OlympicRevue2012 1.qxd 12.4.2012 18:19 Stránka 1

OlympicRevue2012_1.qxd 12.4.2012 18:19 Stránka 1

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk2

■ Taký skorý „ostrý“ začiatok roka ako ten-toraz si Slovenský olympijský výbor nepamätá.Už 10. januára odchádzala naša výprava na I. zimné olympijské hry mládeže. Ako hodnotíteúčasť našich 30 športovcov na premiéreZOHM?

„Nemali sme veľké oči. Zjazdárka Petra Vl-hová, ktorá vyhrala slalom, dvakrát bola štvrtáa raz deviata, sa na naše pomery prejavila ažmimoriadne pozitívne. Svoj veľký talent sícenaznačila už aj predtým, ale v Innsbrucku pre-konala očakávania. Potešili ma aj sánkari Čikovský s Tomaškom. Sľubné náznaky malabiatlonistka Fialková, aj bežkyňa na lyžiachKlementová. Je zaujímavé, čo u nás pozorujemuž dlhší čas, že podstatne viac sa nám v mlad-šej generácii presadzujú dievčatá ako chlapci.Ale zďaleka nie všetko sa našim športovcomvydarilo.“

■ Hodnotíte s odstupom času ako správne,že SOV vyslal na ZOH mládeže aj družstvo ho-kejistiek, hoci dievčatá na to objektívne nema-li výkonnosť a skončili posledné?

„Po rapídnom vzostupe, ktorý v predošlýchsezónach predviedlo hokejové družstvo žien,sme pri zvažovaní účasti družstva dievčat po-važovali za potrebné zúčastniť sa na ZOH mlá-deže. Videli sme v tom šancu pomôcť rozvojudievčenského hokeja u nás poskytnutím mo-tivácie štartu na tomto historickom podujatí.Ukázalo sa však, že zrejme sme boli trochu na-ivní. Keď už bolo jasné, že v ročníku 1994 jed-noducho nemáme dostatok dievčat s požado-vanou výkonnosťou, bolo neskoro, aby smeprihlášku stiahli. Prakticky polovicu tímu tvori-li začiatočníčky. Myslím si – a nejde len o nás –že v tímových športoch by MOV na mládežníc-kych hrách v jednotlivých turnajoch mal umož-niť vekové rozpätie dvoch ročníkov narodenia,nie stanoviť striktne iba jeden.“

■ Presne o sto dní nás čaká „veľká“ olympiá-da – vrchol roka v Londýne. Pokiaľ sa nestanezázrak a nepostúpi družstvo volejbalistov, naHrách XXX. olympiády budeme mať s určitos-ťou historicky najmenšiu letnú výpravu. Pred-pokladali ste také niečo?

„Vyzerá to, že nad počet 45 športovcov sabez volejbalistov nedostaneme. Myslel som si,že sa kvalifikuje o niečo viac našich – ale nieoveľa viac. Jasne sa ukazuje, že slovenská pro-dukcia talentov sa čoraz viac zmenšuje.

■ Čím si vysvetľujete túto skutočnosť?„Sú to dôsledky dlhodobej devastácie nášho

športu a aj neadekvátnych zásahov štátu dojeho fungovania. Opakovane sme upozorňo-vali na problémy, ale, žiaľ, nemali sme silu natom niečo zmeniť. O systematickej výchovetalentov u nás nemôžeme hovoriť – v podsta-

te len zbierame, čo máme. Ani v trénerskomknow-how nedržíme krok so svetom. Už dlh-šie u našich trénerov sledujem celkový úpa-dok kvality práce, úrovne poznania a imple-mentácie nových poznatkov do tréningovejpraxe. Môžeme byť radi, že naši špičkoví vete-ráni ešte chcú pokračovať a že stále mámeobetavých a zanietených rodičov, ktorí súv pozadí úspechov väčšiny našich kvalitnýchšportovcov. Za veľkú chybu považujem, že na-še špičky zväčša trénujú vyslovene individuál-ne. Žiaľ, málokde sa praktizuje kvalitná prí-prava vo väčších kolektívoch, kde sa mladímôžu učiť od hviezd. Výnimkami sú len vodnýslalom a čiastočne streľba a rýchlostná kano-istika. V iných športoch majú zvyčajne vyššiumedzinárodnú výkonnosť len jeden-dvajašportovci.“

■ Napriek tomu je možné, že naša londýn-ska výprava môže prekonať aj doteraz rekord-nú pekinskú medailovú bilanciu (3-2-1). Sú-hlasíte?

„Na OH v Londýne budeme mať vo výpravedosť športovcov, ktorí pri dobrom zdravotnomstave a dobrom načasovaní formy môžu získaťmedailu. Áno, myslím si, že kvalitatívny po-tenciál našich najlepších umožňuje pomýšľaťaj na prekonanie pekinskej bilancie. Na OH, alev podstate aj na ZOH, slovenská medailová ús-pešnosť od ZOH 1994 v Lillehammeri, resp. odOH 1996 v Atlante rástla. Naše posledné olym-pijské vystúpenia – letné v Pekingu 2008a zimné vo Vancouvri 2010 – boli najúspešnej-šie v histórii. Verím, že tento trend bude po-kračovať aj v Londýne. Ale budú to pre nás pre-lomové hry – jedna silná generácia na nich bu-de končiť a je otázne, ako ju dokáže nahradiťtá ďalšia.“

■ V čom bude londýnska olympiáda pre násvýnimočná? Pre samostatné Slovensko to budejubilejné desiate vystúpenie pod piatimi kruh-mi, piate na hrách olympiády...

„V prvom rade verím, že výnimočná budenašimi športovými výsledkami. Ale veľmi mateší, že prvý raz sa predstavíme vo vlastnej ko-lekcii olympijského oblečenia, šitej na mieru.Vďaka tomu budeme jasne odlíšiteľní od ostat-ných výprav z 203 krajín, a o to ide. Je to tak-povediac prejav určitého nášho dospievania.Podobne vnímam aj Slovenský dom. Ten lon-dýnsky bude naozaj reprezentatívny. Verím, ženajmä u návštevníkov z iných krajín bude maťveľký úspech. Nová vládna garnitúra by malaurobiť maximum, aby sme ho poriadne využiliaj na našu štátnu propagáciu. Celkove som siistý, že nás v Londýne z každej stránky budevidno!“

■ SOV pripravil k Hrám XXX. olympiády celo-slovenskú štafetu s posolstvom k Londýnu. Čosi od tohto projektu sľubujete?

„Jednak tým chceme upriamiť pozornosť nablížiace sa hry. Ďalej chceme motivovať hlavne

V Londýne nás bude vidno!

ŠPORT EXTRA – OLYMPIJSKÁ REVUE, príloha Slovenského olympijského výboru v spolupráci so Slovenskou olym-pijskou marketingovou, a.s. Vydáva Šport Press, s.r.o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: MARIAN ZIMA. Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ĽUBOMÍR SOUČEK. Grafická úprava: RICHARD PETRAKOVIČ. Obálka a vnútorný layout: ARTWELL DESIGN. Jazykový redaktor: JURAJ PODOLAN. Tlač: Slovenská Grafia a.s., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava. Uzávierka čísla: 10. apríla 2012. Samostatne nepredajné.

Rozhovor s prezidentom SOV Františkom Chmelárom o hlavných olympijských udalostiach a aktivitách SOV v tomto roku

Rok 2012 je priam nabitý významnými medzinárodnými olym-pijskými udalosťami, aj akciami Slovenského olympijského výbo-ru. Hovoríme o nich s prezidentom SOV Františkom Chmelárom.

Ešte ho láka jednofunkčné obdobie

V novembri sa uskutoční volebné valnézhromaždenie SOV. Bude sa František Chme-lár uchádzať o prezidentskú funkciu aj naďalší štvorročný olympijský cyklus? „Vzhľa-dom na vek by som už mohol byť na dôchod-ku. Ale vidím pred sebou stále výzvy. A tiema ťahajú, aby som ašpiroval na prezident-skú funkciu ešte na jedno volebné obdobie,“odpovedal.

■ Prezident SOVFrantišek Chmelár30. marca zapálil

fakľu s našim olympijským

ohňom.


■ Po slávnostnom zapálení slovenského olympijského ohňa, ktorým odštartoval projekt Posolstva Slovenska Hrám XXX. olympiády Londýn 2012sa spoločne odfotografovali (zľava) prezident SOV František Chmelár, britská veľvyslankyňa na Slovensku Susannah Montgomeryová, náš najstaršíolympionik Jan Matocha, už kvalifikovaní olympionici do Londýna Danka Barteková a Samuel Piasecký, primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a de-signovaný šéf našej výpravy na OH 2012, viceprezident SOV Ľubor Halanda.

www.olympic.sk OLYMPIJSKÁ REVUE 3

deti a mládež na Slovensku, aby si uvedomili,že olympizmus a šport patria k životu a skráš-ľujú ho. No a napokon chceme odprezentovaťcelú šírku aktivít, ktoré dlhodobo zastrešujeSlovenský olympijský výbor. Ťažisko štafety jev regiónoch, kde olympijské kluby v čase po-bytu štafety na ,ich pôde‘ pripravujú množstvopodujatí. Teším sa, čím všetkým nás prekva-pia.“

■ V olympijskom roku SOV z vašej iniciatívyspustil aj nový dlhodobý projekt – Olympijskýodznak všestrannosti (OLOV). Nie je to trochupriveľké sústo na jeden rok?

„Podnety na zavedenie OLOV vzišli z hnutia,predovšetkým od učiteľov telocviku. Chceliu detí nejako oživiť upadajúci záujem o šport.Samozrejme, SOV v duchu olympizmu športprepája s výchovou, vzdelávaním, kultúrou,ochranou životného prostredia i s propagá-ciou fair play. Preto sme vymysleli projekt od-znaku všestrannosti. Najviac práce na prípravejeho koncepcie sa spravilo vlani. Tohto rokubude ťarcha konkrétnej realizácie ležať už napleciach olympijských klubov, takže to aj prirozložení na celý rok nepovažujem za priveľkésústo. Ale v náročnom olympijskom roku námpribudli aj veci, s ktorými sme nerátali.“

■ Tretieho apríla sa uskutočnilo I. športovéfórum na Slovensku, ktoré usporiadal SOV.Napríklad to bolo neplánované. Prečo ste ini-ciovali jeho zvolanie?

„Prinútil nás k tomu život. Konkrétne nie cel-kom dobrá komunikácia so sekciou štátnej sta-rostlivosti o šport rezortného ministerstva.Predstavitelia ministerstva nás vyzývali, abysme predložili naše návrhy na budúce smero-vanie športu. SOV zvolal toto fórum, aby smesi spoločne povedali, ako chceme ísť v športeďalej. Na prediskutovanie sme vybrali tri veľ-mi dôležité a zároveň dlhodobo aktuálne té-my, v ktorých sme už roky nepokročili dopredu– organizáciu a riadenie športu, financovanietejto oblasti, a šport mládeže.“

■ Ako ste spokojný s priebehom fóra a s jehozávermi?

„Škoda, že sme nezvolili o trochu neskoršítermín. V takom prípade by sa na fóre mohlizúčastniť aj členovia novej vlády, vymenova-nej 4. apríla. Vysoko však oceňujem účasť pre-zidenta SR Ivana Gašparoviča, ale aj niektorýchžupanov a primátorov. V mestách, obciacha vo VÚC vidím významnú perspektívu sloven-ského športu. Závery fóra sú rôznorodé a širo-ké, čo vyplýva z dlhodobého neriešenia množ-stva problémov športu. Dôležité bude časova-nie krokov. Veľa vecí je síce mimo nás – kon-krétne požiadavky smerujúce na vládu a parla-ment, ale od športovej obce sa vyžaduje prí-prava kvalitných podkladových materiálova návrhov pre politikov. Veľmi dôležité však je,že fórum vyjadrilo vôľu utvoriť strešnú organi-záciu slovenského športu, ktorá by sa stala je-

ho všeobecne uznávaným spoločným repre-zentantom a zároveň dôstojným a rešpekto-vaným partnerom štátu. To je významný po-sun v porovnaní s minulosťou a mohlo by toznamenať prelom.“

■ Na sobotňajšom 42. valnom zhromaždeníSOV bude schválený rozpočet SOV na rok 2012,aj plnenie rozpočtu za rok 2011. Príjmy SOVz vlastnej marketingovej činnosti a z Olympij-skej solidarity SOV celkove vlani presiahli výškupríjmov zo štátnych dotácií. To nie je v sloven-skom športe častý jav...

„Výška štátnych dotácií v medziolympijskomroku sa v porovnaní s minulosťou príliš nezme-nila, takže uvedenú bilanciu v prospech vlast-ných príjmov SOV vnímam naozaj pozitívne.Vo vlastnom marketingu síce stále máme re-zervy, ale napriek tomu sa nám podarilo zlikvi-dovať podlžnosti z minulosti a konsolidovať sa.Máme nielen čistý stôl, ale vďaka stabilnýma dobrým partnerom máme naň aj čo položiť.Okrem toho pripravujeme kvalitné projektypre Olympijskú solidaritu MOV, takže aj z toh-to zdroja môžeme každoročne významne čer-pať. Dúfam, že v budúcom období sa nám ko-nečne podarí prvý raz participovať aj na využí-vaní fondov Európskej únie. Spolu s ďalšímištyrmi NOV z Európy sa SOV nedávno zapojildo projektu EÚ zameraného na dobré riadeniešportu.“ Zhováral sa ĽUBOMÍR SOUČEK

FOTO JAKUB SÚKUP

Na sobotňajšom 42. valnom zhromaždeníSOV bude na schválenie predložený návrh vý-konného výboru na nomináciu strelkyne Dan-ky Bartekovej do komisie športovcov Medzi-národného olympijského výboru. V londýn-skych voľbách, v ktorých právo hlasovať majúvýlučne olympionici, budú z 21 kandidátovzvolení štyria zo štyroch rôznych športov.Dvojnásobná majsterka Európy a multimedai-listka z vrcholných podujatí Barteková (na OHv Pekingu v skeete ôsma) by sa v prípade zvo-

lenia do komisie športovcov zároveň na osemrokov stala členkou MOV. František Chmelárvysvetľuje, prečo exekutíva SOV do londýn-skych volieb navrhuje práve ju:

„SOV sa vo voľbách do komisie športovcovMOV aj v minulosti snažil postaviť svojhokandidáta. Dvakrát kandidovala Martina Mo-ravcová, raz Peter Šťastný, Karina Habšudováaj Miroslav Šatan. Treba povedať, že Slovákmá v súčasnosti šancu dostať sa do MOV jedi-ne cez komisiu športovcov. Pokúšali sme sa

vytypovať vhodného kandidáta pre voľby po-čas OH v Londýne. Danka Barteková spĺňamnoho kritérií. Je vynikajúca športovkyňaa verím, že v Londýne dosiahne úspech nastrelnici. Vyštudovala športovú diplomaciua ďalej pokračuje v štúdiu na titul PhD. Je ja-zykovo zdatná, inteligentná, komunikatívnaa šarmantná. Cenné skúsenosti nadobudlaako mladá ambasádorka I. OH mládeže 2010v Singapure. Výborne sa tam osvedčila. Bol byhriech to neskúsiť!,“ hovorí prezident SOV.

Barteková do MOV? Bol by hriech to neskúsiť!


Pred časom výkonný výbor schválil novelupríslušnej smernice, ktorá zaviedla nové typyvyznamenaní. S výnimkou Trofeje SOV prešliteraz určitou inováciou aj výročné ocenenia.Nezmenilo sa to, za čo sa udeľujú, ale cenymajú nový dizajn. Prvý raz sa tohto roku budeodovzdávať Cena Pavla Demitru. Na základerozhodnutia VV SOV jedna z hlavných cien, kto-rá sa udeľuje za činy v duchu fair play, propa-gáciu fair play a celoživotné vystupovanie v du-chu fair play – Cena Jána Popluhára – nebudeodovzdaná teraz v sobotu, ale až v júni na sa-mostatnej slávnosti venovanej laureátom oce-není fair play v Piešťanoch. Niektoré výročnéocenenia tohto roku nebudú udelené.

TROFEJ SOV VĚRE ČÁSLAVSKEJNajvyššie výročné ocenenie Slovenského

olympijského výboru – Trofej SOV – udelí SOVČeške Věre Čáslavskej, ktorá 3. mája oslávi se-demdesiatku. Po prezidentovi MOV JacquoviRoggem (2002) a prezidentovi EOV PatrickoviHickeym (2006) bude treťou osobnosťou zo za-hraničia, ocenenou Trofejou SOV. Na rozdiel oduvedených funkcionárov však Čáslavská malak Slovensku mimoriadne blízko. Sedemnásob-ná olympijská víťazka, štvornásobná majster-ka sveta a jedenásťnásobná majsterka Európyv športovej gymnastike je najslávnejšou ženouv histórii československého i českého športu.V roku 1968 ju v najuznávanejšej svetovej an-kete agentúry ISK vyhlásili za najúspešnejšiušportovkyňu na svete. Spoločne s vytrvaleckýmfenoménom Emilom Zátopkom patrí medzinajväčšie svetové olympijské legendy vôbec.

Aj pre Slovákov mali mimoriadny významodvážne občianske postoje Věry Čáslavskejv roku 1968. Jej tichý protest proti vojenskejokupácii svojej vlasti na stupni víťaziek na OHv Mexico City sa zapísal do olympijskej histórie.Napriek tomu, že v období normalizácie bolaperzekvovaná a niekoľko rokov nezamestnaná,nepodvolila sa režimu. Po roku 1989 sa dostalado významných spoločenských funkcií. Stála načele Československého olympijského výboruv čase rozpadu ČSFR. Potom viedla Český olym-pijský výbor (dnes je jeho čestnou predsedníč-kou) a bola aj členkou MOV. V dôsledku váž-nych rodinných problémov však postupne re-zignovala na všetky funkcie a utiahla sa doústrania. Až v posledných rokoch sa znovu ob-javuje na verejnosti.

ZLATÉ ODZNAKY SOV LEGENDÁMADAMCOVI A FROLOVI

Výkonný výbor SOV rozhodol o udelení Zla-tých odznakov SOV dvom výnimočným osob-nostiam slovenského športu, aj keď nikdy ne-štartovali na olympijských hrách. Stali sa všaklegendami svojich kolektívnych športov a vý-razne prerástli ich hranice. Zlaté odznaky SOV

dostanú najlepší kanonier v histórii slovenské-ho futbalu Jozef Adamec, ktorý bol druhý v an-kete o Slovenského futbalistu storočia, aj Slo-venský hádzanár storočia Anton Frolo.

NÁVRH NA PRIJATIE JOZEFA LABUDUZA ČESTNÉHO ČLENA SOV

Právomoc rozhodnúť takmer o všetkých vý-ročných oceneniach a vyznamenaniach SOVmá výkonný výbor. Len čestného člena prijímavalné zhromaždenie. VV SOV navrhuje na so-botňajšie prijatie za čestného člena niekdajšie-ho skvelého volejbalistu (strieborného olym-pionika z Tokia 1964 a majstra sveta 1966)a v súčasnosti tajomníka Slovenskej asociácieolympionikov Jozefa Labudu.

VÝROČNÁ TROFEJ MOV MARIÁNOVIKUKUMBERGOVI

Na 42. VZ SOV bude odovzdaná aj výročnáTrofej MOV za rok 2010 „Šport a sociálna zod-povednosť“. Medzinárodný olympijský výbor juna návrh SOV udelil predsedovi dozornej radySOV Mariánovi Kukumbergovi - prezidentoviKonfederácie športových zväzov SR, predsedoviSlovenského združenia telesnej kultúry a riadi-teľovi Strediska štátnej športovej reprezentá-cie Ministerstva vnútra SR. (sou)

OLYMPIJSKÁ REVUE4 www.olympic.sk

VYZNAMENANIA SOV☛ ZLATÝ ODZNAK SOV: JOZEF ADAMEC,

ANTON FROLO☛ STRIEBORNÝ ODZNAK SOV: LADISLAV

BOTTLIK, VLADIMÍR HANČÍK, JÁN GÁBRYŠ☛ BRONZOVÝ ODZNAK SOV: OTO SABO,

JOZEF MEDVECKÝ, JÚLIUS REGEC, ALOJZMARTINČEK, JURAJ TÓTH, VLADIMÍR MIHÁ-LIK, ONDREJ VILNER, MARIÁN GRMAN, JÁNKOŠTIAL, JAROSLAV ORŠULA, EUGEN MAG-DA, IVAN KOVÁČ, JOZEF MOKRÝ, MARCELAPAVKOVČEKOVÁ

☛ ČESTNÉ UZNANIE SOV: MARIÁN MI-CHALIK, FRANTIŠEK KRÁLKA, ERNEST BU-DAY, JOZEF MICHÁLEK, ELENA STREŠKOVÁ,PETER PETROVIČ, JÁN DOBÁK, ŠTEFANSCHULLER, TOMÁŠ ČECH, JÁN HODOR,FRANTIŠEK KAFKA, EMIL RUSKO

Vyššie uvedené vyznamenania sú určenépre olympijské a športové osobnosti.

☛ MEDAILA SOV: JAROSLAV BOROŠ, MI-ROSLAV LUBERDA, MOJMÍR BOŽÍK, IVANBÁTORY, ĽUDMILA PĚČOVÁ-CHMELÍKOVÁ.Medaila SOV je určená pre účastníkov OHa ZOH, ktorí nezískali olympijskú medailu.

☛ PLAKETA SOV: ŠTEFAN HABERLAND,JOZEF KAČICA, ZDENKO TREBUĽA, JOZEFDANÍK, JÁN SVRČEK, JÁN DULAJ, ZDENĚKMICHNA, JANA BOHUŠOVÁ, JANA CHRE-NOVÁ, ŠTEFAN MUHA, BOHDAN DEKRÉT,MAGISTRÁT MESTA KOŠICE. Plaketa SOV jeurčená pre osobnosti, ktoré svojou činnos-ťou významne prispievajú k rozvoju olym-pizmu a športu.

VÝROČNÉ OCENENIA SOV☛ TROFEJ SOV (za prínos v propagácii

olympijského hnutia a prehlbovaní jehovplyvu na šport a kultúru): VĚRA ČÁSLAVSKÁ

☛ CENA MATYLDY PÁLFYOVEJ (ocenenieženy za športové výsledky a aktivitu v športea v olympijskom hnutí): JANA PALOVIČOVÁ(bývalá reprezentantka ČSSR v zjazdovom ly-žovaní, významná funkcionárka v rámci FIS)

☛ CENA PAVLA SCHMIDTA (za výkon rokav olympijskej disciplíne): PETER A PAVOLHOCHSCHORNEROVCI (vlaňajší majstri svetai Európy, celkoví víťazi SP vo vodnom slalomev kategórii C2)

☛ CENA ONDREJA NEPELU (pre talent ro-ka): PETER SAGAN (jeden z najlepších špurté-rov v cyklistickom profesionálnom pelotóne)

☛ CENA JÁNA ZACHARU (pre trénera mlá-deže): GUSTÁV JENDEK (tréner športovéhopotápania v KŠP Neptún Bratislava)

☛ CENA MIRA PROCHÁZKU (za publicistic-ké pôsobenie): TOMÁŠ GROSMANN (známyšportový novinár v denníku Šport a predsedaKlubu športových redaktorov)

☛ CENA PAVLA DEMITRU (za mimoriadnypozitívny prínos k reprezentácii SR v kolek-tívnych športoch a v tímových súťažiachv spojení s vynikajúcimi výkonmi): ŽIGMUNDPÁLFFY (trojnásobný olympionik a majstersveta v ľadovom hokeji)

☛ CENA JÁNA POPLUHÁRA (za celoživotnévystupovanie v duchu fair play): LADISLAVŠESTÁK (dlhoročný hádzanársky funkcionára predovšetkým úspešný tréner, v posled-ných rokoch člen vedenia KFP SOV)

☛ CENA OLYMPIJSKÝ KLUB ROKA (na zá-klade bodového hodnotenia): OLYMPIJSKÝKLUB ŽILINA

■ Už pred štvrťstoročím si Věra Čáslavská z rúk vtedajšieho prezidenta MOV Juana An-tonia Samarancha prevzala Olympijský radv striebre. FOTO ARCHÍV

Trofej SOV Věre ČáslavskejNa 42. valnom zhromaždení SOV v sobotu odovzdajúväčšinu vyznamenaní a výročných ocenení SOV

Výkonný výbor Slovenského olympijského výboru rozhodol o udelenívyznamenaní SOV a výročných ocenení SOV za rok 2011. Väčšinu z nichodovzdajú túto sobotu na 42. valnom zhromaždení SOV v bratislav-skom hoteli NH Gate One. Najvyššie výročné ocenenie – Trofej SOV –dostane najúspešnejšia olympionička v histórii bývalého Českosloven-ska, bývalá skvelá športová gymnastka Věra Čáslavská, niekdajšia pred-

sedníčka ČSOV i ČOV. Tá si ho však prevezme až začiatkom júna na 25. Gym festivalev Trnave, kam ju organizátori pozvali ako čestného hosťa.



Multišportové podujatie plne v olympijskomduchu pre mládež, ktorého vznik na zasadnutíMedzinárodného olympijského výboru (MOV)v Guatemala City v júli 2007 presadil prezidentMOV Jacques Rogge, tak po letnej premiérev auguste 2010 v Singapure zažilo aj zimnú.Možno povedať, že veľmi vydarenú. „Podobneako Singapur, aj teraz Innsbruck potvrdil, žemládežnícke olympiády majú pred sebou jasnúbudúcnosť. Ich koncept bol akceptovaný celoušportovou komunitou,“ hodnotil na závereč-nej tlačovej konferencii šéf MOV Rogge.

ROZSAH AKO KEDYSI NA „VEĽKEJ“ OLYMPIÁDE

Na I. ZOH mládeže štartovalo 1020 športov-cov vo veku 14 – 19 rokov zo 70 krajín. Na po-rovnanie: na ZOH 1964 na rovnakom miestesúťažilo 1091 športovcov z 36 krajín, na ZOH1976 dovedna 1123 športovcov z 37 krajín. Po-čet účastníkov bol teda takmer totožný ako na„veľkej” olympiáde. Rozpočet I. ZOHM bol 23,7milióna eur, čo je v prepočte prakticky rovnakásuma, koľko v Innsbrucku stáli ZOH 1976. Or-ganizátorom pomáhalo 1400 dobrovoľníkovz 50 krajín.

Prvý muž svetového olympizmu JacquesRogge na záver podujatia konštatoval: „Orga-nizácia bola výborná a premiéra ZOH mládežeprevýšila všetky očakávania. Hry navyše nebo-li zbytočne veľké, odohrávali sa na primera-ných športoviskách. Innsbrucku sa podariloudržať podujatie v rozumných medziach. Sú-ťaže videlo naživo vyše stotisíc divákov, tele-vízne prenosy vysielali do 69 krajín. O poduja-tí informovalo viac než deväťsto novinárov.Oficiálna internetová stránka www.inns-bruck2012.com zaznamenala od 13. januára4,7 milióna návštev. S veľmi pozitívnym ohla-som sa stretol aj kultúrno-vzdelávací programhier.“

Aj výkonný riaditeľ organizačného výboru I. ZOHM Peter Bayer bol veľmi spokojný: „Chceli sme sa predviesť ako dobrí a priateľskíhostitelia. Myslím si, že sa nám to podarilo.Innsbruck, Tirolsko aj celé Rakúsko sa na I. ZOH mládeže prezentovali v tom najlepšomsvetle. Moji kolegovia z organizačného výboruboli po celý čas plní entuziazmu, každý robils úsmevom a so zanietením. Mohli sme saoprieť aj o podobne nadšených dobrovoľníkov.Návštevnosť na súťažiach prevýšila naše oča-kávania a teší ma aj to, že až deväťtisíc rakús-kych detí sa zapojilo do aktivít kultúrno-vzde-lávacieho programu ZOHM. Do bodky naplnilimotto podujatia - Staň sa súčasťou. Spätnáväzba od našich hostí je neuveriteľná, všetcinám vystavujú najvyššie hodnotenie. Som veľmi šťastný aj z toho, že počas celých hiersme na športoviskách nezaznamenali žiadnevážnejšie zranenie.“


Vydarená premiéra ZOH mládežeNa I. ZOH mládeže v Innsbrucku získali medaily reprezentanti 30 zo 70 krajín, zlatú aj Slovensko vďaka zjazdárke Vlhovej

Rakúsky Innsbruck sa stal prvým mestom na svete, v ktorom saolympijský plameň rozžiaril už tretí raz – o pol roka tak predstiholLondýn. Metropola Tirolska, ktorá v minulosti dvakrát hostilazimné olympijské hry, bola od 13. do 22. januára dejiskom histo-rických I. zimných olympijských hier mládeže.

