Fakulta masmediálnej komunikácie

Univerzita sv. Cyrila a Metoda

Katedra masmediálnej komunikácie

BAKALÁRSKA PRÁCA

Trnava 2007 Veronika Senková

Pán prsteňov ako mediálny fenomén

Bakalárska práca

Veronika Senková

Univerzita sv. Cyrila a Metoda

Fakulta masmediálnej komunikácie

Katedra masmediálnej komunikácie

Študijný odbor: masmediálne štúdiá

Predseda komisie pre obhajoby štátnej skúšky:

Školiteľ: PhDr. Alexander Plencner

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)

Dátum odovzdania práce: 10.7.2007

Dátum obhajoby:

Trnava 2007

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem na svoju česť, že som predloženú záverečnú prácu robila samostatne, pod

vedením konzultanta, s použitím uvedených zdrojov.

V Trnave 30. júna 2007 .....................................

Abstrakt

SENKOVÁ, Veronika: Pán prsteňov ako mediálny fenomén. [Bakalárska práca] /

Veronika Senková – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Fakulta masmediálnej

komunikácie; Katedra masmediálnej komunikácie. – Školiteľ: PhDr. Alexander

Plencner. – Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár (Bc.) – Trnava: FMK UCM 2007.

49 s.

Táto práca sa zaoberá literárnym a filmovým dielom Pán prsteňov, autorom

literárneho diela, J.R.R. Tolkienom, a podmienkami a sociálnym kontexom vzniku

diela. Analyzuje mytologickú štruktúru kníh z hľadiska historických severských

eposov, ako aj z hľadiska súčasnej populárnej literatúry. Analyzuje mýtus a jeho

prítomnosť v diele Pán prsteňov. Zároveň hovorí o žánri fantasy, jeho znakoch

a vzťahu k literárnemu a filmovému dielu Pán prsteňov. Poukazuje na rozprávkovú

naráciu filmového diela a niektoré odchýlky od znakov filmového fantasy žánru.

Venuje sa tiež mediálnej reflexii a fandomu literárneho a filmového diela Pán

prsteňov, pričom fandom delí na zahraničný a slovenský a skúma jeho špecifické

lokálne prejavy.

Kľúčové slová: Pán prsteňov, Tolkien, mýtus, mytológia, fantasy, žáner, narácia,

populárna kultúra, film, hrdina, fandom, fanúšik.

Abstract

SENKOVÁ, Veronika: Lord of the Rings as a media phenomenon. [Bachelor work] /

Veronika Senková – St. Cyril and Method University in Trnava. Faculty of

Massmedia Communication; Department of Massmedia Communication. –

Supervisor: PhDr. Alexander Plencner. – Qualification: bachelor (Bc.) – Trnava:

FMK UCM 2007. 49 p.

This work is dealing with the literary and film work The Lord Of The Rings, as well

as with the author of this literary work, J.R.R. Tolkien and the conditions and social

context at the time of origination of this work. It analyses the mythological structure

of the books from the viewpoint of historical epics of the North as well as from the

viewpoint of contemporary popular literature. It analyses the myth and its presence

within the Lord Of The Rings work. At the same time, it deals with the fantasy genre,

its features and relation to the literary and film work The Lord Of The Rings. It points

out the fairy-tale narration of the film work and some divergences from the film

fantasy genre. It is also dedicated to media reflection and the fanclub of the literary

and film work The Lord Of The Rings, while it divides the fanclub into foreign and

Slovak and examines its specific local expressions.

Keywords: Lord Of The Rings, Tolkien, myth, mythology, fantasy, genre, narration,

popular culture, film, hero, fandom, fan.

Predhovor

Tému svojej bakalárskej práce som si vybrala preto, že som dlhoročnou

čitateľkou žánru fantasy a za najvýznamnejšie dielo tohto žánru pokladám práve

trilógiu Pán prsteňov. Považovala som za dôležité venovať pozornosť tomuto dielu aj

kvôli nedávnemu veľkému úspechu filmového spracovania, na ktorom sa podľa

môjho názoru rovnakou mierou pričinili filmoví tvorcovia a literárna predloha, ktorá

dodnes udivuje svojou komplexnosťou, mytologickosťou a náboženskými odkazmi.

V posledných rokoch sme mali možnosť zaznamenať celosvetový triumf tohto

literárneho a filmového diela a ja som sa vo svojej práci snažila prísť na to, čo

spôsobilo jeho úspech. Sústredila som sa najmä na analýzu mytologickej štruktúry

diela a za východiskové som si zvolila dielo Josepha Campbella Mýty. Campbell vo

svojej knihe opísal mnohé historické aj súčasné podoby a prejavy mýtu, preskúmal aj

to, ako mytológia vplýva na človeka a dospel k záveru, že v súčasnom svete

sekularizácie a vnútornej prázdnoty má ľudstvo tendenciu hľadať duchovné hodnoty

mimo religiózneho sveta v dávnych pohanských mýtoch. Z tejto myšlienky sa zrodil

teoretický rámec práce Pán prsteňov ako mediálny fenomén, pretože mýtus je v mnou

opisovanom diele bohato zastúpený.

V práci som čerpala najmä z analýz literárneho diela Pána prsteňov od autorov

Ferré, Ellwooda a Cartera, ako aj z internetových zdrojov týkajúcich sa filmového

diela. Významným zdrojom boli tiež práce Josepha Campbella a Carla G. Junga,

v ktorých sa autori venovali problematike mýtov, mytológie, hrdinu, jeho ceste a

archetypom. Pri analýze spoločenského kontextu vzniku literárneho diela mi pomohol

aj životopis autora kníh J.R.R. Tolkiena. Vzhľadom na to, že literárne dielo Pán

prsteňov bolo prvýkrát publikované už v roku 1954, bolo problematické dostať sa

k dobovým ohlasom a kritikám, a to najmä preto, že tieto ohlasy sú uložené v

platených archívoch veľkých svetových denníkov a iných periodík. Tento problém sa

mi podarilo vyriešiť vďaka mojim štedrým rodičom, ktorí mi ochotne zaplatili prístup

do archívu denníka New York Times a Washington Post, za čo by som im chcela

úprimne poďakovať. V neposlednom rade som využila aj akademické databázy

JSTOR a Blackwell, ktoré mi ponúkli náhľad do problematiky diela Pán prsteňov

a využila som ich ako inšpiračný zdroj k niektorým (najmä mytologickým) kapitolám.

V poslednej časti práce, ktorá sa zaoberá fanúšikovským publikom Pána prsteňov,

som čerpala najmä z vlastných skúseností a pozorovaní, keďže som už niekoľko

rokov členkou slovenského Spoločenstva Tolkiena a zúčastňujem sa aj na mnohých

domácich a zahraničných festivaloch venovaným fantasy a tolkienovskej tematike.

Práca má 104 100 znakov.

Autorka.

Obsah

Úvod.............................................................................................................................10 1. Literárne dielo Pán prsteňov.................................................................................12

1.1 Ohlasy, kritiky, recenzie.........................................................................................12

1.2 O autorovi...............................................................................................................14

1.3 Spoločenský kontext vzniku diela..........................................................................17

1.4 Mytologická štruktúra diela....................................................................................21

2. Teoreticko-metodologické východiská.................................................................23

2.1 Mýtus......................................................................................................................23

2.2 Žáner fantasy..........................................................................................................27

3. Analýza filmu Pán prsteňov..................................................................................33

3.1 Všeobecné informácie............................................................................................33

3.2 Pán prsteňov a mýtus..............................................................................................34

3.3 Pán prsteňov a fantasy............................................................................................41

3.4 Narácia v Pánovi prsteňov..................................................................................... 44

4. Mediálna reflexia a fandom literárneho a filmového diela Pán prsteňov.........47

4.1 Fandom...................................................................................................................47

4.2 Fanúšikovia, fandom a médiá.................................................................................48

4.3 Zahraničný fandom Pána prsteňov.........................................................................49

4.4 Organizovaný tolkienistický fandom.....................................................................53

4.5 Tolkienistický fandom na Slovensku.....................................................................55

Záver............................................................................................................................58 Použitá literatúra....................................................................................................... 59

Úvod

Cieľom tejto práce je uskutočniť mediálnu reflexiu fanúšikovského publika

a fandomu literárneho a filmového diela Pán prsteňov. Myslíme si, že ako každý

fenomén populárnej kultúry, aj dielo Pán prsteňov si zaslúži našu pozornosť, nielen

pre svoj mimoriadny úspech či už na filmovom plátne alebo v knižnej podobe, ale aj

preto, že toto dielo má dlhodobý vplyv na populárnu literatúru. Prvýkrát bolo literárne

dielo publikované už pred viac ako päťdesiatimi rokmi a dodnes sa teší mimoriadnej

obľube a predajnosti. V tejto práci sme sa zamerali na analýzu tohto zaujímavého

fenoménu, a to aj z mediálneho hľadiska.

Prácu sme rozdelili na štyri kapitoly. V prvej kapitole sa snažíme objasniť

podmienky vzniku diela, priblížiť historické ohlasy, kritiky a recenzie, ako aj

predstaviť autora diela, jeho život a dôvody, ktoré ho viedli k napísaniu diela.

V krátkosti spomíname aj iné Tolkienove diela pre lepšie pochopenie jeho odbornej aj

beletristickej tvorby v prostredí Oxfordu. Cítili sme potrebu spomenúť aj jeho

kolegov z profesorských kruhov, najmä C.S. Lewisa, ktorého meno sa v súvislosti

s Tolkienom často spomína, a to najmä kvôli žánrovej podobnosti ich tvorby, ako aj

možným vzájomným vplyvom. Okrem toho sme v prvej kapitole naznačili

mytologické korene diela Pán prsteňov, hoci nie je jednoduché dopátrať sa

k spoľahlivým informáciám z ktorých historických eposov a diel Tolkien čerpal. Ak

však prihliadneme na autorove vzdelanie, záujmy a prostredie z ktorého pochádza,

dokážeme tieto mýtické vplyvy odhaliť aspoň s čiastočnou presnosťou. Mýty

a mytológia sú napokon dôležitou súčasťou všetkých jeho diel a preto sme sa rozhodli

venovať im pozornosť aj v tejto práci.

Druhá kapitola vymedzuje teoreticko-metodologické východiská práce.

Definuje čo je to mýtus, prináša rôzne pohľady na dôležitosť mýtu v minulosti a dnes

a skúma, z čoho mýtus vyviera. Hovorí tiež o tom, prečo je pre súčasného jedinca

mytológia stále príťažlivá, čo korešponduje s otázkou, prečo je také mytologicky

a archetypálne bohaté dielo ako Pán prsteňov, také úspešné a oceňované. Na túto

otázku sme sa snažili odpovedať pomocou dvoch publikácií týkajúcich sa mýtov.

Campbellove Mýty hovoria o vnútornom, duchovnom význame mytológie, ukazujú

mýty ako morálne systémy a prvky pevne späté s ľudskou dušou. O tom, nakoniec,

nepochybovali ani takí významní psychológovia akými boli Sigmund Freud a Carl. G.

Jung. Iný pohľad na mýty sme do práce začlenili v podobe Barthesových myšlienok

z jeho diela Mytologie. V druhej kapitole sme tiež venovali priestor žánru fantasy

v literatúre aj vo filme. Snažili sme sa tento žáner definovať, uviesť jeho

najdôležitejšie znaky a rysy, a to z toho dôvodu, že Pán prsteňov sa považuje za

najvýznamnejšieho (v mnohých smeroch dodnes neprekonaného) predstaviteľa tohto

žánru. Krátko sa venujeme aj filmovej narácii, a to predovšetkým narácii „film ako

rozprávka“, pretože takýto spôsob rozprávania príbehu je charakteristický pre filmové

spracovanie trilógie Pán prsteňov a pomáha nám pochopiť určitú rozprávkovú

klasickosť diela.

Tretia kapitola sa venuje samotnej analýze filmu Pán prsteňov z hľadiska

mytologickej štruktúry, už spomínanej narácie a žánru fantasy. V tejto kapitole sa vo

filmovom diele snažíme nachádzať črty mýtov a archetypov, ktoré by nám potvrdili

mýtický charakter diela. Znamenalo by to, že napriek masovému úspechu má tento

film výrazne inú povahu ako iné filmové trháky s podobným rozpočtom. Z tohto

tvrdenia by sme potom mohli odvodiť myšlienku, že práve mytologická hĺbka diela je

dôvodom jeho úspechu a výnimočnosti, ako aj neutíchajúcej pozornosti publika.

Myslíme si, že by bolo zaujímavé rozobrať v tejto kapitole aj iné aspekty filmového

diela, napríklad jeho výtvarné a estetické aspekty, rozsah práce nám to však

neumožnil, a preto sa ďalej venujeme rozprávkovej narácii diela. Snažíme sa nájsť

súvislosť medzi trilógiou Pán prsteňov a naráciou klasických ruských rozprávok.

Snažíme sa tiež zistiť, či je film Pán prsteňov typickým predstaviteľom filmovej

fantasy tvorby, a to na základe znakov žánru fantasy.

Štvrtá kapitola sa venuje mediálnej reflexii a fandomu literárneho a filmového

diela Pán prsteňov. Podáva zhrňujúce informácie o tom, čo je to fandom a aké podoby

počas svojej dlhoročnej existencie nabral tolkienistický fandom. Stručne hovorí o jeho

histórii a špecifických lokálnych prejavoch. V práci delíme tolkienistický fandom na

zahraničný a slovenský, pri písaní ktorého sme čerpali najmä z vlastných skúseností

a účasti na jeho akciách a udalostiach. Zahraničný fandom analyzujeme na základe

internetových zdrojov a z dostupných literárnych a filmových diel. Vzhľadom na to,

že publikum Pána prsteňov bola doteraz málo analyzované, považujeme snahu

o rozbor tohto publika za potenciálne najväčší prínos práce.

1 Literárne dielo Pán prsteňov

1.1 Ohlasy, kritiky, recenzie

Literárne dielo Pán prsteňov bolo prvýkrát publikované v rokoch 1954/1955

vydavateľstvom Allen & Unwin ako trilógia pozostávajúca z kníh Spoločenstvo

prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa. John Ronald Reuel Tolkien, autor kníh, bol

okamžite zahrnutý rôznorodými reakciami, okrem iného aj z intelektuálnych kruhov

profesorského prostredia Oxfordu, v ktorom sa pohyboval. V úvode si priblížime

niektoré z nich:

„Napokon, ak máme brať príbeh tohto druhu vážne, musíme cítiť, že, akokoľvek sa na povrchu svet v ktorom žijeme v postavách a udalostiach odlišuje, predsa len predstavuje zrkadlo jedinej povahe akú poznáme, našej vlastnej; v tomto je pán Tolkien takisto dokonale úspešný, a čo sa stalo v Kraji roku 1418 Tretieho Veku v Stredozemi je nielen fascinujúce v roku 1954 n.l., ale aj varovaním a inšpiráciou. Žiadna fikcia, ktorú som čítal za posledných päť rokov, mi nepriniesla viac radosti ako Spoločenstvo prsteňa.“1

„Čo teda môžem povedať? Šírkou obraznosti [Pán prsteňov] takmer nemá súpera a takmer rovnako pozoruhodný je svojou životnosťou a rozprávačským umením, ktoré so sebou strháva čitateľa ďalej a ďalej, stránku za stránkou.“2

Tieto dve vyjadrenia ilustrujú pozitívne ohlasy z radov významných osobností.

