MOTIVÁCIA A BARIÉRY SENIOROV V DOBROVOĽNÍCTVE · Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove 267 súčasťou

Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola

ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove

265

MOTIVÁCIA A BARIÉRY SENIOROV V DOBROVOĽNÍCTVE

Bc. Anna Kniezová

(KSP PdF UMB v Banskej Bystrici)

Školiteľka: doc. PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD.

ABSTRAKT

V tejto práci sme sa zamerali na to, aká je motivácia a aké sú bariéry seniorov k vykonávaniu

dobrovoľníctva. Dobrovoľníctvo v je sociálny fenomén, ktorý sa vyvíja a zahŕňa čoraz viac

cieľových skupín. Seniori sú práve jednou z nich. Ak je však našim záujmom zapájať

seniorov do dobrovoľníctva viac, považujeme za potrebné zistiť, aké sú faktory, ktoré

ovplyvňujú ich rozhodnutie stať sa alebo nestať sa dobrovoľníkmi. Dobrovoľníctvo

považujeme za vhodný nástroj aktívneho starnutia. Vidíme mnohé pozitívne prínosy, ktoré

dobrovoľnícka činnosť ľuďom vo vyššom veku prináša. Naša práca pozostáva z teoretickej a

empirickej časti. V teoretickej časti sa zameriavame na teoretické východiská dobrovoľníctva

seniorov a motivácie a bariér k dobrovoľníctvu. V empirickej časti formou kvantitatívneho

výskumu zisťujeme, aké sú podľa názorov seniorov faktory motivácie k vykonávaniu

dobrovoľníctva a prekážky, ktoré seniorom bránia v zapojení sa do dobrovoľníctva.

Kľúčové slová: Dobrovoľníctvo. Seniori. Motivácia. Bariéry.

ABSTRACT

In this work, we focused on motivation and the barriers in seniors´ volunteering. Volunteering

at present is a phenomenon that evolves and involves an increasing number of target groups.

Seniors are one of them. However, if it is our interest to engage senior citizens in

volunteerism, we consider as necessary to identify the factors that influence their decision to

become or not to become a volunteer. We consider volunteering to be an effective tool for

active aging. We see many positive benefits that volunteer activity brings especially to older

people. Our work consists of a theoretical and empirical part. In the theoretical part, we focus

on the theoretical background of volunteering of seniors and motivation and barriers to

volunteering. In the empirical part, in the form of quantitative research, we find out what the

motivation factors are for seniors to implement volunteering and what are the obstacles

regarding volunteering involvement.

Key words: Volunteering. Seniors. Motivation. Barriers.



266

ÚVOD

Dobrovoľníctvo seniorov je v súčasnej dobe na Slovensku už pomerne bežné a

implementované, ale pre niektorých ľudí je stále novinkou a nepoznaným javom.

Dobrovoľnícke aktivity zahŕňajú širokú škálu možností, spôsobov, cieľov a taktiež aj

cieľových skupín. Jednou z cieľových skupín, na ktorú sa v tejto práci chceme zamerať, sú

seniori. Seniori majú veľký potenciál pre dobrovoľníctvo. Disponujú bohatými životnými

skúsenosťami, zručnosťami, vedomosťami, časom a určitým životným nadhľadom. Keďže

dobrovoľníctvo nie je len o jednostrannom dávaní, prináša so sebou veľa benefitov

a pozitívnych prínosov, ako napríklad nové sociálne kontakty, pocit užitočnosti a potrebnosti,

možnosť odovzdávať ďalej získané a naučené a taktiež efektívne využívanie času. Tak ako

s každým konaním a činnosťou, tak aj s dobrovoľníctvom sa spája motivácia a bariéry, ktoré

ovplyvňujú zapájanie sa do dobrovoľníckych činností.

Cieľom tejto práce je zistiť, aká je motivácia a aké sú bariéry seniorov k výkonu

dobrovoľníckych aktivít. Prostredníctvom teoretických poznatkov a taktiež empirických

skúseností budeme hľadať odpovede na tieto otázky. Považujeme za potrebné spoznať, čo je

tou hnacou silou pomáhať druhým, robiť dobro a nič za to nečakať, chceme hľadať súvislosti

a prepojenia medzi vnútornými pohnútkami, predošlými skúsenosťami, osobnosťou človeka

či inými faktormi ovplyvňujúcimi dané konanie. V prvej časti práce budeme opisovať

motiváciu k dobrovoľníctvu. V empirickej časti popíšeme výsledky výskumu realizovaného

medzi ľuďmi nad 60 rokov, ktorý sa zameriaval na zistenie motivačných faktorov viažucich

sa k dobrovoľníctvu a bariéry ich participácie.

1 MOTIVÁCIA A BARIÉRY K DOBROVOĽNÍCTVU

V súčasnosti je vidieť, že dobrovoľníctvo je stále bežnejšie, častejšie je spomínané

v rôznych súvislostiach a viac ľudí sa do neho zapája a to aj práve z radov starších ľudí.

Vidíme jeho prínosy a benefity a to pre samotných dobrovoľníkov, pre prijímateľov týchto

služieb, ale aj pre samotnú spoločnosť. Dobrovoľníctvo je nielen vykonávanie činností bez

nároku na finančnú odmenu, ale má svoju pridanú hodnotu. Je otázkou hodnôt, postojov,

priorít, osobného nastavenia či presvedčenia, možno i tradície, filantropie a myšlienok na

budúcnosť. Záujmom spoločnosti je, aby sa dobrovoľnícka činnosť stala prirodzenou



267

súčasťou našich životov, istým životným štýlom, a teda prirodzenou súčasťou života. Všetko

toto konanie prípadne nekonanie má svoje príčiny a dôvody.

1.1. MOTIVÁCIA

V súčasnej dobe sa o motivácii hovorí veľmi často a v rôznych súvislostiach. Lídri firiem

a organizácii sa snažia správne motivovať svojich zamestnancov k lepším a väčším

pracovným výkonom, zamestnanci sa tiež snažia sami seba motivovať, aby boli oni sami

a tiež aj pracovný tím spokojní, môžeme vidieť veľmi rozmáhajúce semináre, stretnutia

a konferencie práve s témou motivácie, taktiež sa veľká pozornosť zameriava na motiváciu

žiakov a študentov v školách, ktorých pozornosť a zameranosť na vzdelávanie nie je vždy

taká, ako sa očakáva. Motivácia sa spája s určitým výkonom, konaním či aktivitou.

Všeobecne by sme mohli povedať, že motivácia je určitá vnútorná pohnútka, ktorá nás nabáda

k činnosti, k aktivite. Motivácia vychádza zo slova motív, ktoré má korene v latinčine

(„motus“) a znamená pohyb, z čoho vyplýva, že motív je činiteľ uvádzajúci do pohybu. Môže

ísť o pohyb v priestore, ale tiež aj o pohyb psychický, čiže pohyb predstáv či myšlienok

(Říčan 2010). Provazník (2004) poníma motiváciu ako: súhrn faktorov, ktorými sú vnútorné

hnacie sily konania jedinca a sily, ktoré korigujú človekovo pozorovanie, žite, vykonávanie

činností. Podľa Kravčákovej (2004, s. 11) je motivácia: „intrapsychický proces, vysvetľujúci

dôvody správania človeka subjektívne hodnotenej situácii, keď uspokojuje pociťovaný

nedostatok prameniaci z neuspokojovaných potrieb, návykov, záujmov, hodnôt a ideálov.“

Košč (2011, s. 65) sa na motiváciu pozerá nielen z psychologického, ale môžeme povedať, že

aj z transcendentálneho hľadiska, pričom konštatuje: „Motivácia angažuje ľudské duchovno,

a to prostredníctvom rozumnej úvahy a slobodného rozhodovania, ktoré sú výlučnými znakmi

