Človek a príroda · ISBN978-80-8091-180-5. • UHEREKOVÁ,M.et al. Biológia pre 7. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL

ŠkVP ZŠ Jána Kollára Mošovce Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2

Vzdelávacia oblasť

Človek a príroda

BIOLÓGIA ISCED 2

Učebné osnovy – BIOLÓGIA

Názov predmetu Biológia

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda

Stupeň vzdelania ISCED 2

Dátum poslednej zmeny 4. 9. 2017

Vyučujúci Mgr. Zuzana Vadelová

Časová dotácia

Ročník piaty šiesty siedmy ôsmy deviaty

Časový rozsah výučby / týţ. 2 1 2 1,5 1,5

Časový rozsah výučby / roč. 66 33 66 49 49

Charakteristika učebného predmetu

Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy

k prostrediu, ako aj človeka k ţivým a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako celku. To

predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné

vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.

Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a

ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematickýc h celkoch.

Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo v 5. - 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z niţšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti ţiakov z vnímania

prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky,

poznávanie jednotlivých organizmov v nich ţijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy

k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zloţitosti

organizmov a postupnému prehlbovaniu poznatkov.

Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva

umoţňuje plynulý prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-fyziologických poznatkov smeruje

k pochopeniu princípov individuality, biologickej a sociálnej podstaty človeka, k pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe

etických noriem v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umoţňuje pochopenie, osvojovanie si zdravého ţivotného štýlu a ochranu pred

škodlivými vplyvmi.

Štruktúra obsahu v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloţenia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so ţivými zloţkami

prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v niţších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej

orientuje na poznanie vzťahov ţivej a neţivej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný

na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode.

Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné ţivotné procesy z hľadiska funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate

ţivota z hľadiska bunkovej štruktúry a dedičnosti. Záver tvorí problematika ţivotného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu základných

vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane.

Ciele učebného predmetu

Ciele sú zamerané na poznávanie ţivej a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje:

• Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich.

• Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.

• Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov.

• Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody.

• Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky vyuţívať v praktickom ţivote.

Kompetencie v oblasti prírodných vied

• Poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode a pre ţivot človeka. Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako ţivotný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa ich vonkajších znakov, ţivotných prejavov a potravových

vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.

• Poznať základnú stavbu, funkcie a ţivotné prejavy rastlinných a ţivočíšnych buniek, jednobunkových a mnohobunkových organizmov.

• Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej predlekárskej pomoci pri beţných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého ţivotného štýlu.

• Porozumieť vzťahu neţivej a ţivej prírody a významu jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka.

• Poznať základné podmienky ţivota, faktory prostredia, vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru, moţnosti ich odstránenia.

• Poznať hlavné znaky základných ţivotných procesov baktérií, rastlín, húb, ţivočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.

• Poznať zloţky ţivotného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky ţivota organizmov a človeka a faktory vplývajúce na

kvalitu ţivotného prostredia, zdravie a spôsob ţivota človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany ţivotného prostredia a prírody.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií ţiakov:

A) Komunikačné kompetencie

• identifikovať a správne pouţívať základné biologické pojmy, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znakybiologických objektov a procesov, ich podstatu a vzájomné vzťahy,

• vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, porozumieť textovým, číselným a grafickým informáciám a vyuţívať ich pri samostatnej a skupinovej činnosti,

• vedieť vyuţiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť, spracovávať a vyuţívať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

• vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania, spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,

výsledky a ich vyuţitie na základe danej štruktúry, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti.

B) Identifikácia problémov, navrhovanie riešenia a schopnosť riešiť ich

• riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov,

• vyuţívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, samostatne podľa inštrukcií pozorovať, experimentovať a odhadovať.

C) Sociálne kompetencie

• vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupine, vzájomne si radiť a pomáhať, preberať

sebazodpovednosť,

• prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení.

D) Získavanie, osvojovanie a rozvíjanie manuálnych zručností

• pouţívať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodrţiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, vyuţívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,

• rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Pedagogické stratégie – metódy a formy práce

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené

na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových osobitostí

ţiakov a materiálneho vybavenia.

Z metód vyučovania sa uplatňujú:

1. Motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť:

• motivačné rozprávanie /citové pribliţovanie obsahu učenia/,

• motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov/,

• motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/,

• motivačná demonštrácia /vzbudenie záujmu pomocou ukáţky/.

2. Expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností:

• rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/,

• rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/,

• beseda /riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/,

• demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/,

• pozorovanie,

• manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/,

• inštruktáţ /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie ţiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/.

3. Heuristická metóda /učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a

vlastnom riešení/.

4. Projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie

k vytvoreniu určitého produktu/.

5. Praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáţe/.

6. Práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie,

triedenie, vyuţívanie podstatných informácií/.

7. Aktivizujúce metódy

• diskusia /vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/,

• situačná metóda /riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/,

• didaktická hra /sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/,

• kooperatívne vyučovanie /forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/.

8. Fixačné metódy /metódy opakovania a precvičovania učiva – ústne a písomné opakovanie, opakovanie vyuţitím učebnice a literatúry, domáce

úlohy/.

Z organizačných foriem sa uplatňuje:

1. Vyučovacia hodina /základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/.

2. Terénne pozorovania /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych moţností/.

3. Praktické aktivity.

Prierezové témy

Do obsahu vyučovacieho predmetu sú integrované nasledujúce prierezové témy: Ochrana života a zdravia (OZO), Osobnostný a sociálny rozvoj

(OSR), Mediálna výchova (MDV), Environmentálna výchova (ENV), Tvorba projektu a prezentačné zručnosti (TBZ).

Učebné zdroje

• UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 5. ročník základných škôl. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2008. 108 s. ISBN 978-80-8091-130-0.

• UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 6. ročník základných škôl. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2009. 96 s. ISBN 978-80-8091-180-5.

• UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 7. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2013. 135 s. ISBN 978-80-8091-312-0.

• UHEREKOVÁ, M., BIZUBOVÁ, M. Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava :

EXPOL PEDAGOGIKA, 2013. 127 s. ISBN 978-80-10-02557-2.

• UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia sosemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA,

2012. 75 s. ISBN 978-80-89431-34-2.

• BOŢOVÁ, D. et al. Hravá biológia 5 : Pracovný zošit pre 5. ročník ZŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 60 s. ISBN 978-80-89530-38-0.

• HLIVÁKOVÁ, I. et al. Hravá biológia 6 : Pracovný zošit pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 60 s. ISBN 978-80- 89530-39-7.

• BAJZÁKOVÁ, V. et al. Hravá biológia 7 : Pracovný zošit pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2014. 60 s. ISBN 978-80- 89530-40-3.

• ĎUROVSKÁ, T. et al. Hravá biológia 8 : Pracovný zošit pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 60 s. ISBN 978-80- 89530-41-0.

• HAKALOVÁ, V. et al. Hravá biológia 9 : Pracovný zošit pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 52 s. ISBN 978-80-

89530-42-7.

Hodnotenie ţiaka

Hodnotiť sa v priebehu školského roka budú nasledujúce aktivity ţiaka:

• ústne odpovede,

• písomné práce a testy,

• protokoly z realizovaných praktických aktivít,

projekty.

VYJADRENIE ÚROVNE V % UDELENÁ ZNÁMKA

100 – 90 1

89 – 70 2

74 – 50 3

49 – 25 4

24– 0 5

Za jednotlivé aktivity bude ţiakovi udelená známka podľa stupnice:

Obsah predmetu - prehľad tematických celkov

5. ročník

• Príroda a ţivot okolo nás

• Ţivot v lese

• Ţivot vo vode a na brehu

• Ţivot na poliach a lúkach

6. ročník

• Ţivot s človekom a v ľudských sídlach

• Základná štruktúra ţivota – bunka

• Vnútorná organizácia tela organizmov

• Vnútorná stavba tela rastlín a húb

• Vnútorná stavba tela bezstavovcov

7. ročník

Stavba tela stavovcov

• Človek a jeho telo

• Zdravie a ţivot človeka

8. ročník

• Neživá príroda a jej poznávanie

Zem a jej stavba• Minerály a horniny – stavebné jednotky Zeme

• Geologické procesy

• História Zeme

• Príroda Slovenska

• Ekologické podmienky ţivota

9. ročník

• Základné ţivotné procesy organizmov

• Organizácia ţivej hmoty organizmov

• Dedičnosť a premenlivosť organizmov

• Ţivotné prostredie organizmov a človeka

Obsahový a výkonový štandard

BIOLÓGIA 5. ročník

Tematický okruh

Téma Obsahový štandard

Výkonový štandard Počty hodín

Prierezové témy

Úvod do biológie

Úvod do

vyučovania

predmetu,

organizačné

pokyny, BOZP.

Správať sa podľa pokynov učiteľa

a podľa zásad BOZP.

1

I. P

RÍR

OD

A A

ŢIV

OT

OK

OL

O N

ÁS

Poznávame prírodu Neţivá

prírodnina, ţivá

prírodnina,

rastliny, ţivočíchy.

Rozlíšiť na príklade ţivú a neţivú

prírodninu. 7 ENV

Metódy a prostriedky skúmania

v biológii

Pozorovanie,

pokus,

mikroskop,

okulár, objektív, zrkadlo,

Predviesť vyuţitie lupy pri

pozorovaní prírodniny. Uviesť na

príklade význam a vyuţitie

mikroskopu. Ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo.

zaostrovacia skrutka, lupa.

Pracujeme s mikroskopom Trvalý

a dočasný

preparát.

Vedieť správne pracovať

s mikroskopom, nastaviť ho.

Poznávame rastliny a ţivočíchy Základná stavba

tela rastlín a ţivočíchov.

Porovnať základnú stavbu rastlín

a ţivočíchov.

Praktická aktivita č. 1

Pozorovanie

rastliny

mikroskopom a lupou.

Vedieť pracovať s mikroskopom.

II

. Ţ

IVO

T V

LE

SE

Ako ţije les Les, ţivotné

podmienky,

rastliny, huby,

ţivočíchy,

zmeny počas

roka, vrstva

(etáţ), závislosť

organizmov,

potravový

reťazec.

Uviesť príklad rastliny a ţivočícha

ţijúcich v lese. Opísať zmeny lesa

v ročných obdobiach. Pomenovať

podľa schémy vrstvy lesa. Zostaviť

príklad potravového reťazca lesných

organizmov.

26 ENV

OZO

Lesné dreviny Drevina, strom,

ihličnatý strom

listnatý strom,

koreň, kmeň,

konáre, koruna,

listy, kvety, plody, semená.

Poznať základnú stavbu tela dreviny.

ŢI

V

O

T

V

LE

Ihličnaté stromy Korene, konáre, listy, kvety,

Poznať základnú stavbu tela dreviny Určiť názov ihličiny podľa šišky

plody, semená,

borovica, smrek,

jedľa,

smrekovec.

a vetvičky.

Listnaté stromy Korene, konáre,

listy, kvety,

plody, semená,

dub, buk, javor, breza, lipa.

Poznať základnú stavbu tela dreviny

Určiť názov listnatého stromu podľa

listu alebo plodu.

Kry Lieska, baza,

ostruţina, ker,

brusnica,

korene, konáre,

listy, kvety,

plody, semená.

Rozlíšiť na ukáţke strom a ker.

Pomenovať na ukáţke dva lesné kry.

Uviesť význam krov pre ţivot organ.

Význam lesných drevín Fotosyntéza,

kyslík, drevo.

Rozlíšiť ihličnatý a listnatý strom.

Uviesť význam stromov pre ţivot

organizmov a ľudí. Uviesť príklad

ţivočícha ţiviaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných drevín.


Poznávanie

a rozlišovanie

lesných drevín.

Poznať znaky listnatých

a ihličnatých drevín.

Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny.

Baktérie a riasy Pôdne baktérie,

drobnozrnko.

Uviesť význam pôdnych baktérií v

lese. Vysvetliť prítomnosť zelených

povlakov na stromoch.

Machy Ploník, rašeliník,

pakorienok, pabyľka stopka,

Rozlíšiť na ukáţke mach.

Poukázať na význam machov v lese.

výtrusnica, výtrus.

Paprade Papraď,

praslička

výtrusnica,

výtrus, korene,

koreň,

podzemok, listy.

Rozlíšiť na ukáţke papraď.

Poukázať na význam papradí v lese.

Lesné kvitnúce byliny Bylina, koreň,

listy, stonka,

kvety, plody,

semená,

sneţienka, fialka,

prvosienka,

konvalinka,

pľúcnik, jarné

a letné lesné

byliny.

Opísať základnú stavbu tela

kvitnúcej byliny. Poznať na ukáţke

tri lesné jarné a letné kvitnúce

byliny. Uviesť príklad jedovatej

a liečivej rastliny.

II

. Ţ

IVO

T V

LE

SE

Lesné huby a lišajníky

Huby – stavba Hlúbik, klobúk,

pošva,

plachtička,

prsteň.

Poznať stavbu tela huby ENV

Huby - poznávanie jedlých

a jedovatých húb

Muchotrávka,

plávka, hríb,

kozák, masliak.

Poznať na ukáţke dve jedlé a dve

jedovaté huby. Vedieť zásady

pomoci pri otrave hubami.

Lišajníky Huba, riasa,

diskovka,

diskovník, zemepisník,

Rozpoznať na ukáţke lišajník od

iných organizmov. Vysvetliť

význam lišajníkov v prírode.

symbióza.

Praktická aktivita č.3

Poznávanie

jedlých a jedovatých húb.

Poznať na ukáţke dve jedlé a dve

jedovaté huby. Vedieť zásady

pomoci pri otrave hubami.

