(čo s ním !?)

2

Štatistiky hovoria, že sa v škole so šikanovaním v nejakej podobe stretol každý piaty žiak.

O šikanovaní hovoríme vtedy, keď jedno dieťa alebo skupina detí hovorí inému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti...Ako šikanovanie môžu byť označené tiež opakované posmešky alebo nepekné poznámky o rodine...

Aby sme hovorili o šikanovaní, musí incident obsahovať tieto znaky: Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí Incidenty sú opakované – jednorázová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje Charakteristický je nepomer síl medzi útočníkom a obeťou. ŠTÁDIÁ ŠIKANOVANIA: Šikanovanie smeruje od zárodočnej podoby tzv. ostrakizmu k najvyššiemu, piatemu stupňu šikanovania. Rozlišujeme päť štádií šikanovania, z ktorých si každé štádium vyžaduje odlišné spôsoby zásahu: Prvé štádium: zrod ostrakizmu Šikanovanie sa môže objaviť takmer v každej skupine. Ostrakizmus je mierna, prevažne psychická forma násilia, kedy sa marginalizovaný jedinec necíti dobre – je neobľúbený a nie je uznávaný. Ostatní ho viac či menej odmietajú, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, robia na jeho účet „drobné“ zábavičky a pod. Druhé štádium: fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie Ostrakizmus môže prerásť do ďalšieho štádia. Dôvodov býva viac, najčastejšie sú tri príčiny:: V náročných situáciách, keď v skupine stúpa napätie, napríklad z očakávanej písomky,

začnú ostrakizovaní žiaci inštinktívne slúžiť ako jeho ventil. V podmienkach, keď žiaci spolu trávia veľa času a môžu vytvárať hlbšie vzťahy ( napríklad na výlete ), na zvládnutie svojej neistoty alebo „prežitia“ nudného programu vymýšľajú a väčšinou pritvrdzujú „zábavu“ na úkor najzraniteľnejšieho spolužiaka V jednej triede sa stretne niekoľko výrazne agresívnych asociálnych jedincov a v rámci

svojej „prirodzenosti“ od samého začiatku používajú násilie na uspokojovanie svojich potrieb.

Tretie štádium: kľúčový moment – vytvorenie jadr Ak sa nepostaví pevný múr agresii, veľakrát sa vytvorí skupinka agresorov – jadro. Začnú spolupracovať a systematicky (nie náhodne) šikanovať najvhodnejšiu obeť – často ostrakizovanú. V tomto kľúčovom momente sa rozhoduje, či sa počiatočné štádium prehupne do pokročilého štádia. Ak sa doteraz nesformovala silná pozitívna podskupina, ktorá by bola rovnocenným partnerom vo vplyve a popularite, podskupina tyranov môže nerušene pokračovať. Z praxe však vychádza, že silná podskupina charakterovo slušných žiakov sa nevyskytuje často. Charakterovo slušný žiak rešpektuje pravidlá, ale ctí aj zákon najvyšší, totiž, že sa „nebonzuje“. Štvrté štádium: väčšina prijíma normy skupiny

V prípade, že nie je v skupine silná pozitívna podskupina, činnosť jadra agresorov môže nerušene pokračovať. Normy agresorov sú prijaté a väčšinou sa stanú nepísaným zákonom.

V skupine príde k šokujúcej premene. Aj mierni a ukáznení žiaci sa začnú správať kruto – aktívne sa zúčastňujú týrania spolužiaka a prežívajú pritom uspokojenie.

3

Piate štádium: totalita čiže dokonalá šikana

V ňom sú normy agresorov prijaté alebo rešpektované všetkými a príde k úplnému nastoleniu totalitnej ideológie šikanovania, tzv. štádiu vykorisťovania. Ide o rozdelenie žiakov na dve sorty: otrokári a otroci. Dôkazom moci nad otrokmi je to, že im otrokári môžu spôsobovať bolesť všetkými spôsobmi a oni nie sú schopní sa brániť. Neúnosnosť utrpenia riešia únikom do choroby, neospravedlnenou absenciou, odchodom zo školy, pokusom o samovraždu, prípadne sa zrútia.