ľudskej bytosti.“ Kravčáková (2004, s. 12) dodáva, že: „motivácia je iniciovaná pocitom

nedostatku, vnútorným rozporom, ktorý sa človek svojím správaním snaží odstrániť a dostať

to do stavu rovnováhy. Motivácia je teda orientovaná cieľovo. Za základné zdroje motivácie

sa všeobecne považujú potreby, návyky, záujmy, ideály a hodnoty.“ Z uvedených pohľadov

autorov sa dostávame k tomu, že motivácia prestavuje isté vnútorné hnacie sily, ktoré nás aj

cez naše rácio nabádajú, pohýnajú a privádzajú do pohybu, teda k činnosti a to vtedy, keď

človek má istú potrebu alebo zažíva nedostatok, nenaplnenie, depriváciu. S motiváciou

súvisia motívy, ktoré sú samotnými faktormi ovplyvňovania nášho konania. Je ich vždy

niekoľko a vzájomne sa dopĺňajú, ale zároveň si môžu aj odporovať. Tieto motívy, ktoré sú

protichodné, spôsobujú, že motivácia človeka je obmedzená a slabšia a to môže zapríčiniť



268

komplikácie v hľadaní spôsobov na ovplyvňovanie samotnej motivácie. (Kravčáková 2004).

Motívy môžeme rozdeľovať do kategórii na základe rôznych faktorov. Z hľadiska aspektu ich

Kravčáková (2004, s. 13) delí podľa:

„vzniku – motívy primárne a sekundárne;

orientácie – motívy inštrumentálne a konzumačné;

hodnoty – motívy pozitívne a negatívne;

stupňa uvedomenia – motívy vedomé a nevedomé;

intenzity – motívy slabé a silné.“

Pri našom rozhodovaní sa k činnostiam si často neuvedomujeme, na základe čoho sa

rozhodujeme. Tieto motívy máme zakorenené hlboko v sebe vplyvom učenia sa, osvojenia si

hodnôt a vnútorných presvedčení a zároveň vyplývajú z našich potrieb a túžob. Je preto

dôležité pozastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, čo sú tie motivátory, ktoré nás nabádajú

k určitému konaniu alebo naopak nekonaniu. Keď spoznáme a pomenujeme príčiny nášho

rozhodovania a aktívneho konania, budeme lepšie rozumieť nášmu správaniu a zároveň to

bude pomôcka aj pri pochopení druhých ľudí, keďže naše správanie a to, čo vidíme navonok,

je len odrazom nášho vnútra a toho, čo sa odohráva v našej mysli.

1.2.MOTIVÁCIA K DOBROVOĽNÍCTVU

Pri pozastavení sa nad motiváciou sa ukázalo, že je súčasťou nášho konania, pohýna nás

k činnosti a nabáda k výkonu. V tejto časti chceme hľadať kauzálnosť medzi motiváciou

a dobrovoľníctvom. Pre zamestnaných ľudí je finančná odmena veľkou motiváciou, prečo

každé ráno vstanú a idú do práce. Vedia, že za vykonanú prácu si zaslúžia svoju mzdu a že ju

aj dostanú. Možno je mzda pre mnohých pracujúcich jediným motivátorom, keďže nie

každého práca, ktorú vykonáva baví a napĺňa. Rozhodnutie stať sa dobrovoľníkom pramení

z inej motivácie. Za svoju prácu, ktorá by sa častokrát dala aj finančne vyčísliť, nedostávajú

dobrovoľníci žiadne financie. Dobrovoľníci sú darcami svojho času, vôle, pomoci a seba

samého a napriek tomu, že nebudú finančne ohodnotení, majú túžbu byť dobrovoľníkmi.

Dôležité je mať vedomie toho, čo je tým motivačným faktorom ovplyvňujúcim

dobrovoľnícke konanie. Určite pre mnohých je dôvodom vnútorná potreba pomáhať tým,

ktorí nemajú také „šťastie“, opusteným, chudobným, chorým, starým,... . Pre niektorých je

motiváciou potreba realizovať sa, vyplniť zmysluplne čas, stretávať nových ľudí, získavať

a odovzdávať skúsenosti, atď.



269

Na motiváciu v dobrovoľníctve sa dá pozerať z niekoľkých hľadísk. Brozmanová

Gregorová a kol. (2012) hovoria o dvoch prístupoch skúmania motivácie k dobrovoľníctvu,

a síce psychologický a sociologický prístup, ktoré sa navzájom dopĺňajú:

Psychologický prístup – hovorí o uspokojovaní psychických potrieb prostredníctvom

určitého správania.

Sociologický prístup – ide o oblasti sociálnej štruktúry a hľadanie odpovedí na otázky,

prečo sú tieto potreby uspokojované práve prostredníctvom dobrovoľníctva

Autor Wilson (in: Cintulová, 2011) definoval sociologické teórie, ktoré sa viažu

k dobrovoľníctvu a rozdelil ich do štyroch kategórii: subjektivistická teória, teória ľudského

kapitálu, teória sociálnej zmeny a posledná, teória sociálnych zdrojov. V subjektivistickej

teórii autor vyjadruje názor, že motivácia k dobrovoľníctvu sa buduje v procese výchovy

a vplyvom rodičov, kedy si deti osvojujú princípy spravodlivosti, sociálnej zodpovednosti či

prosociálneho správania. Toto všetko je ale podmienené príkladom rodičov. Autor tvrdí, že

ak sú jedinci vedení k uvedomelému občianstvu, tak potom náboženské hodnoty ani predošlé

osobné skúsenosti nemajú veľký vplyv na motiváciu k dobrovoľníckej činnosti. Podľa

Wilsonovho názoru hodnoty nie sú významným činiteľom ovplyvňujúcim motiváciu

k dobrovoľníctvu, čo odôvodňuje tým, že každá z foriem dobrovoľníctva je motivovaná

odlišnými hodnotami, zároveň rovnaké dobrovoľnícke činnosti sú u rôznych ľudí spájané

s inými hodnotami a taktiež hovorí, že hodnoty skôr ovplyvňujú to, čo dobrovoľníctvo pre

ľudí znamená ako to, kto sa dobrovoľníkom stane. Myslíme si, že Wilsonove tvrdenia sú

pomerne odvážne a aj v dôsledku toho sa jeho teórie nestretávajú vždy s pochopením. Mnoho

autorov tvrdí presný opak, ako napríklad Macák (2011, s. 191): „Máme za to, že tým

najdôležitejším nezištným motivačným faktorom pre dobrovoľnícku činnosť sú vnútorné

vžité hodnoty.“ A na inom mieste taktiež Macák (2011, s. 197) konštatuje: „Dobrovoľníctvo –

bez vnútornej hodnoty – lásky ako pozitívneho naladenia sa voči druhému – nie je možné.“

Myslíme si, že hodnoty sú pre mnohých dobrovoľníkov veľkým motivačným faktorom a nie

každý dobrovoľník nadobúda rozhodnutie k týmto činnostiam v detstve alebo v procese

výchovy. Nepopierateľne, vhodná výchova a aktívny príklad rodičov zohráva veľkú rolu

v procese rozhodovania sa, ale podľa nášho názoru to nevylučuje vplyv hodnôt a zároveň nie

každý má možnosť vyrastať v priaznivých rodinných podmienkach, čo taktiež potvrdzuje, že

dobrovoľníci nevychádzajú len z takéhoto prostredia.

Macák (2011) vidí motiváciu k dobrovoľníctvu v ôsmich faktoroch, ktoré podnecujú a

ovplyvňujú výkon dobrovoľníckych činností:



270

Hodnoty – ide o hodnoty osobné a rodinné, kedy je dobrovoľníctvo zložkou rebríčka

hodnôt a je tu zastávaný názor potrebnosti pomoci druhým.

Kariéra – prostredníctvom získaných skúseností v dobrovoľníctve vníma človek

benefity v oblasti hľadania si práce.

