Upload
others
View
3
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
STREDNODOBÁ KOMPLEXNÁ KONCEPCIA VÝCHOVNEJ
A PSYCHOLOGICKEJ PREVENCIE V ŠKOLÁCH
A V ŠKOLSKÝCH ZARIADENIACH
PHDR. ŠTEFAN MATULA
VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE
OBSAH:
I. Charakteristika dnešného stavu uplatňovania systému výchovnej
s psychologickej prevencie v školách a školských zariadeniach
I.1. Potreba komplexného systému prevencie sociálno - patologických javov u detí
a mládeže
I.2. Sociálna patológia a jej prevencia v zahraničí a v Slovenskej republike
I.3. Primárna, sekundárna a terciárna úroveň prevencie sociálnej patológie
I.4. Analýza súčasného stavu sekundárnej resp. selektívnej prevencie na Slovensku
I.5. Retrospektívy a perspektívy činnosti Výskumného ústavu detskej psychológie a
patopsychológie v oblasti budovania systému výchovnej a psychologickej
prevencie na Slovensku
I.6. Vzorový štatút Centra výchovnej a psychologickej prevencie na Slovensku
(podľa § 11 zákona č. 279/1993)
I.7. Metodické doporučenia a poznámky k činnosti ambulantnej poradenskej
komunity centra výchovnej a psychologickej prevencie
I.8. Výchovná, psychologická a sociálna prevencia resp. poradenstvo – medzirezortné
legislatívne súvislosti a nutnosť ich riešenia
II. Psychologická a výchovná prevencia v kontexte psychologickej
činnosti a psychologického a výchovného poradenstva
II. 1. Systém psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v kontexte zákona
č.199/94 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.
II.1. A. Psychologické a výchovné poradenstvo
II.1. B. Psychologická a výchovná prevencia
II.1.C. Školská resp. ústavná psychologická, výchovno poradenská a výchovno
preventívna starostlivosť
II.1.D. Vzdelávanie pracovníkov systému psychologického a výchovného
poradenstva a prevencie v školskom rezorte.
II. 1. E. Návrh opatrení na dosiahnutie cieľového stavu:
III. Návrh na zriadenie Metodicko-výskumného kabinetu výchovného
a psychologického poradenstva a prevencie pri VÚDPaP
2
Strednodobá komplexná koncepcia výchovnej a psychologickej prevencie v školách a
v školských zariadeniach vychádza z viac ako 15 - ročných výskumných, experimentálnych i
praktických skúseností špecializovaného tímu pracovníkov Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie v Bratislave, ktorí sa tejto problematike venujú systematicky
od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia.
I. Charakteristika dnešného stavu uplatňovania systému výchovnej
s psychologickej prevencie v školách a školských zariadeniach
Práce na vytvorení návrhu predmetnej koncepcie sa zíntenzívnili najmä po roku 1989
v súvislosti s naliehavou potrebou komplexného preventívneho ovplyvňovania neustále
narastajúcej delikvencie detí a kriminality mládeže na Slovensku ako aj tých sociálno -
patologických javov, ktoré týmto javom predchádzajú. Novým faktorom, ktorý po roku 1989
na Slovensku negatívne vstupuje do tejto oblasti, je narastajúca nezamestnanosť mládeže.
Koncepcia je vo svojej podstate demokraticky otvoreným systémom, t.j. podľa
potreby, meniacich sa podmienok a existujúcich možností, najmä ekonomických, bude možné
pripájať k nej ďalšie zložky, resp. činnosť navrhovaných zložiek precizovať a prehlbovať a
zároveň ich od samého začiatku koncipovať v organickom prepojení na preventívne systémy
v iných rezortoch.
Už na začiatku tvorby modelu interrezortnej spolupráce v oblasti prevencie sa ukázalo
užitočné vyšpecifikovať v štátnej správe rezort, pod gesciou ktorého by sa príslušné formy
interrezortnej spolupráce mali uskutočňovať. V prospech školského rezortu uvádzame
nasledovné argumenty :
prvé závažné problémy v správaní detí, ktoré by si spravidla vyžadovali odbornú
starostlivosť, sa najčastejšie objavujú v základnej (príp. materskej) škole a na ich
ovplyvňovanie má školský rezort na Slovensku vybudovaný svoj poradenský a
preventívny systém,
dieťa začína produkovať prvé prejavy svojho problémového správania spravidla oveľa
skôr, než sa dostáva do starostlivosti sociálnej kurately v rezorte sociálnych vecí, prípadne
psychiatrickej starostlivosti rezortu zdravotníctva
sociálna prevencia nie je podmnožinou sociálnej starostlivosti; sociálna kuratela by mala
ako dominantná aktivita nastúpiť až tam, kde komplexné sociálno-preventívne aktivity
iniciované školským rezortom neboli dostatočne účinné.
Považujeme pritom za samozrejmé, že nie všetky deti, u ktorých sa poruchy správania
objavia by mali byť "osudovo" predurčené do odbornej starostlivosti preventívnej, resp.
poradenskej starostlivosti. Je teda nielen odborne dôvodné ale i ekonomicky výhodnejšie
venovať preventívnu odbornú starostlivosť potenciálne ohrozeným deťom i s rizikom, že táto
"preventívna sieť" zachytí i také deti, ktorých poruchy správania by odozneli spontánne, než
sa snažiť ovplyvňovať poruchy správania až v štádiu, v ktorom sú už naplno rozvinuté.
Model výchovnej a psychologickej prevencie, ktorý Výskumný ústav detskej
spychológie a patopsychológie postupne precizuje, sme vytvárali predovšetkým na základe
aktuálnej potreby operatívneho riešenia problémov, ktoré pred nás v ostatných rokoch kladie
stúpajúci výskyt sociálne - patologických javov v správaní detí a mládeže. Naším hlavným
zámerom v súčasnej, ale veľmi pravdepodobne i v perspektívnej ekonomickej situácii je
využiť predovšetkým existujúce kapacity, subjekty a inštitúcie (zamerané na starostlivosť o
deti a mládež) z rôznych rezortov tak, aby ich vzájomne koordinovaný postup prinášal
3
preventívny synergický efekt z celospoločenského pohľadu. Model teda v súčasnej fáze
nevyhnutnosti tlmenia "nárazovej vlny" sociálne patologických javov stavia svoju "filozofiu"
na myšlienke maximálneho využívania existujúcich subjektov a to najmä tým, že ponúka ich
systémové zapájanie do koordinovaného interrezortného postupu v úsilí o zvládnutie sociálne
patologických javov v správaní detí a mládeže.
Častou námietkou voči navrhovanému systému je obava z jeho "paternalizmu", či
"centralizmu" s použitím argumentácie, že vo vyspelých západoeurópskych demokraciách je
prevencia záležitosťou dobrovoľných, prípadne náboženských inštitúcií a štát len podporuje
ich činnosť legislatívne a daňovou politikou. V tejto súvislosti považujeme za potrebné
zdôrazniť, že predmetný model takéto riešenie nevylučuje, ba naopak, počíta s ním, ale až v
dlhšej časovej perspektíve po dosiahnutí určitej úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Prikláňame sa preto k názoru, že do dosiahnutia určitej nevyhnutnej úrovne hospodárskeho
rozvoja zostáva úlohou štátnych (centrálnych i regionálnych) orgánov koordinácia (teda nie
centralizácia!) činnosti všetkých (štátnych i neštátnych) zložiek spoločnosti, ktoré sa majú
alebo môžu angažovať v preventívnych aktivitách.
I.1. Potreba komplexného systému prevencie sociálno - patologických javov u detí
a mládeže
Nevyhnutnosť vybudovania účinného komplexného systému prevencie sociálnej
patológie v celoživotnom priebehu, ale predovšetkým pre vekové obdobie detstva,
adolescencie a prípadne mladej dospelosti, nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešných
podmienkach. Varovné indikátory vyplývajúce z prudkého nárastu výskytu delikvencie a
kriminality detí a mládeže, za posledné obdobie sú jednoznačným signálom toho, že
pluralistické demokratické usporiadanie našej spoločnosti si vyžaduje bezodkladné
zintenzívnenie úsilia na znižovanie výskytu problémového správania detí a mládeže.
Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť alarmujúci prienik tvrdých drog na náš
domáci trh, paralelne s nárastom konzumácie tých tradičných látok, ktoré sú dlhodobo
používané v našej toxikomanickej populácii. Nemenej akútnou okolnosťou je nárast počtu
nezamestnanej mládeže, ktorá vytvára výdatné podhubie sociálnej patológie.
Sociálno - patologické javy majú svoje špecifikum v tom, že majú dlhú genézu a vo
väčšine sa dostávajú do centra pozornosti až vtedy, keď nadobudnú neúnosné rozmery a
stávajú sa vážnym spoločenským problémom. Náklady na ich riešenie v rozvinutej fáze
vývoja sú nielen nákladnejšie a časovo náročnejšie, ale aj menej efektívne, než investície do
prevencie ich výskytu. Preto je nevyhnutné systematické a komplexné riešenie týchto javov v
postupnosti: screening - depistáž - diagnostika - komplexná multidisciplinárna prevencia -
terapia.
I.2. Sociálna patológia a jej prevencia v zahraničí a v Slovenskej republike
Sociálna patológia ako teoreticko-praktický koncepčný rámec pre vysvetľovanie príčin
a navrhovanie riešenia sociálnych problémov sa formovala už v prvých dvoch desaťročiach
minulého storočia.
Koncepcia sociálnej patológie prešla určitým terminologickým a koncepčným
vývinom a v súčasnosti možno vo väščine európskych krajín pozorovať výraznú renesanciu
jej ideí, spojenú predovšetkým s tým, že čoraz viac odborníkov z rozličných odborov reaguje
na ľudské ťažkosti práve v duchu tohoto prístupu.
4
Napriek tomu, že odborníci pokladajú zápas za zmiernenie, či likvidovanie výskytu
sociálne-patologických javov za jeden z globálnych problémov ľudstva, nepodarilo sa
doposiaľ dosiahnuť relatívne jednotné chápanie pojmu "sociálna patológia". To by však
nemalo brániť jeho používaniu v našich podmienkach za predpokladu, že postupne bude
narastať medzinárodná zhoda v tom, čo presne pod týmto termínom chápať.
Za sociálno-patologické fenomény v správaní detí a mládeže pokladáme v kontexte
tohoto návrhu všetky behaviorálne prejavy v detskom a adolescentnom veku, ktoré sú
spoločnosťou pokladané za negatívne, a ktoré svojim nositeľom spôsobujú problémy doma, v
škole i v širšom sociálnom prostredí. Do roku 1990 sa na Slovensku sociálno-patologické javy
označovali aj ako "negatívne javy". Pritom však výskyt takýchto javov je v určitých
prípadoch objektívnou nevyhnutnosťou, (napr. poruchy správania na báze organického
poškodenia mozgu) a nemožno ho teda hodnotiť ani negatívne ani pozitívne.
Uvádzané koncepčné a terminologické diferencie však nebránia rozvíjaniu účinných
extenzívnych programov, zacielených na prevenciu sociálnej patológie vo viacerých
vyspelých európskych štátoch.
Ako príklad uvádzame výskumný program The Personal Social Services Unit,
realizovaný od roku 1974 vo Veľkej Británii. Ide o široko koncipovaný preventívny program,
zahŕňajúci poradenstvo, náhradnú rodinnú starostlivosť, inštitucionálnu výchovu, starostlivosť
o staršie osoby, oblasť duševného zdravia, linku dôvery, pomoc nezamestnaným, prevenciu
AIDS a ďalšie oblasti. Ukázalo sa, že v lokalitách, kde bol uskutočňovaný preventívny
program, bolo potrebné umiestniť do ústavnej výchovy o tretinu detí menej v porovnaní so
stavom spred 30 rokov.
Iným príkladom môžu byť intervenčné programy preventívnej starostlivosti pre
psycho-sociálne ohrozenú mládež v Holandsku. Experiment, realizovaný v Haagu zahrňoval
čo najrýchlejšie zaradenie ohrozeného mladistvého do systému starostlivosti o duševné
zdravie. Ukázalo sa, že u holandskej mládeže prišlo k redukcii rodinných dysfunkcií, k
zníženiu výskytu delikventného správania a kontaktov s políciou. Nie je bez zaujímavosti, že
včasnú detekciu ohrozenej mládeže zabezpečujú detektívi polície, špecializovaní na mládež.
Títo detektívi úzko spolupracujú so sociálnymi pracovníkmi, a tak je zabezpečené čo
najrýchlejšie zaradenie ohrozeného jedinca do systému starostlivosti o duševné zdravie.
Zdá sa, že v európskom kontexte z hľadiska inštitucionalizácie celospoločenských
sociálne-preventívnych aktivít najďalej pokročili vo Švédsku, kde už od roku 1974 pôsobí
Národná rada pre kriminálnu prevenciu. Rada funguje ako separátna agentúra a koordinuje
preventívne opatrenia celej spoločnosti, ale i jednotlivcov. Prostredníctvom svojich
prieskumných a výskumných útvarov sleduje, analyzuje a snaží sa predpovedať trend vývoja
kriminality.
Na Slovensku bol posledným komplexným programom ochrany detí a mládeže pred
negatívnymi javmi známy "Súbor aktivít na posilnenie ochrany detí a mládeže pred
negatívnymi javmi na roky 1986-1990", ktorý si síce kládol za cieľ "zabezpečiť vyššiu
aktivitu, iniciatívu, cieľavedomosť a koordinovanosť činnosti všetkých orgánov, organizácií a
jednotlivých inštitúcií, podieľajúcich sa na práci s deťmi a mladistvými so zameraním na
vytvorenie účinného celospoločenského systému ich ochrany pred kriminalitou a ostatnými
negatívnymi javmi", ale jeho realizácia zostávala z podstatnej časti len na proklamatívnej
úrovni. Základná filozofia stratégie prevencie v spomínanom dokumente totiž nedokázala (a
snáď by ani v tých časoch nebola mohla) narušiť rezortistickú autonómiu jednotlivých
subjektov, a tak spočívala v alibistickom navrhovaní "kozmetických" rezortných úprav bez
toho, aby sa navrhovali multirezortné komplexné kauzálne riešenia.
