O B S A H - Historický časopis · 2015-03-29 · HistoRicKý časopis ROČNíK 57, 2009, ČíSLO 3 Š T ú d I E K POKUSU O ERIGOVANIE BISKUPSTVA NA SPIšI V POLOVICI 14. STOROČIA

O B S A H

Š t ú d i eB r e z o v á k o v á, Blanka: K pokusu o erigovanie biskupstva na Spiši vpolovici14.storočia ......................................................................................... 415P á l, Judit: „Vlasťvmalom.”Korunovačnéslávnostivobdobí dualizmuasymbolikakorunovačnéhovŕšku ..................................................... 443Ž u p a n i č,Jan:NobilitaceKarlaI.(IV.)vesvětlemateriálů jehokabinetníkanceláře ..................................................................................... 469K r a j č o v i č o v á,Natália:Zásobovanieobyvateľstvaakoadministratív- ny,ekonomický,sociálnyapolitickýproblémÚraduministrasplnoumocou presprávuSlovenskapovznikuČeskoslovenskejrepubliky ............................. 493S i m o n,Attila:Zabudnutíaktivisti.Príspevokkdejinámmaďarských politickýchstránvmedzivojnovomobdobí ....................................................... 511E i c h l e r,Jan:BezpečnostnístrategieUSAvletech1945–1947 ........................ 531

R o z h ľ a d yG u l y á s,László–T ó t h,István:Maďarskápercepciaprvého stredoeurópskehoplánuMilanaHodžu .............................................................. 551Tu l k i s o v á,Jana:Informovanosťčesko-slovenskejdiplomacieo kontaktochslovenskýchautonomistickýchpolitikovsnacistami vobdobípomníchovskejrepubliky ..................................................................... 565

R e c e n z i eB y s t r i c k ý,Valerián-L e t z,Róbert-P o d o l e c,Ondrej(zost.): VznikSlovenskéhoštátu14.marec1939(JúliusBartl) ..................................... 593S o r b y,KarolR.:Blízkyvýchodvmedzinárodnejpolitike 1918–1945(PavolPetruf) ................................................................................. 596Hledáníjistotyvbouřlivýchčasech(DagmarČierna-Lantayová) ........................... 598

G l o s y .................................................................................................................... 603

K r o n i k a .............................................................................................................. 613

O b h á j e n é p r á c e ........................................................................................... 618.

C O N T E N T S A r t i c l e sB r e z o v á k o v á,Blanka:OnanattempttocreateaBishopricofSpiš inthemid14thcentury ....................................................................................... 415P á l, Judit: “Thehomelandinminiature”.(Thecoronationcelebrations intheperiodofDualismandthesymboliccoronationhill) ............................... 443Ž u p a n i č,Jan:GrantingnoblestatusbyKarlI(IV)inthelightof materialsfromhiscabinetoffice ........................................................................ 469K r a j č o v i č o v á,Natália:Supplyingthepopulationasanadministrative, economic,socialandpoliticalproblemoftheOfficeoftheMinisterwithFull PowertoAdministerSlovakiaaftertheoriginoftheCzechoslovakRepublic .. 493S i m o n,Attila:Forgottenactivists.Acontributiontothehistoryof Hungarianpoliticalpartiesintheinter-warperiod ............................................ 511E i c h l e r,Jan:ThesecuritystrategyoftheUSAintheperiod1945–1947 ......... 531H o r i z o n sG u l y á s,László–T ó t h,István:TheHungarianperceptionof MilanHodža’sfirstCentralEuropeanplan ........................................................ 551Tu l k i s o v á,Jana:TheinformednessofCzecho-Slovakdiplomacy aboutthecontactsoftheSlovakautonomistpoliticianswiththeNazis intheperiodofthepost-Munichrepublic .......................................................... 565

R E V I E W – A N N O T A T I O N S – B I B L I O G R A P H Y – C H R O N I C L EI N H A L T S t u d i e nB r e z o v á k o v á,Blanka:ZumAnlaufdieZipser(Spiš)Propstei inderMittedes14.JahrhundertszumBistumzu erheben ................................. 415P á l, Judit: „HeimatimKleinen“.Krönungsfeierlichkeiten inderZeitdesDualismusundderSymbolwertdesKrönungshügels ................. 443Ž u p a n i č,Jan:NobilitierungenvonKarlI.(IV.)inAnlehnungan dasMaterialseinesKabinettsbüros .................................................................... 469K r a j č o v i č o v á,Natália:Bevölkerungsversorgungalssozialesund politischesProblem,Verwaltungs-undWirtschaftsproblemdesAmtes vombevollmächtigtenMinisterfürslowakischeAngelegenheiten nachderEntstehungderTschechoslowakei ....................................................... 493S i m o n,Attila:VergesseneAktivisten.BeitragzurGeschichte derungarischenpolitischenParteieninderZwischenkriegszeit ....................... 511E i c h l e r,Jan:SicherheitsstrategiederVereinigtenStaaten1945–1947 ............. 531R u n d s c h a u G u l y á s,László–T ó t h,István:UngarischePerzeptiondesersten Mitteleuropa-PlansvonMilanHodža ................................................................ 551Tu l k i s o v á,Jana:DieInformiertheitdertschecho-slowakischenDiplomatie überdieKontaktederslowakischenautonomistischenPolitikermit denNaziswährendderzweitenRepubliknachdemMünchnerAbkommen .... 565

K R I T I K – G L O S S E N – B I B L I O G R A P H I E – C H R O N I K

HistoRicKý časopisROČNíK57,2009,ČíSLO3

Š T ú d I E

KPOKUSUOERIGOVANIEBISKUPSTVANASPIšIVPOLOVICI14.STOROČIA

BLANKA B R E ZOVáKOVá

BREZOVáKOVá,Blanka.OnanattempttocreateaBishopricofSpišinthemid14thcentury.Historickýčasopis,2009,57,3,pp.415-442,Bratislava.TheprovostryofSpiš,togetherwithtwootherprovostries,thoseofBratislavaandSibin(SibiuinTransylvania),hadaspecialpositionintheecclesiasticaladministra- tion of the Kingdom of Hungary. These three ecclesiastical institutions practi-cally represented a level between a bishopric and an arch-deaconry.They heldquasi-episcopalpowers.Allthreeecclesiasticalstructuresservedfrontierregions containinganumericalpredominanceofGerman“guest“ inhabitants.However,theprovostryofSpišalsoshowedsomedifferencesfromtheothertwoprovostries.Therearevariousdocuments,whichshowthatSpišwasoneoftheterritoriesofthestate,whereamemberoftheroyalfamilyruledforlongerorshorterperiods. ProbablythisiswhereweshouldseekthereasonsfortheattempttochangetheprovostryofSpišwithitsquasi-episcopalpowersintoaregularbishopricofSpiš.TheattempttoestablishthebishopricbyKingLouisIandhismotherElizabethis supported by a document in the form of a papal letter, which, appealing to aroyalsuplicafrom1348,ordersselectedHungarianecclesiasticaldignitariestoinvestigatetherequest.Althoughtherewasnotapositivereplytotherequestandtheattemptwasnotsuccessful,thewholecaserepresentsanotableexampleofthefunctioningofcooperationbetweenthemonarch,theHungarianChurchandPapalCuriainquestionsofecclesiasticaladministrationinthe14thcentury.Arch-deaconry.Provostry.Bishopric.Suplica.Erection.Lowerbeneficium.

PočiatkyuhorskejcirkevnejorganizáciespadajúdoobdobiavládyštefanaI.Jemupripi-sujeuhorskátradíciadielokristianizácieUhorskaazaloženieprvýchbiskupstiev.1Úze-

1 Kristianizácia sa na území dnešného Slovenska začala už vo veľkomoravskomobdobí. Nakoľko dodnešnýchčiasnebolaspoľahlivodoriešenáotázkakontinuity,respektívediskontinuityveľkomoravskejauhorskejcirkevnejorganizácieavôbec„prežitia“kresťanstvananašomúzemípozánikuVeľkejMora-vynepovažovalismezapotrebnézaoberaťsatoutoproblematikouvplnejšírke.Znajnovšíchprácza- oberajúcichsadanýmproblémomodporúčamedopozornostipredovšetkýmpráceslovenskýchhistori- kovJ.Steinhübela,R.Marsinu,V.MúcskuaJ.Lukačku.MARSINA,Richard.Začiatkycirkevnejorga-nizácienaSlovensku(Odprelomu8./9.aždozačiatku11.storočia).InSlovenská archivistika,1995,roč.30,č.2,s.113-126.MÚCSKA,Vincent.Oprvýchuhorskýchbiskupstvách.In Historický časopis,2003,roč.51,č.1,s.3-23.STEINHÜBEL,Ján.Počiatkyuhorskejcirkevnejorganizácienaslovenskomúzemí.InStudia archeologica slovaca mediaevalia III-IV.Bratislava:Veda,vydavateľstvoSAV,2001,s.141-152. LUKAČKA, Ján. Kproblému kontinuity kresťanstva na území Slovenska v10. storočí. In Studia historica Tyrnaviensia III.Trnava2003,s.37-40.Rovnakoajzakladateľskédielosv.štefanavcirkevnejoblasti jepredmetomveľkéhomnožstvaprác.Mypoukazujeme ibanacharakterzásahovpanovníkovvsúvislostisozriadenímbiskupstvanaSpiši.

415

Historickýčasopis,57,3,2009

416

miednešnéhoSlovenskabolospočiatkuzapojenédocirkevnejorganizácieprostredníc-tvomOstrihomskejaJágerskejdiecézy.PrváuplatňovalasvojvplyvnaddvomatretinamiSlovenskavrátaneSpiša,GemeraaTurne,tedanadúzemímniekdajšiehoNitrianskehokniežatstvaaprislúchal jejaj titularcidiecézy.VýchodnéSlovenskopatrilodoJáger-skejdiecézy,ktorejbiskupbolsufragánomostrihomskéhoarcibiskupa.2Ktýmtodvomcirkevno-správnymútvarompribúdazavládykráľaKolomana(1095–1114)obnovenéNitrianskebiskupstvo.3Jehozaloženímsakapitolaformovaniavyššíchcirkevnýchorga-nizačnýchjednotiek(diecéz)naúzemíSlovenskanadlhýčasuzatvorila.

Ojejotvoreniesa–otakmerviacakodvestoročianeskôr–pokúsiliAnjouovciakodedičiazakladateľskejarpádovskejdynastie.

Roku1348saobraciaĽudovítI.VeľkýspolusosvojoumatkoukráľovnouAlžbetounapápežaKlementaVI., abyzoSpišskejprepozitúryutvoril samostatnéSpišskébis-kupstvo.OďalšíchpodrobnostiachzáležitostinásinformujebulaKlementaVI.,vydaná16.apríla roku1348,ktoránariaďujedelegovanejkomisii, zloženejzpäťkostolskéhobiskupaMikulášaadvochvyšetrovateľov–opátovbenediktínskychkláštorovDanielazVisegráduaSigfriedazoSv.BeňadikanadHronom,abysmiestnymičiniteľmipriamona tvárimiesta, na Spiši, prešetrili okolnosti amožnosti zriadenia novéhoSpišskéhobiskupstva.4

SvojenariadenieodôvodňujepápežprosbouĽudovítaaAlžbety,podľaktorýchčastiUhorskéhokráľovstva,„ktoré sa nachádzajú v pohraničí medzi Uhorským a Poľským kráľovstvom, ustanovené spoločne ako Spišská provincia, boli oddávna lesnaté a ľu-doprázdne, ale hneď ako v spomínanom Uhorskom kráľovstve zavládol mier a najmä za čias spomínaných uhorských kráľov pána Ľudovíta a blahej pamäti uhorského kráľa Karola, otca pána Ľudovíta a manžela kráľovnej, sa zaľudnili. Aj keď vzhľadom na to v týchto oblastiach existuje svetská a kolegiátna Spišská Kapitula svätého Martina, zalo-žená ich predchodcami, starajúca sa podľa zaužívaného zvyku prostredníctvom úradujú-ceho prepošta tejto kapituly o duše cirkevných a laických osôb v tejto oblasti – ustanovo-vaním a odvolávaním kňazov a ich zástupcov, ich vizitovaním a napomínaním, predsa len ľudia v spomínaných oblastiach, pre veľkú vzdialenosť od svojho katedrálneho kostola tak pri vysväcovaní a rekonciliácií kostolov i cintorínov, pri udeľovaní sviatosti birmo-vania a rozhrešenia od hriechov, ako aj v ostatnom, čo patrí k biskupskému úradu, sú zaťažovaní veľkými nákladmi. Keďže kráľ a kráľovná si želajú odbremeniť ich od týchto nákladov a aby boli v tomto Uhorskom kráľovstve chránení od okolitých schizmatikov, neveriacich i Tatárov a katolícka viera sa zveľadila zvýšením počtu duchovných, prelátov a vysokých cirkevných hodnostárov, a rovnako aj drahí synovia tejto kapituly nás poní-žene poprosili, aby sme ráčili povzniesť túto kapitulu na katedrálnu a dedinu Spišské

2 MARSINA, ref.1;MARSINA,Richard.VznikavývojcirkevnejorganizácienaSlovenskudokonca 13.storočia.InPamiatky a múzeá,1999,2,s.6-7.

3 STEINHÜBEL,Ján.Nitrianske kniežatstvo.Bratislava:Veda,2004,s.324.4 WAGNER,Carolus.Analecta Scepusii sacri et profani Pars I.Viennae1774,s.319.PÉTERFFY,Carolus.

Sacra concilia ecclesiae romano-catholicae in regno Hungariae celebrata ab anno christi MXVI. usque ad annum MDCCXV.ParsprimaPolonii1741,s.193.FEŇAROVá,Magda. Spišské prepoštstvo. Stre-doveké listiny 1248 – 1526 Inventár.SlovenskáarchívnasprávaBratislava1964,s.35.

417

Blanka Brezováková K pokusu o erigovanie biskupstva na Spiši

Podhradie povýšili na mesto a spomínané spišské oblasti a istú zem zvanú Liptovská pro-vincia, ktoré sa nachádzajú v Ostrihomskej diecéze, pridelili tejto kapitule ako diecézne územie, a desiatky rovnako ako ostatné príjmy, dôchodky a dary a práva prepoštstva, z ktorých sa táto vydržiavala, ako aj ostatné bremená a povinnosti pririekli biskupskému stolcu tejto kapituly...“5

PokusĽudovítaI.VeľkéhoaAlžbetybyboloveľmiťažképochopiťbezdetailnéhorozboruvšetkýchformuláciívlistine.Lentaksadápochopiť,akouhorskástredovekálatinskáterminológiapomenovávalaurčitéinštitúciezoblastisprávykrajinyavkoneč-nomdôsledkuakoichzvyknemeinterpretovaťmyvsúčasnosti.

Zdanlivojasnýtext,bapriampregnantneformulovanáprosba,síceuvádzadôvody,ktoréviedliobochpanovníkovkpodaniužiadosti,alerobítakvtomnajvšeobecnejšomslovazmysle.Nezmieňujesaoďalšíchokolnostiach,ktorépopreskúmanívšetkýchfak-tov,takzhľadiskazmienvoblasticirkevnejsprávy,kuktorýmdošlokrátkopredpoda-nímžiadosti,akoajzhľadiskapolitickýchsúvislostídávajúcelejžiadostihlbšízmysel.

Našimhlavnýmcieľomjezodpovedaťotázky,prečosatátoprosbaprezentujevda-nomčasovommomenteaprečosapráveSpišskémuprepoštstvudostalotej„cti“.

Prihľadaníodpovedínatietootázkyjenevyhnutné,abysmeaspoňvstručnostipri-blížiliakýmspôsobomfungovalsystémcirkevnejsprávyvstredovekomUhorskuaakébolijehodeterminanty.

* * *

5 „(...) quae Scepusiensis provincia communiter in predictis Hungariae et Poloniae regnorum confinibus constituta ab olim fuerint sylvosae ac populis destitutae: tamen posteaquam in regno Hungarie predicta pax viguit, et maxime domini Ludovici et clarae memoriae Caroli Regum Hungarie patris, et mariti, Ludovici regis et reginae praedictorum temporibus, refertae populis et habitatorum sunt multitudine decoratae. Quodque, licet in eisdem partibus saecularis, et collegiata Scepusiensis ecclesia Sancti Marti-ni, per eorundem progenitores fundata consistat, ac per ipsius ecclesie prepositum, qui est pro tempore, in instituendis et destituendis plebanis et rectoribus ecclesiarum, ac visitandis et corrigendis ecclesiasticis et laicis, partium earundem, animarum cura geratur ex consuetudine approbata; tamen dictarum partium populi, propter magnam distanciam ab eorum ecclesia cathedrali, tam in consecrandis et reconciliandis ecclesiis, ac cymeteriis, et confirmationibus puerorum, quam in aliis ad officium episcopale, et ordinem pertinentibus, magna dispencia patiuntur:

Quare Ludovicus rex, et regina praefati, cupientes hujusmodi obviare dispendii, ac in eodem Regno Hun-gariae Sarmaticis et infidelibus, ac Tartaris circumsepti, ut asserunt, fidem Catholicam per multiplicita-tem ecclesiasticorum praelatorum et praesulum adaugeri, ac dilecti filii, capitulum ipsius ecclesie nobis humiliter supplicarunt, ut eandem ecclesiam in cathedralem erigere, et villam Scepusiensem, civitatis insignire titulo, ac partes Scepusienses predictas, et certam terram Liptoviensem provinciam nuncupa-tam, Strigoniensis Dioecesis, ac unam Dioecesim ex iisdem partibus et terram intuitu ecclesiae memo-ratae ipsi ecclesiae pro dioecesi assignare: ac decimas, nec non alios fructus et reditus, proventus, ac obventiones et jura praepositurae, ex qua ipse congrue sustentari, et alia eis incumbentia onera valeat supportare, episcopali mensae deputare, ipsius ecclesiae dignaremus.“PÉTERFFY,ref.4,s.153.Slo- venskýprekladšPIRKO,Jozef.Začiatky Spišského biskupstva (Snahy v minulosti o jeho utvorenie) Dejiny a umenie očami historika.Bratislava2001,s.127-150.BREZOVáKOVá,Blanka.Pod vládou anjouov- ských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV.Ed.VincentSedlák.Bratislava :Literárneinformačnécentrum,2002,s.169-170,č.53.


418

Vúvodesmespomínali,žeúzemiednešnéhoSlovenskabolovstredovekurozdelenédotrochdiecéz–ostrihomskej,jágerskejanitrianskej.Tiesazačalinaprelome11.a12.storočiaštrukturovaťprostredníctvomstredostupňovýchcirkevno-organizačnýchjedno-tiek–archidiakonátov.6Jednýmzcharakteristickýchznakovuhorskejcirkevno-správnejorganizáciebolojejprekrývaniesasosvetskousprávnouorganizáciou,ktorúpredstavo-valivUhorskukomitáty.ZákladnúpremisuvtomtoduchunačrtolBálintHóman,7ahocivždyexistovalivýnimkyzpravidla,vpočiatočnomobdobísahranicekomitátovnaozajkrylishranicamiarchidiakonátov.Avšaktrebamaťnapamäti,žekomitátnasústavane-vzniklaodrazu.Dotváralasaodsv.štefanaažpoKarolaRóberta.8

Podobnetomuboloajuarchidiakonátov.NatomtopolivykonalzáslužnúprácuErikFügedi.Jehoštúdia,ktorásazaoberácirkevnouorganizácioustredovekéhoSlovenskasastalaalfouaomegoukaždéhobádaniavtejtooblasti.E.Fügedinačrtávavsúvislos-ti s budovaním komitátnej organizácie dve etapy budovania archidiakonátnej správynaúzemídnešnéhoSlovenska.Zatiaľčovprvejetapevzniklijužnékomitátyatýmaj archidiakonáty–bratislavský,nitriansky,tekovský,hontiansky,novohradský,gemerskýaturniansky.

Vdruhej etape sapodobnýmspôsobomvyvinuli severnéoblasti akýmiboliSpiš,Zvolen,Turiec,LiptovaOrava.Prváetapasazačínav11.storočíakončínaprelome11.a12.storočia.Hocitietodveepochysaťažkodajúodsebapresneoddeliť,jepodľanehoisté,žedruháetapamalasvojpočiatoknazačiatku12.storočiaaukončiťsamalanazačiatku14.storočia.9

V rámci uhorskej archidiakonátnej organizácie sa však objavujú na území Ostri-homskejarcidiecézytrivýnimky–bratislavské,sibinskéaspišsképrepoštstvo.Archidia-konátnymodelsprávysadokázaluplatniťnatakmercelomúzemíUhorskéhokráľovstvaaexistenciatrochprepoštstiev,včelektorýchstáliprepoštisprávomocamiarchidiakonajedôvodomkzamysleniu,prečovurčitýchkomitátochbolipredarchidiakonátmiupred-nostnenéprepoštstvá.Riešenímtejtootázkysazaoberalinielenviacerégeneráciehisto-

6 Archidiakonátmianajmädobouichvznikusapredovšetkýmzaoberalamaďarskáhistoriografia.Medzijednotlivýmiautormiexistujúrozdielypokiaľideourčeniechronologickéhomomentuichzrodu.PodľaE.Fügedihosatakstalonaprelome11.a12.storočia,kýmGy.Kristózastávanázor,žearchidiakonátyzriadilzrejmeužsamotnýštefanI.FÜGEDI,Erik.KirchlicheTopographieundSiedlungsverhältnisseimMittelalterinderSlowakei.InStudia slavica Academiae Scientiarum Hungaricae V,fasc.3-4.KRISTÓ,Gyula.A vármegyék kialakulása Magyarországon.Budapest:MagvetőKönyvkiadó,1988,s.214-235aKRISTÓ,Gyula.Tájszemlélet és térszervezés a középkori Magyarországon.Szeged2003,s.92.KtomupozriajštúdiuV.Sedláka,ktorýnachádzaurčitúsúvislosťmedziveľkomoravskýmiarchipresbyteriátmiaarchidiakonátmi.SEDLáK,Vincent.NemaďarskévplyvynazačiatkuUhorskéhoštátu.SlovenskýľudporozpadeVeľkomoravskejríše.InHistorické štúdieXXVII/2.Bratislava1984,s.78.Sjehodomnien-kousastotožňujeajHOMZA,Martin.VzťahySpišaaMalopoľska.InZborník príspevkov k slovenským dejinám. K životnému jubileu univ. Prof. PhDr. Richarda Marsinu, DrSc.Zost.VincentSedlák.Bratislava: SlovenskýhistorickýústavMaticeslovenskej,1998,s.102.

7 HÓMAN,Bálint–SZEKFÜ,Gyula.Magyar törtenét I.Budapest1935,s.211-212.8 KRISTÓ,A vármegyék kialakulása,ref.6,s.516.9 FÜGEDI,ref.6,s.385.Slovenskáhistoriografiasazaoberalaarchidiakonátnousprávouvminulostiiba

okrajovo.Nebolapredmetomsamostatnýchštúdiíamonografií,akona topoukázalSLIVKA,Michal.KristianizačnýprocesmaSpiši(KpočiatkomSpišskejkapituly).InZ minulosti Spiša,IX-X,2001/2002,s.32.

419


rikov Spiša,10alevsúvislostisexistenciouprepoštstvavBratislaveavSibiunadobudolcelýproblémširšírozmerastalsapredmetombádanianielenslovenskej,aleajpoľskej,maďarskejanemeckejhistoriografie.

Hlavnýmvýchodiskovýmbodomsacelkomprirodzenestalohľadanieanalógiíme-dzi týmito tromacirkevnými inštitúciamiv ichprávno-kompetenčnýchprávomociachakoajvetnickejskladbeobyvateľstvaimzverenéhoúzemia.Vprvomprípadesariešilapredovšetkýmotázkaicharchidiakonskýchprávomocí,bavprípadeSpišaajkvázibis-kupskýchprávomocíavdruhompodielnemeckéhohosťovskéhoobyvateľstvapriichvzniku.Pozornosťsavenovalaajichgeografickejpolohenahraniciachkrajinyavzdia-lenostiodOstrihomu.

Existujeveľkémnožstvoprác,ktorésazaoberali riešenímtýchtoproblémovaniejemožnéodcitovaťvšetky.Dopozornosti dávamepráceAlexandraSzentirmaia a užspomínanéhoE.Fügediho.Ajz tohodôvodu,žeanioninedospelikzhodnýmstano-viskám.KýmE.Fügedipredložiltézuoarchidiakonskýchprávomociachprepoštov,11 A.Szentirmaizašieltrochuďalejarozvinulmyšlienkuoichkvázibiskupskýchprávo-mociachanulitnomprávnompostavení.12

Podľa nás, najmä Spišské prepoštstvo predstavovalo špecifikum.Archidiakonsképrávomocispišskéhoprepoštasúneodškriepiteľné,čojezrejméajzosamotnejžiadosti,alena rozdielodbratislavskéhoprepoštaužv14. storočívystupovalaj akozástupcaarcibiskupa (vicarius in temporalibus et spiritualibus) a kancelár.13Ahociúradvikárasamôžepodobaťúraduarchidiakona,prepoštvtejtofunkciispravovalväčšieúzemie.

10 Takmer každá štúdia alebo monografia oSpiši vstredoveku sa nevyhnutne dotýka aj problematikyprepoštstva.Ktomupozri:JANKOVIČ,Vendelín.Spišskáregionálnahistoriografiazaposlednýchstorokov1883–1983.InNové obzory,1986,28,s.99-114;HOMZA,Martin.PrehľadnázorovnavznikstredovekejsevernejhraniceUhorskanaSpišiahistorickýchprácnatémuvzájomnýchvzťahovSpišaaMalopoľskavnajstaršomobdobí.InHOMZA,Martin–SROKA,A.Stanislav.Štúdie z dejín stredove-kého Spiša.Krakov:SpolokSlovákovvPoľsku,1998,s.19-61.TubysomsachcelazároveňpoďakovaťM. Homzovi, že mi umožnil nahliadnuť do rukopisu pripravovanej monografie Historia Scepusii Vol. I – Dejiny Spiša I.;KOLLáROVá,Zdena.Spišskáregionálnahistoriografiaodroku1989.InHisto- rický časopis,2002,roč.50,č.1,s.120-126.

11 PreBratislavunašieldôkazvlistineBratislavskejkapitulyz2.februára1317,ktoroukapitulapotvrdzujetestamentkňazaPetrazosv.KrížanaŽitnomostrove.Vnejsauvádza„(...) de licencia et permisione discreti et honesti viri domini Et prelati nostri, domini Alberti prepositi, a quem cura eorundem sacer-dotum pertinere de Jure dinoscitur (...)“. InMagyar Történelmi Tár,XX,Budapest1875, s.246.PreSpišsképrepoštstvojepodľanehotakýmtosvedectvomprávelistinapápežaKlementaVI.obsahujúcaužspomínanúsuplikuuhorskýchAnjouovcovzroku1348.FÜGEDI,ref.6,s.371.

12 SZENTIRMAI,Alexander.DasRechtderErzdechanten(Archidiakone)inUngarnwährenddesMittelalters. InZeitschrift der Savigny Stiftung für Rechtsgeschichte Kanonistische Abteilung43,1957,s.149.

13 KtomupozrilistinuspišskéhoprepoštaJánazo16.septembra1323snasledovnouintituláciou:Magister Iohannes, prepositus ecclesie sancti Martini de Scepus, cancellarius et vicarius in temporalibus et spiri-tualibus generalis domini Boleslai archiepiscopi Strigoniensis.SEDLáK,Vincent.Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II (ďalejRDSlII).Bratislava:Veda,1987,s.453,č.1043.ĎalejlistinutohoistéhoprepoštaJánaz31.októbra1326,vktorejsauvádzaajjehohodnosťakovikáraakanceláraostrihomskéhoarcibiskupa.Magister Johannes, prepositus ecclesie beati Martini in Scepus , ac venera-bilis in Christo patris, ac domini Boleslai Dei gracia archiepiscopi Strigoniensis, locique eiusdem comitis perpetui, cancellarius et vicarius generalis.KNAUZ,Ferdinandus.Monumenta ecclesiae Strigoniensis III(ďalejMESIII).Strigonii1924,s.86-87,č.153. Magyar Történelmi Tár,XX,Budapest1875,s.246.Prvázmienkaoudeleníhodnostiarcibiskupovhovikáraprebratislavskéhoprepoštasaobjavujeažroku1469.AMBROš,Róbert.Dejinybratislavskéhoprepoštstva.InProglas, 1996, 03, s. 35.


420

Topresnekorešpondujesprípadomspišskéhoprepošta,ktoréhoprávomocisaneobme-dzovaliibanasamotnýSpiš,aleprekračovalihranicekomitátu.NazápadespadaladojehokompetencieajčasťLiptovaanavýchodeHornotoryskýdištrikt,ktorýpatrildošarišskéhokomitátu.

Nadruhejstrane,akouvidímeneskôr,bolspišskýprepoštvďakahustémunemec-kémuosídleniu,ktorémalocirkevnéimunity(slobodnávoľbafarára,právoponechaniadesiatkuaprávostavbykostola)akvôliexistenciizáujmovýchzoskupenífarárovtzv.fraternítvosvojichprávomociachoniečoukrátený.

ZaujímavésúajúvahyRóbertaAmbrošaotom,žeúradprepoštasavyvinulzúraduarchidiakona.NaňhonadväzujeMichalSlivka, ktorý spomínanéprepoštstvádokoncapovažujezaarchidiakonátynovéhotypu.14Vzhľadomnaexponovanúpolohuvšetkýchtrochprepoštstievnahraniciachkrajinyadobuichvznikuimmôžemeprisudovaťúlohunáboženskýchcentier,ktorémalibyťneskôrpovýšenénabiskupstvá.

Hoci ešte stále nebola spoľahlivo doriešená otázka kontinuity, resp. diskontinuitykresťanskýchštruktúrnanašomúzemípopádeVeľkejMoravyaaniarcheologickývý-skumnepovedalposlednéslovo,predsalensanámzdápotrebnéuviesťaspoňniekoľkopostrehov.AkospomínaAdriánVallašekaAlexanderRuttkaypreduhorskýorganizačnýzákladmápravdepodobneokremBratislavskejajSpišskáKapitula.

Vblízkosti kapituly (polohaPažiť)bolodkrytýkomplex sdvomavýraznými sta-vebnýmietapami.Vstaršejfázeidezrejmeokapitulu,vktorejkanonicižilispoločneaohospicium.V13. storočí sa situáciamení,kanonicibývajúvovlastnýchdomochvpriestorednešnejSpišskejKapituly,tuvznikáajdvojvežovákatedrála.15

ArcheologickénálezyvlokalitePažiťsastaliajpredmetomskúmaniamaďarskéhohistorikaLászlóaKosztu.Ten však polemizuje so závermi slovenských archeológov,podľaktorýchtomoholbyťbenediktínskykláštor.Kritickémurozborupodrobujeajhy-potézuM.Slivku,ktorýnazákladeanalógieskláštoromvRehburguvDolnomSaskuoznačilobjektzakláštoraugustiniánskychrehoľnýchkanonikovpostavenýnazačiatku12. storočia.16Avšak aniKosztove záveryohľadomspornej stavby, ktorápodľanehopredstavovalahospodárskyareál,niesúprílišpresvedčivéatakjeotázkaeštestálene-zodpovedaná.

Prepoštstvoako stavebnédielomohli sícevybudovaťnazelenej lúke, aleprizvaťväčšípočetkanonikovsipredsalenvyžadovalourčitýstupeňorganizácie.Užroku1209,keďsaprvýrazspomínaspišský„comes curialis“(sídliacinaSpišskomhrade)aprepošt

14 AMBROš,Róbert.Založeniebratislavskéhoprepoštstva. In Proglas, 1996,01, s.4.SLIVKA, ref.9, s.32.UrčitéanalógiejemožnénájsťajvSaskuv12.storočíakootompíšeHRUBÝ,František.Církevní zřízení v Čechách a na Moravě od X. do konce XIII. Století a jeho poměr ke státu.Praha1917,s.6.

15 RUTTKAY,Alexander–SLIVKA,Michal.Cirkevné inštitúcieaichúlohavsídliskovomahospodár-skomvývojiSlovenskavstredoveku.InArcheologica historica10/85,s.339.VčlánkusazmieňujúajoRatkošovejtéze,ževeľkofary–archipresbyteriátypredstavovalivgenézearchidiakonátnehosystémupočiatočný stupeň.Strategickyvýznamné lokality z veľkomoravskéhoobdobia si vzhľadomna svojevýhodnégeografickéumiestneniezväčšadokázalipodržaťsvojepostavenieajvobdobíbudovaniauhor-skéhoštátu.

16 KOSZTA,László.11.századibencésmonostoraSzepeségben?InSzázadok,2008,142,č.2,s.339-357;SLIVKA,ref.9,s.27-31.

421


(zdržiavajúcisavbudovekapituly)vjednomatomistomdokumente,17muselexistovaťna tomtoúzemídostatočnýľudskýpotenciál,ktorýbydokázalzaistiťexistenciuobi-dvochúradov.Mámetýmnamyslipríslušenstvohraduaajkapituly,tedazjednodušenepovedanéurčitémajetkyananichusídlenýchľudí.

Toznamená,žepočiatkyprepozitúrypravdepodobnenaozajsúvisiasprvouvlnoudoosídľovaniaSpišaFlámami,pričombolizohľadnenéaj„duchovnépotreby“pôvod-ného slovansko-slovenského obyvateľstva a taktiež potreby strážcov hraníc.Zabúdaťnesmiemeaninahradskýchjobagiónov,ktorýchexistenciabolapevnezviazanáshra-dom.18

Určitúpredstavuo tom,akýmspôsobombolabudovanáfarskáorganizáciav tejtooblasti smezískalinazákladepráceAdrianyKörmendy.19Tá spájadobuosídľovaniaSpišaspostupnýmbudovanímfarskejorganizácieapoukazujenazvláštnosti,ktorébolistoutopostupnou„kolonizáciou“spojené,pokiaľideoprávajednotlivýchfarárov.Ďalejsivšíma,akosazhľadiskarozdielnehoprávnehoasociálnehopostaveniajednotlivýchvrstievspišskejspoločnostiprejavovalaodlišnosťpribudovanífárnaichmajetkochaajfarskejorganizácie.

* * * * **

VráťmesavšakkpôvodnejžiadostiĽudovítaI.VeľkéhoaAlžbety.VnejsaobjavujeakojedenzdôvodovzaloženiabiskupstvamožnosťhrozbyzostranyTatárov,schizma-tikovaneveriacich.NavyšepráveAnjouovcisausilujúroku1347oobnovenieMilkov-

17 MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. (ďalej CDSl I). Bratisla-va : Sumptibus Academiae Scientiarum Slovacae, 1971, s. 122, č. 154, vpreklade MARSINA, Richard(ed.).V kráľovstve svätého Štefana. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov III. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2003, s. 92-93, č. 31.Otázne ostáva či je to naozaj prvá hodnovernálistina zachovaná vplnom znení vzťahujúca sa na Spiš. Roku 1198 vydal kráľ Imrich listinu, kto-rou potvrdil ostrihomskému arcibiskupovi desiatky„in terra Scipiensi et in Posonio“CDSl I, s. 99,č. 110.Vnovšej slovenskejhistoriografii saviacmenejvďakaB.Varsíkovipresadila téza J.Karácso-nyiho, že sa jedná vprípade pojmu terra Scipiensi olokalitu Szép pri Ostrihome. KARáCSONYI,János.Halavány vonások hazánk Szent István korabeli határairól. InSzázadok, 1901, s. 1 050.TútotézuprijalajVARSíK,Branislav.Osídlenie Košickej kotliny III.Bratislava:Veda,1977,s.187.Avšakoznačenie tejto lokality ako „terra“ poskytuje priestor kdomnienke, že sa mohlo jednať aj oSpiš.Takýto názor zastáva J. Steinhübel avzásade sa nestavia proti nemu aniM. Slivka. STEINHÜBEL,ref.1,s.146,151.SLIVKA,ref.9,s.35.Indíciou,ktoránepriamopotvrdzujenašudomnienku,žesajednáoSpišmôžebyťajfakt,žeroku1289LadislavIV.potvrdzujeostrihomskémuarcibiskupoviVla- dimírovidesiatkynaSpiši.HocisaneodvolávanaImrichovulistinuzroku1198,predsalensazmieňujeozaužívanomzvyku:„(...) ut decimam totius Tributi nostri de Scepus de jure communi et approbata con-suetudine Regni nostri Archiepiscopatui Strigoniensi debitam (...)“.WAGNER,ref.4,s.25-26.

18 ZSOLDOS,Attila.Szepesmegyekialakulása.InTörténelmi SzemleXLIII(2001)1-2,s.29.19 KÖRMENDY,Adriana.KszaltowaniesieorganizacjiparafialnejnaSpiszusXIIIw.irozwojspleczno-

gospodarczyregionu.InKwartalnik Hisztoryczny,1986,rocznikXCIV,2,s.377-398.


422

skéhobiskupstva,pričomsaodvolávajúnatatárskenebezpečenstvo.20Ešteroku1202OndrejII.sapokúsilintervenovaťupápežaKlementaIII.,abybolozriadenébiskupstvov Sibiu.21Možnotedapredpokladať,ževtýchtonárazníkovýchoblastiach,vpočiatkochbudovania uhorskej štátnejmoci, bolo treba zriadiť také inštitúcie, ktoré by dokázalikonaťvcirkevnýchotázkachsamostatnejšieaeštetesnejšieainštitucionalizovanejšiebypripútavalikcirkvipôvodnéobyvateľstvo.22

TumožnovidieťzárodokmyšlienkyokvázibiskupskýchprávomociachspišskéhoprepoštaanehľadaťhouspišskéhoprepoštaJakuba(1284–1301).23Tensasícetitu-lujeakospišskýbiskupnielenvniektorýchlistinách,24 dokonca aj v Budínskej kronike

20 Roku1347pápežKlementVI.povoľujekaločskémuarcibiskupovi,abyobnovilMilkovskébiskupstvoado jeho čelaustanovilTomášadeNémeti.Robí tak, podobne akoorokneskôrvprípade spišskéhoprepoštstva,nazákladežiadostiĽudovítaI.ajehomatkykráľovnejAlžbety.

„(...) Nuper siquidem ad audientiam nostram Carissimorum in Christo filiorum nostrorum Ludovici Regis ac Elizabeth Regine Ungarie Illustrium relatio fidedigna perduxit, quod Episcopatus Milchovensis in regno Ungarie, in finibus videlicet Tartarorum, ex institutione ordinatus antiqua, a tempore, quo dicti Tartari potenter dictum Regnum seu partes Ungaras pro dolor intraverunt, fuit per eos ferales et sevos omnino destructus, et ecclesia ipsius Episcopatus funditus extirpata, extinctis et defunctis successivis deinde tem-poribus Canonicis ecclesie antedicte, ac in extirpatione etdestructione huiusmodi usque ad hec tem-pora Episcopatus ipse prostratus extitit et existit, possessionibus, bonis et iuribus Episcopatus et ecclesie predictorum ab potentibus illarum partium occupatis; quodque per dilectum filium Thomam de Nympti Lectorem ordinis heremitarum sancti Augustini, quem vita, moribus, scientia, fidelitate et experientia fore ad id aptum relatio perhibet supradict, si de eo per clementiam sedis apostolice ecclesie provideatur prefate, prout devota spes suggerit et nobis ex relatione innotuit prelibata, sub favoris presidio dictorum Regis et Regine nobis pro dicto Thoma, eorum dilecto Capellano, in hac parte humiliter supplicantium, predictus Episcopatus ad statum pristinum reducetur ac recuperabuntur possessiones, bona et iura su-perius nominata. Nos igitur...comittimus et mandamus, quatenus si est ita, de dicto Thoma auctoritate apostolica ecclesie provideas memorate, ac ipsum Thomam eidem ecclesie preficias in Episcopum et pastorem, curam et administrationem ipsius sibi tam in spiritualibus quam in temporalibus, prout illas ab antiquo gesserunt ipsius ecclesie Episcopi successive, plenarie committendo (...)“.THEINER,August.Vetera monumenta historica Hungariam sacram illustrantia I(ďalejVMHI).Roma1859,s.737,č.1107.MESIII,ref.13,s.626,č.820(R).

21 Dňa 20. februára 1212 pápež Klement III. píše Ondrejovi II. otom, že nevyhovuje jeho žiadostiozaloženiebiskupstvavSibiutýmitoslovami:„(...) super episcopatu de novo creando apud Cibiniensem in Vltrasilvana diocesi, qui metropoli Colocensi subditur petitionem regiam nequivimus exaudire (...)“. ZIMMERMANN,Franz–WERNER,Carl.Urkundenbuch zur Geschichte in Siebenburgen, erster Band 1191 – 1342.Hermanstadt1892,s.13,č.21.

22 KtomupozrišEDIVÝ,Juraj.DieAnfängedesPressburgerKapitels.InActa historica PosoniensiaII, s.108;AMBROš,ref.14,s.4,hocisituácianaSpišisalíšilaodsituácievBratislave.HlavnevzhľadomnaneskoršiezapojenieSpišadoužexistujúcichsprávnychštruktúrUhorskéhokráľovstva.

23 WAGNER,Carolus.Analecta Scepusii sacri et profani III (ďalejWagnerIII).PosoniietCassoviae1778,s.13-21;HRADSZKY,Josef.Initia progressus ac praesens status Capituli ad sanctum Martinum E.C. Cathedralis sub proprio episcopo Scepusiensi constituti.SpišskéPodhradie1901,s.309vsúvislostisdo-hodoumedziJakubomakapitulou,InováciouštatútovfraternityXXIVregaliumplebanorumazaloženímkláštoranaSkaleútočišti.

24 Všetky listiny, vktorých sa Jakub tituluje ako spišský biskup spomína vo svojej štúdii KOVáCS, Zsuzsana.A Szepesség egyházjogi állása a középkorban (Egyházakaváltozóvilágban.Szerk.Bárdos István és Beke Margit.A nemzetközi egyháztörténeti konferencia előadásai. Esztergom 1991 május 29-31.Tatabánya1991,s.145;RáBIK,Vladimír.MonumentadiplomaticahistoriamCartusianoruminScepusillustrantia.Projektdiplomatáraspišskýchkartuziánov.In Studia Archaeologica Slovaca Maedie-valiaVI,2007,s.18-22.

423


akoprívrženecčeskéhokráľovičaVáclava(neskoršiehouhorskéhokráľaLadislavaV.),25 bolovšakspoľahlivodokázané,žetútohodnosťdostalibaad personamanevzťahovalasanaSpišsképrepoštstvoakotaké.26Ahocisanámnezachovalzčiasjehopôsobeniaakobiskupanijakýdokument,ktorýbyjasnevyjadrovalzáujemOndrejaIII.ozalože-niebiskupstva,predsalenmôžemehypotetickyuvažovaťajotakejtomožnosti.Avšakvzhľadomna pomerne napäté vzťahy s pápežskou kúriou a hlavným reprezentantompartikulárnejcirkvi,ostrihomskýmarcibiskupomGregorom,ktorísausilovalidosadiťnauhorskýtrónsvojhokandidáta–KarolaRóbertazAnjousamyšlienkanemohlana-plnozrealizovať.27

Prepoštstvá saodarchidiakonátovklasického typu,ktorých čelnípredstavitelia– archidiakoniboličlenmisídelnejkapitulynelíšililenvkompetenciáchprepoštov,ktoréboliviacmenejidentickéapatrilimedzinenajmädozornadfarármiavýkonsúdnychprávomocí,aleajvichpozíciivsprávesamotnejkolegiátnejkapituly.Kýmarchidiakonbol„iba“členomsídelnejkapitulyprikatedrálnomkostole,prepoštstálvčelekolegiát-nejkapituly,dokoncamoholzvlastnejmocidosadzovaťčlenovkapitulyaudeľovaťimbenefíciá.28

Vieme,žearchidiakonátysačlenilinanižšiesprávneobvody,navicearchidiakonátynačelesvicearchidiakonmi.AkprijmemeE.Fügedihotézuoarchidiakonskýchprávachjednotlivýchprepoštov–bratislavskéhoaspišského–neprekvapuje,žesastretávamevlistináchsvicearchidiakonmiakozástupcamiprepoštov.BratislavsképrepoštstvoboloúzemnetakmeridentickéskomitátomavjehocirkevnomobvodesapodľaE.Fügedihonachádzalitridištrikty,včelektorýchstálivicearchidiakoni.29VprípadeSpišskéhopre-poštstvajesituáciaopäťkomplikovanejšia.

V listinnom materiáli sa totiž viackrát výslovne uvádza nielen vicearchidiakon, archidiakon,archidiakonát,aledokoncasaobjavujeajpojemdekanadekanát.Stvrdenímniektorýchslovenskýchhistorikov,ktoríhodnotiavýskytarchidiakonavdokumentoch

25 Ako biskup sa uvádza vmenoslove tých hodnostárov, ktorí boli členmi uhorského posolstva adreso-vanéhočeskémukráľoviVáclavovi, abyprijal žezloUhorskéhokráľovstva„(…) et Jacobo episcopo Scepensi, cui usque vitam fuerat concessus episcopatus (…)“.SZENTPÉTERY,Emericus(ed).Chroni-ci Hungarici compositio saeculi XIV. Scriptores rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum.Volumen I.Budapestini1937,s.479.

26 šPIRKO,ref.5,s.127-150;KOVáCS,ref.24,s.145-146.27 Ozvláštnejpanovníkovejpriazni,ktorejsatešilJakubzostranyOndrejaIII.násinformujeužPIRHALLA,

Márton.A szepesi prepostság vázlatos története kezdetétöl a püspökség felállításáig.Lőcse1899,s.29;šPIRKO,ref.5,s.131-132.NajnovšiesadanouproblematikouzaoberáajRáBIK,ref.24,s.14-15.

28 DosvedčujetolistinaspišskéhoprepoštaLukášaz5.júla1282„(...) nos, qui utilitatie ecclesiae praeno-tate toto animo volumus prodesse, ut tenemur, sex Canonicos de novo ordinavimus (...)“.WAGNERIII,ref.23,s.302.

29 Vdesiatkovom registri saobjavuje ibaBertholdus vicearchidiaconus Posoniensis.SEDLáK,Vincent(ed.).Monumenta Vaticana Slovaciae, Tomus I, Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332 – 1337. Trnavae;Romae:InstitutumHistoricumSlovacuminRomaapudUniversitatemTyrnaviensem,2008, s.61,č.288.ToalepodľaE.Fügedihoniejesmerodatnýúdaj,pretožeroku1324sastretávamesvicear-chidiakonompreŽitnýostrov.FÜGEDI,ref.6,s.377-378.


424

týkajúcichsaToryskéhodištriktuakoterminologickúnepresnosť,sadásúhlasiť.30 Jedi-návýnimkajearchidiakonvlistineostrihomskéhoarcibiskupaBoleslavazroku1323.Arcibiskuppotvrdzujeoprávnenosťvoľbynovéhoprepoštakapitulouapotvrdzujehovofunkcii.Medzizástupcamikapituly,ktorípredložilivolebnýdekrétarcibiskupovisaspomínaaj Beke archidiaconus in ecclesia Scepusiensis.31Považovaťpojemarchidiakonvtomtodokumentezaterminologickúnepresnosťniejedosťdobremožné.Vtomistomroku vydal novozvolený spišský prepošt Ján listinu, v ktorej sa spomína v súvislostisvoľbounovéhofarárakostolavoVysokejvToryskomdištrikteakomagistro Iohanno archidiacono de Tarcza.32Akosmeužspomínali,vtomtoprípadesamohlojednaťoter-minologickúnepresnosťaarchidiakonamôžemepovažovaťzavicearchidiakona.UrobiťtakanalogickyvprípadearchidiakonaBekehoniejemožné.Prijehomeneauvedeníhodnosti sa nevyskytuje bližšie určenie, kde a nad kým vykonával svoje právomoci.MožnotedapovažovaťBekehoskutočnezaarchidiakona,aleakopoznamenalE.Fü-gedi,tátofunkciabolasnajväčšoupravdepodobnosťouobsadenáibaprisedisvakancii,predpotvrdenímnovéhoprepoštavofunkcii.33NedoriešenouostávaajotázkaexistenciedekanátovnaSpiši.Nazákladelistinnéhomateriálujemožnékonštatovaťlentoľko,ženejakáformadekanátunaSpišivstredovekuexistovala,aleakýmspôsobomfungovalaaakébolikompetenciedekanaačihomožnoprirovnaťkhodnostivicearchidiakonasaužznehovyčítaťnedá.34Na rozdielodSpišskéhoprepoštstva, inštitúciadekanátuvSibiujedobrezmapovanáatonajmävďakačastejšiemuvýskytudekanovidekanátovvlistináchtamojšejproveniencie.35

30 SEDLáK,Peter.Dejiny Košického arcibiskupstva.Prešov:VydavateľstvoMichalaVaška,2004,s.53;RáBIK,Vladimír.Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Bratislava : Karpat-skonemeckýspoloknaSlovensku,2006,s.63.

31 RDSlII,ref.13,s.412-413,č.947.32 RDSlII,ref.13,s.453,č.1043.33 FÜGEDI,ref.6,s.371.34 VlistinekráľaLadislavaIV.zroku1274,ktoroupovoľujespišskýmfaráromslobodneodkazovaťma-

jetok sa objavuje „(…) Conradus plebanus de Leybicz, decanus plebanorum de Scepus (…)“FEJÉR,Georgius. Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis V/2(ďalejCDHV/2).Budapest1829,s. 177.Ďalšia zmienka o dekanovi sa objevuje v listine ostrihomského arcibiskupaBoleslava z roku1322,ktoroupotvrzujevýsady farárovHornotoryskéhodištriktu:„(…) Ceterum volumus, ut decanus dicte confraternitatis ex parte nostra habeat authoritatem in die celebrationis ipsius confraternitatis… quadraginta dierum indulgencias faciendi (…)“WAGNERIII,ref.23,s.310-312,č.14;RDSlII,ref.13, s.376-377,č.863.Trebapoznamenať,žeuC.Wagnerasavtextenenachádzadecanus, ale slovo decretum. S najväčšou pravdepodobnosťou je to chyba v čítaní príslušného dokumentu, ktorej sa dopustil aj G.Fejér.

35 Sibiutvorilovýnimkuaboloorganizovanévoväčšejmiereakodekanát.VlistineVaradínskejkapitulyzroku1330súdokoncavymenovanévšetkyfarysibinskéhodekanátu. „(...) vniuersi et singuli Pleba-ni de decanatu de Sebus, videlicet Georgius quondam Plebanus de Vincz inferiori – Petrus de Arkus, Ioannes de Kunyirthu, Herbordus de villa Volkáni, Nicolaus de villa Petri, Nicolaus de Lankruk (Lámke-rék) quondam Daniel de Sebus, Iacobus de Subcastro, Homideus de malo prandio (Félkenyér?) Nicolaus de Richo (Rihó) Michaël de Kelnuk (Kelnek) Nicolaus de Reluh, Ioannes de Orbo (Százorbó) Ioannes de Suburba, Ioannes de Apoldia superiore, Nicolaus de Omlás, Ioannes de Chizele, Arnoldus de nigra aqua, Petrus de Chapurka (Toporcsa?) Albertus de Olmur (Alamor) Ioannes de Ludas, Iacobus de Kis-Enyedi-no, Vernerus de Apoldia inferiori, Nicolaus de Ruzmark (Reizmark, Szeredahely) Ioannes de Alba etc. et Henchmanus de Feles (...)“.CDHVIII/3,s.473-474,č.197.PozriajSZENTIRMAI,ref.12,s.166.

425


Neprekvapuje,želistiny,vktorýchsaarchidiakonalebovicearchidiakoniarchidia-konátčivicearchidiakonátakonečneajdekanátobjavujúsatýkajúzáležitostífarárovzHornotoryskéhodištriktu.OkremsamotnéhoSpišskéhokomitátuzhľadiskateritoriál-nehopredstavovaljedinýväčšíúzemnýcelokpripojenýkuspišskémuprepoštstvu.

* * *

ZaujímavýjeajúdajsuplikyĽudovítaI.VeľkéhoajehomatkykráľovnejAlžbetyoužspomínanejneosídlenosti,ktorýmoholdoistejmieryslúžiťajčeskémuhistoriko-viVáclavoviChaloupeckémupri prezentovanínázorovoneosídlenosti týchtooblastív počiatočnomobdobí budovaniaUhorského kráľovstva.36 Jeho názory tak archeolo-gickáakoajhistorickávedaajazykovedavuplynulýchdesaťročiachspoľahlivovylúči-li.37Boloto,rovnakovstredoveku,akoajvčasochV.Chaloupeckého,politikum.Kým ĽudovítI.Veľkýchcelvyzdvihnúťpripodanížiadostizásluhysvojejdynastie,V.Cha-loupeckýchcelodobriťvznikČeskoslovenskej republikyhľadaním tesnejšejprepoje-nostičeskéhoaslovenskéhonároda,hocibolafiktívna.

ProblémhustotyosídleniaSpišaanajmäriešenieotázkykedyakýmbolosídlenýviedolknázorovýmrozdielomnielenmedzislovenskou,maďarskouapoľskouhisto-riografiou, alemal na svedomí aj rozkolmedzi historikmi jednotlivých spomínanýchhistoriografií.38Rozdielne stanoviskozaujali niektorí slovenskíhistorici, ktorí naopaknachádzalinaSpišiužvpreduhorskomobdobívyvinutúpolitickosprávnuorganizáciuako reprezentantku pôvodného slovanského (slovenského) substrátu a predpokladalikontinuitusuhorskouorganizáciou.KnimmožnopriradiťJánaBeňka,MartinaHomzuadourčitejmieryajOndrejaR.Halagu.39

36 PokusozriadeniebiskupstvanaSpišivobdobíAnjouovcovapríslušnélistinyspomínavosvojomčlánkuCHALOUPECKÝ,Václav.Slovenskédieceseatakřečenáapoštolskápráva.InBRATISLAVAII,1928, s. 14. K osídleniu Slovenska pozri CHALOUPECKÝ, Václav. Staré Slovensko. Bratislava 1923, s.286-287.ChaloupeckéhodomnienkaoneosídlenostisevernéhoSlovenskasaujalaajvmaďarskejhis-toriografiireprezentovanejnajmäGy.Györffym.GYÖRFFY,György.EiwohnerzahlundBevölkerungs- dichte in Ungarn bis zumAnfang des XIV. Jh. In Etudes historiques publieés par la Commisssion Nationale des Historiens Hongrois.Budapest1960,s.163-193.JehotézaovznikuslovenskejnárodnostizmiešanímČechov,PoliakovaRusínovsadodnešnýchčiastešípozornostiviacerýchmaďarskýchhisto-rikovapravidelnesaobjavujetakvsyntetických,akoajencyklopedickýchprácach.ZavšetkymenujemeKRISTÓ,Gyula(ed.).Korai Magyar történeti lexikon (9. – 14. század).Budapest:FérencAkadémiaiKiadó,1994,s.652-653.

37 VARSíK,Branislav.Osídlenie Košickej kotliny I.Bratislava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied,1964,s.18-19;MARSINA,Richard.OosídleníSlovenskaod11.dopolovice13.storočia.InSlovenský ľud po rozpade Veľkomoravskej ríše. Historické štúdieXXVII/2.Bratislava1984,s.42-44.

38 VARSíK,Branislav.Významvýskumuosídlenia východnéhoSlovenska pre otázky vzniku a rozvojaslovenskejnárodnosti.InHistorický časopis,1961,roč.9,s.424,436-439.

39 BEŇKO,Ján.Osídlenie severného Slovenska.Košice1985,s.143.Tentvrdí,žeuhorskáštátna(komi-tátna)icirkevnásprávatunepochybnenadviazalanastaršiuhradskúacirkevnúorganizáciu.HOMZA,Martin.PrehľadnázorovnavznikstredovekejsevernejhraniceUhorskanaSpišiahistorickýchprácnatémuvzájomnýchvzťahovSpišaaMalopoľskavnajstaršomobdobí.InHOMZA,Martin–SROKA,A.Stanislav. Štúdie z dejín stredovekého Spiša.Krakov:SpolokSlovákovvPoľsku,1998,s.52-55.HALA-GAR.Ondrej.Hospodársko-spoločenskývývojšarišaaSpišaakopohraničiav12.a13.storočí.InNové obzory.VlastivednáročenkavýchodnéhoSlovenska3,1961,s.200-220.


426

Konečne sa dostávame k ďalšej otázke, ktorá dokázala potrápiť historikov. Nadakýmivrstvamiobyvateľstvavykonávaliprepoštizverenéprávomociaakábolaichet-nická skladba? Paušálne hodnotenia neplatia ani v tomto prípade. Podiel nemeckýchhostísauspomínanýchtrochprepoštstiev–bratislavského,spišskéhoasedmohradské-ho neprejavoval v rovnakejmiere.Bratislavské prepoštsvo bolo od roku 1204 pevnezviazané smestom,40 kdenepochybne žiliNemci, ale tu saprejavil vplyvmestskéhopráva.Ostatnézverenéúzemienazačiatkunevykazovalistopynejakéhomasovejšiehonemeckéhoosídlenia,ktorébybolozhodnésosídlenímSpišaaSedmohradska.TubolaprítomnosťNemcovskôrspojenásblízkosťounemeckéhoetnickéhoúzemiaavýznam-nejšiuúlohuzačalizohrávaťažod13.storočiaasúvislejšienemeckéosídleniemedziBratislavouaTrnavousaobjavujeažpotatárskomvpáde.41OjednoznačnejalistinnepodloženejsúvislostimôžemehovoriťlenvprípadeprepoštstvavSibiu,ktorésazria-dilo iba pre Flámov, teda účastníkov prvej doosídľovacej vlny z obdobia vládyGej-zuII. (1141–1162).42AopäťsaobjavuješpecifickosťSpišaajv tejtooblastiaopäťnarážamenaproblémkontinuity adiskontinuity s veľmoravskýmobdobím.Tvrdenia

40 Dňa 24. apríla 1204 pápež Inocent III. povoľuje ostrihomskému arcibiskupovi presídliť prepozitúruzBratislavskéhohradu„...extra munitionem...“.CDSlI,ref.17,s.104-105,č.125.

41 MARSINA,ref.37,s.55.AjJ.šedivýspomínaNemcovviacmenejibavsúvislostispôvodomniektorýchkanonikov.šEDIVÝ,ref.22,s.111.

42 TútoskutočnosťpregnantnevyjadrujelistinakardinálaalegátaGregorazrokov1192–1196,ktorásadotýkalaprepoštskéhoobvodu.PrepoštstvobolozriadenéibapreFlámovusídlenýchvdanejoblastizavládykráľaGejzu.Jehoprávomocsanevzťahovalananeskoršíchnemeckýchusadlíkov,ktoríspadalipodcirkevnújurisdikciusedmohradskéhobiskupaAdriána.„Cunctis igitur fidelibus volumus notum fieri, quod cum occasione huius verbi desertum, quod verbum est in privilegio (...) domini regis Belae et nostro ad preces eiusdem regis impetrato a nobis et obtento super constitutione praepositurae Ultrasilvanae, quam fecimus, cum prius officium legationis gessimus in Ungaria, quaestio esset orta inter venerabilem (...) Adrianum Ultrasilvanum episcopum et (...) praepositum Cipiniensem pro eo, quod occasione prefati verbi praepositus diceret generaliter omnes Flandrenses ecclesiae suae fuisse suppositos, e contra epis-copum responeret, dominum regem et nos intellexisse de illis dumtaxat, qui tunc erant in illo solo deserto, quod gloriosae memoriae Geysa rex Flandrensibus concessit, et de illis, qui in eodem tantummodo de-serto erant habitaturi, et eo processum esset, quod quaestio eadem ad dominum papa fuisset delata, et inde ad nos remissa, utpote ad eum, cui interpretatio praefati verbi domini regis mente et voluntate explorata deberet esse certissima. Praefatus illustris et glor (...)rex ad interrogationem nostram hanc interpretationem Vesprimii in praesentia magnatum suorum promulgavit, quod non fuit eiusd intentionis tempore constitutionis praepositurae nec postea, quod alii Flandrenses praposito essent subditi, nisi qui tunc tantummodo habitabant in deserto, quod sanctae recordationis Geysa pater suus Flandrensibus concesserat, et in eodem futuris temporibus essent habitaturi. Nos vero idem cum domino regie sentientes et eandem interpretationem habentes in animo praedictum verbum sic interpretamur, quod de nullis aliis Flandrensibus intelleximus nec alios praepositurae supposuimus, nisi dumtaxat illos, qui tempore, quo ipsam praeposituram constituimus, in illo tantum habitabant et erant habitaturi deserto, quod Geysa rex Flandrensibus prioribus concessit. Et ut haec nostra et domini regis interpretatio omni tempore ple-num robur et firmam stabilitatem obtineat, has inde literas scribi mandavimus et sigillo nostro fecimus sigillari (…)“.ZIMMERMANN–WERNER,ref.21,s.2.PodľaE.Wagneraniejezdokumentovanéodkiaľhospitespochádzali.NajstaršiepápežskélistinyichoznačujúakoFlámov,inakakoNemcov,aleboSasov.MedzinimisanachádzaliajnejakíValóni.E.Wagnersadomnieva,ževäčšinapochádzalazob-lastikolínskehoarcibiskupstva(nazákladerozboruliturgickýchkníh),kuktorémupatrilovtomčaseajLutyšskéaTrevírskebiskupstvo.Jepravdepodobné,žesanejakýčaszdržiavalivoblastiMagdeburskéhoarcibiskupstva,ktorébolovtedajšímcentromnemeckejvýchodnejkolonizácie.Tuasipribraliajosídlen-covzinýchoblastí.Odtiaľsledovalizvesťuhorskéhokráľa„ad retinendam coronam“.WAGNER,Ernst.Quellen zur Geschichte der Siebenburger Sachsen 1191 – 1975.Köln;Wien:BohlauVerlag,1976,s.7.

427


historikovbývajúdosťprotirečivéaceláotázkasapremnohýchstalaužspomínaným„politikom“.Najednejstranesaobjavujúsnahydokázať–zavšetkýchmenujemJ.Beň-ka–že„územie severozápadného Spiša bolo pomerne husto osídlené slovenským ľudom už pred jeho začlenením do uhorského štátu, pred príchodom reprezentantov jeho moci, strážcov krajinských zásekov a neskôr aj nemeckých kolonistov“.43HocibybolonaozajťažkoobhájiteľnépopieraťexistenciuslovanskéhoobyvateľstvavtejtooblastiateórieoľudoprázdnostiSpišabolidávnovyvrátené,predsalenprávepotrebadoosídleniatejtooblastiNemcamiadokoncavmiere,ktoránemáajzcelouhorskéhohľadiskaobdobujehotvrdenieoslabujú.44

Aj keď spočiatku sme viacmenej odmietali tézu o hlavnom podiele nemeckéhohosťovskéhoobyvateľstvaprizrodeprepoštstva,predsalenpopodrobnompreskúma-nílistinnýchdokumentov,akoajnajnovšíchprácMiroslavaštevíka,VladimíraRábikaaMilošaMareka45venujúcichsaosídleniutýchtooblastísmesvojepôvodnénázorysko-rigovali.Prvázmienkaoprepoštstvesanachádzavdarovacejlistinezroku1209ahlav-nýmobdarovanýmječloveknemeckéhopôvodu.Listinaspomínanielenprepoštstvo,aleajjehovyňatiespodkomitátnejsprávyačojeeštedôležitejšie,potrebudoosídleniadarovanejzeme.46AksitentorazvypomôžemeanalógiousprepoštstvomvSibiujezaují-mavé,žekjehozaloženiudošlonasklonku12.storočia,ajehohlavnýmpilieromboliužspomínaníFlámi.PrváflámskavlnadoosídľovaniaSpišaniejepísomnedoložená,alepodľanázoruviacerýchhistorikovprebehlaprávevobdobívládyužspomínanéhoGejzuII.(1141–1162),takmerparalelnesdoosídľovacouvlnouvSedmohradskueštepredprvouzmienkouoprepoštstve.47Samozrejmeich„nová“vlasťnemohlaaanine-bolaľudoprázdna,existovalotupôvodnéobyvateľstvo,strážcoviazásekov,neskôrhrad-skí jobagióni čiže dostatočný ľudskýpotenciál, ktorý by poskytol dôvodk existenciiprepoštstva.Domnievame sa však, že ten skutočný archidiakonátny charakter získalaprepozitúranaozajažpoichpríchodeavsúvislostisním.Ajkeďtrebapoznamenať,žekatastrofaakouboltatárskyvpádasňouspojenýúbytokobyvateľstvabolapohnútkoukďalšejdoosídľovacejvlne,ktorásarealizovalaporoku1241.Tásavšaknedialavréžii

43 BEŇKO,ref.39,s.157.44 MARSINA,ref.41,najmäpoznámkač.70;MAREK,Miloš. Cudzie etniká na stredovekom Slovensku.

Martin:Maticaslovenská,2006,s.59.45 TézaohlavnompodielenemeckéhohosťovskéhoobyvateľstvanavznikuprepoštstvanaSpišijestaršie-

hodátaaobjavujesatakvpráciT.Ortvaya,M.Pirhallu,akoajmnohýchďalšíchautorov.ORTVAY,Tiva-dar. Magyarország egyházi földleirása a XIV. század elején a pápai tizedjegyzékek feltüntetve. I. Budapest 1891,s.53;PIRHALLA,Martinus.A szepesi prépostság vázlatos története kezdetétől a püspökség fellál-lításáig.Löcse1899,s.5-6.KritickéstanoviskoknejnajnovšiezaujímavosvojomčlánkuHROMJáK,Ľuboslav.Okolnosti,snaženiaapriebehvznikuSpišskejdiecézy.InNové Horizonty,Dec012007,s.1.[online]http://www.novehorizonty.sk/?p=19,5.1.2009;šTEVíK,Miroslav.Z dejín osídlenia a verejnej správy stredovekého Spiša.StaráĽubovňa:Ľubovnianskemúzeum,2005,63s.;RáBIK,Vladimír.Ne-mecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku.Bratislava:KarpatskonemeckýspoloknaSlovensku,2006,433s.;MAREK,ref.44,519s.

46 PrvýmlistinnedoloženýmspišskýmprepoštombolAdolf,vychovávateľkráľovnejGertrúdy,ktorýpo-chádzalzNemeckaabolpredkompánovzKamenice.CDSlI,ref.17,s.122,č.154.CHALUPECKÝ,Ivan.NajstaršiašľachtanaSpiši.In Najstaršie rody na Slovensku.Zborníkpríspevkovzosympóziaonaj-staršíchrodochnaSlovensku4.–6.októbra1993vČastej-Papierničke.Bratislava1994,s.77.

47 VARSíK,ref.17,s.206.


428

panovníka,aleprizmenemajetkovýchvzťahovbolijejhlavnýmiiniciátormišľachticiobdarovanípanovníkmipôdou,ktorúbolotrebananovoosídliť.Odposlednejštvrtiny13.storočiapriebiehalodoosídľovanieseverozápadnýchazápadnýchoblastínapráv-nomzákladeoznačovanomakoius TeutonicorumzoSliezskaaMalopoľska.48

Apráveodprvejpolovice13.storočiasazačínanaSpišiobraznepovedanélámaťchlieb,pretožeetnickápestrosťacharakterosídleniadostávasvojvýrazvoformeosobi-týchsprávnychoblastí,ktorésapostupnevyčlenilispodprávomocižupanaabolizini-ciatívypanovníkaošetrenéudeľovanímrozličnýchimunít.Tentorazajlistinnepodchy-tených.Ačojezaujímavé,viacmenejvkrátkomčasovomrozpätí.

Akoprvásaobjavujeroku1243Stolicaspišskejšľachty(Sedes nobilium de Scepus) a tovsúvislosti sudelenímvýsadBelomIV.49Krátkonatoalebosúčasnesa formujeSpoločenstvospišskýchSasov (Communitas alebo Provincia Saxonum de Scepus),ktoréobdarilvýsadamivroku1271štefanV.50Ďalejvlistinezroku1274saobjavujecomes Sclavorumaoštyrirokyneskôr(1278)dokoncasamostatnáProvincia Sclavorum.51 Jej vznikčizmienkaonejniejedôkazomtoho,žeexistovalaužpredpríchodomuhorskejštátnejmoci,naopak skôr sa formovalaakoprotiváhauž spomínanejStolice spišskejšľachtyaSpoločenstvaspišskýchSasov.52AabybolobrazpestrostietnickéhozloženiaúplnýtrebazmieniťajrománskychprisťahovalcochzValónska,ktorísausadilivSpiš-skýchVlachoch ana rozdiel odostatných spomínanýchvýsadnýchoblastí podliehalipriamoostrihomskémuarcibiskupovi.53

Priporovnávanítrochprepoštstievsanakoniecukázalo,žetočoichspája,jepara-doxnešpecifickosťkaždéhoznichaprávetábolajednýmzmožnýchdôvodovnielenvzniku,aleajďalšiehopretrvávania.AvrámcitejtošpecifickostimalSpišjednoznačnéprvenstvo.Vyplynulotoužajzpredchádzajúcehotextu,kdesmesaaspoňskratkovitozmienilioexistenciiviacerýchvýsadnýchúzemí.Rukavrukestoutoverejnosprávnouosobitosťouexistovalaajosobitosťcirkevná.Hociprepoštformálnezastrešovalvšetky

48 RáBIK, ref. 45, s. 37. Jednotlivé šľachtické rody, ktoréprevzali patronát naddoosídľovaním spomí-nanýchoblastíuvádzavosvojejštúdiiajA.Körmendy.ZavšetkýchmenujepánovzBrezovice,pánovzHrhova,zoŽehryaMariášiovcov.KÖRMENDY,ref.19,s.382-383.

49 Vprivilégiuzroku1243sauvádza„(...) quod nos universis nobilibus de Scepus eandem, quam ab anti-quo : habuerunt conservare volentes libertatem, statuimus (...)“.MARSINA,Richard.Codex diplomati-cus et epistolaris Slovaciae II(ďalejCDSlII).Bratislava:Obzor,1987,s.88-89,č.131.

50 WAGNER,ref.4,s.189-191.51 BáRDOSSY,Joannes.Supplementum analectorum terrae Scepusiensis.Levoča1902,s.123-125.Zmien-

ka o Goblinovi ako o „(...) quondam comite Sclavorum (...)“saobjavujevlistineLadislavaIV.z15.jú-na1274.SZENTPÉTERY,Imre–BORSA,Iván.Az arpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke, II, kötet, 2-3. füzet 1272 – 1290.Budapest:Akadémiaikiadó,1961,s.95-96,č.2518.

52 J. Beňko a ajO.R.Halaga poukazovali na jej existenciu ešte pred príchodomMaďarov aNemcov. BEŇKO,ref.43;HALAGA,R.Ondrej.Hospodársko-spoločenskývývojšarišaaSpišaakopohraničiav12.a13.storočí.InNové obzory.VlastivednáročenkavýchodnéhoSlovenska1961,s.215.

53 Dňa12.decembra1273kráľLadislavIV.vlistineurčenejprehospites nostros de Latina villa in Scepes potvrzuje,žezvolenýfarármábyťpredstavenýostrihomskémuarcibiskupovianiespišskémuprepoš-tovi,spodktoréhokompetenciebolaobecvyňatá.SZENTPÉTERY–BORSA,ref.51,s.63,č.2428;CHALUPECKÝ,Ivan.PrehľadvývojaverejnejsprávynaSpiši.InSborník archivních pracíXIII,1963,s.122;RATKOš,Peter.PrivilégiumSpišskýchVláchzroku1243aturnianskeprédium.InSlovenská archivistika,1979,roč.14,č.1,s.73-86.

429


namispomínanésprávnecelky–svýnimkouValónovusadenýchvSpišskýchVlachoch–bolnútenýrešpektovaťcirkevnévýsadySasov.Totižprávevdruhejpolovici13.storo-čiasastretávamenaSpišisfraternitouspišskýchfarárov.Bolotozáujmovézoskupenietamojšíchfarárov,ktorémalosnajväčšoupravdepodobnosťouzákladvtzv.kalendovombratstve.54Hociformálnepodliehalapodcirkevnújurisdikciuspišskéhoprepošta,svojcirkevný život si organizovali jej členovia sami.V nemalejmiere k tomu prispeli ajichcirkevnévýsadyakýmibola slobodnávoľba faráraahlavnemožnosťponechaniasidesiatku,pričomprepoštoviostaloobvyklécathedraticum a descensus.55Vieme,žejehoprávomocsaneobmedzovalaibanasamotnýSpiš,aledotýkalasaajoblastiseve-rovýchodnéhoLiptova(Važecaštrba)aHornotoryskéhodištriktu,ktorýverejno-správ-ne podliehal podšarišský komitát.Aj tieto dve oblasti sa v listinách zviditeľňujú ažvdruhejpolovici13.storočia.Najnápadnejšiajetáokolnosť,žeoichcirkevnomživotevieme,podobne akonaSpiši vďaka fraternitám.KýmvHornotoryskomdištrikte saobjavuje confraternitas,56faráriliptovskýchobcíVažecaštrbasícevzhľadomnamálo-početnosťsídielriadiacichsaprávomSasov,neutvorilifraternitu,aniconfraternitu,aleakoviemezlistinyspišskéhoprepoštaPavlazroku1306,riadilisaprávomspišských

54 Problematika fraternítbolapodrobne rozpracovanávmaďarskejhistoriografiiužvminulosti,ale jed-notliví autori zastávali dosť rozdielne stanoviska nielen čo do otázkyvzniku, ale aj otázky charakte-ru tohtospoločenstva.ZavšetkymenujemmonografiuHRADSZKY,József.A XXIV királyi plébános testvérűlete (XXIV regalium plebanorum fraternitas) és a reformáczió a Szepességen.Miskolcz1895,381s.;FEKETENAGY,Antal.A Szepesség területi és társadalmi kialakulása.Budapest1934,s.328-330.NaSlovensku sa problematike náboženských spolkovv stredoveku venujeĎURANOVá,Veronika.NáboženskébratstvávstredovekýchmestáchnaSlovensku–stavbádania.InStudia Archaelogica Slo-vaca mediaevalia,2007,s.84píše,že„Na Spiši si dvadsaťštyri farárov tunajších miest vytvorili vlastné kalendové fraternitasplebanorum, v roku 1298 si obnovili svoje štatúty, no ich existencia siaha hlbšie do minulosti. Bratstvo prijímalo medzi svojich členov iba kňazov s dobrou povesťou. Pod vedením dvoch patrónov mal spolok výlučne náboženský charakter.“ Listinazroku1298WAGNER,ref.4,s.266-267.Trebavšakpoznamenať,žeprvýlistinnýdokladoexistenciimenovitespomínaných24miestjeažzroku1344–„viginti quatuor civitatum“.CDAIV,s.417.

55 Kvýškekatedratika a descensusavyjadrujúvosvojichprácachajRábikašotník.RáBIK,ref.45,s.66;šOTNíK,Stanislav.Hospodárskeamajetkovoprávnevzťahypri správe fárnaSlovenskudopolovice14.storočia.InSlovenská archivistika,2001,roč.36,č.1,s.53.ToutovýsadouobdarilspišskýchSasovvroku1271kráľštefanV.JUCK,Ľubomír. Výsady miest a mestečiek na Slovensku (1238 – 1350) I. Bratislava:Veda,1984,s.74-76,č.77.

56 Zroku1322sanámzachovalavkonfirmačnejlistineostrihomskéhoarcibiskupaBoleslavaprepísanális-tinaniekdajšiehoostrihomskéhoarcibiskupaTomášazroku1312(bolavydanávLevoči),vktorejsavý-slovneuvádzajúnielenichvýsadyzhľadiskacirkevného(najmämožnosťponechaniasidesiatku)„(…) decima a parochianis vestris fobie debitas (…)“,ichpríslušnostkSpišskémuprepoštstvu„(…) quod, cum vos omnes usque ad antiquam portam ad prepositum ecclesie S. Martini de Scepes pertinentes (…)habeatis liberas decima“,alepredovšetkýmjestvovanieconfraternityajejpotvrdenie„(…) item cum inter vos Confraternitatem ordinaveritis, consensum ordinationi vestrae praeberemus et confirmaremus, ipsisque diebus, quibus ipsam confraternitatem celebratis ad ipsum locum accedentibus, simul cum iis, qui ad locum sepulturae in die obitum confraternitatis vestrum accedunt, indulgentias dare dignaremus“. SEDLáK,Vincent. Regesta diplomatica necnon epistolaria Slovaciae I (ďalejRDSlI).Bratislava:Veda,1980,s.408,č.953;RDSLII,ref.13,s.376,č.863;WAGNER,ref.4.PodľaF.Uličnéhonajstaršímdôkazomcirkevno-správnejpríslušnosti fárvdolineTorysyk spišskémuprepoštstvu je listinaz roku1265.ULIČNÝ,Ferdinand.Dejiny osídlenia Šariša.Košice1990,s.331.SpomínajuajSEDLáK,Peter.Historický vývoj cirkevnej organizácie v hornotoryskej oblasti. Prešov 1994, s. 14.


430

farárov.57Samostatnékalendovébratstvobolozriadenéažroku1348.Nevzťahovalosaibanafarárovtešiacichsazvýsadponechaniadesiatkuaslobodnejvoľbyfarára,alenavšetkýchfarárovvLiptove.58Zhľadiskachronologickéhojeajtumožnéhľadaťnejakúsúvislosťspodanímžiadostiopovýšenieprepoštstvanabiskupstvo,akvieme,žepanov-nícimalivúmyslepripojiťkprepoštstvuajcelúLiptovskúprovinciu.

HlavnýdôvodichpripojeniakSpišskémuprepoštstvuspočívalvnemeckomosídlenítýchtooblastí,čiosídlenínanemeckompráve.59

Zporovnávaniavšetkých trochprepoštstievvystúpiladopoprediaosobitosťSpišazhľadiskacirkevnýchkompetenciíprepoštstvaajehoúzemnéhorozsahu.ZavládyKa-rolaRóberta(1301–1342)dochádzakdobudovaniuverejnejajcirkevnejsprávy.Vzni-kajúnielennovékomitátyodčlenenímOravy,LiptovaaTurcaodZvolena,alezmenysadejúajnapolicirkevnom,akonámtodokazujecennýregisterpápežskýchvybera-čovdesiatku.60HornotoryskýdištriktakoniekdajšiasúčasťSpišskéhoprepoštstvaatedaOstrihomskejarcidiecézypripadolJágerskejdiecéze–čižeajnaúzemíšariša,podkto-rýspadalverejnosprávne,boladodržanázásadaprelínaniacirkevnejasvetskejsprávy.Kýmvprípade rozčlenenianiekdajšiehoZvolenskéhokomitátu, aleboako sa zvykneoznačovaťvslovenskejhistorickejspisbeZvolenskejveľžupy,nasamostatnésprávnejednotkyOrava,TuriecaLiptovišlooviacmenejadministratívnyzásah,ktorýsaobišielbeznejakýchdramatickejšíchudalostí,61dobudovanieavyprecizovaniecirkevnejsprávyažtakébezproblémovénebolo.Predchádzalomuukončenietakmerstoročietrvajúcich

57 „(…) more aliorum plebanorum privilegiatorum, in territorio Scypiensi existencium, nobis et nostris successoribus cum debita obedienci respondere teneantur (…)“RDSlI,ref.56,s.198-199,č.428.ĎalejpozriRATKOš,Peter.HraniceLiptovaaSpišapostránkecirkevno-správnej.InHistorický sborník,1947,roč.5,č.1,s.66-68.

58 Dňa21.októbra1348povolilostrihomskýarcibiskupČanádliptovskýmduchovnýmvytvoriťsispoloknavzájomnúpodporuvovierepomenovanývlistineakocalandus.NAGY,Emericus.Codex diplomaticus Hungariae Andegavensis V(ďalejCDA)V.Budapest,s.243-244.

59 Totižvlistináchčastozmieňovanýpojemiux Theutonicorum, SaxonumsanevzťahujeibanaNemcov,aleajnadomácichobyvateľov,ktorísariadiadanýmprávom.PozriFÜGEDI,Erik.DasmittelalterlicheKönigreichUngarnalsGastland.InDie Deutsche Ostsiedlung des Mittelalters als Problem der europäis-chen Geschichte.HerausgegebenvonWalterSchlesinger.Sigmaringen : JanThorbeckeVerlag,1975,s. 471-507.Tokorešponduje snázormiV.Rábika,ktorý si všíma, aký trvácnybol sídliskovýprieniknemeckéhoobyvateľstvadostaršejnárodnostnejasídliskovejštruktúryvToryskomdištrikteapoukazujeajnaúzkekomunikačnévzťahysregiónomSpišaaLiptova.RáBIK,ref.45,s.62-63.CirkevnosprávnapríslušnosťfarárovToryskéhodištriktukuSpišskémuprepoštstvutedazrejmenespočívalavexistenciipreduhorskejcirkevnejorganizácietamojšejoblasti,akosadomnievalHALAGA,ref.39,s.211-212.

60 VáRSZEGI, Asztrik – ZOMBORI, István (ed.). Monumenta Vaticana historiam regni Hungariae illustrantia. Series prima. Tomus prima. Rationes collectorum pontificorum in Hungaria 1281 – 1375. Budapest2000,520s.;SEDLáK,ref.29;RUTTKAY,Alexander.Pápežskédesiatkyzr.1332–1337akoprameňhospodárskychademografickýchanalýz(Príspevokkspoločnýminterdisciplinárnympostupomvarcheologickombádaníanumizmatike).InSlovenská numizmatika,1990,roč.20,s.61-81.

61 Oravasastalasamostatnouužroku1331,keďjukráľvyňalzprávomocizvolenskéhožupanaazveriljukomornémugrófoviLeopoldovizKremnice.ENGEL,Pál.Magyarországi világi archontológiája I, (1301 – 1457) (ďalejArchontológiája I). Budapest 1996.História.MTATörténettudományi intézete, s.99.AkoprvížupanisamostatnejTurčianskejžupysaspomínajúvrokoch1339–1342MikulášaJán,synoviaGileta(Zsámboki).PozriENGEL,ArchontológiájaI,s.215.Liptovsastalsamostatnouspráv-noujednotkoutiežroku1339ajehoprvýmžupanombolTomáš,synPetra(Günyűi),ktorýzastávaltútohodnosťaždoroku1350.ENGEL,ArchontológiájaI,s.150.

431


sporovnajednejstranemedziOstrihomskouaKrakovskoudiecézouodesiatkyvPo-dolínci,HniezdnomaĽubovni(1235–1332)anadruhejstranemedziOstrihomskouaJágerskoudiecézouovýkoncirkevnejjurisdikcienadHornotoryskýmdištriktom.KýmprvýpresahovalhraniceUhorskéhokráľovstvaabolsporommedzipartikulárnymicir-kvamidvochsusediacichštátov,druhýsporbolčistodomáci.Jetedalogické,žesporuskrakovskýmbiskupstvomvenovalapozornosťajpoľskáhistoriografia.NaposledytobolStanislavA.Sroka,ktorýkonštatoval,žeajnapriektomu,žesporbolnakoniecroz-hodnutývprospechKrakovskejdiecézy,vzhľadomnaupevneniefaktickéhopostaveniaAnjouovcovvdanejoblastidesiatkyostaliSpišskémuprepoštstvu.62

Zamožnosťpodrobnéhozmapovaniaďalšiehokonfliktu, tentorazoHornotoryskýdištrikt,vďačímejedinečnejsúdobejpísomnejpamiatke,tzv.spišskémurotulu,zoza-čiatkutridsiatychrokov14.storočia.63Tenzachytávavyšetrovaniespornýchzáležitostí,ktoréexistovalimedzi jágerskýmbiskupomafarármiHornotoryskéhodištriktu,ktorýspadal pod jurisdikciuSpišskéhoprepoštstva a týmajOstrihomskéhoarcibiskupstva,respektívediecézy.Aajkeďsa spornetýkalbezprostrednepoľskejcirkvi,predsa lenkjehoprejednávaniudošlonajehoúzemívkláštoreminoritovvmesteNowySącznaúzemíkrakovskejdiecézy.Navyševobochprípadochfigurujeakojedenzvyšetrovate-ľovVrowinus,prvýznámyPoliak,ktorýdostalvSpišskejKapitulehodnosťkanonikaadokázalsadopracovaťažkhodnostigenerálnehovikáraspišskéhoprepošta.64 V rotule sauvádzaakozástupcafarárovHornotoryskéhodištriktu.JágerskúdiecézuzastupovalsamotnýbiskupMikuláš.65FormálnemusúdnemupočiatkusporupredchádzalanásilnáakciabývaléhojágerskéhobiskupaČanáda,ktorýpočascestyKarolaRóbertacezTorysunaSpiš,akočlenjehosprievodunielenženechalvyrabovaťfaryvToryse,PlavčiaStarejĽubovni,aledokoncadalzajaťfarárovzoSpišskýchDraviec,PlavčaaJakubovejVole.KprotestuspišskéhoprepoštapredOstrihomskoukapitulouprotitakémutokonaniusapridalotridsaťfarárovzoseverozápadnéhošariša.Tíhľadalispravodlivosťpriamoupá-pežskejkúrie.JánXXII.roku1330nariadilsúdnekonanie,ktoréprebiehalovčaseod

62 SROKA,A.Stanislav.CirkevnýkonfliktnaSpišivprvejpolovici14.storočia.InHOMZA.Martin–SROKA,A.Stanislav.Štúdie z dejín stredovekého Spiša.Krakov :SpolokSlovákovvPoľsku,1998, s.101-107.VnašejspisbesastručnougenézousporuzaoberáULIČNÝ,Ferdinandst.VývojUhorsko-poľskéhopohraničiavstredoveku.In Historické štúdie41,2000,s.45-46.

63 Spišskémurotuluvenovalapozornosttakpoľská,akoajslovenskáhistoriografia.Zavšetkyuvádzametieto práce: SROKA,A. Ladislav.Niekoľko poznámok o rotule z Levoče. InEpizódy z dejín Spiša a Sariša v nekorom stredoveku.Krakov:WydawnictwoHomini,2001,s.9-19;ULIČNÝ,Ferdinandml.Poľskýrotulusacirkevnédejinyšariša.InHistorické štúdie41,2000,s.123-131;OSLANSKÝ,Fran-tišek.NotárskyrotulusJánazGostynazozačiatku14.storočiaaSlovensko.InSlovenská archivistika, 2005,roč.40,č.1,s.3-22.

64 SROKA,A.Stanislav.PoliacivSpišskejkapitulev14.storočí.InHOMZA,Martin–SROKA,A.Stani-slav. Štúdie z dejín stredovekého Spiša,Krakov:SpolokSlovákovvPoľsku,1998,s.113-115.

65 MikulášDorogdizastávalpostjágerskéhobiskupavrokoch1330–1361.PozriENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.68.Prednímzastávalvrokoch1322–1330funkciujágerskéhobiskupaČanadínTelegdi.Tenpostúpilroku1330napostostrihomskéhoarcibiskupaazotrvalvúradeaždoroku1349.ENGEL, Archontológiája I, ref. 61, s. 63.Zaujímavý je fakt, žepôvodnebol zvolený roku1329novýmostri-homskýmarcibiskupompráveMikuláš.Čanadínsavšaktešilväčšejpriaznipanovníckehodomu,ktorýdokázalsvojzáujempresadiťajupápežskejkúrie.Mikulášsamuselnakoniecuspokojiťsužspomínanouhodnosťoujágerskéhobiskupa.VyriešeniesporuokoloHornotoryskéhodištriktu,ajkeďlenformálne,mohlobyťodškodnenímzastratuvýznamnejšiehopostu.


432

januára1331doleta1332.Súdnysporsanakoniecvyriešildohodou,kuktorejdalpa-radoxnepodnetostrihomskýarcibiskupČanád,ktorýcelýsporiniciovalešteakojáger-skýbiskup.Nazákladedohodyzroku1336jágerskýbiskupMikulášponechalfaráromzúzemiaHornejTorysypolovicuzdesiatkovadruhúpolovicusinechalpreseba.66TaksatotoúzemieakohornotoryskýarchidiakonátstalosúčasťouJágerskejdiecézyahra-nicamedzi JágerskoudiecézouaOstrihomskouarcidiecézou sa stalahranicoumedzišarišskýmaSpišskýmkomitátom.

* * *

Pristúpmeterazkproblémuteritorialityaajkpolitickýmzámerom,ktorémohlibyťhlavnýmmotívomtakýchtosnáh.Tiesíce,akosmeužvúvodespomenuli,niesúzachy-tenévtextelistiny,alemôžubyťokremužspomínanýchpastoračnýchzáujmovďalšímidôležitýmidôvodmi,ktorémotivovaliobochpanovníkovpripodávanížiadostiupápež-skejkúrie.Ichabsenciavtextelistinymohlabyťzapríčinenáajtým,žekráľovskýposolpoverenýdoručenímpísomnejžiadostibolhlbšiezasvätenýdocelejzáležitostiaďalšieinformáciesprostredkovalpápežoviosobne.

HocimožnésnahyopovýšenieSpišskéhoprepoštstvanabiskupstvoužvčasear-pádovskýchpanovníkovnie sú listinne podložené, vylúčiť ich nemôžeme.Vieme, žeSpišsidokázaludržaťzáujemuhorskýchAnjouovcov–KarolaRóbertaaĽudovítaI.Veľkého.Badokoncavzhľadomna aktívnuúčasť spišskýchkopijníkovpri víťazstvepanovníka nad východoslovenskou oligarchiou (pri Rozhanovciach roku 1312) zažilmimoriadnyrozmachpovšetkýchstránkachakonásotominformujenielenmnožstvokonfirmáciívýsadudelenýcharpádovskýmipanovníkmi,aleajudelenievýsadcelkomnových.67 Jeho strategický význam sa naplno prejavil až v druhej polovici 14. storo-čia,keďsapredAnjouovcamičrtalamožnosťziskupoľskejkorunyanaopakhrozilastratakorunyneapolskej.SituáciavrodesavraždoukráľovičaOndreja,mladšiehobra-taĽudovítaI.Veľkého,68ktorýpredstavovalhlavnéželiezkovohnianjouovskýchplá-novnazískanieneapolskejkorunydramatickyvyhrotila.69Akomožnídedičitrochtró- nov–uhorského,poľskéhoaneapolskéhoostaliibadvajaprávoplatnímužskípotomko-via.ĽudovítI.Veľkýbolsíceženatý,alebezakéhokoľvekpotomkaaštefanmalvčaseúmrtiakráľovičaOndrejalendesaťrokov.70MužsképotomstvoKarolaRóbertasazpô-vodnepiatichsynovzredukovalonadvoch.

66 WAGNER, Carolus. Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Posonii et Cassoviae 1780, s. 456-466; FEJÉR, Georgius. Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis VIII/4. Budae 1832, s.189-201,č.79;ULIČNÝ,Ferdinandml.,ref.63,s.126.

67 NajvýznamnejšiabolavýsadnálistinaKarolaRóbertazroku1317,ktoroupotvrdzujeveľképrivilégiumpreSasovvydanéštefanomV.roku1271adoplňujehoonovévýsadyapovinnosti.Vlistinesúvyme-novanévšetkylokality,naktorésavýsadyvzťahovali.JUCK,ref.55,s.88-89,č.100.RDSlII,ref.13, s.130-131,č.263.

68 SROKAA.Stanislav.Genealogia Andegawnów wegierskich.Kraków:Towarzystwonaukowe„SocietasVistulana“,1999,s.36-40.

69 MISKOLCZY,István.Magyar-olasz összeköttetések az Anjou korában.Budapest1937,340s.70 V súvislosti s osobnosťou kniežaťa štefana pozri PÓR,Antal. István úr arvája. In Századok, 1901,

s.98-99;HALáSZ,Éva.AnjouIstvánhercegsége(1332–1354).InFons,XII.,2005,1.szám,s.29-69.

433


KráľovičaOndreja zavraždili už roku1345.Nasledovalodlhéobdobie taktickéhovyjednávaniaspápežskoukúriouprostredníctvomdiplomatickýchnótouznanienáro-kovAnjouovcovnauprázdnenýneapolskýtrónanajmäoanulovanienárokovOndrejo-vejmanželkyJanyNeapolskej.VáhaniepápežskejkúriepripotrestaníJanyNeapolskej,ktorámalamať–aspoňpodľamienkyuhorskéhopanovníckehodvora–hlavnýpodielnavraždesvojhomanželaasúhlaspápežaksobášuJanyajejbratrancaĽudovítaTa-rentskéhobolihlavnýmdôvodomzvyšujúcehosanapätia.71Odvetanasebanedaladlhočakať.KýmdovtedybolivzťahyuhorskýchAnjouovcovspápežskoukúriouviacakopriateľské–najmäkvôlijejpomociprinástupenauhorskýtrón–terazsazačaličrtaťnezhody,ktorénakoniecvyústilidovojenoneapolskédedičstvo.72

Dosiaľvhistorickejspisbeprevládalnázor,žeprávekvôlineapolskýmzáležitostiamanesúhlasuostrihomskéhoarcibiskupaAnjouovcinechaliambicióznyprojektpovýše-niaprepoštstvanabiskupstvozapadnúťprachom.73Položmesitedaotázku,prečoprávevčasetýchtovyhrotenýchvzťahovsaobraciaĽudovítI.VeľkýajehomatkaAlžbetanapápežastakouvýznamnouprosbou,akoujezriadenieďalšiehobiskupstva?Vzhľadomnaneúplnosťprameňovniejemožnéotázkujednoznačnezodpovedať.Predsalenjeviacakopravdepodobné,ževtýchtopohnutýchčasoch,keďostalivuhorskomanjouovskomrodeibadvajamužskípríslušníci(KarolMartell,synOndrejaaJanykrátkoponarodenízomrel)–samotnýĽudovítI.Veľkýajehomladšíbratštefan–sadostalanaprogramdňaotázkazaisteniapokračovaniadynastie.HociĽudovítuvažovalspočiatkuotom,žepanovníckežezlovNeapolipreberieštefan,74počasneapolskýchvýpravaposmrtiKa-rolaMartellasavykryštalizovalajehoambíciachopiťsaneapolskejkorunyvosvojpros-pechaneváhalrozšíriťsvojuintituláciuotitulsicílsko-neapolskéhokráľa.75Oštefano-vi,ktorýprávevčaseĽudovítovejneprítomnostifigurujevlistinnýchdokumentochakojehozástupcapririadeníkrajinypobokusmatkouAlžbetouauhorskýmibarónmisaasizačalouvažovaťakoodedičovipoľskejkoruny.76Našadomnienka,žesavsúvislostisoštefanomuvažovaloajotakejtoalternatíve,spočívanajednomúdajivDubnickej kroni-ke.Vzáznamevzťahujúcomsakroku1352saspomína,žepoľskéstavyodmietliprijať

71 FRAKNÓI,Vilmos.Magyarország egyházi és politikai összeköttetései a Római szent-székkel. Budapest 1901,s.187-221.

72 KRISTÓ,Gyula. Az Anjou-kor háborúi.Budapest:ZrínyiKiadó,1988,s.91-124.73 UžC.Wagnerpíšeocelejzáležitostivtomtoduchuajehonázorpreberalitakmervšetcihistorici,ktorí

saaspoňokrajovodotkliproblémubiskupstvanaSpiši.WAGNERIII,ref.23,s.35;PIRHALLA,ref.27;HRADSZKY,ref.23,s.;ORTVAY,ref.45.ZnovšíchprácHROMJáK,ref.45.

74 O tom, že sauvažovaloajo tejto alternatíve,dosvedčuje i listinaKlementaVI., vktorejpripomenuluhorským poslom, že ponúkol manželstvo medzi štefanom aMáriou a sľúbil udeliť dišpenz. MIS-KOLCZY,István.AMagyarAnjouktrónigényeNápolyra.InKülönlenymoat a Történeti Szemle 1928.évi 1-4-számából, s. 60.

75 MONTI,GennaroMaria.NagyLajosmagyarkirálytörvényhozásiintézkedéseianápolyikirályságban.InTörténeti Szemle,1929,14,s.96.

76 Dokoncavlistinez10.augusta1350,ktorúvydávaštefanako„(...) tocius Sclavonie, Croacie et Dalma-cie Dux (...)“onsámoznačujesvojepostavenievkrajinenasledovnýmivetami„(...) Unde cum absente ipso domino Rege fratre nostro karissimo totalis cura sui regiminis et Regni gubernacula tum jure natu-rali exposcente, tum eciam ex ipsius Regalis benigna admissione Nostre incumbi dinoscitur Maiestati (...)“.WENZEL,Gusztáv.Acta extera Andegavensis.MagyardiplomácziaiemlékekazAnjoukkorbólII.Budapest1875,s.390-392,č.318.


434

štefanazasvojhokráľaadedičstvomalopripadnúťvýlučneĽudovítovi.77OdmietnutieprišloakoodpoveďnasnahuĽudovítapresadiťsvojhomladšiehobratanapoľskýtrón.

Vtejtosúvislostisanámjavíakomimoriadnezaujímavýfakt,žepoprvýrazvdo-terajšejhistóriiUhorskéhokráľovstvasaobjavujelistinnedoloženáavintituláciipreg-nantne vyjadrená existencia špišského a šarišského kniežatstva –ducatus. štefan saobjavujev listináchakoknieža–duxSpišaašarišapoprvý raz roku1349.78AhocionedlhoktejtointituláciipribúdahodnosťsedmohradskéhokniežaťaaoniečoneskôrajkniežaťaceléhoSlavónskaaChorvátska,tiemožnoklasifikovaťakotradičnékniežatstváurčenénástupcomnauhorskýtrón.79ZriadenieSpišskéhoašarišskéhokniežatstva–du-catuspredstavujenóvum.Ajkeďtrebazdôrazniť,žeSpišbolužvarpádovskýchčasochspájanýsniektorýmipríslušníkmiarpádovskejdynastie.Dôvodomtakejto„prítomnosti“bolanielenskutočnosť,žepredstavovaloblasť,vktorejsipanovnícidokázalipodržaťvosvojich rukáchznačnýpozemkovýmajetokakdesavyskytovali„kolonisti“,ktorívďačili za svojevýsadyprávepanovníckej dynastii, alenajmäexponovanosťúzemia

77 „Et venerunt omnes duces et barones et nobiles iuramentum super sancta dei evangelia facientes, quod regem Hungarie ex nunc et semper in dominum haberent naturelem et in regem, sic tamen, quod dux Stephanus frater eiusdem regis Hungarie nichil haberet cum eis agere (…)“FLORIANUS,M.Chro-nicon Dubnicense.HistoraeHungaricae fontes domestici III,Quinque-ecclesiis 1884, s. 23; SOPKO,Július.Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická.Budmerice:VydavateľstvoRak,2004,s.133.

78 Intituláciakniežaťaštefana,pokiaľideoSpišašariš,savyskytujevtrochvariantoch.Prvývariantsaob-javujevlistinezo17.októbra1349vtomtoznení:„Stephanus dei gratia dux Hungarie, ac dominus terre Scepusiensis et de Sarus“.Ďalšísanachádzavlistinez5.novembra1349:„Nos Stephanus dei gracia dux Transsilvanus ac dominus terre Scepsiensis et de Sarus.“CDAV,s.332,č.192.Vlistinez19.fe- bruára1352čítamevintitulácii„Nos Stephanus dux Scepsyensis et de Sarus.“CDAV,č.338.Posled-nývariantsanachádzavlistinez16.januára1352:„Stephanus dei gracia dux terre Scepsyensis et de Sarus.“šOKAPrešov,ArchívmestaPrešova,stredovekázbierkač.27.Keďževintituláciáchsaspomínaštefanvýslovneajako„dux Scepsyensis et de Sarus“dásaanalogickypredpokladať,žeSpišašarištvorili ducatus.Priprekladanítýchtopojmovdoslovenčinysaobjavujeprednamiistýproblém.Dux sa zvykneprekladaťakovojvodaaducatusakovojvodstvo.Vprípadeštefana,ktorýbolsúčasnenielenspišskýašarišskýdux, ale aj duxSedmohradskaanakoniecSlavónska,ChorvátskaaDalmácietakýtoprekladneobstojí.KonkrétnevSedmohradskuužzačiasArpádovcovexistovalainštitúciavojvodu,ktorýsavlistinnommateriáliobjavujevoviacerýchformách.Zavšetkymenujmenapr.vayvoda a woyvoda.VtakejpodobesasnímstretávameajvčasevládyAnjouovcov.Tujeprekladjednoznačný–jednásaovojvodu.Zpovedanéhojezrejmé,ževprípadeštefanaprekladaťtituldux akovojvodabyvyvolávaloterminologickénejasnosti.Ajkeďvčaseštefanovhosedmohradskéhopanovaniasaneobjavujevojvodavzoznamehodnostárov, jehopostbolobsadenýTomášomGönyüim.AkonajvhodnejšiesanámpretojavíprekladaťtermínduxakokniežaatonielenvprípadeSemohradska,aleajSlavónska,Chorvátska,DalmácieadokoncaajSpišaašariša.Inájesituáciavprípadeterminologickéhopomenovaniaducatus. Analogickýprekladakokniežatstvoniejecelkomvhodný.TotižpreSedmohradskosanámzachovalpo-jemwajvodatusapreSlavónsko,ChorvátskoaDalmáciubanát.Apretobyboloazdanamiesteponechaťtentopojemvpôvodnejformeakoducatus.Taktooznačujetietoútvaryčimocprezentovanúvtakejtoformenadurčitýmúzemímajmaďarskáhistoriografia.Vmaďarskomhistorickomlexikónesanachádzaheslohercégség,priktoromsauvádzaakolatinskýekvivalentducatus,smaďarskýmprepisomduká-tus.KoraiMagyar történeti lexikon,s.261;GYÖRFFY,György.Die Kanzleien der Arpaden Dukate. MünchenerBeiträgezurMediävistikundRenaissance-Forschung,herausgegebenvonGabrielSilagi,35,LandesherrlicheKanzleieninSpätmittelalter.ReferatezumVI.InternationalenKongressfürDiplomatik.München1983.SonderdruckMünchen1984,s.325.

79 Hodnosťsedmohradskéhokniežaťazastávalvrokoch1349–1351.Pričomodroku1350aždosvojejsmrtivroku1354vydávallistinyako„(…) Sclavoniae, Croatie et Dalmatie dux (…)“.HALáSZ,ref.70,s.34-36;ZSOLDOS,Attila.Azifjabbkirályországa.InSzázadok,2005,139/2,s.231-259.

435


nahraniciachspoľskýmkráľovstvomvsúvislostisarpádovskýmivýbojmiseverový-chodnýmsmerom.NajzreteľnejšiesatoprejavilovprípadekniežaťaKolomana(synaOndrejaII.),ktorýposvojomneúspešnomhaličskompanovanízakotvilprávenaSpiši.Tenpredstavovalkoridorkstratenýmdŕžavámapredpoliepreichznovuzískanie.80 Je možné,žeSpišmalavrukáchajmanželkaLadislavaIV.,kráľovnáIzabela(dcéraKarolaMartellaasestrabudúcehouhorskéhokráľaKarolaRóberta).Surčitosťouvšakvieme,žematkaLadislava IV.,kráľovnávdovaAlžbeta,Spišosobnespravovala.81V rokoch1278–1280vydalaniekoľkolistín,ktoréboliviacmenejrovnakokoncipovanéahovo-riaotom,žepopustošeníneverných(zradcov)získalaodsvojhosynavládunadkomi-tátom.82AlžbetanazákladekráľovejžiadostipoverilasvojhotaverníkaDominika,abypreverilvlastníckeprávaavsúvislostistýmdalaprepísaťlistiny,respektívekonalavoveciachtýkajúcichsacirkevnýchzáležitostí.83AkovprípadekráľovičaKolomana,takajvprípadochkráľovienIzabelyaAlžbetybolvofunkciispišskéhožupana,resp.spravo-valichzáležitostivtamojšejoblastitaverník.PrvoradáúlohakráľovskéhotaverníkaboldozornadkráľovskýmhospodárenímaAttilaZsoldosnazákladetohousudzuje,žeSpišbolsúkromnýmkráľovskýmdomíniom,ktoréhosprávupanovníkpríležitostneprepustilkráľovičomalebokráľovnám.

Všetko totomožnovztiahnuťajnapolovicu14. storočia,keďsaobjavuještefan,mladšíbratkráľaĽudovítaI.VeľkéhovhodnostiduxterraeScepusiensisetdeSarus.84 Opäťsaobjavuječlenkráľovskejrodinynačeletohtoregiónu,opäťfigurujúvzoznamežupanovzástupcitaverníka,resp.taverníksaméhokniežaťaštefana85adotreticeopäťsúvhrezahranično-politickézáujmy.Navyše,takakovprípadeKolomanamožnodôleži-tejšie,akobysanaprvýpohľadzdalo.Časovýodstupavšetkyzmeny,ktorésaodohraliodroku1216–pokiaľideoprerozdeleniemajetkunachádzajúcehosanaúzemídotyč-nýchoblastí–užneumožňujúuvažovaťoSpišiakoosúkromnejkráľovskejdoméne,aleskôrakooteritóriu,ktorésikaždýpanovníkcieľavedomezveľaďovalaopatrilhomnožstvomvýsad,čozaručovalopanovníkoviistúvďačnosť.Právetátosnahapanov-níka,realizovanáajv14.storočíprivýraznejzmenemajetkovo-vlastníckychpomerovvdanomregiónepoukazujenielenna„obnovenú“autoritupanovníckejmoci,aleajjejschopnosťnadviazaťnadávnejšiutradíciu,ajkeďužzazmenenýchpodmienok.

80 AkouvádzavosvojejštúdiiF.ULIČNÝ:„Uhorskí králi od konca 11. storočia do 30. rokov 13. storočia osobne viedli alebo vyslali 29 vojenských výprav najmä do Haličska a Vladimírska, z ktorých 25 sa usku- točnilo od polovice 12. do 30. rokov 13. storočia.“ ULIČNÝst., ref.62, s.42.Podrobnejšiesa toutoproblematikouzaoberáM.Homza,ktorémupripomínaKolomanovopanovanienaSpišiúradúdelnéhokniežaťa.Podľaneho„Spiš preto v sledovanom období možno označiť ako typický príklad hradnej župy, aj ako centrálne územie istej vyššej územno-správnej jednotky (údel, beneficium), ktorej hlavným zmyslom bolo dočasne uspokojovať nároky prípadných uchádzačov o uhorský trón.“HOMZA,ref.6,s.92-93.PrítomnostiKolomananaSpišivenovalapozornosťajPROCHáZKOVá,Nataša.KolomanHaličskýnaSpišipredrokom1241.InTerra Scepusiensis. Stav bádania o dejinách Spiša.Levoča2001,s.243-251.

81 KRISTÓ,Gyula.A feudális széttagolodás Magyarországon.Budapest:AkadémiaiKiadó,1979,s.29.82 ZSOLDOS,ref.18,s.26.83 WAGNER,ref.4,s.29-300.84 Pozripoznámkuč.78.85 Vprípadeštefanovhodvora jemožnéhovoriťajokumulácií funkcií.Napr.Valentínsaobjevujenie-

len ako taverník a županSpišskéhokomitátu, ale aj akokrajinský sudcaakastelánSpišskéhohradu. HALáSZ,ref.70,s.40,67a68.ENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.196.


436

VäčšinaSpiša sanachádzalav šľachtických rukách.AktivitamladéhoĽudovíta I.Veľkého,ktorýonedlhoposmrtisvojhootcaKarolaRóbertazačalpodnikaťkroky,abyzískal späťstrategickydôležitéhradynaSpišiavšarišidávala tušiť,žemal scelouoblasťouďalekosiahleplány.Domnievamesa,žemienilutvoriťzoSpišaďalšiecentrumUhorskéhokráľovstva,ktorébysastalopredpolímnazískaniePoľskéhokráľovstva.86

Zvýpočtudôvodov,čiužuvedenýchvsamotnejžiadostiakoajtých,kuktorýmsmedospelinazákladeďalšíchindíciíjezrejméčoviedloĽudovítaI.VeľkéhoajehomatkuAlžbetukjejpodaniu.

