Obytný súbor Parkové nábrežie Nitra

8/19/2019 Obytný súbor Parkové nábrežie Nitra

1/58

SALS, spol. s r.o., Námestie A. Hlinku č. 10, 953 01 ZlatéMoravce

Obytný súbor Parkové nábrežie Nitra

Zámer vypracovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z, o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie


2/58


3/58

III.3.1 Obyvateľstvo 25III.3.2 Priemysel 26III.3.3 Poľnohospodárstvo 26III.3.4 Lesné hospodárstvo 27III.3.5 Vodné hospodárstvo 27III.3.6 Odpadové hospodárstvo 28III.3.7 Infraštruktúra 29

III.3.8 Zásobovanie elektrickou energiou 30III.3.9 Zásobovanie plynom 30III.3.10 Rekreácia a cestovný ruch 30III.3.11 Kultúrnohistorické hodnoty územia 30III.3.12 Archeologické lokality územia 31

III.4 Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia 31III.4.1 Geomorfologické pomery 31III.4.2 Geologické pomery 31

III.4.2.1 Geologická charakteristika územia 31III.4.2.2 Geodynamické javy 32III.4.2.3 Seizmicita územia 32III.4.2.4 Ložiská nerastných surovín 32

III.4.3 Klimatické pomery 33III.4.3.1 Zrážky 33III.4.3.2 Teplota vzduchu 33

III.4.3.3 Veternosť 33III.4.4 Vody 34III.4.4.1 Povrchové vody 34III.4.4.2 Podzemné vody 35III.4.4.3 Minerálne a termálne vody 36

III.4.5 Pôda 36III.4.6 Fauna 36III.4.7 Flóra 37III.4.8 Zdravie 38

IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdraviaa o možnostiach opatrení na ich zmiernenie

39

IV.1 Požiadavky na vstupy 39IV.1.1 Záber pôdy 39IV.1.2 Spotreba vody 39

IV.1.3 Nároky na elektrickú energiu a zásobovanie teplom 39

IV.1.4 Nároky na surovinové zdroje 40IV.1.5 Dopravné napojenie 40IV.1.6 Nároky na pracovné sily 40

IV.2 Údaje o výstupoch 41IV.2.1 Zdroje znečistenia ovzdušia 41IV.2.2 Odpadové vody 42IV.2.3 Odpady 43IV.2.4 Hluk a vibrácie 44IV.2.5 Žiarenie a iné fyzikálne polia 45IV.2.6 Teplo 45IV.2.7 Zápach 45IV.2.8 Vyvolané investície 46

IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie 46IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík 47IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia 47IV.6 Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia 48

IV.6.1 Vplyvy na obyvateľstvo 48IV.6.2 Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické

pomery48

IV.6.3 Vplyvy na klimatické pomery 48IV.6.4 Vplyvy na ovzdušie 48IV.6.5 Vplyvy na vodné pomery 49IV.6.6 Vplyvy na pôdu 49IV.6.7 Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy 49IV.6.8 Vplyvy na krajinu 50


4/58

IV.6.9 Vplyvy na Územný systém ekologickej stability 50IV.6.10 Vplyvy na urbárny komplex a využívanie zeme 50IV.6.11 Vplyvy na kultúrne a historické hodnoty, štruktúru sídiel, archeologické náleziská 51IV.6.12 Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy(miestne tradície) 51IV.6.13 Iné vplyvy 51

IV.7 Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice 51IV.8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia

v dotknutom území

51

IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti 51IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na

životné prostredie 52

IV.11 Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala 53IV.12 Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími

relevantnými strategickými dokumentmi 53

IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov 53V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s

nulovým variantom)

55

VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia 55

VII. Doplňujúce informácie k zámeru 56VII.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá bola vypracovaná pre zámer a zoznam hlavných

použitých materiálov 56

VII.2 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru 56

VII.3 Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie 57

VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru 57

IX. Potvrdenie správnosti údajov 57

IX.1 Spracovateľ zámeru 57IX.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom (pečiatkou)

oprávneného zástupcu navrhovateľa 57


5/58

I. Základné údaje o navrhovateľovi

I.1. Názov (meno) SALS, spol. s r.o., Námestie A. Hlinku č. 10, 953 01 Zlaté Moravce

I.2. Identifikačné číslo. 36 548 154

I.3. Sídlo. Námestie A. Hlinku č. 10, 953 01 Zlaté Moravce

I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa.

Ing. Slavomír Eliaš, konateľ spoločnostiNámestie A. Hlinku č. 10, 953 01 Zlaté Moravce

I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie.

Za navrhovateľa: Ing. Žiaková Anna, Bakalárska 6/7, 971 01 Prievidza,

Tel.: 0905 383 772, email: [email protected]

Za spracovateľa: Viliam Čecho, Janka Kráľa 15/6, 971 01 Prievidza, Tel.: 0902 628 406, email: [email protected]


6/58


7/58

Navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu. V zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. navrhovaná činnosť predstavuje novú činnosť vdanom území.

II.6. Umiestnenie navrhovanej činnosti.

Kraj: NitrianskyOkres: NitraObec: NitraKatastrálne územie: NitraParc. č. v k.ú. Nitra: 273/1 a 273/2

Dotknutá lokalita sa nachádza v katastrálnom území mesta Nitra, vymedzená zo SVtokom rieky Nitra, zo SZ športovým areálom (telocvičňa), z JZ ulicou Parkové nábrežie az JV Mostnou ulicou.Územie pre navrhovanú činnosť sa v súčasnosti využíva ako parkovisko a voľné plochyzelene.

II.7. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti.

II.8. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Termín začatia výstavby: 08/2010Predpokladaný termín ukončenia výstavby: 10/2011Termín začatia činnosti, prevádzky: 11/2011Termín ukončenia činnosti: Konkrétny termín ukončenia činnosti

nie je stanovený, bude zohľadňovať

životnosť objektu a jehomodernizáciu.

II.9. Stručný opis technického a technologického riešenia.

II.9.1. Základné údaje o stavbe: Celkový počet bytov 182Počet parkovacích miest pre osobné automobily 216Z toho parkovacie miesta pre imobilných 21

Obostavaný priestor vrátane suterénu 77759 m3

Podlahová plocha bytov na I., II., III. a IV NP vrátane balkónov 12081 m2


8/58

Zastavaná plocha 1.PP 6100 m2 Zastavaná plocha nájazdovej rampy do 1.PP 220 m2

Podlahová plocha 1.PP 5744 m2

Zastavaná plocha I.NP 4240 m2 1 izbové - 21 bytov

2 izbové - 18 bytov3 izbové - 13 bytovI.NP - počet bytov celkom 52

Zastavaná plocha II.NP 4405 m2 1 izbové - 16 bytov2 izbové - 18 bytov3 izbové - 18 bytovII.NP - počet bytov celkom 52

Zastavaná plocha III.NP 4405 m2 1 izbové - 16 bytov

2 izbové - 18 bytov3 izbové - 18 bytovIII.NP - počet bytov celkom 52

Zastavaná plocha IV.NP 2200 m2 2 izbové - 8 bytov3 izbové - 18 bytovIV.NP - počet bytov celkom 26

II.9.2. Členenie stavby: Členenie stavby na stavebné objekty - objektová zostava: SO 01 - Bytový dom

Stavebný objekt SO 01 sa delí na podobjekty v závislosti na rozdelení podľaplánovanej realizácie jednotlivých sekcií: SO 01 - A - I. etapa výstavby SO 01 - B - II. etapa výstavby SO 01 - C - III. etapa výstavby SO 01 - D - IV. etapa výstavby

SO 02 - Spevnené plochy a komunikácie SO 03 - Prípojka vody SO 04 - Vonkajšia kanalizácia SO 05 - Prípojka plynu SO 06 - Prípojka NN SO 07 - Prípojka VN

SO 08 - Trafostanica VNSO 09 - Preložka telekomunikačného kábla

Etapizácia:Stavebná výroba pri realizácii navrhovaného objektu sa nemôže rozvinúť na všetkýchobjektoch naraz, pre optimálne zvládnutie výstavby je potrebné postupovať v istýchlogických etapách. V I. etape sa uskutočnia práce na príprave staveniska a na prípojkách inžinierskych sietína stavenisko.


9/58

V II. etape sa zrealizuje výstavba samotného navrhovaného objektu SO 01 - Bytový dom,ale len časti SO 01 - A s dopojením na už zrealizované prípojky inžinierskych sietí. Pourčitom časovom odstupe, v súčastnosti nie je možné tento odstup určiť, sa zrealizujenadväzujúca časť objektu SO 01 -B, po ňom časť SO 01 -C a nakoniec SO 01 - D, vrovnako doposiaľ neurčených časových odstupoch.

II.9.3. Urbanistické a architektonické riešeniePozemok, na ktorom bude realizovaná navrhovaná činnosť sa nachádza v širšom centremesta na začiatku zastavanej obytnej zóny medzi ulicou Mostná a ulicou Na Predmestí.V súčasnosti je pozemok nezastavaný, využívaný z časti ako parkovisko a verejná zeleň.Hlavná kompozičná os záujmového územia a teda aj navrhovanej stavby je daná

jestvujúcou hlavnou komunikáciou, ulicou Parkové nábrežie a na opačnej stranepozemku korytom rieky Nitra. Podľa ÚPN NO Nitra sa záujmové pozemky nachádzajú vlokalite funkčne určenej pre bývanie a vybavenosť, menšia časť parcely 273/2 je určenápre funkciu prírodnej zelene. Hlavnou myšlienkou pri koncipovaní tvaru a polohy objektu bolo skĺbenie jeho úžitkovej aestetickej hodnoty. Na prevažnej časti pozemku je teda navrhnutý Obytný súbor - Bytovýdom doplnený, dotvorený na zostávajúcej časti pozemku prírodnou zeleňou. Existujúce

bytové domy na druhej strane ulice Parkové nábrežie sú postavené ako dvojpodlažné,resp. trojpodlažné so zvýšeným suterénom a s prestrešením klasickou miernou sedlovoustrechou. Navrhovaný Obytný súbor rešpektuje podlažnosť zástavby 3.NP a namiestoklasickej krovovej strešnej konštrukcie rieši ustúpenie 4.NP zo strany ulice Parkovénábrežie, pričom plocha IV. NP je zmenšená oproti III.NP o 50%. Obytný súbor je riešený ako novostavba. Konštrukčne je rozdelený do 9 samostatných dilatačných celkov, pričom niektorédilatačné celky sa nielen konštrukčne ale aj dispozične opakujú.

Architektonicky koncept je postavený na čo najharmonickejšom súlade novo-navrhovaného Obytného súboru s už existujúcou obytnou zástavbou ulice, zóny, pričomnecháva vyniknúť súčasným trendom stavania bytových domov, t.j. zapustenie,predsadenie fasády, resp. časti fasády, oživenie fasád formou celopresklenných stien a

využitím moderných obkladových materiálov resp. farebnosti omietok. Farebné riešeniehlavnej fasády je v odtieni bielej a šedej, obkladový materiál fasády v odtieni hnedej vimitácii dreva, konštrukcia presklenných plôch v odtieni hliník. Vrch atiky 3.NP zo stranyulice Parkové nábrežie je vo výške 11,19m od úrovne chodníka, atika ustúpeného 4.NP

je vo výške 15,380 od úrovne chodníka.V I.PP sú riešené parkovacie státia pre osobné vozidlá nájomníkov a návštevníkovObytného súboru a technické miestnosti ako napr. kotolňa a rozvodňa. V nadzemných podlažiach, na I.NP, II.NP, III.NP a na IV.NP sú riešené byty rôznej dispozície, od 1 izbového až po 4 izbové. Jednotlivé podlažia sú vertikálne prepojenévnútorným schodiskom a vnútornými osobnými výťahmi. Vstupy, vchody (v počte 5) do jednotlivých sekcií Obytného súboru sú navrhnuté zostrany ulice Parkové nábrežie.

