ARS NOTARIA 2/1997 - Notárska komora Slovenskej …. V tomto smere nemôžeme opomenúť spoluprácu notárstiev, najmä v Rakúskej republike. Usku-točnilo sa niekoľko zahraničných

ARS NOTARIA 2/1997

OBSAH

REDAKČNÁ RADA

JUDr. Vladimír Čuchta JUDr. Viktor Dubas JUDr. Jozef Farkašovský JUDr. Karol Kovács JUDr. Miloslav Kováč JUDr. Štefan Kutenič JUDr. Mária Malíková JUDr. Dušan Mikita JUDr. Marián Mikl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Magdaléna Valušová

EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI

Prof. JUDr. Andrej Bajcura, CSc. JUDr. Milan Ľalík Doc. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. JUDr. Ján Mazák Prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc. JUDr. Jozef Štefanko Prof. JUDr. Milan Štefanovič, DrSc. Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

Za NK SR za vydanie čísla zodpovedajú:

JUDr. Dušan Mikita JUDr. Jana Mikušová JUDr. Miroslav Pavlovié

Na úvod JUDr. Jozef Opatovský l

INFORMÁCIE KOMORY 5

ČLÁNKY

Právo obchodných spoločnosti v Slovenskej republike Doc. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc. 10

Dedenie po spoločníkovi (fyzickej osobe) obchodnej spoločnosti JUDr. Štefan Huljak 17

Zriadenie nadácie závetom de lége lata a de lége ferenda Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc. 21

Nad pripravovanou novelou Občianskeho súdneho poriadku a Notárskeho poriadku

JUDr. Miloslav Kováč 26

Rekodifikácia Občianskeho zákonníka

JUDr. Marián Miki 28

DO POZORNOSTI

Zo súdnych rozhodnutí 30

Rokovanie so zástupcami Strediska cenných papierov SR, a.s. 30

ZO SVETA

Zasadnutie Komisie pre záležitosti Európskej únie (CAUE) a Komisie pre záležitosti Európy a Stredomoria (CAEM) v Lisabone 31

Kongres notárov Francúzska 33

AKO NA TO 35

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 36

NA ÚVOD 2/1997 Strana l

NA ÚVOD

Ako ďalej notárstvo Slovenskej republiky?

Už dlhší čas si kladiem otázku: „Ako ďalej notárstvo SR?" Čo ma k tomu viedlo? Na základe skutočností, názorov a tendencií, ktoré sa v súčasnosti i v nedávnej minulosti v slovenskej stavovskej komore vyskytli, je takáto otázka logická.

Analýzu tejto otázky treba vykonať po poriadku. Uplynulo už vyše sedem rokov, čo malá skupinka nadšencov začala postupne napĺňať svoju predstavu a zámer založiť funkčné notárstvo vykonávané formou slobodného povolania. Prvé opatrné kroky cez maratón až napokon záverečný šprint pripomínali bežeckú atletickú disciplínu. Všetci dobre vieme, že kvalitný výkon vyžaduje veta fyzický ch a psychických šil, aby sa dostavil vytúžený cieľ - rovnajúci sa víťazstvu. Zopár týchto odvážlivcov vstúpilo bez tréningu do tvr-dého zápolenia. Už na začiatku sme aj v radoch notárov mali zopár fanúšikov, ale väčšia časť bola v tábore priaznivcov štátneho notárstva. Otázky a pripomienky rázu - čo tí chcú, čo vymýšľajú, čo nedajú pokoj, ved nám je v podstate dobre, o všetko je postarané, stačí iba pracovať, boli samozrej-mosťou. Predovšetkým potreba notársku pospolitosť presvedčiť ojej historickej šanci zmeniť, resp. vrátiť sa do pôvodných koľají, z ktorých ju v 50-tych rokoch vykoľajila tvrdá mašinéria komunistického režimu. Aké sme mali na to prostriedky? Žiadne! V tomto zápolení nám pomáhala viera, že vec, ktorú začíname robiť, je správna, že sa nám zaiste musí podariť a že nesmieme premárniť historickú šancu, ktorá sa naskytla. Tu by som si dovolil parafrázovať výrok slávneho amerického hudobného virtuóza - Luisa Amstronga, ktorý povedal: „Bez viery nik nemôže pochopiť moju hudbu a moje ume-nie. " Tak sme aj my začali chápať zmysel slobodného notárstva.

Museli sme vziať na seba absolútnu zodpovednosť za všetko to, čo v tomto smere podnikneme. V tom čase pocit zodpovednosti nedopadol na nás tak ťažko, alebo sme ho tak nepociťovali, ako pri neskorších analýzach našich aktivít. Realizácia viery v dobrú vec s prístupom plnej zodpovednosti by sa nepodarila bez disciplíny. Dobre si pamätám, ako sme po zverejnení myšlienky notárstva pre-sviedčali svojich kolegov, a najmä kolegyne, že privatizácia štátneho notárstva sa uskutoční už „zaj-tra". Myšlienka postupne nadobúdala ohlas a na stretnutiach notárov v rámci vtedajších krajov sa rozprúdila polemika. Lámali sme bariéry a ľady vo vlastných radoch. Ak si dáme ruku na srdce, mu-síme priznať, že to bolo tak.

Okrem tohto vnútorného zápolenia bolo treba viesť aj nemenej náročný boj s hlavným partnerom - so štátnou správou justície.

Nebudem tu túto otázku rozvádzať, potrebuje totiž podrobnú analýzu a mohla by byť zaujímavým a obsiahlym námetom na literárne spracovanie. Určite by si to zaslúžila. Iba ten, kto tieto udalosti osobne prežil, mi dá za pravdu.

Po legislatívnych úvahách bolo treba pristúpiť k reálnym krokom, novelizovať viacero zákonov a v konečnom dôsledku prijať Notársky poriadok. Naše predstavy postupne nadobúdali reálny ob-sah. V tomto smere nemôžeme opomenúť spoluprácu notárstiev, najmä v Rakúskej republike. Usku-točnilo sa niekoľko zahraničných ciest, pri ktorých sa nadviazali osobné kontakty, priateľstvá. Každý náš úspech bol nielen našou radosťou, ale aj radosťou našich zahraničných kolegov. Tešili sa spolu s nami. Najväčšiu radosť mali, keď naše úsilie korunovalo prijatie zákona o zrušení štát-neho notárstva a zákona o notároch a notárskej činnosti - Notárskeho poriadku. Nezabudnuteľným zostane okamih, keď sme tieto základné právne normy v nemeckej a francúzskej mutácii pred-kladali nielen kolegom z notárstiev v susedných štátoch, ale najmä predstaviteľom Medzinárod-nej únie latinského notárstva (UINL). Posudzovatelia náš Notársky poriadok klasifikovali ako výborný a nadštandartný. Bolo to naše vyznamenanie a zároveň aj jedno z mala poďakovaní,

Strana 2 ______________________________ 2/1997 _____________________________ NA ÚVOD

ktorým nás ocenili Iba to bola satisfakcia a vavrínový veniec víťazstva za náš „atletický výkon". Ni-jaké heroické oslavy, dlhotrvajúce potlesky, iba v kútiku srdca - spokojnosť. Takýto dar sme notár-skej pospolitosti symbolicky venovali ku dňu vzniku našej štátnosti - ku dňu vzniku Slovenskej re-publiky, k 1. januáru 1993, ktorým vstúpil do účinnosti aj Notársky poriadok.

Absolútnym dôkazom demokratickej náplne nášho zákona je ustanovenie, ktoré dáva každému štátnemu notárovi možnosť voľby medzi slobodným notárskym povolaním a štátnou službou. Nikto nerozhodoval za druhého, každý sa rozhodol sám pre tú, či onú formu svojho ďalšieho pôsobenia.

Tí, ktorí sa rozhodli pre slobodnú formu povolania, v podstate demonštrovali jednotu v celku. Zdô-razňujem jednotu, pretože tá sa spomedzi nás akosi začína vytrácať. Zaiste nemám na mysli jednotu hlasovania na straníckych zasadnutiach bývalého režimu, ale jednotu stavu notárov, ktorú si treba nielen vážiť, chrániť, ale najmä z hľadiska existencie stavu zachovať.

Slobodné povolanie notára vyžaduje vieru v konanie dobrej veci pre ostatných, slobodu v konaní v medziach zákona, ústavnosti a v súlade so svojím svedomím, absolútnu osobnú zodpovednosť, to všetko podriadené tvrdej disciplíne, ktorú si každý musí určiť sám.

Mnohé skutočnosti v našich radoch nasvedčujú tomu, že tieto atribúty sa z notárstva vytrácajú alebo menia svoj pôvodný obsah. Nemôže veriť v dobro veci - konanie pre iných ten, kto nevie nad-viazať dobré medziľudské vzťahy ku svojim klientom, dokonca, bohužiaľ, k svojim kolegom, či k zvo-leným predstaviteľom Notárskej komory. Do vzťahov preniká nevraživosť, opovrhovanie a neúcta.

V niektorých prípadoch sa z neslobodného štátneho notára socializmu, stáva novodobý neslobod-ný notár. Často sa totiž jediným kritériom hodnôt človeka stávajú peniaze. Boh mamonu týchto ľudí spútava, zbavuje ich osobnej slobody.

Nemôžem pochopiť konanie niektorých členov Notárskej komory, ktorí si dokonca odmietajú plniť základnú povinnosť, akou je platenie členského príspevku, nedodržiavajú termíny jednotlivých splá-tok. Na ich vymáhanie treba heroický výkon sekretariátu pracovníkov našej komory. Musím bohu-žiaľ konštatovať, že si túto povinnosť za rok 1996 včas nesplnili ani dvaja členovia zvolení do orgánu komory a druhú splátku vyrovnali až v januári 199 7. Tu sa dostávame z polohy disciplíny do polohy morálky a etiky notára. Na otázku, čo s tým, si musíme dať odpoveď sami.

Ako si vysvetliť skutočnosť, že koncepcia notárstva, ktorá pri svojom zrode mala jasný smer a cieľ, sa dostáva do závozu. Konferencia notárov odsúhlasila rozhodnutie o kúpe a výstavbe budovy sídla Notárskej komory Slovenskej republiky. Bohužiaľ, tak označenie notárskych úradov unifikova-nými tabuľami, ako oj výstavba budovy sídla komory sa stala medzi notármi ohniskom sváru. Vý-sledkom bolo zamietnutie výstavby sídla NK SR na Orieškovej ulici v Bratislave Konferenciou notá-rov dňa 21. marca 1997. Čas ukáže, či toto rozhodnutie vzhľadom na potreby komory a finančné ná-klady bolo rozumnejším, riešením, ako pôvodná koncepcia. Už dnes možno hovoriť o tom, že v súvislosti s kúpou nebytových priestorov sa vyskytli dosť závažné problémy. Kladiem si otázku: „Aký zmysel v komisii pre prípravu kodifikácie Občianskeho zákonníka má mať moja snaha, aby no-tári mali čo najviac kompetencií?"

Veď pri tomto úsilí v očiach ostatných členov komisie vychádzam aj s mojimi dvoma kolegami tak-mer na posmech. Aký zmysel má mať zavedenie centrálnej evidencie závetov? Aký zmysel má mať snaha o výlučnú právomoc spisovania listín o nehnuteľností pred profesijnými právnickými povola-niami vrátane notárov?

Aký zmysel má mať medzinárodná spolupráca s ostatnými členskými európskymi štátmi UINL, keďže legislatívne pripravujeme vstup notárstva Slovenskej republiky do Európskej únie? Aký zmy-sel má mať zavedenie počítačovej siete medzi notármi či prepojenie notárov počítačovou sieťou na sieť pozemkových kníh? Má zmysel snaha o vrátenie právomoci súdom týkajúcej sa zápisov vlast-níckych práv a vzťahov k nehnuteľnostiam? Aký zmysel má mať naša snaha skvalitňovať vydáva-nie odborného časopisu ARS NOTARIA? Aký zmysel má mat vyvolávanie rokovaní s ústrednými or-gánmi štátnej správy, v ktorých sa má upevniť nezastupiteľná činnosť notárov? Aký zmysel má mať snaha dostať notárov do priaznivého povedomia našej spoločnosti? Aký zmysel má mať vzdelávací proces notárov, koncipientov, kandidátov? Aký zmysel majú mať medzinárodné aktivity Notárskej komory? Takýchto otázok by som mohol položiť ešte veľa!

NA ÚVOD __________________________ 2/1997 ___________________________ Strana 3

Toto je koncepcia moderného slobodného notárstva. Neviem si predstaviť, ako máme naďalej vy-víjať úsilie za jej dosiahnutie, keď priamo niektorí notári sú proti tomu a kampaňou strhávajú na svoju stranu aj ostatných. Kladiem si otázku:

Ako mám súčasne bojovať za niekoho aj proti nemu? Musíme si uvedomiť, že notársüio SR sa ne-konči tabuľou označujúcou hlavné mesto Bratislavu, ale pôsobí od Holíča až po Michalovce.

Základnou myšlienkou je, aby sa sídlo komory stalo akousi „Alma Mater" všetkých notárov, akýmsi druhým domovom, v ktorom si každý nájde svoje miesto, a nie cudzím prvkom, nechceným dieťaťom, a vonkoncom nie akousi nepriateľskou inštitúciou, v ktorej sídlia funkcionári komory. Z hľadiska obsahovej náplne plánovaná budova sídla NK SR spĺňala podmienky už ďalšieho tisícro-čia. Bohužiaľ, jej výstavba sa zastavila už pri svojom štarte.

Gordický uzol, v ktorom sa človek dostáva do situácie, že v snahe v prospech veci vykonať niečo dobré, je niekedy osočovaný a znevažovaný, niekedy ťažko rozťať. Domnievam sa, že tu platí staré porekadlo: „Podľa seba súdim teba!" Viem, že dobré veci sa bezbolestne nerodia, že každý musí pri-niesť svoju obeť. Avšak na otázku, do akej miery túto obeť prinášať, si každý musí odpovedať sám.

Nemám však dojem, že to, čo sme notárom doteraz pripravili, im nieje na osoh. Práve naopak, ako vidím a počúvam, notárom sa v podstate vodí dobre. Svedčia o tom perfektne vybavené úrady, od kancelárskeho zariadenia až po špičkovú administratívnu techniku. To sú skutočnosti a fakty.

Ak teda niekto do radov notárov vnáša rozkol, nech to nerobí nečestným spôsobom, ale ak má pri-pravenú lepšiu koncepciu, nech sa nebojí a neostýchajú notárskej pospolitosti predostrieť. Treba ju zverejniť, dať notárom na posúdenie a ak je lepšia, ako tá, ktorú sme vám predložili, a usilujeme sa naďalej rozvíjať, s radosťou ju schválime. Ak však takáto koncepcia neexistuje, žiadam a vyzývam tie osoby, ktoré šíria, rozkol v notárskych radoch aby nemarili výsledky práce tých nadšencov, ktorí odovzdávajú svoju iniciatívu, prácu a najmä čas v prospech notárskeho stavu ako celku. Nikto nemá morálne právo na to, aby nás nútil asistovať pri likvidácii toho, čo sa doteraz v záujme notárov iba ťažko a s námahou podarilo vybudovať.

Musím Vás však dôrazne upozorniť, aby ste si boli vedomí absolútnej zodpovednosti za svoje ďal-šie rozhodnutia. Ako príklad Vám uvediem notárstvo Portugalska. Aj tam bola obdobná situácia ako u nás. Fašistickému Salazarovmu režimu sa nepodarilo zničiť slobodné notárstvo. Až vnútorné roz-broje medzi notármi, ktoré postavili proti sebe „mestských" a „vidieckych" notárov, vykonali dielo skazy. Vláda poštátnila slobodné notárske povolanie. Dnes sú portugalskí notári štátnymi úradník-mi, príjmy zo svojej činnosti odvádzajú štátu a štát im poskytuje iba určité percento vo forme mzdy. Takýto princíp ešte dnes platí v komunistickej Číne. A ich snaha opätovne sa stať slobodnými notár-mi, trvá už niekoľko rokov.

Pýtam sa, komu u nás vyhovuje delenie notárov na skupiny, ich vzájomné súperenie? Komu to prospieva? Vložme radšej energiu do koncepčnej práce, ktorej je nemálo, a do práce, ktorá notárske-mu stavu prospeje, zefektívni ho a najmä skvalitni To je horizont, ku ktorému by mala naša aktivita smerovať.

Nemôžem osobitne nespomenúť aj notársku disciplínu a s tým súvisiace problémy s návrhmi na disciplinárne konania voči niektorým notárom. Ako si vysvetliť skutočnosť, že niektorí, ktorých dis-ciplinárne konanie postihlo, nepochopili jeho význam? Hoci si priznávajú svoju chybu, návrh na dis-ciplinárne konanie považujú za útok voči svojej osobe a voči tým, ktorí si plnia povinnosti disciplinár-neho charakteru, a z hľadiska ochrany notárskeho stavu, pociťujú nevraživosť a nenávisť. Niektorí priam odmietajú svoju vinu. Môže niekto z nás povedať, a to sa netýka iba súčasných členov discip-linárnej komisie, že sme voči sebe zaujatí? Áno, môže! V tom prípade si však musíte uvedomiť, že disciplinárna právomoc nebude môcť zostať v kompetencii Notárskej komory. Základným princípom samosprávy notárov je aj riešenie disciplinárnych priestupkov notárov. Ak od tejto funkcie komory upustíme, postavenie NK SR sa tým výrazne oslabí a slobodné notárske povolanie začne strácať svoju opodstatnenosť.

Strana 4________________________________ 2/1997 _______________________________NA ÚVOD

Čo sa týka financovania služobných zahraničných ciest funkcionárov komory, treba si zásadne uvedomiť, že NK SR vstúpila do UINL, v ktorej funguj e už 49 rokov systém, ktorému sa logicky musela prispôsobiť aj naša komora. V súvislosti s organizovaním medzinárodných kongresov, konferencii pozvánka pre nášho funkcionára s úplnou samozrejmosťou platí aj pre doprovodnú osobu (manžela, manželku), je to prirodzený princíp notárskej morálky, etiky a diplomacie. Spočiatku naše cesty fi-nancoval pozývateľ (v niektorých prípadoch aj v súčasnosti), preto sa tomu nemôžeme čudovať. Naše notárstvo v takomto prípade prezentuje nielen funkcionár komory, ale aj jeho doprovodná osoba. Je to nepísaný medzinárodný protokol notárskych vzťahov a v podstate jediná odmena za všetky sta-rosti, ktoré má člen komory s výkonom svojej funkcie. Bolo by smiešne a nepochopiteľné, keby sme sa z týchto dôvodov na medzinárodných aktivitách nezúčastňovali. Môžem Vás ubezpečiť, že Prezí-dium NK SR každú služobnú zahraničnú cestu posúdi a odsúhlasí aj z hľadiska finančný ch nákla-dov. Osobitne sa nimi pri kontrolách hospodárenia zaoberá vždy aj Revízna komisia.

Môžete namietať, že na členov notárskej komory sú kladené vy soké finančné nároky. Je to prav-da. Pýtam sa však, kto má financovať samosprávny orgán notárov, ak nie notári sami Azda štát? Ak štát, tak potom sa vrátime tam, odkiaľ sme prišli.

Počúvam aj poznámky, že kolegovia advokáti, komerční právnici nemajú také vysoké členské prí-spevky, avšak musíte uznať, že pri počte advokátov, komerčných právnikov, logicky musia byť tieto príspevky nižšie. Pritom obidve profesijné komory majú svoje trvalé sídla, kolegovia advokáti v Brati-slave a komerční právnici v Žiline, takže nie sú zaťažení navyše zvýšeným príspevkom na výstavbu, resp. zaobstaranie sídla komory.

Bohužiaľ, notári pri zrode svojho slobodného povolania nedostali do daru žiadny objekt budovy, kde by mohli umiestniť svoje sídlo. Riešením by mohol byť aj nájomný vzťah, v tom prípade by sme však boli, najmä pokiaľ ide o výšku nájomného, odkázaní na milosť a vôľu prenajímateľa. Doterajšie skúsenosti tomu nasvedčujú.

