Časopis Evanjelického a. v. cirkevného zboru Levice

ecavlevice.sk

Zborový list

Ročník XVII.

december 2018

(zdroj: pixabay.com)

2

(Foto: www.zdecav.sk)

Stretnutie presbyterov DNS v Žemberovcich

12. Valné zhromaždenie SEŽ

3

V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. (J 1,4)

Modlitba: Pane Bože, ďaku-jeme, že si nám dal vo svojom Synovi to najcennejšie, čo si mal. Zo svojej lásky si Ho po-slal k nám pre našu záchranu. Daj, prosíme, aby sme si tento Tvoj dar vážili. Aby sme hlas Tvojho Syna počúvali a čerpali od Neho múdrosť a požehnanie vo svojom živote. Prosíme, aby sme počas adventného obdobia a vianočných sviatkov nanovo prežili vo svojom srdci radosť nad tým, že prišiel Spasiteľ pre každého jedného z nás.

Amen.

V niektorých situáciách života sa cítime byť opustení a stratení. Každý z nás pozná veľmi dobre tento pocit. Lenže v takýchto chví-ľach života nás Pán Ježiš najviac hľadá. On sám naj-lepšie vie, aké je to byť sám a opustený.

M y ľ u d i a s m e ochot n í obetovať veľmi veľa za to, čo sme v živote strati-li. Slepý americký černošský spevák Ray Charles v roku 1964 v medicínskom denníku „Oratines“ uverejnil ponuku, že dá 300 000 dolárov za jedno zdravé oko, ktoré by mu pri operácii vsadili miesto slepých očí.

Ray Charles bol ochotný ve-novať toľké peniaze, len aby mal aspoň jedno zdravé oko. Pán Boh vidí veľmi dobre a je ochotný obe-tovať viac ako 300 000 dolárov.

O niekoľko dní si budeme pri-pomínať príchod Božieho Syna Pána Ježiša Krista. Boh nám vlast-ne s Ním dal kus samého seba. Sme však ochotní nechať sa Ním zachrániť? Nebudeme od Neho utekať, keď budeme počuť, ako nás volá? Neschováme sa pred

Ním ako Adam v raji? Postavme sa pred zrkadlo vlastnej duše a zodpovedajme si čestne, ako je to s nami.

Počas adventného obdobia sa zastavme a dajme si sami pred sebou a pred Pánom Bohom prav-divú odpoveď.

Amen.

(zdroj: pixabay.com)

4

Vy ste soľ zeme

V deň symbolického dátumu 100. výročia ukončenia 1. sve-tovej vojny, teda 11.11.2018 sa v priestoroch kultúrneho domu v Žemberovciach konalo stretnutie presbyterov Dunajsko-nitrianske-ho seniorátu (DNS). Presbyteri z nášho CZ rovnako ako aj z ostat-ných cirkevných zborov prijali pozvanie v hojnom počte a len vďaka dostatočnej kapacite sály žemberovského kultúrneho domu sme sa všetci pomestili.

„VY STE SOĽ ZEME A SVETLO SVETA“ – pod týmto nápisom na podklade doma tkaného zrebné-ho plátna od jednej z domácich sestier sa začal program nášho du-chovného stretnutia. Zasadnutie viedol bývalý senior DNS brat Ján Jančo. Po zaspievaní dvoch piesní z ES, krátkej kázni, modlitbe a požehnaní brat Jančo odovzdal slovo bratovi Jánovi Hroboňovi, novozvolenému biskupovi Západ-ného dištriktu (ZD) evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku. Mnohí sme ho naživo videli prvýkrát, a tak sme jeho slová prijali s na-pätým očakávaním. Brat biskup sa krátko predstavil. Pôsobil ako zborový farár cirkevného zboru Bratislava - Dúbravka, bol jeho zakladateľom. Z dôvodu nástupu do úradu biskupa ZD sa v krátkej dobe plánuje presťahovať do Zvo-

lena, sídla ZD. Vo svojom príhovore brat bis-

kup oslovil nás – presbyterov, aby sme sa zamysleli nad prístupom k svojej práci presbytera – či ju berieme ako povinnosť, či ako poslanie.

V prvom prípade hrozí, že dôjde k únave a svoju prácu budeme po-ciťovať ako bremeno. Mali by sme byť motivovaní vďačnosťou voči Pánovi Ježišovi a prácu v CZ by sme mali brať ako poslanie.

Brat biskup ďalej vysvetlil a graficky znázornil cyklus vzťa-hov medzi pojmami BOHOSLUŽBA – EVANJELIUM - SPOLOČENSTVO – UČENÍCTVO – SLUŽBA a vysvet-lil, čo tieto pojmy v praxi a v živote každého z nás znamenajú.

Ďalej sa brat biskup dotkol evanjelickej a. v. cirkvi na Sloven-sku; spomenul osobnosť Matúša Dulu ako dôležitej osobnosti v jej histórii a v krátkosti charakteri-zoval súčasný stav. Zdôraznil, že všetky nahromadené problémy je potrebné riešiť v duchu zmierenia a vzájomného odpustenia.

V otázke odluky cirkvi od štá-tu brat biskup položil otázku, či by boli všetky cirkevné zbory schopné novú situáciu finančne zvládnuť. Na margo malých cir-kevných zborov použil podoben-stvo o horčičnom zrne – napriek

5

jeho nepatrným rozmerom má veľkú životaschopnosť.

Počas prestávky došlo k stret-nutiam medzi členmi zúčastne-ných cirkevných zborov a pri káve a čaji zotrvali vo vzájomných roz-hovoroch.

K účastníkom stretnutia sa krátko prihovoril aj novozvolený generálny biskup evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku brat Ivan Eľko. Svojou prítomnosťou nás tiež pozdravili kandidátka na miesto seniora Dunajsko – nitrianskeho seniorátu sestra Mária Popičová a poddozorkyňa ZD sestra Renáta

Vinczeová. Po krátkej diskusii sa nám hostitelia postarali o bohatú a chutnú večeru.

Za oknami sa už dávno zotmelo, keď sme sa rozchádzali duchovne obohatení, povzbudení a potešení vzájomnou prítomnosťou. Ďaku-jeme Pánu Bohu za požehnanie celej tejto akcie, za to, že On sám tu bol prítomný svojím Duchom svätým, za to, že sme mohli prežiť radosť zo stretnutia so spoluveria-cimi bratmi a sestrami, v kruhu ktorých sme sa cítili ako jedna veľká rodina.

Iveta Kanisová

Aké dlhé kázne?

Pri diskusii kandidátov na generálneho biskupa som počul otázku: „Kázne trvajú aj 20 mi-nút. Chcete ich dĺžku obmedziť, lebo človek nevie tak dlho udržať pozornosť?“

Som zvedavý, či ten človek na-písal aj na futbalový zväz: „Polčas trvá 45 minút a zápas dvakrát toľ-ko. Mali by ste to skrátiť!“, alebo do televízie: „Ten film mal skoro dve hodiny. Tak dlho neviem udr-žať pozornosť!“

Kto má prvú lásku k Bohu, s radosťou počúva Jeho slovo. A Prvú lásku musíme mať, aby sme obstáli (Zjavenie 2,1-4). Pavol ká-zal aj do polnoci (Skutky 20,7) a ľudia Božie slovo hltali, lebo boli

naplnení Duchom a nie telesným sebectvom.

Ako som na tom ja? Koľko doká-žem počúvať Božieho slova a koľko telesnosti? Ku čomu mám väčšiu lásku? Odpoveď na túto otázku ho-vorí, kde je môj poklad – tam bude aj moje srdce (Matúš 6, 21). Buď pri Bohu, alebo na zemi, ktorá skon-čí v plameňoch... Priznám sa, že mám aj ja obdobia, keď to pozem-ské vo mne víťazí. Vďaka Bohu, že sa mi On vtedy pripomenie a dá opäť lásku k Nemu. Prosím za každého z nás, lebo potrebujeme byť stále oživovaní.

