Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
64
OSVOJOVANIE SI NOMINATÍVU PLURÁLU SLOVENSKÝCH
SUBSTANTÍV A ADJEKTÍV UKRAJINSKÝMI ŠTUDENTMI
ACQUIRING OF NOMINATIVE CASE OF THE PLURAL OF SLOVAK
SUBSTANTIVES AND ADJECTIVES BY UKRAINIAN STUDENTS
Slavka Oriňáková
Abstrakt: Komunikovať v slovenčine verbálne aj pomocou písomného prejavu je pre ukrajinských
študentov študujúcich na slovenskej vysokej škole slovenské študijné programy nevyhnutnosťou.
Pomôcť získať potrebné jazykové kompetencie by mohol kurz slovenského jazyka pre cudzincov.
Okrem práce na vyučovacích hodinách tohto kurzu však každý študent musí pracovať aj individuálne,
inak vedomosti a zručnosti precvičované na hodinách nebudú mať trvalý charakter. V predkladanej
štúdii skúmame u študentov z Ukrajiny úroveň osvojenia si nominatívu plurálu substantív a adjektív.
Ide o gramatický jav, ktorý je v komunikácii nevyhnutný a preberá sa ako jeden z prvých gramatických
tvarov. Analýza cvičení a písomných previerok ukrajinských študentov prezrádza, že práve
individuálna príprava mimo vyučovacieho procesu absentuje už v počiatkoch štúdia slovenčiny.
Kľúčové slová: Slovenčina ako cudzí jazyk. Analýza chýb. Nominatív plurálu. Substantívum.
Adjektívum.
Abstract: Being able to communicate in Slovak orally or in written form is a necessity for Ukrainian
students studying at Slovak universities. A course of the Slovak language for foreigners could help
them to acquire necessary language competencies. In addition to working during the course, each
student has to work individually as well, otherwise the knowledge and skills practiced during the
lessons will not have long-term effects. In the research, we try to investigate the level of mastering
nominative plural of nouns and adjectives by Ukrainian students. It is a grammatical phenomenon that
is inevitable in communication and is taught as one of the first grammatical forms. The analysis of the
exercises and written exams of Ukrainian students reveals that the individual preparation outside
class is absent from the very beginning of the Slovak language study.
Key words: Slovak as a foreign language. Analysis of mistakes. Nominative plural. Noun.
Adjective.
Úvod
Súčasná medzinárodná situácia na východ od našich hraníc vplýva na rôzne oblasti
spoločenského života aj u nás. Pre ukrajinských mladých ľudí sa Slovensko stáva atraktívnou
a relatívne dostupnou voľbou pri úvahách a realizovaní svojich študijných cieľov.
65
Významnými faktormi, ktoré vplývajú na rozhodovanie mladých ľudí z Ukrajiny sú: členstvo
Slovenska v Európskej únii, zrušenie vízovej povinnosti, bezprostredné susedstvo Ukrajiny a
Slovenska a genetická a typologická príbuznosť národných jazykov. Aj preto univerzity
hlavne na východnom Slovensku zaznamenávajú v posledných rokoch zvýšený záujem o
štúdium zo strany ukrajinských uchádzačov.
Viaceré univerzity ponúkajú zahraničným študentom študijné programy/odbory vedené
v anglickom jazyku. Pre zahraničných študentov z ukrajinského prostredia je však
prijateľnejšie absolvovať štúdium v jazyku príbuznom ich rodnému jazyku než v angličtine
(Oriňáková 2017, s. 72).
Ukrajinským študentom ako študentom zo slovanského prostredia uľahčujú osvojovanie
si slovenčiny niektoré spoločné jazykové javy. Stretáva sa tu stredoeurópsky
a východoeurópsky areál s geneticky príbuzným a blízkym slovanským kultúrnym pozadím.
Rozvíjanie sociokultúrnej a interkultúrnej kompetencie v tomto prípade nerobí vážne ťažkosti.
Na Prešovskej univerzite v Prešove sa záujem o výberový predmet Slovenčina pre
zahraničných študentov stále zvyšuje. Väčšinu frekventantov tvoria práve študenti z Ukrajiny,
ktorí po slovensky hovoria na úrovni od A1 po B2 a pociťujú potrebu zlepšiť svoj jazykový
prejav. Na tento predmet sa hlásia študenti nefilologických odborov, študenti neslovanských
aj slovanských filológií, zriedkavo študenti prekladateľstva. Predmet nie je určený
slovakistom (študentom odboru slovenský jazyk a literatúra či študentom masmediálnych
štúdií). Študenti dennej formy štúdia majú k dispozícii dve hodiny týždenne, počet semestrov
závisí od ich individuálneho rozhodnutia. Podľa pravidiel fungovania výberových predmetov
na Prešovskej univerzite sa spomínaný vyučovací predmet končí hodnotením absolvoval /
neabsolvoval, čo v praxi znamená, že počas kurzov sa netestuje. Písomné previerky majú pre
študenta informatívny charakter, úspešné zvládnutie písomky nie je nevyhnutný predpoklad
úspešného ukončenia predmetu.
Viaceré štúdie poukazujú na jazykové javy, ktoré pravidelne spôsobujú problémy v
jazykovom prejave tejto skupiny študentov (bližšie Pekarovičová 2013, s. 31, Oriňáková
2017). V našom prieskume sa sústreďujeme identifikáciu a analýzu chýb pri osvojovaní si
nominatívu plurálu slovenských substantív a adjektív ukrajinskými študentmi.
