OBSAH · Mgr. Ľubica Falťanová, CSc., Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64, Bratislava, [email protected] This paper addresses the question of the role of associations

TÉMALokálne inic iat ívy občianskejsféry v rozvoj i s ídie l

FALŤANOVÁ, Ľubica: Editorial • 227FALŤANOVÁ, Ľubica: Lokálne iniciatívy ob-

čianskej sféry v rozvoji sídiel • 229BENŽA, Mojmír: Spoločensko-kultúrne aktivi ty

a ich organizátori v obciach na Záhorí • 246DITMAROVÁ, Lucia: Nota Bene – pouličný

kompas alebo „venujte pozornosť“. Etnogra-fická sonda do jedného občianskeho zdru-ženia • 258

LÁŠTICOVÁ, Barbara, PETRJÁNOŠOVÁ, Mag-da: Sociálne inovácie a sociálne identity: prí-padová štúdia komunity slovenských mig -rantov a migrantiek v Írsku • 273

BUČKO, Ladislav, SLÁVIKOVÁ, Petra: Špecifi-ká inštitucionálnej náhradnej starostlivostio deti v Kambodži • 289

ROZHOVORBUENO GÓMEZ, Noelia: Antropológia, veda

budúcnosti. 2. časť. Kríza astúrskej tradičnejkultúry z antropologického hľadiska. Inter-view so španielskym antropológom AdolfomGarcíom Martínezom • 302

SPRÁVYHLÔŠKOVÁ, Hana: Za Vilom Marčokom • 310BLAHOVÁ, Natália: Vzdelávací kurz Občanská

společnost v multidisciplinární perspektivě(Brno, 5. – 6. 4. a 19. – 20. 4. 2013) • 312

BEŇOVÁ, Kamila: Správa z konferencie: o etno -grafii „doma“ (Praha, 22. – 24. 5. 2013) • 314

HLÔŠKOVÁ, Hana: XV. Medzinárodný zjazd sla-vistov (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013) • 317

BOTÍKOVÁ, Marta, KANOVSKÝ, Martin: Diplo-mové práce na KEM FiF a USA FSEV UK v aka-demickom roku 2012/2013 • 319

POTANČOK, Vladimír: Dizertačné práce v Ústa-ve etnológie SAV v roku 2013 • 321

KUSÁ, Magdaléna: Prezentácia publikácie Com-peting Eyes: Visual Encounters With Alterityin Central and Eastern Europe v Ústave etno-lógie SAV • 322

RECENZIE • ANOTÁCIEHana Hlôšková, Ivo Pospíšil, Anna Zelenková

(Eds.): Slavista Jiří Horák v kontexte literatú -ry a folklóru I-II (Zora VANOVIČOVÁ) • 324

Hans Ritz: Die Geschichte vom Rotkäppchen(Viera GAŠPARÍKOVÁ) • 325

Ivan Dubnička: Misa mäsa (Rastislava STO-LIČNÁ) • 326

Danka Moravčíková (Ed.): Vidiek a mládežv sociálnovedných reflexiách (Lenka BIELI-KOVÁ) • 327

G. V. Ľubimovová: Vozrastnoj simvolizm v kuľ-ture kalendarnogo prazdnika russkogo na-selenija Sibiri. XIX. – načalo XX. veka (MajaOVSJANNIKOVOVÁ) • 329

Zvonko Martić, Vidoslav Vido Bagur: Vila banazvala priko vrana. Tradijska odjeća, pjesmei plesovi Hrvata u Bosni i Hercegovini u 21.Stoljeću. A Fairy Called the Viceroy over the

225

OBSAH

3 61 • 2013

THEMATIC FOCUSLocal In it iat ives of the CivicSphere in the Development ofResidential Areas

FALŤANOVÁ, Ľubica: Editorial • 227FALŤANOVÁ, Ľubica: Local Initiatives of the

Civic Sphere in the Development of Resi-dential Areas • 229

BENŽA, Mojmír: Social-cultural Activities inZáhorie Villages and their Organizers • 246

DITMAROVÁ, Lucia: NOTA BENE – StreetCompass or „Take Note“. An EthnographicProbe of a Civic Association • 258

LÁŠTICOVÁ, Barbara, PETRJÁNOŠOVÁ, Mag-da: Social Innovations and Social Identities:Civic Initiatives of Slovak Migrants in theRepublic of Ireland • 273

BUČKO, Ladislav, SLÁVIKOVÁ, Petra: Speci-fics of the Residential Care for Children inCambodia • 289

INTERVIEWBUENO GÓMEZ, Noelia: Anthropology, Scien-

ce of the Future, Part 2. The Crisis of Astu-rian Traditional Culture from the Anthropo-logical Standpoint. An Interview with theSpanish Anthropologist Adolfo García Mar-tínez • 302

NEWSHLÔŠKOVÁ, Hana: In Memory of Vilo Mar -

čok • 310BLAHOVÁ, Natália: The Civil Society Educatio-

nal Course in a Multidisciplinary Perspective(Brno, 5. – 6. 4. a 19. – 20. 4. 2013) • 312

BEŇOVÁ, Kamila: Report from a Conferenceon the Ethnography „at Home“ (Praha, 22. –24. 5. 2013) • 314

HLÔŠKOVÁ, Hana: XV. International Congressof Slavists (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013) • 317

BOTÍKOVÁ, Marta, KANOVSKÝ, Martin: The-ses at KEM FiF and USA FSEV UK from theAcademic Year 2012/2013 • 319

POTANČOK, Vladimír: Dissertations at theSAV Institute of Ethnology in 2013 • 321

KUSÁ, Magdaléna: Launch of Competing Eyes:Visual Encounters With Alterity in Centraland Eastern Europe at the SAV Institute ofEthnology • 322

BOOK REVIEWS/REVIEW ESSAYSHana Hlôšková, Ivo Pospíšil, Anna Zelenková

(Eds.): Slavista Jiří Horák v kontexte literatú-ry a folklóru I-II (Zora VANOVIČOVÁ) • 324

Hans Ritz: Die Geschichte vom Rotkäppchen(Viera GAŠPARÍKOVÁ) • 325

Ivan Dubnička: Misa mäsa (Rastislava STO-LIČNÁ) • 326

Danka Moravčíková (Ed.): Vidiek a mládežv sociálnovedných reflexiách (Lenka BIELI-KOVÁ) • 327

G. V. Ľubimovová: Vozrastnoj simvolizm v kuľ-ture kalendarnogo prazdnika russkogo na-selenija Sibiri. XIX. – načalo XX. veka (MajaOVSJANNIKOVOVÁ) • 329

Zvonko Martić, Vidoslav Vido Bagur: Vila ba-na zvala priko vrana. Tradijska odjeća, pjes-me i plesovi Hrvata u Bosni i Hercegoviniu 21. Stoljeću. A Fairy Called the Viceroyover the Mountain of Vran. Traditional Clot-hing, Songs and Dances of Croats in Bosniaand Hercegovina in the 21st Century (Zuza-na PANZOVÁ) • 330

Petra Kelemen, Nevena Škrbić Alempijević:Grad kakav bi trebao biti. Etnološki i kultur-noantropološki osvrti na festivale (ZuzanaPANCZOVÁ) • 331

Mountain of Vran. Traditional Clothing,Songs and Dances of Croats in Bosnia andHercegovina in the 21st Century (ZuzanaPAN CZOVÁ) • 330

Petra Kelemen, Nevena Škrbić Alempijević:Grad kakav bi trebao biti. Etnološki i kultur-noantropološki osvrti na festivale (ZuzanaPANCZOVÁ) • 331

226

CONTENTS

Spoločným menovateľom hlavných príspevkov Slovenského národopisu 3/2013 jetéma občianskych iniciatív a aktivít vznikajúcich na pôde združení neziskového sekto-ru po roku 1989. Súhrn príspevkov dokladá rozmanitosť autorských prístupov v zob -razení problematiky občianskych zoskupení, čím sa pre čitateľa odkrýva ich štruktu-rálna rozmanitosť v oblasti organizačných otázok, v šírke pôsobenia a úloh v rôznychprostrediach.

Prvé tri príspevky od Ľubice Falťanovej, Mojmíra Benžu a Lucie Ditmarovej vznikliv rámci projektu Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel (VEGA 2/0052/11).Ľubica Falťanová po teoretických príkladoch definícií združení ako spoločenskýchskupín, vymedzení neziskových združení z právneho hľadiska na Slovensku a ichfunkcií, identifikuje občianske organizácie na príklade obce Lozorno (okres Malacky)v reálnom prostredí. Autorka hľadá odpoveď na otázku, v čom tkvie skutočnosť, že Lo-zorno samo organizáciou občanov prostredníctvom vysokého počtu združení a ich ak-tivitou dokáže zabezpečiť značnú časť potrieb miestneho obyvateľstva. Mojmír Benžavo svojom príspevku poukazuje na úlohu občianskych združení rozlišovaných podľaich zamerania a vzniku v spoločensko-kultúrnom živote obcí v pomerne širokom re-gióne Záhoria (v okresoch Malacky, Senica a Skalica). Pomocou kartografického vy-hodnotenia prehľadne sprístupňuje kalendárium podujatí a štruktúru organizátorovz oblasti verejnej správy a podľa typu združenia. V obidvoch príspevkoch sa ukázalo,že z miestnych občianskych aktivít organizácií, formálnych alebo neformálnych, jeznačná časť postavená na tradičných združeniach a spolkoch, ktorých súčasné pôso-benie kontinuálne nadväzuje na ich existenciu pred rokom 1989.

Príspevok Lucie Ditmarovej, tretí k občianskym združeniam pôsobiacim na Slo-vensku, obsahuje príklad občianskeho združenia vzniknutého po roku 1989 pod vply-vom nových sociálnych skutočností. Zameriava sa na oblasť sociálnej starostlivosti.Autorka skúma Občianske združenie Proti prúdu prípadovo vo všetkých súvislostiachpotrebných pre hĺbkovú charakteristiku združenia – od medzinárodných kontextovvzniku, organizačnej štruktúry, činnosti, zameranej na podporu bezdomovcov v rôz-nych mestách Slovenska, nielen možnosťami predaja časopisu Nota Bene, ale i inýmiaktivitami, až po fundraising a pod.

Okrem predchádzajúcich etnológov prispeli k rozšíreniu pohľadu na činnosť ob-čianskych organizácií autori z iných vedeckých odborov. Barbora Lášticová a MagdaPetrjánošová, odborníčky z oblasti sociálnej psychológie, sa zaoberajú slovenskou

227

3 61 • 2012

EDITORIAL

mig rantskou komunitou v Dubline v rokoch 2004 – 2013 z troch teoretických perspek-tív: z pohľadu teórie sociálnych inovácií, sociálnej identity a transnacionálnej migrá-cie. Teórie sú konfrontované s výsledkami empirických výskumov slovenských mig -rantských neziskových organizácií, Slovenského centra – Írsko a časopisu Slovak inIreland. Ladislav Bučko a Petra Sláviková predstavujú odbor zdravotníctva a sociálnejpráce. V príspevku, zaradenom do Slovenského národopisu, približujú podmienkypráce projektu House of Family, uskutočňovanom v Kambodži, ktorý je jedným z mno-hých projektov katedry misiológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Al-žbety. Tento projekt, zameraný na bezplatnú liečbu detí postihnutých HIV, je napoje-ný na charitatívnu organizáciu Maryknoll – Little Sprouts Program, prvú organizáciu,ktorá začala poskytovať špeciálnu liečbu pre siroty v roku 2002.

Celok k problematike mimovládnych organizácií možno pôsobí zdanlivo nesúrodo,ale zodpovedá rôznorodosti združení občianskeho charakteru v ich cieľoch, podľa cie-ľových skupín a dosahu pôsobenia v teritoriálnom význame.

Z obsahu predkladaného čísla Slovenského národopisu upozorňujeme ešte naprík-lad na informáciu Natálie Blahovej (členky projektu VEGA 2/0052/11) zo vzdelávacie-ho kurzu občianskej spoločnosti uverejnenú v rámci správ. Čitateľom odporúčame ajrozhovor španielskej doktorandky Noelie Bueno Gómez s Adolfom Garcíom Martíne-zom, významným španielskym antropológom, a obsah pravidelných rubrík so správa-mi, recenziami a anotáciami.

ĽUBICA FALŤANOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

228 E D I T O R I A L

Mgr. Ľubica Falťanová, CSc., Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64, Bratislava,[email protected]

This paper addresses the question of the role of associations of a civic character in thedevelopment of residential areas. In the first section the author focuses on defining theconcept of an association as a social group and a non-profit association. From differ-ing approaches (legal, social sciences) particular typological divisions of non-profitassociations ensue. A specific section is devoted to the theoretical premises for exam-ining the functions of civic organisations in society. The paper identifies the role of as-sociations in the residential milieu on the basis of empirical research in the village ofLozorno in the district of Malacky. It determines the condition of associations by com-paring official registers with the identification of the associations from the viewpointof members of the local community. The village of Lozorno is one of those communi-ties with an active population, as shown by the number (28) of local associations ofa civic character. Of these the community considers 20 organisations as active. Thespecificity of Lozorno, as compared to the surrounding communities, is expressed notonly by the activities of a large number of associations but also by continuity of the ac-tivity of associations from the pre-1989 period. Important determinants of the exis-tence of associations include the performance of leaders, people’s interest in mem-bership of associations, and the support of bodies in the local entrepreneurial sphereand public administration, which results from the personal approach as well as froma favourable socio-economic condition of the bodies in question. Associations are eva -luated according to the level of activity and the area of involvement in which they per-form a local development function. Taking the example of the Community Centre civicassociation, the paper illustrates in more detail its particular functions relating to theaims of its activity, as well as its social functions of a more general character.

Key words: non-profit sector, civic organisations, societies

Kľúčové slová: neziskový sektor, občianske organizácie, spolky

Projekt Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel (VEGA 2/0052/11) si sta-novil vo svojich cieľoch prispieť k poznaniu občianskych iniciatív a aktivít prostredníc-tvom etnologických výskumov združení občianskeho charakteru a ich významu premiestny sídelný rozvoj v období 1990 – 2013.

229

3 61 • 2013TÉMA

LOKÁLNE INICIATÍVY OBČIANSKEJ SFÉRY V ROZVOJI SÍDIEL

ĽUBICA FALŤANOVÁ

Pod vplyvom spoločenských, politických, ekonomických, administratívno-samo-správnych podmienok rozvinutých po roku 1989 sa tvorila a tvorí aj sféra občianskehozdružovania na Slovensku. Štruktúra združení občianskeho charakteru sa menila zaposledných 20 rokov z viacerých hľadísk. Z pohľadu inštitucionálneho vznikajú nové ty-py združení občianskej sféry podľa aktuálnej legislatívy buď transformáciou zo združeníz predchádzajúceho režimu, alebo z nových spoločenských organizácií. Druhú skupi-nu tvoria občianske organizácie neformálneho charakteru. Slobodou vo vytváraní zdru-žení podľa oblasti činnosti vznikal v sledovanom období priestor prakticky pre neob-medzené (v medziach legislatívy) možnosti ich cieľového zamerania. V období po roku1989 sa združenia adaptujú na legislatívne, ekonomické, spoločenské a politické pro-stredie vlastné danej dobe, podmieňujúce nové spoločenské vzťahy založené na spolu-práci združení s miestnymi samosprávami, s predstaviteľmi podnikateľskej sférya s ostatnou verejnosťou. K odpovedi, v akých oblastiach, za akých podmienok prispie-vajú združenia na skvalitnenie života vo vnútri sídelnej spoločnosti, môže prispieť na-sledujúci príspevok.

VYMEDZENIE OBJEKTU BÁDANIA, PROBLEMATIKA, VÝSKUMNÉ METÓDY

S pojmom združenie občianskeho charakteru, zvoleného v úvode príspevku, vzni-kajúceho na pôde občianskej spoločnosti, súvisí súčasná odborná terminológia orga-nizačných útvarov tohto typu. V prácach vedecko-výskumného zamerania sa vyskytu-jú alternatívne označenia občianskych organizácií: neziskové organizácie, dobrovoľnéorganizácie, mimovládne organizácie, občianske organizácie, organizácie občianskejspoločnosti.

V súčasnosti medzinárodne používané výrazy občiansky sektor, neziskový sektor,tretí sektor, dobrovoľný sektor, organizovaná občianska spoločnosť, používané alter-natívne v odbornej a širokej verejnosti na označenie komplexu uvedených združenía názvoslovie združení občianskeho charakteru, vyjadrujú zásadné črty občianskehozdružovania. To, že sa vo väčšine prípadov v označení združení občianskeho typu vy-skytuje pojem organizácia, zdôrazňuje prístup, podľa ktorého spoločenská skupinamôže byť označená za združenie, ak má popri iných vlastnostiach požadované organi-začné a inštitucionálne vlastnosti. So zvoleným pojmom združenie občianskeho cha-rakteru pre potreby projektu súvisia pojmy a slovné spojenia na označenie činnostismerujúcej k vytvoreniu týchto organizácií, poukazujúce na opodstatnenosť termínu:občianske združovanie, dobrovoľné združovanie, združovacia oblasť ľudskej činnostiobčianskeho typu. Pre odôvodnenie používania názvu združenie existuje právny as-pekt združovania, podľa ktorého „základnou a prvotnou garanciou obsahu činnostitretieho sektora je právo združovať sa“ (Hrubala, Handiak, Machalová, 1999: 13).Ústavne je zaručené, že právo slobodne sa združovať sa zaručuje a každý občan máprávo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach(Hrubala a kol., 1999: 12,13).

Aj keď existuje kritika ohľadne nepresností v terminológii útvarov občianskej spo-ločnosti a ich komplexu vzhľadom na jednotlivé ukazovatele vymedzenia združení ob-čianskeho typu (Skovajsa a kol., 2010: 36), pre účely projektu sa nerobia terminologic-ké rozdiely v pomenovaní objektu bádania, keďže jednotlivé pojmy sú v odborneja širokej verejnosti zaužívané a obsahovo zrozumiteľné.

230 T É M A

Aktuálne práce z oblasti sociálnych, ekonomických vied a práva z 90. rokov 20. sto-ročia a zo začiatku 21. storočia na Slovensku sa zhodujú na prístupe vo vymedzenízdružení občianskeho charakteru. Ich autori, skúmajúci neziskový sektor po roku1989 na Slovensku, vychádzajú zo štrukturálno-operacionálnej definície americkýchautorov Lestera M. Salomona a Helmuta K. Anheiera, ktorí po prehodnotení staršíchdefinícií stanovili v 90. rokoch 20. storočia päť základných znakov organizácie občian-skej spoločnosti. Definícia, zameraná na usporiadanie (štruktúru) a fungovanie (ope-ráciu) každej organizácie (Skovajsa a kol., 2010: 38), sa objavuje vo viacerých vedec-kých prácach (Bútorová, Z., Bútora, M., 1996: 8, 9; Majchrák, Strečanský, Bútora, 2004:44, 78; Filadelfiová, Dluhá, Marček, Košičiarová, 2004). Podľa tejto metodiky občian-skymi organizáciami sú tie, ktoré majú všetky nasledujúce znaky: a) organizovanosť,t. j. subjekty sú organizované a do určitej miery inštitucionalizované; b) súkromnýcharakter a nezávislosť od štátu, t. j. sú inštitucionálne oddelené od štátnej správy;c) zásadu nerozdeľovania zisku, t. j. subjekt nerozdeľuje zisk medzi členov, ale použi-je sa opätovne na naplnenie poslania organizácie; d) samosprávnosť, t. j. subjekt jeschopný sám sa spravovať pomocou vlastných pravidiel; e) dobrovoľnosť, čo znamenánepovinnú povahu členstva a dobrovoľnej činnosti v organizácii.

Jedným zo spôsobov splnenia podmienky inštitucionalizácie je zriadenie organizá-cie ako právnickej osoby. Podľa J. Hrubalu z právneho hľadiska na základe štrukturál-no-operacionálnej definície medzi organizácie občianskeho charakteru na Slovenskuspomedzi všetkých typov združení fyzických alebo právnických osôb patria občian skezdruženia (upravené Zákonom o združovaní občanov č. 83/1990 Zbierky zákonov –Z. z.), verejnoprospešné organizácie (upravené Zákonom o neziskových organizáciáchposkytujúcich všeobecne prospešné služby č. 213/1977 Zb. z.), súkromnoprávne na-dácie (upravené Zákonom o nadáciách č. 207/1966 Z. z.), neinvestičné (súkromno-právne) fondy (upravené Zákonom o neinvestičných fondoch č. 147/1997 Z. z.), spo-ločnosti a náboženské spoločenstvá a nimi založené komunity, rády a iné spoločenstvá(upravené zákonom o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženskýchspoločností č. 308/1991 Z. z.). (Hrubala a kol., 1999: 15, 16). Sociologické, politologic-ké, ekonomické a právnické prístupy skúmajú občianske organizácie s právnou sub-jektivitou ako jasne vymedzené a uchopiteľné v jednotlivých zdrojoch. Typologicky saoznačujú ako formálne neziskové organizácie. V jednotlivých interpretáciách štruktu-rálno-operacionálnej definície organizácií neziskového sektora sa upozorňuje na fakt,že podmienkou inštitucionalizácie alebo organizácie nemusí byť jej právna subjektivi-ta. Popri inštitucionálne formálnych organizáciách sa do neziskového sektora zaraďu-jú aj neformálne združenia občianskeho charakteru. Vymedzenie neformálnych zdru-žení v uvedenej literatúre nie je úplne vyčerpávajúce. M. Vašečka uvádza niekoľkopríkladov inštitucionálneho znaku, za ktorý sa považuje formálny štatút (ten je v prí-pade právnej subjektivity), prípadne pravidelnosť schôdzí či organizovaná činnosť(Majchrák a kol. 2004: 44). Podľa M. Skovajsu neformálne združenia občianskeho ty-pu sa vyznačujú aspoň jasnou a stálou organizačnou štruktúrou (Skovajsa a kol., 2010:38). Ani v starších teóriách združení nie je zhoda čo do štruktúry skupiny nazývanejzdruženie. Väčšina autorov uvádza, že združenie je skupina, ktorá má istú štruktúru(organizáciu), pod čím sa rozumie v predpisoch vymedzený systém rol, pozícií a vzťa-hov v okruhu skupiny (Sowa, 1988: 29). Podľa Bierstedta existuje viacero činiteľov, od-lišujúcich zorganizovanú skupinu od nezorganizovanej: špecifická funkcia alebo cieľskupinový, názov združenia a iné identifikačné symboly, vedenie (vláda), zásady člen-stva, skupinová vlastnosť, skupinové povedomie, existencia spoločenských vzťahov.

231Ľ u b i c a F a l ť a n o v á

Autor za zorganizovanú skupinu rozumel výlučne skupinu s formálnou organizáciou,teda takého typu, ktorá má právne upravené vzťahy so spoločnosťou (ako cituje Sowa,1988: 30). Vymenované znaky organizovanej skupiny sú v projekte východiskom preokruh inštitucionálnych znakov, podľa ktorých, viacerých alebo aspoň jedného, jemožné neformálne združenia identifikovať. K podnetným východiskám pre vymedze-nie neformálnych občianskych organizácií patrí rozlišovanie združení na verejné a pri-vátne. Podľa Sowu v každej spoločenskej skupine vystupujú dva zásadné spoločenskévzťahy. Prvý systém stanovuje vzťahy v okruhu skupiny medzi jej členmi. Druhý sys-tém – tvoria vzťahy členov skupiny ako aj skupiny ako celku so širšou spoločnosťou,v rámci ktorej skupina existuje. Vzťahy s okolitým prostredím spoločenskej skupinyako celku nie sú tak samozrejmé. Autor za verejné združenia považuje formálne zdru-ženia, čiže s právne realizovanými vzťahmi so spoločnosťou a neformálne zoskupenia(bez právnej subjektivity) so vzťahmi so spoločnosťou založenými zvykovo. Reláciezoskupenia so širšou spoločnosťou znamenajú vzťahy na rôznych úrovniach: okolitéprostredie sa zaujíma o činnosť tých združení, organizáciou a vzťahmi v nich panujú-cimi, ich cieľmi a metódami činnosti, združenie zaplňuje určité miesto v organizačnejštruktúre spoločnosti, v ktorej pôsobí a takisto vo vedomí členov spoločnosti. Okolitáspoločnosť sa obracia na osoby – členov skupiny ako na oficiálnych predstaviteľovzdruženia. Neformálne združenia bez týchto väzieb so spoločnosťou označuje autorako súkromné (Sowa, 1988: 32). Typologické členenie združení na verejné a súk romnézodpovedá odlíšeniu združení občianskeho charakteru od združení pôsobiacich v súk -romnej sfére.

Z hľadiska definovania občianskych organizácií a ich úloh v spoločenskom prostre-dí upozorňujú na seba typologické členenia organizácií občianskych spoločností pod-ľa ďalších kritérií. Tieto typologické členenia poukazujú aj na konkrétne väzby zdru-žení s členmi, nečlenmi či so širšou verejnosťou, ktoré môžu podporovať poznanie ichspoločenského významu. Otázka členstva rozdeľuje organizácie na členské s členskouzákladňou, kam patria občianske združenia a na nečlenské organizácie bez členovs pracovníkmi a členmi správnych orgánov (napr. nadácie, verejnoprospešné spoloč-nosti). Typológia z hľadiska prospešnosti rozlišuje dva typy občianskych organizácií.Vzájomne prospešné organizácie občianskeho charakteru, označované tiež ako vnú-torné združenia, sa zameriavajú na svojich členov. Patria sem umelecké spolky, špor-tové kluby, ale aj odbory a občianskym organizáciám príbuzné družstvá. Uzavretosťzdružení po tejto stránke je však len relatívna, pretože už samotná existencia takéhotozoskupenia v spoločenskom prostredí ich predurčuje k vzťahom a väzbám s okolitouspoločnosťou a s okolitým prostredím na úrovni rôznych aktivít. Z etnologických vý-skumov je zrejmé, že združenia takéhoto typu vstupujú do verejného priestoru a aj nazáklade týchto prejavov vznikajú prepojenia so širšou spoločnosťou, v ktorej sú evido-vaní. Verejnoprospešné občianske organizácie prinášajú priamy prospech verejnostialebo jej častiam. Svoju činnosť realizujú vo verejnom záujme. Z právneho hľadiska dotejto skupiny patria na Slovensku nadácie, neinvestičné fondy, účelové zariadenia cirk-ví, verejnoprospešné organizácie. Z občianskych organizácií sú zaraďované do tejtoskupiny tie, ktoré sa zameriavajú na pomoc druhým alebo na riešenie verejných otá-zok. Podľa niektorých prác sa nazývajú aj ako otvorené združenia (Skovajsa a kol.2010: 41; 42; Sowa, 1988: 31). Tieto združenia ako keby mali väčší spoločenský dosah,keďže nesmerujú prevažnou časťou svojej profilovej činnosti dovnútra združenia, alesú orientované na aktivity v prospech širšej spoločnosti (napr. združenia pre rozvoj ob-ce, sociálne združenia, humanitárne združenia a pod.).

232 T É M A

Otázka súčasných občianskych organizácií sa vyskytuje v etnologických prácachnajmä v kontexte regionálneho rozvoja Slovenska a jeho lokálnych podôb (Danglová,Beňušková, 2007; Danglová, O., Zajonc, J., 2007; Danglová a kol., 2005).

Projekt si stanovil skúmať miesto a význam lokálnych združení občianskeho cha-rakteru v rozvoji sídiel. Pod pojmami lokálnych združení rozumieme organizáciez hľadiska priestorového územne zadefinované, ktorých cieľová činnosť napĺňa potre-by miestnych členov, niekedy aj nečlenov pochádzajúcich z radov obyvateľov obce,a to buď priamo alebo prostredníctvom riešenia otázok verejného charakteru. Spravid-la sú takéto združenia inštitucionalizované a organizované v rámci sídiel miestnymobyvateľstvom. Vo veľkej väčšine prípadov ich existencia nemá čisto endogénny cha-rakter, neobmedzuje sa na vykonávanie aktivít iba v rámci sídla, ale je založená na rôz-nych väzbách s regionálnymi a národnými združeniami toho ktorého typu, podľa ob-lasti pôsobenia alebo aj iného typu. Prostredníctvom týchto združení môže byť činnosťzdružení cielená lokálne alebo vstupuje do rozvoja nadlokálneho priestoru.

Z hľadiska problematiky vzťahu miestnych občianskych organizácií a rozvoja obceupozorňuje na seba otázka funkcií združení. Združenia slúžia predovšetkým ich čle-nom najmä v prípade občianskych združení, ktorí si sami vytyčujú ciele a smery pôso-benia pre realizáciu vlastných záujmov. Predstavujú priestor na uspokojovanie potrieba zabezpečenie záujmov osôb, ktoré ju tvoria. Spoločným menovateľom jednotlivýchfunkcií združení tohto typu je organizovanie záujmov členov a zabezpečenie existen-cie združenia. Verejnoprospešné subjekty pracujú v záujme verejnosti, v oblasti staro-stlivosti a pomoci pre jednotlivcov a pod. Členenie funkcií združení voči jednotlivcom,členom či nečlenom, v záujme riešenia verejných problémov napr. právneho charakte-ru a voči spoločnosti sa javí ako umelý, keďže každý vplyv vyvíjaný na jednot livca ale-bo voči zoskupeniam sa prejavuje tiež bezprostredne v celej širšej spoločnosti, v okru-hu ktorej združenie pôsobí (Sowa, 1988: 107).

Funkcie združení občianskeho charakteru sú rozmanité a možno ich deliť a opiso-vať rôznymi spôsobmi. Vymedzenie funkcií združení sa diferencuje podľa jednotli-vých prístupov, podľa toho, z akej stránky fungovania subjektu vychádzame. Jedenz pohľadov na úlohy združení v spoločnosti v určitom teritoriálnom prostredí sa opie-ra o platformy existenčných oblastí v ľudskom živote. Na báze tejto skutočnosti sa vy-medzujú špeciálne funkcie, aké združenia plnia. Podľa platforiem ľudskej existenciea spoločnej aktivite ľudí sa hovorí o združeniach kultúrnych, vedeckých, hospodár-skych, sociálnych, charitatívnych a pod. Prostredníctvom nich ľudia realizovaním svo-jich záujmov a cieľov vytvárajú a zachovávajú isté hodnoty materiálnej, kultúrnej, du-chovnej, sociálnej a ekonomickej podstaty (Sowa, 1988: 87).

Jedným z príkladov členenia neziskových združení občianskeho charakteru podľaoblastí činností sú registre Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Jednotlivé právnetypy občianskych organizácií, evidované v samostatných zoznamoch, majú vlastnérozlišovanie podľa činnosti. Hlavná cieľová náplň občianskych organizácií sa rozvinu-la po roku 1989 z oblasti činnosti jednotnej siete celorepublikových záujmových orga-nizácií v predchádzajúcom režime do širokých obsahovo a štrukturálne rozmanitýchaktivít. V roku 2013 register evidoval občianske združenia v 168 skupinách profilovejčinnosti. Pri ostatných občianskych organizáciách je okruh cieľovej náplne výraznenižší. Nadácie pôsobia v 37 oblastiach činnosti a neziskové organizácie sú rozdelenédo 18 typologických skupín podľa profilového zamerania (Registre, 2013). Evidovanéprávnické subjekty cirkvi v registri Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, teda tie,ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od registrovaných cirkví a nepodliehajú inej


evidencii alebo registrácii, sú zoradené podľa organizačnej štruktúry jednotlivýchcirkví a náboženských spoločností (Register cirkví, 2013). V odborných prácach vzni-kajú klasifikácie na základe profilových činností subjektov s menším počtom tried.V porovnávaných klasifikáciách sa najčastejšie opakujú oblasti: kultúra, šport, zdra-vie, sociálne služby, starostlivosť o deti a mládež, životné prostredie, rozvoj obce a bý-vanie, vzdelávanie a veda, obhajoba záujmov občanov (právo a presadzovanie záuj-mov), náboženstvo, hospodárske a profesijné združenia, odbory.

Na abstraktnejšej úrovni občianske organizácie plnia v spoločnosti funkcie všeobec -nejšieho rázu. Českí a slovenskí autori, zaoberajúci sa neziskovým sektorom, po roku1989 vychádzajú pri stanovení spoločenských funkcií z prác L. M. Salamona, H. K. An-heira, K. Prewitta. V porovnávaných sekundárnych a primárnych zdrojoch sa vyskytu-jú tieto spoločenské funkcie organizácií občianskej spoločnosti: a) poskytovanie slu-žieb – združenia sú poskytovateľmi služieb za podmienok, keď ich nezabezpečuje štát,poprípade ich poskytuje v nedostatočnej kvalite; b) advokačné funkcie – vyjadrujú po-treby spoločnosti, obhajujú súkromné a verejné záujmy jednotlivcov alebo skupín; c) ko-munitné alebo sociálno-integračné funkcie – sú prostriedkom vytvárania a upevňovaniavzťahov v miestnych a záujmových spoločenstvách a medzi rôznymi skupinami, pri-čom integračná rola združení sa prejavuje na mnohých úrovniach spoločnosti, medzi rôznymi inštitúciami a skupinami; d) sebavyjadrovacie funkcie – sú priestorom pre uplat-nenie presvedčení a vyznaní jednotlivcov a rozvoj ich schopností; e) ochrana hodnôt –uchovávajú spoločenské hodnoty, akými sú hodnoty v oblasti poznávania, praktickýchskúseností, zručností, prosociálnych vzorov správania (solidarity); f) inovačné funkcie– sú autormi nových myšlienok, postupov a služieb, inšpiratívnych pre ich uplatnenieštátom alebo trhom; g) filantropické funkcie – sú prostriedkom pre podporu verejnýchzáujmov zo súkromných prostriedkov; h) charitatívne funkcie – zabezpečujú preroz-deľovanie zdrojov od bohatších k chudobným; h) podpora spoločenských zmien – zna-mená kontrolu demokratických zásad v spoločnosti, vedie k zmenám v politikách štá-tu, v legislatíve; i) rozvoj plurality – podporuje právne a politické prostredie potrebné nazabezpečenie pluralizmu v spoločnosti (napr. pomáhajú znevýhodneným skupináma menšinám) (Skovajsa a kol., 2010: 42, 43; Sowa, 1988: 107). Projekt sa opiera o obidvaprístupy pri skúmaní funkcií občianskych organizácií v prostredí sídelného spoločenstva.Každá z týchto funkcií, zisťovaných empirickým výskumom prostredníctvom otázokz oblasti predmetnej činnosti združení, organizácie činnosti a zabezpečenia existenciezdružení, pôsobí dynamizujúco v prostredí lokálneho spoločenstva a napĺňa obsahovospoločenské, kultúrne, športové, sociálne, ekonomické stránky rozvoja obce.

Projekt zisťuje úlohu združení občianskeho charakteru v rozvoji sídiel prostredníc-tvom týchto problémových okruhov:

a) Aký je stav miestnych neziskových združení podľa základných ukazovateľov, dookruhu ktorých patrí: názov, rok založenia, právna forma, organizačná forma, orga-nizačná štruktúra, oblasť činnosti.b) Charakteristika spôsobu organizácie profilovej činnosti a činnosti spojenej so za-bezpečením existencie združení, iniciatívy a aktivity občianskych lídrov, menež-mentu a členov, rola obecnej samosprávy, podnikateľskej sféry a verejnosti; cieľovéskupiny v organizáciách.c) Objektívne lokálne podmienky v existencii občianskych organizácií.Z hľadiska vedecko-výskumných metód sa projekt realizoval lokálnymi výskumami

sídelných spoločností. Predkladaný príspevok je výsledkom parciálneho výskumuv obci Lozorno, okres Malacky. Výber obce sa riadil hľadaním odpovede na otázku, aký

234 T É M A

je stav občianskych aktivít a kolektívneho života v združeniach v obci vidieckeho cha-rakteru s parametrami obce podľa počtu obyvateľstva strednej veľkosti, nachádzajúcejsa v rozvinutom regióne a v menej problémovej oblasti Slovenska. Údaje k zisťovanýmskutočnostiam sa opierajú o empirický výskum realizovaný priamymi rozhovormis kľúčovými predstaviteľmi združení a predstaviteľmi obecnej samosprávy. Časť úda-jov vznikla sekundárnou analýzou údajov z rôznych zdrojov (z odbornej literatúry,z databáz oficiálnych štátnych registrov).

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY OBCE LOZORNO

Všeobecné údaje o obci Lozorno predstavujú východisko pre formulovanie záverovo podmienenosti pôsobenia občianskych organizácií objektívnymi ukazovateľmi obce.Z hľadiska základných charakteristík obce Lozorno sú dôležité: príslušnosť obce dorozvinutého regiónu Slovenska (Bratislavský región) a lokalizácia v jednom zo subur-banizačných pásiem Bratislavy. Obec Lozorno leží vo vzdialenosti 24 km od hlavnéhomesta Slovenska a 15 km južne od administratívneho centra bývalého okresu – mestaMalacky. Čo sa týka základných demografických údajov, obec zaznamenáva od 90. ro-kov 20. storočia mierny nárast obyvateľstva. Vývin je priaznivejší oproti predchádzajú-cim desaťročiam, keď sa od 60. rokov prejavoval úbytok obyvateľstva. Počet obyvateľovsa zvýšil v roku 2001 na 2 913, z 2 828 obyvateľov v roku 2001, a to prirodzeným prí-rastkom, imigráciou obyvateľstva do obce a znížením odlivu obyvateľov z obce. Roz-siahla výstavba rodinných domov, na ktorej sa významne podieľa obyvateľstvo zvon-


Centrum kultúry vzniklo odsúhlasením projektu miestnych občianskych aktivistov obecnousamosprávou. Lozorno 2012. Foto: Ľ. Falťanová.

ku, sa prejavuje v zmenách oficiálneho počtu obyvateľstva len čiastočne, nakoľko časťprichádzajúceho obyvateľstva nerieši bývanie trvalým pobytom v obci. Jedným z prob -lémov obcí na Slovensku sa javí starnutie populácie. Toto sa prejavuje najvýraznejšiev menej rozvinutých regiónoch. Výpočty indexu starnutia vychádzajú z vekovej skupi-ny 0-14 rokov a vekovej skupiny 60+ u mužov a 55+ u žien. Podľa toho má obec indexstarnutia v roku 2011 až 136,0 a oproti roku 2001 (101,6) sa zvýšil. Index 100 znamenádolnú hranicu nepriaznivého stavu starnutia obyvateľstva. Obec nie je problémováz hľadiska nezamestnanosti. V roku 2007 bolo v obci evidovaných iba 58 nezamestna-ných. Za prácou odchádza takmer polovica (49,83 %) z ekonomicky aktívneho obyva-teľstva. Z hľadiska života v obci, je však dôležité, že nejde o dlhodobú migráciu spoje-nú s dlhodobou absenciou v obci ako je tomu v regiónoch s kritickou situáciouv oblasti pracovných príležitostí. Obec Lozorno vytvára vhodné podmienky pre miest-nu zamestnanosť predovšetkým pracovnými miestami v oblasti priemyslu. V obci sanachádza 54 prevádzok z odvetvia priemyslu, živnostníctva, obchodu, cestovného ru-chu, služieb, školstva, zdravotníctva, verejnej správy, poľnohospodárstva. Sídlo význam -ných firiem (k najväčším patrí Autopriemyselný park Lozorno, ELEKTRO HARAMIA,KAROVIČ – stavebníctvo a autodoprava a iné) ovplyvňuje priaznivo stav obecného roz-počtu. Podľa starostu Ľ. Húbka, príjmami do obecného rozpočtu patrí obec Lozornomedzi najbohatšie obce Slovenska.

Objektívne skutočnosti v lokálnom vývine môžu podmieňovať rôzne situácie v zdru -žovaní. Dané údaje vytvárajú priestor pre otázku vzťahu starnutia populácie a nedos -tatku generačného následníctva v združeniach či vplyve výrazného zastúpenia staršejgenerácie na vytváranie záujmových zoskupení zameraných na poprodukčnú sociálnuskupinu. Vplyv na spájanie ľudí do rôznych zoskupení a riešenie osobitných problé-mov a cieľov prichádza do úvahy zo strany prichádzajúceho obyvateľstva reprezentu-júceho mladú generáciu. Prítomnosť obyvateľstva v obci zohráva v združovaní úlohuz hľadiska ľudských zdrojov. Priaznivé ekonomické ukazovatele signalizujú možnostifinančnej a materiálnej podpory miestnych združení. Z hľadiska objektívnych pod-mienok (prítomnosť populácie, sociálno-ekonomická situácia v podpore združení)v tvorbe občianskych zoskupení prevládajú v obci výhody v porovnaní so sídlami v me-nej rozvinutých oblastiach Slovenska, kde v mnohých prípadoch sídiel združovanietakmer vymizlo z kolektívneho života ľudí.

STAV MIESTNYCH NEZISKOVÝCH ZDRUŽENÍ

Projekt sa zameral na obidva typy združení občianskeho charakteru – formálnea neformálne. Základný prehľad o výskyte občianskych združení v obci poskytli dvahlavné zdroje. Prvým bol register Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (Registre,2013). Podľa tejto evidencie z organizácií neziskového sektora s právnou subjektivitoumajú sídlo v Lozorne iba občianske združenia. K poznaniu skutočného stavu združe-ní rôznych organizačných typov, formálnych, neformálnych alebo základných organi-zácií pôsobiacich v rámci sídla však napomáhajú rôzne lokálne zdroje. Patrí k nim dru-hý najdôležitejší prameň informácií, ktorým bola webová stránka obce Lozorno, kdesú uverejnené zoznamy pod názvami Miestne spolky a združenia, športové organizácie(Lozorno, 2012, Lozorno, 2013). V tomto zozname sa nachádzajú združenia, ktoré súvo väčšine prípadov základné organizácie sieťových republikových zväzov (najčastej-šie existujúcich ako občianske organizácie), z nich niektoré majú aj vlastnú právnu

236 T É M A

subjektivitu. Súhrn organizácií z obidvoch zdrojov bol doplnený združeniami zistený-mi z ústnych výpovedí a miestnej tlače.

Predkladaný zoznam v príspevku rozlišuje niekoľko údajov. Združenia sú identifi-kované podľa názvu uvedeného v zdroji, podľa roku vzniku a zdroja informácií. Názvyzdružení sú zaznamenané v podobe uvedenej v pôvodných materiáloch. Niektorézdruženia sa objavujú vo viacerých zoznamoch, buď ako občianske združenia v regis-troch Ministerstva vnútra SR alebo ako miestne spolky, športové organizácie.

K jednotlivým informáciám sú priradené nasledovné znaky a skratky organizačnýchforiem podľa zdroja.

Občianske organizácie:l podľa Registra občianskych združení Ministerstva vnútra SR(OZ)m podľa zoznamu obce Lozorno Miestne spolky (MS)w podľa zoznamu obce Lozorno Športové organizácie kluby, oddiely (ŠO)o podľa iných zdrojov (MS)u rok založenia pred rokom 1989n Základná organizácia republikového zväzu (ZO)Organizácia pôsobiaca iba mimo obce X

Stav neziskových združení. Lozorno, 2013Neziskové združenie organizačná forma dátum vznikuobčianskeho charakterul Esoball Lozorno OZ 2003 l BMX TITANI OZ 2010l Color Car Šprinc – Racing TEAM OZ 2002l Dobrovoľný obecný hasičský zbor OZ 1996

v Lozorne MSm Dobrovoľný obecný hasičský Pred rokom 1918

zbor v Lozorneu Dobrovoľný hasičský zborl Ezelarn OZ 2009l Golfový klub PEGAS OZ 1998w Golfové ihrisko ŠOl Klub turistov Lozorno OZ 2010w Turistický oddiel MSw Turistický oddiel pri TJ Lozorno 1982l Komunitné centrum Muškát OZ 2004l Občianske združenie Vidiek 2000 X OZ 2000l Občianske združenie Makovička X OZ 2009l Občianske združenie Z dobrých rúk X OZ 2009l Phos X OZ 2010l Podujatie.eu X OZ 2009l Rybársky spolok Lozorno OZ 2007n Slovenský rybársky zväz MS, ZO 1973l Združenie za ekonomickú prosperitu OZ 2005

Záhoria Xl Speleo Bratislava X OZ 1992l Športový klub Lozorno, futbalový oddiel OZw Športový klub Lozorno, futbalový oddiel ŠOw Športový klub 1922


Stav neziskových združení. Lozorno, 2013Neziskové združenie organizačná forma dátum vznikuobčianskeho charakterul Športový klub stolného tenisu Bratislava OZ 1990l Tenisový oddiel Lozorno OZ 2003w Tenisový oddiel ŠOu Organizovanie tenisu 1977l Veterán TATRA&ARMY klub OZ 2012l Viking Vodácky klub X OZ 2003l Záhradkárska osada Podzbrodka X OZ 2006l Združenie Abeland OZ 2008l Združenie súkromných vlastníkov lesa OZ 1993n Jednota dôchodcov Slovenska MS, ZO 1992n Slovenský zväz telesne postihnutých MSu Zväz invalidov Slovenska 1966n Slovenský červený kríž MS, ZOu Slovenský červený kríž po 1948n Spolok žien Slovenska MS, ZOu Slovenský zväz žien po 1948n Poľovnícke združenie Podhorie MSu Poľovný zväz Podhorie 1974n Ženský spevácky zbor MSu Podhoranka 1974n Folklórno-duchovná spevácka skupina Loza MS 2008n Mužský spevácky zbor – Enem tak MS 2007n Cirkevný spevácky zbor – Vajíčko MS 2007w Rekreačná telesná výchova – cvičenie žien ŠOu Rekreačná telesná výchova 1972w Hokejbal ŠOn Materské centrum Muška MS 2004o Katolícke hnutie žien Slovenska MS, ZO 2006o Drobnochovatelia ZOu Slovenský zväz drobnochovateľov 1963

K HODNOTENIU STAVU ZDRUŽENÍ NEZISKOVÉHO SEKTORA PO ROKU 1989

Na základe rôznych zdrojov bolo pre rok 2013 zistených 38 občianskych organizáciíformálneho a neformálneho charakteru so sídlom v obci Lozorno. Formou občianskychzdružení (združení s právnou subjektivitou) v registri Ministerstva vnútra je zaevido-vaných 24 samostatných neziskových združení občianskeho charakteru. Z toho deväťz nich má v obci iba sídlo a ich činnosť nie je spätá s obcou. Obec zostavila zoznam 20organizácií pod názvami miestne spolky, športové organizácie, kluby. Väčšina z týchtospolkov z obecného zoznamu pracuje ako základná organizácia celorepublikových or-ganizácií, ktoré sú spravidla inštitucionalizované ako občianske združenia. Niektoré základné organizácie sú registrované aj ako občianske združenia. Neformálny typ zdru-žení predstavujú štyri spevácke zbory. Celkovo možno hovoriť o 29 miestnych spolo-čenských organizáciách pôsobiacich v Lozorne.

V odbornej literatúre sa označujú občianske združenia ako spolky (Skovajsa a kol.,2010: 92). Príslušníci sídelnej spoločnosti vnímajú spolky ako spoločenské združenia

238 T É M A

prejavujúce sa v priestore sídla z hľadiska členstva, činnosti, organizačnej formy (ma-jú názov, organizačných predstaviteľov, symboly). K ostatným občianskym združe-niam zo zoznamu občianskych združení sa vyjadrujú nasledovne: to sú iba združenia.To znamená, v skutočnosti podľa názorov obyvateľov obce nefungujú ako spolky, čižeako určitá organizačná jednotka. Spĺňajú síce niektoré inštitucionálne formálne pod-mienky (štatút občianskeho združenia), ale nie sú prostriedkom na organizáciu skupi-ny ľudí a pravidelnej činnosti. Na druhej strane však založenie takýchto občianskychzdružení, napr. ako administratívneho reprezentanta, môže byť vyjadrením záujmuskupiny občanov, ktorí majú spoločné vzájomne prospešné alebo verejnoprospešnézáujmy a prostredníctvom nich môžu prispieť k rozvoju obce (napr. ako je tomu v prí-pade Komunitného centra Muškát či Ezelarnu).

Niektoré miestne združenia občianskeho charakteru existovali pred rokom 1989s prestávkami, viaceré kontinuálne nadväzovali po roku 1989 na predchádzajúcu čin-nosť alebo vznikli tzv. na zelenej lúke.

Polovica súčasných miestnych spoločenských organizácií, nachádzajúcich sa v pred -loženom súhrnnom zozname neziskových združení, má korene v období pred rokom1989 (napr. Dobrovoľný hasičský zbor, športové oddiely: futbalový oddiel, klub stol-ného tenisu, tenisový oddiel, turistický oddiel, Slovenský zväz telesne postihnutých,Slovenský červený kríž, Spolok žien Slovenska, Poľovnícke združenie, Rybársky spo-lok, Drobnochovatelia). V kontinuálnom pokračovaní činnosti združení je Lozornošpecifickým prípadom v porovnaní s okolitými obcami, v ktorých združenia z obdobiasocializmu po roku 1989 zanikli. Podľa údajov uvedených Duchoňom a Popelkovoučasť z nich mala pôsobnosť už v medzivojnovom období (napr. Dobrovoľný hasičskýzbor, športový klub) (Lozorno, 2004: 98, 151). Značnú časť združení reprezentujú spo-ločenské organizácie, ktoré po roku 1989 zostali na úrovni základných organizácií re-publikových zväzov transformovaných na občianske združenia (Slovenský zväz teles-ne postihnutých, Spolok žien Slovenska a pod.). Formou základnej organizácie bolizaložené pre obec podľa oblasti pôsobenia nové typy spolkov (Jednota dôchodcov Slo-venska). Ako občianske organizácie sa inštitucionalizovali od roku 1990 niektoré tra-dičné organizácie (športové oddiely, hasičský zbor), po roku 2000 Rybársky spolok,Turistický oddiel, Tenisový oddiel. K menej známym občianskym organizáciám patrískupina nových združení založených ako občianske združenia po roku 2003 (napr.Komunitné centrum Muškát, Esoball, Veterán TATRA). Nové neformálne združenia(spevácke zbory) vznikli po roku 1989 pod vplyvom v roku 2007 obcou založených tra-dícií hudobných a speváckych podujatí.

Z pohľadu na oblasti činnosti občianskych organizácií a spolkov vyplýva, že sa zacho -valo tradičné zameranie občianskych organizácií na spoločensko-kultúrnu, športovúčinnosť, zdravotnícko-sociálnu, hasičskú činnosť a záujmovú činnosť v oblasti poľov-níctva, rybárstva, drobnochovateľstva. Nové typy aktivít pribudli založením hospodár-skeho združenia (Združenie súkromných vlastníkov lesa), združenia v oblasti sociál-nej starostlivosti (Abeland, známy ako rekreačné a náučné zariadenie, v rámci ktoréhovzniklo rovnomenné občianske združenie), starostlivosti o deti (Materské centrumMuška), združenia zameraného na rozvoj obce, regiónu (Komunitné centrum Muškát,Ezelarn), histórie (Veterán TATRA zriadené v rámci súkromného múzea historickýchvozidiel), rodiny a duchovného života (Katolícke hnutie žien Slovenska).