Treba si však uvedomiť, že zatiaľ - a tento stav nemusí trvať navždy - máme do určitej miery v niektorých oblastiach práva nezastupiteľné miesto a určený počet notárskych úradov. Ak by nume-rus clausus neplatil, netrápila by nás výška členského príspevku, pretože pri vyššom počte notárov stavovská komora notárov by už nemala finančné problémy, ale ani mnohí z nás súčasné postave-nie. Všeobecne sa notárom nevodí zle. Sú určite aj rozdiely, tie sú však spôsobené chór aktérom jed-notlivých okresov, počtom občanov, ako aj štruktúrou priemyslu a poľnohospodárstva.

Chcel by som osloviť kolegov, ktorí prišli do našich radov na základe konkurzných alebo výbero-vých konaní, aby tieto skutočnosti brali do úvahy z tohto zorného uhla, aby si uvedomili, že vstúpili do zabehnutého organizmu Zásady a prvky života notárskeho stavu si treba osvojiť čo najskôr, pre-tože iba tak ich skutočne celá notárska pospolitosť prijme do svojich radov. Ak dnes niekto chce byť notárom, dokumentuje svoj skutočný záujem tým, že akceptuje hociktorý voľný notársky úrad v celej Slovenskej republike. Dovoľujem si poznamenať, že prijímanie za notárov mimo členov NK SR je mi-moriadny zákonný stav spôsobený nedostatočným počtom notárskych kandidátov, ktorí by mohli nastúpiť na voľné notárske miesta Riadnym a zákonným princípom je menovanie za notárov na voľné notárske miesta z radov notárskych kandidátov vychovaných komorou. Horizontom budúcnosti a jedným zo základný ch princípov samosprávy notárov je vychovávať, vzdelávať a navrhovať menova-nie za notárov z vlastných radov.

Domnievam sa, že naše vzájomné medziľudské a osobné vzťahy sú do istej miery naštrbené. Je potrebné, ba priam nevyhnutné, aby medzi nami panovala rozdielnosť názorov. Treba viesť vzájomný dialóg, ale pri konfrontácii nesmie chýbať vzájomná ohľaduplnosť, úcta, taktnosť a láska. Dovoľujem si odcitovať slová významného kresťanského teológa sv. Augustina: „IN NECESS1TATIBUS UNI-TAS, IN VARIIS LIBERTÁS, SED IN OMNIBUS CARTTAS" (v tom, čo je nevyhnutné, jednota, v rozličnostiach sloboda, ale vo všetkom láska).

A úplne na záver citát z Biblie: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom neobstoja" (Matúš Hlava XII).

Teda uvažujme, rozhodujme a hľadajme odpovede na položené otázky.

JUDr. Jozef Opatovský čestný prezident

INFORMÁCIE KOMORY 2/1997 Strana 5

INFORMÁCIE KOMORY

Výberové konanie

Prezídium Notárskej komory SR na svo-jom zasadnutí v dňoch 22. a 23. novembra 1996 vyhlásilo výberové konanie na neobsa-dené miesta notárov. Oznámenie bolo publi-kované v troch denníkoch s celoštátnou pô-sobnosťou (Pravda, Národná obroda, Sloven-ská republika) 2. decembra 1996. Výberové konanie bolo vyhlásené na 33 neobsadených miest notárov v rámci 28 súdov prvého stup-ňa. Po prvýkrát sa do výberového konania prihlásilo sedem notárskych kandidátov, čím sa zavŕšil výchovno-vzdelávací proces v rámci Notárskej komory SR.

Výberové konanie sa konalo v Bratislave v dňoch 17. až 20. marca 1997, za Minister-stvo spravodlivosti SR sa na ňom z poverenia ministra spravodlivosti zúčastnili JUDr. Ele-na Rostoková a JUDr. Darina Kuchtová, obe zo sekcie justičnej správy.

Sedem účastníkov sa nedostavilo. Vôbec neprejavili záujem o neobsadené miesta notá-rov v sídle nasledovných súdov prvého stupňa:

1. Okresný súd Partizánske so sídlom v Partizánskom - l miesto

2. Okresný súd Považská Bystrica so síd- lom v Považskej Bystrici - l miesto

3. Okresný súd Rimavská Sobota so síd- lom v Tisovci - l miesto

4. Okresný súd Rimavská Sobota so síd- lom v Hnúšti - l miesto

5. Okresný súd Veľký Krtíš so sídlom vo Velikom Krtíši - l miesto

6. Okresný súd Vranov nad Topľou so síd- lom v Hanušovciach - l miesto

7. Okresný súd Spišská Nová Ves so síd- lom v Krompachoch - l miesto

Vo výberovom konaní neuspelo sedem pri-hlásených účastníkov.

Možno konštatovať, že úroveň prihláse-ných účastníkov sa neustále znižuje. Mnohí prihlásení účastníci neovládali základné otázky notárskej problematiky. Pri hodnotení účastníkov sa členovia prezídia Notárskej ko-mory SR a zástupkyne ministra spravodlivosti v zásade zhodovali.

Občania Slovenskej republiky majú právo na to, aby notárske úrady boli obsadené iba kvalifikovanými právnikmi, ktorí dôkladne poznajú notársku problematiku a majú kva-litný morálny profil. Tento cieľ možno dosiah-nuť najmä prehlbovaním a skvalitňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v rámci No-társkej komory SR a neobsadené miesta no-tárov obsadzovať predovšetkým notárskymi kandidátmi.

Minister spravodlivosti Slovenskej repub-liky na základe úspešne vykonaného výbero-vého konania na neobsadené miesta notárov rozhodol

akceptovať na vymenovanie: 1. JUDr. Martu Pavlovičovú do sídla v Ma-

lackách v obvode Okresného súdu Malacky, notársky kandidát,

2. JUDr. Agátu Potančokovú do sídla v Malackách v obvode Okresného súdu Ma-lacky, notársky kandidát,

3. JUDr. Irenu Bošanskú do sídla v Pezin- ku v obvode Okresného súdu Pezinok, notár sky kandidát,

4. JUDr. Janu Horváthovu do sídla v Du- najskej Strede v obvode Okresného súdu Du- najská Streda,

5. JUDr. Michala Irsáka do sídla v Seredi v obvode Okresného súdu Galanta, notár,

6. JUDr. Janu Chovancovu do sídla v Se- nici v obvode Okresného súdu Senica,

7. JUDr. Eleonóru Kokindovú do sídla v Novákoch v obvode Okresného súdu Prievi- dza,

8. JUDr. Jána Boška do sídla v Nitre v obvode Okresného súdu Nitra,

9. JUDr. Alenu Kovácsovú do sídla v Sali v obvode Okresného súdu Šaľa, notársky kandidát,

10. JUDr. Pavla Zubáka do sídla v Ban- skej Bystrici v obvode Okresného súdu Ban- ská Bystrica,

11. JUDr. Ivana Strinku do sídla v Revú- cej v obvode Okresného súdu Revúca,

12. Mgr. Darinu Beranovú do sídla v Det- ve v obvode Okresného súdu Zvolen,

Strana 6 2/1997 INFORMÁCIE KOMORY

13. JUDr. Katarínu Petrovu do sídla v Sa- binove v obvode Okresného súdu Prešov, no társky kandidát,

14. JUDr. Máriu Forinovú do sídla v Snine v obvode Okresného súdu Humenné,

15. JUDr. Ingríd Dubasovú do sídla v Hu mennom v obvode Okresného súdu Humenné,

16. JUDr. Stanislava Dugasa do sídla v Kežmarku v obvode Okresného súdu Kež- marok, notársky kandidát,

17. JUDr. Pavla Semjana do sídla v Koši ciach v obvode Okresného súdu Košice II, no- tár,

18. JUDr. Martinu Mižikovú do sídla v Ko- šiciach v obvode Okresného súdu Košice- okolie, notársky kandidát.

JUDr. Karol Kovács viceprezident NK SR

Konferencia NK SR

Dňa 21. marca 1997 sa uskutočnila kon-ferencia NK SR. Prezídium, revízna, discipli-nárna a vzdelávacia komisia predložili plénu notárov svoje správy o činnosti od poslednej konferencie, prerokovali a rozhodli o nie-ktorých zásadných otázkach. Zvýšil čas aj na riešenie rôznych ďalších problémov nadhode-ných v diskusii. Ústrednou témou však nepo-

chybne bolo rozhodnutie o výbere z dvoch koncepcií a predstáv o budúcom sídle notár-skej komory.

Prvá koncepcia, predkladaná prezídiom, videla riešenie v stavbe sídla sekretariátu, vzdelávacieho a spoločenského centra NK SR na Orieškovej ulici v Bratislave. Druhá kon-cepcia, ktorú presadzovala revízna komisia, uprednostňovala kúpu nebytových priestorov situovaných v blízkosti centra mesta. Už na mimoriadnej konferencii NK SR konanej v de-cembri 1996 sa rokovalo o výhodách a nevý-hodách oboch koncepcií.

Návrh prezídia vychádzal zo zásady, že sídlo komory musí byť účelné, dostatočne priestorovo vybavené, univerzálne, reprezen-tačné a dôstojné, perspektívne aj v budúc-nosti a pre notárov cenovo zvládnuteľné. Naj-vhodnejšou alternatívou spĺňajúcou tieto po-žiadavky sa ukazovala výstavba vlastnej budovy. Na základe uznesenia konferencie z roku 1994 bol na tento účel kúpený staveb-ný pozemok, v ďalšom období vybavené prá-voplatné územné rozhodnutie a vypracovaný vykonávací projekt.

Riešenie presadzované revíznou komisiou odmietalo výstavbu budovy z dôvodu vyšších finančných nákladov s tým, že na potreby umiestnenia sídla NK SR budú postačovať nebytové priestory, ktoré sa dajú zaobstarať za podstatne nižšiu cenu. Z uvedených dvoch alternatív konferencia notárov napokon zvolila kúpu nebytových priestorov. Čas ukáže, či

Konferencia notárov z 21. marca 1997


toto rozhodnutie bolo správne aj z hľadiska dlhodobých perspektív a úloh notárskej samosprávy.

Ukazuje sa, že práve na úseku samosprá-vy nebude úloh menej, ale naopak, časom bude množstvo úloh pre orgány samosprávy a jej volených funkcionárov iba narastať. Na akékoľvek úvahy o tom, že všetko plynie sa-mo od seba a mimo nás, by sme mali čo naj-rýchlejšie zabudnúť. Ani samospráva sa ne-vykonáva sama, keď nechceme pripustiť ži-velnosť a neriadený vývoj. To na margo niektorých prezentovaných názorov, podľa ktorých stačí mať zopár čestných funkcioná-rov a všetko pôjde hladko. Naopak, doterajší vývoj nastoľuje požiadavku čoraz väčšej pro-fesionalizácie v samosprávnych činnostiach komory, najmä v dobudovaní výkonnej zložky - sekretariátu NK SR. Domnievam sa, že väč-šina notárov si tento aspekt aj uvedomuje, čo sa napokon prejavilo aj v rozhodovaní o fi-nančných záležitostiach.

Považujem za veľmi vhodné a prospešné, že sa ku dňu konania konferencie podarilo spracovať a vytlačiť prvé číslo nášho časopi-su Ars Notaria. Želám si, aby sa tento časopis stal otvoreným fórom na prezentovanie všet-kých názorov notárov, ktoré by, hoci a j v zdravej polemike, napomáhali kvalitatívny rast tak nás notárov, ako aj notárskej komory ako celku.

Nie všetky otázky sa podarilo na konferen-cii doriešiť, či rozhodnúť, ale to sa ani nedalo očakávať. Niektoré problémy boli naznačené, verím, že mnohé veci sa aj vysvetlili. Napriek pomerne dobrej účasti nás mrzí neúčasť viacerých notárov, ktorí nevystavili ani spl-nomocnenia na zastupovanie.

Charakterizuje to ich vzťah ku komore. Zároveň sú to aj typickí predstavitelia názo-ru, že na fungovanie ich úradu už nič iné ne-potrebujú. Možno zatiaľ nie.

Na druhej strane chcem poďakovať všet-kým notárom aj pracovníkom sekretariátu, ktorí sa pričinili o dobré organizačné zvlád-nutie konferencie, konštruktívne príspevky a disciplínu.

JUDr. Štefan Kutenič prezident NK SR

Poriadok výberového konania Notárskej komory Slovenskej republiky

či. i Prezídium Notárskej komory Slovenskej

republiky podľa § 31 ods. l písm. d) zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení zákona č. 232/1995 Z. z. (ďalej len „Notársky poriadok") a oddielu VII Organizač-ného poriadku Notárskej komory SR vydáva Poriadok výberového konania Notárskej ko-mory Slovenskej republiky.

ČI. II Výberové konanie na obsadenie miesta

notára vyhlasuje Prezídium Notárskej komo-ry Slovenskej republiky s tým, že termín vý-berového konania musí byť už prihláseným účastníkom písomne oznámený najmenej l (jeden) mesiac vopred. Výberové konanie musí byť vyhlásené najneskôr v lehote 6 (šiestich) mesiacov od zvýšenia počtu notárskych úradov alebo od uvoľnenia miesta notára (ďa-lej len „neobsadené miesto").

ČI. III Účastník výberového konania musí spĺňať

podmienky uvedené v § 11 ods. l až 3 Notár-skeho poriadku. Účastník výberového kona-nia predloží okrem písomnej prihlášky do vý-berového konania aj osvedčenie o vykonaní notárskej skúšky (justičnej, advokátskej a skúšky komerčného právnika), výpis z re-gistra trestov, ktorý nesmie byť starší ako 3 (tri) mesiace, písomnú charakteristiku svojej doterajšej profesijnej činnosti a preukázanie právnej praxe v dĺžke najmenej 5 (päť) rokov, z toho najmenej 2 (dva) roky notárskej praxe v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 Notárskeho poriadku, diplom o získaní vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte, vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony a osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydané po 1. januári 1993.

ČI. IV Výberové konanie podľa § 31 ods. l písm. d)

Notárskeho poriadku uskutočňuje Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky. Na vý-berovom konaní sa na základe poverenia mi-nistra spravodlivosti môžu zúčastniť dvaja jeho zástupcovia, z dôvodu výkonu štátneho dohľa-du podľa § 9 Notárskeho poriadku. Zástupca

Strana 8 2/1997 INFORMÁCIE KOMORY

ministra spravodlivosti má vo výberovom ko-naní postavenie člena Prezídia Notárskej ko-mory Slovenskej republiky.

ČI. V

(1) Vyhlásené výberové konanie prebieha v dvoch kolách.

(2) V prvom kole sa v lehote určenej komorou na neobsadené miesto notára môžu pri hlásiť notári a notárski kandidáti, ktorí spĺ- ňajú podmienky na vymenovanie za notára podľa § 11 ods. l písm. a) až c) Notárskeho poriadku. Pri výbere sa postupuje podľa § 29 a 30 Organizačného poriadku Notárskej komory SR. Prihlásený notár alebo notársky kandidát je viazaný svojou prihláškou do vý- berového konania, ktorú nemôže bez súhlasu komory účinne vziať späť a meniť.

(3) Na neobsadené miesto notára, ktoré sa nepodarí obsadiť v prvom kole, sa v druhom kole výberového konania môžu prihlásiť účastníci, ktorí spĺňajú podmienky na účasť vo výberovom konaní. Do druhého kola sa už nemôže prihlásiť notár ani notársky kandi- dát.

(4) V druhom kole výberového konania sa postupuje podľa či. VI až VIII odseku l a 2 tohto poriadku.

ČI. VI Prezídium Notárskej komory SR pripraví

pre druhé kolo výberového konania písomné témy z dedičského práva, písomné témy na vypracovanie notárskych zápisníc a otázky pre ústnu časť druhého kola výberového ko-nania.

ČI. VII Druhé kolo výberového konania pozostáva

z troch častí:

a) z písomnej, v ktorej účastník výberové ho konania na neobsadené miesto vypracuje listiny na tému z dedičského práva a notár- sku zápisnicu,

b) z ústnej, v ktorej účastník výberového konania na neobsadené miesto preukáže svoje vedomosti z oblasti občianskeho práva hmotného a procesného, obchodného práva, Notárskeho poriadku, kancelárskeho poriadku pre notárov,

c) z pohovoru, v ktorom účastník výbero- vého konania o neobsadené miesto prednesie

zámer, organizáciu a činnosť budúcej notár-skej kancelárie.

ČI. VIII

(1) Na základe hodnotenia členov Prezídia Notárskej komory SR a zástupcov ministra spravodlivosti o jednotlivých účastníkoch vý- berového konania na neobsadené miesto predloží Prezídium Notárskej komory SR ministrovi spravodlivosti zoznam úspešných účastníkov výberového konania. V prípade neúspešných účastníkov výberového konania na neobsadené miesto sa táto skutočnosť ministrovi spravodlivosti oznámi. Poradie hodnotenia určí aritmetický priemer získaných známok.

(2) Ak je na neobsadené miesto v druhom kole výberového konania viac úspešných účastníkov, Prezídium Notárskej komory SR predloží ministrovi spravodlivosti ich zoznam v poradí, ktoré je určené výsledkami ich úspešnosti v druhom kole výberového konania. Najúspešnejší účastník je uvedený na prvom mieste.

(3) Minister spravodlivosti písomne ozná mi Prezídiu Notárskej komory SR, ktorých úspešných účastníkov o neobsadené miesto z výberového konania vymenuje za notárov. Prezídium Notárskej komory SR predloží ministrovi spravodlivosti v lehote 60 dní odo dňa tohto oznámenia potrebné doklady na vymenovanie tohto účastníka za notára.

Prezídium Notárskej komory SR týmto vy-braným uchádzačom, okrem notárov a notár-skych kandidátov, v súlade s § 11 ods. 2 veta druhá a § 11 ods. 3 veta druhá Notárskeho poriadku uzná inú odbornú prax za notársku v dĺžke najviac dvoch rokov, uzná inú odbor-nú skúšku za notársku skúšku a ministrovi spravodlivosti v lehote do 60 dní odo dňa jeho oznámenia predloží potrebné doklady na vy-menovanie týchto účastníkov za notára, ako aj vybraných notárov a notárskych kandidá-tov z prvého kola výberového konania.

ČI. IX

Prezídium Notárskej komory SR určí na príslušný kalendárny rok výšku úhrady za účasť vo výberovom konaní. Táto úhrada je splatná najneskôr v deň konania výberového konania. V prípade nezaplatenia sa takýto účastník výberového konania nebude môcť zúčastniť. Zaplatená úhrada za účasť vo vý-berovom konaní sa bez ohľadu na výsledok


výberového konania nevracia a je príspevkom Notárskej komory SR.

ČI. X Poriadok výberového konania Notárskej

komory Slovenskej republiky je interným predpisom Notárskej komory SR. Do tohto poriadku možno nahliadnuť v sídle Notárskej komory SR.

ČI. XI Tento výberový poriadok nadobudol účin-

nosť dňa 22. novembra 1996 v znení novely zo dňa 25. apríla 1997.


Rekodifikácia justičných právnych noriem

(Multilaterálny seminár konaný v dňoch 15. až 18. apríla 1997 v Banskej Bystrici)

Rada Európy a Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci Programu právnej spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy usporiadali multilaterálny seminár na tému „Rekodifikácia justičných právnych noriem". Seminár sa konal v priestoroch hotela Lux v Banskej Bystrici za účasti zástupcov 16 krajín na čele s generálnym tajomníkom RE Danielom Tarschysom, riaditeľom Direktória pre právne záležitosti RE Guy de Velőm, troch ministrov spravodlivosti, šiestich štátnych ta-jomníkov a ďalších predstaviteľov minister-stiev spravodlivosti a právnych expertov zo zahraničia. Za Slovenskú republiku sa ako spoluorganizátor seminára zúčastnil minister spravodlivosti SR Jozef Liščák, riaditelia sek-cií ministerstva spravodlivosti, predsedovia krajských súdov, zástupcovia NR SR a ďal-ších inštitúcií a právni experti SR. Hosťami boli podpredseda NR SR Ján Ľupták, minis-ter vnútra SR Paed. dr. Gustáv Krajci, pred-seda NS SR JUDr. Milan Karabín, generálny prokurátor JUDr. Michal Vaľo, CSc., generál-ny riaditeľ ZVJS JUDr. Anton Fábry, CSc. a dekan PF Univerzity M. Bela v Banskej Bys-trici JUDr. Pavol Kandráč. Pozvanie na tento seminár prijal aj prezident NK SR, ktorý pô-sobil ako člen komisie pre občianske právo. Okrem nej bola zriadená aj komisia pre trest-né právo.

