P O Ľ O V N Í C T V O , P O Ľ O V N Í C K E C H AT Y, PRÍBEHYpokračovanie z 1. stranyA keď sa so zväzkom raždia vyzametá priestor miestnosti, je to potom pri otvorenom ohníku veľmi milé a pohodlné. Ono sa dalo pri tom na jednej palici-ražni aj slaninka opiecť, alebo navariť káva. V tej oddychovej lesnej samote je l e n z r i e d k a v o n i e k t o v y r u š o v a n ý . O t v o r e n ý p l á p o l a j ú c i o h n í k b o l okuzľujúci a romantický.

Na prelome storočí boli v rozsiahlych Obecných lesoch (Zbojnícka skala) ešte v hojnom množstve hnedé medvede, ktoré celé okolie lesov robia neistými. Rodiny, ktoré kosili trávu na lúkach pri Zbojníckej skale a každoročne dorábali seno, nikdy nešli jednotlivo, ale všetci spolu. Obávajú sa stretnutia s medveďom. Jednu ženu z Medzeva, ktorá s jačmeňom na chrbte cez vrch hory do Mníška prichádzala, jeden medveď ju raz desivým mrmlaním celú chvíľu prenasledoval. Posledného medveďa na hraniciach Mníšanského chotára mal vraj zložiť obuvník Wenzel (Täbes). To sa medzi ľuďmi len šepkalo a vedelo. To sa ale potajomky stalo, lebo poľovačka na medveďov a odstrel bol zakázaný.

Aj vlci sa vyskytovali v hojnom počte, ale divé svine sa takmer nevyskytovali. Gazda Friedrich Strompf, ktorému bolo už niečo cez 80 rokov rozprával, že pred 120 rokmi bola abnormálne teplá zima. Gazdovia z Mníška nechali svoje kone a voly pásť sa na vysoko položených horských lúkach. Paholkovia, ktorí pásli dobytok, hrajú svoje hry ako v máji. Nečakane sa ohlásila zima s veľkým tresknúcim mrazom a chladom, ktorý dobytku, ľuďom a prírode spôsobuje ťažkosti. Zavíjanie hladných vlkov bolo počuť na uliciach a pri domoch na okraji obce, lebo sa stiahli z okolitých lesov. Keď sa otec Strompf s jeho synom na saniach z Krompách do Mníška vezú cez les nazvanom ,,HÖHE”, boli niekoľkými zavíjajucími vlkmi prenasledovaní. Otec Strompf stál na saniach so sekerou v ruke pripravený ubrániť sa očakávanemu útoku vlkov. Prv než by jednému z útočiacich vlkov mohol preraziť lebku upustia od útoku na sane a hladní sa vrhnú na jedného svojho druha. Šťastlivo vyviazol a došiel domov prenasledovaný záprah na saniach a to v mesiaci máji.

Od jednej takzvanej krupicovej ženy sa našli raz v zimnom období len vysoké kožené čižmy s nohami vo vnútri. Všetko ostatné hladní vlci zožrali. Zlomyseľná prezývka Mníšanov ,,Strelci krpcov-KIJPL ŠISA”, s ktorou boli od obyvateľov z okolitých nemeckých obcí nazývaní pochádza z rozprávania, že jeden poľovník raz na starý krpec vysiaci na strome v domnienke, že strieľa na vranu vystrelil. Mníšania nikdy nenosili krpce, pretože nepasovali k nemeckému oblečeniu. žiadny nemecký muž nikdy nenosil šaty z ovčieho súkna(vlny) tak, ako ich Slovenský spoluobčania na vidieku, hoci to bolo pevné a v zime teplé oblečenie. Slováci a Rusíni v ich krajinách už skoršie nosili k ich súkennému oblečeniu aj obuv zhotovenú z jedného kusu aj s topánkovou podošvou a zaviazané stuhou, alebo remienkom nazývanou krpce, alebo tiež,,BOČKOR”. V Spišskej vysokej nemčine sa volajú ,,KIRPEL” a v nárečí Nižného Spiša,,KIJPL” alebo,,KIRPE”. Po prelome storočí sa prestalo nosiť v susedných rusnackych obciach súkenné oblečenie z vlny a k novému oblečeniu sa už tradičné krpce nenosili.

