1/2020

IX. ročník

Rómovia a kočovníci

Prehľad judikatúry ESĽP

Druhé poradné stanovisko ESĽP

podľa protokolu číslo 16

Súdny systém Francúzska

Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

RN proti Home Credit Slovakia

Výber rozhodnutí súdov členských štátov EÚ

z oblasti správneho práva (JuriFast)

Nové rozhodnutia ESĽP

o tranzitných zónach

pre žiadateľov o azyl

OBSAH

Bu

llet

in 1/2

020

2

AKTUALITY Druhé poradné stanovisko ESĽP podľa protokolu č. 16............................................................................ 3 Mgr. Barbara Babáková ČLÁNKY C-290/19 RN proti Home Credit Slovakia Rozsudok Súdneho dvora EÚ.................................. 5 Mgr. Lukáš Petrek

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva...... 7 Mgr. Ivana Mičková

Ilias a Ahmed proti Maďarsku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva.... 17 Mgr. Zoltán Szalay

Súdny systém Francúzska...................................... 40 JUDr. Mária Matisová LEGISLATÍVA Smernica 32019L1937 Ochrana osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva únie........................................................................... 47 Mgr. Veronika Pavlíková Z JUDIKATÚRY Podané predbežné otázky — SD EÚ..................... 51 PhDr. Mgr. Petra Marina Cebecauer, Mgr. Tamara Mihalcová

Rozhodnuté predbežné otázky — SD EÚ............. 55 PhDr. Mgr. Petra Marina Cebecauer, Mgr. Tamara Mihalcová

Z rozhodovacej činnosti SD EÚ............................ 69 Mgr. Branislav Bunčák

Výber rozhodnutí súdov členských štátov EÚ z ob-lasti správneho práva (JuriFast)........................... 84 Mgr. Katarína Drábiková, Mgr. Zuzana Kuricová

Rómovia a kočovníci Prehľad judikatúry ESĽP..................................... 87 Mgr. Barbara Babáková, PhDr. Mgr. Petra Marina Cebecauer, L.L.B. Petronela Halamová, Mgr. Tamara Mihalcová, Mgr. Martina Molnárová, Mgr. Lukáš Petrek, Mgr. Patrik Štofík

Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia,

s radosťou Vám venujem do pozornosti naj-

novšie, prvé tohtoročné číslo Bulletinu Oddelenia

analytiky, dokumentácie a komparatistiky Kancelá-

rie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Hlavnými témami tohto čísla sú tranzitné

zóny pre žiadateľov o azyl a ľudsko-právna judika-

túra v súvislosti s príslušníkmi rómskeho etnika.

Európsky súd pre ľudské práva vydal kon-

com roka 2019 dva významné rozsudky, ktoré sa

týkali tranzitných zón pre žiadateľov o azyl. V roz-

sudku Z. A. a ďalší proti Rusku išlo o tranzitnú zó-

nu na letisku a v rozsudku Ilias a Ahmed proti Ma-

ďarsku o pohraničnú tranzitnú zónu. V novom čísle

Bulletinu prinášame spracovanie týchto rozsudkov.

V pravidelnej rubrike Prehľad judikatúry

ESĽP nájdete dôležité rozhodnutia štrasburského

súdu v súvislosti s ochranou Rómov pred diskrimi-

náciou.

Nové číslo obsahuje aj ďalšie tradičné rub-

riky. Predstavujeme Vám súdny systém Francúz-

ska, prinášame prehľad podaných predbežných

otázok slovenských súdov Súdnemu dvoru Európ-

skej únie, ako aj rozhodnutých predbežných otázok.

V rubrike Z rozhodovacej činnosti sa venujeme vý-

znamným rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej

únie a v rubrike Legislatíva sa zaoberáme európ-

skou smernicou o ochrane osôb, ktoré nahlasujú

porušenia práv únie.

Medzi ďalšími článkami nájdete analýzu

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie ohľa-

dom spotrebiteľských úverov, ako aj výber rozhod-

nutí vnútroštátnych súdov členských štátov únie

z databázy siete ACA-Europe.

Prajeme Vám k novému číslu Bulletinu prí-

jemné čítanie!

JUDr. Ján Šikuta, PhD.

predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

BULLETIN

odborný recenzovaný právnický časopis

Vydáva: Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Oddelenie dokumentácie, analytiky a komparatistiky Župné námestie 13, 814 90, Bratislava

Vychádza dvakrát ročne v online verzii

Zodpovedný redaktor: Zoltán Szalay

Korektúra: Barbara Babáková

Toto číslo vyšlo dňa 13. 07. 2020 ISSN 2453-7705

Názory a postoje vyjadrené v príspevkoch sú názormi ich autorov a nemožno ich považovať za názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Druhé poradné stanovisko Európskeho súdu

pre ľudské práva podľa protokolu č. 16

3

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) prijal dňa 29. mája 2020 historicky druhé poradné stanovisko s označením P16-2019-001 podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľud-ských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 16“ a „do-hovor“). So žiadosťou o vydanie poradného stanoviska sa na ESĽP tentokrát obrátil arménsky ústav-ný súd v auguste 2019, pričom 5-členný senát sudcov Veľkej komory 2. októbra 2019 prijal žiadosť na ďalšie konanie. V júli 2018 vzniesli proti páno-vi Robertovi Kocharyanovi, bý-valému prezidentovi Arménska, obvinenia z rozvratu ústavného zriadenia, pretože vyhlásil núdzo-vý stav a použil ozbrojené sily na potlačenie povolebných pro-testov vo februári a marci 2008. V roku 2009 trestný zákon nove-lizovali, takže skutková podstata dotknutého trestného činu sa v is-tom smere rozšírila a v inom zú-žila v porovnaní s právnou úpra-vou účinnou v čase spáchania na-mietaných skutkov v roku 2008. Vo veci konajúci prvostupňový súd v máji 2019 prerušil kona-nie a podal na ústavný súd ná-vrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Arménsky ústavný súd potom požiadal ESĽP o vydanie poradného sta-noviska, pričom mu položil na-sledujúce štyri otázky: „1. Obsahuje pojem „zákon“ v zmysle článku 7 dohovoru, kto-rý sa spomína aj v iných člán-koch dohovoru, napr. v článkoch 8 – 11, rovnaký stupeň kvalita-tívnych požiadaviek (jednoznač-nosť, dostupnosť, predvídateľ-nosť a stálosť)?

2. Ak nie, aké sú štandardy vy-medzenia? 3. Spĺňa trestnoprávna úprava vymedzujúca trestný čin, ktorá obsahuje odkaz na určité zákon-né ustanovenia právneho predpi-su najvyššej právnej sily a s vyš-ším stupňom abstrakcie, požia-davku jednoznačnosti, dostup-nosti, predvídateľnosti a stálos-ti? 4. So zreteľom na princíp zákazu retroaktívneho pôsobenia trest-ného práva (článok 7 ods. 1 do-hovoru), aké štandardy sa usta-novujú pre porovnávanie tres-tnoprávnej úpravy účinnej v čase spáchania trestného činu a nove-lizovanej trestnoprávnej úpravy s cieľom zistiť ich kontextové (zá-kladné) podobnosti či odlišnosti?“ Pokiaľ ide o prvú a druhú otáz-ku, ESĽP nezistil, že by medzi položenými otázkami a prebie-hajúcim vnútroštátnym konaním vedením proti bývalému prezi-dentovi, pánovi Kocharyanovi, existovala priama súvislosť. Od-poveď na prvú a druhú otázku by mala abstraktný a všeobecný charakter, čím by prekročila za-mýšľaný rozsah protokolu č. 16. Navyše, ESĽP nevidel spôsob, ako by ich mohol preformulo-vať, aby sa poradné stanovisko obmedzovalo „na záležitosti pria-mo súvisiace s konaním prebie-hajúcim na vnútroštátnej úrov-ni“. ESĽP preto vyhlásil, že nemôže zodpovedať prvú a dru-hú otázku. ESĽP ako odpoveď na tretiu otázku arménskeho ústavného súdu uviedol: „...využitie metódy blanketového odkazu alebo zákonného odkazu

pri kriminalizovaní konania ale-bo opomenutia konania nie je ako také nezlučiteľné s požiadav-kami článku 7 dohovoru. Odka-zujúce ustanovenie a odkazované ustanovenie vykladané spoločne musia dotknutému jednotlivcovi umožniť predvídať, ak je to po-trebné, tak s náležitou právnou pomocou, aké konanie založí jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Po-žiadavka sa rovnako vzťahuje na situáciu, kedy sa odkazované ustanovenie nachádza v hierar-chii [právnych predpisov] vyššie v príslušnom právnom poriadku alebo má vyššiu mieru abstrakcie než odkazujúce ustanovenie. Najúčinnejší spôsob ako zabezpe-čiť jednoznačnosť a predvídateľ-nosť je, aby bol odkaz výslovný, a aby odkazujúce ustanovenie vymedzovalo skutkovú podstatu trestného činu. Okrem toho, odka-zované ustanovenia nemôžu rozší-riť rozsah kriminalizácie vyme-dzenej v odkazujúcom ustanove-ní. Bez ohľadu na to, je na [vnút-roštátnom] súde, ktorý aplikuje obe, odkazujúce i odkazované u-stanovenia, aby posúdil, či bola trestná zodpovednosť za okolnos-tí [konkrétneho] prípadu predví-dateľná.“ (ods. 74) Pri posudzovaní štvrtej otázky ESĽP vychádzal z prístupu vo ve-ciach týkajúcich sa zmeny kvali-fikácie skutku v rámci trestného obvinenia: G. proti Francúzsku; Ould Dah proti Francúzsku; Berardi a Mularoni proti San

Marínu a Rohlena proti Českej republike

[Veľká komora].

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Späť na OBSAH

1

ES

ĽP

http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=003-6708535-8973165https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttp://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-57968http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-113014http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-188997http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-188997http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-161511

Druhé poradné stanovisko Európskeho súdu

pre ľudské práva podľa protokolu č. 16

4

V tomto ohľade ale podotkol, že: „Rozhodovacia činnosť súdu ne-ponúka vyčerpávajúci zoznam kritérií na porovnanie trestno-právnej úpravy účinnej v čase spáchania trestného činu a jej novely.“ (ods. 86) Navyše, ESĽP sa na rozdiel od vnútroštátnych súdov nezao-berá formálnym zaradením či pomenovaním trestného činu v národnom práve. „Príslušný súd tak musí porovnať trestno-právnu úpravu účinnú v čase spáchania trestného činu s jej novelou, nie na základe porov-nania vymedzenia [skutkovej podstaty] trestného činu in ab-stracto, ale s ohľadom na konkrét-ne okolnosti prípadu.“ (ods. 88) ESĽP odkázal na rozsudok Veľ-kej komory vo veci Maktouf a Damjanović proti Bosne a Her-cegovine, v ktorom sa použila metóda porovnania in concreto. Domnieval sa, že princíp kon-kretizácie (inými slovami vzatie do úvahy konkrétnych okolností prípadu), vytvorený v kontexte novelizácie trestov, možno uplat-niť aj vo veciach zahŕňajúcich novelizáciou vymedzenia skut-kovej podstaty trestného činu. ESĽP teda odpoveď na štvrtú otázku uzavrel s právnym názo-rom, že: „... Bude na príslušnom vnútroš-tátnom súde, aby porovnal, so zreteľom na namietané kona-nie či zdržanie sa konania obvi-neného a na ďalšie špecifické okolnosti prípadu, právny účinok prípadnej aplikácie [novelizo-vanej právnej úpravy] § 300.1 trestného zákona z roku 2009 a [pôvodného] § 300 trestného zákona v znení účinnom v čase sporných udalostí. Mal by najmä

zistiť, či sa naplnili všetky zá-kladné znaky [skutkovej podsta-ty] trestného činu a ďalšie pod-mienky trestnej zodpovednosti v zmysle ustanovení trestného zákona v znení účinnom v čase sporných udalostí. Ak by neboli dané, neskorší § 300.1 trestného zákona z roku 2009 by sa nemo-hol považovať za priaznivejší, a následne by sa nemohol vo ve-ci uplatniť. Okrem toho, ak by vnútroštátny súd stanovil, že po-užitie § 300.1 trestného zákona z roku 2009 by malo pre obvine-ného nepriaznivejšie následky, než použitie § 300 trestného zá-kona v znení účinnom v čase [predmetných] udalostí, rovnako nebude možné vo veci aplikovať nové ustanovenie.“ (ods. 91) Ak sa teda na základe princípu konkretizácie považuje neskoršia právna úprava za nepriaznivej-šiu, než právna úprava účinná v čase spáchania namietaného trestného činu, nemusí sa apliko-vať.

