ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUNDFAKULTA

EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2119181

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ZHODNOTENIE PODNIKOVÉHO PORTFÓLIA

VYBRANÉHO AGROPOTRAVINÁRSKEHO SUBJEKTU

2010 Bc. Lucia Farkašová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

ZHODNOTENIE PODNIKOVÉHO PORTFÓLIA

VYBRANÉHO AGROPOTRAVINÁRSKEHO SUBJEKTU

Diplomová práca

Študijný program: Ekonomika podnikov

Študijný odbor: Ekonomika podniku

Školiace pracovisko: Katedra manažmentu

Školiteľ: Adriana Veselá,Ing. PhD

Nitra 2010 Bc.Lucia Farkašová

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

V Nitre 15. marca 2010

Lucia Farkašová

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Adriane Veselej, PhD za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce

Abstrakt (v štátnom jazyku)

Hlavným cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť podnikové portfólio

vybraného agropotravinárskeho subjektu za určité obdobie. Vybrali sme si podnik

Levické mliekarne a.s., ktorý sa zameriava na výrobu mlieka a mliečnych výrobkov

a sídli v Nitrianskom kraji. Svoje výrobky distribuuje v celej Slovenskej republike, ale

aj do zahraničia. V práci sme hodnotili finančno- ekonomický stav podniku a tiež sme

zhodnotili portfólio, prostredníctvom BCG matice . Podnik má široké portfólio a jeho

výroba sa zameriava na výrobu rôznych druhov syra, mlieka, smotany, sušeného mlieka

a tvarohu. Medzi najprosperujúcejšie výrobky zaraďujeme všetky druhy syra a syr

NIVA, ktorý má malú konkurenciu. Výrobu neprosperujúcich výrobkov, ako sušené

mlieko spoločnosť nevyradila z výroby, ale jeho produkciu znížila na minimum. Podnik

síce dosahoval v roku 2008 stratu, ale v ďalšom roku dosiahol zisk. Záporný VH

dosiahol podnik kvôli sušenému mlieku, ktoré malo veľmi nízky odbyt. Podnik

i napriek hospodárskej kríze v roku 2009 stále prosperuje a má veľkú šancu byť jedným

z najväčších mliekarenských podnikov na Slovenskom trhu.

Abstrakt (v cudzom jazyku)

The aim of the diploma work is evaluating portfolio of chosen enterprise subject. Our

chosen enterprise is food enterprise Levické mliekarne a.s. Beside this aim it is

necessary to analyze company´s economic and financial situation. Main activity of this

company is production mil and milk product. The company shopping 70 000000 l milk

yearly. The portfolio represented: milk, cheeses, cream, curd and powder milk. The

company registered 223 employees and the average salary was 445,50 EUR. The year

2008 was for company most difficult, because finalized this year with negative trading

income – 1117 thousand EUR. Following year showed that company doesn’t belong to

unprofitable companies. In the production milk and cheeses enterprise achieve a profit,

and powder milk is in the loss. The aim of these measures is reaching of complete other

enterprises and making of good assumption for future. It is necessary to make a profit

enterprise, because on the market is more competition.

Key words (kľúčové slová ): evaluating (zhodnotenie), portfolio ( portfólio), food

enterprise ( potravinársky podnik), profit (zisk), loss ( strata), trading income (

výsledok hospodárenia), milk and milk product ( mlieko a mliečne výrobky).

Obsah

Obsah.................................................................................................................................6

Zoznam tabuliek................................................................................................................8

Zoznam ilustrácií............................................................................................................ ..9

Zoznam skratiek a značiek...............................................................................................10

Úvod...................................................................................................................................11

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................13

1.1 Potravinársky priemysel...........................................................................................131.2 Mliekarenský priemysel...........................................................................................131.3 Mlieko a mliečne výrobky........................................................................................141.4 Podnik, podnikanie – vymedzenie základných pojmov...........................................181.5 Finančná analýza, efektívnosť..................................................................................231.6 Analýza podnikateľského portfólia..........................................................................27

1.6.1 Charakteristika podnikateľského portfólia.......................................................27

1.6.2 Metódy portfóliovej analýzy............................................................................28

1.6.3 BCG matica......................................................................................................29

2 Cieľ...........................................................................................................................33

3 Metodika...................................................................................................................34

4 Vlastná práca............................................................................................................414.1 Charakteristika podniku...........................................................................................414.2 Ľudské zdroje...........................................................................................................43

4.2.1 Organizačná štruktúra podniku.........................................................................43

4.2.2 Stav zamestnancov a vzdelanostná úroveň................................................... 44

4.3 Finančná analýzy......................................................................................................44

4.3.1 Analýza súvahy.................................................................................................45

4.3.2 Analýza výkazu ziskov a strát.........................................................................46

4.3.3 Analýza likvidity.......................................................................................... ....47

4.3.4 Analýza aktivity........................................................................................... ....48

4.3.5 Analýza zadlženosti..................................................................................... ....49

4.3.6 Analýza rentability...........................................................................................51

4.3.7 Výnosy, náklady, VH a tržby akciovej spoločnosti.........................................524.4 Analýza podnikového portfólia........................................................................... ....53

4.4.1 Náklady a tržby výrobkov............................................................................ ....53

4.4.2 Výrobný sortiment....................................................................................... ....55

4.4.3 Výrobková politika...........................................................................................57

4.4.4 Výrobkové stratégie...................................................................................... 584.5 Analýza podnikového portfólia využitím matice BCG........................................ 624.6 Analýza konkurencie, dodávatelia a odberatelia......................................................63

4.6.1 Analýza konkurencie........................................................................................63

4.6.2 Dodávatelia......................................................................................................65

4.6.3 Odberatelia.......................................................................................................664.7 SWOT analýza spoločnosti Levické mliekarne a.s.................................................66

5 Záver...............................................................................................................................69

6 Použitá literatúra..........................................................................................................71

Prílohy...............................................................................................................................74

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Levické mliekarne......................................................................................... 42

Graf 1 Štruktúra zamestnancov podľa stupňa vzdelania.......................................... 44

Graf 2 Ukazovatele likvidity..................................................................................... 47

Graf 3 Ukazovatele aktivity...................................................................................... 82

Graf 4 Ukazovatele zadlženosti................................................................................ 49

Graf 5 Ukazovatele rentability.................................................................................. 83

Graf 6 BCG matica................................................................................................... 62

Graf 7 Podiel odberateľov na obrate v %................................................................. 66

Graf 8 Ukazovatele zadlženosti............................................................................... 82

8

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Vývoj a štruktúra majetku............................................................................... 45

Tab. 2 Vývoj a štruktúra pasív................................................................................... 46

Tab. 3 Ukazovatele likvidity...................................................................................... 82

Tab. 4 Ukazovatele aktivity....................................................................................... 48

Tab. 5 Ukazovatele zadlženosti.................................................................................. 50

Tab. 6 Ukazovatele rentability................................................................................... 51

Tab. 7 Výnosy, náklad a VH v mil. EUR................................................................... 52

Tab. 8 Tržby .............................................................................................................. 53

Tab. 9 Náklady na produkciu vybraných výrobkov................................................... 53

Tab. 10 Podiel vybraných výrobkov na celkových tržbách......................................... 54

Tab. 11 Podiel odberateľov na obrate.......................................................................... 83

Tab. 12 Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania....................................................... 83

9

Zoznam skratiek a značiek

CK – celkový kapitál

ČHV- čistý hospodársky výsledok

ČR – časové rozlíšenie

DFM – dlhodobý finančný majetok

DHM – dlhodobý hmotný majetok

DNM – dlhodobý nehmotný majetok

DZ- dlhodobé záväzky

FÚ – finančné účty

g- gram

hmot. – hmotnosť

KZ – krátkodobé záväzky

ml- mililitre

NM – neobežný majetok

OM – obežný majetok

Sd – sadzba dane

t.v.s.- tuk v sušine

VI – vlastné imanie

ZI – základné imanie

10

Úvod

Mliekarenský priemysel patrí vo vyspelých krajinách medzi popredné odvetvie

národného hospodárstva. Všetky vyspelé krajiny sveta sa snažia o sebestačnosť vo

výrobe základných potravín a jednou z tých najdôležitejších je i mlieko a mliečne

výrobky. Výroba mlieka má celospoločenský význam i z pohľadu chovu dobytka

v prvovýrobe, z pohľadu ekonomiky výroby a tiež z pohľadu zamestnanosti.

Potravinárstvo má špecifické postavenie a význam pri zabezpečení výživy

obyvateľstva. Poskytuje produkty, ktoré sú nevyhnutné a ťažko nahraditeľné inými

produktmi. Je to odvetvie ktoré najcitlivejšie reaguje na jednotlivé ekonomické,

sociálne, politické, prírodné a mnohé ďalšie zmeny. V súčasnosti prostredníctvom

mlieka a mliečnych výrobkov si môže každý človek liečiť svoje osobitné zdravotné

problémy. Samotné mlieko je nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných

látok a tieto treba vhodne aplikovať do svojho jedálneho lístka.

Posledné roky priniesli vo vývoji svetovej ekonomiky a tiež národného

hospodárstva rad zmien a nových javov vo fungovaní podnikových systémov

a prístupov k chápaniu prosperity. Podnikateľské aktivity nadobúdajú nový charakter

a trhový priestor. Strategické riadenie je disciplínou, ktorá sa neustále vyvíja a je úzko

závislá od konkrétnych podnikateľských pomerov, špeciálne v agropotravinárskom

odvetví.

V súčasnom období sa aj v oblasti mliekarenského priemyslu prejavuje

internacionalizácia, koncentrácia a globalizácia prostredníctvom zoskupovania silných

subjektov, ktoré prenikajú a pôsobia v medzinárodnom prostredí, čím sa stávajú

konkurenciou pre domácich podnikateľov. Potravinárstvo zápasí s problémami

výkonnosti a hospodárnosti. Odvetvie sa vyznačuje stratou výkonnosti a záporným

výsledkom hospodárenia. Tieto problémy zapríčinilo viacero faktorov, medzi ktoré

môžeme zahrnúť problémy podnikov v oblasti technického a personálneho vybavenia,

spracovateľské aktivity, celkové náklady a veľkosť sortimentu výrobkov.

Slovenské potravinárstvo musí čeliť veľkej konkurencii na otvorenom trhu

s výrobkami producentov z EÚ. Veľká konkurencia na trhu vytvára v mliekarenskom

priemysle tlak na znižovanie odbytových cien a tým aj v konečnom dôsledku na

oslabenie nákupnej ceny surového kravského mlieka.

11

Úspešné presadanie výrobku na trhu v podmienkach trhovej ekonomiky

Slovenska a celej Európskej únie podlieha radu správnych rozhodnutí. Dopyt po

produkte je ovplyvnený podnikovo – hospodárskou činnosťou, ktorej základom je

priblíženie marketingovej stratégie ku koncepcii podniku, stanovenie priorít a trhových

cieľov a metód využívaných pri analýze konkrétnej trhovej pozície produktu. Úspech

podnikania závisí od mnohých rozhodnutí riadiaceho tímu. Na výsledný efekt kvalitne

spracovanej stratégie vplýva implementácia, organizačná štruktúra, podniková kultúra

a kontrolné mechanizmy podniku. Všetky tieto problémy by mali byť predmetom

skúmania a centrom pozornosti pri tvorbe podnikateľskej stratégií.

Základnou filozofiou riadiacej činnosti je, že sa presadia podniky , ktoré si

uvedomujú, že musia slúžiť zákazníkovi v pozícii zväčšujúcej sa konkurencie.

Napredovanie podniku je založené na neustálom pozorovaní potrieb zákazníkov

a komunikácii s odberateľmi. Výsledkom je získanie strategických výhod na trhu

a udržanie si dominantnej pozície na trhu.

12

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Pri hľadaní ciest zefektívnenia potravinárskeho priemyslu je treba venovať pozornosť

všetkým faktorom, ktoré ju ovplyvňujú. Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere

ovplyvňuje efektívnosť podniku a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Vo výrobe

a pri jej príprave sa rozhoduje o znižovaní výrobných nákladov, o zvyšovaní kvality

výrobkov a o rozsahu výroby vrátane nových výrobkov, ktoré sú považované za hlavné

konkurenčné výhody podniku.

Potravinárskym priemyslom, ako aj výrobou a ekonomikou v tomto odvetví sa

zaoberali a zaoberajú mnohí autori. Ich názory sú uvedené v nasledovnom prehľade.

1.1 Potravinársky priemysel

Zoborský (2006) uvádza, že potravinársky priemysel na Slovensku plní v rámci

agrokomplexu významné funkcie. Zabezpečuje prevzatie, skladovanie a spracovanie

poľnohospodárskych produktov, vyrába potravinárske výrobky a zúčastňuje sa na

zásobovaní obyvateľstva potravinami. Vyrába okolo 7-8 tisíc druhov výrobkov

určených pre potreby trhu, vrátane hmotnostného a akostného sortimentu, a je to potom

okolo 10 tisíc druhov výrobkov. Obyvatelia Slovenska vynaložia na nákup potravín

ročne okolo 120-150 mld. Sk pričom za dovezené potraviny zaplatia 30-40 mld. Sk.

Uvedené hodnoty pravdepodobne narastú v najbližších rokoch, medziročne o 1-3%.

1.2 Mliekarenský priemysel

Zoborský (2006) uvádza, že tento výrobný odbor patrí k jedným z najstabilizovanejších

aj preto, že je najviac kapitálovo prepojený s poľnohospodárskou výrobou. V súčasnosti

pôsobí na Slovenskom trhu 19 väčších priemyselných a 33 malých mliekarní. Kapacitne

je mliekarenský priemysel vybavený dostatočne, najvyššie využitie sa dosahuje pri

výrobe konzumného mlieka, syrov a kyslo- mliečnych výrobkov.

Herian (2004) píše, že ak chce byť mliekarenský priemysel na Slovensku sebestačný

a chce pokryť potreby v zmysle požiadaviek Európskej únie, musí naďalej systematicky

pracovať na ďalšom zdokonaľovaní sa tak , aby sme boli dobrým, spoľahlivým a tiež

konkurencieschopným partnerom krajinám Európskej únie.

13

www.mlieko.sk (2007) mliekarenský priemysel patrí medzi popredné odvetvia

národného hospodárstva. Každá vyspelá krajina sveta sa snaží o sebestačnosť vo výrobe

základných potravín a jednou z tých najdôležitejších je mlieko a mliečne výrobky.

Samotná výroba mlieka a jeho spotreba je dôležitá totiž nielen ako bežná potravina, ale

má veľký celospoločenský význam i z pohľadu existencie chovu dobytka v prvovýrobe,

z pohľadu ekonomiky a aj z pohľadu zamestnanosti ľudí na vidieku sociálneho

a ekologického programu spracovania produktov celého poľnohospodárstva.

Ubrežiová ( 2008) v súčasnom období aj v oblasti mliekarenského priemyslu sa

výrazne prejavuje koncentrácia, internacionalizácia a globalizácia prostredníctvom

zoskupovania silných podnikateľských subjektov, ktoré prenikajú a pôsobia v

medzinárodnom prostredí, čím sa stávajú konkurenciou pre domácich podnikateľov.

Mliekarenský priemysel patrí k najstabilnejším výrobným odvetviam v

poľnohospodársko-potravinárskom komplexe. Jeho vonkajšie prostredie, resp.

makroprostredie pôsobí rovnako na všetky podniky mliekarenského priemyslu aj

napriek tomu, že jeho dôsledky sa prejavujú v jednotlivých podnikoch rozdielne.

Hlavnou úlohou skúmania a analýz externého prostredia je odhaliť strategické

príležitosti a hrozby, ktoré z neho vyplývajú.

1.3 Mlieko a mliečne výrobky

Herian (2004) píše, že samotné mlieko označujeme za ochranný výživný prostriedok

s najširším účinným spektrom a tiež ako symbol biologickej ekonómie pre všetky

vekové kategórie. Už v prvej fáze nášho života sme odkázaní na mliečnu výživu

a z toho, ako v tomto období organizmus rastie, vidíme, že mlieko obsahuje všetky

výživné a ochranné látky v dostatočnom množstve. Jeden liter kravského mlieka síce

obsahuje cca 32 g bielkovín, 38 g tuku, 48 g uhľohydrátov a cca 1 g minerálií, ale toto

je však veľmi hrubé chemické zloženie, lebo samotné mlieko obsahuje najhodnotnejšie

živočíšne bielkoviny, esenciálne aminokyseliny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad

dôležitých minerálií- najmä vápnik a fosfor.

Mlynek -  Vavrišinová ( 2009) zloženie mlieka ako suroviny a požívatiny treba

posudzovať s aspektu spoločenského , zdravotného a ekonomického. Predovšetkým by

spotreba mlieka vrátane výrobkov mala pokryť 52% dennej spotreby živočíšnej

14

bielkoviny. Aj napriek nepriaznivým ohlasom zostáva faktom, že mlieko je väčším

dodávateľom hlavných, pre človeka nepostrádateľných živín ako ktorákoľvek potravina.

Boreková ( 2006) mlieko a mliečne výrobky pre svoju kvalitu sú aj základnou

potravinou domáceho obyvateľstva. Charakteristickým javom v spotrebe mlieka na

Slovensku je jeho nízka spotreba, ktorá je spôsobená najmä jeho neprimeranou cenou

vo vzťahu k dôchodkovej situácii domácnosti s deťmi. Nedostatočná spotreba – pod

zdravotne odporúčanú úroveň následne spôsobuje aj deficit v krytí potreby vápnika

a fosforu. Spotreba mlieka celkom sa dlhodobo udržovala tesne nad 160kg. V súčasnej

dobe je pod touto hranicou.

Šimo (2006) Surové kravské mlieko možno zaradiť medzi najvýznamnejšiu komoditu

agrárneho trhu. Mlieko a mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov zabezpečuje takmer 60% prívodu energie, 16%

prívodu bielkovín živočíšneho pôvodu. Produkcia mlieka je viazaná na hovädzí

dobytok- dojnice. K základným problémom trhu s mliekom možno zaradiť:

chov kráv možno pokladať za strategický, najmä vo väzbe na ostatné

kategórie HD a jeho prepojenosť na ornú pôdu a trvalé trávne porasty

od roku 1990 dochádza k výraznému poklesu stavov kráv, úžitkovosti,

ako aj zníženiu reprodukčných ukazovateľov

príčinnosť daného stavu je najmä v ekonomickom postavení chovu HD.

Čím sa v uplynulých rokoch viac dojilo, zvyšovala sa výroba jatočného

hovädzieho mäsa, tým si podniky vytvárali väčšiu stratu na výsledku

hospodárenia

oneskorené úhrady výrobcom za dodávky mlieka, nepriaznivá úroková

politiky komerčných bánk pre výrobcov, nízka cena výrobcom mlieka

produkciu mlieka a mliečnych výrobkov ovplyvňuje spotrebiteľská cena

vo väzbe na kúpyschopnosť časti obyvateľstva, a tá v súčasnom období

je ešte pomerne nízka

Pracharová (2001)- cenový vývoj v januári odzrkadľuje zvýšenie nákupnej ceny

mlieka a narastajúci dopyt po surovine. Zvýšená nákupná cena sa premietla do celej

vertikály spracovania a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov. Nárast sa výrazne prejavil

15

na všetkých odbytových cestách mlieka, najvýraznejšie na cene plnotučného mlieka v

PE vreckách (6,7 percenta). Stúpli aj ceny jogurtov, smotany, 45-percentného eidamu,

moravského bochníka a bryndze. Odbytové ceny masla sa však, naopak, znížili. Cenový

vývoj mliečnych výrobkov bude v najbližšom období okrem nákupnej ceny mlieka,

pravdepodobne, silne ovplyvňovať aj úroveň dopytu po jednotlivých skupinách

výrobkov.