Poľovníctvo v našej obci má dlhodobú tradíciu. Pekný revír je výsledkom obetavej práce všetkých poľovníkov v obci. Každoročne sa robia brigády na pokosenie vysokohorských lúk a naplnia sa senníky na prikrmovanie zveri v zimnom období. Obe poľovné revíry dosiahli mnoho krásnych ocenení z odstrelu jeleňov, srncov a diviačej zvery, ako aj najvyššie vyznamenanie Slovenského poľovníckeho zväzu. Pán Ginter Závatzký v knihe Mníšek nad Hnilcom opisuje poľovníctvo v našej obci na stranách 65-67.

R.Trebuna

,,Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal...” Martin Kukučín

Dvanásty rok pracuje čitateľský krúžok pri Karpatsko nemeckom spolku v Mníšku nad Hnilcom. Schádzame sa pravidelne raz za dva mesiace.

12.marca 2011 sme usporiadali slávnostné literárne popoludnie. Mali sme tú česť, že medzi nás prišiel starosta obce Ing. Ľudovít Kujnisch, riaditeľka ZŠ Ing. Anna Kujnischová a hostia z Okolitých obcí. Znela poézia i próza v slovenskom i nemeckom jazyku. Svojím prednesom sa predstavili i žiaci miestnej ZŠ.

Veľkým prínosom pre nás bola vzácna návšteva z Popradu - pani Ľudmila Netíková, víťazka Vansovej Lomničky. Takmer so zadržaným dychom sme počúvali jej prednes. Boli to verše, ktoré napísala Štefánia Pártošová. V to popoludnie zazneli verše z pera týchto autorov: Karl Konrad, Rudolf Göllner, Theodor Fontane, Hermann Hesse, Franz Ratzenberger, Milan Rúfus, ... Spisovatelia: Martin Walser, Peter Prange, Ingrid Noll nám poskytli zaujímavú prózu. Jozef Červínka, čestný občan mesta Dobšiná, napísal pútavý román ,,CESTA DO ZÁHRADY RADOSTI”, kde opisuje nádhernú prírodu v jej okolí, opisuje ľudí, ich život a prácu. Opísal i veľmi smutnú udalosť - Přerovskú tragédiu, pri ktorej mnohí obyvatelia Dobšinej v roku 1945 prišli o život. Túto knihu možno opakovane čítať.

Naše stretnutia s peknou a zaujímavou literatúrou nám priblížia autorov, ktorí už medzi nami nie sú, no ich literárna tvorba nám ostala. Jedným z nich je Rainer Maria Rilke (1875-1926). Kto raz jeho verše počul, alebo čítal, si to meno zapamätá a jeho básne bude opäť čítať. Hodia sa k viacerým príležitostiam, opisuje v nich nádheru prírody, pekné medziľudské vzťahy a malé každodenné zážitky, ktoré povzbudzujú a držia nad vodou. Napríklad báseň ,,Jesenný deň”

Káž plodom, aby rástli do oblín,dva južné dni nech horia pre ne ďalej,k zavŕšeniu ich poháňaj a nalejposlednú sladkosť do omamných vín.

Pripomenuli sme si 85. výročie jeho úmrtia.Štefánia Pártošová (1913-1987) - o tejto autorke sme sa už

rozprávali. Teraz sme si ju opäť pripomenuli. Jej verše hovoria o láskach najmladších a najčistejších, o priateľoch,...Prečítali sme jej báseň ,,Spojivo”. Jeden jej citát: ,,Myslím, že človek sa musí vytrhnúť z vlastných reťazí, do ktorých sa sám vkúva. Nech je to pohodlnosť, nech je to únava alebo smútok, treba to prekonať, premôcť seba samého vlastným úsilím a prostredníctvom ľudí.”