Vieme, žežiadosťvyvolalakladnúodozvuupápežaKlementaVI., ktorýnariadilvyšetrovateľomprešetriťcelúzáležitosťpriamonamieste.Ajonisamivydali listinu,v ktorej nielenže prepísali spomínanúbuluKlementaVI., ale aj nariadili kompetent-nýmľuďomainštitúciámnaSpiši,takcirkevnýmakoajsvetským,abysavdecembri1348dostavilidoSpišskejKapitulyatucelúzáležitosťprerokovali.Čisavyšetrovanievdanomtermíneuskutočnilonevieme.Nezachovalsaoňomnijakýpísomnýdoklad.Ahocisaniektoríautoridomnievali,ženeapolskévýpravyzapríčiniliĽudovítovuvlaž-nosťaupustenieodrealizáciežiadosti,pápežskálistinaKlementaVI.zroku1350–čižezobdobiapoukončeníneapolskýchvojen–tomuodporuje.Vnejsatotižpápežzmie-ňujeopripravovanompovýšeníSpišskéhoprepoštstvanabiskupstvoaosvojejochotevprípadenejakejrelácie,ktorúaledosiaľnedostal,vyjsťpanovníkovivústrety.87Žiaľ,nezachovalisanámnijakéďalšiesprávy,ktorébynaznačovali,žeĽudovítmienildotiah-nuťcelúvecdoúspešnéhokonca.Neapolsképlányboliminulosťouapoľskákorunaešte

86 Hocisaobjavuještefanvhodnostidux terre Scepusiensis et de Sarusajvoviacerýchmaďarskýchprá-cach, aniv jednej sanestretávames relevantnýmvysvetlením tejtookolnosti.ZavšetkymenujemužcitovanúprácuHALáSZ,ref.70,s.32,34.OpätovnézískaniehradovvtejtooblastisadialoajnaúkordotýchčiasnajmocnejšiehouhorskéhoroduDrugetovcov,ktorívďakaKaroloviRóbertovizískalinajvyššiekrajinsképostyarozsiahludoménunavýchodnomSlovensku.Ohradoch,ktorésavnejnachádzalinásinformujetestamentpalatínaViliamaDrugetazroku1330.Vňomtieto„(…) hrady či už získané, dedič-né, kúpené alebo vymenené, a to Slanec, Parič, Brekov, Jasenov, Starú Ľubovňu, Nový hrad na Dunajci a Sokoľ (…) zanechávame svojmu bratovi Mikulášovi (…)“SEDLáK,Vincent(ed.).Pod vládou anjou-ovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov.Bratislava:Literárneinformačnécentrum,2002,s.99,č.26.OkremtohosadostávajúdokráľovskýchrúkajhonorárnehradyDrugetovcov–Spiš-skýašarišský,ktorémalivosvojichrukáchpočaszastávaniažupanskýchhodností.ENGEL,Archonto-lógiájaI,ref.61,s.403,428.

87 VlistinepápežaKlementaVI.zo14.apríla1350sapíše„(…)Negocium denique Sepusiensis ecclesie Strigoniensis diocesis erigende in Cathedralem, sicut excellencia tua peciit et petit, iamdudum commissi-mus, nec adhuc relationem audivimus super eo: sed cum audiverimus relationem huiusmodi, quicquid cum deo pro voti tui contentacionem poterimus, faciemus. Sed circa negocium collationis de Prepositura ipsius Sepusiensis ecclesie cuidam valenti et litterato viro, qui de Regno tuo traxit originem, et qui ad te honoremque tuum gerit precipue devotionis affectum, facte per nos, ut asseris, et idem nuncius tuus proposuit in preiudicium iuris tui pro eo, quod presentatio et institutio Prepositi ad Preposituram eandem, cum vacat pro tempore, ad te pertinere dicuntur, nichil propter absenciam illius, cui Prepositura eadem, sicut predicitur, fuit collata, de Romana Curia, et qui vocandus erat, vetante iusticia, potuit ordinari. Sed ne per hoc iuri tuo, si quod in presentacione ac institucione huiusmodi, quod sicut et alia iura tua servare cupimus, competit, suggeratur puritati tue forsitan derogari, offerimus, sicut memorato Nuncio tuo obtulimus, nos paratos hic apud sedem eandem cuicunque Auditori committere, ut recisis omnino quibuscunque dilationibus et rigore iuris circa id temperato, summarie, simpliciter et de plano, ac sine strepitu et forma iudicii faciat vocatis coram se partibus brevis et celeris iusticie complementum.“VMHI,ref.20,s.781-783,č.1198.

437


stálevnedohľadne.AjspomínanýúdajvDubnickej kronikesvedčíotom,žeštefanovamožnákandidatúranapoľskýtrónnarazilananepochopenievradochpoľskejšľachty.

NašímcieľombolonájsťdôvodžiadostiopovýšenieSpišskéhoprepoštstvanabis-kupstvoprávevroku1348.Problémtotižnespočívalibavsamotnomrokupodaniažia-dostiapolitickýchokolnostiach,ktorébolimotívomtejtosnahy.Problémsanakoniecskomplikovaldo takejmiery,žebolonutnézačaťužprisamotnomzrodeprepoštstvaapriuvedomenísijehošpecifickostizhľadiskauhorskejcirkevnejorganizácie.Ahocinatútotémuvzniklipočetnépráce,poichpodrobnompreštudovaní,takakoajprísluš-ných listinnýchdokumentov,apri zohľadnenínajnovšícharcheologickýchvýskumovsaproblémnamiestoočakávanéhoobjasňovaniazačalešteviaczahmlievať.Užtototižnebolibaproblémchronologický,kedyboloprepoštstvozaložené,aleotázkajehozásto-javuhorskejcirkevnejorganizácii.Atopredovšetkýmzhľadiskakompetenciíjejčel-néhopredstaviteľa–prepošta.Bolotedapotrebnépochopiťorganizáciuuhorskejcirkviodjejsamotnéhopočiatku,chronologickúpostupnosť,alehlavnecharakterjejnižšíchsprávnychčlánkov–archidiakonátov.Logickýsledbudovaniacirkevnejorganizácieodvyššíchúzemnýchcelkovakýmibolibiskupstvápostrednéčlánky,ktorépredstavovaliarchidiakonátyvsúčinnostisosprávnymbudovanímkrajinynarúšapráveexistenciapre-poštstievtakéhotypu,ktorýsavyskytovalvBratislave,vSibiuanaSpiši.

* * *

ZaujímavénacelejkauzeokolozriadeniabiskupstvanaSpišiniesúlenokolnostizrodumyšlienky,alevrovnakejmiereajpríčinyneúspechu.

HlavnýmdôvodomnebolnegatívnyvzťahpápežskejkúriekĽudovítovi, ale skôrdomácecirkevnékruhy.Ajkeďsnajväčšoupravdepodobnosťounešloovyslovenéne-priateľstvo,predsalenurčitávlažnosťpririešeníavyšetrovaníspomínanejkauzymalazanásledokprieťahyaodloženie ad acta.

Odpoveďna otázku treba hľadať priamona tvárimiesta, priblížením si hlavnýchaktérov,objavujúcichsavlistine,ktorúvydaliobajahlavnívyšetrovatelia,benediktínskiopátiSigfriedaMartin,v tom istomrokuakopápežKlementVI. (konkrétne19.de- cembra1348priamovSpišskejKapitule).88Veľkýmoblúkomsatedadostávamenas-päťktomučobolopovedanénazačiatku.AvšakibapodrobnejšírozborspoločenskejštruktúrySpišavchronologickomprierezeodzroduprepoštstvaavlastnekomitátuaždomomentupodaniažiadostinámaspoňčiastočneumožňujepochopiťakúúlohuvcelejkauzehraliľudiamenovanívovyšetrovacejlistine.

Jej vydavatelia Sigfried zoSvätéhoBeňadika nadHronom aDaniel zVišegrádu,obidvajaopátitamojšíchbenediktínskychkláštorov,akoinquisitores seu executores ad infrascripta,spoluspäťkostolskýmbiskupomnazákladepovereniasvätoustolicouna-riaďujúopátomcistercitskéhokláštoraBlahoslavenejpannyMáriezoSpišskéhoštiavni-kaakartuziánomzoSkalyútočišťaaDunajcaafaráromzSpišskéhoštvrtka,šváboviec,Kežmarku,zHuncoviec,ktorípatriadoostrihomskejarcidiecézy,abysapodhrozbouexkomunikácieauvaleniainterdiktuspolusďalšímizástupcamiichcirkvíaajlaikmi,

88 FEŇAROVá,Inventár,ref.4,s.35,č.73.


438

šľachticmimenoviteLochckemaPetrom23.decembra1348dostavilidoSpišskejKapi-tulyavyšetrilioprávnenosťnávrhukráľaĽudovítaakráľovnejAlžbety.

Určiteniejenáhoda,ževspomínanejlistinenaprvommiestefigurujehronskobeňa-dickýopátSigfried,naktoréhosaobraciapápež,abycelúvecvybavil.Vieme,žetentovzdelanýmužsapodieľalnareformnomhnutíuhorskýchbenediktínovvprvejpolovici14.storočia89azúčastnilsaviacerýchdiplomatickýchmisií,ktorésmerovalinielendoAvignonu,aleakomôžemevysledovaťzjehoitinerára,vroku1346sadokoncanachá-dzalnaanglickomkráľovskomdvore,kdedojednávalspoluprácumedziĽudovítomI.VeľkýmaanglickýmkráľomEduardomIII.Navyše,akočlovek,ktorýsnajväčšouprav-depodobnosťoupochádzalzoSpišadobrepoznaltamojšiepomery.90

Jehodobrévzťahysuhorskýmpanovníckymdvoromdokumentujeajcelýraddoná-cií,ktoréobdržalprávevtomtočase.DruhýzvyšetrovateľovOndrej,opátbenediktín-skehokláštoravoVisegráde,sanenachádzalvOstrihomskej,alevJágerskejdiecéze.Taksamalazabezpečiťnestrannosťrozhodovania.

Ďalšímgarantomobjektívnostivyšetreniamalbyťpäťkostolskýbiskup.Hocisajehomenovlistinenespomína,vieme,žeišlooMikuláša,ktorýbolpôvodomsliezskyPoliakapochádzal zovznešenej rodiny. Jehocirkevnádráhabola tesne spätá skráľovskýmdvorom.BolvychovávateľomkráľaĽudovítaaroku1344máhodnosťkomesakaplnkyakráľovhotajnéhokancelára.Užoroknatobolzvolenýzakaločskéhoarcibiskupa,91 aleprenesúhlaspápežskejkúrienebolvofunkciipotvrdený.Jehoďalšiucirkevnúdráhupoznačilirozporykúrieauhorskéhokráľovskéhodvora.Keďžesamunepodarilostaťsavesprímskymbiskupomnakoniec,tentorazsosúhlasompápežskejkúrie,pevnezakotvilnaďalšíchdvadsaťrokovvPäťkostolskejdiecéze.92

Pri výpočteprelátov, ktorímali na starosti celú záležitosťnesmie chýbaťvtedajšíostrihomský arcibiskupČanádTelegdi, už spomínanýv súvislosti s odčlenenímHor-notoryskéhodištriktuodOstrihomskej diecézy.Bezpochybyhomožnopovažovať zanajdominantnejšiupostavuuhorskéhocirkevnéhoživotav14.storočí.Boltopráveon,ktoposmrtiKarolaRóbertakorunovaljehosynaĽudovítazanovéhouhorskéhokráľaaobľubeudvorasatešilaždosvojejsmrtiroku1349.93Jepretomálopravdepodobné,žebypráveondalpodnetkpozastaveniuriešeniacelejzáležitostivobavezozmenšenia

89 SpolusostrihomskýmarcibiskupomČanádomTelegdimsapodieľalnielennaduchovnejobnovebene-diktínskeho rádu, aleobajaprispeli svojimdielomajku architektonickému rozkvetubenediktínskychopátstiev.DERCSÉNYI,Dezső.Nagy Lajos kora. Budapest 1990, s. 64.

90 KNAUZ,Ferdinandus.A Garam-meletti Szent-Benedike apátság I.Budapest1890,s.72-73.91 ENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.65.92 ENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.73,hodnosťzastávalvrokoch1346–1360adoúradubolvyme-

novanýpápežomKlementomVI.13.2.1346.VMHI,ref.20,s.706.ĎalšiepodrobnostioMikulášovisanachádzajúvpráciPÓR,Antal.NeszmélyiMiklós,NagyLajoskirálytanítója.In Katholikus Szemle, 1907,s.467.

93 ENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.63.MESIII,ref.13,s.17-22.BEKE,Margit.Esztergomi érsekek 1001-2003.Budapest:SzentIstvánTársulatazApostoliSzentszékKönyvkiadója,2003,s.161-171.

JednazČanádovýchsestiersizobralazamanželaMikuláša,synaLorandaaichsyn,jehosynovecTomásVásárisastalroku1350ostrihomskýmarcibiskupom.ENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.63.

439


svojejdiecézyaznejplynúcichpríjmov,akoto tvrdístaršiahistorickáspisba.94 Svo-juveľkorysosťakohlavauhorskejcirkviprejavilajvčastospomínanomsporemedziOstrihomskouaJágerskoudiecézou,ktorýbolukončenýprávevďakanemu,ajkeďjehodiecézanatomtratila.Hociprefragmentárnosťprameňovnemôžemevylúčiťanitakútomožnosť. Jehoskorásmrťv roku1349môženaznačovať,ževčasepodaniažiadostinebolvplnomrozmachusílanedokázaldoviesťcelúzáležitosťkúspešnémukoncu.

AnipomeryvSpišskejKapitulenebolipriaznivé.Právevpredpokladanomčasepo-daniažiadosti,t.j.roku1347bolpodľaC.WagneradovtedajšíprepoštJánpovýšenýnavesprímskehobiskupaajehonástupcomsastalMikuláš.VtomtoprípadesavšakWagner dopustil nepresnosti. O Jánovi vieme, že za spišského prepošta bol zvolený už roku1323,95vauguste1347skladávJasovskomkláštoreslávnostnúprísahupredkráľovskýmnotárommagistromAlbertom,ženepoberalpríjmyvOlaszliszke96aviacerésuplikačnélistinypočínajúcrokom1349hospomínajúužakonebohého.97Jepravdou,ženovýmvesprímskymbiskupomsastalužroku1346takistoJán,alevtomtoprípadeišlookrá-ľovskéhoposlaapäťkostolskéhoprepoštaJána,ktorývzhľadomnanižšiesväteniapočaspiatichrokovspravovalbiskupstvobezkonsekráciezabiskupaapápežsapostaraloná-pravuažroku1351.98NijakýúdajnepotvrdzujezhodumedzitýmitodvomaosobamiaajďalšíúdajC.Wagnera,ktorýsatýkačasunástupunovéhoprepoštaMikulášadoúradujetiežotázny.Zospomínanýchsuplikačnýchlistínjezrejmé,žekapitulasizvolilazasvoj-hoprepoštaJána,synaDemetera,ktorýdovtedyzastávalhodnosťzemplínskehoarchi- diakona.AlezosuplikykráľaĽudovítazroku1352jasnevyplýva,ženaprepoštskomstolcisadokázalpresadiťkandidátkráľovskéhodvora,MikulášzrodupánovzLomnicea pápežbol požiadanýo jehopotvrdenievo funkcii.99MožnoneujasnenosťpomerovvSpišskejKapitulezapríčinila,žesuplikaneuvádzamenokonkrétnehoprepošta.

ĽudovítovaaAlžbetinasnahazriadiťbiskupstvoadosadiťdočelaprepozitúrysvoj-hočlovekaibanázornedokumentuje,akývýznamsazostranyuhorskýchAnjouovcovpripisovaltejtokráľovskejprepozitúre.

Ostatníoslovenívovecipreskúmaniamožnostipovýšeniaprepoštstvanabiskupstvonebolivybranínáhodne.Zvolávacímandátbolvydaný19.decembraavyšetrovaniesa

94 UžC.WagnerspomínaakohlavnépríčinyneúspechuzriadeniabiskupstvatakstrachČanadínazmož-nýchsporov,akoajneapolskévýpravy.WAGNERIII,ref.23,s.35.PIRHALLA,ref.27,s.29.Najpod-robnejšiesaceloukauzouzhľadiskapostojaostrihomskéhoarcibiskupazaoberáPÓR,ref.92,s.483.Tenargumentujetým,žeužpredpodanímkráľovskejsuplikyopovýšenieprepoštstvanabiskupstvobolimedziČanádomTelegdimaSpišskouKapitulouvážnenezhody.Kapituladokoncaobvinilaarcibiskupa upápežaatenžiadalsatisfakciuodkapituly.PozriKNAUZ,Ferdinandus.Monumenta ecclesiae Strigoni-ensis II.Strigonii1874,č.443,listinaz25.marca1338.PodľaJ.špirka„celá vec zaviazla v Ostrihome a do Avignonu sa vôbec nedostala, alebo sa Spišské biskupstvo zmarilo pre neprajný postoj ostrihomského arcibiskupa. Ľudovítova pozornosť sa od tejto záležitosti odvrátila, keď v Neapoli zavraždili jeho brata Ondreja, zaplietol sa do vojny.“šPIRKO,Jozef.Spišskébiskupstvo(Snahyvminulostiojehoutvore-nie).InDejiny a umenie očami historika.Bratislava2001,s.140.

95 ListinuovoľbevydalaSpišskáKapitula13.februára1323.RDSlII,ref.13,s.394-395,č.906.96 FEŇAROVá,Inventár,ref.4,s.35,č.72.97 BOSSáNYI,árpád.Regesta supplicationum. A pápai kérvénykönyvek magyar vonatkozásu okmányai

Avignoni korszak I. kötet. VI. Kelemen pápa 1342 – 1352.Budapest1916,s.193-194,č.395.98 WAGNERIII,ref.23,s.34.ENGEL,ArchontológiájaI,ref.61,s.77.99 BOSSáNYI,ref.97,s.227,č.475.


440

malouskutočniťvkapituleuž23.decembra.Krátkyčasovýintervalbolpravdepodobnejednýmzhlavnýchdôvodov,prečovýzvuadresovaliužspomínanýmopátomafaráromuvedenýchlokalít.Všetkysatotižnachádzalirelatívneblízkoodmiestakonania–Spiš-skejKapitulyakaždáznichpatrilakurčitejskupinevrámcifarskejorganizácievtedaj-šiehoSpišskéhoprepoštstva.VSpišskomštvrtku sídlilakopijnícka šľachta a tamojšífarskýkostolslúžilnielenkcirkevnýmúčelom,alesavňomstretávaliajsamosprávneorgány. Podobne švábovce aHuncovce vlastnili šľachtici z radov kopijníckej šľach-tyaKežmarokbolpopriLevočidruhýmnajvýznamnejšímmestomnaSpiši,vktoromprevažovalonemeckéobyvateľstvo.100Zazmienkustojíajfakt,žeHuncovce,švábovceaSpišskýštvrtoksaspomínajúvlistinezroku1268akočlenoviaprivilegovanéhone-meckéhofarskéhospoločenstva.101

OkremužmenovanýchmandátdostaliajšľachticiLochke,PeterzHôrky,FrantišekCankodevillaFladdani(dnesčasťobceVlková),zBetlanoviecaPeterDamuszoŽehry,ktoríbolipovinnízabezpečiť,abysadostavilifaráriichkostolovalebozástupcovianapojednávanie, v presne určenom termíne.Mandát vyhotovil a signoval verejný notárPavol,synJakubazOlšavice,ostrihomskýklerik.

* * *

Celýpokusoerigovaniebiskupstvapravdepodobnezlyhalnaneschopnostikoordiná-ciedomácichzúčastnenýchapoverenýchstránok.Napriektomujealezviacerýchlistin-nýchdokumentov,najmäzosuplikáciízrejmé,žeĽudovítnepoľavilvosvojomzáujmeoSpišsképrepoštstvoakeďnedosiaholprimárnycieľsústredilsvojupozornosť„aspoň“nauznaniekráľovskéhopatronátnehopráva.102Kýmpriobsadzovaníbiskup-stievuhor-skípanovnícineuplatňovalisvojepatronátneprávood13.storočiaakslovusazačalihlásiťpápežskérezervácie,pápežisapredsalenvmaximálnejmožnejmiereusilovalivyjsťvústretyžiadostiamĽudovítaI.Veľkéhoodosadeniejemublízkychľudínavyso-kécirkevnéposty.VdanomokamihuboloUhorskékráľovstvoužplnekristianizovanéa rešpektovalopravidlá diktovanépápežskoukúriou.Povšetkýchperipetiách– napr. sLadislavomIV.103–prostredníctvomKarolaRóberta sikúriadokázalazaistiť„kon-trolu“nadživotomuhorskej spoločnosti.NaprávaniecirkevnýchpomerovvUhorskudobredokumentujebohatákorešpondenciakardinálaGentilisa.104Zmenenýspôsob,nie

100 MAREK,ref.44,s.148.101 SCHMAUK,Michael. Supplementum Analectorum terrae Scepusiensis Pars II. Sp. Podhradie 1889,

s.224.102 BOSSáNYI, ref.97, s.227,č.475.HociĽ.Hromjákspomínavosvojomčlánku listinupápežaKle-

mentaVI.zjanuára1351,vktorejpápežvýslovneuznávapatronátneprávouhorskýchkráľov,alevprí-padepovýšeniaprepoštstvasavyslovujezáporne.Nakoľkosmenemalimožnosťštudovať tútodosiaľneedovanú listinu nemôžeme kúdajom, ktoré obsahuje zaujať relevantné stanovisko. HROMJáK, ref.45,s.3,6.

103 LUKAČKA,Ján.RímskakúriaaposledníArpádovci.InZborník Filozofickej fakulty Univerzity Komen-ského HISTORICA XLIII,1997,s.173-193.

104 VáRSZEGI,Asztrik–ZOMBORI,István.MONUMENTA VATICANA historiam regni Hungariae illus-trantia, series prima, tomus secundus. Acta legationis cardinalis Gentilis.Budapest2000,511s.

441


užprávneho,aleskôrautoritatívnehokonaniadynastienašielodrazajvprávnejoblasticirkevnéhoživotaUhorskéhokráľovstva.

Pápežskákúria,ktoránaprelome13.a14.storočiaprešlasvojimi„osobnýmiperi-petiami“napriekavignonskémuzajatiudokázalachytiťdruhýdych.Paradoxnejejhlav-nýmspiritus agensbolstaručkýJánXXII.Pápežstvopodjehovedenímsastávade facto centralizovanoumonarchiou,ktorásadokázalaprispôsobiťsvojimpendantomvpodobevtedajšíchkráľovskýchmocí.NajlepšietopriblížilĽudevítKnappekvosvojejdodnesneprekonanej práci.105Zakladanienovýchbiskupstievztituluplnejpanovníckejmoci,alebo„alatere“bolominulosťou.Kresťanstvozapustilopevnékorene.Všetkydynas-tie,respektívekráľovstvávtedajšejEurópyprijalivtejtooblastiprimátpápežskejkúrieapostupnemuseliustúpiťzosvojichzakladateľskýchaktivít,ktoréboliibaúčelovýmprostriedkompápežskejkúriepri zachytenínezmapovanéhoúzemiavpočiatku rozši-rovania svojejmoci.Akceptácia zvrchovanosti pápežskej kúrie sa dokázala prejaviťpriakceptáciipápežskýchvyberačovdesiatkov.Alehlavnázmenaspočívalavtom,žepápežskákúria, aj keďmala záujemnadobromvzťahu s jednotlivýmikráľovstvami,stálesledovalajedencieľ,ktorýbolčorazzrejmejšíatoprávnezdôvodneniezasahova-niadovnútornýchpomerovjednotlivých„partikulárnych“cirkví.Boltoprepracovanýsystémpápežskýchrezerváciípriudeľovanívyššíchajnižšíchbenefícií.Pápežtakmervždykonávsúladesozáujmompanovníka.Pápežskákúriavšakbolaobraznepovedanéokrokvpredu.Dokázalapochopiťdôležitosťprávnehoargumentupriuplatňovanísvo-jichnárokovapodchytiťjuvtakejdiplomatickejmiere,abyboliuspokojenépožiadavkytakcirkvi,akoajsvetskejmoci.106

PokusozriadeniebiskupstvanaSpišijeeklatantnýmpríkladomtoho,akoktorámocprevažujeaakocirkevno-svetskú rovnováhumôžunarušiťdomácecirkevnéambície,respektíveopustenieprimárnehocieľavprospechnového.

ZUMANLAUFDIEZIPSER(SPIš)PROPSTEIINDERMITTEDES14.JAHRHUNDERTSZUMBISTUMZUERHEBEN

BLANKA B R E ZOVáKOVá

Die Zipser Propstei, zusammen mit zwei anderen – der Pressburger (Bratislava) und derHermannstädter(Sibiu,Siebenbürgen)Propsteien,hattenimRahmenderungarischenkirchlichenVerwaltungsorganisationeinebesonderePosition.DieerwähntendreiKircheninstitutionenstelltende factoeineFormzwischenBistumundArchidiakonatdar.Sieverfügtenquasiüberbischöf-licheKompetenzen.BeiallenDreienhandeltesichesumkirchlicheOrganisationsstrukturen,diedieGrenzgebiete,woinÜberzahldiedeutschenGastsiedlerlebten,verwalteten.EssindmehrereBelegevorhanden,dassZipszudenGebietengehörte,diefüreinelängereoderkürzereZeitunterderHerrschafteinesMitgliedesderKönigsfamiliewaren.DiestrategischeBedeutungvonZips

105 KNAPPEK,Ľudevít.Obsadzovanie uhorských biskupstiev od X. do konca XIV. storočia so zvláštnym zreteľom na pápežské zásahy a na postavenie uhorských kráľov.Bratislava1934,265s.

106 KNAPPEK,ref.105,s.153-187.


442

kamerstinderzweitenHälftedes14.JahrhundertszumVorschein,alsdievonAnjoueinerseitsdieChance aufGewinn der polnischenKrone bekamen, aber anderseits denen derVerlust derneapolitanischenKronedrohte.AlspotentiellerThronanwärter inPolengaltderFürstStephan,derjüngereBrudervonLudwigI.demGroßen.EshandeltsichkeineswegsumeinenZufall,dassgeradeer1349–1352indenDokumentenalsduxterreScepusiensisetdeSarusbezeichnetwird.LudwigI.derGroßebeabsichtigteZipszueinemweiterenZentrumdesKönigreichsUngarnzumachen,dieihmdasEroberndesPolnischenKönigreichserleichternsollte.

WahrscheinlichhiersolltemanimFallederZipserPropsteidieGründefürdasAnstreben,diequasibischöflichenBefugnissezudenfaktischenzumachenundzwardurchdieErrichtungdesregulärenZipserBistums.

Das Bemühen um Errichtung des Bistums von Ludwig I. demGroßen und seinerMutterElisabethistauchschriftlichdokumentiertundzwarindemPapstbrief,indemer,inBerufungaufdasErsuchendesKönigsaus1348,denausgewähltenungarischenkirchlichenWürdenträgerndenAntragzuuntersuchenanordnete.

ObwohldasErsuchennichtzuseinenGunstenerledigtwurdeundderVersuchohneErfolgblieb,dientdieserFallalsdeutlichesBeispieldafür,wiedie„Zusammenarbeit“desHerrschers,derKircheundderpäpstlichenKurie indenFragenderKirchenverwaltungim14.Jahrhundertaussah.

443

Judit Pál „Vlasť v Malom“

„VLASťVMALOM”KORUNOVAČNÉSLáVNOSTIVOBDOBíDUALIZMUASYMBOLIKAKORUNOVAČNÉHOVŕšKU

JUDIT P á L

PáL,Judit.“Thehomelandinminiature”.(Thecoronationcelebrationsintheperiod ofDualism and the symbolic coronation hill).Historický časopis, 2009, 57, 3, pp.443-468,Bratislava.Thestudyanalysesthedevelopmentandfunctioningofpoliticalritualsandmythsfromthetimeof thetwocoronationceremoniesof theperiodofdualism:thoseof1867and1916.Acoronationwas a splendidopportunity for the applicationof awhole rangeof political symbols.The study ismainly concernedwith the ceremonies associated with the coronation hill, and in this contexts considersvariousaspectsofculturalmemoryandpoliticalidentities.In1867andagainin1916,all themunicipia, that iscountiesandcities,wereaskedtosendearthforthe coronation hill from “historically important” places. The hill was intendedtosymbolize theunityandextentof thestate. Italsohad to legitimize thenew situationcreatedbytheAusgleich.ThehillwassupposedtosummarizethewholeofHungarianhistoryandtosymbolicallyunitethepastwiththepresent.Austria-Hungary.Coronationsof1867and1916.Coronationhill.Historicalmyths.Politicalritualsandsymbols.Culturalmemory.Politicalidentities.

slávnosť a pamäťVposlednýchdesaťročiachsazaoberávýskumomhistorickýchmýtovaobradov,resp.rituálovviacerovedeckýchdisciplín.Medzinimipopripolitickejantropológiiasocio-lógiiajhistorickáveda.Historicizačalipodvplyvomkultúrnychantropológovskúmaťsymbolické formysprávania sa ľudívdejinách. Ideootázky,ktoré rovnakoumierouzaujímajúhistorikov,antropológovapolitológov,veďmetaforickýamýtickýspôsobvi-deniapolitickejskutočnostimáústrednývýznamvovývojivnímaniapolitickýchhodnôta postojov.

Politickéinštitúciesúcharakterizovanédvomasymbolickýmiformami:mýtomaob-radom,resp.rituálom.Spomocoumetaforasymbolovsivdefinícii jednéhoznajvp-lyvnejších zástupcov politickej antropológie zjednodušíme a zaopatríme významomtiezložitéskúsenosti,ktorévnásvyvolávajútieseň.1PodľaEdelmana„mýty, zatiaľ čo zjednodušujú prácu, na druhej strane s rozumom robia zo sveta sudcu a racionalizujú konformné správanie.”2

1 EDELMAN,Murray.Metaforaésnyelvi formákapolitikában. InSZABÓ,Márton–KISS,Balázs–BODA,Zsolt (eds.).Szövegváltozatok a politikára. Nyelv, szimbólum, retorika, diskurzus. Budapest : NemzetiTankönyvkiadó;Universitas,2000,s.212.

2 EDELMAN,ref.1,s.226.


444

Mýtysúspomienkovéfigúry,vkultúrnejpamäti„sa faktická história mení na his-tóriu spomínanú, a teda na mýtus”; spomienkousazdejínstávamýtus.Častousprí-tomňujúcouformoukultúrnehospomínaniajesviatok.Sviatokpoprimnohýchsvojichfunkciáchslúžitiežksprítomneniufundujúcejminulosti,pričom„vzťahom k minulosti sa zakladá identita spomínajúcej skupiny. Spomienkou na svoje dejiny a sprítomnením fundujúcich spomienkových figúr si skupina zaisťuje svoju identitu.”3

Medzizákladnéfunkciepolitickýchmýtovpatrískutočnosť,želegitimizujúmocen-skénároky,zdôvodňujúautoritu,posilňujúsebavedomie,napomáhajúintegráciuakladúzáklady,zdôvodňujúaleboposilňujúidentitu.Mýtusvsebespájaminulosť,prítomnosťabudúcnosť.Obzvlášťvýznamnájedimenziabudúcnosti:poskytujenádejatýmdávaveciamzmysel.Minulosťprerozpráva,aleukazujenaprítomnosťabudúcnosť.4„Zlatývek“modernýchpolitickýchmýtovpripadána19.aprvúpolovicu20.storočia.Mnohítovysvetľujútým,žeišlooobdobiesekularizáciea„odčarovania“sveta(MaxWeber)apráveprostredníctvommýtovsanahrádzalatátostratahodnôtazmyslu.5

Mýtusarituálsamnohýmispôsobmipreplietajú.Politickékonaniejesúčasneajsym-bolickýmkonaním.Mocvypracúvazložitýsystémceremoniáluatýmvytváravizuálnyzážitok,súčasnevšakajodstup:„Zúčastnení boli prostredníctvom rituálu zasvätení do spoločného podujatia. Naliehavým spôsobom vyvoláva medzi zúčastnenými pozornosť na ich príslušnosť, spoločné záležitosti a záujmy a tým posilňuje medzi nimi už existu-júce podobnosti, čo ich napĺňa uspokojením a radosťou.“6Rituályudržiavajúpriživotesystém ich skupinových identít.Zúčastnenídostávajú sozreteľomnavlastnú identiturelevantnépoznatkyatakreprodukujúsvojuskupinovúidentitu.Rituálysú„infraštruk-túrou identitného systému“.7Rituálsavždyodvolávanatradície,ajvýznamrituálovsanadobúdaprostredníctvomtradícií.Keďžesarituálmenílenpomaly,zabezpečujepocitstálosti.V prípade politických konfliktov a zmien práve konzervativizmus rituálnychforiemznich–tedazuvedenýchforiem–robímocnúsilu:„Hodnoty sú tvorené, resp. vyznačované tvorivými prvkami rituálu ako dramatickým objavením sa, komprimovaným

3 ASSMANN,Jan.A kulturális emlékezet. Írás, emlékezés és politikai identitás a korai magaskultúrákban. Budapest:Atlantisz,1999,s.53(vprekladecitovanépodľaASSMANN,Jan.Kultura a paměť. Písmo, vzpomínka a politická identita v rozvinutých kulturách starověku.Praha:Prostor,2001,s.50).NazákladeMauriceHalbwachsaAssmannrozlišujedveformykolektívnejpamäti:komunikatívnupamäť,ktorásavzťahujenaprežitúminulosťaakodruhúzdedenúkultúrnupamäť,vktorejsaminulosťmenínasym-bolickéfigúry,tvaryaleboformyaktorásariadenerozširuje.Písmuapísaniusapretopripisujekľúčováúlohavrozvojikultúrnejpamäte.Polaritamedzinimijeakoprotikladvšednejasviatočnejpamäti.Spo-mínaniejeveľmidôležitézhľadiskaskupinovejidentityaprevýkladsebasamého.Kultúrnapamäťsamenínaprežitúminulosťaminulosťnadejiny,keďpreskupinuužniesú„živé“,keďvypadávajúzjejpamäti.

4 FRANçOIS,Etienne–SCHULZE,Hagen.DasemotionaleFundamentderNationen.InFLACKE,Mo-nika(ed.).Mythen der Nationen: Ein europäisches Panorama.München;Berlin:Koehler&Amelang,2001,s.19-20.

5 BEHRENBECK, Sabine. Der Kult um die toten Helden. Nationalsozialistische Mythen, Riten und Symbole 1923 bis 1945.VierowbeiGreifswald:SH-Verlag,1996,s.45-60.

6 EDELMAN,Murray.A politika szimbolikus valósága.Budapest:L’Harmattan,2004,s.19.7 ASSMANN,ref.3,s.142(českévydanie,s.126).

445


a viacvrstvovým symbolom a k nim sa vzťahujúcim obrazom, ako aj od každodeností sa odlišujúcimi sakrálnymi, transcendentálnymi svetmi.”8

Navýskumpolitickýchrituálovamýtovposkytujevynikajúcupríležitosťtakáuda-losťakokorunováciapanovníka,vpriebehuktorejsaobjavujecelápaletapolitickýchsymbolovaktorázaujímamedzipolitickýmirituálmiobzvlášťvýznamnémiesto,spá-jajúcvsebestaréanovéprvkypolitickéhodivadla.Vsúvislostiskorunovácioumožnoskúmaťviacerotakýchotázokakorôzneaspektyhistorickejpamäti/spomínaniaapoliti-kyidentítvUhorskuvobdobídualizmu.

Korunovačná slávnosťModelom a reprezentantom spoločenskej kohézie bol v stredovekej a novovekej

Európepanovník.AkomotívzväzkukráľaakráľovstvasavAnglickuavoFrancúzskusymbolickyod16.storočiaobjavilakorunovačnáceremónia.9NorbertEliaspoukázalnato,žedvorutváralspoločenskýsystém,ktoréhocentrálnoufigúroubolprávepanovník.Tátorolahoúplneabsorbovala,atoažnatoľko,žestrácalosobnúidentituanasledu-júceucharistickýmodelobetovalsvojsúkromnýživotvprospechreprezentácie.Neskôrztohovšetkéhozostalaprotokolárnarolapanovníka.Úlohoupanovníkabolovyjadreniekolektívnychtúžobvšetkýchjehopoddaných.10

Vdôsledkuďalekosiahlychzmien19.storočiasaukázaloakopotrebnéutvoriťaleboposilniťnovýmiprostriedkamilojalituaspoločenskúkohéziu.Vdruhejpolovici19.sto- ročiasazhostil úlohyspoločenskejkohézienacionalizmus,atonapriečnárodnejcir-kvi, kráľovskej rodiny alebo iných tradícií. Popri „nových tradíciách“ (nové sviatky,hrdinovia,symbolyatď.)sapretvoriliajstaré.Veďajzostaréhomateriálusadaločo-topostaviť.ĽahšiasituáciabolanavyševkrajináchakoUhorsko,kdespoločenskáštruktú-raahierarchianezaznamenalizásadnejšiezmeny.Tradičnéroľníckespoločenstvovedeliajnaďalejnajúčinnejšiemobilizovaťcirkevapanovník,aleanitaktradičnáatradíciezachovávajúcadynastiaakoHabsburgovcisanevedelavyhnúťnovinkám.Pripríležitostiverejnýchceremóniístelesňovalpanovníksymbolickyjednotuľudualebonárodov,veľ-kosťaozdobuštátu,kontinuituminulostiaprítomnosti.11Akomôžemečítaťvslávnostnej publikáciipripravenejkukorunováciiv roku1867:„Národ pozdravuje v dnešný deň [t.j.vdeňkorunovácie–J.P.]zastrešenie novej organizácie štátu, garanciu prastarých mravov, kultúrnej budúcnosti a národnej slávy.”12

Spomedziveľkýchpolitickýchrituálovsvojimvýznamomvynikáinštalácianovéhopanovníka.FrantišekJozefvšaknebolnovýmpanovníkom,veďvtomčaseužvskutoč-

8 ZENTAI,Violetta.Politikaiantropológia:apolitikaantropológiája.InZENTAI,Violetta(ed.).Politikai antropológia.Budapest:Osiris,LáthatatlanKollégium,1997,s.20.

9 BOUREAU,Alain.TheKing.InNORA,Pierre(ed.).Realms of memory. Rethinking the French Past. Vol. II. Traditions.NewYork:ColumbiaUniversityPress,1996,s.195.

10 BOUREAU,ref.9,s.203-207.11 PozriHOBSBAWM,Eric.Mass-ProducingTraditions: Europe, 1870 – 1914. InHOBSBAWM,Eric

–RANGER,Terrence(eds.). The Invention of Tradition.CambridgeUniversityPress1983,s.263-266 a282.

12 TÖRÖK,Sándor(ed.).Koronázási Emléklapok az 1867-iki nemzeti alkotmányos örömünnep megörökíté-sére.(KrönungsGedenkblätter)I.füzet.Pest:PatakiJózsef,1867,s.23.


446

nostipanovaltakmerdvedesaťročia.Porevolúcii1848/1849ajejporážkesaistýčaspo-kúšaloabsolutistickériešeniealenpojehofiaskuzačalodroku1860zbližovacíprocessmaďarskoupolitickouelitou.Konečnoustanicouuvedenéhoprocesusastalovyrovna-nie.Vdôsledkurakúsko-uhorskéhovyrovnaniaprišiel8.júna1867radnakorunováciuFrantiškaJozefazauhorskéhokráľa.Korunováciatakvporovnanísnormálnymipomer-minadobudlaešteväčšívýznam,čosasnažilzdôrazniťajjazyksymbolickejpolitiky.13 Možnovňomobjaviťmystikuviažucusakpanovníkovi,akoajnovéprvky„národného náboženstva“. Korunovácia sa stala „najskvostnejším prejavom maďarského národného života“,napísalvtomčasenajoslavovanejšídobovýspisovateľMórJókai.14

Korunováciasaodohralasoskvostnouokázalosťou.Ceremóniemalinajednejstraneodzrkadliťzmiereniemedzipanovníkomanárodom,alestaronovýceremoniálasymbo-lybolirovnakopovolanéposilniťajnanovoustanovenújednotuštátu.Slávnosťasňouspojenéspomínanienielenžespojiliminulosťsprítomnosťouazaistili ichkontinuitu,aledodaliaj legitimitupolitickýminštitúciám,resp.systémom.Ceremónieavýzdobasaplánovalismimoriadnoupozornosťou,veďajprevládnuDeákovustranumalozle-gitimizovanie vyrovnania veľkývýznam:„František Jozef ako národný panovník: to by zjavne posilnilo emocionálnu legitimitu vyrovnania a podrylo už nespochybniteľným spôsobom fungujúci Kossuthov kult.”15Všetkyslávnostnékomentárevyzdvihovalivý-znamudalostiajejvmnohorakomzmysleslovaprevratnýcharakter.„Dnes sa uzatvára jedno smutné obdobie uhorských dejín a otvára sa nové, utešené, radosť a lásku si sľubu-júce obdobie. Lebo kráľ a národ si navzájom znovu našli svoje srdcia a nezlomný vzťah vernosti a lásky jedného k druhému“,napísaljedenpamätník.16

Politické konanie je zároveň aj symbolickým konaním. štátna moc vypracovalakomplikovanýobrad, sktorýmutvorilanielenpozoruhodnédivadlo,aleajadekvátnyodstup.Vpriebehurituáluzohraliveľkúroluzmyslovéatelesnézážitky,akoajestetickédimenzie,čomunapomohlavýzdoba,využitiedrahýchlátokadekoratívnejokázalosti.Vprítomnýchzanikápocitvzdialenostiakriticképocity,emocionálnesastotožňujúspo-núknutýmihodnotami,atakvkonečnomdôsledkurituálposilňujekonformizmus.17Vý-skumrolypolitickýchdekoráciíascénnemázasebouprílišveľkúminulosť.Dekoráciesaprihovárajúširokejverejnostiasúschopnévýrazneovplyvniťjejreakcie:vyvolávajúpsychologickéasymbolickéúčinky,vnucujúvýznamy,roznecujúpocityaprebúdzajúautoritu.Umelovytvorenýpriestorstupňujeintenzituvplyvovauľahčujepresvedčenie:„Neskrývaným spôsobom bolo všetko tak utvorené, aby zdôrazňovalo odklon od každo-dennej rutiny a aby bol jeho prostredníctvom orámovaný mimoriadny alebo heroický

13 Pozrik tomuruskékorunováciev19.storočíWORTMAN,RichardS.Scenarios of Power. Myth and Ceremony in Russian Monarchy. II. From Alexander II to the Abdication of Nicholas II. Princeton : PrincetonUniversityPress,2000.Korunováciaroku1883malanapr.obnoviťrozvrátenýporiadokatútoskutočnosťsymbolizovalirôzneobrady.

14 JÓKAI,Mór.Akirály-koronázás.InA koronázás örömünnepe.B.m.:MagyarországiTanítókOrszágosBizottsága,b.r.(1882).

15 GERő,András.A magyar Habsburg – szükséglet, lehetőség és valóság. In GERő,András.Képzelt történelem. Fejezetek a magyar szimbolikus politika XIX–XX. századi történetéből.Budapest:PolgART,2004,s.89.

16 BÚSBACH,Péter.Egy viharos emberöltő. Korrajz. II. Budapest 1906, s. 348.17 BEHRENBECK,ref.5,s.52-53.

447


charakter odohrávajúcich sa udalostí.“18DobretovnímalopiskorunovácieKarolaIV.roku 1916: „Všetka vznešenosť, každá jednotlivá ozdoba a detail sprievodu uhorského kráľa prúdili na divákov ako vodopád a o čo výdatnejšie sa tento rozpadával, o to viac sa nemohol minúť úspechom: ba o to viac sa pociťoval jeho symbolický význam. Veľká moc uhorského kráľa a sila Uhorska sa nikdy nepominú a budú žiť večne. Vyžarujú farby s gracióznou vznešenosťou valiaceho sa toku, ktorého vlniace a na seba narážajúce vlny ako keby sa potichu zobúdzali a v stále silnejúcom rytme špliechali leskom, pompéz-nosťou a slávou. Nádhera, žiara zo záplavy a z jej tisícfarebného trblietania, ako keby k Maďarstvu doliehala horúčkovitá symfónia tisícročného Uhorska (…)”19

Prikorunováciiroku1867prišielradajna„orientálnu nádheru“. Všetko spravodaj-stvovovšeobecnostivyzdvihovalomalebnosťslávnostnýchbandérií.Jedenzpamätní-kovnapísal:„Slávnostný akt bol zakončený uprostred mnohých charakterom staroby-lých ceremónií“aspojenýsmnohýmiatrakciami,odktorýchsapriinýchpríležitostiachupustilo,terazsavšakuskutočniliscieľom„pozdvihnúť vlastné národné sebavedomie“ avzbudiťpozornosťdiplomatickýchzástupcovnato,žekorunováciajevýznamnouuda-losťou„ktorou sa korunovaný panovník zmluvne a pod prísahou zaväzuje k napĺňaniu vážnych povinností, k rešpektovaniu národných práv a nezávislosti.“20Pochmárachza-žiarivšetkovpompealesku–tojeneustálesavracajúcimotívvšetkýchkorunovačnýchopisov.Navyšeprikorunovačnomvŕškuspozaoblakovvykukloslnkoajeholúčeosvie-tilikráľa,poktoréhotvári„sa rozliala majestátnosť a sila”.21

Rituálne znovuvytvorenie minulosti: korunovačný vŕšokKuspomínaniusavovšeobecnostivytvárajúmiesta,ktoré„poskytujú symboly sku-

pinovej identity a záchytné body jej spomínania. Pamäť potrebuje miesta a má tendenciu prejsť do priestoru.”22Vďalšomtexteskúmamjedinečnýmonumentkorunovácie:cere-mónievzťahujúcesakukorunovačnémuvŕšku.

Korunovačný akt nepozostával len z cirkevných ceremónií,23 ale podľa poriadkuutvorenéhoodstredovekuponichnasledovalopasovanie rytierovZlatejostrohyaužmimokostolakráľovaprísaha.Potompanovníkvycválalnakoninakorunovačnývŕ-šok,vytasilmečazosedlakoňanímšviholnaštyrisvetovéstranyakosymboltoho,že

18 EDELMAN,ref.6,s.76.19 Koronázási album.Budapest:AzÉrdekesÚjságkiadása,1917,s.95-96.20 BÚSBACH,ref.16,s.352-353.21 TÖRÖK,ref.12,s.36.22 MyšlienkuMauriceHalbwachsasiprisvojilajJanAssmann.PozriASSMANN,ref.3,s.40(českévyda-

nie,s.39).Halbwachsboljednýmzozakladateľovpojmukolektívnapamäť.Ovzťahumedzidejinami,resp.historickoupamäťouakolektívnoupamäťoupozriHALBWACHS,Maurice.The Collective Memory. NewYork:Harper&Row,1980,s.50-87.

23 Opôvode,význameavývojistredovekýchkorunováciípozriSCHRAMM,PercyErnst.Geschichte des englischen Königtums im Lichte der Krönung.Darmstadt :WissenschaftlicheBuchgesellschaft,1970.Schramm vyjadril (v monumentálnom trojzväzkovom diele Herrschaftszeichen und Staatssymbolik. Beiträge zu ihrer Geschichte vom dritten bis zum sechzehnten Jahrhundert. Stuttgart : Hiersemann, 1954–1956),ževzhľadomnacharakterštátutrebaskúmaťznakymoci,korunu,žezlo,odevatď.,akoajgestá,zvyky,ktorýmikráľvyjadril,čímchcebyťapoddaníuznalijehomoc.Ztohtohľadiskajedôležitáajanalýzakorunovačnejceremónie,príchodpanovníkaatď.


448

budekrajinuchrániťprednapadnutímzktoréhokoľveksmeru.Odpolovice16.storočia–sdvomavýnimkami–sakorunovácieuskutočňovalivBratislave.Tuužv17.storočínechalMaximiliánII.pripríležitostikorunováciíutvoriťtzv.korunovačnývŕšokpodľavzoruzoStoličnéhoBelehradu(Székesfehérvár),kdekorunovaliešteajFerdinandaI.Kvôli rozširovaniumesta však bolo treba roku 1773 vŕšok premiestniť.Nový vŕšok,ktorýnapríkazMárieTerézienaplánovalznámyviedenskýarchitektFranzAntonHil-lebrandt, zodpovedalpožiadavkámbarokovejceremónieaneboluž len jednoduchýmnavŕšenímzeme.Malcharakterskôrmaléhojaviskaobkolesenéhokamennýmibalustrá-damiasnájazdom,pričomnabokubolumiestenýuhorskýerb.24

Bratislavskývŕšokzostalnasvojommiesteajvčase,keďBratislavabolaužlenbý-valýmkorunovačnýmmestom.Zostalako„historická pamiatka na dávnominulú rušnú a udalosťami nabitú minulosť”.25Pravda,bolatoužviacatrakcia,naktorejzvyklivnocirečniťpodnapitísnemovíjurátialeboktorúnemohliobísťnávštevníciBratislavy.„Bra-tislava(vtexteako„Pozsony“–pozn.prekladateľa):miesto korunovácií a snemovania! Aké mohutné nástroje na vystupňovanie mladej fantázie,“ písal jeden znávštevníkovroku 1838. „Keď som vystúpil z kalitky zvanej koč, nechal som sa doviesť ku kráľov-skému štvormečovému kopcu, takzvanému „kráľovskému kopčeku“, ktorý môj Cicerón nazval ako „Krönungshügel“ (išlookorunovačnýpahorok–J.P.). Aké rozčarovanie. To celé bolo malým smetným kopcom. Pravda, vtedy už uplynulo viac ako osem rokov od korunovácie dobrotivého Ferdinanda.“26

Roku1867saslávnostnáceremóniaužneodohralavBratislaveakotradičnomkoru-novačnommeste,alesymbolickyvnovejmetropole,ktorásavrevolúciiroku1848stalapolitickýmcentromštátu.Súčasnícisieštespomínali,žeroku1848saakoznaknovýchčasovpresťahovalsnemzBratislavydoPešti.Terazmnohívidelivkorunovačnejce-remóniiav„presťahovaní“vŕškuužnovúsymboliku.Peštianskyvŕšokbol sľubnýmprísľubom,žeodterazsabudevždytukorunovať–napísaljedensúčasník.27Vsúvis-lostispešť-budínskoukorunovácioubolotrebamyslieťajnapotrebnýpahorok.NákresbratislavskéhokorunovačnéhovŕškuposlalidoPeštiatampodľanehozhotovilinový,atonazákladeplánovstaviteľaFrigyesaFeszla.Vtejtosúvislostisavynorilnápad,abysazkaždejčastikrajiny,prípadnezhistorickyvýznamnýchmiest,poslalazemaznejbyvytvoriliasitrimetrevysokýkorunovačnývŕšokvblízkostipeštianskehovyústeniaznámehoReťazovéhomostu(Lánchíd).Vŕšokzačalistavaťkoncomaprílaajehofinálnupodobuozdobilinárodnýmifarbami:bielekamennézábradliepotiahličervenýmsame-tomanavlastnývŕšokvysadilizelenúpažiť.

24 HOLČíK,štefan.Krönungsfeierlichkeiten in Preßburg/Bratislava 1563 – 1830.Bratislava:Tatran,1992,s.64-65.(slov.vydanieHOLČíK,štefan.KorunovačnéslávnostiBratislava1563–1830.Bratislava:Tatran,1986,s.62-63).

25 A koronázás és a korona Magyarországban vagyis mily módon sikerült, hogy ő kir. apostoli felsége első Ferencz József megkoronáztatik. Történelmi és politikai vázlata a koronázási-országgyűlés legfontosabb mozzanatai- és legjelentékenyebb férfiainak; továbbá a sz. korona, a jelvények és a koronázási ünnepélyek leírása.Pesten:LeitnerM.L.könyv-éskőnyomdája,b.r.,s.51.

26 VáRADY,Gábor.Tarlózatok.Máramarossziget1905,s.39-40.27 Ref.25,s.52.

449


Vasárnapi újság dal začiatkommája na vedomie, že poverený zástupca hlavnéhoštolbugrófAntalSzapáryosloviljednotlivémunicípiá,aby„podľa prastarého zvyku“ poslalakaždážupado15.májazemnakorunovačnývŕšok.28Avšakskutočnosť,žezembymalapochádzaťz„historicky významných“miest,sasnajväčšoupravdepodobnos-ťouobjavilaprávevtedypoprvýraz.29Korunováciabolareálneexistujúcoutradíciou,navyše záväznosť ceremónie pripúšťala akúkoľvek odchýlku, prípadne inováciu, lenvminimálnejmiere.Ceremóniasa inšpirovalaešte frankfurtskoukorunováciouusku-točnenoupodľazlatejbulycisáraKarolaIV.Tosazdediloarozvíjalovpriebehuďalšíchuhorskýchkorunovácií.30Naprotitomuajvroku1867nájdemevylepšeniaaspomedzinichjetakýmtonovýmprvkomajzem„z historicky známych“miest.Jemimochodomzaujímavé,akosavnašomprípadenaprvkochexistujúcichtradíciíbudujú„vynájdené“ alebo „nové tradície“, ako sa nanovo kombinujú existujúce prvky a ako sa pretváracelok,abyzodpovedalnovýmpožiadavkám.Keďnárodpovažujemeza„vynájdené spo-ločenstvo”,31takétonanovokonštituovanéspoločenstvopotrebuje„vynájdenétradície“amýticképríbehy.Niejevôbecnáhodné,žesprofesionalizáciouodbornostihistorikaparalelneprekvitajúmýticképríbehyominulosti.Nacionalizmusz takéhotohľadiskakonkurujenáboženskémuobrazusveta,veďtiežponúkauniverzálnyvýkladosveteaje-ho vysvetlenie.Moc nacionalistov„však často nesmierne zväčšuje žijúca prítomnosť tradícií stelesňujúcich pamäť, symboly, mýty a hodnoty z oveľa starších epoch života populácie, spoločenstva či oblasti.“32

SosymbolikoukorunovačnéhovŕškusazaoberalmaďarskýhistorikKárolyVörös.33 Jehosymbolikabolapovolanávyjadrovaťjednotuarozlohuštátu,súčasnemalalegiti-mizovaťnovúsituáciuvzniknutúpovyrovnaní.Zabezpečovalaskupinovúidentituakul-túrnupamäť,ktoréexistovalilensymbolicky.Spomocousviatkovsavraciaksamotnýmpočiatkomnároda.Sútookamžikypodobnénáboženskýmrituálom.34 „Znovuobjavenie (...) etnickej minulosti”hralodôležitúúlohuvovývojimodernýchnárodov.35Vtomtokontextejeprimárnevyužitie„poetickýchpriestorov“.Národpotrebujenárodnéúzemie

28 Vasárnapi újság,14,č.18z5.5.1867,s.220.PodľaHolčíkaajvčasevybudovaniabratislavskéhovŕškuprinieslizemzovšetkýchžúp(HOLČíK,ref.24,s.64;slov.vyd.,s.63).

29 Neviemevšak,kohozámertobol.30 VáRADY,Antal–FALK,Zsigmond(eds.).A koronázás emlékkönyve 1867 – 1907.Budapest:Országos

IrodalmiRészvénytársaság,b.r.(1907),s.22.31 K tomu ANDERSON, Benedict. Imagined Communities: Reflections on the Origin and Spread of

Nationalism.London;NewYork:Verso,1991(firstedition:1983).Včeskomprekladečastitohtodie-lasaspochybňujevmaďarskomoriginálištúdieuvedenýpreklad„vynájdenéspoločenstvo“(„kitalált közösség“)apoukazujesanaúskaliapojmu„imagined“(ANDERSON,Benedict.Pomyslnáspolečen-ství.InHROCH,Miroslav(ed.).Pohledy na národ a nacionalismus. Čítanka textů.Praha:SLON,2003,s.239-240).NajnovšíkompletnýprekladAndersonovejprácevčeštinenesienázov„představy společen-ství“,znemčinyjeznámydokoncaAndersonomkritizovanýnázov „Erfindung der Nation“.

32 SMITH,AnthonyD.National Identity.London:PenguinBooks1991,s.19-20(vprekladecitovanépod-ľaSMITH,AnthonyD.Etnickýzákladnárodníidentity.InHROCH,Miroslav(ed.).Pohledy na národ a nacionalismus. Čítanka textů.Praha:SLON,2003,s.271).

33 VÖRÖS,Károly.Akoronázásidombszimbolikája,1867.InHistória.Budapest1996,č.8,s.6-8.34 FRANçOIS–SCHULZE,ref.4,s.19-20.35 SMITH,AnthonyD.Anemzetekeredete.InKáNTOR,Zoltán(ed.).Nacionalizmuselméletek (szöveggy-

űjtemény).Budapest:RejtjelKiadó,2004,s.218-225.


450

avlasť,pretojeichtrebavybaviťpoetickýmiahistorickýmiobsahovýmivýznamami ahistorickoupoéziou.Dejinyhovoria„kto sme, odkiaľ prichádzame a prečo sme je-dineční“.36Akoprejavhistorizujúcehopohľadu tohtoobdobiasa (aj)zhistorickyvý-znamnýchmiestznášalkukorunovačnémuvŕškuakobysúhrncelýchuhorskýchdejínavŕšoksamalstaťsymbolom,ktorýspájaminulosťsprítomnosťou.PopulárnenovinytohtoobdobiaVasárnapi újságtodobresformulovali:„Zem kráľovského vŕšku je svä-tá. Nie len tak jednoducho a odkiaľkoľvek navážali pôdu na vŕšok. Každá župa v štáte poslala svoj diel z vlastnej pôdy: bola to vlasť v malom[zvýraznenémnou–J.P.]. Či mohla existovať župa, v ktorej by sa nenašiel nejaký historicky významný medzník, ktorý by nebol zasvätený pamiatke veľkej slávy alebo národného smútku? Medzník, keď sa prelievala krv a ktorý bol svedkom niektorého z významných obratov v našich dejinách? (...)Každá župa vzala pôdu na korunovačný vŕšok z historických pamiatok alebo z miest historickej pamäti. Bola to kniha celých našich dejín, pamätný stĺp našich útrap, našej slávy a žiaľu.”37

Európskenárodyvdôsledkužidovsko-kresťanskýchtradíciíprisudzovaliveľkývý-znamchronológiiaúzemiu.Podľatohosanárodyvymedzovalinajlepšiedejinamiasu-verénnymúzemím.3819.storočieprevzaloapretvorilostredovekúmyšlienku,ževlasťjesvätoupôdou.Pôdavlasti,„naša kolíska a pohrebný rov“39anavyšeskropenákrvouobetíamartýrovsapretomenínasakrálnupôdu.40Taktomohlisúčasníciskutočnepo-ciťovať,načopoukazujeajscénaodohrávajúcasavždynazáverceremoniálu,keďľudutekalavrhalsanavŕšok,aby„si rukami nahrabal trochu zeme a uviažuc si z nej do šatky odnášal si ju domov ako talizman.”41

Vceremoniálochviažucichsakukorunovačnémuvŕškusa splietajúdvazákladnépolitickémýty:mýtuszáchrancuajednoty.42PanovníksediacinakoniašvihajúcmečomnaštyrisvetovéstranyjesámmýtickýmHrdinomaZáchrancom,kýmpodnímsúvpôdevyjadrenécelédejinyacelistvosťvlasti.„Koľko pamiatok, žiaľu a slávy! Kráľ, akonáhle vstúpil na vŕšok, naraz stojí na pôde celej vlasti. A pôda celej vlasti zadunela pod ním od radosti a nádejí. A akonáhle na nej švihne na všetky strany sveta, osem storočí bojov sa

36 SMITH,ref.35,s.223.37 Vasárnapi újság,14,č.18z9.6.1867,s.281.38 Prirodzene, tosúlendvaprvkyzrôznychatribútovnároda,ktorésavšakneustáleobjavujúvoveľmi

širokorozvetvenýchdefiníciáchnárodaaktorémaliajpresúčasníkovprvoradývýznam.NajmäSmithvymedzujenárodnasledujúcimspôsobom:„Národ je vlastným menom disponujúce historické a kultúr-ne spoločenstvo, ktoré disponuje spoločným územím, hospodárstvom, všeobecnovzdelávacím systémom a právami.“(SMITH,ref.35,s.206).Podľačeskéhoprekladu:„Národ je (...) pomenovaná ľudská po-pulácia disponujúca historickým územím, spoločnými mýtmi a historickou pamäťou, masovou, verejnou kultúrou, spoločnou ekonomikou a pre všetkých členov spoločnými zákonnými právami a povinnosťami.“ (SMITH,AnthonyD.Etnickýzákladnárodní identity. InHROCH,Miroslav (ed.).Pohledy na národ a nacionalismus. Čítanka textů.Praha:SLON,2003,s.291).

39 OdkaznaVörösmartyhoSzózat,ktorýspolusnárodnouhymnickoupiesňou HimnuszzohralvUhorskutakmeridentickúúlohu.

40 ZEMPLÉNI,Andras.SepulchralLandandTerritoryof theNation:ReburialRituals inContemporaryHungary.InA.GERGELY,András(ed.).A nemzet antropológiája (Hofer Tamás köszöntése). Budapest : ÚjMandátum,2002,s.75-80.

41 TÖRÖK,ref.12,s.36.42 GIRARDET,Raoul.Mituri şi mitologii politice.Bucureşti:InstitutulEuropean,1997,165s.

451


zjaví pred našimi očami: lebo veď odkiaľ ešte na nás neprišiel nepriateľ? A môže prísť zase. Ale keď národ a kráľ, trón a vlasť ochraňujú navzájom jeden druhého a keď medzi nimi panuje jednota a mier – vonkajších nepriateľov sa nemusíme báť. Boh je s nami: kto je proti nám?!”43

V novej situácii bolo taktiež potrebné utvorenie a presadenie sa nového imi-džupanovníka,veďsmenomFrantiškaJozefasadovtedyoveľaviacspájalaporaze-ná revolúcia, elity zatvorené do väzenia alebo popravené či kontroverznosť systému neoabsolutizmu.Užajskôrsa jehoosobnosťstávalastredobodomúradnýchsviatkov,tietovšakbolivpravomzmysleslovasviatkami„úradnými“anienárodnými(bapo-slednéboli dokonca zakázané).Chýbal vnich aj potrebnýhistorickýodkaz.44KeďžeznovunastoleniejednotyUhorskasaviazalokvyrovnaniu,prastaréceremoniálysatakmohlinaplniťživotomamohlidostaťúplnenovývýznam.

Osobitostijednotlivýchetnickýchskupínavedomieichjednotysaopieralivovše-obecnostiominulosť.Opanovaniehistorickejpamäti45vymedzovaloobrazspoločnostiosebesamejarovnakovedomieosebe.Antropológoviapoukazovalinaúlohukatalyzá-toraširokochápanejnárodnejkultúry(časťouktorejsúajdejiny)vproceseutváraniasanároda.VovýchodnejEurópebolaklegitimizáciijednotnéhonárodnéhoštátupotrebnáešteviachistorickákontinuita,novánárodnáminulosťadejiny.Bolotedatrebautvoriťcelúmytológiunárodnýchdejín,kolektívnehospomínaniaanárodnejminulosti.46

Úloha zemepoznášanej zo všetkých kútov štátu bola preto dôležitým symbolom,lebo v prípadeUhorska – v protiklade k väčšine západoeurópskych štátov – neboloúzemieoddávnadanýmaakceptovanýmatribútommodernéhonároda.PoMoháči sapodariloprotitureckýmivojnamiv17.storočí lenčiastočneodstrániťrozkúskovanosťstredovekéhouhorskéhokráľovstvaajehovoľakedajšiarozlohasadosiahlavlastneažroku1848,resp.roku1867.Otázkateritóriatedazostaladlhýčasneriešenouotázkouaajpretosavynorilaotonaliehavejšie.47Povyrovnanísananovodospelokúzemnejjed-noteštátu,naktorúsíceexistovalipredpoklady,alektorejchýbalakontinuitaaprávetúbolotrebarituálnevytvoriť.Jednotabolajednýmzorganizačno-štruktúrnychprincípoveurópskychdejín, jednotasastala jednýmzprincípovmodernýchštátova jednotnosť

43 Vasárnapi újság,14,č.18z9.6.1867,s.282.44 SINKÓ,Katalin.ZurEntstehungderstaatlichenundnationalenFeiertageinUngarn(1850–1991).In

BRIX,Emil–STEKL,Hannes(eds.).Der Kampf um das Gedächtnis. Öffentliche Gedenktage in Mitte-leuropa.Wien;Köln;Weimar:Böhlau,1997,s.254-255.

45 PodľaHalbwachsa–hociajonjupoužíva–je„historickápamäť“nešťastnýmvýrazom,lebospájadvaprotikladnépojmy.Vovšeobecnostidejinyzačínajútam,kdekončítradícia.Kolektívnapamäťsizachoválento,čojezdejínpredanúskupinu„živé“.Dejinynaprotitomustojamimoskupinyanadskupinou(HALBWACHS,ref.22,s.78-83).

46 NIEDERMÜLLER,Peter.DerMythosderNationalkultur:diesymbolischenDimensionendesNationalen. InA.GERGELY,András(ed.).A nemzet antropológiája (Hofer Tamás köszöntése).Budapest:ÚjMan-dátum,2002,s.9-19.

47 Tátootázkavtlačilapečaťajnanemeckýnárodnývývoj,basnáďeštedôraznejšieakovmaďarskomprípade.PozriSUTER,Andreas.Nationalstaatunddie „TraditionvonErfindung”. InGeschichte und Gesellschaft.Jg.25.(1999)Heft3,s.500.TaktiežknemeckémuporovnaniupozriHARDTWIG,Wolf-gang.Bürgertum,StaatsymbolikundStaatsbewußtseinimDeutschenKaiserreich1871–1914.InGes-chichte und Gesellschaft.Jg.16.(1990)Heft3,s.269-295.


452

deklarovaliajakopodstatumodernity.48Korunovačnáslávnosťvyjadrovalajednotuná-roda,ktorá,pravda,zostalalenvrovineželaní.

„Vhodná zem” na korunovačný pahorokAkosapribližovaldeňkorunovácie,mnohíbyvšemožnýmspôsobomboliradi,keby

medzislávnostnýmiformalitamimohlipočítaťsúčasťounanovozjednotenýchsedmo- hradskýchmunicípií.Municípiánasmerovali na svojichhlavnýchúradníkovobežník,vktoromsaokreminéhouvádzalo:„Korunovácia je najdôležitejšou a súčasne pietnou zárukou znovunastolenia a udržania ústavy (...) je potrebné, aby k tomuto majestátnemu faktu dôstojne aj navonok nesúceho charakter všeobecného národného blaha a ústavné-ho sebavedomia a k ich skvelému povýšenie poslúžilo”,abykaždážupa–„ako ochranná bašta ústavy”–poslalapotroch„počestných jazdcoch”,jednéhosožupnouzástavou,ďalšíchsozemounakorunovačnývŕšok.Mestáoslovililenoposlanie„čistej pôdy“.49 Podľanovínnavybudovaniekorunovačnéhovŕšku„dopravia do Pešti železnicou so zá-merom maximálne urýchliť práce veľké množstvo robotníkov zo severných oblastí štátu postihnutých hladomorom”.50Naotvoreniezaslanýchdebničiekprišielradnapoludnie5.júnavrámcislávnostnéhoaktuavprítomnostiministravnútra.Vtedynasypalido-pravenúpôduužnahotovýpahorok.„Debničky otvárali jednu za druhou a vždy na- hlas vykríkli meno príslušného miesta, odkiaľ bola dopravená zem“,–napísalVasárnapi újság.51

Akýobrazminulostisanámvynáravsúvislostisozaslanoupôdu?Spomedzimuni-cípiímenejakopolovica,asi42,zaslalizemznejakéhohistorickyvýznamnéhomies-ta.52Viaceroznichsaviazalokukronikárskymtradíciám„zaujatiavlasti“(honfoglalás), resp.kusvätémuštefanovi.MedzinimibolažupaBereg,ktoráposlalazpohoriaCsernek vedľaMukačevapôdu,„na ktorej sa Maďari pri vtiahnutí do vlasti dohodli s vojvodom Álmosom“.Ugočskážupaposlalazemodtiaľ,kdeúdajne roku881zvoliliArpádazaknieža,Užská župa zase odtiaľ, kde sa roku 889 usídliliMaďari pri „zaujatí vlasti“,Peštianskažupaz„opevneného Arpádovho kopca“azlokalitySolt,kdepodľapoves-típorodilaArpádovamanželka ichspoločnédieťa,župaHevesaKülső-SzolnokzasezhrobuAbuSamuela.53ŽupaBelső-Szolnokposlalazemzmiestaúdajnéhouzavretiaspojenectvasiedmychvojvodcov,mestoDés(Dej)ztohomiesta,„kde sa starí Maďari po prvý raz modlili k Bohu“,župaDobokazEsküllő(Aşchileu),„ako z historicky pa-

48 REINHARD,Wolfgang.WasisteuropäischepolitischeKultur?InGeschichte und Gesellschaft.Jg.27(2001),Heft4,s.613-614.PodľaReinhardaEurópaniasúpretoposadnutíjednotou,lebojumuseliusku-točňovaťvkonfrontáciisozásadnourozmanitosťouaheterogenitou.

49 MagyarOrszágosLevéltárBudapest(ďalejMOL),F263VisszaállítottFőkormányszék,Elnökiiratok,1867/1660.ObežníkGuberniahlavnýmúradníkomsedmohradskýchmunicípií,6.6.1867.

50 Vasárnapi újság,14,č.18z5.5.1867,s.282.51 Vasárnapi újság,14,č.23z9.6.1867,s.288.52 Oslovenéboližupyaslobodnékráľovskémestá,resp.vSedmohradskusnemovýmzastúpenímdispo-

nujúcetzv.taxálnemiesta(loca taxalia).Časťdovezenejzemenepochádzalaz„historickyvýznamnýchmiest“alebonevieme,odkiaľjuposlali.

53 VÖRÖS,ref.33,s.8;Vasárnapi újság,14,č.23z9.6.1867,s.282.

453


mätihodného miesta župy“.54Spravodajcaklužskéhoperiodika KorunkzDésutosfor-mulovalnasledovne:„Na korunovačný vŕšok poslali zem z historicky pamätihodného starého hradu, kde podľa legendy spoznali naši predkovia po príchode z Ázie Boha.”55 VuvedenýchslováchjejednoznačnenepriamopoukázanénaAnonymovodielo,ktoréeštestálevýznamnýmspôsobomovplyvňovalovšeobecnéhistorickévedomie.Vprvejpolovici19.storočiasaAnonymuseštepočítalknespochybniteľnýmprameňomajvod-bornej„výbave“historikov.Hocisaodpolovicestoročiazačalrozvíjaťajkprameňompodstatnekritickejšísmer,ešteajvdruhejpolovici19.storočianájdemehistorikov,ktorízaobchádzalisprácouAnonymaakososvätýmpísmom.Vkruhoch„vzdelanejčitateľ-skejobce“eštedlhýčaspanovalmýtickýhistorickýpohľadzaloženýnastredovekýchkronikách.NatosarovnakýmspôsobomvzťahujeajmýtusohunskompôvodeSiku-lov,56ktorývdruhejpolovici19.storočiazískalcelýradprívržencov,predovšetkýmzra-dovsedmohradskýchmaďarskýchhistorikov.Nemožnosapretočudovať,žeroku1867zožupyUdvarhelypoukazovalisvojouzemounalegenduohunskompôvodeSikulov.AjzožupyHáromszékposlalipôduzpodobnéhomiesta,asíce„z priekopy Hunov, ktorí [tedaSikuli–J.P.]sa ako vojaci po prvý raz usadili na území župy“.

Jezaujímavé,žepodľaetnológovvprípadeústnychtradíciíprírodnýchnárodovale-bo v prípade takých tradícií, v ktorýchhrá ústne podanie rozhodujúcuúlohu,možnovpriebehuústnehoprejavuobjaviťmedzeru(plynúcumedzeru,„the floating gap“)me-dzipráveprežitouminulosťouatradícioupradávnehopôvodu.Kolektívnapamäťfungu-jemedzidvomarovinamiminulosti,medzidvomiformamipôsobeniaajednouznichjespomínaniezaloženénavzťahukpradávnemupôvodu.„Historické vedomie pracuje len vo dvoch rovinách: v rovine doby pôvodu a v rovine najnovšej minulosti.”57Tuzjavnenepracujemesoslovesnýmitradíciami,alezhľadiskaskupinovejidentityboleštestáleveľmi dôležitý návrat kmýtomo pôvode, kult zlatého veku.Tietomýty o etnickompôvodetvoriazákladkaždejnacionalistickejideológie.„Po tom, čo má národ vychová-vajúca nacionalistická inteligencia pred očami nie vedecké, ale spoločenské ciele, mrav-nú očistu ľudu a jeho politickú mobilizáciu, predkladá spoločné dejiny ako sériu mýtov o vzniku a oslobodení, respektíve ako kult hrdinov. Spoločne to všetko vytvára mýtus zlatého veku, ktorým sa treba inšpirovať pri súčasnom obrodení.”58

PôdaposlanázOstrihomskejžupy,zOstrihomuazčastiSzékesfehérvárusavzťa-hovalakpostavesvätéhoštefana,asícekmiestujehonarodenia,kukaplnke,resp.kba-zilike,ktorábolajehoprostredníctvompostavená.NadruhéhosvätéhokráľačiastočnepoukazovalazásielkazužupyTorda.Odtiaľzaslanápôdapochádzalazmiesta,kdepod-

54 VÖRÖS,ref.33,s.8;MOL,F263,1867/1660.Vďalšomtexte,pokiaľniejecitátvybavenýosobitnoupoznámkou,pochádzaztohtospisu.

55 Korunk,7,č.64z31.5.1867.56 Pozri KORDÉ,Zoltán.A székelykérdés története.Székelyudvarhely,1991(Múzeumifüzetek,4);PáL,

Judit.Egy(rög)eszmegenézise.Korunk,1993,č.10,s.80-88.Vzhľadomnatojezaujímaváfalzifikáciaz konca 18. storočia, príbeh jednej sikulskej kroniky.K tomuHERMANN,GusztávMihály.A csíki krónikaésaszékely„virtuálismúlt”.InHERMANN,GusztávMihály. Az eltérített múlt.Csíkszereda:ProPrint,2007,s.73-182.

57 EtnológaJanaVansinucitujeJanAssmann(ASSMANN,ref.3,s.49;českévydanie,s.47).58 SMITH,ref.35,s.223.Smithakoilustráciutakéhotovyužitiadejínspomínagalskýafínskypríklad.


454

ľalegendyporazilsvätýLadislavKumánov(vskutočnostiPečenehov),zčastipotomzkrižiackejhranice,„kde začal zánik dáckeho štátu a ktorá sa stala pamätihodnou tým, že cez ňu tiahlo križiacke vojsko“.59 Zaujímavé je poukázanie na pád dáckeho štátu.DnešnéhočitateľaokamžitenapadnesúvislosťsRumunmi.Navyše,keďviemeešteajto,žežupaTordasastalavpredchádzajúcomobdobíjaviskomprudkýchnárodnostnýchbojov.Nielen udalosti rokov 1848/1849 sa dotkli župy, ale aj po nich pokračoval užnevojenskýmiprostriedkamibojopolitickúmocmedziMaďarmiaRumunmi.Rumun-skénárodnéhnutiezosilnelopoOktóbrovomdiplomeazačalhúževnatýbojopomernézastúpenieRumunovvžupnýchúradoch,respektíveoúradnépoužívanierumunskéhojazyka.Možnosidomyslieť,žezmaďarskejstranysanieúplnenevinnepoukazovalonazánikdáckehoštátu.Podľasmerodajnýchrumunskýchhistorikovsavšakučenieodác-ko-rímskejkontinuiteeštenerozšírilovkruhochsedmohradskejrumunskejelityanazá-kladeaktivíttzv.„sedmohradskejškoly“bolavtedyeštevšeobecneprijímanákoncepciačistorímskehopôvodu.Zmenasaodohralanajprvvrumunskomkniežatstvealenpotomokolorokov1870–1880dochádzakuzmenevovšeobecnomprijímanídáko-rumunskejteórie.60Nadruhejstranesapovyrovnaníčastohovoriloo„dákorománskych“agitáto-rochatakjeťažkorozhodnúť,činarážkasmerovalanavyššiespomenutúteóriualebonie.PolitickékonotácienechýbalianiprizásielkezoblastisedmohradskéhoNaszódu(Năsăud).Vsúvislostisňousazdôrazňovalo,žezaslanázemmáveľkýhistorickývý-znampre„čisto rumunské obyvateľstvo“tejtooblasti,lebopochádzazvŕškumedzimes-tečkamiNaszódaSzálva(Salva),kderoku1763zložiliprísahuvojaciII.rumunskéhohraničnéhostrážnehopluku.61

Druháväčšiačasťzaslanejzemesaviazalakbojomzasloboduvedenýmipodzásta-vamiFrantiškaII.Rákócziho.IšloozásielkyzLiptova,zožúpKolozsaKözép-Szolnok,akoajzmiestGyőraSpišskáNováVes.ŽupaSzatmárposlalapôduzmiesta,kdeboluzavretýpovestnýmier.MestoMarosvásárhely(TârguMureş)zaseposlalopôduztohopoľa,naktoromvapríli1707vyhlásilikniežatstvoFrantiškaII.Rákócziho.

SpomedziďalšíchmunicípiíBiharskážupaposlalazemzbocskayovskéhohradnéhovrchupriobciKismarja,kdežiliasúpochovanípredkoviakniežaťaštefanaBocskaya,župaBaranyazmoháčskehobojiska,KőhalomszékzhraduKőhalom (Rupea,Reps),mestoErzsébetváros(Dumbrăveni)odkaštieľasedmohradskéhokniežaťaMichalaApa-fiho,Szászváros(Orăştie,Broos)zemzbojiskaKenyérmező(„odňatej zo slávneho v de-jinách vlasti a krvou všetkých národov Sedmohradska posväteného chlebového poľa”),mestoVajdahunyad(Hunedoara)zasezemzniekdajšejceloštátnej„rokovacej sály na-chádzajúcej sa v rozvalinách hradu“JánaHunyadiho.62

Zaujímavá,alepochopiteľná,jetakmerúplnáabsenciapoukazovanianaudalostirevo-lúcieroku1848/1849.VýnimkutvorilUdvarhelyszék,ktorýposlalzemzlúkyvAgyag- falve(Lutiţa),tedazmiestasikulskejnárodnejschôdzeasformovaniasikulskýchoddie-lovroku1848,ažupaArad,ktoráposlalazemzmiestabitkypriVilágoši(Şiria),čoje

59 CitujeVÖRÖS,ref.33,s.8.60 BOIA,Lucian.Istorie şi mit în conştiinţa românească.Bucureşti:Humanitas,1997,s.85-101.61 MOLF263,1867/1660.62 Ref.61;Vasárnapi újság,14,č.22z2.6.1867,s.275.

455


miesto,ktorénepotrebujekomentár.Zjavnežiadnyzožupanovnechcelkaziťslávnostnúatmosféruoživovanímžalostnýchspomienokznedávnejminulosti.

Nakoniecvniekoľkýchprípadochsazaslanázemviazalakvýnimočnýmdobovýmosobnostiam.ŽupaZalaposlalazemzrodiskaFerencaDeáka,mestoKomárnopoukazu-júcnaužvtedyzakorenenýmýtuskráľovnejAlžbetyposlalozemzmiesta,kdekráľovnároku1857poprvýrazvstúpilanauhorskúpôdu.

Zemvšaknievždypochádzalazhistorickéhohľadiskazvýznamnéhomiesta.Rozváž-nyapraktickýstarostazAbrudbánye(Abrud)poznamenal,že„keďže na území pod jeho správou jediným zdrojom zárobku je baníctvo, poslal som tomu zodpovedajúc horninu s obsahom kovov”.63Viacerémunicípiáneuviedlimiestopôvoduzaslanejzeme.Vprí-padeBrašova(Brassó,Braşov,Kronstadt)poznamenali len to,že rovnakoakoFiume (Rijeka)„poslali zem v jemne rezbársky zhotovených skrinkách ozdobených striebrom“, pričomskrinkyposplnenísvojejúlohyskončilivUhorskomnárodnommúzeu.64

VMarošskejstolici(Marosszék)akojednejz tradičnýchsikulskýchstolícsaodo-hrala malá nepríjemnosť. V neprítomnosti hlavného kráľovského sudcu65 stolica za-slala pôdu zo záhrady stoličného domu.To však hlavný kráľovský sudca nepovažo-valzanajvhodnejšie,najmäkeďpodľanehoiná lokalita–Nyárádszereda(Miercurea Nirajului)–predstavovala„také historicky pamätné miesto, kde zvolili európsky známe sedmohradské knieža Istvána Bocskaya“aktorébolokedysisprávnymcentromMaroš-skejstoliceapretovidelakoúčelné,poslaťpôdudodatočnepráveodtiaľ.Žiadalpritom,abynakorunovačnývŕšokpoužili túto–akopísala tlač„dôstojnejšiu zem“–,66 a nie predtýmzaslanú.VžupeFelső-Fehér–kdenačelestáleštevčaseprovizóriavymeno-vanýrumunskýhlavnýžupan–narušilzaslaniepôdyincident.Podľadobovejtlačesatotižhlavnýžupan„so svojimi cudzími a dočasnými úradníkmi cítil povolaný k zaslaniu korunovačnej zeme“.Maďarskístatkáriudávajúcitónvžupechcelipretovyužiťsituáciunaodstráneniežupanaachopilisaprávetejtopríležitostinavyvolanieškandálu.

Vodťahovanísasedmohradskýchmunicípiíhralitotižúlohuajexistujúcesnahyna-hovoriťvládu,abyajvSedmohradskueštepredkorunovácioupristúpilakreorganizáciimunicípií.Znovunastolenieichsamosprávazvoleniesižupnýchúradníkovbolodôle-žitouotázkouprevrstvu,ktorásapodieľalanažupnejpolitike.Výnimkuvtomtosmerepredstavovalihlavnesaskéstolice,ktorébolizazachovaniedanéhostavu.Inakišloože-lanieväčšinysedmohradskýchmunicípií,keďževSedmohradskuverejnúsprávuzatiaľponechalivpôvodnomstave.Sedmohradskéžupyasikulskéstolicenepretržiteobliehalivládusožiadosťamiozmenu.Zauvádzanýmiargumentmiatradíciamistáliajpraktickédôvody:prostredníctvomnariadenýchvoliebdosamosprávnychúradovdúfalasedmo-hradskámaďarskápolitickáelita–predtýmutiahnutádopasivity,žesaznovudostanenastratenépozície.Keďžesavládaobávalajatreniasedmohradskejsituácie,radšejroz-hodnutieodkladala.Prečasťmunicípiíbolakorunováciadobroupríležitosťoudospieťkriešeniuproblému.KoncommájavKluži(Kolozsvár,Cluj-Napoca,Klausenburg)ko-

63 Ref.62.64 Hírek.Korunk,7,č.68z9.6.1867.65 Hlavnémužupanovizodpovedajúcafunkciavsikulskýchstoliciach.66 Korunk,7,č.61z21.5.1867.


456

lovali také„ohromujúce správy“žekýmsanedostanežupnýživotdonovýchkoľají,zo Sedmohradska nepošlú na korunováciu zástavníkov, ba ani pôdu na korunovačnývŕšok.67NapriekočividnémuzveličovaniusitotonebezpečenstvodobreuvedomovalajkráľovskýkomisárSedmohradska.Akonapísalministerskémupredsedovi:„Uskutočniť tunajšiu reorganizáciu si želali ešte pred korunováciou, nakoľko z mnohých strán sa ozývalo stanovisko, podľa ktorého v takomto protiústavnom stave nikto nemôže požado-vať násilnú účasť na korunovácii. Kvôli tomu zaslaniu potrebnej zeme na korunovačný vŕšok, a aj zabezpečeniu a vyslaniu jazdcov mali mnohí v úmysle robiť vážne prekážky, ktoré sa však podarilo nakoniec uspokojujúco odstrániť.”68

Nazákladevyššieuvedenéhopestréhoobrazujeťažkérobiťzovšeobecňujúcezáverysozreteľomnahistorickúanalýzudanéhoobdobia.Čopovažovalimunicipiálniúradní-ci za „historicky významnú“pôdu?Časťznichsistýmnelámalahlavuajednoduchoposlalipožadovanúzem.Bolocharakteristické,žesedmohradskésaskémunicípiá taktakmerbezvýnimkyskutočneajurobili.Odkiaľvšakpoznámemiestopôvoduzaslanejzeme,tamsivovšeobecnostidalinámahusjejzaobstaranímapokúsilisaprispôsobiťpokynom.

Výslednýobraz je pestrý a premenlivý.Nájdemeodkazyna legendy súvisiace so„zaujatímvlasti“,nasvätéhoštefanaisvätéhoLadislava,navýznamnéhradyabitky,naudalosti a osobnosti spojené so sedmohradskýmkniežatstvom (MichalApafi,šte-fanBocskay aFrantišek II.Rákóczi), na dobovéosobnosti (FerencDeák a kráľovnáAlžbeta)avdvochprípadochúčinkovalajrok1848.Kryštalizačnébodydejínsatedavtomtoprípadekoncentrovalinaniekoľkoznámychľudíahistorickélokality(hlavnehradyabitky).

Profesionálnahistoriografia–pokiaľonejmôžemevdanomobdobívôbechovo- riť–ahistorickýpohľadvzdelanýchvrstievsanerozchádzalianavzájomodsebaanine-odlišovali.Veľkémenáaudalosti,známehradyabitkysmemohlinájsťajnastránkachvtedajšíchhistorickýchprácaučebníc.69Charakteristickétobolopreto,ževäčšinamuni-cípiísapokúšalaprispôsobiťsarámcu„všemaďarských“aleboprinajmenšomvprípadeSedmohradskasedmohradskýchdejínapoukázaťnavširšomokruhuznáme(aspozna-né)osobnostialeboudalosti.Vysloveneregionálnedejinysaobjavililenvniekoľkýchprípadochadostaliúlohuosobitnéhoprvkuposilňujúcehovlastnúšpecifickúidentitu.

Epilógceléhopríbehu:čosastaloskorunovačnýmvŕškomzroku1867?Celéde-saťročiestálprivyústeníReťazovéhomostu(Lánchíd)napeštianskejstrane,aleužroku1874 sa objavujú plány na jeho zbúranie, lebo samalo usporiadať celé tamojšie ná-

67 Korunk,7,č.62z26.5.1867.68 MOL,K26Miniszterelnökség,1867-III-2261.SúkromnýlistEmanuelaPéchyhoministerskémupredse-

dovi,Kluž21.5.1867.69 Vučebniciachdejepisuzreformnéhoobdobia,zktorýchsaučilageneráciaobdobiavyrovnanie,saešte

neprejavilstabilnýobraznárodaaskôrbolaprenecharakteristickáheterogenitadiskurzu.Veľmizaují-mavájeprítomnosťkonfesionálnejvoliteľnejroviny(katolícky/protestantský),hocinajstaršiemaďarskédejiny(takajmýtushunskéhopôvodu)savkaždejučebnicizdôrazňovalinezávisleodichkonfesionality.KtomuLAJTAI,L.László.Nemzetitörténelemésoktatásibreviáriumtalálkozása.Aziskolaitörténe-lemtankönyvekmintemlékezetihelyekareformkorimagyarországiiskolákban.InCZOCH,Gábor–FE-DINECZ,Csilla (eds.).Azemlékezetkonstrukciói.Példáka19–20.századimagyarésközép-európaitörténelemből.Budapest:TelekiLászlóAlapítvány,2006,s.101-110.

457


mestie.Jedinouprekážkoubolo,čospraviťsozemouzhromaždenouzovšetkýchkútovkrajiny?„Nemožno ju len tak jednoducho hodiť do Dunaja!“–akosanapísalovjednýchspomienkach.Budapeštiaskymunicipiálnyvýborsis týmdlho lámalhlavu,nakoniecrozhodoltakto:„najúčelnejšie a najvhodnejšie bude to, ak otáznu pôdu ponecháme tam, kde v súčasnosti je – teda na námestí, ktoré je dostatočne historicky zaujímavé – zhrnie-me ju do jamy na tento účel vykopanej a pokryjeme kameňom“.Taksapotomvaugusteroku1877nakoniecskutočneajstalo.70

Novšia korunovácia – novší vŕšokO polstoročie neskôr prišiel rad ešte raz, a naposledy, na korunovačné slávnosti

vUhorsku.HocisakorunováciaKarolaIV.(30.december1916)odohralavčorazbezvý-chodiskovejšejsituáciiprvejsvetovejvojny–alebomožnoprávepreto–naplánovaniekorunovačnýchslávnostísapoložilešteväčšídôraz.Naprípravuchoreografie,výzdobyatď.boliprizvanívýznamnídobovíumelci.Dokostolasv.MatejavBudíne(Mátyás-templom)napríkladzaviedlielektrinu,„aby sa mohol dosiahnuť zodpovedajúci účinok farieb“.Vnútornúvýzdobukostolauskutočnilvynikajúcimaďarskýreprezentantseces-néhoštýluÖdönLechner.HlavnýmrežiséromslávnostísastalMiklósBánffy,umelecapolitik, neskoršímaďarskýminister zahraničnýchvecí.Onaplánovaniekorunovač-néhovŕškupožiadaliďalšiehovýznamnéhoarchitektaKárolyaKósa.ZástavynavrholpodľavzoruzástavpripravenýchkukorunováciiFerdinandaII.historikaarchivárDezsőCsánki ana základe jehopokynov ich zrealizovalumeleckýmaliar aheraldik JózsefSebestyén.Výslednýmdojmombola„skupina vlajkonosičov štátu ako kus nanovo oži-vených dejín”.71

Kýmvprvejpolovici19.storočianieslislávnostiešteprastaréformy,terazsapoprinichužobjavilnovýtyp,ktorýchcelverejnepriblížiťspoločenskéapoliticképresved-čenia.Predpokladomktomubolaväčšiavzdialenosťodpolitickéhodianiaaodspomí-naných dejín.Keďminulosť neskúmame ako tradíciu, ktorá určuje našu prítomnosť,aletrebanámpremostiťvzdialenosť,zminulostipotombudúdejinyatonámumožnívyužitienovéhodruhusymbolov.Účastnícisastanúhistorizujúcimihercamiaviacne-reprezentujúsamiseba.Namiestopozície,ktorúnapĺňajúvoverejnomaspoločenskomživote,hrajúdanúalebovynájdenúkostýmovúúlohu.72

Jednotuštátuužnesymbolizovalalenpôda,aleministervnútrapredpísal,abysanakorunovačnýchslávnostiachzúčastnilzkaždéhookresujedenčlovekzľuduvľudovomkroji.

Organizátorisúčasnevyužilimožnosťnapolitickúpropagandu,akoajnapovzbude-nieobyvateľstva,čobolovzhľadomnanieveľmipovzbudivývývojvojnyotoviacpo-trebné.Jednotlivésprávyaopisyodzrkadľovalitentozámer:„Zmŕtvyvstanie minulosti robí zázraky, na denné svetlo vynesené klenódiá utvorili okolo seba čarovný kruh a kto sa dostal doň, muselo mu horúčkovitejšie tĺcť srdce, medzi vlnami zasnenosti, pulzujúci-

70 LESTYáN,Sándor.Pest-budai regélő.(Budapest):Officina,1940,s.178.71 Ref.19,s.84.72 HETTLING,Mafred –NOLTE, Paul. Bürgerliche Feste als symbolische Politik im 19. Jahrhundert.

In HETTLING, Mafred – NOLTE, Paul (eds.). Bürgerliche Feste. Symbolische Formen politischen Handelns im 19. Jahrhundert.Göttingen:Vandenhoeck&Ruprecht,1993,s.22-23.


458

mi túžbami, do modlenia zušľachteným oduševnením sa otvorili duše a vzdávajúc hold padlo sa na kolená pred najsvätejším ideálom, pred nerozdeliteľným Uhorskom. Vznáša sa a do ďaleka sa túla spomienka smerom ku starobylej minulosti a sláve, prastaré utr-penia sa znovuzrodili, minulosť strašila akoby tým, že sa spojila s prítomnosťou. Sila ich mystiky sa vlní smerom do našich duší: prastará koruna, prastarý plášť, prastarý meč zdobia mladého kráľa, tá koruna, ktorej vyžarujúca sila už od tisíc rokov prenikla až po hranice a so svojou čarovnou mocou: s energiou národa v priebehu tisícov rokov držala pospolu túto krajinu.“73

Korunovačnývŕšok sanachádzalv areálibudínskehohradu,naNámestí sv. Jura-ja (SzentGyörgy-tér).Ceremónia s energickým švihnutímobnaženéhomečana štyrisvetovéstranymala tiežposilniťnáladuočakávanianejakéhozázraku:symbolizovalaodhodlanie„brániť krvou posvätenú pôdu voči každému nepriateľovi“.74Ajzosymbo-likykorunovačnéhovŕškusasnažiličonajviacvyťažiť:„tam stojí kráľ akoby na celom Uhorsku, ktoré mu dodá silu a moc; tam stojí na pôde, na ktorej sa odohrali tvrdé boje a ktorej nespočetné hrudy v sebe niesli aj prach vo vojnách padlých uhorských vitézov (...) Tento výjav bol plný monumentality.“75Navŕšoksatotižzaslalazemzmiestavia-cerých takýchbitiek, na ktorých sa ešte prednedávnomodohrávali boje aleboodkiaľvytlačilirumunskévojskáatietoúzemia„nanovo prinavrátili k Uhorsku“. Po obrade saopakovalpodobnývýjavakoroku1867:„páni v staromaďarskom kroji, vlajkonosiči, vojaci, každý kto len mohol, pokľakol k pôde a dožadoval sa z nej na pamiatku a ako drahý poklad si ukrývali ‚sväté hrudky‘“.76

Odkiaľvšakterazzaslalipôdunakorunovačnývŕšok,k„dejinám Uhorska stlače-ným do pahorku“?Vovšeobecnostijecharakteristické,žejednotlivémunicípiávyberalizemzviacerýchmiestdopäťkilovejzásielkypôdy,ktorámalapochádzať„z historicky významných miest“.77

Vnasledujúcomprehľadesiprejdimepanoramatickýobraztoho,odkiaľpriuvede-nejpríležitostivybraliaposlalizemjednotlivémunicípiá.BoršodskážupaposlalazemzmiestabitkynabrehuriekySlanej(1241),znádvoriahradovvÓnodeaDiósgyőri.šopronskážupazparkuesterházyovskéhozámku,kdesvojhočasupobývalaajkráľovnáMáriaTerézia.ŽupaBács-BodrogvybralazemzostrovapriZente,ktorámalapripo-mínaťveľkévíťazstvoEugenaSavojskéhonadTurkami(1697),azozrúcaninyhraduBács.Baraňskážupavybralazemz trochmiest:zmiestamoháčskejbitky,zkláštoravPécsvárade,kdebolvkláštorebenediktínskehoopátstva,založenomroku1000svä-týmštefanom,skrytýsynkniežaťaálmoša,BélaSlepýanakonieczoSiklósu,kdebolnagarajovskomhraderoku1401zajatcomkráľŽigmund.BékešskážupasarozhodlaprezemzhraduGyula,„ktorý bol v čase tureckých útokov ochrannou baštou štátu“. BiharskážupaposlalapôduzozemnéhohraduležiacehovchotáriobceBihar(Bihor)asvojhočasuúdajnepatriacehoMénmarótovi.Tobolmýtickývodca(„vezér“)Kazarov,

73 Ref.19,s.95.74 Ref.19,s.102.75 Ref.19,s.108.76 Ref.19,s.109.77 Ref.19,s.102-106,110-120.

459


ktoréhoporazilArpádajehosynsivzalMénmarótovudcéruzamanželku.ČongrádskažupazaslalazemodmiléniovéhopamätníkavlokalitePustaszerazKirályhalomu,kderoku1883pobývalkráľFrantišekJozef.Fejérskažupasivybralatzv.Andrásmező,kdepodľatradícieOndrejII.vyhlásilroku1222Zlatúbulu.ŽupaBeregposlalazemzhradu„FrantiškaRákóczihoaIlonyZrínskej“vMunkáči.ŽupaGyőrzasezopátstvavPannon- halme,„kde knieža Arpád odpočíval po víťaznej bitke pri Bánhide“(Bánhidajesúčas-ťouTatabányeapodľaAnonymatamArpádporazilSvätopluka)akdekráľsvätýštefanvspolupráci s rehoľníkmi rádusvätéhoBenedikakonal svojezakladateľskéštátnickéčiny.HevešskážupavyzdvihlasvojouzásielkouhradJágervzdorujúciTurkom,Hon-tianskažupazasehradDrégely.

MarmarošskážupaposlalazemzhraduHusztazTatárhágó,jednéhoznajvýznam-nejšíchopornýchbodovposlednéhokarpatskéhofrontu,kdebolKarolešteakonásledníktrónuhlavnýmveliteľom.Mošonskážupazhradnéhokaštieľa,kdesadvarazystrážilasvätoštefanskákoruna,Peštianskažupaposlalazemažzpiatichmiest:zvŕškovvokolíobceTetétlen,zoSoltu,kdestálhradvojvodcu(„vezéra“)Zsolta,zArpádovhopahor-ku,zpoľavchotáriSiratóazVisegrádu,kdejednaksedelvzajatíkráľšalamúnakdeArtúrGörgeysedávalpodsvojimobľúbenýmstromom.šomoďskážupasivybralahrad Szigetvára ruinyhradu ležiacehovchotáriobceSomogyvár,ktorýpatrilpohanskýmveľmožomKoppányovcom,súčasníkomkráľaštefana.Sabolčskážupazaslalazemzce-lejplejádylokalít.BolimedzinimizemnýhradvSzabolcsi,niekdajšieopátstvovloka-liteGuth,hradyvKálove,KisvárdeaVaji,reformátskykostolvNyírbátoreacintorínhrdinovvNyíregyháze.SatmárskažupasivybralarovinatúoblasťprilokaliteMajtény,kderoku1711zložilikurucisvojezbrane.TemešskážupaamestoTemešvár(Timişoara)sivybraliviaceromiest:brehDunajaprimesteFehértemplom(BelaCrkvavSrbsku),„kde sa utáborili Huni a kde strávil svoju mladosť Attila“;obecKádár,kdezviedolkráľĽudovítVeľký jednuzo svojichmnohýchvíťaznýchbitiek;Szabadfalu, kde rozložilisvojtáborBemaPetőfipočasrevolúcie1848/1849;pamätníkhonvédomvTemešvári;opevneniahraduvTemešváriadunajskýbrehoprotisrbskémuSmederevu,kdesazača-lobalkánskeťaženienemeckéhogenerálaMackensenaužpočasprebiehajúcejsvetovejvojny.

TolnianskažupazvolilamiestovchotáriobceKajdacs,kdesapomoháčskejbitkevdutinebútľavejvŕbyniekoľkodníukrývalasvätoštefanskákoruna.TorontálskažupasiahlapozemizareáluhraduvoVeľkomBečkereku,ktorýzohralvýznamnúúlohuvpro-titureckýchbojochapočasrevolúcie1848/1849.Železná(Vas)župaposlalazemzmiestbitkypriSzentgotthárde,kdeboliporazeníTurci.VesprémskažupaamestoVesprémmalivosvojejzásielkeopäťzastúpenýchviacerolokalít:tzv.VárhelyvchotárimestaVesprém; Csatárhegy, kde svätý štefan porazil pohanského vodcuKoppánya; Szent- királyszabad(dedinaeštezarpádovskýchčias);Nagyvázsony;hradkráľaMatejaKor-vína v Kinizsi; Szentgál, kde sa nachádzala pôda starých kráľovských poľovníkov; Várpalota(prastarýkaštieľkráľaMateja),Berhida(miestorokovanísnemovFrantiškaII.Rákócziho),Enyingakorodiskoprotitureckéhobojovníkaanakoniectureckéhoza-jatcaBálintaTörökaaakoposlednýZirc,podľazdôvodneniavýznamnémiestomaďar-skejkresťanskejkultúry,čímsamierilonatamojšiecisterciátskeopátstvo.


460

ZalanskážupaposlalazemzmiestavoľakedajšiehohraduvKanizsi,zrodnéhodomuFerencaDeáka(Söjtör),zlesavedľaCsáktornye,kdeMiklósZrínyizabildiviaka,ďalejzhraduCsobáncazjaviskaniekdajšíchslávností(Helikoniünnepségek)vKeszthely,ktorétuodroku1817organizovalgrófGyörgyFesteticszaúčastipoprednýchbásnikovaspisovateľov.Aradskážupasinašlatiežviaceropamätihodnýchmiest:obecÖthalom,zrúcaninystaréhoaradskéhoprepoštstva,päťvršie,kdesazaBelaII.stretávalaradskýsnem,územieobceZsigmondháza(Murăşel),kdestálašibenicaprearadskýchmučení-kovpopravenýchroku1849anakoniecVilágoš(Világos,Şiria),kderoku1849Maďarizložili zbrane. ŽupaHajdu poslala zem z každej obce. Jász-Nagykun-Solnocká župazmiestasolnockéhohradu,ktorýmalivyšestorokovvosvojejmociTurci,zmiestasol-nockejbitkygenerálaDamjanicha,zkláštoravJászberény,kdesapodľaústnehopodanianachádzaAttilovhrobazhunskéhopohorkavKarcagu.Čanádskažupasarozhodlalenpredvehistorickélokality:Námestiesvätéhoštefana(SzentIstván-tér)vmesteMakov(Makó),kdežilbiskupsvätýGellért.Ostrihomskážupasivybralamiesto,kdenakopcisotrihomskoubazilikoustálakráľovskákaplnkasvätéhoštefana.

ŽupaSzilágyztzv.PartiaposlalazemzRákóczihovrchuvobciŽibov(Zsibó,Ji-bou),kdesaroku1705odohralapovestnáveľkábitkamedzicisárskymivojskamiJozefaI.apovstalcami.ŽupaKrassó-Szörénysivybralaviacerolokalít:Lugos(Lugoj)avňomdom,„kde utekajúci Lajos Kossuth strávil so svätoštefanskou korunou a korunovačnými insígniami 2. augusta 1849 noc“;potomkorunovačnúkaplnkuvmesteOrsova(Orşova),ktorúdalpostaviťFrantišekJozefI.napamiatkutoho,ževauguste1849natomtomiestezakopalidoTureckautekajúciMaďariuhorskúkorunuaroku1853tunaňunatrafili;ďal-šímmiestomboliruinyLadislavovhohradu(Lászlóvár,terazvchotáriobceCoronini), ktorýbolŽigmundompostavenýakoprotiváhahraduGalambócznasrbskejstrane;na-sledovaloúzemiekatolíckehokostolavTemešskejSlatine (Temesszlatina,Slatina-Ti-miş),ktorýdalavybudovaťMáriaTerézianapamiatku,ževojvodaKarolLotrinský,starýotecjejmanžela,satuzachránilpobitkesTurkami;potompriKaránsebesi(Caransebeş)vrchKereszthegy,naktoromstálvtureckýchčasochakobránadoSedmohradskahrad Karánsebes;zRuszkabányi(RuscaMontană,Ruschita)odpamätníkanamanželkuKá-rolyaMaderspacha,ktorápočasrevolúcie1848/1849ošetrovalazranenýchhonvédovapotomjunanámestivRuszkabányiverejnepalicovalirakúskevojenskéorgány.

Spomedzi severných žúp siOravavybrala zem len zOravskéhohradu,Tekovskážupavšakzmnohýchmiest:znádvoriahraduvStaromTekove,zopátstvavHronskomBeňadikuzaloženomGejzomI.,zruínlevickéhohradu,zmiestabitkyvoVeľkýchVo-zokanoch,zruínvDolnomTekovskomHrádku,zmiestabitkyvTekovskýchLužanochazostaréhokremnickéhozámku.AbovskážupazAbaújváru,kdevoľakedystávalhradAbovcovakderoku1046protiBenátčanovikráľoviPetrovivzbúrenýľudprijalzKy-jevskejRusipovolanéhoOndrejaI.,abymupotomakokráľovi„položili na hlavu sväto-štefanskú korunu“.Ďalšímmiestom,odkiaľišlazemboliRozhanovce,vchotáriktorýchsaodohralabitkamedzipanovníkomKarolomRóbertomzAnjouaveľmožomMatúšomČákom.VnejsakráľovskýmvojskámpodarilozlomiťMatúšovudovtedajšiumoc.Po-slednoulokalitouzuvedenejžupybolZádieľ(Szadellő),kdepodľatradícienašielúto-čiskopredTatármiBeloIV.Gemerskážupasizpamätnýchhistorickýchmiestvybralalenmuránskyhrad,LiptovskážupazasenádvoriehraduLikava,„kde žil liptovské knieža

461


Ján Korvín“,nemanželskýsynkráľaMatejaI.Korvína.Novohradskážupaposlalazemznovohradského,haličského,fiľakovskéhoašomošskéhohradu,akoajzhradovBujákaKekkőazchotárovmiestBalážskeĎarmoty,LučenecaRomhány.Nitrianskažupasaprezentovalazemouzbaštynitrianskehohradnéhovrchuaspodstáročnejlipystojacejpredbojnickýmzámkom.Prvúzdôvodňovaliskutočnosťou,žedejinynitrianskehohra-dusadatujúeštedočiaspred„zaujatímvlasti“.Bojnickúlipuzasecelýmradomudalostí,veďjuzasadilMatúšČákroku1301apodňousakonalsnem,naktoromsakráľovnáMáriazrieklatrónuvprospechsvojhomanželaŽigmunda.KráľMatej tuorganizovalskvelé hostiny, štefanBocskay ako zvolený kráľ pod ňou konal snem a aj FrantišekRákóczisatuveľakrátzastavil.BratislavskážupasivybralazemzMoravskéhopoľa,kdesavauguste1278podariloRudolfoviHabsburskémusuhorskoupomocouporaziťčeskéhokráľaPřemyslaOtakaraII.aktomusapridalazemzdvoratrnavskéhodomu,kdezomrelkráľĽudovítVeľký.šarišskážupasa rozhodlaprezemznádvoriahraduZborov,ďalejzozborovskéhorákócziovskéhorenesančnéhokaštieľa„podstolipami“spustošenéhopráveprebiehajúcouvojnou,akoajzemzďalšiehorenesančnéhokaštieľavoVeľkomšariši,kdezajaliFrantiškaII.Rákócziho.Spišskážupasipomohlasozemouznádvoriaspišskéhohradu,Trenčianskažupapodobneztrenčianskeho.Veďdoposled-néhozavítaliajkrálisvätýLadislav,štefanII.,BeloIV.,KarolRóbert,ĽudovítVeľký,ŽigmundaMatejKorvín.Turčianskažupaposlalazemspodznievskehohradu,kdeBeloIV.našielúkrytvčasetatárskehopustošenia.

Ugočskážupasapochválilaažspiatimimiestami:záhradoužupnéhodomu,obcouHalmi„údajne z miesta, kde sa pochovávali naši predkovia v čase zaujatia vlasti“;hra-domKankó,kdepodľalegendypochovaliprotitureckéhobojovníkaafrantiškánskehomníchaJánaKapistrána;hradomNyaláb,ktorýbolobľúbenýmmiestompobytukráľaštefanaV. aobcouSalánk,kdeFrantišek II.Rákóczinechal zasadaťposledný snem.UžskážupasivybralazemspodpamätníkavbojipadlýchhonvédovvUzsoku(Užok).ZemplínskažupasivybralazemzúdolíriekOndava,Laborec,CirochaaOjka,kdesaroku1915odohralakarpatskábitka,potomzozemplínskehohraduBorša,kdesanaro-dilFrantišekII.RákóczianakonieczmiestakonaniasnemuvÓnode.Zvolenskážupavyužilasvojkráľovskýzámok.KomárňanskážupaposlalazemzužspomínanejobceBánhida,kdesaodohralajednazpovestnýchbitiekvčasezaujatiavlasti,asícesoSvä-toplukom„vodcom moravsko-slovenských kmeňov“.