II.9.4. Stavebno-technické riešenie Navrhovaná novostavba predstavuje 5-podlažný objekt, pričom jedno z podlaží jepodzemné a bude slúžiť ako garáž pre parkovanie motorových vozidiel, zostávajúce 4nadzemné podlažia budú výhradne slúžiť pre bývanie. Hlavný nosný systém stavebného objektu je tvorený železobetónovými stĺpmi vkombinácií s prievlakmi, ktoré sa nachádzajú na prvom podzemnom podlaží. Naostatných podlažiach sú zvislé nosné konštrukcie tvorené murovanými stenami z tehálPorotherm. V jednej časti objektu je nosný systém tvorený zvislým železobetónovým


10/58


11/58

SO 02 - Spevnené plochy a komunikácie SO-02 je riešený vzhľadom na logistiku dopravy, odstavné a parkovacie plochy anapojenie na jestvujúcu komunikáciu Charakteristika a opis technického riešenia Ťažiskom logistiky dopravy je riešenie smerovania dopravy osobných vozidiel k

navrhovanej vonkajšej príjazdovej rampe do I.PP Obytného súboru a riešenie napojeniana jestvujúci komunikačný systém, na príjazdovú komunikáciu na ulicu Parkové nábrežie.Prepojenie na jestvujúcu komunikáciu je riešené navrhovanou komunikáciou v šírke2x3,00m s obojstrannými napojovacími oblúkmi o polomere 6,0m, čo vyhovuje prevytočenie osobných automobilov. Odvodnenie je uvažované do zberača so zaústením doLRL. Po prečistení budú vody vedené do vsaku. Prístupové chodníky k jednotlivým vstupom do Obytného súboru budú realizované zfinálnou úpravou z betónovej zámkovej dlažby. Skladba, konštrukcia navrhovaných plôch komunikácie pre osobné vozidlá:- asfaltobetón AB II 40mm - AB III 50mm- obaľované kamenivo OK II 100mm - vibrovaný štrk 200mm -štrkopiesok 150mm

SO 03 - Prípojka vody Navrhovaná prípojka vody bude slúžiť pre zriaďovaný objekt. Prípojka bude napojená naexistujúci verejný rozvod vody DN 100 vedený v chodníku na druhej strane komunikácie.Napojenie sa uskutoční vsadením odbočky typu T do existujúceho verejného rozvoduvody.Od miesta napojenia bude navrhovaná prípojka vody vedená pod komunikáciou vtrávniku k navrhovanej vodomernej šachte (VŠ). V nej bude na navrhovanom potrubíprípojky vody osadená vodomerná zostava. Vodovodná prípojka bude zrealizovaná zpolyetylénových rúr HOPE PE 100/PN 10, DN 100. Budovaný vodovod bude súčasnezabezpečovať požiarnu potrebu vody v objekte. Potreba vody:Potreba vody pre pitné a hygienické účely je vypočítaná v súlade s Úv-SR nasledovne:Bytová jednotka (182 bytov, 510 obyvateľov , 135 I/ os/deň )a) Denná potreba vody: Qp = 68 850 I/deň b) Max. denná potreba vody: Qm = 68 850 l/deň . 1,6 = 110 160 l/deň c) Max. hodinová potreba vody: Qh = 3,885 l/sd) Ročná potreba vody Qrok = 68,85 m3/den . 365 prac. dni = 25 130 m3/rokQrok - byt = 0,405 m3/deh . 365 prac. dni = 139 m3/rokPotreba vody pre požiarne účely: 120 l/min.

SO 04 - Vonkajšia kanalizácia

KANALIZÁCIA SPLAŠKOVÁNavrhovaná prípojka splaškovej kanalizácie bude odvádzať' spoločné splaškovéodpadové vody z navrhovaného objektu do potrubia jestvujúcej verejnej kanalizácie DN300, vedenej paralelne s komunikáciou. Napojenie sa na existujúcu verejnú kanalizačnú


12/58

stoku sa uskutoční v mieste situovania existujúcej kanalizačnej šachty, napojeniekanalizačnej prípo jky v zmysle STN 73 67 01.Od miesta vyústenia bude kanalizačné potrubie z rúr PVC-U korugovaných DN 300vedené kolmo až ku kanalizácii. Splaškové odpadové vody: Množstvo splaškových odpadových vôd je zhodné so spotrebou vody nasledovne:

Qp = 68 850 I/deň Qh = 3,885 l/sQrok = 25130m3/rok

KANALIZÁCIA DAŽĎOVÁ Navrhovaná dažďová kanalizácia bude odvádzať dažďové odpadové vody zo striechobjektu s následným vedením dažďových vôd do dažďovej kanalizácie (jednotnej)vedenej popred riešený objekt. Alternatívne je možné viest' dažďové vody aj dorecipientu, ktorý sa nachádza za objektom. Vyústenie potrubia by sa realizovalo cezvýpustné objekty. Od miesta napojenia bude kanalizačné potrubie z PVC-U rúr korugovaných DN 200, DN250, DN300.

Dažďové odpadové vody zo strechy:Množstvo odvádzaných dažďových odpadových vôd je vypočítané z pôdorysnej plochy6199 m2 nasledovne: Qd = 83,69 l/s

SO 05 - Prípojka plynu Zriadenie plynovej prípojky je v kompetencii správcu siete, no predpokladá sa zriadeniespoločnej STL prípojky do jednotlivých kotolní s umiestnením HUP pred samotnoukotolnou, vrátane OMPZ. Vykoná sa napojenie na verejný plynovod vedený na druhejstrane ulice Parkové nábrežie. Z OMPZ sa bude viest' nový samostatný rozvod doplynovej kotolne objektu. Celý plynovod bude prevedený z polyetylénových rúr PE-HDSDR 11 PE(100). Pre uloženie plynovodu bude vykopaná ryha šírky 60 cm. Podpotrubím bude pieskové lôžko hr. 15 cm a potrubie bude obsypané pieskom do výšky 20

cm nad potrubie. Zbytok ryhy bude dosypaný výkopom. Predpokladá sa použiť' potrubieDN 80.

SO 06 - Prípojka NN, SO 07 - Prípojka VN, SO 08 - Trafostanica VNNapojenie objekt sa predpokladá z existujúcej verejnej siete VN, ktorú správca sietezriadi až k samotnému objektu, kde bude situovaná transformačná stanica. Predpokladása rozšírenie siete VN so zaslučkovaním cez zriaďované transformačné stanice a spätnézakomponovanie do systému podľa podmienok správcu siete. Na napájanie súboru bytov sa zriadia dve transformačné stanice, nakoľko sa okremuvedeného rozsahu navrhovanej činnosti predpokladá v budúcnosti rozšírenie zámeruinvestora o 30 % a zároveň posilnenie siete v lokalite. Na rozšírenie siete VN sa predpokladá využiť' vodič 2x22-NAY2 (F) 240. Ako

transformačné stanice sa predpokladá využiť monolitické stanice typu EHC s vonkajšímovládaním. Na samotnú distribúciu energie do jednotlivých vchodov bytových celkov sa predpokladávyužiť' vodič NAVY 4x240 vedený v dvoch poťahoch medzi NN rozvádzačomtransformačnej stanice a NN rozvádzačom bytového domu. Na meranie energie sa budú využívať' elektromery umiestnene v elektromerovýchrozvádzačoch situovaných na jednotlivých podlažiach.

SO 09 - Preložka telekomunikačného kábla


13/58

Napojenie objektu na telekom. rozvod sa uskutoční napojením sa na verejnýtelekomunikačný rozvod pred objektom. Dôjde k posilneniu existujúcej prípojky. Prípojka sa uskutoční vodičom TCEKPFLE 300xN04. Popod spevnené plochykomunikácií sa bude viest' vodič v chráničke. Prípojka bude ukončená v skrinke MRS v

jednotlivých dilatačných celkoch. Počas realizácie stavby dôjde ku styku s existujúcimi rozvodmi telekomu, ktoré je

potrebné preložiť' mimo zastavaný zámer investora.

II.9.6. Zdravotechnika

II.9.6.1. Splašková kanalizácia Splašková kanalizácia bude navrhnutá podľa STN 73 6760. Materiálom prepotrubnú časť splaškovej kanalizácie budú PVC (PP) - rúry pre vnútornúkanalizáciu a PVC (PP) rúry pre ležatú kanalizáciu. Vybavenie zariaďovacími predmetmi bude na štandardnej úrovni. Splaškové odpadové vody: Množstvo splaškových odpadových vôd je zhodné so spotrebou vody nasledovne: Qp = 68 850 I/deň

Qh = 3,885 l/sQrok = 25130m3/rok

II.9.6.2. Dažďová kanalizácia Navrhovaná dažďová kanalizácia bude odvádzať' dažďové odpadové vody zostriech objektu s následným vedením dažďových vôd do dažďovej kanalizácie(jednotnej) vedenej popred riešený objekt. Alternatívne je možné viest' dažďovévody aj do recipientu, ktorý sa nachádza za objektom. Vyústenie potrubia by sarealizovalo cez výpustné objekty. Od miesta napojenia bude kanalizačné potrubie z PVC-U rúr korugovaných DN200, DN 250, DN300.Množstvo odvádzaných dažďových odpadových vôd je vypočítané z pôdorysnej

plochy 6199 m2

nasledovne: Qd = 83,69 l/sDažďová kanalizácia pre prístupovú komunikáciu do I.PP je navrhovaná sodvodnením do zberača so zaústením do LRL. Po prečistení budú vody vedenédo vsaku.

II.9.6.3. Zásobovanie vodou Vnútorné rozvody vody budú navrhnuté z rúr oceľových, závitových,pozinkovaných STN 42 5711.6. Do objektu bude vstupovať' vodovodnáprípojka DN100, kde prípojka končí uzatváracou armatúrou DN100. Oduzatváracej armatúry je potrubie rozvetvené ku jednotlivým odbernýmmiestam. Jednotliví odberatelia (byty) budú mať zabezpečené podružné merania vody v

bytoch, na základe ktorých sa bude realizovať rozfakturovávanie. Meradlobude osadené iba na studenej vode na prívode, nakoľko príprava TÚV sabude uskutočňovať u jednotlivých nájomcov individuálne v bytovej stanici sovstavaným výmenníkom tepla a zásobníkom TÚV. Množstvo a umiestnenie požiarnych hydrantov bude určené v projekte PO. Potreba vody pre pitné a hygienické účely je vypočítaná v súlade s Úv-SRnasledovne:Bytová jednotka (182 bytov, 510 obyvateľov , 135 I/ os/deň )


14/58

a) Denná potreba vody: Qp = 68 850 I/deň b) Max. denná potreba vody: Qm = 68 850 l/deň . 1,6 = 110 160 l/deň c) Max. hodinová potreba vody: Qh = 3,885 l/sd) Ročná potreba vody Qrok = 68,85 m3/den . 365 prac. dni = 25 130 m3/rokQrok - byt = 0,405 m3/deh . 365 prac. dni = 139 m3/rok

Potreba vody pre požiarne účely: 120 l/min.