Osobný rast – ako spôsob posúvania sa vpred a nadobúdania vyššej kvality života

Uznanie – keď ľudia vykonávajú dobrovoľníctvo, využívajú svoje dary a talenty,

a tým pádom sú za svoju činnosť aj ocenení, čo je častou motiváciou robiť takéto

aktivity aj naďalej.

Hedonizmus – predstavuje určite uspokojenie a dobrý pocit, ktorý prináša

dobrovoľníctvo a to je motivačným faktorom k napredovaniu.

Sociálne interakcie – prostredníctvom dobrovoľníctva sú vytvárané sociálne kontakty

a vzťahy, čo predstavuje ideálne podmienky pre naplnenie túžob človeka v oblasti

spoznávania nových ľudí.

Reaktivita – prostredníctvom dobrovoľníctva sa mnohí vyrovnávajú s ťažkou

minulosťou a cez predošle negatívne skúsenosti sú motivovaní byť aktívne zapojení

v dobrovoľníctve.

Reciprocita – dobrovoľník vie, že za svoju činnosť bude odmenený primeranou

náhradou v budúcnosti.

Iní autori Clary a Snyder hovoria o tzv. „funkčnom prístupe k skúmaniu motivácie k

dobrovoľníctvu“, v ktorom motivačné faktory delia do 6 skupín znázornené v nasledujúcej

schéme:



271

Obr. 1 Motívy k dobrovoľníctvu

Zdroj: Clary a Snyder in Kurapkaitiené, 2012, s. 45.

Vidíme, že autori sa zhodujú na niektorých motivačných faktoroch, a to napríklad

v oblasti hodnôt alebo kariéry. Faktorov ovplyvňujúcich motiváciu k dobrovoľníctvu je

naozaj niekoľko, čo potvrdzujú aj rôzne prieskumy a výskumy či samotné rozhovory

s dobrovoľníkmi. Pozornosť chceme upriamiť na ďalší a veľmi významný faktor, ktorý je

prítomný u mnohých dobrovoľníkov. Ide o náboženské presvedčenie, ktoré nabáda k pomoci

druhým a ktoré vychádza z prikázania, ktorým sa kresťania riadia, a síce: „Miluj blížneho ako

seba samého.“ To znamená, že pre ľudí nábožensky orientovaných je prirodzené nezištne

slúžiť a pomáhať druhým, keďže to berú ako svoju morálnu a kresťanskú povinnosť.

K prepojeniu viery a dobrovoľníctva sa vyjadruje autor Košč (2011), ktorý hovorí, že aj

s pohľadom do minulosti tento jav tu bol vždy prítomný. Poukazuje na to, že z hľadiska počtu

je v sociálnych službách najviac práve veriacich dobrovoľníkov a taktiež vidí aj ovocie práce

týchto dobrovoľníkov v podobe efektívneho uspokojovania potrieb ľudí. Podobne to vidí aj

Macák (2011), ktorý vyjadruje názor, že najdôležitejšími motivátormi sú vnútorné osobné

hodnoty. A keďže vidí, že tieto hodnoty sú v dnešnej dobe v kríze, hovorí aj o kríze

dobrovoľníctva. A tak do kontrastu súčasných hodnôt kladie hodnoty kresťanské, a síce:

vieru, nádej a lásku, ktoré formujú človeka a tiež aj pobádajú k tomu, aby bol človek otvorený

konať dobro. O kríze dobrovoľníctva v dnešnej dobe síce neuvažujeme, keďže vnímame, že

motívy k dobrovoľníctvu

motívy založené na hodnotách

motívy založené na

vylepšení


kariére

sociálne motívy

ochranné motívy


novom porozumení



272

dobrovoľníctvo je jav, ktorý napreduje vpred, ale stotožňujeme sa s vplyvom kresťanských

hodnôt na rozhodnutie konať dobro a aktívne sa angažovať. Existuje naozaj mnoho

kresťanských aktívnych dobrovoľníkov z radov detí, mladých, rodín ale aj seniorov. Vidíme

ich veľkú účasť a podiel na dianí v spoločnosti a prispievaní k vyššej kvalite života. Je teda

zrejmé, že náboženské faktory sú často v súvise s vykonávaním dobrovoľníckych činností.

Ako bolo spomínané, motivácie ku konaniu dobra sú rôzne. Konkrétny príklad motivácie

seniorov k dobrovoľníctvu uvádzame z prostredia Českej republiky. V

Ostravskom dobrovoľníckom programe Dobrovolníci – společníci osamělých seniorů je

mnoho dobrovoľníkov práve seniorov. Náplň tohto programu spočíva v trávení času

s osamelými starými ľuďmi. Dobrovoľníci dochádzajú 1x týždenne za konkrétnym klientom

do zariadenia pre seniorov, realizujú potrebné nákupy, chodia spolu na prechádzky alebo

iným spôsobom sú nápomocní. Najčastejšia motivácia týchto dobrovoľníkov je preukázaná

ako práve:

potreba pomáhať tým, ktorí to potrebujú

využitie voľného času

potreba získať skúsenosti (Maňasová, Krupička, 2006).

Každý, kto pracuje s dobrovoľníkmi, by mal poznať ich motiváciu, ktorá ich vedie

a privádza k dobrovoľníckej činnosti. Po vyjasnení si pohnútok a očakávaní od

dobrovoľníctva vie aj koordinátor lepšie predpokladať, ako sa dobrovoľník bude správať

a zároveň vie činnosti a aktivity nastaviť tak, spĺňali svoj účel a aby boli prospešné

a efektívne. Pomenovali sme mnohé motivačné faktory, ktoré vedú ľudí k tomu, aby sa

venovali dobrovoľníctvu. Stáva sa však, že ľudia chcú byť dobrovoľníkmi z nie najlepších

dôvodov. Nesprávna a nevhodná motivácia by mohla prijímateľom služieb a organizáciám

dokonca uškodiť a nepriniesla by žiaden pozitívny zisk nikomu zo zúčastnených strán. Preto

sa aj pri prijímaní a školení dobrovoľníkov vždy koordinátori dobrovoľníkov pýtajú na

dôvody, ktoré potenciálnych dobrovoľníkov motivujú k vykonávaniu dobrovoľníctva.

Vitoušová (in Tošner, Sozanská, 2002, s. 46) pomenováva niekoľko motívov dobrovoľníkov,

ktoré sú nevhodné a predstavitelia organizácie by mali byť pri nich obzvlášť opatrní:

„súcit, vedúci k degradácii klienta

neprimeraná a zbytočná zvedavosť

služba prameniaca z pocitu povinnosti

snaha niečo si zaslúžiť



273

túžba obetovať sa, osobné nešťastie, s ktorým si uchádzač nevie dať rady, a preto

chce v službe hľadať vlastnú duševnú rovnováhu

osamelosť a z nej prameniaca túžba po priateľstve

pocit vlastnej dôležitosti, nenahraditeľnosti

nedostatok sebaúcty a s ním spojená túžba stretnúť ešte úbohejších ľudí

panovačnosť, túžba ovládať iných a uplatniť svoj vplyv.“

Nie vždy je jednoduché nájsť vhodného a správne motivovaného dobrovoľníka, keďže

nie všetky pohnútky sa ukážu pri prvých stretnutiach, a teda koordinátor môže nesprávne

odhadnúť vhodnosť danej osoby pre dobrovoľníctvo. Je však dôležité, aby dobrovoľník,

obzvlášť pracujúci v oblasti sociálnych služieb, bol vyzretou a vyrovnanou osobnosťou.