Lesné bezstavovce

Mäkkýše Slimák –

vonkajšie znaky

a prejavy

Poznať slimáka podľa vonkajších

znakov.

Uviesť potravu slimáka. Porovnať

prijímanie potravy a spôsob pohybu

slimáka.

Obrúčkavce - dáţďovka zemná Dáţďovka

zemná – stavba

tela, druh

potravy, význam

pre pôdu.

Poznať dáţďovku podľa vonkajších

znakov. Uviesť potravu dáţďovky.

Porovnať prijímanie potravy

a spôsob pohybu dáţďovky.

Iné lesné bezstavovce – kriţiak,

kliešť

Hlavohruď, oči,

hmatadlá,

klepietka,

bruško, sieť,

končatiny,

snovacie

bradavice,

hrebienkovité

pazúriky,

inštinkt, kliešť,

kriţiak.

Rozlíšiť na ukáţke kriţiaka, kliešťa

a mravca. Poznať moţnosť nákazy

kliešťom a jeho odstránenie z koţe.

OZO

Iné lesné bezstavovce - hmyz Hlava, hruď,

bruško, ústne

orgány, zloţené oči, tykadlá,

Uviesť príklad potravy dvoch

bezstavovcov. Zdôvodniť význam

bezstavovcov v lese a škodlivosť pri premnoţení. Vysvetliť na príklade

krídla,

končatiny,

mravenisko,

samček,

samička, robot

nica, inštinkt,

mravec, lykoţrút,

roháč.

inštinkt. Poznať stavbu tela hmyzu.

II. Ţ

IVO

T V

LE

SE

Lesné stavovce

Lesné obojţivelníky Ropucha,

skokan,

salamandra,

mlok.Stavbatela

obojţivelníka,

hladká a vlhká

koţa.

Vysúvateľný

jazyk. Potrava

obojţivelníkov.

Poznať na ukáţke skokana.

Rozlíšiť na ukáţke obojţivelníka.

Poznať stavbu tela obojţivelníka a

uviesť príklad potravy.

OZO

ENV

Lesné plazy – hady, jaštery Jašterica,

slepúch, uţovka.

Stavba tela

plazov, suchá

pokoţka, šupiny a

štítky. Zvukové

mechúriky,

plávacie blany, lepkavý jazyk.

Poznať na ukáţke, jaštericu

a vretenicu. Rozlíšiť na ukáţke

plaza. Poznať stavbu tela plaza.

Uviesť príklad potravy plaza.

Lesné vtáky – dravce, sovy Ďateľ, sojka,

kukučka, ďateľ

hýľ, tetrov,

Uviesť tri vtáky ţijúce v lese.

Demonštrovať na príklade význam

lesného dravého a spevavého vtáka

vrana, brhlík,

myšiak, výr a

pod.. Perie,

obrysové perie,

páperie, krídla,

zobák. Dravé

vtáky.

v lese. Uviesť príklad potravy dvoch

lesných vtákov.

Lesné cicavce – párnokopytníky Srnec, jeleň,

daniel, diviak.

Bylinoţravce,

všeţravce, srsť,

parohy.

Pomenovať na ukáţke lesné cicavce.

Uviesť príklad potravy dvoch

lesných cicavcov.

Lesné cicavce – mäsoţravce,

hmyzoţravce, hlodavce

Medveď, rys,

kuna, vlk, líška,

jeţ, piskor, krt,

netopier, lietacia

blana, veverica.

Uviesť príklad bylinoţravého,

mäsoţravého a všeţravého cicavca.

Demonštrovať na príklade význam

cicavcov v lese.

Lesný ekosystém Potravové

vzťahy v lese.

Producent,

konzument, reducent.

Zostaviť príklad potravového

reťazca lesných organizmov, určiť

producentov a konzumentov,

zdôvodniť význam biologickej rovnováhy.

III.

ŢIV

OT

V

O

VO

DE

A N

A

BR

EH

U

Voda a jej okolie Voda, kyslík,

teplota,

samočistiaca

schopnosť vody,

jazero, rybník,

potok, bystrina,

rieka.

Uviesť vlastnosti vody dôleţité pre

ţivot organizmov. Vysvetliť význam

kyslíka pre vodné organizmy. Uviesť

príklad stojatej a tečúcej vody.

Uviesť príklad znečistenia vody

a dôsledky pre ţivot organizmov.

18 MDV

ENV

OZO

O

V

O

D

E

A Vodné rastliny – sinice, riasy Červenoočko,

ţabí vlas, váľač, Vedieť vymenovať organizmy patriace medzi sinice a riasy.

závitnicovka,

sinica, bunka,

mikroorganizmy

, jednobunkové

organizmy.

Vysvetliť význam mikroskopických

rastlín pre ţivot vo vode.

Iné rastliny ţijúce vo vode Ţaburinka,

lekno, leknica,

mnohobunkové

organizmy,

kvitnúce byliny,

planktón.

Poznať na ukáţke bylinu ţijúcu

vo vode. Vysvetliť škodlivosť

premnoţenia siníc pre zdravie

človeka. Vysvetliť príčinu

premnoţenia niektorých organizmov

v stojatej vode v lete.

Brehové rastliny Vŕba, jelša,

záruţlie, pálka,

trsť, a pod.,

brehové

rastlinstvo.

Poznať na ukáţke jednu brehovú

drevinu a bylinu.Uviesť význam

brehových drevín a bylín.

Drobné vodné ţivočíchy – prvoky Črievička,

meňavka, brvy,

planktón.

Uviesť význam vodných ţivočíšnych

mikroorganizmov. Uviesť príklad

potravy črievičky. Uviesť príklad

vodného organizmu ţiviaceho sa

planktónom.

Drobné vodné ţivočíchy – pŕhlivce Nezmar,

panôţky,

ramená, noţný

disk, pŕhlivé

bunky.

Poznať na ukáţke nezmara. Opísať

spôsob obstarávania potravy

nezmara.

Praktická aktivita č.4 Pozorovanie črievičky.

Zhotoviť mikroskopický preparát, pozorovať stavbu a pohyb črievičky.

Vodné bezstavovce

Mäkkýše a obrúčkavce Vodniak, ulita,

škľabka,

pijavica, lastúra,

články, svalnaté

prísavky.

Poznať na ukáţke vodného ulitníka a

lastúrnika. Poznať význam pijavice v

medicíne. Uviesť potravu pijavice.

ENV

Drobné kôrovce Pavúk vodný,

rak, dafnia,

cyklop.

Vedieť rozlíšiť a pomenovať na

ukáţke jednotlivé drobné kôrovce.

Rak riečny Hlavohruď,

bruško, tykadlá,

končatiny,

klepetá,

chvostová plutvička.

Poznať na ukáţke raka. Pomenovať

časti jeho tela. Zdôvodniť vplyv

čistoty vody na ţivot raka.

II

I. Ţ

IVO

T V

O V

OD

E A

NA

BR

EH

U

Hmyz ţijúci na vode a na brehu Váţka, šidlo,

potápnik,

vodomerka,

komár, ovad a

pod.. Hlava,

hruď, bruško,

krídla,

článkované

končatiny, larva

potravové

vzťahy.

Poznať na ukáţke jeden druh hmyzu

ţijúceho vo vode a jeden druh

hmyzu ţijúceho na brehu. Uviesť

význam lariev hmyzu pre vodné

ţivočíchy. Uviesť príklad potravy

vodného bezstavovca.

Vodné a brehové stavovce

Ryby Kapor. Šupiny,

ţiabrové viečka,

hlava, trup, chvost, plutvy,

Opísať na ukáţke prispôsobenie

kapra ţivotu vo vode. Uviesť spôsob

rozmnoţovania rýb.

MDV

MUV

OZO

rozmnoţovanie. TBZ

Poznávanie rýb podľa vonkajších

znakov a prejavov, význam

Lipeň, pstruh,

šťuka, úhor,

sumec, ostrieţ.

Bylinoţravé

a dravé ryby.

Uviesť príklad ryby ţijúcej v stojatej

a tečúcej vode. Rozlíšiť potravu

bylinoţravej a dravej ryby.

Obojţivelníky a plazy vo

vode a na brehu

Skokan, mlok,

ţubrienka.

Hlienovitá koţa,

plávacie blany.

Uţovka,

korytnačka,

polmesiačkovité

škvrny, šupiny a štítky, pancier.

Rozlíšiť na ukáţke skokana a mloka.

Opísať ţivot skokana vo vode a na

brehu. Uviesť príklad potravy

skokana. Rozlíšiť vretenicu

a uţovku podľa vonkajších znakov.

Uviesť príklad potravy uţovky.

Vodné vtáky Zobák, drobné

zúbky, plávacie

blany, mastné

perie. Labuť,

kačica, hus,

bocian,

kúdelníčka,

volavka,

kormorán,

potápka, kaňa

a pod.

Opísať prispôsobenie vtákov na

plávanie, potápanie a brodenie.

Opísať spôsob prijímania potravy

kačice a labute. Uviesť príklad vtáka

ţiviaceho sa drobnými ţivočíchmi

v plytkej vode. Uviesť príklad

potravy dravého vodného vtáka.

Vodné cicavce Vydra, bobor,

ondatra a pod..

Hustá srsť, plávacie blany,

Uviesť význam plávacích blán

a chvosta vydry a bobra. Uviesť

príklad potravy bobra a vydry.

Opísať spôsob stavania obydlia

hlodavé zuby,

chvost. Hrádze.

bobra. Uviesť význam vodných

cicavcov.

III.

Vodný ekosystém Biologická

rovnováha.

Uviesť zdroje znečistenia vodných

tokov v prírode.

ENV

IV

. Ţ

IVO

T N

A P

OL

IAC

H A

LÚ

KA

CH

Lúky, pasienky a polia Lúka, kosenie,

seno, pasienky,

pole, medza.

Druhová

rozmanitosť,

vplyv ľudskej

činnosti.

Rozlíšiť pole a lúku, zdôvodniť

rozdiely. Vysvetliť význam skupín

drevín medzi lánmi polí. Zdôvodniť

nevhodnosť vypaľovania trávy.

Uviesť príklad ţivočícha, ktorého

môţe ohroziť rozoranie medzí

a likvidácia remízok.

14

Lúčne rastliny a huby

Lúčne trávy a huby Lúčne trávy –

lipnica, reznačka

a huby –

pečiarka.

Poznať pečiarku podľa typických

znakov. Poznať na ukáţke lúčne

trávy. Uviesť význam lúčnych tráv.

Lúčne byliny Lúčne byliny –

králik, zvonček,

iskerník, dúška

materina,

rumanček, rebríček.

Poznať na ukáţke tri lúčne byliny.

Pomenovať jednu liečivú lúčnu

rastlinu. Uviesť príklad ţivočícha

ţiviaceho sa lúčnymi bylinami.

Poľné plodiny

Obilniny Obilniny –

pšenica, raţ,

ovos, kukurica.

Obilie. Listy,

Poznať na ukáţke a pomenovať

pšenicu, ovos a kukuricu. Uviesť

príklady významu obilnín pre človeka a tri výrobky z obilnín.

OZO

kvety, semeno,

zrno, múka.

Význam obilnín

pre človeka.

Krmoviny Krmoviny –

ďatelina,

lucerna, vika,

bôb. Hľuzkové baktérie.

Poznať a pomenovať na ukáţke

ďatelinu. Uviesť príklad krmoviny,

ako potravy hospodárskych zvierat.

Vysvetliť význam „zeleného

hnojenia“.

Olejniny a okopaniny Olejniny –

slnečnica, repka,

ľuľok

zemiakový,

repa. Rastlinný

olej, okopanina,

škrob, cukor.

Poznať na ukáţke slnečnicu, repku a

repu, porovnať ich význam. Poznať

na ukáţkeľuľokzemiakový.

Vysvetliť význam zemiakovej

hľuzy.

IV. Ţ

IVO

T N

A P

OL

IAC

H

A L

ÚK

AC

H

Praktická aktivita č.5

Pozorovanie

a poznávanie

rastlín okolia

školy.

Poznať a určiť druhy rastlín rastúce

v okolí školy.

Lúčne a poľné bezstavovce.

Mäkkýše, obrúčkavce, pavúkovce Slimák, slizniak,

dáţďovka,

kriţiak, kosec.

Význam

dáţďovky pre

pôdu.

Poznať na ukáţke a vedieť

pomenovať slimáka, slizniaka,

dáţďovku, kriţiaka a kosca. Uviesť

význam dáţďovky pre kvalitu pôdy.

Hmyz ţijúci na lúkach a poliach Čmeľ, kobylka,

koník, svrček,

pásavka, bystruška,

Poznať na ukáţke dva druhy hmyzu

ţijúceho na lúke a poli. Uviesť

príklad hmyzu, ktorý po premnoţení ohrozuje pestované rastliny na poli.

hrobárik, lienka,

babôčka. Neţiaduci hmyz.

Uviesť príklad ţivočícha, ktorý sa

ţiví hmyzom na poli alebo lúke.

Lúčne a poľné stavovce.

Obojţivelníky a plazy na lúkach

a poliach

Ropucha,

jašterica,

vretenica.

Zavalité telo

ropuchy. Jedové

ţľazy, rohovité

šupiny a

zvliekanie

plazov. Význam

ropuchy

a jašterice.

Odlíšiť skokana a ropuchu podľa

spôsobu pohybu. Uviesť príklad

potravy ropuchy. Uviesť význam

ropuchy pre ţivot na lúkach

a poliach. Uviesť význam jašterice

pre ţivot na lúkach a poliach.

ENV

Lúčne a poľné vtáky Jarabica, baţant,

škovránok,

havran, straka,

sokol, myšiak,

drop. Pohlavná

dvojtvarosť.

