Ako to celé začalo?

Na začiatku školského roka 2015/2016 sa naskytla príležitosť zúčastniť sa dvojtýždňovej stáže

v zahraničí pod európskym projektom Erasmus+. Mohli sme si vybrať či máme záujem o prax

v Londýne vo Veľkej Británii alebo v nemeckom meste Drážďany. Keďže som študentkou anglického

bilingválneho štúdia, tak možnosť zúčastnenia sa praxe v Londýne ma veľmi nadchla a začala som sa

intenzívnejšie zaujímať o tento projekt. Pani profesorka Hudáková a naša pani riaditeľka nám

predstavili, aké sú podmienky a možnosti, ako sa stať súčasťou tohto projektu, v čom spočíva jeho

myšlienka, čo sa očakáva od nás, no konkrétne informácie o projekte sú dostupné aj na internetovej

stránke našej školy alebo priamo na webe Erasmus+.

Po vyplnení prihlášok, napísaní si motivačného listu a životopisu, nasledoval ten najdôležitejší krok –

PÍSOMNÉ TESTY Z ANGLICKÉHO JAZYKA a POHOVOR V ANGLICKOM JAZYKU. O pár dní nastal ten deň

D, kedy sme si na nástenke vo vestibule našli zoznam úspešných uchádzačov, kde svietilo moje meno.

Bol to pocit zadosťučinenia, spokojnosti a pre mňa veľkého úspechu z ťažkej „driny“ na našej škole.

Onedlho nás čakal online test od agentúry ADC, ktorá bola sprostredkovateľom medzi nami, našou

rodinou a firmou, kde by mala prebiehať naša prvá pracovná skúsenosť a dvojtýždňová prax. Asi tri

týždne pred začatím stáže sme sa dozvedeli, aká spoločnosť si nás vybrala a v akej rodine budeme

bývať.

Tak a teraz k samotnej praxi v Londýne...

Ja a moje tri spolužiačky sme boli pridelené do druhého turnusu pani Ondzikovej, ktorý prebiehal od

07. 02. 2016 do 20. 02. 2016. Skoro v ranných hodinách sme sa stretli na železničnej stanici v Trnave,

kde nás mikrobus prepravil na Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Niektorí leteli

prvýkrát, tak to bol pre nich poriadny zážitok, avšak to nebol môj prípad, napriek tomu som sa na let

veľmi tešila. Prileteli sme na londýnske letisko Stansted, čo je asi hodinku mikrobusom od agentúry

ADC. Keď sme prišli na parkovisko tejto agentúry, tu náš už čakali naše rodiny. Ja a moja spolužiačka,

Zuzana Blahušová, sme patrili k rodine Anity a Davida Holloway-ovcov. Boli sme plné očakávaní

a trošku napäté, no ako náhle sme uvideli Anitu pochopili sme, že všetko je ALRIGHT.

Takže NAŠA RODINA

Ako som už spomenula bývali sme u Anity a Dav-a. Bol to manželský pár, ktorý má troch synov, no

dvaja už študujú na univerzitách v Británii, ale jeden, najmladší, je ešte na strednej škole. Anita nám

hneď v aute oznámila, že majú psíka menom Millie. Millie bola labrador krásnej bielej farby, ktorá nás

vždy privítala tým, že nás buď oblízala alebo sa na nás zavesila, pretože rada trhala silonky. V tejto

rodine sme mali zabezpečené raňajky a večeru. Raňajky spočívali v takom anglickom základe, ako sú

toaty, maslo, džem, nutella, ovocie, cereálie, mlieko, čaj atď. Večera bola taktiež taká ich klasika –

paradajková omáčka vždy na nejaký iný spôsob. Ich domček bol veľmi útulný, krásne zariadený

a moderný, naša izba bola dosť priestranná a v kúpeľni sme boli iba my, oni mali vlastnú. Anita nám

na tie dva týždne nahradila maminu, môžem povedať, že snažila sa s nami vyriešiť každý problém,

bola veľmi nápomocná, vždy ochotná, keď sme niečo chceli inak alebo sme neboli spokojné, tak sme

vždy našli cestu ako nájsť kompromis, starala sa o nás ako o „vlastné“. Hneď v prvý deň nám

predstavila jej rodinu a my sme jej porozprávali o našej rodine, krajine, zvyklostiach, tradíciách. Ona

nám porovnala írsku kultúru s tou anglickou, keďže Anita bola pôvodom Írka. Veľmi sa mi páčilo, že

javili záujem dozvedieť sa o nás, čo najviac, tak sa náš vzťah stával viac spontánnejší a krajší. Každý

večer, keď nám otvorila dvere, tak nás čakala otázka: „Girls, are you happy? Everything is alright?“

Naozaj, bol to náš domov na dva týždne. Dokonca sme mu už tak hovorili. Preto si myslím, že vždy

keď sa vrátim do Londýna, tak si bude moje podvedomie myslieť, že práve vo Wealdstone, kde sme

bývali, tak tam mám ísť. Keď nás v deň nášho odchodu priviezla do ADC Collage, tak sa s nami

rozlúčila a povedala, že vždy keď budeme v Londýne máme zaklopať na jej dvere. Avšak, čo nás veľmi

prekvapilo bolo, že ostaní študenti z našej skupiny boli veľmi prekvapení z jej náklonnosti a

priateľskosti k nám, ktorú oni vo svojim hosťujúcich rodinách nenašli.

