5

OBSAH

POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE AKO PROGRESÍVNY PRVOK

EDUKÁCIE V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI

Ján Bajtoš.......................................................................................................................................... 7

FUZZY PETRIHO SIETE V MODELOVANÍ VÝUKOVÝCH PROCESOV V

E-LEARNINGU

Cyril Klimeš, Zoltán Balog............................................................................................................... 12

PILOTNÝ PROJEKT BUDOVANIA E-LEARNINGU NA FAKULTE MANAGEMENTU

Eleonóra Beňová, Nora Hlivárová, Ján Papula............................................................................... 18

METADATOVÉ DIGITÁLNE KNIŽNICE A ICH ŠTANDARDY

Zuzana Bizoňov................................................................................................................................. 22

UČITEĽ, KOMPETENCIE A METODIKA E-LEARNINGU

Jana Burgerová................................................................................................................................. 27

ZAJIŠTENÍ KVALITY DISTANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ PROSTŘEDKY PROJEKTOVÉHO

ŘÍZENÍ

Vladimír Čech................................................................................................................................... 33

E-LEARNING VO VÝUČBE

Igor Černák, Anna Kútna.................................................................................................................. 37

SYNTÉZA REČI A TVORBA PROZÓDIE

Mária Čerňanská.............................................................................................................................. 42

INTENZIFIKÁCIA VZDELÁVACIEHO PROCESU S VYUŽITÍM INFORMAČNÝCH

A KOMUNIKAČNÝCH TECNOLÓGIÍ

Jozef Kuba, Roman Stroka, Nadežda Čuboňová............................................................................... 46

PRÍPRAVA A POUŽITIE E-MATERIÁLOV V KOMBINOVANEJ FORME ŠTÚDIA NA

KI FPV UKF V NITRE

Martin Drlík, Peter Švec................................................................................................................... 52

TVORBA OBSAHOV PRE E-LEARNING

Matilda Drozdová............................................................................................................................. 58

FINDING A BALANCE IN BLENDED LEARNING WITH EXTRA LARGE STUDENT

GROUPS

Marie-José Verkroost, Wim Veen, Peter Fabian, Malcolm Bell, Dominika Kuras, Andrea Heide 63

VYUŽITIE E-VZEDLÁVANIA AKO PRÍPRAVANA LABORATÓRNE CVIČENIA

Melánia Feszterová........................................................................................................................... 69

PROGRAMY A NÁSTROJE PRE TVORBU UČEBNÝCH OPÔR PRI VYUČOVANÍ

MATEMATIKY

Lívia Hasajová.................................................................................................................................. 73

VYMEDZENIE ZÁSAD PRE TVORBU ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH

MATERIÁLOV

Božena Horváthová........................................................................................................................... 78

E-LEARNING AKO NOVÁ FORMA VZDELÁVANIA

E-LEARNING AS NEW FORM OF EDUCATION

Marián Hosťovecký, Jana Vincúrová...............................................................................................

81

6

APLIKÁCIA FORIEM E-LEARNINGU VO VYUČOVACOM PREDMETE „RIADENIE

ĽUDSKÝCH ZDROJOV“

Marta Hricová................................................................................................................................... 85

VZDĚLÁVÁNÍ ÚŘEDNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY VYBRANÝCH EVROPSKÝCH ZEMÍ

E-LEARNINGOVOU FORMOU

Miloš Charbuský, Ilona Obršálová, Jan Stejskal.............................................................................. 89

MASTERY LEARNING IN HIGHER EDUCATION

Jana Jacková..................................................................................................................................... 94

SKÚSENOSTI Z REALIZÁCIE VÝUČBY PREDMETOV V PROSTREDÍ LMS NA

VYSOKEJ ŠKOLE

Elza Kočíková................................................................................................................................... 100

TVORBA E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV DO PROSTREDIA SYSTÉMU SATURN-V601

Viliam Kopecký................................................................................................................................. 106

E-LEARNING EDUCATIONAL SYSTEM EDEN

Radek Kovařík................................................................................................................................... 113

UČEBNÍ TEXT – ZÁKLAD E-LEARNINGOVÉHO KURZU

Kateřina Kostolányová..................................................................................................................... 117

PEDAGOGICKÉ VÝCHODISKÁ PRE TVORBU A EVALVÁCIU MULTIMEDIÁLNYCH

ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV URČENÝCH PRE ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE

Andrea Kubalíková........................................................................................................................... 121

NIEKTORÉ ASPEKTY TVORBY ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Anna Kútna....................................................................................................................................... 126

ÚVAHY O MOŽNOSTECH SPOLUPRÁCE VYSOKÝCH ŠKOL ČR A SR PŘI TVORBĚ

STANDARDIZOVANÝCH MULTIMEDIÁLNÍCH VZDĚLÁVACÍCH POMŮCEK

Karel Květoň..................................................................................................................................... 130

DIŠTANČNÉ TEXTY – PILIERE KVALITY ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA

Jana Magdolenová............................................................................................................................ 136

LMS PRO ZKOUŠENÍ STUDENTŮ NA DOPRAVNÍ FAKULTĚ JANA PERNERA

UNIVERZITY PARDUBICE

Stanislav Machalík............................................................................................................................ 141

INOVATION ELEMENTS IN SUBJECT BASES OF DESIGN

Rudolf Martonka............................................................................................................................... 147

TVORBA ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV POMOCOU ŠABLÓN A XML DOKUMENTOV

Ľudovít Mikuš, Petr Ivaniga.............................................................................................................. 150

TESTOVACÍ SYSTÉM E-STUDY – POMÔCKA WBT CVIČENÍ

Ľudovít Mikuš, Matilda Drozdová.................................................................................................... 156

ŠTUDIJNÝ TEXT AKO JEDNA Z PODMIENOK ÚSPECHU V ON-LINE VZDELÁVANÍ

Radoslav Rohaľ................................................................................................................................. 162

DIŠTANČNÉ A E-LEARNINGOVÉ TECHNOLÓGIE V SLUŽBÁCH ROZVOJA

ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Oldřich Kratochvíl, Jozef Strišš........................................................................................................ 165

E-LEARNING PROJEKTOVÉHO RIADENIA A POUŽÍVANIA MICROSOFT PROJECT

200X

Vladimír Stuchlý, Roman Poprocký.................................................................................................. 170

7

POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE AKO

PROGRESÍVNY PRVOK EDUKÁCIE V INFORMAČNEJ

SPOLOČNOSTI

Ján Bajtoš

ABSTRAKT

Autor v príspevku popisuje základné východiská využívania počítačom podporovaného vyučovania.

Počítačom podporované vyučovanie by malo byť výzvou pre každého učiteľa v súčasnej informačnej

spoločnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

edukácia, počítačom podporované vyučovanie, efektívnosť vzdelávania, výukové programy

ÚVOD

Od druhej polovice dvadsiateho storočia patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia vedy

a techniky oblasť informatiky a výpočtovej techniky. V podstate sa tento rozvoj neskončil ani na prahu

tretieho tisícročia. Rozvoj výpočtovej techniky kvantitatívne aj kvalitatívne predstihol všetky

očakávania a jej aplikácie dnes nachádzajú uplatnenie vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Vplyvu

počítačov sa nevyhli ani pedagogické vedy. Naše dnešné školy však málo flexibilne reagujú na potreby

praxe v tejto oblasti. Škola síce poskytuje žiakom veľké množstvo encyklopedických informácií, ale

menej ich už pripravuje pre potreby reálneho života. Mnohé predmety prinášajú študentom množstvo

informácií, ktoré patria k všeobecnému prehľadu a k základnej kultúrnej gramotnosti jednotlivca, zdá sa

však, že trvanie učiteľov na ich bezpodmienečnom ovládaní za každých okolností je pomýlené. Pre prax

má podstatne väčší význam poznať informačné zdroje, v ktorých si človek potrebné údaje môže nájsť.

Počítače a informačno-komunikačné technológie sa často spájajú len priamo s PC a ich

programovaním, menej už s využitím v konkrétnom vyučovacom predmete pre edukačné účely.

S rozvojom a prenikaním výpočtovej techniky do škôl sa predpokladá širšie uplatnenie programového

vyučovania, ktorého zásady sa využívajú pri tvorbe výukových programov (Bajtoš, 2003).

CHARAKTERISTIKA POČÍTAČOM PODPOROVANÉHO VYUČOVANIA

Počítačom podporované vyučovanie (PPV) = CAI = Computer Aided Instruction – je také vyučovanie,

pri ktorom počítač pomáha žiakom v procese učenia, napr. pri osvojovaní učiva, pri precvičovaní učiva,

pri kontrole jeho osvojenia, pri riešení problémov, pri učení sa objavovaním, pri simulácií a modelovaní

procesov, pri riešení didaktických testov atď. Cieľom počítačom podporovaného vyučovania je tiež

napomôcť učiteľovi pri výučbe konkrétneho predmetu, kde popri tradičných materiálnych prostriedkoch

vyučovacieho procesu, ako je tabuľa, spätný projektor, diaprojektor či video, môže využiť viac prvkov

vizualizácie, napomáha mu pri tvorbe metodického materiálu, zatraktívňuje a zefektívňuje priebeh

vyučovacej jednotky, a v neposlednom rade mu pomáha lepšie pripraviť žiaka pre život. Prečo vlastne

potrebujeme používať pri vyučovaní jednotlivých predmetov počítač? Na základe poznatkov Mázorovej

a Likavského (2000) sa rámcovo pokúsime uviesť hlavné problémy, ktoré ovplyvňujú súčasný stav

vyučovacieho procesu rôznych školských predmetov:

8

Vysoká miera nekvalifikovanosti učiteľov. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen z finančnej

neatraktívnosti učiteľského povolania, ale aj z postojov riaditeľov viacerých škôl k uvedenej

problematike. V takejto situácii je ilúziou očakávať uplatňovanie progresívnmch didaktických

metód s využitím širokej škály moderných materiálnych didaktických prostriedkov.

Pretrvávanie tradičných koncepcií vyučovania. V nich výrazne prevláda direktívne usmerňovanie

činnosti študentov vo vyučovacom procese s malým, alebo žiadnym prihliadnutím na procesy

učenia sa. V konečnom dôsledku to vedie k pasivite študentov, k pamäťovému osvojovaniu

vedomostí a ich reprodukcii, k nižšej schopnosti verbálne vyjadrovať svoje myšlienky,

k nesamostatnosti a neschopnosti riešiť problémy a problémové situácie.

Používanie tradičných didaktických metód, vyučovacích foriem a materiálnych didaktických

prostriedkov. Dôraz sa stále kladie na výkladovo–ilustratívne metódy s nízkym stupňom využitia

aktivity študentov, samostatná práca sa často redukuje na predčítanie časti nového učiva a ich

reprodukciu, ako učebné pomôcky sa väčšinou používajú učebnica a tabuľa.

Značná predimenzovanosť učebných osnov resp. nízka týždenná hodinová dotácia pre niektoré

vyučovacie predmety. Učitelia spolu so svojimi študentmi sú nútení zvládnuť veľké množstvo

poznatkov a informácií a na uplatnenie progresívnych metód a foriem vyučovania im ostáva

minimum času. Vzniká tak začarovaný kruh, ktorý nie je a nebude ľahké preklenúť.

Informačné technológie čoraz viac ovplyvňujú každodenný život jednotlivca a zasahujú doň. Nie je to

iba logický dôsledok širokospektrálneho zasahovania technického pokroku do spoločnosti a ľudského

života, ale i cieľavedomé úsilie nositeľov pokroku poskytnúť ostatným novú kvalitu informácií a

rozhľadu. Efektívnosť nasadenia počítačov do edukačného procesu ovplyvňuje i sám študent, a to

úrovňou a intenzitou schopnosti osvojiť si vedomosti, prístupom k počítaču, kvalitou vnútornej

motivácie, rozdielnym pohlavím, rozdielnymi osobnostnými a študijnými typmi. Z tohto hľadiska je

možné rozlíšiť študentov na (Šupšáková, 1997):

a) vizuálny typ, ktorý sa učí pozeraním,

b) intelektuálny typ, ktorý sa učí čítaním,

c) taktilný typ, ktorý sa učí senzomotorickou činnosťou, napr. písaním, ale aj dotykom a pocitmi,

d) auditívny typ, ktorý sa učí počúvaním,

e) sociálno–komunikatívny typ, ktorý sa učí hovorením.

Použitie počítačov je podľa výskumov výhodou predovšetkým pre prvé tri typy žiakov a študentov, t.j.

vizuálny, intelektuálny a taktilný typ, ktorí dávajú prednosť uvedeným spôsobom učenia sa. Pri

používaní počítačov vo vyučovacom procese môže dochádzať taktiež k istému obmedzeniu, ktoré

spočíva v oblasti sprostredkovania afektívnych a sociálnych cieľov a v neadekvátnej preferencii

určitých študijných typov študentov.

Počítače zasahujú do duševného života študentov a ovplyvňujú ich myslenie. Počítače fascinujú detí

i dospelých, pretože im ponúkajú reaktívne a interaktívne partnerstvo bez ohľadu na to, či do procesu

vstupujú ľudské vzťahy vo svojej komplexnosti. Z antropologického hľadiska, pokiaľ ide o vzťah detí

k počítačom, rozlišujeme tri obdobia:

1. obdobie do 7 rokov – metafyzická fáza, obdobie reflexie. Deti konfrontované s počítačom sa

zaujímajú o to, či sú počítače živé, či myslia, cítia, teda kladú si otázku typu: „Čo je to

počítač?“

2. obdobie predpubertálne – fáza ovládania, obdobie akcie. Deti nezaujíma špekulácia o svete,

ale jeho ovládnutie. Zaoberajú sa otázkou vlastnej kompetencie a efektivity, teda kladú si

otázku: „Čo môžem s počítačom robiť?“

3. obdobie adolescencie – fáza identity, obdobie reflexie. Adolescenti sa koncentrujú na

skúsenosti s identitou. Pre niektorých z nich je počítač ten najdôležitejší komunikačný

prostriedok. Je v centre ich aktivít a stáva sa pre nich časťou reflexie o sebe samom.

Adolescenti si kladú otázku: „Kto som?“

Aj keď sa niekedy môže zdať, že technika či počítačové programy sú neosobné a takto sprostredkované

podnety na rozvoj kreativity študenta sú menej kvalitné, menej sugestívne ako v prípade aktívneho

9

vystupovania učiteľa, nemusí to byť celkom pravda. Jedno totiž nevylučuje druhé. Pedagogická

efektívnosť počítačom podporovaného vyučovania je problém, ktorý úzko súvisí s vývojom

pedagogických výukových programových prostriedkov. Za efektívny možno pokladať taký výukový

program, ktorý umožňuje dosiahnuť ciele vyučovacieho procesu optimálne, t.j. efektívne z hľadiska

faktorov času, priestoru, nákladov a vynaloženého úsilia študentov.

KLADY A NEDOSTATKY POČÍTAČOM PODPOROVANÉHO VYUČOVANIA

Podľa Híca a Pokorného (2004), podľa Tureka (1996) a podľa ďalších autorov zaraďujeme medzi

výhody používania počítačom podporovaného vyučovania tieto:

- Možnosť prezentácie poznatkov v príťažlivej grafickej podobe. Použitie modernej

počítačovej techniky umožňuje prezentovať informácie úplne novým spôsobom, ktorý môže

byť oveľa príťažlivejšie vizuálne spracovaný, a tým aj zaujímavejší a ľahšie prijateľnejší pre

študentov. Taktiež je možné týmto spôsobom predkladať poznatky, ktorých prezentovanie by

inak nebolo možné, alebo by bolo veľmi náročné ich opísať slovami, prípadne jednotlivými

statickými obrázkami. Počítač má veľké teda zobrazovacie a prezentačné schopnosti.

- Štúdium vlastným tempom. Použitie moderných technológií vo výučbe, medzi ktoré

zaraďujeme aj počítačom podporované vyučovanie, umožňuje každému študentovi zvoliť si

svoje vlastné tempo, ktorým je schopný študovať, čas, kedy a koľko chce študovať, miesto, kde

chce študovať. Študentovi sa umožňuje oveľa lepšie zadelenie si vlastného času a na druhej

strane to núti študenta preberať väčšiu časť zodpovednosti za svoje študijné výsledky. Týmto

spôsobom rozvíjame taktiež študentovu schopnosť pracovať samostatne a schopnosť

efektívneho rozdelenia vlastného času medzi jednotlivé aktivity.

- Možnosť poskytnutia okamžitej spätnej väzby. Použitie počítačom podporovaného

vyučovania poskytuje študentom nielen aktívny prístup k novým informáciám a poznatkom, ale

aj možnosť overenia si nadobudnutých vedomostí a zručnosti. Spätná väzba je študentovi

spravidla poskytovaná dvomi spôsobmi. Pri prvom z nich dostane študent spätnú väzbu

okamžite. Tento spôsob je vhodný vo fáze získavania poznatkov, kedy je možné okamžite

predísť nesprávnym návykom študenta. Pri druhom spôsobe študent získa spätnú väzbu až po

určitom čase, napríklad po vyplnení testu, zodpovedaní všetkých otázok a podobne. V tomto

prípade je poskytovanie spätnej väzby často vyvolané práve určitou akciou študenta, ktorou si

spätnú väzbu vyžiada.

- Precvičovanie obsahu vzdelávania. Počítačom podporované vyučovanie poskytuje možnosť

prejsť cez tie isté materiály a cvičenia ľubovoľne veľa krát, prípadne začať odznova.

- Motivácia. Použitie výpočtovej techniky rozširuje možnosť motivácie študentov. Napríklad

množstvo výukových programov je spracovaných vo forme počítačových hier. Tie v sebe

obsahujú veľmi silný motivačný náboj. Ako motivačný činiteľ taktiež pôsobí vhodné grafické

a zvukové spracovanie prezentovaného učiva. Tiež motivačne môžu pôsobiť i rôzne výzvy,

pochvaly a poďakovania prezentované počítačom.

- Upozornenie na chyby. Študentom vadí oveľa menej, ak ich na chyby, ktoré urobia pri svojom

vzdelávacom procese, upozorní počítačový program, ako keď ich na chyby upozorní vyučujúci,

prípadne spolužiak či rodič. Študenti často nepovažujú počítačový program za učiteľa, napriek

tomu, že ich jednak učí, jednak overuje ich nadobudnuté vedomosti.

- Možnosť simulácie dejov. Moderná výpočtová technika nám umožňuje simulovať vo

vyučovaní deje, ktoré by inak nebolo možné do vyučovania zahrnúť, pretože by boli príliš

nákladné, príliš nebezpečné, alebo by trvali príliš dlhý čas (napríklad niekoľko storočí). V tejto

oblasti vyučovania je využitie moderných informačných a komunikačných technológií v rámci

počítačom podporovaného vyučovania nezastupiteľné.

- Objektívnosť hodnotenia žiakov. Počítač nerozlišuje, ktorý študent s ním pracuje, nerobí

protekcie, nedokáže byť subjektívny v hodnotení splnenej úlohy.

- Automatizácia prácnych výpočtov, eliminácia rutinných prác, úspora času. Odbremeňuje

študenta a učiteľa od zdĺhavých nepodstatných úkonov, a tým vytvára čas pre venovanie sa

iným, podstatnejším veciam.

10

Používanie počítačom podporovaného vyučovania v edukačnom procese však prináša aj problémy, a to

jednak pre učiteľa, ako aj pre žiaka. V súčasnosti možno za najvýznamnejšie problémy považovať:

- Náročná príprava výukových programov. Pripraviť kvalitný výukový program je časovo

veľmi náročná záležitosť. Je nemožné, aby si vyučujúci pripravoval na všetky svoje hodiny

svoje vlastné výukové programy. Okrem časovej náročnosti by totiž druhým problémom mohlo

byť ovládanie príslušnej aplikácie na výrobu takého programu, ktorou je často programovací

jazyk.

- Nedostatok vhodných výukových programov. Vyššie uvedený problém je možné riešiť tak,

že vyučujúci miesto prípravy výukových programov siahne po už hotových programoch. Na

trhu existuje značné množstvo výukových programov vyrobených profesionálnymi firmami,

ktoré je možné zakúpiť za prijateľnú cenu. Druhým obrovským zdrojom hotových programov

je Internet, odkiaľ si možno stiahnuť už hotové programy zdarma. Napriek uvedeným

skutočnostiam však stále pociťujeme nedostatok vhodných výukových programov, najmä ak sa

obmedzíme iba na tie programy, ktoré sú v slovenskom (prípadne českom) jazyku.

- Nerovnaký prístup študentov k počítačom. Napriek skutočnosti, že v posledných rokoch sa

počítače obrovským tempom rozširujú do škôl a do domácnosti, ich počet je stále nedostatočný.

Pomerne veľká časť študentov má síce prístup k počítaču, ktorý je dokonca pripojený na

Internet, existuje však aj veľká skupina študentov, pre ktorú je zatiaľ prístup k počítaču na

dostatočne dlhý čas problémom. Príčiny môžu byť rôzne, ale najčastejšou je finančná situácia

rodín na Slovenku.

- Znevýhodnenie dievčat. Vyplýva to najmä z predsudkov v rodinnej výchove, kde chlapci sa

dostanú k počítačom skôr a ľahšie ako dievčatá. Ale často je to i o konkrétnom prístupe

dievčaťa k technike a k počítačom.

- Počítač v škole slúži iba na výučbu informatiky. Na pomerne veľkej časti našich škôl

prevláda názor, že počítače sú určené len na výučbu informatiky. Počítač tu slúži ako objekt

vyučovania. Je nesporné, že študenti musia nadobudnúť dostatočné zručnosti pri práci

s výpočtovou technikou, najmä s vhodnými aplikačnými programami. Na druhej strane ale

počítač môže slúžiť aj ako efektívny prostriedok slúžiaci pre vyučovanie prakticky všetkých

predmetov.

- Zdravotné problémy. Pri dlhodobom a nevhodnom používaní počítača dochádza k poruchám

zraku, deformáciám chrbtice, prstov, zápästí, neurózam, prípadne aj k digitalizácií myslenia.

- Zníženie socializácie študenta. Pri častom a dlhodobom používaní počítača dochádza k

potlačovaniu medziľudskej komunikácie, k redukcii písanej a hovorenej reči. Hlavne mladí

ľudia dokážu celé hodiny sedieť za počítačom, písať e-maily, či priamo on-line chatovať

a vôbec nekomunikovať s okolím.

- Absencia priameho pozorovania. Popri prezentácii učiva formou počítačových simulácií by

učiteľ nemal zabúdať ani na prezentáciu učiva napr. na reálnych objektoch, ktoré zabezpečia

priame pozorovanie študentov. Absencia priameho pozorovania odtrháva študenta od životnej

reality.

- Problém rozvoja osobnosti študentov v afektívnej oblasti. Najmä v oblasti citovej výchovy,

tvorby hodnotového systému. Študent (žiak, dieťa) často nerozlišuje medzi realitou a fikciou,

nerozlišuje medzi dobrom a zlom.

- Problémy s rozvojom tvorivosti študentov. Študenti všetky informácie len pasívne prijímajú,

často na Internete nájdu vypracované referáty a práce o problematike, ktorú im zadal učiteľ

a jednoducho ich len stiahnu a prezentujú pod svojím menom.

Napriek určitému množstvu problémov však treba konštatovať, že budúcnosť využívania počítačom

podporovaného vyučovania v edukačnom procese sa stáva nevyhnutnou. Vznikajú nové autorské

nástroje na prípravu výukových programov, ktoré si vyžadujú od užívateľov stále menej a menej

vedomosti o programovaní, softvérové firmy vyrábajú ďalšie a ďalšie programy použiteľné vo

vyučovaní, každým rokom sa zvyšuje počet študentov, ktorí majú dostatočný prístup k výpočtovej

technike a k Internetu, počítače sa na školách postupne začínajú využívať ako prostriedky pre

vyučovanie v čoraz vyššej miere. Absolventi stredných škôl sú z roka na rok lepšie pripravení na

používanie výpočtovej techniky. Mnohé z vysokých škôl začínajú vzdelávať svojich študentov formou

e-learningu. Pedagogické fakulty učia budúcich učiteľov nielen pracovať s výpočtovou technikou na

11

užívateľskej úrovni, ale aj efektívne používať výpočtovú techniku ako prostriedok na skvalitnenie ich

edukačného procesu.

ZÁVER

Môžu počítače učeniu či výučbe napomáhať? Mnoho učiteľov je v tomto ohľade skeptických, i keď je

spravodlivé povedať, že najväčší skeptici bývajú tí, ktorí majú s počítačmi najmenej skúsenosti. Či sa

nám to páči alebo nie, počítače existujú. Vo „skutočnom svete“ sú bežné a široko používané a keď

učiteľ vyučuje akýkoľvek predmet a na akomkoľvek type školy, tak od jeho študentov sa bude znalosť

práce s počítačom očakávať. Tiež to platí pre vzdelávanie dospelých a pre školenie zamestnancov,

ktorých zamestnávateľ vyžaduje pravidelnú obsluhu počítačov. Počítačom podporované vyučovanie je

určite v mnohých ohľadoch prínosné pre edukačný proces. Iste to nie je len módna vlna bez dlhodobých

perspektív. Práve preto by sa na túto problematiku mal v pedagogike klásť veľký dôraz. V súlade

s Turekom (1996) môžeme konštatovať, že netreba tiež zabúdať, že výpočtová technika nemôže (zatiaľ)

nahradiť tvorivú činnosť človeka, od ktorej predovšetkým závisí budúcnosť ľudstva a že počítač dá síce

študentovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať študentovi ľudia. Učiteľ a študent môžu

spoločne využiť prednosti výpočtovej techniky, ktoré spočívajú v rýchlosti, variabilnosti, mnohorakosti

podnetov, pri získavanie informácií. V súčasnosti už môžeme konštatovať, že sa k nám, prakticky bez

oneskorenia, dostávajú najnovšie typy počítačov, programov či multimediálnych aplikácií. Problémom

však pre naše školy a masovejšie rozšírenie výkonnej techniky v pedagogickom procese zostáva vysoká

cena hardwaru a softwaru. Avšak možno očakávať, že ceny počítačov budú i naďalej klesať, a v blízkej

budúcnosti sa počítačová technika ešte viac rozšíri v našich školách a domácnostiach. Silný tlak tvorcov

a výrobcov nových multimediálnych programov zacielených na edukáciu, ktorý prudko obohacujú

ponuku na trhu, tento trend v celosvetovom meradle výrazne podporuje.

LITERATÚRA

Bajtoš, J.: TEÓRIA A PRAX DIDAKTIKY. Žilinská univerzita, Žilina 2003. ISBN 80-8070-130-X.

Híc, P. – Pokorný, M.: VYBRANÉ PROBLÉMY Z TEÓRIE GRAFOV. Metodicko – pedagogické

centrum v Bratislave, Bratislava 2004. IBSN 80-8052-197-2.

Konôpka, J. a kol.: VYBRANÉ KAPITOLY Z PEDAGOGIKY. Vysokoškolské skriptá. Filozofická

fakulta UK, Bratislava 1995.

Mázorová, H. – Likavský, P.: MOŽNOSTI VYUŽITIA IKT VO VYUČOVANÍ GEOGRAFIE.

Študijný materiál pre Letnú školu Infovek. Asociácia projektu Infovek Slovensko. Prima Print,

Bratislava 2000. ISBN 80-967762-7-4.

Petty, G.: MODERNÍ VYUČOVÁNÍ: praktická příručka. Vydavateľstvo Portál, Praha 1996. ISBN 80-

7178-070-7.

Šupšáková, B.: POČÍTAČE – VÝTVARNÉ UMENIE – EDUKAČNÝ PROCES. In: Pedagogická

reuve 5-6, 1997. roč. XLIX, s. 232-236. ISSN 1335-1982.

Spišáková, B.: POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE /seminárna práca/. ÚHV PF UPJŠ

v Košiciach, Košice 2005.

Turek, I.: O MATERIÁLNYCH PROSTRIEDKOCH VYUČOVACIEHO PROCESU. Metodické

centrum v Bratislave, Bratislava 1996. IBSN 80-8052-005-4.

ADRESA A E-MAIL

Prof. Ing. BAJTOŠ Ján, CSc. PhD.

Ústav humanitných vied

Prírodovedecká fakulta UPJŠ

Moyzesova 16, 040 01 KOŠICE

e–mail: bajtos@science.upjs.sk

12

FUZZY PETRIHO SIETE V MODELOVANÍ VÝUKOVÝCH

PROCESOV V E-LEARNINGU

Cyril Klimeš, Zoltán Balogh

ABSTRACT

In order to efficiently describe educational processes, e.g. the process of passing through educational

material in e-learning education, it is appropriate to employ mathematic-graphical methods where

mostly final automats are being employed, yet having number of restrictions. The problems should be

solved using Petri nets due to their precise and exact specification. For large educational materials

where the relations within the individual activities are to be described merely partially, it is

advantageous to implement fuzzy logic into the standard Petri nets model. The paper provides a basic

description and exploitation of fuzzy Petri nets used for modeling of educational processes, e.g. the

process of passing through the educational material presented by the form of e-learning.

KEYWORDS

educational processes, fuzzy modeling, Petris´ nets

ÚVOD

MODELOVANIE VÝUKOVÝCH PROCESOV

Pri modelovaní podnikových procesov je dôležité vierohodne popísať súvislosti medzi aktivitami a

rolami reprezentovanými schopnosťami účastníkov zapojených do procesu. Aktivitu tu chápeme ako

jeden atomický (ďalej nedeliteľný) krok vo vykonávaní procesu. Rola je súbor vzájomne sa

doplňujúcich dovedností. Role sú priraďované k jednotlivým aktivitám s cieľom umožniť ich plnenie v

rámci vykonávaní procesu.

Všeobecne sa používajú tri základné prístupy pri modelovaní procesov vychádzajúce z troch

základných typov použitej abstrakcie :

1. Funkčný prístup zameraný predovšetkým na funkcie, ich štruktúrovanie, vstupy a výstupy.

2. Špecifický prístup je zameraný na riadiaci aspekt vykonávania procesu cestou stanovenia udalostí a

podmienok, za ktorých môžu byť jednotlivé aktivity prevedené.

3. Štrukturálny prístup je zameraný na statický aspekt procesu. Cieľom je postihnúť entity a zdroje

vystupujúce v procese vrátane ich atribútov, činností (služieb) a vzájomných väzieb.

Pre popis správania výukových procesov sa s výhodou používajú tzv. konečné automaty, ktoré majú

však radu obmedzení, napr. v počte stavov pri modelovaní zložitých procesov. Preto sa často používajú

Petriho siete, ktoré vznikli práve za účelom rozšírenia modelovacích možností konečných automatov.

Výhodou modelovania výukových procesov pomocou Petriho sietí je ich formálny popis, ktorý

doplňuje názorné grafické zobrazenie. Tým je umožnená precízna a presná špecifikácia procesu a tým

možno tak odstrániť nejednoznačnosti, neurčitosti a kontradikcie. Petriho siete majú okrem názorného

grafického vyjadrenia aj solídne definované matematické základy, ktoré sa s výhodou dajú využiť v

rôznych softwarových nástrojoch pre špecifikáciu a analýzu počítačovo riešených podnikových

procesov.

13

Napriek tomu však klasické Petriho siete narážajú na problémy modelovania skutočných a zložitých

procesov. Z tohto dôvodu vzniklo rozšírenie s cieľom dosiahnuť zvýšenie ich modelovacej sily. Jedná

sa o možnosti pre:

hierarchizáciu,

Petriho siete s pridaním času,

farebné Petriho siete

.

FUZZY MODELOVANIE

Ďalším prístupom k popisu skutočných a reálnych výukových procesov je využitie fuzzy modelovanie.

Ak chceme totiž popísať zložitú realitu, tak sa môžeme rozhodnúť medzi relevanciou informácie, ktorá

však bude menej presná, alebo presnosťou informácie, ktorá však bude menej relevantná. Pri zvyšovaní

presnosti popisu procesov sa dostaneme k bodu, keď presnosť a relevancia sa stávajú vzájomne sa

vylučujúcimi charakteristikami. Napr. proces výroby auta možno popísať niekoľkými vetami, kde

globálne popíšeme časti auta a postup montáže. Tým sme sa dozvedeli, ako zmontovať auto, nebudeme

však nič vedie o náväznosti jednotlivých súčiastok, strojoch, ľuďoch. Ak chceme poznať detaily,

musíme sa o nich podrobne rozpísať, doplniť čísla priepustnosti strojov, výkonnosti ľudí, radu tabuliek

apod. Tým však množstvo informácií narastá a pretože sú presnejšie, dozvieme sa viac, avšak len o

malých častiach procesov podniku. Pokiaľ by sme chceli procesy podniku popísať detailne všetky,

viedlo by to k obrovskému množstvu detailných informácií, ktoré by však nebol schopný nikto prečítať.

A pokiaľ áno, tak by k pochopeniu podstaty toho, čo je v nich popísané, potreboval prirodzený jazyk,

t.j. vrátil by sa k nepresnej charakteristike. V opačnom prípade by sa v presných detailoch nutne stratil,

pretože ľudská psychika má len obmedzené možnosti. Ukazuje sa totiž, že presnosť je len ilúzia, alebo

je principiálne nedosiahnuteľná. Všetky tieto fakty stoja v pozadí úvah zakladateľov fuzzy logiky.

Fuzzy logika pritom vychádza z teórie fuzzy množín a je zameraná na vágnosť, ktorú matematicky

popisuje.

V tomto kontexte fuzzy množina je množina, ktorá okrem úplného alebo žiadneho členstva pripúšťa i

členstvo čiastočné. To znamená, že prvok patrí do množiny s istým stupňom príslušnosti. Funkcia, ktorá

každému prvku univerza priradí stupeň príslušnosti sa nazýva funkcia príslušnosti. Fuzzy teória sa snaží

pokryť realitu v jej nepresnosti a neurčitosti a behom svojej takmer 40 ročnej existencie sa zaslúžila o

riešenie mnohých technických problémov, ktoré inými prostriedkami nebolo v praxi zvládnuté.

Každému prvku možno postupne priradiť tzv. stupeň príslušnosti, ktorý vyjadruje mieru príslušnosti

daného prvku do fuzzy množiny. Napríklad v prípade vybavovania reklamácie na dodávateľa, možno

stanovením miery príslušnosti rovnakého typu chyby do fuzzy množín rozhodnúť, ktoré diely sú

„dobré“, ktoré je možné „ešte spracovať“ a ktoré je nutné „zošrotovať“. U klasického rozhodovania je v

tomto prípade stanovenie hranice toho čo je ešte prípustné a čo už nie je dosť obťažné. Možno to

previesť priradením čísla z intervalu <0,1>, ktoré vyjadruje mieru nášho presvedčenia. Úlohou fuzzy

teórie je zachytiť vágne špecifikované požiadavky v dotazoch a adekvátne k tomu vypočítať stupeň

príslušnosti. Fuzzy logika umožňuje používať vágne buď priamo a vie ich aj jednoduchým spôsobom

reprezentovať.

PETRIHO SIETE

Petriho siete vznikli v 60.-70. rokoch (Carl Adam PETRI, Nemecko), sú grafickým a matematickým

nástrojom vhodným na opis a analýzu systémov, ktoré sú:

súbežné (concurrent)

asynchrónne

distribuované

paralelné

nedeterministické (stochastické)

Petriho siete sú jedným z najpoužívanejších nástrojov pre modelovanie a návrh zložitých systémov s

paralelnými procesmi a hierarchickou štruktúrou. Majú nespočetné aplikácie v oblasti spracovania dát,

14

paralelného programovania, operačných systémov, distribuovaných databáz a riadenia zložitých

procesov hocijakého druhu vrátane návrhu a modelovania informačných systémov.

Petriho siete sú schopné jednoducho modelovať synchronizáciu procesov, súbežné operácie, konflikty

alebo pridelenie zdroja.

Uveďme si teraz jeho definíciu.

Petriho sieť je bipartitný orientovaný graf, reprezentovaný štvoricou PN = (P, T, I, O), kde:

P = {p1, …, pn} je konečná množina miest

T = {t1, …, tm} je konečná množina prechodov

I (p, t) je zobrazenie P x T {0, 1}, zodpovedajúce množine orientovaných hrán z miesta do prechodu

O (t, p) je zobrazenie T x P {0, 1}, zodpovedajúce množine orientovaných hrán z prechodu do

miesta

Siete, uvažované v tomto článku, kde I a O naberajú hodnotu z množiny {O, 1}, sa nazývajú „obyčajné

Petriho siete“. Príklad Petriho siete je znázornený na nasledujúcom obrázku č.1; označíme ho ako PN1.

Miesta sú reprezentované krúžkami a prechody obdĺžnikmi. To je konvencia, ktorá je u obyčajných

Petriho sietí všeobecne prijímaná.

Obrázok 1. Petriho sieť

Štruktúra tejto Petriho siete, t.j. štvorice, ktorá ju definuje, môže byť reprezentovaná takto:

P = {p1, p2, p3, p4, p5}

T = {t1, t2, t3, t4}

pre(p,t) 0

post(p,t) 0

Množinu všetkých vstupných miest prechodov t označíme ako t a nazveme ju presetom t, množinu

všetkých výstupných miest prechodu t označíme ako t a nazveme postsetom t. Rovnakú notáciu

15

budeme používať i u miest: preset p bude značiť množinu všetkých vstupných prechodov miest p,

zatiaľ čo postset p značí množinu všetkých výstupných prechodov miest p.

Definovaním množiny miest, množiny prechodov a presetu a postsetu buď všetkých miest alebo

všetkých prechodov, dostaneme ekvivalentnú reprezentáciu štruktúry Petriho siete. Koncepty presetu a

postsetu sú veľmi užitočné pri popise algoritmu pre analýzu Petriho sietí.

FUZZY PETRIHO SIETE

Začlenením fuzzy logiky do klasických Petriho sítí možno realizovať nasledovne: Vychádzame

z definície fuzzy logiky Petriho siete.

FLPN = (P,T,F,M0,D,h,a, ,l) kde

P = {p1, …, pn} je konečná množina miest,

T = {t1, …, tm} je konečná množina prechodov,

F (P x T) (T x P) je toková relácia, kde platí

FqttpPqpTt ),(),(:, ,

M0: P {0,1} je počiatočné značenie,

D je konečná množina výrokov – DPDTDP , ,

h: DP je asociovaná funkcia, reprezentujúca biakci z miesta k výroku,

a: P [0,1] je asociovaná funkcia reprezentujúca hodnotu v mieste z množiny reálnych čísel 0 až

1,

,l: T [0,1] je asociovaná funkcia reprezentujúca prechod hodnotou z množiny 0 až 1.

Pre Pp , platí pre následné značenie:

,1)()(' pMpM pokiaľ ttp ;

,1)()(' pMpM pokiaľ ttp ;

),()(' pMpM inak,

)'()( pp t pokiaľ tptpt

'1 .

Pre ANDTt platí )'(min)(

'pp

tpt

pokiaľ

tpp t

tp )'(min

'

a pre ORTt platí )'(max)(

'pp

tpt

pokiaľ

tpp t

tp )'(max

'.

Teraz si vyjadríme pomocou Petriho siete pravidlá typu IF-THEN a ich transformáciu do fuzzy logiky

Pravidlo IF p1 THEN p2 vyjadríme

P1 P2

a vo fuzzy logike 12 t pokiaľ t 1 .

Pravidlo IF p1 AND p2 THEN p3 vyjadríme

P1

P2

P3

16

a vo fuzzy logike 213 min ANDti

t

pre i=1 2.

Pravidlo IF p1 OR p2 THEN p3 vyjadríme s pomocou inhibičných hrán

P1

P2

P3

a vo fuzzy logike 213 max

ORti

ORt pre i=1 2.

Pravidlo IF p1 XOR p2 THEN p3 vyjadríme s pomocou inhibičných hrán

P1

P2

P3

a vo fuzzy logike 13 XORt pokiaľ 021 XORt

,

23 XORt pokiaľ 012 XORt

.

Aplikáciou fuzzy logiky do Petriho sietí vzniká silný nástroj pre modelovanie reálnych výukových

procesov a to najmä pre:

- ľahkú zrozumiteľnosť a prepracovaný matematický aparát,

- pomerne ľahký jednoduchý návrh,

- modulárnosť riešenia – je možné pridávať a odstraňovať jednotlivé moduly bez potreby

prepracovať celý systém,

- robustnosť návrhu, tj. systém nie ja potrebné upravovať v prípade zmeny parametrov riešenej

úlohy v rámci istého okolia.

INTEGRÁCIA SYSTÉMU PRE MODELOVANIE VÝUKOVÝCH PROCESOV S LMS

Základnými požiadavky, ktoré sa kladú na LMS (Learning Management System) z hľadiska potrieb

učiteľa je prezentovať učivo, riadiť výučbu, komunikovať so študentmi, motivovať ich k štúdiu,

sledovať pokroky študentov a hodnotiť ich. Úzkym miestom popisu všetkých týchto procesov,

realizovaných v LMS je formalizácia popisu záväznosti jednotlivých činností a vedenie jednotlivých

aktivít. Preto je vhodné pre zaistenie kvalitného riadenia e-learningové výučby integrovať klasický

LMS s procesným systémom. Tato integrácia umožní zmenu priechodu štúdiom výukových materiálov

a ďalších povinných činností študenta. Jednotlivé časti výukových materiálov sú automatizovane

spustené procesným systémom, tzn. že LMS poskytuje postup funkcií študentom a pritom predáva

správy procesnému systému, ktorý ho vyhodnocuje a podľa výsledkov robí posun v procesnej mape.

Tím je realizované spustenie funkcií LMS procesným systémom.

LITERATÚRA

Girault, C: Petri Nets for Systems Engineering. Springer Verlag 2002, ISBN: 3540412174

17

Klimeš C.: Úloha a architektura portálových řešení LMS systémů v distančním vzdělávání. In.

Technológia vzdelávania. XIII č. 5/2005, str. 4 - 7, SLOVDIDAC, ISSN 1335-003X

Klimeš C. – Turčáni M.: Portálové riešenia informačných systémov univerzít s integráciou LMS. In.

Sborník konference „UNINFOS 2005“, str. 115 - 122, Bánská Bystrica, 2005, ISBN 80-8083-103-3

Novák V: Základy fuzzy modelování. BEN, Praha 2000. ISBN 80-7300-009-1.

Vondrák, I.: Metody byznys modelování. VŠB – TU Ostrava, 2004, ISBN 80-248-0729-7.

KLIMEŠ, C. - BALOGH, Z.: Modelovanie paralelných procesov pomocou Petriho siete. In: Technológia

vzdelávania. roč. XIII, č. 5. Nitra : Združenie SLOVDIDAC, 2005. s. 13-15. ISSN 1335-003X

Zadeh, L.A.: Fuzzy sets. INFORMATION AND Control 8: 338-353

ADRESA A E-MAIL

Doc. Ing. Cyril Klimeš. CSc.

KI FPV UKF v Nitre

Tr.A.Hlinku 1

94974 Nitra

e-mail: cklimes@ukf.sk

web.: www.ki.fpv.ukf.sk

Ing. Zoltán Balogh, PhD.

KI FPV UKF v Nitre

Tr.A.Hlinku 1

94974 Nitra

e-mail: zbalogh@ukf.sk

web.: www.ki.fpv.ukf.sk

18

PILOTNÝ PROJEKT BUDOVANIA E-LEARNINGU

NA FAKULTE MANAGEMENTU

Eleonóra Beňová, Nora Hlivárová, Ján Papula

ABSTRACT

This text contains the evaluation of the state of e-learning at the Faculty of Management CU in

Bratislava, its beginnings, however it concentrates on the vision and future plans that are to be realized

with the help of the obtained grant for the „Pilot Project of Building e-Learning of Faculty of

Management“.

KEYWORDS

e-learning, education systems, distance learning

ÚVOD

Budovanie e-learningového systému nie je jednoduchou záležitosťou. Po niekoľkoročných snahách

a čiastočne úspešných pokusoch vstupuje Fakulta managementu UK v Bratislave do rýchlo sa

pohybujúceho vlaku plného nadšencov, pokrokovo zmýšľajúcich, trochu možno aj technicky

orientovaných, ale hlavne ľudí, ktorí chcú uľahčiť to, čo študenti tak nemajú radi – učenie. Nový spôsob

učenia prináša mnohé úlohy, ktoré potrebujeme úspešne vyriešiť, aby naša snaha nebola ocenená len

čiarkou o splnení, ale priniesla ozajstnú zmenu k lepšiemu.

Fakulta managementu sleduje dianie v oblasti e-learningu hlavne prostredníctvom svojich doktorandov,

ktorí by chceli zlepšiť kvalitu vzdelávania využitím nových multimediálnych možností. Záujem o e-

learning bol spojený s pokusmi, štúdiom a školeniami jednak Open source LMS systémov, ale keďže

Univerzita Komenského vsadila na systém eDoceo, tento sme spoznali a vyskúšali asi najviac. eDoceo

je softvérový produkt firmy Trask Solution s.r.o. Je to aplikácia, ktorá potrebuje k prevádzke webový

server s relačnou databázou typu MS Access, MySQL, MS SQL server, Oracle alebo DB2. LMS

eDoceo je nezávislý na platforme (Windows, Linux) a nekladie nároky na druh servera. Systém

poskytuje široké spektrum funkcií na podporu výučbového procesu vrátane sledovania priebehu štúdia

jednotlivých účastníkov kurzu, archivácie študijných výsledkov, podporuje komunikáciu medzi

učiteľom a študentom a pod. V systéme existuje päť základných užívateľských rolí: Administrátor,

Manager, Tútor, Pedagóg a Študent. Keďže na rektorátnej úrovni bola momentálne táto snaha

pozastavená, bude našou úlohou asi uvažovať o iných alternatívach. Najväčším prínosom v tejto oblasti

momentálne je schválenie grantu na projekt s názvom „Pilotný projekt budovania e-learningu na fakulte

managementu“.

PILOTNÝ PROJEKT

Realizovaný projekt nadväzuje na Lisabonskú stratégiu a prijaté akčné plány eEurope, eEurope+. Na

základe Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorá je zameraná na

rozvojové oblasti, ako je informačná spoločnosť a vzdelávanie a zamestnanosť a zároveň na základe

priorít Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sa realizovaním tohto

projektu budeme snažiť rozvinúť novú formu vzdelávacieho systému, ktorá prispeje k zvýšeniu

19

konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu. A to najmä zavádzaním informačno-komunikačných

technológií (ICT) do systému vzdelávania v súlade so štátnou politikou a smerovaním Európskej Únie

v tejto oblasti.

Rozširovanie vzdelávacieho systému o e-learningové vzdelávanie založené na ICT vyúsťuje k zvýšeniu

kvalifikačného potenciálu a adaptability budúcich zamestnancov v cieľovej skupine. Cieľom takto

komplexne koncipovaného projektu je účelná integrácia e-learningu do vzdelávacieho procesu Fakulty

managementu UK za účelom zvýšenia prístupu ku vzdelávaniu na vysokej úrovni.

Tento cieľ bude naplnený prostredníctvom zapojenia pedagógov do didaktickej transformácie obsahu

učiva do formy interaktívneho počítačového softvéru špecificky určeného pre externé a doplnkové

formy štúdia.

Ďalším cieľom projektu je zvýšenie kvality vzdelávania zabezpečeného verejnými vzdelávacími

inštitúciami. Uvedomujeme si dôležitosť vylepšovania a zavádzania nových moderných foriem

vzdelávania na vysokej škole.

PRÍPRAVNÁ FÁZA PROJEKTU

Táto aktivita v sebe zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia so zahájením projektu. Zabezpečuje sa

zariadenie a vybavenie miestností, vytvorenie odbornej knižnice, technické a komunikačné vybavenie

potrebné pre potreby projektu. Počas tejto aktivity sa navrhne vybudovanie siete partnerstiev

s podnikateľskými subjektmi za účelom oboznámenia o nových metódach vzdelávania.

Súčasťou fázy bude tvorba návrhu systému školení, ktorý bude zostavený na obdobie 1,5 roka pre

ďalších členov projektového tímu a spolupracujúcich pedagógov. V prvom štvrťroku nadobudnú

členovia projektového tímu základný prehľad o podstate a metódach e-learningu a didaktických

technikách v pedagogickom procese. Tieto vedomosti využijú členovia tímu v druhej polovici prvého

roku, kedy pre účely integrácie e-learningu do vzdelávacieho procesu vysokých škôl a za účelom

zvýšenia prístupu ku vzdelávaniu a zabezpečenia vyhovujúcej kvality vzdelávania budú vyškolení

pedagogickí pracovníci pre účely digitalizácie učebného obsahu. Pri obstarávaní výpočtovej

a telekomunikačnej techniky sa využijú predchádzajúce skúsenosti členov tímu a prieskum cien

prostredníctvom internetu a zaslaných cenových ponúk. Prípravná fáza bude potrebná pre zber

informácií o e-learningu prostredníctvom štúdia literatúry, prostredníctvom konzultácií s osobami, ktoré

majú skúsenosti s využívaním e-learningu na jednotlivých univerzitách. Literatúra bude

zhromažďovaná a deponovaná v jednej z miestností a tak dostupná pre celý projektový tím. Bude

vedená evidencia zakúpenej literatúry a evidencia zapožičaných titulov. Relevantné informácie

z návštev a konzultácií budú zaznamenané v správach zo služobných ciest. Zároveň na základe

komunikácii so subjektmi trhu práce sa vytvorí návrh ich spolupráce na projekte. Na základe

nazhromaždených a naštudovaných informácií sa vytvorí metodika projektu.

POPIS SÚČASNÉHO STAVU

Táto aktivita bude pozostávať z niekoľkých na seba nadväzujúcich fáz. Najprv sa identifikuje

strategické smerovanie poslania Fakulty managementu UK prostredníctvom konzultácií a štúdia

univerzitných a fakultných dokumentov v oblastiach vzdelávania, automatizácie poskytovania

informácií a monitorovania vzdelávacích procesov. Potom sa pre cieľové skupiny študujúcich

a vyučujúcich zostaví dotazník za účelom identifikácie informačných a technologických potrieb, aby

bolo možné namodelovať súčasný stav študijného procesu súvisiaceho s pôsobením študenta na Fakulte

managementu UK a výučbového procesu prislúchajúceho činnostiam pedagógov pri napĺňaní poslania

FM UK smerom k študentom. Tento prieskum bude prebiehať metódou dotazníka na internete.

Prostredníctvom benchmarkingu sa vytvorí prehľad technológií súvisiacich s činnosťou projektu.

ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU

Na základe zozbieraných údajov z dotazníka na internete v rámci tejto fázy prebehne analýza

potrebných zdrojov pre realizáciu projektu z pohľadu didaktického procesu, potrebných znalostí,

technologických a bezpečnostných potrieb a súčasného učebného materiálu pre digitalizáciu

20

vzdelávacieho procesu. Nakoľko pri realizácii projektu je potrebné zvažovať prijateľnosť miery rizika

a negatívnych dopadov, ktoré môže projekt priniesť, budeme po analýze zdrojov identifikovať

potenciálne riziká zavedenia projektu. Z vedomostí, zo štúdia literatúry a z informácií získaných zo

stretnutí s komerčnými organizáciami sa pripravia štandardy a zásady tvorby e-learningu, ako aj

základný prehľad technológii pre riadenie a tvorbu obsahu e-kurzov. Následne prebehne návrh obsahu

učiva. Vyberú sa vhodné predmety pre tvorbu e-kurzov, ktoré budú v súlade s prioritami fakulty

a v maximálnej možnej miere zvýšia úroveň vedomostí študentov pre zlepšenie uplatnenia sa

a adaptability na trhu práce. Jednotlivé navrhnuté zmeny budú následne odsúhlasené spoločne v rámci

projektového tímu, zainteresovanými vysokoškolskými učiteľmi a vedením Fakulty managementu UK.

Táto časť je veľmi dôležitá, lebo definuje podklady pre nasledovnú fázu.

OBSTARANIE A IMPLEMENTÁCIA

Programové zabezpečenie projektu bude vychádzať z vyskúšaných LMS systémov. Následne po

zhodnotení, prebehne prispôsobenie vybraného LMS podľa potrieb všetkých užívateľov za účelom

zrozumiteľnej a jednoduchej obsluhy systému, resp. prípadná integrácia k už existujúcim požívaným IS

v snahe zamedzenia duplicitných činností. Customizácia bude zaznamenaná vo funkčnej a technickej

špecifikácii, aby ju bolo možné využívať pri ďalšom rozširovaní systému. Paralelne s customizáciou

LMS sa budú realizovať školenia vybraných vysokoškolských učiteľov a administratívnych

pracovníkov na aplikácie a budúci LMS. Potom po realizovaných školeniach prebehne tvorba

didaktických a študijných materiálov do elektronickej podoby buď tvorbou nového alebo

prispôsobením existujúceho obsahu. Začnú sa pripravovať manuály pre konečných užívateľov ako aj

študentov.

REALIZÁCIA, SPRÁVA A MONITORING

Táto aktivita pozostáva zo skúšobnej prevádzky, pilotného testovania LMS, overovania procedúr

jednotlivých funkcií a prípadných rozhraní k už existujúcim požívaným IS. Na základe spracovaných

špecifikácii sa budú jednotlivé funkcie LMS testovať, aby boli odstránené nedostatky a overená ich

konzistentnosť z hľadiska celého systému ešte pred samotnou implementáciou do vzdelávacieho

procesu. Testovanie bude prebiehať počas semestra na vybraných študentoch, pričom systém bude stále

zdokonaľovaný a aktualizovaný. Po implementácii bude zabezpečená technická, metodická

a informačná podpora celej prevádzky systému. V prípade vzniku funkčnej chyby, bude systém

zaktualizovaný buď obsahom informácii, alebo novou verziou. Popri testovaní bude prebiehať premena

ďalších predmetov do elektronickej podoby a budú zároveň prebehať školenia zamestnancov Fakulty

managementu UK, ktorí sa budú starať o prevádzku systému po skončení projektu. Prostredníctvom

internetového portálu bude možné prijímať požiadavky na zmeny zo strany užívateľov, následne ich

vyhodnocovať a efektívne zavádzať do praxe.

MARKETING A PROPAGÁCIA PROJEKTU

Propagácia e-kurzov bude prebiehať v niekoľkých rovinách. Predovšetkým sa uskutočnia prednášky na

jednotlivých fakultách vysokých škôl v Bratislave, konferenciách a na rôznych seminároch. Takto bude

vytvorený priestor na spoluprácu a odovzdávanie skúseností. Okrem toho prebehne mediálna kampaň

prostredníctvom plagátov a v médiách – prostredníctvom propagačných textov a článkov, ako aj

platenej informácie o projekte v časopisoch (TREND, eFOCUS, PROFIT). Spolu s mediálnymi

aktivitami bude na webovej stránke sprístupnený jeden e-kurz pre vysoké školy a širokú verejnosť

a rovnako bude vytvorená internetová stránka o projekte a jeho napredovaní. Celý projekt a forma

financovania budú prezentované aj v časopisoch a denníkoch. Zvolili sme tieto média, pretože sú

najviac dostupné a väčšina študentov ich využíva.

21

ZÁVER

Vývoj a následná optimalizácia študijných materiálov pre e-kurzy je obvykle neporovnateľne

náročnejšia úloha, ako vývoj učebných materiálov klasických vzdelávacích kurzov. Preto samotný

výber predmetov, ako aj spolupracujúcich pedagógov bude stanovovaný na základe kvalitatívnych

kritérií pre zavedenie e-kurzov a zozbieraných údajov týkajúcich sa vyučovaných predmetov od

všetkých vysokoškolských učiteľov. Implementácia projektu poukáže na účelnú integráciu e-learningu

do vzdelávacieho procesu Fakulty managementu UK za účelom zvýšenia prístupu ku vzdelávaniu a

zabezpečenia vyhovujúcej kvality vzdelávania. Možno predpokladať, že práve propagačná činnosť

počas projektu na ostatných vysokých školách rozšíri myšlienku projektu aj na iné vysoké školy nielen

v rámci Bratislavy, ale aj v iných regiónoch Slovenska. E-learning je ponúkaná alternatíva, ktorá nie je

povinná. Poskytovanie kurzov tradičným spôsobom je zaujímavé pre tých študentov, ktorí

uprednostňujú osobný kontakt s vysokoškolským učiteľom a nie sú zvyknutí na využívanie nástrojov

informačno-komunikačných technológii. E-kurzy budú ponúknuté za účelom zvýšenia prístupu ku

vzdelávaniu a zabezpečenia vyhovujúcej kvality vzdelávania. E-learning je alternatíva výučbového

procesu, ktorá efektívnym spôsobom rozvíja kľúčovú kvalifikovanosť, podnikateľské schopnosti a ICT

zručnosti tak, aby zodpovedali požiadavkám moderného trhu práce.

REFERENCES

www.uniba.sk

ADRESA A E-MAIL

Mgr. Eleonóra Beňová

Univerzita Komenského

Fakulta managementu

Katedra informačných systémov

Odbojárov 10

820 05 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: eleonora.benova@fm.uniba.sk

web.: www.fm.uniba.sk

Mgr. Nora Hlivárová

Univerzita Komenského

Fakulta managementu

Katedra informačných systémov

Odbojárov 10

820 05 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: nora.hlivarova@fm.uniba.sk

web.: www.fm.uniba.sk

Ing. Ján Papula

Univerzita Komenského

Fakulta managementu

Katedra stratégia a podnikania

Odbojárov 10

820 05 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: jan.papula@fm.uniba.sk

web.: www.fm.uniba.sk

22

METADATOVÉ DIGITÁLNE KNIŽNICE A ICH ŠTANDARDY

Zuzana Bizoňová

ABSTRACT

Because of increasing number of digital objects created for education, digital library became an

important part of e-learning systems. Digital libraries are controlled collections of digital information

objects. Thanks to metadata standards it is possible to merge digital libraries from various departments,

faculties, universities or other educational organisations. This way it is possible to provide the teachers

in an easy way with wide range of information that can be used for creating interesting education.

Recently the most used standards are Dublin Core from ISO and Learning Object Metadata (LOM)

from IEEE. LOM attributes can be viewved as the superset of the Dublin Core element set, the LOM

attributes contains more pedagogical attributes. To create a system compatible with others it is

necessary to follow the reference model SCORM (Sharable Content Object Reference Model) from

ADL Initiative. It is a complete e-learning solution that describes the recommendations.

KEYWORDS

digital library, standards, e-learning, metadata, Dublin Core, LOM, SCORM

ÚVOD

Pojem digitálna knižnica nie je novinkou, napriek tomu jej definícia nie je celkom jasná. Z názvu

automaticky vyplýva, že ide o úložisko digitálnych informácií. Oproti klasickým knižniciam obsahujú

nielen textové dokumenty, ale aj multimediálne objekty, prezentácie, animácie, zvukové záznamy.

Podľa tejto definície by bol však celý internet veľkou digitálnou knižnicou. Nie je tomu tak. Na rozdiel

od vyhľadávania na internete, v digitálnej knižnici ide o organizované triedenie informácií, takže sa

nemôže stať, že budú napríklad vedľa seba vyhľadané študentské práce na danú tému spolu s

fundovaným vedeckým článkom.

Pomerne úspešne i vyčerpávajúco problematiku definovania tohto pojmu z rôznych uhlov pohľadu

rozpracoval J. Pokorný [6] a charakterizoval digitálnu knižnicu ako riadenú zbierku (prevažne)

digitálnych informácií spolu s nadväznými službami.

DIGITÁLNE KNIŽNICE

Pri stále narastajúcom množstve elektronických vzdelávacích objektov sa digitálna knižnica stáva

nevyhnutnou súčasťou e-learningového systému

Digitálna knižnica (DK) by mala spĺňať niekoľko zásadných charakteristík:

Objekty umiestnené v DK sú určené na vzdelávanie

Digitálna knižnica má za úlohu podporovať e-learningové systémy, preto každý objekt, ktorý sa

v nej nachádza, má svoju výučbovú hodnotu. Každý objekt má zároveň definované

pedagogické atribúty, napríklad obtiažnosť, aby sme pri vyhľadávaní dokázali odlišovať,

nakoľko zložitý je odborný článok alebo prednáška.

23

DK nie je jediná entita

Objekty v digitálnej knižnici vôbec nemusia byť na tom istom počítači, dokonca môžu byť

fyzicky veľmi vzdialené. Je bežné, že sa prepájajú knižnice katedier, fakúlt, pracuje sa na

prepájaní knižníc celých univerzít. Zjednocovanie týchto knižníc prispieva k celkovému

rozširovaniu možností vyučujúcich, dáva im stále väčší výber vyučovacích objektov.