5
Vo väčšine preventívnych projektov na Slovensku prevláda zameranie na
ovplyvňovanie (resp. znižovanie výskytu ) jednotlivých sociálno-patologických fenoménov,
nepostupuje sa systémovo a projekty nie sú dostatočne zamerané na odstraňovanie príčin
sociálno-patologických javov. Pritom kriminologický výskum už začiatkom osemdesiatych
rokov postuloval požiadavku, aby systém prevencie kriminality mládeže zahŕňal relatívne
široký okruh sociálno - patologických javov, pričom metódy a postupy uplatňované pri ich
riešení by nemali anticipovať a napodobňovať trestné procesné konanie a doporučovalo sa
experimentálne overenie časovo a obsahovo odstupňovaného pôsobenia na ohrozenú mládež.
Toto pôsobenie malo akceptovať preventívnu stránku, komplexnosť, interdisciplinárne a
systémové riešenie problémov a preferovať zásahy v prirodzenom sociálnom prostredí.
V našich podmienkach zatiaľ nadostatočne doceňovaný význam komplexne
stimulovaných a navzájom previazaných sociálno-preventívnych aktivít vystúpi do popredia
aj na pozadí posledných výsledkov psychiatrických výskumov, podľa ktorých je u nás
psychicky menej odolná celá jedna tretina obyvateľov. Aj keby bola liečba takého množstva
prípadov vôbec mysliteľná a najviac stopercentne úspešná, počet novovzniknutých prípadov
za určitú časovú jednotku by sa tým neznížil. Tento ukazovateľ, na základe záverov
psychiatrických analýz môže byť ovplyvnený iba opatreniami, ktoré majú primárne
preventívny charakter. Medzi takéto opatrenia by malo patriť aj podstatné skvalitnenie
školskej výchovy a vzdelávania i komplexné opatrenia, zamerané na rodinnú výchovu a na
využívanie voľného času detí a mládeže.
Výsledky komparatívnych štúdií z oblasti prevencie sociálnej patológie v rôznych
krajinách ukazujú, že deťom a mládeži, ktoré sú ohrozené sociálnou patológiou, sa nedá ich
situácia zlepšiť len formálnou a materiálnou pomocou. Je potrebné, aby sa uskutočnila
reforma predovšetkým v zmene postojov a prelomení bariér voči prevencii sociálnej patológie
a v nevyhnutnom zaangažovaní rodičov, učiteľov, sociálnych pracovníkov a dokonca dobrých
susedov ohrozených rodín.
I.3. Primárna, sekundárna a terciárna úroveň prevencie sociálnej patológie
Ak chápeme prevenciu sociálnej patológie ako proces tvorby sústavy a realizácie
opatrení štátu a spoločnosti, ktoré smerujú k znižovaniu jej výskytu, resp. k neutralizácii
príčin a podmienok jej vzniku, potom je potrebné rozlíšiť tri základné úrovne jej
uskutočňovania.
1. Primárna prevencia
Zahrňuje vytváranie optimálnych podmienok pre telesný, psychický a sociálny vývin
jednotlivca. Zabezpečovanie týchto podmienok a predpokladov je celospoločenská úloha,
ktorá má byť zahrnutá do programov školskej, zdravotníckej a sociálnej politiky štátu. Dotýka
sa širokého okruhu pedagógov (učiteľov, vychovávateľov), ekonómov, politikov, sociológov,
legislatívy, ale aj urbanistov, architektov a pod.
2. Sekundárna prevencia
Má zabrániť vzniku porúch sociálneho a psychického vývinu, zachytiť ich v
počiatočnom štádiu a okamžite zabezpečiť potrebné opatrenia pre ohrozených jedincov.
Na tejto úrovni by sa mali najviac angažovať psychologické, zdravotnícke a sociálne
služby a výchovné inštitúcie, vrátane školy a rodiny.
6
3. Terciárna prevencia
Má predchádzať zhoršovaniu stavu, recidívam a znižovať následky sociálno-
patologických javov. Na tejto úrovni by sa mali uplatňovať predovšetkým úzko špecializovaní
odborníci.
Na tomto mieste považujeme za potrebné upozorniť na nové, modernejšie chápanie
( a následne aj označovanie) tradične "primárnej, sekundárnej a terciárnej" prevencie.
V roku 1994 Mrazeková a Haggerty (1994) rozpracovali ideu tzv. prevenčného
kontínua a nazvali ho "prevenčné spektrum" (pozri obr. 1):
Obr. 1.: Prevenčné spektrum
Podľa tohoto modelu možno prevenciu rozdeliť do troch kategórií:
I. Univerzálna prevencia
- zameraná na celú populáciu tak všeobecne ako i na špecifické podskupiny, napr.
adolescenti (protifajčiarske kampane, zákony proti alkoholu a školské antidrogové
programy)
II. Selektívna prevencia
- zameraná na subpopuláciu v podmienkach vysokého rizika (deti alkoholikov, mladí
dospelí vo vysoko stresových situáciách)
III. Indikovaná prevencia
- zameraná na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy (adolescenti,
o ktorých sa vie, že fajčia, pijú, alebo konzumujú drogy) alebo prejavujú znaky závislosti
Kontínuum pokračuje fázou liečenia, kam sa zaraďuje identifikácia stavu štandardné
liečenie známych chorôb.
Kontínuum uzatvára fáza podpory, ktorá môže prebiehať alebo súbežne s dlhodobým
liečením a jej cieľom potom je redukcia recidívy a opakovania alebo ako doliečovanie
(včítane rehabilitácie).
Takto chápaná kontinuálna prevencia je aj jedným zo základných východísk
amerického národného programu výskumu prevencie, ktorý rozpracoval Americký národný
inštitút pre duševné zdravie (NIMH) v rokoch 1990 - 1994. Na základe následného
7
rozpracovávania tohoto programu dnes v USA existuje niečo ako "súvislá oblasť preventívnej
vedy" (cohering field of prevention science) v rámci ktorej so rozvíja intenzívna spolupráca
a konsenzuálny proces zbližovania rôznych koncepcií prevencie.
Naše praktické i výskumné výsledky naznačujú, že toto nové teoretické delenie
lepšie vyhovuje pri strategickom plánovaní preventívnych projektov. Bude preto
perspektívne potrebné postupne rozpracovávať také multifaktoriálne modely preventívnych
programov, kde tradičná primárna, sekundárna a terciárna úroveň prevencie bude len jedným
z faktorov, vstupujúcich do konštrukcie preventívnych stratégií.
I.4. Analýza súčasného stavu sekundárnej resp. selektívnej prevencie na Slovensku
Do kategórie sociálno - patologických javov v správaní detí a mládeže zaraďujeme
širokú škálu vývinových porúch a porúch správania od výchovných problémov v rodine v
najútlejšom veku dieťaťa, cez epizodické priestupky voči disciplíne v materskej škole a voči
školskému poriadku v základnej a strednej škole až po záškoláctvo, delikvenciu a
toxikomániu detí a kriminalitu mládeže.
Ambulantným ovplyvňovaním problémov v rodinnej výchove a porúch správania detí
a mládeže (v najširšom slova zmysle) sa v súčasnosti zaoberajú najmä tri nasledovné zložky
štátnej starostlivosti:
1. Výchovné a psychologické poradenstvo (najmä prostredníctvom pedagogicko-
psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie)
2. Zdravotnícka starostlivosť (najmä prostredníctvom pedopsychiatrických služieb)
3. Sociálna starostlivosť (najmä prostredníctvom sociálnej kurately).
Súčasný stav je charakterizovaný tým, že o "problémové" dieťa sa začne "úradne"
zaujímať spravidla tá z troch vyššie uvedených zložiek, v teritóriu ktorej sa porucha správania
najvýraznejšie a najmä najskôr manifestuje. Základným nedostatkom súčasného stavu je, že
medzi troma spomínanými zložkami neexistuje obligatórne informačné prepojenie, čo
prakticky znemožňuje vzájomnú koordinovanosť ich činnosti v oblasti prevencie výchovných
porúch a porúch správania.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa už v roku 1985 podujal
prekonať atomizáciu aktivít vyššie uvedených troch zložiek a za týmto cieľom od roku 1986
experimentálne overuje systém komplexnej preventívno-poradenskej starostlivosti o deti a
mládež s poruchami správania.
Na základe doterajších výsledkov experimentovania je možné uzatvárať, že problém
prevencie sociálnej patológie v detskom a mládežnickom veku je primárne problémom
psychologickým. Základnou podmienkou vytýčenia efektívnej preventívnej stratégie je totiž
analýza komplexných podmienok, za akých sa utvára osobnosť dieťaťa, či mladistvého, ktorý
sa stáva nositeľom sociálno-patologických javov vo svojom správaní. V tomto kontexte
potom výskyt sociálno-patologických fenoménov v správaní detí a mládeže možno pokladať
za dôsledok nedostatočnej psychickej regulácie ich správania.
Už spomenutou závažnou okolnosťou, ktorá stále nástojčivejšie vystupuje na scénu
sociálnej patológie, je nezamestnanosť mládeže, pričom je veľmi pravdepodobné, že stále
častejšie bude zasahovať už vekovú kategóriu školopovinných. Máme na mysli tých
absolventov základnej školy, ktorí nie sú prijatí na žiadnu strednú školu, prípadne po
niekoľkých mesiacoch končia dobrovoľne dochádzku.
8
Výrazná nezamestnanosť je sprievodný jav trhovej ekonomiky. Mládež je z hľadiska
uplatnenia na trhu práce rizikovou skupinou kvôli svojím špecifikám ako sú: nedostatočná
prax, málo špecifické vedomosti, zákaz práce v sťažených podmienkach, osobná motivácia a
pod. Situácia v nezamestnanosti je okrem toho krízovou životnou situáciou, a tak sa mladí
ľudia stávajú dvojnásobne predisponovaní pre sociálne zlyhanie a prejavy sociálnej patológie.
Ak sa k uvedeným problémom pridá ďaľší handicap (napr. zmenená pracovná schopnosť,
rómska etnická príslušnosť) ich umiestnenie na trhu práce má veľmi malé šance.
Garantom starostlivosti o nezamestnanú mládež, ktorá skončila (či už z objektívnych,
alebo subjektívnych príčin) povinnú školskú dochádzku, sú úrady práce. Tieto sú pri
súčasnom personálnom a materiálnom vybavení schopné z prostriedkov štátu zabezpečovať
len základné služby zamestnanosti: sprostredkovanie existujúcich miest, rekvalifikáciu,
hmotné zabezpečenie, základné poradenstvo v individuálnej a kariérovej situácii, t.j.sanovať
súčasný krízový stav jedinca len do určitej miery.
Úlohy prevencie - t.j.dovedenie mladého človeka k správnej kariérovej voľbe, k určitej
hodnotovej orientácii jeho vybavenie vhodnými modelmi sociálneho správania, vypracovanie
vhodných projektov zamestnanosti mládeže, detekciu a podchytenie rizikových jedincov - sú
schopné plniť prostredníctvom svojích poradenských oddelení iba v súčinnosti s inými
inštitúciami.
Európsky výbor pre problémy kriminality pri Rade Európy so sídlom v Strasbourgu
vychádzal v osemdesiatych rokoch pri konštruovaní preventívnej stratégie v oblasti boja proti
juvenilnej delikvencii z vynikajúcej štúdie profesora Walgraveho. Táto štúdia ("Úloha škôl v
meniacej sa spoločnosti") bola nielen významným inšpiračným zdrojom spomínaného
experimentálneho overovania predmetného preventívneho systému. Uvádzame ďalej len
encyklopedicky nosné tézy štúdie, aktuálne aj v našich súčasných podmienkach:
existuje jasná paralela medzi juvenilnou delikvenciou a zlým školským prospechom
škola je ideálnym postredím na detekciu asociálnych a predelikventných tendencií
škola je schopná hrať rozhodujúcu úlohu v prevencii delikvencie (bolo overených niekoľko
všeobecných i špecifických modelov)
v meniacej sa spoločnosti sa objavuje nová disciplína: školská kriminológia
najdôležitejšou otázkou v oblasti prevencie je: čo by malo byť jej objektom ?
školu je potrebné pokladať za miesto primárnej sociálnej diskriminácie a za inštitúciu
sociálnej kontroly (v sieti ďalších kontrolných inštitúcií)
niektoré školy sa zdajú byť "kriminogenickejšie" ako iné
štrukturálna izolácia žiaka v škole má ďaleko horší negatívny efekt na jeho sebaobraz ako
oficiálny labeling (t.zn. značkovanie)
výchovné reformy musia ísť ruka v ruke s experimentovaním.
Úlohu škôl a "podporných výchovných služieb" v prevencii juvenilnej kriminality stavia
na popredné miesto v systéme tzv.interagentúrnej stratégie preventívny program vypracovaný
Výborom pre juvenilnú kriminalitu NACRO v Londýne. Konštatuje sa tu, že školy môžu
pomáhať prevencii delikvencie mnohými spôsobmi. Medzi najdôležitejšie z nich možno
zaradiť spôsob, akým je škola "manažovaná", spôsob, akým sa uskutočňuje personálna a
9
sociálna výchova, organizácia pastorálnej starostlivosti a spôsob, akým škola vystupuje vo
vzťahu k miestnej komunite.
Dva vyššieuvedené príklady sme uviedli, len ako ilustráciu prístupu k tomu, ako v
iných krajinách riešia problémy prevencie. Skutočnosť, že akékoľvek mechanické prenášanie
zahraničných skúseností a modelov do nášho špecifického sociokultúrneho prostredia by bolo
veľkým rizikom, snáď ani netreba zdôrazňovať.
Jedným z výstupov niekoľkoročného experimentovania v oblasti prevencie sociálnej
patológie je i tzv. integratívny model prevencie sociálnej patológie (pozri obr.č. 2.) Skladá sa
z dvoch proti sebe situovaných lichobežníkov. Horný znázorňuje základné etiologické príčiny
sociálno - patologických javov a dolný príslušné, im zodpovedajúce aplikačné oblasti
spoločenskej praxe. Problém súčasnej úrovne prevencie spočíva v tom, že existujúci systém
favorizuje predovšetkým biologickú a sociálnu podmienenosť porúch (napr. porúch
správania) a im zodpovedajúce medicínske a pedagogické, či sociálne metódy diagnostiky a
následnej intervencie.