Význam

dravých vtákov

na poliach

a lúkach.

Poznať na ukáţke tri vtáky ţijúce na

lúke a poli. Uviesť význam jarabice

a baţanta pre ţivot na poli. Poukázať

na význam dravých vtákov pre ţivot

na poliach a lúkach.

Lúčne a poľné cicavce Hraboš, myš,

syseľ, chrček,

krt, zajac, králik a pod.. Hlodavé

Poznať na ukáţke tri cicavce ţijúce

na lúke a poli. Rozlíšiť zajaca

a králika. Usporiadať potravový

vzťah hraboš, sokol, obilniny.

zuby.

Premnoţenie

hrabošov, myší

a sysľov na

poliach a jeho dôsledky.

Uviesť dôsledky premnoţenia

hrabošov, myší a sysľov na poli.

ŠŠkVP ZŠ Jána Kollára Mošovce Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2


Tematický okruh

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Počty hodín

Prierezové témy

Úvod do biológie

Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP.

Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP.

1

I. Ţ

IVO

T S

ČL

OV

EK

OM

A V

ĽU

DS

KÝ

CH

SÍD

LA

CH

Ľudské sídla a ich okolie Ľudské obydlia – mestá, vidiek.

Vplyv ľudskej činnosti na

organizmy. Šľachtenie, kríţenie,

odrody a plemená.

Uviesť osobitosti ľudských obydlí a ich

okolia pre ţivot ţivočíchov a rastlín. Uviesť význam kríţenia a šľachtenia

pre človeka. Uviesť význam

zdomácňovania ţivočíchov.

13 OSR

ENV

Mikroorganizmy ţijúce

s človekom

Mikroorganizmy ţijúce s človekom

– baktérie rozkladné, kvasné,

hľuzkové. Ich poznávanie a význam

pre človeka. Poznávanie

parazitických druhov baktérií.

Plesne v domácnosti – pleseň

hlavičkatá, papleseň štetkovitá.

Opísať vyuţitie mliečnych a kvasných

baktérií, uviesť príklad vyuţitia

kvasiniek človekom, uviesť príklad

priemyselnej výroby s vyuţívaním

kvasinky. Uviesť prejavy škodlivosti parazitickej baktérie pre človeka. Vedieť

vymenovať dva druhy plesní, uviesť podmienky ich výskytu v domácnosti.

Rastliny pestované v záhradách Rastliny pestované v záhradách –

cibuľová, hlúbová, koreňová

zelenina a strukoviny.

Vedieť rozlíšiť a pomenovať podľa

ukáţky zástupcu cibuľovej, hlúbovej,

koreňovej zeleniny a strukovín.

Vysvetliť potrebu hnojenia pôdy pri

dlhoročnom pestovaní plodín. Vysvetliť

význam zeleniny vo výţive človeka.

Ovocné rastliny Pestované ovocné stromy, kry

a byliny – poznávanie podľa

vonkajších znakov. Ich význam.

Poznať na ukáţke a pomenovať dva

ovocné stromy a dve rastliny s drobným duţinatým ovocím. Vysvetliť význam ovocia pre zdravie človeka.

Ţivočíchy prospešné pre človeka Včelárstvo - spoločenský ţivot včiel,

zásady chovu včiel a ich význam.

Rybárstvo a rybnikárstvo. Zásady

chovu rýb.

Opísať na ukáţke význam včely matky,

robotnice a trúda v úli. Uviesť príklady

významu chovu včiel a rýb pre človeka.

Poznať najznámejšie druhy rýb chované

v rybníkoch a jazerách


I. Ţ

IVO

T S

ČL

OV

EK

OM

A V

ĽU

DS

KÝ

CH

SÍD

LA

CH

Chovateľsky významné vtáky Chovateľsky významné vtáky –

hydina – kura domáca, morka

domáca, kačica domáca, hus

domáca. Pohlavná dvojtvarosť. Chovateľský význam hydiny pre človeka – mäso, vajcia, masť, perie

Vedieť na ukáţke pomenovať samca a

samicu kury, kačice, husi a morky.

Vysvetliť na príklade kohúta a sliepky

pohlavnú dvojtvarosť. Uviesť význam

chovu kury, kačice, husi alebo morky pre človeka.

Blízki spoločníci človeka Poznávanie psa a mačky podľa

vonkajších znakov. Plemená psov.

Význam spolunaţívania ţivočíchov

a ľudí v domácnosti.

Porovnať odlišnosti vonkajších znakov

psa a mačky. Pomenovať na ukáţke

jedno plemeno psa. Uviesť zásady

chovu psa a mačky v domácnosti.

Uviesť príklad starostlivosti o drobné

domáce ţivočíchy.

Chovateľsky významné cicavce Chovateľsky významné cicavce –

sviňa domáca, tur domáci, ovca

domáca, koza domáca, kôň domáci.

Poznávanie podľa vonkajších

znakov. Zásady chovu

hospodárskych zvierat. Význam

hospodárskych zvierat pre človeka.

Rozpoznať na ukáţke 3 druhy

hospodárskych zvierat. Rozpoznať

a vedieť pomenovať samca, samicu a

mláďa hospodárskych zvierat. Uviesť

význam chovu vybraného druhu

hospodárskeho zvieraťa. Uviesť

dôsledky pridávania veľkého mnoţstva chemických prípravkov do potravy hospodárskych zvierat.

Neţiaduce ţivočíchy

v domácnosti a pre človeka

Neţiaduci spoločníci človeka –

hmyz znehodnocujúci potraviny

a ľudské parazity – poznávanie

podľa vonkajších znakov. Zásady

prevencie pred šírením nákazy.

Poznať na ukáţke ţivočíchy

znehodnocujúce potraviny a parazity.

Zdôvodniť na príklade škodlivosť

vnútorného a vonkajšieho ľudského

parazita. Poznať zásady ochrany pred

vnútornými parazitmi – pásomnicou,

hlístou a mrľou. Poznať spôsob

odstránenia vší z vlasov.

OZO

ENV

Neţiaduce cicavce v okolí

ľudských obydlí

Cicavce ţijúce s človekom – myš

a potkan – ich poznávanie podľa

vonkajších znakov. Riziká prenosu

nákazlivých ochorení, ochrana a prevencia pred ich šírením.

Rozlíšiť na ukáţke myš a potkana.

Uviesť riziko výskytu myší a potkanov

v domácnosti. Poznať spôsoby ochrany

pred myšami a potkanmi.


A K N

-B

A T O V Ţ

I. Ţ

IVO

T

S Č

LO

VE

KO

M

A V

ĽU

DS

KÝ

C

H S

ÍDL

AC

H Ţivočíchy v okolí ľudských sídel Ţivočíchy v okolí ľudských

sídel – bezstavovce a vtáky – ich

poznávanie podľa vonkajších

znakov. Význam ţivočíchov

pre človeka.

Uviesť bezstavovce ţijúce v záhrade

alebo sade. Vysvetliť škodlivosť

premnoţenia niektorých bezstavovcov

v domácnosti, záhrade a sade. Opísať

význam spevavých vtákov v okolí

domácností. Poznať na ukáţke spevavé vtáky. Uviesť príklad spevavého vtáka, ktorý sa ţiví hmyzom.

II

. ZÁ

KL

AD

NÁ

ŠT

RU

KT

ÚR

A

I U

Rastlinná a ţivočíšna bunka Základná stavba a funkcia

častí rastlinnej a ţivočíšnej bunky.

Zhodné organely – cytoplazmatická

membrána, jadro, mitochondrie, cytoplazma a odlišné organely –

bunková stena, vakuola, chloroplast.

Pomenovať na ukáţke časti rastlinnej

bunky a vysvetliť ich význam.

Pomenovať na ukáţke časti ţivočíšnej

bunky a poznať ich význam. Určiť na ukáţke zhodné a rozdielne znaky

rastlinnej a ţivočíšnej bunky.

2


Rastlinné a ţivočíšne bunky

pod mikroskopom.

Poznať rastlinné a ţivočíšne bunky

dočasných alebo trvalých preparátov podľa individuálneho výberu.

II

I. V

NÚ

TO

RN

Á

OR

GA

NIZ

ÁC

IA T

EL

A

OR

GA

NIZ

MO

V

Vírusy a baktérie Nebunkové organizmy – vírusy –

stavba tela a ich význam. Vplyv

vírusov na človeka, nákazlivé

ochorenia a prevencia. Jednoduché

bunkové organizmy – baktérie. Ich

význam, vplyv na človeka, nákazlivé ochorenia a prevencia.

Porovnať stavbu vírusu a baktérie. Rozhodnúť, či pôvodcom nákazy

chrípky, ţltačky, angíny je vírus alebo

baktéria. Uviesť príklady nákazlivých

ochorení. Uviesť moţnosti

predchádzania šíreniu vírusových a

bakteriálnych nákaz.

3 OZO

Jednobunkové organizmy Stavba tela jednobunkových

rastlinných a ţivočíšnych

organizmov. Drobnozrnko,

črievička.

Pomenovať na ukáţke črievičky hlavné

časti tela. Porovnať na ukáţke stavbu

tela drobnozrnka a črievičky.

Mnohobunkové organizmy Stavba tela mnohobunkových

organizmov – bunka, rastlinné

pletivá, ţivočíšne tkanivá. Rastlinné a ţivočíšne orgány.

Priradiť pletivo a tkanivo k rastline

a ţivočíchovi. Určiť a pomenovať na

ukáţke rastliny jej orgány. Určiť a pomenovať na ukáţke štruktúry tela

ţivočícha bunku, tkanivo, orgán,

sústavu orgánov.


IV.

VN

ÚT

OR

NÁ

ST

AV

BA

TE

LA

RA

ST

LÍN

A H

ÚB

Stavba tela nekvitnúcich rastlín Machy a paprade – stavba tela.

Pakorienok, pabyľka, palístok.

Výtrusnica, výtrus.

Vedieť pomenovať na ukáţke časti tela

machu a paprade. Uviesť význam

výtrusov pre machy a paprade.

8 ENV

Stavba tela kvitnúcich rastlín –

koreň, stonka

Koreň, prijímanie ţivín koreňom,

význam pre ţivot rastliny. Stonka

dreviny a byliny, prúdenie látok

stonkou, význam pre ţivot rastliny. Púčik.

Rozlíšiť na ukáţke stavbu koreňa –

pokoţku, duţinu, cievne zväzky,

koreňové vlásky. Uviesť ţiviny, ktoré

rastlina prijíma koreňom. Vysvetliť

význam koreňa pre rastlinu. Roztriediť

na ukáţke dreviny a byliny podľa stavby

stonky. Vysvetliť význam cievnych

zväzkov – lyka a dreva v stonke. Určiť na konáriku púčiky, poznať ich význam.

Praktická aktivita č. 2 Stavba koreňa a stonky. Typy

koreňov, typy stoniek bylín.

Poznať stavbu koreňa a stonky.

List List – vonkajšia a vnútorná stavba.

Dýchanie, fotosyntéza, vyparovanie

vody. Význam listov pre ţivot

organizmov v prírode.

Poznať vonkajšiu stavbu listu. Určiť na

ukáţke vnútornej stavby listu dôleţité

časti pre fotosyntézu. Uviesť význam

prieduchov v pokoţke listu. Vymenovať

látky, ktoré listy pri dýchaní zo vzduchu

prijímajú a ktoré do vzduchu vylučujú.

Uviesť význam listov pre prijímanie ţivín a dýchanie.

Kvet Stavba kvetu – kvetný obal – kalich,

koruna, okvetie. Tyčinky a piestik.

Opelenie a oplodnenie. Význam

kvetu pre rozmnoţovanie rastlín.

Rozlíšiť na ukáţke kvetný obal, tyčinku

a piestik. Zdôvodniť, prečo je kvet

rozmnoţovací orgán rastliny. Uviesť

význam peľového zrnka a vajíčka. Opísať na schéme opelenie kvetu, uviesť, kedy nastáva v kvete oplodnenie.

Plod a semeno Plod, semeno. Rozdelenie plodov,

význam pre rozmnoţovanie rastlín.

Časti semena. Rozširovanie semien.

Určiť na ukáţke plodu oplodie

a semeno. Rozlíšiť na ukáţke

duţinatý a suchý plod. Pomenovať na

ukáţke semena zárodok a klíčne listy.

Vysvetliť význam plodu a semena pre

rastlinu, ţivočíchov a človeka. Poznať spôsoby rozširovania semien.


IV

. V

NÚ

TO

RN

Á

ST

AV

BA

TE

LA

RA

ST

LÍN

A H

ÚB

Rastlinné telo ako celok Rastlinné telo – súčinnosť orgánov

pre príjem ţivín, prenos a

vylučovanie látok. Vplyv svetla,

tepla, vody a príjmu ţivín na ţivot

rastliny.

Vymenovať látky, ktoré potrebuje

rastlina pre ţivot. Pomenovať na ukáţke

rozmnoţovacie a vyţivovacie orgány

kvitnúcej rastliny. Pomenovať na

ukáţke orgány, ktorými rastlina prijíma

výţivu a dýcha, ktorými prúdia látky, a ktorými prijíma a vyparuje vodu.

OZO

Huby s plodnicou, iné huby a

lišajníky

Huby s plodnicou jedlé a jedovaté,

ich rozlíšenie podľa typických

znakov v stavbe tela. Kvasinky,

plesne, lišajníky – stavba ich tela.

Rozlíšiť stavbu jedlej a jedovatej huby

s plodnicou. Rozlíšiť na ukáţke hubu

s výtrusnicami na lupeňoch a v rúrkach.

Rozlíšiť na ukáţke kvasinku a pleseň

podľa stavby tela. Uviesť význam

výtrusnice plesne. Opísať na ukáţke stavbu tela lišajníka.

