Nezávislé noviny životom pulzujúceho Popradu nepredajnéčíslo 2/2017 • jún 2017

+421 903 613 615

MODERNÝ DOMOV PRE VAŠU RODINU

www.PropertyTatry.sk

poprad•veľkáuž od 440€ mesačne

OZ Pre mesto združuje občanov, ktorí sú radi aktívni, zaujímajú sa o dianie okolo seba a radi pri-ložia ruku k dielu. Ak sa členom združenia chcete stať aj vy, po-šlite nám prihlášku, ktorú náj-dete na www.premesto.sk alebo napíšte na info@premesto.sk.

Noví členoviaAk poznáte zaujímavého člo-veka alebo ste sa v poslednom čase stretli s témou či aktivitou, o ktorej by mali vedieť všetci, napíšte nám svoj tip. Dobrých tém a nápadov, ktoré sa týka-jú života v našom meste a re- gióne, nie je nikdy dosť.

NápadyV apríli sa konalo už v pora-dí šieste valné zhromaždenie nášho združenia, kde sa hod-notil rok 2016 a príprava na aktivity na rok 2017. Prosíme členov, ktorí ešte neuhradi-li členské príspevky, aby tak urobili podľa vlastného uvá-ženia.

Valná hromadaNielen členom združenia po-núkame možnosť výhodne for-mou grafického inzerátu alebo reklamného článku inzerovať v našich novinách. Ak hľadáte priestor ako zviditeľniť svoje aktivity v médiu, ktoré dostane do rúk každá domácnosť v Po-prade, dajte nám vedieť.

InzerciaKoncept festivalu Viva Italia sme upravili na dvojročný, pre-tože bez koncepčnej pomoci samosprávy a veľkých partne-rov nebola jeho organizácia dlhodobo udržateľná. Veríme, že na budúci rok vďaka tomu pripravíme oveľa pestrejší program.

Viva Italia

Život v Poprade a pod Tatrami je krásny. Ale mohol by byť ešte oveľa lepší. Zopár nápadov ako na to náj-dete na nasledujúcich stranách. Čo by teda podľa názorov odbor-níkov i samotných ľudí malo mať mesto, o ktorom môžeme povedať, že je príjemným miestom pre život? Dávno vieme, že je to premyslená stratégia. Dôležité je, aby sa ľudia mohli po meste ľahko pohybovať bez auta. V takýchto mestách radni-ce podporujú aktivity a nápady svo-jich občanov. Zdravotné, sociálne, vzdelávacie služby, obchody a iné služby občianskej vybavenosti fun-gujú efektívne a plynule. Príjemný pocit a pekný život vytvára dostatok verejného priestoru, kde sa ľudia môžu schádzať a deti hrať. Ľuďom sa žije príjemne v mestách, kde majú možnosť ovplyvňovať podobu mes-ta. Kde funguje aj kultúrna infraš-truktúra divadiel, kín, klubov, galérií, múzeí a pod. Dôležitým znakom je aj bezpečnosť a čistota. Mestá príjem-né na život sa vyznačujú zaujímavou architektúrou a veľkým množstvom zelene. Sú ohľaduplné k ľuďom s hendikepom a susedia spolu žijú v príjemnej a proaktívnej harmónii.Z vyjadrení rôznorodých ľudí v na-šich novinách vyplýva, že obyva-teľom Popradu chýba najmä park.

Hoci sú parky a zeleň všeobecne veľmi často predmetom predvoleb-ného boja, faktom je, že už aj v slo-venských mestách sú jednoducho parky „in“ a neplatí stará premisa, že v meste park nie je, pretože naň samospráva nemá financie. Nielen pri otázke financovania verejnej ze-lene veľmi dobre funguje spolupráca radnice so súkromnými investormi, ktorí majú na území mesta podnika-teľské zámery. Mestá vyberajú zane-dbané lokality, ktoré chcú zeleňou oživiť a následne o podporu žiadajú finančne zdatných partnerov. Oby-vatelia miest, kde múdro využívajú možnosti samosprávy pri predaji mestského majetku či iných povo-ľovacích procesoch súkromným in-vestorom, tak okrem ekologických parkov s priepustnými chodníkmi, ktoré zabraňujú odtekaniu dažďovej vody a následnému odplavovaniu a erózii pôdy, majú aj parky kultúrne či dizajnové, vznikajú moderné det-ské ihriská, opravené sú cesty a pri-búdajú aj iné, zaujímavé dopravné riešenia. Ľudia sa vďaka súkromným investorom tešia tiež z nových vý-behov pre psy, piknikových zón, ča-jovní s bylinkovými záhradami, cyk-lotrás, športových ihrísk či náučných chodníkov... Tento postup by naša radnica mohla uplatniť napríklad

pri autobusovej stanici, smerom na Západ, kde sa plánuje výstavba ob-chodného centra a kruhového ob-jazdu, pri revitalizácii objektu Horse, pri rekonštrukcii námestia, v lokalite aqua parku, v areáli bývalého pivo-varu alebo v minulosti na Kvetnici...Ďalším veľmi často spomínaným problémom sú prázdne, nevyužité priestory na námestí. Aj tu sa stačí poobzerať v mestách, kde centrum žije a je plné ľudí. Charakterizuje ich množstvo domácich výrobcov, trhy, drobné pekárne, bistrá a kaviarne. Začať podnikať v bezprostrednej blízkosti obchodného centra so za-hraničným krytím je veľmi ťažké, aj tu však môže pomocnú roku podať mesto napríklad tým, že podnikate-ľom, ktorí budú poskytovať starost-livo vyšpecifikovaný druh služieb, pomôže prvý rok s nájomným alebo majiteľom obchodných priestorov odpustí niektoré dane. A susedská pospolitosť. Najlepšie sa žije v mestách, kde ľudia so svojimi susedmi vytvárajú komunity, spoloč-ne si svoje okolie zveľaďujú, skrášľu-jú a pomáhajú si. Aj tu máme rezervy, no inšpirovať sa môžeme prírodou a nahradiť konkurenciu spoluprácou. Aj rastliny a živočíchy si vo voľnej prírode konkurujú, no tá ich sa vždy nakoniec vyvŕbi v spoluprácu...

Najlepšie sa žije v mestách, kde si všetci plnia aj svoje spoločenské povinnosti...

Zdroj: terrainforma.ca

Zdroj: brokohan.comZdroj: ny.curbed.com

Zdroj: www.greenroofs.com

2

Kruhové objazdy, obchvaty, cyk-lotrasy. Radnica sa aj vďaka snahe mestského poslanca Ing. Ondreja Kavku problémami s dopravou v meste aktívne zaoberá. Prezradil nám, aké radikálne rozhodnutia však bude v krátkom čase mesto musieť prijať, aby sa Poprad stal moderným a priechodným do-pravným uzlom regiónu.

Z vyjadrení pre naše noviny i osobných stretnutí s Matejovčan-mi cítiť, že sa ako mestská časť cí-tia najviac odstrkávaní. Množstvo problémov prináša spolužitie s Rómami, ktorí sú tu koncentrova-ní. Ako tento problém vidíte vy?Dostal sa mi do rúk rozhovor s an-glickým akademikom z univerzity v Sheffielde, ktorý nedávno navštívil rómske osady na východe Sloven-ska a skúma integráciu slovenských Rómov v Anglicku. Konštatoval, že keď sa tam nasťahovali, boli hluč-ní a ulice znečisťovali odpadkami. Dokonca nakrátko spôsobili aj po-licajný zákaz nočného vychádzania. Správne zvolené systémové opat-renia však po rokoch priniesli pozi-tívne výsledky a dnes spolu všetci dobre vychádzajú. Naši Rómovia pracujú na rôznorodých pozíciách, začlenili sa a žijú bežným rodin-ným životom. Môžeme analyzovať anglický systém starostlivosti o migrantov, sociálny systém, ktorí sa stará o vylúčené komunity alebo aj prácu policajtov a vzdelávacích in-štitúcií, ktoré prispeli k prevýchove neprispôsobivých občanov, no ja

verím, že človek sa stáva človekom najmä vďaka správnej výchove. Pre-to je nevyhnutné nájsť čo najrých-lejšie zhodu o umiestnení komunit-ného centra v Poprade. A tam začať s výchovou...Tentoraz sa venujeme mestskej časti Kvetnica, kde dlhodobo ne-riešené problémy prerástli do voj-ny medzi obyvateľmi a majiteľmi pozemkov...Je pre mňa nepochopiteľné, že v roku 2009, keď po likvidácii liečeb-ného ústavu došlo k majetkovým zmenám, mesto neprejavilo ani za necht snahy nadobudnúť tu čo i len jeden m2 verejného priestoru. Viem, že história sa zmeniť nedá, no nechať si pred nosom rozpalcelovať Kvetnicu súkromníkmi je z môjho pohľadu trestuhodné. Vtedajšie vedenie mesta malo byť prvé, kto sa zaujíma a chce pozitívne ovplyv-ňovať život v tejto mestskej časti. Tento verejný priestor sa mal jed-noznačne stať majetkom mesta a k súčasným problémom by vôbec nedošlo. Ani samotným obyvate-ľom Kvetnice však nemal byť osud ich mestskej časti ľahostajný. Mali tlačiť na vedenie mesta, aby situá-ciu vyriešilo najmä v ich prospech. Dnes sa radnica snaží napraviť chy-by minulosti, no problémy sa budú nabaľovať, kým si k jednému stolu nesadnú všetci zainteresovaní, aby spoločne našli pre Kvetnicu najpros- pešnejšie riešenie. Tam sa ukáže, kto to s touto mestskou časťou myslí úprimne. Bol by som veľmi nerád, keby táto jedinečná lokalita

cyklochodníka, navrhol trasu a za-bezpečil jej vizualizáciu, som rád, že som tým pomohol naštartovať pro-ces značenia a sprístupnenia cyk-lotrasy z Popradu-Kvetnice do Slo-venského raja–na Podlesok. Máme tým jedinečnú príležitosť spojiť dva národné parky práve prostredníc-tvom nášho mesta a vytvoriť z neho centrum cykloturistiky. Bicykel je v Poprade len začiatok.Cyklochodník však problematic-kú dopravu v meste nevyrieši...Veľmi citlivo vnímam nespokojnosť verejnosti s dopravou v meste, naj-mä pri zúžení cesty na Štefánikovej ulici pod železničným mostom. Na jeseň má na Kukučínovej ulici pri-budnúť ďalšie obchodné centrum, ktoré tu ešte viac skomplikuje už aj tak komplikovanú dopravnú situá-ciu. Riešením by mohol byť tunel, ktorý by viedol násypom popod železničnú trať, pretože čakať s rie-šením situácie na rekonštrukciu železničného mosta je viac neprija-

teľné. Vďaka tunelu by cesta získala ďalšie dva pruhy. Na túto investíciu, ktorej výška sa odhaduje na 1,2-1,4 milióna eur, mesto jednoducho musí nájsť prostriedky. S týmto roz-hodnutím by sme rozhodne nemali otáľať, keďže tu onedlho pribudne druhá hokejová, krytá futbalová i tenisová hala. Počas dopravnej špičky tu dochádza ku kolíznym situáciám a predpoklad ďalšieho zahustenia dopravy jednoznačne povedie k dopravnému kolapsu. Blíži sa festival Made in Slovakia. Šiesty ročník má opäť nabitý kul-túrny program...Snažím sa aj prostredníctvom toh-to festivalu spájať aktivity OZ Pre mesto ako jeho podpredseda s ak-tivitami, ktorým sa venujem ako poslanec mestského zastupiteľstva. Príde mi to samozrejmé a správne a budem rád, ak aj tohto roku zlo-míme, aj vďaka podpore vás, našich čitateľov, rekord návštevnosti náš-ho festivalu.

Na dopravné problémy v Popradeexistujú riešenia

Prešovská regionálna komora Slo-venskej obchodnej a priemyselnej komory (PRK SOPK) zorganizova-la začiatkom júna študijnú cestu do Švajčiarska, ktorá je súčasťou iniciatívy „Podzemné mosty, ktoré spájajú – príležitosť pre Vysoké Tat-ry“. Účastníci navštívili unikátne Luzernské múzeum dopravy Ver-kehrshaus, v meste Bellizona zažili legendárny farmársky trh, absolvo-vali cestu najstrmšou ozubnicovou železnicou sveta na horu Pilatus (sklon trate 48%), viezli sa dvesto kilometrovou rýchlosťou novým Gotthardskym tunelom (najdlhší železničný tunel sveta – 57 km). V

svetoznámom horskom stredisku Zermatt absolvovali lanovkou ne-zabudnuteľný výstup na Malý Mat-ternhorn a ozubnicovou železnicou na horu Gornergrat. Sedemnásti účastníci študijnej cesty - zástup-covia samospráv z oboch strán Vy-sokých Tatier, Technickej univerzity Košice, Švajčiarsko-Slovenskej ob-chodnej komory, organizátorskej PRK SOPK a nášho OZ absolvovali aj workshopy s poprednými mana-žérmi spoločností Swiss Tourism, Swiss Travel System a Zermatt Ber-gbahnen. Viac informácií prinesie-me v budúcom čísle.