Peter Dubec Prevzaté: MoSt 3/2018

6

Na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle

Už prišiel ten túžobne očaká-vaný čas. Deti netrpezlivo čakajú tú čarovnú, tajomnú chvíľu, po-čas ktorej je rodina spolu, keď sa ľudia k sebe správajú akosi milšie. Chvíľu plnú harmónie, pokoja a lásky. Ale aj nejeden dospelý si uvedomuje, ako čas letí a opäť po roku k nám pri-chádzajú tie najkrajšie sviatky v roku – Vianoce. Pre niektorých sú Vianoce sviatkami darčekov, ktoré si navzájom odovzdávame. Sú to vianočné koledy a pradáv-ne vianočné zvyky. To však nie je všetko. Podstata Vianoc sa skrý-va v niečom inom, trvalejšom, krajšom, vzácnejšom. Aká je tá podstata? Čo nám chcú Vianoce odovzdať? Zvesť Vianoc nám rok čo rok pripomína príchod lásky. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho.“

Odkazom vianočných sviat-kov je Božia láska, nekonečná. Táto láska sa prejavila tým, že Boží syn – Pán Ježiš – prišiel na našu Zem, aby sme boli zachrá-není. Preto, aby sme v Neho uve-rili, aby sme uverili jeho láske. On, ktorý je láska, prichádza ku každému, kto je chorý, je sám, kto sa trápi. On, ktorý je pokoj, prichádza ku každému, kto sa cíti

nemilovaný. Boží Syn prichádza a prináša radosť, pokoj, lásku. Bez tohto posolstva by Vianoce iste stratili svoju podstatu.

Milá sestra, milý brat, Boh miluje aj Teba.

Aj k tebe prichádza, aj v tvo-jom živote, v tvojom srdci chce mať svoje miesto. Chce s tebou prežívať všetko: tvoju bolesť, smútok, strach, ale aj tvoju ra-dosť. Dovoľ Mu, aby sa aj On stal Pánom tvojho života. Raduj sa! Veď sa ti narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Raduj sa a odovzdaj vianoč-nú zvesť svojim najbližším, svo-jej rodine, priateľom, známym, všetkým trpiacim i opusteným. Otvor svoje srdce a oslavuj sku-točné Vianoce prostredníctvom Božej i tvojej lásky. Nech je via-nočný čas naplnený pokojom, radosťou a láskou.

Prajem všetkým nám, aby sme nielen teraz, počas niekoľ-kých dní, prežívali takéto chvíle, ale aby sme počas celého nášho života prežívali skutočné Via-noce. Nech je celý náš život pre-siaknutý vianočnou zvesťou, pri ktorej si budeme uvedomovať skutočnosť, že Boh nás miluje a my s radosťou zaplesáme: Chvála na výsostiach Bohu!

V. Mikulová, členka Presídleneckého spolku

7

Mariánske dogmy (5. časť)3. KAPITOLA: Mariánske dogmyTitul bohordičky (DEI GENETRIX)

Táto dogma bola vyhlásená v roku 431 na všeobecnom cirkev-nom koncile v meste Efez. Nie je to vôbec náhoda a trošku sa na tomto mieste zastavme. V mes-te Efez stál v antickom období jeden zo siedmich divov sveta: „Artemidin chrám v Efeze“. Ar-temis bola podľa viery Grékov „Bohyňou lovu so zlatými šípmi“, „krásnou lovkyňou, ktorá chodí po horách“, „bohyňou statočnej mysle“ či „ctihodnou pannou“. Homér tvrdí, že ide o prekrás-nu a večne mladú bohyňu, ktorá mala svoje sídlo v efezskom chrá-me. Aj maloázijskí Chetiti, ktorí v 13. - 14. storočí pred Kristom prenikli do Efezu, mali podobnú bohyňu. Volala sa Rutaš a bola bohyňou lovu. Taktiež starovekí Lýdovia poznali bohyňu Artimu. Po usadení sa Grékov do mesta Efez prebrali vieru v panenskú bohyňu do svojej mytológie aj samotní Gréci. Zobrazovali ju s množstvom pŕs, s hviezdou a polmesiacom. Neskôr s krídlami a v dlhom bielom rúchu, takže vyzerala presne ako anjel z kres-ťanských chrámov. Gréci v nej zosobnili jeden z ideálov ženskej krásy. Kult Artemidy ako hlavnej

efezskej bohyne trval stáročia. Artemis sa menila i prispôso-bovala, dostávala nové rúcho i výzor. Len v jednom sa nemeni-la. Od založenia Efezu, v časoch jeho samostatnosti i za perzskej a rímskej nadvlády bola stále „panenskou bohyňou“ a navyše „veľkou matkou“.

V Biblii v Skutkoch apoštol-ských v 19. kapitole čítame, že apoštol Pavol navštívil mesto Efez, kde založil kresťanský cirkevný zbor. (Rimania po ovládnutí Grékov prevzali ich mytológiu, iba gréckych bohov pomenovali svojimi menami. Tak dostala Artemis rímske po-menovanie Diana). V Efeze žil zlatník Demeter, ktorý vyrábal strieborné napodobeniny Dia-ninho chrámu v Efeze. Ľudia, ktorí sa stali kresťanmi, sa zba-vili čarodejníckych kníh, ktoré spálili a o strieborné podoby Dianinho chrámu nemali viac záujem. Demeter prišiel takým-to spôsobom o finančný príjem a preto vzbúril celý Efez proti Pavlovi. Celé mesto sfanatizova-ne dve hodiny kričalo: „Veľká je Diana efezská“

O pár storočí neskôr, po rozší-

8

rení kresťanstva v Rímskej ríši, presne v roku 384, vydal cisár Teodózius dekrét o zatvorení po-hanských chrámov v Rímskej ríši. Cisár Teodózius II. vydal v roku 426 rozkaz o zbúraní všetkých pohanských svätýň. Preto bol zničený aj povestný Artemidin chrám v Efeze a ne-skoršie zemetrasenie jeho skazu dovŕšilo.

Po rozšírení sa kresťanstva bol neďaleko postavený kres-ťanský chrám panny Márie. Pôvodná viera v Artemis bola čiastočne pretransformovaná na Ježišovu matku Máriu. V roku 431 bol do Efezu zvolaný tretí všeobecný koncil, kde bol Ježi-šovej matke Márii priznaný titul Bohorodička. V gréčtine je tento titul označený ako „Theotokos“, v latinčine ako „Dei genetrix“. Toto latinské pomenovanie sa dá chápať ako Bohorodička alebo Matka Božia.

Mohol sa všeobecný koncil v tejto otázke mýliť? O niekoľko stáročí neskôr na ríšskom sne-me vo Wormsi v roku 1521 Mar-tin Luther povedal: „Pokiaľ ma nepresvedčí Písmo alebo jasné rozumné dôvody, slová Písma, ktoré som doteraz citoval, sú mocnejšie ako ja – neuznávam autoritu pápežov ani koncilov, lebo si často protirečili – moje svedomie je pripútané k Božiemu slovu.“

Pre nás evanjelikov je dôleži-té teda jedine Božie slovo (sola criptura), pretože sa niektoré cir-kevné koncily v histórii skutočne mýlili. Čo je proti učeniu Písma svätého, to nemôže byť základom našej kresťanskej viery založenej na evanjeliu.

Pozrime sa teda do Biblie, aký titul má Mária v Biblii. Kto by o tom mohol povedať lepšie ako jej syn Ježiš Kristus?

Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho (Ján 2, 3-4)?

Keď Ježiš uvidel matku a ved-ľa nej stáť učeníka, ktorého mi-loval, riekol matke: Žena, ajhľa tvoj syn (Ján 19,26)!

Toto tvrdé oslovenie je Ježi-šovým odkazom pre všetkých horlivcov, ktorí chcú Márii pri-dať niečo naviac. Mária bola obyčajná hriešna žena z mäsa a krvi, rovnako ako my všetci ľudia. Žiadnej inej žene sa však nedostalo takej pocty ako Má-rii, že si ju Boh vybral za mat-ku svojho Syna. Dostala milosť od Boha. Milosť, za ktorú treba chváliť Boha, a nie oslavovať Má-riu. Milosť, ktorou bola poctená, a nie zásluha, ktorú by sme mali vyzdvihovať. Preto jej syn, keď začal svoju spasiteľskú cestu, charakterizuje Máriin stav slo-vom „žena“.

