Nech nik neklame sám seba.

Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry,

nech sa stane bláznom, aby bol múdry.

Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom.

Veď je napísané: "On chytá múdrych v ich chytráctve"

a zasa: " "Pán pozná myšlienky múdrych a vie, aké sú márne."

(1Kor 3,18-20)

Úvod

Súčasný pokrok v molekulárnej biológii umožňuje zistiť otcovskú a materskú

dedičnosť niekoľko tisíc rokov dozadu. Je to umožnené dedičnosťou mužského chromozómu

Y z otca na syna, ktorý nesie alely, na ktorých v priebehu histórie dochádzalo k mutáciám, na

základe ktorých je možné určiť rodový strom jednotlivých národov. Podobne je možné určiť

dedičnosť prostredníctvom mt-DNA, ktorá sa prenáša z matky na jej potomkov. Pôvod

jednotlivých národov a ich migrácie sa však najlepšie zisťuje podľa otcovskej dedičnosti, preto

budeme v prvom rade prihliadať na ňu. Genetika odhalila v svetovej populácií spoločné

variácie polymorfizmov na Y-chromozóme a na základe nich určila 21 skupín pomenovaných

podľa latinskej abecedy (A–T). Z toho 16 skupín je majoritných a 5 skupín sú len lokálne

odčlenené z tých 21. Pri pohľade genetický strom sú viditeľné 3 nadskupiny, ktoré majú

spoločného predka a ktorého veda nazýva chromozómový Adam. Veda určila, že jeho pôvod je

v západnej Afriky, žil pred 60–140 tisíc rokmi, a ostatné národy vzišli z neho1. Táto teória,

hoci je všeobecne akceptovaná, protirečí niektorým logickým pravidlám populačnej biológie:

1. Genetická diverzita v mieste vzniku národov by mala byť najvyššia; 2. Spoločný predok mal

gény najpríbuznejšie s nadskupinou, z ktorej vyrastá najviac vetiev z jedného bodu; 3.

Genetické mutácie u neadaptovaných organizmov sú v genóme častejšie fixované, ako mutácie

u organizmov, ktorý majú vyvinutý reparačný mechanizmus.

Kniha Genezis v prvých desiatich kapitolách opisuje rast ľudskej populácie z dvoch

ľudí, následne je táto populácia redukovaná celosvetovou katastrofou na 8 ľudí (štyria muži

a štyri ženy), pričom táto katastrofa zmení totálne klímu, a postupne sa z 3 ľudí, diferencujú

1 Por. An African American Paternal Lineage Adds an Extremely Ancient Root to the Human Y Chromosome Phylogenetic Tree. Mendez F. L. et al. 2013. The American Journal of Human Genetics 92, 454–459.

mnohé národy. Noe mal troch synov Sema, Chama a Jafeta a 16 vnukov. Už na prvý pohľad

musí byť každému zrejmé, že výsledky vedy sa zhodujú s genetickými údajmi: jeden spoločný

predok, tri nadskupiny a 16 veľkých skupín. Po reinterpretovaní nesprávnych uzáverov

súčasnej genetiky podľa troch pravidiel populačnej biológie, sa tento predpoklad ešte viac

potvrdí. 1. Najväčšia genetická diverzita je na území bývalej Mezopotámie, čo zodpovedá

Biblii (Gn 11,2) aj archeologickým nálezom. 2. V jednej z troch nadskupín, konkrétne

nadskupina (FGIJH), sú všetky skupiny od seba rovnako geneticky vzdialené, čiže

v kladograme vychádzajú vetvy z jedného miesta. Tieto skupiny sú najrozšírenejšie v strednej

Ázií a väčšina z nich je podľa všeobecných predpokladov považovaná za semitské. Z tohto

pohľadu je súčasný genetický strom korunou zasadený v zemi a korene mu vytŕčajú do

vzduchu. 3. Ak doslovne vezmeme priebeh potopy a opísanie klimatických javov z knihy

Genezis, vody, ktoré chránili zemeguľu pred vplyvom radiácie z vesmíru, spadli na zem

a vytvorili úplne inú klímu. Ďalším faktorom je, že čím je organizmus starší, tým viac mutácií

sa v genotype vyskytuje a tým je menej schopný reparačnej činnosti. Z tohto dôvodu mohli

nastať mutačné zmeny v pohlavných bunkách prarodiča v oveľa kratšom časovom rozmedzí,

ako predpokladá súčasná veda. Genóm Noeho, ktorý mal prvého syna Sema až ako

päťstoročný je pravdepodobne najbližší jeho prvorodenému synovi, čo dokazujú genetické

výsledky mapovania haploskupín. Chama a Jafeta mal ešte v neskoršom roku, – nevieme,

koľko rokov bol medzi nimi rozdiel – čo mohlo spôsobiť rozdiel medzi troma nadskupinami,

a musíme podotknúť že ide vždy len o jednu až tri mutácie. Podľa niektorých predpokladov

v súčasnosti vznikne za deň v jednej bunke okolo 100 mutácií, ktoré musia reparačné

mechanizmy odstraňovať2. Súčasná veda berie do úvahy súčasnú frekvenciu fixovania mutácií

na Y chromozóme a v mt-DNA u ľudí, ktorí majú potomstvo väčšinou medzi 20.- až 30.-tym

rokom života. Starším ľuďom genetika neodporúča mať deti kvôli vysokej mutagenite, čo

vedie k vzniku postihnutí a fixácií genetických chorôb v populácií. Našim prarodičom sa

narodili deti vo veľmi vysokom veku, ktorého súčasní ľudia nie sú schopný sa dožiť a nie to

ešte priviesť na svet potomstvo. Z tohto hľadiska je zrejmé, že vznik skupín mohol nastať až

cca pred 4000 rokmi v Mezopotámií a nie skôr, čo znovu potvrdzuje knihu Genezis. Zmena

pôvodných podmienok a sprístupnenie nových ekologických ník umožňuje rapídnemu nárastu

evolúcie, čo vysvetľuje nielen vznik ďalších 21 haploskupín, ale aj masívnu evolúciu novej

fauny a flóry z organizmov, ktoré prežili potopu, napríklad aj v biblii spomínanom korábe

alebo predovšetkým na plávajúcich rastlinných zvyškoch.

2 Cancer Biology, R. J. B. King & M. W. Robins. 2006. Pearson Education

Toto je potomstvo Noemových synov, Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia.

