátorov.

Záverom, napriek tomu, ţe navrhnutá a schválená zostava národných indikátorov obsahuje

pôvodne 32 ukazovateľov, prekladaná správa neprináša informácie o kaţdom z nich. Jediným

dôvodom je fakt, ţe konštrukcia niektorých národných indikátorov predpokladala vyuţitie

údajov, ktoré v čase prípravy textu neboli k dispozícii. Príkladom môţu byť indikátory

opierajúce sa o aktualizované zisťovanie týkajúce sa ţivotných podmienok rómskych

domácností, prípadne o aktualizáciu Atlasu rómskych komunít. Zoznam týchto indikátorov je

priloţený na konci textu.

Autori monitorovacej správy dúfajú, ţe tento text pomôţe čitateľovi nájsť potrebné

informácie a zároveň ho inšpirovať k ďalšiemu uvaţovaniu o problémoch spojených

s chudobou a sociálnym vylúčením.

7

Zhrnutie kľúčových zistení

Národné indikátory pokrývajú pomerne veľký počet rôznych aspektov chudoby a sociálneho

vylúčenia. Venujú sa príjmovej chudobe kombinovanej s aspektmi materiálnej deprivácie,

sociálnemu vylúčeniu vzťahujúcemu sa k rôznym dimenziám spoločenského ţivota (škola,

bývanie, spotreba, priestorová segregácia). Taktieţ pokrývajú problematiku nezamestnanosti,

prístupu k sluţbám (materské školy, zdravotná starostlivosť), ako aj etnickú dimenziu

chudoby a sociálneho vylúčenia (marginalizované rómske komunity). Všetky tieto

najrôznejšie aspekty boli aplikované na rôzne cieľové skupiny, v nadväznosti na rôzne ciele

v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Vo všeobecnosti ich moţno rozdeliť do

viacerých základných skupín: deti, mladí ľudia, osamelí rodičia, nezamestnaní, rómske

marginalizované komunity, bezdomovci, chudobní/deprivovaní/sociálne vylúčení dospelí,

a v neposlednom rade sa indikátory vzťahujú i k celej populácii.1 Pre lepšiu názornosť

(vzhľadom k počtu národných indikátorov) uvádzame výsledky podľa týchto cieľových

skupín, pričom ich však spojíme do širších kategórií. Budeme si všímať charakter vývoja

hodnôt indikátorov, pričom vychádzame z predpokladu, ţe kaţdý z nich ma jasnú normatívnu

interpretáciu. Znamená to, ţe kaţdý posun v hodnote môţe byť označený ako pozitívna alebo

negatívna zmena (v niektorých prípadoch pokles hodnoty indikátora nemusí znamenať

nevyhnutne pozitívny vývoj). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na jednu skutočnosť:

niektoré časové rady môţu počas sledovaných rokov vykazovať pokles i nárast, čo však môţe

byť skryté za celkovou zmenou medzi rokom 2005 a posledným rokom, keď boli počítané

údaje. Naša interpretácia vychádza z porovnania hodnôt v roku 2005 (ktorý bol zvolený za

východiskový pri všetkých národných indikátoroch) a hodnoty za posledný rok, za ktorý sú

k dispozícii údaje.

Väčšina národných indikátorov týkajúcich sa detskej populácie (pre ktoré boli dostupné

údaje) vykazovala v sledovanom období pozitívny vývoj. Došlo k zníţeniu miery extrémnej

chudoby detí, ktorá odkazuje na kombináciu príjmovej chudoby a materiálnej deprivácie, ako

aj miery sociálneho vylúčenia, ktorá sa zase vzťahuje k oblasti vzdelávania. K oblasti

vzdelávania sa nepriamo vzťahuje aj indikátor ohľadne počtu predškolských zariadení, kde sa

ich počet na počet detí vo vekovej kategórii 3-5 rokov zvýšil. Ako silnú indikáciu zlepšujúcej

sa situácie detskej populácie (to znamená zniţovanie rozsahu populácie vystavenej rizikám)

moţno hodnotiť pokles podielu detí vo veku do 17 rokov v domácnostiach, kde nikto

nepracuje. Výnimkou je len podiel detí v dolnom kvintile na celkovom počte detí, kde medzi

zisťovaniami EU SILC 2005 a EU SILC 2008 došlo k nepatrnému zvýšeniu hodnoty o necelý

percentuálny bod.

Tabuľka: Indikátory zacielené na detskú populáciu

Názov indikátora Vývoj hodnôt Interpretácia Miera extrémnej chudoby detí Pokles podielu z 11,9% (EU SILC

2005) na 2,8 (EU SILC 2008)

Pozitívny vývoj

Podiel detí v dolnom kvintile príjmového rozloţenia

na celkovom počte detí

Pokles podielu z 26,1% (EU SILC

2005) na 26,7% (EU SILC 2008)

Negatívny vývoj

Počet predškolských zariadení pripadajúcich na deti

v predškolskom veku

Nárast počtu z 18,35 v roku 2005

na 18,51 v roku 2008

Pozitívny vývoj

Deti ţijúce v domácnostiach bez zamestnania Pokles podielu 13,9% v roku 2005

na 8,6% v roku 2008

Pozitívny vývoj

Miera sociálneho vylúčenia detí Pokles podielu z 8% (EU SILC

2005) na 6,4% (EU SILC 2007)

Pozitívny vývoj

1 Tento zoznam cieľových skupín nemusí byť konečný. Pri inom pohľade moţno vytvoriť širšie, prípadne uţšie

kategórie, čo by viedlo k inému celkovému počtu cieľových skupín. Napríklad, vo viacerých indikátoroch sa

ako cieľová skupina objavili „nízkopríjmové domácnosti“.

8

Dva indikátory zamerané na mladých ľudí sa týkali ich participácie na trhu práce. Došlo tu tak

pozitívnemu i negatívnemu vývoju. Pozitívny vývoj nastal pri zamestnanosti mladých

absolventov ZŠ a SŠ do 21 rokov. Pri špecificky znevýhodnenej skupine mladých ľudí

z detských domovov máme k dispozícii len údaje za tri roky. Miera úspešnosti mladých

dospelých, ktorí opustili detské domovy, sa medzi rokmi 2006 a 2008 zníţila. Viac menej

stabilné hodnoty moţno vidieť pri porovnaní hodnôt tretieho indikátora týkajúceho sa

mladých ľudí. Podiel ţivonarodených detí mladým matkám sa medzi rokmi 2005 a 2008

zmenil len nepatrne (avšak s medziročným nárastom v rokoch 2006 – 2007).

Tabuľka: Indikátory zacielené na mladých ľudí

Názov indikátora Vývoj hodnôt Interpretácia Miera nezamestnanosti mladých ľudí do 21

rokov, absolventov ZŠ a SŠ s ukončeným

vzdelaním

Pokles podielu u muţov z 40,7% v kvartáli

2005 na 23,8% v štvrtom kvartáli 2008

Pokles podielu u ţien z 41,9% v kvartáli

2005 na 32,9% v štvrtom kvartáli 2008

Pozitívny vývoj

Miera úspešnosti mladých dospelých

opúšťajúcich detský domov na trhu práce

Pokles podielu z 58,2% v roku 2006 na

45,6% v roku 2008

Negatívny vývoj

Podiel ţivonarodených detí mladým

matkám

Pokles podielu z 2,46% v roku 2005 na

2,48% v roku 2008

Stabilita

Podiel osôb s neukončeným vzdelaním sa medzi rokmi 2005 a 2008 zvyšoval, čo v tabuľke

označujeme ako negatívny vývoj (aj keď na druhú stranu, mohlo ísť o výsledok zniţovania

zastúpenia vyšších vzdelanostných kategórií). Opačný trend moţno pozorovať pri veľmi

dlhodobej nezamestnanosti, kde podiel medzi rokmi 2005 a 2008 klesol (avšak so stúpaním

v rokoch 2005-2007). Zniţoval sa aj počet mikroregiónov poskytujúcich obmedzenú moţnosť

zamestnať sa. Pozitívny posun sa odohral i v prípade výskytu chudoby medzi pracujúcimi,

kde došlo v priebehu štyroch rokov k poklesu hodnoty o tri percentuálne body. V zostave

národných indikátorov sa vyskytovali aj ukazovatele, ktoré sa podľa definície vzťahovali

špeciálne len k dospelej populácii (vo veku 18 rokov a viac). To je prípad identifikácie osôb,

ktoré neabsolvovali zdravotnícke alebo zubné vyšetrenie kvôli jeho finančnej alebo

geografickej nedostupnosti. Podiel takýchto dospelých osôb na celkovom počte osôb, ktoré

neabsolvovali lekárske alebo zubné vyšetrenie sa výrazne zníţil. V priebehu štyroch rokov

došlo k poklesu o 19 percentuálnych bodov. Pozitívny vývoj moţno konštatovať aj v prípade

kapacity útulkov pre ľudí bez domova, keď sa počet miest v útulkoch zvýšil z 2,5 na 10 000

obyvateľov v roku 2005 na 3,4 miest v roku 2008.

Tabuľka: Indikátory zacielené na znevýhodnených na trhu práce

Názov indikátora Vývoj hodnôt Interpretácia

Indikátory zacielené na znevýhodnených na

trhu práce

Miera nekončeného základného vzdelania

nezamestnaných osôb

Nárast podielu z 4,5% v roku 2005

na 6,3% v roku 2008

Negatívny vývoj

Podiel veľmi dlhodobej nezamestnanosti na

nezamestnanosti

Pokles podielu z 36,2% v roku

2005 na 33,3% v roku 2008

Pozitívny vývoj

Miera dlhodobého zotrvávania na dávke v hmotnej

núdzi a príspevkoch k dávke u osamelých rodičov

Nárast podielu z 51,8% v roku

2006 na 53,1% v roku 2008

Negatívny vývoj

Počet mikroregiónov poskytujúcich obmedzenú

moţnosť zamestnať sa

Pokles počtu z 35 v roku 2005 na

32 v roku 2008

Pozitívny vývoj

Miera rizika chudoby pracujúcich Pokles podielu z 9% (EU SILC

2005) na 6% (EU SILC 2008)

Pozitívny vývoj

9

Tabuľka: Indikátory zacielené primárne na dospelú populáciu

Miera nedostupnosti zdravotníckeho/

zubného vyšetrenia

Pokles podielu z 44,7% (EU SILC

2005) na 25,3% (EU SILC 2008)

Pozitívny vývoj

Kapacita útulkov Nárast počtu z 2,5 na 10 000

obyvateľov v roku 2005 na 3,4 na

10 000 obyvateľov v roku 2008

Pozitívny vývoj

Popri špecifických cieľových skupinách, definovaných podľa veku (deti, mladí ľudia), podľa

kombinácie rôznych znevýhodnení (dospelí – ľudia bez domova, ľudia, ktorí majú sťaţený

prístup k zdravotnej starostlivosti), či vzťahom k trhu práce sa v zostave národných

indikátorov objavili aj ukazovatele, ktoré si všímali rôzne dimenzie chudoby a sociálneho

vylúčenia, a to na celej populácii. Dva z týchto ukazovateľov sa týkali príjmovej chudoby a tri

podmienok bývania. V rámci zostavy indikátorov bola sledovaná extrémna príjmová chudoba.

