OTVOREN LIST PREZIDENTOVI SLOVENSKEJ

REPUBLIKY ING. ANDREJOVI KISKOVI

Dobr de, pn prezident,

volm sa Robert Burgan, bvam v Handlovej, som uchdza o zamestnanie

a v mojom liste by som Vs chcel najprv informova o niekokch mimoriadne

zvanch skutonostiach tkajcich sa nielen ma, ale aj vekej asti obanov

Slovenskej republiky, a nsledne Vs poiada o pomoc a osobn intervenciu

v troch zleitostiach, ktorch vyrieenie poda ma neznesie odklad a me

vrazne prispie k skutonmu nastoleniu demokracie a socilnej spravodlivosti

v naej spolonej republike.

Budem pritom vychdza z mylienok, ktor ste verejnosti predloili 15. jna

2014 vo Vaom inauguranom prejave, v ktorom ste okrem inho kontatovali:

Preto ako prezident budem povzbudzova ud, ktor nie s spokojn

s tm, o sme dosiahli, ktor nerezignovali, zachovali si idely, vyznvaj

slunos a morlku, pomhaj, prispievaj alebo chc prispie k tomu, aby

sa dobr pocit nekonil za dverami ich skromia. S to hrdinovia naich

bench dn a hrdinovia nho benho ivota. Takch ud je na Slovensku

dos. Mali by vak cti viu podporu. Nemali by sa cti okrajovo. A to,

o vnmame ako hrdinstvo, by malo by benm vzorom sprvania pre

nae deti, pre nae rodiny, priateov, znmych, ale aj plne neznmych.

alej ste pokraovali: Ako prezident chcem po celom Slovensku a po

vetkch reginoch trvi dostatok asu, aby som prve takchto ud a ich

aktivity mohol povzbudi, pomohol v rmci monost a upozornil ns

ostatnch na ich osobn statonos a ich prnos.

Nemm iadne morlne ani in prvo povaova sa za loveka, akho ste vyie

opsali, ale dovolm si Vs vzia takpovediac za slovo a poiada Vs najprv

o pomoc zo strany Vho poradcu, bvalho stavnho sudcu a pikovho

prvnika eurpskeho formtu, profesora Mazka, pri vypracovan sanosti na

stavn sd Slovenskej republiky ohadom jeho neschopnosti (alebo oividnej

a zmernej neochoty) rozhodn v dvoch podaniach, ktor na podali poslanci

Nrodnej rady Slovenskej republiky, zastpen RNDr. Jozefom Mihlom 17.

decembra 2013, a nsledne 15. janura 2014 aj Verejn ochrankya prv

Slovenskej republiky JUDr. Jana Dubovcov, poukazujci spolone na nestav-

nos Zkona . 417 z 26. novembra 2013 o pomoci v hmotnej ndzi a o zme-

ne a doplnen niektorch zkonov. Kee ide o zkon, ktor mimoriadne

vznamne ovplyvuje a ovplyvn ivoty sttiscov obanov Slovenskej repub-

liky, priblim aspo iastone, v hlavnch bodoch, argumentciu skupiny

poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, zastpench RNDr. Jozefom

Mihlom, ako aj Verejnej ochrankyne prv Slovenskej republiky a nsledne aj

reakcie zkonom dotknutch obanov Slovenskej republiky, tak, ako zazneli na

niektorch internetovch diskusnch frach.

Ako upozoruj poslanci Nrodnej rady, mimochodom, nie celkom presne, na

3. strane svojho podania: Poda ustanovenia l. 39 ods. 2 stavy m kad

prvo na tak pomoc, ktor je nevyhnutn na zabezpeenie zkladnch ivot-

nch podmienok. stava toti obmedzuje dan prvo na kadho obana, kto-

r je v hmotnej ndzi; podstatn je vak, ako sprvne podotkaj poslanci, e

stava alej nedefinuje, o sa rozumie pod pojmom ,zkladn ivotn pod-

mienky. Tie s definovan i bliie pecifikovan v ustanoven 2 ods. 2

zkona o pomoci v hmotnej ndzi tak, e zkladnmi ivotnmi podmienkami

na ely tohto zkona s jedno tepl jedlo denne, nevyhnutn oatenie a prstre-

ie. Toto vetko by si mali dotknut obania zabezpei prostrednctvom ttom

vyplcanej dvky v hmotnej ndzi, ktor je poda 10 ods. 2 odstupovan

v zvislosti od potu lenov a zloenia domcnosti.

Konkrtne: Pre jednotlivca posudzovanho samostatne je to suma 61,60 eura

mesane, priom takchto poberateov dvky v hmotnej ndzi je pribline 60 %.

Pre jednotlivca s dieaom alebo najviac so tyrmi demi je to suma 117,20 eura

mesane, pre dvojicu bez det je to suma 107,10 eura mesane, pre dvojicu s die-

aom alebo najviac so tyrmi demi je to 160,40 eura mesane, pre jednotlivca

s viac ako tyrmi demi je to suma vo vke 170,20 eura mesane a pre dvojicu

s viac ako tyrmi demi je to suma 216,10 eura mesane.