Jafetovi synovia sú Gomer, Magog, Madai, Javan, Tubal, Mosoch a Tiras. Gomerovi synovia sú

Askenéz Rifat a Togorma. Javanovi synovia sú Elisa, Taršiš, Kitim a Dodanim. Z nich sa rozvetvili

ostrovné národy podľa svojich krajín, jazykov, kmeňov a obyvateľstva. Chamovi synovia sú Chus,

Mesraim Fut a Kanaán. Chusovi synovia sú Šaba, Hevila, Sabata, Regma a Sabatacha. Regmovi

synovia sú Šaba a Dadan. Chusovi narodil sa tiež Nimród. On začal byť mocnárom na zemi. Jeho

kráľovstvom bol na počiatku Bábel, Arach, Achad a Chalane v krajine Senaár. Od Mesraima

pochádzajú Ludovia, Anamčania, Leabčania, Naftuchovia, Fetrusi, Kasluchovia z nich vzišli Filištínci

a Kaftorčania. Od Kanaána pochádza jeho prvorodený Sidon a Het, Jebuz, Amor, Gergez, Hev, Arach,

Sin, Arad, Samar a Chamat. Toto sú Chamovi synovia podľa svojich čeľadí, jazykov, krajín a

obyvateľstva. Aj Semovi, praotcovi všetkých Heberových synov a staršiemu Jafetovmu bratovi, sa

narodili synovia. Semovi synovia sú Elam, Asýr, Arfaxad, Lud a Aram. Aramovi synovia sú Us, Hul,

Geter a Mes. Arfaxadovi sa narodil Sale, Salemu zasa Heber. Toto sú Semovi synovia podľa svojich

čeľadí, jazykov, krajín a obyvateľstva. To sú čeľade Noemových synov podľa svojich rodov a národov.

Z nich sa potom po potope rozvetvili národy na zemi. (Tabuľa národov, Gn 10,1-10)

Metódy a metodika

Spôsob ako rekonštruovať pôvod národov je založený na komparatívnej analýze

haploskupín Y-DNA i mt-DNA, lingvistických zmien a historických zápisov či tradícií. Aj keď

počet haploskupín takmer zodpovedá počtu vnukov Noeho, môžeme z istotou vylúčiť kvôli

nízkej pravdepodobnosti, že každý z nich mal inú mutáciu na Y chromozóme. Na druhej

strane, ak by k diferenciácií prišlo až po niekoľkých generáciách, počet haploskupín by bol

väčší. Preto z najväčšou pravdepodobnosťou k diferenciačným mutáciám prišlo v 3–5

generácii. Haploskupiny Sema, Chama a Jafeta by museli byť celosvetovo rozšírené, ak platí

predošlá dedukcia, a v skutočnosti, existujú tri takéto skupiny E, J a R. Preto budeme

vychádzať z predpokladu, že skupina E a z nej vzídená D patria potomkom Chama. Skupina J

a príbuzné A, B, C a , F, G, H, I pochádzajú od Sema a jeho potomkov. Zvyšné skupiny K, L,

M, N, O, P, R, S a T patria potomkom Jafeta. Pri ďalšej rekonštrukcií musíme pamätať na aj na

supresorové (spätné) mutácie, potenciálne analogické mutácie na rovnakom lokuse génu a na

vývojové procesy ako sú migrácia, selekcia, genetický drift a s ním úzko spojený efekt

zakladateľa. Objektívne stanovenie pôvodu národov a haploskupiny od istého predka vyžaduje

zhodu genetiky s historickými záznamami a s jazykovými mutáciami. Semitské jazyky

nepoužívajú pri písaní samohlásky, preto sú rozhodujúcim znakom spoluhlásky. Ďalej je

potrebné pamäť na spodobovanie spoluhlások alebo zmena spoluhlások na samohlásky

o↔u↔v↔b↔p↔f, z↔c↔š↔s↔ts↔t↔th↔d, h↔ch↔k↔g↔q, l↔r↔u alebo ich

vypúšťanie zo slov.

Obr. Kladogram haploskupin Y-DNA

– Gomer, Magog, Madai, Javan, Tubal, Mosoch, Tiras –

Časť prvá. Jafetovci

Jafet mal predpokladáme haploskupinu R1, ktorá je najrozšírenejšia. Z tejto skupiny

bolo počas niekoľkých následných generácií diferencovaných niekoľko ďalších haploskupín,

ktoré sme sa pokúsili priradiť k jednotlivým národom či etnikám podľa lingvistických

a historických zhôd. Skupina K a jej blízke LT a MS nie sú jednoznačne zlučiteľné

s Jafetovcami, keďže môžu patriť taktiež k semitským skupinám. Ak patrí k Jafetovcom, tak

najpravdepodobnejšie k potomkom Javana, k čomu sa v nasledujúcom texte prikláňame.

GOMER – R1b

Gomer je praotcom troch veľkých etník: Keltov, ktorých Gréci nazývali tiež

Kimmerioi, Germánov3 a Vikingov. Ostatní potomkovia Gomera sú roztrúsení medzi

ostatnými národmi predovšetkým v strednej a východnej Ázií, ako o tom dosvedčujú

pomenovania kmeňov, jazykov a miest Khm

er (Kambodža), K

hm

erata

(Mjanmarsko), Khm

era

(Sumatra) alebo Gui

maras (Filipíny).

Kelti, ktorí sami seba nazývali Kymr

y (Walesania sa tak dodnes nazývajú), osídlili

Európu hneď po ústupe ľadovcov od iberského polostrovu (kmene Gallov, Belgov, Britannov,

Helvetov a iné), cez strednú Európu (kmene Pannonov) až po Turecko (Galaťania) a bývali

v susedstve ďalších dvoch etník Slovanov (R1a) a asimilovaných semitských Lýdov –

Ilyriánov (I). Západnú Európu jedno storočie pred Kristom začali západnú a severnú Európu

kolonizovať kimerské kmene ázijských Keltov Teu

tónov

(→ Deu

tsch, Dutch), Frankov,

Anglosasov, Dánov, Nórov a Švédov a vytláčali pôvodné slovanské obyvateľstvo alebo na

severe s ním asimilovali a neskoršie vytvorili kmene známe ako Germáni a Vikingovia. V roku

714 pred Kristom žili Kimerania ešte na území dnešného Gruzínska, čo je známe zo správ

Asýrčanov, ktorí ich nazývali Gimirri. Medzi rokmi 113 až 101 pred Kristom tieto kmene

známe ako Cimbri začali obsadzovať Rímske, Keltské a Slovanské územia. Názov Germ-ania

3 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae

dostali od pôvodného slovanského obyvateľstva pravdepodobne kvôli tomu, že uctievali Thora,

boha hromu (praslov. grm). Goti a

Visig

oti vo východnej Európe taktiež patrili ku Kimeranom,

rovnako ako Guti žijúci na východne Mezopotámie a H

ati (Chetiti) žijúci v Turecku.