II.9.7. Návrh zabezpečenia el. energie ENERGETICKÁ BILANCIA (bytová jednotka): INŠTALOVANÝ VÝKON: 18,50 kWSÚDOBÝ VÝKON: 14,50 kWSÚDOBOSŤ: 0,78HL. ISTICČ: 25ASPOTREBA ZA ROK: 7215 kWh/rok

INŠTALOVANÝ VÝKON celkom: 3 848 kWSÚDOBÝ VÝKON: 1 347 kW

SÚDOBOSŤ: 0,35Z pohľadu elektroinštalácie bude objekt vybavený základnou elektroinštalačnou zostavoua to rozvodmi napájajúcimi: - technologické zariadenia - motorická inštalácia - sveteľná inštalácia - zásuvková inštalácia - rozvody vzduchotechniky- napájanie výťahov. V ďalšom sa elektrická energia bude využívať na napájanie zabezpečovacích zariadenía systémov, či už PO ochrany, alebo ochrany EZS. Jednotlivé rozvody sa predpokladá viesť podpovrchovo a povrchovo uložené na inštalačných žľaboch, roštoch a podobných nosných systémoch. Jednotlivé rozvody

budú riešené v súlade s príslušnou legislatívou pre daný objekt z hľadiska ochrany PO. Napájanie jednotlivých zariadení bude riešené z hľadiska dôležitosti napájania rozdelené do dvoch skupín a to dôležité zariadia, EZS, PO, núdzové osvetlenie v stupni 6.1 amenej dôležité obvody v stupni 6.3 . TECHNOLOGICKE ZARIADENIAJednotlivé byty budú separovane napájané z hlavného rozvádzača objektuumiestneného v rozvodni a každé podlažie bude v ďalšom delené podľa návrhu, sumiestnením rozvádzačov na chodbách (schodisko) podlažia, kde budú tiež umiestnenémeradlá spotreby pre jednotlivých odberateľov, nakoľko z kapacitných dôvodov nie jemožné umiestnenie cca 52 ks elektromerových meradiel v jednej miestnosti na vchod.Ubytovací priestor bude vybavený individuálnymi rozvodmi podľa požiadaviek STN ainvestora v minimálnom vybavení: zásuvkové rozvody, svetelné rozvody pre aktívny

odpočinok a pre pracovnú činnosť'. V ďalšom sa bude elektrická energia používať aj naprípravu stravy a napájanie bytovej stanice tepla. Výťahy budú napájané s hlavného rozvádzača prostredníctvom výťahových rozvádzačov. SVETEĽNÁ INŠTALÁCIA Sveteľná inštalácia bude navrhnutá typovými žiarivkovými, žiarovkovými alebo vybojkovými svietidlami podľa základnej normy STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie.Intenzity osvetlenia v niektorých priestoroch: Chodby, Izby - osvetlenie žiarivkové, intenzita osvetlenia - 200Ix, resp. -300Ix Hygienické zariadenia - osvetlenie žiarivkové , intenzita - 100Ix.


15/58

Vstup - osvetlenie žiarivkové - 100lx. Technické miestnosti - osvetlenie žiarivkové, intenzita 100Ix Príručné sklady 100lx Núdzové osvetlenie 100lx - bude zabezpečené svietidlami NO so zabudovaným

akumulátorom s dobou svietenia min. 1 hodinu v spoločných komunikačných trasách. BLESKOZVOD A POSPAJANIE

Podľa požiadavky STN 33 2000-4-41 je pri ochrane neživých častí pri poruche-samočinným odpojením napájania - nutne zrealizovať hlavné pospájanie, t.j. navzájomsa musia spojiť hlavný ochranný vodič, hlavný uzemňovací vodič a cudzie vodivé časti,najmä rozvodné potrubia v budove, napr. plynu, vody, ústredného kúrenia, VZT,kovových konštrukcii stavby a pod. Kvôli tomu bude v blízkosti hlavného rozvádzača HRumiestnená ekvipotenciálna prípojnica EP, na ktorú sa pripoja vyššie uvedené vodivéčasti vodičom CYA25mm2. Ochrana objektu pred atmosferickými výbojmi je navrhnutá vzmysle STN 341391 pomocou bleskozvodu s včasnou iniciáciou výboja (aktívnybleskozvod) v súlade s ustanoveniami STN 341391 (06/1998) a technickýmipodmienkami pre návrh, montáž a prevádzku aktívnych bleskozvodov PULSAR.

II.9.8. Vzduchotechnika klimatizácie a chladenie

Vzduchotechnické zariadenie rieši nútené vetranie priestorov, ktoré nemajú prirodzenévetranie, alebo ktorých prevádzka si to vyžaduje. Na základe požiadavky investora nie jev objekte centrálna vzduchotechnika. Podtlakovým spôsobom budú vetrané priestory hygienických zariadení pomocoupotrubných ventilátorov s odvodom vzduchu do vonkajšej atmosféry. Náhrada vzduchubude infiltráciou, prípadne stenovými alebo dverovými mriežkami. Vzduchotechnické zariadenie bude navrhnuté v zmysle platných predpisov a noriem :

STN 12 7010 Navrhovanie vetracích a klimatizačných zariadení STN 73 0548 Výpočet tepelnej záťaže klim. priestorov STN 73 0310 Ochrana proti hluku v poz. stavbách NV SR č. 40/2002 O ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami Vyhláška MV SR 288/2000 Z.z. o požiarnej bezpečnosti stavieb STN 73 0802 Požiarna bezpečnosť stavieb Hygienický predpis zv.7/78 Zb. a ďalšie súvisiace predpisy a normy

Výmeny vzduchu: Výmeny vzduchu v hygienických zariadeniach sú nasledovné :

WC 50 m3 /hod na 1 misu pisoár 25 m3 /hod sprcha 150 m3 /hod alebo 8x/hodinu

II.9.9. VykurovanieVýpočet tepelných strát pre daný objekt bol vykonaný podľa STN EN 12831 -Vykurovacie systémy v budovách. Metóda výpočtu projektovaného tepelného príkonu.

Východiskové podklady: výpočtová vonkajšia teplota -12 °C poloha chránená krajina bez intenzívnych vetrov

Potreba tepla :Výpočet tepelnej straty:

Qo = Vo . q = 262 340 W


16/58

Výpočet ročnej spotreby tepla na vykurovanie: Qr.vyk = Vo . qo . (ti.pr - te, pr). 24 . a . 10-6Qr.vyk = 648 ,701 MWh/r

Výpočet ročnej spotreby tepla na ohrev TUV:Qr.vyk = ( 108 x 3,5 + 20 ) x 365

Qr.vyk = 960,55 MWh/r

Ako zdroj tepla je navrhnutá plynová teplovodná nízkotlaká kotolňa umiestnená v I.PPobjektu. V kotolni budú osadené 4 ks nástenných plynových kotlov BUDERUSLOGAMAX o výkone 43 kW, situované v troch samostatných kotolniach podľadispozičného usporiadania.

Základné parametre navrhovaného kotla Výkon kotla 43,0 kW Účinnosť' kotla ( priemerná ) 107,0 % Hodinová potreba plynu 4,32 m3/hod Prevádzková teplota +90.0 °C

Celkový inštalovaný výkon jednej kotolne 72,00 kWCelkový inštalovaný príkon jednej kotolne 160,70 kWNavrhované kotly pokrývajú súčasne aj požiadavky na ohrev TÚV. Podľa STN 070703ide o kotolňu III. kategórie.

V jednotlivých bytoch budú osadené bytové stanice, ktoré budú zabezpečovať'odovzdávanie tepla medzi centrálnou kotoľnou a jednotlivými bytmi. Stanica budedisponovať' aj zásobníkom vody 120 a 150 L podľa veľkosti bytu. Zároveň je možnékorektné odpočítavanie spotreby tepla prietokovým meračom tepla. V prípade záujmunájomcu aj individuálne riadenie tepelnej polohy vstavanou regulačnou jednotkou.

Zabezpečovacie zariadenie vykurovania : (STN EN 12 828)Zabezpečovacie zariadenie vykurovacej sústavy je navrhnuté tlakovou expanznou

nádobou typu REFLEX a pružinovým poistným ventilom, otvárací pretlak 300 kPa,uzavierací pretlak 270 kPa, každý kotol bude mat' samostatný poistný ventil.

Doplňovanie upravenej vody do systému bude pretlakom vo vodovodnej sieti pomocou solenoidného ventilu podľa statického tlaku v sústave. Na úpravu doplňovacej vody budev kotolni osadená katexová úprava vody.

Odvod spalín z vykurovania :Spaliny z kotlov budú odvádzané navrhovaným komínovým systémom nad strechuobjektu. Komín bude vyvedený 2.0 m nad antiku objektu.

Vykurovacie rozvody a telesá :V objekte je navrhnuté teplovodné vykurovanie, dvojrúrkový systém, teplotný spád 75/65°C. Potrubné rozvody vykurovacej vody sú navrhnute z čiernych oceľových, závitových,bezošvových a hladkých rúr, mat. 11 353.1, spájaných zváraním. Ako vykurovacie telesasú navrhnuté oceľové panelové telesa typ KORAD P90.

II.9.10. Požiarna ochrana Stavba bude podrobne rozdelená do požiarnych úsekov v ďalšom stupni PD prestavebné povolenie.Podľa platných predpisov pre oblasť požiarnej ochrany priestory, ktoré musia tvoriť'


17/58

samostatný požiarny úsek sú: a) chránená úniková cestab) každá obytná bunka c) domové vybavenie

1. kotolňa so skladom paliva 2. sklad paliva, ak je stavebne oddelený od kotolne

3. ostatné priestory domového vybavenia aj pre viacsekcii obytného domu

d) iné priestory, ktoré sú umiestnené v stavbe určenej nabývanie a ubytovanie.

V zmysle príslušných ustanovení platných predpisov jednopodlažný požiarny úsek musí tvoriť podzemné podlažie. Súčasťou požiarneho úseku na prvom nadzemnom podlažímôže byť aj prvé podzemné podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2.Objekt je prístupný zo spevnenej komunikácie.

Vnútorné zásahové cesty Z vnútornej zásahovej cesty musia byť prístupné všetky zariadenia umožňujúceevakuáciu osôb, zariadenia obmedzujúce šírenie požiaru a zariadenia napomáhajúce

likvidácii požiaru alebo ovládacie prvky týchto zariadení. Vonkajšie zásahové cesty

Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí z nej byt' prístup na strechustavby. Ak je v stavbe viac chránených únikových ciest, musí byť prístup na strechuaspoň z jednej z nich. V okolí stavby sa nachádza jestvujúci podzemný hydrant na vodovodnom potrubí DN100. Takýto hydrant vyhovuje pre požiarny úsek v nevýrobnej stavbe s plochou do 1000m2. Preto bude delenie stavby na požiarne úseky prispôsobené tejto podmienke,respektíve bude zabezpečený ďalší zdroj požiarnej vody tak, aby vyhovovalpožiadavkám platných predpisov. Vnútorný požiarny vodovod je navrhnutý hadicovým zariadením pre stavby na bývanie aubytovanie skupiny B.

II.9.11. Civilná ochrana S budovaním zariadení civilnej ochrany sa neuvažuje.

II.9.12. Organizácia výstavby Členenie stavby na stavebné objekty - objektová zostava:

SO 01 - Bytový dom Stavebný objekt SO-01 sa delí na podobjekty v závislosti na rozdelenípodľa plánovanej realizácie jednotlivých sekcií. SO 01-A - I. etapaSO 01-B - ll. etapa

SO 01-C - lll. etapaSO 01-D - IV. etapa

SO 02 - Spevnené plochy a komunikácieSO 03 - Prípojka vodySO 04 - Vonkajšia kanalizáciaSO 05 - Prípojka plynuSO 06 - Prípojka NNSO 07 - Prípojka VNSO 08 - Trafostanica VN


18/58

SO 09 - Preložka telekomunikačného kábla

Etapizácia: Stavebná výroba pri realizácii navrhovaného objektu sa nemôže rozvinúť' na všetkých objektoch naraz, pre optimálne zvládnutie výstavby je potrebné postupovať' v istýchlogických etapách.