Študijná cesta

PRE MESTO - regionálny občasník, ročník VI.Dátum vydania: jún 2017Vydáva: PRE MESTO, o.z.Sídlo vydavateľa: Nám. sv. Egídia 74, 058 01 Poprad | IČO: 42 235 308 Adresa redakcie: Nám. sv. Egídia 74, 058 01 PopradEv. číslo: EV 4709/12, ISSN 1339-407X Text a foto: Petra Vargová, archív PRE MESTO o.z.Grafická príprava: Roman Helebrandt | Jazyková úprava: Janka Kontrová DuračinskáPRE MESTO o.z. vzniklo v marci 2012 | Viac info nájdete na www.premesto.sk

Projekt cesty I/67, teraz I/66 sa pripravoval v 70-tych rokoch. Bol rozdelený do dvoch etáp. Prvá etapa bola štvorpruh od Kauf-landu cez okružnú križovatku po ulici Štefanikovej k železničné-mu nadjazdu/mostu. Túto stavbu ukončili v 80-tych rokoch a odvte-dy sa nezmenila. Druhá etapa od železničneho mosta po Mlynickú križovatku sa vybudovala po asi 28-ich rokoch ako diaľničný pri-vádzač. Na tejto ceste však ostala nedokončená bodová závada a tou je práve železničný podjazd/železničný most nad cestou I/66, kde sa aj v dodnes jazdí v dvoch, a nie štyroch pruhoch. „Hlavnú cestu, dnešnú Štefánikovu ulicu, teda stavali v 80-tych rokoch a rátalo sa s tým, že keď železnice budú prestavovať most, na ľavej strane smerom na Kežmarok sa súčasne vybuduje druhá diera pre ďalšie dva cestné pruhy. Aj v súčas-nosti, ak by sa konečne prestavoval absolútne nevyhovujúci železničný most, musel by sa predlžiť, aby pod ním vznikli dva nové jazdné pruhy,“ objasňuje históriu bývalý šéf Ob-vodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Ing. Emil Môcik. Práve „vďaka“ mostu stojíme v tejto časti mesta v zápchach. Dob-rý zámer spí, pretože pri výstavbe diaľničného privádzača všetkým za-interesovaným oznámili, že druhý

dvojpruh pod železničným mostom sa vybuduje paralelne s prestavbou mosta. „V roku 2006 bol spracovaný projekt vysoko rýchlostnej železni-ce vedúcej aj cez Poprad. Plánovaný začiatok realizácie - rok 2012, dnes máme rok 2017 - nič sa nedeje a ve-rím, že sa nič diať v dohľadnej dobe ani nebude, pretože trate upravujú ešte len za Trenčínom,“ konštatuje dopravný odborník. Práve preto podľa jeho slov v roku 2007 niektorí projektanti navrhli, aby sa násyp po ľavej strane, v sme-re na Kežmarok, prerazil tunelova-ním, ako samostatná diera pre dva jazdné pruhy. „Má to tam dĺžku asi 80 m. Dalo by sa to spraviť tunelo-vou technológiou a železnice by to vôbec neobmedzilo. Jediný prob-lém s výškou projektanti riešili tým, že dva nové jazdné pruhy by nive-letou vozovky museli byť o cca 1m nižie ako je niveleta sučasnej cesty. Vďaka tomu by sa dopravný uzol, ktorý je v Poprade najdramatickejší, stratil, a premávka na tejto ceste by bola v rámci zelenej vlny plynulá.“ Dnes realizáciu tohto riešenia brz-dia tri hlavné prekážky. Cesta je štátna a spravuje ju Slovenská správa ciest. Železničnú trať aj s mostom a násypom spravuje Želez-ničná spoločnosť. A tretím problé-mom sú finančné prostriedky. „Ak by sa toto dopravné riešenie podarilo zrealizovať, veľký prínos by pocítilo celé mesto. Nemuseli by sme toľko stáť na križovatkách

a v zápchach, ktoré tam v určitých hodinách vznikajú. Nemám pred-stavu, koľko by to mohlo stáť, no návrh predniesla bývalá spoloč-nosť Banské stavby Prievidza, kto-rá podobný projekt realizovala pre Martin. Tam bol nový podchod aj s obchodmi hotový za mesiac.“E. Môcik verí, že ideálnym rieše-ním by bolo, ak by toto riešenie zafinancovali spoločne Slovenská správa ciest, Železničná spoločnosť a mesto Poprad. „Prešlo už 10 ro-kov, odkedy navrhli toto riešenie, ale doteraz sa ním nik vážne neza-oberal a zapadol prachom, preto-že všetci stále čakajú na prestavbu rýchlostnej železnice. Prvotný pro-jekt na prestavbu cesty a železnič-neho mosta bol hotový, keď som po vysokej škole prišiel do Popradu, dnes som v dôchodku, je to už teda viac ako 40 rokov. Starý železnič-ný most stojí bez zmeny a je podľa mňa v zlom stave. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tento problém tre-ba riešiť. Pri havárii či poškodení mosta dôjde ku kolapsu cestnej premávky v Poprade.“Ak si predstavíme, že hovoríme o nadčasovom riešení, ktoré správ-ne predvídalo situáciu, reálnu o 40 rokov, a napriek tomu ho dodnes nik nezrealizoval, je to veľmi „slo-venské“. Toto riešenie by totiž veľmi pomohlo nielen Popradčanom, ale aj tým, ktorí cez naše mesto len pre-chádzajú.

Tunel by to vyriešil

POPRAD

Matejovce

Slov.Raj

v prevádzkepred spustenímplánuje sa

Svit

Veľká Lomnica

Vysoké Tatry

Kráľova hoľa

3.7.

ďalej pustla a vymierala. Spoločne by sme mali rozvíjať jej historický a prírodný potenciál, aby sme tam všetci mohli najmä príjemne a ak-tívne tráviť voľný čas. Cyklodoprava valcuje všetky re-kordy a stáva sa veľmi trendovým spôsobom prepravy už nielen v zahraničí. Vy ste hlavným inici-átorom budovania nových cyk-lotrás v meste i jeho okolí...Áno, potrebujeme prepracovanú a udržiavanú sieť cyklochodníkov, no v našom meste s tým meškáme dlhé roky. Stále nevieme občanom ponúknuť kvalitnú alternatívu pre-sunu do práce a turistom možnosť spoznať všetky hlavné atrakcie náš-ho regiónu. Jasne to vidieť na Štefá-nikovej ulici, po ktorej chodia ľudia do priemyselnej časti mesta, škôl, športovísk či aquaparku. V súčas-nosti radnica pripravuje súťaž na zhotoviteľa prvej etapy cyklochod-níka, ktorý povedie od mestského úradu po aquapark. Vyrieši sa tým kritický úsek prechodu popod že-lezničný most, popri rieke Poprad a vznikne nový dopravný koridor pre peších i cyklistov. Všetci sa bezpeč-ne dostanú z aquaparku do centra mesta a dostupnejšia bude aj Spiš-ská Sobota. Je mi však ľúto, že už nepokračujeme v príprave ďalšieho úseku od aquaparku do Matejoviec. To však nie je všetko...Inicioval som prípravu prvej etapy

Ing. Ondrej Kavka

Popod železničný most povedie cyklotrasa i chodník pre peších.

Na cyklo výlet sa už z Popradu budete čoskoro môcť vybrať všetkými smermi...

ˇ

ˇ´

´ ´´

3

Kostol svätého Egídia na centrál-nom námestí míňame všetci veľ-mi často a mnohí z nás ho pre-hliadajú podobne ako tatranskú panorámu za oknami. Martina Kubičková Sabová, ktorá býva len pár metrov od neho, sa naň však na Sv. Valentína pozornej-šie zahľadela, vošla dnu a odfo-tila si nenápadnú, sivú Madonu z Popradu priamo v kostole. Keď si večer vyhľadala jej históriu, zistila, že pravdepodobne náš najvýznamnejší historický obraz sa už presne šesťdesiat rokov nenachádza na svojom mieste, doma pod Tatrami, ale v Brati-slave.

„Na stránke www.rkcpoprad.sk je uvedené, že Kostol svätého Egídia sa nachádza v strede Námestia

svätého Egídia a je jeho najcen-nejšou stavebnou pamiatkou z druhej polovice 13. storočia. K jeho vzniku, presný dátum ne-poznáme, sa viažu tri historické doklady. Dve odpustkové listiny a obraz – maľovaná tabuľa Madony z roku 1484.“ Fotografiu originálu maľovanej tabule Madony z Popradu z roku 1484 si M. Sabová našla na inter-nete a obraz ju nadchol. „Na druhý deň som začala pátrať v Sloven-skom štátnom archíve v Spišskej Sobote, kde ma vďaka tomu na-zvali bádateľkou. Originály od-pustkových listín z 21. mája 1326 napísané v stredovekej latinčine sme poslali na púť až naspäť do Ríma na kvalifikovaný preklad. Vedeli ste napríklad, že „villa Te-utonicali“ je pôvodný názov osa-

dy, ktorá existovala samostatne spolu so starou slovanskou osa-dou Poprad? Ich spojením vznikol koncom 13. storočia jeden celok - súčasné centrum nášho mesta,“ spomína na dobrodružné bádanie M. Sabová.PhDr. Mária Novotná zo Spišského múzea v Levoči jej neskôr o Mado-ne z Popradu poskytla ďalšie infor-mácie a odkazy na knihy, v ktorých by mohla ďalej pátrať. Podľa Anto-na C. Glatza, autora knihy Umenie Slovenska, Bratislava, 1994, sa tabuľa do Slovenskej národnej galérie (SNG) dostala dosť zložitou cestou. V roku 1927 ju Vlastived-né múzeum ako deponát cirkevnej správy kostola v Poprade požičalo na reštaurovanie Jánovi Hofma-novi, vedúcemu vtedajšieho Refe-rátu pamiatkovej starostlivosti na

Slovensku. Do SNG bol obraz pre-sunutý v roku 1957, galéria ho pre-brala od reštaurátora Petra Kerna z Liptovského Mikuláša. Odvtedy je v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.Maľovaná tabuľa Madony z Popra-du z roku 1484 je jediný, najstarší a pravdepodobne aj najcennejší his-torický obraz pôvodne pochádza-júci priamo z centra Popradu. Len zhodou zvláštnych náhod je u nás iba jeho replika. A môžeme pole-mizovať o tom, prečo sa v Poprade doteraz o tomto obraze nevedelo. Prečo nie je vystavený na čestnom mieste a neteší sa pozornosti do-mácich i zahraničných návštevní-kov? Ako dobre vlastne poznáme históriu nášho mesta, keď sme jednu z najvzácnejších pamiatok nechali bez pozornosti vystavenú

Madona z Popradu by sa mala vrátiť domov...

Príbeh pokračuje...Na prelome júla a augusta, aj vďaka nášmu festivalu Made in Slovakia, vrcholí v Poprade kul-túrne leto. Na tomto podujatí sa snažíme prezentovať to najlep-šie a najrýdzejšie, čo náš región i Slovensko má. V súčasnosti pod-tatranská oblasť objavuje svoju banícku minulosť, samospráva uvažuje o obnove a sprístupnení bývalých banských štôlní a preto odprezentujeme aj toto krásne remeslo, umenie a kumšt v jed-nom. Náš festival bol minulého roku jedným z troch top podujatí Pre-šovského kraja. Do centrálnej zóny mesta Poprad na Námestie sv. Egí-dia, kde sa festival Made in Slova-kia koná, každoročne prichádzajú Popradčania, obyvatelia okolitých miest a obcí i zahraniční turisti. Centrálna pešia zóna pripomína korzo juhoeurópskeho veľkomesta, rozvoniavajú slovenské špeciality a počuť rôznorodú zmes jazykov. Vy-stavujúci remeselníci a výrobcovia hlásili množstvo Nemcov, Angliča-

nov, Poliakov, Maďarov, Čechov, ale aj Izraelcov, Chorvátov a Ru-munov. Domáci med z Hranovnice putoval minulý rok v batožine no-vomanželov dokonca až do Saud-skej Arábie. Účasť si pochvaľovala aj rodinka, ktorá návštevníkom po celý čas festivalu vyvárala tradičné slovenské párance, pôvodne „vy-nájdené“ drevorubačmi z okolia Banskej Štiavnice. Na festivale Made in Slovakia už v minulosti vystupovali i také hviezdy ako No name, Katka Knechtová, Lavagance, Peter Cmorík, Peter Bič Project, Iné Kafe, Polemic, Kandrá-čovci či Majk Spirit. Tohto roku sa môžete tešiť na Beátu Dubasovú, Bratislava Hot Serenades, H16, Babjakovcov, Helenine Oči, Paru aj Martin Haricha, ktorý sa prihlásil sám, pretože o našom festivale po-čul a chcel na ňom spievať. Festival Made in Slovakia je pre každého návštevníka jedinečným príbehom. Budeme veľmi šťastní, keby ste ten svoj prišli s nami tohto roku prežiť aj vy.

na druhom konci krajiny? Obraz Madony z Popradu jednoznačne patrí späť na svoje miesto, do stre-dovekého Kostola svätého Egídia. Všetci kompetentní by sa preto čo najskôr mali zasadiť o to, aby sa tento vzácny historický unikát po dlhom čase vrátil konečne domov.

Ondrej Kavka, hlavný organizátor festivalu a mestský poslanec s moderátormu Duškom Kubáňom a Michalom Novákom.

Viedeň pravidelne vyhráva titul o najpríjemnejšie mesto pre život na svete a keďže rakúsky štýl života je v mnohom podob-ný tomu nášmu, môžeme sa ľahko inšpirovať. Ideálny deň Viedenčania vidia podľa šéfre-daktora Respektu Erika Tabe-ryho tak, že ráno otvoria okno, vidia pekne opravený vnútrob-lok domu a v strede je aspoň jeden veľký strom. Pri ceste po schodoch pozdravia susedov a dohodnú si akciu pre deti na ví-kend. Na prízemí stretnú pána na vozíku, ktorý zišiel uprave-ným výťahom a vstupné dvere si otvoril bez toho, aby musel použiť kľučku. Deti odvedú do pár metrov vzdialenej školy, nasadnú do čistej MHD a pre-tože všetky spoje na seba nad-väzujú, sú za 30 minút v práci, aj keď je to na druhej strane mesta. Keď sa poobede vracajú domov, nakúpia v potravinách neďaleko ich bytu. Deti po ško-le strážia rodičia. Večer idú na koncert, cestou obdivujú krás-ne domy, prejdú dvoma par-kami, a aj keď rovnakou ces-tou pôjdu o polnoci, nikto ich neprepadne, ani nestúpia do psieho hovienka. Pri čistení zu-bov dostanú nápad, ako vylep-šiť ihrisko za domom, navrhnú to zastupiteľstvu radnice hneď na ďalšom zasadnutí a starosta im za dobrý tip poďakuje...Utópia? Nie, ak sa navzájom budeme počúvať. Prinášame vám tri pohľady na naše mesto očami študentky, cudzinky a pána, ktorý si, napriek lákavým pracovným ponukám, život inde ako v Poprade nevie pred-staviť...

Život v(ne)dokonalommeste

Celý jeho život sa točí okolo ná-mestia, a to tu žije od svojich 5 rokov. Bývali s rodičmi na Ulici 1. mája, nad Smaženkou, neskôr sa presťahovali na Ulicu Poprad-skej brigády, k podchodu k Va-gónke. Do škôlky a školy chodil na Leninovo nábrežie, potom na Staré gymnázium, 9 rokov klavír na ZUŠ-ke vedľa Zvonice. Hoke-jová trieda v ZŠ na Ul. 29. augus-ta, rok v škole v Spišskej Sobote. Profesijný život, začal pracovať v banke, opäť prežíval na námestí, oproti kostolu a žasol, ako mu to vyhovuje. Dnes mu naopak prekáža, že musí dochádzať do Bratislavy. Marián Bonk, ktorý je v Poprade doma, vníma dianie v centre mesta veľmi citlivo...