Združenia občianskeho charakteru uvedené v zozname obce ako spolky sú aktívne,s pravidelnou činnosťou stanovenou v ročných plánoch. Fungujú zásluhou kvalitnéhomenežmentu vo formálnych organizačných štruktúrach. K determinantom pôsobenia


týchto združení patrí členský záujem. Podľa postojov informátorov, v existencii miest-nych združení sa odzrkadľuje vzťah obyvateľov Lozorna ku kolektívnemu životu. V se-bahodnotení vidia príčinu životnosti a aktívnosti združení v tom, že miestni ľudia saradi združujú.

Do činnosti združení občianskeho charakteru sa zapájajú rôzne počty záujemcovpodľa typu združení rozlišovaných obsahovým zameraním. Príkladom spolkov s naj-vyšším počtom členstva patrí Jednota dôchodcov Slovenska s počtom členov 150 v ro-ku 2012 a Slovenský zväz telesne postihnutých s počtom členov 170 v tom istom roku.Obec demonštruje, že sa tu spájajú aktivity autochtónneho obyvateľstva a nových oby-vateľov, ktorých príchod do obce sa spája s osobitnými potrebami. Tie môžu vytváraťdeliacu líniu medzi obidvomi skupinami obyvateľstva, čo sa premieta aj v zakladanízdružení alebo v ich členstve. Členmi tradičných dlhoročných združení je takmer vý-lučne pôvodné obyvateľstvo. Existujú združenia založené prisťahovalcami, orientova-né na potreby nového obyvateľstva.

Vnútorné cieľové zameranie združení občianskeho charakteru v obci má význam nazachovanie a rozvoj hodnôt v rôznych oblastiach činnosti, s ktorými sa spájajú ďalšievnútorné a vonkajšie funkcie združení (napr. sociálna starostlivosť a spoločensko--kultúrny život dôchodcov, kultúra, šport, ochrana prírody a poľovníctvo, rybárstvoa ochrana prírody). Úloha združení občianskeho charakteru vo vzťahu voči sídelnémuspoločenstvu sa najvýraznejšie prejavuje organizovaním rôznych verejných podujatí(napr. Rybárskych hodov, osvetových podujatí speváckeho súboru, plesov) v obci ale-bo aktívnou účasťou na obecných akciách spoločensko-kultúrneho rázu. K determi-nantom fungovania združení občianskeho charakteru patrí ich spolupráca s miestnousamosprávou, podnikateľmi a verejnosťou. Existencia miestnych združení je založenápopri svojpomoci na podpore obecným zastupiteľstvom (finančným, poskytovanímpriestorov, spoluorganizovaním akcií), podnikateľských subjektov (sponzorsky) a pri-jímaním 2% z daní od obyvateľov obce. Hodnotenie predstaviteľov združení občian-skeho charakteru k podmienkam ich existencie poukazuje vo všeobecnosti na spo -kojnosť s finančnými zdrojmi a priestormi potrebnými na realizáciu činnosti,zabezpečovanie ktorých je založené vo veľkej miere na závislosti na okolitej spoloč-nosti, v ktorej združenia pôsobia. Na báze vytváraných vzťahov a činnosti plnia zdru-ženia spoločenské funkcie všeobecnejšieho rázu. Všeobecné úlohy združení a úlohyvyplývajúcej z ich činnosti sú založené na špecifických okolnostiach vzniku a fungo-vaní každého združenia. Nasledovný príklad združenia občianskeho charakteru iden-tifikuje na konkrétnych situáciách vznik, fungovanie a funkcie Komunitného centraMuškát.

VZNIK A FUNGOVANIE ZDRUžENÍ OBČIANSKEHO CHARAKTERU NA ZÁKLADE VYBRANÉHO PRÍKLADU

Táto časť príspevku modelovo definuje význam neziskového združenia občianske-ho charakteru pre rozvoj obce, ktorý si budeme ilustrovať na základných charakteris-tikách dvoch takýchto združení: Komunitného centra Muškát a Materského centraMuška. V krátkosti sa pozrieme na to, kto sú ich občianski lídri, aké majú základnéidey, motivácie, ako organizujú vlastnú činnosť a zabezpečujú existenciu združenia,ale dozvieme sa aj o tom, ako menežujú svoju činnosť, ako spolupracujú s obecným za-stupiteľstvom a predstaviteľmi podnikateľskej sféry, kto sú ich občianski užívateliaa aktivisti, aká je ich nadlokálna sieť a ako hodnotia svoju funkciu.

240 T É M A

Komunitné centrum Muškát je združenie občianskeho charakteru, ktoré bolo zalo-žené v roku 2004. Podľa registra je oblasťou jeho činnosti rozvoj obce, regiónu a ces-tovného ruchu. Komunitné centrum Muškát predkladalo projekt na založenie Centrakultúry v obci Lozorno. Za vznikom komunitného centra stálo niekoľko jednotlivcov,ktorí významne ovplyvnili obecnú rozvojovú politiku. Toto združenie občianskehocharakteru sa inštitucionalizovalo ako právny subjekt, ktorý reprezentoval občian-skych aktivistov pri predkladaní projektu Materského centra Muška obecnej samo-správe.

Materské centrum združuje matky na materskej dovolenke s deťmi v predškolskomveku. Prvé materské centrum na Slovensku vzniklo v roku 1998 v Poprade. Zariadeniaa občianske združenia materských centier sú zamerané na vytvorenie priestorov prehry s deťmi, vzdelávanie detí formou kurzov (napr. cudzích jazykov), sociálnu komu-nikáciu a na podporu pomoci matkám pri výchove a voľnočasových aktivitách detí.Hlavná náplň činnosti Materského centra v Lozorne sa realizuje v zariadení obce vy-hradenom pre Materské centrum. Registrované je v Únii materských centier na Slo-vensku. V spolupráci s Centrom kultúry a podporou Únie sa organizujú pre obec akcieceloslovenského charakteru (Míľa pre mamu). V Materskom centre sa stretáva pravi-delne 10-15 matiek s deťmi. Činnosť a údržba priestorov sa zabezpečuje svojpomocne.

Za občianskeho lídra, ktorý sa angažoval pri vzniku oboch spomenutých združeníobčianskeho charakteru, možno považovať D. R., narodenú v roku 1968. D. R sa pri-sťahovala do obce Lozorno v roku 1998 spolu s manželom. Vysokú školu vyštudovalav Bratislave. Pôvodne redaktorka, patrí k iniciátorom založenia Komunitného centraMuškát v Lozorne a Materského centra Muška, ako aj Centra kultúry. Profesijne viedla


Ihrisko v areáli Materského centra Muška. Lozorno 2012. Foto: Ľ. Falťanová.

242 T É M A

Centrum kultúry v Lozorne, v súčasnos-ti je riaditeľkou nadácie Hodina deťom.

Takto charakterizuje pôvodnú ideu a pr -vé pokusy o realizáciu projektu mater-ského centra: Od roku 2001 som bola namaterskej. A chcela som rozbehnúť neja-ké kreslenie pre deti, lebo som začalachodiť do Bratislavy s mojou dcérou a pri-šlo mi to úplne od veci sa prevážať. A akosom zverejnila ten inzerát, vylepovalaplagáty v obci, že by sa tu kreslilo, takzrazu sa mi ohlásili nejakí ďalší vrátaneB. H. a že oni by chceli nejaké Materskécentrum založiť. Nakoniec som tú výtvar-nú nerealizovala, ale som sa stretla s tý-mito ľuďmi, ktorí chceli niečo robiť. Svojumotiváciu pustiť sa do podobného pro-jektu v Lozorne objasňuje D. R. týmitoslovami: A tým, že niekto sa tam narodil,má tam rodičov, bratrancov, tetky, suse-dov a ja neviem čo, on nemá potrebu cho-diť do materského centra. Lebo žena keďostane na materskej dovolenke, tak z to-ho kvanta príbuzných vždy sa niekto náj-de, ktorý tam cez deň je. Na tej dedine.

Na to, aby takéto združenie občian-skeho charakteru mohlo začať fungovať,boli potrebné aj niektoré informácie

a zručnosti. K tejto téme D. R. hovorí: My sme to nevedeli, ale práve tí jedni už od revo-lúcie pôsobili v neziskovom sektore. Takže oni boli zorientovaní. M. T. je z Lozorna, onamá momentálne Občianske združenie a má portál ďakujeme.sk a Ľ. T., do Lozorna saprisťahoval, bol a neviem či ešte nie je riaditeľom Bratislavskej komunitnej nadácie. Jeceloslovensky pôsobiace. Ja som bola vtedy dosť mimo tej problematiky. Ja som dovtedynikdy v neziskovom sektore nerobila. A tak sme spoločne vypracovali projekt pre po-slancov a boli sme to s Barboriným mužom odprezentovať na zastupiteľstve. To bolov roku 2004.

K tomu, aby Materské centrum v Lozorne mohlo byť aj realizované, boli potrebnépraktické kroky, ktoré sa dajú rozdeliť do troch základných skupín: svojpomoc, spolu-práca s obecnou samosprávou a spolupráca s miestnymi podnikateľmi. Na svojpomoc-nú časť si D. R. spomína takto: Ten projekt bol prijatý, pretože našim návrhom bolo, nech nám obec dá taký jeden skladový priestor, ktorý bol súčasťou materskej škôlky. Tobol nevyužitý priestor, taký neporiadok tam bol. Tak potom naši chlapi a potom jednamamička pozháňala dobrovoľníkov z Orangu a ešte tí dobrovoľníci za to, že tam s na-mi mohli robiť dostali nejaké peniaze. Takže my sme si to vlastne sami zrekonštruova-li. Tam bolo totiž treba spraviť totálnu rekonštrukciu, vrátane vody, také veľké veci sa tarobili. Kúrenie sa tam naťahovalo. Čiže chlapi to zrekonštruovali. Nové podlahy. Noa potom my sme to spustili a stretávali sme sa tam. Materské centrum nepotrebuje veľapeňazí. Hračky sme tam nanosili my. Ja som tam doniesla starú sedačku.

Miestnosť Materského centra Muška založenéhoobčianskou iniciatívou reprezentovanou Komu-nitným centrom Muškát. Lozorno 2012. Foto: Ľ.Falťanová.

Dôležitá bola aj podpora obecnej samosprávy: Obec nám vtedy prispela tuším 60 000korún. Viete v čom bola najväčšia pomoc a to tam môžete zdôrazniť. Čo môže pomôcťobčianskym iniciatívam, nech im odpúšťajú nájmy. Nemusia im dávať peniaze. A nechim platia energie. Oni sú väčšinou v ich budovách, aj tak tá budova nejakú tú prevádz -ku má. Radšej nech si vážia, že niekto robí program pre tú komunitu. Pomáhali však ajmiestni podnikatelia, napríklad ... aj pri tom zariaďovaní. My sme aj búrali a stavali nové priečky. My sme išli napríklad za miestnym podnikateľom, ktorý má stavebníctvo.A on nám venoval tehly. Karovič. Ďalší Elektro Haramia nám urobil štít, že Materskécentrum Muška zadarmo. Miestni čalúnnici nám našili kopu vankúšov. Píla na druž-stve nám dala nejaké drevá. Vždy keď sme mali akcie, obchody nám niečo dali. Nikdysme nemali nejaký problém, že by nás nejako odmietli.

Ako prebiehalo organizovanie činnosti zo strany aktivistov a kto boli užívatelia ko-munitného a neskôr aj materského centra, si spomína D. R. takto: My sme založili to ko-munitné centrum. Povedzme, 5-6 nás bolo. To sa tak postupne rozrástlo. Keď už bolootvorené to materské centrum, potom tam začal každý chodievať. Každý niekoho po-znal. Lebo Lozorno má veľa prisťahovaných. Ono naozaj tam tie baby boli celé šťastné,že môžu kam ísť. My sme fungovali dva krát do týždňa, a to aj na tej dedine stačí. Po-tom začalo normálne fungovať materské centrum. Sme sa tam stretávali. Niekedy smesi urobili napríklad kurz prvej pomoci, kurz sebaobrany, stretnutie s detskou psycholo-gičkou.

Materské centrum Muška plní v súčasnosti v Lozorne viacero funkcií. Za jednuz nich možno považovať socializáciu detí, ich výchovu a podporu rodinného života.Ako hovorí D. R.: Materská škôlka to začala podporovať. Potom v tej škôlke videli, že toje dobre, že tie deti, keď začali chodiť do škôlky boli také pripravené. Že ten areál už po-znajú. Keďže sa vďaka angažovaniu v materskom centre podarilo svojpomocne zre-konštruovať obecné priestory v budove materskej škôlky, za ďalšiu funkciu možno označiť skvalitňovanie infraštruktúry. Materské centrum plní aj komunitné a rodinnéfunkcie: Preto to materské centrum je zaujímavejšie pre prisťahovalcov, kým si nevybu-dujú nejaké vzťahy. Fakt dobré aby si vybudovali vzťahy. Dneska som v takom štádiu,že tá jedna rodina, ktorú som v dedine poznala, dnes ja som v pravidelnom dennoden-nom kontakte s kočkami, ktoré som stretla v tom materskom centre. Moje deti sú už ka-moši ich detí. My sme boli všetci rodičia. Keď už bolo otvorené to materské centrum, potom tam začal každý chodievať. Každý niekoho poznal. Lebo Lozorno má veľa prisťa-hovaných. Ale aj tá mama potrebuje nejakú psychohygienu, nejaké sociálne kontakty.A môžem vám s odstupom času povedať, že dobre to bolo v tom, že to je už 9 rokova dneska sú tieto baby mojimi najlepšími kamoškami v tej dedine, stretávame sa každýpiatok. Ideme grilovať s našimi deckami aj s našimi mužmi. Teraz je druhá fáza týchtokomunitných aktivít, ktoré držia v rukách muži naši, na čele s Tvrdoňom. Chodia uždruhý rok v stredu večer hrávať futbal otcovia a chlapci do našej školy. A ja to vidím namojom synovi, že chodí s mojim mužom, je to dobré prehlbovanie vzťahov, otec, syn.

Ako ďalšie funkcie Materského centra možno vypichnúť sociálno-integračné a filan-tropické funkcie. Tie prvé naznačuje D. R. v tomto výroku: Pretože pre tú komunitu toje dôležitá vec, má to pozitívny prínos pre celú obec. Keď tí ľudia nie sú zavretí. Sedia do-ma, potom sa také fámy rozširujú a takto keď ľudia žijú spolu, tam je veľký tvorivý po-tenciál v nich. Dá sa potom všeličo urobiť. Potom si možno ľudia oveľa viacej vážia tú de-dinu. Ináč sa budú k nej chovať. Budú ústretovejší voči samospráve, k rozhodnutiamsamosprávy. Niekedy fakt stačí to že nechajú nejaké materské centrum v nejakom prie-store. Filantropická funkcia sa prejavuje iným spôsobom: Dôležité je, že miestna ko-


munita to podporí. Že to Materské centrum nie je otravné. Alebo, že tá miestna ob-čianska iniciatíva niečo chce stále od tých subjektov a na druhej strane oni nevidia zmy-sel tak oni to nebudú podporovať. V niečom sme to mali komplikovanejšie, ale napriektomu boli ústretoví, že to materské centrum primárne a slúžilo oslovilo tých prisťaho-valcov. A tí miestni podnikatelia sú miestni.

Na základe uvedených príkladov a výpovedí môžeme konštatovať, že činnosť a fun-govanie združení občianskeho charakteru závisí od mnohých determinantov – lídrov,členskej aktivity, vzťahov so širším okolím v prostredí, kde pôsobí. Symbiózou jedno-tlivých elementov sa vytvára priestor pre plnenie funkcií vyplývajúcich z činnostizdruženia a zabezpečenia jeho fungovania.

ZÁVER

Obec Lozorno patrí k sídlam, kde miestne spoločenstvo je aktívne, čo sa prejavujev počte občianskych organizácií, ktoré pôsobia v obci. Osobnosti, ktoré iniciovali ichzaloženie, vniesli nové prvky do života miestnych komunít alebo priamo reagovali nareálne potreby miestneho spoločenstva. Aktivita združení sa premieta do rôznych ob-lastí života ľudí. S ich realizáciou a s aktivitami na ich zabezpečenie plnia združenia jed-notlivé funkcie komunitného, sociálno-integračného, inovačného a filantropického rá-zu. Organizačná a cieľová činnosť občianskych organizácií zároveň poodhaľujefungovanie lokálneho spoločenského systému, ktorý podporuje ich existenciu. Pro-stredníctvom zabezpečovania činnosti, organizácie a činnosťou sa vytvárajú v spoloč-nosti vzťahy medzi predstaviteľmi združení, zástupcami verejnej správy, s podnikateľ-mi a ostatnou verejnosťou. Kvalita týchto vzťahov závisí tak od osobnostnýchpredpokladov ľudí (všetko je to o ľuďoch), ale vzhľadom na fungujúci systém podporyzo strany miestnej samosprávy podnikateľských subjektov a verejnosti, priaznivo ovplyv-ňujúci fungovanie združení, aj od ekonomického a sociálneho zázemia a kvality životav spoločnosti.

244 T É M A

LITERATÚRA

Bútorová, Z., Bútora M. (1996). Mimovládneorganizácie a dobrovoľníctvo na Slovenskuočami verejnej mienky I. Bratislava: SPACE– Centrum pre analýzu sociálnej politiky.

Danglová, O., Beňušková, Z. (Eds.), (2007).Trendy regionálneho a miestneho rozvojana Slovensku. Bratislava: Ústav etnológieSAV, Centrum pre európsku politiku, Ka-tedra etnológie a etnomuzikológie.

Danglová, O., Zajonc, J. (Eds.) (2007). Mestá adediny pod malými Karpatmi. Etnologickéštúdie. Bratislava: Ústav etnológie SAV.

Danglová a kol. (2005). Vidiek v procese trans-formácie. Výsledky etnografického výsku-mu jedného západoslovenského regiónu.Bratislava: Ústav etnológie SAV.

Filadelfiová, J., Dluhá, M., Marček, E., Koši-čiarová, S. (2004). Poznávanie tretieho sek-tora na Slovensku. Bratislava: S.P.A.C.E.,n.o., Centrum pre analýzu sociálnej poli -tiky.

Hrubala, J., Haňdiak, P., Machalová, V.(1999). Právo a neziskový sektor na Slo-vensku. Bratislava: S.P.A.C.E. – Centrumpre analýzu sociálnej politiky.

Majchrák, J., Strečanský, B., Bútora, M.(Eds.). (2004). Keď ľahostajnosť nie je odpoveď. Bratislava: Inštitút pre verejnéotázky.

Skovajsa, M. a kol. (2010). Občanský sektor.Organizovaná občanská společnost v Českérepublice. Praha: Portál.

Sowa, K. Z. (1988). Wstęp do socjologicznejteorii zreszeń. Warszawa: Państwowe Wy-dawnictvo Naukowe.

Turcsány, J. a kol. (2004). Lozorno. Monogra-fia o dejinách obce. Obecný úrad Lozorno.

Elektronické zdroje

Index starnutia. Získané 22. 7. 2013, z http://www.sodbtn.sk/infostat/2/index.html

Lozorno. Oficiálna stránka obce Lozorno. Zís -kané 21. 1. 2012, z http://www.lozorno.sk/

Lozorno. Oficiálna stránka obce Lozorno. Zís -kané 15. 3. 2013, z http://www.lozorno.sk/

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti -Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.Dostupné 20. 7. 2013, z http://old.cultu-re.gov.sk/cirkev-a-nabozenske-spolocnos-ti/registrovane-cirkvi

Registre, evidencie, zoznamy – informácie o re -gistrácii. Ministerstvo vnútra Slovenskej re-publiky. Získané 21. 6. 2013, z http://www.minv.sk/?registre-evidencie-zoznamy-in-formacie-o-registracii


O AUTOROVI

ĽUBICA FALŤANOVÁ (*1952, Bratislava) vedecká pracovníčka Ústavu etnológie SAV v Bratisla-ve, absolventka národopisu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v r. 1976. Členka viacerých ve-decko-výskumných projektov urbánnej etnológie a rurálnej etnológie, kde riešila najmä otázkysociálno-profesijnej štruktúry obyvateľstva a socio-profesijných skupín (obchodníkov, neroľníc-kych profesií, poľnohospodárskych robotníkov) v sídlach Slovenska. Z tejto oblasti publikovalaviacero štúdií a príspevkov v kolektívnych monografiách (napríklad Falťanová, Ľ.: Folk Trade,In: R. Stoličná a kol.: Slovak-European Contexts of Folk Culture. Bratislava, SAV, 1977). V po-slednom období sa zameriava na problematiku endogénneho rozvoja vidieckych sídiel, najmämalých obcí s kumuláciou demografických, ekonomických a zamestnaneckých problémov. Vší-ma si najmä aktivizáciu miestnych samospráv a občianske aktivity v oblasti získavania zdrojovna rozvoj sídiel. Z tejto témy publikovala niekoľko štúdií a monografiu (Ľ. Falťan, M. Strussová,D. Kostlán, Ľ. Falťanová, A. Sopirová: Malé vidiecke sídla na Slovensku začiatkom 21. storočia,Bratislava, Sociologický ústav, 2011).

PhDr. Mojmír Benža, PhD., Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied, Klemensova 19,813 64, Bratislava, e-mail: [email protected]

This study analyses the results of research on social-cultural activities which wereconducted between the years 2010 and 2012 in villages in three districts of the Záhorieregion. The research aimed to discover not only which social-cultural activities wereheld in the course of the year, but also the part played by civic associations registeredin the villages in their organisation.The findings of the study show that there are three layers of social-cultural events.Firstly, there are events rooted in the traditional mode of life. The second layer is com-posed of what were originally centrally organised civic and political celebrations andactivities, which have been transformed into amusements and recreational events.The third layer comprises events which are new or foreign to our cultural milieu butare accepted by the village community.The organisers of social-cultural events also may be divided into several groups.The first group comprises village administration; a second group includes civic as-sociations of local firefighters, sportspeople and hunters, along with kindergartensand elementary schools; a third group is of mainly new civic associations, very variedin their fields of interest; a fourth, the least numerous, consists of non-governmen-tal organisations with an all-Slovakia scope. A fifth group of civic associations arethose which develop activities only within the narrow confines of their own mem-bership.

Key words: social-cultural activities, civic associations, Záhorie

Kľúčové slová: spoločensko-kultúrne aktivity, občianske združenia, Záhorie

ÚVOD

Tento príspevok svojím obsahovým zameraním voľne nadväzuje na štúdiu Ľ. Falťa-novej Rola občianskych združení v endogénnom rozvoji malých sídiel (Falťanová,2011). Autorka v nej prezentuje výsledky svojho výskumu v prostredí niekoľkých vy-braných malých obcí do 500 obyvateľov v troch rôznych samosprávnych krajoch,v Bratislavskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, s rozdielnymi ekonomickými

246 T É M A

3 61 • 2013TÉMA

SPOLOČENSKO-KULTÚRNE AKTIVITY A ICH ORGANIZÁTORI V OBCIACH NA ZÁHORÍ

MOJMÍR BENŽA

a sociálnymi charakteristikami. Náš výskum bol zameraný plošne, na takmer všetkyvidiecke sídla nachádzajúce sa v jednom tradičnom regióne, konkrétne na Záhorí.

Predmetom výskumu boli spoločensko-kultúrne aktivity, ktoré sa v r. 2010 až 2012v skúmaných obciach uskutočnili a kto bol ich organizátorom. Cieľom bolo zistiť po-diel občianskych združení na spoločenskom a kultúrnom živote obcí, v ktorých sú re-gistrované. Výskum sa dial v podobe neformálneho rozhovoru s predstaviteľmi samo-správy obce, starostami alebo starostkami či s administratívnymi pracovníčkami obce.Výbornou pomôckou pri výskume boli kalendáre alebo zošity na obecných úradoch,v ktorých boli zaznačené jednotlivé aktivity, ktoré sa uskutočnili v priebehu roka a uve -dení boli tiež ich hlavní organizátori. V prípade potreby boli poznatky doplnené infor-máciami, ktoré mali obce uverejnené na svojich webových stránkach. Získané údajeo spoločensko-kultúrnych aktivitách boli kartograficky vyhodnotené, vždy všetky ak-tivity, ktoré sa udiali v jednom mesiaci v celom skúmanom priestore.1

Záhorie tvoria tri okresy: okres Malacky, patriaci do Bratislavského samosprávnehokraja, a okresy Senica a Skalica, ktoré patria do Trnavského samosprávneho kraja. Spo-lu ho tvorí 77 sídiel, z čoho je 7 mestského a 70 dedinského charakteru. Výskum sa usku-točnil len v obciach dedinského charakteru, v 55 z nich, t. j. v 78,57 % obcí. Z hľadiskaveľkosti, počtu obyvateľov v obci, v okrese Malacky, ktorý má 23 obcí dedinského cha-rakteru, prevládajú obce nad 1 000 obyvateľov, 5 obcí má nad 2 000 obyvateľov a do-konca 3 – Rohožník, Veľké Leváre a Zohor majú viac ako 3 000 obyvateľov. V okrese Se-nica, ktorý má 29 obcí dedinského charakteru, v jeho východnej časti prevládajú obce do1 000 obyvateľov a v západnej časti obce do 2 000 obyvateľov. Viac ako 3000 obyvateľovmajú len obce Borský Mikuláš a Kúty. V okrese Skalica, ktorý je najmenší a má len 18obcí dedinského charakteru, prevládajú obce do 1 000 obyvateľov. Do 2 000 obyvateľovmajú len tri obce – Petrova Ves, Radošovce a Unín. Obce Brodské a Kopčany majú dokoncado 3 000 obyvateľov, ale obec s viac ako 3 000 obyvateľmi sa v okrese nenachádza.

Z hľadiska existencie občianskych združení obdobné rozdiely sú aj v ich počtochv rámci jednotlivých okresov. V okrese Malacky bolo koncom r. 2012 evidovaných 223občianskych združení. V okrese Senica to bolo 118 združení a v okrese Skalica 74 zdru-žení. V okrese Malacky, v dvoch tretinách jeho obcí prevládajú obce, v ktorých je re-gistrovaných do 10 občianskych združení. Do 15 združení je registrovaných v 4 ob-ciach. Rovnako v 4 obciach sa nachádza do 20 združení. Zvláštnosťou v tomto smere jeobec Lozorno, v ktorom je registrovaných viac ako 20 občianskych združení. V obochokresoch Senica a Skalica prevládajú obce, v ktorých je registrovaných do 5 združení.Viac ako 5 združení, presnejšie do 10 združení má v okrese Senica 6 obcí a v okreseSkalica len 2 obce. Viac ako 10 združení majú len obce Borský Mikuláš a Sekule v okre-se Senica a obec Kopčany v okrese Skalica. V týchto dvoch okresoch sa nachádzajú ajextrémne prípady, keď je v obci registrované len jedno občianske združenie. V okreseSenica sú to Bílkove Humence a v okrese Skalica obce Chropov a Prietržka. V celom re-gióne sa nevyskytla ani jedna obec, v ktorej by nebolo registrované žiadne občianskezdruženie.

*Kartografické vyhodnotenie prinieslo z časového hľadiska nasledovný obraz spolo-

čensko-kultúrnych aktivít v jednotlivých mesiacoch roka. V januári sa začalo obdobieplesov, často označovaných ako reprezentačný ples, buď obce, starostu alebo niekto-

247M o j m í r B e n ž a

1 Štúdia vznikla v rámci projektu Vedeckej grantovej agentúry VEGA – Lokálne iniciatívy občianskej sféryv rozvoji sídiel, č. 2/0055/11, ktorý sa riešil v r. 2011 – 2013. Výskumný materiál a jeho kartografické vy-hodnotenie je uložené v dokumentačnom archíve Ústavu etnológie SAV.

rého občianskeho združenia, ktoré ples organizovalo. Aktívne boli najmä obce v okre-se Skalica. Popri plesoch, na ktorých ženy boli oblečené do veľkých plesových rób, sav niekoľkých obciach (Dubovce, Petrova Ves, Radimov, Unín alebo Moravský Sv. Ján)konali krojové zábavy. Na nich značná časť účastníkov, najmä žien bola oblečená v tra-dičnom odeve, miestnom kroji. Obdobou maškarných plesov pre dospelých boli det -ské karnevaly, ktoré sa konali v Dubovciach, Mokrom Háji, Radošovciach, Jablonicialebo v Plaveckom Podhradí. Konali sa aj dve obecné zabíjačky, v Plaveckom Podhradía Sološnici. Z aktivít súvisiacich s tradičným obradovým kalendárom sa len v Záhor-skej Vsi konala obchôdzka Troch kráľov.

Vo februári pokračovalo organizovanie plesov dospelých a detských karnevalov, aleuž len v niekoľkých obciach. Rovnako to bolo aj s maškarnými plesmi a krojovými zá-bavami. V druhej polovici mesiaca plesy vystriedalo organizovanie fašiangových zá-bav. Fašiangové zábavy sa konali takmer v každej obci vo všetkých troch okresoch. Sú-časťou fašiangovej zábavy na jej záver bolo obradné pochovávanie basy, znak, že safašiang skončil. Pochovávanie basy paroduje kresťanský obrad pohrebu, pričom tzv.rozlúčková reč je príležitosťou na žartovné komentovanie života jednotlivcov i celej ob-ce v uplynulom roku.

Sprievod masiek, ktorý býval v minulosti súčasťou fašiangu, sa konal len v niekoľ-kých obciach, najmä v okrese Skalica. V okrese Malacky boli sprievody masiek lenv Jablonovom, Lábe, Studienke a Záhorskej Vsi. V okrese Senica, v obciach v okolí Bor-ského Mikuláša, bolo súčasťou fašiangov predvádzanie tanca pod šable. Tanec je zná-my v obci Dojč alebo Sekule aj pod názvom chodenie Turkov. V oboch prípadoch ideo kruhový tanec mládencov, v ktorom tanečnou rekvizitou je kovová, ale častejšie dre-vená šabľa. Rozdiel je len v oblečení. Turci majú namiesto miestneho tradičného ode-vu oblečený tanečný kostým, ktorý sa skladá zvyčajne z bielej košele, červených no-havíc, červenej čiapky a červenej šerpy uviazanej krížom cez hruď.

V značnom počte obcí v okrese Senica a Skalica fašiangovej zábave predchádzalaobecná zabíjačka. Pod obecnou zabíjačkou si treba predstaviť verejné zabitie a spraco-vanie ošípanej na tradičné zabíjačkové špeciality. Ošípanú zakúpil obecný úrad, sta-rosta, obecné zastupiteľstvo alebo niektoré občianske združenie, najčastejšie hasiči.Finančný výťažok z predaja je príjmom obce alebo občianskeho združenia.

V marci akoby spoločenský a kultúrny život v obciach Záhoria zaspal. Za zmienkustojí azda len vynášanie Moreny v Prievaloch a Záhorskej Vsi a prinášanie tzv. letečkadeťmi v obciach Dubovce, Lakšárska Nová Ves, Rohov, Jakubov a Záhorská Ves. Na pô-vodne hromadne oslavovaný 8. marec – Medzinárodný deň žien si spomenuli už lenv Kopčanoch a Borskom Mikuláši. Na Deň učiteľov si spomenuli len v Dubovciach.

Obdobný charakter spoločenského a kultúrneho života ako v marci bol aj v apríli.Jedinou spoločensko-kultúrnou aktivitou, ale až koncom mesiaca, bolo stavanie mája.Máj sa staval takmer vo všetkých obciach Záhoria. Súčasťou stavania mája bola zvyčaj-ne aj neformálna zábava. Všetky obce Záhoria boli na záver 2. svetovej vojny oslobo-dené v apríli r. 1945. Túto udalosť si však pripomenulo len niekoľko obcí, v BorskomMikuláši, Dubovciach, Kopčanoch a Prietrži. Medzi spoločensko-kultúrnymi aktivita-mi sa v tomto mesiaci po prvý raz na Záhorí objavuje podujatie inšpirované americkýmJuhozápadom – country fest v Lozorne.

Tak ako v apríli bolo dominantnou spoločensko-kultúrnou aktivitou stavanie mája,v máji to bola oslava Dňa matiek v druhú nedeľu v mesiaci. Nadviazalo sa tak na tradí-ciu založenú v 20. rokoch a obnovenú v 90. rokoch 20. storočia. V minulosti oslavova-ný 1. máj – sviatok práce si pripomenulo už len niekoľko obcí (Dojč, Plavecké Podhra-

248 T É M A

die, Jakubov a Lozorno), aj to len skôr formou recesistickej oslavy. V Sološnici si 1. májpripomenuli kvetinovým jarmokom. Výstava kvetín spojená s veľkým kvetinovým jar-mokom sa konala aj v Kátove a Lakšárskej Novej Vsi. V máji sa však otvára rybárska sezóna. V tých obciach, v katastri ktorých sa nachádza zarybnená vodná nádrž alebomajú prístup k rieke Morava, sa v tomto období otvorenie rybárskej sezóny spájalo s ry-bárskymi pretekmi dospelých i detí. Rybárske preteky sa konali v Prietrži, Studienke,Malých Levároch, Jakubove a Rohožníku. Hoci sa máj slávnostne staval takmer vovšetkých obciach, jeho zvalenie bolo už rutinnou záležitosťou. S hudbou sa tak stalolen vo dvoch obciach, v Podbranči a Plaveckom Petri.

Najvýznamnejším podujatím v júni bola oslava Dňa detí, pôvodne Medzinárodnéhodňa detí, ktorý sa slávil 1. júna. Oslavy Dňa detí sa konali takmer vo všetkých obciachZáhoria. Mali rôznu podobu, od besiedky s kultúrnym programom až po podujatie na-plnené najrôznejšími zábavnými i športovými aktivitami. Mesiac jún je tiež mesiacom,v ktorom sa otvára tzv. letné obdobie hodov a hodových zábav. Prvé hody a hodové zá-bavy sa konali najmä v obciach okresu Skalica. Jánske ohne sa pálili len v MoravskomSv. Jáne a Záhorskej Vsi. Koncom mesiaca sa v niektorých obciach (Kopčany, Kátov,Lopašov, Rovensko) objavila nová aktivita pre školské deti – slávnostné či skôr zábav-né ukončenie školského roku.

V júli znovu ustávali spoločensko-kultúrne aktivity v obciach. Pokračovalo len ko-nanie hodov a hodových zábav. Júl je predovšetkým mesiacom lokálnych futbalovýchturnajov a hasičských súťaží. Futbalové turnaje, na ktorých sa zúčastnili zvyčajnedružstvá z okolitých obcí, sa konali v Popudinských Močidlanoch, Uníne, Chropove,Smrdákoch, Dojči, Moravskom Sv. Jáne, Prietrži, Hradišti pod Vrátnom, Plaveckom Mi-kuláši, Rohožníku a Kuchyni. V Uníne to nebol futbalový turnaj, ale súťaž v kopaní po-kutových kopov. Obdobne to bolo aj s hasičskými súťažami, ktoré sa konali v Kopča-noch, Petrovej Vsi, Radimove a Koválove.

Mesiac august mal obdobnú skladbu spoločensko-kultúrnych aktivít ako mesiac júl.Pokračovalo konanie hodov a hodových zábav i hasičských súťaží. V auguste však kon-čí obdobie tzv. letných hodov. Novou aktivitou boli súťaže vo varení, najmä guláša, kto-ré sa konali najmä v obciach okresu Skalica. Obdobný charakter ako slávnostné ukon-čenie školského roku mala nová aktivita – rozlúčka so školskými prázdninami alebos letom, ktorá sa konala v niektorých obciach koncom mesiaca. Výročie SNP si pripo-menuli len v dvoch obciach – v Kopčanoch a Prietrži.

V septembri sa otvára obdobie tzv. jesenných hodov a hodových zábav, ktoré sa ko-nali najmä v obciach vo východnej časti okresu Senica. Je to však tiež mesiac, v ktoromsa konalo veľa rôznorodých podujatí, ktoré nemajú väzbu na tradičné podujatia kona-né každoročne v priebehu roka. O nich sa však podrobnejšie zmienim v ďalšej častičlánku.

Najvýznamnejším podujatím v októbri, v mesiaci úcty k starším, je organizovanéposedenie s dôchodcami. Posedenie sa konalo takmer vo všetkých obciach Záhoria.Hody a hodové zábavy sa konali v obciach Chropov, Lopašov a Trnovec v okrese Skali-ca a na Podhorí Malých Karpát, v Cerovej, Plaveckom Petri a Plaveckom Mikuláši. Lenv Rohožníku a v Rohove si v októbri lampiónovým sprievodom detí obcou pripomenu-li 28. október – vznik 1. ČSR.

V novembri vrcholí obdobie jesenných hodov a hodových zábav vo všetkých ob-ciach, v ktorých sa v predchádzajúcich mesiacoch hody nekonali. Pamiatku zosnulýchsi spoločne pripomenuli len v dvoch obciach, v Prietrži a Záhorskej Vsi.

Mesiacu december dominovali tri spoločensko-kultúrne aktivity – mikulášsky ve-


čierok organizovaný pre deti,vianočná besiedka s progra-mom určeným buď len pre deti,alebo aj pre širšiu verejnosťa dospelých, a adventný kon-cert. Súčasťou mikulášskeho ve -čierka okrem kultúrneho prog -ramu bolo aj obdarovanie detídrobnými darčekmi, ktoré roz-dával Mikuláš. V obciach Láb,Sekule, Lakšárska Nová Ves,Brodské a Letničie sa nekonalabesiedka, ale sprievod Mikulášaa jeho družiny na koči obcou.Predpokladal som, že paralel-ným podujatím k mikulášskejbesiedke bude vianočné pose-denie. Môj predpoklad sa ne-potvrdil. V mnohých obciach vovšetkých troch okresoch Záho-ria bolo vianočné posedenie nahradené adventným koncer-tom, ktorý sa konal buď v miest -nom kultúrnom dome alebov kostole. Účinkovali v ňomzvyčajne žiaci základnej hu-dobnej školy, miestni hudobní-ci a spevácke zbory. Ako dvenové podujatia konané v de-cembri sa ukazuje stretnutiedôchodcov v predvianočnom ob -

dobí a spoločné vítanie Nového roka občanmi obce, ktoré má formu príhovoru staros-tu obce k prítomným občanom a prípitku. V niektorých obciach ho dopĺňal menší oh-ňostroj.

Doteraz som hovoril o dominantných podujatiach. V priebehu roka sa však vo všet-kých obciach koná množstvo podujatí, ktoré sú rozptýlené tak v obciach, ako z časo-vého hľadiska i v jednotlivých mesiacoch. Časť z nich sa viaže na termíny a podujatiatradičného kalendára a časť z nich predstavuje aktivity, ktoré možno v budúcnosti založia novú tradíciu. Zimné obdobie bolo v minulosti obdobím ochotníckych diva-delných predstavení. V sledovanom období sa však uskutočnili v zimnom období, v ja-nuári len v Rohožníku a Hlbokom a v novembri v Popudinských Močidlanoch a Mo-ravskom Sv. Jáne. Niekoľko predstavení v Rohožníku, Lozorne, Hlbokom, MoravskomSv. Jáne sa uskutočnilo v letných mesiacoch, v máji, auguste a v septembri.

Do zimného obdobia patrí tradičná zabíjačka, ktorá bola vždy záležitosťou rodiny,príbuzenstva úzkeho okruhu priateľov. V súčasnosti sa v zimnom období stala verej-ným podujatím, ktoré organizuje obec alebo niektoré občianske združenie. V letnýchmesiacoch sa však zmenila na verejné opekanie, grilovanie alebo súťaž vo varení gulá-ša. Ak spomínam jedlo, treba sa zmieniť aj o výstavách tradičných jedál, ale tiež slad-

250 T É M A

Mapa č. 1 – Obce, v ktorých sa uskutočnil výskum

šesťcípa hviezdička = skúmaná obec

kého pečiva a zákuskov. Takétovýstavy sa konali v máji v Lopa-šove a v júli v Plaveckom Miku-láši. V Oreskom sa konalopodujatie pod názvom Deň pece,v rámci ktorého bola výstavadomáceho chleba, pečiva a zá -kuskov. V septembri bolo v Jab -lonovom podujatie nazvané Jablkové hodovanie, spojenéso súťažou v pečení koláčov.Obdobné podujatie – Orechovo--slivkové dni – bolo v tom istommesiaci v Sobotišti a tzv. ertep -lový / zemiakový deň v Chropo-ve, spojený s výstavou tradič-ných jedál a súťažou vo vareníguláša. V októbri, v PetrovejVsi, v rámci posedenia pri dy-chovej hudbe bola taktiež vý-stava tradičných jedál. V de-cembri, v Sekuliach a v Uníneboli výstavy vianočného pečivaspojené s jeho predajom.

Ak spomínam jedlo, trebaspomenúť aj nápoje, víno a des-tiláty. Devätnásť obcí z okresovSenica a Skalica tvorí regionál-ne združenie Vínna cesta Záho-rie. Zaujímal som sa preto ajo spoločensko-kultúrne aktivi-ty spojené s pestovaním hrozna a výrobou vína. Prvá výstava a ochutnávka nových vínsa konala už vo februári v Koválove a Prietržke. V máji sa v Prietržke, PopudinskýchMočidlanoch a v Radošovciach konala slávnostná omša venovaná sv. Urbanovi, patró-novi vinohradníkov. V Prietržke bola súčasne ochutnávka vín. Ďalšia ochutnávka vínbola až v auguste v Kopčanoch. V tom istom mesiaci, 10. augusta, na deň sv. Vavrinca,bolo v Prietržke tradičné stavanie hory v podobe mája, symbolu, že vinohrady sú uza-vreté až do oberačky. Vinobranie sa konalo v septembri len v Smrdákoch. Oberačkovázábava len v Radimove, v októbri. Posledná výstava vín a svätenie sv. martinského ví-na boli v novembri, vo Vrádišti. Hoci časť obcí okresov Senica a Skalica susedí s obca-mi okresu Myjava, ktoré sú známe produkciou kvalitných destilátov z domáceho ovo-cia, najmä sliviek a jabĺk, len v jednej obci na Záhorí, konkrétne v Radimove, bolav marci verejná ochutnávka páleného.

Predmetom výstav neboli len tradičné jedlá a koláče alebo vína. Vystavovalo sa ajovocie a zelenina, drobné domáce zvieratá a hydina, dokonca aj výtvarné diela. O vý-stavách kvetín som sa zmienil v mesiaci máj. V septembri, prípadne aj v októbri boli vý-stavy ovocia a zeleniny v obciach Sobotište, Jablonica, Láb, Plavecký Mikuláš, Lak-šárska Nová Ves a Brodské. Výstavy drobného domáceho zvieratstva a hydiny sa konali


Mapa č. 2 – Spoločenské aktivity politického charakteru

Štvorec = oslavaMDŽPäťcípa hviezdička= výročie oslobode-nia obceKrúžok =recesistická oslava1. májaŠesťcípa hviezdička= výročie SNP

v Prietrži, Podbranči a Dubov-ciach. V septembri sa v kostolochv Sekuliach, Kátove, Prietržkea Popudinských Močidlanochkonalo slávnostné poďakovanieza úrodu. Za zvláštnu zmienkustojí poďakovanie v Sekuliach.Súčasťou obradu v kostole bolaaj veľká mozaika zostavenáz rôznych druhov ovocia a plo -dín. Výtvarné diela rodákovz Moravského Sv. Jána alebov obci žijúcich výtvarníkov bolivystavené v júni a po druhý razv októbri. Výstava fotografií bola v novembri v Sobotišti.V Petrovej Vsi a v Uníne boliv decembri vystavené adventnévence. Ľudovo umelecké výrob-ky sa vystavovali v apríli v Pod-branči.

Futbalové turnaje neboli je-dinou športovou aktivitou v ob-ciach na Záhorí. Veľmi populár-ne boli turnaje v stolnomtenise. Organizovali sa v priebe-hu takmer celého roka. Vo feb -ruári bol turnaj v Prietrži, Du -bovciach a v Trnovci, v marciv Osuskom, v apríli v Koválovea Rohožníku, v auguste v Mo-

ravskom Sv. Jáne, v septembri znovu v Rohožníku, v novembri aj v Trnovci a Jablonici,v decembri sa konal aj v Kostolišti, Záhorskej Vsi a Plaveckom Mikuláši. V lete, v júli sav Malých Levároch, Jabloňovom a v Lakšárskej Novej Vsi konali turnaje v plážovom vo-lejbale.

Obdobne sa organizovali aj turistické podujatia. V januári v Studienke oslávili prí-chod nového roku turistickým pochodom. V máji sa v Malých Levároch konal pochodk rieke Morava a v Záhorskej Vsi si pripomenuli útek Ľ. Štúra r. 1848 z Modry, cez Jab -loňové a Záhorskú Ves do Viedne. V Rohožníku bola organizovaná Míľa pre mamu.V júni sa v Plaveckom Petri konal turistický výstup na hrad Ostrý kameň a v PlaveckomMikuláši prechod do susednej obce Doľany v okrese Trnava. Najaktívnejšie si počínaliv Moravskom Sv. Jáne. V máji splavili moravskú rieku Dyje a rieku Moravu, spoločnoujazdou otvorili cyklistickú sezónu, v auguste uskutočnili cyklistickú túru do moravskejobce Tvrdonice a v septembri na vrch Javorník nachádzajúci sa na slovensko-morav-ských hraniciach. V Sobotišti koniec starého roku oslávili silvestrovským pochodom.K turistickým podujatiam možno voľne priradiť aj trampské dni, ktoré sa v júli konaliv Cerovej a v septembri v Sološnici. Do tejto skupiny možno patrí aj Hasprunský du-bák, spoločenské stretnutie hubárov v Studienke, ktoré bolo spojené s jarmokom.

252 T É M A

Mapa č. 3 – Spoločensko-kultúrne aktivity tradičnéhocharakteru

Šesťcípa hviezdička= chodenie s leteč -komTrojuholník = stava -nie mája

Okrem vyššie spomínanýchšportových aktivít treba spome-núť aj nové a nezvyklé poduja-tia. Na prvom mieste treba spo-menúť športový triatlon, ktorýsa konal v septembri v Kuchyni.Konali sa aj motoristické podu-jatia, ktoré mali viac regionálnyako lokálny dosah a význam.V júni bol v Lakšárskej NovejVsi tzv. Záhorácky Mogul RallyCross a v Petrovej Vsi sa konalaZáhorácka veterán rally. S veľkoumierou licencie možno k nimpriradiť aj súťaž domáckyzhotovených malých traktorovv Uníne – Unínske samohybya v októbri stretnutie motorká-rov v Plaveckom Mikuláši. Zanezvyklé podujatie možno ozna -čiť aj šachový turnaj, ktorý sav októbri konal v Osuskom,a tiež turnaje v mariáši, v januá-ri v Chropove, vo februári v su-sedných Radošovciach a v au-guste v Osuskom. V Sobotišti sakonali súťaže mažoretiek, v jú-ni mladších a v októbri starších.

Niektoré pôvodne tradičnépríležitosti alebo občianske a po -litické oslavy sa transformovalido nových podôb. Jarmoky boli v minulosti súčasťou nielen hospodárskeho, ale i spo-ločenského života. V súčasnej dobe nadobudli viac spoločenský, až kultúrny charak-ter, na ktorom sa prezentujú najmä činnosti a výrobky tradičných remesiel. Predajpraktických vecí sa na nich dostal do úzadia. Novú podobu nadobudol v apríli veľko-nočný jarmok v Lozorne a Jakubove, v júni jarmoky v Sekuliach a Moravskom Sv. Já-ne, v júli v Brodskom, v novembri v Sobotišti alebo vianočné trhy v Plaveckom Mikulá-ši, Sološnici, Rohožníku a Moravskom Sv. Jáne. Burzy, nové formy predaja boli len dve,veľkonočná a vianočná, obe v Lakšárskej Novej Vsi.

Transformáciou prešiel aj v minulosti oslavovaný Marec – mesiac knihy. Zmenil sana Noc v knižnici, ktorú tam strávia deti čítaním rozprávok Hansa Christiana Anderse-na. Bolo tak v Sološnici a v Dojči. V Jablonici sa v marci konala výstava kníh pre detia v máji súťaž v recitácii poézie. Tradičné vyrezávanie tekvíc do podoby rôznych stra-šidiel, ktoré bolo v minulosti súčasťou jesenných zábav detí počas šúpania kukurice, sipripomenuli v septembri v Suchohrade a v Jabloňovom, v októbri vo Vrádišti a v Lábedňom dziní / tekvíc. Voľne na túto zábavu nadviazal slovenskej kultúrnej tradícii cudzísviatok Halloween, ktorý sa v októbri konal v Jakubove a Moravskom Sv. Jáne a v no-vembri v Kopčanoch. Novú podobu nadobudla ďalšia jesenná zábava detí – púšťanie


Mapa č. 4 – Spoločensko-kultúrne aktivity novodobéhocharakteru

Obrátenýtrojuholník =obecná zabíjačkaalebo gulášKrúžok = súťaž vo varení

papierových šarkanov. V súčasnosti dostala organizovaný kolektívny a v niektorýchprípadoch i súťažný charakter. V septembri takto púšťali šarkany v Chropove a v októb-ri v Rohožníku a Cerovej. Zmeny a inovácie sa hľadali aj v zábave. Tak v marci v Mo-ravskom Sv. Jáne bola organizovaná tzv. pyžama párty, v máji v Kuklove teplákový plesa v novembri v Sološnici katarínska zábava taktiež v teplákoch.

Výskum zaznamenal aj aktivity, ktoré majú z časti alebo úplne cirkevný, nábožen-ský charakter. Okrem už vyššie spomínaného poďakovania za úrodu a slávnostnejomše venovanej sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov, ktorá sa konala v máji v Prie-tržke, Popudinských Močidlanoch a v Radošovciach, rovnako v máji bola v Rohožníkuslávnostná omša na počesť sv. Floriána, patróna hasičov. Na rozhraní mája a júna sav Lábe, Prietržke a Sekuliach konala procesia na sviatok Božieho tela. V septembrimiestna farnosť v Smrdákoch a Plaveckom Mikuláši organizovala tradičnú púť do Šaš-tína-Stráží, k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Najviac sa miestne far-nosti angažovali pri príprave adventných koncertov, ktoré sa väčšinou konali v kosto-loch. Viac svetský ako cirkevný charakter mala tzv. Hubertova jazda na počesť sv.Huberta – patróna poľovníkov, ktorá sa uskutočnila v októbri v Koválove a Kopčanoch.

Ako etnológa ma zaujímali aj aktivity a podujatia, ktorých korene sú v tradičnomspôsobe života, v tradičnej kultúre. Väčšinu z nich som už spomenul v predchádzajú-cich častiach. Tradičné remeselné činnosti i tradičné jedlá tvorili neoddeliteľnú súčasťviacerých podujatí, ktoré sa konali v priebehu roka v obciach Záhoria. Sviatočným čislávnostným oblečením bol pri nich zvyčajne tradičný odev. Za zmienku stojí, že voväčšine prípadov nebola potreba jeho oblečenie organizovať, bolo to spontánne roz-hodnutie. V skúmanom období sa na Záhorí konali aj podujatia, ktoré mali charakterfolklorizmu a mali nadlokálny charakter. Myslím tým na prehliadky tradičného odevu,ktoré boli v Osuskom a Borskom Mikuláši a stretnutia či vystúpenia folklórnych súbo-rov v Kuklove a Sekuliach.