■ Trio, ktoré zapálilo tri olympijské ohne na slávnostnom otvorení I. ZOHM, spolu s dvoma predposlednými bežkyňami štafety. Zľava mladýzdruženár Paul Gerstgraser, víťaz zjazdu na ZOH 1976 Franz Klammer, juhokórejská krasokorčuliarska olympijská víťazka 2010 Kim Ju-na, víťazzjazdu na ZOH 1964 Egon Zimmermann a sánkarská olympijská medailistkaDoris Neunerová. FOTO © Innsbruck 2012 GmbH

■ Na I. ZOH mládeže sa zúčastnili reprezentanti 70 krajín sveta. FOTO © Innsbruck 2012 GmbH

Až tri ohneVzhľadom na to, že v Innsbrucku sa v ro-

koch 1964 aj 1976 konali tradičné ZOH, naotvorení I. ZOH mládeže v skokanskom areáliBergisel zapálili až tri olympijské ohne v trochvedľa seba stojacich čašiach. V tých, ktoré slú-žili pri otvorení ZOH 1964 a 1976, čestný aktvykonali vtedajší rakúski olympijskí víťaziv zjazde Egon Zimmermann a Franz Klammer,a v čaši s ohňom I. ZOH mládeže víťaz súťažezdruženárov na vlaňajšom zimnom EYOF v Li-berci Paul Gerstgraser. Podujatie oficiálneotvoril rakúsky prezident Heinz Fischer.

Slovenskú vlajku na slávnostnom otvoreníI. ZOHM niesol bežec na lyžiach Andrej Segeč.Kuriozitou otváracieho ceremoniálu bolo, žemladá rakúska zjazdárka Christina Agerováv polovici prísahy športovcov zabudla texta kým si na druhú časť formulky spomenulas pomocou papiera, tak si do mikrofónu aj za-nadávala. Chvíľkový výpadok pamäti mala ajdvojnásobná olympijská medailistka v sánko-vaní Angelika Neunerová, ktorá skladala prí-sahu trénerov (innsbrucká novinka), ale rých-lo sa spamätala.

Roggeho apel na športovcovPrezident Medzinárodného olympijského výboru

Jacques Rogge v príhovore na otváracom ceremo-niáli mladým športovcom povedal: „Tieto hry exis-tujú pre vás! Prišli ste sem nielen preto, aby ste sú-ťažili medzi sebou, ale aj aby ste sa učili od sebanavzájom. V najbližších deviatich dňoch získatespomienky na celý život a nadviažete možno aj rov-nako dlhé priateľstvá. Dnes vstupujete do olympij-ského sveta ako budúca generácia športovcov. Re-prezentujete naše nádeje do budúcnosti. Máte šan-cu stať sa ozajstnými šampiónmi nielen získavanímmedailí, ale aj správaním sa ako olympionici. Roz-víjajte svoju výnimočnosť, ale súťažte tak, aby stesa správali priateľsky a s rešpektom voči svojim sú-perom. Odmietajte doping a iné ,skratky‘, ktorýmipodvádzate tak sami seba, ako aj ostatných!“


www.olympic.sk OLYMPIJSKÁ REVUE 7

MNOHO ZIMNÝCH NOVINIEKInnsbrucká premiéra priniesla viaceré novin-

ky – jednak nové modely mnohých súťažía jednak nárast výkonnosti športovcov z kra-jín, ktoré sa doteraz v zimných športoch prílišnepresadzovali. Cenné kovy si na I. ZOHM vy-bojovali reprezentanti až 30 krajín – jednu zla-tú vďaka zjazdárke Petre Vlhovej (v slalome) ajSlovensko. V troch súťažiach miešaných tímovsi medaily podelili športovci z rôznych krajín,ktorí boli v spoločnom družstve. V Innsbruckusa zápolilo dovedna v 63 disciplínach 15 odvet-ví všetkých 7 zimných olympijských športov.

Úplnou novinkou na vrcholnom podujatí bo-la súťaž hokejistov v individuálnych zručnos-tiach, pričom v nich nemohli zápoliť hráči zozúčastnených tímov. Hokejovými medailami saaj vďaka tomu mohli popýšiť krajiny ako Aus-trália, Maďarsko, Holandsko či Japonsko. Abso-lútnu premiéru mali spoločná súťaž miešanýchdružstiev v behu na lyžiach a v biatlone (po jed-nom chlapcovi i dievčati z oboch športov), čipreteky lyžiarskych družstiev so skokanom,skokankou i združenárom. V krasokorčuľovaní,šorttreku a v curlingu bol v družstvách dokoncanielen mix pohlaví, ale aj súťažiacich z rôznychkrajín. Rýchlokorčuliari mali aj preteky s hro-madným štartom. Okrem toho prvý raz sa podpiatimi kruhmi predstavili snoubordingový slo-pestyle, U-rampa v rámci akrobatického lyžo-vania, dievčenské skoky na lyžiach, aj súťažemiešaných družstiev v zjazdovom lyžovaníi v sánkovaní (štafeta).

„Viaceré novinky sme zaviedli preto, lebopotrebujeme ,omladiť‘ olympijský programa prispôsobiť ho viac záujmom mladých ľudí.Na olympiádach mládeže si môžeme novinkyporiadne otestovať,“ povedal na úvodnej tla-

čovke k podujatiu „otec“ myšlienky OH mláde-že, prezident Medzinárodného olympijskéhovýboru Jacques Rogge. Po skončení podujatiahodnotil: „Videli sme veľký nárast výkonnostišportovcov z ázijských krajín, ale aj prvé zimnéolympijské medaily Maroka, či Belgicka. Veľminás potešil úspech nových disciplín, z ktorýchlyžiarsky slopestyle, preteky miešaných biat-lonových štafiet a ženské skoky na lyžiach bu-dú aj v programe ZOH 2014 v Soči. S dobrýmohlasom sa stretli aj súťaže, v ktorých boliv spoločných družstvách športovci a športov-kyne z rôznych krajín.“

KULTÚRNO-VZDELÁVACÍ PROGRAMS MNOŽSTVOM ES

Prezident MOV Jacques Rogge konštatoval,že s veľmi pozitívnym ohlasom sa v Innsbruckustretol kultúrno-vzdelávací program hier (CEP).MOV v snahe CEP čo najviac zatraktívniť doInnsbrucku angažoval – čiastočne sám, čias-točne v spolupráci s národnými olympijskýmivýbormi a medzinárodnými športovými fede-ráciami - množstvo bývalých aj súčasných vy-nikajúcich športovcov.

Z celosvetových ambasádorov I. ZOH mláde-že, ktorí sa mali ešte pred podujatím starať pre-dovšetkým o jeho propagáciu a imidž, prišli doInnsbrucku americká zjazdárka Lindsey Vonno-vá (na jeden deň) i juhokórejská krasokorču-liarka Kim Ju-na (až na päť dní, pričom viedlanapríklad lekcie tancovania pre účastníkov).V rámci programu Athlete Role Models (Špor-tové vzory) zase popri 15 členoch komisie špor-tovcov na čele s jej predsedom Frankiem Fre-dericksom a s megahviezdami Sergejom Bub-kom a Alexandrom Popovom v dejisku ZOHMdlhší čas pôsobili esá všetkých zimných špor-tov. Napríklad krasokorčuliar Stéphane Lam-biel, združenár Samppa Lajunen, bežkyňa nalyžiach Petra Majdičová, zjazdár Marco Büchel,či rýchlokorčuliar Jeremy Wotherspoon.

Až 33 národných olympijských výborov no-minovalo do Innsbrucku mladých ambasádo-rov. Ich úlohou bolo hlavne smerovať športov-

MEDAILOVÝ REBRÍČEK KRAJÍN1. Nemecko 8-7-2 (17), 2. Čína 7-4-4 (15),

3. Rakúsko 6-4-3 (13), 4. Kórejská republika6-3-2 (11), 5. Rusko 5-4-7 (16), 6. Holandsko4-1-2 (7), 7. Švajčiarsko 3-0-5 (8), 8. Japon-sko 2-5-9 (16), 9. Nórsko 2-5-2 (9), 10. USA2-3-3 (8), 11. Francúzsko 2-2-5 (9), 12. Ta-liansko 2-2-1 (5), 13. Švédsko a Fínsko po 2-2-0 (4), 15. Kanada 2-1-7 (10), 16. Slovin-sko 1-4-2 (7), 17. Lotyšsko 1-1-1 (3), 18. Čes-ko 1-1-0 (2), 19. SLOVENSKO a Maroko po 1-0-0 (1), 21. Estónsko a Maďarsko po 0-2-0(2), 23. Kazachstan 0-1-2 (3), 24. Belgicko,Bielorusko, Veľká Británia a Ukrajina po 0-1-0 (1), 28. Austrália 0-0-2 (2), 29. Andorraa Monako po 0-0-1 (1).

MEDAILOVO NAJÚSPEŠNEJŠÍ ÚČASTNÍCI I. ZOHMFRANZISKA PREUSSOVÁ (Nem.), biatlon 3 – 1 – 0MARCO SCHWARZ (Rak.), zjazdové lyžovanie 3 – 0 – 0FAN JANG (Čína), rýchlokorčuľovanie 3 – 0 – 0SANNEKE DE NEELINGOVÁ (Hol.), rýchlokorčuľovanie 2 – 1 – 0SUK-HI ŠIM (Kór. rep.), šorttrek 2 – 0 – 1NIKLAS HOMBERG (Nem.), biatlon 2 – 0 – 0MI JANG (Kór. rep.), rýchlokorčuľovanie 2 – 0 – 0MAXIMILIAN JANKE (Nem.), biatlon 2 – 0 – 0ESTELLE ALPHANDOVÁ (Franc.), zjazdové lyžovanie 1 – 2 – 1AI-LI SU (Čína), šorttrek 1 – 2 – 0JULIANA KAJŠEVOVÁ (Rus.), biatlon 1 – 1 – 1ALEXANDER SEĽJANINOV (Rus.), beh na lyžiach 1 – 1 – 1

Innsbruck oveľa lacnejší ako SingapurK oficiálnemu údaju sme sa zatiaľ nedopátrali, ale podľa zverejnených

informácií I. OH mládeže v Singapure 2010 stáli organizátorov viac nežštvrť miliardy eur. Innsbrucká premiéra ZOH mládeže „koštovala“ lenzhruba desatinu tejto sumy. Organizátori pritom nepredávali žiadne vstu-penky. Vzhľadom na obmedzenú kapacitu viacerých športovísk však záu-jemcovia o ne museli vopred požiadať.

„Celkový rozpočet I. ZOH mládeže bol vo výške takmer 24 miliónoveur. Po päť miliónov eur poskytli organizačnému výboru mesto Innsbruck,spolková krajina Tirolsko a rakúsky štát. Šiestimi miliónmi prispel Medzi-národný olympijský výbor a zvyšok sme získali od sponzorov,“ informovalšéf organizátorov Peter Bayer. Prezident MOV Jacques Rogge ho doplnil:„MOV okrem príspevku 6 miliónov eur do rozpočtu organizátorov hradilcestovné a ubytovacie náklady všetkých výprav.“

Výhodou Innsbrucku bolo využitie športovísk, z ktorých väčšina bolavybudovaná ešte k ZOH v roku 1964, resp. k ZOH 1976. „Innsbruck muselpri výstavbe infraštruktúry investovať len do biatlonovej strelnice a dorozhodcovskej veže pri mostíkoch v Seefelde, plus do provizórneho špor-toviska pre curling. Je to praktické, keď sa ZOH mládeže konajú na mieste,kde už v minulosti boli ZOH,“ poznamenal v debate s nami člen MOVa prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie Gianfranco Kasper. Po-mohlo aj to, že všetkých 444 apartmánov v novovybudovanej Olympijskejdedine sa už pred hrami mestu podarilo predať, takže nemalé finančnénáklady na výstavbu ubytovacích zariadení pre výpravy odpadli.

■ Radosť fínskeho hokejis-tu Kasperiho Kapanena z víťaz-stva jeho tímu vo finále nadRuskom. FOTO

© Innsbruck 2012 GmbH

■ Najúspešnejšiaúčastníčka v Inns-brucku – nemeckábiatlonistka Fran-ziska Preussová.

FOTO © Innsbruck 2012

GmbH


8 OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

cov zo svojich krajín k aktívnej účasti na roz-manitých aktivitách v rámci CEP. V Innsbruckusa CEP zameral na päť hlavných výchovno-vzdelávacích tém - olympizmus, rozvoj zruč-ností, zdravý životný štýl, spoločenská zodpo-vednosť a vyjadrovanie. Cennou pomôckou priúčasti na aktivitách bola technologická novin-ka – interaktívny USB-kľúč s názvom Yogger. Slúžil ako elektronická vizitka, ale dali sa naňsťahovať aj body za účasť na aktivitách na vý-menu za zaujímavé predmety (slúchadlá, fľa-še, slnečné okuliare) a načítať cenné informáciespojené s jednotlivými aktivitami v rámci CEP.

V SINGAPURE TO BOLOJEDNODUCHŠIE

Aké boli praktické poznatky mladej sloven-skej ambasádorky, bývalej zjazdárky PetryGantnerovej, o účasti Slovákov na aktivitáchCEP? Konštatovala, že pre účastníkov bolo dosť

ťažké skĺbiť súťažné športové aktivity s kultúr-no-vzdelávacím programom. Na rozdiel odOHM v Singapure, kde všetci účastníci dostaliod organizačného výboru mobily, vzájomnákomunikácia ambasádorky s našimi športovca-mi bola zložitejšia – predovšetkým s bežcamina lyžiach a biatlonistami, ktorí súťažili v See-felde. Najväčšou komplikáciou bolo, že na roz-diel od Singapuru sa celý kultúrno-vzdelávacíprogram odohrával mimo Olympijskej dediny -predovšetkým v kongresovom centre, kam cho-dievali členovia výprav na obedy a večere. Strá-calo sa tým veľa času.

Napriek tomu Petra Gantnerová mala zo zá-ujmu našich športovcov o CEP celkom dobrýdojem. „Spočiatku ich účasť nebola nijako veľ-ká. Ale zase neskôr som bola prekvapená ichzáujmom. Je pravda, že niektorí sa na aktivi-tách CEP zúčastňovali len pre získavanie bo-dov, za ktoré potom mohli dostať rôzne pred-

mety. Ale viacerí mi povedali, že to bolo zaují-mavé. Bolo to asi veľmi individuálne. Záležalona vyspelosti každého zo športovcov, čo si z to-ho chce, alebo dokáže zobrať.“

Naši športovci podľa Gantnerovej najviacnavštevovali stánky s propagáciou jednotlivýchkrajín alebo výstavy, kde sa dali pomerne ľahkozískať body a nebolo treba vyvinúť väčšiuvlastnú aktivitu. „Ale napríklad so sánkarmisom navštívila mediálny workshop, kde smesa dozvedeli všetko možné o fotografovaní.S viacerými našimi športovcami som sa zúčast-nila na bubnovaní, alebo na tzv. urban sports,kde sa trebárs chodilo po lane. Viem, že hoke-jistky boli aj na rôznych workshopoch, naprí-klad na stretnutiach so športovými vzormi.“

Mladej slovenskej ambasádorke je ľúto, ženiečo ako CEP neexistovalo vtedy, keď ona bolašportovkyňa v juniorskom veku. „Možnože bysom niektoré veci v takom prípade robila inak.Veľmi sa mi páčil napríklad workshop ,timemanagement‘, kde sa hovorilo o správnej or-ganizácii činností počas dňa. Aj workshop o ko-munikácii s médiami bol cenný. Úplne nadšenásom bola zo stretnutí s niektorými športovými hviezdami, predovšetkým s plavcom Alexan-drom Popovom. A, samozrejme, so zjazdárkouLindsey Vonnovou.“ ĽUBOMÍR SOUČEK

■ Slovenskávíťazka slalomu

Petra Vlhová.FOTO

PAVOL UHRIN

CEP aj na tradičné hry?„Mladí sa vďaka CEP môžu naučiť veľa

dôležitého pre svoj budúci život,“ zdôrazňo-val prezident MOV Jacques Rogge pred hra-mi v Innsbrucku. Na záverečnej tlačovke namargo kultúrno-vzdelávacieho programu(CEP) povedal: „Je cenné, že sa doň zapojili ajmnohí tréneri a ďalší členovia realizačnýchtímov výprav. Do konca môjho funkčnéhoobdobia na čele MOV zostáva len 20 mesia-cov, ale budem sa zaoberať myšlienkou do-stať kultúrno-vzdelávací program aj na tra-dičné olympijské hry. Mnohé jeho témy – na-príklad prevencia pred dopingom, či prípravana postšportovú kariéru – sú totiž aktuálneaj pre dospelých športovcov.“

Na štarte mnohí potomkovia hviezdV Innsbrucku súťažili potomkovia viacerých bývalých hviezd svetového športu. V zostavách

hokejových tímov chlapcov boli až štyria športovci so svetoznámymi priezviskami. Najúspeš-nejší hokejista i brankár olympijskej histórie a dnes šéf ruského hokeja Vladislav Treťjak malv Innsbrucku vnuka Maxima Treťjaka, ktorý je takisto brankár. Andrej Nikolišin, ktorý vo štvrť-finálovom zápase Slovenska s Ruskom na ZOH 1994 v Lillehammeri vyrovnával na 2:2 a v pre-dĺžení prihral Vinogradovovi na rozhodujúci gól, zase syna Ivana Nikolišina. Obaja si vybojovalistriebornú medailu. Zlatú Rusom v dramatickom finálovom zápase vyfúkli Fíni, ktorí na 1:1 vy-rovnali v poslednej minúte a napokon zvíťazili na trestné strieľania. V zlatom tíme hral KasperiKapanen, ktorý má za otca známeho Samiho Kapanena. Bez medaily však zostal syn Kanaďa-na presláveného extrémne tvrdou strelou Ala MacInnisa – Ryan MacInnis. Keby hral takistoako otec za Kanadu, mal by bronz. Ale keďže reprezentuje USA, ostal bez medaily, pretože v zá-pase o bronz Američania podľahli práve Kanaďanom 5:7.

Medailovo najúspešnejšia spomedzi detí hviezd bola v Innsbrucku francúzska zjazdárka Es-telle Alphandová. Dcéra celkového víťaza SP zjazdárov 1996/97 Luca Alphanda získala až šty-ri medaily (1-2-1). Ďalším v individuálnych športoch sa až tak nedarilo. V bežeckej stope sa za-tiaľ len pokúša ísť v šľapajach svojho otca, dvojnásobného víťaza ZOH Estónca Andrusa Veer-palu, syn Andreas Veerpalu. Dolu sánkarským toboganom sa zase bez väčšieho úspechu spúš-ťali dcéry dvoch olympijských medailistov – Rakúšana Markusa Procka (Nina Procková) a RusaAlberta Demčenka (Viktoria Demčenková).

Leto 2014: Nanking,zima 2016: Lillehammer

V prípade olympijských hier mládeže čle-novia MOV zatiaľ nerešpektujú nepísanépravidlo o rotácii kontinentov pri prideľova-ní práva usporiadať hry. Hoci I. OH mládežesa v roku 2010 konali v Singapure, aj ich re-príza v roku 2014 bude na ázijskej pôde –v čínskom Nankingu. II. ZOH mládeže v roku2016 sa zase rovnako ako v prípade Inns-brucku budú konať v Európe – v nórskomLillehammeri. Toto mesto bolo hostiteľommimoriadne úspešných ZOH v roku 1994.

■ Slovenská výprava (bez zjazdárskej časti) pred odchodom z Bratislavy do Innsbrucku. FOTO JAKUB SÚKUP




Zo Slovákov kvalitné výkony poda-la aj bežkyňa Barbora Klementováa v jednej disciplíne naznačila veľkýpotenciál biatlonistka Ivona Fialko-vá. Umiestenia v prvej tretine štar-tového poľa si ešte vybojovaliv šprinte bežec Andrej Segeč a v su-per-G zjazdár Roman Murín (žiaľ,bola to jediná súťaž, ktorú dokončil,pritom v superkombinácii vyzeralveľmi nádejne jeho útok na prvúšestku). Hodno ešte pochváliť sán-karku Tatianu Žifčákovú, ktorá savenuje svojmu športu ešte len krát-ko. Výsledky ostatných športovcovz individuálnych odvetví boli väčšímči menším sklamaním. Najviac zabo-lelo suverénne posledné miesto miešanej biatlonovej štafety (na vy-svetlenie 17. miesta z 18 štafiet v ta-buľke našich výsledkov - pôvodnestrieborné ruské kvarteto diskvalifi-kovali).

Osobitnú kategóriu tvoria hoke-jistky. Tréneri mohli vyberať ibaz ročníka narodenia 1994 – a ten jeu nás medzi hokejachtivými diev-čatami málo početný a slabý. Donominácie sa tak dostali aj viacerézačiatočníčky. Navyše, najväčšiaopora tímu – brankárka Kiapešová– sa v dvoch zápasoch z núdze mu-sela postaviť do bránky aj so zrane-ným kolenom. Výsledky tímu preto ani ne-možno poriadne hodnotiť. Snaha dievčatámnechýbala, ale čaká ich obrovské množstvopráce. V päťčlennom turnaji (bez tradičnýchveľmocí USA aj Kanady, ktoré uprednostnilivyslanie chlapčenského tímu) obsadili Slo-venky posledné miesto, keď prehrali všetkyštyri zápasy s celkovým skóre 1:31. Napriektomu proti Kazaškám mohli uhrať remízu

(prehrali 1:2) a teoreticky sa prebojovať dosemifinále.

Napriek skvelým výsledkom Petry Vlhovej(ale ani ona nie je produkt systému) nám po-hľad do innsbruckého olympijského zrkadla ne-poskytuje práve optimistický obraz. Podporašportu na Slovensku sa zhoršuje, pričom v zim-ných športoch, ktoré sú drahšie a náročnejšiena zabezpečenie prípravy, je to ešte výraznehoršie, než v letných. Niektoré zimné športy

u nás prakticky neexistujú (klasické rýchlokor-čuľovanie, skeleton), alebo sa im venuje len niekoľko jednotlivcov (curling, skoky na lyžiach,severská kombinácia, akrobatické lyžovanie,boby, šorttrek).

Zo siedmich zimných olympijských športovsa Slováci predstavili len v štyroch a z pätnás-tich odvetví dokonca len v piatich! V dvoch tre-tinách odvetví teda našinci chýbali. V dvoch od-vetviach, kde sme posty vďaka starším prete-károm vybojované aj mali, sme v danej vekovejkategórii nemali adekvátne pripraveného pre-tekára, ktorý by mohol nastúpiť (prípad skokovna lyžiach a krasokorčuľovania). K tomu je ťaž-ké niečo dodávať. ĽUBOMÍR SOUČEK

■ Sánkari Patrik Tomaško a Jozef Čikovský potešili pia-tym miestom v súťaži dvojíc. FOTO ĽUBOMÍR SOUČEK

Petra Vlhová vyhrala slalom!Medzi 30 slovenskými športovcami v popredí aj sánkari Čikovský – Tomaško

Rovných 30 športovcov vyslal Slovenský olympijský výbor na I. zimnéolympijské hry mládeže v Innsbrucku. Naozaj spokojní so svojím účin-kovaním mohli byť traja z nich. Suverénnou jednotkou výpravy sa stalazjazdárka Petra Vlhová, ktorá jasne zvíťazila v slalome, plus v super-

kombinácii aj v super-G bola štvrtá (bronz jej ušiel o 1, resp. o 6 stotín sekundy). Po-tešilo aj 5. miesto sánkarskej dvojice Jozef Čikovský – Patrik Tomaško, ktorú len 2 ti-síciny sekundy delili od štvrtej priečky. Dvojica dobre zvládla aj preteky štafiet.

● SÁNKOVANIE★ CHLAPCI - JEDNOSEDADLOVÉ SANE (25):

18. Petrulák +1,608. DVOJSEDADLOVÉ SANE(11): 5. Čikovský, Tomaško +0,754.

★ DIEVČATÁ – JEDNOSEDADLOVÉ SANE(24): 17. Žifčáková +2,610, 19. Drajnová+2,703.

★ MIEŠANÁ SÚŤAŽ - ŠTAFETA (11): 9. Slo-vensko (Drajnová, Petrulák, Čikovský - Tomaš-ko) +2,966.

● ZJAZDOVÉ LYŽOVANIE★ CHLAPCI - SUPER-G (55): 18. Murín +2,56.

SUPERKOMBINÁCIA (54): Murín vypadol v sla-lomárskej časti (po super-G 16.). OBROVSKÝSLALOM (64): Murín nedokončil 2. kolo (po 1. kole 23.).

★ DIEVČATÁ - SUPER-G (44): 9. Vlhová+1,08. SUPERKOMBINÁCIA (42): 4. Vlhová+1,40. OBROVSKÝ SLALOM (53): 4. Vlhová+0,38. SLALOM (54): 1. Vlhová (SR) -1,49.

● BEH NA LYŽIACH★ CHLAPCI - 10 km KLASICKY (48): 27. Segeč

+3:15,7. ŠPRINT VOĽNE (50): 14. Segeč – vyra-dený vo štvrťfinále.

★ DIEVČATÁ - 5 KM KLASICKY (39): 12. Kle-mentová +1:58,5. ŠPRINT VOĽNE (40): 14. Kle-mentová – vyradená vo štvrťfinále.

● BIATLON★ CHLAPCI - 7,5 km (50 štartujúcich): 41.

Kosztolányi +3:26,8 (4), 44. Oravec +4:26,3 (5).STÍHACIE PRETEKY NA 10 km (50): 36. Koszto-lányi +6:09,1 (6), 44. Oravec +9:39,0 (9).

★ DIEVČATÁ - 6 km (47): 10. Fialková+1:19,5 (1), 42. Lapinová +4:29,6 (5). STÍHACIEPRETEKY NA 7,5 km (47): 20. Fialková + 6:27,4(8), 39. Lapinová +11:05,8 (10).

★ MIEŠANÉ SÚŤAŽE – ŠTAFETA (18): 17. Slo-vensko (Fialková, Lapinová, Kosztolányi, Ora-vec) +13:36,1 (11). ŠTAFETA BIATLONISTOVA BEŽCOV NA LYŽIACH (24): 17. Slovensko (Fialková, Klementová, Kosztolányi, Segeč)+5:51,3 (1).

● ĽADOVÝ HOKEJ★ DIEVČATÁ (5): 5. Slovensko (Kiapešová,

Kaliská – Pápešová, Luptáková, Takáčová,Vojtková, Frankovičová, Řezánková – Štofan-ková, J. Kubaliková, Z. Kubaliková, Hudecová,Matisková, Vaváková, Levčíková, Rajtárová,Švagerková). Výsledky tímu Slovenska: SR –Rakúsko 0:9, SR – Nemecko 0:8, SR – Kazach-stan 1:2, SR – Švédsko 0:12.

SUMÁR VÝSLEDKOV SLOVÁKOV NA I. ZOH MLÁDEŽE

Sľubní sánkari Čikovský – Tomaško

Na piatom mieste v súťaži sánkarskýchdvojíc skončili na olympijskej dráhe v Iglse Jo-zef Čikovský a Patrik Tomaško. „Na krajinubez dráhy a poriadnych podmienok na prípra-vu je to skvelý výsledok. Chlapci si podľa mňana štartoch prehrali medailu – v oboch jaz-dách tam mali až siedme časy. Mohli byť aj na,bedni‘. Za chybami treba hľadať nervozitu ajnevyjazdenosť,“ hodnotil tréner Walter Marxml. Podobne ako biatlonista Marek Matiaškosa bývalý úspešný účastník ZOH predstavilv Innsbrucku v novej, trénerskej úlohe. Jehootec (a Tomaškov dedo), predseda Slovenské-ho sánkarského zväzu Walter Marx st., na ad-resu mladíkov dodal: „V štartoch ešte majúchlapci veľké rezervy, pretože fyzicky sú natom mnohí oveľa väčší súperi lepšie.“

Hokejistky napísali históriuMladé slovenské hokejistky sa v piatok 13.

januára svojím spôsobom zapísali do olym-pijskej histórie. Už o ôsmej ráno v deň sláv-nostného otvorenia ZOH mládeže nastúpilina úvodný zápas svojho turnaja proti domá-cemu Rakúsku. Spomedzi všetkých účastní-kov I. ZOH mládeže tak súťažili ako celkomprvé... Žiaľ, domácim podľahli 0:9.


