12013

N o t á r s k y č a s o p i s

V y d á v a N o t á r s k a k o m o r a S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

ODBORNÝ ČLÁNOK FÚZIE OBCHODNÝCH

SPOLOČNOSTÍ V EÚ

JUDIKÁT ZMLUVA O PÔŽIČKE

MEDZI MANŽELMI

POSTREHY Z PRAXE ÚLOHA NOTÁRA V SYSTÉME

DEDIČSKÉHO PRÁVA VO FRANCÚZSKU

ROZHOVOR JOZEF DVONČ: PRÁCU

NOTÁROV VNÍMAM AKO VEĽMI NÁROČNÚ NA KOMUNIKÁCIU A EMPATIU

DIANIE V KOMORE REGISTER ZÁLOŽNÝCH

PRÁV V MOSKVE

3

11

14

24ARS NOTARIA 1/2013

Ročník: 17. • Vyšlo: 31. 3. 2013

Vydáva: Notárska komora Slovenskej republikyKrasovského 13, 851 01 Bratislava 5tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk

Redakčná rada:JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)JUDr. Pavol Dorič, PhD.JUDr. Jozef OpatovskýJUDr. Katarína Valová, PhD.

Periodicita:štyrikrát ročne

Predplatné:annamaria.dudasova@notar.sk

Inzercia:annamaria.dudasova@notar.sk

Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk

Foto: Notárska komora SR, archív autorov, Karol Maco, thinkstock.cz

Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229

Úvodník

Odborný článok3 Fúzie obchodných spoločností v EÚ v kontexte

desiatej obchodnej smernice Jarmila Lazíková

Judikát10 Zmluva o pôžičke medzi manželmi podľa § 657, 658,

143 a 39 Občianskeho zákonníka Jozef Opatovský

Postrehy z praxe11 Úloha notára v systéme dedičského práva vo

Francúzsku Tomáš Gardon

14 Notársky centrálny register listín a jeho využitie v praxi v súvislosti so súdnymi listinami o spôsobilosti na právne úkony

Juraj Göbl

Rozhovor18 Doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc.: Prácu notárov vnímam

ako odbornú a veľmi náročnú na komunikáciu a empatiu

Z diania v právnickej obci22 Trnavská univerzita oslavovala Adriana Krupová

23 Recenzia: Ustanovenie, postavenie a zodpovednosť člena predstavenstva akciovej spoločnosti

Marian Ďurana

Dianie v komore24 Register záložných práv v Moskve Iaroslav Pavel, Katarína Valová

Aktuálne z NK SR26 Z medzinárodných aktivít Notárskej komory

Slovenskej republiky Peter Danczi

27 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch (rok 2013)

27 Majetkové právo manželov a partnerstiev v EÚ27 Anotácie

Dávame do pozornosti28 Prehľad právnickej literatúry

>> obsah

Úvodník

2 ars Notaria 1/13

Rok 2013 je pre notárstvo význačný. Prešlo dvadsať ro-kov, odkedy nie je notár štátnym zamestnancom, ale ve-rejným činiteľom. Za ten čas sme zažili množstvo zmien. Dobrých, ale aj tých menej dobrých. Mnohí sa naučili plávať v novom prúde, stotožnili sa s obdobím elektro-nizácie, iní s tým stále bojujú či zmenili povolanie. Vo funkcii sa za to obdobie vystriedalo množstvo ministrov spravodlivosti a aj v rámci nášho stavu sme absolvovali viacero slobodných volieb. Každé tri roky volíme svojich funkcionárov, ktorí nás zastupujú. Každý z nás je zod-povedný sám za seba, pritom však zodpovedáme našej stavovskej organizácii a štátu. Riadime sa rovnakými pravidlami, odlišnými od tých na trhu. Sme špecifickou kategóriou v rámci štátu. Problémy v hospodárstve spô-sobené krízou sa dotkli aj našej práce. Spoločnosť bojuje s financiami, ale aj s morálkou a úpadkom hodnôt. Dvadsať rokov je dosť dlhé obdobie. Pripomenieme si ho slávnostnou medzinárodnou konferenciou v máji tohto roka. Rovnako druhé číslo časopisu ARS NOTARIA bude sčasti venované aj tejto téme. Rok 2013 je významný aj pre náš časopis. S novou štruk-túrou a dizajnom vychádzame druhý rok. Je príjemné vedieť, že zmena sa stretla s pozitívnymi ohlasmi zvnút-ra notárskej obce, ako aj predstaviteľov iných profesií. Obsahové novinky, ktoré priniesla obmenená štruktúra – rozhovor či komentované judikáty, vás zaujali. Sleduje-me odborné dianie, nachádzate ho spracované v odbor-ných článkoch. Naďalej pre vás analyzujeme praktické problémy, s ktorými prichádzame do styku v každoden-nej činnosti, a nachádzame východiská. Sledujeme aktuálne dianie u nás aj v susednej Českej republike – výberom konferencií a seminárov, z ktorých publikujeme príspevky, ako aj výberom aktuálnej práv-nickej literatúry. Redakčná rada monitoruje všetky od-borné právnické časopisy a od čísla 4/2012 sme začali publikovať anotácie, ktorými vám dávame do pozornosti

články týkajúce sa notárskej činnosti. Samozrejmosťou sú aktuálne informácie z našej komory.Veríme, že časopis bude aj naďalej prinášať témy, ktoré sa nás dotýkajú, a poskytne návody a odborné riešenia. Vítame príspevky od vás všetkých a podľa aktuálnosti a odborných kvalít ich postupne zaraďujeme na publi-kovanie. Sme radi, že žiadosti o publikáciu v našom ča-sopise pribúdajú aj z prostredia mimo notárskej obce. Rozhodne je prínosom, ak sa právnik-nenotár pozrie na problém zvonka. Takisto nás teší, že sa o slovo hlásia naši notárski kandidáti, ktorých pohľad na notársku čin-nosť je pre nás rovnako dôležitý.Veríme, že časopis vás aj tento rok znovu pohltí a inšpi-ruje a svojimi príspevkami pomôže pri riešení otázok, s ktorými sa stretávate v práci.Všetkým kolegom a ostatným čitateľom želáme v novom roku zdravie, pokojnú prácu i jej dostatok a pozitívne ví-zie do budúcnosti.

JUDr. Zuzana Grófikovávedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA

Slovenský zákonodarca implementoval predmetnú smernicu najmä do niekoľkých ustanovení v Obchodnom zákonníku (ObchZ). Všeobecný základ právnej úpra-vy cezhraničných fúzií predstavuje ustanovenie § 69aa ObchZ, ktorý všeobecne v desiatich odsekoch upravuje otázky cezhraničných fúzií, spoločné pre všetky práv-ne formy podnikania, ktoré sa na nich môžu zúčastniť. Časť smernice sa implementovala do ustanovení § 218b, § 218c, § 218ja, § 218jb, § 218k, § 218la až 218lk ObchZ, v ktorých sa upravuje problematiku vnútroštátnych fú-zií akciových spoločností a primerane sa vzťahujú aj na vnútroštátne fúzie spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 152a ObchZ), teda tam, kde zákonodarca zvážil roz-diel medzi vnútroštátnou a cezhraničnou fúziou a vsunul do príslušného ustanovenia o vnútroštátnej fúzii odklon pre fúziu cezhraničnú. Domnievame sa však, že otázka cezhraničných či vnútroštátnych fúzií je natoľko závažná, že by sa jej v Obchodnom zákonníku mala venovať sa-mostatná časť. Článok venuje pozornosť vymedzeniu povinností notára pri osvedčovaní splnenia požiadaviek ustanovených pri cezhraničných fúziách v zmysle ustanovenia § 69aa ods. 7 ObchZ.

Osvedčovanie splnenia požiadaviek cezhraničnej fúzieV článku 10 ods. 1 desiatej obchodnej smernice sa člen-ským štátom ukladá povinnosť poveriť „súd, notára alebo iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť operácie týkajúcu sa každej spoločnosti podieľajúcej sa

na zlúčení alebo splynutí, pri ktorej táto spoločnosť pod-lieha vnútroštátnemu právnemu poriadku“. Podľa čl. 10 ods. 2 tejto smernice je výsledkom preskúmania vydané „osvedčenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že sa riadne uskutočnili právne úkony a formálne náležitosti, ktoré predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu“.V podmienkach Slovenskej republiky je týmto subjektom notár, ktorý má vydať predmetné osvedčenie vo forme notárskej zápisnice. Podľa ustanovenia § 63a Notárske-ho poriadku je notár povinný „osvedčiť splnenie podmie-nok ustanovených osobitným predpisom; v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preu-kázané a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného predpisu“. Keďže samotná smernica je záväzná iba pre členské štáty, ktoré majú povinnosť ju implementovať do vnútroštátneho právneho poriadku, bude zrejme týmto osobitným predpisom Obchodný zákonník, do ktorého bola predmetná smernica implementovaná. Ustano-vením § 69aa ods. 7 ObchZ sa však stanovuje, že no-tár osvedčuje „splnenie požiadaviek ustanovených pre cezhraničné fúzie“. Z tohto znenia sa nedá vyvodiť, čo presne má notár preskúmať a osvedčiť. Isté vysvetlenie možno nájsť v bode 7 preambuly smernice, v ktorej sa uvádza, že „v záujme uľahčenia cezhraničných zlúčení alebo splynutí by mala byť stanovená povinnosť vyko-návať kontrolu ukončenia a zákonnosti prijímania roz-hodnutí v každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, ktorú by mal vykonať vnútroštátny orgán (...)“. Ani z tohto znenia však nevyplýva, či sa od notára vyžaduje iba formálna kontrola všetkých úkonov, ktoré

Fúzie obchodných spoločností v EÚ v kontexte desiatej obchodnej smernicePrávnu úpravu cezhraničnej fúzie obsahuje desiata obchodná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností. Na základe tejto smernice boli členské štáty povinné prijať vnútroštátnu právnu úpravu cezhraničných fúzií s rešpektovaním cieľov stanovených smernicou. Rakúsko, Francúzsko či Maďarsko sa k tomuto problému postavili prijatím osobitného zákona, ktorým sa upravuje problematika cezhraničných fúzií. V Českej republike a Nemecku bola smernica implementovaná do osobitného zákona, ktorým sa upravujú nielen cezhraničné, ale aj vnútroštátne fúzie, otázky rozdelenia obchodných spoločností, prevodu imania na spoločníka, zmeny právnej formy a český zákon navyše obsahuje aj právnu úpravu cezhraničného premiestnenia sídla.

3

>> odborNý čláNok

bolo potrebné vykonať podľa zákona pred samotnou fú-ziou, alebo sa od neho vyžaduje aj materiálny prieskum týchto úkonov. Opäť je potrebná komparácia s právnymi úpravami iných členských štátov, ako implementovali, a najmä pochopili úlohu príslušného orgánu osvedčovať dodržanie postupu cezhraničnej fúzie v tej časti, pri kto-rej táto spoločnosť podlieha vnútroštátnemu právnemu poriadku. V rakúskom zákone o fúziách v EÚ sa v usta-novení § 14 ods. 3 uvádza, že „súd je povinný skúmať, či právne úkony a ostatné formality fúzie boli riadne vyko-nané a či boli riadne zabezpečené pohľadávky veriteľov a iných osôb oprávnených zo záväzkových vzťahov, ako aj nároky vystupujúcich spoločníkov“. V ods. 1 tohto usta-novenia sa uvádza, aké dokumenty treba predložiť súdu na vydanie osvedčenia. V nemeckom zákone o premene obchodných spoločností sa stanovuje v § 122k ods. 2, že „súd skúma, či boli splnené predpoklady pre cezhranič-nú fúziu a či boli zabezpečené práva veriteľov pohľadá-vok“. V anglickom zákone 2007 No. 2974 o cezhraničných fúziách obchodných spoločností sa v bode 6 stanovuje, že „príslušným orgánom na vydanie osvedčenia je súd, ktorý toto osvedčenie nevydá, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v bodoch 7 – 10 a 12 – 15 tohto zákona“. Z uvedeného vyplýva, že väčšina členských štá-tov ponechala kontrolu cezhraničných fúzií a vydávanie osvedčení o tejto kontrole súdom. Preto je pre nás inšpi-ratívna česká právna úprava, ktorá je jednak najbližšia nášmu právnemu poriadku a jednak podobne ako slo-venský zákonodarca zveruje úlohu kontroly cezhraničnej fúzie notárom.Český zákonodarca v ustanovení § 59x v ods. 2 zákona č. 125/2008 Sb. uvádza, že „notár vydá osvedčenie o cezhraničnej premene na žiadosť českej osoby zú-častnenej na cezhraničnej premene na základe jemu predložených písomností. Vykonávací predpis (vyhláška č. 416/2011 Sb.) stanoví, aké písomnosti dokladujúce splnenie požadovaných formalít, vykonanie predpísaných úkonov a dodržanie predpísaných postupov je česká oso-ba zúčastnená na cezhraničnej premene povinná notá-rovi so žiadosťou o vydanie tohto osvedčenia predložiť“. Podľa § 59x ods. 3 tohto zákona osvedčenie o cezhranič-nej premene obsahuje:a) meno a priezvisko notára a jeho sídlo,b) miesto a dátum vyhotovenia osvedčenia o cezhranič-

nej premene, c) meno a priezvisko, prípadne obchodné meno a byd-

lisko, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo názov, obchodné meno a sídlo, ak je žiadateľom právnická osoba, a ich identifikačné číslo,

d) údaje podľa písmena c) o ostatných českých i zahra-ničných osobách zúčastnených na cezhraničnej pre-mene,

e) údaj, ako bola overená existencia českej osoby, zú-častnenej na cezhraničnej premene,

f) osvedčenie dodržania zákonom predpísaného postu-pu pri cezhraničnej premene, vykonanie úkonu a spl-nenie formalít, ktoré musia byť podľa zákona vykona-né a splnené,

g) zoznam písomností, ktoré boli notárovi predložené,h) ďalšie údaje, ak sa tak stanovuje v zákone,i) odtlačok úradnej pečiatky notára,j) podpis notára.

Český zákonodarca poskytuje notárovi zákonné medze, v rámci ktorých môže konať pri osvedčovaní potrebných skutočností vo veci cezhraničných fúzií, ktoré v sloven-skej právnej úprave chýbajú. Zo smernice o cezhranič-ných fúziách vyplýva, že Únia ponecháva otázku vnút-roštátnej kontroly výhradne členskému štátu, aby si stanovil, ktorý orgán a čo presne bude osvedčovať o čas-ti cezhraničnej fúzie, ktorá prebieha na vnútroštátnej úrovni. Zákonodarca má teda v tejto otázke voľné ruky zo strany Únie a je iba na ňom, aký postup zvolí, nemô-že sa však tejto povinnosti zbaviť tým, že ju ponechá na voľnú úvahu notára, ktorému túto povinnosť bez bližšej špecifikácie zveruje. Notár, ktorý je viazaný zákonom, potrebuje zákonné mantinely, ktoré mu určia, čo má byť predmetom osvedčenia cezhraničnej fúzie o to viac, že na rozdiel od súdov tu nie je orgán, ktorý by zabezpečil zjednocovanie praxe notárov. Zo súčasnej strohej práv-nej úpravy možno iba dedukovať, že notár po podrobnej analýze každého ustanovenia Obchodného zákonníka a ďalších právnych predpisov, najmä zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri či zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku, je povinný pri cezhraničných fú-ziách skúmať dve komplexné oblasti problémov.1

Prvou je postup cezhraničnej fúzie na vnútroštátnej úrovni. Tu by mal notár v prvom rade skúmať, či exis-tuje samotná zmluva o cezhraničnej fúzii, či obsahuje všetky podstatné náležitosti v závislosti od právnej for-my obchodnej spoločnosti a či je návrh v predpísanej forme. Ďalej preveruje, či bola táto zmluva uložená do zbierky listín a či súčasne spolu s ňou boli v Obchod-nom vestníku zverejnené potrebné údaje vrátane dodr-žania 30-dňovej lehoty na publikáciu týchto údajov pred konaním valného zhromaždenia, na ktorom sa návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii schvaľuje. Okrem toho treba skúmať, či bola splnená informačná povinnosť uložená nad rámec smernice v ustanovení § 69aa ods. 4 ObchZ. Potom je zrejme potrebné preveriť, či boli vypracované správy, ktoré sa musia predložiť valnému zhromaždeniu a zástupcom zamestnancov, a to správy od štatutárneho orgánu, dozornej rady a nezávislého znalca, ako aj to, či majú predpísanú formu a podstatné náležitosti. Na-pokon je nevyhnutné zistiť, či bolo riadne zvolané valné zhromaždenie a či bol návrh zmluvy prijatý predpísaným spôsobom. Druhým okruhom problémov je ochrana práv spoločníkov, respektíve akcionárov, veriteľov zúčast-

4

>> odborNý čláNok

ars Notaria 1/13

1 Pala, r. – Palová, i. – leontiev, a.: Cezhraničné fúzie. Praha: C. h. beck, 2010, s. 115 – 117.

nených spoločností, majiteľov iných cenných papierov a v neposlednom rade aj zamestnancov.