Hugh Auden je dodnes uznávaným básnikom a mnohí ho považujú za jedného

z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia. Je pozoruhodné, že tento anglo-

americký poet sa podujal napísať recenziu na takú zvláštnu knihu a ešte

pozoruhodnejší bol oslavný charakter všetkých jeho vyjadrení o Pánovi prsteňov, ako

aj jeho autorovi, keďže Auden bol známy najmä svojou prísnosťou a kritickosťou voči

mnohým novým autorom. Richard Hughes, takisto básnik, novelista a príležitostný

dramatik, nikdy nešetril chválou na žiadnu z kníh trilógie. Je evidentné, že významní

literáti a najmä poeti ocenili kvality diela, v recenziách potom môžeme badať skôr

snahu o vyzdvihnutie Tolkienovho novátorstva, než nachádzanie chýb, čo si neskôr

neodpustil takmer žiadny kritik. Nie všetky ohlasy na dielo boli však také pozitívne.

1 AUDEN, Hugh Wystan. 1954. „The Hero is a Hobbit“. [online]. In : New York Times. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <www.nytimes.com/1954/10/31/books/tolkien-fellowship.html> 2 HUGHES, Richard. 1954. „Reviews“. In : Spectator. Podľa : CARTER, Lin. 2002: „Zákulisí Pána prstenů“. Praha : Argo, 2002

Dokazuje to aj výrok amerického spisovateľa Edmunda Wilsona: „Je to v podstate

kniha pre deti – kniha pre deti, ktorá sa akosi vymkla z rúk.“ 3

„Toto, nech už znie zhrnutie akokoľvek, nie je [kniha] pre deti (...). Je to výnimočné dielo – číre vzrušenie, nezaťažené rozprávanie, morálne teplo nehanebne sa radujúce v kráse, no vzrušenie najviac zo všetkého; a predsa vážna a svedomitá fikcia, nič pohodlné, žiadne malé návštevy do nášho detstva.“4

Tieto dve citácie uvádzame ako príklad slovných prestreliek medzi niektorými

váženými členmi obce literárnych kritikov a recenzentov. Pán prsteňov nesporne

dodnes vyvoláva protichodné reakcie, a to nielen vo filmovej podobe, ktorá je

kritizovaná za svoju megalomanskosť a komerčnosť, ale aj v podobe knižnej, ktorá,

ako vidíme, bola niektorými kritikmi označená za literatúru detskú, detinskú, ba až

naivnú. Opačná strana kritického spektra Pána prsteňov vždy hájila ako dielo príliš

zložité a prepracované na to, aby sa o ňom dalo vôbec zmýšľať ako o detskej knihe.

Dnes je už, našťastie, dielo etablované ako úctyhodný „zakladateľ“ žánru a oslovuje

najmä adolescentné a dospelé publikum. Ďalšie negatívne kritiky poukazovali na

psychologickú plytkosť postáv: „Pán Tolkien opisuje ohromný konflikt medzi dobrom

a zlom... ale jeho dobrí ľudia sú trvale dobrí, jeho zlé postavy nemenne zlé.“5 Na

obhajobu sa opäť postavili už tradiční Tolkienovi fanúšikovia z radov žurnalistov

denníka The New York Times. Orville Prescott v odpovedi na Muirovu kritiku

rozhorčene konštatuje, že hľadať v Pánovi prsteňov nedostatky je ako hľadať puklinu

na diamante. Doslova píše:„V Spoločenstve prsteňa je toho toľko originálneho,

zábavného a vzrušujúceho, toľko nečakaných zvratov a toľko verbálnej krásy, že by

bolo úzkoprsé zdôrazňovať nedostatky.“6

Tolkien teda zožal hneď od začiatku ohromné množstvo kritík, recenzií,

ohlasov a posudkov, a to nielen z radov recenzentov, ale aj takých významných

literátov, akými v tom čase boli W.H. Auden, Antony Boucher, Richard Hughes

a C.S. Lewis. Hodnotenia jeho diela sa (najmä krátko po vydaní) delili na buď úplne

3 WILSON, Edmund.1956. Obžalovací spis. In : The Nation. Podľa : CARTER, Lin.2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.15 4 BARR, Donald.1955. „ Shadowy World of Men and Hobbits“. [online] In : New York Times. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <www.nytimes.com/1955/05/01/books/tolkien-towers.html> 5 MUIR, Edwin.1954. „How Tolkien triumphed over the critics“. [online] In : Observer. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3935561.stm> 6 PRESCOTT, Orville.1954. „Books of The Times“. [online] In : New York Times. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <http://select.nytimes.com/gst/abstract.html?res=F70A17FF345A157B93C0A9178AD95F408585F9>

mizerné, alebo priam vynikajúce, no zdá sa, že svojou neobvyklosťou si dielo

vynútilo takú pozornosť, že ho nikto nemohol ignorovať – ľudia knihu buď milovali,

alebo nenávideli. Neminul mesiac, aby román profesora Tolkiena niekto nechválil

alebo nezatracoval v časopise Saturday Review, Seventeen, New Yorker alebo

Saturday Evening Post, Esquire, Holiday, The Nation alebo Triumph. Všetky tieto

médiá nadšene a často prinášali reakcie na akýkoľvek novoobjavený aspekt nielen

literárneho diela, ale aj všetkých súvisiacich produktov, ktoré sa onedlho po

publikovaní trilógie na trhu objavili. Najčítanejšie periodiká reagovali ako prvé.

Sunday Telegraph o knihe napísal, že je to „jedno z najväčších diel imaginatívnej

fikcie dvadsiateho storočia.“.7 Sunday Times zašli ešte ďalej a rozdelili anglicky

hovoriaci svet na dva tábory – tých, ktorí čítali Pána prsteňov a tých, ktorí ho budú

čítať. K tejto Pána prsteňov pozitívne vnímajúcej skupine médií môžeme zaradiť aj

The New York Herald Tribune, ktorí dielu prorokovali, že je „určené prečkať náš

čas“.8 Ako sme však už videli na predchádzajúcich stranách, nie všetky kritiky boli

také lichotivé. K zaznávateľom diela patrila recenzentka New York Times (hoci vo

všeobecnosti sa New York Times k dielu stavalo pozitívne) Judith Shulevitz, ktorá

kritizovala puntičkárstvo Tolkienovho literárneho štýlu slovami: „[Tolkien] vytvoril

ušľachtilú dôveru v dôležitosť svojho poslania ako literárneho ochrancu, čo však

dopadlo ako smrť literatúry ako takej.“9 Recenzent Richard Jenkyns, píšuci pre The

New Republic, kritizoval vnímateľný nedostatok psychologickej hĺbky postáv i diela

samotného a David Brin, spisovateľ na poli vedeckej fantastiky, kritizoval knihy za

ich bezpodmienečnú oddanosť tradičnému elitárskemu spoločenskému usporiadaniu,

za ich pozitívne zobrazenie vraždenia nepriateľov a za romantický, zaostalý

svetonázor.10 Napriek všetkým kritikám sa však dielo výborne predávalo, a to

dokonca so stúpajúcou tendenciou.

Linwood Carter, žurnalista, recenzent a Tolkienov súčasník, napísal: „Hoci sa

Pán prsteňov v tejto zemi predáva už dobrých dvanásť rokov, zdá sa, že záujem o túto

prapodivnú a dlhokánsku knihu vytrvale rastie, namiesto aby klesal a následne ju

7 Kritiky. [online]. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <http://search.barnesandnoble.com/booksearch/isbninquiry.asp?z=y&ean=9780345339706&displayonly=REV> 8 tamže 9 Kritiky. [online]. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <http://www.theonering.com/docs/2437.html> 10 JENKYNS, Richard.2002. „ Bored of the Rings“. [online] In : The New Republic. [citované 2007-01-25]. Dostupné na <https://ssl.tnr.com/p/docsub.mhtml?i=20020128&s=jenkyns20020128>

poslal do ušľachtilého literárneho limba, kde končí 99 zo 100 nových románov.“11

Zdá sa teda, že záujem čitateľov neutíchal ani niekoľko rokov po vydaní, ba práve

naopak. Pán prsteňov sa stal pre mladú generáciu fenoménom, symbolom novej éry.

Prví ho objavili fanúšikovia science-fiction, pre ktorých sa Pán prsteňov okamžite stal

svätým grálom, artefaktom, ktorý z piedestálu nesňali ešte celé desaťročia, horlivo

rozoberajúc každý detail vo svojich fanzinoch s mizivým nákladom. Onedlho sa však

záujem o knihy presunul do New York-ských kaviarničiek, kde sa osobnosti

americkej umeleckej scény snažili analyzovať politické a spoločenské pozadie kníh.

Potom sa trilógia presunula do tried stredných škôl a na vysokoškolské internáty, kde

ovplyvňovala pohľad mladých ľudí na fantastiku a literatúru ako takú, aby sa

nakoniec dostala do povedomia radového čitateľa a stala sa, podľa ankety

organizovanej britskou spoločnosťou Folio Society, najlepšou knihou dvadsiateho

storočia.12

1.2 O autorovi

Autorom kníh je John Ronald Reuel Tolkien, narodený v roku 1892

v juhoafrickom meste Bloemfontein, hoci obaja jeho rodičia pochádzali

z Birminghamu v grófstve Warwick v severozápadnom Anglicku. Krátko pred smrťou

otca odviezla matka trojročného Johna a jeho brata Hilaryho späť do Birminghamu,

kde vychodil školu Kráľa Eduarda VI.. Keď mal Tolkien dvanásť rokov, jeho matka

zomrela na akútne ťažkosti spojené s cukrovkou a výchovy chlapca sa ujal katolícky

kňaz Francis Xavier Morgan, čo silno ovplyvnilo jeho ďalší život, ako aj prozaickú

tvorbu. Po strednej škole odišiel študovať na Exeter College do Oxfordu, kde ho však

zaskočilo vypuknutie prvej svetovej vojny a v roku 1916 musel Tolkien narukovať

k Lancashirským strelcom. Hoci sa zúčastnil bojov na Somme, jednej z najťažších

a najkrutejších bitiek vojny, vyviazol nezranený. Koncom roka 1916 ochorel na tzv.

zákopovú horúčku a ako dlhodobo chorého Tolkiena poslali späť do Británie.

Z armády bol prepustený až v roku 1918, ihneď však nadviazal na svoje štúdium

a v roku 1919 obdržal titul M.A. (Magister Artium). Už ako mladého chlapca ho

veľmi upútali jazyky a rád sa bavil tvorením nových, čo ho neskôr viedlo k štúdiu

filológie. Po skončení štúdií v Oxforde sa však zamestnal ako pomocný lexikograf,

neskôr ako lektor anglického jazyka na univerzite v Leeds. O štyri roky neskôr sa na 11 CARTER, Lin. 2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.13 12 COREN, Michael. 2002. Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. Praha : Baronet, 2002, s.12

rovnakej univerzite stal profesorom anglického jazyka. V roku 1923 ochorel na zápal

pľúc a počas rekonvalescencie začal pracovať na Knihe stratených príbehov, ktorá sa

potom stala známa ako Silmarillion. Publikovaná však nebola ešte niekoľko

desaťročí. V roku 1925 opustil Leeds a nastúpil na Pembroke College v Oxforde, kde

nasledujúcich dvadsať rokov pôsobil ako profesor anglosaštiny.13 Niekedy v tomto

období začal Tolkien, obklopený kruhom svojich oxfordských priateľov, ktorí si

hovorili „Inklings“, pracovať na svojich prvých odborných textoch. V roku 1934

vyšiel jeho článok Chaucer ako filológ a o tri roky neskôr Béowulf: netvori a kritici.

V tom čase bol Tolkien už veľmi známym a uznávaným anglickým filológom. Po

týchto dvoch prácach sa však pustil do niečoho úplne iného – v roku 1937, keď mal

štyridsaťpäť rokov, uverejnil knihu pre deti s názvom Hobit alebo Cesta tam a zase

späť. Dielo pôvodne vzniklo ako rozprávka pre jeho štyri malé deti, no zakrátko

nabralo obrovských rozmerov nielen na papieri, ale aj v autorovej mysli. Fantaskné

prostredie, v ktorom sa odohráva dej Hobita, totiž položilo základy budúcej

dospelejšej a ambicióznejšej knihe.

Nebol to však Tolkienov nápad, aby sa pokúsil Hobita uverejniť. Jeden z jeho

dobrých priateľov a tiež člen oxfordských Inklings, známy spisovateľ C.S. Lewis,

presvedčil Tolkiena, aby poslal rukopis okolitým vydavateľstvám. Londýnske

vydavateľstvo Allen & Unwin rukopis prijalo a kniha bola mimoriadne úspešná.

Londýnske Times knihu nazvali „pútavým výletom do pradávneho Anglicka“14 a The

New Statesman & Nation vyzdvihli svet, ktorý sa javí ako „úplne reálny, s dosť vecne

podaným vlastným nadprirodzeným prírodopisom“.15 Samotný Lewis bol z knihy

nadšený najviac. Do The Times napísal:

„Musíme si uvedomiť, že aj keď ide o detskú knihu, môžu ju čítať aj dospelí. Pri každom čítaní prinesie čitateľovi niečo nové. Alenku čítajú deti s vážnosťou a dospelí so smiechom; nad Hobitom sa naopak najviac nasmejú tí najmenší čitatelia a až po rokoch, pri desiatom či dvadsiatom prečítaní si uvedomia, koľko odvekej múdrosti a pravdy príbeh obsahuje. Predpovede sú nedobré, ale verím, že sa Hobit pre Tolkiena stane vstupenkou medzi klasikov našej literatúry.“16

Kniha zaznamenala úspech nielen v Anglicku, ale aj v Spojených štátoch

amerických, kde sa Hobit stretol s mimoriadnym obchodným úspechom. Recenzie 13 CARTER, Lin. 2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.17-19 14 CARTER. Zákulisí Pána prstenů. 2002, s.21 15 CARTER. Zákulisí Pána prstenů. 2002, s.21 16 COREN, Michael. 2002. Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. Praha : Baronet, 2002, s.70

boli prevažne priaznivé a dokonca priniesli Tolkienovi cenu New York Herald

Tribune za najlepšiu detskú knihu roka.17

Svoj svet profesor Tolkien nazval „Stredozem“ a záujem oň zďaleka nevyčerpal

v Hobitovi. Ešte pred jeho vydaním totiž začal pracovať na väčšom a hlbšom príbehu,

ktorý plánoval zasadiť do rovnakého sveta. Začal pracovať na Pánovi prsteňov,

ktorého potom písal v priebehu nasledujúcich dvanástich rokov. Vydania sa dočkal až

v roku 1954. Pôvodne plánoval celé dielo vydať ako jednu celistvú knihu,

nakladatelia však odmietli publikovať také obsiahle dielo (cca. 500 000 znakov)

v jednom zväzku, a tak sa z Pána prsteňov stala trilógia vychádzajúca priebežne

počas rokov 1954 a 1955. Prvých 3500 výtlačkov sa predalo za necelý mesiac

a čoskoro sa začalo pracovať na prekladoch. Behom niekoľkých rokov kniha vyšla vo

väčšine jazykov sveta vrátane japončiny, vietnamčiny a hebrejčiny. Autorovi konečne

priniesla finančnú nezávislosť, a to aj vďaka predaju na americkom trhu. Po Pánovi

prsteňov Tolkien ďalej pracoval na svojom prvom diele Silmarillion, ktoré sa mu však

nepodarilo vydať ani do svojej smrti v roku 1973. Druhého septembra 1973 J.R.R.