Spomedzi sedmohradskýchmunicípií poslala župaTorda-Aranyos z chotára obceSzentlászló(Tordaszentlászló,Săvădisla)tzv.peniazesvätéhoLadislava(prastaréska-menenéorganizmy,podľalegendykumánskeskamenenépeniaze),akoajzem„z poľa v Keresztesi [dnes časťTordy (Turdy)], ktoré sa stalo javiskom prakticky každej bit-ky Sedmohradska. Na sedmohradskom ťažení tu rozprášil vojvoda Mihail Viteazul ne-priateľské vojská, potom ho však Basta [GiorgioBasta, taliansky žoldniersky veliteľvhabsburskýchslužbách–J.P.] prijal vo vlastnom stane a zmasakroval.“Išloouda-losti súvisiacesbojomoSedmohradskonaprelome16.a17. storočia.KlužskážupasivybralazemzdedinyKozmatelke(Cozma),zpamätníkasedmohradskéhokniežaťaákosaBarcsaya,ktorýturoku1661zomrelaztzv.ZlatéhovrchupomenovanéhovobciEsküllő(Aşchileu)pripríležitostipríchoduMaďarov.PodľaAnonymatujedenzvodcovstarýchMaďarovporazilspoločnéjednotkySlovanovaRumunov.Szolnockodobocká


462

župapoužilanasvojuzemlenjednulokalitu,asícezmiestabitkyvchotáriCserhalompod vrchomKerlés (Chiraleş,Kirieleis), kde roku 1070„kráľ Šalamún porazil Ozu-lom vedených Pečenehov“.ŽupaBeszterce-Naszódzvolilazemzvrchu,kdestáljedenzhradovJánosaHunyadiho.Huňadskážupa„siahla“poznámomhradeVajdahunyad(Hunedoara),FogarašskážupapofogarašskomhradeabojiskuprimestečkuZernyest(Zărneşti), kde ImrichTököly porazil sedmohradské knieža MichalaApafiho. Župa UdvarhelyposlalazemzosevernejbaštyhraduSzékelytámadprimesteSzékelyudvar-hely(OdorheiuSecuiesc),znovupostavenomroku1648.ŽupaKisküküllőpoužila„his-torickú zem“z trochmiest: zEbesfalvy (Erzsébetváros,Dumbrăveni), kdemalpôdu amajetokMichalAbafiI.,zRadnótu(Iernut),odkiaľodchádzalFrantišekII.RákóczinasnemvoliacisedmohradskékniežaazKüküllőváru(CetateadeBaltă),kamsipriviedolMichalAbafiII.svojumanželku.ŽupaHáromszéksivybralazemzpredmostiaKökösu(Chichiş),„kde v júli roku 1848[správne1849–J.P.]zahynul hrdinskou smrťou na čele sikulských honvédov odlievač diel a honvédsky generál Áron Gábor“.

MestoMarosvásárhely(TârguMureş)sarozhodloprepamätníksikulskýchmučení-kov,ktorýchpopravilizaúčasťnaMakkovomsprisahaní,ktorésavspoluprácisKossut- hom datuje k roku 1851. ŽupaMaros-Torda poslala zem z rákocziovského kaštieľa vGörgény(Gurghiu)azmiestabitkypriMagyarósi(Măgherani),kdesanajeseňroku1916odohralivčaserumunskéhovpáduurputnéboje.ŽupaNagyküküllőpodobnezvo-lilachotárobceHégen(Brădeni,Henndorf),kdesavseptembri1916odohralanemilo-srdnábitkasRumunmi.ŽupaSzebenvybralazemzrumunskýchstreleckýchzákopovzbitkypriSzebene(Nagyszeben,Sibiu,Hermannstadt).AjžupaCsíkmalapredočaminajnovšieudalosti,keďvzalazemzrumunskejhranice,kdeeštepárdnípredkoruno-váciouprebiehaliurputnéboje.NakoniecBrašovskážupapoužilazemzvrcholkuCenkpriBrašove,kdeRumuniroku1916včaseobsadeniamestazničilimiléniovúArpádovusochua„kde ruiny hradných múrov spomínajú na v priebehu vojny v 13. storočí nemec-kými rytiermi postavenú ‚Brassoviu‘ a na minulosť tejto oblasti, kde aj vtedy bojovali bok po boku spojenecké vojská“.ĎalšímvybranýmmiestomboloúdoliePredeal,kdevojská ústrednýchmocností porazili Rumunov po tom, čo„poškodili v udolí Tömös [Alsó-aFelsőtömös,Timişude Jos/deSus]vybudovaný pamätník hovoriaci o hrdin-skom boji našich honvédov z rokov 1848/9“,ďalejzčastimestaBrašov(Brassó,Braşov,Kronstadt)nazvanejBertalan(Bartolomeu,Bartholomä),kde8.októbra1916vbojochprioslobodzovanímestapadloveľavojakovznepriateľskýchradov,zbojiskanazva-néhoakoWarte,kdesanašielmasovýhonvédskyhrobanakoniecodBarcaszentpéteru(Sânpetru,Petersburg),kdeboloumiestnenédelostrelectvo.

ZmiestsozriadenýmmagistrátomposlalaBudapešťzemzRákošu,kdesakonalovminulostiviacerosnemov.Mestošoprondalokdispozícii časťzemezkorunovač-néhovŕšku,naktoromroku1626FerdinandIII.absolvovalpovestnýrituálsobnaže-nýmmečom.Aradposlalzemzpopraviska,kdenašloroku1849smrťtrinásťaradskýchmučeníkov.Debrecín zase z cintorínahrdinov a zpahorkaSándoraNagya (najdlhšiebojujúcigenerálvrevolúcii1848/1849),GyőrzozáhradybiskupskéhohraduaKošicezNámestiaslobody,„kde sa odohrávala každá historicky významná udalosť v dejinách mesta“.Komárno si vybralo zemz rodnéhomiesta spisovateľaMóra Jókaia,Miško-veczhrobovreformnýchpolitikovavodcovrevolúcieBertalanaSzemerehoaLászlóa

463


Palóczyho a taktiež z cintorína hrdinov. Nagyvárad (Oradea) zložil svoju zásielkuzviacerýchmiest:zozáhradystaréhohradu,kdesúnáhrobkysvätéhoLadislavaajehomanželky,zlúkypovestnejodovzdávanímdarovzčiastureckéhopanstva;zozáhradyrodnéhodomubývaléhoministraspravodlivostiDezsőSzilágyiho,akoajzmiestabý-valéhoznámehopremonštrátskehokláštora.Pančevosazasetakýmspôsobomzvečnilo,žeposlalozemzmiesta,„z ktorého v čase ofenzívy proti Srbom roku 1915 delostrelec-ké batérie umlčali srbské ťažké delostrelectvo bombardujúce mesto“.BanskáštiavnicaaBanskáBelázoStaréhozámku,ktorýbolužvarpádovskýchčasochpostavenýakostrážnemiestoprotinepriateľom,včasekorunovácieslúžilužlenakomúzeumaarchív.Sabadka(Subotica)poslalazemzneďalekéhobojiska,kde5.maca1849poraziliSrbov;zozáhradyfrantiškánskehokláštora,kdesvojhočasustálhradJánaaMatejaHuňadyhoanakoniecajzcintorínahrdinov.Szatmárnémeti(SatuMare)použilozemznádvoriaVecseyhodomu,kderoku1711podpísalinazáverstavovskýchpovstaníznámysatmár-skymier.SzékesfehérvárzArpádovhovrchu,odkiaľsaArpádúdajneujaldržbyZadu-najskaazOndrejovejpažite,odkiaľOndrejII.vyhlásilZlatúbulu.ZomborvBanátevybralzemzparkupomenovanompoIstvánoviSzemző,ktorýzanechalmestunakul-túrneúčelymajetokvhodnotepribližnejednéhomiliónakorún.ZjedinéhouhorskéhoprístavuFiume(Rijeka)putovalazemodmestskejveže.BajanajuhuUhorskaposlalazemznádvorianiekdajšiehosídlastarobylejstoliceBodrog,ďalejzdunajskéhobrehu,kdesaroku1848podarilostrelouzdelapotopiťsrbskúloď,zvinohradovvchotári,cezktorétiahliRákóczihovojskáaznádvoriatamojšejradnice(najejmiestestálvčasochMárieTerézieGrassalkovičovpalác).Bratislavaposlalanakorunovačnývŕšokzemzosvojhovŕšku,nakoromsadoroku1830konalikorunovačnérituály.NovýSadsiaholpozemizozachovanýchrímskychhradieb,odpamätníkahrdinovsvetovejvojnyazvŕš-kovvchotárimesta,kdesazčiaspo„zaujatívlasti“zachovalizvyškyprvého„NovéhoSadu“.TukedysinechalvztýčiťžupanPeturzemnýhradakaštieľPeturvárad,ktorý„sa obkrúžil uhorskými poddanskými dedinami a ktorý bol spustošený v dôsledku moháčskej katastrofy“.

SpomedzichorvátskychmunicípiížupaLika-KrbavaposlalazemzbojiskaKrbav-skopolje,kderoku1493poraziliChorvátipodvedenímMikulášaaIvanaFrangepánaTurkov.ŽupaModrus-FiumesivybralabojiskoGrobručkopolje,kdesakráľBeloIV.schorvátskymioddielmizrazilvbitkesTatármiakdezapríčinilijehozajatietrajachor-vátskisúrodenci.AjZáhrebskážupadalaprednosťbojisku,asíce„bitke svetového vý-znamu“vSziszeku(šišak,Susca)zroku1593.ChorvátskybánTomášBakácstuporazilbosnianskehopašuHasanaazabrániltakTurkomichexpanziismeromnaseverozápad.VaraždínskažupaposlalazemzhraduKneginec,kdesaroku1209predodchodomnakrižiackuvýpravuzdržiavalkráľOndrejII.ŽupaBelovár-KőrössivybralazemzKos-tolasvätéhoKríža,kdezasadalchorvátskysnemakdebolapodpísanádohodauzavretáskráľomKolomanom.ŽupaPožegaposlalazemznádvoriažupnéhodomu,kdepanov-níkFrantišekJozef I.prijalvčasevojenskýchmanévrovbosnianskudelegáciu.ŽupaVerőcesiahlapozemizgorjanskéhohradu,kdebánMikulášGorjanskipadolvzápaseschorvátskymibratmi,ktorízajalikráľovnéAlžbetuaMáriupripríležitostiichnávštevybána.SriemskažupasivybralazemzbrehuSávymedziJarakomaMitrovicou,kdesa 6.septembra1914podarilozničiťveľkésrbskévojenské jednotky.MestoZáhrebvy-


464

zdvihlozemzdvochpalácov.Prvýmbolniekdajšíkráľovskýpalác,ktorýnechalbánpostaviťnarozkazKarolaRóbertazAnjouzroku1335akdečastopobývalipanovníciĽudovítVeľký,ŽigmundaMatej.Akodruhýbolvybranýbánovpalác,asícenapamiat-kutoho,žetutrirazybývalcisárFrantišekJozef.Osijekposlalzemzosvojhovoľake-dajšiehohradu,VaraždínsarozhodolpreniekdajšiemajetkyJánaKorvínaanakoniecZemunvybralzemzpriľahlejroviny,odkiaľvyšliMatejHuňadi,EvženSavojskýage-nerálLaudonpredobsadenímBelehraduaodkiaľvauguste1914bombardovalijednotkymonarchieBelehrad.Voktóbri1915satuodohralajprechodSávy,vpriebehuktoréhoobsadilihlavnémestoSrbska.

Keďsiporovnámejednotlivélokalitystými,ktorébolivybranéopolstoročieskôr,vidíme, že triádabojiská–hrady–panovníci zostávaajnaďalej rozhodujúca.Hradyvedúabsolútnymspôsobomnafiktívnejvýsledkovejlistine,jeichviacakosedemdesiat.Medzi bojiskami sa zvlášť odkazuje na protitureckéboje, avšaknielen na ich slávnekapitoly,ale–atojevsúladestým,čosapopísaloomaďarskejmentaliteamaďarskomobrazedejín–zdôraznilasaajúlohatragickejminulosti.78Poukazovanienaveľkéná-rodnétragédiebolopomernečasté,spomedzinichsavýznamnémiestodostaloprehra-týmbitkámnariekeSlanej(1241),priMoháči(1526),prehraFrantiškaII.RákóczihopriŽibove(Zsibó,Jibou)roku1705,zloženiuzbraníkurucmipriMajcichove(1711),prehratej bitke pri Kökösi (Chichiş) roku 1849, zloženiu zbraní priVilágoši (1849),trinástimpopravenýmgenerálomvArade(1849),resp.„sikulskýmmučeníkom“,tedapopravaSikulov(1853)zúčastnenýchnaMackovomsprisahaní(1851).Spomedzipa-novníkovbolsvätýštefanvytlačenýdoúzadia,BeloIV.atatárskyvpádsaspomínaasirovnako,aleoveľaviacpanovníkovdostalopriestorspomedziArpádovcovaAnjouov-cov,zvlášťvzrástlapopularitaŽigmundaLuxemburskéhoaMatejaKorvína.Sedmoh-radskékniežatá(štefanBocskay,ákosBarcsay,MichalApafiI.aII., ImrichTököly)sapripomínalihlavnevSedmohradsku.PoprinichsaHabsburgovcisotvaspomenuli:razsapoukázalonazakladateľadynastieRudolfaanaMáriuTeréziu,dvakrátnapred-chádzajúcehopanovníkaFrantiškaJozefaI.ajedenkrátnaprávekorunovanéhoKarola.NajpopulárnejšímuhorskýmpanovníkomstálezostávalFrantišekII.Rákóczi,ajnaďalejsanajviacspomienokviazalonanehoanakuruckéobdobie,pravda,tiežvýlučnelennaniekdajšomkmeňovomúzemíkuruckéhopovstania,navýchododTisy.Tameštevždyžilipotomkovia„vernýchkurucov“kniežaťa,stačíkeďsapozriemenavolebnévýsledkyvobdobídualizmu.

Celkovýobrazbolvporovnanísobdobímvyrovnaniapodstatnebohatší,čohoprí-činoubolajednakskutočnosť,žeterazkaždémunicípiumposlalopôduz„významnéhomiesta“akoajto,ževovšeobecnostiposielalizemzviacerýchlokalít,ichpestrosťbolapodstatneväčšia.Pozoruhodnábolado istejmieryajzmenavzmyslečastejšiehopo- ukazovanianasvätoštefanskúkorunu.Hocipoukazovanienanajstaršiedejinya„zauja-tievlasti“úplneneprestalo,bolovšakprítomnévpodstatnemenšejmiereakoroku1867(napríkladHunovaAttilusipripomenulilendvakrát).Oprotitomusačastejšievyskytlipoukazovanianarevolúciu1848/1849a„bojzaslobodu“.Vzoznamemnohýchbitieksa

78 K tomuto javu pozri práce sociológa Hankissa, napr. HANKISS, Elemér. Diagnózisok. Budapest : Magvető,1982,303s.

465


terazobjavilibojiskáprvejsvetovejvojny,resp.„cintorínyjejhrdinov“.Ajpaletahisto-rickýchosobnostíjeoveľaširšiaakopredtým,nájdemevnejsvätéhoGellérta,MatúšaČáka, JánaKorvína, JánaKapistrána,BálintaTöröka,GiorgiaBastu,vhabsburskýchslužbáchstojacichvojvodcov,štefanaBocskaya,MikulášaZrínskeho,EvženaSavojské-ho,SándoraPetőfiho,MóraJókaiho,FerencaDeákaaDezsőSzilágyiho,resp.celýradosobnostívzťahujúcichsakrevolúcii1848/1849akoLajosaKossutha,ArtúraGörgeyho, Bertalana Szemereho, Sándora Nagya, generálov Damjanicha a Bema a sikulského hrdinuáronaGábora.OjedinelýjavmedzimenamipredstavujeIstvánSzemző,mecenášmestaZombor(Sombor),ktorýnakoniecnevykonalžiadny„slávny“čin,alebol„len“dobrodincommesta.Zozoznamumienjeevidentné,žepopripanovníkochsahonorovalipredovšetkýmvojenskézásluhyahrdinskásmrť.Vyskytlisalendvecirkevnéosobnosti(svätýGellért aKapistrán, druhý znich savšak tiež zúčastnil protitureckýchbojov),dvajapolitici„mierovéhoobdobia“(FerencDeákaDezsőSzilágyi)advajaspisovatelia(PetőfiaJókai).KPetőfihokultuvšakvýznamnoumierouprispelajnymbusjehohrdin-skejsmrti.79Kultúratakzostalaajnaďalejveľmizanedbanouoblasťou.Roku1867saanineobjavila,terazaledostalcelkovýobraztrochuinúštruktúruspomenutímasituctaopátstiev,kostolovapod.,hocinajehopodstatesaničnezmenilo.Zaujímavebolorieše-nieprijatéžupouHajdu:vkrátkostizopakovali,čobymalkorunovačnývŕšokvosvojomcelkusymbolizovaťapritomposlalizemzovšetkýchobcívžupe.

Hlavne v prípade Sedmohradska a Chorvátska, čiastočne aj v prípademiest, do-stali oveľa významnejšiu úlohu ako predtýmmiestne – lokálne a regionálne – deji-ny.Nájdemevnichzčastimiestnychhrdinov(napr.áronGáborasikulskímučeníci) amiestneudalosti,častotuvšakvystupujúsedmohradskékniežatá.Zatiaľčoroku1867sedmohradskíMaďarichcelizdôrazniťprávevšetkospoločnéaspájajúces„materskoukrajinou“aichcieľombolaintegráciaazjednotenie,terazužpodstatneväčšívýznamdostalozdôrazňovanieregionálnejidentity.ZaujímavýbolprípadžupyTorda(predtýmžupaTorda-Aranyos).Vobochprípadochposlalizemztýchistýchmiest:zchotáraobceSzentlászló(Tordaszentlászló,Săvădisla)azpoľavKeresztesi(dnesčasťTordy,Turdy),vposlednomprípadevšaksrozdielnymvysvetlením.Roku1867vystupovaloakojavis-kozánikudáckehoštátu,roku1916užakojaviskopáduasmrtivajduMichala,ktorýchceldobyťSedmohradsko.Nedávneodrazenierumunskéhovpádutakdostalonáslednevlastnúhistorickúkonotáciu.Najmarkantnejšírozdielvšakzjavnesúviselsbezprostred-nousúčasnosťou,sobjavenímsabojískprvejsvetovejvojnyavtejtosúvislostisvyostre-nímrumunsko-maďarskéhorozporu,atoajvrovinesymbolov.Stačíkeďspomeniemezemposlanúzmiestabrašovskéhoarpádovskéhopamätníka,ktorýrumunskéjednotkyposvojomvpádezničili,zatiaľčokrátkopredsamotnoukorunováciouhonaneveľkúradosťbrašovskýchSasovaRumunovopäťvztýčili.Poukazovanienabojiskáprvejsve-tovejvojnybolotakmervýlučnecharakteristickélenpreSedmohradsko.Bolotopocho-

79 PreporovnanieajslávnecyklisticképretekyTourdeFranceakobysymbolickyvyjadrujújednotuFran-cúzskaa súčasne sprostredkúvajúajpopulárnechápaniedejín.Nakaždommiestenájdemehistorickéodkazy,najmänabitky a slávnych ľudí (spomedzinich savyzdvihujeNapoleon).Touroživilaobrazjednéhovíťaznéhoštátu.KtomuVIGARELLO,Georges.TheTourtheFrance.InNORA,PierreNora(ed.).Realms of memory. Rethinking the French Past. Vol. II. Traditions.NewYork:ColumbiaUniversityPress,1996,s.474-477.


466

piteľné,keďževsúvislostispolohounahraniciachasrumunskýmvpádomsatamojšiemunicípiádostalidobezprostrednéhokontaktusvojnou.Okremnichsatotýkaloužlenniektorýchžúpnaseverovýchodekrajiny(vrátanenakrátkoajvýchodnéhoSlovenska).Zinýchmiestsaposielalazemnanajvýšzcintorínov,kdeležalipadlívojaci.

Chorvátskemunicípiápoukazovali tiež–alebopresnejšievýlučne–naregionálnedejinyalebonatakéudalostizdejínUhorskéhokráľovstva,ktorésaviazalikChorvát-sku.Zjavneajštatútchorvátskejautonómieprialposilňovaniulokálnejidentityataktiežskutočnosti,žesatomohloodraziťajnaúrovnipolitickýchsymbolov.AutonómiaSed-mohradskabolasíceporoku1867zlikvidovaná,alemiestnemaďarskéelityajnaďalejstálinačeletamojšíchmunicípiíavdôsledkuvlastnéhohistorickéhovývojaajonidispo-novalisilnouregionálnouidentitou.Vprípadeďalšíchčastíštátu,resp.ďalšíchetníksaničpodobnéobjaviťnemohlo.Keďroku1867voblastiNaszódu(Năsăud)ešteRumunimohliúčinkovaťvo„vlastných“dejinách,časomnárodnostnýchreprezentantovvplnejmierevytlačiliznajvyššíchúrovnísamosprávyataksahrdinoviaRumunov,Slovákov,Srbovaďalšíchobjavovalinanajvýšvnegatívnejrovine,pravda,ajtamlensporadicky(napr.porážkaSvätoplukaaleboMichalaViteazul, tedaMichalaChrabrého).Hornou-horskéžupy–keďužvôbecsniečím–,takvyniklilensčastejšímspomínanímapouka-zovanímnahrady,pravda,išlooúzemie,ktorébolonahradybohaté.

Zovšetkýchčastíštátuzhromaždenázemsapoužilaajpripríležitostiinýchvýznam-nýchudalostí,napríkladpripohrebeLajosaKossutha.Vtedynosilizrôznychčastíštátuzemzhrobovnárodnýchhrdinovamartýrov.80Bolozaujímavé,žeajkultiredentyvyužilprvkykorunovačnýchceremoniálov.Odhalenie relikvijnej štátnejzástavy20.augusta1928bolodôležitouudalosťouvdejináchtohtokultu.Vpodstavcivrelikvijnompúzdreumiestnilipôdupochádzajúcuzobcí„okyptenéhoMaďarska“azo72žúphistorickéhoUhorska (spolu sChorvátskom), akoaj zbojískpri riekeSlanej,Moháči a revolúcie1848/1849,ďalej z rodnýchdomovKossutha aPetőfiho, ako aj z cintorínovhrdinov prvejsvetovejvojny.81Podstavecštátnejzástavytakpripomínalvoľakedajšíkorunovač-nývŕšok;lenvtomprípadesaobnovíjednotahistorickéhoUhorska,aksasymbolickyspojahrudyzemezovšetkýchžúpniekdajšiehoštátu.Skupinaapriestorvytvárajúsym-bolickéspoločenstvo,„ktorého sa skupina pridŕža aj vtedy, keď je od svojho priestoru oddelená, a síce pomocou symbolickej reprodukcie svätých miest“.82

Korunovačnývŕšoktedadostalpriobradochúlohuobjektivizovanejminulostiamalutvoriť symbolický vzťahmedzi minulosťou a prítomnosťou. Spracovanie minulosti patríajbeztohoknajdôležitejšímnástrojomidentitotvornejpolitiky;nazákladespoloč-nejminulostisadáposilňovaťvedomiespolupatričnostispoločenstva.

Korunovačnýrítusaúčinnosťknemusavzťahujúcichsymbolovpotvrdzovali,chvíľ-kamizovzniknutéhonadšeniaa–prinajmenšomvkruhuMaďarov–nakrátkyčasutvo-renýpolitickýkonsenzus.Sviatokaslávnostialeuplynuliazačalivšednédni,znovusaobjavilikonflikty,bastálesaprehlbovali.

80 ZEMPLÉNI,ref.40,s.79-80.81 ZEIDLER, Miklós. A magyar irredenta kultusz a két világháború között. Budapest : Teleki László

Alapítvány,2002,s.21.82 ASSMANN,ref.3,s.40(včeskompreklades.39).

467


Dejinyakultnárodasúnedeliteľné.Namiestonárodnejidentityminulostisprostred-kovanejprostredníctvomtradícií„dejinami sa stalo už pripomenutie minulosti a záväzok jej dedičstva má už vedomý a programový charakter“.83Mocsapokúšavyvlastniťhisto-rickúpamäť,kontrolujediskurzodejinách,monopolizujesisystémsymbolovavnepo-slednejmieresi(aj)cezštátnyaleboprostredníctvomštátukontrolovanýškolskýsystémkonštruujeaďalejodovzdávalegitímnyobrazminulosti.VUhorskusaalevpriebehukonštruovaniamodernéhonárodanepodarilo integrovať jednotlivénárodnosti.Darmosakorunovačnývŕšokstal„vlasťouvmalom“,darmozovšetkýchčastíštátuprinesenázemsymbolizovalajednotuštátu,keďsasnímcitovonestotožnilaznačnáčasťobyva-teľstva.Rumuni,Chorváti,Srbi,Slováci,Sasi,RusínisaodMaďarovodlišovalinielen „v spomienkach“ a v identite, ale stále viac sa stali súčasťou navzájomkonfliktnéhohistorizujúceho spôsobu vyjadrovania a v národných rituáloch navzájom súperiacichprocesov konštruovania národa.

PreložilRoman Holec

„HEIMATIMKLEINEN“KRÖNUNGSFEIERLICHKEITENINDERZEITDESDUALISMUS UNDDERSYMBOLWERTDESKRÖNUNGSHÜGELS

JUDIT P á L

DieKrönungbietethervorragendeMöglichkeitenzurUntersuchungderpolitischenRitualeundMythen.Während der Zeremonie wird nämlich eine breite Palette von politischen Symbolen angewendet.InZusammenhangmitderKrönungkannmanFragen,wiehistorischesGedächtnisundverschiedeneAspektederpolitischenIdentitätimKönigreichUngarninderZeitdesDualismusfunktionierten,untersuchen.

Die Studie behandelt das einzigartige Monument der Krönungen 1867 – 1916 – denKrönungshügel und die damit verbundenen Zeremonien. Dieser Hügel sollte als Symbol fürdie staatlicheEinheitdienenundgleichzeitigdienachdemAusgleichneuentstandeneLagezu legitimieren.AlsetwasNeuesfordertendieKrönungsorganisatoren1867(unddannauch1916)vonjedemMunizipium(KomitatoderStadt)dieErdevoneinemOrtvongeschichtlicherBedeutungzumKrönungshügelzuschicken.

AushistorisierenderSichtdieserZeitwurdedadurchquasidiegesamteungarischeGeschichtezumKrönungshügelgebrachtundderHügelsolltezueinemSymbolwerden,dasdieVergangenheitmit derGegenwart verbindet. „DieErde desKönigshügels ist heilig“ schriebendie damaligenZeitungen,quasi„dieHeimatimKleinen“.DasZusammentragenderErdevonallenEckendesLandes stellte ein wichtiges Symbol dar. Im Unterschied zur Mehrheit der westeuropäischenLänder,wardasTerritoriumnichteinseitlangemgegebenesundakzeptiertesAttributdesmodernen

83 GYáNI,Gábor.Kollektívemlékezetésnemzetiidentitás.InGYáNI,Gábor.Emlékezés,emlékezetésatörténelemelbeszélése.Budapest:Napvilág,2000,s.85.


468

Volkes.NachdemAusgleichwurdedieterritorialeEinheitdesStaatesaufsNeueerlangt,aberdieKontinuitätfehlteunddeswegenmusstemansiedurchsolchesRitualschaffen.

WoherschicktendieeinzelnenMunizipiendieErde?1867wardasBildsehrmannigfaltig:manfindethierErinnerungenandieLegendenausderZeitenderLandeinnahme(honfoglalás),andieBurgenundSchlachten,andieEreignisseundPersönlichkeitenverbundenmitdemFürstentumSiebenbürgen,andiePersönlichkeitenundOrtschaftenverbundenmitdemJahr1848.

Die Schwerpunkte der Geschichte stellten also einige berühmte Personen und historischeLokalitäten,vor allemdieSchlachtfelderundBurgen,dar.VergleichtmandieSchauplätzederhistorischenEreignissebeiderKrönung1916mitdenOrten,woherdieErdebeiderKrönung1867gebrachtwurde,stelltmanfest,dassdieTriadeSchlachten-Burgen-Herrscherweiterhinentschei-dendblieb.DasGesamtbildwaraberimVergleichzudemausderZeitdesAusgleichswesentlichumfangreicher,weiljederKomitatbzw.MunizipiumdieErdenichtnurvoneinem,sondernmehre-ren bedeutendenOrten schickte.Es handelte sich in gewissenMaßen um eine beachtenswerteVeränderung.DieErinnerungenandiefrühesteGeschichteunddieLandeinnahmeverschwandennichtvöllig,siewarennurseltenervertretenals1867.Hingegen1916gabesmehrereErinnerungenanEreignissederRevolutionsjahre1848/1849.VorallemimFallevonSiebenbürgenundKroatien,bzw.beidenStädtengewanndieörtlicheundregionaleGeschichtedeutlichamWert.

DerwesentlichsteUnterschiedbildetedieGegenwart.EskamendieSchlachtfelderausdemerstenWeltkriegvorunddiezugespitzteLagezwischenUngarnundRumänenwurdeauchdurchdieverwendetenSymboledeutlich.

469

JanŽupaničNobilitace Karla I. (IV.)

NOBILITACEKARLAI.(IV.)VESVěTLEMATERIáLůJEHOKABINETNíKANCELářE

JAN Ž U PAN I Č

ŽUPANIČ,Jan.GrantingnoblestatusbyKarlI(IV)inthelightofmaterialsfromhiscabinetoffice.Historickýčasopis,2009,57,3,pp.469-492,Bratislava.ThereignofKarlI(IV)wasaperiodofdisintegrationinthehistoryofAustria-Hungary.AfterthedeathofFranzJosephI,thesituationintheHabsburgMonarchy becameevermore complicated andnotonly in thefieldof foreignpolicy.Theinternalcrisisof theempirealsodeepened.Themonarch,whosepositionintheKingdomofHungarywassignificantlyweakening,attemptedduringhisreign,toshapeaunitedeliteofthemonarchy,anobility,whichwouldbeloyaltotherulinghouse in futuregenerations.The exclusive right to grant decorations, titles andordersgavethemonarchthepossibilitytosupportpro-Habsburgorientedcirclesintheindividualcrownlandsandrewardtheirpatriotism.KarlI(IV)continuedthepolicyofFranzJosephandinthecourseofthe24monthsofhisreign,hegrantedsomedegreeofnoblestatustomorethana1000people.Alargepartofthemate-rialsrevealingthebackgroundtohisdecisionsisdepositedinthearchiveoftheformercabinetofficeinVienna.KarlI(IV).Austria-Hungary.Grantingofnobletitles.Evidenceofennoblement.Cabinetoffice.

Pofrancouzskérevolucibylainstitucešlechtictvívřaděevropskýchzemístálečastějipodrobována ostré kritice.Výchozímbodemke zrušení šlechtických titulů, ke které-muvnovověkéEvropěpostupněpřistoupilavětšinastátů(včetněmonarchií),sestalorozhodnutífrancouzskéhoNárodníhoshromážděníz19.června1790rušícíšlechtictví avšechnaprivilegiasnímspojená.1VyhlášeníFrancouzskéhocísařstvíavzniktzv.napo-leonskéšlechtytentoprocesnačaszastaviloapádNapoleonaI.vmnohémobnovilpřed-revolučnístav.Společnostporoce1815sealeodspolečnostipředrokem1789zásadněodlišovala.Pozicešlechtyzesláblaa jejímístopostupnězaujímalyelityměšťanskéhopůvoduspjatésestátnímocí(byrokracie,důstojníci)činovéekonomickéšpičkyspoleč-nosti (finančníci,podnikatelé).Právníhonaplněníse tatonovásituacedočkalapoprvévNorsku,kderodovášlechtatéměřneexistovala.Roku1821zdejšístortingpřijalzákonodstraňujícíšlechtictvíatopřesto,žekrálKarelXIV.Janbylostřeproti.2

Rakouskécísařstvíalezůstalotěmitozměnamidlouhoudobutéměřnedotčeno.De-bataozrušeníšlechtictvísesiceněkolikrátdostalanapůduparlamentu,aleproodporcísaře nebyl příslušný zákon nikdy přijat. Přes všechny proměny, kterýmimonarchieprošlaběhemposledníhostoletísvéexistence,sipanovníkaždozánikuříševlistopa-

1 MICHELET, Jules. Francouzská revoluce.Praha:Odeon,1989,s.94-95.2 Zákonbylpřijatjižroku1815,alešvédskýkrál(bývalýfrancouzskýmaršálměšťanskéhopůvoduJean

BaptisteBernadotte)jejodmítlschválit.Stejnásituacenastalairoku1818.ProtožealekrálmělvNorskujenprávosuspendivníhoveta,vstoupilzákonvplatnostpoté,cobylroku1821téměřjednomyslněpřijat.HROCH,Miroslav–KADEČKOVá,Helena–BAKKE,Elisabeth.Dějiny Norska.Praha:Nakladatel-stvíLidovénoviny,2005,s.136.


470

du1918udrželvíceméně3suverénníprávonaudíleníšlechtickýchtitulů.Vsouvislostisrozvojemobčanskéspolečnostisepočetnověnobilitovanýchdokoncezvyšovalatoipřesto,ževětšinašlechtickýchprivilegiívzalavroce1848zasvé.ZavládyFrantiškaJosefaI.aKarlaI.dokoncešlechtickýtitulzískalovíceosob,nežkdykolipředtím.4Žád-nouradikálnízměnunepřinesloaniuzákoněnírakousko-uherskéhodualismuroku1867atopřesto,žepotomtodatumezinobilitouPředlitavskaaZalitavskaexistovalyjisté,byťspíšekosmetickérozdíly.5šlechtickézáležitostidokoncezůstalyiporoce1867dojistémírycentralizované.Nejvyššíinstitucísicebylaministerstvavnitraoboučástíříše,alevětšinaotázekzoblastišlechtickéhoprávabylanadáleřešenaveVídni.Nobilitačnídiplomyprorakouskéiuherskéstátnípříslušníkybylynavícipovznikudualismuzhoto-voványveVídni,cožbylnepochybněvýsledektlakurakouskéúřednickélobby.6TeprveponástupucísařeKarlauherskávládaprosadila,abyselistinyprouherskéstátnípřísluš-níkyzhotovovalyvýlučněvBudapešti,druhémrezidenčnímměstěpodunajskémonar-chie.7Zároveň s tímvýrazně poklesl vliv panovníka na nobilitační proces vUhrách,protožezdeveprospěchministerskéhopředsedypřišelovýsaduodpouštětpovyšovacítaxy.8Tytokrokymělyúzkou souvislost se snahou řadyuherskýchpolitikůozískáníširších rozhodovacích pravomocí při řízení říše a posílení pozic zemí svatoštěpánskékoruny.Knabytíšlechtictvímohlovpodunajskémonarchiidojítněkolikazpůsoby.9 Po-

3 Slovovíceménějepoužitozdůvoduexistencesystematizovanéhošlechtictví(vizníže),ukteréhopanov-níknebylschopenudělenítituluovlivnit.

4 Srov. JäGER-SUNSTENAU, Hanns. Statistik der Nobilitierungen in Österreich 1701 – 1918. In Österreichisches Familienarchiv, Bd. 1,NeustadtanderAisch1963.

5 Zatímcopředlitavskášlechtickátitulaturabylapětistupňová,vUhráchchyběltitulrytířeanižšíšlechtazdetvořilajednotnouskupinu.

6 Poplatekzalistinuseneodváděldostátnípokladny,aledělilmezizaměstnancešlechtickéhoodboruc.k. ministerstvavnitrapodlejejichpostaveníavěku.Tobyltakédůvod,pročodmítalinobilitacekjejichžplat-nostinebylovydánímajestátunutné.CORNARO,Andreas.NobilierungenohneDiplomundAusfertig- unsgebühr.InScrinium.ZeitschriftdesVerbandesösterreichischenArchivare,1990,s.126-139;ŽUPA-NIČ, Jan. Nová šlechta Rakouského císařství.Praha:AgenturaPankrác,2006,s.187an.Viztéžníže.

7 GÖBL,Michael.Die Wappenmaler an der Wiener Hofkanzleien von 1700 bis zum Ende der Monarchie. HausarbeitamInstitutfürösterreichischeGeschichtsforschung.Wien1989,s.100.

8 Österreichisches Staatsarchiv, Haus-, Hof- und Staatsarchiv, Kabinettsarchiv, Kabinettskanzlei (dáleHHStA,KK),Korrespondenz,337Korr./1917.VRakouskukpodobnémuomezenípanovnickýchprero-gativnikdynedošlo.Původněsetaxoumínilaúhradapoplatkuzazhotoveníšlechtickéhomajestátu,poz-dějisealetentosmyslvytratilataxasestalapoplatkemzauděleníurčitéhostupněšlechtictví.Nemánicspolečnéhospoplatkemzazhotovenídiplomu(Diplomausfertigungsgebühr),kterýsenikdyneodpouštěl.Kpovyšovacímtaxám,jejichvýšiajejichodpouštění:Županič,ref.6,s.187-188.

9 Vedlenížeuvedenýchzpůsobůbylovmonarchiimožnézískattitulprostřednictvímúřadu(osobníšlech-tictvísknížecímtitulemprovysokécírkevníhodnostáře),narozenímvešlechtickérodině,adopcíapře-nesenímtitulu(jensesouhlasempanovníka),sňatkem(vpřípaděžen),renobilitacíakonfirmacízahra-ničníhošlechtictví.ŽUPANIČ,ref.6,s.108-119.ToutootázkoujsemsezabývaltakévestudiiproČeský časopis historický(ČČH).Protožealečlánekbylznačněrozsáhlý,bylredakcírozdělennadvěčásti,zekterýchbylapublikovánajenjedna:ŽUPANIČ,Jan.Cestykurozenosti.NovášlechtavRakousko-Uher-sku.InČČH,2006,vol.104,č.2,s.269-303).DruháčástspracovnímnázvemCísařaúředníci.Nobili-tačníprocesvRakousko-Uhersku,kterásezabývalam.j.otázkoupanovnickýchnobilitací,bylapřijatado tiskupro č. 2/2007.Protoževšakv tomtodlouhémmezidobívyšla tiskemhabilitační práceNová šlechta Rakouského císařství,kdebylytytootázkynovězpracovány,bylovydánídruhéčástizrušeno. VČČHtakvyšeljennelogickýpahýl.

471


kudsezaměřímenanobilitaciprostřednictvímvlastníchzásluh,mohlodojítkpovýšenínazákladěsystematizovanéhošlechtictvínebovýnosempanovníka.Systematizovanýmšlechtictvímserozumídvazpůsobynabytítitulu,prokteréčeštinaanislovenštinadosudnemají vhodný ekvivalent.10O systematizovaném šlechtictvímůžemehovořit u dvouskupinnovošlechticů,kterésvůjtitulzískalyposplněnípředemurčenýchpředpisů.

Prvnískupinupředstavujínabyvatelétzv.řádovéhošlechtictví(něm.systematisierter Adelstand).Bylovázánonauděleníněkterýchřádůmonarchie,ježsvýmnositelůmpři-nášelynárok11naněkterýstupeňšlechtickéhierarchie.Mezitaktoprivilegovanépatři-lyvojenskýřádMarieTerezie(založen1757),řádSv.štěpána(1764),řádLeopoldův(1808)ařádŽeleznékoruny(1815).

SvýjimkouřáduMarieTereziebylyvšechnynobilitačníparagrafyvýšeuvedenýchřádůzrušenynejvyššímlistemz18.července1884,jenžbyl5.srpna1884publikovánvoficiálnímvládnímlistěWiener Zeitung.12Důvodembylmasovýnárůstjejichudílení(zejménařáduŽeleznékoruny)poroce1848as tímspojenáinflacenobilitací.Podlestatistikypovýšenízlet1848–189813byloplných65procentbaronskýcha94procentrytířskýchtitulůtohotoobdobíudělenoprávěnazákladěsystematizovanéhořádovéhošlechtictví.14

Druhouvariantupředstavujesystematizovanéšlechtictvídůstojníků(systemmäßiger Adelstand), jímž se označuje nárok těchto osob na nobilitaci po splnění stanovenýchpovinností.PrivilegiumvycházeloznařízeníMarieTereziez12.ledna1757,podlekte-réhomělivšichnidůstojníci,kteřínepřetržitěsloužilipo třicet let,účastnili seběhemtétodobyvojenskéhotaženíanedopustilisežádnéhopřestupkunároknašlechtickýtitulbeznutnostizaplatitpovyšovacítaxu.Dvorskáválečnáradasicepůvodněvyhlásila,žedůstojnícizískajípoodslouženýchletechrytířskýtitul,aleDirectorium in publicisbyloostřeproti,protoženemělozájemnavýraznémzvýšenípočtustavovskéšlechty(osob

10 Jako první o systematizovaném šlechtictví mluví WALDSTEIN-WARTENBERG, Berthold. ÖsterreichischesAdelsrecht1804–1918.InMitteilungen des österreichischen Staatsarchivs,17/18.Bd.,1964/65, s. 109-146 (zde s. 127-128), který ale takto označuje pouze nárok důstojníků na šlechtickýtitulpoodslouženýchletechslužbyavlivuřádůnapovyšovánísivtomtoohledunevšímá.Udůstojníkůjdeovšemsystemmäßiger Adelstand (šlechtictvínazákladěsystému),nikoliosystematizovanéšlech-tictví(systematisierter Adelstand)vznikajícínazákladědržbyprivilegovanéhořádu.Tohotodělenípo-užívá teprveBINDER-KRIEGLSTEIN,Reinhard.Österreichisches Adelsrecht. Von der Ausgestaltung des Adelsrechts der cisleithanischen Reichshälfte bis zum Adelsaufhebungsgesetz der Republik unter besonderer Berücksichtigung des adeligen Namensrechts.FrankfurtamMain;Berlin;Bern;Bruxelles;NewYork;Oxford;Wien:PeterLang.EuropäischerVerlagderWissenschaften,2000,s.51an.Podobněpostupuje i FRANK-DÖFERING, Peter. Adelslexikon des Österreichischen Kaisertums 1804 – 1918. Wien;Freiburg;Basel:Herder,1989,s.605-610a642-644,ovšembeztoho,žebypřímoosystematizo-vanémšlechtictvíhovořil.

11 SvýjimkouřáduMarieTerezie,jehožnositelzískávaltitulautomaticky(původněrytířskýstav,od1895prostéšlechtictví).Obaronátalemuselpožádatastejnějakonositeléostatníchřádů.

12 Wiener Zeitung, 5. 8. 1884.Toto nejvyšší nařízení bylo jako dodatek včleněno do statut příslušnýchřádů.

13 WITTING, Johann Baptist. Statistik der Standeserhöhungenwährend der Regierung SeinerMajestätdesKaisersFranzJosefI.In Festschrift zum fünfzigjärigen Regieruns-Jubiläum (1848 – 1898). Seiner kaiserlichen und königlichen apostolischen Majestät Franz Josef I. (Hrsg. vonHistorischenVereinenWiensimSelbstverlagedesVereinesfürLandeskundevonNiederösterreich).Wien1898,s.59-91.

14 BINDER-KRIEGLSTEIN,ref.10,s.51-60;ŽUPANIČ,ref.6,s.123-143.


472

sinkolátemaprávemzasedatnasněmu).Nakonecbylpřijatkompromis,podlekteré-hodůstojnícisicezískávalijenprostéšlechtictví,alepozaplacenípříslušnýchpoplatkůmohlibýtpovýšenipřímodorytířskéhostavu.Mezistavyčeskýcharakouskýchzemíprotopronikljenzlomekosobnobilitovanýchnazákladětohotopředpisu.NaUhersko aChorvatskosamozřejměnemělonařízenížádnýdopad,protožezderytířskýstavne-existoval.Nižšíšlechtasestratifikovalanazákladěsvéekonomickézákladnyaspole-čenskéhopostavení.15

Tereziánskénařízení bylo několikrát revidováno a upřesňováno, ale jehopodstatazůstalaaždokonce19.stoletístejná.Ivoblastišlechtickéhoprávasealenakonci19.sto- letíprojevila sílícípoziceuherskýchpolitiků.Dne21. srpna1894podepsalFrantišekJosefI.rezoluciformulovanouzalitavskýmministremvnitrabaronemKárolyemHiero-nymim,podlekterénobilitovanídůstojnícizezemísvatoštěpánskékorunyzískávalipřinobilitacivýlučněuherskýšlechtickýstav.16

ZměnasedotklaiřáduMarieTerezie:zatímcopředlitavštíobčanémělipozískánířádunadálenároknarakouskýstavsvobodnýchpánů,zalitavskýmnáleželpopodánížá-dostiuherskýbaronát.Aprotožeuherskášlechtickáhierarchieneznalatitulrytíře,ježbyldosudautomatickyspojensudělenímřádu,bylazměněnaistatuta,anovýmnositelůmautomatickynáleželojenprostéšlechtictví.17šloovýznamnýúspěchBudapeštiadalšíposíleníjejíchpozicvrámcimonarchie.Zároveňstěmitozměnamitotižpanovníksvolil,abyknobilitacímuherskýchdůstojníkůnedocházeloautomatickypopodánížádosti,aleteprvepoté,couherskáministerskáradaprosbupřetlumočíadoporučí.18

Zatétosituacesizalitavskávládamohladovolitdělatrádobyvelkoryságesta.Proto-ženobilitačníparagrafyřádůmonarchie(svýjimkouřáduMarieTerezie)bylyzrušenyjižroku1884,vyhlásila,žetiuherštíobčané,kteřímajínároknasystematizovanéšlech-tictví,19mohouinadálebezohledunasvojistátnípříslušnostzískávatrakouskéšlechtic-kétituly.Faktickýdopadtohotokrokubylzadanésituacesamozřejměminimální.

Kposlednízásadnízměněvoblastisystematizovanéhošlechtictvídošlonejvyššímrozhodnutímze30.dubna1896.ProtožeRakousko-Uherskoodroku1866žádnouválku

15 Povýšenípřímodorytířskéhostavu(tzv.„tax cum saltu“)stálovčeskýcharakouskýchzemích833zla-tých,30krejcarů,přičemžktétočástcebylonavícnutnépřičístvedlejšívýdaje(např.50zl.nazaplaceníagentaapod.).MEGNER, Karl. Zisleithanische Adels- und Ritterstandserwerber 1868 – 1884.Haus- arbeitamInstitutfürösterreichischeGeschichtsforschung.Wien1974,s.282.Kpostaveníuherskéšlech-tyvizHOLEC,Roman–PáL, Judit. Aristokrat v službách štátu.Bratislava:Kalligram,2006,s.15an.;ke staršímuvývoji:ČAPLOVIČOVá,Kristína.Uhorská šľachtav18. storočí. InHistorický časopis, 2003,roč.51,č.2,s.295-310.Zaodbornouraduapomocpřistudiupostaveníuherskéšlechtyděkujiprof.PhDr.RomanuHolecovi,CSc.

16 DotédobyjimbyludílenšlechtickýstavRakouskéhocísařství,stejněnositelůmprivilegovanýchřádů(vizvýše),cožuherskéelityneslyseznačnounelibostí.

17 Předpis vešel v platnost nařízením z 8. března 1895. BINDER-KRIEGLSTEIN, ref. 10, s. 55; HOFMANN, Oskar von – HUBKA, Gustav von. Der Militär-Maria Theresien-Orden. Die Aus- zeichnungen im Weltkrieg 1914 – 1918. Wien : Militärwissenschaftliche Mitteilungen, 1944, s. 3; LUDWIGSTORFF, Georg. Der Militär-Maria Theresien-Orden. In STOLZER, Johann – STEEB, Christian(Hrsg.).Österreichs Orden vom Mittelalter bis zur Gegenwart.Graz:ÖsterreichischeGesell-schaftfürOrdenskunde,1996,s.98;ŽUPANIČ,ref.6,s.135-136.

18 HHStA,KK,3716/1894(Přelitavsko),3717/1894(Zalitavsko).19 T.j.získaliněkterýprivilegovanýřádpředodstraněnímnobilitačníchparagrafů.

473


nevedlo, zhoršovaly se ivyhlídkyvalnéčástidůstojnickéhosboruna šlechtický titul.Přestožezaválečnétaženíbylooznačenoněkolikivojenskýchakcípoprusko-rakouskéválce (likvidacepovstánívDalmácii roku1869,okupaceBosnyaHercegoviny roku1878aakceprotipovstalcůmvBosně,HercegoviněajižníDalmáciiroku1882),20bylpočetdůstojníků,kteřísetěchtopodnikůzúčastnili,poměrněnízký.CísařFrantišekJosefalemělprosvévojákypochopeníaprotopodmínkuúčastinavojenskémtaženízrušil.Odroku1896takknobilitacipostačovalajenčtyřicetiletábezúhonnáslužba.21

Kudělenísystematizovanéhošlechtictvínebylozapotřebíplatitpovyšovacítaxudostátní pokladny, ovšembylo nutné uhradit poplatek za zhotovení listiny, jejíž vydánípředstavovalocondicio sine qua non.22

Nobilitace zde byla jen důsledkem administrativního procesu, jenž se nastartovalposplněníobecněstanovenýchpodmínek(ziskřádu,odsloužení let)podánímžádostipříslušnýmúřadům a do kterého císař nezasahoval.23K jistým změnám, které budouzmíněnyníže,došloažzavládyKarlaI.(IV.).Tímtozpůsobembyloběhemexistencerakouské, resp. rakousko-uherskémonarchiedo šlechtického stavupovýšenonejvětšíprocento osob.

* * *

Rozhodněnejznámější způsobnabytí šlechtického titulu alepředstavovalovydánípanovnického (nejvyššího) rozhodnutí. To mohlo mít dvě podoby. První představo-valo udělení titulu prostřednictvím osobního panovníkova listu (Allerhöchtes Hand- schreiben),kterýmvladařsvérozhodnutíopovýšeníoznámilministrovivnitra.Taktoalebylapovýšenajenmenšíčástvyznamenaných.Převážněšlooosobyzpanovníko-vaokolíajedinceskutečněmimořádnéhověhlasu.Většinaosobzískalašlechtickýtituldruhýmzpůsobem, skutečnýmnejvyšším rozhodnutím (Allerhöchtste Entschließung), tedyvladařovýmschválenímpředloženýchnobilitačníchnávrhů.24Touto formoubylarealizovánainaprostávětšinamasovýchpovýšení,kekterýmdocházelopřipříležitosti

20 Srov.nobilitacepodplukovníkaOskaraRedlicha(sčestnýmtitulemšlechtic)7.8.1907(taženídoDalmá-cieroku1869)–ÖsterreichischesStaatsarchiv,AllgemeinesVerwaltungsarchiv,Adelsarchiv(dáleAVA,AA),OskarRedlich,Adelstand(Edlervon)1907;jehobratraplukovníkaAdalbertaRedlicha(spredi-kátemvonRedensbruck)11.10.1898(prusko-rakouskáválkaaokupaceBosnyaHercegoviny)–AVAWien,AA,AdalbertRedlich,Adelstand(vonRedensbruck)1898;auznáníšlechtictvíMathilděEmiliiSanchézdelaCerdarozenéEltzajejímsynůmnazákladězásluhjejíhozemřeléhomanželakontraadmi-rálaAntonaSanchézedelaCerda(taženívjižníDalmáciiroku1882)–HHStA,KK,2024/1918.

21 AVA,AA,Adelsgeneralia,382a/1896.22 Zejménavestaršídobě(v18.anapočátku19.století)totonařízenízpůsobovalo,ženěkteříménězá-

možnídůstojnícinikdynobilitováninebyli,protožesinemohlizhotovenílistinydovolit.Abysepředešlosporům,nařídilypozdějivojenskéúřady,abyžadateléošlechtictvítaxuzadiplom(apřípadněpredikát)uhradilipředem.

23 Na této skutečnosti nic nemění, že někteří podávali žádost přímo panovníkovi. Jeho kancelář ovšemtakovéprosbynevyřizovalaaobratemjepředávalakompetentnímstátnímúřadům(ministerstvuvnitra,říšskémuministerstvuválky).

24 Většinou je podávali společníministři, předlitavský či zalitavskýministerský předseda nebo rezortníministři.Uněkterýchosobjsoudoloženyinávrhymístodržících.Tialebylipodřízeniministruvnitra,kterýmuseljejichnávrhdoporučit.Vzácnějimohlbýtnávrhnanobilitacipodánněkterýmznejvyššíchdvorskýchúředníků.


474

významnýchstátníchudálostí,vladařskéhojubileaneborodinnýchoslavpanovnickéhodomu.25

Vpodunajskémonarchiinebylavýhradníprávavladařenaudíleníšlechtickýchti-tulůnikdynarušena.Natomtostavunicnezměnilanikonecneoabsolutismunapřelomu 50.a60.let19.století,aniuzákoněnídualismuroku1867.Přestovšakohledněpanovní-kovýchpravomocíexistovalyurčiténejasnosti.Článek4předlitavsképrosincovéústavyzroku1867mutotižpřiznávalvýhradníprávoudílettituly,řádyastátnívyznamenání,alečlánek10stanovoval,žezákonyvydávanépanovníkovýmjménemzískávajíplat-nostteprveposchváleníparlamentemapopodepsánípříslušnýmministrem.26Tytodvaparagrafysi siceneodporovaly,alenasamémkonciexistencemonarchie,v listopadu1918,bylypříčinouněkolikasporůoplatnostčineplatnostudělenýchšlechtickýchti-tulů.Problémbylvtom,ženěkteříprávníciřadilinobilitacemezivýnosysplatnostízá-kona,ukterýchbylministrůvpodpisnezbytný.KrátcepředzánikemRakousko-UherskatotižKarelI.několikosobpovýšildošlechtickéhostavubeztoho,abyjehorozhodnutíministrvnitrakontrasignoval.Zde jeale rozpor.Ministrvnitra totižspolupodepisovaljenexpedovanénobilitačnílistiny,nikolinejvyššírozhodnutí.Pokudbychombralitutovýtkujakooprávněnou,budouzpochybněnaivšechnadřívějšípovýšení,kteránebylakonfirmovánaprostřednictvímlistiny.27

* * *

KposlednímzměnámšlechtickéhoprávavmonarchiidošlozavládyKarlaI.(IV.)Vsouvislostisudálostmiprvnísvětovéválkytotižbylopřijatoněkolikvýnosů,kterévý-znamněměnilydosavadnípředpisy.Prvnísetýkalaudílenípredikátů.ZatímcovUhráchbylomožnézískatpřídomekpodle„míst, usedlostí, obcí nebo pust apod. nacházejících se na území svaté uherské koruny pokud žadatel (…) prokáže prostřednictvím místa své-ho narození či původu nebo držbou takového území vztah ke zvolenému resp. žádanému predikátu“28atakéžádatopřídomkyvymřelýchižijícíchšlechtickýchrodin,29vPřed-litavskubylopřísnězapovězenoudělovatpredikátypodleobcí,místčirealit, ikdyby

25 Srov.např.ŽUPANIČ,Jan.Nobilitacespojenésesvětovouvýstavouroku1873. InBRŇOVJáK,Jiří–Zářický,Aleš(eds.).Šlechtic podnikatelem, podnikatel šlechticem.Výstupzmezinárodníkonferencešlechticpodnikatelem–podnikatelšlechticem.šlechtaapodnikánívčeskýchzemíchv18.–19.stoletípořádanévednech8.–9.11.2007OstravskouuniverzitouvOstravěa statutárnímměstemOstrava.Ostrava:OstravskáuniverzitavOstravě,2008,s.261-286.

26 Staatsgrundgesetz vom 21.Dezember 1867 über dieAusübung derRegierungs- undVollzugsgewalt,Artikel4und10,[online].[cit.20.1.2009].Dostupnénainternetu:<http://alex.onb.ac.at/cgi-content/anno-plus?apm=0&aid=rgb&datum=18670004&seite=00000400;http://alex.onb.ac.at/cgi-content/anno-plus?apm=0&aid=rgb&datum=18670004&seite=00000401&zoom=2>.

27 PodrobněvizŽUPANIČ,ref.6,s.144a179.28 Cit.dle:WIESFLECKER, Peter. Nobilitierungen Kaiser Karl I. von Österreich. Studien zum österreichischen

Adel am Ende der Donaumonarchie.DissertationzurErlangungdesDoktorgradesderPhilosophieandergeistenwissenschaftlichenFakultätderUniversitätWien.Wien1992,s.11-12.

29 Prosbamohlabýtodmítnutajenvpřípaděmožnézáměnyobourodů,napříkladzdůvodůstejnýchpříj-meníčipodobnéhoerbu.Kudělenípredikátůodvozenýchodměstsmunicipálnímprávemčiměstsezřízenýmmagistrátemovšemmohlodojít jenvevýjimečnémpřípadě,kterýmse rozuměloprokázánímimořádnýchzásluhoobecnebozvláštnívazbyktomutomístu.

475


se nacházelyvevlastnictví nobilitovaného.30 Společnýbyl oběma částempodunajskémonarchiezákazudělovánípřídomkůpodlemístvzahraničíatovčetnělokalit,kdesenobilitovanýproslavilhrdinskýmválečnýmčinem.31Vpoloviněválky, ještězavládyFrantiškaJosefaI.,27.září1916,byl tentopředpisrevidovánnařízenímříšskéhomi-nisterstvaválky.šloovýnosdoznačnémírypřevratný.Vzhledemkexistencizákopovéválkysetotižřadabitevodehrávalanajednomatémžemístěaprotonařízenípovolovaloudělenístejnéhopredikátuvíceosobám.32Nařízeníbylopřijatopodohoděsministerstvyvnitraoboupolovinříše,kterébylynejvyššímiinstitucemivzáležitostechšlechtickéhopráva.C.k.ministerstvovnitrajeodůvodnilonásledovně:„Protože nyní může být v Ra-kousku jeden predikát udělen jen jedné šlechtické osobě, jsou ostatní, stejně zasloužilí [důstojníci]zkracováni ve svých právech. Dokonce ani sám velitel, který za svůj hrdinský čin získal nejvyšší vojenské vyznamenání, vojenský řád Marie Terezie, nemůže [podle stá-vajícíchpravidel]takový přídomek získat, pokud byl již dříve udělen někomu jinému.“33

PoKarlověnástupunatrůnbylpředpisvýznamnězostřen.Nazákladěpanovníko-vapřánísdělil7.dubna1917šéfjehokabinetníkancelářeArthurrytířPolzerministruvnitraErasmusvobodnémupánuHandelovi,žekudělenítakovéhopredikátujenapříštěnezbytnépanovnickéschválení.Přídomeknověnavícnemohlizískatvšichnidůstojníci,kteřísenauvedenémmístězúčastnilibojů,alejenti,kteřísezdemimořádněvyzname-nali.34

ZároveňKarelnařídil,abyodtétodobybylosystematizovanéšlechtictvídůstojníkůudělovánonejvyššímrozhodnutím,cožbylovostrémrozporusdřívějšímizvyklostmi,kdyk nobilitaci docházelo prostřednictvím administrativníhoprocesu, jež započal naministerstvu schválením žádosti. Za tímto krokem je třeba vidět panovníkovu snahu

30 Existovaly ale také výjimky.VelkostatkářKarel JaroslavKollarz (Kolář) byl nejvyšším rozhodnutím z21.11.1887alistinouze16.2.1888–dálejen:21.11.1887(16.2.1888)–povýšendošlechtickéhostavu s predikátem„šlechtic zLasskowaaLessan“, podle svých statkůuProstějova.AVA,AA,CarlJaroslawKollarz,Adelstand(EdlervonLasskowundLessan)1887/88.PrůmyslníkJosefBartoňpakpřisvémpovýšenídorytířskéhostavu6.4.(17.6.)1912získalpřídomek„zDobenína“,podlejménavrchunedalekoNáchoda.Národníarchiv,MinisterstvovnitraVídeň,šlechtickýarchiv(dále:NA,šA,karton(dálek.)25–BartoňzDobenína.KromětohobylovRakouskupřísnězakázánoudílenípřídomkůsvon der.Předrokem1867alepodmínkytakpřísnénebyly.

31 Alenapř.veVelkéBritániiaPruskutobyloobvyklé.Roku1744takzískalzazásluhyprokázanépřiob-léháníPrahydůstojníkDavidKrauelpruskýšlechtickýstavspredikátem„vonZiskaberg“.STELLNER, František.Fridrich Veliký. Cesta Pruska k velmocenskému postavení.Praha:PanevropaPrahas.r.o.,1998, s. 198.

32 AVA,AA,Adelsgeneralia 33, 1 656a/1916. Povolení psát se podlemíst bojů bylo zřejmě výjimečněudílenojiždříve.VRakouskubyldošlechtickéhostavuspredikátem„SanMartino“již8.(11.)5.1916povýšengenerálmajorJuliusVidale(AVA,AA,JuliusVidale,Adelstand(vonSanMartino)1917).Povydánívýšeuvedenéhopředpisubylpřídomek„SanMartinodelCarso“udělen4.1.1918plukovníkuOskaruZeissovi(HHStA,KK,2692/1917;AVA,AA,OskarZeiss(vonSanMartinodelCarso)1918).VUhráchzískalpredikát„SanMartino“roku1917plukovníkMorizCzapp(KK,919/1917)a„SanMar-tinodelCarso“roku1918hejtmanGézavonHeim(HHStA,KK,1773/1918).Přídomek„SanMartino“získal2.11.1917iFerenczGenzinger,alejehopovýšenívIndexuKKnenízmíněno.

33 Citovánodle:zprávac.k.ministerstvavnitraz27.9.1916,in:AVA,AA,Adelsgeneralia33,1656a/1916.Předpisbylprojednánsuherskýmministerstvemvnitra,kterésouhlasilozapodmínky,žepředpis„ne-umožní záměnu nově nobilitovaných rodin z rodinami ze staré šlechty“.Tamtéž.

34 HHStA,KK,324Korr./1917.TéžWIESFLECKER,ref.28,s.13-14.


476

oposílenívlastníchpozicnaúkorvojenskýchorgánů.Vtomtoohledubylúspěšný,po-rážkualeutrpělvUhrách,kdesevtéžedoběmuselveprospěchzdejšíhoministerskéhopředsedyvzdátsvéhodoposudvýhradníhoprávanaodpouštěnípovyšovacíchtax.

Druházměnasouviselasobrovskýmiztrátami,kteréarmádymonarchiezaválkyutr-pěly.Zatímcopředrokem1914bylylegitimace(asnimisouvisejícínobilitace)neman-želskýchdětívRakouskuvzácné,35povypuknutíkonfliktusesituacepronikavězmě-nila.Vzázemísetotižtehdyneprovdanýmsnoubenkámapřítelkynímpadlýchvojákůnarodila řadanemanželskýchdětí, jejichžprávní i společensképostaveníbyloznačněkomplikované.

CísařKarel proto 18. května 1917 vydal nařízení, které tyto levobočkyprohlašo-valozamanželsképotomkysevšemistímsouvisejícímiprávy.Předpokladembylslibmanželstvírodičůnebodůkaz,žeseoteckdítětiveřejněpřihlásilajednal,jakobybylomanželské.Zažádnésituacevšaknesmělybýtpoškozenyzájmy(zejménamajetkové)manželskýchdětí.Otcovojménoašlechtictvíaledětemnenáleželovpřípadě,žebylyvznesenypochybnostiohledněmravnostijehomatky.Takésnoubenkypadlýchvojákůamatkyjejichnemanželskýchdětímělyvodůvodněnýchpřípadechprávonapříjmenísvéhopartnera,ovšemnikolinajehošlechtickýtitul.36

VšechnyžádostiouděleníšlechtictvímělybýtzaKarlovyvládyteoretickysměřo-ványnapanovníkanebojehokabinetníkancelářatovčetnětěchpřípadů,kdyexistovalnárokna systematizované šlechtictví.37Ve svéprosbě žadatel uvedl důvody, kterého kusilováníošlechtictvívedlyatovětšinouveforměživotopisu.Přílohoubylaobvykledoporučení,vpřípaděvojákůa státníchúředníkůpocházejícíodnadřízenýchorgánů,u ostatních velmi často sepsanémístodržitelstvími nebo jinými orgány státní správy.Žádostivyřizovalabuďsamotnákabinetníkancelářnebo(častěji)požádalaodobrozdáníministerstvovnitračiněkterýjinýstátníúřad.Pokudpanovníkprosbuschválil,zároveňvesvémrozhodnutíuvedl,zdajepovýšenírealizovánozdarma(kčemuždocházelovevětšiněpřípadů)nebospovinnostíuhradittaxu.Vpřípadě,žeknobilitacidošlozaúhra-du,bylonezbytnétaxuzaplatitdojednohoroku,jinakbylopovýšeníneplatné.Poplatkyzaudělováníjednotlivýchtitulůbylystanovenyparagrafem137rakouskéhotaxovníhozákona z roku 1840.38Vpřípadě,žemělpovýšenýzájemodiplom,obrátilsenaminis-terstvovnitrasežádostíojehovyhotovení.

Kabinetníkancelářevidovalašlechtickézáležitostivezvláštnímoddíluindexuzpra-covanýchaktůpříslušnéhoroku,kterýbylaledoplňovánpostupně.Ztohodůvodunenímožnéhovořitochronologickémřazeníjednotlivýchzápisů.Prototakénenímožnéur-čit,kterápovýšeníbylazroku1916realizovánapoKarlověnástupunatrůn21.listopadu

35 BINDER-KRIEGLSTEIN,ref.10,s.44,tvrdí,ževletech1804–1900došloklegitimacinemanželskýchdětíve24případechažezlet1900–1918jeznámpřípadjediný.Podlemýchvýzkumůjeovšempočetlegitimacíporoce1900mnohemvyšší.ŽUPANIČ,ref.6,s.112-114.

36 HHStA,KK,807/1917.Publikovánovýnosemc.k.ministerstvavnitrač.24646z2.6.1917.37 Svýjimkouřádového.TosealevtétodobětýkalojennositelůřáduMarieTerezie.Početosob,kteréza

vládyKarlaI.(IV.)bylynositelijinéhoprivilegovanéhořáduudělenéhopředzrušenímnobilitačníchpara-grafůroku1884bylmizivý.VeskutečnostialevelkáčástžádostídoKKdorazilaoklikou.Částdůstojníkůtotiž inadáleposílalažádostionobilitacina říšskéministerstvoválkynebonapříslušnáministerstvaobrany,kterájesvlastnímkomentářempředkládalapanovníkovi.

38 MEGNER,ref.15,s.11;FRANK-DÖFERING,ref.10,s.652-655;ŽUPANIČ,ref.6,s.188.

477


akteráuskutečnilještějehopředchůdceFrantišekJosefI.39Základnípřednostíšlechtic-kýchspisůevidovanýchvkabinetníkancelářijeskutečnost,žeevidujenejenrakouské,aletakéuherskézáležitosti.Atonikolijenjakoprostýsoupis,jakjetomuvmateriálechc.k.ministerstvavnitra,40 alenacházejí sezde ipodkladyknobilitacím: tedynávrhyadobrozdánírezortníchministrůavojenskýchúřadů,případněžádostisamotnýchža-datelů.Jakjižbylořečeno,archivkabinetníkancelářeevidujeižádostizamítnuté,coždálezvyšujevypovídacíhodnotuarchiváliíavnášířadunovýchpoznatkůnejendosa-motnéhonobilitačníhoprocesu,ale takédostudiaelita jejichsociálníhovzestupuvesledovanémobdobí.

Zmíněnývýčetmožnostíziskušlechtickéhotituluprostřednictvímřadyinstitucínazna- čuje,žejakevidencenovošlechticů,takzejménamateriálůobsahujícíchdůvodyjejichpovýšení, byla vRakousko-Uhersku poměrně obtížná. Situaci komplikovala i absen-cecentrálníinstitucezabývajícísešlechtickýmizáležitostmi(heroldskéhoúřadu).Tytozáležitosti totiž náležely do kompetenceministrů vnitra obou polovin říše, kteří takéspolupodepisovalinobilitačnílistiny.Úřadprošlechtickézáležitostitaksuplovalyjejichšlechtickéodbory.

Důsledkembylurčitýchaos.Odroku1867setotižc.k.ministerstvovnitranezabýva-lonobilitacemirealizovanýmivuherskéčástimonarchie,anizáležitostmisouvisejícímisešlechtictvímuherskýchobčanů.ObčanZalitavskasetakdozornéhopolerakouskéhoministerstvavnitramohldostatjenzasituace,ženazákladěsystematizovanéhošlechtic-tvípožádaloudělenírakouskéhotitulu.41

Rakouskénobilitacebylyvětšinou(alenikolivždy)42publikoványvúředníčástilis-tu Wiener Zeitung a to ještě na počátku listopadu 1918.43Uherská povýšení ale byla

39 PodleWiesfleckeranepovýšilvRakouskucísařKarelv listopadu1916došlechtickéhostavunikoho,vprosinci1916pakudělil3rytířskéa28šlechtickýchtitulů.WIESFLECKER,ref.28,s.353.

40 AVA,AA,Adelsgeneralien1,k.582,Adelsverzeichnisseab1908.ZapomocaspolupráciděkujiMariiZdislavěRöhsner(AVA,Wien).BezbližšíchinformacíjsouvAVAuváděnynejenuherskénobilitace,aletakévětšinanobilitacízdruhépolovinyroku1918,ukterýchjižnedošlokvyhotovenílistiny.Podkladypronětotižbylyvětšinouvrácenyžadatelům,zatímcovarchivuKKsetytomateriályobvyklezacho-valy.

41 TobylpřípadbratrůAlexandraaAugustaStummerůpůvodemzBrna,kteřízískali24.4.1871uherskéšlechtictví s predikátem „Tavarnok“ (podle obceTovarníky uTopoľčan) za zásluhy o zalitavský ob-chodaprůmysl.20.9.1884pakbyliobabratřinazákladěřáduŽeleznékoruny(Augustoviřádudělen 3.12.1883,Alexandrovi14.4.1884)povýšenidorakouskéhostavusvobodnýchpánů.AVA,AA,AugustStummervonTavarnok,Freiherrnstand1884;tamtéž,AlexanderStummervonTavarnok,Freiherrnstand1884.

42 Např.publikovánínobilitace–24.10.(27.11.)1911–nemanželskýchdětíarcivévodyOtty(1865–1906), Alfreda aHildegardyAdamových, bylopřísně zakázáno.AVA,AA,AlfredundHildegardAdamvonHortenau,Adelstand1911-12.

43 UděleníšlechtickéhostavuWilhelmuEduarduHardymuz29.10.(AVA,AA,WilhelmEduardHardy,Adelstand1918;vIndexuKKnení)auděleníšlechtickémustavuapredikátu„šlechticvonRossbrich“FranziHellmannovi2.10.1918(HHStA,KK,2113/1918)bylaoznámena5.11.1918.Ještě9.11.uvádíAmtlicher Teil listu Wiener Zeitungudělenívyznamenání(velkokřížeLeopoldovařádunazákladěnej- vyššího rozhodnutí ze4.11.1918) společnémuministrufinancíbaronuAlexandruvonundzuSpitz- müller-Harmersbachpřipříležitostiodchoduzfunkce.Dalšícísařskávyznamenáníaoceněníjižvlistuzmíněnanejsou.


478

vPředlitavskuzveřejňovánajennepravidelně,např.vročencegenealogicko-heraldickéspolečnostiAdlerveVídni.44

Dalšíproblémpředstavovalazmíněnáadministrativníroztříštěnostnobilitačnípraxe,kteroupřinášelyčtyřimožnostiziskutitulu(řádovésystematizovanéšlechtictví,vojen-ské systematizované šlechtictví, udělení titulu nejvyšším rozhodnutím a udělení titu-lu nejvyšším listem). Pro systematizované šlechtictví představovala až do roku 1917 vrcholnýorgánministerstvavnitra,45ježžadatelůmotitulvystavovalopříslušnýmajestátpředstavujícízákladnípodmínkupronabytítitulu.

Vezbylýchdvoupřípadech (a takéudůstojníkůpo roce1917)alenebylovydánílistinynezbytnéavyznamenanýsešlechticemstávalokamžitěpovynesenípříslušné-horozhodnutí.Tosicevzbuzovaloznačnounelibostministerskýchúředníků,kteří takpřicházeli opoplatky za zhotovení listin, ale panovníkůvpostoj byl jednoznačný. Již 20.července1868oznámilFrantišekJosefI.tehdejšímuministruvnitraKarluGiskrovi,žepropovýšeníjeurčujícíjehovýnosažekužíváníšlechtickéhostavunenízvláštníhomajestátuzapotřebí,46a totonařízeníbylovplatnostiaždozánikumonarchie.Pokudalešlechticnepožádalolistinu,nebylministerstvemvnitračastoevidovánarozhodnutí ojehopovýšenímnohdynelzevsoupisechbývaléhošlechtickéhoarchivu(Adelsarchiv) vůbecdohledat.

Přitomnobilitacebezlistinyexistovalyjižodsaméhopočátkuexistencesystemati-zovanéhošlechtictví.Jižvpolovině18.stoletíseobjevilohnedněkolikvariant,jaktitulzískataobejítsebezdiplomu.47

VprvnířaděšloonositelevojenskéhořáduMarieTerezie,kteřísenazákladěřá-dovýchstatutzroku1757automatickystávalirytíři(respektiveodroku1895prostýmišlechtici).Jevšakzajímavé,žepokudpožádaliopovýšenídostavusvobodnýchpánů,nakterýmělipodlestatutnárok,neuváděljetextlistinysešlechtickým(resp.rytířským)

44 HEILMANN,Albert.StandeserhöhungenundGnadenakteunterderRegierungSr.MajestätdesKaisersFranz Josef I. InAdler. Jahrbuchdesheraldisch-genealogischenVereinesAdler inWien, I. Jahrgang,Wien1874,s.217-232;III.Jahrgang,Wien1877,s.1-28;V.Jahrgang,Wien1878,s.29-34,99-103.

45 Původnějenpředlitavské,povydánírozhodnutíoudíleníuherskéhošlechtictvízdejšímdůstojníkůmroku1894takézalitavské.

46 Zprávac.k.ministerstvavnitrakpřípaduMichałow-Michałowskiz29.5.1868spřípisemz20.7.1868(AVA,StanislausMichalow-Michalowski,Grafenstand 1858-68). Problémbyl ovšemv tom, že císařvrozporusesvýmizvyklostminezajistilpublikovánítohotorozhodnutíformoulistunebonařízení,alespokojilsejensústnímvyjádřením,kteréGiskrazaznamenalnazadnístranujednézesložekspisuhra-běteMichałowa-Michałowského,jehožodmítnutízaplatitzalistinustálovpozadícelécausy.PodrobněvizŽUPANIČ,ref.6,s.207-210.

47 Jezajímavé,žejinéstátytytoproblémyneměly.Např.vBavorskubylov§3ediktuošlechtěvKrálovstvíBavorském(V.přílohaústavnílistinyz26.května1818,titulV.,§4)přímořečeno:„K povýšení dochází prostřednictvím nobilitační listiny. Žádosti o ně musí být doplněny potvrzenými osobními údaji, výčtem zásluh žadatele a jeho rodiny o stát a potvrzením, že má takové příjmy, aby mohl vést stavovsky přiměřený život. Žádosti se podávají státnímu ministerstvu královského domu, které je předkládá králi. Pokud král prosbu schválí, dojde k zhotovení nobilitační listiny obsahující udělený titul a erb v předepsané podobě, který je žadateli předán po zaplacení předepsané taxy. Udělení šlechtictví je oznámeno prostřednict-vím listu AllgemeineIntelligenz-Blatt.“Cit.dle:REHM,Hermann.Quellensammlung zum Staats- und Verwaltungsrecht des Königreichs Bayern.Leipzig:Hirschfeld,1903,s.215-216.

479


titulem.48Pokudovšemopovýšenínepožádali,cožbylpřípadřadydůstojníkůzaprvnísvětovéválky,pakjejichsložkyvmateriálechšlechtickéhoarchivunejsou.Informace ošlechtictvítěchtoosobjepaktřebahledatvmateriálechvídeňskéhoVálečnéhoarchivu(Kriegsarchiv),kdejeuloženarchivřáduMarieTerezie.49

* * *V19.stoletísituacizkomplikovalmimořádnýnárůstpočtunovošlechticů,kteříse

spokojilijensestavovskýmpovýšenímveforměnejvyššíhorozhodnutí,alepotvrzení otétoskutečnostiveforměpanovnickéhomajestátusinenechalinikdyvystavit.Nemoh-lisiceužívaterbuanipredikátu,alešlechtickýtituljimnikdoupřítnemohl.50 Pokud ale žádostolistinunaministerstvonepodali,pakzdevětšinounenímožnéžádnouinformaciojejichpovýšenínajít.51Vtomtopřípaděbylynobilitaceevidoványkabinetníkanceláří.Zvláštníseznamšlechticůaleutétoinstitucevedennebylainformaceopovýšeníchlzenajítjenvpříslušnéčásti(Adel)jednotlivýchindexů.Vpřípaděhromadnýchnobilitací a udílení privilegovaných řádů, k jakým docházelo při významných příležitostech aběhemválečnýchkonfliktů,byldokoncezápisvindexučastodůležitějšínežsamotnásložka,nakterouodkazuje.Samotnésložkykabinetníkancelářetotižčastouvádíjensou-pisvšechvyznamenaných,bezohledunato,zdajimudělenýřádpřinášelnároknatitul

48 Atobezohledunato,jakdlouhýčasmeziudělenímřáduaziskembaronátuuplynul.JohannKropfreiterzískalřád26.12.1813zahrdinstvíprokázanépřidobytípevnostiZadarua13.6.1834bylpovýšendostavusvobodnýchpánů.AVA,AA,JohannKropfreiter,Freiherrnstand1834.Jeotázkou,zdašloozvykneboovědoméopomenutídvorskékanceláře,protoževarmádníchmateriálechbylvedenjako„JohannRittervonKropfreiter“.

49 ÖsterreichischesStaatsarchiv,Kriegsarchiv,Militärischer-MariaTheresien-Orden.Soupisyjsouřazenypodlejednotlivýchpromocí.Jejichjmennýseznamazásluhylzedohledattéž:HIRTENFELD,Jaromir.Der Militär-Maria-Theresien-Orden und seine Mitglieder. Bd 1 u. 2.Wien1857;LUKEš, Jan. Militärischer Maria Theresien-Orden.Wien1890,Wien:K.K.Hof-undStaatsdruckerei,1890;HOFMANN–HUB-KA,ref.6.

50 Např.architektKarlHasenauerzískalbaronátnejvyššímrozhodnutímz27.10.1873zazásluhyproká-zanévsouvislostisesvětovouvýstavouveVídni,listinabylaalevystavenateprvejehovdověadětem 18. 3. 1896. GÖBL,Michael.AdelsverleihungenimZusammenhangmitdemRingstrassenbau.InGÖBL, Michael (ed.).Architektur zwischen Kunst und Bürokratie. 125 Jahre Ringstrasse. Publikationen des ÖsterreichischenStaatsarchivs.Ausstellungskataloge,Bd.13,Wien :GeneraldirektiondesÖsterreich-ischenStaatsarchivs,1990,s.55-63;téžŽUPANIČ,ref.25,s.284.

51 PříklademmůžebýtudělenírytířskéhostavuWácslawuWladiwojiTomkovi30.11.1898.Povýšenbylspolu s desítkami dalších osob oceněných v rámci oslav padesátého panovnického jubilea FrantiškaJosefaI. Informacio jehopovýšenísemipodařilonaléztvAVAaždíkypomocibývaléhovedoucíhošlechtickéhodvorníhoradyDr.MichaelaGöbla.Nejdealeožádnýdokumentanikopiispisu,jenoje-denjedinýlistpapíruskrátkýmtextem:„Auszug aus der Wiener Zeitung vom 2. Dezember 1898. Seine k. und k. Apostolische Majestät haben mit Allerhöchsten Entschließung vom 30. November d[ieses] J[ahres] allergnädigst geruht zu verleihen: taxfrei den Ritterstand: dem Mitgliede des Herrenhauses, Regierungs- rathe und Universitäts-Professor i[m] R[uhestand] in Prag Dr. Wenzel Wladiwoj Tomek.“AVA,AA, WenzelWladiwojTomek,Ritterstand1898.Zatímcotytořádkyjsouvyvedenykrasopisně,naokrajilistusekrčíledabylápoznámka:„Nota Bene – nenechal si vystavit diplom.“Kjehocause:ŽUPANIČ, Jan. NeznámýrytířWácslawWladiwojTomek.InSborník z konference Historie jako politika (1818 – 1905). K 100. výročí úmrtí Wácslawa Wladiwoje Tomka.Pardubice2006,s.69-76.Kpodobnésituacialedoš-lo jižporoce1873,kdysiněkteřínobilitovanínikdynepožádalio listinuanejsouvsoupisuFranka- Döferinga(FRANK-DÖFERING,ref.10)uvedeni.VizŽUPANIČ,ref.25,s.284-286.


480

činikoli.52Vpozdějšídobě,např.připanovnickémjubileuroku1898jedokoncemožnéjménanobilitovanýchdohledat jenv indexechkabinetníkanceláře,protožezdůvoduvysokéhopočtuvyznamenanýchnejsouvpříslušnémspisuuvedenijmenovitě.53VdoběvládyKarlaI.jsouzdeizcelavýjimečněiinformaceuděleníbaronátunovýmrytířůmřáduMarieTerezie.Došloktomupřimimořádnéaslavnostní180.promoci,kteroupa-novníkuspořádalvesvévileWartholz17.srpna1917.54Archivkabinetníkancelářetakpředstavuje nesmírně cenný zdroj informací a to i přesto, že ani zde nejsou všechnynobilitacerealizovanézrozhodnutípanovníkaevidovány.Chybízdetotižvětšinapový-šeníprostřednictvímtzv.nejvyššíholistu.Vtomtopřípaděšlototižovlastníiniciativuvladaře,kterýsvérozhodnutísdělilministruvnitraatennechalpříslušnýdokumentulo-žitvarchivutamníhošlechtickéhoodboru.55Nadruhoustranudocházeloodroku1917 k udílení téměř veškerého šlechtictví (včetně systematizovaného pro důstojníky)prostřednictvímnejvyššíhorozhodnutíaprotojsouvindexechkabinetníkancelářeuve-deniivojácinobilitovanízavýsluhulet.

Neevidoványbohužel zůstávají nobilitace realizované v posledních dnechmonar-chieprostřednictvímpanovníkovanejvyššíholistu.Vprvnířadějdeouděleníhraběcíhostavuc.ak.generálplukovníkoviViktoruDanklovi(1854–1941).Dankl,pocházejícízměšťanskérodiny,bylsynemc.k.hejtmanaadošlechtickéhostavustitulemsvobod-néhopánabylpovýšenažvsrpnu1917,nazákladěziskukomandérskéhokříže řáduMarieTerezie,ježmubyludělenzavítězstvíuseverohaličskéhoKraśniku.56Pouhýdenpředzánikemmonarchieacísařovourezignací,5710.listopadu1918,získalViktorDankl

52 Např.Ocenění za světovou výstavu v Paříži roku 1867:HHStA,KK, Separatakten –Kurrentbillete, B180c/1867;Oceněnízasvětovouvýstavuroku1873:HHStA,KK,4025/187,též:ŽUPANIČ,ref.25,s.272-286.

53 Tobyl ipřípadW.W.Tomka. Jakvyplývázmateriálůpanovníkovykabinetníkanceláře,bylpři tétopříležitosti 8 osobámudělen titul svobodného pána, 9 rytířský (zČech ale jen jediné, t. j.Tomkovi) a21prostéšlechtictví.Seznamaleneobsahuježádnájména(!),alepanovníkjejprestopodepsal.Jménanobilitovanýchjemožnénaléztpouzevindexukroku1898.HHStA,KK,4184/1898aIndex1898.

54 Připromocibylyudělenyčtyřikomandérskékřížea12rytířskýchkřížů(seznamvyznamenaných:The 180th Promotion of the Military Maria Theresia Order 17th August 1917, [online]. c 2008, poslednírevize12.2.2008[cit.23.1.2009].Dostupnénainternetu:<http://www.austro-hungarian-army.co.uk/mmto180.html>.Nobilitovánibyli:GottfriedBanfield,EduardvonBöhm-Ermolli,ViktorDankl,OttoEllisonvonNidlef,PeterHofmann,EduardHospodarž, Josef Janečka, JosefLutschounig,GuidoNo-vakvonArienti,EmilProchaska,RobertProcházka,FriedrichTischer,IgnazTrollmann,WenzelWurm, ErwinZeidler(HHStA,KK,B59C/1917).

55 Např.4.11.1918oznámilKarelI.c.k.ministruvnitraEdmundurytířiGayerovi,žezazásluhyprokázanéběhemválkyvhumanitárníoblastipovýšildošlechtickéhostavuspredikátemvonTablaufavelkoprůmy-slníkaArturaBecka.Zdůvodubrzkéhozánikumonarchiealenobilitovanýnepodalžádostozhotovenílistiny.AVA,AA,ArturBeck,Adelstand(vonTablaufa)1918.

56 řádzískal14.8.1918a17.8.1918jejcísařnobilitoval.(HHStA,KK,B59c/1917)29.8.1918muKarelI.najehožádostpovolilpredikát„vonKraśnik“.(HHStA,KK,1839/1918).VšetéžAVA,AA,ViktorDankl,Freiherrnstand„vonKraśnik“1917/18.

57 Karel nikdy neabdikoval. Pouze podepsal – v Rakousku 11. 11. 1918, v Uhrách o dva dny pozdě- ji–prohlášení,vekterémsevzdalsvýchvladařskýchpovinností,odvolalvláduapověřilzástupceliduvytvořenímnové.Úředníkyanivojskoalenezprostilpřísahyvěrnostiasámsetakénezřeklkoruny.Sku-tečnáabdikacevpodobětrvalérezignacenatrůnpředkůpronějajehorodnepřipadalavúvahu,protožepanovnickýúřadchápalpodlestaréhabsburskétradicejakoposvátnouzáležitost.VizGALANDAUER, Jan. Karel I. Poslední český král.Praha;Litomyšl:Paseka,1998,s.280-285.

481


ihraběcítitulastalsetakjednímzmaléhopočtunešlechticů,kteříbylitímtozpůsobemvyznamenáni.Kpovýšenídošloosobnímlistem,kterýKarelzaslalDankloviaježnebylanivkabinetníkanceláři,aninac.k.ministerstvuvnitraevidován.58Zřejmějdeona-prostouvýjimku.Zestejnéhodnejetotižvešlechtickémarchivuministerstvadochovánnejvyššílistpromajora-auditoraAlbinaSchagera(1877–1941),blízkéhopanovníkovaspolupracovníkaačlenajehovojenskékanceláře,jehožKarelpovýšildostavusvobod-nýchpánůspredikátem„vonEckartsau“.59

AbsencecentrálníhoúřaduprošlechtickézáležitostiazmatekspojenýsrozpademRakousko-Uherskavedlyktomu,ženěkterénobilitacerealizovanékoncemroku1918jsoumimořádněsporné.Hlavnímproblémem,kterýdosudnebylobjasněn,jeotázka,zdaKareltytonobilitacerealizovalještěpředsvourezignacínavýkonstátnímocineboažpozději,tedynazámkuEckartsaunebodokoncevešvýcarskémexilu.60Některáztěchtopozdníchpovýšenívzbuzují totiždojem,že jepanovníksámantidatoval,aby takpří-jemcizajistilobecnéuznání titulu.Nejznámější(vdalšíchpřípadechsetotofalšováníúdajůnepodařilojednoznačněprokázat)jepřípadBrunoSteinera,konzulapřirakous-ko-uherskémvyslanectvívBernu,kteréhocísařnejvyššímlistemze4.listopadu1918údajněpovýšildostavusvobodnýchpánůapovolilmuužívatpredikát„vonValmond“namístědosavadníhopříjmení.61Nobilitacenenínikdeevidována,cožbylovtomtopří-paděpodivné,protožeztéhoždnejeznámepovýšeníhnedněkolik.624.listopadunavícbyrokratický aparátmonarchie ještě fungoval, což se o týden později (případDankl)takjistětvrditnedalo.PodlecísařovnyZitynavícKarelvlistopadu1918Steineraještěneznal,protoževětšírolitentomužsehrálteprveporozpadumonarchie.ScísařemsesetkalnazámkuWartegguBodamskéhojezera,kdepanovnickárodinažilaponucenémodchoduzmonarchie,akrátcenatobylúdajněnobilitován.63BaronValmondpozdějiproKarlaaZituvyřizovaljistéobchody,kterémělyvylepšitšpatnouekonomickousitu-acicísařskérodiny.Bezjejichvědomíaleprovedlněkolikfinančníchtransakcíazmizelsvětšinourodinnýchšperků,ježsenikdynepodařiloobjevit.Údajnězemřelještěpředdruhousvětovouválkouvchudobě.

Zmíněnádvojkolejnostvřízeníšlechtickýchzáležitostímázanásledek,žečástno-bilitacízřejmědosudevidovánavůbecnení.Základnípomůckouproorientacivevídeň-skémšlechtickémarchivupředstavujepráceKarlaFriedrichavonFrankzuDöferingza-

58 FRANK-DÖFERING,ref.10,s.273(heslo1548–Dankl)uvádí,žeknobilitacidošlocísařskýmlistem,kterýnebyluloženvAVA:„Original i[m] Besitze d[es] Grafenstand-Erwerbers wurde vom Verfasser eingesehen.“

59 AVA,AA,AlbinSchager,Freiherrnstand(vonEckartsau)1918;WIESFLECKER,ref.28,s.244-246.60 ŽUPANIČ,ref.6,s.144-145.61 WIESFLECKER,ref.28,s.60a247.62 Jde o následujicí (vše realizováno nejvyššími listy): Felix a EgonGartnerové šlechtici vonRomans-

brück – udělení predikátu „vonMachtenhofen u. Romansbrück“;Karl Seidensacher, šlechtický stav; ArturBeck,šlechtickýstavspredikátem„vonTablaufa“.Všechnynejvyššílistyjsouuloženyvpřísluš-nýchsložkáchAVA,AA.VKKsezprávyonichnenacházejí.

63 FEIGL,Erich.Kaiserin Zita. Legende und Wahrheit.Wien;München:Amaltea,1977,s.504,zmiňu-jezprávušvýcarskéhovyslanceveVídniBoucartazkvětna1921:„Ve Švýcarsku jej císař nobilitoval a Steiner sám si zvolil titul de Balmont [sic!]jako vzpomínku na Ženevské jezero.“


482

hrnujícínobilitacevříšiadědičnýchzemíchdoroku1806avRakouskudoroku1823,64 aPeteraFrank-DöferingazahrnujícíceléobdobíexistenceRakouskéhocísařství.65DoFrank-DöferingovystudiejsounavíczařazeniinositeléřáduMarieTerezie,kteříbylinobilitováni ipso facto,atovčetnějedincůvyznamenanýchažporoce1918.Nadruhoustranualetatoprácezahrnujejenmateriályevidovanébývalýmšlechtickýcharchivem,tedynejvyššílistyakonceptylistin.66Nelzezdetedydohledatnejvyššírozhodnutí,je-jichžpříjemcinezažádaliolistinu,aninávrhynobilitací,kterébylypanovníkemzamít-nuty.O uherských nobilitacích pak potřebné informace přináší práce Jánose Illésyho aBélyPettkóprostaršídobuaJózsefaGerőproléta1867–1918.67

Zmíněnéchybějícímateriályjsoualepovětšinouevidoványvarchivukabinetníkan-celáře(Kabinettskanzlei).68Počátkytétoinstitucesahajíaždodruhépoloviny18.století,do„kabinetů“ (Kabinett)MarieTerezieapředevšímJosefaII.,kterýsestalroku1765římskýmcísařemateoretickytakéspoluvladařemvdědičnýchzemích.Nešlojenopros-tépísárnypanovníka,aleskutečnéúřadybezpřesněspecifikovanéúředníkompetence,kterévyřizovalypanovníkovukorespondenci.JosefII.posmrtiMarieTereziesjednotilsvůjkabinetsmatčinýmapoložiltakzákladkabinetníkanceláři.JejívýznamvýrazněstouplzavládyFrantiškaII. (I.),který jipřeměnilnavlivnýcentrálníúřadapodřídilzvlášťjmenovanémukabinetnímuministroviFranzihrabětiColloredo-Wallsee,svémubývalémuvychovateli.

Colloredo, který se roku1792 stal konferenčnímministrema roku1800 i hlavoustátníkanceláře,významnýmzpůsobemzvýšilpolitickývlivtétoinstituce.Pojehopáduroku1805sekabinetníkancelářopětzměnilavúřadkvyřizovánípanovníkovikores-pondence.Vjejímčelestálředitel,kterýpodlecharakterudokumentůexpedovalvyří-zenéspisystátníraděastátníkonferenci.Odroku1805alenedůvěřivýcísařFrantišekstálečastějižádalpředpředánímspisůodobrozdáníodborníky,kteřístálimimoradu akonferenci.Položil tak základ tzv. kabinetním referentům (Kabinettsreferenten), je-

64 FRANKZUDÖFERING,Karl Friedrich von.Standeserhebungen und Gnadenakte für das Deutsche Reich und die Österreichischen Erblande bis 1806, sowie kaiserlich österreichische bis 1823 mit einigen Nachträgen zum „Altösterreichischen Adels-Lexikon“ 1823 – 1918.SchlossSenftenegg (Selbsverlag)1974.

65 FRANK-DÖFERING, Peter. Adelslexikon des Österreichischen Kaisertums 1804 – 1918.Wien;Frei-burg;Basel:Herder,1989.

66 JejichseznambysemělnacházetvAVA,Generalien1,aledosudnebylpublikován.VAVA,Generalien1,Kt.582,Adelsverzeichnisseab1908,jenapř.soupisvšechnobilitacílet1908–1918včetněuherských,ovšembezpodrobnějšíchinformací.

67 ILLÉSSY, János – PETTKÓ,Béla.A Királyi Könyvek 1527 – 1867. Budapest 1895;GERő, József. A Királyi Könyvek 1867 – 1918. Budapest 1940.

68 HAMANN, Brigitte. Der Wiener Hof und die Hofgesellschaft in der zweiten Hälfte des 19. Jahr- hunderts.InMÖCKL, Karl. Hof und Hofgesellschaft in den deutschen Staaten im 19. und beginnenden 20. Jahrhundert.BüdingenForschungenzurSozialgeschichte1985und1986.BoppardamRhein1990, s.65;URBAN,Otto. František Josef I.Praha :Mladáfronta,1991,s.76,151-152;ŽOLLGER,IvanRitter von.Der Hofstaat des Hauses Österreich.Wiener staatswissenschaftlichen Studien 14.Wien; Leipzig :Deuticke,1917,s.383-393;Kabinettskanzlei [online]. [cit.22.1.2009].Dostupnéna inter-netu:<http://www.archivinformationssystem.at/detail.aspx?ID=942>.ZaodbornoupomocděkujiPhDr.MichaluFialovi(Archivhl.městaPrahy).

483


jichžčinnostčasemvedlakpřesnémurozděleníkompetencejednotlivýchzaměstnancůkancelářevůčicentrálnímúřadům.

* * *VlivkabinetníkanceláředálestouplponástupuFrantiškaJosefaI.,kdyzačalapřebí-

ratiúkolypřetíženékancelářepřiministerskéradě.Zpracovávalatedymateriályadreso-vanépanovníkoviapředávalaministerstvůmajinýmcentrálnímúřadůmknáslednémuzpracovánívyřízenéspisy.KdyžposmrtiFelixeSchwarzenbergaroku1852ztratilami-nisterskáradasvépoziceabyladegradovánanaministerskoukonferenci,bylyokleštěnyipravomocikancelářepřiministerskéradě.Jejíagendupřevzalazvětšíčásticísařovakabinetníkancelář,cožpanovníkpotvrdilinejvyššímrozhodnutímz12.dubna1852.Dominantnípostaveníkabinetníkancelářepakzakotvilonařízeníz8.října1858,kterýmnanibylapřenesenaagendakancelářeministerskékonferencevyřizovanáprocísaře.Přestožepředstavovalazdánlivěskromnějšíprotějšekkancelářevojenské,byljejísku-tečnývlivznačný.Nejenženadálezprostředkovávalakontaktypanovníkasjednotlivýmicivilnímiministerstvy,aletakévyřizovalajehoznačněobsáhlouosobníkorespondenci,agenduspojenousaudiencemianezřídkadoporučovalaižádostinejrůznějšíhodruhu,mimojinétakéonobilitaci.

Do roku 1865 byl šéfem kabinetní kanceláře FranzThiel, ale její význam zásad-ním způsobem vzrostl až v podmínkách konstituční monarchie, kdy její chod řídil (1865–1899)Adolfrytíř(odroku1873svobodnýpán)Braun,69nepochybněnejvýraz-nějšíosobnostvtétofukcizaéryFrantiškaJosefa.Braunovisepodařiloúřadpřeměnitvpřestupnístanicimezicísařemajehovládamianesmírnětakposílitvlivúřaduisvůj.šéfkancelářeadalšíchpřibližnětřicetzaměstnancůnezpracovávalijenryzeosobnícísa-řovuagendu,aletakénejrůznějšípodkladyadobrozdánínezbytnékvyřizovánístátníchzáležitostí.

Napřelomustoletínahradilstařičkého,vícenežosmdesátiletéhoBraunaFranzrytíř(odroku1909svobodnýpán)SchiesslvonPerstorff.70SchiesslsevefunkciudrželaždonástupucísařeKarlaI.,kterýdotohotoúřadudosadil jednohozesvýchdůvěrníků ArthurarytířePolzera,pozdějšíhohrabětePolzer-Hoditze.Polzerpanovníkaznalodjehomládí,protožepomáhalvypracovávatjehostudijníprogram.Patřilmezinejvýraznějšístoupence reformypodunajské říše a svýmvlivem se pokoušel přesvědčit panovníka onutnostiuzavřítmírzakaždoucenu.Tímseovšemdostaldoostréhostřetusambici-óznímministremzahraničíOttokaremhrabětemCzerninem,kterýjiž21.listopadu1917

69 BraunbyldorytířskéhostavupovýšennazákladěřáduŽeleznékorunyIII.třídy7.11.1861jakolegačníradaachargédáffairesvesvobodnémměstěFrankfurtunadMohanemaudvoraknížatzLippe,Schaum-burg-Lippe,WaldeckuaHessen-Homburgu.BaronátmubyludělennazákladěkomandérskéhokřížeřáduSvatéhoštěpánajižjakoskutečnémutajnémuradovi,státnímuradoviaředitelipanovníkovykabinetníkanceláře4.7.1873.AVA,AA,AdolphBraun,Adelsakt1861–1873.Kjehoosobětéž:ŽUPANIČ, Jan. AdolfBraun,mužvpozadí.InGenealogické a heraldické informace,2006,vol.XI(XXVI.),s.35-42.

70 Dne15.1.1876bylpovýšennazákladěřáduŽeleznékorunyIII.třídydorytířskéhostavu,20.9.1877získalpredikát„Perstorff“a18.12.1909(3.1.1910)mubyludělentitulsv.pána.Protoženemělpo-tomky,dovolilmucísař21.3.(9.4.)1910přenésttitulnasvésynovceFerdinandaaFranzeSchrammys tím,abysepsáli sv.pánSchramm-SchiesslzPerstorffu.AVA,AA,SchiesslvonPerstorff,Adelsakt 1875–1910.


484

prosadiljehoodvolání.71Tobylonejdříveoficiálnězdůvodněnojakodlouhodobádovo-lená,alepočátkemroku1918bylPolzerpropuštěndefinitivně.72Pojehoodvoláníbylve-denímúřadupověřendosavadnídlouholetýgenerálníředitelpanovnickéhosoukroméhoarodinnéhofonduFranzHawerdavonWehrlandt.

Vletech1917a1918byloprostřednictvímkabinetníkancelářeučiněno1009nejvyš-šíchrozhodnutívešlechtickýchzáležitostech.Ztohose679týkaloRakouska,325Uheravpěti73případechnebylapříslušnáčástmonarchieuvedena.74

KroměstavovskéhopovýšenínavícsložkaAdel(šlechta)vindexukabinetníkance-lářeobsahujetakéudělení,polepšeníakonfirmaceerbů,udělenípredikátů,změnyjmenadalšípanovnickározhodnutísouvisejícísešlechtickýmprávem.75Výjimkupředstavujídvěnejvyššírozhodnutí,kterésešlechtytýkajíjenokrajově.Prvnídvěsezabývajíšlech-tickýmprávem,76třetípakZřízenímpamětníhoodznakuprorytířeZlatéostruhy.77

71 GALANDAUER,ref.57,s.212.OmylemjejaleipředpovýšenímuvádínikolijakorytířePolzera,alejakohrabětePolzer-Hoditze.

72 DokonceválkypakPolzer-Hoditz zastával úřadprezidenta senátuNejvyššího správního soudu.Dne 17.10.1917,tedyvícenežměsícpředpropuštěnímzúřadušéfakabinetníkanceláře,bylpovýšendohra-běcíhostavu.AVA,AA,Ludwig,ArthurundMarieJosephinevonPolzer,Grafenstand(vonPolzer-HoditzundWolframitz)1917.Protožeknobilitacidošloještěpředjehoodvoláním,můžemepovýšeníchápatjenjakozcelamimořádnéoceněníslužebšéfakanceláře(tímvětší,žetitulbylzároveňudělenijehosou-rozencům),nikolizajistýzpůsobodškodněnízavynucenýodchodzfunkcešéfakabinetníkanceláře,jakuvádíP.Wiesflecker.WIESFLECKER,ref.28,s.138.

73 šlo o následující osoby: Huga Corti alle Catene – zamítnutí udělení hraběcího titulu (HHStA, KK,493/1918),arcivévoduRoberta–přijetíjménaaerbudÉste(tamtéž,597/1917),JosefaNewollyhošlech-ticvonElisaborn–zamítnutážádostopřeneseníšlechtictvínabratryjehomanželkyKarlaaHeinrichaMetzly(tamtéž,962/1917)aGustavavonSchmidt–přeneseníšlechtictví,příjmeníaerbunaadoptivníhosynaErnstaPappa(tamtéž,2674/1917).PoslednípřípadsetýkalTereziánskéakademie(Theresianische Akademie)veVídni,kterébylkonfirmovánjejípůvodníznakaudělenoprávoužívatjejtakénapečeti(tamtéž,1513/1917).Kevšemtěmtopřípadůmdošloroku1917.

74 Číslajsouponěkudvyšší,nežtauvedenávtabulkáchníže.Rozdíljezpůsobentím,žetabulkyuvádíjenpočtyskutečnýchpovýšení,zatímco679rakouských,325uherskýchapětteritoriálněnespecifikovanýchnejvyššíchrozhodnutízahrnujeizamítnutéžádostiaotázkytýkajícísešlechtickéhopráva.Viztéžníže.

75 Např.jmenováníMarieRolandyRadisicsovéšlechtičnyvonKutasčestnoudámouústavušlechtičenveštýrskémHradcisprominutímprokázáníšlechtickéhopůvodu.Tamtéž,1839/1918.Celkemšloo95případů,32zRakouskaa61zUher.

76 Nejvyšší rozhodnutípředávajícívýsaduprominutípovyšovacích taxdokompetenceuherskéhominis-terskéhopředsedy(HHStA,KK,337Korr./1917)anejvyššírozhodnutípřevádějícíudělenínázvůmíst,kdesešlechticproslavilvojenskýmičiny,jakopredikátůdovýlučnéhorozhodnutícísaře(HHStA,KK,324Korr./1917).

77 HHStA,KK,761/1918.řádZlatéostruhyexistovalod17.století,alejenjakočestnýtitulbezjakéhokolivnějšíhosymbolu.KpasovanínarytířeZlatéostruhydocházelopřikorunovacích,přičemžnejstaršízá-znamotétoudálostijezroku1608,kdyuherskýkrálMatyáštaktoodměnil14osob.Snahyovytvořenívnějšíhosymboluvpodoběřáduv18.av19.stoletíbylyneúspěšnéaanipřikorunovaciKarlaI.(IV.) 30.12.1916pasovanírytířineobdrželižádnouinsignii.Tabylavytvořenaažtímtonejvyššímrozhodnu-tím.Srov.GRAUS,Igor.Rytierskerezíduávovyznamenaniachhabsburskejmonarchie.InMELIš,Jozef(ed.).Rytierstvo – element v živote stredovekého človeka.Zborníkpríspevkovzrovnomennéhosympózia.Trnava,5.–7.novembra2004.Trnava :Trnavskýhistorický spolok,Kon-Press,2005, s.44-56 (zde s.48-49).ZaodbornoupomocděkujiPhDr.IgoruGrausovi.

485


PodledosudnepřekonanéstudiePeteraWiesfleckeraalebylojenvRakouskuvdoběvládyKarlaI.realizováno712nobilitacíprocelkem854osob.78Protožealeautorne-zmiňujeudělenívévodskéhotituluMaximilianuknížetizHohenbergu,šlocelkemo713nobilitacípro855osob–tedykaždýměsícprůměrně30nobilitacípro37osob.PouzevRakouskukabinetníkancelářtedyvesledovanémobdobílet1917–1918neevidovala52nobilitací,kterémuselybýtrealizoványbuďformounejvyššíholistunebovyřízenyvýlučněagendouc.k.ministerstvavnitra.(Viztab.1)Jeotázkou,zdatomunebylotakénaopak–tedyjestlijakovdřívějšídoběnenajdemevarchivukabinetníkancelářepový-šení,kteránebylazařazenadoevidencešlechtickéhoodboruministerstva.

Tabulka1:Celkovýpočet rakouskýchnobilitací realizovanýchkabinetníkanceláří v letech1917 a1918irakouskýchnobilitacízavládyKarlaI.(IV.)evidovanýchšlechtickýmarchivem

c.k.ministerstvavnitra79

Titul Evidované KK 1917 – 1918

Evidované MV 1917 – 1918

Evidované MV celkem

Vévodskýtitul 1 1 1Hraběcístav 8 11 11Stav.sv.pánů/baronát 57 82 82Rytířskýstav 28 39 42Prostéšlechtictví 536 549 577celkem 630 682 713

Ztitulárníhohlediskanajdemevmateriálechkabinetníkancelářepovýšenídovšechstupňů šlechtické hierarchie. (viz graf 1)Nejvzácnější je samozřejměudělení vévod-skéhotitulu(rakouského),kteréevidujejenjedenkrát80aknížecíhostavu(uherského),ježbyludělen taképouze jednou.81Poměrněvzácněsesetkámeis titulemhraběcím:

78 WIESFLECKER,ref.28,s.343an.a354sodkazemnaAVA,AA,Adelsgeneralia33,AdelsaktendervonKaiserKarlNobilitiertenPersonen.Problémemvšakje,žeAdelsgeneralia33setýkajíjenvojenskýchosob(důstojníků)ažetedyzdejšímateriálysotvaobsahujíinformaceoostatníchnobilitovaných.Půjdezřejměoomylautora,protožetytoinformaceobsahujejinýspisatoAdelsverzeichnisseab1908,uloženývAVA,AA,Adelsgeneralien1,k.582.

79 KKIndex1917a1918;WIESFLECKER,ref.28,s.353.WiesfleckeraleneuvádíudělenívévodskéhotituluMaximilianuknížetiHohenbergovi.

80 BylspredikátemVýsost(Hoheit)udělenMaximilianuknížetiHohenbergovi.HHStA,KK,B66c/1917.Maximilian zHohenbergu (1902–1962)byl nejstarším synem rakousko-uherskéhonásledníka trůnuFrantiškaFerdinandadÉste(1863–1914).Srov.ŽUPANIČ,Jan.HerzögeundFürstenvonHohenberg.InAdler.ZeitschriftfürGenealogieundHeraldik,vol.25.(XXXIX.),no.3/2009(vtisku).