V I. etape sa uskutočnia práce na príprave staveniska a na prípojkách inžinierskych sietína stavenisko.V ll. etape sa zrealizuje výstavba samotného navrhovaného objektu SO-01 - Bytovéhodomu, ale len časti SO 01- A s dopojením na už zrealizované prípojky inžinierskych sietí.Po určitom časovom odstupe, v súčasnosti ešte ťažko presne určiť tento časový odstup,sa zrealizuje ďalšia nadväzujúca časť objektu, časť SO 01-B, po ňom časť SO 01-C anapokon SO O1-D, rovnako v doposiaľ neurčených časových odstupoch.

Zásady riešenia zariadenia staveniska Zariadenia staveniska bude rozvinuté na plochách vymedzených hranicami pozemku vblízkosti umiestnenia navrhovaného objektu. Uvažovaná plocha staveniska je nanezastavanej parcele č.273/2.

Budúce stavenisko - pozemok, nie je v súčasnosti oplotený. Pre zabezpečeniestaveniska sa vybuduje oplotenie slúžiace len počas výstavby. Výška oplotenia min.1,8mz oceľových trubiek a pletiva + nepriehľadná fólia. Po výstavbe sa toto oploteniezdemontuje. Pre krátkodobé skladovanie materiálu na stavenisku, pre výrobné zariadeniestaveniska (výroba betónu, malty a pod.) sa vyčlenia plochy mimo navrhovanejzastavovanej plochy objektu SO-01.Na stavenisku budú dva veľké plechové sklady, ktoré bude dodávateľskáorganizácia využívať na skladovanie materiálu. Sociálne zariadenie staveniska bude sústredené do troch unimobuniek. Jednaunimobunka bude využívaná ako kancelária stavbyvedúceho a majstra, druháunimobunka bude využívaná ako šatňa zamestnancov, tretia unimobunka ako umyváreň.Unimobunka bude dopojená do vopred vybudovanej navrhovanej kanalizačnej prípojky.

Na stavenisku bude tzv. mobilné WC pre pracovníkov na stavbe. Odber vody budezabezpečený z navrhovanej vodovodnej prípojky, ktorá sa zrealizuje v predstihu. Vodabude využívaná pre sociálne účely a pre výrobné účely, napr. ošetrenie betónu a pod.Prevažná časť' betónovej zmesi a malty bude dovážaná na stavenisko z centrálnejbetonárky. Objekt po stránke technologického vyhotovenia využíva najmä tzv. mokré procesy, akonapr. betónovanie, omietanie, murovanie a pod. Odber elektrickej energie budezabezpečený z navrhovanej trafostanice, ktorý sa na stavenisku ukonči staveniskovýmrozvádzačom. Predpokladaná potreba elektrickej energie:

stavebné výťahy 30 kW drobná mechanizácia 15 kW sociálne zariadenie 12 kW osvetlenie staveniska 8 kW Spolu 65 kW

Dočasné priestory sociálneho zariadenia stavby (unimobunky) budú vykurovanéelektricky. Z hľadiska požiadaviek na starostlivosť' a ochranu ŽP, starostlivosť' o BOZP,

je dodávateľ stavby povinný zaoberať' sa týmito náležitosťami v rozsahu platnýchnoriem a predpisov počas celej realizácie stavby (napr. pred zahájením stavebných pracmusia byt' pracovníci na stavbe poučení o bezpečnostných predpisoch, používaníochranných pracovných pomôcok a pod.) Nakoľko zariadenie staveniska bude pomerne


19/58

jednoduché, objekty zariadenia staveniska ľahko premiestniteľné, predpokladanálikvidácia zariadenia staveniska bude do jedného týždňa. Podrobný postup výstavby a presné rozmiestnenie zariadenia staveniska bude vybranoustavebnou organizáciou upresnený v dodávateľskej zmluve s investorom.

II.9.13. Dopravné riešenie

Navrhovaná činnosť bude komunikačne pripojená na existujúcu miestnu komunikáciuParkové nábrežie v meste Nitra.Návrh rieši smerovanie dopravy osobných vozidiel k navrhovanej vonkajšej prí jazdovejrampe do I.PP Obytného súboru a riešenie napojenia na jestvujúci komunikačný systémna príjazdovú komunikáciu, na ulicu Parkové nábrežie. Prepojenie na jestvujúcukomunikáciu je riešené navrhovanou komunikáciou v šírke 2x3,00m s obojstrannýminapo jovacími oblúkmi o polomere 6,0m čo vyhovuje pre vytočenie osobných automobilov.Odvodnenie je uvažované povrchové, s odvodnením vody do terénu. Prístupové chodníky k jednotlivým vstupom do Obytného súboru budú z betónovejzámkovej dlažby.

II.9.14. Sadové úpravy Pôvodné porasty zostávajúce v riešenom území Určitá časť jestvujúcich porastov, ktorá nebude dotknutá výstavbou sa ponechá.Vzhľadom k tomu, že ide väčšinou o staršie porasty s nižšou sadovníckou hodnotou, ichcena spočíva najmä v tom, že vytvárajú biologickú masu v danom prostredí. Rastie afunguje niekoľko desiatok rokov a dokáže odolávať zlým podmienkam prostredia, najmäklimatickým a pod. Zostávajúce jedince a porasty bude potrebné po dendrologickejstránke ošetriť, doplniť po výživovej stránke, vyčistiť podrasty tak, aby aj naprieksúčasnému stavu mohli fungovať ešte niekoľko desiatok rokov, pokiaľ budú nahradenénovou výsadbou. Porasty by mali zostať zachované najmä okolo brehov rieky Nitra, kde ich koreňovýsystém bude fixovať korunu hrádze najmä v čase zvýšených prietokov vody. Stromy, ale i nízka zeleň, musía byť doplnená novou výsadbou tak, aby po určitom

náraste nových rastlín /5-8 rokov/ bolo možné odstránenie pôvodných poškodenýchstromov.

Novonavrhované výsadby Novonavrhované výsadby budú tvoriť základ priestorovej kompozície zelene následnéhofunkčného využitia pozemkov. Táto zeleň by mala zjednocovať celý priestor a po stránkesadovníckej prepájať novú zeleň s okolitými porastami v širších vzťahoch na okolitúvýsadbu. Pred vlastnou výsadbou dôjde k výškovej a plošnej úprave plôch v dotknutom území.Teleso hrádze sa zvýši tak, aby nedochádzalo k záplavám priľahlého územia v časezvýšeného prietoku vody v rieke. Zo sadovníckeho, ale i z pôdoochranného hľadiska bybolo dobré zachovať v čo najväčšej miere dočasne jestvujúce porasty. Samozrejme, že

aj nové výsadby musia byť urobené z drevín znášajúcich vyššiu hladinu spodnej vody.Nové výsadby pri brehoch rieky musia rešpektovať svojou funkciou a plošným členenímcelkový ráz a charakter územia.Novovysádzané stromy by nemali byť druhy s veľkou korunou, ale buď so stĺpovitoualebo guľovitou, aby sa netvorilo zbytočne veľa listov /jeseň / a aby nebola zbytočneveľká odparovacia plocha stromov.

II.9.15. Varianty navrhovanej činnosti


20/58

II.9.15.1. Navrhovaný variant Navrhovaný variant je opísaný v bodoch II.9.1. až II.9.14.

II.9.15.2. Nulový variant Nulový variant predstavuje stav v akom sa hodnotené územie nachádza vsúčasnosti. Dotknuté územie - nulový variant riešenia (príloha č. 3) predstavuje

súčasný stav využitia dotknutého územia. Ak by sa navrhovaná činnosťnerealizovala v zmysle predkladaného zámeru, využívanie dotknutých pozemkovby zostalo rovnaké ako v súčasnosti s možnou zmenou podľa rozhodnutiamajiteľa pozemkov. Pozemky pre navrhovanú činnosť sú vo vlastníctvenavrhovateľa a v zmysle om.Nulový variant riešenia predstavuje v súčasnosti nároky na vstupy a výstupysúvisiace s obhospodarovaním a údržbou parkoviska a zelených plôch.

Vstupy: pracovné sily, technické zabezpečenie a pohonné hmoty

Výstupy: odpady z údržby pozemkov.

II.10. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite. Výstavbou nového obytného súboru dôjde k rozšíreniu ponuky a posilneniu možnostíbývania v širšom centre mesta Nitra. Dotknutá lokalita sa funkčne zhodnotí v súlade splatnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra. Navrhovaná činnosť využijeexistujúce inžinierske siete v danom území a dopravne nadväzuje na vybudovanúcestnú sieť. Dotknuté pozemky sú vo vlastníctve navrhovateľa.

II.11. Celkové náklady. Orientačné náklady na výstavbu predstavujú 14,9 mil. € (cca 450 miliónov Sk)

II.12. Dotknutá obec. Dotknutou obcou je mesto Nitra, v katastri ktorého sa bude navrhovaná činnosťrealizovať.

II.13. Dotknutý samosprávny kraj.Nitriansky samosprávny kraj

II.14. Dotknuté orgány. Dotknutým orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, alebovyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti. V tejto súvislosti sú to predovšetkým:

Obvodný úrad životného prostredia v Nitre, ako orgán štátnej správy pre tvorbu aochranu životného prostredia v zmysle zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správestarostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Nitra, Obvodný úrad Nitra, odbor krízového riadenia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Nitra, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Nitra, Krajský pamiatkový úrad v Nitre.


21/58

II.15. Povoľujúci orgán.

Povoľujúci orgán je mesto Nitra

II.16. Rezortný orgán. Pre túto činnosť je rezortným orgánom Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky, Námestie Slobody č. 6, 810 05 Bratislava

II.17. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.

Územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie (zákon č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení).

II.18. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátnehranice.

Počas výstavby, ani po výstavbe navrhovanej činnosti sa vplyvy presahujúce štátnehranice SR nepredpokladajú.


22/58


23/58

vyhlásená chránená vodohospodárska oblasť.Miestne zdroje pitnej vody majú určené ochranné pásma. Okolo vodných zdrojovvyužívaných na zásobovanie obyvateľstva vodou,sú vyhlasované i ďalšie pásmahygienickej ochrany.V širšom území okresu Nitra sa nachádzajú tieto mokrade regionálneho a miestnehovýznamu:

Hunták Žirany, Podhorany Vodná nádrž Melek a okolie MelekTajniansky potok - Spodné pole Tajná Kamenište Žitavce Vodná nádrž Vráble Klasov, V. Chyndice, Vráble CHA Rybník Radošinka KapinceVinodolský luh - Hájik Vinodol Zálužianska

slatina Veľké Zálužie Jelšovské rameno Jelšovce

III.1.5. Územná ochrana prírody V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa v dotknutom území

nenachádzajú žiadne chránené územia prírody, ani chránené stromy, vzácne a ohrozenédruhy rastlín a živočíchov. Dotknuté územie, na ktorom má byť realizovaný Zámer, jezaradené do I. stupňa ochrany v zmysle §11 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody akrajiny v znení neskorších predpisov.V širšom území sa nachádza viacero chránených území, jedno veľkoplošné chránenéúzemie - Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie a štyri maloplošné chránenéúzemia Národná prírodná rezervácia (NPR) Zoborská lesostep, Prírodná rezervácia (PR) Lupka, Prírodná pamiatka (PP) Nitriansky dolomitový lom a Chránený areál (CHA) Kynecký park. Ďalej sa v širšom území nachádzajú územia súvislej sietechránených území NATURA 2000 a to ÚEV Zoborské vrchy a CHVÚ Tríbeč.