Z nových spoločensko-kultúrnych aktivít, ktoré zaznamenal výskum, ma najviac za-ujali dve. Prvú by bolo možno nazvať Deň / Dni obce a druhú Westernový deň. Dni ob-ce možno charakterizovať ako miestny kultúrny festival, ktorý sa koná v jeden až dvadni a má bohatý a rôznorodý program. Program tvoria zvyčajne zábavné vystúpenia,vystúpenia tradičných i moderných hudobných skupín, rôzne súťaže vážneho i zábav-ného charakteru, prípadne aj výstavy a stretnutia rodákov. Takýto miestny kultúrnyfestival mal v júni Radošovský letný deň, v auguste sa v Záhorskej Vsi konali Dniuhranského somíca / sumca, v Lábe to boli Lábske slávnosti, v Rohožníku Obecnéslávnosti, v Lozorne Kultúrne leto a v septembri v Sekuliach Sekulské remeselníckedvory. Sekulské remeselnícke dvory sú postavené na prezentácii tradičných remesiela tiež jedál. Napríklad v r. 2011 bolo možné navštíviť nasledovné dvory: hasičský a rez-bársky dvor, sekulskú kuchyňu, krojový, cukrársky, veselý, vinársky dvor z Moravy,mäsiarsky a gurmánsky dvor, hrnčiarsky a keramický dvor, moravský dvor, farmársky,čalúnnický, stolársky a pálenícky dvor, rybársky a poľovnícky dvor, detský dvor u Mať-ka a Kubka, zmrzlinársky a cukrársky dvor, dvor s chovom koní a pekáreň u Májov-ských. Charakter miestneho kultúrneho festivalu mali aj hody v Uníne a v ZáhorskejVsi. Už to nebola len návšteva kostola, odpoludnia návšteva púťových atrakcií a večerhodovej zábavy.

V letných mesiacoch sa konali podujatia westernového, country charakteru. Zákla-dom podujatia boli ukážky jazdy na koňoch, pre deti možnosť zajazdiť si na koňoch,vystúpenie hudobných skupín s country pesničkami, ale tiež ukážky tancov či count-ry módy, vždy v možnostiach organizátorov podujatia. V júni to bolo v Prietrži stret-

254 T É M A

nutie chovateľov koní – Prietržský klobúk, v Radimove koncert hudobných skupínCountry šopa. V auguste bolo v Hlbokom westernové popoludnie a v Kopčanoch wes-ternový deň. Westernový deň sa v septembri konal aj v Koválovci. Westernový charak-ter mal aj začiatok školských prázdnin v Dubovciach. S určitou mierou licencie možnok týmto podujatiam priradiť aj Indiánsky deň v Petrovej Vsi, na ktorom sa prezentovalspôsob života severoamerických Indiánov.

*Predmetom výskumu neboli len spoločensko-kultúrne podujatia, ale aj ich organi-

zátori. Štatistické vyhodnotenie výskumom získaných údajov prinieslo v tomto smerenasledujúci obraz. Jednoznačne sa preukázalo, že najpočetnejším a najvýznamnejšímorganizátorom spoločensko-kultúrnych podujatí vo všetkých skúmaných obciach bola je obecný úrad, zastúpený starostom, poslancami obecného zastupiteľstva, prípadnečlenmi kultúrnej a športovej komisie. Zvláštny prípad v tomto smere je obec Lozorno,v rámci ktorej hlavným organizátorom všetkých podujatí bolo a je Kultúrne centrum,ktorého zriaďovateľom je obecný úrad. O situácii v Lozorne je však v tomto čísle SNuverejnený osobitný príspevok.

Druhými organizátormi celoobecných spoločensko-kultúrnych podujatí v poradí,ale bez možnosti určiť poradie aj medzi nimi, boli občianske združenia miestnych ha-sičov, športovcov a poľovníkov. Pôvodne ide o spoločenské organizácie, ktoré v ob-ciach pôsobili aj v minulosti, len po r. 1990 sa transformovali alebo nanovo organizo-vali podľa Zákona č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov do občianskeho združenia.Do skupiny patria aj materské školy a základné školy, spolu s občianskymi združenia-mi rodičov a priateľov, ktoré popri nich vyvíjajú svoju činnosť.

Treťou skupinou organizátorov spoločensko-kultúrnych podujatí v obciach sú nové,svojím obsahovým zameraním veľmi rôznorodé občianske združenia, ktoré väčšinouvznikli na základe vyššie spomínaného zákona o združovaní až koncom 20. alebo za-čiatkom 21. storočia. Napriek rôznorodosti zamerania tohto množstva občianskychzdružení pokúsim sa aspoň naznačiť okruhy ich činností a príklady aktívnych združe-ní. Na prvom mieste by som uviedol združenia zamerané na prácu s deťmi. Takými súMaterské centrum Kvietok v Rohožníku, občianske združenia Citrónky v Jakubove,Materina dúška v Sološnici alebo Rohováčik v Rohove. Aktivity dospelých prezentujenapr. Spolok zadaných mužov a žien v Rybkách alebo občianske združenie Dobrá že-na v Lopašove. Aj samotná mládež je v tomto smere aktívna, napr. HAM – Hlbocká ak-tívna mládež, Trampi v Cerovej. Dokonca v Jablonici, Radimove a Uníne pôsobia ne-formálne skupiny mládeže – prevažne chlapcov vo veku od 16 do 21 rokov nazývanýchregrúti. K ním možno priradiť aj hudobníkov v Koválove, ktorí pôsobia počas roka mi-mo obce, ale v novembri organizujú v obci tzv. moravské hody. Do tejto skupiny patriaaj rybárske spolky, napríklad v Jakubove a Záhorskej Vsi, odbory Klubu slovenskýchturistov, napríklad v Sobotišti alebo občianske združenie Záhoráci v pohybe v Morav-skom Sv. Jáne či Jaskyniari v Plaveckom Podhradí. Početné sú združenia zamerané namotoristický alebo jazdecký šport. V mnohých obciach sú aktívni záhradkári a drob-nochovatelia. Výrazný podiel na organizovaní spoločensko-kultúrnych podujatí,zvlášť tých, ktorých korene súvisia s tradičným spôsobom života a tradičnou kultúrou,majú folklórne súbory detí, mládeže i dospelých, napr. v Plaveckom Štvrtku, Kuklove,Osuskom, Prietrži, Rovensku či v Prievaloch. Pestrú činnosť vyvíja Kultúrny spolokUhranská perla v Záhorskej Vsi. Na celoobecných podujatiach sa zúčastňujú aj miest-ne hudobné zoskupenia. Nielen spoločenský, ale i podnikateľský význam takýchto po-


dujatí pochopili v Malých Levároch a Kopčanoch aj podnikatelia. Podporujú ich a po-dieľajú sa na nich svojimi aktivitami.

Najmenšou, štvrtou skupinou sú mimovládne organizácie, ktoré majú celosloven -skú pôsobnosť. Sem patrí Únia žien Slovenska, Slovenský Červený kríž a Jednota dô-chodcov Slovenska. Všetky tri organizácie pôsobia prostredníctvom svojich oblast-ných a miestnych spolkov alebo organizácií. Únia žien Slovenska je nástupníckouorganizáciou Slovenského zväzu žien a do novembra r. 1997 pôsobila pod názvom De-mokratická únia žien Slovenska. Slovenský Červený kríž je pomocná organizácia orgá-nov verejnej správy, ktorá pôsobí v humanitárnej oblasti a plní úlohy ustanovené me-dzinárodnými zmluvami a zákonom č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži.Jednota dôchodcov Slovenska je občianske združenie s celoslovenskou pôsobnosťou,ktoré pomáha pri príprave občanov na život a prácu v dôchodkovom veku.

Existuje aj piata skupina občianskych združení, ktoré svoju činnosť vyvíjajú lenv úzkom kruhu svojich členov a na organizovaní celoobecných spoločensko-kultúr-nych podujatí sa nepodieľajú. Tak povediac sú na nich len pasívnymi účastníkmi a di-vákmi.

ZÁVER

Ak zhrnieme výsledky výskumu, môžeme konštatovať, že existujú približne tri vrst -vy spoločensko-kultúrnych podujatí. Prvú vrstvu predstavujú podujatia, ktorých ko-rene sú v tradičnom spôsobe života, v tradičných obradových príležitostiach. Druhúvrstvu predstavujú podujatia, pôvodne ústredne organizované občianske a politickéoslavy a činnosti, ktoré sa transformovali do nových podôb, najmä do podoby zábav-ných a rekreačných podujatí a ktoré majú snahu vytvoriť novú tradíciu. Tretiu vrstvupredstavujú podujatia, ktoré sú svojím charakterom nové či nášmu kultúrnemu pro-strediu dokonca cudzie, ale spoločenstvo obce ich akceptuje.

Z hľadiska času konania spoločensko-kultúrnych podujatí ich termíny v podstatedodržujú tradičný kalendár a súčasne rozdeľujú mesiace roka na aktívne a menej ak-tívne. K aktívnym mesiacom patrí január, február, máj, jún a december. V týchto me-siacoch sa uskutočňuje najviac podujatí. Mesiace marec, apríl, júl, august, september,október a november patria medzi menej aktívne mesiace. V nich sa koná menej spolo-čensko-kultúrnych podujatí.

Rovnako ako spoločensko-kultúrne aktivity, aj ich organizátorov možno na základeich podielu na organizovaní spoločensko-kultúrnych aktivít rozdeliť do viacerých sku-pín. Najpočetnejším a najvýznamnejším organizátorom spoločensko-kultúrnych po-dujatí vo všetkých skúmaných obciach bol a je obecný úrad, zastúpený starostom, po-slancami obecného zastupiteľstva, prípadne členmi kultúrnej a športovej komisie.

Druhými organizátormi v poradí, ale bez možnosti určiť poradie aj medzi nimi, boliobčianske združenia miestnych hasičov, športovcov a poľovníkov. Ide vlastne o spolo-čenské organizácie, ktoré v obciach pôsobili aj v minulosti, ale po r. 1990 sa transformovalialebo nanovo organizovali do občianskeho združenia. Do tejto skupiny patria aj ma-terské školy a základné školy, spolu s občianskymi združenia rodičov a priateľov.

Treťou skupinou organizátorov sú väčšinou nové, svojím obsahovým zameranímveľmi rôznorodé občianske združenia, ktoré vznikli na základe spomínaného zákonao združovaní občanov až koncom 20. alebo začiatkom 21. storočia. Sem patria združe-nia zamerané na prácu s deťmi a podporu rôznych, najmä kultúrnych aktivít dospe-

256 T É M A

lých; folklórne súbory a hudobné zoskupenia; odbory Klubu slovenských turistov; mo-toristické a jazdecké športové združenia; rybárske spolky; záhradkári a drobnochova-telia; v niekoľkých prípadoch aj neformálne skupiny mládeže, tzv. regrúti, či dokoncaaj miestni podnikatelia.

Štvrtou, počtom najmenšou skupinou sú mimovládne organizácie, Únia žien Slo-venska, Slovenský Červený kríž a Jednota dôchodcov Slovenska, ktoré majú celoslo-venskú pôsobnosť a pôsobia prostredníctvom oblastných a miestnych spolkov aleboorganizácií.

Piatou, počtom pomerne rozsiahlou skupinou občianskych združení, sú združenia,ktoré svoju činnosť vyvíjajú len v úzkom kruhu svojich členov a na organizovaní ce-loobecných spoločensko-kultúrnych podujatí sa nepodieľajú.


O AUTOROVI

MOJMÍR BENŽA (*1941, Senica) absolvent etnológie na Univerzite Karlovej v Prahe, v r. 1964 –1980 pracovník Slovenského národného múzea v Martine. V r. 1980 – 2012 pôsobil v Ústave et-nológie SAV. V r. 1989 – 1996 externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskéhov Bratislave, v r. 1998 – 2005 na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vosvojej vedeckej činnosti sa venoval tradičnej materiálnej kultúre, najmä odevu. Zaujímal sa tiežo politicko-právne postavenie etnických menšín na Slovensku a spôsob života slovenských men-šín žijúcich v štátoch strednej a južnej Európy. Autor šiestich a spoluautor trinástich knižnýchprác. Podieľal sa na najvýznamnejších projektoch etnologickej vedy na Slovensku, uskutočňo-vaných v poslednej štvrtine 20. a začiatkom 21. storočia, z ktorých mnohé získali najvyššie ve-decké ocenenia – Národnú cena za vedu (1991), Cenu SAV (1995 a 2000). Jeho odborná činnosťi verejná činnosť bola taktiež viackrát ocenená – Poctou Ministra kultúry Slovenskej republiky(1998) a Cenou Andreja Kmeťa (2011).

LITERATÚRA

Falťanová, Ľ. (2011). Rola občianskych zdru-žení v endogénnom rozvoji malých sídiel.In: Falťan, Ľ. Strussová, M. Kostlán, Ľ. Fal-

ťanová, A. Sopirová. Malé vidiecke sídla naSlovensku začiatkom 21. storočia. Bratisla-va: Sociologický ústav SAV, 189-226.

1 V práci sa nevenujem definíciám bezdomovectva ako takého a na označenie predajcov časopisu Nota Be-ne využívam pojmy „ľudia bez domova“ a „ľudia v núdzi“ (sociálnej či hmotnej) – tak ako ich nazývajúpracovníci OZ Proti prúdu, predovšetkým vzhľadom na pomerne výraznú rôznorodosť ich individualít(pozri bližšie s. 13). Domov v tomto prípade chápem v zmysle nielen prístrešku nad hlavou, ale akomiesto dlhodobého bývania v prijímajúcom prostredí, ktoré človeku umožňuje mať pocit bezpečia a sú-kromia, je miestom oddychu a sociálnych vzťahov.

Mgr. Lucia Ditmarová, Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64, Bratislava, e-mail:[email protected]

Nota Bene is a street magazine sold by people who are homeless or in complicated so-cial situations, and its publisher is the Against the Stream Civic Association (hereafterAgainst the Stream CA). Publication of the magazine is only one of the main activitiesof this civic association. The aim of the following text is to give an account of Against the Stream CA and NotaBene. The text aims to describe the origin, activities and functioning of Against theStream CA and also considers its organisational structure. Material for the article wasacquired during preliminary research for a thesis, using the research methods of par-ticipant observation and interview.

Key words: Against the Stream CA, Nota Bene, street magazine, homeless people

Kľúčové slová: OZ Proti prúdu, Nota Bene, pouličný časopis, ľudia bez domova

ÚVOD

Nový prostor v Čechách, The Big Issue vo Veľkej Británii, Street News v New YorkuCity, Kralji ulice v Slovinsku, Homeless Talk v Johannesburgu, Das Megaphon v Ra-kúsku, Terre di Mezzo v Taliansku, Hinz und Kunzt v Hamburgu, Asphalt v Hannove-ri, Words on the Street v Baltimore, Nota Bene na Slovensku – spomenuté pouličné ča-sopisy majú niečo spoločné – všetky poskytujú ľuďom bez domova a ľuďom v núdzi1

určitú formu zárobkovej činnosti, aby si mohli zabezpečiť základné životné potreby.Pouličné časopisy sa predávajú v uliciach miest a obcí v rozličných krajinách a hrajúpodstatnú úlohu v boji proti ekonomickej marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu. Väč-

258

3 61 • 2013TÉMA

NOTA BENE – POULIČNÝ KOMPAS ALEBO „VENUJTE POZORNOSŤ“. ETNOGRAFICKÁ SONDA DO JEDNÉHO OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA

LUCIA DITMAROVÁ

šinou fungujú pod záštitou rôznych združení, nadácií, komunít alebo charity (Hanks,Swithinbank, 1997: 153).

Organizáciou, ktorá je realizátorom projektu pouličného časopisu na Slovensku, jeobčianske združenie Proti prúdu, ktoré je členom Medzinárodnej siete pouličných ča-sopisov (INSP – International Network of Street Papers) a od roku 2001 vydáva časopisNota Bene. Nota bene je jedinečný tréningový nástroj, ktorý ľuďom bez domova a ľu-ďom v núdzi umožňuje pracovať na vlastnom rozvoji a zároveň získavať prostriedky naprežitie (Kadlečík, 2013: 104).

Cieľom nasledujúceho textu je priblíženie činnosti OZ Proti prúdu a časopisu Nota Be-ne, predovšetkým v súvislosti s ich vznikom, fungovaním, aktivitami a organizačnouštruktúrou. Text je rozdelený na päť častí. Prvá časť je zameraná na Medzinárodnú sieťpouličných časopisov ako platformu a koordinátora projektov pouličných časopisov nacelom svete. Druhá časť sa venuje vzniku OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene. Nasle-dujúca časť textu predstavuje časopis Nota Bene, jeho ciele, obsahovú stránku a zá-kladné princípy predaja časopisu. Štvrtá časť hovorí o občianskom združení Proti prú-du a popisuje ciele tohto občianskeho združenia, jeho hlavné aktivity, podporné aktivitya služby pre registrovaných klientov, ďalej sa venuje projektovej činnosti, financiámzdruženia a tiež jeho spolupráci s inými združeniami. Posledná časť textu je zameranána organizačnú štruktúru OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene, a tiež charakterizuje re-gistrovaných klientov – predajcov časopisu.

Základnú informačnú bázu textu tvorí materiál z predvýskumu k dizertačnej prácia informácie z internetu, a odborných publikácií a článkov venujúcich sa danej prob -lematike. Empirický materiál som získala prostredníctvom výskumných metód: zú-častnené pozorovanie, neštruktúrované a pološtruktúrované rozhovory, ktoré som ro-bila s predajcami pouličného časopisu, sociálnymi pracovníkmi, výkonným riaditeľoma zá stupkyňou výkonného riaditeľa občianskeho združenia, ktorá je zároveň šéfredak-torkou časopisu. Pozorovanie a rozhovory sa uskutočňovali v prostredí výdaja časopi-su Nota Bene a sídla OZ Proti prúdu na Karpatskej ulici v Bratislave.

MEDZINÁRODNÁ SIEŤ POULIČNÝCH ČASOPISOV (INSP – INTERNATIONAL NET WORK OF STREET PAPERS)

122 pouličných časopisov, 41 krajín sveta, 6 kontinentov, 24 jazykov, 1 spojený hlasproti chudobe – takto sa prezentuje Medzinárodná sieť pouličných časopisov (INSP),ktorá bola založená v roku 1994 v Škótsku (Our street papers, n. d.). Táto spoločnosťpodporuje a globálne rozvíja projekty pouličného časopisu a angažujú sa v nej dobro-voľníci z celého sveta.

Pouličné časopisy sú nezávislé časopisy, ktoré fungujú na základe modelu sociálne-ho podnikania a svojpomoci, a poskytujú inovatívne riešenia mestského bezdomovec -tva a nezamestnanosti. Predajcovia pouličných časopisov si ich kupujú za cenu o 50 %nižšiu než je cena s akou časopis predávajú verejnosti a tak sa z nich stávajú „mikropodnikatelia“ – predávajú svoj tovar na uliciach, zarábajú si na živobytie a podporujútým seba a svoje rodiny. Mnohí vydavatelia pouličných časopisov fungujú ako nezis -kové organizácie a ponúkajú svojim predajcom sociálnu podporu a školenia rozličné-ho druhu (About us, n. d.).

INSP ako platforma poskytuje širokú škálu služieb, pomáha miestnym mimovlád-nym organizáciám, aby rozbehli projekt pouličného časopisu vo svojich komunitách

259L u c i a D i t m a r o v á

a aj týmto spôsobom riešili zamestnanosť a podporu pre bezdomovcov a nezamestna-ných ľudí (About us, n. d.). INSP sa zameriava na redakčné a podporné zdroje projek-tov, taktiež na poradenstvo a informácie pre nových členov siete, ktorí zakladajú ča -sopis. Zameriava sa aj na výskum a zdieľanie osvedčených postupov, inovácie,vzdelávanie, akreditáciu, propagáciu a PR, príležitosti na získanie príjmu a nadväzo-vanie kontaktov. INSP poskytuje tieto služby prostredníctvom niekoľkých kľúčovýchprojektov. Medzi základnú činnosť patrí on-line spravodajstvo (Street News Service),2

každoročná organizácia medzinárodnej konferencie (Annual conference),3 Medziná-rodné ocenenia pouličných časopisov (The International Street Paper Awards)4 a Me-dzinárodný týždeň predajcov pouličných časopisov (International Street Paper VendorWeek)5 (Our work, n. d.).

Členstvo v INSP je založené na základe zmluvnej strany s Chartou pouličného časo-pisu a etickým kódexom, ktorého hlavným zámerom je to, aby sa časopisy používaliako prostriedky na financovanie a sociálnu podporu predajcov, nie pre individuálnyzisk. Táto Charta bola založená špeciálne proti vznikaniu takých časopisov v Európe,ktorých zisk sa nevracal späť do sociálnych iniciatív, a ktorý prinášal finančný pros -pech najmä ich vlastníkom (Hanks, Swithinbank, 1997: 155-156).

INSP podporuje rozvoj a udržateľnosť jej členov, zvyšuje hodnotu práce, aby si ľu-dia bez domova mohli zarobiť na živobytie a určitým spôsobom skvalitniť svoje životy.Okrem toho, že je Medzinárodná sieť pouličných časopisov zastrešujúcou organizá -ciou spomínaných projektov pouličných časopisov na celom svete, je tiež partnerominých organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti – napr. Európska sieť proti chudobe(EAPN – The European Anti-Poverty Network), Sieť medzinárodných rozvojových or-ganizácií v Škótsku (NIDOS – Network of International Developement Organizations inScotland), Sociálny podnik Škótsko (Social Enterprise Scotland), Aliancia Chudoby(The Poverty Alliance) a ďalšie (Partnership & membership, n.d.).

ČASOPIS NOTA BENE A OZ PROTI PRÚDU – VZNIK

OZ Proti prúdu – vydavateľ časopisu Nota Bene – je organizácia, ktorá bola založenátroma študentmi sociálnej práce v marci roku 2001, so zámerom pomôcť ľuďom bezdomova a realizovať pre týchto ľudí rôzne aktivity. Hlavným cieľom bolo založiť po-uličný časopis, aby ľudia bez domova mali možnosť sami participovať na riešení svojej

260 T É M A

2 On-line spravodajstvo poskytuje redakčnú podporu a bezplatné preklady obsahov pouličných časopi-sov, ktoré cirkulujú v rámci siete a medzi externými mediálnymi partnermi. Redaktori INSP mapujú a re-ferujú globálne trendy týkajúce sa bezdomovectva a sociálnej spravodlivosti a zabezpečujú podporuvysokých profilových prispievateľov (INSP News Service, n. d.).

3 Výročná konferencia sa pravidelne usporadúva každý rok v inom meste v spolupráci s miestnym členompouličného časopisu. Konferencia poskytuje priestor, kde sa členovia pouličných časopisov môžu stret-núť s kolegami z celého sveta, zdieľať skúsenosti a vytvárať partnerstvá v rámci celej siete. Konferenciazároveň ponúka semináre, diskusné skupiny a tiež začiatočné školenia a tréningy pre novovznikajúcepouličné časopisy (Annual conference, n. d.).

4 Od roku 2008 sa každý druhý rok udeľujú ocenenia pouličným časopisom v rámci medzinárodnej kon-ferencie, aby upozornili na úspechy nezávislej žurnalistiky pouličných časopisov (The InternationalStreet Paper Awards, n. d.). Nota Bene získalo v roku 2013 „special mentions“ v kategórii „Social deve-lopment Award – Innovation in vendor support“. Viac na http//theinspblog.blogspot.sk/2013/07/the-2013-international-street-paper-html

5 Akcia sa prvýkrát konala v r. 2013 a má sa konať každoročne počas prvého februárového týždňa. Ide o medzi-národný program akcií a aktivít organizovaný na počesť predajcov pouličných časopisov, ktorý má za cieľ pod-poriť ich podnikateľského ducha a náročné vnímanie chudoby a bezdomovectva (INSPiring people, n. d.).

situácie, pričom činnosť sa postupne rozrást-la aj o ďalšie aktivity a služby, ktoré OZ Protiprúdu poskytuje.

OZ Proti prúdu a časopis Nota Bene vznik-li v rámci medzinárodného projektu „NoBorders“, ktorý zastrešovala Medzinárodnásieť pouličných časopisov (INSP) a konkrét-ne to boli krajiny Škótsko a Maďarsko. Cie-ľom projektu „No Borders“ bolo rozbehnutiepredaja pouličných časopisov vo východnejEurópe. Na Slovensku však nebola organizá-cia, ktorá by sa chcela do tohto projektu za-pojiť. Výzva sa dostala k študentom sociálnejpráce – trom zakladajúcim členom OZ Protiprúdu, z ktorých dvaja sú doteraz vo vedú-com postavení občianskeho združenia.

Organizátori projektu „No Borders“ po-skytli novozaloženému občianskemu zdru-ženiu základné know-how. Zakladajúci čle-novia občianskeho združenia sa zúčastnilina školení a výročnej konferencii, ktorú organizovala INSP, kde im vysvetlili systémfungovania projektu pouličných časopisov. V začiatkoch OZ Proti prúdu intenzívnespolupracovalo s Občianskym združením Nový Prostor v Čechách, kde projekt poulič-ného časopisu fungoval od roku 1998.

Prvé číslo časopisu Nota Bene bolo vydané v septembri 2001 a náklad 5 000 kusovčasopisov bol financovaný zo zastrešujúceho projektu „No Borders“. Spočiatku OZProti prúdu nemalo žiadne priestory, kde by sa mohli jeho pracovníci sústrediť. Výdajčasopisu a registrácia predajcov sa uskutočňovali pred Hlavnou stanicou v Bratislave.Prvý týždeň predaja to boli 2 predajcovia, na konci mesiaca už 12 predajcov. Začalisme tak, že sme chodili a oslovovali sme ľudí, ktorí sedeli na lavičkách a zdalo sa nám,že by mohli byť bezďáci. To bol dosť stres, pretože ako vieš, kto je bezďák? Tak sme si lenpovedali, že v čudnom čase, keď sú ostatní v práci, sedí človek niekde na lavičke a nieje to dôchodca. Takže sme chodili a pýtali sme sa ľudí, či chcú prácu, že ponúkame pre-dávať časák (žena, 1979).

Ľudia si najprv mýlili predajcov s jehovistami, postupne sa však časopis dostal dopovedomia verejnosti ako nový projekt, ktorý bol akceptovaný. Následne sa občian-skemu združeniu podarilo získať dotáciu z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-ny a zaobstarať priestory na Karpatskej ulici v Bratislave, kde sídlia doteraz.

Postupom času pracovníci OZ Proti prúdu vyprofilovali vlastný systém práce i časo-pisu (práca s predajcami, systém pravidiel, aktivity a pod.), vytvorili spoluprácu s ďal-šími organizáciami, ktoré sprostredkovávajú predaj pouličného časopisu v iných mes-


Logo pouličného časopisu Nota Bene; Logo OZ Proti prúdu. Foto: OZ Proti prúdu.

tách na Slovensku a zrealizovali viacero úspešných projektov zameraných na pomocľuďom bez domova.6

POULIČNÝ ČASOPIS NOTA BENE

Nota Bene, po latinsky „venujte pozornosť“, je celoslovenský pouličný časopis, ktorýdáva šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli sami – získali dôstojný príjem, sebaúc-tu a zlepšili svoj život (Časopis, n. d.).

Časopis Nota Bene, ako hlavný projekt OZ Proti prúdu, je nezávislý nekomerčnýmesačník zameraný na sociálne a spoločenské témy. Má 36 strán a vychádza vždy pr-vý deň v mesiaci. Prezentuje sa ako nie bulvárny, ani komerčný, ani prehnane intelek-tuálny. Nota Bene vedome prináša pozitívny pohľad na rôzne témy, namiesto problé-mov ponúka riešenia, nové pohľady, trendy a príbehy ľudí, ktorí idú „proti prúdu“. Nasvojich stránkach dáva hlas ľuďom bez domova – pravidelne uverejňuje ich príspevky,zapája ich do redakčných porád, tvorby a výberu titulnej strany.

Obsahovým zameraním časopisu sú aktuálne spoločenské témy, postrehy z ulice,rozhovory, reportáže z domova aj zo zahraničia, príbehy zo života, kultúra, názory, re-cenzie, aj problematika bezdomovectva (O čom píše Nota Bene?, n. d.). Snahou časopi-su nie je byť kritický hlas za sociálnu zmenu. Časopis chce byť nezávislý v myslení, to-lerantný, inšpiratívny, so všeobecným záujmom a kombinuje sociálne témy sozaujímavosťami z rôznych krajín sveta. Cieľom časopisu nie je úplne meniť systém, alevyužiť to, čo je – ochotu ľudí zapojiť sa a spraviť niečo pre ľudí, ktorí nemajú tú šancu ta-kú, ako možno máme my (žena, 1979).

Nota Bene je časopis, ktorý pomáha ľuďom bez domova a ľuďom v núdzi a je distri-buovaný výlučne cez sieť predajcov Nota Bene. Predávať časopis by mali len registro-vaní predajcovia.7 Registrácia nových predajcov prebieha každý prvý utorok v mesiacis tým, že je registrovaných osem ľudí.8 Počas registrácie nesmie byť človek pod vply-vom žiadnych omamných látok. Registrácia prebieha prostredníctvom vyplnenia do-tazníka základných údajov a registračného rozhovoru so sociálnym pracovníkom. Ná-sledne si zaregistrovaný predajca vyberie predajné miesto a absolvuje úvodnéškolenie, kde sú mu poskytnuté informácie o OZ Proti prúdu, o službách, ktoré toto ob-čianske združenie poskytuje a o základných pravidlách pri predaji. Po absolvovaníspomenutých krokov dostáva novozaregistrovaný predajca tri časopisy zdarma a po-čas prvého mesiaca absolvuje tri skupinové stretnutia týkajúce sa predaja časopisu.Následne sa stáva riadnym registrovaným predajcom časopisu.

Predajca si kupuje časopis za 0,7 eur a predáva ho za 1,4 eur, rozdiel si necháva (Ča-sopis, n. d.). Každý predajca časopisu by mal byť označený preukazom na viditeľnommieste, kde je uvedené jeho registračné číslo, krstné meno, fotografia a predajné mies-to. Časopisy by mal predávať na určenom predajnom mieste a označené číslom zhod-ným s registračným číslom na jeho preukaze. Mal by predávať spôsobom, ktorý neob-

262

6 Pozri s. 264-268.7 Túto skutočnosť však nevylučuje fakt, že časopisy často predávajú aj falošní predajcovia, ktorí zneuží-

vajú časopis. Väčšinou majú len jeden alebo malé množstvo časopisov a nedisponujú preukazom s regis -tračným číslom, prípadne ho majú neplatný, alebo majú preukaz iného predajcu. Pri predaji často po-užívajú manipuláciu, klamstvo, zavádzanie (Falosni predajcovia, n. d.).

8 Počas mesiaca sa záujemcovia o registráciu chodia zapisovať do registračného zoznamu. Registrovaní súprví ôsmi ľudia zapísaní na zozname, ale pokiaľ sa niektorý z nich na registráciu nedostaví, registrova-ný je nasledujúci človek v poradí.

T É M A

medzuje a neotravuje okoloidúcich. Pri predaji by malbyť v stave, keď nie je pod vplyvom rôznych omam-ných a návykových látok.

Na základe spolupráce s inými organizáciami9 sačasopis Nota Bene okrem Bratislavy predáva v ďalšíchšestnástich slovenských mestách – Banská Bystrica,Čadca, Hlohovec, Holíč, Kežmarok, Košice, Levice,Liptovský Mikuláš, Malacky, Nitra, Piešťany, Poprad,Senica, Trnava, Vranov nad Topľou, Žilina. Počet ak-tívnych predajcov na Slovensku je 350, v Bratislave 160a priemerný mesačný predaj časopisu v roku 2012 bol28 828 kusov časopisov. Časopis Nota Bene má v súčasnosti 62 000 čitateľov, z čoho65 % tvoria ženy a 35% muži, najviac vo veku od 20 do 60 rokov (Marketingové infor-mácie o časopise Nota Bene, n. d.).10

Ako už bolo spomenuté, časopis Nota Bene, rovnako ako ostatné pouličné časopisy,funguje na princípe svojpomoci. Časopis sám osebe aktivizuje tých ľudí, ktorí ho pre-dávajú. To znamená, že ich nestavia do roly pasívnych prijímateľov nejakej pomoci, alestavia ich do roly, kde sa musia sami aktívne podieľať na tom, aby si pomohli. Predajčasopisu poskytuje ľuďom bez domova a ľuďom v núdzi určitý zdroj príjmu, ktorým si,ako alternatívou k žobraniu, kradnutiu a pod., môžu zabezpečiť základné životné potreby. Zároveň im aktívna účasť na riešení svojej situácie dodáva pocit dôstojnosti(Časopis, n. d.). Prínosom pre predajcov časopisu je tiež skutočnosť, že majú kontakts verejnosťou, nadväzujú vzťahy a práve to im poskytuje predaj časopisu (Hanks, Swit-hinbank, 1997: 152). Keď sa človek stane sociálne vylúčeným, sociálne kontakty ob-medzí alebo úplne preruší a rozpadá sa jeho prirodzená sociálna sieť (Marek, Strnad,Hotovcová, 2012: 37). Predaj pouličného časopisu môže týmto ľuďom pomôcť preko-návať sociálnu izoláciu a tým, že sú v denno-dennom styku s kupujúcimi, rozvíjajúsvoje komunikačné zručnosti a zvyšujú si šance na vytvorenie zdravej sociálnej siete(Časopis, n. d.). Predajom časopisu a osobným kontaktom s ľuďmi môžu meniť pred-sudky verejnosti a takýmto spôsobom participovať i na riešení problému bezdomo-vectva. Toto už nie je nejaký bezdomovec, ale je to Pišta, je to konkrétny Pišta, s ktorýmsa každý deň zdravím a začínam tých ľudí vnímať normálne. Ako ľudí... (žena, 1979).

OBČIANSKE ZDRUŽENIE PROTI PRÚDU

Občianske združenie Proti prúdu je zoskupenie ľudí, ktorých cieľom je pomáhať ľu-ďom bez domova integrovať sa do spoločnosti, pracovať v oblasti prevencie bezdomo-vectva a pozitívne vplývať na postoje verejnosti voči bezdomovcom (O nás, n.d.). Je toorganizácia, ktorá pracuje s ľuďmi bez domova a s ľuďmi v komplikovanej životnej ale-bo sociálnej situácii. Je to organizácia, ktorá sa snaží pomôcť týmto ľuďom, spôsobomtakým, že im dáva priestor a možnosť na vlastnú aktivizáciu a zároveň poskytuje tým-to ľuďom podporu (muž, 1981).

OZ Proti prúdu vzniklo kvôli realizácii projektu pouličného časopisu, ale od začiat-


9 Pozri s. 269.10 Informácie získané z prieskumu mediálneho a spotrebného správania v Slovenskej republike MML-TGI

SR (Market & Media & Lifestyle – TGI), ktorý realizuje spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o. MML-TGI SR2012/13 4. – 1. kvartál (17. 9. 2012 – 31. 3. 2013).

Registračný preukaz predajcu.Foto: OZ Proti prúdu.

ku sa jeho činnosť zameriavala na klienta, posilnenie jeho sebadôvery a sebaúcty po-núknutím takých služieb, pri ktorých musel vynaložiť vlastnú aktivitu na riešenie svo-jej situácie. Okrem možnosti predávať časopis OZ Proti prúdu poskytuje pre svojichklientov aj ďalšie služby a aktivity11 (Beňová, 2008b: 4).

OZ Proti prúdu sa aktivizuje v navrhovaní, príprave a presadzovaní zmien v legislatí-ve týkajúcich sa, či už priamo alebo nepriamo, problematiky bezdomovectva (napr. zá-kon o reintegračných centrách, koncepcie riešenia bezdomovectva, Iniciatíva 10 MVO12).Tiež realizuje mediálne kampane a iniciuje rozvoj nedostatkových služieb pre ľudí bezdomova (nocľahárne – napr. nízkoprahová nocľaháreň sv. Vincenta De Paul,13 útulky, den-né centrá, ambulancie pre bezdomovcov – napr. ošetrovňa sv. Alžbety pre bezdomov-cov a pod.) (O nás, n. d.; Kadlečík, 2013: 102). Jeho základnú činnosť tvoria rovnakopodporné aktivity pre klientov (predajcov časopisu Nota Bene), a to napr. poradenstvo,streetwork, sociálne služby, kultúrne a záujmové aktivity, realizácia rozličných projek-tov, organizácia konferencie a i.

264 T É M A

11 Služby a aktivity, ktoré poskytuje OZ Proti prúdu sú primárne určené pre zaregistrovaných klientova predajcov Nota Bene, čo však nevylučuje, že tieto služby nie sú poskytované i pre iných ľudí, ktorí sacítia byť sociálne ohrození. Aj keď OZ Proti prúdu neponúka svoje služby verejne pre ľudí bez domovaalebo ľudí v núdzi, má aj klientov, ktorí nie sú predajcovia časopisu.

12 V roku 2006 OZ Proti prúdu iniciovalo zosieťovanie organizácií, ktoré pracujú s bezdomovcami a spoločnepripravili model riešenia bezdomovectva v Bratislave. Na projekte Iniciatíva 10 MVO sa podieľali: občianskezdruženie Proti prúdu (vydavateľ Nota Bene), občianske združenie Ad Patrem, Bratislavská katolícka cha-rita, nezisková organizácia Ajhľa, človek, nezisková organizácia Jedlo namiesto zbraní, rehoľa Milosrdníbratia, Mea Culpa – FZSP TU, občianske združenie Resoty, Spoločnosť Misionárky lásky (Sestry Matky Tere -zy) a Slovenská katolícka charita (Kadlečík, 2013: 102). V r. 2011 – 2013 OZ Proti prúdu znovu v spoluprácis 10 MVO pripravili koncepciu riešenia problematiky bezdomovectva v Bratislavce a tá bola schválená mest-skými poslancami v apríli 2013. Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?model-riesenia-bezdomovectva

13 Pozri bližšie na http://www.depaulslovensko.org/.

Obálka a obsah časopisu Nota Bene, jún 2013. Foto: OZ Proti prúdu.

Pracovníci OZ Proti prúdu ponúkajú svojim klientom pomoc a partnerstvo pri na-pĺňaní ich cieľov formou sociálneho poradenstva.14 Konkrétne poskytuje individuálnesociálne poradenstvo (prípadová práca s klientom a hĺbkové individuálne poradenstvov riešení aktuálnych a dlhodobých cieľov klienta) a skupinové sociálne poradenstvo(školenia začiatočných predajcov, tréningy a kurzy zamerané na posilnenie sebadôve-ry, komunikačných a sociálnych zručností) (Mydlíková, 2008: 19; O nás, n. d.). Záro-veň OZ Proti prúdu sprostredkováva i právne a psychologické poradenstvo cez exter-ných spolupracovníkov.

Ďalšou základnou podpornou aktivitou OZ Proti prúdu je streetwork – terénna so-ciálna práca s predajcami Nota Bene. Táto sa uskutočňuje v širšom okolí klientovhopredajného miesta, kde sa snažia streetworkeri (sociálni pracovníci OZ Proti prúdu)pracovať na problémoch klienta, v reálnom prostredí, kde pracuje, resp. predáva časo-pis.15

OZ Proti prúdu poskytuje svojim klientom viaceré sociálne služby, ako napr. mož-nosť zdarma telefonovať na pracovné ponuky a bezplatný prístup k internetu a počíta-


14 Sociálne poradenstvo je základným nástrojom sociálnej pomoci. Poskytuje sa človeku, ktorý sa ocitol krízo-vej sociálnej situácii, a ktorú sám bez pomoci iných nezvláda. Klient však musí byť schopný mobilizovať svo-je schopnosti a možnosti k tomu, aby si problém riešil za pomoci poradcu sám. Sociálne poradenstvo je preľudí bez domova jednou z foriem riešenia sociálnej a hmotnej núdze, profesionálno-odbornou činnosťou za-meranou na zistenie charakteru, rozsahu, príčin vzniku a dôsledkov sociálnej a hmotnej núdze, taktiežusmernenie klienta pri uplatňovaní a voľbe metód a foriem sociálnej pomoci (Mydlíková, 2008: 18-19).

15 Sociálny pracovník pracuje s predajcami podľa ich potrieb napr. na rozvíjaní komunikačných zručnostía pracovných návykov, na dodržiavaní pracovného času, dodržiavaní pravidiel (kódexu) predaja, naschopnosti riešiť konflikty, či schopnosti budovať si medziľudské vzťahy s kupujúcimi, a to cez priro-dzené situácie, ktoré sa dejú počas predaja časopisu Nota Bene. Streetworker (sociálny pracovník) záro-veň prenáša poznatky o problémoch a úspechoch klienta do skupinovej a individuálnej práce s predaj-cami, ktorá je v nasledovných fázach realizovaná v kancelárii (Streetwork, n. d.).

Obálky kníh „Šľapaje ulicou“a „Ulica môj domov“. Foto: OZ Proti prúdu.

čom, možnosť zasielania sociálnych dávok a príjem osobnej pošty na ich adresu, mož-nosť šetrenia financií a úschovu dokladov a cenných materiálov, asistencia (v prípadepotreby napr. odprevádzanie k lekárovi, na úrad apod.), kupónový obchod.16 Klientitiež majú možnosť nechať si preplatiť časť nákladov na zdravotné potreby (lieky, obvä-zy, ošetrenia, liečenie) a majú prístup k ošateniu, obuvi, dekám a spacákom, ktoré da-ruje občianskemu združeniu verejnosť.

Okrem takýchto služieb OZ Proti prúdu za pomoci dobrovoľníkov organizuje kurzya krúžky podľa záujmu klientov (napr. kurz anglického jazyka, kurz alebo individuál-ny tréning základov práce na PC, joga), má vlastnú knižnicu, organizuje oslavy (Via-

266 T É M A

Z výstavy „Sme, či nie sme iní“. Foto: OZ Proti prúdu.

16 Kupónový obchod je nákup tovaru za získané kupóny, ktoré sú prideľované napr. za množstvo preda-ných časopisov, za pomoc atď. Model kupónového motivačného systému zaviedlo OZ Nový prostor v Če-chách, ktoré je vydavateľom pouličného časopisu s rovnomenným názvom a umožňuje klientom za ichaktívnu účasť na programe získať kupóny („internú menu“), ktoré môžu klienti následne vymieňať zaspotrebný tovar (jedlo, hygienické potreby a pod.), ktorý poskytuje občianske združenie. Tento modelokrem OZ Proti prúdu prevzali postupne aj organizácie vydávajúce pouličný časopis vo Švajčiarsku, Ar-gentíne a Španielsku (Kupónový motivačný systém, n. d.).

nočný večierok, výročie), návštevy kultúrnych podujatí a spoločné výlety (napr.splav). Predajcovia Nota Bene sa tiež niekoľkokrát zúčastnili na projekte Svetový pohárbezdomovcov vo futbale (Homeless World Cup).17 OZ Proti prúdu organizuje v rámcisvojich aktivít, v spolupráci s inými organizáciami i kultúrne a spoločenské podujatia,ako napr. Homeless ples, Homeless Juniáles a taktiež výstavy (výstava Ion Barladeanupri príležitosti 10 výročia založenia Nota Bene,18 výstava „Sme či nie sme iní“19 a výsta-va „Pomáhame odraziť sa“) (Podporné aktivity, n. d.). Od roku 2007 OZ Proti prúdu or-ganizuje i odbornú konferenciu s názvom „Ľudia bez domova“, s cieľom získať novépoznatky a myšlienky z praxe a vytvárať a iniciovať spolupráce s organizáciami nezi-skového sektora. 20

Počas svojej činnosti OZ Proti prúdu zrealizovalo a realizuje viacero projektov.V rámci projektu „Knihy, ktoré pomáhajú“ dáva OZ Proti prúdu priestor talentovanýmautorom z radov predajcov Nota Bene. Popri časopise, ktorý predávajú, ponúkajú zá-kazníkom v pravidelných intervaloch i ďalší produkt – knihu, s cieľom narúšať stereo-typy o bezdomovcoch a zároveň pomôcť predajcom si privyrobiť. Pomáha to viacerým.Pomáha to bezdomovcovi, ktorý to napíše, pomáha to všetkým predajcom, pomáha tonám ako organizácii, a potom to spätne pomáha aj ľuďom, ktorí si tú knihu prečítajú,pretože získajú pohľad na život od určitého človeka, ktorý bol vylúčený a vedia ho týmpádom lepšie pochopiť a skôr mu vzdať úctu... (muž, 1977). Do súčasnosti boli vydané


„Homeless ples 2012“. Foto: OZ Proti prúdu.

17 Pozri bližšie na http://www.homelessworldcup.org/.18 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?vystava-ion-barladeanu.19 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?vystava-sme-ci-nie-sme-ini.20 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?projekty.

knihy: „Na skok v base a Pouličná romanca“, kniha a audiokniha „Muži, ženy, detia pes“, „Ulica môj domov“ a „Zázračné dieťa“.21

Okrem kníh napísaných predajcami časopisu, OZ Proti prúdu vydalo tri ďalšie od-borné knihy vychádzajúce zo skúseností z práce s ľuďmi bez domova – „Bezdomovci,ľudia ako my“,22 „Projekt Krištof: Stratégia zamestnávania bezdomovcov. Individuálnaa skupinová sociálna práca s ľuďmi bez domova“23 a „Šľapaje ulicou. Rôzne prístupyv terénnej sociálnej práci s ľuďmi bez domova“.24

Najnovšou aktivitou je skupinová práca s predajcami s názvom „Bezdomovci akolektori“, v rámci ktorej vybraní predajcovia absolvovali sériu skupinových stretnutí,workshopov a tréningov so sociálnymi pracovníkmi OZ Proti prúdu a s externými lek-tormi.25 Tieto boli orientované na sebapoznávanie, určovanie hraníc súkromného a ve-rejného, predsudky, komunikáciu, riešenie konfliktov. Výsledkom týchto stretnutí bo-li (a budú) diskusie školených predajcov na tému bezdomovectva s verejnosťou.

Hlavným finančným zdrojom na celkové fungovanie OZ Proti prúdu je predaj časo-pisu, ktorý zabezpečuje približne 60% nákladov. Druhým hlavným zdrojom sú štátnedotácie z projektov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva kultúry.Tretí hlavný zdroj sú 2% z daní, inzercia v časopise, sponzoring,26 predávanie kníh vy-daných občianskym združením a zahraničné projekty. OZ Proti prúdu môže podporiťverejnosť nielen kúpou časopisu, ale tiež formou darcovstva v podobe zaslania SMSsprávy alebo finančným príspevkom prevedeným na účet. Získané financie sa preroz-deľujú podľa potreby a podporujú jednotlivé činnosti a aktivity OZ Proti prúdu. Finanč -ný kolobeh je závislý od predaja časopisu, preto je potrebné, aby si ľudia po zaplateníčasopis vzali. K tomu v každom čísle časopisu vyzývajú ľudí aj samotní tvorcovia Nota

268 T É M A

21 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?knihy-ktore-pomahaju.22 Knihu napísala v roku 2008 Nina Beňová, ktorá dlhodobo spolupracuje s OZ Proti prúdu a výskumom

chudoby a bezdomovectva sa zaoberala aj v rámci doktorandského štúdia na ÚEt SAV v Bratislave. Pu-blikácia ponúka odpovede na základné otázky: kto sú bezdomovci, prečo sú tu, o čom je ich život, akémiesto majú v spoločnosti a ako sa im dá pomôcť a je zhrnutím dlhodobej osobnej skúsenosti autorky(Beňová, 2008a: 5).

23 Publikácia vznikla v rámci projektu „Krištof“, ktorý bol realizovaný v rokoch 2005 – 2007 v OZ Proti prú-du. Projekt bol súčasťou iniciatívy spoločenstva EQUAL (IS EQUAL), ktorého základným poslaním je vy-tvoriť podmienky a poskytnúť priestor pre hľadanie, overenie a uplatňovanie nových prístupov k rieše-niu problémov v boji proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti na trhu práce. Projekt bolfinancovaný z prostriedkov EÚ a jeho hlavným cieľom bolo vytvorenie komplexného resocializačnéhoprogramu pre ľudí bez domova so zámerom zvýšiť ich šance uplatniť sa a udržať na trhu práce. Kom-plexný resocializačný program zahŕňal riešenie viacerých problémov naraz prostredníctvom kombiná-cie štyroch programov: Program chráneného zamestnávania, Program chráneného bývania, Programprekonávania bariér a Preventívny program (Projekt EQUAL, n. d.; Beňová, 2008b: 3).

24 Autorom knihy je Peter Kadlečík – sociálny pracovník OZ Proti prúdu. Kniha vznikla na základe realizo-vaného projektu večerného streetworku, ktorý sa uskutočňoval v Bratislave v rokoch 2006 – 2011, od ja-nuára do apríla 2012 bola realizovaná jeho denná forma. Sociálni pracovníci OZ Proti prúdu pracovalis ľuďmi bez domova s najnižším životným štandardom. P. Kadlečík ako vtedajší koordinátor tímu terén-nych sociálnych pracovníkov OZ Proti prúdu absolvoval v roku 2010 pracovné návštevy v Londýne a Olo-mouci. Skúsenosti, ktoré získal, opísal formou kvalitatívneho výskumu, pričom porovnával spôsob fun-govania piatich terénnych programov v rámci troch miest a doplnil ich o výsledky iných, už realizovanýchvýskumov v USA a vo Veľkej Británii (Kadlečík, 2013: 7). Kniha podrobne popisuje manuál práce terén-neho sociálneho pracovníka a vyšla v rámci projektu (S)Práva z ulice, ktorý bol realizovaný s finančnoupodporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu „Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd“.

25 Aktivita sa realizovala v rámci projektu financovaného z Blokového grantu pre MVO, Programu švaj-čiarsko-slovenskej spolupráce a s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu„Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd“.

26 Hlavnými sponzormi a partnermi projektu Nota Bene sú: Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce(Swiss-Slovak Cooperation Programme), Slovenské elektrárne, člen skupiny ENEL, Nitschneider & Part-ners, Senger & Partners, International Network of Street Papers, FEANTSA, Slovenská sieť proti chudo-be (Slovak Anti Poverty Network), BIND print s.r.o., Bratislava – Staré Mesto, Bratislavský samosprávny

Bene, pretože nejde len o získanie potrebnej polovice peňazí na zaplatenie výroby ča-sopisu, ale taktiež o podporu predajcu, ktorý sa učí plánovať si svoje financie. Náš ko-lobeh je bytostne závislý na tom, aby si ľudia ten časopis zobrali a takisto ide aj o úctu,o prejavenie úcty voči tomu človeku, ktorý ten časopis predáva, aby sa nestával žobrá-kom... (muž, 1977).

Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, OZ Proti prúdu spolupracuje s viacerými or-ganizáciami. V prvom rade sú to organizácie, ktoré sprostredkovávajú predaj časopisuv iných mestách na Slovensku tým, že ponúkajú predaj časopisu ako svoju ďalšiu služ-bu.27 V rámci ďalšej spolupráce možno nájsť organizácie, ktoré ako pilotné projektyv práci s ľuďmi bez domova prinieslo práve OZ Proti prúdu. Je to Občianske združenieVagus,28 ktoré sa venuje terénnej sociálnej práci a Divadlo bez domova,29 ktoré pracujes marginalizovanými skupinami obyvateľstva netradičnou umeleckou formou, ako jedivadlo, performance, tanec alebo spev. Ďalšia organizácia, s ktorou OZ Proti prúdu in-tenzívne spolupracuje, je Občianske združenie Medzi nami, ktoré sa snaží pomáhať so-ciálne slabším rodinám. Každý mesiac uverejňuje v časopise Nota Bene konkrétny prí-beh ľudí so zdravotnými problémami, pre ktorých vedie účet, na ktorý môže ktokoľvekfinančne prispieť. Následne sa z tohto účtu financuje liečba alebo zdravotné pomôcky.30

ČASOPIS NOTA BENE A OZ PROTI PRÚDU – ĽUDIA

Organizačný tím OZ Proti prúdu tvorí desať ľudí.31 Na koordinácii celej organizáciesa podieľa výkonný riaditeľ a zástupkyňa výkonného riaditeľa, ktorá je zároveň šéfre-daktorkou časopisu Nota Bene – obaja absolventi študijného odboru sociálna prácaa zakladatelia OZ Proti prúdu. Výkonný riaditeľ zabezpečuje predovšetkým prevádzkuorganizácie a zaisťuje fungovanie celého systému. Zástupkyňa riaditeľa a šéfredaktor-ka zároveň je kreatívny článok organizačnej štruktúry – zabezpečuje chod časopisu,prináša nové nápady, smerovanie projektov a aktivít a pod.

Občianske združenie má troch sociálnych pracovníkov a jednu sociálnu pracovníč-ku. Dvaja sociálni pracovníci sú absolventi a jedna sociálna pracovníčka študentka od-boru sociálna práca, ďalší sociálny pracovník je absolvent študijného odboru právo.Každý z nich má v práci s klientmi svoje kompetencie – predovšetkým sú to asistencie,poradenstvo, intervencie, podporné rozhovory, výdaj časopisu, skupinové aktivitya streetwork.


kraj, Nadácia Orange, Microsoft, MEDIAN SK, eLET web solutions, Slovnaft, Nadácia Pontis, Minister-stvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo financií a ďalší (Sponzori, n. d.).

27 Tieto organizácie sú väčšinou charity, kresťanské alebo neziskové organizácie, menej inštitúcie pre bez-domovcov zriadené mestom – napr. denné centrá alebo nocľahárne. Pracovníkov týchto organizácií v OZProti prúdu zaškolia a následne im sprostredkovávajú časopis, z ktorého zisku majú určitú finančnú od-menu.

28 OZ Vagus vzniklo v roku 2011. Jeden zo zakladateľov tohto občianskeho združenia bol koordinátoromterénnej sociálnej práce v OZ Proti prúdu. OZ Vagus sa sústreďuje na terénnu sociálnu prácu a poskyto-vanie služieb ľuďom bez domova. Jeho cieľom je prevádzkovanie a plynulá činnosť projektu Streetwork.Pozri bližšie na http://vagus.sk/.

29 Divadlo bez domova vzniklo z iniciatívy pracovníkov OZ Proti prúdu a pôvodne boli hercami predajco-via Nota Bene. Postupne sa divadlo osamostatnilo a momentálne pracuje okrem ľudí bez domova aj s te-lesne postihnutou mládežou a mládežou zo sociálne znevýhodnených rodín, s ľuďmi s psychiatrickoudiagnózou, po výkone trestu, ale aj so študentmi a dobrovoľníkmi. Pozri bližšie na http://www.divadlo-bezdomova.sk/.

30 Pozri bližšie na http://ozmedzinami.sk/.31 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?kontakty.

Ďalší pracovník a pracovníčka sa venujú v OZ Proti prúdu fundraisingu.32 Jeden mána starosti hlavne inzerciu a web stránku, takisto zbiera informácie o tom, čo sa pove-dalo v médiách o bezdomovectve, o OZ Proti prúdu alebo časopise Nota Bene. Pracov-níčka, ktorá sa venuje fundraisingu, má na starosti vzťahy s verejnosťou, projekty (pí-sanie, získanie, vyúčtovanie, vedenie projektov), komunikáciu s dobrovoľníkmi,participuje na propagačných akciách, stará sa o web stránku a stránku Nota Bene naFacebooku, tiež sa zapája do aktivít súvisiacich s vydávaním časopisu a kníh. O admi-nistratívu a účtovníctvo sa stará ekonómka.

Časopis Nota Bene má okrem šéfredaktorky jednu internú redaktorku, ktorá asistu-je v redakcii pri výbere tematického zamerania jednotlivých čísel, prispievateľov časo-pisu a píše články. Časopis má jedného externého grafika, externú korektorku a desaťstálych externých prispievateľov, ktorí v časopise uverejňujú svoje texty na rôzne témy,alebo majú svoje pravidelné stĺpčeky a rubriky. Svoj priestor v časopise majú tiež nie -ktorí predajcovia alebo bývalí predajcovia časopisu.

Výraznou súčasťou OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene sú jeho predajcovia. Pre-dajcovia Nota Bene sú ľudia, ktorí si potrebujú zarobiť peniaze a nemajú inú možnosť,ako predajom časopisu, alebo ju zatiaľ nenašli (muž, 1976). Predajcom môže byť kto-koľvek. Môže to byť človek bez domova, ale aj ten, ktorému hrozí, že príde o strechunad hlavou, alebo je v inej krízovej situácii. Aj keď časopis Nota Bene jeho predajcu pr-votne automaticky zaraďuje k bezdomovcom, nemožno ich všeobecne onálepkovaťtýmto pojmom, čo na jednej strane súvisí s definovaním bezdomovectva ako takého, čiuž v legislatíve alebo rozličnými teóriami, a na druhej strane čo vníma daný človek akodomov. ... Je tu otázka, ktorú ani ja nemám celkom vyjasnenú. Že ako vôbec našich ľu-dí, teda našich klientov alebo našich predajcov jasne nazvať nejakým jedným pojmom.Používame najčastejšie ľudia bez domova, ale tam je tiež otázka, že čo je to ten domov.Je to tá strecha nad hlavou? Alebo sú to tie vzťahy, v ktorých sa cítim bezpečne, kedy tíľudia, ktorí sú okolo mňa, mi dávajú pocit istoty? V poslednej dobe mám skôr tendenciupoužívať pomenovanie ľudia v núdzi. Neviem však, či to musí byť vyslovene hmotná nú-dza, či sociálna núdza... (muž, 1981). Medzi predajcami Nota Bene sú ľudia, ktorí ma-jú nižšie nároky, fungujú vonku na ulici a prespávajú na lavičkách. Potom sú to ľudia,ktorí bývajú v chatke, v kanáloch. Sú to ľudia, ktorí prespávajú v nocľahárňach a uby-tovniach. Tiež sú to ľudia, ktorí si prenajímajú byt alebo ľudia, ktorí majú vlastný byt,ale ich príjmy (napr. dôchodky, invalidné dôchodky a pod.) sú nedostačujúce na za-platenie nákladov spojených s živobytím. Každý z nich je iný, individuálny, má svojvlastný príbeh a v živote sa ocitol v situácii, na ktorú musel určitým spôsobom reago-vať. To, čo týchto ľudí spája, je predaj časopisu, ktorý ich aktivizuje, učí ich dodržiavaťpravidlá a pracovné či iné návyky a tak participovať na riešení svojej situácie spôso-bom, ktorý im v danej chvíli poskytuje relatívne prijateľný prostriedok na spôsob ob-živy a získavanie sociálnych vzťahov.

270

32 Fundraising je dôležitá zložka činnosti neziskovej organizácie. Je to cielená, plánovaná a kontinuálnačinnosť organizácie orientovaná na vyhľadávanie, získanie a zvyšovanie finančných a nefinančnýchzdrojov na zabezpečenie programov a činnosti organizácie. Ide o efektívnu štruktúru zdrojov a zabez-pečenie ich kontinuity. Inak povedané, fundraising je cielený na zvyšovanie všetkých potenciálnychzdrojov neziskovej organizácie. Okrem peňažných a materiálnych zdrojov je zameraný aj na personálnezdroje, či už sú to zamestnanci alebo dobrovoľníci, ale aj imidž neziskovej organizácie a jej know-how(Kuvíková, 2004: 43).

ZÁVER

Nota Bene je práca pre tých ľudí bez domova, ktorí si nevedia nájsť inú prácu (žena,1979). Nota Bene definujú pracovníci OZ Proti prúdu ako nezávislosť a svojpomoc. Jeto projekt, ktorý pomáha ľuďom v komplikovanej životnej a sociálnej situácii na viace-rých úrovniach. OZ Proti prúdu ponúka ľuďom bez domova základné sociálne službya podporné, záujmové, vzdelávacie či kultúrne aktivity, podporuje ich osobnostnékvality a zároveň im umožňuje získať určitý príjem, ktorým si pokrývajú základné ži-votné potreby. Keďže sami títo ľudia sú aktívni prijímatelia pomoci, získavajú sebaúc-tu, dôstojnosť a pocit rovnocennosti. Prostredníctvom predaja časopisu na ulici nadvä-zujú sociálne kontakty a vzťahy a súčasne si zlepšujú pracovné návyky i sociálnezručnosti potrebné na skvalitnenie ich situácie. Sú to práve dôstojný príjem, sebaúctaa sociálne kontakty, ktoré pracovníci OZ Proti prúdu považujú za kľúčové pri prácis predajcami a procese sociálneho začlenenia. „Páči sa mi, že pouličné časopisy prepá-jajú ľudí. Ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc, s ľuďmi, ktorí domov majú a chcúpomôcť. A ten časopis je taký nástroj, také spojivko. Je to veľmi jednoduché a naozaj tofunguje. A čo je teda cieľom? – Aby bol časopis fakt dobré čítanie“ (žena, 1979).

Štúdia vznikla v rámci grantu VEGA2/0052/11s názvom Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel.


LITERATÚRA

Beňová, N. (2008a). Bezdomovci, ľudia akomy. Bratislava: o.z. Proti prúdu.

Beňová, N. (2008b). Projekt Krištof a stratégiazamestnávania bezdomovcov. In: Beňová,N., Mydlíková, E., Kövérová, Š., Horňan-ský, M. Projekt Krištof: Stratégia zamestná-vania bezdomovcov. Individuálna a skupi-nová sociálna práca s ľuďmi bez domova(s. 3-16). Bratislava: o.z. Proti prúdu.

Hanks, S., Swithinbank, T. (1997). The Big Is-sue and other street papers: a response tohomelessness. Enviroment and Urbaniza -tion, 9(149), 155-156. Získané 18. 4. 2013.DOI: 10.1177/095624789700900112

Kadlečík, P. (2013). Šľapaje ulicou. Rôzne prí-stupy v terénnej sociálnej práci s ľuďmi bezdomova. Bratislava: o.z. Proti prúdu. Získa-né z http://www.notabene.sk/swift_data/source/Slapaje%20ulicou%20-%20roz-ne%20pristupy%20v%20terennej%20so-cialnej%20praci%20s%20ludmi%20bez%20domova.pdf

Kuvíková, H. (2004). Neziskové organizáciev Európskej únii. Banská Bystrica: Univerzi-ta Mateja Bela, Ekonomická fakulta.

Marek, J., Strnad, A., Hotovcová, L. (2012).

Bezdomovectví v kontextu ambulantníchsociálních služeb. Praha: Portál.

Mydlíková, E. (2008). Metodika individuálnejpráce s bezdomovcami. In: Beňová, N., Myd-líková, E., Kövérová, Š., Horňanský, M.: Pro-jekt Krištof: Stratégia zamestnávania bezdo-movcov. Individuálna a skupinová sociálnapráca s ľuďmi bez domova (s. 17-25). Brati-slava: o.z. Proti prúdu.

Inter netové zdroje:About us.(n. d.). 16. 4. 2013, z http://www.

street-papers.org/about-us/Annual Conference. (n. d.). 16. 4. 2013, z http:

//www.street-papers.org/annual-confe-rence/

Časopis. (n. d.). 17. 4. 2013, z http://www.no-tabene.sk/?casopis

Falošní predajcovia. (n. d.). 17.4. 2013, z http://www.notabene.sk/?falosni_predajcovia

INSP News Service. (n. d.). 16. 4. 2013, z http://www.street-papers.org/street-news-ser-vice/

INSPiring people. (n. d.). 16. 4. 2013, z http://www.street-papers.org/INSPiring-peop-le/

Marketingové informácie o časopise Nota Be-ne. (n. d.). 17. 4. 2013 z http://www.nota-bene.sk/?inzercia

O nás. (n. d.). 17. 4. 2013, z http://www.nota-bene.sk/?o-nas-1

Our street papers.(n. d.). 16. 4. 2013, z http://www.street-papers.org/our-street-pa-pers

Our work.(n. d.). 16. 4. 2013, z http://www.street-papers.org/our-work/

Partnership & Membership. (n. d.) 16. 4. 2013,z http://www.street-papers.org/partners-hips-memberships/

Podporné aktivity. (n. d.). 17. 4. 2013, z http://www.notabene.sk/?podporne-aktivity

Sponzori. (n. d.). 18. 4. 2013, z http://www.notabene.sk/?hlavni_sponzori

The International Street Paper Awards. (n. d.),z http://www.street-papers.org/street-pa-per-awards/

Odkazy na webové s tránky použité v texte :http://www.depaulslovensko.org/http://www.divadlobezdomova.sk/http://www.homelessworldcup.org/http//theinspblog.blogspot.sk/2013/07/the-

2013-international-street-paper-htmlhttp://www.iz.sk/sk/projekty/equalhttp://www.notabene.sk/?model-riesenia-bez-

domovectvahttp://www.notabene.sk/?knihy-ktore-poma-

hajuhttp://www.notabene.sk/?kontaktyhttp://www.notabene.sk/?streetworkhttp://www.notabene.sk/?vystava-ion-barla-

deanuhttp://novyprostor.cz/historie-np.htmlhttp://ozmedzinami.sk/http://vagus.sk/

272 T É M A

O AUTORKE

LUCIA DITMAROVÁ (*1987, Martin) je absolventka Katedry etnológie a etnomuzikológie na FFUKF v Nitre (2011) a v rámci bakalárskej a diplomovej práce sa venovala predovšetkým štúdiu ta-nečného folklóru a tanečného folklorizmu. Od roku 2011 je študentkou doktorandského štúdiana Ústave etnológie SAV. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa zameriava na súčasné na-ratívne žánre (predovšetkým súčasné povesti a fámy) a metodológiu etnografického výskumu.V rámci dizertačnej práce sa konkrétne venuje výskumu súčasných povestí a fám v prostredí OZProti prúdu a zameriava sa na vplyv špecifického kontextu na obsah, formu a funkcie týchto na-ratívov vo vzťahu s každodenným životom jednotlivcov v danom prostredí.

Mgr. Barbara Lášticová, PhD., Ústav sociálnej komunikácie SAV, Dúbravská cesta 9.841 04 Bratislava, e-mail: [email protected]. Magda Petrjánošová PhD., Ústav sociálnej komunikácie SAV, Dúbravská cesta 9.841 04 Bratislava, e-mail: [email protected]

The aim of this paper is to provide basic information about the life cycle of the Slovakmigrant community in Dublin in 2004 – 2013. The empirical material is presentedfrom three theoretical perspectives: theory of social innovations (Mumford, 2002),theories of social identity (Turner et al., 1987) and theories of transnational migration(Glick Schiller et al., 1995). The first part of the paper describes the creation and de-velopment of two social innovations: the migrant NGO Slovak Centre – Ireland andthe magazine Slovak in Ireland. The second part analyses whether and how these in-novations create space for everyday practice of (national) identities of migrants. Thethird part analyses the transnational aspects of the Slovak migrant community. Thepaper is based on empirical material gathered through semi-structured interviewswith leaders of the Slovak community in Dublin (N=7, 2009, since then contactedcontinually via e-mail and Facebook), analysis of media and websites dedicated toSlovaks in Ireland (2009 – 2013) and short-term participant observation (2009). Ourdata suggest that social innovations described in this study are successful and sus-tainable especially if: 1) they are based on real needs of the community and createdfrom below; 2) they are taking place in the context of existing systems and are finan-cially independent of grant schemes funded by the Slovak government; 3) there isa favorable environment in the host country. It is concluded that the social innova-tions described in this paper have identity and community building potential and al-low Slovak migrants not only to strengthen their social capital (Putnam, 2007), but al-so to function transnationally.

Key words: social identity, social innovations, transnational migration, Slovakia,Republic of Ireland.

Kľúčové slová: sociálne identity, sociálne inovácie, transnacionálna migrácia, Sloven-sko, Írsko

273

1 Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES. Projekt „Glo-bálne a lokálne procesy na Slovensku: rozvoj spoločenských inovácií v podmienkach internacionalizá-cie Európskej únie (ITMS 26240120017)“, je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rám-ci Operačného programu Výskum a vývoj, opatrenie 4.1 „Podpora sietí excelentných pracovísk výskumua vývoja ako pilierov rozvoja regiónu v Bratislavskom kraji“.

3 61 • 2013TÉMA

SOCIÁLNE INOVÁCIE A SOCIÁLNE IDENTITY:OBČIANSKE INICIATÍVY SLOVENSKÝCH MIGRANTOV A MIGRANTIEK V ÍRSKU1

BARBARA LÁŠTICOVÁ, MAGDA PETRJÁNOŠOVÁ

„Chýba mi aj spolupatričnosť Slovákov. S vďakou hovorím, že som získala iba dobréskúsenosti s rodákmi. Tam za morom sme vytvorili silnú a krásnu komunitu, kde sačlovek skutočne rád cítil Slovákom. Doma na Slovensku sa tento pocit žiaľ takmer úplnevytratil.“ Erika, grafická dizajnérka, o svojom návrate na Slovensko2

ÚVOD

Cieľom tohto textu je poskytnúť základné informácie o životnom cykle slovenskejmigrantskej komunity v Dubline v rokoch 2004 – 2013. Na empirický materiál budemenazerať z troch teoretických perspektív: prvou je teória sociálnych inovácií (Mumford,2002), druhou perspektíva sociálnej identity (napr. Turner, Hogg, Oakes, Reicher,Wethe rell, 1987) a treťou teórie transnacionálnej migrácie (napr. Glick Schiller, Bash,Szanton Blanc, 1995). Prvá časť textu opisuje vznik, vývoj a predpoklady trvalej udrža-teľnosti dvoch sociálnych inovácií: migrantskej neziskovej organizácie Slovenské cen-trum – Írsko a časopisu Slovak in Ireland. V druhej časti sa zameriame na to, či a akýmspôsobom tieto inovácie vytvárajú priestory pre každodenné praktizovanie (národ-ných) identít migrantov a migrantiek. V tretej časti uvažujeme o tom, či Slovákov a Slo-venky v Írsku možno označiť za transnacionálnych migrantov.

Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbe-nejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Ofi-ciálny počet vydaných registračných čísel PPS3 pre slovenských pracovníkov v Írskubol v rokoch 2004 – 2007, teda bezprostredne po vstupe Slovenska do EÚ, až 32 000(Világi, Gál, Bilčík, 2008). V ďalších rokoch ich počet narastal pomalšie – ku koncu ro-ka 2011 to bolo 44 024.4 Reálny počet obyvateľov SR, dlhodobo alebo trvalo žijúcichv Írsku, však nemožno na základe PPS presne určiť, pretože pri odsťahovaní sa neexis -tuje povinnosť nahlásiť túto skutočnosť sociálnej poisťovni. Po plnom prejavení sa dô-sledkov finančnej krízy sa skutočne mnohí slovenskí migranti a migrantky (podľa od-hadov ľudí, s ktorými sme robili rozhovory, asi jedna štvrtina) vrátili na Slovensko,keďže v Írsku prišli o prácu. Pohyb bol však obojsmerný: i napriek kríze Írsko naďalejpriťahovalo Slovákov a Slovenky, napríklad aj kvôli zníženiu cien nehnuteľností.

Iným zdrojom dát o počte migrantov je sčítanie obyvateľstva. Podľa údajov Írskehocentrálneho štatistického úradu, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená vyše33%-ný nárast oproti sčítaniu z roku 2006.5 Avšak slovenské veľvyslanectvo počet ta-mojších Slovákov odhaduje dokonca až na 25-27 000.6 Najvyššia koncentrácia Slove-niek a Slovákov je v hlavnom meste Dubline, druhá najväčšia v Corku, ďalej v mestáchGalway a Limerick. Medzi Slovákmi prichádzajúcimi od roku 2004 postupne rástol po-čet osôb so stredo- a vysokoškolským vzdelaním, vekové rozpätie je typicky 25-34 ro-kov.7

274 T É M A

2 Získané 12. 2. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akual-ne/781-navrat-na-rodnu-hru-4-oami-inych.

3 Personal Public Service Number je číslo sociálneho poistenia. Podmienkou na jeho získanie je preukáza-nie identity a adresy pobytu v Írsku (Bahna, 2011: 98).

4 Získané 1. 6. 2013 z http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/50/irska-republika.5 Získané 12. 5. 2012 z http://www.cso.ie/en/media/csoiecensus/documents/census2011pdr/Commen-

tary%20 Usual%20Res%20Migration%20etc.pdf6 Získané 1. 6. 2013 z http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/50/irska-republika.7 Získané 5. 6. 2013 z http://tvoje.noviny.sk/tvojenoviny-clanky/22-11-2012/krajania-v-irsku-oslavovali-

5-vyrocie-folklorneho-suboru-ostroha.html.

Slovenskí migranti a migrantky v súčasnosti vďaka cenovo dostupným a dobre fungu-júcim telekomunikačným technológiám aj dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať in-tenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s ľuďmi aj inštitúciami v krajine pôvodu,a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje akotransnacionálna (pozri Glick Schiller, Bash, Szanton Blanc, 1995; Szaló, 2007; Bituší ková,2007; Hlinčíková, 2009) a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivi-tami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych ohra-ničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002:7, in Deaux, 2006:123). Teórie transnacio-nálnej migrácie sa zameriavajú hlavne na vytváranie transnacionálnych sociálnych polí,ktoré migrantom umožňujú výmenu tovarov, kontakt s ľuďmi v krajine pôvodu a partici-páciu na živote tak v krajine pôvodu, ako aj v hostiteľskej krajine (Szaló, 2007). Zaujímajúsa tiež o individuálnu skúsenosť migrantov a migrantiek, ako aj o dôsledky rôznych ak-tivít pre ich sebadefinovanie (Deaux, 2006), pričom predpokladajú viaceré koexistujúceidentity (Morawska, 2003). Podobne perspektíva sociálnej identity v sociálnej psycholó-gii (napr. Turner, Hogg, Oakes, Reicher, Wetherell, 1987) zdôrazňuje, že ľudia majú celúškálu sociálnych identít vyplývajúcich z rôznych kategoriálnych členstiev, a že výraznosťa subjektívna významnosť týchto identít sa mení v závislosti od kontextu. Jedným z kľú-čových konceptov tejto perspektívy je pritom sociálna zmena a sociálne inovácie, ktorésúvisia s aktívnou participáciou členov skupiny na zmene status quo, s cieľom dosiahnuťpozitívnu sociálnu identitu a zlepšiť pozíciu vlastnej skupiny.

Identitám sa dá v ich komplexnosti najlepšie porozumieť cez to, ako ich ľudia rutin-ne praktizujú (Reicher, Hopkins, 2001). Pod praktizovaním národnej identity v tomto tex-te rozumieme prežívanie príslušnosti k národne definovanej skupine (v našom prípadeslovenskí migranti a migrantky v Írskej republike), ktoré sa môže realizovať prostred-níctvom používania slovenského jazyka, zdieľania a odovzdávania tradícií, prípravya konzumácie tradičných slovenských jedál, sledovania politického a kultúrneho dianiav krajine pôvodu, resp. zapájania sa doň, a pod. (porov. Gerson, 2001). Tento termín te-da používame vo veľmi širokom význame a v napojení na rôzne sociálne praktiky kaž-dodenného života, nie v zmysle vlastenectva, hoci pre niektoré členky a členov národ-ne definovanej skupiny môže byť aj to dôležitou súčasťou praktizovania národnej identity.

Niektorí autori a autorky predpokladajú silný a recipročný vzťah medzi identitoua sociálnym kapitálom, ktorý o. i. definujú ako sociálne siete spolu s príslušnými nor-mami reciprocity a vzájomnej dôvery (Putnam, 2007). Aj tie migračné teórie (napr. teó-rie migračných sietí a inštitúcií), ktoré za hlavný motív migrácie považujú ekonomickéfaktory, poukazujú na význam sociálnych sietí, pretože znižujú transakčné a psycho-logické náklady migrácie (Massey a kol., 1993 in Baláž, 2010). Sociálne siete môžu to-tiž prinášať rôzne benefity: napríklad prístup k pracovným miestam pre jednotlivcov,zvýšenie úrovne vzdelávania detí a mládeže v regióne, lepšie fungovanie demokraciena lokálnej úrovni vďaka zakladaniu občianskych združení a pod. (porov. Putnam, op.cit.). Sociálne siete migrantov teda môžu nielen výrazne prispievať k prežívaniu poci-tu spolupatričnosti, ale facilitujú aj implementáciu sociálnych inovácií. Tieto naopakmôžu rozširovať a zosilňovať existujúce sociálne siete.

Sociálne inovácie pre účely tohto textu chápeme ako idey, ktoré majú pomôcť indi-viduálnym aktérom organizovať ich aktivity a sociálne interakcie tak, aby úspešnejšiedosahovali spoločné ciele: môže ísť o vytváranie nových procesov a procedúr preštruktúrovanie spoločnej práce, zavádzanie nových sociálnych praktík v skupine, aleaj o vytváranie nových druhov sociálnych inštitúcií (Mumford, 2002; Hunter, Fried -rich, Bedell, Mumford, 2006), akými sú napríklad rôzne migrantské komunitné orga-

275B a r b a r a L á š t i c o v á , M a g d a P e t r j á n o š o v á

nizácie. Sociálne inovácie sú úspešné ak: (1) sú založené na každodennej skúsenostia úzko definovanom množstve oblastí, ktoré sa dajú efektívne manažovať; (2) sú zalo-žené na aktívnej výmene informácií a vypracovávaní ideí v spolupráci s inými; (3) ma-jú hmatateľné benefity a sú uskutočniteľné s použitím relatívne nízkych nákladovv kontexte existujúcich systémov; (4) je zabezpečená podpora elít a príslušnej jednot-ky samosprávy; (5) funguje efektívna komunikácia, ktorá je potrebná na ich akcepto-vanie a (6) ak ponúkajú priestor pre ďalšie sociálne inovácie (Mumford, ibid).

Text má v niektorých častiach deskriptívny charakter. Prvým dôvodom je skutočnosť,že Slovákom a Slovenkám žijúcim v Írskej republike sa zatiaľ nevenovala dostatočná vý-skumná pozornosť.8 Po druhé, naším cieľom je priblížiť novú oblasť – fungovanie so-ciálnych inovácií založených na základe potrieb členov špecifickej a novej komunity9 mi-grantov: Slovenského centra – Írsko a aktivít okolo časopisu Slovak in Ireland. Ešte preddesiatimi rokmi totiž počet občanov Slovenskej republiky žijúcich a pracujúcich v Írskunebol dostatočne veľký na to, aby umožnil takéto dianie. Po otvorení pracovného trhuv máji 2004 však vyvstali nové potreby a zároveň sa našli aktívni jednotlivci, ktorí ini-ciovali vznik nových inštitúcií a služieb. Inovácie popísané v tomto texte sú najvý -znamnejšie čo do dosahu svojich aktivít a zároveň vznikali zdola, na princípe občian-skeho združovania a na báze dobrovoľníctva. Práve kvôli týmto dvom faktorom majúlegitimitu, aj keď ich priamo nevyužívajú všetci Slováci a Slovenky žijúci v Írsku. Vďa-ka výskumnému záujmu o slovenskú komunitu v Írsku už od roku 2009 je možné za-chytiť aj dynamiku fungovania týchto inštitúcií.

METÓDY A PARTICIPANTI

V štúdii boli použité viaceré metódy: (1) analýza médií (časopis Slovak in Ireland,webové stránky Slovenského centra – Írsko, portál www.irsko.exil.sk, články v sloven-ských médiách, kde sa objavujú zmienky o Slovákoch v Írsku, facebookové stránky ve-nované rôznym skupinám Slovákov žijúcich v Írsku); (2) pološtruktúrované interviews lídrami komunity slovenských migrantov (N=7, tabuľka 1), ktorí stáli pri vzniku po-pisovaných sociálnych inovácií10 a (3) krátkodobé zúčastnené pozorovanie v trvaní1 týždňa v Dubline a okolí. Interview sme realizovali v júli 2009, keď sme zároveň na-vštívili takmer všetky miesta, kde sa stretáva slovenská komunita, spomínané v texte.Časopis aj webové stránky sme sledovali a analyzovali priebežne, od júna 2009 až doukončenia práce na tomto texte (jún 2013). Takisto prostredníctvom e-mailu a stránkypre sociálne siete Facebook priebežne komunikujeme s jednotlivými iniciátormi a ini-ciátorkami sociálnych inovácií.

276 T É M A

8 Migrácii Slovákov a Sloveniek do Veľkej Británie sa pritom venujú viacerí autori a autorky (napr. Bačová,2010; Búriková, Miller, 2010; Búriková, 2007; Jenčová, 2007 a, b; Jenčová, 2008).

9 V tomto texte pracujeme s výrazom „komunita“, keďže tak svoju skupinu opakovane označovali partici-pantky a participanti výskumu, a opakovane sa objavuje aj vo vyjadreniach rôznych aktérov na webo-vých portáloch pre Slovákov v Írsku, či na stránkach Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V ich po-nímaní je však význam tohto termínu omnoho slabší, než je jeho bežné použitie v spoločenskýchvedách (napr. Putnam, 2007), či v samotnej psychológii (napr. Halamová, 2003). Konkrétnym význa-mom, aké participanti v rozhovoroch pripisujú pojmu komunita, ako aj motiváciám lídrov pre aktívnuparticipáciu na komunitnom živote, sa podrobnejšie venujeme inde (Petrjánošová, Lášticová, 2010).

10 Pre porovnanie sme v roku 2010 tiež realizovali dve interview s lídrami slovenskej komunity v Londýne– so zakladateľom Slovenského centra Londýn M. Hakelom a s bývalým šéfredaktorom dnes už len in-ternetového česko-slovenského časopisu Echomagazín J. Gregorom.

Participanti a participantky v rozhovoroch a sociálne inovácie, ktorých boli iniciá-tormi

Interview 1 Eva Kapičáková Šéfredaktorka a zakladateľka časopisu Slovak in Ireland

Interview 2 Marek Kapičák Spolumajiteľ obchodu Slovak Point, vydavateľ časopisu Slovak in Ireland, zakladateľ Slovak in Ireland House

Interview 3 Milan Lukáč Spolumajiteľ obchodu Slovak Point, vydavateľ časopisu Slovak in Ireland, zakladateľ Slovak in Ireland House

Interview 4 Mária Pacherová Zakladateľka a riaditeľka Vzdelávacieho centra pre slovenské deti

Interview 5 Maroš Karabinoš Zakladateľ Slovenského centra Írsko (v súčasnostiuž žije vo Veľkej Británii)

Interview 6 Rastislav Blažek Súčasný prezident Slovenského centra Írsko, iniciátor Centra právnej podpory pre Slovákov žijúcich v Írsku

Interview 7 Andrej Záhorec Zakladateľ folklórneho súboru Ostroha (v súčasnosti už žije na Slovensku)

Dáta získané prostredníctvom jednotlivých metód vytvárajú v tomto texte pozadie,na základe ktorého sa usilujeme zrekonštruovať vznik a priebeh fungovania jednot -livých sociálnych inovácií, a zároveň analyzujeme predpoklady ich úspešnosti a so-ciálno-psychologické dôsledky ich vzniku pre slovenskú komunitu. Všetky tvrdeniaa závery prezentované v tomto texte sú formulované s ohľadom na všetky zdroje dát,a v nijakom prípade sa nezakladajú len na tvrdeniach jediného aktéra či jediného me-diálneho textu.

VÝSLEDKY

1. Sociálne inovácie: ich vznik, vývin a komunitné aktivity

1.1 Na podnet zvonka: Slovenské centrum – Írsko (SKC-IRL)„Slovenské Centrum – Írsko (...) po celú dobu svojej existencie prezentuje Slovensko,

slovenskú kultúru a folklór, (...) presadzuje záujmy slovenskej komunity v Írsku, podie-ľa sa na mnohých integračných a multikulturálnych projektoch za účelom zviditeľneniaSlovákov žijúcich v Írsku a Slovenska všeobecne a predovšetkým pomáha Slovákomv oblasti poskytovania informácií a právneho poradenstva...“11

Občianske združenie Slovenské centrum – Írsko bolo založené v roku 2007 na pod-net zakladateľa Slovenského centra – Londýn,12 ktorý mal ambíciu spolupracovať aj soSlovákmi žijúcimi v Írsku. Hoci tento podnet prišiel zvonka, jednotlivé projekty SKC-IRL


11 Získané 15. 2. 2013 z http://www.slovakcentre.ie/?page_id =48.12 Slovenské centrum – Londýn je nezisková organizácia, založená už v roku 2004, ktorá v súčasnosti fun-

guje ako webový portál. Jeho ambíciou je poskytovať praktické rady pre život, prácu, štúdium či cesto-vanie vo Veľkej Británii, ale medzi jeho ciele patrí aj „podporovať súdržnosť slovenskej komunity vo Veľ-kej Británii, udržiavať slovenskú kultúrnu identitu a rozširovať osvetu slovenskej kultúry aj v rámcizahraničných komunít“ (získané 15. 4. 2012 z www.slovakcentre.co.uk).

vznikali už na základe konkrétnych potrieb komunity Slovákov žijúcich v Írsku, a vďa-ka osobnej zaangažovanosti niekoľkých konkrétnych aktérov, ktorí pracujú ako dobro-voľníci. Súčasné aj minulé aktivity SKC-IRL sú čiastočne podporované z členských prí-spevkov (v januári 2013 malo viac než 130 registrovaných členov13), z grantovej podporyz dublinskej samosprávy, z grantov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ)14

a čiastočne zo sponzorských zdrojov. Centrum má ambíciu zastupovať Slovenky a Slo-vákov v kontakte s rôznymi inštitucionálnymi aktérmi na strane hostiteľskej krajiny v ob-lastiach, ako je postup pri uznávaní vzdelania, poskytovanie oficiálnych úradných in-formácií v slovenskom jazyku a pod.15 Pri organizácii kultúrnych podujatí tiež úzkospolupracuje so slovenským veľvyslanectvom v Dubline. Od roku 2009 napríklad kaž-doročne usporadúva Slovenský ples v Dubline (k plesu ako priestoru pre etnickú iden-tifikáciu pozri Kralj, 2007). Od roku 2010 tiež organizuje Slovenský kultúrny týždeň,ktorý je prezentáciou slovenskej kultúry a umelcov žijúcich v Írsku, určenou nielen slo-venským migrantom a migrantkám, ale aj Írom a iným etnickým skupinám žijúcim v Ír -sku, tento rok sa na ňom zúčastnila aj podpredsedníčka NR SR.16

SKC-IRL je súčasťou dvoch väčších írskych imigrantských organizácií – IntegratingIreland (usiluje o plnú integráciu imigrantov do írskej spoločnosti) a The New Commu-nities Partnership (usiluje o pozitívnu zmenu politík, ktoré ovplyvňujú životy etnic-kých minorít). Súčasný prezident centra bol navyše v apríli 2013 zvolený za predseduDublin City Integration Forum, ktoré združuje zástupcov dvadsiatich štyroch komu-nitných organizácií migrantov žijúcich a pôsobiacich v tomto meste.17 Na stránkeSKC-IRL je táto udalosť komentovaná ako logické vyústenie toho, že „Slovenská komu-nita je hlavne v Dubline jednou z najaktívnejších a naše aktivity v mnohých prípadochnaštartovali projekty, ktoré mali vplyv na ďalšie migrantské komunity v Dubline, ale ajmimo neho“.18

Organizačná štruktúra centra je v čase písania tohto textu definovaná cez tri projek-ty: právno-poradenské centrum, rodičovský klub Obláčik a turistický klub Tatranskýsvišť. V minulosti boli súčasťou Slovenského centra – Írsko aj Vzdelávacie centrum preslovenské deti a folklórny súbor Ostroha, ale v súčasnosti už fungujú nezávisle. Jed-notlivé aktivity buď niekto rozbehol ešte pred vznikom SKC-IRL a postupne sa presu-nuli pod jeho hlavičku, čím získali inštitucionalizovaný status (napr. právna pomoca poradenstvo), alebo vznikli na podnet konkrétneho človeka v spolupráci s SKC-IRL(napr. vzdelávacie centrum).

Tieto projekty napĺňajú a napĺňali rôzne potreby slovenských migrantov a migran-tiek. Napríklad právno-poradenské centrum (funguje od r. 2008) je zamerané na po-moc a poradenstvo v otázkach nájomných a pracovných zmlúv, sporných prípadov po-

278 T É M A

13 Získané 14. 6. 2013 z http://www.aktuality.sk/clanok/220833/irsko-novym-domovom-pre-slovakov/.14 Prehľad podporených projektov aj objem finančných prostriedkov pridelených od začiatku existencie

SKC-IRL je zverejnený na stránkach ÚSŽZ (http://www.uszz.sk/sk/schvalene-dotacie, vyhľadané, 3. 6.2013).

15 Na stránke ÚSŽZ je SKC-IRL uvedené ako jediná kontaktná komunitná organizácia Slovákov a Sloveniekv Írsku (získané 14. 6. 2013 z http://www.uszz.sk/sk/irska-republika).

16 Získané 5. 6. 2013 z http://www.slovakcentre.ie/ ?p=704 a 12.6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akualne/823-erika-jurinova-v-irsku. Ročník 2013 finančnepodporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Dublin City Council a dublinská právnická firma, v kto-rej pôsobí prezident SKC-IRL.

17 V roku 2011 sa tiež stal členom zboru poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (zís -kané 3. 3. 2013 z http://www.uszz.sk/sk//novym-clenom-zboru-poradcov-sa-stal-vojnovy-veteran-ras-tislav-blazek/).

18 Získané 3. 6. 2013 z http://www.slovakcentre.ie/?p=676.

istných udalostí a vzniklo s cieľom „postaviť sa na ochranu práv poškodených Slová-kov“ (interview, Rastislav Blažek). Napĺňa tak potrebu právnej ochrany a zároveňspĺňa úlohu oficiálneho inštitucionálneho zástupcu, ktorú by na Slovensku mohli maťodbory, rôzne stavovské alebo občianske spotrebiteľské organizácie. V súčasnosti sajeho aktivity realizujú aj v spolupráci s dublinskou advokátskou kanceláriou, v ktorejje zamestnaný prezident SKC-IRL R. Blažek.

Rodičovské centrum Obláčik (funguje od r. 2012) svoju oficiálnu misiu na stránkeSKC-IRL charakterizuje nasledovne: „(…) V Obláčiku sa stretávame za účelom udrža-nia národnej identity, komunikácie v slovenskom jazyku, výmeny informácii, vzdelá-vania rodičov, ale hlavne vzdelávania detí v predškolskom veku. (…) Má za cieľ osloviťnajmä deti v predškolskom veku a rodičov detí, kde aspoň jeden rodič má občianstvo SRa má záujem o upevňovanie slovenského národného povedomia, udržiavanie sloven-ských tradícií, vlastnej kultúry v spojení s výchovou detí v rámci predstavovania a upev-ňovania týchto tradícií v materinskom jazyku.“19 Kľúčové slová „identita“ či „zdieľanétradície“ akoby v tejto sebaprezentácii Obláčika diskurzívne legitimizovali jeho exis-tenciu ako čohosi viac, než len miesta aktívneho a tvorivého stretávania sa slovenskýchrodičov a detí. Obláčik v rokoch 2012 a 2013 v Dubline zorganizoval podujatie Míľa premamu, výtvarnú súťaž pre slovenské deti, atď.

Folklórny súbor Ostroha (projekt SKC-IRL od r. 2007 do 2012) uspokojuje nielen po-trebu kultúrneho vyžitia, ale vytvára aj špecifické priestory pre bezproblémové náro-kovanie si národnej identity s dôrazom na jej kultúrne aspekty. Jeden z jeho zaklada-júcich členov explicitne hovorí o folklóre aj ako o spôsobe sprítomňovania domova:„My tu pestujeme slovenskú kultúru a títo ľudia, ktorí sú tu, Slováci, tak oni si to straš-ne vážia a strašne si to oceňujú a sú strašne radi, že im niekto prináša domov“ (rozho-vor, Andrej Záhorec). Súbor sa však stretáva s pozitívnym ohlasom aj u samotnýchÍrov, keďže vystupuje aj na rôznych kultúrnych festivaloch či podujatiach, ktoré nie súviazané výlučne na slovenskú komunitu. V roku 2013 napríklad vystupovali na osla-vách St. Patrick’s Day v Clane, pričom táto udalosť je v časopise Slovak in Ireland pre-zentovaná ako príležitosť, keď súbor reprezentuje nielen Slovákov žijúcich v Írsku, alecelé Slovensko.20 Ostroha tiež každoročne hráva na Slovenskom plese v Dubline.

Vzdelávacie centrum pre slovenské deti (projekt SKC-IRL od r. 2007 do 2011) ponú-ka každú druhú sobotu v Dubline a v Corku predovšetkým hodiny slovenského jazykaa literatúry, vlastivedy a dejepisu, a pripravuje na diferenciálne skúšky deti z rodín,ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku. Na chode vzdelávacieho centra sa podieľaštrnásť ľudí, počet žiakov je päťdesiatpäť až šesťdesiat. Vyučovanie je v súlade so slo-venskými učebnými osnovami a zabezpečujú ho kvalifikované učiteľky pôvodom zoSlovenska. V roku 2011 začala po Dubline skúšobnú prevádzku aj pobočka v Corku,ktorá mala v roku 2012 sedemnásť žiakov.21 Aktivity vzdelávacieho centra sú okremgrantov z ÚSŽZ spolufinancované aj z dobrovoľných príspevkov rodičov. Okrem peda-gogického rozmeru si nárokuje aj rozmer komunitotvorný – v článku o funkcii Vzdelá-


19 Získané 15. 2. 2013 zhttp://fo000200.useron1.hostmaster.sk/?p=387.20 Získané 1. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akual-

ne/798-ostroha-slovaci-oslavy-sv-patrika-dublin-irsko-clane.21 V Corku, v Dubline, Limericku a ďalších mestách narastá počet detí slovenských migrantiek v predškol-

skom a školopovinnom veku, a tak tam vznikajú viaceré predškolské zariadenia. Slováci ich zakladajúsvojpomocne. Celkový počet týchto zariadení v Írsku je nateraz sedem, väčšina vykonáva svoju činnosťnekomerčne počas víkendov (získané 1. 6. 2013 z http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/ stran-ka/50/irska-republika a http://www.slovakinireland.ie/ index.php/component/content/ article/52-akualne/769-krajanske-organizacie).

vacieho centra v Corku je táto úloha explicitne pomenovaná a navyše prepojená s kon-ceptom identity, ktorá je tu konštruovaná ako esenciálna: „Ďalšou nezanedbateľnoufunkciou centra je sociálno-spoločenská úloha. Deti majú možnosť pravidelného kon-taktu s rovesníkmi s rovnakou identitou, čo napomáha ich vnútornej rovnováhe počasich pobytu v cudzine.“22

Možno konštatovať, že fungovanie SKC-IRL napĺňa predpoklady dobre fungujúcichsociálnych inovácií podľa Mumforda (2002) v tom zmysle, že jeho založenie a ďalšiefungovanie by nebolo možné bez aktívnej výmeny informácií a spolupráce medzi za-kladajúcimi aktérmi, ktorí riadia a riadili činnosť jednotlivých projektov. Jeho aktivitysa pritom uskutočňujú relatívne nízkonákladovo, z väčšej časti s využitím dobrovoľ-níckej práce. Zároveň sa dejú v kontexte existujúcich systémov, napr. vzdelávacie cen-trum sa nesnažilo nahradiť školskú dochádzku, ale zmysluplne ju dopĺňalo. SKC-IRLfunguje aj vďaka tomu, že sa mu podarilo zabezpečiť podporu a úzku spoluprácu s in-štitúciami na strane Slovenskej (predovšetkým Veľvyslanectvo SR v Írskej republike) ajÍrskej republiky (napr. dublinský magistrát). Súčasne bolo síce spustené s cieľom do-siahnuť spoločné dobro pre celú komunitu, ale zároveň sú jeho aktivity uskutočňova-né vždy cez osobné záujmy a kompetencie jednotlivých zúčastnených (interview 4, 5,6, 7) – tu sa ukazuje, že verejné dobro a prínos pre individuálnych aktérov vôbec ne-musia byť v protiklade (porov. Mumford, 2002). Aj vďaka tomu centrum zvládlo od-chod svojho zakladateľa z Írska a nezaniklo, ale funguje ďalej pod vedením nového líd-ra. Navyše u viacerých súčasných aj bývalých projektov centra môžeme pozorovaťpostupný rozvoj ideí, rozširovanie a diverzifikovanie ich záberu a postupnú profesio-nalizáciu (porov. Mumford, 2002).

Práve diverzifikácia a profesionalizácia (najmä Vzdelávacie centrum, FS Ostroha)však napokon viedli k osamostatneniu niektorých pôvodných zložiek SKC-IRL a k to-mu, že si SKC-IRL muselo nanovo zadefinovať svoje profilové aktivity. K osamostat-neniu tiež pravdepodobne prišlo preto, že nebolo jednoduché manažovať príliš veľasilných vedúcich osobností s rôznorodými záujmami, cieľmi a požiadavkami.23 Za nevýhody fungovania SKC-IRL možno považovať fakt, že jeho projekty sú do značnejmiere závislé od (často obmedzenej) grantovej podpory zo strany ÚSŽZ a tiež to, ženemá vlastné kamenné priestory a jeho aktivity sa tak v minulosti realizovali na rôz-nych miestach. Túto situáciu čiastočne zmenilo založenie Slovak in Ireland House(2011), ktoré však iniciovali majitelia obchodu Slovak Point, a nie Slovenské centrum– Írsko.

1.2 Na podnet zvnútra: časopis Slovak in Ireland, Slovak in Ireland House„Naše poslanie: (...) v neposlednom rade integrovať slovenskú komunitu žijúcu v Ír -

sku, a zároveň sa snažiť o integrovanie slovenskej komunity do medzinárodného spolo-čenstva ľudí, ktorí žijú v Írsku. Spájať slovenskú komunitu žijúcu v Írsku a prezentovaťnašu kultúru a úspešných Slovákov.“24

280 T É M A

22 Získané 20. 7. 2011 z http://www.exil.sk/ site/irsko.php/2010/09/20.23 V časopise Život 21/2013 sa v tejto súvislosti objavila informácia o netransparentnosti financovania

Vzdelávacieho centra z dobrovoľných príspevkov rodičov. V článku je citovaný jeden z rodičov, ako ajprezident SKC-IRL, ktorý naznačuje, že práve poukázanie na netransparentnosť financovania z jehostrany bolo jedným z dôvodov osamostatnenia sa Vzdelávacieho centra. Na článok H. Ďurovovej ná-sledne v diskusných príspevkoch reagovalo šesť rodičov, ktorí sa postavili na stranu riaditeľky centraa viac či menej explicitne poukazovali na existenciu napätí medzi jednotlivými lídrami komunity (zís -kané 14. 6. 2013 z http://zivot.azet.sk/ forum/209615/podozrive-financovanie-kde-koncia-peniaze-na-vzdelavanie-deti/1).

24 Získané 8. 6. 2013 z www.facebook.com/slovakinireland/info.

Vznik časopisu Slovak in Ireland i slovenského komunitného centra Slovak in Ire-land House iniciovali majitelia súkromnej firmy Slovak Online Ltd., ktorí prevádzkujúkamenný aj internetový obchod so slovenskými potravinami Slovak Point,25 ako aj ďal-šie komerčné služby – prepravu tovaru medzi Írskom a Slovenskom (a najnovšie aj Čes-kou republikou) a inzertnú stránku www.zoznam.ie. Šéfredaktorkou je manželka jed-ného zo spolumajiteľov obchodu, Eva Kapičáková.26

Slovak in Ireland vychádza od roku 2008, máva okolo 60 strán a náklad cca 3000 ku-sov, ale články sú dostupné aj v elektronickej verzii na www.slovakinireland.ie.27 Rov-nomenná skupina na stránke pre sociálne siete Facebook má v čase písania tohto textuviac ako 2700 členov a členiek. Redakcia pozostáva z trinástich redaktorov a redakto-riek, ktorí pracujú na dobrovoľníckej báze.28

Každé číslo časopisu zvykne obsahovať podrobné informácie o určitej téme (napr.o zdravotníctve, daniach či pôrodoch na Slovensku a v Írsku) a legislatíve, formulárochči postupoch, ktoré s ňou súvisia. Témy bývajú dôkladne zrešeršované, s odpoveďamina otázky a vyjadreniami od expertov, írskych úradov aj porovnaniami so slovenskoulegislatívou. Ďalšou stabilnou časťou býva reportáž z nejakej írskej lokality o Slová-koch a Slovenkách, ktorí tam žijú, vrátane rozsiahlych rozhovorov. Tieto sú často prá-ve s tými nadpriemerne úspešnými, ktorí sa v Írsku presadili, s ktorými sa možno iden-tifikovať, a ktorých príbeh môže mať nielen informačnú, ale aj motivačnú úlohu.Zároveň sú príbehy a informácie o iných členoch a členkách národne definovanej in-group dôležité práve z hľadiska vytvárania predstavovaného spoločenstva (imaginedcommunity, Anderson, 1991), pretože prispievajú k vytváraniu pocitu spolupatričnos-ti členov a členiek skupiny. Podobnú funkciu plní aj výber aktualít z Írska a Slovenska,ktorý odzrkadľuje a zároveň vždy nanovo definuje, ktoré národné štáty a aspekty dia-nia v nich sú pre Slovenky a Slovákov v Írsku dôležité. Témou, ktorá sa na stránkach časopisu opakovane objavuje, sú napríklad návraty na Slovensko a problematika do-mova (Lášticová, Petrjánošová, 2013). Jedna strana patrí aj slovenskej kresťanskej ko-munite v Dubline, ďalej sú v časopise informácie o kultúrnych podujatiach v celom Ír -sku, sekcia venovaná zdokonaľovaniu sa v anglickom jazyku a v neposlednom radereklamy na firmy prepravujúce na Slovensko, slovenské a slovensko-české obchodya reštaurácie, satelitnú televíziu v slovenčine, češtine a poľštine, právnickú firmu, kto-rá zabezpečuje aj služby a dokumentáciu v slovenčine, a slovenských a poľských leká-rov. Časopis tiež pravidelne publikuje videoreportáže z diania v slovenskej komunitena stránke www.youtube.com, vrátane praktických informácií ohľadom podávaniagrantových aplikácií pre aktivistov zvnútra komunity.29

V roku 2011 bol navyše z iniciatívy majiteľov obchodu Slovak Point M. Lukáčaa M. Kapičáka oficiálne otvorený slovenský dom v Dubline – Slovak in Ireland House,ktorý ponúka nekomerčný verejný priestor, kde sa môžu rôzne slovenské skupiny (na-pr. fotografický klub, rodiny s deťmi) pôsobiace v Írsku stretávať, informovať, alebo savzdelávať v oblasti právneho poradenstva či podnikania, a to bez ohľadu na vek či vie-


25 Kamenné predajne Slovak Point sa nachádzajú len v Dubline, Corku a severoírskom Belfaste, no inter-netový obchod poskytuje donáškovú službu takmer po celom Írsku.