Uvedomujeme si však, že mnohé z popísaných nevhodných motivačných faktorov sú

zapríčinené nežiadúcimi okolnosťami, výchovou, prostredím, rodinnými či inými

podmienkami, a teda takíto ľudia častokrát nenesú objektívnu zodpovednosť za situáciu,

v ktorej sa nachádzajú. To však neznamená, že z dôvodu súcitu alebo ľútosti by napriek

takýmto motiváciám mali byť do dobrovoľníctva zapojení. Myslíme si ale, že pokiaľ je takýto

človek ochotný na sebe pracovať, je možné jeho potenciál vždy využiť iným spôsobom, kde

by jeho konanie prinieslo úžitok pre neho samotného, ale aj pre jeho okolie a organizáciu,

s ktorou by spolupracoval. Nepopierateľne, je ale dôležité byť pri nesprávne motivovaných

dobrovoľníkoch obzvlášť ostražití a opatrní. Ako to pomenováva Košč (2011, s. 66): „Podľa

kresťanskej morálky dobrý úmysel neospravedlňuje zlý čin („účel nesvätí prostriedky“), ale

rovnako platí aj opačná téza: dobrý skutok vykonaný so zlým úmyslom je morálne

diskvalifikovaný práve pre zlo motivácie, pre ktorú bol vykonaný.“ Pri práci s dobrovoľníkmi

nie je dôležité len poznať dôvody, ktoré ich vedú k takýmto činnostiam, ale dôležitá je aj

práca a pravidelný kontakt s nimi počas výkonu ich dobrovoľníckych činností. Keď už je

dobrovoľník začlenený do tímu a vykonáva dobrovoľnícku činnosť, je dôležité ho naďalej

motivovať, aby videl zmysel svojej práce a zároveň, aby jeho konanie prinášalo úžitok.

„Dobrovoľník potrebuje byť v organizácii neustále „sprevádzaný“, to znamená, že potrebuje

spätnú väzbu. Spätnou väzbou je napríklad hodnotenie dobrovoľníka, ktoré by sme mali

realizovať priebežne a pravidelne. Dobre fungujúca spätná väzba vždy prispieva nielen

k zlepšeniu kvality práce všetkých, ale i k pozitívnej atmosfére v organizácii.“ (Dobrovolníci

pro kulturu, 2011, s. 24) Prečo je teda tak dôležité mať správne a dobre motivovaných

dobrovoľníkov v organizácii? Mohli by sme povedať, že hlavným dôvodom je to, že ich

činnosť bude efektívna a bude prinášať spokojnosť najmä im, ale aj prijímateľom služieb



274

a v neposlednom rade spokojnosť bude aj na strane samotnej organizácie. Keď sa

pozastavíme pri organizáciách, je nepopierateľné, aký prínos pre ne dobrovoľníci majú.

Autori Brozmanová Gregorová, Marček a Mračková (2009) vidia veľké výhody v tom, že

daná inštitúcia ušetrí náklady, ktoré súvisia s pracovnou silou a zároveň tak získavajú vzácne

nepeňažné zdroje, ktoré pomáhajú pokryť projekty a činnosti organizácie. Ďalej autori

poukazujú na to, že: „Motivovaní dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa stávajú priateľmi

organizácií, často im ponúkajú nielen svoj čas, ale aj cenné skúsenosti, odbornú expertízu,

kontakty, informácie či iné prínosy. Zároveň sa stávajú propagátormi činnosti mimovládnych

organizácií a ambasádormi napĺňania ich poslania pred ďalšími zainteresovanými subjektmi“

(Brozmanová Gregorová, Marček, Mračková 2009, s. 41). Môžeme teda vidieť význam

a dôležitosť správnej motivácie dobrovoľníkov, ktorá prináša pozitívne benefity a táto práca

sa tým stáva sa efektívnou.

Pri senioroch dobrovoľníkoch sa tiež často zamýšľame, aké sú ich pohnútky k týmto

činnostiam. Často vidíme už len ten výsledok, a síce, že seniori buď sú alebo nie sú

dobrovoľníci. Tomuto štádiu však predchádza proces, u niekoho možno dlhší, u niekoho

kratší. Sú seniori, ktorí sa nad dobrovoľníctvom začnú zamýšľať až s odchodom do

dôchodku, kedy majú viac času či menej sociálnych kontaktov. Sú však aj takí seniori, ktorí

vykonávali dobrovoľné činnosti už pred nástupom na dôchodok, a tak len pokračujú v tom,

v čom sú už niekoľko rokov zabehnutí. Aký je pomer dobrovoľníkov – „začiatočníkov“

a dobrovoľníkov - už dlhoročných, presne nevieme v tejto časti určiť, ale je dôležité poznať

súvislosti a skúsenosti, z ktorých seniori vychádzajú. Ako hovorí Atchley (in Petrová

Kafková, 2012), že najväčší podiel seniorov, ktorí sú dobrovoľníkmi, majú už predošlú

skúsenosť s dobrovoľníctvom, a teda si myslí, že ak chceme, aby sa seniori aktívne zapájali

do dobrovoľníctva, je dôležité ich stimulovať už pred nástupom na dôchodok. Aké sú teda

pohnútky seniorov k tomu, aby sa venovali dobrovoľníctvu? Táto motivácia sa môže skúmať

na základe viacerých kategórii. My si vyberáme delenie, ktoré je bežné v zahraničí a uvádza

ich Pavelek (2013, s.55), a teda motívy osobné a motívy altruistické, medzi ktoré sa radia

tieto:

Osobné motívy:

„vyplnenie medzery v živote - riadenie prechodu z plateného zamestnania do dôchodku,

zvládnutie bolestivých strát, adaptácia na odchod detí z domu,

robenie niečoho, čo je zábavné a zaujímavé,

zlepšenie osobného rozvoja, učenie sa nových zručností ,



275

udržať sa aktívny a zapojený,

pocit užitočnosti a cennosti,

využívanie zručností, ktoré získal počas práce (platenej a neplatenej),

spoznávanie nových ľudí a vytváranie nových priateľstiev,

štruktúrovanie voľného času jednotlivca.

Altruistické motívy:

pomoc iným,

vrátiť niečo spoločnosti,

stretávať potreby ľudí, ktorí zdieľajú tie isté názory.“

Konkrétne motívy seniorov k dobrovoľníctvu a aj ich výpovede uvádzame v tabuľke T1

z výsledkov výskumu Paveleka, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2009-2012 a prieskum

realizoval medzi seniormi a koordinátormi alebo predstaviteľmi mimovládnych organizácii

pracujúcich s dobrovoľníkmi.

Tab. 1 Faktory motivácie k dobrovoľníctvu

Identifikované

motívy

Tri faktory

motivácie

Multifaktorový

model motivácie

Citát

obetavosť osobný hodnoty "Chcem len pomôcť. Nechcem žiadne peniaze, nechcem

odmenu, len pomáhať."

"Rád pomáham ostatným, bez toho, aby som uvažoval o

tom, prečo."

vhodnosť osobný porozumenie "Ak idem niekde dobrovoľne, je to preto, lebo sa mi páči

práca (...). Uspokojuje všetky potreby, ktoré vznikajú zo

záujmu o túto prácu.",

"Cítim sa dobre, uspokojuje ma (dobrovoľníctvo)."

vzájomnosť altruistický ochranný "Chcem vrátiť niečo aspoň v takejto podobe. Verím, že

aspoň môžem pomôcť niekomu týmto spôsobom."

aktivita sociálny ochranný "Chcel som nejakú prácu, aby som nesedel len doma."

"Som medzi ostatnými ľuďmi."

