P. F. 2016! · 2 január 2016 I Quark Z OBSAHU 3 Jazerá na Marse Nové údaje z rovera Curiosity ukázali, že na povrchu marťanského krátera Gale boli kedysi delty riek a jazerá

ZAMYSLENIE NA ÚVOD

Jeden a pol až dva stupneVykročiac do nového roku by som nám všetkým mala zaže-lať len to najlepšie, najpríjemnejšie, najúžasnejšie a ešte vše-ličo ďalšie s prívlastkom naj-. Tak to teraz robím. Budem pritom dúfať, že ťažkosti a nepríjemnosti, ktoré nás aj tentorok postretnú, zvládneme a zabojujeme s nimi. Verím, žeproblémy budeme riešiť ako známi vynálezcovia, ktorýchspomíname na strane 48, a nepoddáme sa im. Okrem týchosobných sa iste budeme musieť trápiť aj s problémamicelospoločenskými či priam celoplanetárnymi, ako sa terazs obľubou hovorí, globálnymi. Môžeme medzi ne celkomisto zarátať klimatické zmeny a všetky dôsledky, ktoré pri-nášajú (napríklad neuveriteľne suchý minulý rok u nás, prá-ve prebiehajúcu zimu s minimom snehu – teda aspoň v časepísania tohto príhovoru taká je – či kruté horúčavy v lete).Nemyslím si, že nedávno skončené klimatické stretnutiev Paríži niečo zásadné vyriešilo a asi sa to ani nedalo oča-kávať. Údaje, že Spojené štáty americké a Čína sú zodpovedné za 45 % emisií, znejú hrôzo-strašne a nie sme ďaleko od toho, aby sme sa pohoršovali. Ale iba dovtedy, kým si neuvedo-míme, že napríklad aj kvôli neriešeniu environmentálnych problémov v Číne môžeme nakupovaťz tejto krajiny lacno takmer všetko. Takže za ich negatívne výsledky sme svojím spôsobom zod-povední aj my. Obchodovanie s emisiami mi zasa pripadá ako výsmech ekológie. Keď raz doká-žeme produkovať ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, než nám určuje norma, tak to uro-bíme čo najlepšie kvôli svedomiu a nebudeme svoje kvóty ponúkať ako melóny alebo autá, či

nie? Nie, lebo diktát rastúcej spotreby káže niečo iné. Jasné, že by sa s tým tiahlo aj veľa nespra-vodlivosti: my investujeme do rôznych filtrov, katalyzátorov, propagácie hromadnej dopravyna úkor osobnej, a podobne, no iné krajiny nie, preto majú horšie emisné výsledky, ktoré saim tolerujú. To však neznamená, že ich máme podporovať predajom svojich neminutých emis-ných kvót, hoci je to skvelý obchodný artikel. Aj preto vedci na celom svete dostali sizyfovskúúlohu: vymyslieť, akými prostriedkami, technológiami či zariadeniami dosiahnuť, aby sa súčas-ná atmosféra zbavila aspoň čiastočne svojho presýtenia uhlíkom. Ako zabezpečiť, aby sadodržal cieľ z Paríža: dosiahnuť maximálne oteplenie o 1,5 °C a neprekročiť však hranicu ote-plenia o 2 °C (o následkoch otepľovania sa dočítate aj v tomto čísle Quarku). Úloha je to ťaž-ká, veď klimatológovia sa vyjadrujú, že sa to z fyzikálneho hľadiska už aj tak nedá dosiahnuť.A hoci my nie sme vedci riešiaci tento problém, on sa týka aj každého z nás. V drobnom. Mámna mysli napríklad zlepšenie našej disciplíny pri separovaní odpadu a recyklácii v domácnos-tiach, efektívnom hospodárení s energiami, nepoužívaní štvorkolesového tátoša tak často,nemrhaní potravinami, nepodliehaní konzumu pri ošacovaní či elektronike a podobne. Keďžeje ešte čas novoročných predsavzatí, jedno z nich by sa mohlo týkať aj predchádzajúcich riad-kov. K tomu si teda želajme veľa odhodlania, síl a neúnavnosti. Aby sme mohli byť na koncitohto roku spokojní so sebou a svojím svedomím. A aby sme si mohli povedať, že sme tentorok prežili najlepšie, ako sme mohli.

Príjemné čítanie

Vydáva

Centrum vedecko-technickýchinformácií SR

a

l

ŠéfredaktorkaIng. Jana Matejíčková

l

RedakciaIng. Vladimír JeškoMgr. Pavol Prikryl

l

Grafická úprava a sadzbaIng. Ľudmila Gebauerová

l

TlačValeur, s. r. o.www.valeur.sk

l

Sídlo redakcieQuark

Staré grunty 52842 44 Bratislava

tel.: 02/69 29 52 02, 03 e-mail: [email protected]

www.quark.skIČO 151882

l

Číslo 1, január 2016ročník XXII.

l

Vychádza začiatkom každého mesiaca.

Počas roka vyjde 12 čísel. Cena jedného výtlačku je 1,89 €.

l

Objednávky predplatného v sídle vydavateľaQUARK, CVTI SR

Lamačská cesta 8/A811 04 Bratislava

telefón: 02/69 25 31 98e-mail: [email protected]

l

EV 554/08ISSN1335-4000

l

Rozširuje Mediaprint-Kapa, Aresa drobní distribútori. Objednávky

na predplatné prijíma aj každá poštaa doručovateľ Slovenskej pošty

alebo e-mail: [email protected]ávky do zahraničia vybavuje

Slovenská pošta, a. s., Strediskopredplatného tlače, Uzbecká 4,

P. O. BOX 164, 820 14 Bratislava 214,e-mail: [email protected]

l

Preberanie textov, ilustrácií a ich častí,rozširovanie prostredníctvom tlače

či elektronických médií je možné ibaso súhlasom redakcie. Všetky

neoznačené obrázky sú z internetu.Neobjednané rukopisy redakcia

nevracia.

Foto na obálkeChochláč severský je priam exotickýprisťahovalec, ktorý prilieta zimovať na naše územie, foto Ľubor Čačko,

viac na str. 22.

P. F. 2016!

2 január 2016 I Quark

Z OBSAHU

3 Jazerá na Marse

Nové údaje z rovera Curiosity ukázali, žena povrchu marťanského krátera Galeboli kedysi delty riek a jazerá plné vody.

4 Kengury sú ľaváci

Pri narábaní s predmetmi dávajú ken-gury prednosť ľavej končatine. Tentoobjav je vôbec prvý, ktorý skonštatovaluprednostňovanie jednej končatiny priinom druhu než u ľudí.

7 Za všetkým hľadaj radar

Keby nebolo radarov, lietadlá by nemoh-li bezpečne lietať po svojich trasách a pri-stávať na letiskách. Podobné využitie mátoto rádiové zariadenie aj v lodnej do-prave.

14 Kráčaj a zbohatneš

Peniaze sa dajú zarobiť najrôznejšímispôsobmi, ale aby niekto zaplatil za kaž-dý prejdený krok...?! Umožňuje to nováaplikácia Bitwalking.

16 Kybernetické zločiny

Získanie peňazí, údajov, digitálnych cer-tifikátov a oprávnení, či iba upriameniepozornosti na seba alebo na skupinu –to sú hlavné motívy kybernetických úto-kov.

18 Šťastie praje pripraveným

Rozhovor s profesorom Pavlom Miškov-ským, koordinátorom európskeho pro-jektu CELIM, zameraného na cielenúterapiu nádorových ochorení.

20 Obrovské cunami na Slnku

Slovenský vedec prišiel na to, že za urý-chľovaním energetických častíc na Sln-ku pravdepodobne stoja veľkoroz-merné tlakové vlny šíriace sa rýchlosťouniekoľko miliónov kilometrov za ho-dinu.

22 Zimní hostia zo severu

Tak ako odlietajú naše vtáky do teplýchkrajín, sťahujú sa na juh zimovať aj vtá-ky zo škandinávskych a iných sever-ských krajín.

24 Naši spolupútnici

Hmyz väčšinou nepatrí medzi obľúbe-né zvieratká. Ak však prekonáme ne-chuť a necháme sa opantať vedeckouzvedavosťou, môžu nás tieto stvore-nia uchvátiť.

28 Sága prehistorických zubov

Významné objavy prichádzajú ne-čakane. Nastávajú v momente, ktorýurčuje vzácny súbeh okolností: byťna pravom mieste v pravý čas a maťschopnosť rozpoznať to, čo iní nevi-dia.

32 Jadrové reaktory v doprave

Už od začiatkov jadrovej energetiky sauvažovalo o jej využití v doprave. Obja-vovali sa projekty azda vo všetkých oblas-tiach dopravy – od jadrového reaktorana bicykloch až po vesmírne sondy.

36 Výsuv ako technologický unikát

Mosty všeobecne patria medzi najná-ročnejšie stavby. Hoci bratislavský Starýmost nepatrí medzi architektonické čitechnologické skvosty, nedávno zaujalaj svetovú stavebnú obec.

40 Záhrada v každej domácnosti

Vlani na Noci výskumníkov prezentova-la verejnosti svoj nápad aj firma Crop-Tech, ktorá v roku 2014 vyhrala startu-povú súťaž StartupAwards.sk.

42 Slovenské nápady posúvajúce elektromobilitu

Dva slovenské študentské projekty savenujú elektromobilite. Jeden projektju využíva, druhý projekt rieši problémuskladňovania energie po novom.

44 Zaniknutý klenot

Na hornej Orave, pod svahmi Babej hory,sú pramene slanej vody známe od nepa-mäti. V druhej polovici 19. a na začiat-ku 20. storočia tu boli aj kúpele.

46 Fenomén japonského noža

Jednu zo zaujímavých oblastí, ktorá mákorene v dávnej minulosti stredovekýchjaponských kováčov, predstavuje výrobaprofesionálnych kuchynských nožov.

51 Otec lesníctva na Slovensku

Pred 175 rokmi zomrel lesník Jozef DekretMatejovie, ktorý vošiel do dejín aj preto,lebo zaviedol plánovité zalesňovanie hôr.

24

32

364

7

Vedci si už dlho lámu hlavu, prečo dlho-dobá erózia spôsobovaná ľadovcamiv polárnych oblastiach nepostupuje takrýchlo ako v iných častiach zemegule. Ľa-dovce sa pri póloch pohybujú podstatnepomalšie. A najrýchlejšiu eróziu spôsobu-jú v stredných zemepisných šírkach. Ľadov-ce svojím pôsobením vytvorili veľké množ-stvo údolí, fjordov a hôr, vedci však tentoproces tvorby dlho nevedeli komplexnevysvetliť. Sčasti preto, že je veľmi ťažkéskúmať rozhranie medzi ľadovcami a pod-ložím. Frederic Herman z Lausannskej uni-verzity sa so svojím tímom rozhodli pre-

skúmať Ľadovec Františka Jozefa na NovomZélande a merali jeho pohyb počas piatichmesiacov v rokoch 2013 a 2014. V tomistom čase vyhodnocovali úroveň eróziepod ľadovcom na základe pozorovaniamnožstva sedimentov, vychádzajúcichz okraja ľadovca. Zo získaných údajov savedcom podarilo formulovať zákon eróziespôsobovanej ľadovcami, vysvetľujúci ichglobálnu variabilitu v rámci rôznych klima-tických pásem. Ukázalo sa, že ľadovce, kto-ré postupujú rýchlejšie, dokážu aj erodo-vať pôdu pod nimi oveľa rýchlejšie nežľadovce s nižšou rýchlosťou posunu.

Quark I január 2016 3

MAGAZÍN

Vedcom, ktorí nedávno objavili muž-skú kostru v etiópskej jaskyni, sa poda-rilo vôbec ako prvým zmapovať kom-pletný genóm dávneho Afričana. Ichvýsledky ukázali, že súčasní Afričaniamajú omnoho viac spoločné s Euroá-zijcami, než si vedci doteraz mysleli, čoby mohlo úplne zmeniť našu interpre-táciu ľudských dejín. Nájdená kostra

pochádza zo skoršieho obdobia akodoteraz známe presuny ľudí z Európya Ázie do Afriky, čo výskumníkov nútirevidovať doterajšie poznatky o zdrojia rozsahu tohto prúdu eurázijskýchgénov. Genóm muža z jaskyne Motav horách južnej Etiópie, žijúceho pred4 500 rokmi, ponúkol vedcom unikát-ny model na lepšie zmapovanie migrá-cie ľudí zo západnej Eurázie späť doAfriky pred 3 000 rokmi. Marcos Gal-lego Llorente z Cambridgeskej univer-zity zistil, že migrácia ľudí do Afriky predviac ako 3 000 rokmi niesla gény rov-nakého pôvodu, aké boli prenesené ajz Blízkeho východu do Európy v rámcineolitickej expanzie (čiže v mladšej ka-mennej dobe). Je teda pravdepodob-né, že potomkovia farmárov, ktorí doEurópy priniesli poľnohospodárstvo,možno inovovali produkciu potravín ajv Africkom rohu. Časť genómu Afriča-nov (4 až 7 %), o ktorom sa doterazpredpokladalo, že pochádza z Afriky,je v skutočnosti z Eurázie. Ľudia z Euró-py a Ázie sa dostali až do strednej,západnej a južnej Afriky a ovplyvnili takaj populácie, o ktorých sa donedávnapredpokladalo, že s cudzincami nema-li kontakt.

JKFoto Matthew Curtis

Migrácia ľudído Afriky

Nové údaje z roveru Curiosity ukázali, žena povrchu marťanského krátera Gale bolikedysi delty riek a jazerá plné vody. Dáv-nejšie teórie o dejinách tejto oblasti sazakladali na pozorovaniach z veľkej diaľ-ky. Prítomnosť rovera Curiosity vedcomumožňuje otestovať ich hypotézy priamov teréne. Nová hypotéza tvrdí, že veľkékrátery po dopadoch asteroidov dokáza-li akumulovať a uskladniť vodu na dlhýčas. Rover objavil vnútri krátera Galepovrchové vrstvy, ktoré sa z obežnej drá-hy pozorovať nedali. John Grotzingerz Caltechu analyzoval sedimenty z týchtoformácií a zistil, že povrch údolia sa postu-pom času zvyšoval. Tieto pozorovaniaspolu s výpočtami erózie krátera nazna-čujú ukladanie sedimentov. Erózia sever-

nej steny krátera Gale vytvorila štrk a pie-sok, ktoré plytké prúdy vody preniesli najuh. Postupom času sa usadeniny začalipresúvať smerom dovnútra krátera a prúdich drvil na čoraz jemnejšie zrnká. Delty,kde prebiehal tento proces, predstavovalihranicu dávneho jazera, v ktorom sa aku-mulovali najjemnejšie sedimenty podob-né bahnu. Analýza vedená J. Grotzinge-rom a jeho tímom naznačuje, že napriekiba dočasnej prítomnosti vody boli jaze-rá v tejto oblasti stabilné v rozmedzí 100až 10 000 rokov – čo mohlo byť dosť dlhona vznik života. Oblasť, ktorú Curiositydoteraz mapovala, sa musela vytvárať10 000 až 10 000 000 rokov, z čoho jezrejmé, že podzemná voda zrejme vytvá-rala ďalšie nové a nové jazerá.

Jazerá na MarseFoto NASA

Pravidlá ľadovcov

Jaskyňa Mota,Etiópia

Foto Vladimír Fecko


Výskumníkom sa po prvý raz podarilo merať odolnosť mate-riálov proti lámaniu, ktoré spôsobujú rôzne typy tektonickýchpohybov v stredných vrstvách kôry Zeme. Vedci vo svojej štúdiipoužili carbopol. Je to gélový materiál, ktorý dokáže simulovaťcharakteristiky formovania kameňa v požadovaných hĺbkachzemskej kôry. Je krehký a súčasne aj tvárny. Vedci ťahali časťcarbopolu do jednej strany a časť do druhej, keďže práve tak-to sa správa kameň v zemskej kôre počas zemetrasení, ako ajpri pomalých kĺzaniach platní (čo sú vlastne pomalé verzie zeme-trasení). Doteraz väčšinou vedci merali tektonické pohyby pro-stredníctvom GPS a následne ich analyzovali na základe fyzi-kálnych zákonov trenia. Takéto pozorovania však nebrali doúvahy mäknutie kameňa pri vysokej teplote a pod vysokým tla-kom. Podľa Jacqueliny Reberovej z Iowskej štátnej univerzitydodnes nie je jasné, ako pomalé kĺzanie ovplyvňuje zemetrase-nia – či pomalé kĺzanie spôsobuje zemetrasenie alebo zeme-trasenie vyvoláva pomalé kĺzanie.

Foto wikipédia

Simulácia strednejvrstvy kôry Zeme

MAGAZÍN

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa za posled-ných 40 rokov znížila početnosť niektorých morských druhovo 49 až 75 %. Brad Ack z WWF spresnil, že za menej než jednuľudskú generáciu sme prišli o veľkú časť divožijúcich morskýchživočíchov, ktorých životné prostredie bolo znehodnotené a zni-čené. Za túto smutnú štatistiku sú zodpovedné ľudské činnostiako nadmerný rybolov, vyčerpávanie zdrojov, pobrežný rozvoj,

znečistenie či skleníkové plyny spôsobujúce otepľovanie a kysle-nie oceánov. Výskum viac než 10 000 populácií 3 038 morskýchdruhov ukázal, že takmer tretina rybárskych oblastí na svete jepreťažovaná a štvrtina druhov žralokov i rají čelí hrozbe vyhy-nutia.

Foto Ministerstvo rybolovu Nového Zélandu

Katastrofálne stratymorských živočíchov

Pri narábaní s predmetmi dávajú kengury prednosť ľavej kon-čatine. Tento objav je vôbec prvý, ktorý objavil preferenciu jed-nej končatiny u iného druhu než ľudí. Jegor Malašičev zo Sankt-peterburskej univerzity povedal, že kým ľudia sú prevažne praváci,klokany zvyknú byť ľavákmi. Vo väčšine prípadov sa mení pred-nosť využívať jednu končatinu od jedinca k jedincovi a značnémnožstvo predstaviteľov daného druhu takúto špecifikáciu aninemá. Nová štúdia však preukázala, že 100 kengúr a klokanovv Tasmánii zvyklo pri každodenných činnostiach – pri čistení srstia držaní potravy – používať ľavú končatinu. Je však zaujímavé,že iba kengury preferovali ľavú končatinu aj pri podopieraní sa.Kengury sa kŕmia trávou, kým klokany uprednostňujú listy zostromov – rozdielna povaha pohybov potrebných na získaniepotravy môže vysvetliť, prečo klokany preferujú ľavostrannosťlen v niektorých situáciách.

JKFoto wikipédia

Kengury sú ľaváci


MAGAZÍN

Nová štúdia si dala za cieľ poskytnúť deťom zo základných škôlmatematickú aplikáciu na zlepšovanie ich matematických schop-ností. Vznikla tak aplikácia pre deti, ktorých rodičia matematikunemali radi. Tento výskum je ďalším krokom v rozvoji trhu sovzdelávacími aplikáciami. Vedci sa intenzívne snažia nájsť najú-

činnejšie aplikácie, abypomocou nich pomohlicelým generáciám pre-konávať strach z ma-tematiky. Talia Berko-witzová z Chicagskejuniverzity vyhodnoco-vala efektívnosť apliká-cií na vzorke 587 demo-graficky rozmanitýchchicagských rodičova ich malých školákov.Tieto rodiny vybrali ná-hodne na učenie samatematiky buď po-mocou matematickejiPadovej aplikácie, ale-bo klasicky pomocouučebníc. Na konci škol-ského roku sa ukázal

nezanedbateľný trend – čím viac deti používali matematickú apli-káciu, tým mali lepšie výsledky v skúškach z matematiky. U detí,ktoré sa matematiku učili len z učebníc a precvičovali si riešeniepríkladov, sa však takáto súvislosť neukázala. Deti rodičov, boja-cich sa matematiky, výrazne zlepšili svoje matematické znalosti,ak túto aplikáciu používali v priemere raz za týždeň. Prekvapilovšak, že častejšie používanie aplikácie (viac než dvakrát za týž-deň) nemalo takmer žiadny dodatočný pozitívny účinok. To nazna-čuje, že existuje limit, za ktorý nie je potrebné zájsť.

Keď matematiku vyučuje smartfón

Podľa Gregoryho Radicka z Leedskej univerzity si vedci v disku-siách o tom, či je Mendelov výskum hybridného hrachu prílišpekný na to, aby bol pravdivý, nevšimli oveľa dôležitejšiu nejas-nosť jeho teórie. Otázka, čiMendel sfalšoval údaje svoj-ho výskumu, sa objavila prvý-krát v 60. rokoch minuléhostoročia, keď sa proti nemupostavil cambridgeský gene-tik Ronald Fisher. Fisher ne-bol prvým vedcom štatistic-ky analyzujúcim Mendeloveúdaje, pretože ich považovalza nezvyčajné. Už na začiat-ku 20. storočia spochybnilMendelov výskum oxfordskýbiológ W. F. R. Weldon, kto-rý sa stal silným kritikomnového mendelizmu. Radicksa vo svojej novej štúdii za-meral na archiválny výskumWeldonových nepublikova-ných prác a ukázal, že šta-tistické ťažkosti Mendelovejpráce poukazovali na oveľahlbší problém – jeho zjed-nodušovanie. Mal tendenciezaraďovať skutočnú variabi-litu do jednoduchých kate-górií. Ignoroval pritom úlo-hu dedičnosti a environmen-tálnych podmienok, ktoré premenlivo ovplyvňujú zdedené vlast-nosti. Radick navrhol, že je čas pochovať boje medzi Mende-lom a Fisherom a znovu sa začať venovať kritike, ktorú sfor-muloval Weldon.

JK

Kritika Mendelovej teórie

Foto Mindmeister


MAGAZÍN

Vedcom sa nedávno podarilo vyvinúť umelú pokožku z tenké-ho feroelektrického filmu, ktorá dokáže určiť aj rozlišovať narazteplo i tlak. Na vývoji pokožky pracuje niekoľko vedeckých pra-covísk v USA a v Južnej Kórei, uplatnenie by mohla nájsť v robo-tike, nositeľných senzorových prístrojoch či lekárskych diag-nostických prístrojoch. Ľudská pokožka obsahuje unikátnemikroštruktúry a senzorové receptory. Existujúce elektronicképokožky umožňujú robotom alebo robotickým protézam pres-ne manipulovať objektmi, rozlišovať drsnosť či tvrdosť povrchua cítiť teplo živých objektov. Veľmi citlivé elektronické pokožky,ktoré dokážu naraz vnímať teplo aj tlak, boli však pre kon-štruktérov doteraz veľkou výzvou. Jong Hwa Park so svojímtímom z juhokórejského Ulsanského národného inštitútu prevedu a techniku navrhol feroelektrický film, kopírujúci mikro-skopické hrboľčeky ľudskej pokožky prsta. Pridaním kompozi-tu z polyméru a redukovaného oxidu grafénu sa mu podarilodosiahnuť, že tento film dokáže prostredníctvom elektrickýchvýbojov registrovať oba vnemy naraz. Autori otestovali elek-tronickú pokožku na kvapkách vody a preukázali, že ich vyná-lez dokáže cítiť vodu dopadajúcu s rôznym tlakom a rôznejteploty. Zistili tiež, že umelý prst dokázal cítiť tlak jediného ľud-ského vlasu.

JK

Citlivá umelá pokožkaprstu

Niektoré druhy motýľov a molí nie sú až také odolné proti kli-matickým zmenám, ako sa doteraz predpokladalo. Toto pozna-nie je v priamom protiklade s doteraz akceptovanými teóriami,tvrdiacimi, že otepľovanie na prelome 20. a 21. storočia zlepši-lo týmto živočíchom životné podmienky v najchladnejších oblas-tiach. Je známe, že každé zviera a rastlina reagujú na klimatickézmeny rôzne, čo však spôsobuje túto variabilitu, nie je známe.Georgina Palmerová z Yorskej univerzity si myslí, že niektoré dru-hy motýľov a molí vo Veľkej Británii skutočne vnímajú globálneotepľovanie počas posledných štyroch desaťročí pozitívne. Jej kli-

matické a štatistické modely určili, ako reagujú rôzne druhy živo-číchov napríklad na vyššie letné teploty či zrážky. Palmerová všakzistila, že približne polovici zo 155 druhov, ktoré skúmala, pomoh-lo tohtoročné teplé leto, no druhej polovici uškodilo. JK

Motýle neuniknúklimatickým zmenám

Podľa výskumu japonských vedcov pod vedením Hisako Tsujiovejjazda autobusom alebo vlakom do práce sa spája s menším rizi-kom vysokého krvného tlaku, cukrovky a nadváhy.

Japonská štúdia porovnávala dochádzanie do práce autobusomalebo vlakom, chôdzou alebo jazdou na bicykli a autom a zohľad-nila aj faktory ako vek, pohlavie, fajčenie a ďalšie. V porovnaní s vo-dičmi je u používateľov verejnej dopravy o 44 % menšia pravdepo-dobnosť, že budú obézni, o 27 % menšia pravdepodobnosť, žebudú mať vysoký krvný tlak a o 34 % menšia pravdepodobnosť, žebudú mať cukrovku. Zaujímavé je, že u dochádzajúcich autobusomalebo vlakom bol menší výskyt cukrovky, vysokého krvného tlakua nadváhy než u chodcov a cyklistov. Vysvetlením by mohla byťpešia chôdza na vlakovú alebo autobusovú stanicu, ktorá je dlhšianež tá, čo prejdú chodci či cyklisti na ceste do práce. Vedci však pri-pomínajú, že je nemožné určiť, či používanie verejnej dopravy zlep-šuje zdravie účastníkov, alebo či boli používatelia verejnej dopravyuž zdravší pred výskumom než ostatní.

LN

Verejná doprava a zdravie

Foto Nature Communications

Babôčka zubatokrídla (Polygonia comma) je motýľ, ktorý vďakaglobálnemu otepľovaniu v posledných rokoch rozširuje územiesvojho výskytu viac na sever, z Anglicka a Walesu aj do Škótska.Foto Quartl

Foto Pixabay


RÁDIOLOKÁTOR

Za všetkým hľadaj RADAR

RÁDIOLOKÁTOR


Radary sa používajú najmä na zais-tenie bezpečnosti civilných lieta-diel počas vzletu, vlastného letuaj pristátia. V moderných ozbro-

jených silách sú však aj dôležitou súčasťouprotivzdušnej obrany a obvykle chrániavzdušný priestor celej krajiny. Upozorňujúna prípadné hrozby rýchlo a efektívne. Beznich by obrancovia nevideli nepriateľskéobjekty, ktoré sa pokúšajú napadnúť kraji-nu a jej obyvateľov. A to zo zeme, vzduchuči z mora. Radary okrem toho plnia tiežfunkciu navádzania bojových lietadiel s cie-ľom zachytiť, preskúmať, prípadne zlikvi-dovať nepriateľské hrozby.

Radary sú chrbtovou kosťou ochranyvzdušného priestoru každej krajiny. Slúžiana identifikáciu lietadiel, ktoré sa správa-jú podozrivým spôsobom – v súčasnostito môžu byť aj lietadlá ovládané teroris-tami – a, samozrejme, odhalia všetky poku-sy zneužitia vzdušného priestoru na nezá-konné účely.

TEÓRIA, KTORÁ POMOHLAZAHNAŤ HITLERA Jednoznačné prednosti radaru sa potvrdi-li už počas druhej svetovej vojny v boji pro-ti nacistickému Nemecku. Práve do týchčias totiž spadá zrod tohto dôležitého prí-

stroja. Dovtedy sa považovali nemeckébombardéry za neporaziteľné, bez šanceochrániť pred nimi čokoľvek živé, ale ajnehnuteľný majetok vrátane dôležitýchstrategických objektov.

Ešte pred začiatkom druhej svetovej voj-ny však v Anglicku vyskúšali istú vedeckúteóriu. Presne 26. februára 1935 sa v Da-ventry v blízkosti mesta Coventry v Anglic-ku potvrdilo, že rádiové frekvencie by samohli použiť na detekciu lietadiel. Pokus

sa uskutočnil s využitím signálov z neďa-lekého vysielača BBC.

Naostro, v skutočnom boji sa neoceni-teľná funkcia radaru otestovala počas zná-mej bitky o Britániu v roku 1940. Radaro-vé systémy sa vo vtedajšej prvotnej podobepoužívali pri navádzaní stíhacích pilotovRoyal Air Force (Britského kráľovskéholetectva, skratka RAF) tak, aby zachytilinemecké bombardéry Luftwaffe. To pri-nútilo Hitlera vzdať sa plánov napadnúťAnglicko a orientovať sa na vojenský po-stup v iných častiach Európy. Myslím, žemôžeme povedať, že bitku o Britániu bysme možno nikdy nebolivyhrali..., keby nebolo ra-daru typu Chain, povedalvtedy jeden z veliteľovRAF Sir William DouglasSholto.

VÍŤAZNÉ ČÍSLA Od 10. júla do 31. októb-ra 1940 – počas štyrochmesiacov bojov – britskípiloti len s 2 937 lietadlami zostrelili až1 900 nacistických lietadiel a Nemci stra-tili viac ako 2 600 letcov. Spolu s britskýmivojakmi bojovali aj piloti z Československa.Konkrétne v bitke o Britániu ich bolo 88.Tejto malej skupine československých let-cov sa podarilo zostreliť až 78 nepriateľ-ských strojov.

Za najúspešnejšieho československéhopilota v rámci RAF sa v tejto bitke pova-

žuje Karel Kuttelwascher, ktorý si vyslúžilprezývku nočný jastrab. Počas troch mesia-cov misie nazvanej nočný votrelec doká-zala prvá britská peruť, v ktorej lietal ajKuttelwascher, zničiť 21 lietadiel Luftwaf-fe. K tomuto výsledku prispel významneaj on sám, keď zostrelil 15 lietadiel a ďal-ších päť poškodil. V jednu pamätnú noczničil tri lietadlá za štyri minúty.

NAJSKÔR TECHNICKÝNEZMYSEL... Ako sa vlastne podarilo zasadiť nemecké-mu letectvu taký úder, aký dovtedy nezaži-

lo? Podarilo sa to aj vďakavojenskej podpore zdola,a to technologickej novin-ke v podobe radaru typuChain Home zameriavajú-ceho nepriateľské ciele.Preto sa tak často citujúpamätné slová WinstonaChurchilla, vari najlepšievystihujúce podstatu víťaz-stva v leteckej bitke o Bri-

tániu: Ešte nikdy v histórii vojenských kon-fliktov nevďačil taký veľký počet ľudí zaživot takej malej hŕstke statočných mužov.