(pokračovanie na budúce)Martin Riecky

9

Večer modlitieb a chvál v parlamente SR

Predovšetkým teda napomí-nam, aby sa diali prosby, mod-litby prímluvy a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným ži-votom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.

1. Timotejovi 2, 1 – 2

Dňa 23.10.2018 sa uskutočnil na pôde parlamentu SR večer modli-tieb a chvál. Modlitby iniciovali naši kresťanskí poslanci. Konkrét-ne sme prišli na pozvanie nášho poslanca Mareka Krajčiho, ktorý je tieňovým ministrom zdravot-níctva. Cieľom modlitebného stret-nutia bolo vyvýšiť a osláviť Pána Ježiša na tejto pôde. Na modlitbách boli prítomní kresťania z rôznych denominácií, predovšetkým z Bra-tislavy, celkovo 60 veriacich. Z na-šej ekumenickej skupinky z Levíc sme sa tohto podujatia zúčastnili štyria kresťania.

Do budovy parlamentu sme prišli skôr, pretože veriaci poslan-ci nám pripravili pred modliteb-ným večerom bohatý program. V úvode tohto programu sme si pozreli krátky dokumentárny film z histórie vzniku Českoslo-venska až po súčasnosť. Pridelený sprievodca nás previedol budovou Národnej rady SR. Vo vstupnom

vestibule sa nachádza vo vitríne kópia Ústavy SR, pečate a ostatné symboly našej štátnosti. Nad tými-to symbolmi je umiestnená busta Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý bol prvým predsedom SNR. Bol to evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár, politik. Dôstojnosť tohto miesta umocňovala čestná stráž, ale predovšetkým výrok Hurbana – Sláva národa hodná je obeti!

V priestoroch národnej rady sa na chodbe nachádzajú zná-me obrazy Albína Brunovského. Súčasťou úvodu nášho programu bola aj krátka účasť na rokovaní parlamentu.

Po občerstvení, ktoré nám pri-pravili naši hostitelia v malej kon-gresovej sále, sa potom začal večer modlitieb a chvál. Otvorila ho Rút Krajčiová – prezidentka Aglow na Slovensku. Jeden zo zúčastnených bratov prečítal Žalm 147, 1 – 11, v ktorom je výzva k oslave a chvále všemohúceho Boha.

Po úvodnej mod l it be sme oslavovali Pána Ježiša piesňami so skupinou Radostné srdcia pod vedením Márie Visnerovej. Brat Martin Vrábel – asistent euro-poslanca Braňa Škripeka, vydal povzbudzujúce svedectvo o Božej veľkosti a milosti. V svedectve ho-voril o tom, ako sa v týchto dňoch zúčastnil modlitieb v parlamente

10

12. valné zhromaždenie SEŽ – Pezinok

vo Viedni. Jeho svedectvo bolo po-vzbudením našej viery. U Pána Boha nie je nič nemožné.

Počas chvál sme začali prežívať Božiu prítomnosť, ktorá vyústila do spontánnych modlitieb zúčast-nených. Boli to modlitby vďaky a chvály nášmu Bohu za to, že nám umožnil, aby Jeho meno bolo vy-výšené aj na tomto mieste.

Modlitebného večera sa zú-častnila aj skupina kresťanských poslancov, ktorí prijali modlitby, požehnania bratov a nás všetkých. Modlili sme sa za to, aby boli svet-lom tam, kde ich Pán Ježiš postavil, aby odolávali tlaku negatív sveta. Prosili sme, aby boli použiteľnými nástrojmi v Božích rukách. Vr-cholom žehnania bolo Áronovské požehnanie, ktoré vyspievalo celé modlitebné zhromaždenie a spo-ločná modlitba otčenáš.

Som vďačná Pánovi Ježišovi, že som sa mohla zúčastniť s Valikou Haščákovou a Valikou Pókovou modlitieb za miesto, kde sa roz-hoduje o smerovaní nášho celé-ho národa. Počas modlitieb sme prežívali mocné pôsobenie Ducha Svätého, jeho blízkosť, vedenie. Bázeň Božiu bolo vidieť a vnímať aj na požehnávaných poslancoch, ktorí s úprimnou a nehranou po-korou prijali Božie požehnanie.

Prítomnosť Božia vyvolala bá-zeň aj v nás. Mnohým z nás stekali v tejto úctivej chvíli slzy dojatia po lícach. Aj nás povzbudzuje Pán Ježiš k modlitbám za vrchnosti, ako je napísané v 1. Timotejovi 2, 3 – 4. Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy.

Jolana Makovicová

Smädnému dám zadarmo vody života. Zj. 21, 6b

V sobotu dňa 27. 10. 2018 sa ko-nalo v Pezinku 12. valné zhromaž-denie SEŽ, ktorého sa zúčastnili aj niektoré sestry z nášho zboru.

O 10.00 hod. bola pracovná časť valného zhromaždenia s obvyklými správami a voľbami koordinátoriek. Na úvod privítali všetkých zúčastnených zborový

farár Vladimír Kmošena, zborový dozorca Ivan Dubek a primátor mesta Pezinok Oliver Sorga.

Rannú pobožnosť si pre nás pripravil brat farár Kmošena – konsenior BAS z Listu Efezanom 6, 10-17 verš. Chcel sa ním poďa-kovať v prvom rade nám sestrám, lebo si uvedomil, že je vzácnosťou mať nás sestry, ktoré sú pilierom zboru. Povzbudil nás, aby sme v misijnej službe pokračovali, aby

11

sme bojovali dobrý boj viery. Buď-me dobrými bojovníčkami, lebo sme v službe Najvyššieho. Máme sa posilňovať vo viere, lebo dnes sa viac pestuje kultúra tela ako ducha. Keď budeme v blízkosti Kristovej, môžeme prijímať po-žehnanie. Život v cirkvi je v moci Kristovej. Prosme, aby sme ho okúsili aj v dnešnom svete, aby pôsobil v nás aj dnes. Máme si obliecť výzbroj Božiu, lebo je tu aj protivník. Človek je nástrojom zla – je tu duchovný boj. Aj jednot-livci musia pevne stáť. Najväčšími nepriateľmi sme si sami. Človek si viac zúfa ako dúfa. Pán Ježiš je pre nás jediná spása. Každý z nás nech je pripravený povedať a vydať svedectvo, čo pre nás Pán Ježiš urobil. Srdcom sa vyznáva na spravodlivosť a ústami na spa-senie. Skrze Krista máme prístup k nebesiam. Nech v nás rezonuje Slovo Božie.

V modlitbe brat farár Kmošena ďakoval, že nás Pán Ježiš povolá-va do služby, aby sme mohli túto zvesť niesť najbližším aj svetu. Nech nás v službe Duch Svätý po-silňuje a požehnáva.

Predsedníčka SEŽ na Sloven-sku sestra farárka Daniela Horín-ková privítala hostí zo zahraničia, sestry z Rakúska, Nemecka, Česka – Sliezska, ktoré nás všetkých po-zdravili a zároveň ďakovali ses-tre farárke za jej službu, ktorú odovzdala mladšej generácii. Ses-

tra farárka Horinková prečítala správu za rok 2017, kde vyzdvihla hlavne dva projekty k 500. výročiu reformácie – Reformácia po prasli-ci a Vyšívaná história. Upozornila nás, že Tranoscius vydal nástenný kalendár na rok 2019 s vyobraze-niami výšiviek. Kalendár sme si mohli aj kúpiť.

Nasledovala hospodárska správa za rok 2016 – 2017 a re-vízna správa. Domáci spevokol zaspieval dve piesne. Potom sme pristúpili k voľbám seniorátnych koordinátoriek. V Turčianskom senioráte bola zvolená sestra fa-rárka Andrea Cabadová, ostatné koordinátorky zostávajú pôvodné. Za celocirkevnú predsedníčku SEŽ bola zvolená sestra farárka Eva Oslíková z Modry.

Brat farár Kmošena sa prihovo-ril sestre farárke Horínkovej, kto-rá je členkou pezinského zboru. Ďakoval jej za bohaté skúsenosti so ženami, ktoré by teraz mohla využiť a byť prínosom v ich zbore. Zároveň jej zablahoželal aj k vzác-nemu životnému jubileu.

