YSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSf/SSSSSSS/SSSSi

I Bližšie I

k životu ( Helena ä'apková, _ i

odb. as. Katedry d e j í n KSČ ;

Za socialistickú školu

Na všetkých úsekoch náš- $ h o života prebieha b o j za } splnenie úloh dovŕšenia v ý - ^ stavby socializmu v n a š e j J vlasti. $

S otázkou rozhodného b o - 5 „ j a proti socializmu a n e - ^ ^ priateľským teóriám a s ich j ^ ráznym skoncovaním zaobe- > ^ ralo sa p lénum ÜV KSČ v ^

jún i minulého roku a tiež ч zasadanie ÜV KSS v januári 5 tohto roku, ktoré konkret!-^ zovalo uznesenie tohto p lé-^ na pre Slovesko.

Ústrednou myšliekou spo- i mínaných zasadaní Ostred- í ného výboru KSČ a KSS j e : $ zlepšen e ideolog cke j práce, $ převýchovy všetkých pra- 5 cujúcich v socialistickom ; duchu. $

Zvlášť výchove naše j mlá- * deže treba venovať zvýšenú >

S pozornosť. Pred m l á d e ž o u : § sto ja veľké úlohy. U v y s o - ? § školskej mládeže sa zvlášť j ^ prejavovali veľké nedostat- ^ § ky. V referáte súdruha $ ^ Hendrycha sa hovorí: $ 5 výchovná práca bola a d o - $ § teraz j e najväčšou slabinou j ^ n a j m ä na vysokých školách, ч ^ Tu mus íme dosiahnuť pod- ^ § statné zlepšenie. Význam- J > nmi Macron i'icilin n 7.IPDŠe- v

Ročník III. - č í s l o 7. Bratislava, apríl 1958. Cena 50 hal.

musíme vyhral Mládež. Vysokoško'ská mládež. Otvorený list Vysokoškolského výboru nadhodil množstvo prob­lémov. Okolo nás sa vyv í j a ži­vot, pred našimi očami vyrastá nová spoločnosť.

Na našich vysokých školách má vyrastať inteligencia a od­borníci, ktorí s a plne zapoja d o kriticky postavili proti Jednotlivcom ponesie pod heslom „Olohy ČSM v ý s t a v b y spoločnosti a budú v y - a skupinám, ktoré sú nositeľmi v e tape dovŕšenia v ý s t a v b y so-chovávať ľudí, akých p o t r e b u j e škodlivých zjavov v živote na škole cializmu". Bude významným nová spoločnosť. Položme si a j m i m o jkoly. medzníkom v ideovovýchovnej otázku, či takí ľudia na vysokých j a k mali vyzerať diskusie práci na univerzite a bude mať školách vyrasta jú a či sú na tú- 0 | j s t e v 0 všetkých pracovných širšiu platnosť a dosah. Boj o no­to úlohu pripravení. Väčšina áno. skupinách. Mali by. Žiaľ ešte vého človeka musíme vyhrať a Faktom však je . že treba aktív- n j e v ž d y s a vieme ostro postaviť vyhráme. nejšie rozvinúť politickú a ide- p r o t j škodlivým zjavom, pretože Našim prvoradým záujmom ovú prácu medzi vysokoškolák- nechceme „rozbíjať" horko- bude vytvoriť také ovzdušie mi. Otvorený list vysokoškolské- tažko pozliepaný kolektív. A tiež v každom kolektíve a sústavne

nie vždy vieme správne výchov- pôsobiť na každého jednotlivca, ne pôsobiť. aby z nás vyrástli ľudia kvalita-

Ideologická študentská konfe- tívne noví, ľudia socia izmu. rencia, pred ktorou stojíme, sa

Ш2РШ\ЖЪт S nou časťou úsilia o zlepše

nie výchovno-polit ickej prá- ^ J ce našich vysokých škôl j e j i Ich priblíženie k praxí." ^ $ O týchto slovách mus íme 5 ^ všetci vážne pouvažovať. 5

Jednou z for iem spojenia ч študentov s praiwu socia- ^ lis ticke j výs tavby by malo$ byť I naväzovanie, ešte v o 4 väčšom meradle, na tradície $ letných prázdninových b r i - í g i d r rokov 1947-1950. Tie- J t o brigády prispeli nielen k j utuženiu študentských ко- ̂ lektívov, ale i k zblíženiu $ robotníckej a š t u d u j ú c e j $ mládeže. $

Tradícia prázdninových ^ brigád sa obnovila v le te^ minulého roku a priniesla $ u ž cenné výs ledky a s k ú - ч senosti. Napríklad poslu- J cháči Právnickej a Filozo- $ f i c k e j faku l ty boli na br i- $ gáde v Žiari nad Hronom, $ k d e dosiahli nielen dobré > pracovné výsledky, ale n a d - ^ viazali tiež družbu s robot-^ nickou mládežou z miest- ^ n e j skupiny ČSM. O ich ̂ d o b r e j činnosti zaslali s v ä - i záci zo Žiaru list V V ČSM.̂

Styku š t u d u j ú c e j m láde-^ že s praxou b y mohli tiež ̂

(Dokončenie na 4. str.) S

ho výboru ČSM j e začiatok ofen­zívy na ideologickom fronte — začiatok úspešný.

V pracovných skupinách na Práv­nickej fakulte, na jmä v nižších roč­níkoch hovoria o liste po častiach: napríklad morálny profil študentov naše j pracovnej skupiny, otázka svetonázoru (do pracovných skupín pozývajú študentov z vyšších roč­níkov, ktorí im hovoria o tom, ako sa oni dopracovali k vedeckému sve- ф Horský park najlepší. Na 11. t o na zoru), riešia š tud i jné problémy marca zvolal Mestský výbor Odbo-atď Ukázali pekný príklad v tom, rového sväzu zamestnancov školstva že Otázkami svetonázoru morálnymi a vedeckých ústavov zástupcov die-a politickými kvalitami poslucháčov R 0 H l Ä . . 4 - . 1 c školských internátov, predsedôv jed-sa treba zaoberať sústavne. S рек-

n o t„ v / c h š t u d e n t s k ý c h rád a riadi-

nou odozvou sa list stretol na Fllo- t ( , r o v ä D n a vyhodnotenie medzi-zofíckej. Prírodovedeckej a Farma- internátnej súťaže bratislavských vy- n o ř i t ceutickej fakulte. V pracovných sokoškolských študentských domo- UK sa skupinách (1 keď nie všetkých) sa vov. Prvú cenu — putovný pohár a

Stefan V el a s

DELEGÁCIA FRANCÚZS1\ YCH ŠTUDENTOV U NÄS. Na pozva­nie vysokoškolskej rady ÚV ČSM prišla koncom marca d o n a š e j v last i šesťčlenná delegácia Národného sväzu francúzskych š t u ­dentov. Pri t e j t o príležitosti náš V V ČSM nadviazal z iniciatívy zástupcov lyonskej univerzity družbu s tamojšou študetskou or­ganizáciou. Záber z besedy s francúzskymi hosťami n a SÜV ČSM.

1300 Kčs udelila súťažná komisia Internátu SNP. O druhé miesto sa dell SD M. Neipora s Internátom na SevOnovovej ulici (po 1300 Kčs) a i r r ti» miesto získala Mladá garda (900 Kčs). NajbilUl* vyhodnotenie bude v júni t. r .

• VII. HOdrntifcá vedecká konfe-jrháčov Lekárskej fakulty i točni la 15. marca vo vel

k e j posluchárni teoretických ústa­vov. Konferenciu otvoril dekan L FUK doc. dr. M. Kratochvil. Potom v leo-r»Uck*J a klinickej časti konferen­cie odxnefc» 11 prednJdok. Na záver

ahelTwtfl t uom-rt pro­dekan pre výskum prof. dr. M. N0-sáľ. Prvú cenu získal Peter Marko s prácou Redoxpotenciály homoge-natu, druhú — Pecháň, Fischerová, Zolnayová, Smieško za prácu K anti-koagulačným a farmakodynamickým vlastnostiam idandionových derivá­tov. Šujanský, Krušpán, Klepetková a spol. dostali za prácu z oblasti v y ­hodnotenia metodík na stanovenie sa­turácie krvi kyslíkom tretiu cenu. Všetci boli odmenení vecnými darmi W ČSM, ROH a Dekanátu LF. • 11.510 nových vysokoškolákov príde v septembri t. r. do prvých ročníkov našich vysokých škôl. Pri prljmacích pohovoroch, ktoré pre­behnú v júni a v júli, budú komisie — zložené I zo zástupcov Národných

Sme proti alebo za

Dňa 19. marca t. r. nás ne­čakane opustila MUDr. Viera P o s p í š i l o v a , odborná asis­tentka a neskôr vedecká ašpi-rantka na Katedre neurológie, vedúca biochemického labora­tória Neurologickej kliniky v Bratislave. Lekárska fakulta v n e j stráca oddanú a usi lov­nú vedeckú pracovníčku, Neu­rologická klinika skromnú, obe­tavú a vždy ochotnú spolupra­covníčku.

V ten Istý deň v o veku 30 rokov tragicky zahynul MUDr. Oleg B o r o d i n. Psychiatrická klinika Fakultnej nemocnice, na ktore j pracoval, stratila v j eho osobe dobrého lekára a nádej­ného vedeckého pracovníka.

Česť Ich pamiatke!

Zázračná „bosorka", ktorá n á m

priniesla novú JAR — krásnu a

prajnú, mladú a večnú, nežnú

a nepremožiteľnú.

rsssssssssssssss/ssss/ssss/sssssssss/s/ss

výborov — dbať o všetky vlastnosti uchádzačov a neobmadzia sa Ibá na Ich doterajší prospech.

ф Do tohoročnej STM sa na uni­verzite prihlásilo 16 jednotlivcov a 4 súbory: zložky USUK, súbor pan­tomímy z Prírodovedeckej fakulty a tanečný orchester. Jednotlivci sa pri­hlásili s recitáciami, hrou na hudobné nástroje a najviac s vlastnou literár­nou tvorbou. Pravdepodobne už v nasledujúcich číslach NU v rubrike „Naša tvorba" budeme môcť uvere j­niť najlepšie literárne práce.