Nebudem sa na tomto mieste zaobera tm, nakoko je vka dvky v hmotnej

ndzi v slade s stavou a namiesto toho spolu s autormi zdraznm, e ak

dospel osoba poberajca dvku v hmotnej ndzi odmietne vykonvanie prc

poda 10 ods. 3 zkona o pomoci v hmotnej ndzi, ktor jej prikazuje odpra-

cova 32 hodn mesane bu v rmci mench obecnch sluieb, alebo tzv.

dobrovonckej innosti i pri predchdzan mimoriadnym situcim, poas nich

alebo pri odstraovan ich nsledkov, dvka v hmotnej ndzi jej bude odat.

Tu sa ale cel katastrofa, nezkonnos a protistavnos len zana.

Dan osoba toti v takomto prpade zrejme vemi asto ostane bez akchko-

vek prostriedkov, pretoe na aktivan prspevok zo zkona nrok nie je

a vek as osb v hmotnej ndzi nevlastn iadny dom i byt, ani nie je v n-

jomnom vzahu voi vlastnkovi nehnutenosti, a tak automaticky strca nrok

na prspevok na bvanie vo vke 55,80 eura mesane poda ustanovenia 14

ods. 2 psm. a) zkona o pomoci v hmotnej ndzi.

Ako alej podotkaj poslanci vo svojom podan, a to na 4. strane: Zkon

o pomoci v hmotnej ndzi nestanovuje povinnos obce prcu ponknu vetkm

poberateom dvky v hmotnej ndzi, a ani nestanovuje iadne kritri, na

zklade ktorch by mala obec rozhodova o tom, komu prcu ponkne a komu

nie. Vytvoril sa teda priestor na pln svojvu radnkov, komu prcu ponknu

a komu nie. V relnom ivote sa tak vytvoria dve skupiny uchdzaov o zame-

stnanie jedna, ktor si dvku v hmotnej ndzi bude musie odpracova,

a druh, ktor tak nebude musie urobi, priom prv skupina bude takto zjavne

diskriminovan. Na tomto mieste si dovolm podotkn, e dnes, t. j. na konci

jna 2014, u si 12 000 uchdzaov dajne odpracovalo i odpracva svoju

dvku v hmotnej ndzi, v niektorch obciach starostovia slune organizuj

takto nten prce, zatia o starostovia viacerch slovenskch obc sa verejne

v slovenskch mdich vyjadrili, e oni takto prce organizova nebud,

pretoe nemaj, naprklad, finann prostriedky na pracovn pomcky, i

dostatok vhodnej prce pre ich uchdzaov. Vsledkom je tak zjavn nespra-

vodlivos a skuton prvny chaos.

A navye prvny stav, ktor je v rozpore s stavou Slovenskej republiky, poda

ktorej l. 12 ods. 1: udia s slobodn a rovn v dstojnosti i v prvach.

Prvne zvery a petit podania poslancov Nrodnej rady nechm na analzu

prvnikom a prejdem k podaniu Verejnej ochrankyne prv JUDr. Jany

Dubovcovej, vmajc si len tie jeho asti, ktormi sa vrazne alebo zaujmavo

odliuje od podania poslancov Nrodnej rady. Vemi zaujmav je naprklad

Dubovcovej analza dvodovej sprvy predkladatea tohto zkona, kde sa

v osobitnej asti B kontatuje, de facto, e hrozba odatm dvky v hmotnej

ndzi m za cie znenie dlhodobho pasvneho zotrvvania v systme

pomoci v hmotnej ndzi. Ako podotka na alej, t. j. 4. strane svojho podania

naa ombudsmanka, aj bval prezident Slovenskej republiky, JUDr. Ivan

Gaparovi, pri svojom odmietnut podpsa dan zkon argumentoval okrem

inho tm, e nie je v slade s Dohovorom Medzinrodnej organizcie prce

o ntenej alebo povinnej prci . 29.

Z priestorovch dvodov vak predsa len vynechm Dubovcovej vpoet de-

siatok lnkov alebo paragrafov nielen naej stavy, ale aj viacerch medzi-

nrodnch dohovorov i dohd, ktor dan zkon o pomoci v hmotnej ndzi

poruuje, a uvediem aspo orientane, ako na jeho bliace sa celoplon

zavedenie 1. jla 2014 reaguj dotknut obania. V diskusii, ktor 20. 6. 2014

prebehla naprklad na strnke topky.sk pod lnkom Dvka v hmotnej ndzi:

Nov pravidl u od jla!, tak diskutujci pod nickom partizan18 kontatuje:

Jeden mdry lovek povedal: Kapitalizmus sa kon otrokrstvom a o niom

inom toto nie je! Za 32 hodn naobrete na nmest urite viac. Ide aj o to

demotivova ud na rade prce, aby z neho dobrovone odili! A potom

budeme vidie a ta v mdich, ako sa Fico chvli a poklepkva Richterovi po

pleci, e na Slovensku kles nezamestnanos. al diskutujci poukazuj na

existenciu zvltnej kasty vsluhovch policajtov, ktor nielen poberaj po pr

rokoch sluby pekn vsluhov dchodok, ale vemi asto si po znmosti njdu

alie zamestnanie a ij si nad pomery viny obyajnch ud.