Prečo deti šikanujú? Kde hľadať príčiny? Dva motívy možno považovať za hnací motor konania agresorov : dobrý pocit z utrpenia a poníženia obete a silná túžba po moci. Okrem toho existujú ďalšie motívy šikanovania:

Motív upútavania pozornosti – Agresor túži byť stredobodom pozornosti, robí všetko pre to, aby získal obdiv a priazeň spolužiakov.

Motív „Mengeleho“ – Človek chce nájsť tajomstvo človeka tým, že skúša, čo vydrží. Chce prísť na koreň veci, nech to stojí, čo to stojí.

Motív žiarlivosti – Žiaci závidia dobrému žiakovi priazeň učiteľov, a tak sa mu mstia. Motív zabíjania nudy – Šikanovanie prináša citovo prázdnemu agresorovi vzrušenie.

Konečne nájde, čo ho baví. Možno má aj pocit, že teraz naozaj žije. Motív prevencie – Bývalá obeť chce predísť svojmu týraniu a na novom pôsobisku

začne pre istotu sama šikanovať, prípadne sa rýchle pridá k agresorovi. Motív vykonať niečo veľké – Niektorí násilníci sú odsúdení k celkovej neúspešnosti. Šikanovaním dokážu sami sebe, že sú schopní výkonu.

Potreba skúmania problému Skôr, ako sa škola pustí do riešenia problému, je užitočné zistiť jeho rozsah a charakter. Prínos skúmania problému:

poskytne základné vymedzenie rozsahu šikanovania pomôže zistiť, kde sú najrizikovejšie miesta školy či sa v niektorom ročníku alebo v skupine vyskytuje vysoká miera šikanovania ako sa na tento problém pozerajú žiaci ako sa naň pozerajú učitelia žiakom sa uľaví, keď zistia, že sa tento problém rieši

Kto sa stáva obeťou šikanovania?

4

Niekedy nie je dôležité, aká obeť je, výber je úplne náhodný. „Pri troche smoly“ sa môže obeťou stať ktorékoľvek dieťa. Napriek tomu existujú na školách „typické“ obete, ktoré sú opakovane týrané. Sú to „najslabší z najslabších“. To znamená, že nevedia skrývať strach a využívať strach druhých. Ich najslabším miestom je príliš viditeľná bojácnosť a zraniteľnosť. Väčšina obetí vykazuje jednu alebo viac nasledujúcich charakteristík:

znížené sebavedomie fyzickú odlišnosť, napr. okuliare, nadváha, nejaký telesný handicap izolovanosť v skupine vrstovníkov sklon „provokovať“ k šikanovaniu

Ako možno zistiť, či je dieťa šikanované? Šikanovanie je veľmi často skryté, a preto veľa učiteľov tento problém nevidí alebo nechce vidieť. Existujú určité príznaky, ktoré nám môžu napovedať, že niečo nie je v poriadku:

priamo alarmujúce signály telefonická alebo osobná informácia rodičov o podozrení na šikanovanie náhle prevalenie šikanovania zúfalá reakcia obete, prípadne jeho kamaráta – tajne navštívia učiteľa alebo

anonymne napíšu list učiteľovi signály nepriamo varujúce žiak vchádza do triedy s učiteľom, všade chodí posledný, cez prestávku postáva pri

kabinete prejavy outsidera – dieťa je osamotené, nemá kamaráta dieťa je úzkostné, smutné, vystrašené žiak nechodí na telesnú výchovu, má nadmernú absenciu žiakovi sa náhle zhorší prospech, nesústredí sa na vyučovaní žiakove veci sú poškodené, znečistené, rozhádzané, má znečistený, poškodený

odev žiak má odreniny, modriny, škrabance a pod., ktoré nedokáže uspokojivo vysvetliť

Prečo sa treba šikanovaním zaoberať?

deti majú svoje práva žiadne dieťa si nezaslúži, aby bolo šikanované šikanovanie môže existovať v každej sociálnej skupine následky šikanovania sú vážne ( nepozornosť na vyučovaní, psychosomatické

ochorenia, záškoláctvo, depresie, úzkostné poruchy, pokus o samovraždu) následky môžu byť dlhodobé väčšine detí sa uľaví, keď vidia, že sa takéto problémy vynášajú na svetlo šikanovanie je právne postihnuteľné nevšímavosť napomáha útočníkom prevencia sa skutočne vypláca