Po tejto pracovnej časti valného zhromaždenia nasledoval obed. Po ňom boli o 14.00 hod. slávnost-né Služby Božie. Kazateľkou bola Aleksandra Błahut Kowalczyk z poľského Tešína. Kázeň Slova Božieho mala z Izaiáša 49, 1-6 na tému povolania. Slovo, ktoré sa viaže s 12. valným zhromažde-ním SEŽ na Slovensku a súčasne

12

zasahuje a je pokračovaním nášho pôsobenia v cirkvi Pána Ježiša. V Biblii môžeme nielen poznať Pána Boha, poznať pôsobenie Božieho ľudu, ale tiež sa v ňom uvidieť ako v zrkadle. Toto slovo je zo Starého Zákona, napriek tomu, že očakávame text Nového Záko-na. Pretože si chceme sadnúť tak ako unavená žena pri studnici a napraviť svoj ťažký život, načerpať živej vody. Ale slovo evanjelistu Starého Zákona Izaiáša je živou vodou, môže sa dotýkať tvojho a môjho srdca. V knihe Izaiáš sú napísané 4 piesne o služobníkovi Pánovom. Tá, o ktorej hovorila sestra farárka, je druhou piesňou o Božom Služobníkovi. Začína sa ňou séria výpovedí proroka, ktoré sa venujú novej misii zhromaž-deného ľudu okolo Jeruzalema. Prorok už viac nehovorí o Kýrovi a Babylone, ani o uctievaní faloš-ných bohov. Povzbudzuje k uzna-niu moci jediného Boha. Druhá pieseň o sluhovi Pánovom ukazuje ľud, ktorý sa cíti oklamaný, lebo nevidí význam svojho snaženia. Vyhnanie do otroctva a potom ná-vrat je možný vďaka cudziemu kráľovi Kýrovi, vďaka obnoveniu svätyne. Vracajúci sa do Jeruzale-ma – vyhnanci zakúšajú biedu a ťažkosti. Na všetku neistotu a roz-horčenie prorok odpovedá: Izrael ako sluha Pánov – je pozvaný k viere a dôvere Bohu. To je podstata dnešného posolstva. Áno, viera

je vernosťou Bohu bez ohľadu na okolnosti žitia, ktoré býva neraz komplikované a bolestné.

Po kázni sa nám prihovoril aj brat biskup ZD Ján Hroboň. Povedal, že je rád medzi nami „ako tŕň medzi ružami“. Aj on poďakoval sestre fa-rárke Horínkovej za dvanásťročnú prácu predsedníčky SEŽ.

Brat biskup sa prihovoril slo-vami z Jána 4. kapitoly. Hovoril o troch nášľapných mínach. Prvá nášľapná mína – Ježiš prechádza Samáriou, prechádza nepriateľ-ským územím. Ako keby sme vstúpili na zamínované územie nenávisti, neodpustenia. Preto je dôležité začať normálne komuni-kovať. Ježiš sa prihovára Sama-ritánke normálnym spôsobom. V nás sestrách vidí brat biskup cestu, ako prinášať komunikáciou porozumenie.

Druhou mínou je rodová rov-nosť – ty žiadaš odo mňa(ženy) napiť sa a komunikuješ so mnou. Rodovú rovnosť prekonáva Ježiš slovami – daj sa mi napiť. Vidí tu príležitosť pre nás všetkých – po-dať pohár vody človeku, ktorý ju potrebuje.

Tretia nášľapná mína je ná-boženský problém. My slúžime Pánu Bohu týmto spôsobom, a nie takým ako vy. Ježiš hovorí – praví ctitelia budú vzývať Otca v Duchu a v pravde. Aj Samaritánka vidí prijatie. Utekala do mesta povedať, že je tu Mesiáš.

13

Brat biskup zaprial aj novozvo-leným koordinátorkám, aby s ra-dosťou bežali, kde ich Pán Ježiš posiela a nech ich požehnáva.

Brat biskup Hroboň uviedol novozvolenú seniorálnu koordi-nátorku sestru Andreu Cabadovú a novozvolenú predsedníčku SEŽ na Slovensku sestru Oslíkovú do služby. Obe sestry farárky poďa-kovali v modlitbe Pánu Bohu, že môžu niesť Slovo Božie. Ďakovali aj za službu žien v cirkvi. Nech je sprevádzané Božím požehnaním, čo je pred nimi. Všetky koordiná-torky zo seniorátov potom vyšli pred oltár, kde ďakovali a lúčili sa so sestrou farárkou Horínkovou.

Príhovor k Večeri Pánovej mal brat biskup Hroboň z J, 4.

Pán Ježiš ponúka vodu prúdiacu k večnému životu. Aj žena Samari-tánka si pýta tej vody, aby nežíznila. Ježiš ju posiela, aby zavolala svojho muža. Nemám, povedala. Správne si povedala, že nemáš muža, lebo si mala 5 mužov. Ten, ktorého máš teraz, ti nie je mužom. Pán Ježiš jej nevyčíta. Aj ty príď so svojím prob-lémom, nech je akýkoľvek. Pán Ježiš hovorí: Kto je smädný, nech príde za mnou a napije sa.

Večeru Pánovu nám prislúžil brat biskup. Počas prisluhovania Večere Pánovej spieval domáci spe-vokol chvály. Brat biskup Hroboň nám udelil Áronovské požehnanie a zaspievali sme evanjelickú hym-nu Hrad prepevný.

Na záver valného zhromaž-denia novozvolená predsedníč-ka SEŽ Eva Oslíková poďakovala všetkým, ktorí prišli z rôznych kú-tov Slovenska. Ďakovala aj domá-cemu cirkevnému zboru Pezinok za prípravu a bohaté pohostenie. Poďakovala aj bratovi biskupovi, že prijal pozvanie a tiež aj kaza-teľke z poľského Tešína.

Aj my ďakujeme nášmu Pánovi za požehnané slávnostné zhro-maždenie, ochotným sestrám za pohostenie. Bola to dobrá príle-žitosť stretnúť aj známe sestry z nášho Slovenska a zažiť atmosféru vzájomnej lásky.

Za SEŽ Jolana Makovicová

Pozvánka na stretnutie imobilných

dôchodcovMilí naši bratia a milé sestry, aj tento rok v nedeľu 9. decem-bra o 15.00 hod .chceme pripra-viť posedenie s našimi imobil-nými dôchodcami v zborovej jedálni. Prosíme Vás, ak viete, že vo Vašom okolí je imobilný brat alebo sestra, dajte vedieť bratovi farárovi alebo mne. Ak je problém s dovozom, zabez-pečíme ho. Tešíme sa na požehnaný pred-vianočný čas strávený s Vami.

Za Spoločenstvo evanjelických žien Jolana Makovicová

14

MODLITEBNÉ OKIENKO – december 2018

49. týždeňĎakujme za mier v našej

krajine, za Božiu starostlivosť o nás

Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ.“ (Príslovia 1,10)

Ďakujeme Ti, drahý náš Otče nebeský, za Tvoju nevýslovnú milosť, ktorej sa nám denne do-stáva, za to, že môžeme slobodne o Tebe hovoriť, že sa nemusíme báť každý deň vstať znovu a zno-vu, že si s nami, že nemusíme utekať pred nepriateľmi, že nás neprenasledujú, nemučia, neza-bíjajú, že je mier v našej krajine. Ty nám zo svojej milosti dávaš chlieb, prácu, všetko bohatstvo, ktoré máme. Daruj nám do srdca viac vďačnosti, lásky k blížnym a odstráň z našich životov pýchu a nadutosť, veď všetko, čo máme, je z Tvojej štedrej ruky, Ty držíš nad nami ochrannú pravicu, vlej nám pravú vieru, ktorá Ti bude ďakovať neustále za Tvoju pre-nesmiernu milosť a lásku voči nám. Daj, aby sme Ťa nadovšetko milovali, ctili a vážili, veď len Ty si Pán a Spasiteľ náš. AMEN

50. týždeňProsme za silu, múdrosť,

pravú vieru, Božie požehnanie pre nás a naše rodiny

„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromaž-ďujte poklady. Tam ich nezničí moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.“ (Ma-túš 6, 19-20)