Na rozdiel od ukazovateľa „Extrémna chudoba detí“, ktorý kombinoval príjmovú chudobu

s materiálnou depriváciou, tento indikátor sleduje podiel ľudí s ekvivalentným disponibilným

príjmom pod výrazne zníţenou úrovňou štandardnej miery rizika chudoby – 30% mediánu

ekvivalentného príjmu v krajine. Podobne ako pri vývoji celkovej miery chudoby v celej

populácii aj tu moţno identifikovať pozitívny posun. Podobná situácia je aj v prípade

ďalšieho monetárneho ukazovateľa aplikovaného na celú populáciu, ktorým je hĺbka

chudoby. Rozdiel medzi mediánom ekvivalentných príjmov chudobných osôb a hranicou

chudoby sa zníţil z 23% hranice chudoby na 18%. V oblasti podmienok bývania sme

zaznamenali pozitívny posun v hodnotách všetkých troch sledovaných indikátorov. Zníţil sa

podiel domácností, ktoré čelia zníţenej kvalite vnútorných a vonkajších charakteristík

obydlia, podiel domácností, ktoré majú nedoplatky súvisiace s bývaním a do tretice aj podiel

domácností, pre ktorých sa poplatky za bývanie stali veľkou finančnou záťaţou.

Tabuľka: Indikátory zacielené na výskyt chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia v celej

populácii

Názov indikátora Vývoj hodnôt Interpretácia Podiel osôb v extrémnej príjmovej chudobe Pokles podielu z 1,9% (EU SILC

2005) na 1,8% (EU SILC 2008)

Pozitívny vývoj

Hĺbka chudoby Pokles 23% (podľa EU SILC

2005) na 18% (podľa EU SILC

2008)

Pozitívny vývoj

Nepriaznivé podmienky bývania Pokles podielu z 15,7% (EU SILC

2005) na 14,6% (EU SILC 2008)

Pozitívny vývoj

Podiel domácností, pre ktoré bývanie znamená

finančnú záťaţ

Pokles podielu z 10% (podľa EU

SILC 2005) na 6,1% (podľa EU

SILC 2007)

Pozitívny vývoj

Podiel domácností s nedoplatkami súvisiacimi

s bývaním

Pokles podielu z 9,7% (podľa EU

SILC 2005) na 4,1% (podľa EU

SILC 2008)

Pozitívny vývoj

Do poslednej kategórie indikátorov sme zaradili zvyšné ukazovatele, čo však neznamená, ţe

ide o akési „bezprizorné“ indikátory, ktoré by nemohli byť začlenené do spoločného kontextu

s ostatnými. Ako sme však uţ spomenuli v úvode, pre lepšiu prehľadnosť sme indikátory

rozdelili do širšie koncipovaných skupín, aby sme sa vyhli prílišnej fragmentarizácii (s

vedomím, ţe ide len o jednu z moţných perspektív klasifikácie týchto indikátorov). Ako

ukazuje nasledujúca tabuľka, pozitívny smer vývoja moţno identifikovať pri všetkých troch

indikátoroch viaţucich sa na spotrebné výdavky. V období medzi rokmi 2005 a 2008 došlo

k zníţeniu podielu výdavkov nízkopríjmových domácností na potraviny ako aj kumulovaného

podielu výdavkov na potraviny a bývanie na spotrebných výdavkoch. Navyše, zníţil sa aj

10

rozdiel medzi podielmi výdavkov na potraviny u domácností na opačných koncoch

príjmového rozdelenia. Zniţovala sa nielen nerovnosť vo výdavkoch na potraviny, ale aj

celková príjmová nerovnosť, meraná ako pomer príjmov horného a dolného kvintilu. Hodnoty

indikátora „podiel marginálnych okresov z celkového počtu okresov“ v rokoch 2005 a 2008

rástli, čo indikuje zhoršovanie situácie.

Tabuľka: Ostatné indikátory

Názov indikátora Vývoj hodnôt Interpretácia Podiel marginálnych okresov z celkového počtu

okresov

Nárast podielu z 5,1% v roku 2005

na 8,9% v roku 2008

Negatívny vývoj

Podiel výdavkov nízkopríjmových domácností na

potraviny z celkových spotrebných výdavkov


2005 na 31% v roku 2008

Pozitívny vývoj

Nerovnosť vo výdavkoch na potraviny Pokles hodnoty z 0,13 v roku

2005 na 0,12 v roku 2008

Pozitívny vývoj

Podiel výdavkov nízkopríjmových domácností na

potraviny a bývanie z celkových spotrebných

výdavkov


2005 na 68,5% v roku 2008

Pozitívny vývoj

Distribúcia príjmov - Pomer príjmov horného

a dolného kvintilu (S80/S20)

Pokles pomeru z 3,9 (podľa EU

SILC 2005) na 3,4 (podľa EU

SILC 2008)

Pozitívny vývoj

11

Národné indikátory v oblasti chudoby a sociálneho

vylúčenia: výsledky a diskusia

12

Indikátor „Miera nezamestnanosti ľudí do 21 rokov, absolventov ZŠ a SŠ s ukončeným

vzdelaním“2

Opis indikátora

V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie je na Slovensku relatívne vysoká miera

nezamestnanosti ekonomicky aktívnych mladých ľudí. Indikátor sa vzťahuje k špecifickej

cieľovej skupine – mladým ľuďom, ktorí si po absolvovaní základnej či strednej školy

nenájdu prácu. Dolná hranica vekového intervalu je daná skutočnosťou, ţe zákon určuje

povinnú školskú dochádzku do 16 rokov veku. Obmedzenie hornej hranice na 21 rokov

vychádza zase z predpokladu, ţe v tomto veku sa mladí ľudia buď uchytili na vysokej škole

alebo uţ rezignovali na ďalšie vzdelávanie a sú teda k dispozícii na trhu práce. Indikátor je

definovaný „ako podiel nezamestnaných osôb od 16 do 21 rokov so skončenou ZŠ a SŚ

k celkovému počtu ekonomicky aktívnych osôb od 16 do 21 rokov so skončenou ZŠ a SŠ“

(Referenčný manuál, 2008: 9). Hodnoty indikátora sú sledované kvartálne, čo má svoje

opodstatnenie, keďţe počet nezamestnaných absolventov kolíše podľa dátumu ukončenia

štúdia, nástupu do zamestnania a sezónneho charakteru niektorých povolaní. Sledovanie danej

skutočnosti podľa pohlavia umoţňuje zohľadniť pretrvávajúce rodové rozdiely na trhu práce.

Kalkulácia hodnôt národného indikátora je zaloţená na údajoch z Výberových zisťovaní

pracovných síl, ktorých zber sa realizuje štvrťročne. Tieto údaje nie sú beţné dostupné

v publikáciách Štatistického úradu, preto je potrebné ich získať priamo z primárnych údajov

poskytovaných Štatistickým úradom SR (údaje za 4. kvartál predchádzajúceho roku sú

k dispozícii vţdy v máji nasledovného roku). Nasledujúca tabuľka uvádza kvartálne údaje pre

roky 2005-2008. Miera nezamestnanosti mladých muţov s ukončeným základným či

stredoškolským vzdelaním je v poslednom období vyššia neţ 20 % a u mladých ţien sa

v poslednom období pohybuje nad 30 %. Keďţe vývoj miery nezamestnanosti mladých

absolventov a absolventiek sleduje vývoj celkovej miery nezamestnanosti, v priebehu rokov

2005 – 2008, zaznamenávame aj tu klesajúci trend (podobne ako pri celkovej

nezamestnanosti): kým na začiatku roku 2005 sa miera nezamestnanosti pohybovala nad 40%,

o tri roky neskôr to bolo uţ pod 30%.

Tabuľka: Podiel počtu nezamestnaných na počte ekonomicky aktívnych – vo vekovej kategórii

16–21 ročných, s ukončeným základným alebo stredoškolským vzdelaním (%) I.q.2005 II.q.2005 III.q.2005 IV.q.2005 I.q.2006 II.q.2006 III.q.2006 IV.q.2006

Muţi 40,66 40,5 42,74 41,57 39,55 35,19 36,55 31,98

Ţeny 41,94 39,38 44,02 40,94 40,52 36,09 38,16 32,02

Spolu 41,25 40,00 43,31 41,31 39,95 35,57 37,27 32,00

I.q.2007 II.q.2007 III.q.2007 IV.q.2007 I.q.2008 II.q.2008 III.q.2008 IV.q.2008

Muţi 30,3 30,12 28,81 24,17 22,08 22,57 24,42 23,84

Ţeny 27,6 23,29 33,69 33,62 34,3 29,19 32,66 32,49

Spolu 29,15 27,19 30,98 27,89 26,89 25,05 27,39 27,05

Zdroj: ŠÚ SR

Ukazuje sa tieţ, ţe miera nezamestnanosti je obvykle najvyššia v 3. kvartáli daného roku,

kedy na trh práce vstupuje hlavná časť mladých absolventov. Rozdvojenie miery

nezamestnanosti mladých absolventov a absolventiek je očividné aţ od 3. kvartálu 2007.