Mgr. Barbara Babáková Kancelária Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky

Poznámky: Poradné stanovisko P16-2018-001

z 10. apríla 2019, ods. 26 a poradné stanovisko P16-2019-001 z 29. mája 2020, ods. 44.

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Späť na OBSAH

1

ES

ĽP

http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-122716http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-122716http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-122716http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=003-6380464-8364383http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=003-6708535-8934238

C-290/19 RN proti Home Credit Rozsudok Súdneho dvora EÚ

5

C–290/19 RN proti Home Credit Slova-kia a. s. Ú. v. C 68, 2. marec 2020, s. 15 – 16 (rozsudok) Ú. v. C 213, 24. jún 2019, s. 14 – 15 (návrh)

Dátum podania návrhu 9. apríl 2019 Dátum rozsudku 19. december 2019 Právna oblasť ochrana spotrebiteľa aproximácia práva Pôvod prejudiciálnych otázok Krajský súd v Trnave PRÁVNY STAV A ROZHOD-NUTIA SLOVENSKÝCH SÚ-DOV V OBDOBNÝCH VE-CIACH Na záver roka 2019 Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súd-ny dvor EÚ“) rozhodol o ďalšej prejudiciálnej otázke podanej slovenským súdom, ktorá sa tý-kala spotrebiteľských úverov a výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zru-šení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica 2008/48/ES“). Kým vo svojej doterajšej judika-túre sa Súdny dvor EÚ vyjadro-val k tomu ako (ne)musí byť rozpísaná splátka v spotrebiteľ-skom úvere, pri rozhodovaní prejudiciálnej otázky Krajského súdu v Trnave sa venoval spôso-bu, akým má byť formulovaná ročná percentuálna miera nákla-dov (ďalej len „RPMN“) v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzťahy spojené s RPMN sú upravené vo viacerých ustanoveniach Smer-nice 2008/48/ES. V zmysle

slovenského právneho poriadku boli podstatné ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h), § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a do-plnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spo-trebiteľských úveroch“). V danej veci Súdny dvor EÚ posudzoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá výšku RPMN uviedla v roz-pätí od X % – do Y %. Sloven-ské súdy v obdobných veciach zvolili výklad v prospech spotre-biteľa s tým, že údaj o RPMN absentuje alebo je neurčitý, nesprávny a v neprospech spo-trebiteľa. Menej často sa v rozhodovacej praxi súdov vy-skytoval aj názor, že z úpravy § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že výška RPMN mu-sí byť v zmluve uvedená jedi-ným konkrétnym číslom. ROZSUDOK VO VECI C-290/19 RN PROTI HOME CREDIT SLOVAKIA A. S. Skutkový stav a predložené prejudiciálne otázky Predmetom súdneho konania pred vnútroštátnymi súdmi bol spor „RN“ – spotrebiteľa, ktorý podal žalobu o vydanie bezdô-vodného obohatenia proti spo-ločnosti Home Credit Slovakia, a. s. – dodávateľovi. Spotrebiteľ uzatvoril s dodávateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v marci 2013, v ktorej hodnota RPMN bo-la vymedzená v rozpätí od 21,5 % do 22,4 %. Zmluva spresňovala, že RPMN závisí od dátumu po-skytnutia peňažných prostried-kov spotrebiteľovi a že mu bude

oznámená po tomto dátume. Z tohto dôvodu sa spotrebiteľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštan-cie žalobu zamietol z dôvodu, že RPMN nemusí byť uvedená jed-noznačne ako jedno konkrétne číslo, a že by bolo neproporcio-nálne, ak by sa pre takéto uvede-nie hodnoty RPMN považoval úver za bezúročný a bez poplat-kov. Odvolací súd rozhodujúci v tejto veci podal prejudiciálnu otázku v znení: Má sa článok 10 ods. 1 písm. g) smernice Európskeho parlamen-tu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľ-skom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá požiadavke uvedenej v tomto ustanovení, ak ročná percentuálna miera nákladov je v nej uvedená nie presným úda-jom v percentách, ale rozpätím dvoch údajov (od — do)? Túto otázku podal v súvislosti s tvrdením dodávateľa, ktorý ne-vedel, v ktorý deň poskytne spo-trebiteľovi finančné prostriedky, a preto nemohol ani určiť presnú hodnotu RPMN. Odvolací súd oponoval tomuto tvrdeniu s pou-kazom na časť II prílohy I Smer-nice 2008/48/ES, najmä na jej písmená a), c) alebo f). Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Súdny dvor EÚ rozhodol o podanej prejudiciálnej otázke nasledovne: Článok 10 ods. 2 písm. g) smerni-ce Európskeho parlamentu a Ra-dy 2008/48/ES z 3. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

EÚ

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Späť na OBSAH

1

2

3

4

5

6

7

8

http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=221793&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=8845085https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html

C-290/19 RN proti Home Credit Rozsudok Súdneho dvora EÚ

6

úvere a o zrušení smernice Ra-dy 87/102/EHS, zmenenej smer-nicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že brá-ni tomu, aby v zmluve o spotre-biteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna kon-krétna hodnota, ale ako rozpä-tie uvádzajúce najnižšiu a naj-vyššiu hodnotu. Už v úvode svojho odôvodnenia Súdny dvor EÚ konštatoval, že uvedenie RPMN vo forme roz-pätia nie je v súlade so Smerni-cou 2008/48/ES, najmä s jej člán-kami 3 a 19, ako ani so systema-tikou tejto smernice. Údaj o RPMN má pre spotrebiteľa zásadný vý-znam, ktorý mu umožňuje posúdiť rozsah jeho záväzku. Uvedenie RPMN vo forme rozpätia by ne-spĺňalo požiadavku zrozumiteľ-nosti a stručnosti. Spotrebiteľovi tak sťažuje posúdenie celkových nákladov úveru a mohlo by ho uviesť aj do omylu v otázke roz-sahu jeho záväzku. Ak dodáva-teľ nepozná niektoré dôležité údaje, najmä deň uzavretia zmluvy alebo dátum čerpania úveru, Smernica 2008/48/ES ob-sahuje v časti II prílohy I písm. a) až c) predpoklady pre výpočet hodnoty RPMN. ZÁVER Predmetný rozsudok je ďalším v poradí od Súdneho dvora EÚ, ktorý poskytuje eurokonformný výklad náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľ-ských úveroch (nielen) pre slo-venské súdy. Na prvý pohľad sa mohlo javiť problematické pre dodávateľa uviesť presnú hodno-tu RPMN, pokiaľ ešte nevie,

ku ktorému dátumu bude spotre-biteľská zmluva o úvere uzavre-tá. Na danú situáciu však smer-nica 2008/48/ES aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dáva jasnú odpoveď. Uvedenie presnej hodnoty RPMN predsta-vuje dôležitý porovnávací prvok pri výbere najvýhodnejšieho úve-ru pre spotrebiteľa. Z tohto dô-vodu preto neobstojí ani argu-ment, podľa ktorého by stačilo RPMN určiť až dodatočne po uza-vretí zmluvy. Daný rozsudok Súdneho dvora EÚ potvrdil dô-ležitosť správneho vymedzenia RPMN v zmluve o spotrebiteľ-skom úvere.

Mgr. Lukáš Petrek Kancelária Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky

Poznámky: Rozsudok vo veci C-331/18 TE v. Po-

hotovosť, s. r. o. v nadväznosti na roz-sudok vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s./Klára Bíróová.

Pre túto vec boli podstatné predo-všetkým článok 3 písm. i), článok 4, člá-nok 10 písm. g), článok 19 a príloha I, časť I a II písm. a), b), c), f) a ii) tejto smernice.

Znenie § 9 ods. 2 písm. h), resp. písm. j), v znení účinnom od 11. júna 2010

do 31. marca 2015 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občian-skeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na zá-klade údajov platných v čase uzatvo-renia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej mie-ry nákladov.“

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) v zne-ní účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (marec 2013): Poskytnutý spotrebiteľský úver sa pova-žuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere ne-obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentu-álna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/301/2015 z 18. aprí-la 2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/315/2017 z 28. feb-ruára 2018.

Napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/103/2015 zo dňa 18. februára 2016.

Napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/24/2017 zo dňa 29. novembra 2017.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľ-ských úveroch.

Pozri aj rozsudok vo veci C-448/17 EOS KSI Slovensko s. r. o. v. Ján Dan-ko, Margita Danková, kde však spotre-biteľský úver bol uzatvorený podľa záko-na č. 258/2001 Z. z., ktorý prebral smerni-cu č. 87/102/EHS Rady z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opat-rení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru.

EÚ

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Späť na OBSAH

3

2

1

4

5

6

7

8

9

9

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32008L0048https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1593763679873&uri=CELEX:62018CJ0331https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1593763827976&uri=CELEX:62015CJ0042https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.htmlhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101#poznamky.poznamka-18https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1593764669912&uri=CELEX:62017CJ0448https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101

7

Dňa 21. novembra 2019 Veľká ko-mora Európskeho súdu pre ľud-ské práva (ďalej len „Súd“) vyda-la rozsudok vo veci Z. A. a ďalší proti Rusku (sťažnosti č. 61411/15, 61420/15, 61427/15 a 3028/16). Vec sa týkala neprimerane dlhé-ho núteného pobytu sťažovate-ľov, ktorí boli žiadateľmi o azyl, v tranzitnej zóne medzinárodné-ho letiska v Moskve a nevhod-ných podmienok, ktorým boli vystavení v dôsledku tohto po-bytu. Veľká komora rozhodla, že v na-mietanom prípade došlo k poru-šeniu článku 3 a 5 ods. 1 Doho-voru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré upravujú zá-kaz mučenia a právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Prípad sa začal podaním štyroch sťažností osobami rôznej národ-nosti proti Ruskej federácii v de-cembri 2015 a v januári 2016. Sťažovatelia namietali, že boli nezákonne držaní v tranzitnej zóne moskovského letiska v roz-pore s článkom 5 ods. 1 Doho-voru, pričom tiež namietali, že podmienky ich zadržania boli neadekvátne a v rozpore s člán-kom 3 Dohovoru. Dňa 28. marca 2017 komora väčšinou hlasov (6 zo 7) rozhodla, že došlo k po-rušeniu článku 3 a článku 5 ods. 1 Dohovoru. K rozsudku bolo pripojené odlišné stanovisko sud-cu Dedova. Komora do konania pripustila aj tretiu stranu, a to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára“). V ďalšom texte uvádzame spra-covanie rozsudku Veľkej komo-ry Súdu z jeho anglického origi-nálu.