III.1.6. Chránené stromy

V dotknutom území sa nenachádzajú žiadne chránené stromy v zmysle zákona č.543/2002 Z.z. V širšom území, v obci Dolné Štitáre a Veľká Dolina sa nachádzajúchránené stromy. V obci Dolné Štitáre ide o Lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos Scop.) sobvodom kmeňa 526 cm. Vek stromu je odhadovaný na 220 rokov. Ochrana bolavyhlásená VZV KÚ v Nitre, 2/1996, 20. 11. 1996. Ide o významný exemplár z hľadiskakultúrneho, historického, vedeckého, krajinotvorného. V obci Veľká Dolina pred Obecnýmúradom sa nachádza Brest väzový (Ulmus laevis Pall.) s obvodom kmeňa 356 cm a vekstromu je odhadnutý na 170 rokov. Ochrana bola vyhlásená VZV KÚ v Nitre, 2/1996, 20.11. 1996. Vek stromov je 150 rokov, majú krajinársky, ekologický a estetický význam.

III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria. Súčasný vzhľad krajiny, jej usporiadanie a využívanie je výsledkom dlhodobého

pôsobenia človeka a jeho spoločenského vývoja.

III.2.1 Štruktúra krajiny a využitie územia Súčasná krajinná štruktúra (druhotná krajinná štruktúra) je tvorená súborom prvkov, ktoréčlovek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umelé prvkykrajiny (Ružička, Ružičková, 1973). Sú charakterizované z fyziognomicko -formačno -ekologického hľadiska. Ich obsahovú náplň určuje funkčná charakteristika (spôsobvyužitia prvkov), biotická charakteristika prvkov (charakteristika reálnej vegetácie abiotopov), stupeň antropickej premeny (prírode blízke prvky až umelé technické prvky) a


24/58

formačná charakteristika podľa priestorového usporiadania prvkov, resp. krajinnýchštruktúr (plocha, línia a bod). Štruktúra krajiny širšieho územia je tvorená krajinou mestského typu, ktorá vzniklavplyvom antropogénnych aktivít človeka a prírodných podmienok územia. Štruktúruúzemia tvorí mestský typ sídelnej štruktúry s obytnou, obslužnou, kultúrno-poznávacou,výrobnou a dopravnou funkciou.

V krajinnej štruktúre mestského typu prevažujú prvky druhotnej krajinnej štruktúry ,teda prvky pozmenené alebo ovplyvnené činnosťou človeka a prvky umelé. V širšomúzemí sú to predovšetkým:

- poľnohospodárske kultúry- sídla- technické diela- nelesná drevinná vegetácia - lesné porasty

Súčasná krajinná štruktúra dotknutého územia je tvorená nivou rieky v kontakte sobytnou, historickou - turistickou a priemyselnou zónou. Z antropogénnych prvkov k formovaniu krajinnej scenérie prispieva samotné mesto Nitra,priľahlé vidiecke osídlenia a poľnohospodárska krajina. Okolo sídla je väčšina plôch bez

zalesnenia a tvorí ju poľnohospodárska pôda. Priestor je okrem severnej strany(Zoborské vrchy) široko otvorený do krajiny, v ktorej sa výrazne uplatňujú dominantymesta. Z hľadiska urbanistickej kompozície sú rušivé prvky - komíny, výrobné aadministratívne objekty umiestnené na okraji mesta. Scenériu širšieho územia tvorísídelný útvar Nitra, južný výbežok Zoborských vrchov a nížinný typ krajiny. Pr vkomscenérie je aj rieka Nitra s jej brehovými porastami. Scenériu dotvára siluetanitrianskeho hradu, Kalvária, Šibeničný vrch a Lupka, remízy na okolitých poliach, polia,trávnaté porasty na poľnohospodárskej pôde a záhradkárske lokality. Realizácia hodnoteného zámeru nebude mať negatívny vplyv na súčasnú scenériukrajiny.

III.2.2. Prvky územného systému ekologickej stability

Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny definuje územný systémekologickej stability (ÚSES) ako celopriestorovú štruktúru navzájom prepojenýchekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriemživota v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčnéprvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu (§ 2 ods. 2 písm. a)zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). ÚSES je právne vymedzenou kategóriou na hodnotenie stavu krajiny (predovšetkým jejbiotických zložiek). Tvorí východisko pre ekologickú rehabilitáciu krajiny.V roku 1998 bol spracovaný RÚSES Nitrianskeho kraja, na ktorý nadväzuje MÚSESmesta Nitra. Z RÚSES Nitrianskeho kraja boli do MÚSES prevzaté všetky prvkyregionálnej významnosti. Územný systém ekologickej stability vymedzuje:

1 nadregionálne biocentrum Zoborské vrchy ,4 regionálne biocentrá Lupka,Kalvária,

Katruša,Dvorčiansky les,

5 biocentier miestneho významu Veľký Bahorec,Drážovský kopec,

Hradný vrch,Les pri Hrnčiarovskom kanáli,


25/58

Šibeničný vrch (Borina),1 biokoridor nadregionálneho významu rieka Nitra,5 biokoridorov regionálneho významu okraj lesného masívu Zoborských vrchov,

Klokočová,Dobrotka (Dražovský potok),Nadrov - Dvorčiansky les,

Stará Nitra,9 biokoridorov miestneho významu Hrnčiarovský kanál ,

Janíkovský kanál,Jelšina,

Kajsiansky kanál,Kanál od Horných lúk,

Kynecký potok,Selenecký kanál (Selenec),Šúdol,Cabajský potok ,

Interakčné prvky priestorovo nadväzujú a dopĺňajú biokoridory. Zabezpečujú priaznivépôsobenie biokoridorov a biocentier na okolité časti krajiny pozmenenej, alebo narušenej

človekom. Tvoria prepojovacie prvky obohacujúce nielen biodiverzitu, ale aj krajinný ráz. Priamo v dotknutom území sa nenachádza žiaden prvok ÚSES. V jeho bezprostrednejblízkosti sa nachádza v zmysle schválených koncepčných materiálov biokoridor - riekaNitra.

III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnotyúzemia.

III.3.1. Obyvateľstvo Počet obyvateľov využívajúcich určité územie výrazne ovplyvňuje intenzitu využívaniakrajiny.Vývoj obyvateľstva v záujmovom území je charakterizovaný rôznymi vývojovými vlnami,

progresívneho ale aj regresívneho charakteru. Mesto Nitra, plniace administratívno - správnu funkciu centra Nitrianskeho kraja a okresu,má nadregionálny význam.

Administratívno-správne sídlo Nitra bolo vytvorené r. 1873 administratívnym zlúčenímHorného a Dolného mesta. V roku 1886 sa k Nitre pričlenila samostatná obec Párovce, vroku 1911 obec Zobor, v roku 1950 obec Čermáň a Párovské háje, v roku 1960 obecHorné Krškany, Chrenová, Kynek a Mlynárce, v roku 1974 obec Dolné Krškany aNitrianske Hrnčiarovce, v roku 1975 obec Dolné Štitáre, Veľké Janíkovce a Dražovce, vroku 1976 obec Ivanka pri Nitre a Lužianky, v roku 1990 sa odčlenila obec NitrianskeHrnčiarovce, v roku 1992 sa odčlenila obec Ivanka pri Nitre a v roku 1993 sa odčlenilaobec Lužianky. V súčasnosti sa sídelný útvar Nitra skladá zo 14 mestských častí. V sídelnom útvare Nitra bývalo v roku 2001 87 285 obyvateľov, v roku 2006 84 786

obyvateľov. Mesto Nitra je štvrtým najväčším mestom na Slovensku s hustotou osídlenia810 obyv./km2.V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia prevládajú v meste Nitra ženy. V roku 2001 žilo vNitre 45 218 žien, čo predstavuje 51,8% z celkovej populácie. Na 1000 mužov pripadá1075 žien.Veková štruktúra obyvateľstva Nitry sa postupne mení v prospech starších vekovýchkategórií (16,3% nárast o 2,2% oproti roku 1991) a súčasne sa znižuje podielobyvateľstva v predproduktívnom veku (17,5% pokles o 9,0%). Okres Nitra a aj samotné mesto Nitra z hľadiska vzdelanosti predstavuje najvyššiu


26/58

vzdelanostnú úroveň v kraji, ako u stredoškolského, tak aj u vysokoškolského vzdelania.Index vzdelanosti presahuje celoslovenský priemer. Index vzdelanosti v okrese Nitradosahuje číslo 54,8, v celoslovenskom meradle je toto číslo 50,9.Zdravotný stav Príčinná súvislosť medzi zdravotným stavom obyvateľstva a životným prostredím je zatiaľťažko hodnotiteľná, dominantný vplyv na zdravie má životný štýl (výživa, návyky,

fajčenie, pohyb, stres, nadváha). Vplyv životného prostredia (kvality jeho zložiek) však jena druhom mieste a nemožno podceňovať jeho podiel na vzniku ochorení. Zlý životný režim a nadmiera stresov, ktoré pôsobia na obyvateľov zo všetkých strán,ohrozujú zdravie oveľa väčšmi, ako je prezentované. Dôkazom je zvyšujúca sachorobnosť a úmrtnosť na civilizačné choroby kardiovaskulárneho systému a zhubnénádory. Tieto ochorenia ohrozujú aj mladšiu populáciu a ich podiel sa postupne zvyšuje. Medzi indikátory charakterizujúce zdravotný stav obyvateľstva patria natalita (pôrodnosť),mortalita (úmrtnosť). Dôležitým ukazovateľom je stredná dĺžka života pri narodení, ktorávyjadruje počet rokov, ktorých sa dožije novorodenec za predpokladu zachovaniaúmrtnostnej situácie v období jej výpočtu. V Nitre stredná dĺžka života v období rokov1999 až 2003 bola 70,11 rokov u mužov a 78,83 rokov u žien.Zamestnanosť

Na celkovú mieru ekonomickej aktivity obyvateľstva vplýva predovšetkým potenciálpracovných príležitostí v mieste bydliska a dostupnosť k hospodárskym centrám., Ďalšímfaktorom je veková skladba obyvateľstva.Podľa dostupných informačných zdrojov pracuje najviac obyvateľov okresu Nitra vpriemysle a obchode, obdobná situácia je aj v rámci celého Nitrianskeho kraja. Tento faktovplyvňuje predovšetkým rozvoj priemyslu, najmä budovaním priemyselných parkov azón, obchodných centier a reťazcov. Zamestnanosť obyvateľstva v poľnohospodárskejsfére vyplýva z daností územia Nitrianskeho kraja ako typickej poľnohospodárskej krajinys vhodnými klimatickými, orografickými a pôdnymi podmienkami pre produkciupoľnohospodárskych, zeleninárskych a ovocinárskych plodín.Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti. Zokresov Nitrianskeho kraja je z hľadiska evidovanej miery nezamestnanosti

najpriaznivejšia situácia, s najnižším percentom evidovaných nezamestnaných v okreseNitra. Na túto skutočnosť vplýval predovšetkým postupný rozvoj priemyslu a výstavbypriemyselných parkov, priemyselných zón a obchodných centier so širokým zázemímposkytovaných služieb. V ostatnom čase sa situácia mierne zhoršuje z dôvoduglobálnych ekonomických a finančných faktor ov.