V

. V

NÚ

TO

RN

Á

ST

AV

BA

TE

LA

BE

ZS

TA

VO

VC

OV

Drobné vodné ţivočíchy – pŕhlivce Drobné vodné ţivočíchy – nezmar.

Stavba tela a základné

telesné funkcie – tráviaca,

vylučovacia, nervová a rozmnoţovacia sústava.

Vedieť opísať stavbu tela nezmara.

Vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu

a dýcha, prečo sa nervová sústava

nezmara nazýva rozptýlená. Uviesť

význam vajíčok a spermií nezmara,

význam púčikov u nezmara. Vysvetliť význam pojmu obojpohlavný ţivočích.

6 ENV

OZO

Vnútorné parazity – ploskavce

a hlístovce

Vnútorné parazity – pásomnica,

hlísta a mrľa. Stavba tela parazitov.

Vývin a prenos pásomnice a hlísty.

Uviesť časť tráviacej sústavy človeka,

v ktorej ţije pásomnica a hlísta. Opísať

prijímanie potravy pásomnice a hlísty.

Opísať podľa ukáţky rozmnoţovanie,

vývin a prenos pásomnice a hlísty.

Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej

tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia a

zeleniny pred konzumáciou.

Ţivočíchy so schránkou – mäkkýše Ţivočíchy so schránkou – mäkkýše.

Slimák záhradný. Škľabka veľká.

Stavba tela slimáka a škľabky a ich

základné telesné funkcie – tráviaca,

dýchacia, obehová, nervová a rozmnoţovacia sústava.

Uviesť miesto uloţenia vnútorných

orgánov slimáka a škľabky. Vysvetliť,

prečo je slimák obojpohlavný ţivočích.

Opísať a určiť na ukáţke časti tráviacej

sústavy slimáka a škľabky. Poznať

dýchacie orgány slimáka a škľabky.


V. V

NÚ

TO

RN

Á S

TA

VB

A T

EL

A B

EZ

ST

AV

OV

CO

V

Ţivočíchy s obrúčkami –

obrúčkavce

Ţivočíchy s obrúčkami – dáţďovka

zemná. Stavba tela a základné

telesné funkcie – tráviaca,

vylučovacia, obehová, nervová

a rozmnoţovacia sústava.

Uviesť, aký orgán umoţňuje dáţďovke

pohyb. Vedieť pomenovať časti

tráviacej sústavy. Poznať na základe

ukáţky vylučovacie orgány. Zdôvodniť

pojem zatvorená obehová sústava

dáţďovky. Opísať, ako dýcha dáţďovka, zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy. Opísať význam opasku.

Ţivočíchy s článkovaným telom –

článkonoţce

Ţivočíchy s článkovaným telom –

pavúky, kôrovce. Kriţiak obyčajný,

rak riečny. Stavba ich tela a

základné telesné funkcie – tráviaca,

dýchacia, vylučovacia, obehová,

nervová a rozmnoţovacia sústava,

priamy vývin.

Stavba tela kriţiaka a raka. Vysvetliť

význam jedovej ţľazy a snovacích

bradavíc kriţiaka. Uviesť orgán raka,

ktorý tvorí vonkajšiu kostru. Pomenovať

sústavu, ktorá rozvádza v tele pavúka a

kôrovca kyslík. Porovnať dýchacie

orgány kriţiaka a raka, uviesť orgán na

dýchanie. Opísať rozmnoţovanie a priamy vývin kriţiaka a raka.

Článkonoţce - hmyz Stavba tela hmyzu. Typy ústnych

orgánov hmyzu a končatín hmyzu.

Základné telesné funkcie – tráviaca,

dýchacia, vylučovacia, obehová,

nervová a rozmnoţovacia sústava,

nepriamy vývin.

Vedieť vymenovať hlavné časti tela

hmyzu. Uviesť na ukáţke ústneho

orgánu hmyzu príklad potravy, ktorou

sa hmyz ţiví. Určiť na ukáţke končatiny

spôsob pohybu hmyzu. Pomenovať

dýchací orgán hmyzu. Zdôvodniť názov

rebríčkovej nervovej sústavy

hmyzu.Vedieť charakterizovať pojem nepriamy vývin hmyzu.



Tematický okruh


Prierezové témy

Úvod do biológie



1

I. V

NÚ

TO

RN

Á S

TA

VB

A T

EL

A S

TA

VO

VC

OV

Povrch tela stavovcov Spoločné a odlišné znaky.

Koţa, ochranná funkcia koţe, sliz,

koţné útvary – šupiny, nechty,

pazúry, kopytá, perie, páperie. Brko,

kostrnka, zástavica – časti vtáčieho pera. Pŕchnutie, pĺznutie.

Uviesť príklady stavovcov pokrytých

šupinami, perím, srsťou. Zdôvodniť

odlišnosti ich koţných útvarov. Označiť

na ukáţke časti vtáčieho pera. Zdôvodniť

na príklade stavovca význam sfarbenia

podľa prostredia v ktorom ţije.

13 ENV

OZO

Oporná a pohybová sústava

stavovcov

Základné funkcie a významorgánov.

Kostra ako vnútorná opora, chrbtica,

končatiny. Duté kosti, prsná kosť

u vtákov. Kostra končatiny

párnokopytníka, nepárnokopytníka.

Priečne pruhované svalstvo, hladké

svalstvo, srdcová svalovina, vôľou

ovládané a neovládané pohyby svalstva a končatín.

Zdôvodniť prispôsobenie stavovcov

ţivotnému prostrediu. Na ukáţke kostry

končatín vysvetliť význam prsnej kosti

s hrebeňom u vtákov a ich dutých kostí.

Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka

na ukáţke kostry končatiny. Pomenovať

tkanivá tvoriace svalstvo končatín,

vnútorných orgánov, srdca stavovcov.

Uviesť príklad stavovca, ktorý sa pohybuje

plávaním, skákaním, plazením, lietaním, kráčaním a behom.

Tráviaca sústava stavovcov Základné funkcie a významorgánov.

Jedové zuby, vysunovateľný jazyk.

Hrvoľ, svalnatý a ţľaznatý ţalúdok

vtákov. Orgány tráviacej sústavy

cicavcov – hlodavý chrup, kly.

Bylinoţravec, hmyzoţravec,

mäsoţravec, preţúvavé a nepreţúvavé cicavce.

Opísať na ukáţke časti tráviacej sústavy

stavovcov. Uviesť príklad stavovca s

jedovými zubami. Uviesť význam

vysunovateľného jazyka obojţivelníkov,

plazov, niektorých vtákov. Uviesť význam

hrvoľa, ţľaznatého a svalnatého ţalúdka

vtákov. Určiť na ukáţke orgány na

prijímanie potravy, trávenie a vstrebávanie

cicavcov. Priradiť hlodavé zuby a kly

k príkladom cicavcov. Určiť bylinoţravého,

hmyzoţravého a mäsoţravého cicavca na

ukáţke chrupu. Uviesť príklad preţúvavého a nepreţúvavého cicavca.


I. V

NÚ

TO

RN

Á S

TA

VB

A T

EL

A S

TA

VO

VC

OV

Dýchacia sústava stavovcov Základné funkcie a význam orgánov.

Ţiabre, pľúca, dýchanie koţou,

vzdušné vaky. Kyslík, oxid uhličitý,

výmena dýchacích plynov na úrovni

organizmus – prostredie.

Uviesť príklad stavovca, ktorý dýcha

ţiabrami a pľúcami. Pomenovať dýchacie

orgány ţubrienky a dospelého obojţivelníka.

Porovnať dýchacie orgány ryby, plaza, vtáka

a cicavca. Zdôvodniť úhynryby mimo vody. Vysvetliť význam vzdušných vakov vtákov.

ENV

MDV

OSR

OZO

TBZ Obehová sústava stavovcov Základné funkcie a význam orgánov.

Krv, srdce, komora, predsieň, cievy.

Otvorená a zatvorená cievna sústava, rozvádzanie ţivín, termoregulácia.

Opísať význam krvi, srdca a ciev pre ţivot

stavovcov. Vysvetliť dôvod názvu uzavretej

cievnej sústavy. Zistiť rozdielystavby srdca

ryby, obojţivelníka, plaza, vtáka a cicavca.

Močová sústava stavovcov Základné funkcie a význam orgánov.

Odpadové látky vylučované

dýchacou, tráviacou a močovou sústavou, koţou. Obličky, filtrácia,

moč, močovody, močový mechúr, močová rúra.

Vymenovať odpadové látky v organizme

stavovcov a spôsob vylučovania. Zdôvodniť

význam vylučovania. Pomenovať orgán,

v ktorom sa krv stavovcov zbavuje tekutých

odpadových látok. Pomenovať na ukáţke

orgány močovej sústavy stavovcov.

Regulačné sústavy stavovcov Základné funkcie a význam orgánov.

Neurón, nervové vlákna, mozog,

stavba mozgu, miecha. Podnet,

receptory, výkonné orgány, reflexný

oblúk, podmienený a nepodmienený

reflex.

Uviesť význam nervovej sústavy. Pomenovať

sústavy, ktoré zabezpečujú látkovú

a nervovú reguláciu. Vymenovať hlavné

orgány ústrednej nervovej sústavy. Porovnať

na ukáţke predný mozog stavovcov. Charakterizovať nervový vzruch a podnet.

Uviesť význam reflexného oblúka a príklad

nepodmieneného a podmieneného reflexu.

Zmyslové orgány stavovcov Základné funkcie a význam orgánov.

Zmyslové orgány – čuch, chuť, hmat, sluch, zrak. Bočná čiara u rýb.

Opísať umiestnenie zmyslových orgánov

stavovcov. Uviesť príklad stavovcov

s dobrým hmatom a čuchom. Vysvetliť

význam bočnej čiary rýb. Uviesť príklad stavovca s veľmi dobrým zrakom a sluchom.

Rozmnoţovacia sústava

stavovcov

Základné funkcie a význam orgánov.

Dimorfizmus. Spermie, vajíčka,

mlieč, ikry. Vonkajšie a vnútorné

oplodnenie, ţivorodé a vajcorodé

ţivočíchy. Kŕmivé a nekŕmivé

vtáky,maternica, placenta. Cicanie.

Vývin mláďat, starostlivosť

o potomstvo.

Pomenovať samčie a samičie pohlavné

bunky. Vysvetliť podstatu oplodnenia.

Vysvetliť význam rozmnoţovania. Opísať

rozmnoţovanie a vývin rýb a obojţivelníka.

Porovnať rozmnoţovanie plaza a vtáka.

Opísať vývin mláďat cicavcov.


O L E

Ţivotné prejavy a správanie

stavovcov

Inštinktívne správanie, značkovanie

teritória, stále a sťahovavé vtáky.

Postavenie ţivočíchov ţijúcich

v skupinách. Etológia – náuka o správaní sa ţivočíchov.

Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci. Uviesť význam značkovania priestoru.

Vysvetliť na príklade inštinktívne správanie

stavovca. Uviesť príklad sťahovavého

a stáleho vtáka.

Význam stavovcov v prírode

a pre človeka

Ochrana stavovcov

Hmyzoţravce, hlodavce, dravé

vtáctvo, mäsoţravé cicavce.

Premnoţenie, biologická rovnováha.

Ohrozenia a moţnosti ochrany,

prirodzené ţivotné podmienky

ţivočíchov, znečisťovanie

prostredia – vzduch, voda, pôda.

Ochrana ţivotného prostredia.

Ohrozené a chránené ţivočíchy.

Uviesť príklad stavovca ţiviaceho sa

hmyzom alebo hlodavcami. Uviesť príklad

stavovca, ktorý po premnoţení ohrozuje

úrodu na poliach a potraviny v domácnosti.

Uviesť dopad úbytku dravých vtákov

a mäsoţravých cicavcov v prírode. Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb

a obojţivelníkov. Uviesť príklad ohrozenia

ţivotných podmienok vtáka alebo cicavca.

Uviesť príklad moţnosti ochrany

obojţivelníkov. Uviesť príklad chráneného

obojţivelníka, plaza, vtáka a cicavca.


Stavba vtáčieho vajca – škrupina,

papierové blany, bielok, ţĺtok,

vzduchová komôrka, zárodočný

disk, pútka.

Ochrana stavovcov

Vedieť pomenovať súčasti vtáčieho vajca.

Vedieť vymenovať spôsoby ochrany .

Vedieť uviesť príkladý chranených

stavovcov.

II. Č

LO

VE

K

A J

EH

O

T

Ľudský organizmus a ľudské

spoločenstvo

Špecifiká ľudského spoločenstva a

ľudskej populácie.

Vysvetliť na príklade význam človeka

v ľudskom spoločenstve. Porovnať spoločné

a odlišné znaky lebky, chrbtice a končatín

ľudského a ţivočíšneho organizmu. Vysvetliť podstatu rasizmu a jeho dôsledky.

48 OSR

Povrch tela a kožná sústava


Povrch tela - koţa Stavba a funkcie koţe. Význam pre

styk s vonkajším a vnútorným

prostredím. Stavba koţe – pokoţka,

zamša, podkoţné väzivo, receptory,

koţný pigment, koţné ţľazy – potné

a mazové, koţné útvary – vlasy, chlpy, nechty.

Pomenovať na ukáţke časti koţe, ktoré

zabezpečujú ochranu povrchu tela, telesnú

teplotu, vylučovanie, vodný reţim a

zmyslové podnety. Pomenovať koţné

útvary na svojej koţi. Uviesť význam koţe.

ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Starostlivosť o koţu a jej význam

Prvá pomoc pri poraneniach koţe

Starostlivosť o koţu, hygiena.

Ochrana pred popáleninami

a omrzlinami. Typické poranenia

koţe – odreniny, pľuzgiere. Zásady

predlekárskej prvej pomoci.