SKUTKOVÝ STAV Sťažovateľ Z. A. Sťažovateľ bol pôvodom z Ira-ku. Z dôvodu pretrvávajúcich hrozieb zo strany Islamského štátu opustil v júni 2014 svoju krajinu a odišiel do Turecka. V júni 2015 odcestoval do Číny. Ani v Turecku, ani v Číne mu nebol udelený azyl. V júli sa chcel zo Šanghaja vrátiť naspäť do Ankary cez Moskvu. Turecko mu však zamietlo vstup do kraji-ny z dôvodu, že nedisponoval vízami a tak bol vrátený naspäť do Moskvy. Dňa 27. júla 2015 na letisku Šeremetievo pri paso-vej kontrole Pohraničná stráž Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (ďalej len „po-hraničná stráž“) sťažovateľovi zadržala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez kontrolu. Ná-sledne sťažovateľ v súlade s rus-kým zákonom o utečencoch po-žiadal o priznanie postavenia utečenca. Ruský migračný úrad rozhodol o vydaní osvedčenia o preskúmaní žiadosti o prizna-nie postavenia utečenca vo veci samej (ďalej len „osvedčenie“). Samotné osvedčenie však sťažo-vateľovi doručené nebolo. Takéto osvedčenie by sťažovateľa opráv-ňovalo na umiestnenie do pre-chodného ubytovacieho zariade-nia, na služby tlmočníka a pre-kladateľa a na informácie o prie-behu konania o udelenie azylu, na stravovacie a komunálne služby, na finančný príspevok či na lekárske a farmaceutické služ-by. V novembri 2015 ruské úrady zamietli sťažovateľovu žiadosť o udelenie azylu na základe to-ho, že „príčinou prečo žiadateľ opustil Irak a prečo sa tam ne-

chce vrátiť, sú ekonomické dôvo-dy a zložitá sociálna a hospo-dárska situácia na území Iraku, nie hľadanie azylu“. Zamietnu-tie žiadosti bolo potvrdené aj okresným súdom. Vo februári 2016 úrad vysokého komisára sťažovateľa uznal za osobu, kto-rá potrebuje medzinárodnú ochra-nu a započal proces presídlenia sťažovateľa. V marci 2016 bol sťažovateľ vďaka úradu vysokého komisára presídlený do Dánska. Celkovo tak sťažovateľ strávil v tranzitnej zóne moskovského letiska pri-bližne 8 mesiacov. (ods. 11 – 14, 46 – 56) Sťažovateľ M. B. Sťažovateľ s palestínskym pa-som odcestoval v apríli 2013 z pásma Gazy do Káhiry a ná-sledne do Moskvy, kde mu boli udelené ročné obchodné víza. Keďže sťažovateľ zotrval na úze-mí Ruska aj po vypršaní platnos-ti víz, v auguste 2015 ho ruský súd uznal vinným z porušenia migračných zákonov a rozhodol o jeho vyhostení naspäť do Gazy (cez Káhiru). V tom čase (august 2015) bol však hraničný prie-chod v meste Rafah uzavretý, preto po dvoch dňoch strávených v tranzitnej zóne na letisku v Ká-hire bol vyslaný naspäť do Mos-kvy. Na letisku Šeremetievo po-hraničná stráž sťažovateľovi za-držala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez pasovú kontrolu. Podobne ako prvý sťažovateľ, požiadal o priznanie postavenia utečenca. Ruské migračné úrady rozhodli o vydaní osvedčenia, avšak samotné osvedčenie mu nevydali a nakoniec aj žiadosť ako celok zamietli na tom zákla-

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-198811http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-198811https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.unhcr.org/sk/https://www.unhcr.org/sk/

8

de, že „dôvodom, prečo žiadateľ opustil Palestínu a prečo sa tam nechce vrátiť, nie je hľadanie azylu, ale biedne sociálne a eko-nomické pomery na území Pales-tíny“. Zamietnutie žiadosti bolo potvrdené aj okresným súdom. Vo februári 2016, po opätovnom otvorení hraničného priechodu Rafah do pásma Gazy, sťažova-teľ súhlasil s odletom do Egypta a opustil tranzitnú zónu moskov-ského letiska, v ktorej tak celkovo strávil 6 mesiacov. (ods. 15 – 20, 57 – 65) Sťažovateľ A. M. Sťažovateľ, novinár somálskeho pôvodu, sa v roku 2005 presťa-hoval do Jemenu, kde mu bolo priznané postavenie utečenca. V roku 2010 sa vrátil do hlavné-ho mesta Somálska, kde praco-val ako reportér miestnej televíz-nej stanice. V septembri 2012 bol nútený opäť odcestovať do Jemenu (kde mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt platné 2 roky) nakoľko sa on a jeho rodina stali objektom te-roristického útoku militantnej skupiny al-Shabab. V marci 2015 sa sťažovateľ, pre spory so svo-jím bývalým obchodným partne-rom, rozhodol odcestovať na Ku-bu, kde požiadal o azyl (posledný let bol na trase Moskva – Hava-na). Jeho žiadosť o azyl nebola ani spracovaná, a preto bol v ap-ríli 2015 deportovaný do Mos-kvy, kde na letisku Šeremetievo mu pohraničná stráž zadržala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez pasovú kontrolu. Ani v tomto prípade ruské mig-račné úrady nevydali sťažovate-ľovi osvedčenie, hoci o jeho vy-daní na základe žiadosti (júl 2015)

rozhodli. Navyše samotná žia-dosť bola nakoniec v októbri 2015 zamietnutá z dôvodu, že sťažovateľ nesplnil zákonné po-žiadavky stanovené ruským fe-derálnym zákonom o utečencoch a navyše jeho rodina naďalej ostala žiť v Somálsku, hoci pre-žila rovnaké udalosti ako sťažo-vateľ. Sťažovateľova žiadosť o udelenie dočasného azylu bola tiež zamietnutá ako neopodstat-nená. Toto rozhodnutie bolo po-tvrdené aj okresným súdom, kto-rý uviedol, že sťažovateľ nepre-ukázal, že teroristi, ktorí ho ohrozovali v roku 2005, naďalej, aj po 10-tich rokoch predstavujú pretrvávajúcu hrozbu a navyše, že má možnosť využiť poskyt-nutie štátnej ochrany somálsky-mi orgánmi presadzovania prá-va. Mestský súd v Moskve tak-tiež potvrdil rozhodnutia o za-mietnutí žiadosti o udelenie do-časného azylu a zamietnutí žia-dosti o priznanie postavenia ute-čenca, pričom zdôraznil aj, že sťažovateľ zneužil právo na prí-stup k súdu snahou o obídenie zákonného procesu na legali-záciu svojho pobytu v Rusku. V marci 2017 nakoniec sťažova-teľ súhlasil s odletom naspäť do Somálska. V tranzitnej zóne letiska sťažovateľ strávil takmer 2 roky. (ods. 21 – 29, 66 – 82) Sťažovateľ Hasan Yasien Sťažovateľ, sýrskej národnosti, v rokoch 2004 a 2008 strávil nie-koľko mesiacov v Rusku na zá-klade obchodných víz. Neskôr strávil striedavo niekoľko mesia-cov v Sýrii a v Libanone. V júni 2014 opätovne získal ruské obchod-né víza na 3 mesiace, pričom však v Rusku zotrval aj po skon-čení ich platnosti. V septembri 2014 ho ruský súd uznal vinným

z porušenia migračných zákonov a rozhodol o jeho vyhostení. Pre-to sťažovateľ požiadal o udele-nie dočasného azylu, no jeho žiadosť bola v decembri toho roku zamietnutá, pričom sťažo-vateľ naďalej zotrval na území Ruska. V auguste 2015 ho ruský súd znova uznal vinným z poru-šenia migračných zákonov a na-riadil jeho vyhostenie. Sťažova-teľ podnikol viaceré lety do Tu-recka a Libanonu, no ani tieto krajiny mu neumožnili vstup na svoje územie a vždy bol vrá-tený naspäť do Moskvy. Preto v septembri 2015 požiadal o pri-znanie postavenia utečenca. Ani v tomto prípade ruské migračné úrady osvedčenie nevydali, resp. nedoručili, a nakoniec sťažova-teľovu žiadosť zamietli, čo odô-vodnili tým, že svoju krajinu opustil len z dôvodu neuspokoji-vých ekonomických podmienok a svoj pobyt v Rusku chcel lega-lizovať, aby sa v krajine mohol zamestnať. Aj okresný súd po-tvrdil rozhodnutie ruských mig-račných orgánov. V apríli 2016 úrad vysokého ko-misára sťažovateľa uznal za oso-bu, ktorá potrebuje medzinárod-nú ochranu a započal proces pre-sídlenia sťažovateľa. V máji 2016 bol sťažovateľ vďa-ka úradu vysokého komisára presídlený do Švédska. Celkovo tak sťažovateľ strávil v tranzitnej zóne moskovského letiska pri-bližne 8 mesiacov. Počas pobytu v tranzitnej zóne letiska, všetci štyria sťažovatelia nemali k dispozícii vhodné uby-tovacie podmienky – museli spať na zemi na matracoch v sústavne osvetlenej a veľmi rušnej letis-kovej hale preplnenej ľuďmi.