III.3.2. PriemyselOkres Nitra tvorí bázu priemyselnej výroby Nitrianskeho kraja. Najväčší význam máchemický, elektrotechnický, strojársky a potravinársky priemysel.V širšom území sa prevažná časť priemyslu sústreďuje vo výrobnom zoskupení Krškany,kde je sústredená väčšia časť nitrianskeho priemyslu. V súčasnosti tu má dominantnépostavenie v rámci priemyselných závodov Plastika Nitra zastupujúca chemický

priemysel a Tukový priemysel Nitra. Farmaceutický priemysel zastupuje spoločnosťMevak, str ojárenský priemysel zastupujú Nitrianske strojárne a elektrotechnickýpriemysel VW elektrické systémy, SE Bordnetze, Inalfa Nitra a ďalšie menšiepriemyselné prevádzky. V priemyselnej zóne Krškany, ktorá sa tiahne pozdĺžNovozámockej ulice po železničnú trať, sa nachádza aj veľké množstvo drobnýchvýrobných prevádzok a vybavenostných zariadení typu veľkoobchod a nevýrobných avýrobných služieb. Priemyselný park Sever postupne rozvíja úroveň priemyslu ako aj

jednotlivých výrobných sfér, predovšetkým elektrotechnickej, strojárskej a stavebnej.Najvýznamnejšími predstaviteľmi potravinárskeho priemyslu sú Nipek a Víno Nitra.


27/58

Ostatné potravinárske výroby boli úplne zrušené, alebo v rámci koncernov presťahovanédo iných miest v Nitrianskom krajiny ako Pivovar Corgoň, Miva, Nitrianske mraziarne.V bezprostrednom okolí dotkutého územia sa objekty priemyselnej výroby nenachádzajú.

III.3.3. Poľnohospodárstvo Charakter poľnohospodárskej výroby priamo súvisí s využívaním pôdy, ktoré je zase

závislé od kvality pôdy, klímy, reliéfu, druhu pestovaných plodín a zastúpenia druhovhospodárskych zvierat. V území je poľnohospodárska výroba intenzívna, čo je danébonitou pôd, vhodnými klimatickými podmienkami, reliéfom krajiny. Celé širšie územiemá výrazne poľnohospodársky charakter s pestovaním teplomilných plodín - cukrovárepa, obilie, slnečnica, kukurica a chovom ošípaných a dobytka. Ideálne podmienky sú využívané aj pre intenzívne pestovanie viniča, ovocia a zeleniny. Zovocinárskej výroby sú zastúpené takmer všetky druhy, pričom niektoré sú tu nasevernom okraji ich pestovania. Z hľadiska vinohradníckej produkcie ide o významnúnitriansku vinohradnícku oblasť, s potenciálne výbornou kvalitou produkovanej surovinyna výrobu kvalitatívne najvyšších tried vín. V bezprostrednom okolí posudzovaného územia sa objekty poľnohospodárskej výrobynenachádzajú.

III.3.4. Lesné hospodárstvo Lesné hospodárstvo je širokým odborom ľudskej činnosti, ktorá sa zaoberá udržaním azveľadením lesov a využívaním ich úžitkov v prospech vlastníkov a spoločnosti.Percentuálne zastúpenie lesov poukazuje na lesohospodárske podmienky v území, ale ajekologické a environmentálne danosti.Najmenší podiel plochy zo všetkých krajov SR zaberá LPF v kraji Nitrianskom 15,16%(Štatistická ročenka, 2003).V širšom okolí mesta Nitra sa nachádzajú najmä lesy produkčné, hospodárske, ale nie súplne orientované na produkciu dreva. Požaduje sa od nich, aby súbežne plnili iverejnoprospešné funkcie. Všetky hospodárske lesy plnia aj funkciu pôdoochrannú,vodohospodársku, klimatickú, protiimisnú, poľovnú a viacmenej aj rekreačnú. Čím ďalej

sa dáva väčší dôraz práve na tieto životne dôležité funkcie popri produkcii dreva.Nepriamo je s lesnou výrobou spojená aj produkcia poľovnej zveri. Z hľadiskapoľovníckej rajonizácie zasahujú do územia okresu produkčné oblasti jelenej a malejzveri. V okrese sa nachádza 54 poľovných revírov, na celkovej výmere 72 458 hapoľovných pozemkov, z čoho lesné pozemky tvoria len 7 127 ha. Najväčšiu výmeru majúpoľovné pozemky na poliach (65 045 ha). Z raticovej zveri má dominantné postaveniesrnčia a diviačia zver, zo srstnatej zajačia a z pernatej bažantia zver.V bezprostrednom okolí posudzovaného územia sa objekty lesného hospodárstvanenachádzajú.

III.3.5. Vodné hospodárstvo Zásobovanie vodou

Mesto Nitra od roku 1992 nemá vlastné vodné zdroje, ktoré by boli využívané pre potrebymesta na zásobovanie pitnou vodou. Vodné zdroje na území mesta - Horné Lúky (120l/s) a v Dvorčiansky les (125 l/s) sú vyradené z prevádzky. Z tohto dôv odu jezásobovanie pitnou vodou realizované výlučne z vodných zdrojov nachádzajúcich samimo katastra mesta prostredníctvom nasledovných diaľkových vodovodov. Ponitriansky skupinový vodovod 127,3 l/s Diaľkový vodovod Jelka - Galanta - Nitra 302,2 l/s vodný zdroj Sokolníky 60,0 l/sspolu 489,5 l/s


28/58


29/58

Práčovne a čistiarne, Cesty Nitra, a.s. a iné.Spaľovne odpadov sú zriadené v podnikoch Plastika Nitra, vo Fakultnej nemocnici Nitra.Zneškodňovanie nebezpečných odpadov sa realizuje prostredníctvom subjektovoprávnených na ich zber, zhromažďovanie a prepravu do prevádzok na ichzneškodnenie, prípadne úpravu alebo spracovanie. Separovaný zber problémových látoknebol v okrese zatiaľ zavedený. V niektorých lekárňach je zabezpečený zber starých

liekov.Najčastejším spôsobom nakladania s odpadom je skládkovanie. Skládkovaniekomunálnych odpadov z mesta Nitra je zabezpečené na regionálnej skládke Nový Tekovv okrese Levice, s možnosťou skládkovania aj na susednej regionálnej skládke Kalnánad Hronom. Do r. 2000 bolo skládkovanie komunálneho odpadu z mesta Nitryzabezpečené na skládke Nitra - Katruša. V súčasnosti je skládkovanie na tejto lokaliteukončené a skládka je v etape rekultivácie. V k.ú. mesta Nitra sa nachádza veľa lokalítzaťažených dôsledkami skládkovania, ktoré predstavujú v niektorých prípadochenvironmentálnu záťaž s potrebou sanácie.Okrem skládky TKO Katruša boli v minulosti v prevádzke nasledovné skládky odpadu: Lupka - skládka zeminy a stavebnej sutiny v prevádzke do r. 1999) Kalvária - neriadená skládka rôzneho druhu odpadu, mimo prevádzku cca 15-20

rokov.Na území mesta Nitra a v jeho okolí je viacero divokých skládok odpadov, ktoré vznikajúnajmä vyvážaním odpadov z domácností a záhrad, ale aj v areáloch priemyselnýchpodnikov. Často sú zdrojom kontaminácie okolitého prostredia (najmä v prípadenepovolených, resp. neriadených a tzv. divokých skládok odpadu). K najväčším takýmtolokalitám patria: Kalvária - vyššie spomínaná stará nerekultivovaná skládka odpadov (hlavná plocha

skládky zavezená zeminou, na okrajoch aj v súčasnosti zavážaná domovýmodpadom);

Borová ulica a Kalvársky les (za Sopóciho ulicou) - veľké skládky rôzneho prevažnedomového odpadu;

Zobor - Havrania ulica - skládka zeminy a stavebného odpadu;

Šurianska ulica - skládka stavebného odpadu a zeminy; Les pri Selenci - veľká skládka odpadov pri parkovisku na ceste I/51; Dražovce - pri bývalom kameňolome - skládka zeminy a stavebného odpadu.Okrem týchto lokalít je dokumentovaných viacero menších skládok zeminy, komunálnehoa stavebného odpadu, odpadu zo zelene, poľnohospodárskeho odpadu, čienvironmentálnu záťaž predstavujúce opustené a devastované priestory bývalýchpoľnohospodárskych dvorov a majerov. Negatívnym javom je aj hromadenie odpadov vniektorých lokalitách na niektorých sídliskách.

III.3.7. Infraštruktúra Mesto Nitra tvorí strategickú celoštátnu a medzinárodnú križovatku cestnej siete tvorenúcestami I/51 Trnava - Nitra, I/65 Nitra - Banská Bystrica a I/64 Nové Zámky - Nitra -

Topoľčany. Prepojenie ciest I/51 a I/65 vytvára nosnú, strategickú trasu spájajúcuBratislavu so stredným Slovenskom. V dobe, keď nie je dobudovaná diaľničná sieť naSlovensku, táto trasa je v prevažnej miere využívaná aj pre cestné prepojenie medzivýchodným a západným Slovenskom. Tento fakt znamená, že v dnešnej dobe je tátotrasa jedna z dvoch najvyužívanejších cestných prepojení na Slovensku. Druhou v poradí

je budúca rýchlostná komunikácia v trase dnešnej I/64 Prievidza - Nitra - Nové Zámky,ktorej aktivácia sa predpokladá so vzrastom nadregionálnych aktivít. Realizácia týchtotrás v plánovaných parametroch ešte nie je ukončená. Mesto má vybudovanú sieť miestnych komunikácií a dobré dopravné napojen ie na


30/58


31/58


32/58

sedimentárnymi útvarmi. Ide o striedajúce sa vrstvy ílov, štrkov, pieskov Predneogénne podložie v širšom území predstavuje paleozoikum a mezozoikum.Paleozoikum reprezentujú hlavne granitoidy a kryštalické bridlice. Granitoidyvystupujú na povrch vo viacerých výstupoch medzi kvartérnymi svahovýmisedimentmi na južnom svahu Tríbeča pod Zoborom a Lupkou a v meste Nitra.Výstupy mezozoika sa obmedzujú na tzv. Nitrianske vŕšky a priliehajúcu časť

Tríbeča. V ostatných častiach územia sa mezozoikum nachádza v rôznychhĺbkach v podloží neogéno-kvartérnej výplne. Na horninách predneogénnehopodložia sú uložené sedimenty neogénnych a kvartérnych sedimentačnýchcyklov. Sedimentačné procesy tu neprebiehali v rovnakom čase. V najhlbšíchpriestoroch začala sedimentácia v strednom bádene, pokračovala v sarmate,panóne, ponte, dáku, plio-pleistocéne až do kvartéru. Hrúbka neogénnejsedimentačnej výplne v záujmovom území nie je jednoznačne stanovená. Súvrstvie bádenu litologicky tvoria prevažne vápenaté piesky a pieskovce, ktorésa striedajú s vápenatými ílmi. Hodne je zastúpená aj uhoľná hmota. Spodnýsarmat predstavujú vápenaté íly s polohami vápenatých pieskov a pieskovcov.Bázu vrchného sarmatu charakterizuje pieskový a štrkový vývoj. Viac ako 300 mhrubé súvrstvie spevneného piesku a štrku sa zistilo vo vrte Ivánka - 2. Stredná a

vrchná časť vrchného sarmatu je piesočnato-ílovitá až ílovitá. Panón je zistený vrtom Ivanka - 1 s mocnosťou až 1 138 m, na elevácii Golianovos mocnosťou od 795 m do 932 m. Litologický vývoj je možné charakterizovať akosilne piesočnatý v bazálnej časti, pelitický v strednej časti a silne piesočnatýmvývojom vo vrchnej časti. Sedimenty sarmatu a panónu vykazujú znaky deltovej sedimentácie i keď nie jedostatok materiálov, ktoré by to dokazovali, chýbajú petrografické asedimentologické rozbory. Sedimenty pontu sú prevažne pelitické, zastúpené sú svetlo zelenosivé vápenatéíly obsahujúce zuhoľnatené rastlinné zvyšky, ďalej silno piesčité, slienité íly shojným obsahom lignitu. Hrúbka sedimentov pontu podľa vrtov kolíše do 500 m. Sedimenty dáku sú tvorené polohami svetlo zelenosivých ílov rôzne

piesočnatých, vápenatých i nevápenatých, ktoré sa striedajú s častými plochami(5 - 10 m hrubými) vápenatých pieskov.Sedimenty rumanu majú charakter jazerných uloženín a sú zastúpené prevažnepiesočnato-ílovitým štrkom. Hrúbka súvrstvia je okolo 30 m. Kvartérne sedimenty pokrývajú podstatnú časť záujmového územia. Ich hrúbky súkolísavé. Vyčleňuje sa ako nasledujúce genetické typy kvartérnych sedimentov:sprašové pokryvy, fluviálne sedimenty, organické sedimenty, svahové sedimenty. Fluviálne sedimenty budujú hlavne poriečnu nivu rieky Nitry, ďalej poriečne nivyprítokov rieky Nitry a riečne terasové stupne Nitry na území pleistocénnychterasových stupňov. Organické sedimenty sa nachádzajú hlavne v nivnej fácii poriečnej nivy riekyNitry a tiež v jej mŕtvych ramenách a meandroch. Ide o sedimenty slatín, ktoré

nemajú veľké priestorové rozšírenie. Väčšinou sa vyskytujú vo forme tenkýchpolôh alebo šošoviek.

