Upload
truongnga
View
223
Download
4
Embed Size (px)
Citation preview
Možnosti aplikácie pojmových máp vo výučbe geografie na vyššom stupni
sekundárneho vzdelávaniaŠtefan Karolčík, Libuša Murtínová
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá špecifikami tvorby a využívania pojmových máp v procese
výučby, špeciálne vo vyučovaní geografie. V prvej časti všeobecne charakterizuje pojmové
mapy, ich funkcie, najznámejšie typy mapových schém a štruktúr, ako aj základné princípy,
ktoré je vhodné rešpektovať pri tvorbe pojmových máp. Uvádza tiež niekoľko softvérových
aplikácií, výrazne zjednodušujúcich využitie pojmových máp v pedagogickom procese. Jadro
článku tvoria konkrétne návrhy učebných aktivít s podporou pojmového mapovania
a originálnymi príkladmi pojmových máp. Nechýba záverečné zhodnotenie úspešnosti
použitých učebných metód a pracovných listov v reálnom školskom prostredí.
Kľúčové slová: pojmová mapa, učebné metódy, vyučovací proces
Úvod
„Ideas are like rabbits. You get a couple and learn how to handle them, and pretty soon
you have a dozen.“
John Steinbeck
S istým zjednodušením možno povedať, že všetko okolo nás má určitú štruktúru. Vlastnosti
predmetov ovplyvňujú časti, z ktorých sa skladajú a prírodné procesy, javy, či udalosti
prebiehajúce v krajine, zas podliehajú množstvu rozmanitých faktorov, ktoré priamo pôsobia
na ich rozšírenie, veľkosť a tiež budúci vývoj. Aj obsah učiva má svoju štruktúru. Tá je
žiakom predkladaná v rôznych formách. Najčastejšie sú to zápisy na tabulu, prezentácie
textov, obrázkov, grafov, alebo schém. Z didaktického hľadiska je pritom mimoriadne
dôležité, aby grafické usporiadanie kľúčových prvkov učiva bolo názorné, prehľadné, logicky
jasné a zrozumiteľné. Pojmové mapy a pojmové mapovanie ponúkajú spôsob ako žiakom
výrazne uľahčiť pochopenie náročnejších častí učiva, prostredníctvom zobrazenia dôležitých
pojmov učiva v jednoduchých schémach a náčrtoch s vytváraním (zvýrazňovaním) vzťahov
medzi nimi.
1. Pojmové mapy
Pojmové mapy ako schematické vyjadrenie myšlienok, predstáv, či poznámok nie je
vynálezom 21. storočia. Rovnako využitie učebných metód postavených na tvorbe a
prezentácii logicky usporiadaných a väzbami poprepájaných pojmov, nie je objavom
súčasných vzdelávacích trendov. Už v minulosti učiteľ štrukturalizoval preberané učivo
pomocou kľúčových pojmov umiestnených na magnetickej tabuli, nástenke, prípadne
doplňoval pripravené schémy vystrihnutými obrázkami, alebo znakmi.
Mnohí významní umelci a géniovia, ako napr. Leonardo da Vinci, Michelangelo, Issac
Newton, Pablo Picasso, Thomas Edison, Galileo, Marie Curie a ďalší, si už v dávnej minulosti
vnášali do svojich predstáv a myšlienok akési schémy. Snažili sa zvýrazňovať svoje
myšlienky, nie len lineárnymi zápisom, pomocou čiar a slov, ale tiež za pomoci silného
jazyka obrazov, kresieb, schém, kódov, symbolov a grafov [1].
Obrázok č. 1: Zápisy Wolta Desneyho, Charlesa Darvina a Isaca Newtona
Zdroj: http://www.mind-mapping.org/blog/mapping-history/roots-of-visual-mapping/
V súčasnej odbornej, ale aj populárno-náučnej literatúre sa môžeme stretnúť z viacerými
názvami lineárneho a nelineárneho usporiadania pojmov, údajov a hlavných téz do graficky
ucelených myšlienkových štruktúr. Autori uvádzajú pojmové mapy, mentálne mapy,
myšlienkové mapy, kognitívne mapy, sémantické mapy, vedomostné mapy, slovné pradivá,
pavučiny, mapy mysle a pod. Niektorí tieto termíny samostatne nerozlišujú a nazývajú ich
súhrne mentálne mapy alebo kognitívne schémy [2].
Novak [3] považovaný za zakladateľa teórie o pojmových mapách (Concept Maps) a ich
konštrukcii, hovorí o pojmovej mape ako o hierarchicky usporiadanej, grafickej reprezentácie
vzťahov medzi vybranými pojmami. V hornej časti mapy sú všeobecné pojmy, ktoré sú
spojené s pojmami špecifickejšími, nachádzajúcimi sa v nižšej úrovni stromu. Z centrálneho
pojmu vychádzajú „vetvy“ do pojmu v nižších častiach mapy, z tých opäť vychádzajú „vetvy“
do pojmu v spodnejších úrovniach mapy atď.