Psychologická podmienenosť sociálnej patológie sa teoreticky uznáva, v praktickej
rovine však zostáva už desaťročia popoluškou, hoci je napr. v oblasti prevencie porúch
správania podľa našich skúseností rozhodujúcou tak v oblasti diagnostiky porúch, ako i
následnej intervencie. Zdá sa, že bez zodpovedného poznania psychologického pozadia
sociálno - patologických javov sa výrazne znižuje efektívnosť intervencií medicíny,
pedagogiky a sociálnej kurately. Považujeme preto za opodstatnené v súvislosti s prevenciou
sociálnej patológie v školskom rezorte pojmovo vymedziť dve jej rovnocenné súčasti:
psychologická prevencia (zameraná na skvalitňovanie psychologickej regulácie správania
pomocou psychologických, poradenských, príp. psychoterapeutických metód)
výchovná prevencia (zameraná na skvalitňovanie sociálnej regulácie správania vo
výchovno-vzdelávacom procese)
Praktické skúsenosti všetkých orgánov a inštitúcií, ktoré sa v súčasnosti zaoberajú
starostlivosťou o rodiny, deti a mládež, ohrozené sociálnou patológiou (zdravotnícki
pracovníci, výchovní pracovníci v školách a školských zariadeniach, sociálni pracovníci,
pracovníci v pedagogicko - psychologických poradniach, policajti, prokurátori, sudcovia a
pod.) svedčia o tom, že ich preventívna činnosť nie je dostatočne koordinovaná, chýbajú
efektívne informačné väzby a kanály, práca jednotlivých subjektov prevencie na seba
nenadväzuje a dominuje administratíva nad konkrétnou praktickou starostlivosťou.
Akýkoľvek systém, ktorý ašpiruje na naozaj systémové riešenie prevencie sociálnej
patológie, by mal rešpektovať týchto sedem zásad:
1. KOMPLEXNOSŤ - tzn. praktické využívanie všetkých vhodných metód, centrovaných
na elimináciu porúch správania a zároveň na ovplyvňovanie celej sociálnej siete
ohrozeného dieťaťa alebo mladistvého. Pritom systémová práca by mala zahŕňať okrem
samotného dieťaťa, či mladistvého i jeho rodičov, učiteľov a prípadne tzv.širšie sociálne
okolie.
10
Obrázok č.2.:
2. KOORDINOVANOSŤ - tzn.postupné vybudovanie koordinačného systému, ktorý by
vylučoval duplicitu, prípadne rozpornosť v činnosti jednotlivých inštitúcií, ktoré majú vo
svojej pracovnej náplni starostlivosť o deti a mládež s poruchami správania (školy, okresné
úrady, polícia...)
3. KONTINUÁLNOSŤ - tzn. zabezpečovanie potrebnej starostlivosti od vzniku poruchy až
po elimináciu poruchového správania.
4. MULTIINŠTITUCIONÁLNOSŤ - tzn., že systémovú prevenciu by v určenom regióne
mal realizovať tím zložený zo špeciálne školených a erudovaných pracovníkov (rozličných
11
profesií), ktorý by sa konštituoval zo všetkých zainteresovaných inštitúcií. Tento tím by
spoločne realizoval premyslený preventívny program, lokalizovaný mimo ktorúkoľvek z
participujúcich inštitúcií.
5. PREVENTÍVNOSŤ - tzn. zameranie sa na pomoc deťom a mládeži už pri prvých
signáloch ohrozenia psychosociálneho vývinu s cieľom predchádzať závažnejším excesom v
ich správaní.
6. SYNERGIZMUS - tzn. nahrádzanie doterajšej koexistencie skutočne vzájomným (nielen
proklamovaným) spolupôsobením všetkých prvkov systému v obvode jeho pôsobnosti.
Fungujúci synergický systém pôsobí z väčším výsledným efektom, než je súčet efektov
jednotlivo pôsobiacich prvkov systému.
7. PRIMÁRNOSŤ PSYCHICKEJ REGULÁCIE - tzn., že výskyt sociálne - patologických
fenoménov v správaní detí možno primárne pokladať za dôsledok nedostatočnej úrovne
psychickej regulácie ich správania. (Sociálna a biologická regulácia je v tomto kontexte
sekundárna - nemožno ju optimalizovať bez rešpektovania psychologickej etiológie porúch
správania).
Proklamovaný systém prevencie sociálnej patológie vymedzujeme ako komplexné,
koordinované a kontinuálne uplatňovanie psychologických, psychoterapeutických,
výchovných a resocializačných metód s dôrazom na ich preventívnu a multiinštitucionálnu
aplikáciu. Systém prevencie sociálnej patológie detí a mládeže je znázornený na obr.č.3.
Základňa, nad ktorou je systém postavený, znázorňuje populáciu detí a mládeže, ktorých
správanie nie je ohrozované sociálnou patológiou a nevydeľuje sa z rámca normy. Nad túto
základnú rovinu vystupuje populácia detí, u ktorých sa môžu objavovať poruchy správania,
tieto poruchy sú však zvládnuteľné bežnými výchovnými prostriedkami v rodine alebo
pedagogickými v škole. V takýchto prípadoch považujeme výskyt porúch správania za
epizodický, predpokladajúc, že poruchy odoznejú spontánne ("dieťa z nich vyrastie") alebo
pod vplyvom efektívneho pôsobenia rodiny, príslušných výchovných, zdravotníckych, či
poradensko - psychologických inštitúcií, resp. terénnej sociálnej práce sociálneho pracovníka
alebo sociálneho kurátora.
Ak však poruchy správania dosiahnu určitú sociálne neúnosnú frekvenciu alebo mieru
závažnosti, podáva ktorýkoľvek subjekt fungujúci v základni systému návrh na zaradenie
dieťaťa, či mladistvého do starostlivosti centra výchovnej a psychologickej prevencie. Návrh
môžu podať rodičia, škola, pedagogicko-psychologická poradňa, územné centrum
poradenských a psychologických služieb, okresný úrad (cestou sociálnych kurátorov), školský
alebo obvodný lekár, polícia, súd alebo iné inštitúcie. Iniciátorom môže byť aj dieťa samotné.
Pod "iné inštitúcie" zaraďujeme občianske nezávislé organizácie a iniciatívy i rôzne
cirkevné inštitúcie, zaoberajúce sa touto problematikou (napr.saleziáni).
Následne sa uskutočňuje komplexná sociobiopsychologická analýza etiológie porúch
správania dieťaťa. V rámci nej je dieťa vyšetrené psychologicky a v prípade potreby sa
uskutočňujú i potrebné lekárske vyšetrenia, jej súčasťou je i sociálne šetrenie prostredia, v
ktorom je dieťa vychovávané.
Závery komplexnej analýzy v oddôvodnených prípadoch ústia do zaradenia dieťaťa, či
mladistvého do starostlivosti centra. Účasť dieťaťa na činnosti centra je viazaná na súhlas
jeho zákonných zástupcov, pokiaľ tak stanovuje zákon. V prípade opakovaného výskytu
porúch správania môže dať centrum podnet na nariadenie ústavnej výchovy, prípadne na
dočasný diagnostický pobyt dieťaťa v diagnostickom centre.
12
Dieťa, či mladistvý, umiestnený v reedukačnom ústave môže byť na základe
podmienečného prepustenia z ústavnej výchovy doporučený do starostlivosti centra prevencie
v mieste svojho bydliska. (Dokonca by podmienkou podmienečného prepustenia mohla byť
povinnosť zúčastnovať sa na programe centra).
Obrázok č. 3.: Systém prevencie sociálnej patológie detí a mládeže
Poruchy správania zvládnuteľné bežnými výchovnými
prostriedkami v rodine alebo pedagogickými v škole
Správanie v norme
Návrh na zaradenie dieťaťa do starostlivosti centra
výchovnej a psychologickej prevencie
Komplexná sociobiopsychologická
analýza etiológie porúch správania
Zaradenie do do starostlivosti centra výchovnej
a psychologickej prevencie
Prevýchova v reedukačnom
domove
Diagnostický pobyt v diagnostickom
centre
13
I.5. Retrospektívy a perspektívy činnosti Výskumného ústavu detskej psychológie a
patopsychológie v oblasti budovania systému výchovnej a psychologickej
prevencie na Slovensku
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie venuje skúmaniu prevencie
porúch správania, resp. sociálno patologických fenoménov všeobecne (tak na úrovni
základného ako i aplikovaného výskumu) systematickú pozornosť už od roku 1983. V rovine
aplikovaného výskumu ide o longitudinálne sledovanie a (na základe jeho výsledkov)
priebežné precizovanie integrovaného systému preventívnej poradenskej starostlivosti o deti a
mládež s poruchami správania, od roku 1993 inštitucionálne rozvíjaného v centrách
výchovnej a psychologickej prevencie. Základný výskum problematiky psychologickej
prevencie porúch správania u detí a mládeže (ako nevyhnutné teoretické východisko a me-
todologický predpoklad praktického rozvíjania a priebežnej precizácie tohoto preventívneho
systému) uskutočňujeme priebežne od roku 1991 v štyroch grantových úlohách. V rokoch
1991 - 1993 sme riešili grantovú úlohu: Prevencia sociálnej patológie u detí a mládeže a v
priamej nadväznosti na jej úspešné riešenie druhú grantovú úlohu: Efektívnosť psychologickej
intervencie v prevencii porúch správania (1994 - 1996). Výsledky tretej grantovej úlohy
(Psychologická prevencia porúch správania ako optimalizácia vývinu osobnosti dieťaťa),
riešenej v rokoch 1997 – 1999 slúžili ako východisko štvrtej, ktorú riešime v súčasnom
období : Selektívna psychologická prevencia porúch správania u detí a mládeže (2000 –
2002).
Výsledky prvých troch grantových úloh naznačili najmä, že chlapci s poruchami
správania, vykazujú nižšiu mieru psychoticizmu, nižšiu úroveň prežívania úzkosti a zníženú
úroveň externality. V ich osobnostnej štruktúre sa vo vyššej miere prejavujú prvky agresivity,
hostility a relatívne nižšia úroveň prosociálnych tendencií.
Po absolvovaní skupinového preventívneho poradenského programu dochádza k
zmenám v behaviorálnych prejavoch agresivity (pozitívny posun k akceptovateľným for-
mám), posilňujú sa prosociálne tendencie v správaní, znižuje sa intenzita úzkostných reakcíí,
dochádza k pozitívnemu obratu v sebahodnotení a vo vnímaní rodičovských výchovných
prístupov. Ambulantný skupinový poradenský program ovplyvňuje vývin prosociálneho
správania v pozitívnom smere (u chlapcov s poruchami správania sa významne zvyšuje najmä
egalitárstvo, altruizmus a prosociálne tendencie).
Faktorovou analýzou (Matula, Š., Senka, J., 1995) sme z celkového počtu 98
sledovaných premenných následne identifikovali sedem faktorov, ktoré majú vzťah k
poruchám správania ( priame prejavy problémového správania, výchovné rodičovské
prístupy, vzťah ku škole a sebaponímanie v jej podmienkach, emocionalitu, všeobecné
rozumové schopnosti, extraverziu a úzkostlivé správanie).
Z hľadiska možnosti optimalizácie emocionálnej zložky osobnosti, ktorú pokladáme za
významný etiologický faktor vzniku a vývinu porúch správania (najmä vo vzťahu k
zvládacím procesom) sa významným faktorom, dôležitým najmä vo vzťahu k riešeniu
školských problémov, ukázalo byť „vyhľadávanie sociálnej opory“. Deti s poruchami
správania vyhľadávajú pri riešení svojich školských problémov sociálnu oporu viac, než
ostatní vrstovníci. Je paradoxné, že práve im však často ich rodina nie je schopná takúto oporu
poskytnúť. Deti s poruchami správania sa ukázali ako menej odolné voči stresovým
situáciám. Významná je i ich tendencia unikať pred problémami, pasívnejšie pristupovať k
riešeniu problémov a častejšie potom nechávajú situáciu "voľne prebehnúť". Preferujú teda
odstup od problémov so snahou prenášať svoje problémy na niekoho iného. Ďalšou
významnou oblasťou je skúmanie iracionality detí a mládeže (Kondáš, Kordačová, 1998).
14
Ukázalo sa, že poruchy správania sú veľmi rezistentné pri ich spojení s depresivitou, majú
kognitívne príčiny v zmysle teórie A. Ellisa, a to v tzv. iracionálnych presvedčeniach.
V súčasnej výskumnej etape činnosti grantového tímu (Matula a kol., 2001) sa naše
aktivity koncentrujú najmä na precizáciu indikačného inventára preventívnych metód
využívaných v rutinnej praxi centier výchovnej a psychologickej prevencie, overovanie
efektívnosti psychologických a výchovných preventívnych programov v špecifických
oblastiach psychického a sociálneho vývinu rizikovej populácie a na ďalšie rozpracovanie
experimentálnej klasifikácie fáz selektívnej psychologickej a výchovnej prevencie (pozri
obr.4). Schéma je vertikálne členená podľa deklarovaných piatich fáz výchovnej a
psychologickej preventívnej starostlivosti, ktorými by v ideálnom prípade mal prechádzať
každý klient centra. V dnešnej vývinovej etape rozvoja centier nie je praktická realizácia
navrhovaných fáz uskutočniteľná v plnom rozsahu (predovšetkým, ale samozrejme nielen,
vzhľadom na historicky opodstatnenú nedostatočnú úroveň personálnej a metodickej
vybavenosti CVPP). Horizontálne členenie schémy je dané piatimi odbormi (profesiami),
ktoré na činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie participujú. Odbory sú
zoradené v poradí, v akom by v ideálnom prípade mali z hľadiska školského rezortu postupne
pristupovať do tímovej práce v záujme integrovanej preventívnej ochrany dieťaťa ohrozeného
rizikom sociálno – patologického vývinu.
Za účelom kvantitatívneho upresnenia incidencie „problémových detí“ resp. detí
s poruchami správania sme zrealizovali reprezentatívny prieskum v rôznych regiónoch
Slovenska. Z celkového počtu 7491 žiakov sme identifikovali 710 problémových detí, čo je
9,93% detí sledovanej populácie. Výsledky sa využijú pri strategickom plánovaní
preventívnej starostlivosti o ohrozenú detskú populáciu a hodláme ich v ďalšej etape
katamnesticky prehodnocovať (Matula, Kopányiová, 2000).