Jozef Miloslav Urban (1817-1888) - sa narodil v rodine evanjelického farára u ktorého získal základné školské vzdelanie. V roku 1840 sa stal ev. kaplánom na Brezovej, pomáhal pri organizovaní ochotníckeho divadla, pripravoval nový literárny almanach, ktorý pod názvom Nitra vyšiel v roku 1842. Jeho literárna tvorba nás vrátila o pár desaťročí späť. V spomínanom almanachu vyšli jeho satiry a humoresky ,,Korytnické poháriky” (1847). Tu je i prvá slovenská - noveletka - ,,Od Silvestra do Troch kráľov”. O tej sme si porozprávali podrobnejšie.

Martin Kukučín (1860-1928) - vlastným menom MUDr. Matej Bencúr. Vlani sme si pripomenuli 150.výročie narodenia tohto významného slovenského spisovateľa. Narodil sa v Jasenovej, tu bol istý čas učiteľom. Chcel byť lekárom, medicínu študoval v Prahe. Po promócii sa mu nepodarilo získať miesto na Slovensku, prijal miesto obecného lekára v mestečku Selca na ostrove Brač v Chorvátsku. Ľudia si ho obľúbili. v tomto prostredí čerpal námet na svoj prvý román ,,Dom v stráni”. Je to román o láske a smrti, román o živote. Čitateľ spoznáva život sedliackej rodiny, ktorej hlavou je múdry Mate Berac. Jeho najmladšia dcéra Katica sa zaľúbi do statkárskeho syna Nika. Nikova mama má pre svojho syna vybratú nevestu, ale presvedčí Mateho, aby deťom nebránili. Ona sa veľmi snaží, aby sa syn sám rozhodol, ktorá je tá pravá. Dorica študovala v meste, má vyberavé spôsoby, pekne sa oblieka,...,,Táto mohla byť tvoja. Koľko chybelo, že sa to nesplnilo? Málo, toľko, koľko môže zaviniť púha náhoda”, uvažuje Niko. ,,Život poskytuje každý deˇm čosi nové, žiaľne a radostné: nový údel vytíska rozpomienky na predošlé rany”, hovorí si Dorica a všetko sa začína rozjasňovať. ,,Jej srdce čaká, aby dalo miesta kvetine lásky...”

Pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej čaká na svojich návštevníkov. Je to typická dolnooravská usadlosť s dobovým nábytkom z obdobia spisovateľovho života, množstvo obrazového a textového materiálu, jeho literárne diela vo vitrínach,...Je radosť počúvať s akým nadšením o Martinovi Kukučínovi v jeho rodnom dome rozprávajú.

Dobroslav Chrobák (1907-1951) - má pekný citát:,,Každý prečítaný riadok je zažatou sviecou v našom živote. Čím viac prečítame, tým svetlejší bude náš pobyt na zemi.”

Ilza Stupáková

Literárne popoludniev ,,dome stretávania”

členovia poľovníckeho združenia KORBÁN I., ešte pri neprebudovanej chate, po brigáde kosenia lúky

Dňa 21.6.2011 sa na našej škole konal už tretí ročník dopravného kurzu určený pre žiakov 1. stupňa, ktorí sú od roku 2008 vzdelávaní podľa novej koncepcie.

Tento rok sme sa zamerali na správne dodržiavanie pravidiel na chodníku a na ceste, na poznávanie dopravných značiek, prostriedkov, na riešenie situácií, keď sa dieťa stane svedkom dopravnej nehody. žiaci si zopakovali a precvičili správanie sa na ulici a prechádzanie cez cestu. Venovali sa aj histórii bicykla a rozvíjali logické myslenie, komunikačné schopnosti a tvorivosť. Projekt sme realizovali prostredníctvom práce s literatúrou a pracovnými listami, v ktorých žiaci plnili rôzne úlohy.