Seminár otvoril minister spravodlivosti SR Jozef Liščák, slávnostné príhovory predniesli gén. tajomník RE Daniel Tarschys, Guy de Vei a Ján Ľupták. Potom sa uskutočnilo ple-nárne zasadnutie všetkých účastníkov, v rámci ktorého zasadol okrúhly stôl minis-trov spravodlivosti. Úvodom vystúpil minister spravodlivosti SR Jozef Liščák s prednáškou na tému: „Rekodifikácia justičných právnych noriem - stav, problémové otázky, skúsenos-ti". Nasledovali referáty predstaviteľov minis-terstiev spravodlivosti zúčastnených krajín s prednáškou na témy: „Hlavné úlohy (prí-nos, význam) rekodifikácie" a „Rekodifikačné techniky, Metodologické aspekty".

Nasledujúci deň sa podľa svojho zamera-nia účastníci rozdelili do dvoch pracovných komisií, občianskoprávnej a trestnej. V prvej pracovnej skupine pre občianske právo za-zneli prednášky: Systematika občianskeho zákonníka (Georges Koumantos, profesor Aténskej univerzity, advokát Kasačného sú-du), Vecné práva (Klaus Peter Follak, Bavor-ská hypotéková a zmenková banka), Dedič-ské práva (Bernhard Knittel, poradca minis-tra, Ministerstvo spravodlivosti Bavorska), Organizácia súdnictva (lektor Rady Európy), Niektoré princípy civilného sporového kona-nia s osobitným zreteľom na zásadu mate-riálnej pravdy (Prof. Georges Koumantos). Po každej prednáške nasledovala diskusia na prednesenú tému. V tretí deň konania semi-nára pokračovala súhrnná diskusia k prebe-raným témam.

Ako sme už spomenuli, zástupca NK SR JUDr. Štefan Kutenič sa zúčastnil zasadnutia prvej pracovnej skupiny pre občianske právo. Ťažiskovou témou aj tu boli otázky kodifiká-cie práva, jej rozsahu, významu, časových a vecných súvislostí a porovnávanie stavu v jednotlivých krajinách. Diskutovalo sa však aj o problematike konkrétnych právnych úprav, napríklad o zabezpečení záväzkov, hy-potékach, dedičskom práve, vecných prá-vach, o organizácii súdnictva atď. Zástupca NK SR odpovedal na otázky úpravy dedenia podľa dedičských skupín (napr. prečo sa manžel ako dedič objavuje v prvej aj druhej dedičskej skupine, prečo platný právny po-riadok SR neupravuje dedičské zmluvy, prečo nieje možný spoločný závet manželov, aké sú hlavné odlišnosti súčasného Občianskeho zá-konníka v porovnaní s právnou úpravou plat-nou do roku 1989 atď.). Vyjadril svoj názor aj k otázke rozsahu právnych kódexov.

Strana 10 2/1997 ČLÁNKY

Z diskusie vyplynulo, že medzi jednotlivý-mi krajinami existujú odlišnosti tak v právnej teórii, ako aj v kodifikačnej praxi. Zjednotili sa však názory na to, že právna úprava ob-siahnutá v kódexoch by mala mať dlhodobú platnosť, preto by mala vychádzať z podrob-nej analýzy spoločenských vzťahov, potrieb a požiadaviek a mala by zabezpečiť dlhodobú a stabilnú úpravu príslušných právnych vzťa-hov. V tejto súvislosti zaujal najmä príspevok delegátky zo Švajčiarska. Legislatívnemu pro-cesu v tejto krajine predchádza zisťovanie názoru občanov na existujúcu právnu úpra-vu a na pripravované zmeny anketovým spô-sobom. Vyhodnotenie týchto názorov slúži ako podklad pre právnikov priamo v legisla-tívnom procese.

Seminár mal aj vysokú spoločenskú úro-veň. Veľkým kultúrnym zážitkom bolo vystú-penie súboru Lúčnica.


Oľga Ovečková

Právo obchodných spoločností v Slovenskej republike

Úvod

Československá republika, ktorá vznikla v roku 1918, v oblasti súkromného práva za-chova la kont inu itu ( recepčný zákon č. 11/1918 Zb.). Týka sa to aj práva obchod-ných spoločností. Súčasťou právneho poriad-ku nového štátu sa stal rakúsky obchodný zákonník z roku 1863, ktorý platil v Če-chách, a uhorský obchodný zákonník z roku 1875 platný na Slovensku a na Podkarpat-skej Rusi. Prevzali sa aj ďalšie zákony, naprí-klad akciový regulátor z roku 1899 a zákon o spoločnosti s ručením obmedzeným z roku

Doc. .JUDr. Olga OVEČKOVÁ, DrSc., vedecká pracovníčka Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, učiteľka na Právnickej Fakulte UK Bratislava.

1907, ktorého platnosť bola v roku 1920 rozší-rená aj na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Ten-to právny stav platil do roku 1950, keď bol pri-jatý Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Zb.), ktorý zrušil platnosť oboch obchodných zákonníkov a ďalších predpisov súkromného práva. Došlo tým k zásadnému zásahu do práva obchodných spoločností, ktorý znamenal, že náš právny poriadok takmer neupravoval prob-lematiku obchodných spoločností, čo malo za následok, že sa vytratili z nášho právneho po-riadku. Hospodárstvo bolo štátom centrálne riadené a hospodársku činnosť vykonávali tak-mer výlučne štátne podniky. Jedinou výnim-kou bol zákon č. 243/1949 Zb. o akciových spoločnostiach, ktorý výrazne obmedzil pôso-benie akciových spoločností. Právnu formu ak-ciovej spoločnosti zákon priznával len malému počtu organizácií zahraničného obchodu a nie-ktorým bankám, ktoré si len vzhľadom na styk so zahraničím zachovali tradičnú formu ob-chodnej spoločnosti.

K renesancii práva obchodných spoloč-ností dochádza od roku 1990, a to v troch etapách.

Prvú etapu predstavuje prijatie nového zá-kona o akciových spoločnostiach (zákon č. 104/1990 Zb.}, ktorý v súlade so zahranič-nými normami komplexne upravil právne po-mery akciových spoločností.

Druhú etapu predstavuje rozsiahla novela Hospodárskeho zákonníka (zákon č. 103/1990 Zb.), ktorá v novej samostatnej časti upravila ďalšie formy obchodných spoločností, a to ve-rejnú obchodnú spoločnosť, spoločnosť s ru-čením obmedzeným, komanditnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť na akcie. V ďalšej samostatnej časti novela vymedzila spoloč-nosti, ktoré nemajú znaky obchodných spo-ločností, teda tichú spoločnosť a konzorcium.

Tretia etapa je zatiaľ vyvrcholením proce-su renesancie práva obchodných spoločností a spočíva v prijatí Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb., ďalej len „OBZ"), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1992. Obchodný zákonník obsahuje komplexnú právnu úpravu obchodných spoločností, a to v právnych formách tradičných pre kontinen-tálnu Európu. Vymedzuje štyri typy obchod-ných spoločností: verejnú obchodnú spoloč-nosť, komanditnú spoločnosť, spoločnosť

ČLÁNKY 2/1997 Strana 11

s ručením obmedzeným a akciovú spoloč-nosť. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy neupravuje komanditnú spoločnosť na akcie. Obchodnými spoločnosťami v zmysle Obchodného zákonníka nie sú ani konzorciá. Takéto obchodné združenia môžu vzniknúť uzavretím zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka (§ 829 až 841). Ob-chodný zákonník neupravuje ani obchodnú spoločnosť, ani tichú spoločnosť. Obsahuje ustanovenia upravujúce zmluvu o tichom spoločenstve (§ 673 až 681).

Po rozdelení bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 1. januáru 1993 a po vzniku Slovenskej republiky došlo k re-cepcii právneho poriadku (či. 152 ods. l Ústavy SR), čím sa zachovala platnosť aj Ob-chodného zákonníka, ktorý s malými zmena-mi platí aj v súčasnosti.

1. Koncepcia právnej úpravy obchodných spoločností Obchodný zákonník upravuje všetky for-

my obchodných spoločností a ich právne po-mery v druhej časti Obchodného zákonníka nazvanej „Obchodné spoločnosti a družstvo", ktorá sa člení na dve hlavy. V prvej hlave „Obchodné spoločnosti" je obsiahnutá naj-skôr všeobecná úprava obchodných spoloč-ností (§ 56 až 75) a po nej nasleduje úprava právnych pomerov jednotlivých foriem ob-chodných spoločností, ktorými sú verejná ob-chodná spoločnosť (§ 76 až 92), komanditná spoločnosť (§ 93 až 104), spoločnosť s ručením obmedzeným (§ 105 až 153), akciová spoloč-nosť (§ 154 až 220).

Pre úplnosť treba uviesť, že druhá hlava ob-sahuje právnu úpravu družstiev jednotného ty-pu. Obchodný zákonník teda osobitne neupra-vuje poľnohospodárske družstvá a iné druž-stvá, tak ako v minulosti. Právna úprava družstiev, napriek tomu, že podľa Obchodného zákonníka ich nemožno pokladať za obchodné spoločnosti, je do Obchodného zákonníka za-členená. Vzhľadom na ich podnikateľský cha-rakter možno na ne podporne a v primeranej miere aplikovať ustanovenia Obchodného zá-konníka o obchodných spoločnostiach.

2. Pojem obchodnej spoločnosti

Pri vymedzení pojmu „obchodná spoloč-nosť" sa vychádzalo zo skutočnosti, že ob-

chodnou spoločnosťou je každá spoločnosť založená ako jedna zo štyroch foriem obchod-ných spoločností upravených v Obchodnom zákonníku za účelom podnikania. Obchodný zákonník priznáva všetkým obchodným spo-ločnostiam postavenie právnickej osoby, to znamená, že majú právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobi-losť na právne úkony.

Najvšeobecnejším znakom obchodných spoločností podľa Obchodného zákonníka je predovšetkým to, že ide o dobrovoľné spoje-nie osôb so spoločným cieľom, teda že ide o súkromnoprávne združenie. Ďalším zna-kom je, že ich cieľom je spoločné podnikanie, t.j. sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods. l OBZ). Takéto združenie sa musí vytvoriť v niektorej zo zákonom ustanovenej forme (verejná obchodná spoločnosť, koman-ditná spoločnosť, spoločnosť s ručením ob-medzeným, akciová spoločnosť).

Obchodný zákonník pri spoločnosti s ru-čením obmedzeným a akciovej spoločnosti pripúšťa výnimku v tom, že môžu byť založe-né aj na iný účel než na podnikanie. Aj v tom-to prípade však majú postavenie podnikateľa.

Z hľadiska základného členenia obchod-ných spoločností na osobné obchodné spo-ločnosti a kapitálové obchodné spoločnosti možno typy obchodných spoločností uprave-ných v Obchodnom zákonníku charakterizo-vať nasledovne. Verejná obchodná spoloč-nosť je typom osobnej obchodnej spoloč-nosti. Akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným sú typmi kapitálo-vých obchodných spoločností. Komanditná spoločnosť je tzv. zmiešanou obchodnou spoločnosťou, pretože v sebe spája prvky osobných obchodných spoločností, ako aj kapitálových spoločností, hoci v nej preva-žujú prvky osobných obchodných spoločnos-tí. Nie všetky právnické osoby založené za účelom podnikania sú z tohto dôvodu ob-chodnými spoločnosťami (napr. štátny pod-nik). Typy obchodných spoločností taxatívne vymedzuje Obchodný zákonník.

Podrobnejšie sa budeme venovať založe-niu a vzniku obchodných spoločností, ako aj ich zrušeniu a zániku.


3. Založenie a vznik obchodnej spoločnosti

Konštituovanie obchodnej spoločnosti sa uskutočňuje v dvoch etapách; prvou je zalo-ženie spoločnosti a druhou vznik spoločnosti.

V prvej etape sa spoločnosť zakladá, to znamená, že podľa zákonom ustanoveného postupu sa spisujú a prijímajú zakladateľské dokumenty spoločnosti. V druhej etape sa uskutočňuje legalizácia spoločnosti, t.j. zápis do obchodného registra.

Platí zásada, že právo založiť obchodnú spo-ločnosť majú tak právnické osoby, ako aj fyzic-ké osoby. Z tejto zásady ustanovuje Obchodný zákonník dve výnimky. Prvá výnimka platí pri akciovej spoločnosti, ktorej jediným zakladate-ľom môže byť len právnická osoba. Zákon síce nepripúšťa, aby jediným zakladateľom akciovej spoločnosti bola fyzická osoba, nič však nebrá-ni tomu, aby po jej vzniku došlo k sústredeniu všetkých akcií v rukách jedinej fyzickej osoby. Druhá výnimka spočíva v tom, že zákon neu-možňuje, aby spoločníkom, a teda ani zaklada-teľom obchodnej spoločnosti s neobmedzeným ručením bola fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je už v inej spoločnosti spoloční-kom s neobmedzeným ručením.

Všeobecne platí, že obchodná spoločnosť sa zakladá uzavretím spoločenskej zmluvy, ktorá je právnou skutočnosťou zakladajúcou spoločnosť, a v ktorej sa zároveň upraví fun-govanie spoločnosti. Podpisujú ju všetci za-kladatelia a pravosť ich podpisov sa musí úradne overiť. V prípade, že obchodnú spo-ločnosť zakladá jediná osoba, právnou sku-točnosťou, ktorou sa zakladá spoločnosť, je zakladateľská listina. Zákon pozná aj zakla-dateľskú zmluvu, ktorá je ako typ spoločen-skej zmluvy výslovne upravená iba pri akcio-vej spoločnosti. Na založenie akciovej spoloč-nosti sa okrem uzavretia zakladateľskej zmluvy vyžaduje upísanie akcií a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia . V prípade, keď sa akciová spoločnosť zakladá bez výzvy na upísanie akcií, vyžaduje sa schválenie stanov a zvolanie orgánov spoloč-nosti zakladateľmi. Zakladateľskou zmluvou dochádza len k založeniu spoločnosti. Vnú-torné pomery a spôsob fungovania spoloč-nosti treba upraviť v stanovách spoločnosti. Platná právna úprava akciovej spoločnosti vychádza z dualistického systému orgánov

spoločnosti, to znamená, že okrem valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu akcio-vej spoločnosti pôsobia ešte dva orgány -predstavenstvo a dozorná rada.

Právne úkony týkajúce sa založenia, vzni-ku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti musia mať písomnú formu. Forma notárskej zápisnice sa podľa zákona vyžaduje pre za-kladateľskú listinu v prípade, ak spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá jediná oso-ba. V prípade akciovej spoločnosti sa forma notárskej zápisnice vyžaduje pre zápis uzne-senia ustanovujúceho valného zhromažde-nia, pre rozhodnutie zakladateľov o schválení stanov a zvolení orgánov pri založení akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií, pre rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania a zrušení spoločnosti.

Obsah spoločenskej zmluvy (zakladateľskej zmluvy) a zakladateľskej listiny upravujú prí-slušné ustanovenia Obchodného zákonníka podľa právnej formy obchodnej spoločnosti.

V etape zakladania spoločnosti sa vytvára aj majetková základňa spoločnosti, a to tým, že zakladatelia, resp. spoločníci upisujú svoje vklady v prospech spoločnosti. Peňažné vyjad-renie súhrnu vkladov (peňažných i nepeňaž-ných) všetkých spoločníkov do spoločnosti je základným imaním spoločnosti. V každej spo-ločnosti, kde sa vyskytujú vklady spoločníkov, sa vytvára základné imanie. Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením ob-medzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Základné imanie si môžu vytvárať aj osobné obchodné spoločnosti, táto skutočnosť sa však do ob-chodného registra nezapisuje.

Vklad spoločníka je súhrn peňažných pro-striedkov a iných peniazmi oceniteľných hod-nôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti. Vkladová povinnosť ustanovená zákonom sa týka predovšetkým spoločnosti s ručením obmedzeným a akcio-vej spoločnosti. Táto povinnosť nepriamo vy-plýva z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka aj pre komanditistov komanditnej spoločnosti. Ostatní (spoločníci vo verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári ko-manditnej spoločnosti) majú vkladovú povin-


nosť len vtedy, ak im takýto záväzok vyplýva zo spoločenskej zmluvy. Obchodný zákonník osobitne upravuje nepeňažné vklady, ak predmetom vkladu je podnik alebo jeho časť, alebo ak predmetom vkladu je pohľadávka.

Etapa založenia a etapa vzniku spoločnosti sú časovo oddelené. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo k splateným vkladom, pri-padne iné práva k týmto vkladom prechádza-jú na spoločnosť až dňom jej vzniku (t.j. dňom zápisu spoločnosti do obchodného re-gistra), zákon ustanovuje, že pred vznikom spoločnosti splatné časti vkladov spravuje za-kladateľ poverený tým v spoločenskej zmluve. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobú-da spoločnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomné-ho vyhlásenia vkladateľa s úradne overeným podpisom. Po zapísaní spoločnosti do ob-chodného registra je správca vkladov povinný odovzdať vklady spoločnosti, pretože vznikom spoločnosti prešlo vlastníctvo k týmto vkladom na spoločnosť. Ak spoločnosť nevznikne, správca vkladov je povinný vrátiť vklady vkla-dateľom. Za splnenie tejto povinnosti ručia všetci zakladatelia spoločne a nerozdielne. Po-vinnosťou správcu vkladov je aj vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi. Toto vyhlásenie sa prikladá k návrhu na zápis spoločnosti do ob-chodného registra. Zákon zároveň upravuje ru-čenie správcu vkladu, ktorý vo vyhlásení uvie-dol vyššiu sumu, než aká bola splatená.

Za deň vzniku obchodnej spoločnosti sa po-važuje deň, ku ktorému bola spoločnosť zapísa-ná do obchodného registra. Týmto dňom spo-ločnosť nadobúda právnu subjektivitu, stáva sa právnickou osobou. Zápis spoločnosti do ob-chodného registra má konštitutívny charakter.

V tomto štádiu sa prejavuje miera inge-rencie štátu do konštituovania obchodných spoločností. V zmysle našej právnej úpravy sa to uskutočňuje v dvoch rovinách. V prvej rovine štát prostredníctvom právneho poriad-ku určuje podmienky a postupy pri zakladaní obchodných spoločností. V druhej rovine ur-čuje spôsob kontroly dodržiavania uvedených podmienok a postupov. Od ich dodržania zá-visí rozhodnutie o zápise obchodnej spoloč-nosti do obchodného registra. Uvedený do-hľad a realizáciu zápisu obchodnej spoloč-nosti vykonávajú súdy, ktoré vedú obchodné

registre (registrové súdy). V prípade, keď za-kladatelia dodržia zákonom predpísané pod-mienky a postupy, majú právny nárok na le-galizáciu obchodnej spoločnosti, t.j. zápis do obchodného registra, ako aj možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu regis-trového súdu, ktorým návrh na zápis zamie-tol. Z uvedeného vyplýva, že náš právny po-riadok zakotvil normatívny (resp. registračný) systém legalizácie obchodných spoločností.

Návrh na zápis do obchodného registra treba podať do 90 dní od založenia spoloč-nosti. Ak je predmetom podnikania činnosť, na ktorú sa vyžaduje živnostenské oprávne-nie, prípadne činnosť, ktorá sa viaže na iné podnikateľské oprávnenie, návrh na zápis do obchodného registra treba podať do 90 dní od doručenia tohto oprávnenia.

Registrový súd uskutočnenie zápisu do obchodného registra zverejní v Obchodnom vestníku. Obchodný register má verejný cha-rakter. Každý má právo do neho nahliadať a robiť si z neho výpisy a odpisy. Môže tiež žia-dať o vydanie úradného odpisu, výpisu alebo potvrdenia o existencii či neexistencii určité-ho zápisu, a to bez toho, aby preukazoval právny záujem o zapísané skutočnosti.

Obchodný zákonník upravuje vnútorné pomery obchodných spoločností najmä tým, že vymedzuje práva a povinnosti orgánov spoločnosti a členov týchto orgánov, mieru účasti spoločníkov na čistom obchodnom imaní spoločnosti v jednotlivých fázach exis-tencie spoločnosti, upravuje zákaz konkuren-cie, vytváranie fondov, odstúpenie z funkcie a pod. Jednotlivé oblasti upravuje buď vše-obecne (týka sa všetkých právnych foriem ob-chodných spoločností), alebo podľa konkrét-nej formy obchodnej spoločnosti.

Rozdiely medzi jednotlivými právnymi for-mami obchodných spoločností spočívajú najmä v podmienkach a spôsoboch ich založenia, v prípustnom počte spoločníkov, v možnosti zmeny v osobách spoločníkov, štatutárnych or-gánov, podieloch spoločníkov na zisku, ako aj v ručení spoločníkov za záväzky spoločnosti.

4. Zrušenie a zánik obchodnej spoločnosti

Obchodný zákonník rozlišuje zrušenie spoločnosti a zánik spoločnosti, a to tak v ča-sovej, ako aj vo vecnej rovine.


Zánik spoločnosti znamená ukončenie jej právnej subjektivity. Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Ide o dô-sledok aplikácie zásady konštitutívnosti zápi-su právnických osôb do obchodného registra, ktorá sa uplatnila aj v ustanoveniach Ob-chodného zákonníka.

Zániku spoločnosti predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré je právnou skutočnosťou smerujúcou k zániku spoločnosti. Zrušením spoločnosti dochádza k skončeniu podnika-teľskej činnosti, nie však k zániku spoločnosti ako právnickej osoby. Obchodný zákonník upravuje všeobecné dôvody zrušenia spoloč-nosti, ako aj osobitné dôvody ich zrušenia (podľa jednotlivých foriem spoločností). Z hľa-diska všeobecných dôvodov rozoznávame: dobrovoľné zrušenie a nútené zrušenie.

Dobrovoľné zrušenie spoločnosti môže na-stať uplynutím doby, na ktorú bola spoločnosť založená, dosiahnutím účelu, na ktorý bola za-ložená, rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o jej zrušení, a to dňom uvedeným v tomto rozhodnutí, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zlúče-ní, splynutí alebo rozdelení spoločnosti alebo jej premene na inú formu obchodnej spoloč-nosti alebo na družstvo.

Nútené zrušenie obchodnej spoločnosti môže nastať v dvoch prípadoch. Predovšet-kým o zrušení obchodnej spoločnosti môže rozhodnúť súd. Tak ako pri konštituovaní spoločnosti, aj pri zániku spoločnosti má súd určitú ingerenciu. Spočíva v tom, že na návrh štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti v určitých v zákone ustanove-ných prípadoch. V druhom prípade sa spo-ločnosť zruší vyhlásením konkurzu alebo za-mietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ak je návrh na vy-hlásenie konkurzu zamietnutý z iného dôvo-du než pre nedostatok majetku spoločnosti, nepovažuje sa spoločnosť za zrušenú.

Spoločnosť možno zrušiť s likvidáciou ale-bo bez likvidácie. Zrušenie spoločnosti bez likvidácie prichádza do úvahy len v prípa-doch, keď to Obchodný zákonník dovoľuje. Ide o prípady, keď obchodné imanie zrušova-nej spoločnosti prechádza na jej právneho

nástupcu (zrušovaná spoločnosť má univer-zálneho sukcessora), alebo spoločnosť nemá žiadny majetok. V ostatných prípadoch sa spoločnosť zrušuje s likvidáciou. Likvidácia spoločnosti je osobitné, zákonom upravené mimosúdne konanie, cieľom ktorého je vypo-riadanie majetkových pomerov zrušenej spo-ločnosti.

5. Burzy

Renesanciou obchodných spoločnosti po roku 1989 zároveň vzniká aj potreba obnoviť špeciálne organizované trhy na burzách. His-tória vývoja búrz bola v období socialistické-ho hospodárstva celkom prerušená. Platná právna úprava pozná burzu cenných papie-rov, t.j. burzu peňažnú, a burzy komoditné, t.j. tovarové.

Burza cenných papierov je v zmysle záko-na č. 214/1992 Zb. o burze cenných papie-rov v znení neskorších predpisov akciovou spoločnosťou, na ktorú sa vzťahujú ustano-venia Obchodného zákonníka, ak citovaný zákon neobsahuje špeciálnu úpravu. Pred-met podnikania burzy cenných papierov, tak ako ho upravuje zákon, spočíva v organizova-ní dopytu a ponuky cenných papierov na ur-čitom mieste a v určitom čase prostredníc-tvom oprávnených osôb.

Na založenie burzy cenných papierov treba najmenej desať zakladateľov (na založenie ak-ciovej spoločnosti podľa Obchodného zákonní-ka stačia dvaja zakladatelia, prípadne jedna právnická osoba). Môže byť založená len jedno-razovo (simultánne). Nemožno ju založiť verej-ným upisovaním akcií. Legalizácia burzy cen-ných papierov ako akciovej spoločnosti spočíva v tom, že na vznik, rozšírenie činnosti, zlúčenie alebo splynutie s inou burzou, ako aj na jej zrušenie zákon vyžaduje povolenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Ďalšie odchýlky od všeobecnej úpravy ak-ciových spoločností sa týkajú akcií. Akcie burzy cenných papierov môžu znieť iba na meno a sú prevoditeľné na iné osoby len so súhlasom burzovej komory. Ak s týmto pre-vodom nesúhlasí, burza je povinná tieto ak-cie odkúpiť. Zákon upravuje orgány burzy cenných papierov (valné zhromaždenie akcio-nárov burzy, burzová komora, dozorná rada), burzové obchody a štátny dozor. Na rozhodo-vanie sporov z burzových obchodov uzavre-


tých na burze zriaďuje burzová komora bur-zový rozhodcovský súd.

Komoditné burzy sú v zmysle zákona č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení zákona č. 249/1994 Z. z. osobitným druhom právnickej osoby, ktorá sa z hľadis-ka právneho režimu podobá na spoločnosť s ručením obmedzeným. Na komoditné burzy možno subsidiárne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti s ruče-ním obmedzeným s výnimkou ustanovení o minimálnej výške základného imania (100 000 Sk), minimálnej výške vkladu (20 000 Sk) a o počte spoločníkov (naj-viac 50). Predmetom podnikania komodit-ných búrz je podľa zákona organizovanie bur-zových obchodov s tovarom, ktorý nie je predmetom burzového obchodu podľa zákona o burze cenných papierov.

Zákon osobitne upravuje ručenie členov burzy, ktorí sú povinní buď vložiť vklad, ale-bo platiť členský príspevok. Títo potom ručia za záväzky burzy do výšky svojho nesplatené-ho vkladu, prípadne do výšky nesplateného členského podielu. Zákon zakazuje za trvania burzy rozdeliť zisk medzi zakladateľov alebo iných členov burzy; možno ho použiť len na zabezpečenie ďalšieho rozvoja burzy.

Burzu môžu založiť najmenej traja zakla-datelia, ktorí sú zapísaní v obchodnom regis-tri. Na jej založenie sa vyžaduje povolenie prí-slušného orgánu štátnej správy.

Orgánmi komoditnej burzy sú valné zhro-maždenie a burzová komora. Štatútom mož-no zriaďovať aj poradné orgány burzy. Zákon o komoditných burzách podrobne upravuje orgány a vnútorné pomery burzy, štátny do-zor, burzové obchody ako kategóriu záväzko-vého práva a vymedzuje osoby, ktoré môžu obchodovať na burze. Pri burze môže pôsobiť burzový rozhodcovský súd ako stály nezávis-lý orgán, ktorý rozhoduje tak spory z burzo-vých obchodov, ako aj spory z mimoburzo-vých obchodov s komoditami, s ktorými sa obchoduje na burze. Podmienkou je, že prí-slušnosť burzového rozhodcovského súdu si strany dohodnú.

Burzy v zmysle platnej právnej úpravy môžu vzniknúť v dvoch právnych formách. Burza cenných papierov je akciová spoloč-nosť, pre ktorú platia ustanovenia Obchod-

ného zákonníka, ak zákon o burze cenných papierov neobsahuje špeciálnu úpravu. Ko-moditné burzy môžu mať právnu formu práv-nickej osoby osobitného druhu, ktorá síce nie je označená ako spoločnosť s ručením obme-dzeným, ale z hľadiska jej právneho režimu je blízka spoločnosti s ručením obmedzeným. Subsidiárne možno na tento osobitný druh právnickej osoby aplikovať ustanovenia Ob-chodného zákonníka upravujúce problemati-ku spoločnosti s ručením obmedzeným.

6. Perspektívy vývoja práva obchodných spoločností

Vývoj práva obchodných spoločností na Slovensku v najbližšom období budú bezpo-chyby ovplyvňovať dve skutočnosti. Predo-všetkým právo obchodných spoločností treba dopracovať v nadväznosti na poznatky získa-né najmä z masového zakladania obchod-ných spoločností v procese transformácie ekonomiky na trhové hospodárstvo. Tieto skúsenosti sú najbohatšie. Zároveň sa získali dostatočné poznatky aj z bezprostredného fungovania obchodných spoločností. Súbežne s využitím uvedených skúseností a znalostí je nevyhnutné zabezpečiť zosúladenie našej právnej úpravy s právnym poriadkom krajín Európskej únie.

Z uvedeného vyplýva, že v krátkom čase tre-ba pristúpiť k dôslednejšej novelizácii právnej úpravy obchodných spoločností. Týka sa to najmä právnych foriem kapitálových spoloč-ností - spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Vyplýva to jednak z toho, že predovšetkým pri týchto formách spoločnos-tí, vzhľadom na ich počet a fungovanie, sa zís-kalo najviac skúseností s aplikáciou platnej právnej úpravy. Zároveň však z toho, že Európ-ska únia týmto formám obchodných spoloč-ností venuje zvýšenú pozornosť, o čom svedčí celý rad smerníc, ktoré sa týkajú predovšetkým kapitálových spoločností.

Z tohto dôvodu treba v najbližšom čase riešiť dve navzájom prepojené otázky, a to kvalitu právnej úpravy kapitálových spoloč-ností, ako aj rozsah tejto právnej úpravy. Ako sme v úvode spomenuli, právna úprava oboch kapitálových spoločností v mnohom nadviazala na právnu úpravu z rokov 1918 až 1950 a viac, či menej prihliadla aj na po-znatky dosiahnuté v procese vývoja právnych


úprav európskych krajín. Je len pochopiteľné, že pri renesancii obchodných spoločností naj-väčšiu obľubu získala spoločnosť s ručením obmedzeným. Práve ona totiž umožňuje s rela-tívne malým vkladom (20 000 Sk) vytvoriť zá-konom predpísanú hodnotu základného ima-nia (100 000 Sk) a bez ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti umožňuje podnikať bez neprimeraného podnikateľského rizika.

Právna úprava spoločnosti s ručením ob-medzeným je obsiahnutá v 48 ustanoveniach Obchodného zákonníka. V porovnaní so za-hraničnými predpismi nejde o podrobnú právnu úpravu. Napriek tomu však možno konštatovať, že táto právna úprava je čo do obsahu v hlavných črtách porovnateľná s právnou úpravou vyspelých európskych štátov, pričom zachytila aj niektoré moderné trendy právnych úprav. Za také možno po-kladať ustanovenie maximálneho počtu spo-ločníkov (50 spoločníkov), ako aj možnosť za-kladať spoločnosť s ručením obmedzeným je-dinou osobou.

Diskutovaným problémom je výška záko-nom predpísanej hodnoty základného ima-nia, ktorá sa všeobecne pokladá za nízku. Perspektívou z hľadiska de lege ferenda je právna úprava prepojenia spoločnosti s ruče-ním obmedzeným s komanditnou spoločnos-ťou, do ktorej spoločnosť s ručením obme-dzeným vstupuje ako komplementär, čím vzniká nový, ďalší subjekt, tzv. zložený typ obchodnej spoločnosti. Za takú problematiku možno považovať aj premenu akciovej spoloč-nosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. V mnohých prípadoch ide o praktickú zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti, ktorá, vzhľadom na svoju zložitosť, by si zaslúžila podrobnejšiu právnu úpravu.

Napriek tomu, že právna úprava akciovej spoločnosti je v porovnaní s inými obchodný-mi spoločnosťami v Obchodnom zákonníku najrozsiahlejšia, objavujú sa názory, ktoré potvrdila aj prax, že je príliš rámcová. Zložitý komplex majetkových vzťahov, ktorý predsta-vuje akciová spoločnosť, a z toho vyplývajúci mechanizmus jej fungovania si vyžaduje pod-statne podrobnejšiu právnu úpravu, než akú máme v súčasnosti. Z tohto dôvodu sa často poukazuje na potrebu riešiť právnu úpravu akciovej spoločnosti mimo rámca ustanovení Obchodného zákonníka, a to v samostatnom

zákone o akciových spoločnostiach, ktorý by rešpektoval takú detailnosť právnej úpravy, ktorá je bežná v zahraničí, a zároveň by mo-hol pružne reagovať na potrebné zmeny bez toho, aby vždy dochádzalo k novelizácii Ob-chodného zákonníka.

Platná právna úprava akciovej spoločnosti vznikala pod silným vplyvom potrieb počia-točnej fázy transformujúcej sa ekonomiky, čo sa prejavilo jednak v časovom tlaku na prí-pravu právnej úpravy a jednak v požiadav-kách na vecné riešenia.

V dohľadnom čase treba pripraviť zmeny v právnej úprave akciovej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o podrobnejšiu, a tým aj menej kontroverznú právnu úpravu viacerých otá-zok týkajúcich sa vzniku a fungovania akcio-vej spoločnosti, ktoré vyplynuli najmä z prak-tických skúseností pri aplikácii príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Existu-júcu právnu úpravu treba doplniť o otázky, ktoré neobsahuje, prípadne ich upravuje ne-dostatočne, hoci sú bežne upravené v práv-nych predpisoch európskych krajín. Najčas-tejšie sa poukazuje na absenciu úpravy zod-povednosti. Ide najmä o zodpovednosť členov predstavenstva, dozornej rady, zakladateľov, resp. ďalších osôb okrem zakladateľov. Ob-chodný zákonník upravuje len v jednom ustanovení povinnosť členov predstavenstva nahradiť škodu spôsobenú tretím osobám, ak náhradu tejto škody nemožno dosiahnuť od spoločnosti pre jej platobnú neschopnosť.

Chýba právna úprava predpokladov, pod-mienok a foriem koncernového združenia ob-chodných spoločností. V tejto súvislosti treba povedať, že tak pri spoločnosti s ručením ob-medzeným, ako aj pri akciovej spoločnosti právna úprava umožňuje vznik a pôsobenie jednoosobových akciových spoločností, ktoré sú významné pri koncernovom prepojení. Tento jednoznačne moderný prvok právnej úpravy je príliš všeobecný a de lége ferenda tre-ba aj túto právnu úpravu doplniť a prehĺbiť.

Často sa tiež poukazuje na problematiku stanov akciovej spoločnosti. V našej právnej úprave majú stanovy významné postavenie, čo vyplýva z toho, že množstvo otázok vý-znamných pre fungovanie spoločnosti sa upravuje v stanovách (napr. vydávanie dlho-pisov, vydávanie zamestnaneckých akcií, vy-


dávanie prioritných akcií). V porovnaní so za-hraničnými právnymi úpravami sa to pokla-dá za neopodstatnené.

Záverom možno povedať, že právna úpra-va obchodných spoločností na Slovensku, bez ohľadu na zvolenú koncepciu právnej úpravy (Obchodný zákonník, zákon o ob-chodných spoločnostiach, samostatný zákon o akciových spoločnostiach), musí v relatívne krátkom čase reagovať na viaceré skutočnosti.

Predovšetkým treba odstrániť nedostatky, spočívajúce v rámcovosti, resp. nedostatoč-nosti právnej úpravy vyplývajúcej najmä z jej stručnosti a z nejasností spôsobujúcich ne-jednotnosť výkladu. Tieto požiadavky sa do-statočne sformovali v procese aplikácie plat-nej právnej úpravy. Zároveň musí reagovať na súčasný trend vývoja európskeho akciové-ho práva, ktoré je determinované jednak har-monizáciou právnej úpravy akciových spoloč-ností v rámci Európskej únie, ako aj unifiká-ciou tejto právnej úpravy, o čom svedčí projekt nadnárodnej akciovej spoločnosti (So-cietas Europea).

Štefan Huljak

Dedenie po spoločníkovi (fyzickej osobe) obchodnej spoločnosti

Smrťou fyzickej osoby (t.j. poručiteľa) nie-ktoré práva a povinnosti, ktoré jej za života patrili a v čase smrti ešte existovali, buď za-nikajú (ak bol poručiteľ veriteľom, právo za-nikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu, zanikne aj právo na bolestné a na ná-hradu za sťaženie spoločenského uplatnenia; ak bol dlžníkom, povinnosť zanikne, ak jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vy-konať dlžník), alebo ich dedia jej dedičia (predmetom dedičstva sú práva a povinnosti, ktoré prechádzajú smrťou poručiteľa na jeho dedičov), prípadne prechádzajú na jej práv-nych nástupcov mimo rámca dedenia (napr. niektoré mzdové nároky - pozri § 260 ods. 2 Zákonníka práce; peňažné nároky z nemo-cenského poistenia - pozri § 45 ods. l zákona

JUDr, Štefan HULJAK, predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici. (Článok už bol uverejnený v časopise Po-radca.)

č. 54 /1956 Zb. v znení neskorších predpisov; peňažné nároky zo sociálneho zabezpečenia -pozri § 104 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov; poistné plnenia z pois-tenia osôb - pozri § 817 ods. 2, 3 Občianske-ho zákonníka). Zameriame sa na otázku, aké práva a povinnosti patriace v čase smrti spo-ločníkovi obchodnej spoločnosti sa stávajú predmetom dedičstva po ňom, a teda ich tre-ba v dedičskom konaní zistiť a následne vy-poriadať (podľa dohody dedičov) alebo potvr-diť zisteným dedičom podľa výšky ich dedič-ských podielov, ak k dohode nedôjde.

l. Druhy obchodných spoločností

Základné vymedzenie obchodných spoloč-ností obsahuje Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpi-sov, ďalej len „OBZ"). Podľa zákona môžu vzniknúť len tieto typy spoločností: - verejná obchodná spoločnosť, - komanditná spoločnosť, - spoločnosť s ručením obmedzeným, - akciová spoločnosť.

Akciová spoločnosť je typickou „kapitálo-vou spoločnosťou", v ktorej osobná účasť za-kladateľov je potlačená. Z toho dôvodu upria-mime našu pozornosť na ostatné obchodné spoločnosti, ktoré sa tiež označujú ako „osob-né spoločnosti", a to konkrétne na ich spoloč-níkov.

Obchodné spoločnosti vznikajú dňom zá-pisu do obchodného registra (§ 62 ods. l OBZ) a týmto dňom sa stávajú subjektmi práva (právnickými osobami s vlastnou práv-nou subjektivitou, teda spôsobilosťou na prá-va a povinnosti a na právne úkony). Môžu na-dobúdať vlastný majetok a nesú vlastnú zod-povednosť. Ak zákon alebo spoločenská zmluva ustanovujú, že spoločníci musia vlo-žiť do spoločnosti vklad spoločníka (rozumie-me ním súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, napr. veci - § 59 ods. l OBZ), tento vklaď sa stáva majetkom (vlastníctvom) spoločnosti, a to dňom jej vzniku (§ 60 ods. l druhá veta OBZ). V prípade, keď vkladom je nehnuteľ-nosť, vlastníctvo prechádza na spoločnosť až dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 60 ods. l tretia veta OBZ). Peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov všetkých


spoločníkov tvorí základné imanie spoločnosti (§ 58 ods. l OBZ), pričom povinne ho vytvára spoločnosť s ručením obmedzeným (§ 58 ods. 2 OBZ). Súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria spoločnosti a slúžia alebo sú určené na jej podnikanie (podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vy-konávaná samostatne spoločnosťou vo vlast-nom mene a na vlastnú zodpovednosť za úče-lom dosiahnutia zisku - § 2 ods. l OBZ) zá-kon nazýva obchodným majetkom (§ 6 ods. l OBZ). Súbor obchodného majetku a záväzkov spoločnosti vzniknutých v súvislosti s podni-kaním sa označuje ako obchodné imanie (§ 6 ods. 2 OBZ). Obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých v súvislosti s podni-kaním sa nazýva čisté obchodné imanie (§ 6 ods. 3 OBZ).

2. Práva spoločníka - podnikateľa

Spoločník (fyzická alebo právnická osoba) nie je vždy vlastníkom (majiteľom) majetku spoločnosti, aj keď j e napríklad jej zakladate-ľom a vložiteľom vkladu do základného ima-nia (nemožno vylúčiť, že je vlastníkom vlože-nej nehnuteľnosti alebo podniku, ak nedošlo k vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľ-ností, a to bez ohľadu na príčinu, resp. dôvod tejto skutočnosti). Účasť spoločníka na čin-nosti spoločnosti (nie je rozhodujúce, do akej miery a či vôbec sa zúčastňuje na jej spravo-vaní) sa vyjadruje podielom, ktorým zákon rozumie účasť spoločníka na čistom obchod-nom imaní spoločnosti (§61 ods. l OBZ). Je-ho „výška" (zákon používa pojem výška, hoci ide o veľkosť) je daná buď pomerom vkladov spoločníkov (vkladom sa rozumie to, čo je spoločník povinný vložiť, a nie to, čo skutoč-ne vložil) k základnému imaniu, alebo spôsob jej určenia je dohodnutý v spoločenskej zmluve. Čisté obchodné imanie, ako sme už naznačili, nevyjadruje vlastníctvo spoločníka, ale len jeho právo na hodnotu majetku (nie majetok) spoločnosti zníženú ojej záväzky.

Ak zanikne účasť spoločníka v spoločnos-ti, patrí mu buď právo na vyrovnací podiel (ak zánikom účasti spoločníka sa spoločnosť nezrušuje), ktorého výška „sa určí na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti" (§61 ods. 2 druhá veta OBZ), alebo podiel na likvi-

dačnom zostatku (ak zánikom účasti spoloč-níka sa spoločnosť zrušuje - § 61 ods. 4 OBZ). Veľkosť vyrovnacieho podielu, resp. podielu na likvidačnom zostatku je daná po-merom splateného vkladu spoločníka, ktoré-ho účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločen-ská zmluva neurčuje inak. Rozdeliť možno vždy len to, čo zostane po splnení záväzkov spoločnosti.

3. Zrušenie spoločnosti

Smrť spoločníka (ako zákonný dôvod záni-ku účasti spoločníka v spoločnosti) má za ná-sledok zrušenie spoločnosti vtedy, ak - to určuje spoločenská zmluva, alebo - ide o verejnú obchodnú spoločnosť tvorenú

dvoma spoločníkmi, alebo - ide o verejnú obchodnú spoločnosť tvorenú

troma alebo viacerými spoločníkmi a v spo- ločenskej zmluve nie je upravená možnosť, aby sa o účasť v spoločnosti mohol prihlá- siť dedič spoločníka, prípadne nepripúšťa, aby sa dedič mohol stať spoločníkom (zo stávajúci spoločníci - vždy najmenej dvaja, sa však môžu dohodnúť na zmene spolo- čenskej zmluvy v tom zmysle, že spoloč- nosť trvá aj naďalej bez spoločníka, ktoré ho sa dôvod zániku týka - § 88 ods. 2 OBZ), alebo

- ide o komanditnú spoločnosť, v ktorej je len komplementär a tento zomrie, alebo

- ide o komanditnú spoločnosť, v ktorej sú dvaja alebo viacerí komplementári, pričom jeden z nich zomrie a spoločenská zmluva neupravuje možnosť, aby sa o účasť v spo- ločnosti mohol prihlásiť dedič zomretého komplementára, prípadne nepripúšťa, aby sa dedič mohol stať spoločníkom (aj v tom to prípade sa však môžu zostávajúci spo- ločníci -jeden alebo viacerí komplementári a jeden alebo viacerí komanditisti – dohod- núť na zmene spoločenskej zmluvy, a teda na ďalšom trvaní spoločnosti - § 93 ods. 2 OBZ). Smrť komanditistu nie je dôvodom na zrušenie spoločnosti (§ 102 ods. l OBZ). Ak v spoločnosti bol len jeden komanditista, komplementári sa po jeho smrti môžu dohodnúť, že sa komanditná spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť (§ 103 OBZ). V prípade, ak v spoločnosti bol len jeden komanditista a spoločenská zmluva nepripúšťa, aby saje-


ho dedič stal spoločníkom, a v spoločnosti zostáva buď len jeden komplementär, alebo sa komplementári nedohodli na premene komanditnej spoločnosti na verejnú ob-chodnú spoločnosť, komanditná spoloč-nosť sa zrušuje; alebo

- ide o spoločnosť s ručením obmedzeným založenú jedinou osobou (§ 105 ods. 2 OBZ), pričom zakladateľská listina (§ 57 ods. 3 OBZ) buď neupravuje možnosť, aby obchodný podiel zomretého spoločníka pre-šiel na dediča, alebo nepripúšťa, aby ob-chodný podiel prešiel na dediča (§ 116 ods. 2 OBZ).

3. l Likvidácia spoločnosti

Ak smrťou spoločníka dochádza k zruše-niu spoločnosti (treba rozlišovať „zrušenie" spoločnosti a „zánik" spoločnosti - k zániku dochádza až ku dňu výmazu z obchodného registra - § 68 ods. l OBZ), so zrušením je spojená jej likvidácia. Spoločnosť vstupuje do likvidácie a túto skutočnosť treba zapísať do obchodného registra (§ 70 ods. 2 OBZ). V prí-pade, keď likvidátor zistí, že spoločnosť je predĺžená, bez zbytočného odkladu musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 72 ods. 2 OBZ). Ak súd zamietne návrh na vy-hlásenie konkurzu (pre nedostatok majetku spoločnosti), záväzky spoločnosti vyporiadava jej štatutárny orgán, nie likvidátor, resp. správca konkurznej podstaty (§ 68 ods. 5 OBZ). Likvidátora vymenúva buď štatutárny orgán spoločnosti (§ 13 OBZ), alebo orgán ur-čený zákonom či spoločenskou zmluvou. Ak sa tak nestane bez zbytočného odkladu, vy-menuje ho súd. Likvidátorom môže byť len fyzická osoba (§71 ods. l OBZ).

Likvidáciou spoločnosti sa rozumie likvidá-cia jej obchodného imania (§ 6 ods. 2 OBZ) a jej cieľom je uspokojenie nárokov veriteľov spoloč-nosti a rozdelenie čistého obchodného imania (§ 6 ods. 3 OBZ) medzi spoločníkov. Deň vstu-pu do likvidácie a osoba likvidátora (alebo likvi-dátorov) sa zapisuje do obchodného registra. Ku dňu, ktorý predchádza dňu vstupu spoloč-nosti do likvidácie, spoločnosť musí zavrieť úč-tovné knihy a ku dňu vstupu do likvidácie ich opätovne otvoriť, zostaviť likvidačnú účtovnú súvahu (§ 74 OBZ), mimoriadnu účtovnú zá-vierku (§ 17 a 19 zákona č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a vykonať inven-tarizáciu majetku a záväzkov.

3.2 Podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dedičstva po zomretom spoločníkovi

Z uvedeného je zrejmé, že medzi okami-hom smrti poručiteľa a zistením, či a čo patrí do majetkovej sféry zomretého spoločníka, je časový posun, v priebehu ktorého musia na-stať rôzne právne skutočnosti, ktoré v čase smrti poručiteľa buď vôbec neexistovali, ale-bo mali iný obsah. Obchodné imanie je neu-stále sa meniaci súbor obchodného majetku a záväzkov vznikajúcich v súvislosti s podni-kaním a právne vzťahy vznikajúce pri tomto podnikaní nemajú žiadnu súvislosť s pred-metom dedičstva (s právami a povinnosťami prechádzajúcimi smrťou poručiteľa na dedi-čov). Spoločníkovi patrí miera účasti (podiel), ktorej hodnota je daná existenciou (alebo nee-xistenciou) likvidačného zostatku (teda ob-chodného majetku mínus záväzky). Likvidač-ným zostatkom je teda to, čo prípadne zostane po likvidácii spoločnosti, a nie to, čo existuje ku dňu smrti poručiteľa. Právo naň patrí dedičom zomretého spoločníka podľa výšky ich dedič-ských podielov, a to priamo voči spoločnosti. Podiel na likvidačnom zostatku nie je predme-tom dedičstva po zomretom spoločníkovi.

4. Smrťou spoločníka sa spoločnosť nezrušuje

Ak sa smrťou spoločníka spoločnosť ne-zrušuje, jeho dedič (alebo dedičia) má právo prihlásiť sa o účasť v spoločnosti (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ak to umožňuje spoločenská zmluva - § 116 ods. 2 OBZ), alebo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu (ak sa nemožno prihlásiť o účasť v spoločnosti alebo ak toto právo dedič, resp. dedičia neuplatnili).

4. l Prihlásenie sa dediča o účasť v spoločnosti

O účasť v spoločnosti sa môže dedič pri-hlásiť do jedného mesiaca od skončenia ko-nania o dedičstve (§91 ods. l, § 93 ods. 2, § 116 ods. 2 OBZ). Ide teda o právo, ktoré de-dič nenadobúda dedením po spoločníkovi, ale vyplýva z osobitnej úpravy obsiahnutej v cito-vaných ustanoveniach Obchodného zákonní-ka. O tomto práve sa teda v dedičskom konaní nerozhoduje. Aj tu ide o priamy vzťah dediča voči spoločnosti.


4.2 Vyplatenie vyrovnacieho podielu

Dedič, ktorý sa nestane účastníkom spo-ločnosti namiesto poručiteľa, má právo na vy-platenie podielu (vyrovnacieho podielu) - § 61 ods. 2 OBZ. To znamená, že práva a povin-nosti patriace zomretému spoločníkovi (t.j. podiel) sa vyjadria určitou sumou a spravidla v peniazoch sa vyplatia dedičovi, resp. dedi-čom (ak zákon alebo spoločenská zmluva ne-ustanovujú inak). Ani táto hodnota nie je predmetom dedičstva po zomretom spoloční-kovi (dedičia si svoj nárok uplatňujú priamo voči spoločnosti podľa výšky svojich dedič-ských podielov), lebo jej výška sa nezisťuje ku dňu smrti poručiteľa (v dedičskom konaní sa dedičstvo, t.j. majetok a dlhy poručiteľa zisťujú ku dňu jeho smrti - § 175, § 175o ods. l OSP), ale na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti (§61 ods. 2 druhá veta OBZ). Na tejto skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 91 ods. 3 OBZ (Tým dedi-čom, ktorí sa neprihlásia o účasť v spoloč-nosti, sa vyplatí časť vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorá im pripadla v rámci dedičstva. Dedičia, ktorí sa o účasť v spoločnosti prihlásia, sa stávajú spoločník-mi. Ich podiel je určený výškou časti vyrovna-cieho podielu zomretého spoločníka, ktorý im pripadol v rámci dedičstva.). Hoci tento prob-lém nie je v zákone vyjadrený najvýstižnejšie (termín „v rámci dedičstva" neznamená bez ďalšieho „v rámci vyporiadania dedičstva" alebo „v rámci potvrdenia nadobudnutia de-dičstva", teda v rámci prejednania dedičstva v dedičskom konaní), je zrejmé, že vhodnejšie by bolo formulovať ho takto: „Tým dedičom, ktorí sa neprihlásia o účasť v spoločnosti, sa vyplatí časť vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorá im pripadla, vo výške ich dedičského podielu", resp. „Ich podiel je urče-ný výškou časti vyrovnacieho podielu zomre-tého spoločníka, ktorá im pripadla, a to v roz-sahu ich dedičského podielu".

5. Čo je predmetom dedičstva po zomretom spoločníkovi

Predmetom dedičstva po zomretom spo-ločníkovi sú najmä

a) aktíva, ktorými sú

- pohľadávka na podiel na nevyplatenom zis-ku za účtovné obdobie pred smrťou spoloč-

níka (§ 82 ods. l - verejná obchodná spo-ločnosť, § 100 - komanditná spoločnosť, § 123 ods. l - spoločnosť s ručením obme-dzeným),

- pohľadávka na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu (§ 82 ods. 2 OBZ),

- pohľadávka na regresný nárok vzniknutý splnením ručiteľského záväzku spoločníka voči spoločnosti (§ 308 OBZ),

- pohľadávka na úroky z omeškania (§ 369 ods. l OBZ; napr. pri omeškaní spoločnosti s výplatou podielu na zisku),

b) pasíva, ktorými sú - pohľadávka veriteľa verejnej obchodnej spo-

ločnosti alebo komanditnej spoločnosti (vo či komplementär ovi) - spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementär (pri komanditnej spoločnosti) ručia za zá- väzky celým svojím majetkom (§ 86 druhá veta, § 93 ods. 2 OBZ),

- pohľadávka verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným voči spoločníkovi za oneskorene splatený peňažný vklad vo forme úroku z omeškania (§ 80 ods. 2, § 113 ods. 3 OBZ), rovnako ako pohľadávka komanditnej spoločnosti voči komplementárovi (§ 93 ods. 2 OBZ),

- pohľadávka verejnej obchodnej spoločnosti voči spoločníkovi vo forme straty zistenej ročnou účtovnou závierkou (§ 82 ods. 3 OBZ), ak sa v spoločenskej zmluve dohod- lo, že strata sa uhradí osobitnou peňažnou platbou (ak takejto dohody niet, strata sa uhradí z vkladu spoločníka; v prípade, keď strata je vyššia než vklad, spoločníkovi vzniká pasívne saldo, ktoré sa môže v na sledujúcom účtovnom roku uhradiť z po dielu na zisku).

Záver

Právne následky dedenia (súhrn práv a povinností spojených s dedením) treba odlíšiť od tých následkov, ktoré síce tiež vznikajú smrťou poručiteľa (resp. ako dôsledok jeho smrti), ale ich prechod na právnych nástup-cov, pripadne ich zánik, je upravený inými, osobitnými právnymi predpismi (podliehajú osobitnému režimu právneho nástupníctva). Tie práva a povinnosti, ktoré nadobúda (resp. môže nadobudnúť) dedič dedením, musia exis-tovať v čase smrti poručiteľa, čiže musia byť in-dividualizovateľné a konkretizovateľné (musia byť opísateľné, nezameniteľné a mala by sa dať


zistiť ich hodnota). Nemôže ísť o práva a po-vinnosti, ktoré vzniknú dedičovi až po skon-čení dedičského konania alebo pri ktorých le-hota na ich uplatnenie začína plynúť až po skončení dedičského konania (napr. právo prihlásiť sa o účasť v spoločnosti), či ktorých rozsah závisí od skutočností, ktoré nastanú (alebo môžu nastať) až po smrti poručiteľa (zistenie výšky podielu na likvidačnom zo-statku alebo vyrovnacieho podielu).

Z týchto dôvodov treba v dedičskom kona-ní dôsledne odlišovať majetok spoločnosti a jej záväzky (ako výsledok podnikania spoloč-nosti) od majetku spoločníka a jeho záväzkov, teda to, čo tvorí aktíva a pasíva dedičstva po-ručiteľa (tzv. súkromný majetok spoločníka, ktorého spravidla označujeme ako podnikate-ľa alebo majiteľa). V dedičskom konaní najmä veritelia spoločnosti prehliadajú, že ich po-hľadávky sú v podstate záväzkami spoločnos-ti, a nie jej spoločníkov, a to ani v tom prípa-de, keď štatutárom spoločnosti je jej spoloč-ník (alebo spoločníci).

Tak odborná právnická, ako aj laická ve-rejnosť si len postupne zvykajú na fenomén podnikania a inštitúty, ktoré ho predstavujú. Zatiaľ nie je ani dostatok skúseností a nee-xistujú ani prvé zovšeobecňujúce závery judi-kačnej (rozhodovacej) praxe súdov. Z uvede-ných dôvodov sme v článku nemohli reagovať na všetky problémy súvisiace s problemati-kou a aj závery, ku ktorým sme v tomto prí-spevku dospeli, môžu byť predmetom ďalších diskusií a úvah.

Peter Vojčík

Zriadenie nadácie závetom de lége lata a de lége ferenda

Úvodné poznámky

Zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v § 7 ods. 3 zakotvuje možnosť zriadiť nadáciu zá-vetom. V tomto ustanovení sa uvádza: „Fyzic-ká osoba môže zriadiť nadáciu aj závetom, ktorého súčasťou je štatút nadácie". Občian-sky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) tiež upravuje možnosť zriadiť nadáciu aj závetom (§ 20b ods. 2). To-

Doc. JUDr. Peter VOJČÍK, CSc., učiteľ na Právnickej Fakalte UPJŠ Košice, advokát.

to právo sa výslovne vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú spôsobilé závet napísať.

Zákon o nadáciách a ani Občiansky zá-konník túto problematiku podrobnejšie ne-upravujú.

Treba však upozorniť, že zákon o nadá-ciách prijatý v roku 1996 nezrušil ustanove-nia § 20b až § 20e Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že úprava v Občianskom zá-konníku sa vzťahuje na nadácie, ktoré dosiaľ neboli zaregistrované podľa nového zákona o nadáciách, a príslušné ustanovenia Ob-čianskeho zákonníka bude treba použiť aj v prípade, ak dôjde k zrušeniu a zániku tých-to nadácií bez právneho nástupcu.

Nový zákon o nadáciách sa teda vzťahuje iba na tie nadácie, ktoré vznikli podľa tejto novej právnej úpravy, t.j. na tie, ktoré boli za-ložené ako úplne nové nadácie, ako aj na tie, ktoré sa „preregistrovali" podľa novej úpravy.

V návrhu novely Občianskeho zákonníka sa táto problematika upravuje v časti o de-dičskom práve v súvislosti s obsahom závetu.

V Občianskom zákonníku sa navrhuje ta-káto úprava: „Závetca môže dedičovi (dedi-čom) uložiť, aby sa určitá vec alebo určitá pe-ňažná suma vynaložila na zriadenie nadácie na účel určený v závete. Súčasne s tým musí závetca určiť, akým spôsobom a kto má na-dáciu zriadiť, prípadne môže určiť ďalšie nále-žitosti, ktoré by mal zakladateľský akt obsa-hovať. Poručiteľ môže tiež určiť, akým spôso-bom treba s majetkom určeným pre nadáciu naložiť, ak nedôjde k zriadeniu nadácie".

V navrhovanej novej úprave je zakotvená výnimka zo zásady, že poručiteľ v závete ne-môže dať dedičom príkaz.

V návrhu nového znenia Občianskeho zá-konníka sa už rozlišuje problematika zriade-nia nadácie a prevodu majetku do nej.

Ako vyplynie z nášho článku, v rekodifiko-vanom znení Občianskeho zákonníka treba spresniť a podrobnejšie upraviť aj túto prob-lematiku.

Dve fázy vzniku nadácie

Pri úprave problematiky zriadenia nadácie závetom treba predovšetkým rozlišovať záko-nom upravené dve fázy pri vzniku právnic-kých osôb.


Rozlišujeme zriadenie a vznik právnickej osoby (§19 Občianskeho zákonníka).

V právnych predpisoch sú však značné rozdiely, ktoré vyplývajú z nedôsledného pou-žívania terminológie. V ustanovení § 19 Ob-čianskeho zákonníka sa napríklad používa termín zakladacia listina, zatiaľ čo v Obchod-nom zákonníku pojem zakladateľská zmluva.

V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa však používa pojem založenie a vznik práv-nickej osoby.

Z už uvedeného vyplýva, že v súvislosti so závetom sa používa pojem zriadenie, teda nie založenie. Zákon o nadáciách používa pojem zriadenie nadácie.

Pripomeňme, že v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) sa pri obchodných spoločnostiach používa pojem založenie a vznik (pozri napr. § 57 a 62).

Dostali sme sa ku kardinálnemu problé-mu našej legislatívy, ktorým je veľmi nedobrá prax nejednotného používania pojmov nielen v rámci jedného zákona, ale samozrejme aj v rámci sústavy celého právneho poriadku.

Bolo by zaiste užitočné a potrebné zjedno-tiť tieto pojmy najskôr v rámci Občianskeho zákonníka a nadväzne na to aj v ostatných právnych predpisoch vrátane zákona o nadá-ciách.

Jednotne však treba používať aj ostatné pojmy. Ak sa bude používať napríklad pojem založenie, nadväzne na to treba jednotne po-užívať aj pojmy zakladateľ, zakladateľská lis-tina, či zakladateľská zmluva. Ak sa bude po-užívať pojem zriadenie, tak potom treba dô-sledne používať pojmy zriaďovateľ, zriaďovacia listina a zriaďovacia zmluva.

V tomto článku budeme používať pojmy zriadiť, zriaďovateľ, zriaďovacia listina a zria-ďovacia zmluva, pretože uvedené pojmy pou-žíva v súčasnosti platný zákon o nadáciách, ktorý je účinný od 1. septembra 1996.

Pokiaľ ide o nadácie, používame pojem zriadenie a vznik nadácie.

Nadáciu možno zriadiť zriaďovacou zmlu-vou alebo zriaďovacou listinou a podľa už spomínanej úpravy aj závetom.

Nadácia ako právnická osoba vzniká až

dňom zápisu do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"). Nadácia teda nado-búda právnu subjektivitu až zápisom do re-gistra nadácií.

Žiaľ, z platnej právnej úpravy nevyplýva, akým spôsobom oznámi ministerstvo zriaďo-vateľovi vznik nadácie. Nie je ani jasné, či sa budú vydávať napríklad „výpisy z registra nadácií". Túto otázku zákon neupravuje pravdepodobne z toho dôvodu, že pôvodne mali nadácie registrovať registrové súdy (ako v prípade obchodných spoločností). Zname-nalo by to analogické použitie ustanovení Ob-chodného zákonníka o obchodnom registri. Vyplýva to aj z formulácie § 11 ods. 6 zákona o nadáciách, ktorý sa, pokiaľ ide o obsah zá-pisu, odvoláva na citované ustanovenie Ob-chodného zákonníka.

Až odo dňa vzniku nadácie sa nadácia mô-že stať vlastníkom majetku. Do jej vzniku ho spravuje správca, ktorý ho odovzdáva nadácii po jej vzniku (pozri aj § 10 ods. 4 zákona o nadáciách).

Tieto zásadné otázky treba mať na zreteli pri riešení problematiky nadácie a závetu.

Závet a majetok nadácie

V súvislosti so vzťahom medzi závetom a nadáciou treba upozorniť na potrebu rozlišo-vať prípady, keď niekto závetom odkáže svoj majetok určitej (už existujúcej) nadácii. V tomto prípade nepôjde o zriadenie nadácie závetom, ale iba o dedenie majetku nadáciou na základe závetu. Poručiteľ môže rozhodnúť v závete o tom, že jeho majetok alebo časť je-ho majetku po jeho smrti prejde do vlastníc-tva určitej nadácie. Pôjde teda o klasické de-denie.

Za inú situáciu treba považovať prípad, ak by fyzická osoba zriadila nadáciu zriaďova-cou listinou, ktorá by bola riadne zaregistro-vaná, teda nadácia právoplatne vznikla, avšak jej zriaďovateľ by v štatúte uviedol podmien-ku, že nadácia začne svoju činnosť až po jeho smrti.

Ak nadácia vznikla ešte pred smrťou jej zriaďovateľa, pričom už vlastnila finančné prostriedky, resp. majetok, v takom prípade tento majetok nepatrí zriaďovateľovi, ale na-dácii. Ak teda zomrie zriaďovateľ už existujú-


cej nadácie, nemôže v závete nakladať s jej majetkom. Poručiteľovi totiž už tento majetok ku dňu smrti nepatrí.

Nadácia je združením majetku. Z tohto dôvodu jej existencia nezávisí od existencie osôb, ktoré svoj majetok do nadácie vniesli.

Tento majetok nadácie spravuje až do svo-jej smrti správca (môže ním byť aj zriaďova-teľ) a po jeho smrti osoba, ktorú zvolí správna rada (§ 25 ods. 2 zákona o nadáciách). Tieto skutočnosti však v závete netreba uviesť. Zá-vetom, resp. smrťou zriaďovateľa, ako sme už uviedli, neprechádza majetok na nadáciu, pretože tento majetok nadácii už patrí. Z tohto dôvodu podľa nášho názoru v tomto prípade stačí, aby sa to, kto bude spravovať nadáciu, resp. zastupovať ju v právnych vzťahoch po smrti zakladateľa, uviedlo v štatúte. Pôjde vlastne o ustanovenie osôb pre činnosť nadá-cie pre prípad smrti jej zakladateľa (správcu).

Ak fyzická osoba zriadila nadáciu, ktorá už bola zaregistrovaná, teda vznikla ešte pred smrťou zriaďovateľa, avšak zriaďovateľ ne-previedol na nadáciu všetok majetok, potom k vzniku nadácie došlo pred jej smrťou. Ďalší majetok môže nadácia nadobudnúť iba pro-stredníctvom dedičského konania. V závete by sa mal označiť majetok, ktorý po smrti poruči-teľa bude patriť nadácii. Ani v tomto prípade nedochádza ku zriadeniu nadácie závetom.

Inak je to v prípade, ak fyzická osoba zria-di nadáciu, ale skôr, než ako jej správca podá návrh na registráciu ministerstvu, zomrie. Nadácia síce bola zriadená, ale nevznikla. V takejto situácii možno postupovať tak, že osoby, ktoré majú tvoriť správnu radu, vyme-nujú inú osobu za správcu, ktorá by bola oprávnená podať návrh na registráciu nadá-cie. Problémom však zostáva majetok nadá-cie. Tento majetok, ak nebol prevedený na nadáciu (pretože nadácia ešte nevznikla), sa stáva predmetom dedenia a iba dedičia ho môžu vložiť do nadácie.

Ak by sa však návrh na registráciu podal, dedičia by mohli namietať, že majetok po-skytnutý nadácii patrí do dedičstva.

Zriadenie nadácie a vloženie majetku do nadácie sú dve právne skutočnosti. Predpokla-dom vloženia majetku do nadácie je jej vznik.

Z tohto dôvodu sa v návrhu nového Ob-

čianskeho zákonníka prihliada aj na túto skutočnosť, avšak nie celkom presne.

Ustanovuje sa totiž, že závetca musí určiť, akým spôsobom a kto môže nadáciu zriadiť. Zdá sa, že ide o zbytočné ustanovenie, keďže nadáciu môže zriadiť aj sám poručiteľ. V Ob-čianskom zákonníku teda treba ustanoviť po-vinnosť označiť osobu - správcu, ktorá podá návrh na registráciu nadácie, aby vôbec moh-lo dôjsť k jej vzniku. Túto úpravu bude treba premietnuť aj do zákona o nadáciách.

Závet ako zriaďovacia listina

Zriadenie nadácie závetom znamená, že namiesto zriaďovacej listiny poručiteľ urobí závet, ktorý bude obsahovať aj príkaz pre de-dičov, aby určitý majetok vložili do nadácie, ktorá už síce bola založená, ale vznikne až po smrti poručiteľa (zriaďovateľa).

Podľa súčasnej právnej úpravy však aké-koľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (okrem príkazu na započíta-nie podľa § 484 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu nemožno do závetu za-hrnúť príkazy dedičom. Dedičia však môžu zdedený majetok do nadácie vložiť dobrovoľne.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak nadácia nebola zriadená, teda ani nevznikla pred smrťou fyzickej osoby, možno ju zriadiť spôsobom ustanoveným v § 20b ods. 2 Ob-čianskeho zákonníka a v § 7 ods. 3 zákona o nadáciách.

V súvislosti so vznikom nadácie, ktorá sa zriadila závetom, treba upraviť aj problemati-ku štatútu nadácie a, pochopiteľne, aj otázku jej zaregistrovania na ministerstve.

Občiansky zákonník ustanovuje, že zria-ďovateľ vydáva štatút nadácie (pozri ustano-venie § 20c). Ustanovuje to aj § 9 zákona o nadáciách.

Štatút je základným právnym dokumen-tom, ktorý musí existovať ešte pred vznikom (registráciou) nadácie. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa nadácia zriaďovala závetom, musí sa zároveň vydať aj štatút. Z formálneho hľa-diska je reálne a aj praktické, aby sa štatút osobitne napísal a tvoril akúsi „prílohu" závetu. Nestotožňujeme sa s názormi, že štatút je sú-časťou závetu. V procese založenia a vzniku nadácie závet plní úlohu zriaďovacej listiny. Vyplýva to aj z ustanovenia § 19 ods. l Občian-


skeho zákonníka, v ktorom sa ustanovuje, že na zriadenie právnickej osoby sa vyžaduje pí-somná zmluva alebo zakladacia listina, po-kiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Žiaľ, ani zákon o nadáciách túto otázku neupravu-je.

Z toho vyplýva, že závet, ktorým sa nadá-cia zriaďuje, nahrádza zriaďovaciu listinu. Závet by preto mal obsahovať náležitosti zria-ďovacej listiny.

V tejto súvislosti sa však vynára ďalší problém. Podľa § 8 ods. 3 zákona o nadá-ciách podpisy na zriaďovacej listine musia byť ú radne overené . Po dľa nášh o názoru v prípade zriadenia nadácie závetom podpis na závete netreba úradne overiť. Tento práv-ny úkon má mať tie náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na jeho platnosť.

Treba mať však na zreteli, že závet je jed-nostranný právny úkon, ktorým poručiteľ disponuje svojím majetkom pre prípad svojej smrti. Potom je skutočne namieste konštato-vať, že postačuje, ak zriaďovateľ v závete (okrem iných náležitostí podľa § 8 zákona o nadáciách) uvedie, že vypracoval štatút, ktorým sa nadácia zriadená závetom bude spravovať a ktorý sa predloží ministerstvu pri registrácii. Napokon nič nebráni tomu, aby sa štatút vypracoval nezávisle od závetu, keďže jeho platnosť nastáva už za života poručiteľa, ale účinnosť nadobudne až po splnení ďalších predpokladov ustanovených pre vznik nadácie.

Tieto závery sú dôležité aj z hľadiska po-súdenia platnosti závetu a štatútu. Na rozdiel od štatútu Obč iansky zákonník pre závet ustanovuje prísnejšie formálne aj obsahové náležitosti.

Domnievame sa, že v závete treba uviesť iba tie údaje, ktoré má obsahovať zriaďovacia listina. Medzi najdôležitejšie obsahové náleži-tosti patrí najmä:

a) názov a sídlo nadácie,

b) čas trvania nadácie,

c) účel, ktorý bude nadácia podporovať,

d) meno, priezvisko a bydlisko zriaďovateľa, e) výška majetkového vkladu zriaďovateľa

do nadácie,

f) výška základného imania,

g) počet členov správnej rady a dozornej rady (resp. revízora, ich mená a priezviská),

h) určenie správcu, ktorý urobí úkony sú-visiace so vznikom nadácie,

i) údaj o tom, že zriaďovateľ vydal štatút.

Prejav vôle poručiteľa musí byť určitý a zrozumiteľný.

Pochopiteľne, že platnosť takého závetu treba posúdiť aj z iných hľadísk, napríklad z hľadiska neopomenuteľných dedičov. Podľa nášho názoru nemôžu byť na svojich zákon-ných podieloch ukrátení potomkovia poruči-teľa. Celý majetok je ku dňu smrti poručiteľa predmetom dedičstva a vzťahujú sa naň všet-ky zásady dedičského práva. Túto zásadu ne-možno obísť.

Pokiaľ ide o náležitosti závetu, platia usta-novenia Občianskeho zákonníka. Pochopiteľ-ne, závet možno zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice. Aj nadáciu možno zriadiť závetom, ktorý treba urobiť vo forme notárskej zápisni-ce. Pokiaľ ide o štatút, nemusí mať náležitos-ti, ktoré sa vyžadujú pri závete (napr. nemusí byť napísaný vlastnou rukou, resp. v prípade jeho napísania strojom netreba k nemu pri-pojiť podpisy dvoch svedkov). Ak by sa závet urobil vo forme notárskej zápisnice a v nej by bol uvedený odkaz na existujúci štatút, ktorý zriaďovateľ pre nadáciu vypracoval, bolo by to postačujúce.

Založenie nadácie závetom a dedičské konanie

Pochopiteľne, že problematiku zriadenia nadácie závetom nemožno oddeliť od konania o dedičstve. Argumentov je veľa. Zásadným je však ten, že majetok poskytovaný pre nadá-ciu je súčasťou celého majetku, o ktorom prebieha dedičské konanie. Preto ďalším právnym predpokladom vzniku nadácie, ktorá bola založená závetom, je právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľovi, ktorého majetok na základe závetu má tvoriť majetok nadácie. To znamená, že musí exis-tovať právoplatné uznesenie príslušného sú-du o dedičstve alebo osvedčenie o dedičstve vydané notárom.

V praxi môžu vzniknúť prekážky, pre kto-ré nemôže nadácia vzniknúť. Za prekážku možno považovať predĺženie dedičstva. V ta-kom prípade by napríklad v zmysle § 175p


správneho poplatku podľa zákona o správ-nych poplatkoch),

b) závet, resp. jeho overenú fotokópiu, ktorým sa nadácia zriadila, a ktorý nahrádza, ako sme už uviedli, zriaďovaciu listinu (origi nál závetu zostáva v súdnom spise),

c) štatút nadácie,

d) doklad o výške majetkového vkladu do nadácie a doklad o zdrojoch a pôvode vkladu.

Na základe uvedeného možno konštato-vať, že podľa platnej právnej úpravy možno zriadiť nadáciu závetom, ale nie je možné, aby takto zriadená nadácia aj vznikla.

Nový Občiansky zákonník musí upraviť otázku prechodu majetku z poručiteľa na nadáciu, ktorá ako právny subjekt vznikne až po jeho smrti. Podľa nášho názoru ustanove-nie o tom, že poručiteľ môže dať do závetu príkaz vzťahujúci sa na nakladanie s majet-kom na účely nadácie, je z hľadiska potrieb právnej praxe nedostatočné.

Poznámka na záver

V súvislosti s mojím článkom, ktorý bol uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie č. 2/ 1996 pod názvom „Zriadenie nadácie zá-vetom", by som chcel uviesť, že mnohé názo-ry, najmä pokiaľ ide o dedičské konanie a nadácie zriadené závetom, som zmenil na zá-klade nového zákona o nadáciách, ako aj ná-vrhu nového znenia Občianskeho zákonníka.

Miloslav Kováč

Nad pripravovanou novelou Občianskeho súdneho poriadku a Notárskeho poriadku

Právnickej verejnosti je známe, že v súčas-nosti značne pokročili práce na rekodifikácii a je pripravený pracovný návrh Občianskeho súdneho poriadku. Možno predpokladať, že legislatívne práce sa čoskoro ukončia a návrh novely Občianskeho súdneho poriadku sa predloží parlamentu v priebehu jedného roka.

Vzhľadom na to, že pripravovaná rekodifi-kácia sa významne dotkne aj postavenia a

,JUDr. Miloslav KOVÁČ, notár.

činnosti notárov, najmä konania o dedičstve, považujem za potrebné informovať o základ-ných zámeroch novej právnej úpravy Občian-skeho súdneho poriadku a Notárskeho po-riadku, v ktorom bude upravený postup no-tára pri usporiadaní dedičstva.

Konanie o dedičstve na súde

Novú úpravu konania o dedičstve na súde si vyžiadalo navrhované zavedenie nového právneho inštitútu - usporiadania dedičstva, účelom ktorého bude mimo občianskeho súdneho konania (a v jeho rámci) za podmie-nok uvedených v zákone osvedčiť prechod majetku poručiteľa na jeho právnych nástup-cov, ktorý nastal smrťou poručiteľa priamo zo zákona.

Rekodifikačný návrh upúšťa od doteraj-šieho spôsobu začatia konania o dedičstve a začiatok tohto konania na súde podmieňuje výlučne neúspešným pos tupom notára v rámci usporiadania dedičstva, ktoré súdne-mu konaniu musí obligatórne predchádzať.

Podľa návrhu novely sa konanie o dedič-stve na súde môže začať až po doručení ozná-menia notára, ktorý bol príslušný na vydanie osvedčenia o dedičstve, že jeho postup pri usporiadaní dedičstva bol bezvýsledný. Vy-slovenie bezvýslednosti postupu notára je nielen formálnym aktom, ktorým notár ozna-muje, že usporiadanie dedičstva nemožno skončiť vydaním osvedčenia, ktoré by nado-budlo účinnosť, aleje aj zákonnou podmien-kou na to, aby majetok uvedený v osvedčení mohol prejednať súd v konaní o dedičstve. Ďalej už súd postupuje samostatne bez akej-koľvek súčinnosti s notárom, až do vydania konečného uznesenia vo veci.

Ak sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd o tomto majetku vykoná konanie o dedičstve na základe oznámenia notára, že jeho postup pri usporiadaní tejto časti dedičstva podľa osobitného predpisu bol bezvýsledný, pretože nedošlo k vydaniu osvedčenia o dedičstve. Zákon dovoľuje, po-kiaľ ide o novoobjavený majetok poručiteľa, vydať notárske osvedčenie aj v prípade, keď základné konanie o dedičstve sa skončilo vy-daním uznesenia súdu, keďže postup notára pri usporiadaní dedičstva bol bezvýsledný.


Usporiadanie dedičstva notárom

Účelom usporiadania dedičstva notárom mimo občianskeho súdneho konania za pod-mienok uvedených v tomto zákone je notár-sky osvedčiť prechod majetku poručiteľa na dedičov alebo štát alebo tretie osoby podľa osobitného predpisu. Notár ani podľa návrhu Občianskeho súdneho poriadku, ani novely Notárskeho poriadku nebude plniť úlohu po-mocného súdneho orgánu - súdneho komisá-ra. Tento pojem uvedené právne predpisy ne-používajú.

Významnou skutočnosťou je, že usporia-danie dedičstva sa v zmysle novely Notárske-ho poriadku začleňuje do § 3 Notárskeho po-riadku ako „notárska činnosť", a to na prvom mieste. Tým sa s konečnou platnosťou upra-vuje problematika kompetencie súdu a notá-ra pri usporiadaní dedičstva vo všetkých ne-sporových veciach.

Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode priamo príslušnému notá-rovi, ktorý začatie usporiadania dedičstva ná-sledne oznámi súdu.

V zmysle novely Notárskeho poriadku okresný súd podľa rozvrhu vydaného na zá-klade návrhu Notárskej komory SR poverí na každý kalendárny rok notárov so sídlom v je-ho obvode vykonaním všetkých úkonov po-trebných na usporiadanie dedičstva. Z rozvr-hu bude zrejmé, na ktoré usporiadania de-dičstiev je notár príslušný.

Nepôjde teda o poverenie pre každú vec osobitne, ale o všeobecné poverenie pre všet-ky veci v danom kalendárnom roku podľa ur-čeného kľúča.

Súd na každý kalendárny rok bude viesť zoznam usporiadaní dedičstiev notármi v je-ho obvode. V zozname súd tiež vyznačí, či sa začalo konanie a jeho výsledok.

Na základe žiadosti účastníka notár vydá osvedčenie, v ktorom potvrdí, že

a) poručiteľ nezanechal majetok, alebo

b) poručiteľ zanechal len hnuteľný majetok malej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, alebo

c) dedičstvo pozostáva len zo sporných ak- tív a pasív.