O Smerné čísla brigádnikov — v y ­sokoškolákov na letnú aktivitu roku WÖ8 podľa jednotlivých fakultných organizácii ČSM: farmaceuti 60. f i ­lozofi 220, geológovia 40. právnici 100, prírodovedci 150; Lekárska f a ­kulta Bratislava 500, Lekárska f a -kulU KoSce 230. Z cele j univerzity sa teda letných brigád má zúčastnit 1320 vysokoškolákov. ^

O Do pozornosti „starým" brigád­nikom! Štáb brigád pri SÜV ČSM sa rozhodol zozbierať pre zostavenie veľke j brigádnickej pamätnice čo najviac dokumentačného materiálu zo života vysokoškolských brigád. Preto s a Stáb brigád na vás obracia, aby s te fotografie, básne, články a pod. z brigádnickej činnosti zozbierali a cestou vedúcich PS odovzdali na VV ČSM. Fotografie treba opatriť pres­ným sprievodným textom.

9 Mali dvojnásobný sviatok. Dňa 8. marca — na MDŽ promovalo v au­le UK 12 absolventov diaľkového a 5 poslucháčov riadneho štúdia Filo­zofickej fakulty. Medzi promovanými bola i 46-ročná matka dvoch detí súdružka Petronella Barišová a dr. Vlasta Chorvátová, ktorá na budúci rok oslávi už svo je päťdesiate naro­deniny.

Železný zákon Celkom tvrdošijne,, nepružne,

riadili sa programoví pracovníci našej televízie v prvý jarný deň. Alebo sa riadili schematicky po­dia kalendára, alebo chceli zdô­raznil svoje presvedčenie v že­lezný, nemeniteľný zákon príro­dy. Dňa 22. marca zaradili do večerného vysielania tieto relá­cie: 19.45 Jar je tu — 21.00 Prahou od jari po jar — 21.30 Vojenská jar.

Jar tu nebola. N a truc progra­movým pracovníkom televízie, ktorí prejavili dobrú snahu zví­tal sa s jarou, zavievalo cesty snehom, fúkal ševerák, mrzlo a symbolicky strhávalo a zhadzo­valo televízne antény. Na obra­zovkách sa mal objavil oznam: jar a relácie o nej sa prekladajú na neurčito.

Teraz je však to neurčito už dejirtit íwe t u . Železný zákon prírody nesklamal ani tých v te­levízii, ani nás. Básnici si brú-sia perá, maliari natierajú na zeleno lavičky do parkov, člo­veka lahá von ..., železný zá­kon jari.

Studentská jar má svoje špe­cifické pôvaby a predtuchy. Okrem vône jari visí vo vzdu­chu nielen predzvesl leta, ale aj predzvesl skúšok. Okrem lavi­čiek v parku aj skriptá. Okrem básní aj zápočty. Okrem snežie­nok a rendez-vous aj práca. Ťa­há to von, do prírody a index lahá do študovne. Treba tu, ako sa vraví, toto dvoje skoordino-Vat. Ziadil. Tak, ako každú jar.

To je železný zákon študent­skej jari. Má v sebe tiež pôvaby.

( j v )

Z kabíny 10 číslic

MANŽELSTVÁ VYSOKOŠKOLÁKOV A k é sú štyri najčastejšie príčiny uzatvárania manželstva medzi vysokoškolák­m i ? • č o s materiálnymi podmienkami? • Načo sú dobré staré m a m y ? • Dieťa a čo ďale j? TO SO OTÁZKY, S KTORÝMI SA ZAOBERÁ PRVÝ Z NAŠICH ČLÁN­

KOV NA TÚTO TÉMU n a s t r a n e 3.

Bratislava — Halle

22. marce odcestovala do NDR 29-členná delegácia naše j univerzity na čele s ruktorom prof. J. Šefrán-kom,

V aule Univerzity Martina Luthera v Halle 24. marca slávnostne zahá­jili Týždeň priateľstva s Univerzitou komenského. Slávnostný akt vyvr­cholil podpísaním zmluvy o priateľ­stve a spolupráci medzi oboma uni­verzitami. Zmluvu podpísali rektor UK prof. J. Sefránek a rektor Uni­verzity M. Luthera v Halle dr. Leo Stern.

Rektori oboch univerzít zaslali zá-padonemeckému Spolkovému snemu spoločný telegram, v ktorom žiadajú zákaz atómového vyzbrojovania, v o j ­nového štvania a fašist ickej propa­gandy v NSR.

V Týždni priateľstva docenti a pro­fesori našej univerzity prednášali na tamojšej filozofickej, lekárskej, prí­rodovedeckej a právnickej fakulte.

- t k -

— Prosím, Univerzita . . . koho voláte? — Vás, súdružka Centrála! Smieme k v á m prísť na návš tevu?

Tu redakcia Našej univerzity. Povolenie sme zre jme dostali, ináč by s t e nas ledu júce inter­

view nemohli čítať.

• Meno a v e k (pokiaľ to nie j e Košicami a Brnom. Posledné m e -prílíš indiskrétne) prosím. dzištátne sme mali s FF v Be-Amália Kozlíková . . . (po chvíli lehrade, s Halle a s Novinárskou presvedčovania) — 30 rokov. fakultou v o Varšave.

• Koľko máte na Univerzite čí­s e l ? 120

в Viete ich všetky spamäti? Ano.

• Ktoré s ú volané na jčas te j š ie? 132 — študi jné oddelenie RUK. 141 — sekretariát RUK, 144 — zásobovacie oddelenie a 168 — Katedra historického ma­

terializmu.

• Koľko hovorov prichádza den­n e zvonka? Asi 300. Obomi smermi ich j e asi 800—100.

• Koľko mávate medzimest­ských a medzištátnych hovorov? Medzimestských priemerne 5 denne. Nujčastejšie s Prahou,

• Kedy j e najväčšia frekvencia? Denne od 9 - t e j do 11-te j hodi­ny a v sobotu. Dohovárajú s a randíčka. To tam napíšte!

в Čo vás s to j í j e d e n hovor? 30 halierov (v telefónnej búdke 23, súkromníka 40 halierov).

• A nakoniec, n a čo s i na jv iac sťažu je te? Asi s t o našich ľudí nás denne otravuje, aby sme im zavolali určité číslo. Nadmieru nás to z a ­ťažuje a ich to zdržuje. Ja na signál musím čakať práve tak dlho ako oni.

• Pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám čo na jv iac „v momente" zachytených s ignálov!

— mh —

Spoza

hraníc • MAĎARSKÝ KOMUNISTICKÝ SVÄZ MLÁDEŽE s a za jeden rok po svo jom založení (21. III. 1957) s ta l mohutnou mládežníckou or­ganizáciou. Dnes už má v i a c e j ako 200.000 členov a ďalší mla­dí ľudia sa d o sväzu prihlásujú.

© POLÍCIA PROTI ŠTUDENTOM. V Paríži v Lat inskej š t v r t i s a v y š e 2000 študentov zúčastnilo v e ľ k e j prot i faš i s t icke j demon-š t r á e e. Pri t e j t o príležitosti po­lícia pozatýkala asi 300 vysoko­školákov.

• ŠTUDENTSKÚ SVADOBKU otvorili pre niekoľkými mesiac­mi študenti j e d n e j z japonských univerzít. Za krá tky čas kance­lária zoznámila 1 5 párov a 2 u ž a j rozsobáš la.

• 1 5 MILIÓNOVÝ SUDAN MA LEN JEDNU UNIVERZITU a t o v Chartume. S tudu je t u sotva £00 poslucháčov. Napriek tomu pravidelnými prázdn'novými kurzami čítania a písania s a chartumskí vysokoškoláci v ý ­znamne podieľajú na likvidácii negramotnosti. (Analfabetov j e zatiaľ 98 percent obyvateľov).

• POČET VYSOKOŠKOLÁKOV NA 10.000 OBYVATEĽOV j e ne­klamným dôkazom kul túrne j úrovne š tátov. Tu j e pár; čísiel z p re javu N. S. Chruščova: A r ­ménska SSR — 118, Uzbecká SSR — 103, Turkménska SSR — 93, Turecko — 12, Pak is tan — 8, Irán — 4.

• POČET VYSOKOŠKOLÁKOV, ŠTUDUJÚCICH V ZAHRANIČÍ dos ahoi podľa ú d a j o v UNESCO v r . 1955 56 150.000 osôb. V USA š t u d u j e 36.000 zahraň čných š t u ­dentov, v o Francúzsku 16.000, v SSSR 10.000, v Anglicku 9.000 a v NSR 7.000.

• KANADSKÍ VYSOKOŠKOLÁCI DO BRUSELU. 24 chlapcov a 24 dievčat z III. a IV. ročníkov uni­verzity budú konať službu sprievodcov v kanadskom pavi­lóne na Svetovej v ý s t a v e v Bru­seli.

в PROTI ATÓMOVÝM ZBRA­NIAM — ZA BEZATÔMOVÉ PÄSMO. Zástupcovia Študent­s k e j komisie Ústrednej rady Slo­bodnej nemeckej mládeže (FDJ), Združenia poľských študentov a Vysokoškolskej rady ÚV ČSM podpísal: v Lipsku spoločné v y -h'ásenie. Vyhlásenie poukazuje n a nebezpečenstvo, ktoré môže v srdci Európy vzniknúť sklado­vaním atómových zbraní a v ý ­stavbou raketových odpaľova­cích základní a v mene š tuden­tov Nemecka, Poľska a ČSR pod­p o r u j e návrh na vytvořen e bez-atómového pásma v s t redne j Eu­rópe.

Prof . Da l ibor M. K r n o

Zdroje energie a budúcnosť

ľudstva

KRAJINA, o ktorej sa nehovorí

14. apríla 1856, teda presne pred 102 rokmi, uvažoval K. Marx:

„Za našich čias každá vec akoby bola tehotná svojím protikladom. Vi­díme, ako stroje, obdarené zázračnou silou skracovať ľudskú prácu a zvy­šovať j e j plodnosť, ako tieto s t ro je plodia hlad a vyčerpanie. Nové zdro­j e bohatstva sa s táva jú — akoby pô­sobením dákej osudnej kliatby — zdrojmi biedy." (Marx—Engels, Vy­brané spisy I., Svoboda 1950, s t r . 366.)