Ďalej sme skompletizovali indikačný inventár preventívnych metód, využívaných v
rutinnej praxi centier výchovnej a psychologickej prevencie (Smiková, 2001) a následne sme
overili nové špecifické diagnostické metodiky porúch správania (Škála školského
a rizikového správania, Dotazník správania, Dotazník agresivity). Výsledky pilotnej štúdie
(Mardiaková, 2001) efektívnosti preventívneho programu „Cesta“ poukazujú na priaznivé
zmeny na všetkých skúmaných úrovniach správania a prežívania adolescentov. Dotazník na
zisťovanie príťažlivosti drogy (Varmuža, 2001) identifikuje tento fenomén u stredoškolskej
mládeže a možno ho využívať pri modelovaní špecifických preventívnych stratégií.
Za základné teoretické východiská navrhovaného projektu pokladáme aj naďalej najmä:
koncepciu univerzálnej, selektívnej a indikovanej prevencie, rozpracovanú Mrazekovou a
Hagertym
psychoreflexívnoregulačný model osobnosti, ktorý predpokladá tri základné zdroje jej
vzniku, fungovania a utvárania: endogénny (dedičnosť - vrodenosť), exogénny (prostredie
- výchova) a psychický (reflexívno - regulačný zdroj) Damiana Kováča
Koščovu biodromálnu výchovnú a rozvíjajúcu koncepciu poradenstva v špecifickej oblasti
prevencie porúch správania
koncepciu vplyvu rodinného prostredia na utváranie psychickej odolnosti (zvládacích
mechanizmov) v rodinách s patologickými charakteristikami v ponímaní Senku a
Medveďovej
koncepciu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie v školách a školských
zariadeniach (projekt Millénium)
15
Obr. č. 4.: Metódy selektívnej výchovnej a psychologickej prevencie
v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP
F Á Z Y S T A R O S T L I V O S T I
ODBORY
PROFESIE
depistážna
diagnostická
poradenská
(psycho)-
terapeutická
rehabilitačná
špeciálna
pedagogika
depistážne
dotazníky
špeciálnych
porúch učenia
špeciálno
pedagogické
diagnostické
metódy
špeciálnope-
dagogické
poradenstvo
reedukácia
špeciálno
pedagogická
rehabilitácia
liečebná
pedagogika
depistážne
dotazníky
psychoso-
ciálneho
ohrozenia
liečebno
pedagogické
diagnostické
metódy
liečebnope-
dagogické
poradenstvo
liečebná
výchova
liečebno
výchovná
rehabilitácia
psychológia
(zákon NR SR
č . 199 / 1994)
depistážne
dotazníky
rizikového
psychického
vývinu
psychodiag-
nostické metódy
psychologické
poradenstvo
psychoterapia
psychoreha-
bilitácia
sociálna
pedagogika
depistážne
metodiky
odchýlok
sociálneho
správania
sociálno
pedagogická
diagnostika
sociálne
poradenstvo
socioterapia
sociálna
rehabilitácia
sociálna
práca
(zákon NR SR
č . 195 / 1998)
depistážne
metodiky
vzniku so-
ciálnej núdze
sociálno
pracovná
diagnostika
sociálne
poradenstvo
socioterapia
sociálna
rehabilitácia
© Štefan Matula (2001)
Ak sme v uplynulých štádiách výskumného riešenia problematiky postulovali
predpoklad, že individuálnu stratégiu prevencie treba budovať predovšetkým v závislosti na
individuálne špecifickej konfigurácii biologických, sociálnych a psychologických
(osobnostných) faktorov v etiológii vzniku porúch správania (a tento predpoklad sa nám
potvrdil), je potrebné za ďalší krok považovať postulát o potrebe chápania nielen
psychologickej prevencie, ale i psychologickej intervencie ako dvoch fáz integrovanej
starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania v interodborovom kontexte (pozri obr.1).
Pritom tak psychologickú prevenciu ako i psychologickú intervenciu je nutné pokladať za
psychologickú činnosť, legislatívne striktne vymedzovanú zákonom NR SR č. 199/1994 o
psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov. Jedným z priebežných výstupov
aktuálne uskutočňovanej analýzy metód selektívnej výchovnej a psychologickej prevencie
v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP je koncept troch úrovní
psychologickej činnosti v kontexte normálneho rozloženia ovplyvňovaného javu. (obr. č. 5)
16
Obr. č. 5 : Tri úrovne psychologickej činnosti v kontexte normálneho rozloženia
ovplyvňovaného javu
© Štefan Matula (2002)
Pracovný model troch úrovní psychologickej činnosti v kontexte normálneho
rozloženia ovplyvňovaného javu na obr. č. 5 dáva do vzájomného vzťahu preventívnu a
interventívnu psychologickú činnosť na pozadí Gaussovho normálneho rozloženia
psychologického (príp. sociálneho) javu, ktorý býva spravidla zámerným objektom takejto
činnosti (napr. poradenská práca s deťmi, príp. s mládežou s poruchami správania).
V protiklade so statickým chápaním tradične dualistického rozdeľovania poradenskej
psychologickej činnosti na činnosť interventívnu a preventívnu (napr. Koščo a kol., 1987)
pokladáme tak psychologickú prevenciu ako i intervenciu za dve metodicky i metodologicky
vzájomne prelínajúce sa úrovne psychologického poradenstva s tým, že rozdiel medzi nimi
nie je ani tak metodický, ako kontextuálny vo vzťahu k frekvencii výskytu javu, ktorý je ich
objektom.Treťou úrovňou je „rozvíjanie“ pozitívnych potencialít (v relatívnom protiklade
s preventívnou úrovňou, ktorá by mala dominovať predovšetkým na opačnej strane Gaussovej
krivky).
Ďalšie teoretické rozvíjanie vyššieprezentovaného modelu ako i jeho praktická
verifikácia v činnosti príslušných psychologických inštitúcií bude jedným z ťažiskových
smerov našej výskumnej činnosti v najbližších rokoch.
Na základe výsledkov riešenia doterajších grantových projektov zameraných na
prevenciu sociálnej patológie u detí a mládeže (1991 – 2002) ukazuje sa nevyhnutnosť
ponímať tak psychologickú prevenciu ako i jednotlivé typy psychologickej intervencie ako
-3 -2 -1 M +1
+2 +3
preventívna
interventívna
rozvíjajúca
17
dve vzájomne obsahovo i metodicky prepojené fázy integrovanej starostlivosti o deti a mládež
s poruchami správania. Cieľom výskumov VÚDPaP v tejto oblasti bude aj perspektívne
obsahové a metodické skúmanie vzťahu psychologickej prevencie a psychologickej
intervencie v nadväznosti na jednotlivé fázy interdisciplinárnej integrovanej starostlivosti,
ktoré sa uskutočňujú predovšetkým v centrách výchovnej a psychologickej prevencie.
Najvšeobecnejším cieľom výskumného projektu, plánovaného na roky 2003 - 2005 je
obsahové a metodické skúmanie vzájomného vzťahu psychologickej prevencie a
psychologickej intervencie v nadväznosti na (predchádzajúcou grantovou úlohou)
postulované fázy integrovanej starostlivosti centier výchovnej a psychologickej prevencie o
deti a mládež s poruchami správania. Paralelne budeme pokračovať v spresňovaní klasifikácie
jednotlivých fáz a metód procesu selektívnej psychologickej prevencie porúch správania od
vzniku jej potreby (v prípade ohrozenia harmonického osobnostného vývinu dieťaťa) až po
sledovanie jej efektu v psychologickom obraze dieťaťa v interdisciplinárnom prepojení na
prevenciu výchovnú s rozšírením výskumného záberu aj na psychologickú prevenciu
v predškolskom veku.
Spresňovanie (a metodická precizácia) uvedenej klasifikácie fáz a metód procesu
selektívnej psychologickej (a nadväzne výchovnej) prevencie sa premietne do postupného
zefektívňovania činnosti centier výchovnej a psychologickej prevencie (a samozrejme i
ďalších psychologických a výchovných inštitúcií) a následného znižovania výskytu sociálne
patologických javov v detskej a mládežníckej populácii.
Poznatky získané realizáciou navrhovaného výskumného projektu umožnia ďalej
pokračovať najmä v:
a) priebežnom zostavovaní metodického inventára psychologických ale i výchovných,
prevýchovných a reedukačných postupov a metód zameraných na optimalizáciu
osobnostného vývinu detí s poruchami správania v systéme výchovnej a psychologickej
prevencie, počnúc metodikami, určenými pre preventívnu činnosť materských škôl
b) vytváraní metodických (a príp. aj metodologických) podkladov k zlepšovaniu
multiodborovej a interdisciplinárnej úrovne činnosti centier výchovnej a psychologickej
prevencie
c) detailnej analýze vzťahu psychologickej prevencie a intervencie, čo umožní vytvárať
predpoklady na postupné zvyšovanie efektívnosti poradenských a preventívnych
školských zariadení
d) skvalitňovaní interdisciplinárnej tímovej spolupráce odborníkov pôsobiacich v centrách
výchovnej a psychologickej prevencie (psychológov, liečebných pedagógov, špeciálnych
pedagógov, sociálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov a pod.)
Naše doterajšie výskumné výsledky nás ďalej oprávňujú k záveru, že za súčasnej situácie
sú úzko rezortne zamerané projekty prevencie odsúdené na zánik a jedinou cestou je efektívna
kooperácia všetkých zúčastnených rezortov a mimovládnych organizácií.
18
I.6. Vzorový štatút Centra výchovnej a psychologickej prevencie na Slovensku
(podľa § 11 zákona č. 279/1993)
Národná rada Slovenskej republiky dňa 21.10.1993 prijala Zákon č.279 o školských
zariadeniach, ktorý v § 11 ustanovuje "centrum výchovnej a psychologickej prevencie".
Vzorová náplň činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie je obsahovo
prakticky totožná so štatútom nášho experimentálneho modelového centra.
Centrum výchovnej a psychologickej prevencie vymedzuje zákon ako špeciálne
výchovné zariadenie, ktoré:
" /1/ v úzkej spolupráci s rodinou a prirodzeným sociálnym prostredím poskytuje špecifickú
sociálnu, psychologickú a liečebno - výchovnú starostlivosť deťom ohrozeným sociálno -
patologickými javmi, spravidla ambulantnou formou.
/2/ sa zúčastňuje na terénnej sociálnej práci a podieľa sa na výchovnom dohľade nad
ohrozenými deťmi vrátane detí, u ktorých bola prerušená alebo zrušená nariadená ústavná
výchova. Pri poskytovaní pomoci spolupracuje so zainteresovanými inštitúciami a
združeniami občanov. Zabezpečuje tiež nepretržitú službu prvej pomoci deťom a rodinám v
krízových životných situáciách. Táto služba môže byť spojená s krátkodobým ubytovaním.
/3/ sa môže zriadiť aj pri liečebno-výchovnom sanatóriu, diagnostickom centre alebo
pedagogicko-psychologickej poradni."
Vzorový štatút centra výchovnej a psychologickej prevencie sme koncipovali ako
najvšeobecnejší algoritmus optimálneho fungovania systému prevencie sociálnej patológie
detí a mládeže s implicitným predpokladom, že v konkrétnych podmienkach bude
prispôsobovaný konkrétnym pomerom (ekonomickým, inštitucionálnym, personálnym) v
obvode pôsobnosti konkrétneho centra. Jeho dikcia vychádza predovšetkým z
dvanásťročných praktických skúseností experimentálneho tímu, ktorý tento systém overoval
(a ďalej overuje a rozvíja) v II.bratislavskom okrese (obvode).
Druhou nemenej významnou okolnosťou je skutočnosť, že inštalácia preventívneho
systému si nevyžaduje nevyhnutne vznik nových inštitúcií, ale že ekonomicky úsporným
spôsobom synergizuje preventívne aktivity viacerých inštitúcií príslušného regiónu v tom
istom čase a na tom istom mieste. Iniciátorom a zákonným garantom budovania
preventívneho systému je síce školský rezort, avšak za predpokladu rovnocenného
prispievania ostatných inštitúcií zo všetkých ďalších zainteresovaných rezortov (najmä práce,
sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva, vnútra a spravodlivosti), VÚC, obcí a nevládnych
inštitúcií, ktoré pôsobia v obvode jeho pôsobnosti.
Paragrafovaný text návrhu štatútu je písaný štandardným typom písma, vysvetľovací
komentár autorov uvádzame kurzívou.
Čl. 1
Úvodné ustanovenia
§ 1
Centrum výchovnej a psychologickej prevencie je špeciálne výchovné zariadenie,
ktoré uskutočňuje komplexnú preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť o deti a
mládež s poruchami správania od výchovných problémov v rodine cez porušovanie verejného
a školského poriadku po porušovanie ustanovení Zákona o rodine č.94/1963 a Trestného
zákona č.392/1992, ktorá sa uskutočňuje spravidla ambulantne.
19
Základným problémom každého systému, ktorý ašpiruje na komplexné interinštitucionálne
riešenie preventívnych aktivít je riešenie otázky, ako definovať objekt prevencie. Naše
dlhoročné praktické skúsenosti i výsledky paralelného vedecko - výskumného sledovania
predmetného preventívneho systému v II. bratislavskom okrese (a i v niektorých ďalších
regiónoch Slovenska) jednoznačne ukázali, že základnou fenomenologickou jednotkou objektu
prevencie je "porucha správania". Je to termín, ktorý je používaný vo všetkých disciplínach,
ktoré sú v navrhovanom systéme zaangažované (pedagogika, psychológia, psychiatria,
pediatria, sociálna práca, kriminológia...) a je etablovaný i medzinárodne a používa sa aj v
terminológii WHO.
§ 2
Centrum sa môže zriaďovať samostatne alebo ako samostatný útvar pedagogicko-
psychologickej poradne, liečebno-výchovného sanatória alebo diagnostického centra za
účelom poskytovania multiinštitucionálnej starostlivosti o deti a mládež ohrozenú sociálnou
patológiou a o nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti.