81 S predikátem Jasnost (Durchlaucht) Eleméru hraběti Lónyayovi vonNagy-Lonya undVasárosnamé-ny.Tamtéž, 154/1917.EfemérLónyay (1863–1946)druhýmmanželembelgicképrinceznyStefanie (1864–1945),vdovyponásledníkovitrůnuRudolfovi(1858–1889).Srov.HOLEC,Roman.Poslední Habsburgovci a Slovensko.Bratislava:Ikar,2001s.233-246.


486

varchivukabinetníkanceláře je sedm, respektiveosm,udělenívRakousku82 a jedno vUhrách.83Byly zamítnuty dvě žádosti – jedna uherská84 a jedna bez uvedení zeměpůvodu.85Přiudíleníbaronátubylvladařštědřejší.Celkem57nejvyššímirozhodnutímibylidostavusvobodnýchpánůpovýšeniobčanéRakouska,vpřípaděUherpakšloo22osob.86ŽádostotentotitulbylavPředlitavskuzamítnutavsedmi87případech,vZalitav-skupakvetřech.

Nejpočetněji jesamozřejmězastoupenoudělenínižšíhošlechtictví–tedyrytířské-hostavuaprostéhošlechtictvívRakouskuašlechtickéhostavuvUhrách.Rozhodnutí opovýšenímezinižšíšlechticeučinilKarelběhemlet1917–191888prostřednictvímsvékancelářevRakouskucelkemv564případech(ztohonarytířepřipadalo28osob),89 vUherskupakve202případech.Jednéosoběbylšlechtickýtituludělenbeztoho,abybylouvedeno,zdasejednáonobilitacirakouskoučiuherskou.90VtéžedoběbylyvRa-kouskuzamítnutydvěžádostiorytířskýtitul91asedmžádostíouděleníprostéhošlech-

82 SigmundBenigniinMüldenbergajehobratřiHeinrich,TheodoraRudolf(HHStA,KK,B58c/1917),Maxi- milian sv. pán Kielmansegg (tamtéž, 2 206/1918), Heinrich sv. pán Matz von Spiegelfeld (tamtéž,81/1918;tamtéž,B9c/1918),Markus,Karl,HeinrichaJosefsv.pánovéMatzovévonSpiegenfeld(tamtéž, 507/1917),ArthurrytířPolzer(tamtéž,B90c/1917),KarlaArthursv.pánovévonRumerskirchaZdenkarozenásv.panívonRumerskirch,ovdovělásv.panívonPretis-Cagnodo(tamtéž,B7c/1918)aViktor,Georg, StefanaAlexandersv.pánovéWassilkovonSerecki(1839/1918).Hraběcínobilitacide factopředstavujeipovoleníuděleníKarluMarchesePauluccidelleRoncoleajehosestřeJosefěpřekládatsvůjdosavadnítituljako„Grafresp.GräfinPauluccizuRoncole“(tamtéž,2236/1917).BěhemvládyKarlaI.byloalehraběcíchtitulůudělenovíce:WIESFLECKER,ref.28,s.111-139;ŽUPANIČ,ref.6,s.100-105.

83 C.ak.ministrovizahraničíStefanubaronuBuriánsoučasněsnejvyššímpoděkováním.HHStA,KK,B35c/1918. InformacekjehoosoběapoměrukpanovníkovivizHORČIČKA, Václav. Vztahy Rakous-ko-Uherska a Spojených států amerických v období první světové války.Praha:Karolinum,2007,s.158-159.

84 PodplukovníkaJohannavonAlmásy.HHStA,KK,2404/1918.85 PolníhopodmaršálkaHugaCortialleCatene.HHStA,KK,493/1918.86 ZatímcovpřípaděUherbylbaronátudělenskutečně22osobám,vRakouskubyljednímnejvyššímroz-

hodnutím(podobnějakouhrabat–vizvýše)titulsv.pánůudělenivícejedincům.Např.20.3.1917bylataktoodměněnazezvláštnímilostiPaulavonColard,vdovapotajnémradovi,haličskémmístodržiteli agenerálupěchotyHermannuvonColard,sdětmiAlexiíaGuidem.HHStA,KK,447/1917;AVA,AA,vonColard,Adelsakt1905–1917(listinabylavydána23.5.1917).

87 šestžádostíbylozamítnutozcela,vjednompřípadě(žádostEmanuelaEmingeraopřenesenístavusv.pánůzesnuléhostrýceJosefasv.pánaEmingeranajehoosobu–HHStA,KK,721/1917)byloudělenomístobaronátuprostéšlechtictví:5.5.1917–listinaapredikát„šlechticvonReeming“6.7.1917–AVA,AA,EmanuelEminger,Adelstand(EdlervonReeming)1917.

88 PodleWiesfleckeraudělilKarelnavícběhem roku1916 (vševprosinci)3 rytířskéa28 šlechtickýchtitulů.WIESFLECKER,ref.28,s.353.

89 VpřípaděkomerčníhoradyavelkoprůmyslníkaMaxeAnhauchanavrhovalystátníúřadyudělenípros-téhošlechtictví,alecísařKarelI.muudělil11.8.(4.12.)1917rytířskýtitul.HHStA,KK,1556/1917;AVA,AA,MaxAnhauch,Ritterstand1917.

90 GustavvonSchmidt.HHStA,KK,2674/1917.91 Jednaúplně,vdruhémpřípaděbylomístorytířskéhotituluudělenoprostéšlechtictví.Tatocausabyla

vmnohaohledechspecifická.šloopřípadrodinyHubků,kterýmbyl31.5.(10.8.)1895obnovenstaro-českýrytířskýstavspredikátem„zCzernczitz“.Protožealebylapřidokládánípůvodupoužitafalza,byltitulrodiněvdůsledkutzv.renobilitačníchprocesůpražských10.5.1905odebrán.Hubkovésesrozhod-nutímnesmířiliapořaduletusilovaliojehonavrácení.Žádostibylovyhověnoteprve1.8.1917,ovšemstím,žezískalijenprostéšlechtictví,bylojimzakázánoužívatpredikát„Czernczitz“ajejichpůvodníerb.HHStA,KK,1464/1917;NA,šA,k.30a31.KcelémupřípaduŽUPANIČ,ref.6,s.352-353.

487


tictví.Zarážející jevysoképrocentozamítnutýchprosebvUhrách–celkem33,kterévyniknezejménapřiporovnáníspodílemžádostízamítnutýchvPředlitavsku.Bezzají-mavostialezároveňnení,ževelkáčástodmítnutýchuherskýchžadatelůbylaodměněnajinýmzpůsobem,92sčímžsevpřípaděrakouskýchvůbecnesetkáme.Jednoupakbylanobilitacezamítnutabezspecifikacezeměpůvodu.93

Graf1:

Celkemvletech1917–1918učinilKarelI.(IV.)prostřednictvímsvékabinetníkan-celářevcelémonarchii857kladnýchnejvyššíchrozhodnutíopovýšenídoněkteréhostupněšlechtickéhierarchie.Udělenívévodského titulu iknížecíhoahraběcíhostavujsou samozřejmě vzácná, ale ve srovnání s dřívější dobou je takéméně povýšení do

92 Místošlechtictvíbyludělen:1x tituluherskéhodvorníhorady,5xřádŽeleznékorunyIII. třídy,2xdůstojnickýkřížřáduFrantiškaJosefa,4xrytířskýkřížřáduFrantiškaJosefa,3xVálečnýkřížzacivilnízásluhyII.třídya1xjinévyznamenání(nespecifikováno).

93 JosefNewollyšlechticvonElisaborn.HHStA,KK,962/1917.Viztéžvýše.


488

stavusvobodnýchpánů.Nízký je ipočetudělených rytířských titulů.Oba tyto fakto-rysouviselysezrušenímsystematizovanéhořádovéhošlechtictví,kterévdřívějšídoběumožňovalosnadnopřeskočitnejnižšístupeňšlechtickéhierarchie.94

Graf2:

Navysokýpočetosob(resp.rodin)povýšenýchdošlechtickéhostavujetřebana-hlížetspřihlédnutímkexistencisystematizovanéhovojenskéhošlechtictví.86procentvšechnobilitacírealizovanýchkabinetníkanceláří(739nejvyššíchrozhodnutíz857)to-tižpředstavujeuděleníprostéhošlechtictví.Velkáčástsepřitomtýkádůstojníků.VRa-kouskubyloprostéšlechtictvíběhemKarlovyvládyudělenov577případechaztoho

94 Vletech1848–1898bylodostavusv.pánůvRakouskupovýšeno681osob,cožpředstavuje14%cel-kovéhopočtunobilitací.Vletech1917–1918bylaletentotituludělenu9%nobilitacírealizovanýchkabinetníkanceláří.Vcelkovémpočturakouskýchpovýšenílet1917–1918jealetentopodílotrochuvyššíablížíse12%.Rytířskýtitulbylletech1848–1898vRakousku(resp.Předlitavsku)udělencelkem2172krát,cožpředstavuje46%všechnobilitací.Vletech1917–1918bylorealizovánojen42rytířskýchnobilitací,t.j.necelých6%všechnobilitací.Srov.ŽUPANIČ,ref.6,s.138-139;WIESFLECKER,ref.28,s.343.

489


ve256(44procent)právěnazákladětohotopředpisu.95Vesrovnánísestaršídoboupo-měrnětvořívysokýpodílpříjemcůtitulůvdovyasirotci,coždřívebylopoměrněvzácné.Nasystematizovanéšlechtictvímělanárokjenosobasplňujícípředpokladyproudělení azásluhybylynepřenosné.Totopravidloplatilojakudůstojníků,takuosobvyznamena-ných„privilegovanými“řády.Vevýjimečnýchsituacích(např.zaválky)ovšempanov-níkčastopovolovalpříbuznýmvojáků,kteříbylivbojíchzabitičizemřelinazranění,požádatotitul,nakterýbyzajinýchokolnostíměldůstojníknárok.96

Tabulka2:Nejvyššírozhodnutíouděleníněkteréhostupněšlechtickéhierarchierealizovanávle-

tech1917–1918kabinetníkancelářípodlezemí

Rakousko-Uhersko Rakousko UherskoVévodskýaknížecítitul(2) 1 1Hraběcístav(9) 8 1Stav.sv.pánů/baronát(79) 57 22Nižšíšlechta(767)* 564 202– z toho rytíři (jen Rakousko) 28 0– z toho prosté šlechtictví 536 202Celkem857** 630 226

*JezdenavícpřipočítanýGustavvonSchmidt(tamtéž,2674/1917),ukteréhonebylazmíněnačástříše.**Tamže.

Povypuknutíválkyroku1914totižmimořádněnarostlpočetdůstojníkůsloužícíchvevojskudélenež třicet let, kteří zapojenímdovojenskýchoperací získali nároknašlechtickýtitul.Napočátkukonfliktušlopředevšímostarší,jižpenzionovanédůstojní-ky,kteříbylireaktivováninadobumobilizace,postupněsevšakpočetosobsnárokemnanobilitacistálezvyšoval.šloodůsledekmimořádnéhorozsahukonfliktu,kterýztratilprostaršídobutypickýomezenýregionálnícharakter.Tozpůsobilo,žesetéměřvšichnidůstojníci rakousko-uherskéarmádyskutečnězapojilidobojovýchoperací, coždříverozhodněnebyloobvyklé.

95 WIESFLECKER,ref.28,s.270.Srov.téžtabulka1.96 Srov.dopisFrantiškaJosefaI.ministruvnitraAlexandruBachoviz15.8.1859.Vněmcísařministrovi

oznamuje,ževyjmenovanýmdůstojníkům,kteřípadlinaválečnémpolinebozemřelinautrpěnázranění[běhemtaženívItáliiroku1859]udělujevyjmenovanéřádyapřiznávájejichvdovámasirotkůmnároknašlechtickétitulysnimispojené („mit den statutenmäßigen damit verbundenen Adelsansprüchen für ihre allenfalls hinterbliebene Wittwe und Waise“).Listuloženv:AVA,AA,MariaTheresiaMumbvonMühlheim,Freiherrnstand1863.Nenímiznámo,žebytímtozpůsobembylnobilitovánněkdojiný,nežpotomcidůstojníků,kteřízahynuliběhemnebovdůsledkubojovýchoperací.


490

Co je ovšemmimořádně zajímavé, je vysoký percentuální rozdílmezi rakouský-miauherskýminobilitacemi.(Graf2)Vpoměrukpočtuobyvateloboupolovinříše97 (Rakousko55,6%,Uhersko40,6%)totižbyloprouherskéobčanykabinetníkancelářívydánojen26procentnobilitačníchnejvyššíchrozhodnutí(viztab.2).

NaUhrytaképřipadalnejvyššípočetzamítnutýchžádostí.Vpřípaděuherskýchžá-dostíonižšíšlechtictvítobylaskorokaždádesátá,zatímcoupředlitavskýchbylpočetodmítnutých proseb sedmkrátmenší.Čím byl tento rozdíl způsoben?Zatímco odpo-věďnaotázku,pročbylyžádostizamítnuty,lzenajítvjednotlivýchsložkách,vyřešeníproblémuvýrazněnižšíhozastoupeníUherjemnohemkomplikovanější.Můževycházetz rozdílného socioekonomickéhoprostředíoboučástímonarchie,ovšemv tomtopří-padě se rozdílmezi zalitavskými a předlitavskými nobilitacemi zdá příliš vysoký. Jepravděpodobnější,žeuherštíobčanénarozdílodobyvatelRakouskasměřovalimnohemvětšíprocentoprosebopovýšenínaministerstvovnitravBudapeštianauherskoumi-nisterskouraduanikolipřímodoVídně.Nedásetakévyloučit,žedokabinetníkancelářezUherpřicházely(mnohemčastějinežzRakouska)předevšímspornéžádosti,jejichžšancenadoporučenízestranytamníchúřadůbylamizivá.98

Spřihlédnutímkvýšezmíněnýmčíslůmjealepatrné,žepravdivostlegendyomi-mořádnéinflaciudíleníšlechtickýchtitulůzavládyKarlaI.(IV.)jevíceneždiskutabilní.Přes80procentvšechnobilitacípředstavovalouděleníprostéhošlechtictví,tedynejniž-šíhostupněšlechtickéhierarchie,jehožpříjemcibylitéměřvpoloviněpřípadůdůstojní-ci,respektivejejichpozůstalérodiny.

Ve srovnání se starší dobou šlo o jistý nárůst, který byl ale způsoben probíhajícísvětovouválkou.Výjimkusamozřejměpřestavujeobdobíod1.do11.listopadu1918,kdypanovník,kterývidělbudoucnostmonarchievícenežstřízlivě,narychlonobilito-val řadu osob, zejména svých blízkých spolupracovníků.V rakouské části říše tehdyuděliljedenhraběcí,devětbaronských,dvarytířskéadevětšlechtickýchtitulů,cožlzepochopitprávějenvdobovésouvislosti.Ovšemtvrzení,žeKarelkaždého,kohoviděl,nobilitoval,jevícenežnadnesené.99

Nelze totiž přehlédnout skutečnost, že císařské vyznamenání – ať již se jednalo oudělenímedaile,řádunebotitulučionobilitaci–nemělobýtchápánojakooceněnízásluhjednotlivce,alestávalosevnějšímznakemaprostředkemjehovazbynavladaře anamonarchii.Právěudíleníšlechtickýchtitulů,vRakousko-Uherskurealizovanévý-lučněvdědičnéformě,mělovytvořitnovoušlechtu,elitustátuipodalšígeneraceloajál-něoddanoupanovnickémudomu.Výlučnéprávoudíletvyznamenání,titulyařádytotiždávalo vladařimožnost, podporovat prohabsbursky orientované kruhy v jednotlivýchkorunníchzemíchaoceňovatjejichvlastenectví.Taképrotobylapovýšenírealizovánaivden,kdyseKarelI.(IV.)vzdalvýkonumoci,ataképrotoudílelbývalýpanovník

97 Podlesčítánízroku1910.ObyvatelstvoBosnyaHercegovinypředstavovalo1,8procentaobyvatelříše.98 Otomsvědčíiskutečnost,žemezizamítnutýmižádostminajdemejenjednupocházejícíoddůstojníka.

PlukovníkhonvéduvevýslužběLudwigVarjonovšemneusilovalonobilitaci,aleopotvrzeníúdajnéhostaréhouherskéhošlechtictvícestounejvyššímilosti(HHStA,KK,2673/1917).

99 Z tohovzniklo ironickéoznačení titulůudílenýchvposledníchdnechmonarchie:SehadelTytoosobybylytéžposměšněoznačoványjako Spätkarolinger.WIESFLECKER,ref.28,s.351a353.

491


šlechtickétitulyivexilu.Přestožemonarchiejižneexistovala,podlechápáníbývaléhovladařežilajejíideaavěrnosthabsbursko-lotrinskémudomuinadále.

*TatostudievzniklavrámcigrantuGrantovéagenturyČeskérepublikyč.404/08/0259.

NOBILITIERUNGENVONKARLI.(IV.)INANLEHNUNGANDASMATERIALSEINESKABINETTSBÜROS

JAN Ž U PAN I Č

DasVerleihenvonAdelstitelngehörtewährendderganzenExistenzderHabsburgermonarchiezudenAlleinrechtendesHerrschers.ErbehieltdiesesRecht trotzallerVeränderungen,diedasReich imLaufedes letztenJahrhundertsdurchgemachthat. ImZusammenhangmitdergesell-schaftlichenEntwicklungerhöhtesichsogardieZahlderNeunobilitierungen,obwohl1848diemeistenAdelsprivilegienabgeschafftwurden.WährendderRegierungszeitvonFranzJosefI.undKarlI.(IV.)erhieltendenAdelstitelmehrerePersonenalsjezuvor.IndiesemSinnebrachtedieLegalisierungdesösterreichisch-ungarischenDualismus1867keineradikaleWende.Nach derThronbesteigungvonKarl I. (IV.) kamdurch dieStärkungderPosition vonUngarngegenüberdenHerrscherprivilegientrotzdemzurbestimmtenänderungauchindiesemBereich.Bereitsseit1894konntendieungarischenOffizieredenAdelstitelnurnachderEmpfehlungdesungarischenMinisterrateserlangenundseit1917übergingdasPrivilegdieNobilitierungsgebührenzuerlasseninMachtbereichdesungarischenMinisterpräsidenten.NachdemKarlsAntrittwurdendieAdelsbriefefürdieungarischenBürgerausschließlichinBudapestangefertigt.BishergehörteeszudenAngelegenheiten,dieinWienerledigtwurden.

DieAuflistung der Nobilitierungen, vor allem der Schriftstücken, die über die einzelnenRangerhöhungen unterrichten, ist relativ kompliziert. Die Situation wurde dadurch erschwert,dasseskeinezentrale Institutiongab,diesichmitdenAdelsangelegenheitenbeschäftigthabenwürde. DieAdelsangelegenheiten gehörten in Kompetenzenbereich von Innenministern beiderReichshälften,diedieAdelsbriefemitunterzeichneten.Seit1867befasstesichdasösterreichischeInnenministeriumwedermitdenNobilitierungen,die inderungarischenHälftederMonarchiedurchgeführtwurden,nochmitdenAdelsangelegenheitenderungarischenBürgern.InFolgevondiesemchaotischenZustandwurdeeinTeilderNobilitierungen,vorallemausderZeitvonKarlI.(IV.),nichtregistriert.

Wobei alleinenur1917und1918durch seinKabinettsbüro1009Höchstentscheidungen indenAdelsangelegenheitengetroffenwurden.Davon679betrafenÖsterreich,325Ungarnundin5FällenwardieZugehörigkeitzurbestimmtenHälftederMonarchienichtangeführt.InsgesamttätigtederHerrscher1917–1918durchseinKabinettsbüro857positivenHöchstentscheidungenüber dieErhebungen in verschiedeneAdelshierarchiestufen.Obwohl sich es umgroßeZahlenhandelt,kannmannichtübereineNobilitierungsinflationwährendderHerrschaftvonKarlI.(IV.)sprechen.Mehrals80%allerNobilitierungenbildetedasErteilendeseinfachenAdelsstandes,aufderniedrigstenStufederAdelshierarchie.

DieneuenTitelträgerwarenfastinderHälftederFälledieOffiziereoderderenVerbliebenen.ImVergleichmitderVorperiodekannmanzwarvoneinemZuwachssprechen,deraberdurchden


492

Weltkriegverursachtwurde.DieBaron-undGrafstitelwurdennurseltenerteilt,derFürsttitelwareherdieAusnahme.AlsSonderperiodeistderZeitraumvom1.biszum11.November1918zubezeichnen,indemderHerrschereineganzeReihevonPersonennobilitierte,insbesondereseinenächstenMitarbeiter.

Es ist nicht zu übersehen, dass die kaiserlichen Auszeichnungen (ob in der Form vonNobilitierungenoderaufeineranderenArt)nichtalsdieWürdigungderVerdienstegesehenwerdensollten,sondernalsZeichenundMittelderGebundenheitandenHerrscherunddieMonarchie.Eben dieAdelstitelerteilung (inÖsterreich-Ungarn ausschließlich in der Erbform) sollte einenneuenAdel,Staatseliteschaffen,dieauchindennächstenGenerationendemHerrscherhausloyal bleibenwürde.DasAlleinrechtdieAuszeichnungen,TitelundOrdenzuerteilengabdemHerrscherdieMöglichkeit,dieprohabsburgischorientiertenKreiseindeneinzelnenKronländernzuunter-stützenundihrenPatriotismuszuwürdigen.AusdiesemGrundwurdendieBeförderungenauchandemTagdesRücktrittsvomKarlI.(IV.)durchgeführtundderHerrschererteiltedieAdelstitelauchimExil.

493

ZáSOBOVANIEOBYVATEĽSTVAAKOADMINISTRATíVNY,EKONOMICKÝ,SOCIáLNYAPOLITICKÝPROBLÉMÚRADUMINISTRASPLNOUMOCOUPRESPRáVUSLOVENSKAPOVZNIKUČESKOSLOVENSKEJREPUBLIKY

NATáLIA K RA J Č OV I Č OVá

KRAJČOVIČOVá, Natália. Supplying the population as an administrative, economic, social and political problem of theOffice of theMinisterwith FullPower toAdminister Slovakia after the origin of the Czechoslovak Republic. Historickýčasopis,2009,57,3,pp.493-509,Bratislava.ThesubjectofthestudyispublicsupplyinthefirstyearsaftertheoriginoftheCzechoslovakRepublicdirectedbythegovernment,organizedbytheministries and performed by an extensive network of bodies. The author clarifies the problemsofsupplyinSlovakia,whichhadtobesolvedbytheOfficeoftheMinister with Full Power to Administer Slovakia, during the complex process of the incorporationofthecountryintothenewstate.Sheemphasizestheimportanceofthisactivity,whichsecuredthebasicnecessitiesoflifeforthepopulation,energyandrawmaterialsfortheproductivesphereandthefunctioningofdomesticandforeigntrade.Ithadsignificantinfluenceonsocialtensionanditspossiblepoliticalresults.CzechoslovakRepublic. IncorporationofSlovakia (1918–1920).Officeof theMinisterwithFullPowertoAdministerSlovakia.Supply.Organization.Directedeconomy.

Dramatickézmeny,ktoréprebiehalivEurópeinaSlovenskuposkončeníprvejsveto-vejvojnykoncomroku1918apočasrokov1919a1920boliasúajdnespredmetomintenzívnehozáujmunajmähistorikovahistoriografiítýchštátov,ktorýchprotagonistisananichaktívnepodieľali.Vslovenskejhistoriografiisavposlednýchrokochhlavnápozornosť venovala zväčša politickému,medzinárodnému, štátotvornému a národné-mucharakterutýchtovýznamnýchudalostí.Veľmidôležitýbolvšakajichekonomický asociálnykontext,ktorývovtedajšejsituáciimalmimoriadnyvýznam.

Autentickýobrazo situáciinaSlovenskuvnovembriazačiatkomdecembra roku1918poskytliúčastníciposlaneckéhoprieskumu,ktorýzpovereniaNárodnéhozhromaž-denia(NZ)vdňoch23.novembraaž1.decembra1918uskutočniliposlanciEmilšpat-ný,CyrilDušekaJánPocisk.1Cieľomtejtoskupiny,kuktorejbolpričlenenývzhľadomnaobsadenieveľkejčastiSlovenskamaďarskýmivojenskýmijednotkamivojakstotníkKarelKálal,bolozistiťpriamonamiestestavvovojskuavývojsituácienaoslobodenomúzemí:pomerdôstojníctvaamužstva,disciplínuvovojskuakvalitujehozásobovania,pomervojakovamiestnehoobyvateľstva.Zaujímalisanajmäostavadministratívyajejreorganizáciupoodchodemaďarskýchúradníkov,osociálneahospodárskeproblémyslovenskéhoobyvateľstva,akoajoďalšiedôležitépodrobnostišpecifickéhocharakteru.VýchodiskomichcestyboloBrnoodkiaľsmerovalicezUherskéHradištedoSkalice,

1 NárodníarchivČeskérepubliky(ďalejNAČR)Praha,fondMinisterstvofinancií–predsedníctvo(ďalejf.MF-P),kartón(ďalejk.)139,spisč.1733/1918.Zpráva členů Národního Shromáždění Emila Špatné-ho, Cyrila Duška a Jana Pociska o cestě na Slovensko 23. listopadu – 1. prosince 1918.

NatáliaKrajčovičováZásobovanie obyvateľstva


494

Holíča,Gbelov,Malaciek,Nádašu,Boleráza,Trnavy,Jablonice,Brezovej,Myjavy,Sta-rejTurej,NovéhoMestanadVáhom,Trenčína,Beluše,VeľkejBytče,PovažskejBystri-ce,PúchovaanaspäťcezJastrabiedoUherskéhoHradišťa,Hodonína,BřeclavyaBrna.

AkoprvénavštívilivojenskéveliteľstvovUherskomHradišti,kdeichosituáciinafronteinformovalvtedajšívrchnýveliteľgenerálJosefštika.Oznámilim,ževojskonacelomfrontemá3800mužov,4deláafrontjerozdelenýna3úseky:Holíč,TrenčínaMoravskáOstrava,kamsastiahlibrannésilypoporážkepriŽiline. Informoval ichajosituáciivŽilinepredústupomčeskoslovenskýchvojenskýchjednotiek.Keďžesatamnepodarilovytvoriťslovenskúnárodnúobranu,tamojšiamaďarskánárodnáobranaumožnilamaďarskýmjednotkámodchrbtanapadnúťčeskoslovenskýchvojakov,nakto-rýchpriVrútkachzaútočiliajmaďarskíželezničiari.Československáposádka,zloženázväčšazmladýchchlapcov,sarozpŕchlaaz800mužovsapodarilosústrediťiba400ažvMoravskejOstrave.TakbolastratenáŽilina,VrútkyiČadca.PodobnásituáciasavytvorilaajvBánovciach,kdebola23.novembravyslanájednačeskoslovenskástotina.Poprepademaďarskou„tlupou“sarozpŕchlaautieklanaMoravu.

Hoci tentoprieskumslúžilhlavnena informovaniebrannéhovýboruNZaminis-tra národnej obranyVáclava Klofáča, jeho výsledky, ktoré obsahovali mnohé cennéinformácienieleno situácii vovojsku, ale aj o situácii naSlovensku, boli poskytnu-téajostatnýmministerstvám.2Poslanci sazaoberaliproblémomdisciplínyvmužstve akonštatovali,ženaviacerýchmiestachdochádzalokprehmatomaknedobrovoľnémuodzbrojovaniuobyvateľstva.Súviselo toajsnedostatkomvýzbroje:vojenskéoddielydostali iba 150 000 nábojov.Úplne chýbali ručné granáty, delá, strojné pušky, kone,telefóny,autodrezíny,ťažkéautomobily.

O zásobovanie vojakov sa staral intendančný úrad z vlastných vojenských zásob,pretožerekvizíciapotravínuobyvateľstvabolavtomtočasevládouzakázaná.Mužstvosazásobovalo–aktobolomožné–ajnákupmiumiestnychobchodníkovatozväčšazamaximálneceny(dávkachlebabolazvýšenáz500na700gamäsana250g,pričomstravnénajednéhomužabolovtomčase5,41korún).Hocizdravotnýstavmužstvabolúdajnedobrý,chýbalilekári(pracovaljedenštábnylekáraibapiatiďalšílekári),sanitnémužstvoasanitnýmateriál,liekyadokoncaajnosítka.

Vočiobyvateľstvumaliposádky,ktorébolimálopočetné,postupovaťprísne:hneďzobraťniekoľkorukojemníkov,medzinimiajniekoľkovedúcichŽidov,ktorýchpova-žovalivoviacerýchprípadochzainiciátorovodporuvočičeskoslovenskýmozbrojenýmsilám.Vočiobyvateľstvusamalivojensképosádkysprávaťsícezdvorile,alehneďpopríchodevyhlásiťbubnovaním,žezakaždéhousmrtenéhovojakabudezastrelenýjedenrukojemník.RozkaznaexekúciuvšakmoholvydaťjedinevrchnýveliteľvUherskomHradišti.

Zaveľmidôležitúsapovažovalapropagačnáslužba,ktorábolarozdelenánavojen-skúacivilnú.Viedol juporučíkanovinárEdmundBorek.Hocisapropagačnéodde-leniezatiaľešteibabudovalo,kpropagačnejslužbesaužprihlásilo60študentovaužniekoľkodnídvelietadlározhadzovaliletákySlovenskejnárodnejrady(SNR)ovznikuČeskoslovenskejrepubliky(ČSR)ajejvýznamepreslovenskýnárod.

2 Správabolaposlanáajnaministerstvofinancií,ktoréhoarchívjevNAČRvPrahevofondeMinisterstvofinancí.

495

Vsprávebolavenovanápozornosťajverejnejasprávnejslužbe.Konštatovalosa,žeželezniceapoštaako-takfungujúvďakačeskýmúradníkom,ktorýchjevšakveľkýnedostatok.Civilnésprávneadaňovéorgánysúabsolútneneobsadené,čímsaspôsobuještátuveľkáškoda.

Zaujímavésúnajmäsprávyosituáciivjednotlivýchlokalitách.Pozornosťsaveno-valaťažbenaftyvGbeloch,kdesastálepracovaloamesačnesavyťažilo60vagónovsurovej nafty.Mohlo sa vraj vyťažiť až 100 vagónov, ak by sa zvýšil počet českých islovenskýchrobotníkovzokolia,pretožezatiaľtamtvorilipolovicupracovníkovra-kúskirobotníci,zväčšazViedne.3

Banestrážiličeskíčetníci,ktorísanaoslobodenomúzemístaraliobezpečnosť,no takistoichnebolodosť.PrevádzkuvGbelochaprodukciupredvydrancovanímzachrá-nili dobrovoľníci pod vedením nadporučíkaAloisa Ripku. Rozohnali bandy, uhasilipožiareaobsadilicelútraťaždoMalaciek,ktoréobsadili.Zvolilitamnárodnývýbor avokolitýchdedináchbol zavedenýporiadok.Vynoril savšak jedenveľmi závažnýproblém.HladníľudiazRakúskavymieňalipririekeMoravezbranezapotraviny,čovzbudzovaloobavy,abyzaprovizačnýchdôvodovnenastalivpádyrakúskychNemcov(akosavtedyoficiálneešteRakúšanomhovorilo),abysaobyvateľstvoilegálnenevyzbro- jovaloaabysanačiernonepredávalizbrane.Ukázalosa,ženaZáhoríboliznačnézásobyzemiakov,dobytka,liehu,sena,slamyadreva,ktorébolotrebaeštepredzimouzaevido-vaťasústrediť.Obyvateľstvovšakpostrádalotabak,cigarety,petrolej,topánkyakoženapodrážky.Cukrovarynepracovaliarepazostalanapoliach.ZnačnézásobysurovéhocukrubolivTrnave,ktorámohlazásobiťajďalšieoblasti.4Bolozrejmé,žezásobovanietrebascentralizovaťaorganizovaťaspoňpookresoch.Tovšakmohlaurobiťibazreor-ganizovanáadministratíva.

Trnava bola nanovo obsadená 24. novembra 1918 a zatiaľ tam nebol ustanovenýslovenskýnárodnývýbor.(Vtomčaseúdajnemala16000obyvateľov,ztoho4000Ma-ďarov,4000Židov,ostatnívrajboli„vlažníSlováci“).Doporučovalosazriadeniestálejposádkyvmeste.Abysapredišlokonfliktomsobyvateľstvom,vojskohneďpoobsadenímestazadržaloniekoľkorukojemníkov,okreminýchajhlavnéhoslúžneho,mestskéhohajtmanaakňaza.

K veľkému drancovaniu došlo namajetkoch grófaAntonaApponyiho naZáhorí.Odcudzenýchbolo6až8vagónovobilia,takmervšetokdobytok,150hlliehu,množ-stvohospodárskehonáradiaakonskýchpostrojov.Novýliehsinapriekzákazuzobralidokoncaajvojaci,obhajujúcsatým,žesihoponávratezfrontuzasluhujú.

ObdobnásituáciabolaajnaTurejlúke,kdeobyvateľstvorozkradlo8vagónovjač-meňa, 500 oviec, 40 kráv a 20 teliat.Úroda cukrovky a zemiakov na veľkostatkochležalanapoliach.5

Lepšia situácia bola na Brezovej a naMyjave, kde pracovala miestna slovenskánárodnárada,posádkaaobyvateľstvomaliveľmidobrévzťahyavojacisastravovali ucivilnéhoobyvateľstva.Naokolísanašloniekoľkostrojnýchpušiek,strelivoanie-

3 Ref.l,s.7.4 Ref.l,s.9-10.5 Ref.l,s.11.



496

koľkozajatcov.Najhoršíbolnedostatoklekárov.Včaseepidémiešpanielskejchrípkypracovalprevojakov,akoajpre tamojšiecivilnéobyvateľstvo, iba jeden lekár,ktorýnemalkdispozíciitakmeržiadnelieky.

Obyvateľstvovovšetkýchspomenutýchlokalitáchžiadalo,abysaobnovilosúdnic-tvoaadministratívaaabybolhlavnýslúžnynahradenýpolitickýmúradníkom.TakistobolopotrebnéobnoviťčinnosťpoštyaprepojiťpoštovéúradysMoravou.Podobnépo-žiadavkyodznelivNovomMestenadVáhomavTrenčíne.Vobochmestáchpracovalinárodnéradyasituáciabolarelatívnepokojná.Od26.novembratudvarazydotýždňavychádzaliPovažské hlasy.Pookolí,hlavnevlesoch,saalepotulovalinavrátilcizfron-tu,tzv.zelenékádre,ktorérabovalimajetokŽidov,veľkostatkároviobyčajnýchsedlia-kov.Navyšemedzividieckymľudomvyčíňalaprotičeskámaďarónskaagitácia,dochá-dzalokčastýmlúpežiamarozšírenýbolalkoholizmus.Ajtusaukázalanevyhnutnoupotrebaustanoveniavládnehokomisáraakoadministratívnejautority,ktorábypomohlastabilizovaťpomeryvcelejTrenčianskejžupe.

Absenciafungujúcejpolitickejafinančnejsprávysapociťovalaajvďalšíchmestách.Napriektomu,žetampracovalinárodnérady,ktorésícemalisprávumiestako-takvosvojichrukáchaspolupracovalisvojenskýmiposádkami,alenemohlizabezpečiťďalšieokruhyčinností:súdnictvo,daňovúoblasť,bezpečnosť,dopravu,zásobovanie,obchodatď.

ZlásituáciabolavČadci,kdeuhorskýhlavnýslúžnydalzastreliťjednéhoobchod-níkaajednéhoroľníka.Podobnesiúdajnepočínalajnájomcaveľkostatku,ktorýdávallikvidovaťnepohodlnýchslovenskýchobčanov.Obyvateľstvožiadaloveliteľstvoami-nisterstvonárodnejobrany(MNO)čonajskôrobsadiťČadcu,abysazabránilopopravo-vaniuuvedomelýchSlovákov.6

MiestnanárodnáradamalasprávuvosvojichrukáchajvPúchove,kdepôsobilaveľ-miaktívnastotinačeskýchnámorníkov,ktoráukoristilanatratimaďarskúlokomotívu a19vagónov.Námornícirobiliajrozsiahlupropagačnúčinnosťpodedináchažiadaliza-slanieletákov,abysaľuďomvysvetľovaločosadeje,abynepodľahlimaďarskejagitáciiapropagande.Rabovačkyalúpežesavichhlásenívysvetľovaliajtým,žejenedostatoknákupnýchmiestatakľudiaidútam,kdesakpotravinámdostanú.Vhlásenísapretožiadalooficiálnezriaďovanieobchodovspoľahlivýmiľuďmi,pretože„nebezpečný živel tlačí se zpět a ohrožuje tak klid i důvěru lidu námi získanou (…)“.Apisateľžiadalveľmiprezieravoanaliehavo:„Prosím znovu důležitost toho všeho znovu uvážiti a co nejrych-leji vyříditi, neboť tlumiti nadšení uvolněného lidu, neposkytnouti mu opory a možnost víry v nás znamená zásadní chybu a případně těžké následky pro další naši činnost na Slovensku.“7

Totovšetkosaodraziloajzáverečnejsprávevyslanejskupinyposlancov.Veľkýdô-razvnejkládlinapropagáciuvýznamučeskoslovenskéhoštátu,čímsamalaeliminovaťintenzívnamaďarskápropaganda.Napomôcťtomumaliajvojensképosádkynaobsa-denomslovenskomúzemí,alepredovšetkýmknihy,školskéučebniceanoviny,pretožeľudiachcelivedieťčosavosvetedeje.Dôležitúúlohupodľasprávyzohrávalimapy,

6 Ref.l,s.19.7 Ref.l,s.22.

497

pretožeumožniliľuďomutvoriťsipredstavuočeskoslovenskomštáte.Všadekdesatakstalo,budilimapy„radostný zájem, protože lid pravého zeměpisného pojmu o rozsahu svého státu nemá“.8Poslancivsprávezároveňzdôrazňovali,žetrebaobnoviťvyučova-nieazriadiťkurzypreanalfabetov.

Nevyhnutnoupodmienkouukľudneniaaznormalizovaniapomerovpodľaposlancovmalobyťvybudovanieaobnovaželezničnéhoacestnéhospojenia,ktorébyumožnilodovozivývozprodukcieatovarovvšetkéhodruhu.Takistopoštovéatelefonickéspo-jenieoznačilizaabsolútnenedostatočnéažiadalijehopresmerovanie.Upozorňovali,že vštátnychpodnikoch,napríkladvGbelochanapílevoVeľkýchLevároch,trebaokam-žiteurobiťporiadokvorganizáciivýrobyajejriadení.

Poslaneckáskupinavenovalapozornosťajvtedajšímsociálnymproblémomazdô-raznila, že ak podniky nedostanú včas uhlie, budúmusieť prepúšťať (išlo konkrétne osklárnevLednickomRovnompriPúchove,kdeúdajnekvôlitomumaloprísťoprácu300zamestnancov,zpôvodných600).Poslancikonštatovali,ženezamestnanosťhrozínaSlovenskuajkvôli tomu, žepodniky stoja anapoliach sanepracuje.Žiadali pre-tozorganizovaťpoľnohospodárskuvýrobuazberzemiakov,cukrovkya inýchplodín izásobovanieakotaké.Znovusamalozriadiťnemocenskéaúrazovépoistenieprepra-covníkov.Zároveňžiadaliajvyplácanievyživovacíchpríspevkovvdovámasirotámpopadlých:„Je to nezbytná oběť, aby čs. stát a jeho vláda získaly důvěry a zabránilo se loupežím z nedostatku a bídy.“9

Správuvdňoch3.–5.decembra1918podalivPrahenaviaceréministerstváapod-písalijuposlanciNZE.špatný,C.DušekaJ.Pocisk.

Napriektomu,žetentodokumentzachytávaibasituáciunazápadnomSlovensku,jeveľmivýrečnýamapujezákladnéproblémy,ktorébolotrebazačaťriešiťzapochodu.Zuvedenéhojezjavné,žeanisamotnívojaci,aninárodnérady(ajkeďjeevidentné,žetamkde pôsobili bola oveľa lepšia situácia) nemohli bez riadneho administratívnehoaparátuzvládnuťkonsolidáciupomerovaobnoviťfungovaniezákladnýchoblastíživotaspoločnosti,abyneprevládolchaosaanarchia.

Dotakejtosituácie,keďväčšiačasťSlovenskaužbolavčeskoslovenskýchrukáchprišielnaSlovenskohlavnýaktértýchtoudalostíMUDr.Vavrošrobár,tentorazakoprvýministersplnoumocoupresprávuSlovenska.Stalsanímnazákladezákonaz10.de- cembrač.64/1918Zb.z.an.,ktorýv§14udelilvládeprávodaťniektorémusvojmučlenovi(šrobáružbolvofunkciiministrazdravotníctva)plnúmoc,abyvydávalnaria-deniaakonalvšetkonaudržanieporiadku,nakonsolidovaniepomerovazabezpečenieriadnehochoduštátnehoživota.Kplatnostinímvydanýchnariadenístačiljehopodpis.Vláda tedamohlananehopreniesť– lendočasne– iba tieprávomoci,ktorýmisamadisponovala.Vzáležitostiach,ktoréužbolivkompetenciijednotlivýchrezortovbolmi-nister vlastne nepriamo iba ich substitútom, čo od začiatku vyvolávalo kompetenčnéproblémyanapätia,vyúsťujúcevsnahyzrušiťjednotlivéreferátyÚraduministrasplnoumocoupreSlovensko(ÚMPS),čoalemohlaurobiťibavláda.Evidentnétobolovprí-padeministerstvafinancií,ministerstvavnútra,obchodu,národnejobrany,zásobovaniaatď.Nariadenia centrálnych úradov a nariadeniaÚMPS sa kvôli viacerým dôvodom

8 Ref.1,s.27.9 Ref.1.,s.27-30.



498

(rozdielnymzákonom,neznalostisituácienaSlovenskuavzájomnejneinformovanosti,kvôliobavámznarastaniadualizmu,akoajzniektorýchprejavovslovenskéhosepara-tizmu,podnecovanéhomaďarskouiredentou,avneposlednomradeajkvôlinedostatkufinancií)dostávalidorozporuavzájomnesiprekážali.

Ministeršrobársasosvojímúradomusadil12.decembra1918vŽiline,ktorábolakoncomnovembra1918opäťvčeskoslovenskýchrukách.Jehoprvénariadeniasatýkaliadministratívy.Vprvomradeustanovilžupanovdočelajednotlivýchžúp.Ichzoznamuverejnili Úradné noviny,ktorýchprvéčíslovyšlo1.januára1919.Županizačaliúrado-vaťpostupne.Hlavnýproblémbolvtom,ževojenskéobsadzovanieSlovenskaprebieha-lorýchlejšie,akosadarilopersonálneobsadiťnovýadministratívnyaparát,ktorýmoholbyťprevzatý ibav tomprípade, akbyboli jehobývalí členoviazložili sľubvernostiČSR.Mnohíniekdajšízamestnancihoodmietliaviacerístáleváhali.BolimedzinimiajSlováci,ktorísanevedelirozhodnúťčimajútietozodpovednéfunkcieprijať,pretožesadosťčastoobávalinávratubývaléhomaďarskéhorežimu.10

Veľmidôležitéboloobnoveniefungovaniafinančnejsprávy,atoajzhľadiskazá-sobovania, pretože za štátomvykupovanépotravinové články, obilie, uhlie, suroviny,energie, a takisto zamestnancov bolo treba platiť. Finančné toky smeromnaSloven-skomalo na starostiministerstvo financií a jeho výkonné orgány. Z tohoto hľadiskaje zaujímavá správa referentaprefinancieÚMPSĽudevítaMedveckého,ktorúpodalPrezídiuministerskejrady(PMR)24.februára1919oorganizáciifinančnejsprávynaSlovensku,veľmidôležitéhočlánkuadministratívy.Zaoberalsavnejnajprvdaňovýmiúradmi.Oznámil,ženaSlovenskubolo65daňovýchúradovavšetkyprešlidosprávyČeskoslovenskejrepubliky.Úradníctvoboločiastočneponechané–tíjednotlivci,ktorísapolitickyneexponovali.ZČiechaMoravybolopridelených42daňovýchúradníkov,čonestačiloužajpreto,žedaňovéúradymalispolupracovaťpriokolkovanípeňazíso 4 hlavnými, za tým účelom zriadenými komisariátmi vBratislave, Zvolene,Ružom-berku a vKošiciach.Pracovaťmali aj okresné komisariáty v sídlachberných (daňo- vých–N.K.)úradov,ktorýchúradníci–českíislovenskí–malitútoakciurealizovaťpodvedenímodborníkov.

Stýmsúviselaajotázkafungovaniafinančnýchriaditeľstiev.PôvodnebolonaSlo-vensku14finančnýchriaditeľstiev,alevofebruári1919boloprevzatýchiba10.ChýbalifinančnériaditeľstvávBratislave,šahách,vRimavskejSoboteaKomárne–vmestáchležiacichblízkodemarkačnejlínie.PreGenerálnefinančnériaditeľstvovBratislavebolvyžiadanýosobitnýúradníckyaparát.Zatiaľboliprevzatíbývalíúradníci.„Stalo sa to preto, poneváč Slovákov úradníkov pri finančných riaditeľstvách vôbec niet.“11Zčes-

10 V.šrobárvosvojichpamätiachuvádzaskeptickýpostojbankovéhoúradníka,Slováka,ktorýnepovažovalvznikČSRzadefinitívnyamyslelsi,žeMaďarisamôžuhocikedyvrátiťavšetkobudepostarom.„(…)Ale mne je to konečne jedno; kto mi bude viac platiť, tomu budem slúžiť. So Slovákmi nič nedocielite, na takých treba len palica a korbáč.“Ašrobárdodáva:„Tojeduchčloveka,ktorýskončilvmaďarskýchškolách.“PozrišROBáR,Vavro. Oslobodené Slovensko. Pamäti z rokov 1918 – 1920.Bratislava:AFC,2004,s.141.

11 NAČR,,f.FM-P,k.143č.j.4505/1919,Správa Ľ. Medveckého z 24. februára 1919 PMR o organizácii finančnej správy na Slovensku.

499

kýchkrajínprišlo16pracovníkov,čourčitepredanýpočetdaňovýchúradovapreichčinnosťnestačilo.Chýbaloďalších50–60konceptnýchúradníkov.

Prevzaté a čiastočne zriadené boli aj oddelenia finančnej stráže – zo 107 úradní-kov,nepravzatýchzostaloiba10.Najednooddeleniepripadalizatiaľdvajastaríúradníci advajanovízriadencizČiechaMoravy.„K obsadeniu je ešte potrebné asi 50 – 100 ľudí, ktorých máme z Čiech a Moravy prisľúbených.“12Zuvedenéhojezrejmé,žeprísunúradníctvazčeskýchkrajínbolvtomtoobdobíprefungovaniesprávynevyhnutnýapo-žadovalhonielenÚMPSajehoreferenti,alevychádzalosazobjektívnejpotrebyreálnejsituácie.Trebapoukázaťinato,ževtomtoprípadesakonaloajvPraheveľmirýchlo asituáciasariešilanaministerstvevnútra,ktorépredložiloPMRnávrh,abybolozmoc-nenésystemizovaťsamostatnýstavpolitickéhokonceptnéhoakancelárskehoúradníctvanaSlovenskuavyčíslilohona370konceptnýcha200kancelárskychúradníkov.13Napo-konotomrozhodovaloministerstvofinancií,ktorémuselovyčleniťprostriedkynaplatypreštátnychzamestnancov.MinisterstvofinanciírozhodovaloajoprideľovanífinanciíÚMPSamohlotakjehoakciecezjednotlivérezorty,kdemaloSlovenskozriadenésvojeúčty,buďfinančnepodporiť,obmedziť,alebovôbecneumožniť.

Keďužajbývalésamosprávneorgánybolizreorganizovanéavýznamnéfunkcieichčiniteľovpoštátnené,ÚMPSmohloovplyvňovaťajsieťtýchtoinštitúciíamohlosnimirátaťprikonsolidáciipomerovnaSlovensku.Ztohtotitulubolizrušené8.januára1919,splatnosťouod23.januára1919,všetkynárodnéradyavýbory,vrátaneSNR.Jejčleno-viaprotitomuoficiálneneprotestovali,zrejmesibolivedomí,žeširokéspektrumkon-solidačnýchúlohjenadichsily.VeľkáčasťznichbolazaradenádoKlubuslovenskýchposlancov(KSP),ktorýreprezentovalslovenskúpolitickúscénunapôdeparlamentu.

Ministeršrobárnaporadáchposlancov,županov,vládnychreferentovaúradníkovÚMPS,akoajďalšíchúradovainštitúcií,ktorézvolávalkvôlikoordináciiichčinnosti,zdôrazňovalakojedenzhlavnýchproblémovSlovenskaaprovizáciuobyvateľstva.Užnaprvejtakejtokompletnejšejporade,ktorásakonalavBratislavevdňoch9.a10.marca 1919 povedal: „Hlavná starosť naša je otázka výživy a uhlia. Správy županov vy-vrcholili v tom, že zásobovanie musí sa diať pri účasti administratívnych úradov a že Obilný a Zásobovací úrad potrebujú radikálnej úpravy. To uznali i prítomní zástupcovia týchto úradov. Okresy hospodársky slabé (v hornej Trenčianskej, v Orave atď.) musia byť vylúčené z rekvizícií a vôbec pri výkupe zbožia a statku musí nastať iný, správnejší postup. Ľud náš musí cítiť, že je tu iný, ozaj demokratický režim, musí vidieť, keď sa prevádza rekvizícia hospodárskych produktov, že je postarané aj o zásobovanie uhlím, petrolejom, soľou a výrobkami priemyselnými.“14

Aprovizáciabolaveľkýmaťaživýmproblémomnovéhoštátu.Svojenegatívnešpe-cifikámalavšaknajmänaúzemíSlovenska.Administratíva sa lenpostupneutvárala a nefungovala tak akomala.Neboli definitívne určené hranice Slovenska, čo spôso-bovalo,žeprávomocižupnejsprávysavhraničnýchžupáchnemohlinaplnouplatniť.Ministeršrobár pretoopätovne žiadalPrahu a zástupcovČSRvParíži, abyurgovali

12 Ref.11.13 NAČR,f.MF-P.k.143,kč.2319/19,List Prezídia ministerstva vnútra z 10. marca 1919 PMR. 14 Ref.10,s.144-145.



500

definitívneurčeniehraníc.ÚMPSzačalpracovaťvBratislaveažvofebruári1919poakom-takomstabilizovanísituácie.Tesnepredjehopríchodomdomestavšak3.februá-ra1919vypukolštrajkspojárovaželezničiarov,ktorýohrozovalproceskonsolidácie,keďžebolpresnezacielenýnanajdôležitejšietepnyživotaSlovenskaamalevidentnýpolitickýpodtón.Lenčosasituáciupodariloupokojiť,pomeryopäťskomplikovaliuda-lostivsusednomMaďarsku,ktoréohrozovaliintegrovanieSlovenskadoČSRamierovýchodnovejsprávy.Ministeršrobár25.marca1919vyhlásilnariadenímč.51stannéprá-vo,poktoromnasledovalonariadenieč.52ovšeobecnejbezpečnosti,pokojiaverejnomporiadku na Slovensku.

SituáciasaeštezhoršilapoobsadeníznačnejčastiSlovenskamaďarskouarmádou.Rozhodovalosaoďalšomosudeštátnejpríslušnostislovenskéhonárodaahrozilo,žejehoperspektívnydemokratickývývojvnovomštátebudezmarený.Zároveňsasveľ-kounaliehavosťouvynáralireálnehospodárskeasociálneproblémy,sktorýmisamuselanovásprávavyporiadať.Svedčiao tomtémyaobsahnariadeníÚMPS,uverejňovanév Úradných novináchministerstva.Odzrkadľujúajzásobovacieproblémyaúsilieriešiťichopatreniamiprijatýmivrámcisystémuriadenéhoaviazanéhohospodárstvaadistri-búcie.

JednýmzprvýchnariadeníÚMPSbolonariadenieč.7z8.januára1919ovytvoreníZásobovaciehoústavunaSlovensku.Viacerénariadeniaboliprijatévofebruári1919,napr.nariadenieoobmedzenípotravinovýchčlánkov–mäsa,bielehochleba,orekvizíciiobiliaazemiakov,ohospodárenísoželezom.Ktomusadružiliajnariadeniasúvisiacesobchodomsosurovinamiaenergiou.Napríkladnariadenieč.16z29. januára1919 okúpeapredajisurovýchkožíamnohéďalšie:oslobodnompredajiremeňaaobuvi, opredajitrieslovínainýchpomocnýchčlánkovprekožiarskypriemysel,oúpraveroz-deleniazásobsurovýchkoží,opredajiluxusnýchdruhovremeňa,oúpraveobchodova-niasdobytkomazásobovaniamäsom,ohospodárenísvýrobkamizminerálnychole-jov,benzolom,dechtovýmiolejmiakarbidom,oobchodesbryndzou,umelýmmedom acukrovýmsirupom,obchodesvlnouasurovýmikožami,obchodeskukuricouatď.

Dôležité boli aj nariadenia o zabezpečení poľnohospodárskej výroby, o obchode sobilím,strukovinami,mlynárskymivýrobkami,ryžouainýmivýrobkamicudzozem-skéhopôvodu,odozorenadvýmlatomatď.15

NaSlovenskusituáciuvpoľnohospodárstveavzásobovanímimoriadnesťažovaličastéživelnéprotestypoľnohospodárskychrobotníkova ichnáslednéprepúšťanie,čoviedlonielenksociálnemu,aleajnárodnostnémunapätiu(etnickyišlozväčšaorobot-níkovmaďarskéhopôvodu,zamestnanýchnaveľkostatkochnajužnomSlovensku),aleohrozovalo aj nadchádzajúcu úrodu, chov dobytka a s ním súvisiacu výrobumlieka,

15 Zásobovaniemalovrepublikenastarostiministerstvoprezásobovanieľudu(MZL),ktorévzniklonaria-denímNárodnéhovýboručeskoslovenskéhoz5.novembra1918.Keďžepovojnebolaveľmizlásituácia,muselsavytvoriťzásobovacíplán,urobiťevidenciapotrebnýchpotravín,nakúpiťichdomačivzahraničíaorganizovaťichdistribúciu.Vdôsledkuvojnysaznížilpočetpracovnýchsíl,osevnýchplôchapokleslivýnosy.Preto sa stanovovali obilnékontingenty.Výkupzabezpečilštátnyobilnýústav.Situáciabolanepriazniváajpokiaľišlooživočíšneprodukty,ktorétiežbolipodštátnymdozorom.Išloovýkup,dovoz,akoajvývozdobytka.MZLriešiloveci„iba“vceloštátnommeradle.Výkonnouzložkoubolizemsképo-litickésprávy,priktorýchsavytváralirôzneústavy,ústredne,družstváakomisie,ktoréviedlijednotlivéodvetviaamalibyťzanezodpovedné.MZLibakontrolovaloichčinnosť.

501

mliečnychvýrobkovamäsa, tedazákladnékomodityzásobovania.Zozápisuzvlád-nejporadyz13.mája1919sadozvedáme:„Referent Blaho sa žaluje, že (…) ťažkosti v zemedelstve stávajú sa hrozivými: máme 50 000 nezamestnaných zemedelských robot-níkov. Robí návrh ako umiestniť robotníkov na veľkostatkoch.“16Tiesamalinazákladezákonovopozemkovejreformečiastočnezabraťazabratáčasťzanáhraduprideliťbez-zemkom,malýmastrednýmroľníkomiďalšímzáujemcomaumožniťtakzmenuveľminepriaznivých,eštetakmerfeudálnychvlastníckychpomerovvpoľnohospodárstve.Boltoďalšíobrovskýproblém,ktorýsanaSlovensku,agrárnejkrajinesveľmidiferenco-vanýmivlastníckymiavýrobnýmipomermi,nedalzodňanadeň,baanizrokanarokrýchloaefektívneriešiť.Aužvôbecnieroku1919,keďsacelýproces ibarozbiehal alimitovalihorôznenepriaznivéokolnosti.Ksúvislejšiemuaorganizovanémupohybupoľnohospodárskychrobotníkovdojeseneroku1919sícenedošlo,alezásobovanieboloi takneustálevtakmervkrízovomstave.Boloibaotázkoučasu,kedyvypukneostrýpoľnohospodárskyštrajk.Stalosatakvofebruári1920,keďživelnéprotestypoľnohos-podárskychrobotníkovprerástlinaHlohoveckudoostréhoštrajkusdramatickoudohrouvRumanovej.

OproblémochSlovenskasazmieňujememorandumKlubuslovenskýchposlancovzo14.novembra1919,adresovanéPMR.Pripomínasavňom,žedoterajšiekroky,ktorépožadovalinápravuvecínaSlovenskuzatiaľnenašlivPraheodozvuapretoKSPpova-žujezanevyhnutnéopätovneupozorniťvládunaneudržateľnosťpomerovnaSlovensku.Vmemorandesanaprvommiesteuvádza laborovaniezásobovaniaas týmsúvisiaceviacerékonkrétnepríklady:zásobovaniemúkounaprídel,ktorýbolnaviacerýchmies-tachzredukovanýažnatretinu,prípadnesadlhšiudobuvôbecnekonal(Žilina,Trnava,Bratislava).

Podobnetoboloajsprídelomcukru.Ľudpreto„(…) v celých húfoch hrniesa do dedín v bohatších krajoch, obilie prepláca a v batohoch rozváža domov (…), pri tom otvárajú sa prirodzene brány všetkej korupcii. Zákon o stíhaní úžery (lichvy) sa takreče-no vôbec neprevádza. Masa ľudí odvracia sa od svojho riadneho povolaniaa venuje sa reťazovému obchodu. Týmto obchodom dobre sa darí práve preto, že panuje táto záso-bovacia neistota – koreň všetkého zla v obore vyživovacom.“17

Vmemorandesakritizovaliajďalšienešváryvoblastiobchodu,ktorévznikliuvoľ-nenímniektorýchkomodít.Napríklad,uvoľnenímobchodusosurovoukožou,vzrástlajejcenaz30na80korúnza1kg.Koževrajpredávaliajvojenskéintendantúryadodá-valiichtakýmfirmám,ktorébolivobchodnomspojenísviedenskýmifirmami.Kožesadostávalidozahraničia,slovenskíremeselnícibolibezmateriáluaľudiabezobuvi.KSP

16 Ref.11,s.120.17 NAČR,f.PMR,k.3335,č.j1867.Memorandum Slovenského klubu o závadách v administratíve Slo-

venska zo 14. novembra 1919.VývozadovozriadilaštátomzriadenáČeskoslovenskádovoznáavývoznákomisiaajejprávomocsarozšírilazriadenímsyndikátovnajednotlivéodbory.Boltomimoekonomic-kýzásah,ktorýmalvylúčiťkonkurenciudomácichobchodnýchpartnerovvobchodovaníscudzinou,abysanepoškodzovalivývoznéalebodovoznézáujmyČeskoslovenska.štátutváralorgányriadenéhohospodárstva–komisierôznehodruhu.Ichhlavnouúlohoubolozabezpečiťzásobovanienevyhnutnýmipotravinamiaspotrebnýmtovarom–nakúpiťicharozdeliťnalístkyzapevnéceny.PodľaDejiny štátu a práva, zv. 2.Bratislava:VydavateľstvoSAV,1973,s.92-95.



502

označiltietopomery„za poburujúce i zo stanoviska roľníctva, ktoré trží za jeden kus dobytka menej ako je cena, za ktorú sa predáva jedna surová koža“.18

Vmemorande sapíše, ženajväčšieproblémyspôsobovalikompenzačnéobchody.šarišskýžupansiúdajnemuselvynútiťprístupnazasadnutievývoznejkomisievBra- tislaveakeďsatamdostal,našieltamcelýzástupprononsovanýchexportérov.Sloven-skýposlaneckýklubpretožiadalprísnevyšetreniečinnostitejtokomisieapersonálnezmenyvjejzložení.19

ĎalejsavdokumentepoukazujeajnaveľkýúnikzásobdoPoľskaaSliezska,vzhľa-domnanedostatočnýpočetpríslušníkovfinančnejstráže,akoajpreto,ženazákladepo-volenívývoznejkomisiesavyvážaltovaripoželeznici.PodobnásituáciavrajpanovalaajvBřeclavi.20

Memorandumjepomerneobsiahleazaoberásaajnedostatkomuhlia,ktorýoznačilozakatastrofálny.Uvádza,žehocisazMoravskejOstravyposielanaSlovensko„na stá vagónov uhlia (…), ale tie spod verejnej kontroly zmiznú, továrne sú bez uhlia a tisíce delníkov bez zamestnania. Zabíja sa tým náš najvynikajúcejší priemysel železiarsky a pa-piernický. Není ani na výmlat obilia a tým zase trpí zásobovanie (…). Žiadame výmenu inšpektorátu na uhlie v Žiline.21 Zvolen je bez elektrického svetla, pretože nemôže dostať naftu pre elektrárňu. Za keťaské ceny však jednotliví súkromníci petrolej predávajú.“22

Natomtomiestetrebapripomenúť,žetakádôležitákomoditaakobolouhliesaofi-ciálnevyvážala,čimalavyvážaťajdoRakúska,ktorébolopovojnevzúfalejsituácii.IšlonajmäodvojmiliónovúViedeň,ktorátrpelanedostatkomtakmervšetkého–potra-vín,obuviaodevov,uhlímnaohrev,navýrobuelektrinyaplynu,liekmiazdravotníc-kymmateriálom atď.Vojnou vyčerpané Rakúsko bolo porazenou krajinou a stratiloveľkú časť územia bývalejmonarchie a v súvislosti s týmboli narušené aj základnéhospodárskeväzby,ktoréfungovalimnohédesaťročia.Rakúskoakobysinevedelonájsť

18 Ref.17.19 Ref.17.20 Ref.17.21 Ref.17.22 MinisteršrobárvpráciOslobodené Slovensko. Pamäti z rokov 1918 – 1920nas.86-88uviedol,že17.mar-

ca1919intervenovaluministraverejnýchprácFrantiškaStaněkaohľadompravidelnéhododávaniauhlianaSlovenskoažiadalvyšetriť,kdesapodelouhlieznedeľnejťažbyvMoravskejOstrave.Išloo600vagónovtýždenne,ktorébanícipostúpiliSlovenskuza450kusovstatkudodanýchzoSlovenska.Ukázalosa,žeuhlienaSlovenskoodišlo,aleBohumínskadráha,ktorádostávalauhliezKarvinej,kdeprávebolastávka,hozrekvirovalapreseba.Nemalinatoprávo,navyšekontingentuhliaimbolzvýšenýz1400na2000vagónov.SministromStaněkomsanapokonobrátilinavojenskéoddelenieštátnychželezníc,kdesarozhodlo,žekaždývlakbudesprevádzaťakontrolovaťjedenpoddôstojníkaštyrialegionári.Vojskopreštátnedráhyposkytne12hliadoks12poddôstojníkmia50legionármi.Títobudúzodpovední,abysauhlienastaniciachnerozkrádaloželezničiarmiaobyvateľstvom.DennebudúvypravenédvakompletnévlakysuhlímzOstravy.PrichádzaťbudúdoŽiliny,TrnavyaBratislavy,kdesabudeuhlierozdeľovaťpodľaplánu referátovpoľnohospodárstvaaverejnýchprác.Akohlavnúpríčinunespokojnostiobyva-teľstvaazdarumaďarskejagitácieoznačilmizériuzásobovanianaSlovenskupotravinovýmičlánkami,tovarom, uhlím, ťažkosti na železniciach, pošte, telefóne, ako i v administratíve.Uviedol ešte, že doČiech,MoravyaSliezskasamusízoSlovenskavyviezťmesačne10000kusovdobytka(ajdoViedne),okremtohosadodávadoČiechznačnémnožstvozvyšujúcichzemiakov.ObojesapožívavagitáciiprotiČechomvtejpodobe,že„Česi nám všetko berú a nič nedávajú (…)“.Naotázku,akáprotiagitáciasarobíšrobárpovedal:„(…) vláda podnikla všetko možné, pracuje, ale proti hladu argumentu nemá“(s.88).

503

miestovrekonštruovanejEurópe,bezvýhradprijaťsamostatnúštátnuexistenciu,alebosanaďalejorientovaťnapričleneniekveľkému,noporazenémuavtomčasezradikali-zovanémuanestabilizovanémuNemecku.DohodasineprialaekonomickýrozkladRa-kúskaanáslednýekonomickýasociálnychaos.Pretonaliehalanaeurópskeštáty,abysazúčastnilinasanáciijehohospodárstvaadodávalimupotrebnékomoditynaobnovenievýroby a zásobovali hopotravinovými článkami, kožami, textilomauhlím.RakúskodovážalouhliezOstravyaKarvinej,alezásobovaniezlyhávalokvôlištrajkombaníkovaželezničiarov.Produkciuuhliasapodarilovžiadúcejkvantiteobnoviťažnaprelomerokov1919–1920.V tomtosmeresaangažoval rakúskyvyslanecvČSRFerdinandMarek.Vspráverakúskemuministerstvuzahraničiaz1.januára1920oznámil,žečeskávládadňa31.decembra1919rozhodlaposielaťdoViednedennejedencelývlaksuhlím.Záležívšakajnatom,akosadohodnúsprávyčeskýcharakúskychželeznícovyslaní aprijatívlakovýchsúprav.StýmsúviseloajvyslanievlakovejsúpravysuhlímzFran-cúzska,ktorámalaísťcezúzemieSlovenskadoViedne.23Dňa10.januára1920sakonalivPraherokovaniarakúskejdelegáciesčeskoslovenskouvládou.Rakúskyštátnykance-lárKarlRenneraministerzahraničiaEduardBenešsadohodlinavzájomnejmierovejpolitikenazákladeSaint-Germainskejzmluvy,odmietlireštauráciumonarchieabývalé-hoštátuapotvrdilispoluprácuvekonomickejoblasti.Rokovaniavšakuviazlinamŕtvombode,pretožePrahažiadalazauhliekompenzačnékomodityauhliesamalo„lifrovať“až keď bude všetko presne stanovené.24 Československo žiadalo od Rakúska zbrane arôznevýrobkystrojárenskéhopriemyslu.

AprovizačnousituáciouvrepublikeanaSlovenskusavprvýchrokochpovznikuštátupermanentnezaoberalačeskáislovenskátlač.Prejavovalisavnejnielenodbor-néekonomickénázoryadiskusie,alečastoajvyhranenépolitickézáujmyakonflikty.Išlonajmäoorganizáciuvýkupuobiliaaniektorýchpotravinovýchčlánkov,domáceho azahraničnéhoobchodu,vývozuadovozu–obilnín,cukruacukrovejrepy,zemiakov,tukových amäsových výrobkov a samozrejme aj priemyselných surovín, akými boliuhlie,pohonnélátky,kože,kovyatď.Vcentrezáujmuvýkonnýchorgánov,parlamentu,aleajneskrývanýchegoistickýchzáujmovpolitickýchstrán,stálaotázkauvoľneniaob-chodusnajdôležitejšímikomoditami,spätáscenovýmireláciami,zvyšujúcousadraho-tou,úžerouahroziacimivýbuchmisociálnehonapätia.

Vpaľbekritiky takmervšetkýchzúčastnenýchstránsaocitloministerstvoprezá-sobovanieľuduanímorganizovanáaprovizáciaprostredníctvomrôznychkomisií,cen-trál,ústavov.Ajpretosaveľmičastomeniliministrizásobovaniaaútokysaviedlivočisamotnémuministerstvu,ktoréboloodzačiatkupovažovanézadočasné,alenapokonpretrvaloaždotridsiatychrokov.25

Ministrom zásobovania bol aj Fedor Houdek, ktorý tento úrad zastával za KSPvTusarovejprvejvládeod8. júla1919do25.mája1920.SituáciunaSlovenskupo-

23 List jepublikovanývAussenpolitische Dokumente der Republik Österreich im System der Nachfolge-staaten 1918 – 1938. Band 3. Eds.KlausKoch,WalterRauscher,ArnoldSuppan.Wien :Verlag fürGeschichteundPolitik,1996,s.201.

24 Der Bericht der Staatskanzlers. Die politische Ergebnisse der Prager Reisse. Die Mitteilung an die Ententevertreter.InReichspost,Wien,Freitag,den16.Jänner1920.

25 Ministerstvoprezásobovanieľudubolozrušenézákonom142/1933Zb.z.an.z13.júla1933.



504

znalveľmidobre,pretožepredtýmpôsobilnaÚMPSakoreferentprenárodnúobranu.PodrobneinformovalministraprezásobovanieľuduBohuslavaVrbenskéhoospotrebepotravinovýchčlánkovnaSlovensku,najmäospotrebeobilia.Vsprávezo16.apríla1919napísal,žeSlovenskopotrebujenapokrytiesvojejspotreby(okremvojska)1100vagónovobilianamesiacapretopotrebujedonovejúrodycca3300vagónovobilia.NaSlovenskusamôževykúpiť2000vagónovadoviezťbudetreba1300–1500vagónovplus200vagónovprevojsko,prípadnepreBerežskúaMarmarošskúžupu,akpripadnúSlovensku.Zdôraznil,žeSlovenskonebolonikdysebestačnévspotrebemúky,ktorásadovážalazjužnéhoUhorska(1435000obyvateľovsaživilozvlastnýchzásobaštátmu-selvytvoriťzásobypre1571000obyvateľov,ktoríspotrebovalimesačne1255vagónovmúkya39,25vagónatukovatiesavždydovážali).Zásobymaďarskéúradyodviezliauzavretézmluvysaneplnili.26

Naporadereferentovaprednostovaprovizačnýchorgánov,ktorásakonala24.apríla1919sakonštatovalo,žesituáciasasícezlepšiladodávkamiamerickejmúky27 a potreba civilnéhoobyvateľstva je krytá dokoncamája, vojskomá zásoby lendokonca júna apretobudúpotrebnérekvizície.Županimalizostaviťrekvizičnékomisiea tiespolusvojenskouasistencioumalizačaťpracovaťužvmáji1919.Vsprávesakonštatova-lo, že výkup sabotujú veľkostatkári, ktorí chcú predať plodiny za vyššie ceny.Trebaichoznámiťžupnémuúraduadonútiťichodovzdaťpredpísanékontingentyajostrýmiprostriedkamiazachytenézásobyzabaviťvprospechštátu.Bolivypracovanéosobitnéinštrukcie,ktorédostali župnéúrady,vykupovaciekomisieavojenskáasistencia.Pre 2000obcívžupáchsprebytkamibolotrebavytvoriť400komisií,ktorýmmohlipred-sedaťajdôstojníci.Rekvizíciísamalozúčastniť1200–1500ozbrojenýchvojakova 1200neozbrojenýchvojakov.28Prebiehalivcelkuúspešne,hocizasťaženýchpodmie-nok,najprvnajužnomajuhozápadnomSlovenskuvKomárneavNitre,neskôrvTe-kove,Turci, Zvolene aHonte.Orava aLiptov, župy chudobné na poľnohospodárskeplodiny,saobišlibezprítomnostivojska,bolitamibačetníci.Východoslovenskéžupyboliznačnevyčerpanéeštezroku1918.29Vykupovalosanielenobilie,aleajďalšiepoľ-nohospodárskeproduktyakozemiakyajatočnýdobytok.NazákladenariadeniaMZLzo4.marca1919anazákladedohodysministerstvomzemedelstva(MZ)bolazriadenáSprávnakomisiapreobchodsdobytkom,mäsomazverinousosídlomvBratislave.Sú-

26 NAČR,f.Ministerstvaprezásobovanieľudu(MZL),k.54,I/l/46. List vládneho referenta pre národnú obranu Fedora Houdeka zo 16. apríla 1919 ministrovi pre zásobovanie ľudu MUDr. Bohuslavovi Vrben-skému o spotrebe obilia na Slovensku.

27 Slovenskobolovrajz„nepochopiteľných“dôvodovvynechanézgenerálnehoplánuzásobovania,ktorýorganizovalaDohodaeštevdecembri1918adohodlasčeskoslovenskýmizástupcamiKeďževtomčaseneboloešteÚMPSschopnédodaťrelevantnéúdaje,muselreferentprezásobovanieMetodBellavmarci1919žiadaťministraVrbenskéhoopomoc.VďakaprezidentoviTomášoviG.MasarykoviajehodcéreAlici,ktorínaliehalinato,abysapomocSlovenskuokamžiteposkytla,bolozamerickejmúkySlovenskupridelené240vagónov,ktorásazTerstumaladopraviťpriamonaSlovensko,podobneako50vagónovtukov.Ref.l.,s.81-83.

28 NAČR, f.MZL, k. 54, j. č. I/l/46,Správa z porady referentov a prednostov aprovizačných ústavov z 24. apríla 1919. Porady funkcionárov aprovizačnýchústavov sa konali pravidelnekaždý týždeň zapredsedníctvavládnehoreferentaMetodaBelluaodborovéhoradcuZemanakvôliinformovanostiaza-bezpečeniujednotnéhopostupu.SprávybolipravidelneposielanéministerstvuprezásobovanievPrahe.

29 NAČR,f.MZL,k.54,j.č.1976.Správazporady23.mája1919,j.č.1976.

505

stavnemalazaobstarávaťjatočnýdobytokamäsovšetkéhodruhutakprevojsko,akoajprecivilnéobyvateľstvo.PredsedomsastalPavolBlahoačlenmibolizväčšaagrárniciJozefBránecký,JánDuchajaJánBlažek.VýkonnýmorgánomkomisieboloSlovenskédobytkárskedružstvo,ktoréprevzaloagenduzrušenéhoživočíšnehooddeleniaZásobo-vaciehoústavu.

ZásobovacíústavSlovenskabol terčomkritikytakmerodsvojhovznikuvjanuári1919apripisovalasamuzodpovednosťviacmenejzavšetkychybyaprovizačnéhopro-cesu.Už7.apríla1919bolovypracovanénariadenieozrušeníZásobovaciehoústavu azriadeníHospodárskehoústavuaštátnehoústavurozdeľovaniapriemyselnýchvýrob-kovpodč.1174apredloženéMZLnaschváleniea16.aprílamalovstúpiťdoplatnosti.MZLvšakaž18.októbra1919oznámilo,že26.augusta1919bolouznesené,abyZá-sobovacíústavpreSlovenskoobmedzilsvojupôsobnosťvýhradnenatovarobhospoda-rovanýštátom.Ministerstvosvojímvýnosomz19.septembra1919č.j.68750zrušilooddeleniepretovarpriZásobovacomústavevBratislaveazreorganizovalohoakoinšti-túciu„čistoúradnú“podnázvomHospodárskyúrad.30

Sieť aprovizačných orgánov sa neustále preorganizovávala, čomalo deštruktívnyvplyvna zásobovanie a znejasňovalozodpovednosť za jehonedostatky.31Súviselo toskompetenčnýmispormimedzištátnymizásobovacímiorgánmiaverejnečisúkromneriadenýmiinštitúciami,nevyriešenouotázkoudefinitívnehouvoľneniaštátomviazanéhohospodárstvaspotravinovýmičlánkamianapokonajskorupciouanaSlovenskurozší-renýmrodinkárstvom.32

Vojna s Maďarskom v lete 1919 a jej dôsledky ešte skomplikovali zásobovaciu situáciunaSlovensku.Vauguste1919MZLrozoslaloobežníkaštatistickéformulárepreodhadúrodyaosevnýchplôchobiliaastrukovínvčeskýchkrajinách.33StatistickýúřadRepublikyČeskoslovenskévosvojomprípisezo7.mája1919žiadalMZL,abyprepotrebyzostaveniajednotnéhozásobovaciehoplánuprecelúČSRbolidodanéúdajeooseveaúrodeajzoSlovenska.Zásobovaciemuústavusadoporučovalo,abyurobilprehľad–evidenciuooseveaúrodetakakoichroku1918urobilauhorskávláda.Akby

30 NA ČR, f. MZL, k. 54, č. 87 309/5 452/19. Oznámenie MZL Hospodárskemu úradu v Bratislave z 18. októbra 1919 o obmedzení pôsobnosti Zásobovacieho ústavu pre Slovensko.

31 NAČR,f.MZL,k.54,spisMZLč.10362,MinisterzásobovaniaFedorHoudek3.decembra1919ozna-mujeHospodárskemuúradu(ktorýibanedávnovznikol–N.K.),žemádoZemskéhoobilnéhoústavupreSlovenskodelimitovaťvšetkyúlohy,ktorýmisúpoverenépodľastanovštátnehoobilnéhoústavuzemsképolitickésprávy.Podľanariadeniavládyz22.novembra1919č.618Zb.z.an.paragrafu3príslušíto-mutoorgánuokreminéhovykonávaťúlohyvoborezásobovaniaľudunaSlovensku,ktorézákonyalebonariadeniauložiabuďvšeobecnezemskýmsprávam,alebopriamotomutoorgánu.Navedomietodostali:ZásobovacíústavvBratislave,štátnyobilnýústavvPrahe,ZemskýobilnýústavvBratislaveaM.Bella,vládnyreferentprezásobovanievBratislave.

32 NAČR,f.MZL,k.54.Správa Československej cukrovej komisiez15.apríla1919.Komisiapublikovalavnovináchobežníky,abysaslovenskéačeskékresťanskéfirmyuchádzaliorozdeľovaniecukruvžu-pách,keďžetoúdajnedovtedyrobilizväčšamaďarskéanespoľahlivéfirmy.Vtejtosúvislostisaspomí-nalprípadJozefaFábryho,otcažupanaPavlaFábryhoajehointervencia,abymoholrozdeľovaťcukorvTurčianskejžupe.TurčianskyžupanIgorDulajehožiadosťsícezamietol,alenakoniecpovolenienarozdeľovaniecukrudostal.Cukorbolveľmivzácnyartikel.MZLstanovilojehospotrebu1kgnaosobuamesiac.

33 NAČR,f.MZL,k.58,č.j.70583.



506

tonebolomožnéprerok1919,malosatourobiťspätnepodľaroku1918(údajeoosevesamalinachádzaťnaobvodnýchúradochpodľaodstavca4. II.nariadeniauhorskéhoministerstvaprevýživuobyvateľstva č. 79900z24.marca1918).ZásobovacíústavvBratislavemalpretodostaťvčasmateriályzČiech–nariadeniaaformuláreamalsaimprispôsobiť.34

PríslušnéoddelenieÚMPSodpovedaloMZL23.júna1919,ževzhľadomnato,ževeľkáčasťSlovenskajevrukáchMaďarov,súpisysarobiťnedajú.„Za dosavadního stavu administrativy u úřadů okresních i župních bylo pochybno, byly-li by dotazy vůbec zodpovězeny a soupisné archy předloženy (…) Také výkonných a kontrolních orgánů je taky nedostatek, že ani k rekvisicím nemohly býti získány za výkupní komisaře (…)“.35

Zdá sa, že si to tentoraz úradníci uľahčili. štatistiky boli údajne iba vBudapešti aobvodnéúradyvrajpodávalivýsledkyvkoncepteapreto„asi“neexistujúopisy.TakátolaxnosťsaSlovenskuvskutkuneoplatilaaneporiadkypriorganizovanízásobovaniasaprejavovaliajvnasledujúcichrokoch.VčasevojnysMaďarskom,keďskutočneveľ-káčasťSlovenskabolavrukáchmaďarskýchvojenskýchjednotieksamalokonaťnaSlovenskuajprovizórnesčítanieľudu.Nakoniecsaodložilonajeseňavyžiadalosipoorganizačnej,technickejaodbornejstránkevynaloženieznačnéhoúsilia.PrvéautentickéúdajeoznámilministeršrobárPMRužvpolovicioktóbra1919.DisponovalonimiajMinisterstvovnútraakeďženebolidefinitívne,nemalibyťzatiaľpublikované.PodľapredbežnýchvýsledkovbolonaSlovensku63,3%Slovákov,22,7%Maďarov,4,7%Nemcov,4,5%Rusínova12,8%iných.36Sčítaniesatedaurobilo,hociniektorévýsled-kybolotrebadodatočnekorigovať.V Zozname miest na Slovensku,ktorývydalÚMPSroku1920vBratislaveboliužuvedenédefinitívnepočty:66,57%Čechoslovákov,23,50%Maďarov,4,87%Nemcov,3,77%Rusínova1,89%iných.37

EvidenciaobyvateľstvabolapreSlovenskopriamnevyhnutná.Nielenznárodnostné-hohľadiska,aleajkvôlidaniam,sociálnymdávkam,poisteniu,bezpečnostnýmotázkam,kvôlizostaveniuštátnehorozpočtu(soSlovenskomsaspočiatkuvštátnomrozpočtenarok1919nerátaloabolodoňzačlenenéaždodatočnevmáji1919nazákladesprávymi-nisterstvafinancií),38kvôlipozemkovejreforme,alenajmäkvôlizásobovaniuatď.

Užzačiatkomroku1920saukázalo,žekontingentyobiliaizemiakov–základnýchpotravínpreobyvateľstvo–nebolidobrestanovenéarozpissaneurobilpodľaodporuče-níanketyusporiadanejMZL15.júla1919.Oddodávokbolioslobodeníroľnícido3ha,čolenvČecháchpredstavovalopodľatvrdeniaagrárnickéhoVenkova578000hapôdy.MZLbolopretovyzvané,abytentogenerálnypardónodvolalo.39Nedostatokpotravín

34 NAČR,f.MZL,k.58,č.j.36468.35 NAČR,f.MZL,k.58,č.j.1434.36 NAČR,f.PMR,k.3285,č.20664/1919.Výsledek sčítání lidu na Slovensku.37 Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919.Bratislava:Ministerstvosplnoumocoupre

správuSlovenskavlastnýmnákladom,1920,IV.celkovýprehľad,l.početobyvateľstvanaSlovensku.38 NAČR, f. PMR, k. 4 161.Výťahy z protokolov preministra s plnoumocou pre správu Slovenska

V.šrobára.Protokolzo6.mája1919.39 NAČR,f.Výstrižkovýarchivministerstvazahraničia(ďalejMZ-VA-1,),k.1956.Zemiakovákatastrofa,

Venkov,8.februára1920.

507

vyvolávaldrahotuaúžeru40 inové rekvizícievoblastiach,kdesaneplnilipredpísanédodávky.Obyvatelia neboli ochotní predávať štátu obilie a búrlivo protestovali protirekvirácii.TakétoudalostisaodohrávalinielennaSlovensku,aleajnasusednejMoraveapredvoľbamidoparlamentuichvyužívalitakmervšetkypolitickéstrany.41

Verejnesahovorilookrachuzásobovacejpolitikyavládnerokovaniasačastomuselizaoberaťprávetoutootázkou.NaprogramzasadnutívládysačastodostávaloajSloven-sko,kdesasituáciaaniroku1920nezlepšovala.Povíťazstvesocialistovvparlament-nýchvoľbáchsaministromprezásobovanieľudustalsociálnydemokratVáclavJohanis.Odporvočivýkupuobiliasaobrátilajprotisocialistomaichzotrvávanínaviazanomhospodárstveakontroleplneniadodávok,ktoránaniektorýchmiestachnaSlovenskuprebiehala už aj prostredníctvom rigoróznej kontroly výmlatu hospodárskymi radami avojenskýmiorgánmi.42Kontrolnýzborprehospodárskevecislovenskénazasadnutí16.januára1921vBratislaveskonštatoval,žekontingentpreSlovensko–38000va-gónovobiliabolprílišvysokýapocesteministraJohanisanaSlovenskobolzníženýna32000vagónov.Údajneani tonezodpovedaloskutočnosti,apretosaprijalouznese-nie,abyvšetcimaloroľníci,ktoríodovzdajú75%stanovenéhokontingentudostalinad-kontingentnéprémie.Dôležitévšakbolo,abyvšetkytietočíslanezostalilennapapieri aabysatzv.sebestačnosťSlovenskaskutočnepotvrdilaajvpraxi,pretožeSlovenskubolpredpísanýkontingentnazákladesúpisuosevnýchplôchzroku1914!

Hoci centrálnou otázkou zásobovania Slovenska obilím bol spôsob jeho výkupu aúsilie,abysahonezmocnilajednafirmaaabynajchudobnejšievrstvyobyvateľstvabolizaopatrenépotrebnoudávkoumúkyzalacnejšieceny,ukázalosa,ženaSlovensku

40 ObatietojavybolitrvalouagendouMZLatvoriazvláštnukapitolusociálnychdejínpovznikuČSRajejekonomickéhovývoja.Stalisapredmetommnohýchteoretickýchúvahadiskusiívovládeivparlamenteanapôderôznychodbornýchiverejnýchinštitúcií.Kvôlinedostatkuzákladnýchživotnýchpotriebsadrahotaneznižovalaaprotestyprotinejboliveľmiostréanadobúdalivyhranenýpolitickýažradikálnycharakter.Bojprotidrahoteaúžerebolnielenobsahomagitačnýchhesielaaktivítformujúcejsakomu-nistickej strany, ale zároveň ajmenšinovýchpolitických strán, ktorépovoľbáchdoparlamentu1920vstúpiliráznenapolitickúscénu.

41 NaMoravevobciVlkošodovzdalidofebruára1920iba37%obilia.PodľaPráva liduz13.februára1920tambolinakomandovanédvestotinyvojakov.NaSlovenskupribližnevtomčaseprebiehalostrýštrajkpoľnohospodárskychrobotníkovnaHlohovecku.Brachiálnejmocisahopodarilozlomiť,alenajeseňvypukoleštesväčšouintenzitou.

42 NAČE,f.MZV-VA,k.1956,Slovensko.Výživa a zásobování lidu. Jak agrárníci a klerikálové dohánějí stát k vojenskému zakročení při výkupu obilí. Právo lidu31.októbra1920.SlúžnovskýúradvHolíčisazačiatkomoktóbra1920sťažovalZemskejhospodárskejradepreSlovenskovBratislavenaneposlušnosťobcívholíčskomokrese.Vdokumentesakonštatovalo,žetamojšípoľnohospodáriodmietaliprihláškyosevu,bránilizistiťkontingent,ktorýmábyťnanovorozvrhnutýaodmietliprihláškynavytvoreniezáso-bovaciehokatastra.Odmietliajvojenskúkontroluvýmlatuaobecnévýborysapriamouzniesli,žežiad-nehokontrolóranepotrebujú,pretožepri takomspôsobehospodáreniakaždýhospodárchuťdorobotystratí.Išlopritompráveotakúoblasť,ktorápotrebujekontroluadozorprivýmlate,pretožesaveľkáčasťobiliazminuloročnejúrodyodviezlanaMoravuzaúžerníckecenyaodtiaľdoViedne.Akbysavýmlatnekontroloval,opäťsaobiliestratíavyvezie.Vholíčskomokresepritombolomnožstvonezásobenýchobyvateľov(lenvHolíčiaGbelochcca5000ľudí)amalosapredísťzásobovacejkríze,akábolavpred-chádzajúcomroku.Úradpretonavrhol,abyvduchuuzneseniazjazduhospodárskychrád,ktorýsakonalvštubnianskychTepliciachabolschválenýzemskýmzjazdomvPrahe,HospodárskyúradvBratislavezakročilapoverilhospodárskuraduvHolíči,abyzavojenskejasistenciemohlakontrolovaťvýmlat,lebotovrajbolajedinámožnosť,akosadalazistiťúroda.



508

niejeažtakýodporprotiuvoľneniuobchodusobilím.Takýkrokvosvojomuznesení z31.mája1921navrhovalaajZemskáhospodárskaradapreSlovenskoakontrolnýzbor.Opredávaníčastiobilnínzúrodyzroku1921navoľnomtrhuvtomtozmyslerozhodlovládnenariadeniaz30.júna1921č.224Zb.z.an.Časťúrodyurčenápresociálneslabévrstvymusel ešte stálevykupovať štát.Nariadeniebolovýsledkomúsiliapolitickýchstránahospodárskychinštitúcii,abybolizrušenérôzneústredne,ktoré„riadili“hospo-dárskyživotastanovovalimaximálnecenyavkonečnýchdôsledkochbrzdilina trhuvoľnúsúťaž.

CharakteristickýbolčlánokbývaléhoanakrátkoibudúcehoministrafinanciíAloisaRašínavNárodných listochz27.marca1921,vktoromnapísal:„Musí přijíti ke cti zase iniciativa, rozdělení risika, radost z úspěchu jako podnícení podnikavosti. Musíme se vymanit z hesel, že stát může řídit výrobu, distribuci, prodej, vývoz, dovoz a bůhví co ještě.“43Bolpresvedčený,žeústrednezriaďovanéštátomužibavegetujú.RadilmedzineajobilnéústavytaknaSlovensku,akoajnaPodkarpatskejRusi.Tiesaužlikvidujú apretojepodľanehozbytočnýajvPrahe.Návrhnazrušenieviazanéhohospodáreniasovšetkýmipoľnohospodárskymiplodinamipodalivmarci1921vparlamenteajagrárniciazároveňžiadaliajzrušenieMZL.TorôznymtlakomodolaloapodvedenímviacerýchsprávcovakoboliVladimírBrdlík,ProkopProcházkaaAntonínSrba,postupneobchodspoľnohospodárskymiplodinamiapotravinovýmivýrobkamiuvoľňovaloaroku1922definitívneuvoľnilo.Vyriešilsataknarastajúcirozpormedziviazanýmhospodárstvom,ktoré bolo nevyhnutnosťou pre sociálnu a politickú konsolidáciu vojnou postihnutejčeskej i slovenskej spoločnostia hospodárstvomvoľnej súťaže.TábolanapokonvovypätýchhospodárskychapolitickýchťažkostiachvČSRajneskôrobmedzovaná–takzásahmizostranyzákonodarnejivýkonnejmocištátu.

*štúdiabolavypracovanávrámciprojektuSlovensko v 20. storočí.ProjektAPVVev.č.51-071-105.

BEVÖLKERUNGSVERSORGUNGALSSOZIALESUNDPOLITISCHESPROBLEM,VERWALTUNGS-UNDWIRTSCHAFTSPROBLEMDESAMTESVOMBEVOLLMäCHTIGTENMINISTERFÜRSLOWAKISCHEANGELEGENHEITENNACHDERENTSTEHUNGDERTSCHECHOSLOWAKEI

NATáLIA K RA J Č OV I Č OVá

Auf Grund des Studiums vom Archivmaterial über die Tätigkeit des Ministerialratspräsidiums und den einzelnen Ministerien (das Ministerium für Volksversorgung, Sozialministerium,Finanzministerium,AgrarministeriumundMinisteriumfürslowakischeAngelegenheiten),präsentiert dieAutorindieOrganisation,denVerlaufunddieProblemederVersorgungwährendderersten

43 NAČR,f.MZ-VA,k.1957,č.165.RAšíN,Alois.Stát podnikatel, Příloha Národních listůz23.března1921.

509

JahrenachderEntstehungderTschechoslowakei.Siekonzentriert sichaufdieBesonderheiteninderSlowakeiwährendihrerkompliziertenEingliederungindenneuenStaat.OffiziellwurdedieVersorgungdurchdasAmtdesbevollmächtigtenMinistersfürslowakischeAngelegenheitengeleitet,derfürderenVerlaufdieVerantwortungtrug.DieentscheidendeInstanzwarjedochdieRegierung und die einzelnenMinisterien, aber die konkreteArbeitwurde durch einNetz vonInstituten,ZentralenundKommissionen,diedieeinzelnenWarengruppenverwalteten,getätigt. SievertratenzwardieStaatspolitikdergelenktenWirtschaft,warenaberoftindenHändenvonAnhängerneinzelnerpolitischenParteienunddientenderenInteressen.Daswiderspiegeltesichauch in der Slowakei,wodieVersorgung durch dasAbbrechenwirtschaftlicherBindungen andas ehemalige Königreich Ungarn, durch die Erschöpfung aller Vorräte infolge des KriegesmitUngarn,durchdenchaotischenZustandbeimVerzeichnisundbeiderPlanungderAussaatund Pflanzung von Kulturpflanzen, durch die Sabotage der Pflichtabgaben von ungarischenGroßgrundbesitzernunddurchdieallgemeineAbneigunggegenvorgeschriebenenAbgabenundBeschlagnahmen, nicht selten mit Soldatenassistenz, erschwert wurde. BeimAmt des bevoll- mächtigen Ministers für slowakischeAngelegenheiten wurde sich man derWichtigkeit einer reibungslosenVersorgungbewusst,weildieFolgeerscheinungenihrerMängel,wiederSchwarzmarkt,der Kettenhandel, die hohen Preise, die Wucherei, der Nährboden für die Bevölkerungs- unzufriedenheitdarstellten.ZusammenmitderNachkriegsarbeitslosigkeitunddemWiderstanddernationalenMinderheitenführtensiezusozialenSpannungenundpolitischerRadikalisierung.Beim Amt des bevollmächtigen Ministers für slowakische Angelegenheiten bemühte sichman um ihre Linderung durch verschiedene Maßnahmen zugunsten der sozialschwächerenBevölkerungsschichten. Dank der Bemühungen der politischen Parteien und verschiedenen wirtschaftlichen Institutionen vergrößerte sich der freieMarktmitGetreide undLebensmitteln allmählich.1922wurdeervomMinisteriumfürVolksversorgungendgültigfreigesetztundmildertedadurchdiewachsendenMeinungsunterschiedeundpolitischenAuseinandersetzungenzwischendenAnhängerngelenkterWirtschaft,dienachdemKriegnotwendigwar,unddenAnhängernderfreienMarktwirtschaft,diesichinderTschechoslowakeidurchsetzte.



510

511

ZABUDNUTíAKTIVISTI.PRíSPEVOKKDEJINáMMAĎARSKÝCHPOLITICKÝCHSTRáNVMEDZIVOJNOVOMOBDOBí*

ATTILA S I MON

SIMON,Atilla.Forgottenactivists.AcontributiontothehistoryofHungarianpo-liticalpartiesintheinter-warperiod.Historickýčasopis,2009,57,3,pp.511-530,Bratislava.ThestudyisconcernedwiththehistoryofHungarianpoliticsinCzechoslovakia betweenthetwowars.Hungarianactivism,whichwasnotresearcheduptonow,isinthecentreoftheauthor’sattention.Onthebasisofpreviouslyunpublishedarchive sources, the author offers a basic review of pro-government political activityamongtheHungarians.Heconcernshimselfwithindividualorientationsof activismandwith leadingpersonalities in it. In the conclusion, he offers anoverallassessmentofHungarianactivismandanalysesthecausesofitsfailure.Hungarianminority.FirstCzechoslovakRepublic.Activism.Nationalitypolitics.Political parties.

VkontextedefinovaniamedzivojnovejmaďarskejpolitikynaSlovenskusautvorilpo-mernejednostrannýobraz,ktorýdoveľkejmieryzdôrazňujelengraviminálnupolitiku[politika založenána jednostrannomzdôrazňovaní krívd–A.S.] opozičnýchmaďar-skýchpolitickýchstrán.Zatotojevprvomradezodpovednáhistoriografia,ktorásapozmenerežimu(1989)venovalapredovšetkýmaktivitámpravicovýchopozičnýchstrán:Krajinskejkresťansko-socialistickejstrany(KKSS),Maďarskejnárodnejstrany(MNS),a od roku 1936 Zjednotenejmaďarskej strany (ZMS).Tentomoment je prítomný aj vkľúčovýchprácachvenovanýchdejinámMaďarovnaSlovenskuvmedzivojnovomobdobíodGyuluPopélyho,1 aBéluAngyala,2ale iv syntetizujúcichprácachsloven-skýchačeskýchautorov.3Naopak,vposlednýchrokochnevzniklaanijednapráca,ktorábysaprimárnevenovalamaďarskémuľavicovémuhnutiupôsobiacemuvrámciKomu-nistickejstranyČeskoslovenska(KSČ)alebomaďarskémuaktivizmu.

UžvspomenutýchprácachPopélyhoaAngyalasaproblematikaaktivizmuobjavujelenmarginálne,ajejaktéri–bezohľadunavnútornúdiferenciáciuaktivistickejpoliti-

1 Medziinýmpozri:POPÉLY,Gyula.Ellenszélben. A felvidéki magyar kisebbség első évei a Csehszlovák Köztársaságban (1918 – 1925).Bratislava:Kalligram,1995,220s.

2 ANGYAL,Béla.Érdekvédelem és önszerveződés.Galánta;Dunaszerdahely : FórumKisebbségkutatóIntézet,2002,347s.

3 Napr.ČAPLOVIČ,Dušanet.al.Dejiny Slovenska.Bratislava:AEP,2000,309s;KOVáČ,Dušan.Deji-ny Slovenska.Praha :LidovéNoviny,1998,422 s;LIPTáK,Ľubomír.Politické strany na Slovensku 1860 – 1989.Bratislava:Archa,1992,312s;MALíř,Jiříet.al.Politické strany I. 1861 – 1938. Vývoj po- litických stran a hnutí v českých zemích a Československu.Brno:NakladatelstvíDoplněk,2005,800s.

AttilaSimonZabudnutí aktivisti


512

ky–vystupujúakopredstaviteliapolitickéhoservilizmu.4Ztohtohľadiskaakousivý-nimkousúlenštúdieLászlóaSzarkuaAttiluSimonazposlednýchrokov,ktorénamiestoodsúdeniaaktivistickejpolitikyhľadajúpríčinyamotívytakéhotopostoja.5

Keďžeproblematikamaďarskéhoaktivizmuostávavslovenskejhistorickejspisbevplnejmiere terra incognita,cieľomtejtoštúdieniejeničiné,lenpodaťprehľadodo-bovejmaďarskejaktivistickejpolitikeaponúknuťzákladnéinformácieastimulykďal-šiemuvýskumutejtoobchádzanejtémy.

***

Obsahpojmovaktivizmusanegativizmusdosiaľniejevdomácejhistoriografiiprílišujasnený.Kpojmuaktivizmussaviažehneďniekoľkovýznamov.Zpolitickéhohľadis-kapodnímrozumiemeaktívnuúčasťvpolitike,resp.naverejnomdianí.Takžepolitickústranumôžemenazvaťaktivistickou,akprijmevšeobecneplatnépravidláhrydanéhoštátuazapojísadopolitickéhoživota(voľby,prácavparlamenteatď.).Naprotitomu,zanegativistickúpovažujemetakúpolitickústranu,ktoránaspomenutýchzáležitostiachniejeochotnáparticipovať.

Akbysmesapripoužívanípojmuaktivizmusdržalitejtovoľnejdefinície,takbysmemohlipolitikuvšetkýchmaďarskýchpolitickýchstránvČeskoslovenskuvobdobírokov1918–1938označiťzaaktivistickú.Strany,ajkeďväčšinouvopozícii,využívaliparla-mentnúdemokraciu:podieľalisanapráciparlamentu,predkladalinávrhyzákonovatď.NatotopoukázalajdlhoročnýpredsedaKKSSGézaSzüllőnazasadnutíparlamentnéhoklubuZjednotenejmaďarskejstranyroku1937,kdemedziinýmpovedal:„V našom po-stavení parlamentnej opozície sa prejavuje to, že sme aktivistami (...) Nie je aktivizmom participácia vo vláde a nie je pasivitou postavenie opozície! Toto je punktumsaliens!”6

VpolitickomživoteprvejČeskoslovenskejrepublikyivsúčasnejodbornejliteratúrejealepojemaktivizmukontextualizovanýoveľaužšie.Zaaktivistickésúoznačovanélentiemenšinovéstrany,ktoréboliochotnéspolupracovaťsvládou.7Tie,ktorépôsobilivopozíciiaodmietaliVersaillskýmierovýsystém,odborná literatúraoznačujezane-gativistické.8Takýtospôsobkategorizáciejevšakproblematický,keďžepodvplyvom

4 Jedôležitéupozorniť,žeužajmaďarskámarxistickáspisbapokladalaaktivistovzabezvýhradneservil-nýchpolitikov.Porovnaj:TURCZEL,Lajos.Két kor mezsgyéjén. A magyar irodalom fejlődési feltételei és problémái Csehszlovákiában 1918 és 1938 között.Bratislava:Madách,1983,s.32.

5 SZARKA, László. Integráció és együttműködés a kisebbségpolitikában. Magyar aktivista kísérlet Csehszlovákiában.InBáRDI,Nándor–SIMON,Attila(eds.).Integrációs stratégiák a magyar kisebbségek történetében. Somorja : FórumKisebbségkutató Intézet, 2006, s. 23-39; SIMON,Attila. Lelley Jenőaktivistakísérleteahúszasévekben.InSIMON,Attila(ed.).Acta Historica Danubiensia 1.Komárom:ASelyeJánosEgyetemTörténelemtanszéke,2007,s.36-46.

6 PodľaPOPÉLY,Gyula.Akisebbségimagyarpártpolitikamegújulásaaharmincasévekelsőfelében.InRegio,1990,roč.1,č.3,s.129.

7 Encyklopédia Slovenska. I. zväzok. A – D.Bratislava:Veda,1977,s.35-36.8 NapríkladSoňaGabzdilováaMilanOlejníkoznačujúzaaktivistickétiestranyaorganizácie,ktoréod-

mietliakúkoľvekformuiredentyaproklamovalipredsavzatierozvíjaťsvojeaktivityvrámcipolitickéhosystémuČSR.GABZDILOVá,Soňa–OLEJNíK,Milan.Odpozitivizmuknegativizmu–Karpatone-meckástranavobdobípredmníchovskejČSR.InHistorický časopis,2005,roč.53,č.3,s.468.

513

prísnehoprávnehosystému9všetkypolitické strany (aj stranynárodnostnýchmenšín)bolidonútenéktomu,abyprijaliexistujúcepolitickéhraniceaprávnyrámecČeskoslo-venskejrepubliky(ČSR).

Napriekvšetkýmtýmtopochybnostiam,držiacsatradíciečeskejaslovenskejhisto-riografie,predmetommôjhovýskumusastalilenvládupodporujúcemaďarsképolitickésily,ktorénazývamaktivistické.10

Presadeniepojmuaktivizmus,akopolitickéhosmeru, savdobovomčeskosloven-skompolitickomdiskurzeviažeksudetonemeckejpolitike.Vspomenutýchvýznamo-vých reláciách sa tento pojem objavuje od začiatku dvadsiatych rokov.V novembri1923sapočasdiskusieoštátnomrozpočtevkontextesudetonemeckejpolitikyvyjad-rilopozičnýnemeckýposlanecJosefFischer:„My jsme aktivisty, ale aktivisty v práci a zastoupení politiky německého lidu venkovského, nikdy však aktivisty v nějakém vztahu k této vládě. Naopak, my stojíme v nejostřejší oposici k ní a setrváme v ní tak dlouho, až se splní naše požadavky.”11

Hociprvénáznakytoho,žečasťnemeckéhopolitickéhospektra(predovšetkýmso-ciálnydemokrati)vČeskoslovenskujepripravenánaspoluprácusčeskoslovenskouväč-šinoumôžemedatovaťuždoroku1921,výsledkytejtospoluprácesastalividiteľnýmilenroku1923,keďbolspodporouniektorýchnemeckýchposlancovschválenýzákonnaobranurepubliky.Pojemaktivizmusavšakstalnaozajaktuálnymažroku1926,keďdvenemeckéstranyvstúpilidovlády.Oichpolitickýchcieľochveľaprezradilislováposlanca za Bund der Landwirte,FranzaWindrischa:„Preto naša politická práca musí smerovať k tomu, aby sme náš národ udržali na pôde tohto štátu. Výsledok tejto snahy bol by väčší, keby sa nám podarilo aktívnou účasťou dostať sa ku kontrole štátnych zá-ležitostí.“12Jedokoncaznáme,ževobecnýchvoľbáchroku1923aajvparlamentnýchvoľbáchvrokoch1925a1929,získalprávetentosmervrámcinemeckýchstránviachlasov, ako tzv.negativistické strany.Triumfnemeckejaktivistickejpolitikyukončilaveľká hospodárska kríza, ktorej dôsledky nadpriemerne doľahli najmäna pohraničnéúzemia, čo sa prejavilo v posilnení nacionalistických, negativistických smerov.13Dô-kazom týchto zmien boli parlamentné voľby roku 1935, keď v porovnaní s voľbami

9 štátnamocprísnetrestalakaždýpohyb,ktorýpovažovalazairedentistický.Toznamená,žebolozakázanéspievaťmaďarskúhymnuimnohémaďarskéľudovéavojensképiesne.Zairedentizmussapovažovaloajto,keďsaniektoobliekoldomaďarskéhonárodnéhooblečenia,aleborecitovalveršzNárodnej piesne SándoraPetöfiho.

10 Na problematickosť používania pojmu negativizmus a aktivizmus najnovšie upozornil FILEP,TamásGusztáv.Kormánypártonvagyellenzékben?Apozsonyimagyarpolgár és az1925-ösválasztások. InCZOCH,Gábor(ed.).Fejezetek Pozsony történetéből magyar és szlovák szemmel.Pozsony:Kalligram,2005,s.438.

11 DigitálníknihovnaNSRČS1920–1925,Poslaneckásněmovna–stenoprotokoly,231.schůze,26.listo-padu1923.http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/stenprot/231schuz/s231007.htm

12 Podľa BROKLOVá, Eva. Politická kultúra německých aktivistických stran v Československu 1918 – 1938.Praha:Karolinum,1999,s.50.

13 Namargoprudkejzmenypolitickejorientáciesudetonemeckéhoobyvateľstvasúrôznenázory.Odklonodaktivizmupripisujeväčšinahistorikovnavrubhospodárskejkrízy.Iní,napr.ajEvaBroklováargu-mentujú,žekrízanemohlabyťdôvodomtoho,žeroku193560%,aroku1938až90%nemeckéhooby-vateľstvavoliloSdP,t.j.stranu,ktorájednoznačnestálaprotidemokratickýmhodnotámČSR.PorovnajBROKLOVá,ref.12,s.7-8.



514

roku 1929 poklesol počet stúpencov nemeckých aktivistických strán o 646 150 (t. j. o48,36%).14Hocivtridsiatychrokochbolužsudetonemeckýaktivizmusvdefenzíve,aždoanšlusuRakúskavmarci1938zohralvýznamnúroluvpolitikenemeckejmenši-nyvČeskoslovensku,anemeckíaktivistibolineprestajnezastúpenívčeskoslovenskejvláde.

smery a subjekty maďarského aktivizmu na slovensku PodvplyvomneistejštátoprávnejsituácieSlovenskaaprinedostatkusamostatných

politickýchtradíciísevernýchoblastíbývaléhoUhorska,maďarsképolitickéštruktúrysavmedzivojnovomobdobívytvorilipomerneneskoroadotvorilisaažvprvejpolovi-cidvadsiatychrokov.MaďarskéobyvateľstvonaSlovensku,akovyplývazvolebnýchvýsledkov,sazhľadiskapolitickejorientáciečlenilonatrismery:navoličovtzv.opozič-nýchstrán,voličovorientujúcichsanaKSČanaaktivistické,vládupodporujúcesily.

Najvplyvnejšieboliopozičnéstrany,označovanéajakonegativistické.Vprvomrademedzi ne zaraďujemeKrajinskú kresťansko-socialistickú stranu (KKSS) aMaďarskúnárodnústranu(MNS–ktorásavčasesvojhovznikuroku1920volalaKrajinskáma-ďarskámaloroľnícka,agrárnaamaloživnostníckastrana).Napriektomu,ževrétorikeavstratégiitýchtodvochstránboliajzásadnerozdiely,obeboliúzkospätésbudapeš-tianskymivládami.Hocitootvorenedemonštrovaťnemohli,riešeniesituáciemaďarskejmenšinynaSlovenskuvidelivnaplnenísebaurčovaciehopráva,respektívevmierovejrevíziihraníc.Vichstrategickomarzenálinachádzamezdôrazňovanietzv.praobyvateľ-skej koncepcie,15podporuautonómieSlovenska,respektívepokuso„národnúreálpoli-tiku“,ktorejneúspechpredstavujevýznamnépoučenievkontextemožnejmieryúspeš-nostimaďarskéhoaktivizmunaSlovensku.