Šestnásťročná rodáčka z Liptovského Mikulá-ša (nar. 13. júna 1995) Petra Vlhová na svahochPatscherkofelu siahala na tri medaily. Dve jejtesne ušli, ale svoje skvelé účinkovanie zakonči-la suverénnym triumfom v slalome – s násko-kom bezmála pol druha sekundy! Bola najrých-lejšia v oboch kolách, predtým dominovala ajv jednokolovom slalome v rámci superkombiná-cie. Študentka I. ročníka Hotelovej akadémie v L. Mikuláši, členka Ski Klubu Javorovica a Cen-tra olympijskej prípravy Poprad naznačila po-tenciál stať sa nástupkyňou Veroniky Zuzulovej.

„Mám obrovskú radosť, olympijské zlato jefantázia. Všetci sme Peťu zrakom tlačili dolekopcom, aby jej to vyšlo. Viedol som slovenskévýpravy na mnohých mládežníckych olympij-ských podujatiach, ale táto zlatá medaila je naj-väčším slovenským úspechom, akého som bolna nich svedkom,“ radoval sa vedúci slovenskejvýpravy na I. ZOH mládeže Vladimír Miller.

„Konečne mi to vyšlo na viac než na štvrtémiesto! Je to úžasný pocit, som veľmi šťastná,“boli prvé slová Petry Vlhovej po zisku zlata. Užpo prvej jazde bolo vidieť, že je v pohode. V hus-tom snežení hlavne v dolnej časti súperky pre-výšila o triedu. „Napriek tomu, že predtým som

bola dvakrát štvrtá, nebola som nervózna. Naprehry sa snažím rýchlo zabudnúť. Tréner mitesne pred štartom vravel, že baby, čo išli predomnou, sa ,plašili‘, a nech si ja zachovám pokoj.Išlo sa mi dobre. Napriek predchádzajúcemu dl-hotrvajúcemu lejaku trať držala. Aj pred dru-hým kolom som sa cítila v pohode, hoci tesnepredo mnou vypadli tri hlavné súperky. Išlasom úplne pokojne. Nešlo sa mi až tak dobreako v prvej jazde, pretože pri tridsiatej štartu-júcej už bola trať trochu rozbitejšia, ale dalo saísť,“ vyznávala sa. V 54-člennom štartovom po-li s prehľadom potvrdila potvrdenie rebríčkovejjednotky. Z jej ročníka je vo svetovom slalomo-vom rebríčku vyššie len Shiffrinová z USA, ktoráuž jazdí preteky Svetového pohára (v decembri

bola tretia v slalome SP v Lienzi), ale do Inns-brucku neprišla.

Tréner Ivan Iľanovský žiaril: „Veľmi som jejto po dvoch smoliarskych štvrtých miestach že-lal. Po obrovskom slalome som mal obavu, abyPetru ďalšie štvrté miesto psychicky negatív-ne nepoznačilo, ale zvládla to výborne. Zacho-vala si chladnú hlavu. V prvom kole išla ,svoju‘jazdu, bez chýb, a vybudovala si značný ná-skok. V druhom kole išla toľko, čo jej trať po-značená hustým snežením dovoľovala. Na-šťastie, kvalita trate nebola taká zlá, ako smesa obávali, soľ na snehu dobre ,chytila‘. A keďtri Petine najväčšie súperky vypadli, mohla sidovoliť pokojnú jazdu bez zbytočného rizika.“

Tréner hovorí, že Petra Vlhová je mimoriad-ne ctižiadostivá. V tom je podľa neho podobnánemenej talentovanému mladému zjazdároviAdamovi Žampovi, ktorého trénoval štyri roky.„Veľmi ťažko znáša prehry. Vo všetkom chcebyť prvá. Aj keď hráme spolu futbal, chce byťnajlepšia. Po neúspechu sa vie zdravo nahne-vať. Teraz ju dve štvrté miesta nezlomili, alenaopak – nakopli,“ hovorí Ivan Iľanovský. A namargo našej mládežníckej olympijskej víťazkydodáva: „Ako človek je veľmi skromná. Je veľ-

mi pracovitá a dobre reaguje na trénerské pod-nety. Stále ju musím napomínať, aby neupa-dala do starých stereotypov, pretože dopredučloveka posúvajú nové veci.“

Šéfka slovenského lyžovania Janka Gantne-rová si ako bývalá vynikajúca zjazdárka (piatana ZOH 1984 v zjazde a dodnes jediná sloven-ská víťazka pretekov SP) pozorne všíma techni-ku jazdy Vlhovej v slalome. „V poslednom časejazdí veľmi racionálne a úsporne. Jej jazdeckýprejav mi pripomína svetovú jednotku tejtodisciplíny Rakúšanku Schildovú. Výborne pra-cuje s celým telom i s ťažiskom, má veľmi pek-né postavenie na lyžiach a žiadne problémys predozadnou rovnováhou. Navyše je veľmipevná,“ postrehla po jej triumfe.

Janka Gantnerová je rada, že na Vlhovej prí-klade sa prejavila správnosť modelu, ktorý Slo-venská lyžiarska asociácia spustila pred touto se-zónou. Petra Vlhová spolu s dvojnásobnou olym-pioničkou Janou Gantnerovou a s Barborou Lu-káčovou, aj s ich tromi osobnými trénermi, utvo-rili tím pre Európsky pohár, ktorý od mája absol-voval prípravu spoločne. „Pre takú krajinu, ako jenaša, má takýto spoločný tréning ozajstný zmy-sel, pretože traja tréneri ho pre tri pretekárky ve-dia lepšie zorganizovať aj zabezpečiť, než keďpríprava prebieha sólovo,“ povedala. Vlhová po-tvrdila svoj talent aj na marcových juniorskýchmajstrovstvách sveta v talianskom Roccarase,kde v konkurencii o dva roky starších pretekárokskončila v slalome tretia. ĽUBOMÍR SOUČEK

K zlatu s chladnou hlavou

■ Dve podoby Petry Vlhovej – pre-smutná po štvrtom mieste v obrovskomslalome a prešťastná po triumfe v slalo-me. FOTO ĽUBOMÍR SOUČEK

NAJLEPŠIE UMIESTENIA SLOVÁKOV● 1. miesto (z 54): PETRA VLHOVÁ (zjazdové lyžovanie, slalom)● 4. miesto (zo 42): PETRA VLHOVÁ(zjazdové lyžovanie, superkombinácia)● 4. miesto (z 53): PETRA VLHOVÁ (zjazdové lyžovanie, obrovský slalom)● 5. miesto (z 11): JOZEF ČIKOVSKÝ –PATRIK TOMAŠKO (sánkovanie, dvojice)● 9. miesto (zo 44): PETRA VLHOVÁ (zjazdové lyžovanie, super-G)● 10. miesto (zo 47): IVONA FIALKOVÁ(biatlon, 6 km)● 12. miesto (z 39): BARBORA KLEMEN-TOVÁ (beh na lyžiach, 5 km klasicky)● 14. miesto (zo 40): BARBORA KLEMEN-TOVÁ (beh na lyžiach, šprint voľne)● 14. miesto (z 50): ANDREJ SEGEČ(beh na lyžiach, šprint voľne)● Družstvo hokejistiek obsadilo 5. mies-

to, ale len z 5 účastníckych tímov, a mieša-ná sánkarská štafeta 9. miesto z 11 tímov.

„Naše účinkovaniebolo úspešné hlavnevďaka Petre Vlhovej.Cenné bolo aj piatemiesto sánkarov Čikov-ského a Tomaška v súťa-ži dvojíc. Vo výpravesme mali niekoľko veľmitalentovaných športov-cov, ktorým však trebautvárať podmienky nato, aby podobné úspe-chy dosiahli aj na olym-pijských hrách,“ konšta-toval šéf slovenskej vý-pravy v Innsbrucku, vi-ceprezident SOV premládež Vladimír Miller.

11OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk


Zimná sezóna 2011/12 v podaní slovenskýchšportovcov nás síce príliš nenadchla, ale po-skytla aj dôvody na optimizmus. Čo chýbalo,boli predovšetkým medaily z vrcholných sve-tových súťaží, na ktoré sme si vďaka biatlonuv predošlých troch zimách zvykli. Ale chýbali ajviaceré umiestenia na stupňoch víťazov v pre-tekoch Svetového pohára. Na túto métu do-siahli len zjazdárka Veronika Zuzulová (trikrát)a biatlonistka Anastasia Kuzminová (raz).

BIATLON STÁLE MÁ NA VEĽKÉ ÚSPECHYOlympijské aj svetové medaily Anastasie

Kuzminovej i olympijský bronz Pavla Hurajtanás nie tak dávno poriadne namaškrtili, pretoby mnohí na prvý pohľad mohli uplynulú sezó-nu so skromnejšími výsledkami hodnotiť akoneúspešnú. Pritom však práve z biatlonu čer-páme najviac optimizmu – aj keď Hurajtove vý-sledky v sezóne sa na ňom nepodpísali ani za-mak. Ambície a perspektívu však ukázali viace-rí iní, mladší.

Zlatá i strieborná medailistka za ZOH 2010vo Vancouvri Anastasia Kuzminová na sveto-vom šampionáte v Ruhpoldingu skončila razôsma a dvakrát desiata. V pretekoch SP bolaraz na stupni víťaziek a celkove skončila v top10. Stále patrí do svetovej špičky, ale streľba juneraz dosť neposlúchala.

Veľmi teší, že na našu jednotku sa pomalydoťahuje dvojnásobná olympionička Jana Ge-reková, ktorá bude v Soči v ideálnom biatlono-

vom veku 29 rokov. Viackrát počas sezóny do-kázala držať krok aj s najlepšími. Vedno s Kuz-minovou by mohla poriadne potiahnuť aj ďal-šie pretekárky. Z nich mladá Martina Chrapá-nová na MS hrdinsky bojovala v štafete. Veľkýpotenciál sa skrýva aj v ešte mladších sestráchPaulíne a Ivone Fialkových. Naša ženská štafe-ta skončila na MS siedma, ale o dva roky bymohla atakovať podstatne vyššie miesta.

Hoci chorobami poznačený Hurajtsa v sezóne trápil, očividný nárast vý-konnosti potvrdili dvaja dozrievajúciborci – Dušan Šimočko a Matej Kazár,ktorí budú v čase ZOH tridsiatnici.Spoločne s dvoma najlepšími ženamisa na MS postarali o najlepší výsledok– 7. miesto miešanej štafety. Aj o rokstarší Miroslav Matiaško mal dobrénáznaky a bol (spolu s Kazárom) čle-nom miešanej štafety, ktorá obsadilasenzačné 3. miesto v pretekoch SPv Kontiolahti.

ZUZULOVÁ, VLHOVÁ AJ ĎALŠÍV zjazdovom lyžovaní sme boli roky

zvyknutí, že v popredí zo Slovenskajazdí len Veronika Zuzulová. Brati-slavčanka i v uplynulej sezóne potvr-dila príslušnosť k absolútnej svetovejšpičke v slalome. V pretekoch SP satrikrát prebila na stupne víťazieka v marci v Aare ju len jedna stotinasekundy obrala o radosť z vysnívané-ho víťazstva. Druhá bola aj vo finálev Schladmingu. Našťastie, zaujali ajďalší naši zjazdári.

Barbara Kantorová sa v ére Zuzulo-vej stala prvou ženou zo Slovenska,ktorá tiež dokázala získať body dopretekov SP. Ešte väčší potenciál však

naznačila len 16-ročná Petra Vlhová. Najprv sa v slalome stala suverénnou víťazkou I. zim-ných olympijských hier mládeže v Innsbrucku(a k triumfu pridala ešte štvrté miesta v super-kombinácii a v obrovskom slalome) a potomv konkurencii pretekárok o dva roky staršíchzískala bronz na juniorských MS.

Po dlhých rokoch máme konečne aj muža,ktorý má potenciál na zjazdovkách výraznepreraziť. Veľmi talentovaný a všestranný AdamŽampa v pretekoch SP síce zatiaľ neuspel, alev seriáli Európskeho pohára dosiahol viaceropozoruhodných výsledkov.

NÁDEJ SA VOLÁ SLOPESTYLEParadoxne, v tradičných zimných olympij-

ských odvetviach mimo biatlonu a zjazdovéholyžovania Slováci veľa vody nenamútili. V be-žeckom lyžovaní Alena Procházková väčšinusezóny premaródila a ostrieľaný Martin Bajči-čák sa napriek niektorým solídnejším výsled-kom zväčša trápil. Spomedzi sánkarov najvý-raznejší výsledok zimy dosiahla dvojica mladí-kov Čikovský – Tomaško, ktorá skončila naZOH mládeže na 5. mieste. Ale od juniorskýchúspechov k seniorským vedie ešte poriadne dl-há cesta. To platí aj pre krasokorčuliarky Ale-xandru Kunovú a Moniku Simančíkovú. Bobis-ti sa dlhodobo trápili s nedostatkom financií.V skokoch na lyžiach nás nepotešilo vôbec nič.

Naša nádej sa však volá slopestyle. Túto no-vú disciplínu snoubordingu aj akrobatickéholyžovania zaradil Medzinárodný olympijský vý-bor aj do programu ZOH 2014 v Soči a násmôže len tešiť, že Slovenky sa v nej výraznepresadzujú. Bývalá medailistka z juniorskýchMS Klaudia Medlová patrí do širšej špičky me-dzi snoubordistkami. V lyžiarskom slopestylemáme až dve pretekárky, ktoré by sa mohliuchádzať o štart na olympiáde. Na pretekochSP v Jyväskylä skončila Natália Šlepecká tretiaa Zuzana Stromková štvrtá. To bolo naozaj prí-jemné prekvapenie. ĽUBOMÍR SOUČEK


■ Veronika Zuzulová si udržuje pozíciu me-dzi najlepšími svetovými slalomárkami.

FOTO TASR/AP

Hokejistom pôjde na MS o olympiádu

Svetový šampionát hokejistiek v americ-kom Burlingtone vrcholil až po našej uzá-vierke, ale aj tak už bolo isté, že Slovenky sao olympiádu pobijú až v budúcoročnej kvali-fikácii. Niečo podobné však hrozí aj tímu na-šich mužov. Ak si na nadchádzajúcom sve-tovom šampionáte vo Fínsku a Švédsku Slo-váci nezlepšia súčasné 10. miesto vo sveto-vom rebríčku IIHF, na priamy postup naolympiádu môžeme zabudnúť. Istotu olym-piády by s najväčšou pravdepodobnosťouzaručoval postup nášho tímu do štvrťfináleMS. Pravda, za predpokladu, že Slováci zá-roveň o jedno miesto na MS predstihnú Nó-rov, o dve Nemcov alebo o tri Švajčiarov.Dúfajme, že to vyjde...

Na polceste do SočiUplynulá zimná sezóna bola medziolympijská. Nie je ešte úplne ukončená, pre-

tože účinkovanie tímu hokejistov na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta môževeľa povedať do toho, či našich na ceste do Soči na ZOH 2014 čaká kvalifikácia (žen-ský tím v nej bude súťažiť prakticky s istotou), alebo či si vybojuje priamy postup.V individuálnych športoch však už môžeme bilancovať.

■ Hoci biatlonistka Anastasia Kuzminová bola v sezónena stupni víťaziek len raz v pretekoch SP, stále patrí do svetovej špičky. FOTO TASR/AP

Medziolympijská zima v podaní slovenských športovcovnenadchla, ale poskytla nám aj dôvody na optimizmus



Aj v prípade, že by sa v máji z nesmierne ná-ročnej kvalifikácie na OH prebojoval náš tímvolejbalistov (jediný, ktorý v kolektívnych špor-toch ešte zostal v hre), počet športovcov s naj-vyššou pravdepodobnosťou nedosiahne dosiaľnajmenší počet z Pekingu 2008, kde štartovalo57 Slovákov. Sydneyské maximum z roku 2000– 108 súťažiacich Slovákov – dnes vyzerá akosen. Napriek tomu medailové ambície našej vý-pravy nemusia byť menšie ako pekinské, kdeSlováci získali dosiaľ najcennejšiu zbierku 3 zla-tých, 2 strieborných a 1 bronzovej medaily.

Sto dní pred začiatkom OH majú Slováci istýštart len v piatich z celkového počtu 26 letnýcholympijských športov – v atletike (v tejto chvíli10 športovcov), kanoistike (spolu 11 – z toho 7 rýchlostných kanoistov a 4 vodní slalomári),streľbe (7), športovej gymnastike (2) i v cyklis-tike (1). Prakticky istý máme štart v ďalšíchdvoch – v tenise (2) a v džude (1). Pozrime sa,aký je celkove náš momentálny stav.

ATLETIKAA-limity IAAF, ktoré jednoznačne zaručujú

štart v Londýne, majú zatiaľ splnené Lucia Klo-cová (800 m), Dana Velďáková (trojskok), Ma-tej Tóth (chôdza na 20 i 50 km), Miloš Bátovský(chôdza na 50 km) a Michal Kabelka (skok dovýšky). B-limitárov máme viac, ale je v tom há-čik. Pokiaľ v jednej disciplíne má krajina viac B-limitárov, na OH môže štartovať len jedenz nich. Pokiaľ má niektorý atlét na konte A-li-mit, tak aj druhý (a prípadne tretí) v rovnakejdisciplíne musí mať „áčko“. Z „béčkarov“ takvzhľadom na domácu konkurenciu majú momentálne účasť istú len medailistka z MS2009 Martina Hrašnová (hod kladivom – v Pe-

kingu bola ôsma) a Mária Czaková (chôdza na 20 km). Z ostatných sú istí prinajmenšom traja,čiže atlétov by malo štartovať minimálne desať.

V mužskom hode kladivom majú v tejto chví-li dvaja splnený B-limit – úradujúci majster Eu-rópy (na OH 2008 ôsmy) Libor Charfreitag, ajMarcel Lomnický. Našťastie, obaja majú reál-ny potenciál splniť aj „áčko“. Janu Velďákovú(diaľka) s B-limitom ešte môže ohroziť RenátaMedgyesová (obe by však mohli splniť aj A-li-mit), podobne ako Katarínu Berešovú (mara-tón) Katarína Jánošíková. Antonovi Kučmínovi(chôdza na 20 km) ani Petrovi Horákovi (výška)doterajšie B-limity na olympiádu nestačia, alepokiaľ sa Tóth rozhodne štartovať len na 50 kmtrati – čo je viac než pravdepodobné – Kučmí-novi by sa otvorila cesta do Londýna. Samo-zrejme, nemožno zabudnúť na skúsenéhoDmitrija Vaľukeviča (trojskok), ktorý by za nor-málnych okolností mal mať aj na A-limit. Odpí-sať nemožno ani ďalšieho olympionika JozefaRepčíka (800 m). Evidujeme aj ambície MartinaBenáka (oštep), Jaroslava Dobrovodského (diaľka), Daniela Vaneka (guľa), Viliama Papša(110 m prek.) a Lucie Slaničkovej (400 m prek.alebo sedemboj).

ŠPORTOVÁ STREĽBAV jednom z našich tromfových odvetví sa kva-

lifikačný proces už skončil. Istá je účasť sied-mich Slovákov. Dvakrát bronzový (z OH 1996,resp. 2004) Jozef Gönci na svojej už piatej olym-piáde môže nastúpiť na ľubovoľnú malokalib-rovku 3x40 i 60 poležiačky, aj na vzduchovúpušku 60, Daniela Pešková na športovú pušku3x20 i na vzduchovú pušku 40 (na OH 2008

v nej bola deviata) a Pavol Kopp na ľubovoľnúpištoľ (v nej bol v Pekingu piaty) i na vzduchovúpištoľ. Ďalší štyria nastúpia len na jednu discip-línu. Majsterka sveta 2010 a svetová rekordérkaZuzana Štefečeková bude v trape obhajovaťpekinské striebro. Dvojnásobná majsterka Eu-rópy a takisto svetová rekordérka v skeete Dan-ka Barteková určite chce výrazne vylepšiť svojeôsme miesto z OH 2008. Olympijskú skúsenosťmá aj vlaňajší majster Európy v trape Erik Var-ga. Jediný novic na OH bude Juraj Tužinský v ľu-bovoľnej pištoli, tretí na ME 2010.


■ Ak sa nič nepredvídané nestane, najviacbudeme mať v Londýne atlétov. Medzi nimiaj trojskokanku Danu Velďákovú.

FOTO TASR/AP

Sto dní do Londýna a myPresne o sto dní bude na otváracom ceremoniáli Hier XXX. olympiádydefilovať zrejme najmenšia slovenská výprava na olympijských hráchOddnes presne o sto dní – 27. júla – na otváracom ceremoniáli

britská kráľovná Alžbeta II. slávnostne otvorí Hry XXX. olympiádyv Londýne. Všetko nasvedčuje tomu, že pri piatej účasti výpravysamostatného Slovenska na OH nás bude reprezentovať historickynajmenšia výprava.

V Pekingu sme mali57 súťažiacich

Na pripomienku: z 57 reprezentantov súťa-žiacich na predošlých olympijských hráchv Pekingu sme mali 18 v atletike, 12 v kanois-tike (7 v rýchlostnej a 5 vo vodnom slalome), 7 v streľbe, 4 v cyklistike, 4 v tenise, 3 v pláva-ní, 2 v zápasení (1 vo voľnom štýle a 1 v gréc-korímskom) a po 1 v bedmintone, džude,športovej gymnastike, windsurfingu, stolnomtenise, triatlone a vo vzpieraní. Vo výprave bolaj 58. športovec, vzpierač Tešovič, ktorý všakpre zranenie nesúťažil.

■ Samuel Piasecký bude prvým reprezentantom slovenskej mužskejgymnastiky na OH po 20-ročnej prestávke. FOTO TASR/AP


15OLYMPIJSKÁ REVUE

RÝCHLOSTNÁ KANOISTIKADo Londýna si vybojovali Slováci doteraz se-

dem miesteniek. Bronzový kajakár z Atén 2004a strieborný z Pekingu 2008 Erik Vlček vlani naMS prispel k štvrtému miestu štvorkajaka (ved-no s ním sedeli v komárňanskej lodi jeho „par-ťáci“ zo strieborného Pekingu Richard Riszdor-fer, Michal Riszdorfer a Juraj Tarr), ale okremtoho dlháň v novozloženej osádke K2 s PetromGellem šokoval ziskom titulu majstra sveta na1000 m! Štart mužského dvojkajaka Gelle – Vl-ček v Londýne je istý, zostava K4 však ešte ne-musí byť definitívna. O miestenku sa v našejdomácej kvalifikácii môže teoreticky pobiť ajniektorý iný kajakár než len zmienené esá (najmä Martin Jankovec a Viktor Demín). V eu-rópskej kvalifikácii budú v hre ešte aj kanoisti,najmä Ľubomír Hagara v C1 na 200 m, prípad-ne Marián Ostrčil v C1 na 1000 m. Ženské duoIvana Kmeťová – Martina Kohlová (K2 500 m)nemá doma kto ohroziť, takže OH má isté.

VODNÝ SLALOMNajúspešnejší slovenský šport, ktorého re-

prezentanti sa na OH 1996 – 2008 postaralio všetkých sedem slovenských zlatých medailí,má zatiaľ isté štyri miesta v troch súťažiach. Vovšetkých troch Slováci v Pekingu zvíťazili. Spo-medzi šampiónov však istú účasť v Londýnemajú len úradujúci majstri sveta aj Európy bra-tia Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorí sav kategórii C2 pokúsia vo vodáckom areáli v LeeValley dokázať to, čo sa v celej histórii OH po-darilo doteraz len trom športovcom – vyhrať ajštvrté zlato v sérii! Ďalší dvaja obhajcovia zlatamajú rovnocenných domácich súperov – Mi-chal Martikán v C1 Mateja Beňuša a Elena Ka-liská v K1 Janu Dukátovú. Na olympiádu všakpocestujú len lepší z oboch rivalov. A o piatumiestenku pre Slovensko zabojujú na májovejdodatkovej európskej kvalifikácii kajakári, spo-medzi ktorých by papierovo najlepšiu šancumal mať Martin Halčin.

GYMNASTIKA Účasť na OH si vybojovali športoví gymnasti

Samuel Piasecký a Mária Homolová. Piaseckýsa na náradiach predstaví ako prvý náš muž na

OH po 20 rokoch, pričom na bradlách sa pokú-si prebiť sa do finále.

CYKLISTIKAV cestnej cyklistike sme dúfali aspoň v tri

miestenky, ale jedinú napokon vybojoval Pe-ter Sagan. Jeden z najlepších svetových špur-térov to v pretekoch s hromadným štartombez tímovej podpory bude mať veľmi ťažké. Jedosť pravdepodobné, že sa predstaví aj v hor-skej cyklistike, v ktorej ako junior patril dosvetovej špičky. V horskej cyklistike o Londýnstále bojuje dvojnásobná olympionička JankaŠtevková.

TENIS A DŽUDOV tenise aj v džude kvalifikačný proces beží,

ale pokiaľ sa naši najlepší nezrania, tak účasťna OH by sme v týchto športoch mali mať is-tú. Aktuálne rebríčkové postavenie tenistiekDominiky Cibulkovej a Daniely Hantuchovejvo dvojhre, ako aj džudistu Milana Randla do90 kg, totiž nepripúšťa pokles pod stanove-nú renkingovú hranicu. Okolo hranice posta-venia v rebríčku sa momentálne ešte pohy-bujú tenisti Magdaléna Rybáriková, LukášLacko a Martin Kližan.

OSTATNÉ ŠPORTYOkrem zopár ďalších športovcov v už uvede-

ných odvetviach sú Slováci v hre ešte v devia-tich ďalších. V nich to však najpravdepodob-

nejšie vyzerá – aj to neraz len veľmi teoreticky– na účasť jedného, maximálne dvoch v prí-slušnom športe.

V plávaní splnili B-limity FINA zatiaľ piati: Ka-tarína Listopadová na 100 m motýlik a 200 mv. sp., Miroslava Syllabová na 50 m v. sp. Deni-sa Smolenová na 100 i 200 m motýlik, KatarínaFilová na 200 m v. sp. a Tomáš Klobučník na100 m prsia. B-limit oprávňuje prinajlepšom naštart jedného pretekára z krajiny v jednej dis-ciplíny, ale sám osebe nestačí – dosiahnutý časmusí zároveň znamenať patričné rebríčkovéumiestenie. Podľa doterajších výkonov by reál-na mohla byť len účasť Listopadovej na 100 mmotýlik a Syllabovej. Plavci – aj naša rekordnápäťnásobná olympionička Martina Moravcová– budú však mať ešte viac príležitostí.

O družstve volejbalistov už bola reč. Na po-stup na OH by v májovom kvalifikačnom tur-naji v Sofii muselo hrať fantasticky. V hre sústále aj plážové volejbalistky Dubovcová –Nestarcová, bedmintonisti Michal Matejkaa Monika Fašungová, stolní tenisti Thomas Ke-inath a Barbora Balážová, veslár Lukáš Babač,šermiarka Dagmar Barániková, boxeri, vzpie-rači (žiaľ, bez dištancovaného medailistu z MERicharda Tkáča), zápasníci (s nečakaným toh-toročným majstrom Európy v grécko-rímskomštýle do 60 kg Istvánom Lévaiom) a duo akva-biel. To, že by sa na olympiádu prebojovalaväčšina z uvedených, považujeme za veľmi ne-reálne. ĽUBOMÍR SOUČEK

Slovenská zlatá a strieborná olympijská medailistka v biatlone zo ZOH 2010vo Vancouvri Anastasia Kuzminová bude členkou oficiálnej štafety s olympij-ským ohňom k Hrám XXX. olympiády v Londýne. Na túto čestnú úlohu ju vy-bral Slovenský olympijský výbor, ktorý bol v tejto súvislosti oslovený hlav-ným partnerom štafety, spoločnosťou Samsung. Kuzminová príde do VeľkejBritánie na tri dni od 18. do 20. júla. S ohňom bude bežať 19. júla na predmes-tí Londýna. Kvôli tejto udalosti preruší letnú prípravu vo Fínsku.