AKO POSTUPOVAŤ PRI OBJAVENÍ ŠIKANY Hlavné zásady správneho postupu pri vyšetrovaní šikanovania sú:

situáciu nebagatelizovať, no na druhej strane zachovať pokoj chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho prezradiť čo najmenej o tom, čo o šikanovaní už vieme všetky výpovede starostlivo zaznamenať

Postup pri vyšetrovaní:

5

Rozhovor s informátormi a obeťami – o vonkajšom obraze šikanovania. Ak hovoríme najskôr s informátorom, nasleduje rozhovor s obeťou.

Nájdenie vhodných svedkov V spolupráci s informátorom a obeťou vytipujeme členov skupiny, ktorí budú

pravdivo vypovedať. Individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami ( nikdy nie obeť

s agresorom) Zaistenie ochrany obete – zvýšený dozor, oslobodenie na niekoľko dní od dochádzky, Púšťanie domov niekoľko minút pred skončením vyučovania,... Rozhovor s agresormi, prípadne konfrontácia medzi nimi. Musíme byť dobre pripravení. Pokiaľ nemáme zhromaždené dôkazy, nemá zmysel

s agresormi hovoriť, všetko zaprú a podozrenie vyvrátia a budú sa snažiť pomstiť „bonzákovi“.

Rozhovor s rodičmi obete aj agresora (nie spoločne) Vo vážnych prípadoch, upovedomiť políciu, detského pediatra Kontaktovať CPPPaP

V praxi táto stratégia znamená, že musíme nájsť odpovede na otázky: Kto je obeť, koľko ich je? Kto je agresorom, koľkí sú? Kedy, kde a ako ubližovali agresori obetiam? K akým závažným prejavom došlo? Ako dlho šikanovanie trvá?

NÁPRAVA

Ak je vyšetrovanie dokončené, pristúpime k druhej časti – k náprave. Ako prvú pomoc možno použiť dve odlišné metódy:

1. Metóda vonkajšieho nátlaku Cieľom metódy je prinútiť vinníkov trestom a strachom k zastaveniu agresívneho

správania a dodržiavaniu oficiálnych noriem. Potreba razantnosti a potreba zaistiť bezpečie všetkým ohrozeným vyžaduje, aby metóda zahrňovala nasledovné tri súčasti: A - individuálny alebo komisionálny pohovor B - oznámenie o potrestaní agresorov pred celou triedou C - ochranu obeti A. Individuálny alebo komisionálny pohovor Pri zárodočných podobách šikanovania u detí často stačí urobiť pedagogický nátlak medzi „štyrmi očami“ alebo stretnutie triedneho učiteľa, agresora a jeho rodičov.

6

Pri vážnejších prípadoch je potrebné uplatniť nátlak prostredníctvom komisionálneho pohovoru, ktorého sa zúčastnia okrem agresora a jeho rodičov ešte triedny učiteľ, výchovný poradca a riaditeľ, prípadne vychovávateľ alebo majster. Nedoporučuje sa, aby boli na komisionálny pohovor pozvaní naraz viacerí agresori s rodičmi. Opatrenia: Škola má k dispozícii na potrestanie agresorov bežné a mimoriadne opatrenia, napríklad: napomenutie triednym učiteľom, riaditeľom, podmienečné vylúčenie zo školy, zníženie známky zo správania, preradenie do inej triedy, krátkodobý pobyt v diagnostickom ústave apod. B. Oznámenie o potrestaní agresorov pred celou triedou Záver výchovnej komisie je potrebné povedať žiakom celej triedy. Škola tým vyjadruje jednoznačné a pevné stanovisko: Šikanovanie nebude trpené. Vinníci budú pri odhalení potrestaní! Môže sa však stať, že vystúpenie pedagóga vedie iba k podráždeniu skupiny a navodeniu tendencie prejaviť svoju nevôľu obetiam. Oznámenie verdiktu môže byť strohé, ale takisto sa môže odohrávať formou diskusie. Vždy je výhodnejšie, keď sa pedagógovi podarí dosiahnuť, aby väčšina triedy rozhodnutie prijala a podporila. To sa najlepšie darí pri zárodočných podobách šikanovania. C. Ochrana obeti Po vyšetrení a potrestaní agresorov nemožno nechať obeť svojmu osudu s odôvodnením, že je všetko vyriešené. Je potrebné zabudovať do skrytého života skupiny bezpečnostnú poistku. Bezpečnosť obete môže byť posilnená napríklad: stretávaním sa pedagóga s lojálnymi informátormi, stanovením ochrancov obete, sledovaním dochádzky obete, sprostredkovaním starostlivosti v odbornom zariadení a udržovaním kontaktu s jeho pracovníkmi, vytvorením „horúcej linky“ s rodičmi. 2.Metóda zmierenia – neobviňujúci prístup O zmenu sa usiluje prostredníctvom schopnosti agresora vcítiť sa do svojej obete, mať s ňou súcit a pochopiť jej utrpenie. Trestanie sa tu nekoná. Vychádza zo zmýšľania, že: U veľkej skupiny agresorov je šikanovanie napodobňovaním telesného trestania