Pane náš drahý, ďakujeme Ti za naše rodiny, ktoré si nám da-roval, aby sme nepociťovali sa-motu a úzkosť. Ty si nás stvoril, o každom vieš všetko, čo bolo, je aj bude, preto Ťa srdečne prosíme, aby naša viera nezanikla, Ty buď pre nás požehnaním, daruj nám čisté srdce, múdrosť ducha a pra-vú vieru, ktorá vedie k spáse, Ty buď naším životom a spasenie naše. Prosíme Ťa, udeľ nám svoj pokoj, aby sme ho mohli vnášať do rodín, daj nám múdrosť, od-vahu, daj, by sme verní zostali, a priveď nás všetkých, ktorí v Teba veríme, do Tvojej nebeskej vlasti. AMEN

51. týždeňĎakujme za život, ktorý

máme, za prácu, za rodinu, za živobytie, ktoré dostávame od Pána Boha zdarma a prosme za odpustenie našich hriechov a vín aj našich členov rodiny

„Nech tak svieti vaše svet-lo pred ľuďmi, aby videli vaše

15

dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 5, 16)

Ó, Pane drahý, prenesmier-na je Tvoja milosť, až po ob-laky Tvoja vernosť. Ty si nám daroval život, daroval si nám všetko, čo k nemu patrí, dávaš nám prácu, aby sme nestrádali, odpúšťaš nám naše viny, ktoré Ťa urážajú, odpúšťaš nám, že Ťa často pribíjame na kríž. Sme iba ako zrnko piesku, ktoré máš pod svojou nohou, ktoré si nezaslúži žiadnu pozornosť a už vôbec mi-losť. Napriek tomu Ťa prosíme ako Tvoje deti, Ty sa zmiluj nad nami, prikry naše previnenia, odpusť zlobu, nenávisť, nelás-ku, pýchu a daruj nám pokorné a kajúce srdce, ktoré ľútostivo prosí o zmilovanie. Zmiluj sa, zľutuj sa, prosíme Ťa v mene Tvojho jednorodeného Syna a nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je a bude vševládnuci. Odpusť nám naše hriechy, neuveď nás do pokušenia, zbav nás všetkého zla a priveď do večného života. AMEN

52. týždeňChváľme Pána Ježiša za

to, že nás zachoval až do tej-to chvíle, za každý moment nášho života, za dobré i zlé, za krásu, ktorú môžeme vnímať všetkými zmyslami a ktorých pôvodcom je On, za jeho milosť

a lásku k nám„Vchádzajte tesnou bránou,

lebo široká brána a priestran-ná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, ktorí cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do živo-ta, a málo je tých, čo ju nachá-dzajú!.“ (Matúš 7, 13-14)

Chválime a velebíme Tvoje meno, Otče náš nebeský, ktorý si nám daroval život, za Tvoju prenesmiernu lásku k nám. Odo-vzdávame sa do Tvojich svätých rúk, vezmi si naše životy a keď často repceme proti Tebe, prosí-me o odpustenie. Často sa nám zdá, že nám pridávaš utrpenie, bôľ, berieš nádej, ale napriek tomu nám daruj pravú vieru, aby sme aj v takýchto chvíľach Teba chválili a velebili, preto-že Ty najlepšie vieš, čo potre-bujeme, kedy je nám k úžitku aj Tvoja palica, Tvoje karhanie. Daj nám silu, aby sme to všet-ko, čo nám spôsobuje bolesť, znášali s vierou, že je to Tvoja vôľa, podriadili sa jej a velebili Tvoje presväté meno aj v takých chvíľach. Aby sme si uvedomili, že koho Ty miluješ, toho krížom navštevuješ. Buď Ti za to chvá-la, naveky vzdávaná. Vďaka za krásu dní, ktorú môžeme vnímať svojimi zmyslami, za Tvoju pre-nesmiernu lásku k nám, danú nám v Kristu Ježišovi, Tvojom milom Synovi. AMEN

16

Keď stíchli polia – zmĺkli šíre luhya miesto tepla mráz už sadá tuhý,Ty ideš, Kriste, medzi ľud svoj biedny,s potechou ideš – skromnučký a stredmý.Pohľadiť ideš utrápených čelo,rozjasniť všade, kde je neveselo,dať chudým chleba, bezradným zas rady,vyrovnať hnevy – uchlácholiť zvady,siroty zdvihnúť – podopierať vdovy, nemocných liečiť presvatými slovy..

– Ó, večný Kráľu, zraky vierou svietia –vstúp medzi nás – hľa, vrúcne čakáme Ťa,nie s hosannou, len s tichým, vďačným slovom,chceme čuť zvesť tú o živote novom!Pohliadni na nás, popraj z lásky časti,zvášť chorým našim ťažké na boľasti!A žehnaj bratom, sestrám v diaľnom svetepre sľub svoj, pre to slovo Tvoje sväté –chráň ich od žiaľu, uchráň od úrazu!

Nedopusť na nás, ľud svoj, trest a skazu,vyrovnaj hnevy, lásky popraj očiam,nech chystáme sa svedčne ku Vianociam,jak dietky Tvoje, v nich je stála viera,jak ovečky, čo chcú zrieť na pastiera!Daj prežiť noc, daj vítať slnka východ,daj slávne svätiť, Pane, ten Tvoj príchod,keď stíchli polia – zmĺkli luhy-sady,Ty poteš stárež, osviež život mladý,nech zjasní duše svetla Tvojho prameňa oslávi Ťa, Kriste, ľud Tvoj! Amen.

Martin Rázus Adventná

17

K vzniku a sláveniu kresťanských Vianoc (2. časť)

Dôvod cirkviOkrem teologických predpo-

kladov pôsobili na vznik Vianoc aj vonkajšie náboženské vplyvy, ku ktorým patril najmä kult boha slnka v Egypte a uctievanie boha nepremožiteľného slnka – sol invictus – v Ríme. Pohanským kultom bolo potrebné čeliť. Na Východe, v Alexandrii, cirkev čelila silnému slnečnému kultu zavedením sviatku Epifánie, teda Zjavenia Pána (podľa Matúšovho evanjelia 2 kap.). Sviatok Epifánie sa v Egypte slávil od 4. stor. Na Západe, v Ríme, bol zasa sviatok boha nepremožiteľného slnka, ktorý pripadal na 25. december, teda na deň zimného slnovratu, nahradený kresťanským obsahom a slávený ako sviatok narodenia Ježiša Krista (podľa Lukášovho evanjelia 2. kap) Bolo to roku 336. Cirkev teda formálne prevzala 25. december, ale malo to svoj dôvod a zámer. Jeho zavedením chcela jasne ukázať, že nie boh nepre-možiteľného slnka, ktorého kult nariadil cisár Aurelián roku 274, ale Kristus je pravým slnkom a svetlom. O tom svedčí niekoľko miest v Biblii, napr: Boh odpustí hriechy zo svojho milosrdného srdca, s ktorým vzhliadol na nás, ako vychádzajúce slnko z výsosti. (L 1,78)

Pokiaľ ide o dátum Vianoc, traduje sa, že pápež Julius I. (337 – 352) našiel v starých rímskych záznamoch údaj, v ktorom je 25. december uvedený ako deň Kris-tovho narodenia a 6. január ako deň Jeho pokrstenia. S dátumom 25. december sa stretávame aj u milánskeho biskupa Ambrózia (349 – 397). Sviatok sa rýchlo ší-ril, je známe, že ho obhajoval aj Augustín (354 – 430). Tak tomu bolo na Západe (25. december) a Zjavenie (Epifánia) na Východe (6. január), takže sa postupne vyvinul tak, že Vianoce kládli dôraz na poníženosť a chudobu narodeného Spasiteľa, kým Zjavenie zdôrazňo-valo Boží majestát, pred ktorým sa sklonili traja mudrci či mágovia ako reprezentanti sveta.

Vianoce a Veľká nocV západnej katolíckej cirkvi

postupne nadobúdal vianočný sviatočný kruh prevahu nad veľ-konočným. Na Východe tomu tak nebolo. V ortodoxnej, resp. pra-voslávnej cirkvi je dodnes Veľká noc väčším sviatkom než Vianoce, ktoré východní kresťania slávia 6. januára. Treba však povedať, že centrálnou udalosťou Novej zmlu-vy a zvlášť Pavlových listov nie je Kristovo narodenie, ale Kristova obeť na kríži Jeho vzkriesenie

18

ako premoženie hriechu a smr-ti. Odtiaľ vidí apoštol Pavel všet-ko ostatné v živote Krista a nie naopak. Z toho vyplýva, že ani z vianočných sviatkov, hoci sú to sviatky radosti, by sa nemal stratiť moment Kristovho kríža.