RadikálnaľavicareprezentovanáKomunistickoustranouČeskoslovenskamalame-dziobyvateľmimaďarskejnárodnostisilnézázemie.Hocislovenskýpriemersapohybo-valokolo12–13%hlasovodovzdanýchvprospechKSČ,vniektorýchjuhoslovenskýchokresochKSČzískalapribližne30%.16Tietovýsledkysadosiahlivďakapostojukná-rodnostnejotázke,resp.nespokojnostiMaďarovspriebehompozemkovejreformy,ktoráťažkopostihlamaďarskýchzemerobotníkovazamestnancovbývalýchveľkostatkov.

Tretiumožnosťpredstavovalihlasypremaďarskéaktivistickéstrany,resp.prečes-ko-slovenskéstrany.Zuvedenýchtrochsmerov,právetátoskupinamalanajviacodtie-ňovabolanajnestabilnejšou.Aktivizmusbolnazačiatkudvadsiatychrokovzastúpenýsamostatnýmipolitickýmisubjektmi,ktoréneskôrpôsobiliakomaďarskésekciečesko-slovenskýchceloštátnychstrán.

14 PorovnajHARNA,Josef.NárodnostnípolitikaHodžovyvlády.InNárodnostní otázka v Polsku a Česko-slovensku v meziválečném období.Sborníkzmezinárodnívědeckékonference(26.–27.10.2004).Praha:MasarykůvústavAVČR,2005,s.98.

15 Tátoprotičeskákoncepcia sa stala strategickýmprostriedkomkresťanských socialistov.V rámci tejtostranypôsobilaajslovenskáanemeckásekcia.

16 V parlamentných voľbách roku 1925 získalaKSČ vKomárňanskom okrese 29,7% a vKráľovsko- chlmeckomdokonca37,3%.PorovnajANGYAL,ref.2,s.129.

515

Analýzavolebnýchpreferenciívkontexteporovnaniajednotlivýchsmerovvšakdo-dneschýba.17Napriektomuichvšakmôžmenazákladevýsledkovparlamentnýchvo-lieb1925,1929a1935zrekonštruovaťaspoňnaúrovniokresov.Aksazameriamenasedem takýchokresov,kdepočetMaďarovpodľavýsledkovsčítaniaľudu roku1921dosiaholaspoň90%,18zistíme,žeopozičnémaďarskéstranyoslovilipribližne55–60%voličstva,KSČ20–25%aaktivistickéstranybolischopnézískaťokolo15%voličov.Zásadnúzmenuvtýchtočíslachpriniesliažobecnévoľbyroku1938.

***

Prvúpolovicudvadsiatychrokovzhľadiskastanoveniačasovýchmedzníkovvhistóriimaďarskéhoaktivizmucharakterizujeexperimentovanieasnahaovytváraniesamostat- ných politických subjektov. Po parlamentných voľbách roku 1925 môžeme hovoriťopostupnomrozkveteaktivizmu,ktorýsavtomčaseetablovalvmaďarskýchsekciáchčeskoslovenskýchstrán.NeoaktivizmusviažucisakobdobiupredsedníctvavládyMila-naHodžu,jezhľadiskamaďarskéhoaktivistickéhohnutiaužlenmŕtvouvetvouaviedolkukrachutejtopolitikyroku1938.

Počiatkymaďarskýchaktivistickýchstránsiahajúdoobdobiaprvýchparlamentnýchvoliebroku1920.VpredvečertýchtovoliebvzniklavLučenciMaďarskánárodnástrana(niejetotožnásmaloroľníckoustranou,ktoráprijalatentonázovroku1925),podve-denímViktoraSeitza,ktorejprogrambolaktivistickyorientovaný.Napriekmätúcemumenutátostranautrpelavolebnýneúspech,keďzískalalenoniečoviacako4000hla-sov.Podobnýosudpostiholajostatnéaktivistickéstrany,ktorévzniklivnasledujúcichrokoch.Dôvodomtýchtoneúspechovbolopredovšetkýmto,ževäčšinaMaďarovvtomčaseešteočakávalanovýprevratačerstvéboliajichspomienkynaprotimaďarskéopat-renia počas česko-slovenskej národnej diktatúry.19Okrem toho aktivizmus ešte nebolschopnýponúknuťreálnualternatívuvočinekompromisnejprotivládnejpolitikemaďar-skýchopozičnýchstrán.

Abyaktivistickápolitikabolaúspešná,muselisazosúladiťzáujmynajmenejtrochzainteresovanýchstrán:pražskejvlády,spoločnéhovýboruspojenýchmaďarskýchopo-zičnýchstránabudapeštianskejvlády,čopodstatnekomplikovalo tietosnahy.Prvým

17 Ohľadom volebných preferencií maďarských voličov pozri ZEMKO, Milan. Voličstvo strán národ- nostnýchmenšín a komunistickej stranynaSlovenskuvparlamentnýchvoľbách za predmníchovskejrepubliky.InZEMKO,Milan–BYSTRICKÝ,Valerián(eds.).Slovensko v Československu 1918 – 1939. Bratislava:Veda,2004.s.179-198.Trebavšakpoznamenať,žesaanitátovýbornáanalýzasanezaoberásaktivistickýmistranami.

18 Išloošamorínsky,dunajskostredský,komárňanský,parkanský,feledinský,tornaľskýakráľovskochlmec-kýokres.

19 Periódu od vznikuČSRdo prijatia ústavy z roku 1920považujeme za obdobie česko-slovenskej ná-rodnejdiktatúry.V tomtoobdobí,pomocoupoužitia čiastočneparlamentárnycha čiastočnenásilnýchmetód(napríkladstreľbadomaďarskýchdemonštrantovvBratislave,vKošiciach,vŽeliezovciach,alebozbúraniesôchapomníkovpripomínajúcichmaďarskénárodnésviatky),sauskutočniloprevzatiemoci,počas ktorého bola vystriedaná dovtedajšia nemecko-maďarská dominancia česko-slovenskou. Pojemčesko-slovenskejnárodno-revolučnejdiktatúry jeužvčeskejhistoriografii rozšírený.PozriKáRNíK,Zdeněk.České země v éře první republiky (1918 – 1938). Díl první. Vznik, budování a zlatá léta republiky (1918 – 1929).Praha:Libri,2003,s.48.



516

takýmtopokusombolaponukačeskoslovenskejvládyroku1922,ktorázanápravunie-ktorýchmenšinových krívd a za zmenu oficiálnej československej politiky vočiMa-ďarskužiadalaodopozičnýchmaďarskýchmenšinovýchstránúplnú lojalitua jedno-značnéuznanieČeskoslovenskejrepubliky.20Ahocisarokovaniamedzipredstaviteľmimaďarskýchopozičnýchstránačeskoslovenskouvládou,ktorésprostredkovalriaditeľHospodárskeho úraduPavolBednár začali, úprimná snaha o dohodu absentovala taknamaďarskej,akoajnačeskoslovenskejstrane.Ztohodôvodusarokovaniaaninemohliskončiťináčakoneúspechom.

Tentostavsaalevpolovicidvadsiatychrokov,postupne,zmenil.Hospodárskyroz-mach,sociálnastabilitaavládnegestásmeromkmenšinámpostupnepodkopalinegati-vistickúpolitikupostavenúlennazdôrazňovaníkrívd.AkotoformulovalLászlóSzarka,ani samotnémaďarské stranynemohli nechaťbezpozornosti fakt, že právne, hospo-dárske a spoločenské podmienky nimi zastupovaného spoločenstva boli formovanérozhodnutiamičeskoslovenskéhoštátu.21TotozistenieviedlokrozmachumaďarskéhoaktivizmupodruhýchparlamentnýchvoľbáchakpokusuMaďarskejnárodnejstrany o tzv. reálnupolitiku.Cesta,naktorúMNSvykročilanebolabezprecedensov,keďžepredsedamaďarskýchmaloroľníkov,JózsefSzent-Iványužroku1922sformulovalprin-cípytakejpolitiky,kdebysavedľasebazmestilasilnánárodnáidentitaavzťahkjed-notnémumaďarskémunárodu,akoajústavnálojalitavočištátu,vktorommenšinovéspoločenstvožije.22

Povoľbáchroku1925MaďarskánárodnástranavytvorilavpražskomparlamentespoločnýparlamentnýklubsnemeckoustranouBund der Landwirte.Svojouaktívnoupolitiku sapodieľali navypracovaní a prijatí kongruového zákona, zákonao zvýšeníagrárnychcielazákonaupravujúcehootázkuštátnehoobčianstva(Lex Dérer).23Roku1926začalSzent-Iványrokovanieovstupedovlády,počasktoréhopredložilpremiéro-višvehlovirozsiahlememorandumspožiadavkamisvojejstrany.JednýmzhlavnýchbodovmemorandabolapožiadavkarevíziepozemkovejreformyakolonizáciejužnéhoSlovenska.PočasrokovaníSzent-Iványnavrholzriadiťzmiešanúkomisiu,ktorábymalazaúlohukontrolovaťpozemkovúreformu,vktorejbymaliokrempredsedušPUmiestoaj delegátiAgrárnej strany,Bund der Landwirte aMNS.24Ahoci podľamaďarskéhovyslancavPrahešvehlaajHodžapovažovaliniektorépodmienkyMPNzaprijateľné,vBudapeštizostavenémemorandumobsahovaloajtakébody,ktoréboliprečeskoslo-venskústranulenveľmiťažkoprijateľné.Medzitýmsavšakzmenilapolitickásituácia,rokovaniasaskončilifiaskomaMNSdovládynevstúpila.

PokusMNSoaktivistickúpolitikuostrýmislovamiodsúdilinielenkresťanskísocia-listi,aleajmaďarskífunkcionáriKSČ.NapríkladGáborSteinerpovedalnaadresuMNSnasledujúceslová:„Zradná aktivistická politika Szent-Iványovcov vyvolala v širokých masách maďarských pracovníkov najhlbší odpor. Tento odpor bol odhlasovaním každé-

20 SZARKA,ref.5,s.32.21 SZARKA,ref.5,s.27.22 MagyarOrszágosLevéltár(ďalejMOL),K-64,1922-7-138.res.23 LIPTáK,ref.3,s.164.24 MOL,K64,17.csomó,7.tétel,497/res/1926.

517

ho novšieho a proti robotníctvu smerujúceho zákona len stupňovaný. Jediným úspechom reálnej politiky bol lex Dérer-Szent-Ivány o štátnom občianstve, avšak mizivo malý je počet tých, ktorých príslušnosť bola podľa neho priaznivo riešená.“25

PokusMaďarskejnárodnejstranydosiahnuťsvojecielezpozícievládnejstranysanevydaril.Napriekneúspechusimožnozobraťztohtopokusuponaučenie:ukázalosa,ževovnútrimaďarskéhospoločenstvanaSlovenskuexistujereálnapotrebautvoreniakonsenzusčesko-slovenskouväčšinou.Tátosnahavšakbolavrozporesoficiálnoupoli-tikouBudapešti,atakmalalenminimálnušancunapresadenie.Fiaskorokovaniataktiežupozornilonafakt,žečeskoslovenskévládyniesúochotnésazrieknuť,vzáujmeuzatvo- reniakonsenzu smaďarskoumenšinou, svojichpredstávobudovanínárodného štátuaplniťzákladnépožiadavkymaďarskýchmenšinovýchstrán.

Ľavicový (sociálnodemokratický) aktivizmus medzi Maďarmi na slovensku Dobovýmaďarský aktivizmus sa v československých podmienkach viazal najmä

kdvomveľkýmcentralistickýmstranám:kagrárnejaksociálno-demokratickejstrane.Maďarská sociálnademokracia,ktorá sanakoniecetablovalav rámciSociálnode-

mokratickej robotníckej strany Československa, prešla od obdobia prevratu pomernekľukatoucestou,odhlásanéhoopozičníctvaažpoprovládnyaktivizmus.

Vplyvomvšeobecnejradikalizáciemáspoprvejsvetovejvojne,resp.vďakatomu,žesapodarilozachovaťsociálnodemokratickéorganizačnésietezobdobiamonarchie,malaľavicavprvýchrokochexistencieČSRsilnúpodporuajmedziMaďarminaSlovensku.Natomtoničnezmenilanifakt,žehneďpovznikuČeskoslovenskasazačalorozdrobo-vaniedoroku1918jednotnejsociálnejdemokraciepodľanárodnostnéhoprincípu.PodvplyvomtohosaslovenskéčlenskéorganizáciepripojilikčeskejsociálnejdemokraciiananárodnomprincípezaložiliČeskoslovenskúsociálnodemokratickústranurobotníc-ku(ČSSD),zatiaľčoväčšinamaďarskýchanemeckýchorganizáciísastaličlenmiNe-mecko-maďarskej sociálnodemokratickej strany (Német és Magyar Szociáldemokrata Párt)scentromvBratislave,ktoráneskoršiebolapomenovanánaNemecko-maďarskúsociálnodemokratickústranuSlovenska(Szlovenszkói Német-Magyar Szociáldemokrata Párt).

Pre maďarské sociálnodemokratické organizácie, bez rozdielu toho či sa jednaloabratislavskéalebokošickéskupiny,bolocharakteristické,žeaždoleta1919saorien-tovalinaBudapeštarobiliprouhorskúpolitiku,alenvdruhejpoloviciroku1919prešlinaplatformučeskoslovenskéhoštátu.Napriekzásadnerozdielnymnáhľadomsmerom kčeskoslovenskémuštátuakmenšinovejotázkesaNemecko-maďarskásociálnodemo-kratickástrananasvojomkongresekonanomvŽilinevmarci1920rozhodlaspojiťsčes-koslovenskousociálnoudemokraciou.26Tátoponukaalebolazostranyčeskoslovenskejorganizáciezamietnutá.Naodmietnutiereagovalimaďarskésociálno-demokratickéor-ganizácierôzne.Bratislavskécentrumajnaďalejtrvalonasamostatnosti,apočasprvých

25 Digitálníknihovna,NSRČS1925-1929.Poslaneckásněmovna-stenoprotokoly,95.schůze.7.júla1927.http://www.psp.cz/eknih/1925ns/ps/stenprot/095schuz/s095006.htm

26 Archiv Kanceláře prezidenta republiky (ďalej AKPR), D 9 603/20, Slovensko 1919/20, ČinnosťboľševickéfrakceSoc.dem.stranynaSlovensku.



518

parlamentnýchvoliebpostavilovnovozámockomvolebnomobvodevlastnúkandidátku.Maďarskísociálnidemokratizkošickéhoregiónu,ktorísaužajnažilinskomkongresevyslovilizapripojeniekpražskémucentru,sadostalinavolebnúlistinuČSSD.Vichsprávaníboliužbadateľnérysyneskoršiehoaktivistickéhochovania.

NapriekvynikajúcimvolebnýmvýsledkomNemecko-maďarskejsociálnodemokra-tickejstranynaSlovensku(vNovozámockomvolebnomobvodevyhralavoľby)kon-comroku1920,nemeckéčlenskéorganizácieprestúpilidojednotnejNemeckejsociál-no-demokratickejstranyvČeskoslovenskuataksimaďarskéorganizácie4.decembra1920založilivlastnústranusnázvomMaďarskásociálnodemokratickárobotníckastranaČeskoslovenska (Csehszlovák Köztársaság Magyar Szociáldemokrata Munkáspártja). Vprogramestranypripadlookremtradičnýchsociálnodemokratickýchhodnôtdôležitémiestoajnárodnostnejproblematike.Vedeniestranyodsudzovalo„imperialistickýtria-nonskýmier“27anárodnostnúotázkuchceloriešiťnaprincípenárodnýchautonómnychobvodov.

VznikKSČznamenalveľkúpohromupremaďarskúsociálnudemokraciu.Jejvplyvvýrazneklesol,astranasadostaladotakmarginálnejpozície,ževparlamentnýchvoľ-báchroku1925nemalasamostatnúkandidátku.Znecelých100-tisícvoličovzroku1920jejostalopribližne7-tisíc.28Pravdepodobne tentoneúspechadosiaľpodrobnejšiene-objasnenéimpulzyzostranyvládyviedliktomu,žepoparlamentnýchvoľbáchdošlokreorganizáciimaďarskejsociálnejdemokraciepodaktivistickouplatformouavrámcičeskoslovenskejsociálnejdemokracie.Natomtoobratemaďarskýchsociálnychdemo-kratov smerom k aktivizmu zohral dôležitú úlohu bratislavský tlačiar Ignác Schulcz,ktorýudržiavaldobrévzťahysIvanomDérerom.Jednotlivémaďarskésociálnodemo-kratickéorganizácie,medzinimizostranyužskôroddelenáNezávislásociálnodemo-kratickárobotníckaaroľníckastrana,akoajsčeskoslovenskousociálnoudemokraciouuždlhšiespolupracujúcapražskáskupinaNépszava,nakoniec24.októbra1926napora-devNovýchZámkochvyhlásilispojeniesČSSD.29

Odôvodoch vzniku a o pôsobenímaďarskej sekcie sociálnodemokratickej stranyviemeeštestálepomernemálo.Zhľadiskaceloštátnychzáujmovstranyhlavnoumotivá-cioujejvznikunebolasnahaozískanievoličovopozičnýchmaďarskýchstrán,aleskôrúsilieooslabenieKSČ,30ktorádosiahlavovoľbáchroku1925obzvlášťdobrévýsledkyvoblastiachobývanýchMaďarmi.

Napriekúčinnejpodporepražskejcentrályorganizovaniemaďarskejsekcievrámcistranysprevádzaliťažkosti.Miestnyslovenskípredstaviteliastranyčastopovažovaliorga- nizovaniemaďarskýchsociálnychdemokratovzakonkurenciuaz tohodôvoduhatili

27 PorovnajprejavP.Wittichavparlamentnejdiskusiioratifikáciimierovejzmluvy.DigitálníknihovnaNSRČS1920–1925,Poslaneckásněmovna–stenoprotokoly,49.schůze,28.ledna1921.http://www.psp.cz/ eknih/1920ns/ps/stenprot/049schuz/s049001.htm

28 Csehszlovákiai Népszava,20.12.1936.29 Csehszlovákiai Népszava, 20. 12. 1936. Pripojeniemaďarských sociálnych demokratov k celoštátnej

sociálnodemokratickej strane s konečnou platnosťou odsúhlasil kongres ČSSD, ktorý sa konal 15.–18.4.1927.

30 Napríkladkošickísociálnidemokratisaangažovalisplnýmnasadenímzato,abyvrobotníckychspol-kochaodborochznížilivplyvkomunistov.PorovnajNárodníarchiv(ďalejNAČR),fond(ďalejf.)Mi-nisterstvovnitraI–prezidium(ďalejPMV-AMV225),kartón(ďalejk.)456,2397/27prez.

519

ichprácu.Problémombolajnezáujemaľahostajnosťmaďarskéhorobotníctva.VKo-šiciach,kdesavoveľkomrozbehlobudovaniemaďarskejfrakciestrany,nebolischopníusporiadaťaniveľkézhromaždenieohlásenéna2.januára1927,keďženamiestoočaká-vanýchmássadostaviloiba70osôb.31Hocioprotikongresuusporiadanomroku1926vNovýchZámkoch,početčlenskýchorganizáciístúpolzo42na83roku1930,totočíslovýraznezaostalozapôvodnýmiočakávaniami.Niejepretozvláštne,žeajvplyvmaďar-skejsociálnejdemokraciebolobmedzený.Maďarskáfrakcianebolaschopnázásadnejšieovplyvniťpolitikumaterskejstranyaztohtodôvodusinevedelavybudovaťvýznamnej-šiuzákladňumedzimaďarskýmivoličmi.

Pôsobeniemaďarskejfrakcienepriniesloočakávanévýsledkyaniprečeskosloven-skú sociálnodemokratickú stranu. Podľa interného hlásenia pre kanceláriu prezidentarepublikyzroku1931malalen4-tisícčlenovaakosaďalejpíše,väčšinaznichboli„pomerne pochybní jedinci“,ktorívstúpilidostranyvprvomradevzáujmeosobnéhouplatnenia.32Podľaautoratohtohlásenia,SociálnodemokratickárobotníckastranaČes-koslovenskaudržiavapriživotemaďarskúsekciulenpreparádu,kvôliII.Internacionále,ibakomplikujeakcieschopnosťstranyprotipôsobeniu„maďarskejiredenty“aajzfinan-čnéhohľadiskapredstavujepreňuvýznamnúzáťaž.

RiadeniemaďarskejsociálnodemokratickejfrakciemalnastarostiKrajinskýorgani-začnývýbor,podvedenímIgnácaSchulcza.33Schulcz–pôvodnechudobnýtlačiar–sastalnajväčšímpodielnikomtlačiarenskéhopodnikuTypografia.Maďarskejfrakciisaažvdruhejpolovicitridsiatychrokovpodarilovybudovaťorganizačnéštruktúryvovšet-kýchoblastiachjužnéhoSlovenska.Oprotipredchádzajúcim83členskýmorganizáciám,malaroku1938zastúpeniev301usadlostiach,čobolaskoropolovicamaďarskýchobcínajužnomSlovensku.

Na základe volebných údajov z roku 1935,maďarská sociálna demokracia, ktorázískala asi 25-tisíchlasov,malapomerne silné zázemienajmävpriemyselnýchmes-tách:vBratislave,KomárneavKošiciach.VKomárnedokoncaod roku1923obsa-dzovalfunkciustarostuniekoľkovolebnýchcyklovzasebousilnýmužfrakcieGyörgy Csizmazia. Zvýšenej popularite sa pritom tešila aj v novozámockom a kráľovsko- chlmeckomokrese.34TlačovýmorgánommaďarskejfrakcieboldenníkNépszava a ne-skôrCsehszlovákiai Népszava.

31 NAČRPraha,PMV-AMV225,k.456,212/27prez.32 AUTGMPraha,f.T.G.Masaryk,k.393,NašiMaďari8.33 IgnácSchulczboljednouznajzaujímavejšíchosobnostídobovejpolitikynaSlovensku.Viedolnákladný

život,naktorýjehooficiálnystraníckyplat3000Kč–ajkeďbolnadanúdobupomernevysoký–ne-moholstačiť.Okremtoho,žeodroku1935bolposlancomnárodnéhozhromaždenia,dlhérokypôsobilajvBratislavskejmestskej rade.PoMníchoveodišieldoemigrácie (podľavtedajšejmaďarskej tlače,zobralzosebouajpokladňumaďarskejfrakcie),aleajtamzostalvernýideálomČeskoslovenskejrepub-liky.VLondýnebolvedúcouosobnosťoupročeskoslovenskyorientovanejmaďarskejantifašistickejemi- grácie.Poroku1945sauždomovkvôliotvoreneprotimenšinovejpolitikepovojnovéhoČeskoslovenskanevrátil.PresťahovalsadoSpojenýchštátov.TamzaložilaviedolorganizáciusnázvomDemokratickáspoločnosťčeskoslovenskýchMaďarov.

34 NAČRPraha,PMV-AMV225,k.1454.bezčísla.



520

agrárny aktivizmus medzi Maďarmi na slovensku Druhý smer maďarského aktivistického hnutia v ČSR predstavovali sily viažuce

sa k agrárnej strane.35Ichprvýpokusospoločnéorganizovaniesamôžmedatovaťdoprvejpolovicedvadsiatychrokov.Akoprvý,spodporouMilanaHodžu,vznikolroku1923Republikánskyzväzmaďarskýchmaloroľníkovaroľníkov(Köztársasági Magyar Kisgazdák és Földmívesek Szövetsége),ktorýsaroku1925pretvorilnaRepublikánskumaďarskúroľníckustranu(Köztársasági Magyar Földmíves Párt).

StranavzniklazpodnetuAladáraCsánkiho,bývaléhotekovskéhohlavnéhožupanazobdobiavládygrófaMihályiaKárolyiho.CsánkisaaledostaldokonfliktusHodžom,následkomčohosastalpredsedomstranybývalýroľníkzFarnej,IstvánCsomoraprvýmtajomníkomSándorBékefi.Dorepublikánskychhesielzabalenáazmaďarskýchopo-zičnýchstránvprvomradeSzent-Iványihomaloroľníkovnapádajúcastrana,sasnažilavyužiťpozemkovúreformukzískaniučlenskejzákladne,sľubujúcpôdutým,ktorísastanújejčlenmi.Nienáhodoubolojednýmzjejhlavnýchhesiel:„Organizuj sa, buď republikán, aby si pri delení neostal na mizine!“36

DosťpriehľadnýservilizmussmeromkHodžovi,ktoréhotlačovýorgánstranyNépúj-ságoznačovalzavodcumaďarskýchrepublikánov,aleajfakt,žeMaďarinaSlovenskusa v priebehu pozemkovej reformy dostali k pôde lenminimálne, podrývali vážnosťstrany.Ztohtodôvodusaimpodariloetablovaťlenvniektorýchusadlostiachjuhozá-padnéhoSlovenska,37kdemiestnymMaďaromzabezpečili,keďužniekúpu,takaspoňlacnéprenájmypôdy.

Napriek tomu, žeNépújság opakovane písal o vysokej popularite strany, v obec-nýchvoľbáchroku1923získalalen23-tisíchlasov.Vparlamentnýchvoľbáchroku1925užaninepostavilavlastnúkandidátku,alesvojichzástupcovdelegovalanakandidátku agrárnejstrany,pričomvtýchtovoľbáchdosiahlamiernyúspech.38Akokandidátima-ďarskýchmaloroľníkovsaposmrtiSamuelaZochaaJozefaŽalobínadostalidoparla-menturoľníkzBoršeAndrásKocsisareformovanýkňazEndreTóth.39

Podobnývýsledokdosiahlaajľavicovoorientovaná,aktivistickáKrajinskásedliackastrana (Országos Parasztpárt).Táto stranavznikla roku1924podvedenímVinczehoMikleho,ktorýmalzasebouuždosťkľukatúpolitickúminulosť.Roku1920kandidovalzaNemecko-maďarskú sociálnodemokratickú stranu, potom pôsobil v stranemaďar-skýchmaloroľníkov,odkiaľvšakroku1923vystúpilavyhlásilsazapredstaviteľarepub-likánskyzmýšľajúcichzemerobotníkovaroľníkov.40Keďvšakroku1924parlamentzru-

35 Celýnázovstrany(menejpoužívaný)znie:Republikánskastranazemědelskéhoamaloroľníckehoľudu.36 Népújság,27.4.1923.37 VobciGúta(dnesKolárovo)organizátoristranyprisľúbilimiestnymMaďarompodielnaniekoľkotisíc

jutrovommajetkuOstrihomskéhoarcibiskupstva,ktorýbolpoštátnenýroku1921.Vplyvomtohosapočetčlenovmiestnejorganizáciestrany(ktorábolaajtaknajväčšouvkrajine)zvýšilroku1923na1800osôbastranazískalavobecnýchvoľbáchšesťmandátov.ANGYAL,ref.2,s.97-99.

38 PodľaknihyKöztársasági magyarok jubileumi évkönyve(red.IstvánGyürki,Bratislava,s.n.s.197)ma-ďarskíagrárnicizískali35-tisíchlasovajnapriektomu,že„celý svet sa spojil proti nám, historické triedy mobilizovali všetky svoje sily, zúril teror (…) ale republikánsky zmýšlajúci Maďari zostali verní svojím ideálom”.

39 Ichparlamentnáaktivitabolanulová,keďževposlaneckejsnemovnianirazneprehovorili.40 SNA,f.PolicajnériaditeľstvoBratislava,(ďalejPRBA),k.244.6935/24.prez.

521

šilmandátkomunistickémuposlancoviJúliusoviNagyoviakonáhradníknajehomiestobolpovolanýdoposlaneckejsnemovnepráveMikle.

Krajinskásedliackastrana,ktorámalasvojezázemiehlavnevKomárňanskomaPar-kanskomokrese,podporovalapoľnohospodárskupolitikuvlády,žiadalaurýchleniepo-zemkovejreformy,pričompožadovalaajzabezpečenieúplnejrovnoprávnostipreMaďa-rovvČeskoslovensku.Rozpadlasapovolebnomneúspechuroku1925,keďzískalalen4500hlasov.TlačovýmorgánomstranyboldvojmesačníkUgar (Uhor).

Neúspechtýchtodvochpolitickýchskupínapostupný,viditeľnýrozvojmaďarskejfrakcievrámcisociálnodemokratickejstranymohliviesťHodžuktomu,žesarozhodolintegrovaťmaďarskémaloroľníckeskupinyvrámciagrárnejstrany.Realizáciouvstu-pumaďarskýchrepublikánovbolzostranypražskejcentrálypoverenýnajprvsenátorMilanKrižkoapojehosmrtibiskupSamuelZoch,ktoréhona3.celoštátnomkongreseRepublikánskehozväzumaďarskýchmaloroľníkovaroľníkovzvoliliajzavýkonnéhopredsedustrany.41PráveZochaCsomorbolivedúcimiosobnosťamistrany,ktorépočasprotirothermerovskejakcieviedlikampaňmaďarskýchrepublikánovanajužnomSlo-venskuorganizovaliprotestnéakciemaďarskýchroľníkovprotirevíziihraníc.42

Hoci predsedníctvo Republikánskeho zväzu sa už na svojom zasadnutí 6. marca1926vyslovilozazániksamostatnejstranyavstupdoceloštátnejrepublikánskejstrany, kdefinitívnemuzaloženiumaďarskejsekcieagrárnejstranydošloažpozdĺhavýchprí-praváchroku1929.Maďarskásekciavrámciagrárnejstranynedisponovalatakouširo-kouorganizačnousamostatnosťou,akotobolousociálnychdemokratovaniejezná-me,žebymalasamostatnýprogram.Vedúcouosobnosťoumaďarskýchagrárnikovbol IstvánCsomor,ktorýsastalroku1928krajinskýmposlancomaodroku1935zastupovalstranuajvčeskoslovenskejposlaneckej snemovni.Okremneho,maďarskúsekciuvoveľkejpolitikeodvoliebroku1929zastupovalakoposlanecnárodnéhozhromaždeniaIstván(štefan)Stunda.

Opočte členovmaďarskej sekcie nemáme žiadne informácie. Podľa už citované-hointernéhohlásenia43môžmekonštatovať,žezačlenovmaďarskýchsekciísahlásilipredovšetkýmtakíroľníci,ktoríz tohonáslednevyťažiliurčitéhmotnéúžitky(získa-niepôdy,licencie).Maďarskásekciavrámciagrárnejstrany,podobneakousociálnychdemokratov,prežívalasvojrozkvetvprvejpolovicitridsiatychrokov.Jehovýsledkombol približne40-tisícovývolebný zisk roku1935.44 Silné pozíciemala predovšetkýmvpridunajskejoblasti,vkomárňanskom,želiezovskomaparkanskomokrese,alevysoképočtyhlasovzískala ajvo feledinskomavkráľovskochlmeckomokrese (kdezískala4-tisícvoličov).

Dlhoročnýmproblémommaďarskejsekciebolaabsenciavyhovujúcichstraníckychnovín.VládnamocdlhodobopodporovalanajmäReggelvydávanývNovýchZámkoch,ktorýpovažovalazahlavnéhopropagátoramaďarskéhoaktivizmu.Tietonovinyvšaknenapĺňalidonichvkladanéočakávania.Podľavýznamnéhoaktivistickéhopublicistu

41 GYÜRKI,István(red.).Köztársasági magyarok jubileumi évkönyve. Bratislava, s.n. s.199. 42 GYÜRKI,ref.41,s.200.43 AUTGMPraha,f.T.G.Masaryk,k.393,NašiMaďari8.44 NAČRPraha,PMV-AMV225,k.1454.bezčísla.



522

AladáraVáradyho,dôvodomtohtoneúspechubolo,žeredakciunovínmaliskorový-lučnevrukáchemigrantizMaďarskaataknoviny „neudržiavali žiadny vzťah s česko-slovenským, ani s maďarským duchovným životom na Slovensku“.45Kritikusivyslúžiliajzčeskoslovenskejstrany:„ešte aj dvanásť rokov po prevrate sa v prvom rade venujú udalostiam v Maďarsku“.46 Z tohto dôvodu noviny neboli schopné zhostiť sa úlohy,ktorúimurčili–vyvažovaťvplyvopozičnéhoPrágai Magyar Hírlap-u(PMH)nama-ďarskúverejnúmienku.

NeúspešnosťReggel-uviedlavládnesilykhľadaniunovýchmožností.Roku1933založilinovéperiodikumsnázvomMagyar Újság.Cieľomtohtopokusu,jednoznačnevychádzajúcehozHodžovhookolia,bolozaloženieumiernenéhoperiodika,ktorébysaorientovalonaproblémymaďarskejmenšinybeztoho,žebysavzdalolojalitykčesko-slovenskémuštátu.PoučenízneúspechuReggel-usazakladatelianovínsnažilizískaťredaktorov,ktoríbolimedziMaďarminaSlovenskuetablovaní.Taksaim,navšeobec-néprekvapenieverejnosti,podarilozískaťdočelanovínšéfredaktoraPrágai Magyar Hírlap-uLászlóDzurányiho,ktorýbolajnazákladečeskoslovenskýchpolicajnýchpra-meňovpovažovanýzajednéhoznajlepšíchnovinárovvkrajine.

Dzurányiho cesta od opozičníctva po aktivizmus by si zaslúžila zvláštnu štúdiu. Kzmenejehopolitickejorientáciemohloprispieťviacerodôvodov.JednýmmoholbyťodportalentovanéhonovináravočistanovenýmmantinelomvredakciiPMH,naktorédohliadalidveopozičnémaďarskéstrany.KvôlinimsazačiatkomtridsiatychrokovstálečastejšiedostávaldokonfliktusvplyvnýmiľuďmizMaďarskejkresťansko-socialistic-kejanárodnejstrany.Taktiežvďakasvojmunákladnémuspôsobuživota(aféryzože-namiasklonykrozhadzovaniupeňazí)trpelneustálymifinančnýmiproblémami.PodľapolicajnýchzáznamovajzPMHmuselodísťnajmäkvôlipeňažnýmnezrovnalostiam.47

PoopusteníredakciePMH,vosvojomdôvernomlisteadresovanomMilanoviIvan-koviupozornilnaslabinyaktivistickejtlače48anavrholzaložiťprovládnemaďarskéno-viny.49Vtomtolistetvrdokritizoval„na klamstve založenú politiku hesiel”opozičnýchmaďarskýchstrán,aleajmaďarskojazyčnúprovládnutlač,ktorápodľanehonereflek-tovalakrivdy,ktorépostihliMaďarovnaSlovensku.Naodstránenietýchtonedostatkovnavrholzaložiťnovýmaďarskýdenník,ktorýbybollojálnykčeskoslovenskémuštátu,ale–aspoňvzačiatkoch–bynasebazobralúlohukonštruktívnejopozície.Dzurányihoplánsasplnil,aroku1933začalvBratislavevychádzaťMagyar Újság.Napriektomu,žesatýmtonovinámnepodariloporaziťPMH(akotoajDzurányipredpovedal),vďakakvalitnejredaktorskejanovinárskejúrovnisatešilveľkejpopularitemedzimaďarskouinteligenciou.VnasledujúcichrokochsaosobaDzurányihostalaterčomostrýchútokov

45 AUTGM,f.TGM,R,k.393.NašiMaďari,8.sv.bezčísla.46 Ref.45.NašiMaďari8.sv.MaďarskámenšinavPraze.47 Ref.45.NašiMaďari9.sv.525/33,„MagyarÚjság“,novýmaď.aktivistickýčasopisnaSlovensku–in-

formácie.48 Ref.45.NašiMaďari9.sv.49 Pravdepodobne,niejenáhoda,ževtomistomčasepodalnávrhnazaloženiemaďarskýchaktivistických

novínajGézaSurányi.PorovnajArchivministerstvazahraničníchvěcí(ďalejAMZV),III.sekce,k.610,fasc.1b,bezčísla.

523

zradovmaďarskýchradikálov,aleajvkruhochslovenskejačeskejpolitikypozeralinajehočinnosťsnedôverou.50

ostatné aktivistické pokusy koncom dvadsiatych a v prvej polovici tridsiatych rokov

Akosmeužnaznačili,vpolovicidvadsiatychrokovdozrelipodmienkyketablova-niumaďarskéhoaktivizmu.Tentofaktnasmerovalajmnohoosobností,ktoréeštenedáv-nopatrili jednoznačnedoopozičnéhotábora,kzbližovaniuspražskouvládou.Medzinajvýznamnejšíchpatril JenőLelley,zakladateľaprvýpredsedaopozičnejKrajinskejkresťansko-socialistickej strany. Politická dráha Lelleya nabrala iný smer v období 1924–1925,keďsadostalinaverejnosťuždlhšiudobuexistujúcerozporymedzinímainýmivysokýmipredstaviteľmistrany.

Tentokonflikt sa stupňoval a v lete 1925dospel do štádia, keďnamiestoLelleyazvolilidopredsedníckejfunkcieGézuSzüllőa.Lelleysosvojimiprívržencamizaložilnovú politickú stranu, ktorú nazvali Západoslovenská kresťansko-socialistická strana (Nyugatszlovenszkói Keresztényszocialista Párt).51

Novástranazvolilazmierlivýtónsmeromkvláde,prenovembrovévoľbyroku1925zostavilavlastnúkandidátku,alesoziskom17-tisíchlasovsanedostalakžiadnemupo-slaneckémumandátu.NáslednesaLelleystratilzpolitickéhoživotaaonávratsapokúsilroku 1929. Jeho reaktiváciu pravdepodobne ovplyvnili aktuálne politické udalosti nadomácejajzahraničnejscéne:vlnobitieRothermerovejkampaneapostupnýproceszbli-žovaniasadvochmaďarskýchopozičnýchstrán.KedžeosteňrevizionistickejkampaneanglickéholordabolnasmerovanýpredovšetkýmvočiČeskoslovensku,Benešpriviace-rýchpríležitostiachzaútočilnaRothermeraanaSlovenskusavočinemurozpútalasilnákampaň,vktorejsasnažilizískaťpísomnévyjadrenialojalitykČSRajodMaďarovži-júcichnaSlovensku.52Dásapredpokladať,ževtakejtosituáciibyčeskoslovenskejvládenevadilvznikmaďarskéhohnutia,ktoré–ajkeďbynevystupovalootvoreneprovlád- ne–bybolojednoznačnelojálnekrepublike.

Lelley,ktorýbolvynikajúcoinformovanýovšetkýchpohybochvrámcimaďarskejmenšiny,moholvnímaťnespokojnosťspolitikoudvochopozičnýchstrán,ktorásapre-javilavniektorýchvrstváchobyvateľstva.Najmägazdoviabolividiteľnesklamanízne-úspechuSzent-Iványihopokusuonastúpeniecestyreálnejpolitikyasčastiprávestýmtosklamanímsúvisípokusovytvorenienovejaktivistickyorientovanejmaďarskejpoli-tickej formácie–Krajinskejmaloroľníckej a remeselníckej strany (Országos Magyar Kisgazda és Kisiparos Párt)predvoľbamiroku1928.ZakladateliastranyJánosMohácsy aFerencLukovichpatrilisvojhočasukzakladateľomMaďarskejnárodnejstranyavšakpolicajnézdrojeupozorňovali,ževpozadítohtohnutiastáliajLajosMéreyaGáspár

50 BYSTRICKÝ,Valerián–LETZ,Róbert –PODOLEC,Ondrej.Vznik slovenského štátu 1. 14. marec 1939.Bratislava:AEPress,2008,s.41.

51 KrozdeleniuKresťansko-socialistickejstranybližšiepozri:ANGYAL,ref.2,s.112-118.52 KohlasuRothermerovejakcienaSlovenskupozri:MICHELA,Miroslav.Reakcieslovenskýchpolitic-

kýchkruhovatlačenaRothermerovuakciu(1927–1928).InHistorický časopis,2004,roč.52,č.3, s.503-522.



524

Méhes,ktorípredtýmpôsobilivkresťansko-socialistickejstraneabolipovažovanízaLelleyovýchdôverníkov.53Nebudemesaasiveľmimýliť,keďbudemepredpokladať,žeLelleybolovšetkomdobre informovanýadokoncasámstálvpozadícelejakcie. Sotvorenýmvystúpenímalevtomčaseeštevyčkával–čosaukázaloakosprávne.Novástrana, ajkeďdostalaviac ako13-tisíchlasova s týmaj jedenkrajinskýposlaneckýmandát,vnasledujúcichparlamentnýchvoľbách(1929)získalalen6tisíchlasov,predsalensklamalaazanikla.

VtomtočaseužLelleyviedolkonkrétnerokovaniasvedúcimičeskýmiasloven-skými politikmi, na základe ktorých vzniklo 13 stránkové memorandum datované 18.3.1929, snázvomPro memoria.54Adresát tohtovnemeckom jazykunapísanéhomateriáluniejeznámy,alezkontextujejasné,žebysmehomalihľadaťvovláde,alebonapražskomhrade.LelleyhoPro memorianiejevpodstateničinéakoponukaslužiebvprospechaktivistickejpolitiky,ktorújeochotnýrobiťzanáležitúhmotnúpodporu.55

Vosvojommemorandesčastirozvinultieistémyšlienky,ktoréuverejnilvrozsiah-lomčlánkunastránkachbulvárnehoplátkuNap3.2.1929,56avšakvtomtoprípadeišielďalej.Nielenžekritizovalopozičnúpolitiku,alepoukázalajnato,akobysadalarobiťúspešnáaktivistickápolitika.Nevyhnutnoupodmienkoutakejtopolitikybolapodľanehonovámaďarskápolitickástrana,lojálnakČeskoslovenskejrepublike,ktorábyrozvíjala„pozitívnu“(totoslovopoužívaLelleyakoprotipólvočinegativizmu)politiku.PodľanehonovástranamalamaťcentrumvBratislaveapolitickésekretariátyvovýznamnej-šíchmestáchjužnéhoSlovenska(Komárno,Košice,Lučenec,Levice,NovéZámky).

Kvznikunovéhomaďarskéhopolitickéhosubjektu,takakotobolonačrtnutévLelley- ovomPro memoria,napriekviacerýmpokusomnedošlo.VplývalanatopravdepodobneajvládnapolitikaavzťahyvrámcimaďarskýchpolitickýchkruhovnaSlovensku.Jednojevšakbezpochýb.

NiekoľkomesiacovpoodovzdanímemorandasaskutočneoživiloaktivistickékrídlomaďarskejpolitikynaSlovenskuadobovátlačpravidelneinformovalaonovýchzáme-rochnazaloženienovýchpolitickýchstrán.Vcentre týchtopokusovokremLelleyhostálmajiteľdenníkaNap,aristokratKárolyZay,57ktorý23.decembra1928uverejnilvosvojomdenníkučlánok,vktoromnavrholzaložiťnovúaktivistickyorientovanúmaďar-skúpolitickústranu.58

K ozajstnému pokusu založiť avizovanú aktivistickú stranu došlo až roku 1931,vznikomtzv.Krajinskejmaďarskejhospodárskejjednoty(Országos Magyar Gazdasági Egység).59Organizácia,ktorávznikla22.2.1931vBratislave,sasnažilavyužiťnespo-

53 NA ČR, f. Předsednictvoministerské rady (ďalej PMR), k. 266, č. j. 20 441. Utvoření nové stranymaďarskýchmalorolnikůamaloživnostniků.

54 AUTGM,f.TGM-R,k.393.sv.7.Pro memoria.55 BližšieotomtoSIMON,ref.5.56 LELLEY,Jenő.Akátyúbakerültszlovenszkóimagyarpolitikánakmúltja,jeleneésajövendőbeliútja.

InNap,3.2.1929.57 Tohtoaristokratasapodľamaďarskýchprameňovpodarilozískaťnastranuvládyzaponechanie jeho

statkov.58 ZAY,Károly.Aszlovenszkóiésruszinszkóikisebbségipolitikaújirányai.InNap,23.12.1928.59 MOL,K-63,43.cs,7/44,48/pol.1931.Lelley-Zay-félepártalakulatzászlóbontása.

525

kojnosť gazdov zoŽitnéhoostrova a v prvom rade zdôrazňovala hospodárske plány.Spiritus rectoromnovejstranybolJ.Lelley,ktorýkoordinovalsvojeplánysministromvnútraJurajomSlávikom.

Vzniknovéhopolitického subjektupodporil ajMetodBella,v tomčasepredsedaZemedelskejrady.Tenžitnoostrovskýmgazdom,ktoríhovmeneorganizátorovnovejstranynavštívili,sľúbilrôznesubvencie.60Pokuszaložiťnovústranuvšaknezaznamenalzásadnejšíúspechaniv štádiu svojhovzniku,keďženaustanovujúcej schôdzi sana-miestoočakávanýchtisícovobjavilolen300osôb.61Keďženaposlednúchvíľuodvolalisvojesľubyajniektorísponzori,Lelley,ktorýsiužpripravilpredsedníckureč,bolnúteníostaťvúzadí.62

Pretietopokusyzaložiťnovústranubolocharakteristické,žerozruchokoloichvzni-kubolväčšíakoichreálnyvýznam.Dôvodytohtoneúspechujemožnéhľadaťokremodmietavéhopostojamaďarskéhovoličstvaajvosobných,hospodárskychamorálnychsporoch, ktoré viedli predpokladaní vodcovia hnutia (Lelley, Zay). Popritomna sebanarážaliajrozličnézáujmyčeskoslovenskýchvládnychstrán.Začiatkomtridsiatychro-kovpopriMilanoviHodžovi,ktoréhomôžemepovažovaťzakrstnéhootcamaďarskéhoaktivizmu,uvažovalaozaloženívlastnejmaďarskejsatelitnejstranyajBenešovanárod-nosocialistická strana.

Úsilie založiť maďarskú sekciu národnosocialistickej strany súvisí s aktivizáciouAladáraCsánkiho,bývaléhoHodžovho„výstavnéhoMaďara“.Tensazačiatkomroka1934neúspešnesnažilvLeviciachvytvoriťmaďarskúfrakciuČeskoslovenskejnárod-nosocialistickejstrany.Otom,žeza týmtopokusomnebolaž takzáujemooslabeniemaďarskejopozície, ale skôr snahaozískaniemaďarskýchvoličovorientovanýchnaagrárnikov,svedčíajmalábrožúrkaBátran a jövő elébe (Kráčajme smelo do budúcnosti) vydanáCsánkim.63Podľatohtopropagandistickéhomateriálubolavtomčasenajpriro-dzenejšímspojencomMaďarovnaSlovensku„národnosocialistická strana pod vedením Klofáča a Beneša“, pričomHodžovove správanie sa smeromkMaďaromnazvalne- úprimnýmašovinistickým.64

******

60 MOL,K-64,42,cs.7.t.,89/res/pol.1931.61 MOL,K-63,43.cs,7/44,67/pol.1931.ÚjpártalakulatokaFelvidéken.62 OďalšomosudeJ.Lelleyhoviememálo.Koncom30-tychrokovsastalčlenomprovládnejmaďarskej

katolíckejradyaroku1938bolmedzitýmimaďarskýmiverejnýmičiniteľmi,sktorýmiM.Hodžaroko-valonárodnostnomštatúte.Roku1945hoakobratislavskéhoMaďarainternovalivPetržalkeajehobytskonfiškovali.Zomrelvroku1949vpenziónepredôchodcov.

63 CSáNKI,Aladár.Bátran a jövő elébe.Levice1934.64 Csánkihoakciabolavlastneužodsvojhovznikuodsúdenánaneúspech.Ztohodôvodujejčeská,slo-

venská, ale animaďarská tlačnevenovala skoro žiadnupozornosť.Na stránkachMagyarság-u, ktorývskratkeinformovaloakciisaobjaviliinformácie,žepražskéministerstvozahraničnýchvecíbolovprí-padeúspechuakcieochotnéCsánkimuplatiť150-tisíckorúnmesačne.Avšak tútosubvenciuvyplatililenjedinýkrát,keďženalevickomzakladajúcomzhromaždenísaokremvyslanýchzástupcovokresnéhoúraduapolíciezúčastnililentriosoby.AMZV,III.sekce,k.610,fasc.1b.



526

Neoaktivizmus a jeho neúspechVovoľbáchroku1935zaznamenalmaďarskýaktivizmussvojnajväčšíúspech.Na

druhejstranejeto,paradoxne,ajzačiatokjehopostupného,aleistéhozániku.Maďarskíaktivistivstúpilidovolebnejkampanesveľkýmelánom.VzáujmeúspechunominovalaagrárnastranavovoličskýchobvodochjužnéhoSlovenskanaprvémiestosvojichkandi-dátskychlistínmaďarskýchzástupcov.VNovýchZámkochtobolIstvánCsomoravKo- šiciachIstvánStunda.Tentofaktznepokojilbudapeštianskevládnekruhy,ktorésaobá-vali, že týmtoťahom,akoajprostredníctvomobilnéhomonopolu sa československejvládepodarízískaťnasvojustranuveľkýpočetMaďarov.65

Výsledkyvoliebibasčastipotvrdilitietoobavy,keďžeaktivistickýmMaďaromsanepodarilourobiťzásadnýprielom,ale65–70-tisíczískanýchhlasovmožnooznačiťzaúspech.66Vparlamentezískalikresláštyriamaďarskíaktivistickíposlanci:vposlaneckejsnemovniIstvánCsomor,IstvánStundaaIgnácSchulczavsenáteJózsefBalla.

Skupinaaktivistickýchmaďarskýchposlancov,ktorásaobjavilavparlamente,zna-menalapremaďarskéopozičnéstranypotenciálnenebezpečie.Mohlasavyhlásiťzaje-dinýchlegálnychreprezentantovMaďarovvČSRanáslednepožadovaťajmiestovme-dzinárodnýchmenšinovýchorganizáciách(napr.vLigeSpoločnostiNárodov).Napriektomu,žetentoscenársanakoniecnepresadil,podobnéambícienastraneaktivistovreál-neexistovali.Poukazujúnatopramene,ktoréinformujúopokusochzaložiťaktivistickúorganizáciupomenovanúakoNárodnáradaMaďarovvČeskoslovensku(Csehszlovákiai Magyar Nemzeti Tanács), resp. podľa iných predstáv Ligu aktivistických Maďarov (Aktivista Magyarok Ligája).67

PodľanávrhuIgnácaSchulcza,ktorývznikolpovoľbáchroku1935,vplánovanejor-ganizáciimalizískaťmiestookremaktivistickýchpolitikovajzástupcoviarôznychspo-ločenských,hospodárskychspolkovavýznamnéosobnosti,olojalitektorýchbynebolipochybnosti.68Podľatohtoplánubycelúorganizáciuzastrešovalajednacentrálnakan-celária,ktorábyusmerňovalapropagandusmeromdozahraničia,scieľomeliminovaťčinnosťopozičnýchmaďarskýchpolitickýchstrán.Schulczovplánnebolvskutočnostiničímnovým,keďžeužroku1933GézaSurányinavrhovaltoisté.

PovymenovaníMilanaHodžuzaministerskéhopredsedunastalrozmachneoaktivis-tickejnemeckejpolitikyreprezentovanejsociálnymdemokratomWenzlomJakschom,agrárnikomGustávomHackeromakresťanskýmsocialistomHansomSchützom.Neo-aktivisti okrem toho, že boli lojálny k republike, žiadali nápravumenšinových krívdspôsobenýchNemcomapremenuštátuznárodnéhonamnohonárodný.Ichpožiadav-ky obsahovali také body, ktorémali zlepšiť hospodársko-sociálne postavenie nemec-kejmenšinyachrániťjutakpredvplyvomnárodnéhosocializmu.Hodža,uvedomujúcsimožnosti,ktoréponúkalneoaktivizmus,začalJakschovcovpodporovať.Výsledkomtohobolovyhlásenievládyz18.2.1937omenšinovejotázke.Týmtodokumentomsavlastneprijalipožiadavkyneoaktivistovazačalasapostupne,ajkeďveľminedôsledne

65 MOLK-63,54.cs,7/4.tétel,9/pol.1935.66 NAČRPraha,f.PMV-AMV225,k.1454.bezčísla;PorovnajSlovák,2.4.1938.67 AMZV,III.sekce,k.610,fasc.1a,č.136426,Maď.menšinavČeskoslovensku–Ligaaktivistických

Maďarů.68 AMZV,III.sekce,k.610,fasc.1a,č.151221.

527

aplikovaťspravodlivejšiamenšinovápolitika.Sanovalisaúzemia,naktorýchžiliNemciaktoréboli postihnutéhospodárskoukrízou a administratíva sadopĺňalanemeckýmiúradníkmi.69

Charakteristickoučrtoupredobovúčeskoslovenskúmenšinovúpolitikubolo,žesľu-by a ústupky sa vzťahovali len na sudetskýchNemcov a nie namaďarskúmenšinu.AjkeďsavtomtočaseMagyar Újságvoviacerýchčlánkochvenovalneoaktivizmu,70 o maďarskom neoaktivizme reálne nemôžeme hovoriť, keďže v rámci maďarských aktivistickýchstránsaneobjavilinovéosobnosti,ktorébybolischopnénastúpiťvpo-litickomsúperenínamiesto„obohraného”SchulczaaCsomoraanavodiťnovýrozkvettejtopolitickejplatformy.

Nadruhejstrane,maďarskíaktivistinebolischopníobnoviťanisvojprogram.71Vča-se,keďsasudetskýmNemcompodarilodosiahnuťmnožstvoúspechov,vživotemaďar-skejmenšinytakézmenynenastali.Jedinúvýnimkuvtomtosmerepredstavujevládnenariadenie z 3.marca 1938, ktoré zaviedlo rok po sudetonemeckompríklade dvojja-zyčnosťnapoštáchanaželezničnýchstaniciach južnéhoSlovenska.Totonariadenie, LászlómDzurányimapostrofovanéakonárodnézavŕšenieazačiatoknovejdoby,72 ne-naplniloočakávania.Vdôsledkuvedomevybudovanýchbariérsatýkalolen178maďar-skýchobcínaSlovensku,nehovoriacotom,žekjehozavedeniunakoniecvďakahorúcejjeseni 1938 ani nedošlo.73

Neúspechaktivistickejpolitikyprispelvýraznoumierouktomu,ževovzdušístálesaposilňujúcejobojstrannejnacionalistickejdemagógie,došlovobecnýchvoľbáchroku1938kposilneniuopozičnejZjednotenejmaďarskejstrany,ktorádosiahlasvojnajväčšívolebnýúspechzacelémedzivojnovéobdobie.Získalavyše80%všetkýchmaďarskýchhlasov.

PodľakomentáraPrágai Magyar Hírlap-u„z komunistickej strany ostali kde-tu len zrúcaniny, sociálni demokrati boli takpovediac úplne vytlačení z dedín. Agrárna strana sa v maďarských krajoch zredukovala len na úplne bezvýznamnú frakciu. Tento výsledok je najväčším volebným víťazstvom a politickým úspechom Maďarov od vzniku republi-ky.“74

Napriektomu,ževíťazstvoopozičnejmaďarskejstranyneboloanizďalekatakéveľ-ké,akohoPMHopísalo,aajkeďnajviachlasovzískalihlavnenaúkorKSČ,pozícieaktivistickýchstránpredsalenoslabli.75Kichkonečnejporážkedošloažvoktóbri1938,keďsamaďarskéobyvateľstvožijúcevočakávaníúzemnejrevízie,postavilozaZjed-

69 KáRNíK, Zdeněk. České země v éře první republiky (1918 – 1938). Díl třetí. O přežití a o život (1936 – 1938).Praha:Libri,2003,s.82.

70 Porovnaj Magyar Újság,24.5.1936.71 Vichprogrameajnaďalejdominovalijazykovéakultúrnepožiadavky,ktorýchmobilizačnýpotenciálbol

aleobmedzený.Magyar Újság, 10. 9. 1936. 72 Magyar Újság, 4. 4. 1938. 73 Prvédvojjazyčnétabulebolivyloženévauguste1938.74 PMH, 16. 6. 1938. 75 Toto aktivistická tlač nepriznala, dokonca IgnácSchulcz písal vo svojomhlásení prezidentovi o roz-

machumaďarskéhosociálnodemokratickéhohnutia(podľanehovjužnýchokresochSlovenskazískalo 22893hlasov).AKPR,D13679,k.152,8109/38.



528

notenúmaďarskústranu,resp.zaMaďarskúnárodnúraduzaloženútoutostranou.Ichrozhodnutienebolomotivovanélennárodnýmcítením,aleajtým,ževtomčaseužvočiMaďarskunestálamasarykovskádemokracia,alektotalitesmerujúceautonómneSlo-vensko.Vtakomtoprostredíajmaďarskémiestneorganizácieagrárnejstranyasociál-nodemokratickejstranyvyhlásilizlúčeniesMaďarskounárodnouradouaichvodcoviasabuďúplnevytratilizpolitiky,aleboodišlidozahraničia.

Menšiaskupinaaktivistovžijúcichvemigrácii,ajpočasvojnyzotrvalanaideálochČeskoslovenskejrepubliky. IgnácSchulcz,ktorývLondýnezaložilZväzdemokratic-kýchMaďarovzČeskoslovenskasastalajčlenomštátnejradypôsobiacejpripreziden-tovi Edvardovi Benešovi.76PreSchulczaapreostatnýchaktivistovznamenalnaozajstnúporážkuažrok1945,keďzistili,žeČeskoslovenskonielenžestratiloonichzáujem,aležechcezosvojhoúzemiaodstrániťcelúmaďarskúmenšinu.

Zhrnutie Celkovábilancia(ne)úspechovmaďarskéhoaktivizmupočasexistencieČSReštenie

jevykonaná.Zkvantitatívnehohľadiskatrebapovažovaťaktivistickýsmerzaúspešný.Aktivistické strany (maďarské sekcie centralistických strán)dokázali získaťpribližne 15%všetkýchmaďarskýchhlasovavoblastikultúrysahlásilikaktivistickémusmeruajtakívýznamníčiniteliaakoRezsőSzalatnai,aleboFerdinándSzerényi.Zásluhytých- to–zväčšaľavicovozmýšlajúcich–aktivistovnaosvetovompolisúdoteraznedoce- nené.

Pokusyozaloženiesamostatnýchmaďarskýchaktivistickýchsubjektovvšakboline-úspešné.Narozdielodnemeckýchaktivistov,ktorímalivovládeodroku1926nepretr-žitesvojhozástupcuaúspešnesaimdarilopresadzovaťsvojezáujmy,maďarskésekcievládnychstránmalilenminimálnyvplyvnanárodnostnúpolitikuvlády.Akovýsledokichpolitickýchaktivítjemožnéspomenúťlenzaloženieniekoľkýchkultúrnychorgani-zácií.

Otázkouvšak je, čo spôsobilo, žena rozdielodnemeckejmenšinybolmaďarskýaktivizmustakýneúčinný?Napriektomu,žekjejzodpovedaniujepotrebnýešteďalšívýskum,nazákladenašichdoterajšíchvedomostímôžemeuviesťhneďniekoľkodô-vodov.

Jednýmznajdôležitejšíchbolpravdepodobnenedostatok reálnehozáujmu.Oprotinemeckejmenšinesosilnoupodnikateľskouvrstvou,ktorásibolavedomá,žesvojehos-podárskepostaveniesimôžeuchovaťlentak,keďsizvolícestuspolupráce,vprípadeMaďarovtakétohospodárskezáujmynevidieť.NajužnomSlovenskuchýbalpriemysel,ataksavrámcimaďarskejmenšinyaninemohlavytvoriťtakávplyvnázáujmováskupi-na (lobby),ktorábypôsobilaakohnacímotoraktivizmu.

Stýmsúvisíajto,žerozmachčeskoslovenskéhohospodárstvavdvadsiatychrokochjužnémuSlovenskunepriniesoltakévýhodyakosudetonemeckýmoblastiamvČechách,bazaujatouskutočnenápozemkováreformaznačnepostihlamaďarskéobyvateľstvonajužnompomedzíSlovenska.

76 VáJLOK,Sándor.A csehszlovák emigráció (1938 – 1941).Budapest:ÚjÉlet,1942.s.20-21.

529

ZazásadnýdeterminantpovažujemeajrozdielyvpozíciáchNemeckaaMaďarska,keďženarozdielodStressemannovhoNemeckasavtedajšiemaďarskévládynikdyne-vzdalipožiadavkyrevízie.VBudapešti(narozdielodBerlína)považovaliaktivizmuszazradcovskúpolitikuavyužilivšetkynástrojenajejznemožnenie,čomalosvojedôsled-kyajnapolitickýživotMaďarovnaSlovensku.

Významnenaproblematikuvplývaloajto,žemaďarskýaktivizmusnebolschopnýanizadvadsaťrokovvyprodukovaťtakéosobnosti,ktorébypredvoličmivedelidôvery-hodnezastupovaťtakútopolitickúplatformu.Svojunegatívnuúlohuistezohralajfakt,žemedzimaďarskýmiaktivistamimalinadpriemernézastúpenieemigrantizMaďarska,ktorí realitu slovenského juhu nepochopili, a ktorých československá vládna politikapodporovalahlavnepreichsilnýprotihorthyovskýpostoj.

Anakoniec,kneúspechumaďarskéhoaktivizmusnemaloumierouprispelaajofi-ciálnavládnapolitika,ktorámaďarskúotázkupovažovalazatreťoradýproblém.Pretosmeromkmaďarskejmenšinenebolaochotnápristúpiťktakýmústupkomakovprípa-deNemcov.ČeskoslovenskévládycelýchdvadsaťrokovodďaľovaliriešeniepálčivýchproblémovMaďarov:riešenieotázkyobčianstva,revíziupozemkovejreformyakolo-nizácie,participáciuMaďarovvštátnejspráve,doriešeniesituáciereformovanejcirkvi,povoleniepoužívaniamaďarskýchnárodnýchsymbolovatď.Pretakýtoprístupzostranyväčšinovéhonárodabolkaždýaktivistickýpokusodsúdenýnaneúspechanedalosaoča-kávať,žebyboliMaďarinaSlovenskuochotnívoväčšompočtepodporovaťprovládnupolitikuaktivistickýchstrán.

*štúdiabolavypracovanávrámciprojektuVEGAč.1/4536/07Identita a verejné postoje maďar-skej menšiny na Slovensku v rokoch 1918 – 1938sfinančnoupodporouMaďarskejakadémievied:Bolyai János Kutatási ösztöndíj.

VERGESSENEAKTIVISTENBEITRAGZURGESCHICHTEDERUNGARISCHENPOLITISCHENPARTEIEN INDERZWISCHENKRIEGSZEIT

ATTILA S I MON

DievorhandeneFachliteratur,diesichmitdenungarischenpolitischenParteieninderSlowakeiinderZwischenkriegszeitbefasst,widmetesichkaumdemPhänomendesAktivismus.AusdiesemGrundwird zumZiel dieserStudie - einÜberblicküberdiedamaligeungarische aktivistischePolitikzuschaffen.

ObwohlderungarischeAktivismusnichtsoeffektivwiedersudetendeutschewar,konntendieaktivistischenSubjektedochetwa15%derungarischenWählerfürsichgewinnen.

In der damaligen Tschechoslowakei war der ungarische Aktivismus an die zwei großen zentralistischenParteien:SozialdemokratischeParteiunddieAgrarparteigebunden.



530

AlsVertreter des Linksaktivismus galt die ungarische Fraktion der Tschechoslowakischen sozialdemokratischenArbeiterpartei,die1926durchdenBeitrittderbedeutungslosenUngarischensozialdemokratischenArbeiterparteizudergesamtstaatlichenSozialdemokratie,entstand.

Mit derAgrarpartei verbundener ungarischerAktivismuswar zunächst durch die eigenen politischenParteienvertreten(RepublikanischeParteiderungarischenKleinlandwirte,UngarischeLandesparteiderLandwirteundKleinbauern),aberseit1929existierteernuralsdieFraktiondergesamtstaatlichenRepublikanischenPartei.

DieBlütezeitenerlebtederungarischeAktivismusindendreißigerJahren.BeiderWahl1935erzieltendieaktivistischenRichtungenetwa65000-70000StimmenundimAbgeordnetenhausdesPragerParlamentswurdensiedurchdreiAbgeordneten:IgnáczSchulz,IstvánCsomorundIstvánStundavertreten.

Die endgültige Niederlage erlitt die regierungsnahe Politik während derMünchner Krise,als sich fast die gesamte ungarischeBevölkerung, in Erwartung derBodenrevision, hinter dieVereinigteungarischeParteistellte.EsbedeutetedenZerfalldesungarischenAktivismus.

531

BEZPEČNOSTNíSTRATEGIEUSAVLETECH1945–1947

JAN E I C H L E R

EICHLER,Jan.ThesecuritystrategyoftheUSAintheperiod1945–1947.His-torickýčasopis,2009,57,3,pp.531-549,Bratislava.ThestudyconsidersthesecuritystrategyoftheUSAintheperiod1945–1947,whichwasvery important for the formationof thepost-war internationalorderandhadveryseriousresultsforthestatesofCentralandEasternEurope,includingCzechoslovakia.Thestudy isespeciallydirected towardskeydocumentsof theTrumanadministration concernedwithpreparations for nuclearwar against theUSSR.Thesecontributed to theestablishmentof afirmconfrontational course,whichfinallyensuredthatCzechoslovakiaandothercountriesinthisregionweretransferredfromanopensphereofSovietinfluencetoanexclusivespherewithallthenegativeconsequencesassociatedwiththis.Opensphereofinfluence.Exclusivesphereofinfluence.Confrontation.Nuclearplanning.Strategyofcontainment.Trumandoctrine.MarshallPlan.

Událostilet1945–19471jsoujiždelšídobuvelkýmačastodiskutovanýmtématemobo-rusoudobýchdějin.Vjejichprůběhusevytvořilomezinárodníuspořádání,kteréEvropadotédobynepoznalapředevšímproto,že„výrazně zesláblo odhodlání evropských států rozhodovat o svých osudech (…)a že Evropané předali své principy národního sebeur-čení, autonomie a svrchovanosti do rukou neevropských subjektů.“2

Vzápadoevropskéazejménavseveroamerickéhistoriografiisepřihodnocenívý-voje v letech1945– 1947vyhranily dva základní přístupy: tradiční či konzervativní akritický,nekonformníčirevizionistický.Anijedenztěchtodvouhlavníchproudůneníjednolitý, naopak každý z nich se dále dělí na různé dílčí směry. JohnBradley uvá-dí,žeproudtradicionalistůjevelmisilnýadělísedálenatzv.pravověrné,liberálnía realisty.3Všichniseshodují,žeTrumanovaadministrativavždyjenreagovalanasovět-skourozpínavostanepřátelskékroky,ježbypřicházelybezohledunato,jakoupolitikuprosazovalyUSA.Neméně rozmanitý je i proudnekonformních, či revizionistických autorů.Do jeho první vlny patří zejménaWalterLippmann aDennaFrankFleming,naněnavazovaliGabrielKolko,4WilliamApplemanWilliams,5LloydC.Gardner.Tivšichnipíší,Trumanovaadministrativasevprvníchpoválečnýchletechzaměřovalapře-devšímnadobývánínovýchtrhůananastolováníproamerickýchrežimůažeprávětobylajednazezákladníchpříčinstudenéválky.

1 Tatoetapabylazvolenaproto,ženajejímpočátkujekonec2.světovéválky,kdyEvropaještěnebylarozdělenaanakoncijejednáníoMarshallověplánu,kteréskončilorozdělenímEvropy.

2 KOLODZIEJ,Edward.Security and International Relations.CambridgeUniversityPress2005,p.100.3 BRADLEY,John.Válka a mír po roce 1945.Praha:VictoriaPublishing,1994,pp.10-11.4 KOLKO,Gabriel.The Roots of American Foreign Policy. Boston 1969, 166 p.5 WILLIAMS,WilliamAppleman.The Tragedy of American Diplomacy.NewYork1962,309p.

JanEichlerBezpečnostní strategie USA v létech 1945 -- 1947


532

Zvlášťvýznamnépostavenívrámcikritickéhorevizionistickéhoprouduzaujímátzv.Wisconsinskáškola–jejípředníautoři6zpochybnilitzv.oficiálníverzizačátkůstudenéválky.7Začalipřehodnocenímzákladnítezetradicionalistů,žesovětskápolitikajestej-nápředTrumanemiponěm,abydošlikantitezi,že„ať už s komunistickou hrozbou nebo bez ní (a potažmo s hrozbou terorismu nebo bez ní), dynamika americké zahraniční politiky je stále stejná“.8Trumanovu politiku označují za typický projev americkéhoimperialismu,kterýsevyznačovalsnahounastolithegemoniiUSAvconejrozsáhlejšíčástipoválečnéhosvěta.9

W.A.Williams10sedůkladnězaměřilpředevšímnaekonomickéafinančnípříčinynastolení studené války. Jeho základní teze zní:„americký domácí blahobyt dlouho-době závisí na rostoucí zámořské ekonomické expanzi“(s.15),atoseodrážívpolitice otevřenýchdveří(Open Door Policy–ODP),kterésevícečiméněpřizpůsobujívšichniameričtíprezidenti.Poskončení2.světovéválkymělyUSAvehřehnedněkolikoblastí:Evropu,Japonsko,jihovýchodníAsii,severníAfrikuaBlízkývýchod.Nakoliknemohly okamžitěpokrýtvšechny,dostalysezeměstředníavýchodníEvropy(ZSVE)aždodru-héhosledu,zatímcoprioritoubylyJaponskoazápadníEvropa.

ZavelmidůležitépropoválečnéuspořádáníapotažmoiproosudyZSVEoznačilto,žejižnapočátkuléta1945seUSApostavilyprotisovětskýmpožadavkůmnaválečnéreparace ve snaze plně ovládnout západníNěmecko a zcela jej uzavřít před SSSR.11 SebevědomíTrumanovy administrativy výrazně zesílilo po svržení atomových bombnaHirošimuaNagasakiavdůsledkutoho„se Rusové mohli buďto podřídit Spojeným státům, nebo jít na konfrontaci“(s.2006).Williamssvojikritikudokončilslovy:„ame-ričtí předáci si byli jisti, že bomba (atomová) a ruské obrovské náklady na obnovu jim daly nástroj k tomu, aby i ve východní Evropě prosadily politiku otevřených dveří a ob-novily prozápadní vlády“.(s.253).Dnesjižvíme,žetentopředpokladsenaplnilažpodlouhých40letech.

WilliamApplemanWilliamsaanižádnýzdalšíchautorůwisconsinskéškolysevšaknikdyanivnejmenšímnezastávalJosefaVisarionovičaStalina–všichniodsuzovalijehopolitikuicelésovětskézřízeníajednoznačněsdílelizápadní,nikolisovětskéhodnoty. KTrumanověadministrativěbylikritičtějšípředevšímproto,ževytvořilatakovouvnějšísituaci,nakterouStalinreagovalvnucenímsovětskéhozřízenívzemíchstředníavý-chodníEvropy.

VelkouinspiracípřipsanítétostudiebylzávěramerickéautorkyCarolineKennedy-Pipe,ževroce1945existovalopramálonáznaků,žebyVelkáaliance(Grand Alliance)

6 JejímičelnýmipředstavitelibyliFredHarringtonajehopokračovatelWilliamApplemanWilliams.7 CALHOUN, Graig. ColdWar. InDictionary of the Social Sciences. Oxford University Press 2002,

584 p. 8 LaFEBER,Walter.TheMakingofWisconsinSchoolRevisionist.InDiplomatic History,Vol.28,No.5

(November2004),p.624.9 NOLAN,J.Cathal. The Greenwood Encyclopedia of International Relations.Vol.I.Westport:Green-

wood,p.309.10 WILLIAMS,WilliamAppleman.The Tragedy of American Diplomacy.NewYork:DELLPublishing

CO.,Inc.,1959,259p.11 Zavelmipříznačnéoznačuje,žetatoiniciativavzešlaodtehdejšíhoveliteleamerickýchvojskvzápadní

Německu,generálaL.Claye,kterýpostupovalunilaterálněaarogantně.

533

mohlazaniknouttakrychle,jaksepakskutečněstalo.Zahlavnípříčinunepříznivéhozvratuoznačujetzv.„sovětský mýtus amerických politických činitelů, kteří z ideologické výzvy učinili vojenskou hrozbu. Píše, že SSSR nikdy nebyl tak silný, jak západní poli-tici věřili, nebo říkali, že tomu věří.“12DalšízásadníinspiracísestalzávěrSlavomíraMichálka, který se týkádopadůna tehdejšíČSRa říká, že již dva rokypo skončení 2.světovéválky„Praha nastúpila cestu pešiaka jednej zo strán na šachovnici medziná-rodnej politiky“.13

Zjasněformulovanýchzávěrůdvouvýšecitovanýchautorůvyplynulazákladníotáz-kaceléstudie:pročseporoce1945prosadilomezinárodníuspořádáníznáméjakostu-denáválka,kterétakneblazeovlivniloosudtehdejšíČSR.Nakolikvrámcijednéstudienelzepostihnoutvšechnypříčiny,hlavnípozornostsezaměřilana jedenokruhpříčin, a tím jevojenskostrategicképlánováníUSAvprvníchměsícícha letechposkončení 2.světovéválkyajehovlivnaformujícísepoválečnémezinárodníuspořádání.

Přihledáníodpovědinazákladnívýzkumnouotázkutatostudienejprvepřipomínáhlavnírysymezinárodnísituacebezprostředněposkončení2.světovéválky.Vdalšíchčástechsesoustřeďujepředevšímnavýznamnápolitickávystoupeníastrategickédoku-mentyTrumanovyadministrativy.StrategieUSAjevcentrupozornostiztohodůvodu,žeUSAbyly v roce 1945 ekonomicky i vojensky nejsilnějším státem světa, zatímcoSSSRjakodruhýhlavnívítězprávěskončenéválkybyltěžceponičenazaUSAvevšechsměrechsílyvelicezaostával.14

Také při hodnocení vývoje americké bezpečnostní strategie v prvních letech po 2.světovéválcestudienavazujenaS.Michálka,konkrétněpaknajímpřipomínanývý-rokJanaMasaryka,žekdyžpřimoskevskýchjednáníchoMarshallověplánuposlouchalStalina,netušilsiceproč,alemělstálesilnějšípocit,žesovětskývůdcepočításválkou.15 Celástudiejerozvrženadodevítičástí,znichžkaždásezabýváklíčovýmiudálostmi a souvislostmi, které měly určující význam na vývoj mezinárodního uspořádání poskončení2.světovéválky,navývojvztahůmezizápadnímidemokraciemiaStalinovýmSSSRapotažmoinaosudytehdejšíČeskoslovenskérepubliky.

HlavnímzdrojempoznatkůbylypřísnětajnéstrategickédokumentyzdobyTruma-novyadministrativy,díky jejichžnedávnémuzveřejněnídnesvíme to,conemohlvě-dětJanMasarykajehosoučasníci–jsouvnichobsaženyprvníúvahyomožnéválcemeziněkdejšímispojencizAntifašistickékoalice.Zároveňstímsestudieopíráozávěry autorůrevizionistickéhoproudu,předevšímamerickýchabritských.Vodtajněnýchdo-kumentechavřaděmonografiíhledáodpověďnaotázku,pročStalinjižvroce1947počítalsválkouastupňovalpolitickýnátlaknazeměstředníavýchodníEvropy,včetnětehdejšíČSR.

12 KENNEDY-PIPE,Caroline.The Origins of the Cold War.NewYork:Palgrave,2007,pp.28-29.13 MICHáLEK,Slavomír.Nádeje a vytriezvenia. Československo-americké hospodárske vzťahy v rokoch

1945 – 1951. Bratislava : Veda, 1995, s. 113.14 šlozejménaoekonomiku,vědeckotechnologickýrozvoj,soudržnostspolečnosti,sílupříkladuprojiné

národyavneposlednířaděiojadernézbraně.15 Blíževiz:RIPKA,Hubert.Eastern Europe in Post - War World.NewYork:FrederickA.Praeger,1961,

266p.



534

americké úvahy o sférách vlivu sssR – Bohlenovo memorandumPokud jdeoUSA, tyseběhem2. světovéválkystalynejsilnějšíma takénejvliv-

nějšímčinitelemsvětovépolitiky.Počínajerokem1943bylonadevšípochybnost,žebudoumítrozhodujícívlivinapoválečnémezinárodníuspořádánívesvětěazejménapakvEvropě.Jižběhem2.světovéválkysevUSAuvažovalootom,jakébudepolitickéuspořádánívzemíchosvobozenýchSovětskouarmádou.EduardMarkpřipomíná,16žeskupina nejvyšších politických amerických plánovačů již v září 1943 připouštěla, že vzemích,kterébudouosvobozenySovětskouarmádou,nebudemožnéobnovitpřed-válečnépoměry,protoževevětšiněznichbylypředvypuknutím2.světovéválkypro-tisovětskérežimy,přičemžřadaznichkolaborovalashitlerovskýmNěmeckemavícečiméněsepodílelanajehoagresiprotiSSSR(Maďarsko,Rumunsko,Bulharsko).ZazvláštníproblémbylopovažovánoPolsko,kterémělovočíchnejvyššíchpředstavitelůtehdejšíhoSSSRpověsttzv.historickéhonepříteleatradičnívstupníbrányproinvazizeZápadu.17Avneposlednířaděsevěděloito,žeSSSRbudechtítdostatvýchodníEvropudosvésféryvlivuapřeměnitjivnárazníkovépásmopropřípadútoku.18

A na výše uváděné úvahy se navazovalo hned v prvních měsících po skončení 2.světovéválkyvUSA,kdysejižpřemýšlelookonkrétnípodoběpolitickéhouspořá-dánívzemíchstředníavýchodníEvropy.PředníamerickýdiplomatCharlesBohlen19 připouštěl,žetytozeměbudoutvořitjakousisféruvlivuSSSR,alezároveňstímvesvémvelicevýznamnémmemoranduz18.10.194520vymezil,čehobysetatosféramělavy-varovatajakýmihlavnímirysybysemělavyznačovat.

VnegativníčástisvéhotextuBohlenzcelaodmítltzv.exkluzivnísféruvlivu,kterábyznamenalaúplnousovětizacizemívýchodníEvropy,tedylikvidacitržníekonomiky,nastolenísystémujednéstranyanaprostéhovazalstvínapolizahraničníabezpečnostnípolitikytěchtozemí.AvpozitivníčástidošelBohlenkzávěru,žejejakvzájmuzemístředníavýchodníEvropy,takisamotnýchUSA,abysevytvořilatzv.otevřenásféravlivu.Tasepodlejehopředstavmělavoblastivnitřnípolitikyvyznačovatzachovánímtržníekonomikyasystémuvícepolitickýchstran.VzahraničníabezpečnostnípoliticejimělocharakterizovatzřeknutísejakéhokolivnepřátelstvívevztahukSSSR,alezároveňstímimožnostotevřenéspoluprácesezápadníEvropouisUSA.

ZákladnímsmyslemBohlenovamemorandabylo,abyvzemíchstředníavýchodníEvropynastoupilyvládypřátelskévůčiSSSR,nikolivšakvládyloutkové.Tímsemělonajednéstraněvyjítvstřícsovětskýmpřáním,abyseposkončeníválkyprotitehdejšímuSSSRnespolčoval tzv.zbyteksvěta.Zároveňs tímsealemělozabránitpřeměnětétočástiEvropyvoblastsdružujícívazalskéstáty,kterýmbybylovnucenozřízení,jakéonysamynechtěly.

16 MARK,Edward.CharlesBohlen and theAcceptableLimitsofSovietHegemony inEasternEurope: AMemorandumof18October1945.InDiplomatic History,2007,vol.3,p.2.

17 WENGER,Andreas–ZIMMERMANN,Doran.International relations. From the Cold War to the Glo-balized World.London:LynneRiennerPublishers,2003,p.16.

18 WENGER–ZIMMERMANN,ref.17.19 CharlesBohlenbylvýznamnýmdiplomatemavlivnýmzahraničněpolitickýmexpertemUSA.Vletech

1953–1957bylvelvyslancemvMoskvě,kdepracovalivpředválečnémobdobí.20 UntitledmemorandumbyBohlen,18October1945,Box4,BohlenRecords.

535

VymezenídvoukonkrétníchpodobsférysovětskéhovlivuvevýchodníEvropěmělopřímouvazbuina tehdejšíČeskoslovensko.PrávějehoexilovávládavLondýněpodvedenímEdvardaBeneše byla ještě v době 2. světové války považována za nadějnýpředobraz tzv. otevřené sféry vlivu.Např. během roku 1944AverellHarriman, dalšíztehdejšíchvýznamnýchpředstavitelůamerickédiplomacie21,hodnotilsovětsko-česko-slovenskévztahyjako„to nejlepší, co můžeme ve východní Evropě očekávat“.22Vysoceoceňovalzejménato,žeprezidentBenešsenaSSSRobrátilsežádostíobezpečnostnízáruky–Harriman tovdanédoběpovažovalzapříklad iprodalšízemě tétooblastievropskéhokontinentu.Zároveňstímaledodal,žeUSAbynikdynemělypřipustit,abypopodpisusmluvopřátelstvíavzájemnépomocinásledovalodosazovánípolitikůpod-porovanýchsovětskouvládouatajnoupolicií.

Nakonci2. světovéválkyse tedyČeskoslovensko ipodleamerickýchhodnocenínacházelovsituaci,kterádávalanaděje,žebymohlobýtjednímzpříkladůtzv.otevřenésféryvlivu.Mnohévšak záleželonadalším směřování politikydvouhlavníchvítězůválkyazejménapaknavývojijejichvzájemnýchvztahů.Aprávětojedůvod,pročsetatostudiezabývábezpečnostnístrategiíUSAvprvníchtřechpoválečnýchletechapročtutostrategiipojímájakojednuzurčujícíchmezinárodníchdeterminantvývojeČesko-slovenskavdanémobdobí.

Studievycházízedvouhlavníchpremis.Prvníznichříká,žebezprostředněposkon-čení2.světovéválkyexistovalypříznivépředpoklady,abyseČSRamožnáiněkterédalšístátystředníavýchodníEvropyvyvíjelyvpodobětzv.otevřenésférysovětskéhovlivu, jejížpodstatoubylypřátelskévztahyavěcnáspolupráce seSSSR,alezároveňstímizachovánítržníhohospodářstvíapoliticképlurality.Druhápremisatétostatizní,ženaplněnípředpokladůprozakotveníČSRvotevřenésféřevlivubyloveznačnémířezávislénavývojizahraničnípolitikydvouhlavníchvítězů2.světovéválky,tedyUSA aSSSRazejménapaknavývojijejichvzájemnýchvztahůvprvníchpoválečnýchletech.Studievycházíznázoru,kterýsdílířadahistoriků20.století:„USA hrály ústřední roli v mezinárodním uspořádání po roce 1945 a americká zahraničně-politická rozhodnutí měla zásadní důsledky, ať už dobré nebo špatné, na miliony lidí v celém světě.“23Tojehlavnídůvod,proč se tato staťzaměřujepředevšímnaklíčovázahraničněpolitická abezpečnostněpolitickározhodnutíTrumanovyadministrativy.

poválečné rozcestí vztahů mezi Usa a sssRPolitikaUSAvůčiSSSRsebezprostředněposkončení2.světovéválkyocitlanapo-

myslnémrozcestí.Jednazmožnýchcestvedlapřestzv.Jaltskéaxiomy,tedypřespokra-čováníamericko-sovětskéspolupráce,jaktopředpokládal32.prezidentUSAFranklin DelanoRoosevelt (úřadzastávalv letech1933–1945).Tennezakrýval svůjkritický

21 AverellHarrimanbylmimojinévelvyslancemUSAvMoskvěvletech1943–1946avtěchtoletechsehodněpřihlíželokjehonázorůmadoporučenímtýkajícímsepřístupukSSSRikpoválečnémuuspořádá-nívEvropě.

22 MinutesofthePolicyCommittee,10Mayand25October1944,Box138,NetterRecords.23 DOCKRILL,Shaky–HUGHES, Geraint. Palgrave Advances in Cold War History.London:Palgrave,

2006,p.5.



536

vztahkvnitropolitickémuuspořádánívSSSRaanivýhradykjehozahraničnípolitice,24 alepřestosinemyslel,žebysespoválečnýmSSSRmělonakládatjakosnějakýmvy-děděncemmezinárodníhouspořádání.Uvědomovalsi,žetakovýpřístupbymohlSSSRnakonec „dotlačit nejen ke zpochybňování existujícího stavu, ale i samotných pravi-del hry“.25ZákladnímrámcemRooseveltovapojetípoválečnéhosvětabylaAtlantická charta,hlavnímjednacímfóremmělabýtOSNapravidelnéschůzkyministrůzahraničíUSA,SSSR,VelkéBritánieaFrancie.

PoúmrtíRooseveltasevšaksituacezásadnězměnila.Najehomístonastoupildosa-vadníviceprezidentH.TrumanatenzačalprosazovatzcelajinýpřístupkSSSR.Jehoprvnímzásadnímopatřenímbylovypovězení smlouvyopůjčceapronájmusVelkouBritániíaseSSSR.Stoupencitzv.rižskýchaxiomůavnávaznostinaněautořitradičníhoproudutotojednostrannérozhodnutíjednoznačněobhajovalianadáleobhajují.Aleautořikritickéhoproudutopovažujízavážnýdiplomatickýomyl.26Tvrdí,žeSSSRtutosmlou- vuvnímaljakonáhraduzalidskousílu,kterouvynaložilvrámcispojeneckéhobojeprotispolečnémunepříteli.Trumanovivytýkají,ževdobě,kdySSSRnanejvýšnaléhavěpo-třebovalpenízekpoválečnéobnově,sevědomězbavilmožnosti,jakovlivňovatsovětskéchovánívesmysludodržovánípravidelkooperativníchvztahů.StefanoGuzzinidokoncepíše,že„vzhledem k načasování tohoto kroku a k tomu, že před ním nedošlo k žádným konzultacím, ho sovětská vláda prostě musela vnímat jako útočné opatření“.27

trumanův příklon k tvrdému kurzu VdoběTrumanovanástupudofunkceprezidentamělyUSAzcelajasnoupřevahu

nadSSSR.Hodnocenímpoměrusilvekonomickéivevojenskéoblastisejižvprvníchměsícíchposkončení2.světovéválkyvelmipodrobnězabývalVýborzpravodajskýchslužebUSA.Vlistopadu1945sejehočlenovéshodli,že„dopravní neprůjezdnost, vážné průmyslové nedostatky, technologická zaostalost a problémy v zemědělství by (Sověty) odradily od vojenského avanturismu“.28Avlednu1946došeltentýžvýborkjasnémuzávěru ivoblastivojenskéhopoměrusil.Tenříkal,že„útočné schopnosti Spojených států jsou výrazně vyšší ve srovnání se schopnostmi SSSR. Jakákoli vzájemná válka by byla mnohem nákladnější pro SSSR než pro USA.“29

ZatétosituacesenaprezidentaTrumanaobrátilministrválkyHenryLewisStimson.Vesvémmemorandu30napsal,žeSSSRjeurčitěpřímoposedlýtouhouconejrychleji

24 NejvícejejpohoršilsovětskýnátlakvRumunsku,kdesiAndrejVyšinskijvynutilodvolánígenerálaNi-colaeRadescazfunkcepremiéraajehovystřídánípromoskevskyzaměřenýmPetruGrozou.

25 GUZZINI,Stefano. Realismus v mezinárodních vztazích a v mezinárodní politice. Brno : Barrister a Prin-cipal,2004,s.66.

26 Blíževiznapř.HERRING,G.Aid to Russia, 1941 – 1946. Strategy, Diplomacy, the Origins of the Cold War.NewYork1973.

27 GUZZINI,ref.25,s.68.28 JointIntelligenceCommittee:Post-warEconomicPoliciesandCapabilitiesoftheUSSR.November1.

1945.29 JointIntelligenceCommittee:SovietPost-WarMilitaryPoliciesandCapabilities.January15.1946.30 Memorandumfor thePresident:ProposedActionforControlofAtomicBombs.11.September1945.

http://www.trumanlibrary.org/whistlestop/study_collections/bomb/large/documents/index.php?pagenumber=3&documentid=22&documentdate=1945-09-11&studycollectionid=abomb&groupid=

537

odhalittajemstvíjadernýchzbraní.Dálepředpověděl,žeSSSRvyvinedoslovahorečnéaktivityavynaložíveškerésílyažetoskončízávodyvezbrojenísvelmineblahýmdo-pademnavývojvesvětě.Varovalpředevšímpředprudkýmnárůstemvzájemnénedůvěry apodezíránímeziUSAaSSSR.StimsonnavrhldůvěřovatSovětskémusvazuapřizvatjejspolusVelkouBritániikvelkémutřístrannémujednáníojadernýchzbraníchaoje- jichkontrole.Zdůraznil,žejadernézbraněbynemělybýtpoužívány,pokudktomune-dají tyto třistátysouhlas.Adálenavrhl,abypourčitémčasebylypřizvány iFrancie aČína.Stimsonemdoporučovanápravidlahryjednoznačněsměřovalakvýraznémuzú-ženíprostorupronedůvěru,špionáž,vzájemnápodezíráníapomlouvánínamezinárodníscéněabylapojímánajakoprevenceprotirozmísťováníjadernýchzbranínaúzemídal-šíchzemí.Stimsonpřitomnevycházeljenzvlastníchúvahnebospekulací,naopakseopíraliostanoviskapředníchamerickýchatomovýchvědců,kteřítakovýpostupvelminaléhavědoporučovalinejenjemu,aleiministruzahraničíDeanuAchesonovi.OtomsvědčízejménaHarrisonovo memorandumz25.září1945.31

Stimsontakédoporučil,abysecestoumezinárodníchjednánístanovilajasnápravidlahryprojadernýsvět.Tatopravidlasenakoneczačalapostupněprojednávat,alemnohempozději,ažnasamémkonci60.let,vdobě,kdyužexistovalpětičlennýjadernýklub,lid-stvozaseboumělořadukrizí,znichžnejvážnějšíbylakaribskékrizevroce1962.Bohu-žel,vdobě,kdyserozhodovaloodalšímvývojiamericko-sovětskýchvztahůaocelémpoválečnémmezinárodnímuspořádání,Stimsonovypozoruhodnénávrhyzůstalypouzenapapíře.Nevyvolalynáležitoudiskusi,kterousivonédoběstáleještěotevřenýchmož-nostíkaždopádnězasluhovaly.PřitomStimsonjižvzáří1945jasnozřivěpředpovědělto,coseběhemnásledujícíchnecelýchdvacetiletstaloskutečností–tedyvytvořenítzv.jadernéhoklubuzahrnujícíhovedleUSAtakéVelkouBritánii,SSSR,FranciiaČínu.NarozdílodStimsonovýchdoporučeníalejadernýklubnevzniklnazákladěotevřenýchme-zinárodníchjednáníazávazněstanovenýchpodmínekapravidelhry.Naopak,vytvořilsezacenunemilosrdnéhosoupeřenízaúčastitajnýchslužeb,vědeckovýzkumnýchpraco-višť,vysokýchškol,průmyslovýchkapacit,zacenuobrovskýchinvestic,kterépakstálevícechybělyveškolství,zdravotnictví,vcivilnímvýzkumuavespotřebnímprůmyslu.Avůbecnejvětšícenoubyloto,předčímStimsontakvýstižněanaléhavěvaroval:pro-hloubenívzájemnénedůvěry,nárůstmezinárodníhonapětí,kterýčastovedlažkvelmivypjatýmanebezpečnýmkrizímstěžkýmidopadynamezinárodníuspořádáníatakénavývojzemívýchodníEvropy,včetnětehdejšíČSR.

MelvynLeffler,významnýautorkritickéhoprouduvUSApřipomínádalšíneblahýrysamerickéstrategievprvníchpoválečnýchletech.32Právěziniciativyodpůrcůspo-lupráceadůvěrySSSRsebezprostředněposkončení2.světovéválkyzrodilastrategievojenskýchzákladen.Jejízákladnípohnutkabylazcelajasná:nedovolitžádnémocnosti,abyovládlaEurasiisjejímistrategickydůležitýmisurovinovými,ekonomickýmialid-

31 MemoofconversationwithDr.J.RobertOppenheimerandDeanAcheson,September25,1945.Miscel-laneous Historical Documents Collection. http://www.trumanlibrary.org/whistlestop/study_collections/bomb/large/documents/index.php?documentdate=1945-09-25&documentid=8-8&studycollectionid=abomb&pagenumber=1

32 LEFFLER,MelvynP.TheAmericanConceptionofNationalsecurityandtheBeginningsof theColdWar,1945–1948.InAmerican Historical Review,1984,vol.89,no.2,pp.345-381.



538

skýmizdroji.Vycházejeztoho,SbornáčelníkůštábůUSA,jakukazujínedávnoodtaj-něnédokumenty,vzápětíposkončení2.světovéválkyvytklcíl„působit odstrašujícím způsobem proti nárůstu sovětského vlivu v Eurasii“.33

Důraznavýstavbuvojenskýchzákladenmělodsaméhopočátkudvěhlavníposlání:vytvořitstrategickouhloubkuaumožnitrychlouprojekcisílyprotipotenciálnímune-příteli.Vdůsledkutohosestaldalšímkrokemnacestěkprohlubovánínedůvěryastup-ňovánínapětívprvníchdvouletechposkončení2.světovéválky.ProtoLefflerdocházíkzávěru,žebudovánísystémuzákladennebyloničímjinýmnežvědomýmpostupemkrozbitíspojenectvízdoby2.světovéválky.34DvapředníameričtíkritičtíautořiGarAlperovitzaKaiBirdnapsali,že tehdejšísovětskývelvyslanecvUSANikolajNovi-kov35nabylpřesvědčení,žedůraznavýstavbuvojenskýchzákladenazbranězcelanovégeneraceznamená,žeWashingtonsepřipravujenaválkuprotiSSSR.A ještěk tomupřipomněliChruščovovůvzávěr,žepočínajeprávěrokem1946začalStalinznovužítvtrvalémstrachuznepřátelskéhoútokuzeZápadu.36

VýznamnýmmezníkemvestupňovánídůrazuUSAnavýznamvojenskésílyvpo-válečném světě se stal projev prezidentaTrumanapronesenýna konci října 1945připříležitostiDnevojenskéhonámořnictva.37Vprvníčástisvéhoprojevunověnastoupivšíprezidentnejprvevysoceocenil,žeUSAdokázalyběhemválkyvybudovatnejsilnějšínámořnictvovdějináchlidstva.Paksdělil,žedojdekrozsáhlédemobilizaci,alehneddodal,žeitakbudouUSAmítnejennejsilnějšínámořnictvonasvětě,aletakénejmoc-nějšíanejlépevyzbrojenépozemní ivzdušnésíly,kterébudouschopnévelmi rychlémobilizace.

VzahraničněpolitickéčástiprojevuTrumanvedvanáctibodechvymezilsvépřed-stavyozásadáchpolitickéhouspořádáníjaknavnitrostátní,takinamezistátníúrovni.Hlavnídůrazpoložilnazajištěnísvobodyvyznáníavyjadřovánívevnitřnípoliticestátů.Podtrhlzejménaprávonárodůsvobodněrozhodnoutosvémpolitickémuspořádáníane-přípustnostvnějšíhonátlaku,jehožsmyslembymělobýtprostřednictvímsílyvnucovatjinýmzemímnedemokratickéformyvládnutí.

Trumansetakstalprvnímstátníkem,kterýposkončení2.světovéválkyznovuzcelanezakrytěhovořilovýznamuvojenskésíly.Dáletobylopoprvé,kdyamerickýprezidentotevřeně hovořil o celosvětovém rozměru politikyUSA.A z pohledu zemí východníEvropyjemimořádnědůležitéto,žeTrumanbylprvnímzápadnímstátníkem,který,byťzatímještězastřeně,vevšeobecnéroviněanepřímo,vzkázalStalinovi,žebudeodmítatjehosnahyosovětizacizemí,kterébylyosvobozenySovětskouarmádou.Všealezále-želonatom,jakbudeTrumanovaadministrativaschopnatotoodhodlánínaplňovat.

33 Memorandum,June4,1945,RG165.34 LEFFLER,ref.32,p.349.35 Rozbor jeho telegramu ze září 1946 je obsažen v části věnovanéGeorgi Kennanovi a jeho strategii

zadržování.36 ALPEROVITZ,Gar–BIRD,Kai.TheCentralityoftheBomb.InForeign Policy.Spring1994,No.94,

pp.3-20.37 Harry S. Truman Speeches. NavyDayAddress. October 27. 1945.Miller Centre for PublicAffairs.

http://www.millercenter.virginia.edu/scripps/digitalarchive/speeches/spe_1945_1027_truman

539

Dvě memoranda osudového významuPrávě v době, kdy Trumanova administrativa zesilovala důraz na vojenskou sílu

anaantisovětismus,bylosepsánoněkolikdokumentůstrategickéhocharakteru,kterénadlouhoudobuvytyčilyzásadypřístupuUSAkSSSR.Prvníznichzpracovalinejvyššívojenštíčinitelé,druhýpakšéfovétajnýchslužeb.

Dne11.září1945bylodokončenopřísnětajnéMemorandumSborunáčelníkůštábů(Joint Chiefs Staff–JCS)proprezidentaTrumana,kterévymezilostrategiizaloženounaamericképřevazevevzdušnýchsiláchavjadernýchzbraních.Tatostrategiesezaměřilanaúdery,kterébymělyzničitprůmyslovácentra,ropnápoleavelkáměstanaúzemíSSSR.Podrobnéupřesněnítétostrategiepřišloonecelédvaměsícepozději,3.listopa-du1945.Výborprořízenízpravodajskýchslužeb(Joint Intelligence Committee–JIC)schválilzlomovýdokumentJIC329,nazvanýStrategickázranitelnostSSSRvpřípaděomezenéhojadernéhoúderu.38TenobsahovalseznamdvacetiměstnaúzemíSSSRvyty-povanýchjakocílejadernýchúderů,kterémělyzasaditamerickéstrategickébombardéryB-29.VedleMoskvysenaněmocitlyvelképrůmyslovémetropolevruskéčástiSSSR,atokonkrétněLeningrad,Gorkij,Kujbyšev,Saratov,Jaroslavl.DálesepočítalosúderynauralsképrůmyslovémetropoleČeljabinsk,SverdlovskaMagnitogorsk,nasibiřskémetropoleNovosibirsk,IrkutskaOmskavneposlednířaděinazakavkazskéoblastibo-haténaropnézdroje:Baku,TaškentaTbilisi.Američtístrategičtíexpertipřisestavovánítohotoseznamuvplnémířevyužiliskutečnosti,že„SSSR nabízel nepřeberné množství cílů pro případné jaderné údery“.39

StrategiejadernýchúderůnavytipovanéoblastivSSSRbylaschválenavdobě,kdyjakJCStakJICshodněuznávalyvelkézaostáváníSSSRzaUSA.Voblastistrategické-holetectvajeodhadovalyna10až15let,voblastistrategickéhonámořnictvana15let,voblastijadernýchbombna10let.Stejnětakseshodovalynamimořádnézranitelnostisovětskýchropnýchzdrojů,železničnísítě,průmyslovýchcenter,dopravníinfrastruktu-ryadalšíchobjektůstrategickéhovýznamu.40Souhrnněřečeno,situacebylavelicepříz-niváproUSA,„Američané se těšili jedné velké výhodě – mohli uvažovat o válce, která by probíhala daleko od jejich území.“41Jižběhemprvníhorokuposkončení2.světovéválkysetakvUSA„od samých základů změnil přístup k SSSR“.42

Nasamémkonciroku1945setakvyhranilydvazákladnípřístupytypicképrovo-jenskémyšleníUSApoceléobdobístudenéválky–nuklearizacebezpečnostnístrategieUSA,43tedysázkanajadernézbraně,ajednoznačnáorientacenaprvníjadernýúder(first strike option).V obou přístupech se v největšímmožném rozsahu naplnilo americké

38 Joint Intelligence Committee 329, Strategic Vulnerability of the USSR to a Limited Air Attack, 3. 11. 1945.

39 BRODIE,Bernard.TheAtombombaspolicy-maker.InForeign Affairs,October,vol.1948,p.21.40 VALERO, LarryA. The American Joint Intelligence Committee and Estimates of the Soviet Union,

1945 – 1947.DostupnénaWWW:https://www.cia.gov/library/center-for-the-study-of-intelligence/csi-publications/csi-studies/studies/summer00/art06.html

41 FREEDMAN,Lawrence.The Evolution of Nuclear Strategy.London:IISS,1981,p.48.42 POOLE,Walter.FromConciliationtoContainment:TheJointChiefsStaffandtheComingoftheCold

War,1945–1946.InMilitary Affairs,1978,vol.42,no.1,p.15.43 KOLODZIEJ, Edward. Security and International Relations. Cambridge University Press 2005,

pp.85-92.



540

pojetízásadbohatéhostátu, ježznamenají,žesevždyusilujeo to,abyválkabylaconejrychlejší a abyv conejkratšímožnédoběpřinesla rozhodující výsledek.Nejdůle-žitějšímrysemamerickéstrategickékulturysestalosoustředěníobrovsképalebnésílyvzájmunaprostéhozničeníprotivníka.USApřitomvždyvyužívajísvůjtechnologickýnáskokabohatství,kteréjimumožňujebudovatatrvaleudržovatnejsilnějšíanejmo-dernějšíarmádusvěta.44Jižněkolikměsícůposkončení2.světovéválkysetedyzačalyrýsovathlavnírysymezinárodníchvztahů–nastupovalokonfrontačníuspořádání,jehožzákladembyly„ideologické rozdíly, narůstající počty zbraní, válečné plánování, ope-rační manuály pro vedení bojové činnosti, tajné operace, psychologická válka“.45TovšezužovaloprostorprospoluprácimeziUSAaSSSRanaopakserozšiřovalprostorprostupňovánínepřátelstvíakonfrontace.Nedílněstímsláblapravděpodobnost,žezemímvýchodníEvropybudedopřáno,abysevyvíjelyjakotzv.otevřenésféryvlivu.

Dva významné projevy Velmidůležitýdopadnapoválečnémezinárodníuspořádáníatímpádeminapolitic-

kéuspořádánívzemíchvýchodníEvropymělydvazásadnístátnicképrojevypronesenéjižvprvnímpoválečnémroce.PrvnímznichbylStalinůvpředvolebníprojev,druhýmpak Churchillův projev ve Fultonu. Oba tyto projevyměly velkýmezinárodní ohlas adopad,aprotojsoudnescitoványvevšechzásadníchpojednáníchodějináchstudenéválky.

Dne9.února1946vystoupilJ.V.Stalinsezásadnímprojevem,vněmžpoprvéodskončení2.světovéválkypoužilideologickourétoriku.Vrátilsekpředválečnýmtezím,žezákladnímrysemkapitalistickéhosystémujeneustáláhonbazasurovinamianovýmitrhy,aprotosekapitalismusnemůžedlouhodoběrozvíjetbezkrizí,katastrofaválek.VdalšíčástisvéhoprojevuStalinuvedljedenkonkrétníkvantitativníukazatel–zadobutříažčtyřpětiletýchplánůdosáhnoutročníprodukce60milionůtunoceli.Avšeuzavřelslovy,žeaž seobnovíprůmysl,budemociSovětskáarmádadostatnáležitévojenskévybaveníkespolehlivéobraněsovětskévlasti.

Nedlouhopotépřišeldalšívýznamnýstátnickýprojev,kterýmělvážnýdopadnafor-movánípoválečnéhomezinárodníhouspořádání.WinstonChurchillpřijalnabídkuWes-tminsterCollegeapopředchozíkonzultacisprezidentemTrumanemvystoupil5.března1946veměstěFulton(státMissouri)sezásadnímprojevem.Vněmhovořilotehdejšímezinárodnísituaciaovýhledechjejíhovývoje.Velmipřiléhavěpojmenovalústřednícharakteristickýrystehdejšíhosvěta:navrcholumezinárodnímocenskéhierarchiestojíUSAatoproněznamenáivelkouzodpovědnostprobudoucnost.Pokudbyjipřehlí-žely,nebodokonceodmítaly,pakbysitovbudoucnostimuselyvyčítat.Zároveňstímvyjádřil,jakýúkolztohovyplýváproUSAaproVelkouBritánii–zapomocijadernýchzbraníupevňovatjednotuEvropyachránitsvobodnénárody.46ExpremiérVelkéBritániesetakstaldruhýmstátníkempoválečnéhosvěta,kterýotevřeněhovořilovýznamuvo-jenskésílyazejménapakjadernýchzbranípromezinárodnípolitiku.

44 WEIGLEY,RussellFrank.The American Way of War: a History of United States Military Strategy and Policy.NewYork1973,584p.

45 YOUNG,John.America, Russia and the Cold War, 1941 – 1998.London:Longman1999,p.242.46 BRUNE,LesterH.Chronology of the Cold War. 1917 – 1992.NewYork:Routledge,2006,p.115.

541

VelmidůležitoučástíChurchillovaprojevubylijehovelkýpříměr–železnáopona,kteránaEvropuspadlavprostorumezištětínemnaBaltuaTerstemnaJadranu,přičemžměstanavýchododníseocitlapodstálesilnějšíkontrolouMoskvy.Fultonskýprojevtakpostavilzákladybipolárníhoviděnípoválečnéhosvěta–nazápadodoponyjsousvo-bodnéstáty,navýchododnísenaopakvytvářejípolicejnístátypotlačujícídemokracii asvobodujedince.Tovyznělojakoimplicitníkonstatování,žezeměvýchodníEvropysebudouvyvíjetnikoliotevřená,alejakovýlučnásférasovětskéhovlivu.

Obaprojevy–StalinůviChurchillův–bylyodsaméhopočátkunesmírněvýznam-né.Předevšímsevnichodrazilarozdílnosthodnot,představipřístupů.ZároveňstímmělStalinůvprojevvážnýdopadnadalšírozhodovánízápadníchpolitikůastejnětak Churchillůvprojevvýrazněovlivnilsmýšlenía rozhodováníkremelskýchvůdců.Sta-linůvprojevobsahovalsílícínedůvěruvůčinovéamerickéadministrativěivůčiVelkéBritánii.Bylomožnéjejčísttakétak,žetehdejšísovětskévedenínevěřilonadlouhodobésoužití seZápadem.Zcelabezesporusevněmodrážel„návrat k mentalitě obklíčené pevnosti se syndromem stálého nepřítele. Dříve nebo později přijde nová válka.“47AlevesrovnánísplánySborunáčelníkůštábuaVýboruprořízenízpravodajskýchslužebbylmnohemobecnější,neobsahovalžádnékonkrétníplánynazahájeníválečnýchope-racíazasazováníúderůnapředemstanovécíle.Přestojejřadavýznamnýchamerickýchčinitelůhodnotilajakovyhlášení3.světovéválky.48

TakéChurchillůvprojev,kterýdodějinvešeljakotzv.projevoželeznéoponě(Iron Curtain Speech) je hodnocen rozdílně. Tradicionalisté oceňují velmi výstižný popisStalinových záměrů a jeho bezohledného chování a prozíravý výrok, že Západmusívůčiněmubýtprozíravýaneústupný.Kritikovémualevytýkajínekonzistentnost.Např. ArthurKrocknapsal,žetentoprojevnikdynemělbýtpřednesenvUSA,nemělpřiněmbýtpřítomenprezidentUSA,nemělbýttakkritickývůčispojenciz2.světovéválky,mělneblahédůsledkyproOSNavneposlednířaděmělpřesněopačnýdopad,nežcojehoautoročekával.49NedlouhopoFultonusevUSAobjevilyúvahyotzv.atomovémulti-mátu.Např.GeorgeEarlenapsal,žeAmerikasikonečněuvědomila,jakvelkouhrozboupronijeRusko–největšíhrozbou,jakékdyčelila.Avyvodilztoho,žejenutnévyužítskutečnost,žeUSAmajíatomovoubombuaRusovéjizatímnemají.Volalpotom,dátjimultimátum,abysestáhlinasvévlastníúzemí.50TímsedáleumocnildůrazkladenýnavojenskousíluanajadernézbranějakoformunátlakunaSSSR.