Vydaním takéhoto osvedčenia sa usporia-danie dedičstva považuje za skončené. Ak no-tár neskončil usporiadanie dedičstva podľa písm. a), b) alebo c), začne sa vlastné uspo-riadanie dedičstva.

V rámci usporiadania dedičstva notár vy-dá osvedčenie o dedičstve, ak

a) dedičstvo nadobudol jediný dedič, alebo

b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo

c) dedičia o vyporiadaní dedičstva uzavreli dohodu, alebo

d) dedičia uzavreli s veriteľmi dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhra- du dlhov poručiteľa, alebo

e) dedičia o vyporiadaní dedičstva pozo- stávajúceho z aktív, ktoré medzi nimi nezostali sporné, neuzavreli dohodu a dedičstvo v dôsledku toho nadobudli podľa zákonných dedičských podielov.

Účastník usporiadania dedičstva môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve prostredníctvom príslušného notára požiadať súd, aby majetok uvedený v osvedčení o de-dičstve prejednal v konaní o dedičstve. Na zá-klade včas podanej žiadosti účastníka kona-nia týkajúcej sa čo aj len časti majetku poru-čiteľa vydané osvedčenie o dedičstve stráca v celom rozsahu platnosť. Notár v takom prí-pade vysloví, že jeho postup pri usporiadaní dedičstva bol bezvýsledný.

Notár vysloví bezvýslednosť postupu aj v prípade, keď - pre nečinnosť účastníkov nemožno vykonať

úkony potrebné na usporiadanie dedičstva, - je sporný celý majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov (majetkovom spoločenstve manželov) a do dedičstva ne patrí iný majetok, ktorý by bol medzi dedič mi nesporný,

- dedičstvo je predĺžené a

a) nedošlo k dohode dedičov s veriteľmi o jeho prenechaní na úhradu dlhov poručite- ľa, alebo

b) štát navrhol likvidáciu dedičstva, preto že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej po- hľadávky vec z dedičstva.

Vyslovením bezvýslednosti postupu sa usporiadanie dedičstva považuje za skonče-né. Notár v týchto prípadoch vykoná už len


bezodkladné úkony a predloží spis súdu. V predloženej správe uvedie stručné dôvody, ktoré viedli k bezvýslednosti usporiadania dedičstva a vyúčtuje svoju odmenu za úkony usporiadania dedičstva a hotové výdavky.

Vzhľadom na skutočnosť, že osvedčenie v zmysle novely Notárskeho poriadku by sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou malo vydať aj vo veciach, v ktorých dedičia o vyporiadaní dedičstva pozostávajúceho z aktív, ktoré medzi nimi nezostali sporné, neuzavreli dohodu a dedičstvo v dôsledku to-ho nadobudli podľa zákonných dedičských podielov, treba predpokladať, že prevažnú časť dedičských vecí vybavia notári vydaním osvedčenia o dedičstve (asi 95 %). Osvedčenie o dedičstve možno vydať aj v prípadoch, keď je dedičom maloletý, a to po ustanovení kolíz-neho opatrovníka súdom (ak je to potrebné).

Rozšírením pôsobnosti notára pri usporia-daní dedičstva sa zásadným spôsobom zvy-šuje zodpovednosť a rozsah jeho povinností.

Medzi povinnosti notára, ktoré dosiaľ ne-mal, bude patriť najmä - vykonať šetrenie v evidencii závetov vede-

nou Notárskou komorou SR, či je v nej evi- dovaný závet poručiteľa alebo listina o vy dedení alebo listina o odvolaní týchto úko- nov,

- vypracovať okrem osvedčení o dedičstve aj iné listiny, prípadne urobiť iné úkony (napr. návrhy na vykonanie záznamu v ka- tastri nehnuteľností, úpravy peňažným ústavom, Stredisku cenných papierov, správcovi dane a pod.) a tieto aj doručovať,

- vyznačovať účinnosť vydaných osvedčení, - archivovať dedičské spisy, ktoré sa skončili

vydaním osvedčenia. Očakávame, že na zvýšenú náročnosť prá-

ce notárov, mieru ich zodpovednosti a vyššie náklady spojené s vybavovaním dedičstiev bude reagovať aj vyhláška Ministerstva spra-vodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách notárov.

V rámci legislatívnych prác došlo k za-mietnutiu niektorých námetov - dispozičnej zásady pri prejednaní dedičstva a princípu výberu notára na usporiadanie dedičstva.

Možnosťou voľného výberu notára na usporiadanie dedičstva by sa zneprehľadnil spôsob poverovania notárov súdom a došlo

by aj k nadmernému zaťaženiu „výkonných" notárov na úkor ich ďalšej notárskej činnosti.

Zásada oficiality sa uplatňuje pri prvom prejednaní dedičstva v plnom rozsahu, čím sa zároveň rešpektuje záujem spoločnosti, najmä v súvislosti s potrebou zabezpečiť právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Zároveň sa tým chráni aj fiškálny záujem štátu. Pri dodatočnom prejednaní dedičstva, pokiaľ ide o novoobjavený majetok však už pôjde zásad-ne o konanie na návrh, keďže navrhované znenie Občianskeho súdneho poriadku už neobsahuje ustanovenie o možnosti začať de-dičské konanie, pokiaľ ide o novoobjavený majetok aj bez návrhu.

Tento príspevok neposkytuje vyčerpávajú-ce informácie o všetkých zásadách novej kon-cepcie prejednania dedičstva a nemožno vy-lúčiť, že v priebehu legislatívnych prác dôjde k ďalším zmenám, resp. úpravám. Cieľom tohto článku bolo priblížiť notárskej verejnosti novú koncepciu vybavovania dedičských vecí, ktorá vyplýva z paragrafovaného znenia pracovného návrhu rekodifikácie Občianske-ho súdneho poriadku a novely Notárskeho poriadku.

Marián Mikl

Rekodifikácia Občianskeho zákonníka

V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlá-dy Slovenskej republiky, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 85/1997 zo dňa 28. januára 1997, bol vypracovaný návrh Občianskeho zákonníka.

Z odborných analýz uskutočnených po novembri 1989 vyplynulo, že Občiansky zá-konník z roku 1964 v znení neskorších pred-pisov nezodpovedá podmienkam a potrebám slobodného trhového hospodárstva v demo-kratickom štáte. Z týchto dôvodov na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky zača-li práce na príprave jeho rekodifikovaného znenia. Práce motivovala aj skutočnosť, že Občiansky zákonník v dôsledku viacerých novelizácií, najmä v období rokov 1983 až

'JUDr. Marián M/KL, notár v Martine, člen prezídia NK SR pre legislatívu.


1991, sa stal značne neprehľadným, čo sa prejavilo najmä pri jeho praktickej aplikácii.

Návrh Občianskeho zákonníka je koncipo-vaný tak, že upravuje oblasť majetkovopráv-nych vzťahov a s nimi súvisiacich osobných a osobnostných vzťahov. Neupravuje však osobitný druh práv, akými sú napríklad au-torské právo, právo z vynálezov a úžitkových vzorov a pod. Úpravu týchto práv prenecháva osobitným právnym predpisom aj vzhľadom na to, že ide o práva, pri úprave ktorých treba prihliadať aj na medzinárodné normy upra-vujúce túto problematiku.

Významnou črtou pripraveného návrhu je aj skutočnosť, že po prvýkrát v našich pod-mienkach sa do Občianskeho zákonníka za-raďuje aj úprava rodinnoprávnych vzťahov, čím dochádza k zosúladeniu nášho občian-skeho práva s právnymi predpismi iných vy-spelých demokratických štátov.

Rekodifikácia podstatne zasiahla aj oblasť záväzkového práva. Záväzkové právne vzťahy sa v návrhu formulujú jednotne bez ohľadu na to, či ide o vzťahy medzi občanmi navzá-jom alebo o vzťahy medzi občanmi a podnika-teľskými subjektmi. Cieľom tejto úpravy je odstrániť pochybnosti pri aplikácii záväzkov upravených v Občianskom zákonníku a zá-väzkov, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

Navrhované znenie Občianskeho zákonní-ka sa člení na sedem častí. Prvá časť má ná-zov „Všeobecné ustanovenia" a obsahuje ustanovenia týkajúce sa celého Občianskeho zákonníka. Druhá časť „Rodinné právo" upravuje rodinnoprávne vzťahy, manželské vzťahy, vzťahy medzi rodičmi a deťmi a ná-hradné rodinnoprávne vzťahy. Tretia časť „Vecné práva" upravuje vlastnícke práva, vec-né bremená, záložné a zádržné práva. Vo štvrtej časti „Záväzkové právo - všeobecná časť" sú upravené všeobecné podmienky vzniku záväzkov, zabezpečenie záväzkov a zá-nik záväzkov. Piata časť „Záväzkové právo -osobitná časť" upravuje jednotlivé typy zmlúv, ktoré sa vyskytujú tak v hospodár-skom, ako aj v spoločenskom živote, pričom sa nerozlišuje, či sa zmluva uzaviera medzi občanmi navzájom, občanmi a právnickými osobami, alebo medzi právnickými osobami. Táto časť teda upravuje aj také typy zmlúv, ktoré sa vyskytujú len v rámci podnikateľskej

činnosti. Šiesta časť „Zodpovednosť za škody a bezdôvodné obohatenie" komplexne upra-vuje túto problematiku a zároveň vymedzuje aj sankcie za spôsobené škody. Siedma časť „Dedičské právo" upravuje dedičskoprávne vzťahy a poslednú ôsmu časť tvoria prechod-né a záverečné ustanovenia.

Vzhľadom na to, že ide o veľmi rozsiahlu rekodifikáciu (návrh obsahuje 1368 ustano-vení), nemožno sa v tomto článku podrobnej-šie zaoberať všetkými zmenami, ktoré prine-sie notárom. Z hľadiska ich práce je azda naj-významnejšia siedma časť upravujúca problematiku dedičského práva.

Podľa práva platného do roku 1950, ako aj podľa rímskeho práva dedič bol vždy univer-zálnym sukcesorom poručiteľa a dedenie bolo vždy univerzálnou sukcesiou po poručiteľovi. Dedič preberal dedičstvo ako celok, na neho prechádzali práva a záväzky. Doterajšia práv-na úprava nepoznala pojem dedič jednotlivej veci alebo práva, poznala iba odkaz jednotli-vej veci alebo práva. Návrh Občianskeho zá-konníka v časti upravujúcej dedičské právo už pripúšťa, aby sa dedičstvo medzi spolude-dičov rozdelilo nielen pomernými podielmi, ale aj podľa jednotlivých vecí a práv.

Pre úplnosť treba uviesť, že doterajší Ob-čiansky zákonník nepoznal inštitút odkazu (legátu). Občiansky zákonník z roku 1950 ho upravoval v § 537. Odkazom sa v zmysle cito-vaného ustanovenia rozumelo nadobudnutie určitej jednotlivej veci z dedičstva. Ten, v pro-spech koho poručiteľ zanechal odkaz, nezod-povedal za dlhy poručiteľa. Túto koncepciu inštitútu odkazu obsahuje ustanovenie § 1342 návrhu.

Novým inštitútom je vzdanie sa dedičstva. V zmysle navrhovaných ustanovení sa dedič-stva možno vzdať písomnou zmluvou s poru-čiteľom, ktorá nesmie obsahovať podmienky alebo samostatné výhrady. Ak takáto dohoda obsahuje podmienky alebo výhrady, je zo zá-kona neplatná. Dedičstva sa možno vzdať aj s účinkami pre svojich potomkov. Osoba, ktorá sa dedičstva vzdala, nededí a hľadí sa na ňu, ako keby sa nebola dožila poručiteľo-vej smrti. To isté platí, ak sa vzdanie dedič-stva uskutoční s účinkami pre potomkov.

Ak notár spíše závet formou notárskej zá-pisnice alebo ak notár prijal závet urobený

Strana 30 2/1997 DO POZORNOSTI

v písomnej forme do úschovy podľa prísluš-ných ustanovení Notárskeho poriadku, ozná-mi to bezodkladne Notárskej komore SR. No-társka komora vedie centrálnu evidenciu zá-vetov.

Pri potvrdení dedičstva a vyporiadaní de-dičov sa vychádza z možnosti ukončiť dedič-ské konanie pred notárom, a to formou vyda-nia osvedčenia o dedičstve. Ak nedôjde k vy-daniu osvedčenia o dedičstve, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, kto-rých dedičské právo bolo preukázané.

Záverom azda treba pripomenúť, že pri re-kodifikácii sa vychádzalo zo skúseností do-siahnutých pri štúdiu a komparácii občian-skych zákonníkov, ktoré prijali vyspelé demo-kratické štáty v posledných rokoch (napr. Quebec a Holandské kráľovstvo). V rámci apro-ximácie práva sa prihliadlo na smernice Eu-rópskeho hospodárskeho spoločenstva a Eu-rópskej únie a medzinárodné dohody, ktorý-mi je Slovenská republika viazaná.

Podľa novely Občianskeho súdneho poriad-ku (zákona č. 263/1992 Zb.) účinnej od 1. ja-nuára 1993 a novely Notárskeho poriadku (zá-kon č. 519/1991 Zb.} účinnej od 1. janu-ára 1992 súd (súdny komisár, predtým štátny notár) nemôže vyporiadať dedičstvo medzi de-dičov z úradnej povinnosti a citované právne normy neobsahujú ani žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali postup súdu (súdneho ko-misára) v takomto prípade. Cieľom zákonodar-cu bolo odňať možnosť súdu prejednávajúce-mu dedičstvo, ako aj súdnemu komisárovi autoritatívne zasahovať do vzťahov medzi de-dičmi v rámci konania o dedičstve tak, aby sa riešenie takých prípadov presunulo do sporo-vého konania pred súdom, ktorý má dostatok prostriedkov na zistenie najvhodnejšieho pre-berateľa členského podielu družstevného bytu z hľadiska účelného využitia veci.

Súd (súdny komisár) v prípade sporu me-dzi dedičmi, pokiaľ ide o osobu preberateľa členského podielu družstevného bytu, môže nadobudnutie dedičstva len potvrdiť dedičom podľa dedičských podielov.

JUDr. Miloslav Kováč

DO POZORNOSTI

Ak medzi dedičmi nedošlo k uzavretiu do-hody pokiaľ ide o preberateľa členského po-dielu družstevného bytu poručiteľa, súd po-tvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedič-ských podielov.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave.

Náš názor Stotožňujeme sa so stanoviskom súdu.

Zákonite však vzniká konflikt hmotnoprávne-ho ustanovenia § 706 ods. 2 OZ, podľa ktoré-ho nájom bytu prechádza na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel (podľa § 706 ods. 3 OZ spoločný nájom k družstevnému bytu môže vzniknúť len manželom) s proces-ným ustanovením [§ 175q ods. l písm. d) OSP], v ktorom sa ustanovuje, že súd v uzne-sení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedič-stva podľa dedičských podielov. Ak medzi de-dičmi nedôjde k dohode, treba tento konflikt riešiť in favorem práva procesného.

Rokovanie so zástupcami Strediska cenných papierov Slovenskej republiky, a.s.

Dňa 21. februára 1997 sa konalo zasad-nutie Prezídia Notárskej komory SR, na ktoré prijali pozvanie zástupcovia Strediska cen-ných papierov SR, a.s., Bratislava (ďalej len „stredisko"), Ing. Zburín, ekonomický ná-mestník, a JUDr. Rohalová. Predmetom roko-vania boli otázky vzájomnej súčinnosti stre-diska a notárov ako súdnych komisárov pri prejednávaní dedičských vecí. Po vzájomnom vyjasnení si stanovísk obe rokujúce strany dospeli k nasledovným záverom.

1. V prípade, ak dedičia oznámia, že poru- čiteľ vlastnil cenné papiere, notár je povinný vyžiadať si spätný výpis z účtu majiteľa cen- ných papierov ku dňu smrti poručiteľa na účely dedičského konania.

2. Na vystavenie spätného výpisu z účtu majiteľa cenných papierov na účely dedičské ho konania treba predložiť tieto doklady:

1 Neskončené konania o dedičstve začaté, podľa doterajších predpisov sa považujú za konania podľa tohto zákona (§ 372b ods. l OSP platný od 1. decembra 1995).

ZO SVETA 2/1997 Strana 31

- žiadosť, ktorá musí obsahovať meno po ručiteľa, rodné číslo poručiteľa, dátum úmr- tia poručiteľa,

- poverenie súdu, ktorý ustanovuje dané ho notára za súdneho komisára vo veci dedič- stva s náležitosťami podľa § 38 OSP (notármi zasielané poverenia nespĺňajú zákonom usta- novený predpoklad, že súd vydáva poverenia ku každému dedičskému konaniu osobitne ad hoc). Poverenie musí obsahovať označenie dedičského konania, identifikačné údaje ma- jiteľa účtu, pečiatku a podpis sudcu, keďže údaje v evidencii Strediska cenných papierov SR je stredisko povinné utajovať.

3. Poskytnutie údajov z databázy strediska je podľa § 56 ods. 7 zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov odplatnou službou podľa cenníka služieb schváleného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Z toho dôvodu stredisko požadované údaje zasiela notárom výlučne na dobierku.

4. Upozornenie: Od 1. januára 1997 deta- šované pracoviská strediska nevykonávajú uvedené služby, preto žiadosti s príslušným poverením súdu pre potreby dedičského konania treba posielať na adresu:

SCP SR, a.s. ul. 29. augusta l/A 814 80 Bratislava Žiadosti, ktoré budú zaslané na detašova-

né pracoviská do konca februára 1997, budú postúpené na vybavenie ústrediu Strediska cenných papierov SR.

5. Prezídium Notárskej komory SR po do hode so zástupcami strediska odporúča všet- kým notárom, aby v prípade dedenia cenných papierov a dlhopisov viedli dedičov k dohode, aby nedošlo k zakladaniu podielového spolu vlastníctva k jednotlivým kusom cenných papierov. Je vhodné, aby cenné papiere ako celok nadobúdali jednotliví dedičia, aby so svo- jimi akciami mohli nakladať individuálne, bez ohľadu na ostatných dedičov.

V prípade, keď k takejto dohode nemožno dospieť a dedičia výslovne trvajú na nado-budnutí jednotlivých kusov cenných papierov do podielového spoluvlastníctva, resp. potvr-dzuje sa nadobudnutie dedičstva podľa de-dičských podielov zo zákona, u každého pre-berajúceho dediča treba vyčísliť podiel zlom-kom k celku, v akom uvedený cenný papier nadobúda do svojho vlastníctva.

V osvedčení o dedičstve, resp. v návrhu

uznesenia o dedičstve treba pre okresný súd v záhlaví uvádzať rodné číslo poručiteľa a aj dediča - preberateľa cenných papierov. Cen-né papiere v osvedčení o dedičstve, resp. v návrhoch uznesení pre okresný súd treba identifikovať napríklad takto:

6 ks akcií ISIN CS 0009015953 Buči-na, a.s.

dlhopis Fondu národného majetku SR l ks ISIN 880950000526, v hodnot e

l O 000 Sk 6. Prezídium Notárskej komory SR požia-

dalo stredisko o urýchlené zasielanie dokla-dov. Zástupcovia strediska prisľúbili plynulé vybavovanie žiadostí notárov (cca 14 dní).

Prezídium Notárskej komory SR akcepto-valo požiadavku odplatnosti poskytovania údajov z databázy strediska, avšak súdny ko-misár, notár, nemôže zároveň s týmto poplat-kom uhrádzať prípadné pohľadávky, ktoré stredisko eviduje voči poručiteľovi. Tieto po-hľadávky voči poručiteľovi môže stredisko za-hlásiť do pasív dedičstva, k čomu sa, samo-zrejme, dedičia majú právo vyjadriť. Ide však už o vzťah strediska a konkrétnych dedičov, ktorí dedia cenné papiere, a na ktorých sa vzťahuje zodpovednosť podľa § 470 Občian-skeho zákonníka.

JUDr. Karol Kovács notár

ZO SVETA

Zasadnutie Komisie pre záležitosti Európskej únie (CAUE) a Komisie pre záležitosti Európy a Stredomoria (CAEM) v Lisabone

V rámci Medzinárodnej únie latinského notárstva (UINL) sa v Lisabone v dňoch 10. až 12. apríla konalo zasadnutie Komisie CAUE a CAEM. Účasťou na tomto zasadnutí bola Pre-zídiom NK SR poverená delegácia v zložení JUDr. Tatiany Mičkovej a JUDr. Magdalény

Strana 32 2/1997 ZO SVETA

Valušovej, ktorá sa však pre chorobu na za-sadnutí nezúčastnila.

Zasadnutie otvoril predseda komisie Fre-derico Guasti (Taliansko), ktorý predstavil oboch jej viceprezidentov Francoisa Challeilu (Francúzsko) a Hansa Georga Wehrensa (Ne-mecko). Prezenciu vykonal Juan Bolas Alfonso (Španielsko).

Prezident apeloval na využitie Internetu v rámci prác v subkomisiách a oznámil, že tou-to tematikou sa zaoberá osobitný delegát stálej rady pre vzťahy so škandinávskymi krajinami -Michiel Tomlow (Holandsko), ktorý spracúva aj príslušný dokument. Prítomných oboznámil aj s výsledkami stretnutia so zástupcami LAW SOCIETY v Londýne, ktoré sa konalo 11. feb-ruára 1997. Zároveň uviedol novú aktuálnu tému komisie, týkajúcu sa zjednodušenia procedurálnych otázok v akciových spoloč-nostiach (otvorených, zatvorených s malým počtom akcionárov a zatvorených s väčším počtom akcionárov). Po výzve viceprezidenta Wehrensa účastníci zodpovední za spracovanie jednotlivých tém referovali o stave ich rozpra-covanosti. Tému „Jednotná mena" rozoberal pán Buchholz, o „Eurotestamente" hovoril pán Urquhart, o „Prevodoch malých a stredných podnikov" pán Pourciel a témou „Neodvolateľ-ná plná moc" sa zaoberal pán Brancos.

Viceprezident Wehrens okrem iného osob-ne propagoval Kongres expertov na tému „Nové zmluvné právo a ochrana spotrebiteľa", ktorý usporadúva Akadémia európskeho prá-va so sídlom v Tréves v júni 1997 v Bruseli a osobne rozdal pozvánky s prihláškami. Nasledo-valo zasadanie jednotlivých subkomisií. Keďže Slovenská republika nie je členom Európskej únie a v komisii CAEM je len pozorovateľom, nezúčastňuje sa na ich zasadnutiach (naša účasť je však potrebná a sledovaná prezenčnou listinou).

Komisia pokračovala vo svojom rokovaní aj v nasledujúci deň, v piatok 11. apríla 1997 refe-rátmi o výsledkoch prác jednotlivých subkomisií.

O stave rozpracovanosti osobitnej témy CAUE „Likvidácia spoločnosti" hovoril p. Luc Wezts (Belgicko). Peter Böse (Nemecko) infor-moval komisiu o rozpracovanosti témy „Do-kument - listina na elektronickom médiu" (Le document électronique) a Michiel Tomlow v nadväznosti na to rozobral možnosť publi-kovania a distribuovania správ a všetkých materiálov cez E-mail a Internet.

Dňa 11. apríla sa uskutočnilo 8. spoločné zasadnutie komisií CAUE/CAEM. Po príhovore prezidenta UINL - Huga Pereza Monteru (Uru-guaj) prehovoril Guz del Vel, riaditeľ právnej sekcie pri Rade Európy, ktorý oboznámil prí-tomných s aktuálnymi problémami zbližovania právnych poriadkov jednotlivých členských štátov Rady Európy a za najaktuálnejšie v sú-časnosti označil etické problémy v súvislosti s klonovaním. Vittorio Di Cagno, čestný pred-seda Komisie pre medzinárodnú spoluprácu notárov (CCNI), referoval o medzinárodných aktivitách UINL v súvislosti s prijímaním no-vých členov UINL, predstavil prítomným prezi-denta rumunských notárov pána Manescu a za perspektívny región označil Gruzínsko a oblasť Kaukazu. Správu prezidenta komisie CCNI Paula Chardona (Francúzsko) doplnil Vittorio Di Cagna. O stave prác v transkontinentálnej komisii UINL - Komisii mladých notárov infor-maval prítomných Luc Weyts. Oznámil, že sa spracúva dotazník na tému „Organizácia jed-notlivých notárstiev a prístup k profesii notá-ra". V práci na tejto téme sa bude pokračovať na zasadnutí komisie v Santo Domingu 27. mája 1997 v rámci zasadnutia Stálej rady. Helmut Fessler (Nemecko) vo svojom referáte o Komisii individuálnych členov vyzval účastní-kov jednotlivých delegácií, aby sa najmä z dô-vodu lepšej informovanosti o jednotlivých akti-vitách UINL stali tzv. individuálnymi členmi UINL. Pán Limmer oboznámil prítomných o vy-dávaní časopisu NÓTÁRIUS INTERNATIONAL, ktorý vychádza vo francúzsko-anglickej mutá-cii. O činnosti Komisie tém kongresu referoval Jacques Pourciel, za komisiu CAUE podal sprá-vu jej prezident Aart D. H. Heering (Holandsko) a za komisiu CAEM prezident Frederico Guasti (Taliansko). O činnosti Inštitútu pre vyhľadáva-nie a štúdium európskeho notárstva (IRENE) in-formoval zasadnutie pán Cheurier, pretože pán Schwachtgen zodpovedný za tento úsek nebol prítomný. Usporiadatelia pozvali na zasadnutie komisie aj zástupcov z bývalých portugalských kolónií - Kapverdských ostrovov, ostrova Sv. Tomáša, Mozambiku a Guiney-Bissau, ktorí prítomných oboznámili s aktuálnou situáciou vo svojich krajinách.

Pri referovaní o nových legislatívnych úpravách, ktoré boli prijaté od predchádzajú-ceho zasadnutia komisie v Barcelone (jeseň 1996), JUDr. Mičková za NK SR uviedla, že momentálne sa pripravuje rekodifikácia Ob-čianskeho zákonníka a z tohto dôvodu sa ne-prijímajú nové legislatívne úpravy týkajúce

ZO SVETA 2/1997 Strana 33

sa činnosti notárov. Poľskí kolegovia rozdali pozvánky a prihlášky na jesenné zasadnutie komisií CAUE/CAEM a seminár CAEM, ktoré sa budú konať vo Varšave 9. až 11. októbra 1997.

Rokovanie pokračovalo zasadnutiami jed-notlivých subkomisií CAEM. Zasadnutie sub-komisie Právo nehnuteľností s témou „Úloha notára ako poradcu pri prevode nehnuteľnos-tí" viedol jej prezident Klaus Woschnak (Ra-kúsko). Rolf Gaupp, ktorý sa zasadnutia ne-mohol zúčastniť, zaslal v nemeckom jazyku čiastočné závery spracované z dvoch dotazní-kov všetkých delegátov. V priebehu mája ob-držia delegáti ešte tretí doplňujúci dotazník, ktorý bude treba spracovať a vrátiť v júni 1997 Rolfovi Gauppovi, aby sa po syntéze a z nej vyplývajúcich záveroch mohla táto téma na zasadnutí komisie CAEM vo Varšave uza-vrieť.

Druhá subkomisia „Mladí notári" pod ve-dením prezidentov Wolfganga Baumanna a Michaela Beckera za zaoberala témou „Práv-ne záruky pri prevode a držbe nehnuteľností v krajinách strednej a východnej Európy". Aj v rámci prác tejto subkomisie spracovali na danú tému delegáti dva dotazníky, Michael Becker v priebehu mája zašle ešte tretí (roz-sahom stručnejší) dotazník, ktorý takisto bu-de treba spracovať a vrátiť v priebehu júna. Podľa oznámenia pána Baumanna ďalšou té-mou s najväčšou pravdepodobnosťou bude téma právo obchodných spoločností.

Tretia subkomisia „Rodinné právo" spracú-va tému „Právna úprava dedenia medzi živými na základe dedičských zmlúv alebo bez nich".

Prezidentmi subkomisie sú Bernard Rey-nis (Francúzsko) a Heinz Bauer (Nemecko). Vzhľadom na to, že náš súčasný právny po-riadok nepozná inštitút dedičských zmlúv, do spracovania tejto témy sa naša delegácia ne-mohla aktívnejšie zapojiť.

V závere zasadnutia Salvador Torres Escá-mez (Španielsko) rozdal tretí dotazník na tému „Testamentárne dedenie z rodičov na deti, resp. na osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, ale nie z dôvodov maloletosti", ktorý bu-de treba spracovať a vrátiť do 6. júna 1997.

Štvrtá subkomisia „Medzinárodné právo súkromné" s témou „Právo jazyka" pracovala pod vedením prezidenta José Luisa Peralesa Sanzu (Španielsko). Keďže všetky subkomisie zasadali paralelne, delegátka SR JUDr. Mič-

ková sa zasadnutia tejto subkomisie nemohla zúčastniť.

Piata subkomisia „Obchodné právo" s té-mou "Postúpenie obchodného podielu a akcií obchodných spoločností" viedol prezident subkomisie Aart D. G. Heering (Holandsko) a Wolfgang Ott (Nemecko). Závery prác tejto subkomiie budú stručne zhrnuté v písom-ných záveroch publikovaných úniou, ako je zvykom po každom zasadnutí komisií CAUE/CAEM.

Po ukončení zasadnutí subkomisií pokra-čovalo zasadanie komisie CAEM pod vedením prezidenta Heeringa, ktorý vyzval prezidentov jednotlivých subkomisií, aby stručne infor-movali prítomných o stave prác jednotlivých subkomisia.

Na záver zasadnutia komisie CAEM prezi-dent Heering poďakoval všetkým delegátom za aktívnu účasť a prácu v komisii a oznámil, že ďalšie zasadnutie komisie CAEM vo Varša-ve sa bude konať 9. až 11. októbra 1997.

JUDr. Tatiana Mičková

Kongres

notárov Francúzska

Na pozvanie Francúzskej notárskej komo-ry a na základe rozhodnutia Prezídia NK SR zúčastnil sa prezident NK SR JUDr. Štefan Kutenič spolu s čestným prezidentom JUDr. Jozefom Opatovským na 93. kongrese notá-rov Francúzska, ktorý sa konal v dňoch 4. až 7. mája 1997 v Strassbourgu.

Dňa 4. mája 1997 od 9.00 hod. prebiehala prezentácia delegátov a hostí kongresu a prijatie prezidentom Francúzskej notárskej komory Pat-rickom Wallutom a primátorkou Strassbourgu a poslankyňou Európskeho parlamentu Cathe-rinou Trautmanovou. Prichádzajúci účastníci mali v priebehu dňa možnosť zúčastniť sa na katolíckych a protestantských bohoslužbách a v popoludňajších hodinách na rôznych športo-vých podujatiach. Večer bola zorganizovaná spoločná prehliadka Národného automobilové-ho múzea v Mulhouse.

Pracovná časť kongresu sa začala nasle-dujúci deň v Kongresovom paláci za pritom-

Strana 34 2/1997 ZO SVETA

nosu približne 2 800 delegátov, domácich a zahraničných hostí. Prejavy, správy a referáty predniesli prezident Francúzskej notárskej komory Patrick Wallut, minister spravodli-vosti Francúzskej republiky Jacques Toubon, primátorka Strassbourgu Catherine Traut-manová a ďalší predstavitelia a funkcionári notárskej komory.

V popoludňajších hodinách prebiehalo pra-covné rokovanie delegátov zaradených do jed-notlivých pracovných komisií. Vo večerných ho-dinách usporiadal minister spravodlivosti Jac-ques Toubon oficiálny „dinner" v priestoroch Univerzity humanitných vied v Strassbourgu.

Nasledujúci deň 6. mája 1997 mali zahra-niční hostia, predstavitelia notárskych komôr členských krajín UINL osobitný program. Spoločne navštívili komplex budov sídla Rady Európy. Oboznámili sa s históriou vzniku tejto inštitúcie, s jej aktivitami a súčasným po-stavením. Účastníkov prijal aj Guy de Vel, riaditeľ odboru právnych záležitostí Rady Eu-rópy. Vo večerných hodinách bol pre účastní-kov pripravený koncert Filharmonického or-chestra mesta Strassbourg a speváckeho zboru Rýnskej opery.

V posledný deň kongresu predpoludním si zahraniční účastníci mohli prezrieť Strassbo-urg, popoludní zasa navštíviť v Kongresovom paláci expozície rôznych firiem a inštitúcií po-núkajúcich služby pre notárov, od materiál-neho vybavenia až po počítačový software. Deň, ale aj celý kongres sa končil spoločným priateľ-

ským soaré v Strassbourskej katedrále s or-ganovým koncertom a vystúpením trubačov.

93. kongres francúzskych notárov bol mi-moriadnou spoločenskou udalosťou a jeho význam prerástol hranice Francúzska. Veľkú pozornosť mu venovali francúzske médiá, najmä tlač a televízia. Jeho atmosféru umoc-ňovalo to, že sa konal v Strassbourgu, v sídle Rady Európy a ďalších dôležitých medziná-rodných organizácií. O význame tohto kon-gresu svedčí aj množstvo zahraničných dele-gácií takmer z celého sveta vrátane prezidenta UINL Huga Monteru z Uruguaja. Obdivuhodná bola dokonalá organizácia celé-ho priebehu kongresu. Napriek vysokému počtu účastníkov sa všetky podujatia usku-točnili podľa časového harmonogramu. Orientáciu účastníkov uľahčili prehľadné sprievodné materiály. Napriek prísnym bez-pečnostným opatreniam sa nevyskytol žiadny nedostatok alebo organizačný problém.

Predstavitelia Notárskej komory SR, prezi-dent JUDr. Štefan Kutenič a čestný predseda JUDr. Jozef Opatovský, mali možnosť neoficiál-ne rokovať so zástupcami iných notárskych komôr. V rozhovoroch s prezidentmi nemeckej, rakúskej, českej, poľskej a ruskej notárskej ko-mory došlo k vzájomnej výmene informácií o si-tuácii v notárskych komorách, čo zaiste prispe-lo k zjednocovaniu postupov a riešeniu problé-mov, ktoré sú spoločné a typické najmä pre notárske komory stredoeurópskeho regiónu.

Podľa mojich osobných poznatkov fran-

AKO NA TO 2/1997 Strana 35

cúzski notári tvoria veľmi silný a napriek po-četnosti (7 500 notárov) aj veľmi kompaktný a vynikajúco organizovaný vyspelý stav. Roz-hovor s istou francúzskou notárkou ma utvr-dil v domnienke, že vo francúzskej notárskej komore panujú veľmi dobré vzájomné vzťahy a vzájomná úcta. Konanie kongresu bolo pre všetkých veľkým prínosom, pretože kvalita-tívne posunul úroveň činnosti a pôsobenia francúzskych notárov na vyšší stupeň. Sila francúzskej notárskej komory spočíva v sile samosprávy, ako aj v sile jednotlivých notá-rov, medzi ktorými je očividný súlad. Prejavo-valo sa to aj navonok. Vzájomné správanie delegátov bolo veľmi priateľské a srdečné, ofi-ciálne vystúpenia sa stretli so spontánnym a nadšeným prijatím.

Takýto stav a smer vývoja notárskej komory by mohol byť inšpiratívny aj pre nás.

JUDr, Štefan Kutenič prezident NK SR

AKO NA TO

Ktorú sadzbu položky A sadzobníka (prílo-ha k vyhláške č. 31/1993 Z. z.) treba použiť, ak notár spisuje notársku zápisnicu obsahu-júcu exekučný titul?

Ide o jednostranný alebo dvojstranný právny úkon?

Stanovisko Podľa ustanovenia § 251 OSP ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľ-né rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného záko-na, t.j. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Ustanovenia o výkone rozhodnutia možno aplikovať aj na výkon notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, označenie

oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou sú-hlasila [§ 274 písm. e) OSP, resp. § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.j.

Z textu zákona jednoznačne nevyplýva, či obsahom notárskej zápisnice má byť jedno-stranný, či dvojstranný právny úkon. Zápis-nica však musí obsahovať:

a) právny záväzok, b) označenie oprávnenej a povinnej osoby, c) právny dôvod záväzku povinnej osoby

voči oprávnenej osobe, d) predmet a čas plnenia, e) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že na to, aby notár-ska zápisnica nadobudla vykonateľnosť, je okrem všeobecných náležitostí notárskej zá-pisnice potrebný aj výslovný prejav vôle po-vinnej osoby vo forme jej súhlasu s vykona-teľnosťou notárskej zápisnice [bod e)]. Ďalšie obsahové náležitosti uvedené v bodoch a), b), c) a d) môže notárska zápisnica obsahovať bez ohľadu na účasť oprávnenej osoby.

Notárska zápisnica môže obsahovať jed-nostranný právny úkon, keď jeho účastní-kom bude len povinná osoba. V tomto prípa-de notár na základe žiadosti tejto osoby zahr-nie do notárskej zápisnice náležitosti uvedené v bodoch a) až e). Povinná osoba no-tárovi vo väčšine prípadov predloží listinu, z ktorej bude zrejmý právny záväzok povinnej osoby, že v dohodnutom termíne bude niečo plniť, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod záväzku povinnej osoby voči oprávnenej osobe (napr. zmluva, protiprávny úkon), ako aj predmet a čas plnenia. Po vy-slovení súhlasu povinnej osoby s vykonateľ-nosťou notárskej zápisnice vznikne verejná listina, ktorá bude obsahovať všetky náleži-tosti podkladu pre prípadnú exekúciu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, resp. podľa zákona č. 233/1995 Z.z.

V takom prípade treba pri výpočte odmeny notára aplikovať položku A1 sadzobníka. Nie je pritom rozhodujúce, či sa notárska zápis-nica spísala za prítomnosti oprávnenej osoby, alebo či dokonca zápisnicu podpísala. Obsa-hovo totiž vždy pôjde len o jednostranný právny úkon povinnej osoby.

O dvojstranný právny úkon ide v tých prí-padoch, keď sa strany dohodnú na uznaní už

Strana 36 2/1997

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

vzniknutého záväzku a povinná osoba vysloví súhlas s jeho vykonateľnosťou, alebo sa priamo do notárskej zápisnice pojme právny úkon, ktorý je dôvodom vzniku právneho zá-väzku povinnej osoby voči oprávnenej osobe, napríklad zmluva o pôžičke.

Pri výpočte odmeny notára v prípade dvoj-stranného (viacstranného) právneho úkonu treba použiť položku A3 sadzobníka.

V oboch prípadoch základom, z ktorého sa vychádza pri výpočte odmeny notára, je cena predmetu notárskeho úkonu, t.j. cena toho záväzku povinnej osoby voči oprávnenej oso-be, s ktorého prípadnou exekúciou na zákla-de notárskej zápisnice povinná osoba súhla-sila. Ak cenu notárskeho úkonu nemožno zistiť, napríklad pôjde o inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy (súhlas povinnej osoby s vyprataním, odobratím veci a pod.), notárovi patrí hodinová odmena (§ 2 ods. 2 vyhlášky č. 321/1993 Z. z.).

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

Životné jubileá V druhom štvrťroku 1997 sa okrúhlych ži-

votných jubileí dožívajú títo členovia notár-skej komory - notári: JUDr. Milan Rovňák 55 rokov JUDr. Anna Mazúrová 55 rokov JUDr. Marián Tkáčik 50 rokov JUDr. Helena Szokolayová 45 rokov JUDr. Gabriel Drgoňa 45 rokov JUDr. Viera Kalinová 40 rokov JUDr. Anna Nagyova 40 rokov JUDr. Dagmar Gajdošová 40 rokov JUDr. Dana Tabačková 40 rokov Jubilantom srdečne blahoželáme, prajeme im veľa zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.

JUDr. Miloslav Kováč Prezídium NK SR

Documents

ARS NOTARIA 2/1997 - Notárska komora Slovenskej …. V tomto smere nemôžeme opomenúť spoluprácu notárstiev, najmä v Rakúskej republike. Usku-točnilo sa niekoľko zahraničných