Prvý a druhý vianočný sviatokCirkev na túto skutočnosť

pamätala zavedením sviatku mučeníka Štefana. (Sk 6, 7) ako druhého vianočného sviatku. Zdá sa, že pamiatka mučeníckej smrti Štefana bola v cirkvi pri-pomínaná ešte skôr ako Viano-ce. Na prvý pohľad sa nehodí do vianočného kruhu. V skutočnosti však veľmi priliehavo pripomína, že k Vianociam patrí nielen ra-dosť z narodeného Spasiteľa, ale aj záväzok Jeho nasledovania po vzore diakona Štefana. Vianoce sú oslavou Božej lásky, ktorá sa sklonila k ľudstvu v narodenom Kristovi. Na druhej strane treba vedieť, že Kristus prišiel na svet a skončil na kríži, aby svojou obe-ťou človeka vykúpil a zachránil. Vianoce preto pripomínajú nielen narodenie Krista, ale aj Jeho kríž, ktorý sa môže preniesť aj na Jeho vyznávačov, ako to ukazuje Štefa-nov príklad. Preto prvý vianoč-ný sviatok, (pamiatka narodenia Pána) a druhý sviatok vianočný (pamiatka mučeníka Štefana) patria k sebe a spoločne tvoria

obsah Vianoc, dva póly vianočnej zvesti.

Na záverVianoce sa postupne svätili od

polovice 4. storočia. V tradícii zá-padnej cirkvi sa pevne ustálil 25. december, vo východnej cirkvi 6. január, hoci ešte v 6. storočí biskup Jakub z Edessy vyhlásil, že „deň Pánovho narodenia nikto nevie, len to je isté, čo píše evanjelista Lukáš, že sa narodil v noci“. Je pravda, že v Novej zmluve niet zmienky ani o 25. decembri, ani o 6. januári. A predsa ich ustanove-nie bolo v duchu Písma. V dávnej tradícii kresťanských Vianoc však nie je dôležitý dátum. Napokon nielen deň, ale ani rok Kristovho narodenia nie je presne známy. Vieme, že Ježiš sa narodil okolo roku 4. až 6. pred naším letopoč-tom. V 6. storočí mních Dionýzus Exigus dostal za úlohu vypočítať rok Kristovho narodenia a pomýlil sa o niekoľko rokov. Podstatné je však to, že Kristus sa skutočne narodil, že prišiel do tohto sveta, že za hriešnikov zomrel i vstal z mŕtvych. Počas Vianoc si preto treba nielen pripomínať slávne biblické rozprávanie o narodení Ježiša, ale hľadať pre Neho bližšie rodisko ako bol Betlehem, a to vo svojom srdci. Reformátor Luther povedal, že „Kristus sa nadarmo narodil v Betleheme, ak sa nena-rodil v ľudskom srdci“.

19

Tento verš som si dovolila po-žičať z najnovšej zbierky poézie od brata D. Šovca – autora nádher-ných básní. Snáď každý cítil pokoj v levickom evanjelickom kostole v nedeľu 28. októbra 2018. Z tohto venca pokoja sme si pri vstupe do Božieho chrámu všimli vo váze naaranžované živé kvety vo farbe československej a teraz aj sloven-skej zástavy. Podobne z takýchto farebných živých klincov bola sfor-movaná aj jej maketa, neskoršie položená ku pamätníkom našich národných dejateľov v cirkevnom areáli. Pripomenuli sme si 100. vý-ročie vzniku 1. Československej republiky – spoločného štátu Če-chov a Slovákov. Verím, že každý prítomný si pri speve nábožnej piesne v slovách „roľu národa de-dičnú pestujme zo všetkých síl, aby si každý otčinu miloval a zveľadil“ uvedomil význam tejto dejinnej udalosti. Kiežby toto posolstvo bolo odovzdané aj ďalším generá-ciám po nás prichádzajúcim. Kázeň Slova Božieho kazateľa, príhovor poddozorkyne zborového predsed-

Nech pokojom je ovenčený tento rok

níctva zhrnuli a podčiarkli význam všetkých udalostí smerujúcich ku vzniku republiky a pripomenuli dejateľov jej vzniku. Spomienka bola ozvláštnená chválospevom miestneho zmiešaného spevokolu a umeleckým prednesom básne od Ivana Krasku na počesť M. R. Štefánika. Autor nás v nej vyzval “ Počujte národy, nech žije sloboda!“ Zástupca miestneho odboru Matice slovenskej v Leviciach pripomenul z dní tej doby Československú jed-notu, ktorá zdôrazňovala potrebu vzdelávania už slobodných náro-dov. Oblúk spomienok bol zavŕšený prednesom autora básne ŠTEFÁ-NIKOVI zo spomenutej básnickej zbierky. Po Áronovskom požehnaní domácim farárom sa spomienkové zhromaždenie presunulo k miestu uloženia makety štátnej zástavy a k pamätníkom našich dejateľov, pričom zaspievalo hymnickú pieseň so slovami z nej: „Žije, žije, duch slovenský, bude žiť naveky“. Bol to teda pokojom ovenčený a Pánom Bohom požehnaný nedeľný deň.

Ľ. Jancíková

V ianočný program detíTešíme sa na vás aj v tomto roku

21. decembra o 17.00 h na Námestí hrdinov v Leviciach.

20

Služby Božie a svätá omša za policajtov

Dňa 28.10.2018 Kresťanská policajná asociácia už tretí rok po sebe uskutočnila služby Bo-žie a svätú omšu za policajtov, ich rodiny, ako aj za policajtov, ktorí zahynuli pri výkone služby. Služby Božie sa konali v malom evanjelickom kostolíku postave-nom uprostred prírody v čarovnej obci Horša, nachádzajúcej sa blíz-ko Levíc, ktoré viedla policajná farárka kpt. Mgr. Júlia Štofanová z Ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Na týchto službách Božích sa zúčast-nili aktívny policajti, ich rodinní príbuzný, ako aj široká verejnosť. Na začiatku služieb Božích poli-cajnú farárku predstavil zborový farár evanjelického a. v. cirkev-ného zboru Levice ThDr. Martin Riecky, ktorý zároveň aj pozdravil prítomných na službách Božích. Počas kázne farárka Júlia Štofa-nová spomenula, aké je dôležité v živote veriť a modliť sa v Ježiša Krista a spomenúť si na neho aj v ťažkých životných situáciách. Ježiš Kristus, ktorý nám, aj keď možno nie hneď, ale vždy po ne-jakom čase ukáže tú správnu ces-tu a odpoveď na naše modlitby. Taktiež počas kázne si policajná kaplánka spomenula na policaj-

tov, ktorí zahynuli počas výkonu služby, ako aj na policajtov, ktorí zahynuli mimo výkonu služby. Po službách Božích sme si pred kostolíkom, vyhotovili spoločnú fotografiu bratov a sestier, ktorí sa zúčastnili služieb Božích a spo-ločne sme sa presunuli do obce Čajkov, kde v katolíckom kostole sv. Mikuláša sa uskutočnila svätá omša za policajtov a ich rodiny. Na začiatku svätej omše správca farnosti Mgr. Emil Václav privítal policajného farára a aj policajnú farárku. Uvedenú omšu celebro-val zástupca biskupského viká-ra ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky policajný farár pplk. Ing. Mgr. Pavol Šajgalík. Počas kázne si spomenul na policajtov, ktorí zahynuli počas výkonu služ-by a tiež na ich rodinných prísluš-níkov. Tiež spomenul, že práca policajta je veľmi náročná, a aj to, že sú policajti čestný a aj taký, ktorí kazia meno polícii. Avšak určite je ich viac, ktorí svoju prá-cu berú ako poslanie a sú vzorom v spoločnosti. Tiež spomenul, že najlepšie, čo môže pre policajta občan spraviť, je žehnať a modliť sa za neho. Po svätej omši sme si spravili spoločnú fotografiu pred oltárom a presunuli sme sa do

21

Autori piesní v našom Evanjelickom spevníku:LUDVÍK BOHUMIL KAŠPAR

blízkeho kultúrneho domu, kde nás čakal chutný nedeľný obed, ktorí nám pripravili miestne dobrovoľníčky s pánom kuchá-rom. Pred obedom sa prezident Kresťanskej policajnej asociácie PhDr. Jaroslav Macek poďakoval prítomným hosťom, že sa zúčast-nili služieb Božích a svätej omše a tiež poďakoval za ich doteraj-šiu spoluprácu. Po poďakovaní sa pomodlila policajná farárka za

pripravený obed a následne sme sa pustili do chutného jedla, ktoré pokrývalo samými špecialitami stoly nachádzajúce sa v malej sále kultúrneho domu.