Nikdy ste neuvažovali o tom, že ostanete v Bratislave?V Poprade som prežil detstvo a mla-dosť, a už vtedy som si predstavo-val, že tu prežijem svoj ďalší osobný aj pracovný život. Odpoveď je teda nie, nikdy ma nenapadlo ostať v Bratislave natrvalo, keďže tu mám všetko, čo pre svoj život potrebujem a cítim sa tu veľmi dobre. Mám tu korene, svoju rodinu a kamarátov, prostredie vo mne evokuje príjem-né spomienky na priestor, v kto-rom som vyrastal. Námestie bolo funkčné, kino plne obsadené pri slávnom Winetuovi, v Redute som sa neúspešne učil tancovať, prvé pivo sa pilo u Alfonza či v Družbe. Námestie bolo priestorom na stre-távanie a všade bolo blízko. Či na zimný štadión, plaváreň, parky pri rieke. Pamätám si aj obdobie bez širokej štvorprúdovky, ktorá nám v súčasnosti zaberá veľa priestoru a rozdeľuje mesto. Námestie bolo synonymom života, ktorého zákla-dom boli ľudia, moji kamaráti, spo-lužiaci a známi. Väčšina z nás si po ukončení štúdia hľadala uplatnenie v tomto regióne. Neboli sme gene-rácia, ktorá odchádzala od rodičov, ako je to teraz. Popradčanov všade považovali za Tatrancov, Poprad vždy brali ako vstupnú bránu do Tatier. A keď pršalo, turisti prišli do Popradu, vtedy nemal každý auto, a deti boli šťastné, že sa previezli električkou. Čo sa zmenilo?Veľmi veľa. Ako mladý človek som okrem NDR, Poľska, Bulharska, Maďarska či Rumunska nepoznal iný svet. Neboli také možnosti pra-covať a študovať v zahraničí. Dnes sa väzby medzi spolužiakmi hneď rozpadávajú, my sme sa ešte dlho po škole stretávali, veľa ľudí ostalo

v regióne. Keď som v zahraničí, pý-tam sa ľudí, či im domov nechýba, veď všetko je tam iné. Korene sú ko-rene. Keď sa tam prejdete, nemáte ten pocit, že spomienky vám dodá-vajú energiu, pocit domova. V za-hraničí ste nevyrástli, nemáte tam prežité detstvo. Každé mesto má svoje čaro, to sa nedá poprieť, ale tá energia domova tam nie je. Mám veľa spolužiakov a kamarátov, ktorí to cítia tak ako ja.Podľa vás má byť centrum mesta oázou pokoja, no ľudia vyhľadá-vajú veľké mestá práve preto, že je tam ruch, nie?Myslíte? Skôr si myslím, že ľudia chcú pokoj. Keď sem prídu krojo-vané bábiky, je to krásne, vždy sa tu hrala folklórna hudba, vianočné trhy - prečo nie? Ale rockové kon-certy by tu byť nemali. Je tu areál bývalého, bohužiaľ už zbúraného, pivovaru, kde by sa mesto malo dohodnúť s novým majiteľom, aby tam spoločnými silami vybudovali miesto, ktoré by prepojilo pokojné námestie s priestorom na koncer-ty, výstavy či trhy, využiteľné aj v nepriaznivom počasí, ktoré tu na-ozaj často ovplyvňuje ich priebeh. Pýtate sa, aký ruch priláka ľudí do mesta? Máme Billu, Kaufland, Lidl aj Forum, staviame ďalšie dva su-permarkety a chceli by sme, aby ľu-dia boli v meste. Kedysi mesto žilo aj vďaka tomu, že sme chodili do mesta nakupovať mlieko, k Barano-vi tresku a spišské párky do Ryby. Na chlieb u Drblíka sa stálo v šóre. A toto tu chýba. Vo väčšine miest sa mestský úrad nachádza v historickej budove priamo na námestí, odborníci radia v rámci občianskej vyba-venosti umiestniť sem aj iné úra-dy, banky či knižnice. Na druhej strane, aj radnica vie motivovať podnikateľov, aby svoje priestory výhodnejšie prenajali lokálnym výrobcom...Samozrejme, že už to nebude také, ako kedysi, a presunúť občiansku vybavenosť do centra limituje po-čet parkovacích miest. Ale vedel by som si to predstaviť napr. v budove bývalého Pionierskeho domu. Už však len v minulom čase. Námestie má dobré pokrytie reštauračnými službami, máme tu dostatok ka-viarní, no je tu aj množstvo prázd-nych priestorov, kde chýbajú do-máce pekárne, predajne syrov a mliečnych výrobkov, mäsiarničky, predaj ovocia a zeleniny z domácej produkcie. Takýto trend už vidieť v Bratislave i menších mestách, ľudia sa vracajú k tomu, čo je naše. Aj sa-

mospráva by sa mala snažiť zmeniť zmýšľanie ľudí, aby podporovali do-mácich výrobcov. To by sa dalo stihnúť za jedno vo-lebné obdobie, či nie?Štyri roky by asi mali stačiť na vytvo-renie prostredia, aby sa pár takých-to obchodov na námestí objavilo, aby sme zaplnili prázdne priesto-ry. Máme však veľkú konkurenciu vo Forume, preto podnikanie nie je v centre jednoduché. Na strane mesta by sa však mala nájsť forma podpory týchto aktivít, tu by mohla byť radnica iniciatívna a vypracovať projekt na podporu podnikateľov či rôznych sociálnych podnikov, v kto-rých by sa mohli zamestnať aj ľudia so zdravotnými hendikepmi. Ako teda vnímate súčasnú podo-bu námestia?Námestie nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu a modernizáciu. Už dlho sa o tom hovorí a debatuje, ale zatiaľ sa nič neudialo. Pred voľ-bami sa emotívne preberala téma investovania cca 4,5 mil eur býva-lým primátorom do tejto lokality. Projekt sa zrušil, máme rok 2017 a všetky témy a sľuby, ako si my, občania, budeme na veľkej tabuli vyberať budúcu podobu priestoru námestia, sú v nedohľadne. Máme už pomaly tri roky po voľbách a chcelo by to nejaký odpočet plne-nia predvolebných sľubov a rieše-nia deklarovaných priorít. Vieme, že sa pracuje na niektorých projektoch a niečo sa aj urobilo, ale mne osob-ne chýba v schránke na kvartálnej báze taký infoleták pána primátora, kde by nám vysvetlil aktuálny stav. Čo sa deje, na čom sa pracuje, čo sa dá splniť, čo naopak nie a aké sú dôvody. Aby sme cítili, že na nás nezabudol. Nedávno som bol na cyklochodníku do Svitu a spomenul som si, že jeden z tých sľubov bolo

Staviame ďalšie dva supermarkety, alechceli by sme, aby ľudia boli v meste...

Staničná ulica - problém, ktorý si kompetentní roky prehadzujú ako horúci zemiak.

4

Presvedčte sa, že požičať si,je také jednoduché ako nakúpiť

• na čokoľvek • na auto • na bývanie

OC Fórum, Poprad

dobudovať chodník tak, aby spájal všetky mestské časti. V prioritách je zakruhovateľnosť. Pozitívne však vnímam znovuotvorenie Kina Tat-ran, len by tam toho programu, naj-mä cez jesenné a zimné obdobie, malo byť viac. Napríklad koncerty. A ľudí priláka aj festival horských filmov, ktorý má pre propagáciu mesta veľký význam, čo vnímam aj z reakcií z vonkajšieho prostredia. Čo sa ďalších festivalov týka, chýba mi jasná koncepcia so strany mesta ohľadom podpory a spolufinanco-vania týchto, pre mesto a jeho pro-pagáciu, veľmi dôležitých podujatí. Buď si ich mesto dá do rozpočtu a bude pre všetkých jasné, či pod-pora bude, alebo nie. A to súvisí aj s aktívnym životom na námestí a v okolí. Mesto musí byť aktívne, viac angažované a ponúknuť nám aj nie-čo navyše. Mne osobne chýba mest-ský park na oddych a nevyhnutný pohyb...Park chýba aj mladým Popradča-nom... Ten chýba myslím všetkým obča-nom mesta. Podľa mňa je to nevy-hnutná súčasť mestskej infraštruk-túry a mesto by malo využiť všetky možnosti na jeho vybudovanie. Nie je pre mňa prioritou, aby mesto za každú cenu predávalo majetok sú-kromným investorom, ale aby na-opak majetok zveľaďovalo a spra-vovalo a umožnilo nám občanom využívať ho. Aby sme mali otvorené futbalové či tenisové ihriská a na-príklad bežecké dráhy, prístupné verejnosti. Aby sme si tam mohli sadnúť, zabehať alebo len tak s deť-mi kopať loptu. Využiť priestor pri rieke na relaxačne územie a vyriešiť už kritickú situáciu v doprave. Život je tu krásny, ale môže byť ešte oveľa lepší.

Smart lavička v londýnskej štvrti Camden Town.

Huang-Yun-Jou je pre nás ťažko vysloviteľné, preto ju všetci vo-lajú jednoducho Zoe. Pochádza z Taiwanu a do Popradu prišla na študentský výmenný pobyt Rotary klubu, vďaka ktorému sú tu okrem nej ešte študen-ti z Brazílie, Mexika a USA. Po takmer desiatich mesiacoch strávených v troch host rodi-nách pod Tatrami sa s nami Zoe, ktorá vraj európskym dievčatám závidí ich ostré nosy, podelila o svoje dojmy.

Čo je vlastne cieľom študent-skej výmeny?Hoci tu chodím na gymnázium, nejde celkom o štúdium, hlav-ným cieľom je získať skúsenosť z inej krajiny. Preniknúť dovnútra danej kultúry, zistiť o nej čo naj-viac a porovnať ju s tou svojou. Cieľom je spoznať čo najviac ľudí, preto viackrát meníme rodiny. Doma však študujem na strednej škole obdobnej vašej hotelovej akadémii a budem v tom pokra-čovať aj keď sa vrátim. Prečo si si vybrala práve Slo-vensko? Od začiatku som vedela, že chcem ísť do Európy. Mojou lo-kalitou číslo jeden bolo Belgicko, ale to sa nepodarilo, tak som si vybrala Česko alebo Slovensko. Predtým, ako som sem prišla, som už poznala Tatry. Taiwan je odtiaľto ďaleko, ale môjmu ot-covi sa kultúra v Čechách a na Slovensku veľmi páči. Veľa číta a často pozerá cestopisné doku-menty. Najprv ho zaujala vaša príroda, potom si naštudoval ži-votný štýl a poslal ma sem. Čo ťa u nás najviac prekvapilo?Už na letisku ma moja prvá ro-dina vítala stisnutím ruky a boz-kom na líca. Prekvapilo ma, že sa tu takto zdravíte, my to nepozná-me. Inak sú však naše kultúry po-dobné. Aj u nás sa mamy starajú o deti, rodinu, aj dom. Na Sloven-sku sa cítim podobne a je mi to príjemné. Ľudia tu však viac času trávia spolu. Na Taiwane dospelí dlhšie pracujú a deti sú v škole oveľa viac, takže času spolu trávi-me menej. Slovenská rodina má tiež bohatý výber outdoorových aktivít. Väčšina lyžuje, bicykluje, chodí spoločne korčuľovať. U nás to tak nie je. Dokonca som sa tu naučila lyžovať a som v tom veľ-mi dobrá. Baví ma, ako žijete. V mojej druhej host rodine rodičia ráno odišli do práce, vrátili sa

okolo tretej, urobili si kávu a roz-právali sa s deťmi. Potom mama pripravila večeru a opäť sme boli spolu. Veľmi sa mi to takto páči. Ako ťa prijali noví spolužiaci?Sú ku mne veľmi milí. Najprv som sa bála, že ma neprijmú, preto-že som celkom iná. Ale to trvalo len chvíľu, od začiatku boli všetci priateľskí. Mala som problémy najmä s tým, že sa po každej ho-dine premiestňujeme z triedy do triedy. Ale spolužiaci sa o mňa vždy postarali. Vždy mi pomôžu, ak treba. Tiež ma prekvapilo, že hoci je Taiwan veľmi malá kraji-na, všetci ju tu poznáte. Najťaž-šie bolo zvyknúť si na jazyk. Slo-venčina je veľmi komplikovaná, ale moji spolužiaci hovoria po anglicky ešte lepšie ako ja, tak-že je to v pohode. Aj keď niekedy používajú slová, ktorým nerozu-miem, pretože majú väčšiu slov-nú zásobu. Poprad je ale pre človeka z Ázie asi dosť malé mestečko... Áno, pochádzam z veľkého mes-ta, no malého distriktu. Poprad je veľmi blízko prírody, cítim sa tu preto veľmi príjemne. Užívam si ten pokoj. Po škole sme často so spolužiakmi chodievali lyžo-vať do Tatranskej Lomnice, v lete sa, keď je pekne, prechádzame po meste a jeho okolí. Je super, že môžem veľmi ľahko vďaka mo-bilnej aplikácii cestovať hromad-nou dopravou a veľmi užitočná je aj študentská karta na električku a vlak. Mám však dojem, že vaše turistické informačné centrá sú veľmi malé. Všimla som si ich až po dvoch mesiacoch, sú nená-padné a trošku od ruky. Poprad je však veľmi pekné a dobre fun-

gujúce mesto. Ako ti chutí naša kuchyňa?Jete veľmi veľa zemiakov. Väčši-na jedál je zo zemiakov. Mám ich rada, ale nie až tak často. Bryn-dza má pre mňa veľmi zaujímavú chuť. Bála som sa ju ochutnať, keď mi povedali, že je to vlastne kozie mlieko. Ale chutí mi, mám rada halušky aj pirohy s bryn-dzou. Si celkom iná ako my, ako na teba reagujú ľudia na ulici?Najprv sa za mnou otáčali, ale teraz akoby si už na mňa zvykli, už nepútam takú pozornosť. Ne-gatívne skúsenosti mám len z okrajových častí mesta alebo keď som blízko železničnej stanice. Tam sa mi rôzni ľudia pokúšajú prihovárať a niekedy povedia aj niečo škaredé. Ignorujem to. Čo ti bude chýbať, keď odídeš? Hovoríme o tom často. Okrem priateľov, najmä Tatry. Moja ka-marátka býva v Tatranskej Lom-nici a aj my v Poprade hory vidí-me každý deň, sú súčasťou nášho života, takže nám budú veľmi chýbať. A nikdy nezabudnem ani na vaše semafory. Je pre mňa veľmi zaujímavé vidieť, že sa u vás po 20:00 jednoducho vypnú. A aké sú tvoje plány do budúc-na? Teším sa domov, no plánujem ísť na ďalšiu výmenu. Na výber mám Švédsko alebo Francúzsko. Po-tom sa vrátim na Taiwan natrva-lo, pretože jednou z vecí, ktoré mi v Európe vadia je, že obchody sa tu v noci zatvárajú. U nás sú otvo-rené 24 hodín denne. Doštudu-jem a chcem sa stať cukrárkou.

Slovenské rodiny žijú outdoorovými aktivitami

Kristína Mlynárová má 16 rokov, študuje služby v cestovnom ru-chu na Obchodnej akadémií v Poprade a tretí rok, už od ôsmej triedy na ZŠ, pracuje v Poprad-skom mládežníckom parlamen-te. Bývalá predsedníčka, dnes skôr team líderka, je veľmi ener-gická, nedokáže len tak sedieť doma a rada robí veci, ktoré majú zmysel.