Tolkien vo veku 81 rokov zomiera na pľúcnu infekciu. Nekrológ v Daily Telegraph

znel: „Aj v zrelom veku 81 rokov je smutné stratiť niekoho, kto vniesol toľko

čerstvého vzduchu a poézie do našej literatúry. Kráľovstvá, ktoré stvoril, však

nezaniknú.“18

1.3 Spoločenský kontext vzniku diela

V predchádzajúcej podkapitole sme sa dozvedeli, že Tolkien písal Pána prsteňov

počas pomerne dlhej doby, a to približne od roku 1937 do roku 1949. Je teda

prirodzené, že ho počas tohto obdobia ovplyvňovalo mnoho osôb a udalostí.

Najväčším spoločenským vplyvom bola určite blížiaca sa druhá svetová vojna, ktorú

síce profesor nezažil už ako vojak, no ešte stále mal v živej pamäti svoje zážitky

z prvej svetovej vojny, kde prišiel o mnoho dobrých priateľov a existujú dohady, že to

boli práve vojnové hrôzy, ktoré v profesorovej fantázii podnietili vznik Mordoru,

krajiny z Pána prsteňov - krajiny temnoty, smrti a zla, ktorému vládne tyranský duch

Sauron. Keď vypukla druhá svetová vojna, bol už Tolkien príliš starý na to, aby sa

priamo zúčastnil bojov, no vo svojich štyridsiatich siedmich rokoch sa cítil dostatočne 17 COREN, Michael. 2002. Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. Praha : Baronet, 2002, s.80 18 COREN, Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. 2002, s.126

silný na to, aby bol stále trochu užitočný. Stal sa pozorovateľom pri náletoch, čo

spočívalo v tom, že chodil ulicami Oxfordu a strážil, aby mali ľudia zatiahnuté

žalúzie, inak by svetlo z okien mohlo uľahčiť nemeckému letectvu nájsť cieľ.

Našťastie, na samotný Oxford Nemci nálet nikdy nepodnikli, iné mestá to šťastie však

nemali. Tolkien si spomína na bombardovanie mesta Coventry, vzdialeného len

štyridsať míľ od Oxfordu. „Bolo to tak blízko, že Tolkien videl žiar požiaru z okna

pracovne.“19, píše Michael Coren. Počas vojny sa Tolkienove práce na knihe dosť

spomalili, zastihli ho totiž existenčné problémy. Z dôvodu blokády Británie

nemeckým loďstvom a vzhľadom na potrebu nakŕmiť britských vojakov

a námorníkov, boli základné potraviny v krajine na prídel. Tolkien s manželkou si

obstarali niekoľko sliepok, aby mali čo jesť. Pestovali na záhrade zeleninu a šetrili,

kde len to bolo možné. V tom čase sa profesor o udalostiach v Európe dozvedal

z rádia a podľa všetkého bol zúfalý z množstva biedy a preliatej krvi. Nenávidel vojnu

a Hitlera „tak silno, až to bolo u muža, ktorý inak vynikal miernou povahou a ľahko

odpúšťal, neobvyklé.“20 Nenávidel ho hlavne preto, že miloval Nemecko (pochádza

odtiaľ jeho rod, meno Tolkien je poangličtená verzia pôvodného Tollkiehn) a to, čo

Nemecko pre Tolkiena symbolizovalo. Jasne to dokazuje aj jeden jeho výrok týkajúci

sa Hitlera: „Ten obmedzený barbar skazil a zneužil severského ducha, kedysi tak

ohromný prínos pre svet.“21 Neskôr po vojne vyvstali hlasy, ktoré tvrdili, že Pán

prsteňov bol ovplyvnený vojnou a medzinárodným dianím v tej dobe, ale Tolkien to

vždy odmietal, hovoriac: „Nehľadajte v tej knihe príliš veľa.“22

Po vojne sa veci pomaly vrátili do starých koľají. Oxford sa znovu naplnil

mladými študentmi a profesori sa opäť stretávali na svojich spoločenských večerách

a schôdzach. Na jednej z takýchto schôdzok si Tolkiena ešte pred vojnou všimol ďalší

oxfordský profesor - C.S. Lewis, neskôr Tolkienov najlepší priateľ a kolega nielen

v rámci pracovného pôsobiska na univerzite, ale aj na poli literatúry, keďže sa Lewis

tiež venoval písaniu fantastickej beletrie (najvýznamnejšie dielo Kroniky Narnie).

Lewis je všeobecne známy ako prvotriedny bádateľ, výborný spisovateľ a jeden

z najväčších šíriteľov kresťanstva tej doby. Krátko pred stretnutím týchto dvoch

spisovateľských osobností založil Tolkien klub Uhľohryzov (z islandského slova

kolbitar), ktorý mal zhromažďovať skupinu mužov s podobným záujmom o severskú 19 COREN, Michael. 2002. Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. Praha : Baronet, 2002, s.84 20 COREN, Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. 2002, s.82 21 COREN, Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. 2002, s.82 22 COREN, Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. 2002, s.85

mytológiu a literatúru. Mal v úmysle s nimi v priateľskom duchu tráviť večery pri

ohni a diskutovať o témach, o ktorých čítali, písali či premýšľali. Zakrátko po

založení sa o členstvo v klube zaujímal aj Lewis a klub sa preslávil pod menom

„Inklingovia“ (Inklings), čo je vlastne slovná hračka, ktorá odkazuje na slová

„inkling“ – tušenie, matná predstava a „ink“ – atrament. Názov teda popisoval ľudí

s nezreteľnými predstavami, často pracujúcimi s atramentom. Skupina sa schádzala od

polovice tridsiatych rokov až do konca štyridsiatych rokov obvykle v Lewisovej

učebni každý štvrtok po večeri. Väčšinou sa diskusií zúčastnilo desať až pätnásť

mužov, medzi ktorými nechýbali Nevill Coghill (literárny vedec a zanietený kresťan),

Hugo Dyson (učiteľ na Merton College), lord David Cecil (aristokrat, literárny vedec,

životopisec a univerzitný profesor), Colin Hardie (lingvista a dobrý Tolkienov

priateľ), Charles Williams (spisovateľ s okultnými a mystickými námetmi) a Lewisov

starší brat W.H. Lewis.23 Práve táto skupinka mužov ako prvá počula o Pánovi

prsteňov, keďže bolo dobrým zvykom Inklingov, že si navzájom predčítali kapitoly zo

svojich rozpracovaných diel. Jeden z nich vždy predčítal knihu, na ktorej práve

pracoval a ostatní jeho prácu komentovali. Málokedy pri tom brali ohľad na autorove

pocity a zo všetkých kritikov bol najneľútostnejší práve Tolkien, ktorý priateľovi

neváhal skritizovať výsledok niekoľkomesačnej driny. Z Lewisových listov vieme, že

aj Tolkien predčítaval z kapitol Pána prsteňov a robil tak v priebehu najmenej ôsmich

rokov. No hoci Tolkien rád kritizoval a usmerňoval ostatných autorov, sám sa

nenechával ovplyvniť žiadnou kritikou, o tom sú všetci Inklingovia skalopevne

presvedčení. Lewis o tom píše v liste pre Charlesa Moormana:

„Charles Williams rozhodne ovplyvnil mňa a snáď i ja jeho. Ale potom už asi nič. Tolkiena nikdy nikto neovplyvnil – skôr by ste ovplyvnili parný valec. Počúvali sme jeho knižku, ale ovplyvniť sme ho mohli len povzbudzovaním. Pozná len dve reakcie na kritiku – buď začne celú prácu znovu od začiatku, alebo si kritiku vôbec nevšíma.“24

Jediný vplyv, ktorý Tolkien verejne priznal (samozrejme okrem severskej

mytológie), je román She od H. Ridera Haggarda.

Lewis a Tolkien, obaja spisovatelia na poli fantastiky, však mali na spracovanie

mýtického materiálu v knihe veľmi rozdielny názor. Tolkien mal veľké výhrady

23 CARPENTER, Humphrey. 1979. The Inklings: C.S.Lewis, J.R.R.Tolkien, Charles Williams and Their Friends. Boston : Houghton Mifflin, 1979, s. 29 24 CARTER, Lin. 2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.27

k Lewisovej knihe Lev, šatník a čarodejnica, najmä k scéne, kde na scénu vstúpi dedo

Mráz a prinesie deťom darčeky. Tolkien tvrdil, že takýmto spôsobom miešať mýty

a legendy nemožno – stvoriť fiktívnu krajinu a potom do nej vložiť ľudský výtvor

bolo pre neho neprípustné. Ďalší spor medzi týmito dvoma mužmi tvorilo

náboženstvo. Hoci boli obaja silne veriaci, Tolkien patril k rímskym katolíkom, zatiaľ

čo Lewis obhajoval anglikánsku cirkev protestantov a na rímskokatolícku vieru nikdy

neprestúpil. Tolkiena to vždy zarmucovalo a sťažoval sa, že keď Lewisovi povedal

o prenasledovaní nejakého protestanta, hneď by všetko nechal a utekal mu na pomoc,

no keď mu hovoril o zavraždení katolíckeho kňaza, sotva mu veril.25 Viera bola pre

oboch mužov dôležitým prvkom ich života a neprehliadnuteľným elementom

odzrkadľujúcim sa v ich literárnych prácach.

Posledným veľkým vplyvom, ktorý určite ovplyvnil vznik Pána prsteňov, bolo

druhé vydanie Hobita po roku 1939. Tolkien prekročil päťdesiatku, ale tempo jeho

života sa spomalilo len o málo. Hobit bol čoraz známejší a zo všetkých kútov zeme

chodili profesorovi listy fanúšikov a kritikov diela. Nebolo ich ešte tak veľa, ako po

vydaní Pána prsteňov (vtedy si Tolkien musel najať sekretárku, aby sa starala

o vybavovanie korešpondencie), no aj tak mal vyťažený oxfordský profesor čo robiť,

aby odpovedal na všetky listy. Mnoho čitateľov sa pýtalo na pokračovanie príbehu

a Tolkien, skutočne pracujúci na pokračovaní, sa často nechával inšpirovať nápadmi

a želaniami svojich čitateľov, avšak len do tej miery, pokiaľ tieto priania

korešpondovali s jeho predstavou o ďalšom vývoji príbehu. Nevieme, čo presne autor

v príbehu prispôsobil želaniam svojich čitateľov, ani do akej miery bol ochotný

uvažovať nad nápadmi fanúšikov, no vieme, že odpovedal na každý jeden list a veľmi

sa tešil zo záujmu o svoju knihu, pri ktorej nepredpokladal až takú vysokú predajnosť

a popularitu. Vydavateľstvo Allen & Unwin naňho tlačilo s dokončením diela a do

písania ho tlačil aj priateľ Lewis, no do Tolkienovskej dynastie práve pribudli dve

vnúčatá a tak sa práce na knihe opäť na čas zastavili. Dielo bolo dokončené vtedy,

keď to ani Lewis už nečakal. Písal sa rok 1949 a do publikovania diela stále ostávalo

päť rokov.

25 COREN, Michael. 2002. Život Pána Prstenů:J.R.R. Tolkien. Praha : Baronet, 2002, s.64

1.4 Mytologická štruktúra diela

V predchádzajúcej podkapitole sme už spomenuli Tolkienovu náklonnosť

k Nemecku a severským národom vôbec. Pán prsteňov sa síce začal ako osobná

výprava do autorových záujmov, hlavne filológie, náboženstva (rímskokatolíckeho) a

rozprávok, ale v konečnom dôsledku čerpal najmä zo starej škandinávskej a keltskej

mytológie, ktorú autor veľmi dobre poznal. Je evidentné, že Tolkienovi trpaslíci

a elfovia pochádzajú zo severských a germánskych mytológií. Mená ako Gandalf,

Gimli a Stredozem (Middle-earth) sú odvodené priamo zo škandinávskej mytológie.26

Špecifickým a veľmi výrazným vplyvom je anglosaská epická báseň Beowulf, o ktorej

Tolkien napísal aj mnoho prednášok – báseň sa zaoberá príbehom hrdinu zo šiesteho

storočia a Tolkien sám uznáva, že aj keď počas písania Beowulf nebol vedome

prítomný v jeho mysli, bol tento text nepochybne jedným z najdôležitejších

prameňov.27 Myslíme si, že určité prvky si Tolkien požičal aj zo starej severskej ságy

Völsungasaga a neskoršej legendy Pieseň o Nibelungoch. Fínska mytológia je

zastúpená fínskou národnou ságou Kalevala, ktorú Tolkien tiež uvádza ako jeden

z vplyvov tvoriacich jeho vlastnú Stredozem. Tento fakt je nepopierateľný, keďže

najznámejší z jeho umelo vytvorených jazykov, jazyk elfov Quenya, je odvodený od

fínčiny.28 Mnoho príbehových elementov však vychádza aj zo zbierok islandskej

poézie, ktoré obsahujú texty zo siedmeho až trinásteho storočia, tzv. Eddy. Tolkien

tieto texty veľmi rád čítal a v kruhu priateľov Inklingov aj prekladal.

Ďalšie mytologické prvky odkazujú k antickým mýtom, veď Tolkien sám sa

prirovnával k Homérovi, Vergiliovi alebo dokonca Shakespearovi, ktorého tvorbu

veľmi dobre poznal. V knihe teda nachádzame súvislosti s dielami ako sú Kráľ Lear,

Rómeo a Júlia, či dokonca Macbeth a Henrich V.29 Nepochybne zaujímavými

faktormi sú aj možné odkazy na Platónovu Republiku, Wagnerov Prsteňový cyklus

a Bibliu. Tá sa zrkadlí najmä v mnohých teologických témach, ktoré tvoria podklad

celého rozprávania, napr. klasický boj dobra proti zlu, triumf pokory a skromnosti

nad pýchou či zasahovanie vyšších síl a prítomnosť milosti a zľutovania sa.

V takomto výpočte mytologických a iných knižných prvkov by sa dalo pokračovať aj

26 CARPENTER, Humphrey – TOLKIEN, Christopher. 1981. The Letters of J.R.R.Tolkien. Boston : Houghton Mifflin, 1981, s. 333 27 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.123 28 Cultural and Linguistic Conservation. [online]. [citované 2007-06-05]. Dostupné na: <http://www.nationalgeographic.com/ngbeyond/rings/language.html> 29 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.121-124

ďalej, keďže Tolkienovo dielo vyniká hlavne komplexnosťou, to však nie je témou

našej práce, a preto prejdeme k ďalšej kapitole.

2 Teoreticko-metodologické východiská

2.1 Mýtus

V nadväznosti na predchádzajúcu podkapitolu chceme teraz definovať čo je to

mýtus a ako sa dotýka populárnej kultúry. Pri štúdiu mýtov môžeme naraziť na

niekoľko rôznych definícii toho, čo mýtus vlastne je. Robert Ellwood, emeritný

profesor vedy a náboženstva, o mýtoch píše:

„Mýty a povesti, či dokonca len dostupné zmienky o nich, utvárajú náš pohľad na svet. Dávajú nám silu tým, že aj tú najtemnejšiu súčasnú chvíľu umiestňujú do popredia obrazu hlbokej perspektívy a pestrých farieb. Mýtus predstavuje svetonázor ľudí vo forme rozprávania; ukazuje, ako sa rodia symboly a spôsoby života.“30

Z hľadiska populárnej literatúry ku ktorej zaraďujeme aj Pána prsteňov je pre nás

zaujímavé, ako tento fenomén definuje Joseph Campbell. Vo svojom diele Mýty

obhajuje mytológiu ako silu schopnú tvoriť morálne systémy. Píše: „Z mýtov vzišli

morálne systémy všetkých spoločností, mýty boli vyhlasované za náboženstvá.“31 Ak

prijmeme túto myšlienku, musíme nutne dôjsť k záveru, že mýty sú pre (ktorúkoľvek)

spoločnosť existenčným rámcom a hybnou silou zároveň. Veď čo „stráži“ spoločnosť

lepšie ako morálne systémy a čo ňou (vnútorne) hýbe viac ako náboženstvo? Mohli by

sme teoreticky polemizovať o tom, či dnešná sekularizovaná spoločnosť ešte má čas

a vôľu prežívať mýtus ako náboženský princíp. No žiaden, ani ten najateistickejší

jedinec, nemôže mýtus zavrhnúť ako niečo, čo sa jeho, moderného človeka, nedotýka.