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

9

Nemali zabezpečený pravidelný a voľný prístup ku sprchám, ne-mali prístup k čerstvému vzdu-chu. Nemali možnosť využiť lekárske, sociálne ani poštové služby. Nemali ani prístup k no-tárovi, v dôsledku čoho nemohli získať notármi overené splno-mocnenia vyžadované ruským právnym poriadkom na právne zastupovanie. Ich žiadosti o le-kársku pomoc boli zamietnuté. Možný prístup k právnemu zá-stupcovi bol plne v kompetencii pohraničnej stráže a nebol tak zaručený, pričom povolené stret-nutia s právnikmi sa uskutočňova-li vždy len za prítomnosti členov pohraničnej stráže. (ods. 30 – 39, 40 – 44, 83 – 96)

RELEVANTNÉ VNÚTRO-ŠTÁTNE A MEDZINÁ-RODNÉ PRÁVO Vnútroštátne orgány pri rozho-dovaní postupovali podľa fede-rálneho zákona o odchode a vstu-pe na územie Ruskej federácie (FZ – 114 z 15. augusta 1996 v zne-ní neskorších predpisov), podľa zákona o štátnych hraniciach Ruskej federácie (FZ – 4730-1 z 1. apríla 1993 v znení neskor-ších predpisov) a podľa federál-neho zákona o utečencoch (FZ – 4528-1 z 19. februára 1993 v zne-ní neskorších predpisov). Súd pri rozhodovaní poukázal na článok 31 a 33 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (v texte ďalej aj „Že-nevský dohovor“). (ods. 97 – 102)

KOMPARATÍVNA ANA-LÝZA Zo Súdom vykonaného priesku-mu ohľadom postavenia žiadate-ľov o azyl uväznených v letisko-vých tranzitných zónach jednot-livých štátov počas azylového konania vyplynulo, že z tridsia-tich štyroch zmluvných strán Dohovoru:

7 štátov (Česká republika, Francúzsko, Litva, Čierna hora, Holandsko, Portugal-sko a Ukrajina) podľa svoj-ho vnútroštátneho práva považuje pobyt osoby, kto-rá požiadala o medzinárod-noprávnu ochranu, v tran-zitnej zóne za pozbavenie slobody;

18 štátov [Albánsko, Ra-kúsko, Azerbajdžan, Bul-harsko, Chorvátsko, Estón-sko, Fínsko, Gruzínsko, Ne-mecko, Grécko, Severné Macedónsko, Moldavská republika, Poľsko, Rumun-sko, Srbsko, Slovinsko, Španielsko a Spojené krá-ľovstvo (Anglicko a Wa-les)] takýto pobyt neposu-dzuje ako pozbavenie slo-body;

v 9 štátoch (Arménsko, Bel-gicko, Island, Lichtenštajn-sko, Luxembursko, Nórsko, San Maríno, Slovensko a Švédsko) neexistujú tran-zitné zóny v právnom ani praktickom slova zmysle, v ktorých by sa žiadatelia o azyl museli zdržiavať počas azylového konania;

12 štátov (Rakúsko, Chor-vátsko, Česká republika, Francúzsko, Gruzínsko, Gréc-ko, Litva, Čierna Hora, Ho-landsko, Portugalsko, Ru-munsko a Španielsko) za-

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/319/19961119https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/319/19961119

10

viedli osobitné zákonné pravidlá a procesy apliko-vateľné na osoby, ktoré požiadali o medzinárodno-právnu ochranu počas po-bytu v tranzitnej zóne leti-ska alebo na pozemnom ale-bo námornom hraničnom priechode. (ods. 103 – 105)

PRÁVO ČLÁNOK 5 ODS. 1 DOHOVO-RU Vyjadrenia strán Sťažovatelia Sťažovatelia tvrdili, že počas pobytu v tranzitnej zóne letiska boli v postavení žiadateľov o azyl, o ktorých žiadostiach ešte nebolo rozhodnuté. Nemali mož-nosť vstúpiť na územie iného štátu, než štátu, z ktorého prišli a zároveň spadali pod jurisdikciu Ruska, hoci nemohli vstúpiť ani na jeho územie. Pobyt sťažova-teľov v tranzitnej zóne nebol dobrovoľný, čím došlo de facto k pozbaveniu ich osobnej slobo-dy, ktoré navyše nebolo potvrde-né rozhodnutím súdu ani inej oprávnenej inštitúcie. Z dôvodu chýbajúceho zákonného procesu stanovujúceho zákonnosť a trva-nie ich zadržania sa sťažovatelia nachádzali v tzv. právnom vá-kuu. Chybný postup ruských úradov znemožnil sťažovateľom využiť práva garantované rus-kým zákonom o utečencoch. Sťa-žovatelia namietali, že ich zadr-žanie v tranzitnej zóne letiska po neurčitú a nepredvídateľnú dobu, bez zákonného podkladu vo vnútroštátnom právnom po-riadku, vyústilo do nezákonné-ho pozbavenia osobnej slobody a tým pádom došlo k porušeniu práva na osobnú slobodu podľa článku 5 Dohovoru. (ods. 109 – 112) Vláda Vláda vo svojom vyjadrení trva-la na tom, že je nutné dôsledne rozlišovať medzi skutočným ute-čencom a migrantom (osoba sťa-hujúca sa do tretej krajiny z eko-

nomických dôvodov). Podľa ná-zoru vlády, sťažovatelia nespĺňa-li kritéria utečencov stanovené Ženevským dohovorom, keďže do Ruska neprišli priamo z rizi-kovej krajiny, nevybrali si Rus-ko ako prvú bezpečnú krajinu, nepožiadali o azyl bezprostredne po príchode do krajiny a ani v predošlých krajinách nežiadali o azyl. Keďže sťažovatelia pr-votne poukazovali na zlú hospo-dársku situáciu vo svojej krajine a až neskôr, po kontakte s práv-nikmi, predniesli tvrdenia o mož-nom riziku v krajine pôvodu, úrady ich považovali za migran-tov, ktorých žiadosti o azyl boli účelové. Vláda tiež uviedla, že sťažovatelia si mali byť vedomí toho, že nemali požadované a v rozhodnom čase platné do-klady pre vstup na územie Rus-ka. Skutočnosť že žiadali o azyl, neznamenala, že museli zotrvať v tranzitnej zóne letiska. V nepo-slednom rade, vláda poukázala na základné suverénne právo štá-tu kontrolovať vstup a pobyt cu-dzincov na území svojho štátu. Vláda pripustila, že ak by žiada-teľ o azyl spĺňajúci kritéria Že-nevského dohovoru bol nútený vrátiť sa do krajiny, v ktorej bol perzekvovaný, mohlo by dôjsť k po-rušeniu článku 3 Dohovoru, ak by dotknutý žiadateľ podal relevant-nú sťažnosť. Vláda tiež dodala, že Súd „vymyslel“ nové právo podľa Dohovoru (ktorý inak ne-zaručuje právo na azyl) ukladajú-ce štátom povinnosť umožniť každému, kto tvrdí, že je žiada-teľom o azyl, neobmedzený vstup na svoje územie. (ods. 113 – 118) Tretie strany Úrad vysokého komisára sa vo svo-jich podaniach zameral na vnút-roštátny právny rámec a prax

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/319/19961119

11

týkajúcu sa zaobchádzania so žia-dateľmi o azyl, pričom uviedol, že ruský právny poriadok neob-sahuje ustanovenia upravujúce dôvody alebo dĺžku pobytu cu-dzincov v pohraničných oblas-tiach a tranzitných zónach, ani podmienky pobytu v týchto zó-nach, a ani nezveruje zodpoved-nosť žiadnemu orgánu za zabez-pečenie základnej starostlivosti o žiadateľov o azyl. Neustanovu-je ani možnosť súdneho priesku-mu oprávnenosti pobytu cudzin-cov v tranzitnej zóne. Navyše po-hraničná stráž nevydáva rozhod-nutie o zadržaní osoby v tranzit-nej zóne. Tiež uviedli, že zadrža-nie žiadateľa o azyl by malo byť odôvodnené zásadou nevyhnut-nosti, primeranosti a proporcio-nality, a malo by podliehať via-cerým procesnoprávnym záru-kám, ktoré v prípade sťažovate-ľov chýbali. Maďarská vláda argumentovala, že medzinárodné právo neupra-vuje nárok na azyl ani právo zvoliť si krajinu, v ktorej bude osoba žiadať o azyl, hoci úrad vysokého komisára a iné medzi-národné organizácie na ochranu utečencov takéto právo presa-dzujú. Tzv. azylový turizmus podporil medzinárodný organi-zovaný zločin a zostrilo európsku migračnú krízu. (ods. 119 – 125) Posúdenie Súdu Súd vzal do úvahy obavy tak ruskej ako aj maďarskej vlády a uznal, že pri riešení prípadu musia byť zohľadnené praktické, správne, rozpočtové a právne problémy, ktorým čelia členské štáty v dôsledku prílivu utečen-cov a migrantov. Zároveň však uviedol, že riešený prípad nesú-visí s otázkou existencie či nee-

xistencie nároku na azyl v me-dzinárodnom práve. Predmetom konania nie je otázka neudelenia azylu sťažovateľom, ale absen-cia právneho podkladu pre zdĺ-havé uväznenie sťažovateľov v tranzitnej zóne letiska a neza-bezpečenie základných potrieb sťažovateľov počas prebiehajú-ceho azylového konania. Obme-dzenie osobnej slobody zo zá-konných dôvodov a právo na hu-mánne [životné] podmienky sú minimálnymi požiadavkami, kto-ré by mali byť splnené, a to aj na-priek narastajúcej migračnej krí-ze v Európe. (ods.126 – 128) Všeobecné princípy Pod pojmom „právo na osobnú slobodu“ v znení článku 5 Doho-voru sa myslí fyzická sloboda jednotlivca, zároveň však nejde iba o obmedzenie pohybu jednot-livca, ktorý je upravený v člán-ku 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru. Pre posúdenie, či určitá osoba bola pozbavená osobnej slobody, je východiskovým bodom kon-krétna situácia, v ktorej sa daná osoba nachádza, no musí sa vziať do úvahy aj celý rad faktorov, ako sú druh, trvanie, účinky a spôsob vykonávania príslušného opatre-nia. Rozdiel medzi pozbave-ním osobnej slobody a jej obme-dzením je daný stupňom alebo intenzitou, a nie povahou a pod-statou. Pri rozlišovaní medzi obmedzením slobody pohybu a pozbavením osobnej slobody v súvislosti so zadržaním žiada-teľov o azyl, by prístup Súdu mal byť praktický a realistický so zre-teľom na aktuálne podmienky a výzvy. Je dôležité uznať právo štátov kontrolovať svoje hranice a prijímať opatrenia proti cudzin-com obchádzajúcim migračné obmedzenia, všetko v súlade s ich

medzinárodnými záväzkami. Či pobyt v medzinárodných zó-nach letiska napĺňa znaky pozba-venia osobnej slobody, Súd riešil už vo viacerých prípadoch. V prípade Amuur Súd uviedol, že: „Zadržanie cudzincov v medzi-národnej zóne skutočne zahŕňa obmedzenie osobnej slobody, ale také, ktoré v žiadnom ohľade nie je porovnateľné s tým, ku ktoré-mu dochádza v zariadeniach na umiestnenie zaistených cu-dzincov čakajúcich na vyhoste-nie. Takéto zadržanie, sprevádza-né vhodnými zárukami pre dot-knuté osoby, je akceptovateľné iba s cieľom umožniť štátom za-brániť nezákonnému prisťahova-lectvu pri súčasnom plnení ich medzinárodných záväzkov, kon-krétne podľa Ženevského do-hovoru a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Oprávnené snahy štátov zabrániť čoraz čas-tejším pokusom o obchádzanie migračných obmedzení nesmú žiadateľov o azyl pozbaviť ochra-ny poskytovanej týmito dohovor-mi. Takéto zadržanie by sa nemalo neprimerane predlžovať, inak mô-že existovať riziko, že obmedze-nie osobnej slobody – nevyhnut-né vzhľadom na zorganizovanie praktických podrobností o repat-riácii cudzinca alebo povolení vstupu do krajiny v konaní o ude-lení azylu, ak oň požiada, by sa zmenilo na pozbavenie osobnej slobody. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť skutočnosť, že opatrenie sa nevzťahuje na tých, ktorí sa dopustili trestných činov, ale na cudzincov, ktorí utiekli zo svojej vlastnej krajiny obáva-júc sa o svoj život.