v rodine, kde silný týra slabého. V tomto zmysle je trestajúce, represívne správanie školy posilňovaním spusteného negatívneho vývoja, uzavretím negatívneho kruhu.

Verejné označovanie členov skupiny za „agresorov“ a „obete“ vedie k upevneniu týchto negatívnych rolí. Obviňovanie a trestanie často prehlbuje narušený vzťah útočníka k obeti, pedagógom

a k škole. Je zbytočné sa pýtať „prečo si to urobil?“. Za určitým prejavom správania bývajú zložité

dôvody a dieťa nemusí mať ani potuchy o tom, prečo sa tak v skutočnosti zachovalo. Potrestanie útočníka môže mať dočasný účinok. Útočníci sa môžu chcieť pomstiť obeti. Deti, ktoré pozorujú alebo kryjú šikanovanie majú potenciálne aktívnu rolu. Je treba ich

doviesť k tomu, aby si uvedomili svoju zodpovednosť, a nechať ich vymýšľať a precvičovať bezpečné kroky.

Používajú sa nasledujúce kroky:

Pohovorte si so šikanovaným dieťaťom (nazvime ho Pavol). Dôraz by nemal byť kladený na podrobnosti toho, čo sa udialo, ale na to, aké to v ňom vzbudilo pocity.

Môžete Pavla požiadať, aby o svojej situácii nakreslil obrázok alebo niečo napísal.

7

Naznačte Pavlovi, že druhé deti by sa tak nechovali, keby vedeli, ako zle sa cíti. Požiadajte ho o zvolenie k tomu, aby sme im to povedali a trebárs im ukázali aj jeho kresbu, báseň, poviedku...Požiadajte ho o mená účastníkov – opäť ho uistite o tom, že ich nemienite potrestať, ale požiadať o pomoc. Požiadajte ho aj o mená tých, ktorí sa zúčastnili ako diváci, nerobia nič alebo sa niekedy snažili pomôcť.

So súhlasom obete pozvite celú skupinu, ku ktorej patria útočníci, diváci a aj osoby blízke obeti –spolu asi 7-8 detí.

Začnite „Možno, že to neviete, ale Pavol sa cíti veľmi zle“ a pokračujte vysvetlením toho, ako sa cíti, ukážte im jeho kresbu, prečítajte, čo napísal.. (V tomto momente sa členovia skupiny obvykle cítia nepríjemne a sú znepokojení.)

Vysvetlite, že ste skupinu pozvali, pretože si myslíte, že by mohli pomôcť; majú nejaké nápady, ako by Pavlovi mohli pomôcť, aby sa cítil lepšie.

V tomto okamžiku sa členovia skupiny začínajú upokojovať, cítia úľavu, že nie sú vypočúvaní a obyčajne začnú predkladať návrhy. Napr. jeden môže navrhnúť, že na neho bude dávať pozor na ihrisku, druhí, že mu bude pomáhať pri práci na počítači,...

Bez toho, aby ste presne stanovili, kto bude čo robiť, povedzte: „Dobre. Máme tu veľa nápadov. Za týždeň si s vami všetkými pohovorím a uvidíme, ako ďaleko sme sa dostali. Nechám to na vás“.