Vzhľadom k tomu, že v dnešnej (ale i perspektívnej) ekonomickej situácii rezortov, ktoré majú
na komplexnom zabezpečovaní preventívnej starostlivosti participovať, sa nedá predpokladať
dostatok finančných prostriedkov na zriaďovanie samostatných centier, dáva zákon
č.279/1993 Zb. možnosť zriaďovať centrá prevencie pri už existujúcich školských
zariadeniach.
§ 3
Táto starostlivosť je organickou súčasťou sústavy univerzálnej a selektívnej prevencie
v obvode pôsobnosti a zahŕňa koordinované, kontinuálne, komplexné a synergické
uplatňovanie najmä psychologických, poradenských, pedagogických, liečebno - výchovných,
psychoterapeutických a resocializačných metód s dôrazom na ich preventívnu a
multiinštitucionálnu aplikáciu.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave má po dvanásťročných
praktických skúsenostiach prepracovanú (a neustále zdokonaľovanú) multidisciplinárnu
metodiku výchovnej a psychologickej prevencie. Problémom, na ktorý sme neustále narážali a
narážame je tradičný "rezortizmus" , ktorý bráni najmä tesnejšej medzirezortnej spolupráci
nielen na regionálnej úrovni.
§ 4
Na činnosti centra sa okrem iných zariadení výchovnej prevencie v obvode pôsobnosti
môže zúčastňovať príslušná pedagogicko - psychologická poradňa, centrum poradensko -
psychologických služieb, sociálna kuratela okresného úradu, obvodný, resp. školský lekár,
okresný úrad vyšetrovania policajného zboru, príslušné centrum voľného času, okresný úrad
práce a prípadne ďalšie územné inštitúcie, dobrovoľné združenia, organizácie a cirkevné
inštitúcie.
Toto ustanovenie zakladá možnosť vybudovať v obvode pôsobnosti centra multidisciplinárny
pracovný tím, zložený z odborníkov rôznych profesií, ktorí sa najmenej časťou svojej
pracovnej náplne venujú činnostiam, ktoré (vychádzajúc z filozofie predloženého návrhu)
synergicky zapadajú do navrhovaného preventívneho systému. Prakticky sa pravdepodobne
ukáže, že členovia multidisciplinárnych tímov by v rámci svojho pôsobenia v centre nerobili
nič iné, než čo doposiaľ robia každý individuálne na svojom pracovisku. Avšak tým, že svoje
odborné aktivity začnú (aspoň v časti svojho pracovného času) uskutočňovať spoločne s
20
odborníkmi iných profesií naplní sa idea koordinovaného postupu a zvýšenie efektu ich
spoločnej činnosti sa dostavuje v krátkom čase.
Za ideálne považujeme (a môžme i doložiť praktickými skúsenosťami) ak v centre pracujú
aspoň raz do týždňa so skupinou detí s poruchami správania spoločne odborní pracovníci
pedagogicko-psychologickej poradne, odboru sociálnych vecí okresného úradu a okresného
úradu vyšetrovania - vhodná a vítaná je samozrejme i pravidelná účasť odborníkov z
ostatných, v tomto paragrafe spomínaných inštitúcií.
Na tomto mieste treba veľmi otvorene upozorniť na to, že najväčším nebezpečím pre úspešné
vytváranie efektívne fungujúcich multiinštitucionálnych tímov je často nekonštruktívna
profesionálna rivalita osôb, z ktorých by mali byť zložené, ako i skutočnosť, že na základe
pravidelne vykonávanej spoločnej činnosti si všetci spomínaní začnú vidieť "do kuchyne", čo
pochopiteľne nemusí byť vždy len príjemný pohľad.
§ 5
V rámci svojej činnosti spolupracuje centrum najmä s rodičmi, koordinátormi a
preventistami, triednymi učiteľmi, výchovnými poradcami, so zariadeniami náhradnej
výchovy ako aj s neštátnymi a cirkevnými organizáciami.
Tento paragraf napĺňa ideu toho, čo vo väčšine západoeurópskych preventívnych systémov
označujú ako tzv. princíp práce so sociálnou sieťou.
Čl. 2
Účel a činnosť centra
§ 6
Systematické a komplexné odborné úsilie centra sa zameriava na optimalizáciu
správania detí a mládeže už v období, keď toto správanie nie je v závažnom rozpore so
školským poriadkom a pokračuje kontinuálne pri porušovaní školského poriadku, ustanovení
Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. a Trestného zákona č. 392/1992 Zb.
Preventívna filozofia nášho návrhu navrhuje termín "optimalizácia správania", ktorým
vyjadrujeme potrebu začať ovplyvňovať problémové správanie už pri prvých signáloch
odchýlky od normy, a nie až vtedy, keď je "oheň na streche".
§ 7
Centrum rozvíja jednotlivé formy programov univerzálnej prevencie so zreteľom na
ochranu detí pred sociálno - patologickými javmi. V oblasti selektívnej prevenciu rozvíja
svoju činnosť najmä na báze ambulantnej poradenskej komunity pre deti a mládež s
problémami v sociálnom správaní a s poruchami správania a pre nezamestnanú mládež -
pritom sa systematicky využívajú skupinové techniky, rodinná psychoterapia, sociálne učenie
a metódy sociálno psychologického tréningu za cieľom pozitívneho ovplyvňovania a zmeny
dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania detí a mladistvých.
V praktickej činnosti centra programovo preferujeme skupinové formy pedagogickej,
psychologickej a poradenskej práce nielen pre ich ekonomickú výhodnosť, ale i z toho
dôvodu, že pri skupinovej práci možno úspešne využívať sociálnu dimenziu ovplyvňovania
správania klientov. To samozrejme nevylučuje individuálny prístup a jemu zodpovedajúce
metódy, ako je to vyjadrené v nasledujúcom paragrafe.
21
§ 8
V prípade potreby sa klientovi poskytuje individuálna výchovná a psychologická
starostlivosť.
§ 9
Jednotlivé programy univerzálnej a selektívnej prevencie sa uskutočňujú spravidla v
10 mesačných cykloch od 1.9. do 30.6. príslušného školského roka so záverečným letným
sústredením.
§ 10
Skupiny sú otvorené a dopĺňajú sa podľa potreby aj v priebehu cyklu.
Metodické prístupy, uvedené v §§ 7 - 10 sa v prípade potreby kombinujú s inými vhodnými
postupmi; ide najmä o komplementárne využívanie záujmových, športových a kultúrnych
aktivít.
§ 11
O priebehu preventívnej poradenskej starostlivosti sa vedie príslušná dokumentácia,
ktorá sa archivuje v priebehu 10 rokov po jej skončení.
Vzhľadom na predpokladanú participáciu viacerých inštitúcií na činnosti centra bude
nevyhnutné najmä obsahovo štandardizovať spôsob vedenia dokumentácie o činnosti centra
tak, aby táto mohla byť využitá v záujme klientov i v období, keď už nebudú v jeho priamej
starostlivosti.
§ 12
Komplexná preventívna starostlivosť prebieha spravidla v štyroch na seba
nadväzujúcich etapách:
- komplexný program univerzálnej prevencie
- nácvik sociálno-psychologických zručností
- skupinové a individuálne poradenstvo
- klubové aktivity záujmového, kultúrneho alebo športového charakteru
§ 13
Nadväznosť ako aj časový rozvrh etáp sa stanovuje s prihliadnutím na individuálne
psychologické charakteristiky klienta.
Doterajšie praktické skúsenosti ukazujú, že jednotlivé etapy starostlivosti nie je vždy účelné
absolvovať v striktnom poradí - konkrétny postup by sa mal vždy individualizovať do
individualizovaného plánu v závislosti na charakteristikách porúch správania konkrétneho
klienta a na druhej strane na kapacitných možnostiach realizačného tímu.
Čl.3
Organizácia a riadenie centra
§ 14
Za činnosť centra zodpovedá jeho riaditeľ v prípade, ak je toto zriadené ako
samostatné školské zariadenie výchovnej prevencie. Ak je centrum zriaďované ako
samostatný útvar iného školského zariadenia, zodpovedá za jeho činnosť riaditeľ príslušného
školského zariadenia; v takomto prípade menuje vedúceho centra.
22
§ 15
Činnosť centra zabezpečuje realizačný tím zložený z interných pracovníkov a
externých spolupracovníkov centra. Internými pracovníkmi sú zamestnanci centra alebo
zamestnanci školského zariadenia, pri ktorom je centrum zriadené, spĺňajúci kvalifikačné
podmienky, uvedené v prílohe tohoto štatútu. Externými spolupracovníkmi centra sú
pracovníci tých organizácií a inštitúcií v obvode jeho pôsobnosti, ktoré sa na jeho činnosti
zúčastňujú v zmysle § 5 tohoto štatútu.
Zloženie tímu je potrebné stabilizovať každoročne k 1. septembru. Akékoľvek personálne
zmeny v priebehu 1O mesačného cyklu nepriaznivo vplývajú na efektívnosť činnosti tímu s
priamym dopadom na klientov, ktorých by sa takáto zmena osobne dotýkala.
Čl.4
Vnútorná organizácia centra
§ 16
Centrum vedie interný register detí ohrozených sociálno-patologickými javmi a detí s
poruchami správania. Údaje v ňom uvedené slúžia výhradne pre odborné potreby činnosti
centra; sú prísne dôverné a všetci pracovníci, ktorí prídu s nimi do styku sú viazaní služobnou
mlčanlivosťou.
Informácie v registri obsiahnuté nemožno poskytovať bez výnimky, zabraňuje sa tak možnosti
ich zneužitia.
§ 17
Dieťa alebo mladistvý sa môže dostať do starostlivosti centra ak o to požiada on sám,
jeho rodič, zákonný zástupca alebo poverený pracovník inštitúcie, ktorá sa na činnosti centra
zúčastňuje v zmysle § 5 tohoto štatútu.
§ 18
Podmienkou poskytovania odbornej starostlivosti centra deťom je súhlas rodiča alebo
zákonného zástupcu. V oddôvodnených prípadoch môže starostlivosť nariadiť príslušný súd.
§ 19
Centrum si môže zriadiť nepretržitú telefonickú službu a službu prvej pomoci pre deti
a rodiny v kríze s možnosťou krátkodobého ubytovania.
§ 20
Centrum môže poskytovať špeciálnu starostlivosť nezamestnanej mládeži v obvode
svojej pôsobnosti. V týchto prípadoch nie je potrebný súhlas rodiča alebo zákonného
zástupcu.
Prakticky až po roku 1991 sa nám ukázalo, že deti s poruchami správania na základnej škole
sa oveľa častejšie dostávajú do kategórie nezamestnaných (alebo sa na strednú školu vôbec
nedostanú, alebo sú z nej po pár mesiacoch vylúčení, prípadne sami odchádzajú). Isté
percento z nich ani nemá motiváciu zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou - v týchto
prípadoch pokladáme ich nezamestnanosť za fenomén sociálnej patológie.
23
Čl.5
Koordinácia úloh prevencie v obvode pôsobnosti
§ 21
Koordináciu spolupráce centra s inštitúciami uvedenými v § 4 najmä za účelom
komplexnej preventívnej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania a o
nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti centra zabezpečuje poverený pracovník
prostredníctvom svojho členstva v koordinačnej komisii pre prevenciu, liečbu a
resocializáciu, zriadenej pri príslušnom okresnom úrade.
§ 22
Centrum každoročne predkladá koordninačnej komisii operatívny plán univerzálnej
prevencie v obvode svojej pôsobnosti. Pri príprave plánu zohľadňuje praktické skúsenosti
získané za uplynulé ročné obdobie svojej činnosti.
Čl. 6
Metodická gescia centier výchovnej a psychologickej prevencie v SR
§ 23
Metodickú pomoc centrám výchovnej a psychologickej prevencie zabezpečuje
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie prostredníctvom Centra výchovnej a
psychologickej prevencie, ktoré je zriadené ako jeho samostatný útvar za účelom
experimentálneho overovania a praktického modelovania systému komplexnej výchovnej a
psychologickej prevencie v SR.
Čl.7
Zásady medzirezortnej spolupráce centra
§ 24
Základné školy v obvode pôsobnosti podávajú návrh na zaradenie žiaka do
starostlivosti centra, ak sa u neho vyskytujú také výchovné ťažkosti alebo poruchy správania,
ktoré už nie je možné zvládnuť pedagogickými prostriedkami v škole.
§ 25
V oddôvodnených prípadoch môže podať odborný, obvodný alebo školský detský lekár návrh
na zaradenie klienta do starostlivosti centra, ak lekárska (najmä psychiatrická) starostlivosť
neviedla k náprave.
§ 26
Pedagogicko – psychologická poradňa a centrum poradensko-psychologických služieb
v obvode pôsobnosti môžu podať návrh na zaradenie klienta do starostlivosti centra, ak ich
poradenská starostlivosť neviedla k náprave.
§ 27
Odbor sociálnych vecí okresného úradu môže podať návrh na zaradenie dieťaťa alebo
mladistvého do starostlivosti centra zároveň s tým ako ho zaraďuje do evidencie
ťažkovychovávateľných v obvode pôsobnosti; ak bolo u takéhoto dieťaťa alebo mladistvého
rozhodnuté o výchovnom opatrení ( napr. napomenutie, nariadenie dohľadu, uloženie
obmedzení), oznamuje túto skutočnosť centru.
24
§ 28
Okresný úrad vyšetrovania policajného zboru môže podať návrh na zaradenie
maloletého alebo mladistvého do starostlivosti centra v prípade, že tento je dôvodne
vyšetrovaný pre čin inak trestný, prečin alebo pre trestný čin; ak sa maloletý alebo mladistvý,
ktorý už je zaradený do starostlivosti centra dopustí opätovne činu inak trestného, prečinu
alebo trestného činu, oznamuje túto skutočnosť centru.
§ 29
Okresný súd podáva informáciu:
- o odporučení dieťaťa do starostlivosti centra ak túto odporučil maloletému ako
obmedzenie v občiansko-právnom konaní
- o uložení účasti na starostlivosti centra ak túto uložil mladistvému ako primerané
obmedzenie v trestnom konaní
Čl. 8
Kvalifikačné požiadavky na pracovníkov centier
§ 30
Psychológ
Kvalifikačné predpoklady: VŠ - odbor psychológia. Dĺžka praxe: 3 roky.