Oravec (2007) za zdraženie mlieka na Slovensku podľa poľnohospodárskej komory

nemôžu producenti mlieka. Nákupné ceny mlieka v SR patria medzi najnižšie v EÚ a

farmári rokujú, aby dostali viac. Zvýšenie spotrebiteľských cien mlieka a mliečnych

výrobkov na Slovensku v niektorých predajných sieťach nespôsobil podľa Slovenskej

poľnohospodárskej a potravinárskej komory nárast nákupných cien surového kravského

mlieka, ale vývoj ponuky a dopytu na svetových trhoch a pravdepodobne aj reakcia

obchodu na cenový vývoj tohto segmentu v zahraničí.

Nákupné ceny surového kravského mlieka v SR patria podľa predsedu komory Ivana

Oravca dlhodobo medzi najnižšie v celej EÚ. Dodal, že podľa údajov spoločnosti

Radela od mája 2006 do konca roku 2007 v priemere klesli z 9,46 na 9,26 Sk za liter,

teda o 2,1 percenta.

"Naša krajina je limitovaná ročným objemom produkcie približne 1,04 milióna ton, z

čoho 1,03 milióna ton pripadá na dodávkovú kvótu a 0,01 mil. ton na priamy predaj,"

konštatoval ďalej predseda SPPK. Za prvé štyri mesiace aktuálneho kvótového roka,

ktorý sa začal 1. apríla 2007 a skončí sa 31. marca 2008, dodali podľa informácií SPPK

držitelia kvót schváleným nákupcom celkom 335,606 tis. ton surového kravského

mlieka, teda 32,58 % z ročného dodávkového limitu. Pri tomto vývoji plnenia kvóty

nehrozí podľa Oravca jej celoročné prekročenie a následné sankcionovanie SR.

Šimo ( 2006) nákup surového kravského mlieka v SR z celkovej produkcie v roku 2004

bol 89,6%. Ostatné bolo vykázané ako vlastná spotreba v podnikoch a drobný predaj.

Z nakúpeného surového kravského mlieka sa 31% spracovalo na konzumné mlieko

a zostatok na mliečne produkty. Surové kravské mlieko sa od výrobcov nakupuje podľa

kvalitatívnych tried. Ceny surového kravského mlieka boli od roku 2002 vykupované

podľa kvalitatívnych tried kvality Q a I. Trieda a nadštandard. Spotrebiteľské ceny sú

závislé od viacerých faktorov: obsahu tuku, trvanlivosti, obalu a miesta trhu. Ak sa

16

porovnajú ceny výrobcu a spotrebiteľské ceny, tak vyššie tempo rastu cesty je pri

spotrebiteľských cenách.

Vývoj na trhu, kde farmári čelia nízkym výkupným cenám mlieka, dominuje debatám

šéfov rezortov poľnohospodárstva niekoľko mesiacov. EK v reakcii na tento stav

predložila v júli sériu opatrení, ktoré majú podporiť farmárov a pomôcť stabilizovať

mimoriadne zložitú situáciu na trhu s mliekom.

Poláková (2009 )Medzi navrhnutými opatreniami je predĺženie intervenčných nákupov

masla a odtučneného sušeného mlieka o šesť mesiacov oproti pôvodnému plánu.

Súkromné skladovanie masla, ktoré Brusel opätovne zaviedol v januári tohto roku, sa

predlžuje do konca februára budúceho roka. Rovnako zostávajú v platnosti vývozné

náhrady pre mliečne výroby dovtedy, kým to bude potrebné. EK však zdôraznila, že

neupustí od platného systému kvót na mlieko, ktoré sa majú od roku 2015 prestať

uplatňovať. Tento postup sa dohodol v rámci mini reformy poľnohospodárskej politiky

(tzv. health check).

Verešpejová (2008) Obyvatelia Slovenska konzumovali a konzumujú málo mlieka

a mliečnych výrobkov. Ročne spotrebujú iba okolo 153 kg na osobu. Pritom

odborníkmi odporúčaná výživová dávka na osobu a rok je 220 kilogramov. V susednom

Česku skonzumujú 240 kilogramov. Od roku 1989 do roku 2006, teda 18 rokov klesla

spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, bez masla, na Slovensku o 100,8 kilogramov na

osobu a rok. Ide o 40- percentný pokles. Zatiaľ čo v roku 1989 každý Slovák priemerne

skonzumoval 253,2 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov, za rok 2006 to bolo len

152,4 kilogramov a za vlaňajší rok odhady hovoria o miernom náraste na 153,5

kilogramov na osobu.

Pre agromagazín Stanislav Nemec (2009), za prvých 6 mesiacov tohto roku odhadujeme

straty v sektore výroby mlieka na 66 mil. €. Straty sa však zo dňa na deň prehlbujú,

nakoľko ceny mlieka sa stále udržujú na nízkej úrovni. Podľa predpokladov

AGROMAGAZÍNu od januára roku 2009 do konca júla 2009 poľnohospodári stratia

v priemere na kg vyrobeného surového kravského mlieka 0,12 €. V praxi to znamená,

že sektor prvovýroby mlieka za prvých 7 mesiacov tohto roku zaznamená stratu 67,2

mil. €. Pritom ak sa cena nezmení, strata na mlieku môže každým mesiacom narastať

o 10 mil. €, a tak ku koncu roku predstavovať sumu 120 mil. €.

17

1.4 Podnik, podnikanie - vymedzenie základných pojmov

Ilková - Bandlerová (2006) definuje podnikanie ako sústavnú činnosť, ktorá je

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za

účelom dosiahnutia zisku.

Pataky - Škorecová ( 2005) uvádzajú, že každý podnikateľský subjekt potrebuje na

uskutočňovanie podnikateľskej činnosti určitý majetok a v závislosti od charakteru

a rozsahu vykonávaných činností. Ak sa zriaďuje akýkoľvek podnik, musí byť zrejmé,

z akých zdrojov budú obstarané potrebné zložky majetku. Snahou každého podniku je

zabezpečiť čo najväčšiu časť majetku z vlastných vkladov peňažných prostriedkov,

prípadne nepeňažných vkladov zakladateľov. V praxi však to nie je vždy možné a preto

značná časť majetku sa získava v styku s vonkajším svetom.

Daňko ( 2004) uvádza, že podnikanie je sústavná činnosť, vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

V Obchodnom zákonníku ( 2007) sú vymedzené tieto znaky podnikania:

• Sústavnosť, samostatnosť, konanie vo vlastnom mene, vlastná zodpovednosť a

snaha o dosiahnutie zisku.

• Podnikateľský subjekt musí konať samostatne, smelo, musí byť iniciatívny,

vynachádzavý. Musí mu byť vlastné novátorstvo v riešení neštandardných úloh

a pri dosahovaní cieľov.

• Musí byť schopný rozhodovať v podmienkach neistoty a mať ochotu preberať

a znášať hospodárske riziká.

Podnik ako podnikateľský subjekt je definovaný všeobecnými a špecifickými znakmi.

• Medzi všeobecné znaky zaraďujeme kombináciu výrobných faktorov, princíp

hospodárnosti a princíp finančnej rovnováhy.

– Kombinácia výrobných faktorov je všeobecný znak, ktorý objasňuje, že

subjekt je podnikom vtedy, keď efektívne kombinuje faktory (práca,

výrobné zariadenia, zásoby) vzhľadom k požadovanému výstupu

podniku.

18

– Princíp hospodárnosti (ekonomický princíp) vyjadruje nevyhnutnosť

podniku konať hospodárne predovšetkým maximalizáciou outputu,

minimalizáciou inputu alebo optimalizáciou vzťahov medzi vstupom

a výstupom.

– Princíp finančnej rovnováhy je vyžaduje od podniku, aby plnil všetky

svoje platobné povinnosti.

• Špecifické znaky podniku súvisia s uplatňovaným hospodárskym systémom.

Gurčík (2004) Podnikateľská činnosť je charakteristická svojimi zložitými vzťahmi

a väzbami. Podmienkou správneho usmernenia tohto procesu je všestranné a hlboké

poznanie jeho všetkých stránok. Pre všestrannosť a komplexnosť poznania

a usmerňovania riadeného procesu nevystačíme jednostrannými pohľadmi. Nutne

musíme poznávať a usmerňovať reprodukčný proces z rôznych hľadísk. Rôznym

hľadiskám zodpovedajú rôzne druhy analýz. Každý druh analýz tvorí ucelenú sústavu

rozborov podnikateľskej činnosti. Použitie toho konkrétneho druhu analýz z celej

sústavy je stanovené cieľom, ktorý chce analytik svojou činnosťou dosiahnuť.

Podnikateľské analýzy môžeme členiť podľa týchto hľadísk:

časové hľadisko

- dlhodobá analýza

- krátkodobá analýza

- pravidelná- periodická analýza

- nepravidelná analýza

priestorové hľadisko

- interná analýza

- externá analýza

- útvarová analýza

- tematické rozbory

- monografická analýza

- skupinová analýza

vecné hľadisko

- komplexná analýza podniku

- technická analýza

19

- ekonomická analýza

- technicko - ekonomická analýza

- štrukturálne analýzy

- kauzálne analýzy

- korelačné analýzy

- stochastické analýzy

Malejčík ( 2008) sa zmieňuje, že cieľ podniku vyplýva z aspektu, že je prvkom

trhového prostredia, čiže , ak chce existovať, musí tvoriť zisk. Tento cieľ podniku

vyplýva z pôsobnosti základného ekonomického zákona, ktorý je zákon hodnoty. Ak

podnik nedokáže napĺňať svoj základný cieľ, musí zaniknúť. Splnenie cieľa podniku je

podmienené jeho funkciou, ktoré bližšie charakterizujú cieľ a ukazujú jeho pripravenosť

a cesty ako sa prepracovať k cieľu.

Bielik a kol. ( 2001) uvádza, že pre každý podnik je dôležitá tak jeho majetková

štruktúra, ako aj jeho kapitálová štruktúry. Majetkovou štruktúrou rozumieme podiel

jednotlivých položiek aktív na celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel

vlastného a cudzieho , dlhodobého a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitáli.

Majetková štruktúra ovplyvňuje likviditu podniku, t.j. jeho schopnosť premeniť aktíva

na peniaze potrebné na úhradu krátkodobých dlhov. Vyšší stupeň likvidity podniku

zvyšuje na jednej strane jeho finančnú stabilitu, na druhej strane však znižuje jeho

výnosnosť. Rovnako kapitálová štruktúra by mala byť optimálna, čo znamená, že pomer

cudzieho kapitálu k vlastnému kapitálu a pomer krátkodobého a dlhodobého kapitálu by

mal byť taký, aby celkové náklady na kapitál boli čo najnižšie.

Ďalej uvádza, že kapitálovou štruktúrou podniku rozumieme štruktúru zdrojov,

z ktorých majetok podniku vznikol. Ak vložil kapitál do podniku sám

podnikateľ(zakladateľ)alebo skupina podnikateľov, hovoríme o vlastnom kapitáli. Ak

vložil kapitál do podniku veriteľ (napr. banka), hovoríme o cudzom kapitáli.

Celková veľkosť podnikového kapitálu závisí od mnohých okolností, predovšetkým od:

veľkosti podniku ä všeobecne platí- čím väčší podnik, tým väčší

kapitál vyžaduje),

stupňa mechanizácie, automatizácie, robotizácie (čím vyššie použitie

techniky, tým väčší kapitál),

rýchlosti obratu kapitálu (čím rýchlejší obrat, tým menší kapitál).

20

Gozora (2005) podnikanie je súčasťou prebiehajúcich spoločenských procesov

cieľavedomej ľudskej činnosti. Je hnacím motorom spoločenskej výroby a vyspelej

ekonomiky každej krajiny. Preto sa podnikateľská činnosť stala neodmysliteľnou

súčasťou každého hospodárskeho subjektu v trhovej ekonomike.

Gozora (2005) definuje podniky, ktorých rozdelenie je uvedené v schéme 1, ako formu

podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných,

finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s uzatvoreným

obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné

uspokojenie potrieb.

Rozdelenie podnikov

Schéma 1

Zdroj: Gozora, V.: Podnikový manažment, SPU, Nitra, 2005

Každý fungujúci podnik plní počas svojej existencie niekoľko funkcií:

1. Podnikateľská funkcia

Jej základom je sústavné a cieľavedomé využívanie podnikového kapitálu a tvorivého

potenciálu na maximalizáciu zisku predchádzajúcom uspokojení potrieb zákazníkov.

2. Ekonomická funkcie

21

Formy podnikov

Podniky jedného majiteľa DružstváObchodné spoločnosti

- súkromný podnik

- štátny podnik

-

Družstvo je

spoločenstvom

neuzavretého počtu osôb

založeným s cieľom

podnikať alebo

zabezpečovať

hospodárske, sociálne

alebo iné potreby svojich

členov.

- verejná obchodná

spoločnosť

- komanditná spoločnosť

- spoločnosť s ručením

obmedzeným

- akciová ( účastinná)

spoločnosť

Podnikateľský subjekt

prevádzkuje výrobnú,

obchodnú a inú živnosť

obchodného charakteru

ako vlastník.Spoločnosť je skupina osôb

na zmluvnom základe za

účelom dosiahnutia

spoločného cieľa.

Zahrňuje finančnú, zásobovaciu a odbytovú funkciu pričom ich poslaním je hodnotovo

vyjadriť hmotno-energetické procesy, vyčísliť finančný výsledok, zabezpečiť podnik

hmotným a finančnými prostriedkami a zisťovať vplyv odberateľov na podnikovú

organizáciu.

3. Biologicko-ekologická funkcia

Zabezpečuje tvorbu a ochranu životného prostredia, výrobu kvalitných potravín

a ekologických výrobkov spotrebného priemyslu.

4. Výrobná funkcia

Jej prostredníctvom sa zabezpečuje hlavná náplň činnosti podniku, vo väčšine prípadov

podmieňuje aj obsah a rozsah kooperačných a obchodných vzťahov.

5. Organizačná funkcia

Vyjadruje relatívne stálu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu maximálneho stupňa

organizačného usporiadanie subjektu.

6. Technická funkcia

Patrí sem zabezpečenie výroby pracovnými silami a hmotným majetkom z hľadiska ich

kvality a kvalifikácie, zaradenie do organizačných jednotiek tak, aby sa dosiahli

podnikovo-hospodárske ciele podniku.

7. Vývojová funkcia

Orientuje sa na modernizáciu výrobnej a materiálno-technickej základne. Vo veľkej

miere zahŕňa investičné zámery, investičné opatrenia, zdokonalenie manažmentu

výroby a práce.

8. Sociálna funkcia

Zabezpečuje sociálnu efektívnosť výroby, zamestnanosť pracovníkov a vytvára

podmienky na uplatnenie ich rozumových schopností, na zvýšenie ich odbornej,

morálnej a celkovej sociálnej úrovne podniku.

9. Samosprávna funkcia

Prostredníctvom samosprávnych orgánov zabezpečuje autoreguláciu podniku.

Daňková – Bosáková (2004) uvádza, že podnik je konkurencieschopný vtedy, ak

uspokojuje potreby spotrebiteľov efektívnejšie než iné podniky. Kľúčom na zachovanie

konkurencieschopnosti v súčasnom období poznačenom zvratnou rýchlosťou

prebiehajúcim procesom globalizácie je najmä kontinuálne zlepšovanie produktu,

procesu, technológie a organizácie. Spoločným menovateľom všetkých týchto definícii

22

je fakt, že to či je podnik konkurencieschopný alebo nie je výsledkom rozhodnutia

trhu/spotrebiteľa, ktorý si ten výrobok, či službu ponúkanú podnikom kúpi alebo nie.

Paška (2009) rozhodujúcim nosným činiteľom úspešnej podnikateľskej činnosti je

výroba a jej výsledky. Výrobná činnosť je významnou zložkou podnikateľskej jednotky,

pričom samotná výroba je vecným základom podnikateľskej prosperity a výrobky

špičkovej akosti sú rozhodujúcim faktorom komerčnej úspešnosti. Veľmi dôležitou

časťou podnikového manažmentu je manažment výroby. Medzi obsahovú náplň

manažmentu výroby okrem iného patrí tvorby perspektívneho programu výroby

a prípravy novej stratégie, dôsledné využívanie výsledkov a poznatkov marketingových

analýz vo vlastnej výrobnej činnosti vo výrobe na trhu. v podstate ide o preskúmanie

v určitom časovom predstihu, aké výrobky bude trh potrebovať, v akých akostných

parametroch, v akom množstve, v akých termínoch, v akých cenových reláciách a pod.

Tieto informácie potrebuje podnikateľská jednotka v dostatočnom časovom predstihu,

aby si mohla prekalkulovať, či s daným výrobným programom a základňou zabezpečí

požiadavky trhu a hlavne svoju ekonomickú prosperitu i ďalší rozvoj, alebo sa musia

uskutočniť potrebné korekcie.

1.5 Finančná analýza , efektívnosť

K nigová ( 2004) finančná analýza vychádza z bežných výsledkov podnikania a z nich

vypočítava ukazovatele, ktoré podávajú obraz o ekonomickom stave podniku. Základné

informácie poskytujú účtovné výkazy – súvaha, výkaz ziskov a strát. Finančné

ukazovatele sú základným metodickým nástrojom finančnej analýzy. Pomerová analýza

pracuje s pomerovými ukazovateľmi, ktoré predstavujú podiel dvoch absolútnych

ukazovateľov.

Gurčík (2004) uvádza, že význam pojmu ,, analýza“ znamená rozloženie nejakého

celku na jeho časti, na zložky, na prvky, z ktorých sa skladá. Pojem analýza je teda

opakom pojmu syntéza, čím sa rozumie zoskupovanie častí do celku, ktorého sú

zložkami.

Gurčík (2004) uvádza, že podnikateľskej analýze sa podrobuje mnoho statických

a dynamických javov od celkom jednoduchých až po veľmi zložité. Analyzujú sa

23

východiskové podmienky podnikateľskej činnosti, jej priebeh i jej výsledky. Skúmajú

sa faktory, príčiny a okolnosti, ktoré túto činnosť ovplyvňujú. Hľadajú sa odchýlky

skutočného priebehu činností od plánovaného vývoja a tieto odchýlky sa vysvetľujú

príčinami, ktoré ich spôsobili, so zámerom želané odchýlky v budúcnosti rozšíriť

a neželané odchýlky zamedziť alebo aspoň obmedziť.

Grünwald – Holečková (1999) údaje pre finančnú analýzu sa dajú čerpať s rôznych

informačných zdrojov, ktoré sa dajú deliť na tri hlavné skupiny:

1. Zdroje finančných informácií- čerpajú najmä z účtovných výkazov finančného

a vnútropodnikového účtovníctva, informácie finančných analytikov

a manažérov podniku, výročné správy.

2. Kvantifikované nefinančné informácie – ide predovšetkým o oficiálnu

ekonomickú a podnikovú štatistiku, podnikové plány, cenové a nákladové

kalkulácie.

3. Nekvalifikované informácie – správy vedúcich pracovníkov, audítorov,

komentáre manažérov, odborná tlač, nezávislé hodnotenia a prognózy.

Kislingerová (2004) chápe finančnú analýzu ako súbor činností, ktorých cieľom je

zistiť a vyhodnotiť komplexne finančnú situáciu v podniku. Finančnú analýzu

spracováva ekonomický úsek v podniku. Záleží predovšetkým na veľkosti firmy, od jej

štruktúry. Výsledky finančnej analýzy spolu s výročnou správou spravidla garantuje

finančný riaditeľ. V menších spoločnostiach potom splýva práca na úseku finančného

účtovníctva, nákladového účtovníctva, interného auditu, u niektorých spoločnostiach

kontrolingu a financií.