Dvaja najvýznamnejší psychológovia našej doby – Sigmund Freud a Carl G. Jung – sa

totiž zhodli na tom, že mýty majú psychologickú povahu. No zatiaľ čo Freud

nahliadal na svet mýtov, kúziel a náboženstva negatívne, Jung považoval energiu

mýtov za priam „životodarnú“. Doslova hovorí: „Svojimi obrazmi v nás [mytológia]

oživuje sily, ktoré boli ľudskej duši vždy vlastné a ktoré skrývajú vedomosti druhu,

múdrosť, ktorá pomáha človeku kráčať storočiami.“32 Campbell si (paralelne

s Jungom) myslí, že štúdium mýtov nám odhaľuje svet týchto síl a umožňuje nám

30 ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004, s.45 31 CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty. Praha : Pragma, 1998, s.20 32 CAMPBELL, Mýty. 1998, s. 23

spoznať a vyrovnať sa s hlbšími a múdrejšími horizontmi nášho vnútorného „ja“. Čo

však podnietilo vznik toľko spomínanej mytológie? Z čoho mytológia vyviera?

„Zistenie vlastnej smrteľnosti a nutnosti jej transcendencie je prvým dôležitým

impulzom mytológie.“33 To je výrok korešpondujúci s chápaním mýtu ako

náboženského princípu, čím sa vlastne dostávame k náhľadu na mýtus ako na

predchodcu náboženstiev, ideológií, náuk aj vied. Ak sme povedali, že mýtus má

hádam najbližšie k náboženstvu, je to pravda len čiastočne. Áno, mýtus a náboženstvo

si sú podobné, avšak len z hľadiska morálneho posolstva, konečnej idey. Naopak

formálne sa mýtom najviac približujú rozprávky, ktorých výpovede sa v ľuďoch

zakoreňujú od detstva a tak v nich pripravujú živnú pôdu pre skutočné duchovno,

skutočné náboženstvo. Campbell píše:

„Všetky dejiny, z ktorých vychádzajú hlavné západné náboženstvá, sú len

antológiou poviedok. Zvláštne na celej veci je to, že tento druh poviedok sa vždy tešil

značnej obľube a nájdeme ho v legendách mnohých ďalších náboženských tradícií.“34

Teda nielen tej západnej. Campbell teda mýtus chápe ako určité poetické vyjadrenie

transcendentného videnia a toto videnie sa zhmotňuje v rituáloch. Význam rituálu,

ceremónie je preňho rovnako dôležitý ako náuka, no zároveň najmä prirodzený

a v tejto prirodzenosti reflektuje aj všetky mytologické symboly. Na základe štúdie

psychiatra Johna W. Perryho sa stretávame s charakteristikou živého mytologického

symbolu ako „afektového imagu“.

„Afektový image ovplyvní city a okamžite vyvolá reakciu, ktorú mozog môže maximálne následne okomentovať. Vonkajší obraz evokuje v našom vnútri akúsi ozvenu, podobne ako keď sa na odpoveď na rovnako naladený tón rozoznie struna hudobného nástroja.“35

V princípe to znamená, že mytologický symbol má schopnosť fyzicky oddelených

členov nejakého spoločenstva duchovne zblížiť do jedného spirituálneho organizmu.

To je veľmi aktuálna črta mýtu, keďže v súčasnom svete sme všetci svedkami

odchodu náboženskej symboliky a s nimi aj starého spôsobu života. Práve preto sa

dnes, v tomto zmätenom informačnom storočí, toľkí ľudia obracajú do svojho vnútra.

Myslíme si, že to je dôvod, prečo je mýtus (elementárna jednotka diela Pán prsteňov)

taký vyhľadávaný, atraktívny a v konečnom dôsledku aj často spracovávaný v dielach 33 CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty. Praha : Pragma, 1998, s.31 34 CAMPBELL, Mýty. 1998, s.35 35 CAMPBELL, Mýty. 1998, s. 104

populárnej literatúry (pripomeňme si nevídaný rozmach fantastickej literatúry

v posledných rokoch – veď práve mytológia je základným kameňom na ktorom celý

žáner fantasy stojí!). Je teda viac než pochopiteľné, že sa mytológia v duchovne čoraz

chudobnejšej spoločnosti stáva náhradou mystiky, vnútorného tajomna, rozkvetu,

ponoru do jadra vlastnej osobnosti. Mytológia totiž odhaľuje spirituálnu cestu toho čo

bolo a bude naveky.

Okrem Josepha Campbella sa problematike mýtov venoval aj významný francúzsky

literárny kritik, literát, spoločenský teoretik, filozof a semiotik Roland Barthes. Ten

má, na rozdiel od Campbella, na mýty viac „súčasný“ náhľad a mýty vníma

v kontexte masovej kultúry. Vo svojom diele Mytologie sa venuje skôr

semiologickému rozboru tejto (mýtickej) reči a postupom, ako narábať so znakovými

systémami, než hlbokej analýze primitívnych mýtov a ich významu pre každého

ľudského jedinca. Podľa Barthesa je mýtus systémom komunikácie, príhovorom.36

Znamená to, že mýtus nie je nejakým predmetom, pojmom alebo ideou, ale podlieha

právomoci diskurzu a definuje sa tým, akým spôsobom vyslovuje správu – mýtom

teda môže byť všetko, pretože univerzum poskytuje neobmedzené množstvo

možností. Musíme si však uvedomiť, že prechod od skutočnosti k správe (mýtu) sa

uskutočňuje prostredníctvom ľudských dejín (podobne ako na mýty nazeral aj

Campbell) a len tieto dejiny určujú mýtickú reč. Mýtus môže mať len historický

základ, pretože sa vynára z dejín – nemôže sa vynoriť z „prirodzenosti“ vecí.37 Mýtus

však môže mať rôzne podoby, nemusí sa nutne týkať len orálnej formy, ale zahŕňa

v sebe široké spektrum prejavov – písaný jazyk, fotografia, film, reportáž, divadlo,

reklama – to všetko môže slúžiť ako opora pre mýtický príhovor. Rozdiel potom

dokážeme vnímať na úrovni rozsiahlosti. V prípade hovoreného mýtu je rozprávanie

lineárne („Kocky sú hodené“), v prípade mýtu vizuálneho je toto rozprávanie

viacrozmerné (jednotlivé prvky obrazu). Každopádne sú však mýty a mytológie

najfrekventovanejšie analyzované nástrojmi analytickej psychológie a semiotiky.

Práve semiotika, náuka o systémoch označovania, nazerá na mýtus ako na určitý typ

príhovoru. Semiotiku využijeme na analýzu a interpretáciu mýtickej štruktúry v

populárnej literatúre.

Populárna literatúra sa vyznačuje širokým (nešpecializovaným) publikom,

komerčným vydavateľom, širokým záberom pre verejnosť zaujímavých tém 36 BARTHES, Roland. 2004. Mytologie. Praha : Dokořán, 2004, s. 107 37 BARTHES, Mytologie. 2004, s. 107-108

spracovávaných interdisciplinárne a jej úlohou je informovať alebo pobaviť bežného

čitateľa. Mýtická štruktúra v dielach populárnej literatúry sa nám odhaľuje

prostredníctvom znaku, ku ktorému sa vieme priblížiť pomocou označujúceho,

označovaného a ich vzájomnou koreláciou. Analýza a dešifrovanie mýtu potom môže

prebiehať troma spôsobmi – sústredením sa na prázdne označujúce (v prípade Pána

prsteňov ako celku môže ísť o zničenie nebezpečného prsteňa, cestu podstupovanú

kvôli vyššiemu cieľu – záchrane sveta, teda Pán prsteňov je symbolom ľudskej cesty

za vyšším dobrom). Druhým spôsobom je sústredenie na plné označujúce, v ktorom

jasne odlišujeme zmysel od formy a vychádzame z deformácie, ktorou forma

podrobuje zmysel, dekomponujeme signifikáciu mýtu a prijímame ju ako podvod

(opäť v prípade Pána prsteňov môžeme vidieť náboženské, konkrétne kresťanské

idey a takmer biblické situácie s príslušným posolstvom a vyvrcholením). Tretí

spôsob je sústredenie na označujúce mýtu ako nerozlučné spojenie zmyslu a formy,

prijímanie nejednoznačnej signifikácie, stávame sa čitateľom mýtu (v prípade Pána

prsteňov takto vnímame existenciu, prítomnosť dobra ako takého). Ako ďalej Barthes

píše, „prvé dva spôsoby zaostrenia majú statickú, analytickú povahu; ničia mýtus buď

tým, že zviditeľňujú jeho intenciu, alebo tým, že ju demaskujú. Tretí spôsob

zaostrenia je dynamický, konzumuje mýtus v súlade so samotnými účelmi jeho

štruktúry: čitateľ prežíva mýtus ako pravdivý a súčasne neskutočný príbeh.“38 Pokiaľ

sa ďalej chceme odkloniť od semiotiky k ideológii a priviesť tak mýtickú schému späť

k dejinám, musíme prijať rovinu tretieho typu zaostrenia. Toto zaostrenie nás totiž

významným spôsobom posúva k samotnému princípu mýtu – k naturalizácii. Ako píše

Barthes: „mýtus premieňa dejiny na prirodzenosť.“39 To je dôvod, prečo môže

intencia a prispôsobenie konceptu zostať z hľadiska konzumenta mýtov zjavné bez

toho, aby sa javilo ako predpojaté. Čitateľ mýtu vníma východisko, kde všetko

prebieha tak, ako keby obraz prirodzene vyvolával koncept, akoby označujúce

zakladalo označované. Mýtus začne existovať od toho okamžiku, kedy sa dobro

v Pánovi prsteňov dostane do stavu prirodzenosti, mýtus je „excesívne odôvodnený

príhovor“.40 Z toho môžeme vyvodiť, že to, čo v populárnej literatúre umožňuje

konzumáciu mýtu, je v skutočnosti fakt, že v ňom nevidí zložitý semiologický proces,

ale proces kauzálny tam, kde je použitá ekvivalencia, takže vzťahy medzi

38 BARTHES, Roland. 2004. Mytologie. Praha : Dokořán, 2004, s. 127 39 BARTHES, Mytologie. 2004, s. 128 40 BARTHES, Mytologie. 2004, s. 128

označujúcim a označovaným sa čitateľovi javia ako prirodzené. Môžeme to vyjadriť

aj tak, že každý semiotický proces je systémom hodnôt, ale konzument mýtu pokladá

signifikáciu za systém faktov. Mýtus čítame ako faktický systém, hoci v skutočnosti

je len systémom semiologickým.41 Dá sa to teda vyjadriť aj tak, že Barthes našiel

spôsob, ako postihnúť onú mystifikáciu, ktorá premieňa masovú kultúru na

univerzálnu prirodzenosť. Campbell sa naopak zameral na otázku, či si môžeme

dovoliť nemať ani náboženstvo, ani mýtus. A zatiaľ čo náboženstvá strácajú (aj)

vďaka masovej kultúre váhu, mýty prežívajú a stávajú sa populárnymi vo svete

popularity komercie, čo z nich však, prekvapivo, nie vždy spraví produkty populárnej

kultúry.

2.2 Žáner fantasy

Vznik žánru fantasy v literatúre sa datuje rôzne. Jedna názorová skupina tvrdí,

že fantasy je všetko, čo v sebe zahŕňa určité prvky zázračna a nadprirodzena, čo

znamená, že by sa za fantasy dali považovať aj tie najstaršie rozprávky. Obsahujú

totiž aj niekoľko ďalších znakov fantastiky, napr. boj dobra so zlom, postupný zrod

hrdinu príbehu, prítomnosť fantastických bytostí (elfovia, škriatkovia, víly) atď.

Druhá názorová skupina hovorí, že treba rozlišovať medzi rozprávkami a modernými

fantasy príbehmi, pretože rozprávky a súčasná fantasy tvorba má výrazne odlišné

publikum. Je evidentné, že rozprávku o Jankovi Hraškovi nebudú čítať ani

adolescenti, ani dospelí ľudia a naopak dielo Silmarillion si dokážu v celej jeho

komplexnosti a skrytých duchovných analógiách vychutnať len dospelí a vzdelaní

jedinci. My chceme hovoriť o modernom žánri fantasy, do ktorého možno zaradiť

nami rozoberané dielo Pán prsteňov, ale definovať žáner fantasy nie je vôbec

jednoduché. Carter píše:

„Fantastika je totiž všeobjímajúci pojem, do ktorého sa vojde čokoľvek – od Homéra a Swifta a Kafky po Miltona, Poea a Utiahnutia skrutky od Henryho Jamesa. Súčasťou fantastiky je science-fiction práve ako gotický román, ba aj knihy pre deti ako americké majstrovské dielo Čarodej zo zeme Oz L. Franka Bauma. Žáner tak široký, že zahŕňa ako Drakulu, tak utópiu, vyžaduje novú definíciu.“42

41 BARTHES, Roland. 2004. Mytologie. Praha : Dokořán, 2004, s. 128 42 CARTER, Lin. 2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.86-87

Musíme sa teda poohliadnuť po špecifických znakoch rozdielnych diel fantastiky

a presne určiť, čo je „čistokrvné“ fantasy a čo jeden zo subžánrov, prípadne iných

druhov fantastiky. Špeciálnym problémom býva otázka žánru science-fiction, ktorý sa

niekedy považuje za pojem nadradený fantasy (teda fantasy patrí do science-fiction),

inokedy je považovaný za súčasť fantasy a v niektorých prípadoch sa vymedzuje ako

úplne samostatný žáner, ktorý má s ostatnou fantastikou spoločné len veľmi málo.