Postgraduálne štúdium: 250 hodín sociálno psychologického alebo psychoterapeutického
výcviku.
Náplň práce: Vedie skupinové poradenstvo detí s poruchami správania, zúčastňuje sa
psychodiagnostických činností, vedie skupinové poradenstvo rodičov, poskytuje individuálne
psychologické poradenstvo deťom, rodičom i učiteľom, rozvíja preventívne programy.
Organizuje a zodpovedá za celkovú prevádzku poradenského klubu pre deti a mládež
s poruchami správania a za spoluprácu poradenského klubu s rodičmi detí, ktoré sú zaradené
do poradenskej starostlivosti.
§ 31
Liečebný & špeciálny pedagóg
Kvalifikačné predpoklady: VŠ - odbor liečebná pedagogika resp. špeciálna
pedagogika. Dĺžka praxe: 4 roky. Postgraduálne štúdium: 250 hodín sociálno
psychologického prípadne psychoterapeutického výcviku
Náplň práce: Zúčastňuje sa skupinového poradenstva pre deti s poruchami správania,
vedie skupinové poradenstvo rodičov, poskytuje individuálne špeciálno-pedagogické a
liečebno-pedagogické poradenstvo deťom, rodičom i učiteľom, rozvíja preventívne programy.
Vytvára a realizuje výchovné a špeciálnopedagogické programy na nápravu špecifických
porúch učenia a správania.
Organizuje a zodpovedá za spoluprácu poradenského klubu so školami a učiteľmi.
25
§ 32
Sociálny pracovník & sociálny pedagóg
Kvalifikačné predpoklady: VŠ - odbor sociálna práca, resp. sociálna pedagogika.
Dĺžka praxe: 4 roky. Postgraduálne štúdium: 250 hodín sociálno psychologického výcviku
Náplň práce: Zúčastňuje sa skupinového poradenstva pre deti s poruchami správania,
vedie skupinové poradenstvo rodičov, poskytuje individuálne sociálne poradenstvo deťom,
rodičom i učiteľom, rozvíja preventívne programy.
Organizuje a zodpovedá za spoluprácu poradenského klubu so sociálnymi kurátormi a
prípadne s lekárskou zdravotnou službou v obvode pôsobnosti. Vykonáva terénnu sociálnu
prácu (návštevy v rodinách, školách a pod.)
§ 33
Riaditeľ centra
Riaditeľ centra má najmenej 10 rokov odbornej praxe. S poukazom na charakter
základného odborného zamerania centra sa vyžaduje vzdelanie predovšetkým v odbore
psychológia, prípadne sociálna práca alebo pedagogika.
I.7. Metodické doporučenia a poznámky k činnosti ambulantnej poradenskej
komunity centra výchovnej a psychologickej prevencie
Operacionálne vymedzeným cieľom činnosti ambulantnej poradenskej komunity je
postupné znižovanie výskytu sociálne-patologických fenoménov a výkyov v správaní detí a
mládeže v obvode pôsobnosti centra. Pritom za sociálno patologické fenomény v tejto
súvislosti pokladáme všetky behaviorálne prejavy v detskom a mládežníckom veku, ktoré sú
spoločnosťou pokladané za negatívne, a ktoré svojim nositeľom spôsobujú problémy doma, v
škole alebo v širšom sociálnom prostredí, ale aj osobné psychologické problémy (vrátane
neriešených konfliktov a duševných kríz). Krízová intervencia spadá do kompetencie
psychológov, príp. detských psychiatrov, ktorí v tomto druhu psychoterapie absolvovali
príslušný výcvik.
Vysvetľujúcim psychologickým princípom vzniku a pretrvávania porúch správania
(resp. výskytu sociálne patologických a krízových psychologických fenoménov) u detí a
mládeže býva (vzhľadom na spúšťacie mechanizmy porúch) nedostatočná úroveň psychickej
regulácie správania. Preto základným metodickým východiskom zvolených intervencií je
optimalizácia psychickej regulácie správania ohrozených detí. Jeho pragmatickým cieľom
býva pozitívne ovplyvňovanie najmä dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania
detí a mladistvých.
Systém komplexnej preventívno - poradenskej starostlivosti o deti a mládež s
poruchami správania, v rámci ktorého ambulantná poradenská komunita svoju činnosť
vyvíja, sa skladá z troch, organicky na seba nadväzujúcich zložiek:
1. Signalizačno - iniciačná zložka systému - jej úlohou je zabezpečovanie informácií o
incidencii a prevalencii sociálne patologických fenoménov a iných psychologických
problémov v obvode pôsobnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie.
2. Analyticko - diagnostická zložka systému - jej úlohou je komplexná a najmä
psychologická analýza detí ohrozených najmä sociálnou patológiou v obvode pôsobnosti
centra výchovnej a psychologickej prevencie.
26
3. Poradensko - psychoterapeutická zložka systému - ide o činnosť centra výchovnej a
psychologickej prevencie v rozsahu, v akom je vymedzovaná schváleným štatútom.
Ambulantná poradenská komunita koncipuje svoju činnosť na metodologickej báze
hlavne sekundárnej prevencie, systematicky využívajúc stavebnicovite konštruovaný program
skupinových psychologických metód a techník najmä:
psychologického poradenstva
sociálne-psychologického učenia (v zmysle psychológa A. Banduru)
sociálne-psychologického tréningu
psychagogických, príp. REE
výchovných, príp. špeciálno-výchovných
psychoterapeutických.
Činnosť ambulantnej poradenskej komunity sa realizuje v troch organicky prepojených a
vzájomne sa prelínajúcich rovinách:
1. tréningovo sociálno-psychologická
2. experenciálno-psychoterapeutická
3. klubovo komunitná
1. Tréningovo sociálno-psychologická činnosť
V rámci tejto činnosi sa využívajú predovšetkým zákonitosti sociálneho učenia s
cieľom postupného skvalitňovania psychickej regulácie správania ohrozených detí. Ide najmä
o nasledovné všeobecné princípy:
Učenie tu a teraz.
Skúsenosti sa získavajú bezprostredne v prítomnej sociálnej situácii (a nie
sprostredkovaným pojmovým aparátom) s využívaním zákonitostí psychológie učenia (napr.
v zmysle discentného prístupu O. Kondáša).
Spätná väzba.
Dieťa sa v rámci sociálne tréningových postupov dozvedá o pozitívach a negatívach
svojho správania na základe hodnotení iných členov skupiny, získavaním vhodne podávaných
spätných informácií (psychologická spätná väzba).
Priaznivá a tolerantná emočná atmosféra.
V kamarátskej atmosfére sa spochybňujú doterajšie schémy správania členov
tréningovej skupiny a súčasne sa môže pocit ohrozenia v sociálnej situácii znižovať a
následne nahrádzať budovaním sociálnej opory.
Vedomie dočasnosti a atmosféra hry.
Tréningová činnosť prebieha v podmienkach tolerancie, bez následkov i bez rizík,
pričom sa podporuje otvorenosť členov skupiny (pochopiteľne so zákazom vynášania
problémov, o ktorých sa členovia skupiny dozvedeli na skupinových sedeniach).
Každý člen skupiny je súčasne účastníkom diania a pozorovateľom zmien.
Reálny prenos trénovaného správania do svojho každodenného života.
27
2. Experenciálno psychoterapeutická činnosť
Ide o proces, v rámci ktorého sa pravidelne stretávajúca sa skupina podieľa na
zámere pomáhať si navzájom pri dosahovaní takých zmien v správaní, ktoré smerujú k
optimalizácii psychickej regulácie.
Terapeutické sily v zmysle humanistickej psychológie A. Maslowa a C. Rogersa
zahŕňajú tak intrapsychické, ako aj interpersonálne procesy, pričom dôraz kladieme na vyu-
žívanie skupinovej dynamiky. Rozumieme ňou všetky sociálne procesy a interakcie s ich
emočnými, verbálnymi i neverbálnymi sprievodnými znakmi. Vstupy a intervencie vedúcich
skupín (využívajúce zákonistosti skupinovej dynamiky) sa kombinujú s interakciami členov
skupiny, ako je to známe z encounterových skupín C. Rogersa. Každý člen skupiny je týmto
spôsobom vystavený mnohým vplyvom, ktoré je nútený spracovávať a môže ich v
priaznivom ovzduší využívať na podporu svojho vývinu a osobnostného rastu. Dosiahnutá
zmena by sa mala prejavovať v jeho správaní v skupine ale i mimo nej - v bežných životných
situáciách. Jedným zo základných cieľov činnosti ambulantnej poradenskej komunity v tejto
rovine je kontrola a hlavne kultivácia emócií, počínajúc ich vyjadrovaním a a spracovávaním.
Z toho vyplýva postupne sa rozvíjajúce lepšie porozumenie sebe i svojmu správaniu a
porozumenie druhým. Výsledkom potom môže byť zmena správania, objavovanie jeho
efektívnejších foriem, a to priamo v sociálnom kontexte. Vedúci skupiny by mal viac svojím
správaním, než svojimi verbálnymi intervenciami uľahčovať vyjadrovanie pocitov,
podporovať komunikáciu emócií a primeranú sociálnu interakciu s ostatnými členmi skupiny.
To by malo viesť ku kognitívnemu porozumeniu a pretlmočeniu toho, čo dieťa prežíva a čo sa
v skupine deje. Vedúci skupiny akceptuje prejavy dieťaťa, a v tomto zmysle ich aj komentuje.
Dieťa sa potom cíti pochopené a prijímané a neskoršie je schopné verbalizovať svoje city a
vnútorné impulzy. Môže svoje afekty a obranné mechanizmy používať v bezpečnej a istej
atmosfére a postupne ich ako nepotrebné nepoužívať. Zmena dieťaťa vo vzťahu k sebe
samému i k druhým ľuďom sa dosahuje pomocou skupinovej dynamiky, ale postupne by mala
presahovať rámec psychoterapeutickej skupiny a prenášať sa do života dieťaťa v pôvodných
prirodzených skupinách - v rodine, medzi vrstovníkmi a v škole.
Za účinné činitele a zložky týchto činností ambulantnej poradenskej komunity
pokladáme najmä:
zlepšenie komunikácie na všetkých úrovniach - deti sa učia jasne komunikovať, lepšie
vyjadrovať vlastné myšlienky a názory a byť citlivejšími k výpovediam ostatných;
komunikácia citového prežívania - deti získavajú v skupine schopnosť vyjadrovať svoje
city novým spôsobom, úplnejším a pritom sociálne prijateľnejším (pozri aj REE);
katarktická funkcia skupinovej práce - deti majú napr. možnosť vyjadriť hostilné reakcie,
a to aj vo vzťahu k autoritatívnym postavám;
korektívna rekapitulácia zážitkov z primárnej rodinnej skupiny so spätnou odozvou v
skupine;
korektívna sociálna skúsenosť s vrstovníkmi;
schopnosť prijímať zodpovednosť za svoje správanie a rozhodovanie;
podporovaný rozvoj sociálne – psychologických spôsobilostí;
skúšanie nových foriem správania a ich posiľňovanie v skupine;
získavanie informácií;
28
pocit spolupatričnosti s ostatnými členmi skupiny.
3. Klubovo komunitná činnosť
Členovia ambulantnej poradenskej komunity vytvárajú postupne psychoterapeutické
spoločenstvo, fungujúce na klubových princípoch. Takéto spoločenstvo má rozvíjať a
podporovať nasledovné charakteristiky:
pocit spolupatričnosti (intenzívny skupinový život by mal vytvárať pocit
stotožnenia
pocit sociálneho naplnenia (niekam patriť)
pocit závislosti (spoločenstvo je útočiskom pred samotou a úzkosťou)
Táto rovina činnosti by mala postupne vytvárať komplexný psychologický, resp.
psychoterapeutický systém, ktorého všetky články budú zmysluplne poprepájané a nebude sa
podceňovať žiadna z nich. Tento systém by mal byť organizovaný tak, aby svojim členom
umožňoval prežitie korektívnej skúsenosti zároveň s podporou prežívania spolupatričnosti,
sociálneho naplnenia, ale aj vzájomej závislosti.
Uplatňovanie spôsobu sekundárnej výchovnej a psychologickej prevencie
prostredníctvom centier výchovnej a psychologickej prevencie možno bezosporu považovať
za pokus o systémovú zmenu uskutočňovania komplexnej psychologickej prevencie
v školskom rezorte. Jedine systémové zmeny v tejto oblasti majú totiž šancu na úspech v
súboji so sociálnou a psychologickou patológiou.
I.8. Výchovná, psychologická a sociálna prevencia resp. poradenstvo – medzirezortné
legislatívne súvislosti a nutnosť ich riešenia
V ostatných rokoch sa vedú odborné diskusie o miere terminologického obsahového
prekrývania výchovnej, psychologickej a sociálnej prevencie resp. poradenstva. Diskusie sú
bezosporu užitočné a budú nepochybne pokračovať, pretože sú jedinou možnosťou, ako sa
postupne aspoň limitne prepracovať k relatívnemu interdisciplinárnemu konsenzu.
V súčasnosti dochádza v centrách výchovnej a psychologickej prevencie, v zájme čo
najefektívnejšieho poskytovania preventívnej výchovnej a psychologickej starostlivosti, k
postupnej inštitucionalizovanej kombinácii metodológií a metód troch relatívne nezávislých
odborov:
pedagogiky
špeciálnej
liečebnej
sociálnej
psychológie
sociálnej práce
Každá z týchto disciplín by pritom mala svojím špecifickým a nezastupiteľným
podielom prispievať k postupnému budovaniu interdisciplinárnej metodickej výbavy centra.
Pôjde pritom nepochybne o permanentný a vlastne nikdy nekončiaci proces (podobne ako
permanentné metodické zdokonaľovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach prvej línie).
Je pritom jasné, že v centrách výchovnej a psychologickej prevencie sme na samom
začiatku tejto cesty. Prvým krokom v tomto procese by mala byť inventarizácia metód
používaných jednotlivými odbormi.