MAGOG – (R1,) P, Q

Z Magoga pochádzajú Magogiti, ktorých Gréci prezývali Skýti, 4 v Indií sa volali

Moghul, v Číne Mangi a dnes sú známi ako Mongoli 5. Tatárske kmene podľa starých Arabov

sa odčlenili od Magogitov 6 rovnako ako aj Maďari (Magyar) a Húni 7. Medzi tatárske kmene

patria podľa jazykovej príbuznosti (Turecká jazyková rodina) napríklad kmene Turkov,

Tatarov, Pečenehov, Azerbajdžancov, Turkménov, Kazachov, Chazarov, Uzbekov a starých

Bulharov. Podľa antropologických znakov patria do mongoloidnej rasy, kde patria napríklad

Číňania, Tibeťania a Indiáni. Príslušníctvo k mongoloidnej rase však nezaručuje aj priamu

otcovskú dedičnosť, keďže znaky ako žltá koža, tuhé vlasy, vystupujúce lícne kosti sa mohli

vyvinúť konvergentne alebo dediť materskou líniou.

Obr. Haploskupina Q – Magogiti

Z genetických štúdií však vieme, že už spomínané tatárske kmene majú vysoký

percentuálny podiel Y-DNA haploskupiny Q. Táto skupina je najfrekventovanejšia medzi 4 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae 5 Polo, M (1300) Travels. Edited by Bohn. Library Publishers, New York, 1854: p. 87 6 Haddon, AC (1912) The Wanderings of Peoples. Oxford University Press: p. 32 7 Gesta Hungarorum, Anonymus, 12. stor.

severoamerickými aj juhoamerickými Indiánmi. Ako vieme z historických záznamov, tatárske

kmene neboli námorníci, ale robili vojenské výpravy na koňoch až niekoľko tisíc kilometrov

od svojho domova. Tak ako sa dostali do Európy, prešli cez zamrznutý Beringov prieliv do

Ameriky. Okrem spomínaných etník sa Magogiti roztrúsili a asimilovali vo východnej Ázií,

o čom svedčia názvy kmeňov, miest a riek Mag

h, M

ag

ok, M

ag

adok, M

og

aung alebo M

ag

ar.

MADAI – R1a

Madai je praotcom Médov 8 a Slovanov 9. Medai, nazývaný okolitými národmi tiež

Medan bol otcom Madanov, ktorých prvé kráľovstvo bolo akadsky nazývané Mitanni.

Obyvatelia tejto krajiny sami seba nazývali Horavi (akadsky Huurri, slovensky Horejci).

Potomkovia Horavov sú podľa tradície Kurdi. Slovo hor znamená rovnako v semitských

jazykov ako aj slovanských hora. Krajina Madanov ležala v okolí hory Ararat, podľa ktorej sa

volalo aj ich ďalšie kráľovstvo (asýr. Urartu). V okolitých horách žili rovnakým jazykom

hovoriaci Mani, po ktorých sa táto oblasť nazýva Hory Manov (Har Mania = Arménsko).

Neskoršie sa obyvatelia prezývali Matieni, od ktorých dostalo názov Matienské jazero (dnešné

Urmia). Neskôr táto oblasť patrila do Médskej ríše (akad. Mannai), ktorej obyvatelia sa

nazývali Matani. Napriek tomu pretrval medzi nimi aj starší názov niektorých kmeňov Horavi,

čo dosvedčuje pomenovanie Haruavatis. S týmto pomenovaním sa stretávame aj medzi

Slovanskými kmeňmi ako Chorvati alebo Gorali. Z médčiny sa zachovalo len niekoľko

skomolených slov, z ktorých je zrejmé, že tento jazyk bol praslovančinou, napr. sabaka = pes,

car = kráľ. Matani vo východnej Európe severne od Čierneho mora vytvorili ďalšie kráľovstvo

Sauromatia, tiež nazývané Sarmatia (názov je grécka skomolenina z Carstvo Madaja). Medzi

sarmatské kmene patrili Serboi (starogrec.) = Srbi a Anti (skomolenina zo starogrec.

Enetoi=Veneti). V krajine Ararat sa totiž Matani sami seba nazývali ako je známe z klinového

písma BIAINILI [Věnili] podľa jazera Van, okolo ktorého žili. Matani pochádzajúci z okolia

jazera Van vytvorili v strednej a západnej Európe kmene s pomenovaním Veni, Vania, Venéti

alebo skomolene Vandali. V blízkosti jazera Van leží ďalšie jazero Sevan (pôvodne

pravdepodobne Slovan), po ktorom nesú pomenovanie kmene Slovanov, ktoré sú skomolene

nazývané v historických záznamoch Sklaveni, Sklavi alebo Suebi 10. Túto teóriu dokazuje

8 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae 9 Ibráhím ibn Jackúba al-Isrá’ílí at Turtúší, Kitáb al-masálik va-l-mamálik 10 Podľa historikov a kroník: Christophorum Entzelt von Saluelt 16. stor., Thomas Kantzow 16. stor., Marcin Bielski 16.stor., Albert Crantz 15.stor., Miersuae Chronicon 13.stor., Heimskringla, Kronika Nórskych kráľov 12.stor, Wincenty Kadłubek 12.stor., Helmhold 12.stor, Adam Brémsky 11. stor., Fredegarov Kronika 7. stor.

niekoľko dôkazov. Slovania a Matani mali rovnaké božstvá. Napr. Mher→ slovan. Mara (ind.

Mitra) podľa ktorého sú pomenovaní MaraVeni (Moravania) a MarhaMani (Markomani);

Šivini→slovan. Živena (ind. Šiva) Bag Vartu → slovan. Bog Perun (ind. Varuna)... Medzi

Venetov patrili aj ázijskí Eneti, po ktorých je pomenovaná rieka Jenisej. Tieto historické zápisy

a jazykové variácie sú potvrdené prítomnosťou Y DNA haploskupiny R1a na územiach, kde sa

v minulosti vyskytovali kmene Venov a Slovenov, konkrétne v strednej a severnej Európe,

lokálne v západnej Európe, v severnej Afrike, medzi Kurdami. Podľa genetiky je tiež možné,

že vyspelá Harappská civilizácia okolo rieky Indus bola založená Matanmi.