Pred predošlými OH v roku 2008 v Pekingu bežal v štafete s olympijskýmohňom na čínskom území náš olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988 Jozef Pribilineca pred ZOH 2006 v Turíne bol organizátormi štafety medzi bežcov vybraný prezident Sloven-ského olympijského výboru František Chmelár, ktorý bežal s olympijským ohňom v Ríme, de-jisku OH 1960.

Oheň pre OH v Londýne zapália prostredníctvom slnečných lúčov 10. mája na tradičnom mieste v gréckej antickej Olympii. Po tom bude nasledovať osemdňová cesta pochodne poGrécku a oficiálne odovzdanie pochodne do britských rúk. Tento ceremoniál sa uskutoční v Até-nach. Z gréckej metropoly oheň dorazí do Veľkej Británie 18. mája. Jeho púť po krajine vyvrcholí27. júla na otváracom ceremoniáli OH.

■ Peter Sagan je zatiaľ jediný istý repre-zentant slovenskej cyklistiky na OH v Londý-ne. FOTO TASR/AP

www.olympic.sk

Kuzminová pobeží v londýnskej olympijskej štafete

■ Grécko-rímsky zápasník István Lévai (na snímke vpravo,v súboji s Bulharom Angelovom)sa v marci stal nečakane maj-strom Európy do 60 kg. Olympiá-du si však ešte bude musieť vybo-jovať. FOTO TASR/AP


16

Prvý raz v histórii si naši olympionici oblečúšpeciálnu kolekciu, vyrobenú len pre túto príle-žitosť. V duchu našej olympijskej kampanek Londýnu s názvom „Sme jeden tím“, ktoráodštartovala už vlani na jeseň, prvý raz dostalašancu zakúpiť si oficiálne oblečenie našej vý-pravy aj široká verejnosť. Jeho predaj v sieti Al-pine Pro odštartoval 1. marca.

Galavečer spojený s módnou šou sa odohralv bratislavskom hoteli Gate One. Predstavenieoficiálneho oblečenia slovenskej výpravy naHrách XXX. olympiády sledovali vyše dve stov-ky hostí, medzi nimi aj britská veľvyslankyňana Slovensku Susannah Montgomeryová. Zošportovcov, ktorí už majú istý štart v Londýne,boli prítomní gymnasta Samuel Piasecký

i strelci Daniela Pešková a Erik Varga. Prišla ajmaratónkyňa Katarína Berešová, ktorá vďakasplnenému B-limitu tiež má šancu štartovať naOH.

PRVÝKRÁT VO „VLASTNOM“„Mnohým sa už teraz chveje žalúdok v oča-

kávaní toho, čo nás v Londýne čaká. Londýna Spojené kráľovstvo sa už teší na privítanieolympijských hier. Chceme tam okrem športo-vého rozmeru uspieť aj tradíciami, kultúroua prvý raz aj oblečením. Prvýkrát v histórii SOVbudeme mať možnosť vidieť špeciálnu kolek-ciu oblečenia. Doteraz sme sa identifikovali lenprostredníctvom štátneho znaku, teraz mámeosobitnú kolekciu. Aj týmto spôsobom sa

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

■ Spoločná fotografia všetkých účinkujúcich

■ Marianna Ďurianová v nástupovom ob-lečení.

Do Londýna originálneLen raz za štyri roky sa konajú hry olympiády a len raz za štyri roky je v kalendári

dátum 29. február. Práve tento deň si vybral Slovenský výbor v spolupráci so svojimhlavným partnerom – spoločnosťou Alpine Pro, ktorá sa zaoberá produkciou špor-tového a outdoorového oblečenia – na oficiálnu prezentáciu oblečenia slovenskejvýpravy na OH 2012 v Londýne.

Spokojný PiaseckýNa tvorbe športovej časti oblečenia sa ved-

no s plavkyňou Martinou Moravcovou a sostrelkyňami Zuzanou Štefečekovou i DankouBartekovou svojimi pripomienkami podieľalaj gymnasta Samuel Piasecký – inak jednaz „tvárí” kampane „Sme jeden tím”, ktorúspoločne s Alpine Pro vlani spustil Slovenskýolympijský výbor.

Olympijské oblečenie si Samuel Piaseckýpochvaľuje. „Vyskúšal som si ho ešte v čase,keď som nemal istú účasť na OH v Londýne.Celá kolekcia sa nosí veľmi dobre a pohodl-ne, čo je to najdôležitejšie. Na jej výrobu bo-li použité zaujímavé technológie i materiály.Pocitovo sú to veľmi dobré príjemné látky.No rozdiel od športovej kolekcie som nástu-povú videl prvý raz až tu. Bol som veľmi miloprekvapený,“ zhodnotil novinky v šatníku.

Slovenská výprava si na OH 2012 prvý raz v histórii oblečie špeciálnukolekciu, ktorú si môže zakúpiť aj verejnosť

■ Nástupové oblečenie slovenskej výpravy na známych moderátoroch.


17OLYMPIJSKÁ REVUE

môžeme v Londýne zviditeľniť, nielen medai-lovými úspechmi. Prostredníctvom tejto ko-lekcie môžeme osloviť aj mládež, aby lepšiespoznala olympijské hodnoty. Verím, že budemať úspech u slovenskej, ale i svetovej verej-nosti,“ povedal na úvod prezident SOV Franti-šek Chmelár.

„To, čo budú mať naši olympionici a ostatníčlenovia výpravy na sebe, bude reprezentovaťSlovensko a všetkých Slovákov pred celýmsvetom. V minulosti boli naše olympijské ko-lekcie dizajnovo prevažne jednoduché, alepredovšetkým zakaždým úplne iné. Chýbalaim kontinuita aj nejaký jednotiaci prvok, tedaniečo, podľa čoho by bolo Slovensko v tej zá-plave krajín vždy neomylne identifikovateľné,ale zároveň by sme sa s tým vedeli stotožniť ajmy všetci ako národ. Teraz to bude iné,“ do-dala v príhovore manažérka Alpine Pro Adria-na Vyskočilová.

NÁSTUPOVÉ OBLEČENIES ČIČMIANSKYM MOTÍVOM

V úlohe modelov a modeliek sa na pódiunajprv predviedli v dynamických pohybovýchkreáciách členovia tanečných skupín The Pas-tels a Ladylicious, ktorí previedli tzv. medailovýset oblečenia – v ňom sa naši najúspešnejšíolympionici postavia na stupne víťazov. Druhúsúčasť olympijskej kolekcie – tzv. nástupovéoblečenie – na sebe zase predstavili rozhlasovía televízni moderátori Matej „Sajfa“ Cifra, Vla-dimír Voštinár, Adela Banášová, Marianna Ďu-rianová, ako aj televízni športoví komentátoriJán Hudok a Petra Ázacis. V nástupovom oble-čení sa predstavia členovia slovenskej výpravyv Londýne 27. júla na otváracom ceremoniáliHier XXX. olympiády, čo je zároveň takpovediacnajväčšia módna prehliadka na svete. V pria-mom prenose či zo záznamu by mali otvorenienajsledovanejšej udalosti roka vidieť zhrubaštyri miliardy ľudí.

Program galavečera spestrilo ľudové vystú-penie spevákov a hudobníčky z Čičmian – obce,odkiaľ čerpali dizajnéri oblečenia námet nautvorenie typicky národného motívu, ktorýmsa slovenská výprava bude odlišovať od všet-kých ostatných. Originálny slovenský motívs ornamentmi prevzatými z čičmianskych dre-veníc, ktorý od októbra púta všeobecnú pozor-nosť našej verejnosti, vidno na viacerých sú-

častiach nástupového oblečenia, ku ktorémupatrí sako, u mužov dlhé nohavice, u žien suk-ňa, polokošele s čičmianskymi vzormi, a akodoplnky klobúky a šatky. Čičmiansky motív je ajna tričkách, ktoré sa s úspechom predávajú užod októbra.

„Verím, že kolekcia s čičmianskymi prvka-mi nadchne aj fanúšikov, ktorí sa taktomôžu symbolicky dostať ešte bližšie k našimreprezentantom. Odkazom, ktorý v sebeukrýva, je totiž tímový duch, hrdosť a spolu-patričnosť, ktorú budeme počas olympiádypociťovať. V duchu tejto myšlienky sme spo-lu so SOV spustili aj projekt „Sme jedentím,“ povedala manažérka Alpine Pro Adria-na Vyskočilová.

MEDAILOVÝ SET SO ZMODERNIZOVANOU TRIKOLÓROU

Zaujímavý je aj medailový set. Súčasťou ko-lekcie sú polokošele s antirespirančnými a proti-zápachovými vlastnosťami vyrobené z materiá-lu na báze kávy, ktoré spĺňajú prísne medziná-rodné štandardy Bluesign. Vo výbave nájduolympionici aj bezrukávové tričká z recyklova-ného polyesteru, prakticky nezašpiniteľný me-dailový set s neviditeľným teflónovým štítom, čiolympijské bundy so špeciálnou ľahkou nepre-mokavou membránou do tradičného britskéhopočasia. Bundy z medailovej kolekcie disponujúoriginálnou neporéznou membránou PTX a vyu-žívajú aj teflonovú technológiu na rýchle schnu-tie oblečenia. Väčšinu oblečenia vyrobili v slo-venských firmách. „Športovci sa budú v tomtooblečení cítiť pohodlne. Materiál vďaka svojmušpecifickému vlasu rýchlo schne, odvádza potz pokožky a na dotyk je suchý,“ povedal pro-duktový manažér Alpine Pro Michal Andel.

„Využili sme farby našej trikolóry, ktorá jezmodernizovaná, pričom sme netradične pou-žili blankytne modrú. Nohavicová časť je červe-ná, bunda bude v modro-bielej kombinácii,“ do-plnila ho manažérka spoločnosti Adriana Vy-skočilová a dodala: „Olympijská kolekcia je špe-cifická a unikátna. Spojili sme v nej vysokú kva-litu materiálov a použitých technológií s olym-pijskou symbolikou. Navrhli sme ju tak, aby sadizajnovo hodila na jedinečnú príležitosť olym-piády a zároveň bola pre športovcov maximálnefunkčná. Okrem toho nesie aj posolstvo tímo-vého ducha pre všetkých.“ (SOV, TASR)

FOTO JÁN SÚKUP a JAKUB SÚKUP

■ Medailový set športového oblečenia predviedli členovia tanečných skupín Pastels a Ladyli-cious.

www.olympic.sk

Česko-slovenská firma Alpine Pro na ZOH 2010 vo Vancouvri „obliekla” českú olympijskúvýpravu, ktorej kolekcia tam vzbudila veľmi pozitívny ohlas. So Slovenským olympijským vý-borom nadviazala spoločnosť spoluprácu ešte v tom istom roku. Od I. olympijských hier mlá-deže v Singapure 2010 oblečenie od Alpine Pro mali slovenské olympijské výpravy na všetkýchmládežníckych olympijských podujatiach (postupne zimný aj letný EYOF 2011 v Liberci, resp.v Trabzone, i ZOHM 2012 v Innsbrucku) a po Londýne už je dohodnutá spolupráca so SOV ajsmerom k ZOH 2014 v Soči.

Podľa manažérky Alpine Pro Adriany Vyskočilovej je výhodou ich spoločnosti to, že mohlakapacity a prácu sústrediť na vytvorenie nových motívov. „Myslím si, že jedna z piatich naj-väčších športových firiem, ktorá pripravovala slovenskú kolekciu v minulosti, by nemala ka-pacitu ani čas pripraviť originálne oblečenie. Predsa len prioritou sú pre ňu najväčšie a najús-pešnejšie olympijské štáty,“ povedala v deň fashion show na rannej prezentácii technológiía materiálov použitých na slovenskú olympijskú kolekciu.

Aj olympijská pieseňNa galavečere v premiére odznela v slo-

venskej, anglickej i výlučne inštrumentálnejverzii naša olympijská pesnička k OH v Lon-dýne. Song s názvom „Všetko sa dá“ (v an-glickej verzii Olympic Stars) zložila bansko-bystrická skupina Mukatado.

Od Singapuru (zatiaľ) až do Soči


S pomocou výbojov z Teslovho transfor-mátora sa v piatok 30. marca na pódiu ná-mestia Eurovey najprv rozžiarilo päť neó-nových kruhov, symbolicky prekrývajúcichmapu Slovenska s trasou olympijskej štafe-ty, a potom sa zapálila fakľa v striebornejfarbe v rukách prezidenta Slovenskéhoolympijského výboru Františka Chmelára.Prvý muž slovenského olympijského hnu-tia pochodeň odovzdal nášmu najstaršie-mu olympionikovi a jedinému nášmu žijú-cemu účastníkovi prvých povojnových OH1948, ktoré sa konali takisto ako tie tohto-ročné v Londýne – 89-ročnému niekdajšie-mu kajakárovi Janovi Matochovi. Od olym-pijského veterána pochodeň spoločne pre-vzali strelkyňa Danka Barteková a gym-nasta Samuel Piasecký, ktorí nás budú re-prezentovať na OH 2012 v Londýne. Obajašpičkoví športovci potom spoločne zapálilioheň vo veľkej čaši pred trojitým panelomPosolstva Slovenska Hrám XXX. olympiá-dy Londýn 2012.

V nedeľu 1. apríla odštartovala celoslovenskáštafeta Posolstva. S olympijskou pochodňouv rámci Bratislavského mestského maratónu be-žalo na polmaratónskej trati dovedna 42 bežcov.Prvým bežcom štafety bol primátor Bratislavy Mi-lan Ftáčnik. „Olympiádu vnímam ako niečo výni-močné. Z veľkej pocty, ktorá sa mi dostala - od-štartovať púť celoslovenskej štafety - som mal ažveľkolepý pocit. Bol som aj na zapálení slovenské-ho ohňa a bolo to veľmi slávnostné. Začala sa týmbudovať vo verejnosti olympijská nálada, aby ľu-dia držali našim športovcom v Londýne palce,“ po-vedal Milan Ftáčnik. Spoločne s ním vyštartovala ajbritská veľvyslankyňa na Slovensku SusannahMontgomeryová, ktorá následne tiež niesla našuolympijskú pochodeň. „Mám z toho skvelý a vzru-šujúci pocit, že som mohla byť súčasťou štafety

s olympijským ohňom. Veľmi sa teším, že Sloven-sko sa aj takýmto spôsobom chystá na olympiáduv mojej vlasti,“ vyznávala sa.

Na posledných kilometroch sa v centre mestas pochodňou vystriedali viacerí olympionici z mi-nulosti aj súčasnosti: hádzanárka Janka Stašová,šermiarka Katarína Ráczová, atlétky Anna Chmel-ková a Eva Šuranová, tenistka Karin Cíleková-Habšudová, zjazdárka Jana Gantnerová, vodnýslalomár Juraj Minčík, vzpierač a bobista MartinTešovič, chodec Matej Tóth, bobista Milan Jagne-šák, i ďalší známi športovci – vodní slalomári JanaDukátová i Ladislav a Peter Škantárovci, atlétkyRenáta Medgyesová a Mária Czaková, ale aj via-cerí olympijskí funkcionári, napríklad viceprezi-denti SOV Ľubor Halanda (povedie našu výpravuna OH v Londýne) a Vladimír Miller.

Poslednou bežkyňou v Bratislave bola bronzo-vá skokanka do diaľky z OH 1972 v Mníchove EvaŠuranová – zatiaľ jediná Slovenka s olympijskoumedailou z atletiky. „Bol to fantastický pocit. Vi-dieť množstvo športujúcich aj povzbudzujúcichľudí bolo veľmi príjemné. Naozaj som milo pre-kvapená, čo sa podarilo zorganizovať. Olympiádanie je každodenná udalosť, ale niečo takéto veľ-kolepé som nečakala,“ povedala Eva Šuranová,ktorá atleticky vyrastala v Dunajskej Strede. Práveona preto symbolicky odovzdala pochodeň pri-mátorovi Šamorína Gabrielovi Bárdosovi. Šamo-rín v regióne Dunajskej Stredy sa stal prvou mi-mobratislavskou zastávkou štafety na jej 84-dňo-vej púti našou vlasťou.

Štafeta poputuje cez územie Slovenska až do23. júna. V regiónoch bude jej púť predovšetkýmv réžii 19 olympijských klubov, ktoré tohto rokuvšetky svoje aj zvyčajné aktivity sústreďujú doobdobia, keď v ich regióne bude štafeta s oh-ňom. Okrem miest, v ktorých sídlia regionálneolympijské kluby, zavítala štafeta aj do Čičmiana príde aj do Piešťan, kde sa uskutoční vyhlaso-vanie slovenských cien fair play. Vydarené spus-tenie Posolstva nezmarilo ani chladné a veternépočasie s veľkými zrážkami, ktoré Bratislavuovládlo na prelome marca a apríla. Obe kľúčovépodujatia víkendu mali aj sprievodný program.V piatok predpoludním sa v hale Elán uskutočni-la Školská olympiáda Západoslovenskej energe-tiky, a.s., na ktorú SOV venoval tričká a ceny, ajprezentoval svoje aktivity v rámci Posolstva.V sobotu popoludní zase štvoro detských behovv rámci podujatí maratónu patrónovali olympio-nici Danka Barteková, Jozef Krnáč, Milan Jagne-šák a Peter Tichý. Potom sa zúčastnili na auto-gramiáde. ĽUBOMÍR SOUČEK

FOTO JÁN a JAKUB SÚKUPOVCI


Náš oheň na celoslovenskej pútiSlovensko už od konca marca naplno žije prípravami na OH v Londý-

ne. Slovenský olympijský výbor zorganizoval na námestí bratislavskejGallerie Eurovea v piatok 30. marca slávnostné zapálenie nášho olym-pijského ohňa a v nedeľu 1. apríla v rámci Bratislavského mestskéhomaratónu z rovnakého miesta odštartovala celoslovenská štafeta.S názvom Posolstvo Hrám XXX. olympiády Londýn 2012 a s mottom

„Sme jeden tím“ poputuje až do 23. júna cez celé Slovensko.

Prvého apríla odštartovalo Posolstvo Slovenska HrámXXX. olympiády Londýn 2012 s mottom Sme jeden tím

Ako na veľkej štafete…„Veľmi sa mi páčilo, že bežca s pochodňou

sprevádzalo množstvo ďalších bežcov, ktoríodbehli predošlé úseky. Vďaka tomu to vy-zeralo podobne ako oficiálna olympijská šta-feta, ktorá vždy putuje s olympijským oh-ňom z Olympie do dejiska príslušných OH čiZOH. Keď do cieľa dobiehala spoločne celáskupina v rovnakých tričkách s logom Posol-stva, vyzeralo to mohutne a naozaj dobre.Bol to vydarený úvod Posolstva,“ pochvaľo-val si po bratislavskom úvode štafety prezi-dent SOV František Chmelár.

■ Eva Šuranová

■ Zľava Jan Mato-cha, Danka Bartekováa Samuel Piasecký.

■ Momentka z bratislavskej úvodnej časti štafety aj v chladnomprvoaprílovom počasí dobre vystihuje skvelú náladu.



Okrem „kádvojky” Peter Gelle – Erik Vlčeksa v roku 2011 zo Slovákov radovali zo sveto-vých titulov v olympijskej disciplíne už len vod-noslalomárski bratia Peter a Pavol Hochschor-nerovci (v C2). Erik Vlček na MS v Szegede na-vyše prispel aj k štvrtému miestu reprezentač-ného štvorkajaka, ktorého neodmysliteľnousúčasťou je už tucet rokov.

Obaja z dvojice našich vlaňajších majstrovsveta na hladkej vode pôjdu do Londýna v od-lišnej situácii.

GELLEHO ČAKÁ OLYMPIJSKÝ DEBUTMladší z robustných vodákov, 27-ročný Pe-

ter Gelle, zažije prvý raz na vlastnej koži atmo-sféru sviatku pod piatimi kruhmi. „Je to už päťči šesť rokov, čom som začal snívať o štarte naolympijských hrách,“ zaspomínal si muž, ktorývyrastal v Štúrove. „Bolo to v čase, keď som užako pretekár Dukly Trenčín začal dosahovaťvýsledky, ktoré ma uspokojovali i povzbudzo-vali. A forma mi stúpala.“

Priznal, že pomýšľal už na Peking 2008, aledostať sa tam bolo nad jeho sily. Za cieľ si po-tom vytýčil Londýn 2012. Sklamalo ho, keďMedzinárodná kanoistická federácia (ICF) napodnet MOV vyškrtla z olympijského progra-mu mužov päťstometrové trate a nahradila ichšprintérskymi dvestometrovými. Na päťstov-ke sa totiž cítil najlepšie. Okrem niekoľkých fi-nálových umiestení na šampionátoch v K2spolu s Tomášom Martinekom to najlepšie do-kumentoval zisk „sólového“ striebra v K1 namajstrovstvách sveta v Poznani 2010.

Ak chcel Gelle v sebe živiť olympijskú túžbupo zverejnení rozhodnutia ICF o vyradení 500 m mužských tratí z programu OH v Londý-ne, musel sa preorientovať v K1 na „tisícku“.V slovenskej konkurencii sa rýchlo zaradil me-dzi najrýchlejších, ale v zahraničí mu ruže ne-kvitli. Pred rokom postúpil vo Svetovom pohá-ri z troch štartov iba raz do A-finále. Aj v ňom,v Poznani, obsadil až 9. miesto.

„Chvalabohu, že sa potom zrodila deblovkana kilometri s Erikom Vlčekom,“ skočil my-šlienkami už do ďalších mesiacov. „Tá nám idevýborne.“

K2 VYMYSLEL VLČEK, CHLAPCOMZ K4 SA TO NEPOZDÁVALO

Podnet, aby si do spoločnej lode sadli me-dzinárodne len priemerne skúsený Gelle a síceiba o necelé tri roky starší, ale zato mimoriad-ne ostrieľaný trojnásobný olympionik (držiteľdvoch medailí z OH) a mnohonásobný majstersveta i Európy Erik Vlček, skrsol v mysli Vlčeka.Aj v jeho prípade sa na tom podpísalo rušeniepäťstometrových mužských disciplín.

„Nápad sa zrodil v mojej hlave,“ prezradilnám Erik Vlček vlani začiatkom júna, keď zozákulisia tohto športu prenikla informácia, žezačal už v máji pádlovať na tréningoch v dvoj-kajaku s Petrom Gellem. „Zrušili nám na šam-pionátoch päťstovku v K4, a preto som začaluvažovať, či by som to nemohol skúsiť s Pet-rom v K2, keďže on sa výrazne zlepšil v singlo-vých jazdách.“

Je známe, že v Komárne, odkiaľ pochádzajúvšetci členovia dlhoročne úspešného štvorka-jaka (v zložení R. Riszdorfer, M. Riszdorfer, Vlček, Tarr si na predošlej olympiáde v Pekingunaša vlajková loď vybojovala striebro), sa Vlčekova myšlienka nestretla s pochopením.Z hviezdnej „káštvorky“ bol najmä najstaršíMichal Riszdorfer proti tomu, aby Erik trieštilsvoje sily. Obával sa, že to môže ohroziť po-stup „štyráka“ na olympiádu.

Júnová skúška v K2 na 500 metrov na eu-rópskom šampionáte v Belehrade však pri-niesla výborný výsledok. Strieborná medailautvrdila dvojicu Gelle – Vlček, aby spolu pokra-čovala. Bez ohľadu na neskorší vzťahový oheňv Komárne, čo, pravda, musel riešiť s dostatoč-nou odvahou najmä Erik.

VLČEK NA OLYMPIÁDU POMOHOL AJ ŠTVORKAJAKU

Veľké sústo na svetovom šampionáte v Sze-gede, ktorý bol súčasne hlavnou olympijskoukvalifikáciou, zhltol Erik Vlček obdivuhodne.V K2 sa radoval zo zlata i z olympijskej mies-tenky, ale do Londýna pomohol aj štvorkaja-ku, ktorý v Szegede obsadil štvrté miesto. „Bo-lo dobré, že som sa nedal od toho pokusu od-


Zlatá športová senzácia pre Slovensko sa zrodila v piatok 19. augus-ta 2011 v maďarskom Szegede. Kajakári Peter Gelle a Erik Vlček sa sta-li na kilometrovej trati v spoločnej lodi majstrami sveta. Bol to bleskz jasného neba, keďže pred týmto šampionátom ani raz nesúťažili namedzinárodnej vode na tejto vzdialenosti. Na neolympijskej 500 m tra-ti krátko predtým získali na ME v Belehrade striebro. V Szegede si spo-

lu so zlatom suverénne vybojovali aj účasť na Hrách XXX. olympiády v Londýne.

KTO JE PETER GELLE Narodil sa 23. augusta 1984 v No-

vých Zámkoch, vyrastal však – aj špor-tovo – v Štúrove. S Erikom Vlčekom jezo Szegedu 2011 majster sveta v K2 na1000 metrov; predtým bolo jeho naj-väčším úspechom 2. miesto v K1 na500 metrov na MS v Poznani 2010. Ječlen Dukly Trenčín, kde je jeho trénerRadovan Šimočko. V Londýne 2012 za-žije olympijský debut.

KTO JE ERIK VLČEK Narodil sa 29. decembra 1981 v Komárne, kde

stále žije a venuje sa úspešne kanoistike. Z olym-piád má dve medaily – striebro z Pekingu 2008a bronz z Atén 2004, vždy v K4 na 1000 m. V tejtodisciplíne súťažil aj v Sydney 2000; v Londýne 2012ho zrejme čakajú štarty v K2 i K4 na 1000 m. V zbierke kovov má z MS 7 zlatých, 2 strieborné a 3 bronzové medaily. Je člen KKK Komárno, kde jeod leta 2011 jeho tréner Peter Likér, predtým hotam viedol Tibor Soós.

V Londýne v odlišných situáciáchVlaňajší titul majstrov sveta pre novozložený dvojkajak Peter Gelle – Erik Vlček bolako blesk z jasného neba, teraz je výzvou olympiáda

Peter Gelle (vľavo)a Erik Vlček mimo lode.FOTO TASR



radiť,“ zhodnotil nedávno v dobrej náladevlastnú skúsenosť z minulého roka. „Ak si člo-vek niečo zaumieni, má za tým ísť. To je zoSzegedu môj hlavný poznatok.“

Ani neprekvapuje, že kombináciu štvorkajaka dvojkajak chce urastený tridsiatnik zvládnuťaj v Londýne. Nikdy nemal ľahko splniteľnétúžby. Preto netají, že v oboch disciplínachmyslí na boje o medaily. „Uvedomujem sivšak, že aj zodpovednosť bude väčšia,“ skon-štatoval Erik. A dodáva, že k obom lodiam.

Vlani po triumfe na svetovom šampionáteErik v určitej chvíli pripustil bližší vzťah ku „ká-

dvojke“. „S jedným partnerom sa človek ľahšiedohodne než s tromi,“ vysvetlil svoj postoj. Ur-čite to vtedy bolo pod vplyvom určitých kon-frontačných vyjadrení Michala Riszdorfera,ktorý ešte aj na tlačovke doma po úspešnýchMS podotkol, že štvorkajak mohol napokonskončiť lepšie než na 4. mieste, keby si „niektoz neho nevymýšľal súťažiť aj v inej lodi“...

GELLE: ZA VŠETKO VĎAČÍM ERIKOVIZatiaľ čo Vlček bol v našom športe už dlho

v pozícii hviezdy, Peter Gelle sa poriadne zvidi-teľnil skvelými výsledkami až v predošlých

dvoch rokoch. Vlaňajší titul majstra sveta v K2bol jednoznačne absolútnym vrcholom dote-rajšej kariéry, ktorý prevýšil aj striebro v K1z MS 2010. Pre desaťnásobného majstra Euró-py Vlčeka to však vlani bolo už siedme svetovézlato v obrovskej medailovej zbierke. Nemož-no sa čudovať, že Peter krátko po ich sveto-vom triumfe v K2 skonštatoval: „Za všetkovďačím Erikovi!“ Dobre vedel, že nebyť Vlče-kovho nápadu, sotva by bol v K2 majster svetaa súčasne aj muž s olympijskou miestenkou.