Za týždeň sa individuálne stretnite s každým členom skupiny a potom s obeťou. Každého sa teraz spýtajte , ako sa veci majú.

Kedy možno túto metódu použiť?

Jednoznačne má svoje miesto pri nebrutálnych formách prvého a druhého štádia šikanovania v mladšom školskom veku. Za priaznivých predpokladov, keď obeti nehrozí ďalšia trauma a agresor vykazuje svoje správanie zmeniť, má svoje opodstatnenie pri miernych formách všetkých začiatočných štádiách, a to pri deťoch i mládeži, kedy normy a hodnoty neboli prijaté väčšinou nemocnej skupiny

PRÁCA S AGRESORMI

Pri práci s agresorom by sme nemali zabúdať na to, že odsudzujeme šikanu a nie šikanujúceho. Podľa osobnosti dieťaťa a jeho správania možno použiť nasledujúce prístupy a postupy: Behaviorálny prístup

S útočníkom môžeme pracovať na stanovení vhodných cieľov v oblasti správania a na výbere odmien za ich splnenie. Vždy na jeden deň alebo jednu hodinu.

Ukážte útočníkom účinky ich správania U mnohých útočníkov môže zapôsobiť, keď ich privedieme k tomu, aby si uvedomili

dôsledky svojho konania voči obeti. Mnohokrát netušia, aké skutočné pocity prežíva obeť.

Naučte deti vhodnejšiemu správaniu Tréning asertivity môže byť účinný pre agresorov aj obete. Musíme útočníkom

ponúknuť vhodnejšie spôsoby ako dávať najavo svoje potreby. Ponúknite širokú škálu aktivít na voľný čas, ktoré budú v prípade potreby poskytovať vzrušenie alebo vyžadovať „mužský prvok“, ktorý vedie k pocitu vlastných schopností Posilňujte pocit úspešnosti – ak šikanujúcemu žiakovi pomôžeme dosiahnuť úspech

8

v niečom inom ako v šikanovaní, často so šikanovaním prestane. Pomocou úloh vyžadujúcich spoluprácu umožnite interakciu medzi skutočnými a potenciálnymi útočníkmi a obeťami. Odmeňujte dobré správnie Neuznávajte výhovorky POMOC ŠIKANOVANÝM DEŤOM

S deťmi, ktoré sa stali obeťami, sa musí pracovať citlivo. Obzvlášť sa musíme vyvarovať toho, aby sme im nenaznačovali, že sú šikanovaním nejako vinné. �IADNE DIE�A SI NEZASLÚ�I BY� ŠIKANOVANÉ! Pri práci so šikanovanými deťmi sa snažíme dosiahnuť zmeny v ich myslení, správaní, zvýšiť sebadôveru a sebavedomie a naučiť ich brániť sa šikanovaniu.

Rady deťom, ktoré sú šikanované

Poznámkam a provokáciám sa zasmej alebo ich ignoruj. Pamätaj si, že ich autori sú

obmedzení. Chcú ťa zastrašiť a humor alebo ticho ich môžu odradiť. Keď to nejakú dobu takto vydržíš, prestane ich to baviť.

Môžeš im povedať, aby prestali. Musíš to ale povedať zlostne a hneď odíď. Vyskúšaj si to pred zrkadlom. Oznámiť to dospelému – nejde o prezradenie tajomstva, oznámením dospelému môžeš pomôcť aj ostatným deťom.

Ak ťa obťažuje celá skupina, vyber si najslabšieho člena, pozri sa mu do očí a povedz: „To vôbec nie je k smiechu.“ Potom odíď.

Drž sa v skupine – útočníci sa obvykle zameriavajú na osamotené deti. Opýtaj sa člena skupiny osamote, prečo ich musí útočiť toľko na jedného. Poraď sa so svojimi rodičmi a vyskúšaj ich nápady. Potrebuješ ich pomoc a podporu. Prestaň uvažovať ako obeť. Choď so zdvihnutou hlavou, predstieraj sebadôveru, aj

keď žiadnu nemáš.