Psychológovia Veselský [4] a Stewart [5] hovoria o pojmových mapách ako o grafických
zobrazovacích systémoch, ktorých základnou stavebnou jednotkou sú pojmy. Sú
reprezentované rámčekmi s vpísanými pojmovými názvami a vzťahy medzi pojmami sú
vyjadrené označenými orientovanými úsečkami, spájajúcimi prílišné pojmové výrazy.
V súčasnosti najznámejším propagátorom metód myšlienkového mapovania je Tony Buzan.
Myšlienkové (mentálne) mapy prirovnáva k plánu mesta. Stred našej myšlienkovej mapy
pripomína mestské centrum. Symbolizuje našu najdôležitejšiu predstavu. Buzan zachytáva
myšlienkové mapy tak aby hlavný pojem „centrum mesta“ bol uprostred. Hlavné cesty vedúce
do centra predstavujú hlavné myšlienky nášho myšlienkového procesu, vedľajšie ulice sú ako
naše vedľajšie myšlienky atď. „Hlavné cesty“ mesta predstavujú hlavné vetvy myšlienkovej
mapy, na konci ktorej umiestňujeme všeobecnejší pojem. Z nich vychádzajú „vedľajšie ulice“
tenšie vetvy myšlienkovej mapy, kde umiestňujeme konkrétnejší pojem atď. Mentálne mapy
tak ako aj plány mesta, či turistické mapy nám napomáhajú dobre si zorganizovať myšlienky
a fakty, ktoré prijímame a tak efektívne využiť náš mozog [6]. Tony Buzan [7] považuje
mentálnu mapu za najjednoduchší prostriedok ako dostávať informácie do a von z nášho
mozgu.
Dôraz na nelineárne abstraktné znázornenie štruktúry učiva a poznámok ako protikladu
písaného, vytlačeného, premietaného, či inak prezentovaného textu v ktorom nasledujú vety
jedna za druhou [8], vyzdvihuje Mareš. Podľa neho je založené na myšlienke usporiadať čo
najlepšie a najprehľadnejšie kľúčové pojmy a vzťahy, „vizualizovať“ ich a vytvoriť si
náčrtom, schémou ľahko dostupnú abstraktnú „vonkajšiu“ pamäť. Hoci sa žiak učí najskôr
usporiadať kľúčové prvky učiva na papieri, musí si ich najskôr usporiadať v hlave. Je teda
nútené si vedome konštruovať a rekonštruovať sieť pojmov a vzťahov tiež vo svojom
„mentálnom priestore“ [9].
Z uvedených tvrdení vyplýva, že medzi odborníkmi neexistuje terminologická jednota a
zhoda v chápaní rôznych označení zachytenia myšlienkových konceptov do grafickej
štruktúry súvisiacich pojmov s označením vzťahov a väzieb medzi nimi. Asi najpresnejšie
definoval pojmové mapy Fisher, podľa ktorého je pojmová alebo myšlienková, alebo inak
nazývaná mentálna mapa (mind map) diagram, obrázok, ktorý znázorňuje súvislosti a vzťahy
medzi poznatkami, slúži teda na ich usporiadanie. Označenia pojmová, mentálna alebo
myšlienková mapa chápeme ako synonymá. Robíme tak najmä z dôvodu, že niektoré použité
pojmové mapy nemajú typickú štruktúru mentálnych máp, skladajú sa z viacerých úrovní
a tiež sú tu význačné prepojenia - vzťahy medzi niektorými pojmami [2].
2. Funkcie a typy pojmových máp
Z pedagogického hľadiska pojmové mapy primárne slúžia k štrukturalizácii učiva. Okrem
tohto účelu však plnia celý rad ďalších funkcií. Tie síce nie sú v odbornej literatúre explicitne
uvádzané, sú však obsiahnuté v pasážach, ktoré hovoria o ich účele, využití alebo zmysle.
Pojmové mapy predstavujú relatívne jednoduchý spôsob zachytenia štruktúry poznatkov
vymedzeného obsahu učiva. Spolu s postupom akým je možné stanovený pojmový aparát
žiakom sprístupniť, stávajú sa vhodným organizačným prvkom vyučovacieho procesu.
Aj diagnostická fáza vyučovacej jednotky poskytuje priestor na uplatnenie metód pojmového
mapovania. Učiteľ môže prostredníctvom vytvorených pojmových máp určiť
(diagnostikovať) rozsah aj hĺbku žiackych vedomostí, pričom dosiahnutú úroveň porozumenia
odzrkadľujú vzťahy a väzby medzi použitými pojmami.
Pomocou pojmových máp dokážeme názorne popísať – vizualizovať celkovú štruktúru
návrhu, či myšlienky. Vhodným výberom farieb, obrázkov a symbolov vieme podporiť žiacku
kreativitu a predstavivosť. Celkový obraz sledovaného problému predstaviť v hmatateľnej
podobe, ku ktorej sa môžeme kedykoľvek vrátiť.
Tvorba pojmových máp rozvíja synergické myslenie, podnecuje vznik nových myšlienok,
objavov, inovačných nápadov a postupov. Zložitejšie problémy zjednodušuje zvýraznením
vzťahov medzi použitými pojmami.