„Ak by mi ten Londýn nebol vyšiel, asi bysom teraz aj rozmýšľal o konci športovej ka-riéry. Predsa len už mám relatívne vyšší veka neviem, či by som vydržal do ďalšej olym-piády,“ zamyslel sa vodák trenčianskej Dukly.

Práve s trenčianskymi kajakármi, konkrétnes už spomenutým Tomášom Martinekoma Martinom Jankovecom, sa v prvých mesia-coch olympijského roka najviac pripravoval nasvoj prvý veľký olympijský debut.

V LONDÝNE POKUS O REPRÍZU SZEGEDU

Či bude dvojkajak Peter Gelle, Erik Vlček slo-venský tromf na hladkej vode aj v londýnskomvodáckom areráli v Eton Dorney, sa ukáže ažv auguste. Ich vlaňajší, vtedy celkom nový po-kus, vyšiel vynikajúco, čo je aj v olympijskomroku poriadne povzbudzujúce. Pred svetovýmšampionátom v Szegede (a zatiaľ ešte ani poňom, čo je nesporne zaujímavé) nikdy neštar-tovali v medzinárodnej konkurencii na kilo-metrovej trati.

A predsa sú majstri sveta. Hoci ich už anisúperi nebudú prehliadať a všimnú si takpo-vediac každý ich záber, len od ich mohutnýchrúk a výkonnosti bude záležať, či sa – nebojmesa povedať to – zaligocú s medailami na hrudina Hrách XXX. olympiády. V K2 ešte doterazžiadni Slováci olympijský kov nezískali...

„V Londýne budem mať predovšetkýmpestrejší športový život a šancu na pekný vý-sledok vo dvoch disciplínach,“ načrtol možnúnovú olympijskú skúsenosť 30-ročný rodákz Komárna Erik Vlček. „A rozpis súťaží budezaiste priaznivejší, než bol vlani na svetovomšampionáte v Szegede, kde som v jeden deňmusel odpádlovať až tri ostré a dôležité tisíc-ky.“ Na maďarskej vode v jeden a ten istý deňErik Vlček najprv pomohol štvorkajaku v pe-kinskej striebornej zostave k postupu do finá-le, čo znamenalo pre nich olympijské miesten-ky, vzápätí sa stal s Petrom Gellem nečakanemajstrom sveta v K2. Zvládol teda to, o čomniektorí pochybovali.

Erik Vlček sa v auguste predstaví už na svo-jej štvrtej olympiáde. Zatiaľ na nej štartovalvždy v štvorkajaku, s ktorým sa viaže známavýsledková „postupka“ smerom nahor. V Syd-ney 2000 s Komárňami Richardom Riszdorfe-rom, Jurajom Tarrom a s Piešťancom Róber-tom Erbanom dopádloval na štvrtej pozícii,v Aténach 2004 v čisto komárňanskej zostaves Richardom Riszdorferom, Michalom Riszdor-ferom a Jurajom Bačom získal bronz a v Pekin-gu 2008 s Richardom Riszdorferom, MichalomRiszdorferom a Jurajom Tarrom si vybojovalstriebornú medailu.

Naopak, Vlčekov partner v lodi Peter Gellebude pod piatimi kruhmi debutovať. Rád bynadobudol v Londýne aj inú skúsenosť, než lenz vlastných súťaží. „Ak by mi to vyšlo, rád bysom si pozrel v Londýne na vlastné oči pláva-nie,“ prezrádza Peter Gelle, ktorý v Štúrove ke-dysi začínal svoje športové pôsobenie právev plávaní. „Aj v tej vode boli kratšie trate premňa lákavejšie, venoval som sa kraulu a pr-siam. Či sa však pred našimi súťažami, ktorébudú až ku koncu olympiády, k bazénu dosta-nem, je zatiaľ otázne,“ dodal.

TOMÁŠ GROSMANN

■ Fotografický záznam finišu zlatej jazdy dvojkajaka Gelle – Vlček na vlaňajších majstrovstváchsveta v Szegede a radosti, ktorá vytryskla po prejdení méty na prvom mieste. FOTO/MTI, AP


OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk22

„Abecedu“ sme Daniele ponúkali s ambíciouvykresliť jej osobnosť nielen na kurtoch. Dve ko-rekcie vybraných slov sme akceptovali len v sna-he nestratiť jej spontánnosť a spomínanú dôve-ru.

● AUSTRALIAN OPEN. Koaly, kengury a fan-tastickí fanúšikovia. A teplo. Čo sa týka mojichtenisových úspechov, môžem k tomu prirovnaťlen turnaj v Indian Wells v USA. Austrália sa mistrašne páči. Kebyže je bližšie k Európe, vedelaby som si tam predstaviť aj trvalejšie žiť. Úžasnedobre sa mi v Melbourne hrá, pretože tamojší fa-núšikovia tenisu rozumejú. Chodia na zápasys tým, že si chcú naozaj pozrieť tenis. Nie akov Amerike, kde sa idú dobre najesť a chcú byť lensúčasťou atmosféry turnajov.

● BEKHEND. Hm, asi môj najlepší úder. Hlavnepo čiare. Je to jeden z úderov, ktorý mi bol pri-rodzene daný, nie je vydretý tréningom. Aj v zá-pasoch viem, že keď mi ide bekhend, tak je dobre.

● CIBULKOVÁ. Dominika je naozaj veľmi dob-rá hráčka. Myslím si, že má veľký potenciál a jelen dobre, ak máme na Slovensku vzájomnú kon-kurenciu, keď jedna druhú motivujeme a nútimesa hrať lepšie a lepšie. Samozrejme, že za ňou súaj Magda Rybáriková a Janka Čepelová, ktoré ďa-leko nezaostávajú a žičím im, aby sa aj ony doká-zali presadzovať ešte viac.

● DÔVERA. Pre mňa asi jedna z najdôležitej-ších vecí. Hlavne vo svete, v ktorom sa ja pohy-bujem, je veľmi dôležité sa obklopiť tými správ-nymi ľuďmi. Dôvera je krehká, niekedy sa ťažkonachádza. Ľudí okolo mňa je totiž neustále plno,ale takých, ktorým môžem naozaj veriť, nie je ve-ľa. A či ich dokážem nájsť a odhadnúť? Teraz užáno. Keď som bola mladá, teda mladšia, tak tobolo ťažšie, no už mám viac skúseností. Samo-zrejme aj ja som sa „popálila“, ale to sa v životestáva. V takých situáciách sa snažím, aby skla-manie nezostávalo vo mne. Snažím sa negatívneveci vypustiť z hlavy a vždy sa pozerať dopredu.

● EROTIKA. K tomu sa radšej nevyjadrím. Tak-že... ENERGIA. V tenise je strašne dôležitá. Hlavnetaká celková, pozitívna, keď sa teším na zápas.Nie je ľahké udržať si ju toľko rokov. Sú obdobia,keď jej mám menej, inokedy zasa viac. Možno tonavonok vyzerá, že niekedy strácam silu bojovať,ale nikdy zápasy nevzdávam. Len sa mi pripletúdo hlavy iné veci a nemusím vývoj duelu zvlád-nuť mentálne. Ale neviem si predstaviť, že bysom mala akékoľvek stretnutie iba „odchodiť“.To radšej nejsť na dvorec vôbec. Priznám sa, žejedna z mála vecí, na ktoré som naozaj hrdá, jeskutočnosť, že tak dlho som schopná držať sav prvej dvadsiatke - tridsiatke svetového rebríčka.To stojí veľmi veľa energie. Aj v dôsledku neustá-

leho cestovania, tréningov, na-pätia, všetkého možného... Ak bysom tenis tak nemilovala, sotvaby som bola schopná venovaťmu toľko energie.

● FORHEND. Za posledné ro-ky sa mi zlepšil. Na rozdiel odbekhendu je to však úder, naktorom musím oveľa viac praco-vať. Aj mu venujem viac času.Možno je to aj tým, že pri bek-hende môžem používať dve ru-ky, pri forhende musí všetko ťa-hať rameno, ktoré už nie je takézdravé, ako by malo byť. Aj pretoje to náročnejšie...

● GORILA. Politickú situáciuani kauzy u nás nesledujem. Nato som málo doma. Takže inéslovo... GLOBALIZÁCIA. Tým, žetoľko cestujem, viem porovnať,ako sa svet rýchlo zmenšujea kam sa najmä technologickyuberá. Dnes už je jedno, na akommieste ste, na ktorom svetadiele.Akonáhle má človek internet,blackberry, či i-phone, tak môžebyť v spojení s celým svetom. Toje super, aj keď v jednej veci tonie je dobré. Každý sa všade po-náhľa. Ľudia si už často neuží-vajú jednoduché veci. Žijemeoveľa rýchlejšie.

● HLAVA. V tenise je najdôležitejšia hlava. Támoja mi v mnohých situáciách na dvorci pomá-ha, v iných mi to zasa komplikuje. Mimo tenisusom vďačná rodičom, že kládli dôraz na vzdela-nie. Stále sa mám čo učiť. V novembri som opäťzačala študovať na univerzite. Viem, že aj do bu-dúcnosti sa budem môcť na vzdelanie spoľahnúť.Horšie je to s časom na skúšky.

● CHUŤ. Stále mám chuť na sladké. Keby maniekto videl, koľko toho dokážem zjesť, zhrozil bysa. Našťastie, pojem diéta nepoznám.

● INDIAN WELLS. Pre mňa špeciálne miesto.Mám naň krásne spomienky. Či už na moje prvévíťazstvo na turnaji v roku 2002, alebo na to dru-hé o päť rokov neskôr. Páči sa mi tamojší pokoj,človek sa môže sústrediť len na tenis. Prípadne siráno „odmakať“ tréning a popoludní si zahraťgolf. Chodieva tam veľa starších ľudí takmer z ce-lej Ameriky. Lákavá pohoda, nádherná príroda.Viem si predstaviť tam relaxovať zopár týždňovv roku.

● JAZYKY. Doma odmalička „frčala“ nemčina.S tenisom sa pridala angličtina a neskôr aj trochataliančiny.

● KRÍDLA. Skôr sa spolieham na svoje vlastné,ako na ochranné niekoho iného. Možno sa to ča-som zmení, ale zatiaľ ich skôr potrebujem na to,aby som vedela vzlietnuť vyššie.

● LONDÝN. Už sa veľmi teším. Olympijské tur-naje sú pre mňa najemotívnejšie v kariére. KeďMiloš Mečíř vyhral v Soule 1988, mala som päťrokov a detskú túžbu hrať tiež na olympijských

Verí svojej cesteSvojho času nebol vzťah tenistky Daniely Hantuchovej s médiami ideálny. Okrem

iného aj preto, že si dôsledne nikoho nepúšťa príliš pod kožu. Rokmi je oveľa ústre-tovejšia. O tenise, o svojich úspechoch aj sklamaniach, komunikuje už častejšiea bezprostrednejšie. No do svojho vnútra stále necháva nahliadnuť len sporadicky.S opatrnosťou povrazolezkyne na tenkom lane dôvery... V našej debate sa vyznala,že sa veľmi teší na OH v Londýne, pretože olympijské turnaje sú pre ňu najemotív-nejšie – a ten najbližší sa bude hrať na „posvätnej“ wimbledonskej tráve..

DANIELAHANTUCHOVÁ

Narodila sa 23. apríla 1983 v Poprade. Počassvojej kariéry vyhrala zatiaľ päť turnajov WTAvo dvojhre, z toho po dva razy v Indian Wellsa v Pattayi, deväť vo štvorhre a všetky štyrigrandslamové turnaje v mixe. V roku 2001dostala cenu WTA Nováčik roka, v roku 2002cenu WTA Najlepšie zlepšenie roka a v roku2005 cenu o Najobľúbenejšiu deblovú dvojicuspolu s Japonkou Sugijamovou. V roku 2002sa výraznou mierou pričinila o celkové víťaz-stvo Slovenska v Pohári federácie a spolus Dominikom Hrbatým získala v roku 2005v Perthe Hopmanov pohár. Jej prvou tréner-kou bola babka, ktorá kedysi aktívne hrávala.Viac ako štyri roky ju trénoval anglický trénerNigel Sears. Od roku 2006 patrila do najsláv-nejšej tenisovej školy v Európe, barcelonskejakadémie Casala a Sáncheza a jej trénerombol Ángel Jiménez. V roku 2008 postúpila naAustralian Open do semifinále, čo je dosiaľ jejnajlepší výsledok vo dvojhre na grandslamo-vých turnajoch. Dvakrát reprezentovala Slo-vensko na olympijských hrách – v Aténach2004 aj v Pekingu 2008. Obidva razy postúpi-la vo dvojhre do druhého kola.

Lúskanie abecedy života a športu so svetoznámou slovenskou tenistkou DANIELOU HANTUCHOVOU



hrách. To bol vlastne prvý silný impulz, kvôli čo-mu som začala hrať tenis. A tento rok bude olym-pijský turnaj navyše na tráve vo Wimbledone...Čo si viac želať?

● MIX. Skvelá zábava. Kopec srandy. Skveléspomienky. Partneri, s ktorými som hrala, boliskvelí chalani. Teší ma, že každý zo štyrochgrandslamových titulov v mixe som získala s iným partnerom. Osobne nemôžem hrať s člo-vekom, s ktorým si mimo kurtu nerozumiem. Ajvo štvorhre som mala skvelé partnerky a s Ai Su-gijamovou sme dodnes výborné kamarátky.

● NÁLADOVOSŤ. Pravdupovediac, nemôžemsi ju dovoliť. Spôsobuje výkyvy. Samozrejme, žesú chvíle, keď sa necítim najlepšie. Nie som stroja nedokážem byť každý týždeň na inom turnaji –jedenásť mesiacov v roku – ideálne naladenáa sústredená. No nemávam s ňou vážnejšie problémy.

● ODMENY. Rada sa odmeňujem, keď si to za-slúžim. Keď, povedzme, mám dobrý turnaj. Niečosi vyhliadnem a ak sa mi zadarí, tak si to idem kú-piť. Mám rada veci, ktoré sú zaslúžené. Aj na pek-nú dovolenku idem radšej vtedy, keď viem, žesom niečo pre to spravila. Odmeny na turnajochaž tak veľmi „neriešim“. Viem, že to vyznie čud-ne, no netrápia ma. Nepočítam po každom kole,koľko som zarobila. Nebudem hovoriť blbosti – jeto výhoda, keď nemusím myslieť na peniaze. Alenenechám si pre ne vziať radosť z tenisu.

● POHÁR FEDERÁCIE. Víťazstvo v roku 2002bolo mojim najväčším úspechom v kariére. Je topekná súťaž. Najmä, ak sa tím dá dokopy a hrá-me nielen za seba, ale za celú krajinu. V Španiel-sku sme prežili nezabudnuteľný týždeň. V ne-uveriteľnej atmosfére a so silnými emóciami. Norada spomínam aj na semifinále proti Francúz-sku, kde som zdolala silné súperky. Bol to vyni-kajúci rok, ktorý mi vyšiel. Hrala som sebavedo-me, mala som pocit, že nie je nado mňa. Vyhralasom turnaj v Indian Wells, mix na AustralianOpen, aj dva turnaje vo štvorhre s Arantxou Sán-chezovou – Vicariovou. Bola som mladá, necítilasom žiadne tlaky, nemusela som nikomu nič do-kazovať.

● RÍM. Ajajaj - to je história! Pre mňa ostaneRím asi navždy najkrajším mestom na svete. Naj-romantickejším. Viažu ma k nemu spomienkylásky. V Ríme som bola najviac zaľúbená... Navy-še, už keď som mala dvanásť rokov a spoznalasom mesto s rodičmi, povedala som, že tam razbudem žiť. Myslím si, že okrem Slovenska sompráve v Ríme najviac doma.

● SLZY. Patria k životu. Samozrejme, že bolia nie raz... Treba ich však zažiť, a o čo sú trpkejšie,o to nás robia neskôr silnejšími. Ak to naozaj po-trebujem, vyplačem sa. Určite však nemám žiad-ne depresie. Netreba nechávať negatívne emóciedlhšie v sebe. V tomto smere som sa vďaka teni-su veľa naučila.

● TRÉNERI. To je zaujímavá kapitola. Počas ro-kov strávených na okruhu som zistila, aké je na-ozaj ťažké nájsť toho pravého. Nie je to len o jehovedomostiach a schopnostiach na dvorci, ale ajo tom, ako dokážeme spolu vychádzať. Je to po-dobné ako vo vzťahoch. Človek ide do spolupráce

s tým, že očakáva, aké to bude skvelé, no až pozopár mesiacoch sa ukáže, či je to ono, alebo nie.Ja som vždy presadzovala skôr dlhodobejšiu spo-luprácu s jedným trénerom. Lenže čím dlhšiehrám, tým viac sa to mení. Uvedomujem si, ženových vecí, ktoré by ma tréner naučil, už nie jeveľa. Dôležitejšie je pre mňa, aby ma ako hráčkuopakovaním stereotypov neunavil. Takže čímdlhšie hrám, tým častejšie preferujem zmenu.

● ÚCTA. Považujem ju za jednu z najdôležitej-ších vecí v živote. Rodičia mňa aj brata k nej vied-li odmalička. Môžu byť na nás hrdí, ako ich prí-klad aplikujeme v živote. Poznám viacerých ľudí,ktorých si nesmierne vážim. V tomto smere matenis určite nezmenil. Veď čo si budeme hovoriť -sme len tenisti, ktorí prehadzujú loptičku cez sieť.Neobjavili sme lieky proti rakovine, alebo niečopodobne významné a osožné. Takí ľudia majúprávo byť pyšnejší na to, čo dokázali. My sme lenšportovci...

● VIERA. Som naozaj veľmi veriaci človek.Mám svoju cestu, ktorej verím. Každý by mal maťniečo svoje, čomu verí a čo nás dokáže posunúťv ťažších chvíľach. Aj vďaka tomu sa rýchlejšieučím prekonávať prekážky a vnímať život kom-plexnejšie. Dokážem sa „ponoriť“ do seba. Tenisje individuálny šport. Má svoje zákonitosti aj ús-kalia. Človek sa o sebe viac naučí, keď je sám. Ve-rím, že keď raz skončím športovú kariéru, budemmentálne niekde inde, pretože pri tenise som sao sebe veľa naučila.

● WIMBLEDON. Podľa mňa najkrajší turnaj nasteve. Vďaka histórii, tradícii aj atmosfére. Keďprichádzate do tamojšieho areálu a vidíte, akostovky fanúšikov čakajú na vstupenky, ako tamspia v daždi, tak si vážite byť súčasťou turnaja.Myslím si, že všetci hráči majú osobitnú pokoruvoči tomu prostrediu. Navyše mne trávový po-vrch veľmi vyhovuje, Wimbledon si užívam. Aktotiž na tráve zahráte víťazný úder, naozaj je ví-ťazný. Na antuke musíte takých úderov zahraťdvadsať... Na tráve sa viac presadíte technikouhry, objektívnejšie vidno, kto je na tom lepšie.

● ZRANENIA. Bohužiaľ, už ma veľmi neob-chádzajú. Súvisí to asi s tým, ako dlho hrávamna turnajoch. Dosť dlho som zranenia len ťažkoakceptovala, ale teraz už viem, že je to súčasťmojej profesie a kariéry. Minimálne dvojnásoboktoho času, ktorý strávim na kurte, musím veno-vať na rôzne liečenia, rehabilitácie alebo regene-ráciu organizmu. Moje rameno už zďaleka nie jetaké spoľahlivé, aké bývalo. Odohrala som s nímnekonečné množstvo lôpt a cítim v ňom bolesťpri väčšej námahe, aj pri servisoch. Je to frustru-júce. Možno by to vyriešila operácia, podobneako môj výrastok na päte, ale tú moja hlava ne-akceptuje. Zaznamenal STANO ŠČEPÁN

FOTO TASR/AP (3) a ĽUBOMÍR SOUČEK (1)

■ Na slávnostnom otvorení OHv Pekingu sa Daniela Hantuchováchcela odfotografovať s legendár-nym čínskym basketbalistom JaomMingom, ale aj iní si fotografovali ju.


24

Ocenenie OVB Športovec roka za rok 2011 zís-kali vodnoslalomárske dvojičky Peter a PavolHochschornerovci. Na druhom mieste v tradič-nej ankete Klubu športových redaktorov Slo-venského syndikátu novinárov (KŠR SSN)skončil hokejista Zdeno Chára a na treťomcyklista Peter Sagan. Najúspešnejším kolek-tívom sa stali volejbaloví reprezentanti Slo-venska. Druhý raz v histórii novinárskej anke-ty bola vyhlásená Športová legenda. Tento ti-tul získal bývalý charizmatický hokejista Jo-zef Golonka. Slávnostné vyhlásenie výsledkovankety sa uskutočnilo 21. decembra v čino-hernej sále novej budovy Slovenského národ-ného divadla v Bratislave.

Víťazní bratia Peter a Pavol Hochschorne-rovci v roku 2011 pobrali všetky možné triumfy – v kategórii C2 sa na divokej vodestali majstrami sveta, Európy, celkovými ví-ťazmi Svetového pohára a ešte vyhrali aj predolympijskú generálku. Prvenstvo v anke-te získali po roku 2009 druhý raz, celkove už ôsmy raz skončili v prvej trojke a desiaty razv prvej desiatke. Rovnako ako pred dvomarokmi skončil tesne za nimi Zdeno Chára – ka-pitán víťaza Stanleyho pohára, tímu BostonuBruins, ktorý navyše získal dve individuálneocenenia v NHL. Na tretiu priečku sa vyšvihol

skvelý cyklistický špurtér Peter Sagan, ozdobenýv roku 2011 množstvom víťazstiev.

Na „zemiakovom“ štvrtom mieste skončildvojkajak majstrov sveta na olympijskom kilo-

metri a vicemajstrov Európy na 500 m v zloženíPeter Gelle – Erik Vlček. Piata bola víťazka anke-ty za rok 2010, biatlonistka Anastasia Kuzmino-vá. Viedla poradie až piatich žien, ktoré sa do-stali do prvej desiatky, čo je najviac v histórii slo-venskej ankety (od roku 1993). Za Kuzminovousa zoradili vodná slalomárka Jana Dukátová, te-

nistka Dominika Cibulková, strelkyňa ZuzanaŠtefečeková a zjazdárka Veronika Zuzulová.Najúspešnejšiu desiatku uzatváral hokejistaĽubomír Višňovský. Hlasy dostalo 55 jednot-livcov, resp. dvojíc.

V top 10 medzi jednotlivcami boli výlučnezástupcovia olympijských športov, pričomHochschornerovci, Sagan, Gelle – Vlček, Cibul-ková a Štefečeková s určitosťou budú patriťmedzi slovenské nádeje na OH v Londýnea Dukátová sa o olympijskú miestenku pobijes víťazkou ankety z roku 2004 Elenou Kaliskou.

Medzi kolektívmi volejbalisti Slovenska, kto-rí vyhrali Európsku ligu a na majstrovstváchEurópy obsadili 5. miesto, dosiahli v novinár-skej ankete premiérové víťazstvo. Za nimiskončilo druhé družstvo hádzanárov Sloven-ska a tretia vodnoslalomárska hliadka žien3xK1. Hlasy dostalo 15 športových kolektívov.

V ankete boli zarátané hlasy 103 športovýchnovinárov. Na platné hlasovanie musel každýuviesť svoj rebríček 10 jednotlivcov a 3 kolektí-vov. (sou)

FOTO JAKUB SÚKUP

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.skwww.olympic.sk

Triumfálny rok bratov HochschornerovcovPo víťazstvách na MS, ME, v seriáli SP aj v predolympijskejgenerálke bratislavské dvojičky Športovcami roka 2011

VÝSLEDKY ANKETY ŠPORTOVEC ROKA 2011 ■ JEDNOTLIVCI:

1. Peter a Pavol HOCHSCHORNEROVCI, vodný slalom 884 b

2. Zdeno CHÁRA, ľadový hokej 7923. Peter SAGAN, cestná cyklistika 7034. Peter GELLE – Erik VLČEK,

rýchlostná kanoistika 6815. Anastasia KUZMINOVÁ, biatlon 4416. Jana DUKÁTOVÁ, vodný slalom 3717. Dominika CIBULKOVÁ, tenis 2878. Zuzana ŠTEFEČEKOVÁ, športová streľba 2579. Veronika ZUZULOVÁ, zjazdové lyžovanie 230

10. Ľubomír VIŠŇOVSKÝ, ľadový hokej 214

■ KOLEKTÍVY:1. VOLEJBALISTI SLOVENSKA 254 b2. HÁDZANÁRI SLOVENSKA 1353. HLIADKA 3xK1 VODNÝCH SLALOMÁROK

(Kaliská, Dukátová, Mannová-Beňušová) 54

■ Hokejista Jozef Golonka bol vyhlásenýza Športovú legendu.

■ Víťazi anketyŠportovec roka 2011,

bratia Peter a PavolHochschornerovci.

■ Všetci laureáti anketyŠportovec roka 2011

na spoločnej fotografii.



POHÁR PRE BRATA Ani jeden z nich nie je majstrom sveta, ani ne-

láme rekordy sledovanosti bulváru. A predsapatria k našim najpopulárnejším športovcom.Možno preto, že ich mená vyslovujú všade s reš-pektom. Určite však aj preto, že dokázali zúročiťsvoj talent a vôľu spôsobom, ktorý inšpiruje...

V júni 2010 sa meno Marián Hossa prehnaloChicagom ako tornádo. Amerika totiž miluje prí-behy a ten jeho dýchal silnými emóciami. „Bolato nesmierna úľava,“ priznal s odstupom nie-koľkých dní už v domácom prostredí. Na tú chví-ľu, keď mu kapitán Chicaga Blackhawks Jonat-han Toews podával Stanleyho pohár, aby ho akodruhý muž tímu mohol zdvihnúť nad hlavu, ča-kal celú kariéru. „Ráno na rozkorčuľovaní mivravel, že ak to vyjde, pohár mi zo všetkých spo-luhráčov podá ako prvému. Nemohol ma lepšiemotivovať. A keď už som ho držal v rukách, spa-dol mi kameň zo srdca...“ Tretí raz za sebou satotiž prebojoval s tretím klubom NHL do fináleStanley Cupu. S Pittsburghom 2008 ani s Det-roitom 2009 to nevyšlo a v duchu tŕpol, či sa totretí rok po sebe konečne zlomí.

Pred rokmi v dvojizbovom panelákovom bytev Trenčíne to bol pri pozeraní „devedečka“ lenneskutočne vzdialený chlapčenský sen. „Ani je-den z nás netušil, čo všetko obnáša dostať sa doNHL, ale snívali sme o tom,“ spomína o dva-apol roka mladší Marcel Hossa.

„Splnil sa mi detský sen ešte z čias, keď somhrával hokej na betónovom ihrisku,“ povedalešte v USA pre miestne médiá po zisku trofejeMarián.

„Veľmi som mu to prial. Z jeho hry bolo vidieť,ako veľmi chce vyhrať, bol obrovským prínosom

pre naše víťazstvo,“ chválil ho tréner Joel Quen-neville.

„Sledovali sme to s chalanmi – s Rišom Lint-nerom a ďalšími u mňa doma a hneď po zápasesme začali oslavovať,“ usmieva sa Marcel Hossa.

Otec oboch súrodencov len pritakáva: „Marcelbol neskutočne šťastný, keď Marián po dvochneúspešných finále získal Stanley Cup. Neviem,či by sa ešte mohol tešiť viac, keby zažil ten po-cit on sám.“

„Na druhý deň ma Robo Petrovický naťaho-val, prečo to nejdem osláviť priamo do Chica-ga,“ spomína Marcel. „Aj som začal o tom uva-žovať, ale potom som chytil „krízu“ z osláva ostal som doma. Asi som urobil chybu. Naslávny pohár som si nesiahol. Keď ho Marián do-niesol domov, už som musel byť v Kazani. Navlastné oči som ho videl, až keď ho doniesolo rok neskôr Zdeno Chára.“ Ani vtedy sa ho všaknedotkol. Takže buď si ho musí v niektorom klu-be NHL vybojovať sám, alebo mu ho musí staršíbrat priniesť domov druhý raz...

DEDO MAL PRAVDUHlava rodiny, hokejový obranca František Hos-

sa, sa zoznámil s budúcou manželkou vďaka jejsestre. „Tá v Poprade hrávala basketbal. Marikanerobila žiadny šport, zato dnes na hokeji priamlipne,“ skáče zo spomienok do súčasnosti uras-tený rodák zo Smižian. Ostáva rodinným tajom-stvom, či už pred rokmi účinkovala múdrosť je-ho otca: „Keď niečo robíš, rob to na sto percent,inak to nemusíš robiť vôbec...“ V prípade Marikysa Fero Hossa mladší určite posnažil na maxi-mum. Nielenže ju získal, ale porodila mu ajdvoch výnimočných synov...

„Marián sa nám narodil v januári 1979 ešte

na východe. V Starej Ľubovni. Ja som mal vtedy24 rokov a vôbec som netušil, že by sa niekedymohol venovať hokeju. Marcel prišiel na svetv Ilave. To sme už bývali v Trenčíne, no právev tom čase tam renovovali pôrodnicu. Naša ro-dina je ,rozhodená‘ po celom Slovensku.“

Práve v Trenčíne však otec začal brávať ma-lých špuntov na hokej. Atmosféra kabíny sa prenich rýchlo stala fascinujúcim miestom. „Pa-mätám si, ako sme ho ešte na starom zimákučakali, keď dohral zápas. Občas nás bral do ka-bíny, čo bola pre nás vždy veľká udalosť. Mohlisme vidieť veľkých hokejistov priamo v šatni.,Čumeli‘ sme na nich s pootvorenými ústami...Možno si z nás niekedy aj uťahovali, na to si ne-spomínam, no mali sme z toho vždy zážitok,“blúdi pamäťou Marcel a dodáva: „Neskôr, keďsa tatko stal na Dukle asistentom trénera JulaŠuplera, začali sme chodievať aj k nemu do kan-celárie a na štadióne sme sa už cítili ako doma.“

Možno aj vďaka tomu dostal hokej prednosťpred futbalom. Obaja Hossovci boli totiž pohy-bovo nadaní a možností športovať bolo neúre-kom. „Bola iná doba,“ prízvukuje František Hos-sa. „Deti stále behali vonku. Hrali všetky lopto-vé hry, hlavne futbal a hokejbal. Vnímal som,že nejaké športové danosti majú, ale či sa dajúna hokej, to som si netrúfol povedať. Ja sámsom nebol veľmi talentovaný hráč. Mnohé sommusel vydrieť. No po Marike zdedili aj šikovnosťaj vôľu.“

Chlapci vyrastali v paneláku neďaleko od šta-dióna. Pričuchli k hokeju. Zžili sa s ním. Na ho-kejky nemuseli čakať, až príde Ježiško. FrantišekHossa ho predbehol. Pod stromčekom si akurátšesťročný Marián našiel prvé korčule. „Obul siich síce prvý, ale Marcel sa rýchlejšie naučil stáťna nich. Čoskoro im obom prirástli k nohám,“smeje sa hrdý otec.

„Zo začiatku som s Mariánom a s mamou cho-dil na ľad len ako prívesok, ale rýchlo to aj mňachytilo,“ súhlasí Marcel.

Mal len päť rokov, keď sledoval z tribúny, akosa jeho otec lúčil s aktívnou kariérou. Svoj dress číslom 21 vtedy pred zaplneným hľadiskomnavliekol osemročnému Mariánovi. „Pamätámsi plné hľadisko a svoje rozochvené kolená. Pr-výkrát som vtedy išiel v skutočnej hokejovej at-mosfére na ľad. Bol to silný zážitok,“ pripomínasi symbol odovzdávania žezla z otca na synaMarián. Samozrejme, nikto ešte netušil, že z ta-lentovaného chlapca, žiaka hokejovej školy naHodžovej ulici, vyrastie jeden z najlepších a naj-


FRANTIŠEK HOSSANarodil sa 13. septembra 1954 v Smižanoch.

Hrával federálnu hokejovú ligu za Duklu Tren-čín. V rokoch 2003 – 2006 viedol reprezentáciuSR na štyroch MS (v roku 2003 tím získalbronz) a na ZOH v Turíne (5. miesto).

MARIÁN HOSSANarodil sa 12. januára 1979 v Starej Ľubovni.

Štartoval 3x na ZOH a 7x na MS. V roku 2010vyhral Stanleyho pohár s Chicagom Black-hawks. Štyrikrát vyhral anketu Zlatý puk o naj-lepšieho hokejistu Slovenska. V piatich sezó-nach bol najproduktívnejší Slovák v NHL. Patrímedzi najlepších útočníkov sveta. V roku 2006bol ocenený Krištáľovým krídlom.

MARCEL HOSSANarodil sa 12. októbra 1981 v Ilave. Štarto-

val 2x na ZOH a 6x na MS. Získal bronzovú me-dailu na MS hráčov do 18 rokov v roku 1999.

NEVŠEDNÉ ŠPORTOVÉ RODINY HOSSOVCI

Vášeň pre hokejHokejový kumšt sa u nich vraj dedil po meči a šikovnosť zase po praslici. Hoci

hlava úspešnej rodiny Hossovcov celkom vážne o tom polemizuje. „Ja som nemaltaký talent daný od Boha ako Marián alebo Marcel,“ tvrdí František Hossa. Napriektomu práve vďaka nemu obaja synovia už v detstve pričuchli k hokejovej šatni,ktorá sa im stala najskôr v Trenčíne a neskôr kdekoľvek na svete ich druhým domo-vom. Bez pátosu a nadsadenia – našťastie pre slovenský šport...

■ Rodina Hossovcov – zľava Marcel, mama Marika, Marián a otec František – v Slovenskomdome na ZOH vo Vancouvri . FOTO JÁN SÚKUP


uznávanejších hokejistov na svete. Zrejme ajMarián dobre počúval rady svojho deda Františ-ka, že ak niečo bude robiť, tak vždy na sto per-cent. Inak nech sa do toho ani nepúšťa...

POD RODINNOU POKRIEVKOU„Rozdiel mezi nimi bol aj stále je,“ pritlačíme

otca k porovnávaniu svojich synov. „Máš dve de-ti a stále si myslíš, že sú rovnaké, veď sú predsaz jednej krvi. Rozdiel však vidno. V tom, že Ma-rián dostal do vienka väčší športový talent akoMarcel. Z ľudského hľadiska sú rovnakí. Vníma-ví, citliví, až úslužní. Až sa niekedy obávam, abysa ich nesnažili rôzni ,podnikavci‘ zneužiť.“

Túžba vyrovnať sa staršiemu súrodencovi jeprirodzená. No v Marcelovom prípade neúčin-kuje. „Myslím si, že to sa ani nedá. Každý mámesvoj talent a, samozrejme, brácho je iný ,level‘ako ja. On patrí medzi top hráčov na svete... Ne-mám problém to priznať, každý to vie a vždy sirád nechám od neho poradiť.“

„Cenné na nich bolo, že mali zafixovaný ho-kej, školu, rodinu a nič viac,“ pokračuje otec ho-kejových rýchlikov.

Denný režim bol strohý ako na vojne. Pravi-delný budíček, raňajší tréning a škola, prípadnenaopak škola a popoludňajší tréning - a potomdoučovanie.

„To mi nevoňalo. Pre našich bola v prvom ra-de dôležitá škola, potom hokej. Pre nás celkomnaopak – prvý hokej, potom škola...“ netajíMarcel Hossa.

Marika Hossová si to dobre pamätá: „V školenevynikali, ale ani s nimi neboli problémy. Najobľúbenejšia však bola pre nich telesná vý-chova.“

František Hossa odkrýva aj ďalšie úskalie: „Po-stupne začali hrávať v mládežníckych tímoch.Maroš tam vyčnieval - technickými aj pohybo-vými danosťami. Marcel zase hrával spolu s Ma-riánom Gáboríkom. Keď Marián zbieral cenya pozitívne hodnotenia jedno za druhým, obá-vali sme sa, ako to Marcel zvládne. Ale obaja sanavzájom rešpektujú. Vedia o svojich prednos-tiach aj nedostatkoch, a nám to len uľahčuje si-tuáciu v rodine.“

Platí to aj v obrátenom garde? Z pohľadu do-spelých synov na svojich rodičov?

„Otec bol prísnejší. Keď sa niečo zomleloa zvýšil hlas, mali sme pred ním rešpekt,“ hod-

notí s odstupom času pravidlá v rodine Marián.„Mama je dodnes impulzívnejšia, výbušnej-

šia. Rýchlejšie sa rozčertí aj pri hokeji. Otec sadlho tvári flegmaticky, ale keď nastane jeho čas,aj on sa riadne prejaví,“ charakterizuje obochrodičov Marcel Hossa.

Práve rodičia sa najviac podpísali pod to, čov živote obaja – Marián aj Marcel – dokázali.„Keď sme vyrastali, veľmi nám pomohli,“ do-kresľuje Marcel. „Ak mal otec tréningy alebo inépovinnosti, keď cestovával s mužstvom, mamas nami ráno vstávala a chodievala na trénin-gy...“

„Marika sa vzdala svojej kariéry aj záľub.Hlavne vďaka nej mali chlapci maximálnu pod-poru. Prvý raz som si uvedomil, že z nich možnoniečo bude, keď som videl, že ich nebolo trebaskoro ráno budiť na tréning,“ spomína Franti-šek Hossa. „Dokonca aj keď Marián začal hrá-vať zápasy za ,áčko‘ a vrátil sa o druhej či tretejv noci napríklad z Košíc, ráno vstával a išiel doškoly bez výhovoriek. Pre hokej bol ochotnýurobiť všetko.“

„Okrem upratovania,“ smeje sa Marcel. Do-ma v byte na „Juhu“ mali totiž bratia svoje pra-videlné povinnosti. Upratať, povysávať, utrieť

prach vo svojej izbe. Poriadok musel byť. „Upra-tovali sme každý piatok. No niekedy prišiel Ma-rián za mnou s lišiackym nápadom, že ak uro-bím aj jeho stranu izby, niečo mi za to dá. Oso-bitne, keď už začal hrávať za Duklu, mohol ne-jaké drobné obetovať.“

„Bol mladší...,“ krčí ramenami s úsmevomMarián.

Výsledok? Čo sa povedalo, to sa doma splnilo. Rodina však veľmi rýchlo prestala fungovať

v klasickej podobe...

PRIENIK DO NHL „Na poslednej spoločnej dovolenke v Chor-

vátsku sme boli, keď mali chlapci 16 a 13 rokov.Odvtedy už mal každý z nich svoj program,“konštatuje František Hossa. Dnes je to možnoúsmevná historka, no keď sa obaja mohli dostaťuž v ranom v chlapčenskom veku na prvé tur-naje do Kanady, rodina to len ťažko zvládala.„Nemali sme peniaze pre oboch. Išiel som zrušiťvšetky poistky, čo sme mali a niečo sme si aj po-žičali, aby sme im mohli zaplatiť letenky. Bolo topre nás ťažké rozhodovanie, no neľutujeme to.Chalani si to pamätajú a dodnes si to vážia. Keďdostali možnosť ísť hrať na turnaj do Kanady,ani nespávali od vzrušenia. Zaujímavé je, že Ma-rián si vtedy priniesol domov práve dres Chica-ga. S indiánom. Neskôr sa obaja dostali do Port-landu. Tam majú takisto v znaku indiána. Asimali tie svoje hokejové cesty už vopred niekdenapísané...“

Marián sa v Dukle Trenčín už v juniorskom ve-ku tlačil do „áčka“. Zhodou okolností ho vytiaholten istý tréner, ktorý dal šancu hrať veľký hokejaj jeho otcovi – Jaroslav Walter. „Tie roky si veľ-mi dobre pamätám. V doraste sme získali titulmajstrov Slovenska a v sedemnástich som sa užtešil z víťazného finále aj medzi mužmi. Aj porokoch na to s chalanmi radi spomíname,“ siahado svojich začiatkov Marián. Po drafte a sedem-zápasovom krste v NHL v drese Ottawy ho po-slali v zámorí znova do juniorky. „Bol som trochusklamaný, pretože už mi zachutil mužský hokej.Našťastie v Portlande bol vtedy tréner Julo Šup-ler a vyhrali sme Memorial Cup. Dobrá školaa ešte lepšia motivácia bojovať o najvyššie métyaj v NHL.“

Marcel sa ťahal do zámoria za Mariánom eštev mladšom veku. „Mal som šestnásť, v Trenčínesa skončila sezóna a ja som chcel vidieť a skúsiťčo najskôr hokej za morom. Rok predtým Ma-rián hral v Portlande Winter Hawks. Urobil sidobré meno, tak som ich požiadal, aby som s ni-



■ Na ZOH 2010 vo Vancouvri Marián a Marcel Hossovci počas tréningu spolu s veľkým priateľomPavlom Demitrom, ktorý je už na druhom svete, a s Ľubomírom Višňovským. FOTO TASR

■ Marián (vpredu) a Marcel Hossovci. Hokejové cesty ichviedli rozdielnymi smermi, ale v reprezentácii si spolu zahra-li viackrát a počas výluky v NHL sa im to podarilo vo švédskejMore. FOTO TASR



mi mohol týždeň trénovať. Veľmi sa mi to za-páčilo. A keď si ma Portland v juniorskom draftevybral, začala sa moja nová kariéra.“

Doma v Trenčíne neboli nadšení. „Hlavnemamka nečakala, že tak skoro po Mariánoviodídem aj ja. Pre mňa to na začiatku nebolo ažtaké ťažké. Veľmi som sa do Kanady tešil. Lenžekeď som sa cez prvú vianočnú prestávku v súťa-ži vrátil domov, všetko sa otočilo. Už som satam nechcel vrátiť, vôbec nie. Naopak, rodičiama prehovárali, aby som sa pozbieral a aby somto ešte do konca sezóny vydržal. Som im vďač-ný, že ma ,neofukovali‘. Prvý rok bol napokonnáročný. Ako pre každého. Nový jazyk, iný ži-votný štýl, psychický tlak... Mal som často smut-né oči, ale aspoň som rýchlejšie dospel.“

Odstrihnuté detstvo býva v zámorí jednouz daní za úspech. „To je pravda. No ak chceš nie-čo dosiahnuť, musíš niekedy niečo aj obetovať.Možno sme boli ukrátení o bezstarostné det-stvo, ale robili sme to, čo nás bavilo, a stále baví.A keď sa časom dopracuješ k úspechu, potom siho užiješ o to viac, čím ťažšie a dlhšie si za nímišiel,“ vysvetľuje Marián Hossa.

Úspech sa napriek snahe nelepí na každého.Marcel sa však chytil. Zvykol si postarať sa sámo seba. Pochopil, že ani talentovanejšieho Ma-riána si v Ottawe nechovali v bavlnke. Po trochsezónach v Portlande sa aj Marcel dočkal svojejpremiéry v NHL. V Montreale Canadiens. No naj-radšej spomína na necelé tri sezóny v drese NewYorku Rangers. „Zišla sa tam dobrá partia. Po-mohlo mi, že v mužstve bolo viac Čechov, hralsom v pohode a odrazu som sa ocitol v jednomútoku s Jágrom. Zdalo sa mi to ako sen. Akochlapci sme si o ňom doma v izbe spolu s Mariá-nom toľko čítali a zrazu som s ním v mužstve.Dokonca po jeho boku v tom istom útoku. Prvédni som bol z neho rozklepaný. Mal som značnýrešpekt, nevedel som, čo mu mám povedať, akosa s ním baviť. Našťastie, rýchlo sa to zmenilo.Potiahol ma. Herne aj kamarátsky.“

TANDEM V REPREZENTÁCIIPo zbabraných olympijských štartoch v Naga-

ne a v Salt Lake City rástla túžba celej hokejovejgenerácie dosiahnuť úspech v Turíne 2006. Tré-ner František Hossa viedol slovenský tím už od„bronzového“ Fínska 2003. Prvý raz mal obochsynov v mužstve o dva roky neskôr na MS v Ra-kúsku. „Niekedy sa to ťažko vysvetľovalo. Médiáčíhali na senzácie. Najťažšie boli pre mňa roz-

hodnutia, keď sa v konečnej nominácii ocitlidvaja – traja hráči na hrane a Marcel bol medzinimi. No veril som mu a platí to dodnes. Nie jeho síce na ľade až tak veľmi vidno, ale v štatisti-kách často patrí k najproduktívnejším hráčom,“argumentuje bývalý reprezentačný tréner.

Na MS 2005 náš výber zastavila vo štvrťfináleKanada. O rok neskôr na ZOH v Turíne to vyze-ralo ešte sľubnejšie. V základnej skupine čo zá-pas, to víťazstvo. Priam spanilá jazda. MariánHossa hral v prvom útoku s Demitrom a Gáborí-kom. Spolu dali desať gólov. Viac ako zvyšok tí-mu dokopy. Marián sa stal najproduktívnejšímhráčom aj strelcom slovenského výberu. Lenžepo piatich výhrach prišiel pokazený štvrťfinálovýzápas s Čechmi a nádeje na medailu sa rozply-nuli.

Všetci túžili po stupňoch víťazov. Marián ne-bol výnimkou... „Akonáhle nastúpim na ľada začnem hrať, nevnímam, či je na lavičke otecalebo iný tréner. Počas hry rozhoduje len snahapodať čo najlepší výkon. Potom, keď sa zápasskončí, vnímam všetko okolo. Aj prípadné otco-ve výhrady. Po jeho vedením sme zažili aj peknéaj negatívnejšie chvíle, keď to nevyšlo, ako bysme chceli. Taký je šport...“

Do tretice hrali obaja súrodenci pod vedenímsvojho otca aj na MS 2006 v Lotyšsku. Dokoncato skúsili aj v jednom útoku. „Vždy sme si na-vzájom pomáhali. Nielen v reprezentácii. Sa-mozrejme, že v nejsme chceli byť čonajúspešnejší. Bolisme viac na očiach,“priznáva MariánHossa, ktorý nosilv Rige aj kapitánskupásku a získal ocene-nie pre najlepšiehoútočnika Slovenskana turnaji. Opäť všakprišla štvrťfinálováprehra s Kanadoua návrat domov bezfanfár.

To najväčšie špor-tové sklamanie však

Mariána stretlo vlani v Bratislave. „Na ZOH voVancouvri nás nesmierne mrzela prehra s Fín-skom v súboji o bronz. Ale celkovo sme neskla-mali. Veď sme sa presadili proti Rusom aleboŠvédom. Horšie to bolo na majstrovstvách svetau nás doma. To bolo moje doteraz najväčšiesklamanie v kariére. Sám som bol zo seba roz-čarovaný...“

Prehry sú súčasťou hokejových ciest. Na nie-ktoré sa však zabúda ťažko. O to viac, že Mariánani pri svojom siedmom štarte na svetovomšampionáte nezískal medailu.

VZŤAH„Spočiatku sme aj mali obavy, aby pri svojom

vývoji ,neuleteli‘. Sme s Marikou šťastní, že aniv tomto smere s nimi nie sú žiadne starosti,“tvári sa spokojne otec František Hossa. „Rýchloich prešli aj naháňačky na rýchlych autách. Ho-kejovo aj ľudsky už dávnejšie dozreli. Maroš mástále svojich priateľov – žiaľ, Paľo Demitra už nieje medzi nami. V lete si vždy nájde na nich čas.No keď odkedy sa oženil, rodina je prvoradá.“

Marcel svoju vyvolenú doma ešte neukázal,rodičia aspoň o žiadnej nevedia. „Vážim si naňom, že má skvelú pokojnú povahu,“ chváli hostarší Marián. „Nemá to ľahké, neraz ho porov-návajú so mnou a ostáva akoby trochu v mo-jom v tieni, ale nerieši to. Berie to, ako to je.“

„S bratom máme pohodový vzťah. Rešpektuje-me sa navzájom,“ vysvetľuje mladší Marcel.„Nestrávime toľko času spolu ako normálni bra-tia. Vidíme sa často len v lete. O to intenzívnejšiechceme byť spolu. Aj s rodičmi. V lete oživujemeaj našu tradíciu nedeľňajších obedov alebo veče-rí. To sú skvelé chvíle, ako keď sme boli chalani...“

Na Mariána nedá Marcel dopustiť. „Keď sombol mladý, naučil ma tvrdo ,makať‘. Aj teraz maniekedy ,zotrie‘, nech to neflákam a zobudímsa. Najviac na ňom obdivujem jeho húževna-tosť. Je to stále pohodový, skromný chalan s ve-ľkým talentom...“

Rozleteli sa po svete oveľa skôr, než si ich ro-dičia stihli uvedomiť, ako sa z chlapcov meniana mužov. Marián je oporou Chicaga Black-hawks, Marcel mal skvelé sezóny v KHL, najmäv Rige. Otec, bývalý úspešný hokejista a tréner,môže byť na synov pyšný. Nepochybne aj je, ho-ci nechtiac prizná aj obavy. „Lietajú krížom-krá-žom a každý deň sa zobúdzam so strachom, kdesa práve nachádzajú a či sú v poriadku.“

Aj vášeň pre hokej má svoje limity. Šťastie v ži-vote si treba chrániť. Rodina Hossovcov si užívaoboje. Vášeň pre hokej aj šťastie. Možno preto,že kráčala vždy po správnej ceste...

STANO ŠČEPÁN


■ V reprezentácii Slovenska sa Marcel, František a Marián Hossovci zišli aj v pozícii tréneraa hráčov. FOTO JÁN SÚKUP

■ Marcel (vľavo) a Marián Hos-sovci v lete 1995 v Chorvátsku po-čas poslednej spoločnej rodinnej do-volenky. FOTO ARCHÍV RODINY



Za éry samostatnosti sa uskutočnili štyri ná-rodné konferencie o športe (1994, 2001, 2008a 2009). Všetky organizovalo rezortné minister-stvo školstva.

Keby sa naplnili ich odporúčania, slovenskýšport má vlastné ministerstvo alebo aspoň štát-ny úrad, dostal by kompenzáciu za zoštátnenielotérií, prípadne by výťažky Tiposu doň prúdilimimo rozpočtovej kapitoly ministerstva škol-

stva, a celá detská populácia by prechádzala diagnostikovaním pohybovej nadanosti...

Zo všetkých záverov konferencií sa však reali-zoval jediný: Ján Mikolaj narýchlo a dosť nepri-pravene zriadil centrá olympijskej prípravy. Poňom nastúpil Eugen Jurzyca, a tomu poradco-via bez analyzovania problému odporučili, abyich už ďalej nefinancovalo ministerstvo, alešportové zväzy – zmeniť to však nestihol.

ŠTÁT ZAČAL ÚRADOVAŤ A ŠPORT SA PREBRAL

Po štyroch štátnych konferenciách bez vý-znamných dopadov celkom logicky prišlo prvéspolkové fórum.

„Nie je žiadny seriózny dôvod, aby si niektoväčšmi než vyše polmiliónové športové hnutieprivlastňoval právo reprezentovať verejný záu-jem v športe,“ povedal na jeho úvod prezidentSOV František Chmelár.

Slovenský šport pod vplyvom dlhodobého ne-záujmu štátu pomôcť mu v jeho problémoch,ale aj neschopnosti zhodnúť sa na vlastnom re-prezentantovi v rokovaniach s ním, alebo aspoňna jednotnom odpore, začal upadať do apatie.

Paradoxne ho z nej prebral práve štát: rezortso športom na konci jeho názvu, čomu zodpove-dal aj premrhaný prvý rok predošlého ministra.

V druhom roku po nástupe Ladislava Križanana post generálneho riaditeľa sekcia športu po-merne rýchlo zlikvidovala historické meškanietoku štátnych dotácií a vyrukovala s myšlienkouposkytnúť zväzom „slobodu v narábaní s dotá-ciami výmenou za transparentnosť“.

Na prvé počutie ju všetci privítali, ale predsta-va rezortu, predpokladajúca o. i. zverejňovanievšetkých dokladov nad 33 eur na internete, vy-desila najmä malé zväzy s jedným-dvoma pra-covníkmi, prípadne s jedným na polovičnýúväzok.

„Proces rozdeľovania, využívania a vykazova-nia financií zo štátneho rozpočtu sa v menetransparentnosti a antiklientelizmu neustálebyrokratizuje,“ myslí si Chmelár. „Dobrovoľnéhnutie má často viac administratívnych povin-ností ako financií na ich plnenie.“

PRIDALI BOHATÝM, VZALI ÚSPEŠNÝMĎalšie prekvapenie pripravila Jurzycova komi-

sia pre reformu financovania. Ministerstvo jejkonkrétny návrh zverejnilo až v decembri 2011,dva mesiace po páde vlády. Necelý mesiac predpredčasnými parlamentnými voľbami ho s ná-behovými zjemneniami uplatnilo vo výzve narozdelenie 11 miliónov eur – viac než tretiny ce-


■ V pléne bolo naozaj rôznorodé zastúpenie účastníkov, pokrývajúcich svojim pôsobenímcelú oblasť športu. FOTO JÁN SÚKUP

Šport deklaruje túžbu po zmene

ČO OČAKÁVA I. ŠPORTOVÉ FÓRUM

OD NÁRODNEJ RADY A VLÁDY SR☛ program štátnej športovej politiky v SR minimálne na 8 rokov

s definíciou štátneho a verejného záujmu v športe,☛ nový zákon o športe nahrádzajúci súčasné dva zákony, ktorý by

zohľadnil všetky medzinárodné dokumenty v rámci EÚ a umožnilpraktické uplatnenie princípu subsidiarity a autonómnosti pre všetkyšportové subjekty, rešpektujúc ich nezameniteľnú zodpovednosť za konkrétnu oblasť športu – do jeho prijatia by sa malo dodržiavaťdosiaľ nerešpektované ustanovenie zákona o telesnej kultúre stano-vujúce poukazovať na šport 0,5 % zo štátneho rozpočtu,

☛ novelizáciu zákonov o hazardných hrách, o rozpočtových pravid-lách, verejnom obstarávaní a o dani z príjmov,

☛ zákon o sponzorstve, ktorý by podnikateľským subjektom umož-nil spolufinancovanie športu a športových aktivít s možnosťou daňo-vých úľav,

☛ zákon o Športovom fonde spravujúcom verejné zdroje určené našport, pričom by definoval aj zdroje jeho napĺňania a umožnil priamuparticipáciu športového hnutia na využívaní výťažkov z lotérií a ha-zardných hier,

☛ samostatnú kapitolu pre šport v rámci rozpočtu Ministerstvaškolstva, vedy, výskumu a športu SR a postupné navýšenie objemuštátnych financií na šport, zohľadňujúce prinajmenšom infláciu,

☛ zriadenie funkcie štátneho tajomníka pre šport na Ministerstveškolstva, vedy, výskumu a športu SR,

☛ začlenenie budovania športovej infraštruktúry do nového prog-ramového rámca dohody s Európskou úniou, ktoré umožní samosprá-vam a športovým subjektom čerpať prostriedky z fondov EÚ na regio-nálny a sociálny rozvoj,

☛ podporu projektov športových subjektov umožňujúcich čerpaťfinančné prostriedky z Fondu EK v rámci jej programu „Erazmus prevšetkých“ na vzdelanie, výchovu, mládež a šport,

☛ podporu vrcholového športu v rezortoch obrany a vnútra umožňu-júcu zároveň zabezpečiť sociálnu perspektívu športovcov, obvyklú v za-hraničí, prípadne aj v rezorte financií (finančná polícia a colná správa),

☛ zvýšenie finančnej podpory komunálneho športu, športových aktivít a výstavby športovísk v mestách a obciach, aj podpory nepro-fesionálnych športových klubov,

☛ urýchlené fungovanie Národným športovým centrom dlhodobopripravovaného informačného systému športu,

☛ návrat školských športových súťaží do pôsobnosti Slovenskej aso-ciácie športu na školách,

☛ vypracovanie stratégie propagácie športu vo verejnoprávnychmédiách na Slovensku,

☛ riešenie problematiky výučby telesnej výchovy na základných,stredných a vysokých školách v záujme posilnenia jej postavenia a na-vrátenia niekdajšieho statusu,

☛ presun centier olympijskej prípravy pod správu Slovenskéhoolympijského výboru a opätovné akceptovanie projektov Slovenskéhoolympijského top tímu a Juniorského olympijského tímu,

☛ návrh vyplácania doživotnej štátnej podpory po dovŕšení určitéhoveku mimoriadne úspešným športovým reprezentantom.