Čomu sa vlastne venuje Poprad-ský mládežnícky parlament? Popradský mládežnícky parla-ment združuje zástupcov stred-ných, niektorých základných i vysokých škôl. Zhruba každé tri mesiace sa stretávame so zástup-cami mesta a aj s ich pomocou realizujeme nápady mladých ľudí v Poprade. Pán viceprimátor Wzoš nám teraz napríklad sľúbil pomoc pri organizovaní exhibície športov a krúžkov, ktoré v Poprade máme, a ktorú chceme organizovať v sep-tembri v Aréne. Chceme ukázať aj netradičné športy ako šerm či džudo. Cieľom je prilákať rodičov i školy, aby si žiaci sami vybrali akti-

vity, ktoré sa im páčia. Sme radi, že mesto je otvorené spolupráci. Keď sme napríklad pred dvoma rokmi organizovali Deň bublín na námes-tí, poskytli nám pódium i aparatú-ru. Chystáme tiež sériu worksho-pov na popradských školách, kde chceme prezentovať parlament a urobiť nábor nových členov, pre-tože mnohí odchádzajú na vysoké školy. Už aj na ZŠ sú žiaci, ktorí by vedeli pokračovať. Náš parlament má skoro 19 rokov, nechceme aby zanikol, pretože je najstarší na Slo-vensku.Znamená to teda, že aktívnych mladých ľudí je v Poprade dosť?Myslím, že áno. No veľa ľudí stále ani nevie, že niečo ako parlament existuje. Zapájame sa do akcií ako Viva Itala alebo Made in Slovakia. Áno, myslím, že aktívnych mla-dých ľudí je tu dosť. Je v Poprade dosť akcií či mož-ností vyžitia pre mladých? Alebo ste vznikli aj preto, že si musíte akcie pre seba vymyslieť a zorga-nizovať sami?Snažíme sa vymyslieť a zorgani-zovať rôzne akcie, ktorými oživí-me mesto a prilákame aj turistov. Chcela by som v auguste urobiť napríklad Deň hudby. Máme síce rôzne programy na leto, a to je su-per, no neorganizujú ich mladí a často nie sú pre nich až také zau-jímavé. Niektorým, ako mne, stačí divadlo alebo koncert na námestí, no iní sa radšej bavia inak. Nedeje sa tu toho málo, no často sa o tom

nevie. Na viditeľných plagátoch a verejných plochách sa prezentujú akcie pre starších, pre inú vekovú kategóriu. Aj u náš v skole visia po-zvánky do domu kultúry na rôzne divadelné predstavenia, ale sú pre starších. Nám sú určené len povin-né predstavenia pre školy. Čo by sa v našom meste dalo vy-lepšiť?Tohto roku som bola na projekte Centra pre európsku politiku v Bra-tislave. Študenti z rôznych kútov Slovenska tam prezentovali ná-pady, čo by sme mohli vo svojom meste zmeniť. Navrhla som, aby sme pri kine Tatran postavili malý park s pódiom, kde sa v lete budú organizovať pravidelné diskusie so zástupcami mesta. Medzi stromy by sme vsadili panely napríklad s protidrogovou problematikou určenou nám, mladým, a postup-ne by sa to obmieňalo. Napríklad aká je situácia s drogami medzi mladými teraz a čo s tým vieme robiť. Predchodcom tohto nápa-du bol plán zrekonštruovať alebo aspoň pokosiť Kvetnicu, pretože je to jediný poriadny väčší park v

Poprade. V tom pri železničnej sta-nici som ešte nevidela sedieť ani jedného Popradčana. Kvetnica je najbližšie miesto na prechádzku.Stredoškoláci riešia, že im chýba park? Ja som si myslela, že sedia iba pri počítačoch.Robili sme si prieskum a drvivej väčšine mladých Popradčanov chýba park. Miesto, kde si môžu len tak sadnúť s kamarátmi na deku. Moja kamoška sa doteraz čuduje, prečo neurobili park aj pri Forume, vonku určite mala byť dáka oddychová zóna. Nie rovno vhupnúť do mesta, chýba tam chill out zóna.Takto ste navrhli pri Tatrane?Áno, v podstate, aj keď je to men-šie. To by bolo veľké šťastie, keby sa to podarilo. Čo ešte chýba mladým ľuďom v Poprade?Hm, všetko je vlastne spojené s parkami. Skate park bude veľmi fajn a máme síce aquapark, ale človek nedá 30€ za vstupenku, keď si chce zaplávať. Tam to je vyslove-ne pre turistov. Mladým tak ostá-vajú už len tie bary a potom máme v Poprade rozšírené drogy. Uvažovali sme tiež zorganizovať Deň umelcov. Prvotným plánom bolo po celom námestí rozmiest-niť spevákov, maliarov, možno aj kapely. Ale mne v podstate okrem parku v Poprade nechýba nič. Ho-cikedy idem len tak do mesta na prechádzku, kaviarní je tu až až, máme galériu, myslím, že Poprad

je na tom, v porovnaní s inými mestami, celkom dobre.Bude aj vaša veková kategória využívať plánované cyklotrasy? Moji spolužiaci športujú oveľa viac, ako pred pár rokmi. Chodím pravi-delne na korčule a na cyklistickom chodníku je stále plno mladých aj starších ľudí. Pre mládež bude veľ-kým oživením aj spomínaný skate park .Kam pôjdeš ďalej študovať?Nechcem isť na vysokú školu. Mám ešte dva roky, kým sa rozhodnem. Chcem sa venovať najmä cestov-nému ruchu. Vyrastala som pri mamke v hoteli, som spojená s cestovaním a turistami. Baví ma všeličo organizovať.A chceš ostať v Poprade?Chcem ísť na pár rokov do zahrani-

čia, spoznať, aké to tam je a potom sa určite vrátiť. Mám Poprad rada, nechcem bývať niekde ide.Študuješ cestovný ruch. Má Po-prad potenciál práve na rozvoj turizmu?Ako veľké mínus vnímam, že po piatej alebo po pol šiestej sa chcem ísť prejsť do centra, a bez ohľadu na ročné obdobie je všetko zatvorené. Možno by stačilo mať otvorené do ôsmej. Nie každého turistu zaujímajú historické pa-miatky, keď prídu mladí cestova-telia do 30 rokov, hľadajú zábavu. Keď Poprad nepoznajú, nemajú kam ísť. Chýba tu atrakcia ako je napríklad v Smokovci zrkadlový dom. Ľudia sa stále obzerajú po nových veciach. Myslíš, že Poprad by mal byť viac

industriálne mesto alebo cen-trum cestovného ruchu? Máme tu Tatry, a preto je nezmysel mať jeden jediný odbor cestovné-ho ruchu v celom Poprade. Len na našej škole. Veď to cestovný ruch je odbor, ktorý sa tu pod Tatrami musí najviac rozvíjať. Sme tridsiati v triede a všetci pôjdu preč, pre-tože tu nevidia potenciál. Myslím, že je to na tento región žalost-ne málo. Na hotelových akadé- miách sa síce študuje manažment cestovného ruchu, ale nie služby v cestovnom ruchu, a to je úplne niečo iné. Poprad by mal byť cen-trom cestovného ruchu, pretože ho na to predurčuje lokalita, v kto-rej sa nachádza.

Chýba námchill-out zóna

5

Kristínka Mlynárová ako dobrovoľníčka na festivale Made in Slovakia.

Zahraniční študenti Rotary klubu na prezentácii na Mestskom úrade. Huang-Yun-Jou druhá sprava.

6

Keď vyrastieme, opustíme rodi-čov a založíme si rodinu, túži-me po mieste, kde si vytvoríme svoj nový domov. Aká je tá vaša predstava? Ako by vyzeralo to najlepšie miesto pre vás a vašu rodinu? V Krásnych Sadoch o tom dlho premýšľali. Vyšli zo skúsenosti našich predkov, kto-rých život bol oveľa viac spojený s prírodou, inšpirovali sa súčas-nými modernými ekologickými trendmi vo svete a to všetko pre-niesli do projektu Krásne Sady.

„V Krásnych Sadoch chceme ľu-ďom predstaviť novú formu bý-vania. Ako dnes žije väčšinová populácia? Od rána do večera sme v práci a za počítačom. Žije-me v bytoch v poschodových pa-nelákoch, naše deti sa hrajú na ihriskách 4x4 metre, jeme ovocie a zeleninu bez chuti a ani nevie-me kým a ako boli dopestované. Cez víkend, ak máme to šťastie, oddychujeme niekde na chalupe alebo na záhradke na Dubine. V istom okamihu sme si poveda-li, že pre nás samých toto nie je predstava šťastného života, a že skúsime ponúknuť ľuďom iný mo-del. Bývanie na veľkom pozemku, kde rastú stromy, kde je jazierko, kde človek, ak má chuť, môže si niečo dopestovať. Deti môžu lo-ziť po stromoch, dať si maliny zo záhrady. Odmala budú vnímať, aký je kolobeh v prírode a raz, keď vyrastú, sa na život ako taký budú dívať asi trochu inak. Inšpirovali sme sa viacerými ekologickými projektmi, ktoré už fungujú vo svete, a vytvorili náš slovenský model Krásne Sady,“ vysvetľuje PR manažérka projektu Marcela Nováková.

Ekologické hľadiskoKoncept Krásne Sady sa tvoril viac rokov a podieľalo sa na ňom mno-ho odborníkov z rôznych oblastí – permakulturisti, architekti, prí-rodní stavitelia, arboristi, hydro-

Našej rodine sa niečo plní. Začalo sa pre nás obrovské dobrodružstvo a všetci sme zvedaví, čo nám prinesie.Žijeme v bežnom 3-izbovom byte v Pezinku. Programátor, školská psychologička, ôsmak a pes. Sme bežná rodina, fungujeme v klasic-kom pracovno-rodinnom stereo-type. Každý týždeň vyhadzujeme odpad do preplnených kontajne-rov, splachujeme pitnou vodou, nakupujeme dokonalú zeleninu a ovocie v hypermarketoch. Pokúsili sme sa o mnohé zmeny. Niektoré vyšli menej, iné viac. Sme vďační bedničkárom, kurzom výroby prí-

biológovia..., aby sa pri vzniku ta-kéhoto celistvého územia vzali do úvahy rôzne pohľady. Ekologické hľadisko je dôležitým aspektom celého projektu. „Ne-používanie chemických hnojív, ekologické materiály pri výstavbe domov, permakultúrne princípy pri hospodárení a pri dizajnovaní celého priestoru, a mnohé ďal-šie aspekty sme zakomponovali do návrhu územného plánu zóny Krásne Sady Mlynica, ktorý od-súhlasilo obecné zastupiteľstvo v Mlynici v marci tohto roku,“ do-dáva M. Nováková. Aby budúcim majiteľom pozemkov, ktorí v tejto oblasti nemajú veľa skúseností, uľahčili situáciu, architekti a od-borníci na permakultúru z Krás-nych Sadov pre nich vypracovali viacero odporúčaní. Napríklad ktoré stromy, kry či úžitkové rast-liny sa hodia do tejto oblasti, aké materiály použiť pri výstavbe, ako vytvoriť jazierko atď.

Prvé Krásne Sadypri MlyniciPrvé Krásne Sady vznikajú len pár kilometrov od Popradu, pri obci Mlynica. Je to viac ako 100-hek-tárové územie, na ktorom je 61 hektárových pozemkov. Autom je to z Popradu blízko, za 5 minút ste v Krásnych Sadoch a ak sadnete na bicykel, za dvadsať. Približne tri štvrtiny pozemkov tohto nezvy-čajného projektu už majú svojich majiteľov. Na niektorých parce-lách už vznikajú vyvýšené záhony,

rodnej kozmetiky i pomerne veľ-kému balkónu, na ktorom sa dá vypestovať pár paradajok. Manžel začal rozvíjať svoju vášeň pre prí-rodné stavby a permakultúru, syn plánuje rôznorodé portfólio domá-cich aj menej domácich zvierat. Ja sa teším na teplo domáceho krbu, ktoré bude vytvárať nielen kachľo-vá pec, ale celý ten s prírodou spo-jený priestor, ktorý by sme si chceli s láskou vybudovať. Myslím, že by sme klamali, keby sme tvrdili, že nemáme aj trochu strach. Rozhodli sme sa postaviť celý náš život „na hlavu“. V Pezinku necháme pomer-

realizujú sa terénne úpravy, vidieť prvé vysadené borovice či kuku-ricu a bývalú poľnohospodársku pôdu revitalizuje vysadená lucer-na siata. „Majitelia pozemkov sú rôzni. Vracajú sa rodáci žijúci v iných častiach Slovenska aj zo za-hraničia. Pozemky tu majú ľudia z Kežmarku, Popradu, Vysokých Ta-tier, Bratislavy... Jednotlivci, páry, viacdetné rodiny. Aj ich povolania sú rôzne. Spája ich však pocit zod-povednosti a rešpektu k prírode,“ vymenúva M. Nováková, kým lis-tuje v návrhoch moderných ekolo-gických domov. Krásne Sady Mlynica sa okrem bývania budú spájať aj so vzde-lávaním. V ich centre sa buduje vzdelávací areál Zariadenie lesnej

ne pohodlný život, prácu a hlavne veľa úžasných priateľov. Máme sen. Víziu pocitu, že niekam naozaj patríme, že kdesi máme korene. Sen o šálke horúcej kávy na vlastnej lúke s výhľadom na ja-zierko. Sen, ktorý nám pomôže žiť v súlade s prírodou a zanechať na nej čo najmenšiu stopu. S ľuďmi, ktorí premýšľajú podobne alebo rovnako to vždy ide jednoduchšie. Ideme do toho, Krásne Sady! Držte nám palce!

Simona Tatliaková,budúca obyvateľka

pedagogiky. „Aj pri jeho výstavbe využívame ekologické materiá-ly. Postupne sa tu vybuduje šesť učební a každá bude určená na inú oblasť vzdelávania. Radi by sme pokryli široký záber vzdeláva-cích aktivít, od tanca, spevu, po-hybu, remesiel, cez výtvarné ume-nie, a to všetko bude prepojené s lesným prostredím a prírodou. V okolí zariadenia sa budú na jeseň vysádzať ovocné sady a zelenino-vé a kvetinové záhony.

Pribudnú ďalšielokalityV Krásnych Sadoch pri Mlynici sa postupne vysadí viac ako 70 000 stromov a kríkov. Mlynický projekt

je pilotný na Slovensku. Ambíciou spoločnosti Krásne Sady je ale rozšíriť tento model bývania aj do iných lokalít. Ďalšie Krásne Sady sa zatiaľ pripravujú pri Kežmarku, Vrbove a pri Hrabušiciach.„Teším sa, keď sa za pár rokov celý tento priestor v Krásnych Sadoch naplní obyvateľmi a životom. Keď tu vyrastú stromy a budú behať deti. Bude to naozaj prekrásne miesto na život,“ dodáva na záver PR manažérka a zároveň aj budú-ca obyvateľka Krásnych Sadov.

Viac info na www.krasnesady.sk.Foto: Krásne Sady

Krásne Sady – priestor pre život

Sen o šálke kávy na vlastnejlúke s výhľadom na jazierko

Foto: Krásne SadyFoto: Krásne Sady

7

Permakultúra je postoj ľudí k prírode, pri ktorom je dôležité pozorovať a vnímať jej procesy. Je to hlavne dizajnérsky systém pre tvorbu záhrad miest a obcí, s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj, podľa vzoru prírodných systémov, ktoré sa vyznaču-jú diverzitou a stabilitou, a tiež zahŕňa sociálne aspekty ľudskej spoločnosti, ako sú ekonomi-ka, financie, kultúra či politika. Samotná permakultúra stojí na troch pilieroch: starostlivosť o zem, starostlivosť o ľudí, zdieľa-nie zdrojov, vedomostí a času a nahradenie konkurencie spolu-prácou. Viac nám o tomto čoraz populárnejšom spôsobe spo-lužitia s prírodou porozprával permakultúrny dizajnér Martin Hrehorčák.