V neposlednom rade umožňuje pojmová mapa vernú, presnú a prehľadnú prezentáciu
argumentov, ideí, tém a námetov.
Pre vytváranie pojmových máp neexistuje štandard, ktorý by presne definoval ich podobu.
Neexistujú ani žiadne obmedzenia pri ich znázorňovaní. Každému autorovi dovoľuje uplatniť
vlastný štýl, ktorý mu najlepšie vyhovuje a pomáha.
Rozoznávame viacero kategórii pojmových máp s rôznym spôsobmi reprezentovania
sémantických a pojmovo – logických vzťahov. Prokša a Hedl [10] uvádza 7 kategórií :
1. Pavúkova pojmová mapa s hlavnou informáciou alebo zjednocujúcim faktorom
v strede mapy a podružnými informáciami umiestnenými radiálne na okrajoch.
2. Hierarchická pojmová mapa s prezentáciou informácií v zostupnom alebo vo
vzostupnom poradí podľa ich významu (dôležitosti), pričom najdôležitejšia informácia
je umiestnená v hornej alebo v spodnej časti mapy.
3. Pojmová mapa vo forme vývojového diagramu
4. Systémová pojmová mapa s informáciami usporiadanými vo formáte podobnom
vývojovému diagramu a s pridaním vstupov a výstupov.
5. Panoramatická pojmová mapa s prezentáciou informácií vo forme obrázku krajiny.
6. Trojrozmerná pojmová mapa s popisom toku alebo stavu informácií, ktoré sú priveľmi
komplikované pre dvojrozmerné zobrazenie.
7. Mandalova mapa s prezentáciou informácií vo formáte uzavretých geometrických
tvarov, ktorých usporiadanie vytvára zrakové efekty a sústreďujú pozornosť
a myšlienky čitateľa.
Obrázok č. 2: Príklady vybraných typov pojmových máp (hierarchická pojmová mapa,
pojmová mapa vo forme vývojového diagramu, pavúkova pojmová mapa, systémová pojmová
mapa, Mandalova mapa)
3. Nástroje na tvorbu pojmových máp
Aj keď si pri tvorbe pojmových máp vystačíme s farebnými ceruzami, pastelkami alebo
kriedou, výrazne zjednodušenie a zefektívnenie aplikácie myšlienkových štruktúr do výučby,
priniesli až softvérové aplikácie špeciálne naprogramované na tvorbu, úpravu, prezentáciu a
publikovanie pojmových máp. Jednoduchá inštalácia, ľahké ovládanie a dostupnosť
bezplatných verzií, umožnila učiteľovi, ale aj žiakom pohodlné a rýchle vytváranie rôznych
typov máp s množstvom hypertextových prepojení na zaujímavé informačné zdroje a
pomôcky.
V súčasnosti existuje veľký počet programov na tvorbu pojmových máp. Navyše mapové
štruktúry možno vytvárať aj v softvérových produktoch, ktoré neboli cielene vymyslené pre
tento účel. Obľúbené sú najmä MS Word, MS Excel, MS PowerPoint, webová aplikácia
Prezi, ale aj podporné programy dodávané k interaktívnym tabuliam, ako napr. ActivStudio,
či Flow!Works.
Výber voľne dostupných programov začneme webovými aplikáciami. Ich veľkou výhodou je,
že nevyžadujú inštaláciu a spúšťajú sa priamo z webového prehliadača. Samotnej tvorbe
pojmových máp predchádza pomerne jednoduchá registrácia a následné vytvorenie vlastného
používateľského konta. Nevyhnutné je pripojenie na internet.
3.1 Mind42 - http://mind42.com/mindmaps
Prostredie webovej aplikácie Mind42 je prehľadné, orientácia v ňom je pohodlná, rýchla
a ovládanie jednoduché. Pozostáva len z troch panelov a centrálne umiestnenej pracovnej
plochy. Nevýhodou je málo nástrojov pre úpravu mapy a nemožnosť úpravy štruktúry mapy.
Naopak výhodou je rýchla manipulácia a prehľadná štruktúra. Tento program sa dá dobre
využiť pri prezentovaní úvodných hodín obsiahlych tematických celkov. Hlavne ak
potrebujeme ukázať rozsiahlu štruktúru (napr. oboznámenie žiakov s polročným plánom
vyučovacích tém). Vytvorenú mapu je možné exportovať do formátov mind 42, freemind,
jpg, pdf, alebo png.
Obrázok č. 3: Pracovná plocha aplikácie Mind42
3.2 WiseMapping - http://app.wisemapping.com
Na rozdiel od Mind42 aplikácia WiseMapping ponúka podstatne viac možností úprav
jednotlivých komponentov mapových štruktúr. Vyberať sa dajú farby, písmo, veľkosť,
orámovania, tvary, symboly atď. Všetky ovládacie prvky sú umiestnené v hornej lište
nástrojov. Pomocou šípky je možné vzťahy medzi jednotlivými pojmami rýchlo pridávať,
rušiť, aj premiestňovať. Vytvorenú pojmovú mapu dokáže program exportovať do formátov
wisemapping, pdf, jpeg, png alebo freemind. Nevýhodou programového prostredia sú
obmedzenia týkajúce sa rozsahu úprav vznikajúcich štruktúr. Jednotlivé komponenty sa síce
dajú ľahko presúvať a odpájať, ale celkový vzhľad sa meniť nedá.