Odkaz I. športového fóra: Bez strechy nad hlavou klesášanca zastaviť úpadok a uchrániť autonómnosť

Politické garnitúry jedna po druhej odsúvali šport na vedľajšiu ko-ľaj, až sa ocitol na odstavnej. Už to cítiť aj na výsledkoch. Ak skončí naslepej koľaji aj v spoločnosti, ignorácia sa vráti ako bumerang a zašetrenie na športe zaplatíme vysokú daň. Slovenský olympijský výborsi uvedomil, že hnutie musí zvýšiť tlak na politikov a na zastavenieúpadku potrebuje aj vážne vnútorné zmeny. Preto na 3. apríla zvolaldo Bratislavy I. športové fórum.



loročného rozpočtu sekcie – pod hlavičkou Špor-tové odvetvia.

Návrh okamžite rozhádal športové zväzy. Vzo-rec, ktorý na roveň úspechu stavia popularitu(50:50), žičí veľkým športom s mediálnou podpo-rou, znevýhodňuje však odvetvia s nižším ko-merčným potenciálom – vrátane takých, čo pra-videlne vozia medaily z olympiád a šampionátov.

„Ministerstvo rozdalo peniaze najbohatším,ale najúspešnejším zobralo,“ zhrnul na fóre mienku komisie športovcov SOV jej predseda Jo-zef Gönci. „Niektoré športy zarobia toľko, čo inéani v prípade, keby olympijských medailistovprodukovali každý rok. Systém financovania ne-má plniť zákazky bohatých, ale odmeňovať pra-covitých a úspešných. Komisia športovcov sa po-stavila na stranu pracovitých a úspešných, nieiba populárnych.“

PREZIDENT SR IVAN GAŠPAROVIČ: HVIEZDY SÚ NAKLONENÉ

Športové fórum sa zhodou okolností zišlov predvečer menovania novej vlády. Prišiel naňaj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparo-vič, ktorý už zrejme poznal zloženie Ficovho ka-

binetu, lebo v príhovore poznamenal: „Hviezdysú naklonené počinu, ktorý by mohol byť naprospech športu.“

Na druhý deň vedením ministerstva školstva,vedy, výskumu a športu poveril Dušana Čaplovi-ča. Jeho prvým krokom bolo odvolanie šéfa sek-cie športu Ladislava Križana. Aké budú ďalšie,ukáže čas.

To, čo od nového ministra a od novej vládyi parlamentu očakáva športové hnutie, vyja-drujú prekvapujúco jednomyseľne prijaté závery I. športového fóra.

Zhrnuté do jednej vety: postupné riešenie roz-hodujúcich športových problémov. Nakopilo saich neúrekom, čo signalizuje už celkový početodporúčaní pre parlament, vládu, ale aj dovnút-ra hnutia (35).

Odpoveď na otázku, odkiaľ začať, vo vstup-nom referáte sekcie financovania športu nepria-mo naznačil prezident Konfederácie športovýchzväzov Marián Kukumberg: „Slovenská republi-ka nemá nijakú dlhodobú štátnu koncepciu roz-voja športu. Desaťročný národný program sapredvlani skončil a ministerstvo nielenže nepri-pravilo nový, ale predošlý ani nevyhodnotilo.“

Fórum ponúklo vláde spoluprácu pri príprave„strategického Programu štátnej športovej poli-tiky v SR s platnosťou minimálne na 8 rokov“.Tým jej odkázalo, že má záujem na zmenáchs horizontom aspoň dvoch volebných období.Ideálna by bola dohoda naprieč celým politic-kým spektrom, ale či k nej dôjde, je otázne.

Z DVOCH ZÁKONOV JEDEN PLUS SPONZORINGOVÝ

„Čaká nás obdobie, keď šport už naozaj po-trebuje pomoc vlády, ale nie za cenu, že bolesťpo víťazstvách bude trvať dlhšie, ako radosť ponich,“ glosoval Jozef Gönci.

Viacerí delegáti označili za absolútnu nevy-hnutnosť prijať nový zákon o športe, ktorý bynahradil dva doterajšie z rokov 1997 (o telesnejkultúre) a 2008 (o organizácii a podpore špor-tu).

„Aj tak sa prinajmenšom ten prvý ustavičnenedodržiava,“ skonštatoval generálny sekretárAsociácie telovýchovných jednôt a klubov Ľubo-mír Dobrík. „Podľa neho má šport nárok najme-nej na pol percenta z objemu štátneho rozpoč-tu, ale tento rok nedostane ani polovicu zo zá-

■ S hlavnými referátmi na I. športovom fóre vystúpili (zľava) starosta Senice a člen rady ZMOS Ľubomír Parizek, trnavský župan a predseda zdru-ženia samosprávnych krajov SK8 Tibor Mikuš, prezident SR Ivan Gašparovič, prezident SOV František Chmelár a Alma Papičová, ktorá predstavilamodel Chorvátskeho olympijského výboru ako strešnej organizácie športu v krajine. Celkom vpravo moderátor úvodnej časti, viceprezident SOVVladimír Miller. FOTO JÁN SÚKUP

a žiada nový prístup aj od štátu

ČO OČAKÁVA I. ŠPORTOVÉ FÓRUM

OD ŠPORTOVÉHO HNUTIA☛ ústretové rokovanie všetkých kľúčových športových organizácií

na ceste k utvoreniu strešnej organizácie slovenského športu, ktorá bysa stala jeho všeobecne uznávaným spoločným reprezentantom a zá-roveň dôstojným a rešpektovaným partnerom štátu,

☛ zhodu na prioritách, ktoré hnutie navrhne vláde SR ako základ dl-hodobého Programu štátnej športovej politiky v SR,

☛ predloženie návrhov pre podkladový odborný materiál v súvis-losti s požadovanými legislatívnymi zmenami,

☛ prispôsobenie svojej štruktúry v regiónoch územno-správnemučleneniu Slovenskej republiky,

☛ maximálnu aktivitu pri spájaní sa s prirodzenými partnermi (pre-dovšetkým s mestami, obcami a s vyššími územnými celkami) v snahečerpať na projekty spojené so športom prostriedky zo štrukturálnychfondov EÚ, a pri tvorbe zmysluplných projektov,

☛ v spolupráci s fakultami telesnej výchovy a športu a ďalšími od-bornými pracoviskami prípravu organizačného zabezpečenia a obsahu

nového systému vzdelávania v športe, ktorý by racionálne a účelnenadviazal na pôsobenie niekdajšej Telovýchovnej školy,

☛ zlepšenie podpory a spôsobu výberu športovo talentovanej mlá-deže,

☛ iniciovanie utvorenia komplexného systému starostlivosti o útva-ry talentovanej mládeže,

☛ maximálne úsilie na prípravu a presadenie návrhu na obsadeniejedného miesta v Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie,

☛ zapájanie aktívnych športovcov do práce v orgánoch zväzov a ďal-ších športových organizácií, vrátane budúcej strešnej, aj pomáhaniepri ich príprave na postšportovú kariéru,

☛ znovuzavedenie verejného oceňovania športových osobnostíudeľovaním titulov typu „majster športu“, „zaslúžilý majster športu“,„vzorný tréner“, „zaslúžilý tréner“, alebo „zaslúžilý pracovník v špor-te“, resp. „zaslúžilý pracovník v telovýchove“.

I. športové fórum na Slovensku poverilo prezidenta Slovenské-ho olympijského výboru, aby s okamžitou platnosťou začal rokova-nia so subjektmi hnutia o novej štruktúre slovenského športu a o je-ho budúcej strešnej organizácii.


OLYMPIJSKÁ REVUE32

konom deklarovanej výšky: len 0,21 percenta.“Priam šokujúco vyznelo porovnanie vývoja

rozpočtu celej kapitoly ministerstva školstvaa jej podkapitoly pre šport, s ktorým vyrukovalMarián Kukumberg: kým výška štátnych finan-cií na celý rezort sa vlani v porovnaní s rokom2002 zdvihla takmer na šesťnásobok (594 per-cent), peňazí na šport v rámci nej za desaťročiepribudlo len 8 percent!

Šport dnes dostáva z rozpočtu školstva lenodrobinku: 1,25 percenta. To je ozaj nedôstojné.Predpokladať, že nástupom novej vlády v škol-skej kapitole nastanú násobné nárasty peňazína šport, by však bola naivnosť.

„Musíme žiadať garantovaný podiel na vý-ťažkoch z lotérií a hazardných hier, a nie každýpo svojej linke lobovať za reklamné zmluvy

s ich organizátormi. To je len náhrada sponzo-ringu – potrebujeme zákon o sponzoringu, kto-rý firmám umožní isté daňové odpisy,“ tvrdí Ľu-bor Štark, člen exekutívy SOV a šéf jeho marke-tingovej spoločnosti.

Zákon o sponzoringu by mohol prospieť aj zá-kladni pyramídy, vyše 7500 klubom, ktoré nú-dzou trpia viac ako jej špička, vrcholový šport.„Voľakedy polovica peňazí končila v kluboch –dnes dostávajú zhora nanajvýš na talentovanúmládež,“ pripomenul Ľubomír Dobrík. „Ich naj-väčším sponzorom sú mestá a obce. Bez nichby tri štvrtiny už zanikli. V dôsledku krízy všakaj obce výrazne zredukovali pomoc športu. Po-tom už klubom ostávajú len drobné zdroje:príspevky dobrodincov z radov miestnych pod-nikateľov, členské a – rodičovská peňaženka...“

STARÉ DOBRÉ RIEŠENIAPodľa Ivana Gašparoviča sa v športe po no-

vembri 1989 neuvážene „znehodnotili mnohédobré veci“. Tibor Mikuš, predseda združeniasamosprávnych krajov SK8 a trnavský župan,dal prezidentovi v referáte na tému regionálnejšportovej politiky za pravdu: „Opustili sme sta-ré osvedčené riešenia, ktoré nemali nič spoloč-né s nejakým izmom.“

Rostislav Matoušek, tajomník Fakulty teles-nej výchovy a športy, načrel do ešte staršej his-tórie a pripomenul, že v päťdesiatych rokochštát riešil finančnú núdzu športu tým, že muzveril lotériu a neskôr („v čase, keď sa podnika-nie ešte stále bralo skoro ako trestný čin“) mupovolil aj vedľajšiu hospodársku činnosť.

„Všetko je otázka politickej vôle a my musí-me urobiť maximum pre to, aby bola politickávôľa pomôcť slovenskému športu,“ myslí si Ma-toušek. Ako bývalý šéf Športky je presvedčený,že z výnosov hazardných hier má šport inkaso-vať viac než dnes a dokáže garantovať aj spra-vodlivejšie rozdeľovanie financií. Vyzval k obno-veniu Štátneho fondu telesnej kultúry. Štát hozrušil pred viac než desaťročím, keď zavádzal re-formu verejných financií, ktorej jedným z hlav-ných princípov mala byť – decentralizácia. Odtej chvíle rozhodovali len štátni úradníci.

Plénum jeho návrh na zriadenie Športovéhofondu odobrilo a zaradilo ho medzi odporúčaniavláde a parlamentu.

CIEĽ: HOMOGÉNNY CELOKNech bola pri kormidle ktorákoľvek vláda,

každá sa sťažovala, že v športe nemá jednéhohlavného partnera. Podľa Mariána Kukumbergašlo o výhovorky, ale na fóre už aj on medzi príči-nami zlého stavu uviedol o. i. „absenciu strešnejorganizácie“.

Ľubor Halanda, šéf volejbalu a viceprezidentSOV, označil existenciu vyše 90 športových spol-kov, „z toho 8-9 strešných“ za „absolútne patovýstav“, ktorý sa podpísal pod mnohé problémy:„Som presvedčený, že je nevyhnutné hľadať spo-ločné prieniky jednotlivých organizácií a sformu-lovať ich ciele a priority tak, aby sme vytvorili je-den homogénny celok, ktorý by chránil našu au-tonómnosť a zabezpečoval rozvoj masového, vý-konnostného i vrcholového športu.“

Aj preto, ako dodal, lebo „bohužiaľ, musíme sipriznať, že naša existencia je vo veľkej mierezávislá od štátnej podpory, ktorá svojím poli-tickým pozadím vytvára veľmi nestabilné pro-stredie pre dlhodobé a rozvojové projekty“.

Pokusov o strešnú organizáciu už bolo veľa,ale ani jeden neuspel. Najviac ich inicioval Fran-tišek Chmelár. Napriek tomu práve jeho fórumpoverilo úlohou viesť rokovania o novej štruk-túre slovenského športu. Reprezentatívnejšiua neutrálnejšiu pôdu ako je olympijská si totižťažko predstaviť a navyše pribúda krajín, ktorépráve na nej postavili svoj športový Biely dom čiKremeľ. „Verím, že to dokážeme aj my a túto je-dinečnú šancu nepremrháme,“ nádeja sa šéfSOV. MARIÁN ŠIMO

www.olympic.sk

■ Grafy, predložené prezidentom Konfederácie športových zväzov SR Mariánom Kukumber-gom, ktoré prezradia viac než veľa rečí. Na prvom vidno porovnanie rastu rozpočtu rezortnéhoministerstva za predošlých 10 rokov (svetlé stĺpce) s rastom podielu ministerského rozpočtu našport (tmavomodré miniatúrky). Na ďalších dvoch grafoch vidno porovnanie desaťročného vý-voja ministerského rozpočtu na šport a vývojom minimálnej mzdy v SR za rovnaké obdobie.

Dva dlhodobé projek-ty SOV – Slovenský olym-pijský top tím a Juniorskýolympijský tím – vlaniodložilo predošlé vedenie ministerstva školstva ad acta a začalo pou-kazovať štátne dotácie na prípravu športovcov na základe svojhovlastného (tak, ako spravilo aj v predošlom olympijskom cykle).

„Myšlienka top tímov bola postavená na snahe neuberať sa exten-zívnou cestou, ale utvárať najlepšie podmienky preukázateľne talen-tovaným a vývojaschopným športovcom. Takých nie je a ani nebudeveľa, preto si ich musíme ustrážiť a sledovať ich vývoj,“ vysvetľujeolympijský šéf František Chmelár. „Zastrešenie tímov prostredníctvomSOV malo logiku, veď rozhodujúcu časť nášho členstva predstavujú

zväzy olympijských špor-tov. Prostredníctvom na-šich štábov, v ktorýchmajú zväzy a rezortné

strediská najväčšie zastúpenie, sme mohli lepšie koordinovať vecia operatívne riešiť problémy. Reagovaním na čerstvé výsledky smedokázali aj pohotovo do tímov zaraďovať nových adeptov. Mohli smeim pomôcť v reálnom čase – napríklad, keď už splnili kvalifikačné kri-tériá na letné či zimné olympiské hry.“

Podľa prezidenta SOV riadiť takúto odbornú oblasť ministerstvu ne-prináleží: „Ako garant štátnej starostlivosti má samozrejme právo ve-dieť a hovoriť do toho, ako a na čo sa používajú verejné zdroje. Ale nieurčovať kritériá a vyberať, kto má byť podporovaný a kto nie.“ (sou)

Ministerstvo olympijské tímy neakceptuje


OLYMPIJSKÁ REVUE

Olympijský odznak všestran-nosti má sociálno-zdravotnéposlanie a je určený pre všetkyvekové skupiny. Zameriava sanajmä na deti, mládež a dospe-lých, ktorí nie sú v systéme vr-cholového a výkonnostného

športu. Ide o celoročný dlhodobý projekt, ktorýmá viesť k všeobecnému obnoveniu záujmuo šport, k objavovaniu nových nielen športo-vých talentov, i k účelnému využívaniu voľnéhočasu. Popri pohybových činnostiach zahŕňaprojekt aj rozmanité olympijské aktivity kul-túrneho, umeleckého, environmentálneho ajvzdelávacieho charakteru.

Vďaka aktívnej účasti na rôznorodých akti-vitách získavajú účastníci body. Podľa celkové-ho bodového súčtu môžu získať Zlatý, Strie-borný alebo Bronzový OLOV. V roku 2012, kto-rý je štartovací, však bude možné získať lenBronzový OLOV. V roku 2013 si jeho držiteliaz predošlého roka budú môcť vybojovať aj Strieborný a v roku 2014 tí najlepší z nich akoprví vôbec aj Zlatý OLOV.

Výhradné oprávnenie na prideľovanie jed-notlivých druhov odznakov majú regionálneolympijské kluby (OK), ktoré sú hlavnými koor-dinátormi všetkých aktivít v rámci projektu. OKbudú vyhlasovať termíny realizovania OLOVtak, aby pokryli jednotlivé vekové kategórie.

ŠPORTOVÁ ČASŤV rámci celého projektu sa bude realizovať

aj samostatná športová časť - Olympijský od-znak športovej všestrannosti (OLOŠV). Na zá-klade bodovacích tabuliek sa budú vyhodno-covať výkony v stanovených športových dis-

ciplínach atletiky, gymnastiky a plávania. Tietotri športy sú základné a kľúčové.

Okrem povinných disciplín sa pripúšťajú ajalternatívne športové disciplíny. Za ich absol-vovanie možno získať konštantný počet bodov.Patria tam napríklad člnkový beh, slalomovýbeh s vedením futbalovej lopty, basketbalovéa hádzanárske driblovanie, hod medicinbalomna diaľku, hod na kôš, turistické a cykloturis-tické aktivity, florbalová streľba na bránkua slalom, slalom cez prekážky na bicykli, inlineskating, preťahovanie lanom, skoky vo vre-ciach, slalom na trojkolkách, atď.

OLOV bude mať svoje okresné a krajské sú-ťaže. Po plnom rozbehu projektu OLOV sa v je-ho športovej časti (OLOŠV) v roku 2014 prvýraz plánuje aj celoslovenské finále.

IDE NAOZAJ O VŠESTRANNOSŤKeďže ide o odznak olympijskej (a teda nie-

len športovej) všestrannosti, na získanie jed-notlivých stupňov odznakov a certifikátu OLOVje potrebné zapojiť sa do oboch častí OLOV. Bo-dy z oboch častí sa budú sčítavať.

Kultúrno-vzdelávacia a umelecká časť OLOVzahŕňa sedem oblastí. V každej možno podľa in-

tenzity a úrovne zapojenia uchádzača získať až50 bodov. Vyžaduje sa na to napríklad účasťv niektorej zo súťaží regionálnych olympijskýchklubov – literárnej, výtvarnej, fotografickej. Ďal-šou možnosťou je účasť v regionálnych koláchceloslovenskej vedomostnej súťaže o olympiz-me, ktorej témy vyhlasuje Slovenská olympijskáakadémia. Inú možnosť získať body poskytujúenvironmentálne aktivity – sadenie stromčekova inej zelene v okolí školy, čistenie športovýchareálov, či triedenie odpadu. Zabodovať možnoaj publikačnou činnosťou v regionálnych časo-pisoch, novinách, či v školských portáloch a prí-spevkami do regionálnych rádií či televízií. Cen-ná je aj účasť na aktivitách spojených s propa-gáciou a šírením myšlienok fair play.

VŠETKO JE NA WEBEMetodika, pravidlá jednotlivých športových

disciplín, tabuľky na stiahnutie (vzorové ajčisté), vizuál certifikátov a diplomov a jednot-livých stupňov odznakov a taktiež aj infor-mačný manuál – to všetko je prístupné nastránke www.olov.webnode.sk. Z tejto webo-vej stránky je možné stiahnuť si všetky po-trebné materiály. Regionálne olympijské klubymôžu posielať na SOV vyhodnotenia za svojeregióny a fotodokumentáciu na mailovú ad-resu [email protected]. (SOV)

33

Štartuje Olympijský odznak všestrannostiSlovenský olympijský výbor spustil od tohto roku nový projekt pre širokú verejnosť

Po vlaňajšom testovaní v regionálnych olympijských kluboch v Žiline, SpišskejNovej Vsi, Liptovskom Mikuláši a v Prešove Slovenský olympijský výbor tohto rokunaostro spustil projekt Olympijského odznaku všestrannosti (OLOV). V roku 2014 bysa už mal realizovať v plnej šírke. Je určený pre širokú verejnosť od detí v mater-ských školách až po seniorov.

■ Takýto certifikát dostane každý účastník,ktorému sa podarí získať niektorý z odznakov.

SOV riadi, olympijskékluby koordinujú

Organizátorom projektu Olympijskéhoodznaku všestrannosti je Slovenský olympij-ský výbor (SOV). Spoluorganizátormi sú Mi-nisterstvo školstva, vedy, výskumu a športuSR (MŠVVaŠ SR), Združenie olympijskýchklubov Slovenskej republiky (ZOK SR), ma-terské, základné, stredné, špeciálne školy,vysoké školy, centrá voľného času (CVČ).Hlavnými realizátormi a koordinátormi súregionálne olympijské kluby (OK), ktorých jena Slovensku momentálne devätnásť.

Vekové kategórieV rámci OLOV je 9 vekových kategórií:

materské školy, I. a II. stupeň základnýchškôl, stredné školy, vysoké školy a dospelí do30 rokov, dospelí vo veku 31 – 50 rokov, se-niori vo veku 51 – 70 rokov, rodiny (mini-málne 3-členné) a družstvá (po 2 chlapci, po2 dievčatá, resp. 4-členné miešané).

■ Podoba Zlatého,Strieborného a Bronzo-vého olympijského od-znaku všestrannosti.Bronzový možno získaťuž tohto roku, striebor-ný na budúci rok a zlatýsa bude prvý raz udeľo-vať v roku 2014, keď saprojekt OLOV bude rea-lizovať už v plnej šírke.

www.olympic.sk


OLYMPIJSKÁ REVUE34

Bohumil Golian (familiárne Bohuš) bol skvelývolejbalista, vo svojej dobe jeden z najlepších nasvete. Napriek tomu, že mal nepochybne talent– dobrý výskok, rozohrávku aj smeč, do veľkéhovolejbalu sa dostal neskoro. Postupne prešiel cezštácie v Moštenici, Ružomberku a v Znojme, kdepočas vojenčiny hral v druholigovom klube PDA.Zlom nastal v roku 1954, keď po vojenčine pri-šiel do Bratislavy. Pracoval v závode MDŽ akoúdržbár a začal hrať v ČH. Zakrátko však prestú-pil do Slávie UK Bratislava, ktorej tím pod tré-nerským vedením iba o rok staršieho JaromíraPerútku sa neskôr prebojoval do absolútnej do-mácej špičky.

V reprezentačnom tíme bol Bohumil Goliandlhý čas jediný Slovák, ale napriek tomu bol po-sledné tri roky kariéry jeho kapitán. Hoci jeho re-prezentačná kariéra sa začala, až keď mal 24 ro-kov (v roku 1955), trvala trinásť rokov a zakončilju až ako 37-ročný! Bol jeden z kľúčových hráčovreprezentačného tímu v najslávnejšej ére čs. vo-lejbalu. ČSR, resp. ČSSR reprezentoval približne350-krát. Dvakrát sa radoval zo zisku olympij-skej medaily – v Tokiu 1964 (pri olympijskej pre-miére volejbalu) zo striebra a v Mexico City 1968z bronzu. V Mexico City ako 37-ročný kapitán tí-mu dostal poctu byť vlajkonosič čs. výpravy naslávnostnom otvorení OH. Dvakrát získal titulmajstra sveta – v Paríži v roku 1956 a na domá-cej pôde o desať rokov neskôr, kde v úlohe kapi-tána zdvíhal majstrovský pohár ako prvý z celé-ho tímu. V Prahe si v roku 1958 vychutnal aj titulmajstra Európy. Na MS 1960 a 1962, i na ME1967 bol členom strieborného družstva ČSSR.V roku 2000 ho po zásluhe ho zvolili za Sloven-ského volejbalistu storočia.

Popri športe Golian vyštudoval vysokú školua získal doktorát. S trénerskou prácou začal užna sklonku hráčskej kariéry v talianskom AtleticuBari. S prestávkami, keď znovu trénoval v Ta-

liansku, dlhší čas pôsobil ako tré-ner Slávie UK Bratislava a Stre-diska vrcholového ministerstvaškolstva, i odborný asistent nakatedre hier Fakulty telesnej vý-chovy a športu UK v Bratislave.Napísal metodickú publikáciuo volejbalovom tréningu a vy-chovával budúcich trénerov. Keďsa natrvalo vrátil domov, stal saz neho významný športový funk-

cionár, napokon aj podpredseda Slovenskéhoústredného výboru Československého zväzu te-lesnej výchovy. Istý čas bol aj riaditeľ vydavateľ-stva Šport. Bol i člen predsedníctva Čs. olympij-ského výboru a podpredseda Čs. klubu olympio-nikov. Neskôr bol zamestnanec Slovenskéhoolympijského výboru. Dlho reprezentoval Slo-venskú volejbalovú federáciu v pléne SOV.

V slovenskom športe vyoral výraznú brázdu ajako nadšený šíriteľ olympijskýchideálov medzi mládežou. V Slo-venskej olympijskej akadémii saneúnavne staral o propagáciukrásy, zážitkov a hodnôt spoje-ných s aktívnym vyznávanímšportu a olympizmu medzi mlá-dežou. Živo sa zaujímal aj o edič-nú činnosť SOV, veď bol aj predse-da edičnej komisie.

Slovenský olympijský výborudelil Bohumilovi Golianovi svojenajvyššie vyznamenania – Zlatékruhy SOV (2007) a Zlatý odznakSOV (2011) a už v roku 2001 ho

prijal za svojho čestného člena. Medzinárodnýolympijský výbor ho ako druhého Slováka v his-tórii – po krasokorčuliarskej trénerke Hilde Múd-rej – v roku 2006 ocenil Medailou Pierra de Cou-bertin. Začiatkom tohto roka mu prezident Slo-venskej republiky za mimoriadne zásluhy o roz-voj športu na Slovensku udelil najvyššie štátnevyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.V tom čase už ležal vo veľmi vážnom stave v ne-mocnici.

Bohumil Golian bol veľká osobnosť nielen akošportovec, ale aj ako človek. Bol si dobre vedomýzodpovednosti predovšetkým voči mladej gene-rácii, ktorú mal ako úspešný a populárny športo-vec. Snažil sa robiť maximum, aby mládež vy-rastala ovplyvnená olympijskými ideálmi a v du-chu čistého športu. Nebál sa otvorene vyjadriťsvoj názor, keď sa mu nepáčilo niečo dôležité nadianí v našom športe či v olympijskom hnutí,ktorého platným členom bol dlhé desaťročia.

ĽUBOMÍR SOUČEK

www.olympic.sk

Za Dušanom Činčárom, Igorom Petrom a Libušou SchönovouV piatok 10. marca vo veku

61 rokov skonala po bojis ťažkou chorobou bývalá dl-horočná (1990 - 2009) pred-sedníčka Slovenského zväzumodernej gymnastiky (prvédva roky bola zároveň aj pod-predsedníčkou federálnehozväzu) Libuša Schönová. Bolaaj popredná trénerka a me-dzinárodná rozhodkyňa s najvyššou kvalifikáciouna Slovensku. Od vzniku SOV v decembri 1992 dlhéroky zastupovala zväz v pléne Slovenského olym-pijského výboru. V rokoch 1992 – 1997 bola člen-kou kontrolnej komisie SOV a potom v období1997 – 2001 stála na čele tejto komisie, ktorá sav roku 1999 transformovala na dozornú radu. Slo-venský olympijský výbor ocenil jej zásluhy o roz-voj olympijského hnutia na Slovensku udelenímBronzových kruhov SOV (2000) a potom aj Strie-borných kruhov SOV (2008). V minulosti dlho pra-covala na ekonomickom oddelení MV ČSZTV v Bra-tislave. (sou)

V pondelok 2. ja-nuára, tesne pred do-vŕšením sedemde-siatky, v Bratislavenáhle zomrel IgorPetro - architekt ur-banistickej stránkyprojektov kandidatú-ry Popradu-Tatier naZOH 2002 (spoločne

s Vojtechom Horákom) a predovšetkýmZOH 2006. Práve on bol pôvodcom my-šlienky umiestniť ťažisko olympiády na osPoprad – Liptovský Mikuláš. „Dokonale po-znal Tatry a ich možnosti a veril tomu, žemôžeme v nich privítať bielu olympiádu,“povedal o Igorovi Petrovi bývalý podpred-seda SOV a niekdajší vládny splnomocne-nec pre kandidatúru Popradu-Tatier naZOH Július Dubovský. Petro nedávno plá-noval znovu oživiť myšlienku zimnej olym-piády v Tatrách. Smrť ho zastihla na ulicicestou z práce v Ateliéri Olympia.