Osvedčovanie dodržania úkonov vnútroštátnej fázy cezhraničnej fúzie V tejto súvislosti sa javí ako nevyhnutné venovať niekoľko slov aj samotnému postupu cezhraničnej fúzie, aspoň tej časti, ktorá prebieha na vnútroštátnej úrovni. Prvým krokom pri cezhraničných fúziách je vypracovanie návr-hu zmluvy o cezhraničnej fúzii. Tu vzniká otázka obsaho-vých a formálnych náležitos-tí zmluvy vrátane jazykovej mutácie. V desiatej obchod-nej smernici sa nestanovuje forma návrhu zmluvy o cez-hraničnej fúzii, ale z povahy veci vyplýva, že predmetná zmluva musí mať písomnú formu, aby mohla byť uve-rejnená a po schválení moh-la byť podkladom na zápis nástupníckej spoločnosti do príslušného registra. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice musia byť dodržané ustanovenia a formálne náležitosti vnútroštátneho práva členského štátu, ktoré-mu zúčastnená osoba podlieha. Slovenská vnútroštátna

právna úprava v ustanovení § 69aa ods. 10 ObchZ odka-zuje na primeranú aplikáciu ustanovení o zlúčeniach a splynutiach akciových spoločností a v ustanovení § 218a ObchZ sa vyžaduje spísanie zmluvy o splynutí ale-bo zlúčení spoločností vo forme notárskej zápisnice. Ta-kisto v ustanovení § 218c ObchZ sa vyžaduje, aby uzne-senie akcionárov na valnom zhromaždení o fúzii bolo vyhotovené vo forme notárskej zápisnice. Z uvedenej formy vyplýva aj jazyková mutácia návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii, keďže v ustanovení § 41 zákona

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti sa vyža-duje spísanie notárskej zá-pisnice v štátnom jazyku. Obsahové náležitosti zmluvy treba hľadať v ustanove-niach Obchodného zákonní-ka, a to jednak vo všeobec-nej časti o cezhraničných fúziách a jednak v osobitnej časti upravujúcej fúziu ak-ciových spoločností. V usta-

novení § 69aa ObchZ sa upravujú náležitosti zmluvy o cezhraničnej fúzii – všeobecné náležitosti odkazom na ustanovenie § 69 ods. 6 ObchZ a osobitné náležitosti upravené v § 69aa ods. 2 písm. a) až f) ObchZ. V ustano-

5

>> V § 218a ObchZ sa vyžaduje spísanie zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností vo forme notárskej zápisnice. Takisto v ustanovení § 218c ObchZ sa vyžaduje, aby uznesenie akcionárov na valnom zhromaždení o fúzii bolo vyhotovené vo forme notárskej zápisnice spísanej v štátnom jazyku.

vení § 69 ods. 6 ObchZ sa však vymenúvajú tieto náleži-tosti s podmienkou, ak sa v zákone neustanovuje inak. Z toho vyplýva, že treba nazrieť do právnej úpravy fúzií konkrétnych právnych foriem podnikania, osobitne do ustanovenia § 218a ods. 1 ObchZ, obsahujúceho ďalšie náležitosti, ktoré musí mať zmluva o fúzii obchodných spoločností. Napokon treba vziať do úvahy ustanovenia § 218ja a § 218jb ObchZ, v ktorých sa riešia najmä otázky primeraného peňažného doplatku a právo na odkúpenie akcií (podielov) od tých akcionárov (spoločníkov), ktorí sú proti fúzii. Bolo by vhodné zjednotiť uvedené zložité pre-pojenie viacerých ustanovení Obchodného zákonníka a vytvoriť osobitné ustanovenie na účely cezhraničnej fú-zie o náležitostiach tejto zmluvy.V druhom kroku treba overiť skutočnosti, či bol zverej-nený návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii v zbierke listín obchodného registra, oznámenie o jeho zverejnení v Ob-chodnom vestníku, ako aj to, či boli zverejnené ďalšie údaje v Obchodnom vestníku v zmysle čl. 6 ods. 2 smer-nice prevzatého do ustanovenia § 69aa ods. 3 ObchZ. Zároveň treba overiť, či návrh zmluvy a potrebné infor-mácie boli zverejnené v potrebnej 30-dňovej lehote pred konaním valného zhromaždenia, ktoré malo o schválení fúzie rozhodovať. Na preukázanie týchto skutočností po-stačí zrejme výtlačok Obchodného vestníka. Okrem tejto informačnej povinnosti stanovenej smerni-cou má obchodná spoločnosť zúčastnená na cezhranič-nej fúzii aj informačnú povinnosť upravenú výlučne vnút-roštátnym právom, presnejšie ustanovením § 69aa ods. 4 ObchZ. Slovenský zákonodarca to vysvetľuje ochranou práv menšinových akcionárov (spoločníkov) a veriteľov z dôvodu neznalosti cudzích jazykov a cudzích právnych poriadkov.2 Táto informačná povinnosť musí byť splnená v lehote 60 dní pred kona-ním valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o cezhra-ničnej fúzii, a to priamo v sídle spoločnosti, ako aj na webovej stránke, ak ju má spoločnosť zriadenú. Webovú stránku si môže notár skontrolovať prostredníctvom in-ternetu, v zákone sa však vyžaduje, aby informácie boli dostupné aj fyzicky v sídle spoločnosti. Tu je potrebné, aby zákonodarca stanovil, či notárovi stačí predložiť čestné vyhlásenie o zverejnení týchto údajov, alebo má notár ohliadkou na mieste zistiť, či sa tieto údaje v sídle spoločnosti nachádzajú. V treťom kroku notár musí overiť, či vôbec boli vyhoto-vené správy štatutárneho orgánu (§ 218b ods. 1 ObchZ), dozornej rady (§ 218b ods. 2 ObchZ) a nezávislého znalca (§ 218a ods. 3 ObchZ), či tieto správy obsahujú potrebné náležitosti a či boli k dispozícii spoločníkom (akcioná-

rom) 30 dní pred konaním valného zhromaždenia, ako aj zamestnancom, respektíve ich zástupcom v sídle spo-ločnosti. Obsahové náležitosti zistí notár z predložených správ, zákonodarca by mal však určiť, ako alebo na zákla-de čoho má notár overiť ich sprístupnenie v danej lehote v sídle spoločnosti. V smernici sa v niektorých prípadoch upúšťa od vyhotovenia posudku znalca, napríklad ak sa uplatňuje fúzia postupom, ktorým jedna spoločnosť ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie celé svoje imanie na spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých cen-ných papierov alebo podielov predstavujúcich jej základ-né imanie, alebo ak sa tak dohodli spoločníci alebo ak-cionári všetkých zúčastnených spoločností (čl. 8 ods. 4 smernice a § 218a ods. 5 ObchZ). V uvedených prípadoch bude zrejme notár povinný preveriť, či sú splnené pod-mienky na upustenie od správy znalca. Posledným krokom je schválenie zmluvy o cezhraničnej fúzii počtom hlasov predpísaným valným zhromaždením a v predpísanej forme. Táto otázka sa rieši vnútroštát-nou právnou úpravou. Podľa § 69aa ods. 6 ObchZ „návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii musia v prípade spoločností nevytvárajúcich povinne základné imanie jednomyseľne schváliť všetci spoločníci; v prípade spoločností povinne vytvárajúcich základné imanie je potrebný súhlas (naj-menej) 3 dvoch tretín spoločníkov prítomných pri roz-hodovaní o cezhraničnej fúzii, ak zákon, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina ale-bo stanovy neustanovujú prísnejšie kritériá“. Tieto prís-nejšie kritériá sú upravené v ustanoveniach pri konkrét-nych právnych formách podnikania. Napríklad pri fúzii spoločností s ručením obmedzeným a pri fúzii akciových

spoločností sa vyžaduje sú-hlas najmenej dvoch tretín všetkých, nie iba prítomných spoločníkov (§ 152a ods. 2 ObchZ; § 218c ods. 1 ObchZ). Právna forma družstva neob-sahuje prísnejšie podmienky

ako samotný § 69aa ObchZ, preto sa zrejme použije toto ustanovenie. Uznesenie valného zhromaždenia o schvá-lení cezhraničnej fúzie musí mať formu notárskej zá-pisnice. Notár získa potrebné informácie z predloženej notárskej zápisnice, kde preverí najmä to, či sa rozhodlo o všetkých otázkach, ktoré s cezhraničnou fúziou súvi-sia. Okrem schvaľovania samotnej zmluvy o cezhranič-nej fúzii sa totiž na valnom zhromaždení:• zanikajúcej spoločnosti v prípade zlúčenia rozhoduje aj o:

– zrušení spoločnosti bez likvidácie a prechode jej imania na nástupnícku spoločnosť,

– schválení konečnej účtovnej závierky zanikajúcej spoločnosti,

– súhlase so stanovami nástupníckej spoločnosti;

6

>> odborNý čláNok

ars Notaria 1/13

>> Uznesenie valného zhromaždenia o schválení cezhraničnej fúzie musí mať formu notárskej zápisnice.

2 Pala, r. – Palová, i. – leontiev, a.: Cezhraničné fúzie. Praha: C. h. beck, 2010, s. 70.3 slovo „najmenej“ v dikcii zákona chýba.

• nástupníckej spoločnosti v prípade zlúčenia rozhodu-je aj o:

– prevzatí imania zanikajúcej spoločnosti,– zvýšení základného imania nástupníckej spoloč-

nosti a s tým súvisiacich otázok,– vydaní nových akcií alebo o nadobudnutí vlast-

ných akcií; • zanikajúcich spoločností v prípade splynutia rozhodu-

je aj o:– zrušení spoločnosti bez likvidácie,– schválení konečnej účtovnej závierky,– voľbe prvých člnov predstavenstva a dozornej

rady nástupníckej novovznikajúcej spoločnosti, ak ich má voliť valné zhromaždenie.

Desiatou obchodnou smernicou sa stanovujú výnimky, keď v návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii sa nemusí schvaľovať valné zhromaždenie (čl. 9 ods. 3 a čl. 15 ods. 1 tejto smernice). Slovenský zákonodarca však už nerieši otázku, kto má schváliť návrh zmluvy, ak nie je potrebné konanie valného zhromaždenia. Táto úloha zrejme pripad-ne štatutárnemu orgánu jednotlivých obchodných spoloč-ností. Notár bude v tomto prípade musieť preveriť, či sú splnené podmienky na to, aby o návrhu zmluvy o cezhra-ničnej fúzii nemuselo rozhodovať valné zhromaždenie.4

Osvedčenie splnenia požiadaviek na ochranu práv „chránených“ osôbDo skupiny osôb, ktorým obchodné smernice týkajúce sa vnútroštátnych alebo cezhraničných fúzií alebo roz-delení obchodných spoločností poskytujú právnu ochra-nu, možno zaradiť samotných spoločníkov (akcionárov) spoločnosti, veriteľov týchto spoločností, majiteľov iných cenných papierov vydaných obchodnou spoločnosťou (napríklad majiteľov dlhopisov) a v neposlednom rade zamestnancov týchto spoločností. Právna ochrana spoločníkov (akcionárov) sa upravuje v ustanovení § 69aa ods. 6 ObchZ s odkazom na § 218ja a § 218jb ObchZ: „Na ochranu spoločníkov, ktorí nesú-hlasili s návrhom zmluvy o cezhraničnej fúzii sa prime-rane použijú ustanovenia § 218jb a v prípade, ak nesú-hlasili s výmenným pomerom alebo s výškou prípadného doplatku v peniazoch, sa primerane použijú ustanovenia § 218ja.“Podľa § 218ja ods. 3 ObchZ notár nemôže vydať osved-čenie o cezhraničnej fúzii, kým nemá preukázané, že obchodná spoločnosť zaslala návrh zmluvy s novým výmenným pomerom akcií, prípadne primeraným do-platkom tým akcionárom, ktorí nesúhlasili s výmenným pomerom akcií alebo s výškou doplatku v peniazoch do 30 dní od konania valného zhromaždenia, na ktorom bola zmluva o cezhraničnej fúzii schválená, a že akcio-

nár tento návrh prijal, a teda v lehote uvedenej v návrhu zmluvy nepodal žalobu o preskúmanie návrhu zmluvy na súd.5 Ak akcionár podal žalobu na súd, notár môže vy-dať osvedčenie iba po právoplatnom skončení všetkých súdnych konaní, skôr iba vtedy, ak by „návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii obsahoval dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej môžu akcionári uplatňovať právo preskúmania návrhu zmluvy (...) voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na zá-klade slovenského práva, a súhlas zúčastnených spoloč-ností s takým dodatočným vysporiadaním“.Podľa § 218jb ods. 3 ObchZ notár nemôže vydať osved-čenie ani vtedy, ak obchodná spoločnosť nezaslala návrh zmluvy o odkúpení akcií v lehote 30 dní od konania val-ného zhromaždenia, na ktorom bola zmluva o cezhra-ničnej fúzii schválená tým akcionárom, ktorí hlasova-li proti návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii a požiadali o zápis svojho nesúhlasného stanoviska spolu so žia-dosťou o zaslanie návrhu zmluvy na odkúpenie ich akcií do zápisnice z tohto valného zhromaždenia. Oprávnený akcionár môže návrh tejto zmluvy prijať alebo podať na súd žalobu o preskúmanie návrhu zmluvy.6 Ak akcionár v stanovenej lehote podal na súd žalobu, notár môže vydať osvedčenie o cezhraničnej fúzii až po právoplat-nom skončení všetkých súdnych konaní, „ibaže by návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii obsahoval dohodu o právo-moci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej môžu oprávnení akcionári uplatňovať toto svoje právo voči ná-stupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe slovenského práva a súhlas zúčastnených spoločností s takým dodatočným vysporiadaním“.Predmetné ustanovenia sú výsledkom implementácie smernice, presnejšie článku 10 ods. 3, podľa ktorého „ak právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť po-dieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, upravuje postup umožňujúci preveriť a zmeniť výmenný pomer cenných papierov alebo podielov, alebo postup umožňujúci od-škodniť menšinových spoločníkov, pričom tento postup nebráni zápisu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (čo je aj prípad Slovenskej republiky podľa citovaných vnútroštátnych ustanovení), uplatní sa tento postup iba vtedy, ak ostatné spoločnosti podieľajúce sa na cezhra-ničnej fúzii, ktoré majú sídlo v členských štátoch, ktorých právne poriadky tieto postupy neupravujú, pri schválení návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzií výslovne súhlasia s tým, že spoločníci tejto prvej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí môžu uplatniť s tým súvi-siace práva na súde príslušnom pre danú spoločnosť“. Z uvedeného vyplýva, že je potrebný súhlas len tých zú-častnených spoločností, ktorých právne poriadky člen-ských štátov, v ktorých sídlia, nepoznajú právny inštitút preverenia alebo možnej zmeny výmenného pomeru ak-

7

4 Pala, r. – Palová, i. – leontiev, a.: Cezhraničné fúzie. Praha: C. h. beck, 2010, s. 108 – 109.5 V prípade vnútroštátnych fúzií je príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo nástupnícka spoločnosť (§ 218i ods. 7 obchZ); v zákone sa však už nerieši príslušnosť

súdu pri cezhraničných fúziách, keďže predmetné ustanovenie možno využiť iba v prípade, že nástupnícka spoločnosť by mala sídlo v sr.6 o príslušnosti súdu platí to, čo v prípade pozn. 7.

cií, a nie všetkých zúčastnených obchodných spoločnos-tí, ako to predpokladá slovenský zákonodarca. Problém by mohol nastať vtedy, ak by nedala súhlas obchodná spoločnosť, ktorej právny poriadok štátu, v ktorom má sídlo, takýto právny inštitút poznal. Notár by nemohol vydať osvedčenie podľa vnútroštátneho práva, a teda proces cezhraničnej fúzie by sa tým zastavil, čo by však odporovalo dikcii desiatej obchodnej smernice, v ktorej sa takáto podmienka neukladá. Slovenský zákonodarca opäť raz zúžil možnosti cezhraničnej fúzie v porovnaní so smernicou, čo by mohlo viesť až k závažnému porušeniu úniového práva a k právnym následkom s tým spojených. Právna ochrana veriteľov sa zabezpečuje jednak v sa-motnej smernici ukladaním informačných povinností zúčastneným obchodným spoločnostiam, jednak v usta-novení § 69aa ods. 5 ObchZ a v nadväznosti naň aj § 69aa ods.7 ObchZ, podľa ktorého „notár môže vydať osvedče-nie, ak súdne konania o poskytnutí primeranej zábezpe-ky veriteľom, o ktorých ho informovali veritelia, boli prá-voplatne ukončené alebo ak návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii obsahuje dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej by veritelia, (...) mohli uplatniť svoje právo voči nástupníckej spoločnosti na sloven-skom súde a na základe slovenského práva. Ak ešte len prebiehajú tieto súdne konania (...), notár v osvedčení uvedie, že také konania prebiehajú“. Notár teda nie je povinný skúmať, či bola veri-teľom poskytnutá zábezpe-ka a či bola primeraná, ale na vydanie osvedčenia musí zistiť, či prebiehajú súdne konania o poskytnutie tejto zábezpeky medzi obchod-nou spoločnosťou a jej ve-riteľmi, respektíve či už boli právoplatne ukončené. Zá-konom sa ukladá informač-ná povinnosť iba veriteľom, nie aj zúčastnenej obchodnej spoločnosti, kým pri ochrane práv akcionárov sa ukla-dala informačná povinnosť nielen akcionárom, respektí-ve spoločníkom spoločnosti, ale aj samotnej obchodnej spoločnosti zúčastnenej na cezhraničnej fúzii.7 Domnie-vame sa, že v záujme efektívneho postupu v procese osvedčovania týchto skutočností by informačnú povin-nosť mala niesť práve zúčastnená obchodná spoločnosť, ktorá by vedela poskytnúť súhrnnú komplexnú informá-ciu v tejto záležitosti v porovnaní s jednotlivými veriteľmi, ktorí budú spravidla schopní poskytovať iba čiastočné informácie týkajúce sa ich vlastnej pohľadávky.8

Majitelia iných cenných papierov majú práva garanto-vané ustanovením § 218f ods. 2 ObchZ, podľa ktorého „musia mať tieto subjekty v nástupníckej spoločnosti ga-

rantované práva rovnocenné s právami, ktoré mali voči zanikajúcim spoločnostiam, ibaže by so zmenou práv súhlasil každý z majiteľov týchto cenných papierov ale-bo ak majú nárok na to, aby nástupnícka spoločnosť od nich tieto cenné papiere odkúpila“. Určenie týchto práv je povinnou náležitosťou samotnej zmluvy o cezhranič-nej fúzii (§ 218a ods.1 písm. f) ObchZ). Právna ochrana zamestnancov zúčastnenej obchodnej spoločnosti je upravená v desiatej obchodnej smernici vo viacerých ustanoveniach: v čl. 7 sa poskytuje právo za-mestnancom na prístup k správe štatutárneho orgánu, v čl. 14 sa ustanovuje prechod práv a povinností z pra-covnoprávnych vzťahov na právneho nástupcu cezhra-ničnej fúzie, v čl. 16 sa umožňuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní, ktorá sa riadi vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má obchodná spoločnosť svo-je sídlo, pričom smernicou sa ustanovujú výnimky, kedy sa vnútroštátne právo neuplatní. Okrem desiatej obchodnej smernice sú práva zamest-nancov garantované vnútroštátnymi právnymi predpismi, do ktorých boli implementované ďalšie smernice, najmä smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o hromadnom prepúšťaní, smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca

2002, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec na infor-movanie a porady so za-mestnancami v Európskom spoločenstve, a smernica Rady 94/45/ES z 22. septem-bra 1994 o zriaďovaní Európ-skej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spo-ločenstva a v skupinách pod-

nikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely in-formovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Úloha notára pri osvedčovaní cezhraničnej fúzie vo veci ochrany práv zamestnancov vyplýva z ustanovenia § 218c ods. 1 ObchZ. V ňom sa ukladá notárovi povinnosť vydať osvedčenie o cezhraničnej fúzii až potom, ako je udelený výslovný súhlas valného zhromaždenia s úpravou účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoloč-nosti v zmysle ustanovení §218la až § 218lk ObchZ za pred-pokladu, že valné zhromaždenie každej slovenskej zúčast-nenej spoločnosti si pri schvaľovaní cezhraničnej fúzie vyhradilo právo, že tento súhlas je jej podmienkou. Podkla-dom na zistenie tejto skutočnosti bude zápisnica z kona-nia valného zhromaždenia. Domnievame sa však, že úlo-hou notára už nie je skúmať pri osvedčovaní cezhraničnej

8

>> odborNý čláNok

ars Notaria 1/13

7 § 218ja ods. 4 obchZ: Pri úkonoch notára súvisiacich s vydaním osvedčenia sú akcionári, ako aj slovenská zúčastnená spoločnosť povinní poskytnúť notárovi náležitú súčinnosť.

8 Zhodne napr. Pala, r. – Palová, i. – leontiev, a. Cezhraničné fúzie. Praha: C. h. beck, 2010, s. 117 – 118.

>> Notár teda nie je povinný skúmať, či bola veriteľom poskytnutá zábezpeka a či bola primeraná, ale na vydanie osvedčenia musí zistiť, či prebiehajú súdne konania o poskytnutie tejto zábezpeky medzi obchodnou spoločnosťou a jej veriteľmi, respektíve či už boli právoplatne ukončené.

fúzie, či dohoda o účasti zamestnancov bola uzavretá v súlade s čl. 16 smernice, respektíve vnútroštátnymi ustanoveniami, do ktorých bol čl. 16 implementovaný (t. j. § 218la až § 218lk ObchZ). V čl. 11 smernice sa táto po-vinnosť ukladá orgánu, ktoré-ho úlohou je „preskúmať do-držanie postupu, pokiaľ ide o tú časť operácie cezhranič-nej fúzie, ktorá sa týka usku-točnenia cezhraničnej fúzie, prípadne vzniku novej spo-ločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie, ak spoločnosť, ktorá je výsledkom tejto fúzie, podlieha jeho vnútroštátnemu právnemu po-riadku“. Na Slovensku je táto úloha zverená registrovému súdu, ak má nástupnícka spoločnosť sídlo na území SR.

ZáverProblematika cezhraničných fúzií je oveľa rozsiahlejšia a prekračuje možnosti tohto článku, preto si dovoľujeme upriamiť pozornosť na hodnotnú a ojedinelú slovenskú

publikáciu Cezhraničné fúzie z pera autorského kolek-tívu, ktorý je viackrát citovaný aj v tomto článku. V člán-ku poukazujeme iba na niekoľko vybraných problémov,

ktoré súvisia s implemen-táciou smernice o cezhra-ničných fúziách s cieľom ukázať možné riešenia komparáciou zahraničných právnych úprav. V tomto smere je inšpiratívna najmä česká právna úprava, hoci niektoré ustanovenia (na-príklad náležitosti osvedče-

nia notára o cezhraničnej fúzii) by bolo z nášho pohľadu vhodnejšie upraviť priamo v Notárskom poriadku. Preto možno predkladaný článok vnímať aj ako stručnú par-ciálnu analýzu pre zákonodarcu pri novelizácii Notár-skeho poriadku.

JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD.Autorka je riaditeľkou odboru rekodifikácie

občianskeho práva Ministerstva spravodlivosti SR.

9

>> Domnievame sa, že úlohou notára už nie je skúmať pri osvedčovaní cezhraničnej fúzie, či dohoda o účasti zamestnancov bola uzavretá v súlade s čl. 16 smernice, respektíve vnútroštátnymi ustanoveniami, do ktorých bol čl. 16 implementovaný.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 4/2006)

Z odôvodneniaOkresný súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi (bývalému manželovi) do troch dní 120 000 Sk a nahradiť trovy konania. Žalovaná písomne uznala, že si od žalobcu v čase od 10. januára 2000 do 8. septembra 2000 požičala finančné prostriedky v cel-kovej sume 120 000 Sk. Uvedené peniaze, ktoré sa za-viazala vrátiť do 31. decembra 2000, nevrátila a tvrdila, že uznanie dlhu napísala a podpísala vlastnoručne len pod priamym nátlakom a v dôsledku predchádzajúceho fyzického napadnutia žalobcom. Túto skutočnosť súd prvého stupňa nepovažoval za preukázanú. Krajský súd na odvolanie žalovanej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhra-de trov konanie zrušil. V odôvodnení uviedol, že neboli preukázané okolnosti tvrdené žalovanou, ktoré by zakla-dali absolútnu neplatnosť uznania dlhu. Odvolací súd sa takisto nezaoberal námietkou žalovanej – otázkou mož-nosti uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ne-rozlíšil údajné požičanie finančných prostriedkov v čase pred uzavretím manželstva účastníkov konania a po jeho uzavretí, lebo žalovaná ich uviedla až v odvolacom ko-naní a súd prvého stupňa poučil účastníkov konania, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako sa vyhlási rozsudok. Na podnet žalovanej generálny prokurátor SR podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu. Ako dôvod uvie-dol, že rozsudky spočívajú v nesprávnom posúdení veci. S poukazom na § 147 Občianskeho zákonníka uviedol, že toto ustanovenie umožňuje, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla počas trvania manžel-stva, bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majet-ku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva man-želov. Predpokladom je, aby išlo o pohľadávku vzniknutú len voči jednému z manželov počas trvania manželstva (samostatný dlh). Vo vzťahu k veriteľom nejde u druhého manžela, ktorý nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je však povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri

výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Generálny prokurátor Slovenskej republiky dospel k zá-veru, že zmluva o pôžičke medzi manželmi, ktorí nemali uzatvorenú dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka o rozsahu a trvaní bezpodielové-ho spoluvlastníctva manželov, a preto zmluva o pôžičke, ktorou jeden manžel požičia peniaze druhému manželovi, je so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Najvyšší súd SR ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 OSP) po zistení, že tento oprav-ný prostriedok podal včas (§ 243g Občianskeho súdneho poriadku – OSP) generálny prokurátor SR (§ 243e ods. l OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 OSP v spojení s § 243a ods. l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. l OSP a dospel k záve-ru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť. Mimoriadne dovolanie je formulované tak, akoby mož-nosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi bola úplne vylúčená. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je táto možnosť vylúčená len v prípade zmluvy o pô-žičke, ktorou by:a) sa mali požičať jednému z manželov peňažné pros-

triedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, b) jeden z manželov mal požičať obom manželom ako

bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky z jeho oddeleného majetku.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ne-možno vyvodiť, že by jeden z manželov, ktorý má peniaze tvoriace súčasť jeho oddeleného majetku, nemohol tieto peniaze zmluvou o pôžičke prenechať (ako veriteľ) do-časne (po určitý čas) druhému manželovi (dlžníkovi) ma-júcemu takisto majetok vo svojom oddelenom vlastníctve, ktorý by sa touto zmluvou (ako dlžník a samostatný sub-jekt vlastníctva svojho oddeleného majetku) zaviazal vrá-tiť veriteľovi peniaze po uplynutí dohodnutého obdobia.

JUDr. Jozef Opatovskýnotár so sídlom v Trnave

Zmluva o pôžičke medzi manželmipodľa § 657, 658, 143 a 39 Občianskeho zákonníkaMožnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi je vylúčená len v prípade zmluvy o pôžičke, ktorou by sa mali požičať jednému z manželov peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ktorou by jeden z manželov mal požičať obom manželom ako bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky z jeho oddeleného majetku; v iných prípadoch nezakladá samotná skutočnosť, že účastníkmi zmluvy o pôžičke sú manželia, neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 143 a § 39 Občianskeho zákonníka).

10

>> judikát

ars Notaria 1/13

Právny systémZákladným prameňom dedičského práva vo Francúzsku je Občiansky zákonník (ďalej len CC), konkrétne § 720 a nasledujúce. Dedenie vo Francúzsku je postavené na princípe univerzálnej sukcesie, to znamená, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto prípadov. Dispozičná slobo-da poručiteľa je obmedzená v prospech najbližších prí-buzných (neopomenuteľných dedičov) a poručiteľ môže voľne disponovať len obme-dzenou časťou svojej pozostalosti, tzv. dispozičným po-dielom (quotité disponible).

Väčšina reforiem v poslednom období sledovala tri zá-kladné ciele. Prvým hlavným trendom bolo zlepšiť situá-ciu pozostalého manžela. Zákon z 3. decembra 2001 a posledná reforma z 23. júna 2006 priznali pozostalému manželovi silnú pozíciu medzi dedičmi vo forme povin-ného podielu. Druhý trend, dedičské právo, bolo pred-

metom rôznych reforiem ekonomického charakteru, ktoré zostavujú správne vy-hodnotenie aktív ku dňu lik-vidácie pozostalosti. Cieľom

reformy právnych predpisov bolo aj to, aby sa zabráni-lo rozbitiu hospodárskych štruktúr a vytvorili sa rôzne možnosti na zachovanie jednoty poľnohospodárskych

11

>> Postrehy Z Praxe

Úloha notára v systéme dedičského práva vo Francúzsku

>> Notári si vo Francúzsku vybudovali postavenie tzv. rodinných notárov.

alebo rodinných podnikov. Nakoniec, dedičské právo postupne zrovnoprávnilo všetky deti bez ohľadu na ich presné línie pri dedičskej postupnosti. Proces dedenia sa začína smrťou poručiteľa alebo jeho vyhlásením za mŕtveho. Dedičstvo prerokúvajú notári, ktorí si vo Francúzsku vybudovali postavenie tzv. rodin-ných notárov. Sprevádzajú rodinu a jej členov pri všet-kých dôležitých životných úkonoch.

ZávetyFrancúzsky Občiansky zákonník pozná štyri hlavné typy závetov:• vlastnoručný (olographe) – musí byť datovaný, vlast-

noručne napísaný a podpísaný poručiteľom. Vzhľa-dom na minimálne formálne požiadavky je najbež-nejšou formou závetu. Na druhej strane musí jeho platnosť po smrti poručiteľa potvrdiť súd v prípade, že oprávnení z neho sú osoby, ktoré nemajú zmocnenie priamo zo zákona (saisine);

• verejný (authentique) – povinne sa vyhotovuje v prí-tomnosti dvoch notárov alebo notára a dvoch sved-kov. Tento závet spisuje notár podľa diktovania klien-ta, následne sa prečíta a podpíšu ho všetky osoby (ak je klient schopný sa podpísať);

• utajený (mystique) – predstavuje výhodu utajenia, keď klient odovzdá listinu v zapečatenej obálke za prítom-nosti dvoch svedkov notárovi, ktorý o tom vyhotoví zá-pisnicu. Keďže obsah pozná len samotný klient, notár nemôže overiť jeho platnosť po právnej stránke, čo je hlavnou nevýhodou tejto formy závetu. Dokazuje to aj jeho veľmi malé využívanie v praxi (ide najmä o prípa-dy negramotných ľudí);

• medzinárodný (international) – zákon z roku 1994 umožnil notárom spisovať aj závety podľa Washington-ského dohovoru z roku 1973. Môže ho využiť cudzinec žijúci vo Francúzsku alebo Francúz žijúci v cudzine, alebo ktokoľvek, kto vlastní majetok vo viacerých kra-jinách. Okrem notárov môžu tieto závety spisovať aj francúzske diplomatické a konzulárne zastúpenia pre francúzskych občanov žijúcich v zahraničí.

V záujme rešpektovania vôle zosnulého pri každom vy-sporiadaní dedičstva vytvorilo notárstvo v roku 1971 Centrálny register závetov. Notár doň registruje ním vy-hotovené verejné závety, ako aj súkromné závety, ktoré mu boli zverené do úschovy. Register obsahuje informá-cie o existencii závetu, dátume jeho uloženia a notár-skom úrade, kde je závet uschovaný. Notár poverený pri vysporiadaní dedičstva vykoná šetrenie v registri závetov a v prípade, že bol závet zaregistrovaný na inom notár-skom úrade, vyžiada si overenú kópiu tohto dokumentu. Ak poručiteľ vyhotovil niekoľko závetov, notár skúma dá-tum ich uloženia, ako aj to, či sú jednotlivé závety do-

plňujúce, alebo protichodné. Na predchádzajúce závety sa neprihliada len v prípade, že tak v poslednom závete poručiteľ výslovne uvedie. Od roku 2007 je tento register sprístupnený za poplatok. Prístup je umožnený osobe závetcu a po smrti závetcu osobe na základe úmrtného listu, a to prostredníctvom špecializovanej webovej stránky 1.

Plánovanie dedičstvaPlánovanie dedičstva je komplikovaná záležitosť, ktorá si často vyžaduje pomoc právneho odborníka. Napriek tomu, že francúzskym zákonom sa zakazujú súkromné dohody o budúcom dedení (pactes sur succession futu-re), ponúka sa v ňom poručiteľovi viacero možností, ako naložiť so svojím majetkom ešte počas života. Tieto mož-nosti sa spájajú s početnými daňovými výhodami a na ich platnosť sa vyžaduje forma notárskej listiny:• dedičská dohoda (pacte successoral), ktorou možno

zvýhodniť neopomenuteľných dedičov. Aby sa uspo-riadali budúce práva detí, musí byť dohoda podpísaná dvoma notármi za života rodičov. Takto sa môže dieťa vopred vzdať časti alebo celého dedičstva po rodičoch a tak zvýhodniť brata alebo sestru;

• zmluvné určenie dediča (institution contractuelle), ktoré je prípustné medzi manželmi. Ide o dohodu, ktorá je súčasťou manželskej zmluvy alebo je podpí-saná po uzavretí manželstva. Prostredníctvom nej si manželia alebo budúci manželia upravia svoj majetok pre prípad smrti jedného z nich;

• generačné delené darovanie (donation-partage), keď darca ešte za života upraví rozdelenie majetku me-dzi predpokladaných dedičov zo zákona. Predmetom však môže byť len existujúci majetok. Touto formou sa možno vyhnúť situácii, keď sa dedičia stávajú po smrti poručiteľa spoluvlastníkmi pozostalosti a neprimera-ne dlho čakajú na vysporiadanie v prípade nezhôd. Ak sa takýmto spôsobom nerozdelí všetok majetok, zvyš-ná časť bude podliehať pravidlám dedenia.

Správa pozostalostiSpráva majetku zahŕňa veľmi širokú oblasť. Ide o všetky listiny a konania, ktoré vedú k prevodu majetku na usta-novených dedičov, ako aj všetky otázky týkajúce sa likvidá-cie dlhov na pozostalosti. Inými slovami, celý proces vedú-ci k záverečnej fáze, ktorou je rozdelenie dedičstva medzi dedičov. Na úvod treba určiť, kto má na starosti správu pozostalosti a aké sú metódy spravovania majetku. Zákon v tejto súvislosti rozlišuje medzi dedičmi, ktorí vstupujú do práv zosnulého priamo, a tými, ktorí mu-sia splniť určité formality. V článku 1004 CC sa hovorí: „Smrťou poručiteľa sa dedičia, ktorým sa v zákone vy-hradzuje určitý podiel na jeho majetku, stávajú nadobú-dateľmi všetkého majetku z pozostalosti; a univerzálni

12

>> Postrehy Z Praxe

ars Notaria 1/13

1 Niekoľko štatistických údajov: od vzniku registra bolo zaregistrovaných 17 miliónov vyhlásení a vykonaných 6,7 milióna konzultácií; len v roku 2008 bolo zaregistrovaných 315 000 vyhlásení a vykonaných 483 000 konzultácií.

dedičia zo závetu majú povinnosť ich požiadať o vydanie majetku, ktorý je obsiahnutý v závete.“ Ďalej ho dopĺňa článok 1006 CC: „Ak po smrti poručiteľa niet dedičov, ktorým sa v zákone vyhradzuje určitý podiel na jeho ma-jetku, stáva sa plnoprávnym nadobúdateľom univerzálny dedič zo závetu 2 bez toho, aby musel požiadať o vydanie.“ V prípade neexistencie neopomenuteľných dedičov na-dobúda univerzálny dedič smrťou poručiteľa celý ma-jetok, čím vylučuje ostatných zákonných dedičov. Ak je ustanovený závetom spísa-ným u notára (testament authentique), nadobúda ma-jetok okamžite, ak je ustano-vený závetom vlastnoručným alebo utajeným, tento závet musí byť pred jeho vykona-ním predložený predsedovi súdu, v ktorého obvode bolo dedičstvo otvorené a ktorý následne vydá uznesenie o tzv. postúpení práva na de-dičstvo (envoi en possesion).Vydanie dedičstva zo závetu neznamená vysporiadanie dedičstva. Ide len o umiestnenie závetných dedičov do pozície, na základe ktorej majú zmocnenie zo zákona (saisine). Môžu tak vykonávať všetky úkony správy ma-jetku, ktorý tvorí príslušné dedičstvo zo závetu. Ak ide o správu pozostalosti, treba rozlišovať dve situácie: • ak zosnulý zanechal len jedného dediča, bude tento

dedič prijatím dedičstva považovaný za jediného, kto môže spravovať pozostalosť. Nie je potrebné spojené vlastníctvo ani vysporiadanie. V tomto prípade dedič zdedí všetky práva a povinnosti poručiteľa a pojem univerzálnej sukcesie, ktorá je základom francúzske-ho práva, sa plne uplatní;

• ak zosnulý zanechal niekoľko dedičov, tí sa ocitnú v situácii spoločného vlastníctva. To znamená, že až do vysporiadania má každý dedič-spoluvlastník rov-naké práva na pozostalosť a dedičia budú spravovať majetok spoločne a nerozdielne.

Táto všeobecná schéma však musí zohľadniť úlohu fran-cúzskeho notára pri správe majetku. Hoci je notár len zástupcom dedičov a sám nemá žiadne oprávnenie týka-júce sa pozostalosti, zohráva dôležitú úlohu pri všetkých operáciách v rámci správy pozostalosti, ktoré sa týkajú majetku alebo vyplatenia dlhov zosnulého. V prípade, že záujmy dedičov sú v rozpore, notár sa snaží aj o dohodu dedičov pri vysporiadaní dedičstva. V dôsledku toho de-dičia zvyčajne spravujú pozostalosť pod kontrolou a ve-dením notára.V prvom rade notár vyhotovuje zoznam osôb, ktoré majú nárok na dedičstvo, a im prislúchajúcich práv. Urobí tak na základe predložených listín od dedičov, vlastného

šetrenia v Centrálnom registri závetov a v prípade po-chybností aj na základe vyjadrenia odborníkov z oblasti genealógie. Ide o listinu vo forme osvedčeného vyhlásenia, tzv. acte de notoriété, ktorá je kľúčovým dokumentom, pretože sa ňoupreukazuje dedičský titul vo vzťahu k rôz-nym inštitúciám a pri nevyhnutných formalitách súvisia-cich s odblokovaním osobných účtov zosnulého v bankách.Súhrn aktív a pasív dedičstva, prípadne majetku v man-želskom režime (inventaire) vyhotovuje notár najmä

v prípadoch, keď hrozí, že pasíva prevýšia aktíva a de-dič prijal dedičstvo do výš-ky čistého majetku 3; ak je potrebné vyčísliť hodnotu vecí na účely daňového pri-znania z dedičstva; ak sú tu maloletí dedičia (v dôsledku

neexistencie súpisu zástupca maloletého stráca právo užívať majetok maloletého); alebo v prípade odkázania užívacieho práva na určitú vec. Jeho ukončenie musí nastať do 5 mesiacov od úmrtia a musí byť zverejnený. Veritelia majú právo doň nahliadať a požiadať o vyhoto-venie kópie.Notár je často poverený aj výberom časti finančných prostriedkov zosnulého z bankových inštitúcií, z ktorých potom uhrádza prípadné výdavky alebo dane z dedičstva. V tejto súvislosti môže byť notár poverený aj úhradou niektorých dlhov z dedičstva, najmä týkajúcich sa ur-gentných faktúr splatných ku dňu smrti.Niektoré druhy aktív, ktoré patrili zosnulému, si vyžadujú osobitné formality. V prípade nehnuteľností sa vyžaduje určitý typ potvrdenia, ktoré spisuje len notár (attestation immobilière). Tento nástroj umožňuje najmä dedičom preukázať postavenie vlastníka. Musí byť zverejnený v úradnom vestníku, ktorý slúži na informovanie tretích strán. Prevod dedením podielov zosnulého v spoločnos-tiach si vyžaduje vyhotovenie osvedčenia (certificat de propriété) na záznam tohto prevodu na dedičov v regis-troch podielnikov príslušných spoločností. Ak je notár poverený vysporiadaním dedičstva, zvyčajne vykoná aj daňové priznanie z dedičstva (déclaration de succession) a vyplatí daňové poplatky priamo z aktív de-dičstva. V tomto štádiu nastupuje záverečná etapa vysporiadania dedičstva, keď sa dedičia môžu rozhodnúť, či si budú veci z dedičstva rozdeľovať, alebo zostanú v spoluvlastníctve, pričom je dôležitá ingerencia notára. Rozdelenie nastá-va na základe vzájomnej dohody medzi dedičmi. Ak sa nedohodnú, dôjde k súdnemu rozdeleniu.

Mgr. Tomáš GardonAutor je pracovníkom zahraničnej sekcie Notárskej komory SR.

13

>> Notár zohráva dôležitú úlohu pri všetkých operáciách v rámci správy pozostalosti, ktoré sa týkajú majetku alebo vyplatenia dlhov zosnulého.

2 univerzálnemu dedičovi je odkázaný celý majetok, ktorý možno závetom odkázať (quotité disponible). Ďalej rozlišujeme dediča podľa univerzálneho titulu (légataire à titre universel), ktorý nadobúda len určitý pomerný diel z majetku, a dediča podľa osobitného titulu (légataire à titre particulier), ktorý má oprávnenie nadobudnúť určitú konkrétnu vec alebo viac vecí konkrétne určených.

3 Zákon dáva dedičom tri možnosti: prijať dedičstvo úplne a bez výhrad, prijať dedičstvo do výšky čistého majetku alebo odmietnuť dedičstvo.

V zmysle ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), ak fyzická osoba pre duševnú po-ruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná vykonávať právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požíva-nie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná vykonávať len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo ob-medzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. Vplyvom technických zmien v posledných rokoch sa in-formačné technológie dostali do takmer všetkých oblas-tí spoločnosti. Novelou Notárskeho poriadku, zákonom č. 561/2001 Z. z., bolo Notárskej komore Slovenskej re-publiky (ďalej len komora) zverené vedenie Centrálneho informačného systému (ďalej len CIS). V zmysle ustano-venia § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku komora vedie CIS a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Sú-časťou CIS sú notárske centrálne registre, ktorých vede-nie je komore zverené Notárskym poriadkom alebo oso-bitným predpisom. Do CIS má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Komore za prí-stup do CIS patrí odmena a náhrada hotových výdavkov.V ďalšej novele Notárskeho poriadku, zákone č. 526/2002 Z. z., sa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku doplnil písme-nom d), podľa ktorého sú notárskou činnosťou aj úko-ny vo veciach centrálnych registrov. Ide o úkony notára súvisiace s notárskymi centrálnymi registrami, ktorých vedenie bolo komore zverené zákonom alebo na základe

všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa Notár-skeho poriadku komora vedie tieto notárske centrálne registre: • Notársky centrálny register záložných práv, • Notársky centrálny register právnických osôb, • Notársky centrálny register závetov, • Notársky centrálny register dražieb,• Notársky centrálny register listín (ďalej len NCRls).

Výnosom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej repub-liky zo 17. decembra 2004 č. 16975/2004-53, v znení č. 8650/2007-110 a č. 19607/2011-110, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre notárov (ďalej len kancelár-sky poriadok), sa zveruje komore vedenie Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov a Notárske-ho centrálneho registra notárskych zápisníc. Notárske centrálne registre sú verejné zoznamy vedené v elek-tronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom usta-novené údaje. Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, v ktorom sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do Notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.

Právna úprava NCRls a jej vývojLegislatívny rámec NCRls je obsiahnutý predovšetkým v § 73k Notárskeho poriadku a § 60 a nasl. kancelár-skeho poriadku. Komore bolo zverené vedenie NCRls zákonom č. 357/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2005. Podľa § 73k Notárskeho poriadku komora ve-die NCRls, ktorý obsahuje súdne listiny, ak sa tak usta-novuje osobitným zákonom, notárske zápisnice spísané

Notársky centrálny register listín a jeho využitie v praxi v súvislosti so súdnymi listinami o spôsobilosti na právne úkonyV praxi notárov sa denne objavujú otázniky a pochybnosti týkajúce sa spôsobilosti účastníka notárskej činnosti na právne úkony, teda jeho schopnosti vyvolávať vlastným konaním vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností spojených s právnym poriadkom. Notár je často nútený zvážiť a posúdiť schopnosť účastníka ovládať svoje konanie a rozpoznávať zamýšľané následky právneho úkonu účastníka len svojím citlivým prístupom a rozhodnúť sa, samozrejme, s prihliadnutím na § 36 Notárskeho poriadku, zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok), či požadovaný úkon vykoná, alebo ho odmietne.

14

>> Postrehy Z Praxe

ars Notaria 1/13

notárom a iné listiny ukladané do registra listín na žia-dosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.Do NCRls sa teda ukladajú a registrujú tieto listiny:a) súdne listiny v zmysle ustanovenia § 189a Občianskeho

súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskor-ších predpisov (ďalej len Občiansky súdny poriadok),

b) notárske zápisnice 1,c) iné súkromné listiny na základe žiadosti fyzickej alebo

právnickej osoby 2.

Súdne listiny boli do NCRls doplnené novelou (zákonom č. 304/2009 Z. z.) s účinnosťou od 1. 9. 2009. Novelou

Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 384/2008 Z. z.), účinnou od 15. 10. 2008 sa upravil aj § 189a Ob-čianskeho súdneho poriadku, pričom dovtedajšie znenie sa označilo ako ods. 1 a doplnil sa nový odsek 2. Súčasný § 189a Občianskeho súdneho poriadku znie: „V rozhod-nutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená (odsek 1). Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu

15

1 bližšie pozri § 60 kancelárskeho poriadku1 bližšie pozri § 61 a nasl. kancelárskeho poriadku

(poznámka odkazuje priamo na § 73k Notárskeho po-riadku). Uloženie cudzieho rozhodnutia o pozbavení ale-bo obmedzení spôsobilosti na právne úkony zabezpečí súd, ktorý rozhodol o uznaní cudzieho rozhodnutia. Ak cudzie rozhodnutie podľa medzinárodnej zmluvy, kto-rou je Slovenská republika viazaná, nevyžaduje uznanie osobitným výrokom, zabezpečí jeho uloženie na podnet opatrovníka osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, súd, v ob-vode ktorého má alebo naposledy mala bydlisko táto osoba (odsek 2).“K novelizácii § 189a Občianskeho súdneho poriadku viedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z marca 2008 z dielne vtedajšieho ministra spravodli-vosti (číslo materiálu: 5348/2008-110). Jeho cieľom bolo sprísniť právnu formu zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré mali mať výhradne formu notárskej zápisnice, prí-padne mali byť autorizované advokátom.3

Takáto úprava predpokladala zvýšenú zodpovednosť notára a advokáta v prípade vzniku škody, ak by vypra-covali zmluvu o prevode nehnuteľností napriek tomu, že podľa údajov vo verejnom registri bola zmluvná voľnosť účastníkov obmedzená. Týmto verejným registrom sa rozumie NCRls, do ktorého sa majú obligatórne ukladať všetky súdne rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony.4

V priebehu legislatívneho procesu však nastala paradox-ná situácia, keď síce novela Občianskeho súdneho po-riadku v § 189a bola schválená (zákonom č. 384/2008 Z. z., účinným od 15. 10. 2008), no novela Občianskeho zákonní-ka týkajúca sa formy zmlúv o prevode nehnuteľnosti a s tým súvisiaca novela No-társkeho poriadku a zákona o advokácii boli v parlamen-te vypustené. Treba pripo-menúť, že pôvodná myšlien-ka zaviesť obligatórnu formu notárskej zápisnice, prípad-ne autorizovanej zmluvy ad-vokátom by bola nielen prostriedkom na eliminovanie podvodných konaní, ale cieľom navrhovanej úpravy bolo dosiahnuť určenie jasného autora zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorým by bol odborník, ktorý by ručil za záväzky zo škodovej udalosti v taxatívne vypočítaných prípadoch.

Súdne listiny v NCRls a ich praktická stránkaZabezpečiť uloženie rozsudku o pozbavení alebo obme-dzení spôsobilosti na právne úkony do NCRls je povin-nosťou súdu. Podľa § 48 ods. 8 vyhlášky MS SR 543/205 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okres-né súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy poverený zamestnanec súdu zabezpečí postupom pod-ľa osobitného predpisu (§ 73k zákona č. 323/1992 Zb.) uloženie rovnopisu rozhodnutia súdu o pozbavení ale-bo obmedzení spôsobilosti na právne úkony s doložkou právoplatnosti do NCRls, a to v lehote troch pracovných dní odo dňa vyznačenia právoplatnosti na prvopise roz-hodnutia. Po uložení rovnopisu rozhodnutia do NCRls sa učtárni súdu predloží vyúčtovanie odmeny a náhrady výdavkov notára.Väčšina dostupných verejných registrov a v nich obsiah-nutých databáz (evidencia stratených a odcudzených do-kladov 5, evidencia odcudzených motorových vozidiel 6, evidencia nehnuteľností a vlastníckych a iných práv k nim 7) má len informatívnu povahu a v nijakom právnom pred-pise sa notárovi neukladá povinnosť preverovať doklad totožnosti účastníka v evidencii odcudzených alebo stra-tených dokladov, prípadne motorové vozidlo v evidencii odcudzených vozidiel napríklad v rámci osvedčovania pravosti podpisu účastníka na listine. Väčšina notárov by takýto úkon mala vykonať minimálne z dôvodu postave-nia notára ako orgánu verejnej moci a podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notári svojím posta-vením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Nemenej

dôležitým argumentom je ochrana samotného notára.V zmysle § 47 písm. d) No-társkeho poriadku musí no-társka zápisnica obsahovať vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, pričom takéto vyhlásenie účastníkov je obligatórne zaznamenané v texte notár-skej zápisnice.Záver o tom, že účastník nie

je spôsobilý na právne úkony, notár vyvodí:• zo záznamu v občianskom preukaze,• z rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti

na právne úkony,• z vlastného úsudku pri prejave vôle účastníka o tom,

čo má zahrnúť do notárskej zápisnice, ak notár nado-

16

>> Postrehy Z Praxe

ars Notaria 1/13

>> Pôvodná myšlienka zaviesť obligatórnu formu notárskej zápisnice, prípadne autorizovanej zmluvy advokátom by bola nielen prostriedkom na eliminovanie podvodných konaní, ale cieľom navrhovanej úpravy bolo dosiahnuť určenie jasného autora zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorým by bol odborník, ktorý by ručil za záväzky zo škodovej udalosti.

3 http://wwwold.justice.sk/kop/pk/2008/pk08009.htm4 Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (číslo materiálu: 5348/2008-110): „Z dôvodu obmedzenej zmluvnej voľnosti bude ručenie notára prichádzať do úvahy iba vtedy, ak zmluva bola vyhotovená napriek údaju vo verejnom registri o obmedzení zmluvnej voľnosti. Za údaj vo verejnom registri sa bude považovať zaregistrovaný rozsudok o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, alebo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony v relevantnom rozsahu v Notárskom centrálnom registri (§ 189a ods. 2 článok i. osP). rovnako sa za takýto údaj bude považovať údaj o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou súdnym rozhodnutím vrátane predbežného opatrenia, ak bude takéto rozhodnutie vyplývať z informatívnej poznámky v katastri nehnuteľnosti.“

5 http://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady-d6 http://www.minv.sk/?odcudzene-mot-vozidla7 www.katasterportal.sk

budne presvedčenie, že účastník v čase, keď sa má právny úkon vykonať, nevie posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, to znamená, že koná v duševnej poruche.

Jedným z mála dostupných verejných registrov, ktorý je navyše z vlastných zdrojov notárov, je NCRls. Napriek tomu, že právny poriadok neobsahuje žiadnu osobitnú povinnosť preverovať účastní-ka v tomto registri, je mini-málne vhodné, aby tak vykonal najmä pri úkonoch notárskej činnosti, kde by mohlo nastať nezákonné disponovanie ma-jetkom účastníka z dôvodu absencie jeho spôsobilosti na právne úkony. NCRls neslúži len na registrovanie súd-nych listín v zmysle ustanovenia § 189a Občianskeho súdneho poriadku, ale aj na vyhľadávanie informácií, či účastník právneho úkonu nie je osobou, ktorú súd po-zbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil. Vyhľadanie v NCRls eviduje notár vo svojom registri N.8 Pri evidovaní žiadosti môže notár uviesť ako žiadateľa seba. Úkon opí-še a označí napríklad ako Vyhľadanie v NCRls a po vybra-tí možnosti Potvrdenie o skutočnostiach uložených v NCRls uvedie identifikačné údaje osoby, ktorej vyhľa-danie v NCRls sa týka, a to konkrétne dátum narodenia účastníka, jeho meno a priezvisko.V prípade pozitívneho výsledku sa notárovi zobrazia údaje účastníka, ktorého sa rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony týka. Po potvrdení tlačidlom O. K. sa zobrazí rozhranie NCRls – Rozhodnutia. Po potvrdení a podpísaní žiadosti o vyda-nie výpisu zo zoznamu rozhodnutí súdu o spôsobilosti na právne úkony registrovaných a uložených v NCRls sa notárovi umožní zobraziť v časti Listiny samotné roz-hodnutie. Následne notár vytlačí výpis zo zoznamu roz-hodnutí súdu o spôsobilosti na právne úkony osôb regis-trovaných a uložených v NCRls a potvrdenie z registra NCRls, a to buď s pozitívnym, alebo negatívnym výsled-kom. V prípade negatívneho záznamu notár po vytlačení

žiadosti o vydanie výpisu vytlačí úradný výpis o tom, že sa v zozname rozhodnutí súdu o spôsobilosti na právne úkony osôb registrovaných a uložených v NCRls nena-chádza rozhodnutie týkajúce sa účastníka úkonu.Potvrdenie a výpis o skutočnostiach uložených v NCRls sú v zmysle § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku verejnými listinami.

Čo sa týka odmeny a náhra-dy hotových výdavkov notára za tento úkon, odporúčame zahrnúť 3,32 € (položka I sadzobníka vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. v znení ne-skorších predpisov) a 1,10 € (položka G sadzobníka CIS a náhrady hotových výdav-kov CIS) k odmene samot-

ného úkonu notárskej činnosti, pre ktorý sa vyhľadanie v NCRls uskutočnilo (darovacia zmluva, závet), a o tejto skutočnosti v registri N spísať úradný záznam.9

ZáverVyhľadanie v NCRls by malo byť v záujme každého jed-ného notára, a to najmä s prihliadnutím na § 36 a 38 Notárskeho poriadku. Predovšetkým pri úkonoch tý-kajúcich sa disponovania majetkom účastníka (zmluvy o prevode nehnuteľností, dohody o vysporiadaní bezpo-dielového spoluvlastníctva manželov, dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva), no rovna-ko aj pri právnych úkonoch v prípade smrti (závet, listi-na o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov) dochádza k závažným právnym následkom, a preto je v záujme nielen právnej istoty, ale aj samotného notára, aby úkon notárskej činnosti bol perfektný aj z pohľadu takej dô-ležitej podmienky, akou je samotná spôsobilosť klienta notárskej činnosti na právne úkony. Vzhľadom na pova-hu notárskej činnosti je na zvážení každého notára, či by nebolo vhodné vyhľadanie v NCRls vykonať pri každej notárskej zápisnici.

JUDr. Juraj Göblnotársky kandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej, notárky so sídlom

v Košiciach, a člen Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR

17

>> NCRls neslúži len na registrovanie súdnych listín v zmysle ustanovenia § 189a Občianskeho súdneho poriadku, ale aj na vyhľadávanie informácií, či účastník právneho úkonu nie je osobou, ktorú súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil.

8 V zmysle § 45 kancelárskeho poriadku sa každá žiadosť o notársku činnosť (§ 3 ods. 1 Notárskeho poriadku) alebo právnu pomoc (§ 5 Notárskeho poriadku) sa zapíše do registra N.

9 V prípade, ak bude výsledok lustrácie pozitívny, tak by do úvahy výpočtu odmeny notára prichádzala aj položka l 2. sadzobníka vyhlášky Ms sr č. 31/1993 Z. z. (teda podľa počtu strán rozsudku súdu), no vzhľadom na to, že sa samotný notársky úkon z dôvodu nespôsobilosti účastníka na právne úkony nebude realizovať, je asi zbytočné účtovať takýmto spôsobom. otázne je, či vôbec klient zaplatí náhradu hotových výdavkov notára (4,42 €), ak mu notár úkon odmietne vykonať, pretože účastník je pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

Predsedom ZMOS ste už viac ako rok. Na tomto poste ste vystriedali dlhoročného predsedu Michala Sýkoru. Ako sa vám nastupovalo na toto miesto ako nováčikovi?Byť predsedom takej veľkej dobrovoľnej záujmovej or-ganizácie, akou je Združenie miest a obcí Slovenska, je veľkou cťou, ale zároveň aj veľkým záväzkom, spojeným s množstvom povinností navyše. Chcem zdôrazniť, že je to najmä o práci. Veď úlohou združenia je obhajovať spo-ločné záujmy a práva členských miest a obcí, ktorých je 2 730, zjednocovať postup obcí pri vykonávaní im zvere-ných úloh a v neposlednom rade v ich mene predkladať vláde, poslancom parlamentu a ministerstvám návrhy, podnety na riešenie problémov celej miestnej samo-správy na Slovensku.Môj predchodca Michal Sýkora úspešne a zodpoved-ne viedol združenie 18 rokov. Spolu s odborným tímom ústrednej kancelárie ZMOS vybudovali v rámci združe-nia funkčné štruktúry, ktoré sú platformou na efektívnu činnosť organizácie aj do budúcnosti. Dnešné časy nie sú jednoduché, starostovia a primátori prevzali na svoje plecia obrovskú zodpovednosť, povinnosti a starosti za to, ako sa bude rozvíjať ich obec, mesto, aká bude kvalita života ich občanov, a v konečnom dôsledku za to, aká bude naša spoločnosť. Sám viem, o čom to je, veď som primátorom Nitry. Takže mám skúsenosti a podobne ako môj predchodca, ktorého prácu v združení si nes-mierne vážim, chcem byť nápomocný obciam a mestám pri ich náročnej práci v prospech občanov.

Výkon funkcie predsedu ZMOS je vždy spojený s výkonom funkcie primátora alebo starostu obce. Vy ste primátorom mesta Nitra. Dá sa podľa vášho názoru skĺbiť funkcia zástupcu obyvateľov jedného mesta

a zároveň zástupcu obyvateľov všetkých miest a obcí, respektíve riešili ste niekedy vo funkcii túto dilemu?Dilemou môže byť to, že v niektorých prípadoch môže byť uznesenie orgánov združenia odlišné od mojich predstáv o realizácii niektorých úloh v meste. Podobne to môže byť aj pri schválení úloh odporúčaných združe-ním v zastupiteľstve. Tu to môže z času na čas zaškrípať. Každodenné, aktuálne skúsenosti z riadenia mesta sú však veľkou výhodou a pomáhajú mi pri prijímaní záverov a rozhodnutí v ZMOS, preto si neviem predstaviť, že by funkciu predsedu ZMOS vykonával profesionálny pred-seda, úradník. Na ich efektívne napĺňanie je však dô-ležitá súhra a dobrá spolupráca volených funkcionárov s funkčnou, profesionálnou kanceláriou združenia.

Navonok sa ZMOS javí ako veľká a silná organizácia. Ako ste ju vnímali pred nástupom do funkcie a ako ju vnímate teraz, keď ste jej súčasťou?Áno, Združenie obcí a miest Slovenska je veľká a silná organizácia, ktorú akceptuje vláda a ústredné orgány štátnej správy. Členmi ZMOS sú aj všetky krajské mestá vrátane hlavného mesta SR Bratislavy. Ako reprezentant členských miest a obcí sa v rámci najvyšších orgánov štátu zúčastňuje na príprave a pripomienkovaní návrhov právnych noriem a ďalších dokumentov týkajúcich sa práv, povinností a zákonom chránených záujmov miest a obcí a ich orgánov. Členovia ZMOS zastupujú miestnu územnú samosprávu Slovenskej republiky v orgánoch vlády, v ústredných orgánoch štátnej správy, medziná-rodných organizáciách, ako aj v orgánoch verejnopráv-nych a iných inštitúcií v regiónoch, ktorých cieľom sú aktivity prispievajúce k rozvoju miest a obcí. Združenie je aj reprezentatívnym zástupcom miest a obcí s právom uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v mene

Prácu notárov vnímam ako odbornú a veľmi náročnú na komunikáciu a empatiuAj keď na prvý pohľad nie je viditeľná príbuznosť v činnosti notárov a činnosti samosprávy, rozhodne možno nájsť styčné body. Nielen v kompetenciách, ale aj v poslaní. Na týchto stranách vám prinášame rozhovor s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska doc. Ing. Jozefom Dvončom, CSc. Treba povedať, že pán predseda bol po oslovení na rozhovor veľmi ústretový. Pri osobnom stretnutí, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda ZMOS Ing. Milan Muška, sme si navzájom predstavili svoje časopisy a vymenili posledné výtlačky. Súčasťou prípravy na rozhovor bolo aj preštudovanie webovej stránky ZMOS, stanov a zákona o obecnom zriadení. Otázky kladené pánovi predsedovi sme sčasti čerpali aj z informácií získaných z daných materiálov.

18

>> roZhoVor

ars Notaria 1/13

všetkých členských miest a obcí a nimi zriadených roz-počtových a príspevkových organizácií. Teraz, keď som súčasťou ZMOS, viac uvažujem o tom, ako podchytiť tých najlepších odborníkov pri príprave kvalitných materiálov, ako hľadať a nachádzať efektívne metódy práce s občan-mi, ako realizovať pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov všetky úlohy, ktoré zo zákona samospráva musí vykonávať, ako plniť záväzky, ktoré máme smerom k Európskej únii, ktorej sme súčasťou. Je to priestor na účasť na riešení vecí verejných, ale aj obrovská zodpo-vednosť za výstupy, ktoré budú mať vplyv na občanov Slovenska.

Čo považujete za hlavné pozitívum existencie združenia?To, že vôbec existuje takáto platforma, ktorá umožňuje stretávať sa predstaviteľom členských miest a obcí, vy-mieňať si názory, poznatky, skúsenosti, diskutovať o prob-lémoch a spoločne hľadať riešenia. Vďaka združeniu sa informácie z regiónov dostanú na rokovanie kompetent-ných orgánov a inštitúcií a vrátia sa späť ako normy, ktoré umožnia obciam a mestám efektívnejšie zabezpečovať fungovanie územnej samosprávy. V rámci ZMOS sú vy-tvorené odborné štruktúry – osem odborných sekcií zahŕ-ňajúcich celú problematiku, s ktorou sa členovia, pred-stavitelia samospráv, stretávajú v regiónoch. Na svojich rokovaniach podrobne analyzujú návrhy zákonov a ich dosah na výkon samosprávy. Zaujímajú k nim stanovis-ká v rámci pripomienkového konania, pripravujú námety na legislatívne zmeny a návrhy koncepčných materiálov v oblasti samosprávy. Pre mestá a obce vypracovávajú aj odporúčania pri uvádzaní novej legislatívy do praxe.

Pri svojej činnosti sa stretávate na rokovaniach s predstaviteľmi vlády, politickými stranami. Považujete na rokovaniach za svojho partnera aj samosprávnu organizáciu notárov? A ak áno, aké témy spoločného rokovania by ste si vedeli predstaviť? Určite áno. Otázok na spo-ločné rokovanie je veľa. Spomeniem len tie, ktoré sú významné z hľadiska spolu-práce s občanmi. Sú to naj-mä dostupnosť notárskych úradov verejnosti, bezbarié-rovosť, rozmiestnenie, polo-ha, flexibilita, úprava pracovného času a podobne. Sú to vlastne otázky, ktoré zaujímajú aj našich občanov, res-pektíve ostatných klientov.

Poslaním predsedu ZMOS je zastupovanie všetkých miest a obcí. Poslaním primátora a starostu je zastupovať mesto a obec a jej obyvateľov. V tomto nachádzame paralelu s funkciou notára, ktorý je vymenovaný vždy do konkrétnej obce či mesta a jeho územného obvodu. Ako vnímate činnosť notárov v rámci jednotlivých regiónov Slovenska?

Z histórie viem, že ešte pred druhou svetovou vojnou boli notariáty v obciach, ale mali úplne iné postavenie a po-slanie ako dnes. Viem, že notariáty majú monopol na niektoré činnosti, stretol som sa s notárskou zápisnicou. To, čo robia samosprávne úrady aj notári, je osvedčova-nie listín a podpisov. Táto služba bola v minulosti výsad-

ne v kompetencii notárov. Samosprávne úrady sú služ-bou verejnosti a dnes si môže občan bez problémov prísť na miestny úrad osved-čiť listiny, doklady, podpisy, ba pre isté skupiny občanov poskytuje miestny úrad aj po-

dobné služby ako notariáty, napríklad úschovu cenností. Vzhľadom na dobrú dostupnosť v mieste bydliska, ako aj cenovú dostupnosť tieto služby občania radi využívajú.

Činnosť notárov často súvisí s obecnou činnosťou a naopak. Často je dôležitá práve spolupráca medzi obcou a notárom v danej obci. Ako hodnotíte túto spoluprácu?Už v minulosti ľudia na dedine vyzdvihovali pozíciu rich-tára a notára. V meste či obci zabezpečovali služby oby-vateľom, ktoré súviseli s úkonmi v majetkovoprávnej

doc. ing. jozef dvonč, Csc., predseda Združenia miest a obcí slovenska

>> Už v minulosti ľudia na dedine vyzdvihovali pozíciu richtára a notára. V meste či obci zabezpečovali služby obyvateľom, ktoré súviseli s úkonmi v majetkovoprávnej oblasti, v oblasti dedičských konaní a podobne.

19

oblasti, v oblasti dedičských konaní a podobne. Sú to ob-lasti zo života občanov, ktoré aj dnes využívajú a vnímajú ich citlivo. V súčasnosti už notárske úrady poskytujú svo-je služby oveľa pružnejšie a flexibilnejšie. Dôležitá je však dostupnosť, respektíve nedostupnosť, bezbariéro-vosť jednotlivých notárskych úradov. Často sa stáva, že úrady sú umiestnené na po-schodiach bez výťahov, bez zábradlí, schodiskových plo-šín a podobne. Tu tiež vidím priestor na spoluprácu.

ZMOS vydáva časopis pod názvom Územná samospráva. Vychádza už ôsmy rok, šesťkrát ročne, každý nepárny mesiac. Predsedom redakčnej rady je výkonný podpredseda ZMOS Ing. Milan Muška. Spracovanie časopisu a jeho obsahová náplň je na dobrej úrovni. Ako by ste zhodnotili notársky časopis ARS NOTARIA z pohľadu zástupcu miest a obcí Slovenska?Z vlastnej skúsenosti viem, aké zložité je v súčasnosti vydávanie odborných periodík. Narážame nielen na finanč-né problémy, ale často aj na zabezpečenie ich kvalitného obsahu. Chcem preto oceniť vydávanie špecializovaného notárskeho časopisu ARS NOTARIA. Viem si predstaviť užšiu spoluprácu oboch našich periodík, určite by to po-mohlo zlepšiť vzájomnú informovanosť a spoluprácu.

Pri výkone svojej terajšej aj predchádzajúcej práce ste sa pravdepodobne stretli s činnosťou notárov. Ako ju vnímate? Ako som už niekoľkokrát zdôraznil, každá práca a služba je niekomu určená, respektíve niekto si tú službu alebo prácu objednal. Ja vnímam prácu notárov najmä cez spokojnosť ich klientov, teda našich občanov. Tak ako je pre občanov dôležitá práca každého z nás v samospráv-nych orgánoch, tak aj činnosť jednotlivých notárskych úradov vnímajú veľmi pozorne. Naši občania či klienti sa obracajú na notárske úrady s otázkami často citovými a osobnými – majetkovopráv-nymi, s rodinnými záležitos-ťami, dedičskými konaniami a podobne. Tu vidím malú pa-ralelu s prácou samospráv-nych orgánov. Prácu notárov vnímam ako odbornú a veľmi náročnú na komunikáciu a empatiu. A to máme spoločné.

Primátorov a starostov, rovnako ako notárov či iných reprezentantov štátov, oslovujú médiá. Aký je váš pohľad na prezentáciu v médiách?Médiá sú dôležitým komunikačným prostriedkom, a to predovšetkým na šírenie informácií, ktoré prispievajú

k zvyšovaniu právneho vedomia občanov, ale aj informácií o aktivitách samosprávnych orgánov smerom k verejnos-ti. S komunálnou problematikou sa denne stretávame aj

v mienkotvorných médiách. Veľmi nás teší prezentácia príkladov dobrej praxe. Ak ide o prípady, v ktorých sa poukazuje na možné zlyha-

nie našich zamestnancov, prípadne iné nedostatky, ktoré komplikujú život občanom, snažíme sa prijať opatrenia a riešiť ich. Ak zlyhá volený člen samosprávy alebo sta-rosta, tomu to zrátajú voliči. Nesťažujeme sa na skres-ľovanie informácií v médiách, ale snažíme sa proaktívne s nimi spolupracovať. Ak má občan v súčasnosti záujem, môže sa dostať k objektívnym informáciám a urobiť si ná-zor. Na regionálnej úrovni občan vidí svojho starostu, pri-mátora priamo v teréne, pri výkone jeho funkcie, má mož-nosť sa s ním stretnúť, porozprávať sa a vytvoriť si názor. Naše obce a mestá sa snažia skvalitniť tok informácií

smerom k občanom – využí-vajú na to moderné komuni-kačné nástroje, ako sú webové stránky miest a obcí, miest-ny rozhlas či rádio, regionál-ne noviny a televízne vysie-lanie, ale aj SMS a e-maily. A občania to oceňujú.

Samosprávy miest a obcí využívajú notársku zápisnicu ako exekučný titul v prípade neplatenia nájomného pri nájme bytových a nebytových priestorov alebo odmietnutia vypratať týchto priestorov po ukončení nájomného vzťahu. Postrehli samosprávy pozitívny finančný dosah takéhoto riešenia z hľadiska ušetrenia finančných nákladov na vymáhanie takýchto pohľadávok?Vymáhanie pohľadávok v mestách a obciach, ako aj rie-šenie otázok neplatičov je súčasťou práce samosprávy. Mestá a obce vítajú každú legislatívnu normu, ktorá nám umožní zefektívniť vymáhanie pohľadávok. Notárska zápisnica je nástroj, ktorý sčasti zjednodušuje niektoré postupy pri realizácii samosprávnych pôsobností. Z po-

hľadu náročnosti, napríklad núteného vypratania bytu, môže platná konštrukcia práv a povinností pôsobiť rozpačito. Obec ako prena-jímateľ nehnuteľnosti, ktorá

má byť exekučne vyprataná, má zároveň povinnosť určiť miesto na uskladnenie vecí. Náklady na úschovu si môže uplatniť v rámci trov exekučného konania až na prípady, keď sa vyhovie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že niet majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť na-príklad dlh na nájomnom. Exekučný poriadok pripúšťa priznanie trov konania osobe, v ktorej prospech sa vy-konávala exekúcia. Obec je tak v situácii, keď – ak ide

>> Prácu notárov vnímam najmä cez spokojnosť ich klientov, teda našich občanov.

>> Notárska zápisnica je nástroj, ktorý sčasti zjednodušuje niektoré postupy pri realizácii samosprávnych pôsobností.

>> Chcem oceniť vydávanie špecializovaného notárskeho časopisu ARS NOTARIA. Viem si predstaviť užšiu spoluprácu oboch našich periodík, určite by to pomohlo zlepšiť vzájomnú informovanosť a spoluprácu.

20

>> roZhoVor

ars Notaria 1/13

o neplatiča pre stratu zamestnania – môže byť v strate nielen z dôvodu neplatenia nájomného, ale aj z dôvodu hájenia svojich práv ako vlastníka nehnuteľnosti a záro-veň ako jediného subjektu povinného vytvoriť priestor na úschovu vecí. Každý prípad treba posudzovať individuál-ne, v súlade so zákonom. Mestá a obce tak aj konajú.

Využívajú samosprávy miest a obcí Notársky centrálny register záložných práv vedený Notárskou komorou Slovenskej republiky?Notársky centrálny register záložných práv je zmyslu-plným preventívnym nástrojom na predchádzanie pre-vodu vlastníckych práv na inú osobu k veciam, ktoré záložným právom vzal veri-teľ ako zabezpečenie pohľa-dávky. Je to teda predovšet-kým ochrana nadobúdateľa, ktorý má možnosť overiť si, či na nadobúdanej hnuteľnej veci nie je zriadené záložné právo. Obce spravidla nado-búdajú hnuteľný majetok v obchodných vzťahoch. Tu je ich postup regulovaný najmä právnou úpravou verejného obstarávania, ktoré umožňuje viaceré možnosti zabez-pečovacích inštrumentov. Pri správe pohľadávok orgánu územnej samosprávy však možno využiť aj zabezpečenie zriadením záložného práva.

Žijeme v elektronických časoch. Ako sa dotýka elektronizácia samospráv miest a obcí a aký vzťah majú samosprávy k elektronizácii služieb poskytovaných občanom?Elektronizáciu samospráv a informačno-komunikačné technológie (IKT) vnímam nielen ja, ale predovšetkým naši občania a klienti nášho úradu veľmi pozitívne. Oceňujeme najmä možnosť efektívnejšie komunikovať

s mestským úradom. IKT totiž postupne umožnia obča-nom komunikovať s úradom z domu, bez priameho kon-taktu s úradníkom. Občan má vďaka tomuto informačné-mu systému možnosť sledovať proces vybavovania svojej agendy úradom od jej podania až po ukončenie. Také sú naše skúsenosti v Nitre, ale aj v iných mestách. Našou víziou je, aby členské mestá a obce ZMOS mohli vďaka elektronizácii a digitalizácii skvalitňovať služby obča-nom, a tomuto procesu budeme pomáhať. Aj preto sme sa zapojili do realizácie projektu Integrované obslužné miesta, ktorý poskytne elektronické služby občanom s asistenciou úradníka. Je určená najmä tým, ktorí ne-

ovládajú prácu s počítačmi alebo k nim nemajú prístup. Zároveň sme v roku 2012 spustili realizáciu veľkého národného projektu ZMOS pod názvom Datacentrum obcí a miest. Jeho ambíciou je vytvoriť prostredie na po-

skytovanie elektronických služieb všetkým občanom Slovenska z domu.

Na záver si dovolíme položiť osobnú otázku. Zostáva vám popri všetkých povinnostiach voľný čas? Ak áno, ako ho najradšej trávite? Máte čas aj na svoje záľuby a koníčky? Času mám skutočne veľmi málo, ale som rád, keď sa dostanem do záhrady alebo si môžem prečítať dobrú knihu. Mám okruh dobrých priateľov, s ktorými si ob-čas posedím pri pohári piva či dobrého vína. Ako bývalý športovec rád zájdem na športové podujatia, niekedy sa dostanem aj na bicykel alebo si zahrám tenis.

Otázky kládla JUDr. Zuzana Grófikovávedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA

Doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc.

dátum narodenia: 11. 7. 1954

Vzdelanie: Prevádzkovo-ekonomická fakulta VŠP v Nitre (1977 – 1978, Ing.)Obhajoba kandidátskej práce (1987, CSc.)Odvetvové a prierezové ekonomiky VŠP PEF (1992, habilitačné pokračovanie, doc.)

členstvá a funkcie v súčasnosti:• primátor mesta Nitra• predseda ZMOS• člen Rady vlády SR pre kultúru• člen Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky

2014 – 2020• konzultant zboru poradcov predsedu vlády• podpredseda správnej rady Slovenskej poľnohospodárskej

univerzity v Nitre• člen správnej rady Univerzity Konštantína filozofa v Nitre• člen predstavenstva Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti• poslanec VÚC a člen finančnej komisie

Prezentácia vybraných prác a projektov:Projekt leonardo da Vinci• rozvoj zamestnanosti na vidieku• marketing v poľnohospodárstve a potravinárstve (1992)• projekty rozvoja regiónov – Dunajská Streda, Rimavská

Sobota, Nitra, Komárno, Trenčín, Liptovský Mikuláš (1996 – 1998)

Projekt slovensko-bavorskej spolupráce• predvstupová príprava štátnej správy rezortu

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka: agrárna politika EÚ v praxi

Projekt trilaterálnej spolupráce slovensko – rakúsko – Maďarsko• Podpora zamestnanosti na vidieku• Dopad integrácie do EÚ na poľnohospodárstvo a rozvoj

vidieka

Projekty programu saPard (2003)

Prednášková a lektorská činnosť

>> Notársky centrálny register záložných práv je zmysluplným preventívnym nástrojom na predchádzanie prevodu vlastníckych práv na inú osobu k veciam, ktoré záložným právom vzal veriteľ ako zabezpečenie pohľadávky.

21

Objasnil zmysel liturgie Veni Sancte, pričom dal do po-zornosti vysvetlenie najväčšieho Slovana 20. storočia, blahoslaveného Jána Pavla II., poukázal na spoluzodpo-vednosť všetkých pokrstených na pravde a potrebu zakla-dania si na tom, čo je stabilné a trváce – na pravej kultúre. Oslavy pokračovali v Dome kultúry v Trnave slávnostným galaprogramom, ktorého nosnou témou – ako vo svojich úvodných slovách povedal rektor univerzity – sú ľudia a hodnoty, ktorých sú nositeľmi. Preto bolo významnou časťou programu odovzdanie pamätných medailí pri prí-ležitosti 20. výročia obnovenia Trnavskej univerzity (TU).Ďalšie časti programu boli zamerané na rozhovory s pa-mätníkmi obnovenia univerzity a vtedajšími aj súčasný-mi podporovateľmi. Hosťami v kresle v prvom bloku boli doc. Michal Slivka, prvý predseda akademického senátu TU, prof. Jozef Šimončič, priamy účastník pri základoch ob-novenia, Ing. Sabína Habalová, prvá vedúca pedagogic-kého oddelenia, a RNDr. Mária Hajduková, dcéra prvého rektora obnovenej Trnavskej univerzity. V druhom bloku rozprávali o svojich zážitkoch, ale aj o súčasnosti a perspektívach Ing. Imrich Borbély, primá-tor mesta Trnava v čase obnovenia univerzity, Ing. Štefan Bošnák, primátor mesta a podporovateľ univerzity po-čas svojho dlhoročného funkčného obdobia, Ing. Vladi-mír Butko, súčasný primátor mesta, a Ing. Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja. Vo videozáz-

namoch sa prihovorili aj predchádzajúci rektori, prorek-tori, súčasní dekani a absolventi.V závere programu vystúpili so svojimi gratuláciami vzácni hostia Ing. Ján Figeľ, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, Ing. Štefan Chudoba, štátny tajom-ník Ministerstva školstva Slovenskej republiky, prof. Libor Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, a doc. Jozef Matúš, rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Rektor univerzity im s vďakou odovzdal pamät-né medaily za podporu, spoluprácu a priazeň.Galaprogram moderoval Štefan Bučko, ďalšími účinku-júcimi boli Peter Horváth, Adriena Bartošová a kapela Kamila Mikulčíka.Po galaprograme sa pozvaní hostia zúčastnili na sláv-nostnej kolaudácii zrekonštruovaného obvodového pláš-ťa a fasády budovy rektorátu a Filozofickej fakulty TU. Podujatia boli venované študentom, pedagógom, za-mestnancom, absolventom a priaznivcom Trnavskej univerzity. Zúčastnilo sa na nich viac ako 600 hostí a te-šili sa značnému záujmu novinárov.

Mgr. Adriana KrupováAutorka pracuje na Rektoráte Trnavskej univerzity v Trnave.

Prevzaté z časopisu Trnavskej univerzity v Trnave – Universitas Tyrnaviensis č. 2/2012

Trnavská univerzita oslavovalaDňa 23. októbra 2012 prežívala Trnavská univerzita v Trnave svoj slávnostný deň – pripomínala si 20. výročie obnovenia svojej činnosti. Krátko popoludní sa konala v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave svätá omša spojená s Veni Sancte, ktorej predsedal biskup Ján Orosch, apoštolský administrátor. Veľkému počtu prítomných sa v homílii prihovoril vzácny hosť z Vatikánu, Mons. Cyril Vasiľ, člen Spoločnosti Ježišovej a sekretár kongregácie Svätej stolice pre východné cirkvi.

22

>> Z diaNia V PráVNiCkej obCi

ars Notaria 1/13

súčasný rektor trnavskej univerzity v trnave, prof. doc. judr. Marek Šmid, Phd., a moderátor Štefan bučko

emeritní rektori trnavskej univerzity v trnave od roku 1992 pri preberaní medailí k 20. výročiu obnoveniu tu

V úvode autor podáva stručný historický exkurz úpravy týkajúcej sa akciovej spoločnosti. Následne sa zaoberá vymedzením postavenia predstavenstva v systéme orgá-nov akciovej spoločnosti a ponúka pohľad na dve formy koncepcie právnej úpravy – monistickú a dualistickú. Zaujíma aj postoj k ďalšiemu vývoju, pričom sa opiera o úvahy Európskej komisie vyjadrené v Zelenej knihe. Po teoretickom úvode sa zameriava na vysvetlenie po-stavenia predstavenstva de lege lata, a to nielen navo-nok, ale aj vnútri spoločnosti. Vychádza z názorov a sta-novísk prezentovaných v slovenskej a českej právnej vede a usiluje sa vysvetliť obsah práv a povinností jeho členov.Po vymedzení postavenia predstavenstva sa venuje otáz-ke kreovania predstavenstva, teda vzniku a zániku člen-stva. Na jednej strane rozoberá otázku voľby a kooptá-cie, na druhej strane jednotlivé spôsoby zániku členstva. Pri skúmaní nezabúda ani na osobné predpoklady. Pri nich poukazuje nielen na predpoklady ustanovené záko-nom, ale aj na mimoprávne predpoklady, ktoré by mal člen spĺňať na riadny výkon funkcie. Ako správne pozna-menáva, v odbornej literatúre sa tejto skutočnosti venuje malá pozornosť a tieto predpoklady sa viac-menej pre-hliadajú a ponechávajú na posúdení akcionárov. Významnou časťou práce je kapitola hovoriaca o zodpo-vednosti členov predstavenstva za riadny výkon ich funk-cie. Autor sa venuje súkromnoprávnej (obchodnoprávnej aj občianskoprávnej) a verejnoprávnej zodpovednosti člena predstavenstva, ktorá by mohla nastať v súvislos-ti s výkonom funkcie člena predstavenstva. Vo vzťahu k týmto otázkam hovorí nielen o tzv. obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu upravenú v ustanovení § 194 ods. 5 až 9 Obchodného zákonníka, ale aj o tzv. občian-skoprávnej zodpovednosti za škodu, pričom sa zaoberá najmä zodpovednosťou za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Posledná kapitola ponúka prehľad judikatúry a praktic-ké vzory právnych podaní, ktoré dávajú monografii ná-dych praktickosti a možnosti jej každodenného využitia.Na záver možno konštatovať, že práca je spracovaná prehľadne, závery, ku ktorým autor prichádza, sú riadne a logicky zdôvodnené. Osobitným prínosom monografie je jej praktická stránka. Jednotlivé závery sú väčšinou podložené rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky alebo rozhodnutiami Ústav-ného súdu. Kniha bude užitočná nielen pre praktikov, ale

aj širokú odbornú verejnosť. Obsahuje praktické príkla-dy, o čom svedčí množstvo citácií rozhodnutí Najvyššie-ho súdu, ale aj teoretický základ v súvislosti s rozobe-ranými otázkami, ktoré poslúžia na dobrú orientáciu vo vymedzenej problematike.

JUDr. Marian Ďurana, PhD.Autor je odborný asistent na Katedre súkromného práva

Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Recenzia Monografia JUDr. Petra Strapáča sa venuje problematike predstavenstva akciovej spoločnosti v súvislosti s právnou úpravou postavenia člena predstavenstva, jeho práv a povinností pri výkone funkcie.

23

Na začiatku konferencie vystúpil vedúci štátneho práv-neho oddelenia ruského prezidenta, ktorý skonštatoval: „Štátne právne oddelenie ruského prezidenta oceňuje, že komunita notárov rieši otázky, ako zvýšiť úroveň práv-nej ochrany legitímnych práv jednotlivcov a organizácií. Medzi najdôležitejšie patrí zavedenie zmien prostred-níctvom spolkového zákona číslo 166-FZ z 2. 10. 2012, ktorým sa novelizuje zákon Ruskej federácie o notároch a o niektorých legislatívnych aktoch Ruskej federácie, ktorý upravuje registráciu záložných práv k hnuteľnému majetku. Nemenej aktuálnou je aj otázka zvýšenia záruk na ochranu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.“Moderátormi konferencie boli Konstantin Korsik, prezi-dent Moskovskej mestskej Notárskej komory, a Dmitrij Skripičnikov, zástupca vedúceho finančného a hospo-dárskeho výboru Štátnej dumy Ruskej federácie.Jurij Sinelščikov, zástupca zákonodarnej Dumy, vo svo-jom prejave uviedol, že účasť notára vo verejných pro-cesoch za posledných 15 rokov neustále klesá a notár

bol takmer vylúčený z účasti na občianskych zmluvných vzťahoch. V Rusku sa postupne zaviedol anglosaský právny systém, ale teraz sa podľa J. Sinelščikova notári vrátia na svoje miesto v právnom systéme. „Významnou zmenou je najmä notarizácia realitných transakcií,“ po-vedal Sinelščikov.

Nový systém registrácie záložného práva k hnuteľnému majetkuHlavná diskusia konferencie na tému Trh hnuteľného a nehnuteľného majetku – nové úlohy notára sa sústre-dila do dvoch zasadnutí. Prvá časť bola zameraná na nový systém registrácie záložného práva k hnuteľnému majetku. Absencia takéhoto systému umožňuje nákup áut na úver, ktoré sa potom predávajú na sekundárnom trhu bez toho, aby mal nový vlastník možnosť vyhnúť sa tomuto významnému riziku. Vzhľadom na objem ruského trhu je problém vážny. Podľa Iliu Fedorčenka, vedúceho úradu úverov pre sporiteľne, môže celkový počet zalo-

Register záložných práv v MoskveNotárska legislatíva v Ruskej federácii prechádza významnými zmenami. Začiatkom októbra 2012 ruský prezident podpísal novelu zákona o notároch, ktorou sa ustanovuje vytvorenie jednotného informačného systému pre notárov, v ktorom sa bude okrem iného prevádzkovať register záložných práv k hnuteľnému majetku. Na jesennom zasadaní Štátnej dumy sa tiež zvažovali zmeny Občianskeho zákonníka, v ktorých sa ustanovuje povinná účasť notára vo väčšine realitných transakcií, ako aj rozširovanie kompetencií a povinností notára. O tejto téme sa diskutovalo aj na konferencii, ktorá sa konala 31. októbra 2012 v Moskve. Konferenciu organizovala Moskovská notárska komora a zúčastnilo sa na nej približne 200 hostí.

Zľava Patrik Kristian, zástupca spoločnosti ATOS, s. r. o., a Bc. Iaroslav Ioan Pavel, konateľ spoločnosti Libellus, s. r. o.

Prvá zľava JUDr. Katarína Valová, PhD., členka prezídia Notárskej komory SR, piaty zľava Konstantin Korsik, prezident Moskovskej notárskej komory, šiesty sprava Alexej Terentiev, poradca riaditeľa odboru verejného práva v úrade prezidenta Ruskej federácie, druhý sprava Ilja Radčenko, notár v Moskve

24

>> DIANIe V KOMORe

ARS NOTARIA 1/13

žených áut v Rusku v roku 2012 prekročiť 950-tisíc a do roku 2017 sa predpokladá nárast až na dva milióny vozi-diel ročne. Riešením je zriadenie registra záložných práv k hnuteľnému majetku, ktoré sa ustanovuje zákonom č. 166-FZ. Sergej Pogudin, riaditeľ právnej pomoci a inte-rakcie so súdnym systémom Ministerstva spravodlivosti, oznámil, že Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie v spolupráci s Federálnou notárskou komorou a ostat-nými notárskymi spoločenstvami budú do 1. júla 2013 spolupracovať na balíku dokumentov na implementáciu systému do praxe.Podrobnejšiu analýzu zákona predložil notár z Moskvy Ilia Radčenko. Podľa neho je osobitne dôležité, aby re-gistre boli verejne dostupné a informácia o záložnom práve v nich bola zaregistrovaná do jednej hodiny, čo vý-razne zníži možnosť podvodu. Tak bude systém chrániť kupujúceho pred zabavením kúpeného majetku a znížia sa aj náklady na súdne spory. Existuje však aj rad prob-lémov, ktoré bude nutné vyriešiť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Napríklad v súlade so zákonom môže veriteľ vykonať registráciu do registra bez súhlasu záložcu, čo môže viesť k fiktívnym registráciám zo strany spoločností, ktoré chcú brániť podnikaniu svojich konkuren-tov. „Odstrániť takéto zázna-my z registra bude možné iba na základe rozhodnutia súdu,“ povedal I. Radčenko. Treba tiež objasniť rad otázok súvisiacich s inými pred-pismi. Účastníci vyjadrili nádej, že rok zostávajúci do na-dobudnutia účinnosti zákona bude na opravu chýb stačiť.Skúsenosti so zavedením registra záložných práv na Slovensku mala delegácia Ruskej federácie možnosť študovať začiatkom leta roku 2012 v Bratislave. Počas dvojdňovej návštevy okrem zodpovedania všeobecných otázok zahrnula Notárska komora SR do programu aj praktickú prezentáciu systému pre ruských kolegov. Ruský zákon zavádzajúci notársky register záložných práv čerpá vo veľkej miere zo slovenského právneho po-riadku. Z tohto dôvodu boli na konferenciu v Moskve po-zvaní aj zástupca Notárskej komory SR a zástupcovia technologických firiem, ktoré na Slovensku realizovali register záložných práv. Na konferencie sa zúčastnili Katarína Valová, členka prezídia Notárskej komory SR, Iaroslav Ioan Pavel, konateľ spoločnosti Libellus, s. r. o., a Patrik Kristian, zástupca spoločnosti ATOS, s. r. o.Na konferencii vystúpila Katarína Valová, ktorá uviedla his-tóriu vzniku slovenského registra záložných práv, vysvetli-la prítomným charakteristiku tohto registra a na záver zod-povedala otázky týkajúce sa výšky poplatkov za registráciu.

Notarizácia realitných transakciíĎalšou témou konferencie bola notarizácia realitných transakcií. Nový návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý bol v čase konferencie pripravený na druhé čítanie v Štátnej dume, zavádza povinnú účasť notára na realit-

nej transakcii, kde aspoň jeden z účastníkov zmluvného vzťahu je fyzická osoba.Oľga Ruzakova, zástupkyňa Výboru pre občianske, trest-né, rozhodcovské a procesné právo, poznamenala, že pôvodné znenie novely počítalo s účasťou notára vo všetkých realitných transakciách s nehnuteľnosťami. Aj napriek aktuálnej úprave, podľa ktorej sa bude vyžado-vať zmluva vo forme notárskej zápisnice, iba ak jeden z účastníkov je fyzická osoba, je dôležité venovať pozor-nosť skutočnosti, že osvedčeniu bude podliehať prevod vlastníctva (nákup, výmena, darovanie atď.), ale aj zriade-nie, zmena alebo ukončenie práv k nehnuteľnosti (právo trvalého vlastníctva pôdy, využitie pôdy, vecné bremená atď.). Viktor Momotov, sudca Najvyššieho súdu Ruskej federácie a člen súdnej rady, vo svojom prejave pozna-menal, že právny systém Ruskej federácie je súčasťou kontinentálneho systému práva, preto majú notári veľkú príležitosť na zavedenie mechanizmov na prevenciu spo-rov vrátane tých, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami. Vla-dimir Jarkov, viceprezident Spolkovej notárskej komory, uviedol, že účinné vykonávanie všetkých funkcií notárov má značné rezervy. Teraz je v Rusku 8 000 notárov a asi

4 000 asistentov notára. Mo-mentálne už notári pracujú v spoločnom informačnom systéme a vďaka právnic-kému vzdelaniu a ľudským zdrojom môžu vytvárať prí-

jemné, zrozumiteľné a transparentné transakcie na trhu. „Občania sa na realitnom trhu stretávajú s veľkým množstvom nekvalifikovaných poradcov,“ povedal prvý podpredseda Rady federácie Alexander Toršin. „V budúc-nosti treba zaviesť osvedčenie notára na všetky realitné transakcie, pretože to bude občanom poskytovať ďalšie záruky,“ povedal A. Toršin. Genrich Padva, člen prezídia Moskovskej advokátskej komory a podpredseda Medzi-národnej advokátskej komory, citoval niekoľko prípadov, v ktorých by účasť notára predišla zdĺhavým súdnym konaniam a podstatne uľahčila prácu právnikov. Ale-xander Erdelevskij, profesor občianskeho a rodinného práva na Moskovskej štátnej právnickej akadémii, opísal skúsenosť z Nemecka, kde je málo sporov týkajúcich sa nehnuteľností, pretože všetky transakcie s nehnuteľnos-ťami sú v rukách notára.Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie, Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie, Centrálnej banky Ruska, Medzinárodnej konfederácie spotrebiteľských spoločností, Agentúry pre bývanie a hypotekárne úvery, pro-fesijné združenia rôznych komunít a ďalší prispievatelia.

Bc. Iaroslav Ioan Pavelkonateľ spoločnosti Libellus, s. r. o.

JUDr. Katarína Valová, PhD.členka prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky

25

>> Ruský zákon zavádzajúci notársky register záložných práv čerpá vo veľkej miere zo slovenského právneho poriadku.

Kolokvium stredoeurópskych notárov v ŠoproneV maďarskom Šoprone sa od 8. 11. do 10. 11. 2012 ko-nalo každoročné Kolokvium stredoeurópskych notárov. Hlavnými témami podujatia boli postavenie notárov z hľadiska ústavy a služby spravodlivosti poskytované notármi. Podujatie bolo zároveň aj oslavou 20. výročia vzniku slobodného notárstva v Maďarsku.

Bilaterálne stretnutie v MníchoveNa pozvanie Nemeckej spolkovej notárskej komory (BNotK) sa dňa 4. 12. 2012 v Mníchove zúčastnili zástup-covia prezídia NK SR bilaterálneho stretnutia so zástup-cami BNotK. Prerokovali sa aktuálne témy, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú európski notári, napríklad revízia smernice o odborných kvalifikáciách, projekt EUFides alebo aplikácia nariadenia o dedičstvách. Zároveň sa vo voľnejšej diskusii vzájomne porovnali kompetencie a rozdiely medzi jednotlivými notárstvami. Medzi za-ujímavosti nemeckého notárstva patrí napríklad pre-beranie archívu novovymenovaným notárom od svojho predchodcu v sídle, vďaka čomu sa u niektorých notárov

nachádzajú listiny z 19. storočia, a aj silné a exkluzívne kompetencie v oblasti rodinného práva, práva nehnuteľ-ností a práva obchodných spoločností.

Stretnutie prezidentov Hexagonály v BruseliDňa 13. 12. 2012 sa za účasti zástupcu Prezídia NK SR konalo stretnutie prezidentov Iniciatívy stredoeuróp-skych notárstiev (Hexagonála) v Bruseli. Hlavnou témou bola situácia notárstva v Slovinsku a návrh strategických postupov pri odvrátení útokov na notárstvo. Zástupcovia jednotlivých krajín oboznámili prítomných o zmenách v národných legislatívach a diskutovalo sa aj o témach, ktoré sa budú riešiť na zasadnutí Valného zhromaždenia Rady notárstiev Európskej únie (CNUE). Pred stretnutím Hexagonály sa konalo stretnutie pracovnej skupiny týka-júce sa obehu elektronických listín, na ktorom rakúske notárstvo predstavilo svoj projekt na výmenu elektronic-kých listín medzi jednotlivými krajinami.

Zasadnutie Valného zhromaždenia CNUEDeň po zasadnutí Hexagonály sa konalo koncoročné za-sadnutie Valného zhromaždenia CNUE, ktorého hlavnou témou bolo rozhodnutie vo veci cezhraničnej komuniká-cie notárov pri prevode nehnuteľností – projektu EUFides. Bol schválený návrh používaný v súčasnosti vo francúz-skom notárstve, ktorý po zakomponovaní nutných zmien bude možné použiť nielen na prenos správ medzi notár-stvami, ale aj na bezpečnú výmenu rôznych informácií v prevodoch nehnuteľností s cezhraničným prvkom. Širšia diskusia prebehla v otázke smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, kde začína prevládať názor o vhodnosti začlenenia notárstva do pôsobnosti smer-nice s osobitosťami. V oblasti Európskej notárskej siete sa prezentovali rôzne projekty, medzi inými aj projekt NK SR smerujúci k vytvoreniu glosára, v ktorom by sa mali definovať najdôležitejšie pojmy v oblasti notárstva a ktorý by slúžil ako pomôcka prekladateľom pri prekla-doch pojmov na dosiahnutie ich jednoznačnosti.

Aj v tomto roku budú členovia Medzinárodnej skupiny NK SR sledovať všetky oblasti, ktoré majú dosah na čin-nosť notárov v Slovenskej republike, a svojou prácou sa pokúsia prispieť k upevneniu pozície notárstva v Európ-skej únii, ako aj na národnej úrovni.

Mgr. Peter Danczipredseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR

Z medzinárodných aktivít Notárskej komory SR

26

>> aktuálNe Z Nk sr

ars Notaria 1/13

Rada notárstiev Európskej únie (CNUE) spustila dňa 13. 11. 2012 s podporou Európskej komisie webovú stránku, dostupnú v 22 jazykoch Únie, o majet-kovom práve manželov a partnerstiev v krajinách Európskej únie. Oficiálne bol tento nový webový portál pred-

stavený na zasadnutí Európskej notárskej siete v Prahe dňa 8. 11. 2012 za účasti viac ako 70 českých a zahranič-ných hostí z európskych inštitúcií a notárstiev. Stránka

www.coupleseurope.eu prehľadne mapuje platné právo v 27 členských štátoch a prináša odpovede na právne otázky, s ktorými sa môžu stretnúť všetky páry v Európe. Aké sú majetkovoprávne dôsledky rozvodu alebo rozluky? Ktoré právo je rozhodné pre majetok páru? Čo ustano-vuje platné právo týkajúce sa majetku registrovaných alebo neregistrovaných partnerstiev? Aké sú majetkovo-právne dôsledky úmrtia? Tento projekt je pokračovaním úspešnej webovej stránky www.successions-europe.eu, ktorú spustilo CNUE s podporou Komisie v máji 2010.

Majetkové právo manželov a partnerstiev v EÚ

14. – 15. 3. 2013 Výberové konanie na miesta notárov, miesto konania: sídlo NK SR16. 3. 2013 Konferencia notárov, miesto konania: Bratislava15. – 17. 4. 2013 Základný kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR16. – 18. 5. 2013 Medzinárodný kongres k 20. výročiu slobodného notárstva v SR, miesto konania: Bratislava27. – 29. 5. 2013 Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR17. – 19. 6. 2013 Notárska skúška, miesto konania: sídlo NK SR

Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch (rok 2013)

Našim čitateľom dávame do pozornosti zaujímavý odborný člá-nok v časopise Právny obzor číslo 3/2012 s názvom K usta-noveniu náhradného dediča alebo o jednom „zanedbanom“ inštitúte autorky JUDr. Veroniky Kleňovej, bývalej notárskej kandidátky, toho času doktorandky na Katedre rímskeho a cir-kevného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trna-ve. Cieľom uvedeného príspevku je priblížiť podstatu vulgárnej substitúcie (substitutio vulgaris), ktorá rozširuje možnosti tes-tamentárneho dedenia, priznávajúc poručiteľovi právo povolať osobu (substitutus), ktorá sa stane dedičom namiesto prvého ustanoveného za dediča (institutus) v prípade, ak sa ten nebude chcieť stať dedičom (tzv. casus noluntatis) alebo dedičstvo ne-bude môcť nadobudnúť (tzv. casus impotentiae).

V Justičnej revue číslo 10/2012 sa nás obsahovo dotýka člá-nok s názvom Novela zákona o rozhodčím řízení a výkonu roz-hodčích nálezů – príklad hodný nasledovania pre slovenského zákonodarcu (najmä so zreteľom na oblasť rozhodovania spot-rebiteľských sporov)? autoriek JUDr. Reginy Hučkovej, PhD., a JUDr. Diany Treščákovej, PhD., z Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

V časopise Právní rozhledy číslo 15 – 16/2012 bol publikovaný článok s názvom Ochrana vlastnického práva se zřetelem k in-stitutu dobré víry. Duplicita vlastnictví od autorky JUDr. Jany Bílkovej, asistentky sudcu Najvyššieho súdu ČR. Do pozornosti dávame aj reakciu na článok v čísle 21/2012, ktorej autorom je sudca Najvyššieho súdu ČR JUDr. Pavel Vrcha. Autorka sa zamerala na kritérium vyššej právnej sily uplatneného nároku, pričom toto kritérium analyzuje aj z hľadiska právnej úpravy

obsiahnutej v novom Občianskom zákonníku. Za východisko označuje nadobudnutie vlastníctva v dobrej viere, ako aj viere v zápis vo verejnom registri. Upozorňuje na nález Ústavného súdu ČR ÚS 3/02 a na tri významné kritériá posúdenia zásahu do vlastníckeho práva, pričom ako najširší princíp zdôrazňuje princíp primeranosti zásahu. Autor reakcie na príspevok v čís-le 21/2012 oponuje tomuto názoru, čo dokumentuje citáciami rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a ustálenou judikatúrou o ne-možnosti nadobudnúť nehnuteľnosť od nevlastníka s výnimkou zákonom predpokladaných situácií (nadobudnutia vydržaním alebo od nepravého dediča).

V časopise Ad Notam číslo 6/2012 je zaujímavý odborný článok s názvom Přechodná ustanovení nového občanského zákonní-ku k zásadě superficies solo cedit. Jeho autormi sú advokát JUDr. Petr Fiala a advokátsky koncipient Mgr. Jindřich Mayer. Cieľom príspevku je priblížiť problematiku zásady superficies solo cedit, t. j. povrch ustupuje pôde, ktorá sa opätovne zavá-dza zákonom prijatým v Českej republike pod č. 89/2012 Sb., Občanský zákoník. V praxi to znamená, že stavba už nebude samostatnou nehnuteľnou vecou, ale súčasťou pozemku, na ktorom bola zriadená. Cieľom príspevku bolo poskytnúť vše-obecný prehľad o prechodných ustanoveniach, ktorými sa má zabezpečiť bezproblémový prechod na novú právnu úpravu.

Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA: JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady (prvá anotácia)

JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (druhá a tretia anotácia)

JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (štvrtá anotácia)

Anotácie

27

Občiansky zákonník. Prehľadný komentárimrich Fekete, Martina Feketeová – vyd. epos

Rok vydania: 2012Počet strán: 1 314Väzba: pevná

Kniha prináša prehľadný výklad ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ) a jej cieľom je pochopiť podstatu komentovaného ustanovenia a jeho vzťahy s ďalšími časťami OZ, súvisiacimi predpismi a predpismi európ-skeho práva. Výklad je systematicky a logicky usporiadaný a objasňuje funkcie a miesto jednotlivých inštitútov občianskeho práva.

Výber judikatúry k Občianskemu súdnemu poriadku 1 – Všeobecné ustanovenia a činnosť súdu pred začatím konania vyd. iura editionRok vydania: 2012Počet strán: 494Väzba: mäkká

Publikácia prináša výber rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej re-publiky, ktoré sa týkajú zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poria-dok, konkrétne jeho prvej časti – Všeobecné ustanovenia (§ 1 – 58a) a jeho druhej časti – Činnosť súdu pred začatím konania (§ 59 – 78h). Jednotlivé judikáty sú priradené k paragrafom zákona a na okraji strany sa nachádzajú kľúčové pojmy na lepšiu orientáciu v publikácii a uľahče-nie výberu judikatúry vzťahujúcej sa na konkrétny prípad.

Přehled judikatury ve věcech zásad soukromého práva. Svazek I.zostavil Petr lavický – vyd. Wolters kluwer

Rok vydania: 2012Počet strán: 310Väzba: mäkká

Kniha je prvým zväzkom judikatúry venovanej zásadám súkromného práva. Prvý zväzok je zameraný na jednu zo zásad odvodených od ľudskej slobody – zásadu autonómie vôle, pričom je zhrnutím rozhodnutí vyslo-vujúcim sa k tejto zásade, k jej hmotnoprávnym aj procesnoprávnym aspektom. Každé rozhodnutie je upravené do podoby štandardného judi-kátu. Vyhľadávanie uľahčuje vecný register a register právnych predpisov.

Občianske právo hmotnéPeter Vojčík a kolektív – vyd. aleš čeněk

Rok vydania: 2012Počet strán: 637Väzba: pevná

Kniha predstavuje základnú učebnicu občianskeho práva hmotného, doplnenú pohľadmi na právo EÚ. Rozdelená je do piatich základných častí. Prvá časť podáva výklad všeobecnej časti občianskeho práva, dru-há časť je venovaná vecným právam, tretia časť prináša výklad záväzko-vej časti občianskeho práva hmotného a jednotlivých zmlúv, štvrtá časť rozoberá zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie a posledná, piata časť obsahuje výklad dedičského práva.

Výber judikatúry k Občianskemu zákonníku 2vyd. iura edition

Rok vydania: 2012Počet strán: 455Väzba: mäkká

Kniha prináša vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z oblasti ob-čianskeho práva hmotného, týkajúce sa vecných práv zakotvených v ustanoveniach § 123 – 151p Občianskeho zákonníka. Judikáty sú pri-radené k jednotlivým ustanoveniam zákona a na okraji strany – vedľa znenia judikátu či právnej vety – sú uvedené kľúčové slová a pojmy, kto-ré zjednodušujú a urýchľujú orientáciu v publikácii.

Komentár k Ústave Slovenskej republikyMilan čič a kolektív – vyd. eurokódex

Rok vydania: 2012Počet strán: 832Väzba: pevná

Ústava SR je významným základným štátoprávnym moderným doku-mentom, deklarujúcim univerzálne uznávané princípy samourčenia zvrchovanosti slovenského národa a neodňateľné právo národa na svoj samostatný štát. Je postavená na prirodzenoprávnych, demokraticko--humánnych a sociálnych princípoch. Kniha predstavuje komentár k jednotlivým článkom Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje pochopiť a uplatňovať základný zákon štátu. Teoretický základ diela predstavujú kvalifikované názory autorov, konfrontované s názormi celého autorské-ho kolektívu. Napriek tomu, že ide o vedecké a teoretické dielo, vychá-dza z aplikácie zákonodarstva a rozhodovania, ako aj bohatej judikatúry.

Svěřenské fondybarbora bednaříková – vyd. Wolters kluwer

Rok vydania: 2012Počet strán: 181Väzba: mäkká

Pojmom zverenstvo sa v knihe rozumie taký vzťah, keď jedna osoba zve-rí svoj majetok druhej osobe v prospech osoby tretej. S prijatím nového českého Občianskeho zákonníka sa uzákonila aj podoba zverenského fondu a správy cudzieho majetku, z hľadiska dlhodobého vývoja však ide o staronový právny inštitút, ktorý je moderným ekvivalentom rôznych historických foriem zverenstva.Kniha podáva systematický prehľad vývoja rôznych podôb zverenstva a ich uplatnenie pri dlhodobom uchovaní, správe a prevodoch, najmä rodinných majetkov, a prináša výklad hlavných znakov prijatej úpravy správy cudzieho majetku a zverenských fondov.

Přehled judikatury z oblasti věcných břemenzostavil jiří spáčil – vyd. Wolters kluwer

Rok vydania: 2012Počet strán: 556Väzba: mäkká

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech nie-koho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo v nie-čom konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.Kniha prináša výber súdnych rozhodnutí z oblasti vecných bremien, do-plnených stručným komentárom, pričom porovnáva súčasnú a budúcu českú právnu úpravu v súvislosti s rekodifikáciou súkromného práva, upozorňuje na hlavné zhody a rozdiely a je doplnená aj použiteľnou judi-katúrou z obdobia pred rokom 1950.

Zmluvy o prenechaní veci na užívanie. S komentárom dulaková, Fekete, dulak a kolektív – vyd. C. h. beck

Celý názov publikácie je Zmluvy o prenechaní veci na užívanie (nájomné zmluvy, zmluva o ubytovaní, zmluva o pôžičke a výpožičke a timesharin-gová zmluva). S komentárom. Ide o druhé pokračovanie cyklu komento-vaných zmlúv upravených Občianskym zákonníkom a súvisiacimi pred-pismi, tentoraz zamerané na vzťahy, ktoré vznikajú pri prenechaní veci na užívanie inej osobe. Podobne ako pri prvej časti – zmluvách o prevo-de vlastníctva – ani v tomto prípade nejde o komentár tradičného typu. V publikácii sa nachádza významná časť venovaná teoretickým aspek-tom každého komentovaného inštitútu.

Vybral JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA

28

>> dáVaMe do PoZorNosti

ars Notaria 1/13

Pokyny pre autorov

1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných

článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany.

3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby

bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.

Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10.

6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text.

7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.

8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.

9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť

údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).

11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu.

12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis.

13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.

14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.

15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.