Za chybu sa vo všeobecnosti považuje výkon žiaka, ktorý sa odlišuje od požadovaného
cieľového výsledku alebo vzorového priebehu riešenia situácie. V súčasnej lingvodidaktike sa
postoj voči chybe v jazykovom vzdelávaní posúva od negativistického prístupu k chápaniu
chyby ako prirodzenej súčasti procesu učenia. Chyba slúži jednak pedagógovi jednak
učiacemu sa, je to ukazovateľ slabých miest študentových kompetencií, odhaľuje medzery a
66
problémy, signalizuje, čomu treba v procese učenia venovať zvýšenú pozornosť, čo treba
opakovať, precvičovať. Učiteľovou úlohou je naučiť študenta, aby sa učil aj zo svojich chýb a
aby nevnímal chybu ako niečo, za čo bude určitým spôsobom potrestaný. Na obidvoch
stranách (učiteľ – študent) je potrebné chápanie chyby ako významného zdroja poznania.
Rozbor chyby sa pre obidve strany vyučovacieho procesu, vyučujúceho aj študujúceho, stáva
cennou spätnou väzbou a nenahraditeľným zdrojom relevantných informácií. K chybe teda
nepristupujeme negatívne, ide predsa o prirodzený jav, ktorý je nevyhnutnou súčasťou
procesu osvojovania si cudzojazyčného kódu (Hrdlička 2012, s. 101).
Metodika výučby nominatívu plurálu slovenských substantív a adjektív
Nominatív plurálu slovenských substantív sa v učebniciach pre zahraničných študentov
zaraďuje medzi prvé preberané gramatické javy. Uvedieme metodické postupy niekoľkých
učebníc známych a používaných na Slovensku.
Učebnica Slovenčina pre cudzincov (Dratva – Buznová 2005), umiestňuje nominatív
plurálu substantív na úvod štvrtej lekcie. Začína sa pozorovaním slov v tomto páde, ktoré sú
zoskupené podľa rodov a typov zakončenia, pričom sa vedľa graficky v rámčeku zvýrazňuje
plurálová prípona s nadväznosťou na predchádzajúce hlásky alebo zakončenie nominatívu
singuláru ak je relevantné. Následne sa zvlášť upozorňuje na zvláštnosti pri mužských
životných substantív (typ žiak – žiaci s alternáciou k/c, typ priateľ – priatelia, typ hrdina –
hrdinovia). V tej istej lekcii sa preberá aj nominatív plurálu adjektív a posesívnych zámen.
Gramatický jav sa nacvičuje v cvičebnici (Barková – Buznová – Dratva 2007), sú tu cvičenia
rovnakého typu – slovo uvedené v nominatíve singuláru uviesť v pluráli. Ide buď
o samostatné substantívum alebo v spojení s adjektívom. Jedno cvičenie sa sústreďuje iba na
správny tvar adjektíva v preberanom páde (zadanie: „Doplňte vhodné adjektívum“).
Učebnica Slovenčina ako cudzí jazyk A (Zebegneyová – Puzderová – Baková 2007a)
má nominatív plurálu v závere tretej lekcie. Tvary slov jednotlivých rodov sa pozorujú
a počúvajú v spojení s tvarmi základných čísloviek dva, tri, štyri, rôzne tvary sú v tabuľke
rozlíšené aj farebne. Na rozdiel od predchádzajúcej učebnice sa tu zvlášť nezvýrazňujú
rozdiely v koncovkách pri mužských životných substantívach. Bezprostredne po
substantívach sú predstavené tvary adjektív a zámen v tomto páde. Hneď po výklade je možné
precvičiť nové tvary doplňovaním tabuliek a vytváraním viet v pluráli presne podľa vzoru.
V cvičebnici k tejto učebnici sa nachádzajú cvičenia rôzneho typu: rozsiahla tabuľka na
doplnenie tvarov plurálu, identifikácia nominatívu plurálu v súvislom texte v kombinácii
67
s doplňovaním správnych tvarov podľa zadaného singuláru, transformácia singulárovej vety
plurálu (Zebegneyová – Puzderová – Baková 2007b).
Učebnica Krížom – krážom slovenčina A1 (Kamenárová – Španová – Tichá – Ivoríková
– Kleschtová – Mošaťová 2007) zaraďuje nominatív plurálu do štvrtej lekcie, začína sa
posluchom dialógov, pozorovaním plurálových foriem a následne sa v rovnakom dialógu
doplňujú vynechané prípony. V gramatickej časti lekcie sú paralelne vedľa seba umiestnené
v prehľadnej tabuľke nominatív singuláru aj plurálu substantív, adjektív a ukazovacích
zámen, čo umožňuje rýchlu orientáciu v systéme tvarov a porovnávanie singulárových
a plurálových tvarov. Ikonkami sa upozorňuje na životné, neživotné a zvieracie maskulína.