III.4.2.2. Geodynamické javy Hodnotené územie sa nachádza v oblasti sedimentov náchylných na presadanie.Náchylnosť územia na zosúvanie je nulová, toto územie možno považovať zastabilné.

III.4.2.3. Seizmicita územia


33/58


34/58

III.4.3.2. Teplota vzduchuPriemerná ročná teplota kolíše v rozpätí 9-10 °C Najteplejším mesiacom je júl steplotami 18,0 až 20,5 ºC, najchladnejším január, - 1,0 až - 3,0 ºC. Teplota vzduchu je ovplyvňovaná orografickými pomermi rázu územia. Jar saprejavuje rýchlym otepľovaním a jeseň pozvoľným ochladzovaním. Na nízke

zimné teploty má vplyv aj výskyt tepelných inverzií s hmlami ako sprievodnýmznakom. Za päťročný časový rad (2000 - 2004) najnižšia hodnota dosiahla - 4,5ºC. V lete maximálna teplota za spomínané obdobie vystúpila na 21,1 ºC. Vmeranom roku 2004 dosiahla priemerná mesačná teplota 9,2 ºC. Minimálnapriemerná teplota v januári bola - 3,8 ºC a maximálna priemerná teplota bola vauguste 19,6 ºC.

Tab.: Priemerné mesačné teploty zo stanice Nitra (1974 - 2004) v °C

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok

-2,2-0,3 4,2 10,1 15,2 18,4 20,3 19,6 15,8 9,9 4,9 0,5 9,7

III.4.3.3. Veternosť Prevládajúcimi smermi vetra v širšom území sú severozápadné a východné.Priemerná rýchlosť vetra na dne kotliny a na svahoch je okolo 4,2 m.s-1. V lete jepriemerná rýchlosť vetra vyššia, v zimnom období nižšia.

Tab.: Početnosť výskytu smerov vetra zo stanice Nitra (2000 - 2004) v %

rok sever SV východ JV juh JZ západ SZ2000 21 26 126 110 34 30 31 264

2001 23 11 128 86 20 18 39 319

2002 33 31 134 128 30 33 38 267

2003 43 27 87 98 22 26 26 3012004 31 22 104 116 25 23 34 267

III.4.4. Vody

III.4.4.1 Povrchové vody Povrchové vody reprezentujú vodné toky a vodné plochy. Záujmové územie patrído hlavného povodia rieky Nitra, ktorú je možné v podmienkach Slovenskazaradiť medzi stredne veľké vodné toky. Tok Nitra je v záujmovom územíregulovaný, s vyrovnaným tokom, lichobežníkovým medzihrádzovým priestorom azatrávnenými protipovodňovými hrádzami. Tok Starej Nitry má regulovaný prietok,bez úprav koryta toku a bez medzihrádzového priestoru. Typ režimu odtoku je

dažďovo - snehový, s maximálnymi prietokmi v mesiaci marec a minimálnymi vmesiaci september.Širšie dotknuté územie odvodňuje Stará Nitra a priamo rieka Nitra. Oba toky súzaradené do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov.

Tab.: Pr. mes. prietoky rieky Nitra za rok 2005 zo stanice Nitrianska Streda

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok

Qm 17,55 7,632 43,77 35,18 20,19 7,725 8,175 10,26 6,073 5,998 6,120 17,84 15,83


35/58

V mesiaci marec 2005 bol nameraný maximálny prietok. vo výške 256,2 m3/sV mesiaci november 2005 bol nameraná minimálny prietok 3,873 m3/s

Vyhodnocovanie kvality vôd v rieke Nitra je dvoch profiloch nad mestom vlokalite Lužianky a pod mestom Čechynce. Stav čistoty vody v rieke Nitra

je neuspokojivý, patrí k najviac znečisteným vodným tokom na územíSlovenska. Vo všetkých ukazovateľoch je zaradená k silno a veľmi silnoznečistenej vode. V rokoch 1999 - 2000 mala voda toku v skupineukazovateľov kyslíkového režimu (A) III. triedu kvality, v skupinezákladných fyzikálno-chemických ukazovateľov (B) III. až IV. triedu kvality,v skupine koncentrácie nutrientov (C) IV. až V. triedu kvality, v skupinebiologických ukazovateľov (D) III. až IV. triedu kvality, v skupinemikrobiologických ukazovateľov (E) IV. triedu kvality a v skupinemikropolutantov (F) IV. triedu kvality.Rozhodujúci podiel na celkovom množstve znečistenia vypúšťanom dotokov majú významné zdroje znečistenia z mestských aglomerácií apriemyselných komplexov. V hornom úseku povodia Nitry sú hlavnýmiznečisťovateľmi banské prevádzky na Hornej nitre, Novácke chemickézávody, Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch, Vulkan Bošany a iné. Vstrednej a dolnej časti povodia je sústredený najmä potravinárskypriemysel - výroba piva v Topoľčanoch, cukru v Šuranoch a v nemalejmiere aj poľnohospodárska výroba. Medzi veľké zdroje znečisteniazaraďujeme SVS a.s., ČOV v Prievidzi, Handlovej, ZVS a.s., ČOV vNovákoch, Partizánskom, Topoľčanoch, Nitre a Nových Zámkoch. MestskáČOV v Dolných Krškanoch vypúšťa ročne do rieky 10-12 mil. m3

odpadových vôd.

Kvalita povrchových vôd býva zaraďovaná do piatich kvalitatívnych tried: I. trieda - veľmi čistá voda II. trieda - čistá voda III. trieda - znečistená voda IV. trieda - silne znečistená voda V. trieda - veľmi silne znečistená voda

Tab.: Kvalita povrchových vôd rieky Nitra zo stanice Lužianky

Skupiny ukazovateľov A B C D E F

III.trieda IV.trieda IV.trieda IV.trieda V.trieda V.trieda

Tab.: Kvalita povrchových vôd rieky Nitra zo stanice Čechynce

Skupiny ukazovateľov A B C D E F

IV.trieda IV.trieda V.trieda IV.trieda V.trieda V.trieda

Skupiny ukazovateľov:


36/58

A - kyslíkový režim B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele C - koncentrácia nutrientov D - biologické ukazovatele E - mikrobiologické ukazovatele F - mikropolutanty

III.4.4.2 Podzemné vody Oblasť Nitry je charakteristická nie dobrou kvalitou podzemných vôd. Podľameraní v 90-tych rokoch bola väčšina vzoriek vyhodnotená ako závadná pre pitnéúčely, pričom boli zistené najmä nadlimitné hodnoty ukazovateľov NH4, Mn, Fe,HPO4, NO2, NO3, SO4, Cl, ako aj vysoká mineralizácia. Aj z hľadiska hygienicko -epidemiologického boli podzemné vody hodnotené v mnohých prípadoch akonevhodné. Vzhľadom ku skutočnosti, že v širšej oblasti je vysoká priemyselná apoľnohospodárska činnoť, čo sa významne odráža aj na chemizme vôd, vzáujmovej oblasti pretrváva zhoršený stav podzemných vôd. Základný chemizmus záujmového územia vykazuje značnú variabilitu soznámkami antropogénneho ovplyvnenia. Podzemné vody sledovanej oblasti

radíme medzi stredne mineralizované až vysoko mineralizované. Maximálnamineralizácia dosahuje hodnoty 1 327 mg.l-1. Zásadný podiel na mineralizácii zkatiónov majú vápnik a horčík, z aniónov sa najviac podieľajúhydrogénuhličitany v menšej miera potom sírany a chloridy. Podzemné vody sú podľa Palmer -Gazdovej klasifikácie základnéhonevýrazného vápenato - horečnato - hydrogénuhličitanového typu, ktorýprechádza do vápenato - chlorido - hydrogénuhličitanového typu.

III.4.4.3. Minerálne a termálne vody V záujmovom území, ktoré by mohlo byť ovplyvnené realizáciou zámeru nie jevyhlásená chránená vodohospodárska oblasť a nie je žiadny prameň, či výverminerálnej alebo termálnej vody.

III.4.5. Pôda Pôdny kryt je podmienený abiotickými prírodnými faktormi a je silno modifikovanýčinnosťou človeka. V širšom území sú základnými typmi pôd hnedozeme, černozemečiernice, fluvizeme. Intravilán mesta Nitra, je tvorený v prevažnej miere antropozemami,vzniknutými v prevažnej miere z rôznych navážok. Poľnohospodársky využívané pôdyširšieho územia majú vysoký obsah humusu, priepustnosť pôd je stredná, z hľadiskazrnitosti sa zaraďujú do triedy pôd hlinitých. Pôdy sú neskeletnaté až slabo kamenité. Pozemky v dotknutej lokalite patria k tzv. antropozemiam. Antrozeme sú pôdy naplochách bez súvislej pôdnej pokrývky, väčšinou zastavané.Vo väčšine poľnohospodársky využívaných území prebieha proces postupnej degradáciepôd, najvážnejšími negatívnymi procesmi sú vodná a veterná erózia, zhutňovanie pôdy,

kontaminácia pôd škodlivými látkami, acidifikácia pôd vplyvom aplikácie vysokých dávokminerálnych hnojív. Za posledných 25 - 35 rokov ubudlo v pahorkatinných oblastiach nastrmších svahoch priemerne 20 - 50 cm pôdy, čo je dôsledkom nesprávnehohospodárenia a výberu plodín. V dotknutej lokalite neboli robené podrobnejšie prieskumy kvality pôdy z hľadiska jejmožnej kontaminácie. Vzhľadom na lokalizáciu areálu a zabezpečenie navrhovanejčinnosti sa výraznejšia kontaminácia pôd ani neočakáva, výskyt starých záťaží vo formevýznamnej kontaminácie pôdy, vyžadujúcej sanačné opatrenia sa vylučuje.Oblasť mesta Nitry sa z hľadiska kontaminácie pôd nachádza v území s nízkym


37/58


38/58

Lužné lesy nížinné (Ulmenion) zaberajú celú nivu rieky Nitra. Ide najmä o

jaseňovo-brestové a dubovo-brestové lesy patriace do podzväzku Ulmenion. Na ich vývoja štruktúru má rozhodujúci vplyv vodný režim v spojení s pôdnymi vlastnosťami.Stromovú vrstvu tvorí jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Qercus robur ),brest hrabolistý (Ulmus minor ), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior ), javor poľný (Acer

campestre), čremcha strapcovitá (Prunus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov najmätopoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra), jelša lepkavá (Alnus glutinosa) aviaceré druhy vŕb. V krovinnom poschodí, ktoré býva dobre vyvinuté s vysokoupokryvnosťou sa vyskytujú: svíb krvavý (Cornus sanquinea), vtáčí zob obyčajný(Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), druhy rodu hloh(Crataegus) a iné, z bylín: ostrica lesná (Carex sylvatica), žihľava dvojdomá (Utricadioica), blyskáč jarný (Ranunculus fallax ), pýr psí (Roygneria canina), marinka voňavá(Galium odoratum) a iné. Porasty z tejto jednotky sa zachovali vo veľkom komplexe Dvorčianskeho lesa.