26 Eva Kapičáková na Slovensku vyštudovala masmediálnu komunikáciu a po strate práce v Írsku časopispre ňu predstavoval jednu z možností, ako sa pracovne realizovať v odbore, ktorý vyštudovala.

27 Táto stránka plne nahradila informačný portál www.irsko.exil.sk, ktorý je už v súčasnosti neaktívny,a ktorému sa podrobnejšie venujeme inde (Petrjánošová, Lášticová, 2010).

28 Získané 14. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/ index.php/redakcia-spoznajte-nas.29 Získané 3. 6. 2013 z http://www.youtube.com/slovakinireland.

rovyznanie.30 Je v ňom sídlo redakcie časopisu, kinoklub pravidlne premietajúci slo-venské filmy a knižnica kníh v slovenčine. Knižnica momentálne obsahuje viac ako1000 titulov, medzi ktorými sú aj detské knihy či pracovné zošity pre žiakov ZŠ.31 Časťkníh knižnica financovala z členských príspevkov,32 časť z grantu ÚSŽZ a časť získalavďaka individuálnym darcom: „Umožnili sme ľuďom, aby nám mohli pomôcť a darovaťknihy, ktoré doma momentálne nepotrebujú. My ich bezplatne vyzdvihneme nielenv Írsku, ale aj na Slovensku a doručíme do knižnice“ (Milan Lukáč, jeden z hlavnýchiniciátorov vzniku knižnice).33

Úspešné fungovanie obchodu Slovak Point teda vygenerovalo dostatočný kapitál nato, aby umožnilo vznik ďalších sociálnych inovácií (časopis, slovenský dom), ktoré súziskové len čiastočne, alebo sú úplne neziskové (porov. Mumford, 2002). Vzhľadom nato, že traja kľúčoví aktéri sú úzko personálne aj pracovne prepojení, dokážu sa efektív-ne koordinovať pri definovaní a presadzovaní spoločných záujmov a cieľov. Dokázalitiež identifikovať jasne definované a obmedzené množstvo oblastí, ktoré boli medzislovenskými migrantmi celkom nepokryté alebo pokryté len nedostatočne, ktoré do-kážu efektívne manažovať a prepájať, a ktoré sa zároveň navzájom dotujú (ibid).34 Jed-notlivé aktivity sú teda v menšej miere než v prípade Slovenského centra – Írsko závis-lé od grantových prostriedkov, ktoré organizáciám Slovákov žijúcich v zahraničíposkytujú inštitúcie Slovenskej republiky. Tieto sociálne inovácie napokon úspešnefungujú aj vďaka tomu, že ich iniciátori a iniciátorka sú schopní naplno využívať mo-derné informačné technológie a nové médiá, a dokázali im teda poskytnúť primeranútechnickú infraštruktúru, pričom sa im podarilo integrovať viaceré informačné a ko-merčné webové domény určené pre Slovákov v Írsku. Minimálne vo virtuálnom zmys-le bol teda ich cieľ „spájať slovenskú komunitu“ naplnený.

2. Sociálne inovácie ako priestory pre praktizovanie národnej identity?

Ako sme už naznačili, fungovanie vyššie popísaných sociálnych inovácií zároveňotvára reálne či virtuálne priestory pre praktizovanie národnej identity v každoden-nom živote Sloveniek a Slovákov v Írsku. Vzhľadom na použité metódy (analýza médií,interview výlučne s lídrami komunity, krátkodobé zúčastnené pozorovanie) si nenáro-kujeme vyčerpávajúcu analýzu toho, ako samotní migranti a migrantky konkrétneidentitu praktizujú. Popíšeme len niekoľko takýchto priestorov z hľadiska toho, čopodľa nášho názoru pre každodenné praktizovanie identít ponúkajú.

Po prvé sú to priestory a podujatia spojené s folklórom (či už na vystúpeniach folk -lórneho súboru Ostroha alebo na tanečných zábavách v česko-slovenských puboch),

282 T É M A

30 Iný takýto nekomerčný verejný priestor je určený špecificky pre kresťanskú komunitu. Je ním katolíckykostol na Lower Dominick’s Street, kde sa každú nedeľu podvečer konajú omše v slovenčine, pravidelnéstretnutia mladých či predmanželská príprava v slovenčine.

31 Získané 3. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/kalendar-akcii/venueevents/1-slovak%20in% 20ireland%20housea z http://www.slovakinireland.ie/index.php/aktualne/424-slovenska-kniz-nica-irsko).

32 Všetky príspevky a príjmy Slovak Library Ireland sú určené iba na pokrytie prevádzkových nákladova na zaobstaranie kníh a nemajú komerčný charakter.

33 Získané 14. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/aktualne/611-slovenska-kniznica-tisic-knih-krajansky-dom.

34 Zisky z obchodu Slovak Point a z prepravnej služby irsko-preprava.sk čiastočne dotujú časopis aj Slovakin Ireland House. Časť nákladov je pokrytá aj z grantov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí - presnýobjem a účel dotácií je zverejnený na stránkach ÚSŽZ (získané 3. 6. 2013 z http://www.uszz.sk/sk/schvalene-dotacie).

ktoré umožňujú pozitívne prežívať a identifikovať sa s národnou skupinou a jej kultú-rou. Po druhé sú to kultúrne podujatia, ktoré sa konajú v Slovak in Ireland House. Potretie je to slovenská kuchyňa, ktorej chute a vône možno znovu zažívať vďaka obcho-du so slovenskými potravinami Slovak Point: „Najlepší zákazníci sú tí mimodublinskí,lebo tým keď donesieš domov tresku a Pribináčika a Acidko a 10 rožkov k tomu a ma-kovník a knedľu, tak oni sú akože, k tomu časopis zdarma dávame, hej, oni sú úplnenadšení, lebo tam to nemajú…“ (interview, Marek Kapičák). Rabikowska a Burrell(2009) vo svojej štúdii kamenných poľských obchodov v Británii hovoria aj o ich úloheako verejných priestorov, ktoré sú zároveň markermi aj miestami udržiavania etnickejkultúry, a to smerom dovnútra migrantskej komunity aj navonok. Slovak Point úlohutakéhoto verejného priestoru napĺňa ukážkovo: okrem toho, že aj Írom a Írkam umož-ňuje oboznámiť sa so slovenskou kuchyňou či (najmä ľudovou) kultúrou prostredníc-tvom rôznych výrobkov, je aj podporovateľom komunitných aktivít (folklórneho súbo-ru, vzdelávacieho centra a kresťanskej komunity).

Iné priestory sa orientujú na skupiny migrantov a migrantiek so špecifickými záuj-mami a potrebami: napríklad kresťania sa stretávajú na omšiach v slovenskom jazyku,deťom je zasa určené vzdelávacie centrum, ktorého explicitným zámerom je aj udržia-vanie slovenských tradícií a kultúrnej identity či rodičovské centrum Obláčik. V utvá-raní komunity v zmysle predstavovaného spoločenstva (Anderson, op. cit.) v neposled-nom rade zohrávajú dôležitú úlohu časopis Slovak in Ireland a s ním presieťovanéwebové domény, hlavne skupiny na stránke pre sociálne siete Facebook.35

Aj v rozprávaniach lídrov (napr. interview 1, 2, 5, 6) okamžite zaujme silný diskurzo komunite, o prináležaní k väčšej (zväčša etnicky definovanej) skupine. Pojem ko-munita sa tu používa v princípe ako synonymum všetkých Slovákov a Sloveniek v Ír -sku a najčastejšie je tak aj explicitne definovaný (Petrjánošová, Lášticová, 2010), pri-čom komunita sa až personifikuje, homogenizuje a pripisujú sa jej isté esenciálnevlastnosti. Takto pojem komunita používajú aj bývalý a súčasný veľvyslanec SR v Írskejrepublike v dvoch odlišných rozhovoroch pre časopis Slovak in Ireland hovoriac, že„Komunita v Írsku je mladá, dynamická a aktívna“36, a že „Je tu pomerne homogénnakomunita mladých ľudí, ktorí majú veľmi jednoznačnú väzbu na Slovensko. (...) Slo-venská diaspóra v Írsku je veľmi mladá, živá, aktívna a dynamická, s vyhranene pozi-tívnym vzťahom k Slovensku“.37

Dôraz na existenciu komunity zo strany iniciátorov jednotlivých sociálnych inováciímá diskurzívne nielen komunitotvorný vplyv, ale zároveň má aj strategický význam,keďže existencia určitej komunity s jasne definovanými potrebami a cieľmi fungujeako legitimizácia a zvyšovanie prestíže projektov jednotlivých aktérov zoči-voči ír-skym i slovenským inštitúciám. Toto niektorí z interviewovaných lídrov aj explicitnereflektujú (napr. interview 3 a 5). Treba však zdôrazniť, že pre samotných migrantova migrantky je príslušnosť k Slovákom a Slovenkám kategóriou praxe (Brubaker,1996). To, že sa združujú zväčša na etnickom princípe, a že používajú etnickú prísluš-nosť ako sociálnu kategóriu pri vymedzovaní vlastnej a cudzej skupiny, totiž súvisípredovšetkým s napĺňaním pragmatických potrieb, ako napríklad zdieľanie informácií


35 Dňa 1. mája 2013 malo začať svoje vysielanie aj komerčné rádio SK Írsko (získané 14. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/home-mainmenu-1/51-inzercia/808-otvorenie-radia-sk-irsko).

36 Získané 6. 7. 2012 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/vydania-roku-2009/auto-v-irsku/136-ro-man-buek-qkomunita-v-irsku-je-mlada-dynamicka-a-aktivnaq.

37 Získané 23. 3. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akual-ne/788-dusan-matulay-velvyslanec-sr-v-irsku-interview.

medzi tými, ktorých spája spoločný jazyk, trávenie voľného času s tými, s ktorýmizdieľajú spoločný kultúrny background a pod. (porov. Jenčová, 2008).

3. Transnacionálne aspekty života migrantov a migrantiek v Írsku

Ako sme uviedli vyššie, teórie transnacionálnej migrácie však u migrantov predpo-kladajú skôr viaceré koexistujúce identity. Transnacionálne formy migrácie, v rámciktorých je možné fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch, umožňujú hlavne 1) legis -latíva (v tomto prípade aktuálna legislatíva EÚ), ktorá legalizuje nielen voľný pohybosôb, ale aj ich dlhodobý pobyt a prácu v inej krajine; 2) telekomunikačné technológie,ktoré uľahčujú sprostredkovaný kontakt s ľuďmi aj inštitúciami v krajine pôvodu; a 3)dopravná infraštruktúra, vďaka ktorej môžu ľudia aj najrôznejšie tovary (opakovane)rýchlo prekonávať veľké vzdialenosti. Možno konštatovať, že všetky tieto podmienkysú v prípade slovenských migrantov a migrantiek v Írsku bezpochyby splnené. Aké dô-sledky má však pre nich takýto spôsob života?

Po prvé, život v priestoroch dvoch národných štátov slovenským migrantkám a mig -rantom umožňuje byť súčasne v oboch doma, ale tiež spôsobuje ich istú „vykorene-nosť“. Kvôli opakovane deklarovanej dočasnosti svojho pobytu (Petrjánošová, Láštico-vá, 2010; Lášticová, Petrjánošová, 2013) nie sú nútení usilovať sa o plnú integráciu doírskej spoločnosti (v zmysle vytvárania a budovania sociálnych vzťahov s Írmi), čím savymykajú aplikovateľnosti klasických teórií akulturácie (napr. Berry, 2005). Interago-vať predovšetkým s inými členmi a členkami slovenskej komunity je – aj vďaka inšti-túciám, ktoré si vytvárajú – omnoho ľahšie, než nadväzovať vzťahy s Írmi, pretožemožno využiť rovnaký jazyk, zdieľaný kultúrny background aj podobnú životnú si-tuáciu a teda podobné aktuálne problémy. Na druhej strane kvôli životu v zahraničí saaj počas roka-dvoch predsa len oslabujú ich sociálne siete na Slovensku. Pre cítenie sadoma v oboch krajinách teda existuje len akýsi potenciál, ktorý je možné naplniť, keďsa o to migranti a migrantky aktívne usilujú. Niektorí migranti a migrantky sa všakpredsa len rozhodnú ostať v Írsku natrvalo, alebo aspoň dlhšie než pôvodne plánovali.Často je to v situácii, keď majú deti s partnerom alebo partnerkou írskej (alebo inej) ná-rodnosti, alebo keď sa dvaja slovenskí rodičia rozhodnú dať deti na niekoľko rokov doírskej školy, aby sa naučili jazyk. V takomto prípade spravidla dochádza k užšej inte-grácii do írskej spoločnosti, avšak zároveň k výraznejšiemu reflektovaniu otázok ná-rodnej identity aj domova (Lášticová, Petrjánošová, 2013).

Po druhé, migranti a migrantky musia hľadať optimálne riešenia pre pragmatickékaždodenné problémy, ktoré vyvstávajú z potreby prispôsobiť sa pravidlám dvoch rôz-nych štátnych byrokracií, napr. v oblasti zdaňovania, zdravotného poistenia, sociál-nych dávok, vzdelávania detí a pod. Preto sú tieto otázky tiež podstatnou časťou obsa-hu časopisu Slovak in Ireland aj internetových diskusií.

Po tretie, naviazanosť na Slovensko sa prejavuje aj v tom, že veľa z nich deklarovaloplán väčšinu v Írsku zarobených finančných prostriedkov investovať na Slovensku, ty-picky do kúpy domu alebo bytu. V skutočnosti je tok financií zložitejší, najmä keď saz najrôznejších dôvodov pobyt v zahraničí predlžuje alebo stáva permanentným (Petr-jánošová, Lášticová, 2010).

Po štvrté, transnacionálna migrácia sa vyznačuje aj tým, že migranti majú možnosťpolitickej participácie v krajine pôvodu aj v krajine aktuálneho pobytu. V prípade slo-venských migrantov a migrantiek v Írsku sme nezachytili veľa referencií o tom, že bysa zúčastňovali volieb na komunálnej úrovni, ako to umožňuje legislatíva EÚ, prebeh-

284 T É M A

li však viaceré iné participačné kampane s dobrou odozvou. Jedna z nich bola za účasťna sčítaní domácností v Írsku a za prihlásenie sa k slovenskej etnicite, vďaka ktorej bo-lo možné získať status minority a z toho plynúce výhody, napríklad právo žiadať ofi-ciálnu komunikáciu s írskymi úradmi a informácie v slovenskom jazyku. Ďalšou bolav roku 2010 aj 2012 kampaň za účasť na slovenských parlamentných voľbách zo za-hraničia. Slovenskí migranti a migrantky sa usilovali aj priamo podieľať na politickomživote na Slovensku, napr. keď v roku 2012 súbežne s akciami na Slovensku zorgani-zovali dva protesty Gorila.38

ZÁVER

Náš výskum ukázal, ako sa vďaka participácii niekoľkých vedúcich osobností jed-notlivé aktivity Slovákov a Sloveniek v Írsku postupne vykryštalizovali do implemen-tácie viacerých sociálnych inovácií, ktoré uľahčujú riešenie ich každodenných problé-mov. Naše zistenia naznačujú, že pre vytváranie a udržateľnosť sociálnych inovácií súnaozaj kľúčové vyššie uvedené podmienky, ktoré identifikoval Mumford (2002). V špe-cifickom kontexte transnacionálnej migrácie ich možno preformulovať nasledovne.Sociálne inovácie sú trvalo udržateľné, iba ak zároveň: 1) vychádzajú z reálnej spolo-čenskej potreby a dá sa teda vymedziť komunita migrantov, ktorej potreby sú zmapo-vateľné a s ktorou sa môžu iniciátori sociálnych inovácií identifikovať;39 2) existujú líd-ri, ktorí iniciujú sociálne inovácie, či už v explicitnej snahe konať pre spoločné dobroalebo v dôsledku ich osobných záujmov a sebarealizácie; 3) sa tieto inovácie dejúv kontexte existujúcich systémov a navzájom sa dotujú; a ak 4) je pre ich vznik priaz-nivé prostredie v hostiteľskej krajine, ako je tomu nesporne v Írskej republike s jej rôz-nymi inštitúciami pre integrovanie imigrantov.

V aktivitách organizácií popísaných v tomto texte je však prítomný istý paradox.Tým, že napomáhajú migrantom a migrantkám udržiavať kontakty so Slovenskoma pripravovať deti na (znovu)zaradenie sa do vzdelávacieho procesu na Slovensku,vlastne (spolu)zabezpečujú, že migrantom zostáva otvorená možnosť návratu. Návratmnohých slovenských migrantov z Írska na Slovensko však môže potenciálne ohroziťlegitimitu a raison d’ętre týchto organizácií.40

Ďalej sme ukázali, ako popísané sociálne inovácie okrem toho, že napĺňajú konkrét-ne potreby migrantiek a migrantov (potrebu vzdelávania pre deti v slovenskom jazyku,potrebu právneho poradenstva, potrebu kultúrneho vyžitia atď.), zároveň aj v aktuál-nom transnacionálnom kontexte otvárajú nové priestory pre praktizovanie národnejidentity a pomáhajú tak spoluvytvárať slovenskú komunitu. Možno však tiež argu-mentovať, že lídri súčasne koncept komunity strategicky využívajú pre legitimizovaniesvojich snažení.

V neposlednom rade naše zistenia naznačujú, aký význam majú sociálne inováciepre dalšie budovanie a posilňovanie sociálneho kapitálu (Putnam, 2007) slovenských


38 Získané 5. 3. 2012 z http://www.sme.sk/c/6282795/slovaci-v-irsku-sa-chystaju-na-posledny-protest-go-rila.html. Protest Gorila je spoločný názov pre viaceré občianske protestné zhromaždenia, z ktorých pr-vé sa konalo 27. januára 2012 v Bratislave. Cieľom protestu bolo domôcť sa riadneho vyšetrenia kauzyGorila, pri ktorej vzniklo podozrenie z korupcie vo forme provízií, mafiánskych praktík a rozkrádaniaštátneho majetku za účasti najvyšších slovenských politikov a finančných skupín.

39 V prípade Írska je to o to jednoduchšie, že napríklad na rozdiel od Veľkej Británie slovenskí migrantia migrantky sú relatívne homogénni z hľadiska veku aj obdobia príchodu do krajiny (po roku 2004).

40 Ďakujeme anonymnému recenzentovi za tento komentár.

migrantov a migrantiek, čo má nemalé psychologické dôsledky: sociálne siete totiž po-skytujú jednotlivcom sociálnu oporu, pocit reciprocity a dôvery (porov. Bačová, 2007).Istým kontrastom v porovnaní s fungovaním sociálnych inovácií popísaných v tomtotexte je príbeh Slovenského centra – Londýn, ktoré vzniklo v máji 2004 a v súčasnostiuž existuje len ako informačný internetový portál.41 Hoci niektoré jeho projekty boličiastočne podporené z grantov ÚSŽZ, iné boli financované zo súkromných zdrojova v dôsledku hospodárskej krízy sa ich nepodarilo realizovať. Možno povedať, že ne-dostatočná infraštruktúra a nedostatok stabilných zdrojov financovania tak obmedzu-jú trvalú udržateľnosť tejto sociálnej inovácie (porov. Mumford, 2002). Londýnskecentrum sa tiež, na rozdiel od toho dublinského, zameralo na veľké množstvo oblastí(napr. zmena volebného zákona, podľa ktorej by Slováci v zahraničí mohli voliť elek-tronicky, či poskytovanie pôžičiek zo Slovenska na VŠ štúdium vo Veľkej Británii), na-miesto toho, aby identifikovalo len niekoľko užších problémov, ktoré sa dajú pokryťv relatívne krátkom čase a s nízkymi nákladmi (porov. Mumford, 2002). Iným výraz-ným rozdielom je aj to, že vo Veľkej Británii existuje viacero krajanských organizácií,ktoré sa obracajú na rôzne skupiny migrantov a ponúkajú aj rôzne služby.42 Ďalej, narozdiel od Írskej republiky, kde sa Slováci koncentrujú v dvoch najväčších mestách, jegeografické rozptýlenie Slovákov v Británii väčšie. To sťažuje migrantom a migrant-kám stretávanie sa tvárou v tvár, a teda aj vytváranie reálnych sociálnych sietí (porov.Jenčová, 2008). Taktiež v kontraste s do veľkej miery presieťovanými internetovýmiportálmi v Írsku, vo Veľkej Británii funguje viacero relatívne nezávislých domén.43 Narozdiel od Írska teda podľa nášho názoru nemožno hovoriť o jednom dominantnompriestore (či už fyzickom alebo virtuálnom), okolo ktorého by sa mohlo utvárať pred-stavované spoločenstvo slovenských migrantov a migrantiek.

Za hlavné obmedzenie prezentovaného výskumu považujeme to, že nebol zrealizo-vaný dlhodobejší stacionárny výskum v Írsku. Ďalšie výskumy v tejto oblasti by samohli tiež zamerať na mapovanie iných komunít nových slovenských migrantovv rámci EÚ a na identifikovanie tých nevyhnutných a postačujúcich podmienok, ktoréaj v odlišných kontextoch vedú k vytváraniu úspešných sociálnych inovácií a k posil-ňovaniu sociálneho kapitálu migrantov a migrantiek.

286 T É M A

41 Po definitívnom návrate zakladateľa londýnskeho centra na Slovensko jeho pôvodná webová stránkawww.slovenskecentrum.sk síce stále existuje, ale úplne aktuálna je len súkromná bezplatná inzercia,kde sú hlavne ponuky ubytovania a práce v UK.

42 Sú to napr. Slovenský kruh vo Veľkej Británii, ktorý je ako jediná z týchto organizácií členom Svetovéhozdruženia Slovákov v zahraničí a funguje už od roku 1971 (jeho predchodcom bolo Združenie Slovákovvo Veľkej Británii, založené už v roku 1951), či kresťanské spoločenstvo Velehrad, založené v roku 1964(zís kané 6. 8. 2013 z www.slovakcentre.sk). Slovenský kruh podporil aj založenie víkendovej školy preslovenské deti, ktorá funguje ako nezisková organizácia od roku 2006 (získané 12. 7. 2011 z www.slo-vakcircle.co.uk; www.slovaklearning.co.uk).

43 Napr. www.slovenskecentrum.sk, www.skmagazine.eu, www.pohyby.co.uk, www.echomagazin.com.

LITERATÚRA

Anderson, B. R. (1991). Imagined communi-ties: reflections on the origin and spread ofnationalism. London: Verso.

Bačová, D. (2010). Etnicita a jazyk (na príkla-de zmiešaných slovensko-britských rodínv Londýne), Antropowebzin 3, 189-196, zís -kané 2. 6. 2013 z http://antropologie.zcu.cz/ etnicita-a-jazyk-na-priklade-zmiesanych-slovensko-britskych-rodin-v-londyne 2. 6.2013.

Bačová, V. (2007). Sociálny kapitál v psycholó-gii. Československá psychologie, 51(4), 360-373.

Bahna, M. (2011). Migrácia zo Slovenska povstupe do Európskej únie. Bratislava: Veda.

Baláž, V. (2010). Migrácia študentov v Európe:súťaž o ľudský kapitál. Sociológia, 42(4),356-382.

Berry, J. W. (2005). Acculturation: Living suc-cessfully in two cultures. International Jour-nal of Intercultural Relations, 29(6), 692-712.

Bitušíková, A. (2007). Transnárodná migrácia– nový fenomén globálneho sveta? (Sloven -skí občania ako transnárodní migranti v Bru -seli?). Slovenský národopis, 55(4), 401-421.

Brubaker, R. (1996). Nationalism Reframed:Nationalism and the National Question inthe New Europe. Cambridge: CambridgeUniversity Press.

Búriková, Z. (2007). Motivácie au pair migrá-cie zo Slovenska. Slovenský národopis,55(4), 442-455.

Búriková, Z., Miller, D. (2010). Au-pair. Mal-den: Polity Press.

Deaux, K. (2006). To be an immigrant. NewYork: Russel Sage Foundation.

Ďurovová, H. (2013). Podozrivé financovanie:kde končia peniaze na vzdelávanie detí? Ži-vot, č. 21, získané 14. 6. 2013 z http://zi-vot.azet.sk/clanok/13744/podozrive-fi-nancovanie-kde-koncia-peniaze-na-vzdelavanie-deti.html.

Gerson, J. M. (2001). In Between States: Natio-nal Identity Practices Among German Je-wish Immigrants. Political psychology,22(1), 179 – 198.

Glick Schiller, N., Bash, L., Szanton Blanc, C.(1995). From Migrant to Transmigrant:Theorizing transnational migration. Anthro -pological Quaterly, 68(1), 48– 63.

Halamová, J. (2003). Psychologický zážitokkomunity II. - Vybrané teoretické východis-ká problematiky. Československá psycholo-gie, 47(1), 65-77.

Hlinčíková, M. (2009). Transnationalism andthe use of the concept of the transnationalsocial fields as an analytical framework,Slovenský národopis, 57(5), 579-587.

Hunter, S., Friedrich, T., Bedell, K., Mumford,M. (2006). Creative Thought in Real-WorldInnovation. Serbian Journal of Manage-ment, 1, 29 – 39.

Jenčová, I. (2007a). Vzťahy v pohybe – priateľ-stvá v Londýne. Etnologické rozpravy,14(2), 9-24.

Jenčová, I. (2007b). Migrácia ako dobrodruž-stvo. Slovenský národopis, 55(4), 457-463.

Jenčová, I. (2008). Inštitúcie a vytváranie spo-ločnej komunity Slovákov a Čechov v Lon-dýne. Etnologické rozpravy, 15(1), 25-35.

Kralj, S. (2007). Etnická identita a identifiká-cia slovenskej minority v Chorvátsku cezinštitúciu Ples Slovákov. Slovenský národo-pis, 55(3), 325-335.

Lášticová, B., Petrjánošová, M. (2013). Priesto-ry, chute a vône domova (Slováci a Sloven-ky v Írsku). Portál MULTIkulti.sk (NadáciaMilana Šimečku). Získané 7. 5. 2013 z http://www.multikulti.sk/ine/ priestory__chu-te_a_vone_domova_%28slovaci_a_sloven-ky _v_irsku%29.html

Morawska, E. (2003). National identities ofPolish (im)migrants in Berlin: four varie-ties, their correlates and implications. In:W. Spohn, A. Triandafyllidou (Eds.), Euro-peanization, National Identities and Mig -ration (171-191). London: Routledge.

Mumford, M. D. (2002). Social innovation:Ten cases from Benjamin Franklin. Creati-vity Research Journal, 14(2), 253 – 266.

Petrjánošová, M., Lášticová, B. (2010). Ako savytvára komunita: slovenskí migranti a mig -rantky v Írsku. In: J. Plichtová (Ed.), Ob-čianstvo, participácia a deliberácia na Slo-vensku: teória a realita (537 – 567).Bratislava: VEDA.

Rabikowska, M., Burrell, K. (2009). The Mate-rial Worlds of Recent Polish Migrants:Transnationalism, Food, Shops and Home.In: K. Burrell (Ed.), Polish Migration to the


UK in the New European Union (s. 211–

231). Farnham: Ashgate.Reicher, S., Hopkins, N. (2001). Self and Nation.

London: Sage.Putnam, R. (2007). E Pluribus Unum: Diversi-

ty and Community in the Twenty-first Cen-tury. Scandinavian Political Studies, 30(2),137 – 174.

Szaló, C. (2007). Transnacionální migrace.

Brno: Centrum pro studium demokraciea kultury.

Turner, J. C., Hogg, M. A., Oakes, P., Reicher,S. D., Wetherell, M. (1987). Rediscoveringthe Social Group. Oxford: Blackwell.

Világi, A., Gál, Z., Bilčík, V. (2008). Analýzak voľnému pohybu pracovníkov v EÚ. Brati-slava: Výskumné centrum Slovenskej spo-ločnosti pre zahraničnú politiku.

288 T É M A

O AUTORKÁCH

BARBARA LÁŠTICOVÁ (*1975) a MAGDA PETRJÁNOŠOVÁ (*1976) z Ústavu sociálnej komuni-kácie SAV v Bratislave sú sociálne psychologičky. Venujú sa predovšetkým výskumu sociálnychidentít v rôznych kontextoch a metodologickým otázkam kvalitatívneho výskumu v psychológii.Hlavné publikácie: Konštruovanie slovenskosti vo verejnom priestore (Plichtová, J., Lášticová, B.,Petrjánošová, M., 2009, Bratislava: KVSBK SAV); Social identities, societal change and mentalborders (Petrjánošová, M., Lášticová, B., In Human Affairs: Postdiscip linary Humanities and So-cial Sciences Quarterly, 2011, 21, 196 – 212); Ako analyzovať tlač: možnosti kritickej diskurzívnejanalýzy (Petrjánošová, M., Lášticová, B., In: Československá psychologie: časopis pro psycholo-gickou teorii a praxi, 2010, 54, 290 – 300).

Prof. PhDr. Ing. Ladislav Bučko, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv.Alžbety, n. o., Bratislava, Inštitút misijnej práce a tropického zdravotníctva bl. JánaPavla II.; e-mail: [email protected], [email protected]. Petra Sláviková, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,n. o., Bratislava, e-mail: [email protected], [email protected]

The article gives an introduction to the issue of the specifics of residential care in Cam-bodia. It considers the rising number of orphans in the country, despite the world widetrend of transition to family or community care. Simultaneously, the author asks thereasons for this phenomenon and gives answers from personal practice and the prac-tice of other organisations working in this area. The article also describes a project bySt. Elizabeth’s University of Health and Social Work in Bratislava, House of Family asan orphanage, which has been helping Cambodian children with HIV/AIDS since 2003.

Key words: Cambodia, residential care, children’s home, voluntourism, HIV/AIDS

Kľúčové slová: Kambodža, inštitucionálna starostlivosť, detský domov, volunturiz-mus, HIV/AIDS

ÚVOD

Kambodža je v povedomí laickej, možno i odbornej verejnosti často spojená so svo-jou smutnou históriou, genocídou, do ktorej vyústil agrárny komunizmus na čele s PolPotom. Tento príspevok si ale kladie za úlohu, okrem podania krátkeho demografické-ho a historického prierezu pre lepšie pochopenie kontextu, najmä vymedzenie proble-matiky náhradnej starostlivosti v krajine. Obaja autori v krajine určitý čas pôsobili a za-oberali sa touto oblasťou. V príspevku sa pokúsime priblížiť slovenskej verejnostikambodžskú realitu a jej komplikované historicko-kultúrne a kultúrno-sociálne záze-mie. Na tomto poli bol uskutočnený aj kvalitatívny výskum, ktorý v texte spomínamepre dokreslenie kompletného obrazu o tom, čo je v danej situácii možné uskutočniťa snažíme sa predstaviť náš pohľad na riešenie vzniknutého problému.

Kambodža sa nachádza v juhovýchodnej Ázii, žije v nej viac ako 15 miliónov obyva-teľov (CIA Factbook, 2013), susedí s Thajskom, Laosom a Vietnamom; na juhozápade

289

3 61 • 2013TÉMA

ŠPECIFIKÁ INŠTITUCIONÁLNEJ NÁHRADNEJSTAROSTLIVOSTI O DETI V KAMBODŽI

LADISLAV BUČKO, PETRA SLÁVIKOVÁ

má prístup k Thajskému zálivu Tichého oceánu. Krajina patrí medzi najchudobnejšiev regióne, najmä pričinením genocídnej občianskej vojny vyvolanej Červenými Kmér-mi v rokoch 1975 – 1979, keď bola vyvraždená asi štvrtina vtedajšej populácie a tentorežim mal ďalekosiahle následky na všetky oblasti života obyvateľstva. V deväťdesia-tych rokoch minulého storočia sa k zložitej situácii pridalo i ochorenie AIDS. Podľaúdajov v článku od M. Lewisa, prvý prípad vírusu HIV bol v Kambodži zistený v roku1991. V roku 1993 bol identifikovaný prvý prípad AIDS a v roku 1997 miera výskytuHIV rapídne vzrástla na 2,2 % (niektoré zdroje uvádzajú až 3,3 %), čo predstavovalonajvyššiu prevalenciu v Ázii v tej dobe (Lewis, 2010). Školský systém, rovnako ako ďal-šie oblasti v krajine, je stále v rozvoji. Okrem neodbornosti a nedostatku pedagógov je-ho pokrok spomaľuje aj rozsiahla korupcia, ktorá sťažuje realizáciu stanovených plá-nov, ale aj prácu mimovládnych organizácií. Sociálny systém v Kambodži je ďalšouoblasťou, ktorú krajina potrebuje správne nastaviť. Sociálne zabezpečenie zo stranyštátu v podstate neexistuje. Väčšinu krízových potrieb obyvateľstva pokrývajú sociál-nymi službami medzinárodné organizácie, ktoré okrem iného aj postupne vyvíjajú ná-tlak na kambodžskú vládu. Práve v tejto oblasti však vznikajú aj riziká, a to priamov lokálnych, poprípade medzinárodných organizáciách, ktoré sú v praxi často pone-chané samé na seba, bez riadnej regulácie a jasných pravidiel fungovania. Napríkladexistujúce štandardy pre náhradnú starostlivosť o deti sa nedodržiavajú na takej úrov-ni, aby náhradná starostlivosť v krajine nadobúdala štruktúru vychádzajúcu z hlavnejmyšlienky štandardov, to znamená, že namiesto úbytku detských domovov v krajinea posilneniu sociálnej pomoci rodine sa počet detských domovov od roku 2005 zvýšilo 75 % (Hartley, Walker, 2013). Dôvody takéhoto nárastu rezidenčnej starostlivosti a jejšpecifiká v kambodžských podmienkach rozoberáme v nasledujúcom texte.

KAMBODŽA V HISTORICKOM KONTEXTE

Väčšina kambodžskej populácie sa považuje za Kmérov, potomkov Angkorskej ríše,ktorá sa tiahla veľkou časťou juhovýchodnej Ázie a dosiahla svoj vrchol v 10. až 13. sto-ročí. Útoky zo strany Thajska a dnešného Vietnamu oslabili ríšu a priviedli ju k po-stupnému rozpadu. V roku 1863 sa kráľ rozhodol umiestniť krajinu pod francúzskuochranu a v roku 1887 sa stala súčasťou francúzskej Indočíny. Kambodža získala svojunezávislosť od Francúzska v roku 1953. V apríli 1975 sa k moci dostali komunistickíprívrženci Červení Kméri, ktorí evakuovali Phnom Penh a iné mestá (CIA, 2010). PolPotov režim bol jeden z najnásilnejších režimov 20. storočia a je zodpovedný za smrťpribližne 1,7 milióna ľudí či už popravou, hladom alebo nútenými prácami (What IsKhmer Rouge, 2010). V decembri 1978 vietnamská invázia zatlačila Červených Kmérovna vidiek a tak začala desaťročná vietnamská okupácia, ktorá vyústila do takmer tri-násťročnej občianskej vojny. Demokratické voľby a pokoj zbraniam boli nariadenév roku 1991 Parížskou mierovou dohodou, ktorá však nebola plne akceptovaná Červe-nými Kmérmi. Voľby sponzorované OSN v roku 1993 pomohli zdanlivo obnoviť nor-málne fungovanie krajiny pod koaličnou vládou. V októbri 2004 kráľ Norodom Siha-nuk abdikoval z trónu v prospech svojho syna princa Norodoma Sihamoniho. Poslednévoľby v roku 2008 prebehli relatívne v pokoji (CIA, 2010).

290 T É M A

DEMOGRAFICKÉ ÚDA JE

Priemerný vek obyvateľstva je 23,7 roka, populačný rast sa uvádza ako 1,67 % a pô-rodnosť 24,88 pôrodov na tisíc obyvateľov. Úmrtnosť je 7,88 úmrtí na tisíc obyvateľov(Cambodia Demographics Profile, 2013). Kambodža má najmladšiu populáciu v juho-východnej Ázii a je jednou z najmladších populácií na svete. Až 60 % Kambodžanov jemladších ako 26 rokov a žije na vidieku. Podľa správy OSN z roku 2009 vstúpi na trhpráce 300 tisíc mladých ľudí každý rok a toto číslo má narásť na 400 tisíc v najbližšíchrokoch. V tom istom čase ekonomika krajiny tradične spočíva v neefektívnom poľno-hospodárstve, v ktorom zamestnáva 70 % populácie, čo znamená príspevok iba vo výš -ke 33 % do celkovej ekonomiky krajiny (Ostrega, 2009). Detská úmrtnosť je jednýmz najvýznamnejších ukazovateľov kultúrneho a ekonomického stavu krajiny. Rastieúmerne s chudobou a sociálnym vylúčením, ktoré znižujú prístup k lekárskej starost -livosti. Najzreteľnejším indikátorom je dojčenská úmrtnosť, teda počet úmrtí detí do1 roku života na 1000 živonarodených detí. V Kambodži je to 52,7 úmrtí, na porovna-nie v Slovenskej republike je dojčenská úmrtnosť 6,2 úmrtí na 1000 živonarodenýchdetí a v EÚ 4,8 na 1000 živonarodených detí (Ginter a kol., 2004). Vo výročnej správez roku 2008 organizácia Save the Children označila Kambodžu medzi jedno z najhor-ších miest na svete pre matku a dieťa pod päť rokov. Podľa uvedeného prieskumuúmrtnosť detí pod päť rokov je 83 úmrtí na tisíc živonarodených detí.

CHARAKTERISTIKA SIRÔT V KAMBODŽI

Osirelé kambodžské dieťa predstavuje jednotlivca žijúceho v určitých konkrétnych,na seba naviazaných systémoch, ktorým musíme porozumieť, aby sme nenarušilikrehkú štruktúru vzťahov medzi členmi širšej rodiny či komunity a dieťaťom. Tradič-ná kmérska rodina prežíva v dnešnej dobe nápor nových myšlienok a foriem správaniazo západnej kultúry, ktoré sa šíria i v tých najodľahlejších miestach pomocou televízieči internetu v mobile. To vedie k medzigeneračným konfliktom, keď nový „západný“spôsob myslenia naráža na tradície dobrých mravov, a to môže vyústiť k sociálnymproblémom, ako sú úteky z domova. Ulice hlavného mesta sa tak plnia deťmi, ktoré sí-ce rodiny majú, ale tie sa o nich nevedia postarať alebo sa tieto deti rozhodli domovopustiť, aby našli lepší a slobodnejší život v meste. Ďalšou skupinou detí bez domovasú deti HIV pozitívnych rodičov, ktoré sú buď rovnako pozitívne, alebo stratili jednéhoalebo oboch rodičov v dôsledku HIV/AIDS.

Pre účely tohto článku budeme rozlišovať polosiroty, ktoré stratili otca, alebo ktoréstratili matku a úplné siroty, teda deti, ktoré stratili oboch rodičov.

Podľa údajov UNICEF v Kambodži 8,8 % detí mladších ako 18 rokov stratilo najme-nej jedného rodiča, pričom v Thajsku je to 4,7 % a vo Vietname 4,2 %. Vo všetkýchtroch krajinách je viac prípadov, v ktorých deti stratili otca. V Kambodži je to 70,4 %.V počte dievčat a chlapcov medzi sirotami nie je žiaden signifikantný rozdiel. Štúdieukázali, že u detí v školskom veku je pravdepodobnosť osirenia vyššia ako u detív mladšom veku. Štúdia organizácie UNICEF z roku 2009 ďalej analyzovala i mieruchudoby medzi sirotami a nesirotami, pretože prístup k základným potrebám a služ-bám a osirenie majú významný dopad na imanie domácnosti. Z výsledkov vyplýva, žepolosiroty a nesiroty sa najčastejšie nachádzajú v najchudobnejších domácnostiach.Polosiroty sú náchylnejšie k chudobe ako nesiroty. Zaujímavé je, že úplné siroty žijú

291L a d i s l a v B u č k o , P e t r a S l á v i k o v á

v priemerných alebo bohatších domácnostiach ako iné skupiny detí. Skoro polovicaúplných sirôt žije v domácnostiach klasifikovaných ako najbohatšie. Pre kontrast,v domácnostiach klasifikovaných ako najchudobnejšie, žije 39 % úplných sirôt, v po-rovnaní s 50 % detí, ktoré stratili otca, 49 % detí, ktoré stratili matku a 43 % detí s obo-ma žijúcimi rodičmi (UNICEF, 2009). Podľa našich skúseností toto zistenie poukazujena tradičné kritériá výberu vhodnej náhradnej rodiny pre dieťa, ktoré stratilo oboch ro-dičov. Do úvahy pripadá poväčšine najmajetnejšia domácnosť v širšej rodine dieťaťa,poprípade v danej komunite, ktorá má akúsi morálnu povinnosť postarať sa o osirelédieťa. Problémy nastávajú po zistení diagnózy HIV/AIDS, keď majetné rodiny majústrach z diskriminácie a samotného ochorenia a odmietnu starostlivosť o choré dieťa.Tieto deti sa tak ocitajú v najchudobnejších domácnostiach, často vedených samotný-mi deťmi, alebo v pagodách a podobne. U polosirôt dieťa zvykne bývať so žijúcim ro-dičom a ich domácnosť pociťuje stratu jedného príjmu, u domácností s HIV/AIDS po-zitívnym členom sa chudoba znásobuje neschopnosťou pracovať či špeciálnymivýdavkami na lieky, diskrimináciou a pod. Väčší počet úplných sirôt žije v domácnos-ti vedenej starým rodičom, ako oba typy polosirôt, tiež je u nich dvojnásobná pravde-podobnosť bývania so vzdialeným príbuzným. V Kambodži skoro polovica úplných si-rôt spadá do tejto kategórie. Viac ako 3 % úplných sirôt žijú s osobou, ktorá nie je ichpríbuznou, pričom u polosirôt je to menej ako 1 % (UNICEF, 2009). U HIV pozitívnychsirôt nie je zriedkavosťou, že pred tým ako sa dostanú do detského domova, si ich me-dzi sebou presúvajú príbuzní. Dieťa tak prežíva psychosociálny stres z viacerých od-mietnutí. Zdravotný stav detí sa tiež v týchto podmienkach zhoršuje, vynechávajú ško-lu a nezriedka i pravidelné návštevy u lekára spojené s výdajom ARV liekov. Taktou dieťaťa môže vzniknúť rezistencia na lieky a ohroziť jeho život.

ŠPECIFIKÁ INŠTITUCIONÁLNEJ NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI V KAMBODŽI

Náhradná starostlivosť (z angl. alternative care) znamená umiestnenie dieťaťa do sta-rostlivosti opatrovníka, aby boli uspokojené jeho základné potreby. Ide o zodpovedajú-ce bývanie pre najviac ohrozené deti, vrátane sirôt, a tie, ktoré žijú v nedôstojných pod-mienkach alebo v zmenených podmienkach, ktoré môžu ohroziť život dieťaťa. Takýmizmenenými podmienkami môže byť smrť rodiča alebo opatrovníka, jeho choroba, kvôliktorej nie je viac schopný starať sa o dieťa, alebo násilie, týranie či zanedbávanie. Formálnanáhradná starostlivosť obyčajne zahŕňa i tretiu stranu, teda štát, ktorý zabezpečuje pe-stúnsku starostlivosť, adopciu alebo inštitucionálnu starostlivosť. Neformálna náhradnástarostlivosť väčšinou znamená umiestnenie dieťaťa do starostlivosti širšej rodiny aleboblízkeho suseda. Tento prístup by mal byť zameraný na rodinu a zahŕňať analýzu špeci-fík usporiadania života. Zaostruje sa na interpersonálne a tiež vonkajšie rodinné vzťahyna nájdenie správneho riešenia pre dieťa s neadekvátnou starostlivosťou.

Vo východnej Ázii a Tichomorí v mnohých prípadoch predstavuje tradičnú sociálnuochranu širšia rodina. Tradičná rodinná štruktúra sa však mení v dôsledku ekono -mického rastu a urbanizácie, čo zužuje možnosti umiestnenia dieťaťa v rodine. Taktovznikajú i v týchto krajinách také javy ako „komunitná starostlivosť“, adopcia, domo-vy a sirotince (Edström, Khan, 2009). Podľa NAA1 je náhradná starostlivosť definovaná

292 T É M A

1 National Aids Authority.

v Zásadách náhradnej starostlivosti o deti ako starostlivosť o osirelé a ďalšie ohrozenédeti, ktoré nie sú v starostlivosti svojich biologických rodičov. Rozoznávajú sa dve ši-roké kategórie náhradnej starostlivosti, a to inštitucionálna alebo rezidenčná starostli-vosť, a neinštitucionálna, nerezidenčná alebo rodinno-komunitná starostlivosť (NAA,2008). V minimálnych štandardoch náhradnej starostlivosti pre deti sa uvádza, že ná-hradná starostlivosť predstavuje základnú službu všetkým ohrozeným deťom. Kambodž -ská kráľovská vláda, Ministerstvo sociálnych vecí, veteránov a rehabilitácie mládeže,relevantné ministerstvá a národné i medzinárodné organizácie poskytujú náhradnústarostlivosť a získali množstvo skúseností. Pre zvýšenie ochrany štyroch základnýchpráv dieťaťa a na zaistenie jeho záujmov založilo Ministerstvo Poradný výbor náhrad-nej starostlivosti (Alternative Care Advisory Committee) a štyri technické pracovnéskupiny pre asistenciu. Následne Ministerstvo vydalo Minimálne štandardy náhradnejstarostlivosti (Minimum Standards on Alternative Care for Children, 2008). Spomína-ný dokument bližšie špecifikuje starostlivosť:

1. Inštitucionálna alebo rezidenčná starostlivosť je skupinové zariadenie pre deti,v ktorom sa o deti starajú platení opatrovníci, napr. sirotince, detské domovy, zota-vovacie centrá, centrá pre ochranu detí. Deti v takomto zariadení dostávajú prime-ranú starostlivosť po určitý čas. V praxi poskytuje inštitucionálnu starostlivosť štátalebo mimovládne organizácie. Inštitúcie väčšinou pokrývajú potrebu krátkodobej idlhodobej starostlivosti o deti. Napriek tomu viacero štúdií dokázalo, že umiestne-nie dieťaťa v dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti môže mať negatívny vplyv najeho vývoj a vystaviť ho diskriminácii, zneužívaniu atď. To zdôrazňuje potrebu pre-ferovania nerezidenčnej starostlivosti.2. Neinštitucionálna alebo nerezidenčná starostlivosť súvisí s rodinno-komunitnou


Odchod z rodiny. Foto: Petra Sláviková.

starostlivosťou. Vo všeobecnosti existuje veľa typov tejto starostlivosti, ako naprík-lad adopcia, starostlivosť v rámci širšej rodiny, starostlivosť poskytovaná v miestnejpagode. Ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorá sa nedávno objavila, a to v sú-vislosti s HIV/AIDS, je domácnosť vedená deťmi (Policy on Alternative Care for Chil-dren, 2006).Deti infikované alebo ovplyvnené HIV/AIDS sa často stretávajú s jedným alebo obo-

ma typmi náhradnej starostlivosti. V dôsledku choroby prichádzajú o svojich rodičova o svoj domov. Mnohé z detí majú skúsenosť nielen so smrťou rodiča, ale i následnýmodmietnutím príbuzných či inštitúcie z dôvodu zistenia ochorenia. Klasické sirotincev Kambodži majú svoje limity a nezvyknú byť vybavené na príjem dieťaťa s HIV/AIDS.Mnohé nerozumejú dôsledkom nepravidelného užívania liekov a vystavujú tak detiveľkému riziku. Deti s HIV bývajú pre ne akousi hrozbou i zvýšením nákladov. Situá-cia v Kambodži sa pomaly mení a rovnako i potreba sirotincov. Väčší dôraz sa v teóriikladie na komunitnú prácu s ohrozenými rodinami, ktorá je adresnejšia a účinnejšiav rámci momentálneho stavu v krajine. Rodinná integrácia detí z inštitúcie si však vy-žaduje prácu nielen s dieťaťom, ale aj s danou rodinou a komunitou. V mnohých prí-padoch je potrebná sanácia rodiny. O niečo zložitejšie je to u detí s HIV/AIDS, kde jepotrebné odbúrať predsudky a diskrimináciu v komunite a vyškoliť zodpovedného člo-veka na manipuláciu s liekmi a ich správne užívanie. Ekonomické zabezpečenie takej-to rodiny býva tiež výzvou.

Kambodžská kráľovská vláda spolu s príslušnými ministerstvami sa zhodli na spo-ločných princípoch náhradnej starostlivosti, a to:

• Rodinno-komunitná starostlivosť je najlepšou možnosťou náhradnej starostlivosti.• Inštitucionálna starostlivosť by mala byť poslednou možnosťou a iba ako dočasnériešenie.• Mali by byť prijaté špeciálne stratégie na podporu rodičov, aby mohli samostatnevychovávať svoje deti a poslať ich do škôl.Tieto stratégie by mali byť zamerané priamo na rodinu, príbuzných a komunity, kto-

ré sa starajú o deti, kde nie je možná rodičovská starostlivosť, aby sa tak zabránilo in-štitucionálnej starostlivosti (Policy on Alternative Care for Children, 2006).

Pod inštitucionálnou starostlivosťou pre účely tohto článku teda rozumieme zaria-denia, ktoré sa dlhodobo a celodenne starajú o ohrozené deti, to znamená sirotincea detské domovy. Iné zariadenia, ako resocializačné centrá či denné centrá pre deti, ne-spĺňajú pre nás kritériá celodennej starostlivosti o osirelé deti.