Za sto rokov ľudstvo poznalo zá­kony spoločenského vývoja. Vždy nové objavy sa stávali súčasne zdroj­mi bohatstva pre jedných a biedy pre druhých. Protiklady čo raz väčš­mi bili do očú. Pred vyše štyridsia­timi rokmi pracujúci Ruska vykro­čili na cestu slobody, ľudskej dô­stojnosti, spravodlivosti a blahobytu pre všetkých. Od vtedy celé ľudstvo môže názorne pozorovať protichodné pôsobenie „každej veci" podľa toho, či pôsob! v spoločnosti kapitalistic­k e j alebo socialistickej. Zvlášť j a s ­ne sa to ukazuje v súvislosti s ob­javením nekonečných zdrojov energie skrytých v jadre atómu. Nevyhnutne si čoraz viac ľudi uvedomuje, že k tým istým vedeckým objavom rôzne triedy rôznym spôsobom pri­stupujú. 2 e teda každý vedecký ob­jav alebo technický pokrok rôznym spôsobom slúžia cieľom a záujmom ľudstva, podľa toho, ktorá trieda ich ovládne. Čoraz viac ľudí na celom svete sa presviedča, že len v socia­listickej spoločnosti môžu vedecké

List z Pruhy

objavy a technické úspechy slúžiť pokroku a blahobytu všetkých ľudí, celého ľudstva.

Imperialisti oznámili ľudstvu obja­venie atómovej energie bombardova­ním Hirošimy a Nagasaki, zavražde­ním státisícov nevojakov, detí, žien a starcov. Všemožne sa snažili vy­užiť svo j domnelý „monopol" na strašenie, na zabezpečenie s v o j e j vlády nad svetom. Vo výskume sa sústredili na nukleárne a termo­nukleárne výbuchy, ale otázke kon­trolných reakcií nevenovali náležitú pozornosť. Prvú atómovú elektráreň spustili r . 1954 v SSSR, tam tiež vy­budovali prvý atómový ľadoborec, riešia otázku kontrolovanej termo­nukleárnej reakcie, vypustili prvé družice a riešia celý rad ďalších mie­rových vedeckých problémov. Nie j e náhodou, že dve protichodné sociálne sústavy ponúkajú ľudstvu dva zásad­ne protichodné spôsoby použitia „te j Istej veci" — v tomto prípade ató­movej energie. Imperialisti hovoria o možnosti zničiť svet, o nevyhnut­nosti zbrojiť, ponúkajú ľudstvu „čis­t é " atómové a vodíkové bomby, uva­ž u j ú o zneužití vesmíru na vojnové ciele. Ľudstvo však kráča napred a vždy ráznejšie odmieta „ponuky" a plány agresorov. Vždy viac ľudi chá­pe, že sa na vývoj nemôže pasívne dívať, ale že treba naň aktívne pô­sobiť, aby šiel cestou života a nie cestou záhuby.

O tom. aké neslýchané možnosti stoja pred nami, sme sa môhli do­zvedieť napr. z článku akad. I. V. Kurčatova v moskovskej Pravde

(28. II. 1958). „Termojaderná ener­gia — základ energetiky budúcnosti."

„Rozhodujúci význam budú mať v budúcnosti termonukleárne reak­tory pracujúce na základe čistého deitéria (vodíku s atómovou váhou 2). Deitéria jes to v prírode dostatok — na každých Šesťtisíc jadier oby­čajného vodíku pripadá jedno jadro deitéria. Obsahom energie sa liter obyčajnej vody vyrovná asi 400 lit­rom nafty. Jednoduché výpočty uka­zujú, že deitéria ako „paliva" j e s to na zemi dostatok, i pri najbúrlivej­šom vývoji energetiky na stámillóny rokov. Vytvorením termojaderných reaktorov odpadne starosť o zdroje energie prakticky naveky."

Tak vedecký úspech, vyriešenie otázky kontrolovanej termojadernej reakcie urobí zbytočným a odhalí malichernosť všetkého Imperialistic­kého pechorenia o ovládnutie sveto­vých zdrojov nafty, práve tak, ako vypustenie sputnikov ukázalo nereál­nosť budovania siete základni na cu­dzích územiach.

Pri takýchto perspektívach nie div, že národy odmietajú vojnu a ničenie a žiadajú mierové spolunažívanie a spoluprácu, mínovú hospodársku sú­ťaž krajin s rozfllelnym hospodársko-spoločenským zriadením. Teda to, čo ponúkajú a žiadajú krajiny svetovej socialistickej sústavy.

Cestu k plodnej mierovej spolu­práci všetkých národov má otvoriť Sovietskym svazom navrhovaná a dnes už všetkými mierovými silami sveta žiadaná konferencia na na j-v y l i e j úrovni.

Hovorí sa, ž e p r v ý dojem najpravdepodobnejšie v y j a d r u j e skutočnosť. Pravdivosť tohto tvrdenia s a pri návš teve Albán­s k a zdá trochu problematickou. Možno j e t o vplyvom rýchleho prechodu. Lietadlo prenesie člo­veka za pár hodín do úplne iné­ho prostredia. No pri návš teve hlavného mesta Albánska Tirany z isťu jete u seba určitú dishar­móniu dojmov.

V á š prvý pohľad prirodzene spočinie na skutočne nádhernej panoráme, k torá dodáva mestu, v určitom slova zmysle, jedineč­nosť. Príchod do m e s t a prináša celý rad javov, k toré stredoeu-rópana urči te zau jmú a nútia ho premýšľať. Pred vašimi očami sa s t r ieda jú pamiatky minulých storočí s posledným slovom techniky. Táto zmes j a v o v cu­dzinca spočiatku prekvapuje . J e t o prirodzené. Vecí posudzovanie j e podmienené doposiaľ v y p e s ­tovanými životnými názormi, zvyklosťami denného života, n á ­rokmi a kritériami na spoločen­s k ý život. Čím väčšia j e odliš­nosť od prostredia, v ktorom s m e doposiaľ žili, t ý m väčšiu do­bu treba k tomu, aby s m e poro­zumeli novému prostrediu. J e

Vypočítavať t u na tomto mies­te, v čom sa konkrétne p r e j a ­vu je , by znamenalo rozoberať dôvody krvného obehu človeka. Exis tu je . Cítiť ho na každom kroku, ten zdravý pulz n o v e j krvi, t a k od' išný od s t a r e j . J e j pulz o b s a h u j e v e ľ k ý entuziazmus albánskeho ľudu, vôľu vybudo­vať zo s v o j e j k r a j i n y kvitnúcu záhradu Európy. Dáva Albánsku novú, zdravú f a r b u a postupne ods t raňuje zo s v o j e j t v á r e cho­robný obraz apatičnosti, vyvola­n ý stáročnou porobou.

Prečo staviam na p r v é miesto j a v y minulosti a potom j a v y v y ­j a d r u j ú c e nové Albánsko? Zvy­č a j n e s a t o robí naópak. Hovoriť o nových javoch bez prihliadnu­t ia k stavu, k torý zanechali v y ­korisťovatelia a po stáročia p a ­nujúca poroba, bolo b y určite nespravodlivé k obrovským ú s ­pechom, k toré za t a k ý k r á t k y čas od svo jho oslobodenia do­siahol albánsky ľud.

Len stručný prehľad s t a v u d o oslobodenia: Takmer žiadna prie­myselná výroba a komunikačné prostriedky, vysoké percento analfabetizmu, žiadne vysoké ško y, mládež bola nútená š t u ­dovať v zahraničí atď. Stav d o

Čo je to pražský Tripól ?

«IIBIIUS1I I f I S I i l l - » 5 » *

História sa začína tam, kde Tripól bol ešte Dipólom — združením, kto­ré vzniklo na Matematicko-fyzikálnej a Filologickej fakulte KU v Prahe. Tu sa totiž konštatovalo, že zhruba existujú dve vrstvy poslucháčov: prvá sa takrečeno po krky zahrabala d o svojho oboru a druhá, ktorá sa tiež po krky zahrabala — ibaže d o kartovania. Oba zjavy, hoci kontrast­né, boli nenormálne a bolo ich treba niečím vyvážiť. Tým niečím sa stal Dipól.

Večer Dykovej poézie bol prvým, nesmelým krokom Dipólu. Potom sa onedlho objavil na plagáte ohlasujú­com prednášku doc. Havlíčka „Ume­nie a gýč" nový podpis: Tripól. Tre­tím členom sa stala Filozofická f a ­kulta.

Šťastlivým ťahom originálneho združenia bolo vyhlásenie súťaže o najlepšiu študentskú divadelnú hru. Do uzávierky súťaže došlo päť pô­vodných hier, medzi nimi antická hra werichovskej příchutě „Zajtra vstúpi Hannibal" od Vladimíra ňezáča — Přibského a d v e hry Jany Štróblovej „Čo s ňou?" a „Spievajúce dievčat­ko alebo začiatok futurizmu". Súťaž nebola samoúčelná. Hru „Zajtra vstú­

pi Hannibal" začal nacvičovať dra­matický súbor Tripólu. K premiére dô jde koncom apríla.

Keď sa na plátnach kín objavil f i lm „Ľahký život", Tripól usporiadal za účasti scenáristky Mileny Tobolovej a režiséra J. Makovca diskusiu, na ktorej sa zúčastnili a j zástupcovia robotníckej a roľníckej mládeže. Účastníkom dlho nevymizne z pamäti rušný priebeh diskusie a vášnivá kritika filmu, ako diela nepravdivého.

Ďalšia akcia Tripólu vernisáž m o ­derných českých maliarov, bola uni­kátnou. Nešlo o súbornú výstavu mladých maliarov, skôr o pohľad do dielne P. Kotika, J. Kotíka, Istíera, Fáru, Janečka, Medeka a ďalších. Studenti mali možnosť vidieť na v ý ­stave hádam po prvý raz ukážky au­torov, ktorí sa sami charakterizovali ako abstraktivisti, surealisti a posu-realisti. Pozornosť návštevníkov vzbu­dili na jma „Pletařka" a „Akcia I." posurealistu M. Medeka.

V máj i Tripól usporiada cyklus veršov modernej poézie. Začne sa pásmom „Verše ticha a času". Potom budú večery juhoslovanskej, švéd­skej, sovietskej a poľskej poézie.

Treba uznať, že už i doterajšia čin-

,.Vážený pán riaditeľ, Botanická záhrada UK v Bratislave sa zaoberá a j pestovaním Orchideí (so zvláštnym zameraním na skupinu Oneldiinae) zo semena získaného asymblotlckou cestou. Preto sa na Vás obraciame s prosbou o zaslanie čerstvých semien te j to skupiny. Лко protihodnotu Vám radi zašleme semená vysokohorskej flóry, ak by ste o ne mali záujem. Za Vašu láskavosť Vám vopred srdečne ďakujeme.

S pozdravom Lýdia Pavelková, asistentka BZUK."

Tento list, pravda, v angličtí- vy riaditeľstvo istej botanickej ne, dostalo nedávno z Bratisla- záhrady v Indii. Naša botanická

záhrada totiž nie je v styku iba s mnohými botanickými záhra­dami európskych krajín a SSSR, ale vymieňa rastlinné semená aj s indickými, čínskymi, japonský­mi, americkými , ba aj novozé­landskými botanickými inštitú­ciami. Cudzokrajné rastlinné se­mená sa vymieňajú spravidla bezplatne, na základe indexov semien. Vzácne sú zásielky se­mien, ktoré BZUK dostáva z tro­pických oblasti. Rastliny sa z nich pestujú

V TROPICKOM SKLENÍKU Záhradník súdruh Kováč tu

robí zaujímavé pokusy s kríže­ním citrónovníku. Citróny, ktoré lanského roku vypestoval, mali vyšší obsah vitamínu C, než tie

, , . . . . . „pravé" г obchodov. Boli vral Jeden г prvých poslov jar i - také kyslC. žc aj najväčší mi-

Primula aurlctilata. lounik kyslostí musel pri ich

ochutnávaní zmraštit tvár. V skleníku sa dobre darí aj

kávovníku. Dopestovanú kávu ovšek nepražia, ale posielajú do zahraničia na dalšie pestovanie. Dievčatá by v skleníku zaujala Vanilla, ktorá sa využíva pri vý­robe vanilkového cukru. Dozreli tu už aj banány a pekné plody ananásu.

Lenže skleník — to je iba ma­lá časť vlastnej záhrady. Tá je vonku a „fachmani" ju rozdelili na čast parkoyú a pedagogickú, tzv. systém. Systém preto, lebo tu každá četad rastlín má vy­hradený vlastný záhon.

SILNÉ DOZVUKY ZIMY

pocítili hádam najviac záhrad­níci. Ved už dávno mali pod ve­dením súdruha Weisbergera za­čat s jarným výsevom a s vý­sadbou.

Parkovú časí a vlastne celý architektonický a estetický vý­zor záhrady má na starosti od­borný asistent inž. Bohumil Filo.

K TOHOROČNÝ NOVINKÁM ktoré BZUK pre svojich náv­števníkov a poslucháčov biológie (treba na tomto mieste pripo­menúť, že títo ykvelé možnosti

ooit Tripólu stoj í za reč. Váži to v r a j v kolektívnom vedeni. Prípravný výbor združenia, v ktorom má každá fakulta dvoch zástupcov, totiž nepo­zná zvyčajnú hierarchiu funkcioná­rov. Organizovanie podujati j e rov­nomerne rozložené n a všetkých čle­nov výboru, ktorí pritom úzko spo­lupracujú s výbormi FO ČSM.

Nakoniec malá úvaha o podmien­kach a rozdielnom poňatí kultúrnej činnosti na UK v Bratislave a KU v Prahe: m y v Bratislave máme klub s mäkkými fotelaml, k ý m Tripól si často nevie zohnať miestnosť pre to-Ictoré podujatie. Hrať divadlo? Nie, to u nás skutočne nemá zmysel, už sme z toho vyrástli. Prečo by sme sa namáhali, keď to robia iní a lep­šie? V Prahe sa toho, zdá sa, n e ­boja. Nacvičujú dokonca hru študenta autora a stvámia j u svojsky — š tu­dentský. Je to riskantné, ale ich od­vaha experimentovať si zaslúži uzna­nie. A nielen to. Čo keby . . . náš V y ­sokoškolský výbor pozval dramatický krúžok Tripólu s hrou „Zajtra vstú­pi Hannibal" d o Bratislavy? Stačilo b y napísať na adresu „Tripól — Pra­ha I., Náměstí Krasnoarmějců".

(pač)

štúdia v záhrade až hriešne má­lo využívajú) pripravuje, patria krásne dekoratívne ruže zo zá­padného Nemecka. Pôjde o ruže celkom nové, wláštne, jediné svojho druhu. Aj v Nemecku ich pestujú iba od roku 1954. Na zatienených miestach vysadia pestré Rhodendróny, kríky po­dobné azálkam, so stále zelený­mi listami.

VINICE NAD KARLOVOU VSOU

tiež patria k záhrade. Súdruh Ludvig tu pestuje najrozličnej­šie druhy viniča. Vetmi si dá záležať na zachovaní čistých druhov, ved ináč by jeho svedo­mitá práca pri sledovaní akosti, vlastnosti, cukornatosti nebola úspešná. V pivnici pravda mož­no sledovat akost vína i čisté prakticky, ale to robia iba hos­tia — neodborníci, napríklad 19. marca Jozefovia, dotieraví re-raktori a pod.

V MIČURINSKOM SADE

sa robia pokusy s krížením ovoc -ných stromkov, hlavne marhúľ a broskýň. Pri tejto práci dosiahol dobré výsledky súdruh čejka. Ale pekné pracovné výsledky možno dosiahnuť aj v ,,uzavre­tom" botanickom pracovisku —

v laboratóriu. Asistentka Lýdia Pavelková tu denne sleduje ana-tomické a cytologické zmeny (zmeny počtu chromozómov) u rastlín v zmenenom prostredí.

Budova Univerz i ty v Tirane, k t o r ú otvori l i zač iatkom tohto š k o l ­s k é h o roku.

Jasné, ž e ľahšiemu porozumeniu nového prostredia pomáha in­formovanosť o ňom.

Podľa môjho názoru o Albán­s k u s m e informovaní nedosta­točne. Albánsko tvorí súčasť so­cialistického tábora, preto by s i zaslúžilo väčšieho popularizova­nia. Ide o kra j inu, v k t o r e j cu­dzinec nachádza mnohé stopy kultúrneho a hospodárskeho útlaku minulosti. Vidíte t u po­zostatky bašovania vykorisťova­teľov rôznych foriem a národnej príslušnosti. Dedičstvo minulosti j e živé a j e príčinou toho, ž e p r v ý pohľad na Albánsko j e t ro­chu skreslený.

A v š a k Albánsko m á i druhú, podstatnejšiu s tránku, k torá preds tavu je nielen novú t v á r kra j iny, ale zároveň nový cha­rakter vzťahov medzi národ­mi, uskutočňovaný na základe proletárskeho internacionalizmu.

Takto rast ie ananás. Pravda t e ­raz e š t e iba kv i tne , n á š záber j e

z l e t a m i n u l é h o roku.

SLOVO NA ZAVER

Keď sme tu v rozličných sú­vislostiach spomenuli celý rad mien, nemôžeme nepripomenúť, že na dennom odstraňovaní ar­chitektonických nedostatkov, v rozvíjaní a rozširovaní výskum-no-vedeckej práce a na tom, že sa Botanická záhrada stáva čo­raz vyhľadávanejšou, (a to nie­len v období kvitnutia Viktórie régie) majú zásluhu i všetci ostatní pracovníci BZUK v čele s riaditeľom doc. Jozefom Ma-jovským, -tk-

oslobodenie j e krutou obžalobou bývale j v ládnúcej tr iedy Albán­ska, k t o r á v spojení s cudzími vykorisťovateľmi udržiavala a l ­bánsky ľud v hospodárskom a kultúrnom útlaku.

Po oslobodení albánsky ľud s pomocou pracujúcich socialis­tického tábora s i vybudoval no­v é továrne (napr. text i lný k o m ­binát v Tirane), vybudoval ko­munikačné spoje, intenzívne p r e ­vádza elektrifikáciu s v o j e j k r a ­jiny, mechanizuje poľnohospo­dárstvo, odstránil v podstate analfabetizmus, m á d n e s s v o j u univerzitu v Tirane, n a k t o r e j š t u d u j e viac ako t r i t is íc po­slucháčov atď.

Správne oceniť dnešok pred­pokladá vidieť a vyhodnotiť m i ­nulosť, vedieť j u správne u k á ­zať, vedieť s a j e j správne po­zrieť do očú, ohmatať j u a po­tom s väčšou láskou a porozu­mením pohľadiť a pýšiť s a s tým, čo s m e urobili doposiaľ.

Za pobytu v Albánsku s a často žiada zavrieť oči, nevidieť t ieto pozostatky minulosti, vidieť len to, čo dýcha novvm životom.

Albánsko ž i j e novým životom, doháňa storočia. Osobitné pod­mienky s i v y ž a d u j ú osobitných for iem riešenia. Túto osobitnosť môžme vidieť na každom kroku. Treba j u len správne zadeliť, za­u j a ť k n e j marxist ické stanovis­ko. Albánsko môže byť školou teoretickým pracovníkom spolo­čenskovedných disciplín. Vedec­k ý pracovník sa môže na kaž­dom kroku s tretnúť s uplatňo­vaním nových pravidiel spolo­čenského správania sa. Na k a ž ­dom kroku možno vidieť b o j no­vého s o starým, tvrdoši jnosť starého a nekompromisnosť no­vého v intenzite, k torú nemožno zaznamenať u nás.

Styky Univerzity Komenského v Bratislave s Univerzitou v Ti­rane s ú nedostatočné a j preto, že Univerzita v Tirane pracu je len od prvého septembra 1957. Pri rozširovaní s t y k o v Univerzi­t y Komenského nesmieme zabú­dať na mladú Univerzitu v Ti­rane. Každá pomoc z n a š e j s t r a ­ny bude prínosom p r e spoločnú vec, pomôže odstrániť dedičstvo minulosti a nastoliť nový r a ­dostnejš í život všade, k d e od­stránili vykorisťovateľský s y s ­tém. Ide teda o to, využiť v š e t ­k y formy s t y k u a vytvoriť väč­šiu zainteresovanosť u našich pracovníkov o kraj inu, o k t o r e j doteraz vieme pomerne veľmi málo.

Doc. L. S c h u b e r t , dekan Prírodovedeckej fakulty

Qíalíi tmiba Jozef Mríz

Príhoda V r a j na prednáške 2 č í re j náhody oči d o oči osud im hodil. A nič viac.

Krátky čas. V t e j i s te j posluchárni za j edným stĺpom sedeli. Nestačil všetko zapísať. O chvíľu on zas musel dať objasnenie. Len ako ? A k o ? Celá sa c h v e j e . . . Tichučká, ako snenie.

; j / I v t ó ? О /

s : Stála tam mlčky, nie však ponížene. Skrížené ruky ako novicka A vráta srdca otvorené. Pre jedno, dve, t r i . . . j eho slovíčka.

Na veži domu pri Dunaji hodiny presýpajú čas. Sesť, sedem, osem . . . Ráno vysmiate v šantivom, preslnenom

kabáte.

A oni, ako vinníci v s ú d n e j sieni

tak s to ja zoči-voči pod nebom vyslneným.

— Márne som čakala, však prečo, prečo ?

Drása m u srdce. Povie niečo?

Nepovie vôbec nič. Vesna ich nasršila. Vesna ich pomerí. Prisahať budú spolu na

jarné večery. Vždy, keď sa z v e č e r í . . .

JozeJ Milučký:

Balada o stratenom

sne O čom si mi to vtedy vravela keď vietor jarný sfúkol do čela ti celú — celučičkú šticu? Že utečieme až do Trantárie, tam cukrárom sa iste dobre žije, a j slniečko že upečieš mi z lásky a dáš mi z neho pravú polovicu.

Nadšene som ťa stiskol v drobné náručie.

Veď také slnko, to môže byť chutné!

No že som pokrkval ti fertušku, tú kvietkovanú, maľučkú, škrabala si sa na ušku. plačúc mi da a ručné náučné, veď tebe za to mama „iste hlavu

u t n e . . ."

Rýchle sme na to zabudli. A ani čo sa nekudlí formovali sme z hliny bábiky. (Teta mi vravievala, že som

veliký a na chlapca to nesluší. Ja som to púšťal piano cez uši.)

Ten usmrkanček býval sedemročný

a ty — tá škuta drobná — šesťročná.

A j potom neskôr, v škole čosi šepkali sme si, ako: „Cesta

spo očná . . Už nie do b á j n e j Trantárie kde zlatý tátoš žije, no do prostého, rodinného

života . . .

A j potom, ako šarvanec, keď som ťa volal prvý na tanec a t y si placho nazízala na dvere, či nespatříš v nich s v o j e j

matere, hanblivo som sa sklonil nad teba a cez tie oči. hlboké a čisté

ako studne videl som rovno do neba.

DUŠAN PODPOLIANSKY

Samotná Samotná sedí. šuš t í list. Musí prísť isto. Musí prísť. Neznámy vojak. Blonďavý. Nech vypočuje. Prevraví.

Samotná sedí. V počatí. Pod srdcom s miazgou z úvrati. Na tvári b'edosť štíhlych briez. Ešte dnes príde? Ešte dnee?

Skromnosť Len kúštik poézie. DrobnušUý ako mak. Bez spevu duäa hynie. Len prilnúť k husliam slák.

Zmeniť sa na škovrjánka let eť k vám ako hosť. Pre p eseň koľká d aľka! Daš za ňu — malý bozk?

Niekoľko s lov k manželstvám vysokoškolákov

Príčiny stroskotávan ia Smutnfl históriu — mohlo b y

su nazývať ne jedno manželstvo vysokoškolákov. To nevylučuje protiklad. Dnes b y sme radi čo-t o k u problému vysokoškolákov povedali. Zdôrazňujem čo-to, lebo rozobrať celú vec d o detailov j e tu nemožné.

Že sa dnes manželstvo vyso­koškolákov stáva problémom — o tom vari netreba diskutovať. Je problematické vo väčšine prí­padov z rozličných dôvodov.

DAGMAR WAGNEROVÄ

- A f -

PALO BRÁZDA

V ulici V ulici stojím, nepískám, len mlčky hľadím k tvojmu oknu, tak blízko som — a predsa

nejdem k vám, stojím a v daždi kocky dlažby

moknú.

Sme si snáď ešte málo známi, veď sotva pozdrav šepneme keď stretneme sa v uiic', odpovieš — červeň na lici a kráčaš, hľadíš do zeme a pohľad m ô j t ! hlavu mámí.

Viem, iba, ž e máš oči sivé, ani ti meno nepoznám, j a k poklad si mi zverená. nosím ťa v srdci bez mena; kým prídem po prvý raz k vám snáď povieš mi ho milostivé.

Tak ticho stojím pod oknami, že skoro an nedýcham keď vietor nocou ševelí, už sa tl Iste očí zavreli a j a tu stále stojím sám a opájam sa předtuchami.

Snáď ma raz predsa tvoja láska zhýčká;

možno sa ale srdce márne teší... V zákrute kvlli nočné električka. Posledná. Pôjdem domov peši.

. . ft*

Po dlhšom čase domov som sa vrátiĹ

Zavreté dvere. U vás vidím ženu. Hoc krásnu stále, mlkvu.

Začepenú.

Zajtra sa budem túlať po úvrati hľadajúc detstva sen, ktorý som

dnes stratil. Trhá to bôľom hruď, ako by

stratil srdce vlastné.

Ak nenájdem ho, o päť rokov iste.

Tvoje dievča tam, biele, drobnušké,

v čipkovej, kvietkovanej fer tuške bude som mnou vravieť. Skrze moje básne.

Jar v rodnom

hniezde Pôda sa opäť stáva suchou. Vo vzduchu vonia jarný prúd. Opojné jlaro, plné vzruchov zo stromov prýští, dýcha ž hrúd.

Konárom veš a biele hrozná kvitnúca Vesna — cárovná. Dnes nám a j suchár ľahko dozná že j a r j e u nás čartovná.

Belostné kačky krídla vzopnú voda ich berie na vlny. Steblá t ráv talia lúku kopnú, aby bol sviatok úplný.

Je jaro, zeleň. Pastier zrúkne, reťaze stáda zarinčia. O mesiac, o dva d evčie sukne mihnú sa spoza malinč a.

Víťaziié slnko stúpa s chvatom do zreníc svetau nazerá. V tom čase hýria rýdz m zlatom sinavé, horské jazerá.

Si trochu drsné, hniezdo rodné! Nehýčkáš svojich v pohodlí. Človek sa a1 e s tebou zhodne a my sme sa vždy dohodli.

Začnime po poriadku. Dnes končia mladi ľudia stred-

nú školu 16—17 roční. Prichá­dza jú na fakulty, d o internátov s hmlistým vedomím, že čosi chcú. To „čosi" Je v l ep í ich prí­padoch doplnené túžbou po po­znaní, aby som niečo vedel. Zlat u mnohých táto tú iba vôbec ne­existuje. Ostré konštatovanie, ale pravdivé. Týmto potom padne najviac vhod prostredie, do kto­rého zapadnú v Internáte. „Ko­nečne pravý študentský život! Sloboda!* — vzdychnú — a zač­nú chodiť do Jalty. Alebo — na­čo d o J l l l y ! Ved zabaviť sa dá I v internáte. Opojení pocitom slobody a vedomím „na pred -nááfcy sa dá a j neísť". ochotne aa priučia od starších kolegov ta jom vewlého, lenivého a ulá-raného života v internát*. Ta-kýchto „okúzJenrov- Ja v našich internátoch až-až Velké percen­t o i nich — dievčatá. Ich pro­gram obyčajne pozostáva zo spáafcu. jedla, . besied na rôzna témy" (plus pitie kávičky a f a j ­čenie) a Iných podobných zábav.

V tomto prostredí sa zoznámia d v a j a mladi ľudia. Zistia, že bez seba nemôžu žiť. Z<Aerú sa. Ja veľa takýchto „Internátnych"

manželstiev. Ži jú ďalej v Inter­náte, v j e d n e j lzbletočke. A k i m d o toho n ič nezasiahne ak eú silní — doštudujú. Čo slabší — dezertujú.

Vynára sa otázka: Je správne, aby sa mladi nedoštudovani ľu­dia brali? Nemožno odpovedať Jednoznačne. Cenerallzovanle v tomto prípade b y nás viedlo k omylom. Každé takéto manžel­stvo j e totiž „vecou o sebe". Môžeme sa však pokúsiť vypá­trať, aké dôvody asi vedú vyso­koškolákov k manželstvu.

Prvým dôvodom, ktorý b y mal byť Jediným (čo j e ovšem utó­pia) Je l á s k a . Dobrá vec tá láska. AJí j e pravá. Škoda, ž e v mladistvých predstavách Je všetko ružovšie, ako v skutoč­nosti. Že „nie j e všetko zlato, čo sa blyšt í" zistia mnohí až po dlhšom čase. Nechajme t o však tak a připusťme, že sa mladi be­r ú zo skutočnej lásky.

A k o budú žiť po sobáši? A k sú z Bratislavy, prichýlia

Ich rodičia niektorého z nich. A k bývali v Internáte, zostanú tu I naďalej. Dostávajú plné štipen­dium a ak dobre hospodária, dačo si 1 nadobudnú. Vec sa pravda skomplikuje príchodom dieťaťa. Čo s n im? V j e d n e j Izbičke Je trom ľuďom nemožné žiť. Dieťat­k o putu je k u starej mame. Zlaté staré mamky! Dobre že ste na svete! A čo ak vás niektoré die­ťatko n e m á ? Alebo ak sl h o z ne­jakých dôvodov nemôžete vziať k sebe? Čo s nim urobi mamlč-ka ?

Preruší štúdium. (V horšom prípade 1 otec.) Ak sa otecko ďa­l e j uči, ako sa cíti a reaguje na zmenené okolnosti? Rôzne. Jeden trpezlivo znáša plač i plien­k y rozvešané, kde sa len dá. Druhý zúri a zisťuje, že Jeho manželstvo bol obrovský omyl.

Ďalší dôvod (dosť divný) je, že

I študent. Tie najnešikovnejšie sa nedostanú k cieľu. No 1ch pr i­padni manželia n e m a j ú čo ľuto­vať: s ú to dievčatká prázdne a neprinesú veľa šťastia In tel lgentnejšiemu mužovi. Vyzna­č u j ú sa tým, že p o zistení, že cieľ sa blíži, zavesia s v o j e š tú­diá na klinec a odídu domov chystať si výbavu. Svoje vzdela­nie zavŕšia — výdajom.

S týmto súvis í i ďalšia vec — k o n v e n č n o s ť . Treba sl pri­znať, že v každom z nás j e št ip­k a konvenčnosti niektorého o d ­tieňa. Človek j e už o d prírody tvor konvenčný. Konvenčnosť, ktorá vedie vysokoškoláčky k u sobášu má s v o j e charakteristické črty. Zraňuje predovšetkým d iev­čatá z malomestského prostredia. Nepísaný zákon „žene patrí va­reška" j e posilňovaný ďalším. „Dvadsaťdva ročná Je už stará dievka". To znamená, že dievča, ktoré skonči slobodné š t ú ­d i u m na vysoke j škole. Je na ocot. A čo sl má úbohé dievča vybrať? Mamka doňho hučí, v š e t . k y známe tetky sa pýtajú, k e d y sa bude vydávať? Nuž tak sa v y ­dá. A k o t o v takomto manželstve potom vyzerá, j e už druhá vec.

Najvážnejš í dôvod s m e si ne­chali nakonec: j e t ý m dôvodom, ktorý robí z manželstva vysoko­školákov problém najviac. Je to manželstvo

z n u t n o s t i .

Dievča čaká dieťa a manželstvo v tomto prípade j e východiskom z núdze. „Príležitosť robí zlode­ja!" Mall b y sl to uvedomiť nie­ktorí ľudia a aspoň trochu sa cí­tiť spoluvfaní za mnohé nešťast­n é manželstvá. Za to, že v e l k ý m percentom na rozvodoch sa po­dieľajú vysokoškoláci (príp. b ý ­vali!) Okrem lepšieho východiska z núdze, a k ý m j e manželstvo, hľadá sa často a j iné. Špinavé a nehodné mladých ľudí pred kto­rými s to j í celý život.

A nakoniec:

i slobody a vedomím ..na' pred- - X S ' Ú ™ v h o $ i —v „ d. .1 n,M- JZL /, V A h^voriľlo0oSOX^UX™ I no treba povedať: vysokoškoláci ^ často v s t u p u j ú d o manželstva ^ íahkomyselne. Nemyslia na b u - $ dúcnosť a na to, že robia práve í jeden z najvážnejších krokov 5 v živote. í

(O ďalších otázkach, súvisia- ^ cich s týmto problémom — i napr. o manželstve preto, aby x sme mohli ostať v Bratlsla- í ve, alebo o otázke bytov p o § skončení štúdia manželov a % pod. — budeme hovoriť v b u - ^ dúcich číslach.) $

prichádzajú na cieľom č I m

mnohé dievčatá vysokú školu a » k ô r t a v y d a ť . T ý m šikov­ne jš ím sa u j d e ne jaký asistent, m e n e j š ikovným mus í stačiť

J arna na ílada JOZEF MILUČKÝ

v*-v vľ.

Zas prižli vody jarné. Zas strieka mľeko plen. Odkiaľ ho Dunaj crpčí to nikdy nechápem.

Džbán slnka až sa pení. Polieva paplón tráv. Kočiarky, guľky sklené. A úsmev ako splav.

V parkoch a sadoch mestských hľaholí vtáčia spiež. Stdce sa roztvorilo , a spolunôtí tiež.

Ilustrácie; J. HviSe.

Na juhu pri Adrii rozkv tli cyprusy. Pod n n ť Srbka švárna čakať ma nemusí.

Duša, oči mi ma jú povahu túlavú. Čaká ma moja Anka tam u nás, pri Váhu.

Preklady dvoch prác Fr. Sa-ganovej dostali sa k nám v opač­nom poradí: najprv sme čítali „Istý úsmev" (v českom pre­klade), po ňom autorkin debut, novelu „Dobrý deň, smútok" (v slovenčine). To však na veci nemení. Obidve knižočky zaha­lené sú — nie do flóru — ale do rozčuľujúceho hodvábu smút­ku. Fabula j e iná. Problematika nie. Rozdiel j e len v ctižiadosti autorky: prvá práca j e literár­ne rafinovaným vyprávaním prostého príbehu o starostiach mladého dievčaťa, druhá chce byť literárne náročným obrazom ľúbostných konfliktov — trochu staršieho dievčaťa. Život stáva sa pre tieto problémy smutným. Blaživo smutným.

Zdá sa, že pre tento zvláštny, blazeovaný smútok — zlaté po­zadie lásky — stala s a Sagano-vá literárnou senzáciou, preto narazila i na odpor. Najprv o tom odpore, o kritike. Nemyslím tu len na ironické poznámky lite­rárnych veličín o témach j e j prác (Maugham), ale najmä na kritiku ich myšlienkovej a cito­v e j náplne (u nás napr. recenzia spisovateľa VI. Mináča, uverej­nená pred časom v Kultúrnom živote). Myš ienkový postup týchto kritik Je a s nasledujúci:

nie j e pravda, že tu ide o v ý ­znamnú literatúru. Je to bluf. Nemá veľké postavy a idey. Ne­dosahuje úroveň Balzaca a Flau­berta. No takéto porovnanie j e hádam zbytočné a „nepropor-cionálne". Saganová hádam ani nechce podať obraz mravov ce­le j society. Ide j e j skôr o v y ­stihnutie nálady (nemožno j e j uprieť, ž e to robí dobre, zre jme sa učila u najlepších moderných štylistov), V čom s ú však sku­točné literárne nedostatky Sa-ganovej ?

Na jedného z j e j kritikov pô­sobila nepríjemne skutočnosť — a má asi pravdu, — že Saganová z prostých príbehov o ľúbost­ných problémoch mladého diev­čaťa vyvodzuje hlbokomyselné filozofické závery, že príbehy zahaľuje do akéhosi existencia­listického rúcha. Prekontroluj­me si to. Hrdinka prózy „Dobrý deň, smútok" nechtiac pôsobí katastrofu, smrť Anny, priateľ­ky svojho otca. Vedie j u k tomu skôr akýsi citový poryv ako s k u ­točné nepriateľstvo. Anna sa j e j nepáči preto, že j u chce vycho­vávať, že do j e j vzťahu k otcovi vniesla akýsi disharmonický tón. Hrdinka a j e j otec ľahko si v s u ­gerujú, že išlo len o nehodu. Uzhodnú sa na tom. (Nechceme moralizovať, držíme sa len f a k ­tov literárneho diela). Autorka ústami s v o j e j hrdinky v y j a d r u j e ва o tomto rozhodnutí ironicky. „Možno spáchať samovraždu pre takých ľudí, ktorí nepotrebujú nikoho, ani živého, ani mŕtve­ho?" (predchádzajúci de j ako by toto konštatovanie dosť dôrazne popieral). Čo j e to: „nepotrebu­j ú nikoho, ani živého, ani mŕt­veho?" J e to výstižné konštato­vanie? Ide skôr o existencialis­tickú manieru, či fikciu člove­ka bez lásky a nenávisti. Preto drží svoju hrdinku mimo „ne­bezpečného pásma" skutočného

smútku, alebo prirodzenej ra­dosti.

Saganovú nazvali Sartrom v sukniach. J e to až príliš v ý ­stižné. Básnický s v e t Sartrových beletristických prác j e výsledkom jeho filozofických tendencií. U Saganovej j e čímsi, čo j e li­terárnemu dielu pridané. J e t o „malý", „egoistický" smútok, elegantný, ale nehlboký. Akosi takto útešne, bez katharzy sku­točného bôľu, končí sa i druhá práca Saganovej.

Poľský kritik Zygmunt Lich-niak uvádza v o svojom malom portréte Saganovej známu Ezo­povu bá jku o volovi a žabe. Vo­lovi, vracajúcemu sa z ťažkej oračky prihovorí sa žaba: „Uf, ale sme sa narobili!" Nejde tu o alúziu,, len o alegóriu. Intelek­tuálny obsah Saganovej prác j e Vskutku malý. No autorka s a tvári inak. hlbokomyselnejšie.

Opakujeme, Saganová píäe veľ­mi dobre. Kto ijľadí len na štýl a neberie „do ohľadu myšlienkový obsah, ľahko Saganovej „sadne na lep". Môže povedať, že Saga­novej prózy sú dobre „zbeletri-zovanou filozofiou smútku", „ro­mánovým traktárom o osamote­ní vnútorne zruinovaného n a j ­mladšieho pokolenia". Priznajme, že svoju „filozofiu" podáva Sa­ganová sugestívne. No to, čo podáva, nestačí. Iste, j e j filozofia j e povrchná preto, ž e autorka j e mladá. Sumu svojich život­ných skúseností naťahuje ne­správne na Prokustovo lôžko Sartrovho a Camusovho existen-cionalizmu. V tom j e základný rozpor j e j prác. Kto sa uspoko­j u j e s j e j poňatím života, tomu sa bude zdať Saganová, pre j e j literárny štýl, významnou autor­kou. Neuspokojí však toho. kto od literatúry a od života poža­duje viac. Ján Stetáek

СХХХЭЁШЗдсоо Zriecť sa myšlen1 a znamená vyhlásit duševny bankrot. Kde prestáva presvedčenie, že ľudia poznávajú pravdu myslením, tam začína skepsa,

Albert Schweitzer * * *

Najlepšia kniha je tá, o ktorej si každý čitateľ myslí, že by ju mohol napísať sám.

^ r " 1 Pascal * * *

NajvySSím stupňom nespravodlivosti je predstieraná spra­vodlivosť.

Platon * * *

Frázi за vytýka, že kazí jazyk a sloh. To je síce pravda, ale jej deštrukčná sila je daleko hlbšia, fráza stiera rozdiel medzi pravdou a nepravdou.

Karel Čapek

J

" I F -

ŠPORT Na prahu jarnej

sezóny Rozhovor s vedúcim Katedry TV

A. Krištofičom

Nie j e aktív, ako aktív to každý vie. A veru takých, a k o bol „aktív funkcionárov ČSM na Filozo­f i cke j fakulte- začiatkom marca', treba pohladať č o i s o sviečkou v ru­ke za bieleho dňa. Už len čo sa tý­ka účasti, bol aktív úspešný: tých viac ako 40 účastníkov si v Univer­zitnom klube ani nemalo kde posa­dať. O všeličom sa hovorilo: J. Men-tel sa rozrečnil, že zdroj činnosti má byť v pracovných skupinách (bodaj b y už konečne v o všetkých a i bol!), Anča Hollá sa s istým „kľučkovaním" snažila vyvravieť, že I tá polovica členov Sväzu mládeže sl dá do po­riadku členské príspevky (už j e to­mu, veríme, tak), istá pekná národo-plsárka z o IV. ročníka sa zasa roz-

jazyčnatela, ako sl Ich pracovná sku­pina sama, z vlastných zdrojov a iniciatívy organizuje zber cenného pre štúdium folklórneho materiálu po slovenských dedinách, v archívoch a múzeách, a tak povedľa t e j t o odbor­ne j urobia i k u s roboty kultúrno-masovej. Ba padli tu a j pozoruhod­né návrhy na reorganizáciu práce Sväzu mládeže na fakulte. S nie­ktorými to trochu „heglo" (majú ešte v pamäti všel i jaké minulé „re­organizácie") no tu šlo v podstate o cenné a naozaj(!) pozoruhodné ná­vrhy. Ide o to: preskúmať a dobré z nich uviesť do života! A eš te na margo aktívu: čím viacej takých dobrých a podnetných! (čký)

Tento raz o fľaši o krčme — krŕmičéčke, o štvrtoročiakoch a štvrtoročlačkach — filozof­kách a klebetách medzi nimi. (Nie však všetkými). Materiál ku glose nám „venovala- bohatá torba r e ä na tom Istom marcovom aktive funkcioná­rov ČSM — f i lozofov. Súdr. V . . j v o svojom diskusnom príspevku o. i. v y ­riekol ž« „študenti veľa ľúbia páleiô". Na to vstane istá jeho čiperná koleg júa a tá zas: „Ako to môžeš zovšeobecňovať a nedívať sa na špinu pred vlastnými vrátam! ? Nie s ú to reči. že naši chlapci — štvrtoro-čiaci sú z radov najčastejších hosťov hostinca pri Horskom p a r k u . . . ! 4 4

Zasa na to vstane Ď uro $ . . . a z toho istého ročníka: „Chodíme — tam. netajíme, no keď sa s vami spojím \ Nám j e to u i jedno: Chodíme tam vedno". (Možno že to vo veršoch napovedal, ale povedal to v tomto zmysle). Nás uzáver: vrana vrane v r j j oči vyklať nemá. i keď b y tfobaU жкoko/vek. Nemyslíte? (čký)

O prospechu

Láska k športu j e jednou z podstatných č ŕ t u mladého člo­veka. Žiaľ u nás tomu tak, až na niektorých členov m mofakult-ných oddielov, nie je. Chyba nie j e v tom, že by s a u nás vôbec nešportovalo, t o nie. Hrá s a stol ný tenis i basketbal, živelne futbal, no t o nie s ú ani zďaleka

vyčerpané možnosti, ktoré má­me. V športovej atmosfére vlád ne akási malátnosť. Ako to v skutočnosti vyzeíiá v našom un verzitnom športe, nám povedal

vedúci Katedry telesnej výchovy s . Albín Kr štofič:

1. Ako ste spokojný, prípadne nespokojný s terajším stavom telesnej výchovy na univerzite?

Najväčší problém j e dochá­dzka. V zimnom semestri cho­dilo veľmi málo poslucháčov na hodiny telesnej výchovy, najmä z Filozofickej a Právnickej f a ­kulty, predovšetkým z prvých a druhých ročníkov. U vyšších roč­níkov naproti tomu badať zá­ujem i o povinnú telesnú výcho­vu V rámc : te j to sa napríklad úspešne rozvíja vodácky šport ä vodácká tur stĺka. Potešujúce j e a j vytvoren e oddielu umeleckej gymnastiky, v ktorom dievčatá nedávno začali naplno s nacvi­čovaním.

2. Aké sú výhliadku na jarnú sezónu?

Veľké ťažkosti nám robí ne­dostatok priestorov. Dynamo Spoj, kde sme mali najlepšie

podmienky zo všetkých brati­slavských škôl j e zorané, takže v tomto semestri tam už pravde­podobne nebudeme môcť cv.'čiť. Zaťaľ budú k dispozícii iba ih­riská basketbalové, volejbalové a tenisové. Ihrisko v Horskom parku nám nemôže tento nedos­tatok odstrániť, lebo sa tam ne­previedli ani práce plánované na minulý rok. (A čo brigády š tu­dentov? — poznámka redakto­ra). Pre vodákov s a plánujú v letnom semestri plavby z Bra­tislavy do Gabčíkova a cesty do­lu Váham а Hronom. Dievčatá druhých ročníkov sa zúčastnia letných výcv kových kurzov vo Vyšných Ružbachoch a v Ban­skom Studenci.

J. Ktorý druh športu je u štu­dentov najobľúbenejší?

Je to vodáctvo, ktorého sa zú­častňujú i dievčatá. Vodáci majú najväčíie zastúpenie u geológov a prírodovedcov. Potom j e to futbal (1 keď nemá dostatok priestorov) — o jeho masovosti met pochýb.

4. Splnili lyžiarske výcvikové kurzy tvoje poslanie?

Tohoročné lyžiarske výcv ko-vé kurzy boli organizované po­

dľa dôkladne pripraveného plánu. Celkove prebehlo 8 kurzov, kto-r . í h sa Hlčastmlo 360 posluchá­čov prvých a druhých ročníkov. Okrem veďúckh a inštruktorov s i osvedčili 1 politickí vedúci vy s ani z príslušných fakúlt, ktorí mali za úlohu vyplniť ho­diny organ zovaného voľna. Tak na kurzoch nechýbali prednášky.

besedy, hry a zábavy. Slovom s politicko-výchovnou stránkou na kurzoch som bol veľmi spo-ko'ný. Do kurzov prišli väčšinou zač'atočníci v lyžovaní, ale vďa­ka skvelým inštruktorom, všetci účastníci si osvojili Základy ly­žován a.

5 Aké sú materiálne podmien­ky pre nastávajúce obdobie?

Po materiálnej stránke j e ka­tedra dobre pripravená. Tak len vodáci dostanú v te j to sezóne tri nové ka jaky (dva s plachtou), 2 kanoe a jeden lodný motor. Ostané športové potreby: lopty, s ete a pod. zakupujeme podľa potreby. No to, čo by sme n a j ­viac potreboval: — ihrisko — za­kúpiť nemožno.

6. Uskutočnia sa y letnom se­mestri nejaké prebory?

Budú iba pokračovať ť e , kto­r é začali už v zimnom semestri. Doteraz prebehli v o futbale, v atletike a v plávaní. To bolo prvé kolo. Do konca apríla pre­behne druhé, a t o med2i škola­mi Bratislavy. Do tohto kola po­stupuje vždy víťaz a ten kto splnil lim t . U kolektívnych športov nie víťazi, ale mužstvo zložené z najlepších hráčov na škole. Po skončení druhého ko'.a budú Ce'oslovenské dni telesnej výchovy a športu na vysokých školách. Víťazi postúp a do ce­loštátneho kola. K stretnutiu Praha—Bratislava nedôjde, pre­tože každá fakulta podobné stretnutia poriada osobitne.

J. Mentel

ste v . v minulých glosách málo do­čítali. Robíme tak teraz. Zaiste ne­viete, že na prvom mieste v prospe­chu sa „Uchytil" plným právom III. ročník s priemerom známok 1,58. Blahoželáme!! Druhé miesto obsadili dva ročníky v dobrej zhode: druhý a piaty. Majú takmer navlas podobné výsledky. Tretí z „rivalov" j e prvý

rečník a š tv r tý (zasa zheda číslic) — š tvr tý ročník. Prekvapuje nás i ví­ťaz. i „porazený". Vlani to bolo s ni­mi сраспэ. A snáď a j prvoročiaci s a mohli viác „trhnúť". Kým v o vyšších ročníkoch mali až 2—4 .skúšky, v pr­vom ročníku priemerne 1—2. Ako to bude v letnom semestri? (čký)

Lopta ostane vždy guľatá

3 za a 2 proti a j u nás So záujmom sme si prečítali v novinách zprávu o vtipnom a užitoč­

nom hnutí Hanoiskej mládeže „Tri za a dve proti", podľa ktorého sa bude sledovať týchto päť úloh: treba byť pracovitý, spořivý, statoč­ný a priamy; treba uznávať disciplínu a starať sa o poriadok; treba byť skromným občanom a ozajstným človekom; bojovať proti výstrelkom ne­poriadku a nezriadenosti a bojovať proti hrubému a drzému chovaniu sa k ženám. Sväz pracujúcej mládeže v Hanoi zaviedol toto hnutie, aby sa mladí Vietnamci vyporiadali s o zvyškami dedičstva po francúzskych kolonizátoroch. Nám sa však zdá, že by sa do podobného hnutia mohli zapojiť i niektorí naši mladí ľudia. Hoci m y sme s francúzskymi kolo­nizátormi nemali nikdy nič spoločného. - t k -

Rýchlosť takmer atómová Pod týmto titulkom sme uverejnili v minulom čísle Našej univerzity

kritickú glosu. Na glosu sme dostali od dekana Prírodovedeckej fakulty UK prof. dr . J. Valšika odpoveď, v ktore j sa doslovne píše:

„Pred dvoma rokmi si študenti vyžiadali zakúpenie niekoľko výtlač­kov te j to knihy (Trifonov: Studenti — pozn. redakcie). Kniha bola zakúpená, čítala sa však a diskutovalo sa o ne j len v 1-2 skupinách. Ostatní sa vyhovárali na skúšky a knihu ání nečítali. Kniha bola ponúk­nutá študentom druhý krát. Neide tedy o rýchlosť temer atómovú, ale o určitú chorobu funkcionárov Prírodovedeckej fakulty, ktorú lekári na­zývajú „fixnou ideou". Tá pozostáva v tom, že sa funkcionári domnie­vajú. že poslucháči si túto knihu mohli predsa len prečítať."

Redakcia nič nedodáva.

Citlivým srdciam klasických filológov

Koľkokrát sa potvrdilo v špor­tovom svete nepísané pravidlo, že lopta j e guľatá. Platí t o nie­len pre futbalistov, basketbalis­tov a volejbalistov, ale a j pre prívržencov hry s celuloidovou loptičkou — stolných tenistov. Nie j e to dávno, čo sme bolí svedkami nečakanej prehry čs. stolných tenistov v zápase s Ju­hosláviou v pomere 4:5, hoci už vied i 4:11 A znovu sme sa pre­svedčili o tom a j na majs trov­stvách FFUK v ping-pongu. Fa­voritom č. 1 v súťaži mužov bol D. Slobodník zo IV. roč. Prvé stretnutie vyhral celkom suve­rénne. V semifinále však narazil na „ucháňa" Zacharu (I. roč.), ktorý ho poslal od stola s pre­hrou 0:21, a tak favorit č. 1 sa musel uposkojiť so 4. miestom. Umenie Zacharu už ale nestačilo na piatoročiaka Harmana, ktorý zvíťazil 0:3 a stal sa tak m a j ­strom FFUK pre rok 1958. Prí­jemným prekvapením bola hra E. Holecovej z II. ročníka. Ho'.e-cová, okreml získania titulov v dvojhre a zmiešanej štvorhre, skončila v súťaži mužov na 3.

mieste! Výsledok hovoriaci sám za seba.

Celkove s úrovňou turnaja, najmä s finálovými zápasmi, môžeme byť spokojní. Potešiteľ­né bolo, že väčšina účastníkov hrala útočný stolný tenis a ne­uchyľovala sa (až na malé v ý ­nimky) k neobľúbenému a oku diváka neľahodiacemu „pinka-niu".

Finálové výsledky: dvojhra mužov — Harman—Zachara 3:0.

Hľadá sa súper už skoro rok, ale doteraz sa eš te nenašiel. Amatérskych stopovačov robí — doteraz úplne bezvýsledne — päť basketbalistiek z II. ročníka FFUK. Akýsi súper bol poslednýkrát viditeľný na minuloročných fakult­ných majstrovstvách v podobe dvoch narýchlo pozliepaných družstiev z druhého a tretieho ročníka. Po majstrovstvách však i títo súperi zá­hadne zmizli, hoci zlé jazyky na futbale tvrdia, že ani nezmizli, iba sa jednoducho rozpadli. Škoda.

Päťka dievčat z druhého ročníka sa ale našťastie nedala nedostatkom súperov znechutiť. Každý týždeň v piatok svědomitě trénuje pod vede­ním asistenta súdruha Smatušíka v telocvični na Šmeralovej ulici. Chodí sem i niekoľko poslucháčok Prírodovedeckej fakulty.

Termín fakultných majstrovstiev sa nebezpečne približuje a po súpe­roch ešte stále ani chýru.

Boli by sme radi, keby tieto riadky ostatné filozofky pokladali za v ý ­zvu k činu. -ar-

m m Ш1ШШ ako nazval vo svojom liste redak­

cii prispievateľ Šulhan „rozčúlených", „kričiacich" účastníkov plenárky ČSM IV. ročníka, redakcia dáva na vedomie, že Guttenbergov vynález a cHá tlačiarenská technika a systém práce zrodili a j nežiadúce dieťa — „ tlačiarenského škriatka". Ten prav­depodobne eSte neabsolvoval kurz latinčiny a dopustil sa teda omylu pri citovaní vety „De gustibus non

est dlsputantur". Z t e j t o nevzdela­nosti iste však nemožno meniť f a r ­bu tváre (ako iatinár J. S.) a ne­možno z ne j , ako nám to píše uve­dený prispievateľ, s horúcou hlavou obviňovať autora článku. Ale veď — de gustibus non e s t disputandum.

NASA UNIVERZITA, v y d á v a Rektorát UK a ZV ROH Bratis­lava, Šafár ikovo n á m . č. 12. Riadi r e d a k č n á rada. Vedúc i r e d a k t o r : [ u r a | VereS, g r a f i c k á ú p r a v a : Martin Hrlc, redaktor : Tibor Korbel l . Redakcia a a d ­min i s t rác ia : Rektorát UK. V y ­chádza r a z m e s a č n e . Tlač: Mer-k a n t l l n é t lač iarne, n. p., u l . N á r o d n é h o povstan ia 41. Povo­l i l o Povereníctvo Školstva a ku l túry, v f n o i o m č ís lo HS-V I I I 10-287/55 А-591ИН

Odpočúvali sme Nasledovný monológ odznel

z kritických ženských ús t v bu­dove univerzity na zadnom scho­dišti dňa 7. III. 1958 o 11.05 ho­dine:

— To žo j e univerzita? Však tu by malo páchnuť po starých knihách a nie po prihorených plackách z kuchyne-

Hocl proti univerzitnej jedál­ni tentoraz nijak nebrojíme, nemôžeme nepripomenúť, že by •sa otázka ventilácie z kuchyne naozaj mohla riešiť a j Iným sme­rom — nie do chodieb budovy.

-tk-

Amort, Čestmír: Partyzáni na Pod-brdsku.

Autor sa zaoberá málo známou ka­pitolou odbojového hnutia v Čechách v rokoch 1939—1945.

Praha, Naše vo jsko — SPB 1958. 267 str., 31 prii. Edice Svazu proti-fašf bojovníků. „Dokumenty", zv. 64. Kčs. 19,40.

Balázs, Béla: Film. Vývoj a pod­stata nového umenia.

Jedna z prvých teoretických prác o filme vydaná v slovenčine.

Bratislava, SVKI. 1958. 382 s., Kčs 20.30.

Bojová pieseň znela . . . Sborník spomienok 18 slovenských

červenoarmejcov. Vyšlo z príležitosti 40. výročia vzniku Sovietskej armády.

Bratislava, SVPL 1958. 253 s., Kčs 18.50.

Sládkovič, Andrej : Marina. Bibliofilské vydanie známej básnic­

k e j skladby. Bratislava, SVKL 1957. 166 e. Edí­

cia Kvety, zv. 2. Kč* 23.—.

Janota, Milan: Po ostrovoch Karib­ského mora.

Obraz Západnej Indie, kde autor žil počas druhej svetovej vojny. Pô­vodná slovenská cestopisná próza.

Martin, Osveta 1958. 133 s . Edícia Svetom. Kčs 15,20.

Kozodojcv, 1. I.: Pozemková renta za kapitalizmu.

Práca sa zaoberá Jednou otázkou politickej ekonómie. Vzťahmi v kapi­talistickom poľnohospodárstve a rie­šením agrárnej otázky znárodnením pôdy.

Praha, SNPL 1958. 137 s. Veľká knihovňa politickej ekonomie, zv. 39. Kčs 5.90.

Kožlk, František: Josef Mánes. Nové vydanie románového životo­

pisu významného českého maliara minulého storočia.

Praha, Naše vo jsko 1958. 597 s., obr. prll. Kč« 25,30.

Lenin, Vladimir IľjlČ: V. I. Lenin o tisku.

Bibliografická příručka.

Bližšie k životu

(Dokončenie úvodníka) poslúžiť stretnutia absol­ventov vysokých škôl s po­slucháčmi jednot l ivých f a ­kúlt. Tieto stretnutia b y oboznamovali študentov s problémami praxe, čo b y iste prispelo k tomu, že b y vážnejš ie pristupovali k š tú­d i u s v o j h o odboru a zodpo­v e d n e j š i e sa pripravovali na prácu, ktorá ich čaká. Také stretnutie sa uskutočnilo v minu lom školskom roku na Geologicko-geografickej fakulte.

U š t u d u j ú c e j mládeže j e ešte stále problém bo ja proti buržoáznemu naciona­lizmu. Z tohoto hľadiska j e potrebné, aby sa široko a všestranne rozvinula spolu­práca medz i s lovenskými a českými školami. Príkla­d o m utužovania takej to spolupráce môže byť Práv­nická fakulta, ktorá u ž po viac rokov u d r ž u j e úzky s tyk s Právnickou fakultou v Prahe, Geologická faku l­ta, ktorá po januárovom zasadaní ÚV KSS nadviazala družbu so študentami v Prahe, Brne a Ostrave, katedra histórie na Filozo­f i c k e j faku l te a iné.

Toto s ú najdôleži te jš ie úlohy, ktoré na úseku v y ­sokých škôl vytýči lo zasa­danie ÜV KSC a ÜV KSS. Teraz treba, aby tieto úlohy boli ď a l e j rozpracované, konkretizované, aby sa čer­palo z o skúseností a hlavne aby sa navrhnuté opatrenia za a k t í v n e j účasti všetkých pracovníkov Univerzity 1 š tudentov prevádzali dO-s ledne d o praxe.

Poradie: 1. Harman, 2. Zachara, 3. Holecovál, 4. Sobodník. Dvoj­hra žien: Holecová — Mizdošová (IV. r.) 3:0. Poradie: 1. Holeco­vá, 2. Mizdošová, 3. Hrnčiarová (I. r.). Štvorhra mužov: Harman, Slobodník—Ripka, Bátoš (III. + V. roč.) 2:0. Poradie: 1. Harman, Slobodník, 2. Ripka, Bátoš, 3. Holecová, Čačko (II.+V. r.). Mie­šaná štvorhra: Harman, Holeco­vá—Slobodník, Mizdošová 2:0

(iš)

— „Počuj, nelezieme my opačným smerom?"

Bibliografia Leninových prác o otázkach žurnalistiky.

Praha, Orbis 1958. 87 s . Kčs 5.—.

Orlovcev, F.: Socialismus a osob­nost.

Autor rozoberá vztahy medzi osob­nosťou a spoločnosťou, ako a j v ý v o j osobnosti za socializmu.

Praha, SNPL 1958. 112 s. Kčs 6,20.

Deset básní Jaroslava Vrchlického. Zväzok básni majs t ra českej poé­

zie, ktoré vybral a ilustroval Msx Svabinský.

Praha, SNKLHU 1938. 62 s. Kčs 22.—.

Thákur, Rabindranáth: Básně a veršovaná dramata.

Prvý zvlizok spisov veľkého indic­kého moderného básnika.

Praha. SNKLHU 1958. 296 s. Kni­hovna klasiků, Spisy Rablndranátha Thákura, zv. 1 . Kčs. 21,20.

Vercors: Nepřirozená zvířata. Vedccko-utoptcký román známeho

francúzskeho spisovateľa. Praha, Mladá fronta 1958. 170 s.

Knihovnu pro každého, zv. 8. Kčs 6.—.

— „Upokoj sa, drahá, polo-oačka skončila úspešne!"

£ U í

„To naozaj máte toľko známych, alebo ma chcete priviesť do blázninca?"

— Zabudol si, Karoľfo, te ti lekár zakázal namáhať si srdce?"