Zlepšenie situácie na slovenskom trhu práce, ktoré sa prejavilo najmä v roku 2008, sa

premietlo do zníţenia miery nezamestnanosti mladých absolventov. Uţ menej to bolo

badateľné u mladých absolventiek. Bude zaujímavé sledovať, čo sa z hľadiska rodových

2 Ide o indikátor, ktorý je v pôvodne navrhnutej zostave označený číslom 1.

13

rozdielov odohrá v časoch krízy: či bude pokračovať identifikovaný trend, alebo či sa podiel

nezamestnaných mladých absolventov bude pribliţovať podielu medzi mladými

absolventkami.

Pre posúdenie stavu a vývoja daného ukazovateľa je potrebné vziať do úvahy aj celkové počty

nezamestnaných absolventov a absolventiek, kde sa síce ukazuje pokles, avšak kde celkový

počet nezamestnaných absolventov je vyšší neţ počet nezamestnaných absolventiek (čo je

dané celkovo vyšším počtom muţov neţ ţien v tejto vekovej kategórii). Viac informácií

poskytuje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka: Počet nezamestnaných osôb s ukončeným základným alebo stredoškolským vzdelaním

vo veku 16 – 21 rokov I.q.2005 II.q.2005 III.q.2005 IV.q.2005 I.q.2006 II.q.2006 III.q.2006 IV.q.2006

Muţi 29933 28395 31353 32878 28785 23505 25453 22023

Ţeny 26780 22230 25969 22951 20661 18030 21352 16937


Muţi 20424 19940 19408 16783 14717 14856 16369 15289

Ţeny 13899 11570 18209 15137 14827 11503 12343 12310

Zdroj: ŠÚ SR

Pri vyhodnocovaní politických konzekvencií vyplývajúcich z vývoja hodnôt tohto indikátora

treba brať do úvahy aj celkovú situáciu medzi mladými ľuďmi. Väčšina z nich totiţ študuje a

nemá teda bezprostredný záujem vstúpiť na trh práce Tlak na vstup na trh práce zo strany

mladých ľudí vo veku 16 – 21 rokov je podstatne niţší neţ uvádzaných 20 % respektíve 30 %.

Koncom roku 2008 moţno hovoriť o 6,4% nezamestnaných absolventov

a 5,2% nezamestnaných absolventiek na celkových počtov muţov a ţien v danej vekovej

kategórii.

Tabuľka: Podiel nezamestnaných osôb s ukončeným základným alebo stredoškolským

vzdelaním na obyvateľoch vo veku 16 – 21 rokov (%) I.q.2005 II.q.2005 III.q.2005 IV.q.2005 I.q.2006 II.q.2006 III.q.2006 IV.q.2006

Muţi 10,95 10,61 12,01 12,51 11,12 9,26 10,14 8,62

Ţeny 10,23 8,54 10,1 9,05 8,12 7,07 8,36 6,69


Muţi 8,06 7,92 7,87 6,76 5,96 5,76 6,61 6,35

Ţeny 5,55 4,6 7,31 6,24 6,15 4,83 5,19 5,17

Zdroj: ŠÚ SR

Nakoniec, pri analýze širšieho kontextu je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, ţe na trh

práce vo veku 16 – 21 rokov vstupujú aj mladí ľudia bez ukončeného vzdelania, ktorých

podiel na obyvateľstve vo veku 16–21 rokov je u muţov obvykle niečo viac ako 1 % a u ţien

cca 3 %. Zvyčajne len v 3. kvartáli tento podiel stúpne aj u muţov aj u ţien (v rokoch 2005 –

2007 to bolo cca 4 - 6 %, kým v roku 2008 u muţov 1,7% a u ţien 3,3 %). Ich váha oproti

absolventom a absolventkám bez zamestnania je však znateľne niţšia.

14

Tabuľka: Podiel osôb bez ukončeného vzdelania na obyvateľoch vo veku 16–21 rokov (%) I.q.2005 II.q.2005 III.q.2005 IV.q.2005 I.q.2006 II.q.2006 III.q.2006 IV.q.2006

Muţi 2,3 1,2 4,3 1,1 1,1 1,4 4 1,1

Ţeny 2,7 3,3 6,8 4,1 4,5 4,6 5,8 3,3


Muţi 1 1,2 5,1 1,2 1,1 1,6 1,7 1,4

Ţeny 2,3 2,2 5,3 2,5 2,5 2,7 3,3 2,5

Zdroj: ŠÚ SR

Metodologická reflexia

Daný indikátor upozorňuje na znevýhodnenie mladých ľudí so základným či stredoškolským

vzdelaním na trhu práce. Hoci s poklesom celkovej miery nezamestnanosti klesá aj

nezamestnanosť mladých ľudí, predsa len podiel nezamestnaných disponibilných mladých

ľudí (teda tých, ktorí sa ďalej nevzdelávajú) je relatívne vyšší neţ je tomu u strednej či staršej

generácie. Pretrvávanie tohto stavu by mohlo viesť k implementácii špecifických nástrojov

zameraných na podporu vstupu a udrţania sa mladých absolventov na trhu práce (kde by však

hlavný dôraz nemal byť na rekvalifikáciách, keďţe daný mladý človek uţ nejakú kvalifikáciu

má).

15

Indikátor „Miera extrémnej chudoby detí“3

Opis indikátora

Deti patria vo všeobecnosti k skupinám, ktoré musia najčastejšie čeliť ohrozeniu chudobou.

Platí to i pre Slovensko. Miera rizika chudoby, meraná na základe hranice určenej ako 60%

mediánu ekvivalentného národného príjmu, je pre deti do 18 rokov vyššia neţ je priemer za

celú populáciu. V období 2005-2008 sa stále pohybovala na úrovni 17%, a to napriek tomu,

ţe celkovo došlo v priebehu týchto rokov k poklesu výskytu príjmovej chudoby v celej

populácii z 13% na 11%. Podobne, miera rizika chudoby medzi deťmi je vyššia neţ vo

všetkých ostatných vekových skupinách (na porovnanie, výskyt chudoby u mladých ľudí vo

veku 18-24 rokov sa v danom období zníţila zo 16% na 12%). Toto rozloţenie rizík medzi

jednotlivými vekovými skupinami je viac menej stabilné od roku 2005, keď sa začalo

kaţdoročne realizovať zisťovanie EU SILC.

Vidíme teda, ţe problém detskej chudoby patrí medzi naliehavé otázky verejných politík na

Slovensku. Indikátor „Miera extrémnej chudoby detí do 15 rokov“ pokrýva špecifickejšie

prípady nedostatku. Po prvé, vzťahuje sa len k uţšie definovanej skupine detí - k deťom do

15 rokov. Po druhé, vzťahuje sa nielen k príjmovému nedostatku, ale aj k materiálnej

deprivácii, ktorá je tuná meraná ako vynútená absencia predmetov dlhodobej spotreby

a vynútené zhoršenie podmienok bývania (viď zoznam premenných v prílohe). Odklon od

konceptu materiálnej deprivácie, ktorý je pouţívaný na úrovni EÚ a ktorý sa opiera ešte aj

o dimenziu ekonomického zaťaţenia4, je (správne) zdôvodňovaný odkazom na špecifickosť

situácie detskej populácie (Správa z pilotného prieskumu 2008: 30). Je však potrebné

pripomenúť, ţe jedna poloţka (neschopnosť udrţiavať adekvátne teplo v dome/byte), ktorá je

zahrnutá do dimenzie ekonomického zaťaţenia, bola zaradená aj do tohto indikátora. Miera

extrémnej chudoby detí je potom definovaná ako podiel detí nachádzajúcich sa pod hranicou

chudoby a vystavených materiálnej deprivácii na celkovom počte chudobných detí.

Materiálna deprivácia nastáva podľa návrhu indikátora (Referenčný manuál 2008:10) vtedy,

ak domácnosť musí čeliť minimálne trom z piatich nepriaznivých podmienok bývania alebo

(vynútene) nevlastní tri zo štyroch predmetov dlhodobej spotreby.

Tabuľka: Miera extrémnej chudoby detí do 15 rokov (%)

EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 EU SILC 2008

11,9 8,9 8,4 2,8 Zdroj: EU SILC 2005, 2006, 2007, 2008

Podľa EU SILC 2005, na Slovensku ţilo 11,9% detí do 15 rokov, ktoré ţili v extrémnej

chudobe, definovanej vyššie uvedeným spôsobom. Na základe definície indikátora moţno

konštatovať, ţe medzi deťmi do 15 rokov, ktoré sa nachádzali pod hranicou chudoby, bolo

pribliţne dvanásť percent takých, ktoré navyše museli čeliť materiálnej deprivácii v oblasti

bývania alebo disponovania predmetmi dlhodobej spotreby. Nasledujúce tri roky miera

extrémnej chudoby detí do 15 rokov klesala. Najskôr sa zníţila na 8,9% a na 8,4%, potom

nasledoval výrazný prepad hodnoty ukazovateľa na úroveň 2,8%. Zniţovanie miery extrémnej

chudoby detí šlo ruka v ruke so zniţovaním miery „štandardnej“ chudoby v tejto vekovej

kategórii (ale i v celej populácii).


4 Do dimenzie ekonomického zaťaţenia patrí neschopnosť zaplatiť si a) týţdeň dovolenky mimo domu raz

ročne, b) neschopnosť splácať aspoň jednu z nasledujúcich poloţiek - hypotéku alebo nájomné, účty za energie,

nákupy na splátky alebo iné pôţičky, c) jesť kaţdý druhý deň mäso alebo rybu, d) udrţiavať v dome adekvátne

teplo.

16


Indikátor „Miera extrémnej chudoby detí“ ponúka dôleţitý vhľad do štruktúry chudobnej

detskej populácie. Pomáha identifikovať tých, ktorí okrem príjmovej chudoby trpia aj

nedostatkom v materiálnych ţivotných podmienkach. Jeho hodnoty za prvé štyri roky

realizácie zisťovania SILC ukázali, ţe má svoje opodstatnenie. Otázky však môţe vyvolávať

spôsob jeho konštrukcie/definícia. Inšpirácia konceptom materiálnej deprivácie, ktorý vzišiel

z kruhu expertov pri Európskej komisii, je explicitná. Nie je však dostatočne objasnený

spôsob, akým sa dospelo k definícii materiálne deprivovaných detí – konkrétne, prečo sa za

podmienku materiálnej deprivácie povaţuje deprivácia práve na 3 poloţkách z piatich

v oblasti bývania a 3 poloţkách zo štyroch v oblasti predmetov dlhodobej spotreby. Určitú

arbitrárnosť v tomto ohľadne preto odporúčame do budúcnosti (po doplnení časového radu

údajov) vyváţiť podrobnejšími analýzami toho, kadiaľ viesť „hranicu“ pre upadnutie do

materiálnej deprivácie a analýzami jej senzitivity.

17

Indikátor „Podiel počtu detí v dolnom kvintile príjmového rozloţenia na celkovom počte

detí“5

Opis indikátora

Indikátor definuje kategóriu ohrozených detí špecifickým spôsobom, vzťahuje ju k spodným

priečkam príjmovej distribúcie. Rozširuje tak prístupy k definovaniu nízkopríjmových skupín

obyvateľstva, ktoré sú pouţívané v zostave národných indikátorov (štandardná hranica rizika

chudoby aplikovaná pri viacerých národných indikátorov, hranica prvého decilu príjmového

rozloţenia v prípade indikátorov venovaných spotrebným výdavkom). Názov indikátora

neponúka celú informáciu o spôsobe jeho konštrukcie. Definícia obsahuje dôleţitú

špecifikáciu ohľadne veku: indikátor pokrýva len kategóriu detí do 15 rokov (vrátane).

Indikátor je preto definovaný ako podiel počtu detí do 15 rokov (vrátane), ktoré sa nachádzajú

v dolnom kvintile príjmového rozloţenia na celkovom počte detí do 15 rokov (vrátane).

Príjmové rozloţenie je zaloţené na výške ekvivalentného disponibilného príjmu.

EU SILC 2005 ukázal, ţe v dolnom kvintile príjmového rozloţenia sa nachádzala viac neţ

štvrtina detí do 15 rokov (26,1%). V ďalšom roku došlo len k minimálnemu poklesu na

úroveň 25,8% (EU SILC 2006), ktorá zostala viac menej zachovaná aj o rok neskôr (25,9%

podľa EU SILC 2007). EU SILC 2008 priniesol najvyššiu hodnotu ukazovateľa za všetky

štyri sledované roky (26,7%), ktorá sa však výrazne neodkláňa od hodnôt nameraných

v predchádzajúcich rokoch. V priebehu štyroch sledovaných rokov sa hodnota indikátora

zmenila len minimálne, čo môţe mať rôzne vysvetlenia. Avšak bez dlhšieho časového radu

údajov a dodatočných analýz idúcich „za“ hodnoty indikátora (ktoré nie sú cieľom tejto

záverečnej správy) je veľmi ťaţké poskytnúť autoritatívnu interpretáciu.

Tabuľka: Podiel počtu detí v dolnom kvintile príjmového rozloţenia na celkovom počte detí (%)


26,1 25,8 25,9 26,7 Zdroj: EU SILC 2005, 2006, 2007, 2008

Pri indikátore boli zadefinované aj triedenia, a to podľa typu domácnosti a počtu detí

v domácnosti (na tomto mieste povaţujeme za potrebné upozorniť, ţe podľa Referenčného

manuálu triedenie ukazuje štruktúru cieľovej populácie podľa vybranej premennej). Ukazuje

sa, ţe medzi deťmi do 15 rokov nachádzajúcimi sa v dolnom kvintile príjmového rozloţenia,

sú zastúpené najmä deti ţijúce v dvojrodičovských domácnostiach s dvoma závislými deťmi

a domácnostiach s dvoma rodičmi a najmenej troma závislými deťmi.6 Zastúpenie detí

z dvojrodičovských rodín s dvoma závislými deťmi sa v sledovanom období kontinuálne

oslabovalo. Počet detí v dolnom kvintile je výrazne menej sýtený deťmi ţijúcimi

v jednorodičovských domácnostiach a domácnostiach dvoch dospelých s jedným závislým

dieťaťom. Z hľadiska počtu detí v domácností sa v definovanej kategórii vyskytovali najmä

deti z dvojdetných domácností, čo môţe, samozrejme, súvisieť s frekvenciou ich výskytu

v populácii.


6 Kategória „závislé deti“ je sledovaná v rámci EU SILC, „závislé dieťa“ je definované ako „osoba, ktorá je

členom domácnosti a ktorej vek je do 15 rokov vrátane alebo je vo vek od 16 do 24 rokov, ekonomicky

neaktívna a bývajúca aspoň s jedným rodičom“ (Štatistický úrad, 2006: 5).

18

Tabuľka: Triedenie indikátora podľa typu domácnosti a počtu detí v domácnosti (%) EU SILC

2005

EU SILC

2006

EU SILC

2007

EU SILC

2008

Typ domácnosti

1 dospelý a aspoň 1 závislé dieťa 10,3 7,3 6,4 4,5

2 dospelí a 1 závislé dieťa 9,9 7,3 6,8 10,7

2 dospelí a 2 závislé deti 31,8 31,3, 26,1 23,3

2 dospelí a najmenej 3 závislé deti 27,7 30,7 29,0 37,4

Ostatné domácnosti so závislými deťmi 20,3 23,4 31,7 24,1

SPOLU 100,0 100,0 100,0 100,0

Počet detí

1 dieťa 15,8 13,5 13,1 14,2

2 deti 44,4 45,2 37,5 32,8

3 deti 24,1 25,6 26,5 29,8

4 deti a viac 15,7 15,6 22,9 23,2

SPOLU 100,0 100,0 100,0 100,0

Zdroj: EU SILC 2005, 2006, 2007, 2008

Špecifické indikátory

Špecifické indikátory sú tvorené tak, ţe vybranou premennou sa triedi nielen čitateľ (ako pri

beţných triedeniach), ale aj menovateľ (Správa k pilotnému prieskumu, 2008: 139). Indikátor

„Podiel počtu detí v dolnom kvintile príjmového rozloţenia na celkovom počte detí“ je

doplnený o sadu špecifických indikátorov vychádzajúcich zo štyroch premenných: typ

domácnosti, počet detí, región a kraj. V prípade premennej „typ domácnosti“ je moţné

identifikovať 5 špecifických indikátorov, ktoré ukazujú podiel detí do 15 rokov v dolnom

kvintile príjmového rozloţenia ţijúce v určitom type domácnosti na celkovom počte detí do

15 rokov, ktoré ţijú v danom type domácnosti. Na rozdiel od triedenia, ktoré ukazovalo

vnútornú štruktúru celkovej kategórie týchto detí na Slovensku, špecifické indikátory

odkazujú na ich podiel medzi deťmi ţijúcimi v domácnostiach rôzneho zloţenia. Podľa EU

SILC 2008, najvyšší podiel pätnásťročných detí v dolnom kvintile sa nachádza medzi deťmi

z viacdetných domácností, za ktorými nasledujú domácností jedného rodiča. Vývoj v týchto

kategóriách však prebiehal odlišne: kým u detí z jednorodičovských domácností sa podiel

v priebehu štyroch rokoch zníţil o pribliţne 19 percentuálnych bodov, u detí z viacdetných

domácností sa v danom období o takmer rovnaký počet percentuálnych bodov zvýšil.

Tabuľka: Podiel detí do 15 rokov v dolnom kvintile príjmového rozloţenia ţijúcich v špecifickom type

domácnosti na celkovom počte detí do 15 rokov v danom type domácnosti (%)


1 dospelý a aspoň 1

závislé dieťa

52,7 41,2 41,6 33,5

2 dospelí a 1 závislé

dieťa

19,6 14,6 13,5 20,0

2 dospelí a 2 závislé

deti

23,1 23,0 18,5 17,9

2 dospelí a najmenej 3

závislé deti

33,6 40,3 42,1 52,5

Ostatné domácnosti so

závislými deťmi

22,0 21,7 28,6 22,7

Zdroj: EU SILC 2005, 2006, 2007, 2008

V prípade premennej „počet závislých detí v domácnosti“ sú vypočítané štyri špecifické

indikátory. Koncentrácia členov cieľovej skupiny z dolného kvintilu je najvyššia medzi deťmi

z viacdetných domácností. Medzi zisťovaniami EU SILC 2005 a 2008 tu došlo k nárastu

zastúpenia detí v dolnom kvintile, a to signifikantne. Kým podľa EU SILC 2005 bolo medzi

19

15 ročnými deťmi z rodín so štyrmi a viac deťmi 45% takých, ktoré sa nachádzali v dolnom

kvintile, o tri roky neskôr tento podiel predstavoval 62,4%. Berúc do úvahy aj hodnoty, ktoré

vykazujú trojdetné domácnosti, moţno konštatovať, ţe riziko ocitnutia sa na spodných

priečkach príjmovej distribúcie rastie výrazne s počtom detí v domácnosti.

Tabuľka: Podiel detí do 15 rokov v dolnom kvintile príjmového rozloţenia ţijúcich v domácnostiach so

špecifickým počtom detí na celkovom počte detí do 15 rokov v týchto domácnostiach (%)


1 dieťa 19,4 15,5 14,5 16,2

2 deti 24,2 23,9 19,8 18,7

3 deti 29,5 33,2 36,3 40,7

4 deti a viac 44,9 44,8 67,1 62,4

Zdroj: EU SILC 2005, 2006, 2007, 2008

Pri premennej „región“ vznikli štyri špecifické indikátory, ktoré ukazujú podiel detí do 15

rokov v dolnom kvintile ţijúce v určitom regióne SR na celkovom počte detí do 15 rokov

v tomto regióne. Hodnoty týchto indikátorov neprekvapia: najvyšší podiel detí na spodnom

konci príjmovej distribúcie nájdeme na východnom Slovensku. Špecifické indikátory

vychádzajúce z premennej „kraj“ poskytujú diferencovanejší obraz. Ku krajom s najvyšším

podielom detí v spodnom kvintile patrí podľa EU SILC 2008 Prešovský, Trenčiansky a

Košický kraj. Na opačnom konci sa nachádza Bratislavský a Trnavský kraj. Takmer

v ţiadnom z ôsmich v krajov nedošlo v priebehu troch sledovaných rokov k priamočiaremu

vývoju hodnôt. Ak porovnáme len hodnoty získané na základe EU SILC 2005 a EU SILC

2008, vidíme, ţe pokles sa odohral v štyroch krajoch (najvyšší v Prešovskom kraji – takmer

o sedem percentuálnych bodov).

Tabuľka: Špecifické indikátory na základe premennej „región“ a „kraj“ (%) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 EU SILC 2008

Podiel detí do 15 rokov v dolnom kvintile príjmového rozloţenia ţijúcich v regióne SR na celkovom počte

detí do 15 rokov v danom regióne (%)

Bratislavský kraj 19,8 24,4 24,5 16,0

Západné Slovensko 26,1 24,2 21,1 25,4

Stredné Slovensko 21,4 27,1 24,7 26,8

Východné Slovensko 32,5 26,7 32,1 31,4

Podiel detí do 15 rokov v dolnom kvintile príjmového rozloţenia ţijúcich v jednotlivých krajoch SR na

celkovom počte detí do 15 rokov v týchto krajoch (%)


Trnavský kraj 21,1 21,4 16,8 16,8

Trenčiansky kraj 29,5 26,1 18,1 32,2

Nitriansky kraj 27,6 24,9 27,1 25,5

Ţilinský kraj 21,0 24,6 23,5 25,3

Banskobystrický kraj 21,8 30,4 26,3 28,7

Prešovský kraj 39,5 29,2 34,2 32,7

Košický kraj 23,9 23,6 29,4 29,7

Zdroj: EU SILC 2005, 2006, 2007, 2008


Z metodologického hľadiska ponúkame do širšej expertnej diskusie moţnosť, aby sa podiel

detí do 15 rokov v najniţšom kvintile distribúcie ekvivalentných disponibilných príjmov

porovnal s inou hodnotou, ktorá by mu spätne „prepoţičala“ jasnejšiu interpretáciu

prostredníctvom momentu porovnania. V praxi by to napríklad znamenalo porovnať podiel

týchto detí v poslednom a prvom kvintile príjmového rozloţenia. Odporúčame tieţ redukovať

počet špecifických indikátorov, teda počet premenných, od ktorých sa tieto špecifické

indikátory odvodzujú. Prinajmenšom sledovanie hodnôt podľa typu regiónu nedáva

20

z hľadiska teoretického i sociálno-politicky praktického veľký význam. Naopak, zahusťuje

mnoţinu interpretácii a bráni tak zameraniu pozornosti na tie aspekty, kde rozdiely v

hodnotách majú prínos. Ako problematické sa do určitej miery ukazujú aj triedenia. Štruktúra

detí do 15 rokov v spodnom kvintile sledovaná podľa uvedených premenných závisí aj od

zastúpenia jednotlivých typov domácností v populácií. Z tohto dôvodu navrhujeme zamerať

sa len na špecifické indikátory.

21

Indikátor „Počet predškolských zariadení pripadajúcich na deti v predškolskom veku“7

Opis indikátora

Prístupnosť starostlivosti o deti v predškolskom veku mimo okruhu rodiny a širšieho

príbuzenstva sa v poslednej dekáde dostala do centra pozornosti rodinnej politiky. Existuje

konsenzus v tom, ţe starostlivosť o deti v materských školách podporuje návrat rodičov na trh

práce, ţe prispieva k osobnostnému rozvoju detí (v širšej perspektíve podporuje generáciu

ľudského kapitálu v krajine) a v neposlednom rade môţe podporovať procesy sociálneho

začleňovania detí zo znevýhodneného prostredia uţ v rannom veku, čím zlepšuje ich

neskoršie vyhliadky na úspechy v školskom systéme. Práve zniţovanie vplyvu

znevýhodneného prostredia na výsledky detí prostredníctvom predškolskej výchovy je

hlavným argumentom pre sledovanie ponuky zariadení pre deti v tejto vekovej skupine.

Indikátor sleduje „počet materských škôl pripadajúcich na 1000 detí vo veku 3 aţ 5 rokov“

(Referenčný manuál, 2008: 15). Podľa pôvodného návrhu autorov zostavy národných

indikátorov sú pre výpočet indikátora potrebné 2 databázy údajov. Prvou je databáza o počte

materských škôl v Slovenskej republike (vrátane súkromných a cirkevných), ktorá sa

nachádza na webových stránkach Ústavu informácií a prognóz školstva

(http://uips.sk/externe/statisticke-rocenky). Druhou je databáza o počte detí vo veku 3-5 rokov, ktorú

moţno nájsť na stránkach Infostatu (http://www..infostat.sk/slovakpopin/data/agestr.htm). Hodnota

indikátora bola v roku 2005 na úrovni 18,35, v ďalších dvoch rokoch stúpala. V roku 2007

bolo na Slovensku 19 materských škôl na 1000 detí vo veku 3-5 rokov. V roku 2008 došlo

k poklesu tejto hodnoty.

Tabuľka: Počet materských škôl na 1000 detí vo veku 3-5 rokov v SR

Rok Počet MŠ spolu v SR Počet detí v SR vo

veku 3-5 rokov

(Počet MŠ/Počet detí)

x 1000

2005 2 944 160 359 18,35

2006 2 928 155 230 18,86

2007 2 910 152 678 19,05

2008 2 875 155 257 18,51 Zdroj: UIPŠ, Infostat


Napriek tomu, ţe indikátor sa týka témy, ktorá z hľadiska boja proti chudobe a sociálnemu

vylúčeniu patrí k veľmi dôleţitým, moţno vzniesť voči nemu viacero kritických pripomienok.

Predovšetkým, schválený návrh indikátora uvádza aj návrhy na špecifické indikátory (na

úrovni niţších administratívnych celkov), ktoré však zo zdroja uvedeného v Referenčnom

manuáli nemoţno konštruovať. Uvedený zdroj dát totiţ neposkytuje údaje o počte detí vo

veku 3-5 rokov za okresy a kraje. Tie je moţné získať z publikácie Štatistického úradu Vekové

zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky. Publikácia však uvádza počty obyvateľstva podľa

vekových skupín k 31.decembru daného roka, čo vedie pri rovnakom postupe výpočtu

k mierne odlišným hodnotám národného indikátora (viď nasledujúcu tabuľku). Na druhej

strane, vyuţitie tohto zdroja údajov by však umoţnilo aj kalkuláciu špecifických indikátorov

na úrovni krajov a okresov.

Po druhé, na základe konzultácie s expertmi z ÚIPŠ neodporúčame pouţívať pojem

predškolské zariadenia, ale pojem materské školy, ktorý reflektuje ich postavenie vo

vzdelávacej sústave Slovenskej republike.


http://uips.sk/externe/statisticke-rocenkyhttp://www..infostat.sk/slovakpopin/data/agestr.htm

22

Tabuľka: „Počet predškolských zariadení pripadajúcich na deti v predškolskom veku“

s vyuţitím nového zdroja údajov pre vek detí

Rok Počet MŠ spolu v SR Počet detí v SR vo

veku 3-5 rokov

(Počet MŠ/Počet detí)

x 1000

2005 2 944 155 230 18,96

2006 2 928 152 669 19,17

2007 2 910 155 257 18,74

2008 2 875 158 942 18,08 Poznámka: Počet detí vo veku 3-5 rokov pochádza z publikácie „Vekové zloţenie obyvateľstva Slovenskej

republiky 2007. ŠÚ SR“ (k 31.12.2007)

Na = V čase prípravy správy údaje ešte neboli k dispozícii

Po tretie, odporúčame uvaţovať o doplnení uvedeného indikátora indikátorom zaškolenosti

detí vo veku 3-5 rokov v materských školách. Takýto indikátor má vyššiu vypovedaciu

hodnotu vo vzťahu k inkluzívnosti pred-primárneho stupňa vzdelávacieho systému. Ukazuje

reálne vyuţívanie siete materských škôl v danej vekovej skupine. Navyše, ide o ukazovateľ,

ktorý je často pouţívaný aj v medzinárodných komparáciách, čo do budúcnosti umoţňuje

zasadenie vývoja na Slovensku do medzinárodného kontextu. Nový indikátor by mal

nasledovné charakteristiky.

Tabuľka: Návrh nového indikátora

Názov Zaškolenosť detí vo veku 3-5 rokov v materských školách

Definícia Podiel detí vo veku 3-5 rokov, ktoré navštevujú materskú školu, z celkového počtu detí

v danej vekovej kategórii

Zdroj - Databáza o počte MŠ k 15.9., dostupná na http://uips.sk/externe/statisticke-rocenky

- Publikácia ŠÚ SR Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky

Hodnota navrhovaného indikátora za celé územie SR mala v sledovanom období pomerne

vyrovnané hodnoty. V roku 2005 predstavovala 72,7%, v roku 2006 a 2007 dosiahla úroveň

73,1%. Ďalší rok poklesla o viac neţ jeden percentuálny bod. Pohľad na špecifické indikátory

podľa krajov (mieru zaškolenosti na úrovni krajov) však odhaľuje určité rozdiely. V roku

2008 sa od priemernej hodnoty, meranej za celé Slovensko, vychyľovali smerom nadol najmä

hodnoty za Košický (59,2%) a Prešovský kraj (63,6%). Hodnota výrazne nad priemerom za

SR sa objavila v Bratislavskom kraji (86,1%). Viac ako 4/5 mieru zaškolenosti mali kraje

Trnavský (81,6%) a Trenčiansky (81,5%). V ostatných troch krajoch sa hodnota indikátora v

danom roku pohybovala medzi 69% - 77%. Hodnoty indikátora sa líšili nielen medzi

jednotlivými krajmi, ale aj počas sledovaných rokov v rámci jednotlivých krajoch.

Tabuľka: Zaškolenosť deti v MŠ podľa krajov v rokoch 2005 -2008 (%)

Kraj 2005 2006 2007 2008

Bratislavský 91,2 87,8 87,8 86,1

Trnavský 82,0 82,7 82,3 81,6

Trenčiansky 80,0 81,9 81,9 81,5

Nitriansky 76,9 77,3 78,3 76,7

Ţilinský 55,0 72,3 73,1 73,4

Banskobystrický 70,9 71,6 70,1 68,5

Prešovský 64,0 65,1 65,1 63,6

Košický 63,2 62,7 61,4 59,2

SR 72,7 73,1 73,1 71,7 Zdroj: Databáza o počte MŠ k 15.9., dostupná na http://uips.sk/externe/statisticke-rocenky, Publikácia ŠÚ SR

Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky

http://uips.sk/externe/statisticke-rocenkyhttp://uips.sk/externe/statisticke-rocenkyhttp://uips.sk/externe/statisticke-rocenky

23

Výraznejšie rozdiely v zaškolenosti detí vo veku 3-5 rokov v materských školách je moţné

sledovať aţ na úrovni okresov. V roku 2008 bola najvyššia miera zaškolenosti detí v tejto

vekovej skupine v okrese Bratislava I (97,8%), najniţšia v okrese Medzilaborce (45,2%).

Detailné údaje o zaškolenosti detí v jednotlivých okresoch obsahuje tabuľka uvedená

v prílohe. Na tomto mieste len konštatujeme, ţe v sledovanom období sa vyskytli výrazné

variácie v zaškolenosti v rámci toho istého kraja. Napríklad, v roku 2008 sa v Bratislavskom

kraji najviac odlišovali hodnoty v okresoch Bratislava I (97,8%) a Bratislava V (77,8%).

V Trnavskom kraji boli najvýraznejšie rozdiely medzi okresom Trnava (83,9%) a okresom

Senica (73,8%). V Trenčianskom kraji sa najviac odlišovali v miere zaškolenosti okresy

Myjava (89,4%) a Povaţská Bystrica (59,3%). V Nitrianskom kraji vykazovali najväčšie

rozdiely okresy Topoľčany (79,8%) a okres Komárno (72,3%). Ţilinský kraj mal v roku 2008

najväčšie rozdiely medzi okresmi Kysucké Nové mesto (83,4%) a okresom Námestovo

(54,2%). Banskobystrický kraj zaznamenal najväčšie rozdiely v zaškolenosti detí z danej

vekovej skupiny medzi okresmi Detva (85,6%) a Rimavská Sobota (56,7%). V Prešovskom

kraji boli najväčšie rozdiely medzi okresmi Humenné (78,6%) a okresom Medzilaborce

(45,2%). V Košickom kraji sa medzi sebou najviac odlišovali okresy Košice I (82,7%)

a Košice – okolie (47,7%).

24

Indikátor „Deti ţijúce v domácnostiach bez zamestnania“8

Opis indikátora

Uvedený indikátor patrí medzi kľúčové ukazovatele sledované na úrovni EÚ. Odkazuje na

„podiel detí vo veku 0-17 rokov ţijúce v domácnostiach, v ktorých nikto nepracuje na

celkovom počte detí v rovnakej vekovej skupine.“9 Keďţe je pouţívaný v medzinárodnom

meradle, jeho hodnoty moţné sledovať nielen v rôznych časových momentoch, ale ich aj

porovnávať v rôznych krajinách. Pre naše účely je vhodné porovnávať hodnoty za SR

s hodnotami za ostatné krajiny strednej Európy. Nasledujúca tabuľka však obsahuje aj ďalšie

krajiny, ktoré reprezentujú rôzne typy sociálnych štátov v „starých“ členských krajinách.

Od roku 2005 podiel detí v domácnostiach bez zamestnania na Slovensku klesal (zníţil sa

o viac neţ päť percentuálnych bodov). V roku 2005 bol na úrovni 14%, v roku 2008 to bolo

uţ len necelých 9%. Tento vývoj znamenal priblíţenie hodnoty ukazovateľa

k celoeurópskemu priemeru, ktorý v roku 2008 predstavoval 9,2%. Pohľad na susedné krajiny

prezrádza, ţe v najvyšší podiel detí ţijúcich v domácnostiach, kde dospelí ľudia nepracujú, je

v Maďarsku, kde v priebehu štyroch rokov osciloval okolo 14%. Naopak, najniţší podiel

s daným rodinným backgroundom sa nachádza v Českej republike. V starých členských

krajinách majú deti menšiu pravdepodobnosť ţiť v domácností bez zamestnania v Dánsku

a Taliansku. Naopak, výrazne vysoký podiel detí v domácnostiach, kde nikto nepracuje, bol

počas všetkých štyroch rokov vo Veľkej Británii. V roku 2008 bol tento podiel vyšší o takmer

osem percentuálnych bodov neţ podiel týchto detí na Slovensku.

Tabuľka: Podiel detí vo veku 0-17 rokov ţijúcich v domácnostiach, kde nikto nepracuje (%)

2005 2006 2007 2008

Slovensko 13,9 12,1 10,6 8,6

Česká republika 8,2 8,1 8,0 7,4

Maďarsko 14,1 13,7 13,9 14,6

Poľsko - 11,1 9,5 8,2

Nemecko 11,0 10,6 9,6 9,3

Dánsko 5,7 5,0 5,3 3,3

Taliansko 5,9 5,7 5,8 6,7

Veľká Británia 16,5 16,5 16,7 16,4

EU27 9,9 9,8 9,4 9,2 Zdroj: Eurostat, dostupné na stránke

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tables


Indikátor má za sebou silné teoretické i sociálno-politické/aplikačné pozadie. Jeho pouţitie

ako národného indikátora pre Slovenskú republiku vítame. Je moţné ho zisťovať kaţdoročne,

na základe jasnej a obhájiteľnej metodológie a umoţňuje medzinárodné porovnanie.


9 Podľa stránky Eurostatu

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tables

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tableshttp://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tables

25

Indikátor „Podiel ţivonarodených detí mladým matkám z celkového počtu

ţivonarodených detí“10

Opis indikátora

Skoré materstvo môţe patriť k rizikovým faktorom, ktoré zvyšujú ohrozenie sociálnym

vylúčením. Stretávajú sa tu viaceré skutočnosti: prerušenie vzdelávania, odkázanosť na

pomoc rodiny/príbuzných, zvýšené riziko ťaţkostí pri uplatnení sa na trhu práce a podobne.

Podiel ţivonarodených detí mladým matkám je v rozvinutých krajinách (napríklad vo Veľkej

Británii) beţne sledovaným ukazovateľom. V zostave národných indikátorov pre Slovenskú

republiku sú mladé matky špecifikované ako osoby vo veku do 17 rokov. Hodnota indikátora

v roku 2005 bola na úrovni 2,46%. V roku 2006 síce klesla na 2,39%, potom sa však ďalšie

dva roky zvyšovala a v roku 2008 podiel ţivonarodených detí mladým matkám predstavoval

2,48% všetkých ţivonarodených detí. Ide o krátke obdobie, ktoré nedovoľuje robiť závery

všeobecnejšej povahy. Navyše, pre tento indikátor nám vo vzťahu k chudobe a sociálnemu

vylúčeniu chýba potrebný analytický kontext (existujúce výskumy a podobne), ktorý by

získané údaje zasadil do nejakého rámca.


Podstatne väčšie rozdiely nadobúdajú hodnoty indikátora za kraje. V roku 2008 sa hodnoty

indikátora odchyľovali od priemernej hodnote za SR najviac v Bratislavskom (smerom nadol:

0,38) a Košickom (smerom nahor: 4,97) kraji. V obidvoch uvedených krajoch môţeme

konštatovať zníţenie hodnoty indikátora oproti roku 2005, za ktorý sa hodnota indikátora

počítala prvý krát. Medzi rokmi 2005 a 2008 sa podiel ţivonarodených detí mladým matkám

na počte všetkých ţivonarodených detí zníţil aj v Ţilinskom a Banskobystrickom kraji.

V ţiadnom z krajov však zmeny hodnôt nemali lineárny priebeh.

Tabuľka: Podiel ţivonarodených detí mladým matkám z celkového počtu ţivonarodených detí

(%) Kraj 2005 2006 2007 2008

Bratislavský 0,64 0,59 0,31 0,38

Trnavský 1,07 1,66 1,57 1,45

Trenčiansky 0,88 0,84 0,92 0,92

Nitriansky 2,03 2,04 2,26 2,16

Ţilinský 0,99 1,00 1,02 0,98

Banskobystrický 3,35 3,28 3,15 3,18

Prešovský 3,43 3,16 3,61 3,87

Košický 5,07 4,71 4,76 4,97

SR 2,46 2,39 2,44 2,48


Indikátor ponúka informáciu o rozsahu skorého materstva v Slovenskej republike. V úvode

sme naznačili niekoľko faktorov, ktoré z neho môţu „urobiť“ rizikové záleţitosť. Na druhej

strane, ide len o predpoklady, ktoré môţu byť oslabované inými skutočnosťami (pôsobením

rodinného prostredia a podobne), takţe zvyšovanie podielu detí narodených mladým matkám

samo osebe nemusí implikovať zvýšené riziko sociálneho vylúčenia. Jedná sa teda o indikátor

s obmedzenou vypovedacou schopnosťou vo vzťahu k meraniu chudoby a sociálneho

vylúčenia.

10

Ide o indikátor, ktorý je v pôvodne navrhnutej zostave označený číslom 9.

26

Indikátor „Miera sociálneho vylúčenia detí“11

Opis indikátora

Indikátor „Miera sociálneho vylúčenia detí“ je ďalším zo sady národných indikátorov, ktoré

sa týkajú detskej populácie. Rozširuje perspektívu nazerania na situáciu znevýhodnených detí

o špecifickú dimenziu sociálneho vylúčenia – vzdelávanie a s ním spojené činnosti. Neopiera

sa teda o monetárne ukazovatele chudoby, ale je zaloţený na vynútenej absencii určitého

súboru aktivít/poloţiek. Indikátor je definovaný prostredníctvom premenných, ktoré v rámci

zisťovania EU SILC nepatria medzi „jadrové“ premenné zbierané rovnako vo všetkých

členských krajinách EÚ. Naopak, do EU SILC boli zaradené (spolu s niektorými ďalšími) ako

špecifické premenné s cieľom postihnúť tie charakteristiky príjmových a ţivotných

podmienok, ktoré nie sú pokryté spoločnými „európskymi“ premennými.

Sociálne vylúčenie je tu konštruované na základe neschopnosti domácnosti uhradiť najmenej

dva zo šiestich poplatkov súvisiacich so vzdelávaním: a) poplatky do školy (školné), b)

lyţiarsky zájazd, letný tábor, školský výlet, c) záujmové krúţky, kurzy, d) obedy v škole, e)

internát, podnájom, f) školské pomôcky, potreby (Správa z pilotného prieskumu 2008: 66).

