2012Paneurópska vysoká škola

Recenzenti: prof. JUDr. Jiří Jelínek, CSc.prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD.

OD ZLOČINU K TRESTU

2

Vydané s podporou Nadácie Štefana z Verbovca.

Ivor, Jaroslav a kolektív

Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním) / Jaroslav Ivora kolektív – Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2012. 592 s.

ISBN: 978-80-89447-76-3

Kľúčové slová:• trestné konanie• oznamovateľ trestného činu• podozrivý• obvinený• obžalovaný

• odsúdený• svedok v trestnom konaní• opravné prostriedky• náhrada škody• vzory podaní v trestnom konaní

Obsah

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

1. kapitola Štádiá trestného konania alebo od miesta trestnéhočinu po výkon trestu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

2. kapitola Občan na mieste trestného činu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

3. kapitola Občan ako oznamovateľ trestného činu . . . . . . . . . . . . 29

4. kapitola Občan zadržaný ako podozrivý (obvinený)z trestného činu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

5. kapitola Občan ako osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie . . 83

6. kapitola Občan ako poškodený v trestnom konaní . . . . . . . . . . . 101

7. kapitola Občan ako zúčastnená osoba v trestnom konaní . . . . . . 139

8. kapitola Občan ako svedok v trestnom konaní . . . . . . . . . . . . . . 147

9. kapitola Občan ako prameň dôkazov pri zaisťovaní vecía informácií dôležitých pre trestné konanie . . . . . . . . . . 221

10. kapitola Obvinený a jeho obhajca v trestnom konaní . . . . . . . . . . 247

3333

11. kapitola Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní . . . . . . 267

12. kapitola Obvinený ako subjekt opravného konania . . . . . . . . . . . 287

13. kapitola Osoby so samostatnými obhajovacími právami. . . . . . . . 323

14. kapitola Obvinený a poškodený v osobitných spôsobochkonania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 333

15. kapitola Občan ako objekt výkonu trestov a ochrannýchopatrení. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 357

16. kapitola Občan a jeho práva pri uplatňovaní náhrady škodyspôsobenej výkonom trestného konania a trestu . . . . . . 419

17. kapitola Občan a uplatnenie jeho práv z trestného konania predÚstavným súdom Slovenskej republiky a Európskymsúdom pre ľudské práva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 429

Prílohy – vzory podaní v trestnom konaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 445

OD ZLOČINU K TRESTU

44

Autori

� Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.: vedúci autorského kolektívu, redakčnéspracovanie, úvod, kapitoly 3 (v spoluautorstve s JUDr. Šimáškom), kapitoly4, 15 (v spoluautorstve s JUDr. Šimáškom a JUDr. et. Mgr. Medelským), ka-pitoly 5, 7 (v spoluautorstve s JUDr. et. Mgr. Medelským), kapitoly 6, 13, 14(v spoluautorstve s JUDr. Kanálikovou), kapitoly 9, 10, 12 (v spoluatorstves JUDr. Tóthovou), kapitoly 11, 16, 17 (v spoluautorstve s JUDr. Vlhom)

� JUDr. Tatiana Kanáliková: kapitoly 6, 13, 14 (v spoluautorstve s prof.Ivorom)

� JUDr. et. Mgr. Jozef Medelský: kapitoly 5, 7 (v spoluautorstve s prof. Ivo-rom), kapitoly 4,15 (v spoluautorstve s prof. Ivorom a JUDr. Šimáškom)

� doc. JUDr. Peter Polák, PhD.: kapitoly 1, 2, 8

� JUDr. Matej Šimášek: kapitola 3 (v spoluautorstve s prof. Ivorom), kapito-ly 4, 15 (v spoluautorstve s prof. Ivorom a JUDr. et. Mgr. Medelským)

� JUDr. Marcela Tóthová: kapitoly 9, 10, 12 (v spoluautorstve s prof. Ivorom)

� JUDr. Martin Vlha: kapitoly 11, 16, 17 (v spoluautorstve s prof. Ivorom)

� JUDr. Ladislav Balún: prílohy – vzory podaní v trestnom konaní

55

6

Úvod

Vychádzajúc z údajov kriminálnej štatistiky bolo v roku 2011 v Slovenskejrepublike zaregistrovaných celkom 92 873 trestných činov, pričom za po-sledných desať rokov sa tento kvantitatívny ukazovateľ výrazne nemenil. Inakpovedané, v roku 2011 na Slovensku bol za každých päť a pol minúty spácha-ný trestný čin, za každých 40 minút došlo ku krádeži vlámaním, za každých de-sať hodín bola vykonaná lúpež a každý štvrtý deň bola spáchaná vražda.

Občan je každodenne konfrontovaný v rôznych pozíciách s mimoriadnenegatívnym fenoménom, ktorý kriminalita bezo sporu predstavuje. Vo vý-skumoch verejnej mienky sa kriminalita trvale objavuje na popredných mies-tach ako jeden z najviac znepokojujúcich problémov súčasnej spoločnosti.