Kúpeľňa Kuchyňa

Náš domček Naša izba

Moja práca

Ako som už spomenula pracovala v spoločnosti v Brent Libraries, v pobočke Outreach and Home

Library. Tak na začiatok Vám predstavím moju firmu. Brent Libraries je spoločnosť, ktorá spravuje

všetky knižnice v Londýne so značkou Brent. Pod jej záštitou fungujú rôzne knižnice ponúkajúce

širokú škálu služieb. U nich tieto knižnice majú ďaleko rozsiahlejší zmysel ako na Slovensku, pretože

ponúkajú rôzne počítačové ale aj iné kurzy, ako je napr. Zumba alebo Joga, organizujú rôzne činnosti

pre deti v predškolskom veku, ako aj pre batoľatá, kde spievajú, čítajú si rozprávky alebo im

rozprávajú rôzne príbehy. Chodia sem celé triedy žiakov s učiteľmi a učia sa, pretože sa tu nachádzajú

múzeá, výstavy a podobne. Tieto knižnice sú naozaj veľmi udržiavané, ako môžete vidieť na fotkách

a sú miestami, kde sa ľudia vzdelávajú, stretávajú, spoznávajú a čerpajú inšpiráciu. Pobočka, v ktorej

som ja pracovala sa zaoberala objednávkami kníh pre jednotlivcov, ktorí mali záujem o dovoz kníh

domov alebo dovozom kníh do škôlok, škôl, domovov dôchodcov a rôznych centier. Moja náplň práce

a pomoc tejto knižnici spočívala v robení a vybavovaní objednávok, nahadzovaním kníh do ich

počítačového systému a následne ich triedením v Open Galaxy systéme. Boli to pre mňa úžasne dva

týždne v kruhu skvelých ľudí, ktorí boli vždy ochotní poradiť. Veľké ĎAKUJEM patrí mojej supervízorke

Nalini, ale taktiež celému skvelému kolektívu, kde som pochopila, že všetko sa dá robiť s chuťou

a úsmevom. Každé ráno som sa zobudila s tým, že idem plná entuziazmu do kolektívu priateľských

ľudí, kde sa niečo naučím a získam to najdôležitejšie – SKÚSENOSŤ.

Voľný čas v Londýne alebo spoznávanie jeho zákutí

Milujem cestovanie, spoznávanie ľudí, kultúr... No uvedomovala som si, že nejdeme na výlet, ale

získať niečo, čo sa v škole nenaučíme. Napriek tomuto všetkému som bola skalopevne presvedčená,

že ja Londýn spoznám a preskúmam okrem tradičných pamiatok aj nové zákutia tohto

multikultúrneho mesta. Môžem povedať, že okrem skvelej skúsenosti si odnášam domov aj to, že

som videla naozaj všetko, čo som chcela, nadýchala som atmosféru Londýna plnými dúškami. V

našich voľných chvíľach po práci, čo znamenalo po piatej hodine poobede, sme sa vždy niekam

vybrali. Cez pracovný týždeň sme preskúmali všetko od Big Ben, Westminster, Trafalgar Square,

Oxford Street, London Eye, Admiralty Arch, nástupište Harryho Pottera 9 ¾, Covent Garden Market,

The Lindo WIngs, dvere , kde Kate a Wiliam ukázali verejnosti malého Georga a Charlotte, ale aj

najvyššiu a najkrajšiu katedrálu tohto mesta, St. Paul´s Cathedral, z ktorej sme sa prešli na moderný

Millenium Bridge. Cez jediný víkend, ktorý sme mali, prišli za mnou moja mamina a priateľ, kedy sme

ráno začali návštevou Camden Town, potom sme si pozreli sídlo Lady Diany – Kensington Palace,

ktorý mal pre mňa čarokrásnu atmosféru, typický pre Londýn Buckingham Palace, opať Big Ben,

Westminster a okolie London Eye, pre mňa jedno z najčarovnejších miest tohto mesta Tower Bridge

a Tower of London. Nedeľu sme využili možno netypicky pre praktikantov, ale typicky pre Angličanov,

išli sme na futbal Arsenal vs. Leicester city, čo bolo naozaj obrovským zážitkom, tento deň sme

zakončili shoppingom a čínskym novým rokom na Trafalgar Square s ohňostrojom a muffinom

z McDonaldu v ruke. Nechcela som, aby pre mňa pobyt v Londýne bol iba akýmsi „shopaholickým“

výletom, ale môžem povedať, že Victoria´s secret bol jeden z veľkým zážitkov, kde sme nechali kopec

peňazí, ako aj na celej Oxford Street. Ale tak, čo už, veď peniaze budú vždy, len my nebudeme.

Som veľmi vďačná, že práve ja som dostala túto možnosť zúčastniť sa projektu Erasmus+, pretože mi

to otvorilo brány nových možností. Ďakujem môjmu zamestnávateľovi za skvelé referencie, ktoré mi

určite pomôžu v budúcnosti. Pochopila som, že predsudky by nemali existovať, pretože žijeme vo

veľkom, no zároveň malom svete všetci spolu, kde by sme mali rešpektovať jeden druhého. Zistila

som, že sféra, v ktorej študujem ma naozaj baví a chcem sa tým v budúcnosti živiť, no na druhej

strane som pochopila moje slabiny, že jeden cudzí jazyk nestačí, že treba vedieť minimálne jeden až

dva ďalšie, aby sme sa dokázali prebojovať, čo najvyššie, pretože to je mojim cieľom. Utvrdila som sa

v tom, že cestovanie mi pomáha k zlepšovaniu mojej osobnosti a môjho obzoru. Ak by som to mala

zhrnúť, tak chcem povedať jedno VEĽKÉ ĎAKUJEM všetkým, ktorí sa podieľali na tomto skvelom

projekte, hlavne našej pani riaditeľke, pani profesorke Hudákovej a Ondzikovej a celému tímu ADC

Collage.