Sirotince sa stali po nejakom čase súčasťou krajiny. V roku 2008 bolo v Kambodži 258sirotincov a detských domovov, z toho 21 vládnych. Napriek tomu väčšina detí, ktoré ži-jú v týchto zariadeniach, nie sú sirotami, ale stále majú rodičov. V skutočnosti, podľa vlád-nych štatistík, iba 26 % z osirelých detí stratilo oboch rodičov. Dokonca väčšina detí mápríbuzných, ktorí by sa o ne mohli postarať. Predpokladá sa, že je v krajine 553 000 po-losirôt a úplných sirôt, čo predstavuje 8,8 % zo všetkých detí. Z toho v roku 2008 žilov inštitúcii 9 460 detí a mladých ľudí do 18 rokov. Inštitucionálna starostlivosť sa tak sta-la jednou z možností náhradnej starostlivosti o ohrozené deti. Od roku 2005 do roku 2013stúpol počet súkromných zariadení o 75 %. Počet štátnych zostal rovnaký. Chudobaa nedostatočný prístup ku vzdelaniu bývajú najčastejšou príčinou umiestnenia dieťaťav inštitúcii. Tie sa stali najľahšou cestou pre riešenie týchto problémov a sociálneho vy-lúčenia. Rodičia tiež zvyknú umiestniť dieťa do detského domova v akútnej kríze a po-važujú to za dočasné riešenie, ktoré sa však postupom času stane permanentným. Det -ské domovy sú často vzdialené na míle od pôvodného bydliska a tak sa udržiavanie

294 T É M A

kontaktov s rodinou značne sťažuje. Deti sa tak odcudzia vlastným príbuzným (Mythsand Realities about Orphanages in Cambodia, 2008). Treba tiež poznamenať, že vzde-lanie ako nosný dôvod zverenia dieťaťa do detského domova je častým fenoménom kra-jín globálneho juhu. Chudobní rodičia, podľa našich skúseností, sa vydávajú aj za mŕtvychv snahe umiestniť svoje dieťa do detského domova, kde sa mu dostane dobrého vzdela-nia a tým mu zabezpečia domnelú „lepšiu budúcnosť“. I keď je niekedy nevyhnutnévzdialiť dieťa od rodiny, bolo by treba čím skôr kvalifikovane zhodnotiť situáciu dieťaťaa rodiny a je potrebné naplánovať starostlivosť zahŕňajúcu biologickú rodinu. Ďalším špe-cifikom náhradnej starostlivosti v inštitúcii je problematika detí s HIV/AIDS a zakladása na potrebe medicínskej starostlivosti a samotnej záchrane života. Do roku 2003 exis-tovalo len málo organizácií, ktoré vedeli zabezpečiť ARV liečbu a ďalšie potrebné liekypre tieto deti. Maryknoll – Little Sprouts Program predstavoval prvú organizáciu, ktorázačala poskytovať ARV liečbu pre siroty v júni 2002. Tento program zahŕňal pomoc si-rotám v detskom domove, ale i žijúcim so širšou rodinou (Myung a kol., 2007). V roku2003 sa k nim pridala organizácia MSF Francúzsko a ďalšie. V roku 2004 bol oficiálnezaregistrovaný i slovenský projekt House of Family, ktorý v spolupráci s charitatívnouorganizáciou Maryknoll poskytoval liečbu ARV.

V rokoch 2003 – 2004 boli Kambodži ponúknuté generické lieky HAART zadarmo.Od januára 2003 do decembra 2007 bolo na liečbe 57 % zo všetkých HIV pozitívnychdetí (Isaakidis a kol., 2010). V tomto období bol nedostatok vyškoleného personálu.Osveta ohľadom HIV/AIDS sa ešte len rozbiehala a deti s HIV/AIDS boli v stave akút-neho ohrozenia života. Detské domovy boli pre ne často východiskom a poslednou zá-chranou. Vďaka liečbe, plnohodnotnej strave a ošetrení oportúnnych infekcií sa rýchlozotavovali a zaradili sa späť do života. Dnes je ARV liečba zadarmo. Situácia sa zmeni-la a všetky detské domovy pretransferovali HIV pozitívne deti do najbližších centier


ARV lieky. Foto: Petra Sláviková.

a nemocníc poskytujúcich liečbu. Deti sú v relatívne dobrom zdravotnom stave a terazje potrebné riešiť najmä otázku ich budúcnosti. Kambodža postupne upúšťa od potre-by inštitucionálnej starostlivosti a zameriava sa najmä na rozvoj jej alternatív. Mimo-vládne organizácie tiež preferujú domácu, komunitnú starostlivosť, ktorá pomôže ro-dine zvládnuť ťažkosti bez toho, aby sa dieťa muselo odlúčiť od rodiny.

Zistenia z viac ako šesťdesiatročného celosvetového výskumu inštitucionálnej staro-stlivosti potvrdili, že inštitucionalizácia zamedzuje zdravý vývoj dieťaťa a má dlhotrva-júce následky v dospelosti. Na to, aby sa dieťa normálne vyvíjalo, je potrebný starostli-vý vzor v jeho útlej mladosti. To je ťažko zorganizovateľné v inštitúcii, kde dochádzak častej zmene zamestnancov a vzťah medzi zamestnancami a deťmi nie je blízky. V in-štitúcii ako je detský domov, deti často mávajú tzv. „nekritické nároky k náklonnosti“(indiscriminate demand for affection), to znamená, že sú neobyčajne priateľské k iným,vrátane neznámych ľudí. Zvykne to pôsobiť milo na cudzincov, ktorí sú vrelo privítanív detskom domove tým, že ich deti držia za ruky, objímajú ich, ale v skutočnosti je topríznak psychickej deprivácie. Inštitúcia totiž nikdy nemôže plnohodnotne nahradiťrodinu (Myths and Realities about Orphanages in Cambodia, 2008). Napriek tomumnoho rodičov a príbuzných posiela deti do detských domovov v mylnej predstave, žerobia pre ne to najlepšie, keďže bude o deti dobre postarané. Tento mýtus je medzi kam-bodžskou populáciou značne rozšírený a dochádza k zneužitiu detských domovov, naj-mä v turisticky zaujímavých oblastiach, ako je Siem Reap a Phnom Penh, kde sa rozší-ril nový fenomén, a to „voluntourism“ (angl.) alebo volunturizmus, ide o pojemzahŕňajúci cestovanie a dobrovoľníctvo. Turistov prichádzajúcich do Kambodže lákajúplatení ľudia, ako sú taxikári (tzv. tuk tuk), zamestnanci hotelov a hostelov, na návšte-

296 T É M A

Deti si kreslia v House of Family. Foto: Petra Sláviková.

vu detských domovov za účelom dobrovoľníctva, či už vo forme venovaného času ale-bo financií. Z inštitúcií na ochranu ohrozených detí sa tak stávajú nástroje pre získava-nie finančných zdrojov. Nie je výnimkou, že turisti majú možnosť prezrieť si celý det-ský domov, vrátane izieb detí. Návštevníci v mnohých prípadoch nie sú podrobenížiadnemu kontrolnému rozhovoru, či dokonca bývajú ponechaní s deťmi osamote, bezpersonálu detského domova, čo je vysoko rizikové v krajine známej rozšíreným sextu-rizmom. Proti takémuto konaniu sa snaží bojovať organizácia Friends International sosvojou kampaňou „Deti nie sú turistická atrakcia“ (Friends International, 2013), a toosvetou a oslovovaním turistov, aby nepodporovali takéto det ské domovy svojou ná-vštevou, pretože tak prispievajú do začarovaného kruhu, keď počet sirotincov narastáa tým aj počet detí, ktoré by pri vhodnom prístupe mohli vyrastať vo vlastnej rodinea s primeraným vzdelaním. Aj vďaka volunturizmu si mnoho súkromných osôb zakla-dá sirotince pre deti, o ktoré nebýva plnohodnotne postarané a sú len obeťami získava-nia financií od nič netušiacich turistov. V takýchto domovoch býva tiež zvykom udržia-vať zlé životné podmienky len preto, aby vyvolali väčší súcit v návštevníkoch a tak ichpodporili v snahe ďalšieho fundraisingu i ďalších návštev.

PROJEKT HOUSE OF FAMILY (HOF), KAMBODŽA

V týchto komplikovaných podmienkach poskytuje svoje služby i detský domovHouse of Family, ktorý je jedným z mnohých projektov Vysokej školy zdravotníctvaa sociálnej práce sv. Alžbety. House of Family (Dom rodiny) v Kambodži je zameraný


Dieťa v starostlivosti matky. Foto: Petra Sláviková.

na pomoc deťom infikovaným a ovplyvneným HIV/AIDS. V roku 2004 bol oficiálne za-registrovaný projekt v Phnom Penhi, ktorý ako jeden z prvých poskytoval deťom ARVliečbu. V roku 2008 bola otvorená pobočka projektu s rovnakým názvom v meste Si -hanoukville. Projekt pokrýva šesť domov, z toho dva patria do komplexu detských domovov, jeden dom na pol ceste pre odrastené deti v Phnom Penhi a tri domy v Si -hanoukville. Cieľom projektu je poskytovanie celoživotnej ochrany, starostlivostia podpory ohrozeným deťom v Kambodži a ďalej predĺženie predpokladanej dĺžky ži-vota u detí s HIV/AIDS a zníženie miery úmrtnosti v Kambodži. Jeho cieľom je tiež roz-víjať schopnosti detí a napomáhať im k nadobudnutiu primeraného vzdelania, aby takdosiahli v dospelosti plnohodnotný život. Projekt poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť, vrátane liečby oportúnnych infekcií, adherencie HAART, laboratórnychtestov a pod. Okrem zdravotnej starostlivosti projekt zabezpečuje vhodnú nutričnústravu, ubytovanie, prístup k vzdelávaniu. Väčšina detí navštevuje súkromné školya projekt zabezpečuje vzdelávanie aj v rámci vnútornej štruktúry, teda zamestnávaučiteľov, ktorí sa venujú žiakom popri klasickej školskej dochádzke. Deti majú prístupaj k mimoškolským aktivitám a jazykovým kurzom. Starostlivosť sa poskytuje 24 ho-dín denne, 7 dní v týždni. V každej pobočke projektu pôsobí jeden lekár a jeden so-ciálny pracovník / logista spoločne s lokálnymi zamestnancami. Momentálne sa v HoFPhnom Penh nachádza 64 detí a 11 detí v domácej starostlivosti. V Sihanoukville je to64 detí v rezidenčnej starostlivosti, ďalších 7 je podporovaných v rodinnom prostredí.

V období, keď vznikol projekt HoF Phnom Penh, neexistoval nijaký podporný pro-gram pre HIV/AIDS deti. Liečba bola nedostupná a mnoho rodičov i detí zomieralo v dô-sledku podvýživy a AIDS. Viacej sirôt bolo odkázaných na pomoc a deti prichádzali doprojektu v zlom zdravotnom stave. V priebehu piatich rokov sa situácia zmenila. LiečbaHAART je dostupná a bezplatná a do popredia sa dostali sociálne prob lémy rodína ochrana detí. Väčší počet detí v HoF Sihanoukville je polosirotami a v projekte sa ocit-li kvôli chudobe, neschopnosti rodiča postarať sa o dieťa a jeho základné potreby, preohrozenie mravnej výchovy a nevhodné domáce podmienky, či nezodpovednosti priadherencii liekov. Väčšina týchto detí, či už v Phnom Penhi alebo v Sihanoukville mánejakých príbuzných, s ktorými sa projekt snaží udržiavať kontakt. Príbuzní môžu die-ťa kedykoľvek navštíviť a zostať aj zopár dní v projekte. Deti tiež chodia na väčšie sviat-ky domov navštíviť príbuzných. Na veľké sviatky zostáva v projektoch spolu približne40 – 50 detí, ktoré nemajú kam ísť alebo je u nich riziko vzniku rezistencie z dôvodu ne-zodpovednosti príbuzného. Pre niektoré deti zase i krátky návrat do rodiny predstavujeriziko, ktoré hrozí zo strany príbuzných, a to buď pobyt vo verejných domoch, žobraniena ulici či dokonca predaj dieťaťa. House of Family je jedinečným projektom svojho dru-hu v Kambodži, pretože poskytuje komplexnú starostlivosť deťom postihnutýmHIV/AIDS. V projekte je k dispozícii lekár, ktorý vykonáva diagnostiku, liečbu oportún-nych infekcií, kontrolu ARV liekov a pravidelné testovanie VL a CD4 a pod. Druhým čle-nom slovenskej posádky je sociálny pracovník, ktorého úlohou je okrem vedenia pro-jektu po manažérskej stránke aj profesionálna a komplexná starostlivosť o dieťa, ktorázahŕňa okrem iného i vzdelávanie, sociálne poradenstvo a pomoc.

S meniacou sa situáciou v krajine je však nevyhnutné, aby projekty v nej pôsobiacedokázali reflektovať skutočnú potrebu svojich klientov. Za môjho pôsobenia v Projek-te, od roku 2008 do roku 2011, keď som mala možnosť sledovať smer, ktorým sa kraji-na a jej obyvatelia uberajú, som si položila otázku, či všestranná pomoc, ktorú projektposkytuje, je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. A či sa nedopúšťame určitéhopygma liónskeho efektu na deťoch, ktoré budú po opustení projektu žiť normálny

298 T É M A

kmérsky život bez zahraničnej podpory. Ak je teda rodina najlepším miestom pre die-ťa, u koľkých detí je možný návrat a ako situáciu komplikuje HIV/AIDS?

V rokoch 2010 – 2011 bol uskutočnený kvalitatívny výskum metódou zakotvenej teó-rie podľa Straussa a Corbinovej, v projekte House of Family Sihanoukville, ktorý sa tý-kal rodinnej inklúzie detí infikovaných alebo ovplyvnených HIV/AIDS. V zmysle vyš-šie spomínanej celosvetovej tendencie ustupovania od inštitucionálnej starostlivosti,ktorá by mala byť až tou poslednou možnosťou v rozhodovaní o najlepšom záujme die-ťaťa, sme sa rozhodli zistiť, či je možné vrátenie dieťaťa do rodiny, tak aby to vyhovo-valo dieťaťu i jeho rodine na vzorke 20 pôvodných opatrovateľov. Výsledky výskumuukázali, že v prípade intenzívnej sociálnej práce a pri kvalitnej sanácii rodinného pro-stredia, s podmienkou určitej finančnej podpory, je možné deti spojiť s rodinnými prí-slušníkmi a zabezpečiť im aj ich nevyhnutné životné podmienky, vrátane vzdelania.Ukázalo sa, že hlavným motívom rodičov bolo kvalitné vzdelanie dieťaťa a nie choro-ba, ktorá ale zohrávala dôležitú úlohu v kritériách prijímania dieťaťa do rezidenčnejstarostlivosti. Dôraz však kladieme na prácu s rodinou, hneď po umiestnení dieťaťa dodetského domova a tiež po návrate dieťaťa do rodinného prostredia, a to z dôvodu, žepôvodní opatrovatelia majú tendenciu k chápaniu situácie ako vyriešenej a ich záujemo dieťa klesá s postupom času (Sláviková, 2011). Po odprezentovaní výsledkov výsku-mu bol do tímu prijatý sociálny pracovník, ktorý pracoval s rodinami detí, vhodnýmina rodinnú inklúziu. V krátkom čase bolo do rodín vrátených 7 detí, pod dohľadom so-ciálnych pracovníkov. K transformácii sociálnej pomoci podľa tohto modelu sa vedúodborné diskusie, ktoré by mali viesť k praktickému riešeniu starostlivosti o deti infi-kované alebo ovplyvnené HIV/AIDS v reálnych kambodžských podmienkach, tak abybol zaistený najlepší záujem dieťaťa.

ZÁVER

V článku sme sa pokúsili stručne načrtnúť Kambodžu ako krajinu s jej histórioua základnými údajmi, zároveň sme sa pokúsili zhrnúť špecifiká náhradnej inštitucio-nálnej starostlivosti v Kambodži. Medzi tie najvýraznejšie určite patrí neúmerný ná-rast počtu detských domovov v krajine, čo je v rozpore s celosvetovou tendenciou ichpočet znižovať a podporovať rodinu, aby si dieťa zachovalo zdravé sociálne väzby. Po-kúsili sme sa zhrnúť najmarkantnejšie dôvody tohto javu, a to snahu rodičov zveriť die-ťa do inštitúcie kvôli možnosti štúdia na lepšej škole a zabezpečeniu lepšej budúcnos-ti, i snahu organizácií deti v detskom domove udržať kvôli finančným ziskom – či už odzahraničných dobrovoľníkov, formou akéhosi „volunturizmu“, alebo aj ako nástroj nazískavanie financií pre vlastnú činnosť, keďže sa určite lepšie vykazujú počty sirôt,ktorým sa pomáha v inštitúcii ako v rodinách, pričom sa počíta s ľudským súcitom.Ďalším špecifikom náhradnej starostlivosti sú deti s HIV/AIDS a zabezpečenie ich po-trieb z hľadiska minulosti a prítomnosti. Stručným uvedením projektu Vysokej školyzdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety sme chceli ukázať tento slovenský projektako príklad komplexnej starostlivosti o siroty a polosiroty postihnuté HIV v Kambodži.Samotný projekt v krajine pôsobí od roku 2003 a rovnako prechádza zmenami, ktoréby mali napomôcť rodinnej inklúzii detí v prípade úspešnej sanácie pôvodnej rodiny.Záchrana života dieťaťa je v tomto prípade aj istou zodpovednosťou za jeho ďalší životi jeho kvalitu. V tomto bode by sa úspešnosť medicíny mala prelínať s úspešnosťou so-ciálnej práce, ak má ísť o komplexnú starostlivosť o klienta.


LITERATÚRA

Cambodia Demographics Profile (2013). [onli-ne]. Indexmundi (citované 31. 5. 2013). Do-stupné na: <http://www.indexmundi.com/cambodia/demographics_profile.html>.

CIA (2010). [online]. The World Factbook (ci-tované 3. 9. 2010). Dostupné na: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cb.html.

CIA Factbook (2013). (citované 31. 5. 2013) Do-stupné na: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cb.html>.

Edström, J., Khan, N. (2009). Protection andCare for Children faced with HIV and AIDSin East Asia and the Pacific: Issues, priori-ties and responses in the region. Horn, R.(Ed.), IDS and UNICEF. Report. UNICEFEAPRO: Bangkok.

Friends International (2013). [online]. Chil-dren are not tourist atraction. (citované 5.11. 2010). Dostupné na: <http://www.thinkchildsafe.org/thinkbeforevisiting/>.

Ginter, E. a kol. (2004). Správa o miléniovýchrozvojových cieľoch SR. UNDP., CPHR., Bra-tislava: RENESANS.

Hartley, M., Walker, C. (2013). Cambodia’sBooming New Industry: Orphanage Tou-rism. 2013. (citované 31. 5. 2013) Dostupnéna: <http://www.forbes.com/sites/mor-ganhartley/2013/05/24/cambodias-boo-ming-new-industry-orphanage-tourism/>.

Isaakidis, P. a kol. (2010). High survival andtreatment success sustained after two andthree years of first-line ART for children inCambodia. In: Journal of the InternationalAIDS Society, Vol 13. 21. 3. 2010. doi:10.1186/1758-2652-13-11

Lewis, M. (2010). From temples to brothels:combating HIV and AIDS in Cambodia [on-line] Healthdev (citované 12. 10. 2010). Do-stupné na: http://healthdev.net/site/po-st.php?s=7178>

Myth and Realities about Orphanages in Cam-bodia (2008). [online]. Friends-Internatio-nal. [citované 5.11.2010]. Dostupné na:<http://www.friends-international.org/re-sources/alternative-care/mythrealities_FI-NAL.pdf>

Myung a kol. (2007). Directly Observed High-ly Active Antiretroviral Therapy for HIV-In-fected Children in Cambodia. In: AmericanJournal of Public Health, 97(6), June 2007,974-977.

National Aids Authorithy (2008). Orphans,Children Affected by HIV and Other Vulne-rable Children in Cambodia: A Situationand Response Assessment, 2007. [online](citované 14. 10. 2010). Dostupné na: <http://www.naa.org.kh/files/en/SRA_%20Ju-ne_18-Final-English.pdf>.

Ostrega, G. (2009). Stuck in the sticks. In: SEAGlobe [online] elektronická verzia (citova-né 3. 9. 2010). Dostupné na: http://www.sea-globe.com/cambodia/96-society/381-stuck-in-the-sticks.

Policy on Alternative Care for Children (2006).Ministry of Social Affairs, Veterans andYouth Rehabilitation. Kingdom of Cambo-dia Nation Religion King: Phnom Penh.

Sláviková, P. (2011). Problémy rodinnej inklú-zie detí s HIV/AIDS v Kambodži. Dizertačnápráca, Vysoká škola zdravotníctva a sociál-nej práce sv. Alžbety: Bratislava.

UNICEF (2009). Access to Essential Needs andServices for Children – Orphans and PovertyStatus: A study on Cambodia, Thailandand Viet Nam, UNICEF East Asia and Paci-fic Regional Office: Bangkok.

What is Khmer Rouge? (2010). [online]. Cam-bodian Information Center (citované 3. 9.2010). Dostupné na: <http://www.cambo-dia.org/khmer_rouge/>

300 T É M A

O AUTOROCH

LADISLAV BUČKO (*1959) absolvoval vysokoškolské vzdelanie na Fakulte zdravotníctva a so-ciálnej práce Trnavskej univerzity, titul docent získal v odbore sociálna práca na Trnavskej uni-verzite v Trnave a titul profesor v odbore sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociál-nej práce sv. Alžbety v Bratislave. L. Bučko od roku 1998 vyvíja vednú disciplínu misiológia a odroku 1999 odborne zabezpečuje študijný program Misijná a charitatívna práca. Od roku 2000 or-ganizuje a koordinuje zahraničné praktické stáže študentov Misijnej a charitatívnej práce v Rus-ku, Arménsku, Kazachstane, Kambodži, Keni, Bolívii a na Ukrajine. Od roku 2009 uskutočňujea riadi výskumný projekt „Vplyv globalizácie na zmenu misijných stratégií v rozvojových kraji-nách“. Smerodajnou publikáciou L. Bučka v oblasti jeho zamerania je kniha Na ceste k oslobo-deniu. Základy misiológie (Nitra, 2003).

PETRA SLÁVIKOVÁ (*1983) absolvovala magisterské štúdium v odbore sociálna práca na Trnav-skej univerzite v Trnave a doktorandské štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej prá-ce sv. Alžbety, Bratislava. Od roku 2008 do roku 2011 pôsobila na misiách v Kambodži a v roku2012 v Lesothe. Toho času pôsobí v organizácii Člověk v tísni, o.p.s. pobočka Slovensko a venu-je sa aj pedagogickej činnosti na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Je spo-luautorkou Textov k efektívnej rozvojovej spolupráci (Trnava, 2012), kde sa venuje problematikesociálnej starostlivosti o deti s HIV/AIDS.


Zapojili ste sa do viacerých projektov zacielených na zachovanie astúrskeho kultúrne-ho dedičstva: výstavy, reštaurovanie, scenáre dokumentárnych filmov a múzeá – na tiesa Vás chcem konkrétnejšie spýtať neskôr. Čo je cieľom týchto projektov v kontexte sú-časnej doby?

Napísal som viacero scenárov a potom sme nakrútili dokumentárne filmy o kultúrechleba, o obradoch prechodu, o sezónnych horských pastvinách. Ľudia, ktorí v týchto fil-moch vystupujú, čiže herci, sú prevažne skutočnými obyvateľmi daných oblastí. Bolotreba pripraviť montáž, prevrátiť celú dedinu hore nohami, orať zem, aby sme predstie-rali, že ideme siať žito.1 Zapojili sme do toho veľa ľudí... a týmto sme istým spôsobom pri-speli k obnoveniu hodnoty týchto činností.

Tieto projekty mali za cieľ šíriť poznanie o všetkých týchto témach, prispieť k ich re-valorizácii a zachovaniu, veď napokon naše videá sa premietali v školách, v televízii a do-konca v prostriedkoch hromadnej dopravy. Dúfam, že aspoň niečo sa nám tým podarilodosiahnuť. Napríklad téma o kultúre chleba nás priviedla k myšlienke založiť múzeum,pretože proces výroby chleba od zeme až ku stolu je neuveriteľne komplexný. Zapája sadoň celý rad zaujímavých technológií, počnúc náradím na orbu a na obrábanie pôdy, ďa-lej pár ťažných zvierat zapriahnutých do pluhu, atď.; potom prichádza na rad siatie, tre-ba mať na to nádoby...; potom prichádza žatva, mletie, výroba cesta a konzumácia za ro-dinným stolom. Pritom sa prejavuje aj rolové rozdelenie úloh podľa veku, pohlavia,spoločenskej kategórie; napokon prichádzajú na rad rituály a tabu. Napríklad, žena ne-môže miesiť cesto v období menštruácie, pretože cesto by nerástlo, alebo ženské rukys kváskom pripraveným ňou samou sú schopné oživiť mŕtve cesto. Avšak žena, ktorá jepod znamením smrti (menštruácia znamená, že mohol vzniknúť život a nevznikol, pre-to je to znamenie smrti), nemôže dávať život.

Žena je v tradičných kultúrach považovaná za nebezpečnú bytosť. Pohybuje sa medziprírodou a civilizáciou, a preto je bytosťou ambivalentnou. Môže dávať život, môže dávaťsmrť, a to či už biologickú alebo spoločenskú. Žena po prechode má prinášať spoločen-ský život; ale môže ho i neprinášať. Žena v období pred menopauzou môže byť darkyňou

302

1 V Astúrii sa ešte stále pestuje starobylá odroda pšenice známa zo staroveku, ktorá bola vo väčšine oblastísveta nahradená novými odrodami. Jeho latinský názov je Triticum dicoccoides, španielsky výraz je „trigoalmidonero silvestre“ alebo „escanda“.

3 61 • 2013ROZHOVOR

ANTROPOLÓGIA, VEDA BUDÚCNOSTI. 2. časť

KRÍZA ASTÚRSKEJ TRADIČNEJ KULTÚRY Z ANTROPOLOGICKÉHO HĽADISKA

Interview so španielskym antropológomAdolfom Garcíom Martínezom

biologického života, ale nemusí sa tak stať. O týchto témach som písal v práci publikova-nej v roku 2005 s názvom El tabú. Una mirada antropológica (Tabu. Antropologický po-hľad). Týchto tém sa dotkol aj Georges Balandier v dvoch svojich prácach, El desorden(Neporiadok) a Antropo-lógicas (Antropo-logické), a okrem neho aj iní odborníci.

Okrem mnohých iných projektov viedli ste aj projekt otvorenia Ekomúzea v Prírodnomparku v Somiede. Podľa akých kritérií ste navrhli toto múzeum, aké ciele ste sledovalia akú ste mali odozvu? Čo by ste mohli vytknúť klasickému modelu etnografických múzeí?

Som kritický voči mnohým tradičným múzeám. Ja osobne chápem ekomúzeum akourčitý príkladný model múzea. Múzeá by v prvom rade mali pomáhať pochopiť život ľu-dí, život autorov zozbieraných diel, tak ako píše Claude Lévi-Strauss vo svojej Štruktu-rálnej antropológii,2 a nielen vystavovať nejaké predmety vo vitrínach, aby sa napokonstali zbierkou nepotrebných vecí, ktorá nesprostredkúva žiadnu informáciu. Neraz je totak, že čím viac haraburdia, tým menej informácií. Preto by prvým krokom pri zriaďova-ní múzea mala byť etnografická monografia o danej oblasti. Celkový náhľad na proble-matiku. V etnografii treba postupovať holisticky, pretože jeden prvok nemá zmysel aknie je začlenený do systému (v tomto prípade ide o kultúru komunity). Dokonca žiadnepoznatky ani predmety nemajú zmysel, ak nepatria do systému. Ak zničíš systém, potomani jednotlivosti nemajú hodnotu. Podobne ako časti puzzle nadobúdajú zmysel iba vovzťahu s inými vecami, vo vzťahu s celkom.

Ďalším krokom musí byť náčrt projektu na tomto základe. Potom nasleduje zhromaž-ďovanie potrebných predmetov, ktoré sú ako komponenty syntagmy, ktoré musia maťdva významy, vzťahy na dve strany: jeden s ostatnými časťami syntagmy (špecifická ob-lasť) a druhý so zvyškom systému (kultúra komunity). Netreba pritom zhromaždiť veľ-ké množstvo predmetov. A tu som sa dostal k veci, ktorá ma skutočne dokáže rozčúliť,a to je opozícia materiálna kultúra – nemateriálna kultúra.

Čo je to nemateriálna, nehmotná kultúra? Dokonca aj UNESCO vychádza pri svojejčinnosti z takéhoto delenia, asi je to v móde. Máme pracovať na obnove nemateriálnej,nehmotnej kultúry... Kultúra je však jeden systém, jeden celok. Kultúra vždy stojí na ma-teriálnom základe, či je to už drevo, železo, akustický zvuk, gesto, stĺp dymu... A tentomateriálny základ nesie v sebe myšlienku, význam, obsah a funkciu, ktoré treba hľadať,aby sa konkrétna materiálna báza stala znakom so signifikantom a signifikátom. Ak bu-deme vychádzať z teórie otca lingvistiky, F. de Saussura, jazykový znak sa skladá z for-málnej zložky, teda signifikantu, a skrytej obsahovej/významovej zložky, teda signifiká-tu. Keď však odoberiete zo znaku signifikát, stáva sa ničím, iba obyčajným šumom.Napríklad v múzeu nám ukážu kus dreva oválneho tvaru s dlhou rúčkou – mám na mys-li lopatu na pečenie chleba – a tento predmet je opretý o dvierka pece. Čo to znamená?Bol to nástroj, ktorý slúžil na vloženie chleba do pece. To je jeho základná funkcia. Ktopoužíva tento nástroj? Žena. Ako často? Raz za dva týždne. Aká žena? Gazdiná. Čoho sadotýkala? Chleba, veľmi vzácnej, posvätnej veci. Chlieb bol posvätný (ak kúsok padol nazem, bolo ho treba pobozkať, nehádzal sa zvieratám). Práve preto, že sa tento nástroj do-týkal takej vzácnej posvätnej hmoty, nadobúdal magicko-náboženské významy. Takžeak sa spustila búrka, gazdiná postavila lopatu pred dom, oprela ju o dvere, aby odvrátilablesky a krúpy... A to by mala byť materiálna kultúra? Nie. Práve to je ten ďalší kompo-nent kultúrneho znaku, bez ktorého žiadny predmet nemá význam. Stručne povedané,

303N o e l i a B u e n o G ó m e z – A d o l f o G a r c í a M a r t í n e z

2 Lévi-Strauss, C.: Anthropologie structurale (1958), Anthropologie structurale deux (1973).

materiálna a nemateriálna podstata vecí sú ako dve strany jednej mince. Leslie A. Whitevyložil podstatu takéhoto prístupu vo svojej štúdii z roku 1959 The concept of culture,v ktorej upozornil, že každý prvok kultúry, či už motyka alebo sekera, sa skladá z dvochkomponentov, objektívneho (materiálny nástroj) a subjektívneho (jeho koncept, vý-znam).

Ak sa v tradičných múzeách vystavujú predmety, ktoré nemajú tento dvojaký obsaha význam, teda objektívny a subjektívny element, je to len nič nehovoriace haraburdie.Naopak, ja som v múzeu v Somiede zrekonštruoval dielňu výrobcu drevákov „mad -reńas“,3 a na jej príklade som sa snažil ukázať všetky fázy tejto remeselníckej práce, a tood stromu v hore až po nohu človeka, ktorý túto obuv používal. V prvej fáze bolo trebanarúbať drevo, v druhej fáze, v tretej fáze, atď., atď. Na záver prichádza predaj a použi-tie. Snažil som sa zachytiť vzájomné vzťahy medzi týmito predmetmi a vzťahy týchtopredmetov s okolitým systémom.

Ja som zástancom ekomúzeí z mnohých dôvodov, predovšetkým preto, že ponecháva-jú veci tam, kde vznikli. Je to v súlade s líniou vytýčenou G. Henrim Rivierom, otcom mo-dernej muzeológie a otcom ekomúzeí. Ekomúzeum namiesto budovy používa priestor; na-miesto predmetov – kultúrne dedičstvo ako celok, a publikom je domáce obyvateľstvo.Takto prenášaný obsah zahŕňa v sebe aj emocionálny náboj. Veď načo je dobré zatváraťpredmety medzi štyri steny, načo je dobré snažiť sa vtesnať dedinu medzi štyri múry? Mysa snažíme prepájať prírodné prostredie s kultúrnym, to znamená, že pozorujeme procesantropizácie (vplyv človeka na prostredie) a krajinu používame ako otvorenú knihu, vďa-ka ktorej možno pochopiť všetky súvislosti. Okrem toho, navádzame turistu, aby sa nadlhší čas zdržal v danej oblasti, čím sa zároveň stáva pre ňu zdrojom príjmov.

Zúčastnil som sa na príprave troch múzeí: múzeum v Somiede, vo Villanueve de Oscosa v San Martíne de Oscos.4 V San Martíne de Oscos sme zrekonštruovali jeden dom sovšetkým, čo k nemu patrí. Najskôr som publikoval knihu o tradičnom dome typickompre obec San Martín de Oscos. Ekomúzeum vo Villanueve de Oscos je zamerané na kul-túru chleba, jeho koncepcia je tiež podložená knižnou publikáciou a niekoľkými propa-gačnými materiálmi. V spomínanej knihe, v rozsahu 70 až 80 strán, podávam systema-ticky ucelenú informáciu o kultúre chleba. Ekomúzeum v Somiede je koncepčnepostavené na troch základných pilieroch, pričom jadro tvorí dom. Ďalšie zložky sa týka-jú života mimo domu, a to konkrétne poľnohospodárstva a pastierstva. Pri pastierstve zameriavame pozornosť na transhumanciu. V Somiede sa praktizovali všetky typy transhumancie zastúpené v Astúrii: transhumancia v oblasti náhornej plošiny, transhu-mancia rozšírená až po južné oblasti, transhumancia na dlhé vzdialenosti v rámci Astú-rie a transhumancia na krátke vzdialenosti. Transhumancia tvorí jednu z podstatnýchzložiek múzea. A napokon sú zastúpené remeslá. Táto štruktúra múzea sa usiluje re-konštruovať život danej komunity zo všetkých stránok, pričom základ tvorí dom. Na tú-to tému som tiež napísal viacero kníh: jednu o obydlí, druhú o transhumancii, a ešte mu-sím napísať ďalšiu o remeslách...

Myslím si, že okrem zostavovania monografií, vytvárania projektov atď., by bolo trebavychovávať turistických sprievodcov, organizovať monografické semináre, ktoré by prispelik rozširovaniu vedomostí, a tiež monografické výstavy, ktoré by naďalej pokračovali v roz-

304 R O Z H O V O R

3 „Madreńas“: špeciálny typ drevákov, tradičná obuv charakteristická pre astúrsky región, slúžila na po-hodlnejší pohyb v premoknutom teréne. Výrobca týchto drevákov: „madreńero“.

4 Somiedo je obec v južnej časti Astúrie. Jej správny obvod má rozlohu 291,38 km2 a má veľmi nízku husto-tu obyvateľstva, keďže z väčšej časti ho zaberá Prírodný park Somiedo (Parque Natural de Somiedo). Vil-lanueva de Oscos a San Martín de Oscos sú dve susediace obce v juhozápadnej časti autonómnej oblasti As-túrie, neďaleko Galície. Ich správne obvody majú rozlohu 72,70 km2 a 66, 28 km2.

širovaní svojich zbierok. Všetky tietotémy by mali byť podložené publiká-ciami. Dôležité je tiež zapájať do tý-chto činností miestne obyvateľstvo.

Mohla by byť agroturistika jednýmz riešení problému krízy astúrske-ho rurálneho sveta?

Agroturista je zvedavý tvor, chce sadozvedieť, chce získať kvalitnú infor-máciu, chce vidieť spôsob života spo-ločenstva, dokonca by sa rád aktívnezapojil do tohto spôsobu života. V sú-časnosti agroturistu tak trochu pod -vádzame, poskytneme mu posteľa stravu, a potom ho necháme, nechsi robí čo chce. Naje sa, vyspí sa, ale čomá robiť potom? Blúdi sem a tam, veďveľakrát sa mi vonku na terénnom vý-skume stáva, že stretávam skupiny ná-vštevníkov, ktorí bez zjavného vopredvytýčeného plánu navštevujú rozlič-né miesta, a je mi pritom jasné, že sinestačili uvedomiť podstatu tohto sve-ta. Chýbajú im informácie. Iba kvalitná informácia dokáže agroturistu nadchnúť a plne zau -jať; pre kultúrne dedičstvo je tou najlepšou obranou a zároveň reklamou. Preto je potreb-né vyvinúť väčšie úsilie na skvalitnenie vzdelávania ľudí pôsobiacich v oblasti agroturistiky:mali by byť vypracované rozpisy podľa kalendára pri organizovaní prehliadok, sprievod-covia by mali ovládať rozsiahly okruh poznatkov, mali by sme mať dobre vyznačené tu-ristické trasy, sú potrebné publikácie o jednotlivých témach...

Vaša kniha z roku 2008 nesie názov La cultura tradicional, patrimonio de futuro [Tra-dičná kultúra, dedičstvo budúcnosti]. Ako môže antropológia pozerať nielen do minu-losti, ale aj do budúcnosti za takých podmienok, aké ste práve opísali?

Antropológia si nepochybne už teraz vytvorila pevné miesto v spoločnosti, a to vďaka svoj-mu zameraniu, vďaka svojej metodológii a svojej holistickej transverzálnej perspektíveschopnej zlučovať rozličné oblasti poznania. Dokázala, že plní dôležitú spoločenskú funk-ciu, a tým si zaručila aj budúcnosť, dokonca si myslím, že bude pre spoločnosť čoraz potrebnejšia. Stále viac treba pracovať v duchu globálnej, transverzálnej a holistickej per -spektívy. Napríklad, keď niekto chce navrhnúť domov dôchodcov, nestačí postaviť dobrúbudovu. Pred rokmi som napísal prácu o starobe a navštívil som skoro všetky zariadeniapre ľudí tretieho veku v Astúrii, patriacich do siete združenia ERA.5 Všetky sú veľmi luxus-né, avšak pripomínajú väznice. Ešte viac ako väznice pripomínajú tanatóriá alebo vstupnéhaly do tanatórií, pretože sa v nich udomácnila spoločenská „smrť“. Je to strašné. V po-


Profesor Adolfo García Martínez, antropológ z Astúrie. Foto: archív autorky.

5 Skratka ERA označuje združenie „Establecimientos Residenciales para Ancianos de Asturias“ – Domovypre astúrskych seniorov.

slednej kapitole 2. zväzku Astúrskej antropológie podávam návrh nového modelu domovadôchodcov. Domovy by sa mali začať používať ako denné centrá, kam by sa človek moholdostať hromadnou dopravou, a ktoré by navštevovali tí, čo majú o to záujem, teda stráviliby tam deň a potom by sa vrátili domov. A ak by to bolo potrebné, zostal by tam človek užako stály obyvateľ. Mali by byť situované na miestach, ktoré ja nazývam „existenčným pro-stredím“, čiže používam pojem, ktorým Marc Augé označuje opak „strohých geometrickýchpriestorov“, pričom on zasa tento pojem prevzal od francúzskeho filozofa Mauricea Mer-leaua-Pontyho. Znamená to, že to majú byť miesta, na ktorých si budúci nájomník počassvojho života zapájal do spoločenských vzťahov, miesta spoločenského ruchu ako tržnice,trhy a podobne. Bolo by teda potrebné vytvoriť množstvo minidomovov po celom astúrskomúzemí, pretože takto by obyvateľ domova trpel menším pocitom osobnej vykorenenosti.V oblasti, kde celý život žil, hovorili by s ním jeho variantom astúrčiny, poznali by jeho pre-ferencie, jeho záľuby, jeho minulosť, rodinu atď. Ak by postavili domov v blízkosti školy,v istom zmysle by sa tým oživil vzťah starý rodič – vnuk.

Najskôr je nevyhnutné preštudovať si osobnostný profil nového nájomníka domova.Generácia, s ktorou máme do činenia, bola vychovávaná v očakávaní, že keď dospeje dozrelého veku, nadobudne určitý status, autoritu, váhu, že človek bude mať svoj hlas a bu-de môcť rozdávať svoje skúsenosti. Avšak pravda je taká, že starý človek zisťuje, že všet-ko bola lož a ani nedostal čas na to, aby sa s touto skutočnosťou mohol zmieriť. Starí ľu-dia sa stávajú akýmisi žolíkovými kartami, iba ich prenášajú sem a tam a neustálesťahujú; existujú rodiny, ktoré si prichádzajú vyzdvihnúť z domova svojho rodinnéhopríslušníka iba preto, aby si mohli vybrať jeho penziu. V iných prípadoch kolujú po do-mácnostiach svojich detí. Už iba kvôli tomu, že antropológia pomáha pri tejto práci trans-verzálneho a holistického charakteru, je dôležitou vedou.

Niečo podobné sa deje pri navrhovaní múzea... alebo školskej reformy. Pred rokmisme publikovali prácu Tristes institutos (Smutné stredné školy), antrolopogickú štúdiuaplikovanú na vzdelávacie inštitúcie, a uvedomili sme si, že hlavnou príčinou neúspechupôsobenia škôl na deti nie je ani tak to, že by dieťa neporozumelo obsahu učiva, ale to,že sa nevyrovnalo so stretom kultúr. Vzdelávacie projekty jednotlivých škôl musia byťprispôsobené svojmu prostrediu, samozrejme, nemyslím tým, že by sme mali meniť ma-tematiku, fyziku a podobne. Edukačné centrá sa správajú podobne ako mytologickýhrdina Prokrustes. Aj on bol veľmi pohostinný, ponúkol svoju posteľ každému, kto ju po-treboval. Bol v tom však jeden háčik: nezniesol, aby pozvaní hostia buď presahovali svo-jimi rozmermi dĺžku postele alebo ju nedosahovali, takže tým prvým odtínal nohy a týchdruhých naťahoval až dovtedy, kým sa ich telo plne neprispôsobilo rozmerom postele.Antropológia môže pomôcť vyhnúť sa týmto problémom, a to tak, že preštuduje spolo-čenskú (sociálnu) kultúru prostredia, v ktorom je škola umiestnená, aby učebné požia-davky mohla adaptovať na žiakov, a nie, aby sa to robilo naopak. Takýto návrh predloži-li pred časom tvorcovia školského vzdelávacieho plánu PEC (Proyecto Educativo deCentro), ale málo z neho sa podarilo realizovať.

Bol som svedkom mnohých reforiem a projektov určených pre rozvoj rurálneho sveta,ktoré stroskotali, a to v prvom rade preto, lebo sa nerealizovali smerom zdola nahor.Opačný postup je nesprávny. Najskôr má prísť vedec, potom technik, a až nakoniec pe-niaze. Najskôr treba skúmať, potom zachraňovať alebo meniť, a až potom projekt šíriť –to je jediný správny postup. George Foster, otec aplikovanej antropológie nás naučil, žeantropológ je človek, ktorý musí ísť najskôr do terénu a skúmať kultúru komunity, pri-čom túto kultúru musí chápať globálne, holisticky. Až keď zistí, ktoré faktory by v pro-cese zmien mohli pôsobiť ako protichodné či brzdiace, ktoré by mohli byť garanciou sta-

306 R O Z H O V O R

tus quo, a ktoré prejavujú otvorenosť k zmenám, až potom môže začať s navrhovanímprojektu. Bez takéhoto prípravného výskumu nemožno začať plánovať vôbec nič... Jasám som sa stretol s niekoľkými projektmi na podporu rozvoja, ktoré boli síce technickyzvládnuté bezchybne, ale stroskotali. Nielenže skončili fiaskom, ale premárnilo sa v nichmnožstvo finančných prostriedkov, a okrem toho spôsobili vážne spory medzi tými, kto-rí z nich mali mať osoh. Kultúra je systém. A jediná vedná disciplína, ktorá skúma aleboktorá sa snaží skúmať tento systém, je antropológia.

Ako celkovo vnímajú prácu antropológov v astúrskom regióne? Majú ju v úcte, cenia siju? Ako je to so vzťahom študentov k antropológii, láka ich, prejavujú o ňu záujem? Roz-víja sa adekvátna spoločenská alebo odborná diskusia na témy, ktoré nám predkladásúčasnosť? Pociťujete potrebu silnejšej podpory zo strany inštitúcií?

Začnem poslednou otázkou. V Astúrii nebolo možné vytvoriť ani katedru, ani študijnýodbor antropológie. Boli zavedené výberové predmety v rámci rozličných študijných od-borov, ale postupne ich vytlačili. Odbor sa ešte drží na UNED,6 ale forma štúdia musí byťnevyhnutne prispôsobená spôsobu výučby on-line. Napríklad, nemôžeme robiť praktic-ké cvičenia terénnych výskumov...

Majú ľudia záujem o antropológiu? Keď vysvetľujem čokoľvek z antropológie, ľudí tozvykne nadchnúť, očariť. Na našom magisterskom stupni štúdia histórie a antropológie má-me vždy plný počet študentov. Prednášam aj jednej 32-člennej skupine seniorov a mnohéveci u nich neraz vyvolajú až citový zážitok; pripravuje sa u nás viacero doktorských prác.Keď mi niekde usporiadajú prednášku, v publiku je vždy plno, na prezentáciách kníhz antropológie je tiež plno. Ľuďom sa antropológia páči, nadchýna ich. Okrem toho, sú toveci, ktoré pochopí každý.

A majú dopad na každého.

Veru na každého, keď si človek uvedomí, že akýkoľvek jav je prepojený na množstvovonkajších súvislostí. Je teda smutné, že nemáme inštitucionálnu podporu, pretože ke-ďže nemáme ani katedru ani vlastný študijný odbor, ani bakalársky program, sme v sle-pej uličke a prakticky nezmôžeme nič. Univerzita popularizuje, pomáha šíriť vedomosti,dáva k dispozícii prostriedky...

Mohli by ste nám povedať, na akých projektoch teraz pracujete a aké nové profesionál-ne výzvy máte pred sebou?

Pracujem na viacerých projektoch, ale najviac pozornosti venujem jednému, ktorý bysom voľne mohol nazvať „zostať a vrátiť sa“. Rozoberám v ňom takúto tému: na jednejstrane máme krízu systému postindustriálneho urbánneho sveta, a na druhej strane viacnež polovica územia Astúrie zostáva nedostatočne využitá, konkrétne 600 000 hektárovpôdy leží ladom, doslova „nadivoko“.7 Na jednej strane nás postihla táto hlboká kríza,vrátane nezamestnanosti, a na druhej strane nás obklopuje svet ponúkajúci nespočetneveľa prostriedkov a možností.


6 Skratka UNED: Universidad Nacional de Educación a Distancia – Národná univerzita dištančného vzdelá-vania.

7 Prof. García Martínez použil doslova výraz „están siendo invadidas por lo bravo“, teda „číha na ne divo-kosť“ a uvádza k nemu túto vysvetlivku: Používam často výrazy ako „lo bravo“ (dosl. divosť, nepoddajnosť,

Podľa mňa sa stačí iba zamyslieť a riešenie sa nájde: preto je téma „ostávania a návra-tu“ veľmi zmysluplná a aktuálna. Táto problematika, hoci sa môže zdať zložitá, prinášamnožstvo podnetov. Okrem toho ju treba skúmať z mnohých uhlov pohľadu a s použitímako procesuálnej, tak aj systematickej perspektívy.

Keďže je nezamestnanosť a ľudia nemajú kam ísť, dnes už toľko neodchádzajú z vi-dieka do miest. V súčasnosti v Astúrii prevažujú dva typy párov mladých ľudí, ktoré sausadili na vidieku (nemožno očakávať, žeby v tomto prostredí zostali dlho, ale možnoich deti sa tu napokon usadia). Venujú sa napríklad extenzívnemu chovu dobytka na mä-so, výrobe syrov atď., a ich zárobková činnosť je diverzifikovaná, totiž druhý z dvojicepracuje inde v nejakom inom sektore. Rozšírený je tiež chov dobytka zameraný na pro-dukciu mlieka, ale ten je, podľa môjho názoru, odsúdený na neúspech, pretože nenechá -va človeku žiadny voľný čas – iné výroby, naopak, nechávajú priestor aj pre voľný čas –a navyše, veľkovýrobne mlieka si vyžadujú aj výpomoc od platenej pracovnej sily. Akk tomu prirátame nízku cenu mlieka a vysoké ceny krmiva a liekov pre tieto plemená do-bytka.... Okrem toho, Astúria ako oblasť nie je vhodná na chov mliečnych plemien, s vý-nimkou niektorých zón.

V tejto diverzifikovanej ekonomike nadobúdajú významné postavenie hlavne ženy.Ich podiel vo výrobnej sfére je čoraz výraznejší a čoraz viac sa vzďaľujú od spoločen-ských rolí spojených s reprodukciou a starostlivosťou o domácnosť. Pracujú napríkladv oblasti turizmu, kde robia viac-menej to, čo robievali aj predtým, ale berú za to plat odľudí zvonka. Ich činnosť v tomto smere veľmi výrazná. Hlavná ťarcha pri zakladaní no-vých výrob, okrem už spomenutého problému návratu, leží na pleciach ženy.

Kto sa bude môcť vrátiť? Kam? Nie všade je to možné. Ako? Za akých podmienok?S akou podporou? S akými perspektívami? Aké podmienky musia byť splnené? Najväčšímproblémom návratu, ak si pomôžeme Maslowovou pyramídou piatich ľudských potrieb,možno vysvetliť takto: základné potreby, teda fyziologické, sú v rurálnom prostredí za-bezpečené. Je tam dosť ošípaných, sliepok, zemiakov, atď. Podmienka bezpečia a istotyje tiež splnená, pretože človek má dom a nevysťahujú ho z neho. Avšak prekážky existu-jú v možnostiach spoločenského kontaktu, teda spolupatričnosti. V rurálnom svete totižpanuje strašná samota. Všadeprítomná samota. Je ťažké nájsť si tam partnera. Na vidiekučlovek nemôže žiť sám. Ak človek nežije v páre, všetko je preňho zložité. Doteraz vedelizniesť samotu mnohí slobodní ľudia, pretože mali matku, matku, ktorá spĺňala rolu mat-ky, manželky a dcéry naraz. Manželky v tom zmysle, že s ním spolupracovala, delila sas ním o prácu; rolu dcéry, pretože sa podieľala aj na každodenných drobných pomocnýchprácach. Ďalší problém predstavuje potreba uznania a úcty, pretože tí, ktorí zostali na vi-dieku, sa považujú za stroskotancov. Ďalší problém predstavujú obmedzené možnosti nasebarealizáciu.

Caro Baroja pred mnohými rokmi hovoril, že na vidieku sa šíri nebezpečný vírus spo-čívajúci v tom, že ľudia nadobúdajú presvedčenie, že ktorýkoľvek robotník v meste žijelepšie ako oni, sedliaci. Ak sa tento vírus rozšíri, tvrdil, je schopný zničiť celú spoločnosť,celú krajinu. A rozšíril sa. Navyše, ľudia žijúci na vidieku neporovnávajú svoju situácius tým, ako sa tam žilo pred tridsiatimi rokmi, alebo s tým, ako žili ich rodičia a oni sami,a preto si neuvedomujú výhody života na vidieku, ktorých je naozaj veľa. Napríklad, na

308 R O Z H O V O R

neskrotnosť), „lo manso“ (dosl. krotkosť, umiernenosť) a „amansar“ (dosl. skrotiť, umierniť, domestifiko-vať), pretože sú to tri výstižné výrazy, ktoré sa dajú použiť aj na pomenovanie fáz obradov prechodu: „di-vosť“ by mohla označovať stav odčlenenia, nezaradenia, „skrotenie“ korešponduje s fázou vstupu, včleňo-vania sa a konečného včlenenia sa. Napríklad dieťa prechádza zo stavu; „divosti“ do stavu „krotkosti“prostredníctvom procesu iniciačných rituálov.

sklonku dňa sa pracuje iba málo hodín, nie sú to hodiny intenzívnej práce. Upadli sme doistej jednostrannosti, ktorá sa ešte spája s neustálym nátlakom zhora.