Obr. Veneti v Európe

Obr. Haploskupina R1a – Matani

JAVAN – (R1,) LT, K(=MS)

Javan je praotcom Grékov, Latinov a Indonézanov. Javania boli okolitými národmi

nazývaní Ióni, Javani, Jamani alebo Jauni. Ako námorníci si podmanili niektoré ostrovy

v Stredozemnom mori. Ich kmene sa nazývali Eléni (herb. Eliša), Kethimi (hebr. Kittim),

Taršišania a Rhódania. Cethimi obývali ostrov Citius, ktorý sa neskôr premenoval na Cyprus,

ďalej Macedóniu (v preklade zem Ketimov). Taršišania žili v Turecku (→Tarzus) aj

v Španielsku. Grécko býva ázijskými národmi nazývané Yuan

anistan (tur.) alebo Yun

ani (hindi,

malaj., indonéz., atď.). S oblasťami pomenovanými po Javanovi alebo jeho synovi Kethimovi

sa ďalej stretávame vo východnej Ázií. V Číne sa nachádza provincia Yunnan

, národ Yao,

rieka a dynastia Yuan, mestá Yun

pe, Yun alebo K

hitan. V Indonézií leží ostrov Java. Italské

kmene, ktoré obsadili Taliansko, boli pravdepodobne Kethimi pomiešaní s Keltami. Podľa

indických legiend Yavani, stotožňovaní s Grékmi, kolonizovali Indiu a vládli v nej. 11 V Afrike

v Tanzánií žije tiež národ Yao.

Obr. Haploskupina T – Javani

11 Mahabharata 3.188.34-36.

Genetický výskum Y chromozómu ukázal zvýšenú frekvenciu výskytu haploskupiny

LT v Stredomorí, ktorá sa ďalej vyskytuje v Indii, kde spontánne prechádza do blízkej skupiny

K a M, z ktorej sa neskôr odčlenila skupina S. Geografické názvy sa zhodujú s rozložením

týchto skupín. Haploskupina T aj L je v Taliansku najviac rozšírená v severnom Taliansku

medzi Ladinami. Skupina T je ďalej vo vysokých koncentráciách na Cypre, Sicílií, Tunisku

a Andalúzií.

Obr. Haploskupina T v Európe

TUBAL – (R1,) O

Tubal je praotcom Tubalitov, ktorých Gréci nazývali Tibaréni 12. Tiberéni obývali

Ibériu v Kaukaze i Ibériu na území dnešného Španielska. Rovnako na území dnešnej Anatólie

kedysi mali kráľovstvo Tabal, kde žili spolu s Kanánčanmi – Chetitmi a ich jazyk patrí do

chetisko-lúvijskej jazykovej rodiny. V Ibérií na Kaukaze sa nachádza mesto nazvané podľa

Tubala Tbilisi

. Sib

eria

(Sibír) bola pomenovaná rovnako ako Iberia

od mena Tiber, a na jej

území sa nachádza mesto Tob

olsk

a rieka Tob

ol. Na Sibíri žije kmeň T

yv

anov na území T

uv

y,

ktorí sú asimilovaní s mongolsky hovoriacimi etnikami. V Rusku žijú ďalšie etniká Tub

alári

,

Tofalári

, Tob

oli a ďalšie. Tibaréni nazývali svoju krajinu Kartli. Medzi kartveliánske etniká

patria Lazovia, ktorí žili na severe Ibérie. V Ázií sa stretávame s geografickými alebo

12 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae

etnickými pomenovaniami Tap

uri, T

up

alik

, Tub

alick

, Tib

et, T

aiw

an, T

hai (Thajsko), L

aos, T

uob

a;

v Tichom oceáne ležia ostrovy Tuv

alu, T

abl

as, T

ob

alai

, Tub

a, T

aw

ali alebo T

abl

e.

Z genetického výskumu vyplýva, že Tubaliti sú pravdepodobne nositeľmi mužskej

haploskupiny O. Táto haploskupina sa však nevyskytuje v Európe ani na blízkom východe,

z čoho je možné predpokladať, že prví Tubaliti mali skupinu R1 a z nich vzišiel jedinec, ktorý

migroval na východ a vďaka genetickému driftu sa stal potomkom rozsiahlej skupiny ľudí

s haploskupinou O. Túto teóriu možno potvrdiť materskou líniou. Rozšírená haploskupina mt-

DNA v Ázií je M7. Jej príbuzná M1 sa nachádza v celom Stredomorí, s najvyššími

koncentráciami v Ibérii, južnom Taliansku, Anatólii a Gruzínsku, čiže geograficky kopíruje

historické rozšírenie Tibarénov.

Obr. Haploskupina O – Tubaliti

Obr. Haploskupina (mt-DNA) M7

MOSOCH – (R1,) N

Mosochéni, okolitými národmi nazývaní Muški (asýr.), Moški, Mušku, Muskaaja,

Moši, Moska, Mešek, Moško, Meškuri alebo Muskoviti obývali územia okolo Čierneho mora.

V Turecku boli taktiež nazývaní Kapadóčania a ich hlavné mesto bola Mazaka. Ich kmene žili

vždy v blízkosti Tubalitov. V Gruzínsku obývali Moschiu a Moschovské vrchy. Ich hlavné

mesto bolo Mtskheta. Pochádzajú z nich Sanni, ktorí sami seba volali Mušüan, z ktorých vzišli

gruzínske národy Svani, Svaneti a Zani. Mosochéni migrovali na sever Ázie a Európy, kde sa

nazývali Sami (Laponci) a Suomi (Fíni). Medzi fínskymi kmeňmi žijúcimi v Rusku je jeden

kmeň Moskšov. Na území Ruska je veľa geografických pomenovaní podľa Mosocha, napríklad

Mosk

va, M

osch

aisk, M

osch

ok, M

ošari

, Mišetski

, Miširiči

, Meša, M

eščovsk

, Meščenskaja

... Meno

Sanni je časté medzi Fínskymi priezviskami, aj meno Moško medzi Slovanskými. Na území

Slovenska sa taktiež vyskytujú názvy Mošovce

, Moštenica

, v Maďarsku Mošoň

a v Chorvátsku

Moščenička

.

Z pohľadu genetiky s geografickým a etnickým rozšírením Mosochénov koreluje

haploskupina N. Hoci genetika predpokladá, že skupiny NO mali spoločného predka, keďže

majú niekoľko mutácií rovnakých, podľa našich analýz sa javí, že tieto skupiny pochádzajú

nezávisle zo spoločnej skupiny R1, a rovnaké mutácie sú len náhodné. Potvrdiť to môže

materská línia dedičnosti skupina W, ktorá má približne rovnaké rozšírenie ako otcovská

skupina N. Skupina W je príbuzná skôr skupinám X, Y a od ázijských skupín M je vzdialená.

Najvyššia koncentrácia skupiny W je na Kaukaze medzi Svanmi.

Obr. Haploskupina (mt-DNA) W

Obr. Haploskupina N – Mosochéni

TIRAS – R1 Tiras bol praotcom Tirasénov, ktorý sa po grécky nazývali Trákovia 13. Tyrséni boli

známy ako piráti v stredozemnom mori 14. Z geografických pomenovaní v Európe sa

v Moldavsku sa nachádza mesto Tiraspol a rieka T

yras (dnešný Dnester). V Stredozemnom

mori sa vyskytujú geografické pomenovania Tyrin

s, Thi

rasia

, Thi

ra, T

uruša, T

yrhénske more

,

Druz

i, T

aracco

Tiraséni ako námorníci obsadili takmer celé stredozemie. Trákovia boli známi

červenou farbou tváre, rovnými čiernymi vlasmi a nerástla im brada. Ako prvý začali

používať tetovanie 15. Podľa antropologického popisu možno Minojskú civilizáciu stotožniť

s Tirasénmi 16. Trákovia uctievali drakov (názov lat. draco/ slov. drak je odvodený

pravdepodobne od názvu Trácia). Z Tirasénov vzišli aj Etruskovia, Raeti a Euskara

(Baskovia). Tiraséni obývali aj zaniknutý ostrov Atlantída (v preklade z gréčtiny ostrov

Atlov). Atlantída ležala podľa gréckych záznamov mimo Stredozemného mora v Atlantickom

oceáne a tak pre námorníckych Tirasénov sa stala mostom medzi Amerikov a Európov. Po

zaniknutí vyspelej Atlantídy bola medzikontinentálna komunikácia prerušená a na území

Strednej Ameriky vznikala izolovaná civilizácia. Existuje niekoľko dôkazov, ktoré podporujú 13 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae 14 Graves, R (1964) Hebrew Myths. The Book of Genesis. Cassell, London: p. 124 15 Thrace," Encyclopædia Britannica. 1946 Edition. Vol. 22: p. 159; Thracia," La Encyclopedia Universal Illustrada, Europeo-Americana, Vol. LXIII, p. 329 16 Por. Baikie, J (1926) The Sea-Kings of Crete. London: p. 212

túto teóriu. Geografické názvy v Stredozemnom alebo Egejskom mori sa zhodujú z názvami

oblastí alebo kmeňov domorodcov v Amerike. Napríklad Xious↔Sioux,

Tenos↔Tenochtilan, Andros↔Androa, Patmos↔Patoes, Leros↔ Lecos, Piraeus↔Piros,

Naxos↔Hahos, Aquis↔Aquios, Sikinos↔Siquias, Anafi↔Anafe, Karpathos↔Karpazos,

Kalybes↔Karibes, Tauros↔Dauri. Nájdené kresby starodávnych obyvateľov Egejského

mora sú takmer rovnaké ako u Indiánov z okolia Mississippi a Mexika. Májské hieroglyfy sú

podobné egyptským a krétskym nápisom. Niektoré Májské mená sú rovnaké ako názvy

písmen vo fénickej abecede. Niektoré americké kmene mali podľa nápisov na kameňoch

veľmi podobný jazyk ako Minojčania. Aztékovia uctievali draka. Ich jazyk sa nazýva nahu

atl

podľa kmeňov Nahua. Podľa legendy pochádzajú Aztékovia z krajiny Aztl

án (Atlantída).

Aztékovia sa tetovali rovnako ako Trákovia. Ďalšie spojivo medzi Európou a Amerikou sú

pyramídy, sochy a stĺpy, ktoré pôvodne stavali Atlovia aj ich potomkovia Aztékovia

a Majovia a až od nich tieto technológie prevzali chamitskí Egypťania a jafetovskí Magogiti –

Inkovia. Iným dôkazom môže byť aj invázia rastlinného rodu Ambrosia, ktorí je amerického

pôvodu a už z čias Rimanov bol známy z neho diferencovaný druh A. maritima, ktorého

výskyt v Európe botanici nevedia vysvetliť. Na území Ameriky sa vyskytujú geografické

alebo kmeňové pomenovania Tarascos

, T

uscarora

(por. E

uscara

/Etr

uska), Dyras, T

uras, D

auri...

Z genetických štúdií je zrejmé, že Tiraséni majú haploskupinu R1 odlišnú od R1a

a R1b, ktorá sa okrem severnej Ameriky vyskytuje v centrálnej Ázií a na Sibíri, a taktiež na

území strednej Afriky medzi obyvateľmi Hausa patriacimi do Chadijskej jazykovej rodiny.

Rozšírenie otcovskej skupiny kopíruje materská línia haploskupina X, ktorá sa však

nenachádza v Afrike, z čoho vyplýva, že na pobreží stredozápadnej Afriky stroskotali len

muži a vzali si za manželky chamitské ženy. Haploskupina X je rozšírená v Stredomorí a na

Kaukaze, najvyššie koncentrácie sú medzi Baskami, Grékmi, Macedónčanmi, Rumunmi

a medzi Druzmi, taktiež Tiraséni sa podľa DNA asimilovali medzi turecky hovoriace etniká,

napríklad Tauri. Medzi Severoamerickými Indiánmi sú najvyššie koncentrácie X

haploskupiny medzi Siuxami, Nuu-Chah-Nulth a Navajmi. V Mexiku a v Karibiku je

koncentrácia haploskupiny X menšia ako 1%, čo je dôsledkom genetického driftu.

Obr. Haploskupina (mt-DNA) X – Tiraséni

„Tu medzi mnohými veľkými činmi vašej obce (Grécka), čo sú u nás zapísané, je predmetom

obdivu jeden, čo nad všetky vyniká svojou veľkosťou a statočnosťou. Rozprávajú totiž písma,

ako vaša obec zastavila kedysi veľkú moc spupne sa valiacu od mora Atlov na celú Európu

(=Stredomorie) a Áziu (=Blízky východ). Vtedy totiž bolo možné dostať sa cez toto more, lebo

malo pred svojím ústím, ktoré vy nazývate vo svojej reči Héraklove stĺpy (=Gibraltársky

prieliv), ostrov (=Atlantída). Ten ostrov bol väčší než Líbya (=staroveký názov Afriky) a Ázia

dohromady a vtedajší cestovatelia mohli sa z neho dostať na ostatné ostrovy (=Karibské

ostrovy), a z tých ostrovov zase na celú náprotivnú pevninu (=Amerika), prestierajúcu sa

okolo pravého mora (=Tichý oceán). Lebo toto naše more (=Stredozemné more), ktoré leží vo

vnútri spomínaného ústia, javí sa ako záliv s celkom úzkym vchodom. Ale tamto je naozaj

more a zem, ktorá ho úplne obklopuje, plným právom by bolo možné nazvať pevninou v

pravom zmysle slova. A na tomto ostrove Atlov povstala veľká a neobyčajná kráľovská moc,

panujúca nad celým tým ostrovom a nad mnohými inými ostrovmi a časťami pevniny. Okrem

toho na tejto strane k nám vládli nad Líbyou až po Egypt a nad Európou až po Tyrrhéniu

(=Taliansko). Nuž celá táto moc pozbierala sa kedysi v jedno a pokúsila sa jediným úderom

podrobiť si vašu a našu vlasť i celú zem na tejto strane úžiny. A vtedy sa mohutnosť vašej

obce, pred celým svetom zaskvela statočnosťou a silou. Postavila sa totiž na ochranu

všetkých, a idúc spočiatku v čele Helénov, ale potom po odpadnutí iných donútená bojovať

samojediná, podstupujúc krajné nebezpečenstvo, svojou odvahou a vojnovým umením

premohla útočníkov a dobyla víťazstvo. Tým zabránila, aby neboli porobení, ktorí ešte neboli

v porobe, nás potom, ostatných obyvateľov krajín vnútri Héraklových hraníc, všetkých

nezištne oslobodila. Ale v neskoršom čase nastali zrazu neobyčajne silné zemetrasenia a

povodne. Prišiel jeden osudný deň a noc, a tu u vás prepadlo sa všetko mužstvo schopné

zbrane do zeme, a práve tak isto aj ostrov Atlov sa prepadol do mora a zmizol. Preto až

doteraz je more na onej strane neprístupné na plavbu a skúmanie, lebo v ceste prekáža vysoko

k povrchu nahromadené bahno, ktoré zanechal klesajúci ostrov.“17

Podobnú verziu majú vo svojich záznamoch Mayovia, ktorí hovorili o krajine Mu

v Atlantickom oceáne, ktorá bola zničená sopečnou činnosťou.18

Obr. Stratený kontinent Atlantída

Obr. Haploskupina R1 V88 – Tiraséni v Afrike

17 Egyptskí kňazi v Platónovom diele Timaeus 18 Le Plongeon, Augustus (1896). Queen Móo & The Egyptian Sphinx

– Elam, Asýr, Aram, Arfaxad, Lud –

Časť druhá. Semiti

Sem patril s najväčšou pravdepodobnosťou k haploskupine J1. Okrem príbuzných

skupín C F G H I sem patria pravdepodobne aj skupiny A B, ktoré sú väčšinou radené medzi

chamitské, a možno aj haploskupina D.

ELAM – (J,) H, A, B

Elam je praotcom Elamitov, ktorí sa sami nazývali Haltamti. Ostatné národy ich

nazývali tiež Elamtu, Elymais, Elymaci, Hujiya, Huz, Chuz, Suz. Obývali južný Irán. Podľa

Grékov však obývali aj dnešnú Juhosláviu. Tento fakt môžu potvrdiť lingvistické zhody

medzi niektorými geografickými pomenovaniami rieka Seropi↔Srbi, pohorie

Zagros↔Zagreb, vrch Dinar↔pohorie Dinara. Elamiti však žili v blízkosti Médov, od

ktorých mohli Elamiti niektoré názvy prebrať. Z Elamitov pomiešaných zo susednými

semitskými národmi vzišli i dva susedné národy Peržanov (Parsi) a Partov (Parthava) 19. Čo

sa týka jazykovej príbuznosti, elámčina je najpríbuznejšia dravidskej jazykovej rodine.

Z genetického výskumu sa s rozšírením Elamitov zhoduje skupina H. Vysoká

frekvencie tejto skupiny sa vyskytuje u Rómskeho etnika. Tejto skupine je príbuzná africká

haploskupina B a z nej vzídená A, o ktorých sa predpokladalo, že sú chamitské. Okrem

Afriky sa skupina B vyskytuje vo vyššej frekvencií v južnom Iráne, Pakistane a Indii, teda na

územiach obývaných Peržanmi. Haploskupina A je rozšírená medzi kmeňmi hovoriacimi

jazykmi Khoisan v južnej Afrike. Patria tam napríklad kmene Had

za,

Haill

om, D

am

ara, ktoré

môžu mať súvis s pôvodnými pomenovaniami Elamitov. Chamitský pôvod týmto dvom

haploskupinám môže byť pripisovaný na základe korelácie s rozšírením chamitských Kušitov.

Z histórie je však známe, že Kušiti ako prví vládli nad Babylóniou a Elamom ešte pred

migráciou do Etiópie, preto je vysoko pravdepodobné, že s nimi do Afriky išli aj Elamiti, ako

otroci alebo slobodne. Elamiti a Peržania na sochách bývajú vyobrazení s tmavou tvárou

a s kučeravou bradou i vlasmi.

19 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae

Obr. Haploskupina H – Elamiti

ASÝR – (J,) F, G, C

Asýr je praotcom Asýrčanov, ktorí obývali severnú Mezopotámiu. Ostatnými národmi

boli nazývaní Suryaye

, A

ššur,

Ath

uraye

alebo Syria

. Založili Asýrsku ríšu, z ktorej po porážke

ostala provincia A

soristan

, neskôr A

thura. Okrem Mezopotámie Asýrčania

osídlili severozápadné Španielsko, kde ako A

stu

ri či

Asty

ri asimilovali s Keltmi. Západne

v Atlantickom oceáne ležia ostrovy A

zori. Aralské jazero sa kedysi v preklade nazývalo jazero

Syr/S

ir alebo Sýrske jazero, v ktorého blízosti tečie rieka S

yr. Vo východnej Ázií sa nachádza

rieka U

ssuri. V Severnej Amerike je zasa rieka

Miss

ouri. V Palestíne sa nachádza mesto

Megido, ktoré niekoľko rokov bolo centrom Asýrie, rovnaké mesto Magadan leží

v severovýchodom Rusku a krajina Magadha v Indii.