Obrázok č. 4: Pojmová mapa vytvorená v aplikácii WiseMapping
3.3 Mindomo - http://www.mindomo.com/
Dizajnovo a graficky najpríťažlivejšia z popisovaných webových aplikácií. Prostredie a jeho
ovládanie je intuitívne, aj začiatočník sa v ňom dokáže veľmi rýchlo zorientovať. Ponúka
najviac funkcií a prepracované možnosti úprav. Veľkou výhodou programu je široký výber
vzorových tém a rôznych typov myšlienkových štruktúr, dostupných priamo z horného
centrálneho panelu. Do máp možno pridávať vlastné obrázky, hypertextové odkazy,
poznámky, komentáre, videá, symboly, úlohy. Vynikajúca je funkcia vytvorenia prezentácie
z pripravených mapových štruktúr, jednoduchým označením oblasti snímky a určením
poradia v akom za sebou pôjdu.
Obrázok č. 5: Používateľské rozhranie v aplikácii Mindomo
3.4 FreeMind
FreeMind je jednoduchý program so slovenskou lokalizáciou a štandardizovaným vzhľadom
(hlavné menu v hornej časti okna programu, panely nástrojov s ikonkami najčastejšie
používaných príkazov). Pojmové mapy je možné zoradiť do stromovej bublinovej štruktúry,
so zvýraznením vzájomných spojitostí a vzťahov. K spusteniu programu sú nutné
nainštalované knižnice Java Runtime Environment. Jednotlivé uzly vytvorených máp dokáže
používateľ pohodlne zbaliť a rozbaliť. Ľavý bočný panel obsahuje veľké množstvo
použiteľných symbolov. Okrem nich sa dajú do máp vkladať vlastné obrázky, grafy aj
hypertextové odkazy.
3.5 XMind - http://www.xmind.net/
Vynikajúci, voľne dostupný softvérový produkt, podobný grafickým modelovacím
prostrediam, vyvíjaný programátormi z Hongkongu. Umožňuje pohodlnú a rýchlu tvorbu
originálnych pojmových máp, schém, diagramov, vývojových diagramov a prezentačných
modelov. Samozrejmosťou je pridávanie hypertextových odkazov na zaujímavé internetové
zdroje, vkladanie obrázkov, textov, audio, či video súborov. Nechýbajú nástroje na vytváranie
prepojení medzi jednotlivými objektami. Učitelia ocenia aj možnosť vkladať do schém
cvičenia spracované napr. v aplikácii HotPotatoes. Hneď po spustení programu si používateľ
vyberá z ponuky šablón máp a tém, ktoré sa dajú jednoducho modifikovať. Pri vytváraní
pojmovej mapy sa na pravej strane okna programu vykresľuje štruktúra celej mapy. Pod ňou
sa nastavujú formáty jednotlivých uzlov (farby, písmo, veľkosť, výplň atď.). Oproti softvéru
FreeMind ponúka XMind prehľadnejšie rozmiestnenie nástrojov, jednoduchšiu orientáciu v
nich a prepracovanejšie grafické prevedenie. V ponuke lokalizácií žiaľ chýba slovenčina.
Obrázok č. 5: Výber vzorov (templetes) pojmových máp v aplikácii XMind
Zoznam softvérov vyvinutých cielene pre prácu s pojmovými mapami dopĺňajú klasické
softvérové aplikácie. Nevyžadujú síce internetové pripojenie ako webové aplikácie, ale ich
spusteniu predchádza štandardná inštalácia programu. Používateľské prostredie týchto
produktov je na prvý pohľad zložitejšie, ale pomerne štandardizované. Vytvorené mapy sa
dajú exportovať do väčšiny známych obrázkových aj súborových formátov.
3.6 SmartDraw - http://www.smartdraw.com/
Pozitívom softvéru SmartDraw je používateľské prostredie, ktoré je prispôsobené vzhľadu
programov ponúkaných v kancelárskom balíku Microsoft Office. Keďže väčšina
používateľov dôverne pozná tieto softvérové produkty, rýchlo si na SmartDraw zvykne.
Software obsahuje veľké množstvo knižníc, v ktorých používateľ nájde rôzne šablóny, tvary,
vzory pre vytváranie myšlienkových máp, časových osí, plánovacích tabuliek a pod.. S
jednotlivými komponentmi možno pracovať systémom „drag and drop“, čo výrazne
zjednodušuje a urýchľuje manipuláciu s objektmi a celou mapou. Mimoriadne širokú paletu
funkcií dopĺňa množstvo efektov a viac úrovňových nastavení. Výslednú mapu možno
exportovať aj do programov ako MS Word a MS Excel. Nevýhodou je pomerne vysoké
spoplatnenie licencie za program a len 7 dňová funkčná skúšobná verzia.