DK má prehľadnú organizačnú štruktúru a prezentáciu objektov

V kamenných knižniciach sú oddelenia, v ktorých si čitateľ môže vybrať vhodnú knihu alebo

naopak vie, čo chce a vyhľadá si presné umiestnenie knihy podľa názvu a autora. Pre

užívateľov digitálnej knižnice by malo byť rovnako jednoduché a intuitívne vyznať sa

v objektoch v knižnici, či už pri prezeraní tematických oblastí alebo pri vyhľadávaní podľa

rôznych kritérií.

Minimálne funkcie DK

o vyhľadávanie – jednoduché aj rozšírené vyhľadávanie podľa určitých vlastností (tvorca,

téma, názov, ale aj obtiažnosť, formát atď.)

o filtrovanie – zobrazovanie obmedzenej množiny objektov podľa určitých kritérií, z ktorých

sa potom ďalej vyhľadáva

o prehliadanie – užívateľ má možnosť prehliadať celú knižnicu a pritom si zoradiť objekty

podľa určitého kritéria

o prihlásenie – DK by mala byť k dispozícii len registrovaným užívateľom s určitými

právami, aby sa zabezpečila bezpečnosť informácií poskytovaných knižnicou

o help – pomoc pri práci s digitálnou knižnicou pre neskúsených užívateľov

Toto sú len základné funkcie, väčšina DK poskytuje aj ďalšie služby. Tieto ušetria vyučujúcim

množstvo času pri vytváraní obsahov prednášok a pomáhajú im takto tvoriť obsažnejšie a zaujímavejšie

vyučovanie.

ŠTANDARDY V E-LEARNINGU

Štandard je špecifikácia vyvinutá akreditovanou štandardizačnou autoritou (organizáciou), ktorá je

medzinárodne uznávaná (ISO, IEC)

regionálne uznávaná (CEN – Európa)

národne uznávaná (AFNOR- Franc., IEEE – USA) [2].

S rozmachom tvorby e-learningových systémov na rozličných vzdelávacích inštitúciách po celom svete

sa objavila potreba ich zjednocovania. Tvorcovia vzdelávacích systémov si uvedomili niekoľko výhod

hromadného využitia štandardov vo výučbovej technológii:

pre študentov - štandardy umožnia pohyb medzi inštitúciami kdekoľvek na svete. Môžu si

napríklad vybrať istý kurz s určitým počtom kreditov na ktorejkoľvek univerzite a ich

akademický záznam si môžu takto dopĺňať podľa vlastného výberu.

pre vzdelávacie inštitúcie - je nepopierateľný prínos v prepájaní systémov akademických

záznamov študentov, v zdieľaní kurzov a v jednotnom hodnotení študentov. Použitie

štandardov takisto uľahčuje prechod z jedného výučbového systému, ktorý je povedzme už

zastaraný, na druhý.

pre učiteľov - štandardy uľahčia zdieľanie výučbových materiálov s kolegami a používanie

materiálov rozličného druhu bez obáv, že budú nekompatibilné s už používaným výučbovým

systémom.

ŠTANDARDY DIGITÁLNYCH KNIŽNÍC

Objekty v digitálnej knižnici sú organizované na základe metadát. Metadáta sú podľa definície dáta o

dátach. V tomto prípade sú to dáta popisujúce informačné objekty digitálnej knižnice. Na základe

týchto popisných dát je možné triediť a vyhľadávať vzdelávacie objekty. Sú to popisné vlastnosti

objektu ako napríklad autor, názov alebo rok vydania.

24

Aby bolo možné zdieľať objekty virtuálnych knižníc rôznych vzdelávacích inštitúcií, je potrebné

metadáta štandardizovať.

DUBLIN CORE

V roku 1996 sa zišli v Dubline, štáte Ohio knihovníci a výskumníci v oblasti digitálnych knižníc,

tvorcovia obsahov a experti na značkovacie jazyky, aby navrhli zlepšenie štandardov pre popis

informačných zdrojov hlavne na internete. Táto iniciatíva sa volala Dublin Core Metadata Iniciative [1]

a ich návrh bol prijatý organizáciami CEN/ISS ako štandard ANSI Z39.85 a organizáciou ISO ako

štandard ISO 15836 “The Dublin Core metadata element set”. Väčšina štandardov v oblasti digitálnych

knižníc ďalej vychádza práve z tohto štandardu.

DC štandard definuje základnú množinu 15 kvalifikátorov na popis objektu v digitálnej knižnici:

1. Názov (Title) – názov pridelený informačnému zdroju (formálne meno zdroja).

2. Autor (Creator) – autor obsahu zdroja (osoba, organizácia).

3. Predmet (Subject) – téma obsahu zdroja (aj kľúčové slová). Odporúča sa vyberať hodnotu

elementu z riadeného slovníka.

4. Opis (Description) – opis obsahu zdroja alebo abstrakt.

5. Vydavateľ (Publisher) – vydavateľ zdroja (osoba, organizácia). Je zodpovedný za sprístupnenie

zdroja.

6. Prispievateľ (Contributor) – spolupracujúci vydavateľ, prispievateľ k vytvoreniu obsahu zdroja

(osoba, organizácia).

7. Dátum (Date) – dátum spojený s určitou udalosťou počas existencie zdroja (napr. vytvorenia,

životnosti...). Odporúča sa vyberať hodnotu elementu z riadeného slovníka.

8. Typ (Type) – typ zdroja, popisujúci obecné kategórie, funkcie, druhy (udalosť, zbierka, obraz,

text, zvuk, softvér...). Odporúča sa používať definovaný formát.

9. Formát (Format) – formát zdroja (txt, pdf, jpg, doc...) alebo rozmery zdroja. Odporúča sa

vyberať hodnotu elementu z riadeného slovníka.

10. Identifikátor (Identifier) – identifikátor zdroja, jednoznačný odkaz na zdroj v rámci daného

kontextu (URL, URI, DOI, ISBN).

11. Zdroj (Source) – pôvodný zdroj, z ktorého pochádza popisované dielo.

12. Jazyk (Language) – jazyk intelektuálneho obsahu zdroja. Odporúča sa používať definovaný

formát.

13. Vzťah (Relation) – odkaz na príbuzné zdroje.

14. Pokrytie (Coverage) – rozsah alebo záber obsahu zdroja (geografické pokrytie, doba platnosti).

Odporúča sa vyberať hodnotu elementu z riadeného slovníka.

15. Práva (Rights) – správa autorských práv, licenčná politika.

Kľúčové princípy štandardu Dublin Core (DC): [3]

Jednoduchosť

Zámerom Dublin Core je, aby bol použiteľný pre laikov aj pre špecialistov v oblasti popisu

dokumentov. Väčšina prvkov má všeobecne zrozumiteľnú sémantiku podobnú zložitosti

knižničného katalógového lístku.

Sémantická interoperabilita

Rôznorodé modely popisu blokujú v prostredí Internetu možnosť vyhľadávania. Presadzovanie

všeobecne zrozumiteľného súboru popisných prvkov, ktoré umožnia zjednotiť ostatné štandardy

pre určovanie obsahu dát zvyšuje možnosť sémantickej interoperability medzi rôznymi systémami

v rozdielnych odboroch.

Medzinárodný konsenzus

Uvedomenie si medzinárodného dosahu sprístupňovania zdrojov na Webe je rozhodujúcim

momentom pre vývoj efektívnej infraštruktúry pre sprístupňovanie elektronických zdrojov v

prostredí globálnej informačnej siete. Dublin Core ťaží z aktívnej účasti a z presadzovania v asi

20 krajinách Severnej Ameriky, Európy, Austrálie a Ázie.

25

Rozšíriteľnosť

Dublin Core poskytuje ekonomickú alternatívu k podrobnejšiemu a zložitejšiemu modelu popisu,

akým je katalogizácia v plnom MARC formáte (formát bežný v svete knižníc). Navyše v sebe

zahrňuje užitočnú flexibilitu a rozšíriteľnosť pre kódovanie štruktúry a komplikovanejšiu

sémantiku, ktoré sú vlastné bohatším štandardom popisu.

Modularita metadát na Webe

Rôznorodosť potrieb metadát na Webe vyžaduje infraštruktúru, ktorá podporuje koexistenciu

vzájomne sa doplňujúcich, samostatne udržovaných súborov metadát. Konzorcium World Wide

Web (W3C) začalo s implementáciou architektúry pre metadáta pre Web; na podporu rozdielnych

potrieb metadát pre dodávateľov a poskytovateľov informácií je navrhnutý Rámec popisu zdrojov

(Resource description Framework - RDF). Zástupcovia iniciatívy Dublin Core sú aktívne zapojení

do vývoja tejto architektúry a vytvárajú tak digitálnym knižniciam perspektívu ovplyvniť dôležitú

zložku infraštruktúry Webu.

Modifikovateľnosť

Každý prvok v Dublin Core má definíciu, ktorá by mala byť jasná. Taktiež je nutné, aby definíce

prvkov uspokojovali potreby rozdielnych komunít. Tento cieľ sa dá splniť umožnením

modifikovať každý prvok Dublin Core ľubovoľným kvalifikátorom. Pokiaľ nie je kvalifikátor

prítomný, prvok má svoj všeobecne chápaný význam, inak je definícia prvku modifikovaná

hodnotou kvalifikátora.

IEEE LOM

Štandard komisie IEEE LOM (Learning Object Metadata) má oproti Dublin Core navyše špecifické

atribúty, potrebné pre charakteristiku pedagogických vlastností objektu. Dá sa povedať, že

charakteristiky Dublin Core sú podmnožinou charakteristík LOM. Pre tento štandard existuje celkom 77

atribútov rozdelených do 9 kategórií. Tieto kategórie sú:

Všeobecné vlastnosti (názov, autor…)

Životný cyklus (história objektu)

Meta-metadáta (dáta o metadátach, napríklad kto ich vytvoril)

Technické (požiadavky a charakterstiky objektu)

Vzdelávacie (náučný stupeň)

Práva (autorské, komu povolené používať)

Anotácia

Klasifikácia (obtiažnosť)

SCORM (SHARABLE CONTENT OBJECT REFERENCE MODEL)

Je to súbor odporúčaní organizácie ADL. Nie je to jediný štandard, ale súhrn špecifikácií postupov, aby

bola zabezpečená interoperabilita, znovupoužiteľnosť a schopnosť riadenia systému vzdelávania. V

oblasti obsahu aj technológie zabezpečuje, aby boli rôzne produkty kompatibilné. Je to referenčný

model uznávaný organizáciami AICC, IMS, IEEE a definuje vzťahy medzi jednotlivými štandardami.

ZÁVER

Digitálna knižnica sa stala pri narastajúcom množstve e-learningových vzdelávacích objektov

významnou súčasťou vzdelávacieho systému. Vďaka metadátovým štandardom je možné digitálne

knižnice jednotlivých fakúlt, univerzít a iných organizácií navzájom prepájať, a tým umožniť

vyučujúcim dostať sa jednoducho a priamo k aktuálnym informačným zdrojom a vytvoriť tak

zaujímavé moderné vyučovanie.

Dnes sa používajú najmä štandardy Dublin Core a LOM. LOM je oproti Dublin Core obohatený

o pedagogické atribúty. Výskum [2] však ukázal, že práve tieto atribúty ostávajú často nevyplnené, na

rozdiel od základných atribútov Dublin Core. Nech sa už pri tvorbe digitálnej knižnice použije

akýkoľvek štandard, je potrebné dodržať normy referenčného modelu SCORM pre kompatibilnosť

knižnice s inými digitálnymi knižnicami.

26

ODVOLÁVKY

[1] Dublin Core: http://dublincore.org

[2] Doc. RNDr. Jaroslava Mikulecká, CSc.: Standardy v elektronickém vzdělávání, In: Sborník

příspěvku Belcom ’04 E-learning v České a Slovenské republice

[3] Portál Diplomovka: Iniciatíva Dublin Core, Rubrika: Štandardy používané v portáli

http://www.diplomovka.nfo.sk/clanok/8/iniciativa-dublin-core.php

[4] Ing. Daniela Ukropová: Metadáta v slovenských knižniciach, In: Slovenská lesnícka a drevárska

knižnica pri TU vo Zvolene

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib024/ukropova.htm

[5] Mikulecký S.: Dilleo: Digital Library of Learning Objects, In: DEL 2003, Vol. 2. Prague, ČVUT

[6] POKORNÝ, J. 2001. Digitální knihovny: principy a problémy, In: Automatizace knihovnických

procesu 2001, http://knihovny.cvut.cz/akp/clanky/03.pdf.

ADRESA A E-MAIL

Ing. Zuzana Bizoňová

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: zuzana.bizonova@fri.utc.sk

27

UČITEĽ, KOMPETENCIE A METODIKA E-LEARNINGU

Jana Burgerová

ABSTRACT

Recency of this topic to realize e-learning educational activities forces teachers to profile themselves

with the skills necessary for the realization of the distance learning. Within this context, the authors of

this report analyse some of the teacher’s necessary activities leading towards effective realization of the

e-learning course. In addition, the paper discusses the fundamental factors that must be taken into

consideration in preparing teaching materials and methodological sheets by means of the information

and communication technologies.

KEYWORDS

computer, teacher’s training, e-learning, distance learning, skills, the information Technologies, self

controlled work of Students.

ÚVOD

Otázky elektronicky podporovanej výučby v súčasnosti výrazne rezonujú v edukácii v kontexte

inovácie vzdelávacieho systému. Metóda e-learningu sa stáva aktuálnou najmä pre dištančnú formu

štúdia. Pre prípad jej realizácie prichádza k zásadným zmenám v oblasti osvedčených pedagogických

postupov a pravidiel. Učiteľom pribúda problém - riešiť otázky intenzívneho osvojovania nových

poznatkov a to čo najefektívnejšie vzhľadom na špecifiká e-learningu. Okrem prípravy študijného

programu pre e-learning a jeho následnej akreditácie je potrebné zabezpečiť vhodné výučbové

podmienky pre edukanta v prostrední internetu. To si vyžaduje rozvoj požadovaných kompetencií

učiteľov v úlohe tútorov.

Využívanie elektronickej podpory edukácie je teda jedným z prostriedkov ako posunúť systém

vyučovania u nás na úroveň európskych krajín v tejto oblasti. Ukazuje sa, že modernizácia edukácie, jej

zefektívnenie a paradoxne aj humanizácia je možné s podporou informačných a komunikačných

technológií vo výučbe. Treba zdôrazniť, že vo vyučovaní viac ako v iných oblastiach, nemôže byť ich

zaradenie živelné. Bez kvalitnej koncepcie využitia, bez didaktickej aplikácie a metodického

usmernenia môže byť používanie elektronických materiálov (ďalej len e-materiálov) vo vyučovacom

procese skôr aspektom, ktorý zvyšuje negatívne tendencie v učení. Keďže práca s e-materiálmi má

prevažne charakter samostatnej práce, resp. riadenej samostatnej práce, je dôležité pre študenta

pripraviť podklady, z ktorých musí byť zrejme, čo je cieľom práce, aké sú východiská a akým

spôsobom sa k žiadaným výsledkom dopracujeme. Zároveň tieto podklady didaktickej povahy umožnia

efektívne zrealizovať spätnú väzbu zameranú na rozvoj požadovaných kompetencií.

UČITEĽ A E-LEARNING

Priebeh vzdelávania, ktoré je realizované metódou e-learningu, je ako špecifická multimediálna forma

riadeného samoštúdia koordinované príslušnou vzdelávacou inštitúciou. To, že učivo je k dispozícii aj

prostredníctvom rôznych multimediálnych prostriedkov umožňuje, že e-learning, ktorý predstavuje

podporu predovšetkým dištančného vzdelávania, nachádza efektívne uplatnenie aj ako podpora

prezenčnej formy vzdelávania (blended learning). Učiteľ v roli tútora by mal nadobudnúť kompetencie

pre prácu so študentom a prípravu materiálov v e-lerningovom prostredí. Do systému so svojimi

28

vzájomnými väzbami vstúpia prvky, ktorých funkčnosť bude podmienená úrovňou kompetencií učiteľa

realizovať predmetnú formu štúdia (obr. 1). E-learning realizovaný len ako podpora edukačného

procesu, ktorá je založená na využívaní informačných a komunikačných technológií (ďalej IKT)

s cieľom rozšíriť možnosti vzdelávania aj inou formou ako je prezenčná, má okrem už všeobecne

známych výhod (vyššia efektívnosť, nižšie finančné náklady, časová nezávislosť a pod.) aj slabšie

stránky ako napr.: náročnosť na prípravu kurzov (vrátane rozvoja kompetencií tútora), závislosť na

funkčnosti IKT, kompatibilnosť s ďalšími edukačnými systémami a systémami riadenia edukácie, súlad

s danými štandardami a pod..

Obr. 1 Základné prvky edukačného systému podporeného e-learningom

V zmysle uvedeného je potrebné, aby ďalšie vzdelávanie učiteľov prebiehalo so zameraním na

rozvoj kompetencií:

a) Vzdelávať za pomoci „nosičov“ - forma charakterizovaná ako off-line vzdelávanie (vzdelávací

kurz je na CD ROMe /Computer-Based Training/). Nevýhodou je, že každá aktualizácia

poznatkov (informácií) znamená finančné náklady a časové opozdenie spôsobené distribúciou

nosiča.

b) Vzdelávať s využitím webu (Web-Based Training) - forma charakterizovaná ako on-line

vzdelávanie. Vzdelávací kurz učiteľ realizuje cez internet (resp. intranet). Okrem distribúcie

kurzu je toto pripojenie dôležité pre realizáciu komunikácie medzi učiteľom - tútorom

a edukantom, resp. medzi edukantmi navzájom (synchronné – napr. chat, resp. asynchronné –

e-mail). Výhodou je, že akákoľvek aktualizácia poznatkov (informácií) učiteľom je dostupná

pre edukantov takmer okamžite bez nových finančných nákladov.

c) Vzdelávať s využitím systému riadenia (Learning Managment System) – forma, kde daný

softvér zohráva úlohu elektronického výučbového prostredia, zároveň umožňuje vytvárať

podklady pre realizáciu kurzu, jeho spravovanie a užívanie v elektronickom prostredí

PRÍPRAVA METODICKÝCH ELEKTRONICKÝCH MATERIÁLOV

Zo všeobecného uhla pohľadu na informačnú elementaristiku princípu elektronických informácií je

zrejme, že táto oblasť je náročná na pochopenie, čo je dané virtualitou pracovného prostredia –

prostriedky informačných technológií, kde ich vlastné princípy ostávajú pre užívateľa skryté a on sám

sa stretáva skôr s ich účinkami a interakčnými dôsledkami vlastných aktivít. Náročnosť informačne-

DIŠ

TA

NČ

NÉ

VZ

DE

LÁ

VA

NIE

adaptabilita

na špecifiká

práce tútora

príprava

študijných

materiálov

organizácia

štúdia

komunikácia

tútor-edukant

Kľúčové kompetencie

učiteľa realizovať

e- learning

Systém uplatňujúci

multimedialitu

v edukácii

Hlavné ciele:

Skvalitnenie organizá-

cie štúdia.

Zvýšenie úrovne poz-

návacieho procesu.

Ľahšie dosiahnutie edukačných cieľov.

29

technologického prostredia, intelektuálne aj technické aspekty môžu byť primárnou skutočnosťou, ktoré

ovplyvňujú vzťah k informačným technológiám.

Pri vytváraní metodiky používania e-materiálov je podstatné vedieť, resp. určiť pre akú cieľovú skupinu

sú vytvárané – či ide o žiakov základnej školy, resp. učiteľov odborne profilovaných. Na základe toho

je možné metodiku rozčleniť na časť:

- všeobecnú (spoločná pre celé vekové spektrum),

- špecifickú (ide hlavne o druh motivácie, druh projektových cieľov, historickú analógiu).

Je možné použiť metodiku so všeobecnou platnosťou modifikovanou pre určitú skupinu, kde vek často

nehrá žiadnu úlohu. Pre prácu s e-materiálmi je vhodné zvoliť individuálnu, resp. skupinovú formu

problémového vyučovania. Rovnako vhodné sa ukazuje aj následné reťazenie jednotlivých

problémových úloh, pôsobiacich produktívne v rámci projektu a výchovných aspektov. Lineárny model

riešenia s cyklickými odbočkami, ktorý dáva v jednotlivých krokoch potrebnú spätnú väzbu pre

testovanie považujeme za optimálnu formu vyučovania.

Z hľadiska motivácie užívateľa, resp .tvorcu elektronických materiálov je dôležitá vízia, že jeho

nadobudnuté vedomosti a zručnosti budú uplatnené pri dosiahnutí konkrétnych cieľov v rovnakej miere

(možno efektívnejšie) ako keby boli nadobúdané klasickým spôsobom, t. j. prezenčnou výučbou.

Návody pre riadenie samostatnej práce majú určité základné časti, rovnako je to aj v prípade

metodických návodov, ktoré by sme mali dodržať pri príprave materiálov pre prácu s elektronickými

materiálmi (najčastejšie na internete):

úvod - má presvedčiť študujúceho, že zvládnutie cieľov daného celku (tematického) je pre neho

dôležité, má byť stručný, argumentačný, má byť zrejme, že použitie napr. internetu je jednou

z možností,

vymedzenie cieľov - veľmi dôležitá časť, ak očakávame od študenta aktivitu, musí byť s cieľmi

oboznámený, zvyšuje sa tým aj jeho motivácia. Poznať cieľ, znamená dosiahnuť vyššiu účinnosť

v samostatnej práci podporenej internetom.

špecifikácia predbežných vedomostí - vytvorí predpoklad pre to, aby študent nezlyhal pri štúdiu

kvôli vedomostiam, ktoré nie sú predmetom osvojovania, ale ich znalosť je nevyhnutná, vhodné

je uviesť rozsah predpokladaných potrebných vedomostí, rovnako je dôležité, aby študent

nadobudol základné zručnosti s počítačom, resp. internetom v predchádzajúcej špecializovanej

príprave.

doporučený program študijných činností, pri ktorých môže byť využitie internetu značne

efektívne, môže byť usporiadaný rôznymi spôsobmi, ale mal by sa skladať z:

- prezentácie učebnej látky,

- precvičovania a osvojovania si učebnej látky,

- autokontroly so spätnou väzbou.

Ťažisko samostatnej práce študenta metódou e-learningu treba vidieť hlavne v osvojovaní, v

spracovávaní požadovaných vedomostí. Usporiadanie programu študijných činností preto treba

prispôsobiť schopnostiam študentov samostatne pracovať. K tomu sú potrebné:

prostriedky autokontroly dosiahnutia výučbových cieľov - pomocou nich sa študent presvedčí,

či splnil výučbový cieľ a nakoľko, odkaz na konzultáciu, pozitívna motivácia- veľmi náročná časť

práce učiteľa,

informácie o spôsobe kontroly dosiahnutia výučbových cieľov - vrátane autokontroly.

Pri spracovaní metodických návodov „práca s elektronickými materiálmi – učenie sa s elektronickou

podporou - e-learning“ je možné vychádzať z nasledujúcich zovšeobecnených zásad v nasledujúcej

postupnosti:

1. Definovanie edukačných cieľov - v rámci nich sa uvedú ciele, ktoré musí študent dosiahnuť, aby

sme mohli považovať učenie podporené internetom za zvládnuté.

Poznámka: Každý širší určený cieľ je potrebné rozložiť na čiastkové (špecifické ciele). V tomto kroku

je potrebné klásť dôraz na konzistentnosť cieľov a či sú ciele definované vo vzťahu k požadovanému

výkonu (prípadne sa cieľom určia podmienky, aby požadovaný výkon bol splnený).

2. Určenie čiastkových cieľov - usporiadajú sa do postupnosti podľa vhodných kritérií (od

jednoduchého ku zložitému, od konkrétneho k abstraktnému, od špecifického k všeobecnému,

resp. naopak).

30

3. Overovanie dosiahnutých jednotlivých cieľov - sformulované sú konkrétne otázky, úlohy

a príklady, ktoré umožnia učiteľovi skontrolovať dosiahnuté ciele.

Poznámka: Pre každý cieľ je zostavených niekoľko otázok, ktoré úzko súvisia s overením

dosiahnutého cieľa. Aj v tomto prípade musí existovať konzistentnosť otázky s príslušným cieľom.

V tejto etape je vhodné pripraviť hodnotiacu tabuľku (kľúč pre vyhodnotenie odpovedí). Pripravené

úlohy majú v dostatočnej miere plniť prostriedky sebakontroly.

4. Kontrolný test – úspešnému zvládnutiu testu predchádza sformulovanie úloh a príkladov

k precvičeniu a osvojeniu potrebných kompetencií.

Poznámka: Aj v tomto prípade je potrebné dávať pozor, aby úlohy k precvičeniu a osvojeniu

potrebných vedomostí boli konzistentné s cieľom a testom. Je treba mať na pamäti, že testovanie by

malo byť realizované za tých istých podmienok, ako bolo realizované precvičovanie. To isté platí aj

pre ďalšie činnosti, ktoré súvisia s praxou.

5. Špecifikácia kritérií na kompetencie študenta – v tejto súvislosti sú vyšpecifikované informácie,

poznatky, ktoré má prostredníctvom internetu získať k preštudovaniu, aby mohol následne

absolvovať uvažované činnosti.

Poznámka: Informácie určené k precvičovaniu vyšpecifikujeme len tie najnutnejšie z dôvodu, aby

nedošlo k preťažovaniu študentov (menej býva niekedy viac). V tejto činnosti je nutné upozorniť

študenta nato, čo si má zapamätať, resp. poznamenať, aby mohol postupovať v ďalšom kroku. Vhodné

je študenta orientovať na ďalšie možnosti získavania informácií, t. j. predpísať mu alternatívne

zdroje.

6. Spätná väzba - zabezpečia ju vytvorené prostriedky pre sebakontrolu, t. j autoreguláciu.

Poznámka: Test určený na sebakontrolu musí poskytnúť študentovi kľúč, ktorý mu umožní poznať

správne odpovede. Zároveň sa študent môže opraviť a nechať poučiť z vlastných chýb.

7. Výpis kľúčových kompetencií - v stručnom výpise sa uvedie čo a prečo sa má študent naučiť.

Poznámka: Študent sa efektívne učí vtedy, ak uňho dôjde k akceptácii dôvodov prečo sa to musí učiť.

Motiváciu posilníme uvedením uplatnenia požadovaných vedomostí v praxi.

8. Dizajn metodických návodov - študentovi predkladaný materiál má mať okrem obsahovej

štruktúry aj vhodnú grafickú úpravu, ktorá umožní rýchlu orientáciu a zapojí do procesu

zapamätávania aj vizuálnu pamäť (grafika vytvorí systém oporných bodov pre rozpamätávanie

sa).

Poznámka: Prehľadnosť, farebnosť, t. j. estetický vzhľad zároveň umožňuje využívať možnosti

počítača. Výhodou integrovaného učebného textu v e-forme je možná vyššia úroveň ako u klasických

študijných materiálov (napr. grafická, audio, video, simulácia, interaktivita, animácia), vysoká miera

aktuálnosti - jej jednoduchá realizácia, dostupnosť takého učebného materiálu z akéhokoľvek miesta

na svete, rôzna miera podrobnosti ai.

ŠPECIFIKÁCIA KOMPETENCIÍ UČITEĽA PRE E-LEARNINGOVÝ KURZ

Úspešná realizácia e-learningového kurzu vyžaduje potrebné kompetencie jednotlivých členov

realizačného tímu s tým, že títo budú riešiť otázky projektovania výučby, využívania multimediality,

obsahu výučby pre e-learning, didaktiky výučby e-learningu, hardvérového a softvérového vybavenia

pre e-learning a pod. Významnú úlohu, okrem manažérov, zohrá učiteľ - tútor. Učiteľ ako subjekt

vzdelávania podlieha stratégii tvorby kvality výučby t. j. o kvalite danej formy vyučovania bude

rozhodovať úroveň jeho kompetencií pre predmetnú formu výučby. Do skupiny „kvalitu

podmieňujúcich“ budú patriť najmä:

identifikácia úrovne poznávacej aktivity edukantov,

vhodný výber metodiky sprostredkovania poznatkov a hodnotenie schopnosti aplikovať ich pri

riešení problémov,

vytváranie partnerského dialógu so študujúcimi,

účelné konzultácie s efektívnym riadením, usmernením a poradením,

pružnosť reagovať na aktuálnosť vo vývoji:

- poznávacích procesov, ktoré využívajú edukanti,

- pedagogických, technologických, manažérskych, sociálnych vied a pod.

31

adekvátna reakcia na požiadavky, ktoré súvisia s on-line formou dištančného vzdelávania

(cieľom je vytvoriť vhodné virtuálne študijné prostredie), v ktorom učiteľ poskytne edukantovi:

- hodnotenie jeho študijných výsledkov,

- formou komentárov spätnú väzba,

- radu, motiváciu a povzbudenie a prijateľnú formu vzájomnej spolupráce,

kvalitná komunikácia na báze dialógu s poradenským zameraním,

schopnosť viesť edukantov vzájomne medzi sebou komunikovať,

reakcia na otázky, kde na rozdiel od prezenčnej formy (učiteľ sa s edukantmi stretáva v presne

vymedzený čas) bude odpovedať priebežne (edukant má dostať odpoveď včas, ináč hrozí, že

vznikne u neho nezáujem, resp. pochybnosti),

príprava študijných textov do e-learningovej podoby, ktoré môžu obsahovať napr:

- animáciu - výučbová podpora má výrazný vizuálny charakter,

- interaktívne prvky na rôznej úrovni interakcie a pod..

Aj Pedagogická fakulta PU v Prešove má snahu zlepšiť kvalitu vzdelávania aj v zmysle vytvorenia

novej ponuky vzdelávania – ako prvá z fakúlt PU ponúka dištančné štúdium s podporou e-larningu.

Finančnú a organizačnú podporu pri zavádzaní e-learningu poskytujú aj prostriedky z projektu

„Dištančné štúdium v kontexte celoživotného vzdelávania“ získané z Európskych sociálnych fondov,

ktoré čiastočne pokrývajú náklady tohto procesu (poznámka: autori sú riešiteľmi tohto projektu).

Cieľovou skupinou, na ktorú je projekt zameraný sú učitelia fakulty. Projekt ponúka učiteľom možnosť

nadobudnutia kompetencií pre realizáciu dištančného vzdelávanie s podporou internetu.

Špecifickými cieľmi v rámci predkladaného projektu sú:

zriadenie školiaceho pracoviska so zameraním na dištančné vzdelávanie a vytvorenie školiaceho

tímu projektových manažérov, expertov, lektorov, správcov informačného systému, expertov na

tvorbu e-materiálov, administrácie projektu,

príprava obsahu jednotlivých modulov kurzu – stanovenie obsahu kurzu, zostavenie riešených

úloh, príprava komunikácie, propagácie, publicity projektu, vypracovanie riadiaceho systému

vzdelávacieho cyklu,

obsahová náplň kurzov: - orientácia v základných pojmoch technickej realizácie dištančného

vzdelávania, podstata a charakteristika e-vzdelávania,

nutné požiadavky z problematiky informačných technológií, základné pojmy technickej realizácie

moderného vzdelávania, práca s multimédiálnym e-materiálom, s elektronickým publikovaním

a mnohé iné kompetencie potrebné pri vzdelávaní prostredníctvom e-learningu.

V dištančnej externej forme sú e-kurzy hlavným zdrojom štúdia (popri úvodných prezenčných stretnutí

s učiteľmi a záverečných ukončení predmetov). V dennom štúdiu tvoria podpornú bázu pre klasické

štúdium a ich poskytnutie študentom závisí na tom-ktorom učiteľovi. Učivo, resp. obsah kurzov je

spracovaný do šablóny 12 týždňov trvania klasického semestra.

Spôsob spracovania kurzu vo všeobecnosti súvisí s použitým výučbovým prostredím. Akcent v príprave

na e-learning je kladený na problematiku informačných systémov, konkrétne LMS - systém e-

vzdelávania, ktorý po spracovaní a naplnení databázy slúži k podpore e-vzdelávania. Ako LMS sme sa

rozhodli používať Moodle, ktorý je (ako ukazujú skúsenosti kolegov z iných fakúlt) dobrým

štartovacím nástrojom na zavedenie elektronického vzdelávania hlavne preto, že je to otvorený systém s

dostupnými zdrojovými kódmi, takže jeho funkcie je možné upraviť podľa vlastných potrieb a je voľne

šíriteľný (veľmi dôležitý aspekt pri našom rozhodovaní). Tento systém v sebe zahŕňa pomôcku pre

správu kurzov, organizáciu, správu účastníkov kurzu, komunikáciu medzi učiteľom a účastníkom

kurzu, medzi študentmi navzájom. Umožňuje zadávať úlohy, testy, dotazníky, písomné prace, ankety,

komunikáciu a mnoho iných ponúk. Je sprostredkovaný v on-line forme a v súčasnosti je nainštalovaný

na univerzitnom servri, čo sa ukazuje ako nie najšťastnejšie riešenie. Univerzita plánuje zakúpiť

profesionálne LMS nástroje a nainštalovať ich na tzv. e-learningový server, určený len pre správu

kurzov.

V prvej fáze sme kládli akcent na „naplnenie“ textov, prezentácii, animácií, resp. odkazov na webovské

stránky. Úlohy riešime formou zadaní, testov, úloh. Z pohľadu grafického dizajnu sme zvolili

32

jednoduchú málo farebnú šablónu prostredia Moodle, vrátane minimalizácie doplnkových služieb. Na

úvodnej obrazovke sú uvedené tri študijné programy s počtom kurzov, na ktoré boli študenti prijatí

v rámci dištančného štúdia.

Aktivizácia a motivácia študentov sa v tejto verzii vzdelávania javí ako najmenší problém. Študenti

o tento typ výučby javia záujem, aj keď je pravdou, že najvhodnejšia sa im javí kombinovaná forma

štúdia. Vzhľadom na špecifiká štúdia na Pedagogickej fakulte študenti a zvlášť učitelia preferujú

prezenčné štúdium, najmä v predmetoch, kde ide o istý druh praktického nácviku (hra na nástroj..).

S týmto postojom a možnosťami jeho variability je potrebné dlhodobo pracovať.

ZÁVER

Realizácia e-learningu si vyžaduje, tak ako sme sa to pokúsili naznačiť, pozitívny postoj zo strany

učiteľa riešiť špecifiká dané metódou e-learningu. Ak sa na realizáciu štúdia tohto typu budeme pozerať

v naznačených súvislostiach, treba si uvedomiť, že e-learning je problém predovšetkým pedagogický,

až potom technický. Aj v tomto prípade zvažujeme efektívnosť e-learningu v kontexte výhod

a nevýhod. Prínosom pre rozvoj osobnosti edukanta môže byť: - aktivita edukanta, individuálny prístup

k edukantom, štúdium vlastným tempom, lepší prístup k zdrojom informácií, väčšie možnosti

testovania, aktuálnosť informácií a pod.. Nevýhody je možné zaznamenať v prípade, ak: -bude

obmedzený prístup k technológiám, nastanú technické problémy, edukant nebude dostatočne schopný

študovať samostatne ai. V neposlednom rade treba dať akcent na motiváciu učiteľa pripravujúceho

spomínanú metódu štúdia. Pri mnohých povinnostiach súvisiacich s touto dynamickou

a komplikovanou profesiou, pribúda povinnosť náročná a rozsiahla – pripraviť, spracovať, naštudovať

a realizovať e-learningovú metódu výučby.

ODVOLÁVKY

Odvolávka na príspevky z konferencií

Beisetzer, P.(2005). Príprava učiteľov technickém výchovy v e-learningovej verzi. In: Inovácia

v edukácii technických odborných predmetov. s.30-35. ISBN 80-8068-361-1.

http://www.fhpv.unipo.sk/ktechv/konferencia/

Ligas, Š. (1998). Preparing teachers for the future in the area of information technologies. In: Education

for Global Information society in the New Millennium. Bratislava : UNESCO-Institute of Information

and Prognoses of Education, Ministry of Education of the Slovak Republic, 1998, s. 115-119.

Odvolávky na knihu

Beisetzer, P. (2005). Samostatná práca edukanta a počítač. Prešov : 1 vydanie. FHPV PU, 2005. s.107.

ISBN 80-8068-428-6

Huba, M., Žáková, K., Bisták, P (2003). WWW a vzdelávanie. 1. vyd. Bratislava : STU. 141 s. ISBN

80-227-1999-4.

Mašek, J., Michalík, P., Vrbík, V.(2004). Otevřené technologie ve výuce. Plzeň : ZU v Plzni, 114 s.

ISBN 80-7043-254-3.

ADRESA A E-MAIL

doc. Ing. J. Burgerová, PhD.

Prešovská univerzita

Pedagogická fakulta

Katedra prírodovedných a technických disciplín

Ul. 17. novembra 1

081 16 Prešov

Slovenská republika

e-mail: burgerj@unipo.sk

web.:www.unipo.sk

33

ZAJIŠTENÍ KVALITY DISTANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ

PROSTŘEDKY PROJEKTOVÉHO ŘÍZENÍ

Vladimír Čech

ABSTRACT

This article presents project of setting up the distance learning like starting point of the new way of a

preparation, creation and using whole education process and especially study materials and study result

with focus on the the quality.

ÚVOD

Neustále rostoucí požadavky na celoživotní vzdělávání nutí vzdělávací instituce měnit staré programy a

zavádět nové. Rychlost se kterou se tak děje je většinou na škodu věci. Instituce mnohdy vytváří kurzy

bez jasné koncepce a cíle s ohledem na poptávku trhu. Střetávají se tak s mnoha problémy, kterým by

bylo možné se vyhnout. Vzdělávání vyžaduje tvrdý manažerský přístup, bohužel souhrou okolností a

vazeb se výsledek mnohdy podobá špatnému románu. Při přípravě se totiž vytrácí jeden základní aspekt

– studující, obvykle je uspokojení poptávky důležitější než kvalita. Naštěstí dnes začíná převládat

požadavek studujících zejména v celoživotním vzdělávání chtít dostat za investici do vzdělání

odpovídající hodnotu a to si organizace ještě příliš neuvědomují.

V tomto příspěvku se proto pokusím nastínit možnost získání kvalitního výsledku tj. spokojených

studentů. Základem pro navrhovaný postup je projektové řízení, které poskytuje nástroje pro řízení i

kontrolu. Není rozhodující zda budeme mluvit o distančním vzdělávání a e-learningu jako jeho součásti

nebo pouze o e-learningu. Principy jsou obecné a pro konkrétní variantu se vyberou vhodné prostředky.

PROJEKTOVÉ ŘIZENÍ

Projektové řízení je manažerský nástroj pro saturaci požadavku trojimperativu umožňující zohlednit

kvalitativní i kvantitativní kritéria dílčích i výsledných aktivit prováděných za účelem splnění

konkrétního, předem daného, cíle.

Hlavní výhodou projektového řízení je strukturální a sumární přehled o konkrétním projektu resp.

procesech, úkolech a krocích v jeho rámci. V našem případě je projektem zavedení distančním

vzdělávání jako edukačního procesu ve vzdělávací instituci.

Hlavní nevýhodou je potřeba manažera, který je schopen vytvořit kvalitní a efektivní plán a podle něj

jednotlivé procesy managovat a tým, který bude erudovaný a bude řádně fungovat. Tyto dva požadavky

jsou kruciální a obvykle problémy ve vedení nebo výkonném týmu znamenají nedokončení projektu.

Základní terminologie není ustálená. Obvykle se setkáváme s pojmem edukační proces pro komplexní

označení edukace. Projektové řízení, ale chápe proces jako část projektu. Někdy je snaha projekt

označovat jako klíčový proces. Tento přístup není zcela adekvátní, protože projekt je jedinečný, kdežto

proces může být opakován. Je proto nutné si na začátku stanovit co pod pojmy rozumíme a jak je

v kontextu budeme chápat a konkrétního výkladu se držet.

Já budu používat pojem edukační proces ve významu komplexní vzdělání tj. generalizující termín.

Projekt jako jedinečnou časově a zdrojově omezenou posloupnost dílčích procesů prováděnou za

splněním celkového cíle projektu. Pro jednotlivé složky procesů výraz úkol. Elementární dále

34

nedělitelnou činností v rámci úkolu je krok.

Pokud mluvíme o projektu obvykle také zmiňujeme vývojový model daného projektu. Tento pohled

vychází ze softwarového fundamentu projektového řízení. Přesto je opodstatněný i v edukačním

procesu. Vzhledem k cykličnosti edukace se nejvýhodnější jeví spirálový model vývoje a řízení

jakékoliv činnosti v rámci edukačního procesu.

Posledním úvodním vymezením v rámci projektového řízení je kompozice organizace neboli

organizační struktura. Obvyklá fungující organizace je organizována dle funkčních skupin. Výhodou je

jasné stanovení zodpovědností. Pokud projekt pokrývá celou organizaci dojde v uvedené ve funkční

struktuře k vytvoření týmu (skupiny), který může, ale nemusí, zahrnovat všechny zaměstnance a má

konkrétního manažera. Nevýhodou u velkých organizací pak je velké množství lidí, které má být řízeno.

Proto je vhodné rozdělit projekt na menší subprojekty a pro ně vytvořit autonomní týmy. Tím vznikne

tzv. projektová struktura organizace. Pro výběr konkrétní formy řízení a organizace je nutné zvážit

celkové cíle a možnosti změn na organizační úrovni, které jsou jednak úkolem vedení, jednak

projektového manažera.

PROCESY ZAVÁDĚNÍ DISTANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ

V následujícím výčtu je uveden přehled posloupnosti procesů, kterými prochází projekt zavádění

distančního vzdělávání.

Proces01 – Počáteční studie

Proces02 – Sestavení týmu

Proces03 – Předběžný plán

Proces04 – Analýza

Proces05 – Kritické zhodnocení analýzy

Proces06 – Konečný plán

Proces07 – Návrh

Proces08 – Vypracování

Proces09 – Kritické zhodnocení

Proces10 – Akreditace

Proces11 – Přijímací řízení

Proces12 – Zveřejnění

Proces13 – Průběh kurzu

Proces14 – Vyhodnocení a úprava

Dále pak pokračuje edukace opakováním procesů 10 až 14. Tedy z pohledu projektového řízení výše

zmíněným spirálovým modelem vývoje. Uvedený přehled nám dává hierarchický grafikon jednotlivých

částí zavádění distančního vzdělávání. Tato hierarchie může být dále upravována a rozpracována na

různých úrovních detailnosti, ale vždy s ohledem na globální cíl. Pokud budeme tvořit e-learningovou

systém nebo e-learningovou pomůcku, některé procesy budou eliminovány nebo alternovány.

Při projektovém řízení je nutné pracovat velmi kreativně a aktivně. Kdykoliv se předkládá jakékoliv

schéma postupu je nutné jej formativně uchopit a přetvořit na dobře akceptovatelný výsledek s ohledem

na kontext dané instituce.

ZAJIŠTĚNÍ ODPOVÍDAJÍCÍ KVALITY

Z uvedeného přehledu procesů je zřejmé, že v rámci projektu musí existovat kontrolní mechanismy a

35

kontrolní body v projektu. Ty zajistí dodržení trojimperativu na úrovni organizační struktury projektu.

Kvalita provedení projektu tak koresponduje s kvalitou výsledného produktu.

V dnešní době je snaha hodnotit výrobky pojmy kvalitní a nekvalitní. Samo hodnocení kvality je silně

individuální a stanovení kritérií kvality je velmi diskutované téma. Přesto se mu nemůžeme a nesmíme

vyhnout a je důležité stanovit kritéria pro hodnocení kvality výsledku v ranných fázích projektu

(předběžný plán, analýza). Nebudu se zabývat evaluací kvality provádění projektu. Ta je stanovena na

úrovni projektového řízení a manažera projektu a je nutná, ale zaměříme se na kvalitu výsledného

produktu.

Velmi často se hodnotící kritéria produktu stanovují posteriori, což představuje zásadní chybu. Pokud

hodnotící kritéria nestanovíme apriori nemůžeme sledovat vytváření výsledku projektu a celkový

výsledek je pak obtížně evaluovatelný. Navíc pokud se už během provádění projektu nesnažíme dodržet

dohodnutá a odsouhlasená kritéria, pak projekt směřuje buď k předčasnému ukončení nebo k dokončení

za výrazného překročení rozpočtu (nákladů) nebo nesplnění cíle.

Hodnotící kritéria se obvykle označují pojmem metriky. Metrika má širší vymezení a označuje metody

měření, kvantifikovatelné ukazateli a hodnotící kritéria (ne nutně číselně kvantifikovatelné).

Základní dělení metrik je na metriky měkké (obvykle slovně vyjádřené hodnoty, jejich vyhodnocení se

provádí auditivním způsobem) a metriky tvrdé (číselně vyjádřitelné a objektivně měřitelné hodnoty).

Další popis členění metrik lze nalézt například v [1].

Pokud budeme hovořit o metrikách pro hodnocení kvality produktu, obvykle hovoříme o specifických

metrikách produktu. Stanovení specifických metrik je principiálně založeno na zkušenosti a při

plánování projektu i spekulativních očekáváních výsledků. Není to zvláštnost edukačních procesů, ale u

nich je situace komplikovanější. Je to z důvodu, že edukace je multidisciplinární obor, za druhé jsou to

obory většinou orientované humanitně a informatika resp. výpočetní technika zajišťuje pouze

technickou podporu edukace. To by mohlo vést k úvaze, že budeme používat pouze měkké metriky, ale

opak je pravdou. Uvedeným specifikům je nutné také přizpůsobit i celý proces přípravy edukačních

jednotek ať už ve formě distančního vzdělávání nebo specificky ve formě e-learningu.

SPECIFICKÉ METRIKY

Většinou se jako základní specifická metrika stanovuje tzv. fog index textu. Jedná se o faktor čitelnosti

resp. vhodnosti textu pro samostudium [2], [3]. Další vhodnou metrikou je počet stránek na lekce

v tištěné formě a počet obrazovek na lekci v elektronické formě. Jako maximální počet pro tištěnou

verzi se jeví 20 stran A4 což při třinácti lekcích představuje 260 stran. Elektronická verze by měla mít

stejný obdobný rozsah, ale existuje zde problém formátování konkrétním využitým prostředkem.

Poslední základní metrikou spojenou s textem je doba studia jedné lekce. Tato hodnota bude u každého

studenta jiná, ale autor textu ji musí být schopen odhadnout. Navíc by mělo platit, že rozsah se

přizpůsobuje dané době ne naopak resp. existuje maximální doba lekce. Proto by autor na začátku měl

vycházet z daného časového plánu doby studia a k ní zvolit obsah (se zachování kvality obsahu). Toto

jsou fundamentální úvahy, které musí být zohledněny ve fází analýzy. Jejich nerespektování vede

k krachu celého systému.

Další možné metriky:

Metriky spojené s trajektorií studujícího (tj. jak student prochází materiálem) a na ně navazující

kvantitativní metriky typu doba strávená u jedné lekce, počet opakovaných průchodů, využívání

jednotlivých částí textu, využívání kontrolních příkladu a jejich opakovaní apod. [4].

Metriky související s vypracováváním úkolu (časový snímek odevzdávání) a úspěšnost.

Metriky spojené s účastí na tutoriálech.

Metriky spojené s využíváním konzultací.

Metriky spojené s zkouškami (počet příkladů, typy, úspěšnost).

36

Spektrum využitelných metrik je velmi široké a je nutné si pro konkrétní produkt stanovit, které

pro každou oblast konkrétní metriky.

Celým smyslem metrik je zavedení zpětné vazby pro řízení projektu, zajištění kvality produktu a

následně i možnost kontroly a porovnání výsledků studentů. Výhodou zejména tvrdých metrik je jejich

numerické vyjádření. Můžeme tak provést absolutní srovnání výsledků za různé období, což nám

umožní opět silou zpětné vazby držet úroveň kvality.

ZÁVĚR

Využití metrik poskytuje nástroj pro zvýšení kvality a efektivity. Pokud se podaří prosadit jejich

využívání mohou přinést nečekané závěry. Zpětná vazba je to nejdůležitější co nás v práci usměrňuje.

Nezapomínejme proto na možnosti, které se nám sami nabízejí.

LITERATURA

[1] Učeň Pavel a kol.: Metriky v informatice – Jak objektivně zjistit přínosy informačního systému,

Praha, Grada Publishing spol. s r. o. 2001, ISBN 80-247-0080-8

[2] Jak stanovíte obtížnost distančního textu?,

www.cdiv.upol.cz/www/pro_autory/Obtiznost_textu.htm, 2005-03-16

[3] The Fog Index and Readability Formulas,

http://www.klariti.com/business-writing/Fog-Index-Readability-Formulas.shtml, 2005-04-16

[4] Průcha J., Míka J., Zlámalová H.: Výzkumná studie Hodnocení kvality a efektivity e-learningového

(eL) vzdělávání, www.cdiv.upol.cz, 2005-03-16

[5] Rosenau M. D.: Řízení projektů, Computer Press 2000, ISBN 80-7226-218-1

[6] Řepa C.: Podnikové procesy, Grada 2006, ISBN 80-247-1281-4

ADRESA A E-MAIL

Vladimír ČECH,

Ústav informačních systémů

Fakulta informačních technologií,

VUT v Brně

E-mail: cechvlad@fit.vutbr.cz

37

E-LEARNING VO VÝUČBE

Igor Černák, Anna Kútna

ABSTRACT

The presentation of place's of work results, contemplations and aims in the environment of university is

concurrently reflection of mutual and necessary collaboration of her individual component parts.

This condition is important in present time, that says about continued development of information and

communication technologies. The competitive conditions the university have chance pass like gross are

moving power to presentation of concrete possibilities of the institution in existing electronic

environment. Prezentácia výsledkov, zámerov a cieľov pracoviska v prostredí univerzity je súčasne

odrazom vzájomnej a nevyhnutnej spolupráce jej jednotlivých súčastí. Táto podmienka je dôležitá

v súčasnej dobe, ktorá hovorí o neustálom vývoji informačných a komunikačných technológií.

Konkurenčné podmienky, v ktorých univerzita má šancu uspieť ako celok, sú hnacou silou na

predstavenie konkrétnych možností inštitúcie, v existujúcom elektronickom prostredí.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

e–learning, dištančné vzdelávanie, audio, video, animácia

ÚVOD

E-learning vo vzdelávaní musí napredovať koordinovane pre jednotlivé pracoviská a je súčasne

odrazom vzájomnej a nevyhnutnej spolupráce jej jednotlivých súčastí. Súčasná doba je mimoriadne

priaznivá v súvislosti s neustálym rozvojom a praktickou aplikáciou informačných a komunikačných

technológií v každodennej činnosti a zároveň náročná z hľadiska konkurencie práce a trhu. Práve

konkurenčné podmienky, v ktorých univerzita má šancu uspieť ako celok, sú hnacou silou na

predstavenie konkrétnych možností inštitúcie, samozrejme, v existujúcom elektronickom prostredí.

Súčasný proces vzdelávania sa vyznačuje množstvom aspektov, ktoré sa v „tradičných“ metódach

vzdelávania nevyskytovali. Najviac sa to prejavuje masívnym prenikaním informačných

a komunikačných technológií do vyučovania a stále významnejším uplatňovaním dištančnej formy

vzdelávania. Spojením informačných a komunikačných technológií a dištančného vzdelávania nastáva

nová etapa vzdelávania, ktorú nazývame e-learning.

Pojem e-learning definuje zakladateľ amerického priemyslu E. Masie nasledovne: „E-learning je nástroj

využívajúci sieťové technológie na vytváranie, distribúciu, výber, administráciu a neustálu aktualizáciu

vzdelávacích materiálov“. Predtým bol v USA e-learning definovaný ako dodávka obsahu vzdelávania

pomocou akýchkoľvek elektronických médií (internet, intranet, CD, satelitné vysielanie, atď.). V oblasti

e-learningu sa stretávame s rôznymi pomenovaniami uplatňovania počítačov vo výučbe, napríklad

„automatizácia vyučovacieho procesu“ alebo „e-Education“.

ETAPY VÝVOJA ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA A POČIATOK DIŠTANČNÉHO

VZDELÁVANIA

Začiatky elektronického vzdelávania siahajú až ku koncu 19. storočia a pokračovali takto:

rádio(akustická zložka) – koniec 19. storočia: rok 1921 – licencie pre vzdelávacie rádia na

univerzitách v Salt Lake City, Wisconsine a v Minesote,

38

televízia (vizuálna a akustická zložka) – 1. polovica 20.storočia: rok 1934 – televízne kurzy

z Univerzity Iowa,

káblové a satelitné rádiové a televízne vysielanie – 70. a 80. roky 20.storočia,

počítače PC (multimédiá) – 70. a 80. roky 20. storočia: rok 1971:prvý e-mail, 80.roky: počítače vo

vyučovaní formou off-line,

internet (ICT) – 90. roky a koniec 20. storočia: rok 1989: Univerzita vo Phoenixe – študijný

program formou on-line, roky 1991: Tim Bernes-Lee vyvinul WWW – World Wide Web =

„celosvetová pavučina“,

e-learning – tento pojem bol prvýkrát použitý v roku 1999 (na internete začali fungovať vzdelávacie

portály, napr. Click21Learn a pod.),

dištančné vzdelávanie je rok 1837: výučba tesnopisu korešpondenčnou formou (Isaac Pitman,

Veľká Británia).

Z uvedeného stručného prehľadu vývoja elektronického vzdelávania je zrejmé, že až koncom 80. rokov

20.storočia boli k dispozícii technické prostriedky na realizáciu elektronického vzdelávania, ktoré

umožňuje efektívnu komunikáciu medzi študentmi a vyučujúcim (do tohto obdobia bola spätná väzba

nedostatočná).

Ak vychádzame z uvedených definícií e-learningu a ak vo vyučovacom procese budeme používať

počítače, ktoré budú počas výučby pripojené k počítačovej sieti (internetu) buď nepretržito alebo len na

čas prenosu učebných materiálov, môžeme e-learning rozdeliť takto:

Off-line výučba prebieha na počítačoch, na ktorých sú nainštalované potrebné učebné materiály, tieto

počítače počas výučby nie sú pripojené na sieť. Distribúcia učebných materiálov je robená najmä na

magnetických alebo optických médiách alebo prostredníctvom počítačovej siete.

On-line výučba synchrónna prebieha tak, že počítače sú počas výučby neustále pripojené na sieť, čo

umožňuje komunikáciu študentov s vyučujúcim v reálnom čase.Takáto výučba vyžaduje presne

stanovený termín výučby a bezchybnú funkčnosť siete. Výučba v tomto režime sa uskutočňuje v tzv.

virtuálnej triede – študent potrebuje počítač pripojený na internet, telefón alebo PC slúchadlá

s mikrofónom, po vstupe na stránku účastník zadá heslo umožňujúce vstup do virtuálnej triedy a meno,

pod ktorým bude vystupovať - potom sa účastníkovi spravidla otvorí okno s tabuľou, so zoznamom

študentov vo virtuálnej triede a súborom nástrojov, ktoré sú k dispozícii.

On-line výučba asynchrónna využíva pripojenie počítačov na sieť len na nevyhnutnú dobu, pre

komunikáciu študentov s vyučujúcim a pre komunikáciu študentov navzájom, napríklad: diskusné fóra,

odosielanie a prijímanie e-mailov. Tento režim výučby umožňuje prácu študentov a vyučujúceho

v rozdielnom čase a na rozdielnych miestach. Študijné materiály sú v tomto režime práce prenášané do

počítačov študentov cez sieť. Samotná výučba potom môže prebiehať v režime off-line. Asynchrónny

on-line e-learning vyžaduje veľkú motiváciu zo strany študentov (záujem študentov učiť sa a naučiť sa).

ČLENENIE E-LEARNINGU PODĽA HW A SW PODPORY JE NASLEDUJÚCE:

CBT – Computer Based Training je to off-line forma e-learningu, kde učebné materiály sú

distribuované na magnetických alebo optických nosičoch. Tu sa využívajú všetky možnosti počítačov

(multimédiá, texty doplnené obrázkami, animácie, záznamy audio a video, projekcia, atď.), čo

umožňuje zvýšiť názornosť a zrozumiteľnosť vyučovacej látky. Metóda CBT je vhodná na cvičenia

a písomné overovanie vedomostí.

WBT – Web-Based Training je vzdelávanie s podporou webových technológií (www) a s pripojením na

internet. Je to e-learning formou on-line, umožňujúci komunikáciu medzi študentmi a vyučujúcim v tzv.

virtuálnej triede. Študijné materiály sú distribuované cez internet a je ich možné priebežne aktualizovať.

Metóda dovoľuje používanie hypertextových odkazov na informácie, ktoré sú dostupné na internete.

LMS – Learning Management System je systém pre riadenie výučby s využitím webových technológií.

LMS slúži na tvorbu kurzov, ich spracovanie a používanie v elektronickom prostredí. Najdôležitejšími

nástrojmi sú kvalitne spracované hypertexty (ciele, študijné požiadavky, otázky, úlohy...). Vyučovacia

látka je študentom k dispozícii cez internetový prehliadač, študenti môžu komunikovať s vyučujúcim

a medzi sebou navzájom. Vyučujúci dostáva úlohy, ktoré hodnotí, komentuje a rozvíja diskusiu.

O metóde LMS môžeme hovoriť ako o otvorenom systéme z pohľadu nástrojov na výučbu, spracovanie

a archivovanie dát súvisiacich s e-learningom a podobne.

39

Učebné texty pre elektronické vzdelávanie nie je možné stotožňovať s klasickými učebnými textami vo

forme skrípt či učebníc. Hlavné rozdiely sú v definovaní cieľov, veľkosti textov a v prístupe ku textom.

V učebniciach nie sú precízne definované ciele, v učebných textoch pre e-learning ciele definujú

požiadavky kurzu, ktoré chceme dosiahnuť štúdiom. Text v učebnici nie je prerušovaný, končí

vysvetlením témy, učebný text pre e-learning je rozdelený na krátke úseky, študujúcemu nie je

poskytnutá pomoc pri štúdiu, často je vedený k opakovaniu získaných vedomostí. Pri štúdiu učebnice sa

očakáva pasívny príjem informácií, pri štúdiu e-learningového kurzu sa očakáva aktívna účasť, riešenie

úloh, seba testovanie. Obsah učebného textu je pre e-learningový kurz rozdelený tieto na časti:

moduly , čo je ucelená časť v rámci kurzu, prezentujú učivo na 15-30 týždňov štúdia

kapitoly tvoria časť modulu, ktorá sa zaoberá sa jednou témou a jedna téma sú 1-2 týždne štúdia

podkapitoly

odstavce, ale jedna myšlienka, nemôže byť dlhšia ako na 8-10 riadkov

vety musia byť jasné a zrozumiteľné (12-17 slov).

Vizuálne pomôcky zosilňujú zrozumiteľnosť textu, obrazu a umožňujú oživenie už nadobudnutých

vedomostí.

Použitie video pomôcok pomáha vytvárať predstavu počas výučby, čo má podstatný význam pre

pamäťový proces.

Použitie ilustrácií v texte udržuje pozornosť, podporuje zapamätanie si a znovu pripomenutie učiva.

Video umožňuje živý opis, vyjadruje nevyslovenú a na slovné vysvetľovanie zložitú informáciu.

Animácie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek moderných elektronických

vzdelávacích materiálov, prezentácií či reklám, pretože multimediálnosť a interaktívnosť sú základné

požadované atribúty. Súčasné moderné technológie výrazne zjednodušujú tvorbu animácií

a sprístupňujú ich aj zručnejším používateľom počítačovej techniky. Vhodne pripravená animácia

v rámci učebného materiálu dokáže výrazne napomôcť k pochopeniu študovanej problematiky

v podstate na každej úrovni vzdelávania (od základného až po celoživotné). Využitie jednoduchých

animácií na webe nie je spojené s veľkými nárokmi na prenosovú rýchlosť. V prípade CD/DVD

výstupnej formy učebného materiálu nie je nutné sa výrazne zaoberať optimalizáciou vytvorených

animácií.