S potomkami Asýra možno spojiť haploskupiny G a C, ktoré obe vzišli zo skupiny J.

Haploskupina G je najrozšírenejšia na Blízkom východe, ale vyskytuje sa taktiež

v Stredomorí a na Azorách a v malých koncentráciách vo východnej Ázií. Haploskupina C je

zasa vo veľmi nízkych koncentráciách v Stredomorí, naopak je veľmi rozšírená v Ázií

a Severnej Amerike. V minulosti bola haploskupina C na západe častejšia, čo dokazujú nálezy

na mumifikovaných telách obyvateľov severného Španielska, pravdepodobne Asturov.

Haploskupinu C na juhu Ázie sprevádza odčlenená haploskupina F, ktorá je najrozšírenejšia

v Indii v oblasti Magadhy.

Obr. Haploskupina G – Asýrčania

Obr. Haploskupina C – Asýrčania

ARAM – J2

Aram je praotcom Aramejcov. Aramejci obývali dnešnú Sýriu, ich hlavné mesto sa

podľa tabúľ nájdených v Eble nazývalo Armi (dnešné Aleppo). Okrem Sýrie sídlili v južnej

Mezopotámii a v Baktrii (dnešný Afganistan, Uzbekistan a Tadžikistan) 20 a tiež v Arménií

20 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae

a Azerbajdžane, kde sa nachádzala Albánia (Arran). V Rusku na Urale žili popri Skýtoch dva

kmene Aramii a Arimaspi.

Obr. Haploskupina J2 v Európe

Obr. Haploskupina J2 – Aramejci

ARFAXAD – J1

Arfaxad (hebr. Arpkašed) je praotcom Chaldejcov (hebr. Kašed), z ktorých vzišli na

západe Hebreji (Židia, Arabi, Edomčania). Chaldejci obývali Babylóniu, kde založili

niekoľko dynastií.

Obr. Haploskupina J1 – Chaldejci

Medzi Arabmi a Židmi je najrozšírenejšou haploskupinou J1, ktorá patrila Arfaxadovi,

Abrahámovi i ostatným biblickým praotcom. Súčasní Židia, ktorí podľa svojho rodokmeňu

pochádzajú z kňazskej rodiny Árona, Mojžišovho brata, majú skupinu J1c. Židia, ktorí sa

hlásia k židovskému národu a nemajú J1c, sú potomkami Egypťanov, Kanánčanov,

Aramejčanov a Chaldejcov, teda nie sú Abrahámovi synovia.

LUD – I

Lud je praotcom Lýdov, ktorý obývali Lýdiu 21 (západné Turecko). Okolité národy ich

nazývali Luddu, Ludbu alebo Ludbi. Z Lýdie migrovali na Balkánsky polostrov, kde boli

Grékmi nazývaní Ilýri. Ilýri sa okrem pasenia venovali rybolovu, baníctvu a obchodovali

s Grékmi s jantárom, ktorí dovážali so severu.

21 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae

Genetický výskum dokázal, že Ilýri patrili do haploskupiny I, ktorá sa vyskytuje vo

vysokej frekvencii okrem Balkánu na severe Európy. Stotožnenie Lýdov a Ilýrov možno

učiniť na základe príbuznosti haploskupiny I s haploskupinou J a na predpoklade, že Lýdi ako

najzápadnejšie žijúci Semiti s najväčšou pravdepodobnosťou ako prví kolonizovali Európu

cez Balkánsky polostrov.

Obr. Haploskupina I – Lýdi

Obr. Haploskupina J – Semiti

– Kuš, Mesraim, Fut, Kanaán –

Časť tretia. Chamiti

Cham mal Y-DNA haploskupinu E. Haploskupina E je veľká skupina, ktorá je

rozvetvená na veľké množstvo podskupín, z ktorých najčastejšia v Severnej Afrike a Blízkom

východe je E1b1b1a. Túto podskupinu je preto možné považovať za koreň genetického

stromu a ostatné skupiny sú len vetvy oddelené z neho.

KUŠ – E1b1b1a, D

Kuš je praotcom Kussitov. Kussiti obývali Etiópiu, Núbiu, Arabský polostrov

a Mezopotámiu22. Mezopotámsky Kussiti založili Sumerské kráľovstvo. Sami seba nazývali

San-giga ("čierne tváre"), okolité semitské národy ich volali Šumer (akad.), Šinaár (hebr.),

Šanhar (kanaán.), Sangr (egypt.)... Dnes sa s podobným názvom môžeme stretnúť v Číne –

mesto Šanghaj, ktorého starší názov bol Šencheng (= mesto Šen). Neskôr ovládali

Mezopotámiu pod menom Kassiti. V Indii istú dobu tvorili ríšu Kušano. Kušania boli známi

aj Číňanom, ktorí ich volali Kuei-shuang [Kjúšan], neskôr Guishuang. V Altaji sa nachádza

územie Koš Agaš. V Japonsku leží ostrov Kjúšu.

Kussiti ako ostatní Chamiti mali spočiatku haploskupinu E1b1b1a. Túto skupinu však

majú aj ostatní Chamovi synovia, preto potomkov Kuša možno odlíšiť v strednej Ázií len

geograficky a v Afrike podľa jazykových skupín. V Ázií sa smerom na východ oddelila

haploskupina D, ktorá má najvyššie koncentrácie medzi Tibeťanmi, obyvateľmi Koš Agaš,

japonskými Ainuami a medzi obyvateľmi ostrovov Andamany.

MESRAIM – E1b1b1a, E2

Z Mesraima pochádzajú Meseri, okolitými národmi nazývaní Museri, Misri, Musri,

Misr, Masr... Starí Gréci (Mycénčania) ich nazývali Akupitiyo (= pod Egejským morom),

22 Tabari's Prophets and patriarchs Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae

podľa čoho ich Európania nazývali Egypťania. Podľa Biblie medzi Mesrimov patrili aj

Filištínci (hebr. Peleštím, egypt. Palastat), po ktorých je pomenovaná dnešná Palestína.