Mám rozpracovaných niekoľko hypotéz o týchto témach, teraz k nim zbieram potreb-né fakty. Rozbehol som terénny výskum s tímom zloženým z poradcov pre životné pro-stredie, ktorý pracuje na sceľovaní pozemkov8 po celom území Astúrie, aby som bližšiepoznal problematiku z technickej stránky; potom sa poradím s ďalšími kvalifikovanýmiodborníkmi, a tiež s aktivistami z rozličných oblastí...

Je pred Vami mnoho nových úloh...

V každom prípade, ešte raz chcem podčiarknuť myšlienku, že antropológia je a aj bu-de, hoci to môže znieť paradoxne a prekvapivo, vedou budúcnosti. Vedou súčasnosti a bu-dúcnosti. Nemožno naprogramovať žiadny projekt regionálneho rozvoja bez predchá-dzajúceho etnografického výskumu. To isté platí aj pre oblasť vzdelávania, múzejníctva,pre projekty rozvoja rurálneho sveta, pre projekty zakladania geriatrických centier či preoblasť ochrany kultúrneho dedičstva všeobecne. Nemá žiadny zmysel udeľovať podporuna obnovu nejakého typu budov, napríklad sýpok alebo mlynov, ak ide o osamotenú ini-ciatívu vytrhnutú z kontextu. Napríklad v Astúrii sa premrhalo veľa peňazí na obnovu mly-nov. Mlyn je prvok, ktorý treba zaradiť do kontextu, do kontextu kultúry chleba. A kultú-ra chleba je zase súčasťou kultúry „caseríe“9 ako hlavnej výrobnej a spotrebnej jednotky,atď. To je tá pravá antropológia. Etnografia. Musíme ale používať iné metódy ako naši sta-rootcovskí antropológovia, pretože máme do činenia s komunitami, ktoré už majú za se-bou bohato dokumentovanú minulosť. A to je ďalšia výzva do budúcnosti.

Ďakujem.

Preklad zo španielčiny: Renáta Bojničanová.Vysvetľujúce poznámky pod čiarou: Renáta Bojničanová, Noelia Bueno Gómez.

Koniec interview (prvá časť bola uverejnená v SN2/2013 na s. 180-187).

O AUTORKE

NOELIA BUENO GÓMEZ (A Fonsagrada, Lugo, 1984) je španielska bádateľka, ktorá svoje titulyMA a PhD z odboru filozofia získala na univerzite v Oviede po obhájení dizertačnej práce s ná-zvom „Individuálna identita v myslení Hannah Arendt: od politickej akcie k biografickému roz-právaniu príbehov“. Po výskumných pobytoch na univerzitách vo Frankfurte a Lovain la Neuve(Belgicko) v súčasnosti pracuje na svojom výskumnom projekte v Ústave etnológie SAV v Brati-slave. Vyučovala politickú a morálnu filozofiu a bioetiku, publikovala niekoľko článkov a kapi-tol v rôznych časopisoch a knižných publikáciách, zúčastnila sa na medzinárodných konferen-ciách s príspevkami o súčasnej filozofii (politická akcia; autonómia a starostlivosť v bioetike;Hannah Arendt) a filozofickej a kultúrnej antropológii (starnutie a smrť v súčasnej spoločnosti;rola histórie a pamäte vo vyjadrovaní minulosti).


8 Prof. García Martínez má na mysli tím poľnohospodárskych inžinierov, ktorí pracujú na projekte sceľova-nia pozemkov za účelom ich efektívnejšieho obrábania a spravovania. Ich cieľom je dosiahnuť, aby vlast-níci mali svoje pozemky sústredené v jednej oblasti a nie roztrúsené na viacerých miestach.

9 „Casería“ označuje typ hospodárskeho statku charakteristický pre oblasť Astúrie. Vid. pozn. č. 6, 1. časť in-terview Antropológia, veda budúcnosti, SN2/2013, s. 184.

Rôznym a často zaujímavým spôsobom sazvyknú pretínať životné cesty ľudí, a tak tobolo aj v prípade mojich stretnutí s VilomMarčokom. Začali sa náhodným zistením, žekolegyňou na banskobystrickej fakulte, kto-rú si mimoriadne vážil, bola moja teta ElenaBazovská. To posledné bolo virtuálne, keďmi SMS-kou, ktorú podpísala dcéra (nepo -znali sme sa a nikdy osobne nestretli), za-čiatkom mája tohto roku prišla správa o jehoúmrtí v Bratislave. Správa mi prišla z jehomobilu, takže dcéra usúdila, že ak ma máv adresári, je potrebné dať mi vedieť smutnúzvesť. V ostatných pár rokoch sme si s Vilompísali, občas sa aj stretli – Vilo napriek váž-nemu a kolísavému zdravotnému stavu stá-le písal a pripravoval na publikovanie staršiei nové texty. Jeho kritický a „kúsavý“ duchsa prejavoval i v e-mailových správach – vždysom sa na ne tešila, lebo nútili rozmýšľaťa mali svojský šarm a humor.

I keď je prof. PhDr. Viliam Marčok, DrSc.v dejinách kultúry a vedy na Slovensku dru-hej polovice 20. storočia zapísaný predo-všetkým ako literárny historik, teoretik a kri-tik, neoddiskutovateľnú stopu zanechal ajv teórii a dejinách folkloristiky. V roku 1996konštatoval jeho dlhoročný priateľ a spolu-pracovník M. Leščák, že „je vari jediným sú-časným teoretikom a historikom literatúryu nás, ktorý sústavne venuje svoju pozornosťaj problémom folklóru, či presnejšie poetikefolklóru, folklorizmu, a najmä vzťahom me-dzi písanou literatúrou a folklórom.“ Na to,či a ako ho mohla ovplyvniť tradičná kultúrarodnej Dubovej spomína V. Marčok v rozho-

vore s M. Leščákom v Slovenskom národopi-se v roku 1996, o niečo neskôr mi v osobnomrozhovore formuloval jeho cielený teoretickýzáujem o slovesný folklór celkom jasne: vowollmanovskom chápaní národnej sloves-nosti s jej dvoma vetvami – ústnou a písanou,ako vysokoškolský učiteľ považoval za ne-vyhnutné oboznamovať študentov sloven-ského jazyka a literatúry aj so žánrovou sústavou a poetikou ústnej slovesnosti. Po-važoval to za zvlášť dôležité aj preto, že ľu-dová slovesnosť plnila predovšetkým od ro-mantizmu úlohu ideového i poetologickéhoinšpiračného zdroja slovenskej autorskej li-teratúry. Jasne a argumentovane tieto sú -vislosti formuloval tiež v metodologickompríspevku zborníka k dejinám slovesnej folk -loristiky (Marčok, 1996). Jeho zásadné kniž-né práce k teórii folklóru tak vlastne vznikliaj ako učebnice. Na publikačnej finalizáciikníh O ľudovej próze [Mladé letá 1978] a Es-tetika a poetika ľudovej poézie [Tatran 1980]má však podiel aj dobový politicko-spolo-čenský kontext začiatku normalizačného ob-dobia. Ním sa na istý čas uzavrela V. Marčo-kovi „učiteľská“ etapa jeho kariéry. Začala saučiteľovaním na základnej škole v Hrochoti,po roku štúdiom slovenského jazyka a lite-ratúry na Vysokej škole pedagogickej v Bra-tislave a od roku 1961 naplno pedagogickýmpôsobením na Pedagogickej fakulte v Ban-skej Bystrici. Tu poskytoval základy znalos-tí o slovesnom folklóre, tiež však o jeho mies-te v systéme tradičnej kultúry nielenslovenčinárom, no aj študentom hudobneja výtvarnej výchovy.

310 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

3 61 • 2013ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY

ZA VILOM MARČOKOM (28. 5. 1935 – 7. 5. 2013)

Na prelome 60. a 70. rokov publikoval v li-terárnovedných časopisoch príspevky o poe -tike ľudových piesní, ktoré vzbudili ohlasu literárnych historikov a teoretikov (napr.R. Brtáň) a stali sa základom neskoršej sa-mostatnej publikácie. Kádrovanie normali-zátorov bolo príčinou, že V. Marčok muselv roku 1973 opustiť banskobystrickú fakultua priam existenčné problémy mu pomoholvyriešiť rukopis o poetike a estetike ľudovejslovesnosti, ktorý podal na Slovenský lite-rárny fond ako podklad k žiadosti o tvorivéštipendium. Výsledkom bolo objemné dielo,o ktorom však posudzovatelia usúdili, že jepríliš teoretické, suché atď. a tak výsledkomje neskoršie rozčlenenie do dvoch uvedenýchsamostatných monografií, čo sám V. Marčoknazýva „najdlhší knižný pôrod“ (Rozhovor...,1996: 100). V pozadí oboch prác stálo pocti-vé štúdium vtedy dostupných prác európskejfolkloristiky, ale tiež práce širšieho antropo-logického zamerania. Teoretickými výcho-diskami boli V. Marčokovi predovšetkýmštrukturalistické inšpirácie J. Mukařovské-ho, tiež však práce bližšie historicko-deter-ministickému prístupu – napríklad Proppovejpráci Istoričeskije korni voľšebnoj skazki.

Osobitnú pozornosť venoval V. Marčokfolklórnym afiliáciám autorskej rozprávky,širšie tiež využívaniu princípu orality v po-viedkach a románoch slovenských autorovdruhej polovice a prelomu 20. a 21. storočia(Marčok, 2000). Spolu s M. Leščákom sa za-mýšľali nad zástojom fundamentálneho die-la P. Dobšinského v zbieraní, textologickomspracovaní a publikovaní tradičných sloven-ských rozprávok. Z ich „dielne“ má sloven skáfolkloristika termín národno-reprezentatív-ny variant, ako pomenovali výsledný publi-kovaný text Dobšinského a Škultétyho vyda-ní. Aj v súvislosti s publikáciou o ľudovejpróze neskôr sám sprecizoval svoje chápa-nie Dobšinského textov ako „autentickýchľudových“. I keď sme o tom spolu nehovori-li, iste by pri svojej vedeckej otvorenosti bolrád, že má takú kvalifikovanú nasledovníčkuv textologickom štúdiu Dobšinského úpravľudových rozprávok, ako je J. Pácalová a asinie je náhoda, že aj ona má literárno-teore-tické školenie (Pácalová, 2010).

Aj v poslednej knižke V. Marčoka (Mar-čok, 2012) sú dva zaujímavé texty k poetike

a sémantike ľudovej piesne – aj v nich uplat-nil antropologizujúci prístup, zúročiac me-tódy a prístupy mikovskej a popovičovskejtzv. nitrianskej školy.

Vzťah k sesterskému odboru, no predo-všetkým k ľuďom v ňom, preukázal Vilo ajúčasťou na oslave 90. výročia začatia výučbynárodopisu na Filozofickej fakulte Univerzi-ty Komenského začiatkom roku 2012 – námuž len ostáva vyjadriť poďakovanie za inšpi-ratívne podnety, ktoré nám vo svojom dielezanechal.

LITERATÚRAMarčok, V. (1996). O dvoch teoretických as-

pektoch dejín folkloristiky. In: M. Leščák(Ed.), K dejinám slovesnej folkloristiky. Bra-tislava: Prebudená pieseň, s. 120-124.

Marčok, V. (2000). „Rečové žánre“ ako najnov-ší horizont styku literatúry s folklórom. In:Z. Profantová (Ed.), Folklór a folkloristika naprahu milénia na Slovensku. Bratislava: Vy-davateľstvo ARM 333, s. 118-123.

Marčok, V. (2012). Rozhovory s textami. Brati-slava: Literárne informačné centrum.

311R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Viliam Marčok. Foto: Vlado Benko, TASR.

Centrum pre výskum neziskového sektora(CVNS)1 pri Masarykovej univerzite v Brne jeinterdisciplinárnym centrom výskumu a štú-dia neziskového sektora a občianskej spo-ločnosti, a zároveň pôsobí ako vzdelávaciepracovisko zamerané na ďalšie vzdelávanieštudentov a mladých vedeckých pracovní-kov. Hoci jeho sídlom je Ekonomicko-správ-na fakulta MU v Brne, CVNS je miestom in-terdisciplinárnej spolupráce s výskumnýmipracovníkmi z filozofickej, právnickej fakul-ty a fakulty sociálnych štúdií.

Hlavná iniciatíva na založenie prvého vý-skumného centra v Českej republike, ktoré bysa systematicky venovalo výskumu občian-skej spoločnosti a neziskového sektora, vyšlaod skupiny učiteľov ekonómie Masarykovejuniverzity v Brne a odborníkov z praxe užv roku 2002. Následne na to občianske zdru-ženie Trialog,2 ktorého jedným z cieľov je pre-hlbovanie komunikácie a spolupráce medzivšetkými troma sektormi, neziskovým, pod-nikateľským a sektorom verejnej správy, za-ložilo spolu s Ekonomicko-správnou fakultouMasarykovej univerzity v Brne výskumné cen-trum. Po niekoľkých rokoch úspešnej činnostisa CVNS osamostatnilo. Jeho zriaďovatelia,pracovníci aj spolupracovníci založili ob-čianske združenie Spoločnosť pre štúdium ne-ziskového sektora, ktorého cieľom je združo-vanie záujemcov o poznávanie neziskovéhosektora a podpora jeho rozvoja a popularizá-cie. Spoločne s Ekonomicko-správnou fakul-tou MU organizuje činnosť CVNS a budujez neho svoj výskumný inštitút.

CVNS predstavuje miesto prepájania teó-

rie s praxou a vďaka svojej multidisciplinari-te prepája znalosti odborníkov z oblasti eko-nómie, občianskeho práva a teórie práva, po-litológie, histórie, sociológie či filozofie.

To, ako táto spolupráca funguje a ako jepri výskume občianskeho a neziskového sek-tora potrebný pohľad každej z týchto oblas-tí, prezentujú členovia výskumného centraokrem iného aj na vzdelávacích kurzoch. Najednom z nich, ktorý tento rok organizovaloCVNS už po štvrtýkrát, som sa mala možnosťaktívne zúčastniť.3

Jednotlivé prednášky, ktoré počas kurzuodzneli, boli určené predovšetkým študen-tom magisterských a doktorandských prog -ramov spoločenskovedných disciplín, ktorísa zaujímajú o problematiku neziskovéhosektora a občianskej spoločnosti, ale mož-nosť zúčastniť sa využili aj záujemcovia, kto-rí sa s danou problematikou nestretávajú lenna akademickej pôde. Hlavným cieľom bolooboznámiť účastníkov so základnými po-znatkami štyroch konštitutívnych disciplín.Hlavné teórie, smery, výskumné metódy, em-pirické dáta aj interdisciplinárne vzťahy pred-stavili akademickí pracovníci štyroch fakúltMasarykovej univerzity: Ekonomicko-správ-nej, Filozofickej, Právnickej a Fakulty so-ciálnych štúdií.

Kurz bol podľa spomínaných oblastí roz-delený do štyroch blokov. Jeho prvá časť sauskutočnila 5. – 6. apríla na Právnickej a Eko-nomicko-správnej fakulte MU v Brne.

Prvý deň bol venovaný právnemu rámcuneziskového sektora a občianskej spoločnos-ti. V prvej prednáške sa Vítězslav Dohnal, ria-

Rozhovor s prof. PhDr. Viliamom Marčokom,CSc. (rozhovor viedol M. Leščák) (1996). In:Slovenský národopis, 44(1), s. 96-103.

Pácalová, J. (2010). Metamorfózy rozprávky.

Bratislava: Ars Poetica & Ústav slovenskej literatúry SAV.

HANA HLÔŠKOVÁ,Katedra etnológie a muzeológie FiFUK

v Bratislave


1 http://cvns.econ.muni.cz/p/poslani-a-cinnost, (25. 5. 2013)2 http://www.trialog-brno.cz/o-trialogu/poslani/, (25. 5. 2013)3 Účasť na kurze podporil projekt VEGA 2/0052/11 Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel.

VZDELÁVACÍ KURZ OBČANSKÁ SPOLEČNOST V MULTI -DISCIPLINÁRNÍ PERSPEKTIVĚ (Brno, 5. – 6. 4. a 19. – 20. 4. 2013)

diteľ Pro Bono aliancie, zameral na české práv-nické mimovládne organizácie, koncept probono a možnosti zapájania študentov do čin-nosti týchto mimovládnych organizácií. Na-sledovala prezentácia o občianskom právev Českej republike, v rámci ktorej Jaroslav Be-nák zosumarizoval zmeny, ktoré čakajú ob-čianske združenia a spolky po jeho rekodi -fikácii. Treťou v poradí bola prednáškao filantropických nástrojoch v novom ob-čianskom zákonníku. Vlastimil Vitoul pred-stavil základné charakteristiky nadačného,zvereneckého a pridruženého fondu. Prvý deňbol ukončený teoretickou prednáškou Marti-na Škopa, ktorý prezentoval právno-teoretic-ké aspekty tretieho sektora. Prednášajúci sazameral predovšetkým na úlohu neziskovéhosektora pri tvorbe a interpretácii práva a vplyvneziskových organizácií na aplikáciu práva.

Nasledujúci deň odzneli tri prednášky zá-stupcov Filozofickej fakulty MU v Brne za-merané na občiansku spoločnosť v historicko--filozofických súvislostiach. Lukáš Fasorapredstavil kľúčové pojmy prechodu od sta-vovskej spoločnosti k meštianskej či pojmytýkajúce sa honoračnej a masovej politiky,a poskytol prehľad základných metodologic-kých nástrojov potrebných k štúdiu občian-skej spoločnosti v moderných dejinách. Denisa Nečasová nadviazala na svojho pred-chodcu prednáškou o občianskom sektore naúzemí Českej republiky v 20. storočí. Zame-riavala sa na kvantitatívne a kvalitatívne zme-ny spolkového života súvisiace s politickýmiudalosťami daného obdobia, hlavnými trend-mi a snahou o zabezpečenie jeho kontinuityprelínajúcou sa s násilnými narušeniami. Prvá časť vzdelávacieho kurzu bola ukonče-ná prezentáciou o občianskom sektore a je-ho vzťahu k cirkevným a náboženským orga-nizáciám. Táňa Kelemenová sa zamerala nazákladné medzníky vývoja kresťanského pro-stredia v Českej republike a bližšie predstavi-la židovskú menšinu a jej postavenie v českejspoločnosti. Účastníci mali možnosť na-hliadnuť a pracovať s archívnymi materiálmizo Židovského múzea v Prahe, ktoré sú vy-užívané v rámci projektu „Naši nebo cizí? Ži-dé v českém 20. století“.4 Projekt, ktorý pre-bieha v rámci oddelenia pre vzdelávaniea kultúru je zameraný na podporu porozu-

menia medzi ľuďmi s odlišným náboženskýmvierovyznaním či pôvodom, čím chce prispieťk vytvoreniu tolerantnej občianskej spoloč-nosti. Cieľom projektu je vytvorenie učeb-ných materiálov o dejinách Židov na českomúzemí, ktoré sa prostredníctvom workshopova interaktívnych dielní dostanú medzi žiakovzákladných a stredných škôl.

Druhá časť kurzu sa uskutočnila 19. – 20.apríla v priestoroch Ekonomicko-správnej fa-kulty MU v Brne. Po dvojtýždňovej prestáv-ke seminár pokračoval témou ekonomickéhochápania neziskového sektora a neziskovýchorganizácií. Vladimír Hyánek z Ekonomic-ko-správnej fakulty MU v Brne vo svojej pre-zentácii „Občanská společnost a neziskovýsektor: co a proč dnes skoumat?“ na základerôznych kritérií zadefinoval neziskové orga-nizácie a predstavil históriu ich výskumu,meniace sa teoretické a metodologické prí-stupy. Predstavil v súčasnosti najvýznam-nejší trend výskumu, ktorým je občianskaspoločnosť ako nositeľ sociálnych inováciía spoločenských zmien. Ďalšia prednáška savenovala téme neziskových organizácií a ichsprávania. Tomáš Rosenmayer rozoberal základné vymedzujúce charakteristiky ne -ziskovej organizácie, stanovovanie cieľov,motivovanie zamestnancov a produkčnésprávanie. Prehľad zdrojov financovania ne-ziskovej organizácie poskytla vo svojej pre-zentácii Simona Škarabelová. Pokles prí-spevkov z verejného rozpočtu ako jedenz dôsledkov ekonomickej krízy je dôvodomna hľadanie nových nástrojov a mechaniz-mov na zaistenie fungovania a stability nezi-skovej organizácie. V rámci prezentácie od-zneli aj odpovede na otázky, aké metódyvyužívajú tieto organizácie a aké postaveniemá medzi zdrojmi individuálne darcovstvo.Satelitný účet a ekonomické zdroje dát o ne-ziskových organizáciách, ktoré nie sú využi-teľné len na ekonomické analýzy neziskové-ho sektora, ich efektívne spracovanie, ale ajlimity, popísala Zuzana Prouzová. Tieto ná-stroje majú schopnosť kvantifikovať veľkosťa miesto pôsobenia neziskovej organizáciea zadefinovať tak jej úlohu v spoločnosti.Blok venovaný ekonomickej perspektíve ne-ziskových organizácií bol ukončený pred-náškou zo slovenského prostredia. Gabriela


4 http://www.nasinebocizi.cz/, (25. 5. 2013)

Vaceková sa okrem samofinancovania nezis -kových organizácií venovala problematikedaňovej asignácie na Slovensku a súčasnýmlegislatívnym zmenám, ktoré sa jej týkajú.

Záverečný deň vzdelávacieho seminárabol zameraný na prehľad teórií občianskejspoločnosti, sociálnych hnutí a politickej mo-bilizácie. Základné koncepty, teórie výsku-mu a analýzy sociálnych hnutí a záujmovýchskupín predstavil Jiří Navrátil. Čo je a čo nieje sociálne hnutie a aký vplyv na jeho vývojmá štruktúra politických príležitostí? Aj od-povede na tieto otázky odzneli počas pre-zentácie. Milan Hrubeš z pohľadu dvoch prí-stupov, systémového a performatívneho,rozoberal vzťah kultúry a sociálneho hnutia.Na jednej strane stojí kultúra ako faktorovplyvňujúci sociálne hnutie, no zároveň so-ciálne hnutie pôsobí ako aktér kultúru vy-tvárajúci a aktívne meniaci. Na záver obajaprednášajúci predstavili prehľad, základnépojmy a možnosti vzájomného prepojeniateórie rámcovania a teórie metafor a apliko-vali svoje teoretické poznatky na empirickývýskum sociálnych hnutí.

V prípade, že sa niekto zúčastnil na všet-kých štyroch seminároch, mal možnosť zís-kať certifikát o absolvovaní vzdelávaciehokurzu. Všetci účastníci dostali k dispozíciimateriály k jednotlivým prednáškam a ďalšiuodporúčanú literatúru.

Okrem spomínaného seminára realizova-lo CVNS aj letné školy určené pre študentovdoktorandských študijných programov zau -jímajúcich sa o problematiku neziskovéhosektora a občianskej spoločnosti. Hlavné té-my týchto škôl boli „Současná témata ve stu-diu neziskového sektoru a občanské společ-nosti“ (2010) a „Občanská společnost a stát,

financování neziskových organizací a veřejnáprospěšnost“ (2011). Prednášky a diskusieviedli nielen odborníci na danú problemati-ku z Českej republiky, ale aj prizvaní hostiazo zahraničia (Rakúsko, Nemecko, Holand -sko a Veľká Británia). Okrem poskytnutia zá-kladných informácií a skúseností týkajúcichsa spomínaných tém letné školy poskytova-li priestor na prezentovanie študentských di-zertačných prác či výskumných projektovz oblasti neziskového sektora a občianskejspoločnosti.

CVNS nie je len vedecko-výskumnýma vzdelávacím centrom so zameraním na ob-čiansku spoločnosť a neziskový sektor. Sta-rá sa aj o rozvoj a popularizáciu týchto tém.Na internetovej stránke5 si môžete nájsť pre-hľad výskumných projektov, ich cieľov, prie-behu, výsledkov a nezanedbateľnú hodnotumajú aj ich jednotlivé výstupy. Pre záujemcovje tu aj možnosť jednotlivé témy týkajúce satretieho sektora konzultovať s členmi tohtomultidisciplinárneho tímu.

Pri výskume občianskej spoločnosti a ne-ziskového sektora sa interdisciplinarita ukazuje ako nevyhnutná súčasť ich kom-plexného poznania, vymedzenia vplyvova súvislostí. Vývoj, zmeny či smerovanie tre-tieho sektora sa nezaobídu bez poznania ak-tuálnej legislatívy, dostupnosti zdrojov, spo-ločenskej situácie či historického kontextu.To všetko vplýva na nastavovanie stratégií,cieľov, organizačnú štruktúru, stabilitu ne-ziskových organizácií a ich miesto v súčas-nej spoločnosti a predstavuje tak dôležitýpodklad empirického výskumu.

NATÁLIA BLAHOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave


5 http://cvns.econ.muni.cz/projekty, (25. 5. 2013)

V dňoch 22. – 24. mája 2013 sa v Prahe,v priestoroch Centra pro studium vysokéhoškolství, uskutočnila konferencia, ktorá by

spätne mohla zaujať aj slovenskú etnologic-kú komunitu. Konferencia niesla názov Et-nografia vyššieho vzdelávania: skúmanie

SPRÁVA Z KONFERENCIE: O ETNOGRAFII „DOMA“(Praha, 22. – 24. 5. 2013)

a reflektovanie „doma“.1 Organizácia konfe-rencie bola súčasťou výskumného projektu„Masové vysoké školství v institucionálnímkontextu: etnografie vysokoškolských kate-der v České republice“,2 na ktorom spolu-pracujú viaceré české výskumné pracoviská:Sociologický ústav AV ČR v Prahe, Centrumpro studium vysokého školství v Prahe a Uni-verzita Pardubice, v zastúpení interdiscipli-nárneho tímu výskumníkov a výskumníčokzo sociálnych a humanitných vied. Projektpodporila Grantová agentura ČR (obdoba slo-venskej VEGA) a je realizovaný v rokoch 2011– 2013. Konferenciou si projektový tím klá-dol za cieľ spojiť odborníkov a odborníčkyz rôznych vedných disciplín, zaoberajúcichsa primárne etnografickým výskumom vy-sokoškolských inštitúcií, politík a praktík,ktorý už zďaleka nie je len doménou antro-pológie, ako aj poskytnúť priestor pre kritic-kú diskusiu.

Konferenciu otvorila v stredu, v podve-černých hodinách, jedna z hlavných reční-čok konferencie prof. Susan Wright, kultúr-na antropologička rozvíjajúca subdisciplínuantropológie vzdelávania na dánskej Univer-zite v Aarhuse. Svoju prednášku3 o poslaníuniverzity, ktorú poňala kriticky cez koncept„súperiacej“ inštitúcie, otvorila vizuálno-et-nograficky, porovnaním fotografií a seba-propagácie svojej vlastnej univerzity a Kar-lovej univerzity v Prahe, na ktorej pôde sa jejprednáška odohrala. Wright otvorila a vied-la svoju prednášku cez typicky etnografickéotázky: Kto má moc? Kto „vlastní“ univerzi-tu? Kto je univerzita? Kto definuje kľúčovépojmy?, pričom sa nepokúsila na tieto otáz-ky odpovedať priamo, ale angažovaným prí-stupom upozorniť na socio-politické dianiena súčasnej univerzite, a to najmä na politic-ké dokumenty, ktoré určujú vývoj univerzítpod „taktovkou“ znalostnej ekonomiky ta-kým tempom, že takmer nezostáva čas anipriestor na rozoznávanie alternatív. Práve tuvidela priestor pre etnografický výskumv rôznych krajinách, aby preskúmal rôzno-rodé alternatívne konceptualizácie univerzi-

ty a jej budúcnosti, najmä z perspektívy aka-demikov a študentov. Ako svoju alternatívunavrhla koncept univerzity ako inštitúcie„dôvery“, pričom pod dôverou rozoznávalatri roviny vzťahov: právne nástroje (ktoré byupravovali vzťahy „vlastnenia“ univerzity),postavenie (upravenie pozičných vzťahovmedzi manažérmi a akademikmi), sociálnakompaktnosť (vzťahy založené na dôveremedzi študentmi, univerzitou a spoločnos-ťou). Odkazom jej inšpiratívnej prednáškybolo zdôraznenie spoločenskej zodpoved-nosti univerzity ako takej a tiež výzva preakademickú obec: obrátenie kritiky na hľa-danie alternatív.

Vo štvrtok otvoril druhý deň konferenciesvojou hlavnou prednáškou4 prof. WesleyShumar, kultúrny antropológ pôsobiaci naDrexel Univerzite vo Filadelfii v USA, kde sao. i. venuje etnografickému výskumu vyš-šieho vzdelávania a transformačným proce-som amerického univerzitného prostredia.Publikum, zložené prevažne z aktívnychúčastníkov a účastníčok konferencie pochá-dzajúcich z európskeho akademického pro-stredia, uviedol do situácie amerického uni-verzitného prostredia, keď nezabudolzdôrazniť fakt, že v USA si každý za vysoko-školské vzdelávanie platí a nie je ničím ne-obvyklým požičiavať si na to úvery z bánk.Práve z tohto dôvodu sa univerzity v takom-to prostredí stávajú trhovými inštitúciami,ktoré vzdelávanie predávajú ako „produkt“.Shumar nás svojou prednáškou previedol tro-ma vývojovými obdobiami vývoja americ-kých univerzít: od obdobia vzdelanostnejekonomiky (50. – 70. roky 20. stor.), cez ob-dobie univerzity ako „ideálneho mesta“, kedy sa stala hlavým faktorom regionálnehoekonomického rozvoja a najväčším zamest-návateľom v mestách (70. – 90. roky 20. st.),až po súčasné obdobie, ktoré podľa neho cha-rakterizuje prevládajúci neoliberálny dis -kurz, protichodné diskurzy komodifikáciea tzv. (ťažšie preložiteľnej) accountability,v prenesenom slova zmysle ako schopnostiniesť priamu zodpovednosť za svoje kona-


1 Pôvodný názov v anglickom jazyku Ethnographies of Higher Education: researching and reflecting “at ho-me” webstránka konferencie http://www.ethe.cz/.

2 Webstránka projektu http://www.csvs.cz/projekty/maso/.3 The University as a Contested Concept.4 The University Imaginary in a Neoliberal World.

nie, t. j. schopnosť „skladať účty“. Práve totoobdobie označil za kritickú fázu, kedy sa he-donistická spotreba spája s kultúrou „ac-countability“, ktorú v tomto kontexte nazvalstále viac prevládajúcim „hnutím“ v akade-mickom prostredí a tento transformačný pro-ces nazval kolonizáciou sociálna ekono -mickým. V USA je akademik stále viacpovažovaný za globalizovaného neoliberál-neho konzumenta a tento prístup demon -štroval na záver svojej prednášky konkrét-nym príkladom, a to, ako sa tzv. TED-talks5

stali hlavným nástrojom popularity a „túž-by“ univerzitných intelektuálov. Shumar viedol svoju argumentáciu v duchu kritikyTED-u ako súčasti neoliberálneho diskurzu,ktorý robí z profesorov „hrdinov a filmovéhviezdy“, a teda nástroje biznisu, kedy sa čo-raz viac pre akademickú kariéru stáva dôle-žitým počet vzhliadnutí prednášky na you-tube. Záverečné slová „we are hailed by TED“zostali iste rezonovať v mnohých z nás.

Posledná z troch hlavných prednášok sauskutočnila netypicky v posledný deň kon-ferencie, v piatok, v poobedňajších hodinách.Prof. Paul Trowler, pôsobiaci na Univerzitev Lancasteri vo Veľkej Británii, venujúci savýskumu vyššieho vzdelávania, kde sa o. i.zameriava na akademické „kmene a teritó-riá“ či na zvýšenie angažovanosti študentovv akademickom živote. Trowler sčasti svojuprednášku6 pozmenil oproti avizovanémuabstraktu, predstavil v nej predovšetkým svojcelkový teoreticko-metodologický prístupk etnografii, založený na teórii tzv. praxio-grafie. Kým podľa neho sociálna veda už po-merne dobre rozpracovala teóriu sociálnychpraktík – praxiológiu, stále nedostatočne jerozvinuté poznanie v špecificky teoretickomprístupe etnografického výskumu vyššiehovzdelávania. Praxiografiu predstavil voči pra-xiológii ako špecifickú metodológiu sociál-no-vedného kvalitatívneho výskumu, ktorása zameriava predovšetkým na výskum prak-tík a spôsoby, akými fungujú. V sociálno-ved-nej debate štruktúra vs. agency sa praxio-grafia orientuje práve na praktiky a správanieaktérov, než na štruktúry, pričom praktiky

označil za vždy situované v určitom kontex-te. Trowler sa v rámci praxiografie, ktorá sadá chápať ako istý špecifický prúd etnografie,prikláňal ku kriticko-realistickej ontologic-kej a epistemologickej perspektíve, no záro-veň ju prezentoval ako jednu z mnohých al-ternatív, akou je možné k etnografii ako takejpristupovať. Inšpiratívnym príkladom ex-plorácie jeho teoretického prístupu bolo vi-deo zobrazujúce snowboarding, ktoré Trow-ler názorne analyzoval ako sociálnu praktikupomocou Geertzovho zhusteného popisu.

Konferencia prebiehala v dvoch paralel-ných sekciách, kde účastníčky a účastnícimali možnosť prezentovať svoje príspevkyv rozsahu až do tridsiatich minút. Záverečnépiatkové poobedie patrilo dvom paralelnýmworkshopom zameraným na teoretickéi praktické problémy etnografického výsku-mu, kde sme mali možnosť vzájomne sa pode -liť o svoje skúsenosti s výskumom, ktorý másvoje špecifické úskalia v rôznych rovinách.Zastúpenie aktívnych účastníkov a účastní-čok konferencie bolo veľmi pestré čo sa týkazastupujúcich inštitúcií, prevažne univerzít,ale aj krajín. Okrem európskych krajín „Zá-padu“, cez USA, Kanadu, Chile, Argentínu, ažpo Japonsko, Taiwan a Čínu, nevynímajúcpostsocialistické európske krajiny, ktoré sommedzi inými ako jediná slovenská účastníč-ka zastupovala i ja. Na konferencii som pre-zentovala príspevok zameraný na feminis-tický a autoetnografický prístup k výskumuako súčasti mojej dizertačnej práce.7 Akosom mala možnosť zistiť, na rôznych uni-verzitách sveta sa rôznym spôsobom rozvíjatransdisciplinárna orientácia socio-vednéhovýskumu špecificky zameraná na výskumakademického prostredia, ktorý realizujúakademici a akademičky na svojich vlastnýchpracoviskách, univerzitách, t. j. „doma“a snažia sa etnografickým prístupom o pre-mieňanie „obyčajného na zvláštne“, ku kto-rému by som chcela svojou výskumnou prá-cou taktiež prispieť.

Pre mňa, ako výskumníčku skúmajúcuakademické prostredie, sa aj samotná kon-ferencia stáva zaujímavým „terénom“, na kto-


5 TED - Technology, Entertainment, Design – nezisková celosvetová konferencia, ktorej cieľom je šírenie hod-notných ideí (http://www.ted.com).

6 Practice-focused ethnographies of the method/ological corollaries of a social practice perspective.7 Táto je koncipovaná ako kritická etnografia vyššieho vzdelávania zameraná na doktorandský stupeň.

rom sa rozohrávajú mocenské a iné sociálnevzťahy na pozadí určitého socio-kultúrnehokontextu. Preto bolo okrem obsahovej náplnekonferencie rovnako zaujímavé aj pozoro -vanie sociálnych (ne)kontaktov medzi účast-níkmi a účastníčkami, ich (ne)hovorenie, hierarchizované rozdelenie konferenčnýchsekcií či informácie o pozadí organizácie kon-

ferencie.8 Ako pre doktorandku bola pre mňatáto konferencia dôležitým akademickým„prechodovým rituálom“ v rámci mojej vlast-nej akademickej dráhy.

KAMILA BEŇOVÁ,Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií,

UMB Banská Bystrica

V poradí XV. medzinárodný zjazd slavis-tov sa po historicky pamätnom Ochride konaltentoraz v hlavnom meste Bieloruskej repu-bliky. Minsk nás privítal ako upravené mes-to s množstvom zelene, vodných plôch, par-kov a kvetov. Zjazd sa konal pod záštitouRady ministrov Bieloruskej republiky. Hneďna úvod je potrebné oceniť organizátorov,ktorí si pod vedením doterajšieho predseduMedzinárodného komitétu slavistov, A. A.Lukašanca, dali na jeho príprave mimoriad-ne záležať. Hlavnými usporiadateľmi zjazduboli Medzinárodný komitét slavistov, Bielo-ruský komitét slavistov a Národná akadémiavied Bieloruska. Na zjazde sa zúčastnilo viacako 500 referujúcich z 35 krajín celého sve-ta. Rokovanie zjazdu bolo naplánované v 16sekciách, 25 tematických blokoch a 2 okrú-hlych stoloch, no niekoľko z nich sa kvôli ne-prítomnosti prihlásených nekonalo.

Zo Slovenska sa na zjazde zúčastnili ko-legovia jazykovedci, literárni historici, mu-zikológovia, historici, teatrologička a za etnológiu/folkloristiku autorka tohto prí-spevku, pričom celú delegáciu tvorilo 13 ak-tívnych účastníkov, ktorí predniesli referátya viacerí z nich viedli jednotlivé sekcie. P. Že-ňuch, riaditeľ Slavistického ústavu Jána Sta-nislava SAV a D. Podmaková, riaditeľka Kabinetu divadla a filmu SAV, moderovali sa-mostatné tematické bloky. Mimo delegáciesa na zasadnutiach jednotlivých komisií zú-

častnili aj dvaja ďalší účastníci zo Slovenska.K zjazdu pripravila ako editorka samostatnýzborník príspevkov Folklór a folkloristika vosvete postmoderny tiež Z. Profantová.

Slávnostné otvorenie a záverečné zasad-nutie sa konali v Koncertnej hale Minsk. Naotvorení zjazdu okrem pozdravného listuprezidenta Bieloruskej republiky A. Luka-šenka predniesli pozdravné príhovory tiežbieloruskí ministri školstva, kultúry, vysokícirkevní hodnostári či predseda nemeckéhokomitétu slavistov G. Hentschel.

Súčasťou otváracieho ceremoniálu bolovystúpenie Štátneho speváckeho zboru s ta-nečnou skupinou a v rámci záverečného ce-remoniálu vystúpil spevácky zbor, ktoréhočlenmi sú akademickí pracovníci. Organizá-tori ponúkli účastníkom zjazdu viaceré trasyexkurzie, takže sme mali možnosť vidieť his-torické a umelecké pamiatky aj mimo hlav-ného mesta. Účastníkov zjazdu zo Slovenskahneď v prvý večer prijal veľvyslanec SR v Bie-lorusku J. Mojžita.

Súčasťou zjazdu bola výstava publikáciíjednotlivých národných delegácií od ostat-ného zjazdu v Ochride, ktorá predstavila bo-hatú knižnú produkciu slavisticky a kompa-ratívne zameraných prác.

Plenárne referáty boli zamerané prevaž-ne jazykovedne. A. Smulkova (Poľsko) pred-niesla príspevok Jazyk ako predmet a faktorintegrácie, A. MacMilin (Veľká Británia) re-


8 Za zmienku v tejto súvislosti stojí napríklad výber cateringovej firmy na konferencii zo strany organizač-ného tímu, ktorá je zameraná na sociálne podnikanie a poskytuje zamestnanie a uplatnenie ženám – mig -rantkám (http://ethnocatering.cz/), či celkové úsporné a efektívne konferenčné materiály.

XV. MEDZINÁRODNÝ ZJAZD SLAVISTOV (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013)

ferát Jazyk, dejiny a priestor v bieloruskej li-teratúre a G. Cychun (Bielorusko) Aspektyslovanskej areálovej jazykovedy.

V rámci Medzinárodného komitétu sla-vistov (MKS) pracuje v období medzi zjazd-mi 35 komisií, z ktorých väčšina mala v časekonania zjazdu zasadnutie, hodnotiace čin-nosť komisie, vytyčujúc plán práce na nasle-dujúce obdobie s voľbou, resp. potvrdenímvedenia komisie. Po dvoch funkčných obdo-biach odstúpil z postu predsedu Komisiefolk lóru pri MKS Lj. Radenkovič zo Srbska, zanového predsedu bol zvolený A. Morozz Ruska, podpredsedami sú K. Wroclawskiz Poľska, D. Ajdačič zo Srbska a za tajom-níčku bola znovu zvolená autorka príspev-ku. Lj. Radenkovič predstavil zborník prí-spevkov Zajedničko u slovenskom folkloru –Common Elements in Slavic Folklore z me-dzinárodnej konferencie, ktorá sa v medzi -zjazdovom období konala v srbskom Arand-jelovci v roku 2011. V rámci komisie zohrávavýznamnú úlohu informatória v období me-dzi zjazdmi medzinárodný bulletin Slavis-tická folkloristika, vychádzajúci od roku1989, ktorého aktuálne vydanie opäť pripra-vili v Slavistickom ústave J. Stanislava SAV.

K minskému zjazdu vyšiel zborník prí-spevkov referentov zo Slovenska: P. Žeňuch(Ed.): XV. medzinárodný zjazd slavistovv Minsku – príspevky slovenských slavistov(Bratislava 2013, 233 s.) a Prehľad publikáciíz jazykovedy, literárnej vedy, etnológie a his-tórie za roky 2008 – 2012 (výber) (Bratislava2013, 162 s.), ktorých vydavateľmi sú Slo-venský komitét slavistov a Slavistický ústavJ. Stanislava SAV. V zborníku príspevkov slo-venských účastníkov zjazdu je publikova-ných dvanásť z pôvodne pätnástich prihlá-sených a prijatých zjazdových referátov,pričom zvyšné tri budú publikované v odbor -ných časopisoch, resp. v iných zborníkoch.V Prehľade publikácií... výberovú bibliogra-fiu slavisticky orientovaných etnologickýchprác zostavil M. Benža.

Rokovanie pracovných sekcií zjazdu sa ko-

nalo v dobre technicky vybavených pred -náškových sálach Minskej štátnej jazyko-vednej univerzity. Folkloristické príspevkyodzneli ako podtéma zjazdu 2.1. Slovanskýfolklór, mytológia a tradičná duchovná kul-túra v rámci témy 2.0. Literárna veda, kultu-rológia, folkloristika. Príspevky folkloristovsa venovali prevažne konkrétnym látkam,účinkujúcim postavám, motívom či celýmžánrom v komparatívnom rámci kontakto-vých zón (príspevky H. Urbancovej, V. Frol-covej, L. Marks, H. Hlôškovej, S. I. Porickeja i.), viaceré tiež širším areálovým paralelám(príspevky A. Moroza, I. Ita, B. Suvajdžiča, Lj.Radenkoviča a i.), menej tiež súčasným eko-logickým súvislostiam folklóru (príspevkyZ. Možejko, L. K. Vachniny, A. Brzozowskej--Krajky, S. Boticu a E. Rudan).

Na záverečnom ceremoniáli boli vyhláse-né pracovné komisie, akreditované na obdo-bie rokov 2013 – 2018. Funkcie Koordinátorakomisií pri MKS sa vzdal S. Gajda (Poľsko)a na jeho miesto bol zvolený P. Žeňuch (Slo-vensko), ktorý je aj členom MKS. Štafetuhlavného usporiadateľa po Minsku prevzalBelehrad a tak hostiteľom XVI. medzinárod-ného zjazdu slavistov v roku 2018 budeSrbsko a v tomto kontexte sa predsedom Me-dzinárodného komitétu slavistov na roky2013 – 2018 stal srbský kolega B. Suvajdžič.

Plenárne príspevky, referáty v jednotli-vých sekciách a blokoch s následnými dis -kusiami, ale tiež kuloárové rozhovory pri-niesli mnoho nových podnetov a inšpiráciív slavisticky zameranom bádaní. Spoločen-ský program poskytol dostatok priestoru tiežna nadviazanie či oživenie dobrých odbor-ných a priateľských kontaktov, pričom nádejna kontinuitu a progresívne smerovanie sla-vistického a komparatívneho bádania dáva-la aj pomerne veľká účasť mladších a mla-dých účastníkov XV. medzinárodného zjazduslavistov.

HANA HLÔŠKOVÁ,Katedra etnológie a muzeológie, FiFUK

v Bratislave


Štátne skúšky predstavujú pre vysoko-školských učiteľov a poslucháčov akúsi žat -vu, ba možno aj dožinky, vyvrcholenie spo-ločného úsilia naučiť, i učiť sa remesluv príbuzných študijných odboroch etnoló-gie, kultúrnej antropológie a sociálnej an-tropológie, ktoré sa študujú v magisterskomštúdiu na dvoch fakultách Univerzity Ko-menského v Bratislave, a to na Filozofickejfakulte a na Fakulte sociálnych a ekonomic-kých vied. Hoci si ako pracoviská výučby v is-tom zmysle konkurujeme, zároveň sa v ko-legiálnom duchu vzájomne rešpektujemea sledujeme postupy v našej pedagogickeja vedeckej práci. Aj preto sme sa rozhodli pri-niesť túto správu spoločne a využiť príleži-tosť oboznámiť našu širšiu vedeckú komu-nitu s tematikou predložených prác, ktorádokladá pestrosť záujmov poslucháčov, aleaj reflexiu aktuálnych spoločenských požia-daviek, ako aj vedeckých problémov v našichvedných dis ciplínach.

Štátne skúšky a obhajoby diplomovýchprác v magisterskom štúdiu 3.1.3. etnológiea kultúrnej antropológie prebehli na Kated-re etnológie a muzeológie (KEM) Filozofickejfakulty Univerzity Komenského v Bratislavena začiatku júna tohto roku. V uvedenom termíne predložilo svoje diplomové prácespolu 13 poslucháčok a pri obhajobe pre-ukázali, že dobre rozumejú skúmanej pro-blematike, vedia obhájiť svoje postupy aj výsledky a pri rozprave zväčša veľmi kulti-vovane preukázali svoju odbornú rozhľade-nosť a zrelosť, na základe ktorej im bude čo-skoro udelený diplom a titul „magister“.

Významnými aktuálnymi témami sú tie,ktoré súvisia aj s práve riešeným grantom naKEM, ktorý sa zaoberá problematikou glo-balizácie a lokalizácie. K týmto patrí diplo-mová práca Bc. Sabiny Almásyovej: Rodinnétradície v kontexte globalizácie. Prácu školi-la doc. dr. K. Jakubíková, CSc. Práca stála namateriáli z výskumu na južnom Slovensku,v sloven sko-maďarskom etnicky zmiešanompriestore neďaleko Bratislavy a stavala na for-movaní nového stvárnenia sviatkovania. Po-

dobne s problematikou grantu súvisela prá-ca Bc. Eriky Gálovej: Spolužitie bez manžel-stva (v etnologickej perspektíve). Práca vznik-la pod vedením prof. dr. M. Botíkovej, CSc.Zaoberá sa niektorými demografickými jav-mi príznačnými pre globalizačné tendenciev našej spoločnosti a ich hodnotením v rám-ci spoločenstva rodiny i lokality. Doc. dr. Kor-nélia Jakubíková viedla aj prácu Bc. Veroni-ky Krchňákovej: Reflexie významu krásyžien: Generačné diferencie. Gendrová témav globalizačnom kontexte ukazuje premenykonceptu ženskej krásy v generačnej aj ur-bánno-rurálnej komparácii. Zaujímavo do té-my grantu zapadá práca Bc. Zuzany Gurskej:Sociálna komunikácia účastníkov vlakovejprepravy. Etnologický pohľad.Prácu viedladoc. dr. Hana Hlôšková, CSc. Svoju diplo-mantku učila metóde zúčastneného pozoro-vania a sledovaniu lokálnych, resp. privát-nych tém a zároveň overovala platnosť istýchkomunikačných vzorcov v tejto komunikač-nej situácii. Problematiku urbánnej etnológiev tomto roku spracovala vo svojej práci podvedením Dr. Juraja Jantua diplomantka Bc.Anna Danišková. Práca vychádza z jej vý-skumu v Stupave a okrem teoretického má ajvýznamný aplikovaný rozmer. Pod názvomVplyv verejného priestoru na spoločenský ži-vot v urbánnom prostredí sa skrýva text, kto-rý je vhodným východiskom aj pre samo-správne orgány mesta. Práca bola práve ajvzhľadom na jej aplikačný rozmer a spolo-čenský význam navrhnutá na Cenu rektoraUK za najlepšiu diplomovú prácu.

Stále živými a medzi poslucháčmi obľú-benými témami sú tie, ktoré majú istý histo-ricko-antropologický rozmer. Takýto tema-tický záber reprezentuje práca Bc. LenkyBobulovej: Obraz Turka na Slovensku v 18.a 19. storočí, ktorá pracuje s vyhodnotenímhistorických symbolických významov. Prá-ca vznikla pod vedením Dr. Igora Zmetáka,podobne ako ďalšia, práca Bc. Dominiky Kosmálovej s témou ochrany kultúrneho de-dičstva, v ktorej sa diplomantka pokúsilao systematizáciu Africkej zbierky Ivana Me-


DIPLOMOVÉ PRÁCE NA KEM FiF a ÚSA FSEV UK V AKADEMICKOM ROKU 2012/2013

licherčíka. Dr. Lucia Segľová školila dve prá-ce, z nich jedna mala výrazne historicko-et-nologický rozmer. Bc. Katarína Rišková spra-covala na základe historických prameňovgendrovo príznačnú antropologickú témuVplyv spolku Živena na ženskú starostlivosťo zdravie v období 1918-1938. Druhá diplo-mantka tejto školiteľky, Bc. Jana Kerekré-tyová sa venovala téme rodiny v kontexte for-málnych inštitúcií spoločenského zriadenia.Pod názvom Konformita a konflikt – každo-denný život veriacich ľudí za socializmu ukázala cez koncept habitusu ideové rámcerodiny a ich trvácnosť bez ohľadu na spolo-čenské zriadenie. Otázkami spoločenskéhostatusu a reprodukcie hodnôt sa venovala ajpráca Bc. Andrey Lukácsovej: Učiteľ – socioprofesijný status v spoločnosti. Práca vzniklapod vedením Dr. Zity Škovierovej, CSc.