Vincent Ferré, francúzsky literárny vedec, o tejto otázke hovorí:

„... zatiaľ čo podľa niektorých kritikov je tento [fantasy] žáner súčasťou science-fiction, iní súdia, že stupeň technického pokroku vymedzuje samostatnú kategóriu, nazývanú (heroic) fantasy, kde na seba svet berie „stredovekú“ podobu a kde nadprirodzené javy nie sú vysvetľované technológiou, ale zázračnom – inými slovami sa tu stretávame s okrídlenými drakmi alebo inteligentnými orlami, a nie s lietajúcimi taniermi.“43

Takto určený rozdiel medzi fantasy a science-fiction sa zdá byť najlepším možným

riešením problému dvoch podobných žánrov. Ferré v citovanom odseku okrem iného

spomína aj hrdinskú (heroickú) fantasy, ktorá je presne tým druhom fantasy, do

ktorého patrí aj Pán prsteňov. Okrem hrdinskej fantasy poznáme ešte niekoľko

príbuzných druhov, no všetky by sme mohli vymedziť súhrnnou definíciou:

„Fantasy je literárny žáner, ktorý čerpá látku z mytologických systémov, heroických eposov a ľudovej slovesnosti, pričom poetické, alegorické a symbolické prvky podáva tak, akoby to boli ikonické reprezentácie reálnych foriem. Žánru sú väčšinou cudzie kultúrne konotácie a polysémantická štruktúra typická pre metapríbeh. Ide skôr o pastiš. Interpretácia sa tu neviaže na objavenie či vytvorenie jedinečného významu, ale je spojená s identifikáciou už známych znakov a konvencií“.44

Prihliadajúc k tejto definícii žánru môžeme ako prvého autora fantasy určiť

Georga MacDonalda (podľa Cartera je to William Morris), o ktorého knihe Prízraky –

rozprávková romanca pre mužov a ženy z roku 1858 sa predpokladalo, že ovplyvnila

aj samotného Tolkiena. Toto však dnes už neplatí, keďže vďaka záznamu

s rozhovorom Henryho Resnika a Tolkiena vyšli najavo nové skutočnosti ohľadom

vplyvov MacDonalda na Tolkienove práce. O MacDonaldovi sa v rozhovore Tolkien 43 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.78 44 PLENCNER, Alexander. 2004. „Hranice fantázie.“ In: Kolokvium 1-2 Katedry masmediálnej komunikácie. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2004, s. 60

vyjadril: „Zisťujem, že v poslednej dobe nemôžem knihy od Georga MacDonalda

vystáť.“45 Vincent Ferré o fantastike píše: „K tomuto žánru náleží fikcia súvisiaca so

zázrakmi (wonders) a obsahujúca stvorenia, predmety, či celý svet, ktoré sú

nadprirodzené alebo neuveriteľné a nevysvetliteľné, s ktorými sa však čitateľ

i postavy dôverne zžijú.“46 a dodáva „Práve výskyt zázračna umožňuje zaradiť tento

text [Pána prsteňov] k fantasy.“ 47

Pozrime sa teraz bližšie na žáner a niektoré jeho atribúty.

Žáner fantasy možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

a) kresťanská fantasy (predstavitelia MacDonal, Lewis)

b) heroická fantasy (Tolkien, Eddings)

c) dobrodružná fantasy (Haggard, Burroughs)

d) humorná fantasy (Pratchett, Gaiman)

e) hororová fantasy (Bradbury, Rice)48

Heroická fantasy, ktorej moderným inšpirátorom sa (nie úplne zámerne) stal práve

Tolkien, v súčasnosti zažíva veľkú popularitu nielen na poli literatúry, ale aj vo svete

kinematografie. Základné znaky fantastiky však ostávajú vo filmovej podobe fantasy

románov nezmenené. Toto sú niektoré z nich:

1. dej fantasy románu sa odohráva vo feudálnej spoločnosti

2. fantasy svet je bojiskom bohov, viera v nich nie je špecifickým životným

postojom obyvateľov – bohovia sú prirodzenou súčasťou životného prostredia,

obyvateľ sa môže slobodne rozhodnúť, koho bude uctievať

3. fantasy svetu hrozí zánik, iba jeden obyvateľ alebo istá skupina obyvateľov ho

môže zachrániť, cesta spasenia sveta je zároveň cestou, na ktorej hrdina objaví

svoju identitu

4. hrdina je nástroj príbehu – postavy nevytvárajú príbeh, ale príbeh determinuje

postavy

5. na záchranu fantasy sveta je potrebný artefakt

6. mágia je reálna a prirodzená

45 CARTER, Lin. 2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.28 46 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.79 47 FERRÉ, Na březích Středozemě. 2006, s.78 48 PLENCNER, Alexander. 2004. „Hranice fantázie.“ In: Kolokvium 1-2 Katedry masmediálnej komunikácie. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2004, s. 60

7. víly, elfovia, trpaslíci, škriatkovia a iné fantastické bytosti sa nedajú

interpretovať ako projekcie psyché („faerie“), fantasy román ich prezentuje

ako špecifické rasy

8. fantasy svet väčšinou nepozná archetypy – čarodejník, bojovník, liečiteľ atď.

sú názvy slobodných povolaní (čiže ide o zamestnanie)

9. drak je zbavený svojej symbolickej funkcie, fantasy román ho prezentuje ako

inteligentného tvora schopného ovládať mágiu49

Tieto znaky fantasy žánru v žiadnom prípade nie sú kompletné ani nijako všeobecne

platné. Fantasy žáner však funguje na princípe nasledovania jedného autora druhým,

čo sa azda najvýraznejšie prejavilo po úspechu Pána prsteňov. Môžeme si všimnúť,

že Tolkien vytvoril uveriteľný kontext (v rámci svojich vlastných príbehov) pre

mýtické bytosti – dokonca taký uveriteľný, že ostatní autori jednoducho akceptovali

jeho verziu ako „fakt“. To znamená, že namiesto toho, aby pracne vymýšľali svoj

vlastný mýtus a kozmológiu ako to urobil Tolkien, ostatní autori si jednoducho

požičali to, čo vytvoril (môžeme v tom vidieť literárnu skratku). Spýtajme sa sami

seba – koľko z toho, čo vieme o elfoch, pochádza od Tolkiena? Tolkien vo fantasy

znamená rámec, do ktorého sa zmestí každý ďalší autor jednoducho preto, že nie je

schopný ho presiahnuť a je otázne, či vôbec chce. Čitatelia totiž akceptovali

Tolkienov mýtus ako ten „pravý“ alebo „pravdivý“ a všetko, čo tento mýtus

nasleduje, je stráviteľné. Príliš vybočujúce alebo príliš kontroverzné postavy či ich

chovanie už nie sú tolerované a takéto príbehy nutne potrebujú svoj vlastný mýtus,

inak umierajú pod váhou kritiky odbornej aj laickej verejnosti.

Film bol vždy priaznivo naklonený „špeciálnym efektom“, veď na rozdiel od

televízie či rozhlasu, bol film od začiatku zasvätený fantázii. Prví filmoví tvorcovia sa

s obľubou nechávali unášať magickými účinkami strihu a dvojitej expozície až

k hraniciam svojich možností. A práve hranice vizuálnych možností filmových

tvorcov boli donedávna tým, čo limitovalo mnohých režisérov v naplnení svojich vízií

o sfilmovaní tej či onej úspešnej fantasy ságy. S príchodom vyspelých počítačových

technológií však padli aj posledné mantinely a filmárom sa otvorilo široké spektrum

49 PLENCNER, Alexander. 2004. „Hranice fantázie.“ In: Kolokvium 1-2 Katedry masmediálnej komunikácie. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2004, s. 60-61

možností na realizáciu aj tých najnáročnejších scenárov. Za jeden z nich by sme,

nakoniec, mohli pokojne pokladať aj Pána prsteňov, veď len na transformácii románu

na scenár sa pracovalo celých päť rokov. Jednou z najdôležitejších zložiek pri tvorbe

filmu je narácia, ktorú môžeme definovať ako „spôsob organizovania materiálu.“50

Inými slovami – narácia je vývoj udalostí, časti ktorého sa postupne vzájomne menia.

Pre nás je však z hľadiska narácie najzaujímavejší tzv. „film ako rozprávka“. Toto

slovné spojenie vzniklo ešte za éry starého sovietskeho filmu, kedy si ruský filmový

kritik Vladimir Propp všimol, že z ľudových príbehov a rozprávok sa dajú odvodiť

určité kategórie činov, tzv. „funkcie“ a takisto rozpoznateľné charakterové role. Propp

si všíma, že postavy v týchto ľudových príbehoch nie sú charakteristické ponorom do

svojej individuálnej psychiky. Naopak, podľa Proppa majú v texte najmä naratívnu

funkciu - postavy existujú, aby poskytli textu štruktúru. Z predchádzajúceho teda

môžeme vyvodiť osem základných charakterov, z ktorých každý zastáva svoju vlastnú

špecifickú funkciu:

1. hrdina – postava, ktorá niečo hľadá

2. nepriateľ – postava, ktorá sa stavia proti hrdinovi alebo jeho úlohe

3. darca – poskytuje objekt, ktorý má určitú magickú hodnotu

4. odosielateľ – ktorý posiela hrdinu na cestu

5. falošný hrdina – ktorý ničí hrdinovu nádej na odmenu pomocou svojich

falošných nárokov

6. pomocník – ktorý hrdinovi pomáha

7. princezná – pôsobí ako odmena pre hrdinu a objekt nepriateľových intríg

8. princeznin otec – ktorý poskytuje hrdinovi odmenu za jeho činy51

Ďalšie hrdinove kroky potom vedú od Prípravy až k finálnemu Poznaniu. Týchto šesť

ďalších činov (udalostí) ako funkcií nám približujú rozprávanie filmového príbehu

pomocou klasického hrdinu:

Príprava: (komunita, kráľovstvo, rodina - stav poriadku a bezpečia) - člen

rodiny / komunity odchádza z domova (spoznávame hrdinu), komunite alebo jej

vodcom je doručené varovanie, varovanie nebolo vypočuté, nepriateľ sa snaží zistiť

niečo o svojej obeti, nepriateľ získava potrebné informácie, nepriateľ sa snaží obeť

podviesť a získať tak výhodu, obeť je nepriateľom podvedená a nechcene mu pomáha 50 PRICE, Stuart. 1998. Media Studies. Edinburg : Longman, 1998, s.268 51 PRICE, Media Studies. 1998, s.269

Komplikácia: (stav neporiadku, chaosu) – nepriateľ ubližuje členovi

rodiny/komunity, jeden z rodiny/ komunity po niečom túži, hrdina je poslaný nájsť

vytúžený objekt, hrdina plánuje akciu proti nepriateľovi

Premiestnenie – hrdina odchádza z domu, hrdina je buď testovaný alebo

napadnutý – postaví sa výzve a dostane magického sprostredkovateľa alebo

pomocníka, hrdina reaguje na darcu, hrdina prichádza alebo je premiestnený na

miesto, kde má splniť svoju úlohu

Zápas – nastáva zápas medzi hrdinom a nepriateľom, hrdina je poznačený,

nepriateľ je premožený, stav neporiadku sa napráva

Návrat – hrdina sa vracia, hrdina je prenasledovaný, hrdina utečie alebo je

zachránený pred prenasledovaním, hrdina dorazí domov alebo niekde inde

a nespoznávajú ho, falošný hrdina si uplatňuje nárok, pred hrdinu je postavená úloha,

úloha je splnená

Poznanie – hrdinu konečne spoznajú, falošný hrdina alebo nepriateľ je

demaskovaný, falošný hrdina alebo nepriateľ je potrestaný, hrdina získava princeznú

a bohatstvo a moc v krajine52

Ťažko by sme hľadali hrdinský fantasy film, ktorý by (aspoň oklieštene) nenasledoval

týchto šesť akcií, resp. funkcií rozprávania. V tretej kapitole si povieme ako Pán

prsteňov súvisí s Campbellovým mýtom aj Proppovou naráciou a takisto akého hrdinu

Tolkien (a následne Peter Jackson) poslal na cestu za zničením prsteňa, aj to, prečo je

tento hrdina „hrdinskejší“, než typický americký superhrdina, ktorého poznáme

z televíznych obrazoviek.

52 PRICE, Stuart. 1998. Media Studies. Edinburg : Longman, 1998, s.269-270

3 Analýza filmu Pán prsteňov

3.1 Všeobecné informácie

Na scenári k filmu Pán prsteňov sa začalo pracovať v roku 1995, scenáristom

(a zároveň režisérom) filmu sa stal Novozélanďan Peter Jackson spolu so svojou

manželkou Fran Walshovou a priateľkou Prilippou Boyensovou. Samotné nakrúcanie

filmu sa začalo 1.10. 1999 po prieťahoch s pôvodným výrobcom filmu (Miramax),

ktorý kvôli finančnej náročnosti projektu a nedostatočnej dôvere vo filmárske kvality

režiséra, od projektu ustúpil. Po niekoľkých ďalších odmietnutiach sa Jacksonovi

podarilo projekt presadiť u spoločnosti New Line, ktorá dokonca súhlasila

s rozšírením dvojdielneho spracovania Pána prsteňov na trilógiu, poskytujúc tak viac

finančných prostriedkov aj priestoru na čo najvernejšie zachytenie atmosféry kníh.

Produkčnou spoločnosťou sa teda stala Jacksonova Wingnut Film Limited

financovaná veľkou New Line Cinema. Filmovanie sa uskutočňovalo výhradne na

Novom Zélande, v okolí hlavného mesta Wellington, kde sídlila aj Jacksonova

spoločnosť WETA Workshop, zodpovedná za všetky špeciálne efekty, masky,

kostýmy, zbrane, modely a miniatúry. Herecké obsadenie malo byť pôvodne čisto

britské, čo režisér zdôvodňoval potrebou neuvádzať vo filme známe hollywoodske

tváre, aby sa nenarušila autenticita filmu, ako aj nutnosťou ovládať britský prízvuk,

tak charakteristický pre Tolkiena a jeho postavy. Nakoniec sa film neobišiel bez

niekoľkých známych amerických hercov, napr. Liv Tylerovej (Arwen), Seana Astina

(Sam Gamgee) či Elijaha Wooda v úlohe Froda. Rozpočet filmu bol stanovený na

neuveriteľných 270 miliónov dolárov, čo však ešte ani zďaleka nebola konečná suma,

pretože počas filmovania sa náklady zvýšili. Nakrúcanie celej trilógie trvalo bezmála

dva roky a postprodukcia zabrala ďalšie tri roky, postupne uvoľňujúc jeden film za

druhým (obyčajne koncom decembra). Prvý film, Spoločenstva prsteňa, bol do kín

uvedený 19. decembra 2001 a ďalšie nasledovali s jednoročným intervalom vždy

v predvianočnom období. Očakávania verejnosti, najmä fanúšikov kníh, boli

obrovské. V apríli 2000, tzn. 18 mesiacov pred zverejnením prvého filmu,

zaznamenali webové stránky s predpremiérovou ukážkou Spoločenstva prsteňa

približne 1,7 miliónov vstupov za necelých 24 hodín. V januári 2001 boli oficiálne

spustené webové stránky Pána prsteňov a behom prvého týždňa prilákali

ohromujúcich 41 miliónov návštevníkov. Gordon Paddison, viceprezident

marketingového oddelenia štúdia New Line, vtedy poznamenal: „Pán prsteňov má

dopredu vybudovanú celosvetovú základňu fanúšikov. Jednoducho sme podchytili

celú tú komunitu.“53 Pán prsteňov mal teda dopredu zaručený úspech a vďaka

filmárskemu umeniu režiséra (a všetkých vedľajších režisérov), sa úspešným naozaj

stal. Film Spoločenstvo prsteňa na celom svete zarobil viac ako 860 miliónov dolárov,

Dve veže viac než 910 miliónov dolárov. Návrat kráľa, finálna časť trilógie,

prekročila hranicu 1 miliardy dolárov a stala sa najoceňovanejšou trilógiou v dejinách

Cien Akadémie, keď so svojimi 30 Oskarmi predčila trilógiu Krstný otec aj Star

Wars.54 Štúdiu New Line trilógia zabezpečila 1408%-ný profit vzhľadom na vstupné

náklady a množstvo peňazí, ktoré New Line získala na daňových úľavách za všetky tri

filmy, bolo desaťkrát väčšie než celý ročný rozpočet Novozélandskej filmovej

komisie, ktorá financuje tamojší filmový priemysel. Na slávnostnom pochode k

príležitosti premiéry Návratu kráľa vo Wellingtone sa zúčastnilo vyše 100 000

fanúšikov, čo je približne štvrtina celej populácie mesta. Po premiére sa konala veľká

celomestská oslava dotovaná mestskou radou, ktorá stála 400 000 dolárov a zúčastnila

sa na nej aj premiérka Nového Zélandu Helen Clarková. O veľkoleposti a nákladoch

na film svedčí aj fakt, že zatiaľ čo iné kasové trháky majú priemerne 200 záberov so

špeciálnymi efektmi, Spoločenstvo prsteňa ich má 540, Dve veže 799 a Návrat kráľa

1488. Počas nakrúcania bolo spotrebovaných 6 miliónov stôp filmu a celkový čistý

čas venovaný výrobe samotných filmov je neuveriteľných 7 rokov.55

53 ASTIN, Sean – LAYDEN, Joe. 2005. Tam a zase zpátky – Vzpomínky na natáčení Pána prstenů. Brno : Alman, 2005, s.281 54The Return of the King. [online]. [citované 2007-03-20]. Dostupné na: <http://www.imdb.com/title/tt0167260/> 55 Trivia for The Return of the King. [online]. [citované 2007-03-20]. Dostupné na: <http://imdb.com/title/tt0167260/trivia>

3.2 Pán prsteňov a mýtus

„Zámerom bolo neurobiť ho [film] ani detský, ani príliš temný... chceli sme

poriadne akčné dobrodružstvo s inteligenciou a hĺbkou.“56 Tento výrok Petera

Jacksona, režiséra trilógie Pán prsteňov, naznačuje, že od začiatku prác na filme sa

pracovalo s predstavou o filme ako o „hlbokom“ a „inteligentnom“ diele, čo

v podstate znamenalo držať sa čo najviac originálnej knižnej predlohy nielen v zmysle

aplikácie dialógov, ale aj čo najdôslednejšieho prenesenia knižného mýtu na

strieborné plátno. Filmové spracovanie Pána prsteňov totiž súvisí s mýtmi viac než by

sme od takého komerčne úspešného filmu čakali. Ak by sme chceli byť úplné

dôslední a rozoberať film scénu po scéne, našli by sme hneď v úvode scénu v ktorej

sa veľké armády ľudí a elfov vrhajú do boja proti zlému duchovi Sauronovi. Pre dej

filmu to však nie je aktuálna udalosť, ale pohľad do minulých čias, alebo doslova

Vekov, ktorý je podobný súčasnej zápletke a rozvíja tak v rámci príbehu akúsi

„historickú kontinuitu“, čo má v divákovi vyvolať pocit autenticity, reálnosti sveta.