Za otca radaru môžeme považovať brit-ského fyzika Roberta Watsona-Watta. Ten-to muž dostal v roku 1934 poverenie odbritského ministerstva dohľadu nad vzduš-ným priestorom krajiny vyvinúť zbraň, kto-rá by Anglicko ochránila pred blížiacimi sanepriateľskými hrozbami. Watson-Watt

Keby nebolo radarov, lietadlá by pri dnešnej hustote letov nemohlibezpečne lietať na svojich trasách a pristávať na letiskách. Podobnévyužitie má toto rádiové zariadenie na zisťovanie a zameriavaniepohybujúcich sa objektov aj v lodnej doprave. V prípade vojny by sa bez radarov ani jedna krajina neubránila pred nepriateľskýmiútokmi – jej armáde by chýbal zrak.

Radary sú dneschrbtovou kosťouochrany vzdušnéhopriestoru každejkrajiny.

Schéma typického 3D radaru,kombinácia vertikálneho, horizontálneho aj priestorového zameriavania

Schéma typického 2D radaru s rotujúcimanténnym obrazcom

namiesto ničivej zbrane začal experimen-tovať s rádiovými vlnami. V nadväznosti napredchádzajúce výsledky výskumu vyvinulradarový systém, ktorý zohral spomínanúkľúčovú úlohu.

Inžinier Robert Watson-Watt mal pôvod-ne v úmysle rádiové vlny využiť pre systém,ktorý by varoval pilotov pred búrkou. Pra-coval na spôsobe, ako získaný signál zo-braziť. V roku 1935 ho však oslovili vlád-ni úradníci s požiadavkou, či by nebolomožné využiť rádiové vlny na ničenie lie-tadiel. Britský vedec označil túto požia-davku za technický nezmysel, ale začal sazamýšľať nad možnosťou zisťovať polohunepriateľských lietadiel pomocou elektro-magnetického vysielania. Takouto okľu-kou sa teda postupe dopracúval k využi-tiu radaru na obranné účely.

TEÓRIA A PRAKTICKÁ SKÚŠKA Watson-Watt krátko na to predstavil minis-terskej komisii koncept návrhu, ktorý pod-poril podrobnou sprievodnou správou.Úradníkom však teória nestačila, pred ďal-ším financovaním výskumu chceli vidieť ajpraktickú ukážku. Práve preto sa odohra-la už spomínaná testovacia skúška v Da-ventry, neďaleko krátkovlnnej stanice BBC.

Watsonovi-Wattovi pomáhal asistentArnold Wilkins. Dodávku s radarom zapar-kovali na poli a pristavili k nej antény. Dru-hý deň skoro ráno sa na miesto vrátili a zadozoru ministerského úradníka a fyzikaAlberta Rowea očakávali prílet lietadla.Kráľovské letectvo poskytlo pre experimentstroj Handley Page Heyford – obrovitý dvoj-

plošník, posledný model bombardéra s roz-pätím krídel takmer 23 metrov, ktorý pi-loti RAF práve uviedli do služby.

Praktická skúška dopadla úspešne. Wat-sonovi-Wattovi sa lietadlo podarilo opa-kovane zachytiť na tienidle radaru. Roz-sah detekcie bol približne od 9 až do 14 km.Vynálezca ďalej pracoval na vylepšení svoj-ho objavu a 2. apríla 1935 dostal naňpatent. Už v júni zameral lietadlo na 27kilometrov, do konca roku predĺžil dosahviac ako trikrát (až na 100 km) a vo vývo-ji pokračoval. Systém Chain Home vyvi-nuli s frekvenciou 20 – 50 MHz, čo zna-menalo základné pokrytie. Prvé radarovézariadenie pozostávalo z kovových vežívysielača a drevených veží prijímača. Už po-čas vojny systém viackrát vylepšili, frekven-cia sa predĺžila až na 200 MHz a neskôrešte vyššie. Pre anglických letcov to bolaučinná pomoc v ich boji.

SPOLOČNÁ HISTÓRIAVďaka úspechu nového rádiového zaria-denia na zisťovanie a zameriavanie blížia-cich sa objektov prestali platiť aj slová pre-miéra Stanleyho Baldwina. Ten ešte v roku1932 vyhlásil, že nič na Zemi nemôže za-brániť bombardovaniu a jedinou obranouproti nemu je zaútočiť ako prvý. Praktickáukážka radaru dokázala, že obrana kraji-ny je možná. Na začiatku druhej svetovejvojny tak mala Veľká Británia pripravenýsystém včasného varovania, založený naradarových staniciach, ktorý sa stal zákla-dom pre úspešné odrazenie nemeckýchbombardérov počas bitky o Britániu.

Práve nedávno uplynulo 75. výročie tej-to série udalostí, ktoré sa dodnes ozna-čujú za najväčšiu leteckú bitku vojnovýchdejín. A tiež dôležitého míľnika, ktorý nazna-čil obrat v druhej svetovej vojne. Presnetak ďaleko, 75 rokov do minulosti, siaha

RÁDIOLOKÁTOR


Schéma spolupráceradaru s protilietadlovým

raketovým systémom

Stíhačky Spitfire sa v spolupráci s radarovým navádzanímpreslávili v bitke o Britániu.

aj história spoločnosti BAE Systems, resp.spoločností, ktoré sú dnes jej súčasťou.Práve jej predchodcovia stáli na začiatkuvývoja rádiolokátorov. Ich práca je tiežpostavená na dlhoročných vynálezocha inováciách a pokračuje až do súčasnos-ti cez dodávky nových systémov, aktuali-záciu a modernizáciu už existujúcich zaria-dení tak, aby mal každý vojak všetky po-trebné nástroje a informácie na plneniesvojich úloh.

VÝVOJ POKRAČUJE Od svojho vzniku sa radary postupne vyví-jali a výsledky tohto vývoja vidno na naj-novších radaroch. Medzi 2-D a 3-D rada-rom je podstatný rozdiel. Dvoj-dimenzionálny radar prináša dveinformácie – vzdialenosť a smer(azimut), 3-D radar zabezpeču-je pokrytie v troch dimenziách:vzdialenosť, smer a výška. Prá-ve informácie o výške cieľa, ktoréposkytuje 3D radar, sú zásadnépredovšetkým pre protivzdušnúobranu, na zlepšenie prehľaduo lietadlách vo vzduchu a v spô-sobilosti zachytiť cieľ.

Rozoznávame radary s tzv.krátkym dosahom (short range), strednýmdosahom (medium range) a dlhým dosa-hom (long range) v závislosti od toho, naakú vzdialenosť (v kilometroch) sú schop-né cieľ identifikovať. V prípade radarov sle-

dujúcich vzdušný priestor vo všeobecnos-ti platí takéto odstupňovanie: l krátky dosah: až do 100 kml stredný dosah: 80 až 250 kml dlhý dosah: až do 470 km

Praktické využitie radaru je v detekcii lie-tadiel, lodí, kozmických lodí, riadenýchstriel, motorových vozidiel a vo vyhotovo-vaní meteorologických a terénnych snímok.Pomocou radaru sa určuje vzdialenosť, (nad-morská) výška, smer, ale aj rýchlosť objek-tov.

AKO TO FUNGUJE? Radarová anténa alebo vysielač vysielaimpulzy rádiových vĺn, mikrovĺn alebo mili-metrových vĺn do vopred stanovenýchsmerov. Tie sa odrazia od ľubovoľnéhoobjektu v ich ceste. Dobre sa odrážajú pre-dovšetkým od materiálov s dobrou elek-trickou vodivosťou, najmä od väčšiny ko-vov, od morskej hladiny, mokrej pôdy a pod.Zväčša sa odrazí len malá časť energie vlnya tá sa vráti naspäť na radarový tanier ale-bo anténu, ktorá je zvyčajne umiestnená

na rovnakom mieste ako vysielacia anté-na. Odrazené signály, ktoré sa vracajú, savyužívajú na získanie potrebnej informá-cie. Radarové signály zachytené prijíma-cou anténou sú obvykle veľmi slabé, môžu

RÁDIOLOKÁTOR


Využitie radaru je rozmanité,využíva sa v riadení letovejprevádzky, v námornej navigácii,pri meraní rýchlosti áut v cestnejpremávke, v meteorológii a tiež v geológii.

Radar Sampson má plne konfigurovateľnýsoftvér a môže pracovať buď na jednommieste, alebo v celej oblasti. Je tomultifunkčný radar vybavený na adaptívnedigitálne tvarovanie lúča. Jeho kapacitaumožňuje detekciu, sledovanie a ničeniedružíc a tiež obranu pred balistickýmistrelami.

Radar typu Watchman jejeden z najrozšírenejších a najspoľahlivejších radarov na svete. Je v prevádzke viacako 30 rokov. V poslednejdobe výrobcovia Watchmanymodernizovali, aby sa zvýšilaspoľahlivosť a udržateľnosťsystému.

Radar 3D Artisan je v prevádzke Kráľovskéhonámorníctva Veľkej Británie. Ide o radarstredného dosahu, je k dispozícii vo viacerýchvariantoch, plní tiež sekundárne navigačnéúlohy vrátane kontroly leteckej premávky vo vzdušnom priestore.

sa však elektronicky zosilniť a ďalej spra-covať ako digitálny signál.

Myslelo sa aj na prípadné neželané exter-né vplyvy, ku ktorým môže dôjsť naprí-

klad preletmi vtákov alebo pohybom mor-ských vĺn. Prípadným falošným poplachomsa dá predísť využitím priestorových a časo-vých algoritmov pri spracovaní prijímané-ho signálu.

Typický radar pozostáva z týchto častí:l vysielač – generuje radarový signáloscilátorom a kontroluje dĺžku trvaniavysielaného signálu,l vlnovod – spája vysielač a anténu,l duplexná jednotka – slúži ako prepí-nač medzi anténou a vysielačom,l prijímač a filter,

l elektronická časť – riadi všetky prí-stroje a antény pomocou softvéru, l ovládacia kabína – v ktorej sa operá-torom zobrazujú radarové informáciez prijímača a všetky ďalšie informáciepotrebné pre činnosť radaru.

SPOLUPRÁCAPROFESIONÁLOV Zaujímavý husársky kúsok sa nedávnopodaril slovenskej firme VÝVOJ Martin.Vyhrali výberové konanie pre švédskuarmádu, a to im v súťaži konkurovala ajdomáca firma Saab. VÝVOJ Martin do tej-to severskej krajiny teraz dodáva komuni-kačné kontajnery, ktoré majú balistickúochranu a nulové magnetické vyžarova-nie, čo znamená, že nerušia signál. Ideo veliteľské stanovištia, ktorým firma z Mar-tina poskytuje bezpečnosť, ochranu a po-hodlie, ďalej tiež obslužné energetickéa uzlové kontajnery. VÝVOJ Martin a BAESystems spolupracovali aj na Slovensku naprojekte MOKYS (mobilný armádny komu-nikačný a informačný systém).

NOVÉ RADARY PRESLOVENSKÚ ARMÁDU Práve v súčasnosti slovenská armáda plá-nuje kúpiť 3D rádiolokačný prístroj stred-ného dosahu. Momentálne používa zasta-rané rádiolokátory typu P-37 od ruskéhovýrobcu Almaz – Antey. Výber novýchradarov by sa mal ukončiť v roku 2016.

VŠESTRANNÉ VYUŽITIE Súčasné využitie radaru je skutočne roz-manité. Je nevyhnutne potrebný pri ria-dení letovej prevádzky. Žiadne civilné (aleani vojenské) letisko sa bez výkonnéhoradarového systému na sledovanie lieta-diel na oblohe nezaobíde. Takýto typ rada-

ru používa nepretržite rotujúcu anténunamontovanú na veži, ktorá neustále vy-siela intenzívny signál. Ten sa odráža odplášťa lietadiel. Dosah tohto systému jeobvykle až 100 km. Frekvenčné pásmosa spravidla pohybuje medzi 2 700 –2 900 MHz. Lietadlám radar poskytujeinformáciu o prekážkach alebo približu-júcich sa objektoch v ich ceste vrátanepresnej nadmorskej výšky. Stroje tak môžupristáť na letiskách aj v úplnej tme. Stre-disku letovej prevádzky pomáhajú radaryurčiť presnú polohu a počet lietadiel vovzduchu.

Dôležitú úlohu plní radar tiež pri námor-nej navigácii. Podstatou námorných antén-nych radarov je vertikálne rotujúca anté-na, ktorá vysiela mikrovlnný signál v tvarelúča. Z informácií z radaru sa dá zistiť pozí-cia a orientačná vzdialenosť iného objektuna vode. Ďalšie využitie radaru je v zaria-deniach, ktoré používa polícia na moni-torovanie rýchlosti áut na cestách.

Radar je užitočný rovnako v meteoroló-gii, pretože poskytuje údaje o intenzitezrážok. Je nenahraditeľným nástrojom nakrátkodobé predpovede počasia. In-formuje o nepriaznivom počasí, búrkach,tornádach, snehových prehánkach, vše-obecne o rôznych typoch atmosférickýchzrážok. V geológii využívajú odborníci špe-cializované pozemné radary na určeniezloženia zemskej kôry. Radar typu Com-mander, obsluhovaný personálom RAF,strážil oblohu nad Veľkou Britániou počasOlympijských hier 2012 v Londýne.

Vladimír JeškoSpracované z podkladov spoločnosti

BAE SystemsFoto a ilustrácie BAE Systems,

Marcela Pekarčíková


Ak nám do 31. 1. 2016 pošlete odpo-veď na otázku:

Aký je rozdiel medzi 2D a 3D rada-rom?

zaradíme vás do žrebovania o ceny.Páni profesori, aj vy môžete prihlásiťdo súťaže svoju triedu. Piati z vás ale-bo jedna trieda sa budú môcť zúčast-niť exkurzie v spoločnosti Vývoj Mar-tin, ktorá spolupracuje so spoločnosťouBAE Systems. Vaše odpovede čakámena e-mailovej adrese:[email protected] alebo pošto-vej adrese Quark, Staré grunty 52,842 44 Bratislava.

SÚŤAŽ(najmä) pre stredné školy

RÁDIOLOKÁTOR

Radar typu Commander SL(mobilný a flexibilný radarprotivzdušnej obranydlhého/stredného dosahu)navrhli podľa požiadaviekbritských vzdušných síl RAF. Ide o najnovší prírastok z rodinyradarov Commander, ktorýoverili v reálnych prevádzkovýchpodmienkach, aj vo vojenskýchkonfliktoch v Iraku a Afganistanea tiež v iných extrémnychoblastiach.

DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE / Pripravujeme v spolupráci s


Čínska spoločnosť Oukitel chystá pre svojichzákazníkov ďalšiu novinku s označenímK4000. Podľa všetkého pôjde o telefón, kto-rému neublíži ani hrubšie zaobchádzanie.Prežije údery kladivom, ba aj prejdenieautom. Navyše sľubuje mimoriadnu vý-drž. Vďaka nadštandardnému 4 000 mAhakumulátoru by mal tento smartfón vydr-žať na jedno nabitie až sedem dní pri bež-nom používaní alebo tri dni náročnejšejpráce. Hoci sa radí medzi typické telefónystrednej triedy, vyniká odolnosťou. Občas-né pády viac nebudú problémom. Telefónje vybavený 5" HD displejom s panelom IPS.Zariadenie obsahuje 2 GB operačnú a 16 GBúložnú pamäť so slotom na karty microSD.Vpredu je umiestnený 5 Mpx fotoaparát,vzadu sa nachádza 13 Mpx fotoaparát.Operačným systémom je Android v aktuál-nej verzii 5.1.

Telefón prežije údery

kladivom aj prejdenie autom.

Na smartfónkladivom

Tím šiestich slovenských vývojárov vytvorilzábavnú spoločenskú hru s názvom Dro-ne’n’Base. Úlohou hráčov je ovládať malédrony a podľa typu zvolenej hry s nimi buďpretekať, alebo strieľať. Na hru Drone’n’Ba-se stačí mať k dispozícii smartfón alebo tablets aplikáciou na ovládanie bezpilotného lie-tadla a herný balíček pozostávajúci z drona,podstavca, dvoch batérií a zo setu náhrad-

ných vrtúľ. Dve batérie sú v tomto prípadenevyhnutnosťou, keďže ich výmena je po-trebná už po siedmich minútach. No aj zatento krátky čas nie je problém hru dokon-čiť. Vybrať si možno z viacerých hernýchmódov, či už sú to preteky cez prekážky,duel alebo snaha o získanie súperovej vlaj-ky. Všetky drony majú zabudované infračer-vené delo a snímač, ktorý registruje zasiah-nutie útočníkom pomocou neviditeľnýchlúčov. Pred každou hrou možno cez apliká-ciu skontrolovať stav drona, zbrane či výsle-dok hry. Za spoločenskú hru Drone’n’Basedostali Slováci už viacero ocenení.

Úlohou hráčov v hre, ktorú

vyvinuli Slováci, je súperiť

v ovládaní malých dronov.

Spoločenská hra s dronmi

Dnes sú inteligentné nielen naše telefóny,ale aj televízory, práčky, zvončeky a ďalšieveci v domácnosti. S nástupom internetuvecí sa však čoraz častejšie vynárajú otázkysúvisiace s bezpečnosťou pripojených zaria-dení. Hekeri sa pokúšajú nájsť ich slabé mies-ta a neraz sa im to podarí. Ukázal to aj nanedávnej konferencii Defcon tím výskum-níkov z Pen Test Partners. Vybral si jedenz typov chladničky Samsung, ktorá má nadverách 8-palcový dotykový displej na zobra-zenie udalostí z kalendára a poznámok. Zis-tilo sa, že chladničku možno relatívne ľahkoprinútiť, aby prevzala zabezpečenú komu-

nikáciu. Útočníci cez nezabezpečené pro-tokoly našli spôsob, ako ukradnúť dáta,napríklad heslá či tokeny. Spojenie s Goog-le Kalendárom zasa umožňuje odhaliť pri-hlasovacie údaje používateľa do gmailu. Tím

výskumníkov sa pokúsil pridať do chladnič-ky aj vlastný firmvér. Zatiaľ sa mu to nepo-darilo, ale našiel chyby, ktoré by sa na todali zneužiť. Napriek cene 3 600 dolárov sateda zdá, že chladnička nie je priveľmi inte-ligentná. A ak chce používateľ ochrániť svo-je informácie, možno by urobil lepšie, kebypripevnil na jej dvere obyčajnú magnetickútabuľku.

Smart chladnička nie je až

taká inteligentná, aby

ochránila údaje z gmailu

svojho majiteľa.

Cez chladničku k údajom z gmailu


Odovolenke.sk

Ako už názov por-tálu naznačuje, strán-ka ponúka dovolen-károm rôzne rady,no najmä informáciez destinácií najna-vštevovanejších Slo-vákmi. Zameriava sana Chorvátsko, Gréc-ko, Taliansko, Špa-nielsko a Bulharsko,

no nevynecháva ani exotické krajiny ako Bali, Fidži,Maldivy, Seychely, Srí Lanku a Thajsko. Cestovateľtu nájde nielen základné údaje o tom-ktorom leto-visku, ale aj informácie a zaujímavosti z okolia zvo-leného miesta. Okrem toho sú to rôzne pikošky tý-

kajúce sa cestovateľského sveta a gastronómie.

Holiday4kids.sk

Stránka orientujúcasa na rodiny s ma-lými deťmi, ale ajs bábätkami. Ponú-kané hotely zabez-pečujú kompletnýservis pre každéhočlena rodiny, posky-tujú kompletný ser-vis od detskej sto-ličky cez animácie,

detské kútiky, ihriská, detské bazény, ale aj ochot-ný prístup personálu. Kompletný zoznam ponúka-ných služieb nájdete pri každom hoteli zvlášť alebov sekcii Naše hodnotenie. Okrem rôznych typov dovo-leniek je tu aj zoznam slovenských hotelov i hotelov

v Česku, Rakúsku, Chorvátsku, Taliansku, Nemecku a v Maďarsku.

Expertflyer.com

Či lietate lietadlompravidelne, alebomenej často, tentoweb je zameranýna rady a pomocleteckým cestova-teľom. Pre príleži-tostných dovolen-károv ponúka svojuverziu zadarmo,pravidelný cestova-

teľ si môže vyskúšať aj jednu z dvoch platených ver-zií stránky, kde dostane rôzne bonusové funkcie.Web sľubuje pomoc napríklad so správnym bale-ním batožiny, s nájdením lepšieho sedadla aj v obsa-denom lietadle, zisťovaním času odletov a pristátí,

navyše vytvorí aj zoznamov letov podľa vašich požiadaviek.

Seat61.com

Pod týmto zvláštnymnázvom sa nachádzaweb zameraný na ces-tovanie vlakmi. Jeho zá-ber je medzinárodnývrátane americkéhokontinentu, no nevy-necháva ani Slovensko.Po zvolení štartovacie-ho mesta dostanete

množstvo tipov o tom, kam možno z tohto mestacestovať, kde a za koľko získať čo najlacnejší ces-tovný lístok, či a ako dlho dopredu treba lístky ob-jednať. Nechýbajú ani odkazy na webové stránkymiestnych železničných spoločností, údaje o časo-

vej náročnosti trás, odkazy na ubytovacie zariadenia a množstvoďalšieho.

DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE

NA POTULKÁCH WWW: Dovolenky

Nové vydanie vychádza 8. februára 2016!

V PC REVUE 1-2/2016 nájdete:

• Bezpečnosť: Hackingbezdrôtových sietí• Čo so zastaranoukolekciou audio CD?• Grabujeme do FLAC a MP3• FLIF – nový bezstratovýformát obrázkov• Monitoring životnýchfunkcií človeka• Nakupujeme na eBay

• Prepojenie fotoaparátov a kamier cez Wi-Fi a NFC• Inteligentná domácnosť – ovládanie kúrenia• Princíp a architektúra sietí LTE• Programy na pokročilé snímanie obrazovky• Kupujeme stolové PC do 300 €• Tablet a smartfón ako výučbový nástroj

Systém Chibiny vytvorí okolo lietadla rádioelektronickýochranný kryt.

Ruská armáda dislokuje do blízkostisvojej leteckej základne v sýrskej Lata-kii najmodernejšie elektronické systé-my. Patrí medzi ne aj systém Chibiny.Ide o pomerne malý kontajner v tva-re torpéda, ktorý sa namontuje nakonce krídel lietadiel a chráni ich predvšetkými modernými bojovými pro-striedkami. Ak posádka lietadla dosta-ne výstrahu o raketovom útoku, akti-vuje Chibiny. Systém potom vytvoríokolo lietadla rádioelektronický ochran-

ný kryt, ktorý nepriateľským raketámzabraňuje zasiahnuť cieľ a odchýli ichod kurzu. Chibiny vraj predĺžia život-nosť lietadla 25- až 30-krát. Chibinysa inštalujú na lietadlá SU-30, SU-34a SU-35.

Ochrana ruských stíhačiek

Zábudlivcom môže pomôcť malý pomoc-ník Hiku. Je to akýsi zápisník, ktorý si pora-dí s hovoreným slovom aj s čiarovými kód-mi. Po stlačení tlačidla nasníma čiarovýkód z obalu produktu, ktorý treba dokú-piť, a Hiku ho zapíše na zoznam s polož-kami nákupu. Alebo mu nákupný zoznamstačí jednoducho nadiktovať. Po prepoje-ní tejto externej pamäte prostredníctvomwi-fi s internetom prenesie Hiku poznám-

ky do cloudu. Vďaka tomu sa bude daťskontrolovať nákupný zoznam kedykoľvekpo pripojení na internet či už z tabletu ale-bo smartfónu. Nakúpené položky sa prinakupovaní dokonca môžu odklikávať, abynakupujúci nič nezabudol.


Bežná vec: človek až

v obchode zistí, že zabudol,

čo mal v pláne kúpiť. Malý

japonský prístroj by mal tejto

situácii zabrániť.

Záchrana pre zábudlivcov

Znie to naozaj neuveriteľne, ale nová apli-kácia Bitwalking umožní získať za každýkrok zlomok z centíka z novovzniknutej di-gitálnej meny s názvom bitwalking dollar(BW$). Jeden BW$ môžete získať za kaž-dých 10 000 prejdených krokov a dá sa po-užiť na nákup v internetovom obchode,alebo sa môže previesť na hotovosť. V bit-walkingovom obchode sa 1 BW$ rovná jed-nému americkému doláru (ceny sú rovna-ké v obidvoch menách), zatiaľ však nevedno,aká bude miera konverzie v reálnom svete.

Systém na počítanie krokov používa smart-fón, ale plánuje sa aj výroba fitnes náram-ku. Aby výrobcovia zabránili podvodom,bude aplikácia používať údaje GPS na moni-torovanie pohybu.

Autormi Bitwalkingu sú Izraelčan NissanBahar a Talian Franky Imbe-si, ktorí už získali, pre-važne od japonských

investorov, viac ako 10 miliónov dolárov nazačiatočné financovanie projektu. CieľomBitwalkingu je motivovať ľudí, aby viac cho-dili, či už kvôli svojmu zdraviu, alebo abymenej je používali automobily. Ráta sa s tým,že v rozvinutých krajinách si priemerný člo-vek môže takto zarobiť okolo 15 BW$ dolá-rov mesačne, ale v chudobnejších krajinách,kde ľudia chodievajú prevažne pešo, môžesystém znamenať výrazné finančné prilep-šenie.

Bitwalking však vyvoláva otázky týkajú-ce sa ochrany súkromia, ako aj zverejňo-vania reklám, ktoré sa podľa plánov majúdo systému zaviesť. Podľa vyjadrenia jed-ného z tvorcov sa zatiaľ skúma možnosťponúknuť inzerentom príležitosť zameraťsa na rôzne skupiny používateľov v závis-losti od ich aktivity, nebudú sa im všakodovzdávať všetky informácie týkajúce sapohybu jednotlivca.

Zatiaľ je táto zaujímavá aplikácia v začiat-koch, záujemcovia môžu požiadať o po-zvánku na webovej stránke Bitwalkingu.V súčasnosti je aplikácia pre Android a iOS

dostupná len vo Veľkej Bri-tánii, v Japonsku, Mala-wi a Keni.

Peniaze sa dajú zarobiť

najrôznejšími spôsobmi, ale

aby niekto zaplatil za každý

prejdený krok...?!

Kráčaj a zbohatneš

Foto Hiku

Foto Bitwalking

Prirodzene, že slúchadlá na ušiach sťažu-jú vnímanie ruchov okolitého sveta. Lon-dýnskym tvorcom sa však podarilo vyvinúťprodukt, vďaka ktorému sa dajú počúvaťnielen obľúbené skladby, ale zároveň jemožné vnímať aj ruch okolia. SlúchadláBatband sa vyznačujú jednoduchým, mo-derným dizajnom. Stačí si ich nasadiť nahlavu a hudbu vnímať prostredníctvom

zvukových vĺn a vibrácií, šíriacich sa lebeč-nými kosťami. Využitie nájdu nielen pri po-čúvaní hudby, ale aj pri hraní videohier,telefonovaní, behaní či používaní GPS navi-gácie. Slúchadlá sú vyrobené z ocele, na-bíjajú sa cez USB kábel a k telefónu sapripájajú prostredníctvom technológieBluetooth.

V prípade, že sa tvorcom podarí na roz-behnutie produkcie vyzbierať milión dolá-rov, vytvoria mobilnú aplikáciu, ktorá počú-vanie hudby opäť raz o niečo zjednoduší.

Najmä mladí ľudia sa stali

takmer nepretržitými

poslucháčmi hudby, a tak bez

slúchadiel neurobia ani krok.

Hudbamimo uší

Foto

Stu

dio

Ban

ana

Thin

gs



Slnečné žiarenie udržiava organizmus v kondí-cii. Len čo sa však začne stmievať, ľudský mozogzačne vylučovať melatonín – hormón spôsobu-júci pocit únavy. A práve svetlo z obrazoviek

Pri práci s počítačom sa najviac

namáha zrak. Po hodinách

pozerania sa na zapnutý monitor

sú oči unavené a podráždené.

Chráňte si zrak

Dosť bolo stereotypov – povedali si tvor-covia inteligentného náramku Wove Band,a tak sa ich produkt vyznačuje neobyčaj-ne veľkým a úsporným široko-uhlým mul-

tidotykovým e-ink displejom s rozlíšením1 024 × 200 pixelov. Revolučný ohybnýdisplej pokrýva takmer celú plochu náram-ku. Pýšiť sa môže tým, že neunavuje oči

používateľa v takej miere ako klasickédispleje. Navyše predlžuje výdrž 230 mAHbatérie.

Rozmery náramku sú 156 × 30 mma pracuje pod operačným systémom Wove,založenom na systéme Android 5.1.Disponuje 4 GB vnútornou pamäťoua 512 MB RAM. Ďalšími špecifikáciamije hmatová odozva ohybného displeja,integrovaný vibračný motorček, deväťo-sový pohybový senzor (akcelerometer,gyroskop) a podpora Bluetooth 4.0.

Aj keď ide zatiaľ len o prototyp, po-dľa dostupných informácií by mal inteli-gentný náramok Wove Band obsahovaťnavigáciu, mediálny prehrávač i apliká-ciu na prehliadanie receptov. Bude homožné spárovať so smartfónom.

RFoto Polyera

Na súčasnú módnu vlnu zareagoval aj kalifornský startup

Polyera, ktorý prichádza s unikátnym inteligentným

náramkom.

Aká ruka, taký náramok

monitorov a jeho farba tvorbu mela-tonínu potláča, výsledkom čohomôžu byť poruchy spánku. Hociniektoré z monitorov disponujú sen-zorom svetla a dokážu jas obrazov-ky upraviť podľa jeho množstvav bezprostrednom okolí, teplota fa-rieb sa nemení.

Alternatívne riešenie ponúka apli-kácia f.lux, ktorá na základe polohyzistí približný čas západu slnka. Lenčo zaznamená zníženie intenzitydenného svetla, začne meniť teplo-tu farieb obrazovky, čím prácu s po-čítačom trochu spríjemní.

Aplikácia f.lux sa dá bezplatne stiahnuťpre Mac, Windows, Linux a pre zariade-nia s iOS.

Foto f.lux

Časy, keď sa štartovací kód (s prí-ponou .exe) usiloval zamaskovaťza niečo iné v nádeji, že ho ne-opatrný používateľ aktivuje, už

patria do histórie. Výpočtová a úložná kapa-cita sa hromadne sťahuje do cloudu a novétypy mobilných zariadení postupne vytlá-čajú tradičné stolové počítače. Modernéhrozby sú oveľa sofistikovanejšie a využí-vajú najnovšie technológie. Útoky sa usilu-jú paralyzovať firmy, ba aj celé štáty. Takzahltia infraštruktúru, že sa stane nefunkč-nou a nedostupnou pre ostatných použí-vateľov. Ďalšou hrozbou, ktorej budemev blízkej budúcnosti čeliť, sú k internetu pri-pojené subsystémy a komponenty inteli-gentných domov a inteligentné domácespotrebiče. Útočníkovi stačí prekonať ochra-nu najmenej zabezpečeného zariadeniav budove a následne už len využiť situáciu,že všetko je prepojené so všetkým.