AKO ŠIKANOVANIU PREDCHÁDZAŤ

Prevencia pri šikanovaní je lacnejšia, jednoduchšia a účinnejšia, než proti zlu potom

bojovať. Prevenciu šikanovania robíme tam, kde zatiaľ k šikanovaniu ešte nedochádza alebo nebolo spozorované, ale i tam, kde chceme zabrániť opakovaniu šikanovania.

9

Čím intenzívnejšie sa do boja so šikanovaním zapojí celý učiteľský zbor, žiaci a ich rodičia, tým pravdepodobnejšie je dosiahnutie dobrých výsledkov. Preto je potrebné: 1. Vypracovanie celoškolského komplexného prístupu k tejto problematike, ktorý by mal:

byť súčasťou školských zásad týkajúcich sa správania byť vypracovaný po širokej a dôkladnej diskusii zamestnancov školy, rodičov, členov

správnej rady a žiakov informovať rodičov, že sme škola, ktorá aktívne bojuje proti šikanovaniu, nebojí sa

hovoriť aj o nepríjemných záležitostiach a vyzvať rodičov, aby oznámili každý prípad, kedy je dieťaťu ubližované

zahrňovať jasnú definíciu šikanovania a možné tresty jasne stanoviť, že šikanovanie nebude v škole tolerované poskytovať zamestnancom školy, žiakom a rodičom jasný návod, čo robiť v prípade,

keď sa dozvedia o prípade šikanovania byť priebežne aktualizovaný

2. Spísanie pravidiel správania sa v škole Doporučuje sa, aby tam, kde je to možné, boli všetci žiaci zapojení do koncipovania pravidiel ako sa správať v škole, k spolužiakom, k učiteľom..., princípy úcty a tolerancie... Michelle Elliot z organizácie Kidscape doporučuje spísanie zmlúv: jasných, jednoduchých zásad správania, ktoré podpíšu deti a ich rodičia a uložia sa v dokumentácii o žiakoch. 3. Viesť žiakov tak, že nikto by nemal:

schvaľovať a odmeňovať agresívne správanie svojich spolužiakov odsudzovať menej sympatické deti a naopak prejavovať nekritickú obľubu niekoľkým

sympatickým populárnym spolužiakom mlčky prihliadať na nespravodlivý hnev a konanie, nečestné a povýšenecké správanie,

ponižovanie druhých a využívanie slabosti druhých vo svoj prospech nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť tým, ktorý šikanuje, aby mlčal pripájať sa z pocitu strachu k tomu, kto šikanuje alebo k jeho skupine posmievať sa slabšiemu spolužiakovi, niekomu, kto sa akokoľvek líši od ostatných,

kto má iné názory a záujmy zostať ľahostajný k prejavom násilného správania nečinne sa prizerať a mlčať, ak sa stane svedkom šikanovania, ale nahlásiť to osobe,

ktorej dôveruje. 4. Skvalitniť prestávky a pedagogický dozor, pomôcť novým žiakom Jednoduchý, ale účinný preventívny prostriedok je dozor pedagógov na chodbách počas prestávok, v školskej jedálni, v šatniach, na ihrisku, na málo frekventovaných miestach v škole. Je potrebné, aby učiteľ poznal nebezpečné zóny na svojej škole a počas dozoru sa zameral hlavne na tieto miesta. Tým v podstatnej miere sa zníži riziko šikanovania.

Zaujímavá je myšlienka, aby konkrétni žiaci z vyšších ročníkov robili ochrancov žiakom z nižších ročníkov, ktorí sú ohrození šikanovaním. Takisto stojí na zváženie, aby každý nastupujúci žiak mal svojho „rytiera“ ( z vyššieho ročníka), ktorý mu poukazuje školu, jej zvyky, a bude mu nápomocný pri aklimatizovaní sa v nových podmienkach.