Treba sa zaoberať otázkou ako pracovať s jednotlivými komunikačnými kanálmi (zvuk, text, obraz,

video). Existujú tieto teórie:

teória sčítavania kanálov, ktorá tvrdí, že výučba je tým účinnejšia, čím viac kanálov použijeme, to

platí, keď je ponúkaná informácia relevantná

dual code theory je kombinácia audia a videa, ktorá zlepšuje zapamätanie učiva

teória, ktorá hovorí, že príliš veľa informácií nesie so sebou riziko.

Okrem videa a audia máme ďalšie prostriedky, ktoré môžeme využiť v pedagogickom procese. Patrí

sem text, grafika, komunikačné nástroje atď. Majme vzorovú „prednášku na požiadanie“, ide o

konvenčný spôsob prednášky. Vyučujúci stojí pred tabuľou a rozpráva, píše úlohy a rieši problémy na

tabuľu. Používa interaktívne techniky: pravidelné otázky a prestávky, aby vytvoril priestor na reakciu

študentov. Synchronizácia premietania prezentácie s videom a audiom je prínosom, zlepšuje

zapamätateľnosť učiva.

VIRTUÁLNA KATEDRA A E-LEARNING VO VÝUČBE

Pre PF KU Katedru informatiky bol schválený projekt KEGA v októbri 2005, ktorý má názov:

Virtuálna katedra a e-learning vo výučbe. Ciele tohto projektu sú zvyšovať úroveň vzdelávania

študentov a ich prístup k informačným a komunikačným technológiám. Zabezpečenie www portálu

s edukačnými materiálmi, príprava výučbových materiálov v elektronickej podobe a podávanie

informácií o našom projekte počas konferencií, seminárov. Projekt je rozdelený na tieto etapy:

inštalácia a zavádzanie e-learningového systému, pomocou prezentačnej techniky zvýšenie využívania

výučbového softvéru vo výučbe, príprava elektronických materiálov v predmetoch odboru informatika

a poskytovanie informácií o vykonanej práci.

40

Čiastkové ciele projektu sú: Inštalácia a postupné zavádzanie e-learningového systému Moodle ako

doplnku prezentačnej výučby, ktoré pozostáva z hardvérovej inštalácie e-learningového servera,

operačného systému Moodle a z inštalácií technológií - databázového systému Postgre SQL,

skriptovacieho jazyka PHP, mail server postfix, atď. Pomocou prezentačnej techniky chceme zvýšiť

využívanie výučbového softvéru vo vyučovaní využívaním softvéru na tvorbu prezentácií, animácií

a videosekvencií. Príprava elektronických študijných materiálov v predmetoch odboru informatika

prebehne školením pedagógov na tvorbu a vkladanie výučbových materiálov do systému Moodle. Pôjde

o získanie zručností pre prácu s modernými multimediálnymi systémami a zvládnutie multimediálnych

informačných technológií. Kvalifikovanosť zároveň prináša významné zníženie stratových časov pri

používaní počítačov a úsporu nákladov na podporné a konzultačné služby pre budúcich

zamestnávateľov našich študentov. V Moodle systéme máme pripravené podklady pre jazyk C.

Obr. 1. Ukážka kurzu jazyka C

Katedra už inštalovala potrebný hardware e-learning portálu a v súčasnej dobe konfiguruje a vylaďuje

software. Do úplného naplnenia všetkých cieľov nášho projektu nás čaká ešte neľahká cesta tvorby

elektronických materiálov. V prípade úspechu a po dôkladnej analýze výsledkov sa aj v budúcnosti radi

podelíme so svojimi skúsenosťami a privítame výmenu názorov i prípadnú užšiu spoluprácu v tejto

oblasti.

LITERATÚRA

Barešová, A., (2003). e-Learning ve vzdělávání dosplělých, Praha, ISBN: 80-86324-27-3

Mikulecká, J., Mikulecký, P., Semrádová, I., (2000). Potenciál znalostního managementu ve vzdělávání

vysokoškolákú. In: Technológia vzdelávania 7/2000. ISSN 1335-003X

Semrádová, I., (2003). Paradigma komunikace v distančním vzdělávání. In: Dištančné vzdelávanie-

Aplikovaná informatika, UKF Nitra 2003. Príloha CDROM. ISBN 80-8050-602-7

Škrináková, J., (2003) Dištančné vzdelávanie s podporou vyučovania cez Internet. In: DIDINFO 2003.

Banská Bystrica: FPV UMB v Banskej Bystrici, 2003. ISBN 80-8055-786-1, s. 118-120.

41

ADRESA A E-MAIL

doc. Ing. Igor Černák, PhD., m. prof. KU

Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta

Katedra informatiky, ul. Námestie A. Hlinku 56/1

034 01 Ružomberok

email: igor.cernak@fedu.ku.sk

Ing. Anna Kútna

Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta

Katedra informatiky, ul. Námestie A. Hlinku 56/1

034 01 Ružomberok

email: kutna@fedu.ku.sk

42

SYNTÉZA REČI A TVORBA PROZÓDIE

Mária Čerňanská

ABSTRACT

Text to speech system (TTS) is one of tools of information and communication technology field that

can be used in e-learning. In this paper I would like to present areas in which TTS in e-learning can be

applied, and to explain the structure of TTS developed at our deparment of University of Zilina. The

system uses synthesis kernel and diphone database created for Slovak language. Another sub-topic of

this extract describes forming of the prosody according to the rules of the Slovak pronunciation.

KEYWORDS

E-learning, text-to-speech system (TTS), diphone, prosody.

ÚVOD

E-LEARNING

Riešenie výskumnej úlohy text-to-speech systém ukázalo, že jedným z možných využití systému je

oblasť e-learningu. Ponúkané riešenie nechce byť súperom programov JAWS, MAGIC vyvinutých

výhradne pre ľudí so zrakovým postihnutím, na obsluhu windows a čítanie textu. Cieľom

predstavovaného text-to-speech systému je vytvoriť verziu čo najpodobnejšiu ľudskému hlasovému

prejavu, ktorá by bola uložená servri, bola prístupná cez web a výstupný hlas bol modifikovateľný.

Cieľovou skupinou v prípade e-learningu sú študenti s poruchou zraku, dislektici a študenti, ktorým

vyhovuje učiť sa z počutého slova. Text-to-speech systém číta text zadaný v elektronickej podobe,

napríklad skopírovaný z Wordu, Notepadu, Wordpadu, PDF súboru, HTML stránky alebo mailu. Text

z knihy je potrebné scanovať a tak previesť do elektronickej podoby. Nie je potrebné inštalovať

špeciálny program, iba sa cez internet pripojiť na stránku text-to-speech systému. Zadaný text bude

spracovaný do hovoreného slova a môže byť uložený do počítača vo forme súboru typu waw alebo

MP3. Takto vytvorený súbor je možné uložiť na USB kľúč s prehrávačom, na CD alebo DVD nosič

a prehrávať pomocou MP3 prehrávača.

TEXT-TO-SPEECH SYSTÉM

Základná charakteristika

Text-to-speech systémy (TTS) sú systémy čítajúce napísaný text. Podľa princípu, na základe ktorého

tvoria hlas, ich môžeme rozdeliť na systémy založené na generovaní frekvencií a systémy využívajúce

reálny ľudský hlas. Kvalita generovaného hlasu u systémov patriacich do prvej skupiny dosahuje nižšiu

kvalitu, zvuk má plechovú farbu, je menej zrozumiteľný. Z tohto dôvodu bol zvolený druhý spôsob,

teda systém vytvárajúci reč strihaním, a v konečnej fáze opätovným spájaním modifikovaných

nahrávok ľudského hlasu.

TTS systém KIS

Katedra informačných sietí (KIS) pracuje na vývoji TTS systému niekoľko rokov. Staršia verzia TTS

systému KIS sa nachádza na webovej stránke http://tts.kis.fri.utc.sk. Jeho logickú štruktúru tvoria

43

samostatné moduly. Počnúc kontrolou vstupného jazyka cez jeho úpravy, špeciálny zápis, analýzu typu

viet, rozdeľovanie na najmenšie časti - pri zachovaní potrebnej identifikácie elementárnej časti a

končiac na výstupe vytvorením zvukového signálu. Signál sa tvorí skladaním z difónov získaných

strihaním nahrávok ľudskej reči. Medzi dôležité vlastnosti, ktoré ovplyvnia kvalitu systému patrí

odozva výstupného signálu a prirodzenosť syntetizovanej reči.

TVORBA PROZÓDIE V TTS SYSTÉME

Ľudský hlas, z ktorého sú odstránené prozodické vlastnosti, znie ako hlas robota. Výrazným

problémom, s ktorým sa stretáme u TTS systémov je, že hlas neznie prirodzene. Pri analýze ľudskej

reči sme zistili, že celkový dojem okrem obsahu pomáhajú vytvárať aj vlastnosti, ktoré označujeme

spoločným názvom prozodické. Medzi prozodické vlastnosti patrí melódia, prízvuk, dôraz, sila, tempo,

rytmus, intenzita. Prejavujú sa na slabikách, slovách, slovných spojeniach a vetách. Niektoré

prozodické vlastnosti sú také jedinečné, že ich môže pridať len rečník, nedajú sa nastaviť predpísanými

pravidlami. Môžu byť však vložené podľa priania počúvajúceho, ak mu určitými prostriedkami

umožníme ovplyvniť generovaný hlas, napríklad pridaním dôrazu na určité slovo alebo časť vety.

V súvislosti so syntézou reči a generovaním syntetickej reči cez web sa používa špeciálny značkovací

jazyk SSML (Speech Synthesis Markup Language), jazyk umožňujúci modifikovať výstupné parametre

zvukového signálu vytvoreného syntézou reči. SSML používa značky nazývané elementy.

Tabuľka 1. Vybrané elementy SSML

NÁZOV

ELEMENTU

POPIS VLASTNOSTÍ PRÍKLAD POUŽITIA

voice Elementom voice sa volí pohlavie rečníka -

gender (muž, žena, neutrálny) aj jeho vek -

age (v rokoch).

<voice gender=“female“>

<voice age=“10“>

emphasis Element emphasis (dôraz) umožňuje

zdôrazniť určitú časť textu.

<emphasis>tresk</emphasis>

break Element break vkladá medzi slová pauzu

určitého stupňa (“weak“,“strong“,...) alebo

dĺžky (s, ms).

<break time=“3s“>

prosody Element prosody umožňuje nastavovať

prozodické vlastnosti:

pitch (výšku tónu) v Hz alebo stupňoch (x-

low, medium, high, x-high, default)

range (výškový rozsah variabilitu)

rate (rýchlosť) (“x-slow“, “slow“, “medium“,

“fast“, “x-fast“)

duration (doba trvania) udáva sa v (ms, s)

volume (hlasitosť) sa môže meniť

v rozmedzí (0 – 100)

TVORBA PROZÓDIE V SYNTÉZE SLOVENSKEJ REČI

Každý TTS systém je vytvorený pre konkrétny jazyk, pretože každý jazyk má vlastné pravidlá

pravopisu, výslovnosti a tvorby prozódie. Ak by sme do aplikácie Reč, nachádzajúcej sa v systéme

Windows XP v paneloch nástrojov, určenej pre hovorenie v angličtine, napísali slovenský text, ukážka

hlasu by znela komicky. Nasledovný obrázok zjednodušene ukazuje, ako sa mení výška hlasu v slove

conductor v závislosti od jazyka. Zanedbávame kĺzavosť reči.

44

Obr 1. Časový priebeh výšky hlasu v slove conuctor

a - bez melódie, b - s melódiou anglickej výslovnosti, c - s melódiou slovenskej výslovnosti

TTS KIS je vytvorený pre slovenský jazyk. Tvorba prozódie sa opiera o teoretickú časť, danú

pravidlami slovenskej výslovnosti a praktický výskum sledovania a vyhodnocovanie zmien prozódie na

nahrávkach ľudskej reči.

Obr 2. Reálny časový priebeh slova jaj

Prízvuk

V slovenčine je hlavný (silnejší) slovný prízvuk na prvej slabike a je pevný. Vedľajší prízvuk je slabší,

strieda sa v slove po dvoch (trochej), či troch (daktyl) slabikách a označuje jednotlivé takty. Prejavuje

sa zvýšenou intenzitou a výškou hlasu. Zvláštnu kategóriu tvoria príklonky a predklonky - neprízvučné

slová prikláňajúce sa k susednému slovu. V špeciálnych prípadoch môžu byť prízvučné.

Tabuľka 2. Príklonky a predklonky

Príklonky Predklonky

Tvary pomocného slovesa byť zámená Spojky a častice

byť, som si , je , sme , ste, sú,

bol

mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa,

sa, ho, ju, nám, vám , im,

nás, vás, ich, ten, tá, to,

on,

a, i, aj, že, keď, až, len, či,

kde, ba, ak, už, i

Vetný prízvuk, dôraz, emfáza

Vetný prízvuk, zdôrazňuje jadro výpovede a jeho miesto určuje hovoriaci. Prejavuje sa miernym

intonačným zdvihom. Dôraz je melodicky a dynamicky výrazný, jeho posuv mení zmysel výpovede.

Emfáza je zvláštnym druhom dôrazu. Ide o citový dôraz.

45

Melódia

Priebeh melódie vety je časovým priebehom základnej frekvencie f0. Od spevu sa líši kĺzavosťou.

Melódia je závislá od interpunkčného znamienka. Pri určovaní obálky vety je potrebné zohľadňovať aj

obsah výpovede. U opytovacích viet je zvláštnym prípadom veta začínajúca opytovacím zámenom.

Melodéma konkluzívnej kadencie je na opytovacom zámene a melodéma antikadencie na poslednom

slove.

Prestávka

Neznamená úsek medzi slovami, ale väčšími celkami. Zvykne sa umiestňovať tam, kde je čiarka,

bodka, zátvorka, spojovník, tri bodky, pri viacnásobnom vetnom člene, tam, kde sa text člení na odseky,

kapitoly. Jej dĺžka je úmerná zvolenému tempu reči. Rečník môže urobiť aj prestávku na zvýšenie

napätia. TTS sleduje iba formu písaného textu, nie jeho význam, a vkladá pauzu len pri interpunkčných

znamienkach.

ZÁVER

Praktické využitie TTS systému je rozmanité. Nachádza uplatnenie v e-learningu pri čítaní

elektronických kníh, textov, údajov z databázy, čítaní sprievodného slova výukových kurzov.

Odstraňuje nevýhodu závislosti hlasu rečníka od jeho momentálneho fyzického a psychického stavu

(rôzne zafarbenie hlasu, tempo a výška hlasu). TTS systém je možné využiť na čítanie SMS správ,

poskytovanie informácií cez telefón, oznamovanie odchodov autobusov, vlakov, ako hlasovú službu

zákazníckych centier. Systém sa neustálym zdokonaľovaním snaží priblížiť k ideálu, aby jeho rečový

prejav bol považovaný za reálny ľudský hlas.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Kráľ, Á. (2005). Pravidlá slovenskej výslovnosti, Matica slovenská, Neografia, a.s., Martin, ISBN 80-

7090-790-8

Ivaniga, P. (2004) Chybovostní model pro vysokorychlostní přenosy, Elektrorevue 2004/37, ISSN

1213-1539

Mikuš, Ľ. (2002) Informačné a komunikačné technológie pre všetkých, 25. konferencia so zahraničnou

účasťou, zborník prednášok, Bratislava 22.-23.05.2002. – Bratislava, Slovenská technická univerzita,

2002, ISBN 80-968564-6-4, S. 74-77

Hrnčiar, M., Škvarek, O. (2000). Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej

obsluhy územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej

vedeckej konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197

Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-

8086-007-6, Košice 2005

ADRESA A E-MAIL

Ing. Mária Čerňanská

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: maria.cernanska@fri.utc.sk

web.: winkis.utc.sk

46

INTENZIFIKÁCIA VZDELÁVACIEHO PROCESU

S VYUŽITÍM INFORMAČNÝCH A KOMUNIKAČNÝCH

TECHNOLÓGIÍ

Jozef Kuba, Roman Stroka, Nadežda Čuboňová

ABSTRACT

The paper is focused on information and communication technologies using in non-cutting technologies

area and area of Computer Aided Manufacturing system utilization. Presents multimedial teaching

programs from both areas were created at the Department of Machining and Automation, Faculty of

Mechanical Engineering, University of Žilina. Multimedial programs are very important elements in

education domain. Their role is not only to teach to work with computer (current customer activities)

but to offer quantity information of different type namely.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

multimedia, information technologies, non-cutting technologies, CAD/CAM system

ÚVOD

Vývoj v oblasti moderných spôsobov realizácie vzdelávacieho procesu smeruje k využitiu

informačných technológií v maximálne možnej miere. Rozmach počítačových systémov, ako aj potreba

šírenia informácie prináša do sveta multimédií neustále nové poznatky, ako i programy pre ich tvorbu,

ktoré rozširujú a vylepšujú možnosti spracovania informácií. Multimédiá zároveň spôsobujú základné

zmeny v našom ponímaní a prístupe k prezentácií informácie ako takej. S tým súvisí i vývoj nových

technológií, ktoré umožňujú nový prístup k uloženiu a výberu informácií a k využitiu možností

multimediálnych systémov.

Multimédiá prinášajú na osobné počítače novú úroveň interakcie. Dajú sa navrhnúť aplikácie, ktoré si

od užívateľa vyžiadajú špecifické odozvy – presun na iné informácie pomocou kliknutia, odpovede na

otázky, poskytnú interakciu cez prvky na obrazovke, ktoré je možné presúvať a kombinovať do vyšších

celkov. Multimediálny systém je súhrn technických a softvérových prostriedkov, schopný predvádzať

audiovizuálnu prezentáciu v interakcii s užívateľom.

Medzi komponenty, ktoré sú vo veľkej miere využívané pri tvorbe multimédií môžeme zaradiť

napríklad - vektorovú grafiku, rastrové obrázky, video, počítačovú animáciu, text, zvuk, internet, službu

WWW (World Wide Web), HTML (Hyper Text Markup Language), PHP, MySQL a ďalšie.

Multimediálne projekty sa môžu od seba výrazne odlišovať svojou organizáciou, prístupom i obsahom,

ale väčšinou majú tieto tri spoločné základné charakteristiky: integrujú najmenej dva a viac mediálnych

efektov (text, grafiku, zvuk, video, animácie...), umožňujú interaktívny prístup pomocou počítača,

umožňujú užívateľovi ľubovoľný prístup k informáciám.

NÁVRH A TVORBA MULTIMEDIÁLNYCH PROGRAMOV

Multimédia sú nástrojom, ktorý posúva proces edukácie do oblasti interakcie. Tým umožňujú

študentom rýchlejšie pochopiť požadovanú problematiku a otvárajú priestor pre riešenie špecifických

problémov. Dôležitou oblasťou zaradenia multimédií do edukácie je i oblasť strojárstva a konštrukcie

v ktorej sú dôležité vizuálne informácie a štrukturálne postupy, ktoré určujú smer vývoja vnímania

47

produkčného prostredia. Najdôležitejšou časťou multimediálnych programov je, ich praktické

začlenenie a maximálne využitie, zabezpečujúce interaktívnu odozvu používateľa. Vzrastá tým objem

informácií, ktoré používateľ dokáže aplikovať v praxi.

V snahe využívať najmodernejšie a progresívne nástroje pri výučbe študentov, vznikla i na Katedre

obrábania a automatizácie, SjF, ŽU v Žiline - potreba vytvoriť multimediálne programy slúžiace na

podporu vzdelávania študentov. Na uvedenom pracovisku sa kolektív pracovníkov oddelenia

automatizácie venuje už dlhšiu dobu problematike využitia informačných technológií v procese

vzdelávania i v strojárskej praxi.

Táto problematika bola v minulosti súčasťou riešenia projektu KEGA s názvom „Intenzifikácia procesu

rekvalifikácie v strojárenskom priemysle na báze informačných technológií“ a v súčasnosti jej riešenie

pokračuje v projekte KEGA pod názvom “Implementácia progresívnych informačných technológií do

preferovaných oblastí automatizovanej strojárskej výroby“. Medzi výsledky, získané v rámci riešenia

projektu možno zaradiť i návrh a realizáciu tvorby multimediálnych programov z oblastí zahrnutých

v rámci riešenia projektu (číslicovo riadených strojov, robotiky a technológie automatizovanej výroby).

Doteraz bolo vytvorených 7 multimediálnych programov z vyššie uvedených oblastí. Predkladaný

článok prezentuje návrh, tvorbu a využitie dvoch multimediálnych programov rozširujúcich oblasť

počítačovej podpory programovania pomocou CAD/CAM systémov a oblasť beztrieskových

technológií.

MULTIMEDIÁLNY VÝUČBOVÝ PROGRAM PRE POČÍTAČOVÚ PODPORU VÝROBY

POMOCOU CAD/CAM SYSTÉMU ALPHACAM

Prezentovaný multimediálny program slúži pre podporu výučby automatizovaného programovania na

CAM systéme ALPHACAM . S touto problematikou sa zoznamujú študenti štvrtého ročníka v rámci

predmetu Programovanie výrobných strojov a robotov. Na základe požiadaviek a skúseností s tvorbou

multimediálnych programov je jedna časť aplikácie upravená tak, aby bola spustiteľná z CD média a je

určená pre užívateľov bez prístupu na internet. Druhá časť je v podstate webová aplikácia vo forme

webových stránok, ktoré je možné umiestniť na všeobecne dostupný internetový server.

Na tvorbu aplikácie boli využité všeobecne dostupné programy pre podporu vývoja multimediálnych

aplikácií, nástroje pre organizáciu prvkov aplikácie a ich úpravu. Tieto programy poskytujú dostatočné

prostriedky na vytváranie interakcie s aplikáciou, vytváranie odkazov, často obsahujú knižnice

preddefinovaných pomôcok, ktoré slúžia k zrýchleniu vývoja vlastných aplikácií. Na vyhotovenie

multimediálnych programov pre CD aj web boli využité nasledujúce softvérové nástroje:

programovací balík AutoPlay Media Studio,

softvér pre tvorbu internetových stránok Microsoft Office FrontPage 2003,

program pre snímanie obrazovky TurboDemo.

Všetkým aktívnym prvkom v aplikácii sú priradené rôzne vzájomné vzťahy, činnosti a interaktívne

ovládanie. Posun tlačidiel v roletovom menu po kliknutí myšou smerom nadol, bol vytvorený pomocou

jednoduchého scriptovacieho jazyka. Ako vlastnosť podmenu sa využívala jeho viditeľnosť. Text

zobrazovaný v prehliadači výukového programu a web aplikácie je vytvorený v HTML jazyku.

Kontrolný test je naprogramovaný v jazyku PHP. V databázovom systéme MySQL sú uložené otázky a

odpovede, ktoré je možné editovať a dopĺňať.

Aplikácia slúži na oboznámenie sa so štruktúrou a ovládaním CAM systému ALPHACAM. Umožňuje

zvládnuť teoreticky aj prakticky znalosti o systéme ALPHACAM potrebné pri výučbe na Katedre

obrábania a automatizácie. Užívateľské rozhranie ponúka menu, hlavnú obrazovku a ovládanie

webového prehliadača (obr.1.).Študentom sú informácie poskytnuté formou popisu systému, vzorových

príkladov v textovej aj video forme. Problematika automatizovaného programovania CNC strojov je

spracovaná pre technologické operácie sústruženia a frézovania.

Vedomosti študentov je možné overiť pomocou testov s otázkami z danej oblasti. Aplikácia obsahuje

niekoľko typov testov, ktoré sa líšia náročnosťou, dĺžkou a flexibilitou. Dôležitou výhodou testov pre

vyučujúceho je ich pružnosť. Výsledok vyhodnotenia testov sa zobrazí v prehľadnej tabuľke. Túto

tabuľku je možné vytlačiť, čo môže poslúžiť pre vyučujúceho ako podklad o vykonaní testu študentom.

48

Obr. 1. Štruktúra vizualizácie informácií v multimediálnom programe

Na vytvorenie testu bol použitý programovací jazyk PHP a databázový systém MySQL kde sa ukladajú

otázky aj odpovede. Študentom sú ponúknuté aj základné odkazy na webové stránky, ktoré súvisia

s danou problematikou. Preto je súčasťou aplikácie aj webový prehliadač, ktorý umožňuje pracovať

s internetom. Nespornou výhodou poskytovania informácií prostredníctvom internetu je ich možnosť

neustálej aktualizácie. Učebné texty pre kurzy umiestnené na internete v porovnaní s klasickými, možno

ľahšie priebežne vylepšovať, dopĺňať o rôzne animácie, slovníky a iné zaujímavosti, alebo aktualizovať.

Aplikácia spoľahlivo pracuje na bežných PC s operačným systémom Windows. Pre správny chod

aplikácie sa vyžaduje webový prehliadač Internet Explorer 5 a vyšší a prehrávač videa Flash Player.

Vytvorená multimediálna aplikácia nájde uplatnenie pri výučbe študentov na našej katedre ale aj v praxi

pri zaškoľovaní pracovníkov používajúcich systém ALPHACAM. Praktické uplatnenie aplikácie kladne

ohodnotili aj vo firme LICOM z Prahy, ktorá distribuuje spomínaný CAM systém a je s ňou nadviazaná

dlhodobá spolupráca.

MULTIMEDIÁLNA FORMA VÝUČBY V RÁMCI BEZTRIESKOVYCH TECHNOLÓGIÍ

Beztrieskové technológie (tvárnenie, zlievanie, ...) majú svoje špecifiká, ktoré prispievajú k ich

podstatnej odlišnosti od obrábacích procesov. Tieto odlišnosti sa odrážajú aj v multimediálnom

výučbovom programe vyvíjanom na Katedre obrábania a automatizácie v rámci rozširovania klasického

vzdelávacieho procesu pre túto oblasť. Pri tvorbe programu bola zvažovaná otázka typu informácií

a miery znalostí, ktoré je v rámci výučby študentovi potrebné ponúknuť. Ide o informácie týkajúce sa

výrobného procesu tvárnenia (zlievania) ako celku, alebo o hĺbkové informácie s aspektom na

transformáciu materiálu v rámci samotného technologického procesu? V prvom prípade je nutné

zhromaždiť a spracovať poznatky osvetľujúce oblasť predvýrobných aj výrobných etáp v rámci

realizácie výtvarku (odliatku):

- zákazkové konanie (princípy realizácie predbežnej kalkulácie)

- konštrukčná príprava výroby ( výkres výtvarku a zápustky, výkres odliatku a formy)

- technologická príprava výroby (spôsoby výroby , druh a sekvencia operácií a pod.)

49

V druhom prípade je nutné ponúknuť študentovi informácie špecifického charakteru ako napríklad

fyzika kovov, mikromechanika plastickej deformácie, fyzikálna chémia a metalurgia), hydraulika, atď..

V oblasti tvárnenia a zlievania by mal študent okrem informácií o výrobnom procese a transformácii

materiálu na finálny výrobok (obr.2) získať poznatky o automatizačných výrobných prostriedkoch

(obr.3) a taktiež o počítačovej podpore v predvýrobných etapách, pretože aj v tejto sfére dochádza

v posledných rokoch k výraznému napredovaniu. Medzi obrábaním a beztrieskovými technológiami je

relatívne veľké množstvo rozdielnosti, ktoré by taktiež mali byť študentovi predostreté a vysvetlené

prijateľnou, ľahko pochopiteľnou formou.

Úloha CA systémov v rámci predvýrobných etáp (CAD, CAE, CAPP atď.) si tiež zaslúži pozornosť

v rámci multimediálnej výučby. Zaujímavou otázkou je napr. aplikovanie CAE systémov v technickej

príprave výroby. Simulácia transformácie materiálu v plastickom, resp. tekutom stave prostredníctvom

počítačovej podpory je veľmi náročná. Študent by mal získať na základe počítačovej analýzy predstavu

o správaní sa navrhovaných výrobkov v prevádzkových podmienkach s cieľom zistenia ich vlastností,

predikcie vzniku potencionálnych chýb a realizovať korekciu nástrojov. Dostupné by mali byť taktiež

informácie o existujúcich CA systémoch pre oblasť beztrieskových technológií a ich možnosti

vzájomného prepojenia a kompatibilite (podporované vstupno - výstupné formáty). Dôležité je tomto

prípade dosiahnutie maximálnej možnej zhody virtuálneho objektu s objektom reálnym. Toto všetko je

možné zabezpečiť vhodne spracovanými video sekvenciami, ktorých tvorba v súčasnosti by už nemala

byť väčším problémom vzhľadom k veľkému množstvu dostupného softvéru pre spracovanie videa.

Multimediálne spracovanie môže mať formu a obsah, ktorý slúži k nielen prezentácii poznatkov, ale aj

k získaniu zručností potrebných pri práci s konkrétnym CA systémom. Vzhľadom k širokému spektru

znalostí potrebných k zvládnutiu oblasti beztrieskových procesov je využitie rôznych multimediálnych

Kumulácia

informácií o procese

Obr.2 Prezentácia potupnosti tvárniacich operácií (text, obrázok, animácia)

50

prvkov (animácia, video v relácii s textom) pri výučbe opodstatnené. Je to prakticky nutná podmienka

aby si študent vytvoril predstavu aj o problematike praxe. Náplň prezentovaného multimediálneho

programu rozširuje a dopĺňa z tohto hľadiska potreby pre výučbu predmetu Technológia

automatizovanej výroby a CA systémy a technológie (Obr.4).

Obr. 3 Prezentácia poznatkov o automatizácii v rámci tvárnenia

Automatizačné

prostriedky

Obr. 4 Prezentácia simulácie procesu tvárnenia

Virtualizácia

tvárniaceho procesu

51

Vzhľadom ku skutočnosti, že časová aktuálnosť informácií sa neustále skracuje aj v rámci

beztrieskových technológií, je potrebné zabezpečiť flexibilnú modifikáciu elektronickej formy výučby.

Táto skutočnosť môže byť realizovaná komplexným aktualizovaním (update) multimediálneho

výučbového prostriedku alebo formou aktualizácie web odkazov v rámci siete internet. Podmienkou

bezproblémového aplikovania výučbového multimediálneho prostriedku je aj relatívna nenáročnosť vo

vzťahu k hardvérovým a softvérovým požiadavkám (grafická karta, zvuková karta, databázový server

atď.). Prezentovaný software v tomto smere vyžaduje bežnú hardvérovú a softvérovú konfiguráciu.

ZÁVER

Moderné spôsoby realizácie vzdelávacieho procesu smerujú k využitiu informačných technológií v

maximálne možnej miere. Multimédia s optimálnym užívateľským prostredím predstavujú cestu

k zvýšeniu predstavivosti, k rýchlejšiemu pochopeniu analyzovaného problému. V súčinnosti s

e-learningom smerujú určite k progresívnejšej, lacnejšej a efektívnejšej forme vzdelávania. Napriek

tomu dvojica učiteľ - študent v priamom kontakte zostane i naďalej opodstatnenou. Cieľom tohoto

článku bolo ukázať možnosť priblíženia širokej problematiky beztrieskových technológií i počítačovej

podpory výroby (CAM) vo forme multimediálnych programov, ktoré boli vytvorené na Katedre

obrábania a automatizácie v rámci riešenia grantovej úlohy KEGA 3/3057/05 s názvom Implementácia

progresívnych informačných technológií do preferovaných oblastí automatizovanej strojárskej výroby .

LITERATÚRA

Fabián, P. (1998). Multimedálne informačné systémy, Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽU, 173 s., ISBN

80-7100-514-2.

Kuric, I., Košturiak, J., Janáč, A., Peterka, J., Marcinčin, J. (2002). CA systems in Mechanical

Engineering, Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽU, 351 s., ISBN 80-7100-948-2.

Poppeová,V., Čuboňová, N., Uríček,J., Kumičáková, D. (2002).Automatizácia strojárskej výroby,

Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽU, 229 s., ISBN 80-8070-009-5.

Kuba, J., Jančušová, M. (2004). Brief View of Technical Production Preparation Automation in

Chipless Technologies Area. In: 4th International Conference Process and Manufacturing Equipment

Design Systems, Cracow, Poland, s. 155-161. ISBN 83-7242-320-2.

Kumicakova,D., Kumičak,J. (1999). The implementation of effectivness of the technical production

preparation, International DAAAM Workshop, ŽU Žilina, ISBN 3- 901509-12-7.

Náprstková,N., Náprstek,V. (2004). Engineering analysis and its application at ITPM In: 1st edition

Advanced Methods and Trends in Production Engineering. Scientific Bulletin, Serie C, Baia Mare,

Romania, ISSN 1224-3264.

Stuchlý, V., Grenčík, J. a Poprocký, R. (2004). Trendy vo vzdelávaní v oblasti údržby na Slovensku

a v Európe. Zborník prednášok z medzinárodnej odbornej konferencie Národné fórum údržby 2004.

201-207.

ADRESA A E-MAIL

Ing.Jozef Kuba,PhD., Ing.Roman Stroka,PhD.,

Doc. Ing. Nadežda Čuboňová, PhD.

Žilinská univerzita

Strojnícka fakulta

Katedra obrábania a automatizácie

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: jozef.kuba@fstroj.utc.sk, roman.stroka@fstroj.utc.sk, nadezda.cubonova@fstroj.utc.sk

52

PRÍPRAVA A POUŽITIE E-MATERIÁLOV V

KOMBINOVANEJ FORME ŠTÚDIA NA KI FPV UKF V NITRE

Martin Drlík, Peter Švec

ABSTRACT

Creating of e-learning materials and courses has recorded significant growth in the last decade. Many

authors of the e-learning courses have created plenty of electronic publications in pdf, rtf or other text

formats. After that, they had published their e-materials into the Learning Management System (LMS)

and considered the creation of the course to be finished. The LMS is used improperly as a web place for

storing study materials for students in that case. The Department of Informatics FNS, CPU Nitra, has

decided to use different approach of implementation suitable LMS and publishing e-learning materials.

The LMS Tutor 2000 was the first system used in education process at the department. Course creating

in this LMS was very time-consuming and complicated.

In 2005 the members of the department have replaced the LMS by the LMS Moodle. The main reasons

for this interchange were the common effort of the department staff to integrate department’s

information system and LMS, to make centralized authorization of users of the both systems, to public

e-learning materials in international standard complying form. First of all there have been defined basic

rules for creating courses and materials.

Some courses have been exploited the new system in education process in winter term of the year 2005.

The authors mentioned some difficulties in the process of LMS implementation and administration;

they describe basic structure and rules for creating courses at the department and their experience in on-

load operation of LMS.

KEYWORDS

Blended learning, LMS Moodle, course templates

ÚVOD TVORBA E-MATERIÁLOV A VÝUČBA V PROSTREDÍ LMS NA KATEDRE

Katedra informatiky FPV sa do výskumu nových foriem vzdelávania zapojila približne pred piatimi

rokmi. V prvej etape sa členovia katedry rozhodli pre spoluprácu s firmou Kontis, s.r.o. a používali ich

LMS Tutor 2000. Tento systém bol platformovo závislý, neposkytoval dostatočné možnosti pre tvorbu

a publikovanie elektronických materiálov, preto sa kurzy vytvárali vo vlastnej šablóne vytvorenej vo

formáte Macromedia Flash.

Nevýhodou tohto riešenia bola časová náročnosť tvorby obsahu jedného kurzu, neúplná zhoda

s definovaným štandardom SCORM, ako aj nevyhovujúca licenčná politika pre uvažovaný počet

študentov. Keďže zdrojové kódy aplikácie neboli prístupné, aj malá chyba v konfigurácii alebo

zdrojovom kóde spôsobovala niekoľkodňové prerušenie prevádzky LMS.

Napriek tomu vzniklo v prostredí LMS Tutor 2000, neskôr iTutor, viacero kvalitných kurzov, napríklad

Počítačové siete a Programovanie internetových aplikácií.

53

VÝBER ALTERNATÍVNEHO LMS

Snaha odstrániť spomenuté nedostatky vyústila do výberu alternatívneho LMS. Vzhľadom na

skúsenosti s administráciou webových serverov Apache a databázových serverov MySQL sa členovia

katedry začali zaoberať myšlienkou použitia voľne distribuovaného LMS Moodle. , V krátkom čase

počtom e-learningových kurzov, ako aj používateľov, LMS Moodle predstihol pôvodný LMS

Nemalou mierou prispelo k zmene používaného LMS aj vedenie fakulty, ktoré v rámci riešenia

viacerých projektov Ministerstva školstva odporučilo riešiteľom uvedených projektov orientovať sa na

voľne dostupný LMS Moodle. Hoci na úrovni fakulty alebo univerzity by bolo pravdepodobne

vhodnejšie použiť niektorý komerčne vyvíjaný a so širokou podporou distribuovaný LMS, v prvej fáze

používania LMS vo výučbe je prostredie LMS Moodle podľa autorov vyhovujúce.

Výber vhodného LMS prostredia je komplexný problém, pri ktorom je potrebné brať do úvahy viacero

kritérií. Ako príklad možno spomenúť potenciálny počet prihlásených študentov, prevádzkové

parametre servera, schopnosť zabezpečenia jeho bezproblémového chodu a mnoho ďalších. Z pohľadu

tvorby kurzov sú naopak dôležité, aby LMS spĺňal medzinárodné štandardy, napríklad SCORM, a aby

bol schopný zobrazovať viacero formátov e-learningových materiálov.

Ako už bolo spomenuté, jedným z hlavných dôvodov výberu LMS Moodle, ako vhodného prostredia

pre podporu dištančnej a kombinovanej výučby formy štúdia, je možnosť upravovať zdrojový kód

systému. Samozrejme, pri dodržaní možnosti aktualizácie na jeho nové oficiálne uvoľnené verzie.

Taktiež je pozitívne hodnotená možnosť doplniť toto prostredie o vlastné moduly. LMS Moodle je

distribuovaný pod licenciou GPL, čo dovoľuje pri dodržaní stanovených podmienok upravovať

pôvodný kód podľa svojich potrieb.

Dôležitou podmienkou vzťahujúcou sa na úpravy vzhľadu aj funkcionality LMS Moodle je dodržanie

objektového modelu celého systému. To znamená, že do kódu existujúceho systému sa odporúčajú

robiť iba také zásahy, ktoré nebudú odstránené pri prechode na vyššiu verziu. Pred zásahmi do kódu je

preto nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s celkovou filozofiou systému, čo si v prípade Open-source

riešení, akým je aj LMS Moodle, niekedy vyžaduje dostatok času a programátorských skúseností.

MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA LMS

Hoci prostredie LMS je pomerne prepracované a z pohľadu všetkých typov používateľov ľahko

ovládateľné, boli na Katedre informatiky do systému implementované ďalšie moduly.

V súčasnej dobe bol už do systému integrovaný modul generovania programátorských úloh, použiteľný

pri výučbe predmetov zameraných na riešenie opakujúcich sa typov problémov. Svoje uplatnenie našiel

tento modul v kurze Algoritmy a štruktúry údajov, Objektovo-orientované programovanie,

Programovanie internetových aplikácií a Databázové systémy.

Ako príklad rozšírenia funkcionality LMS Moodle pre tútorov jednotlivých kurzov možno spomenúť

modul, ktorý sleduje dochádzku a aktivitu študentov po ich prihlásení v súlade s požiadavkami

zaužívanými na univerzite.

V najbližšom období plánujú členovia katedry vytvoriť ďalšie moduly, ktoré rozšíria a zautomatizujú

možnosti testovania študentov v špecifických informatických predmetoch.

ŠTRUKTÚRA KURZOV

Pred začatím prác na jednotlivých kurzoch sa zadefinovala jednotná forma pre štruktúru kurzov,

založená na medzinárodne uznávaných štandardoch a metodikách. Presne sa stanovilo, aké informácie

budú povinne uvedené pre celý kurz a aké informácie sa budú definovať pre každú z lekcií.

54

Ďalšou dôležitou definovanou oblasťou bol celkový návrh vzhľadu, štandardizácia použitých

navigačných prvkov, metódy zobrazenia obrázkov a animácií a pod.

KURZY KATEDRY INFORMATIKY

Podľa definovanej štruktúry kurzov bolo na Katedre informatiky vytvorených niekoľko kurzov. Ich

finálna verzia sa upravovala aj počas bežiaceho semestra, lebo len ich priame nasadenie do výučby

mohlo odhaliť problematické miesta. Na základe praktických skúseností možno predpokladať, že vývoj

kurzu trvá tvorcovi, ktorý musí taktiež plniť ostatné povinnosti v oblasti vedy, výskumu

a administratíve s tým spojenej, minimálne dve vyučovacie obdobia. Treba ale podotknúť, že kvalita

a komplexnosť kurzu sa docieli ešte za dlhší čas.

Aktívne Kurzy

V zimnom semestri školského roku boli vo výučbe použité tieto e-learningové kurzy:

Algoritmy a štruktúry údajov (PR1)

Architektúra počítačov / Logické systémy počítačov (AP)

Databázové systémy (DBS)

Objektovo-orientované programovanie (OOP)

Počítačové siete (PS)

Programovanie internetových aplikácií (PIA)

Niektoré základné štatistické údaje sú spracované v nasledujúcej kapitole.

Ostatné kurzy

Okrem spomenutých kurzov vzniklo na Katedre informatiky viacero kurzov pre predmety Základy

informatiky 1 a 2, Numerická matematika, Optimalizácia, Informatika pre matematikov, Počítačová

grafika. Tvorcovia uvedených kurzov však zatiaľ aktívne nezapojili vytvorené kurzy do výučby,

nepoužívajú žiadnu z preddefinovaných aktivít a modulov. Najčastejšie používajú prostredie LMS iba

na sprístupnenie študijných materiálov študentom..

TROCHA ŠTATISTIKY

Praktické používanie LMS vo výučbe poskytlo množstvo nových skúseností správcom, tútorom, ale aj

študentom. Zároveň však odkrylo nemálo problémov, na ktorých riešenie je potrebné sa zamerať

v nasledujúcom období.

Za hlavnú oblasť problémov možno z administrátorského pohľadu považovať bezproblémový prístup

používateľov, stabilitu hardvéru a softvéru. Z pohľadu tútorov je najmarkantnejším problémom

definovanie vhodného pomeru medzi kvalitou testovania vedomostí študentov a časovou náročnosťou

opravy testov. Za najproblematickejšie oblasti možno z pohľadu študentov považovať nezvyk

pravidelne sa zapájať do riešenia zadaní a neschopnosť diskutovať o odbornom probléme v diskusnom

fóre alebo chate.

V prvom semestri reálneho používania prostredia LMS Moodle sa do procesu výučby kombinovanou

formou zapojilo približne 400 študentov Aplikovanej informatiky a Učiteľstva akademických

predmetov v kombinácii s informatikou. Počet študentov v jednotlivých sledovaných kurzoch zobrazuje

graf na obrázku 1.

Predmety sú určené pre študentov rôznych ročníkov, pričom študenti absolvujú viacero predmetov

s podporou LMS Moodle. Dôsledkom tejto skutočnosti vznikla skupina študentov, ktorí boli prihlásení

do viacerých kurzov súčasne. V tejto skupine sa študenti najrýchlejšie adaptovali na nový prístup

k študijným materiálom ako aj povinnostiam samostatne riešiť zadania počas semestra.

Evidentným dôkazom pozitívneho prijatia LMS ako štandardnej súčasti štúdia je aktivita študentov

v odborných fórach venovaných problematickým kapitolám preberaného učiva.

55

51

10590

66

182

118

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

DBS PIA AP PS PR1 OOP

Obrázok 1. Počet študentov v sledovaných kurzoch

Každý z popisovaných kurzov poskytol študentovi elektronické materiály k štúdiu. K elektronickým

materiálom patria najčastejšie prezentácie prednášok s poznámkami, odborné texty z prednášok,

doplňujúce materiály, riešené príklady z cvičení, animácie, videá ako aj odkazy na ďalšie elektronické

zdroje. Počet vytvorených materiálov nemožno jednoduchým spôsobom hodnotiť, keďže ich forma

a rozsah sú závisle od povahy predmetu, hodinovej dotácie ako aj od spôsobu výučby vyučujúceho.

Na druhej strane je potrebné uviesť počet zadaní, ktoré študenti poslali na hodnotenie vyučujúcemu.

Práve tento aspekt výučby kombinovanou alebo dištančnou formou sa často prehliada. Časová

náročnosť, ktorú vyučujúci venuje hodnoteniu zaslaných zadaní, je veľmi veľká, a práve preto je

potrebné vytvoriť také formy zadaní, pri ktorých sa dá proces overovania správnosti v maximálnej

miere zautomatizovať. Počty hodnotených zadaní sumarizuje obrázok 3.

201

285 306

41

809

502

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

DBS PIA AP PS PR1 OOP

Obrázok 3. Počet hodnotených zadaní v jednotlivých predmetoch

Zaujímavú skutočnosť z tvorby materiálov pre e-learningové kurzy ilustruje obrázok 3. LMS ponúka

širokú škálu typov modulov, ktoré možno v e-kurze použiť. Na obrázku sú zobrazené počty použitých

typov modulov v jednotlivých kurzoch. Pozitívne možno hodnotiť množstvo uverejnených zdrojov,

samostatných zadaní a použitie vlastného generátora príkladov. Na druhej strane je potrebné povedať,

že žiaden tvorca a zároveň tútor kurzu v plnej miere zatiaľ nevyužil možnosti testovania študentov. Ich

správne nastavenie je podmienené zoznámením sa so správnou metodikou tvorby testov a dostatkom

kvalitných študijných textov pre študentov, z ktorých sa majú testové otázky vytvárať.

56

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

DBS AP PS PIA PR1 OOP

zdroje

zadania

slovníky

generátor

príkladovoznamy

chat

fórum

Obrázok 3. Zastúpenie jednotlivých modulov v predmetoch

ZÁVER

Článok v krátkosti popisuje skúsenosti autorov s výučbou informatických predmetov s podporou e-

learningových materiálov umiestnených v LMS Moodle. Po prvom cykle absolvovaných kurzov,

určených pre podporu kombinovanej formy štúdia, sa ukázalo niekoľko zatiaľ nie na sto percent

vyriešených problémov. Uvedené problémy však nebolo možné riešiť len na základe teoretických

predpokladov, keďže až skutočné nasadenie paralelných používateľov systému dokáže preveriť

funkčnosť a stabilitu celého LMS.

Zo zoznamu úloh, ktoré bude potrebné v ďalšom cykle používania LMS vyriešiť, možno spomenúť:

aktualizáciu obsahov jednotlivých kurzov na základe praktických skúseností vyučujúceho

rozšírenie prostriedkov LMS pre potreby jeho jednoduchšej administrácie kurzov a celého

LMS

podporu nových foriem testovania

sofistikovanú archiváciu ukončených cyklov kurzov

zabezpečenie prístupu v režime 24^7^365

Riešenie načrtnutých úloh je určené pre tútorov, tvorcov kurzov a administrátorov. Vzhľadom na to, že

všetky role v systéme zabezpečujú v súčasnosti tí istí pracovníci, možno úlohy uviesť ako jeden celok.

Ich riešenie si vyžaduje koordináciu všetkých zainteresovaných a hlavne čas. Ukazuje sa však, že

použitie e-learningových materiálov vo vhodnom LMS je prínosom pre študentov aj vyučujúcich.

57

ODVOLÁVKY Skalka, J., Kapusta, J.(2005). Automatizácia vyučovania programovania. In: Uninfos. Banská Bystrica,

Univerzita Mateja Bela. s. 242-247. ISBN 80-8083-103-6

Skalka, J., Kapusta, J., Švec, P., Drlík, M. (2004). E-podpora výučby predmetov Programovanie a

Databázové systémy. In: DIVAI 2004 – Dištančné vzdelávanie v Aplikovanej informatike. Univerzita

Konštantína Filozofa, Nitra. s. 62. ISBN 80-8050-691-4

Švec, P., Sasková, J. (2005). Virtuálna trieda v prostredí Flash. In: DIVAI 2005 - Dištančné vzdelávanie

v Aplikovanej informatike. Nitra. ISBN 80-8050-828-3

Turčáni, M., Kapusta, J. (2004). Súčasný stav a predpoklady pre zavedenie výučby s podporou e-

learningu na Katedre informatiky FPV UKF v Nitre. In: Informatika v škole. č. 28. Ústav informácií a

prognóz školstva, Bratislava. s . 3-8. ISSN 1335-616X

ADRESA A E-MAIL

Mgr. Martin Drlík

Mgr. Peter Švec

Univerzita Konštantína Filozofa

Prírodovedná fakulta

Katedra informatiky

Tr. A. Hlinku 1

949 74 Nitra

Slovenská republika

e-mail: mdrlik@ukf.sk, psvec@ukf.sk

web.: ki.fpv.ukf.sk

58

TVORBA OBSAHOV PRE E-LEARNING

Matilda Drozdová

ABSTRACT

If we speak about e-learning, we often means many different activities and tools which are necessary to

creating a new form of education for knowledge economy. Integrated e-learning system was the first

activity at the University of Žilina and we use all its system parts to supporting the educational process

today. Many mechanical activities are practiced on-line with the computer support however we teach as

in the past. The next step of our activities is e-learning content creating. It is for us the topic theme

today. A new process of e-learning content design has to be established. Same aspects of this process

establishment are very shortly describes in this contribution.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Obsahy pre e-learning, e-študijný materiál, e-študijné opory, e-študijné pomôcky, kvalita vzdelávania

ÚVOD

Význam slova obsah v súvislosti s e-learningom neznamená iba zoznam kapitol súvisiacich

s vyučovanou témou. Pojem obsah má tu význam najdôležitejšej vnútornej „výplne“ technického

systému e-learning. Bez neho je systém e-learning takmer zbytočný. Ak chápeme obsah to, čím

naplníme systém e-learning, tak najdôležitejšia časť tohto obsahu sú elektronické študijné materiály.

Pojmom elektronické študijné materiály je myslené všetko, na základe čoho študujúci získa podstatnú

časť potrebných znalostí a zručností študovanej témy, prostredníctvom systému e-learning. Mnohokrát

sa v tejto súvislosti používajú tiež pojmy elektronické učebné/didaktické pomôcky, či elektronické

študijné opory a iné názvy.

Realizácia a forma obsahov pre e-learning je rôzna, závislá od mnohých faktorov. Rozsah použitia je od

jednoduchých doplnkov pre prezenčnú formu vzdelávania až po dištančné on-line štúdium, bez alebo

len s minimálnym face to face kontaktom s vyučujúcim.

Mnohé z realizácií si často nevieme celkom predstaviť a preto sa mnohí vzdelávací pracovníci pozerajú

skepticky na nové formy spracovania obsahov pre e-learning.

Na druhej strane, na rôznych fórach sa veľmi vážne používajú spojenia „spoločnosť založená na

vedomostiach, znalostná ekonomika a informačná spoločnosť“. Podľa názvu tieto pojmy veľmi úzko

súvisia so vzdelávaním a je preto na pracovníkoch vzdelávacích inštitúcií, aby si ich význam premietli

do svojej práce, aby začali meniť svoj doterajší prístup ku vzdelávaniu a realizovali ho na úrovni

súčasných technických možností.

To znamená, správne a citlivo implementovať do vzdelávania nové technické možnosti informačno-

komunikačných technológií (IKT). Prostredníctvom IKT tak možno vytvoriť inovovaný proces

vzdelávania vhodný pre znalostnú ekonomiku. Technológie samé prinášajú do procesu vzdelávania iba

nepatrnú zmenu. Nahrádzajú doteraz ručne alebo mechanicky vykonávané činnosti. Samotný proces

musia zmeniť jeho tvorcovia. Jednu zo zmien ktorú môžu vytvoriť len pracovníci vzdelávacích

inštitúcií, je vytvorenie a spracovanie obsahov pre e-learning. To znamená také spracovanie študijných

materiálov, ktoré vytvára v elektronickej forme lepšie motivačné prostredie, ako je pri prezenčnej

forme.

59

Tvorba elektronických študijných materiálov nie je len otázkou technickou, ale aj sociálnou. Vyžaduje

novú filozofiu vzdelávania aj vzdelávania sa. Tu sa od vzdelávacích pracovníkov vyžaduje prechod od

inštruktívneho spôsobu vyučovania ku konštruktívnemu, naviac s využitím informačno-komunikačných

technológií. Takúto náročnú úlohu nie je možné zvládnuť len ako vedľajšiu úlohu vzdelávania, bez

rizika zaťaženosti vzdelávacích pracovníkov. Zvlášť keď nie je žiadny materiál, ktorý by takúto

metodiku pre vzdelávanie jasne vysvetľoval.

VÝCHODISKÁ PRE TVORBU OBSAHOV PRE e-LEARNING

Tvorbu obsahu pre e-learning je potrebné vnímať z dvoch pohľadov:

1. Vytvorenie novej osnovy učenia.

2. Elektronické pracovanie novo navrhnutej osnovy pre štúdium v systéme e-learning.

Zmeny sú potrebné v obidvoch spomenutých pohľadoch a v poradí ako sú uvedené. Nemá význam

robiť nové spracovanie starých osnov učenia.

Vytvorenie novej osnovy učenia znamená novú koncepciu učenia, ktorá bude zameraná na to, čo

chceme študenta naučiť. Pri tejto tvorbe je potrebné vychádzať zo širších súvislostí. Od požiadaviek

trhu práce, cez profil absolventa, nadväznosť na ostatné študované predmety, až po schopnosti

a možnosti študenta. Základným pravidlom by nemalo byť učiť, ale naučiť.

Druhým, novým a veľmi naliehavým problémom je spracovanie obsahov do najvhodnejšej

elektronickej podoby. Spôsob ako to urobiť v danej téme či predmete nie je nikde odporúčaný. Sme

v štádiu experimentov (Mikuš), hľadania technologických možností a aj organizácie a riadenia tohto

nového a náročného procesu. Je to v súčasnosti najdôležitejší problém e-learningu. Má mnoho aspektov

a proces tvorby obsahov pre e-learning nie je vo vzdelávacích inštitúciách jednoznačne špecifikovaný.

Pri tvorbe obsahov pre e-learning je potrebné vychádzať z dvoch požiadaviek študujúceho. Umožniť

mu prístup k informáciám a vytvoriť pre neho také motivačné prostredie, ktoré mu pomôže premeniť

informácie na znalosti a zručnosti. V súčasnosti je splnená z časti len jedna, technologicky ľahšie

zvládnuteľná požiadavka, dostupnosť informácií. Globálna internetová služba World Wide Web je

zdrojom rôznych informácií, aj keď netriedených a často neautorizovaných. Požiadavka motivujúceho

prostredia je oveľa náročnejšia a nedá sa vyriešiť globálne. Je to nová úloha pre všetkých vzdelávacích

pracovníkov.

PROCES TVORBY OBSAHOV PRE e-LEARNING

Univerzity dnes deklarujú proces vyučovania ako jeden z hlavných procesov a proces tvorby

študijných materiálov, resp. prípravy na vyučovanie je v ňom ako podproces. Jeho dekompozícia sa

spravidla už nešpecifikuje. Je to úloha učiteľa a to ako ju zvládne, sa hodnotí len vo výnimočných

prípadoch.

Vývoj procesu vzdelávania a aj procesu tvorby študijných materiálov je daný technologickým vývojom

spoločnosti. V skutočnosti sa začal vynájdením kníhtlače a mnohí skeptickí autori uvádzajú, že to bola

posledná prevratná zmena vo vzdelávaní. Predpoklady vyslovované v súvislosti s rozvojom filmu,

rozhlasu, televízie a počítačov spôsobili doteraz prevratné zmeny všade, ale nie v školách. Ovplyvňujú

myslenie a vzdelanie mimo školy.

Zmeniť tento skeptický pohľad môže vytvorenie nového procesu tvorby obsahov pre e-learning, ktorý

by priniesol do tvorby obsahov výraznú pridanú hodnotu. To znamená, že elektronické študijné

materiály nebudú iba elektronicky spracovaný text a statické obrázky, ale spracovanie bude

multimediálne a interaktívne. Práve interaktivita by mala podporiť učenie ako proces založený na

komunikácii.

Hodnotový reťazec tvorby obsahov pre e-learning možno popísať podľa obrázku 1.

Obr. 1 Hodnotový reťazec tvorby obsahov pre e-learning

Vedomostné

požiadavky Využí

vanie

Testovanie,

hodnotenie Elektronické

spracovanie Návrh

pre

sprac

ovani

e

Získa

vanie

zdrojo

v

60

Takýto hodnotový reťazec vyžaduje nasledovné kategórie tvorcov:

Producenti vzdelávania

Organizátori vzdelávania

Vlastníci informačných zdrojov

Pedagogickí pracovníci/učitelia

Návrhári elektronických vzdelávacích materiálov

Spracovatelia elektronických vzdelávacích materiálov

Používateľ/študujúci.

Uvedené kategórie tvorcov sa veľmi približujú ku tvorcom filmu. Rozdiel je v tom, že u tvorby filmu

nik o potrebe týchto profesií nepochybuje, ale pri tvorbe obsahov pre e-learning sa tieto profesie často

očakávajú od učiteľa.

Mnohí učitelia tvoria už dlhší čas elektronické študijné materiály rôznych typov pre rôzne účely, podľa

vlastnej metodiky, schopností a možností. Ale to nemožno považovať za správny prístup systémového

riešenia.

KATEGÓRIE ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Pretože pojem elektronický študijný materiál je veľmi široký a zaraďujú sa sem rôzne

elektronické spracovania, je potrebné vytvoriť z rôznych praktických dôvodov kategórie, podľa ktorých

by sa elektronické študijné materiály zoraďovali, porovnávali, či ukladali.

Elektronické študijné materiály umiestňované v systémoch e-learning možno kategorizovať

podľa rôznych kritérií.

1. Podľa stupňa/úrovne vzdelávania

Materské školy

Základné školy

Stredné školy

Vysoké školy

Celoživotné vzdelávanie.

2. Podľa využitia vo vyučovacom proces

Pre získanie informácií

Pre interpretáciu znalostí

Pre simuláciu skutočných javov a udalostí

K získaniu zručností,

....

3. Podľa zaradenia do vzdelávacieho procesu

Kurz/predmet

Prednáška/výklad na vyučovacej hodine

Samostatná práca študenta

Kooperatívna práca

...

4. Podľa elementu vzdelávacieho objektu

Súvislý kurz/predmet

Modul/časť kurzu

Segment/ časť modulu

5. Podľa použitých informačných typov

Text

Statický obraz

Audio

Video

61

Multimédiá (aspoň dva informačné typy).

Uvedené kategórie sú zostavené podľa potrieb pre hodnotenie kvality elektronických študijných

materiálov. Pre iné účely možno vytvoriť aj iné kategórie.

HODNOTENIE KVALITY ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Študijné materiály pre e-learning, ktoré sú doteraz vo vzdelávacích inštitúciách vyvíjané prevažne

podľa vlastných metodík, sú málokedy posudzované a hodnotené. Tento stav je pozostatkom minulosti,

keď sa študijným materiálom nevenovala veľká pozornosť. Ešte i dnes sú aj na vysokých školách

prípady, keď jediným informačným zdrojom pre štúdium sú poznámky z prednášok. Tento stav sa bude

meniť. Jeden z hlavných dôvodov zmien sú systémy hodnotenia kvality vzdelávania, ktoré budú pre

všetky vzdelávacie inštitúcie nevyhnutné. Jeden z hodnotiacich parametrov kvality vzdelávania je aj

kvalita elektronických študijných materiálov. Pretože v súčasnosti nie sú odporúčané kritériá pre

hodnotenie kvality elektronických študijných materiálov, poskytujeme jeden z prístupov, ktorý je

vytváraný v rámci projektu „Využitie IKT technológií a sieťových platforiem novej generácie vo

vzdelávaní“ [1]. Kritériá hodnotenia sú vytvárané pre rôzne rozhrania hodnotového reťazca tvorby

obsahov pre e-learning. V týchto rozhraniach sú hodnotenia vykonávané rôznymi tvorcami procesu

tvorby elektronických študijných materiálov. Špecifikované sú nasledovné rozhrania hodnotení:

1. Hodnotenie požiadaviek znalostí a zručností študujúceho

2. Hodnotenie zdrojov informácií

3. Hodnotenie návrhu pre elektronické spracovanie

4. Hodnotenie elektronického spracovania

5. Hodnotenie používania.

V každom rozhraní sú pre posudzovanie vytvorené hodnotiace kritériá, rôzne podľa kategórie

vzdelávacieho materiálu a úrovne vzdelávacej inštitúcie, obrázok 2.

Obr. 2 Aspekty hodnotenia elektronických študijných materiálov

Hodnotiace kritériá sú rozdielne podľa toho, v ktorom rozhraní procesu tvorby elektronického

vzdelávacieho procesu sa hodnotenie uskutočňuje.