Zdroj: Pavelek 2013, s. 56

Vo veľkej miere sme sa venovali motívom vedúcim k dobrovoľníctvu. Je však aj

mnoho seniorov či iných dobrovoľníkov, ktorí dobrovoľníctvo vykonávať nechcú. Môžeme

hovoriť o určitých bariérach. Nepovažujeme za potrebné teoreticky analyzovať otázku bariér

v takej miere ako otázku motivácie, keďže spolu veľmi úzko súvisia a v istom zmysle sú si



276

opozitami, zatiaľ čo motivačné faktory sú tie, ktoré nás pohýnajú k aktivite či činnosti

a bariéry sú tie faktory, ktoré bránia určitému konaniu. Preto sa bariéram budeme na

teoretickej báze venovať len okrajovo a viac sa o konkrétnych bariérach seniorov

k dobrovoľníctvu budeme zmieňať vo výskumnej časti práce. Bariéry sú teda prekážky, ktoré

bránia nášmu konaniu. S bariérami sa stretávame v každodenných situáciách či už na báze

vedomej alebo podvedomej. Často sa tento proces rozhodovania odohráva len v našej mysli

a je podmienený strachom, predsudkami, predošlými skúsenosťami či obavami. môžeme

hovoriť o bariérach subjektívnych a objektívnych. Subjektívne sú tie, ktoré sú ovplyvnené

nami samými, naším pričinením či našou osobnosťou. Môžu nimi byť napríklad obavy

z nezvládnutia danej dobrovoľníckej činnosti, nezáujem alebo nedostatok času. Objektívne

bariéry sú tie, ktoré vychádzajú z vonkajších okolností, nezapríčinených daným

dobrovoľníkom. Ide napríklad o absenciu alebo nedostatok dobrovoľníckych príležitostí či

veľká vzdialenosť organizácie venujúcej sa dobrovoľníkom od miesta bydliska.

V tejto kapitole sme sa bližšie venovali motivácii a bariéram súvisiacimi s výkonom

dobrovoľníctva, najmä dobrovoľníctva seniorov. Je dôležité poznať tieto faktory, ktoré

ovplyvňujú zaktivizovanie sa a rozhodnutie sa pre konanie alebo nekonanie. Týchto faktorov

je mnoho, vzájomne sa dopĺňajú a prelínajú, a preto vidíme potrebnosť ich teoreticky

objasňovať, aby dobrovoľníctvo bolo čo najviac efektívne, užitočné a spĺňalo svoj účel pre

všetkých zúčastnených.



277

2 PROJEKT VÝSKUMU

2.1. PREDMET, CIEĽ VÝSKUMU A VÝSKUMNÉ OTÁZKY

Predmetom výskumu v našej práci sú vybrané aspekty dobrovoľníctva seniorov

v meste Banská Bystrica. Cieľom výskumu je zistiť a analyzovať štýl dobrovoľníckej

participácie seniorov a ich informovanosť, motiváciu a bariéry vo vzťahu k dobrovoľníctvu.

Vo výskume si stanovujeme tieto výskumné otázky:

1. Aká je miera a štýl dobrovoľníckej participácie seniorov?

2. Aký je sociálny profil dobrovoľníkov – seniorov?

3. Aká je informovanosť seniorov o dobrovoľníctve?

4. Aká je motivácia seniorov k dobrovoľníctvu?

5. Aké sú bariéry, ktoré seniorom bránia v angažovaní sa v dobrovoľníckych aktivitách?

2.2.OBJEKT VÝSKUMU

Objektom výskumu sú seniori v meste Banská Bystrica s dolnou vekovou hranicou 60

rokov, pričom horná veková hranica nie je obmedzená.

2.3.VÝSKUMNÉ METÓDY A TECHNIKY

Prvou etapou bolo spracovanie teoretickej časti práce, v ktorej sme sa venovali otázkam

dobrovoľníctva seniorov a motivácii a bariéram k dobrovoľníctvu. Pri spracovaní tejto časti

sme vychádzali z odbornej slovenskej, ale aj zahraničnej literatúry, z vedeckých článkov a

publikácii, zborníkov a z internetových zdrojov.

Empirická časť pozostáva z kvantitatívneho výskumu. Kvantitatívny výskum budeme

realizovať pomocou dotazníkov, ktoré budú určené seniorom mesta Banská Bystrica

a blízkeho okolia.

Tento výskum je súčasťou projektu ERASMUS+ s názvom WEActiveVol, ktorý sa

zameriava na zvýšenie angažovanosti seniorov v dobrovoľníctve. V tomto medzinárodnom

projekte bolo zapojených šesť štátov: Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Francúzsko

a Rumunsko a na pracovných stretnutiach sa vzájomne vymieňali skúsenosti z oblasti

dobrovoľníctva seniorov. Každý z partnerských štátov mal za úlohu zrealizovať prieskum

medzi seniormi o motivácii a bariérach v dobrovoľníctve. Autorka práce bola aktívneho

riešiteľkou projektu a zabezpečila zber aj analýzu dát za slovenského partnera – Centrum

dobrovoľníctva v Banskej Bystrici.



278

3 ANALÝZA A INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV VÝSKUMU

Predmetom výskumu je motivácia a bariéry seniorov v dobrovoľníctve. V projekte

výskumu sme stanovili cieľ sme zadefinovali výskumné otázky a hypotézy. V nasledujúcej

podkapitole chceme charakterizovať našu výskumnú vzorku a následne po tom budeme

interpretovať výsledky výskumu.

3 .1 . VÝSKUMNÁ VZORKA

Výber respondentov bol zámerný, keďže sme mali stanovenú cieľovú skupinu a s tým aj

vekovú hranicu respondentov, a to od 60 rokov. Respondentmi sú obyvatelia Banskej Bystrice

a jej okolia. Oslovených bolo približne 200 ľudí v tomto veku, ale aktívne participovalo na

tomto výskume 95 respondentov, z toho bolo 86 žien a 9 mužov ako to ukazuje tabuľka T2.

Tab. 2 Charakteristika výskumnej vzorky podľa rodu

Ženy Muži

Spolu

Počet respondentov 86 9 95

Percentuálny podiel 90,5% 9,5% 100,0%

Nepomer medzi mužmi a ženami bol je spôsobený distribúciou dotazníkov. Oslovení boli

najmä členovia denných centier, čo sú prevažne ženy. Z hľadiska veku sme respondentov

rozdelili do vekových kategórii, keďže rozpätie bolo pestré, ale nemáme údaj veku od

každého respondenta, pretože nie každý uviedol vek. Veková škála respondentov bola od 61-

88 rokov. Konkrétne počty a percentuálny podiel z hľadiska veku uvádzame v tabuľke T3.

Vidíme, že najväčší podiel tvorili respondenti vo vekovej kategórii 66-70 rokov a najmenší

počet bol vo vekovej kategórii 86-90, konkrétne jeden respondent vo veku 88 rokov.

Tab. 3 Charakteristika výskumnej vzorky z hľadiska veku

Veková kategória Počet respondentov Percentuálny podiel

61-65 19 21,3%

66-70 28 31,5%

71-75 21 23,5%

76-80 12 13,5%

81-85 7 7,7%

86-90 1 1,1



279

Zastúpenie respondentov na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelania ukazuje graf G1.

Väčšina opýtaných seniorov (62,1%) má ukončené stredoškolské vzdelanie, 29,5% má

ukončené vysokoškolské vzdelanie.

Graf 1 Charakteristika výskumnej vzorky podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania

Ďalším prvkom sociálneho statusu respondentov je rodinný stav, kde neboli až tak

zásadné rozdiely. Rovnaký počet je medzi ženatými/vydatými a vdovcami/vdovami. Takmer

17% opýtaných je rozvedených a zvyšných 7,4% seniorov uviedlo, že sú slobodní/slobodné.

Graf 2 Charakteristika výskumnej vzorky podľa rodinného stavu

V oblasti socioekonomickej pozície je vzhľadom na vek väčšina, až 94,6% respondentov

na starobnom dôchodku. Ostatní, v nízkej miere, majú status zamestnaných, nezamestnaných

stredoškolské

62,1%

vysokoškolské…

základné8,4%

stredoškolské vysokoškolské základné

37,9%

37,9%

16,8%

7,4%

vdovec/vdova ženatý/vydatá

rozvedený/rozvedená slobodný/slobodná



280

alebo samostatne zárobkovo činných osôb. V priloženom grafe G4 môžeme vidieť prevažnú

väčšinu dôchodcov a zvyšných 5,4% v iných socioekonomických pozíciách.