Nie je to príbeh vytrhnutý z kontextu, zabalený do pláštika fantasy a predávaný ako

jednorazový artikel zábavy s prvkami zázračna. To, čo sa Tolkien snažil vytvoriť, je

reálny mýtus, veď on sám priznal, že jeho príbehy majú nahradiť Anglicku

nedostatočné mýtické pozadie. Zašiel dokonca ešte ďalej keď poznamenal, že naša

súčasná moderná doba, naše „dnes“, je v skutočnosti len Piatym alebo Siedmym

Vekom Stredozeme.57 Zdá sa, že nám Tolkien chce dokázať, že jeho svet je naozaj

vierohodný a jeho dielo je skutočnou, len dávno zabudnutou realitou. Vincent Ferré sa

vo svojom diele Na březích Středozemě oprávnene pýta: „Načo sa snažiť vyvažovať

zázračnú povahu fiktívneho sveta a robiť ho vierohodným?“58 Rovnako sa môžeme

opýtať: načo režisér zakomponoval do filmu túto v podstate nepotrebnú scénu a

„obťažuje“ diváka retrospektívou, ktorá nemá z hľadiska ďalšej narácie príbehu

takmer žiaden význam? Myslíme si, že je to dôsledok snahy zachovať Tolkienovu

predstavu o Pánovi prsteňov ako o mýte, ako o „pokračovaní“ dlhého príbehu, ktorý

začal na počiatku času a pokračuje za hranice nášho dosahu. Ferré odpovedá na svoju

otázku: „Pretože tento imperatív odpovedá jeho [Tolkienovmu] presvedčeniu, že mýty

56 Movie FAQ. [online]. [citované 2007-06-21]. Dostupné na: <http://www.theonering.net/movie/faq/page03.html> 57 CARPENTER, Humphrey – TOLKIEN, Christopher. 1981. The Letters of J.R.R.Tolkien. Boston : Houghton Mifflin, 1981, s. 343 58 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.96

(a rozprávky, ktoré z nich vychádzajú) obsahujú veľkú časť pravdy, ktorá tieto

zvláštne formy užíva, aby sa zjavila.“ 59 Z hľadiska Campbellovho nazerania na

mýtus nachádzame vo filme všetky ním zmieňované formy mýtu. Jednou

z najdôležitejších je mytológia lásky, ktorá nutne prestupuje všetkými starými mýtmi

a zrkadlí sa nielen vo vzťahu k hrdinovi a postavám, ktoré ho sprevádzajú, ale aj

všetkým elementom prítomným v mýte. Campbell spomína päť stupňov lásky: lásku

človeka k božstvu, lásku priateľskú, lásku rodičovskú, lásku manželskú a lásku

o srdca žiarivú bytosť, boha-

ohyňu, ktorá je „nepoznamenaná zlom tohto sveta“.

vášnivú, no zakázanú.

Môžeme nájsť príklady takejto lásky v Pánovi prsteňov? Sme si istí, že áno. Láska

k božstvu je nám vo filme predstavená ako láska medzi Gimlim, trpaslíkom (aj

duchovným?), ktorého ľahko môžeme stotožniť s priemerným, nedokonalým

človekom a Galadriel, kráľovnou elfov, vysokých a krásnych bytostí, ktoré sú

v každom ohľade na duchovne vyššej úrovni než trpaslíci aj ľudia. Túto bytosť možno

naozaj vnímať na takmer božskej úrovni, pretože zastupuje všetko vznešené, dobré

a múdre. Robert Ellwood o nej píše: „Je to Pani svetla, Kráľovná hviezd, vynikajúca

ochrankyňa nepoznamenaná zlom tohto sveta a posledná nádej v akomkoľvek

zúfalstve.“60 Na inom mieste sa o Galadriel zmieňuje: „Na strane dobra sa stretávame

s (...) elfskou kráľovnou, ktorá je akousi bohyňou múdrosti.“61 V scéne, kedy sa

dovtedy spurný a voči elfom nedôverčivý Gimli zahľadí na Galadriel a zahanbene si

uvedomí svoj omyl, keď ju dopredu odmietal uznať ako autoritu, diváci vidia aj

malého človeka dobrovoľne vpúšťajúceho do svojh

b

Dojatie a lásku k božstvu teda Pán prsteňov zachytil, obsahuje však aj lásku

medzi priateľmi? Odvažujeme sa tvrdiť, že celý príbeh Pána prsteňov je práve o láske

medzi priateľmi. Mohli by sme menovať takmer všetky postavy filmu a vždy by sme

narazili na stupeň lásky príznačný pre dvoch priateľov. Frodo a Sam, Legolas a Gimli,

Gandalf a Aragorn, Smieško a Pipin... Ústredné postavy deja, Frodo a Sam, sa

v tomto zmysle profilujú ako najlepší príklad lásky medzi priateľmi, pretože sú jeden

za druhého ochotní položiť aj život (čo sa takmer aj stalo) a to je argument, ktorý

59 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.96 60 ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004, s.75 61 ELLWOOD, Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. 2004, s.8

nepotrebuje ďalšie podporné stĺpy. Láska týchto dvoch priateľov dojíma nielen

v knihách, ale funguje aj na filmovom plátne a tak môžeme bez obáv povedať, že vo

film

u) synovi Théodredovi a otcovská láska hobita Bilba k Frodovi, jeho

syno

a svojej nesmrteľnosti a je pripravená čeliť smrteľnosti ako jeho

druž

i živými

byto

e vidíme aj priateľský stupeň lásky.

Láska rodiča k dieťaťu je nám vo filme predkladaná v niekoľkých príkladoch.

Láska pána Elronda k svojej dcére Arwen (tento druh lásky takto priamočiaro vidíme

len vo filme, v knihe je zamlčaný), láska Théodena k svojmu (už mŕtvemu a

oplakávaném

vcovi.

Manželská láska sa nám ukazuje na príklade (ešte milencov, v závere filmu

manželov) Aragorna a Arwen. Campbell tento stupeň lásky definuje ako: „Tým

vzácnym tu už nie je jedinec a jeho vlastný život, ale duáda patriaca jemu aj obom,

poznanie, ktorým život presahuje sám seba.“62 Túto definíciu pár Aragorn a Arwen

dokonalé spĺňa, pretože pre Arwen, nesmrteľnú elfku, už nie je podstatný jej vlastný

život, hoci by žila v krásnej v krajine Neumierajúcich, no pre svoju lásku k človeku

Aragornovi sa vzdáv

ka a manželka.

Stupeň vášnivej, zakázanej lásky nachádzame v postave Éowyn, udatnej

bojovníčky, ktorá sa zamiluje do zadaného Aragorna. Jej láska je síce vášnivá

a neudusiteľná, no zároveň zakázaná, pretože Aragornove srdce patrí elfke a Éowyn

musí podstúpiť mnohé strasti, aby sa nakoniec zmierila s odmietnutím a našla svoju

vlastnú cestu. Láska je teda vo filme často opakovaným prvkom, zdôrazňovaným

u rôznych postáv a v rôznych situáciách, no vždy v správnu chvíľu, vyvážene

a naplňujúco. Ferré píše: „Láska ako protiklad samoty a puto medzi všetkým

sťami v ich boji proti smrti je u Tolkiena dominantným citom...“63

Vo filme sme teda našli všetkých päť stupňov mytológie lásky, čo len potvrdzuje

skutočne mýtický a komplexný charakter diela. Ďalšou dôležitou súčasťou mýtu je

podľa Campbella aj mytológia vojny a mieru. Píše: „...skúsenosť konfliktu je stará

ako život sám a je potrebné priznať si krutú skutočnosť, že zabíjanie je predpokladom

všetkého života: život žije zo života a čerpá z neho silu.“64 Táto myšlienka dokonale

korešponduje s dejom Pána prsteňov, pretože vojna je ústredný konflikt celého diela

a bitky, či boje sú vo filme hojne zastúpené. Uvedomme si, že úlohou Froda je zničiť

62 CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty. Praha : Pragma, 1998, s.169 63 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.185 64 FERRÉ, Na březích Středozemě. 2006, s.187

prsteň moci, ktorý vedie k otvorenej vojne medzi Temným pánom a slobodnými

národmi Stredozeme. Nie je to však len vojna skrytá za putovaním na koniec sveta

a schovávaním sa pred nepriateľom. V knihách i vo filme sme svedkami priamych

bojových konfliktov, ktoré sa neraz končia smrťou a hrozba smrti je to, čo ženie

postavy dopredu. Ferré píše: „...smrť zaujíma v Pánovi prsteňov ústredné miesto.

Predovšetkým preto, že dobrodružstvo súvisí s nebezpečenstvom a rizikom smrti (...)

ale tiež preto, že akoby všadeprítomná tvorí pozadie rozprávania, akoby neustále

visela nad hlavami postáv“65 Postavy sa teda snažia odvrátiť katastrofu, odvrátiť

nebezpečenstvo, zahnať riziko smrti a nastoliť poriadok, stav, ktorý v krajine vládol

pred príchodom nepriateľa. K tomuto javu Campbell hovorí: „Základom prakticky

každej vojenskej mytológie je totiž myšlienka, že nepriateľ je netvor a jeho zabitím

hrdina zachováva ten najsprávnejší rád života, ktorým je – ako inak – rád jeho

vlastného ľudu.“66 Nepotrebujeme teda ďalšie dôkazy toho, že mýtus vojny a mieru

tvorí v Pánovi prsteňov zásadnú úlohu. Najdôležitejším znakom mýtu a klasického

dinova „cesta“. Campbell ju v skratke rozdelil do troch bodov:

. návrat67

tu ako cestu klasického hrdinu. Ellwood proces iniciácie

azýva zasvätením a píše:

stného ja, a keď sa kandidát musí tvárou v tvár stretnúť s tým, čo je `iné`“.68

hrdinu v ňom je hr

1. separácia

2. iniciácia

3

S touto cestou hrdinu súhlasí aj Ferré a v konečnom dôsledku aj Ellwood. Všetci títo

autori definujú Frodovu ces

n

„Kedy začína podstata zasvätenia? Začína vtedy, keď je adept izolovaný od ostatných, alebo od všetkých až na jedného spoločníka, ktorý môže predstavovať nejaký aspekt adeptovho vla

Ferré vníma hrdinovu púť a iniciáciu vždy v súvislosti so smrťou, alebo hrozbou

smrti. Hovorí: „Tolkien považoval Vojnu o Prsteň za dejisko, v ktorom budú postavy

nútené vyvíjať sa a prejavovať: zdôrazňoval tak zásadný motív, totiž zasvätenie späté

65 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.171

. Praha : Pragma, 1998, s.189

LWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004,

66 CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty67 CAMPBELL, Mýty. 1998, s.222 68 ELs.85

so smrťou.“69 Zasvätenie však nie je zbytočné ani nevedie k nejakej „sotva znateľnej“

premene. Vedie k pozitívnemu vývoju postáv, k zušľachteniu: „...dá sa teda očakávať,

že sa budú [postavy] postupne vyvíjať a premieňať na chrabré bytosti v procese, ktorý

Tolkien nazýva zušľachtením.“70 Odcudzenie hrdinu (Froda) nastáva vo chvíli, keď

na svoje plecia vezme bremeno prsteňa a podujme sa na cestu k Hore osudu, kde má

prsteň zničiť. Tuší však, že je to cesta samoty, na ktorej mu nakoniec pomáha len

verný priateľ Sam. No nech by bol Frodo medzi akýmkoľvek počtom iných postáv,

vždy by bol sám. Divák tento jav vníma počas celého filmu – hrdinu od zvyšku postáv

separuje úloha, bremeno, ktoré nesie len on, len on chápe jeho tiaž, len on trpí, je

skúšaný. Frodo si svoju úlohu nevybral, ani ju neprijal od vyššej autority. Zdá sa, že

táto skúška bola Frodovi predurčená a on sa musí pokúsiť ju splniť. Ellwood

poznamenáva: „Tak tomu často býva aj v živote – odlúčenie od ostatných, ktoré je

začiatkom intenzívnej, vrcholnej zasväcovacej skúšky, nie je v pláne.“71 Vedie však

k niečomu vyššiemu, vznešenému, k premene, ktorá ústi v znovuzrodení. Aj mytológ

Campbell píše: „Cesta do vnútra duše vykonaná mytologickým hrdinom, šamanom,

mystikom a schizofrenikom má v princípe obdobný scenár, pričom návrat či remisia

sú prežívané ako `znovuzrodenie`...“72

Konfrontácia postáv so smrťou, s „katastrofou“, postavy hlboko mení a zasväcuje. Po

zasvätení však absolvujú návrat k starému poriadku vecí, stav ich životov sa navracia

k pôvodným hodnotám, oni sami však už nikdy nebudú rovnakí ako predtým. „Každé

zasvätenie obsahuje tiež znovuzrodenie.“73 a náš hrdina, vnútorne prerodený, cíti, že

do zachráneného sveta už nepatrí. Vo filme doslova počujeme: „Tak to musí často

byť, Sam, keď sú veci v nebezpečenstve: niekto sa ich musí vzdať, musí ich stratiť,

aby ostatným zostali.“74 Frodo je vnútorne zmenený a v závere filmu odchádza

s ostatnými „veľkými“ bytosťami (starý Gandalf, nesmrteľní elfovia Galadriel

a Elrond a trochu iným spôsobom nesmrteľný Bilbo) do Šedých prístavov a odtiaľ do

Zeme neumierajúcich, Valinoru. Pri tomto alegorickom mieste sa ešte zastavíme,

69 FERRÉ, Na březích Středozemě. 2006, s.216 70 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.218 71 ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004, s.86 72 CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty. Praha : Pragma, 1998, s.252 73 FERRÉ, Na březích Středozemě. 2006, s.227 74JACKSON, Peter. 2003. The Lord of the Rings: The Return of the King. [DVD]. New Line Home Video, 2003, 200 min.

pretože

mýtu. F

n pozorňuje na mytologickú štruktúru, ktorá sa za rozprávaním ána prsteňov skrýva, robí tak preto, aby bolo jasné, že text vypovedá o

utočne reálny a skutočne vierohodný.