Významné sú tri oblasti hodnotenia:

1. Edukačná

2. Používateľská

3. Technická.

Pre každú z nich sa špecifikujú hodnotiace kritériá, podľa ktorých sa posudzuje kvalita elektronického

študijného materiálu, podľa typu rozhrania.

Pre výsledok vzdelávania je najvýznamnejšie hodnotenie používateľa elektronického materiálu,

študenta. Používateľ/študent sa tak stáva tvorcom hodnotového reťazca a zúčastňuje sa na tvorbe vyššej

kvality vzdelávania. Rešpektovanie výsledkov hodnotení a následné zmeny v tvorbe študijných

materiálov umožnia postupne vytvoriť vzdelávací proces podľa požiadaviek modernej spoločnosti

založenej na vedomostiach.

Kritériá hodnotenia

Kat

egó

ria

vzd

eláv

acie

ho

mat

eriá

lu

Úroveň vzdelávacej

inštitúcie

62

ZÁVER

Tvorba elektronických študijných materiálov je doteraz prevažne v rovine amatérskych aplikácií. Pre

profesionálne využitie v systémoch e-learnig bude potrebné profesionálne spracovanie. To nemôže byť

vedľajšia úloha učiteľov. Informačný obsah, metodika vyučovania, spracovanie scenára vyžadujú

samostanú kategóriu tvorcov, ktorí budú úzko spolupracovať s technickými realizátormi. Uskutočnenie

takejto organizačnej zmeny je úloha organizátorov. Tí musia analyzovať vyučovacie obsahy

a rozhodnúť o možnostiach nových foriem vzdelávacieho procesu. K tomu potrebujú producentov, ktorí

túto zmenu podporia.

Zmeniť ľudský potenciál vo vzdelávacích inštitúciách je dlhodobá záležitosť. Nie všetci dnešní

pracovníci budú tejto zmeny schopní. Preto je potrebné v oveľa väčšej miere venovať pozornosť

výchove nových vzdelávacích pracovníkov. Okrem znalostí príslušného odboru je potrebné zvládnuť

základné znalosti pedagogiky, psychológie a filozofie a samozrejme základné znalosti informačno-

komunikačných technológií. K vytvorenie kreatívneho konštruktívneho vzdelávacieho prostredia je

však najpotrebnejšia vzájomná spolupráca všetkých kategórií tvorcov vzdelávacieho prostredia.

LITERATÚRA

Dado, M., Drozdová, M. Poznatkovo založená ekonomika, Rozvoj vzdelanosti, Štúdia SAV, 2003.

„Využitie IKT technológií a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní“ Úloha štátneho

programu výskumu a vývoja číslo 2003 SP 20 028 01 04.

Mikuš, Ľ. Vzdelávací kurz - Efektívna práca na počítači, In: Živá burza konštrukcií a technológií. -

Bratislava : Grafické štúdio - Ing. Peter Juriga, 2002. - ISBN 80-968449-9-7. - S. 90-91.

Mikuš, Ľ. Príprava a výroba vzdelávacích kurzov, In: Kybernetika v teórii a praxi : zborník zo 7.

medzinárodného Kongresu TAKIS : Nitra 02.-05.09.2002. - Nitra : Takis Sais, 2002. - ISBN 80-8050-

522-5. - S. 151-157.

Mikuš, Ľudovít. Efektívna tvorba CBT kurzov, 1. vyd. - Žilina : Žilinská univerzita, 2002. - 101 s. :

Bibliogr. + CD-ROM ISBN 80-7100-995-4.

Mikuš, Ľudovít. Grafický vzhľad kurzov a príprava animácií, In: Information and communication

technology in education : proceedings : Rožnov pod Radhoštěm 10-13 září 2002. - Ostrava : Ostravská

univerzita, 2002. - ISBN 80-7042-828-7. - S. 286-289.

ADRESA A E-MAIL

Doc. Ing. Matilda Drozdová, PhD.

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: Matilda.Drozdova@fri.utc.sk

63

FINDING A BALANCE IN BLENDED LEARNING WITH

EXTRA LARGE STUDENT GROUPS

Marie-José Verkroost , Wim Veen , Peter Fabian, Malcolm Bell , Dominika Kuras, Andrea Heide

ABSTRACT

Teaching large groups of students is an increasingly common phenomenon in higher education, which

may be found de-motivating by the students, because they feel like just one of many students in the

group and miss the personal attention of the teacher as well as among teachers, who are often

dissatisfied because they have little contact with their students. As a consequence, there is a higher

attrition rate and a lower success rate on the exams, especially in technical, which is leading to a

shortage of engineers at a European level. The article describes objectives and approaches of the recent

SOCRATES/Minerva project 225552-CP-1-2005-NL-MINERVA-MPP Blend-XL: Finding a Balance

in Blended Learning with extra Large Student Groups, which strives to make the large-scale education

(groups of more than 100 students) more motivating and more personal through the effective use of

ICT.

KEYWORDS

Blended learning, e-learning, ICT, effective use of the ICT, extra large student groups, higher technical

education

INTRODUCTION

Teaching large groups of students is an increasingly common phenomenon in higher education,

especially in the first year of study, when many students follow introductory courses or core modules.

These courses are often taught in large groups in big lecture theatres. Students may find this de-

motivating because they feel like just one of many students in the group and miss the personal attention

of the teacher. Teachers are often dissatisfied because they have little contact with their students and

don’t know how well they are progressing. As a consequence, there is a higher attrition rate and a lower

success rate on the exams than in small-scale education, especially in technical studies where a high

dropout rate is common and is leading to a shortage of engineers at a European level. The idea behind

this project is that large-scale education (groups of more than 100 students) can be made more

motivating and more personal through the effective use of ICT ([3],[5]).

It has been decided to form an international consortium of higher education institutions to tackle this

problem and propose a project within the EU SOCRATES/MINERVA programme, which would focus

on the design of useful pedagogical models for learning situations in which face-to-face activities are

mixed with online activities, often referred to as “blended learning”. The project proposal has been

evaluated favourably and from 1.10.2005 the project with supposed duration of 3 years has been started.

BLENDED LEARNING APPROACH

Blended learning is the reaction to the hype around e-learning in the nineties when many people felt that

classroom teaching would be strongly diminished and education was going to be online, using digital

learning environments, without face-to-face contact ([1],[7], [8]). In practice, often a blended approach

is chosen, combining online and offline activities. However, blended learning is more than this.

Meijerink and Verkroost ([2],[4]) have extended this definition by adding three dimensions: structured/

64

unstructured, group/ individual, and teacher/ student directed (see figure 1). In each educational setting

these dimensions will be balanced differently because of different preconditions. It is a challenge to

balance these dimensions in such a way that an optimal learning situation is established. The definition

will be used as a starting point for this project. Other dimensions will be added to the definition.

?

Preconditions: - Students - Teachers - Curriculum - Course - Resources etc.

Structured / Unstructured

Group / Individual

Online / Offline

Teacher directed / Student directed

Balancing Process

Figure 1: Balancing dimensions of blended learning

Blended learning accommodates the human need for social interaction and offers possibilities for

students with different learning styles and learning paths. By blending a variety of methods, the

motivation of the learner will increase.

Developing blended scenarios for teaching large groups of students is tough because many existing

educational design models often do not focus on the inclusion of ICT ([6). This often leads to the

adoption of trial-and-error design behaviour by teachers with varying outcomes for students. Existing

educational design models often assume there will be small groups of students allowing much room for

contact between student and teacher. When working with large student groups this contact is often not

possible. Working with large student groups sets an extra set of preconditions for blended learning. This

project aims to fill the gaps in educational design models with the use ICT for large student groups.

OBJECTIVES OF THE PROJECT

The objective of the project is to improve the communication between teacher and students when

working with large student groups and to increase student success rate and motivation by offering

educational design models for blended learning. These models will help teachers to develop a blended

learning situation in which they feel connected to their students and which is motivating for their

students.

The models consist of dimensions of blended learning and how they can be balanced and combined

successfully. The use of different cases from different countries and educational settings ensures the

applicability of the models outside the project and gives it a European impact. This will add impetus to

the academic development in the field of educational design.

The following main research questions are posed:

1. Which preconditions influence the balance of a blend and what is the nature of this influence?

2. Which dimensions can be identified in blended learning situations with large student groups?

3. When can we call blended learning situations with large student groups an “effective blend”?

65

4. How can these insights be used in educational practice?

INNOVATION

The innovative power of this project lies in the following aspects:

The educational design model will give teachers a tool for transforming their educational practice

into a blended learning situation. One cannot introduce ICT well without changing the educational

setting. Whether this transformation leads to a real innovation of education depends on a large set

of factors. Insight in these factors is necessary to improve the quality of the innovation.

The development of an educational design model for blended learning of a more generic nature than

a specific pedagogical view is also quite innovative because existing educational design models are

always based on a specific pedagogy. The model that will be developed integrates different

pedagogical views.

PEDAGOGICAL AND DIDACTICAL APPROACHES

The project draws on the idea that there exist some generic dimensions in blended learning that are

relevant for different types of education and different educational settings with a different pedagogy.

Irrespective of which pedagogy is adhered to, these dimensions are relevant but they will be balanced

differently.

Educational design is often led by learning outcomes. They drive what we do and regardless of whether

we are using the technology or not, the way we achieve learning outcomes follows a consistent route.

We provide the students with an educational setting or environment in which we give them the

resources, information and support which we think they need to undertake tasks that lead to new

insights and meet our learning objectives or outcomes. Our key role is to provide guidance and support.

If this is applied to a virtual learning environment it is equally true. However, it does mean we may

need to re-think how we develop the setting or environment, how we may need to change the nature of

the tasks to ensure student engagement, and what activities we expect the student to undertake. We also

need to rethink the mechanisms by which we provide guidance and support. This is what is called

“transition” or “transformation” of education: new ways of teaching and learning have to be developed

for online learning([9]).

NEW ORGANISATION OF EDUCATIONAL PROCESSES

This project will develop new organization forms of educational processes at different levels:

The educational development process, which is necessary to change from a traditional to a blended

learning setting.

The educational process, which is necessary in a blended learning setting, including for instance

teacher and student roles, and the use of technology for communication ends.

The process of continuous development, which is necessary to fine-tune the balance in blended

learning.

GROUPS INVOLVED

The target groups of this project are:

The teachers who participate in the case studies that are brought in by the partner institutions. In

total, there will be approximately 40 teachers from five different countries.

The students, who are being taught in the blended learning settings in the case studies of the project.

In total, there will be approximately 2700 students from five different countries.

Teachers in Europe who want to design a blended learning situation for a large student group and

want to do this in a more systematic and sophisticated way. Specifically, these will be the teachers

from the participating institutes and their partner institutes. Dissemination activities will expand this

outside the project.

The academic field of educational design.

66

PROJECT OUTPUTS

The output of this project will comprise:

Five blended courses for large student groups

At the end of the project, five courses that are now being taught in a traditional way will be transformed

into a blended format.

An educational design model for blended learning situations with large student groups

This design model consists of a general model, containing the dimensions on which blended educational

settings can be balanced. The model in figure 1 is taken as an input; the final model will be based on the

processes in and outcomes of this project. The model will be accompanied by guidelines for balancing

the dimensions.

Scenarios and cases from educational practice

The model will be complemented with scenario’s, stemming from the different cases. These scenario’s

contain a description of the educational setting in which they have been developed, guidelines for

application and the evaluation results.

A toolkit for blended learning with large student groups

The toolkit contains an overview of current available technology and software for supporting blended

learning with large student groups. An important criterion for the content of this toolkit is the

accessibility for teachers. It is has to be easy in use and easily to purchase without high costs.

A digital handbook for teachers

A digital handbook for teachers will be developed, based on the project’s outcomes. It contains the

model, the scenarios and the toolkit. Hyperlinks will be used to cross-reference between different

experiences and cases. The handbook will be put on both the projects’ website and on a CD-ROM.

A Virtual centre of expertise on blended learning with large student groups

The project’s outcomes and experiences will be made public by means of a website. This website is

meant to be a Virtual centre of expertise on blended learning with large student groups. Its content will

therefore not only stem from the project, experiences from outside the project will also be brought in. It

will contain documents, discussion forums, and links to other resources.

IMPLEMENTATION OF OUTPUT

The model for blended learning and its accompanying tools and scenarios will be implemented at the

five participating institution of the project, in five courses:

Building management (Delft University of Technology, The Netherlands) will be taught two groups

of 500 students during the project by 2 teachers.

The Joint Honours Study Skills Module (Northumbria University, UK) will be taught to

approximately 360-400 students. Seven teachers will be involved inside the project; outside the

project 20 teachers will be reached with the project.

67

Multimedia information systems (University of Zilina) will reach 360 students choosing the subject.

One lecturer and two lab teachers usually teach the subject. If the project method proves to be

successful, it may be spread to different subject within the curriculum.

Techniques of programming (RWTH Aachen, Germany) will be taught to at least 800 students by 3

teachers..

Interpersonal communication (Academy of Humanities and Economics, Poland) will be offered to

more than 150 students form B.A. and M.A. level. Four teachers will take part in the project.

Results of this project will be presented to all teachers involved in e-learning at the Academy

REFERENCES

[1] Graaff, E van der, Veen, W & Verkroost, MJ (2001). Success and failures of an online course

on problem-based learning. In -- (Ed.), The impact of ICT on the curriculum . (pp. 117-126).

Brussels, Belgium: SEFI.

[2] Pilot, A, Geloven, M van, Lam, I, Tartwijk, J van & Veen, W (2002). ICT-innovation in Higher

Education, differences in key issues between disciplines. In -- (Ed.), 27th International Conference

lerner-Centrered Universities for the New Milennium. (pp. 32, 285-290). Vilnius: Vilnius

Pedagogical University.

[3] Zanden, AHW van der & Veen, W (2004). Innovation in Higher Education; Demand-driven or

Market-pushed. In Lorenzo Cantoni, & Catherine McLoughlin, (Ed.), Proceedings of ED-MEDIA

2004. (pp. 194-201). ED-MEDIA.

[4] Verkroost, M.J., Meijerink, L., Boogaard, A. van den & Lintsen, H. (2003). Making Education

more Flexible and Massive with ICT. The Case of STUDIO. Paper presented at the ALT-C

conference in Sheffield. [5] Verkroost, M.J. & Lintsen, H.W. (2002). STUDIO: Educating the Broad Engineer in an Electronic

Learning Environment. SEFI Conference, Florence, Italy.

[6] Verkroost, M.J. (2001). Building Virtual Communities for Professional Development. Proceedings

BITE 2001 conference, Rotterdam, 23-24 November 2001. 10 pp, published on CD-rom. [7] Fabián, P. (1999). Educational and Training Systems Design, Scientific papers of the University of

Pardubice, Series D, 4, pp. 55-64, ISBN 80-7194-232-4, Pardubice, 1999

[8] Fabián, P. (1999) Development of Web-Based Education Systems, in Studies of the Faculty of

Management Science and Informatics, University of Žilina, ISBN 80-7100-537-1, Žilina,

[9] Fabián, P., Čapek, J. (2001). Web-learning Environment Requirements, in Lecture notes of the

international conference Virtual University, LCDE- FEI STU Bratislava, Bratislava

ADDRESSES AND E-MAIL

Dr. Marie-José Verkroost

TU Delft

Centre for Education and Technology

Jaffalaan 5

2628 BX Delft

the Netherlands

e-mail: m.j.verkroost@tbm.tudelft.nl

Prof. Dr. Wim Veen

TU Delft

Centre for Education and Technology

Jaffalaan 5

2628 BX Delft

the Netherlands

e-mail: w.veen@tbm.tudelft.nl

68

Asssoc. prof. Ing. Peter Fabián, PhD.

University of Žilina

Faculty of Management Science and Informatics

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovakia

e-mail: peter.fabian@fri.utc.sk

Andrea Heide

Center for Learning and Knowledge Management and Department of Computer Science in Mechanical

Engineering (ZLW/IMA)

RWTH Aachen

Aachen

Germany

e-mail: heideg@zlw-ima.rwth-aachen.de

Malcolm Bell

University of Northumbria at Newcastle

Newcastle upon Tyne

UK

e-mail: malcolm.bell@unn.ac.uk

Dominika Kuras

Academy of Humanities and Economics in Lodz

Łódz

Poland

e-mail: dkuras@wshe.lodz.pl

69

VYUŽITIE E–VZDELÁVANIA AKO PRÍPRAVA NA

LABORATÓRNE CVIČENIA

Melánia Feszterová

ABSTRACT

The contribution is oriented on theoretical description and practical demonstrations of working on

chemical compounds, with stress laid on job safety and safeguard. Used equipment and chemicals were

chosen to take advantage of obtained theoretical knowledge in practice. Main intention is to improve

demonstration and learning process efficiency with e-learning.

KEYWORDS

e-learning ,web page, education, chemical laboratory, job security and safeguard

ÚVOD

Súčasný rozvoj vedy a techniky poskytuje rýchle možnosti získavania a prístupov k informáciám.

Aplikácia informačných technológií je spojená s ich dynamickým nástupom nielen do praktického

denného života, ale predovšetkým do oblasti vzdelávania. Je potrebné využiť záujem mladej generácie

o prácu s informačnými a komunikačnými technológiami. To je úlohou vzdelávacích inštitúcií, ktoré

vzdelávajú alebo rozširujú vzdelanie nielen mladých ľudí, ale celoživotne učia všetky vekové generácie.

Využitie informačných a komunikačných technológií v chemickom laboratóriu pri výučbe ochrany a

bezpečnosti pri práci je špecifické. Prednosti spočívajú predovšetkým v simulácií jednotlivých situácií,

s ktorými sa poslucháč nemusí stretnúť v bežnej praxi, ale pri práci s chemickými látkami je možnosť

ich výskytu pravdepodobná.

CHEMICKÉ LÁTKY A PRÍPRAVKY

Ľudia sú v neustálom kontakte s chemickými látkami, sú neodmysliteľnou súčasťou ich života.

Prípravky a chemické látky sa nachádzajú v čistiacich a pracích prostriedkoch, v náterových hmotách,

v prostriedkoch na ochranu rastlín, v umelých hnojivách, v konzervačných a farbiacich prípravkoch,

v pohonných hmotách, v mazacích olejoch, ale aj v liekoch a potravinách. Používame ich v chemických

laboratóriách ako reaktanty chemických reakcií, alebo ako skúmadlá pri analýzach. Sú izolované

z prírodných zdrojov, alebo syntetizované a vyrobené v technologických zariadeniach. Neustály kontakt

človeka a životného prostredia s chemickými látkami a prípravkami nás núti poznať ich vlastnosti,

ohrozenia, ktoré súvisia s ich výrobou, prepravou, skladovaním, používaním, ale aj likvidáciou. Je preto

dôležité ovládať spôsoby bezpečného používania a zaobchádzania s nimi ako aj možnosti ochrany

v prípade nebezpečenstva. Tejto problematike sú venované rôzne školenia, knihy a informačné letáky.

S chemickými látkami a prípravkami pracujeme najmä v chemickom laboratóriu. Je to miesto, kde na

malej ploche sú sústredené chemické látky, ktoré môžu byť klasifikované ako: jedy, žieraviny, omamné

látky, psychotropné látky, karcinogénne látky, horľavé látky, horľavé kvapaliny, výbušniny a iné. Na

základe ich toxikologických, fyzikálnych, chemických a biologických účinkov a vlastností sa ďalej

delia na: výbušné, oxidujúce, horľavé, jedovaté a ďalšie. Identifikácia nebezpečnosti a systém

označovania chemických látok a prípravkov je v pracovnom prostredí (chemickom laboratóriu) veľmi

dôležitý. Nebezpečnosť chemickej látky a prípravku v pracovnom procese možno považovať za

70

Obr. 1

Obr. 2

Obr. 3

určujúcu. Najdôležitejšia zásada, ktorá platí pri práci s chemickými látkami, je zaobchádzať s nimi len

v miere nevyhnutne potrebnej. Vyvarovať sa ich používaniu tam, kde je možnosť nahradiť ich látkami

alebo prípravkami neškodlivými alebo aspoň menej škodlivými. Pred účinkami nebezpečných

chemických látok v pracovnom procese (počas laboratórneho cvičenia) je potrebné využívať

prostriedky kolektívnej (ochranné zariadenia, vetranie a odsávanie škodlivín z pracovného priestoru)

a individuálnej ochrany.

PRAKTICKÉ UKÁŽKY

V predkladanej práci uvádzame ukážky www stránky, orientovanej na ochranu a bezpečnosť pri práci

v chemickom laboratóriu. Úvodná časť klasifikuje nebezpečnosť chemických látok podľa platných

právnych a ostatných predpisov, identifikuje

nebezpečnosť a systémy označovania a opisuje

zásady bezpečnej práce s chemickými látkami a

prípravkami. Oboznamuje poslucháčov

s označeniami špecifického rizika (R - vety a ich

kombinácie) a s označeniami pre bezpečné

používanie (S – vety a ich kombinácie).

Obrázok 1 Ochrana a bezpečnosť pri práci

úvodná www stránka

Obrázok 2 Pod písmenom A sa nachádzajú

nasledovné pojmy

Obrázok 3 Pod písmenom Ch sa nachádzajú

nasledovné pojmy

71

Chemické laboratórium (Obrázok 4) je pracovným prostredím, v ktorom sa uskutočňuje ucelený

komplex činností. Jeho vecnú časť tvoria okrem iných aj bezpečnostné a hygienické zariadenia na

pracovisku (Obrázok 5).

Chemické látky a prípravky môžu pre poslucháčov v laboratóriu predstavovať rôzne nebezpečenstvo

a ohrozenie. Pri práci s nimi je možnosť vzniku výbuchu, požiaru, nepredvídanej reakcie alebo inak

škodlivého pôsobenia na zdravie človeka alebo na životné prostredie. Prácu s hasiacimi prístrojmi v

prípade vzniku požiaru nám približuje séria obrázkov (Obrázok 6-9).

Obrázok 4 Chemické laboratórium

Obrázok 6 Horenie chemickej látky Obrázok 7 Výber hasiaceho prístroja

Obrázok 5 Lekárnička

Obrázok 9 Uhasenie horiacej chemickej látky Obrázok 8 Hasenie chemickej látky

72

ZÁVER

Význam vzdelania má svoj odraz v kvalifikačnom potenciáli národa. Potreba kvalifikovaných

pracovníkov vo všetkých vedných odboroch stále rastie. Práve možnosti e-vzdelávania dovoľujú

neustále inovovanie vedomostí, či už v rámci vysokoškolského vzdelávania, prípravy pre profesijné

zaradenie alebo v ďalšom doplnkovom vzdelávaní. E-vzdelávanie umožňuje plynulé doplňovanie

poznatkov a rozširovanie vedomostí.

Našim cieľom bolo zvýšenie didaktickej účinnosti a zefektívnenie vyučovacieho procesu -

laboratórnych cvičení s použitím e-vzdelávania. Zvolená téma Ochrany a bezpečnosť pri práci je

veľmi rozsiahla, otvorená pre nové poznatky, postupy a skúsenosti s možnosťou neustáleho dopĺňania.

Dodržiavanie bezpečnosti práce je základným predpokladom osvojenia si správnych pracovných

návykov počas práce v chemickom laboratóriu, ako aj predpokladom kvalitného a zároveň tvorivého

zvládnutia zadaných úloh. Doplnenie e-vzdelávania, do vzdelávacieho procesu budúcich učiteľov, ako

prípravy na laboratórne cvičenia sa ukazuje veľmi perspektívne.

Táto práca vznikla s podporou grantu CGA č. VI/11/2004.

LITERATÚRA

Baráth, O., Feszterová, M. (2005). Analýza pracovného postupu ako didaktický základ prípravy

a priebehu laboratórnych cvičení. Zborník medzinárodnej konferencie „Aktuálne vývojové trendy vo

vyučovaní prírodných vied“. Smolenice (v tlači)

Baráth, O., Feszterová, M. (2005). Pedagogicko-didaktické, fyziologické a psychologické aspekty

rozvíjania zručností a návykov. Zborník medzinárodnej konferencie pod názvom „Technika-

Informatyka-Edukacja“ teoretyczne i praktyczne problemy edukacji technicznej.v Rzeszowe, 128–34.

Švarbová, E. (2004).Vyučovanie gramatiky francúzskeho jazyka v kontexte za podpory multimédií.

(dizertačná práca), Nitra

ADRESA A E-MAIL

Ing. Melánia Feszterová

Univerzita Konštantína Filozofa

Fakulta prírodných vied

Katedra chémie

Tr. A. Hlinku 1

949 74 Nitra

Slovenská republika

e-mail: mfeszterova@nextra.sk

73

PROGRAMY A NÁSTROJE PRE TVORBU UČEBNÝCH OPÔR

PRI VYUČOVANÍ MATEMATIKY

Lívia Hasajová

ABSTRACT

Fair superior detached proces caption is travail, dearly himself differ by coarse spelling skript because

classic lesson. Caption must be shorter, also superior and above must be dead clear as per his detached

process Contens, as also actuating, orientation cad into he. Experience acquired out of learning

operation ours affirm into criticism, the already low presentation caption (into electronic appearance,

allowing in Word) but for low presentation, chapter, be instrumental to a faction into collapse poured -

minimal fellowship educationalist, into cardinal measurement accomplish the latter operation. I should

just think so the best alternative because e-learning is absolutely interactive analog, cargoes on birth as

assistance they are lofty, claim nicely conversion aim. Electronic educational constitute new odds

exploitation information technics next lesson mathematics.

ÚVOD

Napísať kvalitný dištančný text je namáhavá práca, veľmi sa odlišuje od obyčajného napísania skrípt

pre klasické vyučovanie. Text musí byť kratší, ale kvalitnejší a predovšetkým musí byť jednoznačne

zrozumiteľný ako jeho samostatný obsah, tak aj ovládanie, orientácia študenta v ňom.

Viac podrobnosti o odlišnej metodike tvorby dištančných kurzov uvedieme neskôr. Kde sa zameriame

na nástroje, ktoré má pedagóg k dispozícii pre tvorbu takéhoto e-kurzu.

Pokiaľ chceme vytvoriť učebnú oporu pre e-learning, nemusíme mať od začiatku žiadne špeciálne

a nákladné programové vybavenie. Pre tvorbu jednoduchých textov nám dostatočne poslúži akýkoľvek

textový editor, vrátane voľných, dostupných. Text môžete začať písať v tom najjednoduchšom,

v poznámkovom bloku, prípadne použiť textový editor, ktorý nám umožní štruktúrovať text, umožni nám

voliť typ písma (kurzíva, tučné atď.). Takéto programy sú veľmi rozšírené, dosť často voľne dostupné, pre

prvé verzie e-learningových textov postačujúce. Výsledkom sú texty bežného formátu txt, html,doc alebo

pdf.

Takéto formáty slúžia iba v prípade ak chceme študentom distribuovať holý statický text s obrázkami

a grafmi. Vo Word dostaneme výsledný dokument formátu doc alebo html, výhodnejší je rovnako

rozšírený Acrobat, kde môžeme vygenerovať formát pdf, ktorý sa používa na Internete na prenos

textových dokumentov.

Sú odbory, v ktorých takto vyrobené jednoduché učebné kurzy postačia, napríklad ekonomika, v iných

odboroch však s jednoduchým textom s obrázkami a grafmi neobstojíme. Potrebujeme využiť

animáciu, video alebo použiť zvuk, jednoducho využiť všetky možnosti, ktoré nám počítače

umožňujú. Potom už nevystačíme s jednoduchým textovým editorom. Treba poobzerať sa po

náročnejších programoch, ktoré vedia pracovať so zvukom, animáciami a videom, zakomponovať ich

do textu, vytvárať tak moderné multimediálne, pokiaľ je možné aj interaktívne učebné opory.

Jedným z takýchto programov je produkt Toolbook tento program umožňuje vytvárať učebné opory

pomerne jednoduchou cestou. Intuitívne ovládanie, členenie do obrazoviek pripomína programy ako

MS PowerPoint, v tomto programe sa dajú vytvárať jednoduchšie animácie, tvoriť interaktívnejšie

texty, vkladať animáciu, zvuky alebo video. Výstupom z programu môže byť súbor v grafickom

formáte, čo znamená využitie všetkých grafických možností, ktoré program ponúka, ale študent bude

74

nútený po spustení nainštalovať asi 8 MB veľký plug-in. Druhá možnosť ponúka použitie výstupu

v dhtml verzii, kedy dostanete dokument menší, prehľadnejší v najrozšírenejšom Internet Explorer,

ale v použití grafiky budú obmedzené limity html štandardu, ktorý sa používa na Internete.

Druhou alternatívou je program Macromedia Flash. V tomto omnoho náročnejšom programe, ktorý

jednoznačne vyžaduje špecialistu, nepracujeme s jednotlivými obrazovkami, ale s časovou osou, na ktorú

nanášame úlohy. Výstupom z tohto programu sú plne animované, interaktívne kurzy, ktoré vďaka

možnostiam tohto SW už nemusia poskytovať učebné materiály lineárne za sebou. Svojim

charakterom sa viac blížia výukovým CD-ROMom, ktoré študentovi poskytujú sumu poznatkov, je na

ňom, ktorú cestu pri ich spoznávaní zvolí. Samozrejme na záver musí študent, nezávisle na ceste,

spôsobom ktorý pri štúdiu zvolil, prísť k jednotnému výstupu. Obdobným programom je taktiež

Authorware.

TVORBA ON-LINE KURZOV

Ako sme už spomínali, napísať kvalitný dištančný text je namáhavá práca, veľmi sa odlišuje od

napísania skrípt pre klasické vyučovanie. Text musí byť kratší, hutnejší, jednoznačne zrozumiteľnejší

ako jeho samotný obsah, ako aj ovládanie, orientácia študenta v ňom. Na rozdiel od prezentačného

vyučovania študent nemá možnosť opýtať sa vyučujúceho hneď v momente, ak niečo nepochopí. Aj

keď sa spätná väzba zakladá na obojsmernosti komunikácie medzi študentom a vyučujúcim veľmi

dôležitú súčasť e-learningu tvorí samo štúdium, študent sa musí s učebnou oporou občas trápiť sám.

Preto musí byť, čo najkvalitnejšia, najprehľadnejšia, najzrozumiteľnejšia na pochopenie.

Na rozdiel od skípt pre klasické prezentačné vyučovanie, pri e-learningu nás neobmedzuje

prezentovanie lineárnou štruktúrou pomocou textu, obrázku a grafu.

Pri e-learningu máme k dispozícii oveľa viac možností, záleží len na nás, na našich finančných

a časových možnostiach, ktorú možnosti zvolíme. Jeden z variantov ako pristupovať k e-learningu je

možnosť jednotlivých krokov. Jednoducho zvoliť cestu od prostého textu s dištančným prvkom,

distribuovaného cez počítač, až po multimédialne kurzy s nelineárne prezentovaným učivom, ktoré

však vzhľadom k súčasnej situácii sa budú dostávať k študentom skôr inou cestou než on-line. Tieto

náročné kurzy, ako na hardwarové vybavenie študenta, tak na finančnú náročnosť ich výroby, dĺžku ich

vývoja, budú skôr pripomínať vyučovacie CD-ROMy.

Pri prevode textov do e-learningovej podoby alebo pri procese ich vzniku je nevyhnutné zvážiť

finančné, personálne, SW možnosti, presne definovať určenie týchto textov a podľa toho zvoliť

i príslušný model. Zložitejšie programy počnúc už Toolbookom, cez Flash až k Authorwaru dokáže

vytvoriť komplikovanejšie, zložitejšie, komplexnejšie učebné opory, ale obsluha takýchto programov

už vyžaduje špecialistov. Preto je účelné vytvoriť skupinu špecialistov, ktorí budú autorom

a pedagógom po ruke, samotný autori sa budú môcť zamerať na jeho didaktickú stránku. Technická

stránka jeho vzniku, formáty, za koordináciu bude zodpovedať táto skupiny.

Aby takáto spolupráca bola efektívnejšia, aby sa zautomatizovala komunikácia medzi autorom

a skupinou špecialistov, je vhodné rozdeliť si texty do niekoľkých úrovní podľa štruktúry, využitím

multimédii, podľa počtu osôb, ktoré sa budú podieľať na ich vytváraní.

Modely pre spracovanie:

1. Základné: jednoduchá prezentácia textov (v elektronickej podobe, napríklad vo Word) bez

akýchkoľvek úprav do špecializovaného SW, alebo do dištančných šablón. Vzniká

jednoduchá prezentácia, kapitola, sú na jednej strane v rolovacích poliach -minimálna

spoluúčasť pedagóga.

2. Základné –dištančné: V spolupráci s autorom je text upravený pracovníkmi do formy

požadovanej pre učebné opory v dištančnom vzdelávaní, rozdelený, rozčlenený do modulov,

lekcii, kapitol, obrazoviek. Všetko bez akýchkoľvek animácii, interaktívnych prvkov texte.

3. Rozšírený: Kompromis medzi základnou a plne grafickou ponukou. Na vzhľade kurzu

spolupracuje s autorom grafik Spolupráca pedagóga pri prezentácii textu je priemerná.

4. Úplne graficky: Plne grafická verzia, obsahujúca obrázky, animácie, na ktorých intenzívne

spolupracuje pedagóg a grafik.

75

5. Úplne interaktívny: Veľmi prepojená prezentácia obsahujúca obrázky animácie

a interaktívne prvky, rôznej úrovne interakcie. Na príprave veľmi intenzívne spolupracujú

grafik, programátor, pedagóg.

Všetky modely okrem čísla jeden sú spracované do formy požadovanej pre dištančné vzdelávanie. V prvom

prípade je takto vytvorený text využiteľný, napríklad pre zverejnenie skrípt denného štúdia alebo doplnkových

materiálov k dištančnému vzdelávaniu alebo e-learningu.

Samozrejme najlepšia voľba pre e-learning je úplne interaktívny model, náklady na vznik takéhoto

produktu sú veľmi vysoké, potrebujeme dobre prekalkulovaný zámer. Šablóny. Podklady pre prevod

materiálov musia byť pripravené, čo najlepšie, čím vyšší model textu požadujeme spracovať. Prvý

a druhý stupeň predpokladajú textový dokument s rôznym stupňom zapojenia dištančných prvkov, pre

tretí až piaty stupeň by mal byť pripravený scenár s požiadavkami na animáciu, grafiku, odkazy atď.

Vhodné je vytvárať scenár v pripravenej podobe -šablóne , ktorá vedia autora celej prípravy scenára

a programátorovi a grafikovi dáva štandardizovaný vstupný materiál pre ďalšiu prácu.

PRÍPRAVNÝ KURZ PROSTREDNÍCTVOM BLENDED LEARNING

Blended Learning v doslovnom preklade znamená miešané vyučovanie. Táto kombinovaná forma

vyučovania v sebe spája prvky klasickej prezentačnej formy s prvkami e-Learningu. Prestavuje

kombináciu klasických univerzitných prednášok resp. seminárov s elektronickou podporou

prostredia moodle. Výhodu v samo štúdiu predstavuje možnosť pokračovať v cvičeniach

na ľubovoľnom mieste, čase, v samostatnom opakovaní, v predbežnom overovaní vedomostí.

Predmety matematiky, v ktorých má študent získať dostatočné teoretické vedomosti a zároveň ich má

dokázať využiť pri riešení konkrétnych situácií, majú v každej forme štúdia svoje špecifiká.. Ich

spoločným znakom je, že študent vie získané poznatky správne aplikovať až vtedy, keď si ich môže

mnohonásobne precvičiť na príkladoch. Preto sme zaradili túto formu do nášho prípravného kurzu

matematiky.

Študenti Trenčianskej univerzity majú možnosť ešte počas prázdnin prihlásiť sa na prípravný kurz

z matematiky. Prihlásiť sa dá prostredníctvom internetu alebo zaslaním písomnej návratky na adresu

ÚPHV. Univerzita poskytuje možnosť ubytovania, stravovania vo svojich priestoroch. Kurz trvá

týždeň, čo predstavuje rozsah dvadsaťpäť hodín, približne päť hodín denne, formou seminárov. Jeho

úloha spočíva v zopakovaní stredoškolského učiva, doplnení chýbajúcich poznatkov. Kvalitu vedomosti

študentov strednej školy podmieňujú: nízky počet hodín matematiky, z tohto predmetu nemusia študenti

maturovať, rôzna štruktúra škôl, rôzna úroveň škôl. (1) Katedra matematiky ÚPHV TnUAD v Trenčíne

vzhľadom na tieto nedostatky uskutočnila už po tretí raz tzv. „štartovací kurz z matematiky“. Konajú sa

pre štyri fakulty Trenčianskej univerzity - Fakulta mechatroniky, Fakulta špeciálnej techniky, Fakulta

priemyselných technológii, Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov. V roku 2003 prípravný kurz

absolvovalo 117 študentov, v roku 2004 – 317 študentov, roku 2005 – 380 študentov. Študenti pracovali

v skupinách, ich počet bol maximálne dvadsaťpäť. Spätnou väzbou pre nás bol test s otázkami na záver

kurzu.

Na začiatku tohto školského roku mali možnosť pracovať prostredníctvom e-learningu samostatne po

skončení priameho vyučovania. Matematické učebné opory boli hypertextovo spracované, časť bola

poskytnutá v pdf formáte. Našou snahou bude posúdiť do akej miery tento spôsob vyučovania môže

zefektívniť vyučovanie prípravného kurzu matematiky. Ako súvisí návštevnosť s úspešnosťou kurzu.

V ankete na záver kurzu sme sa zamerali na otázky súvisiace s konaním kurzu, na opodstatnenosť e-

learningovej podpory. Otázky ankety:

Prostriedkom porovnávania bola úloha zo stredoškolského učiva zaradená do seminára, študenti ju

riešili samostatne. Po skončení seminárov boli úlohy spracované, úspešnosť pozri graf číslo 2,3.

Rovnaké úlohy zadávame študentom každý rok. Úlohy: úprava výrazu, rovnica, nerovnica,

postupnosť, matematický dôkaz.

Prípravný kurz funguje na báze dobrovoľnosti.

76

Obrázok č. 1. Vstupná stránka e-learningu. Graf č. 1. znázorňuje návštevnosť stránky podľa

aktivity v jednotlivých dňoch.

Návštevnosť stránky má možnosť tútor sledovať priebežne prostredníctvom prostredia moodle. Na

základe sledovania dĺžky práce s počítačom a výsledkov úspešnosti, konštatujeme, že nie je pravidlo,

že najvyššia návštevnosť stránky znamená úspešné absolvovanie kurzu.

Porovnávanie úspešnosti riešenia úloh na záver kurzu, viď graf č. 2,3. Prezentujú stav vedomosti po

absolvovaní kurzu s elektronickou podporou a bez elektronickej podpory. Sledujeme mierne

zvýšenie percentá úspešnosti. Predpokladáme, že každý sa zlepšil, aspoň sa nezhoršil.

Úspešnosť bez elektronickej podpory

76%

82%

72%74%

56%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

v ýraz

rov nica

nerov nica

postupnosť

m. dôkaz

úlohy

úspešnosť v percentách

Řada1

úspešnosť s elektronickou podporou

74%

86%83%

79%

67%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

v ýraz

rov nica

nerov nica

postupnosť

m.dôkaz

úlohy

úspešnosť v percentách

Řada1

Na záver kurzu majú študenti možnosť prostredníctvom ankety zhodnotiť resp. pripomienkovať

priebeh, náplň, rozsah kurzu matematiky. Ich pripomienky sa budeme snažiť zapracovať do materiálov

pri tvorbe nového kurzu. Otázky ankety:

A, 1, Komunikácia vyučujúci študent (uveďte konkrétnu tému):

2, Klady a zápory z prijímacieho kurzu (napr. striedanie vyučujúcich): 3, Ktorá téma Vás najviac zaujala a prečo ( najmenej a prečo):

B, 1, Kurz viedol jeden vyučujúci?

2, Bola daná látka prezentovaná vyhovujúco? 3, Bola používaná metodika pri riešení úloh dostatočná?

4, Bol dodržiavaný časový harmonogram?

5, Ktorú tému z matematiky by ste navrhli zaradiť do kurzu?

6, Počet dní, prípadne hodín je postačujúci?

7, Je treba do kurzu zaradiť viac príkladov, alebo nie?

8, Ďalšie odporúčania, návrhy pre zlepšenie štartovacieho kurzu:

anketa

99%

1%0%

83%

15%

2%

100%

0%

0%

0% 50% 100% 150% 200% 250% 300%

1

2

3

vyh

ovu

júca

nev

iem

po

súd

iť

n

evyh

ovu

júca

komunikácia v-š striedanie vyučujúcich pútavosť tém

anketa prípravného kurzu z matematiky

63%

78%

85%

99%

81%

98%94%

37%

22%

15%

1%

19%

2%6%

0%0%

0%0%

0%0%

0%

0% 20% 40% 60% 80% 100% 120%

komunikácia s v yučuj úcim

prezentácia v yuč.látky

použitá metodika

dodržov anie čas. Harmonogramu

témy z matematiky

počet hodín

počet, obtiažnosť úloh

nev yhov uj e

Řada1 Řada2 Řada3

77

striedanie vyučujúcich 83% 15% 2%

pútavosť tém 100% 0% 0%

komunikácia v-š 99% 1% 0%

komunikácia s vyučujúcim 63% 37% 0%

prezentácia vyuč.látky 78% 22% 0%

použitá metodika 85% 15% 0%

dodržovanie čas. Harmonogramu 99% 1% 0%

témy z matematiky 81% 19% 0%

počet hodín 98% 2% 0%

počet, obtiažnosť úloh 94% 6% 0%

Prvý stĺpec tabuľky predstavuje počet percent pre vyhovujúce podmienky, stredný stĺpec pre – neviem

posúdiť, tretí stĺpec – nevyhovujúci.

Vzhľadom na výsledky ankety, môžeme konštatovať, že komunikácia pedagóg študent ako aj ostatne

skúmané otázky sú vyhovujúce. Zaujímavý s môže zdať, striedanie vyučujúcich v jednotlivých dňoch.

Ako poukazuje anketa, časté zmeny vyučujúceho nevyhovujú študentom. Ich pripomienky sa budeme

snažiť zapracovať do materiálov pri tvorbe nového kurzu. Práca kombinovanou formou v porovnaní

s predchádzajúcimi rokmi, po skúsenostiach sa javí flexibilná, tvorivá s možnosťami väčšej

komunikácie učiteľ- študent. Umožňujú ju nové technológie, ktoré sa neustále zdokonaľujú.

ZÁVER

Skúsenosti získané z vyučovacieho procesu nás utvrdzujú v názore, že už jednoduchá prezentácia

textov (v elektronickej podobe, napríklad vo Word) bez akýchkoľvek úprav do špecializovaného SW,

jednoduchá prezentácia, kapitola, sú na jednej strane v rolovacích poliach -minimálna spoluúčasť

pedagóga, v podstatnej miere zefektívňuje tento proces. Samozrejme najlepšia voľba pre e-learning je

úplne interaktívny model, náklady na vznik takéhoto produktu sú veľmi vysoké, potrebujeme dobre

prekalkulovaný zámer. Blended Learning predstavuje zmysluplné didaktické prepojenie tradičných

pedagogických metód s využívaním možností ICT (informačné a komunikačné technológie),

elektronické vzdelávanie predstavuje nové možnosti využitia informačných technológií pri

vyučovaní matematiky. Vzhľadom na úspešnosť prípravného kurzu z matematiky medzi študentami,

predpokladáme jeho realizáciu aj v budúcom školskom roku.

LITERATÚRA

Hricišáková, D., akol.: Matematika I , KM, Trenčín, 1999, 6 s. ISBN 80-88914-18-3.

Hricišáková, D., Báčik, J. : Zbierka príkladov z matematiky, TnUAD, 2000, 9 s.,

ISBN 80-88914-20-5.

TURČÁNI, M.: Dištančné vzdelávanie ako spôsob aplikácie ICT vo výučbe informatických predmetov na

modernej univerzite. Žilina : Ediis, 2002. 147-153 s. ISBN 80-7100-965-2.

ADRESA A E-MAIL:

PaedDr. Lívia Hasajová

Odborný asistent

Katedra matematiky TnUAD

Ul. Študentska 2

911 01 Trenčín

e-mail: hasajova@tnuni.sk

78

VYMEDZENIE ZÁSAD PRE TVORBU ELEKTRONICKÝCH

ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Božena Horváthová

ABSTRACT

The paper deals with the limitation of principles for the creation of an electronic textbook. We also pay

attention to the aspects of the classic textbook as a traditional didactic aid and of an electronic textbook,

their advantages and disadvantages. On the basis of evaluating the functions, objectives of the

textbooks, taking into account methodological principles of creating textbooks and respecting the

teaching experiences we will try to find out, how an electronic textbook can contribute to the effective

foreign language teaching.

KEYWORDS

electronic textbook, classic textbook, didactic aid, methodological principles, objectives

ÚVOD

Učebnice sú základnou súčasťou celej skupiny didaktických prostriedkov (obrázky, reálne predmety,

prírodný materiál, film, zvukové záznamy a pod.), v ktorej im patrí dominantné postavenie. S nástupom

moderných informačno-komunikačných technológií však vystupujú do popredia ich určité nedostatky

ako dvojrozmernosť, nemennosť, nemožnosť spätnej väzby atď.

Tradičnými nedostatkami klasických učebníc je i nízka motivácia a pasívna pozícia študenta.

Pri tvorbe klasických učebných textov je prvoradá informačná funkcia, menší dôraz sa kladie na

didaktickú vybavenosť a grafickú adekvátnosť. Obsah sa obmedzuje na výkladový text bez

doplňujúcich a vysvetľujúcich textov.

Na druhej strane nemožno nezohľadniť ich nepopierateľné prednosti ako technická jednoduchosť,

dostupnosť, pohodlnosť a ekonomická nenáročnosť.

Najmä v oblasti vyučovania cudzích jazykov je učebnica jedným prvkom celého súboru študijných

materiálov tvoreného klasickými textami, testovými úlohami, audio- a video nahrávkami,

interaktívnymi elektronickými materiálmi dostupnými prostredníctvom internetu alebo vo forme CD-

ROMu.

A práve z tohto aspektu objavujeme výhody elektronického spracovania textu, ktoré nám umožňuje

obsiahnuť všetky spomenuté prvky. Multimediálnymi prostriedkami sa aplikujú žiadané prvky

autodidakcie, možnosť spätnej väzby a atraktívna grafická úprava.

Z doterajších skúseností vyplýva, že pre študentov sú dôležité:

obsahové spracovanie učebného textu a systém spracovania textu – v rámci neho študenti

uprednostňujú učebnice prezentujúce učivo v ľahko zapamätateľnej forme a učebnice,

poskytujúce všeobecný prehľad o danej problematike

úroveň a kvalita učebných textov - študentom robí problémy neprehľadná štruktúra učebných

textov

Ak vezmeme do úvahy hodnotenie hlavných atribútov vysokoškolských učebníc:

- odborná úroveň

79

- jazyková kultúra

- logické usporiadanie učiva

- aktuálnosť

- využiteľnosť v praxi

- estetická úroveň

zvyčajne sú nízko hodnotené parametre aktuálnosť, estetická úroveň a logické usporiadanie učiva.

V klasických učebných textoch zvyčajne nebývajú dostatočne využité možnosti, ktoré poskytuje ich

elektronické spracovanie. Texty by mali byť doplnené o vysvetlenie pojmov a cudzích výrazov.

Problémy pri výučbe, vyplývajúce z povahy preberanej látky sa výrazne prejavia, pokiaľ uvažujeme o

klasickej učebnici, resp. iného študijného materiálu pre predmet.

KLASICKÁ UČEBNICA MÁ NASLEDOVNÉ NEVÝHODY

je "ne-rozširovateľná"- v prípade nových informácií je možné urobiť dotlač, vzhľadom k

rýchlemu tempu objavovania sa nových informácií je to však obtiažne realizovateľné

je "ne-modifikovateľná"- problém pri zaraďovaní nových informácií môže byť obtiažny aj

preto, lebo aktuálne informácie nemusia predstavovať len ďalšiu položku, ktorú stačí "pridať

na koniec učebnice"- nové informácie môžu vyžadovať prehodnotenie doterajšieho pohľadu na

danú problematiku a spôsobu jej podania.

je "ne-multimediálna"- opisovanú látku je veľmi vhodné doplniť obrázkami, videom

(animáciami), interaktivitou (demonštrovanie, experimentovanie, preskúšanie látky) a prípadne

zvukom (hlasový komentár), atď.

je "ne-adaptívna"- Predstavuje často len jednu koncepciu, jednu podobu kurzu. Študent sa

"prispôsobuje" učebnici, nie naopak.

Elektronický text je študijný materiál metodicky, psychologicky a graficky špeciálne spracovaný tak,

aby v maximálnej miere uľahčoval samostatné štúdium. Učebné texty pre elektronické vzdelávanie nie

je možné stotožňovať s klasickými učebnými textami vo forme skrípt alebo učebníc.

HLAVNÉ ROZDIELY SÚ

1. v definovaní cieľov:

- v učebniciach nie sú precízne definované ciele, v učebných textoch pre e-learning ciele definujú

požiadavky kurzu, ktoré chceme dosiahnuť štúdiom

2. vo veľkosti textov:

- text v učebnici nie je prerušovaný, končí vysvetlením témy, učebný text pre e-learning je rozdelený na

krátke úseky, študentovi nie je poskytnutá pomoc pri štúdiu, často je vedený k opakovaniu získaných

vedomostí

3. v prístupe ku textom:

- pri štúdiu učebnice sa očakáva pasívny príjem informácií, pri štúdiu e-learnigového kurzu sa očakáva

aktivitívna účasť, riešenie úloh, sebatestovanie.

Dôležité je zachovanie nasledovných didaktických princípov a funkcií :

- komunikatívna orientácia

- problémový charakter cvičení

- prezentácia prirodzenej reči

- tesná spätosť jazyka a kultúry

- motivačná funkcia (vzbudenie záujmu)

- regulačná funkcia (členenie učiva podľ logickej náväznosti)

- aplikačná funkcia (príklady zo života, využitie učiva v praxi)

- integračná funkcia (medzipredmetové vzťahy)

- inovačná funkcia (najnovšie poznatky vedy a techniky)

- kontrolná a usmeňujúca funkcia (spätná väzba)

80

DODRŽANIE NIEKTORÝCH Z TÝCHTO DIDAKTICKÝCH PRINCÍPOV A FUNKCIÍ NIE

JE V RÁMCI KLASICKEJ UČEBNICE VŽDY MOŽNÉ.

Zdokonaliť možno klasickú učebnicu tým, že ju doplníme elektronickou. Je možné vytvoriť

elektronický študijný materiál, ktorý pre jednoduchosť môže obsahovať len informácie, ktoré neboli v

rámci klasickej učebnice uvedené, t.j. aktuálne vedomosti. Informácie v ňom možno vytriediť,

usporiadať jednoduchým systémom odkazov, čitateľ má okrem priameho vyhľadávania v obsahu aj

ďalšie možnosti vyhľadávania informácií. Pri každej téme je možné uviesť linky na podobné témy,

prípadne pri pojmoch spomenutých v texte možno ich spojiť linkami s ďalšími textami, ktoré tieto

pojmy vysvetľujú podrobnejšie.

MOŽNOSTI, KTORÉ POSKYTUJE ELEKTRONICKÁ UČEBNICA

možnosť aktualizácie obsahu - inovácia obsahu dopĺňaním nových poznatkov

vyššia prehľadnosť a systematizácia poznatkov

obohacovanie základného obsahu o materiál obsiahnutý na iných médiách s možnosťami

odkazov (liniek)

obohatenie štruktúry o prvky posilňujúce samoštúdium

modernizácia grafickej úpravy a zvýšenie atraktívnosti učebnice

uľahčenie pochopenia

názornejšie objasnenie (napr. rojrozmerná animácia, výklad môže byť sprevádzaný zvukom,

obrazom a videom)

ZÁVER

V príspevku sme sa pokúsili o porovnanie výhod a nevýhod využitia klasickej a elektronickej formy

učebnice. Prišli sme k poznaniu, že elektronicky spracovaný učebný text je veľmi dobrým doplnkovým

materiálom. V našich úvahách nezachádzame tak ďaleko, aby sme tvrdili, že klasická učebnica by mala

byť nahradená elektronickou. Prišli sme k záveru, že k vyššej efektívnosti vyučovania prispeje spojenie

predností klasického vyučovacieho média (učebnice) a elektronickej učebnice.

LITERATÚRA

Agh, P.: Efektívne využívanie počítačových systémov a internetu vďaka znalosti princípov.

In: www. Infovek.sk/konferencie 2000.

Gadušová, Z. – Harťanská, J: Univerzálny alebo národný variant učebnice cudzieho jazyka: za a proti.

In: Zborník z vedeckého sympózia Moderné technológie vzdelávania. Medacta 1993. Nitra, PF VŠPg

1993, s. 176-180.

Hardošová, M. – Malá, E.: Využitie audiovizuálnych prvkov pri tvorbe dištančného jazykového kurzu.

In: Zborník z medzinárodnej konferencie E-learn Žilina 2003. Žilinská univerzita, vydavateľstvo ŽU

2003, s. 175 – 179.Petlák, E.: Všeobecná didaktika, Vydavateľstvo Iris, Bratislava 1997.

Pokrivčáková.: Nová pozícia učebnice v multimediálnom priestore. In: Malá, E. – Pokrivčáková,

S.(eds.): Cudzie jazyky v škole. Didaktická efektívnosť učebníc cudzieho jazyka. Nitra: UKF, 2003,

s.73 – 78.

ADRESA A E-MAIL

Mgr. Božena Horváthová

Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Filozofická fakulta

Manažment kultúry a turizmu

Štefánikova 67, Nitra 949 74

Slovenská Republika

e-mail: bozena_horvathova@zoznam.sk

81

E-LEARNING AKO NOVÁ FORMA VZDELÁVANIA

E-LEARNING AS NEW FORM OF EDUCATION

Marián Hosťovecký, Jana Vincúrová

ABSTRACT

At present is often using the terms like e-learning, portal, metadata, LMS, content of education etc. A

lot of that are unknown and activates more negative feelings than positive one. In this contribution is

described the combination of classic and modern forms of education. This modern form of education is

e-learning. There are some aspects of mutual relations between education and information technology.

ÚVOD

Človek ako tvorivá bytosť obdarená intelektom, si zjednodušoval svoju fyzickú a neskôr i duševnú

prácu od počiatku svojej existencie, rôznymi „pomôckami a nástrojmi“, čím vytváral priestor na

uplatnenie resp. využitie svojich tvorivých síl a schopností, ktoré sa neskôr pričinili o zvýšenie kvality

v jeho živote. Jedna z takýchto zmien prebieha i v súčasnosti v školskom systéme, kde sa začína

uplatňovať nová forma vzdelávania tzv. dištančná forma alebo zjednodušene povedané e-learning.

Autori článku sa preto rozhodli venovať svoju pozornosť uvedenej dynamicky sa rozvíjajúcej novej

forme vzdelávania.

ROZVOJ INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Moderné informačné a komunikačné technológie premenili kultúru a spoločnosť 20. storočia na

informačnú spoločnosť. Počítač, ktorý je v súčasnosti neoceniteľným nástrojom „pomoci“, je

základným prvkom informačných technológií (IT), ktorý nemalou mierou zvyšuje profesionalitu nielen

odborníkov IT, ale i profesionalitu práce učiteľa. Pri vhodnom používaní doslova otvorí okno do sveta a

sprístupní učiteľovi a jeho žiakom nekonečný rad nových poznatkov, podporí dialóg medzi učiteľom,

žiakmi a rodičmi, uľahčí školské hodnotenie i diagnostiku žiakových nedostatkov s učením a prispeje k

lepšiemu profesnému sebapoznávaniu učiteľov.

V dnešnom dynamickom svete nastali zásadné zmeny v požiadavkách na vzdelanie a profesionálnu

prípravu ľudí. V minulosti postačovalo, aby sa mladý človek profesne vyprofiloval a s nadobudnutými

znalosťami a schopnosťami si vystačil počas celého produktívneho veku. Ľudia sa vyučili určitému

remeslu, vyštudovali príslušnú školu a potom celý život väčšinou pracovali v danom odbore. Dnes sa

však štruktúra priemyslu, poľnohospodárstva i služieb neustále mení, vznikajú alebo zanikajú stále nové

odbory a mení sa dopyt po určitom okruhu odborníkov. Ľudia sú donútení obmieňať svoju

špecializáciu, neustále sa vzdelávať a zvyšovať si kvalifikáciu.

Vyspelé krajiny preto stále viac kladú dôraz na tzv. celoživotné vzdelávanie, ktoré však pre prípadného

študenta môže prinášať veľké problémy. Väčšinou sa už jedná o pracovne aktívneho človeka, ktorý má

svoju rodinu a ktorý sa nemôže plne venovať štúdiu. Nemôže zostať finančne nezaistený, presťahovať

sa do miesta, kde má školské zariadenie svoje sídlo, skrátka študovať klasickou prezenčnou formou. Pre

týchto záujemcov existuje dištančná forma vzdelávania. Formy takéhoto vyučovania sa môžu často líšiť

podľa zvolených prostriedkov. Od korešpondenčnej formy až po formu kombinovanú, kde sa časť

82

výučby prevádza spôsobom prezenčným. Neobvykle sa jedná napríklad o intenzívne víkendové

stretnutia.

DO POPREDIA E-LEARNING

Informačné technológie radikálne zvýšili možnosti dištančného vzdelávania. Do popredia sa dostáva

pojem e-learning, teda spôsob výučby, ktorý využíva multimediálne počítačové kurzy a moderné

spôsoby ich distribúcie.

E-learning je vzdelávací proces, využívajúci informačné a komunikačné technológie k tvorbe kurzov, k

distribúcii študijného obsahu, komunikácii medzi študentmi a pedagógmi a k riadeniu štúdia. Nie je

dôvod pre nevyužitie e-learningu kdekoľvek od predškolskej výchovy po univerzitu tretieho veku.

Rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich široká dostupnosť umožňuje už dnes ich

aplikáciu do výučby.

E-learning by mal byť preto využívaný nielen v akademickej sfére alebo vo firemnej praxi, ale i na

základných a stredných školách ako prirodzená súčasť výučby. Pre rad odborníkov je absurdné, že žiaci

zvyknutí na používanie mobilov, počítačov či internetu, sú nútení sledovať výučbu s písaním na tabuli a

opisovať si z nej do zošita napr. i na hodinách informatiky. E-learning je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť.

Po úspešnom nástupe internetu koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia prvé generácie on-line

kurzov využívali len umiestnenie študijných materiálov na WWW a komunikácia medzi študentmi a

tútormi prebiehala napríklad len pomocou e-mailu.

Dnes môžu byť pre študenta moderné systémy pre riadenie výučby jeho vlastným virtuálnym študijným

prostredím, v ktorom nenájdeme len výukové kurzy, ale aj testy, pokyny ako študovať, môže sa

zúčastniť diskusných fór k jednotlivým témam.

VÝHODY A NEVÝHODY DIŠTANČNEJ FORMY VZDELÁVANIA

Výhody dištančnej formy vzdelávania:

študent študuje v čase, ktorý mu vyhovuje,

študent nemusí dochádzať do školy a môže študovať v inštitúcii takmer na ľubovoľnom

mieste na svete,

štúdium je možné absolvovať i popri zamestnaní,

vyučujúci v danej virtuálnej škole môžu byť z inej krajiny, škola si môže najať odborníkov

aj zo vzdialenejších lokalít,

nenáročnosť priestorov,

výučba prebieha pre mnohých v atraktívnom a modernom výukovom prostredí, ktoré

zvyšuje motiváciu u študentov,

pracovník, ktorý si zvyšuje týmto spôsobom svoju kvalifikáciu nemusí

dochádzať na kurzy, študuje svojím tempom,

kvalita kurzu nezávisí len na kvalite vyučujúceho, ktorá môže vyť i v rámci jednej

vzdelávacej inštitúcie veľmi rozdielna,

firmy a vzdelávacie inštitúcie nemusia usporadúvať „hromadné“ kurzy, je možné študovať

priebežne, bez závislosti na počte študentov.

Samozrejme, že s dištančnou formou vzdelávania nesúvisia iba výhody, ale i nevýhody štúdia.