Graf 4 Charakteristika výskumnej vzorky podľa socioekonomickej pozície

Posledným faktorom charakterizujúcim výskumnú vzorku je miesto bydliska. Keďže

výskum sa realizoval najmä v meste Banská Bystrica, tak ako vidieť v grafe G5, väčšina

respondentov je žijúca v meste, a to 88,3% a zvyšných 11,7% na vidieku.

Graf 5 Charakteristika výskumnej vzorky podľa miesta bydliska

94,6%

2,2%2,2%

1,1%

na dôchodku zamestańec nezamestnaný SZČO

88%

12% 0%0%

mesto vidiek



281

3.2.ZAPÁJANIE SA SENIOROV DO DOBROVOĽNÍCTVA

V prvom rade nás zaujímalo či sa seniori zapájajú do dobrovoľníctva a v akej miere.

V otázke sme sa pýtali či seniori vykonávali v období posledných 12 mesiacov nejaké

dobrovoľnícke aktivity v rámci alebo prostredníctvom nejakej organizácie, pričom sme

respondentom v otázke objasnili, že ide o akékoľvek neplatené aktivity vykonávané slobodne

v prospech iných ľudí mimo členov rodiny alebo domácnosti. Väčšina opýtaných, až 68,4%

odpovedalo kladne, čo považujeme za pozitívne zistenie, keďže dobrovoľnícke aktivity sú

jedným z nástrojov aktívneho starnutia a táto odpoveď je dôkazom toho, že starší ľudia majú

potrebu, záujem a dôvody na to, aby vykonávali činnosti prospešné pre druhých.

Graf 6 Zapojenie sa do dobrovoľníckych aktivít v posledných 12 mesiacoch

Zaujímala nás kauzalita v zapájaní sa do dobrovoľníctva s rodom, vekom a rodinným

stavom. Z uvedenej tabuľky T4 vyplýva, do dobrovoľníctva sa v poslednom roku zapojili aj

muži aj ženy, ale ženy sa zapájali do dobrovoľníckych činností vo vyššej miere ako muži. Na

prvý pohľad čísla ukazujú, že dobrovoľníctvo je výsadou žien, čo v tomto prípade je

numericky zjavné. Z tabuľky taktiež vyplýva, že väčšina opýtaných mužov sa do

dobrovoľníckych aktivít v poslednom období zapojila. Rozdiel v počtoch je ovplyvnený

počtom mužských respondentov, ktorých bolo vo výskume zastúpených menej.

68,4%

27,4%

4,2%0%

áno nie neviem



282

Tab. 4 Zapájanie sa do dobrovoľníctva v posledných 12-tich mesiacoch z hľadiska rodu

(%)

Dobrovoľníctvo ROD

ženy muži

Áno 69,05 55,56

Nie 26,19 44,44

neviem 4,76 0

SPOLU 100 100

Ďalším ukazovateľom zapájania sa do dobrovoľníckych aktivít je vek. V tabuľke T5 je

možné sledovať rozdiely medzi jednotlivými vekovými kategóriami. Vidíme, že respondenti

s nižším vekom, a to v rozpätí od 60 do 75 rokov sa zapájali do dobrovoľníckych činností

v posledných 12 mesiacoch v porovnateľne vyššej miere ako respondenti vo veku od 76 do 90

rokov.

Tab. 5 Zapájanie sa do dobrovoľníctva v posledných 12-tich mesiacoch z hľadiska veku

(%)

Dobrovoľníctvo Veková skupina

60-65 66-70 71-75 76-80 81-85 86-90

Áno 77,78 67,86 80,00 41,67 57,14 0

Nie 22,22 32,14 15,00 58,33 28,75 0

Neviem 0 0 5,00 0 14,29 100

SPOLU 100 100 100 100 100 100

Taktiež nás zaujímalo, či jestvuje vzťah medzi vykonávaním dobrovoľníctva

a rodinným stavom. Ako z tabuľky T6 vyplýva, rodinný stav ovplyvňuje výkon

dobrovoľníckych činností. V najvyššej miere sa na základe rodinného stavu do

dobrovoľníckych aktivít v posledných 12 mesiacoch zapojila najmä skupina ženatých

seniorov a vydatých senioriek. Najmenšie zastúpenie seniorov zapojených do dobrovoľníctva

majú dve skupiny, a to skupina slobodných a skupina rozvedených ľudí. Výskum z názvom

„Dobrovoľníctvo na Slovensku – výskumné reflexie“ realizovaný v roku 2011 poukazuje na

to, že v najvyššej miere sa do dobrovoľníctva zapájajú vdovci a vdovy, kedy táto skupina bola

na prvom mieste v aktívnej participácii. Môžeme teda vidieť rozdiely, ktoré nastali v priebehu

niekoľkých rokov. (Brozmanová Gregorová a kol., 2011)



283

Tab. 6 Zapájanie sa do dobrovoľníctva v posledných 12-tich mesiacoch z hľadiska

rodinného stavu (%)

Dobrovoľníctvo

Rodinný stav

Slobodný -

slobodná

Ženatý -

vydatá

Rozvedený -

rozvedená

Vdovec -

vdova

Áno 57,14 79,41 56,25 63,89

Nie 42,86 20,59 37,50 27,78

Neviem 0 0 6,25 8,33

SPOLU 100 100 100 100

Zatiaľ čo prvá otázka sa týkala zapájania sa do dobrovoľníctva v priebehu posledného

roka, v druhej otázke sme sa pýtali na to či seniori vykonávali dobrovoľnícke aktivity viac

ako 12 mesiacov. Z grafu G7 je vidieť, že viac ako 70% starších dobrovoľníkov sa venuje

dobrovoľníctvu už niekoľko rokov, z toho 51,6% viac ako 5 rokov, čo je dôkazom toho, že

seniori sa aktívne zapájajú do dobrovoľníctva už niekoľko rokov. Zaujímavým zistením je pre

nás číslo 10,9%, ktoré predstavuje dobrovoľníkov z posledných mesiacov, čo dokazuje, že pre

seniorov sú vytvárané dobrovoľnícke príležitosti a seniori majú o ne záujem.

Graf 7 Zapájanie sa do dobrovoľníctva po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov

Dôležitým údajom je frekvencia vykonávania dobrovoľníckych činností. Na ňu sme sa

pýtali v otázke, ako často respondenti vykonávali dobrovoľnícke aktivity v posledných

mesiacoch. Najčastejšou odpoveďou bol: raz týždenne, čo tvorilo takmer polovicu odpovedí.

20,3%

7,8%

9,4%51,6%

10,9%

1 až 2 roky 2 až 3 roky

3 až 5 rokov viac ako 5 rokov

len v posledných 12 mesiacoch



284

Medzi odpoveďami je 10,9% seniorských dobrovoľníkov, ktorí uviedli, že dobrovoľnícke

aktivity vykonávali na dennej báze. Konkrétne percentuálne miery zobrazujeme v grafe G8.

Graf 8 Frekvencia zapájania sa do dobrovoľníctva v posledných 12 mesiacoch

Dobrovoľnícku participáciu charakterizuje aj typ organizácie, v ktorej alebo pre ktorú

dobrovoľníci – seniori vykonávali dobrovoľnícke aktivity. Najväčšiu mieru zastúpenia majú

verejné organizácie a inštitúcie ako to aj vidieť v grafe G9. Takmer tretinu činia mimovládne

organizácie. Zvyšných 17% tvoria kluby dôchodcov, spoločenstvo bytov, súkromné

organizácie, športový klub, alebo činnosti vykonávané samostatne.