Sformulovať zásady starostlivosti o koţu a

koţné útvary. Zdôvodniť nevhodnosť

opaľovania na prudkom slnku. Opísať

postup predlekárskej prvej pomoci ošetrenia

popáleniny a omrzliny. Predviesť ukáţku

ošetrenia odreniny alebo pľuzgiera.

Oporná a pohybová sústava

Kosti Kosti, kostra a ich význam. Stavba

kosti – okostica, kompaktné

a hubovité kostné tkanivo, kostná

dreň. Rast kosti do dĺţky a do šírky,

krvotvorba. Lebka, hrudník, rebrá,

hrudná kosť, chrbtica, stavce. Spojenie kostí väzivom, chrupkou, kostným tkanivom.

Opísať na ukáţke stavbu kosti. Ukázať

a pomenovať na ukáţke hrudník, chrbticu,

lebku, stavce, rebrá, hrudnú kosť. Uviesť

význam opornej sústavy.Rozlíšiť

na ukáţke spojenie kostí väzivom,

chrupkou, zrastením, kĺbom. Zistiť

jednoduchým telesným pohybom časti

kostry, ktoré sa na ňom zúčastnili.

ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ

Kostra Stavba a význam lebky a chrbtice.

Tvárová a mozgová časť lebky,

kosti lebky - čelová, temenná,

spánková, záhlavná, klinová,

čuchová, lícna, nosová, slzná,

sánka, čeľusť. Chrbtica, stavce –

krčné, hrudné, driekové, kríţová

kosť, kostrč.

Určiť na ukáţke kostry tri kosti mozgovej

časti lebky. Určiť na ukáţke kostry tri kosti

tvárovej časti lebky. Určiť na ukáţke kostry

časti chrbtice.

Kostra končatín Stavba kostry hornej a dolnej konč..

Pletenec hornej končatiny – lopatka,

kľúčnakosť.Kostrahornej končatiny

– ramenná, lakťová, vretenná kosť,

kostra ruky – kosti zápästia, záprstné

Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny

na ukáţke a na vlastnej končatine. Ukázať a

pomenovať kosti dolnej končatiny na ukáţke

a na vlastnej končatine. Porovnať stavbu

kostry ruky a nohy. Zdôvodniť význam nosenia správnej obuvi podľa obrysu


kosti, články prstov. Pletenec dolnej

končatiny – panva, bedrový kĺb.

Kostra dolnej končatiny – stehenná

kosť, jabĺčko, píšťala, ihlica, vonk.

a vnútorný členok, kostra nohy – kosti priehlavku, predpriehlavkové kosti, články prstov.

správnej a nesprávnej klenby nohy.

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Svaly Svalové tkanivá – hladké svalstvo,

priečne pruhované svaly, srdcový

sval. Činnosť a význam svalov, svaly

ovládané a neovládateľné vôľou.

Stavba kostrového svalu, kontrakcia

a ochabnutie svalu. Glykogén.

Určiť na ukáţke základné typy svalového

tkaniva. Porovnať činnosť hladkého

a priečne pruhovaného svalového tkaniva.

Uviesť význam pohybovej sústavy.

Opísať na ukáţke kostrového svalu jeho

stavbu. Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade ohnutia a vystretia ruky v lakti.

Svaly človeka Svaly hlavy a krku – mimické,

ţuvacie svaly, kývač hlavy. Svaly

trupu – prsný, lichobeţníkový sval,

najširší sval chrbta, medzirebrové

svaly, brušné svaly, bránica. Svaly

končatín – deltový sval, biceps,

triceps, sedacie svaly, štvorhlavý sval stehna, trojhlavý sval lýtka.

Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hlavy a

krku. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly trupu.

Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hornej

končatiny a tri svaly dolnej končatiny.

Predviesť jednoduché cviky na posilnenie

svalov hrudníka, chrbta, brucha a končatín.

Starostlivosť o opornú a

pohybovú sústavu

Význam opornej a pohybovej

sústavy.

Ukázať a opísať správne drţanie tela.

Zdôvodniť potrebu pohybu, telesnej práce

pre pohybovú sústavu.

Poškodenia a poranenia kostí

a svalov. Zásady prvej pomoci pri

zlomenine, vytknutí a vykĺbení.

Otvorená a zatvorená zlomenina,

vytknutie, vykĺbenie – predlekárska

pomoc. Prvá pomoc pri zlomeninách a vykĺbení.

Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci

pri otvorenej a zatvorenej zlomenine.

Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci

pri vytknutí, vykĺbení.


Poznávanie kostí a nácvik prvej

pomoci pri poranení kostí.

Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci

pri otvorenej a zatvorenej zlomenine.

Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci

pri vytknutí a vykĺbení.

Tráviaca sústava


Tráviaca sústava Tráviaca sústava, jej význam a

stavba. Ústna dutina – jazyk, zuby,

slinné ţľazy. Vonkajšia a vnútorná

stavba zubu. Mliečny a trvalý chrup.

Hltan, paţerák, ţalúdok, dvanástnik,

podţalúdková ţľaza, pečeň, ţlč, tenké črevo, hrubé črevo, konečník.

Opísať na ukáţke stavbu tráviacej sústavy.

Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach.

Určiť na ukáţke vnútorné časti zuba.

Rozlíšiť druhy zubov v chrupe. Porovnať

mliečny a trvalý chrup. Uviesť základné

procesy v orgánoch tráviacej sústavy.

Uviesť význam tráviacej sústavy.

ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Zloţky potravy Zloţky potravy – cukry, tuky,

bielkoviny, vitamíny, minerálne

látky, voda.

Vymenovať základné ţiviny v potrave

človeka. Zdôvodniť význam bielkovín,

sacharidov (cukrov), tukov, vitamínov, vody a minerálnych látok.

Vyuţitie potravy a premena látok Trávenie, vstrebávanie, látková

premena, enzýmy – ptyalín, pepsín.

Chemické spracovanie potravy, energetická hodnota potravín.

Opísať podstatu trávenia, vstrebávania,

látkovej premeny. Uviesť príklad

konkrétneho enzýmu a jeho význam.

Uviesť dva druhy potravín s vysokou a

nízkou energetickou hodnotou.

Zásady správnej výţivy Zásady správnej výţivy, zlozvyky

v stravovaní.

Uviesť príklad správneho zloţenia stravy

pre človeka. Zdôvodniť význam zeleniny

a ovocia v strave človeka. Opísať význam

správneho stolovania.

Poškodenia a ochorenia tráviacej

sústavy, starostlivosť o tráviacu

sústavu a jej význam

Poškodenia a prevencia ochorení

tráviacej sústavy. Alkoholizmus a

škodlivé účinky pitia alkoholu na

činnosť orgánov tráviacej sústavy.

Prejedanie sa, obezita, bulímia, anorexia.

Uviesť príklad škodlivosti nadmerného pitia alkoholu na činnosť tráviacej sústavy.

Zdôvodniť škodlivosť prejedania. Uviesť

následky hladovania človeka. Poznať

význam pojmov obezita, bulímia, anorexia.

Poznať zásady starostlivosti o chrup.

Dýchacia sústava

Dýchacia sústava Stavba a funkcia orgánov dýchacej

sústavy. Horné dýchacie cesty –

nosová dutina, vedľajšie nosové

dutiny. Dolné dýchacie cesty –

hrtan, štítna chrupka, hlasivky,

priedušnica, priedušky, priedušničky, pľúca, popľúcnica,

pohrudnica, pľúcne mechúriky, komôrky, vonkajšie a vnútorné

Opísať na ukáţke hlavné časti dýchacej

sústavy. Rozlíšiť horné a dolné dýchacie

cesty. Opísať priebeh výmeny dýchacích

plynov v pľúcach.

ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ


dýchanie.

Dýchanie Mechanizmus vonkajšieho

dýchania. Význam dýchacej

sústavy. Kyslík, oxid uhličitý,

medzirebrové svaly, bránica.

Vysvetliť podstatu dýchania. Porovnať

zloţenie vdychovaného a vydychovaného

vzduchu. Vymenovať najdôleţitejšie

dýchacie svaly. Zistiť pohyby bránice a

medzirebrových svalov pozorovaním nádychu a výdychu.

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Škodlivé vplyvy a starostlivosť

o dýchaciu sústavu, jej význam

Starostlivosť o dýchaciu sústavu,

škodlivosť fajčenia. Nikotín,

nikotinizmus. Škodlivosť vdychovania toxických látok.

Zdôvodniť význam čistoty ovzdušia pre

človeka. Uviesť názov škodlivej látky

v cigaretách. Uviesť príklad účinkov

fajčenia na dýchaciu sústavu.

Zásady prvej pomoci pri ohrození

ţivotných funkcií

Poskytnutie prvej predlekárskej

pomoci pri zastavení dýchania,

umelé dýchanie poskytnuté deťom

a dospelým. Význam dýchacej sústavy pre ţivot človeka.

Opísať spôsob pomoci človeku pri zastavení

dychu. Opísať na ukáţke postup pri umelom

dýchaní. Uviesť význam dýchacej sústavy

pre ţivot človeka.

Praktická aktivita č. 3 Prvá pomoc pri ohrození ţivotných

funkcií.

Opísať spôsob pomoci človeku pri zastavení

dychu. Opísať na ukáţke postup pri umelom

dýchaní.

Obehová sústava

Krv Krv, zloţky krvi – krvná plazma,

červené krvinky, hemoglobín, biele

krvinky, imunita, krvné doštičky,

zráţanie krvi. Vlastnosti, krvné

skupiny, darcovstvo krvi, význam

krvi – prepravná, termoregulačná,

obranná funkcia krvi.

Určiť na ukáţke zloţky krvi a vysvetliť ich

význam. Vymenovať krvné skupiny. Uviesť

význam transfúzie krvi.

ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ

Srdce Stavba a činnosť srdca, krvný obeh.

Činnosť srdcového svalu. Predsiene,

komory, chlopne, vencovité tepny.

Veľký /telový/ krvný obeh, malý /pľúcny/ krvný obeh.

Označiť a pomenovať na ukáţke časti srdca.

Opísať podľa schémy veľký a malý krvný

obeh. Uviesť význam srdcových chlopní

pre činnosť srdca.

Cievy Význam a činnosť ciev. Tepny, ţily,

vlásočnice. Miazgové cievy,

Rozlíšiť tepny, ţily a vlásočnice podľa

významu. Uviesť význam vencovitých

tepien pre činnosť srdca. Rozlíšiť tepny


miazga, miazgové uzliny. Slezina. a ţily podľa smeru prúdenia krvi. Poznať

význam miazgy pre ľudský organizmus.

Opísať význam miazgových ciev. Určiť umiestnenie a význam sleziny.

Poškodenia a ochorenia obehovej

sústavy, starostlivosť, význam

Čo prospieva a neprospieva

obehovej sústave. Infarkt.

Zdôvodniť význam pohybu pre činnosť

srdca a ciev. Uviesť vplyv nesprávneho spôsobu ţivota na obehovú sústavu. Uviesť príklad ochorenia obehovej sústavy.

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Zásady prvej pomoci

pri krvácaní

Tepnové a ţilové krvácanie.

Nepriama masáţ srdca.

Slovne opísať alebo predviesť nepriamu

masáţ srdca a ošetrenie krvácajúcej

odreniny. Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení tepny a ţily.


Nácvik prvej pomoci pri malom

krvácaní a pri zastavení činnosti

srdca.

Ukázať na ukáţke alebo slovne opísať

nepriamu masáţ srdca. Opísať alebo

predviesť ukáţku ošetrenia krvácajúcej

odreniny. Opísať postup prvej predlekárskej

pomoci pri poranení tepny a ţily.

Vylučovanie a močová sústava

Vylučovanie

Močová sústava

Odpadové látky - oxid uhličitý,

moč, stolica. Stavba a činnosť

močovej sústavy – obličky, kôra,

obličkové telieska, dreň, kanáliky,

obličková panvička, glomerulus,

kanáliky, Henleho kľučka, filtrácia,

zberný kanálik, obličková tepna a ţila, moč, močovody, močový mechúr, močová rúra.

Vymenovať odpadové látky vznikajúce

pri činnosti ľudského organizmu.

Určiť na ukáţke umiestnenie obličiek a

opísať ich tvar. Ukázať na svojom tele

uloţenie obličiek. Vysvet1iť význam

obličiek a močových ciest.

ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ

Poškodenia a prevencia ochorení

močovej sústavy

Pitný reţim, prechladnutie, vhodné

oblečenie, hygiena.

Uviesť príklad príčiny ochorenia močovej

sústavy. Vymenovať zásady prevencie

ochorení obličiek. Zdôvodniť význam pitia

tekutín pre funkciu obličiek. Vysvetliť

význam močovej sústavy pre človeka.

Regulačné sústavy

Regulovanie organizmu

Hormonálna sústava

Látková a nervová regulácia.

Význam regulačných sústav.

Prostredie, podnet, zmysly, vstupné

Pomenovať spôsoby regulácie organizmu

človeka. Rozlíšiť látkovú a nervovú

reguláciu organizmu. Uviesť význam

ENV

MDV


informácie, regulačné sústavy,

výstupné informácie,výkonný orgán,

prostredie. Význam hormónov.

Hypofýza, šuškovité teliesko, štítna

ţľaza, prištítne telieska, týmus,

nadobličky, podţalúdková ţľaza, vaječníky, semenníky aich hormóny.

regulovania činnosti organizmu. Uviesť

význam hormónov pri regulovaní organizmu. Určiť na ukáţke tri ţľazy

s vnútorným vylučovaním. Uviesť význam

inzulínu. Uviesť príklad významu troch

ţliaz s vnútorným vylučovaním.