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

3

4

1

2

https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttp://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-57988

12

Z povahy okolností musí byť roz-hodnutie o nariadení zadržania nevyhnutne prijaté správnymi alebo policajnými orgánmi, jeho predĺženie si vyžaduje rýchle preskúmanie zo strany súdov, tradičných strážcov osobných slobôd. Navyše takéto zadržanie nesmie žiadateľa o azyl pozbaviť práva na prístup ku konaniu o priznanie postavenia utečen-ca.“ Pri rozlišovaní medzi obmedze-ním slobody pohybu a pozbave-ním osobnej slobody v súvis-losti so zadržiavaním cudzin-cov v tranzitných zónach a prijí-macích centrách na účely identi-fikácie a registrácie migrantov, Súd zhrnul štyri základné fakto-ry, ktoré musia byť zohľadnené: konkrétna situácia sťažo-

vateľa a jeho voľba, aplikovateľný právny re-

žim príslušnej krajiny a je-ho účel,

celkové trvanie, s ohľadom na jeho účel a uplatniteľnú procesnú ochranu,

povaha a stupeň skutočných obmedzení uložených sťa-žovateľovi alebo prežitých sťažovateľom. (ods. 133 – 139)

Aplikácia princípov na konkrét-ny prípad V riešenom prípade, s ohľadom na známe skutkové okolnosti týkajúce sa sťažovateľov a ich jednotlivých ciest a najmä s ohľa-dom na fakt, že neprišli do Rus-ka z dôvodu priameho a bezpro-stredného ohrozenia ich života a zdravia, ale skôr z dôvodu oso-bitých okolností súvisiacich s ich cestovaním, niet pochýb o tom, že sťažovatelia na moskovské letisko vstúpili síce nedobrovoľ-ne, ale bez účasti ruských orgá-

nov. Je preto zrejmé, že ruské orgány boli oprávnené vykonať nevyhnutné opatrenia a preskú-mať tvrdenia sťažovateľov pred-tým, než rozhodli, či ich prijmú alebo nie. Ruské orgány sa ne-snažili pozbaviť žiadateľov osob-nej slobody a zamietli im vstup naraz. Sťažovatelia zostali v tran-zitnej zóne hlavne preto, že ča-kali na výsledok azylového ko-nania. (ods. 142, 143) Právo štátov kontrolovať vstup cudzincov na svoje územie ne-vyhnutne vedie k tomu, že povo-lenie na vstup môže byť podmie-nené splnením konkrétnych po-žiadaviek. Ak neexistujú iné fak-tory, situáciu jednotlivca, ktorý žiada o vstup do krajiny a len krátku dobu čaká na preverenie svojho práva na vstup do kraji-ny, nemožno označovať ako po-zbavenie osobnej slobody pripí-sateľné štátu, pretože v takýchto prípadoch štátne orgány voči dot-knutému jednotlivcovi nepodnik-li žiadne ďalšie kroky nad rámec už vykonaných potrebných ove-rení ako reakcie na žiadosť o po-volenie vstupu do krajiny. Ďalej je relevantné, či v súlade s účelom použiteľného právneho režimu existovali procesné záru-ky týkajúce sa procesu vybavenia sťažovateľovej žiadosti o azyl a vnútroštátne ustanovenia sta-novujúce maximálnu dĺžku po-bytu v tranzitnej zóne a či boli aplikované v riešenom prípade. Dotknutá vláda nebola schopná poukázať na akékoľvek vnútro-štátne ustanovenia upravujúce maximálnu dobu pobytu v tran-zitnej zóne a navyše v rozpore s vnútroštátnymi normami, ktoré priznávajú každému žiadateľovi o azyl právo na vydanie osved-čenia a právo na umiestnenie

v prechodných ubytovacích za-riadeniach do skončenia preskú-mania žiadosti o azyl, boli sťa-žovatelia odkázaní sami na seba. Ruské orgány neuznali, že by v akomkoľvek smere boli zod-povedné za sťažovateľov, čím ich ponechali v právnom vákuu bez možnosti napadnúť opatre-nia obmedzujúce ich slobodu. V tranzitnej zóne mali sťažova-telia len veľmi málo informácií o výsledku svojich žiadostí o priznanie postavenia utečenca alebo udelenia dočasného azylu. (ods. 144 – 146) Podľa ustálenej judikatúry Súdu týkajúcej sa uväznenia cudzin-cov v kontexte prisťahovalectva, dĺžka prípustného obmedzenia pohybu a súvis medzi konaním orgánov a obmedzením osobnej slobody môžu ovplyvniť zadefi-novanie určitej situácie ako po-zbavenie osobnej slobody. Súd sa domnieval, že situácia, v kto-rej sa sťažovatelia nachádzali, bola vážne ovplyvnená prie-ťahmi a nečinnosťou ruských orgánov, ktoré im boli pripísa-teľné a nemali legitímny pod-klad. (ods. 147 – 149) Súd konštatoval, že veľkosť tran-zitnej zóny a spôsob jej stráženia boli také, že sloboda pohybu sťažovateľov bola obmedzená vo výraznom rozsahu, a to spô-sobom podobným určitým dru-hom zariadení určených na zadr-žanie s menej prísnym režimom. Súd pripomenul aj odôvodnenie z vyššie citovaného rozsudku Amuur (ods. 48), kde uviedol, že: „Samotná možnosť žiadateľov o azyl dobrovoľne opustiť kraji-nu, v ktorej hľadajú útočisko, nevylučuje obmedzenie osobnej slobody“ a takáto možnosť

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

5

http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-57988

13

opustiť krajinu „ostane len teo-retickou, ak žiadna iná krajina ponúkajúca ochranu porovnateľ-nú s ochranou, ktorú očakávali v krajine, v ktorej žiadali o azyl, nie je ochotná alebo pripravená žiadateľov prijať“. Opustenie letiskovej tranzitnej zóny mimo územia Ruska by si vyžadovalo plánovanie, kontak-tovanie leteckých spoločností, zakúpenie leteniek a pravdepo-dobne aj požiadanie o udelenie víz v závislosti od cieľovej desti-nácie. Vláda nepreukázala svoje tvrdenie, že aj napriek týmto prekážkam „sťažovatelia mohli kedykoľvek opustiť Rusko a ísť, kamkoľvek by chceli“. Musí byť presvedčivo preukázaná reálna možnosť sťažovateľov opustiť tranzitnú zónu letiska bez pria-meho ohrozenia ich života a zdra-via, ktoré bolo orgánom v da-nom čase známe alebo naň boli orgány upozornené. (ods. 150 – 155) Najmä so zreteľom na chýbajúce vnútroštátne právne predpisy sta-novujúce maximálnu dĺžku po-bytu v tranzitnej zóne, do znač-nej miery nezákonný pobyt v tranzitnej zóne letiska, neú-merné trvanie pobytu a značné prieťahy v procese preskúmania žiadostí o azyl, stav miestnosti, v ktorej boli sťažovatelia zadrža-ní a kontrola, ktorej tam boli vy-stavení väčšinu času a skutoč-nosť, že sťažovatelia nemali re-álnu možnosť opustiť tranzitnú zónu, Súd dospel k záveru, že boli pozbavení osobnej slobody v kontexte článku 5 Dohovoru a preto je tento článok na riešený prípad aplikovateľný. (ods. 156)

Záver posúdenia Zmluvné štáty na základe medzi-národného práva a na základe svojich zmluvných záväzkov vrá-tane Dohovoru majú právo kon-trolovať vstup, pobyt a vyhoste-nie cudzincov. Na to je po-trebné, aby štáty mohli zadržať potenciálnych migrantov, ktorí požiadali o povolenie na vstup do krajiny, či už prostredníctvom žiadosti o azyl alebo inak. Akékoľvek obmedzenie osobnej slobody sa musí uskutočniť „na základe postupu stanovené-ho zákonom“, ktorý spĺňa krité-rium kvality práva a nesmie byť založený na svojvôli. Okrem zá-kazu svojvôle sa požiadavka zá-konnosti môže považovať za spl-nenú aj napríklad v prípade vnútroštátneho právneho predpi-su, ktorý ustanovuje iba názov orgánu kompetentného pre roz-hodnutie o zadržaní v tranzitnej zóne, formu takéhoto rozhodnu-tia, vhodné odôvodnenie a obme-dzenia, maximálnu dĺžku trvania zadržania a, ako to vyžaduje od-sek 4 článku 5 Dohovoru, prí-slušný spôsob akým sa možno dovolať súdneho prieskumu pozba-venia osobnej slobody. Súd tiež uviedol, že odsek 1 písmeno f) v dotknutom článku nebráni štá-tom definovať zákonné dôvody nariadenia zadržania, so zohľad-nením situácie spojenej s masív-nym prílivom žiadateľov o azyl. Citované ustanovenie nezakazu-je obmedziť osobu na slobode jej zadržaním v tranzitnej zóne letiska na vymedzenú dobu z dô-vodu, že takéto obmedzenie je nevyhnutné na zabezpečenie prí-tomnosti žiadateľov o azyl v azy-lovom konaní alebo z dôvodu, že je potrebné zrýchlene preskú-mať prípustnosť žiadosti o azyl a na tento účel sú zavedené po-

stupy a vhodná štruktúra v tran-zitnej zóne. (ods.160 – 163) Po preskúmaní relevantného vnút-roštátneho práva Súd dospel k zá-veru, že v riešenej veci neexisto-val jasne definovaný zákonný podklad pre zadržanie sťažovate-ľov. Táto skutočnosť by sama o sebe bola dostatočná pre kon-štatovanie porušenia článku 5 ods. 1 Dohovoru, no v tomto prí-pade existovali aj ďalšie faktory, ktoré zhoršovali situáciu sťažo-vateľov (sťažený prístup k azy-lovému konaniu, nedostatok in-formácií v tranzitnej zóne, ob-medzený prístup k právnej po-moci, nečinnosť a prieťahy rus-kých orgánov, nedoručenie osved-čenia, oneskorené oznámenie rozhodnutí ruských orgánov a sú-dov, uväznenie na mieste ne-vhodnom pre dlhodobý pobyt). Dĺžka pobytu každého sťažova-teľa v tranzitnej zóne bola znač-ná a zjavne neprimeraná vzhľa-dom na povahu a účel dotknuté-ho postupu. (ods. 164 – 169) Súd preto konštatoval, že zadr-žanie sťažovateľov nebolo v sú-lade s Dohovorom a v dôsledku toho došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu ku kaž-dému sťažovateľovi. ČLÁNOK 3 DOHOVORU Vyjadrenia strán Sťažovatelia Sťažovatelia zdôraznili, že aj pod-ľa judikatúry Súdu musí štát za-bezpečiť, aby bola osoba zadrža-ná vo vhodných podmienkach rešpektujúcich ľudskú dôstoj-nosť a že zadržanie cudzincov musí byť sprevádzané vhodnými