Indikátor je postavený na predpoklade, ţe oblasť vzdelávania je pre deti kľúčová a ţe aj

absencia dvoch z uvedených poloţiek môţe viesť nielen k aktuálnemu, bezprostrednému

ohrozeniu sociálneho začlenenia dieťaťa, ale aj k ohrozeniu jeho budúcich šancí. Verejným

politikám tak dáva do pozornosti jednak hrozbu oslabovania úrovne vzdelania či školských

výkonov a hrozbu sociálnej izolácie (ako indikujú niektoré poloţky), ako aj potenciálne

dopady slabej kumulácia ľudského a kultúrneho kapitálu v skorých fázach ţivotného cyklu.

Graf: Miera sociálneho vylúčenia detí v SR (%)*

87,6

6,4

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007

%

* Podiel domácností so závislými deťmi, ktoré nemôţu uhradiť minimálne 2 zo 6 poloţiek týkajúcich sa vzdelania detí

Podľa prijatej definície, hodnoty indikátora odkazujú na počty (podiel) domácností so

závislými deťmi, pričom závislé dieťa je v EU SILC definované ako „osoba, ktorá je členom

domácností a ktorej vek je do 15 rokov v rátane alebo je vo veku od 16 do 24 rokov,

ekonomicky neaktívna a bývajúca aspoň s jedným z rodičov“ (Štatistický úrad 2006: 5). Túto

skutočnosť je potrebné mať na pamäti pri interpretácií hodnôt indikátora. Napriek tomu, ţe

jeho názov odkazuje priamo na detskú populáciu, hovoríme o domácnostiach so závislými

deťmi. Na základe údajov EU SILC 2005 moţno konštatovať, ţe miera sociálneho vylúčenia

11


27

detí dosiahla na Slovensku úroveň 8%. Znamená to, ţe 8% domácností so závislými deťmi si

nemohlo dovoliť zaplatiť poplatky prinajmenšom za dve zo šiestich sledovaných poloţiek.

Podiel domácností s deťmi ohrozenými sociálnym vylúčením sa v nasledujúcich dvoch

rokoch zniţoval. Najprv, podľa EU SILC 2006, klesol na 7,6%. Následne EU SILC 2007

priniesol ďalší prepad hodnoty tohto indikátora - medzi domácnosťami so závislými deťmi

bolo 6,4% takých, ktoré neboli schopné uhradiť niektoré poplatky spojené so vzdelávaním.12

Najviac z domácností, ktoré nevedeli uhradiť minimálne dve zo šiestich poloţiek týkajúcich

sa vzdelania detí, malo problém práve s dvoma poloţkami, ako ukazuje nasledujúca tabuľka.

Aj tento podiel však v priebehu sledovaného obdobia klesal. Kým EU SILC 2005 ukazoval

ešte 3,9 takýchto domácnosti, o dva roky neskôr to bolo uţ len 2,5%. Neschopnosť splácať

vyšší počet poloţiek (tri, štyri, päť, šesť) sa týkala menej domácností. I tu sa podiel

dotknutých domácností zniţoval, s výnimkou domácností, ktoré mali problém s uhrádzaním

piatich a šiestich poloţiek.

Tabuľka: Kumulácia deprivácie pri poloţkách týkajúcich sa vzdelania* (%)

EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007

Dve poloţky 3,9 3,5 2,5

Tri poloţky 2,0 1,9 1,4

Štyri poloţky 1,2 0,5 0,3

Päť poloţiek 0,8 1,4 1,5

Šesť poloţiek 0,0 0,2 0,7

SPOLU 8,0 7,6 6,4 * Podiel domácností so závislými deťmi, ktoré nemôţu uhradiť daný počet poloţiek


Indikátor „Miera sociálneho vylúčenia detí“ poskytuje dôleţitú informáciu o nemonetárnych

aspektoch oslabenia sociálneho začlenenia detí, ktoré sa týkajú vzdelávania. Za významnú

moţno povaţovať skutočnosť, ţe je zaloţený na premenných, ktoré sú špecifické pre

Slovenskú republiku a ktoré nie sú zahrnuté do spoločných premenných, zisťovaných vo

všetkých členských štátoch EÚ. Tento fakt je potrebné zdôrazniť zoči-voči veľmi slabému

vyţívaniu týchto premenných v aktuálnom sociálnom výskume. Na druhej strane, moţno

v súvislosti s indikátorom „Miera sociálneho vylúčenia detí“ upozorniť na niektoré

skutočnosti. Existuje tu totiţ určitý rozpor medzi silným normatívnym nábojom obsiahnutým

v názve indikátora a jeho definíciou.

Po prvé, názov indikátora síce hovorí o sociálnom vylúčení detí, avšak v skutočnosti odkazuje

k situácii domácností. Názov indikátora by mal zodpovedať tomu, čo v skutočnosti ukazuje.

Najmä vtedy, ak je súčasťou väčšieho počtu indikátorov, kde sa jednotlivé definície nemusia

sledovať detailne. Po druhé, podobne ako pri indikátore „Miera extrémnej chudoby detí“, aj

pri indikátore „Miera sociálneho vylúčenia detí“ je moţné poukázať na určitú arbitrárnosť pri

stanovení hranice, kde uţ nastáva sociálne vylúčenie. Prečo „začína“ uţ pri dvoch poloţkách?

Prečo nie pri troch alebo štyroch? Odpoveď je napríklad moţné hľadať v identifikácii

vzťahov medzi týmito rôznymi stupňami kumulácie deprivácie v oblasti vzdelávania detí

a medzi ďalšími ukazovateľmi deprivácie, prípadne aj monetárnej chudoby. Tam, kde bude

moţné identifikovať určitý zlom, od ktorého začínajú silné väzby (korelácie), tam bude

moţné hľadať aj prípadnú novú hranicu – definíciu pre sociálne vylúčenie detí. Iným riešením

by mohlo byť začlenenie časovej dimenzie do definície indikátora. Znamenalo by to

12

Hodnoty premenných z EU SILC 2008, potrebných k výpočtu hodnoty ukazovateľa, neboli v čase prípravy

správy k dispozícii.

28

napríklad, ţe sociálne vylúčenia by bolo definované ako neschopnosť uhrádzať určitú časť

poloţiek počas určitého obdobia – napríklad dva alebo tri za sebou nasledujúce roky. Na

záver je potrebné upozorniť na chybu v postupe výpočtu indikátora, tak ako bol publikovaný

v Referenčnom manuáli (2008: 18). V kroku 2), v ktorom sa vyberajú domácnosti so

závislými deťmi má byť v zátvorke správne uvedené (9 ≤ HXO20 ≤ 13), namiesto pôvodného

(9≤ HXO20 ≥ 13). Ide totiţ o správnu identifikáciu domácností so závislými deťmi. Toto

upozornenie uvádzame pre prípadné opakovanie výpočtov na základe Referenčného manuálu.

29

Indikátor „Miera dlhodobého zotrvávania na dávke v hmotnej núdzi a príspevkoch

k dávke u osamelých rodičov“13

Opis indikátora

Výskyt chudoby v populácii moţno sledovať nielen prostredníctvom údajov z výberových

zisťovaní, ale aj na základe informácií z administratívnych registrov o vyuţívaní programov,

ktoré sú určené na podporu ľudí s nedostatočnými príjmami (pod explicitne stanovenou

hranicou). Takýmto programom na Slovensku je od roku 2004 pomoc v hmotnej núdzi,

v rámci ktorého sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a rôzne príspevky k dávke. Uvedený

indikátor je špecifikovaný dvojakým spôsobom. Po prvé, vzťahuje sa k dlhodobému

zotrvávaniu v systéme pomoci v hmotnej núdzi, ktoré indikuje váţne ťaţkosti so

zabezpečením vlastných zdrojov príjmov. Po druhé, vzťahuje sa k osamelým rodičom,

ktorých domácnosti patria k najviac ohrozeným skupinám v SR, charakteristických

kumuláciou viacerých znevýhodnení. Indikátor je definovaný ako „podiel osamelých rodičov

s nárokom na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke nepretrţite viac ako dva roky na

celkovom počte osamelých rodičov s nárokom na dávku v hmotnej núdzi v danom roku“

(Referenčný manuál, 2008: 21).

V roku 2006 tvorili osamelí rodičia 13,8% z celkového počtu poberateľov dávky v hmotnej

núdzi a príspevkov k dávke. V roku 2007 sa ich podiel viac-menej nezmenil (13,6%) a o rok

neskôr sa zvýšil na 14,8%. Hodnoty za tieto tri roky sú niţšie neţ hodnota v roku 2004

(18,7%), keď bol systém pomoci v hmotnej núdzi spustený. Podiel osamelých rodičov, ktorí

poberajú dávky viac ako dva roky, na celkovom počte osamelých rodičov poberajúcich dávky

poskytuje iný obraz. Počas všetkých troch rokoch sa tento podiel pohyboval nad 50timi

percentami. Znamená to, ţe značná časť osamelých rodičov v systéme pomoci v hmotnej

núdzi patrí k jeho dlhodobým klientom, čo predstavuje výrazné riziko pre ich domácnosti,

v ktorých chýba druhý zdroj príjmu. Vysoký podiel dlhodobých poberateľov dávky

a príspevkov medzi osamelými rodičmi znamená samozrejme aj vysoké riziko pre deti

v týchto domácnostiach, keďţe u nich môţe dôjsť k signifikantnému obmedzeniu ţivotných

šancí v dôsledku dlhodobej kumulácie nepriaznivých ţivotných podmienok.

Tabuľka: Miera dlhodobého zotrvávania na dávke v hmotnej núdzi a príspevkoch k dávke

u osamelých rodičov (%)

2006 2007 2008

51,8 55,2 53,1 Zdroj: APV ISOP MIS, MPSVR SR


K indikátoru nie sú ţiadne pripomienky ani odporúčania.

13

Ide o indikátor, ktorý je v pôvodne navrhnutej zostave označený číslom 13

30

Indikátor „Miera úspešnosti mladých dospelých opúšťajúcich detský domov na trhu

práce“14

Opis indikátora

Cieľom indikátora je poskytnúť informácie o participácii mladých ľudí, ktorí opustili detský

domov, na trhu práce. Je definovaný ako „podiel mladých dospelých zamestnancov

a zárobkovo činných v období do 2 rokov po opustení detských domovov z celkového počtu

tých mladých dospelých po odchode z detských domovov, na ktorých majú detské domovy

kontakt“ (Referenčný manuál, 2008: 22). Indikátor má v sebe zabudované jedno obmedzenie,

ktoré vyplýva zo spôsobu zberu údajov: sleduje len tých mladých ľud, na ktorých existuje

v detských domovoch kontakt, čo zniţuje jeho vypovedaciu hodnotu (viď absolútne hodnoty

v tabuľke). Na druhej strane, ide o jediný spôsob, ako pravidelne vyhodnocovať situáciu

v tejto skupine. V čase kalkulácie hodnôt indikátora boli k dispozícii údaje za tri roky.

V rokoch 2006 a 2007 bola zamestnaná alebo zárobkovo činná viac neţ polovica mladých

ľudí, ktorí opustili detské domovy. V roku 2008 sa ich podiel zníţil na úroveň 45,6%.

Tabuľka: Miera úspešnosti mladých dospelých opúšťajúcich detský domov na trhu práce (%)

2006 2007 2008

MDD (Celkový počet mladých dospelých, na ktorých má detský

domov kontakt a ktorí ho opustili v priebehu posledných

2 rokov)

416 491 511

MDDZ (Počet mladých dospelých, na ktorých má detský domov

kontakt a ktorí ho opustili v priebehu posledných 2 rokov a sú

zamestnaní alebo zárobkovo činný

242 269 233

MDDZ/MDDx100 58,2 54,8 45,6 Zdroj: www.upsvar.sk, výkaz V(MPSVR)5-01-9.modul


Ako sme uţ spomenuli, jasným limitom indikátora je, ţe pokrýva len tých mladých ľudí

z detských domovov, s ktorými majú domovy kontakt. Absolútne počty ukazujú, ţe ide

o veľmi malú skupinu osôb, čo vedie k otázke, či je tu vhodné sledovať zvláštny indikátor na

celoslovenskej úrovni. Okrem toho je potrebné dodať, ţe databáza, ktorá je v Referenčnom

manuáli uvedená (2008: 22), neposkytuje všetky potrebné údaje na výpočet hodnôt

indikátora. Údaje za rok 2005 v danom členení nie sú vôbec k dispozícii a údaje za rok 2006

sa nachádzajú v module 6b (viď definíciu indikátora a premenných v prílohe).

14


http://www.upsvar.sk/

31

Indikátor „Miera neukončeného základného vzdelania nezamestnaných osôb“15

Opis indikátora

Je všeobecne známe, ţe dlhodobá a veľmi dlhodobá nezamestnanosť sa spája predovšetkým

s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania. Osoby so základným vzdelaním alebo

neukončeným základným vzdelaním vykazovali počas celého transformačného obdobia

signifikantne vyššiu mieru nezamestnanosti neţ tomu bolo u iných vzdelanostných kategórií

(Hanzelová, 2007: 67). Národný indikátor je dizajnovaný tak, aby poskytoval informácie

o veľkosti/váhe kategórie osôb s neukončeným vzdelaním medzi evidovanými

nezamestnanými. Je teda zaloţený na údajoch z administratívnych registrov, nie na

štatistickom zisťovaní VZPS. Indikátor je definovaný ako „podiel počtu evidovaných

nezamestnaných osôb s neukončeným základným vzdelaním na celkovom počte evidovaných

nezamestnaných“ (Referenčný manuál, 2008: 23).

Hodnota indikátora v priebehu prvých troch rokoch vzrástla o viac neţ dve percentuálne

body, z 4,45% v roku 2005 na 6,68% v roku 2007. V roku 2008 došlo k poklesu hodnoty,

podiel osôb bez ukončeného vzdelania na celkovom počte evidovaných nezamestnaných však

zostal nad úrovňou šiestich percent. Vyššia hodnota tohto podielu oproti „štartovaciemu“ roku

2005 môţe vyplývať z toho, ţe spomedzi evidovaných nezamestnaných vstupovali na trh

práce v sledovanom období najmä osoby s vyšším ukončeným vzdelaním.

Graf: Miera neukončeného základného vzdelania nezamestnaných osôb (%)

4,45

6,1

6,686,31

0

1

2

3

4

5

6

7

8

2005 2006 2007 2008

%

Zdroj: www.upsvar.sk


Pre tento národný indikátor boli navrhnuté špecifické indikátory podľa krajov a okresov. Ako

ukazuje nasledujúca tabuľka, miera neukončeného základného vzdelania nezamestnaných

osôb medzi jednotlivými krajmi značne variovala. Ku krajom, v ktorých táto miera nedosiahla

ani 1% patria: Trenčiansky, Ţilinský a Bratislavský kraj. Od 1 do 2% sa hodnota pohybovala

v Trnavskom a Nitrianskom kraji (v Nitrianskom predstavovala hodnota špecifického

indikátora v roku 2005 1%). K priemerným hodnotám za celú SR sa najviac pribliţovali

hodnoty špecifického indikátora za Banskobystrický kraj. Najvyššiu mieru neukončeného

vzdelania medzi evidovanými nezamestnanými vykazovali Prešovský a Košický kraj.

15



32

Tabuľka: Miera neukončeného vzdelania nezamestnaných osôb v rokoch 2005-2008 podľa

krajov (%) 2005 2006 2007 2008


Trnavský kraj 1,09 1,74 1,81 1,48

Trenčiansky kraj 0,30 0,42 0,38 0,36

Nitriansky kraj 0,83 1,66 1,85 1,66

Ţilinský kraj 0,32 0,57 0,68 0,57

Banskobystrický kraj 4,93 5,92 6,31 6,22

Prešovský kraj 9,10 12,36 13,23 12,33

Košický kraj 7,07 9,12 9,72 9,11

Slovenská republika 4,45 6,10 6,68 6,31

Zdroj: www.upsvar.sk

Podstatne vyššiu variáciu moţno sledovať pri špecifických indikátoroch na úrovni okresov

(viď prílohu). Na Slovensku je niekoľko okresov, kde bol tento indikátor v priebehu štyroch

rokov na úrovni nuly (napr. okres Senec, Ilava, Trenčín). Ďalej tu bolo niekoľko okresov, kde

sa táto hodnota pohybovala okolo nuly, prípadne v niektorom roku vystúpila nad nulu (ako

napr. v Bratislavských okresoch I aţ V, Myjava, Čadca, Dolný Kubín). V roku 2008 bola

miera neukončeného vzdelania medzi evidovanými nezamestnanými najvyššia v okrese

Gelnica (24,8%).


33

Indikátor „Podiel veľmi dlhodobej nezamestnanosti na nezamestnanosti“16

Opis indikátora

Napriek pozitívnym trendom na trhu práce na Slovensku pretrváva problém dlhodobej

nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti trvajúcej dlhšie ako 2 roky. Ukazovateľ veľmi

dlhodobej nezamestnanosti má potenciál reflektovať zmenu v jej výskyte, a tým nepriamo

zmenu vo výskyte kumulácie váţnych sociálnych rizík. Zároveň môţe slúţiť na hodnotenie

úspešnosti politík trhu práce, a širšie politík sociálnej inklúzie zacielených na tieto osoby.

Indikátor je definovaný ako „podiel veľmi dlhodobo evidovaných nezamestnaných (nad 24

mesiacov) z celkového počtu evidovaných nezamestnaných osôb v 4. kvartáli“ (Referenčný

manuál, 2008: 24). Nasledujúca tabuľka uvádza jednak absolútne počty veľmi dlhodobo

nezamestnaných (aj v podrobnejšom triedení) a jednak ich podiel na celkovom počte

evidovaných nezamestnaných. Údaje sú za 4. kvartál príslušného roku (ako priemer počtov

osôb evidovaných na ÚPSVAR za mesiace október, november a december). Podiel veľmi

dlhodobo nezamestnaných na počte všetkých nezamestnaných vzrástol z úrovne 36,2 %

v roku 2005 na úroveň 39,3 % v roku 2006, mierne klesol na úroveň 38,8 % v roku 2007, aby

následne výrazne poklesol na úroveň 33,3 % v roku 2008.

Tab. Počty a podiel dlhodobo nezamestnaných v 4. kvartáli príslušného roku,

ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 2 roky (abs. počty, %) Rok 25-30

mes.

31-36

mes.

37-42

mes.

43-48

mes.

48 +

mes.

Viac ako

24 mes.

Všetci

nezamest.

Podiel veľmi

dlhodobo

nezamestnaných (%)

2005 18 315 13 969 15 858 10 433 59 491 118 066 326 226 36,2

2006 12 900 12 140 10 529 8 855 62 228 106 652 271 090 39,3

2007 10 826 7 783 7 356 7 517 58 824 92 306 238 036 38,8

2008 8 515 6 492 6 273 4 826 53 008 79 114 237 327 33,3

Zdroj: ÚPSVAR, www.upsvar.sk, Štatistiky mesačné, Tabuľka č. 6

V priebehu rokov 2005–2008 zaznamenávame pokles počtu všetkých nezamestnaných

i pokles počtu nezamestnaných dlhšie ako 2 roky. Pri podrobnejšej analýze (viď graf)

zaznamenávame pokles podielu nezamestnaných 2 aţ 3 roky a pokles podielu

nezamestnaných 3 aţ 4 roky. Obe tieto kategórie nezamestnaných majú tendenciu zniţovania

počtov i váhy medzi nezamestnanými. Čo sa však vymyká danému trendu, sú osoby

nezamestnané dlhšie ako 4 roky. Z hľadiska podielu medzi evidovanými nezamestnanými,

osoby nezamestnané viac ako 4 roky zvyšovali svoju váhu aţ do roku 2007. Ukazuje sa, ţe

rast HDP v sledovanom období spolu s rastom zamestnanosti a poklesom nezamestnanosti sa

na skupine občanov nezamestnaných dlhšie ako 2 a 3 roky (ale menej neţ 4 roky) prejavil

pozitívne, keďţe klesal ich počet i váha medzi nezamestnanými, a to rovnomerne. Avšak

v skupine občanov nezamestnaných dlhšie ako 4 roky sa efekt rastu HDP a rastu

zamestnanosti prejavil s určitým oneskorením – výraznejšie aţ v roku 2008.

16



34

Graf: Podiel

Documents

Monitoring národných indikátorov v oblasti ... - ceit.sk · 3 Výskumná úloha Monitoring národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia Zadávateľ úlohy