Záver kurzu sme venovali ,,Jazde zručnosti”, kde si žiaci mohli vyskúšať svoju zručnosť a aj uplatniť nadobudnuté vedomosti v jazde na bicykli.Výhercovia: Jaroslav Šveda II.A

Radoslav Hleba II.AMatej Šlachtič II.AFrantišek Lányi III.A

Výhercom blahoželáme!Bc.A.Pavlíková

Dňa 7.júna 2011 sa na futbalovom ihrisku uskutočnila súťaž pod názvom ,,ŠPORT A MY”, ktorú zorganizovali učitelia špeciálnych tried a nultého ročníka našej školy. Súťaž sa konala v rámci Olympijského festivalu detí a mládeže slovenska 2011.

Spoločne ich každoročne vyhlasujú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Slovenský olympijský výbor, Združenie miest a obcí Slovenska, Slovenská asociácia športu na školách a samosprávne kraje na Slovensku.

Súťažilo sa v troch disciplínach, v štyroch vekových kategóriách. Súťaže sa zúčastnili deti špeciálnych zo ZŠ Švedlár, ZŠ Helcmanovce, ZŠ Prakovce a deti zo ŠZŠ Gelnica. Sily si zmerali v troch disciplínach. V behu na 60 metrov, v skoku do diaľky a v hode kriketovou loptičkou. Každá škola si odniesla pekné vecné ceny a pre každého z nich bola prichystaná sladká odmena.

Touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám tento skvelý deň pomohli zorganizovať.Ďakujeme pani Riaditeľke ZŠ Ing. Anne Kujnischovej, starostovi obce Ing. Ľudovítovi Kujnischovi, riaditeľovi Obecných lesov Ing. Antonovi Cicoňovi, Františkovi Theiszovi ml. - Zlaté časy, pani Emílii Novotnej, pani Renáte Hirschovej a pani Claudii Medvedzovej.

Ďakujeme Ing. B.Ďurdíková

Obecné zastupiteľstvo na svojom júnovom zasadnutí na návrh kultúrnej komisie rozhodlo o usporiadaní akcie Dňa obce na deň 23.júla 2011.

Toto podujatie kultúrna komisia mala zahrnuté vo svojom pláne na rok 2011. Snahou komisie bolo už od začiatku pripraviť taký program tohto podujatia, ktorý by vyhovoval občanom všetkých vekových kategórií - a podarilo sa. Do akcie sa zapojila aj komisia pre šport, ktorá pripravila turnaj neregistrovaných hráčov vo futbale a taktiež aj volejbalový turnaj. Tieto súťaže prebiehali počas celého dňa a volejbalový turnaj končil v neskorých večerných hodinách. Ďalšia skupina súťažiacich bojovala o prvenstvo v streľbe zo vzduchovky. V tejto disciplíne súťažilo vyše 150 súťažiacich všetkých vekových kategórií. Naši najmladší občania súťažili v hode granátom na cieľ, kopaní lopty na bránku a v ďalších súťažiach. Vo všetkých týchto súťažiach a turnajoch víťazi boli odmenení cenami. Nemenujeme ich, pretože zvíťazili všetci, ktorí sa týchto súťaží zúčastnili. Odmenou pre všetkých zúčastnených bola aj porcia chutného gulášu, ktorý sa podával po skončení jednotlivých súťaží. Počas celého dňa znela z reproduktorov hudba, ktorá dodávala súťažiacim silu k dosiahnutiu maximálneho športového výkonu. I napriek tomu, že väčšina občanov bola na ihrisku skoro celý deň, všetci sa tešili na večernú zábavu so živou hudbou, ktorá sa začala okolo 19.00 hodiny. Poslední účastníci Dňa obce odchádzali domov nad ránom unavení, ale s pocitom radosti z prežitého pekného dňa a noci so želaním, aby takéto podujatie sa uskutočnilo aj na budúci rok.