ChurchillůvprojevvyvolalpodrážděnéreakcevMoskvě–Stalinhovořilonebezpeč-némaktuvypočítanémnazasetínedůvěryarozkolu.AmerickýnovinářBrooksAtkinsonpsal o obrovském hněvu ruských lidí, o depresivním dopaduChurchillových výroků aoobavách,žesepřipravujedalšíválka,tentokrátprotiSSSR.51DennaFrankFleming,profesor mezinárodních vztahů na Venderbiltově univerzitě, jeden z nejpřísnějších Churchillových kritiků, ve své rozsáhlé knize napsal, že kdyby byl Roosevelt žil,

47 NáLEVKA,Vladimír.Kapitoly z dějin studené války. 1. díl.Praha:Institutprostředoevropskoukulturuapolitiku,1997,s.28.

48 BRUNE,ref.46,p.113.49 The New York Times, 13. 3. 1946.50 New York Herald Tribune,24.3.1946.51 The New York Times,17.3.1946.



542

Churchill by si nikdy nedovolil přijít do USA, aby odtud vyzval ke světové alianci akobklíčeníSovětskéhosvazu.Jehofultonskýprojevohodnotiljako„válečný pokřik, který se stal biblí válečných štváčů po celém světě. Říkalo se v něm všechno, co oni chtěli říci.“Nakonecsvelkýmznepokojenímnapsal,že„pokud vypukne třetí světová válka, pak Churchillova missourská řeč bude výchozím dokumentem osvětlujícím její původ“.52

Kennanova koncepce zadržování PoStalinověprojevuzavládlavUSAsilnánejistota.Trumanovaadministrativase

obrátila na chargédáffairs vMoskvě,GeorgeF.Kennana, abyvypracoval celkovouanalýzusovětskézahraničnípolitiky.Tentopředníamerickýdiplomatamyslitelvesvéanalýzedokončené22.února1946,kterávešladodějinpodpojmemDlouhý telegram,53 zdůrazniltřihlavnídlouhodobérysysovětskézahraničnípolitiky:paranoidnípocitvněj-šíhoobklíčení,víruvnevyhnutelnostmeziimperialistickýchválekahlubokounedůvěruksociálnímdemokratům.PřivysvětlováníprvníhorysuseKennanodvolalnaStalinovoprohlášenípředdelegacíamerickýchdělníkůvroce1927,ževzniknoudvěcentracelo-světovéhovýznamu,socialistickéakapitalistickéaževjejichvzájemnémbojioovlád-nutí světovéhohospodářství se rozhodneoosudukapitalismuakomunismuvesvětě.V tomto bodu tedyKennan„v podstatě neanalyzoval sovětskou poválečnou politiku, nýbrž sovětské postoje z konce 20. let“.54

VdalšíčástisvéanalýzyKennanvelicevěcnězhodnotilsovětskouzahraničnípo-litiku.Napsaloní,žejeunášenahlubokýmamocnýmproudemruskéhonacionalismu aženavícdisponujerozsáhlýmaparátemprovytvářenívlivuvostatníchzemích.Přestovšakvyjádřilpřesvědčení,žejevmociUSAproblémvyřešit,anižbysemuselyuchýlitkekonfliktu.Najehopodepřeníuvedlněkoliktzv.povzbuzujícíchpoznámek.Vprvníznichnapsal,žeSSSRjenepřístupnýlogicerozumu,alevevysokémířejepřístupnýlogicemoci:můžesebezevšehostáhnout–avšeobecnětodělá–pokudnarazínasilnýodpor.Kdyžmáprotivníkdostatekprostředkůaprokážeodhodláníjenasadit,zřídkakdytobudemusetudělat.Kdyžbudesituacesprávněvyužita,nebudemusetdojítkžádnézkoušcesílypoškozujícíprestiž.VedruhépoznámceKennanzdůraznil,ževesrovnánísezápadnímsvětemjsouSovětidalekoslabší,vetřetípoznámcepoukázalnaodcizenímezimasousovětskéholiduadoktrínouKSSS.Večtvrtépoznámcevyjádřilpřesvědče-ní,žebymělobýtsnadnéporazitsovětskoupropaganduinteligentnímakonstruktivnímprogramem.

SovětskouodpovědínaKennanůvDlouhý telegrambyltzv.Novikovovův telegram, kterýtehdejšívelvyslanecSSSRvUSAodeslaldoMoskvyvzáří1946.55Vjehoúvoduzavedenýmiobratyzkritizoval„imperialistické tendence amerického monopolistického kapitálu a jeho úsilí o dosažení světové nadvlády“.Vdalšíčástisezaměřilnaúlohuvo-jenskésílyvpoválečnémsvětě.ZdůraznilvýznamvojensképřítomnostiSSSRna„území

52 FLEMING,DennaFrank. Americká politika a studená válka.Praha:SPN,1971,s.63.53 http://www.gwu.edu/~nsarchiv/coldwar/documents/episode-1/kennan.htm54 LITERA,Bohuslav.Studená válka.Praha:H+H,1993,s.23.55 http://www.mtholyoke.edu/acad/intrel/novikov.htm

543

Německa a dalších bývalých nepřátelských zemí – Bulharska, Finska, Maďarska a Ru-munska“,díkykteréSSSRstěmitostátynastolil„přátelskévztahy“.AnavázalkritikounárůstuvojenskéhorozpočtuUSA,udržovánísilnéhopozemníhovojska,námořnictva aletectvaabudovánívojenskýchzákladenvzámoří.Všechnytytoskutečnostivyhodno-tiljakoprojevtvrdéhokurzu(hard – line policy)USAvůčiSSSR¨

Novikovovův telegram v reakci nejen naKennana, ale i na vystoupení prezidentaTrumanaadalšíchčlenů jehoadministrativyznovupotvrzuje, že již rokpo skončení 2. světové války mezi nejvyššími sovětskými činiteli znovu zesílil pocit obklíčení aohrožení.Dálesevněmodrazilstrachznovéhonepřítele,tentokrátzUSA,zjejichekonomickéavojenskésílyazjejichvlivunasvětovouveřejnost.AvneposlednířaděpotvrdilvelmisubjektivistickýpohledtehdejšíhoSSSRnazahraničnípolitiku–vojen-skápřítomnostSSSRvzahraničí(Bulharsko,Rumunsko,východníNěmecko,Maďar-sko) byla zdůvodněna snahou o přátelské vztahy, zatímco v případěUSA se jednalo o„imperialismus“.

PokudjdeoKennana,tenponávratuzMoskvynadálezpracovávalanalýzysovětské-hochovánínasvětovéscéněaformulovaldoporučení,jakbytomumělZápadpodvede-nímUSAčelit.Vprůběhuroku1947sepsalřadudalšíchanalýz,kterébylypostoupenypřímoprezidentuTrumanoviatakédalšímčlenůmjehoadministrativy.SámKennanjezveřejnilvčervencovémčíslečasopisuForeign PolicypodnázvemZdroje sovětského chování56 a podepsal se jako „X“.57Vněmnejprvevysvětliltradičníruskouobavuzob-klíčeníazvnějšíhoohrožení,58abyvdalšíčástirozpracovalstrategiizadržování,oníždnesvíme,žebylazáklademamerickéhopřístupukSSSRpoceloudobustudenéválky.BílémudomuapotažmoZápadujakocelkuKennandoporučil,abysepřipravovalnikolinajednorozhodujícístřetnutíseSSSR,alenaopaknajehosystematické,dlouhodobé,odhodlanéaneústupnézadržováníkdekolivesvětě.Podstatuzadržovánívysvětliljako„dlouhodobé, trpělivé, ale pevné a odhodlané zadržování ruských expanzivních tendencí (...) Sovětský nátlak na svobodné instituce západního světa může být zadržován šikovným a odhodlaným uplatňováním protitlaku na řadě významných geografických a politických míst, kde budou působit Sověti.“

Dlouhý telegram a článek „X“ představují základní texty nejen prvních pováleč-nýchlet,aleceléhoobdobístudenéválky.NastínilyzásadydlouhodobéhopřístupuUSAkSSSRakesvětovémukomunismu,atímvytvořilyzákladnírámecpoválečnéhouspo-řádání.Nešloovojenskoustrategii,šloostrategiidlouhodobéhopolitickéhopůsobení.Vdoběsvéhozveřejněnínepředstavovalyžádnouvážnoupřekážkuproto,abysezeměstředníavýchodníEvropy,včetnětehdejšíČSR,vyvíjelyjakotzv.otevřenésféryvlivu.

Dalším významnýmmezníkem ve stupňování napětí mezi USA a SSSR se stalanaTrumanovozadánívzáří1946vypracovánapřísnětajnázprávanazvanáAmerické vztahy se Sovětským svazem.Vjednotlivýchpečlivěsepsanýchkapitoláchuvedlaspous-

56 Sama skutečnost, že doporučení původněpsanáproprezidentabyla zveřejněna, svědčí opropastnémrozdílumezi tehdejšímiUSAna jedné straněaSSSRna stranědruhé,kdebylovšepřísněutajováno azveřejněnístrategickýchdoporučeníbylaabsolutněnemyslitelná.

57 X.TheSourcesofSovietConduct.InForeign Affairs,July1947,pp.566-582.58 LaFEBER,Walter.America, Russia, and the Cold War : 1945 – 1966.NewYork:JohnWileyandSons,

1967,p.69.



544

tu příkladů o tom, jak SSSR porušoval celou řadu předchozích americko-sovětskýchujednání.KritickýtónClifford-Elseyovyzprávyvyvrcholilvzávěrečné,šestékapitole,kterávymezilazákladykritickéhoakonfrontačníhopřístupuUSAkSSSRprodlouhéobdobíposkončení2.světovéválky.Odrazilosetozejménavnásledujícíchtezích:

–SSSRuznávájedinějazyksíly,jakýkolivkompromisneboústupeksivysvětlujejakoprojevslabostiajakopříležitostprostupňovánísvýchpožadavkůanároků,59

–jedinoumožností,jakSSSRodstrašovat,jevojenskásíla,60

–Spojené státymusejí být připravenyna rozpoutání atomové abiologickéválky.Kjejímuvedenípotřebujímechanizovanépozemnívojsko,strategickéletectvoanámoř-nictvo,61

–válkaseSSSR„bude totální válkou (…) Spojené státy musí být připraveny zahájit v případě potřeby atomovou a biologickou válku“.62

trumanova doktrína jako zásadní mezník poválečného vývojePresidentTrumanajehonebližšíspolupracovnícivletech1945–1947jednalijakpod

vlivemprávěprobíhajícíchudálosti,takizhlediskadlouhodobého.Přivyhodnocováníaktuálníhoděnídošlikzávěru,ženelzedopustit,abyvřeckuzvítězilkomunismus,atotímspíše,ževlnanástupukomunistůkmocibysemohlapřelítdodalšíchevropskýchzemích.Ztohovyvodili,žejenezbytné,abytam,odkudodcházíVelkáBritánie,vstou-pilyUSA.Toto rozhodnutí předjednali s vedoucími představiteli obou parlamentníchstranatislíbilihlasovatveprospěchprezidentovyžádostioposkytnutípomociřeckuaTurecku.AtakprezidentTrumanmohl12.března1947předzákonodárcepředstoupitsnávrhemnařešenísituacevřeckuaTurecku.Vyhlásil,žeUSAvyčleňují400milionůdolarůnapomoctěmtodvěmazemím,atopředevšímnavybudovánívojenskýchzákla-denUSAveStředozemnímmoři,navyzbrojeníavýcvikřeckéatureckéarmádyanavytvořenívojenskémiseUSAvřecku.

TradicionalistéTrumanovudoktrínujednoznačněobhajujísodůvodněním,žeřeckoaTureckonebylyničímjinýmnežfrontovýmistáty,jejichždramatickéosudyukázalynezbytnostjasněsepostavitprotiStalinověhrozbě.HodnotíjijakozávazekUSAhájitvpoválečnémsvětěsvoboduademokracii,pomáhatvšem,kdojsouvystaveninátlaku,útlaku a nesvobodě, podporovat jejich boj za demokracii a svobodu,63 nebo dokonce jako „absolutní závazek k obraně demokracie vždy a všude“.64HenryKissingerpíše,žeběhemprvníchdvouletposkončení2.světovéválkyStalinzašeljižpřílišdalekoaAme-rikamuvtédobějižnedůvěřovala.Určujícíhodnotoupodleněhobylavzájemnádůvě- ra–„jakmile totiž Američané ztratili důvěru v jeho dobré úmysly, byla mu uzavřena

59 ReportAmerican Relations With The Soviet Union byClarkClifford [„Clifford-ElseyReport“], Sep-tember24,1946.ConwayFiles,TrumanPapers,s.72.DostupnénaWWW:http://www.trumanlibrary.org/whistlestop/study_collections/coldwar/documents/sectioned.php?documentid=4-1&pagenumber=1&groupid=1

60 Ref.59,p.73.61 Ref.59,p.73.62 Ref.59,p.74.63 FRIED,Daniel.AnEnduringlegacy.InInternational Herald Tribune,12.3.2007.64 LUŇáK,Petr.Západ. Spojené státy a Západní Evropa ve studené válce.Praha:Libri,1997,s.73.

545

snadná cesta zpět. Stalin zašel v prosazování svého stanoviska příliš daleko, protože nikdy zcela nepochopil psychologii demokracií, zvláště Ameriky.“65

Naproti tomukriticiarevizionistémajívážnévýhrady.NapříkladFrederickBarg-hoorn jižna samémpočátku50. let upozornil, že teprve ažpovyhlášeníTrumanovydoktrínynásledovalvMoskvěobratkeskutečnětvrdérétoriceakekonfrontačnímuvi-děnípoválečnéhomezinárodníhouspořádání.66JamesWarburgjioznačilza„neuvážený, nerozumný a nejednoznačný dokument vypočítaný na vyvolání agresivní nenávisti (…)otevření Pandořiny schránky zlých emocí ve vztahu k Rusku“.Aktomupřipojildalšízávažnouvýtku, že svýmdopademvážně destabilizovala celou poválečnou strukturumírovéhouspořádání.67D.F.Flemingtétodoktríněvytkl,žejejípředstavyopoválečnémsvětěsezúžilynapouhoupolitikutlakuaprotitlaku,atímvyvolalyatmosférupředvy-puknutímválky.Nakonecdošelkzávěru,že„v tomto smyslu byla Trumanova doktrína skutečnou proklamací války“.68Adodal,že„je snadné vyhlásit studenou válku, nakreslit její dělící čáry a pouštět hromy a blesky. Ale budovat mír a spojovat národy, to naopak vyžaduje státnický rozměr.“69

Trumanovadoktrínazcelazásadnímzpůsobemovlivnilavývojsvětovépolitikynaněkolikdesetiletídopředu.StalasezačátkemprocesumilitarizaceKennanovykoncepcezadržováníanásledněimilitarizacemezinárodníchvztahů.70Dnesužnanísamozřejměnelzeniczměnit.Přestovšakvyvstávajínezodpovězenéotázky.StályudálostivřeckuaTureckuzavyhlášenístudenéválky?Vyčerpalibritštíaameričtípolitikovévšechnymožnostipolitickéhojednánísesvýmitehdejšímisovětskýmipartnery?Bylařeckáob-čanskáválkaveskutečnostidůvodemnebospíšezáminkoukzásadníakciakdemonstra-cisíly,převahya rozhodnosti?Kdo tedy,podúhlemřeckéobčanskéválkynesevětšípodílzodpovědnostizanastolenísystémubipolárníkonfrontace?

Marshallův plán jako potvrzení nového mezinárodního uspořádáníVelmidůležitouudálostíbylneúspěchmoskevskýchjednáníministrůzahraničíčtyř

vítěznýchmocnostívdubnu1947.PrávěpřinichvedoucísovětskédelegaceVjačeslavMolotovstáledokolaopakovalzákladníStalinovyargumentyapožadavky–miliardo-véreparacezestranyNěmecka,odsouvánírakouskéotázkyamírovýchsmluvstěmitodvěmastáty.AmerickýministrzahraničíMarshalltedynakonecdošelkzávěru,žeMo-lotovjenusilovalooddalovánídohod,abysevNěmeckudáleprohloubilhospodářskýrozvrataabyztohomohlitěžitněmečtíkomunisté.Tamtakédozrálojehopamátnéroz-hodnutí„nenechat pacienta zemřít, zatímco se lékaři budou dohadovat jak dál“.Charles

65 KISSINGER,Henry.Umění diplomacie. Od Richelieua k pádu Berlínské zdi. Praha : Prostor, 1996, s. 458.

66 BARGHOORN,C.Frederick.TheSovietCritiqueofAmericanForeignPolicy.InColumbia Journal of International Affairs,Winter1951,pp.5-15.

67 WARBURG,James.Put Yourself in Marshall’s Place.NewYork:SimonandSchuster,1948,pp.12-14.68 D. F.The Cold War and its Origins, 1917 – 1960. London :GeorgeAllen andUnwindLTD, 1961,

pp.474-475.69 FLEMING,ref.68,p.475.70 CATHAL, J. Nolan.The Greenwood Encyclopedia of International Relations. London : Greenwood

Publishing,2002,p.353.



546

Bohlen, tehdejšíMarshallův poradce pro SSSR, později napsal, že právěmoskevskájednání potvrdila zlomk horšímuv americko-sovětských vztazích:„Stalin tehdy od-mítl slevit v německé otázce a Marshallovy naděje na možnou dohodu se rozplynuly.“71 Neúspěchmoskevských jednání se tak stal dalšímdůležitýmmezníkemve vytvářenípoválečnéhomezinárodníhouspořádání.

Marshallůvplándůsledněnaplnil svénegativní ipozitivníposlání.Předevšímpo-stavilvelmiúčinnouhrázprotihladu,bídě, zoufalství a chaosu,přednimižnaléhavěvarovalinejvyššívojenštíčiniteléUSAgenerálovéClay,Douglas,MacArthur,Hilldring,Echolsadalší.Tivšichniopakovaněupozorňovali,žepokudEvropabudeponechánanapospassoběsamé,hrozíjíhladomor,epidemie,anarchiearevoluce,cožbyvytvořilopříznivoupůduprokomunistickéstrany.NejčastějipřitomzmiňovaliItáliiaFrancii.Najejichargumentacibrzypřistoupilyianalytikovézpravodajskýchslužeb–např.CIAdo-poručilahospodářskoupomoczápadníEvropě,abysepředešlojejímukolapsu.72

Pokud jdeopozitivníposlání, jednoznačnýmvýsledkemMarshallovaplánu je,ževšudevzápadníEvropěvzrostlavýroba,posílilo senárodníhospodářstvízemí,kteréjejpřijaly,oživilsejejichekonomickýrůstanastalpříznivývývojnapoliinvestičním.Vytvořilysepevnéhospodářské,sociálníapoliticképodmínkyprofungovánísvobod-nýchinstitucíaprostabilnívývojvdalšíchletech.Země,kterésenaMarshallověplánupodílely,sehospodářskyipolitickystabilizovalyaposílily.

Na adresuMarshallova plánu však zaznívají i výhrady. Především je kritizovánaseparátní schůzka ministrů zahraničí Velké Británie a Francie (Bevin, resp. Bidault) auznáváse,ževLondýněastejnětakvPařížíbyliužvpočátečnífázipřesvědčeni,žeKremlcelouzáležitostjenzkomplikujeapřálisi,abySSSRpozváníodmítl.73PozváníSSSRnajednánídoPařížemělospíšeformálnícharakterajehoodmítnutípomoci,ježbyznamenalaamerickýdohlednadjehohospodářstvím,sepředemočekávalo.74Zpo-hleduněkdejšíhoČeskoslovenskadoslovaosudovýmnedostatkemMarshallovaplánusestalajehoneúprosnáexkluzivita.75Marshallůvplánbohuželpomohltěmzemím,kteréoněmhrozbámbylyvystavenyrelativněmáloanaopaknechalzcelanapospasnemilo-srdnémuosudutyzemě,ježjimbylyvystavenynejvíce.Pomohlzemím,ježbylyproUSAstrategickydůležitéaTrumanovaadministrativajevžádnémpřípaděnechtělane-chatspadnoutdosovětskésféryvlivu.

NaprotitomuzeměvýchodníEvropytutopomocnedostaly,přestožejipotřebovalyještěvíceanaléhavějinežprvnískupinazemí.AtaknakonecMarshallůvplánvýrazněpřispělkezpečetění jejichekonomickýchapolitickýchosudůnačtyřidalšídesetiletídopředu.NejpřesnějitovyjádřilD.F.Fleming,kdyžnapsal:„Kdyby byla Marshallova

71 BOHLEN,Charles.Witness to History, 1929 – 1969.NewYork:Norton,1973,p.263.72 CIA:Review of the World Situation as It Relates to the Security of the United States. September26,

1947.73 Blíževiz:PETRUF, Pavol. Marshallov plán.Bratislava:SlovacAcademicPress,1993,s.103.74 NGUYEN, Eric. Les présidents américains. Du début a la fin de la guerre froide.Paris:Studyrama,2008,

s.21.75 COX, Michael – KENNEDY-PIPE, Caroline. The Tragedy of American Diplomacy? Rethinking

theMarshall Plan and responses by various scholars. In Journal of Cold War Studies, 2005,Vol. 7, No.l,pp.97-134.

547

výzva vydána před Trumanovou doktrínou, nebo lépe namísto ní, mohlo se ještě zabránit studené válce. Tím však, že se objevila po ní, musely k ní Sověty přistupovat s krajní rezervou a zkoumat, zda není pouze konkretizací doktríny.“76

Advapředníbritštíautořidocházejíkzávěru,že„Marshallův plán se stal rozho-dujícím katalyzátorem pro rozdělení Evropy. Obě strany došly k závěru, že je pro ně důležitější, aby udržely své ekonomické a politické systémy v rozdělené Evropě, než aby spolupracovaly na vytváření sjednocené Evropy.“77

shrnutí a závěry Formovánímezinárodníhouspořádánívletech1945–1947zahrnujeřaduvýznam-

nýchudálostípozitivního,neutrálníhoinegativníhovýznamu.Doprvnískupinypatřípředevšímdvěmemoranda–BohlenovoaStimsonovo.Taalenebylavzatavúvahu,nemělazásadnídopadnarozhodováníajednáníTrumanovyadministrativy,neovlivni-laformovánípoválečnéhomezinárodníhouspořádání.Zaudálostineutrálníhovýznamumůžemepovažovat textyGeorgeKennana:politickástrategiezadržovánísicezname-nalaprotitlakvůčivlivuSSSR,alenemělamilitaristickoudimenzi,nebylapřípravounaválku,nezavdávalapříčinu,abyseoblaststředníavýchodníEvropyvčetnětehdejšíČSRpřeměnilazotevřenénavýlučnousféruvlivuSSSR.

Seznamudálostínegativníhovýznamujenejrozsáhlejší–zahrnujepřísnětajnáame-rickámemoranda z podzimu1945,Cliffort –Elseyovuprávu z roku1946, budováníamerickýchvojenskýchzákladen,TrumanovupřítomnostpřiChurchillověfultonskémprojevu,vyhlášeníTrumanovydoktrínyještěpřednabídkouMarshallovaplánu.Tovšese dnes jeví jako kontraproduktivní, jako zbytečné stupňování nedůvěry, konfrontace amilitarizacevztahůseSSSR.Tytoudálostizásadněovlivnilyuvažovánítehdejšíchso-větskýchvládců,cožseodrazilozejménavkonfrontačnímStalinověprojevuvúnoru1946 a vNovikovově telegramu ze září téhož roku.VKremlu zesílil pocit vnějšíhoohroženíastrach,žesepřipravujedalšíválkaprotiSSSRažejejímihlavnímistrůjcijsounedávníspojencizantifašistickékoalice.Sovětštípředáciještěvíceuzavřelisvojizem,utužilitotalitnízpůsobvládyarychlevnutilituhoupolitickoukontroluvzemíchstředníavýchodníEvropy.Všechnytytozeměbezvýjimkybylysdruženydotzv.výlučnésférysovětskéhovlivusevšemineblahýmidůsledkyaprojevy.

ZávažnékrokyTrumanovyadministrativyvletech1945–1947mělytěžkézprostřed-kované dopady na Československo. Stále více zužovaly prostor pro zakotvení ČSRvotevřenésféřevlivuaotovícejisměřovalydovýlučnésférysovětskéhovlivu.Zá-věrečnýmdějstvímpředúnorovéhočeskoslovenskéhodramatubylošpatnénačasováníMarshallovaplánu.Vtédoběsebohuželnevyužilamožnost,jaktehdejšímuČeskoslo-venskupomocikrychlémupokrokuatímpádemiknáslednémuvýraznémuoslabenípozicavlivuKSČ.78

ČSRnakonecspadladosféryvýlučnéhovlivuSSSRahnednapočátku50.letjíbylavnucenanebývalámilitarizaceekonomikyaveškeréhospolečenskéhoživota,kterápak

76 FLEMING,ref.68,p.92.77 YOUNG,J.–KENT, J. Internationale Relations Since 1945. AGlobalHistory.OxfordUniversityPress

2006,p.77.78 BlíževizVESELÝ,Zdeněk.Marshallův plán a Československo.Praha:Melantrich,1987,s.40.



548

měladlouhodobétěžkédopadynaprůmyslanaceloučeskoslovenskouspolečnost.ČSRsestala jednouzezemí,vnichžsepotvrdilo,že„cenou za ekonomickou a politickou svobodu Západu se stalo podmanění národů ve východní části kontinentu“.79

Napříčvýbornésituacivzávěru2.světovéválkyseČSRnakonecstalafrontovýmstátem,kterýpřesveškerévlastnídiplomatickéúsilídoplatilnato,žepočínajerokem„1947 se prosadila ideologická konfrontace a že napětí se dále vystupňovalo v roce 1947 po vyhlášení Trumanovy doktríny (…) Američané měli mnohem větší zájem na uspokoje-ní svých ekonomických zájmů a na udržení západní Evropy v demokratickém táboře než na tom, aby do svého ekonomického bloku zapojili státy východní Evropy.“80

Zcelamimodiskusije,žeStalinovavnitřníizahraničnípolitikabylavelmicynická amimořádněkontraproduktivní, a tohnedve třech směrech:proSSSR,provšechnyzemě, kterým byla vnucena a promezinárodní vztahy bezprostředně po skončení 2.světovéválky.Stejně tak jepravda,žepřímouodpovědnostza jejíbrutálníprosazenívzemíchstředníavýchodníEvropynesouJ.V.Stalinajehomístnísatrapové,vpřípadětehdejšíČSRpakKlementGottwaldadalší.Ovšempříznivévnějšíprostředíprojejichpostupvytvořilrychlýpoválečnýobratodspoluprácekekonfrontaci,naněmžsvůjdílodpovědnostinesoupoliticiTrumanovyadministrativyaspolusnimiiWinstonSpencerChurchill.Alezatímnelzekvantifikovatmírujejichspoluodpovědnosti–tojenámětemdalšídiskuse.

Nedávnozpřístupněnéstrategickédokumenty,kterénebylypřístupnyaniJanuMasa-rykovi,aniWilliamuApplemanoviWilliamsoviukázaly,žeprvním,kdoposkončení2.světovéválkykladldůraznavojenskousíluazejménapaknavýznamjadernýchúderů,nebylJ.V.Stalin,alebylatoTrumanovaadministrativaaspolusníiW.Churchill.TijižvprvníchpoválečnýchměsícíchzesilovalidůraznakonfrontaciamilitarizacivztahůseSSSR.Protoseautortétostudienemůžeztotožnitsezávěrytradicionalistů,kteřívšech-na rozhodnutíTrumanovyadministrativyvysvětlují jako reakcinaStalinovu rozpína-vostacynickoumocenskoupolitiku.Naopak,zestrategickýchdokumentůTrumanovy administrativyzlet1945–1947vyvozuje,žetzv.Wisconsinskáškolanenízcelamrtvá,že její interpretace přičin studenéválkybyla potvrzena: ve vojenské strategii obecně avpřípraváchnajadernouválkuzvláštěakceUSApředcházelyreakcímSSSR.Stalysejednouzhlavníchpříčinrychléhopřechoduodválečnéspoluprácekpoválečnékon-frontaciaknastolenímezinárodníhouspořádánízvanéhostudenáválka.Ovšemmíru,dojakétentozávěrplatí,nelzekvantifikovat,tojevěcídiskuse,kteráprobíháanadálebudeprobíhatvUSAavzemíchzápadníEvropyatakévodbornýchkruzíchněkdejšíhoČeskoslovenska.

79 KENNEDY-PIPE,Caroline.Containment.InGRIFFITHS,M.Encyclopedia of International Relations and Global politics.London:Routlege,2005,p.128.

80 YOUNG–KENT,ref.77,pp.31-32.

549

SICHERHEITSSTRATEGIEDERVEREINIGTENSTAATEN1945–1947

JAN E I C H L E R

Die Schwerpunkte der Sicherheitsstrategie derVereinigten Staaten in den erstenMonaten undJahren nach dem Ende des Zweiten Weltkriegs waren die ersten Pläne der Nuklearangriffe,die imHerbst 1945verabschiedetwurdenundder „Clifford–Elsey“–BerichtmitBetonungderErrichtungvonMilitärstützpunkteninEuropa,derkurzdanachkam.DashattezurFolge,dassdiemilitärischeDimensionderEindämmungdesKommunismusaufKostenderpolitischen,dieGeorgeKennanunterstützte,hervorgehobenwurde.EinesolcheEntwicklungtrugsehrnegativeFolgen für alleLänder im sowjetischenMachtbereich,Tschechoslowakei inbegriffen,mit sich.DieAtmosphäre,diedadurchentstand,machteesfürdieseLänderunmöglich,einenoffenenso-wjetischenMachtbereichzuschaffen.DieChurchillsRedeinFulton,dieVerkündungderTruman-DoktrinunddieAblehnungdesMarshallplansdurchdieSowjetunionwarennundieletztenSchritteaufdemWegzurWeltordnung,diealsKalterKriegbekanntwurde.



550

551

R o z H Ľ a D y

MAĎARSKáPERCEPCIAPRVÉHOSTREDOEURÓPSKEHOPLáNUMILANAHODŽU

LáSZLÓ G U LYá S –ISTVáN T Ó TH

GULYáS,László–TÓTH,István.TheHungarianperceptionofMilanHodža’sfirstCentralEuropeanplan.Historickýčasopis,2009,57,3,pp.551-563,Bratis-lava.Czechoslovakia(1918–1993)anditsleadingpoliticiansplayedanimportantroleinthe20thcenturyhistoryofCentralEurope.InourpaperweanalysethefirstplanofMilanHodža,oneofthemostimportantSlovakpoliticiansofthefirstCzecho-slovakstate(1918–1939)concerningCentralEurope.Hodža,asprimeminister,publishedhisplannamedafterhiminJanuary1936,anditinitiatedtheeconomiccooperationof theDanubianstates.Wepresent theHungarianand internationalreactionstotheHodža-plananditsquickfailure,mainlyonthebasisofHungariandocuments.WeconcludethatthereasonforitsfailurewasthatitwasnotintheinterestofanycountryexceptCzechoslovakia.HistoryofCentralEurope.Hungarian-Czechoslovakrelationship.MilanHodža.

I. úvod

V„krátkom20.storočí“vstrednejEurópenastalištyrivýznamnézmenyvusporiadaníštátov:vrokochl9l8–1920sautvorilVersailskýmierovýsystém,v30.a40.rokochsinacistickéNemeckovynútilo„Novýporiadok“(Neue Ordnung),vrokochl945–1948vznikolbloksocialistickýchštátovarokul989začalrozkladtohtozoskupenia.VkaždejztýchtoveľkýchzmienzohraladôležitúúlohuČeskoslovenskárepublika,ktorádvarazyvznikla(l9l8,l945)advarazysarozpadla(1938/1939al993).Ztohodôvodupokladámezapotrebnéilogickéobjasniť,akébolipredstavypolitickýchšpičiekčeskoslovenskéhoštátuousporiadanístrednejEurópyaoosudetohtopriestoru.

V štúdii skúmame v stredoeurópskych súvislostiach „prvý plán“ Milana Hodžu,jednéhoznajvýznamnejšíchslovenskýchpolitikovČeskoslovenskejrepubliky.Prívlas-tok„prvý“odkazujenato,ževprípadeMilanaHodžumôžmehovoriťvlastneodvochstredoeurópskychplánoch.Najprvv januári 1936vo funkcii predseduvládyvystúpil

LászlóGulyás-IstvánTóthMaďarská percepcia


552

sprvýmplánomahonanovosformulovalroku1942vemigrácii.Vtomtopríspevkusazrozsahovýchdôvodovzaoberámeibaprvýmplánom.1

1. cesta Milana Hodžu ku kreslu predsedu vlády

PolitickákariéraMilanaHodžu(*1878)sazačínaroku1897,keďsotvadevätnásť-ročnýštudentnazhromaždeníslovenských,srbskýcharumunskýchuniverzitnýchpo-slucháčovpredkladárezolúciuoaktívnejspolupráci„utláčanýchnárodností“.2

PolitickúkariéruMilanaHodžumôžemerozdeliťnatriúseky:1.ČinnosťvRakús-ko-Uhorskejmonarchiivrokoch1897–1918;2.PracovnáaktivitavrámciprvejČesko-slovenskejrepubliky(1918–1938);3.Činnosťpočasemigrácie(1938–1944).

VprvomobdobípolitickejkariérypolitizovalvrámciRakúsko-Uhorskejmonarchie,redigovalaprispievaldorozličnýchslovenskýchpolitickýchnovín.Vyskúšalsiaj„po-litizovanievpraxi“,keďvparlamentnýchvoľbáchroku1905a1906získalposlaneckýmandát.V uhorskomparlamente vo funkcii tajomníka Parlamentného národnostnéhoklububolintegrujúcouosobnosťou„nemaďarského“tábora(rozumejrumunských,srb-skýchaslovenskýchposlancov)apokúsilsazorganizovaťnárodnostnýchposlancovdojednotnéhozoskupenia.Dôležitúúlohuzohralajvštátnomprevratenajeseňroku1918,najprv30.októbra1918na jehožiadosť zmenili textMartinskejdeklarácie3 apotom

1 Snažili sme sa zistiť, akomaďarská zahraničná politika prijalaHodžov plán.Využili sme dve veľkéskupinyprameňov.1.PreskúmalismespisovýmateriálMinisterstvazahraničnýchvecíMaďarskazroku1936, pričom osobitnú pozornosť sme venovali hláseniammaďarského vyslanca vPrahe. 2. Preskú-mali smepublikované pramene av nich smehľadaliďalšie dokumenty, ktoré pomáhali diferencovaťobraz. Kdispozícii sme mali tieto publikované pramene: FRANK, Tibor (ed.). Roosevelt követe Magyarországon (John F. Montgomery bizalmas politikai beszélgetései 1934 – 1941 (Rooseveltovvy-slanecvMaďarsku.Dôvernépolitické rozhovoryJohnaF.Montgomeryhovrokoch1934–1941). Budapest 2003; KEREKES, Lajos (ed.). Diplomáciai iratok Magyarország külpolitikájához (Diplo-matické písomnosti kmaďarskej zahraničnej politike), I. zv. A Berlin-Róma tengely kialakulása és Ausztria annexiója 1936 – 1938(VznikosiBerlín-RímaanexiaRakúska1936–1938).Budapest1962,(ďalejDSMZP);RÉTI,György(ed.).Palazzo Chigi és Magyarország olasz diplomáciai dokumentumok Magyarországról a Gömbös-kormány időszakában 1932 – 1936 (Plazzo Chigi amaďarsko-talianskediplomatickédokumentyoMaďarskupočasGömbösovej vlády1932–1936).Budapest 2003, (ďalejPMTDM).

2 Vmaďarskom jazyku vyšli tieto životopisyMilanaHodžu: SEBESTYÉN, Zoltán.Hodža Milán útja (CestaMilana Hodžu). Bratislava 1938. Je to propagandistická práca. Zoltán Sebestyén napísal totodielovyslovenenapodporuzblíženiatzv.aktivistickejmaďarskejpolitikyaMilanaHodžu.BORSODY,István.MilanHodža,aközép-európaifederalistapolitikus(StredoeurópskyfederalistickýpolitikMilanHodža).InBORSODY,István.Amerikai évek(Americkéroky).Budapest:OsirisKiadó,2000.SZARKA,László.Turóctólchicagóig.MilanHodžaközép-európaiútja(ZTurcapoChicago.Stredoeurópskaces-taMilanaHodžu). InEurópai utas (Európskycestovateľ),2002,č.10.Slovenskíhistoriciusporiadali 14.–16.septembra1992konferenciuoMilanoviHodžovi,naktorejpreskúmalijehočinnosťzviacerýchhľadísk.PozrimateriálzkonferencievpublikáciiMilan Hodža – štátnik a politik.Zost.SvätoplukMáthé. Bratislava1992.

3 O vznikuMartinskej deklarácie (Deklarácie slovenského národa) a formovaní jej definitívneho textupozriGYÖNYÖR,József.Határok születtek(Hranicesazrodili).Bratislava:Madách,1992,s.93-108;KOVáČ,Dušan.Szlovákia története (DejinySlovenska).Bratislava:VydavateľstvoKalligram,2001, s.171-172.

553

v novembri a decembri roku 1918 vBudapešti rokoval o československo-maďarskejdemarkačnejlínii.4

DvadsaťrokovtrvajúcadruháetapapolitickejkariéryMilanaHodžubolaspätásčes-koslovenskýmštátom.Vtomtoobdobízastávaldôležitépozície:vrokoch1919–1920stálvčeleministerstvaunifikácie,v rokoch1922–1925bolministrompoľnohospo-dárstva,vrokoch1926–1929ministromškolstvaanárodnejosvety,potomvrokoch 1932–1935opäťministrompoľnohospodárstva.5Tietofunkciemožnohodnotiťtak,žeMilanHodžamalvýraznýpodielnabudovaníčeskoslovenskéhoštátu.

PoprvejsvetovejvojneTomášG.MasarykaEdvardBenešzohraliobrovskúúlohuprivznikunovejštruktúrystredoeurópskychštátov.Vdruhejpolovici30.rokovpočasniekoľkých rokov však nacistické Nemecko pod Hitlerovým vedením zmietlo stre-doeurópske„národnéštáty“.V tomčaseTomášG.Masarykhraluž lenpasívnurolu, vdecembriroku1935abdikovalzprezidentskéhoúradusodvolanímsanarapídnezhor-šujúcizdravotnýstavaneskôr14.septembra1937zomrelvoveku87rokov.6

Jednýmzposlednýchkrokov,ktoréT.G.Masarykvofunkciiprezidentaurobil,bolomenovanieMilanaHodžuzapredseduvládyČeskoslovenskejrepubliky.MilanHodžasa tak stalprvýmSlovákomna tomtoposte.Oniekoľko týždňovneskôr,18.decem-bra,1935zvoliliEdvardaBenešazaprezidentarepubliky.7ťarchazachovaniastability aúzemnejcelistvostičeskoslovenskéhoštátupadlanaM.HodžuaE.Beneša.8

2. Vznik plánuOddecembra1935saMilanHodžavofunkciipredseduvládypokúsilonemožné:

zachovaťstabilituaúzemnúcelistvosťČeskoslovenskejrepubliky.Vtomtoduchuvystú-pilsplánom,ktorýniesoljehomeno.Prvú,značnehmlistúzmienkuoHodžovomplánemôžmezaznamenaťpripríležitostinávštevyrakúskehokanceláraKurtaSchuschnigga 16.–17. januára1936vPrahe,ktorá sauskutočnila z rakúskej iníciatívy.9Dôvod je

4 ObudapeštianskychrokovaniachMilanaHodžupozriORMOS,Mária.Padovától Trianonig (OdPadovypoTrianon).Budapest:KossuthKönyvkiadó,1984,s.103-111;FOGARASSY,László.HodžaMilánésaKárolyi-kormány(MilanHodžaaKárolyihovláda).InPalócfócföld,1990,č.5.

5 SebestyénpodávaidealizovanýobrazopráciMilanaHodžuprivýkonetýchtofunkcií.SEBESTYÉN,ref.2,s.96-129.

6 Ovývinevnútropolitickéhoživotav30.rokochvČeskoslovensku,oodstúpeníT.G.MasarykavštúdiiMAMATEY,ViktorS.ThedevelopmentofczechoslovakRepublik1920–1938.InHistory of the Czecho-slovak democracy Republik 1918 – 1948.Ed.ViktorS.MamateyandRadomírLuza.PrincetonUniversityPress1973,p.152-156.

7 OzvoleníEdvardaBenešazaprezidentarepublikypozriANGYAL,Béla.Érdekvédelem és önszerveződés. Fejezetek a csehszlovákiai pártpolitika történetéből 1918 – 1938 (Ochrana záujmov asamoorgani-zovanie.Kapitolyzdejínčeskoslovenskejstraníckejpolitiky1918–1918).Galanta;DunajskáStreda:VydavateľstvoLiliumAurum,2002,s.199-202.

8 Otomtoobdobípozripríspevokjednéhozautorovtejtoštúdie:GULYáS,László.Beneškülpolitikájánakcsődje1838–1839(KrachzahraničnejpolitikyEdvardaBeneša1938–1939).InLIMES,2001,č.3.

9 Zo starších prác orakúskej zahraničnej politike vprvej polovici 30. rokov pozri KEREKES, Lajos. Ausztria története(DejinyRakúska).Budapest:AkadémiaiKiadó,1966,s.61-114;KEREKES,Lajos.Ausztria hatvan éve 1918 – 1978(šesťdesiatrokovRakúska1918–1978).Budapest:GondolatKiadó,1984,s.84-230.ZnovšíchprácpozriZOLLNER,Erich.Ausztria története(DejinyRakúska).Budapest:OsirisKiadó,2000,s.381-394.OMussolinihozahraničnejpolitikepozriORMOS,Mária.Mussolini. Budapest:KossuthKönyvkiadó,1987,s.282-293.



554

zrejmý.ZatiaľčovpredchádzajúcichrokochsaRakúskopredaktivitamiNemeckaopie-ralooTaliansko,vpolovici30.rokovvtalianskejzahraničnejpolitikenastalazmena.MussolinisazačalzbližovaťsNemeckom,inýmislovami,dovtedajšíochrancaRakúskarokovalsnajväčšímrakúskymnepriateľom,Nemeckom.Tedajepochopiteľné,žeRa-kúskosizačalohľadaťnovéhospojenca.PražskúnávštevuK.Schuschniggavjanuári1936možnojednoznačnehodnotiťakorekognoskáciu.Kancelársausilovalzorientovať,akévýhodybyzískaloRakúsko,kebysarozhodlopreMalúdohodunamiestoRímskehopaktu.

RozhovoryKurtaSchuschnigga sEdvardomBenešomaMilanomHodžomsa to-čiliokolodvochtém.10NajednejstraneK.Schuschniggbybolráddosiaholvýsledky votázkeprehĺbeniarakúsko-československejhospodárskejspolupráce,nadruhejstraneM.HodžaaE.Benešsausilovalioto,abyuzavrelizmluvuopriateľstveavzájomnejpo-mocinamiestoČeskoslovensko-rakúskejdohodyozmiereníaarbitráži,ktorejplatnosťsakončila31.mája1936.Anivjednomprípade,alenedošlokukonkrétnejdohode.

OkremúradnýchrozhovorovrakúskykancelárpredniesolvPraheprednášku,vktorejzaujalstanoviskoprotiprejavenýmautarkickýmúsiliamvstrednejEurópe.11 „Či nejde o zvláštny a neutešený stav“, povedal kancelár. „keď Rakúsko, ktoré obklopujú obilni-nárske štáty, je nútené dovážať pšenicu z Argentíny“.Kancelárrozviedol,žemalésused-nénárodybymalinadviazaťtesnejšívzájomnývzťah.KurtSchuschnigguviedol,žezatakéto tesnejšie spojeniea regionálnuspoluprácupokladáhospodárskedohodymedzištátmiMalejdohody, resp. rímskuTaliansko-rakúsko-maďarskúhospodárskuzmluvu.Predpokladomhospodárskehorozmachuregiónujevzájomnáhospodárskaspoluprácasusednýchpodunajskýchštátov.Pretojepotrebnétýmtosmeromvyvíjaťpracovnéúsi-lie,pričompolitickéotázky trebanechaťbokom.Tentocieľ samaldosiahnuť,podľaKurtaSchuschnigga,pomocousystémupreferenčnýchciel.

MilanHodžachcelvyužiťprednáškurakúskehokanceláraprevlastnézahranično-politickézámeryavyhlásil,žehospodárskezbližovanie,ktorénavrholK.Schuschnigg,musíbyťvpopredíkaždéhostredoeurópskeho„akčnéhoprogramu“.Čo tedauKurtaSchuschniggapredstavujekonečnýcieľ,vovýkladeMilanaHodžujeuž„akčnýprog-ram“.Nazdávamesa,žetento„akčnýprogram“jeprvouzmienkouoHodžovompláne.JehopodstatumôžemezrekonštruovaťpodľahláseniaJánosaWettsteina,maďarskéhovyslancavPrahe,12z24.januára1936.13

10 OobsahurozhovorovK.Schuschnigga,E.BenešaaM.HodžupozriPrágai magyar követ 1936. január 18-iki jelentése a külügyminiszternek(HláseniemaďarskéhovyslancavPrahezodňa18.januára1936ministrovi zahraničných vecí). InKEREKES, ref. 1,DSPMZP, 1. zv., s. 77-81,ďalejDe Facendis - a prágai olasz követ január 18-iki jelentése(HlásenietalianskehovyslancaDefacendisaz18.januára1936).InRÉTI,ref.1,PMTDM,604.dokument,s.360.

11 Schuschniggelőadásátismerteti.InGRATZ,Gusztáv.Közép-Európa problémája.KülügyiSzemle1936.114-118.old.

12 JánosWettsteinzastávalvrokoch1933–1939postmaďarskéhovyslancavPrahe.PozriPRITZ,Pál.Akülügyi szolgálat története a 30-as évek első felében (Dejiny zahraničnej služby vprvej polovici 30. rokov. InPRITZ,Pál.Magyar diplomácia a két világháború között (Maďarskádiplomaciamedzidvomavojnami).Budapest:MagyarTörténetiTársulat,l955,s.103.

13 Maďarskýkrajinskýarchív(ďalejMKA)–ArchívMinisterstvazahraničnýchvecí.Sekcia63.Politickéoddelenie.57.zv.,hláseniemaďarskéhovyslancaz24.januára1936.

555

JánosWettsteinvykonalnástupnúnávštevuuMilanaHodžu,počasktorejpredse-davládyhovorilohospodárskychproblémochstrednejEurópy.Wettsteinotomhlásil: „ (...) oznámil mi, že najbližšie urobí konkrétne kroky na realizáciu svojho staršieho plá-nu a bude iniciovať vytvorenie spoločného obilného ústredia pre dunajské štáty, ktorého úlohou bude plánovito usmerňovať disponovanie s nadbytkom obilia a centrálne riešiť kompenzačné prípady, ktoré sa v týchto prípadoch vyskytnú. Za najvhodnejšie miesto na zriadenie ústredia pokladá Viedeň, a to jednak vzhľadom na centrálnu polohu tohto mesta a jednak vzhľadom na to, že rakúska strana prejavuje veľký záujem o spomínaný plán.“14

Podiplomatickýchrozhovorochzazatvorenýmidveramivposlednýjanuárovýtýž-deňroku1936MilanHodžavystúpilverejneainformovaltlačopláne,ktorýnesiejehomeno.15Plánponúkalšiestimdunajskýmštátom(Československu,Juhoslávii,Rumun-sku,Rakúsku,MaďarskuaBulharsku)program,ktorýsaskladalztýchtosiedmichbo-dov:

1.Postupnéznižovaniecielažpoichúplnéodstránenie;2.Zvýšenieprepravnýchkvót;3.Úľavy,rozšírenieúverovakompenzácií;4.Spoločnéusmerňovaniepoľnohospodárskejvýroby;5.Zjednotenieaharmonizáciadopravných,poštovýchatelegrafnýchtaríf;6.Zjednodušenieplatobnýchsystémov;7.Zriadeniepoľnohospodárskehoúraduscieľomzjednotiťhospodárskezáujmyadistribúciuobilnejnadprodukcie.

Ako vidno, plánMilanaHodžu si vytýčil hospodársku spoluprácu nástupníckychštátovRakúsko-Uhorskejmonarchie,pričomkruhsarozšíriloBulharsko.

3. percepcia plánuPozverejneníplánuvofebruári1936MilanHodžastálpredtromidôležitýmiúloha-

mi:1.zabezpečiťpodporuveľmocí;2.získaťsúhlaspartnerovMalejdohody;3.zapojiťdorealizácieplánuRakúskoaMaďarsko.

VprvomradechcelzískaťpodporuFrancúzskaaVeľkejBritánie.16Hodžovplánpre-šielprvouskúškouzačiatkomfebruára.NalondýnskompohrebeanglickéhokráľaJurajaV.satotižmnohékrajinydalizastupovaťsvojimipredstaviteľmi,ataksaponúklamož-

14 Ref.13.15 PočasarchívnehovýskumusmenenatrafilinaHodžovplánčiženenašlismetakýdokument,ktorýby

konkrétneoboznamovalsplánom,atakoňominformujemenapodkladeBorsodyho.BORSODY,István.Milan Hodža, a közép-európai federalista politikus(StredoeurópskyfederalistickýpolitikMilanHodža).InAmerikai évek(Americkéroky).Budapest:OsirisKiadó,2000.

16 OpercepciiHodžovhoplánupozriáDáM,Magda.Tervekadunaiállamokegyüttműkodésére(Plánynaspoluprácudunajskýchštátov).InBékétlen évtizedek 1918 – 1938(Nepokojnédesaťročia1918–1938).Ed.LászlóSzarka.Budapest1988,s.19-23;SALLAI,Gergely.Az első bécsi döntés (Prváviedenskáarbitráž). Budapest : Osiris Kiadó, 2002, s. 19-20; PRITZ, Pál.Magyarország külpolitikája Gömbös Gyula miniszterelnöksége idején 1932 – 1936(ZahraničnápolitikaMaďarskavčasochpredseduvládyGyuluGömbösa1932–1936).Budapest:AkadémiaiKiadó,1982,s.241-253.



556

nosť,abyoHodžovompláneviedlirozhovorydiplomati,ktorísatuzišli.17 Britská dip-lomacianatýchtorokovaniachobudúcnostiDunajskejkotlinydalajednoznačnenajavo,žeHodžovplán je jej ľahostajný.štátny tajomníkministerstvazahraničnýchvecíSirRobertVansittartzhrnulpredmaďarským„šaržíkom“britskéstanoviskotak,žeVeľkáBritániabyprivítalazblíženiestredoeurópskychštátov,najmäakbytopriniesloupoko-jeniepolitickejatmosféryaodbúraniecolnýchhraníc.Dunajskákotlinavšakneponúkaprebritskýkapitálvýznamnejšiehospodárskevýhľadyaanivbudúcnostinehodláinves-tovaťdotohtopriestoru.VzhľadomnauvedenébritskávládaneprijímanijakézáväzkynariešenieproblémovDunajskejkotliny.ZbritskejstranyHodžovplánnemôžepočítaťsničíminým,akosozhovievavýmpochopením.18

RozhovoryzačatévLondýnepokračovalivParíži,kdeHodžavycestoval12.feb-ruára1936.Počasrokovanízdôrazňoval,ženajprvtrebavytvoriťhospodárskudohodumedzi„dunajskýmištátmi“.TátodohodabyzozačiatkuzahŕňalatrikrajinyMalejdo-hodyiRakúskoa„mohlo by k nim pristúpiť aj Maďarsko“.Tentohospodárskyblokbyobnovilhospodárstvopodunajskýchštátov,povedalMilanHodža,ataktovytvorenáhos-podárskaprosperitabyznížilarozpory,ktoréjestvujúmedzinimi.Zdôraznilajto,žesineviepredstaviťnijakúúzemnúrevíziu.19PodľaMagdyádámovejfrancúzskidiplomatiprijaliHodžovplánspochopením,alerýchlomudalinajavo,žeokremblahoželaniahoničíminýmnevediapodporiť.20

Zaujímavýmdoplnkomfrancúzskehostanoviskajehlásenie,ktorésmenašlipočasarchívnehovýskumu.21Dňa4.apríla1936radcamaďarskéhovyslanectvavPraheRosty- Forgách hlásil maďarskémuministerstvu zahraničných vecí, že 2. apríla 1936 radcafrancúzskehovyslanectvavPraheLouisMonicaultnadiplomatickejrecepciitvrdil,žepodľajehonázoruČeskoslovenskobysamaloorientovaťtakpoliticky,akoajhospo-dárskyna štátyRímskehoprotokolu:Rakúsko,TalianskoaMaďarsko.Francúzsko sijenačistom,žetotopolitickézblíženiemožnodosiahnuťlenvtedy,akČeskoslovenskoposkytneMaďarskuúzemnékoncesie.LouisMonicaultpovýkladesvojhostanoviskapozvalRostyho-Forgáchadosvojhokabinetuapožiadalho,abymunamapevyznačiltieminimálneúzemnénároky,zacenuktorýchbyboloMaďarskoochotnédohodnúťsasČeskoslovenskom.Maďarskýradcasatomuvyholtvrdením,ževtejtootázkejekom-petentnéodpovedaťmaďarskéministerstvozahraničnýchvecíaabysatamfrancúzskidiplomatiobrátilisosvojouotázkou.

Vráťmesavšakkhlavnejnitiudalostí.PolondýnskomaparížskomneúspechuMilanHodža23.a24. februára1936navštívilBelehrad.Vrozhovorochspredsedomvlády

17 OstanoviskuVeľkejBritániepozriKEREKES,ref.9,s.114-118.18 PozriotomKEREKES,ref.1,DSMZP,l.zv.,s.111-112.19 OrokovaniachMilanaHodžuvParížipozriGRATZ,ref.11,s.114-118.20 áDáM,ref.16,s.244-245.21 MKA–ArchívMinisterstvazahraničnýchvecí.Sekcia63.Politickéoddelenie.57.zv.Rosty-Forgách

(a prágai magyar követség tanácsosa) 1938. április 4-i jelentése a Magyar Külügyminisztériumnak (Hlásenie radcu maďarského vyslanectva v Prahe Rosty-Forgácha Ministerstvu zahraničných vecíMaďarskaz4.apríla1936.

557

MilanomStojadinovićomvyzdviholdvaprvkysvojhoplánu.22Najednejstranevhos-podárskejoblastipokladalzanevyhnutné,abydunajskéštátyvytvorilikartelsústredímvoViedninariadenieobilnýchzáležitostí.Nadruhejstranenapolitickompolipresa-dzoval,abydunajskéštátyuzavrelizmluvuoneútočení,prípadneovzájomnomposkyt-nutípomoci.Úradnékomunikévydanépobelehradskejnávštevezdôrazňovalozáujemobidvochštátnikovozorganizovaniekolektívnejbezpečnostiazhoduvtom,žezúzkejhospodárskej spoluprácebyprofitovali všetkydunajské štáty a preto totoúsilie trebapodporovať.Akpozerámevýlučnenatextkomuniké,môžemepovedať,žeMilanHodžabolvBelehradeúspešný,alevskutočnostiskôrmožnohovoriťoneúspechu,lebosane-podarilouzavrieťžiadnukonkrétnudohodu.VskutočnostisasituáciavyvinulapreMi-lanaHodžuoveľahoršie,lebopojehonávšteveBelehraddiplomatickoucestouoznámilmaďarskejvláde,ktorúznepokojilobelehradskérokovanie,že„pokým je Stojadinović na čele Juhoslávie, realizácia jeho [akožeHodžových–L.G.– I.T.]predstáv nemá veľké výhľady. Juhoslávia čo najrozhodnejšie odmietne každé také urovnanie, ktoré by sa uskutočnilo s vylúčením Nemecka a Talianska a ktoré Nemecko, hoci aj sprostredkovane, pokladá namierené proti sebe.“23

ZaodmietavýmstanoviskomMilanaStojadinovićakHodžovmuplánusaskrývajúhospodárskezáujmy.V30.rokochnemeckéajuhoslovanskéhospodárstvoboločorazväčšmipoprelínané.24Dobre todokumentuje fakt,že roku1935 juhoslovanskýdovozzNemeckastúpolz15%na19%,kýmvprípadeČeskoslovenskaklesolz13%na 11%.VzahraničnomobchodeJuhosláviesaNemeckodostalonaprvémiesto,kýmČes-koslovenskobololennaštvrtommieste.NavyšeBelehradsavyjadril,žesvojedovoznépotrebybudevbudúcnostiuhrádzaťztýchkrajín,doktorýchmôževyvážať.Všimnimesi jedenkonkrétnyprípad: Juhoslávia sadohodla sNemeckom,žepotreby textilnéhopriemyslubudevykrývaťdovozomzNemecka,čosadovtedydialozČeskoslovenska.Takženemecko-juhoslovanskádohodaotextilnompriemyslebolaveľkoupohromouprečeskoslovenskýtextilnýpriemysel.PozverejneníHodžovhoplánuNemeckosignalizo-valosmeromdoJuhoslávie,ženeposkytnehospodárskekoncesietýmkrajinám,ktorévočinemuuplatňujúnepriateľskúzahraničnúpolitiku,čižebuďprijmúurčitépoliticképodmienkyNemecka,alebosanemeckýtrhzatvorípredichvýrobkami.25

Rumunsko, druhý partner zMalej dohody, sa začiatkom februára 1936 zaujímalooHodžovplán.MinisterzahraničnýchvecíNicolaeTitulescuvLondýne,vdiploma-tických rozhovorochvyvolanýchpodzámienkoupohrebuJurajaV., respektívena ichpokračovanívParíži,aktívnepodporovalHodžoveúsilia.Berlínaleupozornilrumunskú

22 Oobsahu rozhovorov Milana Hodžu sMilanom Stojadinovićom pozri A varsói Magyar Királyi Követség 1936. február 26-i jelentése (Hlásenie Vyslanectva maďarského kráľovstva vo Varšave zodňa26.februára1936).MaďarskýveľvyslanecvoVaršaveAndrásHoryvňomreferujenapodkladeinformácií zMinisterstva zahraničných vecí Poľska.MKA –ArchívMinisterstva zahraničných vecí, 63.sekcia.Politickéoddelenie.58.zväzok.

23 JuhoslovanskéstanoviskocitujeáDáM,Magda.A kisantant 1920 – 1938(Maládohoda1920–1938).Budapest:KossuthKiadó,1981,s.192-193.

24 OhospodárskomživoteJuhosláviemedzidvomivojnamipozriLAMPE,JohnR.–JACKSON,MarvinJ. Balkan economic history 1905 – 1950.Cambridge:CamridgeUniversityPress,1976.

25 širšie o nemeckej hospodárskej politike pozri ERBE, R. Die nationalsozialistischeWirtschaftpolitik 1933–1938.InLichte der Modernen Theorie.Zürich1958.



558

vládu, žeak saRumunskozúčastnína realizáciiHodžovhoplánu,Nemeckozrevidu-jesvojehospodárskestykysRumunskom.NatoRumunskocúvlo,rumunskývyslanecvBerlíneNicolaePetrescuComnen24. februára1936ubezpečilnemeckéhoministrazahraničnýchvecí,žerumunskávládaniejeochotnábezúčastiNemeckauzavrieťnijakúdunajskúdohodu.26

Tusažiadapripomenúť,ženazačiatku30.rokovvznikliobdobnéintegračnéplányakoHodžovplán:Briandovopaneurópskememorandum,Brocchihoplán,návrhMinis-terstvazahraničnýchvecíVeľkejBritániezroku1932,Tardieuovplán,aleichzakaždýmzamietlobuďNemecko,aleboTaliansko.27MilanHodžapoučenýneúspechompredoš-lýchplánovnechcelcelkomzhospodárskej spoluprácevylúčiťNemeckoaTalianskoausilovalsaokompromis.ZnátlakuNemeckanaRumunskoaJuhosláviubolojedno-značné,žeNemeckovehementneodmietalovytvoreniecolnejúniealebopreferenčnéhosystémuvymedzenéhona dunajské štáty.Dôvodbol jednoduchý: obávalo sa o svojehospodárskepozície.VtomčaseTalianskobolosícezaujatévojnouvAbesínii,alesig-nalizovalo,žekHodžovmuplánuzaujímaodmietavéstanovisko.

MilanHodžaeštevofebruári1936urobilkrokynavyváženienegatívnehopostojaNemecka aTalianska.Názorne to dokumentujú aj archívne pramene.Na jednej stra-nečeskoslovenskývyslanecvBudapeštiMilanKobrdôvodilnaministerstvezahranič-nýchvecí,žeHodžovplánniejenamierenýprotiNemecku.Prahasavšaknazdávala,žesNemeckommožnoúspešneviesťrokovaniaohospodárskychotázkachlenvtedy,aksapredtým„dunajskékrajiny“navzájomdohodnúapotombudúrokovaťsNemeckomjednotne.28NadruhejstraneMilanHodža19.februára1936ubezpečiltalianskehovy-slancavPraheDeFacendisa,žestredoeurópskeproblémysiželávyriešiťvspoluprácisTalianskom.29

Ztoho,čosmeuviedli,vidno,žeHodžovplánzverejnenýkoncomjanuára1936tak-merutrpelfiaskokoncomfebruára1936.Odmietlihoveľmoci(VeľkáBritánia,Francúz-sko,NemeckoaTaliansko),akoajpartnerizMalejdohody(JuhosláviaaRumunsko).Nadokončeniemyšlienkovéhopochodu jeeštenevyhnutnépreskúmaťakoreagovaloRakúskoaMaďarsko,ktorýchsaplánnajviacdotýkal.

Pokiaľišloorokovaniasmaďarskoustranou,Hodžaboloptimistom.Talianskyvy-slanecvPraheDeFacendisvosvojomhláseníz23.decembra1935píše,žeMilanHo-džamuoMaďarskupovedal:„Nepoznám osobne Gömbösa a Kányu, povedal Hodža, a neviem presne, ako vidia veci, ale veľmi dobre poznám Maďarov, keď som bol aktívnym poslancom v uhorskom parlamente, a nepokladám za nereálne možné zblíženie dvoch krajín na hospodárskom základe.“30

26 áDáM,ref.23,s.193.27 O plánoch zrodených v prvej polovici 30. rokov pozri ORMOS, Mária. Franciaország és a keleti

biztonság 1931 – 1936(Francúzskoavýchodnábezpečnosť1931–1936).Budapest:AkadémiaiKiadó,1969,s.43-80.

28 MKA–ArchívMinisterstvazahraničnýchvecí.Sekcia63.Politickéoddelenie,57.zväzok.Hláseniezodňa16.februára1936.

29 MKA–ArchívMinisterstva zahraničných vecí. Sekcia 63. Politické oddelenie, 57. zväzok.HlásenievyslancavPrahe.

30 RÉTI,PMTDM,ref.1,595.355.stranadokumentu.

559

Naprotitomunazákladepreskúmanýchprameňovmôžemevyhlásiť,žemaďarskázahraničnápolitikasakHodžoviodzačiatkusprávalapredpojato.Sotvalenzaujalkreslopredseduvládyaešteaninevyrukovalsosvojímplánom,keďmaďarskástranaužapriori zaujalaodmietavé stanovisko.Názorne todokumentujehlásenie talianskehovyslancavBudapeštiCollonuz18.novembra1935,vktoromreferujeosvojomrozhovoresma-ďarskýmpredsedomvládyGyulomGömbösom.31Predsedamaďarskejvládytalianske-muvyslancovioMilanoviHodžovi,ktoréhomenovalizapredseduvlády5.novembra1935,aojehokabineteuviedol,žemocmôžebyťvPrahevčíchkoľvekrukách,anitakneposkytnetieúzemnéústupky(navráteniepribližnepoloviceúzemiaSlovenska),ktorésúneodmysliteľnépredefinitívnudohodu.

Pripoznanítejtookolnostineprekvapuje,žepozverejneníHodžovhoplánukoncomjanuára1936maďarskávládatakmerokamžitezaujalaodmietavéstanovisko.32 Postoj maďarskejstranydobreosvetľujerozhovorministrazahraničnýchvecíKálmánaKányusamerickýmvyslancomvBudapeštiJohnomF.Montgomerym11.februára1936,kto-rémuKálmánKányapovedal:„ (...) z dôverných prameňov vie, že Hodžove návrhy nie sú vážne a sledujú len ten cieľ, aby usmernil na seba svetlo reflektora, lebo má pocit, že musí ísť v Benešových šľapajach. Hodža nič neriskuje, keď prevetráva takéto myšlienky, lebo vie, že nemajú nijakú šancu na realizáciu, a potom za to bez obáv môžu obviňovať Maďarsko.“33

Tvorcoviamaďarskejzahraničnejpolitikybolipresvedčení,žeHodžovplánjebalón,ktorýčoskoropraskne.Ztohovyplýva,žemaďarskárétorikavsúvislostisplánomsta-valanatrochprvkoch:1.Maďarskojepripravené,abyuvažovalookaždomkonkrétnomnávrhu,ktorýsavzťahujenaakúkoľvekhospodárskuotázku;2.Maďarskosadomnieva,ženovéusporiadanieDunajskejkotlinyniejemožnévyriešiťbezTalianska;3.Zpoli-tickéhohľadiskaMaďarskomápožiadavkyvočiMalejdohodeatienemožnooddeliťodhospodárskychotázok.

KálmánKánya totomaďarské stanovisko rozviedol aj vo viacerých vyhláseniachadiplomatickýchrozhovoroch.BritskémuvyslancovivBudapeštivmarci1936uviedol,žesiviepredstaviťtesnejšienadviazaniehospodárskychvzťahov,ale: „ (...) nepokladám za možné politické zblíženie medzi dunajskými štátmi. Nemožno požadovať od jednej krajiny, ktorá na základe mierovej zmluvy stratila bezmála tri štvrtiny územia, aby minu-losť zakryla závojom zabudnutia a úprimne spolupracovala s jednotlivými susedmi.“34

ÚradnémaďarskéstanoviskooznámilKálmánKányačeskoslovenskémuvyslancoviMilanoviKobrovi17.februára1936.Povedalmu,žepredstaviteľomMaďarskanikdynechýbaladobrávôľazlepšiťsituáciuľuduDunajskejkotliny.Zodpovednosťzazléčes-koslovensko-maďarskévzťahyvšaknenesieBudapešť,alePraha.BolatoPraha,ktorároku1929vypovedalačeskoslovensko-maďarskúobchodnúzmluvuatakprinútilaMa-ďarsko, aby si hľadalo iné trhy (Nemecko aTaliansko).MaďarskomôžepokračovaťvrokovaniachsČeskoslovenskomlentak,aksipritombudevšímaťzáujmyNemecka

31 RÉTI,PMTDM,ref.1,587.348.stranadokumentu.32 Okrokochmaďarskejzahraničnejpolitikyvprvejpoloviciroku1936pozriPRITZ,ref.12,s.24l-253.33 FRANK,ref.1,s.105.34 OtompozriAUER,Pál.Fél évszázad(Polstoročia).Washington:OccidentalPress,s.169-161.



560

aTalianska.Navyšedoplnil, ževzťahymedzi štátmiMalejdohodyaMaďarskomsútakézlé,ženapolitickúspoluprácu„ešte dlho nemožno ani pomyslieť“.35

PredsedavládyGyulaGömböstovrozhovorestalianskymvyslancomvBudapešti14.februára1936formulovaleštetvrdšie,keďpovedal,žeprostredníctvomnámestníkaministraspravodlivostiJózsefaAntallazPrahydostalodkaz,žepokiaľbysarozhodolrokovaťvPrahe,pripravilibymuimpozantnéprijatie,aleonničtakénemávúmysle.„Ak tam pôjdem, potom to urobím spolu s maďarskými vojskami.“36

Hodžovplán,prehroziacianšluszostranyNemecka,našielpriaznivúodozvujedinevRakúsku.Tovzápätízaktivizovalomaďarskúzahraničnúpolitiku.Keďrakúskyvysla-necvBudapešti10.februára1936navštívilministrazahraničnýchvecíKálmánaKányu,vážnemu vyčítali rokovania s pripomenkou, že ich výsledkom je zblíženieRakúskaaMalejdohody.37

Rakúsko-maďarskévzťahysaešteviaczhoršili,keďMilanHodžaopätovaljanuáro- vúnávštevuKurtaSchuschniggavPrahea8.marca1936zavítaldoViedne.Podľaúrad-néhokomunikévydanéhoporokovaniach,hovorilosapredovšetkýmouzavretínovejrakúsko-československejobchodnejzmluvyaokremtohosaobestranyrozhodli,žear-bitrážnudohodu,ktorejplatnosťkončíkoncommája1936,nahradianovouzmluvou,ktorávyzdvihnevzájomnýpriateľskývzťahazačnúrokovaniaonadviazaníkultúrnejdohody.Popritomkomuniképrezrádza,že„sa prediskutovali otázky usporiadania Du-najskej kotliny, ako aj otázky hospodárskej spolupráce medzi krajinami Malej dohody a krajinami Rímskeho protokolu“.38Tátoformuláciapraktickyznamenala,žeRakúskoneboloochotnéprijaťHodžompresadzovanýplánajehoprvýstupeňauzavrieťrakús-ko-československúzmluvusČeskoslovenskom,resp.sMaloudohodouovzájomnomposkytnutípomoci.

Domnievame sa, žeopatrnýpostojSchuschnigga jednoznačnepramení z toho, žerokovanie sHodžomsauskutočnilodeňpo tom,čoHitlerobsadilPorýnie (7.marca1936).HocisaRakúskousilovalozblížiťsČeskoslovenskomasMaloudohodou,ne-boloochotnéodpútaťsaodRímskehoprotokoluprezvýšenénemeckénebezpečenstvo.PretoKurtSchuschniggaMilanHodžarokovanieuzavreliformuláciou,žeČeskoslo-venskobudesprostredkovateľommedziRakúskomaJuhosláviou,resp.RakúskomedziČeskoslovenskomaMaďarskom.Tátozložitáštylizáciaznamenala,žerozhovoryKurtaSchuschniggasMilanomHodžomsaskončilibezvýsledne.

MaďarskývyslanecvPrahe16.marca1936sveľkouradosťoureferovalotom,že„Marek[rakúskyvyslanecvPrahe–L.G.–I.T.]pri príležitosti návratu z Viedne ví-tal predsedu vlády Československa na tunajšej železničnej stanici. Pán Hodža však bol veľmi mrzutý (...) Náčelníkovi stanice, ktorý sa mu ohlásil, dal zasa do výhľadu, že teraz

35 MKA–ArchívMinisterstvazahraničnýchvecí.Sekcia63.Politickéoddelenie,57.zväzok.Hláseniezodňa16.februára1936.

36 RÉTI,PMTDM,ref.1,616.367stranadokumentu.37 PozriTILKOVSZKY,Lóránt.Ausztria és Magyarország a vészterhes Európában(RakúskoaMaďarsko

vskazonosnejEurópe).InA Budapesti osztrák követség megfigyelései és helyzetelemzései 1933 – 1938. évi politikai jelentéseiben (PozorovaniaaanalýzysituácievpolitickýchhláseniachRakúskehovyslanec-tvavBudapeštivrokoch1933–1938).Budapest2002,s.137.

38 OkomunikéinformujeKülpolitikai Szemle(Zahraničnopoliticképohľady),1936,s.295.

561

dlhší čas nebude unúvať pánov, z čoho sa dalo usudzovať, že predbežne sa skončili jeho zahraničné cesty.“39

Keďoniekoľkodníneskôr13.a14.marca1936SchuschniggzavítaldoBudapešti,KányaráznekritizovalkaždýrakúskypokusoodchýlkuodprincípovRímskehotrojpak-tu,odmietolmyšlienkuzblíženiasMaloudohodou,celýHodžovplánoznačilzanereali-zovateľnýavyhlásil,žeMaďarskohonepodporuje.40KálmánKányavbudapeštianskychrokovaniachdosiaholprísľubRakúšanov,žesanestanúčlenminijakéhoprotinemecké-hobloku, bapousilujú sausporiadať rakúsko-nemeckévzťahy.Za takejto situácie sa21.–23.marca1936zišlivRímepredstaviteliakrajínRímskehoprotokolu(Taliansko,RakúskoaMaďarsko).41Naporadeposilniliuzneseniaprotokoluzroku1934aprijalidoplnkovýprotokolč.IIaIII.42

ZhľadiskaďalšiehoosuduHodžovhoplánunajväčšívýznammádoplnkovýprotokolč.II,vktoromsahovorilo,žeúčastníci„nepovedú politické rokovania o dunajskej otáz-ke s vládou tretích krajín bez toho, že by s ďalšími dvomi vládami(...)neboli vstúpili do predchádzajúceho kontaktu“.

Vprotokolesataktiežuvádzalo,žedohodyorozšírenejvýmenetovaruskrajinamiMalej dohody samôžu uzavrieť iba vo forme dvojstranných zmlúv.Tieto nariadeniadoplnkovéhoprotokoluč.IIpraktickyznamenalikoniecHodžovhoplánu.Rakúskobolajedinákrajina,ktoráplánvnímalapozitívneaviedlaoňomserióznerokovaniasozás-tupcamiČeskoslovenska,alevrátilasaklíniiRímskehoprotokolu.Dvamesiacepoja-nuárovomohláseníHodžovhoplánuhonepodporovalaužanijednakrajina.

NavyšeMilanHodžamuselzaevidovaťjednuporážkuajdomavČeskoslovensku.Oddecembra1935súbežnespozícioupredseduvládyzastávalajfunkciuministraza-hraničnýchvecí. Je todôležitépreto, lebovČeskoslovenskej republikeod jejvznikuroku 1918 bol „večným ministrom zahraničných vecí“ Edvard Beneš.43KeďžeBenešsastalprezidentomrepubliky,muselsavzdaťtohtopostuazískalhoMilanHodža.Súvekýmaďarskýpolitickýanalytikhneďupozornil,žezahraničnopolitickálíniaM.HodžusavštyrochbodochvýraznelíšiodlínieE.Beneša:1.ZatiaľčoEdvardBenešpokladalspomedziveľmocízaspojencaFrancúzsko,MilanHodžaskôrVeľkúBritániu.2.Hodžamámimoriadnedobré styky sPoľskom, a takvprotiklade sBenešomsamumožnopodarídosiahnuťzmenuvnapätomčeskoslovensko-poľskomvzťahu.3.MilanHodžaje protisovietsky, nepodporuje sovietsko-československé zblíženie, ktoré presadzuje

39 OtompozriMKA-ArchívMinisterstvazahraničnýchvecí.Sekcia63.Politickéoddelenie.57.zväzok.HláseniemaďarskéhovyslancavPrahe16.marca1936.

40 TILKOVSZKY,ref.37,s.139.41 ZprácoporadevRímepozriPRITZ,ref.16,s.247-250;JUHáSZ,Gyula.Magyarország külpolitikája

1919 – 1945 ( Zahraničná politikaMaďarska 1919 – 1945). Budapest :KossuthKönyvkiadó, 1988, s.158-159.

42 ZápisnicezporadyvRímepublikujeRÉTI,PMTDM,ref.1,631.373.stranadokumentu;631.374.stranadokumentu;633.374.stranadokumentu.

43 O zahraničnej politike Edvarda Beneša pozri WANDYCZ, P. S. Foreign Policy of Edvard Beneš 1918 – 1938.Ed.ViktorS.MamateyandRadomírLuza.PrincetonUniveristyPress1973.



562

EdvardBeneš.4.Hodžajezástancomdohodysosusedmi,okremPoľskasRakúskom asMaďarskom.44

ZvyššievymenovanýchštyrochprvkovsatriskutočneobjaviliajvHodžovomplá-ne.ČorobilmedzitýmEdvardBeneš?Navonok,čižeslovami,podporovalMilanaHo-džu.Napríkladvjednomprejaverozviedol,akýmdôležitýmpartneromčeskoslovenskejzahraničnejpolitiky jeVeľkáBritánia.45MaďarskývyslanecvoViedniLajosRudnayvo februári 1936 vzťahEdvardaBeneša aMilanaHodžu charakterizoval takto:„Na medzinárodnom parkete Beneš svojho neskúseného protivníka Hodžu nechá dovtedy(...)skúšať svoj plán, kým sa Hodža, zabudnúc na realitu a priveľmi exponujúc sám seba, nepotkne, a v tom prípade by sa vedenie Československa nepochybne dostalo do Bene-šových rúk.“46

LajosRudnaysaosvedčilakodobrýprorok.Koncomfebruára1936EdvardBenešuvoľnilMilanaHodžuzpostuministrazahraničnýchvecíanajehomiestovymenovalsvojhočlovekadr.KamilaKroftu, čímzískal späť riadeniezahraničnýchvecí.47ČižeBeneš „dovolil, aby sa Milan Hodža rozbehol“,azbavilhofunkcie,keďbolocelkomjasné,žeHodžovplánjeodsúdenýnaneúspech.

ĎalšiezahraničnéavnútropolitickéiniciatívyMilanaHodžuvrokoch1935–1938bolitakistoneúspešné,čiužtoboloprijatienárodnostnéhoštatútu,ktorýmalpacifiko-vaťzradikalizovanénárodnostivČeskoslovenskejrepublike,48ďalejdohodasHlinko-vouslovenskouľudovoustranouaaktivizáciaMalejdohody.TietoneúspechydoplnenéčorazagresívnejšímvystupovanímhitlerovskéhoNemeckaviedlipriamokMníchovskejdohodeapotomkzánikuČeskoslovenskejrepubliky.VládaMilanaHodžutýždeňpredMníchovskoudohodou22.septembra1938podalademisiuasámMilanHodžapotomzakrátkoemigrovaldošvajčiarska.

4. záveryNazáversipoložmeotázku:PrečoHodžovplánutrpelfiaskozanecelédvamesiace?

Domnievamesa,ženaotázkumožnodaťkomplexnúodpoveď.Na jednej strane o realizáciu plánu prejavilo záujem okrem Československa len

Rakúsko.Ale pod spoločným nátlakomMaďarska a Talianska ho prestalo podporo-vať.Súbežnes týmveľmocipokladanézaspojencovČeskoslovenska(VeľkáBritániaaFrancúzsko)prejaviliľahostajnýpostoj,čímnapomohlipresunúťstrednúEurópudonemeckejzáujmovejsféry.

SpojenciČeskoslovenskavMalejdohode(RumunskoaJuhoslávia)nepodporovaliplán pre rázny nemecký nátlak.Navyše pre plán znamenal neriešiteľný rozpor čorazväčšívplyv,ktorýzískavaloNemecko.MilanHodžasibolnačistom,žeztakéhotouspo-

44 PozriotomSZVATKÓ,Pál.HodžaMilánacsehszlovákpolitikaélén(MilanHodžanačelečeskosloven-skejpolitiky).InMagyar Szemle,1936,roč.XXV,č.4/100,s.349-358.

45 SZVATKÓ,ref.44,s.358.46 Rudnayhohláseniezodňa15.februára1936publikujeDSMZP,ref.1,s.123-124.47 OzahraničnopolitickýchkrokochEdvardaBenešavrokoch1936–1938pozriLUKES,Igor.Czecho-

slovakia beztween Stalin and Hitler. The diplomacy of Edvard Benes in the 1930s.OxfordUniversityPress1996,s.79-126.

48 LUKES,ref.47,ss.231-232.

563

riadanianemožnovynechaťNemecko,aleplánmalzároveňajrozhodnézameranieprotiNemecku.SnemeckouúčasťousapredsanedalouskutočniťzomknutiestrednejEurópyprotiNemecku.Totoprotirečenieboloneriešiteľné.

Nazákladetoho,čosmeuviedli,možnopovedať,žepríčinaneúspechuHodžovhoplánubolavtom,žeokremČeskoslovenskaanijedenštátnemalzáujemojehorealizá-ciu.Tubysmechcelipodčiarknuťnášnázor,žezaodmietnutímHodžovhoplánuneboliibapolitickémotívy,aleajsilnéhospodárskezáujmy.HospodárskymzákladomHodžov-hoplánuboloriešenieotázokokoloodbytuobilia.Lenžeodbytobiliabolvyriešenýužvčasenastolenia tohtoproblému, lebonemeckýtrhpohltilstredoeurópskeobilie.PálPritzpoukazujenato,žeproblémodbytuobiliabolproblémomprvejpolovice30.rokov.Doroku1936zaniklichronickéstarostisodbytomobiliazpredošlýchrokov.Napríklad,ak si všimnememaďarsko-nemeckéhospodárskevzťahy,maďarská stranaužnemalaproblémstým,kdepredásvojeobilie,aleakosamôževyhnúťčorazväčšímnemeckýmpožiadavkámnajehonákup.49

* štúdia vznikla v rámci výskumného programu Krajinskej vedeckej a výskumnej nadácie(KVVN), kmeňové číslo 04695, pod názvomStredná Európa a zmeny pojmu stredná Európa v 20. storočí.

49 PRITZ,ref.16,s.242.



564

565

INFORMOVANOSťČESKO-SLOVENSKEJDIPLOMACIEOKONTAKTOCHSLOVENSKÝCHAUTONOMISTICKÝCHPOLITIKOVSNACISTAMIVOBDOBíPOMNíCHOVSKEJREPUBLIKY*

JANA T U LK I S OVá

TULKISOVá, Jana.The informedness of Czecho-Slovak diplomacy about thecontactsoftheSlovakautonomistpoliticianswiththeNazisintheperiodofthepost-Munichrepublic.Historickýčasopis,2009,57,3,pp.565-591,Bratislava.The study is concerned with the problem of what information Czecho-Slovak diplomacy had about Slovak –German relations in the period of the so-called SecondRepublic.Theauthoranalysesitssourcesofinformation,whichincluded the official statements of the German Foreign Office (Auswärtiges Amt), reportsfromtheCzecho-SlovakEmbassyinBerlin,reportsoftheCzecho-Slovak intelligence service to the Foreign Ministry in Prague and the domestic and foreignpress.ShecomestotheconclusionthatCzecho-Slovakdiplomacyunder- estimatedtheroleofSlovakseparatisminNazipolicyandonlyhadverysuperficial knowledgeofthecontactsofSlovakpoliticalfigureswiththeNazis.International relations.Diplomacy. SecondCzecho-SlovakRepublic.NaziGer-many.Slovakautonomism.

Cieľommôjhovýskumubolozistiť,čiavakomrozsahubolačesko-slovenskádiploma-ciainformovanáoslovensko-nemeckýchvzťahochodseptembra1938,t.j.odprijatiaMníchovskejdohody,ažpovznikSlovenskéhoštátuvmarci1939.Tietovzťahysomvnímalatedanajmäakojednuzozložiekčesko-slovenskejzahraničnejpolitikyvočina-cistickémuNemecku.V súčasnosti sú vďaka historickému výskumu užmnohé faktyznáme,aleprevšetkyrozhodnutiavtedajšíchvedúcichpolitickýchčiniteľovmohlibyťsmerodajné len tievedomosti, ktorévmomentálnej situáciimali a ichkonanieby samalopretoposudzovaťnazákladetýchtoúdajov.Pritomvšakniejedôležitélento,čimalipríslušnémiestalennepatrnésprávyoaktivitáchslovenskýchpolitikov,aleboboli,naopak,onichdobreoboznámení,aleipríčinydanéhostavu.

Medziorgány,ktorésúpoverenévykonávaťdiplomaciu,patrínajmäpredsedavlády,ministerzahraničnýchvecíadiplomatickízástupcoviaštátu.Výskumsomtedazameralaprávenatietoúradnémiesta.Tujenutnéupozorniťnajavtypickýprepomníchovskúrepubliku,žedôležitérozhodnutiasapísomnenezaznamenávali,čímjeskúmaniedanejproblematikydoistejmierysťažené.

VsúvislostisdanoutémousavenovalavýšenápozornosťpredovšetkýmViedenskejarbitráži1aokolnostiamprípravvojenskéhozásahunaSlovensku,nazývanéhotiežHo-

1 DEáK,Ladislav.Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty I.-III.Martin:Maticaslovenská,2002-2005. Pozri tiež: HOENSCH, Jörg Kurt.Der ungarische Revisionismus und die Zerschlagung der Tschechoslowakei.Tübingen:JCBMohr,1967,s.107-198.LUKEš,František.Kdiplomatickémupozadívídeňskéarbitráže.InHistorický časopis,1962,roč.10,č.1,s.51-67.

JanaTulkisováInformovanosť česko-slovenskej diplomacie


566

molovpuč.2VnútropolitickývývojavzťahymedziSlovákmiaČechmivdruhejČesko-slovenskejrepublike,sdôrazomnavplyvNemecka,najkomplexnejšiezachytávajúvosvojichmonografiáchnemeckýhistorikJörgKurtHoenschačeskýhistorikFrantišekLukeš.3

informačné zdroje česko-slovenskej diplomacie

Orgányčesko-slovenskejdiplomaciesaoslovensko-nemeckýchkontaktochdozve-dalizviacerýchzdrojov,ktorýmsícenemožnoprikladaťrovnakúdôležitosť,alezhľa-diskacelkovejinformovanostisamusiavziaťdoúvahy.Zanajspoľahlivejšiesprávysavšeobecnepovažujútie,ktorépochádzajúpriamoodkompetentnýchmiest.Česko-slo-venskévládnemiestasavšakvotázkeslovensko-nemeckéhovzťahunemohlispoľahnúťaninajednuzozúčastnenýchstrán,pretožeanijednaznichnepovažovalazapotrebnédôsledneinformovaťPrahu.Zostávaliimtedamenejspoľahlivéinformačnézdroje,kuktorýmpatrilisondážečesko-slovenskéhovyslancavBerlíne,správydomácejazahra-ničnejtlačeavneposlednomradesprávyovýsledkochčinnostičesko-slovenskejspra-vodajskej služby.Svojemiesto tu okremmenovaných zdrojovmali i občasné správy zradovslovenskýchautonomistov,ktorí–samozrejmeneoficiálne–donášalinasvojichkolegov.4

2 SUK,Pavel.PrezidentEmilHáchaaSlovenskovdoběmezi9.–14.březnem1939(Několikpoznámekkméněčivíceznámymfaktům).InSlovensko medzi 14. marcom a salzburskými rokovaniami. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VI. Zost.MartinPekár,RichardPavlovič. Prešov :PrešovskáuniverzitavPrešove,Filozofickáfakulta,2007,s.402-418.Vniektorýchprácachjezreteľnátendenciazákrokpražskejvlády,doktoréhoprípravymalbyťúdajnezapojený isamotnýEdvardBe-neš,odsudzovaťakoneoprávnenýaneprimeraný:ČARNOGURSKÝ,Pavol.14. marec 1939. Bratisla-va:Veda,1992,s.123.ĎURČANSKÝ,Ferdinand.STisomuHitlera.VznikSlovenskejrepubliky.In BYSTRICKÝ,Valerián-LETZ,Róbert-PODOLEC,Ondrej(eds.).Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. Spomienky aktérov historických udalostí. 1. diel.Bratislava :AEP, 2007, s. 66. šTEFANSKÝ, Václav.FerdinandČatlošaarmádanaSlovenskuodoktóbra1938doaugusta1944(náčrtproblematiky).InVojenské obzory,1996,roč.3,č.3,s.70.Nájdusa ištúdie,kde je takýtopostojpredmetomostrejkritiky:„(...)Ľudáci celú akciu spropagovali a aj keď na následný zásah nacistov de facto odumrela, vyhlásili ju za „centralistický, pražský, český, židoboľševický, Homolov puč“, ktorý bol a je dôvodom ich protičeských a protičeskoslovenských útokov dodnes. (...)“ZUDOVá-LEšKOVá,Zlatica.Slovensko v druhej republike (Autonomistické snahy slovenskej politickej reprezentácie). InZ druhé republiky, zv. II.Praha:HistorickýústavArmádyČeskérepubliky–Památníkodboje,1993,s.319.

3 HOENSCH,JörgKurt.Slovensko a Hitlerova východná politika.Bratislava:Veda,2001.LUKEš,Fran-tišek. Podivný mír.Praha1968.KpolitickémuvývojunaSlovenskuvobdobídruhejrepublikypozritiežGRACA,Bohuslav.14. marec 1939. Z dejín Komunistickej strany Slovenska.SborníkÚstavudejínKSS,roč.I.,č.3.Bratislava1959;HáJEK,Miloš.Od Mníchova k 15. březnu. Příspěvek k politickému vývoji českých zemí za pomnichovské republiky.Praha1959.

4 Kaktivitámvtomtosmeresapriznávanapr.JánLichner(ministerdopravyvprvejslovenskejautonómnejvládeJozefaTisa)vspráveprečeskoslovenskúexilovúvláduvLondýne,ktorúvypracovalnaprelomerokov1940/1941,akoivosvojichPamätiach.LICHNER,Ján.SprávaoSlovenskupreministerskúradu.InBYSTRICKÝ-LETZ-PODOLEC,ref.2,s.275.LICHNER,Ján.Pamäti.InTamže,s.191-193,195,197.RudolfBeranvovýpovedizmája1946voveciobžalobyJ.TisapredNárodnýmsúdomsíceuviedol,žehoviackrátnavštívilSokol„s jakýmisi obavami o Slovensko a o republiku“,alenepamätalsi,čivtedyhovorilajospoluprácislovenskýchautonomistovsozahraničnýmiNemcami.RudolfBeran.Zápisnica zvýsluchuR.Berana.InTamže,s.35.

567

chvalkovský v úlohe sprostredkovateľa

Česko-slovenskádiplomacianebolahneďpoMníchoveodsunutádopozícienezú-častnenéhopozorovateľa.VobdobímedzimníchovskýmdiktátomaprijatímViedenskejarbitrážebolaBerlínomvtiahnutádoslovensko-nemeckýchrokovaníakosprostredko-vateľ.VtomtočaseešteZahraničnýúradvBerlínepovažovalpražskécentrumzasvojhopartnera.VotázkeSlovenskavnacistickýchkruhochešteanizďalekanemalijasno.

ParadoxnepráveMaďarsko,ktorésapočasceléhomedzivojnovéhoobdobiasnažilozískať späť svojehornouhorskéúzemie,bolo týmdôvodom,prečo savoktóbri1938rozhodlislovenskípoliticinadviazaťstyksnemeckýmimiestami.Nepriamo–anavyšenechtiac–taknapomohlokslovensko-nemeckémuzblíženiu,atedaikvyhláseniuSlo-venskéhoštátupodnemeckouochranou.5

Mníchovská dohoda6 síce riešila v prvom rade otázku nemeckejmenšiny, ale jejsúčasťoubolo ivyhlásenie, aby sauplatnil sebaurčovacíprincípajvprípadepoľskej amaďarskejmenšiny.Napopudmaďarskejstranysarokovaniazačaliužvprvejdekádeoktóbra, pričom úloha brániť česko-slovenské záujmy pripadla prevažne slovenskýmzástupcom(JozefTiso,FerdinandĎurčanský, IvanKrno,RudolfViest).Naprehnanémaďarsképožiadavkyreagovalaslovenskástranahľadanímoporyuhegemónastredo-európskehopriestoru,ktorýmbolonacistickéNemecko.

Ešte v priebehu komárňanských rokovaní saĎurčanský aAlexanderMach stretli smaršálomHermannomGöringomvKarinhalle, kde savyjadrili, žeSlováci nechcúpatriťdoMaďarska,chcúúplnúsamostatnosť,pričombysavpolitickej,hospodárskejivojenskejoblastipevneopieralioNemecko.7Ztohtostretnutiamalislovenskípoliticidojem,žeNemeckonebudepodporovaťmaďarskústranu.

Počas súkromného rozhovoru sa maďarský vyslanec v Prahe zveril nemeckémuchargéd‘affairesAndoroviHenckemu,žeponávrateĎurčanskéhozBerlínasazačalačesko-slovenskádelegáciasprávaťsebavedomejšie.Čechoslovácisadokoncapokúsili

5 AlexanderMachužvprípravnýchtextochsvojichmemoárovzdôraznilvýznamkomárňanskýchrokova-níprevznikSlovenskéhoštátu,keďsizaznamenal:„(...)Cesta do Berlína viedla cez Komárno. Raz to historici dokážu. (...)“MACH,Alexander.Dnianocipred14.marcom1939.InBYSTRICKÝ-LETZ-PODOLEC,ref.2,s.296.TaktiežhistorikLadislavSuškopoukazujena„kvalitatívnu zmenu v nemecko-slovenských vzťahoch“vobdobímedzikomárňanskýmirokovaniamiaViedenskouarbitrážou.SUšKO,Ladislav.MiestoautonómnehoSlovenskavpolitikeNemeckejríše(september1938–marec1939).InHistorický časopis,1999,roč.47,č.3,s.428.

6 SUšKO,Ladislav(ed.).Das Deutsche Reich und die Slowakische Republik 1938 – 1945. Dokumente. Band I. Von München bis Salzburg 1938 – 1940. Dokumente und Essay. Buch 1.Bratislava:Lúč,2008,dok.2.

7 AktenzurdeutschenauswärtigenPolitik1918–1945(ďalejADAP),sériaD,zväzokIV.,Baden-Baden1951,dok.68.SCHVARC,Michal-HOLáK,Martin-SCHRIFFL,David(eds.).„Tretia ríša“ a vznik Slovenského štátu. Dokumenty I.Bratislava:Ústavpamätinároda;SNM–MúzeumkarpatskýchNem-cov,2008,dok.53.SuškopreberánesprávnuinformáciuzADAP-u,podľaktorejsastretnutiekonalo 16. alebo 17. októbra. SUšKO, ref. 6, dok. 20. Ku stretnutiu vKarinhalle sa vyjadril aj Ďurčanskývosvojejštúdii.ĎURČANSKÝ,ref.2,s.63-64.Kjehopresnémudatovaniupozritiež:Tamže,s.70, pozn.č.1.



568

jehocestuMaďaromzatajiť.8Praha sapravdepodobneo intervencii česko-slovenskejdelegácieuGöringadozvedelaaždeňpojejuskutočnení.VtedyjejtotižKrnozadele-gáciuoznámil,že„ministr dr. Ďurčanský mluvil včera s Göringem“.Ďalejuviedol,ževýsledokrozhovoruboldosťpriaznivý,„takže lze očekávati, že v otázce maďarské tlak německý přestane a budeme vystaveni jen tlaku italskému“.9

Maďarská delegácia zamietla predložený česko-slovenský protinávrh a rokovania vKomárneukončila.Oproblémemalirozhodnúťmocnosti,ktorépodpísaliMníchovskúdohodu.KonkrétnupodporuhľadalimaďarskípoliticiuTalianskaiNemecka.

Vtýchtodňochpriamovstupujedodianiaičesko-slovenskýministerzahraničnýchvecí FrantišekChvalkovský, ktorý sa po svojomnástupe do novej funkcie vybral naprvúnávštevudoNemecka.RíšskykancelárAdolfHitlervrozhovoresnímvsúvislostisuspokojenímmenšinovýchprávvČesko-Slovenskuprešielktémeslovensko-maďar-skýchvyjednávaníavyzývalChvalkovského,abysasMaďarmičonajskôrdohodli.Tenmuvšakoponoval,žeodvytvoreniaslovenskejvládynanePrahanemápriamyvplyv,môžesatedalenpokúsiťoichovplyvnenie.NazáverichstretnutiahoHitlerupozornil,ževoblastizahraničnejpolitikymáPrahaeštestáleposlednéslovo,atoivzáležitostiachtýkajúcichsaslovenskejotázky.10

VtenistýdeňmalaudienciuuHitleraiKálmanDarányi,ktorýchcelríšskehokance-lárazískaťpremaďarskéstanovisko.Hitlersastavaldopozícieobjektívnehopozorova-teľa.Povedalmu,žeSlovákomnemožnonariadiťvykonanieplebiscitu.„Tí by síce chce-li byť samostatní, ale vie, že určite nechcú patriť k Maďarsku.“Dokoncamunavrhol,že

8 Národníarchiv(ďalejNA)Praha,fond(ďalejf.)ZahraničníúřadBerlín1932-45(ďalejlenznačkafon-duAA),kartón (ďalejk.)2, fólia18333-18334.GejzaMedrický (ministerhospodárstvaSlovenskejrepublikyvrokoch1939–1945)savmemoárochvyjadrilocesteĎurčanskéhoaMachakuGöringovi, aonasledujúcejcesteTisakJoachimovivonRibbentropovi,dosťzjednodušene:„Pravda, neboli to ve-rejné úradné návštevy, aby sa Maďarom nedala zádrapka.“IchopodstatnenosťobhajovalnezáujmomFrancúzovaAngličanovoslovenskéhraniceazároveňpriveľkouangažovanosťouTalianskazamaďar-sképožiadavky.MEDRICKÝ,Gejza.Hrsťrozpomienokaudalostí.InBYSTRICKÝ,Valerián-LETZ,Róbert-PODOLEC,Ondrej(eds.).Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. Spomienky aktérov histo-rických udalostí. 2. diel.Bratislava:AEP,2008,s.11.TaktiežajJánPaulíny-Tóth(funkcionárSlovenskejnárodnej strany) sa vyslovil, že„tieto cesty nemuseli byť samo v sebe závadné“, keďže cieľombolovysondovať (poprimaďarskomapoľskom)nemeckéstanovisko.PAULíNY–TÓTH,Ján.Akodošlok14.marci1939.InTamže,s.76-77.Porovnaj:JozefTiso.Zápisnicanapísanásdr.JozefomTisom.InTamže,s.262-264.Tisoprehlásil,žesa„Ďurčanského na jeho styky a cesty do zahraničia za autonómie nepýtal“aniktomuonich,vraj,aninehovoril.

9 ArchivMinisterstvazahraničníchvěcíČeskérepubliky(ďalejAMZVČR)Praha,PrávnísekceVI.,k.58,fascikel11,č.43,telefonogramčeskoslovenskédelegacedoPrahy13.10.1939,FíšaaKrnoČermákovi.DeáksivôbecnevšímaotázkulegitimityĎurčanskéhocesty,keďuvádza:„(...) Priaznivé správy doniesol i F. Ďurčanský zo stretnutia s H. Göringom v Karinhalle 12.10. 1938, na základe čoho česko-slovenská delegácia prišla k záveru, že z nemeckej strany netreba očakávať tlak v prospech maďarskej politiky. (...)“ DEáK,Ladislav.Hra o Slovensko. Slovensko v politike Maďarska a Poľska v rokoch 1933 – 1939. Bra-tislava:Veda,1991,s.162.Vysvetľovaniusavyholnapr.iLukeš.LUKEš,ref.3,s.121-122.Lichnersa ocestáchĎurčanskéhoaTisadoNemeckaneskôrzmieňuje: „(...) Najprv cestoval do Berlína Ďurčanský, potom i Tiso a neviem ešte kto. Ďurčanský išiel do Berlína na vlastnú päsť, bez súhlasu min. zahrani-čia a ústrednej vlády, kde mal nejaké záhadné rozhovory, za čo ťahala ústredná vláda Ďurčanského na zodpovednosť. Z tohto nastali zvady, rozladenie medzi ústrednou vládou a ľudákmi. Pomer sa stal veľmi napjatý. (...)“LICHNER,Pamäti,ref.4,s.191.

10 ADAP,D,IV.,dok.61.SUšKO,ref.6,dok.18.

569

prizvenaichstretnutieajChvalkovskéhoamôžusaspoludohodnúť,čomusaDarányivyholpoznámkou,ženatonemásplnomocnenieodsvojejvlády.11

TelefonickysapredsalenDarányisBélomImrédymdohovorilinaistýchústupkoch,ktorépotomsJoachimomvonRibbentropomzaznačilidomapy.VečersiRibbentropopäťzavolalChvalkovskéhoanamapemuukázalnovúlíniu.Chvalkovskýsaohradil,žesavproblematikenevyzná,pretože rokovaniavedúslovenskíministri,nozároveňpripustil,žezodpovednosťzarokovanianesiePraha.Sľúbil,ženadruhýdeňoboznámisvojuvládu,pričomsazanemeckúraduipoďakoval.Vyjadrilsa,žejezačonajrozsiah-lejšieuspokojeniemaďarskýchpožiadaviek,pretožepovažujezanutnézískaťgarancienovýchčesko-slovenskýchhraníc.Vysloviltiežobavu,žepresvedčiťSlovákovonemec-komstanoviskubudeporiadneťažké,„jednako len má na nich obmedzený vplyv“.12

KrátkoposvojomnávratedoPrahynavštívilChvalkovskýHenckeho,abyhopo-žiadal, nech odovzdáHitlerovi aRibbentropovi čo najúprimnejšiu vďaku za prijatie.Ohľadnemaďarsko-československýchrokovanímuoznámil,žepozvalčlenovsloven-skej vlády do Prahy, aby s nimi prebral nový návrhMaďarsku.Ďalej sa zmienil, žeslovenskíministrimožnovyjadriaprianie,abyichprijalríšskyministerzahraničia.„On, Chvalkovský, by sa za takéto želanie prihovoril.“Ďalšie podrobnostimalHenckemuoznámiťporozhovoresoSlovákmi.13

HenckemumoholChvalkovskýužnadruhýdeňhlásiť,žeTiso,ĎurčanskýaEd-mundBačinskýpožadovalipredodovzdanímnovéhonávrhuprijatieuRibbentropa.„Ak by Ribbentrop uznal za vhodné a možné tiež prijatie u ríšskeho kancelára, slovenskí i karpatoukrajinskí ministri by to obzvlášť vďačne uvítali.“ Chvalkovskýsavyslovil,žeichžiadosťčonajdôraznejšiepodporuje,pretožeočakáva,žebezprostrednývplyvríšskejvládynaSlovákovaKarpatskýchUkrajincovurýchlirokovaniasMaďarmi.Pretožezá-ležitosťsúrila,prosilorýchluodpoveďodRibbentropa,pričommalozostaťtotoprianieprísneutajené.Obzvlášťmuzáležalonatom,abysaoprípadnomzamietnutíaudiencieríšskouvládounedozvedelaverejnosť.14

DotajnýchvyjednávaníbolvďakaĎurčanskémuzasvätenýinemeckýkonzulvBra-tislaveErnst vonDruffel. Podľa jeho správChvalkovskýhovoril vministerskej rade vPraheozdržanlivomprijatívNemecku.BratislavuaNitrupodľanehoeštebolomožnézachrániťpreSlovensko,avšakKošicesotva.Chvalkovskývministerskejradevysvet-lil, žeNemeckonie je veľmiochotnéodsunúť záujmy svojich spojencovv prospechSlovenska.DruffelvsprávenemeckémuvyslanectvuvPraheuviedol,žeSlováci,ktorísibolidovtedyBratislavouistí,začalibyťopäťznepokojení.NavrhlipretocestuTisa aĎurčanskéhodoBerlínaaChvalkovskýichnávrhuvítal.15

ZDruffelovejiHenckehosprávysazdá,žemyšlienkanemeckejcestyslovenskýchministrovakarpatoukrajinskéhoministraBačinskéhosazrodilanajskôruChvalkovské-

11 ADAP,D,IV.,dok.62.KrozhovoromHitleraaRibbentropasChvalkovskýmaDarányimvMníchove14.10.1938pozri:DEáK,ref.9,s.164.HOENSCH,ref.1,s.142-147.LUKEš,ref.3,s.124-126.

12 NAPraha,f.AA,k.12,199154-199155.13 SUšKO,ref.6,dok.19.14 SCHVARC-HOLáK-SCHRIFFL,ref.7,dok.63.15 Tamže,dok.64.



570

ho,16atenjunepriamo–opisomsvojichdojmovzprijatiaunajvyššíchríšskonemeckýchinštancií–šikovnepodstrčilslovenskýmakarpatoukrajinskýmzástupcomtak,aby tovyzeraloakoichvlastnýnápad.Uhádnuťdôvody,ktoréhoktomuviedli,niejeťažké.SámichprezradilHenckemu.Odstretnutiaočakávalrýchlevyriešenieproblémuaotvo-reniecestykprijatiuvytúženejgaranciepomníchovskýchhraníc.17Akosavšakneskôrukázalo,podcenilschopnosťnacistovrýchlomeniťsvojezámeryaplány.

Nemeckémusúhlasusospomenutounávštevoupredchádzalointenzívnedohadova-niesamedziRibbentropomaChvalkovským,prirodzene,opäťceznemeckévyslanectvovPrahe.18VodpovedinaChvalkovskéhootázkuRibbentropčesko-slovenskejvládeod-kázal,abysavyjadrila,čiuznávazapodkladrokovanílíniu,ktorúzaznačildomaďarskejmapyaodovzdalChvalkovskému.Kžiadostičesko-slovenskejvládybolochotnýzaujaťstanoviskoažpotom,keďbudepoznaťjejodpoveď.NatoHenckeeštevnocipotvrdiljejsúhlasadodal,žeChvalkovskýznovuzopakovalprosbu,abyRibbentropprijaltroch„pánov“.19

RibbentropovinestačiloužrazvyslovenévyhlásenieChvalkovského,žečesko-slo-venskávládaakceptuje,abysanímnavrhnutálíniastalapodkladompre„maďarsko - české [sic!] rokovania“.HenckebolpoverenýChvalkovskémuodkázať,žeríšskyminis-terzahraničnýchvecítotovyhláseniechápetak,žeprirokovaniachsabudevychádzaťlenztejto–azožiadnejinej–línie,diskutovaťsatedamaloibaodetailochokolonej.PredpozvanímslovenskýchministrovnarozhovorydoNemeckažiadalopätovnépotvr-denie,žetotojehopoňatieodovzdanéhovyhláseniajesprávne.ChvalkovskýHenckemutedamuselpotvrdiť,žeRibbentropjehovyhlásenieskutočnepochopilsprávne.

RibbentropsakonečnerozhodoldaťsúhlasacezHenckehoChvalkovskémuodkázal,že„troch slovenských [sic!] ministrov“zajtraočakávavMníchove,vovodcovomsídle.OtejtonávštevebolinformovanýajZahraničnýúrad,ktorémusazároveňdalovedieť,žeakbudemaťRibbentropzrozhovorupriaznivýdojem,predstavíslovenskýchministrovajHitlerovi.Upozorňovalosa,žeotomtoúmyslesanemádozvedieťChvalkovský.20

Nauvedenommožno na jednej strane vidieť pohotovosť, s akou nacisti spriadalisvoje intrigy, na druhej strane udivuje dôverčivosť, alebo dokonca naivita česko-slo-

16 F.Ďurčanskýkonštatuje,žepoprerušeníkomárňanskýchrokovanípripravilopražskéMZVpreJ.TisaaprenehoprijatieuRibbentropa.ĎURČANSKÝ,ref.2,s.64.PodobneajJ.Tisolenstručnereferuje:„Bolo rozhodnuté, že ja mám ísť s týmto poslaním [získaťpriazeňNemcovprerokovaniavoViedni– J.T.] spolu s dr. Ďurčanským do Mníchova, (...)“JozefTiso,ref.8,s.264.Pozritiež:LUKEš,ref.3,s.126-127.Porovnaj:DEáK,ref.9,s.164-165.HOENSCH,ref.1,s.153.PodľaĎuricukonalChval-kovskýzpodnetuTisa:„(...) Tiso sa iste obrátil v tejto veci aj na centrálnu vládu, lebo už 16. októbra nemecký chargé d‘ affaires Hencke telegrafoval do Berlína, že minister zahraničia dr. Chvalkovský sa prihováral, aby slovenskí ministri mohli byť prijatí ríšskym zahraničným ministrom von Ribbentropom vo veci vyjednávaní s Maďarmi. (...)“ĎURICA,MilanStanislav.Jozef Tiso – slovenský kňaz a štátnik. I. 1887 – 1939.Martin:Maticaslovenská,1992,s.206.

17 KproblematikegaranciehranícpomníchovskejČesko-slovenskejrepublikypozri:BYSTRICKÝ,Vale-rián.OtázkagaranciehranícČeskoslovenskapomníchovskejkonferencii.InSlovanský přehled, 1990, roč.76,č.2,s.115-125.

18 HOENSCH,ref.1,s.154-155.19 NAPraha,f.AA,k.6,75921-75922.20 ADAP,D,IV.,dok.71.SUšKO,ref.6,dok.23.

571

venskýchpredstaviteľov,keďsasamiangažovalizadohodnutieslovensko-nemeckéhostretnutia.