Obrázok č. 6: Zoznam kategórií vzorov (ľavý stĺpec) s výberom pojmových máp Infographic
v platenej aplikácii SmartDraw
4. Využitie pojmových máp vo vyučovaní geografie na vyššom stupni sekundárneho
vzdelávania
Tvorba pojmových máp špecificky určených pre žiakov stredných škôl musí zohľadňovať ich
vek a celkovú intelektuálnu zrelosť. U týchto žiakov možno podľa Piageta predpokladať vstup
do štádia formálnych operácií charakterizované definitívnym oslobodením sa od konkrétneho.
V tomto období začína jedinec chápať skutočnosť ako množinu rôznych transformácií.
Základnou podmienkou je premena jeho myslenia od konkrétnych operácií smerom k práci
s výrokmi a hypotézami. Tieto nové transformácie predstavujú vrchol detstva, uzatvárajú
vývoj senzomotorických štruktúr a otvárajú nové perspektívy do ďalších rokov života.
Podstatný rozdiel medzi formálnym myslením a konkrétnymi operáciami spočíva v tom, že
konkrétne operácie sú sústredené na realitu, zatiaľ čo formálne myslenie ju postihuje
potencionálnymi transformáciami a asimiluje ju podľa predstavovaného alebo dedukovaného
diania [12]. Z týchto dôvodov by malo byť vytváranie pojmových máp u stredoškolákov ešte
jednoduchšie v porovnaní so žiakmi základných škôl. Rovnako by tejto vekovej skupine
žiakov nemalo robiť väčšie problémy určenie najvhodnejšej štruktúry preberaného
učiva, správne pochopenie a umiestnenie abstraktných pojmov v mape a tvorba vhodných
asociácií medzi nimi.
Vyučovacie hodiny s aplikáciou pojmových máp boli realizované v triedach so žiakmi vo
veku 15 – 17 rokov. Žiakom sme nepripravili hotové štruktúry pojmových máp, ale sami si
ich v priebehu vyučovania vytvárali. Úvodné hodiny sme venovali oboznámeniu žiakov
s problematikou pojmového mapovania a základom tvorby mapových schém a štruktúr. Na
ďalších vyučovacích hodinách si už žiaci pojmové mapy do svojich zošitov alebo pracovných
listov vytvárali sami. Pri tvorbe pojmových máp sme využili aj interaktívnu plochu
interaktívnej tabule.
4.1 Afrika – Príroda a spoločnosť
Téma Afrika – Príroda a spoločnosť zahŕňala celkovo 4 vyučovacie hodiny. Ako motivácia
v úvode prvej vyučovacej jednotky bola použitá didaktická hra – slovné rébusy. Cieľom hry
bolo rozlúštenie niektorých charakteristických pojmov spätých s Africkým kontinentom. Žiaci
pracovali v skupinách. Pojmy tvorili obrázky a slová, ktoré bolo potrebné opísať spolužiakom
bez slov, alebo slovne bez použitia konkrétneho výrazu.
Sprístupňovanie nového učiva o Afrike prebiehalo formou individuálnej tvorby pojmovej
mapy ktorej stred vypĺňa obrysová mapa Afriky. Do nej žiaci postupne značia dohodnutými
symbolmi (napr. - pohoria, -púšte a pod.) dôležité geografické celky a dopĺňajú
základnú pojmovú štruktúru o hlavné vetvy (Povrch, Vodstvo, Podnebie, Typy krajín...)
a podvetvy (Mestá, Národnosti, Náboženstvá...).
Obrázok č. 7: Vyplnený pracovný list s pojmovou mapou Afrika – Príroda a spoločnosť
Program druhej a tretej vyučovacej hodiny podporili učebné aktivity využívajúce pojmové
mapy vytvorené v programe ActiveStudio Professional. Základnú štruktúru pojmovej mapy
žiaci spoločne tvorili na pracovnej ploche interaktívnej tabule a výsledný obraz tabule, dostali
k dispozícii vo formáte .pdf ako poznámky k preberanému učivu. Vlastné pojmové mapy si
žiaci počas výučby zaznamenávali aj do svojich zošitov.
Najväčšiu plochu pojmovej mapy venovanej oblasti severnej Afriky vypĺňala špeciálne
upravená mapa so zvýraznenými štátmi. V programovom prostredí boli zároveň pripravené
obrázky s obrysmi jednotlivých prírodných celkov a symboly, ktoré žiaci postupne nanášali
na podkladovú mapu. Obdobným spôsobom bola pripravená a využitá pojmová mapa
socioekonomických podmienok.
Obrázok č. 8: Ukážka rozloženia objektov pojmovej mapy na ploche interaktívnej tabule
K oblasti rovníkovej Afriky bola pripravená podobne koncipovaná obrysová mapa so
zvýraznenými štátmi a ich hranicami. Tvorba samotnej štruktúry pojmov a ich triedenie
žiakmi na interaktívnej ploche tabule však prebiehalo iným spôsobom. V priebehu celej
vyučovacej hodiny sa žiaci snažili nájsť 10 NAJ rovníkovej Afriky, pričom o ich umiestnení
na pravú (kladnú) alebo ľavú (zápornú) stranu pojmovej schémy, rozhodovali kritériá
stanovené žiakmi. Výsledná konštrukcia mapy preto závisela výlučne na charaktere zvolených
kritérií a ich dodržiavaní.
Obrázok č. 9: Ukážka pracovnej plochy interaktívnej tabule s obrysovou mapou Afriky
a priestorom pre vpisovanie pojmov
Program záverečnej, štvrtej vyučovacej hodiny s podporou učebných metód pojmového
mapovania bol venovaný oblasti južnej Afriky. Úlohou žiakov bolo vyhľadať a určiť
najdôležitejšie pojmy a spracovať nové učivo do podoby štrukturalizovaných
poznámok pojmovej mapy.
4.2 Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov
Pri výučbe témy Afrika – Príroda a spoločnosť bolo použitých viacero typov pojmových máp
a učebných metód. Žiaci si rýchlo osvojili spôsoby vytváranie pojmových štruktúr a až na
úvodnú hodinu si ich konštruovali bez vopred pripravených šablón a návrhov vetvenia.
Na záver tematického celku bol žiakom zadaný pracovný list, na ktorom mali z predpísaných
pojmov vytvoriť pojmovú mapu. Hodnotený bol počet použitých pojmov, naznačené spojenia
medzi nimi, ako aj doplnenie chýbajúcich výrazov.
Graf č. 1: Počet použitých pojmov v pojmovej mape v percentách
53% žiakov využilo všetkých 17 pojmov, pričom ďalších 30% využilo 15 až16 pojmov.
Ostaní použili vo svojich štruktúrach najviac 12 až 13 pojmov.
Počet získaných bodov 17b 16b 15b 13b 12b
Spolu žiakov (24) 9 4 1 2 1
Žiaci v % 52,94 23,53 5,88 11,76 5,88
Tabuľka č. 1: Počet žiakov podľa pridelených bodov
Zaujímavé výsledky priniesla analýza vytvorených pojmových máp z pohľadu doplnenia
štruktúr o nové výrazy a ich vhodného začlenenia do pojmovej schémy. Až 82% žiakov
dopísalo do svojich máp chýbajúce pojmy a iba 18% si ich vystačilo s pojmami, ktoré
obsahovalo zadanie v pracovnom liste. Keďže žiakom nebola naznačená žiadna štruktúra
s predpísaným vetvením, žiaci si ju museli zvoliť sami. 13 žiakov (76%) si ako ústredný
pojem určili slovo Afrika a ten následne vetvili do samostatných tematických blokov ako
pohoria, vodstvo, problémy, náboženstvo a pod. Do tejto štruktúry potom správne včleňovali
vypísané pojmy a dopĺňali väzby.
Graf č. 2: Počet použitých pojmov v pojmovej mape v percentách
Z prezentovaných výsledkov je zrejmé, že 9 zo 17 pojmov bolo žiakmi zaradených do
štruktúry mapy správne. Pojmy ako Atlas, Berberi, Bantuovia, Naníb, Gibraltár, malária,
komár, Alžír, islam, sever, žiaci korektne zaradili do štruktúry svojich pojmových schém
a rovnako vhodne vyznačili aj spojenia medzi nimi. Napr. pojem dezertifikácia zaradili v
štruktúre do vetvy púšte, prípadne ho prepájali aj so Saharou a obratníkmi. Následne ho
spájali s vetvou problémy a nad prepojenie pripísali slovo rozšírenie. Vznikla tak priama
väzba: púšte – dezertifikácia – rozšírenie – problém. Ďalším vhodným príkladom je
vytvorenie prepojenia: problém – choroba – malária – komár, kde medzi maláriou a komárom
je dopísané prenášaná. V pracovných listoch sa často objavoval vo vetve náboženstvá,
dopísaný pojem Islam a vytvorené väzby na moslimov a sever.
Druhý prístup k vytvoreniu pojmovej mapy si zvolilo zvyšných 24% žiakov. Konštrukciu
hlavných vetiev v nich zásadne ovplyvnila voľba ústredných pojmov za ktoré zvolili slová
sever a juh. Zadané výrazy boli pripájané k hlavným vetvám bez spresnenia významu, avšak
jednotlivé pojmy boli vo všetkých prípadoch začlenené vhodne.
Obrázok č. 10: Ukážka žiakom vytvorenej pojmovej mapy
Zo zistených skutočností vyplýva, že téma regionálnej geografie Afriky je pre uplatnenie
učebných metód využívajúcich pojmové mapovanie veľmi vhodná, žiakom štruktúrovaný
spôsob zaznamenávania učiva vyhovuje, čo sa odzrkadľuje na zlepšení ich študijných
výsledkov.
4.3 Atmosféra
Na úvod vyučovacej hodiny bola spustená webová aplikácia animovaného zoskoku Felixa
Baumgartnera zo stratosféry, voľne prístupná na stránke http://www.redbullstratos.com/the-
mission/mission-timeline/. Aplikácia je interaktívna. Priebeh zoskoku možno priamo
ovplyvňovať, zastavovať ho (krokovať pomocou šípok či kolieska myši) a tak presnejšie
analyzovať priebežne sa meniace fyzikálne veličiny. Ovládanie je jednoduché a intuitívne.
Nevyhnutná je však premena jednotiek teploty (Fahrenheit na Celziove stupne) a dĺžky (feet
na metre).
Obrázok č. 11: Webová aplikácia animácie zoskoku Felixa Baumgartnera
Pre sprístupnenie nového učiva bola zvolená pojmová mapa vytvorená vo webovej aplikácii
Prezi (http://prezi.com). Základnú štruktúru prezi prezentácie tvoria hlavné vetvy – zloženie,
vertikálne členenie, troposféra, meteorologické prvky, klimatické činitele a hrozby. Ďalšie
úrovne predstavovali spresňujúce obrázky, doplňujúce animácie, príklady, interaktívne
animácie (napr. prierez atmosféry s možnosťou pridávať objekty a krivky s teplotou a tlakom
na http://www.teachersdomain.org/asset/ess05_int_vertical/) a videá (napr. predpoveď
počasia zo dňa 14.12.2012 na http://www.youtube.com/watch?v=Mi9hHN0K0jI) . Jednotlivé
štruktúry pojmovej mapy postupne tvoríme na tabuľu a žiaci si ich zároveň priebežne kreslia
do svojich zošitov.
Obrázok č. 12: Pojmová mapa vytvorená vo webovej aplikácii Prezi
4.4 Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov
Na zistenie rozsahu nadobudnutých vedomostí, správnosti a hĺbky porozumenia študovanej
problematiky, bola žiakom zadaná úloha pozostávajúca z 22 predpísaných pojmov (morské
prúdy, ozónová vrstva, teplo, freóny, kyslík, vodná para, výmena energie, tlak, stratosféra,
rovník, slnečné žiarenie, UV, nadmorská výška, cirkulácia, troposféra, N, litosferické dosky,
mikroklíma, oceány, pevniny, povrch, gravitácia). Žiaci z nich mali skonštruovať pojmovú
mapu, pričom žiaden návrh ani odporučená schéma štruktúry mapy im nebola predložená.
Hodnotený bol počet použitých pojmov aj ich vhodné umiestnenie do vytvorenej pojmovej
mapy.
Analýza zistených výsledkov potvrdila náročnosť učiva zahŕňajúceho veľký počet nových
pojmov s množstvom prepojení, vzájomných vzťahov a väzieb, v ktorých sa môže samotná
štruktúra strácať a rozpadať. Žiaden zo žiakov nepoužil vo svojej mapovej štruktúre všetkých
22 predpísaných pojmov. Avšak viac ako polovica (52%) ich vo svojich mapách využilo 20
až 21. 16% žiakov zaradilo do mapy 18 alebo 17 pojmov a 32% si vystačilo z 15 a 13
výrazmi.
Graf č. 3: Počet použitých pojmov v pojmovej mape v percentách
Počet použitých pojmov z 22 21 20 18 17 15 13
Spolu žiakov (25) 8 5 2 2 3 5
Žiaci v % 32,00 20,00 8,00 8,00 12,00 20,00
Tabuľka č. 2: Počet použitých pojmov jednotlivým žiakmi
Skoro 70% žiakov si ako centrálny pojem svojej mapovej štruktúry zvolilo slovo Atmosféra.
Zvyšní žiaci si pojmovú mapu vystavali na slove Zem z neho potom odvíjali jednotlivé
tematické línie. Štruktúru pojmových máp prevažne tvorili vetvy: zloženie, troposféra,
stratosféra, mikroklíma a povrch. V niektorých prípadoch sa ako hlavné vetvy vyskytli
ozónová vrstva, či klimatické činitele.
Graf č. 4: Využitie zadaných pojmov žiakmi v percentách
Z pohľadu správne použitých pojmov v mapových štruktúrach žiakov možno konštatovať, že
pojmy stratosféra, troposféra, vodná para, freóny, UV, slnečné žiarenie a dusík nerobili
žiakom výrazné ťažkosti a využili ich všetci hodnotení jedinci. Naopak, ako problematické sa
ukázali termíny tlak a teplo. Pojmy stratosféra a troposféra žiaci často stavali do úlohy
hlavných vetiev z ktorých odvíjali ďalšie úrovne pojmovej schémy. Vetvu stratosféra spájali s
pojmami Slnečné žiarenie – UV – freóny a tiež ozónová vrstva. Táto konštrukcia bola
vytváraná najčastejšie. Pojmy vodná para, dusík aj kyslík boli naviazané na vetvu troposféra
a bližšie popísané väzbou zloženie. Okrem toho vodné pary boli často spájané s výmenou
energie, oceánmi a cirkuláciou. Viac ako 70% žiakov označilo cirkuláciu ako klimatotvorný
činiteľ a spojilo ju s ďalšími z činiteľov. Vznikali tak väzby: klimatotvorné činitele –
cirkulácia, morské prúdy, výmena energie, teplo, oceány. Ostatní žiaci spojili pojmy do
zaujímavej väzby cirkulácia - tlak – rovník. V týchto prípadoch bol vhodne spojený rovník s
tlakom, ktorý je dôležitým faktor všeobecnej cirkulácie vzduchu. Niektorí žiaci umiestnili
pojem tlak k všeobecnej cirkulácii vzduchu a mnohí ho nevyužili vôbec. Táto fyzikálna
veličina je náročnejšia na pochopenie a aj keď sa s ňou žiaci stretávajú na hodinách fyziky, jej
podstata im nie je zrejmá. Menej umiestňovaným pojmom (použilo ho len 32% žiakov) bolo
tiež teplo. Pojem bol použitý v spojení so slnečným žiarením, s mikroklímou a niekoľkokrát s
ozónovou vrstvou.