Gurčík ( 2004) uvádza, že finančná analýza je zameraná na poznanie činiteľov

pôsobiacich na finančnú situáciu podniku. V tomto smere umožňuje odhaliť jeho silné

a slabé stránky. Stáva sa tak veľmi užitočným a účinným diagnostickým prostriedkom

umožňujúcim posudzovať zdravie podniku. Rozoznávame finančnú analýzu:

,, ex post“, ktorá hodnotí súčasnú a predchádzajúcu finančnú situáciu.

Podkladom pre ňu sú teda ukazovatele charakterizujúce už uskutočnené

hospodársko- ekonomické javy. Odhaľuje príčiny dosiahnutých výsledkov a jej

závery sú využívané v ďalšom finančno- ekonomickom riadení.

24

,,ex ante“, ktorá je nositeľom prognózovaných finančno – ekonomických výsledkov

podniku v budúcnosti

Dluhošová (2004) chápe finančnú analýzu ako nástroj, s ktorého pomocou je možné

odhaliť rôzne príčiny problémov ako sú platobná neschopnosť podnikateľských

subjektov, ich výrobná, odbytová a s tým súvisiaca aj finančná kríza, nie však ako

nástroj k odstráneniu týchto problémov. Finančnú analýzu hodnotí ako nástroj

diagnostiky „finančnej kondície „ podniku.

Šlosárová a kol. ( 2006) rozlišuje externú a internú finančnú analýzu. Rozlíšenie

finančnej analýzy na externú a internú je dôležité z hľadiska pochopenia cieľov, ktoré

chceme finančnou analýzou dosiahnuť. Externá analýza vychádza zo zverejňovaných

údajov alebo iným spôsobom verejne dostupných finančných informácií o podniku.

Interná analýza má k dispozícii všetky údaje z informačného systému podniku t.j.

z finančného účtovníctva, manažérskeho účtovníctva, vnútropodnikového účtovníctva,

z podnikový ch kalkulácií, rozpočtov, plánu, štatistiky a pod.

Zoborský (2006) hovorí, že zvyšovanie efektívnosti výroby je v súčasných

podmienkach bezprostredne spojené s nákladmi. Náklady sú veľmi významnou

kategóriou v ekonomike poľnohospodárstva. Sú ovplyvňované viacerými špecifickými

činiteľmi (živé organizmy a prírodné vplyvy), ktoré sa prejavujú vo výške nákladov

vplyvom počasia v jednotlivých rokoch. Zberom, spracovaním a vyhodnocovaním

informácií o vlastných nákladoch v poľnohospodárstve sa u nás dlhodobo zaoberá

Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave.

Zalai (2004) uvádza, že v transformačnom procese sa menia vstupy na výstupy a v ich

vzájomnom vzťahu sa odráža efektívnosť reprodukčného procesu podniku. Priemerná

úroveň efektívnosti je podmienkou úspešného rozvoja podniku a preto je dôležitá jej

analýza. Pri tvorbe ukazovateľov efektívnosti sa porovnávajú podnikové vstupy

a výstupy pomerom, čo umožňuje eliminovať vplyv niektorých skresľujúcich

skutočností, ktoré významne ovplyvňujú masu hospodárskeho výsledku.

Mižičková – Šimo - Ubrežiová (2005) sa vyjadrili, že efektívne podnikanie je

podmienené viacerými faktormi, z ktorých autori uvádzajú:

dôsledné poznanie požiadaviek súčasného a budúceho dopytu na trhu

informácie o konkurencie , cenovej hladine distribučných systémov

25

kvalifikované ľudské zdroje, systém motivácie, riadenia kvality produkcie

a služieb, interpersonálne vzťahy a komunikácia

kvalifikačné predpoklady manažmentu v danom odbore, právne poznatky,

technicko- technologické zručnosti, psychologické, sociologické, pedagogické

a ďalšie predpoklady

inovácie, modifikácie produktov a služieb, byť v konkurencii pružnejší, vedieť

získať cudzie zdroje na rozvoj podnikania

Podľa Poniščiakovej (2006) štandardné meradlá výkonnosti sa už nedajú používať

v súvislosti s novými podnikateľskými modernými prístupmi, pretože za nimi

zaostávajú. Podniky sa teda orientujú na nové výkonnostné parametre. Dôvodov je však

viac. Nejde o to, že tie doterajšie už neposkytujú dostatočný obraz o podniku ale o to,

že:

variantnosť výkonových ukazovateľov sťažuje ich hodnotenie externými

audítormi

prostredníctvom finančných ukazovateľov sa dá síce posúdiť doterajší vývoj

podniku, dokonca porovnať výsledky s iným podnikom na trhu a stanoviť tak

úroveň konkurencieschopnosti, ale prostredníctvom legálnych účtovných

postupov sa dá tiež ovplyvňovať výška vykázaného zisku

žiaduce sú informácie o tom, čo sa deje, nie čo sa dialo, zatiaľ čo finančná

analýza je orientovaná ex-post.

Odstránenie uvedených nedostatkov smeruje k tvorbe takých analytických postupov,

ktoré redukujú význam tradičného cieľa podniku- tvorbu zisku a do popredia stavia

ciele, ktoré dávajú do pomeru dosiahnutý zisk a náklady vynaložené na jeho

dosiahnutie.

Zoborský (2006) konštatuje, že ceny sú základným nástrojom uhrádzajúcim

ekonomicky oprávnené náklady výrobcovi. Cena je peňažná suma dohodnutá pri

nákupe a predaji tovaru. Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými

podmienkami môžu byť úplné alebo z časti náklady na obstaranie, obeh tovaru a zisk.

Súčasťou ceny je aj DPH, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné

poplatky. Za základ stanovenia cien sa považujú náklady, ceny konkurentov

a jedinečnosť produkcie.

26

1.6 Analýza podnikateľského portfólia

1.6.1 Charakteristika podnikateľského portfólia

Hill – Jones (1989) – portfólio vypovedá o zbierke podnikaní spoločnosti. Definícia

vychádzajúca z portfólia by mala zahŕňať:

1) Účel portfólia podnikania spoločnosti

2) Požadovaný rozsah portfólia

3) Rovnováhu medzi rôznymi podnikaniami portfólia

Analýza portfólia môže poukázať, že spoločnosť má upustiť od niektorých existujúcich

oblastí obchodu alebo naopak vstúpiť do nových.

Thompson – Strickland – Kramer (1995)- počas sedemdesiatych rokov boli

predstavené nové techniky plánovania portfólia Bostonskou poradenskou skupinou

a inými poradenskými skupinami. Získali si prijatie, pretože pomáhali manažérom

korporácií v praktickom rozhodovaní pri problémoch s alokáciou kapitálu v kontexte

celkovej stratégie spoločnosti.

Plánovanie portfólia poskytovalo manažérom korporácií, s bežným rámcom,

porovnávať mnoho rôznych obchodov. „Growth – Share Matrix“ Bostonskej

poradenskej skupiny a variácie vyvinuté inými poradenskými firmami boli použité na

klasifikáciu obchodov, so zohľadnením podmienok ich strategického postavenia

a príležitostí. Takáto klasifikácia pomáhala manažérom stanoviť vhodné ciele a stratégie

rozdeľovania prostriedkov pre rôzne obchody a určovať celkové požiadavky hotovosti

a generovanie hotovosti podnikového portfólia.

Napriek rastúcemu množstvu spoločností, ktoré sa začali zaoberať plánovaním

portfólia, objavili sa problémy s riadením vyváženého portfólia. Spoločnosti zistili, že

zatiaľ čo isté obchody vyzerali , že plnia všetky ekonomické požiadavky podnikového

portfólia, nezapadali do rodiny podnikového portfólia.

Štefánik – Laššák (1994)- portfóliové analýzy sú veľmi rozšírené a často používané

metódy umožňujúce tvorbu a výber rôznych typov stratégie. Využívajú sa

predovšetkým v podnikoch, ktoré pôsobia v niekoľkých odboroch ( vyrábajú viac

druhov výrobkov, používajú niekoľko technológií, poskytujú niekoľko druhov služieb,

pôsobia na rôznych trhoch a podobne) s niekoľkými podnikateľskými jednotkami,

27

dcérskymi spoločnosťami, divíziami a podobne(strategické podnikateľské jednotky).

Podnik má záujem na vytvorenie si takzvaného „ portfólií“ ( rozloženie rizika

podnikania, podnikateľských príležitostí , úskalí a podobne.

Meffert (1996)- začiatkom sedemdesiatych rokov dochádza k rozšíreniu portfóliových

koncepcií založených na finančno-hospodárskych úvahách o výnosnosti a riziku.

Pôvodne sa nimi zaoberali poradenské spoločnosti pre podnikateľov, ale v prístupnejšej

a jednoduchšej forme sa rýchle rozširujú i vo vlastnej podnikovej praxi. Predovšetkým

tiež preto, že pri zahrnutí koncepcie skúsenostnej krivky tu môžu byť odvodené

„ prijateľné“ normové stratégie.

Najrozšírenejším myšlienkovým schématom sedemdesiatych rokov je plánovanie

portfólia. Podľa portfólia cenných papierov sa tu na podnik pozeralo ako na jednotu

podnikateľských odvetví a výrobkových radov. Platí, že by mala byť docielená

vyváženosť v celkovom portfóliu podniku. Základom plánovania portfólia sú čiastočne

empiricky podložené fakty o determinantoch dlhodobého úspechu podniku a realizácia

efektu rozsahu, respektíve učebnicového efektu. Okrem toho tu zohráva dôležitú úlohu

predstava o životnom cykle výrobku.

Kretter (2007)- rozumie pod analýzou podnikateľského portfólia sortiment výrobkov,

ktoré podnik produkuje. Tento sortiment býva mnohokrát veľmi široký. Podobne býva

väčší počet trhových segmentov, respektíve trhov, ktoré podnik obsluhuje. S cieľom

vylúčiť neefektívne a podporiť rozvoj priaznivých výrobkov, segmentov a trhov je

nutné ich triedenie podľa určitých hľadísk.

1.6.2 Metódy portfóliovej analýzy

Slávik (1999) - portfóliové techniky rámcovo a v prehľadnej forme zobrazujú štruktúru

podnikateľských aktivít diverzifikovaného podniku. Prehĺbením a pokračovaním

analytických prác, ktoré smerujú k získaniu dostatočného množstva poznatkov na

formulovanie podnikovej stratégie, je podrobné a systematické hodnotenie strategických

parametrov podnikateľských jednotiek. Predmetom hodnotenia je atraktívnosť odvetví,

sila podnikateľských jednotiek, výkon podnikateľských jednotiek a strategický súlad

medzi podnikaniami.

Blašková (2001) – člení metódy takto:

28

a) Metódy zvlášť zamerané najmä na analýzu jednotlivých aktivít firmy – PIMS,

životný cyklus, vektor rastu, skúsenostná krivka

b) Metódy portfóliového typu – BCG, ADL, Shell- General Electric

c) Metódy inšpirované finančnými teóriami aplikovateľné súčasne pri aktivitách

podnikaných individuálne, ako aj pri riadení diverzifikovaného portfólia –

Metóda Fruhan- Mc Kinsley, Stratégie Planning Associates atď.

Meffert (1996) – metóda portfólia je v posledných rokoch ďalej rozširovaná

a vylepšovaná. Podľa odvetvia a konkrétneho účelu použitie sú vytvárané rôzne

varianty a potom sú s väčším či menším úspechom realizované. Okrem toho rastú

skúsenosti manažmentu s touto metódou, takže je možné jej účinnejšie nasadenie.

Vývoj smeruje k tomu, aby sa:

vytváralo portfólio konkurencie,

analyzoval vývoj odvetví podnikania v priebehu času,

konkretizoval globálne normové stratégie systematicky tvorivým spôsobom

pomocou marketingových nástrojov a

doplňovali metódy portfólia detailnými analýzami(napríklad analýzy cash- flow)

a ostatnými plánovacími metódami (simulačné techniky).

1.6.3 BCG matica

Matica BCG je najpopulárnejšou a najstaršou metódou portfóliovej analýzy. Jej

tvorcom je podnik v oblasti podnikového riadenia Boston Consulting Group. Na zvislej

osi sa zaznamenáva miera rastu odvetvia a na vodorovnej sa udáva relatívny trhový

podiel. BCG matica je štvorpolíčková, dvojdimenzionálna.

Murgaš (2009)- matica BCG vychádza z trhu. Každé podnikanie podniku je podľa

súradníc mieri rastu odvetvia a relatívneho podielu na trhu zaradené do jedného zo

štyroch polí, ktoré zodpovedá:

otáznikom,

hviezdam,

dojným kravám,

psom

29

 to z hľadiska pohľadu na podnikové portfólio podľa toku peňazí z jednotlivých

podnikaní.

Otázniky (problémové deti)- sú atraktívne podnikania z odvetvového hľadiska,

s nízkym podielom na trhu a vysokou mierou rastu. Vyvolávajú otázku, či takéto

podnikania dokážu konkurovať väčším a nákladovo úspornejším súperom. Jeho

investičné potreby sú vzhľadom na rýchly rast a zdokonaľovanie produkcie vysoké

a jeho výnosy sú vzhľadom na malý podiel na trhu a nižšiu efektívnosť vynaložených

nákladov zatiaľ nízka. Tieto podnikania sú spotrebiteľom peňazí.

Pre tieto podnikania sú vhodné tieto stratégie:

agresívna investično - expandujúca stratégia, ktorá ťaží z rastúcich príležitostí

v odvetví,

deinvestovanie – ak sa ukazuje, že náklady na rozširovanie výrobných kapacít

budú vyššie ako príjmy.

Hviezdy- sú podnikania s vysokým relatívnym podielom na trhu v rýchlo rastúcom

odvetví. Je potrebné investovať pretože i keď sú staré hviezdy sebestačné, mladé

potrebujú peniaze. Odporúčajú sa stratégie:

stratégia masívnych investícií pre mladé hviezdy,

stratégia nízkych investícií pre staré hviezdy.

Dojné kravy- sú podnikania s relatívne vysokým podielom na trhu a nízkou mierou

rastu odvetvia. Sú producentmi peňazí a zabezpečujú pre podnik peňažné zdroje. Takúto

podnikanie vytvára viac zdrojov ako spotrebuje. Má vysoký objem predaja a povedomie

zákazníkov, čo umožňuje dosahovať vysoké zisky. Mnoho z dnešných dojných kráv sú

včerajšie hviezdy, ktoré spadli dolu, keď odvetvie dozrelo. Vhodné pri nich je použiť:

stratégiu opatrenia a obrany trhovej pozície, ak je tok peňazí

stratégiu žatvy alebo deinvestovania, ak nie je tok peňazí.

Psy- sú podnikania s nízkym relatívnym podielom na trhu nachádzajúce sa v pomaly

rastúcom odvetví. Sú to podnikania pred útlmom a po útlme. Silné psy sú ešte zdrojom

toku peňazí a môžu byť za určitý čas ziskové, avšak slabé psy sú stratové a je potrebné

sledovať bod zvratu, kedy dochádza k stratovosti. Niekedy ani nedokážu vytvoriť toľko

30

hotovosti, aby uplatňovali obrannú stratégiu. Pre podnikania typu psov sa odporúča

vyradenie z portfólia týmito stratégiami:

žatva

deinvestícia

likvidácia

Matica BCG

Vysoký

Vysoká 1,0

Hviezdy * Otázniky ?

Dojné kravy $ Psy x

Nízka Zdroj: Murgaš, J.: Strategický manažment. Prednášky, 2009

Veľkosť kruhu vyjadruje podiel podnikania na výnosoch podniku. Počet kruhov

zodpovedá počtu podnikaní v podniku.

Relatívny podiel na trhu je pomer trhového podielu skúmaného podnikania k podielu

najväčšieho konkurenta v odvetví. Pokiaľ to charakter odvetvia dovoľuje, podiel na trhu

sa vyjadruje vo vecných jednotkách. Preto len podnikateľské jednotky, ktoré sú

trhovými vodcami, budú mať hodnotu relatívneho podielu na trhu väčšiu ako 1,0.

Podnikateľské jednotky, ktoré majú jedného alebo viac silnejších súperov, budú mať

relatívne podiely menšie ako 1,0. Zdá sa, že hranica 1,0 je príliš prísna preto sa

31

Miera rastu

odvetvia

Relatívny

podiel na trhu

odporúča posunúť hranicu na hodnoty 0,8 až 0,75, aby sa na ľavú stranu matice dostali

silné podnikania, hoci nie sú odvetvovými vodcami, a na pravej strane zostali slabé

podnikania.

BCG matica má niekoľko značných výhod, ale i napriek tomu neumožňuje

objektívne a komplexne zachytiť zložitosti hodnotenia a tvorby podnikateľského

portfólia najmä preto, že:

v diverzifikovaných podnikoch existujú podnikania, ktoré sú na priesečníkoch

osí

neexistuje tesný vzťah medzi relatívnym podielom na trhu a ziskom

matica má svoje ohraničenia aj pri hodnotení portfólia v čase

dve kritériá, ktoré sa používajú, neumožňujú vždy komplexný a objektívny

pohľad a základ pre rozhodovanie.

32

2 CIEĽ

Primárnym cieľom predkladanej diplomovej práce je zhodnotenie podnikového

portfólia v Levických mliekarniach a.s. Levice za roky 2006, 2007, 2008 a 2009.

K naplneniu hlavného cieľa práce boli stanovené nasledovné čiastkové ciele:

Zhodnotenie finančnej situácie vybraného potravinárskeho subjektu

využitím finančno- ekonomickej analýzy.

Zhodnotenie vybraných produktov podnikového portfólia z hľadiska

nákladovosti, výnosnosti a vybranej metódy portfóliovej analýzy

Analýzy externého a interného prostredia vybraného potravinárskeho

subjektu metódou SWOT analýzy

Pre potreby vypracovania tejto diplomovej práce možno postup zhrnúť do

nasledovných krokov:

definovanie problému a cieľa,

získavanie informácií pre spracovanie témy,

analýza informácií a realizácia výskumu a

interpretácia poznatkov.

Informácie boli čerpané z nasledovných zdrojov:

1. Z interných materiálov Levických mliekarní a.s. : súvahy a výkazy ziskov a strát.

2. Ročné správy v rokoch 2006, 2007, 2008, 2009, zelené správy, štatistické údaje.

3. Zdrojom pre spracovanie vlastnej práce boli i web – stránky, z ktorých boli čerpané

makroekonomické údaje.

4. Údaje získane formou rozhovorov  s Ing. Bónom z ekonomického oddelenia

Levických mliekarní a.s.

Záverečná časť reprodukuje získané výsledky a v nej sú interpretované aktivity,

ktoré by mal podnik vyvíjať v súvislosti s podporou predaja produktov a ostatné

faktory, vplývajúce na konkrétnu trhovú pozíciu výrobkov. Takéto spracovanie vyústilo

do spracovania návrhov na zlepšenie podnikateľskej situácie daného subjektu.

33

3 Metodika práce

Objektom skúmania bol podnikateľský subjekt s potravinárskou výrobou

v Nitrianskom kraji. Skúmanie bolo zamerané na obdobie od roku 2006 do roku 2009.

Spoločnosť podniká pod obchodným menom Levické mliekarne, a.s. so sídlom Júrska

cesta č. 2, 934 01 Levice, a má dobré postavenie na trhu s mliekarenskými výrobkami.

Patrí do komplexu potravinárskeho priemyslu v Slovenskej republike. Je členom

Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a je tiež organizovaná v

Slovenskom mliekarenskom zväze. Nezanedbateľným a dôležitým faktom je, že

množstvom spracovaného mlieka sa spoločnosť Levické mliekarne a.s. Levice zaraďuje

spolu s piatimi ďalšími medzi najväčšie mliekarne na Slovensku.

Základom pre vypracovanie diplomovej práce bolo vyhľadanie a preštudovanie

príslušnej odbornej literatúry, ktorá je uvedená v zozname použitej literatúry. Údaje

k spracovaniu boli získané z literatúry, internetu a z písomných dokumentov

skúmaného podnikateľského subjektu, ako sú analýzy, výročné správy a osobné

rozhovory s pracovníkmi.

Pozornosť bola venovaná zhodnoteniu podnikového portfólia, ktoré je

ovplyvňované napr. kvalitou výrobkov, výrobnou kapacitou, úrovňou kvality

sortimentu, organizáciou odbytu. Pre hodnotenie podniku sme údaje získali zo súvahy,

výkazu ziskov a strát, rozborov hospodárenia, ktoré sú zostavené pre interné potreby

podniky. Pri spracovaní informácií bola vypracovaná SWOT analýza. Jej výsledky sa

stávajú východiskovým bodom pre plánovanie a rozhodovanie.

Výsledkom je diplomová práca, ktorá pozostáva z nasledujúcich častí:

Teoretická časť- obsahuje prehľad literatúry zameraný na definície ako je

potravinársky priemysel, mliekarenský priemysel, mlieko, podnik a podnikanie,

ekonomika, efektívnosť, náklady, výkonnosť a analýza podniku jej ukazovatele,

charakteristika podnikového portfólia a metódy portfóliovej analýzy.

Vlastná práca- je tvorená analytickou časťou, v ktorej je pozornosť venovaná

charakteristike podnikateľského subjektu (základné informácie o podniku,

majetok podniku a predmet podnikania a ciele), finančnej analýze (ukazovatele

likvidity, aktivity, zadlženosti a rentability), podnikovému portfóliu (sortiment

skúmaného podniku, matica BCG, analýza konkurencie) a podnikateľskej

analýze (SWOT- analýza).

34

Záverečná časť- sú v nej zhrnuté dosiahnuté výsledky vo vzťahu k stanovenému

cieľu a časť záveru tvoria návrhy a odporúčania pre spoločnosť.

Pri spracovaní boli použité.

metódy analýzy,

metódy komparácie a porovnávania,

matematicko – štatistické metódy.

Finančná analýza podniku1

Ukazovatele likvidita

a) pohotová likvidity vypovedá, aký podiel krátkodobých záväzkov (bežné

bankové úvery, krátkodobé finančné výpomoci, všetky dlhy podniku splatné do

jedného roka) môže podnik k určitému dňu ( v závislosti od toho, z ktorého dňa

sú pre analýzu poskytované údaje) vyplatiť v hotovosti. Za optimálny sa

považuje pomer od 0,20 do 0,80.

b) bežná likvidita vypovedá o tom, ako je firma schopná zaplatiť krátkodobé

záväzky bez predaja zásob. Hodnota by sa mala pohybovať od 1,00 do 1,50. Ak

je hodnota menšia ako 1,00 podnik musí rátať s tým, že na zaplatenie záväzkov

bude musieť likvidovať zásoby. Ak je hodnota vyššia ako 1,00 tak podnik po

úhrade krátkodobých záväzkov má ešte rezervu.

c) prevádzková bežná likvidita v menovateli zahŕňa len krátkodobé záväzky.

Pokiaľ by bola nižšia ako 1, nasvedčovalo by to značnému inkasnému riziku.

1 Metodika pri výpočte ukazovateľov je prevzatá: Gurčík, Ľ., Finančná analýza a finančné plánovanie, Prednášky a cvičenia,(2009)

35

d) celková likvidita udáva podiel krátkodobých dlhov na financovaní obežného

majetku. Čím je celková likvidita väčšia, tým je väčší podiel financovania

krátkodobého majetku dlhodobými zdrojmi. Hodnota ukazovateľa by mala byť

od 1,50 do 2,50. Optimálna je hodnota 2,00.

Ukazovatele prevádzkovej likvidity pohotovej a celkovej zahŕňajú v menovateli zlomku

tiež krátkodobé záväzky. Odporúčané hodnoty u týchto ukazovateľov bývajú o dve

desatiny vyššie.

Ukazovatele aktivity

Všetky ukazovatele doby obratu charakterizujú, za akú dobu sa výraz v čitateli

pomerného čísla obráti, kým ukazovateľ obrátkovosti nám povie koľkokrát sa za

analyzované obdobie obráti.

a)

b)

c) viazanosť majetku v tržbách - vypovedá o tom aká časť majetku je viazaná

v tržbách v priebehu roka.

d)

36

Ukazovatele zadlženosti

Ukazovatele zadlženosti vyjadrujú, aký objem cudzieho kapitálu sa podieľa na krytí

majetku podniku.

a)

Odporúčaná hodnota tohto ukazovateľa by nemala prekročiť 50%.

b)

c)

d)

i)

Ukazovateľ vyjadruje v akom rozsahu je úrok krytý hrubým( nezdaneným) ziskom

pred zaplatením úrokov. V čitateli sa môžu pripočítať odpisy, ktoré sú síce nákladom,

ale nie sú výdavkom.

Ukazovatele rentability

Je to pomer dosiahnutého efektu k prostriedkom vynaloženým na dosiahnutie tohto

efektu. Je to finančná kategória, ktorá charakterizuje výnos z podnikania za určité

obdobie, ako pomer výsledku hospodárenia a kapitálu (najčastejšie).

a) rentabilita celkového kapitálu (ROI - return on investment) nazýva sa aj

ukazovateľ miery zisku a patrí k najdôležitejším ukazovateľom, ktorými sa

hodnotí činnosť podniku. Považuje sa za meradlo finančnej výkonnosti podniku.

37

Dáva do pomeru položku VH s celkovými aktívami investovanými do

podnikania bez ohľadu na to, z akých zdrojov sú financované. Nezávisí od

štruktúry kapitálu ani od úrovne úrokovej a daňovej sadzby, ale záleží len od

efektívnej alokácii kapitálu do výnosového majetku a na jeho hospodárnom

využívaní. Vyjadruje s akou intenzitou sa reprodukuje kapitál vložený do

podniku a je kritériom rozmiestnenia kapitálu. Výška rentability celkového

kapitálu by mala byť vyššia ako úroková miera za požičaný kapitál.

b) rentabilita vlastného kapitálu (ROE- return on equity). Nazývaný aj výnosnosť

vlastného imania alebo návratnosť vlastného kapitálu. Vyjadruje efektívnosť

reprodukcie kapitálu vloženého akcionármi alebo vlastníkmi do podnikania.

Podľa tohto ukazovateľa môžu investori zistiť, či je ich kapitál reprodukovaný

s náležitou intenzitou alebo či prináša dostatočný výnos zodpovedajúci riziku

investície. Rast ukazovateľa môže znamenať: pokles zúročenia cudzieho

kapitálu, zlepšenie hospodárskeho výsledku, menší podiel vlastného kapitálu....

c) rentabilita dlhodobého kapitálu (ROCE – return on capital employed). Tento

ukazovateľ sa nazýva aj výnosnosť dlhodobého investovaného kapitálu.

Vyjadruje ziskovosť vlastného kapitálu po pripojení dlhodobých cudzích

zdrojov, t.j. zvýšenie kapitálového potencionálu vlastníkov využitím dlhodobého

cudzieho kapitálu. Používa sa ako meradlo pre medzi podnikové porovnanie.

d) rentabilita tržieb (ROS – return on sales) charakterizuje trhovú úspešnosť

podniku.

38

Analýza podnikového portfólia

BCG matica

Miera rastu odvetvia je percentuálny rozdiel medzi celkovou produkciou tohto roku

a celkovou produkciou predchádzajúceho roku. Vyjadruje aký medziročný nárast resp. pokles

zaznamenal výrobok.

Trhová kapacita zahrňuje všetky realizované množstvá alebo obraty určitého výrobku,

všetkými ponúkajúcimi za určitú dobu.

Trhový podiel podniku je pomer medzi odbytom podniku a trhovou kapacitou za určitú

dobu.

Analýza interného a externého prostredia

SWOT analýza

Je nástroj strategického plánovania používaná na hodnotenie silných a slabých

stránok, príležitostí a hrozieb, ktoré spočívajú v danom projekte, obchodnej príležitosti,

prípadne v inej situácii, v ktorej sa nachádza organizácia so snahou uskutočniť určitý

cieľ. Zahrňuje monitorovanie marketingového interného aj externého prostredia

organizácie.

Ak SWOT analýza nezačína definovaním koncového želaného cieľa, je tu riziko, že

nám bude nanič. Ak je cieľ jasne definovaný, SWOT analýza sa môže použiť ako

manažérska podpora k dosiahnutiu tohto cieľa:

Silné stránky (Strenghts) – interné / vnútorné atribúty / vlastnosti organizácie,

ktoré jej môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa

Slabé stránky (Weaknesses) - interné / vnútorné atribúty / vlastnosti organizácie,

ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa

39

Analýza silných a slabých stránok je zameraná na vyhodnotenie vnútorných činiteľov,

ktoré ovplyvňujú hospodársko- ekonomický vývoj podniku. Snahou manažmentu by

malo byť minimalizovať slabé stránky a rozvíjať silné stránky.

Príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť

organizácii k dosiahnutiu cieľa

Ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré môžu sťažiť organizácii

dosiahnutie cieľa

Analýza príležitostí a hrozieb slúži na vyhodnotenie vonkajších činiteľov, ktoré skrýva

trh. Ponúkané príležitosti je potrebné v maximálnej miere využiť a možným

ohrozeniam je potrebné sa vyhnúť.

Výsledky SWOT analýzy sú významným nástrojom pri finančno - ekonomickom

rozhodovaní a majú zásadný vplyv na ďalší vývoj podnikateľského subjektu.

40

4 Vlastná práca4.1 Charakteristika podniku

Levické mliekarne n.p. so sídlom v Leviciach vznikli v januári 1953 a pod tento

podnik patrili závody: Levice, Bátovce, Tekovské Lužany, Štúrovo, Komárno a Nové

Zámky. Základné imanie spoločnosti ku dňu vzniku predstavovalo 76.787.000 SK. V

roku 1992 (27.4.1992) sa podnik stáva formou privatizácie akciovou spoločnosťou s

názvom LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. a v tejto právnej forme zotrváva až doposiaľ.

Spoločnosť zamestnáva v priemere 230 ľudí a radí sa medzi najvýraznejšie

podnikateľské subjekty regiónu Levice. Denne sa spracuje 200 tisíc litrov mlieka, od

stálych a regionálnych dodávateľov.

Rozhodujúci podiel vo výrobe predstavujú syry eidamského a ementálskeho typu,

ako aj syr s ušľachtilou modrou plesňou. Spoločnosť sa zameriava na používanie

environmentálne vhodných technológií a obalov, čoho dôkazom je obalová technika

značky AirPack na báze uhličitanu vápenatého. Ďalšími produktmi, ktoré spoločnosť

vyrába sú konzumné mlieko „AirPack“, smotany, kyslomliečne výrobky a tvarohy.

LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., ako prvá mliekareň na Slovensku začala talianskou

technológiou firmy SORDI vyrábať nízkotučný srvátkový syr RICOTTA, ktorý je

ľahko stráviteľný a vďaka vysokej kvalite sa teší veľkej obľube aj medzi náročnými

konzumentmi.

Ak hodnotíme stav Levických mliekarní pred rokom 1991 a v súčasnosti, aj

napriek stále sa zhoršujúcej situácii v poľnohospodárstve a v mliekarenskom priemysle,

nemôžeme tento stav označiť ako neporovnateľný - samozrejme v prospech súčasného

vedenia spoločnosti. Nadľudské vypätie v oblasti renovácií, modernizácie v oblasti

rozširovania spracovateľských kapacít, ale aj kvality vyrábaných produktov, tak

môžeme charakterizovať cieľ, ktorý si zvolila táto spoločnosť pri formovaní najväčších

strategických zámerov. Ako prvá na Slovensku začala vďaka technológii od firmy

SORDI vyrábať - v Taliansku veľmi populárny - srvátkový syr RICOTTA, ktorý si

postupom času získava stále viac priaznivcov v radoch kupujúcich.

41

Vychádzajúc v ústrety zvyšujúcim sa požiadavkám konzumentov na kvalitu

výrobkov, zefektívnenie výrobných, obchodných a dodávateľských činností, Levické

mliekarne a.s., ako jedna z mála mliekarní na Slovensku začali v roku 1998 budovať

systém riadenia kvality podľa normy STN ISO 9002:97.

Certifikát systému riadenia kvality obdržala spoločnosť 01.06.1999, a to od

renomovanej spoločnosti „Lloyd’s Register Quality Assurance Ltd., Londýn“ ktorý bol

potvrdený v júli 2005 recertifikačným auditom.

obrázo

k 1

PREDMETOM PODNIKANIA SPOLOČNOSTI JE:

1. nákup surového kravského, ovčieho a kozieho mlieka, jeho spracovanie na mlieko a

mliečne výrobky,

2. maloobchodná a veľkoobchodná činnosť s mliekom a mliekarenskými výrobkami,

3. poradenská činnosť v oblasti mliekarenskej výroby,

4. sprostredkovanie a poskytovanie ubytovacích služieb prevádzkou pohostinských

činností ubytovaným hosťom s kapacitou do 10 lôžok.

5.  vnútroštátna nákladná cestná doprava

42

6. špedičná činnosť

7. skladovanie a preklad nákladov okrem prevádzkovania verejného skladu

Základom podnikateľskej aktivity je mliekareň v Leviciach so zameraním na

výrobu a predaj mliečnych výrobkov, uspokojovanie potrieb zákazníkov, ako

tuzemských, tak aj zahraničných.

Orgány spoločnosti

1. Valné zhromaždenie.

2. Predstavenstvo menuje generálneho riaditeľ, ktorý je výkonným orgánom

spoločnosti.

3. Dozornú radu tvoria traja členovia.

Z hľadiska riadiacej štruktúry generálnemu riaditeľovi sú priamo podriadení odborný

riaditeľ a odborné útvary, odborným riaditeľom sú podriadení vedúci príslušných

útvarov a odborní riaditelia a vedúci stredísk sú v rozsahu svojej pôsobnosti oprávnení

konať v mene spoločnosti.

Výkonný riadiaci aparát tvoria:

- generálny riaditeľ a.s., ktorému sú podriadení štyria odborní riaditelia:

ekonomický riaditeľ,

výrobný riaditeľ,

obchodný riaditeľ,

technický riaditeľ

Poradné orgány generálneho riaditeľa sú:

- gremiálna porada - tvoria ju riaditelia spoločnosti,

- pracovná komisia - škodová komisia, ústretová inventarizačná komisia, škartačná

komisia, tarifno-kvalifikačná komisia.

Hlavné nástroje riadenia sú:

1. Základné nástroje riadenia :obchodný plán a finančný rozpočet na príslušný rok.

2. Priame nástroje riadenia :organizačné normy, limity a dotácie.

3. Nepriame nástroje riadenia: normatívy a hmotná zainteresovanosť.

4.2 Ľudské zdroje

4.2.1 Organizačná štruktúra podniku

V organizačnej štruktúre spoločnosti sú definované právomoci, zodpovednosť

a vzájomné vzťahy pracovníkov , ktorí riadia a overujú vykonanie daných činností.

43

Organizačná štruktúra je členená na úseky a odbory horizontálne, je líniová so širokým

rozpätím manažmentu a umožňuje efektívne riadenie jednotlivých stredísk.

Zabezpečuje aj overovaciu funkciu, t.j. kontrolu, skúšanie, a sledovanie procesu

navrhovania výrobku, výroby atď. Organizačná štruktúra sa v podniku výrazne

nezmenila oproti rokom pred vstupom do EÚ. Pribudli samostatné novovybudované

úseky a vyprofiloval sa personálny úsek.

4.2.2 Stav zamestnancov a vzdelanostná úroveň

Prvotným pre Levické mliekareň a.s. je fungovanie komunikácie a systematickej

práce na každom úseku v spoločnosti. Vedúci pracovníci neustále mapujú situáciu na

svojich úsekoch kvôli analýze práce, ale aj potrebnému počtu zamestnancov. K januáru

2010 bol celkový stav zamestnancov 230.

Na Slovensku je tendencia zvyšovať požiadavky na vzdelanostnú úroveň

zamestnancov, čo platí aj pre LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. Veľký význam má pre

spoločnosť aj kvalita a rozvoj ľudských zdrojov, ktorý spoločnosť zabezpečuje aj

organizovaním odborných školení a kurzov pre zamestnancov na všetkých úrovniach

organizačnej štruktúry.

Štruktúra zamestnancov podľa stupňa vzdelania Graf 1

Zdroj: Tabuľka 12

4.3 Finančná analýza

Finančná analýza je rozbor účtovných údajov zameraný na poznanie celkovej

finančnej situácie podniku a činitele, ktoré ju ovplyvňujú. Má analytický, ale aj

hodnotiaci charakter. Umožňuje odhaliť silné a slabé stránky podniku, ktoré

44

determinujú jeho finančný stav. Je užitočným diagnostickým prostriedkom, ktorý nám

umožňuje posudzovať finančné zdravie podniku. Základom je hodnotenie majetkovej

a kapitálovej štruktúry, pomerových ukazovateľov, ako aj peňažných tokov (cash flow).

Hlavnými zdrojmi pre finančnú analýzu sú „súvaha“ a „výkaz ziskov a strát“.

4.3.1 Analýza súvahy (Príloha 1)

UKAZ. HODNOTA UKAZOVATEĽA V EUR ZMENA V EUR ŠTRUKTÚRA V %

2006 2007 2008 2009 9-6 9-7 9-8 %6 %7 %8 %9

MAJETO

K

15578072 14621324 15054538 13767654 -1810418 -853670 -1286884 100 100 100 100

NM 6172641,6 5197205 5779758,3 5905971 -266671 708766 126213 39,6 35,5 38,39 42,9

DNM 10157,339 19949,55 22073,956 17236 7079 -2714 -4838 0,07 0,14 0,15 0,13

DHM 4876087,1 5145323 5725751,8 5856802 980715 711479 131050 31,3 35,1 38,03 42,5

DFM 1286397,1 31932,55 31932,55 31933 -1254464 0 0 8,2 0,22 0,21 0,23

OM 9327491,2 9415455 9232324,2 7840155 -1487336 -1575300 -1392169 59,8 64,4 61,33 56,9

ZÁSOBY 2942342,2 2426409 3622186,8 2826268 -116074 399859 -795919 18,8 16,6 24,06 20,5

KR.

POHĽ.

5604859,6 5624942 5414426,1 4993519 -611341 -631423 -420907 35,9 38,5 35,97 36,2

FÚ 780289,45 1364104 195711,35 20368 -759921 -1343736 -175343 5,0 9,3 1,30 0,15

ČR 77939,322 8663,613 42455,022 21528 -56411 12864 -20927 0,5 0,06 0,28 0,16

Analyzovaním stavu aktív a pasív získavame obraz o vzťahu majetku a zdrojov,

ich

využitia a primeranosti.

Vývoj a štruktúra majetku

Tabuľka1

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné výpočty

V analyzovanom podniku sa stav celkových aktív vyvíjal nasledovne. Stav

majetku v roku 2009 klesol oproti všetkým rokom. Najviac však oproti roku 2006,

v roku 2007 bol rozdiel menši, ale v roku 2008 zase vzrástol. Najväčší podiel

z celkových aktív má stále obežný majetok, ktorý v roku 2009 tvoril 56,95%,

a v podstate väčšiu časť tvorí aj hmotný investičný majetok, ktorý v roku 2009 tvoril

42,54% z neobežného majetku. Oproti roku 2008 vzrástol v roku 2009 stav DHM

o 131 050 EUR, ale oproti roku 2006 až o 980 715 EUR, čo nasvedčuje tomu, že

spoločnosť nakúpila nové výrobné linky a zariadenia. Podiel obežného majetku oproti

45

celkovému bol v priemere 60,64 % a do roku 2008 mal rastúci trend. V roku 2006 bol

stav 9 327 491,2 EUR, následne v roku 2007 sa zaznamenala nárast o 87 963,8 EUR

a potom v ďalších rokoch klesal. Najväčší podiel na obežnom majetku majú krátkodobé

pohľadávky v priemere 36,67%.

Vývoj a štruktúra pasív Tabuľka

2

Ukazovateľ

Hodnota ukazovateľa v EUR Zmena v EUR Štruktúra

2006 2007 2008 2009 9-6 9-7 9-8 %6 %7 %8 %9

Spolu VI a

záväzky 15578072 14621323,77 15054538 13767654 -1810418,1 -853669,8 -1286884 100% 100% 100% 100%

VI 3400152,7 3745402,642 2611199,6 2721873 -678279,692 -1023530 110673,4

21,83

% 25,62%

17,34

% 19,77%

ZI 2548861,4 2548861,449 2548861,4 2549328,4 466,9514174 466,95142 466,9514

16,36

% 17,43%

16,93

% 18,52%

Záväzky 11984996 10217619,33 11794596 10451015,7 -1533980,65 233396,37 10439221

76,94

% 69,88%

78,53

% 75,91%

Rezervy 261070,17 839806,1475 112527,38 109230,66 -151839,512 -730575,5 109118,1 1,68% 5,74% 0,00% 0,79%

DZ 151895,37 114153,887 89158,866 80464 -71431,3728 -33689,89 -8694,87 0,98% 0,78% 0,59% 0,58%

KZ 7325632,3 7339,374627 79495126 410 498

-915134,344 -928877 -1539014

47,03

% 50,20%

52,80

% 46,56%

Bankové

úvery 4246398,5 1924284,671 3643397,7 3850823 -395575,46 1926538,3 207425,3

27,26

% 13,16%

24,20

% 27,97%

dlhodobé 703080,4 296554,4712 507269,47 751370 48289,60433 454815,53 244100,5 4,51% 2,03% 3,37% 5,46%

krátkodobé 3543318,1 1627730,2 3136128,3 3099453 -443865,064 1471722,8 -36675,3

22,75

% 11,13%

20,83

% 22,51%

ČR 192923,06 658301,7991 648741,95 594 765 401841,9435 -63536,8 -53977 1,24% 4,50% 4,31% 4,32%

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné výpočty

Štruktúra pasív nám poukazuje nato, z akých zdrojov je financovaný majetok

podniku. Z údajov v tabuľke 2 nám vypláva, že stav narastal do roku 2007 a potom

klesal. Prevažnú väčšinu kapitálu tvoria cudzie zdroje. V roku 2006 mali podiel až

76,94%, potom klesli v roku 2007 a v ďalších rokoch znova stúpli v roku 2009 na

75,91%. Zmena vlastného imania v bežnom účtovnom období oproti predchádzajúcemu

hovorí o tom, či sa podnik stal bohatší alebo chudobnejší. V sledovanom období nastal

nárast VI v roku 2009 oproti roku 2008 o 110 673,4 EUR. Na celkových pasívach sa

46

hodnota vlastného imania podieľa v priemere 21,14%. Hodnota vlastného imania

narástla v roku 2009 a podiel cudzích zdrojov klesol, čo je celkom priaznivý jav.

Dobrým javom je, že hodnota dlhodobých záväzkov klesala. Keď porovnáme rok 2009

oproti roku 2006, tak pokles bol o 71 431,4 EUR, čo je takmer o polovicu.

4.3.2 Analýza výkazu ziskov a strát (Príloha 2)

Informácie o finančnom stave podniku, sú predmetom záujmu mnohých

subjektov, ktoré prichádzajú do kontaktu s podnikom. Finančná situácia podniku je

obsiahnutá v údajoch výkazu ziskov a strát. Informuje o výnosoch a nákladoch podniku

za určité účtovné obdobie, ktoré ovplyvnili finančné hospodárenie sledovaného

subjektu.

Tržby z predaja tovaru mali počas sledovaného obdobia kolísavý trend. V roku

2006 boli 1 196 541EUR a stúpali až do roku 2008 na 2 317 035EUR, ale v roku 2009

klesli na 1 537 983 EUR. Obchodná marža mala spočiatku stúpajúci charakter, až do

roku 2008 stúpla na 365 233 EUR, no v roku 2009 klesla na 213 651, čo je pokles

o 151 582 EUR. Hodnota výroby výrazne klesla, ak porovnávame roky 2009 a 2007.

V roku 2007 podnik vykazoval 41 248 556EUR, ale v roku 2009 len 18 495 975 EUR.

Výrobná spotreba tiež klesala, v roku 2007 mala hodnotu 37 123 315 EUR, no

v roku 2009 klesla na 16 308 181 EUR, čo je o viac ako 100%. Na tomto jave sa najviac

podieľa pokles poskytovaných služieb a spotreba materiálu. Osobné náklady mali

kolísavý charakter. Do roku 2007 stúpali, ale v roku 2008 a 2009 klesali na úroveň

1 815 747 EUR, čo je zapríčinené aj poklesom zamestnancov v podniku v dôsledku

hospodárskej krízy. Hospodársky výsledok v sledovanom období mal kolísavý

charakter. V roku 2007 v podniku zaznamenali nárast na 676 359 EUR, ale v roku 2008

dosiahol záporné číslo. V roku 2009 dosiahol hodnotu 110 665EUR.

4.3.3 Analýza likvidity

Ukazovatele likvidity vyjadrujú schopnosť podniku uhradiť včas svoje záväzky

voči všetkým dodávateľom. Platí, že podnik finančne stabilný je schopný hradiť, podnik

s finančnými ťažkosťami s tým má problémy. Schopnosť uhradiť včas svoje záväzky je

ovplyvnená mnohými skutočnosťami , no najdôležitejšie sú:

- štruktúra majetku

- primeraný a pravidelný prítok peňažných prostriedkov

Ukazovatele likvidity Graf 2

47

Zdroj: Tabuľka 3

Výsledky ukazovateľov likvidity dosahujú veľmi nízke hodnoty oproti optimálnej

hodnote, ktorú by mali dosiahnuť. Zo získaných výpočtov konštatujeme, že podnik

nedosahuje vysokú likviditu a schopnosť hradiť svoje záväzky je nízka. V záujme

podniku je regulovať pomer vlastných a cudzích zdrojov tak, aby splácanie pôžičiek

nedostalo podnik do insolventnosti.

Ukazovateľ celkovej likvidity má po roku 2007 klesajúci trend a pohybuje sa

v rozpätí 0,82 – 1,05. V roku 2007 dosiahol aj najlepšiu hodnotu a to 1,05, čo však

nespadá do odporúčaného minima a značí to, že podniku hrozí riziko platobnej

neschopnosti v prípade ak sa nepodarí včas premeniť časť obežného majetku na

peňažné prostriedky.

Ukazovateľ bežnej likvidity nám vypovedá o tom, ako je firma schopná splatiť

dlhy bez predaja zásob. Tento ukazovateľ nadobúda vo všetkých rokoch nižšiu hodnotu

ako 1, teda bude musieť rátať s tým, že na zaplatenie záväzkov bude musieť likvidovať

svoje zásoby. Ak by hodnota ukazovateľa bola vyššia ako 1, znamenalo by to, že podnik

po úhrade krátkodobých záväzkov má ešte rezervu.

Pohotová likvidita má kolísavý charakter a nenadobúda ani v jednom sledovanom

období požadované optimum 0,2 – 0,6 a hovorí o nepriaznivej situácii v podniku

v oblasti likvidity.

4.3.4 Analýza aktivity

Ukazovatele aktivity merajú schopnosť podniku využívať investované peňažné

prostriedky. Primerané využitie je podmienkou konsolidovanej finančnej situácie.

Nedostatočné využitie je svojím dôsledkom rovnaké ako situácia, keď podnik má

„priveľa“ majetku. Ukazovateľ aktivity poukazuje na efektívnosť využívania aktív.

Odporúčaná hodnota týchto ukazovateľov je 60 dní a menej.

Ukazovatele aktivity za sledované obdobie Tabuľka 4

UKAZOVATEĽ HODNOTA UKAZOVATEĽA (V ZMENA INDEX

48

DŇOCH)

2006 2007 2008 2009 9-6 9-7 9-8 9/6 8/7 9/8 9/7

VIAZANOSŤ MAJETKU

V TRŽBÁCH0,38 0,33 0,43 0,66 0,29 0,33 0,24 1,76 1,27 1,56 1,99

DOBA OBRATU

MAJETKU137,81 122,27 155,52 242,72 104,91 120,44 87,20 1,76 1,27 1,56 1,99

DOBA OBRATU ZÁSOB 26,03 20,29 37,42 49,83 23,80 29,53 12,41 1,91 1,84 1,33 2,46

DOBA INKASA

POHĽADÁVOK49,58 47,04 55,93 88,03 38,45 40,99 32,10 1,78 1,19 1,57 1,87

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty

Doba obratu zásob je okrem iných ukazovateľov rozhodujúcim ukazovateľom

viazanosti kapitálových zdrojov. Pre podnik zvýšenie ukazovateľa nie je priaznivé.

V rokoch 2006 a 2007 táto situácia nenastala naopak hodnota tohto ukazovateľa vo

vzťahu k tržbám sa znížila o 5,74 dňa. V ďalších rokoch hodnota tohto ukazovateľa

mala rastúci trend, čo je pre podnik nepriaznivé. Zapríčinilo to zníženie tržieb a tiež

zásob.

Ukazovateľ doba inkasa pohľadávok vypovedá o tom, do akej doby zaplatí

odberateľ vystavenú faktúru. Odberateľ zaplatí v roku 2006 do 49,58 dní. Za najlepší

výsledok sa považuje menší priemerný počet dní, to znamená, že pre podnik bol najlepší

rok 2007, nakoľko tu bol tento ukazovateľ najmenší. Tento ukazovateľ hovorí aj

o platobnej disciplíne svojich odberateľov. Mal kolísavý charakter a nakoniec v roku

2009 stúpol oproti roku 2006 o 38,45 dňa, kedy mal aj najvyššiu hodnotu.

Viazanosť majetku v tržbách je ukazovateľ, ktorý vyjadruje, že aká časť majetku

je viazaná v tržbách v priebehu roka. Najvyššiu hodnotu dosiahol tento ukazovateľ

v roku 2009 až 0,66, čiže na 1 euro tržieb pripadá 0,66 eur celkového kapitálu.

Doba obratu majetku sa najskôr znižovala no po roku 2007 mala rastúci trend.

V roku 2009 sa zvýšila o 104,91 dní oproti roku 2006 na 242,72 dní.

4.3.5 Analýza zadlženosti

Ukazovatele zadlženosti nám umožňujú sledovať štruktúru kapitálu spoločnosti

z hľadiska vlastníctva. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu

podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, pri nízkom podiele je

podnik labilný. V rovnovážnom trhovom prostredí je vlastný kapitál drahší ako cudzí

kapitál.

Ukazovatele zadlženosti Graf 4

49

Zdroj: tabuľka 5

Stupeň samofinancovania vypovedá o finančnej stabilite podniku. Hodnota

odporúčaná bankami SR je vyššia ako 0,30. V  podniku počas sledovaného obdobia je

tento ukazovateľ vždy nižší ako 0,30. Mal klesajúci trend a v roku 2008 mal hodnotu

0,173. Je to nepriaznivá hodnota, ktorá znamená, že podnik na krytie využíva viac

cudzie zdroje.

Ukazovateľ celkovej zadlženosti vyjadruje percentuálny podiel cudzích zdrojov

na celkovom kapitáli. Odporúčaná hodnota tohto ukazovateľa by nemala prekročiť

50%. Podnik túto hodnotu presahuje o 19 – 28 %. Čím vyššia je zadlženosť, tým je

vyššia závislosť podniku. Z výpočtu vyplýva, že podnik len 22 – 31% kryje vlastnými

prostriedkami a zvyšných 69 – 78% tvorí cudzí kapitál. V rozvinutých krajinách sa za

krajnú hodnotu považuje 70%, takže tento stav nepovažujeme za veľmi kritický.

Ukazovateľ úverovej zaťaženosti hodnotíme pozitívne, keďže neprekročil

odporúčanú hodnotu 0,5. Hodnoty tohto ukazovateľa majú kolísavý charakter. I keď po

roku 2007 majú stúpajúci trend, neprekračujú hraničnú hodnotu.

Ukazovatele zadlženosti za sledované obdobie Tabuľka 5

UKAZOVATEĽ HODNOTA UKAZOVATEĽA (%) ZMENA INDEX

2006 2007 2008 2009 9-6 9-7 9-8 9/6 8/7 9/8 9/7

CELKOVÁ

ZADLŽENOSŤ0,778 0,69

9

0,784 0,75

9

-0,01 0,060 -0,02 0,99 1,12 1 1,0

9

STUPEŇ

SAMOFINANCOVANI

A

0,218 0,25

6

0,173 0,19

8

-0,021 -0,06 0,024 0,91 0,68 1,1 0,7

7

ÚVEROVÁ

ZAŤAŽENOSŤ0,273 0,13

2

0,242 0,28

1

0,007 0,148 0,038 1,03 1,84 1,2 2,1

3

FINANČNÁ PÁKA 4,582 3,90 5,765 5,05 0,477 1,154 -0,71 1,1 1,48 0,9 1,3

50

4 8

ÚROKOVÉ KRYTIE 1,295 6 -5,16 2,21 0,918 -3,39 7,383 1,71 -0,9 -0,4 0,3

9

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty

Finančná páka má tú vlastnosť, že aj pomerne malá zmena ukazovateľa

ROA(rentabilita vložených aktív) sa prejaví v podstatne väčšej zmene ROE ( rentabilita

vlastného kapitálu). Čím je väčší podiel cudzieho kapitálu, tým je účinok finančnej páky

väčší. Hodnota finančnej páky by nemala výraznejšie presahovať hodnotu 3.

V sledovanom období mal kolísavý charakter, ale najnepriaznivejšiu hodnotu dosiahol

v roku 2008 a to 5,77.

Úrokové krytie je doplnkový ukazovateľ riadenia dlhu a bonity firmy. Podnik

dosahuje zisk v prípade, ak je jeho hodnota väčšia ako 1. Hodnota nižšia ako 1

vyjadruje stratu. Ak je hodnota rovná 0, podnik nielen nedosahuje zisk, ale má stratu

a táto strata je tak veľká, že hospodárenie podniku nedokáže pokryť ani nákladové

úroky na cudzie zdroje. V sledovanom podniku dosahoval aj kladnú aj zápornú hodnotu

tohto ukazovateľa. Nepriaznivú hodnotu dosiahol tento ukazovateľ v roku 2008, ale

v ostatných rokoch dosahoval kladnú, pozitívnu hodnotu. Najvyšší zisk dosahoval

v roku 2007, kde hodnota ukazovateľa bola až 6. Síce v roku 2008 mal zápornú

hodnotu, ale v roku 2009 dosiahol pozitívny rast na 2,21.

4.3.6 Analýza rentability

Rentabilita je schopnosť podniku dosahovať zisk a zhodnocovať kapitál vložený

do výroby. Tieto ukazovatele hodnotia všeobecnú efektívnosť vloženého kapitálu do

podnikateľskej činnosti bez ohľadu na zdroj odkiaľ pochádza. Samotná výška zisku

dostatočne neinformuje o úspešnosti podniku a preto sa používajú ukazovatele

rentability na jej vyjadrenie , ktoré dávajú zisk do pomeru s kapitálom potrebným na

jeho dosiahnutie.

Ukazovatele rentability za sledované obdobie Tabuľka 6

UKAZOVATEĽ HODNOTA UKAZOVATEĽA V

EUR

ZMENA INDEX

2006 2007 2008 2009 9-6 9-7 9-8 9/6 8/7 9/8 9/7

RENTABILITA

CELKOVÉHO 0,02 0,06 -0,06 0,01 0,00 -0,05 0,08 0,75 -1,04 -0,24 0,25

51

KAPITÁLU

RENTABILITA

VLASTNÉHO

KAPITÁLU

0,02 0,18 -0,43 0,04 0,02 -0,14 0,47 2,24 -2,37 -0,09 0,23

RENTABILITA

DLHODOBÝCH

ZDROJOV

0,07 0,22 -0,29 0,06 -0,01 -0,16 0,35 0,80 -1,32 -0,19 0,26

RENTABILITA

TRŽIEB0,01 0,03 0,01 0,01 0,00 -0,02 -0 1,28 0,4 0,96 0,39

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty

Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje s akou intenzitou sa reprodukuje kapitál.

Každý podnik sa snaží o najvyššiu jeho hodnotu. Vyjadruje koľko EUR zisku pripadá

podniku na 1 EURO vloženého celkového kapitálu. V sledovanom období dosahoval

podnik zisk okrem roku 2008, kedy bol v strate, pretože na 1 euro vloženého kapitálu

mu pripadalo – 0,06 EUR.

Ukazovateľ rentability dlhodobého kapitálu vyjadruje ziskovosť vlastného

kapitálu po pripojení dlhodobých cudzích zdrojov. Najnižšiu hodnotu rentability

dlhodobého kapitálu dosiahol podnik v roku 2008 , čo vyjadruje aj najnižšiu ziskovosť

vlastného kapitálu. V tomto roku dosiahol zápornú hodnotu a to – 0,29, ale v roku 2009

už dosahoval kladnú hodnotu 0,06.

Rentabilita vlastného kapitálu vykazuje priaznivý stav. V rokoch 2006, 2007

a v roku 2009 dosahoval kladnú hodnotu. V roku 2008 dosiahol tento ukazovateľ

zápornú hodnotu, ale v roku 2009 sa zvýšil až o 0,35.

Rentabilita tržieb je ukazovateľ, ktorý nám vyjadruje schopnosť podniku

dosiahnuť zisk pri danej úrovni tržieb. V sledovanom období podnik vyprodukuje na 1

EURO tržieb 0,01 – 0,03 EUR zisku.

4.3.7 Výnosy, náklady, VH a tržby akciovej spoločnosti

Výnosy, náklady a predovšetkým výsledok hospodárenia patria k najdôležitejším

charakteristikám hospodárenia každého podniku. Preto sú predmetom ich každodenného

záujmu.2

Výnosy, náklady a VH v mil. EUR Tabuľka 7

2006 2007 2008 2009

2 Bielik, P. (2006),: Podnikové hospodárstvo, Nitra: SPU, 2006 , 315 s., ISBN 80-8069-698-5

52

VÝNOSY 43,48 43,65 36,89 20,17

NÁKLADY 43,42 42,97 38,01 20,06

VH 0,062 0,68 -1,12 0,11

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty

Podnik počas sledovaného obdobia dosahoval takmer vždy kladný výsledok

hospodárenia. Problémovým bol rok 2008, kedy bol VH záporný. Príčinou záporného VH boli

veľké zásoby sušeného mlieka na skladoch. A však v roku 2009 i napriek hospodárskej kríze

prekonali záporný VH a v tomto roku dosiahol kladné číslo a to 110 665 EUR. Výnosy mali

klesajúci trend, čo nie je pre podnik dobré, ale náklady sa v podniku tiež znížili. V roku 2009

klesli oproti roku 2006 a 2007 o viac ako polovicu.

Tržby Tabuľka 8

  2002 2003 2006 2007 2008 2009

CELKOVÉ TRŽBY: 584800000 545690000 41260672 43645887 35332935 20704000

Z TOHO ZA

VLASTNÉ VÝROBKY529800000 487223000 38653256 41495984 329757355 19149113

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty

Celkové tržby v podniku pred vstupom do EÚ boli oproti rokom po vstupe do EÚ vyššie.

V období od roku 2006 do roku 2009 mali kolísavý charakter. V roku 2007 stúpli oproti roku

2006 o 5,5%, následne však začali klesať o 23,52% a v roku 2009 dosiahli hodnotu 20,7 mil.