Ako je dnes už známe,HitlerTisa,Ďurčanského aBačinského 19. októbra 1938neprijal.Prijal ichsícelenRibbentrop,21nopooficiálnomrokovanísi ichpozvalinasúkromnýrozhovor,ktoréhoobsahbysazaistečeskejčastipražskejvládyveľmine-pozdával.PredmetomstretnutiabolatotižieventualitaosamostatneniasaSlovenska.22 RibbentropovisanepodarilovymámiťodTisaprehlásenie,žedoúvahybyprichádzala imožnosť,žebysasamostatnéSlovenskooprelooNemecko.Istévšakje,žedelegáciavňomvzbudilazáujemoslovenskúotázku,keďžeužpoprvomstretnutísidalpredložiťspisy,ktoréjehoúradnazhromaždilkuvedenejproblematike.23

slovensko-česká (ne)spolupráca PodľanemeckéhoscenáramalrokovaniasMaďarskomsprostredkovaťChvalkov-

ský.Berlínpredpokladal,že20.októbra1938užbudečesko-slovenskýministerzahra-ničiainformovanýomníchovskomstretnutí,včomsavšakmýlil.SlovenskíministrisaneponáhľalizNemeckapriamodoPrahy,alenajskôrpricestovalidoBratislavy.JedineBačinskýprišielpodaťsprávuChvalkovskému.Tenaletvrdil,žeorokovaniachohľadneslovenskýchzáležitostíniejetakmervôbecoboznámenýanemalsosebouanimapu,naktorejbolavMníchovezaznačenáupravenálínia.

UChvalkovskéhoužalečakalHenckesďalšímiinštrukciami.Dostalsatakdoko-mickejsituácie,keďmalhovoriťsChvalkovskýmakosinformovanouosobou.Keďžetenešteoničomnevedel,telefonovalsChvalkovskéhopovolenímdoMníchova.Vysla-neckýradcaGüntherAltenburgmuoznámil,žeRibbentroppoverilnemeckéhovyslancavBudapeštiOttavonErdmannsdorfaoboznámiťmaďarskúvládu,abysavzdalanárokovnaBratislavu,Nitru,Košice,UžhorodaMukačevo,pretože tietomestámalimaťpreSlovákovživotnedôležitývýznam.Svýnimkou týchtomiestmalamaďarskáarmádaobsadiťvpodstateúzemie,ktorépožadovalanarokovaniachvKomárne.

Chvalkovský teda i bez informácií od slovenských ministrov splnil nemecké in-štrukcieoďalšompostupe,ktorédostalodHenckeho.Zavolalsimaďarskéhovyslanca vPraheasodvolanímsananový„česko-slovenský“návrh,ktorýužmedzitýmodovzdalv.ErdmannsdorfvBudapešti,žiadal,abymaďarskávládaoznámila,kedyakdesabudepokračovaťvrokovaniach.24

KnekorektnémupostupuslovenskýchministrovsavyjadrilLadislavFeierabendna-sledovne: „O nespolehlivosti Tisa a Ďurčanského jsme se přesvědčili – celá vláda – vel-mi brzy. Po návratu od Hitlera pokládal Chvalkovský za důležité, aby zástupci Slováků a Podkarpatorusů navštívili von Ribbentropa a jednali s ním o hraničních otázkách. Chvalkovský jasně viděl, že jen Německo může působit na Maďarsko, aby mírnilo svou revizionistickou nenasytnost, že je československou povinností, abychom požádali o ta-kový německý zákrok ve prospěch záchrany svého území, a že nejvhodnějšími mluvčími

21 ADAP,D,IV.,dok.72.SUšKO,ref.6,dok.25.SCHVARC-HOLáK-SCHRIFFL,ref.7,dok.70.22 ADAP,D,IV.,dok.73.SUšKO,ref.6,dok.26.SCHVARC-HOLáK-SCHRIFFL,ref.7,dok.71.

HOENSCH,ref.1,s.155-156.23 LUKEš,ref.3,s.127.ĎURICA,ref.16,s.211.24 NAPraha,f.AA,k.31,448689-448691.



572

za Československo budou členové zemských vlád – slovenské a podkarpatoruské, neboť šlo o integritu jejich území.“25

Po vysvetlení dôvodov, prečo Chvalkovský presadil, aby bola vyslaná delegácia kRibbentropovi,ďalej uvádza:„Vláda jmenovala dr. Tisa a dr. Bačinského jako své mluvčí a ministr Chvalkovský sjednal, že von Ribbentrop je přijme 19. října v Mnichově. Dr. Tiso vzal sebou do Mnichova také Ďurčanského, ale ani on ani Ďurčanský pražské ministerské radě nepodali vyčerpávající zprávu o tom, co v Mnichově dělali.“26

Česko-slovenskéministerstvo zahraničných vecí (MZV) sa staralo o to, aby jehozastupiteľskéúradyvzahraničíbolipodľamožnosti informovanéovnútropolitickoma zahraničnopolitickomvývoji svojej krajiny, a síce i prostredníctvomkrátkovlnnýchrelácií,ktorévysielalo.19.októbra1938satakmohlivyslanectvádozvedieťnasledov-né: „V pondělí měli slovenští a podkarpatoruští ministři Tiso, Ďurčanský, Bačinský a Revay rozhovor s ministrem zahraničních věcí dr. Chvalkovským, týkající se situace po poradách československo-maďarských v Komárně. Ministři Tiso, Ďurčanský a Bačinský odjeli dnes do Mnichova.“27

Nasledujúcideňministerstvozahraničiahlásilo, žepodľa správyČeskoslovenskejtlačovejkanceláriezBerchtesgadenuboliministriprijatíRibbentropom.TisoaĎurčan-skýsamali20.októbra1938vrátiťdoBratislavy,zatiaľčoBačinskýmalpriletieťdoPrahy,abyinformovalpražskúvláduovýsledkuvčerajšiehorozhovoru.Vreláciisaeštedodávalo: „Ač v této chvíli nejsou ještě známy konkrétní podrobnosti, převládá přece přesvědčení, že otázka nové úpravy hranice mezi Slovenskem a Maďarskem bude řešena rychlým, přímým jednáním.“28

VsnahevytvoriťčonajpresnejšíobrazoudalostiachposkytovaloMZVvyslanec-tvám i prehľad správ najmä domácej tlače.Národní listy k otázke česko-slovensko -maďarskýchvyjednávaníkonštatovali:„(...) Nedošlo zatím k obnově přímého jednání. Místo toho jsme svědky něčeho, co vypadá jako prostředkování Německa, u něhož se sbíhají všechny nitky (...).“ AkoobzvlášťdobreinformovanýsajavilbyťVenkov,ktorýnapísal:„(...) Ministr Ribbentrop ujistil slovenské ministri, že Německo bude se v této věci [t.j.úpravyslovensko-maďarskýchhraníc–J.T.] vůči Slovákům chovat příznivě. Naléhá však, aby se rokování s Maďarskem nadvázalo co nejdříve a rychle skončilo.“ Je pozoruhodné,žečlánokprezrádzaliskutočnosť,žeslovenskíministri,ktorýchsprávneoznačil za„neoficiálnych hostí ríšskej vlády“,mali sRibbentropomporadyaždve.29 Ďalšiepodrobnostioichnáplnivšakužneuviedol.

Napriekpozitívnymdojmom,ktorésipriniesličlenoviačesko-slovenskejdelegáciezMníchova,neviedlirokovaniasMaďarskomkúspechu.Maďarskomalototižopro-tinim jednuveľkúvýhodu,ktorásaukázalaakorozhodujúca.Za jehopožiadavkamistáloTaliansko.TalianskyministerzahraničiaGaleazzoCianopresvedčilRibbentropa

25 FEIERABEND,LadislavKarel.Politické vzpomínky I.Brno:Atlantis,1994,s.48.26 FEIERABEND, ref. 25.O problémoch so spoluprácoumedziBratislavou a Prahou tesne po návrate

slovenskýchpolitikovzNemeckasavcitovanýchprácachnezmieňujeHoensch,DeákaniLukeš–ado-koncaaniJ.Tiso.JozefTiso,ref.8,s.265.

27 AMZVČR,Kabinetministra,věcné,k.48.28 Ref.27.29 Ref.27.

573

oopodstatnenostimaďarskýchnávrhovamaďarskejstranesapredsalenpodarilopre-niesťvyriešeniesporudokompetenciídvocharbitrov.Česko-slovenskávládasapodvo-lila,abyovýsledkurozhodlimocnostiOsy.30VtelegramedoParížaMZVmenovaloakodôvody tohtorozhodnutiao. i.ajvýsledkynávštevyTisa,ĎurčanskéhoaBačinského uHitlera[sic!]aRibbentropa,čiskeptickévyjadrenieanglickéhovyslancavPrahe.31

Pred zahájenímViedenskej arbitrážeMZV vo svojej relácii oznamovalo i správu„Národní politiky“ o pomeroch na Slovensku, kde sa uvádzalo:„(...) Slovensko žije v revolučním kvasu. Tu a tam dochází sice k věcem, které nelze označiti za normální.“ Pokračovanie článku vyznieva však skôr pozitívne pre ústrednú vládu, keď sa tvrdí:„(...) Slovenská vláda ovládla plně situaci na Slovensku a těší se důvěře národa. Pracuje v úplné jednotě s ústřední vládou a zejména s jejím ministrem zahraničních věcí. (...)“32 Možnoktomulendodať,žeužspomenuténemeckézáznamy,avneposlednomradetiežpamäteministraFeierabenda,poskytujútrochurozdielnypohľadnatútobezproblémovúspoluprácu.

Viedenskáarbitrážslovenskýchpolitikovsklamala.PodarilosasícezachrániťBra-tislavuaNitru,nostratilaKošice.Novámaďarskáhranicazasahovalahlbokodoslo-venskéhoetnickéhoúzemia.SlovenskíministribolizoficiálnychrokovanívoViedni33 vylúčení.PopočiatočnomzdráhanísaTisopodpísalprotokol,ažkeďnanehoChvalkov-skýnaliehal.

Svojnesúhlassviedenskýmrozsudkom,aleis„postupom“slovenskejvládyvyjadri-lapražskejministerskejradenadruhýdeňideputáciakomunistickýchposlancov.Oichjednanívpredsedníctveministerskejradysazaznamenalo:„(...) Žádají větší politickou iniciativu ústřední vlády na Slovensku. Vládne tam nepořádek především v politice, kde proti znění žilinské dohody jednotliví činitelé podnikají oficiální cesty do ciziny – do Var-šavy, Vídně i Mnichova, ačkoli žilinská dohoda prohlašuje jednotnost zahraniční politiky a jejího vedení.(...)“34Ústrednejvládebolotedaužnazačiatkunovembra1938itoutocestouvyčítané,žetolerujepokusyslovenskejstranyorozvíjaniezahraničnýchkontak-tovsokolitýmištátmi.

Podpísaním viedenského diktátu sa skončila Chvalkovského sprostredkovateľskámisia.Počasnasledujúcichmesiacovuž takútopozíciuvslovensko-nemeckýchvzťa-hochnezastával.Tiesačorazviacpresúvalidoneoficiálnej rovinyačesko-slovenskádiplomacia saonichdozvedala skôr lenzo sekundárnychprameňov.Navyše,dozve-dieťsaasprávnepochopiťzískanéinformáciesúdvarozdielnejavy.Pražskécentrummalopochopeniejednotlivýchudalostísťaženétiežtým,ženacistickúislovenskústranu

30 J.TisovlisteJ.vonRibbentropovivtejtosúvislostidoslovanapísal,že„vkladá budúcnosť svojho národa a svojej krajiny do rúk ríšskeho kancelára a vodcu a Jeho excelencie“(t.j.Ribbentropa–J.T.).SUšKO,ref.6,dok.31.

31 AMZVČR,Telegramyodeslané(ďalejTO)1938,č.1923/38.32 AMZVČR,Kabinetministra,věcné,k.48.33 SUšKO,ref.6,dok.35.34 Protifašistický a národně osvobozenecký boj českého a slovenského lidu 1938 – 1945. I. díl. Mnichov

a březnová tragédie. Období od 1. října 1938 do 15. března 1939. 3. svazek.Praha1988,2.zešit,dok.881.Záznamz3.11.1938ojednánídeputacekomunistickýchposlancůKopeckého,Borkaňukaaširo-kéhonapředsednictvuministerskérady,kdevyjádřilistanoviskokvídeňskémudiktátu.



574

muselo, čimalo, vnímaťdiferencovane, pretožeoba tábory saďalej delili na zástan-covrôznych,často iprotichodnýchkoncepcií.Celkovývývojudalostívčaseexisten-ciepomníchovskejrepublikyskôrukazuje,žePrahasanedokázalasprávnezorientovať vchaosevtedajšejdoby,ataksajejaninemohlopodariťkoordinovanejšiečeliťnacis-tickejagresii.Atá,akobolozvývojamedzinárodnejsituáciezrejmé,bolapoanšluseRakúskačorazviacnamierenápráveprotiČesko-slovenskejrepublike.

spravodajstvo diplomatických misií Pre úspešné vedenie zahraničnej politiky potrebujúmať vedúci predstavitelia štá-

tuspoľahlivéinformácieodianívcudzine.Tieimmajúvprvomradeposkytovaťichzahraničnézastupiteľstvá.Pritomjedôležité,abymaliichzástupcoviaschopnosťvčasrozpoznať,ktorésprávysú,prípadnevbudúcnostimôžubyťprekrajinu,ktorúzastupu-jú,existenčnejpovahy.Niejetoľahkáúloha,ktorásaoddiplomataočakáva.Niekaždýju zvládne.

Viedenská „križovatka“ Mestom najčulejších slovensko-nemeckých kontaktov bolaViedeň, kde žila pop-

ri inýchirelatívnepočetnáslovenskámenšina.Viedeňnatopredurčovalaužjejgeo-grafickáblízkosťshlavnýmmestomSlovenska.Jednotlivéúradnémiestatedalogickydisponovali rozsiahlejšími znalosťami o slovenských pomeroch než vzdialenýBerlín avoveľaväčšejmieresazaujímaliodianienaSlovensku.

Právevbývalomhlavnommeste rakúsko-uhorskejmonarchiedochádzalo tedakustretnutiamslovenskýchpredstaviteľovsrôznymiviedenskými,aleiríšskonemeckýmikruhmi.Tie neunikli pozornosti tunajšieho československého generálneho konzulátu. V priebehu roku 1937 hlásil generálny konzulát vo Viedni ministerstvu zahraničia vPraheoaktivitáchslovenskej iredenty,žijúcejvzahraničíaministerstvozahraničiatietosprávyzaseposielalopredsedníctvuministerskejrady.

V správachkonzulátu sanajčastejšieobjavovalimenáakoFrantišek Jehlička,Pe-terBazovskýaĽudovítKoreň.35IchsnahyoosamostanenieSlovenskaajehonáslednépripojeniekMaďarskuneboliprePrahužiadnymtajomstvom.Nazačiatkuichireden-tistickejčinnostistálasícefinančnápodporazMaďarska,keďvšaknevykazovaliadek-vátnevýsledky,maďarskémiestaimprestávaliposkytovaťfinancie.Vtedyprechádzalidoslužiebríšskonemeckejpropagandy.Voktóbri1937napr.konzulátvoViednihlásil,žeJehličkasaodsťahovalzBudapeštiabudebývaťvoViedniavMníchove,pretožeMaďariodmietliďalejpodporovaťjehoagitáciuprotiČeskoslovensku.Ďalejsavspráveuvádzalo,žeBazovský,ktorýistýčaspobudolnavidiekuvGdansku,savrátildoBerlínaastalsaspolupracovníkomorgánuNSDAPVölkischer Beobachter.Náplňoujehoprácesastalosledovaniečeskoslovenskejamaďarskejtlače.36Bazovskýmalúdajnepracovať

35 KichčinnostivobdobípredmníchovskejČeskoslovenskejrepublikypozri:KRAMER,Juraj.Iredenta a separatizmus v slovenskej politike (Štúdia o ich vzťahu).Bratislava1957.

36 NAPraha,f.Předsednictvoministerskérady(ďalejPMR),Sekretariát,inv.č.1690,sign.1407,k.568,správyoslovenskejiredentevcudzine.MZV–PrezídiuministerskejradyvPrahe15.10.1937,č.132769/II-1/37.

575

ajprenemeckéministerstvozahraničia,pričomnemeckýkonzulátvBratislavemuvrajposkytovaliskonfiškovanútlač.37

Viedenskýkonzuláttaktiežmonitorovalivysielanieviedenskéhorozhlasuvsloven-skejreči,ktorézabezpečovalĽudovítMutňanský.PodľasprávyzViedne,ktorúposlaloMZVpredsedníctvuministerskejrady11.októbra1938,bolMutňanskýorganizátoromslovenskej légie.Údajnemalamaťaž2000členov.Generálnykonzulátzistil,žepe-niazenaslovenskúlégiumudávanemeckéministerstvopropagandy,prostredníctvomSudetendeutscherHeimatbundu.JejúlohoumalobyťvyvolávanienepokojovnaSloven-sku.38

DoViedne chodili pri rôznych príležitostiach i slovenskí politickí predstavitelia.NapríkladčernovskýchoslávvoViednivoktóbri1937sazúčastniliPavolČarnogurský,KarolMurgaš,Ďurčanský,Mach.39Vdecembri1937satuzišlinaBernolákovýchosla-vách,ktoréusporiadalaviedenskáKatolíckaJednota,senátorKarolMederly,redaktorSlovákaA.Mach,F.ĎurčanskýzačasopisNástupadvadsaťčlenovštudentskéhospolkuSvoradov.40Prezídiumministerstvavnútrahlásilopredsedníctvuministerskejradyvsep-tembri1938napr.oSidorovýchstykochsRudolfomVávromaAntonomKlementom.41 Zhováralisavrajotom,ževNemeckulennatočakajú,kedyužkonečneprevezmepred-sedníctvovHSĽS.PotomsaužmaloísťspoločneprotiČechom,atoisMaďarmi.KarolSidor tumalspolusFranzomKarmasinomv júli1938dokoncaabsolvovaťnávštevu ugauleiteraJosephaBürckela.42PodľagenerálnehokonzulátubolSidorprostredníctvomVávrusnemeckýmizástupcamipravdepodobnevstálomstyku.43

Vmarci1938boloRakúskopričlenenékNemeckejríši.Viedeňsastalasídlomra-kúskehomiestodržiteľa, svoju činnosť tu začala rozvíjať taktiež i viedenská centrála Sicherheitsdienstu. Jednotlivé viedenské i ríšskonemecké miesta medzi sebou začaliviesťkompetenčnéboje,ktoré–akojeuždnesznáme–saodraziliajvichprístupekslo-venskejotázke.AnšlusomRakúskavšakzároveňzaniklijehodiplomatickéstykysČes-koslovenskom,ktorétýmstratilojedenzosvojichdôležitýchinformačnýchkanálov.

prečo Mastný nespomínaPreskúmanieslovensko-nemeckýchstykovbymalibyťnajprínosnejšiesprávypo-

chádzajúce z česko-slovenského vyslanectva nielen vBerlíne, ale i vBudapešti.NieNemecko,alepráveMaďarskoprejavovalopočasceléhomedzivojnovéhoobdobiana-jintenzívnejšízáujemoSlovensko.Napriekjehosnahámsamu,alenepodarilovtisnúť

37 Ref.36,MZV–PrezídiuministerskejradyvPrahe18.11.1937,č.149.945/II-1/37.38 Ref.36,MZV–PrezídiuministerskejradyvPrahe11.10.1938,č.142.290/II-1/38.39 AMZVČR,Politickézprávy(ďalejPZ)Vídeň1937,č.j.6913,29.10.1937.40 NAPraha,f.PMR,k.568,MZV–PrezídiuministerskejradyvPrahe4.12.1937,č.157.153/II-1/37.41 Prof.AntonKlement,vedúciInštitútuprekultúruadejinysudetonemeckéhopriestoruvoViedni.Bližšie

pozri:HOENSCH,ref.3,s.43.42 Joseph Bürckel, od 23. 4. 1938 ríšsky komisár pre znovuzjednotenie Rakúska s Nemeckou ríšou.

NAPraha,f.PMR,k.568,Prezídiumninisterstvavnútra–PrezídiuministerskejradyvPrahe11.9.1938,č.22781.

43 NAPraha,f.PMR,k.568,GenerálnykonzulátvoViedni–PrezídiupolicajnéhoriaditeľstvavBratislave9.6.1938,č.351/dův./38.



576

slovenskémuautonomistickémuhnutiupromaďarskúorientáciu.VrámciHSĽSsačorazviacpresadzovaliprúdy,ktoréhľadalioporuvPoľskuaNemecku.Budapešťsúzkosťousledovalatento–preňuneželaný–vývojasnažilasahozvrátiť.Pretobysadaloočaká-vať,žeičesko-slovenskévyslanectvovBudapešti„zaregistruje“tietojavy.Nazákladeanalýzyjehospráv,ktoréposielalodoČernínskehopaláca,zostávalenkonštatovať,žeinformácietohtodruhusavnichnenachádzali.Diplomatickámisiasivšímalaviac-me-nejlenvzťahslovensko-maďarský.44

Pozornosťtedabudemvenovaťčesko-slovenskémuvyslanectvuvBerlíne,načelektoréhostálvrokoch1932–1939JUDr.VojtěchMastný.Boltoskúsenýdiplomat,prednástupomdofunkcievBerlínepôsobilakovyslanecvLondýneaRíme.OschopnostiachausilovnostiMastnéhosvedčí jeho rozsiahlepolitickéspravodajstvo (vBerlínenapí-salviacnež700politickýchspráv),vktoromsivšímalnielenzahraničnopolitický,ale ivnútropolitickývývojNemecka.InformáciezískavalzrozhovorovsostatnýmičlenmidiplomatickéhozboruvBerlíne,akoipriamospoprednýmipredstaviteľminacistickéhoNemecka.Následneichanalyzoval,pričomsasnažilpoukazovaťnaprípadnénebezpe-čenstvo,ktoréznichplynulopreČeskoslovensko(ČSR).

PodľaMastnéhobolidiplomatickévzťahymedziČSRaNemeckomzaťaženéštyrmizákladnýmiproblémami.Prvýproblémpredstavovalideologickýrozpormedzičesko-slovenskýmdemokratizmomanacionálnosocialistickýmsvetonázorom.DruhýmboločlenstvoČSRvSpoločnostinárodovajejspojeneckézmluvysMaloudohodouaFran-cúzskom,zatiaľčoNemeckouprednostňovalobilaterálnedohody,pokiaľmožnouzav-retébezzáväzkov.„Priateľskézblíženie“ČeskoslovenskasoSovietskymzväzombolovporadítretímfaktorom.Anapokonzaštvrtýproblémvichvzťahuoznačiltzv.sude-tonemeckúotázku,„která z původního vnitřního československého problému menšino-vého vyvinula se po vzniku Hitlerova panství via facti v otázku zahraniční naší politiky s Německem a posléze stala se otázkou všeevropskou, která po zabrání Rakouska Hitle-rem v březnu 1938 vedla ke krizi ze dne 21. května 1938 a po ní k zářijové katastrofě, tzv. Mnichovu“.45

PokiaľbyvšakčitateľvMastnéhosprávachhľadalhlbšieanalýzyslovenskejotáz-ky,muselbybyťsklamaný.Tátuvystupujeskôrlenakookrajovýfenomén.Vyslanecjejteda–napr.vporovnanísosudetonemeckouotázkou–pravdepodobneneprikladalveľkývýznam.

V priebehu roku 1938 saMastný sporadicky zmieňoval o Slovákoch, keďžemu„veľvyslanci britský a francúzsky v Berlíne pri každej príležitosti doporučovali, aby sa českos-slovenská vláda odhodlala k rýchlemu a veľkorysému riešeniu národnostnej otáz-ky“.46AnglickýveľvyslanecNevilleHendersonhopoanšluseRakúskaupozorňoval,žeČeskoslovenskusazadvadsaťrokovnepodarilovyriešiťotázkyminorít.Vrozhovoremunavrhoval:„Prečo nezaviesť radšej včas švajčiarsky systém – veď autonómiu žiadajú nielen Nemci, ale tiež ostatné minority a najmä Slováci.“47

44 Pozri:AMZVČR,PZBudapešť1938,1939.45 MASTNÝ, Vojtěch. Vzpomínky diplomata: Ze vzpomínek a dokumentů československého vyslance.

Eds.E.Kubů,P.Luňák,O.Novák.Praha:Karolinum,1997,s.46-47.46 AMZVČR,PZBerlín1938,III.periodickázpráva.47 AMZVČR,PZBerlín1938,č.52.

577

Nepriamonarodiacisa„slovenskýproblém“upozorňovaliianonymnédopisy,ktoréprichádzali na česko-slovenskévyslanectvo.Z ichobsahu sadávydedukovať, že ichautormiboliodporcovianacistickéhorežimu,ktorísatakýmtospôsobompokúšalibojo-vaťzajehoodstránenie.48Mastnýčiastočnezaregistrovaliaktivityríšskehoministerstvapropagandyvjúni1938,keď„Nemecko venovalo zvláštnu pozornosť otázke slovenskej“ vtlači,rozhlaseadokoncaivkine.49Ríšskonemeckínovináribolivyzývaní,abypísaliovnútornýchproblémochČeskoslovenska,„lebo keď tak veľká vec, ako autonomistické hnutie Slovákov prebieha, je úplne jasné“, že onejmusia informovať.50 Paul JosephGoebbelshorlivopresviedčalHitlera,že„sám dokáže zbraňou svojej propagandy úplné rozleptanie republiky“.Mastnýkonštatoval,„tlačová propaganda sa oddáva nádejám, že stav vnútorných rozporov národnostných v ČSR povedie k jej skorému rozkladu“.51

Uvedené príklady sa týkali obdobia prvejČSR, v politickom spravodajstveMas-tnéhopoMníchovesanevyskytujúužanitakétodrobnézmienky.Skutočnosť,ževysla-necnevedelostykochslovenskýchgermanofilovsnacistamitakmervôbecnič,alebolenveľmimálo,dokladánapr.jehodiplomatickákorešpondenciaznovembra1938.NaChvalkovskéhopokyn–„Sdělte, zda profesor Tuka je ještě v Berlíně a co víte o jeho tamní činnosti“,52najskôrodvetil,že„o Tukovom pobyte a činnosti dosud nebylo nic zjištěno“.53PredsasamualepodariloniečozistiťaodvadnineskôrodoslalChvalkov-skémutelegramsnasledovnýmznením:„Tuka zde byl před 11. listopadem, kdy odjel. Chtěl k Ribbentropovi, který jej nepřijal. Byl u Kepplera, státního tajemníka pro zvláš- tní poslání ve věcech hospodářských v rámci čtyřletky, se kterým prý hovořil právě jen o věcech hospodářských pro Slovensko.“54

OjehovyšetrovacejtaktikeveľanapovedázáznamZahraničnéhoúraduvBerlíne,ktorýMastnýza týmtoúčelomnavštívil.Vyslaneckému radcoviAltenburgovipriamooznámil,že jehovládasapýta,či jeprof.TukaeštevBerlíneačo tamrobí.Tenmuodvetil,žepodľajehoinformáciísaVojtechTukapribližnepredôsmimidňamivrátildoBratislavy.TusamalzhováraťsWilhelmomKeppleromkvôlihospodárskymprojektom.Chcelsastretnúťajsríšskonemeckýmministromzahraničia.Ktomunedošlo,avšakniepreto,žebyRibbentropnechcel,alepretožemuselodcestovaťdoBerchtesgadenu.

Mastnýdostalodpoveď,ktoránezodpovedalacelkompravde.Vnemeckomzázna-me totižAltenburgďalejuviedol, žepredMastnýmsanezmieniloTukovejnávšteve uGöringa.Počasrozhovorusanavyšesnažildávaťnajavo,žeTukovejcestesanaZa-hraničnom úrade neprikladá žiaden zvláštny význam.Altenburgovi sa zdalo, že jehoodpoveďMastnéhouspokojila.55

Zuvedenéhomožnovyvodiťzáver,žečesko-slovenskévyslanectvovBerlíne,aob-zvlášťšéfdiplomatickejmisienepovažovalzapotrebnébližšiesazaoberaťslovenskou

48 AMZVČR,PZBerlín1938,č.56,č.122.49 AMZVČR,PZBerlín1938,č.109.50 AMZVČR,PZBerlín1938,č.111.51 AMZVČR,PZBerlín1938,č.116.52 AMZVČR,TO1938,č.1932/38.53 AMZVČR,Telegramydošlé(ďalejTD)1938,č.1336/38.54 AMZVČR,TD1938,č.1341/38.55 NAPraha,f.AA,k.29,442226.



578

otázkou,ktorápodľanehonepatriladozákladnéhookruhuproblémovvovzťahuČesko-SlovenskakNemecku.Dokoncasazdá,žeanisodstupomčasusiMastnýtúto„chybu“neuvedomil,keďžeanivosvojichpamätiachsadanouproblematikounezaoberal.

Pokúsimsatedaaspoňnaznačiťpríčiny,akosamohlotakskúsenémuazodpoved-némudiplomatovi,akýmVojtěchMastnýurčitebol,stať,žeprehliadolnebezpečenstvonacistickéhozáujmuoslovenskéautonomistickéhnutie.

Mastnýpovažovalzapovinnosťvyslancanemiešaťsadovnútropolitickýchprob-lémovrepublikyaupozorňovaťnanelenvtedy,aksaprejavovalivsúvislostisozahra-ničnoupolitikou.PrezidentoviEdvardoviBenešovikrátkopojehozvolenízaprezidenta vdecembri1935napísallist,vktoromhoupozorňovalnanutnosť„konečného zjedno-tenia vnútorných konštruktívnych síl, vyriešenia dualizmu česko-slovenského, vyriešenia pluralizmu minorít, a tu predovšetkým naliehavého vyriešenia pomeru nášho k Nemcom, ktorá bola pre náš štát jednoducho otázkou vitálnou“.56Uvedomovalsisícepotrebu,abyČSRuspokojivovyriešila svojemenšinovéproblémy,alevo svojichpamätiachhneďdodáva,žepomermedziČechmiaSlovákmisvojoupovahounespadalpodpojemprob-lémminoritný.57

MníchovMastnýmnatoľkootriasol,žeunehovyvolalkrízu,dokoncasaprechodnenervovozrútil.Niekoľkodnívôbecnehovoril.Vosvojomspomienkovomspiseobdobiedruhejrepublikyvlastnevynechal.Jehoosobnérozpoloženiesamuselozákoniteodraziťivjehopráci.

VojtěchMastnýpatrilkstaršejgeneráciidiplomatov.Dodržiavalpravidlákorektnéhosprávaniasaaodsvojichprotivníkovočakával,žebudúvočinemuvystupovaťlojálne.AlepouchopenímocinacistamivNemeckuprešlozmenamiajprostrediediplomacie.Čeliťintrigámnacionálnychsocialistovsivyžadovaloosvojiťsiich„diplomatickéme-tódy“.AletumalMastnýjednunevýhodu,bolažpríliščestný.

Kritikoupomerov,ktorévládlinačesko-slovenskomvyslanectvevBerlíne,rozhodnenešetrilLadislavSzathmáryvtajnejspráveosvojejčinnosti,ktorúvyhotovilnapríkazE.Beneša zmarca 1941.58Od októbra 1936 tu pôsobil ako druhý zástupca vyslancaV.Mastného. Podľa jeho vlastných slov pre neho nacistický spôsob politického boja vdiplomaciinebolnovinkou.PoznalhoužzViedne,kdevrokoch1933–1935viedolprávneoddeleniečeskoslovenskéhogenerálnehokonzulátu.Podnovýmimetódamina-cistickej diplomacie chápal„indirektné a nenápadné usmerňovanie vnútropolitických pomerov cudzieho štátu nacistickou ‚Auslandsorganisation‘, ktoré malo byť prípravou pre uľahčenie bojových cieľov imperialistickej nemeckej expanzie, ďalej vraždu ako mo-derný nacistický ‚diplomatický‘ prostriedok a napokon neustále terorizovanie obyvateľ-stva cudzieho štátu strachom pred telesným utrpením a usmrtením“.Veľmihoprekva-pilasituácianačesko-slovenskomvyslanectvevBerlíne,kdepráveMastnému,ktoréhooznačilza„gentlemana typu doby viktoriánskej, a ktorého zdravie tiež nebolo najlepšie, pripadla úloha, aby paralyzoval gangsterské metódy novej nacistickej diplomacie“.Vča- sejehopríjazdudoBerlína,aaždonástupuRibbentropanapostnemeckéhoministra

56 MASTNÝ,ref.45,s.37.57 MASTNÝ,ref.45,s.229.58 SZATHMáRY,Ladislav.Tajná správa o činnosti dr. L. Szathmáryho vBerlíne,Bratislave aVaršave

1936–1939.InBYSTRICKÝ-LETZ-PODOLEC,ref.8,s.179-247.

579

zahraničia,saskutočnánemeckádiplomaciamalarobiťvýlučnevstraneNSDAPavne-meckomgenerálnomštábepodosobnýmvedenímHitlera.59

Mastnéhoprvýzástupca, legačnýradcaMiroslavSchubertvrajposudzovalvšetkohlavnezhľadiskanárodohospodárskeho,apritommupolitickápodstataakonečnécielenacizmufatálneunikali.Naopak,dobrýchspolupracovníkovnašielSzathmáryvosobevojenskéhoattaché,plukovníkaAntonínaHronaaleteckéhoattaché,štábnehokapitánaJaroslavaMalého.60

Žilinskéudalostizo6.októbra1938SzathmáryúdajnepovažovalzapriamyaNem-camistarostlivopripravovanýnásledokMníchova.61Vďakasvojimstykomsfrancúz-skouambasádouvBerlínesakoncomroka1938dozvedelonemeckejpodzemnejprácina Slovensku.V nasledujúcomvývoji samaloSlovensko s nemeckou pomocou stať„štátom v službách Nemecka“.62Vjanuári1939sapokúsilnavštíviťvPraheChvalkov-ského.Chcelhovarovať,abyzrepublikyvčaszachránilvšetkocennejšie–mysliactým„ľudí, vojenskú výzbroj, zlato a materiálne hodnoty vôbec“.Dostalvšakodpoveď,žeChvalkovskývtýchtodňochnikohoneprijíma.63

ZačiatkommarcamalurobiťopäťpokusvarovaťPrahu.Vychádzajúczinformácií,ktorézískalvďaka spomenutýmkontaktoms francúzskouambasádou,napísal správuprečeskoslovenskéMZV.Vnejo.i.uviedol:„Nedostatok politickej dohody medzi praž-skou a bratislavskou vládou je vraj pre Berlín vítanou zámienkou, vo vhodnom okamihu prehlásiť neudržateľnosť spoločného štátneho útvaru česko-slovensko-podkarpatsko-ruského.“Podľafrancúzskehoveľvyslanectvasadalonebezpečenstvozažehnať,popriprehláseniuneutralityvsporemedzitretímištátmi,vydanímprehlásenia„jednotnej vôle vlád Čechov, Slovákov a Podkarpatorusov zachovať Česko-Slovensko ako nedeliteľnú jednotku medzinárodnej politiky“.KeďžebolMastnýv tomčaseužnapenzii,muselsprávupredložiťSchubertovi,ktorýjuzadržalsodôvodnením,žeje„fantastická, pa-nikárska a tendenčná“.Mastnýmusícetvrdil,ženapísalChvalkovskémuozáležitostisúkromnýlist,aletenmuneukázal.Szathmárydodáva,žeuviedolvosvojejsprávepreBeneša „túto trápnu epizódu preto, aby dokumentoval, ako zlyhalo československé vy-slanectvo v Berlíne v najosudovejších chvíľach preto, že ho viedol ako chargé d‘affaires veľmi usilovný administratívny úradník bývalej rakúsko-uhorskej konzulárnej služby, ktorý však bol v politických veciach československým laikom.“64

tlačové správy a verejné tajomstváKpráciministerstvazahraničiapatrila (adodnes ipatrí) evidencia správdomácej

azahraničnejtlače.Tentodruhčinnostispadalkonkrétnedokompetenciíspravodajské-hooddelenia,tzv.III.sekcieMZV.Ktomutodruhuprameňajepotrebnépristupovaťobzvlášťkritickyanespúšťaťzozreteľajehoobmedzenia.Prisprávnomnarábanísjeho

59 Ref.58,s.180-181.60 Ref.58,s.181-182.61 Ref.58,s.185.62 Ref.58,s.186.63 Ref.58,s.187.64 Ref.58,s.189-191.VSzathmáryhosprávesanachádzaviacerofaktografickýchchýb.Trebaknejpristu-

povaťkritickynielensohľadomnadobujejvzniku,aleajnaosobnézámeryautora.



580

obsahomvšakmôžeposkytnúťmnohocennýchinformácií,ktorébysainýmikanálmizískaťnedali.

Spravodajskéoddelenieviedlopodrobnýdennýprehľadzahraničnejtlače.Niektorévýstrižkyznovínsizároveňodkladalodošpeciálnehoarchívu.Prostredníctvomčesko-slovenskejtlačovejkancelárieprinášaloredakciámnovínsprávyodomácichazahranič-nopolitickýchudalostiach.NavybranéčlánkyupozorňovaloMZVajsvojediplomatickézastupiteľstvá,akoužbolozmienené.

Uvedenémateriályprezrádzajú,žejednotlivéredakcierozhodnenemalikdispozíciivyčerpávajúceinformácieoaktivitáchslovenskýchautonomistovvovzťahukNemec-ku.Akvôbecoslovensko-nemeckýchkontaktochinformovali,taklenpovrchneaviac-menejlennaúrovnidohadov.

V pomníchovskom období bola zo sledovanej témy na stránkach novín ako prvározoberanácestatrochčesko-slovenskýchministrovdoNemecka,ktoríboli19.októbra1938prijatívMníchoveRibbentropom.65Čitateľvšaknemalmožnosťdozvedieťsaničbližšieopredmeteichrokovaní.Koncomoktóbrasazasevtlačiobjavilisprávy,žeĎur-čanskýsazastavilvoViedniprávevčase,keďtuboliHitleramožno„medzi nimi došlo ku dôležitým jednaniam“.66

Zvláštna pozornosť bola venovaná berlínskemu pobytu Ďurčanského a Karmasi-navnovembri1938,ktorítumaliviesťrokovaniao„hospodárskej situácii Slovenska v budúcnosti“.67 Kurjer Warszawski v článkunazvanom„Praha a Bratislava sa klo-nia k Berlínu“ vyslovil podozrenie, žev skutočnosti tamnešli študovaťhospodárskeproblémy,aleponovéinštrukcie.68Talianskatlačspájalatútocestudokoncasdomne-loukandidatúrouTisanaprezidenta,ktorúsivrajprialoNemecko.69PodľapražskéhospravodajcubelehradskéhoVremeišloopolitickéahospodárskerokovania,pričomsatumalodiskutovaťovytvoreníslobodnéhopásmavBratislavepreNemecko,ktorébytýmvrajzískaloprivilegovanúpozíciunaDunaji.70SprávuNemeckejtlačovejkancelárie(DNB)otom,žeministriĎurčanskýaKarmasinjednalivNemeckuoindustrializáciiSlovenskazanemeckejúčasti,priniesolnapr.Nedělní list.71Tujenutnépodotknúť,že oTukovejprítomnostivBerlíne,ktorýtambolpribližnevtomistomčase,nebolavpre-hľadezahraničnejtlačeMZVanilenstručnázmienka.NazákladeuvedenéhobynaopakĎurčanského„výlet“užmoholbyťoznačenýza„verejnétajomstvo“.Jemožné,žetietoinformáciečesko-slovenskejdiplomaciistačiliktomu,abysapovažovalazadostatočneoboznámenú?Viemelento,žeMastnýmalinformovaťPrahuibaoTukovejčinnosti.

65 NAPraha,f.Zahraničnítiskovýarchiv(ďalejZTA)1939-1946,k.74,Dennípřehledzahraničníhotisku(MZV,odborzpravodajský),24.10.1938,č.239;27.10.1938,č.242;29.10.1938,č.244.Tamže, f.Ministerstvozahraničníchvěcí–výstřižkovýarchivI.(ďalejMZV-VAI.)1916–1944,k.1756.

66 NAPraha,f.ZTA,k.74,Dennípřehledzahraničníhotisku(MZV),31.10.1938,č.245;k.75,5.11.1938,č.249.

67 Ref.66,k.75,14.11.1938,č.256.68 Ref.67.69 Ref.66,15.11.1938,č.257.70 Ref.66,17.11.1938,č.259.71 A MZV ČR, Kabinet ministra, věcné, k. 73, Situační zprávy MNO, Hlavní štáb – 2. oddělení,

13. 11. 1938.

581

MinisterFeierabendvo svojichpamätiachuviedol, ževPrahe saniekedyvprvejpolovicinovembradozvedeli,že„dr. Ďurčanský odjel do Berlína, kde jednal s maršálem Göringem, ač vláda ho k žádnému takovému jednání nezmocnila. Ďurčanský nejen odjel bez souhlasu pražské vlády, ale ani nepokládal za vhodné nás informovat o tom, že ke Göringovi jede, a po svém návratu nám sdělit, o čem tam jednal a jak dopadl.“72

Vtlačisaďalejobjavovalisprávy,ktorésadotýkaliTukovýchneúspešnýchpokusovpresvedčiťnemeckémiesta,abysavzdalinárokovnaDevín.73Vsúvislostistoutoprob-lematikoupísaliNeue Zürcher Zeitungotom,ženanemeckýZahraničnýúradbolpros-tredníctvomKarmasinazaslanýpamätnýspismestaBratislavy.Autorčlánkuvtomvidel„zrejmý úmysel obísť Prahu a zaviesť priamy styk medzi Bratislavou a Berlínom“.74

Začiatkom roka 1939 sa pozornosť tlače obracala k novozaloženej Slovensko-ne-meckej spoločnostivBratislave.75 Neue Zürcher ZeitungvčlánkuHitler protektorom Slovákovopätovneupozorňovalna„snahy určitých slovenských kruhov o to, aby hrali zvláštnu úlohu v zahraničnej politike Česko-Slovenska“, ktoré založením spoločnos-ti „obdržali novú vzpruhu a boli podopreté smerodajnými nemeckými inštanciami“.76 Pražskýdopisovateľ PolonievosvojomčlánkuSlováci a Tretia ríšapoukázalnaTukovďakovnýtelegramHitlerovipripríležitostizaloženiaspoločnosti,pričomzdôraznil,žeTuka„neprípustným spôsobom zasahuje do oblasti zahraničnej politiky“. Chvalkov-skéhosnahyoneutralituČ-SRbolipodľaautoravýraznesťažené,keďžesa „mu usta-vične plietli pod nohy slovenskí a ukrajinskí ‚štátnici‘“.77Nadruhejstranevšak trebapoznamenať,žeoosobnomstretnutíV.TukusA.HitleromvBerlíne,kuktorémudošlo 12. februára1939, savprehľadezahraničnej tlače,vyhotovenomnapražskomMZV,žiadnezmienkynenachádzali.78

VtalianskejtlačicitovanýčlánokMacha,uverejnenýpredtýmvSlovenskej Pravde, naznačovaleventualitu,žeužvkrátkejdobebyodišlislovenskíministridoBerlínaporiešeniehospodárskychapolitickýchotázokzaujímajúcichSlovensko,a tobezohľa-dunaPrahu.79Koncomfebruára1939sipotommohlipredstaviteliačesko-slovenskejdiplomacieprečítaťviaceronovinovýchsprávorokovaniach„slovenskejhospodárskej

72 FEIERABEND,ref.25,s.48.Ďurčanskýneskôrpoprel,žebysavnovembri1938stretolsGöringom.Pozri:ĎURČANSKÝ,ref.2,s.70,pozn.č.1.

73 NAPraha,f.ZTA,k.76,Dennípřehledzahraničníhotisku(MZV),9.12.1938,č.277;28.12.1938, č.291.

74 Ref.73,30.12.1938,č.293.75 Ref.73,k.77,1.2.1939,č.25.76 Ref.75,3.2.1939,č.27.77 Ref.75,9.2.1939,č.32.78 PodľatvrdeniaA.MachabolaTukovacestadoBerlínavofebruári1939súčasťoupremyslenejstratégie

slovenskýchpolitikov,ktorýchcieľombolopresvedčiťnacistov, že„Slovensko chce štátnu samostat-nosť“.MACH,ref.5,s.292.VodcanemeckejmenšinynaSlovenskuF.Karmasinna tútoudalosťporokochspomínalcelkominak.Tukaúdajnevtedyaninevedel,zakéhodôvodusním(Karmasinom– J.T.)doBerlínacestuje.Ažpotom,čosadostavilidobudovyríšskehokancelárstva,mumalKarmasinoznámiť,žehoočakávaHitler.KARMASIN,Franz.DiskusiabývalýchfunkcionárovDeutscheParteipri príležitosti Eichmannovho procesu, ktorá sa uskutočnila pravdepodobne v roku 1961 resp. 1962. InBYSTRICKÝ-LETZ-PODOLEC,ref.2,s.76.Pozritiež:BYSTRICKÝ,Valerián.NacistickéNe-meckoavznikslovenskéhoštátu.InVojenská história,2001,roč.5,č.2,s.52.

79 Ref.75,13.2.1939,č.35.



582

delegácie“vBerlíne,80oktorejvyslanívpodstatenebolaústrednávládavôbecvopredoficiálneinformovaná.81Slovenskávládatýmopäťporušilazákonoautonómii.

Pražskávládana nelojalitu slovenských autonomistov reagovala svojským spôso-bom.Navonokpredstierala,akobybolaovšetkomdobreinformovanáaničneobvyklésa nedialo.Ministerstvo zahraničia poskytovalo svojim zastupiteľskýmúradomv za-hraničípravidelnésprávyočinnostislovenskej„delegácie“beztoho,abyknimzaujalonesúhlasné stanovisko. Návšteva slovenskýchministrov v Berlíne bola prezentovanáakopokračovaniehospodárskychrokovaní,ktorékrátkopredtýmzahájilčesko-sloven-skýministerobchodudr.Vlastimilšádek.82Ministerstvozahraničiavosvojomvysielaní2.marca1939oznamovalo,že„v utorok bola slovenská delegácia v Nemecku prijatá Göringom. Prehliadla si tábor pracovnej služby a včera koncentračný tábor.“ Poobe-demala eštena zahraničnomúradeporaduokonkrétnychhospodárskychotázkach.83 NasledujúcideňzaseČernínskypaláchlásil,ževoštvrtokmalaporadunaríšskommi-nisterstveprezásobovanieanazahraničnomúrade,pričom„poobede opäť nasledovali porady hospodárske“.Nazáversprávybolodokoncadodané,že„jednania sa konali v priateľskom ovzduší“.84Tvorcovia zahraničnej politiky vytvárali ilúziu, ktorá sa užonedlhomalarozplynúť.85

„Prínos“vojenskejspravodajskejslužbySpravodajské oddelenie ministerstva zahraničia malo monitorovať vývoj medzi-

národných vzťahov a napomáhať tak úspešnému presadzovaniu zámerov zahraničnejpolitiky.Svojevlastnéspravodajskéorganizáciemaliajinéministerstvá,napr.minister-stvovnútra,financií,poľnohospodárstvaasamozrejmeajministerstvonárodnejobrany(MNO).Vmedzivojnovomobdobí vČeskoslovensku v podstate neexistovalo žiadneústredie,ktorébyriadilospoluprácutýchtosekcií,táprebiehalalennazákladeprísluš-nýchpredpisov.

Vojenské záležitosti bezpečnosti štátu, t. j. ofenzívne a defenzívne spravodajstvo,malonastarosti2.oddelenieHlavnéhoštábuMNO.PoznatkyzískanéodMNOpredsta-vovaliprečesko-slovenskúdiplomaciutedaďalšídôležitýzdrojinformácií.

Tuvyvstávaotázka,čivojenskáspravodajskáslužbaskutočnevenovalaadekvátnupozornosťslovensko-nemeckýmkontaktom.FrantišekMoravec,ktorýstálodroku1937najejčele,označilvosvojichpamätiachzajedenzveľkýchčeskoslovenskýchproblé-mov,poprisudetonemeckejamaďarskejiredente,iotázkuSlovenska.Protičeskéhnutie,„posilnené niektorými nešťastnými chybami zo strany pražskej vlády“, sa štiepilo na dve

80 Ref.75,27.2.1939,č.47;2.3.1939,č.50.81 RudolfBeran,ref.4,s.36,38.HOENSCH,ref.3,s.139–vpoznámkovomaparáteč.100,s.150–vpoz-

námkovomaparáteč.46.ZUDOVá-LEšKOVá,ref.2,s.310.82 AMZVČR,Kabinetministra,věcné,k.49,Zamini–Krátkovlnárelace1.3.1939.83 Ref.82,Zamini-Krátkovlnárelace,2.3.1939.84 Ref.82,Zamini-Krátkovlnárelace,6.3.1939.85 Uniektorých česko-slovenskýchpolitikovmohlaprispievaťk falošnémupocitubezpečia tiežvysoká

intenzivitadiplomatickýchstykovmedziPrahouaBerlínom.AkouvádzavmemoárochP.Zaťko (odroku1938poslanec autonómneho snemuSlovenskej krajiny):„Vo februári [1939– J.T.] šepkalo sa už aj o tom, že niektorí radikáli nadväzujú, resp. prehlbujú spojenia s agentmi nacistického Nemecka (…)“,čomusavšakzospomenutéhodôvoduneprikladalpotrebnývýznam.ZAťKO,Peter.Spomienky. InBYSTRICKÝ-LETZ-PODOLEC,ref.8,s.314-315.

583

časti.Jednapresadzovalaslovenskúautonómiuadruhá,separatistická,sausilovalaovy-tvoreniesamostatnéhoslovenskéhoštátu.Tátoseparatistickáslovenskáfrakciavrajbolapredosiahnutiesvojhocieľaochotnápoužiťakékoľvekprostriedky.Popriinýchknimpatrilistykstýmicudzímimocnosťami,ktoréjuboliochotnépočúvať.„A zde to bylo“, konštatujesodstupomčasu,„kde problém, který se zdál čistě vnitropolitický, měl být především v popředí zájmu československého zpravodajství“.86Malbyť,tedaasinebol.

SituačnésprávyMNOpreMZVobvyklepozostávaliztrochhlavnýchokruhov.Prvýtvorilisprávyzískanésledovanímsusednýchštátov,pričomvsledovanomobdobísanaprvommiesteudávaloNemecko,potomMaďarskoanapokonPoľsko.Vdruhombodesaanalyzovaladomácaazahraničnátlačavtreťomrozhlasovévysielanie.Pomníchovskádiplomaciasavšakztýchtosprávnedozvedelažiadnepodstatnéinformácieoslovensko-nemeckýchkontaktoch,väčšívýznamzhľadiskaobsahumaliažsprávyzmarca1939,novtedyužboloprineskoronapodniknutieefektívnychprotiopatrení.

Voktóbri1938savhláseniachupozorňovalonajmänaslovenskévysielanievieden-skéhorozhlasu,kdesahovoriloo„výstavbe nového, úplne samostatného Slovenska“.87 Vytvorenie samostatného slovenského štátu propagoval „nemecký rozhlas“ tiež v de-cembri.88Podľasprávy,ktorá„ovšem prověřena nebyla“, sa vo Viedni zorganizovala zpríslušníkovslovenskejnárodnosti,usadenýchvRakúsku,légia,zloženáažz5000členov.89Vdruhejdekádeoktóbraviedenskýrozhlasvslovenskýchsprávachoznámil,žeslovenskálégiavoViednisaužpretváranazahraničnúHlinkovuslovenskúgardu.90 Vhláseníz12.marca1939sakonštatovalo:„Slov. separatizmus byl pěstován vídeňským rozhlasem soustavně po dlouhou dobu. Okolnost, že řeč Ďurčanského mohla býti vůbec vysílána, a že zřejmě byla předem dohodnuta, mluví velmi zřetelně.“ Celkovosausúdilo,ženemeckápropagandaotvorenezaujalavočiPrahenepriaznivéstanovisko.91

ZtlačezískalinaMNOnapr.informáciuocesteĎurčanskéhoaKarmasinadoNe-meckavnovembri1938.92Odpočúvanímnemeckéhorozhlasuzistili,žecieľomichcestybološtudovaťvBerlíneríšskupracovnúslužbuahospodárskezariadenia.93Vprípadetohtodruhuzdrojaje,prirodzene,potrebnénespúšťaťzozreteľanízkystupeňjehodô-veryhodnosti.

Ministerstvozahraničiamalokdispozíciiajodpočúvanételefónnehovory.Znichjezrejmé,ženemeckévyslanectvovPraheprejavovaloveľkýzáujemoudalostinaSlo-venskuvčasevyhláseniaautonómievoktóbri1938.94ZnichsamoholdokoncaChval-

86 MORAVEC,František.Špión, jemuž nevěřili.Rozmluvy1990,s.44-45.87 AMZVČR,Kabinetministra,věcné,k.73,SituačnásprávaMNOpreMZV24.10.1938.Naprotičeské

zameranieviedenskéhorozhlasupoukazovalvjanuári1939ipredsedavládyR.BeranvlisteHubertoviMasaříkovi,šéfoviprezídiaMZV.AMZVČR,f.Kabinetministra,chronologické,k.141,č.j.190.

88 AMZVČR,Kabinetministra,věcné, šk.73,Situačnáspráva2.oddeleniaHlavnéhoštábuMNOpreMZV13.12.1938.

89 Ref.88,správazo14.10.1938.90 Ref.88,správaz20.10.1938.91 Ref.88,správaz12.3.1939.92 Ref.88,správaz13.11.1938.93 Ref.88,správaz11.11.1938.94 AMZVČR, Kabinet ministra, věcné, k. 48, „O“ – službaMNO, č. 140.158/38; 140.238; 140.257;

140.274/38;140.283/38;140.284/38;140.298/38;140.259.



584

kovskýdozvedieť,čosioňommyslelinanemeckomvyslanectvevPrahevčasejehomenovanianapostministrazahraničia.Boloznačenýzamužadiplomatickejpraxe,kto-rýjepripravený„na nové cesty a nové úlohy“.95

Voľba „menšieho zla“

Zistiť,čoskutočnečesko-slovenskádiplomaciaoslovensko-nemeckýchkontaktochvedela,niejejednoduché.Prácukomplikujenovýzvykvládnychmiestpomníchovskejrepublikyneviesťsipísomnézáznamyomnohýchdôležitýchstretnutiach.Tentohandi-capčiastočnemožnovyvážiťvďakaspomienkovýmprácampolitickýchčiniteľov.

Feierabend,ministerpoľnohospodárstvavBeranovejvláde,priznáva,ževústred-nejministerskejradesahovoriloozahraničnopolitickýchveciachtýkajúcichsavzťahu kNemeckulenveľmimálo.96ChvalkovskýsavrajbálokremJuliánaRévayaiSidora,ktorýslovenskejvládeaHSĽSovšetkomreferovalaodslovenskýchpolitikovsain-formáciedozvedalinacisti.ZahraničnápolitikasatedanapokonrodilamedziBeranom,ChvalkovskýmaJiřímHavelkom.97PodľatvrdeniaBeranapredNárodnýmsúdompraž-skávládanevedela,čiboliniektorívedúcifunkcionárislovenskejvládyaHSĽSpred14.marcom1939vkontaktesozástupcaminacistickéhoNemecka.Pamätalsilento,ževážnepodozrievalpredovšetkýmMachaaTukuaichnajbližšíchspolupracovníkov.98

Z výpovedí zasvätených českých politikov vyplýva, že najlepšie informovanýmčlovekomvštátebolgenerálAloisEliáš.VBeranovejvládeobsadilsícepostministradopravy,nozdása,žeodspravodajskýchorgánovdostávalviacdôvernýchspráv,nežsamotnýministernárodnejobranyJanSyrový.Vdecembri1938saodnehoFeierabenddozvedel,žepodľasprávvojenskýchspravodajcovvyjednávajúradikálivľudovejstra-nesnacistickýmiemisármioodtrhnutíSlovenskaodrepubliky.MinistervládyBeranaprezidentEmilHáchanapriekjehooznámeniuvrajtrvalinatom,žetentoslovenskýproblémvyriešiapodobrom.PrezidentovusnahudokazujejehocestanaSlovenskocezvianočnésviatky.99

PodľakorešpondenciePavlaČarnogurskéhosdvomispravodajskýmipracovníkmiboloichoddeleniekoncomjanuáraazačiatkomfebruára1939sústredenénanemeckúaktivitu.PopriNemcoch,prichádzajúcichzViednedoBratislavy,sasledovalipredovšet-kýmTuka,KarmasinaĎurčanský,ktorísnimiprichádzalidostyku.100Tobysúhlasilos tvrdenímEliáša,ktorýúzkemukruhuvybranýchčeskýchpolitikovkoncom januára1939oznamoval,žemázaručenésprávy,žeľudáckiradikálirokujúnaďalejsNemcamioodtrhnutíSlovenskaodrepubliky.Dokoncavedel,žesatakdejesTisovýmvedomím amožnoisjehosúhlasom.RakúskymiestodržiteľArthurSeyss-Inquartvrajveľmičasto

95 Ref.94,č.140.306/38.96 Pozri:NAPraha,f.PMR,rôzne,inv.č.2994,k.4396,duplikátyprotokolovzoschôdzívlády1938,

1939. 97 FEIERABEND,ref.25,s.106.HOENSCH,ref.3,s.120–vpoznámkovomaparáteč.20.98 RudolfBeran,ref.4,s.43.99 FEIERABEND,ref.25,s.90-91.HOENSCH,ref.3,s.123.NastretnutívTatranskejLomnicisahovo-

rilo aj o „slovenských cestách do Nemecka“.ČARNOGURSKÝ,ref.2,s.86.LUKEš,ref.3,s.208-213(kapitolaČesko-slovenská vánoční idyla).SCHVARC-HOLáK-SCHRIFFL,ref.7,dok.159.

100 ČARNOGURSKÝ,ref.2,s.121.

585

chodildoBratislavyapomocouKarmasinaaTukurobilprípravynaprevratnaSloven-sku.101NásledneEliášiniciovalstretnutiečeskýchčlenovústrednejvlády.Chvalkovské-hoz„prechádzky“priUnhošti,konanejvofebruári1939,vylúčili,namiestonehoprizva-lišéfakabinetučesko-slovenskéhoMZVHubertaMasaříka,oktoromsapredpokladalo,žebude skôrnaklonenýEliášovmuplánuvojenskéhozákrokunaSlovensku.Pravde-podobnezrovnakéhodôvodutunebolipozvaníaniSyrovýaBeran.Masaříksapočasstretnutiavyjadril,ževprípadezákrokusanemusiaobávaťnáslednéhozásahuNemecka.Zahraničnéministerstvo totižvedelood legačného tajomníkanemeckéhovyslanectva vPrahe,a tiežodčesko-slovenskéhovyslanectvavBerlíne,žeNemeckosaneusiluje oosamostatnenieSlovenska.Slovenskýchľudákovvrajmalapodporovaťlenmaláfrak-ciaNSDAP,aletakátopodporanemalabyťsúčasťouoficiálnejnemeckejpolitiky.Ne-meckochcelolento,abybolvČesko-Slovenskupokojaporiadok,lebolentakmumohlibyťužitočnými.NaEliášovzákroktedapodľajehoreferátuNemeckoreagovaťnemalo.NievšetciúčastnícisMasaříkomsúhlasili,pozákrokuPrahypredpokladalinacistickýzákrok.NapokonsavšakzhodlisEliášovýmnázorom,ževýhodnejší,nežkoniecČ-SRvnútornýmrozkladom,jejehokoniecpozahraničnomzásahu,keďsaužtedamusívoliťmedzidvomizlami.102Feierabendsícetvrdilvosvojichpamätiach,žeEliášsapozeralnavývojnaSlovenskupesimisticky,103novtomtoprípadebysomhoskôroznačilazaoptimistu,keďveril,žekHitlerovmuzákrokunedôjde,akbudúkonaťrýchlo.104

KEliášovmuplánusamohliBeranaChvalkovskývyjadriťnatajnejschôdzi–opäťlen českýchministrov, ktorá prebehla o niekoľko dní vAgrárnomklube vObecnomdomevPrahe.Chvalkovskýpristupovalkusprávamspravodajcovskeptickyatvrdil,ženemeckáoficiálnapolitikanepodporujeosamostatnenieSlovenska,pretože„samostatné Slovensko by prinieslo nemeckej politike viac škody než úžitku“.Ďalejpokračoval,žezahraničnéministerstvo je informované zo spravodajských hlásení, žeNemecko robívojensképrípravynazničenieČesko-Slovenska,ažeHitlerpodporujeSlovákovprotiČechomapodpichujeich,abyprivodilirozkladrepubliky,aletosúvrajnespoľahlivésprávy.Sú rovnakonespoľahlivé, ako správy spravodajcovozamýšľanomútokuNe-meckaprotiČeskoslovenskuvmáji. „Vtedy sme zbytočne mobilizovali a popudili proti sebe Hitlera“ a teraz by na základe podobných správ opakovali starú chybu.NielenChvalkovský,aleiBeransapostavilprotizosadeniuTisovejvlády.105

KprevratunaSlovenskuvyzývalústrednúvláduajministerdopravyprvejTisovejvládyJánLichneružvoktóbri1938,keďnavštívilMilanaHodžu,pričompoukazovalna rýchlu fašizáciuSlovenska.Predtýmužo tom rokoval s generálmiLevomPrcha-

101 FEIERABEND,ref.25,s.111.102 FEIERABEND,ref.25,s.113.103 PozriFEIERABEND,ref.25,s.90.104 VojenskýzákrokpražskejvládynaSlovenskuvmarci1939podľazáznamuvdenníkunemeckéhomi-

nistrapropagandyvyvolalmedzinacistickoušpičkounadšenie.FRÖHLICH,Elke(ed.).Die Tagesbücher von Joseph Goebbels. Teil I. Aufzeichnungen 1923 – 1941. Band 6. August 1938 – Juni 1939.München:K.G.Saur,1998,s.279-280.

105 FEIERABEND,ref.25,s.114-115.KrozhovoromvUnhoštiaObecnomdomevPrahevofebruári1939pozrinapr.:HOENSCH,ref.3,s.141-142.ČARNOGURSKÝ,ref.2,s.122-132.SúhlasímsoSukovýmtvrdením, že prezidentHáchabol„de facto pasivním činitelem“ udalostí vmarci 1939.SUK, ref. 2, s.403-405.



586

lom,BedřichomHomolomaR.Viestom.106Vtedyneuspel,nonapriektomuintervenoval vPraheopäťzačiatkomroku1939.107

Hlavnípredstaviteliačesko-slovenskejdiplomaciesanespoliehalilennavyslanectvovBerlíne.DvakrátsemvyslaliagrárnehoredaktoraVladimíraAlexejevaKordu,ktorý vBerlínevystupovalpodmenomKrychtálek.Počasprvejcesty,podniknutejvdecembri1938,zistilodagentagestapa,žeČesko-SlovenskobudeodškodnenézastratyspôsobenéMníchovomvtedy,akbudeNemeckuaktívnepomáhať.ZatiaľvšakmalomaťprednosťSlovensko.SRibbentropomsamuhovoriťnepodarilo,noodtajnéhoradcuW.Wolfasadozvedel,žebudúcivývojniejeurčený.Bolomuoznámené,„je treba jednať. Berlín môže podporovať Prahu, rovnako tak Bratislavu či Budapešť.“Prísľubnazískaniega-rancií,ktorébolivlastnehlavnoupríčinoujehocesty,alenezískal.108PočassvojhopobytuvBerlíne,kam„Krychtálka“podruhýrazvyslaliBeranaChvalkovskývofebruári1939,hospomenutýagentopäťvarovalslovami:„Ríša zasadí páku v Bratislave.“ Stretol sa tuisErnstomKundtom,ktorýmupovedal,žeČesko-Slovenskuhrozínebezpečenstvo znemecko-slovenskýchrozhovorov,zodtrhnutiaSlovenska.109

VykonanímsondáževBerlínenebolpoverenýlen„Krychtálek“,aleiMasařík.Odštátneho tajomníka Ernsta vonWeizsäckera mal zistiť postoj Berlína k slovenskýmseparatistickýmsnahám.Vyslal ho semChvalkovský, pričom sao tomnejednalo ani vministerskejradeadokoncaaniberlínskyvyslanecMastnýotomnebolinformovaný.Masaříkovacestaviedlaknezhodámmedzipražskýmministerstvomzahraničiaavy-slanectvomvBerlíne,ktorézastávalonázor,ževzahraničnopolitickýchzáležitostiachmábyťjedinýmsprostredkovateľommedziPrahouaBerlínom.MasaříkovisapodarilohovoriťlensAltenburgom,šéfompolitickejsekciečesko-slovenskej,ktorýodobrilsna-hypražskejvládyoodstráneniebalkánskychpomerov,ktorépanovalinaSlovenskupozavedeníautonómie.110

Vmarcisamnožilidôkazynelojalityslovenskejautonómnejvládyvočiústrednejvlá-de.PoslanecEmilBoleslavLukáčinformovalBeranao.i.ovládnomvyhláseníz21.feb- ruára1939vslovenskomsneme,vktoromTisopovedal: „Tu, na pôde svojho snemu budujeme svoj štát, svoj nový štát, svoj slovenský štát!.“111Beranmuodvetil,žeužbolinformovanýzviacerýchstránaževládaurobípotrebnéopatrenia.Predsedavládysaďalejznejakého„hodnoverného slovenského prameňa“112dozvedel,žepočasrokovaní„slovenskej hospodárskej delegácie v Berlíne“žiadaliĎurčanskýaMikulášPružinskýGöringaopomoc,abymohliodtrhnúťSlovenskoodrepubliky.Göringimjuvrajprisľú-

106 LUKEš,ref.3,s.187.107 LICHNER,SprávaoSlovensku,ref.4,s.275.LICHNER,Pamäti,ref.4,s.195.FEIERABEND,ref.25,

s. 115-116.HOENSCH, ref. 3, s. 142.OkremLichnera informovali českých politikov aj JánUrsíny aJozefLettrich,ataktiežIvanDérer,ktorýsvojevarovaniapredložilformoudvochmemoránd7.3.1939.SUK,ref.2,s.407-408.

108 LUKEš,ref.3,s.161-163.109 LUKEš,ref.3,s.290-291.110 FEIERABEND,ref.25,s.108.Pozritiež:ČARNOGURSKÝ,ref.2,s.127.Vpoznámkovomaparáte

č.23.Pozritiež:SZATHMáRY,ref.58,s.193.111 Jozef Tiso. Prejavy a články (1938 – 1944). Eds.Miroslav Fabricius,KatarínaHradská. Bratislava :

AEPress;HistorickýústavSAV,2007,696s.112 Feierabendvosvojichpamätiachtentozdrojbližšienešpecifikuje.FEIERABEND,ref.25,s.116.

587

bilpodpodmienkou,žesaSlovenskoprehlásisamostatnýmštátom.Feierabendnavyšetvrdí,žeužskôrz„inýchprameňov“vedeli,žeTukaječastovoViedniapripravujeodtrhnutieSlovenskaodrepublikypomocouWilhelmaKepplera.VPrahetiežvedeli,žeSeyss-InquartjevkontaktesradikálmizHSĽSatídodávajúskupineĽ.Mutňanskéhomaterálpreslovenskévysielanieviedenskéhorozhlasu.VrajprávetietosprávypostupneviedlikzmenenázoruBeranaaChvalkovskéhonariešenieslovensko-českéhovzťahu.

Nazasadnutíministerskejrady1.marca1939113Beranžiadal,abyslovenskávládavydalaoficiálneprehlásenielojalitykČesko-slovenskejrepublike.Aniprehlásenielo-jalityslovenskejvládyzo4.marcaneprispelokobnovedôvery,keďže„ľudácke noviny písali aj naďalej za samostatný slovenský štát“aviedenskýrozhlasbolvočiČechomešteútočnejšínežvpredchádzajúcomobdobí.VpražskomcentresamedzitýmdozvedeliostretnutíSeyss-InquartasoSidoromaTisomvBratislave7.marca1939.Oobsahujednanianevedelinič.114

Predsedavládysarozhodolkonať.Dňa8.marcazvolaldosvojejkancelárievšetkýchčeskýchčlenovvlády.ChvalkovskýtuodpovedalnaEliášovuotázkuohľadnenemeckejvojenskejintervencienaSlovenskuubezpečením,žeBerlínSlovákomžiadnupodporunesľúbil.TútoinformáciusivyvodilzrozhovorovsHenckem.115VjednomsaaleChval-kovskýnemýlil.NaEliášovoupozornenie,ženazákladesprávvojenskýchspravodajcovNemeckosústreďujevojskopričesko-slovenskýchhraniciachpoznamenal,žeHitlerjenevýpočítateľnýatrebapočítaťsovšetkýmieventualitami.116

Začiatkommarca1939chceliLichner, JánUrsínya JánPaulíny-Tóth informovaťústrednúvláduosvojichobavách.Dopočulisatotiž,ževmarciboli„zas nejakí Nemci v Bratislave na nahováračkach za slovenský štát, ba že títo Nemci jednali aj so Sidorom“. NajskôrnavštíviliBerana,ktorýichubezpečil,že„ústredná vláda je rozhodnutá za kaž-dých okolností túto otázku vyjasniť“.UChvalkovskéhoalenarazilinacelkomodlišnýprístup.Lichnersivosvojichpamätiachzaznamenal,žeChvalkovskýsa imvysmial.NemcompodľanehovôbecnaSlovenskunezáležalo,alelennatom,aby„u nás bol kľud a poriadok“aspomerminaSlovenskuvrajanisamotníNemcinebolispokojní.Tvrdil,žemáuistenieznemeckéhoministerstvazahraničia,žebudúradi,keďsiústrednávládaurobí poriadoknaSlovensku.PokusyMacha,Ďurčanského aTukuoznačil zadetské asmiešneaženemeckíčiniteliaichneberúvážne,bažesaimvysmievajú.Lichneraje- ho spoločníci tomunechceli veriť, žeby továžnemyslel, lebo„oni nezasvätení, len boční pozorovatelia to videli ináč a Chvalkovský sa tomu celkom kľudne len vysmieval.

113 Kpražským rokovaniamvmarci1939pozri:HOENSCH, ref. 3, s. 143-158 (kapitolaVypuknutie ot-voreného česko-slovenského konfliktu a jeho dočasné urovnanie po zosadení Tisovej vlády (1. – 12. marec 1939)).

114 FEIERABEND, ref. 25, s. 116-118. Beran sa počas výsluchu v máji 1946 vyjadril aj k Sidorovýmpoznámkam.Sidorovotvrdenie,žehoinformovalnielenodruhom(vnociz11.na12.marca1939),aleajoprvomstretnutísoSeyss-Inquartom(vnocizo7.na8.marca1938),vyvrátil.Informovaťhomaltelefonickylenosvojejdruhejschôdzkesrakúskymmiestodržiteľom,keďmutiežoznámil,ževzáhradejehovilyvybuchla„puma“.RudolfBeran,ref.4,s.37,39-40.Porovnaj:MURGAš,Karol.PoznámkykSidorovejčinnostiod9.–13.marca1939.InBYSTRICKÝ-LETZ-PODOLEC,ref.8,s.302-303.MURGAš,Karol.Vyjadrenieobv.(ineného)naPoznámky.InTamže,s.326-327.

115 HOENSCH,ref.3,s.148-149.116 FEIERABEND,ref.25,s.118-119.



588

Tak nezodpovedne“,konštatujeLichner, „brali situáciu, v ktorej sa republika nachádza-la“.117

Nazasadnutíčeskýchaslovenskýchministrov9.marcaohromilprítomnýchministerPavolTeplanský,ktorý„doplnil“SidorovreferátohľadnečinnostislovenskejdelegácievNemeckuoznámením,žeĎurčanskýaPružinskýžiadaliGöringaofinančnúpomoc.Tenjuprisľúbilposkytnúťlenvprípade,aksaSlovenskoosamostatní.118VtedyChval-kovskýodišielzozasadnutia,abysapozhováralsHenckemocelejzáležitosti.119Nemec-ký zástupca síce poukázal na svoju neinformovanosť, tvrdenie slovenských politikovvšakspochybnil.120

PoTisovomodmietnutízúčastniťsaschôdzeministerskejradyvPrahepadlodefi-nitívnerozhodnutieovojenskomzásahunaSlovensku.Ministerstvozahraničiasvojimvyslanectvám10.marcaoznamovalo,žerozhodnutímprezidentarepublikybolaTiso-vavládazbavenáúradu,pretože„nebyla s to učinit konec protistátní propagandě. (...) Slovensko klidné. Je postupováno podle slovenské ústavy, v rámci dohody mnichovské a vídeňského rozhodnutí.“121

Podľasprávy2.oddeleniaHlavnéhoštábuMNOpreMZVzo7.marca1939Nemec-kopočítalostým,ženaSlovenskudôjdeužskorokuzmenám.Konkrétnesaočakávalo,žeSlovácisaúplneodkloniaodPrahyabudúúzkospolupracovaťsNemeckom.Nemec-kovrajpotrebovalotakériešenie,abymohlodaťPoľskunajavo,ževprípadevážnehokonfliktujeúplneobkľúčené.122Česko-slovenskýatachételefonoval12.marcazBerlínaznepokojujúcusprávu.Nemeckídiplomati síce tvrdili, že sporpokladajúzavnútornúzáležitosťČesko-Slovenska,nozároveňkonštatovali,žesympatieNemeckasúnastraneSlovenska.123

VojenskáspravodajskáslužbamalaodagentaA54PaulaThümmelainformácie,ženemeckéjednotkyzačnúokupovaťČechyaMoravuskororáno15.marca1939.Podľa

117 LICHNER,ref.4,s.197.PodľatvrdeniaJ.Paulíny-TóthaboluChvalkovskéhosUrsínymaLichneromnaposledy8.marca1939.Ten imnevedelodpovedaťnaotázku,„či majú Nemci záujem na ľudáckej anarchii a terore na Slovensku“anavyše„bol v neistote“.PAULíNY–TÓTH,ref.8,s.83.Porovnaj:JánUrsíny.ZápisnicazvýsluchupredvyšetrujúcimsudcomvBratislave.InBYSTRICKÝ-LETZ-PO-DOLEC,ref.8,s.293.

118 FEIERABEND, ref. 25, s. 120. Suk poznamenáva, že termín „doplnok“ referátu použil vo svojichpamätiachKarolSidor,čím„zjemnil“dopadTeplanskéhovystúpeniavovláde. (SIDOR,Karol.Moje poznámky k historickým dňom.Midletown1971,s.82.)SUK,ref.2,s.410.ZUDOVá-LEšKOVá,ref.2, s. 316.

119 ChvalkovskýiBeranposkytovaliužpredmarcom1939nemeckémuchargéd‘affairesvPraheinternéinformácietýkajúcesavývojavzťahovmedziústrednouaslovenskouautonómnouvládou.Pozrinapr.:SCHVARC-HOLáK-SCHRIFFL,ref.7,dok.150(SUšKO,ref.6,dok.64.).SUšKO,ref.6,dok.65.

120 HOENSCH,ref.3,s.149-150.SUšKO,ref.6,dok.110.R.BeranvovýpovedipredNárodnýmsúdomdokonca uviedol: „(...) Já osobně myslím, že Chvalkovský (se) před tímto zásahem neptal na německé(m) vyslanectví na to, co k tomu řeknou Němci, jestliže uděláme nový pořádek na Slovensku. (...)“RudolfBeran,ref.4,s.37.

121 AMZVČR,TO1939,telegramMZVč.233-242/39vyslanectvámvBerlíne,Bukurešti,Budapešti,Pa-ríži,Washingtone,Varšave,Belehrade,Ríme,LondýneaMoskve10.3.1939.Protifašistickýanárodněosvobozeneckýboj,ref.34,č.1196.

122 AMZVČR,Kabinetministra, věcné, k. 73, správa 2. oddeleniaHlavného štábuMNOpreMZVzo 7.3.1939

123 Ref.122,správaz12.3.1939.

589

nacistickéhoplánubolopotrebné,abysavytvorilonezávisléSlovensko,ktorébybolodanépodochranuNemeckejríše.Nemeckástranachcelavojenskúoperáciuprezentovaťakomierovéopatreniezaúčelomznovunastoleniaporiadku.124PlukovníkFrantišekMo-ravecagenerálBohuslavFialabolinaichnaliehanieprijatí11.marcavKolovratskompaláciBeranom,Syrovým,ChvalkovskýmaEliášom.Moravecimpredniesolzískanúsprávu.Chvalkovskýprehlásil,žespráveneverí.ZavolallegačnéhoradcuberlínskehovyslanectvaSchuberta,ktorýsaprávenachádzalvPrahe.TenpotvrdilChvalkovskéhotvrdenie,ževBerlínevládnepokojaničnenasvedčujeprípravámknejakejnásilnejakciiprotištátu.MoravcoviutkvelivpamätiChvalkovskéhoslová:„Pane plukovníku, vím, že jste dobrý zpravodajský důstojník a že to myslíte dobře. Ale kdyby se dělo něco takové-ho, o čem mluvíte, já jako ministr zahraničních věcí bych byl první, kdo by o tom věděl. Uklidněte se a příště nám přineste lepší zprávy.“ TaktiežajgenerálSyrovýodmietolspráveuveriť.PodľanehonemaloNemeckoprečoobsadzovaťČesko-Slovensko,veďvládavrajrobívšetko,čoodnejBerlínpožaduje.Eliáš,iniciátor„Homolovhopuču“,mlčalaBeransapriklonilknázoromChvalkovskéhoaSyrového.MinisterzahraničiaMoravcanavyšeupozornil,žejehosprávajenepravdiváajejšíreniebybolopovažovanézarozširovanienepravdivých„povídaček“azaverejnépoburovanie,pričom„oboje je súdne stíhateľné“.Túto audienciu považovalMoravec za najtrápnejšiu skúsenosť vosvojomživote.125

MastnýzBerlína13.marcahlásil,žetaliansky,anglickýafrancúzskyvyslancivô-becnevedia,čoNemeckozamýšľa.126OsuskýzParížazaseopisovalobsahúvodníku,uverejnenéhovovečerníkuLe Temps.Uvádzalosavňom,žedoterazsanezdá,žebysanemeckávládachcelaoficiálnepostaviťnastranuSlovákovaleboČechov.Nemeckosajavilo,žehoudalostiprekvapiliažesichcezachovaťpozíciuarbitra,ktorýbyhnanímjedných proti druhýmovládol celúČesko-slovenskú republiku.V článku sa dokoncavyslovilidohady,žekrízumohlivyvolaťtí,ktorísausilujúospoločnúpoľsko-maďarskúhranicu,čiženieNemecko.Kebysatedaukázalo,žeideospormedziBerlínom,Buda-pešťou,VaršavouaRímom,potombyvrajslovenskávecmohlapripraviťeštemnohostarostí.127

ZatiaľčoSidormoholužvečer13.marcavbratislavskomrozhlaseoznámiť,žeTisobolprijatývBerlíneAdolfomHitlerom,128ChvalkovskýsaeštelenusilovalozískaniepozvanianaaudienciuuríšskonemeckéhokancelárapresebaaprezidentaHáchu.Dostalho14.marca.VtentodeňtelefonovalMastnýzBerlínaoznamzfrancúzskehovyslanec-tva,žeNemeckochystánazajtraokupáciučeskýchkrajín.Vernýsvojmu„opatrnému“prístupu,nezabudoldodať,žesprávupodáva„se vší rezervou“.Informáciu,ktoráme-dzitýmdošlaprostredníctvomČesko-slovenskejtlačovejkancelárie(ČTK)ajnatlačové

124 MORAVEC,ref.86,s.213-214.125 MORAVEC,ref.86,s.216-218.126 AMZVČR,TD1939,telegramzBerlínač.214/3913.3.1939.Protifašistickýanárodněosvobozenecký

boj,ref.34,č.1206.127 AMZVČR,TD1939,č.220/39.128 Text prejavu K. Sidora z 13. 3. 1939 v bratislavskom rozhlase o zvolaní slovenského parlamentu,

publikovanývdenníkuLidovénoviny14.3.1939.Protifašistickýanárodněosvobozeneckýboj,ref.34,č.1208.



590

oddelenieministerskej rady, označilChvalkovský za nezmysel.129Ako užmnohokrátpredtým,iterazsaministerzahraničnýchvecídruhejrepublikymýlil.130

FacitJednotlivéorgányústrednejvlády,podieľajúce sanautváraní zahraničnejpolitiky

štátu,malivprevažnejmierelenpovrchnévedomostiostykochslovenskýchpolitickýchčiniteľovsnacistami.Vobdobínarastajúcehomedzinárodnéhonapätia,keďsaČesko-SlovenskočorazviacdostávalodozávislostinanacistickomNemeckuasamotnárepub-likapostupneprestávalabyťtýmpovestným„ostrovomdemokracie“vsrdciEurópy,sajejčelnípredstavitelia(najmäpredsedavládyBeranaministerzahraničnýchvecíChval-kovský)nedokázalivzmenenýchpomerochdostatočnezorientovaťaodhaliťnacistickézámerysoSlovenskom.Chvalkovskéhohlavnýmomylombolo,že„ako starý diplomat bol presvedčený, že v slovensko-nemeckom vzťahu platí to, čo povie ríšske ministerstvo zahraničia“.NavyšesprávyMastnéhoaHenckehohovtomutvrdzovali.Činnostiostat-nýchnacistickýchmiestväčšívýznamneprikladal.131

SlovenskípoliticivosvojichúvaháchobudúcnostiSlovenskanemaliveľamožnostínavýber.Dni,ktoréČesko-Slovenskuzostávali,sazdalibyťspočítané.Obklopenísu-sedmi,ktorípozeralinaslovenskéúzemieakonapotenciálnukorisť,bolinúteníhľadať,oktoréhoznichbysamoholeventuálnysamostatnýslovenskýštátoprieť.Napokonsatýmto„ochrancom“staltennajmocnejšíznich.

Česivnímalimníchovskýdiktátakoponíženie.PreSlovákovvšakznamenalajniečoiné,nové.Slovenskupriniesolvdôsledkuoslabeniarepublikyautonómiu.Prahasanatúto„ľudáckuvzburu“pozeralasnedôverou,slovenskípoliticibolipostupnevytláčaní zpodielunavládnutí.Vministerskejradesakvôlijejslovenskejčastiprestaliprejedná-vaťzásadnéotázkyzahraničnejpolitiky.OdSlovákovsavyžadovalolenjediné–lojalitavočištátu.Keďjunedodržali,bolipotrestaní.Českípoliticivšakpritomnepostrehli,ževskutočnostitýmlennapomáhaliHitlerovikrozbitiurepubliky.

Hodnota informáciíz tlačenespočíva lenvzískanísamotnýchpoznatkovohľadneslovensko-nemeckéhozbližovania.Priichhlbšejanalýzesaznichdávyťažiťomnohoviac.Predovšetkýmzahraničnátlačdávapríležitosťnazeraťnacelkovúsituáciuzinéhouhlapohľadu,ktorý sícenemožnooznačiť zanestranný, alemôže savňomukrývať imnohopravdy.

Dopisovateľpretalianskenovinypripozorovaníslovensko-českýchrokovanívno-vembri1938salenskeptickypýtal:„Čo zdravé a vážne môže byť zajtra z federatívneho štátu, ktorého členovia si už na začiatku tak ostro nedôverujú?“132Vdecembri 1938zase Frankfurter Zeitung konštatovali: „Pražský centralizmus chcel urobiť zo Slovákov Čechoslovákov, v skutočnosti z nich urobil odporcov Čechov.“Pozornosťsiurčiteza-slúžijehopokračovanie:„Čo Česi prežívali na jeseň ako národné nešťastie, znamenalo

129 LUKEš,ref.3,s.306.130 Na „optimizmus“ česko-slovenskej vlády, a obzvlášť Chvalkovského, upozorňuje i Hoensch.

HOENSCH,ref.3,s.120;s.148,vpoznámkovomaparáteč.36;s.159;s.182,vpoznámkovomaparáteč.181.

131 FEIERABEND,ref.25,s.107-108.132 NAPraha,f.ZTA,k.75,Dennípřehledzahraničníhotisku(MZV),23.11.1938,č.264.

591

pre Slovákov skôr oslobodenie z ťaživého tlaku (...).“133FrancúzskenovinyLe Croix sa vyjadriliksituáciivČesko-Slovenskuzačiatkomroka1939eštevýstižnejšie.Česko-slo-venskézmierenie,kuktorémudošloprizahájeníprvéhozasadaniaslovenskéhosnemu,nebolonamierenéprotiBerlínu.NemeckorozhodovalonaSlovenskuivČechách.Veľkýrozdielspočívalvšakvtom,žeSlovácichceli,abyboldanýstavdefinitívny,zatiaľčoČesieštedúfali,žeidelenoprovizórium.134

Včase,keďsablížiladruhárepublikakukoncusvojejkrátkejexistencie,sahlasyvtlačizhodlivtvrdení,žePrahu,ktorásistanovilaakopriorituudržiavaťdobréstykysBerlínom,predstihlaBratislava.135SlovenskovosvojichvzťahochsNemeckompo-kročiloomnohoďalej,nežčeskékrajiny.136VmarcovýchdňochzaznačilospravodajskéoddelenieMZVdosvojhopravidelnéhoprehľaduzahraničnejtlačeskutočnetrefnúpo-známku,tentorazzestónskejtlače:„Slovenský separatizmus je podceňovaný z mnohých strán.“137Atonaozajbol.

štúdiabolavypracovanáakosúčasťgrantuAPVVč.0352-07Slovensko-nemecké vzťahy v rokoch 1938 – 1945 v dokumentoch (Od Mníchova po koniec II. svetovej vojny).

133 Ref.132,k.76,17.12.1938,č.284.134 Ref.132,k.77,8.2.1939,č.31.135 Ref.132,8.3.1939,č.55.136 Ref.132,11.3.1939,č.58.IZudová-Leškovásazmieňujeo„určitom súťažení medzi ústrednou a auto-

nómnou vládou v naklonení si nemeckej ríše pre podporu vlastnej moci“.ZUDOVá-LEšKOVá,ref.2,s.288.

137 Ref.132,11.3.1939,č.58.



592

593

R E C E N Z I E

BYSTRICKÝ,Valerián–LETZ,Róbert–PODOLEC,Ondrej(zost.).VZNIK SLOVENSKÉHO ŠTÁTU 14. MAREC 1939. Spomienky aktérov historických udalostí I – II.Bratislava:AEPress,2007,340s.,360s.

Editori,ktorísadlhodobovenujúproblematikedejín20.storočia,sapodujalinazáslužnúapo-trebnúúlohu–vydaťmemoáreaktérovhistorickýchudalostísúvisiacichsovznikomSlovenskéhoštátu.Hociprác,ktorésavenovaliavenujútejtotémejeveľmiveľapočnúcrokom1945,vydávanieprameňovneboloažtakrozsiahlezaisteajpreto,ženebolikdispozíciizrôznychdôvodov(bloko-vaniepatričnýmiinštitúciami,utajovanierôznymistupňamiutajeniaausúkromnýchprameňovajobavazrepresiívočiautorovi,prípadneobavazozneužitiainformácií).Otom,žeanidnespovyšesedemdesiatichrokochniejetentofaktorbezvýznamný,svedčíajpoznámkavúvode,žedenní-kyKarolaSidorapozostalínedalikdispozíciiautoromedície.Edíciaobsahuje30spomienokčipamätírozdielnejkvality,historickejhodnotyarozdielnehoobsahuarozsahu.Osobnostisúzora-denépodľaabecedy.Prikaždejosobnostijeúvodnýbiografickýprofilsuvedenímodkiaľprameňpochádza,prípadnečiexistujúviaceréverzie.Vzáverekaždéhotextujepoznámkovýaparát,ktorýsaobmedzujenavysvetlivkykniektorýmpojmomaudalostiam,prípadneupozorňujenavecnéchyby.Editorinepolemizujústvrdeniamialebonázormiautorovspomienok.škoda,žeaspoňvoformeskratieknesignovalitexty,ktorépripravilinavydanie,takžeostávajúprečitateľautajení.Vzáveredruhéhozväzkujemennýregisterkobomzväzkom,kdesúuvedenémenáosobnostíajskrátkoucharakteristikou.

Keďžeautori spomienokpochádzajúzrozdielnychpolitických táborov–odpredstaviteľovčechoslovakizmu atuhých centralistov po umiernených ľudákov stojacich na požiadavkáchautonómie vrámci Československa až po stúpencov samostatného štátu, ďalej politickýchpredstaviteľovvládnejgarnitúrypomníchovskéhoČesko-Slovenska(RudolfBeran),nemeckýchagentov, činiteľov apolitikov (FranzKarmasin,WilhelmKeppler,AlfredH.Naujocks,ArthurSeyss-Inquart) – sú ich hodnotenia anázory protichodné.Treba povedať aj to, že publikovanéspomienkyniesúvovšetkýchprípadochspomienkamivpravomzmysleslova.Sútuspomienky,ktoréautorinapísalihneďalebovpriebehutýchtoudalostíuvedomujúcsiichvýznam(napr.KarolSidor,ktorýnadiktoval textpamätísvojejsekretárkeešte23.marca1939).Vydal ichFrantišekVnukvUSAroku1971,neskôrnaSlovenskuroku1991.

Iný druh spomienok vznikol sodstupom niekoľkých rokov až desaťročí. Tie vznikli buďvemigráciiporoku1939,prípadneažvemigráciiporoku1945.Jepochopiteľné,žetentodruhspomienoknapísanýsodstupomrokovmoholbyťovplyvnenýneskoršíminázormiautora,istýmhodnotením azovšeobecnením aobvykle je apológiou aobhajobou vlastnej politickej činnosti autora.Tentoprameňprinášaviacsubjektívnychprvkov.Veľmivýraznetovidieťnaspomienkach,ktorévzniklisodstupomrokovužvdobekomunizmuaichautoriichnapísalinaSlovenskupodlhoročnom väznení aprepustení z väzenia. Nepochybne boli ovplyvnení touto skutočnosťouadávali sipozor,abynenapísaliniečoproti sebe, lebovedeli,žemôžubyťkedykoľvekznovuzaisteníavyšetrovaní.

Poslednoukategóriouvlastneniesúspomienky,alezápisnicespísanépredvyšetrujúcimisud-camialebo inýmiorgánmirepresívnehoaparátu.Boli tobuďsamotníobvinení,prípadnesved-kovia,ktorívypovedaliv inýchprocesoch,najmävprocese sDr. JozefomTisom,AlexandromMachom ainými. Táto skutočnosť ovplyvňuje aj hodnovernosť takýchto prameňov. Editorivprípadoch,kdetobolomožné,zaradilispoluviaceréverzie tohoistéhopôvodcuzaistepreto,

recenzie–anotácie–kronika


594

abytakuľahčiliporovnávanietextov.Taktosadostalispoluskutočné„spomienky“sprotokolmispísanýmivyšetrovacímiorgánmi.

NapríkladViliamKovár,ktorýnapísalpôvodnúverziuroku1940avenovaljuA.Machovi,saporoku1945dostaldoväzeniaatamnapísalvyjadrenieksvojimpamätiam.Dokoncatvrdil,ženapísalnapožiadanieJozefaKirschbaumakratšiepamätevrozsahu25–30strán,alepodľaeditorovsanezachovali(I.,s.160,pozn.č.15).Jepochopiteľné,ževzhľadomnasituáciu,vakejsanachádzal,trebatietodoplnkyaopravybraťsrezervou(s.160-167).Podobnýcharaktermajúspo-mienkyKarolaMurgašazmája1939,ktorésapojehouväznenídostalidomateriálovNárodnéhosúdu, aby ich potom komentoval vo formeVyjadrenia obvineného na poznámky, kde sa snažízľahčovaťsvojuúčasťvudalostiachzmarca1939.Vtextepoznámok,pozn.č.1,4riadokmábyť„s“,pozn.č.10mábyť„Strážobranyštátu“namiesto„Strážobranystráže“.

Ztohto hľadiska zaujímavé sú rozsiahle pamäte JánaLichnera, zktorých časť textu chýba(s.1-62,91apokračovanieods.250).NachádzajúsavArchíveMinisterstvavnitravPraheavofondebývaléhoArchívuÚstavumarxizmu-leninizmuÚVKSS,ktorýjevSlovenskomnárodnomarchíve.Pamätivšaknapísalažpoprepustenízväzenia(poroku1967),keďboldlhoročneväz-nenývŽingorovomprocese.Naichobsahuvidieť,kedybolinapísané.Opisujesvojepôsobenievautonómnejvládevofunkciiministraasnažísaospravedlniťsvojuspoluprácusľudákmidode-cembra1938(I.,s.194)Nas.186,2riadokzhoramábyťasi„štefanDanihel“namiesto„Daniel“.Vyskytujesatuznámyargumentagrárnickýchapročeskoslovenskýchpolitikov,(ikeďsanetýkapriamoLichnera), že doHlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), resp. Strany slovenskejnárodnejjednotyadoHlinkovejgardyvstupovalipreto,abytam„pozorovali, čo sa deje“ a nedali savytlačiťzpolitiky.TýmospravedlňovalisvojukolaboráciusoSlovenskýmštátomineskoršiuzradunaňom.Humornéje,keďLichneropisujesvojuemigráciuvLondýneaúčasťvBenešovejexilovejvláde,pričomkritizuje „anglickú buržoáziu“,veľkopanskýživotnýštýllordovavôbecvyššejspoločnosti(s.252n.),akoajchválibudúcuspoluprácusoSovietskymzväzom.VedíciijepublikovanáajkratšiasprávaJánaLichnerapreministerskúraduvLondýne,ktorúnapísalnaprelomerokov1940/1941.

Vtejtorecenziiniejemožnésavyjadriťkvšetkýmpublikovanýmspomienkam,ichkritickáanalýzaavyužitebudepráveúlohoubudúceho spracovaniadejínSlovenskej republiky.Predsavšakpovažujemzapotrebnésakniektorýmveciamvyjadriť.Napr.zospomienokF.KarmasinainemeckéhoagentaA.H.Naujoksavyplýva,žeslovenskíľudácivôbecnebolipripraveníprevziaťmocnaSlovenskuaorganizovaťnejaké teroristickéakciev réžiiNemecka. Jedenbratislavskýpodnikateľ–Nemecsarozčuľoval,žemunevyhodilidovzduchukomínakoboloplánované,lebohochceldaťdemolovaťapotomzademoláciumuselplatiť(I.,s.78).VKarmasinovomtextejeajznámaveta,žeAndrejHlinkaoznačilHitlerazakultúrnubeštiu(I.,s.75).

ZaujímavéinformácieokorunováciiPiaXII.zapápežaprinášaJánKaššovicakosprievodcaministraJozefaSiváka.TotodopĺňasámSivákvosvojichpamätiachpublikovanýchroku2003 (s.327).Nepíševšak,ženaaudienciiupápežavystupovalSivákpročeskoslovenskyaprotineme-cky.OtýchtopostojochSivákavovzťahukČSRhovoríLadislavKarelFeierabend,ktorýnegatív-neinformovalpápežaoTisoviaHSĽS(publikovanévpoznámkovomaparáteedície,I.,s.94).Ajzinýchprameňovjeznáme,žeSivákprejavovalprotinemecképostoje,napr.počascestydoZSSRnaoslavy185.výročiavznikuLomonosovovejuniverzity(vtejtoedíciinepublikované).

Niektoréspomienkyďalšíchautorovboliužprvpublikovanésamostatnevoformemonografií.GejzaMedrickýichnapísalkoncom70.rokov,pojehosmrtivyšliroku1993knižne.Zosobnejpo-zostalostiJúliusaStanuboliniektoréčastijehospomienokpublikovanévrôznychčasopisochporoku1989.SJánomUrsínymbolaspísanázápisnicapredvyšetrujúcimsudcomvapríli1948,ktorániejepublikovanávcelomrozsahu,vďalšomtextezachytávajehoodbojovéaktivityaobdobiedoroku1947.Ursínybolodsúdenýaväznenývrokoch1948–1953.Neskôrnapísalspomienky

595

naSlovenskénárodnépovstanie(SNP),vktorýchvenujepozornosťajpredchádzajúcemuvývo-juodautonómiepomarcovúkrízu.Tietobolipublikovanéroku1994,tedapojehosmrti.ČasťspomienokJ.UrsínyhopublikovalJanRychlíkvHistorickom časopise(HČ),1992,roč.40,č.2, s.240-242,ktoréobsahujúspomienkynaprocess.Dr.J.Tisom.TenistýautoruverejnilzápiskyJánaLichnerazväzenia(HČ1998,roč.46,č.1,s.99-128),aleniesútotožnésvydanýmtextomvtejtoedícii.PeterZaťkodokončil rozsiahlespomienkyroku1975.VýberztýchtospomienokzostavilštefanTerenroku1994,tedaažpoZaťkovejsmrti.SúvarchívemúzeaSNPvBanskejBystrici. Editori zaradili časť spomienok, týkajúcich sa vzniku Slovenského štátu apôsobeniaZaťkuakoposlancaSnemuSlovenskejkrajinyaSnemuSlovenskejrepubliky.

SpomienkyMartinaSokolasaskladajúzdvochčastí.PrváčasťovyhláseníSlovenskéhoštátubolapublikovanánastránkachHistorického časopisu1991,roč.39,č.3,s.323-329.ĎalejjetoSokolovaúvaha:Bola HSĽS naozaj hrobárom Československa ?Tentotextvznikolpravdepodob-neroku1950,zachovalsavrodineM.SokolaabolpublikovanývčasopiseKultúraroku2002.

AlexanderMachsasnažilposvojomprepustenízväzeniaroku1968napísaťsvojepamäti,aleštátnabezpečnosťmuichukradlazchatyjehozaťavModre-Harmónii,takžezachovanýmateriálje lenfragmentomzjehopoznámokapripravovanýchtextov.LadislavSzathmárynapísalsprá-vuosvojejčinnostivrokoch1936–1939popríchodedoLondýnaroku1941.Jehospomienkyvniektorýchbodochkritizovalaodbornáliteratúra,načoeditoripoukazujú.

EditorinezaradilidopublikovanéhotextupramenezdvochknižnýchprácPavlaČarnogurskéhovenované6.októbru1938a14.marcu1936(Bratislava1993,1992),pretožebyopakovaliibato,čo už bolo publikované.Čarnogurskéhomonografie sú spomienkykombinované súdajmi lite-ratúryaprameňov,ktorésaautorovipodarilosodstupomrokovzhromaždiť.Strojopisnépodkladyktýmtoprácam,niekedyv60-tychrokochdalP.ČarnogurskýkdispozíciivtedajšiemuriaditeľoviHistorickéhoústavuSAVĽudovítoviHolotíkovi.

Vzávere recenziepovažujemzapotrebné savyjadriť aj kniektorýmgramatickýma texto-výmchybám,ktorésavtakrozsiahlomtextemôžuvyskytnúť.Niekdevšakkoncentráciachýbnajednommiestejeznačnáazdása,žeeditorpríslušnejčastinevenovaldostatočnúpozornosťko-rektúram.Jetonapr.vPoznámkach k memoárom Jozefa Kirschbauma,ktorévyšlivTrnaveroku1999.Akvoriginálipamätíbolichyby,malinatoeditoriupozorniťvpoznámke.Napr.nas.102chýbakoniecpredposlednéhoodseku,čímvetastrácazmysel.MenoDr.Ciekera-Ciekrajenavia-cerýchmiestachskomolené,vznikádojem,akokebyokremnehošloonejakéhoinéhoDr.Cierka(s.117).Natejistejstrane22riadokzdolamábyť„lebo“namiesto„alebo“.Niesomsiistý,či Dr.ĎurčanskýaDr.Tuka„odleteli“doViedne,aksanachádzalivBratislave,ibaakbyboliodle-telizBerlínadoViedne,čojelogickejšie(s.118).Nas.119,10riadokzhoramábyť„tajomníkovipredseduvlády“namiesto„tajomníkovipredsedovivlády“.Nas.120,4riadokzhoraidezrejmeoJozefaMikulu anie „Kikulu“.Na tej istej strane 14 riadok zhoramá byť „Klubu ľudových poslancov“anie„Klubuľudskýchposlancov“.

VživotopisnommedailóneWilhelmaKeppleramábyťrokodsúdeniavNorimberskompro-cese1949anie1939(I.,s.123).PodobnevživotopiseA.Seyss-Inquartachýbarokúmrtia,sútuchybnéslová„právni“,„Viene“(II.,s.90).VpamätiachKarolaSidorasúchybyvpoznámkach.(II.,s.140,pozn.č.3správnemábyť„príjmy“anie„príjmi“,pozn.č.13,mábyť„Slovenského“anie„Slovensklého“.

Vzáveredruhéhodielujezoznamskratiekamennýregisterkobomdielom.HociexistujepočetnáliteratúraaedíciektémeMníchovaakrozpaduČeskoslovenskaatotak

veurópskej,akoivčeskejaslovenskejhistoriografii,vznikSlovenskéhoštátuostávalakosinaokrajivýskumu,prípadnebolovplyvnenýideologickýmihľadiskami.Jepozoruhodné,ženiektoréarchívnefondysanezachovaliabolibuďzničenéalebosúdoterazniekdeukryté.



596

Objektívne zhodnotenie Slovenského štátu ostáva úlohou slovenskej historiografie, hociuplynulo sedemdesiat rokov od jeho vzniku. Nemôžem vynechať citát zo spomienokMartinaSokola napísanýuž po vojne apublikovaný roku2002 zjehopozostalosti, kde podiel viny narozbití Československa pripisuje okrem iného krátkozrakej politike českej strany ale aj týmčechoslovakistickýmpolitikomslovenskéhopôvodu,ktorí„dnes (...) nás súdia, žalárujú, vešajú a strieľajú menom toho istého národa, ktorý oni celých dvadsať rokov nepoznali, zrádzali a na ktorý (sic !) sme my verne a statočne pracovali (...)“ (II., s. 164).Na záver treba povedať, žepredloženáedíciavypĺňamedzeruvtomtodruhuodbornejliteratúrynajmätým,žeprinášanové,doteraznepublikovanéúdaje,ktorésanevyskytujúvprameňochúradnejpovahy.Vspomienkachotváravnútrozainteresovanýchosobností,psychologickémotívyichkonaniaaokolnosti,ktorébysmeináčnepostrehli.Pretotrebavysokooceniťzáslužnúprácueditorovnatomtodiele.

Július Bartl

SORBY,KarolR.Blízky východ v medzinárodnej politike (1918 – 1945).Bratislava:VydavateľstvoEkonóm,2009,186s.

PosériikníhK.Sorbyho,venovanýchvývojunaBlízkomvýchodeposkončenídruhejsvetovejvojny–Egyptská revolúcia 1952(1956),Suez 1956. Súmrak tradičného kolonializmu na Blízkom východe(2003),Arabský východ 1945 – 1958(2005)–sačitateľomdostávadorúkďalšiapubliká-ciamenovaného,zaoberajúcasatentorazvývojomnaBlízkomvýchodevrokoch1918–1945.

Problematikuskúmanúvrecenzovanejpráci rozčlenil jejautordoôsmichkapitol.Prvámánázov Formovanie arabského východuajesvojímspôsobomúvodomdoproblematikyriešenejvnasledujúcichkapitolách.ObsahujesúborinformáciíogeopolitickýchpomerochnaarabskýchúzemiachBlízkehovýchoduvčasepodpísaniadohodyoprímeríOsmanskouríšounakoncioktób- ra1918,aleajosituácii,vakejsaarabskénárodnéhnutienachádzalopredprvousvetovouvoj-nou,aakýboljehovzťahktureckémunárodnémuhnutiu,namierenémuprotidespotizmusultánaAbdülhamidaII.Zadôležitýpredpoklad,ktorýpoporážkeOsmanskejríšeumožnilVeľkejBritániiaFrancúzskuupevniťsvojumocenskúprítomnosťvoblastiBlízkehovýchodu,pokladáautornie-lenexistenciukoordinovanejfrancúzsko-britskejpolitikyvočitomutoregiónu,zhmotnenejSykes-Picotovoudohodouzmája1916,alepredovšetkýmfakt,ževčasekolapsuOsmanskejríšeVeľkáBritániaadourčitejmieryiFrancúzskoužreálneovládaliarabskýBlízkyvýchod,ktorýtakply-nuloprešielzjednejnadvládypoddruhú.

Druhá kapitola má nadpis Základy britskej blízkovýchodnej politiky aje súborom údajovovšeobecných črtách britskej politiky na arabských územiach po prvej svetovej vojne, ale ajopríčináchťažkostí,naktorébritskápolitikanarážalavsnahekonsolidovaťsvojumocenskúpo-zíciuvEgypte,IrakuaPalestíne.Tvorcoviabritskejpolitikyvočiblízkovýchodnémuregiónusibolivedomíťažkostí,naktorébudebritskápolitikavtejtočastisvetanarážať–aktorérozširovaliokruhjejdovtedajšíchpolitickýchzáväzkov–,alestrategickývýznamIrakuprebezpečnosťim-periálnehospojeniametropolesIndiouabohatéropnézdrojeBlízkehovýchoduhovorilivpros-pechmocenskejangažovanostiVeľkejBritánievdanejoblasti.Veľkéfinančnénáklady,ktorésitovyžadovalo,viedlibritskúpolitikuobčasksnahenájsťkompromisnériešenie,ktoréspočívalo–pokiaľ išloostrategicky ihospodárskydôležitý Irak–vsnaheodovzdaťmiestnejvláde takúmieru zodpovednosti, ktorá by neohrozila britské imperiálne záujmy, ale pritom– ako uvádza K.Sorby–bypodstatneznížilavýdavkyzbritskéhorozpočtu(s.41).

597

PredmetomtretejkapitolyFrancúzska nadvláda v Levantesúrozličnéotázkysúvisiacesfran-cúzskoumandátnousprávouvSýriiaLibanone.Podľaautora„Francúzsko, ktoré rozšírilo úze-mia Libanonu na úkor Sýrie, založilo svoju politiku vo svojich dvoch mandátnych územiach na posilňovaní a podporovaní tradične frankofilských maronitsko kresťanských elementov proti mus-limskej arabskej populácii. Francúzsko sa v prvých rokoch mandátnej správy v oboch krajinách správalo ako koloniálna vláda zaštítená vyspelejšou vojenskou mocou“ (s. 60).Toprirodzene,vyvolávalonespokojnosťväčšinovejpopulácie,hlavnevzdelanýchvrstiev,ktoréodmietalifran-cúzskunadvláduapožadovalinezávislosť.VzhľadomnastrategickézáujmyFrancúzskavtejtooblasti,danéo.i.blízkosťoufrancúzskychseveroafrickýchkolónií,všakSýriiaLibanonunebolaudelenánezávislosť.PoporážkeFrancúzskaNemeckomvjúni 1940 sa postavenieFrancúzskavSýrii aLibanone skomplikovalo anapokon vyústilo do posilnenia britského vplyvu na úkorFrancúzska.Podtlakompožiadavieksýrskychalibanonskýchvládnychkruhovbolivdecembri1945francúzskeabritskévojenskéjednotkystiahnuté,alepodľaK.Sorbyhoboltentokroklen„zle maskovanou snahou zachovať koloniálny režim“(s.75).

štvrtákapitola,nazvanáBritský mandát v Palestíne, sazaoberázložitouproblematikou tej-to krajiny, vyplývajúcou ztrvalého napätia medzi väčšinovou arabskou časťou jej populácieažidovskýmiosadníkmi,ktorípoprvejsvetovejvojneprichádzalidoPalestíny„v čoraz väčšom množstve s cieľom vybudovať vlastný štát“(s.77).KeďžeArabivnímaližidovsképrisťahovalectvoaBalfourovudeklaráciuz2.novembra1917,ktorásľubovalazriadenie„židovskej národnej do-moviny“vPalestíne,zapriameohrozeniesvojejvlastnejexistencie,vzťahymedziArabmi,sio-nistamiaVeľkouBritániou,ktorejbolzverenýmandátnadPalestínou,sapostupnevyhrocovali.K. Sorby vpráci poukazuje tak na príčiny rastu napätia, ako aj na občasné neúspešné pokusymandátnejmocnostizmierniťhopomocouurčitýchopatrení,smerujúcichkobmedzeniunákupupôdyžidovskýmiprisťahovalcami,kzvýšeniumieryarabskejsamosprávyatď.„Židia v Palestíne boli [však] impozantnou silou“(s.84),vdôsledkučohoostávapalestínskyproblém–akojezná- me–dodnesveľkýmotáznikomnielenBlízkehovýchodu,aleceléhomedzinárodnéhoživota.