Obecné zastupiteľstvo, kultúrna a športová komisia ďakuje všetkým organizátorom, účinkujúcim a súťažiacim za ich prácu pre zabezpečenie tejto akcie a veríme, že v budúcom roku sa to zopakuje a Dňa obce sa zúčastní ešte viac občanov ako tohto roku.

M.Leskovianský

Nevšedné jubileumpokračovanie z 1. strany

Nielen v chráme, ale i na mieste odpočinku zakladateľa Posaunenchoru, pri jeho hrobe, modlitbou a nábožnou piesňou ,,K Tebe, ó Bože môj” uctili sme si pamiatku nezabudnuteľného farára mníšanského zboru M.Danielisa.

Po slávnostnom obede v sále Obecného úradu, kde nás privítal starosta obce Ing. Ľudovít Kujnisch, ponáhľali sme sa späť do chrámu Božieho, ktorý o 15,00 hodine naplnil tónmi dychových nástrojov oboch Posaunenchorov. Po krátkom úvodnom duchovnom slove miestneho ev.farára nádherné skladby striedajúcich sa Posaunenchorov očarili prítomnú stovku priaznivcov dychovej i duchovnej hudby.

Následné stretnutie pri sladkom občerstvení i káve ešte raz zhromaždilo radostné srdcia jubilujúcich i oslavujúcich. Veď tu, v živom spoločenstve doznievali a naplnili snahy oboch dychových orchestrov - stretávať sa a chváliť Hospodina zvukom trúby a tak i celým životom.

V mene členov Posaunenchoru ev.a.v.cirkevného zboru v Mníšku nad Hnilcom ďakujeme všetkým a za všetko, čo pre tento nezabudnuteľný deň 80-ročnice Posaunechoru urobili. Pane, Ty svojou láskou odplať za všetky dary, fyzickú a duševnú podporu a popraj zdaru do ďalších mnohých rokov.

Soli Deo Gloria - len samému Bohu sláva. Mgr.Ján Sabanoš, námestný ev.farár

DEŇ OBCE SA VYDARIL

Vydal: Obecný úrad v Mníšku nad Hnilcom v náklade 300ksGrafická úprava: 3i - reklamná agentúra, Kojnoková Hedahedviga3i@gmail.com, 0903 313 389Tlač: Grafika s.r.o., KošiceDo 3. čísla prispeli: Ing. Ľ.Kujnisch,R.Trebuna, Mgr. A.Mitrík, Ing.B.Ďurdíková, Bc.A.Pavlíková,Mgr.J.Sabanoš,I.Stupáková, M.LeskovianskýFoto: Archív Obecného úradu, R.Trebuna Ďalšie číslo už v decembri

1.kolo 6.8.2011 Mníšek - Margecany 6:3G: Štark M.3, Augustin, Žiga J.,Szekely

2.kolo 13.8.2011 Slovinky-Mníšek 5:1G: Augustin

3.kolo 20.8.2011 Mníšek - V.Folkmar 6:04.kolo 27.8.2011 Maria Huta - Mníšek 14,005.kolo 3.9.2011 Mníšek - Nálepkovo 13,306.kolo 11.9.2011 Helcmanovce - Mníšek 13,157.kolo 17.9.2011 Mníšek - Kluknava 13,008.kolo 24.9.2011 Mníšek - Jaklovce 13,009.kolo 2.10.2011 Prakovce - Mníšek 12,15

1.kolo 6.8.2011 Mníšek - Margecany 3:0kont.2.kolo 13.8.2011 Mníšek - Hrabušice 2:2