29
Špeciálnopedagogické metódy sa v špeciálnom školstve rozvíjajú už od prvých
desaťročí minulého storočia. Napr. už v roku 1905 publikoval Antonín Heveroch
v Paedagogických rozhledech teoretickú úvahu “Dítě neposeda” (Kucharská,1998). Špeciálno
pedagogické metódy sú pomerne dobre rozpracované (Vašek, 1994).
Liečebná pedagogika si začala písať svoju profesionálnu históriu až v roku 1973.
Podľa Horňákovej (in Vašek, 1994) sa zaoberá liečebnou výchovou psychosociálne
ohrozených, narušených a postihnutých osôb. Jej predmetom sú tie nedostatky v správaní a
sebaprežívaní a v sociálnych vzťahoch jednotlivcov, ktoré možno odstrániť, alebo aspoň
zmierniť pedagogicko-psychologickými prostriedkami“. Medzi liečebnopedagogické
ťažiskové metódy možno zaradiť muzikoterapiu, atreterapiu, dramatoterapiu, biblioterapiu a
rodinnú terapiu (Murár, 1999).
Psychologická činnosť, a v rámci nej aj používanie psychologických metód, je nielen
striktne vymedzená, ale dnes už aj legislatívne chránená, zákonom NR SR č. 199/1994 z
13.júla 1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov. V § 1 sa hovorí o
skúmaní, výklade, ovplyvňovaní a prognostickom hodnotení správania človeka alebo skupiny
ľudí psychologickými metódami, o psychoterapii, psychologickom poradenstve a o
psychodiagnostických metódach a testoch.
Ako hlavné metódy sociálnej pedagogiky uvádza Bakošová (1994) pomoc
jednotlivcom, skupinovú prácu a pracovné spoločenstvo. Tieto tri metódy označuje Schilling
(1999) ako „klasické“ a po podrobnej analýze uzatvára, že tieto nie sú metódami, ale
formami, technikami práce alebo stratégiami. Podľa Schillinga (1999) špecifické metódy
sociálnej pedagogiky neexistujú a následne vymedzuje štyri základné modely sociálno-
pedagogických postupov: učenie, animovanie, podpora a poradenstvo.
Řezníček (1994) charakterizuje sociálnu prácu, zaoberajúc sa jej metódami, ako
profesiu, ktorá stojí v priesečníku mnohých protikladných vplyvov, pod tlakmi ktorých sa
usiluje o metodické a sústavné riešenie sociálnych problémov na prevažne medziosobnej
úrovni. Teoreticky ide sociálnej práci o dosahovanie harmonickejších životných situácií
v disharmonických podmienkach. Na inom mieste Řezníček (1994) konštatuje, že sociálna
práca má vlastných teoretických poznatkov málo, presnejšie povedané využíva empirické
poznatky a teoretickú výbavu iných vied, najmä sociológie, psychológie, psychopatológie,
práva, kriminológie, somatológie a pod. Sociálnu prácu vymedzuje Zákon NR SR č. 195/1998
z 19. mája 1998 o sociálnej pomoci v § 3, ods. 2 ako získavanie a spracúvanie informácií o
príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe
poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie
účinnosti ich pôsobenia. Takto legislatívne vymedzený koncept sociálnej práce je príliš
zúžený a veľa priestoru na rozvíjanie špecifického metodického arzenálu sociálnej práce
neposkytuje.
V tejto súvislosti však treba v najbližšom období otvorene a bez predsudkov
diskutovať aj o neradostnej úrovni, stave a problémoch legislácie biologickej, sociálnej a
psychologickej zložky komplexnej starostlivosti o mladú generáciu. Legislatívne rezortné
predpisy totiž vôbec nerešpektujú prepotrebnú nadväznosť činnosti preventívnych inštitúcií
pri práci s ohrozenou časťou populácie.
Jeden príklad za všetky: Už spomínaný zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. V
oblasti prevencie tento zákon (koncepčne ani metodologicky) absolútne nerešpektuje filozofiu
výchovnej a psychologickej prevencie, ktorá je rozvíjaná v legislatíve rezortu školstva s
päťročným časovým predstihom (bol prijatý v roku 1993)! Podľa § 3 zákona č. 195/1998 o
sociálnej pomoci je sociálna práca "získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku
alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania
sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich
pôsobenia."
30
Ak sa pokúsime túto vetu s troškou tolerancie zjednodušiť, vychádza nám, že sociálna
práca je vlastne uplatňovaním sociálnej pomoci. A sociálna pomoc je (podľa § 2 /ods. 1/
zákona č. 195/1998) "sociálna prevencia a riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze". Vychádza
teda, že sociálna práca je vlastne sociálna prevencia a riešenie sociálnej núdze. A v § 5 /ods.
2/ stojí „čierne na bielom,“ že "sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na
zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu,
fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana." .... Netreba snáď už pokračovať ďalej,
aby sme mohli konštatovať, že už v samotnom zákone nastáva neprípustné zmiešavanie toho,
čo by sa malo jednoznačne diferencovať ako prevencia sociálna, resp. výchovná a
psychologická. (Predchádzanie porúch psychického vývinu je totiž prevenciou
psychologickou par excellence!!)
II. Psychologická a výchovná prevencia v kontexte psychologickej
činnosti a psychologického a výchovného poradenstva
II.časť strednodobej koncepcie sa opiera o výsledky práce Expertnej skupiny pre
psychologické poradenstvo a psychologickú prevenciu, ktorá v roku 2001 pripravovala
podklady pre projekt MILÉNIUM. Samostatná expertná skupina pre psychologické a
výchovné poradenstvo a prevenciu bola zriadená v rámci dopracovávania Návrhu koncepcie
rozvoja výchovy a vzdelávania a vyhodnocovania pripomienok k nej. Výsledkom jej práce
bol „Návrh na optimalizáciu systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie
v školskom rezorte“.
Závery koncepčnej činnosti tejto pracovnej skupiny sa však do MILÉNIA premietli
absolútne nedostatočne a už vôbec nie do nového návrhu školského zákona. Doporučujeme
opätovne prehodnotiť predkladanú koncepciu, najmä ak si uvedomíme, že obdobie
ekonomicko-politickej transformácie a budovania demokratickej spoločnosti bude klásť i
naďalej nemalé nároky na psychiku všetkých, ktorí priamo či nepriamo (či už ako objekty
alebo ako subjekty) vstupujú do výchovno-vzdelávacej činnosti školských zariadení. Ide
predovšetkým o deti, mládež, učiteľov a rodičov.
Ak je ľudský faktor rozhodujúcim činiteľom úspechu akejkoľvek činnosti, platí to
dvojnásobne pre oblasť výchovy a vzdelávania detí a mládeže. Z psychologického hľadiska
by cieľom výchovy a vzdelávania mladej generácie malo byť dosiahnutie takej úrovne
psychickej regulácie správania, ktorá jej umožní optimálne sociálne fungovanie v
biodromálnom kontínuu.
Ľudský jedinec sa od svojho narodenia až do smrti vyvíja a kontextuálne formuje v
komplexnom bio-socio-psychologickom rámci v prirodzených a inštitucionálnych
podmienkach, ktoré tento vývin zámerne, či mimovoľne ovplyvňujú.
Školské zariadenia uskutočňujú zámerný profesionálny výchovno-vzdelávací
(pedagogický) vplyv na deti a mládež predovšetkým na sociálnej úrovni. Z psychologického
hľadiska je cieľom ich činnosti harmonizácia osobnostného vývinu detí a mládeže. História
ich inštitucionalizácie v našej krajine sa počíta na niekoľko storočí. Charakteristiky
osobnostného vývinu žiakov rekognoskujú pedagogickí pracovníci sprostredkovane cez
behaviorálne charakteristiky žiakov.
Na zabezpečenie profesionálneho (psychologického) vplyvu na psychickú zložku
vývinu žiakov sa v rámci školského rezortu postupne formovali a priebežne formujú
psychologické inštitúcie na vykonávanie psychologických činností v školských zariadeniach
31
už od roku 1958, kedy vznikla v Bratislave prvá Psychologická výchovná klinika
v Československu a dala základ dnešnej siete krajských a okresných pedagogicko –
psychologických poradní. Po 35 rokoch od vzniku prvej psychologickej inštitúcie prijala
Národná rada Slovenskej republiky Zákon č.279/1993 o školských zariadeniach, ktorý v § 11
ustanovuje Centrum výchovnej a psychologickej prevencie.
Za vyše štyridsaťročnej existencie prešli teda psychologické poradenské a preventívne
inštitúcie mnohými zmenami, z ktorých nie všetky môžeme hodnotiť ako racionálne a
užitočné. Za najvážnejšiu výhradu možno pokladať skutočnosť, že najmä obsahová náplň a
organizačno-správne členenie psychologických poradenských inštitúcií sa spravidla
prispôsobovalo pedagogickým a administratívno riadiacim charakteristikám školského
systému a málo zohľadňovalo psychologické charakteristiky a potreby detí a mládeže, ktorá
tvorí ich klientelu. Napriek tomu, že v školstve (v porovnaní s ostatnými oblasťami
uskutočňovania psychologickej činnosti) je zamestnaných najviac psychológov, doposiaľ
neexistovala dlhodobá koncepcia psychologickej činnosti (tak poradenskej ako preventívnej)
v školách a školských zariadeniach v rezorte školstva.
Z psychologického hľadiska je cieľom psychologickej činnosti v školských
zariadeniach optimalizácia psychologickej regulácie správania žiakov. Charakteristiky
psychologickej regulácie správania možno rekognoskovať prostredníctvom
psychodiagnostických metód a postupov.
II. 1. Systém psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v kontexte zákona
č.199/94 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.
Psychologické poradenstvo a psychologická prevencia je psychologickou činnosťou
v zmysle zákona č.199/94 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.
Ich primárnym cieľom v školskom rezorte je vytvárať komplexné podmienky pre zdravý
psychický vývin mladej generácie a pre predchádzanie psychických porúch.
Výchovné poradenstvo a výchovná prevencia je výchovnou činnosťou v zmysle
zákona č.279/93 Z.z. o školských zariadeniach. Ich primárnym cieľom je vytvárať komplexné
podmienky pre zdravý sociálny vývin mladej generácie a pre predchádzanie výchovným a
vzdelávacím problémom a poruchám správania.
Psychologická činnosť v zmysle zákona č. 199/94 Z.z. sa vykonáva psychologickými
metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických
vied a stavu praxe.
Psychologickú činnosť v rezorte školstva v rozsahu stanovenom zákonom č. 199/94 Z.z.
sú oprávnení vykonávať výlučne absolventi jednoodborového štúdia psychológie.
Psychologickou činnosťou v školách a školských zariadeniach v zmysle zákona NR SR č.
199/1994 Z.z. je najmä:
skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania a osobnostného
vývinu:
detí a mládeže
učiteľov a vychovávateľov s dôrazom na ich vyučovacie resp. výchovné štýly a
postupy
používanie psychologických, psychodiagnostických, psychoterapeutických a prípadne
psychodidaktických metód a techník špecificky zameraných najmä na identifikáciu
všeobecných a špeciálnych schopností, osobnostných vlastností, záujmov, postojov,
výkonovej motivácie, školských spôsobilostí, sociálnych vzťahov a sociálnej klímy
32
psychologické poradenstvo, psychologická prevencia a ďalšie formy psychologickej
intervencie tak v školách a školských zariadeniach ako i v prirodzenom sociálnom
prostredí
psychologická príprava učiteľov, vychovávateľov a ďalších pedagogických pracovníkov
najmä po stránke sociálno - psychologickej, pedagogicko-psychologickej, metodicko -
didaktickej a organizačno - riadiacej
Psychologické a výchovné poradenstvo je v zhode s celosvetovým trendom integrálnou
súčasťou edukačných systémov.
Psychologické a výchovné poradenstvo a prevencia sa vykonáva spravidla:
A. v poradenských zariadeniach
(pedagogicko-psychologické poradne)
B. v špeciálnych výchovných zariadeniach
(centrá výchovnej a psychologickej prevencie)
C. vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach
(školský psychológ & výchovný poradca & koordinátor prevencie)
II.1. A. Psychologické a výchovné poradenstvo
Psychologické a výchovné poradenstvo sa uskutočňuje najmä v podmienkach
psychologickej výchovnej poradne.
psychologická výchovná poradňa pôsobí spádovo na územnom princípe a v obvode svojej
pôsobnosti poskytuje komplexnú a interdisciplinárnu psychologickú a výchovnú
starostlivosť deťom a mládeži od predškolského veku až po ukončenie prípravy na
povolanie
psychologická výchovná poradňa v obvode svojej pôsobnosti odborne garantuje
metodickú úroveň psychologického a výchovného poradenstva a prevencie
v súlade s územnosprávnym členením Slovenskej republiky vykonávajú psychologické
výchovné poradne svoju činnosť ako zariadenia I. alebo II. typu
Psychologické výchovné poradne I. typu majú spravidla tieto oddelenia:
oddelenie osobnostného vývinu
oddelenie psychoterapie
oddelenie vzdelávacieho vývinu
oddelenie profesijného vývinu
oddelenie výchovného poradenstva
oddelenie školských psychológov
oddelenie výchovnej a psychologickej prevencie
V oddôvodnených prípadoch možno jednotlivé oddelenia spájať, napr.:
oddelenie osobnostného vývinu a psychoterapie
oddelenie vzdelávacieho a profesijného vývinu
oddelenie výchovného poradenstva a školských psychológov
oddelenie výchovnej a psychologickej prevencie (1)
Psychologické výchovné poradne II. typu majú spravidla tieto oddelenia:
oddelenie osobnostného vývinu
oddelenie psychoterapie
_________________________________________________________
(1)
za predpokladu, že v obvode pôsobnosti poradne nie je zriadené samostatné CVPP
33
oddelenie vzdelávacieho vývinu
oddelenie profesijného vývinu
oddelenie výchovného poradenstva
oddelenie školských psychológov
oddelenie výchovnej a psychologickej prevencie
oddelenie metodicko – supervízne (1)
V psychologických výchovných poradniach pracuje psychológ, pedagóg (špeciálny,
liečebný), sociálny pracovník, iní odborníci pracovníci a administratívny pracovník,
normatív: 1 psychológ/ 1200 detí a mládeže
1 iný odborný pracovník / 1500 detí a mládeže
II.1. B. Psychologická a výchovná prevencia
Psychologická a výchovná prevencia sa uskutočňuje najmä v podmienkach centra
výchovnej a psychologickej prevencie.