OZO

OSR

TBZ

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Nervová sústava Stavba a funkcia nervov. Reflexná

povaha nervovej činnosti. Neurón,

stavba neurónu – telo, dostredivé

a odstredivé nervové vlákna.

Dráţdivosť, reflex, reflexný oblúk:

podráţdenie – dostredivé nervové vlákno – CNS – odstredivé nervové vlákno – výkonný orgán.

Pomenovať sústavu orgánov, ktorá

umoţňuje nervovú reguláciu. Opísať

význam nervovej bunky. Pomenovať na

schéme časti reflexného oblúka. Uviesť

príklad reflexnej činnosti človeka.

Ústredná nervová sústava Ústredná nervová sústava – mozog,

miecha. Predný mozog, stredný

mozog, most, mozoček, predĺţená

miecha.

Opísať na ukáţke základné časti ústrednej

nervovej sústavy. Určiť na ukáţke jednotlivé

časti mozgu. Vysvetliť význam mozgovej

kôry predného mozgu.

Obvodová nervová sústava Obvodová nervová sústava.

Mozgové a miechové nervy,

útrobné nervy.

Uviesť základné časti obvodovej nervovej sústavy.

Zmyslové orgány Receptory a zmyslové vnemy.

Sladká, slaná, horká, slaná chuť.

Jazyk, chuťové poháriky. Koţné

receptory –teplo, chlad, tlak. Čuchové bunky, nosová dutina.

Vysvetliť význam chuti, čuchu a hmatu pre

človeka. Ukázať na svojom tele uloţenie

orgánov chuti, čuchu a hmatu. Rozlíšiť

chuťové, čuchové a hmatové bunky podľa

podnetov, ktoré prijímajú.

Zrak Stavba, činnosť a význam

zrakového orgánu. Oko - bielko,

rohovka, cievovka, vráskovcové

teleso, dúhovka, šošovka, zrenica,

sietnica, sklovec, tyčinky, čapíky,

slepá škvrna, ţltá škvrna. Okohybné svaly.

Opísať na ukáţke stavbu oka. Opísať podľa

ukáţky podstatu krátkozrakosti

a ďalekozrakosti.


Sluch Stavba, činnosť a význam

sluchového orgánu. Vonkajšie,

stredné a vnútorné ucho, ušnica,

zvukovod, bubienok, kladivko,

strmienok, nákovka, predsieň, polkruhové kanáliky, vačky, slimák,

Eustachova trubica, sluchový nerv. Polohovo – pohybový orgán.

Určiť na ukáţke vonkajšie, stredné a

vnútorné ucho. Pomenovať na ukáţke časti

stredného ucha. Určiť na ukáţke uloţenie

a význam rovnováţneho orgánu.

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Poškodenia a hygiena zraku

a sluchu

Zásady hygieny zraku a sluchu.

Krátkozrakosť, ďalekozrakosť.

Rozptylky, spojky, okuliare,

šošovky, slnečné okuliare. Slepota, Brailovo písmo. Starostlivosť

o zrak. Hluk, decibely, poškodenie

sluchu, hluchota, posunková reč.

Uviesť príklad škodlivého vplyvu na zrak

a sluch. Vymenovať zásady starostlivosti o

zrakový orgán. Vymenovať zásady

starostlivosti o sluchový orgán. Uviesť

príklad komunikácie s osobou

s poškodeným zrakom lebo sluchom.

Vyššia nervová činnosť Myslenie, pamäť, reč, schopnosti a

vedomosti človeka.

Uviesť príklad podmieneného reflexu.

Uviesť príklad nepodmieneného reflexu.

Uviesť význam myslenia a reči v ţivote

človeka.

Zásady prvej pomoci pri

poranení mozgu a miechy

Poranenie mozgu, chrbtice

a miechy. Protišoková

a stabilizovaná poloha.

Opísať postup prvej predlekárskej pomoci

pri poranení mozgu, chrbtice a miechy.

Rozlíšiť protišokovú a stabilizovanú polohu

na ukáţke.

Starostlivosť o nervovú sústavu,

význam

Zásady hygieny duševnej činnosti.

Význam nervovej sústavy.

Vymenovať zásady hygieny duševnej

činnosti. Uviesť na príklad správneho

reţimu dňa.

Rozmnožovanie, vývin jedinca a

rodičovstvo


- muţské pohlavné orgány

Muţské vonkajšie a vnútorné

pohlavné orgány – pohlavný úd,

miešok, semenníky, nadsemenník,

semenovod, predstojnica.

Vymenovať orgány, v ktorých sa tvoria

ţenské a muţské pohlavné bunky. Určiť

a pomenovať na ukáţke muţské pohlavné

orgány.

ENV

MDV

OZO



- ţenské pohlavné orgány

Ţenské vonk. a vnútorné pohlavné

orgány – veľké a malé pysky,

klitoris, pošva, vaječníky, vajcovody,

maternica. Menštruačný cyklus.

Určiť a pomenovať na ukáţke ţenské

pohlavné orgány. Vysvetliť význam

menštruačného cyklu.

OSR

TBZ

II. Č

LO

VE

K A

JE

HO

TE

LO

Vývin jedinca Oplodnenie, vajcovod, tehotenstvo,

maternica, zárodok, plod, placenta,

pupočná šnúra. Pôrod, fázy pôrodu,

šestonedelie. Obdobia ľudského

ţivota – novorodenec, dojča, batoľa,

predškolský vek, mladší školský

vek, starší školský vek, puberta,

dospievanie, dospelosť, zrelosť, stredný vek, staroba.

Označiť na ukáţke pohlavných orgánov

miesto splynutia vajíčka a spermie. Uviesť

dĺţku trvania tehotenstva. Opísať začiatok,

priebeh a koniec tehotenstva. Uviesť

uloţenie plodu a spôsob jeho výţivy.

Vymenovať zásady starostlivosti o zdravý

vývin novorodenca. Zdôvodniť význam

výţivy dieťaťa materským mliekom. Uviesť príklad troch znakov dospievania a typické znaky troch období ľudského ţivota..

Intímna hygiena a pohlavné

choroby, partnerské vzťahy

a rodina

Prevencia pohlavných ochorení a

AIDS. Priateľské a partnerské

vzťahy, rodina, zodpovednosť za vznik ţivota.

Uviesť príklad pohlavnej choroby a moţnosti nákazy. Opísať podstatu AIDS

a moţnosti jej predchádzania. Uviesť zásady

predchádzania pohlavným ochoreniam.

Uviesť príklad priateľských vzťahov,

vzájomnej pomoci mladých a dospelých ľudí. Uviesť na príklade význam rodiny.

II

I. Z

DR

AV

IE A

ŢIV

OT

ČL

OV

EK

A

Nákazlivé ochorenia, očkovanie,

prevencia

Vonkajšie vplyvy na ľudské

zdravie. Zdravie a choroba,

nákazlivé ochorenia, očkovanie.

Prevencia, imunita, inkubačná doba,

dezinfekcia,dezinsekcia,deratizácia.

Uviesť tri príklady infekčného ochorenia.

Charakterizovať výraz imunita a inkubačná

doba. Vysvetliť základný princíp očkovania. Uviesť zásady prevencie infekčných

ochorení. Vysvetliť na príklade význam dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie.

4 ENV

MDV

OZO

OSR

TBZ Vplyv návykových látok

na zdravie človeka

Toxické a návykové látky. Vplyv

na zdravie človeka.

Uviesť príklad návykovej látky. Vysvetliť

na príklade drogovú závislosť. Zdôvodniť

škodlivosť drogovej závislosti na zdravie. Uviesť zásady prevencie drog. závislostí.

Vnútorné vplyvy na ľudské

zdravie

Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie. Uviesť vplyv dedičnosti na zdravie človeka.

Uviesť príklad dedičnej vlastnosti človeka. Uviesť príklad dedičného ochorenia.

Schopnosti a osobitosti človeka,

ţivotný štýl

Etické a morálne princípy, kultúra

medziľudských vzťahov, vzťah človeka k prírode.

Vymenovať základné podmienky ţivota

človeka. Zdôvodniť význam striedania práce

a odpočinku. Uviesť príklad nesprávnej ţivotosprávy a dôsledkov na ţivot človeka.


Uviesť príklad zdravého ţivotného štýlu.

Uviesť príklad významu jedinca v ţivote

spoločnosti. Vyjadriť názor na význam

záujmov, sebapoznávania, vzdelávania a rozvoj zručností pre ţivot človeka.


Tematický

okruh Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Počty

hodín

Prierezové

témy

Úvod do biológie



1

I. N

EŢ

IVÁ

PR

ÍRO

DA

A J

EJ

PO

ZN

ÁV

AN

IE

Neţivá príroda Neţivá a ţivá príroda. Závislosť

organizmov a človeka od neţivej

prírody. Poznávanie neţivej prírody,

význam vied o Zemi.

Preukázať na príklade závislosť

organizmov od neţivej prírody. Uviesť

príklad vplyvu organizmov na neţivú

prírodu. Preukázať na príklade význam vied o Zemi. Poznať význam nerastných surovín pre ţivot človeka.

1 ENV

II. Z

EM

A J

EJ S

TA

VB

A Stavba Zeme Stavba Zeme. Sféry zemského

telesa. Stavba zemskej kôry pevnín

a dna oceánov.

Určiť a pomenovať podľa ukáţky

členenie sfér zemského telesa. Rozlíšiť

na ukáţke pevninskú a oceánsku zemskú

kôru.

2 ENV

MDV

TBZ

Zemská kôra v pohybe Zemská kôra v pohybe. Pohyby

zemskej kôry a ich príčiny.

Vzďaľovanie, pribliţovanie a

podsúvanie litosferických platní.

Poznať príčinu pohybu litosferických

platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania

litosferických platní. Uviesť dôsledky

pribliţovania a podsúvania

litosferických platní. Opísať na ukáţke

vznik a zánik oceánskej zem. kôry.

A H

OR

NIN

Y –

ST

AV

E

BN

É Minerály a horniny Minerály a horniny. Rozlišovacie

znaky minerálov a hornín. Vznik

minerálov a hornín. Príklady minerálov a hornín.

Charakterizovať minerál a horninu,

uviesť konkrétny príklad. Rozlíšiť na

ukáţke minerál a horninu. Uviesť spôsob

vznikuhornín, podstatu vznikuminerálov.

3 ENV

OZO


Stavba a vlastnosti minerálov

Minerály – vznik, vonkajší tvar a

vnútorná stavba. Vlastnosti

minerálov – fyzikálne, chemické,

mechanické a optické, ich význam a vyţívanie.

Pomenovať priestorový útvar, od ktorého

závisí tvar a vlastnosti kryštálov.

Vymenovať fyz. a chemické vlastnosti

minerálov, poznať vyuţite mechanickej a optickej vlastnosti.

III.

Praktická aktivita č. 1 Pozorovanie a rozlišovanie

minerálov a hornín. Vedieť rozlíšiť vzorky minerálov a hornín na základe vonk. znakov.

IV. G

EO

LO

GIC

KÉ

PR

OC

ES

Y

Geologické procesy a ich zdroje Geologické procesy. Vonkajšie a

vnútorné geologické procesy.

Katastrofické geologické procesy,

príčiny a dôsledky pre človeka.

Uviesť príklad zdroja energie, energiu a

súvisiaci geologický proces. Rozlíšiť na

príklade vonkajší a vnútorný geologický

proces. Dokumentovať na príklade

katastrofický geologický proces a jeho následky.

10 ENV

OZO

MDV

TBZ

Vnútorné geologické procesy Vnútorné geologické procesy.

Magmatická a sopečná činnosť,

magma a láva. Časti sopky. Prejavy

sopečnej činnosti.

Rozlíšiť magmatickú a sopečnú činnosť.

Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta

vzniku. Opísať podľa ukáţky časti

sopky. Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti a význam sopečnej činnosti.

Vyvreté horniny Vyvreté horniny. Vznik, rozlišovacie

znaky hlbinných a výlevných

vyvretých hornín. Typické horniny,

ich vlastnosti, vyuţitie a výskyt.

Poznať podstatu vzniku vyvretých

hornín. Rozlíšiť na ukáţke hlbinnú a

výlevnú vyvretú horninu, štruktúru ţuly

a čadiča. Poznať vyuţitie aspoň jednej hlbinnej a výlevnej vyvretej horniny.

Horotvorná činnosť a poruchy

zemskej kôry

Horotvorná činnosť a poruchy

zemskej kôry. Prejavy horotvornej

činnosti. Vrásnenie, vrásy a zlomy.

Charakterizovať horotvornú činnosť.

Rozlíšiť na ukáţke (alebo načrtnúť)

príklad poruchy zemskej kôry. Rozlíšiť

vrásu a zlom podľa ich vzniku a charakteristických znakov.

Zemetrasenie Zemetrasenie. Vznik a druhy

zemetrasenia, prejavy a dôsledky.

Ochrana pred zemetrasením a jeho

dôsledkami. Výskyt na Slovensku.

Poznať príčinu vzniku zemetrasenia.

Uviesť príklad druhu zemetrasenia a

jeho dôsledkov. Rozlíšiť rozdiel medzi

ohniskom a epicentrom zemetrasenia. Poznať moţnosti ochrany ľudí a budov pred dôsledkami zemetrasenia.


Premena hornín a premenené

horniny

Premena hornín a premenené

horniny. Činitele premeny, vznik

premenených hornín. Typické

premenené horniny, vlastnosti, vyuţitie.

Uviesť hlavné činitele premeny hornín.

Opísať na ukáţke typickú vlastnosť

premenených hornín. Poznať jednu premenenú horninu, typickú vlastnosť a jej vyuţitie.