Diskutujci Stefan zase zdrazuje, e vlda nevytvra nov pracovn miesta

a namiesto toho buzeruje ud. Diskutujce ja a natvan podotkaj, e sa len

zbytone za ttne peniaze, ktor treba investova lepie, vytvoria pracovn

miesta pre tzv. koordintorov, ktor bud riadi, kontrolova a prpadne aj

povzbudzova novodobch slovenskch otrokov alebo poddanch na ich nte-

nch prcach, pracovn miesta rovnako zbyton, ako s pracovn miesta mno-

hch radnok na radoch prce, ktor len preberaj lstoky o hadan zame-

stnania od uchdzaov a inak nerobia ni. Diskutujceho i diskutujcu Dece-

niju priamo odcitujem: Toto je chor, to mohli vymyslie len imbeciln, chor

udia, najviac nezamestnanch je nad 50 rokov!!! S vysokou kolou, aby niekto

zametal ulice za 110 je plne proti udskosti!!! Kam t nenarat poslanci chc

dosta ud nad 50 rokov?!

A celkom na zver ete pridm v duchu hesla hlas udu, hlas bo troku

osobnej komentr od diskutujcej zrel vek: Mm 25 rokov odrobench

v kolstve ako pedagg, rok vo vrobe, dostala som upozornenie z radu prce

na odrobenie 32 hodn ako kuchrka v domove dchodcov, odmietla som, mm

alergie a psorizu, tmto sa mi vraj od budceho mesiaca krti hmotn ndza

pre ma a diea na 104eur, nabudce budem kala a sopli do potravn, ve

som posudzovan ako neprispsobiv osoba bez pracovnch nvykov, slunos

mus s bokom. Ptam sa STVORITEA tohto diskriminujceho zkona, i je

etick, aby sa takto trestali bieli udia? Pre neschopnos oligarchov, i je tento

zkon mieren na psychick nienie ud po 50-tke, aby sa nedoili dchodku?

Nemte nrok na stravn lstky, nevzahuje sa na vs zkonnk prce, nepre-

platia nm cestovn, o v prpade razu na pracovisku-nepracovisku? Pikoka

z radu prce - ptam sa roztritej sleny referentky - preo sa kad mesiac

podpisujem na ist papier? Odpove - nemem njs v spis, neudujem sa,

tak neskuton neporiadok na pracovisku som ete nevidela, no a teraz sa do

ma pustite mlad udia, aj vy raz zostarnete.

Priznm sa, e som trochu elovo a tendenne vynechal prspevky tej hstky

diskutujcich, ktor dan zkon schvauj, najm preto, e dajne konene

printi: Cigov nieo robi! Aj tto vzorka ale poda ma bohato sta na to,

aby ste si, pn prezident, uvedomili, do akho spoloenskho marazmu a do-

slova vbunho kotla prve vo svojej funkcii vstupujete, a aby som mohol

ukza, e dan zkon nie je nejakm vyboenm z pravidla, ale len alm

prejavom systematickho silia absoltne nekompetentnho ministra Richtera

problm nezamestnanosti nie vyriei, ale znii spolu s umi, ktor ho

jemu naprotive spsobuj, ohrozujc tak jeho funkn vhody a pitky.

Ako toti celkom sprvne vystihli viacer diskutujci, Richter a jeho radnci

problm nezamestnanosti nerieia a, pravdupovediac, ani vyriei nemu

(pretoe armdu nezamestnatench mladch ud vytvra predovetkm naa

kolabujca vzdelvacia sstava, zatia o nov pracovn miesta nedoke

vytvori minister hospodrstva). Zato sa vak vetkmi monmi, vo vine

prpadov nezkonnmi a protistavnmi spsobmi snaia vyhna i vytlai

uchdzaov z evidencie. Prvm krokom na tejto ceste bolo obmedzenie monos-

ti privyrobi si popri dvke v hmotnej ndzi na dohodu o vykonan prce, resp.

dohodu o pracovnej innosti, kedy sa vm v prpade, e takto pracovn innos

vykonvate, strhva, ak si dobre pamtm, 70 percent zarobenej sumy z prs-

pevku, ktor od ttu ako uchdza dostvate. Konkrtne, ako doktor filozofie

s titulom PhD. som povaoval za nemorlne sedie doma na zadku a vybral som

sa brigdova na dve non smeny do obchodnho reazca cez agentru, na

zklade oho som si zarobil 34,10 eura, v dsledku oho som po strhnut 70

percent z tejto sumy z mojej dvky v hmotnej ndzi spojenej s prspevkom na

bvanie dostal namiesto 118,30 eura len 95,53 eura. Rovnako som bol potre-

stan za svoju aktivitu, ke som si na zklade alej dohody o vykonan prce

zarobil za mesiac 68,50 eura v ase, ke som u nastupoval na aktivan prce,

v dsledku oho som namiesto 181,37 eura mesane dostal len 130,00 euro

mesane.