G: Plachetka N., Vartovník3.kolo 20.8.2011 Slovinky - Mníšek 16,004.kolo 27.8.2011 Mníšek - V.Folkmar 16,005.kolo 3.9.2011 Rudňany - Mníšek 12,306.kolo 10.9.2011 Mníšek - Chrasť n/Hor. 15,307.kolo 17.9.2011 Helcmanovce - Mníšek 15,008.kolo 24.9.2011 Mníšek - Jamník 15,009.kolo 1.10.2011 Letanovce - Mníšek 14,3010.kolo 8.10.2011 Mníšek - Harichovce 14,3011.kolo 15.10.2011 Markušovce - Mníšek 14,30

1.kolo 7.8.2011 Mníšek - Domaňovce 2:0(1:0)G:vlastný, Vojtko

2.kolo 14.8.2011 Maria Huta - Mníšek 8:1(5:0)G:Žiga 11m

3.kolo 21.8.2011 Mníšek - Markušovce 0:2(0:1)4.kolo 28.8.2011 Olcnava - Mníšek 16,005.kolo 4.9.2011 Mníšek - Chrasť n/Horn. 15,306.kolo 11.9.2011 Hnilčík - Mníšek 10,307.kolo 18.9.2011 Mníšek - Jamník 15,008.kolo 25.9.2011 Gelnica - Mníšek 10,309.kolo 2.10.2011 Mníšek - Iliašovce 14,3010.kolo 9.10.2011 Odorín - Mníšek 14,3011.kolo 16.10.2011 Mníšek - SŠM Bystrany 14,3012.kolo 23.10.2011 Mníšek - Sp.Bystrany 14,0013.kolo 30.10.2011 Nálepkovo - Mníšek 14,00

V nedeľu 3. júla 2011 zasadlo v Obecnej reštaurácii k šachovniciam 8 mníšanských šachistov, aby si zmerali svoje sily ,,O majstra Mníška nad Hnilcom za rok 2011”.

Na turnaji sa prezentovali šachisti: Peter Palaščák, Ondrej Tóth st., Ladislav Glovčík, Pavol Plaščák, Mgr. Anton Mitrík, Karol Cziel, Ondrej Tóth ml., Mgr. Radúz Burčák.Poradie turnaja:

1. Mgr. Anton Mitrík 7 bodov2. Mgr. Radúz Burčák 5,5 boda3. Ladislav Glovčík 5 bodov4. Karol Cziel 4 body5. Peter Palaščák 2,5 boda6. Pavol Palaščák 2 body7. Ondrej Tóth ml. 1 bod8. Ondrej Tóth st 1 bod

Staronovým majstrom obce Mníšek nad Hnilcom v šachu za rok 2011 sa stal Mgr. Anton Mitrík.

spracoval Mgr. Anton Mitrík

Prestavba a prístavba hasičskej zbrojnice pokračuje.Dňa 23. augusta sa uskutočnil na stavbe kontrolný deň, ktorého úlohou bolo zistiť, či práce napreduje podľa plánu a požadovanej kvalite.

Zhotoviteľ potvrdil, že hasičská zbrojnica bude skolaudovaná ešte v tomto kalendárnom roku.

V mesiaci júl sa realizovala vodovodná prípojka pre budovu kultúrneho domu.

Na pitnú vodu je teda napojený kultúrny dom, ako aj byt v tejto budove. Naša obec v tomto roku zatiaľ nedostala pridelené prostriedky z environmentálneho fondu, preto práce na verejnom vodovode zatiaľ nepokračujú.

ROZLOSOVANIE JESENNEJ Č ASTI

O MAJSTRA MNÍŠ KA NAD HNILCOM

V Š ACHU ZA ROK 2011

I.B. trieda Ž IACI

I. trieda DORAST

I. trieda DOSPELÍ

HASIČ SKÁ ZBROJNICA

PITNÁ VODAAJ V KULTÚRNOM DOME

NEVIETE SI PORADIŤ S NADROZMERNÝM NÁKLADOM?IŇŠPIRUJTE SA!

roč ník VIII., č íslo 3., jeseň 2011 NOVINY OBČANOV OBCE MNÍŠ EK NAD HNILCOM

ZADARMOZADARMO

Pán R.Göllner vo svojich ,,PAMÄTIACH” opisuje poľovníctvo v Mníšku takto: (z nemčiny voľne preložil a spracoval autor článku)

V roku 1919 v novej Československej republike bolo poľovníctvo v Mníšku usporiadané na ,,demokratickej” základni. Obecný les mal podľa hraníc obce v roku 1939 okolo 2000 ha plochy naľavo a napravo od rieky Hnilec, poprípade Smolníckeho potoka, ako aj kút medzi dvoma údoliami so Spitzenbergom.

V obci boli založené dve poľovnícke spoločnosti. Jedna udržuje pravú stranu hranice obce, tá druhá, ľavá strana je pridelená poľovníkom ako územie s menším lovením a nižším nájmom. Kto si zaplatil vhodný príspevok členského v jednej z poľovníckych spoločností, bol oprávnený aj poľovať. Hostia mohli byť pozvaní. To bolo do roku 1945. Vyskytli sa aj početní pytliaci, ale pytliactvo sa podľa gavalierskeho prímeria a podľa Ríšskonemeckých zákonov, ktoré boli začiatkom štyridsiatych rokov zavedené, prísne trestalo. Z dobových záznamov to boli ,,RAUBŠISERI”, ktorí si svoj jedálniček spestrovali s načierno ulovenou ,,divinkou”. Za najväčšieho bol pokladaný p.Ľ.Theis s prezývkou ,,KÉBELUDE”, ďalej p.Štefan Stupák, ktorý mal hendikep, že nemal jednu ruku, ale pri tom bol jedinečný strelec. Zbrane mali ukryté v bútľavých stromoch v okolitých lesoch, vždy pripravené na použitie. Boli to na slovo vzatí znalci zveri. poznali ich chodníky, zgrupovanie sa , čas ich vychádzky na pašu ...Málo kedy boli prichytení pri pytliačke. Trest si odpykali tým, že panstvu vedeli vždy na poľovačke dobre poradiť, aby mali úspešný lov.

Po I.svetovej vojne obaja vtedy pôsobiaci farári, evanjelický Alexander Schermann, pochádzajúci z Maďarska a katolícky Johann Koritko mali záľubu v poľovníctve a skoro každý pondelok idú zvyčajne na poľovačku.

V rozsiahlych lesoch Mníška boli tri drevené zrubové domy-poľovnícke chaty, ktoré neboli nikdy uzamknuté a boli k všeobecnému použitiu pre občanov stále pripravené. Boli dosť priestranné a pozostávali z jedného veľkého priestoru s drevenými pričňami okolo stien a s jedného miesta v strede pre ohnisko, ktoré bolo vymurované z kameňa. Jedna chata stála na mieste nazývanom,, SALAS PÚN” na čistine, ktorá leží v pravo od potoka Hnilec na Jalovičnom vrchu ,,ŠTIJKN PAK”. Tie dve ležia neďaleko od seba pri prameňoch vody ,,GRUND ZAJFN” a pod ,,HALADEI” nazývaných sa vrcholoch, v úbočiach na východ otvorených slnečných miestach. Prameň vody bol v každom prípade v blízkosti chát. Kto mal chuť, mohol v jednej z poľovníckych chát bez všetkých ťažkostí prenocovať. Pre čerstvé smrekové raždie na pričňu a suché drevo na oheň sa musí každý pravdaže postarať sám.

pokračovanie na strane 3.

HISTÓRIA OBCE MNÍŠ EK NAD HNILCOMPOĽ OVNÍCTVO, POĽ OVNÍCKE CHATY,

PRÍBEHYp.Július Širocký a jehokapitálny úlovok divej

svine, kanca.To bol ale kusisko.

Nevšedné jubileumUž titulok tohto článku vyjadruje radosť z nevšedného jubilea

nášho zborového dychového inštrumentálneho zoskupenia. V nedeľu 10.7.2011 naša vďaka patrila všetkým členom Posaunenchoru cirkevného ev.a. zboru v Mníšku nad Hnilcom. tešili sme sa nielen s tými, ktorí sú zvečnení na slávnostnom table pri spomienke na 80-ročnú činnosť tohto telesa, ale so všetkými, ktorí sa svojim členstvom a prácou v tomto jedinečnom cirkevnom hudobnom zoskupení zaslúžili o jeho pokračovanie a s nevysvetliteľnou úctou túto zborovú tradíciu niesli od 30.rokov minulého storočia až po súčasnosť.

Ide predovšetkým o veľké Božie požehnanie, že br. farár Matej Danielis, zakladateľ Posaunenchoru dokázal tento zbor hudobníkov nielen vyškoliť, ale po II. svetovej vojne aj obnoviť jeho činnosť do takej miery, že v roku 1951 pri 20-ročnici mal Posaunenchor 21 riadnych členov a 8 začiatočníkov - náhradníkov. Niektorí ukončili svoje pôsobenie po krátkom čase, iní hlasom trúby ,,spievali” na slávu Božiu aj 45 rokov. Pri ďakovných slávnostných službách Božích 10.7.2011 sme pri 80-ročnici nášho Posaunenchoru nechceli zabudnúť na nikoho - veď za toľkými dekádami sa ukrýva veľa ľudskej námahy, práce a odriekania. Zvesťou Božieho Slova početným poslucháčom poslúžil Mgr.Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, liturgovali br.senior Košického seniorátu ThDr.Ján Hruška, br.farár Mgr.Mário činčurák a domáci námestný farár Mgr.Ján Sabanoš.

Túto milú slávnosť sme začali pre Mníšek tradičným spôsobom: slávnostným vstupom do chrámu na čele s baníckou zástavou a baníckym spolkom, duchovnými, predstaviteľmi obce a jubilujúcimi ,,pozaunistami”. Sprievod v chráme počas ofery doprevádzal hosťujúci Posaunenchor z Neustadtu a Franzheimu pod vedením dirigenta Traugotta Baura, ktorý prišiel pozdraviť našich pozaunistov pri ich jubileu. Bolo to zaiste veľkým potešením a srdcovou záležitosťou br.Rudolfa Gellnera s manželkou Gizelou, rodáka z Mníška nad Hnilcom, ktorý sa príkladne stará o fungovanie franzheimského Posaunenchoru Evanjelickej cirkvi vo Franzheime (Falzku). Práve jeho zásluhou sme pred dvoma rokmi mohli s našim Posaunenchorom reprezentovať náš cirkevný zbor i obec na Neustadskom hudobnom festivale.

Bc.Karol Cölder, zborový dozorca ev.a.v.cirkevného zboru v našej obci, privítal všetkých v slovenskom i nemeckom jazyku. Kytice kvetov symbolizovali radosť nielen pozvaných hostí, ale i vzácnosť jubilejnej chvíle. Vzácne písomné pozdravy manželov Hreškovcov, ako i bratov farárov Meňkyho, Hvožďaru i Kapitáňa, či sestry Alznauerovej-Turzákovej prečítal domáci farár. Spomienky plné lásky a vďaky oproti Pánu Bohu patrili aj vyslúžilým členom. Nezabudli sme ani na tých, ktorých miesto v súčasnosti je už prázdne. Znakom lásky k Posaunenchoru je i pozdravné slovo br.Jána Alznauera, ktorý sa vrátil v 90-tych rokoch, aby ako dirigent odvil najnovšie dejiny Posaunenchoru. (pozn.Dejiny tohto vzácneho telesa prinesieme v ďalšom čísle obecných novín).

pokračovanie na strane 2.