IV. G

EO

LO

GIC

KÉ

PR

OC

ES

Y

Praktická aktivita č. 2 Pozorovanie vyvretých a premenených hornín.

Poznať a vedieť rozlíšiť vybrané vzorky vyvretých a premenených hornín.

Vonkajšie geologické procesy Vonkajšie geologické procesy.

Pôsobenie vonkajších geologických

činiteľov, ich prejavy. Zvetrávanie,

príčiny a dôsledky. Vplyv, prejavy a

dôsledky zemskej príťaţlivosti,

vody, ľadovca a vetra.

Poznať pôsobenie vonkajších

geologických procesov a ich čiastkové

procesy. Rozlíšiť mechanické

a chemické zvetrávanie a ich dôsledky.

Poznať dôsledky zemskej príťaţlivosti,

činnosti toku rieky a morskej vody.

Poznať podstatu vzniku ľadovca a

dôsledky činnosti horského ľadovca.

Opísať prejavy a dôsledky rušivej a tvorivej činnosti vetra.

ENV

OZO

MDV

TBZ

Usadené horniny Usadené horniny. Podstata vzniku

usadených hornín. Úlomkovité,

organické a chemické usadené

horniny, ich vznik, vlastnosti a

vyuţitie.

Pomenovať usporiadanie útvarov

usadených hornín. Poznať vyuţitie

nespevnenej a spevnenej úlomkovitej

usadenej horniny. Opísať vznik

organických usadených hornín a uviesť

príklad vyuţitia organickej usadenej

horniny. Poznať podstatu vzniku

chemických usadených hornín a uviesť

príklad vyuţitia chem. usadenej horniny.

Krasové procesy Krasové procesy. Podstata

krasových procesov. Povrchové

a podzemné krasové útvary.

Kvapľové a ľadové jaskyne.

Poznať podstatu krasového procesu.

Uviesť príklad povrchového a

podzemného krasového útvaru. Rozlíšiť

kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa

výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne Slovenska.


V.

HIS

TÓ

RIA

ZE

ME

Skameneliny a vek Zeme Vek Zeme a skameneliny.

Charakteristika skamenelín, podstata

ich vzniku, druhy skamenelín a ich

príklady. Určovanie veku Zeme a

hornín.

Charakterizovať skamenelinu a uviesť

príklad. Opísať proces vzniku

skameneliny. Poznať postup určovania

pomerného a skutočného veku hornín.

2 ENV

Geologická história Zeme Geologická história Zeme. Prahory

a starohory. Prvohory a druhohory.

Treťohory a štvrtohory. Významné

geologické procesy, prejavy ţivota,

príklady vedúcich skamenelín.

Uviesť významné geologické procesy

v jednotlivých sférach vývoja Zeme.

Poznať na ukáţke príklad vedúcej

skameneliny prvohôr, druhohôr,

treťohôr a štvrtohôr. Uviesť význam

prvohorných papradí a prasličiek

v súčasnosti. Poznať dôkazy predchodcu

človeka a vývoja človeka v treťohorách a štvrtohorách.

VI.

PR

ÍRO

DA

SL

OV

EN

SK

A Geologická história a stavba SR –

Západné Karpaty

Neţivá príroda Slovenska.

Geologické jednotky Západných

Karpát.

Poznať významné geologické procesy a

vývoj organizmov na Slovensku.

Pomenovať a určiť podľa ukáţky

geologické jednotky Slovenska podľa

typických znakov. Uviesť príklad a

význam typickej horniny aspoň troch pásiem.

2 ENV

MDV

TBZ

OSR

V

II.

EK

OL

OG

ICK

É

PO

DM

IEN

KY

ŢIV

OT

A

Základné ekologické pojmy Ekológia, enviromentalistika.

Biotop, Ekosystém.

Vysvetliť pojem ekológia, environmentalistika, ekosystém a biotop. Poznať časti ekosystému.

12 ENV

Organizmy a prostredie Organizmy a prostredie. Vzťahy

organizmov s prostredím,

prispôsobivosť organizmov

prostrediu, znášanlivosť

podmienok prostredia organizmov.

Poznať aspoň tri anorganické a tri

organické látky, ktoré sú súčasťou

organizmov. Uviesť príklad závislosti

organizmu od prostredia a vzájomného

vzťahu medzi organizmami. Poznať

prispôsobivosť organizmov ţivotným

podmienkam. Uviesť na príklade rozsah znášanlivosti prostredia organizmami.

Neţivé zloţky prostredia

Svetlo, teplo a vzduch

Neţivé zloţky prostredia. Vplyv

energie, svetla, tepla, vzduchu, vody

a pôdy na ţivotné podmienky

Poznať význam slnečného ţiarenia

pre rastliny. Rozlíšiť nároky rastlín a

ţivočíchov na svetlo. Poznať


Voda a pôda a procesy organizmov. prispôsobenie organizmov teplote

prostredia. Uviesť význam vody

pre organizmy. Preukázať na príklade

prispôsobenie organizmov mnoţstvu

vody v prostredí. Poznať význam

vzduchu pre rastliny a ţivočíchy. Uviesť zloţky pôdy a ich význam

pre organizmy.

VII

. E

KO

LO

GIC

KÉ

PO

DM

IEN

KY

ŢIV

OT

A

Znečisťovanie ţivotného

prostredia organizmov

Znečisťovanie neţivých zloţiek

prostredia. Príčiny a dôsledky znečisťovania vody, vzduchu, pôdy pre rastliny a ţivočíchy.

Uviesť príklad dôsledkov znečistenia

vody, vzduchu a pôdy na ţivot rastlín. Poznať dôsledky znečistenia vody, vzduchu a pôdy pre ţivot ţivočíchov.

ENV

OZO

OSR

MDV Ţivé zloţky prostredia –

populácia

Ţivé zloţky prostredia. Populácia.

Vlastnosti populácie – veľkosť,

hustota, rast – vnútorné a vonkajšie

vzťahy.

Rozlíšiť na ukáţke jedinca populáciu

rastlín a ţivočíchov. Uviesť príklad

početnosti populácie. Chápať

podmienky rastu populácie. Poznať

význam hustoty pre preţitie populácie.

Rozlíšiť na príklade konkurenciu, predáciu, parazitizmus, symbiózu.

Spoločenstvo organizmov Spoločenstvo organizmov. Typy

spoločenstiev. Druhová rozmanitosť,

štruktúra, zloţenie spoločenstva

a priestorové členenie.

Rozlíšiť rastlinné a ţivočíšne, prírodné a

umelé spoločenstvo, suchozemské,

sladkovodné a morské spoločenstvo.

Uviesť príklad druhovej rozmanitosti.

Poznať význam priestorovej štruktúry

spoločenstva. Uviesť príklad

dominancie v spoločenstve.

Ekosystém Ekosystém. Zloţky a typy

ekosystémov. Obeh látok a tok

energie v ekosystéme.

Rozlíšiť ţivé a neţivé zloţky

ekosystému. Poznať typy

suchozemských a vodných ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača.

Ţivot ekosystému Ţivot ekosystému. Vlastnosti

ekosystému (potravové vzťahy,

obnovovanie a vývin ekosystému).

Poznať význam premeny látok a energie

v ekosystéme. Zostaviť príklad

potravového reťazca. Chápať význam obnovy ekosystému. Poznať štádiá


vývoja ekosystému.


Poznávanie ekosystémov a ich ţivot. Poznať ţivé zloţky prostredia –

populácia, spoločenstvo, ekosystém –

a neţivé zloţky prostredia – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda. Poznať

základné ekologické podmienky ţivota

a fungovanie ekosystému.

VII

. E

KO

LO

GIC

KÉ

PO

DM

IEN

KY

ŢIV

OT

A

Biosféra Biosféra. Zloţky biosféry. Obeh

látok a tok energie v biosfére.

Rozlíšiť neţivé a ţivé zloţky biosféry. Rozlíšiť na ukáţke tri ekosystémy

v biosfére podľa ţivotných podmienok.

Vysvetliť na príklade obeh látok

v biosfére. Poznať význam toku energie

v biosfére.

ENV

MDV

TBZ

OZO

Biologická a ekologická

rovnováha

Biologická a ekologická rovnováha.

Podmienky udrţania biologickej

rovnováhy. Moţnosti zachovania a

ohrozenia ekologickej rovnováhy.

Poznať význam biologickej rovnováhy.

Chápať spätnú väzbu na konkrétnom

príklade. Uviesť príklad narušenia

biologickej rovnováhy. Poznať význam

ekologickej rovnováhy. Porovnať

stabilný a nestabilný ekosystém. Uviesť

tri príklady narušenia ekologickej

rovnováhy. Poznať zásady ekologického hospodárenia v krajine.

Globálne environmentálne

problémy a ich riešenie

Globálne ekologické problémy –

kyslé daţde, smog, skleníkový

efekt, stenčovanie ozónovej vrstvy,

hromadenie odpadov. Príčiny,

dopady na ekosystémy, moţnosti

riešenia globálnych ekologických

problémov.

Poznať príčiny a dopady stenčovania

ozónovej vrstvy, vzniku smogu,

skleníkového efektu a kyslých daţďov.

Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu,

skleníkového efektu a kyslých daţďov.

Uviesť príklad príčiny hromadenia

odpadov. Uviesť význam recyklácie

druhotných surovín. Demonštrovať

na príklade alternatívny zdroj energie a jeho prínos.


BIOLÓGIA 9. Ročník

Tematický okruh


Prierezové témy

Úvod do biológie



1 OSR

I. Z

ÁK

LA

DN

É Ţ

IVO

TN

É P

RO

CE

SY

OR

GA

NIZ

MO

V

Životné procesy baktérií, húb

a rastlín

Základné ţivotné procesy

organizmov

Ţivotné procesy organizmov.

Výţiva, dýchanie, vylučovanie,

rozmnoţovanie, rast a vývin,

dráţdivosť a citlivosť, pohyb a

ich význam pre ţivot.

Poznať základné ţivotné procesy

organizmov. Chápať význam

jednotlivých ţivotných procesov pre

ţivot organizmov.

21 ENV

OSR

OZO

MDV

TBZ Výţiva a dýchanie baktérií a húb Výţiva a dýchanie baktérií a húb.

Rast a vývin, baktérie pôdne,

hnilobné, parazitické, mliečne,

kvasné, fotosyntéza, huby

saprofytické, parazitické.

Poznať výţivu a prijímanie ţivín

baktérií (rozkladných, kvasných,

mliečnych, hľuzových, parazitických).

Rozlíšiť výţivu saprofytickej a

parazitickej huby.

Výţiva a dýchanie rastlín Proces a význam fotosyntézy

rastlín. Autotrofná výţiva rastlín.

Proces a význam dýchania rastlín

pre organizmy a človeka.

Vyţivovacie orgány rastliny, listy,

anorganické látky, kyslík, oxid

uhličitý, voda, organické látky,

autotrofný a heterotrofný

organizmus.

Poznať podstatu výţivy rastlín. Opísať

podľa schémy podstatu procesu

fotosyntézy. Zdôvodniť autotrofnú

výţivu rastlín. Poznať podstatu

dýchania rastlín. Vymenovať látky,

ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje

rastlina, ţivočích, človek. Poznať

význam fotosyntézy a dýchania pre

rastliny, ţivočíchy a človeka.

Rozmnoţovanie baktérií a húb Rozmnoţovanie delením, pučaním a

výtrusmi. Baktérie, huby - kvasinky,

huby s plodnicou, delenie, pučanie,

výtrus, výtrusnica.

Poznať spoločné a odlišné znaky

rozmnoţovania baktérií a húb. Rozlíšiť

na príkladoch rozmnoţovanie delením,

pučaním a výtrusmi.


I. Z

ÁK

LA

DN

É Ţ

IVO

TN

É P

RO

CE

SY

OR

GA

NIZ

MO

V

Rozmnoţovanie rastlín Nepohlavné a pohlavné

rozmnoţovanie rastlín. Opelenie a

oplodnenie. Vznik plodu a semena.

Rozmnoţovací orgán, kvet, peľové

zrnko, vajíčko, samčia a samičia

pohlavná bunka, oplodnenie,

semeno, plod, pohlavné a

nepohlavné rozmnoţovanie

(poplazy, cibuľa).

Poznať podstatu nepohlavného a

pohlavného rozmnoţovania rastlín.

Uviesť príklady rozmnoţovania

poplazmi, hľuzami, odrezkami,

podzemkom a cibuľou. Poznať význam

pohlavných buniek rastlín. Chápať

podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloţenie pohlavných buniek a

semien ihličnatých drevín, listnatých

drevín a bylín.

Dráţdivosť a pohyb rastlín Dráţdivosť, citlivosť a pohyb

rastlín. Pôsobenie fyzikálnych,

chemických, biologických faktorov.

Reakcie rastlín na svetlo, teplo,

vodu, chemické látky, ţiarenie,

dotyk, gravitáciu.

Chápať súvislosť dráţdivosti a pohybu.

Poznať aspoň jeden faktor dráţdivosti

rastlín. Uviesť príklad pohybu častí

rastlinných tiel spôsobeného svetlom,

vodou, teplom, gravitáciou, chemickými

látkami, dotykom a ţiarením.

Ţivot rastlín Klíčenie semena, rast a vývin

rastliny. Ţivot rastlín počas roka,

dĺţka ţivota rastlín. Semeno,

zárodok, klíčne listy, klíčne listy,

základ koreňa, základ listov, základ

stonky, klíčenie, rast, jednoročná

bylina, dvojročná bylina, trváca

bylina.

Charakterizovať proces klíčenia.

Vymenovať podmienky klíčenia semien.

Porovnať podmienky klíčenia a rastu

rastliny. Poznať podľa ročného

ţivotného cyklu jednoročnú, dvojročnú

a trvácu rastlinu. Porovnať na príklade

vývin jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny.