Graf 9 Typ organizácie, v ktorej seniori vykonávali dobrovoľnícke aktivity

10,9%

48,4%14,1%

14,1%

12,5%

denne raz za týždeň

raz za mesiac raz za tri mesiace

dvakrát/trikrát za rok

55,3%

27,7%

17%0%

verejná organizácia mimovládna nezisková organizácia iné



285

S typom organizácie súvisí oblasť pôsobenia pre výkon dobrovoľníckych aktivít.

V najväčšej miere, ako je to znázornené aj v tabuľke T7, a to 14,9% boli zastúpené

náboženské a cirkevné aktivity. Hneď na druhom mieste boli tri druhy aktivít s mierou 12,9%,

a to ochrana životného prostredia, umenie a kultúra a rekreácia a realizácia záujmov. 11,3%

tvorí oblasť vzdelávania a výskumu.

Tab. 7 Oblasť pôsobenia seniorov - dobrovoľníkov

Oblasť pôsobenia Percentuálna miera

Náboženské a cirkevné aktivity 14,9%

Ochrana životného prostredia 12,9%

Umenie a kultúra 12,9%

Rekreácia a realizácia záujmov 12,9%

Vzdelávanie a výskum 11,3%

Šport 9,7%

Zdravie 8,1%

Sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím,

seniorov

6,5%

Sociálne služby pre deti a mládež, rodinu 3,2%

Sociálne služby pre iné cieľové skupiny 1,6%

Iné - spolu 19,3%

Tiež nás zaujímalo, ako sa seniori dozvedeli o možnostiach dobrovoľníctva, čím sme

chceli zistiť, aký zdroj informovanosti o dobrovoľníctve je najefektívnejší. Tento údaj

považujeme za dôležitý, ak chceme získavať ďalších seniorov pre dobrovoľníctvo. Poznanie

efektívnych zdrojov informovanosti pomáha náboru nových dobrovoľníkov. Otázku sme

položili v tomto znení: Ako ste sa dozvedeli o možnosti vykonávať dobrovoľnícke aktivity v

danej organizácii? Respondenti mali na výber niekoľko možností. Najčastejšími odpoveďami

boli informácie od priateľov a to v percentuálnej miere 39,3%. Zároveň vyššiu mieru obsadili

aktívni dobrovoľníci, ktorých odovzdávanie skúsenosti iným považujeme za stimulujúce pre

druhých. Tieto odpovede dosvedčujú, že osobný kontakt je pre seniorov najefektívnejším

zdrojom pre šírenie informácii o dobrovoľníctve. Vidíme, že informačné zdroje ako kluby

dôchodcov alebo zamestnávatelia nie sú tak efektívne.



286

Tab. 8 Zdroje informácií o dobrovoľníctve

Informačný zdroj Percentuálna miera

Priatelia, známi, príbuzní 39,3%

Aktívni dobrovoľníci 18%

Zamestnanci organizácie 16%

Dobrovoľnícke centrum 9,8%

Noviny, časopisy 8,2

Televízia 6,6%

Kostol 6,6%

Internetová stránka o dobrovoľníctve 4,9%

Facebook 4,9%

Webová stránka organizácie 3,3%

Informácie na úrade (mestský úrad, ÚPSVaR...) 3,3%

Vlastná iniciatíva 3,3%

Zamestnávateľ 1,6%

Klub dôchodcov 1,6%

Priateľské služby 1,6%

Odborné stretnutia, semináre 1,6%

3.3.MOTIVAČNÉ FAKTORY A BARIÉRY K VÝKONU DOBROVOĽNÍCTVA

V tejto časti sme sa zameriavali na motiváciu, ktorá viedla seniorov k tomu, aby sa

venovali dobrovoľníctvu. Otázka bola položená týmto spôsobom: „Prečo ste začali vykonávať

dobrovoľnícke aktivity?“ Na výber bolo niekoľko možností, s tým, že respondenti mohli

označiť viac ako jednu. Tak ako sme popisovali v prvej časti práce teoretické východiská

motivácie k dobrovoľníctvu, výskumná časť nám potvrdzuje tie faktory, ktoré ovplyvňujú

angažovanie sa seniorov v dobrovoľníctve. Najväčším motivačným faktorom je potreba cítiť

sa užitočný. Tento dôvod sa objavil v 37,5% miere. Inými, frekventovanými motivačnými

faktormi vyskytujúcimi sa v miere 26,6% je dôvod spoznávať nových ľudí, priateľov, 23,4%

seniorov - dobrovoľníkov potvrdzuje motivačný faktor voľného času, 20,3% chce zlepšiť

veci, pomáhať ľuďom a taktiež 18,8% chce využiť nadobudnuté zručnosti. Môžeme teda

konštatovať, že hlavnými motívmi seniorov pre aktívnu participáciu v dobrovoľníctve, ktoré

z výskumu vyplývajú, sú motívy súvisiace s osobnými potrebami, so sociálnou interakciou,

s hodnotami, s motívmi založenými na vylepšovaní, s reciprocitou či motívy osobného rastu.



287

Tab. 9 Motivácia k dobrovoľníctvu

Motivačný faktor Percentuálny podiel

Potreba cítiť sa užitočný 37,5%

Spoznávanie nových ľudí, priateľov 26,6%

Čas nazvyš 23,4%

Zlepšiť veci, pomáhať ľuďom 20,3%

Využitie nadobudnutých zručností 18,8%

Byť v spojení so záujmami a koníčkami 15,6%

Bola to súčasť vierovyznania 14,1%

V komunite bola potreba 14,1%

Bola to súčasť filozofie života 10,9%

Nebol nikto iný, kto by to mohol urobiť 7,8%

Už boli zapojení do činnosti organizácie aj predtým 7,8%

Túžba získať nové zručnosti 6,3%

Rodina a priatelia sa tiež zapájali 4,7%

Problém považovali za dôležitý 4,7%

Z hľadiska motivácie špecifickej cieľovej skupiny – seniorov k dobrovoľníctvu možno za

kľúčové považovať motív užitočnosti. Po odchode do dôchodku sa môžu seniori často cítiť

zbytoční, nepotrební. Dobrovoľníctvo im umožňuje často opäť vidieť zmysel svojho života

v službe iným. Rovnako špecifickým pre túto cieľovú skupinu je faktor sociálnej interakcie.

Dobrovoľníctvo je prostriedkom prekonávania sociálnej izolácie, umožňuje spoznávať

nových ľudí, získavať nový okruh sociálnych kontaktov, ktoré po odchode do dôchodku často

ľudia strácajú. Skutočnosť, že seniori majú viac času pre vykonávanie dobrovoľníckych

aktivít, dokumentuje aj to, že „čas nazvyš“ bol významný pre 23,4% dobrovoľníkov –

seniorov. Iná štruktúra dňa ako v prípade ekonomicky aktívnych ľudí umožňuje čas venovať

dobrovoľníckym aktivitám intenzívnejšie a často aj napríklad v doobedňajších hodinách.

Posledná otázka, ktorá bola pre náš výskum kľúčová, týkala sa bariér viažucich sa

k vykonávaniu dobrovoľníctva. Otázka v dotazníku bola položená takto: Na rozhodnutie byť

dobrovoľníkom v organizácii alebo pokračovať v dobrovoľníctve vplýva veľa faktorov. Je

niektorý z nasledujúcich výrokov dôvodom, pre ktorý ste sa za posledných 12 mesiacov

nezapojili do vykonávania neplatených aktivít v prospech alebo prostredníctvom nejakej



288

organizácie alebo pre ktorý ste dobrovoľníctvu nevenovali viac času? Na výber bolo niekoľko

výrokov s možnosťou označiť viaceré a tiež aj možnosť napísať vlastný, iný dôvod.

Tab. 10 Bariéry k dobrovoľníctvu

Môžeme vidieť objektívne aj subjektívne bariéry k výkonu dobrovoľníctva. Môžeme

sledovať, že bariér, ktoré majú seniori k výkonu dobrovoľníctva, je niekoľko a sú rôzne.