EUR. Tak ako celkové tržby aj tržby za vlastné výrobky mali klesajúci trend. V rokoch pred

vstupom do eurozóny dosahovali lepšie výsledky ako po vstupe. Príčinou bola zvýšená

konkurencia a zjednodušení dovoz mlieka a mliečnych výrobkov.

4.4 ANALÝZA PODNIKOVÉKO PORTFÓLIA

4.4.1 Náklady a tržby výrobkov

Náklady na produkciu vybraných výrobkov (t.Eur-1)

Tabuľka 9

Priemerné náklady, r.2006 - 2009

Konzumné mlieko 323,44 €

Smotana 33% 1 754,60 €

Maslo 711,84 €

53

Tvaroh polotučný 1 684,26 €

Tvaroh tučný 1 784,51 €

Eidam blok 45% 3 841,30 €

Neúdený salámový syr 3 511,42 €

Tehla na vyprážanie 3 941,01 €

Sušené mlieko 1 368,46 €

NIVA 3 678,52 €

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty

Výrobky z radu syrov sú najnákladovejšie z celého portfólia, kde na 1 tonu pripadá

náklad v priemere 3743 EUR. Náklady sú vysoké preto, lebo výroba syrov predstavuje cely rad

postupov. Nemôže mať nízke náklady ako napr. mlieko, kde na 1 tonu pripadá náklad 323 EUR.

Viac nákladovejšie ako mlieko sú tvarohy a smotana. Na druhej strane však vieme, že syry

a NIVA majú aj najvyšší podiel na tržbách.

Podiel vybraných výrobkov na celkových tržbách

Tabuľka 10

Priemerný podiel na tržbách, r. 2006 –

2009 v%

Sušené mlieko   11

Maslo 6,8

Prírodné syry

z toho:

41

-Eidam blok 45 % 15

-Neúdený salámový

syr 12

-Tehla na vyprážanie 14

Tvarohy 3,8

Smotana 33% 2,6

Konzumné mlieko 6,1

NIVA   22

Ostatné 6,7

Zdroj: Údaje z interných materiálov podniku a vlastné prepočty

54

Najväčší podiel na tržbách majú prírodné syry a syr NIVA. Syr NIVA je takmer

bezkonkurenčný a to kvalitou a aj cenou. Podieľa sa až 22% a prírodné syry 41%, z ktorých

najväčšie zastúpenie má Eidam blok 15%. Neúdený syr a tehla na vyprážanie majú tiež vysoký

podiel na tržbách. Podiel mlieka a masla je takmer rovnaký okolo 6,5 %. Tvarohy a smotana

majú nižšie, ale nie zanedbateľné zastúpenie v priemere okolo 3%. Sušené mlieko malo väčší

podiel na tržbách v rokoch 2006 a 2007 bolo to až takmer 25%, v dôsledku zvýšenia

konkurencie sa tento podiel znížil v roku 2008. V roku 2009 Levické mliekarne a.s. výrobu

sušeného mlieka znížili na minimum a takmer ho vyradili zo svojho portfólia. Preto je

priemerný podiel len 11%. Z výsledkov vyplýva, že prírodné syry, syr NIVA konzumné mlieko

a maslo sú významné pre nárast tržieb.

4.4.2 Výrobný sortiment

Výrobkový mix označený ako sortiment výrobkov je súborom všetkých výrobkov

a položiek, ktoré konkrétny predajca ponúka k predaju svojim zákazníkom. Výrobkový

mix podniku má istú šírku, dĺžku, hĺbku a zloženie.3)

Produkty, ktoré tvoria hlavný výrobný sortiment sú:

- čerstvé konzumné mlieko

- syr NIVA

- smotany

- maslo a kyslomliečne výrobky

- tavené a strúhané syry

- prírodné syry

- nátierky

- tvarohy

- sušené mlieko

Špecifické vlastnosti mliečnych produktov LEVICKÝCH MLIEKÁRNÍ a.s.:

Syr s ušľachtilou modrou plesňou- zrie najmenej 2 týždne. V tomto čase

narastie pleseň vo vnútri cesta, ale konzistencia syrov je tuhá, drobivá, chuť prevažne

kyslá. Syry po tejto dobe môžu ďalej zrieť, pričom sa neustále ošetrujú. Doba zretia

môže pokračovať až do 6 mesiacov, pričom syr získava čoraz mäkšiu až roztierateľnú

konzistenciu a postupne nadobúda viac na pikantnej chuti. Zretím sa syr stáva 3 Kretter, A. a kolektív (2007)

55

kvalitnejší, lahodnejší a žiadajúcejší pre skutočných syrárskych labužníkov.

Predlžovanie doby zretia je možné uplatňovať iba u kvalitných syrov vyrobených z

kvalitného mlieka.

Kefirové mlieko - kyslo mliečny výrobok so zníženým obsahom tuku (najmenej

20 g.ľ1), vyrába sa z pasterizovaného mlieka zakysaného smotanou a kefírovou

kultúrou. Je ľahko stráviteľné a má vynikajúcu konzistenciu, téglik s objemom 230 ml.

Acidofilné mlieko- kyslo mliečny výrobok s 3,5% obsahom tuku, priaznivo

ovplyvňuje črevnú mikroflóru, pomáha udržiavať zdravý tráviaci systém, pomáha k

zlepšeniu funkcie čriev, podporuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu, pomáha

stimulovať imunitný systém.

Oštiepok - polotvrdý zrejúci plnotučný údený syr. t.v s. najmenej 45% hmot.,

sušina najmenej: 53,5% hmot. Zloženie: pasterizované mlieko, jedlá soľ najviac 2,5%

hmot., chlorid vápenatý (E 509), enzým lipáza. Vákuovo balené.

Tekovský údený/neúdený salámový syr - polotvrdý zrejúci plnotučný salámový

údený (neúdený) syr t.v.s. najmenej: 43%hmot., sušina najmenej: 53,5% hmot., energia

1440 kJ na 100 g. Zloženie: pasterizované mlieko, jedlá soľ najviac 2,5% hmot., soľ

(E509).

Levický salámový údený syr - polotvrdý nezrejúci plnotučný salámový údený

syr. t.v.s. najmenej 43% hmot., sušina: najmenej 53% hmot., energia: 1400 kJ na 100 g.

Zloženie: pasterizované mlieko, jedlá soľ najviac 2,5% hmot, soľ (E509).

Gazdovský syr- polotvrdý zrejúci plnotučný údený syr s cesnakom a

koreninami. t.v.s.: 45% hmot., sušina: najmenej 45% hmot.

Levická tehla - polotvrdý nezrejúci plnotučný syr na vyprážanie. Vyrába sa z

pasterizovaného mlieka, vákuové balenie s hmotnosťou približne 2,5 kilogramu.

Šľahačka, 33 % - je vyrobená z tepelne ošetrenej smotany, získanej odstredením

surového kravského mlieka, téglik s objemom 200 ml.

Balada - zmesný emulgovaný tuk, vyrobený zmiešaním pasterizovanej sladkej

smotany a rastlinného tuku, balenie o hmotnosti 125 g a 250 g.

56

Sušené mlieko - mliečny výrobok, vyrobený sušením pasterizovaného mlieka, so

štandardizovaným množstvom tuku. Technológia výroby pozostáva z nasledovných

krokov: základné ošetrenie mlieka, štandardizácia mlieka, vysoko tepelné ošetrenie,

viacstupňové zahustenie mlieka, homogenizácia, sušenie v sušiarňach stykom s prúdom

horúceho filtrovaného vzduchu, prípadne na vyhrievaných rotačných valcoch,

chladenie, balenie a hodnotenie.

Levická Ricotta, smotanový srvátkový syr - vyrobená zo srvátky získanej z výroby

syrov z kravského mlieka, vyzrážaním albumových a globulínových bielkovín. Je ľahko

stráviteľná, dobre a ľahko roztierateľná. Spotrebiteľské balenie o hmotnosti 250 g.

Minister Pôdohospodárstva Slovenskej Republiky Stanislav Becík udelil dňa 20.8

2009 ZNAČKU KVALITY SK pre LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. Po splnení všetkých

kritérií kvality a bezpečnosti potravín stanovených štatútom značky v zmysle legislatívy

Európskej únie značku dostali výrobky:

Vysokopasterizované homogenizované plnotučné mlieko

tuk 3,5%

Vysokopasterizované homogenizované polotučné mlieko

tuk 1,5%

4.4.3 Výrobková politika

Levické mliekarne majú systém kvality v zmysle STN EN ISO 9001. Svoje ciele

a politiku aktualizujú podľa podmienok trh.

1) Hlavným cieľom spoločnosti je dodávať kvalitné výrobky pre zákazníka, ktoré

vyhovujú legislatívnym požiadavkám tak, aby boli uspokojené potreby

zákazníka, aby zákazník získal dôveru.

Ďalšími cieľmi spoločnosti sú:

2) Vybudovanie dlhodobých vzťahov s dodávateľmi

3) Viesť pracovníkov k tomu, aby sa kvalita stala samozrejmosťou pri výrobe

produktov.

4) Zlepšovanie efektívnosti systému manažérstva kvality

57

Dlhodobým zámerov Levických mliekarní a.s. je predlžovať výrobkový rad

v priebehu podnikania. Nakoľko zvýšili výrobné kapacity oproti rokom pred vstupom

do EÚ, na manažérov výroby bol vytváraný tlak , aby vyvíjali nové výrobky. Tiež je

vyvíjaný tlak od predajcov a distribútorov, kvôli lepšiemu uspokojeniu svojich

zákazníkov. Zákazníkov získavali aj tým, že ich výrobky bolo možné kúpiť za nižšiu

cenu.

Podnik sa rozhodol aj pre zahusťovanie výrobkového radu, tým že doplnil ďalšie

výrobky. Ich rozhodnutie bolo sprevádzané dosiahnutím väčšieho zisku a snahou stať sa

poprednou firmou. Novou položkou výrobkového radu bol syr Niva, ktorý je rozdielny

od ostatných položiek výrobkového radu a na území Slovenskej republike má nízku

konkurenciu.

Počet výrobkových radov v podniku je 9, počet výrobkov vyrábaných

v Levických mliekarniach je 44, z čoho vyplýva že priemerná hĺbka je 4,9. V každom

rade je priemerne ponúkaných 4,9 výrobkov.

Levické mliekarne a.s. začali ako prvé na Slovensku plniť pasterizované mlieko

do mäkkých ekologických obalov od Švédskej spoločnosti Ecolean, kde obal Lean Pack

dostal prestížne ocenenie SLOVAK GOLD v roku 2002. Vysokokvalitný eko obal a

nemenej kvalitné kravské slovenské mlieko zaručujú že výsledný produkt Čerstvé

polotučné mlieko a všetky výrobky spoločnosti Levické mliekarne a.s. spĺňajú aj tie

najprísnejšie kritériá ktoré naši spotrebitelia vyžadujú.

Spoločnosť ako prvá na Slovensku začala talianskou technológiou firmy SORDI

vyrábať nízkotučný srvátkový syr RICCOTA, aby vyšla v ústrety zvyšujúcim sa

požiadavkám konzumentov na kvalitu výrobkov.

LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. patria k tradičným výrobcom vysokokvalitných

prírodných syrov eidamského typu. Prírodné syry sa delia podľa obsahu sušiny na tvrdé,

polotvrdé a mäkké, podľa tučnosti na tučné, stredne tučné a nízkotučné a aj podľa

čerstvosti. Tvaroh je najstarší čerstvý syr, aký človek pozná.

Na kvalitu prírodných syrov vplýva zrelosť. Polotvrdé syry zrejú primárne

(zvnútra von), najskôr jadro a potom syr zrie smerom ku kôre. Syry ementálskeho typu

sú dobre vyzreté, určitú dobu zrejú pod vyššou teplotou, kedy sa uvoľňuje oxid uhličitý.

Jeho vplyvom vznikajú v syre oká, pričom ich pravidelnosť je znakom vysokej kvality.

Drobné trhlinky sú naopak znakom nekvality.

4.4.4 Výrobkové stratégie

58

Akciová spoločnosť uplatňuje nasledovné výrobkové stratégie:

- stratégia rozvoja trhu - na základe intenzifikácie marketingových aktivít sa

snaží o zvýšenie odbytu. Podnik rozširuje sortiment výrobkov do nových oblastí

a ponúka svoje výrobky na nových trhoch

- stratégia prenikania výrobkov na trh - prostredníctvom zníženia cien

a intenzívnejšej reklamy, chce spoločnosť zvýšiť predaj výrobkov súčasným

zákazníkov a prebrať zákazníkov od konkurencie a tým získať nových

zákazníkov.

- stratégia vývoja výrobku - spoločnosť sa snaží o zvýšenie odbytu ponukou

nových výrobkov prostredníctvom osobného predaja a tiež ponukou

modifikovaných výrobkov (nový obal, značka, vlastnosti výrobku).

V rámci výrobkovej politiky rozdeľuje spoločnosť svoje výrobky do 11 výrobkových

radov.

1. Výrobková rada konzumného mlieka:

- čerstvé mlieko PET fľaša polotučné 1 1

- čerstvé mlieko PET fľaša plnotučné 1 1

- čerstvé mlieko Air pack – ekologický obal 1 l

- čerstvé mlieko v polyetylenových vreckách 1 l

Plnenie konzumného mlieka do ekologického obalu bolo zavedené v roku 2002,

čim sa predĺžila doba trvanlivosti mlieka.

2. Výrobková rada syru NIVA s ušľachtilou modrou plesňou

- NIVA - porciovaná - 125 g

- NIVA - syr s plesňou vo vnútri hmoty - 2,2 kg

LEVICKÉ Mliekarne doplnili sortiment svojich výrobkov o syr NIVA v roku 2005.

3. Výrobková rada smotán: - Pochúťková kyslá smotana16%

- Šľahačka 33 %

- Smotana 12% konvy

- Smotana 30% konvy

4. Výrobková rada masla: - Maslo 100 g

- Balada - zmesná tuková nátierka 100 g

59

- Maslo – bloky 25kg

5. Výrobková rada kyslomliečnych výrobkov:

- Acidofilné mlieko 950g

- Kefírové mlieko 200 ml

6. Výrobková rada skupiny tavených syrov:

- Tekovský údený syr – tavený

- Tavený syr 100 g

- Levík – tavený syr 100 g

- NIVA – tavený syr 100 g

- NIVA – roztierateľný tavený syr

7. Výrobková rada strúhaných syrov:

- NIVA - strúhaný syr 3 kg

- Tekov strúhaný syr 3 kg

8.Výrobková rada skupiny prírodných syrov:

a) polotvrdé prírodné syry:

- Oštiepok cca 2,1 kg

- Tekovský údený/ neúdený salámový syr cca 2,1kg

- Tekovská tehla cca2,5 kg

- Gazdovský syr 250 g, 500 g

- Mliekarenská hrudka cca 10 kg

b) syry určené na vyprážanie:

- Levická tehla cca 2,5kg

- Levický salámový údený syr cca 2,1kg

- Eidam na vyprážanie 275 g

c) porciované syry:

- Tekovský EIDAM – blok 200g

- Tekovský salámový syr – blok 200g

- Tekovský údený salámový syr – blok 200g

60

- Tekovský EIDAM – plátky 100g

- Tekovský salámový syr – plátky 100g

- Tekovský údený salámový syr – plátky 100g

Výrobková rada prírodných syrov vyhovuje požiadavkám zákazníkov akciovej

spoločnosti, objem výroby nepokrýva dopyt. Sortiment sa obohacuje o nové porciované

prírodné syry, čim spoločnosť uspokojí aj najnáročnejších klientov.

9.Výrobková rada nátierok:

- Gazdovská lahodná syrová nátierka 150 g

- NIVA- lahodná syrová nátierka 150 g

10.Výrobková rada tvarohov:

- Tvaroh tučný hrudkovitý 38% 250g

- Tvaroh mäkký hrudkovitý 250g

- Levická Ricotta 33% 250g

11.Výrobková rada sušeného mlieka:

a) odstredené mlieko - Sušené mlieko odtučnené 1,25 % 25 kg

b) plnotučné mlieko - Sušené mlieko plnotučné 26 % 25 kg

- Sušené mlieko plnotučné 26 % 750 kg alebo 25 kg

Výrobková rada sušeného mlieka sa vyrába len v jednej triede kvality a podľa

množstva tuku v ňom sa člení na sušené mlieko plnotučné s obsahom tuku najmenej 26

a menej ako 42 % a sušené mlieko odtučnené s obsahom tuku najviac 1,5 %. Všetky

trhové druhy sušeného mlieka môžu obsahovať najviac 5 % vody.

Výrobky sú prezentované značkou Levmilk, NIVA a Babička. Brand Babička

využíva pre smotany, maslo a tvarohy. Úlohou tejto značky je odlišovať vlastné

výrobky od výrobcov iných mliekarní. Brand NIVA je oficiálne registrovaný na Úrade

patentovaného vlastníctva v Banskej Bystrici a jedinými majiteľmi sú Levické

mliekarne a.s. O kvalite, tradícii a blahodarnom účinku vypovedá head line „výzva pre

Vaše zdravie“.

61

4.5 Analýza podnikového portfólia využitím matice BCG

V nasledovnej časti sme analyzovali postavenie vybraných produktov v podnikovom

portfóliu. Vybrali sme nasledovné produkty z výrobného sortimentu podniku:

Maslo

Konzumné mlieko

Sušené mlieko

Prírodné syry a syr NIVA

Obdobie za ktoré boli údaje spracované je rok 2008.

Graf 6Miera rastu

odvetvia 20% Hviezdy: Otázniky:

Maslo a mlieko

10%

Dojné kravy: Psy:

Syry Sušené mlieko

0,0%

1,5 0,75 0

Relatívny trhový podiel

Sušené mlieko sa nachádza v matici v segmente Psy - má nízky relatívny podiel a nízku

mieru rastu odvetvia. Má neperspektívne vyhliadky a zaostávajúcu pozíciu. Je to produkt

špecifický svojim využitím, preto ho pravdepodobne obľubuje len určitý segment zákazníkov.

Vychádzajúc z uvedenej pozície výrobku navrhujeme, znížiť výrobu na minimum.

Mlieko a maslo sa nachádzajú v matici BCG v postavení Hviezd - majú vysoký podiel

na trhu a vysokú mieru rastu, u zákazníkov sú tieto výrobky obľúbené.

62

Navrhujem podporiť objem výroby a predaj reklamy.

Syry sa nachádzajú v pozícii Dojných kráv – predstavujú výrobky s dominantným

postavením na trhu, s dobrým zdrojom pre čerpanie finančných prostriedkov, a u zákazníkov sú

veľmi obľúbené.

Vzhľadom na ich významné postavenie v podnikovom portfóliu navrhujem výrobky

ponechať vo výrobe a zamerať sa na zvýšenie výroby a podporu ďalšieho predaja.

4.6 Analýza konkurencie, dodávateľov a odberateľov

4.6.1 Analýza konkurencie

Liptovská mliekareň Liptovský Mikuláš - mlieko začala spracovávať v roku 1943.V

roku 1996 začala pracovať v režime riadenia kvality podľa normy ISO 9002, ako prvá

mliekareň na Slovensku. V roku 2009 získala certifikát IFS ( International Food Standard),

ktorý je zárukou zdravotnej bezpečnosti výrobkov. Silná spoločnosť, ktorá sa veľmi intenzívne

venuje vývojom syrov. Spoločnosť má vysoký export, silnú propagáciu a ovplyvnenie

zákazníkov tradičnými a domácimi produktmi.

