Osobnosť, zvládanie a zdravie

OSOBNOSŤ, ZVLÁDANIE A ZDRAVIE

OSOBNOSŤ A ZDRAVIE V HISTORICKOM KONTEXTE

Cicero (1. st. BC) – filozofia = liečba tela dušou

Gallenos (129 – 199) - teória 4 temperamentov

Descartes (1596 – 1650) - telo a duša: dualizmus

S. Freud (1856 – 1939) - psychická etiológia ochorení

W. B, Cannon (1871 – 1945) – emócie ako príčina telesných zmien

H. F. Dunbar (1902 – 1959) – osobnostné charakteristiky (opakovanie stereotypov) vedú k telesným zmenám

G. L. Engle (1913 – 1999) – biopsychosociálny model zdravia a choroby

TELO vs. DUŠA ?


• 30. roky 20. stor. - psychosomatická medicína• 1977 – BIOPSYCHOSOCIÁLNY MODEL (Engel): - ochorenie je výsledkom dynamickej interakcie medzi fyzickými, psychickými a

sociálnymi faktormi, ktoré udržiavajú a potenciálne zhoršujú jeho priebeh a následky

- existuje vzťah medzi osobnostnými charakteristikami a etiológiou, priebehom a prognózou ochorenia

štúdium individuálnych odlišností v zvládaní záťaže• A. Antonovský: od patogenézy k salutogenéze od ochorenia k zdraviu a subjektívnej pohode (well – being) od liečby k prevencii

• 1978 - sekcia Psychológie zdravia (38. divízia APA)


OBLASTI Ψ zdravia Príklad tém Ψ osobnostistres a zvládanie individuálne odlišnosti v zvládaní stresu

osobnosť odolná voči stresusprávanie v zdraví a v chorobe osobnostné prediktory rizikového a

zdraviu prospešného správaniazdravotná starostlivosť osobnosť pacienta, osobnosť zdravotníka

Kto (ne) ochorie a prečo práve on? Kto sa (ne) uzdraví a prečo práve on?Aké psychologické faktory môžu ovplyvniť odolnosť voči ochoreniu ?

PSYCHOLÓGIA ZDRAVIAPSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI?

OSOBNOSŤ VO VZŤAHU K ZDRAVIU (PRIAMY A NEPRIAMY VPLYV, OSOBNOSŤ AKO „NÁRAZNÍK“)

OSOBNOSŤ

emócie, kognitívne funkcie, štýl zvládania, správanie

ZDRAVIE

životné udalosti, podnety prostredia, záťažové situácie

OSOBNOSŤ ZDRAVIE

OSOBNOSŤ ZDRAVIE

životné udalosti, podnety prostredia, záťažové situácie

ZDRAVIEemócie, kognitívne funkcie, štýl zvládania, správanie

OSOBNOSŤ

OSOBNOSŤ VO VZŤAHU K ZDRAVIU OSOBNOSŤ A ZDRAVOTNÉ SPRÁVANIE

OSOBNOSŤ ZDRAVIESPRÁVANIE

Zdravé správanie- aktivity, ktoré pomáhajú predchádzať ochoreniam, odhaliť ochorenie či

handicap v rannom štádiu, posilňujú zdravie a znižujú riziko úrazu- zdravé stravovacie návyky, preventívne prehliadky

Rizikové správanie- každá aktivita vykonávaná s frekvenciou a intenzitou, ktoré zvyšujú riziko

ochorenia alebo úrazu- napr. fajčenie, konzumácia alkoholu, nezdravé stravovacie návyky,

nebezpečná jazda

Správanie v chorobe- napr. dodržiavanie pokynov lekára, adherencia k liečbe

osobnostné aspekty zdravotného správania → význam pri plánovaní intervencií

STRES, ZVLÁDANIE A OSOBNOSŤ

a) FYZICKÉ STRESORY – vysoká (nízka) teplota, hluk, toxické látky, zranenie

b) PSYCHICKÉ STRESORY:konflikt - stretnutie dvoch protichodných približne rovnako silných tendencií, ktoré

vyžadujú protichodné správaniefrustrácia - zmarenie aktivity zameranej na cieľdeprivácia – chýbanie alebo nedostatok niečoho, čo je dôležité na uspokojenie

potrieb (napr. citová deprivácia)trauma - závažná životná udalosť spojená s poškodeníminterpersonálne vzťahy – konflikty, osamelosť, nepriemeraná sociálna opora

významná životná udalosť – závažná udalosť v živote jednotlivca (pozitívna ajnegatívna), vyžadujúca určitú mieru adaptácie a zvládania- Social readjustment Scale (Holmes, Rahe, 1967)

daily hassless – každodenné starosti, kumuláciou vzniká chronický stres

TYPOLÓGIA STRESOROV A STRESOVÝCH ODPOVEDÍ


akútny stres – krátky a jednorazový; zdrojom sú požiadavky a tlaky z nedávnejminulosti a očakávané požiadavky a tlaky z blízkej udalosti (napr. skúška)epizodický stres - opakovaný akútny stres (často spájaný s osobnosťou typu A)chronický stres – dlhotrvajúci stres (napr. problematický vzťah, nezamestnanosť,

pracovná nespokojnosť, chudoba)