Nahradenie konkurencie spolu-prácou. To znie logicky, veď ani v prírode si organizmy či rastliny nekonkurujú, dopĺňajú sa...Je tam aj konkurencia, ale vždy sa vyvŕbi v spoluprácu.Ako je možné permakultúru pou-žiť v mestských záhradách, par-koch, vo verejnom priestore, na sídliskách a balkónoch? Je to ideálne riešenie, pretože s permakultúrou treba vždy začať na vlastnom prahu. Na sídlisku, na balkóne v kvetináči alebo pri vchode do bytového domu. Dô-ležité je dať obyvateľom možnosť voľby, aby sa mohli podieľať na tvorbe, rozhodovaní a aplikovaní permakultúry za asistencie odbor-nej verejnosti. Uvediem príklad. Zo železničného parku sa mesto dlhoročne snaží vyhnať havranov. Permakultúrny prístup by bol zria-diť tam náučné tabule o ekológii havrana čierneho, kde poukáže-me na zaujímavosti z jeho života a postupne pretvoríme vzťah oby-vateľov k havranovi na pozitívny. Vieme, že je to napríklad jeden z najinteligentnejších tvorov zviera-cej ríše... Náučný chodník navrhujú aj or-nitológovia... V parku by sme mohli zhotoviť vyvýšené miesta na pozorovanie hniezdenia havranov. Môžeme sa na nich pozerať z perspektívy ko-runy stromov, niečo na spôsob opi-čej dráhy alebo vyhliadkovej veže. A zároveň pri ich pozorovaní získa-me aj zaujímavý výhľad na mesto. Ľudia, ktorí vyjdú zo stanice, budú s touto atrakciou hneď konfron-tovaní. Postupne by to vytváralo ďalšie riešenia, ľudia by mohli po-zorovať život havranov, pochopili by, čo potrebujú a naštartoval by sa pozitívny vzťah, o ktorý vlastne ide. Nie militantné postupy ako zhadzovanie hniezd, strieľanie či plašenie predátormi. To, že máme havrany v železničnom parku súvi-sí aj s tým, ako je ten park udržia-vaný. Sú tam len vzrástle stromy a trávnik, treba ho zahustiť ďal-šou krovitou vegetáciou. Chcelo by to väčšiu diverzitu pre iné vtá-čie druhy, ktorým tým vytvoríme priestor. Havran potom obsadí len najvyššie koruny stromov. Stromy aj kríky tam pôvodne boli, park bol neprehľadný a už počujem argumenty, že to takto musí byť, aby sme mali pod do-zorom bezdomovcov a staničné živly... Dá sa to urobiť aj veľmi pekne, aj účelne. Len treba zapojiť záhrad-níkov dizajnérov, aj premakultúr-nych, a urobiť tam napr. aj dažďo-

vé záhrady. Bola by škoda odtiaľ havrana vyhnať. Upravme pohľad verejnosti podobne pozitívne ako dnes už na sídliskách vnímame netopiere a dažďovníky, ktoré tam majú svoje hniezdiská. Už sa na nich prihliada, keď sa zatepľujú bytovky, za poškodenie hniezda sú pokuty. Samotné sídliská majú veľký potenciál na budovanie ko-munitných záhrad. Je to obrovský priestor, kde sa dá realizovať vý-sadba. Čo je vlastne komunitná záhra-da? Malý fliačik pred domom, kde si dáš vyvýšené záhony na zeleninu?Napríklad. Je to priestor, ktorý majú pod kontrolou obyvatelia okolitých bytových domov. Je dô-ležité, aby bol vhodne oplotený a ľudia si k nemu vytvorili vzťah. Lebo vandalizmus je prirodzený. Keď dáš niekam kvalitnú vec, kto-rá spĺňa aj estetický, aj funkčný účel, verím, že vandal by sa na nej len tak nevyvŕšil. Ak tam dáš ne-

kvalitnú vec, ktorá nezapadá do prostredia, tak vandali urobia svo-ju prácu. Dobrú metodiku i skúse-nosti so zakladaním komunitných záhrad má napríklad Ekocentrum Živica. Nielen vo veľkých mestách rastú komunitné záhrady ako huby po daždi. Londýn, Brusel, Praha, Bratislava... Kuba sa napríklad, keď ju izolovali od svetovej ekonomiky, stala v rámci miest sebestačná v pestovaní zeleniny aj ovocia. Majú tam krásne urobené komunitné zá-hrady, aj keď to volajú inak, priamo pri svojich obydliach, rozvinuli tzv. mestské poľnohopodárstvo (urban agriculture). Čiže to by sa dali využiť všetky zelené plochy a priestranstvá medzi bytovkami?Áno. Nemecké štatistiky hovoria, že len 30% plochy mesta je zasta-vaná plocha a zvyšok tvorí zeleň alebo malý pozemok. Potenciál zelene v mestách je obrovský, len musí byť vôľa a dobrý koncept.Takže záhrada nemusí mať

100m2, všeličo si dopestujeme aj na ploche 1 x 1 m?Presne. A čím menšia plocha, tým urobí človek menej chýb. Preto sa hovorí, že treba začať na prahu svojich dverí. Veľký potenciál majú ploché strechy bytových domov, ktoré môžu byť ozelenené, môže-me využiť solárny potenciál pre umiestnenie alternatívných zdro-jov energie ako napr. fotovoltaika. Ja vnímam pozitívne, že mesto prevzalo energetickú spoločnosť. Dáva mu to možnosť lokálne, ne-závisle od iných externých firiem, zvoliť a viesť energetický systém mesta. Dôležité je robiť to transpa-rentne. No vráťme sa k plochým strechám na sídliskách. Všetka dažďová voda by v rámci sídlisk mal ostať čo najdlhšie na mieste, kde spadla. Zeleň a výsadba do-káže túto vodu využiť, netreba sa báť, že vzniknú mokrade, môžeme tiež vytvárať dažďové záhrady. Tre-ba robiť systematické projekty zá-hrad, blok po bloku, aby dažďové zvody šli tam, kam majú. Nie do ka-nalizácie, čo je nežiaduci jav, pre-tože veľké množstvo vody v krát-kom čase odteká z územia. Tým že vodu zachováme v lokalite, sa sídlisko a mesto v lete neprehrieva, ľudia sa tam cítia komfortnejšie, je tam menej prašnosti a vyššia vlh-kosť. Komunitné záhrady dávajú ľuďom aj možnosť stretávať sa a realizovať vlastné nápady.Existujú teda stratégie, kde od-borníci prejdú, zmapujú sídlisko, nakreslia blok po bloku a navrh-nú infraštruktúru komunitných záhrad?Áno, no treba riešiť množstvo vecí. Napríklad prepady pre prípad, že príde 100 ročná voda. Odborníci navrhnú, čo s prebytočnou vodou, aby sa vedela odviesť po spomale-ní do prirodzených recipientov, ne-treba sa spoliehať na to, že ostane len vo vsaku. Rovnako by sme mali postu-povať, keď schvaľujeme deve-loperom napríklad stavbu ob-chodného centra s obrovským parkoviskom...Práve pri takýchto projektoch sa krásne dá pracovať s dažďovou vodou. Pri autobusovej stanici na-príklad nie je smerom na západ hustá zástavba, je tam priestor, kam chodia cirkusy a kolotoče, tam sa priam pýta dažďová zá-hrada, ktorá by odvádzala vodu z oboch obchodných centier, ktoré

Zelené strechy, komunitné záhrady a včely v meste

tam majú byť. Nasmerovať to na priestranstvo, kde sú cirkusy, za-chovať aj priestor pre nich a riešiť to v okrajových častiach. Znížila by sa tam prašnosť, veď tam bude aj nová kruhová križovatka... V mnohých mestách, napríklad na streche viedenskej opery, chovajú aj včely...V Poprade sa o tom veľa nehovorí, ale môžeme začať. Včely v meste sú bežné vo veľkých metropolách, kde majú na počudovanie aj dosta-tok potravy. Mestá sú pre včelstvá často bezpečnejšie a pestrejšie ako otvorená krajina, ktorá trpí in-tenzívnym poľnohospodárstvom, kde sa používajú pesticídy, umelé hnojivá a ťažká agrotechnika. Je to nový trend, ktorý prináša mno-ho nových interakcií mestám, kde je potenciál a ochota spolupraco-vať. Včely predstavujú pomyselný most, po ktorom môžeme vrátiť prírodu do miest. Každý včelár je úzko prepojený s prírodou, lebo musí sledovať napríklad fenologic-ké cykly, teda kedy ktoré rastliny kvitnú či predpoveď počasia. Vče-lár sa snaží mať pastvu pre včely, sadí preto rastliny, ktoré poskytujú nektár a peľ. Vďaka mestským vče-lárom by sa spestrila aj mestská zeleň. Rovnako ako máme Radu pre priestorové plánovanie, mali by sme mať aj komisiu pre zeleň. A nielen pre okrasnú zeleň, ale aj funkčnú a jedlú zeleň. Veď prečo by v meste nemohla byť aj jedlá zeleň? Ideš mestom a odtrhneš si jablko. Ekocentrum Živica roz-bieha rôzne projekty a vedeli by mestu poradiť, ako včely v meste umiestniť. Na Slovensku je už ak-tívna Bratislava, Žilina i Zvolen. Len treba vybrať pokojnejšie a me-nej rojivé včelstvá, aby nevznikali konflikté situácie. Poďme k námestiu...Veľa vecí ľudia vedia urobiť aj sami, keď si nekonkurujú, ale spolupra-cujú. Poprad je propagovaný ako brána do Vysokých Tatier, ale keby som sa nepozrel smerom na Tatry, ani neviem, že som v meste, ktoré má byť tou vstupnou bránou. Chý-bajú tu prvky tatranskej prírody a architektúry ako napríklad žula použitá v rámci architektúry, tečú-ca voda horských bystriniek alebo pôvodné autochtónne dreviny. Viac sa dozviete na permakultúr-nom festivale – PERMAKULTÚRA V MESTE, vo Zvolene 25.11.2017 a hlavnou témou bude VODA.

Zdroj: www.ralphlauren.com

Foto: archív M. Hrehorčáka

Foto: archív M. Hrehorčáka

8

Kto hľadá v Poprade pekné bý-vanie v prírode, blízko mesta, do hľadáčika mu iste padne Kvet-nica. Kvetničania v schránkach veľmi často nachádzajú odka-zy, že tu niekto kúpi byt. V tejto prímestskej časti teda už jed-noznačne ku generačnej výmene dochádza. A s ňou súvisia aj kon-flikty. Starousadlíci a mladí oby-vatelia akosi nevedia skĺbiť svo-je záujmy a nájsť spoločnú reč.Ľudia tu vraj vulgárne nadávajú 5-8 ročným deťom, ktoré sa hrajú s gumenou loptou a robia hluk. Keď v nedeľu zaparkujete pred kosto-lom, môže sa vám stať, že kým sa domodlíte, vaše auto ozdobí pa-puča. Médiá živia problémy s ne-doriešenými vlastníckymi vzťahmi pozemkov pod bytovkami, kvôli ktorým klesajú nielen ceny bytov, ale i výška úverov, ktoré sú banky, kvôli nedoriešeným právam na prístupovú cestu, mladým rodi-nám ochotné dať. Väčšinu starších obyvateľov Kvetnice zamestnával liečebný ústav, ktorý všetko zabez-pečil a o všetko sa staral. No časy sa zmenili a vzniknuté problémy akoby nemal kto riešiť... „Keď odkryješ koberec a je tam špina, treba ju upratať, ale to je problém, pretože starousadlíci tu bývajú 40 rokov a každý svojim spôsobom nejako prispel. Demok-racia funguje tak, že aj ty, občan, môžeš zobrať časť moci do svojich rúk a konať. Nemusíš sedieť ticho a spoliehať sa, že niekto príde a všimne si to,“ myslí si Marek Ne-mec, ktorý si nedávno na Kvetnici kúpil byt. V bytovke, ktorej obyva-telia vlastnia aj pozemky okolo. No ostatné sú ako izolované ostrovče-ky, ku ktorým sa dostanú len po cudzích parcelách. Mesto Poprad plánovalo pozemky, na ktorých je príjazdová cesta, od-kúpiť. Podľa M. Nemca by sa však malo správať ako dobrý hospodár

a peniaze z vrecka vytiahnuť až keď budú vyčerpané všetky ostat-né možnosti. „Myslím, že chyba sa stala hneď na začiatku, keď na Kvetnici ústav vlastnil všetky komunikácie, cesty a chodníky, a keď predával ľudom byty, nezriadil vecné bremeno. Špekulanti s pozemkami si pove-dali, že na tom zarobia,“ konštatu-je tento ekonomický novinár. Už takmer polovicu obyvateľov Kvetnice tvoria mladí ľudia, no noví prídu len ťažko, pretože byty sú ťažko predajné. Problematický bude podľa M. Nemca aj prístup do plánovanej oddychovej zóny Mest-ských lesov a na cyklotrasy. „Od značky Kvetnica -meská časť Popradu po druhú značku, kde platí 50km/h sú napravo aj naľavo súkromné pozemky. Bytovky tu stoja ako ostrovčeky na cudzích parcelách a napravo je schátraný park prešovských majiteľov. Ide o neziskovú organizáciu, ktorá má v správe ústav. A keď neziskovka spravuje štátny majetok 20 rokov, vydrží ho a stane sa jeho právo-platným majiteľom. Dnes je to 10 rokov,“ vraví M. Nemec.Už za pôsobenia bývalého primá-tora boli snahy zmeniť park na stavebné pozemky. Našťastie sa to nepodarilo a park ostal parkom. Inak by tam dnes boli už rodinné domy. „Ešte v roku 2011 bol po-daný návrh na zmenu územné-ho plánu na Kvetnici, kde chcel súkromný majiteľ na svojich po-zemkoch - časť parku vpravo od cesty, časť pod chodníkom, nad chodníkom, kde je tenisový kurt, postaviť dvadsaťdva rodinných domov. Dňa 9.3.2011 som podal pripomienku proti zmene ÚP v lo-kalite Kvetnica, kde firma navrhla zmeniť územie určené ako sídelná zeleň/parky a priestory s potrebou uprednostňovania prírodno-rela-xačnej štruktúry sídla... na územie

určené pre občiansku vybavenosť a bývanie. Nakoniec, ak sa dobre pamätám, nedošlo ani k prejedná-vaniu pripomienok a návrh firmy sa nedostal do mestského zastupi-teľstva. Či za tým bola moja pripo-mienka, môžem len špekulovať. Z minulosti však viem, že ak sa ná-vrh na zmenu ÚP dostal až do toh-to štádia, zvyčajne bol do zastupi-teľstva predložený a aj schválený podľa návrhu investora,“ vysvetlil Rastislav Ovšonka, novinár a ak-tivista. „Kvetnica je špičková lokalita. Zva-žoval som kúpu bytu aj v Tatrách, pretože som chcel bývať v lese. Kvetnica mi napadla ako posled-ná, keď som zvážil, koľko budem musieť dochádzať autom. Ale vzťa-hy sú tu veľmi komplikované. Ma-jetkovo-právne pomery veľmi ne-gatívne ovplyvňujú život. Zasiahlo to všetkých. Aj keď sa ľudia tvárili, že sa ich to netýka, zmenili názor, keď zistili, že ceny nehnuteľností klesli aj o 20 000 eur,“ uzatvára M. Nemec.Hoci to súčasné problémy Kvetni-čanov nevyrieši, situácia v proce-se návrhov na zmeny územného plánu (ÚP) je výrazne lepšia. Za-stupiteľstvo už na začiatku rokuje o všetkých zámeroch na zmenu územného plánu, nie priamo o zmene ÚP, takže investor dopre-du vie, či sa mu oplatí pripravovať celú dokumentáciu. Verejnosť má zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými zámermi na zmenu ÚP a v prípade problematických zámerov môže reagovať skôr a efektívnejšie. Mesto Poprad sa podľa mnohých odborníkov teda mohlo dostať k pozemkom i majetku na Kvetnici. Mohlo založiť neziskovú organizá-ciu, ktorá by sa zaujímala o tento areál v čase, keď sa areál ponú-kal v rámci likvidácie nemocnice. Dnes by sme problémy s chodník-mi, cestami a možno ani parkom,

budovami či kostolom vôbec ne-mali. No a samotný občania by pozorne mali sledovať, čo sa okolo nich deje a vstupovať do procesov,

ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Aby neskôr, aj kvôli vlastnej neak-tivite, nemuseli po ceste domov preskakovať rampy.