Je nepochybné, že medziľudské konflikty a závažné narušenia spoločen-ských vzťahov, ktoré sa v súčasnosti označujú ako trestné činy, sa vyskytovaliuž od najstarších dôb ľudskej civilizácie. Vývoj spoločnosti sprevádzal i vznika vývoj trestného konania ako rôzne spôsoby riešenia porušení právneho po-riadku a hľadania spravodlivosti (napr. svojpomoc, zásada odvety, súboj, or-dálie – božie súdy, tortúra atď.)

Trest je historicky spojený s kriminalitou v tom zmysle, že vždy tvoril priro-dzenú reakciu na spáchaný zločin. Táto spätosť „zločinu a trestu“ našla okreminého svoje známe vyjadrenie i v umeleckej literatúre (F. M. Dostojevskij)a všeobecne sa chápe ako niečo správne a samozrejmé, či si už pod pojmomtrest predstavujeme odplatu, pomstu, ujmu pre páchateľa, odstrašenie,ochranu spoločnosti, zadosťučinenie pre obeť, prostriedok na nápravu pá-chateľa či vykúpenie viny. Odpovede na otázky hľadania viny, účelu trestua trestania podáva vo svojom najznámejšom diele i osvietenský taliansky práv-nik Caesare Beccaria (1738 – 1794) z roku 1764 Dei delitti e delle pene(O zločinoch a trestoch), v ktorom poukazoval na drastické vyšetrovacie

7777

metódy a krutý sankčný systém vtedajšej spoločnosti. K jeho myšlienkamo humanistickom poňatí trestnej justície sa dodnes hlási moderný trestný pro-ces ako základ svojej trvalej orientácie na zabezpečenie ľudských práv a spra-vodlivosti v trestnom konaní a pri výkone súdom uložených trestov.

Moderná spoločnosť a štát majú samozrejme veľký záujem na dodržiava-ní všetkých právnych predpisov. Štát však, okrem pár výnimiek, z vlastnej ini-ciatívy nepátra po prípadoch porušenia občiansko-právnych či obchodno-právnych vzťahov ani z úradnej povinnosti nezačína súdne konanie, ale inicia-tívu prenecháva účastníkom narušených právnych vzťahov.

Úplne iná situácia je v oblasti trestného práva. Štát vo svojej histórii po-stupne obmedzoval a potláčal prastaré spoločenské inštitúty krvnej pomsty,odplaty, súboja a ďalších prejavov „súkromnej justície“, pretože všetky tietospôsoby presadzovania trestného práva vo väčšine prípadov viedli k nespra-vodlivosti a vyvolávaniu ďalších konfliktov a kríz. Vo všetkých moderných spo-ločnostiach má preto štát monopol trestného postihu.

Záujem štátu, ktorý reprezentuje záujem celej spoločnosti na dodržiavanítrestnoprávnych noriem, je veľmi výrazný, pretože sa nimi chránia významnéindividuálne i spoločenské záujmy, t. j. ľudský život, zdravie, ľudská dôstoj-nosť, osobné slobody, majetok, česť, štátne zriadenie atď. Obeť trestnéhočinu nie je vo väčšine prípadov spôsobilá, aby sama alebo za pomoci súkrom-ných aktivít efektívne presadila zistenie a potrestanie páchateľa. Páchateľtrestného činu je totiž osobitne silne motivovaný, aby svoj čin utajil, zničil jehostopy a unikol pred trestným stíhaním či trestom. Skutočne adekvátnym protiv-níkom páchateľa môžu byť iba špecializované, odborne, personálne a tech-nicky vybavené orgány činné v trestnom konaní (polícia a prokuratúra) a súdy.Dokonca ani vo výnimočných prípadoch, keby sa páchateľ sám a dobrovoľnechcel podrobiť trestu predpokladanému trestným zákonom, nemôže dôjsťk „automatickej“ aplikácii trestného zákona, ale zistenie skutkového stavu,dokazovanie, rozhodovanie o vine a treste a jeho výkon musí prebehnúť pres-ne stanoveným zákonným postupom.

Trestné konanie je teda zákonom upravený postup orgánov činnýchv trestnom konaní a súdu, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnomkonaní, úlohou ktorého je bez dôvodných pochybností zistiť, či bol spáchanýtrestný čin a ak áno, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu podľa zákona trest aleboochranné opatrenie, rozhodnutie vykonať alebo jeho výkon zabezpečiť, prí-padne rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody, ďalej pôsobiť naupevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnostia na výchovu občanov.

Z povahy veci vyplýva, že pri odhaľovaní, vyšetrovaní a pri prejednáva-ní trestných vecí na súde sa však orgány štátu nezaobídu bez nevyhnutných

OD ZLOČINU K TRESTU

88

zásahov do občianskych práv a slobôd (zadržanie, zatknutie, väzba, odpočú-vanie, sledovanie, prehliadky atď.). Aj verejnosť je ochotná do istej miery ak-ceptovať nevyhnutné obmedzenia občianskych práv, pretože sa tak deje v zá-ujme bezpečnosti občanov a ich ochrany pred kriminalitou.