al Richterov a smieny krok nasledoval v aprli 2013, ke op v rozpore

s stavou Slovenskej republiky pretlail cez SMER-om totalitne kontrolovan

Nrodn radu Slovenskej republiky zmenen verziu Zkona o slubch zame-

stnanosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov, v ktorej u chbal zmerne

sasti vynechan ods. 7 34 tohto zkona, poda ktorho: (7) rad je povinn

uchdzaovi o zamestnanie najmenej raz za kalendrny mesiac ponknu vhod-

n zamestnanie alebo as na niektorom z aktvnych opatren na trhu prce.

Na tomto mieste musm poznamena, e poas viacerch diskusi s prvnikmi

som sa od nich dozvedel, e zkon konkretizujci stavn lnky tieto nesmie

obmedzova i dokonca rui, ale me ich len konkretizova. Vynechanie

danho ods. 7 34 Zkona o slubch zamestnanosti je tak v zjavnom rozpore

s ods. 3 l. 35 naej stavy, poda ktorho: Obania maj prvo na prcu. tt

v primeranom rozsahu hmotne zabezpeuje obanov, ktor nie z vlastnej viny

nemu toto prvo vykonva. Podmienky ustanov zkon. A to nie je vetko,

ako sa toti uvdza v Richterom zdeformovanom zkone z aprla 2013, v 13

Psobnos radu: (1) Do psobnosti radu patr a) sprostredkva uch-

dzaom o zamestnanie a zujemcom o zamestnanie vhodn zamestnanie.

Inak povedan rady prce s poda tohto psmena, odseku a paragrafu de

facto naalej povinn ponka uchdzaom o prcu vhodn zamestnanie!

Pravdae, minister Richter po rokoch akch zkulisnch politickch bojov

a podrazov nie je tak hlpy, aby nevedel, o rob. Preto v tom istom ase, kedy

takto zdegradoval Zkon o slubch zamestnanosti, zrove zruil povinnos

uchdzaov hlsi sa kad mesiac na rade prce a t sa teraz musia hlsi len

kad tri mesiace. Dlh as to predkladal ako prejav svojej vekodunosti, a

km, ako sme videli, nepriiel Zkon o pomoci v hmotnej ndzi, ktor zmenil

sttisce slovenskch obanov na novodobch poddanch alebo otrokov SMER-

u SD. Na tomto mieste vak musm zdrazni, e poslanci Nrodnej rady

Slovenskej republiky ani Verejn ochrankya prv Slovenskej republiky vo

svojich podaniach nemohli analyzova najnebezpenejie politick momenty

alebo svislosti, ktor s s tmto zkonom spojen.

Ako toti vo svojich verejnch vystpeniach viackrt naznaili minister Richter,

ale aj predseda vldy Slovenskej republiky Robert Fico, elom zkona je vrti

pracovn nvyky osobm, ktor dlhodobo nepracuj a len privncky poberaj

dvku v hmotnej ndzi, priom sa koncentruj najm v junch okresoch

Banskobystrickho kraja a v Preovskom kraji, ie s to najm Rmovia.

Ako ale uviedla bval predsedkya vldy SR Iveta Radiov v skutonosti je

situcia celkom in, pretoe poda jej informci, ktor zrejme zskala z stredia

prce, 60 % uchdzaov m maturitu a 8 % z nich dokonca vysokokolsk

vzdelanie. A ak m spomedzi zvynch 32 % via as ukonen zkladn

vzdelanie, tak je jasn, e z celkovej masy nezamestnanch tvoria Rmovia len

mal as a ivia sa nejakm inm spsobom. Nepriamo to potvrdzuj aj

nedvne sprvy z mdi, poda ktorch viac ako 2000 vysokokolkov hne po

zskan diplomu nastpilo nie na nov pracovn miesto, ale ako je to vo

vyspelej Eurpe oraz benejie na rad prce. Nikoho asi neprekvap, e

vinu z nich tvorili absolventi tzv. spoloenskovednch odborov, ktor v-

inou tuduj len preto, aby tudovali a aby ich vyuujci mohli pobera

relatvne tedr prjmy a priivova sa na rznych grantoch a fondoch.

Osobitne pritom musm zdrazni nebezpenos poania predsedu vldy

Roberta Fica a jeho ministra Richtera, ktor takmto sprvanm realizuj v s-

hrne vemi nebezpen a zkern politick pln, ke:

Ntia uchdzaov, aby vzali akkovek, aj pre nich plne nevhodn pr-

cu, hoci je jasn, e pri obrovskej a dlhodobo pretrvvajcej asymetrii na

slovenskom pracovnom trhu, ke na zhruba 350 000 uchdzaov pripad

asi 14 000 vonch pracovnch miest, si ani takto prcu nenjdu.

Ntia mladch, ale aj starch ud, aby dochdzali za prcou do zahrani-

ia, resp. nadlho i dokonca plne opustili svoju vlas, aj so vetkmi

s tm spojenmi dsledkami, ako je rozpad rodn, vychovvanie det

v neplnch rodinch at.

Posiluj vo verejnej mienke protirmske nlady i postoje, namiesto

toho, aby sa poksili serizne vyriei tak rmsky problm, ako aj pro-

blm dlhodobej nezamestnanosti najm radiklnou a rchlou reformou

naej vzdelvacej sstavy a predovetkm tvorbou novch pracovnch

miest.

Druh moja iados o pomoc a osobn intervenciu z Vaej strany sa tka mjho

sporu s radom prce v Handlovej a sasne aj s Ministerstvom prce, so-

cilnych vec a rodiny Slovenskej republiky, ktor m svoju pozoruhodn ge-

nzu. Budem o najstrunej. V jni 2012 som odovzdal do centrlneho registra

moju doktorandsk dizertan prcu zo systematickej filozofie a zrove sa

poksil zastni konkurzu na akoe von miesto odbornho asistenta na jednej

slovenskej vysokej kole. Zo sprvania sa radnkov danej intitcie som okam-

ite pochopil, e v danom proteknom a kastovnom prostred nemm absoltne

ancu zamestna sa. Rovnako som musel eli skutonosti, e napriek opako-

vanej snahe zamestna sa na niektorej strednej kole vo Zvolene a okol som ani

raz nedostal ancu zastni sa na nejakom vberovom konan, priom rad

prce v danom meste mi napriek tomu, e som prekroil vek 50 rokov a bol

nezamestnan dlhie ako jeden rok, ie spadal som poda zkona do osobitnho

reimu, neponkol ani iadnu rekvalifikciu, ani aktivan prce i nejak

aliu relnu monos zamestna sa i zvi svoj prjem. Vtedy som pochopil

jednu zkladn vec, e pri vine uchdzaov so stredokolskm a vysoko-

kolskm vzdelanm hlavn chyba nie je v nich, ale v systme ako funguje tzv.

rad prce a vbec cel slovensk spolonos. Pochopil som, e ak mm dosta

vbec nejak ancu zamestna sa a prei, musm zmeni systm fungovania

radu prce a sasne aj celej naej kastovnej, proteknej a skorumpovanej

spolonosti. Preto som ako osoba v hmotnej ndzi oslovil Centrum prvnej

pomoci v Banskej Bystrici so iadosou o pomoc v mojej veci s tm, e chcem

zaalova rad prce, resp. tt za jeho neinnos a iada nhradu kody za

obdobie, poas ktorho mi v rozpore s stavou nebola ponknut i poskytnut

iadna prca.

Centrum prvnej pomoci m odmietlo zastupova na zklade toho, e mj

prpad oznailo za dopredu prehran, priom argumentovalo tm, e existuje

vnos stavnho sdu z roku 1998, poda ktorho iadny oban si neme

iada konkrtnu prcu v mieste svojho bydliska. Voi rozhodnutiu centra som

sa odvolal na Krajsk sd v Banskej Bystrici s tm, e od ttu neiadam

konkrtnu prcu v mieste bydliska, ale len vhodn prcu v ktorejkovek asti

nho ttu, kde mi ju rad prce ponkne, odvolvajc sa pritom nielen na

stavn prvo na prcu, ale aj na Richterom vynechan ods. 7 34 Zkona

o slubch zamestnanosti, poda ktorho mi tt bol povinn raz mesane po-

nknu bu vhodn prcu, alebo nejak aktvne opatrenie na trhu prce.

Krajsk sd v Banskej Bystrici sa zo sporu elegantne vyzul tak, e vo svojom

rozhodnut o mojom odvolan priznal svoju zemn neprslunos a posunul mj

prpad na rozhodnutie na Krajsk sd do Bratislavy, kde sa mi a po srii listov

viacerm stavnm initeom, vrtane prezidenta republiky, verejnej ochran-

kyne prv, predsedu Najvyieho sdu SR at. podarilo vynti si 18.

septembra 2013 pojednvanie, na zklade ktorho krajsk sudca uznal mj

nvrh a posunul vec Centru prvnej pomoci v Banskej Bystrici na alie pre-

jednanie. Musm prizna, e od tohto momentu sa sprvanie centra vrazne

zmenilo a v aprli 2014 mi bol danm centrom pridelen advokt, ktor sa sce

po dvoch tdov vzdal advoktskej praxe, ale medzitm ete stihol zisti, e

existuje zkon, poda ktorho som povinn ete pred alobou na rad prce

v Handlovej, kde som bol v evidencii uchdzaov viac ako jeden rok, poda

iados na Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny o vyplatenie nhrady

kody, ktor mi vznikla jeho neinnosou, t. j. tm, e mi poas mojej evidencie

neponkol iadnu vhodn prcu ani nijak aktvne opatrenie na trhu prce.

Prvnici centra mi pritom odporuili, aby som svoju iados nevzahoval

k minimlnej mzde v nrodnom hospodrstve, ale k priemernej mzde, v dsled-

ku oho sa odkodn pohybuje vo vke asi 12 000 euro.

V tejto svislosti chcem zdrazni dve veci v prvom rade povaujem dan

odkodn za plne legitmne alebo oprvnen, pretoe v mojom prpade tt,

konkrtne rady prce vo Zvolene a v Handlovej plne zlyhali vo svojej funkcii,

tak ako je tomu, poda mojich informci, takmer vade na Slovensku, kde

uchdzaov vinou len eviduj, ale nesprostredkvaj im takmer iadnu

prcu, no a v druhom rade chpem ho ako jedin mon nstroj, pomocou

ktorho je mon printi rady prce na Slovensku a ministerskch radnkov

pna Richtera, aby zaali robi to, za o s z dan vetkch obanov v mnohch

prpadoch plne bezdvodne platen.

Bohuia, ako mi oznmil advokt pridelen centrom prvnej pomoci, Mini-

sterstvo prce, socilnych vec a rodiny m k dispozci zkonom stanoven

6-mesan lehotu, poas ktorej je povinn na moju iados o nhradu kody

odpoveda. Pn advokt zrove poznamenal, e poda jeho sksenost v po-

dobnch prpadoch ministersk radnci (ako inak?!) akaj na posledn mon

termn a a potom odpovedaj, pravdae, vo vine prpadov zamietavo, t. j.

dan iados odmietnu, a a potom je mon poda alobu na zemne prslun

sd a bojova o svoje obianske prva dan naou stavou. Prve preto Vs

chcem poprosi, aby ste v rmci svojich kompetenci a monost presvedili

radnkov Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR, resp. priamo sa-

motnho ministra Jna Richtera, aby vzhadom na vysok pravdepo-

dobnos zpornej odpovede na moju iados o nhradu kody odpovedali

na tto iados (zaslan pnom advoktom na ministerstvo pred asi dvomi

tdami) o najskr, aby som mohol vas poda alobu na zemne prslun

sd a mohol tak dokza, e v danom spore mm pravdu ja, obyajn oban,

a nie vemocn tt, ktor nielene si nepln svoje povinnosti voi obanom, ale

prostrednctom poslancov SMER-u SD si ete aj upravuje v rozpore s stavou

Slovenskej republiky zkony tak, ako sa mu to prve hod i vyhovuje.

Tm sa dostvam k mojej tretej iadosti o Vau pomoc a osobn intervenciu.

Ako je toti zrejm nielen z vyie analyzovanch podan na stavn sd Slo-

venskej republiky, ale aj z mjho sporu s radom prce v Handlovej a prene-

sene aj so samotnm Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny, slovensk

tt ako tak prestva fungova a plni si svoje zkladn funkcie, na om m

hlavn podiel predovetkm momentlne vldnuca strana SMER-SD, ktor sa

vetkmi monmi spsobmi sna udra pri moci, a to aj na kor dlhodobch

zujmov a budcnosti viny obanov naej republiky. Okrem dkazov alebo

prkladov, ktor som doteraz poskytol v mojom liste, si Vs dovolm upozorni

na alie vemi dleit skutonosti, potvrdzujce moje kontatovanie:

radnci ministra kolstva u pred viac ako polrokom vypracovali Sprvu

o stave slovenskho kolstva, ktor vak poda mojich informci minister

kolstva aplovi dodnes nepredloil vlde na prerokovanie. O totalit-

nom sprvan sa a neschopnosti ministra kolstva ete lepie sved sp-

sob, akm sprvu ponkol verejnosti, ke tto sce me posiela e-mai-

lom svoje pripomienky k nej, ale tieto nie s zverejovan na strnke

ministerstva kolstva. Je to teda jednosmern komunikcia, poas ktorej

ministerstvo podliacky vyzved, ale obania nemaj ancu zisti, ako je

sprva vnman a hodnoten irokou laickou a odbornou verejnosou.

Rovnako dikttorsky a diletantsky sa vak v poslednom ase sprva aj mi-

nister vntra Rbert Kalik, ktor namiesto toho, aby otvoril i inicioval

irok celospoloensk diskusiu k novmu volebnmu zkonu, naprklad

s prvkami priamej demokracie, takto zkon uit v slade so zujmami

i dlhodobmi politickmi ciemi SMER-u SD jednoducho mieni predlo-

i na hlasovanie Nrodnej rade SR, plne pritom ignorujc mienku a n-

zory ostatnch politickch strn, ako aj obanov naej republiky.

Pred pr dami predseda vldy hrdo oznmil, e na mimoriadnom sneme

vldnej strany SMER-SD 28. jna 2014 bude predloen balek opatren,

ktor maj zlepi hmotn situciu slabie zarbajcich skupn obyva-

testva, mladch rodn a niektorch skupn dchodcov i invalidnch d-

chodcov. U z prvch informci je pritom zrejm, e nepjde o opatrenia,

ktor by zaruovali dlhodob prosperitu nho ttu i jeho skutone trva-

l a udraten hospodrsky rast a rozvoj, ale len o iastkov a navzjom

nezosladen kroky, ktorch jedinm cieom je doslova podplati voliov

a nakloni si ich na svoju stranu v predvolebnom roku tak, aby SMER-SD

a jeho strancky apart mohol alie tyri roky kontrolova eurofondy,

prideova svojim vernm lukratvne pracovn miesta v ttnej sprve,

kde je celkom ben, ak SMER-om proteovan osoby zastvaj dve

i viac ttom platench postov i funkci.

A to vetko v situci, ke na Slovensku, s vnimkou Bratislavy, prak-

ticky, ako upozoruje vo svojom lnku v Pravde da 23. jna 2014

Martin Kahanec, vo viacerch mestch a dedinch na vidieku prestala

existova stredn prjmov vrstva a obyvatestvo sa rozdelilo na kas-

tu bohatch, ktor si me dovoli luxusn ivot, dovolenky, kvalitn

vzdelanie pre svoje deti at., a poetn vrstvy i medzivrstvy chudob-

nch, ktor s radi, e za danch podmienok vbec prevaj.

Najlepie vak bude, ak dm slovo samotnmu Martinovi Kahancovi,

ktor na otzku redaktorky, i na Slovensku chba rovnos prleitost,

odpovedal takto: Chba vo vine krajn sveta. Dnen spolonos sa

rozdeuje na kasty. Dosta sa z jednej kasty do druhej je ak.

Znamen to, e udia z chudobnch rodn s asto preduren by chu-

dobnmi po cel ivot. Stle je pre mnohch mladch z chudobnejch

rodn problmom sta sa naprklad manarom podniku. U na zkladnej

kole, ke prde diea z chudobnej rodiny na hodinu v roztrhanch to-

pnkach, v neznakovom obleen, bez mobilu i desiatej, tak je istm

spsobom znevhodovan. Tu sa zanaj problmy s utiahnutosou, so

strachom, a doslova so zvykom na chudobu. Ide asto o talentovan deti,

ktor sa doktormi, prvnikmi i spomnanmi manarmi firiem nestan,

lebo s v spolonosti odsvan na okraj. Samozrejme, existuj aj vnim-

ky, a nie je ich mlo, ale vo vine prpadov strcaj udia vntorn mo-

tivciu pre vek bariry v spolonosti. Preto je kov na trhu prce,

a tie pri vzdelvan, aby sa socilna mobilita zvyovala.

Pn prezident, ako vidte, tt na Slovensku oraz vraznejie a oraz astejie

zlyhva pri plnen svojich funkci. Slovensko pritom nie je vemocou, ktor si

me zabezpei svoj blahobyt silou zbran a printi ekonomicky a vojensky

slabie krajiny, aby mu lacno predvali svoje suroviny a tovary, resp. samotn

udsk prcu, a na opltku zase draho kupovali jej vrobky. Slovensko nie je ani

ttom, ktor disponuje vekmi zsobami strategickch surovn, ktor by mohli

financova jeho spen rozvoj. M vak ancu uspie podobnm spsobom ako

niektor seversk krajiny, najm Dnsko a Fnsko, ktor takisto nedisponuj

strategickmi surovinami, ale dokzali vrazne a efektvne zreformova svoju

vzdelvaciu sstavu a vedecko-vskumn bzu a v relatvne krtkom asovom

intervale vybudova prosperujcu a socilne spravodliv spolonos. Rovnak

ancu m aj Slovensko, ktor sa navye nachdza v logisticky takmer idelnej

pozcii uprostred eurpskeho kontinentu na jeho pomyselnej streche, z ktorej

odtek ivotodarn voda do alch krajn kontinentu.

Kov otzka znie, ako na to, ako zmeni slovensk spolonos tak, aby sa

v relatvne krtkom asovom intervale stala rovnako prosperujcou a socilne

spravodlivou, ako s society na severe Eurpy. Vyzvam Vs preto a iadam,

aby ste na jar budceho roku vo verejnoprvnej televzii iniciovali zorgani-

zovanie diskusi (alebo okrhlych stolov), poas ktorch by zstupcovia od-

bornej verejnosti, ale aj zstupcovia niektorch obianskych organizci

a irokej verejnosti, ktor s u dlhie znmi svojou aktivitou a podnetnmi

reformnmi mylienkami i prstupmi, prediskutovali:

1. Nov volebn zkon, ktor by umonil zapoji do politickho diania aj

slovensk vidiek, ponkol by monos voli v rmci viacerch volebnch

obvodov, priom by obsahoval nielen prvky priamej demokracie, ale aj

jednoducho a funkne vyuval vhody zmieanho pomerne-vinovho

volebnho systmu.

2. Rmsky problm a rmsku otzku, ale tak, aby sa poas diskusi mohli

vyjadri predovetkm samotn Rmovia, aby mohli sami, bez porun-

kovania zo strany poslancov parlamentu i mimovldnych organizci

poveda, ako si predstavuj svoju budcnos v naom tte a v Eurpskej

nii, o od ns potrebuj vo svojej snahe dosta sa konene z biedy a dl-

hodobej socilnej izolcie, na ktorej maj svoj diel viny obidve strany.

3. Radiklnu a rchlu reformu slovenskej vzdelvacej sstavy a vedecko-v-

skumnej zkladne, ktor je v naich podmienkach hlavnm zdrojom bud-

cej prosperity a nakoniec aj vytenej socilnej spravodlivosti.

4. Sbor ekonomickch opatren, ktor umonia vrazne zvi zamestna-

nos na Slovensku a zrovnoprvnia domcich podnikateov so zahrani-

nmi podnikatemi, ktor s naalej nespravodlivo zvhodovan oproti

domcim podnikateom. Rovnako dleit a iaduce vak bude zisti, ako

alej postupova pri vyuvan eurpskych trukturlnych fondov, ktor

poda viacerch ekonmov vemi asto neplnia svoju funkciu a vrazne

deformuj domce podnikatesk prostredie, podnecuj ku korupcii,

mrhaniu verejnmi prostriedkami a mnohm alm negatvnym javom.

Zrove si Vs dovoujem poiada o to, aby sa na prvom kole tchto diskusi

nezastnili poslanci parlamentnch strn, ktor mali dos asu a monost,

aby so Slovenskom nieo dobr urobili, resp. iniciovali pozitvne zmeny v i-

vote jeho obanov, ale, ako naznauj vyie uveden skutonosti, neurobili tak.

Rovnako poda ma nie je iaduce, aby sa na tchto diskusich zastnili m-

diami proteovan a nanucovan pseudoodbornci ako naprklad Miroslav

Kus, Grigorij Mesenikov, Frantiek ebej, Radovan urana, Soa Szomo-

lnyov, Oga Gyarfssov a mnoh al im podobn, ktor len verklkuj

nzory a odporania bankrskych a inch oligarchov, lacne, povrchne a e-

lovo kritizuj miestne pomery a dodnes neprili so iadnou kontruktvnou my-

lienkou, ktor by posunula tto krajinu dopredu. Namiesto nich by poda mojej

skromnej mienky bola vtan as nekonformnch analytikov a diskutrov,

ktor nepodliehaj konvennm a oficilnym nzorom a doku s nadhadom

posudzova aj vemi zloit a pliv problmy, ud ako s Marin Vitkovi,

Branislav Fbry, Eduard Chmelr, viacero zamestnancov Ekonomickho,

Prognostickho a Politologickho stavu SAV, ako aj obania, ktor sa v po-

slednom obdob v pozitvnom slova zmysle zviditenili svojou verejnou obian-

skou angaovanosou. A v druhom kole takchto diskusi, ktor by prebehlo

v lete a na jese budceho roku, by sa potom mohli dosta k slovu zstupcovia

parlamentnch strn a v konfrontci s vyie uvedenmi diskutrmi ako M.

Vitkovi, E. Chmelr a i. predloi a obhajova svoje koncepcie (a pozcie), a to

u v rmci rozbiehajcej sa i zanajcej predvolebnej kampane.

Celkom na zver: Pn prezident, prezidentom Slovenskej republiky ste sa stali

predovetkm na zklade Vho osobnho silia a silia ud, ktor organizovali

Vau predvolebn kampa. Poda D. Machalu, ktorho sotva mono oznai za

Vho priaznivca, ako pe v lnku s nzvom S vychladenou hlavou v Slo-

venskom slove 7. aprla 2014, vak: Voby v mnohom ovplyvnili volii-

nedoukovia zo slovenskch strednch a vysokch kl, ktorch biedne slo-

vensk kolstvo produkuje pre rady prce. Ako jeden z tchto nedoukov

som vemi hrd na to, e som poas diskusi na strnke Markzy uviedol viacero

argumentov proti zvoleniu JUDr. Fica za prezidenta Slovenskej republiky a po-

mohol tak k Vmu zvoleniu. Na druhej strane, prve preto som si dovolil

oslovi Vs takmto spsobom v otvorenom liste s ndejou, e svoje pred-

volebn suby splnte a poksite sa zmeni ivot naich obanov k lepiemu.

Verm, e rovnako ako ja ste presveden, e ekonomick, socilne a politick

problmy je potrebn riei skr v rmci celospoloenskej diskusie vo verej-

noprvnych mdich i na internetovch frach, ako na ulici prostrednctvom

nsilnch protestov, ako to, bohuia, naalej robia menej astn nrody ako

nrod slovensk alebo esk. A v slade s tm budete reagova na moje iadosti

promptne a pozitvne.

So srdenm pozdravom

Mgr. Robert Burgan, PhD. (nedouk)

Prlohy: 1. Podanie poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky na stavn

sd Slovenskej republiky zo da 17. decembra 2013.

2. Podanie Verejnej ochrankyne prv Slovenskej republiky na stavn

sd Slovenskej republiky zo da 15. janura 2014.

Na vedomie: predseda vldy Slovenskej republiky JUDr. Robert Fico

predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky Mgr. Pavol Paka

V Handlovej, 24. jna 2014