Dubovo - cerové lesy sa viažu na alkalické podložie. Vedúcim druhom je dub cer, ďalejsa vyskytuje dub žltkastý, sivozelený, niekedy dub zimný, letný, javor poľný, jaseň

mannový. Krovinná vrstva je pomerne bohatá. Porasty tejto jednotky sa vyskytujú na Zobore a tiež v lokalitách Veľký cerový háj aNadrov.

Dubovo-hrabové lesy Karpatské sa viažu na piesočnaté a štrkovité terasy prekrytésprašovými hlinami, na náplavové kužele, sprašové pahorkatiny a vzácnejšie na vápnitéalúviá rovín, na miernych svahoch a vrcholových plošinách na všetkých geologickýchsubstrátoch. Stromovú časť tvorí hrab obyčajný (Carpinus betulus), dub letný (Qercusrobur ), dub sivastý (Quercus pedunculiflora), dub zimný (Quercus robur ), javor poľný( Acer campestre), javor mliečny ( Acer platanoides), brest hrabolistý (Ulmus minor ), lipamalolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior ), kroviny zastupujú: svíb krvavý

(Cornus sanquinea), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), bršlen bradavičnatý(Euonymus europaea), byliny ostrica chlpatá (Carex pilosa), ostrica plstnatá (Carexdigitata), zvonček žihľavolistý (Campanula trachelium) a iné. Porasty tejto jednotky sa vyskytujú v lesnom komplexe Zoborskej skupiny Tribeča.

Dubové xerotermofilné lesy submediteránne a skalné stepi - viažu sa na južné svahy vdubovom stupni, zaberajú neveľké plochy. Vedúcou drevinou je dub plstnatý, vtrúsenésú: dub mnohoplodý, cer, dub zimný. Tieto lesy sa vyskytujú v Zoborskej skupine Tribeča, často v komplexe s xerotermnýmitrávobylinnými porastami.

III.4.8. Zdravie

Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov: ekonomickej asociálnej situácie, výživových návykov, životného štýlu, úrovne zdravotníckejstarostlivosti a v neposlednom rade aj kvality životného prostredia, kedy nekoordinovanáa nesystémová exploatácia prírodných zdrojov, znečisťovanie ovzdušia, povrchových apodzemných vôd a pôdy a tiež dopravná záťaž so všetkými negatívnymi dôsledkamispôsobujú prenikanie cudzorodých látok do prostredia a tým aj do potravinovéhoreťazca, ktorý končí u človeka. K zhoršovaniu životného prostredia prispieva ajneorganizované hromadenie priemyselných a komunálnych odpadov i celkovázastaranosť technológií a infraštruktúry. Odlesňovanie, sceľovanie pozemkov a


39/58

odvodnenie krajiny podmienili celkové narušenie funkčnosti a štruktúry krajiny snepriaznivým dopadom na genofond a biodiverzitu. Toto všetko ovplyvňuje v konečnomdôsledku najmä vek a zdravotný stav ľudskej populácie. Dôležitým ukazovateľom je stredná dĺžka života pri narodení, ktorá vyjadruje počet rokov,ktorých sa dožije novorodenec za predpokladu zachovania úmrtnostnej situácie v období

jej výpočtu. V Nitre stredná dĺžka života v období rokov 1999 až 2003 bola 70,11 rokov

u mužov a 78,83 rokov u žien.Hodnoty zdravotného stavu obyvateľstva možno porovnávať s priemernými hodnotami zaúzemie SR. Z tohto aspektu územie okresu Nitra nie je výnimočné. Hodnoty jednotlivýchukazovateľov sa pohybujú na úrovni celoslovenských priemerných hodnôt, prípade súpod uvedeným priemer om. Z príčin úmrtí v roku 2002 v lokalite nitrianskeho okresu bolina prvom mieste srdcovo - cievne ochorenia, na druhom mieste nasledujú nádory a natreťom mieste vonkajšie príčiny. Početnosť chorôb dýchacej a tráviacej sústavy vedúcej kúmrtiu je približne na rovnakej úrovni.

IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie

IV.1. Požiadavky na vstupy. Počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti sa predpokladajú požiadavky na

nasledovné vstupy: nároky na vodu, surovinové zdroje, energie, nároky na dopravu anároky na pracovnú silu.

IV.1.1. Zábery pôdy Navrhovaná činnosť nevyžaduje záber poľnohospodárskej, či lesnej pôdy. Výstavbounedochádza ani k dočasnému záberu PPF. Navrhovaná činnosť bude realizovaná na pozemkoch: Parc. č. v k.ú. Nitra: 273/1 a 273/2Spôsob využívania predmetných pozemkov je: ostatné plochy a zastavané plochy anádvoria.

IV.1.2. Spotreba vody

Priamo dotknuté územie nie je v súčasnosti pripravené na zásobovanie vodou. Prezásobovanie navrhovanej činnosti vodou bude slúžiť vodovodná prípojka, ktorá budenapojená na jestvujúci vodovod vedený na druhej strane ulice Parkové nábrežie.Riešenie zásobovania pitnou a požiarnou vodou je bližšie popísané v úvodnýchkapitolách zámeru. Bilancia potreby vody:(182 bytov, 510 obyvateľov , 135 I/ os/deň ) a) Denná potreba vody: Qp = 68 850 I/deň b) Max. denná potreba vody: Qm = 68 850 l/deň . 1,6 = 110 160 l/deň


40/58


41/58

LOGAMAX o výkone 43 kW situované v troch samostatných kotolniach podľadispozičného usporiadania.

Základné parametre navrhovaného kotla Výkon kotla 43,0 kW Účinnosť kotla ( priemerná ) 107,0 % Hodinová potreba plynu 4,32 m3/hod Prevádzková teplota +90.0 °C

Celkový inštalovaný výkon jednej kotolne 72,00 kWCelkový inštalovaný príkon jednej kotolne 160,70 kWNavrhované kotly pokrývajú súčasne aj požiadavky na ohrev TÚV. Podľa STN 070703ide o kotolňu III. kategórie. Orientačne sa počíta s ročnou spotrebou plynu v množstve 454 118 m3 /rok.

Navrhovaná činnosť nemá ďalšie priame nároky na surovinové zdroje počas prevádzky.Počas výstavby sa predpokladá dovoz stavebných materiálov na budovanie stavby.Odťažená zemina bude opätovne použitá pri budovaní konkrétnych stavebných objektov.

IV.1.5. Dopravné napojenie Stavba bude komunikačne pripojená na mestskú komunikáciu mesta Nitra v úsekuParkové nábrežie. Z toho vyplýva potreba vybudovať napojenie na uvedenúkomunikáciu. Tak isto je potrebné vybudovať chodníky pre peších a parkoviská. Návrh trvalého a prenosného dopravného značenia pre trvalý stav a obdobie výstavby,bude súčasťou nasledujúceho stupňa projektovej dokumentácie.

IV.1.6. Nároky na pracovné sily Realizovaním navrhovanej činnosti sa nepredpokladá vytvorenie nových pracovnýchmiest.Počas realizácie sa počíta s potreba cca 30 pracovníkov. Profesijná skladba pracovnýchsíl je určená charakterom stavby, počet pracovníkov bude závisieť od možnostídodávateľa stavby.

IV.2. Údaje o výstupoch.

IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia Počas výstavby Predpokladá sa znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov vpriestore staveniska a na dopravných trasách ku stavenisku a vlastnou realizácioustavby. Tento vplyv je možné z časti eliminovať použitím moderných dopravnýchprostriedkov a stavebných mechanizmov v bezchybnom technickom stave. Plošnýmzdrojom znečisťovania ovzdušia bude zariadenie staveniska a samotné stavenisko. Tietovplyvy sú však obmedzené na priestor stavby a časovo obmedzené na dobu výstavby.

Počas prevádzky Najväčší vplyv na kvalitu ovzdušia v dotknutej lokalite má priľahlá komunikácia Parkovénábrežie a Mostná ulica spolu s úrovňovou križovatkou týchto ulíc.Zdrojom znečisťovania pri prevádzke navrhovanej činnosti bude statická autodoprava(garáže), zvýšená intenzita dopravy na priľahlej komunikácii a na prístupovej ceste knavrhovanej činnosti a emisie z kotolní na vykurovanie objektu, ktoré sú zaradené akomalé zdroje. Oproti terajšiemu stavu očakávame po sprevádzkovaní navrhovanejčinnosti mierny nárast emisií znečisťujúcich látok z dopravy na príjazdových


42/58

komunikáciách a v dotknutom území, v dôsledku zvýšenia jej intenzity.

Emisie z motorových vozidiel prichádzajúcich do nového obytného súboru sú hodnotenéspolu s emisiami z celého objektu, na ktorom je projektovaných celkom 216 stojísk.Odhad emisií je založený na Metodike výpočtu očakávaného znečistenia ovzdušia zostacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia - Modim, ktorú v r. 1996 schválilo MŽP SR

pre účely posudzovania úrovne znečisťovania ovzdušia z bodových a plošných miestvzniku odpadových plynov. V nadväznosti na túto metodiku bola spracovaná aj metodikavýpočtu znečistenia ovzdušia z mobilných zdrojov. Táto metodika sa aplikuje o.i. aj nahromadné parkoviská resp. garáže. Emisie z hromadnej garáže sú odhadované prinajnepriaznivejšej situácii, t. j. že všetky vozidlá sa na stojiskách vymenia 1 x za hodinu.Pri výpočte sa uvažuje, že auto je na parkovisku 3 min v chode, z toho 1,5 min na miestea 1,5 min v pohybe a v každom okamihu je 5 % všetkých parkujúcich áut v chode. Tentotzv. špičkový výkon na parkovisku je 8 - 12 hodín denne. S emisiami iných vozidiel pri príchode do a odchode z objektu vzhľadom na absenciuvhodnej metodiky neuvažu jeme.Uvádzaná metodika deklaruje emisie jedného auta na úrovni: CO - 55 mg/s

NOx - 2,1 mg/sVOC - 7,7 mg/s,Čo predstavuje v špičke tieto emisie : CO - 9,9 g/hNOx - 0,34 g/hVOC - 1,39 g/hVýpočet množstva emisií z parkoviska pri počte 216 parkovacích miest v čase od 7 -19 hod je :

Hromadné parkoviská Emisie ( g / h)

CO NOx VOCPočet stojísk 216 2138,4 73,44 300,24

Odvod emisií z parkovísk bude riešený voľnými otvormi vo fasáde objektu. Vzhľadom nanízke hodnoty emisií možno konštatovať, že prevádzka parkovísk ovplyvní imisnúsituáciu v najbližšom okolí v minimálnej miere.

Zdrojom znečisťovania ovzdušia budú aj kotolne s 12 nízkoteplotnými kotlami navykurovanie zemným plynom s jednotkovým výkonom 43 kW. Podľa vyhlášky č.706/2002 Z. z. NEIS zahŕňa tento zdroj medzi malé zdroje znečistenia, stacionárnezdroje s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW.

Uvedenie navrhovanej činnosti do prevádzky ovplyvní kvalitu ovzdušia v naj

Documents

Obytný súbor Parkové nábrežie Nitra