NETREBA ZNIČIŤ, STAČÍPARALYZOVAŤPopri útokoch, ktorých primárnym cieľomje získanie priameho profitu, prípadne pro-fitu v podobe údajov ako jedného z najhod-notnejších aktív, sa často vyskytujú útokys cieľom dočasne paralyzovať infraštruktú-ru obeti. Je to vlastne útok na dostupnosť.Tieto útoky sa označujú ako DDoS (Distri-buted Denial of Service), po slovensky distri-

buované odmietanie služby. PožiadavkyDDoS tak zahltia napadnutý server alebo in-fraštruktúru, že sa stane nefunkčnou a nedo-stupnou pre ostatných používateľov. Pri tom-to type útoku nie je cieľom získať údaje anizmeniť obsah stránok obeti, podstatou jeparalyzovanie. Obrana proti takémuto úto-ku je totiž extrémne drahá, firmy stojí rádo-vo státisíce až milióny eur. Navyše útočníkmôže priebežne pridávať na razancii a do-nútiť obeť investovať ďalšie peniaze doochrany.

ZOMBIE ÚTOČIAÚtok metódou DDoS sa realizuje tak, žeútočník paralyzuje svoju obeť veľkým množ-stvom požiadaviek na rôznu činnosť. To sanedá urobiť z jedného počítača či servera,ani z jedného uzla siete, pretože takýto útokby firewally okamžite zlikvidovali. Aby bolútok efektívny, musí mať útočník k dispozí-cii obrovské množstvo počítačov v rôznychgeografických lokalitách. Takouto infraštru-ktúrou môžu teoreticky disponovať len taj-né služby veľkých štátov, takže v praxi sa pretento účel využívajú takzvané zombie. Sú topočítače (možno aj ten váš), infikované škod-livým kódom, napríklad vírusom alebo trój-skym koňom. Na určitý podnet, napríkladk vopred stanovenému času, tieto zombieožijú a začnú systematicky posielať balíčkys požiadavkami na servery obete útoku.

Obrana proti takémuto útoku je veľmiťažká, až takmer nemožná. Útočí sa totižz reálnych IP adries infikovaných zombie,nič sa nepredstiera, takže softvér na odha-ľovanie spoofingu (typ útoku, pri ktoromosoba alebo program maskuje svoju totož-nosť a tvári sa ako druhá osoba) je neúčin-ný. Firewall obete považuje balíčky zakorektné, veď nakoniec korektné aj sú, lenje ich obrovské kvantum.

Ako sa teda brániť? Kľúčovou otázkouje odlíšiť ich od skutočných požiadaviek a tupomôže len analýza obsahu balíčkov, vychá-dzajúca z jednoduchého predpokladu.Keďže útok sa realizuje prostredníctvom tisí-cov až státisícov zombie počítačov, naka-zených rovnakým škodlivým kódom, v nimivygenerovaných požiadavkách sa dajú iden-tifikovať určité vzory a následne sa požia-davky z týchto IP adries zablokujú. Úspeš-nosť sa pohybuje okolo 98 %.

Žiaľ, táto ochrana sa dá prirovnať k očko-vaniu proti besnote. Funguje v štádiu pre-vencie, ale hneď ako choroba naplno pre-pukne, už je neúčinná. Nástroje na ochranutotiž musia najskôr fungovať v konkrétnejsieti niekoľko hodín v učiacom sa móde, keďanalyzujú bežnú prevádzku. V tomto časevšak sieť nesmie byť vystavená nijakým úto-kom. Takže v okamihu vypuknutia útoku nanechránenú infraštruktúru je už neskoro.

NOVODOBÉ VÝPALNÉ Pri novodobých metódach zločinnosti sadá pozorovať kopírovanie metód klasickejkriminality, povýšenej na novú technolo-gickú úroveň. Typickým príkladom je ran-somware, čiže takzvané internetové výpal-né. Tento typ škodlivého kódu zablokujevaše zariadenie, alebo zašifruje údaje navašom disku a za odblokovanie či dešif-rovanie požaduje výkupné.

Prečo niekto organizuje kybernetické útoky?Nuž, aby získal predovšetkým peniaze, údaje,digitálne certifikáty a oprávnenia, či ibaupriamil pozornosť na seba alebo na skupinu,ktorú reprezentuje.


DIGITÁLNE ZAUJÍMAVOSTI

KybernetickéZLOČINY


DIGITÁLNE ZAUJÍMAVOSTI

Ransomware môže fungovať aj tak, žegeneruje falošné správy od polície či inýchkontrolných orgánov. Najčastejšie sa týka-jú falošných upozornení na porušovanieautorských práv, napríklad sťahovaním fil-mov, inokedy je predmetom policajnéhoupozornenia distribúcia pornografie a po-dobne. Zároveň ransomware ponúkne od-pustenie za určitú finančnú kompenzáciu.Veľmi často sa požaduje platba v digitálnejmene – v bitcoinoch.

BOTNETYNie je tajomstvom, že na podporu kon-kurenčného boja sa používajú aj rôznenečisté metódy, často viac či menej za hra-nicou dobrých mravov, neraz aj zákona.Jedným z novodobých fenoménov sú bot-nety. Tento pojem vznikol spojením dvochupravených slov bot (robot) a net (net-

work, sieť). Botnety môžu slúžiť napríkladna analýzu správania sa ľudí na internete,pričom výsledky sú marketingoví špecia-listi ochotní vyvážiť zlatom, ale aj využiťna DDoS útoky. Proti sústredenému útokubotnetu zloženého z desiatok tisíc zombieje obrana temer nemožná, a tak sa napad-nutá strana usiluje odvrátiť útok zaplate-ním výpalného. Útočníkovi teda stačí vytvo-riť botnet z driemajúcich zombie a začaťvydierať buď priamo, alebo takúto infra-štruktúru niekomu prenajať. Riziko odha-lenia je takmer nulové, keďže majiteliazombie o nákaze nevedia.

KYBERNETICKÝ ÚTOK AKO SLUŽBAV poslednom čase sa čoraz viac skloňujepojem IT ako služba, populárne sa tentofenomén nazýva cloud computing. Má

rôzne podoby, napríklad platforma akoslužba, softvér ako služba, prípadne in-fraštruktúra ako služba. A čo tak kyber-netický útok ako služba? Útočníci sa in-špirujú kľúčovými trendmi v IT a poskytujúcielené útoky na informačné systémyformou modelu Crime-as-a-service. To zni-žuje bariéry náročnosti na realizáciu ta-kýchto útokov. Ich iniciátori, ktorí si pre-najímajú útok ako službu, nepotrebujúžiadne vedomosti a skúsenosti v oblasti IT.Jednotlivci aj pokútne firmy zaoberajúcesa spamom ponúkajú možnosť zabloko-vať konkurenciu pomocou DDoS útoku,pričom cena za hodinu masívneho útokuzačína na hodnote 20 USD. A aký by tobol marketing, keby neponúkal množ-stvové zľavy? Napríklad 24-hodinový útokstojí už od 100 USD. To sú ceny za útokysmerované do komerčného prostredia.Ceny za ideologické útoky a útoky na poli-tické weby sú podľa zákulisných informá-cií o dva až tri rády vyššie. Rovnakou for-mou sa predáva digitálny prístup k ITsubsystémom potenciálnych obetí čižeAccess-as-a-service.

Nielen kybernetické útoky, ale aj ochra-na IT infraštruktúry sa ponúka formou služ-by. Trh bezpečnostných služieb sa rozšírilnad rámec tradičných modelov a tiež savyčleňuje z tradičných IT systémov jedno-tlivých spoločností a objednáva sa ako služ-ba – Security-as-a-service. Vyvoláva to sna-ha zákazníkov znižovať náklady, dodržiavaťprávne predpisy a prevádzkovú flexibilitu.

KYBERNETICKÉ ÚTOKY NA ŠTÁTYAzda najznámejšou obeťou kybernetické-ho útoku na suverénny štát, presnejšie najeho IT infraštruktúru, bolo v roku 2007Estónsko. Zámienkou sa vraj stalo pre-miestnenie ruského pamätníka z druhejsvetovej vojny z centra mesta na vojenskýcintorín. Vinou DDoS útoku sa tak preťa-žili dátové siete, že vládne inštitúcie aj fir-my to ochromilo na niekoľko dní. Estón-ska vláda označila za vinníka Rusko, pretožeservery, z ktorých sa požiadavky odosiela-li, boli v Moskve. Kremeľ to dementoval.

Prečo spomíname práve tento útok? Takako sa v prípade atómových bômb ich silaporovnáva s prvou bombou zvrhnutou naHirošimu, aj v prípade kybernetických úto-kov sa ich sila začala porovnávať s útokomna Estónsko. Napríklad známy kyberne-tický útok na Mjanmarsko mal hodnotuhodnotou 15 Gbps/s, čo je pätnásťnáso-bok estónskeho útoku. Na ilustráciu: nadosiahnutie sily útoku 1 Gbit/s je potreb-né asi 5 000 infikovaných zombie počíta-čov.

Ľuboslav LackoFoto Foty&Foto, ESETPolicajný ransomware je novodobé výpalné.

18 Január 2016 I Quark

Ste uznávaný odborník v oblasti bio-fyziky a biofotoniky. Mohli by námpriblížiť, čím sa tieto vedné odboryzaoberajú?Fyzika je základná prírodná veda. A fyzicisú zvedaví a vynachádzaví ľudia. Tak pre-čo sa nepozrieť, ako fungujú fyzikálnezákony v takých komplexných systémoch,ako sú biologickéštruktúry? Takže to-to je biofyzika. A bio-fotonika? Tak akofotonika je časťoufyziky, tak biofo-tonika je súčasťoubiofyziky a venujesa problematike in-terakcie svetla s bio-logickými štruktúrami. Ako príklad mô-žem uviesť optické zobrazovanie biologic-kých objektov v živých bunkách. Predo-všetkým tieto dve metodické zameraniasa v našom kolektíve uplatňujú vo vedec-

kom bádaní zameranom na humánnumedicínu.

Pôsobíte na špičkovom vedeckompracovisku. Ako sa vo vašej profesiiprelína veda s pedagogikou? Veda a pedagogika sú spojené nádoby.Jedno bez druhého nejde. Na Katedre bio-

fyziky UPJŠ sme sa kedy-si rozhodli, že sa sústre-díme na doktorandskéštúdium. Fyzika je totižšpecifická vedná discip-lína, na ktorú sa nehlásiveľa študentov. Pochopilisme, že sa musíme sú-strediť predovšetkým navedu a z toho vyplývajú-

cu špecializovanú výučbu.V poslednom čase dosť absolventov

našich stredných škôl odchádza študovaťdo zahraničia. V tom nevidím problém,pokiaľ nie je na príčine nízka úroveň našich

vysokých škôl. Chcel by som však záujem-cov o vysokoškolské, vedecky zameranéštúdium ubezpečiť, že naše pracovisko pat-rí na Slovensku k špičke a znesie aj prísnemedzinárodné kritériá. Naša intenzívnaspolupráca s poprednými európskymi uni-verzitami znamená tiež možnosť zisku dvo-jitého diplomu v doktorandskom štúdiu,teda diplom z UPJŠ a z univerzít v Paríži čiMadride. Úroveň štúdia biofyziky potvr-dzuje aj akreditácia našej doktorandskej ško-ly na Univerzite P. a M. Curieovcov v Paríži.

Aké pohnútky vás viedli k podaniu pro-jektu CELIM a aký máte z neho prínos?Realizovať sa v rámci európskych projektovje našou dlhodobou ambíciou, vychádza-júcou zo snahy našej univerzity vymaniť saz priemeru a dostať sa ako rovnocennýpartner do európskeho vedeckého prie-storu. Oblasť, ktorej sa projekt CELIM venu-je, teda cielená terapia nádorových ocho-rení, má nespochybniteľnú perspektívu.Z veľkej časti vďaka implementácii projek-tu a na naň nadväzujúcich aktivít sa námpodarilo vo vede, ale aj v pedagogike k to-muto cieľu výrazne sa priblížiť.

Aké sú základné ciele projektu CELIM?Prvoradé je vybudovanie excelentnéhoa dlhodobo udržateľného vedeckého pra-coviska medzinárodnej úrovne v bunko-vom zobrazovaní. K čiastkovým cieľompatrí začlenenie vedeckých pracovníkovz rôznych odborov, najmä z biofyziky a bio-fotoniky, biológie a informatiky, do inter-disciplinárneho celku vo vedách o živejprírode. Ďalším cieľom je modernizáciaexistujúcej infraštruktúry a reintegrácia slo-venských špičkových vedcov doteraz pra-cujúcich v zahraničí.

Realizácia projektu sa blíži k záveru.Môžete nám povedať, aké výsledkyste už dosiahli?Začiatkom decembra som v Bruseli refe-roval o priebehu projektových prác. To, čosa na stretnutí v Bruseli zdôrazňovalo, bolaudržateľnosť projektu po jeho skončení.Priamym výsledkom projektu CELIM jezaloženie Centra interdisciplinárnych bio-vied (CIB) na PF UPJŠ s ambicióznym pro-

Koordinátorom európskeho projektu CELIM,zameraného na cielenú terapiu nádorovýchochorení, je UPJŠ v Košiciach. O tom, ako sa dá takýto významný projekt získať a aké sú jehoprínosy pre našu vedeckú obec, sme saporozprávali s profesorom Pavlom Miškovským.

ROZHOVOR

ŠŤASTIEpraje pripraveným

Úspech projektu CELIMspočíva v spolupráci,veľkorysosti a dôvere vo vlastné schopnosti.


ROZHOVOR

gramom v oblasti biomedicínskeho výsku-mu, a to predovšetkým v programoch cie-lenej terapie nádorových ochorení, kde sazameriavame na vývoj selektívnych trans-portných systémov pre protinádorové lie-čivá. Projekt tiež predstavuje významnúinvestíciu do ľudského potenciálu a dávamožnosť našim mladým vedcom uplatniťsa v budúcnosti aj v medzinárodnej kon-kurencii. Vďaka aktivitám v projekte CELIMsa CIB a novozaložená firma SAFTRA pho-tonics, s. r. o., stali členmi Európskej sie-te excelentnosti Euro-BioImaging.

Aké aktivity a manažérske prístupyrozhodli o tom, že ste dosiahli také-to výsledky?Úspech projektu CELIM spočíva v spolu-práci, veľkorysosti a dôvere vo vlastnéschopnosti. Proces prípravy projektu trvaldva roky. V prvom roku pripravili dva kolek-tívy, jeden biofyzikálny a druhý informa-tický, dva projekty vo výzve REGPOT. Obaboli dobre hodnotené, no napriek tomunie dostatočne na to, aby sa umiestnili nafinancovateľných pozíciách. Tým sa dostá-vam k pojmu spolupráca. Oba koletívy siuvedomili, že cesta vedie cez prípravu jed-ného multidisciplinárneho projektu. Tedak veľkorysosti a sebadôvere. Všetci sme sazmierili s tým, že ak projekt vyjde, budú ved-ľa seba pracovať ľudia s výrazne odlišnýmfinančným ohodnotením. Našim vedcom,

vracajúcim sa zo zahraničia, sme museliponúknuť európsky štandard. Každý z náss tým súhlasil, pretože sme verili, že v spo-lupráci s našimi novými kolegami sa pod-statne zvýšia naše šance na zisk ďalšícheurópskych projektov, z ktorých by smemohli platy kompenzovať. Nemýlili sme sa.

Okrem Centra interdisciplinárnychbiovied ste založili aj start-up firmuSAFTRA photonics a získali s ňou ďal-ší európsky projekt. Môžete nám o tomniečo povedať?Myslím, že všetci chápeme, že dlhodoboudržateľný rozvoj Slovenska musí byť za-ložený na priemyselnej výrobe s vysokoupridanou hodnotou. V tomto sa však ne-môžeme spoliehať na zahraničných inve-storov. Som presvedčený o tom, že zakla-dať vysokošpecializované technologickéfirmy by mala byť prioritná úloha našichuniverzít. Ako úspešný kolektív sme chce-li ísť príkladom a založili sme prvý start-upna našej univerzite. Správnosť nášho roz-hodnutia je už potvrdená prvým úspechomfirmy. Získali sme projekt už v rámci pro-gramov EÚ Horizont 2020, zameraný navývoj novej technológie na rýchle, lacnéa citlivé odhaľovanie látok znečisťujúcichživotné prostredie.

Ste úspešný v získavaní projektov z EÚ.Máte na to nejaký recept?

Myslím si, že v tomto prípade neexistujevíťazný scenár. Som však presvedčený, žeúspešný projekt sa nedá napísať bez seri-óznej prípravy, v ktorej je zahrnutá dlho-dobá vedecká a pedagogická spoluprácaso zahraničnými partnermi a ktorej výsled-kom sú spoločné publikácie, prípravadoktorandov, organizácia vedeckých podu-jatí, škôl a podobne. Je to mýtus, ak si nie-kto myslí, že napíše projekt a bude ho mať.Verím, že šťastie praje pripraveným.

Je známe, že úspešnosť Slovenskav projektoch Európskej únie je veľminízka. Aká podpora, napríklad naúrovni štátu, by bola potrebná, abysa to zmenilo?Veda si výraz podpora nezaslúži. Štát môžepodporovať rôzne spolky, menšiny v zahra-ničí, hendikepovaných ľudí, ale veda akomimoriadne dôležitá časť aktivít spoloč-nosti zaručujúca jej dlhodobo udržateľnýrozvoj si zaslúži niečo viac – rozumnú dlho-dobú a ambicióznu politiku rozvoja. A nato, na čo sa pýtate, sa dá odpovedať buďveľmi komplikovane, alebo aj jedným slo-vom. To slovo je profesionalita.

Dokážete pri toľkých aktivitách nie-kedy odychovať?Nechcel by som sa tu uchýliť k známemuklišé úspešných, resp. kváziúspešných ľudía tvrdiť, že na oddych nemám čas. Hocisom často veľmi zaneprázdnený a unave-ný, vždy dokážem aj plnohodnotne oddy-chovať. Potrebujem na to iba trochu adre-nalínu, trochu vášne a veľa pokoja. Takžev zime s manželkou využívame každú voľ-nú chvíľu na lyžovanie a v lete na neplá-nované cesty autom predovšetkým poEurópe. Keďže veľmi rád pracujem fyzic-ky, naša chata mi poskytuje dostatok mož-ností na takéto vyžitie a naviac i dostatokpokoja ďaleko od ľudí pri relaxe s dobrouknihou.

Zhováral sa Vladimír JeškoIlustračné foto laboratórium molekulovej

biologie a laserovej spektroskopie,zdroj archív P. Miškovského

Prof. RNDr. Pavol MIŠKOVSKÝ, DrSc., zakladateľa riaditeľ Centra interdisciplinárnych biovied (CIB),PF UPJŠ, zakladateľ a prvý vedúci Katedry biofyzikyPF UPJŠ v Košiciach, zakladateľ a prvý predseda Slo-venskej biofyzikálnej spoločnosti, zakladateľ a pred-seda Slovenskej spoločnosti pre biozobrazovanie,člen výkonného výboru Európskej asociácie biofyzi-kálnych spoločností, člen výboru Európskej sie-te excelentnosti v biozobrazovaní – Euro-BioIma-ging. Pôsobil ako pozvaný profesor na UniverziteP. a M. Curieovcov, Paríž, a Univerzite v Orléanse,Francúzsko, a prednášal na medzinárodných kon-ferenciách a vedeckých inštitúciách v USA, EÚ, Indii,Egypte, Brazílii. Je autorom viac ako 100 vedeckýchčlánkov v zahraničných vedeckých časopisoch.

Vatmosfére Slnka sme objavilinový fyzikálny jav – veľkoroz-merné vlny, ktoré sprevádzaemisia energetických častíc bo-

hatých na hélium 3He. Tento výsledok smezískali analýzou experimentálnych dát zosondy STEREO-A patriacej NASA.

SLNEČNÉ ENERGETICKÉČASTICENaša najbližšia hviezda Slnko vystreľujeenergetické častice do medziplanetárne-ho priestoru pri tzv. röntgenových záble-skoch a pri mohutných erupciách horúcejplazmy (tzv. CME –coronal mass ejection).Procesy prebiehajúcev týchto zábleskoch súveľmi zvláštne – výbor-ne urýchľujú ťažké ióny,napr. železa, ale takmervôbec nie vodík a hé-lium-4, ktoré sú na Slnku najviac zastúpe-né. Najväčšou anomáliou však je, že ľahšiaa vzácna forma hélia, hélium-3, sa urýchľu-je najlepšie. Mechanizmus urýchľovania priCME je lepšie preštudovaný ako mechaniz-

mus urýchľovania v röntgenových záble-skoch. Dostatočne rýchla CME vytvorí rázo-vú vlnu (podobne ako stíhačka supersonic-ký tresk), ktorá urýchľuje všetky ióny rovnako.Toto sa môže skúmať aj priamo, keď CMEprejde popri Zemi. Urýchľovanie v röntgeno-vých zábleskoch na povrchu Slnka zrejmenebude nikdy možné sledovať na mieste.

NOVÝ FENOMÉN NA SLNKUNabité energetické častice opúšťajú Slnkopozdĺž magnetických siločiar v tvare špirá-ly, preto môžu doraziť k Zemi iba časticez oblastí na pravom okraji Slnka. Detailný

pohľad na tieto miesta nie je zo Zeme mož-ný. Kozmické observatórium – sonda STE-REO-A, ktorá v rokoch 2009 až 2010 pred-biehala Zem od 40° do 80°, mala priamyvýhľad na túto oblasť. Po prvýkrát vôbec sa

zistili obrovské vlny vystrelené röntgenovýmzábleskom spolu s energetickými časticamibohatými na hélium-3 a iné ťažké ióny. Uka-zuje sa, že energia týchto veľkorozmernýchvĺn sa môže preniesť na častice. Ako všakdochádza k anomálnemu iónovému zlože-niu, ktoré nepozorujeme nikde inde vo ves-míre, zostáva naďalej záhadou. Zaujíma-vosťou je, že nielen supersonická CME, alepravdepodobne aj röntgenové zábleskydokážu vytvoriť rázovú vlnu schopnú urých-ľovania. Toto môže priniesť nový pohľad naprocesy produkcie energetických častíc ajv exotickejších objektoch, napríklad čiernychdierach alebo magnetaroch.

Poznámka autora: Uvedený výsledok sme dosiahlispolu s kolegami z NASA (Pasadena, Kalifornia) a Uni-verzity Johnsa Hopkinsa (Laurel, Maryland). Objav bolpublikovaný v odbornom časopise Astrophysical Jour-nal a citovaný viacerými médiami v zahraničí. Podob-ný výsledok priniesol nezávisle aj tím z laboratória Lock-heed Martin (Palo Alto, Kalifornia).

RNDr. Radoslav Bučík, PhD.


ASTRONÓMIA

OBROVSKÉ CUNAMI na SlnkuZa urýchľovaním energetických častíc na Slnkupravdepodobne stoja veľkorozmerné tlakovévlny, šíriace sa rýchlosťou niekoľko miliónovkilometrov za hodinu.

ZUŽITKOVANÉ SKÚSENOSTIZ DOMOVAV sedemdesiatych rokoch minuléhostoročia sa otvorili pre Ústav experi-mentálnej fyziky SAV v Košiciach, pre-snejšie pre jeho pracovisko s dnešnýmnázvom Oddelenie kozmickej fyziky(OKF), popri štúdiu kozmického žiare-nia na Lomnickom štíte, aj možnostivýskumu častíc nižších energií v dru-žicových experimentoch.

Skúsenosti a množstvo dát z rôz-nych časticových experimentov sa zu-žitkovali po roku 1990 v spoluprácis viacerými pracoviskami vo svete. Spo-lupráca s Prírodovedeckou fakultouUPJŠ, konkrétne s Katedrou jadroveja subjadrovej fyziky, je dôležitá prevýchovu mladých fyzikov, ktorí sa mô-žu podieľať aj na významných projek-toch svetových kozmických agentúr.RNDr. Radoslav Bučík, PhD., v rámcitejto spolupráce obhájil v roku 2004dizertáciu na základe výsledkov ana-lýzy časticových meraní na nízkoorbi-tálnej družici CORONAS-F.

prof. Ing. Karel Kudela, DrSc., vedúci OKF v rokoch 1980 – 2011

O objave slovenského vedca informovaliviaceré zahraničné médiá, napr. BBC,ORF, The Independent, Die Welt.

Energetické častice prichádzajú k Zemi z oblastí, na ktoré mala sonda STEREO-A lepšívýhľad, foto JHU/APL.

Slnečné cunami v ultrafialovom spektre z pohľadu sondy STEREO-A, foto AAS.

RNDr. Radoslav Bučík,PhD., autor štúdie o novom objave,Inštitút Maxa Planckapre výskum slnečnejsústavy a UniverzitaGeorga Augusta,Göttingen, Nemecko

Hneď počas prvého dňa v mesia-ci môžeme zbadať Jupiter, Me-siac a Mars v súhvezdí Pannypočas druhej polovice noci. Túto

zostavu môžeme pozorovať do 4. januára,vtedy Mesiac predbehne Mars a bude sanachádzať pod ním. Mars a Jupiter sa budúkaždým dňom od seba vzďaľovať, 28. ja-nuára sa Jupiter ešte raz stretne s Mesia-com, ktorý sa v nasledujúcich dňoch opäťpriblíži k Marsu.

PÁR SATURN A VENUŠAMedzi súhvezdiami Ha-donos a Škorpión mô-žeme pozorovať ďalšiudvojicu, a to Venušu soSaturnom. Musíme ichvšak zastihnúť skororáno tesne pred výcho-dom Slnka, pretože za-padnú skôr než ono.Venuša s Marsom bu-dú mať k sebe každýmdňom bližšie, 8. januá-ra ich dvojicu doplníMesiac v nove a 9. ja-nuára splynú do jedné-ho bodu – nájdeme ichlen 0,6 od seba. Nasle-dujúce dni si svoje po-lohy vymenia – Venušasa dostane pod Saturna každým dňom sa bu-de dostávať čoraz bliž-šie k Merkúru.

Dôležitá udalosť toh-to mesiaca nastane aj2. januára, vtedy sa Zemdostane na svojej pú-ti do najbližšieho bo-du k Slnku. Hovoríme,že Zem sa nachádza v perihéliu, čo kon-krétne znamená vzdialenosť 0,98330 AU(147 097 149 km).

METEORICKÝ ROJ S DVOMA NÁZVAMIOkrem planét možno na oblohe vidieť ajmeteorický roj Kvadrantíd, ktorých akti-vita sa začala na konci decembra a budepokračovať do polovice januára s pomer-ne veľkým počtom – 120 meteorov za ho-dinu, s maximom v noci z 3. na 4. januá-ra. Na rozdiel od iných meteorických rojov,ktorých maximum trvá aj niekoľko dní,maximum Kvadrantíd trvá len niekoľko

hodín. Tento meteorický roj pomenovalipo súhvezdí Quadrans Muralis, ktoré všakv roku 1922 dostalo nový názov – Pastier(Boötes). Preto tento roj môžeme niekdenájsť aj pod názvom Bootidy. Ide o meteo-ry, ktorým dal meno asteroid 2003 EH1s obehom okolo Slnka raz za 5,5 roka.Frekvencia týchto meteorov je 40 za ho-dinu.

KOMÉTA CATALINA Na rannej oblohe si nenechajme ujsť dlhoočakávanú kométu C/2013 US10 (Cata-lina). Počas zimných mesiacov je viditeľ-ná aj v malých ďalekohľadoch, dokoncamožno voľným okom! Jej magnitúda sapodľa astronomických odhadov pohybu-

je pod číslom 5, čo nám sľubuje, že by smeju mohli vidieť aj bez ďalekohľadu. Náj-deme ju v súhvezdí Pastiera, v ktorom sabude posúvať čoraz vyššie k súhvezdiamVeľký a Malý medveď. Kométa Catalinapatrí do skupiny dlhoperiodických kométpochádzajúcich z Oortovho oblaku. V po-lovici januára dosiahne v dôsledku svojhonajväčšieho priblíženia sa k Zemi najvyš-šiu jasnosť a vďaka svojej polohe na oblo-he sa stane cirkumpolárna, čo nám zaru-čí jej pozorovanie počas ktorejkoľvekhodiny na oblohe. Najbližšie sa k Zemidostane 17. januára, jej vzdialenosť od násvtedy bude 0,72 AU.


ASTRONÓMIA

ASTRONOMICKÉkalendárium január

Krátky pobyt Slnka na oblohe dopraje v januárinočným pozorovateľom dlhšie sledovanienočnej oblohy. Okrem mesiaca a zaujímavýchzoskupení planét si môžu vychutnať aj meteorya kométu.

2016

Mesiac Posledná štvrť 2. 1. 2016 6:30Nov 10. 1. 2016 2:31Prvá štvrť 17. 1. 2016 0:26Spln 24. 1. 2016 2:46

SlnkoVáhy/Škorpión

1. 1. 7:00

16:35

15. 1. 6:56

16:51

30. 1. 6:4317:12

Merkúr

Venuša

Mars

Jupiter

Saturn

Urán

Neptún

1. 1.-0,3 mag

Kozorožec8:5217:26

-3,9 magŠkorpión

4:3513:34

1,3 magPanna1:35

12:06-2,0 mag

Lev22:1810:56

1,4 magHadonos

5:2214:00

5,8 magRyby

11:3600:38

7,9 magVodnár10:2420:54

15. 1.4,3 magStrelec7:12

16:11-3,8 magHadonos

5:0813:35

1,1 magPanna1:22

11:28-2,1 mag

Lev21:2310:01

1,4 magHadonos

4:3413:10

5,8 magRyby

10:4223:34

7,9 magVodnár9:29

20:01

30. 1. 0,3 magStrelec5:56

14:35-3,8 magStrelec5:33

13:500,9 mag

Váhy1:05

10:49-2,2 mag

Lev20:209:01

1,3 magHadonos

3:4212:16

5,9 magRyby9:43

22:378,0 magVodnár8:31

19:04

2016

Pohyb kométy Catalina na hviezdnej oblohe, zdroj astro.cz

PRÍRODA

Myšiarka močiarna zimuje v kŕdľoch, často s príbuznoumyšiarkou ušatou. ZIMNÍ

HOSTIA zo severu


Otužilým severským vtákom,odlietajúcim pred krutýmimrazmi, stačia naše zeme-pisné šírky, aby tu prečkali

zimu. Aj preto ich môžeme vídať zväč-ša len v tomto období. Patria k nim via-ceré druhy spevavcov, drav-cov a vodných vtákov.