Najväčšiu rolu u seniorov zohráva požiadanie o pomoc. V náhľade na výskum realizovaný

v roku 2011 názvom „Dobrovoľníctvo na Slovensku – výskumné reflexie“ (Brozmanová

Gregorová a kol., 2011) vidíme totožnosť v najvýznamnejšej bariére, kde faktor nepožiadania

o pomoc bol taktiež na prvom mieste, a to s mierou 40,4%. Z toho vyplýva, že mnohí seniori

pravdepodobne čakajú na impulz „zvonka“, na oslovenie alebo na preukázanie potrebnosti

služby seniora. Významnými bariérami sú podľa zistení zdravotné problémy a náročná

situácia v rodine a v práci. 8,7% respondentov má pocit, že sú už na dobrovoľníctvo starí,

nemajú o to záujem a tiež neboli schopní prijať dlhodobá záväzok. Faktor voľného času nie je

v tak vysokej miere, v čom vidíme opäť podobnosť s výskumom z roku 2011, kde respondenti

vo veku nad 70 rokov nepreukázali čas ako bariéru vo výraznej miere, čo je stále dobrým

predpokladom na to, aby starší ľudia mohli svoj čas venovať dobrovoľníckym činnostiam.

Bariéry k dobrovoľníctvu Percentuálny podiel

Nepožiadanie o pomoc 23,9%

Zdravotné problémy 13%

Náročná situácia v rodine 10,9%

Náročná situácia v práci 10,9%

Pocit, že sú na to už príliš starí 8,7%

Nezáujem 8,7%

Neschopnosť prijať dlhodobý záväzok 8,7%

Nevedeli, ako sa mohli zapojiť do vykonávania

neplatených činností

6,5%

Nedostatok voľného času 4,3%

Preferencia darcovstva financií 4,3%

Problémy s dochádzaním 4,3%

Predošlá negatívna dobrovoľnícka skúseností 4,3%

Pocit nepotrebnosti pomoci 1,2%

Partner/partnerka s tým nesúhlasil/a 1,2%

Necítili to tak 1,2%



289

ZÁVER

V tejto práci sme sa venovali teoretickým východiskám motivácie a motivácie starších

ľudí k výkonu dobrovoľníckych aktivít. Môžeme zhrnúť, že motivácia je vnútorná pohnútka,

ktorá ovplyvňuje naše konanie. Motivačné faktory, viažuce sa k motivácii delia a definujú

autori rôzne, pričom sa vzájomne podporujú, ale v niektorých otázkach aj vzájomne názorovo

odporujú. Nedá sa teda jednotne povedať, ktorý motivačný faktor je hlavný alebo primárny,

keďže rozhodovanie každého človeka je ovplyvňované hodnotami, situáciami, potrebami,

vierovyznaním a inými determinantmi. V empirickej časti sme pomocou dotazníkov medzi

ľuďmi staršími ako 60 rokov zistili, aká je miera angažovanosti sa seniorov

v dobrovoľníckych aktivitách. Za pozitívne zistenie považujeme mieru participácie seniorov

na dobrovoľníckych aktivitách, ktorá činila nadpolovičnú väčšinu. Tak, ako sme v teoretickej

časti popisovali fakt, že seniori sa venujú dobrovoľníctvu kvôli pocitu užitočnosti

a potrebnosti, kvôli sociálnym kontaktom, hodnotám či voľnému času, potvrdilo sa nám, že

respondenti v našom výskume majú podobné a v niektorých prípadoch aj totožné dôvody

k tomu, aby sa venovali dobrovoľníctvu. Pri bariérach môžeme badať, že seniori majú

niekoľko prekážok, ktoré im bránia k výkonu dobrovoľníctva. Mnohí seniori, ako výskum

ukazuje, čakajú na vonkajší impulz, a teda na požiadanie o pomoc, ale tiež ako dôvod vo

vysokej miere uvádzajú zdravotné či iné problémy.

Zoznam bibliografických odkazov

BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A., MATULAYOVÁ, T., MRAČKOVÁ, A., VAVRINČÍKOVÁ, L.,

VLAŠIČOVÁ, J., KORÓNY, S. 2012. Dobrovoľníctvo na Slovensku - výskumné reflexie. Bratislava:

Iuventa – Slovenský inštitút mládeže. 2012. 208 s. 1. vyd. ISBN 978-80-8072-119-0

BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A., MARČEK, E., MRAČKOVÁ, A. 2009. Analýza dobrovoľníctva na

Slovensku. Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, OZ Pedagóg, PDSC, o.z.,

PANET. 2009. 113 s. ISBN 978-80-8083-844-7

Dobrovolníci pro kulturu: dobrovolnícka činnost v kulturních organizacích. Praha: Divadelní ústav, 2011. 1.

vyd. 132 s. ISBN 978-80-7008-268-3

FUSCHOVÁ, K., KRAVČÁKOVÁ, G. 2004. Manažment pracovnej motivácie. Bratislava: Iris, 2004, 170 s. 1.

vyd. ISBN 80-89018-66-1

MACÁK, D. 2011. Faktory motivujúce k dobrovoľníckej činnosti. In: LEŠKOVÁ, L. Osobnosť dobrovoľníka

v pomáhajúcich profesiách cez prizmu ideového odkazu bl. Sáry Salkaházi. Zborník z medzinárodnej

vedeckej konferencie. Košice: Vienala, 2011. 1.vyd. s. 187-198, 242 s. ISBN 978-80-8126-042-1

MAŇASOVÁ, Š., KRUPIČKA, J. 2006. Senioři seniorům. In: Dobrovolníctví ochrana před sociálním

vyloučením. Zborník konferencie. Kroměříž: Klub UNESCO, 2006.



290

KURAPKAITIENÉ, N. 2012. Volunteers motivation and other important things. In: Social work and voluntary

activities. H.E.L.P. Prešov: Presov University. 2012. s. 43-60. 134 s. ISBN 978-80-555-0653-1

KOŠČ, S. 2011.Špecifické aspekty náboženskej motivácie dobrovoľníckej práce v sociálnych službách. In:

Fenomén dobrovoľníctva v sociálnych službách. Zborník príspevkov. Prešovská univerzita v Prešove. 2011.

s. 65-74. 107 s. ISBN 978-80-970485-5-6

PAVELEK, L. 2013. Understanding the motivation for senior volunteering. In: Scinetic publication. VOL.1,

ISSUE 1, 2013. ISSN 1339-1488

PETROVÁ KAFKOVÁ, M. 2012. Dobrovolníctví seniorů jako součást aktivního stárnutí. In Sociológia 2012,

Vol. 44 (No. 2: 212-232). Brno: Fakulta sociálních sutdií, Masaryková univerzita.

PROVAZNÍK, V. a kol. 2004. Psychologie pro ekonomy a manažery. Praha: Grada, 2004. 1.vyd. 226 s. ISBN

80-247-0470-6

CINTULOVÁ, L. 2011. Nazeranie na dobrovoľníctvo cez vybraté teórie. In: RADKOVÁ, L. a kol. 2011.

Dobrovoľníctvo a problémy súčasnej spoločnosti. SpoSoIntE, Trenčín 2011. Fakulta zdravotníctva

a sociálnej práce, Trnavská univerzita. S 37 – 84. 201 s. ISBN 978-80-89533-07-7

ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti: obor v pohybu. Praha: Grada, 2010. 6., revidované a doplněné vydání.

208 s. ISBN 978-80-247-3133-9

TOŠNER, J., SOZANSKÁ, O. 2002. Dobrovolníci a metodika práce s nimi v organizacích. Praha: Portál, 2006,

2. vyd. 152 s. ISBN 80-7367-178-6

Documents

MOTIVÁCIA A BARIÉRY SENIOROV V DOBROVOĽNÍCTVE · Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove 267 súčasťou