Nevýhody dištančnej formy vzdelávania:

študenti musia byť značne motivovaní, aby štúdium zvládli,

náročná tvorba výukových kurzov, je potrebné zvýšiť tým odborníkov, pri príprave kurzu

dištančnej forme vzdelávania ako pri klasickej prezenčnej forme výučby,

neúplne vyriešená ochrana dát a autorských práv a jednoznačná identifikácia študenta

(hlavne pri skúšaní),

menšie praktické skúsenosti,

závislosť na počítačových technológiách a prípadných problémoch s nimi.

83

Čo je LMS?

LMS je moderný systém pre riadenie výučby (Learning Management Systems - LMS), môže byť pre

študentov vítaným virtuálnym študijným prostredím, v ktorom nájdu nielen výukové kurzy, ale aj testy,

pokyny ako študovať, môžu byť účastníkmi diskusných fór k jednotlivým témam či konzultovať so

spolužiakmi a pedagógmi niektoré nejasné časti učebnej látky tak, ako by sa nachádzali v reálnej triede.

LMS by teda mal vedieť integrovať najrôznejšie, predovšetkým on-line nástroje pre komunikáciu a

riadenie štúdia (nástenka, diskusné fórum, chat, tabule, evidencia atď.) a zároveň sprístupňovať

študentom učebné materiály podľa plánu výučby či príkazov pedagóga. Predstavivosti sa medze

nekladú.

Častou otázkou je, či práve tuto formu vzdelávania na našich základných a stredných školách

potrebujeme? Ako prvý jednoduchý argument sa môže uviesť, že škola takto môže pomáhať napríklad

tím študentom, ktorí nie sú v škole zo zdravotných alebo iných dôvodov. Súvisiacim argumentom je

dostupnosť výukových materiálov. Takýchto systémov je už pomerne veľké množstvo. Spektrum

ponuky je taktiež veľmi široké. Na jednej strane je to náročné a často veľmi nákladné riešenie, ktoré

dokáže obslúžiť desaťtisíce klientov. Na druhej strane sú jednoduché peer-to-peer systémy využívajúce

bežných služieb internetu, napríklad len elektronickej pošty. Väčšine riešení z poslednej doby je

spoločná orientácia na komunikáciu s klientom prostredníctvom webového prehliadača. Musíme

pripomenúť, že rad riešení typu Open Source umožňuje ľahkú lokalizáciu a prispôsobenie konkrétnym

potrebám pri relatívne nízkych nákladoch. Dôležitou vecou je štandardizácia výukového obsahu a

komunikácie so systémom riadenia dát.

Sharable Content Object Reference Model (SCORM) je množina špecifikácií, ktoré pri aplikácii na

obsah kurzu vytvoria znovu použiteľné výukové objekty (learning objects), a je výsledkom práce

iniciatívy Advanced Distributed Learning. Moduly vyhovujúce štandardu SCORM sa môžu jednoducho

spojiť s inými k vytvoreniu modulárneho úložiska výukových materiálov.

Instructional Management Systems (IMS) je technická špecifikácia výmeny dát medzi študentom, jeho

kurzom a systémom pre riadenie výučby. Vznik IMS bol iniciovaný skupinou spoločnosti IMS Global

Learning Consortium s cieľom definovať otvorený štandard pre výučbu realizovanú s využitím

internetu i off-line. Pre integráciu aplikácií (Enterprise Application Integration) je využívaný otvorený

štandard Schools Interoperability Framowork (SIF), ktorý vznikol ako iniciatíva výrobcu výukových a

administratívnych aplikácií pre školy, ktoré mali záujem na možnosti zdieľania dát a spoluprácu medzi

aplikáciami.

ZÁVER

E-learningu sa určite nemusíme báť, stačí si ho vyskúšať. Problém nie je v technike a ani v nástrojoch,

je skôr v nedostatku kvalitného výukového obsahu, v nedostatku metodík, návodov a dobrých

príkladov. Problém je v zbytočnom strašení zo strany niektorých komerčných subjektov, ktoré majú

záujem školám skôr predať produkt, než im pomôcť. Zriadenie e-learningového systému nemusí byť nič

zložité a ani nákladné. Metadata pre tvorcov výukového obsahu neznamenajú žiadne zvláštne náklady a

ich využitie pre ľahké vyhľadávanie požadovaného výukového obsahu je rutinná záležitosť a nie je pre

ne treba žiadne zvláštne technológie. Je to v podstate podobné ako s publikovaním na webe – pred

ôsmimi rokmi to mohol byť problém, ale nie dnes.

LITERATÚRA

KOZÍK, T. a kol.: Technické vzdelávanie v informačnej spoločnosti. Nitra: Monografia, 2004. ISBN

80-8050-745-7.

SLAVÍK, J.- NOVÁK, J.: Počítač jaho pomocník učitele. Portál: 1997. ISBN 80-7178-149-5.

http://www.ceskaskola.cz/ICT veškole/

84

ADRESA A E-MAIL

Mgr. Jana Vincúrová,

UKF, PF, Katedra techniky a informačných technológií

Drážovská 4, 949 01 Nitra

Tel: +421 907670234

e-mail: jvincurova@ukf.sk

Mgr. Marián Hosťovecký

UKF, PF, Katedra techniky a informačných technológií

Drážovská 4, 949 01 Nitra

Tel: +421 907670234

e-mail: mhostovecky@ukf.sk

85

APLIKÁCIA FORIEM E-LEARNINGU VO VYUČOVACOM

PREDMETE „RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV“

Marta Hricová

ABSTRACT

This article describes how is apply form of e-learning by education of the subject „Management of

human resources“ at Faculty of science. It brings also some evaluation of this method, feedback from

students and plans for further developing of it.

KEY WORDS

e-learning

ÚVOD

E-vzdelávanie otvára nové možností vzdelávania a príležitosti učenia sa, na rôznych stupňoch a

typoch škôl, ako aj v priebehu celoživotného vzdelávania. Na katedre pedagogiky, psychológie

a sociálnych vied Fakulty prírodných vied ŽU, si kladieme za úlohu a hádam aj za povinnosť

sprostredkovať študentom učivo zrozumiteľne, ale aj zaujímavo a atraktívne. A práve e-vzdelávanie je

ten prostriedok, ktorý nám v tom pomáha. Po veľmi inšpirujúcich skúsenostiach s virtuálnym kurzom

e-Ekonómia (viď http://e-Ekonomia.infovek.sk)) v pozícii tútora sa zrodilo rozhodnutie, vstúpiť do e-

vzdelávania na Žilinskej univerzite. Zamerali sme sa na študentov denného štúdia a vybrané formy

tohto systému sme začali realizovať vo vyučovacom predmete „Riadenie ľudských zdrojov“, ktorý je

v učebných plánoch 2.ročníka odboru Mediamatika a 3.ročníka odboru Dokumentácia kultúrneho

dedičstva.

MOTÍVY VEDÚCE K REALIZÁCII FORIEM E-LEARNINGU

Vychádzalo sa z presvedčenia, že efektívne vysokoškolské štúdiu je také, ktoré v maximálnej miere

zhodnocuje cielené úsilie študentov byť vzdelanými a pedagógov vychovať vzdelaných ľudí. Jednou

zo základných podmienok toho, aby študenti postupne už v priebehu semestra maximálne vstrebávali

učivo je, aby chodili pripravení už na prednášky a prednášanú tému by mali mať aspoň prečítanú, v

ideálnom stave naštudovanú z literatúry. Vtedy si z prednášky odnesú maximum, vedia sa sústrediť na

pasáže, ktoré im neboli jasné počas samoštúdia a kladú fundovanejšie otázky. Všetci však poznáme nie

veľmi optimistickú realitu predovšetkým študentov nižších ročníkov. Príčiny sú rôzne – nedostupnosť

vhodnej literatúry, príliš vedecky a zložito spracované témy, ale aj pohodlnosť študentov. Pre

zlepšenie tejto neutešenej situácie sa začalo s prvou etapou využívania e-learningu v pedagogickom

procese spomínaného vyučovacieho predmetu

ETAPY DOTERAJŠEJ PRÁCE A SÚČASNÁ ÚROVEŇ APLIKÁCIE

Každý týždeň sa na Intranete v e-vzdelávaní zverejnila téma nasledujúceho týždňa, jej osnova a

v skrátenej podobe poznámky k danej téme. Tento materiál obsahoval definície kľúčových pojmov,

klasifikácie z rôznych hľadísk a slúžil na základnú orientáciu v téme, bol podkladom a pracovným

materiálom pre študentov. Študenti si ho prečítali, vytlačili a na prednáške si doň robili poznámky,

uvádzané názorné príklady, schémy a tiež doplňujúce informácie. Keďže mali dostupné pomôcky,

86

mohli prísť na vyučovanie „elektronicky“ predškolení. Tým pádom sa na prednáške sústredili na

vysvetľovanie a špecifiká danej problematiky a viac vnímali aj potrebné detaily. Prednášajúci sa mohol

viac venovať náročnejším a zaujímavejším častiam učebnej látky.

obr. č.1: Názorná ukážka zverejnených poznámok k preberanej téme

Semináre boli zamerané na nácvik a získanie praktických skúseností potrebných pre život – simulácia

výberového pohovoru, písanie štruktúrovaného životopisu podľa európskeho formátu a podobne.

Potrebné pomocné materiály boli tiež zverejnené na danej stránke a študenti s nimi potom pracovali na

seminári.

obr.č.2: Názorná ukážka pomocného materiálu používaného na seminári

87

Okrem toho súčasťou materiálov v danom týždni boli otázky, na ktoré by mali študenti vedieť

odpovedať po absolvovaní prednášky a seminára k danej téme.

Priestor v e-vzdelávaní sa využíval aj na upozornenia na dôležité termíny odovzdania požadovaných

prác, termíny priebežných a zápočtových písomiek, atď , čo prispelo k lepšej a včasnej informovanosti

študentov „z pravej ruky.“

obr.č.3: Názorná ukážka zverejnených oznamov pre študentov

HODNOTIACE POSTREHY PEDAGÓGOV A ŠTUDENTOV

Ako bolo spomenuté súčasný stav je prvým štádiom aplikácie foriem e-learningu vo vyučovacom

predmete Riadenie ľudských zdrojov. Treba podotknúť, že využívanie ponuky materiálov a informácií

na stránke bola pre študentov dobrovoľná záležitosť. Už teraz sme však ako pedagógovia evidovali

niekoľko pozitív oproti tradičnej realizácii výuky. Predmet navštevovalo 98 študentov.

Úspešnosť zvládnutia záverečnej písomky bola 90 percentná (o 15% vyššia ako

predtým)

Výrazné zvýšenie úrovne zvládnutia kľúčových kategórií a súvislostí (priemerný počet

získaných bodov na záverečnej písomke 75%)

Vyššia aktivita študentov na prednáškach ale predovšetkým na seminároch

Väčšia sledovanosť predmetu zo strany študentov počas semestra

Efektívnejší priebeh práce na seminároch z dôvodu lepšej pripravenosti študentov

Zvýšenie sledovanosti informácií na stránke fakulty

V rámci spätnej väzby sme urobili prieskum, kde študenti na otázku čo na predmete Riadenie ľudských

zdrojov hodnotia pozitívne a čo by doporučovali zlepšiť, uviedli napríklad hodnotenia: citujeme:

„ ... vysoko hodnotím včasnú dostupnosť materiálov, ktoré boli vecné, jasné, logické, takže aj počas PN

som vedel o čom bola práca počas týždňa...“

„... zverejnené materiály mi umožnili hlbšie sa zamyslieť nad preberanou témou ešte pred prednáškou

a cvičením.“

„ ... škoda, že to tak nefunguje aj na iných predmetoch, je to užitočné, získal som väčší prehľad

o problematike.“

PERSPEKTÍVY A PLÁNY DO BUDÚCNOSTI

Súčasný stav, ktorý sme dosiahli, je iba prvým štádiom z cieleného stavu. Naše ďalšie plány sú, čo

najviac využiť aj ostatné nástroje:

88

Úlohy so stanovením dátumu odovzdania

Testové otázky

Otázky na zamyslenie, na vyjadrenie názorov s hľadaním riešenia

Diskusné fórum o otázkach súvisiacich s preberanou učebnou látkou

ZÁVER

Využívanie foriem e-learningu vo vyučovacom procese, konkrétne vo vyučovacom predmete

„Riadenie ľudských zdrojov“ sa ukázalo ako prínosné tak pre študentov ako aj pre pedagógov. Ponúka

pestrú paletu možností aj do budúcnosti a preto sa chceme tejto činnosti naďalej venovať. Vidíme jeho

široké pole uplatnenia aj v iných predmetoch, ktoré zabezpečuje naša katedra.

POUŽITÁ LITERATÚRA

TUREK,I 1997. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave.310s

ISBN 80-88796-49-0

BLAŠKOVÁ,M. 1998. Manažment ľudských zdrojov. Žilina: Žilinská univerzita. 163s ISBN 80-

71000-549-5

KACHAŇÁKOVÁ,A. 2003. Riadenie ľudských zdrojov. Bratislava: SPRINT vfra. 212s ISBN 80-

89085-22-9

Poškole. 2005. Sborník Národní konference o počítačích ve škole. Mezinárodní organizační výbor

POŠKOLE. 310s ISBN 80-239-4633-1

ADRESA A E-MAIL

Ing. Marta Hricová

Žilinská univerzita

Fakulta prírodných vied

Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied

Hurbanova 15

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: marta.hricova@fpv.utc.sk

89

VZDĚLÁVÁNÍ ÚŘEDNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY VYBRANÝCH

EVROPSKÝCH ZEMÍ E-LEARNINGOVOU FORMOU

Miloš Charbuský, Ilona Obršálová, Jan Stejskal

ABSTRACT

This paper deals with the results analysis of the education needs in several chosen countries EU. The

target group was chosen from the partner countries in European (international) project VUPA – Virtual

University for Public Administration financed from European program – Leonardo da Vinci. The goal

countries are Greece, Poland, Spain and Czech Republic.

The final product of this project is e-learning course preparation for managers and leading employees of

offices in framework of public administration in chosen countries. Before course preparation we must

know the e-learning education needs. The results are presented by this paper.

KEYWORD

education, e-learning, course, public administration, needs

ÚVOD

Snaha zajistit odborný růst úředníků není příznačná jenom pro Českou republiku. Je to záležitost všech

států Evropské unie, ať již zakládajících nebo nově přijatých. Jednou z významných možností pro

řešení vzdělávání úředníků je vzdělávání nabízené elektronickou, tzv. e-learningovou formou. Její

předností je především časově neomezená dostupnost vzdělávacích textů, možnost rychlé komunikace a

předávání si zkušeností mezi účastníky kurzu. Než se toho však dosáhne, je zapotřebí připravit pilotní

kurz a ověřit si jeho přednosti a vyloučit případné nedostatky v ověřovacím kole.

K naplnění zmíněných aspektů se v roce 2005 za spolufinancování z programu Leonardo da Vinci

spojili partneři z České republiky, Polska, Španělska a Řecka a připravili projekt „Virtual University for

Public Administration“. Ten je realizován za finanční podpory EU v rámci programu Leonardo da

Vinci – programu Společenství na podporu rozvoje dalšího profesního vzdělávání (identifikace

projektu: PL/04/B/F/PP/174425).

Na projektu se podílí tito partneři: Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní (Česká

republika), Wyzsa Skola Administraci Publicznej w Lodzi (Polsko), Femxa, vzdělávací a konzultační

společnost (Španělsko), Diakrisi, vzdělávací a konzultační společnost (Řecko).

Konečným produktem projektu je na potřeby daných zemí zpracovaný pilotní e-learningový kurz pro

vedoucí pracovníky státní správy a samosprávy, v podmínkách České republiky se jedná o tajemníky

obecních úřadů.

Při zjišťování údajů nutných pro ověření základní hypotézy projektu byly využity i empirické údaje o

vzdělávacích potřebách úředníků jednotlivých veřejných správ v partnerských zemích. Cílem tohoto

příspěvku je přinést souborný pohled na vzdělávací potřeby a to i přesto, že si autoři plně uvědomují

určitou nesouměřitelnost systémů veřejných správ, která vyplývá z odlišné socio-kulturní vyspělosti a

odlišného historického vývoje jednotlivých společenských systémů.

90

Na druhé straně pro vytvoření komparací a analýzy výsledků hovoří členství v Evropské unii, kde díky

evropským zásadám moderní veřejné správy (uplatňované např. ve formě New Public Management

nebo formou PPP – private public partnership) dochází ke sbližování systémů a tím i vzdělávacích

potřeb.

METODOLOGIE DÍLČÍCH PRŮZKUMŮ

Jednotlivé dílčí průzkumy v partnerských zemích byly prováděny dotazníkovou formou, pro jejichž

distribuci byla zvolena elektronická cesta – byly zasílány e-maily nebo vyplněním na webové stránce.

Postup byl zvolen i přes obecně nízkou návratnost. Ta se podle zkušeností výzkumníků v evropských

zemích pohybuje pod 10% hranicí.

Cílovou skupinou (základním souborem) byly vedoucí úředníci úřadů veřejné správy v jednotlivých

zemích. Počet zaslaných dotazníků a jejich návratnost je uvedena v tabulce č. 1 a zobrazena v grafu

č. 1.

Tabulka č. 1: Přehled rozeslaných dotazníků a jejich návratnost

Partner Sent

questionnaires

Received

questionnaires

Success %

Czech Republic 293 51 17, 41

Spain 250 51 20,40

Greece 190 30 15,79

Poland 198 44 22,22

Total 931 176 18,90 Zdroj: vlastní průzkum

Graf č. 1: Grafické znázornění tabulky č. 1

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1000

Czech

Republic

Spain Greece Poland Total

Sent

Recieved

Poměrně nízké procento návratnosti v jednotlivých partnerských zemích bylo dle výše uvedeného

očekáváno. Průměrná úspěšnost je téměř 19%, což převyšuje evropský průměr. Důvodů pro nevyplnění

dotazníku bylo zaznamenáno mnoho. Mezi ty zásadní patří:

- špatné období zvolené pro průzkum (např. ve Španělsku probíhaly volby do obecních

zastupitelstev a na úřadech probíhaly personální posuny)

- vysoká časová zaměstnanost pracovníků veřejné správy

- nové formy vzdělávání nejsou prioritou

- vzdělanostní „usazenost“ (úřady využívají pouze některé formy a vzdělávací instituce a

nehledají důvody, proč toto měnit)

91

- velkým množstvím rozesílaných dotazníků různými firmami (úřady pak nedokáží odlišit, který

z dotazníků je opravdu důležitý – např. k výzkumným účelům)

- neochotou tajemníků přiznat, že jejich úřad neřeší vzdělávací potřeby systematicky

- nedokonale sestaveným dotazníkem, který byl pro úředníky příliš obsáhlý a tedy i časově

náročný.

Dílčí výsledky průzkumu

INFORMACE O ZÁKLADNÍM SOUBORU

Poměr žen a mužů a složení základního souboru je patrné z tabulky č. 2.

Tabulka č. 2: Složení základního souboru

Partner %

Women

%

Men

%

managers

%

others

Czech Republic 58 42 88 12

Spain 49 51 94,12 5,88

Greece 66,3 33,6 100 0

Poland 61,4 38,6 81 19

Total 58,68 41,32 90,78 9,22 Zdroj: vlastní průzkum

Z tabulky vyplývá, že v základním souboru dominují ženy coby vedoucí úředníci veřejné správy.

Výchozí podmínky průzkumu byly splněny – v základním souboru je zastoupeno víc než 90%

manažerů – tj. vedoucích úředníků, tajemníků nebo ředitelů úřadů veřejné správy. Mezi ostatními jsou

zahrnuti manažeři druhé linie – middle manager.

Zajímavým údajem je zjišťovaný věk respondentů. Ten je graficky vyjádřen v grafu č. 2. Z křivek je

patrné, že věkové složení základního souboru je téměř totožné. Výrazněji snad vybočuje pouze Česká

republika, kde je patrný převis starších úředníků (nad 50 let).

Graf č. 3: Věkové složení základního souboru

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

under 30y 30 - 50y more 50y

Czech Rep.

Spain

Greece

Poland

Zdroj: vlastní průzkum

92

Z grafu vyplývá, že vedoucími úředníky se stávají lidé ve věku 30 – 50 let. Nejvýrazněji to podtrhují

výsledky Řecka a Španělska – tj. zemí, které vstoupily do Evropské unie dříve a tudíž reforma veřejné

správy v těchto zemích je již zahájena.

„Nové“ členské země se na reformu veřejné správy teprve chystají a personální výměny se

pravděpodobně budou teprve uskutečňovat.

VZDĚLÁVACÍ POTŘEBY

Analýze vzdělávacích potřeb samozřejmě předcházela analýza a komparace potřebných schopností a

dovedností, které úředníci musí mít. Zde podle očekávání převažovaly manažerské dovednosti, jako

například řízení a vedení týmů, práce ve skupinách a týmech, personální management apod.

Konečným produktem celého výzkumu však je vytvoření e-learningového kurzu a cílem tohoto

průzkumu bylo zjistit, jaká témata by měla být obsahem. Výsledky jsou prezentovány podle

jednotlivých zemí:

Řecko:

- informační technologie

- e-government a využívání informačních technologií ve veřejné správě

- řízení a vyjednávání v krizových situacích

- management místní správy

V Řecku je totiž počítačová negramotnost výraznou překážkou a tudíž je nejvíce preferovaným

tématem.

Španělsko:

- management lidských zdrojů

- projektový management

- řízení a vyjednávání v krizových situacích

Polsko:

- obecné právní povědomí

- financování z evropských fondů

- management místní správy

- personální management

Česká republika:

- management lidských zdrojů

- e-government

- vedení pracovníků v místní správě

- projektový management

Shrnutí výsledků:

Cílem průzkumu bylo zjistit, které vzdělávací téma má v partnerských zemích největší prioritu mezi

managery veřejné správy. Po provedení podrobných diskusí a analýz výsledků byla stanovena u každé

země pouze dvě témata (viz tabulka č. 3), ze kterých bude proveden výběr.

Tabulka č. 3: Dvě prioritní vzdělávací témata

93

Topic/ Country Greece Spain Poland Czech Republic The first topic Information

Technology

Management of

human resources

Management of

human resources

Management of

human resources

The second topic E-government

and IT in local

government

Project

management

Project

management

Project

management

Zdroj: vlastní průzkum

ZÁVĚR

Zjištěním dvou vzdělávacích témat, která jsou nejvíce vyžadována, byla úspěšně završena druhá etapa

tohoto evropského projektu. V současné době již probíhají odborná zpracování e-learningových opor

pro jednotlivá témata, čímž projekt postoupil do své předposlední fáze. Tou poslední je totiž závěrečná

implementace připravených e-learningových opor, webové prezentace a práce celého lektorského týmu.

ADRESA A E-MAIL

PhDr. Miloš Charbuský, CSc.

Doc. Ing. Ilona Obršálová, CSc.

Ústav veřejné správy a práva

Fakulta ekonomicko-správní

Univerzita Pardubice

Studentská 84

532 10 Pardubice

Česká republika

milos.charbusky@upce.cz

ilona.obrsalova@upce.cz

Ing. Jan Stejskal

Ústav ekonomiky a managementu

Fakulta ekonomicko-správní

Univerzita Pardubice

Studentská 84

532 10 Pardubice

Česká republika

jan.stejskal@upce.cz

94

MASTERY LEARNING IN HIGHER EDUCATION

Jana Jacková

ABSTRACT

A short view on the mastery learning philosophy. The personalized system of instruction in e-learning

or blended learning courses at universities and an application of this system in a scenario of an

electronic study material for a basic course of programming.

KEY WORDS

mastery learning, personalized system of instruction (PSI), Keller plan, CAPSI, WebCAPSI, basic

course of programming

INTRODUCTION

There are some problems with teaching programming 1st year university students that I described in

[14]. Last year I was asked if we offered an on-line course of basic programming skills via internet too.

After reading Turek[23] about mastery learning system and studying more sources about this

educational theory (see references) I realised that this could be the way how to solve problems with

various entrance level of students’ knowledge in any course.

Mastery learning[6] is an educational theory that suggests students will learn best if they fully

understand, or master, one concept before going on to the next. According to Bloom, mastery learning

techniques are effective at all levels of education and allow about 80% of students to reach a level of

achievement with a given concept that less than 20% would reach in a non mastery environment. If a

student achieves mastery with one concept, then his/her understanding of the next concept can

presumably begin at a higher level. If mastery learning techniques are also used with the subsequent

concept, then the process continues and deep understanding of all concepts can be achieved, ultimately

resulting in a stronger understanding of all concepts and their relationships at the end of a course or

unit. Students taught using Bloom's mastery learning model exhibited greater learning than students

taught using nonmastery approaches: It was found that students taught with these mastery approaches

also have better long term retention of the material.

BACKGROUND OF MASTERY LEARNING PHILOSOPHY AND THE PERSONALIZED

SYSTEM OF INSTRUCTION (PSI)

Bloom's Learning for Mastery (LFM) and Keller's PSI represent the only methods which consistently

produce significant educational results[9].

95

MASTERY LEARNING

In a glossary[19] is written that a fundamental change in thinking about the nature of instruction was

initiated in 1963 when John B. Carroll argued for the idea of mastery learning. Mastery learning

suggests that the focus of instruction should be the time required for different students to learn the same

material. This contrasts with the classic model (based upon theories of intelligence ) in which all

students are given the same amount of time to learn and the focus is on differences in ability.

Mastery learning is based on the belief that most students can achieve high grades if certain procedures

are followed: (1) The curriculum is broken down into logically sequenced units of about two weeks'

duration; (2) the students pass a test at the end of each unit of learning before proceeding to the next

unit; (3) alternate forms of instruction and tests are available so that students can do remedial work if

they fail the first time; and (4) students determine for themselves the amount of time they need to

complete a unit.

The idea of mastery learning amounts to a radical shift in responsibility for teachers; the blame for a

student's failure rests with the instruction not a lack of ability on the part of the student. In a mastery

learning environment, the challenge becomes providing enough time and employing instructional

strategies so that all students can achieve the same level of learning (Levine, 1985; Bloom, 1981).

The key elements in mastery learning are: (1) clearly specifying what is to be learned and how it will be

evaluated, (2) allowing students to learn at their own pace, (3) assessing student progress and providing

appropriate feedback or remediation, and (4) testing that final learning critierion has been achieved.

KELLER PLAN OR THE PERSONALIZED SYSTEM OF INSTRUCTION (PSI) [18]

IN THE 1960'S, FRED S. KELLER, J. GILMOUR SHERMAN, AND OTHERS DEVELOPED A

SYNTHESIS OF EDUCATIONAL METHODS AND PRACTICES THAT HAS OFTEN BEEN

CALLED THE KELLER PLAN OR THE PERSONALIZED SYSTEM OF INSTRUCTION (PSI).

KEY ASPECTS OF THIS TEACHING METHOD INCLUDE:

go-at-your-own-pace

so students can proceed according to their abilities, interests, and personal schedules;

unit-perfection requirement

which means students must demonstrate mastery of a unit before proceeding to other units;

lectures and demonstrations for motivation

instead of for communication of critical information;

stress on the written word for teacher-student communication

which helps develop comprehension and expression skills; and

tutoring/proctoring

which allows repeats on exams, enhanced personal-social interaction, and personalized

instruction.

Research studies have shown PSI to have a number of advantages over conventional educational

methods, and few serious disadvantages. Students, especially those who would normally perform at the

lower or middle levels, learn significantly more, as measured by final examinations and by tests of

long-term retention (given years later). They like the classes and tutoring, and develop good habits that

carry over to other courses and learning activities. Disadvantages are mostly concerning extra effort

being required by the instructor, a higher drop rate in some courses (especially by students who cannot

break their habits of procrastination), and extra space requirements.

FUTURE DIRECTIONS: MULTIPLYING THE EFFECTS OF TECHNOLOGY

Brothen[3] says that in a general sense, technology can function as a multiplier effect if it is used

correctly. A multiplier effect occurs in this context when a simple application of technology amplifies

96

some essential student behaviors. For example, computerized quizzes that give students immediate

feedback on their content knowledge and refer them to their textbook or other source of information to

restudy amplify two important student characteristics. First, students learn the information better and

come to appreciate the value of feedback and review. Second, students learn something about the

effectiveness of their learning strategies and how to improve them.

The Personalized System of Instruction[21]is a mastery learning model, emphasizing independent study

and proctored-testing. Relevant for those instructors wishing to develop self-paced teaching resources

(e.g., web modules). Since PSI units[20]are self-paced and typically designed for students in large

lecture classes, technologies that can be accessed by many students in any location are preferable. For

instance, web pages or CD-Rom modules in computer labs allow for multimedia modules to be easily

accessed. To compile multimedia elements, it may also be necessary to work with audio editing

software, video editing software, and image editing software.

PRESENT WORLDWIDE USAGE OF PSI

PSI is used in various branches of higher education, e.g.: psychology courses (Lafayette College ,

USA), mathematics (Suffolk University, USA[7]), medicine (Case Western Reserve University, USA

[13]), computer science and information system students: programming courses (The Pennsylvania

State University, USA), Logic and Set Theory courses (Brunel University, UK) etc. There are some

distance education institutions like the Open University in Britain and Athabasca University in Canada,

that are developing course packages based on PSI[12].

USA

An intermediate computer programming course in C++ at The Pennsylvania State University [6] is

taught by applying mastery learning in the college classroom. They have good experience with mastery

quizzes and minute papers. A quiz was created for each chapter of the textbook, and the quizzes were

based entirely on material presented in the book.They provide the mastery quizzes in an electronic

format using a course management system (CMS). Minute Paper is a short questionnaire given to

students at the end of each lecture where a new major topic had been presented that asks what the

important things they learned were and what things they are having difficulty with. By reviewing

students' responses to these questions, the instructor gets a much better understanding of any problems

students may be having. The instructor then reviewed the minute paper responses and used the results to

modify the content of the next lecture.

Distance Calculus course[7] at Suffolk University is based upon the mastery learning model:

Interesting and engaging reform-based e-curriculum

Learn by Doing, Not by Watching

Majority of assignments completed via computer algebra and graphing programs

Intensive communication with professor and teaching assistants

Mastery-learning approach provides flexible time management: slow or fast as you like

Start the course when you want - mid-term, off-term. Finish the course when you finish it - mid-

term, after-term, summer, winter vacation

Work on your Calculus course on your schedule: morning, afternoons, evenings, weekends

Learn Calculus and software/technology skills that will stay with you long after the course finishes

Need a Calculus Refresher? Distance Calculus means you go as fast or as slow as you wish

Robert Allan and Howard F. Gallup from Lafayette College opened a home page [5] on the internet: a

bibliography of publications on PSI, a directory of people using or interested in PSI [24]. Gallup

describes his experience with Keller plan in details in his psychology club talk [10]: ”Student feedback

from the PSI courses was almost 100% positive -- almost everyone -- students, proctors, and I --

enjoyed the experience, and comparisons made by students with other courses were embarassing.

Pardee Auditorium was a room filled with excitement, intellectual excitement, and with good will and

pleasant relations among everyone. Why should learning ever be anything else?” He writes[11] that

97

Fred Keller lived a life as a professor, mentor, and friend, using positive reinforcement consistently. PSI

is a very special, personalized system of instruction which capitalizes on these same principles.

Research supports its advantages in both learning and memory over other systems which continue to

dominate higher education.

CANADA

Grant and Spencer[12] from Athabasca University – Canada’s Open University , Canada’s leader in

online and distance education, describe the application of PSI to distance education and write about

researchers associated with the Computer-Aided Personalized System of Instruction (CAPSI) project.

Computer-aided personalized system of instruction (CAPSI) [4]is a unique method of teaching used at

the University of Manitoba. Various undergraduate courses are being taught using the CAPSI system.

The CAPSI system a) incorporates a proven effective educational tool called personalized system of

instruction (PSI) or the Keller Plan, b) facilitates generating questions, exercises, problems that initiate

student inquiry and the development of higher-order thinking skills, c) automates administrative

functions.

Web-based Computer-Aided Personalized System of Instruction (WebCAPSI) is an empirically

supported teaching method developed at the University of Manitoba. WebCAPSI is the new, Web-

based version of CAPSI. In [25] is written how to set up a webCAPSI course (for any course –

regardless of content).

UK

Brinkman and Rae from School of Information Systems, Computing, Mathematics, Brunel University

focuses on how the teaching strategy and technology can be aligned successfully to support student

learning in the project Encouraging Deep Learning with E-Learning [8]. The overall aim of this project

is to establish a framework for setting up a virtual learning environment based around digital video

material that encourages all students to apply a deep approach to learning.

The Open University [22]is the UK's largest university for part-time higher education, offering

supported open learning materials for undergrad & postgrad qualifications in many subjects.

TURKEY

Mastery learning model was used in an experimental group in the “Usage of Basic Information

Technologies” course at Technical Education Faculty of Fırat University in Elazığ[16]. It was seen that

this model increased the student achievement effectively.

SCENARIO OF A BASIC PROGRAMMING SKILLS COURSE

Main topics of this course (taught through pascal) called “Základy informatiky 1” are: Running tasks on

computer, Process of solving tasks, Algorithm, Principles of structured programming, Orders, Data

types and their representation, Formulas, Subroutines, Basic computing algorithms (searching, sorting),

Recursion, Complexity of algorithms.

In the winter term of the 2005/06 academic year I used reordering of teaching material components to

reach higher efficiency of students’ understanding and learning. I used all the accessable learning

material as a reference handbook. Similar to teaching foreign languages I explained new items by a

spiral way. I tried to teach programming through a lot of simple programmes (learning by doing: not

learning about programming but learning programming). At the beginning of the course students went

through a test to find their entrance level. I started my first lesson with an electronic material “First

lesson of programming in pascal” [1]. I liked it very much because students had chance to see how

programming works. They could do their first programmes immediately. Then I taught the main items

of syllabus in this order: reading and writing of algorithms, Read/Write procedures, IF, CASE,

REPEAT, flow diagrams, procedures without parameters, pascal programmes, WHILE, FOR, standard

data types and their representation, standard functions and procedures, formulas, functions, arrays,

98

algorithms with arrays (searching, sorting), procedures with parameters, record, block structure of a

programme, recursion, set.

I would like to develop an effective PSI electronic study material in the Moodle environment for my

programming course. The most important thing is to suggest order of study items and prepare tasks for

mastery quizzes. It is important to code all the refference study material for better students’ orientation.

I would like to collect teachers of basic programming skills to suggest and summarize tasks for each

item of learning material.

CONCLUSIONS

PSI is the way how the students can achieve exellence in schools. Beutner[2] writes that mastery

learning positively affects a person's self-efficacy. As educators, we can facilitate the conditions that

lead to personal success and "self-reinforced" self-efficacy. Every student's success improves the

likelihood of achieving the next success. A mastery learning model emphasizes that greater potential is

reached when challenging achievement is attained. Given the importance of selfdevelopment and the

relationship between self-efficacy to agency, it is possible to conceptualize the classroom as an

environment for achieving success that cultivates the conditions for a human's advancement. Educators

can develop, encourage, and instill excellence and selfefficacy in students by expecting more while

providing supportive conditions for attainment, a blueprint for creating a strong society of empowered,

confident citizens.

Especially important, in a course taught by such a method[17], is the fact that any differences in social,

economic, cultural, and ethnic background are completely and repeatedly subordinated to a friendly

intellectual relationship between two human beings throughout a period of 15 weeks or more. Also, in

such a course, a lonesome, ill-favored underprivileged, badly schooled, or otherwise handicapped boy

or girl can be assured at least a modicum of individual attention, approval, encouragement, and a chance

to succeed. The only prerequisite for such treatment is a well-defined amount and quality of academic

achievement.

REFERENCES

1Beňačka, J. (2005). Prvá lekcia programovania v Pascale. In: Dištančné vzdelávanie v aplikovanej

informatike. Nitra: FPV UKF. ISBN 80-8050-828-3.

2Beutner, M. An Educational Framework for Learning and Success. A Personal Philosophy on

Teaching and Learning. [online] <http://www.beutner.com/philosophy/philosophy.pdf>

3Brothen, T. (1998). Transforming instruction with technology for developmental students [online].

Reprinted from the Journal of Developmental Education, 21(3).

<http://www.ncde.appstate.edu/reserve_reading/V21-3brothen.htm>

4CAPSI [online]. <http://home.cc.umanitoba.ca/~capsi/index.html>

5Concern for HOW TO TEACH, rather than what should be taught [online].

<http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/psi.html>

6DelPorto, R., Torgerson, C. Applying Mastery Learning in the College Classroom [online].

<http://pennstatebehrend.psu.edu/academic/lrc/ethos/mastery_learning-poster.pdf>

7Distance Calculus [online]. <http://www.distancecalculus.com>

8Encouraging Deep Learning with E-learning [online].

<http://people.brunel.ac.uk/~csstwpb/LDTUproject.htm>

9Gallup, H. and Allan, R. Concerns with some recent criticisms of the Personalized System of

Instruction (PSI) [online]. <http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/concerns.html>

10Gallup, H. (1995). Personalized System of Instruction: Behavior Modification in Education [online].

99

<http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/gallup.html>

11Gallup, H. (1997). Fred Keller and PSI [online]. Keller And Schoenfeld Memorial Symposium

Eastern Psychological Association. <http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/keller97.html>

12Grant, L., Spencer, R. (2003). The Personalized System of Instruction: Review and Applications to

Distance Education [online]. <http://www.irrodl.org/content/v4.2/grant-spencer.html>

13Henson, L., Dews, T., Lotto, M., Tetzlaff, J., Dannefer, E. A Mastery Learning Model for Assessing

Competency of Medical Students Using Portfolios [online].

<http://jepmadmin.org/VolumeVII/Issue1/A%20Mastery%20Learning%20Model%20for%20Assessing

%20Competency%20of%20Medical%20Students%20Using%20Portfolios.pdf>

14Jacková, J. (2005). Dynamické údajové štruktúry versus polia. Informatika na fakulte technického

smeru. In Zborník príspevkov z konferencie ŽILINA, 16. jún 2005. [CD-ROM]. Žilinská didaktická

konferencia 2005. Zborník príspevkov z 2. žilinskej didaktickej konferencie s medzinárodnou účasťou.

Žilina: EDIS - vydavateľstvo ŽU, 2005. ISBN 80-8070-429-5. ISBN 80-8070-430-9.

15Journal of Developmental Education [online]. <http://www.ncde.appstate.edu/jde.htm>

16Kazu, I. Y., Kazu, H., & Ozdemir, O. (2005). The Effects of Mastery Learning Model on the Success

of the Students Who Attended “Usage of Basic Information Technologies” Course [online]. Educational

Technology & Society, 8 (4), 233-243. <http://www.ifets.info/journals/8_4/21.pdf>

17Keller, F. GOOD-BYE, TEACHER [online]. (1968). In: Journal of Applied Behavior Analysis, 1. (p.

78-89.) <http://www.teachingtech.com/Library/GOODBYE,%20TEACHER.HTM>

18Keller Plan [online].

http://ei.cs.vt.edu/%7Ecs5604/cs5604Format/subsection3_2_1.html#SECTION0002100000000000000

19Mastery Learning [online]. <http://www.inter-lingua.org/glossary/GLS-Glossary3.htm>

20Personalized System of Instruiction [online]. <http://www.edtech.vt.edu/edtech/id/models/psi.html>

21Teaching Models [online]. <http://www.edtech.vt.edu/edtech/id/models/>

22The Open University [online]. <http://www.open.ac.uk/>

23Turek, I. (2004). Inovácie v didaktike. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. p. 157-162. ISBN

80-8052-188-3.

24Users of PSI (past, present, and future) [online]. (2003).

<http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/users.html>

25WebCAPSI [online]. <http://home.cc.umanitoba.ca/~capsi/capsislideshow/slideshow1.htm>

ADDRESS AND E-MAIL

Ing. Jana Jacková

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informatiky

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: jackovaj@fria.fri.utc.sk

web.: http://kifri.fri.utc.sk/~jackovaj/

100

SKÚSENOSTI Z REALIZÁCIE VÝUČBY PREDMETOV

V PROSTREDÍ LMS NA VYSOKEJ ŠKOLE

Elza Kočíková

ABSTRACT

The envelopment of IT has influence to development of IS and IS used in education in control of

education processes – LMS systems.

About LMS systems was written many papers and about teachers’ celebrity any more. How be related

together this? This article describes LMS (learning managment system) and its users.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

LMS-moodle, e/learning, dištančné vzdelávanie, predmety.

ÚVOD

Rozvoj informačných technológií má vplyv na rozvoj informačných systémov a teda aj na rozvoj IS

používaných v školstve pri riadení vyučovacieho procesu tzv. LMS systémoch.

O LMS systémoch bolo napísaných veľa príspevkov a o osobnosti učiteľa určite ešte viac. Ako to

všetko spolu súvisí? Príspevok sa venuje pohľadu na LMS a jeho používateľov.

PRÍSPEVOK

Informačné technológie na vysokých školách by mali byť zabezpečené nasledovne:

• V počítačovej podpore správy

• V modernizácii obsahu vzdelávania a výskumu; informačné technológie ako odborná súčasť

predmetov

• V počítačová podpore organizácie a metód vzdelávania za účelom jeho skvalitnenia a

zefektívnenia a na pomoc učiteľom a študentom pri výučbe a štúdiu

LMS – Learning Management System je systém, ktorý má pomôcť spoločnosti riadiť systém

vzdelávania všeobecne. Budovanie celkovej modernizácie vo výučbe na vysokých školách, ale aj na

ostatných stupňoch vzdelávania je potrebné chápať v širokých súvislostiach, pozerať sa na uvedenú

problematiku z rôznych uhlov pohľadu a budovať systém po etapách a koncepčne.

Samozrejme, že na začiatku realizácie zavádzania niečoho nového je vždy pár nadšených jednotlivcov,

ale budovanie Informačného systému všeobecne - IS a hlavne jeho implementácia musí mať koncepciu,

ktorá bude vychádzať z viacerých faktorov. Bude budovaná a realizovaná na základe koncepčného

riadenia.

Na vysokých školách sa otvárajú nové odbory, budujú sa fakulty, modernizuje sa obsah aj formy

výučby a vhodná a moderná forma riadenia celého vyučovacieho procesu je ich súčasťou.

Každá univerzita používa IS preto systém pre riadenie výučby by mal byť vhodne implementovaný do

celého systému univerzity a realizovaný vzájomným prepojením na ostatné IS univerzity.

Výber vhodného LMS systému po stránke softvérovej je len prvým krokom pre úspešnú implementáciu

a pre efektívne používanie a často pridlho diskutovanou témou o výhodách a nevýhodách rôznych

101

systémov ponúkaných na trhu. Vieme, že každý systém má svoje silné a slabé stránky ale hlavné je,

aby systém používalo a vedelo používať, čo najviac používateľov.

Preto uvedie určité etapy, ktoré popisujú rôzne časové obdobia realizácie, danú problematiku popisujú z

rôznych uhlov pohľadu, ale navzájom spolu súvisia a musia byť konzistentné.

Tendencie vo vysokoškolskom vzdelávaní pri používaní LMS

• Obmedzovanie rozsahu kontaktnej výučby

• Organizované a kontrolované samoštúdium

• Dištančná metóda vzdelávania

• E-learning – dištančná metóda vzdelávania s počítačovou, hlavne sieťovou podporou

• Metóda vhodná ako pre dennú, tak pre externú formu štúdia

• E-learning vďaka internetu stal sa novým fenoménom vo vzdelávaní

• Vyžaduje meniť tradičné zvyklosti – hľadať novú vysokoškolskú pedagogiku

E-learning teda nie je dočasná módna vlna, ale trvalý dlhodobý trend

• Netreba zabúdať na fakt, že projekty v rámci Európskych sociálnych fondov (štrukturálne

fondy) zamerané na ďalšie vzdelávanie sú podmieňované uplatnením dištančných metód

s podporou e-learningu

Medzinárodné inštitucionálne hodnotenie kvality univerzít tímami a agentúrami Európskej asociácie

univerzít medzi sledovanými ukazovateľmi má jeden z dôležitých faktov aj e-learning.

Smery vývoja a oblasti e-learningu

1. Systém riadenia vzdelávania s počítačovou internetovou podporou (Learning Management System)

2. Počítačové audiovizuálne a multimediálne prostriedky vo výučbe:

- audio-vizuálne učebné pomôcky na počítačových médiách,

- virtuálne multimediálne učebne, laboratória a trenažéry,

- internetové video-konferencie,

- satelitné vzdelávanie.

Prvú oblasť e-learningu typu LMS (Learning Management System) možno charakterizovať ako

počítačovú podporu vzdelávania, vlastného vyučovacieho procesu, kde dominantné sú internetové

komunikácie. Charakteristickými znakmi vzdelávania v sieťovom prostredí sú: efektívne zdieľanie

vzdelávacích materiálov, kontrola plnenia úloh a vyhodnocovanie získaných vedomostí, organizácia

vzdelávania, napr. prihlasovanie na skúšky, operatívna komunikácia medzi pedagógom a študentmi.

Tento typ e-learningu je významným nástrojom dištančnej metódy vzdelávania.

Druhým významným prúdom e-learningu, ktorý môže byť rozvíjaný samostatne, je využitie

multimediálnych technológii, osobitne rôznych foriem vizualizácie, na sprostredkovanie poznatkov a

získavanie zručnosti. Ide vlastne o novú kvalitu audiovizuálnych učebných a didaktických pomôcok.

Takto sa dá riešiť čiastkový problém, tvorba obrazových alebo multimediálnych učebných materiálov

pre e-learning na konkrétne témy. Také materiály sú pre výučbu veľmi atraktívne, názorné a umožnia

aj ušetriť na experimentálnych zariadeniach pre laboratórne cvičenia Vhodné sú najmä pre

špecializované virtuálne učebne. Sú však finančne nákladné a profesionálne náročné na tvorbu.

KONKRÉTNE SKÚSENOSTI POUŽITIA LMS V PREDMETOCH

v praxi je na našej univerzite zavedený LMS systém moodle a v pomocou uvedého systému prebieha

riadená výučba viecerých predmetov.

Všeobecné výhody riadenia predmetu v prostredí pre študentov:

- študenti majú k dispozícii študijný materiál pre prednášky a návody pre cvičenia

- možnosť naštudovať danú problematiky (opakovane, v prípade neprítomnosti...)

- študenti pracujú systematicky – posielajú vypracované zadania

102

- študent priebežne sleduje svoje výsledky a môže sa porovnať s kolegami

výhody pre riadenie predmetov pre vyučujúcich:

- jednotnosť študijného materiálu ak predmet zabezpečuje viac cvičiacich

- hodnotenie študentov podľa vlastného časového priestoru

- možnosti porovnania výsledkov

ZÁKLADY INFORMATIKY I. PRE MKP

Predmet je určený pre približne 150 denných študentov a 100 externých študentov. Cvičenia sú

zamerané na praktické riešenia a boli zabezpečené 9 asistentmi, čo je nevýhoda, ale realita. Študenti

boli zadelení do skupín a každý asistent sledoval svoju konkrétnu skupinu.

obrázok 1 ukážky zadelenia študentov do skupín

Nakoľko sú znalosti v oblasti počítačovej gramotnosti za stredných škôl veľmi nevyrovnané a vo

väčšine slabé, hlavne po teoretickej úrovni, bolo potrebné určiť stupeň úrovne, ktorú musí každý

zvládnuť. V prostredí LMS (moodle) bolo možné zvládnuť tieto požiadavky. Študenti mali okrem

prednášok v LMS prostredí pripravené na každé cvičenie vysvetlenie problematiky a následne zadané

príklady pre riešenie. Mohli teda pracovať v časti seminára vlastným tempom a po skončení seminára

odposlať vypracované zadanie. Cvičiaci hodnotili odposlané zadania.

obrázok 2 výber konkrétnej skupiny pre cvičiaceho

Počet bodov za jednotlivé zadania bol stanovený jednotne a náročnosť príkladov bola jednotná.

Vyučujúci sa môže vidieť profil a výsledky celej jeho skupiny, ale aj jednotlivého študenta.

Počas semestra bolo teda zozbieraných postupne niekoľko úloh a to uľahčilo objektívnejšie hodnotenie

ku skúške. Problém bol skôr v prístupe vedenia fakulty k daným predmetom. Často prevláda akýsi

názor, že informatika je ešte stále záujmový krúžok, ktorý každý ovláda a nie je pre užívateľov

potrebný. Prax ale poukazuje na veľký omyl v takomto prístupe o čom svedčia aj certifikáty ECDL,

ktoré prax požaduje od bežného administratívneho pracovníka stredoškolského vzdelania a teda

103

vysokoškolsky vzdelaný absolvent by ich mal bez problémov zvládnuť. Prax to nepotvrdzuje. Pri

systematickej práci a neustálom požadovaní čiastkových riešení sa prehľadnejšie ukazuje úroveň

predmetu a úroveň zadaní. Predpokladám ale, že táto skutočnosť je plusom a nie záporom. Možno sa

daný spôsob riadenia výučby javí niektorým pedagógom ako uniformovanosť a nesamostatnosť, ale nie

je tomu tak, naopak pri dobrom riadení vzniká časový priestor pre konzultovanie problematiky.

Prehľadnosť vykonanej práce je dobrý krok k riadeniu a k hodnoteniu.

Na obrázku 1 je ukážka materiálu pre prípravu na cvičenie s témou MS Excel, pomocou ktorej cvičiaci

vysvetľuje preberanú tému. Je rozdelená na jednotlivé hárky v MS Excel. Nepopierateľne pomocou

takto pripraveného študijného materiálu je možné prebrať a názorne predviesť viac problematiky, ako

len klasickým výkladom.

obrázok 3 ukážka prezentovania preberanej témy na cvičení

DATABÁZOVÉ SYSTÉMY I. PRE MKP

Predmet absolvovali študenti druhého ročníka zamerania manažérstva kvality produkcie. V predmete

bola snaha, aby sme študenta viedli k znalostiam inteligentného používateľa informačných systémov

postavených na relačných databázach. Nakoľko študenti v prostredí LMS absolvovali predmet

informatika na prostredie boli zvyknutí a táto forma štúdia im vyhovuje (zistené dotazníkom).

Problematiku si naštudovali často samostatne, viedla sa len konzultácia k danej problematike a vo

dvojiciach dané poznatky aplikovali do vlastnej aplikácie. Predmet zabezpečovali 3 vyučujúci, čo je

optimálne pre vzájomnú spoluprácu medzi vyučujúcimi.

UKÁŽKA PRE ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE

Na obrázku sú uvedené výsledky získané priamo z LMS systému za jednu skupinu. Prostredie výsledky

exportuje do Excelu.

104

obrázok 4 výsledky hodnotenia cvičiacim pre konkrétny krúžok

ZÁVER

V príspevku je v krátkosti zhrnutý priebeh realizácie dvoch predmetov zabezpečovaných pomocou

LMS systému v súvislostiach na celkovú koncepciu budovania e-learningu na univerzite. Takáto forma

výučby kladie na pedagógov vysoké nároky na vytvorenie študijných materiálov, na systematické

riadenie kontroly správnosti celého procesu výučby, ale nepochybne je to v súčasnosti správna cesta .

Vybudovanie kvalitných predmetov takouto formou je náročné, ale potrebné. V ČR je priamo pod

ministerstvom sekcia Národné centrum pre dištančné vzdelávanie a daná problematika je tým viac

akceptovaná aj vo vedecko-pedagogických kruhoch a vytvára motiváciu a priestor pre realizáciu

pedagógov. Plány na nasledovné obdobie sú vytvárať elektronické študijné materiály na čo najlepšej

odbornej ale aj dizajnovej úrovni.

LITERATÚRA

DROZDOVÁ M.,DADO M., ICT as a tool to Design Quality Management Systems in Education

CBLIS University of Zilina, ISBN 9963-607-63-2 Žilina 2005,197-203

BIELIKOVÁ,M.: Softvérové inžinierstvo, princípy a manažment, Slovenská technická univerzita

v Bratislave 2000,

KOČÍKOVÁ,E.: Trendy vo vyučovaní databázových systémov. In:Zborník medzinárodnej vedecko-

odbornej konferencie NITRA 2001-06-29

STOFFOVÁ,V.-KOČÍKOVÁ,E.: Timetable-part of an academic information system, Uninfos ´2004,

In: Zborník medzinárodnej konferencie, Bratislava 2004-11-29,

ĎUĎAK,J..: Testovací system jazyka C/C++ eXam, Uninfos ´2004, In: Zborník medzinárodnej

konferencie, Bratislava 2004-11-29,

MAGA D.,ĎUĎÁK J., ZERVAN D., JÁNOŠÍK P., BAUER P.,E-learn laboratory of electromechanical

actuators basic principles In: Mechatronika 2005 [zborník] : Proceedings of 8th International

symposium on mechatronics. - Trenčianske Teplice, 19-21.5.2005. - ISBN 80-8075-058-0. - s. 46-51.

ĎUĎÁK J, Vzdialené laboratórium pre e-learning, In: Uninfos 2005, medzinárodná konferencia,

Banská Byst-rica 7. – 9. 9. 2005, ISBN: 80-8083-103-3, str. 26 – 33

JANOŠCOVÁ R., PREKOP J.,Informačné technológie a spätná väzba v predmete počítačová podpora

systémov riadenia kvality / In: Kvalita produkcie. Zborník prednášok zo semináru pedagógov

študijného odboru Kvalita produkcie. - Košice: Technická univerzita, 2005. - ISBN 80-8073-338-4.

105

ADRESA A E-MAIL

Ing.Kočíková Elza,PhD.

Katedra informatiky,

Fakulta mechatroniky

Trenčianska univerzita A. Dubčeka

Záblatie pri parku

911 50 Trenčín

e-mail: kocikova@tnuni.sk

web: www.kocikova.tnuni.sk

106

TVORBA E-ŠTÚDIJNÝCH MATERIÁLOV

DO PROSTREDIA SYSTÉMU SATURN-V601

Viliam Kopecký

ABSTRACT

The purpose of this paper is to provide the reader with a brief description of the characteristics of the

multimedial e-learning system SATURN-V601 (hereinafter called SATURN). The system SATURN is

intended for on-line asynchronous education and for off-line education, allowing to work in practising

regimes (sequential and random) and in the regime of verifying knowledge (random generation of

questions, random replacement of order of the responses, selecting or writing question, ...). In the

practising regimes it is possible to provide students with balloon tips (explanation of a subject matter of

instruction) in the form of .html, .wav or .avi . The system SATURN works with "knowledge

databases". Each of such databases can have up to 99 sections (questions, practising paragraphs, or their

combination with further information) and at the same time it is possible to work with up to six

"knowledge databases". It is also possible to choose a way of evalutation (5-grade or 6-grade), assign

evaluation criteria and duration for the work of a student. Student is allowed to move in terms of the

time limit, through the test or the practising block, in the sequential or random manner, forwards as well

as backwards, he can return to the already answered questions or practising paragraphs, he can change

his answers and so on. The language localization is intended to seven languages. At the present time, it

is possible to work in English, Czech and Slovak languages.

KEY WORDS

blended learning, clarification, databases, drilling, e-learning, , knowledge, LMS, on-line, off-line,

SATURN, script, testing

ÚVOD

Na úvod by som rád uviedol niektoré moje poznatky z prieskum, v ktorom som sa chcel dozvedieť aké

technológie výučby s podporou počítačov sú schopní akceptovať študenti prvého ročníka denného

vysokoškolského štúdia. E-learning a blended learning vždy totiž vyžaduje, aby študent mal k dispozícii

počítač s príslušným programovým vybavením a pre určité ďalej uvedené druhy vzdelávacích

technológií i pripojenie na internet počas trvania výučby.

Prieskum týkajúci sa pripravenosti študentov pre e-learningové technológie som urobil na vzorke 390

študentov 1. ročníka Elektrotechnickej fkulty Žilinskej university v Žiline (v predmete, na ktorý bolo

prihlásených nad 400 študentov - všetci neodpovedali). Podľa odpovedí, jednotlivé e-learningové

technológie, študenti sú schopní prijať takto:

- on-line výučba synchronná 8 %

- on-line výučba asynchronná 65 %

- off-line výučba 95 %

Jednotlivé technológie výučby som študentom charakterizoval následovne:

107

Off-line výučba - výučba prebieha na počítačoch, na ktorých sú nainštalované potrebné učebné

materiály; tieto počítače počas výučby nie sú pripojené na sieť. Distribúcia učebných materiálov je

robená najmä na magnetických alebo optických médiách alebo prostredníctvom počítačovej siete.

On-line výučba synchronná - počítače používané v takomto vyučovacom procese sú počas

výučby neustále pripojené na sieť (najčastejšie na internetovú sieť), čo umožňuje komunikáciu

študentov s vyučujúcim v reálnom čase (z rozdielnych miest). Takáto výučba vyžaduje presne

dohodnutý termín výučby (dohoda medzi študentami a vyučujúcim) a bezchybnú funkčnosť siete.

Výučba v tomto režime (on-line synchronne) sa môže uskutočňovať v tzv. virtuálnej triede (VC –

Virtual Classroom).

On-line výučba asynchronná - počítače používané v takomto vyučovacom procese sú pripojené

na sieť (najčastejšie na internetovú sieť) len na nevyhnutnú dobu, pre komunikáciu študentov

s vyučujúcim a pre komunikáciu študentov navzájom, napríklad: diskusné fóra, odosielanie a prijímanie

e-mailov. Tento režim výučby umožňuje prácu študentov a vyučujúceho v rozdielnom čase a na

rozdielnych miestach. Štúdijné materiály sú v tomto režime práce prenášané do počítačov študentov cez

sieť alebo inými vhodnými médiami. Samotná práca študentov potom môže prebiehať v režime off-line.

LMS – Learning Management System – je riadiaci a informačný system vyučovacieho procesu.

Slúži výučbe s podporou počítačov i výučbe bez podpory počítačov. Poskytuje informácie študentom

(odkazy na štúdijné materially, zadávanie úloh, termíny skúšok, … ), vyučujúcim a utvarom fakulty

(zoznamy študentov, zapísané známky, .. ). LMS poskytuje štandardné webové služby (e-mailová

komunikácia, diskusné fóra, .. ) a špeciálne nástroje (napr. modul hlasovania, modul testovania, … ).

V diskusii k uvedenej problematike sa študenti vyjadrili i v tom zmysle, že pre chápanie

vyučovanej látky je dôležitá i atmosféra posluchárne, osobný kontakt s vyučujúcim a so spolužiakmi, čo

“len sedenie za počítačom” neposkytuje.

I z uvedeného prieskumu je vidieť, že pre klasické “denné” štúdium nie sú vhodné všetky

technológie e-vzdelávania – pravdepodobne i toto je dôvod prečo “nastúpila” éra blended learningu,

pre ktorý je určený i system SATURN-V601.

NIEKOĽKO INFORMÁCIÍ O SYSTÉME SATURN

SATURN je univerzálny multimediálny e-lerningový sysém určený na počítačovú podporu výučby v

technológiách on-line asynchronne a off-line.

SATURN bol vyvinutý a overený na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline v spolupráci

so spoločnosťou MARKAB spol. s r.o., Žilina. Je určený do prostredia Windows.

SATURN-V601 je k dispozícií v dvoch variantoch: “full” a “mono”.

SATURN-V601-full-zu - je určený pre prácu študentov za prítomnosti vyučujúceho (napríklad na

cvičeniach a pri písomných skúškach - testoch). Štúdijné materialy pre verziu “full” môžu byť použité z

ľubovolného miesta siete. Taktiež výsledky práce študentov môžu byť ukladané na ľubovolné miesto v

sieti. Prístup do určených režimov práce je možný cez heslo. V systéme “full” je možné zvoliť režim

práce systému “mono”.

SATURN-V601-mono-zu - je určený najmä pre samostatnú prácu študentov bez prítomnosti

vyučujúceho. Štúdijné materialy je potrebné vopred nainštalovať do pracovných adresárov na počítači,

kde je nainštalovaný system SATURN. Výsledky práce študenta sú taktiež ukladané do súborov na

tomto počítači. Verzia “mono” má vlastnosti “CBT-Computer-Based Training” systemu. Tento system,

spolu s príslušnými vedomostnými databázami, je tiež vhodný ako príloha ku klasickej (na papieri

vytlačenej) učebnici. Prístup do všetkych režimov práce je možný bez hesla.