EXOTICKÝ HOSŤZaujímavým a tak trochuexotickým zimným hosťomje chochláč severský (Bom-bycilla garrulus). Prilieta dosťnepravidelne zo Škandiná-vie. Niektoré roky ho vôbecnemusíme vidieť, v iných ro-koch má jeho výskyt priam inváznycharakter. Podľa zaujímavého chochol-čeka na hlave ho spoznáme veľmi ľah-ko. Dobre rozpoznateľné sú chochláčeaj na oblohe najmä preto, lebo lieta-jú výhradne v kŕdľoch a ozývajú sacvrlikavým volaním. Vtáky počas letusvojou veľkosťou a tvarom nápadnepripomínajú škorce. S chochláčmi sanajčastejšie stretneme na miestachs bohatou úrodou bobúľ, napríkladšípok, hlohu, trnky, jarabiny, imela,alebo v záhradách a v ovocných sa-doch s ponechanými jablkami na stro-moch.

JEDNY ODLETIA, DRUHÉ PRILETIA Na rozdiel od chochláčov sa drozdyčvíkotavé (Turdus pilaris) v našej prí-

rode vyskytujú aj počas roka a pravi-delne tu hniezdia. Na jeseň však odlie-tajú do južnejších krajín a na miestonich prilietajú k nám severské popu-lácie, preto môžeme v zimnom obdo-bí pozorovať veľké kŕdle týchto vtákov.

Zdržujú sa na podobných miestachako chochláče, keďže rovnako ako onysa živia bobuľami a plodmi stromov.Okrem pestrého zafarbenia nás upú-ta ich hlučný hlasový prejav, ktorý jepočuť aj na väčšie vzdialenosti.

SEVERANKA Ďalším zimným hosťom je pinka se-verská (Fringilla montifringilla). Vidieťju môžeme v menších alebo väčšíchkŕdľoch, ako sa potuluje krajinou a vy-hľadáva semená rastlín. Najskôr si juvšak všimneme na kŕmidlách, ktorérada navštevuje. Zaujme nás svojímpestrým zafarbením. V niektorých ro-koch (naposledy to bolo v zime 2008/2009) sa u nás pinka severská vysky-tuje vo veľmi hojných počtoch. Kŕdletýchto drobných vtákov sa môžu skla-

Exotický prisťahovaleczo Škandinávie jechochláč severský.

Tak ako odlietajú naševtáky do teplých krajín,sťahujú sa na juh zimovať aj vtáky zo Škandinávskych a iných severských krajín.

S mnohými druhmi vtákov sa v našej prírode stretneme lenpočas zimného obdobia, lebo na jar sa vracajú do severnejEurópy, kde majú hniezdiská.


PRÍRODA

dať aj z niekoľko stotisíc jedincov a to naj-mä vtedy, keď sa zhromažďujú na spo-ločných nocoviskách.

ODSKOČIA SI AŽ ZO ŠPICBERGOV Otužilý spevavec snehuľka severská (Plec-trophenax nivalis) sa najviac vyskytujev Rusku, Nórsku, Švédsku, na Islande, voFínsku a na Špicbergoch. V zimných mesia-coch odlieta do nižších polôh východnejEurópy a občas zalieta do strednej a zá-padnej Európy. U nás patrí k pravidelným

zimným hosťom a pozorovať ju môžemenajmä na poliach, lúkach, pasienkoch, aleaj vo vyšších polohách.

Veľmi vzácne k nám na zimu zo spe-vavcov prilietajú tiež uškárik vrchovský (Ere-mophila alpestris) či ostrohárka severská(Calcarius lapponicus), iné druhy ako ha-vran čierny (Corvus frugilegus) vytvárajúzasa veľké známe krákorajúce kŕdle.

DRAVCE MEDZI NAMI Medzi nápadných zimných prisťa-

hovalcov patria dravce. Už tradič-ne medzi ne patrí myšiak sever-

ský (Buteo lagopus) z Fínska,Švédska a Ruska. Môžeme

ho vídať najmä v poľno-hospodársky činnej kra-

jine, kde sa najrad-šej živí hrabošmi.

Na základe vý-

skumov sa zistilo, že mnohé jedince u náspravidelne zimujú na rovnakých lokalitáchviac rokov po sebe. Od nášho menšiehodomáceho myšiaka – myšiaka hôrneho(Buteo buteo) – sa myšiak severský odli-šuje svetlejším zafarbením, operenýminohami až po beháky a veľkosťou.

NAJMENŠÍ A NAJVÄČŠÍ Naše územie poskytuje zimný azyl tiež jed-nému z najmenších dravcov, ktorým jesokol kobec (Falco columbarius). Prilietauž v októbri a pozorovať ho môžeme naj-mä v otvorenej krajine so skupinami stro-mov a kríkov, kde s obľubou loví drobnéspevavce.

Na Slovensku zimuje aj náš najväčší ope-rený dravec – orliak morský (Haliaeetus albi-

cilla). V zimných mesiacoch sa pravidelneobjavuje hlavne v pohraničných ob-

lastiach s Maďarskom, Rakú-skom a Českom, kde sa

zdržiava v okolíriek Dunaj a Mora-

va. Na naše územieprilieta v októbri a od-

lieta v marci. Niektoré je-dince však u nás zostávajú

počas roka a zahniezdia tu. V sú-časnosti na území Slovenska už pra-videlne každoročne hniezdi päť ažosem párov týchto majestátnych vtá-kov.

SOVIA KRÁSAVICA Krásna sova myšiarka močiarna (Asio flam-meus) prilieta už koncom septembra a od-lieta v priebehu marca. Podobne ako orliak,aj táto sovia krásavica u nás vzácne za-hniezdi, no predsa sa s ňou najčastejšiestretneme počas zimných mesiacov, naj-mä v poľnohospodárskej krajine. Často savyskytuje v menších skupinách, neraz spo-ločne s blízkou príbuznou myšiarkou uša-tou. V čase premnoženia hrabošov, ktorétvoria jej hlavnú zložku potravy, môžuniektoré páry zostať u nás tiež počas vege-

tačnej sezóny, aby zahniezdili a vyviedlimláďatá.

Okrem už spomínaných druhov sa naúzemí Slovenska môžeme stretnúť tiež sozimujúcimi vodnými vtákmi. Patrí k nimľadovka dlhochvostá, turpan čierny, potá-pač malý, potápač veľký, hus bieločelá,labuť spevavá a mnohé ďalšie.

Na jar, v rámci migrácie, sa takmer všet-ci zimní hostia vrátia hniezdiť na sever, abytak uvoľnili miesto pre vracajúce sa vtákyz afrických a iných teplých krajín.

Ing. Ľubor ČačkoFoto autor

Drozdy čvíkotavévyhľadávajú najmäovocné sady a záhrady,kde si pochutnávajú naneobratých jablkách.

Pravidelný zimnýhosť u nás je pinkaseverská.

Orliak morskýnajčastejšie zimuje na južnomSlovensku.

Hoci je teraz ešte zima a zástup-covia bezstavovcov prespávajúväčšinou zalezení v úkrytoch,predsa je len zaujímavé dozve-

dieť sa niečo o spoločníkoch, ktorí sa obja-vujú v našej blízkosti. Na niektorých z nichzamieril svoj prístroj londýnsky profe-sionálny fotograf Mikael Buck, aby nafo-til unikátnu sériu makrosnímok zobrazujú-cich život našich nepozvaných nájomníkov.S použitím fotoaparátu Sony Alpha 7R IIa 90 mm makroobjektívu vznikli neuveri-teľne živé a detailné fotografie najmenšíchpredstaviteľov živočíšnej ríše.

Z PIVNÍC A KOMPOSTU Žižiavka obyčajná (Porcellio scaber) ječastým podnájomníkom tmavých a vlhkýchpriestorov – pivníc, neosvetlených pitvo-rov, drevární, humien a maštalí. Vo voľnejprírode sa vyskytuje na vlhkých a tienistýchmiestach – pod opadaným lístím, za od-chýlenou kôrou stromov, v komposte. Nieje prekvapením, ak v byte vylezie spod veľ-kého kvetináča alebo sa prepchá škáramiz pivnice. Živí sa zahnívajúcimi látkami čiodumretými zvyškami rastlín. Môže pre-to poškodzovať prízemné časti rastlín,uskladnenú zeleninu i zemiaky v komo-rách. Na svetlo citlivé zvieratko vylieza zatmy a ihneď hľadá nejakú tmavú skrýšu,kam by sa ukrylo. Dospelá žižiavka je dlhá10 až 16 mm, široká 6 až 7 mm. Splošte-né telo pokryté hrubou kutikulou, zosil-nenou uhličitanom vápenatým, jej umož-ňuje vopchať sa aj do nízkych priestorov.


PRÍRODA

Naši

Hmyz väčšinou nepatrí medzi obľúbené zvieratká. Ak však prekonáme nechuť a necháme sa opantať vedeckou zvedavosťou, môžu nás tieto stvorenia uchvátiť rozmanitosťou, vynaliezavosťou, pestrosťou tvarov, farieb, spôsobom života i prispôsobivosťou.

Lienka sedembodková

Žižiavka obyčajná

SPOLUPÚTNICI

Má sedem párov nôh a typicky zalomenétykadlá. Samičky po oplodnení kladú vajíč-ka uložené v špeciálnych kapsičkách na

predných nôžkach. Z vajíčok sa liahnu lar-vy, ktoré sa hneď vydávajú na samostat-nú cestu životom.

OBĽÚBENÁ PAŽROŠKA Lienka sedembodková (Coccinella sep-tempunctata) patrí medzi najhojnejšie dru-hy lienok. Tento medzi ľuďmi všeobecneobľúbený chrobák obýva rozmanité bio-topy od nížin až po vysokohorské oblasti.Vyskytuje sa na rozličných rastlinách, naktorých larvy i dospelé jedince (imága)pátrajú po voškách a červcoch. V prírodeprečkávajú dospelé lienky zimu pod ka-meňmi, v bútľavinách stromov, pod listovouopadankou alebo v machových vankúšoch.Na jeseň sa však tlačia aj do ľudských prí-bytkov, kde sa poukrývajú v rôznych šká-rach medzi oknami i v múroch domov.V interiéroch budov bývajú lienky aktív-ne aj v zime. V minulosti zimúvali lienkys obľubou v machovej výplni medzi trá-mami v dreveniciach. Zo zimného spánkuprecitajú na jar. Sprvoti sa živia nektárom

a peľom, postupne však prechádzajú nakonzumáciu vošiek, ktorá tvorí ich hlavnúpotravu. Denná dávka jednej lienky môžedosiahnuť až 50 vošiek! Samička na jarnakladie vajíčka do štrbín kôry alebo naspodnú stranu listov rastlín, kríkov a stro-mov. Z vajíčka sa larva liahne približne zasedem dní a v tomto štádiu sa vykrmujejeden až dva mesiace. Následne sa zakuklía po týždni vylieza z kukly lienka, ktorá žijecelé leto, až kým sa neuloží na odpočinokdo zimnej skrýše. Na jar potom odovzdáštafetový kolík života vajíčkam a po rokuživota jej kratučká životná dráha končí.

PREKVAPUJÚCA LARVA Jemnú až priesvitnú zlatoočku obyčaj-nú (Chrysoperla carda) nájdeme v lesoch,hájoch, záhradách, ako aj na lúkach. Ten-to zástupca sieťokrídlovcov je veľký pri-bližne 15 mm. Príslušníci jesennej gene-rácia často navečer vlietajú do domov zasvetlom a v interiéroch budov môžu potomaj prezimovať. Samičky kladú vajíčka navláskovitých stopkách na rastliny. Z nichsa liahnu dravé larvičky. Pomocou kliešti-kovitých hryzadiel lovia drobné druhy hmy-zu, najmä vošky, a preto sú mimoriadneužitočné. Larva zlatoočky má mimočrev-

PRÍRODA

Zlatoočka obyčajná

Larva zlatoočkyprekvapuje aj ďalšouzaujímavosťou –pokrýva sa telovýmischránkamiskonzumovanýchvošiek.


Ucholak obyčajný zozadu

né trávenie, čo znamená, že do vošky vy-púšťa tráviaci sekrét a špeciálnymi kaná-likmi v hryzadlách vysáva vnútro koristi.Prekvapuje aj ďalšou za-ujímavosťou – pokrývasa telovými schránkamiskonzumovaných vošiek.Robí to ako maskovaniepred predátormi, najmävtákmi, ale aj preto, abysa počas svojho vývojav letných horúčavách ne-vysušila. Neskôr sa zakuk-ľuje v guľovitom zámot-ku. V štádiu imága žije veľmi krátko, najviactýždeň, jej život je teda len akýmsi zábles-kom. Dĺžku života tohto krehkého hmyzuovplyvňujú poveternostné pomery.

OHROZUJE UŠNÉ BUBIENKY? Ucholak obyčajný (Forficula auricularia)vyvoláva u ľudí odpor kvôli nepravdivýmpoverám, ktoré o ňom kolujú. Povráva sa,že ucholak vnikne spiacemu človeku doucha, klieštikmi mu precvakne ušný bu-bienok a následne sa prehryzie až do moz-gu. V skutočnosti je to neškodné zvierat-ko, ktorého sa netreba vôbec obávať.

Žije na lúkach, poliach, v lesoch i záhra-dách od nížin až po vysokohorské lokality.Vyskytuje sa aj v blízkosti ľudských obydlí,do ktorých sa s obľubou sťahuje. Za vid-na sa ukrýva najmä pod kameňmi, spad-nutými kmeňmi stromov, v opadanom lís-tí. S obľubou sa schováva pred dažďomaj v sušiacej sa bielizni na priedomí. Pretopozor, keď si beriete suché šatstvo zo šnú-ry, vždy ním viackrát silno potraste, abysme si nedbanlivosťou neprivodili šokv podobe ucholakov, ktoré sa nám začnúz prinesenej bielizne rozliezať po príbyt-ku! Nápadné klieštiky na zadočku slúžiaucholakovi na obranu, zovretie nimi nie jepre človeka však nijako bolestivé, ako si to

väčšina ľudí namýšľa. Pomocou klieštikovsi ucholak napríklad zasúva a skladá svo-je pomerne veľké krídelká pod krovky, tak-

že vyzerá, akoby vôbeckrídla nemal.

Je všežravý, často vy-žiera jamôčky do zre-lého ovocia. Samičkaucholaka prejavuje o po-tomstvo mimoriadnustarostlivosť – naklade-né vajíčka i larvy čistí,olizuje a prevracia ich,čím pre ne zabezpeču-

je optimálnu vlhkosť, aby nevyschli či ne-splesniveli. Svojím ochraňovaním aj strážibudúcich potomkov pred dravcami. Nezried-ka samička v hniezde uhynie a následneposlúži ako potrava pre vyliahnuté larvy.Ucholak sa dožíva približne jedného roku.

ELEKTRIČKA Neškodná bzdocha cifruša bezkrídla(Pyrrhocoris apterusa) je všeobecne rozší-rený chrobák. Vyskytuje sa obyčajne v po-četných spoločenstvách pri múroch, ohra-dách, náhrobných kameňoch alebo pripätách stromov, kde sa s obľubou vyhrie-va, pri väčšom ochladení zalezie do úkry-tu. Má iba krátke krídla, z čoho plynie ajjej latinský názov apterus, t. j. bezkrídla.Živí sa olizovaním štiav stromov vytekajú-cich po poranení kôry, cicaním mŕtvychživočíchov, semien rastlín, ako aj vajíčokhmyzu. Hoci nie je v strave vyberavá, upred-nostňuje kvitnúce lipy, agáty alebo slez.Je to mimoriadne pôsobivý chrobák, kto-rého pozná väčšina podľa detského pome-novania električka či sanitka. Výstražnéčervené sfarbenie upozorňuje prípadnýchpredátorov, že je nejedlá. Hoci na prvýpohľad vyzerajú všetky jedince rovnako,pri pozornom hľadaní nájdeme na každejz nich nepatrné rozdiely. Samička cifru-še láka samčeka na párenie pohlavnýmisekrétmi, feromónmi. Niekedy vidíme za-dočkom spojené dvojice pobehovať aj celýdeň. Oplodnená samička kladie potomvajíčka do vlhkej pôdy, štrbín stromov, podlístie či mach. Zaujímavý je kanibalizmuslariev – väčšie larvy zožerú menších a slab-ších súrodencov. Pred predátormi sa chrá-nia typickým páchnucim sekrétom, akýpoznáme aj pri iných bzdochách, a tak saim podarí dožiť sa až dospelého veku.Dospelé jedince potom prečkávajú nepriaz-nivé zimné mesiace v úkryte.

doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.ÚEL SAV Staré Hory

Foto Mikael Buck (6), autor (1)


Ucholak obyčajnývyvoláva u ľudí odporkvôli nepravdivýmpoverám, ktoré o ňomkolujú.

Ucholak obyčajný

Cifruša bezkrídla

PRÍRODA

Rastliny opeľuje rôzny hmyz a malé cicavce. Niektoré druhy majúzaujímavý a sofistikovaný spôsob opeľovania. Napríklad chlebov-ník celistvolistý (Artocarpus odoratissimus) opeľujú byľomorky v spo-lupráci s hubami. Samčie kvety sú infikované hubou Choanepho-ra, ktorú obľubujú a vyhľadávajú byľomorky z rodu Contarinia.Nakladú vajíčka do huby a vyliahnuté larvy i dospelé imága sapotom živia podhubím (mycéliom). Aj neinfikované samičie kvetylákajú svoju arómou dospelé byľomorky, a tie prenášajú lepkavýpeľ na blizny.

Semená rozširujú najmä vtáky, netopiere a cicavce, žijúce nastromoch.

VŠESTRANNÉ VYUŽITIE Chlebovníkové plody dozrievajú v priebehu 3 až 8 mesiacov poopelení kvetov. Majú oválny tvar a drsný povrch zelenožltej far-by. Plod chlebovníka je v podstate súplodie, ktoré je zloženéz početných podlhovastých semien skrytých v žltých, až svetlooranžových lepkavých častiach dužiny, obalenej žltým puzdrom.Práve táto časť je jemne gumovitá, veľmi šťavnatá, so sladkastoua osviežujúcou chuťou. Dužina predstavuje asi tretinu hmotnos-ti celého plodu. Konzumuje sa čerstvá, pridáva sa do šalátov, varísa s ryžou, kokosovým mliekom. Využíva sa aj na prípravu dže-mov, vín, likérov a ovocných štiav. Obsahuje veľký podiel sachari-dov a okrem viacerých vitamínov aj významné množstvo vápnikaa fosforu, vlákninu i tuk. Nezrelý chlebovník sa môže variť, piecť,smažiť, sušiť, nakladať a pod. Semená zrelých plodov sa pražiaa chrumkajú ako oriešky, dokonca ich považujú za afrodiziakum.

Zástupcovia rodu majú okrem potravinárskeho významu ajiné všestranné použitie, napríklad drevo sa používa na výrobučlnov, nábytku, hudobných nástrojov, v stavebníctve a pri magic-kých obradoch. Niektoré časti rastlín sú liečivé.

AKO VZNIKÁ CHLEBOVNÍKOVÝ CHLIEB? Vybrané pestované druhy chlebovníkových plodov obsahujúveľa škrobu (až do 40 %), a tak sa pripravujú ako zemiaky, nakla-dajú sa alebo sušia, melú sa na múku.

Napríklad plody A. communis sa namáčajú v slanej vode. Ponáslednej fermentácii vzniká hmota podobná tvarohu, ktorú v Indo-nézii volajú masi alebo bwiru. Vysušená ako polotovar sa dá dlhoskladovať a po namočení sa z nej pripravuje cesto, z ktorého sapečie chlieb. V Indii je známy ako chlieb pre chudobných.

V expozičných zbierkach Botanickej záhrade Univerzity PavlaJozefa Šafárika v Košiciach pestujeme chlebovník obyčajný (Arto-carpus heterophyllus Lam.), nazývaný aj ako bredfrut, bredfruit čidžekfrut alebo žakie a jackfruit. Chlebovník ani v našich končináchnepozná zimný spánok, preto rastie a v súčasnosti netrpezlivočakáme na úrodu.

doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc.riaditeľ Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach

Foto BZ UPJŠ, wikipédia

Archeologické nálezyv Indii dokázali, žechlebovník pestova-lo a využívalo do-

morodé obyvateľstvo už pred3 000 až 6 000 rokmi.

Meno chlebovník vznikloz gréckeho slova artos (chlieb)a karpos (plod, ovocie). Pome-novali ho botanici otec a synForsterovci, keď sa plavili s Ja-mesom Cookom na jednej z je-ho výprav.

DESAŤKILOVÉSÚPLODIE Chlebovník je rod vyšších dvoj-klíčnolistových (Dicotyledonop-sida) rastlín z čeľade morušovi-té (Moraceae). V rode Artocarpusrozlišujeme na 60 druhov. Pre-važná väčšina sa vyskytuje v tró-poch juhovýchodnej Ázie. Rastúv nadmorskej výške do 1 600 mn. m. s priemernými ročnýmizrážkami od 1 000 do 2 400 mm.Sú to stromy vysoké až 60 m, sostriedavými tmavozelenými lista-mi a veľkým dužnatým súplodím.

Chlebovníky sú jednodomé,stálozelené alebo opadavé stro-my so striedavými jednoduchý-mi listami. Čepeľ listov je celistváči vlnitá, kožovitá, celokrajová.Mnohokveté súkvetie vytvárahlávku. Pri niektorých druhochkvety vyrastajú na hlavných koná-roch a na kmeni (ten jav sa nazý-va kaulifloria). Samčie kvety,podopreté listeňmi, sú dlhé až20 cm a majú jedinú tyčinku.Samičie kvety po oplodnení vy-tvárajú masívne dužnaté súplo-die s hmotnosťou až 10 kg.


PRÍRODA

Bohatú flóru tropických a subtropických oblastí

tvorí množstvo pre nás exotických rastlín.

Keďže sa k nám nie všetky dovážajú, tak ich

nepoznáme. Jednou z nich je rod chlebovník

(Artocarpus).

Kvet chlebovníka obyčajného

Plod s podlhovastými semenamiskrytými v dužine

StromPLNÝ CHLEBA

PALEONTOLÓGIA

Slávnu históriu paleontologickéhomúzea univerzity vo švédskej Up-psale pokrýval posledné desaťro-čia prach zabudnutia. V jeho útro-

bách sú uložené zbierkové skvosty, ktorénenájdete nikde inde na svete. Medzi iný-mi aj na pohľad nezaujímavá hromada sta-rých debien, celé polstoročie ležiacich tichov tmavom kúte. Krátko po mojom prícho-de do Uppsaly som požiadal kurátora pa-leontologických zbierok Jana Oveho Ebbes-tada, aby mi umožnil do nich nahliadnuť.A tak znovu ožil historický príbeh hodnýobdivu i uznania.

HORA DRAČÍCH KOSTÍ Písal sa rok 1914, keď švédsky geológ JohanGunnar Andersson pricestoval do Pekingu.Vtedajšia čínska vláda ho pozvala ako exper-ta na mapovanie rozsahu a ťažby rudnéhobohatstva. Jeho profesionálne vytrénova-nému oku neušli ani skameneliny, s ktorý-mi sa v teréne často stretával. Požiadal svoj-ho kolegu Carla Wimana, prvého profesorapaleontológie na uppsalskej univerzite, abypricestoval do Číny. Wiman bol zaneprázd-

nený akademickými povinnosťami a muselAnderssonovej žiadosti odolať. Ako náhra-du však poslal mladého paleontológa rakús-keho pôvodu Otta Zdanského.

Andersson a Zdansky strávili leto 1921výkopovými prácami na lokalite, ktorúmiestni obyvatelia nazývali Hora kuracíchkostí alebo Dragon Bone Hill – Hora dra-čích kostí, ako sa pôvodný názov preložildo angličtiny. V súčasnosti toto miestopozná celý vedecký svet pod názvom Chou

Kóu-tien (čítaj čoukoutien) a v roku 1987sa dostalo aj na zoznam svetového dedič-stva UNESCO. Prečo? Pretože práve tu sazačala písať jedna z najpodmanivejších ságsvetovej paleoantropológie (veda o pôvo-de a vývoji človeka).

UZNANIE PATRÍ OTTOVIZDANSKÉMUVšetko sa začalo v marci roku 1918, keďistý miestny farmár upozornil Andersso-na na výskyt skamenelínv Chou Kóu-tien. Na lo-kalite bolo však niečo ne-obvyklé. To niečo boli po-četné úlomky kremeňa,ktoré tu podľa geologic-kých pomerov nemali čorobiť. Anderssonovi tátozvláštnosť neunikla. Poho-tovo si uvedomil, čo to zna-mená, a vyslovil pamätnú vetu: Tu žil pri-mitívny človek a jediné, čo teraz musímeurobiť, je objaviť ho! Zdansky túto výzvunaplnil doslova hneď na začiatku výkopovv roku 1921, keď objavil prvý zub, ľavú spod-nú tretiu stoličku. Práce v Chou Kóu-tienpokračovali v oveľa väčšom rozsahu v roku1923. Objavený materiál sa prepravoval

v oných drevených debnách do Švédska,kde sa rozhodlo, že bude uložený v novompaleontologickom múzeu v Uppsale. V ja-nuári 1924 sa Zdansky vrátil do Uppsalya začal rozsiahle nálezy odborne spra-cúvať.

Okolnosti nabrali na obrátkach v roku1926. Zdansky odišiel do Egypta, kde muponúkli profesorské miesto. Finančnýmecenáš švédskej paleontologickej expe-dície Axel Lagrelius sa v Pekingu stretol

s kanadským anatómomDavidsonom Blackom a pre-zradil mu Zdanského objav.Black potvrdzuje, že vskut-ku ide o zub hominida, tedavyhynutého zástupcu ľud-ského rodu. Udalosti tohoroku vrcholia návštevou Je-ho Veličenstva korunnéhoprinca Švédska v Číne. Pri

tejto príležitosti Andresson oficiálne ozna-muje objav hneď dvoch zubov prehistoric-kého človeka z Chou Kóu-tien. Druhý zub,pravú hornú tretiu stoličku, objavil Zdanskyv zbierkach po návrate do Uppsaly. Tentooznam vyvolal senzáciu, ktorú som očaká-val, takto zaznamenal udalosť vo svojej kni-he Otto Zdansky.

Významné objavy prichádzajú nečakane.Nastávajú v momente, ktorý určuje vzácnysúbeh okolností: byť na pravom mieste v pravýčas a mať schopnosť rozpoznať to, čo iní nevidia.

Sága prehistorickýchzubov


Uvedomil som si,že v ruke držímočný zub Homoerectus pekinensis.

Forenzná rekonštrukcia podoby Homo erectus pekinensis, wikipédia

V týchto úlomkoch som spoznal nový zubpekinského človeka. © Martin Kundrát

PALEONTOLÓGIA

ZROD PEKINSKÉHO ČLOVEKAV Chou Kóu-tien to opäť vrelo. Výkopo-vé práce sa organizovali za účasti geolo-gickej služby Číny a s výdatnou finančnoupomocou Rockefellerovej nadácie, pod-porujúcej Blacka. Švédsko zastupoval mla-dý Anders Birger Bohlin, ktorý na jeseň1927 objavil ďalší zub. Rok 1927 bolrokom, keď prehistorický človek z ChouKóu-tien vstúpil do vedy. Najprv Zdanskypublikoval vedeckú analýzu prvých dvochzubov a prezieravo ich zaradil do rodu člo-vek. Black publikoval prácu o Bohlinovomzube a jeho nositeľa pomenoval Sinan-thropus pekinensis Black et Zdansky. Z ve-deckej literatúry sa však meno Zdanskéhoakosi záhadne vytratilo...

Zub nájdený Bohlinom sa stal typovýmmateriálom Homo erectus pekinensis. Žiaľ,tento exemplár stihol krutý osud, pova-žovaný za jednu z najväčších záhad a strátpaleoantropológie.

NENAHRADITEĽNÁ STRATAV období rokov 1928 až 1937 sa v ChouKóu-tien objavili pozostatky takmer 40jedincov pekinského človeka vrátane pia-tich lebiek detí a dospelých osôb. Potomprišla druhá svetová vojna a s ňou japon-ská invázia do Číny. Čínske autority sa roz-hodli zachrániť unikátne nálezy. Dve veľ-ké drevené debny naplnené skamenelinami

z Chou Kóu-tien pripravili na cestu doprístavného mesta Qinhuandao. Niektorítvrdia, že exempláre počas transportuukradli Číňania, aby tak zabránili ich odvo-zu do USA. Iní sa zase domnievajú, že saich zmocnili Japonci. Ďalší špekulujú, želoď, ktorá ich prevážala do USA, potopiliniekde v Pacifiku. Existuje však aj výpoveďamerického námorníka Richarda Bowena,ktorý v tom čase pôsobil v Chinwangtao

(dnešné Qinhuandao). Ten tvrdí, že poznámiesto, kde sa tieto debny nachádzajú,pretože ich sám zakopal pred ústupomz oblasti prístavu. Dvaja švajčiarski úrad-níci si spomenuli na vyloženie dvochdebien z vlaku v Chinwangtao a americkíseržanti námorníctva Snider a Jacksonpotvrdili ich ďalšiu prepravu do prístavu.To by znamenalo, že zbierka pekinskéhočloveka vskutku dorazila do qinhuandao-ského prístavu. V súčasnosti pokračujev oblasti prístavu pátranie, ktoré vedie pro-fesor Liu Wu z Ústavu paleontológie sta-vovcov a paleoantropológie v Pekingu.

SLOVENSKO A HOMOERECTUS PEKINENSISSedem rokov po skončení vojny publiko-val Zdansky prekvapivý nález tretieho zuba,čo je pravý spodný štvrtý črenový zub, zo

zberov, získaných v rokoch 1921 až 1923.Tri zuby, uložené v múzeu v Uppsale, sújedinými exemplármi pekinského človeka,ktoré sa zachovali z nálezov spred druhejsvetovej vojny. Súčasne predstavujú tietotri zuby historicky celkom prvé nálezypozostatkov Homo erectus pekinensis.Tým sa však príbeh nekončí.

V marci 2011 som skúmal obsah starejdebny, naplnenej skamenelinami z ChouKóu-tien. Keď som otvoril jeden papiero-vý zvitok, zbystril som pozornosť. Vnútri sanachádzalo mnoho malých úlomkov aké-hosi zuba. Začal som ich hneď prikladaťk sebe a zažil som neopakovateľný moment.Uvedomil som si, že v ruke držím očný zubHomo erectus pekinensis. Nálezovú správusom publikoval pred rokom v odbornomčasopise Acta Paleoanthropologica Sinica.

Teší ma, že týmto objavom sa aj Slo-vensko ocitlo v slede udalostí pri odhaľo-vaní dôkazov o existencii prehistorickéhočloveka z Chou Kóu-tien. Pre mňa idebezpochyby o môj najvýznamnejší objavv oblasti paleoantropológie.

doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD.


Najstaršie dôkazy o existencii Homo erectus pekinensis; A a B) prvý a druhý zub objavenýZdanským. C), stratený typový zub objavený Bohlinom. D) ďalší (tretí) zub objavený Zdanským.E) zub objavený autorom článku © Martin Kundrát and Evolutionsmuseet Uppsala

Expedičné debny naplnené čínskymiskamenelinami. © Evolutionsmuseet Uppsala

Martin Kundrát a Jan Ove Ebbestad pri oživovaní slávnej histórie švédskejpaleontológie, © Evolutionsmuseet Uppsala


PÝTAME SA ODBORNÍKOV

Zvýšenie výkonu Veľkého hadróno-vého urýchľovača (Large HadronCollider – LHC) v CERN-e závisí oddvoch parametrov. Verejnosti je

známejší prvý z nich, ener-gia. Objavy nových častícvšak nezávisia len od ener-gie, ktorú sme schopní po-užívaným časticiam v urý-chľovači udeliť, ale aj odpočtu ich zrážok – oba para-metre sú rovnako dôležité.Energia LHC sa nedá zvýšiťnad 14 TeV (po odstávke sme sa dostaliz 8 na súčasných 13 TeV), ale až 10-násob-ne sa dá zvýšiť tzv. luminozita. Ide o para-meter úmerný počtu zrážok v definovanomčasovom intervale. Takéto zvýšenie lumino-zity znamená investovať do modernizácieLHC prostriedky na úrovni 20 až 25 % jehoterajšej ceny. Budeme tak môcť hľadať novéťažké častice, ktoré (ak existujú) síce vznika-jú aj v doterajších zrážkach na súčasnomLHC, ale nevidíme ich pre malý počet zrá-žok a nedokážeme ich odlíšiť od pozadiatvoreného známymi časticami. Zvýšenie lumi-nozity umožní fyzikom teda detailnejšie štu-dovať nové javy objavené na LHC, ako jeHiggsov bozón, keďže bude možné vytvo-riť až 15 miliónov Higgsových bozónov zarok v porovnaní s 1,2 milióna v rokoch 2011a 2012.

LHC NA NOVEJ REKORDNEJ ENERGII Po úspešnom reštarte fyzikálneho progra-mu Veľkého hadrónového urýchľovača za-čiatkom júna 2015 sa v prvých nasledujú-cich mesiacoch zbierali dáta zo zrážokprotónov pri novej takmer dvojnásobnejenergii. Zrážky protónov pri vyššej energiidávajú vedcom väčšie možnosti objavunových častíc. V novembri 2015 sa LHC pre-

sunul do ďalšej fázy, ktorú predstavovali prvézrážky iónov olova pri energii, akú nedosia-hol ešte ani jeden urýchľovač na svete. Pred-chádzala tomu intenzívna príprava a počas

nej sa LHC spolu s celou reťazou urýchľova-čov prestaval na zväzky ťažkých iónov.

KLADNE NABITÉ IÓNY OLOVA Začal sa experiment s kladne nabitými ión-mi olova, čo sú atómy olova, ktorým chý-

bajú elektróny. Zrážky iónov olova umož-nia experimentálne študovať hmotu v sta-ve, v ktorom existovala krátko po Veľkomtresku pri teplote niekoľko biliónov stup-ňov Celzia. Podľa generálneho riaditeľaCERN-u Rolfa Heuera je rok 2015 osobit-ný, pretože v CERN-e dosiahli novú ener-giu a začali skúmať hmotu v ešte skoršejfáze vývoja nášho vesmíru než doteraz.

PRVOTNÁ POLIEVKA Z ČASTÍC Veľmi skoro bola vo vývoji nášho vesmíruhmota na niekoľko milióntin sekundy voveľmi hustom a horúcom stave – akásiprvotná polievka z častíc, najmä z kvarkova gluónov. V súčasnom studenom vesmí-re gluóny viažu kvarky do protónov a ne-utrónov, tvoriacich hmotu okolo nás a tiežhmotu nás samotných. Na novej, vyššejúrovni energie zrážok ťažkých iónov olo-va sa chceme pozrieť na prípadnú zmenusprávania sa kvarkovo-gluónovej plazmyv porovnaní s nižšou energiou.

SPRÁVANIE SA KVARKOVO--GLUÓNOVEJ PLAZMY Zvýšenie energie zrážok zväčší objema teplotu kvarkovo-gluónovej plazmy, čoumožní významný pokrok v chápaní silnointeragujúcej hmoty vytvorenej v zrážkach

Modernizácia urýchľovača v CERN-eje náročná procedúra, ktorá saspolieha na vývoj viacerýchprelomových technológií.

Po nedávnej dvojročnej odstávke urýchľovača v CERN-e sa takmer dvojnásobne zvýšilaenergia, pri ktorej sa častice v urýchľovačizrážajú. V ďalšej fáze modernizácie, do roku2025, sa plánuje desaťnásobne zvýšiť hustotuzrážok častíc.

Čo prinesie MODERNIZÁCIAurýchľovača?

Veľký hadrónový urýchľovač – LHC je umiestnený v podzemnom tuneli, má tvar kružnice s dĺžkou 27 kilometrov a nachádza sa neďaleko Ženevy na území Švajčiarska a Francúzska.

PÝTAME SA ODBORNÍKOV


iónov olova v LHC. Napríklad v prvej sezóneLHC experimenty potvrdili, že kvarkovo-gluó-nová plazma má vlastnosti dokonalej kva-paliny a rovnako potvrdili existenciu tzv. zhá-šania jetov v zrážkach iónov. Ide o jav, priktorom skupiny vysokoenergetických častícstrácajú energiu pri pohybe cez kvarkovo--gluónovú plazmu. Vysoký výskyt tohto javuteraz umožní experimentálne vysvetliť sprá-vanie kvarkovo-gluónovej plazmy. Meraniapri vyšších energiách jetov tak umožnia novýa detailnejší opis tohto veľmi zaujímavéhostavu hmoty.

Aj detektory sa výrazne zdokonalili počasprvej dlhej odstávky LHC. S očakávanouvyššou štatistikou zrážok sa budú môcťfyzici lepšie pozrieť na veľmi zaujímavé sig-nály pozorované už v priebehu prvej sezó-ny na LHC.

PROJEKT ZVÝŠENIALUMINOZITY DO ĎALŠEJ FÁZYViac ako 230 vedcov a inžinierov z celéhosveta sa v posledný októbrový týždeň v roku2015 stretlo v CERN-e, aby prediskutovaliprojekt vysokoluminozitného LHC urýchľo-vača, ktorý zväčší objaviteľský potenciál sú-časného LHC od roku 2025. Po štvorročnejštúdii sa projekt posunul do druhej fázy,v ktorej sa budú vyvíjať priemyselné proto-typy rôznych častí urýchľovača. Pretože obja-vy v časticovej fyzike závisia od štatistiky, nieje ťažké predpokladať, že čím väčší početzrážok sa dá v urýchľovači dosiahnuť, týmväčšiu šancu majú fyzici uvidieť novú časti-cu alebo nový proces.

ZVÝŠENIE HRANICECITLIVOSTI Vysokoluminozitný LHC zvýši luminozitufaktorom 10, čo znamená desaťnásobneviac zrážok v budúcnosti, než dodáva te-rajší LHC za rovnaký čas. Takto umožnípresnejšie merania elementárnych častíca pozorovanie zriedkavých procesov, vysky-tujúcich sa pod súčasnou hranicou citli-vosti LHC. S novým vylepšením posunie

urýchľovač v CERN-e hranice ľudskéhopoznania tým, že fyzikom umožní nájsťnové častice (ak existujú), ktoré štandard-ný model nepozná a možno vzniknú novéalebo upravené teórie častíc.

Už terajší LHC produkuje protónovézrážky pri najvyššej energii, aká sa kedydosiahla na urýchľovači. Vysokolumino-zitný LHC rozšíri náš potenciál pre objavya premení LHC na stroj vhodný na presnémerania, čo je ďalší prirodzený krok v ob-lasti výskumu vysokých energií, zdôraz-ňuje význam tejto inovácie generálny ria-diteľ CERN-u Rolf Heuer.

VÝVOJ PRELOMOVÝCHTECHNOLÓGIÍ Vylepšenie LHC je náročná procedúra, kto-rá sa spolieha na vývoj viacerých prelomo-vých technológií. Musíme inovovať vo via-cerých oblastiach, vyvíjame úplne nové tech-nológie pre magnety, optiku urýchľovača,supravodivé rádiofrekvenčné dutiny a supra-vodivé spoje, vysvetľuje Lucio Rossi, šéf pro-jektu vysokoluminozitného LHC. Tieto nové

technológie nahradia 1,2 km zo súčasnejdĺžky 27 km LHC. Nové supravodivé mag-nety silne skoncentrujú zväzok urýchľova-ných častíc, čím sa zvýši pravdepodobnosťzrážok. Nové supravodivé rádiofrekvenčnédutiny, tzv. krabie dutiny, sa využijú na orien-táciu zväzku pred zrážkou, aby sa tak pre-dĺžila oblasť, v ktorej sa zväzky prekrývajú.Nové prenosové linky elektrickej energie,založené na vysokoteplotných supravodi-čoch, povedú rekordne vysoké prúdy až do100 000 ampérov na vzdialenosť viac ako100 metrov. Tieto inovácie nielenže zvýšiapotenciál pre ďalšie objavy, ale poslúžia ajako dôkaz koncepcie pre budúce urýchľo-vače. Všetky tieto technológie sa vyvíjajú užod roku 2011 v rámci štúdie HiLumi LHC

Design Study – čiastočne financovanouv rámci 7. rámcového programu Európskejkomisie. Vysokoluminozitný LHC spojil veľ-ké množstvo laboratórií z členských štátovCERN-u, Ruska, Japonska a USA.

Slovensko v CERN-e aktívne prispieva k veľ-kým časticovým experimentom najmä naurýchľovači LHC. Okrem prínosov pre veduúčasť na týchto experimentoch umožňujeSlovensku prenos špičkových technológií,účasť našich firiem na medzinárodných ten-droch, spoluúčasť na budovaní európskejpočítačovej siete a využitie urýchľovačovv medicíne. Na výskume participujú Univer-zita Komenského, Univerzita P. J. Šafárika,Univerzita M. Bela, Žilinská univerzita, Fyzi-kálny ústav SAV a Ústav experimentálnej fyzi-ky SAV.

doc. RNDr. Ivan Melo, PhD.,Katedra fyziky, Elektrotechnická fakulta,

Žilinská univerzitazástupca SR v European Particle Physics

Communication Networkzástupca SR v International Particle Physics

Outreach GroupFoto CERN, wikipédia/Adam Nieman

Glóbus vedy a inovácií, jedna z budov Európskej organizácie jadrového výskumu – CERN,prístupná aj pre verejnosť. Slúži na organizovanie akcií, konferencií a jednorazových výstav.

Výsledok jednej z prvých zrážok dvoch iónov olova na rekordnej úrovni energie v detektoreALICE. Pri zrážke vzniklo obrovské množstvo častíc (oveľa viac ako pri zrážke dvoch protónov) –tie častice, ktoré majú elektrický náboj, zanechávajú v detektore dráhy zakrivené v silnommagnetickom poli.


Jadrové reaktory sa nakoniec uchytililen v námorníctve, kde plnia službuv jadrových ponorkách, na lietadlovýchlodiach a na jadrových ľadoborcoch.

PREČO PRÁVE LODE A PONORKY?Dôvod toho, že sa pravdepodobne nikdynedočkáme jadrového lietadla, auta či vla-ku, je naporúdzi. Kvôli jadrovému reaktorua potrebnému tieneniu proti žiareniu by prí-slušný dopravný prostriedok musel byťneprakticky rozmerný a ťažký. Na mori jevšak reaktor kompaktnejší a ľahší než jehoklasické alternatívy. Zaujímavou kapitolouje tiež jadrový pohon vesmírnych sond, o čosa v súčasnosti intenzívne snažia ruské spo-ločnosti Roskosmos a Rosatom. V tomtoprípade však nejde o jadrový reaktor akotaký. Zameriame sa teda na more.

Najsilnejším impulzom pre vývoj námor-ných reaktorov bola, pochopiteľne, stu-dená vojna. Zjednodušene povedané, moc-nosti sa predháňali, kto bude mať rýchlejšiuponorku, komu vydrží pod vodou najdlhšiea tiež v tom, kto postaví najväčšiu lietad-lovú loď. V päťdesiatych rokoch sa stava-li prvé výskumné a energetické reaktorys veľmi malým výkonom i rozmermi. Pre-

to ich tímy vývojárov upravovali pre mor-skú prevádzku. Rozšírenie jadrových pono-riek prinieslo testy a mnohé nové tech-nické riešenia, použité neskôr aj pri veľkýchenergetických reaktoroch.

Tak dostal šancu vývoj v súčasnosti niecelkom obvyklých typov reaktorov. Naprí-klad na ruských ponorkách sa svojho časuvo väčšej miere uplatňovali reaktory chla-dené tekutými kovmi, ktoré teraz prechá-

dzajú do civilného sektora pod označenímSVBR-100. Týmto projektom sa zaoberáruská spoločnosť AKME Engineering. Para-doxne vďaka skúsenostiam z vojenskéhovyužitia má tento typ reaktora nádej, žesa stane prvým komerčne prevádzkova-ným malým jadrovým reaktorom.

Jadrový reaktor je teda na mori schopnývyrovnať sa konvenčnému pohonu, dokon-ca ho prekonať. Umožňuje konštruovať ľah-šie a pritom výkonnejšie plavidlá, než sú kla-sické, poháňané dieselovými generátormiči plynovými turbínami. Najzaujímavejšie súvšak aplikácie v civilnom sektore.

CIVILNÉ OBCHODNÉPLAVIDLÁ Aj sektor civilných lodí skúšal využívať jadro-vý reaktor v rôznych krajinách. Išlo o Spoje-né štáty americké, Nemecko, Japonsko a pre-dovšetkým Rusko, kde sa používa dodnes.

DOPRAVANajväčší jadrový ľadoborec

50 rokov víťazstva

Už od začiatkov jadrovej energetiky sauvažovalo o jej využití v doprave. Jednotlivékrajiny prichádzali s projektmi azda vo všetkýchoblastiach dopravy – od jadrového reaktora na bicykloch cez jadrový vlak, lietadlo, loď až po vesmírne sondy.

JADROVÉ REAKTORYv doprave

Jedna z ponoriek triedy Lira – svojho času najrýchlejšia ponorka sveta –používa ako zdroj energie rýchly reaktor chladený olovom a bizmutom.


DOPRAVA

V Spojených štátoch amerických dokon-čili v roku 1962 obchodnú loď USS Savan-nah, slúžiacu na prepravu osôb a nákladu.Išlo však viac o demonštráciu toho, že jeniečo také vôbec možné, takže sa nebralohľad na ekonomickosť prevádzky. Mohlavšak prevážať len výrazne menšie množstvoosôb a nákladu než ostatné lode porovna-teľnej veľkosti. Po jej vyradení sa upustilo odďalších plánov v tejto oblasti a teraz loď slú-ži ako múzeum.

V Nemecku spustili na vodu v roku 1970novú nákladnú loď Otto Hahn s cieľomvyskúšať realizovateľnosť a ekonomickosťtohto druhu pohonu. Loď brázdila deväťrokov svetové moria a prešla 650-tisíc ná-morných míľ. Ukázalo sa, že jadrový reaktorvnímajú v prístavoch negatívne, takže početprístavov, v ktorých mohla loď kotviť, bolznačne obmedzený. Jej prevádzka sa tiežukazovala ako neekonomická, takže ju v roku1979 ukončili a plavidlo prestavali na kon-venčný pohon. Nemecké spoločnosti takzískali cenné skúsenosti v likvidácii jadrových

zariadení. Lenže niekoľko rokov po dokon-čení úprav konvenčného pohonu nastali ďal-šie ropné krízy, takže prevádzka jadrovej lodezačala byť ekonomicky porovnateľná s kon-venčnými loďami.

Medzi krajinami, ktoré sa pokúšali sta-vať jadrové obchodné lode, nemohlo chý-bať Japonsko. Počas rokov 1970 až 1974stavali jadrovú loď Mutsu, no už počasvýstavby sa prejavovali protijadrové nála-dy rybárov. Zopár dní blokovali napríkladjej domovský prístav, aby sa nedala odtiah-nuť na otvorené more, kde sa mal testo-vať reaktor. Vláda si však presadila svojea po niekoľkých úpravách plavidlo úspeš-ne skončilo skúšobnú prevádzku. V tom-to okamihu projekt zastavili, hoci dokázal,že je po technickej stránke realizovateľný,ale po politickej problematický.

Ako posledný postavil jadrovú obchod-nú loď vtedajší Sovietsky zväz. Jeho Sevmor-puť brázdil vody Severnej morskej cestyv rokoch 1988 až 2012. Prevážal predo-všetkým náklady medzi Murmanskoma prístavom Dudinka Jeniseja, blízko kto-rého leží podnik Noriľskij Nikel. Ten je ce-losvetovo významným producentom nik-

lu a niklových výrobkov. V súčasnosti pre-biehajú úpravy tejto lode, pretože pôvod-ne slúžila na transport nákladov v člno-vých kontajneroch (systém LASH). O tentospôsob prepravy neskôr klesal záujem, a taksa Sevmorpuť osvedčila viac ako kontaj-nerová loď. V súčasnosti prebiehajú prá-ce na jej prestavbe a opätovnom uvedenído komerčnej prevádzky.

Z názvu lode je zrejmé, aká oblasť je prenámorné jadrové reaktory ideálnou – Sever-ná morská cesta (v Rusku známa pod skrat-

kou Sevmorpuť). V redšie osídlených polár-nych oblastiach nie je problém s ich prijatímverejnosťou, pretože jadrové ľadoborce tuznačnou mierou prispievajú k rozvoju regió-nu a ľudia sú na jadrové lode zvyknutí.

JADROVÉ ĽADOBORCENajvýznamnejšie rozšírenie na palube civil-ných lodí dosiahli jadrové reaktory v prípa-de jadrových ľadoborcov. K ich výhodámpatrí kompaktnosť, dlhý interval medzivýmenami paliva, veľký výkon a vysoká mie-ra samostatnosti.

Aby sme pochopili rozdiely medzi kon-venčným ľadoborcom a jadrovým ľadobor-com, použime konkrétne príklady. Ruskýjadrový ľadoborec 50 rokov víťazstva, ktorýprevádzkuje Rosatomflot, patriaci do zdru-ženia Rosatom, je najmodernejší, najväčšía najvýkonnejší jadrový ľadoborec. Je dlhý160 metrov, široký 30 metrov, s výkonomna lodných skrutkách 52,8 MW.

Konvenčný ľadoborec s podobnými roz-mermi je napríklad najvýkonnejší ruský die-selelektrický ľadoborec Krasin s výkonom len26,5 MW. Pri plavbe na mori spáli dennev priemere 60 ton ťažkých vykurovacích ole-

jov. Keby sme hľadali ľadoborec s rovnakýmvýkonom, ako má 50 rokov víťazstva, našliby sme americký Polar Star, poháňaný tro-ma plynovými turbínami s výkonom 56 MW.Ekonomický rozdiel v prevádzke vidno naprvý pohľad: Polar Star spotrebuje pri bež-nej plavbe na mori 100 ton paliva dennea v náročných ľadových podmienkach tátospotreba hravo prekročí 400 ton paliva zadeň. Jeho jadrový konkurent si vystačí nadeň s palivom približne v objeme zápalko-vej škatuľky. Z toho je jasne vidieť, koľkoenvironmentálnej záťaže môžu jadrové ľado-borca ušetriť životnému prostrediu v panen-ských polárnych oblastiach.

Dodávateľom paliva je ruská palivová spo-ločnosť TVEL ako tradičný dodávateľ palivapre jadrové reaktory. Použité palivo sa pre-váža do závodu Majak na prepracovanie.Palivo do jadrových ľadoborcov sa zvyknemeniť raz za štyri až osem rokov, takže ichpobyt na mori obmedzujú v podstate lenzásoby potravín. Za čias najväčšieho roz-machu prepravy na Severnej morskej cestenebolo výnimkou, že ľadoborec strávil medzidvoma návštevami prístavov aj viac ako rok.So zásobami súvisí pitná voda. Konvenčnélode môžu zvoliť jednu z nasledujúcich mož-ností: buď povezú so sebou veľkú zásobupitnej vody a budú ju často dopĺňať v prí-stavoch, alebo povezú odsoľovaciu stanicua palivo na výrobu elektriny pre túto stani-cu. Jadrovému ľadoborcu postačí odsoľo-vacia stanica a menšie nádrže na pitnú vodu,lebo ju vďaka veľkému výkonu reaktorov mô-žu pitnú vodu vyrábať takmer nepretržite.

V súčasnosti opäť rastie záujem o Sever-nú morskú cestu najmä v súvislosti s veľ-kými ťažobnými projektmi v polárnych oblas-tiach. Budúcnosť majú predovšetkým roz-merné tankery na skvapalnený zemný plyn,ktoré však potrebujú sprievodné ľadoborcena vytváranie cesty v ľade. Na tento účel pri-pravuje ruská lodiarska spoločnosť Atom-flot novú generáciu jadrových ľadoborcov,známu pod označením LK-60. Prvé dve pla-vidlá stavajú v petrohradských lodeniciachBaltského závodu a stavba tretieho sa začnev blízkej dobe. Môžeme sa teda tešiť nauplatnenie nových technológií a na rozvojtohto veľmi pozoruhodného spôsobu využi-tia jadrovej energie.

Ing. Vladislav Větrovec

Americká obchodná loďNS Savannah v roku 1962blízko Kapského Mesta

Ruská nákladná kontajnerováloď Sevmorpuť


SPEKTRUM

V rámci Týždňa vedy a techni-ky na Slovensku koncom no-vembra minulého roku otvori-li zrekonštruované priestoryÚstavu experimentálnej medi-cíny (ÚEM) Lekárskej fakultyUniverzity P. J. Šafárika v Koši-ciach. Vo vynovených priesto-roch pribudla špičková prí-strojová technika v hodnoteviac než dva milióny eur, finan-covaná z projektov štrukturál-nych fondov EÚ CEMIO, PRO-BIO a PROBIOTECH.

Najunikátnejším novým za-riadením je simulátor ľudské-ho mikrobiálneho ekosystémuTWINSHIME, ktorý je v Košiciachinštalovaný len ako na piatompracovisku na svete. TWINSHIME

tvoria dva paralelne pracujúcesimulátory SHIME (Simulator ofHuman Intestinal Microbial Eco-system). Podľa prednostu ústa-vu MVDr. Alojza Bombu, DrSc.,ide v podstate o experimentál-ny model tráviaceho traktu člo-veka, ktorý simuluje podmienkyv žalúdku, tenkom čreve a v trochúsekoch hrubého čreva. Simu-látor je určený na štúdium fyzi-kálno-chemických, enzymatic-kých a mikrobiálnych procesovv tráviacom trakte. Očakáva sa,že významne prispeje k realizá-cii projektov v rámci novéhovýskumného programu zame-raného na štúdium úlohy črev-nej mikroflóry pri vzniku a vývojichorobných zmien pri chronic-

kých chorobách. Cieľom je, sa-mozrejme, prevencia a liečbachorôb tráviaceho traktu. Za-ujímavosťou je, že simulátorkŕmia tri razy denne (teda po-dobne, ako sa stravuje človek)špeciálnou práškovou zmesou,obsahujúcou zmes takých živín,minerálov a iných látok, aké savyskytujú v našej potrave.

Košický ÚEM je jedným zozakladajúcich členov medzi-národnej neziskovej organizá-cie Cassovia Life Sciences s cie-ľom pomáhať jej členom vstúpiťdo konzorcií medzinárodnýchvýskumných projektov v rámciprogramu Horizont 2020.

Foto Rado Mlýnek

V súčasnosti sa za najvhodnejšízdroj elektrickej energie premnohé aplikácie považujú lítio-vo-iónové batérie. Tieto baté-rie nájdeme v mnohých malýchelektronických zariadeniacha sú aj zdrojom energie preväčšinu elektromobilov. V po-rovnaní s inými druhmi batériímajú lítiovo-iónové relatívnemalú hmotnosť i objem a vyš-ší výkon. Napriek nespornýmvýhodám majú batérie, známeaj pod skratkou LiB, celý radmínusov a bezpečnostných ri-zík – obsahujú horľavý elek-trolyt a musia byť v hermetic-kom puzdre pod tlakom. Naodstránení týchto nedostatkovpracujú mnohé výskumné pra-coviská po celom svete. Veľkénádeje sa vkladajú do ino-vovaného typu lítiových baté-rií, označovaných ako batéria

lítium-vzduch. Tvorí ju anó-da z kovového lítia a katódaz porézneho uhlíka. Povedanéveľmi stručne, elektrický prúdgeneruje táto batéria prostred-níctvom oxidácie lítia na anóde

a redukciou kyslíka na katóde –preto má vzduch aj v názve.Záujem výskumníkov o tentotyp batérie vyplýva z toho, žejej teoretická hustota energieje až 11,14 kWh/kg, čo je 10až 20 ráz viac, než majú dnesbežné LiB batérie. Jedna vec jevšak teória, druhou praktickákonštrukcia takejto batérie.

Problém spôsobuje napríkladaj to, že vo vzduchu obsiah-nuté ďalšie plyny, napríkladdusík či oxid uhličitý, spôso-bujú neželané reakcie, a tienakoniec batériu znefunkčnia.Preto sa v prototypoch batériínového typu používa čistý kys-lík, čo z praktického hľadiskanie je najlacnejšie. Prevádzko-vé nedostatky sa pokúsil od-strániť tím vedcov Cambridge-skej univerzity pod vedenímprofesorky Clary Greyovej. Brit-skí vedci pridaním vhodnýchprísad pozitívne ovplyvnili reak-cie vnútri batérie. Podľa infor-mácie v článku, ktorý C. Greyo-vá so svojimi kolegami uverejnilav prestížnom časopise Scien-ce, dosahuje takáto inovova-ná batéria energetickú účin-nosť až 93 %. Britský tím všakupozorňuje, že potrvá ešteaspoň desať rokov, kým sa natrhu objavia prvé lítiovo-vzdu-chové akumulátory, vhodnépre elektromobily.

Foto Tao Liu, Clare Greyová a Gabriella Bocchettová

Elektrický prúd sa v batérii generuje oxidáciou

lítia na anóde a redukciou kyslíka na katóde.

Je to batéria budúcnosti?

Nové laboratóriá na UPJŠ v KošiciachV zrekonštruovaných priestoroch Lekárskej

fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach

sú unikátne prístroje.

Simulátor ľudského mikrobiálneho ekosystému predstavuje MVDr. Alojz Bomba, DrSc.


Drony nachádzajú čoraz viacuplatnenia v rôznych oblas-tiach. Možnosťami ich využitiana donášku či dodávku rôz-nych produktov priamo predprah domu objednávateľa sazaoberá niekoľko veľkých inter-netových obchodov, medzi nimiaj známy internetový obchodAmazon. Firma Amazon sa nija-ko netají tým, že chce zaviesťvzdušnú kuriérsku službu a doprípravy takejto služby investu-je značné prostriedky. Nedávnopredstavil Amazon najnovší pro-totyp dodávkového dronu, kto-

rý sa vyznačuje podstatnýmivylepšeniami oproti staršiemumodelu. Nový dron je konštru-

ovaný pre plánovanú novú služ-bu Prime Air Delivery. Tá mázabezpečovať dodávku objed-naného tovaru do 30 minút. Narozdiel od doterajšieho dronu,ktorý bol tzv. kvadrokoptérou(so štyrmi vodorovnými rotor-mi), má nový dron hybridnú

konštrukciu: tlačná vrtuľa muumožňuje vodorovný let, hori-zontálne uložené rotory slúžiana vertikálny pohyb. Dron tedaletí k objednávateľovi vodo-rovným letom ako bežné lie-tadielko, v cieli cesty prejde dovertikálneho režimu (ako vrtuľ-ník) a po vizuálnej kontrole pri-stávacieho priestoru zhodíz malej výšky na pristávací terčbalíček s objednaným tovarom.O svojom novom drone nezve-rejnil Amazon žiadne podrob-né technické údaje. Vie sa lentoľko, že dron je schopný letieťrýchlosťou 88 km/h vo výškepribližne 120 metrov a jeho do-let je 24 kilometrov. Zatiaľ sanevie ani to, kedy Amazon služ-bu dodávania zásielok dronmizavedie, pretože americký le-tecký úrad FAA zatiaľ nevydalsmernice pre komerčné využí-vanie dronov.

SPEKTRUM

Dron lieta rýchlosťou 88 km/h vo výške

120 metrov s doletom 24 kilometrov.

Amazon vyvíja dodávkový dron

Grónsko, ležiace na rozhraníAtlantického a Severného ľado-vého oceánu, má rozlohu nie-čo vyše 2,1 milióna štvorcovýchkilometrov a geograficky jesúčasťou Severnej Ameriky.Historicky, politicky i ekono-micky však tento ostrov patrído Európy – ide o autonómnukrajinu pod zvrchovanosťouDánskeho kráľovstva a má len56 000 obyvateľov. Ľadovápokrývka pokrýva približne

80 % povrchu Grónska a ideo druhé najväčšie ľadové tele-so na Zemi (po antarktickejľadovej pokrývke). Centrálnygrónsky ľadovec má v smeresever – juh dĺžku temer 2 400km a jeho najväčšia šírka je1 100 km. Ľadovec, ktoréhonajstaršie časti vznikli pred110 000 rokmi, má priemernúhrúbku približne dva kilomet-re, na najhrubšom mieste je toviac než tri kilometre. Keby sa

všetok grónsky ľad – čiže pri-bližne 2,85 milióna kubickýchkilometrov – roztopil, stúpla byhladina oceánu o 7,2 metra.Zmeny ľadovej pokrývky Grón-ska, najmä jej stenčovanie v dô-sledku globálneho otepľova-nia, sleduje niekoľko družíc,zaznamenávajúcich aj odtokľadovcov do oceánu. Podľanedávno uverejneného člán-ku v časopise Science sa po-čas posledných rokov výraznea znepokojujúco zmenila dy-namika, s akou sa do oceánuuvoľňujú veľké masy ľadu z ľa-dovca Zachariae Isstrom naseverovýchode Grónska. Ten-to ľadovec obsahuje toľko vo-dy, že jeho roztopením by stúp-la hladina mora o 46 cm. Jehotečenie a rozpad urýchľuje naj-mä obmývanie spodku ote-pľujúcimi sa vodami oceánu.Negatívnu úlohu zohráva ajtopiaca sa voda zo samotné-ho ľadovca, ktorá uľahčuje jehokĺzanie sa do mora. Zo syste-matických radarových meranídružice Sentinel-1 (v apríli 2014ju pomocou ruskej rakety Sojuzvypustila Európska vesmírnaagentúra ESA) vznikla mapa,

na ktorej sú farebne odlíšenérýchlosti posunu ľadovcovýchodtokov do oceánu. Odtieneod červenej po fialovú farbuznázorňujú miesta, kde ľadtečie rýchlosťou jeden až desaťmetrov za deň. Pretože klímaArktídy je dobrým barometromglobálnych klimatických zmien,sledovanie ľadovcovej pokrýv-ky Grónska pomocou družícbude pokračovať.

RM

Keby sa všetok grónsky ľad roztopil, stúpla by

hladina oceánu o 7,2 metra.

Grónske ľadovce tečú do oceánu

Foto Amazon

Družica Sentinel-1


TECHNICKÉ STAVBY

Bratislavský Starý most, ako donedávna najstarší pevný most cez Dunaj,sa konečne dočkal rekonštrukcie. Starý most bol už v havarijnom stave,preto ho demontovali a nahradil ho nový Starý most, ktorý bude slúžiťMHD, chodcom a cyklistom.

Výsuv ako technologický unikát

Mosty všeobecne patria medzinajnáročnejšie stavby. Hocibratislavský Starý most nepat-rí medzi architektonické či

technologické skvosty, predsa len nedáv-no zaujal aj svetovú stavebnú obec.

ELEKTRIČKOU DO VIEDENSKEJ OPERY Most Františka Jozefa z roku 1889 dostalmeno po vtedajšom panovníkovi Františ-kovi Jozefovi I. Už vtedy slúžil pre kombi-novanú cestnú i železničnú dopravu a prepeších. Zažil aj krátku epizódu pod názvomŠtefánikov most, keď po ňom premávalaznáma tzv. Viedenská električka, ktoroucez Wolfsthal cestovali Bratislavčania doViedne a Viedenčania do Bratislavy. Počasdruhej svetovej vojny zničila ustupujúcanemecká armáda na moste jeho oceľovúčasť a poškodila jeden pilier. Po dobytí Bra-tislavy v roku 1945 postavila víťazná Čer-vená armáda a jej nemeckí vojnoví zajat-ci v priebehu pol roka most nový. Jehoplánovaná 15-ročná životnosť sa neuveri-teľne predĺžila až do roku 2013. V tomčase však už tri roky po moste mohli cho-diť len chodci a cyklisti. Keďže sa havarij-ný stav mosta zhoršoval, v decembri 2013úplne ukončili jeho prevádzku. Začalo sas jeho demontážou a rekonštrukciou. A taksa na jar 2015 začala z petržalskej stranyvysúvať nová konštrukcia ponad riekua súbežne dostávala aj zeleno-sivý náter.Najrizikovejšia, najkomplikovanejšia a naj-zaujímavejšia bola však posledná etapatejto činnosti, keď sa mal most spojiť s bra-tislavskou stranou.

ZASTAVILI PLAVBU Výsuv nového Starého mosta sa rozdelildo 11 výsuvných krokov. Z toho deväť vý-suvov malo rovnakú dĺžku 30 metrov a dvavýsuvy mali 76 metrov a 67 metrov. Kaž-dý centimeter (alebo môžeme povedať ajmilimeter) vysúvania starostlivo sledovalia kontrolovali geodeti.

Samotné vysúvanie sa realizovalo pomo-cou ôsmich kusov ťažných tyčí, pripoje-ných k dolnému pásu hlavných nosníkova k priečnikom, pričom ťažné zariadenie,dva hydraulické agregáty a štyri hydrau-lické lisy s výsunom až 850 mm boli napilieri č. 6 v blízkosti petržalského brehuDunaja.

POMÁHAL AJ ARCHIMEDES... Výsuv oceľovej konštrukcie Starého mostasa robil smerom k staromestskému bre-hu. Až 408 metrov dlhú mostnú konštruk-ciu (celková dĺžka mostnej konštrukcie je460, 48 m) vytlačilo zariadenie, ktoré by sadalo nazvať oceľový výtlačný rám. Pracovní-ci na stavbe ho nazývali žehlička. Zariadeniezostrojili špeciálne pre tento projekt. PodľaJána Brodenca, hovorcu spoločnosti Dopra-stav, ktorá výsuv realizovala, bolo z hľadis-ka výsuvu mosta najkritickejšie hlavné poledlhé až 137,16 m a októbrové práce nazáverečnej časti mosta. V obidvoch prípa-doch bola potrebná aj dočasná podperaz vody. Túto významnú úlohu hrala špeciálna

Farebnosť mosta vzišla z ankety,zvíťazila kombinácia zelenej

a sivej farby.

holandská loď, využívajúca vztlakovú siluvody na princípoch Archimedovho zákona.Do svojich komôr načerpávala, prípadnez nich odčerpávala vodu, a tak prispôsobo-vala vlastnú výšku nad hladinou. Táto tak-mer hodinárska práca pri nastavení a udržia-vaní správnej výšky počas poslednej fázypreklenovania rieky bola mimoriadne nároč-ná. Ukotvenie lode oceľovými lanami naobidvoch brehoch Dunaja si dva razy vyžia-dalo výluku lodnej dopravy. V tom čase sastavbári okrem vhodného postupu muselispoliehať aj na priazeň počasia či zodpove-dajúcu výšku hladiny rieky. Jej reguláciu malpre tento účel hlavný dodávateľ stavby – spo-ločnosť EUROVIA CS – dohodnutú s vod-ným dielom Gabčíkovo. Na výsuv mostamalo vplyv veľké množstvo faktorov, naprí-klad aj silné slnečné žiarenie a vysoká teplo-ta vzduchu počas letných mesiacov. Pretosme museli veľmi presne sledovať každý cen-timeter výsuvu a v prípade nečakanej uda-losti okamžite reagovať, opísal Ján Brodenec.

... AJ PASCAL Ďalší zo základných fyzikálnych zákonov –Pascalov – dal do pohybu takmer 6 000 tonnosnej konštrukcie nového Starého mosta.Až takúto silu dokázala vytvoriť tri metre

dlhá, necelé dva metre široká a ani nie metervysoká žehlička. Hydraulické zdviháky v hori-zontálnej polohe vytlačili vždy najviac 80 cmmosta, následne sa vrátili do pôvodnej polo-hy a úkon trvajúci 8,5 minúty opakovali. Celýmost tak vytlačili štyri hydraulické valce s prie-merom 25 cm. Tlačené olejom z čerpadlavyvinuli tlak až do 600 ton, ktorý bolo tre-ba na prekonanie odporu celej konštrukcie.Na ilustráciu obrovskej sily relatívne maléhozariadenia si možno namiesto oceľovej kon-štrukcie mosta predstaviť približne 600 osob-ných áut zaparkovaných za sebou. Unikát-nosť zariadenia bola v jeho jednoduchosti

a v dĺžke jedného výsuvu dlhého 80 cm. Jed-noduchým zvýšením tlaku v hydraulickýchobvodoch sme dokázali zvýšiť ťažnú silu tak-mer okamžite, keď sme to potrebovali. Pod-mienkou bola, prirodzene, veľká robustnosťzariadenia, vysvetlil Ján Brodenec.

Úspešne použité zariadenie navrhol a vy-robil slovensko-český tím inžinierov na mie-ru. Prirodzene, že žehlička sa bude terazpoužívať aj pri ďalších mostoch alebo priďalších stavbách, kde bude nevyhnutné pre-súvanie extrémnych bremien.

Miriama HorváthováFoto EUROVIA CS, bratislava.sk


TECHNICKÉ STAVBY

Na podujatí sa zúčastnilo viac ako dveti-síc architektov zo 60 krajín celého sveta.Vyvrcholením podujatia bolo oceneniepozoruhodných stavieb v rôznych kate-góriách, napríklad budovy pre kultúrne,zdravotnícke, religiózne či vzdelávacie usta-novizne alebo infraštruktúrne projekty.Najvýznamnejšou z množstva cien je naj-prestížnejšia hlavná cena s názvom WorldBuilding of the Year čiže Svetová budovaroka. Za rok 2015 túto cenu získal rezi-denčný komplex v Singapure, nazvanýInterlace – anglické slovo interlace sa sícepoužíva len ako sloveso s významom pre-plietať či prepliesť, ale snáď ho v tomtoprípade môžeme preložiť ako prepletenec.Budova či skôr komplex budov Interlace jeiba ôsmou stavbou, ktorá sa môže pýšiťtitulom Svetová budova roka.

Autorom tohto unikátneho a pritomv podstate tvarovo veľmi jednoduchéhokomplexu je nemecký architekt Ole Schee-ren, hosťujúci profesor na univerzitev Hongkongu, ktorý na návrhu stavby spo-lupracoval s rotterdamským architekto-nickým štúdiom OMA. Už letmý pohľadna komplex Interlace ozrejmuje príhod-nosť jeho označenia – tento prepletenectvoria šesťpodlažné budovy, pospájané(spletené) tak, že vytvárajú šesťuholníky.Každý z 31 blokov má dĺžku 70 metrov.Vnútri šesťuholníkových sekcií je osem

otvorených nádvorí, čím sa z komplexustáva akási sieť vnútorných a vonkajšíchprostredí so spoločnými i súkromnými von-kajšími priestormi. Komplex s prezývkouZvislá dedinka má celkovú podlažnú plo-chu 170 000 štvorcových metrov je v ňom1 040 bytov rôznej veľkosti.

Podľa riaditeľa festivalu Paula Finchapredstavuje Scheerenov projekt radikálnenový prístup k súčasnému bývaniu v tro-pickom podnebí.

Rado MlýnekFoto OMA

Zvislá dedinkaZačiatkom novembra sa

v Singapure konal Svetový

festival architektúry (World

Architecture Festival), ktorý

sa považuje za najväčšiu

medzinárodnú akciu v oblasti

architektúry.

Prepletenec tvoriašesťpodlažnébudovy pospájanétak, že vytvárajúšesťuholníky.


VEDA V CENTRE

Erik Brynjolfsson, Andrew McAfee: Druhý věk strojů

JAN MELVIL PUBLISHING, 2015

Žijeme v dobe úžasného pokro-ku v oblasti digitálnych tech-nológií. Naša generácia zde-dila viac príležitostí na zmenusveta než všetky generácie predňou. Táto publikácia predsta-vuje blízku budúcnosť a druhývek strojov vybavených infor-máciami, ktoré môžu pomôžučitateľovi uspieť v pretekochs umelou inteligenciou. Okreminých užitočných informácií saz nej budúci študenti dozve-dia, čo majú študovať, aby siv budúcnosti našli prácu.

Ivan Pilný, Tereza Kučerová: Manéžinformačního věku. Kdo uvízl v síti internetu

BIZBOOKS, 2014

Hovorí sa, že žijeme v dobeinformačného veku. Atribút-mi informačného veku býva-jú technológie, počítače, digi-talizácia, digitálne diaľnice,informácie kedykoľvek, kde-koľvek, komukoľvek na dosahruky. Ide však skutočne o in-formácie alebo len o terabaj-ty? Dokáže sa náš mozogs takým množstvom informá-cií vysporiadať? A sme vlast-ne vôbec schopní žiť bez tých-to informácií? Autori knihy sapokúsili zistiť, ako s týmito jav-mi zaobchádzať.

PONUKA NOVINIEK VO FONDE CVTI SR

Každý z nás prichádza počas svojho života do styku s liekmi. Nie-komu lieky iba pomáhajú pri bolesti, inému zmierňujú prejavy dlho-trvajúcich chronických ochorení, ktoré ešte nevieme liečiť, a ďalšímzase zachraňujú život. Dobrodružstvo navrhovania nových liekovpriblíži mladým poslucháčom RNDr. Magdaléna Májeková, PhD.

História nám ponúka množstvo príkladov toho, ako vedomos-ti o liečivých látkach išli ruka v ruke s rozvojom vedy. Prvé pres-nejšie definované predstavy o liečivách sa objavili spolu s roz-vojom organickej chémie v 19. storočí. Odvtedy uplynulo viacako 100 rokov a dnes sa pri navrhovaní nových liečiv využíva

široké spektrum vedeckých metód: virtuálny skríning, moleku-lové modelovanie, kvantovo-chemické výpočtové metódy a iné.Na niektorých príkladoch liečiv sa budete môcť vo vedeckej cukrár-ni oboznámiť, ako tieto metódy fungujú a načo sa používajú.

Navrhovanie liečiv je dobrodružstvo V utorok 26. 1. 2016 o 9:00 h príde do vedeckej cukrárneRNDr. Magdaléna Májeková, PhD., aby porozprávala o lie-čivých látkach a o navrhovaní nových liekov. Prednáška sa usku-toční v konferenčnej sále budovy CVTI SR na Lamačskej ces-te 8/A v Bratislave. Tešíme sa na vašu návštevu, vstup je voľný.

Navrhovanie liečiv je dobrodružstvoAby liek mohol prísť k nám, musí prejsť dlhou

cestou, na začiatku ktorej je nápad.

Pre vedeckého pracovníka takýto nápad

predstavuje začiatok dobrodružného pátrania.

Požičajte si knihu u nás. Je to celkom jednoduché, všetko nájdete na portáli: www.cvtisr.sk > Vedeckáknižnica > Knižnično-informačné služby. Z množstva zaujímavých titulov si môžete vybrať napríklad ajtieto:

RNDr. Magdaléna Máje-ková, PhD., pracuje na od-delení biochemickej farma-kológie Ústavu experimen-tálnej farmakológie a toxi-kológie SAV. Vyštudovalafyziku na MFF UK v Brati-slave so špecializáciou nabiofyziku. Počas svojej dote-rajšej kariéry sa zaoberalarôznym uplatnením výpoč-tových metód v chémii a far-makológii – od metód na

výpočet van der Waalsových polomerov cez štúdium nukleo-vých kyselín až po molekulové modelovanie a navrhovanieliečiv, ktorým sa zaoberá v súčasnosti. Je zodpovednou rie-šiteľkou niekoľkých medzinárodných a národných projektovz oblasti navrhovania liečiv pre chronické a infekčné ocho-renia, výsledky práce publikovala vo viac ako 45 časopisec-kých alebo knižných publikáciách. Je spoluautorkou dvochpatentov, v roku 2000 bola členkou kolektívu ocenenéhocenou SAV. Je členkou Slovenskej chemickej spoločnosti,medzinárodných spoločností Meditteranean NeuroscienceSociety a The Cheminformatics and QSAR Society. Rada savenuje popularizácii vedy.

Snápadom prišiel Martin Paľa, ab-solvent Technickej univerzity v Ko-šiciach, kde vyštudoval odborumelá inteligencia.

Bol príliš lenivý na to, aby pra-coval v záhrade, no napriektomu chcel pestovať vlastnépotraviny. Keď hľadal možnos-ti alternatívneho pestovania,natrafil na hydropóniu. Pro-blémom však bolo, že na trhusa nenachádzal ani jeden pro-dukt, ktorý by proces pesto-vania zjednodušil, automa-tizoval a zároveň bol určenýúplným laikom. Z tohto dôvodu založilv septembri 2014 spoločnosť CropTech.

EFEKTÍVNE PESTOVANIE Hydropónia je pestovanie rastlín bez pôdyv živnom roztoku a jeho začiatky siahajúdo starobylej Mezopotámie. Semienko sauchytí v rastovom médiu a zapustí doňkorienky. Samotný substrát na pestovanieneobsahuje živiny, rastliny ich prijímajúpriamo z vody. Produkcia potravín hydro-ponickým systémom sa oproti klasickýmmetódam vyznačuje viacerými výhodami.

NIJAKÁ ŠPINA NA RUKÁCH Systém pestovania možno použiť v uza-vretých aj otvorených priestoroch. Keďžesa rastliny nedostávajú do kontaktu s pô-

dou, netreba ich okopávať ako pri klasic-kom pestovaní. Použitá voda cirkulujev systéme, takže ju možno znova využiť.

Ani požiadavky na živiny nie sú vysokéa používateľ má nad ich prísunom kon-trolu. Ďalšou výhodou je pestovanie rastlínaj v nepriaznivom počasí, napr. v chlad-nejších mesiacoch. Cieľovou skupinou pro-

jektu sú okrem stredných a veľkých pro-ducentov potravín aj bežní ľudia, ktorí bychceli mať záhradu a vlastné plodiny, nonemajú na pestovanie dostatok voľnéhočasu alebo priestoru. Takto možno rých-lo a efektívne vypestovať takmer všetkydruhy zeleniny a pri dostatočnej hĺbke pes-tovacej nádoby a substrátu dokonca ajkoreňovú zeleninu. CropTech povýšil hy-droponické pestovanie na novú úroveňzavedením automatizácie jednotlivých pro-cesov a vzdialený monitoring, takže pes-tovanie bude otázkou niekoľkých kliknu-tí. Musel sa však pri vývoji svojho systémupopasovať s konkurenčnými nápadmi,keďže myšlienka automatizácie hydropo-nického pestovania nie je nová.

AKO TO FUNGUJE? Proces pestovania sa zakladá na jedno-duchom hydroponickom systéme, v kto-rom dôležitú úlohu zohrávajú aplikácierôznych metód umelej inteligencie a využi-tie moderných technológií. Spodná nosnáčasť konštrukcie poskytuje priestor na ulo-ženie nádoby so živným roztokom, elek-troniky riadenia osvetlenia, okysličovaniaa filter živného roztoku. Samotný rozvo-dový systém živného roztoku tvorí druhúčasť. Začína sa nádobou s vodnou pum-


MLADÍ A VEDA

ZÁHRADAv každej domácnostiNa vlaňajšej Noci výskumníkov sme mohli vidieťviacero vedcov a ich objavov. Svoj nápadverejnosti prezentovala aj firma CropTech,ktorá v roku 2014 vyhrala startupovú súťažStartupAwards.sk.

Čo povietena skleník v rámciobývačkovejsteny?

Proces pestovania sa zakladá na jednoduchom hydroponickomsystéme, v ktorom dôležitú úlohuzohrávajú aplikácie rôznych metódumelej inteligencie a využitiemoderných technológií.

Systémy automatizácie môžu kontrolovať rovnako dobre skleníky ako akváriá.


MLADÍ A VEDA

pou a pokračuje snímačom výšky hladinya teploty vodného roztoku. Živný roztoksa do hlavných rastových nádob distribuujepotrubím, pričom jeho prítok monitorujeprietokomer. Rastové nádoby predstavu-jú košíky so substrátom, v ktorých sa rast-liny zakoreňujú. Substrátom môže byť vataz kokosových vláken, keramzit, minerálnaplsť alebo iný druh materiálu, neobsahu-júci žiadne živiny. Prietokomer monitoru-je aj odtok vodného roztoku kvôli identi-

fikácii možných porúch na distribučnomsystéme. V okolí rastlín sú umiestnené sní-mače osvetlenia, vlhkosti a teploty vzdu-chu. Vrchnú časť hydroponického systé-mu tvorí hliníková konštrukcia, prekrytápriesvitným dutinkovým polykar-bonátom.Tento systém možno rozobrať a znovaposkladať za 20 minút.

ZÁZRAČNÁ SKRINKA Základným prvkom projektu je riadia-ca jednotka s názvom ResponzIO. Kom-paktná skrinka s rozmermi 220 × 160 ×51 mm je nástrojom na vzdialený moni-toring, ovládanie a automatizáciu v rôz-nych oblastiach. Kombinácia štyroch pro-gramovateľných elektrických zásuviek,skupiny senzorov na snímanie vlastnostívodného roztoku, osvetlenia a okolitéhovzduchu zabezpečí zautomatizovanie kaž-dodenných úloh, či už ide o polievanierastlín alebo kŕmenie rybičiek. Celkovúštruktúru systému možno rozčleniť dotroch úrovní. Prvú a najväčšiu časť tvoríriadiaca jednotka ResponzIO, snímače,aktuátory, samotné potrubia a príslušen-stvo systému. Senzory zabezpečujú aktu-álne informácie o teplote živného rozto-ku, pH elektrickej vodivosti roztoku, teplotevzduchu v oblasti koreňa rastliny, vlhkos-ti vzduchu, miere osvetlenia a prietokochv potrubiach. Za aktuátory (typické častimechatronickej sústavy) v tomto prípadepovažujeme pumpy na distribúciu živné-

ho roztoku, jeho úpravu, rôznemotory na úpravu cirkulácievzduchu, vetrania a podobne.Keďže výpočtový výkon riadia-cej jednotky nie je vysoký, jenevyhnutné niektoré výpočtyvykonávať externe. Cloudovériešenie postavené na techno-lógii Microsoft Azure poskytu-je priestor na optimalizačnévýpočty a predstavuje druhú

časť štruktúry. Poslednú časť tvoria samot-ní používatelia. Vďaka použitiu cloudo-vých technológií možno riadenie a moni-toring uskutočniť z akýchkoľvek zariadenínezávisle od platformy. Výhodou zariade-nia ResponzIO je, že pri strate interneto-vého pripojenia dokáže pracovať aj v off-line režime, no vtedy je ochudobnené

o funkcie vzdialeného monitoringu aleboautomatického zisťovania chýb. Ďalšoucharakteristickou vlastnosťou systému jenízky príkon zariadenia, nanajvýš 12 W(minimálne 5 W, v závislosti od množstva

pripojených periférnych zariadení), a spo-ločnosť naďalej pracuje na jeho optimali-zácii.

AKO ĎALEJ Zo začiatku pracoval na projekte M. Paľas kolegami len popri štúdiu na univerzite.Víťazstvo v súťaži StartupAwards.sk pri-spelo k tomu, že v spoločnosti CropTechmomentálne naplno pracuje päť ľudí. Väč-šina z nich študovala na Fakulte elektro-techniky a informatiky odbor umelá inte-ligencia, prípadne kybernetika. Ďalšímčlenom tímu je strojár, ktorý má na sta-rosti konštrukciu a technickú realizáciu.V priebehu posledného mesiaca sa k pro-jektu pridal aj manažér predaja, zaobera-júci sa distribúciou, predajom a marke-tingom. Riadiaca jednotka sa bude dodá-vať spolu s hydroponickým systémomv podobe steny s tromi poschodiami. Poúspešných testoch a doladení prípadnýchchýb začne sériová výroba a predaj. Spo-ločnosť má ambíciu expandovať na zahra-ničné trhy, predovšetkým do krajín V4a západnej Európy. Momentálne rozbie-ha spoluprácu s dodávateľmi v Rakúsku,Česku a Nemecku.

Patrik Bendík, študent žurnalistiky FF UKF,Nitra a CropTech, foto CropTech

Cieľovou skupinou projektu sú ajbežní ľudia, ktorí by chceli maťzáhradu a vlastné plodiny, nonemajú na pestovanie dostatokvoľného času alebo priestoru.

Základná automatizačná jednotka ResponzIO

Súprava na monitorovanie rôznych funkcií a vlastností, ktoré systém potom vyhodnocuje.

elektrickávodivosť

teplota

vlhkosťPh

kontrolný displej

kontrolaosvetlenia

programovateľná elektrická zásuvka


MLADÍ A VEDA

Dva zaujímavé študentské pro-jekty sa venujú práve elektro-mobilite. Jeden projekt ju využí-va, druhý projekt rieši problém

uskladňovania energie po novom. Je skve-lé, že máme na Slovensku šikovných mla-dých ľudí, ktorých projekty sú konkuren-cieschopné aj v rámci medzinárodnéhoporovnávania.

NIJAKÁ HRAČKANové technológie a možnosti aj na polielektromobilov sú pre mladých ľudí veľkouvýzvou. Dôkazom toho sú tiež dnes užbývalí študenti z Trenčianskej univerzity A.Dubčeka (TnUAD) Daniel Siekela, DominikMalec a Miroslav Bartoš a ich spoločnýprojekt terénneho pásového vozidla s elek-trickým pohonom. Podľa mladých konštruk-térov na úplnom začiatku bola myšlienkaspraviť niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo:minivozidlo s pásovým podvozkom a elek-trickým pohonom. Predchádzajúce kon-štrukcie pásových vozidiel či elektrickýchvozidiel boli v podstate návrhy vozidiels kombináciou pásového vozidla a elek-trického pohonu pre podvozky diaľkovoovládaných robotov.

Keďže nešlo hračku, ale využiteľné vozid-lo v praktickom živote, bolo treba určiťúčel a cieľovú skupinu predpokladanýchpoužívateľov. Po zadefinovaní týchto pod-mienok začali mladí vedci tvoriť a navrho-vať. Každý z nich riešil samostatnú časťkonštrukcie minivozidla: Daniel Siekela malna starosti rám a pásový podvozok vozid-la, Dominik Malec smerové riadenie, bez-pečnostné zariadenia a dizajn vozidla,Miroslav Bartoš pohon vozidla a zdrojovúčasť.

ORGANIZÁCIA AKO PUZZLE Výraznú pomoc pri realizácii poskytlo vede-nie Fakulty špeciálnej techniky TnUADv Trenčíne, ktoré dalo autorom k dispozíciivýrobné kapacity na obrábacích strojoch.

Po vypracovaní základného návrhu, kto-rý predstavoval konštrukčný výkres zho-tovený ako 3D model, sa rozhodli autoris vedúcim diplomovej práce prihlásiť návrhpásového minivozidla do súťaže KIA inno-vation award 2014, kde získali v súťaži uni-verzít a vysokých škôl prvé miesto. S prvýmmiestom získali aj finančnú odmenu 5 000eur, čo bol štartovací balíček na realizáciukonštrukčného návrhu minivozidla.

Samotné zhotovenie trvalo od koncajanuára 2015 do polovičky mája. Vtedy zaprítomnosti vedenia fakulty, zástupcovmasmédií a verejnosti mladí konštruktéripredstavili funkčný model terénneho páso-vého minivozidla na elektrický pohon.

SLOVENSKÉ NÁPADYposúvajúce elektromobilituElektromobily sa zatiaľ nevyrábajú masovo.Príčin je viacero – od technických cez záujemzákazníkov až po váhavý postoj veľkýchautomobiliek či lobizmus ropných spoločností.Len čas ukáže, či má tento koncept dopravyperspektívu.

Trenčianski konštruktéri a ich spoločnýprojekt terénneho pásového vozidla s elektrickým pohonom


Vývoj vozidla sa však neskončil. Ďalší štu-denti začínajú druhú etapu, a to vývoj nad-stavby, aby vozidlo mohlo slúžiť aj akonosič drobnej poľnohospodárskej mecha-nizácie. Okrem toho, že sa trenčianskeminivozidlo stáva náplňou bakalárskych čidiplomových prác, zároveň slúži ako didak-tická pomôcka pri výučbe predmetov spo-jených s konštrukciou.

ŠIROKÉ VYUŽITIE VOZIDLA Vďaka pásovému podvozku vozidlo zvlá-da za každého počasia akýkoľvek terén.Keďže ide o elektromobil, jeho veľkou vý-hodou je, že pri pohybe v lese má chods takmer nulovým hlukom a bez emisií. Napodvozok sa dajú pripojiť rôzne nadstav-by, takže využitie vozidla je široké: prevoznákladu a materiálu, odhŕňanie snehu ale-bo zeminy, oranie, zvážanie dreva, nakla-danie hydraulickou rukou, kosenie strmín,horských lúk a lyžiarskych svahov, ťahanienavijakom, pohyb v ťažkom alebo máloúnosnom teréne. Ďalšími úpravami sa dádosiahnuť využitie na rekreačno-športovéúčely, na záchranárske práce, pri poľo-vačkách, dokonca so zbraňovou nadstav-bou aj v armáde či ako robot alebo bez-posádkové prieskumné vozidlo.

ÚSCHOVA ENERGIE Zaujímavé riešenie ukladania energie v pre-nosných batériách predstavujú študentiVratislav Režo a Milan Kalina zo Strednejpriemyselnej školy strojníckej a elektro-technickej v Nitre: Náš projekt repre-zentuje inováciu na úschovu energie preelektromobily a pre všetky dopravné pro-striedky, využívajúce elektrický pohon, pre-zrádza Vratislav Režo. Projekt nitrianskychštudentov nesie názov Auto na super-kondenzátor. Modely na úschovu energievyužívajú superkondenzátor, prinášajúcimnožstvo výhod. Napríklad nabíjací cyklustrvá iba 0,3 až 30 sekúnd (čas nabíjania

závisí od prúdu, ktorým nabíjame), má2 000-násobne väčší počet cyklov nabíja-nia než klasická lítiovo-iónová batéria, tak-že má väčšiu životnosť, či má o 8 % väč-šiu účinnosť než klasická lítiovo-iónovábatéria, lebo neuchováva energiu che-

micky, ale elektrostaticky. Navyše – super-kondenzátory sa ľahko recyklujú, pretožesa pomocou nanotechnológie vyrábajúz uhlíka a hliníka a sú do značnej mierytepelne odolnejšie než klasické batérie.

AUTÍČKO AKO VZOR Projekt nitrianskych stredoškolákov všaknie je len o superkondenzátoroch. Riešikomplexne celý systém, od nabíjania cezuschovanie energie až po čerpacie stani-ce, upresňuje Vratislav Režo. Napríklad ichčerpacia stanica sa nabíja cez solárny panela je možné ju sledovať cez webserver, kto-rým je vybavená, alebo prostredníctvomSMS, ktorú odošle systém po prezvonení.Kvôli urýchleniu pripojenia sa na server či

prezváňaniu sú na boku stanice umiest-nené QR kódy, ktoré po snímaní buď pre-zvonia stanicu, alebo používateľa pripojana web, kde si môžete odčítať aktuál-nu hodnotu nabitia či odčerpanú energiuv kW/h s prepočtom na cenu v eurách,

vysvetlil Vratislav Režo. Ďalej riešia reálnevyužitie superkondenzátora ako zdroja preelektromobily. Zatiaľ je to v malom, alefunkčnom modeli autíčka na diaľkové ovlá-danie. Chlapci pri konštrukcii autíčka my-sleli aj na takú maličkosť, akou je rekupe-rácia energie. Podľa nich by stačili maléúpravy, aby sa ich konštrukčné nápady dalipoužiť aj pri veľkom elektromobile.

Odkaz na video pro-jektu nájdete na tejtostránke:

RFoto TnUAD,

Vratislav Režo

MLADÍ A VEDA

Na stanici sú umiestnené QR kódy, ktoré po snímaní buď prezvonia stanicu, alebo používateľa pripoja na web, kde si môžete odčítať aktuálnuhodnotu nabitia.

Nitrianski stredoškoláci riešia reálne využitie superkondenzátora ako zdroja pre elektromobily.Zatiaľ je to v malom, ale funkčnom modeli autíčka na diaľkové ovládanie.

Liečivosť hornooravskej slanej vodybola známa už od počiatkov osíd-lenia tohto územia. Zachovala salegenda o rodine, ktorá prišla do

tejto oblasti. Obyvatelia ju medzi seba nepri-jali, lebo všetci mali hrvole – zväčšenú štít-nu žľazu. Rodina sa preto usadila mimoobce, neďaleko prameňov – a po čase imhrvole zmizli. Tak vznikla predchodkyňasúčasnej obce Oravská Polhora. Obyvateliaokolitých dedín potom používali túto vodupredovšetkým na liečbu hrvoľa. O slanejoravskej liečivej vode písal aj slovenský geo-graf a historik Matej Bel (1684 – 1749) vosvojom opise Oravy (jeho slovenský prekladvyšiel až v roku 2001).

NAJVYŠŠIA MINERALIZÁCIA U NÁS Ide o jódovo-brómovú rapu (minerálne vodys prevahou chloridu sodného) ropnéhopôvodu s pestrou chemickou skladbou. Via-ceré látky obsahuje v pomerne veľkýchmnožstvách. Napríklad kyseliny boritej je659 mg na liter (liečivá minerálka Vincent-ka jej má 311 mg/l), ale tiež je významnezastúpený bróm, jód či stroncium. Minera-lizáciou prevyšuje všetky pramene na Slo-vensku a hoci jej najvýznamnejšou zložkouje chlorid sodný, patrí medzi najhodnot-nejšie známe jódové liečivé vody. Oravskáslaná voda je aj dosť rádioaktívna. Výdat-nosť prameňov je však neveľká.

NA NAJSTARŠEJ MAPESLOVENSKA Obyvatelia okolitých obcí, ale aj držiteliaOravského hradu, využívali slanú vodu pre-dovšetkým v kuchyni, čo bolo v rozpores právom kráľovského soľného monopo-lu. Uhorská kráľovská komora viackrátvyslala na Oravu komisárov, aby prameneslanej vody zničili. Najstarší známy reštrikč-

ný postup sa udial v roku 1550, keď krá-ľovskí komisári, banskí odborníci z Hall-stadtu Andreas Kraiser a Joseph Milaver,v prítomnosti vyberača poplatkov preskú-mali pramene a svoje zistenia zhrnuli doobšírnej správy. Doplnili ju rukopisnoumapou širšieho okolia prameňov. Je to naj-staršie mapové zobrazenie časti hornejOravy, dokonca je to aj najstaršia známamapa, ktorá zobrazuje iba slovenské úze-mie. Mapa má však význam nielen ako kar-tografický výtvor 16. storočia, ale i ako his-torický prameň pre datovanie osídleniaoblasti pod Babou horou. Okrem blízkychobcí a Západných Beskýd s Babou horouje na nej tiež zakreslený prameň slanejvody. Znázorňuje ho kresba, pri ktorej jenápis Puteus salsus intra fines possessio-nis Rapciae (Slaný prameň na konci obceRabča). Potok Polhoranka je na tejto mapeoznačený ako rivulus Slanica.

UZNANÁ ZA LIEČIVÚ Vari prvé chemické rozbory vody spod Babejhory robili v druhej polovici 18. storočia lekárIgnaz Gelb a lekárnik Heil. Trenčiansky rodák,lekár a prírodovedec, univerzitný profesorvo Viedni Ludwig Tognio robil v roku 1843kvantitatívnu analýzu 492 prameňov v celomUhorsku. Spomenul 53 prameňov v Orav-skej Polhore a rozbor urobil zo šiestich. Pre-kvapil ho vysoký, až 7 % obsah chloridu sod-ného. V roku 1856 vyslala Civilná a vojenskáspráva v Budíne univerzitného profesora A.Thuna, aby preskúmal tieto pramene z bal-neologického hľadiska. Na základe jehovýskumu sa slaná voda z prameňov podBabou horou oficiálne uznala za liečivúa vhodnú na kúpeľné využitie.

KÚPELE Na základe týchto priaznivých výsledkov skú-maní sa podujal veľkoobchodník Franko Sky-čák zriadiť kúpele a za týmto účelom zalo-žil akciovú spoločnosť. Výstavbu s názvomSlaná Voda dokončili v roku 1865.

Kúpele mali pre pacientov desať dreve-ných obytných pavilónov, v ktorých moh-li ubytovať sto hostí. Bol tu aj kúpeľný dom,dom pre lekára a pre zamestnancov, reš-

HISTÓRIA KÚPEĽOV

Na hornej Orave, pod svahmi Babej hory, sú pramene slanej vody známe od nepamäti. V druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočiatu boli aj kúpele.

Zaniknutý KLENOT


Kúpeľný dom v dnes užneexistujúcich kúpeľoch

Slaná Voda


HISTÓRIA KÚPEĽOV

taurácia, kúpeľná promenáda a lesopark.Kúpeľným lekárom bol stoličný lekár FelixStein.

Pacientom, ktorí nemohli pricestovať, saposielala voda vo fľašiach. V kúpeľnom do-me bolo 12 porcelánových vaní, pričomvodu zohrievali v kotloch. Voda sa čerpa-la zdvoch studní a z nádrže, do ktorej tiek-la prebytočná voda zo stud-ní. Joseph Hammerschmid vosvojej knižke o kúpeľoch Sla-ná Voda ich odporúčal naliečbu veľkého počtu chorôb– rozličné kožné choroby,nánosy v lymfaticko-žľazo-vom systéme, mimopľúcnetuberkulózne ochorenia, zdu-renia v mliečnych žľazách,škrofulózu, vodnatieľku, ne-liečený syfilis, biely výtok, málokrvnosť čineurózy.

LIEČIVÁ SOĽ Riaditeľ nemocnice v Budapešti univerzit-ný profesor Bertalan Stiller sa v roku 1905vyjadril o soli z oravských prameňov, žechemickým zložením i liečivými účinkamimôže konkurovať najlepším soliam zozahraničných žriedel.

Z minerálnej slanej vody v tom čase užzískavali odparovaním vody soľ, ktorú naliečebné účely predávali v niekoľkých buda-peštianskych lekárňach. Pred prvou sve-tovou vojnou vyvážali soľ na liečebné účelyaj do zahraničia – do Nemecka, Anglic-ka, USA, ba aj do Južnej Ameriky.

Okresný lekár v Námestove Samuel Stein-hardt a obvodný lekár v Tvrdošíne Sig-mund Tandlich otvorili v roku 1925 v kú-peľoch detské sanatórium. Liečili v ňompredovšetkým málokrvnosť a iné krvnéchoroby, ale aj anglickú chorobu (krivicu).

O kúpeľoch Slaná Voda vyšlo viacero člán-kov a štúdií v novinách i v časopisoch, bolio nich zmienky v balneologickej literatúre,ba vyšlo aj niekoľko samostatných prác.

VOJNA ZAVRELA KÚPELE Kúpele pri Oravskej Polhore boli stálev súkromnom vlastníctve. V roku 1918 bol

ic h majiteľom lekár Friedrich Lasslauer, kto-rý však Oravskú Polhoru pred koncom prvejsvetovej vojny opustil. Obyvatelia blízkychdedín, postihnutí vojnovým nedostatkom,vykorisťovaním a v nemalej miere aj silnýmnárodnostným útlakom sa koncom roku1918 vrhli na všetko, čo bolo predtýmmajetkom vyššej triedy. Neušetrili ani kúpe-

le Slaná Voda. Kúpeľné budovy vyrabova-li a vydrancovali. Kúpele Slaná Voda priOravskej Polhore zanikli.

ZÁUJEM AJ PO ZÁNIKU Po vzniku Československej republiky bolikúpele Slaná Voda natoľko zničené, že aninapriek opakovaným pokusom sa ich nepo-

darilo obnoviť. Záujem o slané pramene priOravskej Polhore však neochabol.

Firma Artézia navŕtala v oblasti slanýchprameňov hlavnú studňu Arta, ktorá slú-žila ako najväčší zdroj pre odparovaciezariadenie. Soľ, ktorú získavali po odpa-rení vody z tohto prameňa, ba aj slanúvodu vyvážali do Nemecka. Tam ju far-maceuticky spracúvali na tabletky.

V roku 1939 vybudovali pri prameňochnové zariadenie na odparovanie vodya predávali liečivú soľ – polhoranku. V jed-noduchom drevenom baraku boli na betó-nových podstavcoch dva kotly a veľkýpekáč, pod ktorým kúrili uhlím. Odparo-vaním vody získali denne päťdesiat až stokilogramov soli. Soľ potom triedili podľafarby a podľa zloženia na štyri druhy – odbielej po hrdzavočervenú. Vozili ju do lip-tovských kúpeľov Lúčky, kde ju používalina liečenie ženských chorôb. Distribuova-li ju však aj do iných kúpeľov a predávaliju nielen doma, ale aj v zahraničí.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.Foto archív autora, AM

V kúpeľoch sa liečili kožnéchoroby, mimopľúcne tuberkulózneochorenia, zdureniny v mliečnychžľazách, škrofulóza, vodnatieľka,syfilis, málokrvnosť či neurózy.

Barak na odparovanie vody v sedemdesiatych rokoch

20. storočia

Pekáč na odparovanie vody, v ktorom sazískavalo 50 až 100 kg liečivej soli denne.

Pri výraze japonské kováčstvo, resp.japonské nože sa v mysli vynoriaspojenia cisár – šogún – samuraja, prirodzene, katana. Veď kto sa

nestretol s týmto pojmom samurajskéhomeča, ktorým tí najudatnejší bojovníci chrá-nili svojho pána?

O katanách sa tradovalo, že sa nikdynezlomia, pretože ich vyrábali vychýrenímajstri. Tí najslávnejší dosahovali vysokéspoločenské postavenie. Svoje kováčskeumenie si starostlivo strážili a dedilo saz pokolenia na pokolenie. Začiatok roz-voja japonského kováčstva sa datuje nakoniec 13. storočia, keď sa remeselníci

začali usídľovať v oblastiach bohatých naželezorudný piesok a rašeliniská. Tak vzni-kali centrá kováčstva mestá Seki, Sakai,Sanjo, dodnes hlavné strediská výrobcovjaponských nožov. Storočia izolácie a lenveľmi pozvoľné preberanie poznatkov inýchnárodov vytvorilo tento japonský fenomén.

VIRTUÓZNE VRSTVENIE Špecialitou japonských nožov je krájanieveľmi jemných a tenkých plátkov, ktoré sivyžaduje tradičná japonská kuchyňa. Pre-to sú ich čepele spravidla vrstvené. Jadronoža tvorí samotné ostrie, ukuté z týchnajkvalitnejších ocelí. Ich tvrdosť zabez-

pečuje ostrosť noža po dlhúdobu. Tvrdé jadro je po stranách oblo-žené mäkšou oceľou, umožňujúcou lep-šie brúsenie. Luxusnejšie nože majúdamascénske čepele. Tie vznikajú postup-ným sendvičovým prekladaním a skutímplátov tvrdšej a mäkšej ocele. Spôsob,akým kováč pri kovaní postupuje, sa odra-zí na konečnom vzhľade materiálu. Čímväčšmi sa krúti, ohýba a deformuje, týmrozmanitejšia je konečná štruktúra celejmatrice. Japonci nazývajú tento spôsobvýroby kasumi. Výsledkom je prekrásnyvzor pripomínajúci vlny rozbúreného moraalebo končiare vysokých hôr, čo má pre


Japonsko je pre mnohých z nás vzdialená krajina s rozdielnou kultúrou, často opradenou hojnými mýtmi.Jednu zo zaujímavých oblastí, ktorá má korene v dávnejminulosti stredovekých kováčov, predstavuje výrobaprofesionálnych kuchynských nožov.

TRADIČNÉ TECHNOLÓGIE

FENOMÉNjaponského noža

Samurajský meč katana

TRADIČNÉ TECHNOLÓGIE

miestnych obyvateľov významnú symbo-liku. Najčastejšie sa pri výrobe používa 33,37 alebo 63 vrstiev oceľových plátov, nosú i výrobcovia, ktorí sa hrdia vyšším poč-tom vrstiev prekladaných ocelí. Pokiaľ saprekladajú tri vrstvy z rovnakého materiá-lu, hovoríme o vrstvení honyaki.

VYPRACOVANÉ OSTRIE Japonské ostrie má odlišný tvar od európ-skeho. Tradičné nože sú zbrúsené jedno-stranne, aj preto sa vyrábajú zvlášť pre pra-vákov a zvlášť pre ľavákov. Japonské nožezápadného typu majú ostrie v tvare písme-na V, pre európske platí písmeno U. Samo-

statnou kapitolou sú nože s asymetrickýmostrím, ktoré majú rôzny pomer zbrúse-nia pravej a ľavej strany. Pri ručne kova-ných čepeliach umne striedajú majstri kon-kávne a konvexné krivky. Tie zabezpečujú,že nôž hladko prejde cez krájané potravi-ny a tie sa pri tom lepšie oddeľujú od čepe-le. V každom prípade môžeme konštato-vať, že ostrie japonských nožov je veľmivypracované a zabezpečuje jemný a čistýrez.

ZÁLEŽÍ NA OCELI Pri výrobe kvalitného noža je okrem nevyh-nutných remeselných zručností najdôleži-tejší samotný materiál. V Japonsku sa navýrobu tých profesionálnych používa hlav-ne oceľ s veľkým podielom uhlíka. Uhlíkdodáva materiálu extrémnu tvrdosť, nozároveň i nežiaducu krehkosť. Tá sa dáčiastočne eliminovať pridávaním rôznychprímesí, ale najmä kalením (rýchle ochla-dzovanie rozžeravenej ocele) a popúšťa-ním (pomalé ochladzovanie rozžeravenej

ocele, nasledujúce po kalení. Táto fázapomáha uvoľňovať vnútorné napätie v ma-teriáli). Oceľ s veľkým podielom uhlíka jecharakteristická svojou náchylnosťou kukorózii. Vinníkom je práve uhlík, ktorý veľ-mi ochotne reaguje s kyslíkom. Čepelepreto rýchlo oxidujú a na ich povrchu savytvára typická patina. Odstraňuje sa brú-sením na brúsnych kameňoch, ale je lep-šie jej predísť správnou starostlivosťou.Preto výrobcovia odporúčajú nôž použitíopláchnuť, vysušiť, na čepeľ naniesť jem-nú vrstvu jedlého oleja a zabaliť ho došpeciálneho mastného papiera. Najzná-mejší zástupca tejto ocele je Aogami. Po-dľa farby balenia sa označuje ako bluepaper steel. Dosahuje tvrdosť až 63 stup-ňov na Rockwellovej škále tvrdosti. Napro-ti tomu lacnejšia oceľ Shirogami má pre-zývku white paper steel. Nože západnéhotypu a nože určené pre použitie v domác-nosti sa vyrábajú z nehrdzavejúcej ocele.Tie najkvalitnejšie majú jadrá z oceleVG-10. Táto oceľ sa nazýva aj V-Goldsteel alebo kobaltová oceľ. Obsahuje veľ-ké percento uhlíka (1 %), a je preto veľmitvrdá. Mriežkovú štruktúru a tvrdnutieocele vylepšuje mangán, 0,2 % vanádua 1,5 % kobaltu. Pružnosť zabezpečuje1 % molybdénu a antikorózne účinky až15 % chrómu. Pritom za nehrdzavejúcusa považuje oceľ s obsahom chrómu už11,5 až 13 %. VG-10 dosahuje úctyhod-nú tvrdosť 61 HRC (čo je označenie jed-nej zo skúšok tvrdosti podľa Rockwella natestovanie tvrdých materiálov). Niektoríveľkí výrobcovia nožov si vyvinuli svojuvlastnú oceľ. Dobrým príkladom je znač-ka Masahiro, ktorá ovláda viac ako 70 %podiel japonského trhu s reznou techni-kou. Ich oceľ MBS-26 sa považuje zadôstojný ekvivalent lídra VG-10.

NIE JE RUKOVÄŤ AKO RUKOVÄŤ Rozdelenie na tradičné a tie západné pla-tí aj pre rukoväte nožov. Do prvej skupinypatria typické drevené rukoväte, do kto-rých sa tŕň čepele naráža. Prierez majú naj-častejšie oválny, v tvare písmena D alebo

osemhranný. Predel medzi rukoväťou a če-peľou tvorí prstenec vyrobený zo živice,ocele, dreva alebo byvolieho rohu. Medzinajčastejšie dreviny, ktoré sa používajú navýrobu rukovätí, patrí japonská dula, dub,gaštan, japonský cyprus, magnólia, ale ajeben. Záleží len od nožiara, do akej ceno-vej kategórie hodlá zaradiť svoj výrobok.

Nože západného typu majú zväčša ruko-väte z kvalitných plastov, živíc alebo sta-bilizovaného dreva spevnené nitmi.

S narastajúcou popularitou japonskejkuchyne sa do Európy, a teda aj na Slo-vensko, čoraz častejšie dostávajú aj tietoremeselné skvosty.

Ing. Roman UlíkFoto autor, Pixabay, wikipédia


Len tie najušľachtilejšie katany sa hrdiličepeľami z ocele tamahagane. Jej vysokácena korešpondovala nielen s kvalitou, aleaj náročným spôsobom výroby. V súčas-nosti v Japonsku týmto tradičným spôso-bom produkujú oceľ tamahagane iba dveoceliarne, a to len dvakrát do roka. Nože,ktoré sa tradičnou metódou vyrábajúdodnes, sa valcujú, aby sa ich pôvodnáhrúbka 20 mm zredukovala na 2 mm.Opakovaným prekladaním a valcovanímjadra sa z neho odstránia neželené prí-mesi a zvýši sa jeho tvrdosť. Potom sak jadru pridajú vonkajšie antikoróznevrstvy, ktoré sú nielen krásne vzorované,ale aj značne tvrdé, aby sa dali poriadnenabrúsiť. Tamahagane (tama = klenot,hagane = oceľ) sa vyrába v hlinenýchvaniach tatara. Tatara sa postupne vrstvíželezorudným pieskom a dreveným uhlím.To, že nejde o žiadnu miniatúru, prezrá-

dzajú množstvá materiálu: železorudné-ho piesku treba 10 ton a dreveného uhlia12 ton. Po 72 hodinách horenia vznikáasi 2,3 ton vážiaci oceľový kvet kera, obsa-hujúci tri produkty s rôznym podielomuhlíka. Jedným z nich je kvalitnejšia oceľtamahagane, ktorej sa z celého cyklu výro-by sa získa asi iba tona.

Video zachytáva ručnúprácu starého majstrapri krútení, ohýbaní a deformovaníoceľového sendvičapočas kutia.

Nôž je nielen mimoriadne ostrý, ale navyše s krásnym damascénskym vzorom na čepeli.

Oceľový kvet kera vznikajúci pri výrobeocele tamahagane

Už od polovice 19. storočia sa za-čali vynálezcovia zamýšľať nadtým, ako nahradiť oblúkové lam-py, ktoré, aj keď vydávali (nie-

kedy) svetla viac ako dosť, mali množstvonevýhod.

Predstava riešenia bolav podstate (zdanlivo) jas-ná – treba nechať prechá-dzať elektrický prúd neja-kým materiálom, ktorý sarozžeraví na takú vysokúteplotu, že bude vyžaro-vať svetlo. Mohlo sa zdať,že problém je vlastne vy-riešený... Veď už stačilo iba vhodne zmon-tovať prívody k žeraviacemu vláknu, pri-pojiť zdroj elektrickej energie a mohlo sasvietiť.

Aj Francúz Fréderic de Moleyns si myslel,že problém vyriešil, keď si roku 1841 dalpatentovať žiarovku, v ktorej použil plati-nový drôtik.

CESTA K ŽIAROVKE T. A. Edison asi vďaka svojim skúsenos-tiam, ktoré získal pri riešení mnohých užvyriešených problémov, pochopil, že je

rozdiel medzi pokusným overením správ-nosti princípu riešenia a skutočným vyrie-šením problému. Pustil sa do riešenia vte-dy, keď si vedci, výskumníci, konštruktéria vynálezcovia už takmer 40 rokov podá-vali ako štafetový kolík výsledky svojich

pokusov so žerave-ním najrozličnejšíchmateriálov. Edisonzačal skúmaním roz-žeravenej uhlíkovejtyčinky v uzatvorenejsklenej nádobe, po-tom vyskúšal rôznekovy, rudy, zeminy

(vraj aj chlpy z brady starostu)... Asi po1 600 pokusoch sa vrátil naspäť k uhlíku.Jeho pracovníci pochodili krížom-krážomzemeguľu, aby našli materiál, ktorý vydržív žiarovke svietiť aspoň 40 hodín. Aj na-priek tomu, že mu svet neveril a vysmie-val sa mu, plynárenské spoločnosti sa hosnažili hospodársky zničiť, nedal sa odra-diť a neprestal, kým problém nevyriešil.Keď si však urobil inventúru toho, čo horiešenie stálo, vyšlo mu (vraj), že vyskúšalviac ako 6 000 rozličných materiálov, vy-tvoril množstvo teórií a popísal tisíce strán

poznámok. Popritom objavil aj jav, súvi-siaci s princípom neskôr vynájdených elek-trónok.

O tom, že ani jedno vyriešenie problé-mu nie je definitívne, svedčia aj oveľa účin-nejšie nové svetelné zdroje, než bola Edi-sonova žiarovka, hoci tá bez veľkých zmienešte svieti v mnohých našich domácnos-tiach.

U nás doma máme žiarovku, ktorá sasama rozsvieti, keď niekto vojde do kúpeľ-ne... a aj sama zhasne, keď tam nie je žiad-ny pohyb (priamo v žiarovke je pohybovýsenzor). V starožitnej obývačke však mámeluster starý asi sto rokov a v ňom svietiaešte klasické žiarovky. Náhradné kupujemuž len na burzách, z obchodov sa postup-ne takmer celkom vytratili.

TABUĽKA PRVKOV Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa častozamýšľal nad tým, že žiaci by asi lepšiechápali vysvetľovanie vlastností jednotli-vých prvkov, keby sa dali usporiadať po-dľa nejakých vhodných kritérií do skupín.

Nepáčilo sa mu vysvetľovanie, ktoré bolov učebniciach a v odbornej literatúre. Hocisa niektoré prvky opisovali v skupinách,

POHNI ROZUMOM

KLUB TVORIVOSTIAj géniovia mali problémy


V našom Klube tvorivosti sa často vyskytuje slovíčko problém. Jehovýznam sa však neraz vníma inak, než ho chápeme v kreatívnom myslení.Pozrime sa preto na problémy s problémami cez problémy týchnajznámejších tvorcov. Aj preto, lebo v ďalších pokračovaniach sabudeme venovať metódam riešenia problémov oveľa podrobnejšie.

Poznám tisíc spôsobovako nevyrobiť žiarovku.

Thomas Alva Edison

(25)

nebolo vôbec jasné, prečo práve tie prvkymajú podobné vlastnosti; nebolo vidieťväzbu na ďalšie skupiny či prvky.

Vtedy nebol známy nijaký jednotný prin-cíp, ktorý by umožňoval nejakým spôso-bom prvky usporiadať. Mendelejev akovedec a pedagóg sa začal zamýšľať nadvnesením poriadku do vtedajšieho chao-su z pedagogických dôvodov. Jeho šľa-chetná myšlienka – zjednodušiť to, čosa zjednodušiť dá – postavila pred nehodovtedy neriešiteľný problém, odoláva-júci dlhé roky množstvu pokusov na jehovyriešenie.

Problém – ako usporiadať chemicképrvky – trápil aj anglického chemika J. New-landsa. Aj on ich triedil podľa stúpajúcejatómovej hmotnosti. Tiež si všimol, že savlastnosti prvkov po takomto usporiada-ní periodicky opakujú. Podľa nedokonalé-ho zaradenia prvkov prišiel na to, že che-mické usporiadanie prvkov je analogickés hudobnými oktávami, ktoré majú tiežosem zložiek.

Práve táto analógia s hudbou mu všakv Londýnskej chemickej spoločnosti pri-niesla výsmech a nepochopenie. V koneč-nom dôsledku ho postoj okolia tak odra-dil od ďalších experimentov, že sa vzdal,hoci nebol ďaleko od cieľa.

Ani Mendelejevove výsledky svet nepri-jal s otvorenou náručou, no práve kvôliodporcom sa pustil do vedeckého doka-

zovania. Z hľadiska pôvodných (pedago-gických) zámerov však znamenali pre ché-miu oveľa viac, než pri riešení pôvodnéhoproblému predpokladal.

TISÍCKY SKÚŠOK SKLENEJ PECE Michail Vasilievič Lomonosov, ruskýprírodovedec, filozof, chemik, maliar, za-kladateľ súčasného ruského jazyka či ini-ciátor založenia slávnej univerzity v Moskveroku 1755, vyriešil veľa najrozličnejších ťaž-ko riešiteľných problémov. Napriek tomu,že bol významným vedcom a objaviteľom,nezabudol na spojenie vedy s praxou. Ajon pri riešení problémov musel vykonaťmnožstvo pokusov. Je o ňom známe, ževo svojom laboratóriu urobil najprv 2 184skúšok so sklenou pecou a až potom vybu-doval v Usť-Rudici v Petrohradskej guber-nii v roku 1753 veľké sklárne.

Najväčšou výhodou najvýznamnejšíchvedcov a objaviteľov bolo to, že dokázalivycítiť problém oveľa skôr ako ostatní.Mohli by sme spomenúť mnoho ďalšíchvynálezcov, ktorí odhalili tisíce problémova pustili sa do ich riešenia.

VNÍMANIE PROBLÉMOVIste ste boli v situáciách, keď okolie nevní-malo váš problém ako problém. Inokedysa vám zdalo, že to, čo iní vnímajú akoproblém, pre vás nie je nijaký problém. Na

prístup niektorých mysliteľov sa dá poze-rať z hľadiska citlivosti na odhalenie pro-blémov.

Autori sci-fi literatúry sa myšlienkovoradi pohybujú v priestore a čase tak, že

riešia problémy, ktoré by (možno) mohlinastať o pár storočí alebo tisícročí. Nie-ktoré z tých problémov vôbec nenastanú,ale sú medzi nimi aj také, ktoré sa stanúrealitou. Spomeňte si na niektoré tech-nické nápady Jula Verna.

Prognostici sa na predpovedanie prí-padných problémov pozerajú opatrnejšiea najmä vedeckejšie. Ani ich vedecké odha-dy nezvykne spoločnosť brať veľmi vážne.Spomínam si na skupinu týchto odborní-kov, ktorá robila prognózu ďalšieho vývo-ja našej socialistickej spoločnosti. Prognó-za skončila v trezore a jej autori boli radi,že pod zámkou neskončili aj oni. Výsled-ky tejto prognózy sa onedlho naplnili.

Príležitosť na podnikateľské aktivity vní-majú najčastejšie mimoriadne predvídavéa tvorivé osobnosti. Ak majú dobré nápa-dy, podarí sa im dosiahnuť úspech na trhu(napríklad aj Edison). Ak sú ich nápadynerealistické, môžu sa dopracovať k neús-pechu. Príkladom technicky zaujímavých,ale neúspešných nápadov je väčšina vyná-lezov, ktoré aj napriek tomu, že sú celo-svetovo nové, sa nezrealizujú.

Ukazuje sa, že s problémami to vôbecnie je jednoduché, pretože: Problém jev tom, že nie je problém ako problém.O tom však nabudúce.

Ing. Štefan HolakovskýPatentová a známková kancelária GENiUM®


POHNI ROZUMOM


Na ladičku na ladenie hudobnýchnástrojov upevnil ihlu tak, aby sachvela spolu s koncom ladičky. Sa-

dzami začiernil doštičku a ladičku pri-pravil, aby hrot ihly zanechal v sadziryhu. Stačilo rozochvieť ladičku a rov-

Pri sledovaní tlačených aj elektro-nických médií si môžeme všimnúť,že sa nejednotne používa geogra-fický názov Kosovo v lokáli (t. j.v 6. páde). Popri podobe s pred-ložkou v, v Kosove, napr. opozíciav Kosove, činnosť inštitúcií v Koso-ve, dokument nakrútený v Kosove,môžeme sa stretnúť aj s podobous predložkou na, na Kosove, napr.protesty na Kosove, obydlia na Ko-sove, radikalizácia etnických Albán-cov na Kosove (citované doklady súz internetových stránok). Dostalisme otázku, ktorá z uvedených po-dôb je správna, preto sa pozrimena tento problém bližšie.

Miesto, vnútri ktorého sa niečodeje alebo niečo je, pri názvoch štá-tov a krajín sa v slovenčine zvyčaj-ne vyjadruje predložkou v (vo) s lo-

kálom, napr. v Belgicku, v Česku,vo Francúzsku, v Kanade, v Poľsku,v Taliansku. Predložka na s lokálomsa v miestnom význame používa prinázvoch pomenúvajúcich ostrovnéštáty a krajiny, napr. na Cypre, naFilipínach, na Islande, na Kube, naMadagaskare, na Malte, aj to všaknie bezvýnimočne (porov. v Gróns-ku, v Írsku). Pri vnútrozemských štá-toch a krajinách sa predložka naustálene používa iba v niekoľkýchprípadoch, napr. na Slovensku, naUkrajine, na Morave. Pri názvochkrajín a autonómnych oblastí býva-lej Juhoslávie sa ustálene používa-la a používa predložka v (vo), v Bos-ne, v Čiernej Hore, v Chorvátsku,v Slovinsku, v Srbsku, vo Vojvodi-ne. Taký istý stav bol aj pri názveKosovo, teda v Kosove. Nie je nija-

OPÝTALI SME SA JAZYKOVEDCOV...... na používanie názvu Kosovo a na tvorenie

obyvateľského mena od tohto názvu

OKIENKO DO HISTÓRIE TECHNIKY

MINIATÚRNY gramofón GIPSY

nomerne posúvať doštičku, aby ostal v sadzami pokry-tej doštičke grafický záznam akustického signálu.

Mnoho ďalších vynálezcov uvažovalo nad tým, akoby sa dal záznam zvuku znova premeniť na zvuk. Naj-významnejší krok urobil Thomas A. Edison, keď sa mupodarilo v roku 1877 na valček zaznamenať a potomprehrať básničku, ktorú sám zarecitoval.

Najväčším problémom fonografov bolo robenie kópiíz originálneho záznamu, ktorý bol na valčeku. V roku1887 Emile Berliner navrhol prístroj, ktorým zazna-menával a aj reprodukoval zvuk na okrúhlu dosku (plat-ňu), ktorý poznáme pod názvom gramofón.

Tak, ako pri iných podobných vynálezoch, aj v prí-pade gramofónov nastalo úsilie čo najviac ich zminia-turizovať. Na obrázkoch je v mojej zbierke jeden z naj-menších, naozaj vreckových gramofónov PHONOSGIPSY. Jeho rozmery v zloženom stave sú približne:15 × 8 × 6 cm. Vyrobili ho v polovici dvadsiatychrokov minulého storočia.

Štefan HolakovskýFoto autor

ký dôvod, aby sa tento stav menil a aby sa zavádzalaväzba s predložkou na, preto v jazykovej praxi odpo-rúčame používať väzbu s predložkou v, v Kosove.

Problémy sú aj s obyvateľským menom od názvuKosovo. V jazykovej praxi sa totiž stretáme s dvomipodobami obyvateľského mena, a to Kosovčan, Kosov-čania aj Kosovec, Kosovci. Obyvateľské mená sa v slo-venčine tvoria príponami -an, -čan a -ec, napr. Mod-ra – Modran, Čile – Čiľan, Kanada – Kanaďan; Bratislava– Bratislavčan, Prešov – Prešovčan, Panama – Panam-čan; Piešťany – Piešťanec, Ukrajina – Ukrajinec, Viet-nam – Vietnamec. Pri geografických názvoch zakon-čených na -ovo, resp. aj -evo sa obyvateľské mená tvoriapríponou -čan, napr. Fiľakovo – Fiľakovčan, Štúrovo –Štúrovčan, Berehovo – Berehovčan, Mukačevo – Muka-čevčan, Sarajevo – Sarajevčan. Podľa toho aj od geo-grafického názvu Kosovo je náležité obyvateľské menoutvorené príponou -čan, teda Kosovčan, ktoré máv nominatíve množného čísla tvar Kosovčania.

Možno ešte doplniť, že obyvateľské meno žen-ského rodu má podobu Kosovčanka a prídavnémeno podobu kosovský. Názov Kosovo aj s pred-ložkovou väzbou v Kosove a odvodené slová Kosov-čan, Kosovčanka, kosovský sa uvádzajú v druhomzväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka H –L z roku 2011.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Prvý krok na zachytenie zvuku urobil pravdepodobne

anglický fyzik Thomas Young, ktorý v roku 1807

zostrojil prístroj na jeho zaznamenávanie.

Jozef Dekret Matejovie sa narodil12. júla 1774 v Dobroči (dnes súčasťČierneho Balogu). V Brezne vychodiltriviálnu školu a nižšie gymnázium.

Potom bol v Banskej Bystrici bezplatnýmfigurantom pri meračských prácach joze-fínskeho katastra. O dva roky však už tie-to práce vykonával samostatne. Pracovalna viacerých miestach. V roku 1808 ho vy-menovali za lesného pojazdného – poles-ného – v Brezne. Často sa stretával s čes-kým lesníkom Františkom Duškom (1769– 1826), ktorý ako budínsky inšpektor spra-voval aj lesy na Slovensku. Vysoko ocenilDekretovu lesnícku činnosť. Keď sa v roku1814 v Banskej Bystrici uvoľnilo miestokomorného lesmajstra, na Duškov návrhvymenovali práve Jozefa Dekreta Matejo-vie. Zverili mu to ako samoukovi, hoci užexistovali lesníci z Banskej a lesníckej aka-démie v Banskej Štiavnici. Bol to výnimočnýpostup najmä pre človeka z ľudu.

Jozef Dekret Matejovie zomrel v BanskejBystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc.

Pochovali ho na banskobystrickom cinto-ríne. Jeho hrob sa dodnes zachoval.

PRIEKOPNÍK Ťažiskom práce Jozefa Dekreta Matejoviebola obnova lesov, čo malo v tom čase len

polstoročnú tradíciu. Do roku 1837 dalzalesniť 3 910 holín, a to aj v najextrém-nejších polohách. Osobitne sa venovalihličnanom – smreku, smrekovcu a boro-vici, no zakladal aj zmiešané porasty. Via-ceré z nich sa zachovali dodnes.

Hoci ako samouk študoval odbornú les-nícku literatúru svetových autorov, predsasa stal priekopníkom moderného lesníc-keho hospodárstva a technického pokro-ku. Išlo mu najmä o ochranu lesov a o vy-značovanie ťažieb. Ťažba dreva mala v týchčasoch exploatačný holorubný charakterbez obnovy lesov. Rubné plochy zmenšo-val. Postupne znižoval ťažbu dreva natoľ-ko, že v roku 1838 sa priblížila úrovni prí-rastku. Budoval zariadenia dopravy, a totak po zemi, ako aj po vode. Racionalizo-val výrobu dreveného uhlia, ktoré bolovýhrevnou surovinou pre bane a huty. Ren-tabilitu lesného hospodárstva vylepšil ajcenovými úpravami drevných sortimentov.Jeho vzorné lesné hospodárstva sa stalicieľom exkurzií. Navštevovali ich predo-všetkým frekventanti lesníckeho odboruBanskej a lesníckej akadémie v BanskejŠtiavnici.

ORGANIZÁTOR J. Dekret Matejovie spolupracoval aj sozahraničnými lesníckymi odborníkmi, akobol nemecký univerzitný profesor HenrichDavid Wilkens (1763 – 1832) či RakúšanRudolf Feistsmantel (1805 –1871). Schop-ných drevorubačov posielal do viacerýchlesných oblastí, kde pôsobili ako inštruk-tori.

Tento skvelý organizátor vypracoval via-ceré inštrukcie, v ktorých sformuloval svo-je odborné poznatky. Adresoval ich pre-dovšetkým ťažobným majstrom. Uvádzalv nich povinnosti majstrov, cenník na odha-dovanie škôd, ktoré spôsobovalo pasenie,manipuláciu s drevom, výrobu drevenéhouhlia, využívanie lesov baníctvom či plave-nie dreva. V rokoch 1809 až 1826 vydalprotokol o svojich zalesňovacích prácach,do ktorého pridal aj svoj životopis.

Za úspešnú činnosť v lesníckej práci hovyznamenal Hlavný komornogrófsky úrad.Na druhej strane ho však aj obvinili za zvý-šenie prevádzkových nákladov. To však bolopri maloplošnom hospodárení nevyhnutné.

Jeho poslednou prácou bol návrh napostavenie vysokej pece v Pohronskej Pol-hore. Len čo však návrh dokončil, ťažkoochorel a zomrel.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.Foto archív autora


OSOBNOSTI VEDY

Pred 175 rokmi zomrel lesník Jozef DekretMatejovie. Nevošiel do dejín len tým, že priťažbe dreva sekeru nahradil pílou, ale najmäpreto, lebo zaviedol plánovité zalesňovanie hôr,ktoré kvôli potrebám baníctva, hutníctva a sklárstva zdevastovala ťažba dreva.

Otec lesníctva na Slovensku

Posledné miesto odpočinku Jozefa Dekreta Matejovie na banskobystrickom cintoríne


AEROBIK PRE MOZGOVÉ BUNKY

2. ÚLOHADo výťahu vstúpi muž, držiaci v rukách nádobu s vodou. Na dne nádoby jeprilepená pružina s korkomponoreným tesne pod hladi-nou, ako vidno na obrázku.Počas zostupu sa však povolia laná a výťah padávoľným pádom. Čo sa počas neho stane s korkoma pružinou?

Nový rok prináša často zmeny, a tak sme sa aj my rozhodli trochu upraviť túto stranu

a pridávame originálne matematické úlohy. Ich cieľ je jednoduchý – pocvičiť sa v logickom

myslení a zbaviť sa strachu z matematiky. Ak sa vám bude zdať, že je niektorá úloha nad vaše

sily, iste sa pomocou výsledku dostanete na koreň problému. Kvôli obmedzenému priestoru

nájdete všetky správne riešenia a výsledky, ako obvykle, na strane 54. Keby ste však niečomu

nerozumeli, chceli úlohu dovysvetľovať, alebo budete mať lepšie riešenie, napíšte nám na známu

adresu: [email protected]. Tešíme na vaše dojmy, názory i problémy s riešením úloh.

1. ÚLOHALen pred niekoľkými dňami sa skončili oslavy Nového rokua možno aj u vás po nich zostal trochu neporiadok. Koľkokrát dokážete z týchto porozhadzovaných písmenposkladať slovo Silvester tak, aby ste každé písmenopoužili iba raz?

3. ÚLOHAČo za stopa zostala otlačená v blate?

KM

Hlavolamy

4. ÚLOHANájdite dve čísla, ktorých súčet je 20 a súčin je 96.

6. ÚLOHAVyjadrite pomocou troch dvojoka rôznych matematických úkonov postupne čísla od 1, 2,3... atď. Použiť musíte vždyvšetky tri dvojky, ale už žiadneiné číslo. Aké je najmenšie číslo, ktoré sa vám nepodarilopomocou dvojok napísať ?

5. ÚLOHADejiny nám zanechali málo charakteristických čŕt zo životopisu dávneho matematika Diofanta. Všetko, čo sao ňom zachovalo, je nápis na jeho hrobke, zostavený vo forme matematickej úlohy. Nápis znie:

Pocestný, tu je pochovaný prach Diofanta.

Matematické pele-mele

A čísla môžu povedať, ó zázrak, aký dlhý boljeho život.

Šestinu jeho života bolo prekrásne detstvo.

Po uplynutí času, rovného dvanástine života,mu začala rásť brada.

Sedminu života svojho zotrval Diofant v bezdetnom manželstve.

Po uplynutí piatich rokov sa stal šťastnýmotcom prekrásneho prvorodeného syna,

ktorému osud dožičil len polovicu prekrásnehoa jasného života, aký mal otec.

x

x/6

x/12

x/7

5

x/2

x = 2/6 + x/12 + x/7 + 5 + x/2 + 4

Starec zakončil svoju pozemskú púť v hlbokom smútku o štyri roky po synovej smrti. Koľko rokov mal Diofant, keď zomrel?

KIK

^ ^

OTESTUJTE SA


1. Obec Saint-Véran je najvyššie polo-žená obec v Európe, keďže väčšina jejobyvateľov žije v nadmorskej výškeaž 2 042 metrov. Územie obce všakzasahuje až do výšky a) 3 175 metrovb) 3 205 metrovc) 3 280 metrovd) 3 301 metrov

2. Znie to takmer neuveriteľne, ale voFrancúzsku žije vo voľnej prírode malápopulácia exotických zvierat. Prav-depodobne utiekli zo súkromnéhochovu alebo niektorej zoologickej zá-hrady. A tak v tejto krajine môžetestretnúť a) hrochyb) tigrec) klokanyd) zebry

3. Na území Francúzska je významnástavba, ktorej prevažnú časť po prvýraz vystavili v gotickom slohu. Je toa) Katedrála Notre-Dame v Remešib) Katedrála svätého Štefana v Bourgesc) Katedrála Notre-Dame v Parížid) Bazilika Saint-Denis v Saint-Denis

4. Oficiálna verzia pádu Bastily hovo-rí o slávnom dobytí obávanej väzni-ce ako symbolu útlaku. Samotnézískanie pevnosti bol skôr symbolic-ký akt. V čase útoku v bastilskom vä-zení sedelo totiž lena) 5 väzňovb) 7 väzňovc) 10 väzňovd) 12 väzňov

5. Napoleon Bonaparte sa počíta me-dzi najväčších vojvodcov všetkýchčias. Nakrátko ovládol väčšinu Euró-py, bojoval s Britániou, Pruskom, Ra-kúskom a Ruskom. Jedna z najzná-

mejších bitiek dejín dostala názov Bit-ka troch cisárov. Odohrala saa) v roku 1805 pri myse Traffalgarb) v roku 1805 pri Slavkovec) v roku 1812 pri Borodined) v roku 1813 pri Lipsku

6. Neďaleko Paríža sa nachádza vý-znamné francúzske zariadenie Soleil,ktoré otvorili pred desiatimi rokmi.Ide o a) synchrotrónb) slnečnú elektráreňc) rafinériu olejad) soľnú baňu

7. Ktorý francúzsky vedec prišiel na to,že tlak v kvapaline, ktorý vznikne pô-sobením vonkajšej sily na povrch kva-paliny v uzavretej nádobe, je v kaž-dom mieste kvapaliny rovnaký?a) Blaise Pacalb) Pierre Simone de Laplace

c) Charles Augustin de Coulombd) Denis Papin

8. Najstarším funkčným kanálomv Európe je 240 km dlhý kanál z kon-ca 17. storočia, ktorý je aj na zozna-me svetového kultúrneho dedičstvaUNESCO. Na kanáli je až 126 mostova 55 akvaduktov. Je toa) Canal de la Robinb) Canal de Bourgognec) Canal de Garonned) Canal du Midi

9. Dominantou Paríža je známa 324metrov vysoká a 10 100 ton vážiacaveža, ktorú pri príležitosti Svetovejvýstavy postavil v rokoch 1887 – 1889Gustave Eiffel ako symbol tzv. Sve-

tovej čestnosti. Koľko nitov použili najej skonštruovanie?a) 1,86 miliónab) 600 658c) 2,5 miliónov d) 12,69 milióna

10. Ktoré kvasinky sa najčastejšie pri-dávajú do pravého francúzskeho šam-panského? a) Streptomyces coelicolorb) Saccharomyces cerevisiaec) Penicillium notatum d) Candida albicans

Pavol PrikrylFoto KM

Krajina galského kohútaFrancúzsko je najobľúbenejšou turistickoudestináciou na svete – ročne ho navštívi 80 miliónov turistov. Je to krajina vína, syrov,dobrého jedla, ale aj umenia či technickýchzaujímavostí. Skúste sa otestovať, ako dobre jupoznáte. Správne odpovede na otázky si môžeteoveriť na strane 54.

`

`

Mont Blanc (4 810 m n. m.), najvyšší vrch Álp, leží

na francúzsko-talianskej hranici.


SERVIS

Riešenia úloh Aerobiku zo strany 52:

Jana Hrbková a kolektív: Společenské vědy pro technikyEkonomie, právo, politologie

Na trhu ojedinelá publikácia, vytvorená na mieruexaktne uvažujúcim technikom, približuje podsta-tu a súvislosti troch spoločenskovedných odborov:ekonómie, práva a politológie. V časti venovanejekonómii kniha sviežim a netradičným spôsobomvysvetľuje základné kategórie trhovej ekonomiky,

poukazuje na odlišnosti v mikro- a makroekonomickom pohľade na hos-podárske javy, objasňuje podstatu a možnosti realizácie účinnej hospo-dárskej politiky a podáva zrozumiteľný a prehľadný výklad základnýchpojmov medzinárodnej ekonómie. Teória sa efektívne kombinuje s prak-tickými príkladmi a grafmi. V kapitolách venovaných právu dopĺňa struč-ný prehľad inštitúcií rímskeho práva fundovaný výklad ústavy, ľudskýchpráv a Zákonníka práce. Politologická časť knihy pútavým spôsobom objas-ňuje teórie štátu, politické systémy, demokraciu i totalitarizmus. (200 strán, 11,30 €)

Jaroslav Sládeček: Architekti CZ20 rozhovorů

Cesta do hlbín architektovej duše – aj tak by sa dalanazvať kniha 20 rozhovorov s osobnosťami súčas-nej české architektúry radenými od najstarších ponajmladšie. Ak vás zaujíma, ako dosiahli svoje úspe-chy, kde hľadajú inšpiráciu a aké sú ich zásady a štýlpráce, potom vás určite potešia ich názory a myšlien-ky. Tiež sa dozviete, čo očakávajú od klientov a čosi myslia o Kaplického knižnici, výučbe architektú-

ry, o panelákových sídliskách, pamiatkovej starostlivosti, o trvalej udrža-teľnosti či digitálnej architektúre. Rozhovory sú doplnené o autenticképortréty a množstvo skíc a fotografií, ilustrujúcich pochvalné aj kritickénázory odborníkov v oblasti, ktorá sa týka nás všetkých. Hoci sa v niekto-rých názoroch líšia, jedno majú všetci spoločné – pre architektúru žijú ce-lým srdcom.(296 strán, 14,66 €)

Jiří Moučka, Petr Rádl:Matematika pro studenty ekonomie2., upravené a doplněné vydání

Publikácia zrozumiteľne vysvetľuje základné mate-matické pojmy a metódy, ktorých poznanie je nut-né pri štúdiu ekonomických fakúlt vysokých škôl.Na rozdiel od prvého vydania kniha ponúka viacpríkladov na precvičenie a niektoré pasáže sú upra-vené tak, aby lepšie nadväzovali na súčasné vedo-mosti stredoškolskej matematiky. Vďaka množstvu

riešených príkladov, ktoré sú po jednotlivých krokoch, preberané témyľahšie pochopíte a získané poznatky potom využijete pri ďalšom štúdiuna vysokých školách ekonomického zamerania.(272 strán, 14,91 €)

1. 4 x SILVESTER

2. Pri voľnom páde nieje žiadna hmotnosť,iba hmota, a pružinasa sťahuje do svojejprirodzenej polohy,ťahujúc korok sosebou.

3. Jednonohý muž s protézou tlačí fúrik.

4. 12 a 8

5. Keď vyriešime rovni-cu, zistíme, že x = 84,potom zistíme ďalšiedáta Diofantovho živo-ta: oženil sa, keďdovŕšil 21 rokov, stalsa otcom, keď mal 38rokov, syna stratil, keďmal 80 rokov, a umrelvo veku 84 rokov.

6. Číslo 11, ak sa vámpodarí vypočítať väčšiealebo iné číslo, napíštenám na adresu: [email protected] Quark, Starégrunty 52, 842 11Bratislava

NOVÉ KNIHY Martin Krengel: Tajemstvíefektivního učeníDvakrát lepší výsledky s polovičním úsilím

Skúsený autor ponúka osvedčenýsystém učenia sa, ktorý vás v desia-tich krokoch spoľahlivo dovedie k per-fektným výsledkom na skúškach, bez

strachu a s oveľa menším úsilím než doteraz. Autor vyvra-cia typické mýty o učení sa a predstavuje moderné trikyna ľahšie a efektívnejšie učenie sa, na zlepšenie pamätia koncentrácie. Poradí vám, aj ako sa motivovať, či akosa dá pri skúške zachrániť na poslednú chvíľu.(232 strán, 12,14 €)

Michael a Gladys Green:PantherNěmecká snaha o dosaženípřevahy na bojišti

Ak vás fascinuje jedna z legiend ne-meckých tankových vojsk a jedenz najlepších tankov druhej svetovej

vojny a ak nestojíte o chronicky známe všeobecné fak-ty, siahnete po tejto knihe. Zachádza až do najmenšíchdetailov a bez preháňania sa dozviete o tomto viac akodôstojnom náprotivku ruského tanku T-34/85 to, čov iných publikáciách nenájdete. Vývoj a podrobné tech-nické detaily tohto stroja idú do hĺbky a ponúkajú odbor-né porovnanie s inými tankami tých čias. Nechýbajú tuani informačne bohaté komentáre súčasníkov.(288 strán, 20,96 €)

Knihy si môžete objednať na adrese: Grada Slovakia, s. r. o.,Moskovská 29, 811 08 Bratislava, [email protected], tel. čís-lo: 02/55 64 59 89. Ak pri objednávaní kníh uvediete hesloQUARK, získate zľavu 10 % z ceny.

Správne odpovede: 1a, 2c, 3d, 4b, 5b, 6a, 7a, 8d, 9c, 10b

Vyhodnotenie testu zo strany 53:

1. 1. Deň vzniku Slovenskej republiky (1993) – štátny sviatok4. 1. 1906 sa narodil slovenský historik a zakladateľ archív-

nictva na FiF UK v Bratislave Alexander Húščava, je auto-rom prvej slovenskej učebnice paleografie (dejiny a vývojpísma), ktorá sa dodnes používa. Zomrel v roku 1969.

6. 1. 1926 otvorili v Berlíne obrovské kino Capitol-Filmpa-last s kapacitou pre 1 500 divákov.

12. 1. 1871 v Liptovskom Hrádku zriadili prvú a jedinú poľ-nohospodársku školu v Uhorsku s vyučovacím jazykomslovenským.

13. 1. 1906 zomrel Alexander Stepanovič Popov (na obr.),ruský fyzik a vynálezca. Zostrojil prvú anténu a prístrojepre bezdrôtovú telegrafiu. Narodil sa v roku 1859.

14. 1. 1966 zomrel Sergej Pavlovič Koroľov, ruský konštruktérkozmickej techniky, hlavný konštruktér prvých sovietskychrakiet a družíc Vostok, Voschod, Sojuz, Kozmos a Sput-nik 1. Narodil sa v roku 1907.

16. 1. 1916 zomrel uhorský univerzitný profesor, lekár-rádio-lóg Vojtech Alexander, ktorý ako prvý na Slovensku robilpokusy z RTG lúčmi. Narodil sa v roku 1857.

17. 1. 1736 sa narodil Benjamin Franklin, americký politik,fyzik a vynálezca, jeden zo zakladateľov modernej náukyo elektrine. Experimentálne dokázal elektrickú podstatublesku. Zomrel v roku 1790.

19. 1. 1736 sa narodil škótsky fyzik James Watt, vynálezcaparného stroja. Na jeho počesť nazvali jednotku výkonuvo fyzike. Zomrel v roku 1819.

21. 1. 1976 britsko-francúzske nadzvukové dopravné lie-tadlo Concorde začalo pravidelné lety na linke Londýn –Washington.

22. 1. 1941 zomrel František Křižík, český elektrotechnik,priemyselník a vynálezca samočinného regulátora inten-zity elektrického oblúka. Pre Pražskú jubilejnú výstavuv roku 1891 pripravil elektrické osvetlenie, svetelnú fon-tánu a pre návštevníkov vybudoval prvú električkovú traťv Prahe z Letnej na výstavisko. Narodil sa v roku 1847.

27. 1. 1926 škótsky vynálezca J. L. Bird v londýnskom Sohoprvýkrát verejne predviedol svoj televízny systém.

29. 1. 1901 sa narodil Martin Uher, slovenský mikrobiológa zoológ, riaditeľ Výskumného ústavu poľnohospodár-skeho v Bratislave, zaoberal sa fytopatológiou vo vzťahuk poľnohospodárstvu, objaviteľ sluchového orgánu koby-liek. Zomrel v roku 1950.

HISTORICKÝ KALENDÁR


SERVIS

V našej novembrovej súťaži (najmä) pre stredné školy sme sa váspýtali, čo je subdukcia. Správne odpovedali tí, ktorí napísali, že jeto podsúvanie jednej tektonickej platne pod druhú platňu. Zosprávnych odpovedí sme vyžrebovali žiakov I. A triedy Spoje-nej škola Nováky na Rastislavovej ulici. Vyhrávajú exkurziu v Štát-nom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave.

V súťaži o jazde v zime na otázku Ktoré neštandardné si-tuácie znepríjemňujú vodičom jazdu v zime? za správneodpovede (kaluže, snehové jazyky, vrstvy ľadu a sneh) si v Cen-tre bezpečnej jazdy budú môcť svoje zručnosti vyskúšaťMatúš Lockey z Trenčína a Martin Jankech z Piešťan.

V súťaži na str. 56 o knihy z vydavateľstva Ikar na otázkuKtorý druh hmyzu patrí medzi sieťokrídly hmyz Myr-meleontidae? poslali správnu odpoveď (mravcolev) a získaliknihy Barbara Švecová a Roman Turenič z Bratislavy, Eva Bodo-vá zo Sládkovičova a Veronika Demčáková z Košíc.

Žrebovali sme výhercovnovembrových súťaží

l Vyšehradský patentový inštitútl Aktuálne z autorského prával Používanie zhodných alebo podobných

označení v reklame z hľadiska súťažného práva (2. časť)

l Úspešné príbehy – Recyklácia pre budúcnosť

l Spektrum dobrých nápadov a riešeníl Splnil sa mu sen – študoval na Oxforde

V štvrtom čísle časopisu Duševné vlastníctvo nájdete:


Na prelome 13. a 12. storočia pred Kr.došlo na Prednom východe k rozsiahlymklimatickým, sociálnym a etnickým zme-nám, viaceré významné civilizácie, medziinými aj Chetitská ríša, zanikli. Pád veľkýchríš narušil diaľkový obchod a bez nehonefungoval ani dovoz cínu a medi, suro-vín, ktoré boli potrebné pri výrobe bron-zu. Človek sa však vynašiel a siahol po prí-stupnejšej surovine – železe. Na územieterajšieho Slovenska prenikli prvé železnévýrobky a následne niekedy okolo roku 700pred Kr. aj znalosti spracovania železnejrudy. Až do prelomu letopočtu sa u náso tejto dobe hovorí ako o železnej dobe,ktorá sa konvenčne delí na halštatskú dobu(700 – 400 pred Kr.) a na laténsku dobu(400 pred Kr. – prelom letopočtu).

V počiatočnom období halštatskej dobysa obyvateľstvo žijúce na našom území ibaťažko vyrovnávalo s klimatickými zmenami.Celoročne sa ochladilo a niektoré oblastiSlovenska sa zrejme v dôsledku neúrody,epidémií a možno aj útokov nepriateľovúplne vyľudnili. Osídlené oblasti spadali podvplyv troch kultúr. Juhozápadné Slovenskoposkytlo domov nositeľom kalenderberskejkultúry, patriacej do rozsiahleho východo-halštatského komplexu. Na severnom Slo-vensku, predovšetkým na Orave a na Spiši,žil od čias bronzovej doby ľud lužickej kul-túry. Východ Slovenska zase obývali pred-stavitelia kuštanovickej kultúry – ovplyvne-ní Trákmi. V tejto fáze železnej doby sa

železné zbrane a nástroje postupne stalisúčasťou výstroja bojovníkov i remeselní-kov. V súvislosti so spracovaním železnejrudy a výrobou železných výrobkov vzniklinové remeslá.

KELTI V laténskej dobe osídlili naše územiepísomne doložené kmene Keltov a s ichpríchodom Slovensko pomyselne opúšťaobdobie praveku a vchádza do histórie.Nástroje, zbrane a šperky, ktoré sa našliv hroboch v Senici a v Bučanoch, nazna-čujú, že Kelti sa objavili na juhozápadnomSlovensku už okolo roku 400 pred Kr.Keltskú identitu hrobov prezrádzajú nále-zy sečných a bodných zbraní, ako aj rôz-ne šperky z bronzu a zo železa. Ďalší Kel-ti potom prichádzali v postupných vlnáchpozdĺž ľavého brehu Dunaja. Význammalokarpatskej oblasti v počiatkoch kelt-ského osídlenia dokladá objav opevnené-ho centra v Horných Orešanoch. O storokov mladšie nálezy vypovedajú o kelt-skej prítomnosti na celom území južnéhoSlovenska vrátane východu. Pôvodné oby-vateľstvo im počtom, kvalitou svojich zbra-ní ani bojovnosťou nedokázalo vzdorovať.

Kelti priniesli do novej vlasti množstvodovtedy nepoznaných technológií, ktoré sastali trvalou súčasťou života človeka. Viace-ré z nich u nás prekonal až novovek. Sústre-ďovali sa v prvých sídlach mestského typuna Slovensku – v oppidách, zohrávajúcichv živote keltskej spoločnosti úlohu centiervýroby, správy a náboženstva. Spomeňme,že na našom území vzniklo viacero oppíd.Ich nálezy sme zaznamenali napríklad v Bra-tislave, v Plaveckom Podhradí-Pohanskej,v Smoleniciach-Molpíre alebo v Slatine nadBebravou v Strážovských vrchoch. Z kelt-ských dielní pochádzajú prvé železné rýle,motyky či radlice, uľahčujúce obrábaniepôdy a zvyšujúce výnosy. Remeselníci použí-vali dovtedy nepoznané materiály, ako bolemail, sklo či koral. Do hrnčiarskej výrobyzaviedli rýchlo rotujúci hrnčiarsky kruh.Celková vyspelosť keltského hospodárstvaa s tým súvisiaci rozvoj obchodu si vynútilzavedenie peňazí. Kelti razili niekoľko typov

mincí zo striebra, medi a zlata. Na začiatku2. storočia pred Kr. sa najskôr na juhozá-padnom Slovensku rozšíril tzv. lýrovitý typ.Približne z tohto obdobia pochádzajú min-ce objavené v Ptičom. Z nálezov na severo-západnom Slovensku poznáme nitrianskytyp mincí a na strednom a východnom Slo-vensku majú keltskú razbu mince z Veľké-ho Bysterca či zo Spiša. Keltský kmeň Bójovrazil v prvej polovici 1. storočia pred Kr. hexa-drachmy bratislavského typu, podľa časté-ho nápisu BIATEC na samotných minciachznáme ako biateky. Predstavovali najväčšiemince, aké sa na našom území razili, a pre-to sa podľa všetkého nepoužívali ako obe-živo. Z dnešného pohľadu spočíva ich kul-túrny význam aj v nápisoch, ktoré sa na nichzachovali. Okrem už spomínaného nápisuBIATEC sa objavuje napríklad aj NONNOS,DEVIL, TITTO a BUSU. Nevieme síce, či menázosobňujú náčelníkov, bohov alebo hrdi-nov, svedčia však o vôbec prvom použití pís-ma na našom území.

Vyšlo vo vydavateľstve Perfekt v roku2015, www.perfekt.sk.

ČÍTANIE Z NOVEJ KNIHY

Kolektív šiestich renomovaných historikov ponúkanetradične spracovaný prehľad zaujímavých obdobínašich dejín od praveku až po súčasnosť.

Slovenské dejiny od úsvituaž po súčasnosť

Ak nám do 30. 1. 2016 napíšete správ-nu odpoveď na otázku:

Čo je oppidum?

zaradíme vás do žrebovania o tri knihyz vydavateľstva Perfekt.

Svoje odpovede posielajte na adre-su: [email protected] alebo Quark,Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.

SÚŤAŽ

Michal Habaj: Železná doba(skrátené)

Tvár muža na keltskom kovaní

Keltská minca biatek Minca Maccius

Documents

P. F. 2016! · 2 január 2016 I Quark Z OBSAHU 3 Jazerá na Marse Nové údaje z rovera Curiosity ukázali, že na povrchu marťanského krátera Gale boli kedysi delty riek a jazerá