Potomkovia Mesraima obývajú okrem Egypta dnešnú Lýbiu, južnú Európu, Sudán

a časť Etiópie a Čadu. Patria do dvoch jazykových rodín – Nílo-saharskej rodiny a Semito-

chamitskej rodiny. Okrem skupiny E1b1b1a im pravdepodobne patrí aj haploskupina E2,

ktorá sa nachádza v nízkych frekvenciách vo východnej a južnej Afrike.

Obr. Semito-chamitská jazyková rodina

FUT – (E1b1b1a,) E1b1b1b, E1a

Fut bol podľa starovekých historikov praotcom Futitov, ktorých krajinu Gréci nazývali

Lýbia.23 Starovekú Lýbiu však nemožno stotožniť so súčasnou Lýbiou, keďže Plínius starší24

a Ptolemaios25 lokalizovali Lýbiu od Egyptu až po dnešné Maroko. Podľa historikov sa

v Maroku nachádzala rieka Phuth a mesto P

utea

. Lýbia sa niekedy volala aj Phasania

.

V západnej Afrike leží dodnes oblasť Burkina

Faso. Potomkami Futitov sú dnešní Berberi,

ktorí boli kedysi nazývaní Moóri alebo Maori (podľa nich sa volala krajina Mauretania,

neskôr Marocco).

23 Josephus Flavius, Antiquitates Iudaicae 24 Pliny the Elder, Naturalis Historia 5.1 25 Ptolemy, Geography IV.1.3

Obr. Haploskupina E1b1b1b – Futiti

KANAÁN – E1b1a

Kanaán je praotcom Kanaánčanov. Ich kmene obývali dnešnú Palestínu, pokým ich

nevyzabíjali Izraeliti. Ostal z nich len prímorský národ Feničanov, ktorí ako námorníci boli

známi v celom Stredomorí. Ich mestá alebo kolónie sú známe až dodnes: Malat→Malta

(útočisko), Išafan→Hispania (zem damanov), Quart Hadašt→Kartágo v Tunisku i Španielsku

(nové mesto). Feničania sami seba nazývali Kenaani alebo Kinaani. Podľa Hecataeta z Milétu

sa Fenícia nazývala najskôr Khana/Kh´na. Podľa stredovekých židovských a moslimských

historikov prešli niektoré kmene Kanaáncov cez Egypt a Saharu do Stredozápadnej Afriky.

Túto teóriu dokazujú názvy afrických oblastí a štátov ako Ghan

a alebo G

uin

ea [Gh

in

a], K

en

ya

alebo Kon

go. Taktiež sa v Afrike objavujú pomenovania krajín podľa miest v pôvodnom

Kanaáne – Sid

on→S

ud

an, G

om

ora→K

am

erun

, Kom

ori. V Kanaáne rastie strom

syk

om

ora,

ktorý je podľa afrického kmeňa Kukuyu žijúceho v Keni posvätným stromom, pod ktorým

prinášajú obete, a ktorí si priniesli zo zeme ich pôvodu.

Genetický výskum nachádza vysoké koncentrácie haploskupiny E1b1a v západnej

a južnej Afriky a v Stredomorí. Tam sú najvyššie koncentrácie medzi Židmi, Arabmi,

Egypťanmi, Tunisanmi, Alžírmi, Maročanmi, na pobreží Španielska, Portugalska, Chorvátska

a Malty. Rozšírenie haploskupiny E1b1a v Afrike je rovnaké ako nigersko-konžská jazyková

rodina a rozšírenie stromu sykomora (Ficus sycomorus).

Obr. Nigersko-konžská jazyková rodina

Obr. Rozšírenie sykomory – posvätného stromu Kanaáncov

Obr. Haploskupina E1b1a – Kanaánci

Obr. Kanaánska abeceda – predchodca hebrejskej, aramejskej, gréckej, latinskej, sýrskej a arabskej abecedy

I uvidel Cham, Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom.

Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár

mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu.

Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn,

povedal: "Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!

Potom pokračoval: "Nech je zvelebený Pán, Boh Semov a Kanaán nech je jeho sluhom!

Nech Boh rozvetví Jafeta a nech býva pod Semovými stanmi a Kanaán nech je jeho sluhom!"

(Gn 9,22-27)

Záver

Po viac ako štyritisíc rokov od rozídenia sa národov od Araratu sa vyvinulo z troch

Noeho synov niekoľko tisíc národov hovoriacich tisícmi jazykmi patriacimi do niekoľkých

desiatok jazykových rodín. Národy medzi sebou bojovali, jedni panovali nad druhými,

niektoré si svoju identitu zachovali, iné ju už stratili. Tí čo kedysi boli neporaziteľní dnes sú

rozprášení medzi ostatnými národmi. Splnili sa tak slová hebrejských prorokov o okolitých

národoch aj slová praotca Noeho. Najrozšírenejší sú potomkovia Jafeta, ktorí obývajú každý

kontinent a medzi nimi sú zamiešaní Semiti, ktorí majú vlastné národy len na Blízkom

východe. Semiti, ktorí riadia Jafetových synov. A Kanán sa stal všetkým národom sluhom.

Staroveké civilizácie, stredovekí Európania i novodobý Babylon národov, všetci si

Kanaáncov podmaňujú do otroctva, zneužívajú ich a žijú na úkor ich biedy. Prvorodený syn

Noeho Sem mal synov Elama (A,B,H), Asýra (C,F,G), Arfaxada (J1), Arama (J2) a Luda (I).

Druhorodený Jafet mal synov Gomera (R1b), Magoga (P,Q), Madaia (R1b), Javana (L,K, M),

Tubala (O), Mosocha (N) a Tirasa (R1). Najmladší Cham mal synov Kuša (D, E3b),

Mesraima (E3b), Futa (E3b) a najmladšieho Kanaána (ExE3b). Z nich sa rozvetvili národy na

zemi. Je však vôbec možné, žeby u praotcov nastali mutácie, ktorými boli označení všetci ich

potomkovia? Pravdepodobnosť tohto je veľmi nízka, rovnako ako aj náhly vznik árijských,

semitských a chamitských jazykov, ktorých prelínanie spôsobilo vznik nových

degradovaných jazykových rodín. Keď však Boh zmenil zázračne jedinú reč vtedajších ľudí,

nemohol vtlačiť každému prarodičovi do genómu znak, ktorý si synovia národa nosili so

sebou tak, ako si niesli meno svojho praotca do zemí kam sa rozišli?