Jazyková lokalizácia (jazykový interface) oboch systémov (full i mono) je predvolená do sedem

jazykov (anglicky, česky, francúzsky, maďarsky, poľsky, rusky, slovensky). V súčasnosti je k

dispozícia lokalizácia do jazykov: anglický, český a slovenský.

108

Hodnotenie výsledkov práce študentov v SATURNe je možné zvoliť päťstupňové (1, 2, 3, 4, 5) alebo

šesťstupňové (A, B, C, D, E, FX). V precvičovacích režimoch práce, kedy študent môže požiada o

výklad (vysvetlenie) príslušnej látky, príslušné hodnotenie odpovede sa znižuje.

UKÁŽKA NIEKTORÝCH PRACOVNÝCH OBRAZOVIEK SYSTÉMU SATURN

Práca v systéme SATURN je rozdelená do piaich základných pracovných obrazoviek. O niektorých si

povieme (striedavo sú uvedené príklady v jazyku anglickom, českom a slovenskom).

Obrázok1. Hlavné režimy práce v systéme SATURN

Z obrazovky podľa Obrázku 1 je možné prejsť do následovných režimov práce:

- cvičenie, skúšanie,

- servis,

- tlač,

- koniec (ukončenie práce).

Na začiatku práce je vhodné nastaviť jazykový interfejs a spôsob hodnotenia (v prípade ak nie sú

akceptovateľné predvolené nastavenia - na Obrázku 1. sú to zobrazené ako údaje EN 6). Potom je

možné prejsť do modulu cvičenie, skúšanie, kde je potrebné vybrať niektorý z ponúkaných režimov

práce (precvičovanie sekvenčné, precvičovanie náhodné, overovanie vedomostí – test).

Voľba servis poskytuje služby nastavenia hodnotení, inštaláciu vedomostných databáz, výber

jazykového interfejsu a základné informácie oSATURNe; voľba tlač umožní vytlačiť súbory s

výsledkami predošlej práce študentov.

Na ďalšej obrazovke (podľa Obrázku 2.) vľavo je uvedený stav vo verzii “full”, kde je možné určiť z

ktorého miesta na počítači alebo v sieti budú v systéme SATURN použité vedomostné databázy,

súbory obrázkov a nápovied a kde budú ukladané súbory s výsledkami práce študentov. Na pravej

strane tohoto obrázku je zobrazená pracovná obrazovka pre výber vedomostných databáz vo verzii

109

Obrázok 2. Výber štúdijných materiálov

„mono“ (výber zo zásobníka - zo skladu databáz a súvisiacích súborov); do zásobníka musia byť (pre

verziu „mono“) databázy vopred nainštalované.

Obrázok 3. Zostavenie testu alebo opakovacieho bloku

110

Na Obrázku 3 vľavo je znázornené zostavenie opakovacieho (precvičovacieho) bloku: do bloku boli

(podľa obrázku) zaradené všetky otázky z databáz vybraných spôsobom ako je znázornený na Obrázku

2. Na pravej strane tohto obrázku je znázornený výber počtu otázok z databáz D1 a D2. Obrázok 3

poskytuje i informácie o čase stanovenom na prácu študenta a o spôsobe hodnotenia (vľavo: 6 stupňové,

vpravo: 5 stupňové). Názvy výsledných súborov sú Tutanchamon a Ramzes-2.Po výbere vedomostných

databáz a po definovaní všetkých kritérií pre prácu študenta, môže začať samotná práca študenta.

Študent pracuje v jednom z následovných režimov práce: precvičovanie sekvenčné (v tomto režime

študent postupuje po štúdijných materiáloch v slede v akom sú štúdijné materiály napísané),

precvičovanie náhodné (jednotlivé časti štúdijných materiálov sú študentovi poskytované v náhodnom

poradí), overovanie vedomostí – test (študentovi sú jednotlivé otázky generované náhodne, ak sú

ponúkané odpovede – ich pozície sú zamieňané, študent nemá k dispozícii výklad príslušnej látky).

Obrázok 4 znázorňuje prácu študenta v režime opakovania (precvičovania). V ľavej časti obrázku

študent si zvolil výklad príslušnej látky, ktorý v tomto prípade je v podobe videa. V pravej časti obrázku

sa vyžaduje, aby študent odpoveď napísal.

Obrázok 4. Práca študenta v precvičovacom režime

Práca študenta je ukončená buď automaticky po uplynutí stanoveného časového limitu, alebo kliknutím

na ukončovacie tlačidlo. Ukončením nastáva prechod na zobrazenie podľa Obrázku 5.

Obrázok 5. Zobrazenie výsledkov práce študenta

111

TVORBA ŠTÚDIJNÝCH MATERIÁLOV PRE SATURN

Štúdijné materiály systému SATURN dostali názov „vedomostné databázy“. Vedomostné databázy je

možné napísať v ľubovolnom textovom editore, ktorý má export do formátu .rtf (napr. OpenOffice

alebo Word). V texte vedomostných databáz sú volané obrázky (formáty .jpg, .gif) a výklad príslušnej

látky (formáty: .avi, .wav, .htm). Prehliadače uvedených súborov obrázkov a výkladu látky (SATURN

ich využíva) sú dnes k dispozícii v každom prostredí Windows.

Na záver následuje ukážka „demo“ verzie vedomostnej databázy pre systém SATURN-V601.

Demo-1: Elektrické obvody - časť 1

Viliam Kopecký – podľa knihy: Michalík, Ján: Elektrotechnika, 2004, ISBN 80-8070-348-5 +

ilustračné príklady

10

01*Elektrickým obvodom alebo sieťou rozumieme sústavu elektrických zariadení predstavujúcich

zdroje, spotrebiče a vodiče, ktoré ich vzájomne spájajú.

Otázka: Ako sa nazýva základná topografická časť obvodu vytvárajúca vodivé spojenie troch alebo

viacerých obvodových prvkov v jednom mieste ? odpoveď (jedno slovo) napíšte malými

písmenami

a) uzol

b) -

c) -

d) -

aa

Obr101.jpg

3

02 V elektrickej sieti podľa obrázku je:

počet uzlov n,

počet elementárnych slučiek m.

Otázka: Ktorý vzťah platí pre výpočet počtu neznámych prúdov ?

a) x = (n + 1) - m

b) x = (n - 1) + m

c) x = (m + 1) - n

d) x = (m - 1) + n

b

Obr102.jpg*napoveda.avi

5

.

#

Vedomostná databáza má hlavičku v ktorej je jej názov, údaje o autorstve a počet otázok v databáze. Za

hlavičkou následujú texty štúdijných materiálov – nazývame ich otázky (i napriek tomu, že všetky nie

sú určené do testov). Otázky sú číslované (01, 02, ...) – ak za číslom otázky je hviezdička, tak takáto

otázka sa neuplatní v žiadnom teste (je len pre výučbu); následuje text otázky a za textom na ďalších

riadkoch buď ponúkané odpovede, alebo znenie správnej odpovede. Za označením odpovedí následuje

určenie pozície správnej odpovede (pozn. SATURN toto poradie pri generovaní úloh mení, okrem toho,

že otázky generuje náhodne) - ak na otázku môžu byť dve správne odpovede, sú tam uvedené dva znaky

(napr. ac); ak má byť odpoveď napísaná, sú tam znaky aa.

K otázke môže patriť obrázok ( .jpg alebo .gif); ak k otázke obrázok nepatrí, na riadku pre obrázok je

pomlčka. Ak k otázke autor poskytol výklad (vysvetlenie), vtedy na riadku za označením obrázku je

hviezdička a za hviezdičkou označenie súboru s vysvetlením ( .wav, .avi alebo .htm)

Za riadkom obrázkov a vysvetlení následuje riadok s počtom bodov, ktoré študent získa za správnu

odpoveď (táto hodnota sa v precvičovacích režimoch znižuje pri použití vysvetlenia).

112

AKO JE REALIZOVANÁ VÝUČBA V SYSTÉME SATURN-V601

Spôsob overovania vedomostí v systéme SATURN je pomerne jasný. Môže však byť položená otázka:

V čom spočíva princip výučby v toto systéme ? Odpoveď je následovná: Študent dostane otázku a

podľa jeho zváženia (ak nevie odpovedať) môže si vyžiadať výklad príslušnej látky (kliknutím na

príslušné tlačidlo); tento výklad môže byť hlasový, textový alebo vo forme videa. Takýto scenár (najprv

otázka, potom výklad) zbytočne nezaťažuje študenta vysvetlovaním látky, ktorú študent už ovláda.

ADRESA A E-MAIL

h.Doc.Ing.Viliam Kopecký,PhD.

Žilinská univerzita v Žiline

Elektrotechnická fakulta

Katedra výkonových elektrotechnických systémov

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail:kopecky@fel.utc.sk (alebo: markab@nextra.sk)

113

E-LEARNING EDUCATIONAL SYSTEM EDEN®

Radek Kovařík

ABSTRACT

The objectives of the here presented paper is to introduce the eLearning system EDEN, some useful

resources available on the Internet, which may tell You more about the possible forms of the eLearning

system application in practice. We will describe the system from the student’s, tutor’s, author’s and

administrator’s viewpoint. What concerns course content development, we will discuss two different

author tools, i.e. internal LMS EDEN author tool and external author tool ProAuthor.

KEYWORDS

LMS, e-learning, author tool.

INTRODUCTIOV OF THE LMS EDEN

The LMS EDEN has been developed in close cooperation with the Faculty of Mathematics and Physics,

Charles University Prague. It is the reason why the system is primarily adjusted to the needs of schools

and academic sector, in general, and why the highest number of suggestions and ideas about the future

development and improvement of the system come from school users.

The main emphasis in the development process is on the overall workflow of the system. The aim is to

build up a system that would provide all the required functionalities and tools, but on the other hand a

system that is easy to use and understandable for the wide spectrum of its users (e.g. authors, tutors,

students, etc.).

The LMS EDEN is not a closed system; it can be adjusted to the specific needs of individual customers

(users). It is possible to adjust its graphic design, replace its terminology with the one more convenient

for the user, etc.

LMS EDEN FROM THE STUDENT´S POINT OF VIEW

The best way to get the feeling of how it is to be a student in the virtual learning environment EDEN is

to see the “Guide through the eLearning system EDEN” available on:

http://www.rentel.cz/pruvodce/start.html. It tells You more about the particular sections of the system –

i.e. Calendar and Schedule, Course materials, Tests, Self-tests, Assessments, Discussions and Messages.

The virtual learning environment can be adjusted to the specific needs of individual student groups,

according to the subject of the course (whether it is more content focused or communication focused),

etc. The navigation through all the sections of the environment is intuitive and understandable.

114

Figure 1. Guide through the LMS EDEN

LMS EDEN FROM THE TUTOR´S POINT OF VIEW

Tutors can do their work in two different environments:

In the LMS EDEN – In this case tutors need client installations on their PCs. In this environment

additional activities can be carried out, such as course content, course administration, etc

Figure 2. Web environment – Course materials

In web environment using the MS Internet Explorer form any PC connected to the Internet. The

Web access to tutor’s environment enables time and place mobility, because tutors can work from

any workstation connected to the Internet, whether it is at work, at home or in an Internet café or

library.

LMS EDEN FROM THE AUTHOR´S POINT OF VIEW

Courses can be developed using two different author tools – The internal LMS EDEN author tool,

developed by RENTEL a.s. and the external author tool ProAuthor, developed in close cooperation with

experts from the West Bohemia University in Plzen.

Internal/integrated author tool – The internal author tool enables on-line and off-line development

of content materials similar to work with common text editors and immediate content update.

Programming skills are not required. Authors can use predefined templates and create their own

templates for content materials. Feedback components (e.g. tests, assignments) are time-scheduled.

External author tool ProAuthor – ProAuthor draws on direct experience from the academic sector

and is fully adjusted to its needs, thus from the methodological point of view it is ready to be

implemented in any university environment. It enables immediate cooperation of authors and

reviewers or co-authors.

Development of course content using ProAuthor does not require programming skills and is also similar

to work with common text editors. ProAuthor provides tools for scriptwriters, reviewers, tools for

115

teamwork and tools for language mutations´ development. ProAuthor enables users to print study

materials, tutor’s manual and reviews. It exports content materials into the AICC standard. The demo

version of ProAuthor is available on: http://athena.zcu.cz/demos/ProAuthor

Figure 3. External author tool ProAuthor

LMS EDEN FROM THE ADMINISTRATOR´S POINT OF VIEW

Generating new courses

Course administration, generating new course runs, categorization of course runs

Student administration/agenda

Data back-up/maintenance

Administrator’s interface with different categorized views – e.g. statistics, waiting for registration,

registered users by course, etc.

Monitoring of student activities by course

SERVICES PROVIDED BY RENTEL a.s.

In addition to continuous development of the LMS EDEN, the company provides services ranging from

analysis of educational and information systems, implementation of eLearning systems, eLearningu

course development (courses tailored to customers´ needs), and offers certified courses especially for

the civil and public sector and municipal authorities.

RENTEL a.s. has been engaged in various short-term and long-term projects carried out especially in

the academic sector, such as: the Faculty of Mathematics and Physics, Charles University Prague, the

West Bohemia University in Plzen, the Faculty of Management and Economics, Tomas Bata

University in Zlin, the Faculty of Economics, Technical University in Ostrava, The University of J.E.

Purkyně, the University of Veterinary and Pharmaceutical Sciences in Brno, ŠVS in Banska Bystrica,

the University of Economics in Bratislava, Matej Bel University in Banska Bystrica, Slovak University

of Agriculture in Nitra, etc.

The above-mentioned institutions use the LMS EDEN or the author tool ProAuthor in various ways:

Purchase (e.g. Tomas Bata University in Zlin, the University of Veterinary and Pharmaceutical

Sciences in Brno)

Hosting (e.g. Slovak University of Agriculture in Nitra)

Pilot projects, time-restricted projects (e.g. Technical University in Ostrava)

It is therefore possible for each institution to select the most convenient and efficient way of using the

system and implementing it into their current educational and information system according to their

needs, requirements and facilities.

116

1. Complex services also include project management, users´ training, SW and HW

maintenance, system up-date and up-grade, etc.

2. Implementation of one system platform in more institutions, thus creating a net of

cooperating institutions sharing methodology, course content, etc.

CONCLUSION

In case You have any questions or would like to have access to one of our courses developed in the

LMS EDEN feel free to contact us on rentel@rentel.cz

ADDRESS AND E-MAIL

Mgr. Radek Kovařík

RENTEL a.s.

Sales manager

Ohradské nám. 1621/5

155 00 Praha 5

e-mail: rkovarik@rentel.cz

web.: www.rentel.cz, www.akreditovanekurzy.cz

117

UČEBNÍ TEXT – ZÁKLAD E-LEARNINGOVÉGHO KURZU

Kateřina Kostolányová

ABSTRAKT:

Distance learning like a computers are becoming a common reality. The form of distance learning at

University of Ostrava is based on eLearning courses managed by Work Place environment. This article

describes progressive development and enhancement of courses used in Information technologies in

education field of study and shetch methodology of creation.

KLÍČOVÁ SLOVA

e-learning, distanční studium, samostudium, e-kurzy

ÚVOD

V dnešním světě, světe informací a nejrůznějších komunikačních možností, již snad nikdo nepochybuje

o nutnosti stálého tzv. celoživotního vzdělávání. Nové způsoby vzdělávacích technologií mají své

zásadní postavení při tvorbě a používání multimediálních distančních opor, při komunikaci mezi

vzdělávanými a vzdělavateli apod.

Distanční forma studia představuje nutnost a nový moderní trend v oblasti vzdělávání. Je definována

jako mutlimediální forma řízeného samostatného studia, v němž jsou pedagogové a studenti v průběhu

vzdělávacího procesu fyzicky odděleni. Jde o vysoce individualizovanou výuku – studenti jsou více či

méně závislí na tutorech. Mezi výhody zajisté patří to, že student nemusí školní budovu navštěvovat

v určitém čase, ale může studovat v době, která jemu vyhovuje.

Distanční studium vyžaduje nový přístup k tvorbě učebních textů, studijních pomůcek a materiálů, které

souhrnně nazýváme studijní opory. Studijní texty jsou koncipovány tak, aby v co největší míře

usnadňovali samostudium

- učivo je dávkováno

- obsahuje zpětnovazebné prvky

- učební text je přehledně členěn.

V seznamu studijních opor jsou na prvním místě tištěné studijní texty.

Učební texty musí být výrazně odlišné od běžných učebnic a skript. Rozdílné je členění textu –

dávkování učiva, grafická úprava, srozumitelnosti umocněna obrázky, schématy, grafy, piktogramy,

různými symboly a dalšími názornými prvky. Při vytváření distančních výukových opor je nutné

dodržovat určitou metodiku pro tvorbu opor.

(např. oddíly či kapitoly nejsou rozsáhlé, tvoří uzavřené celky a v jejich úvodu jsou formulovány dílčí

cíle, na začátku oddílu jsou uvedena klíčová slova, zařazována jsou marginální hesla, rámečky, shrnutí,

v textu jsou vynechána místa pro doplňování nebo poznámky).

Každá kapitola obsahuje definování cílů (na počátku kapitoly) a shrnutí (na konci kapitoly), řešené i

neřešené příklady, kontrolní otázky a autotesty.

Obsah a forma každého studijního materiálu je pochopitelně podmíněna tím, pro který předmět, kterou

vzdělávací oblast, je určen. Jinak je členěn text matematický jinak text filozofický, ekonomický nebo

118

právnický. Osnova každého modulu by měla být jednotná.. Tím se myslí, že na stejných místech (ve

stejném pořadí) najde odstavce, části kapitoly s podobným zadáním (otázky, definice, příklady …).

Distanční texty tvoříme zpravidla v textovém editoru, v určité formě.

Takto připravené texty lze zpracovat téměř v jakémkoli libovolném softwarovém produktu určeném pro

tyto účely. Softwarová prostředí jsou velmi podobná, a klient se dokáže v studijním materiálu (pokud je

kvalitně zpracován) orientovat velmi snadno a ovládá jej intuitivně.

Dalším pojmem, který se v oblasti celoživotního vzdělávání často vyskytuje, je eLearning. Je to způsob

výuky využívající mutlimediální počítačové kurzy a moderní způsob jejich distribuce. Jeho

předstupněm jsou běžné výukové programy. Na rozdíl od nich ovšem eLearningové kurzy zpravidla

pokrývají rozsáhlou partii učiva. Nejedná se v nich o procvičování určité dovednosti, ale jde o celou

výuku – od motivace, výkladu, procvičení, až k zopakování a přezkoušení získaných vědomostí.

V naších podmínkách se pokoušíme pro formu distančního vzdělávání kromě klasického způsobu

výuky aplikovat e-learningové kurzy.

Postupný vývoj kurzu lze zhruba naznačit takto:

1. vytvoření elektronické podobny učebního textu

2. převod učebního textu do podoby tištěného distančního výukového textu (opatření „obyčejného

výkladu“ prvky podle metodiky pro distanční studijní opory)

3. rozdělení učebního textů do dávek vhodných pro LMS systém

4. zkoncipování autotestů pro dané tématické celky

5. opatření jednotlivých ukázek, příkladů, případových studií multimediální „prezentací“

(konkrétní výstupy, animace, zvukové soubory apod.)

Pro zavedení jednotnosti kurzů pro daný studijní obor jsme vytvořili metodiku pro tvorbu e-

learningových kurzů.

Z dané metodiky, která je součástí mojí disertační práce, uvádím následující, dle mého názoru,

podstatné části.

ÚKOLY, TESTY A CVIČENÍ

Součásti elektronických výukových materiálů jsou testy, úkoly, cvičení, atd. Tyto didaktické prvky

výuky plní roli:

- Aktivizující. Důležitým prvkem studia je podnítit studenta k samostatné činnosti.

Samostatnou aktivitu lze ovlivnit, vložením různých typů testů, úkolů, průzkumů.

- Kontrolní. Testy umožňují vyučujícímu kontrolovat pokroky ve studiu. Sdělují mu,

na kterou látku se musí soustředit, protože v ní student zaostává.

- Sebekontrolní. Tato role má obdobný charakter jako kontrolní pouze je určena,

informaci o pokroku ve studiu, studentovi. Je reprezentována především testy

s okamžitou zpětnou vazbou a cvičeními, u kterých je uvedeno řešení.

- Navigační. Strukturované texty lze provázat s zpětnou vazbou testovacích úloh. Tato

vazba umožňuje vracet se k nepochopené látce nebo naopak přeskočit studijní

materiál, který student zná.

Otázky mají za úkol soustředit pozornost na určitý fakt. Soustředěním se na problém dochází

k prohloubení, zpracování a procvičení látky. Mohou mít také motivační charakter, v souvislosti s jejich

úspěšným řešením

Typy otázek:

1. Kontrolní otázky. Vztahují se k blízkému textu a pomáhají s opakováním znalostí.

2. Otázky k zamyšlení. Rozvíjejí poznávací, logické deduktivní a další schopnosti studenta.

Správnou odpověď student tvoří sám prostřednictvím získaných znalostí. Odpověď nelze

přímo nalézt v textu.

119

3. Sebehodnotící otázky. Otázky umožňující studentovi kontrolovat vlastní postup ve studiu,

upozorňují jej na nedostatky ve znalostech. Umísťují se kdekoliv v textu, nejlépe v blízkosti

obtížnější studijní látky.

Cvičení. Úkolem cvičení je prohloubení znalostí, absorbování znalostí, rozvoj analytického myšlení. Ve

cvičeních je procvičují vědomosti získané z učebního textu. Student by měl vždy být schopen cvičení

vyřešit (aspoň částečně). Úspěšně vyřešené zadání zvyšuje pozitivní vztah k dalšímu studiu a motivaci.

Obtížnost cvičení by se měla stupňovat. Cvičení, která jsou stejně obtížná, ztrácejí motivační charakter.

Testy v elektronickém výukovém materiálu, jsou jedním z nejdůležitějších prvků. Při tvorbě testů je

nutné přesně vědět jaké znalosti chceme prověřovat. Otázky musí být jednoznačné. Při tvorbě testů

musíme zvážit, zda jsou otázky stejně obtížné, nebo mají jinou váhu a je nutné je jinak ohodnotit. Testy

musí mít výstup, ve kterém se studující dozví, jakého výsledku dosáhl a kde udělal chybu. Testem je

takový objekt, který se skládá z otázek a odpovědí.

Rozdělení testů podle zpětné vazby:

- Testy s okamžitou zpětnou vazbou.

- Testy bez okamžité zpětné vazby a vyhodnocením na závěr.

Typy testových objektů:

- Jedna otázka + několik odpovědí, z nichž jen jedna je správná.

- Jedna otázka + několik odpovědí, z nichž je více správných .

- Kompletování. Sestavuje z několika částí nějaký celek. Vytváření sekvencí.

- Hledání chyb v modelu (schéma).

- Vyjádření vztahu mezi dvěma objekty (vztah stát – hlavní město).

Při tvorbě testů lze místo textu využít grafiku. Kromě automaticky hodnotících testů se používají i

testy, které z části nebo celé vyhodnotí vyučující. Takovéto testy mohou obsahovat otázky s volnou

odpovědí. Pro elektronické výukové materiály je výhodné použít větší množství automaticky

hodnotících testů.

- Korespondenční úkoly jsou samostatné práce, které student posílá k opravě vyučujícímu.

Korespondenční úkoly jsou určeny hlavně pro distanční a kombinované formy studia. Cílem

tohoto didaktického nástroje je propojit znalosti z několika větších učebních celků(nejčastěji

kapitol). Při řešení těchto prací musí student projevit schopnost analyzovat a získávat

informace. Opravená úloha je vyučujícím zaslána zpět studentovi. Úloha je doplněna o správné

řešení a chyby jsou slovně objasněny.

Při samostudiu, a to je u e-kurzů preferováno především, je velmi důležitá motivace studentů. Jak ji

vhodně použít, metodiky také ukazuje:

MOTIVACE STUDUJÍCÍHO

Elektronické výukové materiály jsou určeny především k samostatnému studiu. Základní motivací

studenta je získání nových znalostí. Úkolem studijního materiálu je tuto motivaci podpořit a omezit

demotivační faktory.

Metody zvyšování motivace:

- Kontrolní prvky studia jsou navrženy tak, aby postupovaly od jednodušších

k obtížnějším.

- Vložením tzv. průvodce studia se odlehčí obtížný text. Do průvodce se mohou

umístit pochvaly za zvládnuté studium.

- Strukturováním textu na menší jednotky umožníme studovat vlastním tempem.

- Navázáním komunikace (internet, e-mail, telefon) získá student podporu

ve vyučujícím.

- Vkládání jednoduchých otázek do textu.

- Vkládání netradičních prvků (křížovky, hádanky) do materiálů.

Faktory snižující motivaci studenta při studiu:

- Příliš dlouhé výukové jednotky.

- Nesrozumitelnost a složitost textu.

- Nesrozumitelnost příkladů.

120

- Nemožnost ověřit postup ve studiu.

- Opakované neúspěchy při řešení problematiky.

- Příliš nízká obtížnost testů, která je v celém materiálu stejná.

Studium je v dnešní době realizováno v prostředí LMS prostředí WorkPlace. Studentům je k dispozici

vzdělávací server s připravenými kurzy a jsou vytvořeny virtuální třídy ze studentů a vyučujících.

Jednou z předností je integrovaná podpora studentů lektorem on-line formou (videokonference, chat,…)

nebo off-line formou (diskusní fóra, e-mail,…) a možnost vzájemného učení studentů mezi sebou.

V dalších letech budeme přecházet na zcela distanční formu, kdy kontakty mezi studenty a tutory budou

probíhat většinou na dálku – prostřednictvím internetu či jiných médií. Pomocí eLearningu se snažíme

zkvalitnit, zefektivnit a snáze zpřístupnit vzdělávání širokému spektru zájemců.

LITERATURA

PETTY, G. Moderní vyučování. Praha. Portál, 1996. s.120-127. ISBN 80-7178-070-7.

LOJDA, J. Význam kvality v distančním vzdělávání. Národní centrum distančního vzdělávání. Praha ,

1999.

ZLÁMALOVÁ, H. Úvod do distančního vzdělávání. CSVŠ. Praha, 1999.

MECHLOVÁ, E., ŠARMANOVÁ, J. Vývoj vzdělávacích multimediálních programů v

e-learningovém prostředí. Ostrava : Ostravská univerzita, 2003.

ADRESA A E-MAIL

Ing. Kateřina Kostolányová, Ph.D.

Ostravská univerzita

Fakulta pedagogická

Katedra informačních a komunikačních technologií

Dvořákova 7

701 03 Ostrava

Česká republika

e-mail: katerina.kostolanyova@osu.cz

121

PEDAGOGICKÉ VÝCHODISKÁ PRE TVORBU

A EVALVÁCIU MULTIMEDIÁLNYCH ŠTUDIJNÝCH

MATERIÁLOV URČENÝCH PRE ELEKTRONICKÉ

VZDELÁVANIE

Andrea Kubalíková

ABSTRACT

The article refers about application of some didactic principles to modern e-learning technology. We

tired to optimalize some evaluating standards and bring some new information for those who decided to

enter and inform about the topical problems of computer technologies at education

KEYWORDS

information literacy standards, multimedia e-learn materials, evaluating principles

ÚVOD

V súčasných odborných kruhoch sa často hovorí o požiadavke vytvoriť novú e - pedagogiku resp. e -

didaktiku, ktorá by usmernila implementáciu nových vzdelávacích trendov do procesu výučby. Nástup

elektronického vzdelávania do podmienok dnešného školského systému otvára nový svet príležitostí

a možností pre celoživotné získavanie nových poznatkov. Skvalitňovanie riadenia učebného procesu

pomocou počítačov si ešte stále vyžaduje doriešiť viaceré materiálno-technické a metodologické

problémy. Tie súvisia so zmenou obsahu učiva a jeho štruktúry, formy študijných materiálov,

v postavení a poslaní pedagóga, ako aj v nárokoch na študentov.

MEDIÁLNA A INFORMAČNÁ GRAMOTNOSŤ

Oblasť rozvoja schopnosti vyhľadávať relevantné informácie a efektívne s nimi pracovať, osvojenie si

metód ich spracovania a aplikácie sa stáva kľúčovou pre zmenu paradigmy vzdelávania. V odbornej

oblasti sa v tejto súvislosti stretávame s pojmami informačná, či mediálna gramotnosť, ktorou sa

označujú všetky kompetencie potrebné pre život v informačnej spoločnosti. Myslíme tým schopnosť

vyhľadávať, hodnotiť a používať informácie z rozličných zdrojov a taktiež dispozíciu pre prácu

s rozličnými formami médií (text, obrazový materiál, animácie, videosekvencie apod.) ako nosičmi

informácií [1]. Informačne gramotný človek je schopný:

využívať možnosti informačnej spoločnosti;

získať potrebné informácie, ktoré sú základom pre riešenie problémov a pre prijatie správnych

rozhodnutí;

identifikovať potencionálny zdroj informácií;

zdokonaľovať sa v stratégiách vyhľadávania informácií v knižnej i elektronickej forme;

sprístupniť informácie pomocou prostriedkov informačných a komunikačných technológií;

hodnotiť informácie a systematicky ich usporiadať pre aplikáciu v konkrétnych situáciách;

integrovať nové informácie do pojmových štruktúr;

formovať osobitný, individuálny štýl v efektívnej interakcii so svetom informácií [2].

Podľa Asociácie pre vzdelávacie komunikačné technológie [3] má informačne gramotný študent

základné zručnosti pre prácu s počítačom ako didaktickým vyučovacím prostriedkom, avšak počítačovo

122

gramotný študent nie je zákonite aj informačne spôsobilý. Pre oblasť informačnej a mediálnej

gramotnosti sa na úrovni vysokoškolského vzdelávania vymedzujú tieto cieľové štandardy [4]:

1. Informačne gramotný študent vymedzí rozsah a podstatu potrebných informácií:

formuluje jasne a zrozumiteľne požadované informácie,

identifikuje rozmanité formy a štruktúry jednotlivých zdrojov informácií,

zváži hodnotu získaných a osvojených informácií,

prehodnotí rozsah a podstatu žiadaných informácií.

2. Informačne gramotný študent získava potrebné informácie rýchlo a efektívne:

zvolí najvhodnejšiu stratégiu vyhľadávania informácií a on-line informačnú a vyhľadávaciu

databázu,

vytvára a aplikuje efektívne metódy vyhľadávania,

podľa potreby flexibilne upraví a mení stratégie prístupu k informáciám.

3. Informačne gramotný študent hodnotí informácie a začleňuje ich do adekvátnej pojmovej štruktúry:

sumarizuje hlavné pojmy, myšlienky zo systému získaných informácií,

uplatní cieľu primerané kritériá pri evalvácii informácií,

syntetizuje údaje do primeraných koncepcií,

interpretuje získané informácie ostatným subjektom vyučovacieho procesu, či odborníkom

v danej oblasti (e-mail, diskusné skupiny).

4. Informačne gramotný študent vie samostatne alebo ako člen skupiny účinne využiť informácie pre

špecifické účely:

používa prioritné informácie pri prezentovaní výsledkov učebného procesu,

zatrieďuje informácie do systému predchádzajúcich poznatkov.

5. Informačne gramotný študent rozumie právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré súvisia

s využívaním informačných zdrojov:

rešpektuje pravidlá citácie primárnych a sekundárnych zdrojov informácií.

METODICKÉ PREDPOKLADY PRE TVORBU A EVALVÁCIU MULTIMEDIÁLNEHO

ŠTUDIJNÉHO MATERIÁLU

Didaktickou podporou pre rozvoj mediálnych a informačných zručností študentov v rámci počítačom

podporovanej výučby by mal byť dobre koncipovaný študijný materiál v interaktívnej, najlepšie

multimediálnej elektronickej podobe. Multimediálnosť v elektronickom systéme vzdelávania znamená

využitie všetkých dostupných komunikačných prostriedkov, ktoré umožňujú prezentáciu učiva

v širokom spektre najmä vizuálnych a auditívnych efektov.

V súčasnosti prebieha tvorba multimediálneho výučbového softvéru, či multimediálneho študijného

materiálu pre on-line výučbu („on-line learning“, „blended learning“ [5]) na rôznych katedrách

vysokých škôl, alebo je čisto komerčnou záležitosťou mnohých vydavateľstiev, reklamných spoločností

apod. Výber a spracovanie tém je veľmi rozsiahle, technicky na dobrej úrovni, no často nachádzame

v takýchto aplikáciách rezervy po stránke didaktickej. Myslíme tým odbornú úroveň spracovanej

problematiky, grafickú názornosť, možnosť overenia poznatkov pomocou spätnej väzby, didakticky

účelnú interakciu grafických a textových informácií. To sú dôležité znaky pre efektivitu vzdelávacieho

procesu, ktorého základným rysom by mala byť úspešnosť práce učiaceho sa a vyučovacieho systému.

V rámci výsledkov pedagogickej evalvácie výučbových programov s multimediálnym či

hypermediálnym charakterom, ktorú sme realizovali v rámci výskumného projektu postgraduálneho

štúdia, sme sa pokúsili o vymedzenie základných didaktických princípov pre tvorbu študijných

materiálov na úrovni didaktického softvéru alebo výučbových prostredí v podmienkach elektronického

vzdelávania [6]. Evalvácia (z angl. „evaluation“) sa môže v komplexnejšom chápaní posudzovať ako

teória, metodológi a prax vyhodnocovania komplexu vzdelávacích javov [7].

Proces evalvácie by mal byť neoddeliteľnou súčasťou metodických postupov pri koncipovaní

študijných materiálov určených pre e-learning. Samotná tvorba totiž vyžaduje nielen dobré znalosti

z oblasti počítačov, ale aj z pedagogických či psychologických odborov (napr. didaktiky daného

vyučovacieho predmetu, ktorému je učebný materiál určený; psychologických zákonitostí procesu

učenia sa apod.). Grund [8] v tomto zmysle uvádza koncepciu interdisciplinárnej evalvácie

123

didaktických, technických, pedagogických a psychologických aspektov vzdelávacích nástrojov. Schéma

ukazuje činitele a prostriedky vstupujúce do procesu evalvácie elektronických výučbových prostredí.

Schéma 1. Schematické znázornenie činiteľov a prostriedkov vstupujúcich do procesu evalvácie

počítačových výučbových aplikácií

Cieľom formatívnej evalvácie je určitými hodnotiacimi kritériami usmerniť cestu realizácie

výučbových aplikácií. Teda okrem akejsi „pedagogickej intuície“ a pedagogických skúseností vlastných

či sprostredkovaných sa využívajú rôzne výskumné hodnotiace nástroje. Tie sprehľadňujú a klasifikujú

úroveň a využiteľnosť didaktického materiálu v konkrétnych výučbových situáciách. Na základe

analýzy dostupných materiálov týkajúcich sa evalvácie výučbových materiálov určených pre počítačom

podporovanú výučbu (hodnotiacich formulárov, dotazníkov vypracovaných na domácich

a zahraničných univerzitách) [6] sa pokúsime zosumarizovať niektoré odborné hľadiská nevyhnutné pre

didakticky dobre zrealizované učebné aplikácie:

a) formulovanie vyučovacieho cieľa – učebný materiál by mal hneď na svojom začiatku poskytovať

informáciu o vyučovacom cieli. Ten má byť transparentný, presne definovaný, zdôvodnený a tiež

primeraný veku užívateľa (študenta, pedagóga). V neposlednom rade má vyučovací cieľ korešpondovať

so študijným plánom daného typu školy, prípadne „informačnými listami“ pre určitý študijný odbor;

b) odborný obsah – jednoznačnosť, presnosť, aktuálnosť odborných termínov, zrozumiteľné objasnenie

a sprístupnenie nových pojmov. Úroveň spracovania učebnej látky by mala zodpovedať veku

a predchádzajúcim skúsenostiam užívateľov. Nezanedbateľné je stupňovanie náročnosti zadávaných

úloh a krokov v celkovej koncepcii počítačovej aplikácie. Vedeckosť a odbornosť učebného materiálu

nie je priamo úmerná s neprimeraným množstvom odborných slov a so zložitosťou vyjadrovacieho

jazyka;

c) flexibilita – týmto termínom sa označuje voľba tempa práce a modifikácie parametrov či kritérií

výkonu pri učení pomocou študijného materiálu. Študent by mal mať možnosť okamžite reagovať na

úlohu (resp. otázku), alebo si vybrať inú alternatívu.. Je dobré, ak sa zaznamenáva čas (prípadne aj

obmedzí) potrebný na vypracovanie úlohy. Automaticky by sa mal študentom poskytnúť aj„manuál“

(„help“, „nápoveda“, „pomoc“) pri chybnom riešení úloh;

d) interaktivita – pre dosiahnutie efektívnej komunikácie učiaci sa – počítač je potrebné, aby študijný

materiál v elektronickej podobe obsahoval dostatok interaktívnych prvkov. Po zabezpečení tejto

podmienky sa užívateľ nedostáva do úlohy pasívneho pozorovateľa. Hodnotné je, ak príslušný materiál

poskytuje efektívnu spätnú väzbu, ktorá podnecuje k ďalším aktivitám (napr. použiť slovník, príručku,

odkazy na literatúru k danej odbornej téme, kontakt na tútora vzdelávacieho modulu apod.);

e) prítomnosť testových úloh – napr. vstupného testu z požadovaných vedomostí a výstupného testu

z nadobudnutých poznatkov. Mali by byť konštruované tak, aby dávali učiacemu odpoveď, či

Učiteľ

Študenti

Odborníci

Trh

Didaktický

koncept

Integrácia s

kurikulom

Dizajn

Technická

podpora

Implementácia

Sy

stémo

vé o

hra

ničen

ie

Dĺžka

imlementácie

Použiteľnosť

konceptu

Interaktivita systému

Akceptácia užívateľom

Stabilita/prístupnosť systému

Organizačné

aspekty

Vzdelávacie

aspekty

Reakcie

užívateľa

Využiteľnosť

124

postupoval pri učení správne a dosiahol tak stanovený vyučovací cieľ. Overí sa stupeň dosiahnutých

vedomostí a adekvátna štruktúra poznatkov;

f) grafické, príp. zvukové spracovanie - by malo vhodne priblížiť a dopĺňať spracovanú učebnú látku.

Potrebné je príťažlivé výtvarné stvárnenie, dostatočná veľkosť písma, prepojenie hypertextových

odkazov, farebné odlíšenie jednotlivých častí odborného textu (príklad, zhrnutie, odkazy, nové pojmy

apod.), primerané začlenenie vhodných schém, diagramov, či animácií (napr. v rámci študijného CD-

ROM). V každom prípade neverbálna prezentácia informácií a rešpektovanie určitých estetických

kritérií podporujú didaktický princíp názornosti.

g) didakticky účelná interakcia grafických a textových informácií – v tomto smere sme sa v odbornej

literatúre stretli s modelom vnímania a spracovávania multimediálnych informácií, ktoré sa

sprostredkúvajú aj v elektronickej forme vzdelávania. Jedná sa o „kognitívnu teóriu percepcie

multimediálnych informácií“, ktorej východiská spoľahlivo vysvetľujú princípy učenia sa

z multimediálnych štruktúr („cognitive theory of multimedia learning“) [9].

Z teoretických východísk tejto teórie sa odvodilo niekoľko základných princípov, ktorými by sa mala

riadiť tvorba multimediálnej prezentácie, ktorá je často využívaná aj pri koncipovaní materiálov pre e-

learning, aby didakticky účelne poskytla potencionálnemu užívateľovi prezentované informácie:

1. Princíp multimediálnosti („multimedia principle“) – podľa Mayera [ ] z kognitívnej teórie

percepcie multimediálnych informácií vyplýva ten fakt, že študent sa učí rýchlejšie a efektívnejšie, keď

sa mu sprostredkujú informácie v textovej (verbálnej) forme a zároveň aj vo vizuálnej (nonverbálnej).

2. Princíp priestorovej kontinuity („spatial contiguity principle“) – v multimediálnej prezentácii by

mali byť verbálne (text, slová...) a nonverbálne (obrázky...) znaky priestorovo na tej istej „obrazovke“,

resp. na tom istom „slajde“.

3. Princíp časovej kontinuity („temporal contiguity principle“) – verbálne a nonverbálne znaky by

nemali byť prezentované postupne za sebou, ale pre ich efektívne spracovanie v krátkodobej a neskôr

dlhodobej pamäti je dôležité, aby ich žiak vnímal súbežne, paralelne, naraz.

4. Princíp súdržnosti („coherence principle“) – je dobré, ak pri vytváraní multimediálnej aplikácie

jasne a zreteľne formulujeme slová a použijeme len ten obrazový materiál, ktorý priamo súvisí

s príslušným textom. Vylúčiť by sa mali také mediálne formy (t.j. obrazy, text, zvuk, animácie..), ktoré

by mohli odvádzať pozornosť žiakov/užívateľov.

5. Princíp modality („modality principle“) – ak v multimediálnej prezentácii počítame s využitím

animácie (dynamického obrazového materiálu), tak je lepšie ju sprostredkovať s nahraným hovoreným

slovom, ktoré vysvetľuje príslušnú animáciu.

6. Princíp redundancie/prebytku („redundancy principle“) – podstata tejto zásady súvisí

s predchádzajúcim vysvetlením princípu modality. Pri tvorbe multimediálnej prezentácie je dôležité

„nestrácať sa v informáciách“. Preto je dobré animáciu doplniť iba hovoreným slovom, bez písaného

textu.

7. Princípy individuálnych odlišností („individual differences principles“) – tento princíp vychádza

z rešpektovania individuálnych odlišností medzi žiakmi v procese učenia. Poukazuje na prítomnosť

rôznych učebných štýlov či prístupov. Napr. priestorový typ učiaceho sa („spatial learner“)

uprednostňuje učenie s podporou vizualizácie, obrázkov, neverbálnych informácií. Pre neho sú preto

zvlášť dôležité princípy modality a redundancie.

ZÁVER

Počítače a vôbec všetky prostriedky patriace k informačným a komunikačným technológiám majú dnes

dôležité postavenie v rozvoji vedných disciplín a budujú si rozhodujúcu pozíciu vo výchovno-

vzdelávacom procese. Je úlohou pedagógov, resp. didaktikov podporiť súčasné trendy a skorigovať

realizáciu budúcich vyučovacích metód, foriem, učebných prostriedkov a vzdelávacích štandardov.

125

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] SMITH, J. 2003. School of Library and Information Science, University of South Florida. [online].

Aktualizované 7. 6. 2000. [cit. 2003-04-15]. Dostupné na WWW:

http://nosferatu.cas.usf.edu/lis/il/definitions.html

[2] INFORMATION LITERACY COMPETENCY STANDARDS for Higher Education. 2003

[online]. American Library Association. [cit. 2003-04-29]. Dostupné na WWW:

http://www.ala.org/acrl/ilcomstan.html

[3] Association for Educational Communications and Technology. 2003. .[online]. cit. [2003-04-27].

Dostupné na WWW: http://www.infolit.org/members/aect.htm

[4] THE NINE INFORMATION LITERACY STANDARDS for Student Learning. 2003 [online].

National Forum on Information Literacy. [cit. 2003-04-29]. Dostupné na WWW:

http://www.infolit.org/definitions/9standards.htm

[5] Hrušecký, R. 2005. Materiály pre e-learning. In Sborník Národní konference o počítačích ve škole.

Proceedings of National Conference about Computers in School - POŠKOLE 2005. Monínec u Sedlce-

Prčice: Jednota školských informatiku.ISBN 80-239-4633-1

[6] PAVLÍKOVÁ, A. 2002. Problematika evalvácie multimediálneho výučbového softvéru

s chemickou tématikou. Rigorózna práca. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity

[7] ŠVEC, Š. a kol. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS

[8] GRUND, S., WINDLINGER, L., GROTE, G. 2002. Concept for interdisciplinary evaluation of

learning tools. In 4. ICNEE, 8th- 11

th May 2002, Lugano-Switzerland: Session Collaborative learning

[9] MAYER, R.E. 2001: Multimedia learning. Cambridge, UK: Cambridge University Press.

ADRESA A E-MAIL

PaedDr. Andrea Kubalíková

Žilinská univerzita

Fakulta prírodných vied

Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied

J. M. Hurbana 15

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: andrea.kubalikova@fpv.utc.sk

126

NIEKTORÉ ASPEKTY TVORBY ELEKTRONICKÝCH

ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Anna Kútna

ABSTRACT

Study materials for electronic education are methodically, psychologically and graphically ordered

arranged so they allow students of all specializations proper organized self study and also to motivate

them to reach educational aim. The base of distance education is working with study materials.

Handouts must be prepared good to substitute missing contact between teacher and students. Audio,

video and animations are parts of all types of studying materials.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

e–vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, študijné materiály, audio, video, animácia

ÚVOD

Už Seneca na začiatku nášho letopočtu pripomínal: “Non scholae, sed vitae discimus“ – Nie pre školu,

ale pre život sa učíme. Škola musí veľmi pružne reagovať na to, čo sa deje v živote, musí do svojho

obsahu implementovať všetky najnovšie informácie z vedy a z techniky. Má učiť aj o vynálezoch,

novinkách a približovať ich študentom. Súčasne má za úlohu i ďalšiu vec – využívať najnovšie vedecké

poznatky na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Škola, ale ani človek ako taký nemôžu

ignorovať vedecký a technický pokrok. Ak by to urobili, odsúdili by sami seba na zaostávanie, ktoré

môže mať katastrofálne následky. Mozog i ruky sú povinné denno-denne si prisvojovať a absorbovať

všetky nové informácie, vedomosti, trénovať nové zručnosti a skúsenosti.

Študenti prichádzajúci na vysokú školu musia v krátkom čase zvládnuť omnoho viac učiva ako boli

zvyknutí na strednej škole. Spôsob akým prebieha frontálna výučba, neumožňuje vznik priestoru, ktorý

by dostatočne zohľadňoval rozdiely v spôsoboch učenia jedincov, pretože je „šitý“ na existujúceho

priemerného študenta a nemôže sa prispôsobiť jeho individuálnym osobitostiam, jeho štýlu učenia.

Prostriedky, ktoré e-learning ponúka v rozvoji teórie a praxe výučby sú nedoceniteľné. Ak sa bude e-

learning vo veľkom zavádzať bez zreteľa k výsledkom výskumu individuálnych študijných štýlov

a nezaistí sa, aby vznikajúce elektronické nástroje boli natoľko pružné, že sa im študenti budú môcť

prispôsobovať svojim momentálnym i meniacim sa študijným štýlom a svojimi potrebami, potom

výsledky merania efektivity e-learningu nebudú mať dostatočnú hodnotu.

V tomto príspevku prezentujem poznatky týkajúce sa elektronických študijných materiálov a dúfam, že

obohatia alebo prípadne utriedia doterajšie vedomosti. Študijné texty pre elektronické vzdelávanie sú

metodicky (didakticky, resp. pedagogicky), psychologicky i graficky upravené tak, aby umožnili

a maximálne podporovali plnohodnotné riadené samoštúdium študentov vedných odborov a podnietili

ich k úspešnému dosiahnutiu vzdelávacieho cieľa.

Práca so študijnými materiálmi je podstatou dištančného vzdelávania. Tieto študijné materiály musia

byť koncipované tak, aby nahradili absenciu vyučujúceho a chýbajúci bezprostredný kontakt medzi

študujúcim a učiteľom. Text musí obsahovať logickú štruktúru a prvky, ktoré aspoň čiastočne nahradia

atmosféru vznikajúcu v interakcii študujúceho a vyučujúceho.

127

TEXT V ELEKTRONICKEJ PODOBE

Niektoré texty využívajú veľa multimediálnych prvkov, iné sú zložené z textu doplneného len grafmi

alebo tabuľkami. Texty môžeme rozdeliť do niekoľkých úrovní podľa štruktúry, formy využitia

multimédií, prípadne podľa počtu a odbornosti ľudí, ktorí sa budú podieľať na ich tvorbe. Rozdelenie

textu môže byť takéto:

základný: jednoduché prevedenie textu bez úprav do podoby uverejniteľné na webe alebo inak

distribuovateľné smerom ku študentom. Vzniká jednoduchá prezentácia s obsahom, použitím

obrázkov a grafov.

základný – dištančný: v spolupráci s autorom je text upravený do požadovanej formy pre texty

v dištančnom vzdelávaní, je rozdelený do modulov, kapitol, lekcií a to všetko bez animácií

a interaktívnych prvkov v texte.

rozšírený: kompromis medzi základnou a plnou grafickou ponukou. Je vhodný pre prezentáciu

s pokročilým grafickým spracovaním.

grafický: obsahuje obrázky, animácie. Učebné materiály majú veľmi výraznú vizuálnu zložku.

interaktívny: prepojená prezentácia obsahujúca obrázky, animácie a interaktívne prvky rôznej

úrovne interakcie. Celý učebný „text“ má výraznú obrazovú zložku a je finančne náročný.

Podklady pre prevod študijných materiálov musíme pripraviť tým lepšie, čím vyšší model textu chceme

spracovať. Názornosť elektronických materiálov musí byť vyššia ako u učebníc.

Pri tvorbe elektronických textov treba zohľadňovať niektoré aspekty, ktoré ďalej uvádzam:

vstupné vedomosti študujúcich,

štruktúra textu má byť logická, jednotlivé kapitoly/podkapitoly by mali byť vzájomne vyvážené

a tvoriť relatívne uzavreté celky, ktoré je možné študovať naraz,

v úvode každej kapitoly/podkapitoly majú byť konkrétne formulované čiastkové ciele a čas

potrebný ku štúdiu, sprievodca štúdiom, vlastný výklad, zhrnutie, kontrolné otázky a úlohy,

ciele sa majú vzťahovať na každú kapitolu a špecifikovať, čo má študent vedieť alebo čo zvládnuť

po preštudovaní danej kapitoly,

aktivita študujúceho musí byť stále povzbudzovaná napr. úlohami, otázkami, cvičením, testmi

apod., aby študujúci získaval účinnú spätnú väzbu o svojom pokroku v štúdiu,

text by mal byť členený na krátke odstavce, ktoré obsahujú jednu hlavnú myšlienku; vety by nemali

byť príliš dlhé;a v texte by sa nemalo vyskytovať veľa cudzích slov a treba, aby bol využívaný

nelineárny text,

do textu musia byť zaradené schémy, prehľady, tabuľky, diagramy k zhrnutiu kľúčových poznatkov

a ich vzťahov tak, aby sa stali prehľadným zdrojom informácií.

Stretávame sa s pojmom hypertext a interaktívny text. Hypertext je text prezentujúci sprostredkovane,

pomocou počítača, štruktúrované informácie spôsobom, ktorý umožňuje efektívny prístup ku každej

z týchto informácií. Tieto informácie sú didakticky usporiadané. Vhodne využívajú rôzne

multimediálne prvky prezentácie (obrazové, zvukové, animácie). Priebežne overujú správne pochopenie

prezentovaného učiva v súvislostiach a v určitom hierarchicky triedenom systéme podľa dôležitosti

a obtiažnosti.

Interaktívny text zasa študentovi umožňuje:

predkladanie textu po malých dávkach,

priebežnejšiu kontrolu pochopenia látky,

podrobnejšie vysvetlenie nepochopenej látky,

náhľad na obsah štúdia,

štatistiku úspešnosti.

HIERARCHIA DOKUMENTOV

Jednotlivé vytvorené študijné materiály, musia byť začlenené do hierarchie, musia byť vytvorené

nadväznosti a obmedzenia pre prístup k nim. Oprávnený používateľ má potom možnosť definovať:

Nadväznosť dokumentov, čo je informácia o tom, ktorý učebný materiál bude logicky nasledovať

za iným materiálom. Pomocou nadväznosti sa vytvára celá štruktúra daného predmetu.

128

Podmienenosť dokumentov je prístup ku konkrétnemu materiálu, ktorý je podmienený

preštudovaním iného alebo zvládnutím kontrolného testu. Takto je možné zabezpečiť, aby študent

musel dosiahnuť určitú vedomostnú úroveň z danej časti, aby mohol prejsť na ďalšiu.

Blokovanie dokumentov, tzn., že pri riešení testov alebo odpovedaní na otázky, nemusí byť vždy

vhodné, aby mal používateľ prístup k tým častiam materiálov, ktoré sa priamo týkajú skúšaného

učiva, aby sa takto mohlo predísť prípadnému opisovaniu a podvádzaniu v teste.

Každý učebný text je možné rozčleniť na dve hlavné časti: oblasť samotného obsahu učebného textu, čo

chce autor povedať svojim učebným textom študujúcim a na oblasť štruktúry, vzhľadu a formy, teda

ako je text rozčlenený, grafický upravený, aké sú použité všeobecne prijímané štandardy apod.

Dôležitou vlastnosťou elektronického študijného materiálu je jednotnosť obsahu. Študent vníma text

ucelene. Tento problém musíme vyriešiť v prípade viac členného autorského týmu alebo pri použití

odkazov z Internetu. Pre členenie textu existujú nasledujúce alternatívy: hierarchický prístup,

sekvenčný prístup a hypertextová pavučina, môžeme ich vzájomne kombinovať.

Hierarchický prístup sa týka prístupu na hlavnú stránku, kde je možnosť výberu medzi tematickými

blokmi.

Sekvenčný prístup vychádza zo štruktúry súvislého výkladu, v ktorom sú do jednotlivých stránok

vložené odkazy na stránku s obsahom. Tento prístup je vhodný, predovšetkým pre výučbové materiály

a dlhé texty.

Hypertextová pavučina je vhodná tam, kde je priebeh čítania ovplyvňovaný rôznymi asociáciami

a záleží od osobnosti každého študujúceho. Nebezpečie tu vzniká v tom, že autori môžu odvádzať príliš

častými odkazmi pozornosť študujúceho a narušiť kontext jeho vnímania. Pavučina je užitočná pre

študujúcich, ktorí hľadajú presne definovanú informáciu.

V štruktúre jednotlivých stránok daného e-kurzu či predmetu sa odráža kreativita a estetické cítenie

tvorcu. Je dôležité, aby štruktúra bola na prvý pohľad jasná a vystihovala hlavné väzby medzi

jednotlivými prvkami, pretože pohyb zraku študujúceho je odlišný ako u klasických papierových

materiálov. Základnou jednotkou e-kurzu sú textové komponenty, ktoré je nutné z dôvodu uľahčenia

ich čítania členiť na menšie celky pomocou titulov a podtitulov, pričom sa odporúča členenie

maximálne na tri úrovne. Texty titulov by nemali byť príliš dlhé. Obmedzujúcim technologickým

faktorom na strane študujúceho bude použitý typ prehliadača. Celkový optimálny vzhľad kurzu je vždy

závislý od dobre vyriešených detailov.

Príprava študijného materiálu v dištančnej forme vzdelávania je vec náročná a nákladná, preto sa

odporúča spracovať podrobnú štúdiu, ktorá mapuje situáciu vo vnútri vzdelávacej inštitúcie a mapuje

požiadavky, ktoré sú na ňu kladené zvonka. Na základe výsledkov uvedenej analýzy je možné pripraviť

základné informácie pre koncepciu študijného programu v dištančnej forme vzdelávania. Ide najmä :

o zameranie študijného programu (zvolenie hlavnej témy, výpočet predpokladov rentability,

spoločenský význam, apod.)

o rámcové vymedzenie obsahu študijného programu a formuláciu rámcových cieľov

o popis cieľovej skupiny a predbežný návrh rozpočtu.

Z hľadiska použitých technológií sa dajú rozdeliť učebné materiály na:

používajúce multimediálne nástroje,

virtuálne a vzdialené laboratóriá.

Súčasťou všetkých typov učebných materiálov sú najzákladnejšie multimediálne nástroje: audio, video

a animácia. V e-vzdelávaní môžu hrať audio informácie rôzne úlohy. Často sú tým najdôležitejším

komunikačným kanálom. Poslucháči môžu paralelne sledovať aj iné doplnkové informácie. V princípe

sa môžu rozlíšiť štyri základné formy audia, ktoré majú svoje využitie v e - vzdelávaní: hovorené slovo,

hudba, MIDI hudba, konverzia textu na reč. Video ako pedagogická pomôcka sa používa už veľa rokov.

Jeden obrázok má cenu tisíc slov a oživuje obsah vzdelávacej látky. Využitie streamovaného

digitálneho videa na tvorbu zdrojov (web-based) pre dištančné vzdelávanie sa rýchlo stáva atraktívnou

možnosťou pre mnohých školiteľov a tvorcov vzdelávacích materiálov.

Vizuálne pomôcky výrazne zosilňujú zrozumiteľnosť textu, obrazu a umožňujú oživenie už

nadobudnutých vedomostí.

Použitie video pomôcok pomáha vytvárať predstavu počas výučby, čo má podstatný význam pre

pamäťový proces.

129

Použitie ilustrácií v texte udržuje pozornosť, podporuje zapamätanie si a znovu pripomenutie učiva.

Video umožňuje živý opis, vyjadruje nevyslovenú a na slovné vysvetľovanie zložitú informáciu.

Animácie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek moderných elektronických

vzdelávacích materiálov, prezentácií či reklám, pretože multimediálnosť a interaktívnosť sú základné

požadované atribúty. Súčasné moderné technológie výrazne zjednodušujú tvorbu animácií

a sprístupňujú ich aj zručnejším používateľom počítačovej techniky. Vhodne pripravená animácia

v rámci učebného materiálu dokáže výrazne napomôcť k pochopeniu študovanej problematiky

v podstate na každej úrovni vzdelávania (od základného až po celoživotné). Využitie jednoduchých

animácií na webe nie je spojené s veľkými nárokmi na prenosovú rýchlosť. V prípade CD/DVD

výstupnej formy učebného materiálu nie je nutné sa výrazne zaoberať optimalizáciou vytvorených

animácií.

Grafické rozhranie musí byť intuitívne, jednoznačné a zrozumiteľné. Nesmie študujúceho rozptyľovať

alebo zhoršovať čitateľnosť textov. Umiestnenie obrázkov by malo text zjednocovať a nie ho rozbíjať.

Je dôležité dodržiavať tri hlavné zásady: informačnú schopnosť, čitateľnosť a estetickú úroveň. Formát

elektronických študijných materiálov by mal vyhovovať všeobecne uznávaným štandardom, napr.

HTML, XML, atď. Učebné dokumenty by mali byť určené len k prehliadaniu, prípadne k tlači. Je treba

zabrániť prepisovaniu a úpravám. Dodržované by mali byť štandardy pre e-learning, napr. LMS,

SCORM, ktoré umožňujú vzájomnú kompatibilitu.

Treba určiť ako majú študujúci postupovať pri štúdiu materiálov. Študujúcim sú prezentované

informácie, sleduje sa ich reakcia na danú látku a študenti realizujú určené aktivity. Musia vyplňovať

testy a komunikovať s tútormi.

Spôsob práce študujúcich je nasledujúci:

Zamerať pozornosť a zoznámiť sa s cieľmi daného predmetu a jeho nadväznosťou na

predchádzajúce vedomosti študenta.

Prezentácia informácií. Obsah je štruktúrovaný a zoradený tak, aby bol študentom zrozumiteľný.

Predpokladá sa len zvládnuteľný rozsah informácií.

Cvičenia, tzn. aktivity, ktoré umožňujú študujúcim aplikovať získané vedomosti. Spätná väzba im

pomáha k zvýšeniu výkonnosti.

Testovanie vedomostí. Overuje sa množstvo vedomostí, získaných štúdiom učebnej jednotky

LITERATÚRA

Brianová, S.- Liber, O., (2004). A Framework for the Pedagogical Evalution of eLearning

Environments [online]. [cit.2005-04-25].

http://web.cvut.cz/cc/icsc/belcom02/panel3/habala3.html

Kolibáč, R., Malčík, M., (2002). Problematika vzniku a převodu učební opory k její eLearningové

verzi.

Habala, P., (2002). Výhody a nevýhody Internetových studijních materiálů. Belcom ´02,ČVUT, Praha.

http://web.cvut.cz/cc/icsc/belcom02/panel3/habala3.html

Turčáni, M., Fojtík, R.,(2002). Spolupráce při tvorbě elektronických výukových materiálů. In:

Information and Communication Technology in Education. 1.vyd.Ostrava:Ostravská univerzita,s.108-

112.ISBN 80-7042-828-7

ADRESA A E-MAIL

Ing. Anna Kútna

Katolícka univerzita

Pedagogická fakulta

Katedra informatiky

ul.Námestie A.Hlinku 56/1

034 01 Ružomberok

email: kutna@fedu.ku.sk

130

ÚVAHY O MOŽNOSTECH SPOLUPRÁCE VYSOKÝCH ŠKOL

ČR A SR PŘI TVORBĚ STANDARDIZOVANÝCH

MULTIMEDIÁLNÍCH VZDĚLÁVACÍCH POMŮCEK

Karel Květoň

ABSTRACT

The main goal of the project “Cooperation of Czech Universities in the Development of Standardized

Multimedia Learning Materials“ [10] is the development of interoperable resource repositories

facilitating access, sharing and transfer of learning objects based on compatible standards within the

Czech universities. This article consists of the following parts: 1. Introduction. 2. Major Outcomes in

2005. 3. Working plan for Project in 2006. The main goal of the project in 2006 will be the design of

nine digital libraries of universities of the Czech Republic in the field of Mathematics, Physics,

Chemistry, ICT, Informatics, Economics, Civil Engineering, Mechanical Engineering, and Medicine.

Beside the partner universities, also other Czech or foreign schools of higher education can contribute

to the production of the specialist libraries. The software solution of the digital library is offered for

free as an Open Source, which will enable each university to save considerable funds in the generation

of its own digital university library.

KEYWORDS

Learning Objects, SCORM, learning communities and standards, cooperation, digital library of learning

objects, Open Source, Mathematics, Physics, Chemistry, ICT, Informatics, Economics, Civil

Engineering, Mechanical Engineering, Medicine.

ÚVOD

Projektu „Spolupráce vysokých škol při tvorbě standardizovaných multimediálních vzdělávacích

pomůcek“ (zkratka SMVP) se od r. 2004 účastní Ostravská Univerzita v Ostravě, Slezská univerzita

v Opavě a Univerzita Hradec Králové, v letech 2005 a 2006 také Univerzita Karlova v Praze, České

vysoké učení technické v Praze a Západočeská univerzita v Plzni. Za léta 2004 až 2006 bude projekt

(financovaný z Fondu rozvoje MŠMT ČR) podpořen poměrně velkou částkou více než 20 mil. Kč.

To zavazuje řešitele projektu nejen k vypracování kvalitních výsledků ve formě tradičních zpráv a

bezchybně fungujícího SW, ale i k maximálnímu rozšíření výsledků projektu na české – a v souladu

s našimi závazky i na slovenské – vzdělávací instituce, především na univerzity, ale i na střední školy.

Společnými prioritními dílčími cíly všech zúčastněných VŠ a současně kontrolovatelnými výstupy jsou:

Tvorba oborových digitálních knihoven VŠ.

Zpřístupnění digitálních knihoven na Internetu.

Pokračující tvorba multimediálních vzdělávacích objektů.

Tvorba portálů.

Zabezpečení udržitelnosti projektu v dalších letech.

Rozšiřování informací o projektu SMVP do odborné komunity.

Rozvoj národní i mezinárodní spolupráce.

Aktualizace aplikací standardů v knihovnách a autorských systémech.

131

Hlavní výsledky projektu se postupně umísťují na portál projektu, který byl vytvořen na koordinující

Ostravské univerzitě, viz https://portal.osu.cz/wps/portal/demo. Dosud jsou na veřejné části portálu

uloženy především zprávy o řešení projektu na partnerských univerzitách, ve kterých najdeme velké

množství odkazů na konkrétní výsledky. Jsou zde také přímé odkazy na nejdůležitější výsledky, jako je

několik instancí digitální knihovny DILLEO, portál TELMAE, soubor e-learningových kurzů na

Slezské univerzitě, portál e-learningu Ostravské univerzity, informace o publikační činnosti a zprávy ze

zahraničních služebních cest řešitelů. V roce 2006 tyto položky rozšíříme i o podrobné návody, které

umožní využívat výsledků projektu odborné veřejnosti a spolupracovat na tvorbě archivů již

vytvořených vzdělávacích zdrojů.

Hlavním cílem projektu v roce 2006 bude tvorba devíti oborových digitálních knihoven VŠ ČR pro

Matematiku, Fyziku, Chemii, ICT, Informatiku, Ekonomiku, Stavebnictví, Strojírenství a Lékařství.

Softwarové řešení digitální knihovny je nabízeno zdarma jako Open Source, což umožní každé

univerzitě ušetření významných prostředků při tvorbě své vlastní digitální univerzitní knihovny.

Na tvorbě oborových knihoven se mohou podílet nejen partnerské univerzity, ale i české a zahraniční

vysoké školy.

Důležitým dílčím cílem je i zabezpečení udržitelnosti projektu v dalších letech, protože vzdělávací

zdroje v digitálních knihovnách je třeba průběžně doplňovat a aktualizovat. Toho lze dosáhnout jedině

získáním významné grantové podpory, nejlépe v rámci evropské spolupráce. Proto jsme navázali

předběžné kontakty s University of Salford v UK a s konsorciem francouzských vysokých škol UNIT

s cílem spolupracovat od roku 2007 na připravovaném velkém projektu European Digital Library.

Připravujeme také spolupráci s těmi americkými univerzitami, které vykazují nejlepší výsledky při

budování prestižní a dle názoru autora tohoto článku nejlepší knihovny digitálních vzdělávacích zdrojů

ve světě, americké National Science Digital Library (NSDL), se kterou uspořádáme v květnu 2006

seminář vedoucích pracovníků NSDL, českých a slovenských akademických funkcionářů a odborníků.

Ve všech vyjmenovaných oblastech činnosti máme z přirozených důvodů zájem především na

spolupráci se slovenskými univerzitami. Hlavním cílem vystoupení autora na konferenci eLearn 2006

bude informovat její účastníky o projektu SMVP a případně některé z nich získat k součinnosti.

HLAVNÍ VÝSLEDKY PROJETU SMVP V ROCE 2005

Další rozvoj distribuované digitální knihovny vzdělávacích materiálů DILLEO

Hlavní přínosy zahrnují:

Instalace instancí knihoven DILLEO na dalších vysokých školách a vzdělávacích institucích

Umístění nově vytvořených materiálů do digitální knihovny

Implementace metadat podle SCORMu

Tvorba a údržba portálu e-learningu

Výstupem je sada kvalitních a aktuálních odkazů, relevantních položkám, které rozdělují problematiku

do tématických okruhů, viz http://vsportal.osu.cz/.

Použití multimediálních vzdělávacích pomůcek z knihovny DILLEO a příspěvků z portálu v e-

learningovém vzdělávání

Pro použití multimediálních vzdělávacích pomůcek z příspěvků z portálu v e-learningovém vzdělávání

jsou využitelné tisíce objektů v sekci Kolekce digitálních vzdělávacích zdrojů, Fyzika, Matematika,

Zajímavé objekty, viz http://vsportal.osu.cz/.

Multimediální vzdělávací pomůcky pro připravované kurzy

Na všech šesti partnerských univerzitách byly připraveny výukové multimediální materiály, které jsou

uloženy v jejich univerzitních digitálních knihovnách DILLEO. Podrobněji viz aktuální informace na

https://portal.osu.cz/wps/portal/demo.

Vývoj kurzů v CMS Moodle

132

Tento úkol řeší Slezská univerzita (SLU). Na SLU vzniklo oddělení e-learningu s pěti odbornými

pracovníky. Rovněž zde byly vyvinuty studijní opory funkční v prostředí Moodle. Hlavní činnost SU

spočívá v poskytování kvalitních odkazů na www stránky a dokumenty týkající se problematiky e-

learningu. Mj. byl na OPF nainstalována instance systému Moodle, která je určena nejen uživatelům

systému Moodle v ČR ale i zájemcům o e-learning obecně. Informace o systému pro řízení výuky CMS

Moodle viz http://moodle.opf.slu.cz. Na tomto webu jsou dostupné informace o systému Moodle, jeho

instalaci, provozu a o řešení problémů; jsou vystaveny postupy, metody a řešení typické pro on-line

výuku a e-learning obecně. Většina studijních kurzů je veřejně přístupná. Je zde umístěn kurz,

popisující metodologii tvorby výukových kurzů v prostředí CMS Moodle, kde se odráží dosavadní

zkušenosti uživatelů systému Moodle na OPF Karviná. Z uvedených stránek mají uživatelé rovněž

přístup k české příručce o Moodle.

Tvorba SCORM modulu pro autorský systém ProAuthor a napojení autorského systému

ProAuthor na knihovnu vzdělávacích objektů probíhá na Západočeské univerzitě v Plzni. Návrh

implementace SCORM do AS ProAuthor se stal základem pro vytvoření SCORM modulu v AS

ProAuthor. V rámci tohoto modulu jsou realizovány nové datové struktury, uživatelské rozhraní a

funkcionalita spojená s dodržením standardu SCORM ve výsledcích autorské práce generovaných AS

ProAuthor. Aktuální výsledky lze nejlépe vidět na portálu https://portal.osu.cz/wps/portal/demo.

Informační a vzdělávací aktivity

Přehled informačních a vzdělávacích aktivit, který se stále aktualizuje, je na portálu projektu

https://portal.osu.cz/wps/portal/demo. Informační a vzdělávací aktivity byly v návrhu projektu SMVP

2005 zaměřeny na e-learning s použitím standardu SCORM 2004. Proti původním plánům ADL, viz

http://www.adlnet.org je verze SCORMu 2004 stále ve vývoji. Proto jsme museli i v projektu SMVP

utlumit aktivity kolem SCORMu a vyčkat na další vývoj. Jednou z nejvýznamnějších informačních a

vzdělávacích aktivit je konference BELCOM’06, viz http://www.cvut.cz/belcom.

Kromě zajímavých příspěvků na téma vzdělávacích objektů a tvorby vzdělávacích e-materiálů a zdrojů

je na serveru konference BELCOM’06 umístěn obsáhlý souhrn z příručky Digitální vzdělávací zdroje a

znovupoužitelné objekty, http://technologie.fsv.cvut.cz/konference/belcom06/dokumenty/souhrn_lo.pdf.

Sledujeme samozřejmě vývoj v dané oblasti ve světě. Díky dostatečným financím mohli řešitelé v roce

2005 navštívit nejenom národní konference v ČR a SR, jako BELCOM (ČVUT), DIVAI (Nitra), SCO

(MU) a ICTE (OU), ale účastnit se na zahraničních konferencích, např. konferencích EDUCAUSE

(USA), NSDL (USA), eLIG (Belgie) a eLearn 2005 (Kanada).

PLÁN PRÁCE NA PROJEKTU SMVP V ROCE 2006

Tvorba oborových digitálních knihoven VŠ

Digitální knihovny (dále DK) vzdělávacích zdrojů (včetně multimediálních vzdělávacích pomůcek)

slouží k systematickému shromažďování, spolehlivému uchovávání, efektivní správě a k dalšímu

zpřístupňování těchto zdrojů. Trvale udržované a rozvíjené DK jsou důležitým prvkem úsilí o zlevnění

a zkvalitnění tvorby zejména drahých multimediálních výukových objektů a rozsáhlých kolekcí

vzdělávacích zdrojů. V porovnání s vyhledáváním zdrojů na Internetu pomocí vyhledávačů typu Google

(kdy výsledkem hledání pomocí často frekventovaných pojmů jsou miliony zdrojů, jejichž kvalita ani

relevance není zaručena) může kvalitně technicky založená a odborně dobře vedená digitální knihovna

znamenat velký přínos pro rozvoj vzdělání i vědy, a to zejména v případě, že jejímu uživateli jsou

k dispozici objekty typu Open Source.

Klademe mimořádný důraz na využití mezinárodní spolupráce a zahrnutí metadat o dostupných

kvalitních vzdělávacích zdrojích ve světě do těchto knihoven. Zvláště u rychle se rozvíjejících oborů je

nezbytné, aby kvalitní zdroje ze světa tvořily významný podíl metadat; tím se zaručí objektivní obraz o

stavu oboru ve světě a nastaví se „vysoká laťka“ pro zahrnutí objektů, vzniklých na VŠ v ČR.

Na kvalitu oborových digitálních knihoven (ODK) bude dbát oborová rada DK, složená z odborníků,

133

kteří budou plnit především funkci oponentů zdrojů, které budou do ODK zasílány odborníky

z jakéhokoliv místa na Internetu, které bude na příslušnou ODK napojeno. Usilujeme o dosažení stavu,

kdy ODK budou naplněny velkým počtem velmi kvalitních vzdělávacích zdrojů a budou odbornou

veřejností často využívány. Předpokládáme, že díky náročným oponenturám se do ODK dostane

podstatně méně příspěvků, než je nyní běžně zařazováno do sborníků českých a slovenských odborných

konferencí a ODK tak budou mít prestižní postavení jako zdroj kvalitních publikací s možností kontroly

citování jednotlivých příspěvků do ODK zařazených.

Garance za jednotlivé oborové digitální knihovny v roce 2006:

Obor Garant

Matematika ČVUT v Praze, doc. Jaroslav Černý

Fyzika ČVUT v Praze, doc. Karel Květoň

Chemie Ostravská univerzita, doc. Dana Kričfaluši

ICT ve vzdělávání, výzkumu a administrativě Ostravská univerzita, doc. Karel Květoň

Informatika Univerzita Hradec Králové, doc. Jar. Mikulecká

Ekonomika Univerzita Hradec Králové, doc. Jar. Mikulecká

Stavebnictví ČVUT v Praze, Ing. Jos. Ladra

Strojírenství Západočeská univerzita v Plzni, Ing. Jan Hán

Lékařství Univerzita Karlova, doc. Pavel Kasal

Slezská univerzita bude s UHK spolupracovat na tvorbě ODK Ekonomika, garantem je doc. Fr. Koliba.

Zpřístupnění digitálních knihoven na Internetu

Digitální knihovny umístěné na internetu by měly být dostupné z celého světa bez ohledu na zemi

původu přistupujícího. Důležité je např. odstranění jazykových bariér kvalitním překladem textů

knihovny, ale nejdůležitější bude technické řešení problematiky interoperability. Technicky řeší

problém interoperability IMS Digital Repository Interoperability Specification (DRIS), kterou v lednu

2003 přijalo IMS Global Consortium. DRIS je mezinárodně uznávaná specifikace pro vývoj a

implementaci vzájemně spolupracujících digitální knihoven a řídí se jí stále větší počet tvůrců

digitálních knihoven. DRIS ale neobsahuje některé relevantní oblasti, jakými jsou správa digitálních

práv, verifikace, e-komerce a zpracování, které jsou pro budoucí vývoj digitálních knihoven důležité.

Plná verze DRIS je dostupná na http://www.imsproject.org/digitalrepositories/index. cfm .

V roce 2006 se zaměříme na důkladné porovnání vlastností knihovny DILLEO se standardními

světovými knihovnami, zejména s využitím metodiky na http://www.edutools.info/lor/. Důkladně se

budeme zabývat studiem problematiky digitálních knihoven, především s využitím zdrojů na

http://flexiblelearning.net.au/ a http://www.reusablelearning.org/. (Viz též http://vsportal.osu.cz/.)

Pokračující tvorba multimediálních vzdělávacích objektů

V rámci projektu se bude systematicky pokračovat v tvorbě standardizovaných multimediálních

vzdělávacích objektů, a to především s přihlédnutím k potřebám zejména českého vysokého školství.

Budou preferovány ty odborné oblasti, které dosud při tvorbě vzdělávacích objektů zaostávaly a kde se

zároveň předpokládá vyšší míra využitelnosti těchto objektů. Tvorba standardizovaných

multimediálních vzdělávacích objektů je finančně i časově značně náročná. Proto před tvorbou zcela

nových objektů bude preferována tvorba modifikovaných objektů s využitím nejlepších dostupných

světových zdrojů, ovšem s důsledným respektováním autorských práv.

Tvorba portálů

134

Cílem tvorby portálů k oborovým digitálním knihovnám VŠ bude doplnit a zpřehlednit informace,

vložené do ODK. Portál k oborovým knihovnám bude pouze jeden, aby nedocházelo ke zbytečnému

tříštění informačních zdrojů. Přístup k portálu bude udělen všem zainteresovaným osobám a institucím,

které se na jeho rozvoji budou podílet.

Portál e-learningu bude obsahovat především aktualizované URL odkazy na kolekce vzdělávacích

zdrojů a základních informací o e-learningu. Vzhledem k důležitosti interoperability a mezinárodní

spolupráce se v roce 2006 zaměří vývoj portálu e-learningu na poskytování informací o technických

standardech a specifikacích v oblasti e-learningu a digitálních knihoven. Odkazy na jednotlivé objekty

budou přesunuty do příslušné ODK. Portál e-learningu bude umístěn na serveru ČVUT. Některé

z partnerských univerzit redakčně povedou své lokální informační portály zaměřené na počítačem

podporovanou výuku, a to s provázaností na centrální portály podporované projektem.

Zabezpečení udržitelnosti projektu v dalších letech

Budeme usilovat o

navázání spolupráce a získání podpory firem pro rozvoj e-learningu, tvorby, ukládání a

aktualizace vzdělávacích zdrojů na VŠ,

navázání spolupráce a získání podpory od dalších VŠ v ČR i v zahraničí,

získávání zdrojů z evropských projektů,

rozšíření povědomí o existenci knihoven DILLEO a jejich možnostech.

Rozšiřování informací o projektu SMVP do odborné komunity

Tato činnost zahrne mimo jiné

Propagaci existujících e-learningových portálů (národních i institucionálních).

Semináře pro autory a tutory e-learningových kurzů.

Aktivní účast na relevantních národních i mezinárodních konferencích.

Rozvoj národní i mezinárodní spolupráce

V roce 2006 budeme zejména pokračovat v rozvoji již navázané národní i mezinárodní spolupráce.

Preferovat budeme spolupráci se slovenskými VŠ a požádáme naše národní ministerstva školství i další

důležité instituce o formalizaci této spolupráce a podporu formou nových grantů od r. 2007. Budeme

nadále pořádat tradiční národní i e-learningové mezinárodní konference BELCOM a ICTE, kde se

budeme snažit více prezentovat tématiku, řešenou v projektu SMVP. Např. hlavním tématem

konference BELCOM’06 (ČVUT v Praze, 6.-7. února 2006) je „Spolupráce vysokých škol při efektivní

tvorbě a využívání vzdělávacích zdrojů“. Tuto konferenci pořádá ČVUT v Praze s konkrétní

organizační a odbornou podporou všech 6 univerzit, které řeší projekt SMVP.

Při spolupráci se zeměmi EU zkonkretizujeme nabídku University of Salford o využití knihovny

DILLEO v oboru Civil Engineering a vytvoříme návrh společného evropského projektu s pracovním

názvem CUSTARD (Cooperation of universities in the development of standardized learning

resources). Tento návrh EU projektu bude rozšířen na další obory, vyjmenované v tabulce garancí za

oborové knihovny.

Vedoucími státy v oblasti využívání ICT ve vysokém školství ve světě mimo EU jsou USA, společně

s Kanadou a s Austrálií, jejichž univerzitní zdroje budeme intenzivně studovat. Například prohloubíme

(již v roce 2004 a 2005 navázanou) spolupráci s organizací EDUCAUSE (http://www.educause.edu/) a

s University of Central Florida a aktivně se zúčastníme výročních konferencí EDUCAUSE a NSDL

(National Science Digital Library), viz http://www.educause.edu/e05 a http://nsdl.comm.nsdl.org/.

V květnu 2006 pořádáme seminář pro vedoucí pracovníky a akademické funkcionáře českých a

slovenských VŠ, na který přislíbili účast vedoucí pracovníci a řešitelé významných projektů NSDL.

135

REFERENCES

[1] Academic ADL Co-Lab Team. (2003). SCOurse, release 1.1,

http://www.adlnet.org/index.cfm?fuseaction=rcdetails&libid=587, Madison, Academic ADL Co-Lab.

[2] Advanced Distributed Learning Team. (2004). Sharable Content Object Reference Model

(SCORM®) 2004 2nd Edition Overview, 2004. ADL, http://www.adlnet.org/.

[3] The Australian Flexible Learning Framework. URL: http://flexiblelearning.net.au/

[4] Květoň K. (2005). Cooperation of Czech Universities in the Development of Standardized

Multimedia Learning Materials. Conference ICTE’05, University of Ostrava,

http://www.osu.cz/icte/indexa.php?kat.

[5] Masie Center Team. (2005). Making Sense of Learning Specifications & Standards: A Decision

Maker's Guide to their Adoption. http://www.masie.com/standards/s3_2nd_edition.pdf, Masie Center.

[6] Mikulecký St. (2005). Digital Libraries. Doctoral thesis. University of Hradec Králové.

[7] Reusable Learning. URL: http://www.reusablelearning.org/

[8] R. Robson. (2001). Learning objects tutorial. Eduworks Corp.

http://www.eduworks.com/LOTT/tutorial/index.html.

[9] Slosser S. (2004). DOD Repositories Initiative.

http://www.adlnet.org/index.cfm?fuseaction=developer&pcatid=9, ADL.

[10] The portal of the project “Cooperation of Czech Universities in the Development of Standardized

Multimedia Learning Materials”. (2005). University of Ostrava (in Czech).

https://portal.osu.cz/wps/portal/demo

ADRESA A E-MAIL

Doc. Ing. Karel Květoň, DrSc.

Ostravská univerzita v Ostravě,

Centrum informačních technologií

Bráfova 5

701 03 Ostrava

Česká republika

Karel.Kveton@osu.cz

www.osu.cz

136

DIŠTANČNÉ TEXTY - PILIERE KVALITY

ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA

Jana Magdolenová

Abstract

E learning is a standard part of education in universities. Its quality is dependent on the quality of

preparation of study materials. The must used study material is the distance text, which must fulfill

certain criterions so that the e learning will become fully equal to the standard form of education.

KEYWORDS

e-learning, study materials, distance text

ÚVOD

Využívanie nových, moderných foriem vzdelávania, jednou z ktorých bezpochyby je aj vzdelávanie

elektronické, sa stáva bežnou súčasťou edukačného procesu na vysokých školách. Je to nevyhnutný

dôsledok rýchlo sa meniacich podmienok života, pretože dynamika vedecko – technického pokroku

a nároky súčasnej praxe menia význam a poslanie vzdelávania. Oporou zavádzania e-learningu do

praxe s cieľom zastaviť zaostávanie v používaní informačno-komunikačných technológií vo

vyučovacom procese, sú také programové dokumenty vlády ako Lisabonská stratégia pre Slovensko či

Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (projekt

„Milénium“).

E –learning – pre a proti

Otázka dnes už nestojí : „E –laearning áno, či nie?“ E-learning je moderným a perspektívnym typom

dištančného vzdelávania využívajúci výhody, ktoré poskytujú informačno-komunikačné technológie,

predovšetkým Internet. Jeho prienik do vzdelávania je nezvratným procesom, ktorý môžeme

ovplyvňovať pozitívne, či negatívne, svojim prístupom k nemu.

Doterajšie skúsenosti s využívaním e-learningu ho jednoznačne favorizujú ak ho porovnávame s inými

formami dištančného vzdelávania. Využitie Internetu poskytuje totiž množstvo výhod. V prvom rade je

to mimoriadne rýchla a efektívna forma komunikácie – poskytuje možnosť posielania textovej,

obrazovej aj zvukovej formy informácií prakticky v reálnom čase. Vytvára tiež priestor pre využívanie

rôznych foriem študijných materiálov – od textov a obrázkov, cez animácie a audiozáznamy, až po

videozáznamy a multimediálne interaktívne aplikácie. Významnou podporou učebného procesu môže

byť v tomto smere využitie hypertextu, ktorý je typický pre počítačové systémy a hlavne pre

internetovú službu WWW.

Každá minca má dve strany a aj e-learning má popri nesporných plusoch aj určité mínusy. Pozrime sa

na ne z pohľadu študenta ako aj z pohľadu vzdelávacej inštitúcie :

137

Otázkou je či a ako možno vymenované negatíva eliminovať, prípadne celkom odstrániť. Závislosť na

informačno – komunikačných technológiách je nevyhnutná, tento faktor učiteľ nemá možnosť

ovplyvniť. Môže sa len spoľahnúť na skutočnosť, že rýchly vývoj v tejto oblasti znamená neustále

zdokonaľovanie výpočtovej techniky a znižovanie jej poruchovosti. Rovnako nezmeníme fakt, že táto

forma vzdelávania vyžaduje spoluprácu a vzájomnú koordináciu viacerých zúčastnených, napr. učiteľ

Pohľad študenta

+ časová a priestorová flexibilita

voľba individuálneho študijného tempa

samokontrola zvládnutia učiva

diskusie s frekventantmi a učiteľom

zníženie cestovných nákladov

kvalita výučby nezávisí len od kvality

vyučujúceho, ale aj od kvality

materiálov na samoštúdium a od

podporného systému vzdelávania

umožnenie štúdia pre telesne

postihnutých výučba prebieha pre

mnohých atraktívnou modernou

formou

-

nutnosť vysokej miery

zodpovednosti a motivácie

možný pocit izolácie pri štúdiu

možná bezradnosť pri niektorých

častiach učiva

Pohľad

vzdelávacej

inštitúcie

+

väčšia cieľová skupina

lektori môžu byť z iných inštitúcií

alebo z iných krajín

nie sú potrebné veľké priestory a

následné vybavenie

zníženie nákladov na prevádzku

časová a priestorová flexibilita

úspora vyučovacieho času

viacnásobná použiteľnosť učebných

textov

-

náročnejšia tvorba študijných

materiálov

nutné školenia na dištančné

vzdelávanie a nutnosť spolupráce

heterogénneho tímu odborníkov

závislosť od ICT a ich

bezporuchovej prevádzky

138

(tútor), mentor (osoba zodpovedná za organizačno – technický priebeh dištančného vzdelávania),

garant štúdia, odborníci na ITC (správca portálu, správca servera) a podobne. Tu je žiadúce, aby bola

stanovená osoba zodpovedná za vzájomnú koordináciu prác na projekte štúdia (napr. mentor, alebo

garant) a pokiaľ vzájomná súčinnosť funguje, tímová spolupráca môže uľahčovať prácu jednotlivcovi

a z negatíva sa tak môže stať pozitívum.

Takmer všetky ostatné „mínusy“ e - learningu majú jedného spoločného menovateľa - študijné

materiály. Len kvalitne a odborne spracované podklady k štúdiu môžu tieto slabé stránky e-learningu

odstrániť.

DIŠTANČNÉ TEXTY - SÚČASŤ E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Študijné materiály v širšom zmysle slova sú všetky študijné a informačné zdroje, ktoré sú špeciálne

pripravené a využívané pri elektronickej forme vzdelávania. Ako už bolo spomenuté, e-learningová

forma výučby umožňuje využitie rôznych foriem učebných materiálov – texty, obrázky, animácie a

audiozáznamy, až po videozáznamy a multimediálne interaktívne aplikácie (on-line testy, hry,

simulácie, virtuálne laboratóriá a pod.). Nosným študijným materiálom (resp. študijným materiálom

v užšom zmysle slova) sú však dištančné texty, ktorých tvorba je jednou z najdôležitejších etáp prípravy

študijného programu. Sú to textové súbory prístupné na e-portáli ktoré je možné používať aj v tlačenej

podobe. Doterajšie skúsenosti dokazujú niektoré prednosti tlačených textov, ktoré možno

charakterizovať nasledovne :

- čítanie tlačeného textu je rýchlejšie ako napr. počúvanie, umožňuje zapamätanie si väčšieho

počtu slov a pojmov,

- študijný text umožňuje využiť celý rad štýlov učenia a techník pre lepšie zapamätanie si – od

podčiarkovania cez písanie poznámok, doplňovanie, vypracovanie základných úloh až po

možnosť kedykoľvek sa k danej problematike vrátiť,

- k štúdiu nie je potrebné špeciálne technické vybavenie,

- mobilita študijného textu umožňuje kdekoľvek a kedykoľvek čítať, študovať, opakovať si text.

Aj napriek neustálemu rozvoju modernej techniky, študijné texty predstavujú základný študijný

materiál v e-learningovom vzdelávaní. Všetky ostatné už vyššie spomenuté študijné materiály možno

chápať ako vhodný doplnok na oživenie, spestrenie, lepšie zapamätanie si učiva, ktoré robia celé

štúdium zaujímavejším a atraktívnejším.

Pri tvorbe dištančných textov je potrebné si uvedomiť, že tieto musia spĺňať určité kritéria so zreteľom

na to, že študent študuje text sám bez priameho kontaktu s vyučujúcim. Geografická vzdialenosť

a izolácia študujúcich spôsobuje, že medzi študentom a učiteľom neexistuje priama spätná väzba,

študent pri čítaní nemôže priamo položiť otázku, tak ako to môže urobiť na prednáške alebo cvičení.

Konzultácie s učiteľom prebiehajú elektronicky, vzniká tu časový posun medzi zadaním otázky

a obdržaním odpovede a v neposlednom rade písomná komunikácia môže niekedy znamenať

nesprávne pochopenie konzultovanej problematiky. Preto je vhodné, aby všetky tieto skutočnosti

zohľadnil tvorca dištančného textu už v štádiu jeho prípravy.

Dištančný text nemožno stotožňovať s učebnicou alebo skriptom určeným pre prezenčné štúdium. Má

totiž sťaženú úlohu. Kým učebnice v dennom štúdiu umožňujú študentom doplniť si príp. zopakovať

a zhrnúť prezenčnú výučbu, rozšíriť si znalosti a poznatky, ktoré získali na prednáškach a cvičeniach,

dištančný text musí predovšetkým túto prezenčnú výučbu nahradiť. Nemá však ambície zároveň aj

nahradiť učebnice či skriptá. Táto úloha zostáva na ďalších doplnkových študijných materiáloch a na

doporučenej literatúre.

Dištančný text by mal byť :

motivačný

prehľadný

139

zrozumiteľný

stručný

s ľahko pochopiteľným obsahom

Motivácia k štúdiu by mala byť hnacím motorom každého študenta a mala by prameniť predovšetkým

z jeho vnútornej potreby dosiahnuť určitý cieľ. Skutočnosť však býva iná a úloha motivovať

a aktivizovať študentov spočíva spravidla na učiteľovi. V prípade e-learningu je toto bremeno

prenesené na dištančný text. Jeho motivačnú funkciu plnia otázky, úlohy na vypracovanie a iné aktivity

zadávané učiteľom. V dištančnom texte rozlišujeme niekoľko typov otázok :

1. Rečnícke otázky – priťahujú pozornosť k určitým miestam v texte a robia čítanie atraktívnejším

2. Samohodnotiace otázky - bývajú na konci textu:

- otázky, na ktoré sa nevyžaduje písomná odpoveď,

- otázky, na ktoré sa vyžaduje písomná odpoveď. Typy odpovedí sú rôzne, napr. :

o výber z viacerých možností

o doplnenie chýbajúcich slov a údajov

o stručná odpoveď formulovaná vlastnými slovami

3. Otázky, zodpovedanie ktorých zhodnotí učiteľ

Prehľadnosť dištančného textu sa dosiahne vhodne volenou štruktúrou textu. Každý text by mal byť

rozdelený na kapitoly, členenie ktorých je zhodné. Základné členenie každej kapitoly je rovnaké ako

u iných typov písaných textov, t.j. : úvod, výkladová časť a záver. Úvod môže byť ešte rozčlenený na

obsah a poslanie. Pri niektorých textov je vhodný napr. krátky slovníček neznámych výrazov, kľúčové

slová a vysvetlenie úloh. Takže štruktúra dištančného textu môže byť napríklad takáto :

Obsah

V prípade, že samotná kapitola je delená na jednotlivé podkapitoly , je vhodné tieto

vymenovať a vytvoriť tak vopred orientačnú osnovu pre čitateľa s uvedením počtu strán

každej časti.

Poslanie

Odpovedá na otázku, aké sú ciele textu, akú problematiku má študent zvládnuť, akými

znalosťami by mal po preštudovaní celého textu disponovať, aký čas asi potrebuje na

štúdium, prípadne ako má s textom pracovať.

Výkladová časť

Samotný výklad učiva býva rozdelený do častí (podkapitol), z ktorých každá sa

zaoberá len jedným dôležitým pojmom alebo javom. Mal by byť stručný, obmedziť sa

na vysvetlenie základných znalostí. Menej dôležité detaily majú byť podané iným

spôsobom, napr. v doplnkovej alebo doporučenej literatúre. Vety majú byť krátke,

podľa možností sa nepoužívajú súvetia a málo známe cudzie slová. Jeden problém

môže byť vysvetlený viacerými spôsobmi. Výklad by mal byť doplnený dostatočným

počtom ilustrácií a vhodných príkladov predovšetkým z praxe. Môže obsahovať

jednoduché tabuľky, grafy. Takto koncipovaný text bude zrozumiteľný a jeho obsah

ľahšie pochopiteľný.

Zhrnutie

Krátke a výstižné zhrnutie celej problematiky slovne, alebo napr. vo forme schémy.

Samohodnotiace otázky

140

Niekoľko jednoduchých otázok, na základe ktorých môže študent zhodnotiť

pochopenie problematiky.

Slovník

U terminologicky náročných textov je vítaným pomocníkom. Obsahuje definície

neznámych výrazov používaných v texte.

Literatúra

Odkazy na knihy, články publikácie, príp. internetové stránky, ktoré môže študent

použiť ako doplnkové učivo.

Nemenej dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu študijného materiálu je forma písma textu.

Významnú úlohu hrajú napr. veľkosť, hrúbka písma, striedanie rôznych typov písma, vhodná veľkosť

riadkovania, umiestnenie tabuliek či grafov, rôzne piktogramy, karikatúry a pod.

ZÁVER

Rovnako ako kvalita prezenčnej výučby závisí od úrovne prednášok a cvičení, tak kvalita e-vzdelávania

závisí predovšetkým od študijných materiálov, z ktorých študent čerpá. Ak chceme študentovi

ponúknuť hodnotné vzdelávanie, musíme spracovaniu dištančných textov venovať adekvátnu

pozornosť.

Tak ako počítač nevylúčil knihu z nášho života, ani e-learning nemôže nahradiť školu v klasickom

ponímaní, založenú na bezprostrednom vzťahu : učiteľ – študent. Premyslenou kombináciou kontaktnej

výučby a elektronického vzdelávania však môže štúdium uľahčiť, zatraktívniť a prispôsobiť ho dobe,

v ktorej žijeme.

LITERATÚRA

Dvořaková E. (1999).: Několik poznámek o distančním vzdělávaní. TU v Liberci, Liberec.

Folwarczny T., Janků M. : Tvorba textů pro distanční vzdělávání. www.cs.vsb.cz/div

Magdolenová J. (2005): Tvorba študijných materiálov pre výučbu programu „Regionálny

mamažment“ formou e-learning. Zborník medzinárodného seminára „Regionálny rozvoj 2005“. ŽU v

Žiline.

Mikuš, Ľ. (2003): Skúsenosti s vytváraním elektronických vzdelávacích kurzov.

Zborník príspevkov zo seminára „E Learn 2003“. ŽU v Žiline. 37 s.

ADRESA A E-MAIL

Ing. Jana Magdolenová

Žilinská univerzita v Žiline, Katedra manažérskych teórií

Detašované pracovisko Prievidza

Bakalárska 2

971 01 Prievidza

Slovenská republika

e-mail : magdolenova@utcpd.sk

141

LMS PRO ZKOUŠENÍ STUDENTŮ NA DOPRAVNÍ FAKULTĚ

JANA PERNERA UNIVERZITY PARDUBICE

Stanislav Machalík

ABSTRACT

The paper is focused on introduction and demonstration of possibilities of the eLearning management

system (LMS, Learning Management System) which was developed and, subsequently, implemented at

the Jan Perner Transport Faculty at the University of Pardubice. The system is focused on possibilites of

examining the students in particular. Examination tests can be assigned to individuals as well as to

groups of students. The results achieved are statistically evaluated according to several criteria in a

synoptical report..

KEYWORDS

eLearning, Learning Management System.

ÚVOD

V počátcích eLearningu se na webových stránkách vystavovaly jen jednotlivé studijní materiály a

komunikace mezi studenty a tutory probíhala pomocí emailů. Dnes se studenti dostanou ke svým

studijním materiálům pomocí LMS (Learning Management Systém neboli systém pro řízení výuky),

které v sobě integrují nástroje pro komunikaci a řízení studia (nástěnka, diskusní fórum, chat, tabule

atd.) a schopnosti zpřístupnit studentům učební materiály. LMS existuje velmi mnoho, některé

univerzity dokonce vyvíjejí své vlastní. Pro studenta je LMS jeho vlastním virtuálním studijním

prostředím, ve kterém nalezne jak kurzy, tak testy, pokyny jak studovat, může se účastnit diskusních fór

k jednotlivým tématům či konzultovat některé nejasné části učební látky tak, jako by se nacházel ve

skutečné třídě.

V současné době je k dizpocici mnoho různých placených LMS, ale i těch, které jsou zcela zdarma.

Mnoho z nich je velmi robustních, většina jich je uživatelsky velmi přívětivých. Přes velkou nabídku

byl na DFJP Univerzity Pardubice započat vývoj vlastního LMS, nazvaného eLMa, přizpůsobeného

přímo pro konkrétní požedavky vyučujících na DFJP.

Představení řídícího systému eLMa

Protože je systém vytvořen zejména pro využití na vysokých školách, jsou implementovány pouze dva

typu uživatelů – student a pedagog, který zároveň vystupuje i jako administrátor systému. Předpokládá

se, že pedagogové mají dostatečné znalosti k tomu, aby sami mohli vytvářet, editovat a rušit uživatelské

účty, přidávat do systému kurzy a přidělovat případné testy studentům. Speciální role administrátora by

tvorbu kurzů v tomto případě komplikovala.

Proto je systém rozdělen na studentskou a administrátorskou část. V části studentské je realizována

výuka samotná. K dispozici jsou zde multimediální učební pomůcky, systém testů a přehledně

zpřístupněné výsledky jednotlivých studentů. V části administrátorské mají pedagogové možnost

vkládat učební texty, připravovat testy, prohlížet výsledky studentů atd.

LMS eLMa je k dispozici on-line na adrese http://sipvz.upce.cz/beta/ (do administrátorské sekce je

možno se přihlásit pod přihlašovacím jménem admin (bez hesla), do studentské sekce pod

přihlašovacím jménem test, heslo test. Toto prostředí bude take popisováno v následujícím textu.

142

Po zadání přihlašovacích údajů uživatele na vstupní stránce je tento přesměrován na úvodní stránku buď

studentské, nebo administrátorské sekce.

Studentská sekce

Pokud systém na základě vyhodnocení přihlašovacích údajů zjistí, že přihlášený uživatel je student,

automaticky jej přesměruje do studentské sekce (obr. 1), kde je mu nabídnut seznam kurzů. Každému

kurzu odpovídá jeden řádek tabulky, ve kterém jsou odkazy na výukovou, testovou a výsledkovou část.

Pedagog má v administrátorské sekci možnost kurz dočasně deaktivovat vybraným skupinám studentů

(např. v případě, že potřebuje provádět v kurzu změny). Po dobu, kdy je kurz neaktivní, k němu studenti

nemají přístup.

Obr. 1: Studentská sekce

Studentská sekce – výuková část kurzu

Ve sloupci Název kurzu (obr. 1) jsou tlačítka, které studenta odkazují do výukové části; v ní si mohou

studenti prohlížet studijní materiály, podle svých individuálních možností a požadavků je mohou

studovat, vytisknout si je apod. Každý kurz má na serveru vyhrazen jeden adresář, který se vytvoří

současně s vytvořením kurzu a do kterého pak pedagog uploaduje potřebné soubory.

Studentská sekce – testová část kurzu

Pokud má již student prostudovány studijní materiály a chce z vybraného předmětu skládat test, vybere

si tlačítko s názvem kurzu ve druhém sloupci tabulky (obr. 1). Pro testovací účely jsou k dispozici testy

z kurzů Informatika a Pascal. Po spuštění testu (obr. 2) jsou vypsány potvrzující údaje (název kurzu,

přihlašovací jméno uživatele a pokus, podle kterého student pozná, pokolikáté již skládá vybraný test

(první spuštění testu = první pokus). Počet pokusů, kolikrát může student skládat test a počet otázek v

testu nastavuje pedagog.

Otázky jsou generovány náhodně, včetně náhodného promíchání nabízených možností odpovědí.

Otázky mohou být typu jedna správná odpověď z mnoha, více správných odpovědí z mnoha a

doplňování požadovaného textu.

Po vyplnění a odeslání testu má student okamžitě k dispozici podrobné informace o výsledku testu (obr.

3).

143

Obr. 2: Test

Obr. 3: Studentská sekce – výsledky testu

Studentská sekce – sekce výsledky

Každý student má možnost prohlížet si své výsledky dosažené v jednotlivých testech.

Administrátorská sekce

Pokud systém na základě vyhodnocení přihlašovacích údajů zjistí, že přihlášený uživatel je

administrátor (pedagog), automaticky jej přesměruje do administrátorské sekce, kde jsou na úvodní

stránce popsány možnosti nastavení a úprav systému. Pro přehlednost je administrátorská sekce

rozdělena do několika podsekcí.

Administrátorská sekce – Uživatelé

V této sekci může administrátor (pedagog) provádět veškerá nastavení týkající se uživatelů. Lze

přidávat a odebírat jednotlivé uživatele a editovat jejich atributy (uživatelské jméno, heslo, studijní

skupinu, stav). Má-li být nový uživatel zařazen do skupiny studentů, která zatím není vytvořena,

administrátor zde má možnost tuto skupinu zřídit a studenta do ní přímo zařadit.

144

Administrátorská sekce – Skupiny

Důvodem vytvoření této sekce je snadnější manipulace s uživateli, kdy změnou atributů skupiny lze

změnit atributy všech uživatelů v dané skupině. Jako příklad lze uvést možnost deaktivace skupiny

Studenti během práce na úpravách kurzů, kdy studenti nemají přístup ke studijním materiálům.

Administrátorská sekce – Kurzy

V této sekci (obr. 4) lze přidávat či odebírat kurzy a nastavovat jejich atributy. Opět lze vybraný kurz

dočasně deaktivovat. Po vyplnění základních údajů o kurzu (název kurzu, vedoucí kurzu a stav) lze tedy

jednoduše vytvořit nový kurz. V této fázi se na serveru vytvoří adresář, kam se budou ukládat soubory

související s daným kurzem.

Nedílnou součástí každého kurzu je test. Po vytvoření kurzu má pedagog možnost definovat testové

otázky k danému kurzu, a to buď postupným zadáváním jednotlivých otázek, případně je podporováno

načtení otázek z textového souboru. Jak již bylo uvedeno dříve, v současnosti jsou podporovány tři typy

otázek, a to jedna správná odpověď, více správných odpovědí (v tom případě se v testu studentům jako

nápověda zobrazí počet správných odpovědí) a doplňování požadovaného textu.

Obr. 4: Administrátorská sekce – Kurzy

Administrátorská sekce – Statistiky

Jednou z nejdůležitějších vlastností každého systému určeného pro výuku je možnost vytváření

evidence a prohlížení dosažených výsledků. Proto bylo snahou autora navrhnout tuto sekci tak, aby měl

pedagog možnost prohlížet výsledky studentských testů v různých variantách, které mohou být v praxi

užitečné.

Ve studentské sekci má každý student možnost prohlížet si pouze vlastní dosažené výsledky, v sekci

administrátorské mají pedagogové přístup ke všem výsledkům.

V základní nabídce jsou vypsány výsledky všech studentů ze všech kurzů, které může pedagog řadit

podle libovolného kritéria, ať už je to jméno studenta, název kurzu, procentuální úspěšnost, pokus nebo

datum.

Na základě vybrání konkrétních údajů z rozbalovacího menu lze také zobrazit pouze požadované

výsledky (obr. 5). Těmi mohou být výsledky jednoho studenta ze všech kurzů, výsledky všech studentů

v konkrétním kurzu, ale také pouze výsledky vybraného studenta v konkrétním kurzu.

Po kliknutí na tlačítko Detaily ve sloupci Výpis (obr. 6) má pedagog přístup ke konkrétnímu testu, který

vyplňoval student, včetně vyznačení správné odpovědi a odpovědi, kterou zvolil student, a to u každé

otázky.

145

Obr. 5: Administrátorská sekce – Statistiky

Obr. 6: Administrátorská sekce – odpovědi studenta v testu

TESTOVACÍ MOŽNOSTI SYSTÉMU

Pokud má již student prostudovány studijní materiály a chce z vybraného předmětu skládat test, vybere

si tlačítko s názvem kurzu ve druhém sloupci tabulky. Po kliknutí na tlačítko jsou vypsány potvrzující

údaje (název kurzu, přihlašovací jméno uživatele a pokus, podle kterého student pozná, pokolikáté již

skládá vybraný test (první spuštění testu = první pokus).

Z pohledu administrátora (pedagoga) lze při definici testu zvolit jeden ze tří druhů testových otázek:

jedna správná odpověď (přepínací tlačítko), vice správných odpovědí (zaškrtávací pole) a doplnění

požadovaného textu. Bližší popis je nad rámec tohoto příspěvku.

146

ZÁVĚR

Vlastní řídící systém eLMa je používán jako podpůrná učební pomůcka, doplňující stávající výukové

materiály. Rozšiřuje možnosti nasazení elektronických učebních pomůcek ve výuce, čímž výukový

proces zpestřuje a činí jej pro studenty zajímavějším a přitažlivějším. Přínosem vytvořeného řídícího

systému je zejména jeho testovací část s možností zpětné vazby a možnost okamžitého nasazení pro

zkoušení studentů. Pedagog má možnost si přehledným způsobem detailně zobrazit informace o

testování studentů a o jejich výsledcích uspořádané podle své okamžité potřeby.

Řídící systém je navržen a neustále vyvíjen jako otevřený systém, který je možno průběžně doplňovat o

další moduly a přizpůsobovat jej aktuálním potřebám výuky, případně jej propojit s informačním

systémem pro zpracování studijní agendy.

Systém je k dispozici on-line na adrese http://sipvz.upce.cz/beta/ (do administrátorské sekce je možno

se přihlásit pod přihlašovacím jménem admin (bez hesla), do studentské sekce pod přihlašovacím

jménem test, heslo test.

ADRESA A E-MAIL

Ing. Stanislav Machalík

Univerzita Pardubice

Dopravní fakulta Jana Pernera

Katedra informatiky v dopravě

Studentská 95

532 10 Pardubice

Česká republika

e-mail: stanislav.machalik@upce.cz

147

INOVATION ELEMENTS IN SUBJECT BASES OF DESIGN

Rudolf Martonka

ABSTRACT

All sector of human activity are continual developed through different tools. In technical science

branches it is modern machine largely operate by personal computer. For it is necessary known service

that computer and its programs. This contribution showed developments of contents in subject Bases of

Design.

KEYWORDS

Innovation, 3D – model,

INTRODUCTION

Under term Bases of Design we can introduce all instruction, schematics and draw, that the describe

attendance and schematically picture given to plant. In former times this all documentation attempt life

and warehouse in files. It bore lot problems. Among you major remember sizes these files, blind and

slow access to stored informations or altering in these documents according to evolutionary changes

given to arrangement. With start and exploitation computer technology we deprive of lot these

problems. Full archives of documents give today attempt life on compact disc about insignificant sizes.

Lucidity these data is much greater and altering will prove ensure one duly qualified worker.

Of these mentioned reasons was necessary in order to people already in terms of their education course

learn manipulate and operate this way fashionably processed documentation. One from tutorial articles,

where students meet with production drawings and all technical documentation is object Bases of

Design taught in first vintage on Technical university of Liberec.

At this subject students have had behind imposition from submitted 5 typical model parts of machine

(figure.1 a,b) work up on tutorial hours sketch (figure.2) to the sketch-books and subsequently at home

draw on quartos drawings with all needed adjustment.

a b

figure. 1

148

However this procedure is very exacting on manipulation, because for groups with 24 students was

necessary reserve every year approximately 120 unequal models. Then it warehouse for a period of one

year and subsequently interchanges. Similarly it is with drawings from students, when every from

students had to buy quartos, appropriately is adjust (frames, description field) and then on them step by

step draw drawings of each of submitted model.

figure.2

Innovation in this progress and all subjects will change construed models and consignment draws.

Models will not be real, but virtual created in 3D modeler (figure.3 a, b ). Every student will get

subsidiary group of 5 virtual model, from these then will work up sketch to the sketch book (figure.2)

and on computer at school or at home creates 2D drawings with all adjustment (figure.4). As well as

sketch also drawing will without proportions, will fill whole drawing area and will in proportions.

a) b)

figure. 3

149

figure. 4

This way created drawings may more simply warehouse and pertinent mistakes more easily correct as

far as final version drawing. At this progress every student will be obliged pacific form learn control

computer programme of CAD system for working technical documentation.

3D models, as well then delivered and right elaborated drawings will placed on www pages of institute,

whereby it will stay trial works for others students and not only for them. Www pages are public open

and by its possibility also other technical un-technical public have a look and find out new manners

creation technical documentation. On these rudiment students not only will learn drawing drawings, but

also computer programmes. And this knowledge step by step evolved with development computer

technology.

ADDRESS AND E-MAIL

Ing. Rudolf Martonka,

Technical university of Liberec

Faculty of mechanical engieneering

Department of design of machine and mechanisms

Hálkova 6

461 17 Liberec

Czech Republic

e-mail: r.matoni@email.cz

web.: http://www.kst.vslib.cz/index.php?page=katedra/vizitka&menu=katedra/vizitka_i&id=22

150

TVORBA ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV POMOCOU ŠABLÓN

A XML DOKUMENTOV

Ľudovít Mikuš, Petr Ivaniga

ABSTRACT

This paper dealt with realisation of e-learning templates. For preparing these templates was used

Macromedia Flash with XML and CSS dokuments. Autors e-learning contents can easy made their

materials using these templates without knowledges Macromedia Flash.

KEYWORDS

HTML, XML, CSS, e-learning content, study material, e-learning template, Macromedia Flash

TECHNOLÓGIE PRE TVORBU E-LEARNINGOVÉHO OBSAHU

HTML (Hypertext Markup Language)

Technológia používaná ako dominantná vo svete internetu. Jedná sa vlastne o značkovací jazyk

popisujúci obsah internetovej stránky. Je založený na jazyku SGML (Standard Generized Markup

Language) a pomocou HTML značiek tzv. tagov popisuje vzhľad výslednej stránky (napr. font,

podčiarknutie písma, kurzíva, veľkosť nadpisov, odsadenie textu a pod.). Umožňuje aj používanie

netextových elementov ako sú obrázky a tabuľky. HTML tiež poskytuje jednoduchú interaktivitu

pomocou hyperliniek. Vďaka jednoduchosti HTML a existencii množstva vizuálne orientovaných

editorov zvládne tvorbu stránok prakticky každý už po krátkom zaškolení. Poznáme 2 základné formy

HTML – statické HTML a dynamické HTML.

JavaScript je skriptovací jazyk zabudovaný priamo do HTML stránok, ktorý podporuje vytváranie

interaktívnych tlačidiel alebo celého menu, spracovávanie formulárov, prácu s oknami, atď..

CSS určuje ako sa majú v prehliadači zobraziť jednotlivé objekty stránky. CSS takisto umožňuje prácu

s vrstvami. CSS vrstvy sú pravouhlé oblasti na stránkach, ktoré môžu obsahovať text, obrázky,

Flashové animácie a pod..

PHP, ASP, JSP sú technológie bežiace na strane servera, ktoré umožňujú spracovávanie formulárov,

generovanie HTML stránok na požiadavku, spojenie jazyka HTML s databázovými technológiami,

atď.. Tieto vlastnosti im dovoľujú okamžite reagovať na požiadavky užívateľa, získavať od neho spätnú

väzbu a reagovať na ňu. Preto sa veľmi často používajú pri tvorbe e-learningového obsahu.

XML

Tvorcom XML je XML Working Group, ktorej činnosť zaisťuje World Wide Web Consorcium (W3C),

ktorému vďačíme aj za jazyk HTML. Prvá špecifikácia jazyka XML (XML v1.0) bola zverejnená

v roku 1998. Svoje hlavné ciele zhrnuli tvorcovia XML v nasledujúcich desiatich bodoch, ktoré sa

týkajú predovšetkým technických vlastností jazyka:

XML má byť široko použiteľný na Internete.

XML má podporovať širokú škálu rozmanitých aplikácií.

XML má byť kompatibilný s jazykom SGML.

151

Tvorba programov určených na spracovanie XML dokumentov by mala byť jednoduchá.

Množstvo voliteľných vlastností XML by malo byť redukované na absolútne minimum, ideálne

na nulu.

XML dokument by mal byť normálne čitateľný a primerane jasný.

Návrh XML riešení by mal byť rýchly.

Návrh XML riešení by mal byť metodický a stručný.

Tvorba XML dokumentov by mala byť jednoduchá.

Hutnosť vyjadrení má v XML minimálnu dôležitosť.

Samotná špecifikácia XML nie je príliš rozsiahla a je dobre pochopiteľná minimálne pre tých, ktorí sa

už predtým zoznámili s jazykom HTML. Konzorcium W3C zverejňuje túto špecifikáciu

prostredníctvom internetu. Nemá pritom žiadne finančné nároky spojené s využitím uvedeného

štandardu, čo samozrejme podporuje úsilie vývojárov príslušných aplikácií. Ľahkému vývoju napomáha

aj fakt, že XML je celkom nezávislý na platforme. XML umožňuje dokonalý popis logickej štruktúry

dokumentu. Je navrhnutý tak, aby umožnil čo možno najlepšie zachytiť štruktúru informácií a ich

vzájomné vzťahy, nezávisle na spôsobe ich zobrazenia. Fakt, že špecifikácia XML je podstatne

prísnejšia než špecifikácia jazyka HTML a jednoduchšia ako pri jazyku SGML, znižuje možnosť tvorby

chybne fungujúcich XML dokumentov a umožňuje pomerne jednoduchú tvorbu parserov.

PDF (Portable Document Format)

Technológia používaná pre šírenie elektronických kníh. Elektronická kniha sa označuje aj pojmom

e-book. Elektronické knihy, na rozdiel od bežných kníh, môžu mať aj multimediálne funkcie – namiesto

jednoduchých obrázkov vám prehrajú video či zvukový sprievod. Aj preto sa často používajú pri

distribúcii e-learningového obsahu.

Prioritnou úlohou, pre ktorú bol formát PDF vytvorený, bol jednoduchý prenos informácií medzi

platformami. V súčasnosti je štandardom pre výmenu informácií najrôznejšieho druhu. Jeho základnou

črtou je schopnosť zachovať vizuálnu vernosť dokumentu pri prenose medzi rôznymi platformami.

Umožňuje ochranu obsahu dokumentov, vytváranie záložiek, indexáciu dokumentu, podporuje

elektronický podpis dokumentov, hyperlinky. Od verzie 1.5 má možnosť vkladať súbory vo formáte

MP3 a Quicktime.

NÁSTROJE PRE TVORBU E-LEARNINGOVÉHO OBSAHU

Vo svete a aj na Slovensku bolo navrhnuté nespočetné množstvo tzv. „autorských“ programovacích

systémov pre tvorbu CBT (Computer-Based Training) alebo WBT (Web-Based Training) kurzov.

Patria sem napr. Authorware, DazzlerMax, Director MX, Dreamweaver, Everest, FLEXeLEARN,

HyperStudio, NeoBook, Quest, Seminar4web, Toolbook II Instructor, CBT Master, Java, Flash,

Content Creator, PowerPoint, Zoner Context, Flash, Director, Java, Cold Fusion, Elevate, BlackBoard,

atď.. Tieto systémy sa od seba odlišujú spôsobom tvorby multimediálneho obsahu, jeho prezentáciou a

v neposlednom rade aj metódami a možnosťami testovania učiacich sa. K ďalším vlastnostiam patria

hlavne typy a variabilita vkladaných multimediálnych dát, ich konverzie a editácia, spolupráca s LMS

systémami atď.. Kvalita týchto nástrojov je veľmi vysoká, čo sa však odráža aj na ich cene.

Vzhľadom k finančným možnostiam slovenských škôl sa ako najschodnejšie riešenie javí použitie

nástroja, ktorý by svojou cenou a kvalitou vedel uspokojiť požiadavky tvorcov kurzov. Jedným z

takýchto nástrojov je Macromedia Flash MX.

Macromedia Flash MX

Flash je profesionálnym štandardom na tvorbu pôsobivých animácií a webovských aplikácií. Jeho

veľkou výhodou je, že najpoužívanejšie prehliadače podporujú prehrávanie Flash animácií a aplikácií.

Nie je prioritne určený na tvorbu CBT (Computer-Based Training), WBT (Web-Based Training)

152

kurzov, ale obsahuje značné množtvo nástrojov a pomôcok, vďaka ktorým sa úspešne presadzuje aj v

oblasti e-learningu.

Ovládanie programu je realizované pomocou interaktívnej časovej osi. Jednotlivé pikogramy,

objekty, alebo udalosti sú vkladané na časovú os. Máme možnosť si vybrať jednu z dopredu

pripravených šablón, prípadne si vytvoriť vlastné šablóny.

Prostredie umožňuje ľahké pridávanie multimediálnych prvkov. Tvorba kurzov prebieha

hierarchicky (objektovo) spracovávaním jednotlivých častí. Úprava dizajnu materiálov je

prostredím plne podporovaná.

SW je dostupný na platforme OS Windows a Macintosh OS. Prostredie obsahuje komplexný

modul na expedíciu programu do niekoľkých verzií (*.swf, *.html, *. exe, …).

Podpora viacerých typov úloh so spätnou väzbou, testy, autotesty, atď.. Testy umožňujú

odpovede typu: výber z niekoľkých možností, priradenia, krátke textové odpovede, číselné

odpovede.

ŠABLÓNY PRE MULTIMEDIÁLNE KURZY

Macromedia Flash obsahuje vlastné šablóny, ktoré však nevyhovujú potrebám multimediálnych kurzov

pre elektronické vzdelávanie. Neobsahujú potrebné ovládacie prvky a nie je v nich možné, alebo je

veľmi zložité, zobraziť všetky súčasti kurzu. Okrem toho, tvorca kurzu musí vlastniť kópiu programu

Macromedia Flash a ovládať aspoň základy práce s programom. Vytvorenie vlastnej šablóny, ktorá je

prispôsobená e-learningovým kurzom a načítava údaje z externých zdrojov (databáza, XML dokumenty

a pod.), je tak najlepším riešením. V šablónach sú ako externý zdroj údajov použité XML dokumenty.

V ďalšom si ukážeme príklad šablóny, vytvorenej pre Slovenskú poštu, a. s., ktorá bola použitá pre

vytvorenie študijného materiálu „Sprievodca poštára kvalitou“.

Požiadavky kladené na šablóny

Pred samotnou tvorbou šablón pre e-learningové študijné materiály sme si stanovili požiadavky, ktoré

by mala šablóna splniť. Vychádzali sme z úvahy, že šablóny budú používať tvorcovia študijných

materiálov, ktorí nebudú pracovať s programom Macromedia Flash. Medzi základné požiadavky na

úvodnú stránku patrilo načítanie hlavnej ponuky z externého súboru, pričom v tomto súbore sú

nasledovné informácie:

názov študijného materiálu

názvy jednotlivých položiek ponuky

linky na ďalšie súbory podľa ponuky

153

Obrázok 1. Grafický vzhľad úvodnej obrazovky s hlavnou ponukou a XML dokument

Študijné materiály sa dajú získať pomocou ďalších stránok a im priradených XML súborov. Na stránky

s výučbovým materiálom sme kládli nasledovné požiadavky:

stránky majú mať možnosť vloženia ďalšej ponuky

na stránke bude k dispozícii výučbový text

bude sa môcť pripojiť zvukový súbor vo formáte mp3 (na stránke bude ovládací panel na prácu

so zvukom)

na stránke budú zmenšeniny obrázkov, animácií a videosekvencií, pomocou ktorých sa

príslušné súbory zobrazia alebo spustia

Obrázok 2. Stránka s ponukou, textom, zvukom a obrázkom

154

Obrázok 3. XML dokument stránky s ponukou, textom a obrázkami

Grafický vzhľad šablóny

Dôležitou súčasťou každého produktu je jeho vizuálna stránka, jednoduché a prehľadné ovládanie a

samozrejme aj obsahová náplň. Kompozícia grafického prostredia je pripravená tak, aby tvorca

študijných materiálov mal dostatok priestoru na vkladanie textového študijného materiálu. Ku jednej

stránke textu je možné prilžiť päť obrázkov (animácií, videosekvencií).

Požiadavkou pri spracovaní textu bola možnosť formátovania odsekov textu bez použitia programu

Macromedia Flash. V tomto prípade sme použili formátovanie textu pomocou CSS. Takto si môžu

tvorcovia študijných materiálov meniť formát odseku podľa potreby jednotlivých kurzov.

Obrázok 4. Ukážka CSS súboru pre formátovanie textu

155

Štruktúra XML dokumentov

XML dokumenty použité v kurze obsahujú tagy, ktoré voláme elementy a textové nódy. Element je tag,

ktorý obsahuje ďalšie elementy a textové nódy na rozdiel od textového nódu, ktorý obsahuje iba dáta.

XML umožňuje tvorcovi kurzu používať v texte HTML tagy a tým meniť veľkosť, hrúbku, farbu

písma, pridávať hyperlinkové odkazy a pod.. XML tagom sa dajú priraďovať aj atribúty, ktoré môžu

bližšie špecifikovať vlastností dát v elemente alebo textovom nóde.

ZÁVER

Vytvorením šablón pre tvorbu študijných materiálov sa zjednodušila práca pedagógov, ktorí nemajú

dostatočné skúsenosti s prácou s profesionálnymi nástrojmi na tvorbu e-learningových materiálov.

Pripravené šablóny sú v súčasnosti v štádiu testovania pedagógmi katedry informačných sietí, ktorí

pomocou nich pripravujú študijné materiály vybraných študijných predmetov fakulty riadenia

a informatiky.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Drozdová M., Grondžák K. Zhodnotenie výsledkov pilotného projektu e-Learning na Žilinskej

univerzite, zborník príspevkov Belcom’05, Praha, ISBN 80-01-03203-5

Čerňanská M. (2004) Príprava na testy ECDL prostredníctvom e-learningového servera, zborník

prednášok Informatika 2005, Bratislava, ISBN 80-969243-3-8

Hrnčiar, M., Škvarek, O.: Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej obsluhy

územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej vedeckej

konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197

Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-

8086-007-6, Košice 2005

Hrnčiar, M.: Možnosti priemetu výsledkov výskumných projektov do oblasti vzdelávania v oblasti

kvality; Kvalita pedagogiky kvality, 1. ročník konferencie KVAPKY, 10-11.06.2004 Piešťany, ISBN

80-8075-022-X; EAN 9788080750220

ADRESA A E-MAIL

Ing. Ľudovít Mikuš

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: ludovit.mikus@fri.utc.sk

web.: winkis.utc.sk

Ing. Petr Ivaniga, PhD.

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: petr.ivaniga@fri.utc.sk

web.: winkis.utc.sk

156

TESTOVACÍ SYSTÉM E-STUDY – POMÔCKA WBT CVIČENÍ

Ľudovít Mikuš, Matilda Drozdová

ABSTRACT

This paper dealt with realisation of test system e-Study (electronic exercises) from subject

communication networks. Thesis ruminates realisation of aplikation in Macromedia Flash MX

environment. The last part describes connection with elearning platform Moodle.

KEYWORDS

e-learning,, distance learning, electronic exercises, test, quiz, Moodle.

ÚVOD

ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE

Elektronické vzdelávanie predstavuje jednu z foriem dištančného vzdelávania. Dištančné vzdelávanie -

vzdelávanie na diaľku (z anglického distance = vzdialenosť) je typ vzdelávania, pri ktorom sa študent a

vyučujúci nenachádzajú na jednom mieste, ale delí ich určitá vzdialenosť. Učiteľ a študent komunikujú

prostredníctvom pošty, telefónu, e-mailu, diskusných fór alebo iného komunikačného kanálu. Táto

forma vzdelávania je vhodná najmä pre dospelých, nakoľko vyžaduje silnú vnútornú motiváciu a

sebadisciplínu. Výučba sa uskutočňuje využívaním komunikačných prostriedkov špeciálne

pripravených pre tento účel. Je založená na samostatnom štúdiu účastníkov kurzu, ktorí dostávajú

potrebné materiály od tútora (učiteľa). Okrem klasických tlačených materiálov sa veľký dôraz dáva aj

na materiály prístupné prostredníctvom siete internet, resp. na CD nosičoch.

Študenti majú možnosť konzultovať s tútorom vo vyhradenom čase a vyhradeným spôsobom a

priebežne mu posielajú dohodnuté výstupy (kontrolné testy, seminárne práce, eseje, referáty,

projekty…). Hodnotenie týchto výstupov sa môže realizovať rôznymi spôsobmi: učiteľ musí manuálne

vyhodnotiť seminárne práce, eseje, referáty, ale testy sa môžu vyhodnotiť automaticky na základe

vopred definovanej šablóny. Použitie automatického hodnotenia však vyžaduje vytvorenie skúšacieho

systému.

SKÚŠACÍ SYSTÉM AKO SÚČASŤ ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA

Dôvody a ciele skúšania

Pojem e-learning zahŕňa komplexnú problematiku elektronického vzdelávania sa – kurzy, diskusie,

rôzne študijné materiály, multimediálne aplikácie. Jeho nevyhnutnou súčasťou by mal byť aj skúšací

a testovací systém, pomocou ktorého sa sledujú študijné výsledky študentov, a ktorý overuje úroveň

získaných poznatkov a vedomostí. Na základe tohto hodnotenia môže producent vzdelávania (podnik,

škola, organizácia, štát, ...) zistiť, či a nakoľko splnil systém očakávania a svoj účel. Ďalšou možnosťou

využitia tohto systému je overovanie si vlastných poznatkov tzv. „sebatestovaním“, kedy má študent

okamžitú spätnú väzbu, jeho test je bezprostredne po vypracovaní ohodnotený.

V rámci elektronického vzdelávania tvorí skúšací systém jeho dôležitú súčasť, ktorá by mala byť akousi

„záverečnou“ fázou celého procesu vzdelávania. Vyčlenením sa z tohto procesu sa nám črtá jeho ďalšie

157

využitie na školské účely. Skúšací systém môže testovať znalosti študentov získané klasickým

spôsobom, napríklad denným štúdiom na vysokej škole, celoživotným vzdelávaním, diaľkovým

štúdiom, a pod.. Úlohou potom nie je samotné vzdelávanie študentov, ale nadväzuje na predchádzajúce

štúdium a uľahčuje vyučujúcim ich hodnotenie.

Vypracovaniu systému hodnotenia študijných výsledkov je treba venovať veľkú pozornosť, aby

výstupy, ktoré poskytuje, zodpovedali realite. Je samozrejmé, že nemôže byť absolútne objektívny,

rovnako ako nemôže byť absolútne objektívne nijaké známkovanie v škole, avšak môže sa k tomuto

ideálu čo najviac priblížiť. Je dôležité, aby systém v čo najväčšej miere znemožňoval podvádzanie.

Každá takáto aplikácia pozostáva z dvoch základných častí: z riadiaceho programu a z databázy údajov

pre tento program. Akokoľvek dobrý riadiaci program je neúčinný, pokiaľ sú do jeho databázy zadané

zle formulované otázky alebo odpovede. Tieto totiž môžu umožňovať bez nadobudnutia potrebných

znalostí uhádnutie správnej odpovede. Na druhej strane môžu byť otázky formulované tak nejasne,

nezrozumiteľne alebo nejednoznačne, že ani ten, kto tématike skutočne rozumie, nezodpovie na otázku

správne. V takýchto prípadoch objektivita systému, a teda aj jeho význam, prudko klesá.

Výhody a nevýhody skúšacieho systému

Výhody:

Objektívnosť pri hodnotení výsledkov testov, rovnaké pravidlá pre všetkých študentov.

Variabilita testov, keď sa z databázy otázok na základe určených pravidiel generujú náhodné

testy.

Možnosť „sebatestovania“ študentov, a to aj priamo na vyučovacích hodinách, aj doma.

Eliminácia podvádzania a odpisovania, každý študent dostane vlastný variant testu, ktorý má

iné otázky (v rôznom poradí) a s inými vygenerovanými odpoveďami.

Odbremenenie vyučujúceho od zdĺhavého opravovania veľkého počtu testov.

Vždy aktualizované zoznamy, zostavy, štatistiky.

Nevýhody:

Absencia individuálneho prístupu vyučujúceho k študentovi.

Zvýšené technické nároky, nutná učebňa s potrebným počítačovým vybavením.

Pamäťové nároky na uloženie všetkých potrebných dát, vykonaných testov, databázy študentov,

databáza otázok, ....

Niekedy je veľmi ťažké správne formulovať otázku aby očakávaná odpoveď bola jednoznačná

(pri textových odpovediach).

Neexistencia ekvivalentu elektronickej otázky voči štandardnému testu (napr. otázka typu

nakreslite).

Veľmi ťažké je zabezpečiť „autorizáciu“ t.j. či za vzdialeným počítačom skutočne sedí skúšaný

študent.

POŽIADAVKY KLADENÉ NA TESTOVACÍ SYSTÉM

Pred samotnou tvorbou testovacieho systému boli sformulované základné požiadavky, ktoré by mal

testovací systém spĺňať. Prvým cieľom bolo vytvorenie testovacieho systému – elektronických cvičení

pre predmet Komunikačné siete a jeho integráciu do e-learningovej platformy Moodle. Výsledkom

práce je aplikácia realizovaná v prostredí Macromedia Flash MX, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

Témy je možné neustále dopĺňať po ukončení práce na celom systéme, pričom sa predpokladá

použitie pripravených komponentov a šablón.

Aplikácia môže pracovať samostatne (web, CD-ROM) alebo môže byť funkčne prepojená s e-

learningovou platformou Moodle.

158

Vstup do aplikácie je možný v každom týždni štúdia, pričom vyučujúci môže odporučiť

štúdium v danom týždni a na túto tému je v danom čase konaná konzultácia, prípadne tutoriál.

Po uskutočnení cvičení a konzultácie je v pevne stanovenom čase kontrola cvičení (test),

viazaná na dátum aj čas, ktorý nastaví vyučujúci. Študent má iba v tomto čase možnosť

uloženia výsledkov štúdia. Dovtedy môže používať systém v ľubovoľnom čase a má

neobmedzený počet prístupov. Kontrolu môže vykonať maximálne 2 krát.

Výsledky kontroly sú zaznamenávané do databázy, ktorá je prepojená s časťou známky

v Moodle.

GRAFICKÉ PROSTREDIE TESTOVACIEHO SYSTÉMU

Dôležitou súčasťou každého produktu je jeho vizuálna stránka, jednoduché a prehľadné ovládanie

a samozrejme aj obsahová náplň. Kompozícia grafického prostredia je pripravená tak, aby tvorca testu

mal dostatok priestoru na formulovanie zadania.

Úvodná stránka

Úvodná stránka aplikácie obsahuje základné informácie pre užívateľa, t. j. názov predmetu, meno

užívateľa (ak je aplikácia spustená ako modul Moodlu), Combobox pre výber jazykovej verzie, a výpis

cvičení, ktoré môže užívateľ absolvovať.

Obrázok 1. Úvodná stránka

Pracovná stránka

Pracovná stránka (Obrázok 2) je rozdelená na tri základné oblasti.

Oblasť navigácie

Navigačné menu je realizované ako lišta v hornej časti aplikácie. Obsahuje tieto navigačné tlačidlá:

Menu – umožní návrat na úvodnú stránku

Cvičenie 1,2,.. – zobrazí cieľ a úlohu cvičenia

Tlačidlá 1,2,3,... – zobrazia zvolenú úlohu

Kalkulačka – zobrazí resp. skryje kalkulačku

Otáznik – zobrazí pomocníka

Oblasť obsahu

Tvorí 80% pracovnej oblasti okna, v ktorej sa zobrazujú zadania a úlohy cvičení. Pozostáva z rôznych

grafických a textových prvkov, ktoré sa viažu k danému cvičeniu.

159

Oblasť kontroly

Je umiestnená v dolnej časti okna a slúži na zobrazenie:

kontrolných informácií – t. j. času a počtu chýb

Časová informácia môže zobrazovať buď čas od začiatku cvičenia, alebo zostávajúci čas do

ukončenia (v prípade ak ide o test a nie cvičenie)

kontrolného tlačidla – ktorým sa overí užívateľova odpoveď

správnosti odpovede

tlačidla na presun na ďalšiu otázku

Obrázok 2. Pracovná stránka

VYTVORENIE ZÁKLADNEJ APLIKÁCIE

Pri vytváraní aplikácie bola stanovená podmienka čo najširšej znovu použiteľnosti kódu. Hlavnou

úlohou bolo preto vytvoriť jednotné grafické a užívateľské prostredie, ktoré by už nebolo nutné

opakovane vytvárať pre ďalšie elektronické cvičenia (napr. z iných predmetov). Výhodou tohto

prístupu potom je, že tvorca nového cvičenia/kurzu bude môcť využiť existujúce šablóny a tak väčšinu

času bude tráviť vytváraním obsahovej stránky cvičenia/kurzu a nie vytváraním nového grafického

a užívateľského prostredia.

Architektúra

Na to, aby bol kód čo najviac znovu použiteľný, musí obsahovať čo najmenej takzvaných

HARDCODED VALUES, čiže pevne definovaných premenných. Alebo inak povedané, treba oddeliť

obsah od formy. Toto sa dá dosiahnuť dvoma spôsobmi:

definíciou dát v databáze

definíciou dát v súbore

Ako lepšia sa javí druhá možnosť a to hlavne preto, aby bolo možné aplikáciu používať a prezentovať

bez obmedzení, napr. aj na CD-ROM nosičoch bez nutnosti inštalácie databázového systému.

160

Obrázok 3. Architektúra testovacieho systému

SPRÍSTUPNENIE DÁT O PRIEBEHU CVIČENÍ V DATABÁZE

Počas tvorby testovacieho systému vznikla požiadavka prepojiť elektronické cvičenia z komunikačných

sietí s existujúcou e-learningovou platformou. Na našej univerzite sa z mnohých LMS uplatnil Moodle

("Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment" - modulové objektovo orientované

dynamické vzdelávacie prostredie).

Pre testovací systém bola použitá šablóna newmodule_template, ktorú Moodle ponúka. Pomocou tejto

šablóny je možné do Moodle pridávať vlastné moduly. Modul cvičení (Obrázok 4) umožňuje

nasledujúce funkcie:

nastavenie čísla cvičenia (1, ..., 13)

typ (cvičenie alebo test)

časové trvanie testu

maximálna známka z testu

časová dostupnosť cvičenia

Obrázok 4. Modul cvičení v LMS Moodle

161

ZÁVER

Výsledná realizácia aplikácie umožňuje využiť ju aj pri vytváraní elektronických cvičení z iných

predmetov za pomoci pripravených komponentov a šablón. Tvorcovi kurzu tak zjednoduší prácu pri

jeho vytváraní a užívateľovi prinesie jednotné užívateľské prostredie.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Skalický M. (2004) Elektronické cvičenia pre komunikačné siete, diplomová práca reg. č. 2/2003,

Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline

Ivaniga P. (2004) Chybovostní model pro vysokorychlostní přenosy, Elektrorevue 2004/37, ISSN 1213-

1539

Čerňanská M. (2004) Príprava na testy ECDL prostredníctvom e-learningového servera, zborník

prednášok Informatika 2005, Bratislava, ISBN 80-969243-3-8

Hrnčiar, M., Škvarek, O. Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej obsluhy

územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej vedeckej

konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197

Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-

8086-007-6, Košice 2005

Hrnčiar, M.: Možnosti priemetu výsledkov výskumných projektov do oblasti vzdelávania v oblasti

kvality; Kvalita pedagogiky kvality, 1. ročník konferencie KVAPKY, 10-11.06.2004 Piešťany, ISBN

80-8075-022-X; EAN 9788080750220

ADRESA A E-MAIL

Ing. Ľudovít Mikuš

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: ludovit.mikus@fri.utc.sk

web.: winkis.utc.sk

Doc. Ing. Matilda Drozdová, PhD.

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra informačných sietí

Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: matilda.drozdova@fri.utc.sk

web.: winkis.utc.sk

162

ŠTUDIJNÝ TEXT AKO JEDNA Z PODMIENOK ÚSPECHU

V ON-LINE VZDELÁVANÍ

Radoslav Rohaľ

ABSTRACT

The article ’Study text as one of the conditions of success in on-line learning’ concerns some aspects of

writing distance texts. Author offers couple of practical tips for writing e-texts.

KEY WORDS

Distance text, e- learning

ÚVOD

Jednou z najdôležitejších podmienok úspechu študenta v online vzdelávaní je kvalita študijných

materiálov, resp. textov. Text musí byť kvalitne spracovaný po stránke obsahovej, didaktickej aj

grafickej. Príspevok predstavuje praktický náhľad na tvorbu textov pre dištančné vzdelávanie.

Keďže elektronický text existuje na špecifickej platforme (napr. CMS, LMS,...) a používa sa hlavne pri

samoštúdiu, je žiaduce pristupovať k jeho tvorbe iným spôsobom ako pri tvorbe „tlačených“ textov. Ak

má byť takýto text používaný v samoštúdiu, mal by študujúceho povzbudzovať a umožniť mu

interakciu s obsahom. Ako uvádza J. Burgerová (2005), ak má byť internet funkčným didaktickým

prostriedkom, musí existovať interakcia medzi prácou študenta a praxou. Študijné texty by mali byť

jasné a ľahko pochopiteľné, s logickým usporiadaním a s praktickými príkladmi. Medzi základné

kritéria patrí vyčerpávajúce pokrytie zvolenej problematiky, logická štruktúra obsahu a presné

formulácie. Kvalitný dištančný text by mal byť samoinštrukčný. Takýto text poskytne študentovi

všetko, čo mu umožní splniť ciele študijného programu. Texty musia u študenta vzbudiť záujem o

problematiku. Preto je dôležité, aby bol autor textu oboznámený s prístupom študentov k učeniu

a poznal ich štýl učenia a motiváciu.

Študijný text sa člení na:

Modul- obsah kurzu sa člení na moduly. Ciele modulu sa týkajú jednotlivých kapitol a sú pripravené

tak, že obsahujú jednoznačný a špecifický cieľ pre každú kapitolu. Do ďalšieho modulu sa postupuje po

absolvovaní modulu predchádzajúceho.

Kapitola – je časťou modulu. Zaoberá sa väčšinou jednou témou. Ciele sa majú vzťahovať na každú

kapitolu. Majú špecifikovať to, čo by mal študent vedieť po absolvovaní kapitoly.

Podkapitola- je časťou kapitoly. Každá podkapitola sa zaoberá jediným špecifickým aspektom témy

preberanej v danej kapitole. Rozdelenie kapitoly na jednotlivé podkapitoly závisí od jej obsahu

a rozsahu.

Odstavec- je časť kapitoly.

163

Veta- má byť krátka a jasná.

Podľa K. M Keogh. a kol. (1999) je hlavným dôvodom členenia študijného textu do menších častí

snaha pripraviť text, ktorý umožní študentovi jednoduché štúdium. Ak sa text skladá z dlhých

odstavcov, ktoré nasledujú po sebe, je veľmi ťažké pre študenta študovať v krátkych časových

úsekoch. Ak sa rozdelí študijný text do krátkych logických úsekov, napomôže študentovi lepšie

pochopiť študovanú látku.

Základné časti študijného textu sú:

Úvod

Študijné ciele

Výkladový text

Zhrnutie

Úlohy, cvičenia, testy a odpovede

Slovník pojmov

Literatúra

Odkazy

Prílohy

Pri písaní dištančného textu by mal mať autor na pamäti:

1. Cieľovú skupinu, pre ktorú je text určený. Je potrebné zohľadniť jej špecifiká (dôležité

demografické údaje, vstupné znalosti,...). Učenie sa ma zakladať na skúsenostiach, ktoré

študenti mali, alebo ich získali.

2. Rozdeliť ciele na primárne a sekundárne. Jasne definované ciele definujú požiadavky, ktoré sa

štúdiom majú dosiahnuť.

3. Usporiadanie textu do krátkych odstavcov , primerane k úrovni, schopnosti učiť sa. Text má

byť vhodne rozdelený, konzistentný, relevantný, zaujímavý, zrozumiteľný, interaktívny.

4. Je vhodné, ak sa v texte nachádzajú otázky vyžadujúce okamžitú odpoveď. Spätná väzba od

autora má byť podrobná, aby študent mohol zistiť, či jeho odpovede boli správne.

5. Je vhodné od študentov vyžadovať, aby sa aktívne zúčastňovali učenia sa, najmä pomocou

riešenia praktických úloh a cvičení, ktoré rozvíjajú ich znalosti a zručnosti. Text má študenta

stimulovať k aktívnej práci s materiálom.

6. Študijné materiály by mali byť pripravené tak, aby vyhovovali zisteným potrebám študujúcich.

Je tiež vhodné používať časté zhŕňanie doposiaľ preštudovanej látky.

7. Dôležitá je priebežná spätná väzba na dosiahnutý pokrok prostredníctvom písomných prác,

hodnotení alebo testov .

Niekoľko praktických tipov na písanie dištančných textov:

1. Podstatné časti textu je dobré zvýrazniť (tučné písmo, kurzíva, podtrhnutie, iná farba písma, iný

font,...). Formu zvýraznenia je vhodné udržiavať v celom texte. Texty by mali byť doplnené

grafmi, tabuľkami, obrázkami a pod.

2. Text musí obsahovať riešenia príkladov, sumarizácie s kontrolnými otázkami a odpoveďami.

3. V tabuľkách by sa mali nachádzať najdôležitejšie informácie.

4. Je vhodné použiť jednoduché vety namiesto súvetí.

5. Prezentácia problémov má byť jednoduchá a jasne podporená grafickým znázornením.

6. Zameranie textu na úlohy a riešenia.

7. Je žiaduce nechať v texte priestor pre dopisovanie študentových poznámok.

8. Je vhodné, aby sa obsiahle modelové riešenia nachádzali na konci textu alebo v prílohe.

9. Je vhodné, ak sa študentovi poskytne možnosť stiahnuť kompletný študijný text v jednom

súbore v bežnom formáte (napr. PDF), aby si mohol text vytlačiť.

164

LITERATÚRA

Burgerová J. (2005). Vybrané otázky internetu a štýlov učenia. Príprava učiteľov elementaristov

a európsky multikultúrny priestor, PF PU, 104- 108. ISBN 80-8068-372-7

Keogh K. M. a kol. 1999. Otvorené a dištančné vzdelávanie, Slovenská sieť dištančného vzdelávania,

interný materiál

ADRESA A E-MAIL

Mgr. Radoslav Rohaľ

Prešovská univerzita

Pedagogická fakulta

Katedra spoločenskovedného základu

Ul. 17. novembra č.16

080 01 Prešov

Slovenská republika

e-mail: rohal@unipo.sk

165

DIŠTANČNÉ A E-LEARNINGOVÉ TECHNOLÓGIE

V SLUŽBÁCH ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Oldřich Kratochvíl, Jozef Strišš

ABSTRACT

This paper is focused on the new forms of educational activities, which are mainly oriented on e-

learning. This form of distant education proves to be very progressive method helping in development

of human resources in every field of education. The paper is oriented on application of e-Learning at the

EPI Kunovice and University of Žilina.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

vzdelávanie, e-learning, dištančné vzdelávanie, ľudské zdroje, efektivita vzdelávania

ÚVOD

Od čias, keď vznikla v Boloni prvá významná univerzita v Európe, sa za takmer tisícročie spôsob

vyučovania na vysokej škole príliš nezmenil. Platí to predovšetkým o tzv. "kamenných univerzitách".

Naproti tomu objem vedeckých poznatkov odvtedy mnohonásobne vzrástol a každým rokom sa

zvyšuje. Stúpol aj počet ľudí, ktorí ku svojej práci potrebujú vysokoškolské vzdelanie. Stúpajúce

nároky na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva robia zo vzdelávania celoživotný proces. S týmito

nárokmi sa klasické vzdelávanie čoraz ťažšie vysporadúva.

Možnosti techniky a najmä rozvoj informačných technológií umožňuje v súčasnosti použitie aj iných

foriem vzdelávania, ktoré poznáme pod súhrnným názvom dištančné vzdelávanie. Už po prvej

svetovej vojne sa rozšírilo najmä v Anglicku a vo Francúzsku vzdelávanie pomocou programov

šírených rádiovým vysielaním. Neskoršie sa k prostriedkom šírenia informácií pridala televízia,

magnetofónové nahrávky, videokazety, CD a DVD nosiče, e-mail, internet.

Využitie nových informačno-komunikačných prostriedkov sa ponúka aj na zdokonalenie vzdelávacieho

procesu. Nejde tu o odstránenie osoby učiteľa z procesu výučby - osobnosť učiteľa je vo

vysokoškolskej výučbe nenahraditeľná. Niet ale pochýb, že kvalitne spracovaná videonahrávka

nejakého procesu môže pomôcť študentovi pochopiť lepšie súvislosti ako klasický výklad, krieda a

tabuľa. Preto sa na vysokých školách osvedčila kombinácia klasickej výučby a elektronického

vzdelávania, často nazývaná "blended learning".

Súčasnosť je charakteristická rýchlymi zmenami k informačnej spoločnosti, čo neobišlo samozrejme

ani vzdelávania. Využívanie informačných technológií vo vzdelávaní získalo charakteristický názov e-

learning - elektronické vzdelávanie.

Čo vlastne znamená pojem e-larning? Tento termín by sme do slovenčiny preložili ako elektronické

vzdelávanie či učenie, alebo v krátkosti e-učenie. Termín e-learning vyjadruje presne to, z čoho sa toto

slovné spojenie skladá a čo jednotlivé slová znamenajú, totižto pojmy elektronické a učenie. Vo

všeobecnosti by sme mohli povedať, že pod tento pojem spadá všetko, čo sa študent naučí

prostredníctvom počítača alebo akoukoľvek elektronickou cestou. Veľa ľudí si myslí, že v tomto

slovnom spojení je podstatné to e, no akosi sa zabúda na to ostatné, čiže učenie. Zabúda sa na obsah, na

učebnú látku a vedomosti, ktoré sa takýmto spôsobom sprostredkovávajú žiakom a študentom

zapojeným do tejto formy vzdelávania.

166

E-learning je systém riadenia toku vzdelávania, umožňujúci nielen odovzdávať vedomosti, ale zároveň

ich aj zdieľať a sledovať ich rozvoj a získať spätnú informáciu o ich efektívnosti. Ide o proces

formálneho a neformálneho vzdelávania a výcvikových aktivít, procesov, komunít a udalostí

zabezpečovaný pomocou elektronických kanálov a médií napríklad Internet, Intranet, Extranet, CD-

ROM, video kaziet, TV, telefónov, osobných počítačov a podobne.

Je nepopierateľným faktom, že e-learning naučí (resp. núti naučiť sa) ľudí pracovať s počítačom a s

internetovými aplikáciami, privedie ich k záujmu o nové technológie a dovoľuje sprístupňovať

poznatky a vedomosti, ktoré sú určitej skupine užívateľov inak nedostupné. Ale nemyslím si, že to je to

najpodstatnejšie, že to by mali byť jediné výhody, na ktoré je potrebné upozorňovať v súvislosti s e-

learningom. Pri podrobnejšom pohľade na problematiku e-learningu a na aktuálny stav na našich

školách zistíme prítomnosť vhodných technologických riešení, avšak prítomnosť obsahu ešte stále

chýba. Školy sú dnes vybavené takmer dokonalou počítačovou technikou a zariadením s tým

súvisiacim, sú vybavené i vzdelávacím softvérom, rôznymi náučnými programami a encyklopédiami (a

v niektorých prípadoch sa pri vyučovacom procese i využívajú), ale dovolím si tvrdiť, že toto nie je

naozajstný e-learning. Áno, to e tam je, ale základnou filozofiou takejto formy elektronického učenia by

mal byť aktívny prístup študenta k získavaniu učiva a nie aktívny prístup vyučujúceho a predkladanie

učiva študentovi na vyučovacej hodine. Koncepcia e-learningu je založená na sprostredkovávaní a

sprístupňovaní učebnej látky ako zdroja vedomostí použitím informačných technológií, pričom sa tieto

(informačné) technológie používajú len ako doručovacia platforma, len ako cesta, ktorou sa učivo

dostane k študentovi. Hlavný princíp je sprístupniť poznatky a vedomosti, umožniť vzdelávanie

kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek, a nie naučiť študenta ovládať počítač.

Ako to funguje v zahraničí? Celá filozofia a spôsob tohto učenia spočíva v tom, že škola na svojom

školskom počítači pripojenom do internetu sprístupňuje jednotlivé lekcie, alebo ak chcete vyučovacie

hodiny, a to na základe školou stanoveného a zverejneného učebného plánu. Študent si sám zvolí čas,

ktorý je ochotný venovať svojmu učeniu, pripojí sa prostredníctvom internetu na školský počítač a

prezrie, resp. stiahne si pre neho pripravenú vyučovaciu látku. Túto učebnú látku si (v čase, ktorý jemu

samému najlepšie vyhovuje) preštuduje, naučí sa ju a v dohodnutom termíne dostane na vypracovanie

test, ktorým si študenti škola môžu overiť naučené vedomosti. Na základe úspešného zvládnutia testu je

študent ohodnotený príslušnou známkou, prípadne si učivo zopakuje.

Laický pohľad môže viesť k názoru, že e-learning je jednoduchou formou učenia. Nie je to len kliknutie

myšou na vybranú lekciu, stiahnutie a jej prečítanie. Elektronické učenie je omnoho náročnejšie ako

tradičný spôsob učenia, pretože študenti musia byť zrelí a nezávislí. Ak odhliadneme od schopností

študenta vedieť pracovať s počítačom (čo je nevyhnutnou podmienkou využívania tejto formy

vzdelávania), zistíme, že podstatná časť úspechu študenta spočíva na ňom samom. Študent sa sám musí

"prinútiť" venovať svoj čas na prečítanie si lekcie a na dokonalé preštudovanie si učebnej látky. V

neposlednom rade závisí na morálke študenta, či k učeniu pristupuje zodpovedne a či vyžadované

kontrolné testy jednoducho neodpíše, ale že ich naozaj vypracuje na základe svojich získaných a

zapamätaných vedomostí. Tu sa ukáže zrelosť študenta, keď si uvedomí, že sa neučí pre vzdelávaciu

inštitúciu, ale pre seba samého, pre svoju budúcnosť a pre pocit z dobre zvládnutej práce.

V dnešnej dobe veľa škôl a vzdelávacích inštitúcií na celom svete ponúka možnosť učiť sa formou

elektronických kurzov. Využitím e-learningu sa môžete vzdelávať vo svojom vlastnom čase a svojim

vlastným tempom; nemusíte opúšťať domov kvôli vzdelaniu, môžete si dovoliť učiť sa a vzdelávať v

zahraničí bez toho, aby ste vstali zo stoličky a navyše zaplatíte omnoho menej, ako keby ste školu a

kurzy fyzicky navštevovali.

V súčasnosti by sa inštitúcie, ktoré sprístupňujú (alebo v budúcnosti pripravujú sprístupňovať) učebnú

látku online, mali sústrediť na zaistenie množstva a kvality obsahu, na vypracovanie aspoň trochu

záväzných učebných štandardov a v neposlednom rade zabezpečiť úradné uznanie vzdelania,

sprostredkovaného elektronickou formou. Len v tomto prípade sa e-learning stane kvalitnou náhradou

vzdelania dosiahnutého klasickou formou v školskej triede, stane sa spôsobom, ako si dobrovoľne

zvyšovať kvalifikáciu a pomôže študentom uplatniť takto získané vedomosti či už na trhu práce, alebo

vo svojom profesnom živote.

167

Je jasné, že technika a technológia sa v budúcnosti stane neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania a učenia,

a to nielen ako nástroj na sprístupňovanie vedomostí. Náš školský svet, tak ako ho poznáme dnes, sa

pomaly začína meniť a je otázkou (dúfam, že naozaj krátkeho) času, kedy sa zmení definitívne. Ale i

dnes si musíme uvedomiť, čo na súčasnom spôsobe učenia ponechať a čo zmeniť. Uvedomiť si, čo

potrebujeme, aby pre nasledujúcich žiakov zostalo rovnaké a čo potrebuje byť iné, lepšie a modernejšie.

Je potrebné zamerať sa na učivo a jeho obsah, aby sa táto forma vzdelávania stala plnohodnotnou

alternatívou pre vzdelávanie, ako ho poznáme dnes, a nie iba akousi nadstavbou k existujúcemu

spôsobu učenia.

V súčasnom svete, keď informácia je hybnou silou obchodu, už asi nikto ne pochybuje o nutnosti

neustáleho vzdelávania. Podľa posledného výskumu agentúry ASTD, firmy, ktoré investujú do

vzdelávania zamestnancov vyššie čiastky ako je obvyklá výška investícií do vzdelávania, vykazujú o

86% vyššie zhodnotenie svojich akcií ako firmy, ktoré investujú do vzdelávania menej ako je priemer, a

o 45% vyššie zhodnotenie ako firmy, investujúce do vzdelávania čiastku na úrovni priemerných

investícií.

Sústavné školenie zamestnancov i sebavzdelávanie formou školení, seminárov či samoštúdiom je

bežnou súčasťou života každej progresívnej firmy i jednotlivca. Efektívne využívanie intelektuálneho

kapitálu firmy má priamy vplyv na výsledok firmy.

E-learning prináša vzdelávanie, ktoré je lacnejšie, rýchlejšie a lepšie.

Lacnejšie - Klasické vzdelávanie nesie so sebou množstvo nákladov neznižujúcich sa po

celý vzdelávací proces. Ide napríklad o cenu za lektorov, prenájom školiacich priestorov

a prostriedkov, výrobu školiacich materiálov, dopravu na školenie, stravné a množstvo

ďalších. Medzi významné skryté náklady potom patrí tá skutočnosť, že zamestnanci

bývajú po dobu školenia i dlhšiu dobu mimo pracovný proces a neplnia si tak svoje

pracovné úlohy. E-learning prináša počiatočné náklady napríklad na výrobu kurzu,

implementáciu riadiaceho systému, či investovanie do výpočtovej techniky. Potom však

sú už náklady na prevádzku minimálne. Lektori sú využívaní efektívne pre aktívnu tvorbu

obsahu o riadení výučby a nie pre neustále opakovanie výkladu v učebniach, prenájom

školiacich priestorov a prostriedkov väčšinou odpadá, vyrobené školenie sa veľmi

jednoducho aktualizuje, rozširuje a integrujú sa do neho nové poznatky získané pri

výučbe. Doprava zamestnancov odpadá, čím zamestnanci môžu absolvovať školenie vo

vhodných okamžikoch v priebehu pracovného procesu, takže nie sú z neho vyradení. U

väčšiny školiacich pracovísk, ktoré už vzdelávajú klasickou metódou a majú správne

kalkulované celkové priame a nepriame vzdelávacie náklady, sa dá spočítať, že

zavedením e-learningu (i s počiatočnými nákladmi) sa tieto významne znížia už v prvom

či druhom roku.

Rýchlejšie - Pri klasickom vzdelávaní nedostávajú väčšinou študenti školenie v potrebnej

chvíli, ale v dobe, kedy sa ich nazbiera dostatočné množstvo, je k dispozícií lektor,

školiace priestory a potreby. Noví zamestnanci často dlho čakajú na preškolenie. Pokiaľ

sa zmení školený predmet, opätovne trvá dlhšiu dobu, než sú všetci preškolení. Študenti

si nemôžu jednoducho sami túto látku zopakovať, alebo sa vrátiť k časti školenej látky.

E-learning umožňuje študentom dostať školenie skutočne vo chvíli, kedy ho potrebujú.

Stačí len zapnúť počítač a začať. Noví zamestnanci sú preškolení v okamžiku príchodu,

každý zamestnanec sa môže kedykoľvek a k akejkoľvek časti školenia vrátiť. Pri zmene

pravidiel, predpisov a pod. sa táto zmena dostáva ku všetkým zamestnancom ihneď po jej

zapracovaní do školiaceho programu, čo obyčajne bývajú hodiny až dni. Pokiaľ je

výukový kurz správne koncipovaný z jednotlivých elementov (učebných objektov), môžu

zamestnanci tieto elementy ďalej používať v každodennom pracovnom procese.

Lepšie - Klasické vzdelávanie predpokladá, že všetci študenti v učebni vnímajú rovnako

rýchlo, všetkým vyhovuje rozprávaný výklad lektora a všetci chcú v danej chvíli látku

študovať. Prax je však značne odlišná. E-learning tieto všetky nedostatky odstraňuje.

Študent prechádza výukovým kurzom svojím vlastným tempom, sám si určuje spôsob

168

prechodu, návrat k niektorým témam, vyberá si z viacerých variant výkladu. Rovnako si

kurzy spúšťa vo chvíli kedy potrebuje, to znamená, že chce študovať a bude sa teda

výkladu venovať . Pomocou množstva otázok, simulácií a testov je aktívne vťahovaný do

výučby, čo významne zvyšuje zapamätanie si výučby. U klasického vzdelávania sa veľmi

ťažko meria, aké informácie si študent uchoval z kurzu a ako sa menili (väčšinou mizli) s

odstupom času. Kvalita kurzu je vysoko závislá na kvalite lektora a býva v čase

premenlivá. Často sa kurz nedá zhodnotiť až do chvíle, kým ho študenti absolvujú, takže

sa zistí až potom, že tento kurz nechceli, alebo bol o niečom inom. E-learning pomocou

testovacích objektov a riadiaceho systému efektívne meria každý kurz. Umožňuje

objektívne nastaviť požadované ciele. (napr. študent musí po absolvovaní kurzu správne

odpovedať na 95 zo 100 otázok týkajúcich sa učiva) a tie potom jednoducho zmerať. E-

learning dodáva okamžité informácie o jednotlivých študentoch, ktorý kde a koľko

dosiahol bodov, koľko času strávil v jednotlivých častiach kurzu, ako dlho odpovedal na

otázky. E-learning taktiež jednoducho štatisticky vyhodnocuje úspešnosť jednotlivých

kurzov a tým identifikuje kurzy, ktoré je treba prepracovať.

E-learning súčasne prináša nové formy komunikácie a spolupráce ako medzi študentmi, tak medzi

študentmi a lektormi, ktoré by bez použitia IT neboli mysliteľné. E-learning robí z učenia adresný,

individuálny, interaktívny a pútavý proces, ktorý je integrovaný do každodenného života študenta.

Ak sa pozeráme na e-learning ako na efektívne využívanie informačných technológií vo vzdelávaní,

máme na mysli hlavne nové možnosti, ktoré môžeme vo vzdelávaní využívať. Klasické vzdelávanie

pod vedením lektorov existuje už od počiatku histórie a pre určité oblasti bude dozaista nezastupiteľné i

v budúcnosti. Vzdelávanie iba pomocou lektorov má však aj množstvo nedostatkov naznačených na

predchádzajúcich stránkach. E-learning sa snaží eliminovať tieto nedostatky a preto je optimálnym

riešením pre komplexné vzdelávanie. Iba vhodným zlúčením klasického prístupu a e-learnmingu je

možné zo vzdelávania urobiť pútavý, adresný, individuálny a interaktívny proces integrovaný do

každodenného života. I pre oblasti, kde je osobný kontakt s lektormi považovaný za nezastupiteľný, je

možné "predškoliť" študentov elektronicky. Tí potom na školenie s lektorom prichádzajú už s

množstvom informácií a dotazov, lektor sa potom môže venovať iba zaujímavým alebo obtiažnym

častiam učiva a tak významne skrátiť dobu školenia.

Lektor navyše nie je vôbec vyradený z procesu e-learningu, ako by si niekto mohol myslieť. E-learning

prináša množstvo komunikačných nástrojov (od e-mailu až po videokenferenciu), ktoré umožňujú

lektorom individuálny prístup k jednotlivým študentom. Na základe spätných informácií z kurzu má

lektor presné informácie o tom, ako si jednotliví študenti počínali pri konkrétnych lekciách, koľko

dostali bodov a koľko času strávili v jednotlivých oblastiach výučby. Vďaka množstvu komunikačných

kanálov môže potom so študentom komunikovať intenzívnejšie, ako je tomu vo vyhradených hodinách

klasickej výučby. Namiesto neustáleho opakovania tej istej látky, sa môže lektor v učebniach venovať

látke novej, alebo zdokonaľovaniu a aktualizovaniu tej staršej. E-learning dodáva lektorom výkonné

nástroje pre jednoduché a rýchle pretransformovanie vlastných vedomostí a skúseností do formy, ktorá

tieto aktíva sprístupní okamžite všetkým, ktorý ich potrebujú.

V dnešnej dobe môžeme neustále počuť, že e-Learning je budúcnosť učenia a vzdelávania. Odborníci

nás presviedčajú o úžasných výhodách tohto systému, dokazujú nám, ako sa žiaci a študenti už za

chvíľu budú schopní učiť a vzdelávať sa nie v klasickej škole, ale doma, v nákupnom stredisku, či

trebárs v reštaurácii alebo na kúpalisku. Študenti dostanú možnosť učiť sa kdekoľvek a kedykoľvek,

závisieť to bude len od ich samých, od ich nálady a chuti do učenia.

Výrazný krok v e-learningu môžeme badať aj na EPI Kunovice a Žilinskej univerzite. Už tretí rok

spolupracujú obe vzdelávacie inštitúcie na medzinárodnom projekte Príprava e-learningových

vzdelávacích programov z manažmentu a marketingu. Doterajšie výsledky ukazujú, e-learningová

výučba, kombinovaná s priamym kontaktom prináša oveľa väčší efekt ako doterajšia klasická forma

výučby. Študenti majú možnosť preštudovať si látku na elektronickom médiu a pri osobnom kontakte

sa zameriavajú na konzultácie a prezentácie svojich prác. Táto forma výučby sa ukazuje jednoznačne

ako vysoko efektívna a obe školy ju budú naďalej rozširovať.

169

LITERATÚRA

Kratochvíl, O.: Manažment. Učebné texty EPI Kunovice v elektronickej forme. EPI Kunovice 2005.

Kratochvíl, O.: Marketing. Učebné texty EPI Kunovice v elektronickej forme. EPI Kunovice 2005.

Rustomji, M.K., Sapre, S.A.: Umění managementu, Svoboda Praha 1996.

Turek, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania, MC Bratislava 1997.

Zelina, M. - Zelinová, M.: Osobnosť tvorivého pedagóga v systéme humanistickej výchovy.

Pedagogické rozhľady 5/1997.

Zborník referátov zo seminára "Teória a prax manažmentu vo výučbe ´03". Fakulta riadenia a

informatiky Žilinskej univerzity. EDIS Žilina 2003.

Zborník referátov zo seminára "Teória a prax manažmentu vo výučbe ´04". Fakulta riadenia a

informatiky Žilinskej univerzity. EDIS Žilina 2004.

ADRESA A E-MAIL

Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr. h. c.

Evropský polytechnický institut, s.r.o.

Osvobození 699

684 04 Kunovice

Česká republika

e-mail: rektor@vos.cz

web: www.vos.cz/epi

Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.

Žilinská univerzita

Fakulta riadenia a informatiky

Katedra manažérskych teórií

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: striss@fria.utc.sk

web.: www.fri.utc.sk

170

E-LEARNING PROJEKTOVÉHO RIADENIA A POUŽÍVANIA

MICROSOFT PROJECT 200X

Vladimír Stuchlý, Roman Poprocký

ABSTRACT

Nowadays in the world, education is becoming a necessity yet at the same time a competitive advantage

for the companies. What distinguishes a company from its competitors should be emphasised in the

corporate training. For this new situation the training systems should be adapted, too. It is necessary to

move form classic education to distant and electronic systems, generally known as e-learning. In the

paper both systems are compared, advantages and disadvantages are discussed and e-learning systems

applied in the world and at the Department of transport and handling machines are presented. Training

content of routine mastering of software support for Microsoft Project management in classic and

electronic form are analysed, forms and approaches are presented.

KEYWORDS

Project management, Software support for project management, Classic and distant learning. Electronic

learning, Microsoft Project

NOVÉ METÓDY ZÍSKAVANIA VEDOMOSTÍ

Keď sa Vás niekto spýta, koľko Vaša firma vydáva na vzdelávanie, to sa dá ešte spočítať. Ale na otázku

„Čo Vaša firma získava za peniaze vložené do vzdelávania“, často sa odpovedá – To nikto nevie, je to

záhada. O finančné vyjadrenie prínosu vzdelávania sa nepokúša prakticky nikto.

Učenie v učebniach je málo efektívne. Polovica ľudí v učebniach predstiera pozornosť výkladu a pri

výučbe potajomky pracuje na svojich pracovných úlohách. A ostatní sa vďaka tomu, že nie sú v práci

uvoľnia natoľko, že vypnú mozog a nevnímajú. Tiež je zlé, že polovica účastníkov školenia už pozná

väčšiu, alebo menšiu časť preberanej látky a robia niečo iné. Druhá polovica účastníkov nikdy nebude

potrebovať väčšinu z toho, čomu sa majú naučiť.

Klasické vzdelávanie nesie so sebou náklady, ktoré sa neznižujú po celú dobu vzdelávania. Ide o cenu

lektorov, prenájom školiacich miestností, výrobu materiálov na školenie, dopravu na školenie, stravné

a iné. Tiež je významná skutočnosť, že zamestnanci bývajú po dobu školenia, aj dlhšiu dobu, mimo

pracovný proces a neplnia svoje pracovné úlohy.

Súčasný rozvoj informačných technológií spôsobuje prevratnú zmenu metód vzdelávania. Čoraz viac

dospelých sa musí pravidelne vzdelávať, aby dokázali držať krok s požiadavkami na pracovné miesta.

Tým vzniká nové trhové prostredie v oblasti vzdelávania.

Dospelý záujemca o vzdelávanie má veľmi presné očakávania. Viac ako o vzdelanie mu ide o

„dovzdelanie“ t.j. o doplnenie toho, čo mu pomôže efektívnejšie vykonávať svoju profesiu. Chce to

spraviť v čo najkratšom čase, aby sa mu námaha a investície, ktoré do vzdelania vloží, čo najrýchlejšie

vrátili. Privíta, ak sa v ponuke dajú nájsť také metodické prístupy, ktoré ľahko zosúladí so svojimi

pracovnými a rodinnými povinnosťami a osobnými možnosťami. Je ochotný platiť za štúdium

171

a pripravený mať trvalé pripojenie na internet. To však zároveň znamená, že bude mať vysoké nároky

na kvalitu poskytovaného vzdelávania, aby sa mu tieto investície vyplatili.

Ako zefektívniť vzdelávanie?

Poznatky uvedené v prvej kapitole určite platia všeobecne, ale zvlášť pre výučbu software. Aj keď

Microsoft® uvádza Microsoft Project

® v balíku Office má tento softwarový produkt špecifiká, ktoré

vyplývajú z jeho poslania.

Microsoft® Project (MSP®) je firemný, projektový a plánovací systém - rozvrhový a plánovací

prostriedok pre každého, kto riadi projektové úlohy a zdroje, je účinný a jednoducho ovládateľný

grafický program, ktorý pomáha rozvrhovať úlohy, priraďovať zdroje, náklady, sledovať priebeh

projektu a dokumentovať výsledky. Program MSP® je určený pre projektových manažérov, ktorí

potrebujú pracovný nástroj na samostatné riadenie projektov, ale nevyžadujú výraznú koordináciu s

ostatnými projektovými manažérmi. Zlepšuje možnosti organizácie práce a efektívnej komunikácie

prostredníctvom známych a ľahko ovládateľných nástrojov.

Špecifikum vyplýva aj z metódy projektového riadenia a definície „projektu“. Projekt je: „nástrojom

zmeny, má jasne stanovený začiatok a koniec, má konkrétny cieľ, končí niečím, čo je možné odovzdať,

je jedinečný a unikátny, zodpovednosť zaň nesie jeden človek alebo jedna organizácia, zahrňuje

náklady, zdroje a čas, vyžaduje si rôzne druhy prostriedkov a znalosti“.

Výučba MSP® 2000 (česká alebo anglická verzia)

Tomuto bolo treba prispôsobiť aj výučbu MSP®. Rozsah výučby, ktorý vznikal od verzie MSP

® 3.0 až

po verziu MSP® 2003 (vlastne od roku 1994) sa ustálil podľa potrieb a potrebnej úrovne detailov

spracovania a riadenia projektu na 16 h až 32 h (2 až 4 dni). Osnova školenia je:

1. Teoretický úvod do projektového riadenia (rozsah podľa potreby): sieťová analýza - metóda CPM,

PERT, MPM, výpočet termínov v sieťovom grafe, výpočet grafu a pravdepodobnostná analýza

metódou PERT, úsečkové diagramy - druhy a spôsoby usporiadania, výpočet trvania, diagramy

zamestnanosti., projektové riadenie - klasické a projektové riadenie, charakteristika projektového

riadenia, proces riadenia projektu, časti projektového riadenia, projektové plánovanie - organizácia

projektového kolektívu, analýza projektu, projektové ciele, metóda logického rámca, optimalizácia

riešenia projektových problémov, obsah procesu, kontrola plnenia termínov

2. Riešenie projektového riadenia pomocou MSP®: ovládanie MSP

® - menu a nástrojové lišty,

používanie ľavého a pravého tlačidla myši, zmena údajov, prispôsobenie default hodnôt - globálne

hodnoty (GLOBAL.MPT) alebo spojené s projektovým súborom, polia a zobrazenia v MSP® -

úlohové, zdrojové a priradenia (polia závislé od času alebo nezávislé), podľa typu údajov, podľa

spôsobu zadávania, typy zobrazení - grafické, tabuľkové typu sheet, tabuľkovo-grafické (tabuľka

typu table), formuláre, zákaznícke formuláre, úlohy, definícia, míľniky, jednoduché, periodické a

sumárne úlohy, trvanie úlohy v závislosti od jej typu (pevné, zdrojovo orientované, effort driven),

vytvorenie rozvrhu (projektu) - jednoduchý rozvrh, informácie o projekte „Project Information“,

všeobecné informácie o rozvrhu, kalendáre – vytvorenie vlastného kalendára, zadávanie úloh do

rozvrhu - vytváranie rozvrhu v tabuľke Entry, zadanie trvania úloh, periodické úlohy (Recurring

Task), nadväznosti medzi úlohami - predchádzajúca a nasledujúca úloha, 4 druhy nadväzností,

prekrytie a oneskorenie úloh, vytváranie nadväzností, zmena typu nadväznosti, dokončenie

rozvrhu - sumárne úlohy, projektová sumárna úloha, kódy WBS.

3. Analýza vytvoreného rozvrhu: formálna a logická kontrola - nadväznosti úloh, nájdenie kritickej

cesty, nekritické úlohy – časové rezervy, vyšetrenie typov obmedzení.

4. Zadávanie zdrojov do projektu: typy úloh - fixed-duration task, fixed-unit task, fixed-work task,

možnosti detailného priraďovania zdrojov na úlohy, materiálové zdroje.

5. Zdieľanie zdrojov - share resources: práca so zdrojmi - vytvorenie resource pool, resource

information, vytvorenie resource sharing, priradenie zdrojov k úlohám, možnosti presnejšieho

172

priraďovania zdrojov, zdrojové náklady, náklady na úlohu a projekt.

6. Analýza priradenia zdrojov: zdroje a materiálové zdroje - analýza priradenia zdrojov, možnosti

zistenia prekročenia kapacít zdroja, stratégie pre odstránenie prekročenie kapacít zdrojov, resource

leveling.

7. Prispôsobovanie zobrazení a tabuliek: customizácia - prispôsobovanie zobrazení a tabuliek,

využívanie a prispôsobovanie zákazníckych polí, vzorce.

8. Bázický rozvrh alebo priebežný (interim) rozvrh: referenčné hodnoty - uloženie bázického

rozvrhu, uloženie priebežného rozvrhu.

9. Vykonávanie naplánovaného rozvrhu: uskutočnenie projektu - zadávanie skutočného dátumu

začiatku a dátum konca úloh, zadávanie plnenia úloh ako percento, zadávanie hodnôt prácnosti,

zadávanie skutočných nákladov na dennej báze, zadávanie progresu plnenia rýchlo pre viacero

úloh, prerozvrhnutie dokončenej práce k aktuálnemu dátumu (current date).

10. Práca s viacerými projektmi súčasne: multiprojektové riadenie - master projekt a sub-projekt,

konsolidácia projektov.

11. Správy o projekte (reports).

12. Zarobené hodnoty (Earned Value).

13. Spolupráca MSP®2003 a MS OFFICE XP: vytváranie - kreslenie a zobrazovanie údajov z MSP

®v

Microsoft Excel, export údajov z MSP®do tabuľky Microsoft Excel alebo pivottable, export údajov

z MSP®do databázy Microsoft Access, export údajov z MSP

® do ODBC databázy.

14. Elektronické komunikácia: Microsoft Project Server a Microsoft Project Workgroup.

Počas celej výučby MSP® sú vytvárané dva projekty (rozvrhy): jeden vzorový vytváraný spoločne

a druhý vytváraný samostatne, každým účastníkom. V ideálnom prípade je školenie uskutočnené 2 + 2

dni s prestávkou po prvých dvoch dňoch (napr. 2 týždne). Počas prestávky sa vypracováva zadaná

domáca úloha, ktorá sa na začiatku druhej časti kontroluje a potom sa postupne dokončuje. V záujme

úspešného zvládnutia rozsahu programu a jeho rutinného ovládania je odporúčaná minimálna dĺžka

školenia 2 dni. Súčasťou školenia sú Pracovné listy MS Project 2003 – podrobná príručka využitia

MSP® - rozsah 274 strán A4. Možno sa rozhodnúť medzi anglickou alebo českou verziou MSP®.

Špecifické poslanie MSP® aj rozsah potrebného zvládnutia je počas súvislej výučby 2 (4) dni veľmi

náročné. Nami preferované delenie 2+2 dni sa neosvedčilo, hlavne preto, že počas prestávky sa

vedomosti namiesto prehlbovania strácali, a v druhej často bolo treba začínať skoro od začiatku. Aj

v tejto výučbe sa plnej miere prejavili obmedzenia klasického vzdelávania.

E- Learning

Jednoducho povedané je to proces, ktorý rieši výrobu študijných materiálov (nie nevyhnutne

multimediálnych, stačia aj kvalitné písané texty), ich distribúciu k používateľom a riadenie výučby na

základe týchto študijných materiálov.

Ako ukázala štúdie zameraná na e-vzdelávanie, úspech e-vzdelávania závisí v značnej miere na prístupe

vzdelávajúceho sa k vzdelávaciemu procesu. Všetky ostatné faktory sú považované za sekundárne:

vzdelávacie procesy, v ktorých nie je vzdelávajúci sa považovaný za najdôležitejší prvok sú odsúdené

na neúspech. Je potrebné si uvedomiť, že vzdelávanie sa predstavuje individuálny a spoločenský

proces. Zavedenie e-vzdelávania nekončí vytvorením vhodnej technologickej platformy, naopak to je

začiatok samotného procesu.

Technologický prístup k e-vzdelávaniu v minulosti viedol k zodpovedaniu a riešeniu otázok, ako sú:

6. Ako môžeme poskytnúť vzdelávanie za dostupnú cenu, v pravý čas, kedykoľvek a kdekoľvek?

7. Ako môžeme čo najjednoduchším spôsobom určiť úspešnosť vzdelávania?

8. Ako môžeme jednoducho vykonávať správu (administratívu) vzdelávania?

V súčasnosti už nie je možné ignorovať potrebu zamerania sa na kvalitu samotného procesu

vzdelávania. Tento „nový“ prístup k e-vzdelávaniu prináša nové otázky, ako napr.:

173

9. Sú sledované ciele v súlade so záujmami vzdelávajúceho sa?

10. Je obsah vzdelávania skutočne dôležitý pre vzdelávajúceho sa?

11. Sú použité metódy vzdelávania vhodné na zahájenie a podporu vzdelávacieho procesu?

12. Povedie navrhovaný vzdelávací program k požadovaným výsledkom?

Prináša využitie e-vzdelávania vyššiu motiváciu vzdelávajúceho sa ako tradičné metódy? Čo však

odlišuje učiace sa podniky od tých ostatných? U jednotlivcov sa predpokladá, že učenie ich určitým

spôsobom mení.

Nový prístup k e-vzdelávaniu a jeho metódam vyžaduje definíciu solídneho, požadovaným cieľom

riadeného, metodického procesu, zameraného na osobu príjemcu vzdelávania – vzdelávajúceho sa.

Tento prístup viedol ku kritickejšiemu prístupu ku vzdelávaniu ako procesu, ktorý umožňuje definovať

a rozhoduje o úspechu e-vzdelávania.

Využívanie e-learningu v rámci študijného odboru DOPRAVNÁ A MANI-PULAČNÁ

TECHNIKA

Na katedre dopravnej a manipulačnej techniky využívame elektronické vzdelávanie ako podporný

nastroj v inžinierskom štúdiu pre sprístupnenie niektorých dokumentov doplňujúcich obsah prednášok

a cvičení. Tieto dokumenty slúžia poslucháčom ako návody pre spracovanie vlastných projektov a pri

návrhoch vlastných riešení.

Na portál elektronického vzdelávania majú študenti denného štúdia prístup prostredníctvom kľúčov,

ktoré im na začiatku semestra oznámi vyučujúci. Ten ich taktiež poučí o využívaní týchto informácii

(obr. 1).

V rámci predmetu „Projektové riadenie a manažérske techniky“ absolvujú poslucháči výučbu ovládania

MSP® 2000 a jeho skutočného využívania vo všetkých fázach projektového riadenia a riadenia

projektu. Obsah výučby v elektronickej verzii je rozdelený do 12 kapitol (čo zodpovedá 12 týždňovému

semestru) a tiež obsahu uvedenému v časti 2.1. V každom týždni sa postupne zverejňujú (obr. 2):

a) potrebné študijné podklady (súbory vo formáte pdf),

b) stupeň dokončenia postupne vytváraného projektu v zodpovedajúcej úrovni detailov (ako domáca

úloha – obr. 3),

c) stupeň dokončenia postupne vytváraného vlastného projektu z oblasti, ktorú si môže sám zvoliť (je

predpísaný počet úloh v projekte),

d) kontrolné otázky vo forme testu. Bez úspešného absolvovania testu, poslucháč nemôže pokračovať

v práci na vytváraní projektu.

Po skončení semestra sa hodnotí úroveň zvládnutia MSP® v dvoch formách:

a) kontrolným testom vykonávaným elektronicky na portáli katedry (generovaných 21 otázok). Je

dovolených 5 nesprávnych odpovedí, test je možné vykonať trikrát (obr. 4).

b) kontrolným projektom, ktorý je vytváraný počas skúšky podľa písomne zadaných parametrov

(kalendáre, nadväznosti úloh, priradenie zdrojov, vyrovnanie prekročenej kapacity zdrojov, ... atď)

ZÁVER

Výučba MSP® formou e-learningu (aj keď v nie celkom klasickej forme) výrazne zlepšilo znalosti

poslucháčov, ale aj záujem o predmet a software. Od septembra 2005 bude e-learning, v novej forme,

využívaný aj komerčne.

174

Obr. 1 e-learnig Katedry dopravnej a manipulačnej techniky

.

Obr. 2 Ukážka informácii pre študentov predmet MSP® 2000 cz

Obr. 3 Ukážka postupne vytváraného projektu

175

Obr. 4 Ukážka testu

ODVOLÁVKY

Stuchlý, V. – Poprocký, R.: Microsoft Project 2000 – česká verzia, pracovné listy, interný materiál

katedry DMT pre predmet Projektové riadenie a manažérske techniky, Žilina 2000, 274 strán

Hvorecký, J. – Rebro, J.: E-learning z troch uhlov pohľadu, konferencia E-learn 2004, Žilinská

univerzita, február 2004

Stuchlý, V. a kol: Projekt dištančného vzdelávania „Manažér údržby“ pre U.S. Steel, s. r. o. Košice,

Žilina, K OSZ, 2003,2004,2005

ADRESA A E-MAIL

doc. Ing. Vladimír Stuchlý, PhD.

Žilinská univerzita

Strojnícka fakulta

Katedra dopravnej a manipulačnej techniky

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: vladimir.stuchly@fstroj.utc.sk

web.: http://fstroj.utc.sk/kdmt

Ing. Roman Poprocký

Žilinská univerzita

Strojnícka fakulta

Katedra dopravnej a manipulačnej techniky

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovenská republika

e-mail: roman.poprocky@fstroj.utc.sk

web.: http://fstroj.utc.sk/kdmt