V piatok 30. decembra2011 po ťažkej chorobevo veku 69 rokov zomreldlhoročný úspešný sán-karský tréner a funkcio-nár Dušan Činčár. Bez-mála polstoročie formo-val niekoľko generáciíslovenských sánkarov.S jeho menom sa spája

predovšetkým pretekársky rast a úspechy päť-násobnej olympioničky Márie Jasenčákovej.Od roku 1966 celé desaťročia trénersky pôso-bil v TJ Vysoké Tatry. Popritom niekoľko rokovviedol najprv juniorský a potom aj olympijskýtím sánkarov ČSSR. Od roku 1992 bol trénerSlovenského zväzu sánkarov. V rokoch 1995 –1998 viedol náš olympijský tím, od roku 1998sa venoval trénovaniu juniorov. Ako tréner sazúčastnil na štyroch ZOH – v Lake Placide1980, Sarajeve 1984, Nagane 1998 a v Turíne2006. Najmä za dlhoročné trénerské pôsobe-nie dostal v roku 2008 Strieborné kruhy SOV.

■ Bohumil Golian ako kapitán volejbalistov ČSSRs pohárom pre tím majstrov sveta 1966 a vo výreze naportréte už vo veteránskom veku. FOTO ARCHÍV

Za velikánom Bohumilom GolianomSlovenská športová verejnosť sa v bratislavskom krematóriu 18. januára napo-

sledy rozlúčila s velikánom slovenského športu Bohumilom Golianom. Rodák z Moš-tenice zomrel 11. januára vo veku 80 rokov v nemocnici v bratislavskom Ružinove,kde bol od konca novembra hospitalizovaný vo vážnom stave po zlyhaní srdcaa zranení hlavy, ktoré utrpel pri páde na zem na rodinnej chate. Čestný člen Slo-venského olympijského výboru patril medzi najvýznamnejšie osobnosti v históriislovenského športu. Rozsah jeho pôsobenia na športovom poli bol výnimočný.


OLYMPIJSKÁ REVUE

Dňa 28. júna sa 90. na-rodenín dožije rodákz Banskej Bystrice JánMráz, v rokoch 1993 –1996 historicky prvý ge-nerálny tajomník Sloven-ského olympijského vý-boru. Čestný člen SOV(od roku 1997) a držiteľZlatých kruhov SOV(2002) i Zlatého odznakuSOV (2011) je jeden lenz piatich Slovákov, ktoré-

ho pôsobenie v športe MOV ocenil udelenímOlympijského radu v striebre (1996). Takmer15 rokov predsedal Slovenskému lyžiarskemuzväzu, v období 1969 – 1974 aj federálnemuzväzu. V rokoch 1969 – 1990 bol členom pred-sedníctva Medzinárodnej lyžiarskej federácie(FIS). Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o uspo-riadanie majstrovstiev sveta v klasickom lyžo-vaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách, kdepôsobil ako generálny tajomník. Od roku 1990je čestným členom FIS. Mimoriadne sa anga-žoval v prípravách založenia SOV. Od roku2010 SOV ako jedno zo svojich výročných oce-není za významné aktivity v oblasti životnéhoprostredia udeľuje Cenu Jána Mráza.

Dňa 3. marca sa do-žil 80. narodenín naj-úspešnejší tréner v his-tórii slovenskej cyklisti-ky, rodák zo SpišskejNovej Vsi Kamil Haťap-ka. Podieľal sa na ziskudvoch striebornýchmedailí pre ČSSR v časovke družstiev na100 km na MS v Leices-

tri 1970 a v Giavera del Montello 1985 i na cel-kovom víťazstve Vlastimila Moravca na Prete-koch mieru 1972. Po skončení trénerskéhopôsobenia bol predsedom Slovenského zväzucyklistiky (SZC) a dlhoročným riaditeľom pre-tekov Okolo Slovenska. Stal sa prvým nosite-ľom ocenenia Legenda slovenskej cyklistiky zaceloživotný prínos pre tento šport. Dlhé rokyzastupoval SZC v pléne SOV. V rokoch 2008 –2010 bol členom dozornej rady SOV. Od roku2002 je nositeľom Strieborných kruhov Slo-venského olympijského výboru. Od roku 2011je čestným členom SOV a držiteľom Zlatéhoodznaku SOV.

Dňa 31. marca sa do-žil 70 rokov najprv býva-lý výborný hráč a potomnajznámejší a najúspeš-nejší slovenský vodno-pólový tréner LadislavBottlik, rodák z Košíc.Ako hráč Jednoty Košicesa tešil z 13 titulov maj-stra Československaa odohral 148 zápasov

v reprezentačnom drese, aj na dvoch ME. Akotréner viedol reprezentačný tím ČSR, resp. Slo-venska na OH 1992 v Barcelone, resp. na OH2000 v Sydney, ďalej osemkrát na majstrov-stvách Európy a raz na majstrovstvách sveta.S ČH Košice, resp. s ČH Hornets získal ako tré-ner dovedna 12 a s NCHZ Nováky 5 majstrov-ských titulov. Úspešne viedol aj kluby v Chor-vátsku, Slovinsku, na Malte i vo Švajčiarsku.

Dňa 30. apríla sa dožíva 70. narodenín rodákz Kremnice Anton Ihring, ktorý bol v rokoch1992 – 2001 prvým podpredsedom SOV prešporty a od augusta 1999 bol na tri mesiacepoverený vedením SOV. Bývalý atlét vo vrhu

guľou, telovýchovný pe-dagóg, spoluautor od-borných publikácií i tré-ner vykonával množstvovýznamných funkciív športe. Dlhé roky bol riaditeľom najprv Stre-diska vrcholového špor-tu slovenského minister-stva školstva, neskôrCentra akademického

športu v Bratislave. Šestnásť rokov (1982 –1998) šéfoval slovenskej atletike, potom desaťrokov slovenskému triatlonu. Od vzniku Aso-ciácie športových zväzov SR stál 15 rokov na jejčele, zároveň bol podpredsedom Slovenskéhozdruženia telesnej kultúry. Okrem množstvainých funkcií bol napr. podpredsedom organi-začných výborov Svetovej zimnej univerziády1999 a EYOD 1999 v Poprade-Tatrách. Viedolslovenské výpravy na ZOH 1994 v Lillehamme-ri aj na ZOH 1998 v Nagane. V roku 2007 si pre-vzal Zlaté kruhy SOV. Od roku 2010 je čestnýmčlenom SOV, vlani získal Zlatý odznak SOV.

Sedemnásteho feb-ruára sa dožil 60. naro-denín prezident Slo-venského streleckéhozväzu (SSZ) a predsedaZdruženia technickýcha športových činnostíSR, rodák zo StupavyMiloslav Benca. V stre-leckom zväze bol v ro-

koch 1993 – 1998 vo funkcii tajomníka a odroku 1998 nepretržite stojí na čele jednéhoz najúspešnejších slovenských športov. Dlhéroky zastupuje SSZ v pléne SOV a v menezväzu prevzal aj Trofej SOV za rok 2008. (sou)

35www.olympic.sk

Jubilanti z radov slovenskýcholympionikov v roku 2012

21. január: 50 rokov ROMAN MRÁZEK, atletika: OH 1988 Soul – 5. v chôdzi na 20 km a 17. v chôdzi na 50 km, OH 1992 Barcelona – 5. v chôdzi na 50 km, OH 1996 Atlanta – 20. v chôdzi na 50 km

26. február: 50 rokov MOJMÍR BOŽÍK, ľadový hokej: ZOH 1988 Cal-gary – člen 6. družstva ČSSR

26. marec: 60 rokov PAVOL SZIKORA, atletika: OH 1988 Soul – 10. v chôdzi na 50 km, OH 1992 Barcelona – 27. v chôdzi na 50 km

29. marec: 60 rokov JOZEFÍNA ČERCHLANOVÁ, atletika: OH 1976Montreal – na 800 m vyradená v rozbehu

30. apríl: 75 rokov ANTON ŠOLTÝS, zjazdové lyžovanie: ZOH 1964Innsbruck – 48. v obrovskom slalome, slalom nedokončil

1. máj: 85 rokov FRANTIŠEK HRÚZIK, jazdectvo: OH 1960 Rím –military nedokončil.

16. máj: 50 rokov ALENA DAMITŠOVÁ, hádzaná: OH 1988 Soul –členka 5. družstva ČSSR

22. máj: 60 rokov JÁN PACKA, hádzaná: OH 1976 Montreal – člen7. družstva ČSSR

27. máj: 70 rokov JÁN ILAVSKÝ, beh na lyžiach: ZOH 1972 Sapporo– člen 8. štafety ČSSR na 4x10 km

26. júl: 50 rokov GALINA ČISŤJAKOVÁ, atletika: OH 1988 Soul –ako reprezentantka ZSSR 3. v skoku do diaľky, OH 1996 Atlanta –ako reprezentantka Slovenska 14. v trojskoku a 23. v skoku do diaľky

2. august: 70 rokov PETER BARTOSIEWICZ, krasokorčuľovanie: ZOH1964 Innsbruck – s Wlachovskou 9. v súťaži športových dvojíc, ZOH1968 Grenoble – s Drahovou 12. v súťaži športových dvojíc

24. september: 85 rokov VLADIMÍR KRAJŇÁK, zjazdové lyžovanie:ZOH 1956 Cortina d’Ampezzo – 38. v obrovskom slalome, slalomnedokončil, v zjazde bol diskvalifikovaný

1. november: 85 rokov ĽUDOVÍT KOMADEL, plávanie: OH 1952Helsinki – 8. na 200 m prsia

3. december: 75 rokov ANTON ŠVAJLEN, futbal: OH 1964 Tokio –člen 2. družstva ČSSR

Mráz 90, Haťapka 80, Bottlik a Ihring 70, Benca 60!

Pálfyová by mala 100, Torma 90, Dzurilla 70

Tohto roku si pripomíname nedožité okrúhle narodeniny troch výni-močných slovenských športových osobností.

V nedeľu 11. marca by 100-ročné jubileum oslávi-la prvá Slovenka v histórii, ktorá sa mohla pochváliťolympijskou medailou a zároveň aj prvá slovenskámajsterka sveta – športová gymnastka MATYLDAPÁLFYOVÁ, členka strieborného družstva ČSR na OH1936 v Berlíne a zlatého na MS 1938 v Prahe (naMS zároveň tretia vo viacboji). Žiaľ, svet opustilatragicky ako len 32-ročná – 23. septembra 1944 popáde z koňa pri jazdení v Malých Brestovanoch.

Siedmeho marca by sa dožil deväťdesiatky niek-dajší veľmajster boxerského ringu - olympijský víťazz Londýna 1948 (zároveň vyhlásený za najtechnic-kejšieho boxera celého turnaja), majster Európy1949 (plus bronzový z ME 1947 a 1955) a trojnásob-ný olympionik JÚLIUS TORMA. Budapeštiansky ro-dák slovenského pôvodu zomrel 23. októbra 1991v Prahe.

Druhého augusta by sedemdesiatku oslávil Slo-venský hokejista storočia, legendárny brankár VLA-DIMÍR DZURILLA. Je historicky jediný Slovák s tromimedailami zo ZOH (Grenoble 1968 – striebro,Innsbruck 1964 a Sapporo 1972 – bronz) a jedinýnáš hokejový trojnásobný majster sveta (1972,1976, 1977). V čs. reprezentácii nastúpil počas 15 rokov na 139 medzištátnych zápasov, štartovalna troch ZOH a dovedna na desiatich svetovýchšampionátoch, pričom vždy sa radoval z medaily! Rodák z Bratislavyzomrel 27. júla 1995 v nemeckom Düsseldorfe.


■ Víťaz v kategórii priestorových prác Juraj Hovorka so svojim dielom„V cieli – dokonalý výkon.“ FOTO JÁN SÚKUP

■ Víťaz v kategórii plošných prác Stanislav Harangozó so svojim die-lom „Šport a olympijské hodnoty”. FOTO JÁN SÚKUP

OLYMPIJSKÁ REVUE36

Odborná porota pod vedením Štefana Šlach-tu (ďalšími členmi poroty boli Jozef Barinka, Pe-ter Mikloš, Magdaléna Ševčíková a Ivan Patúc)v kategórii „priestorové práce“ posudzovala 10 diel (7 od profesionálnych výtvarníkov, 3 amatérske) a v kategórii plošných prác 206výtvorov (od šiestich profesionálov a 200 ama-térov). „Som rád, že našu výzvu prijalo viac akodvesto výtvarníkov, najmä z radov amatérov.Všetci vieme, že umenie patrí k športu tak akošport k umeniu. Treba tiež povedať, že šport jeako Mesiac, pretože okrem privrátenej stranymá aj odvrátenú tvár a zobraziť túto tému je

veľmi náročné,“ uviedol v príhovore prezidentSOV František Chmelár.

V skupine profesionálnych tvorcov v kategó-rii priestorových (trojrozmerných) prác zvíťazilakademický sochár Juraj Hovorka s dielom„V cieli – dokonalý výkon“ pred Martinom Va-chálkom s dielom „Víťazná sekunda“ a KarinPatúcovou s dielom „Súhvezdie Olympic“. V ka-tegórii plošných prác porota prvé miesto prisú-dila akademickému maliarovi doc. StanislavoviHarangozóovi s dielom „Šport a olympijskéhodnoty“ pred Janou Hýbalovou-Ovšákovous dielom „Skok“ a Lukášom Pompom s dielom

„Human Chain“. Diplomy a finančné odmenytvorcom odovzdali prezident SOV František Chmelár, predseda poroty Štefan Šlachta a členporoty Jozef Barinka. Víťazné práce v oboch ka-tegóriách SOV zaslal do celosvetovej súťažeMOV. Pred OH 2008 v Pekingu sa víťazom celo-svetovej súťaže MOV v kategórii priestorovýchdiel so skulptúrou „Wrestling“ stal Slovák IvanPatúc, ktorý tentoraz pôsobil ako člen poroty.

V skupine amatérov odborná porota roz-hodla o udelení piatich cien bez určenia pora-dia. Plakety a vecné ceny im odovzdali prezi-dent SOV František Chmelár a členovia porotyPeter Mikloš a Ivan Patúc. Ceny poroty bez ur-čenia poradia získali študent VŠVU Dávid Tóthz Dvorov nad Žitavou s dielom „Diffusion2011“, Daniel Buček z Bratislavy s dielom „Od-kaz“ a Tomáš Tajták z Budimíra s dielom „Od-hodlaný atlét na štarte“. Ďalej boli cenami po-roty odmenené dva študentské kolektívy – ZUŠna Kováčskej ulici v Košiciach a ZŠ na Krymskejulici v Michalovciach. Mimoriadne oceneniehlavného partnera SOV - spoločnosti AlpinePro – získal Daniel Buček z Bratislavy za dielo„Odkaz“. (sou)

Na vernisáž výstavy prác z národného kolavýtvarnej súťaže MOV v bratislavskej DesignFactory nadviazalo predstavenie súboru slo-venských obehových euromincí k OH v Londý-ne. Boli vydané v spolupráci Mincovne Krem-nica, š. p., Národnej banky Slovenska a Sloven-ského olympijského výboru. Ako pri tomtoslávnostnom akte povedal vedúci marketinguMincovne Kremnica, š. p., Jaroslav Setnický,

pracovníci jednej z najstarších európskychmincovní po ZOH 2006, OH 2008 a ZOH 2010už štvrtýkrát v histórii samostatného Sloven-ska pripravili kolekciu mincí, z toho druhý razv mene euro. „Keďže už teraz vieme, že sadanašich mincí bude úspešná, dúfam, že rovnakobudú úspešní naši športovci na OH 2012v Londýne,“ dodal na margo toho, že na fareb-nom obale kolekcie sú prezentovaní poprední

slovenskí športovci, od ktorých sa očakáva ús-pech na Hrách XXX. olympiády.

Sada euromincí doplnená o osobitný žetónna počesť OH v Londýne bola vydaná v náklade29-tisíc kusov, z toho 6-tisíc vo verzii proof likes vysoko lešteným povrchom a so žetónomz rýdzeho striebra. „Slovenská mincovňaKremnica patrí k najstarším a najslávnejšímfabrikám tohto druhu v Európe, preto verím,

že pútavá kolekcia euro-mincí k Hrám XXX. olym-piády v Londýne určitepoteší numizmatikova zaujme laikov,“ zdôraz-nil v rámci slávnostnejprezentácie prezidentSlovenského olympijské-ho výboru František Chmelár. (šaž)

V znamení olympijských hodnôt

www.olympic.sk

V národnom kole výtvarnej súťaže MOV k OH v Londýnesúťažilo 216 prác od amatérov i profesionálov

V bratislavskej Design Factory bola 25. januára vernisáž všetkých ocenených, akoaj ďalších súťažných prác, ktoré autori prihlásili do národného kola výtvarnej súťažeMedzinárodného olympijského výboru (MOV) k Hrám XXX. olympiády v Londýne.Národné kolo súťaže na tému „Šport a olympijské hodnoty - dokonalosť, priateľstvo,rešpekt“ vyhlásil Slovenský olympijský výbor (SOV). Súťažilo dovedna 216 prác odamatérskych aj profesionálnych tvorcov.

■ Súbor slovenskýchobehových euromincík OH v Londýne – vľavoluxusnejšia verzia prooflike. FOTO JÁN SÚKUP

Predstavenie súboru euromincí k OH v Londýne



■ Dve z pohľadníc, prostredníctvom ktorých budú môcť účastníci literárnej súťaže SOV posielať pozdravy našim olympionikom do Londýna.

OLYMPIJSKÁ REVUE38

Slovenský olympijský výbor(SOV) vyhlásil tohtoročné ume-lecké súťaže v rámci PosolstvaHrám XXX. olympiády Londýn2012. Posolstvo bude niekoľkomesiacov upriamovať pozor-nosť slovenskej verejnosti nablížiace sa olympijské hry v Lon-

dýne. V zhode s jeho mottom „Sme jeden tím“sa SOV snaží, aby sa do projektu Posolstva za-pojilo čo najviac ľudí. Výtvarná aj literárna sú-ťaž sú určené pre žiakov základných škôl a štu-dentov stredných škôl. Na fotografickej súťažisa okrem uvedených kategórií môžu zúčastniťaj súťažiaci starší ako 18 rokov.

Umelecké súťaže pravidelne prispievajú k ší-reniu olympijských myšlienok predovšetkýmmedzi mladou generáciou. Odborne ich za-strešuje kultúrna komisia Slovenskej olympij-skej akadémie (SOA), organizačnej zložky SOV.

Súťažné príspevky do všetkých troch súťaží

je možné zasielať na adresu organizátora ododňa vyhlásenia do 25. júna 2012 do 24:00 h.Výsledky budú oznámené do 20. júla 2012 nawebovej SOV www.olympic.sk. Vyhlásenie vý-sledkov a ocenenie víťazov umeleckých súťažísa uskutoční pri slávnostnej príležitosti SOVna jeseň roku 2012.

VÝTVARNÁ SÚŤAŽ „Londýn 2012 – mestoolympijské“ s podtitulom „Olympijské hry oča-mi detí na Slovensku” je určená pre širokú po-puláciu detí a mládeže s cieľom netradičnouformou pritiahnuť pozornosť mládeže smeromk olympijským hodnotám a ideálom. Zúčast-nené práce budú pozdravmi našim olympioni-kom v Londýne prostredníctvom kreslenýchpohľadníc. Mozaika zo súťažných prác budepočas OH v Londýne vystavená v Olympijskejdedine a v Slovenskom reprezentačnom dome.

LITERÁRNA SÚŤAŽ „Olympijské pohľadniceslovenským športovcom“ prebieha tak, že pro-stredníctvom olympijských pohľadníc jej účast-

níci píšu odkazy, pozdravy a želania slovenskýmolympionikom v Londýne. Účastník súťaže môžezaslať príspevky (odkazy, pozdravy, želania) via-cerým športovcom, najviac však štyrom. Textkaždého príspevku musí byť rozdielny, zamera-ný na konkrétnu osobu olympionika.

FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ „Olympijská štafe-ta: Posolstvo Hrám XXX. olympiády Londýn2012“ s podtitulom „Slovenská olympijskáštafeta očami detí na Slovensku” má za cieľspravodajským aj reportážnym spôsobom zdo-kumentovať priebeh a realizáciu PosolstvaHrám XXX. olympiády Londýn 2012 v rámcištafety so slovenským olympijským ohňom,ktorá 1. apríla do 23. júna putuje cez územieSlovenska. Po skončení súťaže bude priprave-ná fotokniha alebo DVD-nosič s výberom naj-krajších, najzaujímavejších a najpútavejšíchfotografií.

Podrobné informácie o umeleckých súťa-žiach SOV 2012 sú na www.olympic.sk.

www.olympic.sk

V týždni od 26. marca do 1. apríla 2012 hostil Slovenskýolympijský výbor v Bratislavetakmer 40 pracovníkov zošportových inštitúcií, repre-zentujúcich viac ako 30 krajín sveta (z tých exo-tickejších spomeňme Nauru, Trinidad a Toba-go, či Vanuatu). Spoločne absolvovali tretí mo-dul vzdelávacieho medzinárodného študijné-ho programu MEMOS (Executive Masters inSport Organisations Management), ktorý od je-ho vzniku v roku 1996 podporujú Medzinárod-ný olympijský výbor, Olympijská solidarita

a Európske olympijské výbory.program je organizovaný formoutroch jednotýžňových modulovvo vybraných svetových mestách.

Tretí, bratislavský modul bolvenovaný oblasti manažmentu ľudských zdro-jov v športe (práca s dobrovoľníkmi, výbera nábor manažérov podujatí/organizácií, ria-denie procesu zmeny, ai). Svoje prezentácie po-núkli účastníkom i generálny sekretár SOV Jo-zef Liba, riaditeľka odboru vzdelávaniaMŠVVaŠ Elena Malíková, či manažérka spoloč-nosti Adecco pre SR Bruna Beata Jakub. V rám-

ci sprievodného programu absolvovali fre-kventanti MEMOS prehliadku Bratislavy a zú-častnili sa aj na akte zapálenia slovenskéhoolympijského ohňa na námestí Eurovey.

Riaditeľ programu MEMOS Thierry Zintz, ajzástupkyňa MOV Joanna Zipserová-Graveso-vá, vyjadrili s priebehom celého týždňa v Brati-slave absolútnu spokojnosť. Úprimne sa poďa-kovali Slovenskému olympijskému výboru zabezchybnú organizáciu a srdečné prijatie čle-nov širokej olympijskej rodiny v malej veľkejkrajine, Slovensku.

(pka)

Európske olympijskévýbory (EOV) akcepto-vali návrh generálnehosekretára Slovenskéhoolympijského výboru

a člena komisie EOV pre európske olympijskéfestivaly mládeže (EYOF) Jozefa Libu, aby bu-dúce EYOF (počnúc rokom 2013) používali spo-ločne s logom konkrétneho podujatia aj uni-verzálne logo EYOF. Utvorením univerzálnehologotypu EYOF bol poverený slovenský grafikPeter Buček (Artwell Creative), ktorý je auto-rom layoutu aj dizajnu všetkých neperiodic-

kých publikácií Slovenského olympijského vý-boru v poslednom období. Jeho grafický návrhnedávno schválila exekutíva Európskych olym-pijských výborov.

Logotyp s nápisom European Youth Olym-pic Festival (rozloženým do štyroch riadkov) ob-sahuje päť farieb. Nebude zverejňovaný samo-

statne, ale vždy v spojení s logotypom aktuál-neho EYOF, aj loga EOV. Bude sa používať už v prípade najbližších EYOF v roku 2013 – XI. zimného v Brašove (Rumunsko) a XII. letné-ho v Utrechte (Holandsko).

Zámerom EOV pri zadaní utvorenia univer-zálneho loga EYOF bola snaha utvoriť jednotnývizuálny „odkaz“, ktorý by v budúcnosti evoko-val v povedomí verejnosti spojitosť medzi jed-notlivými edíciami tohto multišportového po-dujatia pre mládež, ktorého tradícia sa píše užod roku 1991 (letná verzia), resp. 1993 (zimnáverzia). (sou)

VÝZNAMNÉ SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ UDALOSTI

Bratislava dýchala multikulturalitou, hostila účastníkov olympijského programu MEMOS

Autorom univerzálneho loga EYOF slovenský grafik Peter Buček

SOV vyhlásil na rok 2012 tri umelecké súťaže


Na marcovom valnom zhromaždení združe-nia olympijských klubov SR sa kluby obozná-mili s vyhodnotením vlaňajších aktivít podľabodových kritérií. Za Olympijský klub roka bolvyhlásený OK Žilina. Pri budúcoročnom hod-notení činnosti klubov sa ako nové kritériumbodového hodnotenia bude posudzovať aj za-pojenie sa do Posolstva Hrám XXX. olympiádyLondýn 2012.

Novozaložený OK Michalovce predložil svojestanovy registrované ministerstvom vnútraa stal sa riadnym členom ZOK. Delegáti dostaliaj informáciu o prípravách založenia Olympij-ského klubu Orava, ktorý by sa na jeseň malstať jubilejným dvadsiatym regionálnym olym-pijským klubom. Budúci OK Orava zastupovalna ZOK SR olympionik vo vodnom slalomez OH 1996 v Atlante Miroslav Stanovský, ktorýsa v čase prechodu olympijskej pochodne z re-giónu OK Liptovský Mikuláš do regiónu OK Ky-suce bude podieľať na organizovaní aktivítv Dolnom Kubíne a v Námestove.

Etapové centrá štafety sú rozvrhnuté nasle-dovne (viď mapka): 1. 4. 2012 štart v Bratislave,3. – 4. 4. Dunajská Streda, 6. – 8. 4. Nové Zámky,10. – 12. 4. Nitra, 13. – 15. 4. Prievidza, 17. 4. Čičmany, 18. – 19. 4. Martin, 20. – 22. 4.Banská Bystrica, 24. – 26. 4. Šahy, 27. – 29. 4.Lučenec, 4. – 6. 5. Košice, 7. 5. Michalovce, 8. – 10. 5. Prešov, 11. – 13. 5. Spišská Nová Ves,15. – 17. 5. Poprad a Vysoké Tatry, 18. – 20. 5.Liptovský Mikuláš, 22. – 24. 5. Čadca, 1. – 3. 6.Žilina, 5. – 9. 6. Trenčín, 12. – 14. 6. Piešťany,15. – 21. 6. Trnava, 23. 6. 2012 cieľ v Bratislave.

Olympijským klubom roka OK Žilina, vznikne OK Orava

SOV prostredníctvom Slovenskej olympijskej akadémie (SOA) vyhlásil aj na rok 2012 vedomostnúsúťaž o olympizme pre základné i stredné školy. V oboch druhoch škôl bude súťaž prebiehať na re-gionálnej úrovni, v prípade stredných škôl však bude mať aj vyvrcholenie v podobe celoslovenského fi-nále v septembri v Košiciach. Témami súťaže na rok 2012 sú antické olympijské hry, novoveké olym-pijské hry a Hry XXX. olympiády v Londýne. Rovnaké témy budú aj vo vedomostnej súťaži vysokoško-lákov, ktorá sa však v tradičnej podobe celoslovenského finále odohrá ako zvyčajne až v novembri.

Vedomostná súťaž o olympizme je v tomto roku súčasťou realizácie veľkého projektu PosolstvaHrám XXX. olympiády Londýn 2012. Jej regionálne kolá patria k sprievodným aktivitám našej olym-pijskej štafety. Ich realizátormi budú regionálne olympijské kluby. Súťaž má tradične úvodnú písom-nú a následnú ústnu časť, ale po konzultácii a schválení vedením SOV a SOA kluby môžu zorganizovaťregionálne kolo aj formou novej hry, ktorá využíva princíp populárnej spoločenskej hry „Človeče, ne-hnevaj sa!“ Pri riešení úloh stačí prirodzená kreativita a logické myslenie mladých ľudí. Okrem toho hraspája vedomostnú časť s jednoduchými a zábavnými pohybovými aktivitami.

Viac informácií na www.olympic.sk.

Vedomostná súťaž: antické i novoveké hry a OH v Londýne



Documents

OlympicRevue2012 1.qxd 12.4.2012 18:19 Stránka 1