- eustres – pozitívny stres- distres – negatívny stres

ŠPECIFICKÉ TYPY STRESOROV- napr. stresory súvisiace so zamestnaním (occupational stress)(fyzické a kognitívne preťaženie, rolový konflikt, predsudky, diskriminácia, nejasnosť požiadaviek, zodpovednosť, nepredikovateľnosť, nedostatok výziev)

Prácu ako najvýznamnejší stresor uviedlo 74% Američanov (APA, 2007)

TYPOLÓGIA STRESOROV A STRESOVÝCH ODPOVEDÍ

W. Cannon (1871 – 1945)

- 1914 – koncept homeostázy, fyziologická koncepcia stresu- (akútny) stres vedie k aktivácii SNS → dreň nadobličiek → produkcia

adrenalínu a noradrenalínu

- fight - or – flight teória (evolučný význam)

S. Taylor et al. (2000, 2002)

- stresová odpoveď nie je rovnaká u oboch pohlaví

- tend - and – befriend teória

- produkcia oxytocínu


H. Selye (1907 – 1982)

- pokusy na potkanoch

- GAS → General adaptation syndrome

- alarm – rezistencia (odolávanie) - vyčerpanie

- aktivita tzv. HPA osi pri reakcii na (chronický) stres

BIOLOGICKÉ KONCEPCIE (S – R)


CANNON – REAKCIA NA AKÚTNY STRES

SNS

SELYE – REAKCIA NA CHRONICKÝ STRES

hypotalamo – hypofýzo – adrenálna osaktivácia sympatiku

PSYCHOSOMATICKÉ OCHORENIA

BIOLOGICKÉ KONCEPCIE (S - R)

- individuálne odlišnosti v spôsobe reagovania na stresové situácie

- dôraz na kognitívne spracovanie stresovej situácie

ZVLÁDANIE - coping (gr. colaphus) – rana uštedrená protivníkovi (stresoru)

- kognitívne a behaviorálne úsilie vysporiadať sa rušivými udalosťami, ktoré kladú zvýšené nároky na schopnosť danej osoby prispôsobiť sa (Lazarus)

- dynamická séria transakcií medzi jednotlivcom a prostredím, účelom ktorých je regulácia vnútorných stavov a / alebo vzťahov človek – prostredie (Lazarus, Folkman)

- zvládanie vs. adaptácia

- ZDROJE ZVLÁDANIA: a) vnútorné

b) vonkajšie

rozličné prístupy k zvládaniu: črta vs. situácia

ZVLÁDANIE AKO ČRTA (DISPOZÍCIA)

štýl zvládania = všeobecná tendencia konať v stresujúcej situácii určitým spôsobom

štýl vs. stratégia zvládania = špecifickejší spôsob zvládania stresu


PSYCHOLOGICKÉ KONCEPCIE (S – O - R)


= teórie zvládacích štýlov

VIGILANCIA vs. KOGNITÍVNE VYHÝBANIE

a) represia vs. senzitizáciaREPRESÍVNY ŠTÝL: tendencia vedome potláčať pocity ohrozenia v stresovej situácii a

existenciu stresu ako takú (potlačenie vs. popretie)

SENZITIZAČNÝ ŠTÝL: zvýšená citlivosť na stresové podnety, hľadanie informácií, sklon k nutkavým myšlienkam a obavám

b) monitorovanie vs. utlmenie

MONITOROVACÍ ŠTÝL (monitoring) - tendencia vyhľadávať a zveličovať ohrozujúce podnety

UTLMENÝ ŠTÝL (blunting) – tendencia vyhýbať sa a podceňovať ohrozujúce podnety

c) iné EMOCIONÁLNA KONTROLA – jednotlivec v stresovej situácii prežíva a pomenúva emócie, neprejavuje však emocionálne reakcie

SOMATIZÁCIA – premena (konverzia) neprijatých emócií na telesné prejavy

DISPOZIČNÉ (ČRTOVÉ) KONCEPCIE ZVLÁDANIA


STRESOR

PRIMÁRNE HODNOTENIE

SEKUNDÁRNE HODNOTENIEsú moje zdroje dostatočné?

poškodenie (príp. strata)hrozba (očakávané poškodenie)výzva (orientácia na pozitívne aspekty situácie, možnosť rastu) zamerané

na problém

zamerané na emócie

áno

nízky (žiadny) stres

nie

vysoký stres

ZVLÁDANIE VÝSLEDOK

pozitívny

negatívny

pozitívne emócie

distres

NA ZMYSEL ZAMERANÉ ZVLÁDANIE

pozitívne prehodnotenierevízia cieľov

spirituálne presvedčenia

KOGNITÍVNO - TRANSAKČNÝ MODEL STRESU (LAZARUS. FOLKMAN)

PSYCHOLOGICKÉ KONCEPCIE (S – O - R)


- transakčný model stresu a zvládania (Lazarus, Folkman)

- stresové emócie a zvládanie sú prostredníctvom kognícií prepojené so spôsobom, ako

osoba vníma alebo hodnotí svoje vzťahy s prostredím

primárne hodnotenie: hodnotenie stresovej situácie

sekundárne hodnotenie: hodnotenie potenciálnych zdrojov zvládania

ZVLÁDACIE STRATÉGIE:

zamerané na problém - cieľom je zmena stresovej situácie, zvládacie úsilie zahŕňa získavanie

informácií a plánovité riešenie problémov

- sú považované za adaptívnejšie, obzvlášť z dlhodobého hľadiska

zamerané na emócie - cieľom je minimalizácia negatívnych emócií, vyvolaných stresorom,

zvládacie úsilie zahŕňa kognitívne prehodnotenie situácie a zníženie významu problému

- menej adaptívne, užitočné z krátkodobého hľadiska (získanie odstupu) a pri

nekontrolovateľných stresoroch (napr. nadmerná fyzická bolesť, nevyliečiteľné ochorenia)

- oba typy stratégií sa môžu dopĺňať, nejde o vzájomne nezávislé kategórie

DYNAMICKÝ PRÍSTUP K ZVLÁDANIU


STRATÉGIE ZAMERANÉ NA PROBLÉM:- aktívny coping, plánovanie, prekonanie konkurujúcich aktivít, coping

sebaovládaním (restraint coping), inštrumentálna sociálna opora

STRATÉGIE ZAMERANÉ NA EMÓCIE:- emočná sociálna opora, pozitívna reinterpretácia a rast, náboženské zvládanie,

zameranie na emócie a ich prejav, akceptácia

VYHÝBACIE STRATÉGIE :- popieranie, behaviorálne vypnutie, mentálne vypnutie (disengagement),

užívanie alkoholu a drog, humor

STRATÉGIE ZVLÁDANIA (dotazník COPE, Carver a Scheier)


- neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (PTSP)

- psychosomatické ochorenia

stress – diathesis model

diatéza = konštitučná predispozícia človeka k určitému ochoreniu

vulnerabilita = zvýšená náklonnosť k vzniku ochorenia v dôsledku stresu

ochorenie (napr. schizofrénna epizóda)

stresom podmienený rast - pozitívna psychická zmena ako výsledok konfrontácie s ťažkými životnými okolnosťami, získaná úroveň adaptácie presahuje pôvodný stav pred traumou

na zmysel zamerané zvládanie (Folkman, 2008) hľadanie pozitívnych aspektov situácie, pripomínanie pozitívnych skutočností z minulosti, prehodnotenie cieľov vo svetle zmenených životných okolností

genetika vs. prostredie negatívne

pozitívne

MASTERY vs. MEANING

STRES A ZDRAVOTNÉ DÔSLEDKY

STRESOR

OSOBNOSTNÉ PREDIKTORY ZDRAVIA

Osobnosť typu A: - súťaživosť, chronická aktivácia, hostilita, nervozita, netrpezlivosť - zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochoreníOsobnosť typu B, C, D, alexitýmia...

OSOBNOSTNÉ PREDIKTORY RESILIENCIE ( = nezdolnosť, schopnosť odolávať ťažkostiam)

Sense of coherence (Antonovsky) zrozumiteľnosť – chápanie sveta (vecí i ľudí) ako logicky pochopiteľného - zmysluplnosť – situácie a problémy sú chápané ako výzvy- zvládnuteľnosť – presvedčenie o primeranosti dostupných zdrojov na vyriešenie situácie

Hardiness (Kobasová)- control – vnímaná schopnosť riadiť a kontrolovať vlastný život- commitment – osobné stotožnenie s tým, čo robím- challenge – ťažké situácie sú považované za výzvy

od osobnostných typov a komplexných konštruktov k špecifickým aspektom osobnosti

OSOBNOSTNÉ PREDIKTORY ZDRAVIA

Osobná kontrola (priama / nepriama) = presvedčenie, že jednotlivec môže určovať vlastný vnútorný stav a správanie, vplývať na prostredie a / alebo priniesť želané výsledky

Činitele kontroly – dôležité nárazníky voči vplyvom stresu

Self –efficacy (sebaúčinnosť)- sociálno – kognitívna teória A. Banduru- presvedčenie o vlastnej schopnosti čeliť špecifickým výzvam- úzko súvisí s kvalitou života, úspešným zvládaním i zmenou zdraviu škodlivého správania

Ďalšie: miesto kontroly (locus of control), explanačný štýl, majstrovstvo (mastery)...

Osobnostné črty

- hostilita, optimizmus, Big Five, sensation-seeking...

od osobnostných typov a komplexných konštruktov k špecifickým aspektom osobnosti

OSOBNOSTNÉ PREDIKTORY ZDRAVIA OSOBNOSTNÉ ČRTY A ZDRAVIE

črta dôsledky pre zdravieneuroticizmus - nižší well – being a subjektívne zdravie, vyššia depresivita, anxieta, hostilita

- ak je zdravie predmetom obáv → zdravie podporujúci- ak sú predmetom obáv iné stresory → možný pokles zdravého správania- ak < sebaovládanie → rizikové správanie (napr. fajčenie, emocionálne jedenie, konzumácia alkoholu)- viac uvádzaných symptómov - zvýšená citlivosť na bolesť- náchylnosť k psychosomatickým ochoreniam (CV ochorenia)

extraverzia - inkonzistentný vzťah so zdravím- vyššia miera rizikového, ale aj zdravého správania (situačne podmienené)

otvorenosť - prediktorom zdravia je najmä intelektová zložka- súvisí s nižšou morbiditou a mortalitou- vzdelanosť → lepší socioekonomický status + menej rizikového správania- IQ > 135 → žiadne rozdiely v miere zdravia a psychosociálnych zdrojov

OSOBNOSTNÉ PREDIKTORY ZDRAVIA OSOBNOSTNÉ ČRTY A ZDRAVIE

črta dôsledky pre zdravieprívetivosť - nekonzistentné výsledky

- ak > svedomitosť – pozitívny vzťah so zdravím (a naopak)- väčšia miera využívania sociálnych zdrojov zvládania- pozitívnejšie hodnotenie vlastného zdravotného stavu, subjektívna pohoda- u žien vo vedúcich pozíciach – potenciálny zdroj rolového konfliktu a distresu

svedomitosť - súvisí s lepším zdravotným stavom a dlhovekosťou- menšia miera rizikového správania (fajčenie, alkohol)- preventívne aktivity- dodržiavanie pokynov lekára a adherencia k liečbe

optimizmus - adaptívne zvládacie stratégie- schopnosť modifikovať spôsoby zvládania- subjektívna pohoda- vyšší výskyt zdravého správania- pozitívny vzťah s fungovaním imunitného systému- nerealistický optimizmus – vyšší výskyt rizikového správania

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZMENY ZDRAVOTNÉHO SPRÁVANIA

HAPA model (Health Action Process Approach)

vnímaná sebaúčinnosť

vnímané riziko

očakávané výsledky úmysel plán

iniciatíva udržanie

zlepšenie zdravia

- možno aplikovať na samovyšetrovanie, fyzické cvičenie, zmenu stravovacích

návykov, používanie bezpečnostných pásov a iné

Osobnostné aspekty zdravého správaniaZOPÁR PRÍKLADOV Z VÝSKUMU

Fajčenie a osobnosť- vyšší neuroticizmus spojený s nižšou svedomitosťou prívetivosťou- znížené sebaovládanie a vytrvalosť- vyššia impulzivita a potreba stimulácie (Terraciano, Costa, 2004)- u adolescentov: vyššia extraverzia a otvorenosť voči skúsenosti (Liiv, 2006, Harakeh et al., 2006)

Stravovacie návyky emočné jedenie - neuroticizmus (najmä zložky impulzivita a depresivita)- nižšia svedomitosť (najmä zložka sebadisciplína), nižšia extraverzia zdržanlivosť v jedle- vyššia svedomitosť, extraverzia a otvorenosť, nižší neuroticizmusIné:- hostilita – pravdepodobnosť pokračovania v jedle po nasýtení- neuroticizmus - neofóbia (strach z nových jedál) - vyšší pocit hladu - zvýšená preferencia sladkého i slaného- prívetivosť – nižší sklon k pociťovaniu hladu- perfekcionizmus u žien – sklon k nezdravým stravovacím návykom

Documents

Osobnosť, zvládanie a zdravie