Kresťanská policajná asociácia sa chce poďakovať dobrovoľní-kom, policajtom, ako aj rodinným príbuzným policajtov, že nám boli nápomocní pri usporiada-ní III. ročníka služieb Božích a svätej omše.

Marián Bielik

Jedným z autorov piesní v našom spevníku je český rodák Ludvík Bohumil Kašpar, evanje-lický farár a autor náboženskej literatúry, spisovateľ, ktorý zo-stavil Spevník žalmov a piesní a Evanjelický kancionál. L. B. Kašpar sa narodil 7. mája 1837 v obci Ledčice u Roudnice a um-rel 8. decembra 1901 v Prahe, v mestskej časti Vinohrady. V na-šom spevníku máme od neho dve piesne: Večerné keď zvony znejú (ES-434), ktoré sa zvyknú spievať na večerných Službách Božích, a Ó, príď už, príď, čas (ES-273).

Zaujímavosti z histórie kos-tola, v ktorom bol Kašpar pokrs-tený:

Evanjelický kostol pochádza

z roku 1784. Na severnej obvodo-vej stene kostola je zamurovaná bronzová pamätná doska z roku 1915 k päťstému výročiu upálenia majstra Jána Husa, na ktorej je napísané:

„Hľadaj pravdu, počúvaj prav-du, uč sa pravde, miluj pravdu, hovor pravdu, drž sa pravdy až do smrti.“

Majster Ján Hus (1415-1915)

podľa internetu pripravil Marian Beréni

Ludvík Bohumil Kašparhttps://docplayer.cz/19210188-

-Slovo-starostky-viii-rocnik-le-den-2007-vazeni-spoluobcane.html

22

23

Maroško

V jeseni zapíše už mamka Maroša do piateho ročníka. Dostane sa mu miesta v samej zadnej lavici medzi najstaršími chlapci.

Mamka ma trápenia s veľ kou čeľaďou. Zato v jej očiach ešte vždy kvitnú nevädze. Muž robí, robí od kusa doma i vo fabrike, aby deťom bolo lepšie ako je jemu.

— Naučte nás pesničku! — prosia deti, najmä Maroš, ktorý má verše a spev napodiv rád. Však to mala i ona rada, keď dievčila.

— No poďte, naučím vás, — po-vie im istého večera. Podloží si pod sporák v pitvore stolček a vezme si Marošov kabát obšívať.

— Aká je to pesnička? — spytujú sa rad—radom.

— Aká? Neviete? — diví sa mam-ka. — Nuž volebná. Veď budú voľ-by!

— A načo? — naťahujú chlapci krky.

— Načo — načo! Nuž na ablegá-ta.

— Hej, ja už viem, — hlási sa Maroš. — Taký pán pôjde potom do Pešti.

— A čo tam bude robiť? — zvedavé sú deti ďalej.

— Bojovať za nás, Slovákov, na sneme! — vykladá chlapec. — I za naše pesničky, aby sa všade mohli spievať.

— A sa nemôžu? — divia sa detvá-ky.

— Nie veru! Len maďarské…— Kde si to ty nabral? — pozrie

mať na syna. — Kto ti to všetko po-

vravel?— Kto? Otcovi prišli novinky. — Veď ja spravím na nich pesnič-

ku, — strojí sa chlapec.— No len sprav, ak vieš!A i spraví. Zloží veršík, ako zlo-

ží. — A otec išiel?— Išiel! — prikývne mu. — I jemu

dajú hlasovať. Ešte je vraj zapísaný po otcovi. Pán richtár povedali!

Na svite zobudí ho muzika. Hrajú na priedomí, vyhrávajú veselo.

Maroško spieva, spieva s ostatný-mi. I tancuje, ako vie. Oči mu žiaria, líca červenejú a srdce trepoce, dobre nevyskočí.

— Vyhrali sme, vyhrali, mam-ka! — kričí neskôr doma na uličke. — Vyhrali!!!

A ešte čosi doplní mu radosť. Dozvie sa ešte toho dňa od mamky Stračkovie, že starý otec nebol veru hlasovať na Kapušányiho. Hneď ráno mu uvarila dva litre pálenky. Keď to vypil, zaspal na celý deň.

Lenže radosť nebýva dlho bez blenu.

Istého dňa dovedú otca jeho dru-hovia z roboty domov.— Zachytil ho remeň, — vysvetľujú robotníci. Ešte dobre, že ho nerozdrúzgalo!

24

Posadia ho na stoličku, stiahnu mu škvorne a uložia ho opatrne do postele.

Otec zastone a syn, zakryjúc si oči, vyrúti sa z izby. Beží do dvora, cez dvor na záhumnie, tam sa oprie o plot a narieka, narieka— Juj — juj — juj! — schytí mu čosi srdce silno, kŕčovite.

— Objíme tvrdý stĺp a z úst vyrve sa mu šeptom: — Ty, keď si na nebi, nechaj nám otca, nechaj!

Otec neumrie, príde k sebe, ale tieto chvíle poznačia čosi hlboko do chlapcovho srdca, kde je toho i tak už dosť poznačené. Ký div, keď on už v útlom veku zbadá rozsýpať sa svet a cíti trpkosť z toho. Mamke doma neraz ujdú z úst i horké slová — ako-by Pán Boh nedbal na chudobného človeka. Teraz sa však v ňom vzpiera čosi a búri, keď vidí — nie je človek ako človek.

Ako piatoročiak chodí už s naj-väčšími chlapci.

— A čím chceš byť?— Ja mám rád mašiny, — povie

Maroš. — Pôjdem za zámočníka a bu-dem mašinistom. Prídem vám potom do fabriky mašiny naprávať.

— Čoby len! — lapí Juro Kozu za plece. — Naši vraveli, ty sa vraj pôj-deš učiť.

— Kam? — vyvalí oči Maroš.— Do škôl! Kde inde?— Kde by sa ja učil! Veď sme my

chudobní a veľa nás je doma!— Vravia, vravia! — spraví chlap-

čisko kyslú tvár. — Ešte som bol malý, už vraveli! Ale ja budem železo zvá-rať a kuť, až tak poletia iskry! Maši-nistom budem, — žiaria mu oči. Dám si spraviť belasé šaty, zložím si stroj a ten ma musí poslúchať.

— A ak ťa nebude? — Musí!

Maroš aj dievčatá zaujíma, keď je on najlepším žiakom v škole.

— Mňa dajú mamka do Viedne. Už mi to i sľúbili.

Maroš ozaj ak s kým, tak s mate-rou rozmýšľa, čo bude z neho— oj, áno, ja pôjdem do Viedne, — teší sa Maroš. — To je veľké mesto. Ja viem, pán učiteľ nám o ňom rozprával. Tam skúsim všeličo. Lenže ešte musím šiestu vychodiť.

— Pravda! — prikývne mamka. — A mal by si mať aspoň ročník z meštianky. Ale keď nám je ťažko.

— Ja by i tak nešiel do meštianky! — zamračí sa chlapec.

— Prečo?— Keď som ja nie pán.— Čo ťa po chlapcoch! — kývne

mamka rukou. — Kto chce dnes vo-ľačo dokázať, ten sa musí učiť, mnoho učiť. Vidíš, mne je veru vždy ľúto, že som len štyri zimy chodila do ško-ly…

— Veď už bude, ako bude! — za-šomre chlapec, a vytiahnuc z obloka zrkadielko, čo má otec na holenie, počne sa doňho dívať.