Piata kapitola Budovanie štátnosti v IrakusazaoberápolitickýmidejinamiIrakuodjehovznikunakonciroku1918dozáverečnejfázydruhejsvetovejvojny.Primeranémiestojevnejvyčlenenéotázke menšín, ktoré tvorili približne 20 % irackého obyvateľstva, pričom najdôležitejšoumenšinouboliKurdi.Vcentrepozornostiautora jepolitikaVeľkejBritánievIraku.Vtejtosú-vislostiK.Sorbyuvádza,ženaprieksľubom,ktorébritskávládadalapočasprvejsvetovejvojnyIračanom,Irakposvojomkonštituovanínedostalmožnosťvytvoriťnezávislúarabskúvládu,lebobritskásprávavIrakutrvalanavytvoreníkoloniálnehookupačnéhosystému,ktorýbritskémuvo-jenskémuveleniuzabezpečilnajvyššiumocvkrajine.Topodnietilovznikviacerýcharabskýchvlasteneckýchzdružení,zameranýchnazískanie„úplnejnezávislosti“anavytvoreniesamostat-ného štátu.HlavnýmdôvodomúsiliaBritov udržať si Irak pod kontrolou bol jeho strategickýaekonomický význam. Tento fakt spolu saktivitou arabských vlasteneckých organizácií nútilVeľkúBritániu uskutočňovať vIraku „obozretnú“ politiku a vprípade potreby neodmietať anikompromisnériešenia.KapitolaprinášaviacerézaujímavéúdajeoukončeníbritskéhomandátuvIrakuroku1932ioďalšompolitickomvývojitejtokrajiny.Niektoréformulácievyznievajúalepodľanázorurecenzentavýznamovonejednoznačne.Napr.nas.102(1.ods.)sahovorí,že„pre silnejúce národné hnutie v Iraku britská vláda nežiadala Spoločnosť národov o formálne povere-nie mandátom, ale rozhodla sa riešiť vzťah s Irakom zmluvou (...)“,alenas.106sakonštatuje,že„ropné koncesie a poplatky patria k významnému dedičstvu britského mandátu“,anas.108(posl.ods.)sauvádza,že„roku 1932 sa britský mandát [vIraku] formálne skončil“.VtýchtopasážachakobyK.Sorbypredpokladal–pokiaľrecenzenttextsprávnepochopil–,žekaždýčitateľdokážerozlišovať medzi návrhom mandátnej zmluvy, jej oficiálnym predložením (či nepredložením)Spoločnostinárodovatď.



598

šiestakapitolamánázovSituácia na arabskom polostroveaautorvnejo.i.uvádzazaujímavéfaktyoprenikaníamerickýchropnýchspoločnostídotejtočastiBlízkehovýchodu.

Siedma kapitola Vývoj v Egypte a Sudáne je venovaná zväčšej časti politickému vývojuvEgypteavmenšejmiereivývojuvSudáne.PokiaľideoEgypt,ktorýbolposkončeníprvejsve-tovejvojny„už skoro štyridsať rokov pod zle maskovanou britskou nadvládou“,VeľkáBritániasahonemienilavzdaťužpreto,žepodľanázorutvorcovbritskejzahraničnejpolitiky„otázka Egypta, Sudánu a Suezského prieplavu tvoria organický a nedeliteľný celok“,vktoromsa„Británia ne-vzdá svojej zodpovednosti“.Vzhľadomnaprotibritskýpostojegyptskejverejnosti,požadujúcejúplnúnezávislosťkrajiny,bolaVeľkáBritániadonútenákčiastočnýmústupkom,vrámciktorýchvofebruári1922uznalaEgyptza„zvrchovaný a nezávislý štát“,vyhradilasialevoľnosťrozho-dovaniavotázkachpokladanýchzastrategickynajdôležitejšie(bezpečnosťimperiálnychkomu-nikáciívrátaneSuezskéhoprieplavuatď.).Tovyvolávaloodporzostrany„egyptskýchvlasten-cov“.Určitýmvýchodiskomzosituáciesastalopodpísaniebritsko-egyptskejzmluvyvauguste1936, ktorá bola oproti deklarácii zroku 1922 „formálnym krokom vpred“. Ako konštatuje K.Sorby,„udalosti po vypuknutí druhej svetovej vojny Egypťanom jasne ukázali, že čiastkové ústupky Britov neboli prejavom dobrej vôle, ale nevyhnutnosti“(s.148).Včaseskončeniadruhejsvetovejvojny,ktoráviedla„k masovému zbedačovaniu chudobných egyptských vrstiev“, ovlá-daloegyptskúpolitickúscénu„presvedčenie o nutnosti zmeny politického systému“, ale realizácii tohtopresvedčeniabránilfakt,ževedúcepolitickésilynároda„nemali jasno v otázkach stratégie a taktiky boja a chýbal im jasne formulovaný program premeny spoločnosti“(s.151).PoučnájeirozsahomkratšiapasážvenovanávývojuvSudáne,oktorýmalaVeľkáBritániazáujemužkvôlijehoveľkémunerastnémubohatstvuapotenciálnerozsiahlymagrárnymzdrojom.

Vzáverečnej,ôsmejkapitoleOtázka arabskej jednoty a založenie Ligy arabských štátov(LAš)autorpribližujehistoricképozadieidobovépolitickéaideovéokolnostivznikuLAšroku1945, „ktorý bol dôležitým krokom na ceste k arabskej jednote“(s.161).

Prednosťourecenzovanejprácejeveľkémnožstvofaktografickýchúdajovaširokápramennázákladňa, pozostávajúca až na niekoľko výnimiek zodbornej historickej literatúry anglosaskejaarabskejproveniencie.Výkladjejasný,alevyžadujesisústredenéčítanieaobčasinávratkužprečítanýmpasážam.Zadrobnú technickúchybumožnopokladať to, žeprváčasťposlednéhoodsekunas.48jedoslovnýmopakovanímväčšejčastidruhéhoodseku,nachádzajúcejsanas.41(kratšiačasťtohtotextusaopakujeinas.97).Kebysatátodrobnosťnemohlapreniekohostaťznamenímpovrchnéhočítaniatexturecenzentom,nemalobyzmyselsaonejanizmieňovať.Inakjerecenzovanáprácapokaždejstránkepoučnýmčítanímtakpreodbornú,akoilaickúverejnosť.Vhodným doplnením práce sú dvemapové prílohy, ktoré čitateľovi umožňujú vytvoriť si jas-nejší obraz ogeografických ageopolitických pomeroch na Blízkom východe vobdobí rokov 1918–1945.

Pavol Petruf

HLEDÁNÍ JISTOTY V BOUŘLIVýCH ČASECH. Česi, Slováci, Němci a mezinárodní systém v první polovině 20. století.Eds.ZdeněkBeneš,DušanKováč,HansLemberg.ÚstínadLabem:Albisinternational,2006,414s.

Vedecká konferencia Česko-nemeckej aSlovensko-nemeckej komisie historikov pod názvomČeská a československá otázka v nemeckej a medzinárodnej politike 1918 – 1948 sa konala užvapríli1998,atakpätnásťreferátov,voformezborníka,sadorúkčitateľovdostávasmimoriad-nymoneskorením.Publikovanéštúdie,vosvojejväčšinezaloženénapôvodnomarchívnomvýs-

599

kume,vmnohomdopĺňajúnašedoterajšiepoznatky,alebomajúsyntetizujúcicharakter.Samotnýtermín „česká otázka“ vznikol po roku 1867, vpolitických podmienkach rakúsko-uhorskéhodualistického štátoprávneho vyrovnania.Vystúpenia Ernesta Denisa, RobertaWiliama Setona-WatsonaaHenryhoWickhamaSteedapredprvousvetovouvojnouupozorňovalinaproblemati-ku„českej“,alevtedyužaj„slovenskej“otázky,ostávalialestálevzdialenépraktickejpolitike.Vnovej„československejotázke“nešloibaopresadeniepolitickýchnárodnýchprávČechovadoistejmierytiežSlovákov,aleoproblémpostavenianovéhoštátuvstrednejEurópe.

Historickékoreneavýchodiskázačleneniačeskejotázkydorakúsko-nemeckéhopolitickéhokontextusledujevosvojejstatiJanKřen.Upozorňujenafakt,žezákladnéprincípynemeckejpo-litikyvočihabsburskejmonarchiiavtomtorámciajvočičeskejotázkesaformovalizaéryOttavonBismarcka.Negatívnypostojkštátoprávnymambíciámmalých„nehistorickýchnárodov“bolvovtedajšomNemeckuvšeobecnerozšírený:veľkonemecképredstavyroku1848saudržiavaliajvopozičnýchdemokratickýchkruhocharovnakoajvnemeckomsocialistickomhnutí.Autorsledujeaktivityčeskejpolitikyvprvomdesaťročí20.storočiaauzatvára,ževlete1918saces-taČechovsRakúskomaNemeckomdefinitívnerozišla.PovznikuČSRvstúpiličesko-nemeckéačesko-rakúskevzťahyúplneaformálnenapôdudiplomacie.

Nasledujúci tematickýokruhanalyzuje rôzne aspektyproblematikynárodnostnýchmenšín.štúdia SabineBamberger-Stemmann prináša kdaným otázkam všeobecný úvod, ako aj úvahykštrukturálnemuporovnaniu.Funkcieochranymenšínaichaplikáciuvmedzivojnovomobdobírozoberáautorkaodpolitickýchvýchodísk.Upozorňujenarozhodnutiespojencovvprvejsvetovejvojne,podľaktoréhomuselivšetkyštátystredovýchodnejEurópy,akocenuzasvojunezávislosť,aleboprijatiedoSpoločnostinárodovpodpísaťochrannéustanoveniaprenárodnostnémenšiny.Analýzakonkrétnychpredstáv,požiadaviekaj legislatívnychustanoveníviedlaautorkukzáve-rom oúspechu, ale zároveň izlyhaní ženevskej ochranymenšín. Politické postoje veľmocí, čiužTalianska,Nemecka,aleboFrancúzskaaVeľkejBritánievprepojenísosnahamiareakciamizainteresovanýchštátovvyústiliaždoMníchova.

Význam ochrany národnostných menšín podľa zámerov Spoločnosti národov ajej mies-to včeskoslovenskej politike rokov 1919 – 1926 skúma príspevok Bohumily Ferenčuhovej.Poukazuje na minoritné záväzky ČSR, sleduje stanovenie procedúry medzinárodnej ochranymenšín apodrobne uvádza menšinové sťažnosti proti Československu. VstupomNemecka doSpoločnostinárodov,uzatváraautorka,„sa posilnili tendencie na úpravy menšinovej procedúry, nie vždy v prospech zdokonalenia systému“.KuvedenémusúborutémmôžemezaradiťajštúdiuEduardaKubů,zameranúnaanalýzucieľovahendikepovpolitikyEdvardaBenešavSpoločnostinárodov.ZahraničnopolitickákoncepciaČSR,vpredstaváchTomášaG.MasarykaajE.Beneša,boladeterminovanáskutočnosťou,ženovýštátsastalintegrálnousúčasťouversaillskéhosystému.VsúvislostistýmBenešnapôdeSpoločnostinárodovdlhodoboasystematickyusilovalovytvore- niemedzinárodnéhoprávnehoporiadkunaprincípochmierovéhospolužitiaaspolupráce.Pribu-dovaníČSR,rovnakoakovostatnýchnovýchčiobnovenýcheurópskychkrajináchprevládlaideanacionálna,aletvorcoviaštátusavŽeneveprikloniliajkprincípomochranymenšín.Republikabudovaná ako národný štát „Čechoslovákov“ situovala príslušníkov ostatných národností dopostaveniamenšín.štúdiapripomína,žetentofaktnajmäNemciaMaďari,príslušnícibývalých„vládnúcichnárodov“vnímalispocitomkrivdy.Aktuálnemodifikovanýmenšinovýproblémostalvmladomštátezachovaný.SamotnýMníchovpotompredstavovalzlyhanieBenešovejženevskejpolitiky,ajjehokoncepciespojeneckýchzmlúv.

NapolitickévzťahyNemeckaaČSRzaobdobieodroku1925dojesene1938sazameriavajúdve state.Otázku, do akejmierymohlo byť usporiadanie Európy zárukou bezpečnosti si kla-diePeterKrügerprirozborenemeckýchkoncepciívočiČSRvéreLocarna.Autorkonštatuje,žeibakonferenciavLocarnedokázalanazákladevšeobecnéhosúhlasuspojiťtradičnúdiplomaciu,



600

veľmocenskúpolitikuamechanizmySpoločnostinárodovdojednéhofunkčnéhocelku.Nemeckosazačlenilodosystémuobmedzenejslobodykonania,právnychväzieb,spoločnejzodpovednostiaobranymieru.Dôvod,prečotátosľubnáéra,otvorenávLocarne,takrýchloskončilaabolavy-striedanáérouzásadnejneistoty,nachádzaautorvovnútropolitickomrozbitíWeimarskejrepubli-kyavyradenívrstiev,ktorépredstavovalinositeľovlocarnskejpolitiky.

ÚlohuNemeckavzahraničnejpolitikeČSRpočas30.rokov,doMníchovskejdohody,rozo-beráJindřichDejmek.PrištúdiutohtoúsekupolitickýchvzťahovpoukazujenanutnosťvobdobínacistickéhoNemeckavopredvyznačiťmiesto,„aké mal existujúci československý štát už v sa-motnej vízii Hitlerovej zahraničnopolitickej koncepcie (...)“.Tentofaktor,podľaautora,zásadnedeterminovalakékoľvekmožnostipražskejdiplomacieaskúmaobevymedzenéotázkyvovzá-jomnejprepojenostiažpoosudnýrok1938.Namargopochybovačnýchdiskusií,prostredníctvomkľúčovýchdiplomatickýchdokumentovčeskoslovenskejproveniencieautoruzatvára,že„v kon-frontácii s drámou tridsiatych rokov československá diplomacia zrejme obstála“,ikeďvMnícho-vemuselazohraťtakútragickúrolu.

Medzinárodnýkontext„československejotázky“poMníchove,dôsledkyrozbitiadruhejre-publiky adiplomatické zákulisie politických stanovísk Francúzska aVeľkej Británie v obdobíMníchovaapočasrokov2.svetovejvojnyosvetľujútrištúdie.NadproblémombezpečnostiČSRpoMníchovskejdohodesazamýšľaValeriánBystrickýapripomína,že„v septembri 1938 nefun-govali základné princípy, na ktorých sa budovala bezpečnosť republiky v predchádzajúcich takmer dvadsiatich rokoch“.Podľaautorav30. rokochskrachovalamyšlienkakolektívnejbezpečnostiobsiahnutávpakteSpoločnostinárodovavyjadrenávregionálnychpaktochakoMaládohoda,ajvzmluváchsveľmocami.Príčinoutohtostavubolakríza,doktorejsadostalipôvodnízástancoviaanositelia koncepcie kolektívnej bezpečnosti, no„podstata celého problému bola zakódovaná v kríze demokracie ako takej“.DiplomatickíreprezentantiliberálnychdemokraciívydalivlastneČesko-Slovenskonamilosťanemilosťnacistickej„Tretejríši“atakvParíži,akoajvLondýnenemaliväčšízáujemangažovaťsavtejtoveci.

StaťYvonM.Lacazepotomvširokomchronologickomzábereodoktóbra1938pofebruár1948prezentujefrancúzskupolitikuvočiČSR.Vychádzazpolitických,kultúrnychaekonomic-kých dôsledkovMníchova, sleduje francúzske koncepcie po 15. marci 1939 apopisuje vzťahBeneša sfrancúzskou vládou včase vytvorenia Československého národného výboru.AutorkanásledneskúmatiežvzťahydeGaulle–Benešvrokoch1940–1944anazávernačrtávavývojfrancúzsko-československých vzťahov po 2. svetovej vojne.Roky 1945 – 1948 charakterizuje autorkaakoobdobie,keď„napriek zdanlivej zhode záujmov“zvíťazilazmnohýchdôvodovlo-gika blokov.

štúdiaEdityIvaničkovejobsahovodovršujemedzinárodnopolitickýokruhakladiesizacieľskúmať,doakejmieryvládaVeľkejBritánieužpredvypuknutím2.svetovejvojnyavjejpriebehurevidovala svoju politiku vpostojoch kčeskoslovenskej otázke. Súčasťou témy sú aj politickéreakcieBritovnaexilovéaktivityEdvardaBeneša,zameranénaobnovuČSR.Svyužitímoriginál-nycharchívnychdokumentovautorkapribližuječitateľovivprvomradevývojbritskýchnázorovzaobdobieodmarcado leta1940.StanoviskokobnoveČSRalebouznaniučeskoslovenskéhoreprezentačnéhoorgánupodmieňovalabritskádiplomaciadosiahnutímzhodyčeskejaslovenskejexilovej reprezentácie.Stať sleduje postoj kčeskoslovenskej otázkeod leta 1940do leta 1942anapokondojanuára1945,upozorňujeajnaotvorenéotázkyvbritskýchstanoviskách,postupnemodifikovanérozhodnutiamivlády.

SamostatnúkapitoluvobsahovomzameranízborníkapredstavujestaťIvanaKamencakpred-stavámHlinkovejslovenskejľudovejstrany(HSĽS)obudúcomzahraničnopolitickompostaveníSlovenska.Užvúvodeupozorňujeautornaskutočnosť,žeotázkyzahraničnejpolitikyvčinnostiHSĽSostávalidlhonaokrajizáujmu.Odmarca1939,keďpodpatronátom„Tretejríše“vznikol

601

slovenskýštát,akoakýsivedľajšíproduktnacistickejagresievočiČSR,sakvalitatívnezmenilvzťahHSĽSkriešeniuaktuálnychzahraničnopolitickýchotázokSlovenska.Manévrovacípries- tor vtejto oblasti bol však veľmi úzky, tvrdo determinovaný nemeckým dozorom. Vojnovédobrodružstvo vPoľsku ana východnom fronte, spolu sriešením tzv. židovskej otázky, podľaautora, doslova „pálili mosty pre potenciálny prechod existujúceho slovenského štátu do povojnovej Európy, kde budú rozhodovať veľmoci antihitlerovskej koalície“.Slovenskídiplomati,vždyvdôvernomkruhu,diskutovaliajomožnejalternatívepovojnovéhopostaveniaSlovenska.MinisterstvozahraničnýchvecívBratislavealeignorovalovýzvunadviazaťcezakreditovanýchdiplomatovaspoňneoficiálnekontaktysoSpojencami.Vovládnychkruhochsadoapríla1945odohralaúplnápolitickádeštrukcia.

Rokypo2.svetovejvojne,vpodmienkachnastupujúcehorozdeleniaEurópyasvetadodvochveľmocenskýchblokov,rozoberápäťštúdií.ZákladnéčrtyamerickejpolitikyvEurópe,počasro-kov1945–1949,vofázevznikukonfliktumedziVýchodomaZápadomsledujeManfredKnapp.UvažujeoúloheUSAakovedúcejmocnostivEurópe,skúmavýchodiskovúsituáciupokapitulá-ciiNemeckejríševmáji1945avenujepozornosťhlavnýmcieľomamerickejpolitikyveuróp- skompriestore.Autor poukazuje na vývojové etapy európskej politikyUSA: prechodnú etapu1945 – 1947, formovanie americko-západoeurópskeho bezpečnostného systému počas rokov1947–1949anaznačujeutváraniepostojaUSAkvýchodnejEurópe.Hlavnéhoadresátaameric-kejpolitiky,zdôrazňujeautor,„predstavovala jednoznačne západná Európa vrátane západného Nemecka“.Na druhej strane štáty strednej avýchodnejEurópy pokladali vedúci predstaviteliazahraničnejpolitikyUSAza„podriadené na neurčitú dobu kontrole Sovietskeho zväzu“.

PolarizáciuEurópyokolodvochhlavnýchveľmocíZSSRaUSAilustrujetiežstať,vktorejsaSlavomírMichálekzameriavanapolitickésúvislostipostojaČSRkponukeMarshallovhoplánu.Rozboromarchívnehomateriáluštúdiaodhaľujepozadiesovietskehonátlakupopozitívnejreak-ciiPrahynaamerickúvýzvu.Novépoznatky,napriekznámymvtedajšímamerickýmprehláse-niam,viedliautoraktomu,abysaskôrpriklonilknázoru,že„široko koncipovaný a proklamovaný Marshallov plán mal zahŕňať iba západoeurópske štáty“.ZároveňtrebabraťdoúvahyrozhodnýpostojSovietskehozväzuaskutočnosť,že„nemienil trpieť vplyv kohokoľvek iného vo svojej časti bipolárne rozdelenej Európy“.Československo, vpočiatočnomobdobí studenej vojny, zohraloúlohuprieskumnéhoprvku.

Medzinárodné avnútropolitické súvislosti obratu Československa na východ vysvetľujeVladislavMoulisvštúdiiorientovanejnavzťahČSRkSovietskemuzväzuvrokoch1943–1947.Autor sledujeúsekoduzavretia československo-sovietskeho spojenectvavdecembri1943, cezperipetieposlednýchvojnovýchrokov,májovévoľby1946ažksituácii,keďsapredpokladanázahraničnopolitická opora„premenila na hrdúsiace objatie“. Problematické, rizikové postave-niestrednejavýchodnejEurópynarozhranímedziZápadomaVýchodomvrokoch1941–1947skúmavprehľadnejštúdiiVladimírNálevka.Témukoncipujezaspektuhistorickéhovývoja,odrokovprvejsvetovejvojnyasformovaniaVersaillskéhomierovéhosystému.Hlavnýdôrazpritomkladienaobdobieodkonca30.rokov,zámerySovietskehozväzu,aktivityantifašistickejkoalícieavýsledky2.svetovejvojnyažpo„prvé míľniky na ceste do studenej vojny“.

Vzáverečnom príspevku, rozsiahlej štúdii kmedzinárodnému kontextu februárového prevratu1948vČeskoslovenskuajehobezprostrednýmajdlhodobýmdôsledkomsaVilémPrečansústredil na vnímanie „februárových udalostí“ vhlavných mestách Západu, predovšetkým vovládnychštruktúrachaprecíznevyužívamožnostiposkytnutédochovanýmibritskýmiprameňmi.Kbezprostrednejreakciizápadnýchdemokraciínačeskoslovenskýfebruárautorletmopripomí-naskutočnosti, zrozsiahlej literatúrynotorickyznáme,alekoncentruje sanašifrované telegra-my britského veľvyslanca akreditovaného vPrahe, PiersonaDixona.Ako dôležitý prvok poli-tických reakcií uvádza štúdia trojstrannú americko-britsko-francúzsku deklaráciu, publikovanú



602

26.februáraarozoberápravýzmyselzverejneniatejtodeklarácie.ĎalejsaštúdiavenujesnahámzápadnýchdemokraciízačleniťčeskoslovenskúkrízudoprogramurokovaníOSN.Autorpotomsleduje britský postoj knovej československej vláde, skúma formovanie politiky USA kpo- februárovémurežimuvČeskoslovenskuarozoberápodporuzostranyUSAvznikajúcemupoli-tickémuexilu.Ktematickémuokruhu:MoskvaaPrahavofebruári1948upozorňujeV.Prečannanedostupnosťurčitýcharchívnychmateriálovsovietskejéryprezahraničnýchbádateľov.MedzirozhodujúcefaktorypresadzovaniasovietskychzáujmovvPrahezaradilautorotázkubezpečnostiČSR determinovanú permanentným tieňom „nemeckej hrozby“. Kbezprostredným dôsledkomkomunistického prevratu vČSR patrilo, podľa autora, urýchlenie integrácie Západu azároveňdefinitívnyvstupČeskoslovenskadoformujúcehosasovietskehobloku.Dlhodobýmdôsledkom februára 1948 sa tak stala sovietizácia ČSR, kčomu V. Prečan vyslovuje otázky: kde začal „február“,alebo„Prečotakľahko?“Tietovečnédilemyhistorikovužautoribanaznačuje.

Neobyčajne pútavý zborník statí prináša archívnymi prameňmi dokumentovaný pohľad narušné azložité historické obdobie 20. storočia.Ostáva iba ľutovať, že popri oneskorenomvy-danísadotlačedostalinepríjemnéchybyvdatovaní,priezviskáchniektorýchosobnostíalebone- presnosti vpreklade historických názvov.Autori prezentujú čitateľovimnohé kľúčové udalostivývoja avýskumom overené skutočnosti: ich sústredenie do jedinej knihy, je prínosom nielenzvedeckéhohľadiska,alemázásadnývýznamprevšetkýchzáujemcovaštudentov.

Dagmar Čierna-Lantayová

603

G L O S Y – B I B L I O G R A f I A

tEóRia a MEtoDolóGia

BOTíK, Ján. ETNICKÁ HISTóRIA SLOVENSKA. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahra-ničných Slovákov.Bratislava:Lúč,2007,231s.

Syntetizujúcim dielom mimoriadnych kvalítJánBotík,významnýslovenskýetnológ,zapl-nilvýraznúmedzeruvnašejdomácejvedeckejspisbe.VautorskejtvorbeJ.BotíkapublikáciuEtnická história Slovenska možno pokladaťza isté zavŕšenie jeho dlhoročného vedecké-hozáujmuootázkyetnokultúrnehovývinunaSlovenskuaSlovákovvzahraničí.Tým,žesiautorzvolilzavýchodiskovýbodsvojhodielaprincípetnicity,hľadalpredovšetkýmodpoveďnaotázku,čisaazdaSlovenskovyvíjaloakoet-nicky„jednoliate“,alebočimultietnicitapatrilamedzijehozákladnécharakteristiky.Odpoveďna kladenú otázku aneprehľadný rad ďalšíchnašiel vetnokultúrnych vývinových tenden- ciáchSlovenskaodnajstaršíchčiasažposúčasnýstav jeho etnickej stratifikácie. Ovedeckejzrelosti J. Botíka svedčí predovšetkým fakt,že publikácia Etnická história Slovenska je výsledkom bádateľského úsilia autora sa-motného. Ktakému kroku však potrebovalodvahu. Ale autorova odvaha pramenila nie-len vmožnosti zužitkovať poznatky rôznychspoločenskovedných disciplín, zaoberajúcichsa minoritami na Slovensku azahraničnýmiSlovákmi, ale najmä vpríležitosti primeranezužitkovať výsledky vlastného dlhoročnéhovedeckého bádania vtýchto oblastiach.Takže okrem využitia azosystemizovaniakľúčových poznatkov zoširokého spektraspoločenskovedných disciplín (archeológie,histórie, jazykovedy, etnológie, folkloristiky,sociológie,psychológie,politológie,demogra-fie,umenovedyai.),čiževyužitímširokéhoin-terdisciplinárnehozáberu,doplnilaskompleti-zovalsyntézuvedeckyprínosnouširokou„nad-

stavbou“,pohľadometnológanacelúštruktúruanalyzovanýchasyntetizovanýchjavov.Tentoautorský prínos, koncipovaný z metodolo-gických pozícií národopisnej vedy/etnológie,prezentuje celú problematiku etnickej histórieSlovenska azahraničných Slovákov vnovýchsúvislostiachatvoríucelenýnovýpohľad.

Už úvodnú kapitolu diela, Základné poj-my teórie etnicity a etnickej identity, možnooznačiť za nepochybný prínos vnašich po-meroch. Ide oucelený výklad teórie etnici-ty, vysvetlenie hlavných definícií apojmov,opierajúce sa onajnovšie teoretické koncep-cie,čižeideopoodhaleniecelého„tajomstva“etnicity aetnickej identity. Výskum etnickejproblematiky je síce vspoločenských vedáchrozvetvený, ale oteoretické zovšeobecneniecelejšírkyetnickejproblematikysazatiaľpo-kúsil iba JánBotík. Práve toto rozpracovaniezákladných teoretických problémov umožniloautorovinásledneúspešneriešiťspracovávanúproblematiku, v ktorej súbežné rozpracováva-nie otázok vanalytickej asyntetizujúcej ro-vine vyúsťovalo napokon aj do teoretickýchzovšeobecnení.

Okrem úvodnej teoretickej kapitoly ob-sahuje dielo dva široké tematické okruhy.Jedným sú inoetnické skupiny na Slovenskuadruhým slovenské enklávy adiasporyvzahraničí. Spoločným menovateľom obochforiem týchto osobitých spoločenstiev jemo-ment etnického rozdelenia, resp. podstatnýmznakom je ich oddelenosť od materskéhospoločenstva.InoetnickéskupinynaSlovenskuazahraničníSlovácivinterpretáciiautorapred-stavujú špecifické formy spoločenstva ľudí,ktoréako také podliehajú osobitému vývinu.AutortomutoetnickémuvývinunaSlovenskuodnajstaršíchčiasažpokrátkynáhľadnaet-nické pomery vdruhej polovici 20. storočiavenovaldruhúkapitolu,nazvanúEtnický obraz Slovenska.Rekapitulovalvnejvývinapreme-ny etnickej skladby, až dospel ksúčasnému,približne20%-némuinoetnickémupodielunacelkovom počte obyvateľstva Slovenska, čooznačil za relatívne vysoký podiel, zaraďujúczároveňmultietnicitumedzizákladnécharakte-ristikySlovenskavminulostiisúčasnosti.



604

V tretej kapitole, nazvanej Multietnické Slovensko a jeho kultúrna mnohotvárnosť, autor charakterizoval etnokultúrny profilspoločenstiev, skupín akomunít, zastúpenýchvetnickom spektre Slovenska (Slováci,Maďari, Nemci, Židia, Rusíni, Ukrajinci,Rómovia,Chorváti,Srbi,Bulhari,Česi).Vdielesa vrámci multietnickej štruktúry Slovenskaocitli na jednej úrovni Slováci ako etnikum/národ spolu sďalšími na Slovensku žijúcimietnikami/minoritamiahodnotilisa ichkultúryako etnoidentifikačné faktory. Zvoleným me-todickým postupom autor rezolútne elimino-val chybné postoje niektorých publicistov,ktorí častonahrádzali termín etnickýpojmomminoritný.Mylný prístup neodborníkov pred-pokladá,žemajoritnáskupinanie jeetnikom.Aleuvedená interpretácia znemožňujepocho-peniekultúryspoločnostivšeobecne(majoritnáspoločnosťbypotomnemalakultúru,anižiadnukomunitu, ktorá by ju podporovala).Takto savšakocitolakosiv„úzadí“fakt,žeSlovácisúnajpočetnejším/dominantným/štátotvornýmelementomvetnickejmozaikeaževštruktúreetnickejstratifikácietvoriadominantnúskupinuna vrchole as ostatnými na nižších pozíciách(čo niekedy vyvoláva konflikty smajoritnouskupinou). Netreba ani dodávať, že J. Botíksdôslednosťoujemuvlastnoupresnezazname-nal,akovprocesehistorickéhovývinunapie-destále etnickej stratifikácie na našom územídochádzalo ketnickým zmenám. Autorompoužívanýtermín–multietnický–automatickyevokujeosvojiťsiaj termínmultikultúrny(užajvzhľadomna skutočnosť, žekultúra sapo-kladázahlavnýetnoidentifikačný faktor). JánBotíktermínmultikultúrnydosvojhoslovníkanezaraďuje.Možno sa lendomnievať, žemalktomupádnedôvody,lebotátokoncepciaob-vyklevyjadruje„rovnovážnu“koexistenciuvia-cerých kultúr, rôznych etnických, jazykovýchakultúrnychidentítnaurčitomúzemí.Navyšetátokoncepcianepoznáetnickúhierarchiu,anidelenienakultúryasubkultúry.Zrejmejemul-tikulturalizmuslenmétou...?

Predmetom záverečnej, štvrtej kapitolysú zahraniční Slováci azvláštnosti ich etno-kuktúrnehovývinu.Opodstatnenosťvlastného

i všeobecného záujmu okomunity Slovákovžijúcich vzahraničí ako ošpecifické formyspoločenstva ľudí Ján Botík uvádza tézou,ktorá dôvodí, že kým samedzi nimi uchová-va vedomie etnickej či národnej príslušnosti,alebo aspoň vedomie slovenského pôvodu,dovtedy ich treba chápať ako súčasť slo-venského národného spoločenstva. Autorovinšpiratívny prínos kpoznávaniu dejínaživotazahraničnýchSlovákovspočívanielenvzužitkovaní autriedení prístupných fakto-grafickýchpoznatkov,alejezároveňajsnahouna základe vlastných výskumov poodhaliťaobjasniť zákonitosti, ktorým podlieha vývintakýchto zoskupení vpodmienkach etnickéhooddelenia. Predmetom jeho sústredeného bá-daniasúvprvomradeprocesy,ktoréspôsobi-li, že sa zo zoskupení, napr. z vysťahovalcovna Dolnej zemi, vUSA, Kanade, Argentíneai., sformovali etnické skupiny, tedaprocesy, vktorýchsaamorfnáetnickámasamenilanaetnickúkategóriu.Ďalejsútonajmädôsledkyichoddelenéhoživotavnovejdomovine,vno-vom prostredí, čiže prebiehajúci proces akul-turácie, ktorý predstavuje pre J. Botíka ďalšíhlavnývýskumnýproblém(napr.narozdielodhistorikov,ktorískúmajúvysťahovalcovnajmäsozreteľomnaväzbysmaterskýmnárodom).Nové podnety pre svoje teoretické prístupyautornašielvprácachzahraničných,najmäse-veroamerických autorov askonkretizoval ichzvlášť na slovenskom osídlení voblastiach,ktoré sám preskúmal (Dolná zem, provinciaChacovArgentíne,provinciaBritskáKolumbiavKanade,štátWashingtonvUSAai.).Učinilaj sondu do transformačných procesov (prob-lém druhej generácie imigrantov, ich dvojitá-pomlčková etnická identita), ale vždy avšadesa viac-menej pridŕžal vlastného, bádaním užovereného prístupu, hodnotiaceho etnokultúr-ny vývin v komunitách jednak zhľadiskajazykového akultúrneho pretrvávania, aleiprijímania podnetov zobklopujúceho inoet-nickéhoprostredia.Kvôliúplnostiproblemati-kyautordopublikáciezaradil tiež„dovetok“,pasáž oreemigračných arepatriačných proce-soch, otzv. spätných väzbách vysťahovalcov.Záverom možno iba skonštatovať, že autor

605

napísaldielo,ktoréjevedeckyzrelouinterpre-táciou vývinových trendov etnickej mozaikySlovenskaazahraničnýchSlovákov,syntézou,ktorá je neobyčajne cenným ainšpiratívnymprínosomktvorivémurozvíjaniupoznávaciehoprocesu národopisnej vedy a zároveň ponúkapodnetyajprebádateľovzceléhoraduďalšíchspoločenskovednýchdisciplín.

E. J.

VŠEOBECNé dEjINY

FRANK, Tibor. PICTURING AUSTRIA-HUNGARY. The British Perception of the Habsburg Monarchy 1865 – 1870. Wayne,NewJersey:CenterforHungarianStudiesandPublications,Inc.,2005,444s.

Roku1976vydalvBudapeštiTiborFrank,vte-dymladýmaďarskýhistorik,knihuThe British Image of Hungary 1865/1870. Po rokoch saktémevrátil avýsledkom je nová publikácia,vktorejsícepoužilčastipôvodnéhodiela,alesúčasnetémurozšírilonovývýskumahlavneonový záber. Dôvod na rozšírenie témy bolzjavný. Obraz Uhorska vbritskej politike,publicistike averejnej mienke nie je možnéizolovať od vnímaniaHabsburskejmonarchieakocelku.Britskáverejnosť,pokiaľvôbecvní-malastrednúEurópu,vnímalajuprioritnecezprizmubritskejimperiálnejpolitikyaUhorskobolo pre ňu predovšetkým súčasťou veľkejstredoeurópskejríše.

CentrálnouotázkouHabsburskejmonarchievrokoch1865–1870bolaotázkavyrovnaniasaViedne sMaďarmiaUhorskom,ktorábolasúčasťouzápasuviedenskéhodvoraovyrovna-nie sa spolitickýmnacionalizmomahľadanianovej koncepcie stredoeurópskej monarchie.TaktovnímalaHabsburskúmonarchiuajzain-teresovanábritskáverejnosť.

Tibor Frank vychádza vsvojej knihezanalýzy britskej politiky 60-tych rokov,pretože to bol základ, ktorý ovplyvnil aj vní-maniestrednejEurópy.UžvposlednomobdobívládylordaPalmerstona,alepredovšetkýmpo

jehosmrti,prevládlavbritskejpolitiketenden-cia „neintervencie“, čo znamenalo opusteniepredchádzajúcejpolitikyhľadaniaaudržiavaniarovnováhy na európskom kontinente aprak-ticky rezignáciu na kontinentálnu politiku, čobolovzáujmerozpínavejpruskejpolitikyačoovplyvniloajpostojkHabsburskejmonarchii.Autor zaznamenal vbritskej percepcii stred-nejEurópyvýznamnýposunodrokov50-tychkrokom60-tym.Porevolúcii1848–1849bolaaj britská verejnosť pod vplyvom skveléhorečníkaLajosaKossuthanastranemaďarskéhobojazaslobodu.Bolatosúčasťromantického,byronovského vnímania politiky arevolúcie.V60-tychrokochromantickénáladyvystrieda-larealistickáanalýza,podľaktorejRakúskobezUhorska nemôže plniť vEurópe svoju úlohuaradikálnemaďarské snahy oosamostatnenieUhorskanezapadalicelkomanidopolitiky„in-tervencie“,aleanidopolitiky„neintervencie“.Kossuthustúpildoúzadiaadopoprediazáujmusadostalaotázkavyrovnaniatakakobolapre-zentovaná Ferencom Deákom amaďarskýmiliberálmi.Vyrovnanie sa tak stalo pre britskúpolitiku anásledne aj pre britskú žurnalistikuriešením dilematického vzťahu kHabsburskejmonarchii.

Autoranalyzujejednotlivéprameneakaná-ly,ktoréformovalibritsképostojekMaďarom,Uhorskuakcelejmonarchii.Poukazujenaúlohu rakúskeho vyslanca vLondýne grófa RudolfaApponyiho, rôznych hospodárskych, obchod-ných afinančných kruhov. Významné miestovtomtosmerepatrilopredovšetkýmHenrymude Wormsovi, ktorý mal nielen ekonomické,aleajosobnéväzbynaRakúsko(zamanželkumal dcéru finančníka baróna Eduarda vonTodesco)aktorývovýznamnejmiereovplyv- nil britskú žurnalistiku. Bol súčasne aj auto-romknihy,ktorúvydalpodpseudonymom,alektorá vo významnej miere ovplyvnila názo-ry britskej spoločnosti vprospech Beustovejpolitiky vyrovnania (The Austro-Hungarian Empire and the Policy of Count Beust. A political sketsch of men and events from 1866 to 1870. By an Englishman).Významnoupu-blikáciou objasňujúcou vyrovnanie, tentorazviaczmaďarskej stranybolaknihaArthura J.



606

Pattersona The Magyars, Their Country and Institutions (2 diely)1869.

Tretia kapitola Frankovho diela sa venujesystematickému vykresleniu obrazuRakúsko-Uhorskapodľajednotlivýchtematickýchokru- hov: Hospodárstvo, spoločnosť, politika. Vpodkapitoleopolitikesavenujepostupnehis- torickému prehľadu anárodnému charakteruštátu,špeciálnenárodnostnejotázkevUhorsku,rakúsko-maďarskýmvzťahom,nemeckejotáz-ke,prusko-rakúskejvojne,vyrovnaniu,problé-mu mnohonárodnostného štátu apostaveniuRakúska (Rakúsko-Uhorska) veurópskom„koncerteveľmocí“.

Pre slovenského čitateľa je zaujímavé, žeurčitý kritický odstup voči národnostnej poli-tikeMaďarov vUhorsku avôbec vykreslenienárodnostnej otázky ako ťaživého problémuaj vo vzťahu kbudúcnosti monarchie, ktorýsa celkom zreteľne prejavil vbritskej poli-tike na začiatku 20. storočia, možno nájsť,prinajmenšom vzreteľných náznakoch, užvrokoch 60-tych. Patterson, ktorý vsvojejknihe neskrýva sympatie kMaďarom, aktorýotvorene priznal, že ooblastiach obývanýchNemaďarmi vie, ale ich nepozná, naznačilurčitúskepsuvočimožnostirealizácieroman-tickej idey „maďarského národného štátu“vUhorsku. Budúcnosť Uhorska videl roku1869 veľmi dramaticky: alebo sa Maďarompodarí absorbovať ostatné národy, alebo sacelá krajina stane nemeckou, či slovanskou.Patterson poukázal tiež už vtomto období naodstredivé tendencie jednotlivých národovanárodností. Detailne sa táto otázka rozo-berala predovšetkým včasopise Westminster Review,včlánkunazvanom Dualism in Austria (autorRobertR.Noel),kdeautorvarujepredrozpadom štátu vprípade ak Maďari budúpokračovaťvutláčateľskejpolitike.

Veľmi významným, oproti prvej kniheúplnenovým,atrebapovedaťveľmizaujíma-výmprameňomsúsprávybritskéhodiplomataRoberta Burnetta Davida Moriera, ktorý bolsíceoficiálnepoverenýdiplomatickouslužbouvoblasti obchodu adopravy, ale strávil veľačasu vUhorsku ajeho správy veľvyslancoviBloomfieldovi mali aj na zahraničnom mi-

nisterstve veľkú odozvu ako správy dobredoložené.TiborFrankakosúčasťknihypubli-koval 23 Morierových správ amemoránd odjanuára1866doapríla1866.

Dušan Kováč

GATI, Charles. STROSKOTANÉ ILÚZIE. MOSKVA, WASHINGTON, BUDAPEŠŤ A MAĎARSKÉ POVSTANIE 1956. Bratislava : Kalligram,2006,328s.

Diela omaďarskom povstaní (revolúcii, aleaj kontrarevolúcii) roku 1956 predstavujú popolstoročíodtejtovýznamnejudalostistudenejvojny už rozsiahlu knižnicu. Najnovšia kni-ha Ch. Gatiho (v anglickom origináli Failed Illusion. Moscow, Washington, Budapest and Hungarian Revolt. Palo Alto : StanfordUniversityPress,2006)niejepodrobnýmpopi-somaanalýzoumaďarskéhopovstania,onýchpamätných 13 dní na prelome októbra ano-vembra1956, ambície jej autoramierili inýmsmerom. Gati, americký politológ ahistorikmaďarskéhopôvoduaakomladýnovinárpria-my účastník maďarského povstania, zameralsvojvýskumnapolitickéreprezentáciesídlia-ce vhlavnýchmestách uvedených vpodtituleknihy, aby analyzoval ichpodiel napríčináchvypuknutia,anajmäneúspechumaďarskej re-volúcie.

Autor si vymedzil štyri témy, ktorýmisa bude vknihe zaoberať: kritickou úlohouNagyaa„jeho čestných, no neskúsených dru-hov“, nepripravenosťou USA (a CIA) na to,čo sa udialo pred revolúciou apočas nej, po-vahouadopadommocenskýchbojovvKremlianevypočítateľnostiZSSRpo20.zjazdeKSSZanapokon zamotaným klbkom vzťahovmed-zihlavnýmiaktérmidrámyzroku1956–po-vstalcami, Nagyovou vládou, sovietskym ve-dením aAmerikou, najmä Rádiom SlobodnáEurópa, ktorépodliehalovtomčaseCIA.Odtýchtotémautorodvíjasvojhlavnýargument,„že v danej situácii existovali aj iné možnosti ako porážka. Brutálna sovietska intervencia, ktorá viedla k porobeniu Maďarska na dlhé

607

desaťročia, nebola od začiatku nevyhnutná.“ (s. 33-34) Oautorovom hlavnom argumente,ktorý je istou retrospektívnou hypotézou, jemožnédlhodiskutovaťajpolemizovať,štyromtematickým okruhom sa však autor venuje vskutkudôkladneavšestranne,azdasjedinouvýnimkou.Maďarskí(budapeštianski)povstal-cisúvautorovejknihepredsalenmálodiferen-covanoumasousnedostatočnepreskúmanýmiambíciamiarozhodnutiamivdynamickompo-hybe, najmä vporovnaní sdetailnými, ažmi-nucióznymianalýzamistraníckychavládnychaktérovčiužmaďarskýchalebosovietskych.

Presvedčenie, že ImreNagy nebol vkri-tickýchdňochsprávnymmužomnasprávnommieste,autordokladáskúmanímjehopolitické-hoživotopisuodčiasjehomoskovskéhoexilu,aj jehopovahovýchaintelektuálnychdispozí-cií.Nagyvzbudilnádejemaďarskejspoločnostiv čase svojej prvej premiérskej funkcie vro-koch 1953 – 1955, no tieto očakávania sa užopakovane nemohli naplniť aj vdôsledkuNagyových osobných vlastností a názorovvoveľa dynamickejších a dramatickejšíchchvíľachnajeseň1956.

Veľmi kritický názormáGati na politikuUSAajejspravodajskejagentúryCIAvrokochpredchádzajúcichmaďarsképovstanieapočassamotnéhopovstania,atonielenpreto,žeUSAvonkoncomnebolipripravenénamožnézme-nyvsovietskombloku.Nemenejzávažnábolanaopak pripravenosť niektorých americkýchvládnych politikov (napr. Richarda Nixona)chladnokrvne využiť potlačenie povstaniaanasledujúce represálie vglobálnom zápaseAmerikysoZSSR.Noajsovietskapolitikapo20.zjazdeKSSZaohlasovanejzmenesoviet-skeho vedenia voči východoeurópskym sate-litom je vystavená podrobnej atvrdej kritike Ch.Gatiho.

Rozhodujúcu veľmocenskú rolu vstredo-európskom priestore vtých rokoch mal totižSovietsky zväz ajeho politické vedenie, kto-ré po Stalinovej smrti prechádzalo postupneznačnýmiposunmivmocenskýchkonšteláciách–odvznikukolektívnehostraníckehoaštátnehovedenia, cez likvidáciu Beriu, potlačenie ve-dúcej pozície Malenkova, po nastupujúcu

domináciu Chruščova, ktorá sa posilnila po 20.zjazdeKSSZ,ajkeďeštenebolajednoznačná.Ajmocensképomeryvsovietskomvedeníhra-livýznamnúrolupripodporealebooslabovanípozícií vedúcich politikov vsatelitných kra-jinách, vtomto prípade vMaďarsku.Gati de-tailnesledujekrokysovietskehovedeniavhre,ktorúrozohralomedzišpičkovýmimaďarskýmikádrami – na jednej straneRákosiho skupinyanadruhejstraneI.Nagyahľadajúcehosisvo-jichspojencov,ktorýchvšakvstraníckomve-deníneboloveľa.VrámcihľadaniavhodnéhovariantuprepoststalinskéMaďarskobolNagynajprvpodporovanýazaujalpostpremiéra,abyho po necelých dvoch rokoch znovu nahradilRákosihočlovekasámNagysaocitolvnemi-losti.Spoločenskýpohybroku1956všakopäťposilňovalNagovupozíciu, aj keď lenpoma-ly a vstálom odpore rákosiovskej garnitúry.Gatihoobrazsovietsko-maďarských interakciínázorne ukazuje značnú bezradnosť a impro-vizáciusovietskehovedeniaprihľadanícestykzmene, ktorá by neznamenala rozkolísanierežimuvsatelitnýchkrajinách.

Avyvrcholenie celej drámy poststalin-skéhoobdobiavMaďarsku sjej dramatickýmzauzlením atragickým vyústením je predme-tom najrozsiahlejšej ajedinej kapitoly Gatihoknihy pod názvom Revolta, ktorá zlyhala. Vtroch„dejstvách“autorvylíčil,akodošloodspontánnehovypuknutiapovstania,cezvšetkyperipetie rokovaní Nagyovej vlády spovstal-cami aj so zástupcami sovietskeho vedeniakpremyslenému akonzekventnému zásahuSovietskej armády anásledného potlačeniapovstanianapríkazsovietskejpolitickejšpičkyas „požehnaním“ ostatných satrapov soviet-skehobloku,nonajmäČíny.Zdása,žeokremuž spomenutého nedostatočného identifiko-vania„povstalcov“Gatipodcenilajdosahichútoku na budovu mestského výboru stranyspojeného smasakrou policajtov aj straníc-kychfunkcionárov30.októbra,tedavčasekeďsovieti ešte uvažovali opokojnom vyriešenímaďarskej situácie. Zrejme takéto činy pred-sa len presvedčili sovietske vedenie, ale ajvedenie Juhoslávie, ktoré sa stalo vtejto veci



608

sovietskym komplicom, že spovstaním trebaradikálneskoncovať.

NáslednéGatihoúvahyomožnostivyhnúťsaporážkepovstaniavprípade,žebysapodariloNagyovejvládepresvedčiťtakpovstalcov,akoajsovietskevedenieoobojstranneprijateľnýchkompromisoch, aké dosiahol práve vtomčase Gomulka vPoľsku, sú síce legitímnouretrospektívnou hypotézou historika, ktorá savšak vkonkrétnom historickom čase nenapl-nila vdôsledku činov (a sčasti aj nečinnosti)prakticky všetkých zúčastnených. Aj pretotáto hypotéza ostáva diskusnou akademic-koukonštrukciou.Astatočnosť I.Nagya,jehoodsúdenýchapopravenýchdruhov,aleajostat-nýchpopravenýchaväznenýchjezasetrvalýmmorálnym apelom z maďarského povstaniaroku 1956.

M. Z.

1848 – 1945

MACH , Alexander. Z ĎALEKýCH CIEST. Martin:Maticaslovenská,2008,368s.

Dlho očakávaná iviackrát avizovaná knihaspomienokAlexandraMacha,novinára, funk-cionára Hlinkovej slovenskej ľudovej stra-ny (HSĽS), vrokoch 1938 – 1945 jednéhoznajvplyvnejších predstaviteľov ľudáckehorežimu na Slovensku anapokon dlhoročnéhopolitického väzňa, je zaujímavým prameňomzoblastiorálnejhistórie.Podľamôjhonázoruvšaktrochusklamalanádejehistorikov,žeme-moáreprinesúnejakénovédoteraznepoznanére-levantnéfaktyčioriginálnehodnotenia.Zrejmenesplnilaaninádejetýchčitateľov,ktoríodnejčakali nejaké senzačné odhalenia dokazujúce,ževlastne„všetkoboloinak“.Prirodzene,akokaždémemoáre, ajMachove spomienkynesúsilnú subjektívnu pečať svýrazným apologe-tickýmzameraním.Totrebarešpektovať,ajkeďhistorik ačitateľ vôbec,môžemať namnohéuvádzanétvrdeniaahodnoteniaodlišnýnázor,predsalenodautoraočakávatrochuviackritic-kej sebareflexie.Zároveň trebabraťdoúvahy

dobu,kedyMachspomienkypísal(začiatokse-demdesiatychrokov),vakompsychologickomrozpoloženíbolpodlhodobomväznení,akosizvykalnanormálnycivilnýživot,nakoľkove-del využívaťpoznatky slovenskej historiogra-fie,ktorápri rekonštrukciidejín I.Slovenskejrepubliky dosiahla všesťdesiatych rokochnezanedbateľné adodnes akceptovateľné poz-natky.Neviemdaťna tietootázkyuspokojivúodpoveď, no zo štruktúry textu knihy, ako ajzvyjadreniaeditorovvyplýva ,žeautorsvojepamätipísaldosťživelne,beznejakejdopreduzvolenejkoncepcie,čosaodrážaajvtextoch,ktorésačastoopakujú,niekedysútolenakésitextovéútržky,častoostávajúnedokončenéčiprerušené doslovne vpolovici načatej vety čimyšlienky,atď.Možno,žetumoholpomôcť–vzáujmesúvislostiacelistvostitextu–citlivýzásaheditorov.OkremtohobolatuajmožnosťporovnaťpísomnúpozostalosťA.Machasjeho„spomienkami“, ktoré písal dakedy vdruhejpolovici päťdesiatych rokov (podobne akoviacerovtedajšíchpolitickýchväzňov)naprí-kaz apodľa otázok štátnej bezpečnosti.Tietokuriózne materiály sú uložené vSlovenskomnárodnomarchívevBratislave.

ProblémMachovýchspomienokniejetedavichsamotnomobsahu,ktorýniktonemáprá-vomeniť,alevspôsobeichvydania.Topripra-vovaliviaceríhistoriciinehistorici.SpomienkyzMachovej písomnej pozostalosti zhromaždiljehozaťK.Kubík.HlavnúeditorskúprácunanichvykonalFrantišekVnuk,ktorýichopatrilvysvetľujúcimipoznámkami,úvodnýmslovomavzávere krátkym Machovým životopisnýmportrétom. Vňom vykreslil autora spomie-nok ako úprimného azapáleného slovenské-ho rodoľuba, čo dokazuje nielen jeho bohatápublicistika, ale aj zanietená verejná činnosťvo funkcii ministra vnútra, hlavného veliteľaHlinkovej gardy (HG) alebo šéfa Úradu pro-pagandy.VnuktakveľmiľahkoobišielpodielA.Macha na činoch izločinoch, za ktoré ne-sienespornúzodpovednosť.Všetkovysvetľujedobrými, šľachetnými úmyslami, ktorýchuskutočneniemuprekazililennacistiaešteviacodporcoviaslovenskéhoštátuajehorežimu.PribližšompoznaníMachovejpraktickejiverbál-

609

nejčinnostivčasedruhejsvetovejvojnypretoťažkomožnoakceptovaťVnukovokategorickéhodnotenie:„Nie je potrebné rozjatrovať tieto bolestné témy (...)Jedno mu však nikto nemôže poprieť: bol človekom citu a kresťanského súcitu nielen voči svojim ale aj voči cudzím a nikomu úmyselne neškodil. Za to, čo svet po-kladá za dobré, sa mu dostalo málo uznania, ale za to, čo svet pokladal za zlé, musel veľa vytrpieť.“ (s.358)Jetoukážka,akoslovenskáhistoriografia má stálu tendenciu vyrábaťmartýrov zpolitikov, ktorí nimi skutočne ne-boli. Vneobjektívnom ahistorickým faktomodporujúcomduchusanesúajmnohéVnukovedoplňujúce,resp.vysvetľujúcepoznámky,kdenavyše dochádza kdrobným faktografickýmnepresnostiam. Myslím, že vtomto smereeditorveľmimálo splnil jednuzozákladnýchpodmienok kritického vydávania prameňov:istýhistorickýnadhľadnadpublikovanýmima-teriálmi, upozornenia na ich prípadné nepres-nosti,odkázaniečitateľanapríslušnúodbornúliteratúru–anieibanatakú,ktorápotvrdzujeautorove,resp.editorovepostojeanázory.

Pravdaže, predmetom historikovho záuj-mu je vprvom rade vlastný text Machovýchspomienok, ktoré sa nesú v dvoch navzájomsa prelínajúcich adoplňujúcich rovinách.Prvou sú spomienky na 23-ročné väzne-nie autora. Tieto pasáže sú, podľa môjhonázoru, najautentickejšie, najpresvedčivejšie.PredmetomspomienokjenielensamaMachovaosoba, ale aj desiatky ďalších spoluväzňovznajrôznejších oblastí aideologických tá-borov politického aspoločenského života naSlovensku, resp. vČeskoslovensku. Tu preja-vil autor svoju novinársku zručnosť ačitateľaplasticky oboznamuje so svojimi zážitkamizväzenia, ale aj spocitmi zprvých dní posvojomamnestovanívmáji1968.Myslím, žepravdivé aúprimné sú aj jeho spomienky navyšetrovanie aprocespredNárodnýmsúdom,odktoréhoočakávalabsolútnytrest.

Pre čitateľa sú však najzaujímavejšieinajpodnetnejšie tie pasáže, kde autor píšeosvojich politických aspoločenských ak-tivitách po októbri roku 1938 aod júla 1940,keď sa stal vrámci domáceho vládneho esta-

blishmentutreťou,resp.druhounajvplyvnejšouosobnosťourežimu,čomupriniesloajprime-raný diel zodpovednosti. Boli to takpovediac„hviezdne roky“ politickej iľudskej kariéryA. Macha, ktorý považoval 14. marec 1939za „najšťastnejší deň svojho života“ apovsta-nie zjesene 1944 za národnú katastrofu izaosobnú tragickú prehru. Neobišiel ani jednuznajcitlivejších otázok režimu slovenské-ho štátu, ktorú bezprostredne avniektorýchfázach rozhodujúcou mierou ovplyvňoval:takzvané riešenie židovskejotázky.Pri týchtopasážachsajehotextpohybujemedziľútosťouavysvetľovanímsvojhokonania.Zdása,žetujeracionálnejšíaúprimnejšíakojehoživotopisecaeditorspomienok,keďkonštatuje:„Nemožno všetko zvaľovať na nemecký tlak, najmä pokiaľ ide menovite o moju osobu. Ako hlavný veliteľ gardy i ako minister vnútra, do rezortu ktorého patrila táto[židovská–I.K.]otázka, odmietal som výhovorky, stále oháňanie, že sme donútení, ináč si poštveme Nemcov.“ (s.308)Problémomtu však je, že podobne ako mnohí iní auto-ri, resp. apologéti ľudáckeho režimu zužujúzodpovednosť za tzv. riešenie židovskej otáz-ky lennaproblematikudeportácií„neárijcov“dovyhladzovacíchtáborov.Procesholokaustutotižzačalomnohoskôrakbudúcejtragédiivý-datneprispievalajÚradpropagandy,Hlinkovagarda aMinisterstvo vnútra, na čele ktorých A.Machstriedavostál. Jeprinajmenšompre-kvapujúce,že týchto„preddeportačných“kro-kovasúvislostí sa spomienky takmernedotý-kajú.

Iným citlivým bodom pamätí sú salz-burské rokovania aMachova úloha, resp. po-stoje vmocenskom zápase vnútri ľudáckehotábora,kdeaždokonca roku1942bolvpro- titisovskom, pronacistickom radikálnomkrídle.Vtýchtopasážachsadozviečitateľvia- cero detailov azaujímavostí opolitickýchiosobných pomeroch vo vtedajších vládnychpolitických elitách. Preto prekvapuje autoro-vo evidentne nepravdivé tvrdenie (s. 200), žev „lete 1940 som bol i politicky i vo verejnej mienke i mocensky v silnejšom postavení, než po Salzburgu (...) mal som HG, stranu, mal som propagandu“. Vskutočnosti však Jozef



610

Tiso, ako predseda HSĽS anajvyšší veliteľHG, už vmáji 1940 prijal rezignáciu MachanafunkciuhlavnéhoveliteľaHG(vrátilsadonej až poSalzburgu);nie je pravda ani to, že A.MachmenovalJozefaKirschbaumadofun-kciegenerálnehotajomníkaHSĽS–ajtourobilvmarci 1939 J.Tiso.Tieto aimpodobné ne-presnostiniesúvýčitkouautorovispomienok,aleprávetu(podobneakonamnohýchďalšíchmiestach),absentujepatričnádoplňujúca,resp.vysvetľujúcapoznámkaeditorov.

I. K.

Po roku 1945

DEáK,István–GROSS,JanTomasz–JUDT,Tony. THE POLITICS OF RETRIBUTION IN EUROPE. WORLD WAR II AND ITS AFTERMATH. (Politika retribúcie v Európe. 2. svetová vojna a jej dôsledky). Princeton UniversityPress,2000,337s.

Tentozborníkpojednávaoretribúciivjednot-livýchkrajináchEurópy.Prvédvekapitolysavenujú problematike kolaborácie vojnovýchrežimov snacizmom. Retribúcia spočívalanielen vspravodlivom potrestaní vojnovýchzločincov, ale aj vodsúdení mnohých ne-vinnýchľudí,ktorísastaliobeťaminespravod-livosti. Kolaborácia, ktorá bola nevyhnutnýmznakomvojnovejdoby,znamenalaprirodzenúsebaobranu okupovaného národa vzáujmejehozáchrany.„Kolaboranti sú postihnutí inte-lektuálnou chorobou, ktorá sa môže nazvať hi-storicizmus (...) zamieňajú si potrebu pripustiť ju ako skutočnosť (...) s určitou tendenciou ju morálne schvaľovať.“

Druhá kapitola pojednáva ovojno-vej skúsenosti vMaďarsku avPoľsku.Kolaboráciu maďarských politikov snacis-tickým Nemeckom vystihuje postoj regentaMiklósaHorthyhoponemeckejokupáciinajar1944,keďmalmožnosťprejaviťsvojnesúhlasstouto skutočnosťou. Podľa neho by to zna-menalo,žemaďarskíŽidia,ktoríbolinaruko-vanívmaďarskejarmáde,bybolideportovaní

doOsvienčimu.PočasvojnysamnohíPoliaciaktívne podieľali na prenasledovaní Židov,ktoríbolipovojnenúteníopustiťsvojedomo-vy.Nadruhejstranevšakmnohíriskovalisvojživot,abyichzachránilipreddeportáciami.

Tretiakapitolapojednávaoprocesochapo-litickýchprostriedkoch.LucHuysevosvojompríspevkuTrestný právny systém ako politický prostriedok zmeny režimu: Prípad Belgicka 1944 – 1950 uvádza, že belgické retribučnénormy diskvalifikovali ľudí, ktorí boli členmikolaborantskýchorganizácií.Belgickáretribú-cia mala politický charakter. Dve tretiny ob-vinených zkolaborácie sa síce nedostali predľudovýsúd,alebolivedenínazoznameastra-tilipolitickéaobčianskepráva.Vojenskýpro-kurátor rozhodol, či daná osoba bude súdenáalebo bude vyškrtnutá zo zoznamu. Takmer 60 % všetkých registrovaných občanov bolozapísaných do zoznamu včasemedzi decem-brom1945a15. februárom1946,čobolozá-meromľavicovýchstrán,ktorépredblížiacimisavoľbamichcelidosiahnuť stratuvolebnéhopráva pre kolaborantov, prevažne katolíkov,ktoríbyináčmohlihlasovaťzaKatolíckustra-nu.

PeterRomijn vo svojej štúdiiObnova se-bavedomia: Očista miestnej samosprávy v Ho-landsku ako problém povojnovej obnovy uvádza zložitýprocesočistyspoločnostivHolandsku,ktorýprebiehalvdvochfázach.Vprvejvydá-valaSpojeneckákomisia nariadenia oprepus-tení tých štátnych zamestnancov, ktorí kola-borovali snacizmom.Vdruhej fáze vydávalatakéto nariadenia holandská vláda, ktorá sausilovala vykonať retribúciu čo najrýchlejšie.ťažkosti spojené svykonávaním retribúcievyplývali jednakztoho,žeexilováholandskávláda vLondýne nemala dostatok informáciíopočte holandských úradníkov, pracujúcichpodnemeckounadvládou,ďalejtým,žetrestypre kolaborantov uvedené vretribučnej nor-me boli príliš prísne asamotní predstaviteliadomácehoodbojasasťažovalinatentozákon,ktorý vyvolal všeobecnú frustráciu avne- poslednom rade aj tým, že vojenská adminis- tratíva vykonávajúca retribučné opatreniapočasoslobodzovaniaHolandskanemalados-

611

tatokskúsenostístýmtofenoménom,čoviedlokmnohýmchybám.

Sarah Farmer vo svojom príspevkuPovojnová spravodlivosť vo Francúzsku: Bordeaux 1953uvádzaprocessnemeckýmvo-jakmi,ktorívjúni1944vyvraždiliobyvateľovmesta Oradour-sur-Glane. Tento proces pri-tiahol veľkú pozornosť verejnosti, ktorásnapätímočakávala jehovýsledok.RozsudkynadodsúdenýmiNemcamisapohybovalivroz-medzí od 10 rokov po trest smrti.Aj napriekprotestom alsaských členov parlamentu ako-munistov,ktorívolalipoprísnejšíchtrestochsarevíziarozsudkunekonala.Naopak,roku1958,päť rokov po ukončení procesu boli všetciodsúdeníoslobodení.Tentoprocespoukázalnasituáciu vpovojnovom Francúzsku, kde bolonapätie medzi politikou štátu uskutočňovaťspravodlivosť voči kolaborantom apotrebouudržovania spoločenského apolitického po- riadku.

LázslóKarsaivosvojejštúdiiĽudové súdy a revolučná spravodlivosť v Maďarsku, 1945 – 1946 uvádza, že procesy spredstaviteľminilašov vMaďarsku ukázali, že komunistisa chceli pomstiť svojim prenasledovateľomapreto mnohí znich boli odsúdení na trestsmrti. Iba štyria členovia Szálasiho kabine-tu stáli so Szálasim pred retribučným súdom.Radaľudovýchsúdovvydalanariadenie,podľaktorého mala byť pre každého obžalovanéhočlena vojnových vlád vypracovaná samostat-ná obžaloba.Aj napriek prísnym trestom preSzálasihoajehospolupracovníkovľudovísud-covia neboli presvedčení, že Szálasiho stranazískavala peniaze od Nemcov pred septem-brom1944.Vojnoví zločinci, ktorí boli odsú-dení na smrť apopravení vrokoch 1945 až1946boli rozdelenído trochkategórií:bývalíministrivlád,masovívrahoviaSzálasihostranyabývalí strážcovia alebo úradníci židovskýchpracovných táborov.Činnosť ľudových súdovvjanuári až októbri 1945, keď boli odsúdenínasmrťibaniektorímasovívrahoviavytvoriladojem,žeúlohouľudovýchsúdovbolaodpla-ta zo strany židovských obetí, ktoré sa chcelipomstiťsvojimbývalýmutláčateľom

Táto publikácia je jedným zprvých po-kusovpostihnúťdosiaľneprebádanúproblema-tikupovojnovejretribúcievstrednejazápadnejEurópe vkontexte rastúcej moci komunistovvtýchto krajinách. Prináša nové pohľady nasúdenie vojnových zločincov, ktoré pomáhajúčitateľovipochopiťdôvody,ktoréviedlipovoj-novýchpredstaviteľovkprísnymtrestomvočiodsúdeným.Aj keď sa nedá na základe uve-dených procesov zovšeobecniť charakter re-tribúcievjednotlivýchkrajinách,predsamožnokonštatovať, že znamenala radikálny zásahdopovojnovéhousporiadaniaEurópy,pretožeodstránila skompromitovanú časť odporcovkomunizmuatýmpomohlakomunistomkúpl-némuzískaniumoci.

Radoslav Maskaľ

REGIONáLNE dEjINY – ZBORNíKY

CORANIČ,Jaroslav–šTURáK,Peter(eds.). GRÉCKOKATOLÍCKA CIRKEV NA SLOVEN- SKU VO SVETLE VýROČÍ. Prešov:Prešov- skáuniverzitavPrešove,Gréckokatolíckateo- logickáfakulta,2009,264s.

Príspevkyvzborníkuzkonferencie,ktorásako-nala4.–5.novembra2008naGréckokatolíckejteologickej fakulte v Prešove, sa tematic-ky orientujú na viaceré významné udalostiGréckokatolíckejcirkvinaSlovensku.JaroslavCoraničvsvojompríspevkuProces vz-niku Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva analyzuje kanonické erigovanie Prešovskéhogréckokatolíckehobiskupstva.

Otázkam špecifického pôsobenia muka-čevského biskupa Jozefa De Camillisa (1689až 1706) sa venuje Cyril Vasiľ vpríspevkuMukačevský biskup Jozef De Camillis (1689 až 1706) a niektoré špecifické pastoračné problé-my Mukačevskej eparchie na konci 17. storočia. C.Vasiľpredstavujeniektorémenejznámeas-pektyčinnostiJozefaDeCamellisa,ktorépris-peli k cirkevnej obnove.

Otázkou pôvodu maďarských gréckoka-tolíkov naZemplíne sa zaoberá PeterKónya,



612

aktuálnosťou historického diela MikulášaRussnákapresúčasnosťVojtechBoháčaprob-lematikeprínosublahoslavenéhobiskupaPavlaPetraGojdiča,OSBMpregréckokatolíckecir-kevnéškolstvoPeteršturák.

Reflexiunad revitalizáciou teologickej fa-kulty a kňazského seminára po roku 1968 zapôsobenia administrátora Prešovskej eparchieJánaHirkuprinášaMarekPetro.

Vpríspevkuovýznamekalendárapregréc-kokatolíkovMichalHospodárponúkareflexiunad štyridsiatym výročím od vydania prvéhoknižnéhokalendárapregréckokatolíkovpoob-noveGréckokatolíckejcirkviroku1968.

ČlánokĽubomíraPetríkaPôsobenie vlady-ku Jána Babjaka SJ vo vzťahu k teologickému vzdelávaniu a kňazskej formácii v Prešove sa koncentrujenapôsobenieprešovskéhoarcibis-kupa Jána Babjaka SJ.

Aktuálnej témeekumenizmuv20.storočína území tzv. Prešovska sa venuje FrantišekČitbajvpríspevkuUnionizmus a ekumenizmus na území tzv. Prešovska v 20. storočí.

Okremtýchtopríspevkovzborníkobsahujedejinyrímskokatolíckychbiskupstievarímsko-katolíckychosobností:ViliamJudákNitrianski biskupi 20. storočia vo výročiach; František

Dlugoš Vznik Spišskej diecézy a biskup Ján Vojtaššák; Gabriel Brendza Stručná história Banskobystrickej diecézy;CyrilHyšemKošická diecéza a kňazský seminár svätého Karola Boromejského;JurajDolinskýDejiny Trnavskej arcidiecézy; Peter Zubko Sonda do cirkevnej organizácie gréckokatolíkov v 18. storočí pod správou jágerských biskupov.ĎalšíautoriakoPeter Žeňuch Gréckokatolícke cyrilské ruko-pisné spevníky 18. – 19. storočia v kontexte slovenskej kultúry, György Janka Biskup Ján Vályi a maďarskí gréckokatolíci, Peter Borza Proces legalizácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu,OlegDukhRozvoj ženských baziliánskych monastierov v strednej a východ-nej Európe,DanRuscuVznik Gréckokatolíckej cirkvi v Transylvánii aTamásVégseöRímske Collegium Germanicum a Hungaricum a gréc- kokatolícke cirkvianalyzujúvsvojichpríspev-koch gréckokatolícku problematiku vhisto-rickom kontexte a poukazujú na významnévýročiaGréckokatolíckejcirkviajmimohranícslovenskej gréckokatolíckej cirkevnej provin-cie.

Andrej Slodička

613

K R O N I K A

ZDEJíNVEDYATECHNIKYVSTREDOSLOVENSKOMREGIÓNE

ÚstavvedyavýskumuUniverzityMatejaBelavBanskejBystricidňa7.apríla2009usporiadalmedzinárodnúvedeckúkonferenciusnázvomZ dejín vedy a techniky v stredoslovenskom regióne, pri príležitosti 65. narodenín významného slovenskéhomúzejníka, odborníka na dejiny baníc-tvaageológienaSlovensku,vysokoškolskéhoučiteľaahospodárskehohistorikadoc.Ing.IvanaHerčka,CSc.

Podujatie prebiehalo na pôde Ústavu vedy avýskumu Univerzity Mateja Bela vBanskejBystrici.OrganizačneamoderátorskyzastrešovalcelúvedeckúkonferenciuPaedDr.PavelHronček,PhD.zInštitútuvýskumukrajinyaregiónovÚstavuvedyavýskumuUMB.Naúvod jubilantapozdraviliavyzdvihli jehočinnosťdoc.PhDr.JolanaDarulová,CSc.–riaditeľkaÚstavuvedyavýskumuUMB,prof.Ing.RudolfMidriak,DrSc.–vedúciInštitútuvýskumukrajinyaregiónov,RNDr.MiroslavMorovics,CSc.–HistorickýústavSAV,prof.Ing.IvanMakovíny,CSc.–Tech- nickáuniverzitaZvolenaRNDr.,PhDr.JánNovák,CSc.–ktorýpriblížilživot,odbornúprácuadielodoc.Herčka.

VprvomblokuakoprvývystúpilspríhovoromJubilant doc. Ing. Ivan Herčko, CSc.MilanDurbák.Spoločné zjazdy slovenských a českých chemikov v Banskej Štiavnici ozrejmiliauditóriuMichalUheraJozefČársky.StémouHistorický pohľad na chemickú analýzu prírodných liečivých vôd na Slovensku vystúpili Janka Zálešáková a Jozef Čársky. Dôkladnú analýzu technického vzdelávaniapodaltémou K počiatkom strojníckeho a elektrotechnického vysokoškolského vzdeláva-nia na území SlovenskaIvanMakovíny.VysokoodbornouprezentáciouVyužitie starých banských a geologických máp pre montánny turizmus – prípadová štúdia Gelnica a okolie sa predstavili PavolRybáraLadislavHvizdák.Blokprednášoksauzavrelživotopisomškoliteľaablízkehospo-lupracovníkadoc.HerčkaPhDr.JánTibenský,DrSc.osemdesiatpäťročnýodMilanaPetráša.

Vpopoludnajšíchhodináchprebiehaliprednáškyvdvochparalelnýchsekciách–vsekcii:die-la – osobnosti – inštitúcie a v sekcii: krajina – kultúra.

PrvúsekciuotvorilMiroslavKamenickýpríspevkomMikuláš Jozef Jacquin a jeho pobyt v stre-doslovenskom regióne ovýznamnejosobnostibanskoštiavnickejakadémie.NadväzovalananehotémaExperti pre „banský štát“. Prví profesori banskoštiavnickej akadémie a ich vedecko-technická expertízaodPeteraKonečného.Banské stroje používané v Banskej Štiavnici z pohľadu Mikuláša Podu priblížila sbohatou obrazovou prezentáciou Ester Hrončeková. Výborného slovenskéhomatematika aprírodovedca I.B. Zocha ajehomatematickú terminológiu zaujímavo sprostred-kovalMiroslavMorovicsvpríspevkuIvan Branislav Zoch a jeho Slovár vedeckého slovenského názvoslovia.PlastickyobrazModernizácie technickej základne priemyslu na strednom Slovensku 1918 – 1938podalĽudovítHallon.TematickynasvojhopredchodcunadviazalMiroslavSabolspríspevkomElektrifikácia stredného Slovenska 1918 – 1938.Dôležitéodvetvievrámcihospo-dárstvaajehorozvojrozanalyzovalPavolMartuliakpríspevkomPoľnohospodárske školstvo, veda a výskum na strednom Slovensku v rokoch 1918 – 1945.Významnédrevárskepodnikynastred-nomSlovenskuposlucháčompriblížiltémouDrevárske a papierenské podniky v stredoslovenskom regióne v rokoch 1938 – 1944 odborník na túto priemyselnú oblasť PeterMičko. Príspevkom K výrobe vojenského materiálu na strednom Slovensku v rokoch 1941 – 1944prednášajúciMarianUhrínpoukázalnadôležitosťkvalitnejvýzbrojevovojne.ReferátomKachelmanova strojáreň vo Vyhniach – rozbor výroby poľnohospodárskych strojov na základe technických výkresovzaujímavopriblížilvýrobnúčinnosťtejtovýznamnejrodiny,ktoránanašomúzemíovplyvňovalapriemyselnúvýrobuPeterJ.Hronček.Vplyv zmien hraníc Slovenska na železničnú sieťspodrobnýmimapami



614

analyzovalmaďarskýhistorikSándorJánosTóth.PrvásekciabolaukončenápohľadomnadôležitúhistorickúudalosťpreSlovenskoViedenskúarbitráž.PríspevokK hospodárskym a spoločenským pomerom po Viedenskej arbitráži na strednom SlovenskupredniesolRastislavKazanský.

Druhúsekciu:krajina – kultúraotvorilLadislavMlynkastémouJán Hanušin a jeho význam v dokumentácii ľudovej techniky.ZaujímavoutémouHistoricko-etnografický výskum čipkárstva ako typického zamestnania obyvateľstva na hornom Pohroní oslovilposlucháčovMartinLokša.Historickú analýzumeteorologickýchmeraní snázvomHistória klimatických meraní v povodí HronaozrejmilNorbertPolčák.Stémou Dejiny a vývoj techniky ochrany životného prostredia sa prezentovaliMichalšudý,MariánšudýaMilanPiatrik.PríspevkomJán Šalamún Petian – prie-kopník ochrany prírody priblížilPeterUrbanživotadielokňazaizoológa.O aktuálnych problé-moch dejín lesníctva na strednom SlovenskureferovalPavolMaliniak.PríspevoknatémuK prob-lematike výskumu výroby drevného uhlia na území Banskobystrickej banskej komory predniesol OtoTomeček.VosvojomreferáteZ dejín sklárne Balážova HutaJánŽilákpriblížilposlucháčomvýznamnésklárne.KvalitnúodbornúsonduponúkolPavelHrončekvpríspevku Ťažba nerastných surovín v okolí Medzibrodu a jej súčasný odraz v krajine.Celýtentoblokukončilpríspevkomnatémudejín farmáciePharmalabor – počiatky farmaceutického priemyslu v MartineRichardR.Senček.

Doc.Herčkovi,nesporneprináležívsúvislostis jehoživotnýmjubileomzaslúženéuznaniezadoterazvykonanúprácuvoblastimúzejníctva,históriebaníctva,geológieahospodárstva,akoajvpedagogickejoblastiprivýchovenovejgeneráciemúzejníkovahospodárskychhistorikov.Formouvedeckejkonferenciesmemukolegovia,priateliaablízkispolupracovnícichcelivzdaťholdaúctu.

Miroslav Sabol

KONFERENCIAOAGRARIZMEVSTREDNEJAVÝCHODNEJEURÓPE

Vdňoch14.4.–19.4.2009savpriestorochEurópskejuniverzityViadrinavoFrankfurtenadOdrou uskutočnilo už vporadí štvrté stretnutie (po Frankfurte, Budapešti aBratislave) členovvýskumného medzinárodného tímu zaoberajúceho sa výskumom dejín agrarizmu vstrednejavýchodnejEurópe.CezVolkswagen-Stiftungveľkorysofinancovanýprojektdospeluždodru-hejpoloviceaprávommoholsvojevýsledkyprezentovaťnaširšommedzinárodnomfóre,ktorézabezpečilozasadanieHerderovejspoločnosti.širokýčasovýpriestoraaulazaplnenášpičkovými,predovšetkýmnemeckýmihistorikmi–odborníkminavýchodnúEurópu,umožňovalirozsiahluafundovanúdiskusiukjednotlivýmreferátom.Ichcharaktersadározdeliťdopiatichskupín.

Prvútvoriliteoretickéotázky.H.Schulz(Frankfurt/Oder)analyzovalapojmovéotázkyaichúskalia.A. Harre (Frankfurt/Oder) sa zaoberala agrarizmom na pomedzí ideológie apolitiky,súčasneakodemokratickoualternatívoueurópskejpolitiky,ktorámuselaodolávaťrôznymauto-ritatívnymzvodom.M.Hroch(Praha)sivkomparáciiasystematizáciivšímalroľníkovaagrárnuotázkuvjednotlivýchnárodnýchhnutiachpreddruhousvetovouvojnou.R.Holec(Bratislava)sazaoberal ideovým transferomvrámci agrarizmuaagrárnoudemokraciouakopokusomotretiucestustredoeurópskejtransformácie.

Druhúskupinureferátovtvorilivystúpeniazaoberajúcesazovšeobecnenímvrámciširšiehoregiónu.A.-M.Köll(štokholm)sledovalanapríkladezmenyroľníkanaobčanašpecifikáagrariz-muvškandinávskychapobaltskýchkrajinách.N.Swain(Liverpool)sapokúsilzovšeobecniťosudroľníckychstránvpriebehutzv.socialistickejtransformácie.A.Nützenadel(Frankfurt/Oder)cha-rakterizovalagrarizmusvautoriatívno-fašistickýchrežimochTalianska,španielskaaPortugalska.

615

A.Doležalová(Praha)sazaoberalavzťahomagrarizmuanacionalizmuvstredoeurópskompries-tore.

Tretia skupina referátov sa zaoberala situáciou avývojom vkonkrétnych európskych kra-jinách.E.Bruckmüller(Viedeň)hľadalsúvislostiroľníckejanárodnostnejotázkyvhabsburskejmonarchii,M.Hughes(Liverpool)sazaoberalcárskymRuskomahnutímtzv.narodnikovvin-terakciisagrarizmomaslavjanofilstvom.A.Vári(Miškovec)sivšímalagrárneadružstevnéhnu-tiavUhorsku,resp.Maďarsku.R.Luft(Mníchov)sivšímalmedzivojnovýčeskoslovenskýagra-rizmussozreteľomnavzťahnemeckéhoačeského(československého)agrarizmu.NamentalituroľníkavBulharskusazameralspoločnýreferátK.Rotha(Mníchov)aP.Petrova(Sofia).T.Janicki(Poznaň) sa sústredil na kontinuitu, resp. diskontinuitu agrarizmu vmedzivojnovom Poľsku. Zs.Bódy(Miškovec)analyzovalmedzivojnovéMaďarskoakošpeciálnyprípadagrarizmu,pričomspochybnil jehoexistenciuvmedzivojnovomobdobí.J.Love(Illinois)charakterizovalagrariz-musvBrazíliiv70.rokoch20.storočianapríkladeteoretickéhodiskurzuKautskéhoaČajanova. R.Taxton(Brandeis)sazaoberalroľníckymhnutímvČíneajuhovýchodnejázii.

štvrtúskupinureferátovtvorilivystúpeniaskúmajúcejednotlivýchagrárnychpolitikovaichideologickýprínos.B.Murgescu(Bukurešť)sapokúsilotypizáciuagrárnychvodcovnapríkladeStjepanaRadiča,Antonínašvehlu,AlexandraStambolijskéhoaIonaMihalacheho.W.Medrzecki(Varšava) sa venoval osobnosti charizmatického poľského agrárneho vodcuWincentaWitosa.Na pomedzí druhej aštvrtej skupiny stál referát dvojice autorov E. Kubů aJ. šoušu (Praha).Analyzoval viedenskúZelenú internacionálu advoch agrárnych teoretikovErnstaLaura aAle-xandraBlaskovicha.

Piataskupinareferátovsazameralanaodrazagrarizmuvumení,ktorétvoriloorganickúsúčasťaspojencatejtopolitickejideológie.A.Gogoltan(Kluž)sivšímalaobrazroľníkavrumunskomvýtvarnomumenívprvejpolovici20.storočia.R.Born(Lipsko)sivšímaltoistévstredoeuróp-skomumení,pričomveľkúpozornosťvenovalajslovenskýmautoromM.BenkoviaĽ.Fullovi.Ch. Ebert (Frankfurt/Oder) porovnávala zachytenie aobraz roľníka vliterárnych dielachZolu,TolstéhoaReymonta.

Veľképodujatiehistorikovzviacakodesiatichkrajínukázalo,ževýskumagrarizmujenapriekvýznamnýmposunomvnašompoznanístáleveľkouvýzvou,najmäkeďprevládajúpokusyome-dzinárodnúkomparáciuatypizáciu,akoajoteoretickéotázkyideovéhotransferu.ZkonferencievyjdedvojjazyčnýzborníkavýsledkyvýskumnéhotímubudúprezentovanévsamostatnejsekciinakongresehospodárskychdejínvUtrechtevauguste2009.Narok2010saplánujekonferenciavPraheafináleceléhoprojektu,okremvýstupovvpodobezborníkovasamostatnýchmonografií,zabezpečíkongrespredejinyvýchodnejEurópyvštokholme.

Roman Holec

šĽACHTAVSTREDOVEKUARANOMNOVOVEKU

Podtýmtonázvomsa21.a22.mája2009konalavGyőrimedzinárodnákonferencia,ktorámalazacieľprezentovaťvýsledkynajnovšíchvýskumovslovenskýchamaďarskýchhistorikov.HlavnýmorganizátoromzaujímavéhoaprínosnéhopodujatiabolaSlovensko-maďarskákomisiahistorikov,MaďarskáhistorickáspoločnosťaMúzeumJánosaXantusavGyőri,ktoréprerokovaniaposkyt-loreprezentatívnepriestorysvojejhistorickejbudovy.Konferenciuzahájilidr.štefanšutajadr.LászlóSzarka,predsedoviaSlovensko-maďarskejkomisiehistorikov,ktoráfungujeodroku1993akaždoročneorganizujespoločnévedecképodujatiaivýskumnéprojekty.

Zámer konferencie – priniesť na jednotlivé problémové okruhy pandanta zo slovenskejimaďarskej strany – sa podaril. Prvým znich bola problematika formovania šľachty ako pri-



616

vilegovanej vrstvy vnajstarších obdobiach stredoveku, oktorej referovaliAttila Zsoldos aJánLukačka.Kýmmaďarskáhistoriografiasledujeprocesutváraniasašľachtyajejďalšiudiferen-ciáciuvstredovekunazákladepísomnýchprameňov,vzťahujúcichsanaceléúzemiehistorické-hoUhorska (A.Zsoldosvychádzalvo svojejhistoricko-právnejanalýze šľachtyzdefinícií jed-notlivýchšľachtickýchvrstievvzákonochštefanaI.ivneskoršejuhorskejlegislatívedokonca 15.storočia),upozornilJ.LukačkanainterpretačnémožnostinajnovšícharcheologickýchnálezovzúzemiaSlovenska,najmäpriproblematikevýskumupôvodušľachtyaotázokkontinuityresp.diskontinuityosídleniaVeľkejMoravypriutváraníUhorskéhokráľovstva.

Nasledujúcepríspevkycharakterizovali šľachtuakošpecifickúsociálnuvrstvuvneskoršíchobdobiach, a to na základe rôznych prístupov aprameňov. Predstavitelia mladšej generáciemaďarských historikov predniesli výsledky systematických výskumov postavenia šľachty vovybraných regiónoch stredovekého aranonovovekého Uhorského kráľovstva, vrátane územiadnešnéhoSlovenska.árpádNógrádiprezentoval závery svojichvýskumovhradnýchmajetkovahradných jobagiónovvBratislavskej stolici, kuktorýmdospelmetódou rekonštrukciemajet-kovýchpomerov šľachtyArpádovskéhoobdobia sprihliadnutímna jejneskoršímajetkovývý-voj (akopramenepoužil súpisymajetkovz13. a14. storočia).Upozornil, že tentoprístupna-pomáhakorigovaťviacerétradovanézávery,napríkladocharakteredonačnejpolitikyOndrejaII.KnovýmapodnetnýmzisteniamdospelajTamásPálosfalvi,ktorýkomparácioukariérnejstra-tégieaživotnýchosudovnajvýznamnejšíchpredstaviteľovvybranýchrodovdlhodoboanalyzujepostavenieavýznamšľachtyvSlavónsku.Kýmdoterazsahistoriografiazameriavalanajmänaaristokraciu,TiborNeumann venoval pozornosť najnižším vrstvám šľachty.Na základe štúdiadaňových súpisov zprvej polovice 16. storočia zNitrianskej župy (Ostrihomského arcibiskup-stvaaNitrianskehobiskupstva)priblížildobovúdefiníciukategóriešľachtysjednouusadlosťou(jednousadlostnej šľachty). Konštatoval, že takto definovanú vrstvu nemožno stotožňovať sosúčasnoudefinícioumajetkovejčisociálnejvrstvy,keďžesajednaloopomocnúkategóriu,vyt-vorenúprepotrebyzdaňovania,ktoráčastoneodrážalaskutočnémajetkovéasociálnepostaveniejejpríslušníkov.

Ďalší tematickýokruh,kuktorémuodzneli referátyzoslovenskejstrany,predstavujepôso-benie šľachty vmestách. Federik Federmayer priblížil šľachtický element vBratislave v16.a17.storočí,pričomcharakterizovalrozdielynielenmedzi jednotlivýmiskupinamišľachty,aleajvrámcidvochspoločensko-právnychmestskýchcentier,t.j.KráľovskéhohradusPodhradímaSlobodnéhokráľovskéhomestaPrešporok.Zašpecifikummožnopovažovaťskutočnosť,žena-priekstatusuhlavnéhomesta,ktoréPrešporokzískal roku1536, savňomvpriebehu16.a17.storočianesformovaladvorskáaristokratickáaanivzdelaneckáspoločnosť,typickápreinéhlavnéstredoeurópskekráľovskémestá.Zaujímavúproblematikupôsobeniašľachtyvmestáchmalokar-patskéhoregiónu(napríkladeSvätéhoJuraaPezinku)predniesolMichalDuchoň,pričompotvrdilzávery,ževrstvanobilitovanýchmešťanovvzemepanskýchmestáchvUhorskubolavýznamnáapočetná.VýznamuapôsobeniušľachtyvstoliciachZadunajskasavenovaliPéterDominkovitsa János Varga.

Časťreferátovsasústredilanacharakteristikušľachtyzhľadiskakultúrykaždodennéhoživotaamentálnehosvetaaristokracie.ŽivotstredovekéhoaristokrataztohtoaspektupútavovykreslilaDanielaDvořáková,pričomupozornilanadôležitosť rozličných,ajmenejvyužívanýchdruhovprameňov(kroniky,korešpondencia,správycudzincov,účtovnýmateriál,ikonograficképrameneatď.).PotreburozšíriťpramennúzákladňuasústrediťsanasociálnohistorickúanalýzuzdôraznilaajEnikőCsukovics,ktorávreferáteUhorská šľachta očami cudzincovpriblížilaobrazyastereoty-py,ktorésprostredkúvalistredovekécestopisy,správyvyslancovidobováumeleckátvorba.PrínosvýskumukaždodennéhoživotašľachtypodčiarkolreferátTündeLengyelovej,vktoromcharakte-rizovalavýznamproblematikyzdravotnýchpomerov,úrovnedobovejmedicínyaliečiteľstvapre

617

poznanievšednéhoživotavaristokratických rodinách,akoajpostaveniažienvranomnovove-ku.ŽivotnaaristokratickomdvorevranomnovovekunapríkladedvoraMikulášaEszterházyhovykreslilaDianaDuchoňová.Ako pramene využila dvorské štatúty, pričomvyzdvihla významinštrukciíprevýchovuprištúdiustratégiívýchovyavýberukariérymladýcharistokratov.

Viaceré referáty sa venovali stratégiám majetkového akariérneho vzostupu šľachty v16.storočí.GézaPálffyanalýzoudonáciízobdobia1526–1608sledovalsociálnumobilituaristo-kracie,pričomanalyzovaltypykariéraspôsobovzískaniapríslušnostikmagnátskemustavu.NarozdielodRakúska,kdedôvodomudeleniabarónstvabolakombináciavojenskýchidvorskýchzásluh,vUhorskomkráľovstvezostávaladominantnoukariérouprepovýšenievojenskáslužba.AnnaFundárkováilustrovalakariéryaristokracienapríkladebratovPavlaaštefanaPálffyho,akoajsobášnupolitikuroduakoprostriedkynazvýšenievýznamuaprestížerodu.ZáverečnýreferátVladimíraSegešaošľachtickejinsurekciicharakterizovalvývojtohtošpeciálnehotypuarmádyijejvýznamuakovýrazuprivilegovanéhopostaveniašľachtyvUhorskomkráľovstve.Upozornil,žetátoinštitúciamalanajmävneskoršíchobdobiachužlensymbolickývýznam,ktorýpodporovalvžitýobrazšľachtica–bojovníka,lojálnehovočikráľovi.Vskutočnostiboloinsurekčnévojskodobojovnasadzovanéminimálneapostupnestrácalonabojaschopnosti,jehoúplnánefunkčnosťsaukázalavbitkepriRábe(1809),ktoráznamenalajehoposlednénasadenieazánik.

Konferencia,ktorú sprevádzaliobvyklépracovné rokovaniaSlovensko-maďarskejkomisie,priniesla konfrontáciu novýchpoznatkov aotvorila priestor pre komparáciu avzájomnú spolu-prácu slovenských amaďarskýchhistorikov.Publikovanieprednesenýchpríspevkov saplánujevbudúcomroku.

Gabriela Dudeková

autori čísla:PhDr. BlankaBrezováková, CSc., Historický ústav SAV, Klemensova 19, 813 64 Bratislava, [email protected]; doc. Dr. Judit Pál, Universitatea Babeş-Bolyai, Facultatea de Istorie şiFilosofie, Catedra de Istorie Modernă, str. Kogalniceanu 1, Cluj-Napoca, România; [email protected];doc.PhDr.JanŽupanič,Ph.D.,Ústavsvětovýchdějin,UniverzitaKarlovavPraze,Filozofickáfakulta,nám.JanaPalacha2,11638Praha1,Českárepublika,[email protected];Prom.hist.NatáliaKrajčovičová,CSc.,HistorickýústavSAV,Klemensova19,81364Bratislava,[email protected];Attilasimon,PhD,UniverzitaJ.Selyeho,Katedrahistórie,Roľníckejškoly1519, 94501Komárno, [email protected]; doc.PhDr. JanEichler,CSc.,Ústavmezinárod-níchvztahů,Nerudova3,11000Praha,Českárepublika,[email protected];Dr.LászlóGulyás,PhD,SzegediTudományegyetem,6724SzegedMars-tér7,Hungary,[email protected];Dr.IstvánTóth,MóraFerencMúzeumSzeged,Roosevelttér1-3,6720Szeged,Hungary,[email protected];Mgr.JanaTulkisová,Katedravšeobecnýchdejín,Gondova2,81801Bratislava,[email protected].



618

oBHájENá DoKtoRaNDsKá DizERtačNá pRáca V OdBORE SLOVENSKé dEjINY

PHDR.JOZEFJAMBRICH:ÚLOHAINTELIGENCIEVKOMUNISTICKEJSTRANENASLOVENSKUVROKOCH1929–1948

Obhajobasakonala31.marca2009.školiteľ:prof.PhDr.KarolFremal,CSc.Oponenti:prof.PhDr.JanRychlík,DrSc.,prof.PhDr.RóbertLetz,PhD.,doc.PhDr.JanPešek,DrSc.školiacepracovisko:Katedrahistórie,FakultahumanitnýchviedUniverzityMatejaBelavBanskejBystrici.

Témoudizertačnejprácejezhodnotenie,objasnenieazdokumentovaniepostupnéhorastuúlohyinteli-gencievkomunistickejstranenaSlovenskumedzipríchodomradikálnehoboľševickéhokrídlakmocinaV.zjazdeKSČvofebruári1929apredohrouvíťazstvakomunistovvČeskoslovenskuvpodobejesennejpolitickejkrízynaSlovenskuvdecembri1947.

Prácasazameriavavprvomradenainteligenciubezprostrednespojenúsprofesionálnouprácouprekomunistickústranu–profesionálnychrevolucionárov.Poukazujenaskutočnosť,akovznikalakomunis-tickáinteligencia,akonarastaljejvplyvvstrane,sakýmiťažkosťamiaproblémamisastretávala,akojuakceptovalaverejnosťaktoréokolnostirozhodli,žesaznejstalapolitickášpičkanaSlovensku.

Zchronologickéhohľadiskajeprácarozdelenánatrikapitoly.Prvákapitola,rozsahovovypĺňajúcatakmerpolovicupráce,začínakrátkymexkurzomdodvadsiatychrokov,keďzačalapôsobiťskupinakomunistickýchintelektuálovokoločasopisuDAV.PoanalýzeniektorýchproblémovsboľševizáciounaSlovenskuhodnotíčinnosťpredstaviteľovinteligencievstraníckychaposlaneckýchfunkciáchaichpostupnéprenikaniemedzikomunistickúelitupredrokom1938.Pozornosťvenuješpecifickémuposta-veniuštefanaMajora,ktorýsastal„vodcom“slovenskéhopracujúcehoľudu.OsobitnesavenujecestámkomunistickejinteligenciedoSovietskehozväzuajejpodielunapropagáciisovietskehoživotamedzislovenskouverejnosťou.

Druhákapitolasazameriavanaobdobieilegalityvrokoch1938–1944,keďsavytvorilipredpo-kladyprepočetnýnárastkomunistickejinteligencievstraníckejhierarchii.Ústrednoutémoukapitolysúperzekúciekomunistickejinteligencieľudáckymrežimomajejzapojeniedočinnostijednotlivýchile-gálnychkomunistickýchvedení.ČasťkapitolysavenujeJúliusoviĎurišoviakopolitickémuvedúcemu I.ilegálnehovedeniaKomunistickejstranySlovenska(KSS).VrcholombolopôsobenieGustávaHusákaaLadislavaNovomeskéhovV.ilegálnomvedeníKSSodleta1943.Eštevýraznejšiebolozastúpenievovzniknutej ilegálnejSlovenskejnárodnej rade (SNR),ktorápripravovalaozbrojenéprotifašistickévystúpenie.RastúcipodielinteligencievkomunistickýchorgánochakceptovaloajzahraničnévedenievMoskve.

TretiakapitolaprácesledujeahodnotíčinnosťinteligencievKSSodzačatiaSlovenskéhonárodné-hopovstaniaaždokoncaroka1947.Počaspovstaniasakomunistickáinteligenciadostaladovšetkýchorgánov avýrazne prenikla hlavne do Zboru povereníkov SNR. Obraz inteligencie charakterizujepráca vaparáte KSS apri rozpracúvaní úloh plánovanej kultúrnej revolúcie. Vjednotlivých podka-pitoláchjevidieťpremenupolitickej línievradochkomunistickej inteligencieodpovstaleckejspolu-prácesDemokratickoustranou(DS)pootvorenénepriateľstvozapríčinenéprehrouvovoľbáchvmáji1946.DominujúcepostaveniemalG.Husák.Politickáreprezentáciazradovkomunistickejinteligencievýraznoumierouprispelakjesennejpolitickejkrízeroku1947naSlovenskuazmenevýsledkovvolieb

619

vneprospechDS.Úlohaapostaveniejednotlivcovvstranejevkaždejkapitoledoplnenáichstručnýmiosudmiporoku1948.

PHDR.PAVOLMALINIAK:KULTÚRNAKRAJINAAPRíRODNÉPROSTREDIEZVOLENSKEJKOTLINYVSTREDOVEKU

Obhajobasakonala31.marca2009.školiteľ:doc.VincentMúcska,PhD.Oponenti:prof.PhDr. JúliusBartl,CSc.,doc.PhDr.VladimírRábik,PhD.,doc.PhDr.MariánSkladaný,CSc.,prof.PhDr.FerdinandUličný,DrSc.školiacepracovisko:Katedrahistórie,FakultahumanitnýchviedUniverzityMatejaBelavBanskejBystrici.

Dizertačnáprácahistorickogeografickéhozameraniarekonštruujeaanalyzujehistorickúkrajinuakontak-tyčlovekasprírodouvovymedzenomregióne.Zámeromprácebolopodrobnejšiespracovaťdomácimibádateľmidosiaľobchádzanútému.Spojeniakultúrnakrajinaaprírodnéprostredievyjadrujúdvekon-trastné,častoajprekrývajúcesaformyprostredia.Vprípadekultúrnejkrajinyjedominantnýmznakomprítomnosťadlhotrvajúcepôsobeniečloveka.Prírodnéprostrediesprevažujúcimvývojombezľudskýchvplyvovmožnopokladaťvsledovanomobdobíužlenzaporovnávacímodelideálnychpodmienok.

Prvá kapitola opisuje fyzickogeografické podmienkyZvolenskej kotliny, počínajúc vymedzenímhranícskúmanéhoregiónuažpoznakyprírodnéhoprostrediavhistorickomobdobí.Súčasťoukapitolyjeajprehľadúdajovostredovekomosídleníkotliny.Nadväzujúcačasťhodnotívzťahstredovekéhoosídle-niakvybranýmzložkámprírodnéhoprostredia,predovšetkýmkvýškovýmstupňomaexpozíciireliéfu.Cieľomporovnaniarozsahuosídleniasprírodnýmikrajinnýmitypmijepoznanievzťahovosídlenýchlokalítksúborupôsobiacichčiniteľov.

Druhákapitolapojednávaoformovaníúzemnejsprávyregiónu.Venujepozornosťpredpokladanejorganizáciieštepredutvorenímkomitátu.BližšiupozornosťsústreďujenaZvolenskýkomitát,osobitnenajehovznikanaoznačovanietejtoúzemnejjednotky.VďalšíchpodkapitoláchcharakterizujecirkevnúorganizáciuúzemiazačlenenéhovoZvolenskomarchidiakonáte.Pozornosťvenujeajutváraniusamo-statnejZvolenskejstolicevprvejpolovici14.storočia.

Vtretejkapitolesaautorzameralnarekonštrukciuprírodnýchpodmienokúzemianazákladeúdajovzprameňovodpolovice13.aždodruhejpolovice16.storočia.Tútokapitolutvoriadverozsiahlejšiečasti.Prváhodnotíproblematikuhranícvkultúrnejkrajineapočetnédokladyspojenésohraničovanímmajetkov.Zámeromdruhejčastijeprispieťnazákladeštúdiaadministratívnejidomácejlexikykpozna-niuterminológiepoužívanejvstredovekuaranomnovovekuprioznačovaníprvkovazložiekprírodnéhoprostredia.

štvrtákapitolahovoríoaktivitáchčlovekavprírodnomprostredí.Sledujepodobyzasahovaniadokrajinyajejpretváraniesrôznouintenzitou.Pozornosťupriamujenajmänacharakteristickéčinnostiaak-tivitysvýraznýmdopadomnakrajinu.Jednotlivépodkapitolysledujúťažbuaspracovaniedreva,ťažbunerastnýchsurovín,úpravuavyužívanievodnýchtokov.Všímasiajdokladyorybárstve,poľovníctveapoľnohospodárstve,najmäoichrozšírení,podobáchaorganizácii.

Záverečnápiatakapitolapristupujeksyntetizujúcemuhodnoteniuúzemiastrvalýmosídlenímajehodosahom.Napríkladevybranýchlokalítopisujevzákladnejpodobepriebehosídľovaniaúzemíapostupprikultiváciikrajiny.Vďalšejčastisazameriavanatypykomunikáciíapodmienky,ktorépoukazujúnaprítomnosťvýznamnejšíchciest.Samostatnúpozornosťvenujevymedzeniurozsahuantropogénnychvplyvovvprostredí.


620


621

pokyny pre autorov

Historický časopis vychádza štyrikrát do roka.Uverejňuje výhradne pôvodné články, ktoré súvýsledkomvlastnejbádateľskejčinnostiautora.Príspevkyredakciapredložínaposúdeniedvomlektorom.OichprijatíaleboneprijatínazákladelektorskýchposudkovarozhodnutiaredakčnejradyHistorickéhočasopisuautorovupovedomímedo90dníododňadoručeniadoredakcie.Auto-riposkytujúsvojerukopisyexkluzívneHistorickému časopisuapredrozhodnutímredakčnejradyichneuverejniavinýchčasopisoch.Rukopisysanevracajú.PríspevkydoHistorickéhočasopisuodovzdávajte,resp.posielajtenaadresuredakcievelektronic-kejforme(nadisketealeboe-mailomformouprílohy)vtextovomeditoreWordpodoperačnýmsystémomWindows.Pripísanípoznámokpodčiarou(nienakoncipríspevku)používajtepríkazVložiť a následne Poznámka pod čiarou. Rozsahštúdií,vrátanepoznámkovéhoaparátu,bynemalpresiahnuť40strán(72000znakovvrá-tanemedzier),recenzií10strán(18000znakovvrátanemedzier)aanotácií3strany(5400zna-kovvrátanemedzier).Kštúdii jepotrebnépripojiťresumévrozsahucca1400znakov,krátkyabstrakt(cca700znakov)aosobnéúdajeoautorovi(bydlisko,zamestnanie,e-mailatelefonickýkontakt).

VzhľadomnaplatnosťSTN ISO 690 – Dokumentácia. Bibliografické odkazy –jepotrebnérešpek-tovaťjejzásady.Niektoréinterpunkčnéznamienkasavodkazochpoužívajúodlišneodpravidielslovenskéhopravopisu.Preuľahčeniecitovaniauvádzameniektorévzory:

odkaz na monografiu (1 – 3 autori):1KAMENEC,Ivan.Po stopách tragédie. Bratislava:Archa,1991,s.56.2PEšEK,Jan-BARNOVSKÝ,Michal.Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 – 1953. Bratisla- va:Veda,1997,311s.Pozn.:dvealebo trimenásanavzájomoddeľujú spojovníkomsmedzeramipoobochstranáchspojovníka.

odkaz na monografiu (viac ako 3 autori):3HOLEC,Romanetal.Stopäťdesiat rokov slovenského družstevníctva : Víťazstvá a prehry. Bratis lava:DružstevnáúniaSR,1995,s.201-202.Pozn:číslastránvrozpätístránsauvádzajúsospojovníkom.

odkaz na zborník ako celok:4BYSTRICKÝ,Valerián(ed.). Slovensko v politickom systéme Československa : Materiály z ve-deckého sympózia Častá 11. – 13. novembra 1991. Bratislava:HistorickýústavSAV,1992,99s.Pozn.:Akoprvýúdajsauvádzamenoeditora,akmáprimárnuzodpovednosťzazostaveniediela.Priviacerýchzostavovateľochmenoprvéhonatitulnomliste.Pozn.:Osoby,ktorémajúsekundárnuzodpovednosť(napr.vedeckýredaktori,editori,prekladate-lia...)sauvádzajúzanázvom.5Slovenská veda : zborník zo 14. medzinárodnej konferencie. Ed.ElenaNedorostová.Bratisla- va:Veda,2001,248s.

odkaz na štúdiu v zborníku alebo v kolektívnej práci:6MICHáLEK,Slavomír.HodžaaOsuský,názoryapozícievrokoch1939–1945.InPEKNíK,Miroslav(ed.).Milan Hodža štátnik a politik. Bratislava:Veda,2002,s.301-317.



622

odkaz na štúdiu publikovanú v periodiku:7KOVáČ, Dušan. Popoluška slovenskej historiografie – vlastné dejiny. InHistorický časopis, 2004,roč.52,č.2,s.233-244.

odkaz na už uvedený prameň:8KAMENEC,ref.1,s.37.Vprípade,ževjednejpoznámkesúuvedenédvapramenetohoistéhoautora,vďalšíchpoznám-kachuvádzameajprvéslovánázvuprameňa:9KAMENEC,Postopách,ref.1,s.12.

Odkaz na elektronický zdroj:10KUCIANOVá, Anna. Personálie v elekronickej súbežnej Slovenskej národnej bibliografii. In Bibliografický zborník 2000 – 2001 [online]. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005, s.136-139.Dostupnénainternete:<http://www.snk.sk/nbuu/Zborník_2000_2001.pdf>

Všeobecné poznámky:-Akvprameniniejeuvedenémiestovydania,rokvydania,vydavateľstvouvádzame:b.m.,b.r.,b.v.-Vprípadeviacerýchmiestvydaniaavydavateľstievsanázovvydavateľstvapridákpríslušnémumiestuvydania:Praha:Argo;Bratislava:Concordia,1999.-Ak je viacmiest vydania a len jeden vydavateľ, takmiesta vydania oddelíme bodkočiarkou amedzerou:Bratislava;Martin:Osveta,1956.-Údajevbibliografickompopisecitovanéhoprameňasauvádzajúvjazykuprameňaažpoúdajorozsahu.Prekladnázvusamôžepripojiťvhranatýchzátvorkách.-Skratkoupreoznačovaniestránalebostranyjes.,ročníkyčasopisovačíslazborníkovsauvá-dzajúarabskýmičíslicami.Pokiaľsúdokumentyvedíciáchčíslované,jepotrebnéuvádzaťokremstránajčíslo.-Odkaznaarchívnyprameň:Slovenskýnárodnýarchív(ďalejSNA),fond(ďalejf.)Povereníctvoinformáciíaosvety(ďalejPIO),kartón(ďalejk.),č.j.785.

Adresaredakcie:Historickýčasopis,HistorickýústavSAV,Klemensova19,81364BratislavaTel.:+421-2-52925753;0908098937E-mail:[email protected]:http://www.historickycasopis.sk/objednávky:písomne,telefonicky,mailom,prípadneprostredníctvomelektronickéhoobjednávko-véhoformulárunawebovskejstránkečasopisu