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

8

6

7

https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf

14

normami. Sťažovatelia namieta-li, že zdĺhavým pobytom v ne-vhodných podmienkach tranzit-nej zóny letiska proti svojej vôli, bez možnosti návratu do krajín pôvodu, došlo k porušeniu člán-ku 3 Dohovoru. (ods. 175) Vláda Vláda tvrdila, že sťažovatelia sa sami svojím konaním uviedli do ťažkej situácie, preto voči sťažovateľom nemala žiadne po-vinnosti podľa článku 3 Doho-voru. Zároveň uviedla, že k po-rušeniu článku 3 Dohovoru ne-došlo, pretože keď sťažovatelia podávali žiadosť o azyl, nekonali v dobrej viere, keďže mali vedieť, že nie sú oprávnení na takúto ochranu a mali predpokladať, že im vstup na územie Ruska nebu-de povolený. (ods. 176 – 177) Tretia strana Úrad vysokého komisára vo svo-jom podaní opísal zlé materiál-ne podmienky pobytu žiadateľov o azyl na ruskom letisku (obme-dzený prístup k čerstvému vzdu-chu, jedlu, súkromiu a k zdravot-nej a sociálnej starostlivosti), pričom uviedli, že ruský právny poriadok neupravuje podmienky pobytu v tranzitnej zóne. Úrad vysokého komisára počas poby-tu zabezpečoval základné potra-viny, posteľnú bielizeň, obleče-nie a hygienické potreby na týž-dennej báze. Uviedol tiež, že ruský právny poriadok neurčuje žiadnemu ruskému orgánu zod-povednosť za zabezpečenie mi-nimálnej starostlivosti o žiadate-ľov o azyl nachádzajúcich sa v tranzitnej zóne. (ods. 178 – 180)

Posúdenie Súdu Všeobecné princípy Na to, aby zlé zaobchádzanie spadalo do pôsobnosti článku 3 Dohovoru, musí dosahovať urči-tý stupeň závažnosti, ktorého posúdenie závisí od okolností prípadu, najmä dĺžky trvania, fyzických a psychických násled-kov, a v niektorých prípadoch aj pohlavia, veku a zdravotného stavu obete. Všeobecné zásady Súd zhrnul v prípade Khlaifia a ďalší. Článok 3 Dohovoru vy-žaduje, aby štáty zabezpečili zlu-čiteľnosť podmienok zadržania s ľudskou dôstojnosťou. V prípa-de zadržania cudzincov a žiada-teľov o azyl Súd uviedol, že takéto zadržanie musí byť spre-vádzané vhodnými zárukami a je prijateľné len s cieľom umožniť štátom zabrániť nezákonnému prisťahovalectvu pri súčasnom dodržiavaní svojich medzinárod-ných záväzkov bez toho, že by žiadatelia o azyl boli pozbavení ochrany poskytovanej Ženev-ským dohovorom a Dohovorom. Štá- ty musia rešpektovať článok 3 Dohovoru, ktorý zakot-vuje jednu z najzakladanejších hodnôt demokratickej spoločnos-ti a výslovne zakazuje mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaob-chádzanie alebo trestanie bez ohľadu na okolnosti alebo sprá-vanie sa obete. Okrem potreby dostatočného osobného priestoru sú pre posúdenie súladu s článkom 3 Dohovoru relevant-né aj ďalšie aspekty podmienok zadržania, a to prístup k priro-dzenému svetlu, čerstvému vzdu-chu, dostupnosť vetrania a dodr-žiavanie základných hygienických požiadaviek. (ods. 181 – 186)

Aplikácia princípov na konkrét-ny prípad V tejto časti rozhodnutia Súd uviedol, že nepodceňuje záťaž a tlak, ktorému sú štáty vystave-né v dôsledku prílevu migrantov a žiadateľov o azyl a je si vedo-mý ťažkostí spojených s prijíma-ním týchto migrantov a žiadate-ľov o azyl pri ich príchode na medzinárodné letiská. Záro-veň zdôraznil, že ani tieto ťaž-kosti nezbavujú štát povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 3 Dohovoru, keďže zo zákazu v ňom obsiahnutého, neexistujú výnim-ky, a to ani v prípade ohrozenia života národa, či pri tak ťažkých situáciách, ako je boj s terorizmom a organizovaným zločinom, a to aj bez ohľadu na konanie dotknu-tej osoby. (ods. 187 – 190) Na základe dostupných materiá-lov, ktoré považoval za dostatoč-né, Súd vyhodnotil, že podmien-ky tranzitnej zóny letiska neboli vhodné pre dlhodobý pobyt a ne-spĺňali minimálne požiadavky rešpektovania ľudskej dôstojnos-ti (museli spať na podlahe, ne-mali voľný prístup k sprche, ku-chynskému zariadeniu, nemali prístup k čerstvému vzduchu, k zdravotnej ani sociálnej pomo-ci). Navyše boli sťažovatelia po celú dobu odkázaní sami na seba. Troch sťažovateľov úrad vysokého komisára vyhod-notil ako osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, čo pou-kazuje na to, že ich ťažkosti bo-li umocnené udalosťami, ktorý-mi si prešli počas migrácie. (ods. 191 – 193) Súd konštatoval, že neznesiteľné podmienky, v ktorých museli sťažovatelia vydržať po tak dlhú dobu, ako aj neschopnosť orgá-

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

12

9

10

11

https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttp://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-170054http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-170054https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/319/19961119https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/319/19961119

15

nov postarať sa o sťažovateľov, napĺňajú ponižujúce zaobchádza-nie v zmysle článku 3 Dohovoru. Tiež rozhodol, že sťažovatelia v rozhodnom období spadali do právomoci dotknutého štátu, a preto došlo k porušeniu člán-ku 3 Dohovoru vo vzťahu ku kaž-dému sťažovateľovi. Súd, v súlade s článkom 41 Do-hovoru, priznal sťažovateľom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur pre M. B., po 20.000 eur pre Z. A. a Hasana Yasiena a 26.000 eur pre A. M., ako aj náhradu trov konania pred Veľkou komorou.

Mgr. Ivana Mičková Kancelária Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky

Poznámky: V anglickom origináli „asylum

shopping“ nie je legálne definovaný, ale je bežne používaný aj európskymi inštitúciami. V podstate označuje zneu-žitie azylového konania podávaním viac ako jednej žiadosti o azyl (resp. medzinárodnú ochranu) vo viacerých štátoch, prípadne vyberaním si krajiny, ktorá môže poskytnúť najlepšie sociál-ne, humanitárne a ekonomické pod-mienky. Pojem sa používa aj v súvis-losti so sekundárnymi pohybmi mig-rantov (z krajiny do krajiny). Niekoľko príkladov konania, ktoré sa považujú za azylový turizmus uvádza Pracovný dokument útvarov Komisie – Plán poli-tiky v oblasti azylu (dostupný len v an-gličtine).

Pozri aj Nada proti Švajčiarsku, ods. 225; Gahramanov proti Azerbaj-džanu, ods. 40.

Pozri rozsudky De Tommaso proti Taliansku, ods. 80 a Kasparov proti Rusku, ods. 36.

Pozri aj Amuur proti Francúzsku, ods. 43; Shamsa proti Poľsku, ods. 47; Mogoş proti Rumunsku; Mahdid a Had-dar proti Rakúsku, Riad a Idiab proti Belgicku, ods. 68; Nolan a K. proti Rus-ku, ods. 93 až 96; and Gahramanov, ods. 35 až 47.

Pozri, mutatis mutandis, Gahra-manov, ods. 35 až 47. Pozri aj prípad Mahdid a Haddar, v kto-rom boli žiadosti azylantov zamietnuté do 3 dní a Súd konštatoval, že nedošlo k pozbaveniu osobnej slobody (berúc do úvahy aj ďalšie skutočnosti, napr. sťažovatelia neboli pod stálou policaj-nou kontrolou).

Pozri aj Abdulaziz, Cabales a Bal-kandali proti Spojenému kráľovstvu, ods. 67, a Chahal proti Spojenému krá-ľovstvu, ods. 73.

Pozri aj Saadi proti Spojenému kráľovstvu, ods. 64 až 65, a Suso Musa proti Malte, ods. 89-90.

Porovnaj Kanagaratnam proti Belgicku, ods. 94 až 95. Pozri aj prípad Longa Yonkeu proti Lit-ve, ods. 131, v ktorom celková dĺžka troch etáp zadržania bez právneho zá-kladu činila 3 mesiace aj 7 dní; a prípad Suso Musa, ods. 102, v ktorom rozhod-né obdobie trvalo viac ako 6 mesiacov.

Ako je zhrnuté v prípade M. S. S. proti Belgicku a Grécku, ods. 216 až 218.

Pozri aj Dougoz proti Grécku, ods. 44; Kaja proti Grécku, ods. 45 až 46; S. D. proti Grécku, ods. 45 až 48; Ma-

hamed Jama proti Malte, ods. 86 až 89; Khlaifia a ďalší proti Taliansku, ods. 163 až [1]67; Boudraa proti Turecku, ods. 28 až 29; a S. F. a ďalší proti Bulharsku, ods. 78 až 83. Pozri aj Rahimi proti Grécku, ods. 62, Khlaifia a ďalší, ods. 162, v súvislos-ti s pozitívnym záväzkom voči cudzin-com do skončenia konania o udelení tranzitných víz; a Shioshvili a ďalší proti Rusku, ods. 83 až 86.

Pozri aj Labita proti Taliansku, ods. 119.

Pozri napríklad S. D. proti Gréc-ku, ods. 49 až 54; Tabesh proti Grécku, ods. 38 až 44; A. A. proti Grécku, ods. 57 až 65; E. A. proti Grécku, ods. 50 až 51; Abdi Mahamud proti Malte, ods. 89 až 90; Alimov proti Turecku, ods. 84 až 85; Abdullahi Elmi a Aweys Abuba-kar proti Malte, ods. 113 až [1]14; a Khlaifia a ďalší, ods. 167.