Vedľa tabuľky sú graficky vyčlenené a zvýraznené nepravidelné nominatívy plurálu
a niektoré hláskové alternácie v pluráli niektorých slov. Priamo v učebnici je aj možnosť
precvičiť si nový gramatický jav pri transformovaní slovných spojení do plurálu. Osobitná
pozornosť sa venuje príponám životných maskulín (prípony -ia, -ovia, -i). V lekcii sa tiež
vysvetľuje tvorenie plurálu štátnych obyvateľských mien, uplatňovanie rytmického zákony
v adjektívach a teda skrátenie kvantity v niektorých typoch adjektív, v závere lekcie je
priestor pre pluralia tantum. Všetky preberané javy je možné precvičiť priamo za pomoci
cvičení v učebnici, ale je možné využiť aj množstvo rôznorodých aktivít v cvičebnici (napr.
uvádzanie plurálových foriem samostatných slov, transformácia jedného slova v rámci vety,
identifikácia plurálových foriem medzi singulárovými, identifikácia správnej plurálovej formy
medzi nesprávnymi, transformácia slovných spojení a p.).
Stanovenie prieskumnej skupiny a výskumného materiálu
V našom prieskume sa sústreďujeme na analýzu chýb pri osvojovaní si nominatívu
plurálu substantív a adjektív. Ide o gramatický tvar, ktorý sa spravidla preberá ako prvý hneď
po úvodnom zoznámení sa so slovenčinou (náplňou prvých lekcií sú abeceda a výslovnosť,
základné frázy, gramatický rod substantív a pod.). Nominatív plurálu je častý gramatický tvar
a v komunikácii nevyhnutný. Na základe analýzy písomných prejavov, cvičení a testov
odhaľujeme problémy pri osvojovaní si tohto gramatického tvaru, čo nám pomôže viesť
študentov k efektívnejšiemu učeniu sa, k správnemu tvoreniu a používaniu daného
gramatického tvaru a tým ku korektnej komunikácii v slovenčine.
Pre potreby štúdie sme písomné práce ukrajinských študentov rozdelili do dvoch
skupín:
1. základná prieskumná skupina. Zaradili sme tu písomné práce ukrajinských
študentov absolvujúcich kurz slovenčiny prvý semester. Je to rôznorodá skupina, študenti
68
totiž prichádzajú do prvého ročníka s rôznou úrovňou jazykových kompetencií v slovenčine
(od A1 po B1 až B2). V rámci tejto skupiny máme k dispozícii na analýzu cvičenia určené na
domácu prípravu a nácvik gramatického javu. Použili sme na tento účel cvičenia z cvičebnice
k učebnici Krížom – krážom slovenčina A1 (Kamenárová a kol. 2007, s. 52 – 66).
V cvičeniach identifikujeme chyby, cvičenia podobného zamerania medzi sebou
porovnávame, vyhodnocujeme problémové jazykové situácie. Úlohy pripravené v domácom
prostredí porovnávame s písomnými previerkami vypracovanými samostatne počas
vyučovacej hodiny.
2. pomocná prieskumná skupina, ktorá slúži na otestovanie stability vedomostí. Sú tu
zaradené písomné práce ukrajinských študentov absolvujúcich kurz slovenčiny druhý
semester. Pomocou nich skúmame úroveň uchovaných vedomostí v druhom semestri štúdia
slovenčiny. V tejto skupine máme k dispozícii úlohy vypracované samostatne na vyučovacej
hodine po predchádzajúcom opakovaní daného gramatického javu na hodinách aj v rámci
domácej prípravy. Študentom boli predložené úlohy podobného typu ako v prvom semestri pri
nácviku tvorenia a požívania nominatívu plurálu. Využili sme cvičenia z cvičebnice
k učebnici Slovenčina pre cudzincov (Barková – Buznová – Dratva 2007, s. 33). Výsledky
hodnotenia a analýzy úloh porovnávame s výsledkami prvej skupiny.
Analýza chýb pri tvorení nominatívu plurálu substantív a adjektív
Vo výskume sme používali cvičenia rôzneho typu a zamerania: doplňovacie úlohy
(doplnenie prípony nominatívu plurálu substantív aj adjektív), transformácia jedného slova
v rámci vety, transformácia slovných spojení, identifikácia plurálových foriem medzi
singulárovými, identifikácia správnej plurálovej formy medzi nesprávnymi. Cvičenia
rovnakého typu sú obmieňané zameraním na konkrétny jazykový jav (napr. kategória
životnosti vs. neživotné substantíva, tvorenie nominatívu plurálu obyvateľských mien,
požívanie konsonantických príp. iných alternácií atď.). Pozornosť sústreďujeme na základnú
prieskumnú skupinu začiatočníkov, v prípade úlohy na transformáciu slovných spojení
porovnávame výsledky analýzy s výsledkami pomocnej prieskumnej skupiny.
Doplňovanie prípon v známom texte
Ako prvé analyzujeme doplňovacie cvičenie, kde mali študenti prvej skúmanej skupiny
uviesť správne prípony substantív a adjektív v nominatíve plurálu (Kamenárová a kol. 2007,
s. 52). Študenti pracovali s textom, s ktorým sa zoznámili na hodine v rámci posluchu
a čítania. Doplniť mali 22 prípon, priemerná úspešnosť je 65, 8 %, čo možno interpretovať
69
ako nepriaznivý výsledok vzhľadom na to, že s textom už študenti pracovali a mali ho
k dispozícii aj pri domácej príprave. Priemerný počet chýb na jedného študenta je 7, 48,
z toho až v 54 % chýb ide o nesprávne uvedený sufix (napr. námestia – námesti, námeste;
reštaurácie – reštaurácii, pri adjektívach dochádzalo k zámene rodu, napr. drahý/drahí
kaviarne). 37, 2 % predstavuje nesprávne zapísaná kvantita vokálov (väčšinou absencia
kvantity, výnimočne kvantita na nesprávnom mieste). 4, 72 % chýb tvorí zámena y/i alebo ý/í
(napr. pri neživotných maskulínach – hoteli, trolejbusi, pri feminínach – električki a p.).
Prehľad percentuálneho zastúpenia jednotlivých typov chýb vo vzťahu k chybným príponám a
k všetkým doplneným príponám uvádzame v tabuľke 1.
chybné prípony všetky prípony
priemer 7, 48 65, 8 %
chybne použitá prípona 54 % 17, 94 %
chyba v kvantite vokálu 37, 2 % 14, 02%
zámena y/i, ý/í 4, 72 % 1, 98 %
Tab. 1 Doplňovanie prípon v známom texte
Nízka úspešnosť v tomto cvičení môže signalizovať podcenenie úlohy a z toho
vyplývajúcu nedostatočnú domácu prípravu študentov.
Tvorenie nominatívu plurálu substantíva v kontexte
V úlohe 2 (Kamenárová a kol. 2007, s. 53) mali študenti prvej skúmanej skupiny uviesť
nominatív plurálu v odpovedi na otázku formulovanú v singulári (vzor: Je známka do
Nemecka lacná? Nie, známky do Nemecka nie sú lacné.). Bolo potrebné transformovať do
plurálu päť substantív pomenúvajúcich neživé objekty. Dosiahnutá priemerná úspešnosť je
53, 33 %. Priemerný počet chýb je 2, 4.
Najčastejšou chybou bola absencia kvantity vokálu v slovotvornom základe substantíva
(41, 4 % chýb), týka sa to viac ako 58 % študentov. Takmer 42 % študentov uviedlo
nesprávnu gramatickú príponu nominatívu plurálu (37, 9 % chýb). Nesprávna kvantita v
prípone substantíva predstavuje takmer 7 % chýb, rovnako aj celkovo deformované slovo. V
jednom prípade sa objavila zámena y/i, ý/í a neporozumenie vety.
Úloha 3 (Kamenárová a kol. 2007, s. 65) bola zameraná podobne ako úloha 2, bolo však
potrebné transformovať do plurálu životné maskulína a pomenovania ženských osôb
(profesií), spolu päť slov (vzor: Môj otec je učiteľ a moji kamaráti Peter a Ondrej sú tiež
70
učitelia). Priemerná úspešnosť v tejto úlohe výrazne klesla na 36, 9 %. Priemerný počet chýb
na študenta je až 4, 3 (z piatich transformovaných slov, v jednom slove sa niekedy objavili aj
viaceré chyby). Až 75 % študentov urobilo chybu v kvantite vokálu slovotvorného základu
substantíva (42 % chýb), často dochádzalo k chybe v písaní y/i, ý/í (29 % chýb), problémové
sa ukázalo aj písanie diakritických znamienok (13, 5 % chýb) a uplatňovanie alternácie k/c pri
životných maskulínach (6 % chýb). Zriedkavo sa objavila chybná prípona, nesprávna kvantita
v prípone a neporozumenie vety.
V úlohe 4 (Kamenárová a kol. 2007, s. 53) mali študenti transformovať otázku v
singulári do plurálu a následne aj odpovedať. Bolo potrebné vypísať celú otázku, nie iba
substantívum v pluráli, ako to vyžadovali prvé dve úlohy (vzor: Čie je to dieťa? (Zuzana) Čie
sú to deti? Zuzanine.). Zadanie úlohy obsahuje sedem otázok. Vyššia náročnosť úlohy sa
odrazila v nízkej priemernej úspešnosti: 34, 6 %. Neprítomnosť kvantity resp. nesprávne
zapísaná kvantita vokálov bola častou chybou aj v tejto úlohe (kvantita v slovotvornom
základe – 23, 3 % chýb, kvantita v gramatickej prípone – 25 % chýb). Nesprávna prípona
predstavuje 16, 67 % chýb, výnimočne sa objavila zámena y/i, ý/í a problémy s diakritikou.
25 % študentov neporozumelo úlohe (viaceré alebo všetky nesprávne riešenia).
Zvlášť treba upozorniť na vysoký percentuálny údaj v prípade nesprávnej kvantity
slovotvorného základu. Študenti sa často dopúšťajú tejto chyby napriek tomu, že dané slovo
majú v nominatíve singuláru uvedené v zadaní úlohy, a teda správny slovotvorný základ stačí
opísať. Chyby v tomto prípade môžu poukazovať na nedostatočnú koncentráciu pri riešení
úlohy prípadne aj na podcenenie dôležitosti kvantity v slovenskej ortografii.
Prehľad problémových javov s percentuálnym vyjadrením počtu chýb ponúkame v
tabuľke 2.
úloha 2 úloha 3 úloha 4 písomka
kvant. slovotv. základu 41, 4 % 42 % 23, 3 % 24 %
kvant. gram. prípony 7 % 3, 8 % 25 % 1, 67 %
chybná prípona 37, 9 % 3, 8 % 16, 67 % 11, 7 %
zámena y/i, ý/í 3, 3 % 29 % 1, 67 % 20 %
alternácia k/c - 6 % - 8, 3 %
diakritika - 13, 5 % 1, 67 % 11, 7 %
deformované slovo 7 % - - -
neporozumenie úlohy 3, 3 % 1, 9 % 31, 67 % 21, 67 %
Tab. 2 Chyby v transformácii substantíva v kontexte
71
V samostatne riešenej písomnej previerke sme použili podobnú úlohu, bolo potrebné
vytvoriť nominatívy plurálu od životných maskulín zadaných v nominatíve singuláru a použiť
v jednoduchej vete podľa vzoru: šofér – Šoféri šoférujú. Študenti tvorili päť viet. Priemerná
úspešnosť v tejto úlohe bola 52, 3 %, Na jedného študenta pripadajú 2, 7 chyby. Dominovali
chyby v kvantite slovotvorného základu (24 % chýb), pravopis y/i, ý/í (20 % chýb),
neporozumenie úlohy (21, 67 % chýb). Študenti mali ťažkosti použiť správnu príponu
životných maskulín (11, 7 % chýb), ďalej s používaním diakritických znamienok (11, 7 %
chýb) a s uplatňovaním alternácie k/c (8, 3 % chýb), zriedkavo sa objavili nepresnosti
v kvantite prípony a písaním diftongov. Výsledok analýzy samostatnej písomnej previerky
uvádzame v tabuľke 2.
Doplňovanie prípony nominatívu plurálu k zadanému nominatívu singuláru
Úloha 5 (Kamenárová a kol. 2007, s. 53) preveruje tvorenie nominatívu plurálu od
zadaného singuláru, študenti, začiatočníci teda vytvárajú dvojice N sg. – N pl., pričom
dopisujú iba prípony (vzor: obálka – obálky). Bolo potrebné doplniť desať prípon. Priemerná
úspešnosť v tejto úlohe je 74, 2 %, na jedného študenta pripadá 2, 58 chýb. Až 68 % chýb
predstavuje nesprávna kvantita v prípone (u 92 % študentov), nesprávna prípona tvorí 29 %
chýb (u 75 % študentov). Objavil sa aj problém s pravopisom diftongov (1 študent).
Problémové slová:
- nesprávna prípona reštaurácia – reštaurácii,
- kvantita: divadlá – divadla, mestá – mesta, miesta – miestá.
Rovnakú úlohu mali študenti vypracovať samostatne v rámci písomnej previerky.
Priemerná úspešnosť sa znížila na 60, 45 %, nesprávna kvantita predstavuje 58, 4 % chyby (u
91 % študentov), chybná prípona 25, 8 %. Navyše sa objavila zámena y/i, ý/í (7, 9 % chýb) a
nesprávne písanie diakritických znamienok (7, 9 % chýb). Zvýšil sa aj priemerný počet chýb
(4 chyby na študenta). Problémy už spôsobujú viaceré slová:
- nesprávna prípona reštaurácia – reštaurácii, reštaurace, reštuaracij; kaviareň –
kaviarny, kaviarni, kaviarňi, kaviarňy; divadlo – divadle, divadly, miesto – miesti, miestia,
miestosti, rodič – rodiča, rodičy a i.
- kvantita: divadlá – divadla, mestá – mesta, miesta – miestá, mosty – mostý, fontány –
fontáný a i.
V tabuľke 3 znázorňujeme porovnanie úspešnosti a zastúpenia chýb v domácej práci a v
samostatnej písomnej previerke.
72
úloha 5 písomka
priemerná úspešnosť 74, 2 % 60, 45 %
kvantita 68 % 58, 4 %
chybná prípona 29 % 25, 8 %
zámena y/i, ý/í - 7, 9 %
diakritika - 7, 9 %
Tab. 3 Porovnanie úspešnosti a zastúpenia chýb v domácej práci a v písomke
Identifikácia nominatívu plurálu substantíva
Úloha 6 (Kamenárová a kol. 2007, s. 53) sa zameriava na identifikáciu plurálových
foriem substantív medzi singulárovými. Študenti mali označiť 20 slov v nominatíve plurálu
zamiešané medzi slovami v nominatíve singuláru (spolu 38 slov). Priemerná úspešnosť
riešenia dosiahla 85, 83 %. Študenti často nespoznali nominatív plurálu peňažnej meny (eurá,
doláre), ako problémové sa javia obyvateľské mená v nominatíve plurálu (Poliaci,
Európania). Tejto problematike sa budeme venovať v osobitnej štúdii.
V úlohe 7 študenti vyberali správny tvar nominatívu plurálu z troch možností, pričom
základný tvar nominatívu singuláru mali uvedený (vzor: Toto sú moji študenti (študent). a)
študentia b) študentovia c) študenti). Priemerná úspešnosť v tomto cvičení bola 92, 5 %,
najčastejšie volili študenti nesprávny nominatív plurálu od obyvateľského mena Angličan
(Angličani), ťažkosti mali aj s nominatívom plurálu napríklad od slov prezident
(prezidentovia), kolega (kolegi) a dedo (dedi).
Tvorenie nominatívu plurálu slovných spojení (substantíva a adjektíva) v kontexte u
začiatočníkov
V úlohe 7 (Kamenárová a kol. 2007, s. 65) mali študenti prvej základnej skúmanej
skupiny doplniť do vety slovné spojenie substantíva a adjektíva v nominatíve plurálu na
základe nominatívu singuláru uvedeného v zátvorke za vetou podľa vzoru: Erik a Marek sú
veselí hudobníci. (veselý hudobník). Študenti doplňovali päť viet. Zaznamenali sme pomerne
nízku priemernú úspešnosť: 40 %, substantíva boli zvládnuté na 44, 6 %, adjektíva na 35, 38
%. Pri substantívach urobili študenti priemerne 3 chyby, pri adjektívach 4, 46.
Inventár chýb je veľmi podobný predchádzajúcim úlohám. Pri substantívach dominuje
opäť nesprávna kvantita slovotvorného základu (37, 5 % chýb), na druhom mieste je zámena
y/i, ý/í (32, 5 % chýb), chybná prípona predstavuje 17, 5 % chýb, okrem toho sa ojedinele
73
objavili ťažkosti s písaním diftongov, kvantitou prípony a dokonca aj zámena azbuky
a latinky. Pri adjektívach je na prvom mieste nesprávna kvantita v prípone (41, 4 % chýb),
ortografický problém s písaním y/i, ý/í tvorí 32, 76 % chýb, nesprávna kvantita slovotvorného
základu 21, 7 % chýb. Nesprávna prípona sa vyskytla výnimočne (v dvoch prípadoch, 3, 4 %
chýb).
V úlohe rovnakého zamerania v samostatnej písomnej previerke bola priemerná
úspešnosť ešte nižšia: 32, 7 %, pri substantívach bola úspešnosť 33, 64 %, pri adjektívach 34,
5 %. Študenti doplňovali päť viet, t. j. päť slovných spojení. Na jedného študenta pripadajú
približne 4 chyby v substantívach a rovnako 4 chyby v adjektívach. Zistili sme širší inventár
chýb ako pri domácej úlohe.
V substantívach robila najviac problémov kvantita slovotvorného základu (42, 2 %
chýb) a pravopis y/i, ý/í (27, 8 % chýb). Prehľad a percentuálne porovnanie zastúpenia chýb v
substantívach ponúkame v tabuľke 4:
úloha 7 písomná previerka
kvant. slovotv. základu 37, 5 % % 42, 8 %
kvant. gram. prípony 2, 5 % 3, 7 %
chybná prípona 17, 5 % 11, 2 %
zámena y/i, ý/í 32, 5 % 27, 8 %
alternácia k/c - 11, 76 %
diakritika - 0, 5 %
deformované slovo - 0, 5 %
ortografia diftongov - 0, 5 %
zámena azbuky a latinky - 0, 5 %
Tab. 4 Chyby v substantívach
V adjektívach bolo rozloženie chýb odlišné v porovnaní so substantívami. Na prvom
mieste stojí v domácej úlohe nesprávna kvantita v prípone (41, 4% chýb), vážne ťažkosti
spôsoboval pravopis y/i, ý/í (32, 76 %), nesprávna kvantita slovotvorného základu predstavuje
21, 7 % chýb. Ojedinele sa objavuje aj chyba v prípone (3, 4 %), v jednom prípade sa
vyskytla zámena azbuky a latinky. V samostatnej písomnej previerke sa na prvé miesto
problémových javov dostáva adjektívna prípona, kde v prácach študentov často
nekorešponduje rod substantív a adjektíva (35 % chýb), chybná ortografia y/i, ý/í tvorí 25, 4
% chýb, problémy s kvantitou sú prítomné aj tu: nesprávna kvantita prípony predstavuje 21, 5
74
% chýb, nesprávna kvantita v slovotvornom základe 17 %. Prehľad a percentuálne porovnanie
zastúpenia chýb v adjektívach sú uvedené v tabuľke 5:
úloha 7 písomná previerka
kvant. slovotv. základu 21, 7 % 17 %
kvant. gram. prípony 41, 4 % 21, 5 %
chybná prípona 3, 4 35 %
zámena y/i, ý/í 32, 76 % 25, 4 %
diakritika - 0, 5 %
zámena azbuky a latinky 1, 7 -
Tab. 5 Chyby v adjektívach
Tvorenie nominatívu plurálu slovných spojení (substantíva a adjektíva) v kontexte
u pokročilých
Podobnú úlohu ako bola úloha 7 (Barková – Buznová – Dratva 2007 s. 33) sme zadali
pokročilým ukrajinským študentom absolvujúcim kurz slovenčiny druhý semester (pomocná
prieskumná skupina). Mali doplniť vetu vytvorením nominatívu plurálu zadaného slovného
spojenia – substantíva a adjektíva podľa vzoru: Dnes budú v televízii zaujímavé filmy
(zaujímavý film). Študenti tvorili deväť viet formou samostatnej práce na hodine. Dosiahnutá
úspešnosť bola len o málo vyššia ako u začiatočníkov: 46, 9 %, substantíva a adjektíva boli
zvládnuté približne na rovnakej úrovni.
Pri substantívach predstavuje nesprávna kvantita základu slova 17 % chýb, nesprávna
kvantita prípony 40, 6 % chýb, pravopis y/i, ý/í a chybná prípona rovnako 12, 5 % chýb,
problém s alternáciou k/c tvorí 14 % chýb. Zriedkavo sa objavuje deformované slovo (3 %
chýb). Pri adjektívach robí najviac ťažkostí správna prípona (37, 3 % chýb) a kvantita prípony
(26, 9 % chýb), stále sú prítomné chyby v kvantite základu slova (16, 4 % chýb), pravopis y/i,
ý/í predstavuje 14, 9 % chýb. V jednom prípade sa vyskytlo nesprávne písanie diftongu,
diakritických znamienok a deformované slovo. Kvôli názornosti ponúkame v grafoch 1 a 2
porovnanie výsledkov analýzy chýb v samostatnej práci začiatočníkov a pokročilých.
75
Graf 1 Porovnanie percentuálneho zastúpenia chýb v substantívach
Graf 2 Porovnanie percentuálneho zastúpenia chýb v adjektívach
V substantívach sme u začiatočníkov identifikovali viac druhov chýb. Častejšie sa
objavovalo podcenenie zapisovania kvantity v základe slova a výraznejšie im robí ťažkosti
pravopis y/i, ý/í. U pokročilých študentov sa významne prejavil problém s kvantitou prípony.
Uplatňovanie alternácie k/c v životných maskulínach ostáva na približne rovnakej úrovni
v obidvoch skúmaných skupinách študentov. V adjektívach sa vo všeobecnosti vyskytuje
menej druhov chýb. Na rozdiel od substantív v adjektívach sme zaznamenali menej druhov
chýb u začiatočníkov, v niektorých prípadoch obstáli lepšie ako pokročilí študenti (v oblasti
kvantity prípony, v správnom používaní diakritiky, v množstve nesprávnych prípon). Väčšie
76
ťažkosti v porovnaní s pokročilými študentmi im spôsoboval iba pravopis y/i, ý/í a o málo
horšie výsledky dosiahli v písaní kvantity základu slova.
Opísaný stav prezrádza, že vedomosti získané na začiatku štúdia nemajú trvalý
charakter, študenti napriek opakovaniu na vyučovacích hodinách nedosiahli očakávanú
kvalitu ovládania daného jazykového javu. Príčiny možno hľadať v nedostatočnej domácej
príprave resp. v jej úplnej absencii. V prípade ukrajinských študentov pozorujeme aj prílišné
spoliehanie sa na genetickú príbuznosť ukrajinčina a slovenčiny a teda na porozumenie
v komunikácii hoci aj bez korektného používania gramatických pravidiel slovenčiny.
Záver
Analýzou domácich úloh a písomiek ukrajinských študentov v prvom semestri kurzu
slovenčiny sme dospeli k súboru chýb, ktorých sa študenti dopúšťajú pri tvorení a používaní
nominatívu plurálu substantív a adjektív. Zostavili sme rebríček chýb od najčastejších po
zriedkavé, ktoré sa objavili iba v individuálnych prípadoch. Tento prehľad môže pomôcť
lektorom slovenského jazyka zamerať svoje učebné aktivity na odstraňovanie konkrétnych
problémov, hlavne tých, ktoré sa objavujú vo vrchnej časti rebríčka.
Základná prieskumná skupina –
substantíva:
1. Nesprávna kvantita prípony
2. Nesprávna prípona
3. Nesprávna kvantita základu slova
4. Ortografia y/i, ý/í
5. Neporozumenie zadania
6. Diakritické znamienka
7. Alternácia k/c
8. Ortografia diftongov
9. Deformácia slova
10. Zámena azbuky a latinky
Pomocná prieskumná skupina –
substantíva:
1. Nesprávna kvantita prípony
2. Nesprávna kvantita základu slova
3. Nesprávna prípona
4. Ortografia y/i, ý/í
5. Alternácia k/c
6. Ortografia diftongov
7. – 8. Deformácia slova
7. – 8. Diakritické znamienka
77
Základná prieskumná skupina – adjektíva:
1. – 2. Nesprávna prípona
1. – 2. Ortografia y/i, ý/í
3. Nesprávna kvantita prípony
4. Nesprávna kvantita základu slova
5. – 7. Diakritické znamienka
5. – 7. Neporozumenie zadania
5. – 7. Zámena azbuky a latinky
Pomocná prieskumná skupina – adjektíva:
1. Nesprávna prípona
2. Nesprávna kvantita prípony
3. Ortografia y/i, ý/í
4. Nesprávna kvantita základu slova
5. Deformácia slova
6. – 7. Diakritické znamienka
6. – 7. Ortografia diftongov
Na základe analýzy usudzujeme, že ukrajinskí študenti od začiatku štúdia slovenčiny
podceňujú prípadne až ignorujú domáce individuálne učenie sa a prípravu na vyučovací
proces. Preto nebadať v úrovni ovládania skúmaného jazykového javu výraznejší progres,
dokonca možno v časovom odstupe pozorovať v istých oblastiach úpadok vedomostí.
Stabilita vedomostí je preto povážlivá, čo dokazuje porovnanie výsledkov analýzy chýb
v samostatnej práci začiatočníkov a pokročilých. K nepriaznivým študijným výsledkom
prispieva aj nedostatočná motivácia pripravovať sa na vyučovací proces a písomky, keďže
nastavenie študijného programu nevedie k hodnoteniu známkami a všetky zadané úlohy majú
pre študenta „iba“ informatívny charakter. O motivačnom pôsobení v rámci jazykovej
edukácie uvažuje L. Gogová, ktorá charakterizuje efektívne edukačné prostredie, v ktorom je
akademický úspech ako aj samotná motivácia učiť sa nielen očakávaná a rešpektovaná, ale
taktiež vhodným spôsobom odmeňovaná. Uvádza, že je potrebné, aby mechanizmy motivácie
nevychádzali iba z vonkajšieho motivačného zdroja, ktorým je pedagóg a jeho špecifické
motivačné pôsobenie, ale taktiež z implicitných motívov študenta (Gogová 2014, s. 12).
V kurzoch slovenského jazyka pre zahraničných študentov je špecifická atmosféra. Absentuje
tu síce nepopulárny ale dôležitý vonkajší motivačný činiteľ – zlá známka, resp. nedostatočné
78
hodnotenie, ktoré je však najčastejším „hnacím motorom“ študentských učebných aktivít.
Závery nášho prieskumu ukazujú, že vnútorná motivácia študenta (túžba po zdokonaľovaní
sa, po dosahovaní cieľov a pod.) bez adekvátneho odmeňovania ale aj sankcií nemá
dostatočnú silu, aby viedla ku kvalitným študijným výsledkom.
Pre cudzincov je predpokladom úspešného zvládnutia vysokoškolského štúdia na
Slovensku dostatočná úroveň jazykových kompetencií v jazyku štúdia, v našom prípade
v slovenčine. Kurzy slovenčiny pre cudzincov majú pomôcť študentom dosiahnuť tento cieľ,
ale zásadná časť aktivity v tomto smere musí byť na strane študenta, bez individuálnej
systematickej práce nie je možné naučiť sa cudzí jazyk.
Literatúra
BARKOVÁ, V. – BUZNOVÁ, V. – DRATVA, T., 2007. Slovenčina pre cudzincov –
cvičebnica. Bratislava: SPN, 144 s. ISBN 8010012886.
DRATVA, T. – BUZNOVÁ, V., 2005. Slovenčina pre cudzincov. Bratislava: SPN, 290 s.
ISBN 80-10-00715-3.
GOGOVÁ, L. 2014. Lingvistická edukácia v súčasnej Európe – výsledky prieskumu.
CASALC Review, Odborný časopis České a slovenské asociace učitelů jazykových center na
vysokých školách. 2014 /2015, roč. 4., č. 1, Brno, s. 4 – 13. ISSN 1804-9435.
HRDLIČKA, M. 2012. Jazyková chyba a práce s ní v jazykovém vyučování. In Šebesta, K.,
Škodová, S. a kol. Čeština – cílový jazyk a korpusy. Liberec: Technická univerzita v Liberci,
s. 89 – 108. ISBN 978-80-7372-848-9.
KAMENÁROVÁ, R. – ŠPANOVÁ, E. – TICHÁ, H. – IVORÍKOVÁ, H. – KLESCHTOVÁ,
Z. – MOŠAŤOVÁ, M., 2007. Krížom – krážom. Slovenčina A1. Bratislava: Studia
Academica Slovaca, 190 s. ISBN 9788022324410.
KAMENÁROVÁ, R. – ŠPANOVÁ, E. – ĽOS-IVORÍKOVÁ, H. – BALŠÍNKOVÁ, D. –
KRCHOVÁ, Z. – MOŠAŤOVÁ, M. – TICHÁ, H., 2012. Krížom – krážom. Slovenčina A2.
Bratislava: Studia Academica Slovaca, 207 s. ISBN 9788022332651.
KAMENÁROVÁ, R. a kol., 2015. Krížom – krážom. Slovenčina. A1 + A2 Cvičebnica.
Bratislava: Studia Academica Slovaca, 231 s. ISBN 9788022338264.
79
ORIŇÁKOVÁ, S., 2017. Analýza problémových javov v slovenskom jazyku v jazykovom
prejave ukrajinských študentov. CASALC Review. Odborný časopis České a slovenské
asociace učitelů jazykových center na vysokých školách. 2016/2017. Roč. 6, č. 3, Brno, 2017,
s. 71 – 81. ISSN 1804-9435.
PEKAROVIČOVÁ, J., 2013. Slovenčina ako cudzí jazyk v teórii a praxi. In Slovenčina vo
svete – súčasný stav a perspektívy. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej
22. – 25. októbra 2013 v Bratislave, s. 28 – 36. ISBN 978-80-223-3490-7.
ZEBEGNEYOVÁ, A. – PUZDEROVÁ, A. – BAKOVÁ, B., 2007a. Slovenčina ako cudzí
jazyk: Hovorme spolu po slovensky! A. Bratislava: Univerzita Komenského ÚJOP CĎV, 166
s. ISBN 8022323956.
ZEBEGNEYOVÁ, A. – PUZDEROVÁ, A. – BAKOVÁ, B., 2007b. Slovenčina ako cudzí
jazyk: Hovorme spolu po slovensky! Cvičebnica A. Bratislava: Univerzita Komenského
ÚJOP CĎV, 132 s. ISBN 9788022324328.
Mgr. Slavka Oriňáková, PhD.
Ústav jazykových kompetencií
Centrum celoživotného a kompetenčného vzdelávania
Prešovská univerzita v Prešove
Ul. 17. novembra 15, 080 01 Prešov
e-mail: [email protected]