Milsy, Bánovce nad Bebravou - obchodná spoločnosť zameraná na úpravu a

spracovanie mlieka, výrobu čerstvých mliečnych výrobkov a na výrobu parených

údených a neúdených syrov a nátierok. Spoločnosť , ktorá má veľké portfólio. Produkty

vyváža do zahraničia. Má silnú propagáciu. V roku 2001 ju ovplyvnil vstup zahraničného

kapitálu prostredníctvom spoločnosti LACTOPROT INTERNATIONAL AG,

dcérskej spoločnosti Artax AG a odzrkadlil na skvalitnení a inovácii mliečnych

výrobkov.

Tatranská mliekareň, a.s. Kežmarok - história mliekarne siaha až do roku 1979, po

roku 1991 sa stala nezávislou štátnou spoločnosťou. Pozícia firmy na trhu je

dominantná, pretože je jedna z mála firiem, ktorá vyrába špeciálne syry NIVA a BIO výrobky.

63

Má dobrú propagáciu a publicitu. Spoločnosť vlastní najmodernejšie zariadenia, ktoré

zabezpečujú vysokú kvalitu.

RAJO, a.s. Bratislava - v roku 1992 z bývalého štátneho podniku MILEX

spoločnosť MILEX Slovakia a.s.. Na základe všeobecného poznania značky Rajo na

Slovensku, bol v máji 1996 odsúhlasený názov podniku – Rajo, a. s. V marci 1993 sa

nemecká firma Meggle AG, stala 100% vlastníkom akcií spoločnosti Rajo, a. s.

najsilnejšia mliekarenská spoločnosť na Slovensku, ktorá má silnú reklamu, veľký počet

inovácií a sú vodcami na trhu.

Senická mliekareň a.s. Senica- Senická mliekareň vznikla v r.1992. Zaoberá sa

veľkoobchodom s mliekom a mliečnymi výrobkami českej spoločnosti Olma Olomouc.

Prístupná a ochotná firma, ktorá má priemernú propagáciu a nižšiu cenovú politiku.

Danone spol. s. r. o. Bratislava - je najväčším výrobcom čerstvých mliečnych

produktov na svete. Založená v roku 1966 a má sídlo v Paríži. Danone Slovensko s.r.o.

je súčasťou koncernu Groupe Danone, jedného z najväčších svetových potravinových

koncernov. Vyrába čerstvé mliečne výrobky - jogurty. S uvedenými výrobkami si

Danone s.r.o. postupne získala najväčší okruh zákazníkov na slovenskom trhu a jogurty

so značkou Danone sa stali najpredávanejšími v SR. Veľmi silná spoločnosť, ktorá má

veľmi veľké portfólio.

4.6.2 Dodávatelia

64

Zdrojom výroby spoločnosti Levické mliekarne a.s. je surové kravské mlieko, z ktorého

vyrába všetky výroby. Nákup mlieka ja zabezpečený od kruhu stálych dlhoročných

dodávateľov, s ktorými sa podnik snaží udržiavať dobré vzťahy, pretože úspešnosť podnikania

akciovej spoločnosti pramení v úzkej spolupráce s nimi. Sú to poľnohospodárske a roľnícke

družstvá alebo od samostatne hospodáriaci roľníci. Denne spoločnosť spracuje viac ako 100 000

litrov mlieka od stálych dodávateľov. Dodávatelia z levického okresu pokrývajú nadpolovičnú

väčšinu dodávok surového kravského mlieka. Medzi najväčších dodávateľov patria:

Dvory nad Žitavou

PD Žemberovce

PD Kalná nad Hronom

PD Trnava

PD Senohrady

PD Júr nad Hronom

PD Ludince

PD Beša

Poľnohospodár Nové Zámky

PD Týrovce

Agrovikont s.r.o. Šurany

Ďalší dodávatelia sú z iných okresov. V prípade potreby väčšieho množstva surového kravského

mlieka spoločnosť spolupracuje aj s inými krajinami, ktoré dodávajú mlieko, ako napr. Poľsko,

Maďarsko a iné.

Okrem dodávok mlieka spoločnosť má aj dodávateľov, ktorý dodávajú obalový materiál

a prísady do výrobkov. Týmito spoločnosťami sú:

Chemosvit fólie, a.s. Svit – fólie na balenie mlieka a mliekarenských výrobkov

s obsahom tuku do 3,5 = s dobou skladovania do 5 dní, pri smotane s obsahom do

33% a s dobou skladovania do 3 dní od výroby, pri dodržiavaní skladovacích

podmienok a teploty 8 – 10ºC,

Považský cukor, a.s. Trenčianska teplá – kryštálový cukor,

Ecolean, Švédsko – mäkké ekologické obaly,

Hela – VAC s.r.o. Košice – zrecie vrecká

4.6.3 Odberatelia

65

Medzi odberateľov spoločnosti patria najmä národné a nadnárodné spoločnosti.

Nadnárodnými spoločnosťami, ktoré distribuujú výrobky Levických mliekarni sú:

Kaufland, Hypernova, Tesco, Coop Jednota, Metro, Billa

Národnou spoločnosťou je Bala s.r.o..

K jednoduchším distribučným reťazcom patria veľkoobchod a maloobchod.

Veľkoodberatelia nakupujú produkty spoločnosti pre svoje veľkosklady. Veľkoodberateľom je

CBA Slovakia, ktorá zastrešuje spoločnosti: KOMFOS Prešov s.r.o. , NITRAZDROJ a.s.,

SINTRA spol. s.r.o., atď.

Ďalšími odberateľmi spoločnosti sú pekárne, súkromní spracovatelia, školské jedálne

a zariadenia, jedálne pre závodne stavovanie, domovy dôchodcov a detské domovy.

Graf 7

Zdroj: Tabuľka 11

4.7 SWOT analýza spoločnosti Levické mliekarne, a.s.

Pre spoločnosť je nevyhnutnosťou sledovať vývojové trendy v neustále meniacom sa

prostredí, identifikovať trend vývoja ako príležitosť alebo hrozbu. Úlohou SWOT analýzy je

vymedziť silné a slabé stránky podniku a zároveň poukázať na príležitosti a riziká, ktoré prináša

externé prostredie. Ak podnik vhodne využije svoje prednosti, má šancu získať lepšie

66

postavenie na trhu. Po analýze dosiahnutých výsledkov spoločnosti môžeme určiť konkrétne

silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia Levickej mliekarne, a.s.

Silné stránky spoločnosti

o  schopnosť cenovej konkurencie

o  využívanie kvalitných receptúr a noriem

o  úroveň technických zariadení a technológie

o  všeobecná známosť a atraktívne a kvalitné balenie

o  široký sortiment výrobkov

o  vysoko pozitívny vplyv na zdravie konzumenta

o  špeciálne vlastnosti niektorých produktov

o  schopnosť uspokojiť príležitostný zvýšený dopyt

o  úroveň reklamy

o  kvalita produktov

Slabé stránky spoločnosti

o  nákladovosť a poruchovosť chladiarenských kapacít

o  slabá podpora do modernizácie strojov

o  nedostatočná spolupráca medzi jednotlivými úsekmi

v podniku, slabá komunikácia

o  drahá doprava

o Príležitosti spoločnosti

o  dopyt na celom území

o  prispôsobenie sa trhu a inováciám

o  dobré vzťahy s prvovýrobcami mlieka

o  vývoj nových výrobkov, rozšírenie výrobkovej rady

o  dostupnosť základnej suroviny pre spracovanie

o  hlavné výrobkové rady požadujú veľmi malú reklamu

o  nové možnosti na zahraničných trhoch

o Hrozby spoločnosti

o  noví výrobcovia v rovnakej cenovej hladine

67

o  silná konkurencia a nízka kúpyschopnosť

o  českí, maďarskí a poľskí výrobcovia ako silná cenová

konkurencia

o  zníženie dopytu po mliečnych výrobkoch

o  zlá dotačná politika v porovnaní s ostatnými krajinami

Podnik LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. môže byť určite úspešný na Slovenskom

aj zahraničnom trhu tým, že sa zameriava na výrobu špecialít. Prírodné syry a syr NIVA

sú pre podnik najdôležitejšími výrobkami, čo sme aj prostredníctvom BCG matice

zistili. Ďalšie výrobky sú tiež pre podnik dôležité, pretože sú u zákazníkov obľúbené.

Sušené mlieko spoločnosť zo svojho portfólia nevyradila, pretože aj jeho výroba má

určité zastúpenie.

68

Záver

Súčasné podmienky na trhu s mliekom sú agresívne a nútia podniky zefektívňovať

svoju výrobu a stále viac intenzívnejšie využívať marketingové prístupy. Svoju

existenciu v budúcnosti musí každá mliekareň postaviť na prepracovanej stratégii

a optimálnej skladbe portfólia. Riadenie portfólia je zamerané na zväčšenie

konkurenčnej pozície a zvýšenie jeho výkonnosti.

Hlavným cieľom diplomovej práci bolo zhodnotiť podnikové portfólio vo

vybranom agropotravinárskom subjekte. V rámci tohto cieľa sa odvíjala i metodika

a metodické postupy smerujúce k jeho dosiahnutiu. Za potrebné sme považovali

zhodnotiť aj finančnú a ekonomickú situáciu podniku.

Hodnoteným subjektom boli Levické mliekarne a.s. v Leviciach, ktoré sa

zaoberajú spracovaním a výrobou mlieka a mliečnych výrobkov. Podnik dosahuje

priaznivé výrobné, ekonomické a finančné výsledky. Mliekareň zaznamenala

v sledovanom období rastúcu pozíciu na slovenskom trhu s mliekom a dosahuje dobré

výsledky. Hlavným cieľom je dosahovať stále väčší a väčší podiel na slovenskom trhu.

Podnik má veľmi dobre rozpracované podnikateľské, podnikové a funkčné

stratégie, na ktorých sa podieľa manažment podniku. Najväčší dôraz kladie vedenie

mliekarne na marketingovú, výrobnú a personálnu stratégiu. Portfólio je zostavené tak,

že zodpovedá externému prostrediu podniku a jeho interným predpokladom.

Levické mliekarne síce nedosiahli v roku 2009 vysoký hospodársky výsledok, ale

neboli v strate, ako v roku 2008. Podnik znížil produkciu neprosperujúcich výrobkov,

ktorými boli všetky druhy sušeného mlieka a preto v nasledujúcom roku zaznamenáva

kladný výsledok hospodárenia. Z výsledkov dosiahnutých z výpočtov vybraných

pomerových ukazovateľov možno povedať, že mliekareň dosahuje priemerné výsledky,

s prognózou ich kladného vývoja do budúcnosti.

Za silnú stránku spoločnosti považujem predaj svojich výrobkov zameraný na

zásobovanie veľkoobchodných skladov pre obchodne reťazce. Napriek tomu, že nízky

objem predaja mlieka a mliečnych výrobkov na domácom trhu ovplyvňuje vysoká

miera nezamestnanosti, nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, sa výrobky tohto podniku

veľmi dobre predávajú pre ich vysokú kvalitu. Cieľom predaja je osloviť aj nízko

príjmové vrstvy obyvateľstva hlavne cenovo prijateľnejšími mliečnymi výrobkami

69

Za účelom zvyšovania odbytu svojej produkcie a po dohode s obchodnými

reťazcami spoločnosť rozšírila sortiment výrobkov pod ich značkami, čo zabezpečuje

pravidelnosť odbytu.

Za prvoradú úlohu podnik považuje znižovanie nákladov a eliminovanie

podnikaní v strate. Je potrebná reštrukturalizácia výrobného portfólia tak, aby boli

minimalizované možné výskyty straty.

Zo zhodnotenie podnikového portfólia možno vyvodiť záver, že

najdominantnejšie postavenie v rámci všetkých aktivít podniku má výroba prírodných

syrov vrátane syru NIVA, široko zastúpená tradičnými, ale aj novšími výrobkami. Zo

strategického hľadiska treba tieto výrobky podporovať, so záujmom zabezpečenia

perspektívnej budúcnosti. V portfóliu spoločnosti sú výrobky, ktorých úspešnosť

a presadenie na trhu má veľký potenciál, ale vyžadujú si ešte veľký objem finančných

podpôr. Medzi tieto výrobky patria výrobky ako: maslo a mlieko.

Odporúčame, aby sa podnik snažil udržať si súčasnú kvalitu produkcie, prípadne

si danú kvalitu zvýšiť.

Z titulu odlišných trhových pozícií jednotlivých výrobkov je potrebný aj osobitný

návrh stratégií a individuálny prístup k hodnoteniu úspešnosti podnikania. Dôležitý je

súhrnný výsledný efekt, ktorým je prosperujúci podnik ako celok, jeho známe meno

a vysoká popularita výrobkov v radoch zákazníkov.

Návrhy na využitie výsledkov

neustále sa snažiť o zvyšovanie kvality výrobkov a udržanie podielu na trhu

zabezpečiť stabilizáciu vzťahov s dodávateľmi

pokračovať v procese modernizácie a technického vybavenia výroby

umiestňovať svoje výrobky v nových obchodných sieťach

neustále skúmať a analyzovať trh, skúmať postavenie výrobkov, vyhodnocovať

a porovnávať silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia.

70

Zoznam použitej literatúry

1. BIELIK, Peter. 2001. Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. Vyd. Nitra:

SPU, 2001, 5 s, 54s., 243., ISBN 80-7137-861-5.

2. BLAŠKOVÁ, Mária. 2001. Strategické plánovanie: Vývoj a vybrané problémy. 1.

Vydanie Bratislava: EKONÓM, 2001, 134s.ISBN 80-225-1379-2

3. BOREKOVÁ, Božena. 2006. Ekonomika agroodvetví, 2. Upravené vydanie, Nitra

SPU, 2006, 198 s., ISBN 80-8069-805-8

4. DAŇKO, Juraj. 2004. Podnikanie, Nitra SPU, 2004, 5 s. , ISBN 80-8069-189-4

5. GOZORA, Vladimír .2005. Podnikový manažment 3. Vydanie, SPU, Nitra, 2005 ,

ISBN 80 – 8069 – 462 – 1

6. DAŇKOVÁ, Alena -  BOSÁKOVÁ, Zuzana. 2004. Podniky potravinárskeho

priemyslu v období vstupu Slovenska na jednotný Európsky trh, In.: Medzinárodné

vedecké dni 2004, Zborník vedeckých prác. Vydala SPU v Nitre, 2004, 207s.,ISBN

80-8069-356-0

7. DLUHOŠOVÁ, Dana. 2004. Metodické postupy pri diagnóze finančný pozice

podniku. In: Finance v pedagogické a vědeckovýzkumové činnosti, II. Sborník

referátu z mezinárodného semináře. Karviná: OPF SV , 2004, ISBN 80 –7248 –058

–8

8. GRUNWALD, Rolf – HOLEČKOVÁ, Jaroslava. 1999. Finanční analýza

a plánovaní podniku, Druhé vydanie, Praha: Oeconomica, 180 s., ISBN 80 –245 –

0684 –X

9. GURČÍK, Ľubomír. 2004. Podnikateľská analýza a kontroling, Nitra SPU, 2004,

Druhé vydanie, ISBN 80 -8069 -449 -4

10. HERIAN, Karol. 2004. Niekoľko poznámok k súčasnému vývoju mliekarstva. In:

Mliekarstvo, ročník 35, december 2004, č. 4

11. HILL, Charles. W. - JONES, Gareth. R. 1989. Strategic Managemant:An

Intergrated Approach.Houghton Mifflin publishing,1989, ISBN 0-395-43411-4

12. ILKOVÁ, Zuzana – BANDLEROVÁ, Anna. 2006. Obchodné právo, Nitra SPU,

2006, ISBN 80-8069-771-X

71

13. KISLINGEROVÁ, Eva a kol. 2004. Manažérske financie, Praha: C.H : Beck, 2004,

714 s, ISBN 80 –7179 – 802 –9

14. KONIGOVÁ, Martina. 2004. Využití finanční analýzy k identifikácii krize

v podniku In: Medzinárodné vedecké dni 2004 ,, Európska integrácia – výzvy pre

Slovensko „ (CD nosič), Nitra SPU, 2004, ISBN 80 –8069 –356 –0

15. KOTLER, Philip. 2001. Marketing Management, GradaPublishing,

Praha2001,ISBN 80-247-0016-6

16. MALEJČÍK, Albín. 2008. Základy manažmentu, 3. Upravené Vydanie. Nitra: SPU,

2008, 162s., ISBN 978-80-552-0132-0

17. MEFFERT, Heribert. 1996. Marketing Management. Prel. Gustav Tomek a Věra

Vávrová.1.vydanie Praha: Grada Publishing, 1996, Preklad z nemeckých originálov

Marketing- Management a Marketing Fallstudien. ISBN 80-7169-329-4

18. MIŽIČKOVÁ, Ľudmila – ŠIMO, Dušan - UBREŽIOVÁ, Iveta. 2005. Základy

manažmentu, Druhé vydanie , Nitra SPU, 2005, 96 s, ISBN 80 –8069 –608 –X

19. MLYNEK, Juraj - VAVRIŠINOVÁ, Klára. 2009. Živočíšna produkcia a výroba, 2.

nezmenené vyd. Nitra SPU, 2009, 119 s., ISBN 978-80-552-0304-1

20. MURGAŠ, Ján. 2009. Strategický manažment, prednášky a cvičenia 2009

21. NAGYOVÁ, Ľudmila. 2007. Marketing, prednášky 2007

22. NEMEC, Stanislav 2009. Zaznamená náš agrosektor stratu 300mil. €? In

Agroporadenstvo, roč. XI, 2009, č. 8, s. 11.

23. PAŠKA, Ľubomír. 2009. Manažment výroby, 4. Vydanie, Nitra SPU, 2009, 182 s,

ISBN 978-80-552-0198-6

24. PATAKY, Jozef – ŠKORECOVÁ, Emília. 2005. Podvojné účtovníctvo pre

samoukov, 1. Vydanie, Nitra: Effeta, 2005, 42s., ISBN 80-969-113-7-6

25. PONIŠČIAKOVÁ, Oľga. 2006. Moderní přístupy k měření podnikové výkonnosti,

In: Moderní řízení: měsičník vydavatelství Economia, roč XI, 2006, č.1, 37 s

26. ŠLOSÁROVÁ, Anna a kol. 2006. Analýza účtovnej závierky, Bratislava: IURA

EDITION, 2006, 478 s., ISBN 80-8078-070-6

27. ŠIMO, Dušan. 2006. Agrárny marketing, Nitra SPU, 2006, ISBN 80 – 8069 – 726 –

4ä

72

28. ŠTEFÁNIK, Ján – LAŠŠÁK, Vladimír. 1994. Strategický manažment. 1. Vydanie

Žilina: VŠDS, 1994,149s. ISBN 80 – 7100 – 223 - 2

29. THOMPSON,A.A.- STRICKLAND,A.J. - KRAMER,T.R. 1995. Readings in

Strategic Management. 5.vydanie Boston:IRWIN,1995,608s.ISBN 0-256-15026-5

30. ZALAI, Karol. 2004. Finančno – ekonomická analýza podniku, Bratislava 2004,

305 s., ISBN 80– 888848 – 89 –1

31. ZOBORSKÝ, Imrich. Mojmír. 2006. Ekonomika poľnohospodárstva, Nitra SPU,

2006, 319 s, ISBN 80 –8069 –785 –2

32. POLÁKOVÁ, Monika 2009. Ministri poľnohospodárstva opäť riešili situáciu na

trhu s mliekom [online] [cit. 2009-010-02]. Dostupné na:

http://www.polnoinfo.sl/clanok/1201/z-ekonomiky/famarova-nedela/s-ministrom-

o-podporach-vyroby-mlieka-ale-i-novych-vyzvach/

33. PRACHAROVÁ, Katarína 2001. Odbytové ceny odzrkadľujú zvýšenie nákupnej

ceny mlieka [online] [cit. 2009-012-15]. Dostupné na:

http://korzar.sme.sk/c/4705319/odbytove-ceny-odzrkadluju-zvysenie-nakupnej-

ceny-mlieka.html

34. VEREŠPEJOVÁ, Katarína 2008. Nalejme si čistého mlieka. In Farmár [online], roč.

2008, č. 5, [cit. 2009-09-19]. Dostupné na: http://www.agroserver.sk/news/nalejme-si-

cisteho-mlieka.html

35. Úvod. 2010 [online]. [cit. 2009-09-15]. Dostupné na: http://www.mlieko.sk/

36. UBREŽIOVÁ, Iveta 2008. Postavenie podnikov na spracovanie mlieka a výroby

mliečnych výrobkov vo vonkajšom podnikateľskom prostredi [online] [cit. 2009-011-

23]. Dostupné na: http://www.agroporadenstvo.sk/ekon/clanky/pospod.htm

37. FARKAŠOVÁ, Lucia. 2008. Analýza výsledkov podnikateľského subjektu

s potravinárskou výrobou: bakalárska práca. Nitra : SPU, 2008. 41 s.

38. www.levmilk.sk

Zákon 513/1991 Zb.z 5. novembra 1991 Obchodný

73

Prílohy

Príloha 1 Súvaha

Príloha 2 Výkaz ziskov a strát

Príloha 3 Tabuľky a grafy

Príloha 4 Certifikát

Príloha 5 Katalóg výrobkov

74

Príloha č.1

Stav aktív a pasív

Označ. Strana aktívČíslo

riadku

Vykazované obdobie v EUR

2006 2007 2008 2009

  Spolu majetok 001 15578072,10 14621323,77 15054537,61 13767654,00

A. Pohľadávky za upísané VI 002 0,00 0,00 0,00 0,00

B. Neobežný majetok 003 6172641,57 5197205,07 5779758,35 5905971,00

B.I Dlhodobý nehmotný majetok 004 10157,34 19949,55 22073,96 17236,00

B.I.

1.Zriaďovacie náklady 005 0,00 0,00 0,00 0,00

2. Aktivované náklady na vývoj 006 0,00 0,00 0,00 0,00

3. Softvér 007 7833,76 19949,55 19584,41 17236,00

4. Oceniteľné práva 008 2323,57 0,00 0,00 0,00

5. Goodwill 009 0,00 0,00 0,00 0,00

6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok 010 0,00 0,00 0,00 0,00

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok 011 0,00 0,00 2489,54 0,00

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 012 0,00 0,00 0,00 0,00

B.II. Dlhodobý hmotný majetok 013 4876087,10 5145322,98 5725751,84 5856802,00

B.II.

1.Pozemky 014 333067,78 333067,78 333067,78 333076,00

2. Stavby 015 2332901,81 2143231,76 1953329,35 1877236,00

3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 016 1259277,70 1922160,26 2116045,94 2474018,00

4. Pestovateľské celky trvalých porastov 017 0,00 0,00 0,00 0,00

5. Základné stádo a ťažné zvieratá 018 0,00 0,00 0,00 0,00

6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok 019 0,00 0,00 0,00 0,00

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 020 0,00 0,00 576445,60 210992,00

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 021 950839,81 746863,17 746863,17 961479,00

9. Opravná položka k nadobudnutému majetku 022 0,00 0,00 0,00 0,00

B.III. Dlhodobý finančný majetok 023 1286397,13 31932,55 31932,55 31933,00

B.III.

1.

Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej

jednotke024 0,00 0,00 0,00 0,00

2.Podielové cenné papiere a podiely v spol. s

podstatným vplyvom025 0,00 0,00 0,00 0,00

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely 026 1286397,13 31932,55 31932,55 31933,00

75

4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku 027 0,00 0,00 0,00 0,00

5. Ostatný dlhodobý finančný majetok 028 0,00 0,00 0,00 0,00

6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok 029 0,00 0,00 0,00 0,00

7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok 030 0,00 0,00 0,00 0,00

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok 031 0,00 0,00 0,00 0,00

C. Obežný majetok 032 9327491,20 9415455,09 9232324,24 7840155,00

C.I. Zásoby 033 2942342,16 2426409,08 3622186,82 2826268,00

C.I.

1.Materiál 034 513808,67 476166,77 601175,06 622516,00

2. Nedokončená výroba a polotovary 035 1021642,44 753369,18 1013509,92 1270126,00

3.Zákazková výroba s predpokl. dobou ukončenia

dlhšou ako jeden rok036 0,00 0,00 0,00 0,00

4. Výrobky 037 1314545,58 1154285,33 1962192,13 869584,00

5. Zvieratá 038 0,00 0,00 0,00 0,00

6. Tovar 039 19584,41 38571,33 45309,70 64042,00

7. Poskytnuté preddavky na zásoby 040 72761,07 4016,46 0,00 0,00

C.II. Dlhodobé pohľadávky 041 0,00 0,00 0,00 0,00

C.II.

1.Pohľadávky z obchodného styku 042 0,00 0,00 0,00 0,00

2.Pohľadávky voči dcérskej účtovnej jednotke a

materskej účtovnej jednotke043 0,00 0,00 0,00 0,00

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 044 0,00 0,00 0,00 0,00

4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu 045 0,00 0,00 0,00 0,00

5. Iné pohľadávky 046 0,00 0,00 0,00 0,00

6. Odložená daňová pohľadávka 047 0,00 0,00 0,00 0,00

C.III. Krátkodobé pohľadávky 048 5604859,59 5624941,91 5414426,08 4993519,00

C.III.

1.Pohľadávky z obchodného styku 049 5004315,21 4619332,14 4397762,73 4405674,00

2.Pohľadávky voči dcérskej účtovnej jednotke a

materskej účtovnej jednotke050 0,00 0,00 0,00 0,00

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 051 132775,68 398327,03 574254,80 398327,00

4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu 052 0,00 0,00 0,00 0,00

5. Sociálne poistenie 053 0,00 0,00 0,00 0,00

6. Daňové pohľadávky 054 451802,43 588096,66 426575,05 6,00

7. Iné pohľadávky 055 15966,27 19186,09 15833,50 189511,00

76

C.IV. Finančné účty 056 780289,45 1364104,10 195711,35 20368,00

C.IV.

1.Peniaze 057 1759,28 99,58 1526,92 813,00

2. Účty v bankách 058 778530,17 1364004,51 194184,43 19555,00

3.Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden

rok059 0,00 0,00 0,00 0,00

4. Krátkodobý finančný majetok 060 0,00 0,00 0,00 0,00

5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok 061 0,00 0,00 0,00 0,00

D. Časové rozlíšenie 062 77939,32 8663,61 42455,02 21528,00

D.

1.Náklady budúcich období 063 11916,62 8663,61 7435,44 5101,00

2. Príjmy budúcich období 064 66022,70 0,00 35019,58 16427,00

Označ. Strana pasívČíslo

riadku

Vykazované obdobie v EUR

2006 2007 2008 2009

  Spolu vlastné imanie a záväzky 065 15578072,10 14621323,77 15054537,61 13767654,00

A. Vlastné imanie 066 3400152,69 3745402,64 2611199,63 2721873,00

A.I. Základné imanie 067 2548861,45 2548861,45 2548861,45 2549328,40

A.I.

1.Základné imanie 068 2548861,45 2548861,45 2548861,45 2549328,40

2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 069 0,00 0,00 0,00  

3. Zmena základného imania 070 0,00 0,00 0,00  

A.II. Kapitálové fondy 071 331109,34 0,00 0,00  

A.II.

1.Emisné ážio 072 0,00 0,00 0,00  

2. Ostatné kapitálové fondy 073 0,00 0,00 0,00  

3. Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov 074 0,00 0,00 0,00  

4.Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a

záväzkov075 331109,34 0,00 0,00  

5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín 076 0,00 0,00 0,00  

6.Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení,

splynutí a rozdelení077 0,00 0,00 0,00  

A.III. Fondy zo zisku 078 75947,69 82121,76 149770,96 62346,78

A.III.

1.Zákonný rezervný fond 079 37177,19 43351,26 111000,46 23581,93

2. Nedeliteľný fond 080 0,00 0,00 0,00  

77

3. Štatutárne fondy a ostatné fondy 081 38770,50 38770,50 38770,50 38764,85

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov 082 382626,30 438060,15 1030206,47 -466,95

A.IV.

1.Nerozdelený zisk minulých rokov 083 382626,30 438060,15 1030206,47 -466,95

2. Neuhradená strata minulých rokov 084 0,00 0,00 0,00  

A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 085 61607,91 676359,29 -1117639,25 110664,93

B. Záväzky 086 11984996,35 10217619,33 11794596,03 10451015,70

B.I. rezervy 087 261070,17 839806,15 112527,38 109230,66

B.I.

1.Rezervy zákonné 088 0,00 0,00 0,00 93145,65

2. Ostatné krátkodobé rezervy 089 0,00 0,00 0,00 16085,01

3. Krátkodobé rezervy 090 261070,17 839806,15 112527,38  

B.II. Dlhodobé záväzky 091 151895,37 114153,89 89158,87 80464,00

B.II.

1.Dlhodobé záväzky z obchodného styku 092 0,00 0,00 0,00  

2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky 093 0,00 0,00 0,00  

3.Dlhodobé záväzky voči dcérskej účtovnej jednotke a

materskej účtovnej jednotke094 0,00 0,00 0,00  

4.Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného

celku095 0,00 0,00 0,00  

5. Dlhodobé prijaté preddavky 096 0,00 0,00 0,00  

6. Dlhodobé zmenky na úhradu 097 0,00 0,00 0,00  

7. Vydané dlhopisy 098 0,00 0,00 0,00  

8. Záväzky zo sociálneho fondu 099 14638,52 6572,40 23634,07 14920,00

9. Ostatné dlhodobé záväzky 100 41990,31 55433,84 11053,57 11053,00

10. Odložený daňový záväzok 101 95266,55 52147,65 54471,22 54491,00

B.III. Krátkodobé záväzky 102 7325632,34 7339374,63 7949512,05 6410498,00

B.III.

1.Záväzky z obchodného styku 103 7061176,39 6831308,50 7443304,79 594069,00

2. Nevyfakturované dodávky 104 19650,80 50554,34 61840,27 0,00

3.Záväzky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej

účtovnej jednotke105 0,00 0,00 0,00 0,00

4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku 106 6638,78 0,00 165969,59 165970,00

5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu 107 0,00 0,00 0,00 0,00

78

6. Záväzky voči zamestnancom 108 94768,64 93075,75 101009,10 112402,00

7. Záväzky zo sociálneho poistenia 109 57790,61 58188,94 60977,23 69289,00

8. daňové záväzky a dotácie 110 8995,55 282413,86 12713,27 47607,00

9. Ostatné záväzky 111 16862,51 23833,23 103697,80 61161,00

B.IV. Bankové úvery a výpomoci 112 4246398,46 1924284,67 3643397,73 3850823,00

B.IV.

1.Bankové úvery dlhodobé 113 703080,40 296554,47 507269,47 751370,00

2. Bežné bankové úvery 114 3543318,06 1627730,20 3136128,26 3099453,00

3. Krátkodobé finančné výpomoci 115 0,00 0,00 0,00 0,00

C. Časové rozlíšenie 116 192923,06 658301,80 648741,95 594765,00

C.

1.Výdavky budúcich období 117 0,00 0,00 93739,63 0,00

2. Výnosy budúcich období 118 192923,06 658301,80 555002,32 594765,00

Príloha 2

Výkaz ziskov a strát

Označ

.Výkaz ziskov a strát

Číslo

riadk

u

Vykazované obdobie v EUR

2006 2007 2008 2009

I. Tržby z predaja tovaru 01 1 196 541 1 434 409 2 317 035 1 537 983

A.Náklady vynaložené na obstaranie

predaného tovaru02 963 420 1 117 739 1 951 802 1324332

+ Obchodná marža 03 233 121 316 670 365 233 213651

II. Výroba 04 39 016 132 41 248 556 34 285 667 18495975

II. 1.Tržby z predaja vlastných výrobkov a

služieb05 38 653 256 41 495 984 32 975 735 19149113

2. Zmeny stavu vnútroorganizačných 06 10 522 -428 567 1 068 048 -836012

79

zásob

3. Aktivácia 07 352 353 181 139 241 884 182874

B. Výrobná spotreba 08 36 864 702 37 123 315 32 967 935 16308181

B. 1.Spotreba materiálu, energie a ostatných

neskladovateľných dodávok09 32 718 150 32 357 067 29 025 692 13474200

2. Služby 10 4 146 551 4 766 248 3 942 243 2833980

+ Pridaná hodnota 11 2 384 552 4 441 911 1 682 965 2401446

C. Osobné náklady 12 1 998 075 2 133 141 1 964 947 1815747

C. 1. Mzdové náklady 13 1 428 036 1 500 000 1 376 552 1257074

2.Odmeny členom orgánov spoločnosti a

družstva14 35 849 65 691 46 837 45000

3. Náklady na sociálne poistenie 15 488 946 521 244 477 694 451772

4. Sociálne náklady 16 45 243 46 206 63 865 61901

D. Dane a poplatky 17 45 841 38 638 47 998 22706

E.

Odpisy a opravné položky k

dlhodobému nehmotného majetku a

dlhodobému hmotného majetku

18 561 243 645 721 643 796 377124

III.Tržby z predaja dlhodobého majetku a

materiálu19 198 599 135 531 40 165 16904

F.

Zostatková cena predaného

dlhodobého majetku a predaného

materiálu

20 186 915 48 032 7 635 1586

IV. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 21 467 603 84 578 111 332 87272

G.Ostatné náklady na hospodársku

činnosť22 472 117 335 956 82 653 66256

V.Prevod výnosov z hospodárskej

činnosti23 0 0 0 0

H.Prevod nákladov na hospodársku

činnosť24 0 0 0 0

*Výsledok hospodárenia z

hospodárskej činnosti25 -213 437 1 460 532 -912 567 222203

VI.Tržby z predaja cenných papierov a

podielov26 1 212 275 579 964 0 0

I. Predané cenné papiere a podiely 27 591 316 755 759 0 0

VII.Výnosy z dlhodobého finančného

majetku28 0 0 0 0

VII.1. Výnosy z cenných papierov a 29 0 0 0 0

80

podielov v dcérskej účtovnej

jednotke a v spoločnosti s

podstatným vplyvom

2.Výnosy z ostatných dlhodobých

cenných papierov a podielov30 0 0 0 0

3.Výnosy z ostatného dlhodobého

finančného majetku31 0 0 0 0

VIII.Výnosy z krátkodobého finančného

majetku32 0 0 0 0

J.Náklady na krátkodobý finančný

majetok33 0 0 0 0

IX.Výnosy z precenenia cenných papierov

a výnosy z derivátových operácií34 0 0 0 0

K.

Náklady na precenenie cenných

papierov a náklady na derivátové

operácie

35 0 0 0 0

L.Tvorba a zúčtovanie opravných

položiek k finančnému majetku36 0 38 306 0 0

X. Výnosové úroky 37 23 933 39 534 24 995 67

M. Nákladové úroky 38 241 851 196 541 180 011 91228

XI. Kurzové zisky 39 95 632 118 635 110 171 28293

N. Kurzové straty 40 186 483 152 161 129 456 34463

XII. Ostatné výnosy z finančnej činnosti 41 0 0 0 0

O. Ostatné náklady na finančnú činnosť 42 27 418 150 734 23 700 14207

XIII. Prevod finančných výnosov 43 0 0 0 0

P. Prevod finančných nákladov 44 0 0 0 0

*Výsledok hospodárenia z finančnej

činnosti45 284 771 -555 367 -198 002 -111538

R. Daň z príjmov z bežnej činnosti 46 9 726 228 806 7 037 0

R.1. - splatná 47 0 271 925 4 680 0

2. - odložená 48 9 726 -43 119 2 357 0

**Výsledok hospodárenia z bežnej

činnosti49 61 608 676 359 -1 117 606 110665

XIV. Mimoriadne výnosy 50 0 0 0 0

S. Mimoriadne náklady 51 0 0 0 0

T. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 52 0 0 0 0

T.1. - splatná 53 0 0 0 0

81

2. - odložená 54 0 0 0 0

*Výsledok hospodárenia z

mimoriadnej činnosti55 0 0 0 0

U.Prevod podielov na výsledku

hospodárenia spoločníkom56 0 0 0 0

***Výsledok hospodárenia za účtovné

obdobie57 61 608 676 359 -1 117 606 110665

Príloha 3

Tabuľky a grafy

Ukazovatele likvidity za sledované obdobie Tabuľka 3

UKAZOVATEĽ HODNOTA

UKAZOVATEĽA (VEUR)

ZMENA INDEX

2006 2007 2008 2009 07-06 08-07 09-08 7/6 8/7 9/8

POHOTOVÁ LIKVIDITA 0,07 0,15 0,02 0,00 0,08 -0,13 -0,02 2,12 0,12 0,12

82

BEŽNÁ LIKVIDITA 0,59 0,78 0,51 0,53 0,19 -0,27 0,02 1,33 0,65 1,04

CELKOVÁ LIKVIDITA 0,86 1,05 0,83 0,82 0,19 -0,22 -0,01 1,22 0,79 0,99

PREVÁDZKOVÁ BEŽNÁ

LIKVIDITA

0,87 0,95 0,71 0,78 0,08 -0,25 0,08 1,09 0,74 1,11

Zdroj: vnútropodniková evidencia a vlastné prepočty Ukazovatele aktivity Graf 3

Zdroj: Tabuľka 4

Ukazovatele zadlženosti Graf 8

Zdroj: Tabuľka 5

Ukazovatele rentability

83

Graf 5

Zdroj: Tabuľka 6

Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania Tabuľka 12

ÚROVEŇ VZDELANIA POČET ZAMESTNANCOV

VYSOKOŠKOLSKÉ 35

STREDOŠKOLSKÉ BEZ

MATURITY

104

STREDOŠKOLSKÉ S

MATURITOU

69

ZÁKLADNÉ 23

Zdroj: Interné materiály podniku

Podiel odberateľov na obrate v %

Tabuľka 11

ODBERATEĽ 2006 2007 2008 2009

COOP

JEDNOTA

26,1 25,34 24,23 26,51

KAUFLAND 0,61 0,96 0,98 1,14

CARREFOUL 0,01 0,00 0,00 0,00

TESCO 8,19 5,34 6,23 5,72

METRO 9,01 9,17 9,95 9,68

HYPERNOVA 1,75 2,03 1,98 2,01

MAKRO 3,2 2,97 2,69 2,55

CBA 5,41 3,61 5,14 5,47

BALA 0,29 0,25 0,24 0,25

84

OSTATNÍ 45,43 50,33 48,56 46,67

Zdroj: Interné materiáli podniku a vlastné prepočty

Príloha 4

Certifikát

85

Príloha 5

Katalóg výrobkov

Čerstvé mlieko:

Čerstvé mlieko polotučné Čerstvé mlieko plnotučné Čerstvé mlieko Čerstvé mlieko

NIVA syr s ušľachtilou modrou plesňou

Smotany

Pochúťková kyslá smotana Šľahačka

Maslo a kyslomliečne výrobky

Maslo Balada – zmesná tuková nátierka Acidofilné mlieko Kefírové mlieko

86

Tavené

Tavený syr NOVINKA Tekovský údený syr - tavený

Levík – tavený syr NIVA - tavený syr

NIVA – roztierateľný tavený syr s   ušľachtilou plesňou

87

Strúhané syry

NIVA – strúhaný syr Tekov – strúhaný syr

Prírodné syry Plátky

Blok

88

Oštiepok

Tekovský údený/neúdený salámový syr

Levický salámový údený syr

Levická tehla

89

Tekovská tehla

Gazdovský syr

Nátierky

Gazdovská lahodná syrová nátierka NIVA - lahodná syrová nátierka

Tvarohy

Tvaroh tučný hrudkovitý Levická ricotta Tvaroh mäkký

hrudkovitý

90

Sušené mlieko

91