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

11

12

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A52008SC2029https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A52008SC2029https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A52008SC2029http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-113118http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-128239http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-128239http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-171804http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-171804http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-167094http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-167094http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57988http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-66036http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-70614http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-71883http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-71883http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-108395http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-108395http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-91302http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-91302http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-128239http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-128239http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-128239http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-71883http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57416http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57416http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-58004http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-58004http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-84709http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-84709http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-122893http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-122893http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-107895http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-107895http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-107452http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-107452http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-122893http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-103050http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-103050http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-59338http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-76511http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-93034http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-158877http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-158877http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-170054http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-178907http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-179231http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-104366http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-170054http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-169650http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-169650http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-58559http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-93034http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-93034http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-95892http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-100014http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-156501http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-162424http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-166487http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-168780http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-168780http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-170054

16

VÝBER Z JUDIKATÚRY SÚDU CITOVANEJ V ROZSUDKU 1. A. A. proti Grécku, sťaž-nosť č. 12186/08, z 22. júla 2010 2. Abdi Mahamud proti Malte, sťažnosť č. 56796/13, z 3. mája 2016 3. Abdullahi Elmi a Aweys Abubakar proti Malte, sťaž-nosť č. 25794/13 a 28151/13, z 22. novembra 2016 4. Abdulaziz, Cabales a Bal-kandali proti Spojenému krá-ľovstvu, sťažnosť č. 9214/80, 9473/81 a 9474/81, z 28. mája 1985 5. Alimov proti Turecku, sťaž-nosť č. 14344/13, zo 6. septem-bra 2016 6. Amuur proti Francúzsku, sťažnosť č. 19776/92, z 25. júna 1996 7. Boudraa proti Turecku, sťažnosť č. 1009/16, z 28. no-vembra 2017 8. De Tommaso proti Talian-sku [Veľká komora], sťažnosť č. 43395/09, z 23. februára 2017; anotácia v českom jazyku 9. Dougoz proti Grécku, sťaž-nosť č. 40907/98, z 6. marca 2001 10. E. A. proti Grécku, sťaž-nosť č. 74308/10, z 30. júla 2015 11. Gahramanov proti Azer-bajdžanu, sťažnosť č. 26291/06, z 15. októbra 2013; anotácia v českom jazyku 12. Chahal proti Spojenému krá-ľovstvu, sťažnosť č. 22414/93, z 15. novembra 1996, anotácia v slovenskom jazyku 13. Kaja proti Grécku, sťaž-nosť č. 32927/03, z 27. júla 2006 14. Kanagaratnam proti Belgic-ku, sťažnosť č. 15297/09, z 13. de-cembra 2011 15. Kasparov proti Rusku, sťaž-nosť č. 53659/07, z 11. októbra 2016 16. Khlaifia a ďalší proti Ta-liansku, sťažnosť č. 16483/12,

z 15. decembra 2016; anotácia v českom jazyku 17. Labita proti Taliansku [Veľ-ká komora], sťažnosť č. 26772/95, zo 6. apríla 2000 18. Longa Yonkeu proti Litve, sťažnosť č. 57229/09, z 15. no-vembra 2011 19. Mahamed Jama proti Malte, sťažnosť č. 10290/13, z 26. no-vembra 2015 20. Mahdid a Haddar proti Rakúsku, sťažnosť č. 74762/01, z 8. decembra 2005 21. Mogos proti Rumunsku, sťažnosť č. 20420/02, z 6. mája 2004 22. M. S. S. proti Belgicku a Gréc-ku [Veľká komora], sťažnosť č. 30696/09, z 21. januára 2011 23. Nada proti Švajčiarsku [Veľ-ká komora], sťažnosť č. 10593/08, z 12. septembra 2012 24. Nolan a K. proti Rusku, sťažnosť č. 2512/04, z 12. febru-ára 2009 25. Rahimi proti Grécku, sťaž-nosť č. 8687/08, z 5. apríla 2011 26. Riad a Idiab proti Belgicku, sťažnosť č. 29787/03 a 29810/03, z 24. januára 2008 27. Saadi proti Spojenému krá-ľovstvu, sťažnosť č. 13229/03, z 29. januára 2008 28. S. D. proti Grécku, sťažnosť č. 53541/07, z 11. júna 2009 29. S. F. a ďalší proti Bulharsku, sťažnosť č. 8138/16, zo 7. decem-bra 2017; anotácia v českom ja-zyku 30. Shamsa proti Poľsku, sťaž-nosť č. 45355/99 a 45357/99, z 27. novembra 2003 31. Shioshvili a ďalší proti Rus-ku, sťažnosť č. 19356/07, z 20. de-cembra 2016 32. Suso Musa proti Malte, sťažnosť č. 42337/1, z 23. júla 2013 33. Tabesh proti Grécku, sťaž-nosť č. 8256/07, z 26. novembra 2009

Zdroj: 1. Case of Z. A. and others v. Russia [online]. Štrasburg : Eu-rópsky súd pre ľudské práva, 2019 [cit. 2020-03-06]. Dostup-né na internete: .

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Z. A. a ďalší proti Rusku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-100014http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-162424http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-168780http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57416http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57416http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-166487http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57988http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-178907http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-171804http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-180040http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-59338http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-156501http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-128239http://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-160513http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-58004http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-155987http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-76511http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-107895http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-167094http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-170054http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-175416http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-58559http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-107452http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-158877http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-71883http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-70614http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-103050http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-113118http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-91302http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-104366http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-108395http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-84709http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-93034http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-179231http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-184417http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-66036http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-169650http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-122893http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-95892http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-198811http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-198811

17

Dňa 21. novembra 2019 Veľká ko-mora Európskeho súdu pre ľud-ské práva (ďalej len „Súd“ alebo „ESĽP“) vydala rozsudok vo ve-ci Ilias a Ahmed proti Maďarsku (sťažnosť č. 47287/15). Vec sa týkala pobytu sťažovateľov, kto-rí boli žiadateľmi o azyl, v po-hraničnej tranzitnej zóne Röszke pri hranici medzi Maďarskom a Srbskom, ich vyhostenia do Srb-ska, podmienok v tranzitnej zóne a efektívnosti opravných pro-striedkov proti rozhodnutiam vnútroštátnych orgánov v azylo-vom konaní. Veľká komora rozhodla, že v na-mietanom prípade došlo k poru-šeniu článku 3 Dohovoru o ochra-ne ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v sú-vislosti s vyhostením sťažovate-ľov do Srbska. Článok 3 nebol porušený v súvislosti s podmien-kami v tranzitnej zóne Röszke a sťažnosť ohľadom neefektívnos-ti opravných prostriedkov vyhlá-sila Veľká komora za neprijateľ-nú. V ďalšom texte uvádzame spra-covanie rozsudku Veľkej komo-ry Súdu z jeho anglického origi-nálu.

SKUTKOVÝ STAV SŤAŽOVATELIA A ICH CES-TA DO MAĎARSKA Sťažovatelia boli štátni občania Bangladéša. V čase vydania roz-sudku žijú v iných štátoch Eu-rópskej únie. Sťažovatelia prišli do Maďarska 15. septembra 2015 zo Srbska a vstúpili do tranzitnej zóny Röszke, ktorá sa nachádza na maďarskom území pri hranici Maďarska so Srbskom. Maďar-ské orgány ich žiadosti o azyl po niekoľkých hodinách odmiet-li ako neprípustné a nariadili ich vyhostenie. Sťažovatelia sa od-volali a strávili 23 dní v tranzit-nej zóne, kým sa o ich odvolaní rozhodlo. Dňa 8. októbra vydali maďarské orgány právoplatné rozhodnutie o odmietnutí ich žia-dosti o azyl a o ich vyhostení, vyprevadili ich z tranzitnej zóny a sťažovatelia sa vrátili do Srb-ska. Prvý sťažovateľ sa narodil v Ban-gladéši v roku 1983. Žil v Pa-kistane a v Afganistane, ale pre prenasledovanie políciou sa po-kúsil utiecť do Iránu. Pre ďalšie prenasledovanie políciou sa vrá-til do Pakistanu a v roku 2009 alebo 2010 odišiel do Bangla-déša. Tu pracoval pre jednu poli-tickú stranu, pričom sa mu vy-hrážali z inej politickej strany. V roku 2010 alebo 2011 bol vy-hostený do Indie, odkiaľ prešiel do Pakistanu. Z Pakistanu od-išiel do Iránu a následne do Tu-recka. V Turecku zaplatil paše-rákov, aby ho dostali do Grécka, kde strávil dva a pol mesiaca. V roku 2015 pešo prešiel do Bý-valej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a odtiaľ cesto-val vlakom do Srbska. V Srbsku strávil neznámy, ale pravdepo-

dobne krátky čas pred vstupom do Maďarska. Druhý sťažovateľ sa narodil v Ban-gladéši a musel svoju vlasť opus-tiť pre záplavy v roku 2008. Išiel do Indie a následne do Pakista-nu, kde bol v zajatí pašerákov. Pašeráci ho zavliekli do Dubaja, kde pre nich pracoval dva roky a následne ho dostali do Iránu, odkiaľ odišiel pešo do Turecka. Z Turecka sa dostal do Grécka, kde strávil dva roky. Tu sa zoz-námil s prvým sťažovateľom, spolu s ktorým pokračoval v ceste cez Bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko a Srbsko do Ma-ďarska. (ods. 8 – 11) POBYT SŤAŽOVATEĽOV V TRANZITNEJ ZÓNE Tranzitná zóna Röszke bola toh-to času objekt s prenosnými kon-tajnermi a s úzkym vonkajším priestorom obklopený asi štyri metre vysokým plotom s ostna-tým drôtom na vrchu. Celú zónu strážili policajti a ozbrojení prí-slušníci bezpečnostných služieb. Žiadateľov o azyl držali v objekte určenom na ubytovanie, pozostá-vajúcom z desiatich prenosných kontajnerov (v rozmere 2,5 x 5,5 m), ktoré boli vybavené tromi až pia-timi posteľami a elektrickým vy-hrievacím zariadením. K objektu patril samostatný kontajner pre zdravotné účely a jeden väčší kontajner so stolmi a stoličkami slúžil ako spoločenský priestor. Ubytovací objekt obklopoval úz-ky otvorený priestor (široký cca. 2,5 m a dlhý 40 až 50 m). Stude-ná a teplá voda a elektrina boli k dispozícii. Sťažovateľom sa v stravovacom kontajneri podá-valo trikrát denne jedlo bez brav-čového mäsa.

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Ilias a Ahmed proti Maďarsku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

1

http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-198760https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdfhttps://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf

18

Sťažovatelia tvrdili, že počas pobytu v tranzitnej zóne nemali prístup k službám zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Nemali prístup k televízii, internetu, te-lefónnym linkám alebo akýmkoľ-vek rekreačným činnostiam. Podľa maďarskej vlády služ-by zdravotnej starostlivosti boli pre sťažovateľov dostupné den-ne dve hodiny prostredníctvom lekárov maďarskej armády. Podľa Európskeho výboru na za-bránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, postele v Rösz-ke boli vybavené čistými mat-racmi, vankúšmi a posteľnou bielizňou. Ubytovacie kontajne-ry mali dobrý prístup k prirodze-nému svetlu i umelé osvetlenie. Ďalej, žiadatelia o azyl mali ce-lodenný neobmedzený prístup k úzkemu vyhradenému priesto-ru pri ubytovacích kontajneroch. Hygienické možnosti boli posta-čujúce a zdravotná starostlivosť sa tiež poskytovala. Žiadatelia nemohli opustiť zónu a vstúpiť na územie Maďarska. Podľa všetkého mohli vstúpiť do Srbska, ale medzi stranami pretrváva spor ohľadom práv-nych a skutkových následkov ta-kéhoto vstupu. (ods. 15 – 19) ŽIADOSTI SŤAŽOVATE-ĽOV O AZYL A ICH PRE-SKÚMANIE Prvé rozhodnutie maďarského azylového orgánu a odvolanie proti nemu Sťažovatelia sa krátko po svo-jom príchode zúčastnili pohovo-ru s príslušníkmi úradu pre ob-čianstvo a migráciu (ďalej len