Poslednú tematickú skupinu medzi toh-toročnými diplomovými prácami, obhájený-mi na KEM tvoria tie, ktoré možno označiťako príspevok k migračným štúdiám. Pod ve-dením doc. dr. Magdalény Paríkovej, CSc. na-písala Bc. Veronika Franková prácu: Kultúr-na identita reemigrantov zo SlovenskéhoKomlóša vo vybraných lokalitách južného Slo-venska. Je nepochybne významným ziste-ním, že aj po uplynutí 65 rokov od presídle-nia Slovákov z Maďarska v rámci „výmenyobyvateľstva“, proces budovania a upevňo-vania identity pokračuje tak v konfrontácii,ako aj v súzvuku s novými kontextami živo-ta presídlencov. Prof. dr. Marta Botíková, CSc.viedla dve práce tematicky zviazané so sú-časnými migračnými procesmi. Na metodo-logicky inšpiratívne uchopenie témy Bc. Len-ku Koišovú priviedla Dr. Helena Tužinská cezsvoje kurzy venované lingvistickej antropo-lógii. Tak vznikla podnetná diplomová prácanazvaná ČAKÁREŇ: Prípadová štúdia prvé-ho kontaktu s cudzincami na príklade Odde-lenia cudzineckej polície v Bratislave. Nároč-nosť výskumu ako aj aktuálny a korektný textdiplomovej práce si vyslúžil ocenenie CenouDaniela Tupého, ktorú udeľuje dekan FiF UK.Udelením tejto ceny si učitelia a študenti FiFUK pripomínajú pamiatku študenta DanielaTupého, ktorý bol roku 2005 zavraždený voveku 21 rokov. Práca Lenky Koišovej zodpo-vedá tematike oceňovaných prác, ktoré sa sú-streďujú na spracovanie prejavov násilia, xe-

nofóbie, rasizmu, nacizmu, netoleranciea ďalších nehumánnych prejavov v sloven-skom i medzinárodnom kontexte.

Diplomová práca Bc. Dáši Zváčovej: Slo-venské opatrovateľky v Rakúsku nie je mož-no tak dramaticky rámcovaná, ale popisujea analyzuje rodinné a spoločenské dôsledkyfrekventovaného javu našej súčasnosti, kto-rý mení predstavy o migráciách nielen z hľa-diska etnologického nazerania, ale aj z hľa-diska ich spoločenského dopadu. Práca bolavzhľadom na jej úroveň spracovania a spolo-čenskú aktuálnosť témy navrhnutá na Cenurektora UK za najlepšiu diplomovú prácu.

Viaceré diplomantky budú odovzdávaťsvoje práce v jesennom termíne. Robia takz rôznych dôvodov, často pre časovú nároč-nosť výskumu, či pre iné priority (zahraničnástáž a pod.) v poslednom roku štúdia. Mys -lím, že aj augustová „oberačka“ bude zaují-mavá. Najmä však dúfame, že viaceré našeabsolventky a absolventi v budúcnosti budúmať možnosť pracovať vo vyštudovanom od-bore a dajú o sebe znať na stránkach vedec-kých etnologických či sociálno-antropolo-gických periodík.

Štátne skúšky a obhajoby diplomovýchprác v magisterskom stupni štúdia v študij-nom odbore 3.1.15 sociálna antropológia ab-solvovalo 14 poslucháčok. Katarína Böhmo-vá pod vedením dr. Andreja Mentela obhájilaveľmi podnetnú prácu Sociálne faktory vku-su, založenú na terénnom výskume v Lipto-ve. V tom istom regióne, len v západnejšejčasti svoj materiál na svoju prácu Sociálnea kultúrne faktory reziliencie v súkromnomresocializačnom zariadení, ocenenú cenourektora UK, získala Barbora Bírová (školiteľdr. Andrej Mentel). Lucia Vávrová obhájilaetnograficky veľmi precíznym materiálomdoloženú prácu napísanú v angličtine Workand Informal Social Networks in Kysuce (Prá-ca a neformálne sociálne siete na Kysuciach),ktorú viedol školiteľ doc. Juraj Buzalka. Dip -lomovú prácu, založenú na materiáli zoSrbska na tému Metodológia výskumu hod-nôt v antropológii obhájila Kristína Biljnjo-vá. Miroslava Oláhová (školiteľ doc. MartinKanovský) si ako tému svojej diplomovej prá-ce zvolila Vplyv socioekonomického statusua etnicity na prístup vychovávateliek k deťom


v materskej škole. Pod vedením dr. DanijelyJerotijevič obhájila svoju prácu Vplyv emócieodporu na politický postoj Kristína Stoláriko-vá. Záverečná diplomová práca Miriam Rač-kovej (školiteľ dr. Juraj Podoba) sa venovalatéme Vzťahy reciprocity, solidarity a lojalityv sociálnej skupine Cirkvi bratskej. NatáliaBrezovská obhájila záverečnú prácu Starnu-tie žien v prostredí Trenčianskej Teplej podvedením školiteľa doc. Juraja Buzalku. Ve-ronika Janechová pod vedením dr. DanijelyJerotijevič obhájila prácu Predstavy detí o spô-soboch vzniku a prenosu chorôb. Diplomovúprácu Kultúrny a sociálny kapitál v multiet-nickom prostredí Šamorína obhájila pod ve-dením doc. Martina Kanovského Tamara Ho-ličová. Tému Rodové roly pri zoznamovanísa na internete pod školiteľským vedenímdr. Tatiany Bužekovej spracovala vo svojejpráci Lucia Kováčová. Daniela Nagyová sa vosvojej práci venovala pod vedením dr. Dani-

jely Jerotijevič téme Očkovanie detí a fakto-ry ovplyvňujúce postoje k nemu. Dr. Juraj Po-doba bol školiteľom Eriky Antalovej, ktoránapísala prácu Nostalgia za socializmom.

Dve z absolventiek budú pokračovať vosvojom štúdiu na doktorandskom stupni, čiuž na Univerzite Karlovej v Prahe alebo Uni-verzite Paris X Nanterre vo Francúzsku, úro-veň ich prác, ako aj veľkej väčšiny ďalšíchprác bola v tomto akademickom roku nad-priemerná a v súčasnosti obe pracoviská pri-pravujú možnosť zverejniť najkvalitnejšiepráce v spoločnej publikácii.

MARTA BOTÍKOVÁ,Katedra etnológie a muzeológie FiF UK

v Bratislave,MARTIN KANOVSKÝ,

Ústav sociálnej antropológie FSEV UK v Bratislave

V kalendárnom roku 2013 v Ústave etno-lógie SAV obhájili dizertačné práce spolu tra-ja doktorandi – Mgr. Juraj Štofej obhájil 12. 3.prácu s názvom Sociálna exklúzia rómskejmenšiny v oblasti vzdelávania, Mgr. Miro-slava Hlinčíková obhájila 2. 7. prácu pod ti-tulom Inkorporácia migrantiek a migrantovz Vietnamu v Bratislave a Mgr. Ľudmila Hrus-tičová obhájila 26. 8. dizertačnú prácu na-zvanú Stratégie náboženských organizácií pôsobiacich medzi Rómami. Prípadová štú-dia charizmatického spoločenstva z východ-ného Slovenska.

J. Štofej si v práci Sociálna exklúzia róm-skej menšiny v oblasti vzdelávania zobral namušku zlepšenie situácie rómskych detív školstve, konkrétne ich ľahší prístup do etnicky integrovaných štandardných pred-školských zariadení. Počas dvojročnéhodlhodobého terénneho výskumu v mestskomprostredí na Coburgovej ulici v Trnave autorskúmal a analyzoval postoje rodičov róm-skych detí zo sociálne vylúčeného prostre-

dia k predškolskej výchove a na ich základenavrhuje vo svojej práci prijať také opatrenia,ktoré by vzniknutú situáciu, keď väčšina detíz takéhoto prostredia zostáva doma a nenav -števuje jasle alebo škôlku, pomohli riešiť. Cie-ľom navrhovaného projektu je prostredníc-tvom nízkoprahového centra, v ktorom autoruž niekoľko rokov pôsobí, spojiť záujmy ro-dičov, ich detí, ale aj vzdelávacích inštitúciía zástupcov miestnej samosprávy, a nájsťvhodný spôsob ako presvedčiť rodičov, abydali svoje deti do predškolských zariadenía umožnili im tak lepšiu socializáciu. Rieše-nia, navrhované v obhájenej práci, zaujali ajzodpovedné inštitúcie na mestskej i celo-štátnej úrovni.

Dizertačná práca M. Hlinčíkovej Inkorpo-rácia migrantiek a migrantov z Vietnamuv Bratislave skúma proces inkorporácie mi-grantov a migrantiek z Vietnamu v hlavnommeste Slovenska z hľadiska teórie transna-cionalizmu. Zvolená orientácia podporujepohľad na viacstupňové väzby v rámci a me-


DIZERTAČNÉ PRÁCE V ÚSTAVE ETNOLÓGIE SAV V ROKU 2013

dzi hranicami národných štátov. Práca je založená na etnografickom výskume s po-užitím metódy hĺbkového etnografického interview a zúčastneného pozorovania, kto-rý bol uskutočnený v rokoch 2009 – 2012v Bratislave. Analýza získaného výskumné-ho materiálu preukázala, že formy začlene-nia jednotlivcov sú značne diverzifikovanévzhľadom na to, že títo migranti a migrantkysú rozdielne štruktúrovaní. Sociálnu strati-fikáciu následne ovplyvňujú i jednotlivé lí-nie sociálnych sietí a mocenské vzťahy medzinimi. Antropologická perspektíva na mikro-úroveň konania a rozhodovania jednotlivcov,aplikovaná vo výskume, poukázala na veľmidiverzifikovaný obraz o živote migrantova migrantiek z Vietnamu v Bratislave, čím po-prela akúkoľvek zjednodušujúcu homogeni-zovanú perspektívu na migrantov a procesinkorporácie.

Ľ. Hrustičová sa v dizertačnej práci Stra-tégie náboženských organizácií pôsobiacichmedzi Rómami. Prípadová štúdia charizma-tického spoločenstva z východného Sloven skazaoberá novovzniknutou situáciou na Slo-vensku, keď stále viac cirkví a náboženskýchspoločností sústreďuje svoje misijné aktivitydo rómskych komunít. Práca sa opiera o kva-litatívny etnografický výskum realizovaný odjúna 2011 do augusta 2012 v Pastoračnomcentre Rómov v Čičave, ktoré založil chariz-matický gréckokatolícky náboženský zborSpoločenstvo apoštola Pavla. Dizertačná prá-ca podáva analýzu stratégií tejto náboženskej

organizácie a snaží sa identifikovať a kon-textuálne interpretovať jej stratégie pôsobe-nia v rómskych komunitách. Autorka sa za-oberá aj tým, ako skúmaná náboženskáorganizácia operuje so svojou „charizmatic-kosťou“, teda akým spôsobom a do akej mie-ry využíva jednotlivé charizmatické prvkyv rámci svojich stratégií. Z výskumu vyply-nulo, že tvorba pastoračných aj evanjelizač-ných stratégií je dynamický proces a vedenienáboženskej organizácie pružne reagovalona vzniknuté situácie. V procese tvorby stra-tégií mala veľký význam interná evaluácia.Výskum rovnako ukázal, že „charizmatic-kosť“ organizácie, a z nej vyplývajúca „netra -dičnosť“ v rámci náboženského prostredia,má priamy vplyv na tvorbu evanjelizačnýchstratégií.

Všetky tri obhájené dizertačné práce vy-chádzali z klasických kvalitatívnych metódetnografického výskumu, ako sú pološtruk-túrované a hĺbkové etnografické interview,neformálne rozhovory a zúčastnené pozo-rovanie, čo dodalo patričnú váhu ich analý-zam a argumentom. Zároveň však prinieslinové témy alebo aspoň nové pohľady na sta-ré témy, navyše nielen v rovine teoretickýchvýchodísk, ale najmä kvôli praktickému vy-užitiu poznatkov z terénu v aplikovanej an-tropológii, sociálnej práci či iných disciplí-nach.

VLADIMÍR POTANČOK,Ústav etnológie SAV v Bratislave


PREZENTÁCIA PUBLIKÁCIE COMPETING EYES: VISUAL ENCOUNTERS WITH ALTERITY IN CENTRAL AND EASTERN EUROPE V ÚSTAVE ETNOLÓGIE SAV

Dňa 27. 8. 2013 sa v Ústave etnológie SAVna Klemensovej ulici v Bratislave konala pre-zentácia publikácie Competing Eyes: VisualEncounters with Alterity (red. D. Demski,I. Sz. Kristóf, K. Baraniecka-Olszewska). Jevýsledkom medzinárodnej konferencie „Vi-sual Encounters With Alterity“ (Budapešť,máj 2012), ktorej účastníci skúmali zobrazo-

vanie „svojho“, „iného“ a „cudzieho“ v rôz-nych typoch dobovej tlače a iných formáchvizuálneho umenia v kontexte strednej, vý-chodnej a južnej Európy.

V poradí už druhá konferencia a druhá pu-blikácia vznikli predovšetkým vďaka profe-sorovi Dagnoslawovi Demskému z Ústavu ar-cheológie a etnológie Poľskej akadémie vied,

ktorý je vedúcim projektu „Mythicized formsof (non)ethnical Others in visual represen-tations of 20th and 21th century. Analysis ofpress and printed leaflets“. Projekt, ktorý fi-nancoval International Visegrad Fund, pod-poril vydanie prác vedcov z etnologickýchústavov Maďarska, Poľska, Slovenska a Poľ-ska. Cieľom projektu je sledovanie a analýzavizuálnych reprezentácií „tých druhých“v oblasti strednej, východnej a južnej Euró-py. Na rozdiel od prvej konferencie konanejvo Varšave v roku 2010, ktorá sa sústredila naetnické karikatúry z 19. a začiatku 20. storo-čia, sa tentoraz téma materiálovo rozšírila naširší záber zobrazovania inakosti vo vše -obecnosti. Objekt skúmania sa obohatil ajmateriálovo, keď k analýze tlače, letákov, vti-pov a pohľadníc pribudli napríklad aj dobo-vé knižné ilustrácie, fotografie a architekto-nické prvky.

Prispievateľky zo Slovenska, vedecké pra-covníčky SAV docentka Eva Krekovičováa doktorka Zuzana Panczová, pozvali na pre-zentáciu aj kolegov z iných spríbuznenýchústavov SAV, keďže téma je atraktívne nad -odborová. Okrem pracovníkov Ústavu etno-lógie sa na prezentácii zúčastnili napríkladi riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV docentIvan Gerát, vedecká pracovníčka Ústavu sve-tovej literatúry SAV doktorka Dobrota Pu-cherová, ako i zástupkyňa International Vi-segrad Fund, pani Kristína Ácsová.

Kniha, ktorú v Bratislave prezentoval je-den z jej redaktorov – D. Demski a dve spo-luautorky zo Slovenska, je dostupná aj v kniž-nici Ústavu etnológie SAV alebo si ju možnoobjednať vo vydavateľstve l’Harmattan.

MAGDALÉNA KUSÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave


Profesor D. Demski z Poľska objasňuje záujemcom detaily projektu. Foto: Zuzana Panczová.

HANA HLÔŠKOVÁ, IVO POSPÍŠIL,ANNA ZELENKOVÁ (Eds.):Slavista Jiří Horák v kontexte literatúry a folklóru I-IITribunEU, Bratislava/Brno, 2012,265+87 s.

Po dlhom čase sme konečne dostali kni-hu do rúk nielen vedeckých odborníkov, aleaj každého záujemcu o slovanské dejiny čiľudí priblížených osobnými spomienkami,publikáciu významného formátu venovanúsilnej osobnosti literárno-historického, sla-vistického a folkloristického diela, akademi-kovi Jiřímu Horákovi (1884 – 1975). Spájajúsa v nej príspevky slovenských a českých au-torov približujúce osobný profil J. Horáka,jeho profesionálne diela a funkcie, uverejne-né reprezentatívne texty J. Horáka k porov-návaciemu štúdiu dejín slovanských litera-túr (z rokov 1929 a 1937), spomienky jehomanželky A. Gašparíkovej-Horákovej, ktorábola aj jeho spoluautorkou textov venova-ných slovenskému folklóru, nekrológ české-ho slavistu K. Krejčího, osobitnú a dôležitúčasť tvorí personálna bibliografia J. Horáka.

Priblížme sa k osobným spomienkam uve-deným hneď na začiatku knihy – ktoré násprivádzajú aj k vlastným spomienkam: auto-rmi sú Slavomír Wollman v rozhovore s A. Ze-lenkovou, Dagmar Klímová, Viera Gašparí-ková, Emil Charous. Na jednej strane idenajmä o generačnú spoluprácu J. Horáka (naj-mä s Frankom Wollmanom, J. Polívkom,J. Máchalom, M. Murkom, V. Tillem atď.)a jeho zvýrazňovanie komparatívnej koncep-cie dejín slovanských literatúr ako integrál-nej súčasti svetovej literatúry už koncom 20.

rokov 20. storočia. Na druhej strane sa odrá-žajú osobné študentské a príbuzenské spo-mienky na J. Horáka, ktoré – najmä v texteV. Gašparíkovej (Vzdialené ozveny alebo nie-koľko spomienok na uja Jirku a rodinu Gaš-paríkovcov) – uvádzajú všeobecne málo zná-me detailné súvislosti histórie a vzťahovvýznamnej turčianskej rodiny z Martina, kto-rý „sa stal v rokoch 1918 – 1938 kultúrnymcentrom Slovenska“ (manželka J. Horáka An-na Gašparíková, „súkromná a osobná archi-várka a knihovníčka prvého prezidenta Čes -koslovenskej republiky T. G. Masaryka“, boladcérou významného kníhtlačiara, vydavate-ľa a spisovateľa Jozefa Gašparíka-Leštinské-ho, sesternicou Jána Gašparíka, otca VieryGašparíkovej). Dozvedáme sa o tom, ako pre-žívali manželia Horákovci obdobie protek -torátu (keď bol J. Horák väznený za protina -cistický odboj), o diplomatickej kariéreJ. Horáka ako veľvyslanca v Moskve, o ich vzá-jomnej spolupráci na folkloristických dielacha pôsobení J. Horáka ako profesora na Karlo-vej univerzite v Prahe, vedúceho Folkloris-tického oddelenia Kabinetu pre etnografiua folkloristiku, akademika ČSAV a riaditeľaÚstavu pro etnografii a folkloristiku ČSAVv Prahe. Takisto E. Charous v texte Chvála ro-du cílevědomých žen spomína na svoje vlast-né zážitky s pôsobením sestier Anny a Žel-míry Gašparíkovej (historičky a lingvistky),aj folkloristky Viery Gašparíkovej v Prahe.

Ďalšie úvahy českých a slovenských bá-dateľov sledujú diela J. Horáka a jeho kon-cepcie porovnávacích dejín slovanských li-teratúr (I. Pospíšil, M. Zelenka), funkciuJ. Horáka ako diplomata v Rusku (J. Rychlíka M. Rychlíková), jeho výskumy poľskej lite-

324

3 61 • 2013RECENZIE – ANOTÁCIE

ratúry (K. Kardyni-Pelikánová), spoluprácua profesijné osudy J. Horáka a A. Béma (M.Bubeníková), akademickú sféru J. Horáka(J. Otčenášek), spojenie J. Horáka a V. Tille-ho s rozprávkou (D. Blümlová), Horákovufolklórnu rozprávku v českej literatúre predeti (J. Toman), osobný fond akademikaa fondy PNP v Prahe slavistu a komparatistuJ. Horáka (J. Chodějovský, H. Mikulová). Au-tori zoširoka uvádzajú životnú dráhu a mno-hé špeciálne záujmy J. Horáka, jeho inšpiro-vanie a spoluprácu s T. G. Masarykom, štúdieo ruskej, poľskej literatúre, dokladanie česko-slovenskej vzájomnosti, tiež dôležité a zau -jímavé je porovnávanie názorov J. Horákas viacerými bádateľmi slovanských kultúra literatúr, čo ozrejmuje historické a vývojo-vé rozdiely porovnávacích dejín slovanskýchliteratúr, európsko-slovanské vzťahy.

Osobitnú pozornosť vzťahu J. Horákak osobnostiam na Slovensku a k slovenskej et-nografii a folkloristike venujú texty A. Ze-lenkovej a H. Hlôškovej. A. Zelenková vo svo-jom texte Vzťah Jiřího Horáka a ŠtefanaKrčméryho vo svetle vzájomnej korešpon-dencie uvádza, že „uverejnenie súboru listovŠ. Krčméryho s J. Horákom prispeje k hlbšie-mu poznaniu života a diela nielen tohto vý-znamného slovenského spisovateľa, ale ajčes kého slavistu Jiřího Horáka vo vzťahuk slovenskému intelektuálnemu prostrediu“.Publikuje tridsať ich spoločných listov, kto-ré uvádzajú nielen študijné a pracovné kontakty, ale tiež Krčméryho záujmy, na-príklad sčleňovať slovenskú literatúru s vše -obecnou literárnou vedou a názory o vzťa-hoch k S. Hurbanovi Vajanskému a ďalšímslovenským a českým osobnostiam, v listochJ. Horáka nielen chápanie Krčméryho zdra-votných problémov, ale najmä (tiež kritické)komentovanie jeho prednášok a diel.

H. Hlôšková sa v texte Ku kontextom živo-ta a diela Jiřího Horáka venuje horákovskýmmateriálom o jeho pracovnom a súkromnomživote, vedecko-organizačnej práci z fonduArchívu literatúry a umenia SNK v Martine,fungovaniu Múzea kultúry Čechov na Slo-vensku v Martine (v bývalom dome Horá-kovcov), kde bola od r. 1999 sprístupnená stála expozícia venovaná životu a dielu J. Ho-ráka a A. Horákovej-Gašparíkovej, tiež Horá-kovmu významnému podielu na vývine folk -

loristiky na Slovensku a širokému sprístup-ňovaniu materiálu ústnej slovesnosti zo Slo-venska, ktoré zdôraznil v dejinách etnografiea folkloristiky aj J. Michálek.

Nová kniha venovaná J. Horákovi prispie-va aj do nového projektu Literárny atlas Eu-rópy (prácu na ňom vedie Dr. Phil. BarbaraPiatti vo Švajčiarsku), ktorý sa postupne do-pĺňa zo všetkých európskych literárnych de-jín. Dôkazy knihy o diele J. Horáka doku-mentujú práve jeho výrazné spracovanieslovanských literárnych materiálov aj k to-muto atlasu už z dávnej minulosti, ako uvá-dzajú v knihe uverejnené jeho štúdie. Tie tieždokazujú jeho odkaz na širšie spracovanieporovnávacích dejín slovanských literatúr:„Jest třeba zabývati se skupinou otázek z ob-lasti literatury evropské, skupinou složitýchproblémů, které tvoří celek a jsou tak četné,že vskutku vyžadují studia speciálního...Z výsledků této oblasti srovnávacích dějin li-terárních (littérature comparée) může těžititaké všeobecná věda literární (littérature gé-nérale), která se pokouší ustanoviti obecnézákony literárního vývoje, objasniti problémvlivů, přejímání látek, vývoje druhů atd.“(J. Horák: O srovnávacích dějinách literaturslovanských. Podle přednášky proslovenév Paříži na Sorbonně v červnu 1937, s. 243).

ZORA VANOVIČOVÁ,Bratislava

HANS RITZ:Die Geschichte vom Rotkäppchen.Ursprünge, Analysen, Parodien eines MärchensMuriverlag, Kassel, 2013, 15. rozšírenévydanie, 296 s.

Hans Ritz, čo je vlastne pseudonym ne-meckého spisovateľa a filozofa Ulricha Er -ckenbrechta, uverejnil doteraz už 15 kniž-ných titulov, dotýkajúcich sa dejín vývojarozprávky o Červenej čiapočke (Karkulke).Rozprávka, zaregistrovaná ako typ ATU 333,patrí medzi najvýznamnejšie rozprávky nasvete, je venovaná deťom a učarovala aj ta-kým umelcom ako Frederik Chopin, L. N. Tol-stoj, Jevgenij Jevtušenko, Anatole France,

325R E C E N Z I E • A N O T Á C I E

G. W. F. Hegel a i., objavila sa aj v Shake -spearovom sonete č. 66, v divadelnej hreo Eulenspieglovi, vo Filozofických esejach,rôznych aforizmoch a podobne. Rozprávkao Červenej čiapočke vychádzala buď samo-statne alebo pod rozličnými názvami v ob-siahlejších rozprávkových výberoch.

Pamätám sa ešte z detských čias, že knihuo Karkulke sme našli na Štedrý večer podstromčekom a mali sme z nej neobyčajnú ra-dosť. Pôsobila na nás nielen klasickými fa-rebnými ilustráciami, ale aj dramatickou scé-nou a jazykovou technikou v dialógoch,najmä v napodobňovaní detského hlasu Kar-kulky a vlka. Z rozprávky vyplývalo pouče-nie, že netreba veriť neznámym zvieratám,ktoré môžu mať zlé úmysly.

Verzia rozprávky, ktorá bola u nás známaa neustále vydávaná – mám napríklad pred se-bou vydanie z roku 1991 pod názvom „Červe -ná čiapočka a iné rozprávky“ DAMI Editore,Italy, preklad z angličtiny – pochádza z peraCharlesa Perraulta zo 17. storočia, ktorá bolarozšírená najmä v romantickom období. Tátoverzia bola bez akýchkoľvek drastických prv -kov. Tie sa začali objavovať až vo vydaniacha prekladoch rozprávok bratov Grimmovcovv 19. storočí. Bolo to najmä v konaní vlka, kto-rý zožral starú matku, oddelil krv a mäso a ne-chýbali ani drastické slová vlka, ktoré vyslo-voval počas návštevy Červenej čiapočky.

Tieto rôzne uhly pohľadu prezentuje autorvo svojej poslednej knihe a zároveň ukazuje,ako každá doba či spoločnosť pristupovalak spracovaniu rozprávky a zanechávala nanej svoju pečať. Poukázal napríklad na prvkykanibalizmu (s. 9), venoval sa verziám jed-notlivých autorov v dejinnom vývoji (s. 11 - 101),upozornil na pohľady filozofov, chemikov,teológov, matematikov, národných socialis-tov, žargón amerických militaristov, drama-tické umenie (s. 126 - 156).

Počas mojej celoživotnej terénnej praxe sami nepodarilo zachytiť ani jedinú verziu tej-to rozprávky v prostredí ľudových rozpráv-karov, čo znamená, že rozprávka o Červenejčiapočke patrila na Slovensku výrazne do det-skej literatúry a nijako nezakotvila v ľudo-vom prostredí tradovaním z generácie na ge-neráciu.

VIERA GAŠPARÍKOVÁ,Bratislava

IVAN DUBNIČKA:Misa mäsaKarpaty-Infopress, Bratislava, 2012, 240 s.

Autorom knihy je doc. PhDr. Ivan Dub-nička, PhD., vyštudovaný kulturológ, ktorýv súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulteUKF v Nitre, kde prednáša kultúrnu antro-pológiu, religionistiku a enviromentálnu fi-lozofiu. Zo zamerania jeho vedeckej a peda-gogickej práce pochádza aj táto publikácia,ktorá sa venuje mäsu a jeho úlohe vo výživea kultúre človeka. Ako sa píše na zadnej obál-ke knihy: „ Nejestvuje živočích, ktorého byčlovek neochutnal, konzumuje aj svojichblížnych. Ľudská chtivosť mäsa je bezhra-ničná, často bizarná. Neuhasínajúca chuť pomäse vytvorila z človeka lovca, neskôr pas -tiera. Domestifikácia osudovo pozmenila jeho kultúrny vývoj. Nie je náhodou, že všet-ky spoločnosti majú vypracované určité kultúrne vzorce vo vzťahu k mäsu, k jehokonzumácii alebo jeho tabuizovaniu. Túto re -flexiu zbadať v každom náboženstve, v etic-kých postojoch ku zvieratám, k ich zabíja-niu, no i vo velebení či odmietaní mäsa.“

Autor svoje úvahy o mäse rozložil dodvoch hlavných častí: Mäso ako evolučnýpodnet a Mäso v kultúrnej reflexii. V prvejčasti zhrnul poznatky, ktoré svetová veda do-siahla pri výskume fylogenézy človeka. Či-tateľ sa v logicky nadväzujúcich podkapito-lách dozvedá, že evolučným predpokladomvývinu človeka bola jeho schopnosť roz-množovať sa, na čo potreboval dostatok ener-gie v podobe kvalitného jedla – predovšet-kým mäsitej stravy. Preto sa človek už odpočiatku svojich dejín snažil nájsť si cestyk zabezpečeniu tejto potraviny. S tým súvi-selo aj používanie kameňa na jeho porciova-nie a ohňa na jeho tepelnú úpravu. Zvýšenákonzumácia mäsa smerovala k zväčšovaniumozgu človeka, čo ovplyvnilo ďalší vývin člo-veka po stránke anatomickej, psychickej a so-ciálnej. Organizovanie lovu zvierat zásadneovplyvnilo vývoj ľudskej reči. Zabezpečeniedostatku mäsa v strave bolo najväčším adap-tačným počinom druhu Homo sapiens.

V druhej časti knihy sa autor venoval mä-su ako kultúrnemu fenoménu a jeho reflexii

326 R E C E N Z I E • A N O T Á C I E

v rôznych ľudských spoločenstvách. Autorsa v nej sústredil na problematiku vzťahu mä-sa a kultúrnych kategórií, ako sú tabu či ri-tuálna obeta a vysvetľuje ich v rámci rôznychnáboženských systémov. V tejto kapitole saautor venuje aj domestifikácii zvierat a jej vý-znamu v ďalšom evolučnom vývine človeka.Záver tejto kapitoly je venovaný dvom hra-ničným pozíciám v konzumácii mäsa: feno-ménom kanibalizmu a vegetariánstva. Kni-ha sa končí stručným záverom, súhrnomvýstupných premís, poznámkovým apará-tom, bibliografiou a vecným registrom.

Priznám sa, že knihu som brala do rúks veľkým očakávaním, pretože napriek enor -mnému množstvu kníh o jedle a kulinárii,odborných kníh k tejto problematike nevy-chádza veľa. Zvedavá som bola najmä na dru-hú časť knihy, ktorá sa dotýkala mäsa v kul-túrnej reflexii, pretože túto tematiku v rámcitradičnej stravy a stravovania tiež skúmam.Napriek tomu, že autor v knihe predstavil dosť široký okruh súvislostí mäsa a jehomiesta v kultúre, niektoré jej časti mohli byťspracované do hlbších detailov. Mám na mys-li predovšetkým podkapitolu, ktorá pojed-náva o úlohe mäsa v kresťanstve, v ktorej au-tor uvádza, že tento náboženský systém jejediný, ktorý nepozná tabu konzumácie nejakého zvieraťa a nepozná ani absolútnybezmäsový pôst. Ako všeobecná axióma toplatí, avšak na tomto mieste by sa žiadalo roz-viesť špecifiká kresťanského pôstu v sociál-nych kategóriách, tak ako to skvelo popísal vosvojej práci taliansky historik M. Montanari.Ten vysvetlil, prečo boli pôsty z hľadiska vý-živy také ťažké pre väčšinu neelitárnychvrstiev Európanov, ktorí si nemohli nahradiťvýpadok mäsitej stravy rybami alebo inýmivodnými živočíchmi, pretože na ne nemaliprostriedky. Zároveň upozornil, že v časestredoveku trvala dĺžka pôstov takmer polo-vicu dní roka. A to bola výrazná ingerencia docharakteru stravovania masy ľudí vyznáva-júcich kresťanstvo, ktorá sa rozdelila na kul-túru mäsa a na kultúru rýb a u väčšiny ľudína jedlá s mäsom alebo vegetariánstvo. Na-pokon množstvo európskych literárnych i ob-razových prameňov poukazuje na výraznúdichotómiu sveta mäsa a sveta pôstu, ktorúreflektovala súdobá spoločnosť. V tejto častiknihy sa autor venuje aj negatívnym konotá-

ciám ošípanej v kresťanskej kultúre. Na tom-to mieste by bolo vhodné doplniť, že to všakneplatilo absolútne. Veď napríklad v našejtradičnej roľníckej kultúre ošípaná bola po-važovaná za symbol prosperity a šťastia – pre-to sa často objavovala na jedálnom lístku po-čas Nového roka, vianočných sviatkov, naVeľkú noc, na svadbách a pod. ako rituálnealebo prestížne jedlo. Nazdávam sa, že uve-denie podobných príkladov z našej vlastnejkultúry by knihe prospelo, vhodne by do-plnilo súbor informácií zo svetovej produk-cie, o ktorú sa autor opiera predovšetkým.Problematike mäsa v našej kultúre sa veno-valo multidisciplinárne sympózium v roku1997, z ktorého vyšiel zborník, v ktorom sanachádza množstvo relevantných informá-cií o mäse a jeho mieste v kultúre Slovenska,ktoré objasnili archeológovia, historici, etno -lógovia i jazykovedci. Je škoda, že ich v tejtopráci autor nevyužil. Takto zostala práca Mi-sa mäsa na úrovni solídne spracovanéhokompendia pre študentov, avšak moje oča-kávania, že sa dozviem niečo nového, bohu-žiaľ, nenaplnila.

RASTISLAVA STOLIČNÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

DANKA MORAVČÍKOVÁ (Ed.):Vidiek a mládež v sociálnovednýchreflexiáchSPU, Nitra 2012, 134 s.

Publikácia „Vidiek a mládež v sociálno-vedných reflexiách“ bola vydaná v závere roku 2012 na pôde Slovenskej poľnohospo-dárskej univerzity v Nitre. Zostavovateľkoua autorkou väčšiny textov monografie je DankaMoravčíková (kapitolu Metodika kvantitatív-neho výskumu vidieckej mládeže spracovalaMartina Hanová a Spoločenský a občianskyživot vidieckej mládeže Pavol Barát), ktorá saproblematike vidieka venuje dlhodobo, akojednej zo svojich špecializácií. Recenzovanoumonografiou nadväzuje na svoju predchá-dzajúcu prácu „Vidiecke obce v podmienkachtransformácie“ z roku 2010, zaoberajúcu sapremenami vidieka na Slovensku prostred-níctvom výskumov vidieckych domácností.


Ako už názov napovedá, zámerom vedec-kej monografie je prostredníctvom inter -diciplinárnej perspektívy predostrieť prob -lematiku vidieka a života sociálno-vekovejskupiny mládeže v ňom. Práve zvolený prí-stup, spočívajúci v prepojení poznatkov so-ciológie a etnológie, robí prácu výnimočnoua je badateľný v každom smere. Či už sú toteoretické texty vychádzajúce zo širokéhodiapazónu odbornej literatúry, alebo vý-skumné metódy použité pri získavaní empi-rického materiálu počas výskumu.

V prvej kapitole – Vidiek – autorka najskôrcharakterizuje samotný termín a popisuje zna-ky a kritériá, na základe ktorých ho možno vy-medziť. Zaoberá sa prístupmi k riešeniu vzťa-hu medzi vidiekom a mestom od 19. storočiado súčasnosti, venuje sa procesom ako urba-nizácia, rurbanizácia, v ktorom sa snúbia špe-cificky mestské aj vidiecke črty, a ruralizácia.Následne rozoberá funkcie vidieka, pričomdo popredia stavia najmä jeho produkčný,obytný, rekreačný, environmentálny a socio-kultúrny význam. Približuje taktiež doterajšízáujem o tému vidiek a vývoj zamerania od-borných prác v postsocialistických krajináchstrednej a východnej Európy. V tejto súvislos-ti ponúkla prehľad relevantných publikáciík predmetnej problematike. Ďalšia stať je za-meraná na konkrétne prostredie slovenskéhovidieka a jeho špecifiká. Venuje sa aspektomhistorického vývoja a popisuje inštitúcie prí-značné pre vidiecke spoločenstvo v minulos-ti a dnes. Na tomto mieste definuje rodinu – jejtradičnú a súčasnú podobu, ale aj premenyekonomických inštitúcií so zameraním na poľ-nohospodárstvo. Poukazuje taktiež na vý-znam politických, výchovných, kultúrnych,sociálnych a náboženských inštitúcií. V po-slednej časti tejto kapitoly sa zameriava na vi-diek v kontexte európskej rozvojovej politiky.Vymedzuje aktuálne prioritné oblasti moder-nizácie, ktoré majú prispieť k jeho rozvoju.Medzi najdôležitejšie zaraďuje potrebu zvy-šovania medzi obecnej kooperácie, výraznej-šieho zamerania na hospodárske aktivity, in-formatizáciu a cestovný ruch.

Druhá kapitola monografie, rozsahom po-rovnateľná s predchádzajúcou, je venovanáproblematike mládeže, s následnou bližšoušpecifikáciou na vidiecku mládež. Na rozdielod prvej kapitoly, ktorá sprostredkováva čis-

to teoretické fakty, kapitola o mládeži inter-pretuje aj výsledky výskumu realizovanéhona Katedre spoločenských vied Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v rámci pro-jektov Sociálna a občianska participácia vi-dieckej mládeže, a Sociálne a morálne as-pekty ekonomického a občianskeho životavidieckej mládeže. Výskum priniesol sumárkvantitatívneho a kvalitatívneho materiáluzozbieraného v obciach Nitrianskeho samo-správneho kraja.

V úvodnej časti definuje skupinu mládežena základe legislatívy (východiskovým ma-teriálom je zákon o mládeži z roku 2008), ak-tuálnych programov a dokumentov. Najviacpozornosti venuje mládežníckej politikev rámci Európskej únie, najmä strategickýmukazovateľom konceptu Európa 2020. Ná-sledne približuje problematiku mládeže akosúčasti výskumných projektov a ich tematic-ké zameranie. Autorka sa pri ich vymedzeníodvoláva na publikáciu Daxa a Macholda,a zo slovenských na prácu Macháčka, ktoréponúkajú podrobnú charakteristiku výsku-mov mládeže. Ďalší text je už venovaný meto -dologickým aspektom skúmania vidieckejmládeže v rámci výskumných projektov k re-cenzovanej monografii. Stanovenými kľú -čovými otázkami sú definovanie cieľovej skupiny, výber nástrojov a respondentov,ozrejmenie stavu objektívneho a subjektív-neho poznania sledovanej problematiky. Tá-to časť obsahuje aj teoretické vymedzenie ter-mínu participácia a jej podoby.

Osobitnou staťou je podkapitola „Metodi-ka kvantitatívneho výskumu vidieckej mlá-deže“. V nej je pozornosť sústredená na cha-rakteristiku používanej dotazníkovej metódya cieľovým oblastiam účasti mládeže na lokál -nom dianí. Zisťovanými sférami boli podie-ľanie sa mladých ľudí na rozhodovaní a ži-vote v obci, materiálne, organizačné a ľudsképredpoklady participácie. Výskumná vzorkaje tvorená 655 respondentmi vo veku od 15 do30 rokov zo všetkých okresov Nitrianskehokraja. Štruktúra informátorov je následneanalyzovaná podľa veku, pohlavia, vzdela-nia a socioekonomického statusu. V záverepodkapitoly sú prezentované jednotlivé ma-tematicko-štatistické metódy použité pri vy-hodnocovaní empirických výsledkov. Tie súvšak v texte popísané iba zbežne a ich poro-


zumenie si vyžaduje predchádzajúcu od-bornú erudíciu.

Posledná časť prezentuje samotné výsled-ky výskumu. Konkretizuje najčastejšie oblas-ti participácie mládeže v lokálnom živote vidieckeho spoločenstva, jednak v rámci for-málnych organizácií, akými sú športové klu-by, poľovnícke či rybárske združenia, cirkev-né spolky, divadelné či folklórne skupinya pod., ako aj vo sfére susedskej či rodinnejvýpomoci. Sleduje účasť mladých ľudí na po-dujatiach organizovaných samosprávou, akoaj ich zapojenie sa pri riešení problémov v ob-ci. Konštatuje, že podieľanie sa mládeže napodujatiach organizovaných obcou má vo väč-šine prípadov pasívny charakter, veľmi slabéje taktiež ich zapájanie sa do riešenia problé-mov či členstvo v obecných komisiách a zdru-ženiach. Z čoho vyvstáva všeobecne nízkamiera angažovanosti mládeže v obecnom dia-ní v sledovanom prostredí. Ako veľmi prínos-ný pre objektivitu výsledkov, ale aj pre kom-plexnejšie poňatie problematiky sa javí ajposkytnutie pohľadu druhej strany. Na zákla-de dotazníka rozoslaného na obecné úradypublikácia skúma oblasť práce s mládežou naúrovni samospráv. Komparuje poznatky o po-stojoch a modeloch participácie mládeže doverejných záležitostí v jednotlivých skúma-ných obciach. Objasňuje podmienky a pred-poklady, ako aj motivačné a demotivačné fak-tory ovplyvňujúce mladých ľudí v rozhodnutíangažovať sa vo verejnom dianí. Dôkazom na-liehavosti riešenia témy je aj skutočnosť, žežiadna zo sledovaných obcí v čase skúmanianemala vypracovanú koncepciu práce s mlá-dežou. Aj s ohľadom na túto situáciu sú v zá-vere kapitoly zaradené kľúčové odkazy vý-skumu vidieckej mládeže vymedzujúcezásady, ktorých dodržanie má viesť k zlepše-niu aktuálneho stavu.

Text vyplývajúci z empirického materiáluje vhodne doplnený o početné grafické vyja-drenia výsledkov výskumu, ktoré dotvárajúplastickejší obraz o problematike. Čitateľ takmá možnosť lepšie reflektovať predostieranéinformácie, napr. cez pomerové zastúpenierespondentov v skúmaných okresoch, obciach,charakter súboru podľa veku, pohlavia a pod.

Súčasťou monografie sú aj prílohy. Pozo-stávajú z dotazníka pre mladých ľudí, zame-raného na zistenie ich sociálnej a občianskej

participácie a jeho variantu pre obecné úra-dy. Priložené sú taktiež tabuľkové vyhotove-nia výsledkov výskumu o závislosti identifi-kačných kritérií respondentov na otázkynasledujúcich tematických okruhov: Sféry,oblasti a formy participácie vidieckej mláde-že, Podmienky a predpoklady pre participá-ciu vo vidieckych obciach a Motivačné a de-motivačné faktory, ako aj základné štatistickévyhodnotenia použitých kvantitatívnych me-tód. Poslednú prílohu predstavuje scenár po-loštandardizovaného rozhovoru použitý po-čas výskumu. Vyhotovené dotazníky, ktorésa osvedčili pri spracovávaní tejto publiká-cie, môžu byť zároveň vhodnou podkladovoubázou pre výskumy súvisiace s témou vidiec-kej mládeže v ďalších oblastiach Slovenska.

Vzhľadom na vymedzenie problematiky,ale najmä vďaka spôsobu jej uchopenia a pre-zentácie výsledkov riešených projektov jemonografia v mnohých ohľadoch prínosnápre širokú základňu odbornej verejnostia študentov. Zároveň však môže byť signá-lom a apelom potreby výraznejšieho zapája-nia mladej generácie, pri realizácii projektova organizovaní chodu obcí, pre miestne sa-mosprávy.

LENKA BIELIKOVÁ,Katedra etnológie a etnomuzikológie UKF

v Nitre

G. V. ĽUBIMOVOVÁ:Vozrastnoj simvolizm v kuľture kalen-darnogo prazdnika russkogo naselenijaSibiri. XIX. – načalo XX. veka. Institut archeologiji i etnografiji SO RAN,Novosibirsk, 2004, 240 s.

Monografická práca Galiny Ľubimovovejsa venuje skúmaniu prejavov symboliky ve-kových skupín v kalendárnej obradovej kul-túre ruského obyvateľstva Sibíri. V porovna-ní s inými prácami v danej problematiketáto monografia akcentuje súvislosť medzirolami účastníkov rituálov a ich sociálnyma vekovým statusom.

Autorka knihy, Galina Vladislavovna Ľu-bimovová, je vedúca vedecká pracovníčka Si-bírskeho oddelenia Ústavu etnografie Ruskejakadémie vied, ktorá sa dlhodobo venuje


otázkam výskumu náboženstva a obyčají si-bírskeho obyvateľstva. Jej monografiu cha -rakterizuje komplexný pohľad na skúmanýproblém, ako aj podrobné predstavenie vý-skumného materiálu. Výber terénu bol pod-mienený tým, že sibírske obyvateľstvo si zachovalo najviac archaických zvykov a oby-čajov v súvislosti s občinovým štýlom životaa pomalým prenikaním kapitalistických prvkov do poľnohospodárstva.

Práca pozostáva z troch základných častí.Prvú časť tvorí analýza špecifík vnímania ka-tegórií času a veku v ruskej tradičnej spoloč-nosti a rozhraničenie etno-kultúrnych sku-pín ruského obyvateľstva Sibíri. Autorkarozlišuje obradové kalendáre, staroverskýa prisťahovalecký, ktoré určujú rozdiely vovykonávaní rituálov.

Druhá a tretia časť sa zameriavajú na rolyvekových skupín v obyčajoch a obradoch,rozdelených podľa ročného obdobia na je-senno-zimné a jarno-letné. Autorka rozo-znáva tieto vekové kategórie: deti, dievčatá,chlapci, mladomanželia, ženatí muži, vyda-té ženy, starci a predkovia. V rámci práceG. Ľubimovová venuje pozornosť aj archaic-kým prvkom rituálov prechodu v štruktúrekalendárno-obradových cyklov. V závere kni-hy nájdeme detailný prehľad skúmanej prob -lematiky v anglickom jazyku.

Za najväčší prínos práce možno považo-vať to, že autorka venuje pozornosť nielenmateriálnej kultúre spojenej s obradmi, aleaj ich reflexii v jazyku. G. Ľubimovová sle-duje obradové správanie sa rôznych veko-vých skupín spolu s folklórnymi prejavmia ľudovým odevom. Výskum v teréne je pod-porovaný aj základným archívnym výsku-mom. Autorka uvádza unikátny obrazovýa dokumentačný folklórny materiál a tým pri-spieva k poznaniu dosiaľ nepublikovanýchdát. Treba však poznamenať, že orientáciuv knihe sťažujú názvy podkapitol, ktoré nievždy odrážajú obsah textu.

Napriek tomu ľahko čitateľný štýl a pod-robný sumár v anglickom jazyku rozširujúokruh čitateľov a robia monografiu užitoč-ným a zaujímavým študijným materiálom.

MAJA OVSJANNIKOVOVÁ,Katedra etnológie a muzeológie SAV

v Bratislave

ZVONKO MARTIĆ, VIDOSLAV VIDO BAGUR: Vila bana zvala priko vrana.Tradijska odjeća, pjesme i plesoviHrvata u Bosni i Hercegovini u 21.Stoljeću. A Fairy Called the Viceroyover the Mountain of Vran. Tradi-tional Clothing, Songs and Dancesof Croats in Bosnia and Hercegovi -na in the 21st Century Samostan – duhovni centar „Karmel sv.Ilije“: Buško jezero, Tomislavgrad /Karmelska izdanija, Zagreb, 2010, 208 s.

Vizuálne pútavá publikácia vydaná v rám-ci spolupráce karmelitánskych centier v Chor - vátsku a Bosne a Hercegovine prezentuje vy-brané prvky tradičnej kultúry Chorvátovžijúcich na území Bosny a Hercegoviny. Tex-tové, obrazové a vďaka dvom priloženýmDVD nosičom i multimediálne spracovanéúdaje informujú o tradičných národopisnýchreáliách tohto spoločenstva (v historickeji súčasnej perspektíve, v rovine vytváraniaskupinovej identity, ako i v rovine variabili-ty a interakcie s inými kultúrnymi vplyvmi).Ako vyplýva už z názvu publikácie, záme-rom je predstaviť tradičné odevy, piesnea tance. Približne polovica publikácie ich pri-bližuje prostredníctvom teoretických prí-spevkov, ktoré popisujú relevantné historic-ké i etnologické kontexty, zatiaľ čo druhápolovica predstavuje konkrétne artefaktya ukážky tradičného umenia, a to predovšet-kým vo folklorizovanej forme ako súčasti re-pertoárov lokálnych folklórnych skupín. Kni-ha je písaná dvojjazyčne, po chorvátsky i poanglicky, a tak je jazykovo prístupná pre šir-šiu čitateľskú verejnosť.

ZUZANA PANCZOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave


PETRA KELEMEN, NEVENA ŠKRBIĆ ALEMPIJEVIĆ: Grad kakav bi trebao biti. Etnološkii kulturnoantropološki osvrti nafestivale Naklada Jesenski i Turk, Zagreb, 2010,455 s.

Táto publikácia sa usiluje priniesť pomer-ne ucelený prehľad o súčasných teóriách fenoménu festivalu a procesu festivalizácie.Autorky o nich uvažujú ako o špecifickýchformách kultúrnej praxe, diskutujú o poj -moch autenticity a identity, sviatočnosti

a každodennosti, priestoru a času, ako ajo problematike turistického ruchu a kultúr-nej politiky miest. Nájdeme tu príklady trochrôznych festivalov v Chorvátsku, pričom ana-lýzy sa snažia zohľadniť i pohľady všetkýchzúčastnených strán: organizátorov, vystu-pujúcich i publika. Napriek odborným kva-litám textu je jazyk publikácie prístupný ajpre široké publikum a môže byť užitočnýmnástrojom aj pre tých, ktorí sa organizovaniufestivalov priamo venujú.

ZUZANA PANCZOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave


3 61 • 2013

VÝZVA NA PUBLIKOVANIE

SLOVENSKÝ NÁRODOPISvyzýva na zaslanie príspevkov do pripravovaného čísla

ročník 62, číslo 1/2014

číslo nie je zamerané na konkrétnu tému.Redakcia časopisu privíta vedecké a materiálové štúdie z odboru etnoló-gia, sociálna / kultúrna antropológia a z príbuzných vedných disciplín,ktoré sa sústreďujú predovšetkým na aktuálne výsledky riešenia vedec-kých projektov.

Termín zaslania abstraktov: 31. október 2013

Termín zaslania príspevkov: 15. december 2013

Okrem štúdií časopis Slovenský národopis celoročne prijíma príspevky do rubrík ESEJ, DISKUSIA, ROZHOVOR, VYHRADENÉ PRE, ROZHĽADY,SPRÁVY, GLOSY, RECENZIE, ANOTÁCIE.

POKYNY PRISPIEVATEĽOM

Autori môžu svoje príspevky zasielať na adresu:

SLOVENSKÝ NÁRODOPIS – redakcia,Klemensova 19, 813 64 Bratislavae-mail: [email protected]

Termíny redakčných uzávierok najbližších čísel Slovenského národopisu:

SN1/2014 ................................. 15. 12. 2013

SN2/2014 ................................. 15. 03. 2014

SN3/2014 ................................. 15. 06. 2014

SN5/2014 ................................. 15. 06. 2014

Všetky podrobnosti o požadovanej úprave príspevkov a pravidlách citova-nia literatúry nájdete v Pokynoch pre autorov a v Pravidlách citovania a tvorby zoznamu použitej literatúry, uverejnených na internetovej stránkehttp://www.uet.sav.sk/slovenskynarodopis.htm.

Documents

OBSAH · Mgr. Ľubica Falťanová, CSc., Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64, Bratislava, [email protected] This paper addresses the question of the role of associations