Nepriama (zastupitelska) demokracia

Politicky pluralizmusJednou zo zakladnych zasad demokraticky upravenej spolocnosti je, ze demokracia neexistuje bez slobodnej sutaze politickych idei.

Pojem politicky pluralizmus je sirsi od stranickeho pluralizmu (viacstranickeho systemu). Okrem politickych stran existuju aj mnohe ine formyvyjadrovania pluralizmu prostrednictvom samoorganizovania a zdruzovania obcanov do roznych autonomnych (nazavislych, nestatnych a nastranickych) organizacii a zdruzeni, v ktorych mozu uskutocnovat rozne odborne, kulturne, sportove, humanitne a ine potreby a zaujmy.

Zastupitelsky system a volbyTeoriu o zastupitelskom systeme rozvili Hobbes, Locke a Montesquieu. Tako teoria vychadzala predovsetkym z toho, ze na sirsom uzemi nie je mozne uskotocnovat priame ludove zakonodarastvo. Preto je najucinnejsie aby obcania slobodne volili svojich zastupitelov do zastupitelskych organov moci, ktorym tymto sposobom (volbami) zveria cast svojej zvrchovanosti.

Obmedzenia:Obcania maju moznost raz za 4, 5 alebo 6 rokov dat svoj hlas na volbach, a potom su po cely cas mimo tych organov, kde sa moc uskutocnuje.

Volby a legitimita zastupitelskej mociZastupitelsky system mozno realizovat iba na volbach. Volby su zdrojom a zakladom vzniku, konstituovania a fungovania zastupitelskej moci.V modernom demokratickom state plati vseobecne ujaty princip, ze politicka moc je legitimna, ak je prijata a uznata vacsinov ludu, co znamena akpochadza za slobodnych volieb a je prijata vacsinou ludu.

Volby a volebny systemAby umoznili skutocne slobodne volby, a aby vysledky volieb odzrkadlovali skutocnu naladu a volu obcanov, stat ma volebny system. Volebnym systemom sa urcuje kolko zastupitelov sa voli, ako vyzeraju volebne jednotky, kto moze volit a byt voleny, ako sa navrhavaju kandidaty, ako sa ma hlasovat, ako sa zabezpeci regularnost volieb, ako sa rozdeluju mandaty a pod.Jedna z najdvolezitejsich otazok je sposob rozdelovania mandatov.Existuju 2 zakladne sposoby vacsinovy a proporcny. Obidva systemi sa uplatnuju v roznych kombinaciach.

Pojem a funkcia politickych stranPoliticku stranu mozeme definovat ako dobrovolne zdruzenie obcanov politickych stupencov, ktori maju ciel dostat sa k moci, resp. vplyvat na moc legalnymi prostriedkami, aby tak mohli uskotocnit svoje programove ciele.

Politicka strana ma svoj:PROGRAM, v ktorom sa zahrnute zakladne, dlhodobe a kratkodobe ciele, okolo ktorych sa zoskupuje clenstvo, privrzenci, sympatizanti a volici.STATUT, ktorym upravuje otazky svojho vnutorneho organizovania, clenstva, stranickej discipliny, sposobu prace vedenia strany, financovanie atd.

Ta strana, ktora ziska vacsinu na volbach, na zaklade tej vacsiny prebera potom moc v zastupitelskom telese a vedenie statu alebo lokalneho spolocenstva.Strany, ktore zostanu v mensine, su spravidla v opozicii, a pouzivaju vsetky legalne prostriedky politickeho boja, kritizuju pracu vladnucej strany a predkladaju alternativne navrhy.V politickom boji strany spolupracuju s inymi stranami a vytvaraju rozne zvazy (koalicie, fronty, bloky a ine) s cielom utvorit spolocne vladu, posobyt v opozicii alebo ist na volby.