Obrázok č. 13: Príklady pojmových máp vytvorených žiakmi
Výsledky analýzy žiakmi vytvorených pojmových máp potvrdili náročnosť učiva o atmosfére.
Väčšie množstvo pojmov však bolo zvolených zámerne, aby žiaci dostali možnosť
skonštruovať komplexnejší pohľad na preberanú tému. Väčšine žiakov sa podarilo vhodne
zachytiť súvislosti a vzťahy medzi zadanými pojmami aj napriek stále malým skúsenostiam
s tvorbou pojmových máp.
Záver
Štrukturalizácia učiva prostredníctvom pojmových máp predstavuje jeden zo spôsobov
zachytenia dôležitých myšlienok, kľúčových pojmov, údajov a vzťahov medzi nimi,
v prehľadnej, logicky usporiadanej a zrozumiteľnej schéme. Aplikácia učebných metód
využívajúcich pojmové mapovanie priamo v školskej praxi nám potvrdila, že žiakom aj bez
predchádzajúcich skúseností, nerobí proces tvorby pojmových štruktúr žiadne výrazné
problémy. Žiaci úspešne zvládli povinné názvoslovie sprístupnené v podobe rôznorodých
pojmových máp a preukázali schopnosť tvoriť vlastné, ale aj vhodne doplniť nedokončené
či neúplné štruktúry. Efektívne vytváranie pojmových máp a prepojení však vo veľkej miere
závisí od skúseností žiakov s takýmto zaznamenávaním informácií. Aj preto možno
predpokladať, že pravidelnejšie využívanie učebných metód postavených na pojmovom
mapovaní, výrazne zvýši schopnosť žiakov systematizovať učivo do logických schém
a jednoduchých štruktúr, čím napomôže lepšiemu pochopeniu študovaných zákonitostí.
´Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č.
APVV-0266-11´
Zoznam použitej literatúry
1. MIND MAPPING BLOG. Software for mindmapping and information organization
[online]. [Cit. 2013-06-02] Dostupné na itnternete:
http://www.mind-mapping.org/blog/mapping-history/roots-of-visual-mapping/
2. FISHER, R. Učíme děti myslet a učit se: praktický průvodce strategiemi vyučovaní [z
angličtiny preložil Karel Balcar], Praha: Portál, 1997. ISBN 978-80-262-0043-7, s.71-93
3. NOVAK, J.D., CAAS, A J. The Theory Underlying Concept Maps and How to Construst
Them. Technical Repost IHMC CmapTools, Florida Institute for Human and Machine
Cognition, [online]. [Cit. 2013-13-02] Dostupné na internete:
http://cmap.ihmc.us/Publications/ResearchPapers/TheoryUnderlyingConceptMaps.pdf
4. VESELSKÝ, M. Vedomosti a ich modelovanie. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa,
roč. 22, 1987. ISSN 0555-5574 s. 217-229.
5. STEWART, J. Techniques for assesing information in cognitive structure. Science
Educalion, 64, 1980, s. 223-235. [online]. [Cit. 2013-13-02] Dostupné na internete:
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/sce.3730640212/pdf
6. BUZAN.T: Mentální mapování. Praha: Portál s.r.o. ,Praha 2007. ISBN 978-80-7367-200-3
7. BUZAN, T., BARRY, B. Myšlenkové mapy: Praha: Bizbooks, 2011. ISBN 978-80-2512-
910-4 Vydavateľstvo Cpress
8. ČÁP, J., MAREŠ, J. Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-463-X. st. 441-505.
9. MAREŠ,J. Styly učení žáků a studentů. Praha: Portál s.r.o., 1998. ISBN 80-7178-246-7. S
142-170.
10. PROKŠA, M., HELD, Ľ. Metodológia pedagogického výskumu a jeho aplikácia
v didaktikách prírodných vied. Bratislava: UK, 2008. ISBN 978-80-223-2562-2
11. NOVAK, J. D. Concept Mapping – A Useful Tool for Science Education. Journal of
Research in ScienceTeaching, 1990, s. 937–949, [online]. [Cit. 2013-13-03] Dostupné na
internete: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/tea.3660271003/abstract
12. PIAGET, J., INHELDER, B. Psychológia dieťaťa. Bratislava: SOFA, 1993. ISBN 80-
85752-33-6. 144 s.
RNDr. Štefan KAROLČÍK, PhD.
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Katedra didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky
842 15 Bratislava 4, Mlynská dolina, pavilón CH2
e-mail: [email protected]
Mgr. Libuša Murtinová
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave