Akcia Čas zlepšovateľstva prináša prvé výhody. Nielen v podobe prija-tých zlepšovateľských návrhov, ale aj vecných cien – notebookov – pre vyžrebovaných výhercov, autorov podaných zlepšovacích návrhov.

V košickom regióne pracuje skoro tretina zamestnancov ZSSK a sú tu zastúpené všetky úseky spoločnos-ti. Najpočetnejší je úsek prevádzky.

Bezplatná preprava zavedená v osobnej verejnej železničnej do-prave na Slovensku pre vybrané masové skupiny cestujúcich rozví-rila diskusie v celej slovenskej spo-ločnosti. Po roku je jasné, že počet ľudí vo vlakoch stúpol približne o 20 percent.

Odchod do dôchodku je významná životná zmena, pri ktorej človek hodnotí roky prežité v zamestnaní. Vlani koncom roka takúto zme-nu zažil aj popradský rušňovodič Dušan Sámela.

Bývalé hlavné mesto Nemecka Bonn má vlastnú ozubnicu. Dra-chenfelská zubačka odvezie ces-tujúcich z okraja mesta k jednému z hlavných vrcholov vulkanického pohoria Siebengebirge.

Podstatné je to, že cestujúci spus-tením novej etapy integrovaného dopravného systému vo vlakoch o nič nepríde. Získa len nové mož-nosti, ktoré môže, ale aj nemusí využívať.

ZA ZLEPŠOVÁKY NOTEBOOKOVÁ ODMENA str. 2

VEDENIE NA PRACOVISKÁCH ZSSK str. 4

SPRÁVANIE CESTUJÚCICH SA ZMENILO str. 8

MAL SOM SVOJU PRÁCU RÁD str. 9

NAJSTARŠIA ZUBAČKA NEMECKA str. 12

CESTUJÚCI O NIČ NEPRÍDE str. 10

OBSAH ČÍSLA ROČNÍK 13 • ČÍSLO 1 JANUÁR 2016

Lístok na vlak sa dá kúpiť prostredníctvom SMS okrem uzavretého tarifného systému Tatranských elektrických železníc a Ozubnicovej železnice vo Vysokých Tatrách aj na ďalších troch tratiach – po jednej na východnom, strednom i západnom Slovensku. Na nákup lístka stačí mať obyčajný mobil. Cestujúci však potrebuje vedieť SMS číslo nástupnej za-stávky. Potrebné informácie sú dostupné na konkrétnych staniciach, vo vlakoch na pilotných linkách prostredníctvom plagátov, nálepiek či propagačných letákov. Viac informácií o tejto novinke, ale i o možnosti kúpiť miestenky telefonicky, nájdete v článku Pomôžu SMS lístky znížiť úniky tržieb? Snímky Michal ČEKAN

SMS lístok je v skúšobnej prevádz-ke dostupný zo všetkých 40 staníc na troch linkách (Trnava – Kúty, Čad-ca – Makov a Humenné – Stakčín). Nová služba je výhodou najmä pre cestujúcich nastupujúcich do vlakov v miestach, kde nie je dostupný pre-daj cestovných dokladov v pokladnici. Pilotný predaj spustila ZSSK koncom novembra 2015. SMS lístok je určený pre cesty na krátku vzdialenosť (do 8 km, prípad-ne 20 km). Pri dlhších cestách do-stane cestujúci nadväzný lístok od vlakvedúceho (ak oň požiada pri prvej

kontrole), a to do akejkoľvek cieľovej stanice na celom Slovensku. Nadväz-ný lístok sa vystavuje bez doplatku, prirážky či cenového navýšenia. SMS lístok je cenovo porovnateľný s líst-kami bežne kupovanými v pokladnici. „Vyššou cenou je spoplatnený SMS lístok, ak sa nastupuje v stanici s otvorenou pokladnicou,“ spres-nil riaditeľ úseku obchodu Jozef Schmidt. Aj taký lístok je však lacnejší. Celkovo pôjde o štyri základné typy SMS cestovných lístkov. Pre vlakve-dúcich je výhodou, že SMS lístok

Pokračovanie na str. 5 >

Nová SMS služba zjednodušila nákup lístka pre cestujúcich. Pilotne ju ZSSK spustila na troch vybraných linkách. Cieľom zavedenia no-vinky je zjednodušiť prácu sprevádzajúceho personálu vlaku a znížiť únik tržieb na trasách s veľkým podielom malých zastávok, kde sa nepredávajú lístky v pokladniciach.

POMÔŽU SMS LÍSTKY ZNÍŽIŤ ÚNIKY TRŽIEB?

InterCity vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko prestali jazdiť od tre-tieho januárového týždňa tohto roka. Po dvadsiatich dvoch rokoch svojej existencie. Rozhodnutie prijalo vedenie ZSSK začiatkom decembra po debatách s akcionárom o ekonomike tohto produktu, a po ročnom ur-putnom boji so súkromným dopravcom v rámci komerčnej dopravy na linke Bratislava – Žilina – Košice.

NAŠE IC-EČKÁ SA STALI MINULOSŤOU

OSPRAVEDLNENIE REDAKCIEVážení čitatelia!Ospravedlňujeme sa vám za nedodanie novembrového a decembrového čísla Železničných ozvien. Dôvodom bol náš zdĺhavý proces verejného ob-starávania na nového dodávateľa, ktorý sme uzavreli až v závere minulého roka. Chýbajúci rozsah dvoch vydaní však nahradíme rozšírením počtu strán v ďalších číslach do konca júna. Už prvé tohtoročné vydanie vychádza v rozšírenom vydaní 12 strán. (red)

Dôvodom bola ich pretrvávajúca strata a skutočnosť, že ZSSK nedoká-zala ďalej znižovať stratu týchto vlakov podľa predstáv akcionára. A InterCity vlaky svoj mínus každý rok o polovicu znižovali. Pritom tieto vlaky boli brané ako vlajková loď ZSSK z mnohých dôvodov. Nielen preto, že boli najrýchlejšie a Ko-šice s Bratislavou spájali už za 5 hodín. A nielen preto, že boli radené z nových klimatizovaných vozňov. Ale aj preto, že celkovo predstavovali najvyššiu kvalitu v diaľkovej doprave na Slovensku – a to úrovňou či rozsahom služieb. Najmä za posledný rok sa vyšplhali do TOP triedy. Pritom išlo o spoje, ktoré fungovali štyri roky bez jediného eura dotácií. Reálne si teda museli zarobiť nielen na svoju prevádzku, ale aj na budúcu obnovu vozňov. Práve spustenie konkurencie od de-cembra 2014 viedlo k ich výraznému zdokonaleniu. Zaviedli sa flexibilné

ceny lístkov na internete od 12,90 eUR, v cene lístka bol nápoj, noviny pre ces-tujúcich. K tomu 4 triedy kvality vozňov spojené s pridanými službami ako na-príklad donáška jedla na miesto, par-kovanie v cene lístka, či dokonca v naj-vyššej triede 1plus trojchodové menu v cene lístka vo vnútroštátnej doprave, a dokonca odškodňovanie cestujúcich pri meškaniach alebo nekomforte. Konkurencia však nasadila veľmi nízke ceny, nižšie ako je regulované cestovné vo vlakoch objednávaných štátom. A to v kombinácii s prirodzenou zvedavosťou cestujúcich, „wow“ efek-tom z nových „krikľavých“ komerčných vlakov viedlo k odlivu cestujúcich. Ľu-dia začali porovnávať, skúšať a naj-mä mohli ušetriť. ZSSK upozorňovala, že ceny nie sú dlhodobo udržateľné. A problém s meškaniami či toaletami sa prejaví ako u každého masovejšieho dopravcu.

Pokračovanie na str. 3 >

SPOLOČNOSŤ

Akcia Čas zlepšovateľstva prináša prvé výhody. Nielen v podobe pri-jatých zlepšovacích návrhov, ale aj vecných cien – notebookov – pre vyžrebovaných výhercov, autorov podaných zlepšovacích návrhov. Z 23 autorov, ktorí podali 63 zlep-šovacích návrhov, boli vyžrebovaní trinásti výhercovia. Dnes sa už tešia z nových notebookov. Bezprostredne po prebratí ceny sme krátko „vy-spovedali“ Gabrielu Kollárovú z CeP Nové Zámky. * Váš zlepšovací návrh bol za-registrovaný ako „Podložka pod iPOP TABO“ a prijatý do realizácie. K čomu slúži?- Keď je „popka“ v pokladnici voľne položená na stole, nevidieť poriadne na obrazovku. Keď je stroj položený

V dnešnej dobe je moderné pracovať od skorého rána do neskorého večera. Akoby si poniektorí pomýlili zriadenie a snažia sa zaviesť kultúru feudalizmu, v ktorej sa na panskom „makalo“ od nevidím do nevidím. Táto kultúra sa nám vkráda pod kožu veľmi nenápadne a postupne pohlcuje všetky naše zmys-ly, všetky oblasti nášho života. Zrazu otec nemôže ísť po deti do škôlky, lebo má ešte robotu, alebo mama nestihne ani základný nákup, lebo kým skončí v robote, tak obchod už zavreli. No aj napriek tomu sa nikto nesťažuje. A stresu pribúda. Trpezlivo sa tvári-me, že je všetko v poriadku, že to tak má byť. Veď v iných firmách sa „dob-rovoľne“ robí ešte dlhšie. Zabúdame však na jednu podstatnú vec, ktorou je únava materiálu. Rovnako ako sa opotrebuje motor auta, ak sústavne pracuje na plný výkon, tak dôjdu sily aj

Ako sa blížil posledný deň roka, tak pribúdalo malých pyrotechnikov. Hra so zábavnou pyrotechnikou sa často zá-bavne nekončí. Ale aby to na Silvestra búchalo jedna radosť, treba si predsa všetko dopredu nacvičiť. Tréningovú predprípravu ab-solvoval mladík v rýchliku už na konci novembra. Jednu petardu odpálil pria-mo vo vlaku. To ho však dostatočne ne-uspokojilo, a tak jednu vyhodil za jazdy

Pavol MACURA, majster údržby, Žilina:

– Naše očakáva-nia sú vždy vyš-šie ako možnosti firmy. Ak už aj máme novú chladnič-ku, tak tam nevojdú obedy všetkých siedmich chlapov na pracovisku. Ale máme prísľub, že ju vymenia. S opravou porúch na budove je to horšie. Budova patrí Cargu, ktoré čaká na prestavbu koridoru v Žiline a nechce do toho vrážať peniaze. Asi najväčším problémom je chýbajúci krytý opravárenský kanál. Ak prší, nemôžeme opravovať vozne s poru-chou rozvodov vysokého napätia.

Martin ÁČ, rušňovodič, Bratislava:

– Na železnici som desiaty rok a pracovné pro-stredie sa zlep-šilo. Predstavo-val by som si však rýchlejšie tempo. Hlavne technologické zmeny chýba-jú. Sú nejaké náznaky. My, rušňo-vodiči máme „kanceláriu“ na rušni. Dosádzajú sa kanvice, niekde máme i umývadlá, ale tie bývajú nefunkčné, klimatizácia pri veľkých teplotách často nestíha. Najväčší problém je s pohotovostnou miestnosťou v Žili-ne, pod ktorou cvičí metalová kape-la a vtedy si neoddýchnete. A okrem toho je v nej nepríjemný zápach.

Mária LIŠČINSKÁ,špecialistka pre odúčtovanie (SeOTŽ), Košice:

- Nemôžeme sa s ť a žova ť , sme v nových priesto-roch. Máme pek-né kancelárie v administratívnej bu-dove v širšom centre Košíc. Pred me-siacom sme sa sťahovali. Ale ani na starom mieste to nebolo zlé, čo sme potrebovali, mali sme k dispozícii. Je nám však ľúto, že sme museli opustiť historickú budovu na Železničnej ulici, kde časom nezostanú žiadni železni-čiari. Súčasné priestory sú v porov-naní s predchádzajúcimi nové a ešte lepšie vybavené. (mcik, dd)

na vyvýšenej plošine, lepšie sa s ním pracuje.

* Ako vám to napadlo?- Podkladali sme si pod ňu knižky, opierali sme si ju o ne, ale nebolo to ono. Je to vlastne spoločný projekt. U nás pracujú aj výpravcovia a dozor-covia výhybiek, sú to šikovní chlapci. Podložku vyrobili oni. Pôvodný model bol z dreva. Kolega Pavol Švancár, kto-rý pracuje v ŽSR ako výpravca, je taký majster, má doma rôzne stroje aj lis. Objednal plast cez internet a vyrobil podložku doma. Ja som mu ešte radi-

človeku. Ak pod vplyvom kultúry stresu zabudne, že telo potrebuje aj regenerá-ciu a oddych. Spomínal som feudalizmus. Ale ne-treba sa vracať tak ďaleko, lebo do-konca aj mnohí z vás ešte zažili časy, keď sa robilo na 105 či 150 percent. Bolo to však úplne iných 150 percent ako dnes. Najmä preto, že ruka v ruke s nimi išli aj regenerácia pracovnej sily, primeraný čas na oddych a chvíle strá-vené s rodinou. Zrejme aj preto vtedy nikto netušil, čo to je stres. Stres nebolí, prejavuje sa tam, kde by sme to najmenej čakali a často po rokoch pripomenie už zabudnuté zdra-votné ťažkosti, či vyvolá iné. Nepre-staňme teda „makať“ na sto percent a plán plniť na ešte viac, ale nezabúdaj-me na oddych, relax, rodinu a zdravie. Niet dôležitejšej motivácie ako je život.

Dominik DREVICKÝ

von oknom... len tak pre istotu. Petardou však trafil stánok na kú-palisku Podhájska a výbuch poškodil predávajúcemu tovar. Ten v hneve za-volal políciu, ktorá mladíka hľadala po celej Podhájskej. Či ho chytili, to nevie-me, ale ak ho policajti priviedli mame až ku dverám, dá sa predpokladať, že strieľanie petárd na Silvestra si užil len z domu za oknom. A že zábavná pyro-technika... (red)

la v detailoch, napríklad ako má byť umiestnený otvor na BČK a podobne. Zlepšovák sme dolaďovali spolu.

* V čom je prínos?- Ako som už spomenula, stroj sa pohodlnejšie a rýchlejšie obsluhuje, podložka urýchľuje prácu.

* Ako nová majiteľka notebooku máte zrejme zo zlepšovacieho ná-vrhu dvojnásobnú radosť... - Som rada, že sa náš návrh ujal a tiež, že sa na mňa usmialo šťastie a vyhrala som tento krásny notebook. Ďakujem.

Diana DÚHOVÁ, snímka autorka a gkl

Jedným z obľúbených produktov Železničnej spoločnosti Sloven-sko (ZSSK) je už niekoľko rokov autovlak. Možnosť kombinované-ho cestovania vlakom a vlastným autom si získala popularitu medzi cestujúcimi z východného Sloven-ska smerujúcimi do Českej repub-liky, predovšetkým do Prahy. ZSSK aj preto zaviedla predaj cestovných dokladov na medzinárodné auto-vlaky cez internet. Sľubuje si od

toho zvýšenie komfortu v dostup-nosti tejto služby. Cestujúci tak už nemusí tlačivo Ob-jednávkový formulár – preprava vo-zidla autovlakom vypĺňať a odovzdávať v pokladnici, ale pri nákupe cez in-ternet výdajný systém cestujúcemu vygeneruje na základe ním zadaných údajov rovno cestovné doklady. Lístky sú k dispozícii na vlaky premávajúce z Humenného, Košíc a Popradu do Pra-hy. Cena jednosmerného lístka sa po-

hybuje od 49,90 € (z Košíc) po 65,50 € (z Humenného) a je v nej zahrnutá preprava auta, vrátane šoféra. K líst-ku sa dá dokúpiť lôžko/ležadlo alebo miestenka. „Zavedením nákupu lístkov na autovlaky cez internet chceme ces-tujúcim zjednodušiť prístup k tejto službe a podporiť jej využívanie,“ hovorí Jozef Schmidt, riaditeľ Úseku obchodu ZSSK. Nákup lístkov od zavedenia služby zaznamenáva mierny nárast. Najväčší záujem o cestovanie býva počas voľ-ných dní najmä okolo Vianoc a Veľkej noci, čo súvisí s cestovaním Slovákov pracujúcich alebo žijúcich v Českej re-publike na sviatky domov. Autovlaky sú vedené cez deň ale aj v noci, pričom práve o tie nočné bol najväčší záujem. ZSSK prepraví každoročne autovlak-mi medzi Slovenskom a Českou repub-likou niekoľko tisíc vozidiel.

(bm)

ZLEPŠOVÁKY, KTORÉ POTEŠILI DVAKRÁT

KULTÚRA STRESU NEBOLÍ, NO ŠKODÍ

V RÝCHLIKU TRÉNOVAL NA SILVESTRA

OBJEDNÁVKOVÝ FORMULÁR UŽ NETREBA

Takto vyzerá zlepšovák v praxi – „popka“ a vedľa nej plastová podložka, ktorá urýchľuje prácu. Vpravo je autorka návrhu Gabriela Kollárová s novým notebookom.

GLOSUJEME

AJ TO SA STALO

ANKETOVÁ OTÁZKA: AKO SA U VÁS ZMENILI PRACOVNÉ PODMIENKY, ČO BY STE EŠTE POTREBOVALI ZLEPŠIŤ? PÝTALI SME SA KOLEGOV V PRÁCI

Ľudmila JELOVÁ,pokladníčka, Snina mesto:

– Sme radi, že sa podarilo vy-meniť l inoleum na podlahe a vy-maľovať. Veľkou zmenou je zre-konštruovaná toaleta – posunuli sme sa konečne do 21. storočia. Horšie je už na tom oddychový priestor, ktorého stav je primeraný dobe, v ktorej stanicu postavili. Necítime sa v ňom príjemne a snažíme sa tam tráviť minimum času, napríklad sprcha nefunguje vôbec. Po-čas dňa sú na pracovisku tri ženy a na oddych by sa nám zišlo aspoň kreslo alebo pohovka. Chápeme však, že všet-ko sa nedá hneď a robí sa v rámci fi-nančných možností.

Pavol PIVKA, vlakvedúci, Levice:

– Určite sa v posledných ro-koch zlepšili. Pre vlakvedúcich sú najdôležitejšie šatne, nocľažne a pohotovostné miestnosti, v ktorých čakáme medzi vlakmi. Všet-ky spĺňajú podmienky, ktoré sú pre tieto miestnosti stanovené. Na rozdiel od minulosti sú v nich dnes mikrovln-ky, kanvice, niekde sú aj kuchynky. Horšie je to s celkovým dojmom. Často sú to staršie priestory a kolegovia tam neradi čakajú. Najhoršie je to v ubyto-vacom zariadení v Leviciach, kde sa veľmi zle prespáva.

január 20162

SPOLOČNOSŤ

január 2016 3

IC vlaky postupne znižovali stratu, zaviedli nové služby, medzi nimi aj nové triedy, napríklad 1 plus (prvá foto), vylepšil sa i detský vozeň. Po novom ich ZSSK zaradila do rýchlikov na linke Bratislava – Žilina – Košice a späť.

Poslednú jazdu sprevádzal aj manažér IC vlakov Marek Bičan (druhý sprava), ktorý zásadne prispel za posledný rok a pol k zvýšeniu kvalitu súprav aj služieb. Pred ním na snímke je vlakvedúci Pavol Deraj. Vedľa neho rušňovodiči Tomáš Chovanec, Peter Hrdlička (so šiltovkou) a na kraji vlakvedúci Jozef Farkaš.

Historická snímka – posledný InterCity vlak, ktorý prišiel do Košíc – IC 503 Tatran. Počas nedele 17. januára sa železničiari lúčili s cestujúcimi v troch IC spojoch do Bratislavy a jednom do Košíc. Pracovníci marketingu osobne ďakovali a rozdávali medovníky. Na záver si zapózovali spolu s vlakvedúcimi IC vlakov (zľava): Pavol Bajzát, Norbert Marcin, Marek Kasa, Martin Hudran, Jozef Sekáč, Ľudmila Jasovská, Zsolt Türk, Ivana Nováková.

Historická snímka – posledný InterCity vlak, ktorý prišiel do Bratislavy – IC 1502 Ša-rišan. V rámci jazdy sa prejavili emócie zamestnancov, na čele rušňa nechýbal veniec a poďakovanie. Snímky Mikuláš ČIKOVSKÝ a archív Pavla DERAJA

NAŠE IC-EČKÁ SA STALI MINULOSŤOU > Dokončenie zo str. 1 Prvé mesiace roku 2015 nás pre-budili do reality. Cestujúcich, a teda aj tržieb ubudlo. Hospodárenie zaostá-valo za plánom. A konkurencia nele-nila, neustále na ZSSK útočila. Šírila o ZSSK nepravdivé informácie, o eko-nomickej kondícii IC-ečiek, o nedob-rom nastavení vlakov ZSSK, dokonca sme boli obviňovaní z absurdít - aj z toho, že sa konkurentovi nepoda-rilo vybaviť si predajné okienka na stanici v Košiciach, hoci ZSSK nie je vlastníkom stanice. Súkromný doprav-ca dokonca vyvolal vážne konanie na Protimonopolnom úrade, kde ZSSK ob-vinil z dotovania cien a zneužívania do-minantného postavenia na trhu. Čo je z pohľadu európskej legislatívy neprí-pustné. Práve toto konanie malo zablo-kovať ZSSK pri ďalších úpravách cien v súperení. Úplne rovnaký scenár útokov na svojho štátneho konkurenta realizuje súkromný dopravca na susednom čes-kom trhu už päť rokov. Neustále sme vysvetľovali, že to sú nezmysly, často vykonštruované tvrdenia s cieľom vyvolať konflikt. Nepomohlo. Reálny pohľad na situáciu viedol vede-nie spoločnosti už na jar 2015 k prijatiu zásadných rozhodnutí. Ponuka IC vlakov ZSSK sa v apríli okresala o 40 %. Zostali dva páry vlakov a víkendový IC Šarišan,

ktorý pokračoval z hlavného mesta na východ Slovenska cez Šariš až na Hor-ný Zemplín (do Humenného) a v nedeľu opačne. Až do konca roka 2015 sa pritom do po-sledného centu neustále sledovalo, koľko IC spoje vygenerujú tržieb, zvažovali sa a porovnávali ďalšie a ďalšie opatrenia – napríklad ako upraviť časovú polohu tých-to vlakov, kde ich nechať zastavovať, aby obslúžili čo najsilnejší prúd cestujúcich. Na sklonku roka bolo jasné, že vygeneru-jeme stratu na úrovni predchádzajúceho roku (okolo – 1,2 mil. €) pri polovičných medziročných výkonoch. Danú situáciu už nezmenilo ani to, že súkromný do-pravca vo verejných vyjadreniach niekoľ-kokrát priznal ročný účet mínus 3,5 až 4 milióny eur. Napriek opakovaným pokusom pre-svedčiť akcionára, že v súčasnom súboji treba zotrvať a strpieť stratu, bolo ne-vyhnutné manažérsky rozhodnúť. ZSSK končila s prevádzkou InterCity vlakov v nedeľu 17. januára 2016.

EX POST Zastavenie IC vlakov sčasti prinieslo zlepšenie vlakov vo verejnom záujme na rovnakej linke. Do rýchlikov Bratislava – Žilina – Košice boli zaradené najlepšie vozne, ktoré sa používali na prémiové triedy v IC-ečkách. Na zvládnutie vy-

„Prihováram sa Vám trochu netra-dičnou formou. Dôvod je pomerne jed-noduchý. Chcem, aby ste k tomu, čo sa aktuálne deje, dostali informáciu z prvej ruky. Čo sa deje? Láme sa osud našej vlajkovej lode – vlakov InterCity. Iste viete, akou cestou IC od roku 2012, kedy boli vyňaté z objednávky štátu a štát ich prestal financovať, pre-šli. Veľmi intenzívnou prácou nás všetkých sme tri roky systematicky a radikálne zlepšovali ich ekono-miku. Stratu 3,3 mil. € v roku 2012 sme stlačili na 1,15 mil. € v roku 2014. Veľmi sme sa priblížili k oča-kávaniam nášho akcionára – dostať IC-čká zo straty. Určite registrujete, čo sa v tomto segmente udialo od konca minulého roka. Nástup konkurencie na trasu Bratislava – Košice zmenil pomery na trhu a my sme reagovali. Mys-

LIST GENERÁLNEHO RIADITEĽA ZAMESTNANCOMroka. Hoci sme urobili všetky možné opatrenia na zlepšenie ekonomi-ky a súčasne sme priniesli citeľné skvalitnenie služieb cestujúcim, končíme. Od 18. januára 2016 za-stavíme prevádzku InterCity vlakov na linke Bratislava – Žilina – Košice a späť. Rozhodli sme o tom dnes v piatok 4. decembra 2015. Rozhodli sme preto, že nedokáže-me v podmienkach, aké sú na trhu vstupom nového dopravcu, naplniť očakávania akcionára (dostať naše vlaky do kladných čísiel). Rozhodli sme preto, že sme zodpovední ma-nažéri a nemôžeme sa správať ira-cionálne a nehospodárne. To prene-chávame iným. Chcem Vám týmto, všetkým kole-gom a kolegyniam, ktorí ste dodnes veľmi tvrdo pracovali, aby sme našu vlajkovú loď udržali, povedať svoje veľké ĎAKUJEM. Život pôjde ďalej. Netreba sa obá-vať. Všetko to dobré, čo v tomto seg-mente máme – najšikovnejších ľudí, najlepšie vozidlá, bohaté skúsenosti - využijeme na zlepšenie našich slu-žieb v rýchlikoch na rôznych linkách Slovenska.“

lím, že sme urobili maximum, aby sme v súťaži dopravcov obstáli. Extrém-ne nízkym cenám nového dopravcu, cenám ktoré nemajú nič spoločné s racionalitou, však nedokážeme če-liť. Odmietli sme znížiť ceny na úro-veň konkurencie, preto počet cestu-júcich počas roka 2015 začal klesať. Reagovali sme v apríli zredukovaním ponuky týchto najkvalitnejších a naj-rýchlejších vlakov na trhu o 40 % na 25 spojov týždenne. Toto rozhodnu-tie, ktoré bolo veľmi, veľmi ťažké, s odstupom času hodnotím ako správ-ne. Pomohlo významne zlepšiť ekono-miku týchto vlakov. Hoci aktuálne tržby IC vlakov po-krývajú náklady prevádzky a prie-bežný výsledok na úrovni EBITDA (jednoducho povedané výsledok bez nákladových úrokov a odpisov) je kladný, celkovo v tomto roku vyge-nerujeme stratu na úrovni minulého

sokého záujmu o cestovanie medzi západným a východným Slovenskom, najmä v piatok a v nedeľu, pribudli dokonca nové kapacity. Ponuka ces-tovania vlakmi vo verejnom záujme na 445 kilometrovej trase sa rozšírila v pia-tok popoludní o približne 1000 miest, v nedeľu o 850 miest. Celkovo tak ZSSK ponúka pred víkendom či v nedeľu 13 až 15 tisíc miest v priamych diaľkových vlakoch z Bratislavy do Košíc a opač-ne. Rýchliky na tejto linke jazdia denne v dvojhodinových odstupoch oboma smermi. Zmenami v posilových diaľ-kových vlakoch a pridaním len veľmi malého objemu vlakových kilometrov sa podarilo zachrániť dokonca aj ví-kendový Šarišan, tentoraz v podobe rýchlika. Obslúži cestujúcich až v 27 staniciach Slovenska. Jediný priamy spoj z hlavného mesta do Humenného v dennej časovej polohe však tým natia-hol jazdný čas na celej trase o viac ako hodinu. Do rýchlikov na hlavnej železnič-nej tepne Slovenska sa zaradili aj vozne pre cestujúcich s deťmi, klimatizované reštauračné vozne, či vozne druhej trie-dy s voľným pripojením na internet. A do diaľkových vlakov vo verejnom záujme by sa postupne mali preklopiť aj niektoré služby donedávna sa objavujúce len v IC spojoch vyššej kvality. (jam)

Železničné ozveny zverejňujú list generálneho riaditeľa ZSSK Pavla Gá-bora, ktorý smeroval všetkým zamestnancom prostredníctvom mailu 4. decembra 2015. Krátko predtým, ako ZSSK zverejnila informáciu o rušení IC vlakov. Snažíme sa tak vyhovieť mnohým zamestnancom prvej línie, ktorí nás oslovili, keďže ich profesie v ZSSK nie sú zastih-nuteľné na pracovnom maile, že list by radi čítali:

V REGIÓNOCH ZSSK

V košickom regióne pracuje skoro tretina zamestnancov ZSSK a sú tu zastúpené všetky úseky spoločnosti. Najpočetnejší je úsek prevádzky (1029 zamestnancov), ktorý má na východe päť samostatných pracovísk. Nasledu-jú úseky obchodu (368), údržby (304), služieb (112) a ekonomiky (39).

„NEJASNO“ MEDZI PREVÁDZKOU A ÚDRŽBOU Košická správa riadenia navrhla kvô-li lepšej ochrane a starostlivosti o za-mestnancov odlíšiť prejdenie miesta určeného na výstup a nástup ces-tujúcich od prejdenia návesti Stoj. Ak rušňovodič nezastaví na zastávke presne na určenom mieste, tak nejde o rovnaké ohrozenie cestujúcich ako v prípade prejdenia červeného svetla na návestidle. Preto navrhla, aby sa uda-losť neposudzovala ako nehoda, ale ako porušenie pracovnej disciplíny. Východisko sa hľadalo aj v otázke, ako uzavrieť poruchu rušňa, ktorý za-staví na trati, no po resetovaní elek-troniky pokračuje v jazde. Prichádza k sporom medzi prevádzkou a údrž-bou, keď nie je jasné, na koho „účet“ sa pripíše príčina takejto poruchy. Diskutovalo sa aj o nepostačujúcej kapacite nádrže na naftu v Prešove. Súčasná potreba zbrojenia je vyššia, preto sa riešil problém, ako zvýšiť jej kapacitu a ako predchádzať situáciám, keď pre nedostatok nafty musia rušne

tankovať na inom mieste. Riešením by malo byť namontovanie signalizácie o množstve spotrebovanej nafty priamo u strojmajstra.

LEPŠIE PODMIENKY PRE VLAKVEDÚCICH Zamestnanci sprevádzajúceho personálu si neskoro preberajú rov-nošatové súčasti. Aj preto, že sklad je v rušňovom depe, čo je z košickej železničnej stanice ešte asi 25 minút pešej chôdze. Navrhujú otvoriť sklad rovnošiat vlakvedúcich priamo v ko-šickej stanici. Logistika však upozor-nila, že trend je presne opačný, skla-dy na Slovensku sa presúvajú mimo železničných staníc do rušňových dep bližšie k pracoviskám údržby. Vlakové čaty ešte upozornili na prob-lémy s ubytovaním v Čiernej nad Tisou a Poprade. Podľa vedúceho regionál-neho pracoviska sekcie manažmen-tu nehnuteľností Jaroslava Takáča ide v Čiernej nad Tisou o dočasný stav. Dochádza k zmene priestorov na ubytovanie a čaká sa už len na vyjad-renie hygienikov. Začiatkom roka budú mať vlakvedúci nové priestory neďale-ko stanice.

OBCHOD CHCE ĎALŠIE PREDAJNÉ MIESTA Podiel predaných dokladov v tarif- ných bodoch centier predaja (CeP) košického regiónu je takmer štvr-

tinový v rámci celého Slovenska. V porovnaní rokov 2014 a 2015 (január až september) zaznamenali CeP Koši-ce, Poprad a Prešov zaujímavé nárasty. Najvýraznejší o skoro polovicu zazna-menal Prešov, jednotkou v počte vyda-ných dokladov je popradská „cepka“. Nárast predaných lístkov zvýšil po-trebu ďalšieho predajného miesta v Košiciach. Úsek obchodu navrhuje, že najlepšie by bolo umiestnenie zá-kazníckeho miesta v širšom centre Košíc. Rozhodnutie však na mieste nepadlo a rozhodnú o tom ďalšie analýzy. Podobne by sa nové predaj-né miesta mali objaviť aj vo Vyso-kých Tatrách na tratiach TEŽ a OŽ.

NOVÍ ĽUDIA, NOVÉ KAPACITY Aj úsek údržby otvoril na výjazdovej porade otázku zlepšenia pracovných podmienok (napríklad v košickej opra-vovni vozňov oprava haly, rekonštruk-cia prehliadkových kanálov, vybudova-nie kotolne), ale hovoril tiež o potrebe navýšenia počtu zamestnancov. V hu-menskom depe má na starosti die-selmotorové jednotky 861, ktorým sa postupne končí záruka. I preto na údržbe plánujú získať nových ľudí, aby ZSSK mohla vo vlastnej réžii ro-biť veľké prehliadky. Naopak košickí opravári získajú vo svojej hale kapa-citu na ďalšie opravy po tom, čo po 40 rokoch prestanú jazdiť elektrické jednotky série 460 (pantografy). Údržbárom v Košiciach by takisto po-mohlo vybudovanie pracoviska nového podúrovňového kolosústruhu, ktorý by dokázal sústružiť nielen jazdnú plochu dvojkolesí, ale i brzdové kotúče. Po-dobný kolosústruh je iba v bratislav-skom Cargu. (red)

Počet obsadených tarifných bodov:• 83 / celé územie SR – 288

Počet neobsadených tarifných bodov:• 186 / celé územie SR – 647

Počet vydaných cestovných dokladov za prvých deväť mesiacov 2015:• 7 425-tisíc

Priemerný denný počet vlakov v diaľkovej doprave (GVD 2014/15): • 102 / celé územie SR – 211

Priemerný denný počet vlakov v regionálnej doprave: • 618 / celé územie SR 1229 regionálnych (Os, Zr, ReX).

Počet vozidiel:• 104 motorových rušňov, vozňov a jednotiek• 94 elektrických rušňov a jedno-tiek • 308 osobných vozňov (z toho 140 nových a modernizovaných)

HĽADANIE RIEŠENÍ NIE JE JEDNODUCHÉ

ČÍSLA A FAKTY O REGIÓNE

Košická opravovňa vozňov má na starosti až 30 druhov vozňov. Ako jediná v ZSSK udržiava ubytovacie a reštauračné vozne. Vyžaduje si to vyššiu odbornosť zamest-nancov údržby i logistiky, ktorí náhradné dielce obstarávajú. Na snímke zľava: ria-diteľ odboru inšpekcie a kontroly Roman Kusý, vedúci regionálneho pracoviska ma-nažmentu nehnuteľností Košice Jaroslav Takáč, vedúca strediska logistiky Košice Margita Keruľová, generálny riaditeľ Pavol Gábor, riaditeľ úseku ekonomiky Ľubomír Húska, riaditeľ úseku obchodu Jozef Schmidt, vedúci opravovne vozňov Košice Anton Tomáškovič, prednosta správy údržby a opráv v Košiciach Ladislav Uhrín.

Jednou z diskutovaných tém bola aj otázka umiestnenia skladov, ktoré sú spoločné pre zamestnancov prevádzky a údržby. Jediný sklad v Košiciach je v rušňovom depe. Na snímke zľava: ve-dúca košického strediska logistiky Mar-gita Keruľová, generálny riaditeľ Pavol Gábor, riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Ivan Caban, skladníčka Adriana Miženková a vedúci regionálneho pra-coviska manažmentu nehnuteľností Ja-roslav Takáč.

Ani v Košiciach to nebolo ináč, po skončení výjazdovej porady nasledovalo spoločné foto zástupcov regionálnych pracovísk a vedenia ZSSK (zľava): prednosta správy údržby a opráv Košice Ladislav Uhrín, vedúci opravovne vozňov Košice Anton Tomáškovič, prednosta SPO Košice Ján Kremenák, vedúci CeP Poprad-Tatry Anton Šmotek, riaditeľ sekcie riadenia a realizácie prevádzky Dezider Turák, vedúca skladového hospodárstva Košice Eva Marcinčáková, odborný asistent prednostu SpRRP Ján Hvišč, prednosta strediska prevádzky Humenné Jozef Burda, prednosta strediska prevádzky stanice Košice Miroslav Hricko, vedúci pracoviska údržby a opráv Humenné Ján Lukáč, prednosta strediska prevádzky depa Košice Štefan Uhrin, prednosta strediska prevádzky Prešov Anton Priester, prednostka strediska prevádzky depa Poprad Renáta Bednárová, vedúci centra predaja Prešov Marián Križan, riaditeľ úseku údržby Jozef Peško, generálny riaditeľ Pavol Gábor, vedúci pracoviska údržby a opráv RD Košice Igor Hrudál, riaditeľka sekcie účtovníctva a daní Zdenka Stojkovičová, riaditeľ odboru stratégie a medzinárodných vzťahov Július Slíž, riaditeľ odboru riadenia ľudských zdrojov Jozef Luha, ekologička Katarína Magurová, vedúca strediska logistiky Košice Margita Keruľová, vedúca oddelenia personalistiky a miezd ORLZ Drahomíra Tomková, vedúca oddelenia investícií sekcie manažmentu nehnuteľností Mária Begánová, riaditeľ úseku služieb Jaroslav Gudába, riaditeľ odboru inšpekcie a kontroly Roman Kusý, vedúca kontaktného centra Mária Kovaliková, riaditeľ úseku obchodu Jozef Schmidt, vedúci oddelenia regionálnej a prímestskej dopravy na marketingu Anton Ružbarský, (vpredu v podrepe): vedúci centra predaja Košice Ján Urbančík, vedúci regionálneho pracoviska manažmentu nehnuteľností Košice Jaroslav Takáč a riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Ivan Caban.

január 20164

VÝJAZDOVÁ PORADA GENERÁLNEHO RIADITEĽA ROKOVALA O PROBLÉMOCH NA PRACOVISKÁCH V KOŠICKOM REGIÓNE

ORGANIZAČNÉ JEDNOTKY ZSSK V KOŠICKOM REGIÓNE PODĽA ÚSEKOVEJ PRÍSLUŠNOSTI

Po výjazdových poradách generálneho riaditeľa v Žiline a vo Zvolenezavítalo vrcholové vedenie ZSSK v októbri aj do košického regiónu.V Košiciach postupne navštívilo pracoviská na železničnej stanici,v rušňovom depe a v opravovni vozňov. O najpálčivejších problémocha možnostiach ich riešenia sa potom rokovalo na stretnutí s regionál-nymi manažérmi.

CeP Poprad CeP Prešov

CeP Košice

SP Prešov

SPS Košice

SPD Košice

SP Humené

RD KošiceOV Košice

SPO Košice

RD HumennéSPD Poprad

úsek prevádzky úsek obchodu úsek údržby

NA VAŠOM PRACOVISKU

január 2016 5

Stovky telefonátov a mailov denne. Môžu sa týkať všetkého, od bez-platnej prepravy cez rezervácie do zahraničia, stratené veci, meškania. Predpisov a usmernení je veľké množstvo, výnimiek a odlišností tiež. Čo platí pre domáce lístky, nefunguje pre zahraničné a pri internetovom predaji je zasa všetko odlišne. Zorientovať sa a rýchlo podať správnu informáciu nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Pra-covníčky a pracovníci Kontaktného centra Železničnej spoločnosti Slo-vensko to však musia zvládnuť. Nočná služba. Z headsetu na uchu sa ozve známy hlas. Žiada zistiť, kedy ide vlak na miestnej trati vo Fínsku. Pán „M“ je už známa firma. S podobnými otázkami voláva pravidelne. Do Fínska v skutočnosti necestuje. Skúša, čo všet-ko dievčatá dokážu vytiahnuť zo svojich informačných zdrojov. Ozval sa včera aj predvčerom. Kontaktuje totiž postupne všetkých slúžiacich, pretože chce mať istotu, že nevynechá svoju obľúbenkyňu s veľmi príjemným hlasom. Aj takto môže vyzerať služba v Kon-taktnom centre Železničnej spoločnosti Slovensko. V noci sa síce možno bude chcieť niekto dlho porozprávať, lebo mu chýba ľudský kontakt, hlavný nápor však prichádza cez deň. Bežné otázky strie-dajú zložitejšie. Odchody vlakov sa dajú ľahko vytiahnuť z cestovného poriadku. Na rýchle zistenie, prečo vlak s ďalším telefonujúcim práve stojí v poli, treba už kontaktovať dispečera. Telesne postih-nutému zákazníkovi pracovníčky preve-rujú, ktoré vlaky vezú špeciálne vozne a organizujú mu cestu aj s prestupmi. Babička dostane informáciu, kedy pôjde poschodový vlak, pretože vnúčatá chcú ísť na výlet a prezerať si krajinu z vrch-ného poschodia. Všetko sa náhle mení, ak príde veterná kalamita, na koľaje padajú stromy a pomedzi neustále vola-júcich cestujúcich sa do počítačov valia maily s hláseniami o uzavretých tratiach a odrieknutých vlakoch. Nie je výnimkou, že sú ľudia nahne-vaní. Mladý muž telefonuje a hľadá svoju bundu, ktorá mu zmizla vo vlaku niekde okolo Žiliny. Krádež? Nie. Refe-rent Martin Gadus nakoniec zistí, že zatiaľ čo si mladík odbehol, jeho vet-rovku podala príliš aktívna spoluces-tujúca vlakvedúcim. Myslela si, že ju zabudol a už vystúpil. Vlaková čata sa však na ceste z Bratislavy strieda práve v Žiline a tam spomínaný odev aj zostá-va. Mladík sa vezie ďalej do Popradu a zúri, lebo mu bude zima. Ale bunda sa aspoň našla. „Zákazník by mal končiť telefonát s tým, že dostal nejaké rie-šenie,“ vysvetľuje M. Gadus.

SMIECH A SLZY... Ak sa podarí cestujúcim nájsť stra-tenú vec, referenti sa niekedy dočkajú pochvaly. „Je to najpríjemnejšia časť

práce,“ zhodujú sa viacerí pracovníci centra. Častejšie sa však stáva, že sa zákazník potrebuje doslova vykričať. „Najťažšie je zvládnuť agresívnych zákazníkov,“ potvrdzuje vedúca cen-tra Mária Kovaliková, ktorá už neraz utešovala plačúce kolegyne v kuchynke. Nahnevaného klienta si treba podľa nej vypočuť, neprerušovať ho a popritom odhadovať, kedy je možné začať s vy-svetľovaním. Nad otázkou, či existuje trik, ako zurvalcom slušne položiť tele-fón, sa M. Gadus len pousmeje: „Hovor musí ukončiť zákazník, nie ja. Výnim-kou je, keď je volajúci iba vulgárny a nepýta sa na železničnú dopravu.“ Ako sa vôbec po ťažkom telefoná-te opäť naštartovať? Niekedy sa treba poprechádzať po chodbe alebo len po-zrieť z okna. Veľa času však niet, cen-trum so siedmimi pracovnými stolmi v jednej malej miestnosti denne prij-me vyše päť stoviek hovorov. „Zá-kazník nesmie cítiť, že referent mal pri predchádzajúcom telefonáte problém,“ zdôrazňuje M. Kovaliková. Agresivitu nemožno brať osobne. Kto by si pustil schytané vulgárnosti príliš k telu, nevydržal by v kontaktnom centre pracovať.

„Aj po práci mi ešte chodia hlavou telefonáty,“ zverí sa referentka Mar-tina Janošková. Ako vypnúť aspoň po odchode domov? M. Janošková to do-káže so svojou rodinou, jej kolegyňa pripúšťa, že niekedy potrebuje čoko-ládu. I keď sa pretlaku v hlave predsa len zbavia, môže ich práca dobehnúť doma aj inak. Všetko, čo referenti po-vedia, sa nahráva a archivuje. Nerobí to len samotné kontaktné centrum, ale aj niektorí volajúci. Hlas zamestnanky-ne alebo zamestnanca sa potom môže objaviť na YouTube alebo vo večerných televíznych správach. A hoci by šlo len o jedno pokĺznutie po desiatkach úspeš-ne vybavených vecí, bude to človeka s poctivým prístupom k práci mátať ešte dlho.

...DLHÉ ROKY Možno si poviete, že tento typ práce sa hodí pre ukončené stredoškoláčky na pol roka. Lenže v prípade železníc je to trochu inak. Netreba zabúdať, že kon-taktné centrum sa nachádza na východ-nom Slovensku. Košice sú síce druhé najväčšie slovenské mesto, no miera nezamestnanosti sa tam pohybuje okolo ôsmich až deviatich percent. V okrese Košice - okolie dosahuje vyše osemnásť percent. „Väčšinu pracovníkov tu máme de-sať až jedenásť rokov od založenia kontaktného centra,“ hovorí M. Kova-liková. Mnoho z nich vrátane M. Kovali-kovej pracovalo na železniciach aj skôr. Napríklad v pokladniciach. Kontakt so zákazníkmi už majú zažitý a ani spleti-tý železničný svet pre nich nie je taký komplikovaný. Nových čaká dvojmesač-né školenie a skúšky. „Pracovník kontaktného centra potrebuje mať bohatú slovnú záso-bu a musí sa komunikáciou dostať z každej situácie,“ opisuje M. Kovali-ková. Pri prijímaní posíl je dôležitá aj ja-zyková zdatnosť – angličtina, nemčina... Keďže kontaktné centrum sa nachádza v Košiciach, klientom je k dispozícii aj maďarčina. Výnimočne prídu aj maily z Japonska alebo Južnej Kórey prelože-né Google Translatorom. „Najlepší pocit mám, keď sa mi podarí zákazníkovi pomôcť,“ uzatvá-ra M. Gadus. S tým, že občas niektorý zákazník nahnevane zloží telefón so slo-vami „Nabudúce pôjdem RegioJetom“ sa musia v kontaktnom centre vyrovnať rovnako ako v celej ZSSK. Nie však za-trpknutosťou, ale zlepšovaním služieb. „Zákazník má slobodu výberu,“ uza-tvára M. Kovaliková.

Ján FILIPSnímky Rudolf FELSŐCI

AKO SA USMIEVAŤ, KEĎ NA VÁS PRÁVE NAKRIČALI

RADÍME VLAKVEDÚCIM I ŽELEZNIČIAROM

„Odhadujem, akú má volajúci náladu, a podľa toho prispôsobujem štýl komunikácie,“ hovorí referentka kontaktného centra Karin Rychnavská.

Obsiahnuť jedným záberom celé pra-covisko sa nedá, tak ponúkame aspoň čiastkový záber do „kuchyne“ kon-traktného centra, v popredí stojí vedú-ca Mária Kovaliková.

ČO MôŽE PREKVAPIŤ VLAKVEDÚCEHO?

AKO KUPOVAŤ SMS MIESTENKY NA ŽELEZNIČNÝ PREUKAZ?

> Dokončenie zo str. 1 pre cestujúcich s bezplatnou prepra-vou platí 180 minút bez obmedzenia vzdialenosti. Vo väčšine prípadov im tak vlakvedúci nebudú musieť vydávať nadväzný lístok.

NÁKUP JE JEDNODUCHÝ Cestujúci odošle bezplatnú SMS s jedným písmenom (A – obyčajný cestujúci, Z – zľavnený, B – bezplatný, X – bicykel/batožina) na číslo stanice, kde nastupuje (každá stanica má pri-delené jedinečné SMS číslo). Do dvoch minút príde do mobilu spätná SMS s cestovným lístkom. Je v ňom uvede-ný typ lístka aj jeho časová platnosť. Vo vlaku stačí ukázať lístok v mobile vlakvedúcemu, ktorý skontroluje jeho overovací kód. SMS lístok platí pre druhú vozňo-vú triedu v regionálnych vlakoch (Os, Zr, ReX). Jeho cena aj dĺžka časovej platnosti je určená dvoma situácia-mi – či cestujúci nastupuje v neob-sadenej stanici (nie je práve dostup-ný predaj lístkov v pokladnici) alebo v obsadenej stanici (je v tom čase do-stupný predaj lístkov v pokladnici). Cestujúci môžu použiť mobily re-gistrované v sieťach troch mobilných operátorov: Orange Slovensko, Slovak Telekom a O2 Slovensko. Nie je možné použiť mobily registrované v sieťach zahraničných mobilných operátorov.

JASNÝ MOTÍV „Chápeme, že ako každá novinka, aj SMS lístky na začiatku prináša-jú problémy vlakvedúcim vo vlaku. Predaj cez mobil má však zabrániť únikom v tržbách,“ povedal riaditeľ odboru stratégie a medzinárodných vzťahov Július Slíž. Dnes cestujúci z neobsadených zastávok čakajú na vlakvedúceho. Ak ich nestihne skontrolovať, cestujú bez lístka. Po zavedení ďalšej fázy predaja SMS lístkov budú ľudia bez lístka na-stupovať len do označeného priestoru, kde ich vlakvedúci rýchlejšie skontro-

So SMS lístkom sa môžete stretnúť aj mimo pilotných tratí. Ak si cestujúci kúpi SMS lístok napríklad z Trnavy, môže naň cestovať do 20 km nielen smerom do Kú-tov, ale aj do Leopoldova, Šenkvíc či Sere-de. Bezplatného cestujúceho so SMS líst-kom môžete stretnúť napríklad aj v Brati-

1. Zavolať do Kontaktného centra ZSSK (tel.: 18 188) a nadiktovať údaje (odkiaľ – kam, čas cesty, meno, číslo železničného preukazu, telefónne číslo), 2. na zadané číslo príde prvá SMS s údajmi o miestenke a výzva na spätnú SMS, 3. kupujúci skontroluje údaje a nákup potvrdí do 10 minút prázdnou SMS, 4. príde druhá SMS – miestenka, kto-rá je spolu so železničným preukazom

luje. Podobný systém funguje aj v Poľ-sku, Rakúsku a Nemecku. Únik v tržbách pri cestách na krát-ke vzdialenosti je veľký. „V ideálnom prípade by mali byť celkové tržby rovnaké pri cestách z neobsade-nej zastávky smerom do väčšieho mesta s obsadenou pokladnicou v porovnaní s tržbami opačným smerom. Rozdiely sú však v stá-tisícoch eur v prospech predaja v obsadenej stanici,“ vysvetľuje mo-tív zavedenia SMS lístkov J. Slíž. Projekt sa spustil na troch vybraných tratiach. Na krátkych úsekoch sa ľah-šie vyhodnotí prípadné odlišné sprá-vanie cestujúcich v rôznych oblastiach krajiny. Výhodou pilotnej prevádzky je, že sa prvotnými prevádzkovými prob-lémami, ako je napríklad zlá synchro-nizácia POP vlakvedúcich, nezaťažujú vlakvedúci na celom Slovensku.

APLIKÁCIA PRE SMARTFÓNY Pre zjednodušenie používania SMS lístkov pre cestujúcich je už k dispo-zícii bezplatná aplikácia pre telefóny s operačnými systémami iOS (Apple) a Android. Cestujúci nebude potrebo-vať vedieť číslo stanice/zastávky. Po zadaní prvých písmen názvu aplikácia ponúkne všetky zostávajúce kombiná-cie. Prípadne cestujúci nemusí vedieť ani názov zastávky a GPS lokalizácia sama doplní názov zastávky/stani-ce odkiaľ cestuje a automaticky zadá možné cieľové stanice. Výhodou apli-kácie je aj možnosť pozrieť si históriu SMS lístkov.

MIESTENKA TELEFONICKY Okrem predaja SMS lístkov na troch vybraných tratiach ZSSK spus-tila i možnosť predaja SMS mies-teniek pre všetkých držiteľov že-lezničných preukazov. Miestenku si môžu kúpiť všetci železničiari a ich rodinní príslušníci telefonicky. Okrem miestenky zaplatia navyše iba za hovor. Nákup sprostredkúva Kontaktné centrum ZSSK (postup ná-kupu nájdete v článku Radíme vlakve-dúcim i železničiarom). Časom pri-budne podobná možnosť aj ostatným cestujúcim. (mcik)

slave či v Košiciach. SMS lístok platí tri ho-diny a za ten čas stihne osobnými vlakmi alebo ReX-mi do týchto staníc docestovať. Ak cestujúci so SMS lístkom prestu-poval, ale vlakvedúci v predchádzajúcom vlaku ho nestihol skontrolovať, tento ces-tujúci má stále nárok na nadväzný lístok bez prirážky.

dokladom vo vlaku. Zároveň sa k paušá-lu odosielateľa pripočíta (alebo z kreditu odpočíta) 1 euro za cenu miestenky. SMS správy sú bezplatné. Platí sa len za telefonát do kontaktného centra sadzba od 14 po 16 centov za minútu volania podľa mobil-ného operátora (hovory sa počítajú nad rámec paušálu). Nákup môžu využiť zákazníci Orange, O2 a Slovak Telekomu. Priemerný nákup trvá minútu. Nákup je možný do rýchlikov (nie EC, SC) najneskôr do odchodu vlaku z nástupnej stanice.

POMÔŽU SMS LÍSTKY ZNÍŽIŤ ÚNIKY TRŽIEB?

„Nový cestovný poriadok síce nenavýšil počty vlakov ako vlani, ale priniesol zaujímavé novinky, ktoré zrýchlia a spresnia dopravu a vytvoria väčšie pohodlie cestujú-cich pri prestupoch,“ uviedol riadi-teľ úseku obchodu Jozef Schmidt. Novinkou pre cestujúcich je priame spojenie Banskej Bystrice s Bratislavou každé dve hodiny. V medzinárodnej doprave sa naprí-klad prvýkrát cestuje z Bratislavy do Prahy menej ako 4 hodiny. Znovu za-čal jazdiť vlak spájajúci všetky kraji-ny Vyšehradskej štvorky, ktorý v lete s priamymi vozňami prejde cez osem štátov európy. V regionálnej doprave sa prvýkrát komplexne prejaví celkové nasade-nie všetkých 61 nových ucelených vlakových súprav, ako aj 94 zmoder-

Ministerstvo dopravy si od ZSSK objednalo na nový grafikon vlakovej dopravy (GVD) 31,3 milióna vlakových kilometrov (vlkm). Rozsah do-pravy zostáva na úrovni roka 2015. Tretinu výkonov predstavujú vlaky diaľkovej dopravy a dve tretiny tvoria výkony v rámci regionálnej a prí-mestskej dopravy.

Po novom sa tak zásadne zme-nila obsluha regiónu Banskobytric-kého kraja diaľkovými vlakmi. V starom grafikone polovica rýchlikov z hlavného mesta končila vo Zvole-ne (priame vozne pokračovali na BB/ZA), ďalšia časť pokračovala južnou trasou až do Košíc. Teraz je „koneč-nou“ Banská Bystrica, vo Zvolene sa prestupuje na smer Košice. Rýchliky v úseku Zvolen – Košice a späť sú vo Zvolene obojsmerne sprípojované na rýchliky linky Bra-tislava – Banská Bystrica (Žilina). Denne ide 8 rýchlikov, každé štyri hodiny v oboch smeroch. V nedeľu pribudol posilový rýchlik s prícho-dom do Košíc o 20.37 h. V každom spoji je vozeň 1. triedy s možnosťou pripojenia na internet cez WiFi.

NOVÁ KATEGÓRIA VLAKU ZSSK od grafikonu 2015-2016

Stredoslovenská metropola Banská Bytrica získala každé dve hodiny priame vlakové spojenie s hlavným mestom Bratislavou (230 km). Všet-ky denné rýchliky z Bratislavy (cez Levice a Žiar nad Hronom) končia až v Banskej Bystrici a opačne.

Cestovný čas vlakov vyššej kategórie EuroCity (EC) medzi Bratisla-vou a Prahou sa skrátil o 10 minút, prvýkrát to je menej ako 4 hodiny (3 hodiny 58 minút). Zostáva zachovaný dvojhodinový takt ponuky, spolu ide 14 vlakov denne.

eC vlaky spájajú Maďarsko, Slo-vensko a Česko a jazdia po novom priori tne na kratšej trase len do Prahy (už nie do Berl ína). Dôvodom je snaha znížiť meškania, ktoré sa prejavoval i na dlhej trase. V Pra-he sú pre cestujúcich zabezpečené prípoje do Nemecka. Výnimkou sú 4 vlaky, ktoré si zachovajú trasu až do Nemecka - eC 172/173 Hunga-ria v dennej časovej polohe a eN Metropol 476/477 v nočnej časovej polohe.

V LETE K MORU Pribudol nový vlak spájajú-ci všetky krajiny Vyšehradskej štvorky EC 130/131 Varsovia (Budapešť - Bratislava - Ostrava - Varšava). Tento vlak celoročne povezie priame vozne do Belehra-du a Sofie. V letnej sezóne vozne z Moskvy, Minska (Bielorusko) až do prímorských miest Burgas -

„Najväčší záujem kúpiť si pat-ronát nad vlakom je o diaľkové vlaky na trase Bratislava – Ži-lina – Košice. Je to dlhá trasa s mnohými zastaveniami a vlaky na tejto trase sú masovo využí-vané,“ uviedla riaditeľka sekcie marketingu Tatiana Kyselová. Tradičné zemepisné názvy vla-kov Čingov, Dargov, Spišan, Hron, Tekov a Sitno zostali zachované. ZSSK obnovila predaj komerčných názvov vlakov v polovici roka 2013. Cena je určená pre konkrétny vlak a dĺžku časového obdobia. Nákup a predaj názvov zabezpečujú exter-né agentúry. Vlakové spoje sú tradične ozna-čované číslami, ale i menami, a to podľa osobností či geografických názvov. Súčasťou balíka služieb pre klienta, ktorý si zaplatí patronát nad vlakom, je možnosť pomenovať ho podľa svojich marketingových cieľov. Komerčný názov vlaku sa vyhlasuje na staniciach, uvádza sa v cestovnom poriadku, alebo ho ci-tuje personál vlaku pri hromadnom

Vlaky, ktoré dočasne vymenili zemepisný názov za komerčný, jazdia v osobnej železničnej doprave aj v novom cestovnom poriadku. Od polovice decembra tak rýchliky nesú napríklad názvy cukroviniek či čistiaceho prostriedku. Spolu premáva sedem vlakov s komerčným názvom.

nizovaných či nových vozňov z eu-rofondových projektov. „Je to prvý cestovný poriadok, ktorý v plnej miere v regiónoch využíva všet-ko, čo sme za posledných sedem rokov dokázali zlepšiť v kvalite vozového parku. Približne 50 per-cent výkonov regionálnych vlakov je realizovaných klimatizovaný-mi súpravami s WiFi či vozňami vhodnými pre 21. storočie, kde sú napríklad usb porty pre nabíjanie mobilov,“ zdôraznil J. Schmidt. ZSSK od polovice decembra re-alizuje priemerne denne 1455 vla-kov, z toho je 208 diaľkových vlakov a 1247 regionálnych a prímest-ských spojov. Zastavuje na 690 staniciach a zastávkach a jazdí na linkách po 2800 kilometroch tratí na Slovensku.

zaviedla novú kategóriu vlakov – regionálny rýchlik (RR) s cieľom rozšíriť kvalitu a ponuku dopravy v rámci prepojenia regiónov. Väč-šina týchto vlakov jazdí na linkách do vzdialenosti 240 km. Celkovo ide o 17 vlakov (napríklad Košice – Po-prad, Bratislava – Trenčín, Bratisla-va – Žilina). Vlaky sú radené prioritne z klima-tizovaných vozňov. Vo väčšine spo-jov je i vozeň 1. triedy s možnosťou pripojenia na internet cez WiFi (bez-platný internet je aj vo vybraných vozňoch 2. triedy) a dostupné sú reštauračné služby.

DLHŠÍ SPÁNOK Priame vnútroštátne nočné vlaky spájajúce hlavné mesto Bratislavu s východným Sloven-skom jazdia až do / zo stanice Bratislava Nové Mesto. Cestujúci

Varna (Bulharsko) a Bar (Čierna Hora). Priame vozne do Moskvy, ako aj Sofie, sú vedené denne.

Z PRAHY IBA PO ŽILINU Medzinárodné vlaky z Prahy cez Horní Lideč jazdia iba po Ži-linu. Pôvodne niektoré zachádzal i až do Zvolena. Zmena je dôsled-kom rozsiahlych výluk (rekon-štrukcia koridoru medzi Púchovom a Ži l inou). Zásadne sa zníži pr ie-pustnosť trate v okol í Púchova. Do-časne jediným možným technickým riešením je medzinárodné vlaky z Prahy ukončiť v Ži l ine.

Z RÝCHLIKA EURONIGHT V nočnom vlaku Bohemia (Pra-ha – Ži l ina – Košice – Humenné) sú zaradené kl imatizované vozne najvyššej kval i ty, vlak sa presú-va do vyššej kategórie vlakov EuroNight (EN). Pôvodne jazdi l

informovaní cestujúcich. Názov alebo meno vlaku je vytlačené aj v papiero-vom sprievodcovi (cestovný poriadok s nadväznými spojmi). Lákadlom pre pomenovanie vlakov je predovšetkým vyhlasovanie jeho mena na všetkých staniciach, ktorými prechádza, čo zasiahne spravidla veľ-ký počet cestujúcich. Najväčší záujem je o najviac vyťažené vlaky s veľkým počtom zastavení, ako aj o tie, ktoré jazdia dlhé trasy či zastavujú vo veľ-kých staniciach. Ide najmä o vlaky na trati z Bratislavy cez Žilinu do Košíc, prípadne do Banskej Bystrice.

z rýchlikov 614/615 Zemplín (Hu-menné – Košice – Žilina – Brati-slava) a 800/801 Poľana (Prešov – Košice – Zvolen – Bratislava) si tak môžu dlhšie pospať najmenej o hodinu. Zmena umožňuje v Brati-slave skôr nastúpiť do ubytovacích vozňov (už od 22.00 h), pri príchode do hlavného mesta zasa môžu ces-tujúci spať dlhšie a vystúpiť v kom-fortnejšom čase, najmä pri služob-ných cestách (v R 614 až do 7.15 h, v R 800 do 6.20 h). V minulom GVD tieto vlaky jazdili iba po bratislavskú hlavnú stanicu.

LACNEJŠÍ AUTOVLAK Od začiatku januára 2016 ZSSK znížila ceny pre prepravu auto-vlakom s výškou áut do 160 cm a pre motocykle. Autovozeň jazdí v nočnom vlaku R 614/615 Zemplín na linke Bratislava – Žilina – Koši-ce - Humenné a späť. Jednosmerný lístok je lacnejší o 10 €, čo pred-stavuje zlacnenie o 10 až 20 % z dovtedajšej ceny (podľa počtu osôb vo vozidle).

POČET DENNE REALIZOVANÝCH VLAKOV ZSSK

ako nočný rýchl ik. Zároveň v ňom je po novom celoročne denne ra-dený autovozeň na prepravu áut z Humenného do Prahy a späť. Preprava automobilov je naďalej zachovaná aj z Popradu do Prahy v nočnom vlaku eN 444/445 Slo-vakia. Autá bude možné z východného Slovenska do Prahy prevážať aj vo vlaku EuroCity 242/243 Roháče. Spoj jazdí v piatok popoludní z Pra-hy a v nedeľu pred obedom z Košíc. Preprava áut v tomto vlaku zlacne-la v priemere o 17%.

PENDOLINO STOJÍ V ŠTRBE Najrýchlejší vlak spájajúci Pra-hu so Ži l inou a Košicami Super-City Pendolino (SC 240/241) po novom zastavuje aj v stanici Štrba s prípojmi do/ zo Štrbského Plesa. V Českej republ ike pribudl i zastavenia v Kol íne a Českej Tře-bovej. Napriek trom novým zasta-veniam je Pendol ino ešte rýchlejšie o 10 minút, celú trasu zvládne za 7 hodín 22 minút. Názov vlaku sa rozšír i l , po novom nesie názov Su-perCity Pendol ino Košičan.

GVD 2015-2016

VNÚTROŠTÁTNA DIAĽKOVÁ DOPRAVA

MEDZIŠTÁTNA DIAĽKOVÁ DOPRAVA„OSLADILI“ SI NÁZOV

VIAC VLAKOV NEPRIBUDLO, NOVINKY ÁNONOVÝ GVD PRINIESOL PRIAME RÝCHLIKY DO BANSKEJ BYSTRICE, AJ RÝCHLEJŠIE SPOJENIE DO PRAHY

KATeGóRIA VLAKUSUPeRCITY (SC)eUROCITY (eC)eURONIGHT (eN)eXPReS (eX)RýCHLIK (R)ReGIONáLNY RýCHLIK (RR)ReGIONáLNY eXPReS (ReX)OSOBNé VLAKY (OS)ZSSK SPOLU

PRIeMeR NA Deň22262745131361 2041 455

* IC 502 RWE jazdil do 18. januára 2016

KOMERČNÉ NÁZVY VLAKOV PLATNÉ PRE GVD 2015/2016:

VLAK502600601607610611612

KOMeRČNý NáZOVRWe*MILA SeDITAHORALKY SeDITAFIXINeLANOVOFRUCTINTeRSPORTOKAY eLeKTRO

január 20166

GVD 2015-2016

ZSSK v grafikone vlakovej dopravy (GVD) 2015-2016 zabezpečuje dopravu v ôsmich samosprávnych krajoch Slovenska:

ZO ZÁHORIA DO BŘECLAVI PRIAMO

REXY ZLACNIA CESTOVNÉ

DO BYSTRICE Z CENTRA MESTACHÝBAJÚCE SPOJENIE JE NAHRADENÉ

TERMINÁL PRESMERUJE VLAKY

NOVÉ SÚPRAVY SÚ VO VÄČŠINE

UŽ STIHNÚ DO ŠKOLY

Z NOČNEJ DOMOV PLYNULEJŠIE

BRATISLAVA - Dva regionálne ex-presy (ReX) po novom premávajú z Bratislavy a zo záhorského regiónu až do Břeclavi. Obyvateľom Malaciek a ďalších záhorských obcí na úseku Ma-lacky – Kúty – Brodské sa tak vytvorila možnosť nového priameho spojenia do tejto pohraničnej stanice v Českej re-publike, kde sa dá prestúpiť na diaľkové vlaky z Viedne do Prahy. Regionálne expresy na linke Šaľa/Nové Zámky – Bratislava a späť zastavujú aj v staniciach Bernolákovo, Senec a Slád-kovičovo. Ponuka vlakov z týchto staníc sa vďaka tomu rozšírila a spojenie s hlav-ným mestom zrýchlilo. V uvedených sta-niciach zastavoval v bežný pracovný deň dovtedy jeden ReX, po novom to je až 11 takýchto vlakov. Cestujúci môžu v týchto

TRNAVA - Pre cestujúcich z trnav-ského regiónu zlacnelo cestovanie na trasách do 60 km. Vlaky Bratislava – Leopoldov – Zbehy – Topoľčany – Prie-vidza jazdia ako regionálne expresy (ReX). Vo vlakoch ReX môžu cestujú-ci využiť zľavu ReGIONAL (zľava 15 %). Spoje zastavujú okrem Bratislavy a Trnavy i v Pezinku a Šenkviciach. Zlepšilo sa tak dochádzanie za prácou do širšieho regiónu okolo hlavného mesta. Rovnako na regionálne expresy sa zmenili rýchliky na linke Nové Zámky – Galanta – Bratislava. Ráno idú vla-ky do Bratislavy a poobede opačným smerom. Na rozdiel od rýchlikov majú nové regionálne expresy zastavenia

TRENČÍN - Rozšírila sa ponuka spojenia na úseku Púchov – Trenčín – Nové Mesto nad Váhom predĺžením trás dvoch osobných vlakov, ktoré pre-mávali len v úseku Žilina – Púchov. Zmenou sa vyšlo v ústrety cestujúcim z miest Ilava a Dubnica, ako aj oby-vateľom obcí Dolné Kočkovce, Beluša, Ladce, Košeca, ktorým v popoludňaj-ších hodinách chýbalo spojenie, keďže rýchliky v tejto časovej polohe v uve-dených staniciach nestoja. Na linke Myjava – Vrbovce (8 km) sa upravili jazdné časy pre skrátenie pre-stupov vo Vrbovciach na vlaky Českých dráh (ČD) ktoré z/do Hodonína štartujú z Vrboviec alebo z Veľkej nad Veličkou. Okrem toho pribudli dva nové sobot-

KOŠICE - Spustením nového Ter-minálu integrovanej osobnej prepra-vy Moldava nad Bodvou mesto došlo k presmerovaniu vlakov z Turne nad Bodvou na novovybudovaný terminál a zásadnej zmene dopravnej obsluž-nosti. V úseku Košice – Moldava je ve-dených 7 párov nových osobných vla-kov, ktoré počas rannej a popoludňajšej špičky premávajú každé dve hodiny v oboch smeroch. Vlaky zabezpečujú prioritne dochádzanie pracujúcich do U. S. Steel Košice. V termináli sú zabez-pečené prípojné autobusy od/k vlakom napríklad z Medzeva, Turne nad Bod-vou, Rožňavy. Jazdný čas regionálnych expresov z Košíc do Humenného sa skrátilo 11 minút. Cestujúci trasu dlhú 97 km prejdú historicky najrýchlejšie už za 1 hodinu 32 minút. Až 90 percent re-gionálnych expresov na tejto linke ZSSK realizuje novými, resp. moderni-zovanými vozňami. Ide o klimatizova-né pohodlné vozne, ktoré majú vek do päť rokov, umožňujú prepravu bicyklov a sčasti sú vybavené bezplatným WiFi pripojením a usb nabíjačkami pre mo-bily/ tablety.

PREŠOV - Na linkách Prešov – Vra-nov nad Topľou – Humenné, Prešov – Bardejov, Humenné – Medzilaborce a Humenné – Stakčín prišlo k výrazné-mu zvýšeniu kvality cestovania, abso-lútnu väčšinu vlakov tvoria nové die-selmotorové súpravy (DMJ 861) alebo zmodernizované, respektíve nové voz-ne. Pod Tatrami pribudli vlaky pre turis-tov. Jeden pár vlakov medzi Tatranskou Lomnicou a Studeným Potokom. Počas zimnej sezóny pribudnú dva nové vla-ky z Popradu cez Starý Smokovec na Štrbské Pleso. Zubačka zo Štrbského Plesa má upravený čas tak, aby v stanici Štr-ba vytvorila prípoj k vlaku SuperCity Pendolino z Prahy do Košíc a späť. Prešovčania, ktorí cestujú na dlhšie trasy, majú v Kysaku skrátené čakanie z/ do vlakov diaľkovej dopravy. Pri ces-te z Prešova sa čas prestupu na diaľko-vé vlaky (do Bratislavy/Popradu) skrátil z 22 na 16 minút. Pri cestách do Prešo-va sa na regionálny prípoj po vystúpení z rýchlika teraz čaká miesto 21 už len 15 minút.

ŽILINA - Na linke Žilina – Čadca – Mosty u Jablunkova pribudli pre ces-tujúcich z Kysúc dva nové víkendové osobné vlaky, ktoré zlepšili nadväznosť na diaľkové spoje v Žiline smer Bratisla-va a Košice. Ku skvalitneniu došlo aj na linke Kraľovany – Trstená, kde sa skvalitni-la ponuka vlakového spojenia žiakom a študentom dochádzajúcim do Trste-nej. Ráno mali problémy presunúť sa zo stanice v Trstenej do gymnázia. Vlak z Kraľovian a Dolného Kubína prichádzal do Trstenej o 7.35 h, po novom prichá-dza o 7.22 h (skrátenie pobytu v Dolnom Kubíne z 20 minút na 6 minút). Dva nové víkendové vlaky na lin-ke Čadca – Makov zlepšili prepojenie s krajským mestom Žilina a Bratislavou.

NITRA - Zamestnancom trnavskej automobilky, ktorí dochádzajú do miest a oblastí v okolí Nitry, sa vytvorila nová možnosť plynulého cestovania domov po nočnej zmene. Osobný vlak 5024 z Leo-poldova do Nitry sa posunul do neskoršej časovej polohy a títo zamestnanci tak môžu v Leopoldove prestúpiť z rýchlika v smere z Trnavy do tohto regionálneho vlaku. Domov sa dostanú plynulejšie. Vybrané osobné vlaky z Leopoldova idú priamo do Nových Zámkov bez potreby prestúpiť v Lužiankach. Najvýhodnejšie spojenie Bratislavy s Nitrou zostáva cez Leopoldov s 5 minútami na prestup na rýchlik do Bratislavy (v rannej špičke R a ReX jazdia približne každú polhodinu). Pribudlo nové ranné vlakové spojenie

BANSKÁ BYSTRICA - Obyvatelia Brezna už cestujú do Banskej Bystrice pohodlnejšie. Väčšina osobných vlakov na linke Banská Bystrica – Brezno začala od nového GVD premávať až po zastávku Brezno mesto. V GVD 2014-2015 vlaky končili obvykle na stanici Brezno, ktorá leží mimo centra mesta. Zvýšila sa spoľahlivosť dopravy medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Zavede-nie priamych rýchlikov medzi Bratislavou a Banskou Bystricou bez pobytu potreb-ného na výmenu rušňa vo Zvolene pozi-tívne ovplyvnilo aj prímestské vlaky medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Počas predchádzajúceho grafikonu sa meškania diaľkových vlakov neraz prenášali aj na osobné vlaky – pre čakanie prípojov ale-

bo križovanie vlakov na jednokoľajných tratiach. Dopravu medzi Banskou Bystricou a Žilinou po novom zabezpečujú regionálne expresy, ktoré nadväzujú na rýchliky Brati-slava – Banská Bystrica. Jeden pár regio-nálnych expresov zachádza zo Žiliny až do Zvolena. Tieto regionálne expresy nahradili dovtedajšie zrýchlené a medzištátne vlaky. Zlepšil sa večerný prestup z diaľko-vých vlakov od Bratislavy a Žiliny na vlaky v regióne. Osobný vlak zo Zvolena do Det-vy, Lučenca a Fiľakova (6235) po novom odchádza o 21.08 h, čím sa skrátil čas prestupu z bratislavského rýchlika R 845 Vojšín z vyše polhodiny na desať minút. Rovnako cestujúci zo Žiliny prestupujú na-miesto 39 minút len 15 minút.

Nových Zámkov s Nitrou počas víkendov. Z Nových Zámkov ide Os 5005 o 7.24 h.Pre tých, čo idú na otočku, existuje na spiatočnej trase ponuka regionálnych vla-kov každé dve hodiny. Nový osobný vlak pribudol aj na lin-ke Levice – Nové Zámky s odchodom z Levíc o 4.40 h a príchodom do Nových Zámkov o 5.45 h. Osobný vlak ide v pra-covných dňoch a cestujúci do Bratislavy majú v Nových Zámkoch deväť minút na prestup. Jediný vychádzajúci rýchlik z Levíc na-miesto Bratislavy-Nového Mesta prichá-dza do Bratislavy hlavnej stanice, čím sa zlepšila cesta prestupujúcim cestujúcim (R 850 Levičan, Levice 5.23 h – Bratislava hl. st. 7.16 h).

vlakoch využiť zľavu ReGIONAL (zľava 15 %) a lístky IDS BK. Počet zapojených vlakov v Integrovanom dopravnom sys-téme v Bratislavskom kraji sa zvýšil zo 199 na 216. Rozšírila sa tak možnosť využívať integrované cestovné lístky, ktoré sú platné nielen vo vlakoch, ale aj v MHD a v prímestských autobusoch. Na linke Nové Zámky/Šurany – Bratislava prišlo k presmerovaniu štyroch vlakov z Bratislavy-Nového Mesta na hlavnú stanicu. Do Bratislavy-Nového Mesta ide jediný vlak (príchod o 6.17 h, Os 4670). Presmerovanie vlakov na hlavnú stanicu zlepšilo spojenie prestupujúcim cestu-júcim. V predchádzajúcom grafikone do Bratislavy-Nového Mesta prichádzalo z tohto smeru 5 vlakov a odchádzal je-den.

v Senci, Bernolákove a Sládkovičove. Na trati Kúty – Senica pribudli dva nové vlaky na žiadosť starostov obcí Kuklov, Šaštín-Stráže, Borský Miku-láš, Šajdíkove Humence, Senica. Vlaky zlepšili spojenie obyvateľom spomína-ných obcí smerom na Bratislavu. Ran-ný vlak ide do hlavného mesta a večer-ný opačným smerom. Oba vlaky majú preto prípoje v Kútoch do/z Bratislavy. Dva nové regionálne expresy pri-budli i na hlavnom ťahu. Oba idú v popoludňajších hodinách. ReX Tema-tín ide o 17.39 h z Bratislavy do Trenčí-na (príchod 19.18 h). Jazdí v pondelok až štvrtok. Druhý vlak ide opačným smerom do Bratislavy. Z Trnavy vychá-dza o 17.42 h a v Bratislave je 18.19 h.

ňajšie vlaky, ktoré sú výsledkom spo-ločných rokovaní IDS Juhomoravského kraja, Českých dráh, ministerstva do-pravy a ZSSK. Cieľom bolo zlepšiť ví-kendové prepojenie oboch republík pre prihraničných cestujúcich a turistov a zlepšiť prípojovosť k vlakom ČD. Väčšina vlakov z Prievidze do Bra-tislavy zastavuje aj v stanici Veľké Uherce. Naopak, vlaky už nestoja v stanici Žabokreky nad Nitrou, kde stáli z dopravných dôvodov. Vďaka zmene rýchlikov na regionálne ex-presy (ReX) môžu v nich cestujúci využívať zľavu ReGIONAL, ktorá sa v rýchlikoch nedá využiť (zľava približ-ne 15 % z obyčajného cestovného pre cestujúcich do 60 kilometrov).

ZSSK vyhovela požiadavke Združenia miest a obcí Kysúc pre zamestnancov z Čadce, ktorí dochádzajú cez Mosty u Jablunkova na nočné zmeny do Tři-neckých železiarní (smer Ostrava). Pô-vodne osobný vlak odchádzal z Čadce už o 19.42 h, čo bolo na nočnú zmenu o 22.00 h pomerne skoro, príchod vlaku do Třinca bol o 20.22 h. V novom cestov-nom poriadku je vlak vedený o hodinu neskôr o 20.42 h. Osobné vlaky medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom kvôli výlukám v úseku Žilina – Dolný Hri-čov zabezpečujú v Trenčíne prestupy z / do „šesťstovkových“ rýchlikov do Bratislavy, v starom GVD to boli prestupy z/do rýchlikov opačným smerom do Ži-liny (Košíc).

KRAJE V ŽELEZNIČNEJ SKRATKE

ZMENY V REGIÓNOCH SÚ V PROSPECH CESTUJÚCICH

Bratislavský samosprávny kraj • 171 diaľkových a 182 regionál-nych vlakov zastaví v 29 staniciach / zastávkach na 130 km železničných tratí

Trnavský samosprávny kraj • 96 diaľkových a 268 regionálnych vlakov zastaví v 42 staniciach / za-stávkach na 226 km železničných tratí

Trenčiansky samosprávny kraj • 57 diaľkových a 161 regionálnych vlakov zastaví v 73 staniciach / za-stávkach na 288 km železničných tratí

Žilinský samosprávny kraj • 139 diaľkových a 260 regionál-nych vlakov zastaví v 104 staniciach / zastávkach na 363 km železnič-ných tratí

Nitriansky samosprávny kraj • 42 diaľkových a 251 regionálnych vlakov zastaví v 91 staniciach / za-stávkach na 405 km železničných tratí

Banskobystrický samosprávny kraj • 49 diaľkových a 251 regionálnych vlakov zastaví v 130 staniciach / zastávkach na 500 km železničných tratí

Košický samosprávny kraj • 116 diaľkových a 222 regionálnych vlakov zastaví v 95 staniciach / za-stávkach na 450 km železničných tratí

Prešovský samosprávny kraj • 90 diaľkových a 425 regionálnych vlakov zastaví v 126 staniciach / zastávkach na 400 km železničných tratí

január 2016 7

Zavedenie bezplatnej prepravy v osobnej železničnej doprave na Sloven-sku zásadne zvýšilo záujem o cestovanie vlakmi. Celkovo za rok od 17. novembra 2014 do 17. novembra 2015 využilo pre-pravu zadarmo vo vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) približne 24 miliónov osôb. Každý mesiac potvrdzuje, že záujem o bezplatné cestovanie stúpa. Pohľad do štatistík úseku obchodu dáva odpovede na nekonečne veľa otázok kladených médiami aj odborníkmi - o koľko stúpol počet ľudí vo vlakoch? O čo sú vlaky pln-šie?

Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina - Košice - Tre-bišov – Humenné - Medzilaborce mesto

Snina mesto - Humenné - Trebišov - Košice - Žilina - Bratislava hl. st. - Podhájska

Banská Bystrica - Bratislava hl. st. - Žilina - Kysak - Drienovská Nová Ves

Skalica na Slovensku -Bratislava hl. st. - Žilina - Ko-šice - Trebišov - Humenné - Snina

Medzilaborce - Humenné - Trebišov - Košice - Žilina - Bratislava - Kúty

vzdialenosť v km

vzdialenosť v km

Z celkového počtu cestujúcich na bezplatnú prepravu 70 % cestujúcich tvori-li žiaci, študenti, deti do 15 rokov (15,8 mil. cestujúcich), ide o cesty do školy aj individuálne cestovanie. Z toho tvorili: • deti a žiaci do 15 rokov (jednorazové cesty aj dochádzanie do školy) - 1,9 mil. cestujúcich• študenti nad 15 rokov - 13,9 mil. cestujúcichVyše 32 % cestujúcich tvorili dôchodcovia, invalidi a ďalší poberatelia dôchodkov Sociálnej poisťovne (6,8 mil. cestujúcich). V tom sú: • občania do 62 rokov (Sociálna poisťovňa) - 2,6 mil. cestujúcich• dôchodcovia nad 62 rokov a do 70 rokov - 2,9 mil. cestujúcich• dôchodcovia nad 70 rokov - cez 1,3 mil. cestujúcich

MALÁ BEZPLATNÁ ŠTATISTIKA

červenou sú sumarizačné čísla * kategórie evidované Sociálnou poisťovňou ako sociálny dôchodca + dôchodca manžel ** nejde o starobných dôchodcov*** v tomto čísle je 20 073 platných registrácii zahraničných občanov **** myslí sa poberatelia rôznych druhov dôchodkov od Sociálnej poisťovne

Vyťaženosť, resp. obsadenosť vla-kov ZSSK skutočne narástla. Aj keď všetky výsledky za celý rok 2015 ešte nie sú spracované, na celoročnej báze sa očakáva, že vlakmi ZSSK objedna-nými štátom cestovalo za jeden rok 56 miliónov cestujúcich. Teda o deväť miliónov viac ako v roku 2014. „Po-čas roka 2015 pribudlo vo verejnej železničnej doprave realizovanej ZSSK vyše 20 percent ľudí. Je to naj-dynamickejšia medziročná zmena z pohľadu rastu počtu cestujúcich za posledných dvadsať rokov,“ konštatuje riaditeľ úseku obchodu Jozef Schmidt.

VLANI PRIBUDLO ZSSK REKORDNÝCH 9 MILIÓNOV CESTUJÚCICH

BEZPLATNÁ PREPRAVA

Bezplatná preprava zavedená v osobnej verejnej železničnej doprave na Slovensku pre vybrané masové skupiny cestujúcich rozvírila diskusie v celej slovenskej spoločnosti. Po roku je jasné, že počet ľudí vo vlakoch stúpol približne o 20 percent. Je to najväčší skok v počte cestujúcich smerom nahor na ročnej báze v novodobej histórii Slovenskej republiky.

ZAVEDENIE BEZPLATNEJ PREPRAVY ZVÝŠILO ZÁUJEM O VLAKY ZSSK

Ak sa výsledky prepočítajú na jeden deň v roku, je to tiež viditeľný rast. Denne po koľajniciach odvezieme pri-bližne o vyše 26 tisíc cestujúcich viac ako v roku 2014. Inak povedané, vo vlakoch sa v priebehu 24 hodín odve-zie v priemere približne až 150 tisíc ľudí.

ŤAHAJÚ ČÍSLA NAHOR LEN BEZPLATNÍ? Koľko z cestujúcich tvoria tí, čo využívajú bezplatnú dopravu a koľ-ko platiaci? Cestujú viac dôchodco-via či študenti? Je rast celkovej ob-sadenosti vlakov len a len výsledok záujmu neplatiacich? Aj odpovede na tieto otázky je mož-né vyčítať z výsledkov tržieb ZSSK. Za-tiaľ budeme vychádzať z už uzavretých čísiel do konca novembra 2015. ZSSK v danom období bezplatne prepravi-la 22,6 milióna ľudí. To znamená, že zo100 ľudí sediacich vo vlakoch 56 za-platilo cestovné a 44 cestuje zadarmo. Tí, čo platia, zatiaľ stále prevažujú. Medzi „bezplatnými“ majú jasnú prevahu mladí ľudia do 15 rokov spolu so študentmi stredných a vysokých škôl (do 26 rokov). Na dvoch mladých pri-padá jeden dôchodca. Najzásadnejšia zmena medziročne nastala v doprav-nom správaní študentov. Oveľa maso-vejšie využívajú bezplatný mesačník na trasu do školy. V roku 2014 viac študentov využívalo individuálne lístky na jednu cestu. Medziročne je cesto-vanie na mesačník – trasa do školy a späť - viac ako zdvojnásobené. Pod-ľa zistení ZSSK si mesačníky vybavujú aj študenti ubytovaní na internátoch, ktorí cestujú domov len raz-dvakrát týždenne, prípadne v dlhších časo-vých odstupoch. V podstate absolút-na väčšina mladých, čo má školu do vzdialenosti 160 km (maximálny limit), si zaobstarala mesačný lístok. Študen-tov k tomu motivuje fakt, že bezplatný mesačník má zjednodušené pravidlá. Nepotrebujú lístok na každú cestu, a ak využívajú diaľkové vlaky (naprí-klad rýchliky, eC spoje), ich cesta nie je viazaná na konkrétny vlak. Všetci ostatní bezplatní cestujúci si v diaľ-

kovej doprave musia vybrať aj kon-krétny spoj, ktorý v daný deň využijú. S mesačníkom si tak študenti môžu voľnejšie vyberať spoje a nezdržujú sa nákupom lístka na daný deň či spoj (diaľková doprava). Rovnako analýzy dokazujú, že štu-denti využívajú vlaky aj na iné cesty ako na cestu do školy. Realizujú vý-lety a príležitostné cesty mimo trasy do školy. „Nepoznáme dôvody cesty, ale dá sa predpokladať, že cestujú na výlety. Niekedy za priateľmi, ino-kedy na turistiku alebo častejšie za frajerkou,“ vysvetlil J. Schmidt. Spomedzi dôchodcov zjavne čas-tejšie používajú vlaky najmä dôchod-covia a invalidi vo veku do 70 rokov. Realizujú asi o polovicu viac ciest ako v roku 2014. „V tejto skupine sa naj-zložitejšie zisťuje zmena doprav-ného správania, teda skutočnosť o koľko narástol cestovateľský apetít. V roku 2014 títo cestujúci boli roz-trúsení v iných zľavnených skupi-nách a niektorí cestovali bez zľavy, platili bežné cestovné,“ zdôrazňuje obchodný riaditeľ J. Schmidt.

AKO ČASTO CESTUJÚ TÍ, ČO NEPLATIA? Záujem o bezplatnú prepravu naras-tal v priebehu roka postupne. Reálne začal počet cestujúcich rásť od jar-ných mesiacov. Podľa sledovania správania cestujú-cich, ktoré sa analyzovalo za trištvrte roka 2015, vieme, že do systému bez-platnej prepravy zaregistrovaný cestu-júci zrealizoval v priemere 22 ciest. Správanie registrovaných je však veľ-mi rôznorodé. Každý piaty zaregistro-vaný zatiaľ necestoval vlakmi – inak povedané pre „istotu“ sa do systému bezplatnej prepravy zapísal, ale cestu vlakom neuskutočnil. To sú prípady najmä dôchodcov. Najväčšiu skupinu z pohľadu počtu ciest tvoria registrovaní, ktorí zrealizo-vali do 5 ciest (približne 350 tisíc ľudí). Naopak sú v systéme aj chronickí ces-tovatelia. Asi 20 tisíc registrovaných osôb cestovalo veľmi často, urobili viac ako 100 ciest.

Najväčší záujem o bezplatnú pre-pravu (počet cestujúcich v absolútnom vyjadrení) je na trasách pri hlavom meste Bratislava – Trnava, Brati-slava – Malacky, Bratislava – Nové Zámky. Súčasne do zoznamu TOP 20 trás, kde bezplatná preprava predsta-vuje v absolútnych číslach najvyšší počet cestujúcich, patria aj trasy Ko-šice – Prešov, Žilina – Kysucké Nové Mesto, Žilina – Čadca, Košice – Po-prad, Košice – Spišská Nová Ves. Nemenej dôležitý je fakt, že bezplat-ná cesta dosahuje zvyčajne o polovicu dlhšiu vzdialenosť ako cesty platia-cich. Bezplatný lístok je v priemere vydávaný na 66 kilometrovú cestu vlakom. Platiaci cestujúci absolvujú v priemere cestu len na 42 km. Naj-dlhšie realizované bezplatné cesty presahujú 600 km. Najčastejšie išlo o spojenie východného Slovenska s hlavným mestom Bratislavou prípad-ne so Záhorím.

ZVÝŠENÁ ZĽAVA NA CESTOVANIE ZA PRÁCOU Zmena nastala aj pri poskytovaní zľavy na traťové predplatné lístky. Od začiatku februára 2015 bola zvýše-ná zľava na cestovanie za prácou z pôvodných 30 % - 45 % na súčas-ných jednotných 50 % z obyčajného cestovného, a to na týždenné aj me-sačné lístky. Za jedenásť mesiacov roka 2015 ZSSK prepravila 6 milió-nov cestujúcich na traťové predplatné lístky. Medziročne tak cestovanie za prácou narástlo o 23 % (počet ces-tujúcich/ ciest za 11 mesiacov 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014). Podrobnejšia analýza, ktorá sa robila z 9 mesačných výsledkov minu-lého roka, ukázala, že v priemere sa za prácou cestuje na trase dlhej 33 km, čo je približne rovnaká dĺžka trasy ako v minulosti. Potešujúcim faktom je, že napriek rastu poskytovanej zľavy sa celkové tržby ZSSK za traťové cestovné lístky zvýšili o 8 %. V praxi to znamená, že zľava pritiahla nových každoden-ných cestujúcich a ZSSK tak získava v tomto segmente vyššie sumy do kasy ako v minulosti. Zuzana ČERVENÁ

POČET CIEST JEDNÉHO REGISTROVANÉHO

20%

35%

26,50%

12%5%

1%0,50%

Počet ciest jedného registrovaného

0 ciest

do 5 ciest

6 až 20 ciest

21 až 50 ciest

51 až 100

101 až 200

viac ako 200

Registrácie do systému bezplatnej prepravy k 30. novembru 2015 (domáci aj zahraniční)

Skupiny cestujúcichVšetky

registráciePlatné

Starobní dôchodcovia

v širších súvislostiach

Dôchodcovia komplet****

celkom spolu 1 018 003 852 035***

dieťa do 15 rokov 149 144 140 569

žiaci/študenti 405 907 266 276

dôchodcovia do 62 r. 34 666 34 657

392 083

445 190

dôchodcovia 62+ 228 273 227 513

dôchodcovia 70+ 123 156 122 351

predčasní starobní dôchodcovia 7 473 7 472

iní starobní dôchodcovia* 113 90

ďalšie skupiny**

invalidní dôchodcovia 63 084 48 176

sirotskí dôchodcovia 305 233

vdovskí dôchodcovia 5 882 4 698

REBRÍČEK TOP 9 NAJČASTEJŠIE VYUŽÍVANÝCH TRÁS NA CESTU DO/Z PRÁCE

TRASA V RáMCI SR BRATISLAVA HL. ST. - TRNAVAGALANTA - BRATISLAVA HL. ST.ŠAĽA - BRATISLAVA HL. ST.NOVé ZáMKY - BRATISLAVA HL. ST.VRÚTKY - ŽILINABRATISLAVA HL. ST. - PeZINOKTRNAVA - BRATISLAVA - VINOHRADYGALANTA - BRATISLAVA - VINOHRADYBRATISLAVA HL. ST. - MALACKY

KM464960912119424538

1.2.3.4.5.6.7.8.9.

január 20168

REKORDNÉ BEZPLATNÉ CESTY PODĽA VZDIALENOSTI - ŠTUDENTI

REKORDNÉ BEZPLATNÉ CESTY PODĽA VZDIALENOSTI - DôCHODCOVIA

Nitra - Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina - Ko-šice - Trebišov - Humenné - Dlhé nad Cirochou obec

Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina - Košice - Tre-bišov - Humenné - Medzilaborce mesto

Medzilaborce mesto - Humenné - Trebišov - Košice - Žilina - Bratislava - Skalica na Slovensku

Medzilaborce - Humenné - Trebišov - Košice - Žilina - Bratislava - Kúty

Snina mesto - Humenné - Trebišov - Košice – Žilina - Bratislava hl. st. - Holíč nad Moravou 682

676

675

647

646

Nitra - Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina -Košice - Trebišov - Humenné - Dlhé nad

Cirochou obec

Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina - Košice -Trebišov - Humenné - Medzilaborce mesto

Medzilaborce mesto - Humenné - Trebišov -Košice - Žilina - Bratislava - Skalica na Slovensku

Medzilaborce - Humenné - Trebišov - Košice -Žilina - Bratislava - Kúty

Snina mesto - Humenné - Trebišov - Košice –Žilina - Bratislava hl. st. - Holíč nad Moravou

620 630 640 650 660 670 680 690

Rekordné bezplatné cesty podľa vzdialenosti -študenti

vzdialenosť v km682

676

675

647

646

Nitra - Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina -Košice - Trebišov - Humenné - Dlhé nad

Cirochou obec

Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina - Košice -Trebišov - Humenné - Medzilaborce mesto

Medzilaborce mesto - Humenné - Trebišov -Košice - Žilina - Bratislava - Skalica na Slovensku

Medzilaborce - Humenné - Trebišov - Košice -Žilina - Bratislava - Kúty

Snina mesto - Humenné - Trebišov - Košice –Žilina - Bratislava hl. st. - Holíč nad Moravou

620 630 640 650 660 670 680 690

Rekordné bezplatné cesty podľa vzdialenosti -študenti

vzdialenosť v km

676

667

659

655

647

Nové Zámky - Bratislava hl. st. - Žilina - Košice - Trebišov –Humenné - Medzilaborce mesto

Snina mesto - Humenné - Trebišov - Košice - Žilina -Bratislava hl. st. - Podhájska

Banská Bystrica - Bratislava hl. st. - Žilina - Kysak -Drienovská Nová Ves

Skalica na Slovensku -Bratislava hl. st. - Žilina - Košice -Trebišov - Humenné - Snina

Medzilaborce - Humenné - Trebišov - Košice - Žilina -Bratislava - Kúty

630 635 640 645 650 655 660 665 670 675 680

Rekordné bezplatné cesty podľa vzdialenosti - dôchodcovia

vzdialenosť v km

ZO ŽIVOTA ŽELEZNICE

Po devätnástich rokoch Švajčiari hlásia dokončené. Najdlhší tunel na svete je pripravený na skúšobnú prevádzku. Nový Gotthardský tunel má 57 km.

Celý život robil prácu, po ktorej ako chlapec zatúžil. Je typickým príkladom rušňovodiča, ktorý od detstva vedel, čím chce byť. Jeho túžba sa mu splnila hneď po škole. Začínal na nákladných vlakoch ako pomocník rušňovodiča. „Táto pozícia už dnes neexistuje. Jazdili sme s vlak-mi z košických železiarní až po Žilinu. Išiel vlak za vlakom. Neustále sme po-stávali pri návestidlách a hundrali na neschopných výpravcov,“ s úsmevom spomína na svoje začiatky Dušan Sámela. Po vojenčine sa stal rušňovodičom a neskôr sa vypýtal domov do Tatier. Naj-skôr jazdil na tatranských električkách a posledných dvadsať rokov prežil na zu-bačke medzi Štrbou a Štrbským Plesom.

VÍCHRICA OTVORILA TATRY „Bola to krásna práca. Tatry sú kaž-dý deň iné. Množstvo turistov a nád-herné výhľady,“ spomína. Celá trať zu-bačky má 4,7 kilometra. Z východovej do konečnej stanice trvá jazda čosi viac ako štvrťhodinu. Rušňovodič ju za deň absol-vuje i 20-krát. Spozná každý meter trate. Vie, kde prebiehajú cez trať srnky, kde si z návestidla urobili brloh líšky, i do ktorého kontajnera na zastávke sa chodí nažrať medveď. Na zubačke zažil aj tuhé zimy, poriad-ne fujavice. Keď pred jedenástimi rokmi vyčíňala v Tatrách pamätná víchrica, mal práve nočnú. S vlakom zostal stáť na trati. Keďže sa situácia zhoršovala, pešo sa vrátil aj s cestujúcimi na Štrbské Pleso, kde počkal do rána. Železnica nefungo-vala, nezjazdné zostali aj cesty, preto sa domov pobral pešky popri trati a počítal popadané stromy. Miestami ich bolo toľ-ko, že úplne zakryli koľajnice. Nasledujúce mesiace bol pohľad na Tatry z vlaku veľmi depresívny. Ale časom začali rásť nové stromy a zrazu si rušňovodiči vedeli užiť nádherné výhľady, ktoré predtým v jazde cez les nepoznali.

RÝCHLOSŤ, KTORÁ ZACHRAŇUJE Počasie v horách je známe rýchlou zmenou. Často je na Štrbe zamračené a o pár minút môžete byť v inom svete a vidíte turistov, ako sa opaľujú na Štrbskom Ple-se. Trať má veľký výškový rozdiel. Sklon trate je až 150 promile. Preto na zubačke majú päť nezávislých bŕzd – elektrodyna-mickú, západkovú, predlohovú, prídavnú

Odchod do dôchodku je významná životná zmena, pri ktorej človek hod-notí roky prežité v zamestnaní. Začiatkom vlaňajšieho novembra takúto zmenu zažil aj popradský rušňovodič Dušan Sámela. Stretli sme sa s ním v jeho poslednej šichte, ktorá prišla po 43 rokoch a 125 dňoch v služ-bách železnice.

Švajčiari chcú jeho výstavbou zvýšiť objem tovaru prepravované-ho vlakmi i počet cestujúcich. Tri a pol hodinová cesta z Zürichu do Milána (280 km) bude v novom tu-neli o hodinu kratšia. Železnica by tak mala byť konkurenciou leteckej doprave. Výstavbu osem miliardového tunela schválili Švajčiari v refe-rende ešte v roku 1992. O šesť rokov neskôr v referende schvá-lili cestnú daň pre nákladné autá a vyjadrili tým prioritu železnič-nej doprave. Cez Gotthardskú horu sa už Švaj-čiari prevŕtali viackrát. Vedie ta-diaľ nielen cestný tunel (16 km), ale i dvojkoľajný železničný tunel (15 km),ktorý prerazili ešte v 19. storočí. Je však vo veľkej nadmorskej výške a vlaky majú problém preklenúť vysoké stúpanie. Preto sa Švajčiari rozhodli pre nový tunel o 600 met-rov nižšie. Jeho dĺžka je však skoro štvornásobná. Denne má tunelom prejsť 200 vlakov s maximálnou rýchlosťou 250 km/h. O bezpečnosť sa posta-rá systém eTCS s 928 balízami na kontrolu voľnosti úsekov. Aj keď je dĺžka tunela 57 km, celý tunelový systém meria spolu 150 km. Raze-né boli dva jednokoľajné tunelové

a ručnú. Celý pohon sa prenáša iba cez dve ozubené kolesá. Pri jazde zo Štrby smerom hore do Tatier je maximálna rých-losť 30 km/h a späť zo Štrbského Plesa sa ide po Tatranský Lieskovec 17 km rých-losťou. Keď vlak minie magnet pri koľaji, zubačka dovolí zrýchliť na 23 km/h. No malá rýchlosť turistom vo vlaku ne-vadí. Užívajú si výhľad na okolie. Viackrát zabránila i nepríjemným zraneniam. Na-príklad, keď vo vyfrézovanom snehovom koryte sa proti vlaku rútil lyžiar – hazardér. Ľudia podľa neho skúšajú a idú až na hranu. Nepríjemné situácie však vždy skončili šťastne. I vtedy, keď si náho-dou všimol v snehu pri trati kývajúcu sa lyžiarsku palicu. Zastavil a našiel lyžiarku s otvorenou zlomeninou nohy. Spolu s cestujúcimi ju naložili do vlaku a odviezli k sanitke.

ŠPECIALITA: DVE ZUBAČKY ZA SEBOU Niekedy pomôže zabrániť nešťastiu i náhoda. Raz už mal odchod, ale vyšiel sa ešte von pozrieť, či náhodou niekto ne-dobieha z rýchlika v Štrbe. „Keď som sa vracal, zazrel som na streche nejakú vy-hodenú vetrovku alebo niečo také. Chcel som ju stiahnuť, a vtedy som zistil, že je tam akýsi chlapec. Z mladíckej frajeriny

tubusy od seba vzdialené 40 až 70 metrov. Bezpečnostné prepojenie tubusov je každých 180 metrov. Pre prípady problémov sú v tu-neli dve výhybne, ktoré umožňujú prechod z jednej rúry do druhej. V prípade požiaru vlaku sú výhyb-ne upravené pre výstup a bezpečný únik cestujúcich výťahmi alebo úni-kovým tunelom. O odsatie dymu sa postarajú obrie odsávače vzduchu, ktoré vyvedú dym na povrch dvojki-lometrovým vzduchovým tunelom. Švajčiari sú známi svojou pres-nosťou , no tune l neodovzda jú v čase, ako si naplánovali. Prvé vla-ky s cestujúcimi ním prejdú o pol roka skôr – v júni 2016. Nový Gotthardský tunel pred-behol dĺžkou 57 km doterajšiu svetovú jednotku japonský tunel Seikan (53, 8 km), ktorý koľajami spája ostrovy Honšú a Hokkaidó. Ďalším v poradí je Eurotunnel z Francúzska do Anglicka (50 km). Pre porovnanie najdlhší železnič-ný tunel na Slovensku je neďaleko Banskej Bystrice – Čremošniansky tunel (4,6 km). Slovenskou jednot-kou je cestný tunel Branisko s dĺž-kou päť kilometrov.

(mcik)Snímka: alptransit.ch;

vizualizácia: wikipedia

sa chcel predviesť pred svojou partiou a vyliezol na strechu vozňa. Nebezpečen-stvo 1500 voltov nad hlavou ignoroval. Našťastie sa nič nestalo,“ s úľavou opísal i po rokoch príhodu Dušan Sámela. Rušňovodič je na zubačke sám, bez vlakvedúcich, zodpovedá za vlak, pre-dáva lístky. Posledná sezóna bola podľa neho náročnejšia. Bezplatná preprava naplnila vlaky aj v Tatrách. A zubačky zdvojené chodiť nemôžu. Cestujúci sa tlačili. Aby všetkých ľudí odviezli, po-mohla aj „špecialita“, ktorá je na inej trati nemysliteľná. Zubačky počas tu-

ristickej sezóny chodia dve za sebou v jednom medzistaničnom oddiele v časovom slede piatich minút. Poloau-tomatický blok dovoľuje postaviť odchod dvom vlakom za sebou a odhlášku vý-pravca dostane, až keď oba vlaky prídu do susednej stanice.

RYBY, VČELY A STARÁ GARDA Už niekoľko mesiacov pred dôchod-kom človek rekapituluje roky prežité v práci. Dušan Sámela hovorí, že to bola pekná robota. Zvykol si na pravidelný tur-nus: denná, nočná a dva dni voľno, sem-tam mimoriadne nástupy na snehovú fré-zu. Do dôchodku odchádza s pocitom, že to bolo zaujímavé. Nanovo zdôrazňuje, že celý život robil to, po čom od detstva túžil. A robil to v Tatrách, o čom mnohí môžu len snívať. A čo bude ďalej? Plánuje chodiť na ryby na Liptovskú Maru a na huby do Važ-ca. V záhradke v tatranskej obci Pod Le-som má päť včelích úľov. Sledovať včely je relax. Ony nepotrebujú veľkú starostlivosť. Treba len sledovať znášku, zatepliť pred zimou a tešiť sa na sladkú odmenu pre rodinu. S kolegami sa bude naďalej stretávať. Každý rok varia v lete guláš a pred Via-nocami kapustnicu, kde sa stretáva sta-rá garda. Takže si treba zachovať úsmev a smelo vykročiť do nového. „Mal som svoju prácu rád. Život na železnici som prežil v troch spoločnos-tiach a teraz ma čaká štvrtá v klube dôchodcov. Ušlo to rýchlo, ale netreba

byť sentimentálny. Odchádzam. Je ko-niec. Ostanú krásne spomienky, na to zlé sa rýchlo zabudne. A na zubačku sa môžem hocikedy vrátiť – ako cestujúci dôchodca v rámci bezplatnej prepra-vy,“ dodáva s úsmevom Pán Rušňovodič Dušan Sámela. Želáme mu, aby mohol svoje plány bez akýchkoľvek prekážok uskutočňovať veľa rokov.

Mikuláš ČIKOVSKÝSnímky autor a archív D. Sámelu

RUŠŇOVODIČ V TATRÁCH! ČO VIAC SI MÔŽEM PRIAŤ?

ŠVAJČIARI SÚ JEDNOTKOU

• Dušan Sámela a zubačka patrili k sebe dvadsať rokov. Ona zostáva, on odišiel. S dobrým pocitom a peknými spomienkami, ku ktorým bude patriť aj táto posledná pracovná fotografia.

• Podobnosť oboch tvárí je jednoznačná, rozdeľuje ich len čas – niekoľko desiatok rokov...

• Testovacia súprava vlaku ICE-S stojí pred severným portálom tunela. Vlak ab-solvoval vyše 500 testovacích jázd s maximálnou rýchlosťou 275 km/h. Druhá fáza testovania nákladných vlakov sa začne vo februári.

• Ako v tuneli fungujú bezpečnostné výhybne, ukazuje obrázok: 1 tubus, 2 priestor stanice, 3 výstupná plocha, 4 spojovacia chodba, 5 hlavná úniková chodba, 6 odsávanie z priestoru stanice, 7 hlavné odsávanie, 8 prúdenie čerstvé-ho vzduchu, 9 prúdenie spalín.

DOKONČILI NAJDLHŠÍ TUNEL SVETA (57 KM)

MAL SOM SVOJU PRÁCU RÁD, HOVORÍ DNES UŽ DôCHODCA DUŠAN SÁMELA

január 2016 9

Prečo nie sú nainštalované na sta-niciach označovače? Na koľkých staniciach nie sú? Kedy budú na-inštalované označovače? Ako majú cestujúci postupovať? Kedy boli školení zamestnanci? Ako vybaviť SeniorPas? Toto je krátky náhľad do otázok novinárov, ktoré prišli Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) po spustení novej etapy In-tegrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji.

Žilina predstavuje v rámci slovenských železničných staníc významný železničný uzol s množstvom cestujúcich počas celého roka. Stretávajú sa tu dve vnútroštátne železničné linky (Bratislava – Košice a Zvolen/Banská Bystrica – Žilina) s dvoma medzinárodnými (Košice/Žilina – Pra-ha, Žilina – Zwardoň). Táto skutočnosť znamená, že stanica potrebuje kvalitné zázemie nielen pre personál, služby zákazníkom, ale tiež pre vlakové súpravy, ktoré sa v nej zdržiavajú, otáčajú či nocujú.

Záujem médií bol oveľa intenzívnejší než napríklad po spustení nového SMS lístka od 25. novembra a komentá-re ostré. Schéma zón Bratislavského kraja sa stala na Facebooku dokonca terčom vtipov.

ČO SA ZMENILO A ČO ZOSTALO Praktické problémy úvodných dní vo viacerých médiách zatienili otázku, čo integrovaná doprava cestujúcemu prinesie. Táto otázka je vyriešená len čiastočne. Od začiatku novembra sa pre cestujúcich vo vlakoch totiž zme-nili predovšetkým dve veci. Pribudli nové typy lístkov, ktoré sa môžu po-užívať. Po novom sa dá prestupovať z bratislavskej mestskej hromadnej dopravy na osobné vlaky či regi-onálne expresy ZSSK aj s jednora-zovými lístkami, nielen s takzvanými električenkami (časovými lístkami). Inými slovami: keď si cestujúci pred-tým označil v električke lístok, mohol až do uplynutia vyznačeného času v Bratislave cestovať MHD. Teraz môže s lístkom prestupovať aj na vlak ZSSK či prímestský autobus Slovak Lines. Limitom je časová a zónová platnosť lístka. Druhou novinkou je, že integ-rované lístky je možné využívať v osobných vlakoch a REX-och v ce-lom Bratislavskom kraji a priľahlých obciach Trnavského kraja. Pred no-vembrom sa dali použiť len na území Bratislavy a na Záhorí. Rýchliky na linke Bratislava – Nové Zámky a späť sa už v júni zmenili na regionálne ex-presy, aby bolo možné využívať nové lístky aj tam. V novom grafikone od 13. decembra pribudnú ešte aj nové zastavenia v Bernolákove, Senci a Sládkovičove, pričom prvé dve stani-ce ležia na území Bratislavského kraja. Na ReX-y sa premenia aj všetky dote-

rajšie rýchliky Bratislava – Prievidza, ktoré budú zas zastavovať aj v Pezinku a v Šenkviciach. Pre cestujúceho je teda podstat-né, že spustením novej etapy in-tegrovaného dopravného systému vo vlakoch o nič nepríde. Získa len nové možnosti, ktoré môže, ale aj nemusí využívať. Výnimkou je lístok Bratislava...vlakom ďalej. ZSSK ho zrušila po tom, čo jej vypovedal zmluvu Dopravný podnik Bratislava. Bezplatná preprava či traťové predplatné lístky ZSSK platia na území Bratislavského kraja rovnako, ako inde na Slovensku.

PREČO SI STÁLE DOPRAVCOVIA KONKURUJÚ Ešte väčší osoh z integrovanej dopravy by však cestujúci získal, ak by na seba lepšie nadväzovali prímestské autobusy a vlaky. Prá-ve táto otázka však zostala aj po 1. novembri do veľkej miery otvore-ná. Nosným systémom dopravy v Bra-tislavskom kraji by mala byť koľajová doprava. To znamená, že hlavné linky by mali obsluhovať vlaky, na ktoré budú nadväzovať autobusy do okoli-tých obcí, najmä v novo vybudovaných prestupných termináloch Pezinok, Se-nec a Malacky. Objednávatelia dopravy (v prípade ZSSK ministerstvo dopra-vy, výstavby a regionálneho rozvoja,

v prípade Slovak Lines Bratislavský samosprávny kraj a v prípade Doprav-ného podniku Bratislava mestská sa-mospráva) sa zaviazali tento problém riešiť pri aktualizácii plánu dopravnej obslužnosti do jesene 2016. Výsledok bude do veľkej miery závisieť práve od nich. Fungovanie Integrovaného doprav-ného systému v Bratislavskom kraji sa však v každom prípade podpíše aj na imidži ZSSK, keďže je jedným zo zapo-jených dopravcov. Platí to aj pri prob-lémoch, na ktoré nemá ZSSK priamy

Aspoň čiastočne sa to podarilo zlep-šiť vďaka investíciám, ktoré tu ZSSK re-alizovala v priebehu tohto roka. Predo-všetkým išlo o otvorenie zákazníckeho

centra a rekonštrukciu rozvodov vody. Rekonštrukcia bývalej informačnej kancelárie na zákaznícke centrum však bola pre realizátorov zo sekcie

manažmentu nehnuteľností veľkou vý-zvou. „Všetky práce sme robili za pl-nej prevádzky a rekonštrukciu sme museli stihnúť v rámci plánovaných piatich mesiacov. Zabezpečiť bolo treba kompletnú výmenu podlahy, nové okná a dvere, nábytok na mie-ru, ale tiež úplne novú elektrickú prípojku a kompletnú štruktúrovanú kabeláž,“ pripomína zástupkyňa sek-cie manažmentu nehnuteľností v žilin-skom regióne Jaroslava Majerčíková. Investícia za viac ako 35 tisíc eur

skultúrnila aj pracovné prostredie osobných pokladníc, v ktorých sa vy-menili podlahy a vymaľovalo. Nový náter dostali i doplatková, hlavná pok-ladnica a úschovne batožín. Podľa slov vedúcej žilinského centra predaja (CeP) Janette Hrubovej si to zamestnanci, ktorí pracujú v týchto priestoroch, už naozaj zaslúžili. V čase stavebných úprav ZSSK re-alizoval „malé“ rekonštrukčné práce v staničnej budove i správca železnič-nej infraštruktúry – ŽSR. Staré dvere

pri vstupe do vestibulu stanice vyme-nil za nové automatické. Tento krok výrazne zvýšil tepelnú pohodu na sta-nici najmä počas chladných mesiacov. Napriek tomu, že v žilinskej stanici by ešte bolo čo zlepšovať (napríklad soci-álne zariadenia), zamestnanci sú vďač-ní už teraz. J. Hrubová: „Zákaznícke centrum má presklenú čelnú stenu, a tak príjemné a vynovené prostre-die môžu obdivovať najmä zákazníci pohybujúci sa v priestoroch vestibu-lu železničnej stanice. Pokladníci si v centre pochvaľujú najmä vhodné rozmiestnenie pracovných stolov, ktoré umožňuje ľahkú manipuláciu so zariadeniami na nich. Zázemie pokladníkov by síce mohlo byť o nie-čo väčšie, ale je útulné, s praktickou kuchynskou linkou a pohodlným se-dením. Podsvietené vitríny a sedenie pre zákazníkov len dotvárajú čaro centra.“ Vedúca CeP ešte dopĺňa, že k dokonalosti už chýbajú len reklamné polepy. Návrhy sú hotové a čakajú len na realizáciu. Ďalšia investícia v Žiline za viac ako 450 tis. eur sa týkala zariadení praco-vísk údržby a prevádzky na rajeckom zhlaví. Vynovila sa kompresorovňa eKO skladu a rekonštruovali sa rozvody vody a súvisiace technológie. „Najmä oprava rozvodov vody už bola ne-vyhnutnosťou,“ povedala na záver J. Majerčíková. (dd)

dosah. Ako napríklad zmienené ozna-čovače – ich inštalácia je v rukách ko-ordinátora – Bratislavskej integrovanej dopravy (jej patria) a Železníc SR (im patria stanice). ZSSK sa priamo týka len otázka, či nemohla dočasne povo-liť označovanie integrovaných lístkov perom. Neurobila tak pre obavy z fal-šovania. Lenže verejnosť tieto rozdiely napriek vysvetľovaniu často nevníma a vidí len „zlých železničiarov“ respek-tíve „neschopný štát“.

(fil)Snímka Miro NôTA

CESTUJÚCI ZÍSKA NOVÉ MOŽNOSTI

Cestujúci vo vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko si môžu vybrať:• využiť cestovné lístky podľa aktuálnych cenníkov ZSSK vrátane jed-nosmerných lístkov, zľavneného cestovného so zákazníckymi ponukami (napríklad KLASIK RAILPLUS), bezplatnej prepravy pre vybrané skupiny oby-vateľstva alebo traťových predplatných lístkov - rovnako ako na celom Slo-vensku. Tieto cestovné doklady platia len vo vlakoch ZSSK,• využiť integrované cestovné lístky, ktoré platia nielen v zapojených vla-koch ZSSK, ale aj v bratislavskej MHD a prímestských autobusoch Slovak Lines.Vlakové linky • S 20 Bratislava – Malacky – Sekule (všetky vlaky kategórie Os a REX)• S 50 Bratislava – Pezinok – Cífer (všetky vlaky kategórie Os a REX)• S 60 Bratislava – Senec – Reca (všetky vlaky kategórie Os a ReX)• S 25 Zohor – Záhorská Ves (všetky vlaky kategórie Os) V uvedených vlakoch je možné využiť cestovné lístky ZSSK aj cestovné lístky IDS BK.

INTEGROVANÁ DOPRAVA V KOCKE

HODINOVÁ MZDA PRE SOLIDARITU

ZLEPŠENIE PODMIENOK SI ZASLÚŽILI ZAMESTNANCI I VLAKY

• Žilinské zákaznícke centrum slúži cestujúcim od polovice októbra.• Rekonštrukcia rozvodov vody „priniesla“ aj vynovenie dlažby a násypu popri 21. a 23. koľaji.

ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI

Neinvestičný fond Solidarita vy-hlásil na pomoc železničiarom v núdzi zbierku Vianoce 2015. Na zapojenie sa do zbierky stačí poskytnúť hodinovú mzdu v ho-ciktorom mesiaci roku. Zbierka sa organizuje s podporou vedenia všetkých troch železničných spoločností. Za vyše 19 rokov fond prispel železničiarom a ich rodinám v prepočte 462 tisícami eur. „Vážime si preto o to viac sku-točnosť, že v radoch železničia-rov si našla pevné miesto tradícia pomáhať svojim kolegom, ktorí majú problémy so zdravotným stavom alebo v osobnom živo-te,“ povedala Katarína Bubánová, správkyňa fondu Solidarita. Zamestnancom ochotným po-môcť sa stačí podpísať na zo-znam, ktorý nájdu na pracovis-kách, a mzdová učtáreň poukáže hodinovú mzdu na účet fondu. Predchádzajúca Vianočná akcia 2014 vyniesla skoro 14 tisíc eur. Zamestnanci ŽSR prispeli sumou približne 10 tisíc eur, ZSSK CARGO a zamestnanci ZSSK sa pripojili čiastkou dvetisíc eur. V minulom roku schválili vo fon-de finančnú pomoc pre 35 rodín za 26 750 eur. Podľa Kataríny Bubá-novej finančne pomáhajú každému, kto spĺňa nároky. Priemerná výš-ka pomoci sa pohybuje od 600 do 1 700 eur. Fond pomohol zamest-nancom ZSSK čiastkou 5 600 eur. Podľa stanov fondu sa finančne pomáha predovšetkým pri prob-lémoch, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom povolania na železnici, a to po závažných pracovných úra-zoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, pri následkoch živel-nej pohromy a v ťaživých životných situáciách. Fond tohto roku vyplatil pomoc i pri dlhodobej prácene-schopnosti, liečení ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa alebo úmrtí rodinných príslušníkov. Správu neinvestičného fondu Solidarita majú na starosti niekoľkí dobrovoľníci z radov súčasných i bý-valých železničiarov bez nároku na finančnú odmenu. Všetky vyzbierané peniaze idú na pomoc železničiarom alebo ich rodinám. (red)

január 201610

ZÁBAVA • SERVIS

Vaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poš-tou na adresu redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo e-mailom na ozveny@slovakrail.sk.

Plný vlak nemusí nutne znamenať nervozitu všetkých cestujúcich a vlakvedúcich. Ukázal to žilinský vlakvedúci Juraj Vojtuš. Podľa Tomáša Kubicu, ktorý vo vlaku ces-toval, mladý vlakvedúci bol počas cesty príjemne naladený, aj keď bol piatkový rýchlik z Bratislavy do Košíc plný ľudí. Preto vlakvedúceho ocenil už vo vlaku, ale rozhodol sa to dať vedieť i firme a napísal po-chvalný mail ZSSK. Vyzdvihol, že vlakvedúci bol milý, vľúdny, snažil

POCHVALA ZA DOBRÚ NÁLADU

ŠŤASTIE A RÝCHLA REAKCIA ZABRÁNILI NEHODE Prednostka železničnej stanice v Banskej Bystrici Jarmila Kornietová vyslovila pochvalu osobnej poklad-níčke ZSSK Margite Žurkovskej, ktorá rýchlou reakciou zabránila nehode vlaku. Pani Žurkovskú prišli ľudia čakajúci na vlak na zastávke Banská Bystrica mesto upozorniť, že na trať spadol strom. Ona ihneď

CK Kysuca Tour, spol. s. r. o., ponúka ZĽAVU zo sezónnych pobytov na január 30 eur, na február 25 eur a na marec 20 eur na osobu a deti do 3 r. ZDARMA

ČIERNA HORA – Sutomore, 13/14-dňové zájazdy Vila Carski Konak cena na osobu: s raňajkami 285 € a polpenziou 350 €.Priváty Margo/Niko s možnosťou varenia, cena na osobu: od 280 €. Ubytova-nia sú do 300 m od pláže, majú balkón, internet, TV, klímu a chladničku.

ALBÁNSKO – Shengjin, 13/14-dňové zájazdy LUXUSNÝ 4*HOTEL President s raňajkami formou švédskeho stola izby kli-matizované, TV, minichladnička, internet + balkón + plážový servis. Cena na osobu: od 340 € do 405 €.

BULHARSKO – Pomorie, 13/14-dňové zájazdy Ubytovanie hotel ALCIONA BEACH*** s raňajkami priamo na pláži, klimati-zované izby + balkón, TV, minichladnička. Cena na osobu: od 200 € do 300 €. Privát v Pomorí v cene 170 €/13-dňový a 190 €/14-dňový.

Uvedené ceny sú bez dopravy, ležadlové vozne sú rezervované z Budapešti. Info o cenách a zľavách priamo v CKBližšie informácie: www.ck-kysucatour.sk alebo želez. telefón 930/6757 príp. 041/2296757 príp. mobil: 0908219442 alebo emailom:info@ck-kysucatour.sk

ZLATÝ VLAK STÁLE NEOBJAVILI Poľsko už niekoľko mesiacov žije správou, že na ich území neďaleko českých hraníc je v podzemí ukry-tý vlak plný zlata. Na konci druhej svetovej vojny ho tam mali ukryť ustupujúci nacisti. Podľa niektorých historikov ide len o legendu, no ná-mestník poľského ministra kultúry povedal, že si je na 99 percent istý, že vlak existuje. Podľa odborníkov bola niekde pri 65. km trate Wroc-lav – Walbrzych odbočka z trate. Neďaleko toho je zámok Ksiaz, kde sa počas vojny zdržiaval i Hitler. Pod zámkom mali nacisti budovať obrovské podzemné mesto s vlako-vou stanicou, ktorú sa však nedarí nájsť. Trať už zaplavili hľadači pok-ladov i vojaci, ktorí kontrolovali, či priestor nie je podmínovaný alebo zamorený jedovatým plynom. Že-lezničiari tam kvôli bezpečnosti na trati zakázali vstup ďalším osobám. V pátraní pokračujú oficiálne urče-né tímy.

TGV PRI SKÚŠKACH HAVAROVALO Skúšobný vlak TGV francúzskych železníc sa v polovici novembra vykoľajil neďaleko Štrasburgu. Nehodu neprežilo 11 ľudí z asi 50 zamestnancov a rodinných prísluš-níkov na palube. Vlak vyletel z trate v zákrute, jeho predná časť skon-čila v rieke. Vyšetrovatelia po kon-trole počítačov zistili, že vlak začal brzdiť neskoro. Po prechode z vy-sokorýchlostnej trate na bežnú mal naďalej rýchlosť 243 km/h. Odbor-níci nenašli na trati žiadne chyby, ktoré by mohli prispieť k vykoľaje-niu. Podobná nehoda s tragickým koncom sa stala neďaleko špa-nielskeho Santiaga de Compostela v roku 2013. Vysokorýchlostný vlak neznížil rýchlosť po prechode na konvenčnú trať. V zákrute vyletel z trate. Nehodu neprežilo 79 ces-tujúcich. (web)

sa medzi cestujúcimi šíriť dobrú náladu. „Noví cestujúci pribúdali, uličky sa zapĺňali, skrátka atmo-sféra medzi cestujúcimi nebo-la najlepšia. Práve preto chcem správanie vlakvedúceho pochvá-liť. Nestáva sa mi často, že takto príjemne naladeného vlakvedú-ceho stretnem v poloprázdnych vlakoch, a nieto ešte, ako teraz, v piatkovom rýchliku,“ opísal To-máš Kubica správanie vlakvedúceho Juraja Vojtuša.

telefonicky kontaktovala výpravcu v Radvani a nahlásila mu nezjazd-nosť trate. Službukonajúci výpravca stihol zrušiť odchodové návestidlo pre zrýchlený vlak, a tým ho zasta-viť. Šťastie a rýchla reakcia cestujú-cich, osobnej pokladníčky a výpravcu v tomto prípade zabránili nehode.

(red)

Z REDAKČNEJ POŠTY

Na bratislavskej hlavnej stanici je cestujúcim prístupný automatický de-fibrilátor. Je vyrobený tak, aby pomoc mohol poskytnúť aj laik. Prístroj sa používa pri zástave srdca alebo pri život ohrozujúcich poruchách srd-cového rytmu do príchodu záchranárov. Defibrilátor je cestujúcim voľne prístupný v starom vestibule hlavnej stanice na stene pri osobných poklad-niciach. „Na stanici je veľká frekvencia ľudí a teda aj najväčšia pravde-podobnosť potreby využitia defib-rilátora pri zástave alebo poruche srdca. Aj vzhľadom na veľký vý-skyt kardiovaskulárnych ochorení na Slovensku prístroj na takomto mieste môže zachrániť životy,“ zdôvodnila umiestnenie defibrilátora Jaroslava Thomasová, prezidentka bratislavského Lions clubu Bona Fide, ktorý prístroj daroval ŽSR. Bratislavská hlavná stanica sa tak stala jedinou na Slovensku s defib-rilátorom. Vo vyspelých štátoch sú automatické defibrilátory vo verej-ných budovách samozrejmosťou.

Na Slovensku ich je len niekoľko sto-viek kusov. Majú ich predovšetkým hasiči, hotelové zariadenia, organi-zátori športových podujatí na štadió-noch. Cena zariadení sa pohybuje od stoviek po niekoľko tisíc eur. Obsluha prístroja je jednoduchá. Po zapnutí defibrilátor sám hovorí po-stup jednotlivých krokov. Na elektró-dach je nákres, kde sa majú prilepiť na telo. Silný elektrický výboj dokáže pre-rušiť nekoordinované sťahy srdca a obnoviť jeho správny rytmus. Na to, aby bola koordinácia úspešná, musí byť srdce schopné samostatnej čin-nosti – nesmie byť napríklad príliš poškodené infarktom. Defibrilátor sa nesmie použiť u detí do jedného roku života.

(mcik), snímka autor

NA HLAVNEJ STANICI MAJÚ DEFIBRILÁTOR

* Defibrilátor je cestujúcim voľne prístupný v starom vestibule hlavnej stanice na stene pri osobných pokladniciach. Obsluhu zvládne aj laik – defibrilátor sám hovorí postup jednotlivých krokov.

INZERCIA

UHÁDNITE, ČO TO JE?

ZO ZAHRANIČIA

V našich novinách si môžete zasú-ťažiť aj fotohádankami. Každý me-siac uverejňujeme fotografiu z neja-kej oblasti železnice. Vašou úlohou je tentoraz napísať, aký typ vozidla je na obrázku. Jedného z odpoveda-júcich vyžrebujeme a dostane upo-mienkové predmety ZSSK. Odpovede posielajte poštou na ad-resu: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo e-mailom na ozveny@slovakrail.sk. Do rubriky môžete prispieť svojimi snímkami aj vy – čitatelia. Fotky mô-žete posielať na spomínanú e-mailovú adresu. Za uverejnenú fotografiu pošle-me honorár. V minulom čísle bola snímka tlačidla centrálneho stopu na rušni série 757, ktoré slúži na núdzové zastavenie spa-

ľovacieho motora. Okrem toho sa po jeho stlačení vypustí vzduch z hlavné-ho potrubia, a tým sa zabrzdí vlak. Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali Milana Hlavačku z Mojzesova.

POMôŽE PRI NÁHLYCH PROBLÉMOCH SO SRDCOM

K staničnej pokladnici pristú-pi žena:

január 2016 11

ZAUJALO NÁS

• Kedysi boli na detskej železnici až tri staničné budovy – Čermeľ, Vpred a Alpinka. Dnes nie je ani jedna. O rok by to už nemalo platiť. Na snímke bývalá stanica Vpred. • Pred údolnou stanicou stojí parný

ozubnicový rušeň ako spomienka na parnú prevádzku, ktorá sa skončila v roku 1958.

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod číslom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/3200, e-mail: ozveny@slovakrail.sk. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Tlač: DMC, s.r.o., Riečna 3, 942 01 Šurany - Nitriansky Hrádok, tel.: 0918 819 631, 0905 566 410, e-mail: info@dmc.sro.sk

Košická detská železnica chystá zmeny. Občianskemu združeniu, ktoré sa stará o železničku v Čermeli, sa podarilo získať dva granty na opravu plechového depa a na vybudovanie staničnej budovy.

Bezpečnosť na priecestiach riešia vo svete odlišne. V Rusku okrem svetelnej výstrahy a drevených závor majú na šoférov pripravené vý-klopné betónové bariéry, ktoré neprerazí ani nákladné auto.

Detská železnica vo verejnom internetovom hlasovaní uspela v grantoch súkromných firiem, spo-lu získa 16 tisíc eur. „Chceme sa poďakovať všetkým železničia-rom, ktorí na internete hlasovali za naše dva projekty. A dúfam, že keď sa o rok stretneme, tak už bude stáť nová staničná budova a bude opravené i rušňové depo,“ povedal prednosta staničky v Čermeli Igor Holéczy. Železnička od svojho vzniku v roku 1955 slúžila deťom a mládeži, ktorí si tu mohli vyskúšať železničiar-ske povolanie na skutočnej štvorki-lometrovej trati. Po rokoch stagnácie sa pred piatimi rokmi na železničku deti vrátili. Pod vedením železničiar-skych nadšencov znovu vypravujú vlaky, kontrolujú lístky, či prehadzujú výhybky. „Všetci tu robia s nadšením, na-priek chýbajúcemu zázemiu, toale-tám s tečúcou vodou alebo vykúre-

Bariéra je v hornej polohe tla-čená pružinou. Keď vlak prejde, reťaz zo zdvíhajúcich sa závor pritiahne bariéru k vozovke a autá môžu prejsť. Z pohľadu bezpečnosti na že-leznici sú bariéry jednoznačne prínosné. Netrúfnu si na ne ani kamionisti. No na internete je viacero videí, ktoré zachytávajú nárazy do bariér, pretože niektorí šoféri s týmto technickým rieše-ním nepočítali. Bariéry sú rizikom pri poru-chách. Ak sa po prechode vlaku nesklopia, musí to urobiť niekto manuálne. Preto majú priecestia

nej čakárni,“ spresnil Igor Holéczy. Preto ho teší, že nová budova poskyt-ne lepšie podmienky. Na železničke pravidelne premá-va 131-ročný parný rušeň Katka, najstarší v strednej európe. Katka je deponovaná priamo v Čermeli v malom plechovom rušňovom depe, ktoré je v havarijnom stave. Cieľom úspešného projektu je preplášte-nie ohyzdného plechového depa modernými estetickými zateplený-mi panelmi. To zabezpečí ochra-nu pamiatkovo chráneného rušňa a skrášli nástupnú stanicu železničky. Pred niekoľkými rokmi hrozil poslednej pionierskej železničke v bývalom Československu zánik. S podporou nadšených železničiarov i vedenia železničiarskych firiem sa podarilo železničku zachrániť. Dnes je pre rodiny s deťmi v Košiciach ob-ľúbenou atrakciou. (mcik) Snímka detskazeleznica.sk

stálu obsluhu železničným za-mestnancom, ktorý môže bariéru zaťažiť a dovolí tak prejazd áut. Ako si poradiť s nedisci-plinovanými šoférmi riešili i v anglickom Manchestri. Mno-hí vodiči nerešpektovali pešiu zónu, tak radní zaviedli výsuvné stĺpiky. Vjazd do zóny majú dovo-lené autobusy a záchranné zlož-ky. Snímač automaticky rozpozná blížiaci sa vysielač na vozidle a stĺpiky zasunie do vozovky. Radnica si pochvaľuje, že počet stretov s chodcami sa znížil o 87 percent. Technológia však nefun-guje stopercentne a za niekoľko mesiacov prevádzky došlo k via-cerým incidentom. Raz sa stĺpy zdvihli pod hasičským autom, ktoré zostalo uväznené so zadnou nápravou vo vzduchu, a niekoľ-kokrát sa pri bariérach skončila jazda zasahujúcej sanitky. O zá-poroch vysúvacích stĺpikov píšu na internete i vodiči rozbitých áut, ktorí šli tesne za autobusmi a neočakávali žiadnu prekážku.

(red)

V ČERMELI OPRAVIA DEPOA POSTAVIA STANICU

ZÁVORY „POSILŇUJÚ“ BETÓNOVÉ BARIÉRY

Bývalé hlavné mesto Nemecka Bonn má vlastnú ozubnicu. Cestujúcich odvezie z okraja mesta k jednému z hlavných vrcholov vulkanického pohoria Siebengebirge.

Do Bonnu prichádzame po vyso-korýchlostnej trati InterCity-expre-som (ICe), ktorého cestovná rýchlosť dosahuje 300 km/h. Regionálnym vlakom pokračujeme do mestečka Königswinter, odkiaľ vychádza naj-staršia ozubnicová železnica v Ne-mecku - Drachenfelsbahn. Zo železničnej stanice k depu a nástupišťu zubačky je to asi desať minút pešo. Pred vstupnou halou stojí parný ozubnicový rušeň pripomínajú-ci parnú prevádzku, ktorá sa skončila v roku 1958. Vo vestibule je zriadená malá expozícia s ukážkami ozubnico-vého pohonu hnacích náprav rušňov a modelové koľajisko Drachenfelskej železničky.

PERFEKTNÝ NÁTER Zo štyroch existujúcich zubačiek v Nemecku (Drachenfelsbahn, Za-hnradbahn Stuttgart, Wendelstein-bahn, Bayerische Zugspitzbahn) je práve drachenfelská najstaršou v Nemecku. Prevádzka sa na nej za-čala v roku 1883. Trať s dĺžkou 1,52 km a rozchodom 1000 mm je elek-trifikovaná jednosmerným napätím 750 V. Je vybavená Riggenbachovým ozubnicovým systémom s maximál-nym stúpaním 200 ‰. Prvé parné rušne vyrobila fabrika v esslingene neďaleko Stuttgartu. Po elektrifikácii v roku 1953 boli nasadené elektrické vozne, ktoré slúžia dodnes. Ich per-fektný lesklý náter pôsobí, akoby len teraz vyšli z výrobnej linky. Na trati je jedna výhybňa Schloss Drachenburg. Kúsok za ňou nasleduje kamenný via-dukt pozostávajúci z ôsmich oblúkov. Vystupujeme vo vrcholovej stanici zubačky vo výške 289 m. Na vyhliad-kovej terase tesne pod vrcholom Dra-chenfels (321 m) sedíme v reštaurácii pri šálke kávy a kocháme sa pohľa-dom na malebné údolie rieky Rýn.

KAMENNÝ DRAK Mýtický vrch Drachenfels (Dračia skala) s ruinami hradu z 12. storo-čia je opradený rôznymi legendami. V jednej sa hovorí, ako mladý Siegfried zabil draka, ktorý žil na vrchu v jaskyni, a vykúpal sa v jeho krvi, aby získal nezraniteľnosť. K ru-

ine hradu, odkiaľ je impozantný vý-hľad na okolie, vedie chodník. Pre návrat do Königswinteru sme nepoužili zubačku, ale ideme pešo po ceste. Z mostov križujúcich že-lezničnú trať sa ponúkajú viaceré zaujímavé miesta na fotografo-vanie. Za návštevu stojí rozprávko-vý zámok Drachenburg so zelenými terasami, pred ktorým sa nachádza výhybňa a zastávka Schloss Dra-chenburg. Neprehliadnuteľnou za-ujímavosťou je aj Nibelungen halle, dračia jaskyňa, ktorú „obýva” veľký

kamenný drak. V malej zoologickej záhrade sú hady, krokodíly a aligáto-ry. Ďalším z vrcholov pohoria Sie-bengebirge, ku ktorému od roku 1889 viedla ozubnicová železni-ca, je Petersberg (336 m). Úzko-rozchodná horská trať (1000 mm) s dĺžkou 1,75 km, vybavená Riggen-bachovým ozubnicovým systémom, dosahovala stúpanie až 260 ‰. Železnička spájala mestečko Kö-nigswinter s hotelom na vrchole Pe-tersberg. Jej prevádzka sa skončila v roku 1958.

František HALČÁK

NAJSTARŠIA ZUBAČKA NEMECKACESTUJÚCICH VOZÍ NA DRAČIU SKALU

• Súprava najstaršej ozubnicovej železnice v Nemecku prichádza do výhybne Schloss Drachenburg.

* Romantický výhľad z Dračej skaly na malebné údolie rieky Rýn a na lode plaviace sa na hladine.

FIP TIP Z Viedne sa do Bonnu dostane-te za deväť hodín. Z Prahy cesta vlakom zaberie minimálne osem hodín. Spiatočný lístok na zubačku Drachenfelsbahn stojí 10 eur. Pozor si treba dať na obme-dzenia platnosti železničiarskych voľných lístkov FIP. V Nemecku na vybraných vlakoch najvyššej kvali-ty v určených dňoch neplatia.