— Maroš, poď k nám! — zavolá ho otec Stračkovie, keď ide zo školy. — Poď!

— Pozri! — vytiahne starý otec zo skrine pekné husličky. Ale také ozajstné s kobylkou, so strunami i s bičíkom. — Ak ma máš rád, dostaneš ich… Máš?

— Mám! — zajasajú chlapcove oči.

— No na! — vtisne mu ich do ruky. — Ale ich nepokaz!

— A kde ste ich dostali? — zveda-vý je Maroš.

— Kúpil som ich od Cigánika. Ke-dysi som ti ich sľúbil, teraz máš. Aby si nepovedal…

— A stáli mnoho?

25

— Čo ťa po tom! Stáli, čo stáli! Nauč sa na nich pekne hrať a potom mi zahráš…

A tu aký pohľad! Naprostred cesty tam je Kozovie hurtovnica, v hur-tovnici Ondriško. Mrázikovie kone cválajú, dupocú, zdurené… Anka Kr-danka beží po Ondriška a tie rovno na ňu…

— Jaj! jaj! jaj! preboha, — výskajú ženy hrôzou a ľakom. — Zabijú tie deti, zadlávia! Ratujte, ľudia!

— Hana moja, Hana—á! — vy-behne totka Krdanka z pitvora, keď i suseda Kozová, a vrhnú sa obe za deťmi. — Ratujte, ľudia! Ratujte!

Vtom kone precválajú. Ondriško len plače, ale Anka je na zemi, ani sa nepohne.

— Jaj, dieťa moje milé, — vykladá totka Krdanka.

— Dýcha či nedýcha? — nevedia sa ženy zhodnúť.

— Dýcha? — — Dýcha! — — Spí! — šepce mať. — Príďte ju

zajtra pozrieť. Veď vám bola dobrá kamarátka. Ani, chúďa, nechcelo medzi dievčatá. Len s vami, s vami. Príďte!

— Prídeme! — pozdravia sa vážne a odídu.

Na tretí deň, keď si stanú k Anki-nej posteli, odrazu len dievča ožije.

— Maroško! — zahľadia sa na chlapca jej očká a ústka sa pohnú. — Maroško, a je vonku pekne?

— Pekne, Anka, — prisvedčí Ma-roš i ostatní. — Keď budeš môcť, pôj-deš s nami na Váh?

— Pôjdem!Deti okrášlia učebne na skúšky.

Svitne i ten očakávaný deň, keď sa hrnú do školy s rodičmi, vyoblieka-né, prizdobené. Maroš vedie. Keď reční — všetci počúvajú.

Keď ráta pri tabuli, sype sa to z neho ani z vreca. On to i cíti, že sú s ním spokojní. Veď sa i snaží, koľko môže.

Po skúške zavolá ho i s mamkou učiteľ k pánom. Maroš počuje, ako vravia mamke, že by ho bola ško-da. Nech vraj ide probovať ďalej, do meštianky, ako mu pôjde. Ak obstojí, môže sa vyučiť…

— Ach, kdeže by ja na to, páni? — chveje sa mať od vzrušenia.

— Nič sa nestarajte, ženička, — povie jeden z pánov. — Peniaze boli i budú. Sú i pre Martina, keď sa vynasnaží. Práve teraz založil tu u nás jeden dobrý človek štipendium, z neho sa môže vyučiť žiak, a to predne z jeho príbuzenstva. A my sme našli, vy ste mu rodina…

— Ach! — nevie mamka nájsť slo-va na to.

Po Mosticiach sa roznesie naj-novší chýr o Marošovi.

— Mariena, Kramlíkuľa, — vola-jú na Marošovu mamku práčky na vode, — vraj dáš toho svojho hubáča školovať?

— Nech ide skúsiť!— A čo chceš z neho vychovať?—

Pána?— Čo ja viem? Voľačo len bude!

Tak a sme na konci. Priznám sa, do úryvkov sa nevmestil celý text knihy.

Koho zaujal, môže si ju požičať v ktorejkoľvek knižnici alebo zdarma stiahnuť z elektronickej bibliotéky Slo-venskej národnej knižnice. Ďalej odpo-rúčam prečítať si voľné pokračovanie MAROŠKA pod názvom MAROŠKO ŠTUDUJE. Aj týmto príbehom vdýchol dušu Martin Rázus.

Ľ. Jancíková

26

Životného jubilea sa dožívajú

Evanjelické služby Božie v médiách počas mesiaca DECEMBER

Slovenský rozhlas: Rádio Sloven-sko a Regina – spravidla každú 4. nedeľu v mesiaci o 9:05 hod. 23. decembra – Bzince pod Javori-nou (POS)24. decembra – Štedrý večer – Bati-zovce (TAS)

RTVS – Slovenská televízia, Dvoj-ka (Začiatok spravidla o 10.00 hod., ak nebude oznámené inak)2. decembra – 1. adventná nedeľa – Veľký Krtíš 25. decembra – 1. slávnosť vianočná – Liptovský Mikuláš

Zo zborových matrík

Informačný spravodaj Cirkevného zboru Evanjelicekj cirkvi a.v. na Slovensku Levice. Vydané len pre vnútrozborovú potrebu • Časopis Siloe pripravuje redakčná rada. Grafická úprava a tlač: SB PRESS s.r.o. Tlmače. Svoje príspevky môžete zasielať na e--mail: levice@ecav.sk. Kontakt na brata farára: Martin Riecky 0918/ 828 115

Pohreby: Alžbeta Forkinová, 85. rokov,

pohreb 7. novembra v Kalnej nad Hronom

December 2018Radoslav Repka 40Anna Gábrišová 60

Eva Kmecová 65Anna Kollárová 70

Michal Moravský 80

Stretnutia v zbore

Spoločenstvo sestier vo viere utorok 10:00 h Adventná večiereň streda a piatok 18:00 h Konfirmačná príprava 2. ročník piatok 15:00 hKonfirmačná príprava 1. ročník piatok 15:30 hStretnutie dorastu piatok 16:00 h Stretnutie spevokolu piatok 16:30 hStretnutie mládeže piatok 17:00 h Modlitebná skupinka piatok 18:00 h Detská besiedka nedeľa 10:00 h

Bratia a sestry, vieme o neu-verejnení niektorých jubilantov v našom zborovom časopise. No v takom prípade nemáme vašu evidenčnú kartu, a preto sme vám nevedeli aspoň takto zagratulovať a poslať pohľadnicu. Preto budeme radi, ak nás na to upozorníte, aby sa to už nabudúce nestalo. Evidenčnú kartu si môžete prevziať u sestry pokladníčky.

27

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME

Modlitby v NRSR

Pripomienka 100 rokov vzniku ČSR

Služby Božie za policajtov v Horši

28

SLUŽBY BOŽIE DECEMBER 2018

2.12 1. nedeľa adventnáTéma: Pán prichádza8.30 Služby Božie v Tlmačoch – Lipníku (centrum voľného času)10.00 Hlavné služby Božie s Večerou Pánovou, Levice14.00 Domov dôchodcov Fénix

9.12 2. nedeľa adventnáTéma: Kráľovstvo Božie prichádza8.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie, Levice

16.12 3. nedeľa adventnáTéma: Pripravovateľ cesty Pánovi8.30 Služby Božie v Tlmačoch Lipníku s Večerou Pánovou10.00 Hlavné služby Božie, Levice15.00 Spoločenstvo evanjelických žien

23.12 4. nedeľa adventnáTéma: Radostné svedectvo o blížiacom sa Pánovi8.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie, Levice

24.12 Štedrý večerTéma: Plnosť času15.00 Služby Božie v Horši17.00 Služby Božie v Leviciach

25.12 1. slávnosť vianočnáTéma: Zjavila sa milosť Božia10.00 Slávnostné služby Božie v Leviciach, po ich skončení Večera Pánova

26.12 2. slávnosť vianočnáTéma: Otvorené nebesá8.30 Služby Božie v Horši s Večerou Pánovou10.00 Hlavné služby Božie v Leviciach

31.12 Závierka občianskeho rokaTéma: Bdelosť a vernosť15.00 Služby Božie v Horši17.00 Hlavné služby Božie v Leviciach