10

5. Vytvorenie dobrej triednej klímy a. Triedny učiteľ môže využiť nielen triednické hodiny na posilnenie demokracie v triede. Vo výchove k demokracii ide o štýl komunikácie učiteľa so žiakmi a s ich rodičmi hneď od začiatku. Hlavné zásady výchovy k demokracii:

Pýtať sa žiakov na ich názory a priania, trpezlivo počúvať, diskutovať, vysvetľovať. Ak má žiak pravdu, učiteľ má byť pripravený uznať si vlastnú chybu a podľa potreby

sa ospravedlniť. Dávať žiakom možnosť voľby. Pestovať žiacku samosprávu. V triede je zvolený triedny výbor, ktorý má určité

práva i povinnosti. V škole je detský parlament. Otvorene informovať rodičov o problémoch školy i o nepríjemných udalostiach.

Námety na prácu s deťmi na triednických hodinách Triednické hodiny využiť na rozhovory o tom, čo žiakov trápi, čo ich teší nielen v škole, ale aj za bránami školy. Viesť voľný rozhovor o téme, ktorú si zvolia samotní žiaci. Učiteľ by sa mal tým snažiť spoznať žiakov aj z druhej stránky a tiež dať možnosť žiakom, aby jeho samotného spoznali a vnímali nielen ako učiteľa, ale aj ako človeka, ktorý tiež cíti, robí chyby, trápi sa, smeje sa... Školská zmluva Triedny učiteľ diskutuje so žiakmi na tému, ako by sa mal správať učiteľ k žiakom, žiaci k učiteľovi. Spolu formulujú najdôležitejšie zásady správania sa, ktoré spíšu a umiestnia na nástenke. Dobrá trieda – na zlepšenie klímy v triede 1.krok – žiaci obdržia obálku s niekoľkými kartičkami, na ktorých sú tvrdenia charakterizujúce „dobrú triedu“( Napríklad: Dobrá trieda je tá, kde môžem vyniknúť. V dobrej triede sa kamarátia chlapci s dievčatami. V dobrej triede dáva jeden druhému opísať. Každý si môže robiť, čo chce.). 2.krok – žiaci v skupinách vyberú 5 lístkov, ktoré podľa nich najlepšie charakterizuje dobrú triedu. 3.krok – Svoj výtvor nalepia na papier a prezentujú pred triedou. 4.krok – Spoločne celá trieda porovnáva, v čom sa skupiny zhodli a v čom sa rozchádzajú, na základe čoho si trieda vytvorí „Desatoro dobrej triedy“, spíšu to na veľký papier, kde sa všetci podpíšu a zavesia do triedy. Akú máš dnes náladu? – na zistenie aktuálneho emocionálneho stavu detí, ktorý ovplyvňuje výkon v škole Na tabuľu sa nakreslia tri tváre: veselá, ani veselá – ani smutná, smutná. Na úvod sa s deťmi porozprávame o náladách, kedy sa cítime veselí (keď sa nám niečo darí), ani tak – ani tak (keď je všetko ako zvyčajne) a smutní (keď sa nám prihodilo niečo nepríjemné). Deti vyzveme, aby sa podpísali pod jednu z tvárí, podľa toho, akú majú dnes náladu. V kruhu sa postupne rozprávame najskôr s deťmi, ktoré majú veselú náladu a nakoniec s deťmi, ktoré majú smutnú náladu. Týmto deťom môžeme splniť nejaké želanie. Som – viem – mám – budovanie zdravého sebavedomia a podporu dobrých vzťahov v triede Deťom sa nalepí na chrbát kartička A5 s troma začínajúcimi vetami:

11

Som ................. Viem ............... Mám ............... Všetci sa prechádzajú po miestnosti a vzájomne si dopĺňajú začiatky viet na kartičkách iba pozitívnymi poznámkami, ktoré sa naozaj hodia k danému dieťaťu. Po určitej dobe, deti si smú dať kartičky dole a prečítať si, čo si o ňom druhí myslia. autori jednotlivých textov sú anonymní. Tak možno mnohé deti povedia druhým to, čo by inak nepovedali. Kto som? – na sebapoznávanie a budovanie zdravého sebavedomia Každé dieťa dostane desať lístkov. na ne napíše desať rôznych odpovedí na otázku „Kto som?“ Môžu napísať všetko, čo ich napadne: krstné meno, rôzne role (sestra, brat, žiak,..),obľúbené činnosti, jedlo, zvláštne schopnosti, priania, obavy.. potom si ich každé dieťa roztriedi podľa toho, čo je pre neho viac významné: najskôr to, čo je pre neho najdôležitejšie, nakoniec to najmenej dôležité. V kruhu si potom porovnávajú a diskutujú o tom. Napísali deti len vonkajšie veci, alebo sa zaoberali vlastnou osobou aj do hĺbky? Dozvedeli sa o sebe niečo nové? „Listy Zuzane“ – precvičovanie humoru potrebného na zvládnutie náročných situácii Humor je jedným zo spôsobov prevencie proti šikanovaniu. Deti sa rozdelia na skupinky. Každá dostane lístok s „Listom pre Zuzanu“: Milá Zuzana, Fero sa mi neustále posmieva, že nosím okuliare a mňa to veľmi trápi. Čo mám robiť? Janko. Úloha: Pomôžte Jankovi nájsť vtipné riešenia, ktorými odzbrojí Fera vhodným spôsobom, aby Ferove posmievanie vyšlo nazmar. Potom hovorca každej skupiny prečíta list a riešenia. Ostatní môžu ešte doplniť svoje nápady. Na tebe ma hnevá...- naučiť sa vhodným spôsobom ventilovať našu agresivitu a povedať si, čo nás trápi Pri tomto cvičení má každé dieťa možnosť povedať inému v pokoji svoj názor. každá sťažnosť je totiž uvádzaná takto: „Nič proti tebe nemám, ale hnevá ma...“ oslovené dieťa sa nesmie ospravedlňovať, ale musí vždy povedať: “Ďakujem, že si mi to povedal“. Cvičenie je najlepšie robiť v kruhu. Jedno dieťa si dodá odvahu a začne, napríklad: „Milada, nič proti tebe nemám, ale hnevá ma, že sa stále hráš s Janou, je to predsa moja kamarátka.“ Milada odpovie: “Ďakujem, že si mi to povedala“. Potom pokračuje ďalšie dieťa... Nakoniec sa rozprávame o pocitoch a zážitkoch z cvičenia. Ako sa cíti človek, keď musí druhému povedať, čo sa mu na ňom nepáči? A ako sa cíti človek, ktorý sa nemôže brániť? Cvičenie predpokladá veľkú dôveru v skupine a malo by sa robiť s veľkou opatrnosťou. Striasť zo seba zlosť – vedieť sa uvoľniť a zbaviť napätia Všetky deti sa voľne pohybujú po miestnosti a podľa pokynov sa pokúšajú inscenovať nasledujúce situácie:

- situácie, v ktorých boli zlostné alebo ktoré vyvolali agresivitu - spôsob, akým sa zbavili hnevu a zlosti (mávajú rukami, dupajú nohami, rukami si

stierajú zlosť..) - spôsob, akým sa potom tešili na niečo nové

12

Toto cvičenie je vhodné využiť, keď sú deti v kolektíve rozhádané. Deťom umožní gestami a mimikou podnietiť medzi sebou spor a napätie, potom zo seba striasť hnev a zlosť a napokon, keď sa uvoľnia, môžu sa na seba navzájom usmiať, pozdraviť,... Na záver tejto časti je potrebné dodať, aby sme nezabúdali , že všetky deti majú právo na bezpečnosť svojej osoby a nijaké dieťa si nezaslúži byť šikanované, a preto je povinnosťou nás dospelých im toto právo zabezpečiť.

Použitá literatúra 1. Kolář, M.: Bolest šikanování. Portál, Praha 2001

2. Kolář, M.: Skrytý svet šikanování ve školách. Portál, Praha 1997

3. Labáth, V. – Smik, J.: Expoprogram, Psychodiagnostika, Bratislava 1991

4. Parry, J. – Carrington, G.: Čelíme šikanování. Sborník metod. Institut pedegogicko –

psychologického poradenství ČR, Praha 1997

5. Portmannová, R.: Jak zacházet s agresivitou. Potrál, Praha 1996

13

6. Prevence šikanování ve školách. Sborník příspevku. IPPP ČR, Praha 1998

7. Říčan, P.: Agresivita a šikana medzi deťmi. Portál, Praha 1995

Autorka príspevku : Mgr. Miroslava Ráczová Príspevok bol krátený a upravený.

14

Autorka príspevku : Mgr. Miroslava Ráczová