Dovolia súkromní majitelia pozemkov Popradčanom vstup do oddychovej zóny na Kvetnici?

Územný plán definuje Kvetnicu teda parčík, okolie kostolíka a areál bývalého ústavu ako úze-mie prevažne zelené, s možným umiestneným drobnej archi-tektúry a športovísk. Park je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou a mesto má vypra-covanú štúdiu, ktorá navrhuje aj podrobnejšie riešenie parku a priľahlých území v kontexte širšieho krajinárskeho pohľadu. Ako rieši územný plán prístup Popradčanov do plánovanej od-dychovej zóny Mestských lesov na Kvetnici nám vysvetlil pred-seda Rady pre priestorové plá-novanie Martin Baloga.

Ako rieši územný plán prístup Popradčanov do oddychovej zóny Mestských lesov na Kvet-nici?

Prímestské lesy predstavujú dosť veľké územie, ktoré má viacero nástupných bodov od hranice s Gánovcami až pod Podstráň. Celé toto územie prepája cyklotrasa. Ďalšie vstupy sú z parku a z pôvod-nej obytnej zóny.Ako sa tam ľudia dostanú autom, keď sa súkromní vlastníci roz-hodnú si svoje pozemky oplotiť?Pôjdu iným nástupným bodom.Ako sa do lesoparku dostanú z Popradu cyklisti?Lesopark je od mesta prístupný dvoma existujúcimi a cca dvoma ďalšími navrhovaným trasami a cyklotrasou popod Mestské re-kreačné lesy. V rámci Kvetnice sú navrhované ďalšie cyklochodíky až s prepojením na Hranovnicu a potom prepojenia z Podstráne do Vápenice a smerom na Visovú.

Ako do lesa?

Mestské lesy Poprad vyhlásili pri príležitosti 20. výročia svojho vzni-ku pre školy a verejnosť súťaž s názvom „Objav mestské lesy“. Jej cieľom je podporiť záujem verej-nosti o prírodné prostredie mest-ských lesov, jeho živú a neživú zložku, krásu a rozmanitosť príro-dy a histórie, podnietiť rôzne for-my zaznamenávania zaujímavostí územia a pomôcť tak prinášať o ňom nové poznatky. Do súťaže sa môžete registrovať na webovej stránke www.sutaz.lesypoprad.sk a potrvá do 30. 9 2017.

„Súťažiť môžu jednotlivci s trva-lým pobytom na území mesta, ale aj tímy žiakov z tej istej po-pradskej školy, ktorí sa do súťaže prihlásia ako tím. Súťaž má dve kategórie - poznávanie druhov a vizuálne dielo. Poznávanie druhov je poznávanie nájdených prírod-nín - druhov rastlín, živočíchov, nerastov s použitím fotoaparátu, telefónu či videokamery. Jednotli-vé druhy nasnímajte a pridajte na svoje konto prostredníctvom for-mulára na webovej stránke súťa-že . Miesto výskytu sa zaznamená

posunutím ikony na google mape a uložením príspevku. Druhá ka-tegória Vizuálne dielo je umelecké zachytenie prostredia mestských lesov na fotografii, videu či výtvar-nej práci. Organizátori vyhodnotia tri súťažné kategórie - počet nájde-ných prírodnín, umelecky zachyte-né prostredie mestských lesov a školu, v ktorej sa zapojilo najviac súťažiacich (rozhoduje počet pri-hlásených žiakov z jednej školy).

Objav mestské lesy

Foto: Mestské lesy, s.r.o., Poprad

Foto: Mestské lesy, s.r.o., Poprad Foto: Mestské lesy, s.r.o., Poprad

Foto: Mestské lesy, s.r.o., Poprad

Dostal som do rúk nezávislé noviny PRE MESTO, ktoré vyšli 16. marca 2017, a keďže som predchodcom terajšieho konateľa, chcem reago-vať na článok „TV Poprad oslavuje 20 rokov a chytíte ju doslova aj na vidličku.“ Po prečítaní článku som mal zmie-šané pocity. Písaný rukou profe- sionála na celú stranu, ale nič pod-statné. Nie sú tam úspechy, ani neúspechy TV Poprad za uplynu-lých 20 rokov. Nechcem zaujímať postoj či je podstatnejšia besiedka MŠ alebo rozhodnutie monopol-ného úradu o zvyšovaní cien. Je to televízia mesta a v prvom rade by mala byť o občanoch mesta a ich deťoch. O zvyšovaní cien sú Popradčania informovaní cez celoplošné médiá. S tým je úzko spätá informácia o Chvíľke poé-zie. Vraj vysielaná pre umeleckú a intelektuálnu komunitu. Dovolím si odhadnúť, že pre počet 15 až 20 divákov. Nedeľná chvíľka poézie v bývalej STV bola zrušená, lebo ne-bola sledovaná! Financie na výro-bu tejto relácie by stačili na výrobu reportáží na celý mesiac. „Tendečné vysielanie a propagan-distický kanál“ - ako som sa dočí-tal v uvedenom článku. Už vtedy sa takému vysielaniu dalo predísť! Vo funkcii konateľa som žiadal po-slancov, aj tých, ktorí sú teraz vo vedení mesta, o vytvorenie Rady pre kontrolu vysielania TV Poprad. Moja snaha bola zbytočná. Nie ve-denie TV, ale poslanci, ktorí schva-ľovali rozpočet, chceli vysielanie - na aké dali peniaze!Pozastavím sa pri časti článku „Ako si história pamätá jednotli-vých riaditeľov televízie?“ a chcem zareagovať na vetu „A potom pri-šiel Gejza Skokan, ktorý tam bol najdlhšie.“ Z takejto suchej vety som pomaly dostal „suchoty“. Pri oslave 20. výročia by sa mala zosu-marizovať a zhodnotiť aj samotná televízia a ľudia, ktorí za minimál-ne ohodnotenie robili profesionál-ne výsledky. V každom prípade boli prínosom pre mesto a samotných občanov. Z tohto článku sa čitateľ nedozvedel, čo sa v televízií udialo za obdobie 20 rokov. Bol obozná-mený s víziou, čo sa plánuje v TV v najbližšom období. Takéto vízie som riešil zo dňa na deň, za menej peňazí a v ťažších podmienkach. Nech si nikto nemyslí, že zrazu po príchode nového konateľa nastal nevídaný rozmach TV Poprad a

predtým bola doma temna. Uro-bilo sa veľa dobrých vecí a boli výsledky. K dispozícii sme mali podstatne menej financií, ako má televízia dnes. So 17-timi ľuďmi sme už pred trinástimi rokmi vyrábali týždenne tri relácie, plus nedeľnú diskusnú reláciu Posedenie pri kávičke s moderátorkou Valériou Ovšáko-vou. Denne sme vyrábali programy s technikou, ktorá bola objemnej-šia a ťažšia. Na streche Jednoty sme robili reláciu „Aké bude po-časie“ s redaktorom Michalom No-vákom. Spomínam si aj na reláciu Pod lupou s redaktorom Martinom Sýkorom, ktorú sme museli po-stupne zrušiť. Okrem fyzického napadnutia sa nám dotknuté oso-by vyhrážali zabitím. Redaktorka Zuzana Skokanová robila Detské správy do nedeľného vysielania Slovenskej televízie. Podchytené som mal všetky cirkevné akcie, ktoré som robil vo vlastnej réžii. Niektoré sme dokonca aj s inou témou, režisérom a redaktorom Marekom Vnenčákom vysielali v americkom meste Chicago. Týmto projektom nebol zaťažený mest-ský rozpočet. Išlo o propagáciu TV Poprad za oceánom. S priateľom, emigrantom z Kežmarku sme mali v nedeľu o 17- tej hodine prenajatý kórejský vysielač s pokrytím polo-vice mesta!Zvláštnou kapitolou bola výroba športových reportáží pre STV. Na nasledujúcom príklade vysvet-lím prácu v TV dnes a v minulosti. „Chvíľku poézie z Christianie„ te-raz tvorí asi šesť ľudí. Pokračujem príkladom zo športu. Niekoľko rokov sme s redaktorom Petrom Grossingerom pripravovali repor-táže z hokejových zápasov v Kež-marku, Liptovskom Mikuláši, Spiš-skej Novej Vsi a Popradu. Z jednej kamery sme dokázali vyprodu-kovať reportáž pre TV Poprad, záznam pre rozhodcov a trénerov, záznam pre známeho športového komentátora Igora Tótha, ktorý rozoberal v STV akcie zo zápasu, a hlavne záznam pre STV, ktorý bol vysielaný pol hodiny po ukončení hokejového zápasu. Samozrejme za finančnú odplatu, teda ďalší príjem pre TV Poprad. Samotný záznam sme robili počas prestáv-ky, priamo na zimných štadiónoch v prenosnom počítači. Výrobu re-portáže na mieste sme praktizova-li ako prví zo všetkých televízií. Až

po nás začali používať a praktizo-vať prenosný PC celoplošné televí-zie! Aj predtým /1997-2003/aj teraz má TV viac financií. Veľa vecí som musel robiť vo vlastnej réžií dvad-saťštyri hodín denne, akoby som bol majiteľom TV Poprad! O úspechoch kolektívu svedčia diplomy, ktoré visia na stenách te-levízie. Z každoročných worksho-pov sme prinášali prvé ceny za

najlepšie reportáže, výrobu re-klám a dokumentov. Okrem toho pri vstupe do priestorov televízie môžete vidieť poháre. TV Poprad skončila trikrát ako víťaz futsalo-vých turnajov v Poprade, Ružom-berku a Nitre, ktorých sa zúčastnili celoštátne televízie a printové mé-diá. Našimi súpermi boli kluby po-silnené o futbalové osobnosti ako Moravčík či Sapara. Veľa dobrých hráčov mala TA3 alebo denník Pravda. Takže ani na poli športu sa TV Poprad nestratila. Spomínam na pamätný prvý turnaj v Poprade za prítomnosti ministra zahranič-ných vecí E. Kukana. Pre čitateľov dve perličky. V prvom zápase tur-naja sme nastúpili proti ligovým Buldogs Poprad – zápas sa nám

chcem spomenúť technické zabez-pečenie. Prvé vysielanie dokázal za finančnej pomoci mesta vyrá-bať a šíriť z rodinného domu cez kábel zanietený Ing. Dušan Bajtoš. Po čase sa začalo TV vysielanie vy-rábať v terajších priestoroch. Šíre-né bolo od 15:00 na hudobnej sta-nici VIVA. Jeho nástupca Ing. Vlčko vybavil pre televíziu licenciu na 55. kanál. TV Poprad vysielala z kóty Vodáreň - Veľká. Kvôli väčšiemu pokrytiu sme na tom istom kanáli premiestnili vysielač na vodáreň v Spišskej Teplici. Vysielanie TV Po-prad bolo dostupné v celom meste s pokrytím územia po Kežmarok. V roku 2004 som požiadal Telekomu-nikačný úrad SR o pridelenie novej frekvencie. Úrad našej žiadosti vy-

podarilo vyhrať! Turnaj sme absol-vovali tak, že sme odohrali zápas, prezliekli sa a robili v nemocnici reportáž s ministrom Zajacom. Odohrali sme ďalší zápas a strihali reportáž. V ďalšom nás čakala ne-príjemná vec. Zápas nedohral Mar-tin Sýkora, skončil v nemocnici so zlomenou rukou. Finále rozhodol gólom Miško Novák proti TA3. Okrem financií a samotnej výroby

20. výročie TV Poprad pohľadom bývalého konateľa hovel a s prideleným kanálom 52 sme vysielali z kóty Zámčisko. In-farktová situácia nastala 25. mája 2010. Nedopatrením bola preko-paná elektrická prípojka. Priestory sme mali v prenájme, nemali sme možnosť nehodu odstrániť. Ak by sme počas obdobia 30 dní neza-čali vysielať, TV Poprad by stratila licenciu na televízne vysielanie. Toto obdobie bolo pre mňa hektic-ké. Nakoniec súhrou všetkých ná-hod, kontaktov a šťastia, dočasne na prenajatom vysielači, sme 17. júna 2010 ako prvá lokálna televí-zia začali vysielať digitálne. Mesto Poprad a mesto Svit žiadali zefek-tívnenie vysielania a možnú spolu-prácu. TV Poprad začala vysielať s TV Zemplín, TV Levoča a TV Reduta cez Satelit Astra - pokrytie Európy, v Mágiu cez optický kábel – oblasť východného Slovenska, cez DVB-T z kóty Dubina na kanáli 44. Príjem bol v Poprade, Svite, Kežmarku, Spišských Vlachoch, Starej Ľubov-ni, Vysokých Tatrách a okolí. Živé vysielanie bolo aj na internete. Dostupnosť príjmu TV Poprad - na celom svete! O sledovaní TV Po-prad svedčia listy a blahoželania z ambasády v Buenos Aires v Ar-gentíne, z Vancouveru v Kanade, Aucklandu na Novom Zélande či Moskvy. Najviac listov a reakcií na vysielanie sme dostali od divákov z nórskych miest.V každom prípade sme boli mest-skou televíziou. Uvediem príklad. Pri športovej reportáži divákovi pri-nášame záznam zo zápasu. To isté sme robili aj z uvedenej „besiedky“ škôl a klubov dôchodcov. Terajšia sledovanosť podľa predchádzajú-ceho článku je 12 000 týždenne. Podľa prieskumu z roku 2009 bola sledovanosť TV Poprad 20 000 den-ne! Za úplatu sme spolupracovali a vyrábali reportáže pre TV Markíza, STV1, STV 2, JOJ i TA3 .Na záver spomeniem ľudí, ktorým televízia pomohla, a ktorí ju tvorili a formovali. Sú to Marek Vnenčák, Radka Novotná, Helena Mezenská, Ján Tribula, Zuzana Pojedincová, Michal Novák, Ján Bendík či Ivan Magyar. Aj po odchode do dôchodku je TV Poprad mojou srdcovou záleži-tosťou. Prajem jej veľa úspechov a ešte väčšiu sledovanosť pod jej bývalým logom.

Gejza Skokan bývalý riaditeľ a konateľ TV Poprad

9

Gejza Skokan

Prínosy vzniku popradskej energetickej spoločnosti, s.r.o. pocítia predovšetkým občaniaDodávku tepla a manažment energií v meste prevzala Poprad-ská energetická spoločnosť, s.r.o. (PES). Rok fungovania nového energetického systému zhodnotil primátor mesta Ing. Jozef Švager-ko a predseda správcovskej spo-ločnosti E-byt Ing. Štefan Bebej.