Centrum výchovnej a psychologickej prevencie je špeciálne výchovné zariadenie, ktoré
zabezpečuje univerzálnu a selektívnu preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť
o deti a mládež s poruchami správania od výchovných problémov v rodine cez
porušovanie verejného a školského poriadku po porušovanie ustanovení Zákona o rodine
č.94/1963 a Trestného zákona č.392/1992, ktorá sa uskutočňuje spravidla ambulantne.
Centrum sa zriaďuje samostatne alebo ako samostatný útvar psychologickej výchovnej
poradne, liečebno - výchovného sanatória alebo diagnostického centra za účelom
poskytovania multiinštitucionálnej starostlivosti o deti a mládež ohrozenú sociálnou
patológiou, vznikom drogových závislostí a o nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti.
Poverený pracovník centra je spravidla členom koordinačnej komisie pre prevenciu,
liečbu a resocializáciu, zriadenej pri príslušnom okresnom úrade.
Na činnosti centra sa okrem iných zariadení výchovnej a psychologickej prevencie v
obvode pôsobnosti môže zúčastňovať príslušná psychologická výchovná poradňa,
centrum poradensko - psychologických služieb, sociálna kuratela okresného úradu,
obvodný, resp. školský lekár, okresný úrad vyšetrovania policajného zboru, príslušné
centrum voľného času, okresný úrad práce a prípadne ďalšie územné inštitúcie,
dobrovoľné združenia, organizácie a cirkevné inštitúcie.
Centrum rozvíja jednotlivé formy programov univerzálnej prevencie so zreteľom na
ochranu detí pred sociálno - patologickými javmi. V oblasti selektívnej prevencie rozvíja
svoju činnosť najmä na báze ambulantnej poradenskej komunity pre deti a mládež s
problémami v sociálnom správaní a s poruchami správania a pre nezamestnanú mládež -
pritom sa systematicky využívajú skupinové techniky, rodinná psychoterapia, sociálne
učenie a metódy sociálno psychologického tréningu za cieľom pozitívneho ovplyvňovania
a zmeny dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania detí a mladistvých.
V centre výchovnej a psychologickej prevencie pracuje psychológ, špeciálny
pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a sociálny pracovník a administratívny
pracovník.
____________________________________________________________
(1)
Náplňou metodicko – supervízneho oddelenia je najmä metodická pomoc, supervízne,
tréningové, výcvikové, vzdelávacie, školiace a konzultačné činnosti pre potreby
psychologických výchovných poradní I. typu v obvode pôsobnosti, prieskumné činnosti.
informatika a zabezpečovanie public relations v obvode pôsobnosti
34
Podmienkou sine qua non zriadenia samostatného centra je prítomnosť psychológa
ako interného zamestnanca. Riaditeľ centra má spravidla psychologické vzdelanie.
II.1.C. Školská resp. ústavná psychologická, výchovno poradenská a výchovno
preventívna starostlivosť
Školské resp. ústavné psychologické služby sa poskytujú najmä v podmienkach
konkrétneho výchovno vzdelávacieho resp. špeciálneho výchovného zariadenia najmä
prostredníctvom školských psychológov.
Školský psychológ najmä:
psychologickými metódami podporuje rozvoj osobnosti žiakov a učiteľov
participuje na integrácii a starostlivosti o žiakov so špeciálno pedagogickými potrebami,
pritom úzko spolupracuje so školským špeciálnym pedagógom resp. s psychologickou
výchovnou poradňou
optimalizuje a humanizuje
proces výchovy a vzdelávania včítane psychohygienických podmienok
sociálnu klímu školy
interpersonálne vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi a medzi učiteľmi a rodičmi
vytvára, aplikuje a sleduje účinnosť stratégií a programov zameraných na
prevenciu
sociálno-patologických javov
stresu a psychickej záťaže učiteľov
podporu psychického zdravia učiteľov
rozvoj pedagogicko-psychologických a sociálnych kompetencií učiteľov
sleduje a posudzuje psychologické, sociálne a pedagogické aspekty procesu výchovy a
vzdelávania
zabezpečuje kvalitnú spoluprácu školy a rodiny
Výchovné poradenstvo sa poskytuje v podmienkach konkrétneho výchovno vzdelávacieho
resp. špeciálneho výchovného zariadenia najmä prostredníctvom výchovných poradcov.
Výchovný poradca najmä:
zabezpečuje komplexný poradenský servis
metodickú činnosť pre pedagogických pracovníkov školy
informačnú a poradenskú činnosť pre pedagogických pracovníkov, rodičov a
žiakov
diagnostickú činnosť pre žiakov
monitoruje výchovno-vzdelávacie problémy žiakov
poskytuje pomoc pri riešení otázok osobnostného, sociálneho a vzdelávacieho vývinu
pedagógom a rodičom detí s vývinovými poruchami učenia
pedagógom a rodičom detí s výchovnými dificilitami a poruchami správania
pri voľbe štúdia a povolania – profesijnej orientácii,
pri zabezpečovaní integrácie detí so so špeciálno pedagogickými potrebami
Výchovná prevencia sa poskytuje v podmienkach konkrétneho výchovno vzdelávacieho
resp. špeciálneho výchovného zariadenia najmä prostredníctvom koordinátorov prevencie.
35
Koordinátor prevencie najmä:
plní úlohy školského poradenstva v otázkach prevencie drogových a iných
závislostí
venuje osobitnú pozornosť žiakom z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou
(drogová závislosť, dlikvencia, šikanovanie, kriminalita, fyzické a psychické
týranie), vývin týchto žiakov systematicky sleduje a hodnotí
iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie ako integrálnej súčasti
výchovno – vzdelávacieho procesu
žiakom a ich zákonným zástupcom poskytuje preventívno – výchovné konzultácie
koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovú výchovu a
informačnú činnosť v škole
informuje žiakov, ich rodičov, prípadne zákonných zástupcov o činnosti
preventívnych, poradenských a iných odborných zariadení, o možnostiach
využitia ich odborných služieb a o možnostiach prevencie vzniku drogových a
iných závislostí
II.1.D. Vzdelávanie pracovníkov systému psychologického a výchovného
poradenstva a prevencie v školskom rezorte.
V záujme postupnej optimalizácie jednotlivých prvkov systému psychologického a
výchovného poradenstva a prevencie a ich obsahového a metodického synergického
prepojenia vystupuje do popredia potreba celoživotného vzdelávania odborných pracovníkov
škôl a školských zariadení v inštitucionalizovanom systéme ďalšieho vzdelávania s dôrazom
na experienciálne metódy.
II. 1. E. Návrh opatrení na dosiahnutie cieľového stavu:
► V nadväznosti na strednodobú koncepciu výchovnej a psychologickej prevencie v školách
a v školských zariadeniach vypracovať a prijať dlhodobú koncepciu psychologickej
činnosti v rezorte školstva a z nej vychádzať pri následnej optimalizáciu systému
psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v školskom rezorte
► Na medzirezortnej úrovni dopracovať legislatívne nadväznosti koncepcie psychologickej
činnosti v rezorte školstva na koncepcie psychologickej činnosti v iných rezortoch
(zdravotníctvo, sociálne veci, spravodlivosť, rezort obrany ...)
► Na vnútrorezortnej úrovni vymedziť obsahové, metodické a metodologické špecifiká a
praktické nadväznosti systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie a
systému špeciálnopedagogického poradenstva
► Označovanie, obsahovú náplň a organizačno-správne členenie psychologických
poradenských inštitúcií prispôsobiť predovšetkým psychologickým potrebám a
charakteristikám detí a mládeže, ktorá tvorí ich klientelu
► Riešiť neuspokojivé platové pomery a následný havarijný personálny stav odborných
pracovníkov systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie
prispôsobením úrovne ich odmeňovania platovým pomerom v rezorte zdravotníctva ( a
tak zamedziť odchodu najlepších odborníkov do lukratívnejších oblastí)
36
► Prípraviť medzirezortné dohody, vzájomne upravujúce obligatórnu spoluprácu školstva,
sociálnej kurately, zdravotníctva, polície, justície, a neštátnych a cirkevných inštitúcií na
budovaní navrhovaného systému prevencie a jeho regionálnych centier
► Zabezpečiť permanentné zvyšovanie kvalifikácie a metodickej úrovne činnosti
pracovníkov systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v školskom
rezorte najmä zriadením Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického
poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie
► Strednodobú komplexnú koncepciu výchovnej a psychologickej prevencie v školách a
v školských zariadeniach zapracovať do Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a
mládeži do roku 2007, prijatej 19.12.2001 uznesením č. 1213
III. Návrh na zriadenie Metodicko-výskumného kabinetu výchovného
a psychologického poradenstva a prevencie pri VÚDPaP
Metodická činnosť VÚDPaP smerom k poradenským a preventívnym zariadeniam
v rezorte školstva sa v poslednom dvanásťročí koncentrovala najmä na poskytovanie
metodických služieb a informácií bez náležitého inštitucionalizovaného zakotvenia tejto
činnosti v organizačnej štruktúre ústavu. Realizačne bola rozdelená do dvoch nevýskumných
úloh, resp. riešili ju dva (len čiastočne sa prelínajúce) tímy odborných pracovníkov.
Metodická činnosť aj s nevyhnutným prvkom metodickej subordinácie sa (v
porevolučnej eufórii možno zbytočne) zredukovala na naše „poskytovanie metodických
služieb“ bez náležitej povinnosti rešpektovania obsahu týchto služieb zo strany
psychologických, výchovných, poradenských a preventívnych zariadení.
V záveroch celoštátnej odbornej konferencie, ktorá sa v dňoch 17.-18.4.2002 konala
pri príležitosti 45.výročia založenia prvej bratislavskej psychologickej a výchovnej kliniky sa
tak isto navrhuje vytvorenie samostatného autonómneho útvaru pri VÚDPaP, ktorý by :
a/ metodicky usmerňoval psychologickú zložku odbornej činnosti poradenského a
preventívneho systému v školskom rezorte
b/ koordinoval psychologickú činnosť poradenského a preventívneho systému v rezorte
školstva v nadväznosti na kooperujúce poradenské a preventívne zložky systému tak
v samotnom rezorte ako i v interrezortnom prepojení
Navrhujeme preto zriadiť k 1.1. 2003 Metodicko - výskumný kabinet výchovného a
psychologického poradenstva a prevencie VÚDPaP, ktorého hlavným poslaním bude,
vychádzajúc predovšetkým z výskumnej činnosti ústavu, metodické vedenie a metodická
koordinácia tej činnosti školských zariadení, ktorá svojím obsahom napĺňa znaky činnosti
najmä:
psychologickej (najmä preventívnej, poradenskej a psychoterapeutickej) v zmysle zákona
199/1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov
výchovnej (najmä preventívnej a poradenskej) v zmysle zákona 279/1993 o školských
zariadeniach
Metodická činnosť MVK VPPP bude zameraná na systematické aktivity smerujúce k:
skvalitňovaniu duševného zdravia mladej generácie a psychologickej prevencie jej
narušenia
skvalitňovania psychologicko - výchovných zručností rodičov
skvalitňovaniu pedagogicko - psychologických a sociálno - psychologických zručností
pedagogických pracovníkov (učiteľov a vychovávateľov)
37
skvalitňovaniu výchovno - poradenských a psychologicko – preventívnych zručností
výchovných poradcov a koordinátorov prevencie
skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov v školách
skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov vo výchovných zariadeniach
skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov v poradenských zariadeniach
skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov v preventívnych zariadeniach
Výskumná činnosť MVK VPPP bude pre potreby metodickej činnosti zameraná na
vytváranie všeobecných ale i špecifických strednodobých a dlhodobých koncepcií
psychologickej činnosti v školskom rezorte a koncepcií psychologickej starostlivosti
v jednotlivých oblastiach pedagogickej praxe.
Metodicko – koncepčná činnosť MVK VPPP sa bude uskutočňovať prostredníctvom:
vydávania a distribúcie odborného periodika (PaPD)
vydávania a distribúcie informačného bulletinu pre pracovníkov poradenských zariadení
vydávania a distribúcie edície „Metodické materiály VÚDPaP“
činnosťou v zbore odborníkov štátnej školskej inšpekcie
organizáciou jednorázových metodických seminárov a kolokvií pre pracovníkov
školského rezortu
organizáciou dlhodobých systematických sociálno - psychologických výcvikov pre
psychológov (príp. učiteľov a vychovávateľov)
organizáciou dlhodobých systematických experienciálnych poradenských (príp.
psychoterapeutických) výcvikov
organizáciou stáží a študijných pobytov na ústavných experimentálnych pracoviskách a aj
na „stážových a školiacich“ psychologických pracoviskách v rezorte
edičnou činnosťou metodických materiálov z produkcie psychologických pracovísk
rezortu
budovaním supervízneho systému pre pracovníkov poradenských a preventívnych
školských inštitúcií
budovaním systému medzinárodnej spolupráce so sesterskými metodicko-výskumnými
inštituúciami v zahraničí
Na zabezpečenie týchto úloh bude v prvej fáze potrebné najmä :
doplniť tím odborných pracovníkov VÚDPaP, ktorí by pracovali v uvedenom útvare.
zriadiť skupinu expertov, zloženú z vybraných odborníkov tak z oblasti teórie ako i
z oblasti praxe
zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu, úlohou ktorej bude vymedziť obsahové,
kompetenčné, etické, legislatívne a ďalšie odborné otázky vo vzťahu k ostatným
rezortom, ktoré uskutočňujú vlastnú rezortnú psychologickú činnosť
v spolupráci s SKP, sekciou poradenských psychológov, vypracovať špecifické štandardy
psychologickej práce s klientom, ktoré by definovali etické princípy a povinnosti
psychológa pracujúceho v poradenskom zariadení v rezorte školstva (PPP, LVS a pod.)
zriadiť terminologickú komisiu so zameraním na obsahovú komparáciu kľúčových
pojmov psychologického, pedagogického a sociálneho poradenstva v celoeurópskom
priestore