Praktické cvičenie č.1

Rozlíšenie baktérií, rastlín a húb

podľa ţivotných procesov.

Rozlíšiť baktérie, rastliny a huby podľa

ţivotných procesov – spôsob výţivy, dýchanie a rozmnoţovanie.

Životné procesy živočíchov

Výţiva ţivočíchov Heterotrofná výţiva ţivočíchov.

Príjem ţivín ţivočíchmi a ich

význam. Osobitosti výţivy

bezstavovcov a stavovcov. Trávenie,

vstrebávanie, vylučovanie, dýchanie,

potravová vakuola, tráviaca dutina, ústne orgány, tráviaca rúra, paţerák,

Poznať význam ţivín pre ţivočíchy. Zdôvodniť heterotrofnú výţivu

ţivočíchov. Porovnať časti tráviacej rúry

bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Poznať

bezstavovca s mimotelovým trávením. Poznať význam zubov, jazyka a

ENV

OSR

OZO

MDV


ţalúdok, črevo, análny otvor,

mimotelové trávenie. Ústna dutina,

hltan paţerák, hrvoľ, ţalúdok,

svalnatý ţalúdok, ţľaznatý ţalúdok,

pečeň, podţalúdková ţľaza, pečeň, črevo, tenké črevo, hrubé črevo, kloaka, análny otvor.

slinných ţliaz pri spracovaní potravy.

Zdôvodniť súvislosť stavby chrupu

cicavcov s prijímanou potravou.

Porovnať stavbu tráviacej sústavy

mäsoţravcov a bylinoţravcov.

I. Z

ÁK

LA

DN

É Ţ

IVO

TN

É P

RO

CE

SY

OR

GA

NIZ

MO

V

Dýchanie ţivočíchov Význam dýchania ţivočíchov.

Osobitosti dýchania bezstavovcov -

dýchanie povrchom tela, pľúcny

vak, ţiabre, vzdušnice. Osobitosti

dýchania stavovcov - vonkajšie a

vnútorné dýchanie, koţné dýchanie,

ţiabre, prieduška, priedušnica,

pľúca, vzdušné vaky.

Charakterizovať proces dýchania.

Preukázať na príklade dýchanie

povrchom tela. Poznať osobitosti

dýchania vodných a suchozemských

bezstavovcov. Rozlíšiť vnútorné a

vonkajšie dýchanie. Poznať princíp

dýchania stavovcov ţiabrami, koţné

dýchanie obojţivelníkov. Zdôvodniť

význam vzdušných vakov vtákov.

Poznať princíp vonkajšieho a

vnútorného dýchania cicavcov.

Vylučovanie ţivočíchov Význam a osobitosti vylučovania

bezstavovcov – stiahnuteľná

vakuola, vyvrhovací otvor,

vylučovací otvor, vylučovacie

kanáliky, vejárovité trubičky,

análny otvor. Význam a osobitosti

vylučovania stavovcov – močová

sústava, obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra.

Poznať význam vylučovania. Uviesť

príklad bezstavovca s vyvinutou

vylučovacou sústavou. Vymenovať

odpadové látky v organizme stavovcov.

Poznať sústavy orgánov stavovcov,

ktorými sa vylučujú odpadové látky.

Obeh telových tekutín ţivočíchov Význam a osobitosti obehu tekutín

bezstavovcov – otvorená obehová

sústava, zatvorená obehová sústava,

srdce, cieva. Význam a osobitosti

obehu tekutín stavovcov – krv,

krvná plazma, červené krvinky,

biele krvinky, krvné doštičky, cievy, srdce, predsieň, komora.

Poznať význam obehu telových tekutín,

obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave

bezstavovcov, význam krvi stavovcov.

Chápať princíp obehu krvi v zatvorenej

obehovej sústave, funkciu ciev a srdca. Vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.


I. Z

ÁK

LA

DN

É Ţ

IVO

TN

É P

RO

CE

SY

OR

GA

NIZ

MO

V

Regulácia tela ţivočíchov Význam a osobitosti regulácie

bezstavovcov – rozptýlená nervová

sústava, nervové uzliny, rebríčková

nervová sústava. Význam a

osobitosti regulácie tela stavovcov –

hormonálny sústava, nervová

sústava, mozog, miecha, dráţdivosť,

reflex, neurón.

Poznať význam regulovania organizmu

ţivočíchov. Rozlíšiť význam nervovej

regulácie. Rozlíšiť typy nervovej

sústavy bezstavovcov. Poznať význam

regulovania organizmu ţivočíchov.

Rozlíšiť význam hormonálnej a

nervovej regulácie. Poznať súvislosť

dráţdivosti a nervového riadenia.

Poznať súvislosť prijímania informácií

zmyslovými receptormi s nervovou

sústavou. Poznať regulačný význam

nervovej sústavy stavovcov. Opísať

princíp prenosu informácií stavovcov.

Rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva

podmienené reflexy, významné pre ţivot stavovcov.

Zmyslové vnímanie ţivočíchov –

bezstavovce

Význam a osobitosti zmyslového

vnímania bezstavovcov – oči jednoduché, zloţené a na stopkách,

vnútorné ucho, tykadlá, hmatadlá, fúziky, hmatové fúzy.

Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu

bezstavovca.

Zmyslové orgány ţivočíchov –

stavovce

Význam a osobitosti zmyslového

vnímania stavovcov – zrak, ušný bubienok, ušné otvory, čuch, nozdry, hmat, čuchové jamky.

Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu

stavovca. Uviesť príklad cicavca s dobre

vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi.

Pohyb ţivočíchov Význam a osobitosti pohybu

bezstavovcov – brvy, bičíky,

svalové bunky, svaly, svalnatá noha,

články, článkované končatiny,

krídla. Význam a osobitosti pohybu

stavovcov – svaly, plutvy, priečne

pruhované svaly, končatiny, krídla.

Poznať význam pohybu ţivočíchov.

Poznať a zdôvodniť odlišnosti

pohybového systému aspoň dvoch

zástupcov bezstavovcov. Uviesť príklad

spôsobu pohybu jedného bezstavovca.

Poznať význam pohybu ţivočíchov.

Poznať a zdôvodniť prispôsobenie

pohybu zástupcov stavovcov ţivotnému

prostrediu a spôsobu ţivota.


I. Z

ÁK

LA

DN

É Ţ

IVO

TN

É

PR

OC

ES

Y O

RG

AN

IZM

OV

Rozmnoţovanie a vývin

ţivočíchov - bezstavovce

Osobitosti rozmnoţovania a vývinu

bezstavovcov. Nepohlavné

rozmnoţovanie – delenie, pučanie,

regenerácia. Pohlavná bunka,

pohlavné rozmnoţovanie, spermie,

vajíčka, obojpohlavný ţivočích, vaječníky, semenníky, vajíčko,

spermia, priamy a nepriamy vývin, úplná a neúplná premena.

Charakterizovať proces rozmnoţovania.

Poznať podstatu oplodnenia vajíčka.

Odlíšiť na príklade pohlavné a

nepohlavné rozmnoţovanie. Poznať

rozmnoţovanie obojpohlavného

ţivočícha. Porovnať priamy a nepriamy

vývin jedinca. Rozlíšiť na ukáţke úplnú

a neúplnú premenu hmyzu.

Rozmnoţovanie a vývin

ţivočíchov - stavovce

Osobitosti rozmnoţovania a vývinu

stavovcov. Vaječníky, semenníky,

vajíčka, spermie, ikry, pohlavná

dvojtvarosť, vonkajšie a vnútorné

oplodnenie, kŕmivé a nekŕmivé

vtáky, zárodok, plod, maternica, placenta, materské mlieko.

Charakterizovať proces rozmnoţovania.

Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie

stavovcov. Opísať nepriamy vývin

obojţivelníkov. Rozlíšiť starostlivosť

vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého

a nekŕmivého vtáka. Poznať vývin a spôsob výţivy mláďat cicavcov.

II

. O

RG

AN

IZÁ

CIA

ŢIV

EJ H

MO

TY

OR

GA

NIZ

MO

V

Bunka a jej štruktúry Štruktúra a funkcie rastlinnej a

ţivočíšnej bunky. Bunka, rastlinná

bunka, ţivočíšna bunka, ţivá sústava, bunková stena,

cytoplazmatická membrána,

cytoplazma, jadro, vakuola,

chloroplast, chlorofyl,

mitochondrie, lyzozómy.

Poznať význam bunky pre organizmy.

Poznať stavbu a funkciu jednotlivých jej

častí. Odlíšiť ţivé a neţivé súčasti

bunky. Porovnať znaky a funkcie

rastlinnej a ţivočíšnej bunky. Zdôvodniť

odlišnosť stavby rastlinnej a ţivočíšnej

bunky. Pomenovať časti bunky, ktoré

zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín.

4 ENV

OSR

OZO

MDV

Ţivot bunky Základné ţivotné procesy v bunke

– príjem a výdaj látok, fotosyntéza

a dýchanie, dráţdivosť a citlivosť,

pohyb, rozmnoţovanie. Bunka ako

celok.

Poznať význam príjmu a výdaja látok,

fotosyntézy a dýchania ako procesov

premeny látok v bunke. Rozlíšiť aktívny

a pasívny pohyb bunky. Poznať

súvislosť rozmnoţovania bunky s

prenosom dedičných informácií. Opísať

rozmnoţovanie bunky delením.

Praktické cvičenie č. 2 Mikroskopické pozorovanie a odlíšenie bunkovej stavby tiel

Mikroskopicky pozorovať a odlíšiť bunkovú stavbu tiel organizmov.


organizmov.

III.

DE

DIČ

NO

SŤ

A P

RE

ME

NL

IVO

SŤ

OR

GA

NIZ

MO

V

Dedičnosť a jej podstata Jednotka genetickej informácie.

Dedičnosť, genetika, dedičné

informácie, vlastnosti, znaky, vlohy,

genetická informácia, gény,

chromozómy, nukleová kyselina

DNA.

Opísať prejavy dedičnosti organizmov.

Pomenovať časť bunky, v ktorej sú

uloţené dedičné informácie. Vysvetliť

význam nukleových kyselín pri prenose

genetickej informácie. Poznať uloţenie genetickej informácie v bunke. Opísať

stavbu chromozómu.

3 ENV

OSR

OZO

MDV

Prenos genetických informácií Prenos genetických informácií,

podstata a princíp prenosu.

- materská bunka, dcérska bunka,

chromozómový pár, pohlavná

bunka, pohlavné rozmnoţovanie,

prevládajúci gén, potlačený gén, kríţence 1. generácie, kríţence 2. generácie

Poznať význam zníţenia počtu

chromozómov pri vzniku pohlavných

buniek. Chápať príčinu tvorby kópií

nukleovej kyseliny pred delením jadra

bunky. Poznať význam vzťahu alela,

gén a znak. Opísať podľa schémy

kríţenia vznik určitého znaku nového jedinca.

Dedičnosť a premenlivosť Premenlivosť a rozmanitosť

organizmov, druhové vlastnosti,

vlastnosti jedinca.

- premenlivosť, rozmanitosť,

druhové vlastnosti, osobitné

vlastnosti, nededičná a dedičná

premenlivosť, mutácie

Význam šľachtenia. Dedičné

choroby človeka.

- kríţenie, šľachtenie, klonovanie,

odrody rastlín, plemená zvierat,

dedičné choroby, genetická poradňa

Poznať význam premenlivosti. Odlíšiť

nededičnú a dedičnú premenlivosť.

Uviesť príklad premenlivosti

organizmov.

Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť

príklad odrody rastliny alebo plemena

ţivočícha. Uviesť príklad vplyvu

dedičnej choroby na ţivot človeka.

IV

.

„Ţ

PO

Č“

Ţivotné prostredie Zloţky ţivotného prostredia,

vzájomné vzťahy a ich význam.

Ţivotné prostredie, jeho zloţky –

prírodná a umelá zloţka prostredia,

sociálna zloţka prostredia, pracovné

prostredie, obytné prostredie,

Charakterizovať ţivotné prostredie

človeka. Uviesť príklad prírodnej,

umelej, sociálnej zloţky prostredia.

Poznať význam pracovného, obytného a

rekreačného ţivotného prostredia človeka. Vysvetliť rozdiel medzi

4 ENV

OSR

OZO

MDV


rekreačné prostredie, ekológia, environmentalistika.

vednými odbormi ekológia a environmentalistika.

IV

. Ţ

IVO

TN

É

PR

OS

TR

ED

IE

OR

GA

NIZ

MO

V A

ČL

OV

EK

A

Faktory ovplyvňujúce ţivotné

prostredie organizmov a človeka

Faktory ovplyvňujúce ţivotné

prostredie a podmienky ţivota.

Vplyv na zdravie, ţivot organizmov

a ľudí. Exhaláty, úlety /emisie,

imisie/, škodlivé látky, ťaţké kovy,

pesticídy, karcinogénne látky,

obnoviteľné zdroje energie,

neobnoviteľné zdroje energie, alternatívne zdroje energie.

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody,

pôdy, ovzdušia na ţivot organizmov a

človeka. Poznať príčiny znečisťovania

vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad

nepriaznivého vplyvu priemyselnej

výroby a dopravy na ţivotné prostredie.

Poznať moţnosti alternatívnych zdrojov

energie.

Starostlivosť o prírodné

prostredie a ţivotné prostredie

Starostlivosť o prírodné prostredie a

ţivotné prostredie človeka.

Poznať preventívne opatrenia

starostlivosti o ţivotné prostredie.

Documents

Človek a príroda · ISBN978-80-8091-180-5. • UHEREKOVÁ,M.et al. Biológia pre 7. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL