MS SLK STI Outlook 2004 - OECD. SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 – ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 – 3 Objem prostriedkov na činnosti vskumu a vvoja v

  • View
    221

  • Download
    3

Embed Size (px)

Transcript

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 1

    OECD Science, Technology and Industry: Outlook 2004 Summary in Slovak

    Vhadov sprva OECD na rok 2004 pre oblasti vedy, techniky a priemyslu Zhrnutie v slovenine

    KOV BODY

    Udra si sasn tempo rozvoja v oblastiach vedy, techniky a inovci

    Veda, technika a inovcie s kovmi predpokladmi lepej vkonnosti ekonomiky.

    Vzhadom na ustupujcu recesiu a vyhliadky na posilnenie ekonomickho rastu v krajinch OECD sa znovu venuje zven pozornos zapojeniu vedy, techniky a inovci v prospech plnenia ekonomickch a celospoloenskch cieov. Uskutonen prechod k ekonomikm zaloenm na zuitkovan informci spolu so silnejcou konkurenciou zo strany nelenskch krajn OECD zvyuje zvislos krajn OECD na tvorbe, zdiean a vyuvan poznatkov vedy a techniky, ako aj inch druhov duevnho majetku, na zabezpeenie ekonomickho rastu a zvyovania produktivity. Rastie podiel technologicky nronch odvetv na procesoch tvorby pridanej hodnoty, ako aj na obchode krajn OECD, a mono oakva, e tieto odvetvia bud v procese zotavenia ekonomiky zohrva vznamn lohu.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 2

    Investcie v oblastiach vedy, techniky a inovci boli v poslednom ase brzden slabm ekonomickm rastom.

    Slab ekonomick vsledky v poslednch rokoch boli brzdou investci do oblast vedy, techniky a inovci. Celosvetov objem investci do innost vskumu a vvoja naprklad v roku 2002 oproti roku 2001 vzrstol o necel jedno percento, v porovnan s medzironmi 4,6% za obdobie rokov 1994 a 2001. To sa prejavilo na poklese vynaloench iastok na innosti vskumu a vvoja z 2,28% na 2,26% HDP krajn OECD. Najv pokles pritom zaznamenali Spojen tty, ktor boli znane postihnut ekonomickou recesiou. K poklesu intenzity innost vskumu a vvoja dolo tie vo viacerch vchodoeurpskych krajinch, v ktorch pokrauj procesy retrukturalizcie ekonomiky, avak E25 ako celok zaznamenala ich rast, podobne ako Japonsko a krajiny juhovchodnej zie.

    Objem vynaloench prostriedkov krajn OECD na innosti vskumu a vvoja mierne vzrstol

    Vaka uznaniu vznamu inovci pre ekonomick rast a vkonnos ekonomk sa vina krajn OECD snaila zabrni obmedzeniu prostriedkov na innosti vskumu a vvoja, a v mnohch prpadoch sa naopak podarilo tieto rozpotov kapitoly mierne navi. Hoci celkove aj naalej vrazne zaostvaj za rovou zo zaiatku 90-tych rokov, vynaloen prostriedky na innosti vskumu a vvoja v rokoch 2000 a 2002 vzrstli z rovne 0,63% na 0,68% HDP krajn OECD, na om mali op hlavn podiel Spojen tty, nasledovan Japonskom a Eurpskou niou. Vzhadom na obavy o nrodn bezpenos ila prevan as zvenia v Spojench ttoch na konto prostriedkov na vskum a vvoj v oblasti vojenskch a bezpenostnch technolgi, hoci sa navili aj prostriedky na vskum a vvoj v medicne a svisiacich oblastiach.

    no vdavky na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre sa v dsledku spornch opatren v Spojench ttoch znili.

    Hlavnm faktorom podieajcim sa na celkovom znen vdavkov na innosti vskumu a vvoja v rmci OECD boli vrazn krty v rozpotoch na tieto innosti v komernej sfre v Spojench ttoch. Vdavky na innosti vskumu a vvoja financovan podnikmi v komernej sfre sa v Spojench ttoch za obdobie rokov 2000 a 2003 znili z 1,88% na 1,65% HDP, zatia o objem innost vskumu a vvoja priamo v komernej sfre sa znil z 2,04% na 1,81% HDP. Naopak v Japonsku dolo v obdob rokov 2000 a 2002 k vraznmu rastu prostriedkov na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre, a to z 2,12% na 2,32% HDP, a k miernemu zveniu dolo aj v krajinch E. Klesol tie objem rizikovch kapitlovch investci, a to v Spojench ttoch za obdobie 2000 a 2003 zo 106 mld. USD na 18 mld. USD, a v krajinch E za obdobie rokov 2000 a 2002 z 19,6 mld. EUR na 9,8 mld. EUR. Hoci zlepujce sa ekonomick vhady naznauj obrat v objeme prostriedkov na innosti vskumu a vvoja i rizikovch investci v komernej sfre, je pravdepodobn, e vzhadom na pretrvvajce neistoty tkajce sa rchlosti konjunktry mono oakva len slab rast.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 3

    Objem prostriedkov na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre

    v porovnan s HDP vznamnch krajn a oblast OECD

    0,5

    0,8

    1,0

    1,3

    1,5

    1,8

    2,0

    2,3

    2,5

    1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

    Japonsko USA Krajiny OECD spolu E po rozren na 25 lenov Pvodn E s 15 lenmi

    Zdroj: OECD, databza MSTI, jn 2004

    Veda a inovcie sa stvaj vznamnejmi prioritami ttnej politiky,

    Vyhliadky na posilnenie ekonomickho rastu v krajinch OECD s prsubom draznejej podpory rozvoja vedy, techniky a inovci. Viacero krajn OECD v poslednom ase zaviedlo nov alebo aktualizovan ttne programy rozvoja vedy, techniky a inovci, a oraz viac krajn si stanovuje ciele v oblasti zvyovania prostriedkov na innosti vskumu a vvoja. Prakticky vetky krajiny skmaj monosti zvyovania kvality a efektvnosti vskumu vo verejnom sektore, stimulcie investci do innost vskumu a vvoja v komernej sfre a zlepovanie spoluprce medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore. Ako kov prvok stratgie v oblasti inovci sa javia partnerstv medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore, ktor sa v oraz vyej miere podieaj na celkovom objeme vynaloench prostriedkov. Optovne zven pozornos pri tvorbe stratgi sa venuje otzkam zabezpeenia udskch zdrojov pre potreby vedy a techniky, predovetkm o sa tka dostatonho prsunu kvalifikovanch pracovnkov (vrtane vedcov a technikov) na zabezpeenie trvalho ekonomickho rastu a retrukturalizcie ekonomiky vaka vstupom z innost inovcie.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 4

    ktor sa vak mus prispsobi rastcemu vznamu sektora sluieb a prehlbujcej sa globalizcii v oblastiach vedy a techniky.

    ttna politika v oblastiach vedy, techniky a inovci mus vo vyej miere zohadova potreby sektora sluieb, ako aj potreby vyplvajce z prehlbujcej sa globalizcie. Sektor sluieb sa krajinch OECD v oraz vej miere podiea na celkovom objeme vynaloench prostriedkov na innosti vskumu a vvoja 23% v roku 2000 oproti 15% v roku 1991, priom spsobilos podnikov v sektore sluieb zavdza inovcie mono povaova za jeden z kovch faktorov budceho ekonomickho rastu, produktivity a zamestnanosti. Napriek tomu vak zostva miera inovci v podnikoch v sektore sluieb niia ako vo vrobnej sfre. Zrove dochdza vo vede, technike i vskume v oraz irej miere k prehlbovaniu globalizcie. Shrnn objem vdavkov na innosti vskumu a vvoja ny, Izraelu a Ruska predstavoval v roku 2001 pribline 15% vdavkov krajn OECD, oproti 6,4% v roku 1995. Vo viacerch krajinch OECD sa tie v rmci innost vskumu a vvoja zvil podiel zahraninch prevdzok nadnrodnch spolonost. Pri tvorbe ttnych stratgi je potrebn dba na zachovanie ivotaschopnosti krajn OECD v prostred oraz silnejej konkurencie, a na zuitkovanie vhod zo renia siet prevdzok nadnrodnch spolonost.

    Zvyuje sa ttna podpora a organizcia vedy, techniky a inovci

    Objem vynakla-danch ttnych prostriedkov na innosti vskumu a vvoja sa zvy-uje, predovet-km v oblastiach informanch a komunika-nch technolgi, biotechnolgi a nanotechnolgi.

    Napriek finannm obmedzeniam sa mnoh krajiny OECD snaia o zvyovanie objemu prostriedkov vynakladanch na innosti vskumu a vvoja. Viacer krajiny, ako aj Eurpska nia ako celok, si stanovili konkrtne ciele v oblasti zvyovania vdavkov na innosti vskumu a vvoja tak v skromnom, ako aj vo verejnom sektore. Zvyuje sa objem ttnych prostriedkov smerujcich do oblast vedy a techniky, ktor sa povauj za kov i u z technologickho, alebo celospoloenskho hadiska, o s predovetkm informan a komunikan technolgie, biotechnolgie a nanotechnolgie. Vo viacerch krajinch, ako naprklad v Dnsku, Nemecku, Holandsku a Nrsku dolo k zriadeniu osobitnch fondov na financovanie vskumu v prioritnch oblastiach.

    Retrukturaliz-ciou ttnych vskumnch intitci sa m zvi celospoloensk prospech z ich innost

    Viacer krajiny zaviedli programy opatren zameranch na posilnenie innost vskumu a vvoja v ttnom sektore s cieom zvi ich efektivitu a podiel na celkovom objeme inovci. Tak naprklad Dnsko, Japonsko a Slovensk Republika posilnili autonmiu vysokch kl resp. uskutonili ich transformciu na skromn alebo poloskromn intitcie, a uahili spoluprcu vysokch kl s komernou sfrou. Vo viacerch krajinch dolo tie k zmenm systmov financovania, s cieom zni zvislos vysokch kl a ttnych vskumnch stavov na obligatrnom financovan a naopak

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 5

    a ich vplyv na ekonomick rast

    presun ich financovanie na fondy prideovan vzjomne saiacim vskumnm projektom na princpe tendrov. Viacer krajiny vyvjaj zven silie smerom k hodnoteniu ttnych vskumnch intitci s cieom zvyovania kvality vuky a vskumu.

    a uahi vyuitie technologickch vstupov ich innost v komernej sfre.

    Viacer krajiny tie podnikaj kroky na uahenie monost vyuitia technolgi, ktor s vsledkom prce ttnych vskumnch intitci, v komernej sfre. V zmysle nedvno schvlenej novej legislatvy v Dnsku a Nrsku maj vysok koly stanoven ako konkrtne poslanie poskytova technolgie komernej sfre, a nov univerzita v Luxemburgu m za lohu podporova styky medzi vedeckmi intitciami a komernou sfrou formou vskumnch projektov so spolonou asou a kontaktov na rovni vedeckch pracovnkov a tudentov. V rznych krajinch pokrauje retrukturalizcia pravidiel tkajcich sa ochrany prv duevnho vlastnctva na vsledky innosti vskumnch intitci vo verejnom sektore, v rmci ktorch sa s cieom uahi komern vyuitie zvyajne priznvaj prva duevnho vlastnctva na vsledky vskumu a vvoja prslunej organizcii. Za posledn roky zaviedli takto pravy Nrsko a vajiarsko, a legislatva v tomto zmysle sa plnuje aj na Islande a vo Fnsku. Aj v krajinch, v ktorch nedolo v tejto svislosti k zmenm legislatvy, ako naprklad v Austrlii