J. Švagerko: „Práve pred rokom sme našu myšlienku, aby nielen teplo, ale všetky energie prešli pod správu mesta, pretavili do vzniku PES, ktorej stopercentným vlastní-kom je Mesto Poprad. Boli sme si vedomí zodpovednosti, že energie a ich dostupnosť sú a ešte aj dlho ostanú kľúčovým faktorom rozvoja a predpokladom zlepšovania kva-lity života všetkých Popradčanov. Od 1.1.2017 naša popradská spo-ločnosť vyrába a dodáva teplo do väčšiny domácností i ďalším odbe-rateľom.Prvé mesiace života má teda PES--ka úspešne za sebou. O pár dní

ELIMINATOR je mladá disciplína horských bicyklov, ktorá je zná-ma tiež ako šprint a usiluje o to, aby sa stala ďalšou olympijskou disciplínou. Ide o rychlostný vy-raďovací súboj na krátkych ro-vinatých tratiach s dĺžkou do 1

vyhodnotíme jej polročné pôsobe-nie, a už dnes môžeme s hrdosťou konštatovať, že rozhodnutie založiť PES bol správny krok smerom k posilňovaniu myšlienky, že spoloč-ný majetok si dokážeme najlepšie spravovať sami. Ekonomický prínos pocítia Poprad-čania už pri ročnom zúčtovaní. Zní-ženie ceny tepla pre tento rok je však len prvou výhodou, ktorú PES--ka občanom prináša. Do roku 2024 postupne zefektívnime dodávku tepla a teplej vody inštalovaním približne 250 domových odovzdá-vacích staníc tepla. Popradčania v takto vybavenom dome zaplatia len za energie spotrebované pria-mo v tomto objekte. Tohto roku tiež vybudujeme 34 nových odovzdáva-cích staníc a zrekonštruujeme 600 metrov teplovodných rozvodov.“ Š. Bebej: „Vznik PES som od pr-votnej myšlienky podporoval a po-važujem ju za dobrý krok smerom k občanom. Mesto má takto vplyv na cenotvorbu a investičné zámery spoločnosti priamo vplývajúce na znižovanie energetického zaťaže-nia občanov. Poslanci tak dohlia-dajú na hospodárenie spoločnosti i

kilometra. Preteky sa jazdia vy-lučovacím spôsobom a sú rozde-lené na kvalifikáciu, štvrťfinále, semifinále a finále. Do vyraďova-cích bojov sa pretekári kvalifikujú individuálnym časom. Potom na-sledujú štvrťfinále, semifinále a

finále. Do finále postupujú 4 naj-lepší pretekári z vyraďovacieho systému. HORAL ELIMINATOR je novinkou HORAL WEEKENDU 2017. Na pretekárov čaká technický okruh priamo v centre Popradu na Ná-

mestí sv. Egídia. Autorom trate je dvojnásobný majster sveta v cyk-lokrose Ondrej Glajza st. Pomerne krátky okruh (600 m) so schodmi a umelými prekážkami je zárukou naozaj atraktívnych pretekov, ktoré hlavne divákom

zaručia nezabudnuteľný zážitok.

ELIMINATOR sa uskutoční v piatok 11.8.2017. Kvalifikačné jazdy sa začnú o 11:00 a finále očakávame o 16:00.

budúce investície. Prvé krôčiky má spoločnosť za sebou a kolektívu pracovníkov prajem úspešné zvlád-nutie ďalších náročných úloh.“

Viac odberateľov– nižšia cenaKonateľom PES sa stal Ing. Pavol Kubičko. Aké výhody koncovým odberateľom nový koncept pri-náša prezradil v krátkom rozho-vore. Aká je stratégia PES pri podpore tzv. zelenej energie?Začiatkom roku 2017 sme sa stali členom Slovenského zväzu výrob-cov tepla, ktorý združuje viac ako sto dodávateľov. Skúsenosti nášho tímu z už realizovaných projektov s využitím obnoviteľných zdrojov sú jednou z platforiem pre podporu modernizácie systému. Inovatívne riešenia prinášajú aj dodávatelia tepla vo fínskom meste OULU, kto-ré s mestom Poprad podpísalo Me-morandum o spolupráci. V súčas-nosti pripravujeme podklady pre využitie zdrojov energie z biomasy.

Občanov iste najviac zaujíma vaša politika pre dodávky tepla bytovým domom...Politiku navrhuje mesto cez svoje stratégie ako 100% vlastník PES, no priblížim problematiku aj z náš-ho pohľadu. Centrálne zdroje tep-la (CZT) rôzne európske inštitúcie vnímajú ako významný, moderný, účinný, obnoviteľný a cenovo do-stupný nástroj prechodu na nízko uhlíkové hospodárstvo. Nesysté-mové odpájanie sa odberateľov by malo negatívny dopad na tých, ktorí naň zostanú pripojení. Spo-ľahlivosť, odborný komplexný servis, komfort, a v neposlednom rade vyššia bezpečnosť dodávky i dostupná cena sú dostatočný-mi dôvodmi, aby bol systém CZT v rukách Popradskej energetickej spoločnosti významným nástrojom úspory energie, a prinášal výhody najmä občanom. Systém centrálneho zdroja tepla a odberatelia sú spojené nádoby. Pri konkrétnom kapacitnom nadi-menzovaní má systém, v prípade väčšieho množstva pripojených odberateľských miest, predpoklad fungovať efektívnejšie z hľadiska

tepelných strát i cien tepla. Našim zámerom je preto zatraktívniť od-ber tepla z existujúceho CZT.Chceme tiež informovať investorov, ktorí majú na území mesta záujem stavať obchodné, kancelárske, ne-bytové či bytové priestory, o mož-nosti dodávky tepla pripojením týchto budov na existujúci systém. Motiváciou pre nich môže byť zní-ženie investičných nákladov, kom-fortné a bezpečné zabezpečenie dodávky tepla počas celého roku či online riadenie z dispečerského pracoviska s okamžitou reakciou na podnety odberateľov. Máte pre koncových spotrebite-ľov alebo napr. pre veľkých od-berateľov ako sú školy praktické tipy, ako znížiť spotrebu a zvýšiť efektivitu?Jedným z našich hlavných cieľov je poskytovať odberateľom zrozu-miteľné informácie o nákladoch na energie a motivovať ich, aby s energiami nakladali rozumne. Pre zníženie energetickej náročnosti budov je potrebná komplexná ana-lýza celkového technického stavu budovy a spotreby podľa jednot-livých druhov médií. Spomínaný súbor údajov o spotrebe energií a návrh riešení, ktoré znížia nákla-dy, záujemcom poskytnú naši od-borníci. Najlacnejším nástrojom s okamžitým výsledkom je však od-stránenie povestnej „prevádzkovej slepoty domácich spotrebiteľov“, ktorá často spôsobuje prehliadanie veľmi jednoduchých, no účinných postupov pri efektívnom využívaní energie. Prvým krokom pre kon-cových odberateľov je napríklad termostatizácia s hydraulickým regulovaním vykurovacej sústavy. Pozitívne výsledky v úspore energií sa dostavia po inštalácii termosta-tických hlavíc.

9

HORAL ELIMINATOR - NÁMESTIE SV. EGÍDIA, POPRAD

10

11

Celoročne využiteľný areál môže vychovať ďalšiu Danielu HantuchovúDiskusia o výstavbe tenisovej haly neutícha. Vďaka rekon-štrukcii Mestských tenisových kurtov by sa Poprad mohol stať centrom, po hokeji, futbale a plávaní, už štvrtého olympijské-ho športu – tenisu. O svoj názor na rozvoj bieleho športu v na-šom meste sa podelil Dominik Hrbatý.

Čo by malo byť základom pre plánované tenisové centrum?Jednoznačné zameranie na deti od 5 do 12 rokov, aby začali hrávať tenis po škole, v rámci krúžkov.

Ide o to, aby na kurty deti mohli chodievať pravidelne, každý deň. Aby to malo zmysel, od tretej do siedmej by tu malo hrávať tristo, štyristo, päťsto detí. 90% rodičov chce, aby si deti zašportovali a oni, kým sú drobci na tréningu, mali priestor na vlastný program. Pri-danou hodnotou pre región je naj-mä tenisový klub.Ako sa vám na našich kurtoch hralo?Prostredie je veľmi pekné, no kurty už majú svoj vek. Keď chvíľu prša-lo, nehralo sa ešte ani nasledujúci deň doobeda, normálne by mali

byť hrateľné už o hodinu. Žiada si to prerobiť ich celé, od podložia. Hra na rovných, kvalitných kur-toch poteší každého, hráči, ama-téri i profesionáli, tak zo športu získajú úplne iný pocit.Máte aj bohaté trénerské skúse-nosti. Čo je dôležité pre rozvoj mladých talentov? Najdôležitejšie je, aby mohol od-diel fungovať celoročne. Garancia tréningu v hale je dôležitá, ľu-dia to kvitujú, no zároveň by deti mali mať skúsenosti a možnosť trénovať aj vonku. Len v takýchto podmienkach bude môcť mesto

získať napríklad ďalšiu Danielu Hantuchovú, lebo keď na kurty privediete tristo, štyristo, päťsto detí, pravdepodobnosť, že tu vy-rastie veľký tenista, je oveľa vyš-šia, ako keď tu bude trénovať len 50 detí. Aj keď pre väčšinu z nich je tenis len hobby. Celoročný teni-sový areál by však pomohol nielen profesionálnym športovcom, ale celkovo posilnil aj pozitívne vní-manie športu v meste. V súlade so zásadami životosprávy, zdravší človek je výkonnejší aj šťastnejší. Pri športe sa dá krásne odreago-vať. A pre deti je to nielen šport, ale aj pestovanie dobrých pra-covných návykov, sebadisciplíny, naučia sa, že veci si treba zaslúžiť a úspech sa buduje postupne. Krá-sa športu je v tom, že učí mládež tvrdo na sebe pracovať a robiť nie-čo, čo v budúcnosti môže priniesť zmysel života, odreagovanie alebo aj úspešnú kariéru.

Najlepší športovci vychádzajú z masyBranislav Stankovič, sám bývalý úspešný tenista, člen Siene slávy slovenského tenisu a tréner via-cerých najlepších slovenských te-nistov chodieva do Tatier často. Je hlavným organizátorom Pop- rad-Tatry Challenger Tour a Tat-rancov rozdelil svojim záme-rom postaviť tenisový areál na Jazierku v Tatranskej Lomnici. Hovorili sme, samozrejme, o te-nise...

Nedávno ste v Poprade organi-zovali už 15. ročník tenisového turnaja Poprad - Tatry Challen-ger Tour...Áno, dvanásť ročníkov sa odohralo v Košiciach, a posledné tu v Popra-de. Pre mňa je to jubileum. Vždy keď je to guľaté, je to fajn. Navyše turnaj s dotáciou 64-tisíc dolárov je na Slovensku, aj za mojich čias všeobecne najväčší, čo sa preja-vilo aj účasťou dvoch svetových hráčov Martina Kližana a Argentín-čana Horacia Zeballa z aktuálnej päťdesiatky. Na turnajoch takého typu je to veľmi zriedkavé. V Poprade sa v súčasnosti vášni-vo diskutuje o budúcnosti Mest-ských kurtov, kde sa váš turnaj odohráva. Poprad, aj vďaka nášmu turnaju, patrí na mapu svetového tenisu, no je potrebné doplniť už existu-júce kurty dvoma vonkajšími a tiež novou halou, ktorá je už pláno-vaná. Vďaka tomu sa klub skom-pletizuje, bude možné založiť tu riadny tenisový oddiel a fungovať celoročne. Bez vonkajších aj vnú-torných kurtov súčasne je to len o sezóne a ťažko sa buduje tradícia i klub. Plány, ktoré som videl, sú

veľmi pekné a veľmi smelé. Sami sme priložili ruku k dielu pri do-budovaní a spúšťaní oddielu, tak uvidíme, ako to dopadne. Dúfame, že investor sa s mestom dohodne a Poprad získa komplexný teniso-vý areál.Keď už sme začali hovoriť o mlá-deži, aké sú podmienky rozvoja

tenisu na Slovensku všeobecne? Veľmi veľa oddielov, ale ani teniso-vých areálov, na Slovensku po re-volúcii nedokázalo prežiť alebo ak prežili, tenis skomercionalizovali. Nie je jednoduché udržať kvalitu tenisovej školy za ekonomických podmienok, ktoré sme tu mali ke-dysi. Mnohé športoviská zostarli, neinvestovalo sa do nich, chátrajú rovnako, ako mnoho hokejových a futbalových štadiónov. V mnohých mestách ako Košice či Poprad, kde sa tenis v minulosti hral, oddie-ly zanikajú práve pre nedostatok partnerov a nadšencov. Štát vo

všeobecnosti nedoceňuje význam mládežníckeho športu, nenalieva peniaze do športovísk. Problém celého slovenského športu je, že patrí pod ministerstvo školstva, ktoré je finančne poddimenzova-né a finančná podpora športu je priam hrôzostrašne mizivá. Mnohí rodičia nemajú prostriedky na to,

aby dieťa financovali, aj keď by ho radi videli na športovisku. No reprezentanti vznikajú hlavne na vidieku. Deti v menších mestách a na dedinách žijú viac na ulici, hra-jú futbal, chodia po lese, horách, športujú. Gro najlepších športov-cov vyrastalo práve v regiónoch a až neskôr sa presunuli do väč-ších miest. Dnes však už z malých miest odišli do väčších alebo do zahraničia aj tréneri, a deťom sa nemá kto venovať. Čiže naliať pe-niaze treba nielen do športovísk, ale aj do trénerov. Máme výkon-ných tenistov, ale ich platy sa ne-

dajú porovnať s tým, ako ich zapla-tia v zahraničí. Keď tréner trénoval svetovú jednotku, veľmi ťažko ho za súčasných podmienok udrží-me na Slovensku a je načase, aby to kompetentní začali riešiť. Lebo takí športovci ako Sagan alebo Ci-buľková sú produktmi svojich rodi-čov. A podarilo sa im to buď tým, že robili ten istý šport alebo boli finančne lepšie zabezpečení. Ma-sovosť už všeobecne neexistuje, no najlepší športovci vychádzajú práve z masy. Je zaujímavé, že v mestských rozpočtoch sa vždy nájdu tisíce eur na kolektívne športy, najmä hokej a futbal, a tie individuálne sú z tohto pohľadu dosť utláča-né...Poprad je veľmi peknou ukážkou, ako sa udržiava v meste športová tradícia. K tomu by mohol pribud-núť tenisový areál a získate doslo-va športový raj. Čo sa individuál-neho športu týka, pamätám si, že každý vždy hovoril, veď tenisti sú bohatí, oni to dáko zvládnu. To je však veľmi mylný dojem, pretože tenis je veľmi náročný šport. Žia-da si letné i zimné kurty, dobrých trénerov, talent, množstvo ďalších komponentov... Tenis je tretí naj-rozšírenejší individuálny šport na Slovensku a štát by ho mal podpo-riť viac, aby ho mohla hrať najmä mládež v regiónoch. Poprad má ambíciu byť turistic-kým centrom, no stále sa hľa-dáme vo vzťahu k Tatrám, aby sme neboli len brána do Tatier a turisti dlhšie ostali aj tu dolu, v meste. Môže nové tenisové cen-trum prispieť k rozvoju turizmu? Ako je to vo svete?

Tenisový turnaj, každé športové podujatie, predáva, dáva o sebe vedieť. Mesto reprezentuje, ak je schopné mať krásne športovisko, zorganizovať športové poduja-tie svetovej úrovne a ponúknuť návštevníkom čosi viac. Spojenie športu a turizmu funguje aj vo sve-te. Ľudia sú na turnaje hrdí a chvá-lia sa nimi. A vďaka športu sa po-tom propagujú a predávajú aj iné služby a atrakcie v okolí, čo veľmi pomáha rozvoju celého regiónu.Prečo teda chcete presunúť Pop- rad-Tatry Challenger do Tatran-skej Lomnice? Je dôležité podotknúť, že bez dvoch hlavných partnerov Aqu-acity Poprad a TMR by sa turnaj pod Tatrami hrať nemohol. Už od samého začiatku bolo jasné, že tento turnaj sa časom do Tat-ranskej Lomnice presunie. Pevne však verím, že spoločnosť Aquaci-ty Poprad získa kurty v Poprade, pristaví k nim tréningovú halu a spoločne tu budeme organizovať množstvo ďalších turnajov nielen pre mužov, ale aj ženy a mládež.Čo by ste Popradu ako športo-vec, biznismen a turista vytkli?Možno by som lepšie vláčikom spojil Tatranskú Lomnicu a Po-prad, aby najmä ľudia s lyžami v zime nemuseli prestupovať. Vaša Spišská Sobota je úžasná, no vie o nej len málo návštevníkov. Keď som tam zobral manželku, bola unesená. Chce to možno viac pro-pagácie...

Mnohých možno odrádza cena. Je tenis naozaj drahý šport?Je osem eur na hodinu veľa? Za mesiac, pri tréningu dvakrát do týždňa, zaplatí rodič šesťdesiat eur. Pre niekoho je to veľa, ale myslím, že jedenkrát do týždňa sa to zvládnuť dá. Keď vidíme, koľko ľudia míňajú v obchodných cen-trách, neverím, že 60 eur mesačne na tenis pre dieťa nemajú. Čím by sme sa teda mali riadiť pri výbere investora?Jednoznačne tým, či plánuje vy-budovať celoročne využiteľný areál so zachovaním aj vonkajších kurtov, pretože inak tenisové cen-trum nebude mať zmysel. Riešenie formou prekrytia súčasných kur-tov alebo zachovania len vonkaj-ších kurtov je krokom späť.

Mestské tenisové kurty dnes. Foto: Peter Handzuš

Záber zo stretnutia vo Fed Cupe s Holandskom z apríla tohto roku Foto: Roman Benicky, STZ

Branislav Stankovič druhý sprava. Foto: archív VÚCHV

Danielu Hantuchovú netreba ni-komu špeciálne predstavovať, patrí k najúspešnejším teniskám na Slovensku i vo svete. Zo sveta športu však vďaka svojej značke zdravých snackov preniká i do sveta biznisu. Položiť jej pár otá-zok nie je veru jednoduché a nám sa to podarilo len vďaka tomu, že Poprad je stále jej srdcovou zále-žitosťou...

V Poprade stále riešime či ste Po-pradčanka alebo nie? Ako to cítite vy?Samozrejme, že som. Mamina tu prežila celú mladosť, žila tu mama mojej mamy a jej brat býva aj s manželkou v Poprade dodnes. Det-stvo som síce trávila v Bratislave, no vždy, keď sa dalo, vybehli sme do Popradu. A keď sa vraciam do Tatier, cítim, že tam patrím.Aké boli vaše tenisové začiatky? Okrem tenisu ste hrali na klavír, lyžovali...Absolvovala som osem rokov hry na klavír v hudobnej škole, ale vážne som sa rozhodovala medzi tenisom a lyžovaním. Oba špor-ty ma veľmi lákali. No už keď som mala päť rokov rozhodla som sa, že chcem ísť jedného dňa na olym- piádu. Miloš Mečíř v roku 1988 to-tiž olympiádu vyhral, a práve vtedy som tenis videla prvýkrát v televízií. Odvtedy bola mojim najmotivačnej-ším cieľom. Ako by ste zhodnotili úroveň sú-časného slovenského tenisu? Dnes je to možno viac na rodičoch, podpora od štátu či miest nefun-guje ako kedysi?Pravdupovediac, neviem to adek-vátne ohodnotiť, pretože na Sloven-sku nie som veľmi často. No už to nie je ako kedysi, keď sme od pondelka do nedele boli stále v tenisovom klube. Žili sme veľmi pekný klu-bový život. Soboty, nedele, aj keď som mala voľno, celá rodina sme v

kluboch spolu s ostatnými rodinami trávili veľa času. Bola to pekná tra-dícia. Dnes je to viac uponáhľané, rodičia nemajú čas si ten šport užiť, či už na profesionálnej alebo ama-térskej úrovni. Napríklad na Talian-sku, Francúzsku či Španielsku sa mi páči, že naozaj žijú športovým živo-tom. Bolo by pekné, keby si rovnakú cestu vybralo aj Slovensko. Talentov je u nás veľmi veľa, vieme tvrdo pra-covať a máme veľmi šikovných ľudí, len to treba správne nasmerovať. Motivácia našim deťom nechýba. Máme veľa skvelých športovcov a môžu si vyberať, koho chcú nasle-dovať. Dúfajme, že sa to v nasledu-júcich rokoch zmení a hlavne rodi-čia začnú viesť deti k športu. To je tá najlepšia cesta ako ich vychovávať, aby boli disciplinované a robili nie-čo aj pre svoje zdravie.Ako prvá slovenská tenistka ste si prevzali cenu za oddanosť re-prezentácii v Pohári federácie. V súčasnosti slovenskí športovci, nielen tenisti, čelia kritike, že sa príliš „nehrnú“ reprezentovať svoju krajinu na rôzne športové súťaže. Má podľa vás športovec aj tak trochu morálnu povinnosť reprezentovať svoju krajinu alebo rozhodnutie závisí len od neho sa-mého?Pre mňa to bola vždy srdcová zále-žitosť. Som nesmierne hrdá, že som Slovenka a nebolo čo riešiť. A tie momenty, keď sa vyhral Fed Cup či zápasy, v ktorých som mohla repre-zentovať Slovensko, sú jedny z naj-krajších spomienok, ktoré mám. No myslím, že je to veľmi individuálna vec a každý má svoje dôvody či hrať alebo nastúpiť alebo nenastúpiť. Nemôžem hovoriť za iných.Ako sa máte? Čo teraz robíte? Ako vyzerá váš bežný deň?Mám sa veľmi dobre, ďakujem. Prá-ve absolvujem rehabilitáciu rebra, je to už osem týždňov. Po únavovej zlomenine sa pomaličky snažím na-

berať kondičku. A som veľmi vyťaže-ná aj prácou na svojej novej značke raw snackov, ktoré sme uviedli na trh asi pred mesiacom a má krásnu odozvu. Chcela som, aby produkty boli hlavne prírodné a funkčné aj z nutričného hľadiska. Je za tým veľ-mi veľa roboty, no baví ma to. Učím sa úplne nové veci zo sveta biznisu. Tvrdá práca a disciplína fungovali v tenise, teraz ich pretavujem do nie-čoho nového a som rada, že sa znač-ke darí.Vidíte sa teda o pár rokov v bizni-se alebo už začínate uvažovať aj o rodine?To sa navzájom nevylučuje. V súčas-nosti existuje veľa príkladov šikov-ných žien, ktoré zvládajú aj rodinu, aj kariéru. Určite trošku poľavím z tempa, ktorým som žila sedemnásť rokov v tenise a dúfam, že tak bu-dem mať viac času na manžela a deti. Nie som však typ, ktorý dokáže sedieť doma a variť, čiže aj pracovné aktivity budú stále prítomné.Veľa dievčat sa vo vás vidí, ste pre nich vzorom aj vďaka vašim mo-delingovým aktivitám. Vy sama ste úspešná aj krásna. Myslíte si, že ženám pomáha, keď sú pekné alebo si to musia všetko odmakať tak či tak?Rovnako si musia všetko odmakať, nič k nám nepríde len pre naše mod-ré oči. Je to o vlastnom pocite, že robíte maximum vo všetkom, čoho

sa dotknete. Potom si to človek aj oveľa viac váži. Všetky najkrajšie a najlepšie veci v živote sú naozaj naj len keď sú zaslúžené a človek si ich naozaj vybojuje svojou prácou.Začali ste podnikať so zdravou vý-živou, no angažujete sa tak trošku aj v Poprade... Už pred časom som listom podpo-rila projekt výstavby krytej teniso-vej haly pri súčasnom zachovaní vonkajších kurtov. Pevne verím, že budem mať možnosť Popradčanom predstaviť v novom centre nielen svoje výživové doplnky, ale aj teni-sové vízie a budem sa sem vracať o to častejšie.So zdravou výživou a športom súvisí aj ochrana životného pro-stredia. Ako vnímate vyjadrenia Donalda Trumpa, že klimatické zmeny sú len výmysel? Žijete aj v Monte Carle a princ Albert je zná-my svojim pozitívnym postojom k ochrane prírody...Každý človek by mal začať od seba a pozametať si najskôr pred svo-jím prahom. Musíme si však vážiť, že žijeme na krásnej planéte, ktorá nám zároveň veľmi veľa dáva. Malo by byť absolútne normálne robiť všetko preto, aby sme si ju chránili a zachovali v čo najlepšom stave. Neviem však ovplyvniť rozhodnu-tia iných ľudí. Niekedy sa snažíme robiť veľmi veľké veci a zabúdame, že často stačí aj to, ako sa staráme

Mladá generácia napreduje,deti majú množstvo športových vzorov

12

o samých seba. Aj tým pomáhame alebo nepomáhame planéte. Keď sa každý zamyslí nad tým, čo robí správne a nesprávne, bude to mať väčší efekt ako hociktorá obrovská kampaň.Svet čelí rôznym výzvam, vy ces-tujete veľa. Nemáte strach z tero-rizmu? Ste obozretnejšia ako pred pár rokmi, keď to bola pre Európa-nov len vzdialená hrozba?Áno, po všetkom, čo sa udialo je člo-vek veľmi ostražitý. Viac si váži svoj život, aj život svojich najbližších. Snažím sa vážiť si každú maličkosť, nič nebrať ako samozrejmosť. A z bezpečnostného hľadiska je dôle-žité vyhýbať sa veľkým akciám, kde sa pohybuje masa ľudí. Na turna- joch nás čoraz častejšie upozorňujú, kedy máme byť ostražitejšie, a nie je to veľmi príjemné. Slovensko je však našťastie pokojnejšia krajina. Ste teda na Slovensku málo, no vďaka tomu iste o to viac vnímate, ako sa mení...Na Slovensku máme veľa šikovných ľudí a vždy keď prídem domov, je neskutočne krásne vidieť ako mladá generácia napreduje. Sú priebojnej-ší a mení sa aj ich prístup k životu. Nehľadajú výhovorky, prečo sa nie-čo nedá, hľadajú riešenia. Každým rokom sa to zlepšuje, a keď to takto pôjde ďalej, myslím, že máme pred sebou krásnu budúcnosť.

Ceny víťazom 10. ročníka turnaja Memoriál Dušana Budzáka vo Svite odovzdávala slávna slovenská te-nistka Daniela Hantuchová. „Memo-riál Dušana Budzáka mal príjemnú atmosféru, všetci účastníci bojovali o stošesť a boli veľmi fajn. Som rada, že som mohla byť jeho súčasťou. Úroveň turnaja bola veľmi dobrá, je krásne vidieť s akým nadšením a láskou sa hrá tenis vo všetkých kú-toch sveta,“ uviedla D. Hantuchová po turnaji, ktorého sa tiež zúčastnil člen Siene slávy slovenského tenisu Branislav Stankovič. Aj on sa vo Svi-te cítil veľmi dobre. „S priateľmi na tenise je človek vždy rád. Chlapi sa snažili a vôbec sa nešetrili. Vidno, že trénujú a tenis ich baví...“Za 10 rokov si turnaj už vybudoval tradíciu v slovenskej tenisovej rodi-ne. „Chodia sem hrávať najmä naši obchodní partneri a priatelia. Je tu

veľa ľudí, ktorí otca poznali, hrávali s ním tenis a športovali,“ uviedol spo-luorganizátor turnaja Martin Bud-zák, syn Dušana Budzáka, bývalého predsedu Predstavenstva a generál-neho riaditeľa VÚCHV, a.s., Svit a dl-horočného predsedu Dozornej rady ZCHFP SR.Počet hráčov je roky stabilizovaný, limituje ich počet kurtov. Tohto roku si vo Svite počas dvoch hracích dní zmeralo v štvorhre sily 28 tenistov v štyroch skupinách. Popri nahá-ňaní loptičky po kurte však predo-všetkým spomínali na obľúbeného a vzácneho človeka, ktorým Dušan Budzák bol. „Otec odišiel veľmi náhle, bol v plnej sile, v čele firmy stál 15 rokov a mal len 54. Zomrel na tenisovom turnaji v Čechách a už 10 rokov sem chodí pán, ktorý s ním vtedy hral. Bol pri tom, keď otec skolaboval v šatni. Je to veľmi silné.

Tešíme sa, že sem každý rok chodie-vajú ľudia z Bratislavy, západného i východného Slovenska, máme tu dvojicu z Čiech,“ vyratúva M. Bud-zák.„Želanie mať tu nejakú slovenskú tenisovú hviezdu som mal v hlave už asi rok. Snažili sme sa o Miloša Mečířa, v hre boli rôzne mená, ale nakoniec sa podarila Daniela. A je to pre mňa veľká pocta. V kronike bude navždy zaznamenané, že tu bola bý-vala päťka svetového rebríčka WTA. Je to sen každého, kto organizuje takéto podujatie.“Výťažok zo štartovného venujú kaž-doročne Nadácii Chemosvit. Tohto roku to bol šek vo výške 860 Eur. „Charita je úplná samozrejmosť toho, čo v živote robím. Tenis mi dal veľmi veľa, som za to nesmierne vďačná a je mojou povinnosťou sa o všetko deliť a pomáhať, kde to treba

najviac,“ verí D. Hantuchová.„Silnejší by mali vždy pomáhať slab-ším. Je to dôležité pre charakter športovca...“, uzavrel B. Stankovič. Memoriál Dušana Budzáka podpo-rili Mesto Svit a spoločnosti skupiny Chemosvit a Finchem, Respect Slo-

vakia, Zväz chemického a farmace-utického priemyslu SR, J&T Banka, Slovanet, Continental, Tatrakon, Triangle Group International, Piv-nica Orechová, PXL Full Marketing, Winecode a VÚCHV Svit.

Na Dušana Budzáka sa nezabúda

Detskí pacienti popradskej ne-mocnice majú nový EKG prístroj. Dr. Jan Telensky v prítomnosti zástupcov Nemocnice Poprad a pani primárky detského oddele-nia MUDr. Šoltýsovej odovzdal ne-dávno detskému oddeleniu veľmi užitočný dar – nový EKG prístroj.

Modernú a veľmi užitočnú pomôc-ku nemocnica získala vďaka pro-striedkom, ktoré sa vyzbierali na charitatívnej akcii Fashion Charity Night známej módnej návrhárky Jany Pištejovej. Tešíme sa, že sa opäť podarilo zre-alizovať skvelú myšlienku!

Pomoc nemocnici

Foto: Roman Benicky, STZ

Foto: Aquacity PopradFoto: archív VÚCHVFoto: archív VÚCHV