V demokratickom právnom štáte je zásadou, že pokiaľ orgány štátu pri pl-není svojich úloh zasahujú do práv a slobôd fyzických a právnických osôb,môžu tak postupovať len na základe výslovného zmocnenia zákonom a spô-sobom stanoveným zákonom (secundum et intra legem).

Napriek uvedenému, sú to práve občania, ktorí v demokratickom systé-me spoločnosti zohrávajú rozhodujúcu úlohu z hľadiska fungovania systémukontroly kriminality. Pokiaľ neoznamujú delikty, ktorých sa stali obeťami čisvedkami, prípadne nespolupracujú pri vyšetrovaní a dokazovaní trestnej čin-nosti, je celkový chod justičného systému málo efektívny. Je preto nevyhnut-né, aby vo vzťahu verejnosti k práci orgánov činných v trestnom konaní a sú-dov panovala aspoň základná dôvera a aby princípy, ktoré justičný systémpresadzuje, neboli v príkrom rozpore s tým, ako si presadzovanie spravodli-vosti predstavujú bežní občania.

Niektoré kriminologické výskumy poukazujú na to, že akékoľvek zákon-né postupy či prekážky brániace okamžitému potrestaniu potenciálneho vinní-ka považuje časť verejnosti za prejav slabosti celého systému. Výskumy tiežnázorne ukázali, že na rozdiel od právnikov väčšinu verejnosti netrápia ani takriziká justičných omylov založených na odsúdení nevinného, ako skôr hrozba,že bude nedopatrením prepustený na slobodu niekto, kto sa kriminálneho de-liktu dopustil. Procesné postupy, ktoré orgány činné v trestnom konaní musiarešpektovať, tak v očiach mnohých občanov môžu nadobúdať presvedčenieo neopodstatnenom nadržiavaní zločincom, a to na úkor ich rýchleho a spra-vodlivého potrestania. Tieto závery sú presvedčivým konštatovaním o nízkomalebo nedostatočnom právnom vedomí našich občanov.

V publikácii, ktorú držíte v rukách, sa autorský kolektív zložený z vysoko-školských pedagógov a doktorandov Fakulty práva Paneurópskej vysokejškoly v Bratislave pokúša vyplniť medzeru v odbornej literatúre tohto druhu.Ide o akúsi špeciálnu učebnicu trestného konania, v ktorej sa prezentuje trest-né konanie v jeho jednotlivých štádiách z pohľadu občana, a to z rôznych pro-cesných postavení a pozícií, ktoré môže v tomto procese zaujímať, teda stra-ny, ktorá má oprávnenie podporovať obžalobu, alebo proti obžalobe seba ale-bo iného obhajovať, alebo byť prameňom dôkazu o trestnom čine, alebo byťpredmetom výkonu rozhodnutia. Chronologicky sú zoradené procesné inšti-túty oznamovateľa trestného činu osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie(podozrivý, obvinený, obžalovaný, odsúdený), poškodeného, zúčastnenejosoby, svedka atď. so zvýraznením ich procesných práv a povinností, ako

Úvod

99

i možnosťami ich uplatnenia. Oproti iným učebniciam sa širší priestor venujei osobe vo výkone jednotlivých druhov trestov a ochranných opatrení. Výz-namná je i problematika uplatňovania náhrady škody spôsobenej výkonomtrestného konania a trestu. Téma občana v trestnom konaní logicky vyúsťujedo možností riešenia a uplatnenia jeho práv z trestného konania pred Ústav-ným súdom SR a Európskym súdom pre ľudské práva. Teoretické pasážepráce dopĺňajú v závere vzory podaní, v ktorých sa opäť v aplikácii na jednotli-vé situácie a procesné postavenia občana uvádzajú vzory všetkých podaní narealizáciu procesných práv občana v trestnom konaní.

Autori publikácie nemali ambíciu svojim dielom nahradiť vysokoškolskéučebnice, komentáre či trestnoprávne monografie. Predkladajú na využitieodborný text problematiky aktuálneho slovenského trestného konania spra-covaný špecificky zo zorného uhla pohľadu občana, čiže predstavuje, tak akoje to uvedené v podtitule publikácie, sprievodcu občana trestným konanímv jeho teoretickej i aplikačnej rovine. Publikácia je určená odbornej i laickejverejnosti so záujmom o štúdium i praktickú aplikáciu trestného práva, no zá-roveň môže slúžiť ako doplnková odborná literatúra pre študentov bakalárske-ho a magisterského právnického štúdia či poslucháčom rôznych foriem re-kvalifikačných kurzov.

Na záver vyslovujem poďakovanie celému autorskému kolektívu za jehoúsilie a kreatívny prístup pri spracovávaní publikácie a zároveň recenzentomza cenné pripomienky a námety, ktoré boli využité v záujme zvýšenia kvalitytohto diela.

Bratislava, február 2012

prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.vedúci autorského kolektívu

OD ZLOČINU K TRESTU

10