„migračný úrad“) za účasti tl-močníka ovládajúceho urdský jazyk. Pohovor s prvým sťažova-teľom trval dve hodiny a s dru-hým 22 minút. Sťažovatelia po-čas pohovorov vysvetľovali okol-nosti svojho príchodu z Bangla-déša. Prvému sťažovateľovi po-skytli dvojstranovú brožúru o azy-lovom procese v urdskom jazy-ku. Podľa poznámok príslušníkov mi-gračného úradu, Maďarsko bolo prvou krajinou, kde sťažovatelia požiadali o azyl. Prvý sťažovateľ sa v Srbsku nestretol so žiadny-mi oficiálnymi predstaviteľmi štátu a ani neuvažoval o inicio-vaní azylového konania. Druhý sťažovateľ sa v Srbsku stretol s policajtmi, ale nepodal žiadosť o azyl. Trval na tom, že chce pokračovať vo svojej ceste a po-licajti ho údajne pustili potom, čo mu vystavili dokument, kto-rým ho vyzvali na opustenie kra-jiny. Prvého sťažovateľa počas poho-voru informovali, že má tri dni na to, aby vysvetlil dôvody, pre-čo nepožiadal o azyl v Srbsku a prečo považoval takúto mož-nosť za neexistujúcu či neefek-tívnu. Druhého sťažovateľa tiež vyzvali, aby vysvetlil, prečo si myslel, že v Srbsku nezíska ochranu. Podľa poznámok z po-hovoru druhý sťažovateľ nepo-žiadal o a-zyl preto, lebo chcel pokračovať vo svojej ceste. Migračný úrad vydal 15. septem-bra 2015 dve samostatné rozhod-nutia (v prípade prvého sťažova-teľa bez toho, aby počkali tri dni, aby mohol vyvrátiť dom-nienku o Srbsku ako o bezpečnej tretej krajine). V nich odmietol žiadosti sťažovateľov o azyl. Vy-

hlásil ich za neprípustné na zá-klade toho, že Srbsko treba pod-ľa nariadenia vlády č. 191/2015 (VII. 21.) považovať za „bezpeč-nú tretiu krajinu“ a sťažovatelia túto domnienku nevyvrátili a ani neuvažovali o možnosti požiada-nia o azyl v Srbsku. Migračný úrad nariadil vyhostenie žiadate-ľov z Maďarska. Sťažovatelia napadli rozhodnutie na správnom a pracovnoprávnom súde v Segedíne. Súd vytýčil pojednávanie vo veci oboch sťa-žovateľov na 21. septembra 2015. Sťažovatelia, prostredníctvom predstaviteľov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komi-sára“), ktorí mali prístup do tran-zitnej zóny, poverili dvoch práv-nikov Maďarského helsinského výboru zastupovaním ich veci v súdnom konaní. Zdá sa, že prí-slušné orgány nedovolili právni-kom sťažovateľov vstúpiť do tran-zitnej zóny s cieľom konzultácie až do večera 21. septembra, t. j. až do termínu po pojednávaní. Právnici sťažovateľov však dňa 21. septembra, t. j. v deň pojed-návania pripravili niekoľkostra-nové písomné podanie a pred-niesli vec aj ústne. Právnici boli prítomní v súdnej sieni v Sege-díne, kým sťažovatelia komuni-kovali so súdom cez videospoje-nie, pomocou tlmočníka ovláda-júceho urdský jazyk. Obidvaja sťažovatelia tvrdili, že od srbských štátnych orgánov dostali dokument v srbskom ja-zyku, ktorému nerozumeli a že boli vyzvaní, aby opustili úze-mie Srbska. Obidvaja sťažovate-lia predložili tieto dokumenty, pričom v prípade prvého z nich

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Ilias a Ahmed proti Maďarsku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

https://www.coe.int/en/web/cpthttps://www.coe.int/en/web/cpthttps://www.coe.int/en/web/cpthttps://www.coe.int/en/web/cpthttps://www.unhcr.org/sk/https://www.unhcr.org/sk/

19

dokument neobsahoval jeho me-no, keďže bol vystavený pre inú osobu. Počas pojednávania dru-hý sťažovateľ uviedol, že on po-žiadal o azyl v Srbsku, ale jeho žiadosť nepreskúmali. Právnici sťažovateľov vo svojich písomných a ústnych vyjadre-niach argumentovali najmä tým, že migračný úrad porušil usta-novenia smernice o azylovom konaní (2013/32/EÚ) tým, že nepreskúmal s dostatočnou váž-nosťou, či sa Srbsko môže pova-žovať za „bezpečnú tretiu kraji-nu“ v špeciálnej situácii sťažo-vateľov. V ich ponímaní boli rozhodnutia formalistické a ne-obsahovali žiadne individuálne posúdenie. Sťažovatelia ďalej namietali, že migračný úrad im nedovolil využiť trojdňovú leho-tu na vyvrátenie domnienky „bezpečnej tretej krajiny“, keďže migračný úrad vydal rozhodnu-tie hneď v ten deň, kedy sa konal prvý pohovor. Argumentovali aj tým, že rozhodnutia dostatoč-ne nezohľadnili relevantné infor-mácie o krajine, s osobitným zreteľom na správy úradu vyso-kého komisára a stanovisko srb-ského ministra práce a sociál-nych vecí zo 14. septembra 2015, podľa ktorých Srbsko neprijme žiadateľov o azyl z Maďarska. Ešte v ten deň vnútroštátny súd zrušil rozhodnutia migračného úradu a vec vrátil na ďalšie ko-nanie. Súd sa odvolával na § 3 ods. 2 vládneho nariadenia a ar-gumentoval, že migračný úrad mal analyzovať situáciu v Srb-sku ohľadom azylového konania dôkladnejšie. Mal taktiež infor-movať sťažovateľov o svojich zisteniach a umožniť im v troj-dňovej lehote vyvrátiť domnien-ku o „bezpečnej tretej krajine“

s pomocou právnych zástupcov. (ods. 20 – 29) Druhé rozhodnutie migračné-ho úradu a odvolanie proti ne-mu Sťažovatelia v ďalšom konaní o žiadostiach o azyl predložili písomné stanovisko psychiatrič-ky, ktorá ich navštívila v tranzit-nej zóne 23. septembra a poroz-právala sa s nimi prostredníc-tvom tlmočníka, ktorý sa rozho-voru zúčastnil cez telefón. Prvý sťažovateľ je podľa psychiatrič-ky dobre zorientovaný, schopný sústrediť sa a spomínať si, ale vykazuje znaky úzkosti, strachu a zúfalstva. Diagnostikovali mu posttraumatickú stresovú poru-chu (PTSD). Psychiatrička v sú-vislosti s druhým sťažovateľom uviedla, že ho považovala za veľ-mi dobre zorientovaného, bez stra-ty pamäti, ale so znakmi depre-sie, úzkosti a zúfalstva a diag-nostikovali mu aj PTSD. Psy-chiatrička nespomenula potrebu zdravotného alebo psychologic-kého liečenia. Podľa jej názoru sa však mentálny stav sťažovate-ľov mohol zhoršovať pre ich uväznenie. Dňa 23. septembra migračný úrad informoval právnych zástupcov sťažovateľov telefonicky, že po-jednávanie sa bude konať o dva dni. Zástupcovia však toto zrej-me nepovažovali za platné pred-volanie a preto sa pojednávania nezúčastnili. Na pojednávaní pred migračným úradom dňa 25. septembra 2015 sa sťažovatelia rozhodli neurobiť žiadne úkony, kým ich zástupco-via nebudú prítomní. Migračný úrad prostredníctvom tlmočníka ovládajúceho urdský jazyk infor-

moval sťažovateľov o trojdňovej lehote na vyvrátenie domnienky bezpečnej tretej krajiny. Dňa 28. septembra 2015 zástup-covia sťažovateľov podali pod-net migračnému úradu, v ktorom protestovali proti spôsobu pred-volania a žiadali nové pojedná-vanie, na ktorom by sa mohli zúčastniť. Uviedli tiež, že sťažo-vatelia by mali dostať adekvátnu možnosť vyjadriť sa k materiá-lom, na základe ktorých sa Srb-sko považovalo za bezpečnú tre-tiu krajinu. Dňa 30. septembra 2015 migrač-ný úrad odmietol žiadosti o azyl. Dospel k záveru, že psychiatric-ká správa neposkytla dostatočný dôvod na to, aby sa so sťažova-teľmi konalo ako s osobami s po-trebou špeciálneho zaobchádza-nia, pokiaľ nemali žiadne také potreby, ktoré by nebolo možné uspokojiť v tranzitnej zóne. V sú-vislosti s postavením Srbska ako bezpečnej tretej krajiny sa mig-račný úrad odvolával na rele-vantné správy úradu vysokého komisára a jednej mimovládnej organizácie. Ďalej poznamenal, že sťažovatelia neuviedli žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by podložili ich tvrdenie o tom, že Srbsko pre nich nie je bezpečnou treťou krajinou, a preto neboli schopní túto domnienku vyvrá-tiť. V dôsledku toho sa nariadilo vyhostenie sťažovateľov z Ma-ďarska. Sťažovatelia požiadali o súdne pre-skúmanie rozhodnutia na správ-nom a pracovnoprávnom súde v Segedíne. Argumentovali naj-mä tým, že migračný úrad odô-vodnil svoje rozhodnutie selek-tívne a nekorektne vykladanými informáciami o krajine. Uviedli,

ES

ĽP

ČLÁNKY

Bu

llet

in 1/2

020

Ilias a Ahmed proti Maďarsku Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Späť na OBSAH

2

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1584717680302&uri=CELEX:32013L0032

20

že podľa ich názoru dôkazné bremeno bolo predovšetkým na strane migračného úradu. Ten mal podložiť relevantnými infor-máciami o krajine alebo inými dôkazmi, že Srbsko je pre sťažo-vateľov bezpečnou treťou kraji-nou. Sťažovatelia argumentovali tým, že trojdňová lehota na vy-vrátenie zásady bezpečnej tretej krajiny ani nemohla začať zá-konne plynúť, pretože migračný úrad nedodržal svoju povinnosť, podľa ktorej by mal svoje tvrde-nie presvedčivo preukázať. Sťa-žovatelia ďalej tvrdili, že mig-račný úrad nepreveril, či by im srbské úrady povolili návrat, čo je tiež podmienkou aplikácie zá-sady bezpečnej tretej krajiny. Odvolávali sa aj na rôzne údajné procesné nedostatky. Dňa 5. októbra 2015 vnútroštát-ny súd v dvoch samostatných rozhodnutiach vzťahujúcich sa na prvého, resp. druhého sťažo-vateľa, potvrdil rozhodnutia mig-račného úradu. Súd mal za to, že v predmetnom konaní migračný úrad v súlade s usmernením sú-du preskúmal, či sa Srbsko môže vo všeobecnosti považovať za bez-pečnú tretiu krajinu pre utečen-cov a na základe relevantného práva a informácií o krajine zis-til, že ňou je. Súd zohľadnil sprá-vu Centra pre ľudské práva v Be-lehrade zverejnenú v roku 2015, správy z augusta 2012 a júna 2015 vydané úradom vysokého komisára týkajúce sa Srbska a tiež ďalšie dokumenty predlo-žené sťažovateľmi. Súd na zá-klade týchto dokumentov vyslo-vil, že Srbsko spĺňa podmienky § 2 písm. i) zákona o azyle. Pod-ľa súdu migračný úrad dostatoč-ne prešetril skutkové okolnosti, dodržal procesné normy a svoje rozhodnutie zrozumiteľne a zmys-

luplne odôvodnil. Súd ďalej zdô-razňoval, že stanoviská sťažova-teľov podávané na pojednáva-niach boli rozporuplné a nedô-sledné. Prvý sťažova