Akoby

ájdeme v Dodatkoch ku knihe Návrat

kráľa). Mnoho autorov i kritikov si myslí, že Valinor má symbolizovať „smrť“, že je

to len o

Zem ne

zamierila na západ. Prišla daždivá noc a Frodo pocítil v povetrí ľahkú lahodnú vôňu a začul spev, nesúci sa ponad vodu. A tu

predstavuje dôležitú súčasť mýtu. Predtým si však povieme niečo o konci

erré píše:

Ak Tolkie u„P`konci` a `zániku` starého sveta : postavy späté s mýtickým časom (elfovia, enti) zvoľna miznú, alebo sa podriaďujú zákonom ľudí, ktorých nadvláda sa upevňuje.“75

S tým súvisí akýsi pocit nostalgie. Film sa v podstate končí eukatastrofou,

prsteň je zničený a poriadok obnovený (teda presne podľa Proppových zásad

rozprávok), no napriek tomu na konci divák zažíva akýsi neurčitý pocit smútku.

„Zmiznutie elfov a postáv, ktoré sa im podobajú, znamená koniec mýtického času.“76,

čo znamená, že svet opúšťa mýtus a nastáva čas ľudí, teda nás. V tomto bode sa

môžeme vrátiť na začiatok kapitoly a pripomenúť si, ako Stredozem vnímal Tolkien

a o akú historickú kontinuitu sa snažil. Zakončením Pána prsteňov, Tretieho Veku

Stredozeme, nám len dokazuje, že jeho svet je sk

hovoril: „Vy to síce neviete, ale pred pár tisíckami rokov po tejto zemi kráčali

vznešení elfovia...“ A ako išiel pokrok ľudskej civilizácie ďalej a ďalej, spomienky na

mýtus Stredozeme sa vytrácali a vzďaľovali....

Na záver tejto podkapitoly sa ešte na chvíľu chceme zastaviť pri Valinore,

zemi, kam na konci filmu odchádza časť hrdinov Pána prsteňov a kam v konečnom

dôsledku odídu takmer všetci z pôvodného spoločenstva prsteňa (zmienky o odchode

ostatných hobitov, ako aj Legolasa a Gimliho n

dkaz na alegorický prechod do sveta mŕtvych, hoci tento svet Tolkien nazval

umierajúcich. Popis Frodovho zážitku:

„Loď vyplávala na šíre more a

sa mu zamarilo (...), že sivá clona dažďa sa premenila na strieborné sklo, odhrnula sa on videl biele brehy a za nimi v rýchlom svitaní šíry zelený kraj.“77

75 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.241 76 FERRÉ, Na březích Středozemě. 2006, s.247 77 TOLKIEN, John Ronald Reuel. 2002. Pán prsteňov. Návrat kráľa. Bratislava : Slovart, 2002, s.281

Zaujímavé je, že parafráza týchto viet je vo filme použitá v scéne, kedy Gandalf

utešuje svojho malého priateľa Pippina, ktorý sa strachuje pred smrťou. Gandalf

hovorí: „Koniec? Nie, tu cesta nekončí. Je ešte jedna cesta, ktorú musíme všetci

podstúpiť. Sivá dažďová clona sveta sa rozhrnie a zmení sa na strieborné sklo a potom

to uvidíš. (...) Biele brehy a za nimi šíra zelená krajina v rýchlom svitaní.“78 V tomto

kontexte sa dá Valinor naozaj vnímať ako alegória smrti, čo by však znamenalo, že

Tolkien všetky svoje veľké postavy na konci príbehu vlastne poslal na smrť.

Korešpondovalo by to s jeho „ukončením“ mýtu a s nástupom vlády ľudí, no zlučuje

sa to aj s posolstvom nádeje a kresťanským duchom diela? Je to teda naozaj

„happyend“? „Cesta zo Šedých prístavov zavedie Froda a jeho spoločníkov mimo

ruhy tohto sveta (...) možno ich cesta môže byť vnímaná ako cesta do ríše živých

legiend, najlepšie známych v samotnej Stredozemi.“79 A tu už vidíme opätovné

ôležitého a charakteristického pre Tolkiena a pre

esm

nepozná archetypy a že

čaro

k

vzkriesenie legendy, mýtu, tak d

n rteľnosť jeho mytológie...

Pán prsteňov a fantasy

V minulých kapitolách sme našli súvis medzi Pánom prsteňov a mýtom, ale

dokážeme nájsť aj súvis medzi Pánom prsteňov a bežnou fantasy? Je Pán prsteňov

vôbec typickým predstaviteľom žánru fantasy? Jedným z najdôležitejších znakov

mytológie je archetyp. Campbell o archetype píše: „Mýty a rituály sú rôzne

interpretované, majú rôzne racionálne významy, potvrdzujú a posilňujú rôzne sociálne

normy, aj tak však za nimi stoja jednotné archetypálne formy a koncepty, nad

univerzálnosťou ktorých ostáva často rozum stáť.“80 Carl G. Jung tieto archetypy

nazval archetypmi „kolektívneho nevedomia“, pretože patria do tých štruktúr psyché,

ktoré nevychádzajú len zo skúsenosti jednotlivca a sú vlastné celému ľudstvu. Mýtus

archetypy obsahuje a Pán prsteňov, ako dielo vychádzajúce z mýtov, takisto. Pri

znakoch fantasy žánru sme však uviedli, že fantasy svet

dejník, bojovník atď. sú názvy slobodných povolaní (zamestnaní). Toto tak úplne

pre Pána prsteňov neplatí. V diele totižto môžeme nájsť mnoho príkladov archetypov,

78 JACKSON, Peter. 2003. The Lord of the Rings: The Return of the King. [DVD]. New Line Home Video, 2003, 200 min. 79 ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004, s.101 80 CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty. Praha : Pragma, 1998, s.230

z ktorých najlepším je „kúzelník“ Gandalf. V tejto na prvý pohľad starej a múdrej

postave jasne vidíme archetyp duchovného vodcu, majstra.

Ellwood píše: „Rovnako ako všetci skutoční duchovní vodcovia ľudstva, aj

Gandalf vie, že môže pôsobiť len v spolupráci s inými ľuďmi, slobodu ktorých musí

rešpektovať. Podobá sa tak majstrom, ktorí podľa učenia Odvekej múdrosti pôsobia

ako sprostredkovatelia medzi svetom ľudí a božským svetom.“81 Jeho vnútorná

múdrosť sa prejavuje v tom, že sa odmietne stať tým, kto nesie prsteň, dokonca

odmietne byť aj vodcom družiny. Je skôr radcom a opatrovateľom, bdie nad

usporiadaním sveta a zasahuje nepriamo, z diaľky prostredníctvom iných postáv.

Nachádza si učeníkov a stará sa o ich bezpečnosť a napredovanie. „Ľudia sa môžu

stať žiakmi určitého vodcu, tak ako sa Bilbo a Frodo stali učeníkmi Gandalfovými.“82

Gandalf je teda archetypom majstra, duchovného sprievodcu, ktorý sa javí ako starý

čarodejník vysielajúci hobitov na cestu (zasvätenia). Nie je však jediným

rozpoznateľným archetypom v diele. Ďalšou archetypickou postavou je už spomínaná

kráľovná elfov, Galadriel. Ellwood píše: „Archetypicky je totožná s Múdrosťou alebo

Sofiou z biblických Prísloví (...) a so svätou Pannou Máriou rímskokatolíckeho

náboženstva, vyznávačom ktorého bol Tolkien celý svoj život.“83 Galadriel hrdinom

radí vo chvíli, keď sa zdá, že Gandalf už túto úlohu ďalej plniť nemôže – družina je

presvedčená, že zomrel v hlbinách Morie. Pani elfov tak preberá na seba úlohu múdrej

poradkyne a súcitnej opatrovateľky. Dáva hrdinom dary, ktoré im majú pomôcť

ťažkých chvíľach, lebo predvída ich potrebnosť. Postavy ju opúšťajú vnútorne

oddých

napísať

archety

v

nutí a nanovo zjednotení. O archetypoch v Pánovi prsteňov by sme toho mohli

ešte omnoho viac, no pre nás je dôležité zistiť, či žáner fantasy môže

py obsahovať a akú úlohu v žánri potom archetypy zohrávajú.

„Pri fantastickom spôsobe písania, v ktorom sú všetky postavy archetypické v tom zmysle, že stelesňujú jednotlivé, zreteľne rozpoznateľné a nezabudnuteľné vlastnosti – húževnatosť trpaslíkov, hrdinstvo bojovníkov, jadrnosť hobitov - spočíva autorova úloha v tom, aby v nás povzbudil pocit, že niečo archetypické v nás korešponduje s archetypmi v jeho diele.“84

81 ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004, s.24 82 ELLWOOD, Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. 2004, s.25 83 ELLWOOD, Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. 2004, s.75 84 ELLWOOD, Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. 2004, s.112

Myslíme si, že prítomnosť archetypov v diele Pán prsteňov neodporuje jeho

zaradeniu k žánru fantasy, tento žáner napokon obsahuje množstvo iných znakov,

ktoré Pán prsteňov rešpektuje. Jedným z nich je aj prítomnosť elfov ako špecifickej

rasy, hoci „elfovia pripomínajú víly či sylfy z tradičných rozprávok a bájí.“85 Môžeme

Pán prsteňov je zaraditeľný do žánru fantasy napriek tomu, že sa

vyznač

produk

„Pri čítaní Tolkiena umožňujete onomu vnútornému archetypickému ja, ja

coval k takémuto

uzavretiu“ sa. Obsahuje skôr prvky „útechy“ než „úniku“ a všetky kritické útoky na

tento ž

napodo

sveta, ktorého zázračno by ho uchránilo pred svetom skutočným, ale skutočný svet ukazujú pod neobvyklým vonkajškom, aby nám

ou. Dôležité je nazerať na diela heroickej fantastiky s odstupom

vedomím, že reflektujú náš vlastný svet, nastavujú zrkadlo našim archetypom

konštatovať, že

uje určitými drobnými odchýlkami od bežnej (literárnej aj filmovej) fantasy

cie, čo však toto dielo robí takým výnimočným. Jednoducho povedané:

skrytých fantázií a zabudnutých snov, aby vzlietlo v kráľovstve, ktoré patrí jemu a podobným, v ktorom naši elfovia spievajú a bojovníci udatne bojujú. A vy žijete v nádherných ríšach, kde sa všetky nádeje stávajú skutočnosťou.“86

Mohlo by sa nám zdať, že takto formulovaný opis toho, čo nám dielo profesora

Tolkiena prináša, nabáda k akémusi úniku, eskapizmu. Fantasy môže ľudí viesť

k zabudnutiu na problémy bežného života a aspoň na chvíľu ponúknuť výlet do iných

svetov a realít. Nemyslíme si však, že by Pán prsteňov priamo podne

„

áner literatúry ako na uchyľujúci sa k náhradám, simuláciám a umelým

bneninám reality, neobstoja. Ferré k tejto problematike píše:

„Rozprávka a fantasy nevyzývajú čitateľov, aby zostal uzavretý sám do seba a uchýlil sa do

pomohli prekonať vnímanie pokrútené zvykom a (...) tento text využíva okľuku fantasy, aby k nám hovoril o našej Zemi a aby zdôraznil jej zvláštnosť.“87

Z uvedeného teda vyplýva, že Pána prsteňov možno bez okolkov zaradiť žánru

fantasy a tento žáner nie je pre čitateľa či diváka nijako nebezpečný svojou

eskapistickou povah

a

85 ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno : Alman, 2004, s.73 86 ELLWOOD, Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. 2004, s.112 87 FERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta, 2006, s.85

a príbehy v nich sú ako veľké mýty všetkých národov – mystické a živé ako spôsoby

yslenia samotné.

y načali aj spôsoby narácie, medzi

i sme vyzdvihli Proppovu naráciu „film ako rozprávka“. Dôležitou súčasťou

rčitú špecifickú funkciu.

tavia proti hrdinovi alebo jeho úlohe)

á určitú magickú hodnotu)

hrdina – Glum, Saruman (ktorý ničí hrdinovu nádej na odmenu

6. pomocník – Sam (ktorý hrdinovi pomáha)

e tieto úlohy prisúdené až

postavám naraz. Propp vo svojom diele ďalej uvádza sled udalostí, ktoré sú

m

Narácia v Pánovi prsteňov

V druhej kapitole sme pri rozprávaní o žánri fantas

ktorým

tohto naratívneho postupu sú postavy, z ktorých každá spĺňa u

Je film Pán prsteňov vedený touto naráciou? Odpoveď môžeme hľadať v nájdení

Proppových charakterov vo filmových postavách:

1. hrdina – Frodo, Aragorn (postava, ktorá niečo hľadá)

2. nepriateľ – Sauron (postava, ktorá sa s

3. darca – Galadriel (poskytuje objekt, ktorý m

4. odosielateľ – Gandalf (ktorý posiela hrdinu na cestu)

5. falošný

pomocou svojich falošných nárokov)

7. princezná – Arwen (pôsobí ako odmena pre hrdinu a objekt nepriateľových

intríg)

8. princeznin otec – Elrond (ktorý poskytuje hrdinovi odmenu za jeho činy)

Je až neuveriteľné s akou presnosťou zapadajú postavy filmu do tejto desiatky rokov

starej naratívnej formy (teória publikovaná v diele Morphology of the Folk-Tale

v roku 1928). Avšak keďže má film v podstate dve samostatné dejové línie, je ťažko

určiť, kto je hrdina a kto falošný hrdina, preto sú vo film

dvom

charakteristické pre film-rozprávku a ktoré sme už vo svojej „abstraktnej“ forme

popísali v druhej kapitole. Teraz sa pokúsime nájsť vzťah medzi udalosťami z Pána

prsteňov a šiestimi dejovými bodmi z Proppových funkcií:

Príprava: (komunita, kráľovstvo, rodina - stav poriadku a bezpečia) – Kraj

• člen rodiny / komunity odchádza z domova – hobit Bilbo opúšťa po oslave svojich

narodenín Kraj a zanecháva Prsteň svojmu synovcovi

d

zkazu

i kto má Prsteň

je vo filme

ilme

• komunite alebo jej vodcom je doručené varovanie - Gandalf varuje Froda pre

Prsteňom

• varovanie nebolo vypočuté – Prsteň nie je v bezpečí

• nepriateľ sa snaží zistiť niečo o svojej obeti – Prsteňové prízraky (z ro

Saurona) hľadajú toho, kto nosí Prsteň

• nepriateľ získava potrebné informácie – Prsteňové prízraky zistil

• nepriateľ sa snaží obeť podviesť a získať tak výhodu – nie

• obeť je nepriateľom podvedená a nechcene mu pomáha – nie je vo f

Komplikácia: (stav neporiadku, chaosu) – komplikácia sa vo filme nenachádza

utie Kraja • nepriateľ ubližuje členovi rodiny/komunity – napadn

• jeden z rodiny/ komunity po niečom túži – Bilbo túži po prsteni

• hrdina je poslaný nájsť vytúžený objekt – vyslanie Froda

• hrdina plánuje akciu proti nepriateľovi – Elrond, Gandalf, Aragorn

Premiestnenie - Frodova cesta na osudové miesto – cesta do Mordoru

mocníka – Frodo sa postaví Prsteňovému prízraku, je

dnutý a zranený, dostáva sa do Roklinky, kde sa k nemu pridajú ďalšie 4

ar od Galadriel

ju úlohu –

• hrdina odchádza z domu – Frodo odchádza z Kraja

• hrdina je buď testovaný alebo napadnutý; postaví sa výzve a dostane magického

sprostredkovateľa alebo po

napa

pomocné postavy, nasleduje cesta cez Moriu do Lothlorienu

• hrdina reaguje na darcu – príchod do Lothlorienu, dostáva d

• hrdina prichádza alebo je premiestnený na miesto, kde má splniť svo

cesta do Mordoru, Mordor

Zápas

• nastáva zápas medzi hrdinom a nepriateľom – Frodo využíva Sauronovu

zornosť a prichádza do Hory Osudu, aby zničil Prsteň

ra Hory, Sauron je

práva – Sauronova armáda je rozpustená, mier je obnovený

nepo

• hrdina je poznačený – Glum Froda zmrzačí, aby získal Prsteň pre seba

• nepriateľ je premožený – Glum s Prsteňom padajú do vnút

porazený

• stav neporiadku sa na

Návrat

• hrdina sa vracia – návrat Froda do Kraja, Aragorn sa vracia do Gondoru

• hrdina je prenasledovaný – nie je vo filme (v knihe však áno)

• hrdina utečie alebo je zachránený pred prenasledovaním – útek hobitov zo zajatia

orkov, ich záchrana

u je postavená úloha, úloha je splnená – Frodo dokončuje Bilbovu knihu

• hrdina dorazí domov alebo niekde inde a nespoznávajú ho – nie je vo filme (v

knihe áno)

• falošný hrdina si uplatňuje nárok – v druhej dejovej línii Saruman žiada slobodu

• pred hrdin

Poznanie

• hrdinu konečne spoznajú - Aragorn je odhalený ako nástupca trónu, hobitov

v Kraji uznávajú ako hrdinov a pánov

• falošný hrdina alebo nepriateľ je demaskovaný – Saruman stále žije, škodí, je

lohy „funkcií“, sú dostatočne nahradené a plnohodnotne dotvárajú dej, ktorý nestráca

voj rozprávkový charakter. Z uvedeného teda vyplýva, že úspech trilógie môže

počívať aj v tom, že sa filmy vo svojej podstate podobajú na rozprávku nielen svojím

ntaskným prostredím a postavami, svojím mýtickým charakterom a archetypmi, ale

j vlastnou naráciou, ktorá je skutočne veľmi podobná klasickým starým rozprávkam.

odhalený

• falošný hrdina alebo nepriateľ je potrestaný – Saruman je zabitý

• hrdina získava princeznú a bohatstvo a moc v krajine – Aragorn získava Arwen

a moc nad Gondorom, Sam získava Ruženku

Vidíme, že Proppova štruktúra narácie nie je absolútne zachovaná. Niektoré body

chýbajú, pretože ich príbeh vôbec neobsahuje, iné chýbajú preto, že bol tento dej

(hoci v knihe prítomný) vo filmovom spracovaní pre nedostatok priestoru vynechaný.

Napriek tomu môžeme väčšiu časť trilógie Pán prsteňov aplikovať na tento spôsob

narácie a aj bez uvedených bodov film stále pripomína rozprávku. Chýbajúce body

naráciu nenarúšajú do tej miery, aby sme museli upustiť od nazerania na film ako na

v princípe „rozprávanie rozprávky“, sčasti preto, že obsahuje výrazne „naratívne

funkčné“ postavy a sčasti preto, že udalosti, ktoré vo filme chýbajú a ktoré mali plniť

ú

s

s

fa

a

4. Mediálna reflexia a fandom literárneho

fikcia), kedy fanúšikovia píšu svoje vlastné verzie príbehov, narábajú s postavami

a filmového diela Pán prsteňov

4.1 Fandom

Čo je to fandom? Týmto slovom sa obyčajne označuje určitá subkultúra

zložená z fanúšikov, charakteristická pocitmi sympatie a kamarátstva medzi jej

členmi, ktorí zdieľajú spoločný predmet záujmu. Fandom môže vzniknúť

v akejkoľvek oblasti ľudských záujmov či aktivít. Predmet záujmu fanúšikov môže

byť definovaný veľmi úzko, sústredený na niečo konkrétne (napr. hereckú celebritu),

alebo široko, zahŕňajúc nejaké hobby, žánre alebo módne trendy. V širšom slova

zmysle sa slovom fandom označuje aj niekoľko prepojených spoločenských sietí

jednotlivých fandomov, z ktorých mnohé sa prelínajú. Termín vznikol na začiatku 20.

storočia a označoval najmä spojených športových fanúšikov. V ďalších obdobiach si

tento pojem osvojili predovšetkým fanúšikovia science-fiction a fantasy (okolo r.

1940) a dnes označuje oddaných fanúšikov nejakého sci-fi alebo fantasy fenoménu,

ktorí sa združujú vo voľne organizovaných kluboch a asociáciách na celom svete.

Fanúšikovia však nemusia byť v klube fyzicky prítomní. Fandom združuje ľudí aj

pomocou internetu a internetových stránok - takto dokáže obsiahnuť veľké množstvo

fanúšikov pomocou relatívne nízkych nákladov pre obe strany. Typické prejavy

fandomu sú organizovanie „conov“ (z anglického „convention“ – zhromaždenie,

zjazd), tzn. veľkých stretnutí fanúšikov určitého fenoménu na ktorý je obvykle

pozvaný aj nejaký významný, fanúšikmi uznávaný hosť (napr. fantasy spisovateľ na

zjazde fanúšikov fantasy) a takisto vydávanie tzv. fanzinov (z anglických „fan“ a

„magazine“ – fanúšikovský časopis). Neprehliadnuteľnou súčasťou ktoréhokoľvek

fandomu je aj písanie „fanficov“ (z anglických „fan“ a „fiction“ – fanúšikovská

spôsobom, ktorý postavy milostne zbližuje (hoci v knihe žiadny takýto vzťah

prítomný nebol) a podobne. Najmä v ázijských krajinách sa fandom stretáva aj na

akciách zvaných „cosplay“ (z anglických „costume“ a „player“ – hráč v kostýme),

kedy si fanúšikovia na svoje vlastné náklady dajú zhotoviť alebo zhotovia kostým,

ktorý sa v čo najvyššej miere podobá na kostým nejakej postavy (z filmu, knihy)

cosplayu cenu. U nás sa cosplay realizuje

r

časť

ilógie, Návrat kráľa, sa kniha síce stala intelektuálnou zaujímavosťou pre

profeso

iní spis

úspech

americ

a najlepší kostým vyhrá od organizátorov

len na st etnutiach anime a manga fanúšikov, v pozmenenej podobe sa s cosplayom

môžeme stretnúť aj u fanúšikov Pána prsteňov na živých rolových hrách.88

4.2 Fanúšikovia, fandom a médiá

Fandom Pána prsteňov má po celom svete ohromnú členskú základňu. Ak v

internetovom vyhľadávači zadáme hľadanie slov „fanúšikovské stránky Pána

prsteňov“, nájde nám viac ako milión šesťstošesťdesiat tisíc zahraničných stránok

a okolo stotridsaťosem tisíc slovenských výsledkov hľadania. Toľko fanúšikov sa

však nezrodilo zo dňa na deň, ani neboli do sveta fandomu prilákaní výhradne

úspechom filmovej trilógie Petera Jacksona. Za neuveriteľným množstvom fanúšikov

Pána prsteňov stojí pôvodné literárne dielo, film, no najmä médiá. Už samotný názov

tejto bakalárskej práce – Pán prsteňov ako mediálny fenomén – nám hovorí, ako

veľmi sa fenomén Pána prsteňov spája práve s médiami. Aby sme si dokázali

spojitosť úspechu tohto diela s médiami, pozrime sa na to, ako sa dielu darilo od jeho

vzniku. V roku 1955, keď bola vydavateľstvom Allen&Unwin vydaná posledná

tr

rské (najmä filologické) kruhy Anglicka a ďalšiu odbornú verejnosť (kritika,

ovatelia), no bežná čitateľská obec sa k dielu takmer nedostala. Žiadny masový

sa nekonal, teda aspoň zďaleka nie taký, ako keď bolo dielo uvedené na

ký trh v brožovanom vydaní. Carter píše:

„Pán prsteňov nemal vo Veľkej Británii nijaký strhujúci úspech. V roku 1956, rok potom, čo v Anglicku vyšiel posledný zväzok trilógie, doviezol Houghton Mifflin nezviazané výtlačky do Ameriky. Napriek tomu, že trilógiu recenzovalo mnoho významných literátov, nevzbudila veľkú pozornosť. Až po

88 Fandom. [online]. [citované 2007-06-25]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Fandom>

deviatich rokoch, keď vyšla v brožovanej podobe, upútala pozornosť miliónov čitateľov, ktorí sa na ňu vrhli s fantastickým nadšením.“89

Do istej miery možno tento rozdiel v predajnosti odôvodniť aj odlišnou cenou medzi

vydaním v tvrdej väzbe a brožovanej väzbe, veď zatiaľ čo pôvodné vydanie stálo až

pätnásť dolárov, trilógia v brožovanej väzbe sa dala kúpiť za necelé tri doláre. Na

druhej strane však druhá polovica šesťdesiatych rokov v Amerike bolo obdobím

rodiacich sa hippies, ktorí sa s dielom Pán prsteňov dokonale stotožnili a vyniesli ho

na pomyselný literárny trón, odkiaľ dielo nemalo ďaleko k širokým masám čitateľov.

Od tohto momentu popularita diela rástla priamo úmerne tomu, koľko pozornosti

dielu venovali médiá – a tie sa Pánovi prsteňov venovali intenzívne (stačí si zalistovať

v archívoch zahraničných periodík ako sú The New York Times, Washington Post, The

Guardian a podobne). Úspech knihy prežil celé roky šesťdesiate, ziskovo vstúpil do

rokov sedemdesiatych a v čase jeho najväčšej popularity prišiel nápad stvoriť

animovanú adaptáciu diela určenú do kín. Tento svoj úmysel v roku 1978 spolovice

realizoval režisér Ralph Bakshi, no podľa spoločnosti United Artists bola prvá časť

filmu takým prepadákom, že odmietla financovať pokračovanie, a tak zostala

animovaná verzia Pána prsteňov nedokončená. Hoci ohlasy a kritiky na tento film

boli rôzne, všeobecne sa film pokladá za neúspech a po prvom veľkom neúspechu

Pána prsteňov rozruch okolo kníh konečne ustal. Od konca sedemdesiatych rokov do

polovice rokov deväťdesiatych sa (s výnimkou rozhlasovej hry od BBC z roku 1981)

o Pánovi prsteňov takmer úplne mlčalo. Vystriedali sa generácie a mladí ľudia o diele

nevedeli vôbec nič - zahraničná mládež o diele nevedela, pretože médiá o ňom už

neinformovali a tunajšie československé a následne slovenské čitateľské publikum sa

k dielu nevedelo dostať, pretože Pán prsteňov neprešiel cez socialistickú cenzúru, bol

zakázaný a neskôr nevzbudil záujem vydavateľstiev. Až v druhej polovici

deväťdesiatych rokov, kedy začali na verejnosť presakovať informácie o chystanom

filme Pán prsteňov, sa Slováci prvýkrát stretli s týmto dielom v médiách.

S príchodom prvých filmových trailerov (ukážok) sa na našom trhu akoby zázračne

objavili preklady trilógie od vydavateľstva Slovart (bez ilustrácií, neskôr už aj

ilustrované verzie) a ošiaľ menom Pán prsteňov sa začal nanovo. Po obrovskom

úspechu filmovej trilógie už snáď nikde v civilizovanom svete nie je človek, ktorý by

toto dielo nepoznal, Slovensko nevynímajúc. A tak ak hovoríme o fenoméne Pána

89 CARTER, Lin. 2002. Zákulisí Pána prstenů. Praha : Argo, 2002, s.29

prsteňov, mali by sme vždy mať na pamäti, že toto dielo je fenoménom predovšetkým

ďaka médiám. Už sa to predsa raz stalo – keď dielo ignorovali médiá, nikto o ňom

nevede

. Ako už nazna

v

l. Ak teda chceme hovoriť o fandome Pána prsteňov, musíme si uvedomiť, že

jeho členovia sú združení vďaka médiám a pomocou médií. Ako teda vyzerá

zahraničný fandom diela?

4.3 Zahraničný fandom Pána prsteňov

Už sme spomenuli, čo je to fandom všeobecne a teraz si predstavíme podoby

tolkienovského fandomu v zahraničí. Najčastejšie sa tento fandom prejavuje ako

„Spoločenstvo Tolkiena“, a to na národnej úrovni – tieto spoločenstvá majú tendenciu

obsiahnuť všetkých fanúšikov Tolkienových diel danej krajiny a môžeme ich nájsť aj

pomocou internetu. Takto sa dá dopátrať k Spoločenstvu Tolkiena v Rakúsku,

Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Brazílii, Španielsku, Grécku, Poľsku, Rusku,

Amerike, Maďarsku, Peru, Švédsku, Fínsku, Nórsku, na Havaji, Kostarike, Filipínach

atď. To je naozaj úctyhodný počet fanúšikov po celom svete. Jeden z najväčších

a najlepšie riadených fandomov má, pravdaže, Veľká Británia a Spojené štáty

americké. A práve na pôde Spojených štátov (vo Wisconsine) vznikol jedinečný

fanúšikovský medzinárodný projekt – spoločnosť The One Ring a ich stránka

theonering.net s podtitulom „Stvorené fanúšikmi pre fanúšikov J.R.R. Tolkiena“. Táto

fanúšikovská komunita sa od ostatných líši svojou angažovanosťou do diania okolo

diel prof. Tolkiena, a teda zatiaľ čo iné fanúšikovské stránky len informujú o tom, čo

robí niekto iný, tento fandom realizuje svoje vlastné projekty spojené s Tolkienovými

dielami. Komunita na seba upozornila už pred a počas tvorby filmovej trilógie, keď

vďaka kontaktom medzi tvorcami a filmovým štábom získavala informácie o filmoch

„z prvej ruky“ – rovno od tvorcov. Je to takisto jediný fanúšikovský portál, ktorý má

dostatočne vysokú úroveň na to, aby novinky o filmoch dostával priamo od režiséra

filmu, Petera Jacksona. Ale zatiaľ najvýznamnejším počinom fanúšikov združených

okolo portálu theonering.net je určite dokumentárny film s názvom Ringers: Lord of

the Fans (2005) čuje názov filmu, dokument je zameraný práve na

fanúšikov Pána prsteňov a ostatných Tolkienových diel. Okrem spovedí fanúšikov

však prezentuje aj názor tvorcov filmu, názor väčšiny hercov, zakladateľov portálu

theonering.net, iných fantasy spisovateľov (napr. Terryho Pratchetta), rockových

kapiel inšpirovaných Tolkienovými dielami, fanúšikov z prvej vlny tolkienovského

ošiaľu (60. roky), tvorcov animovaného filmu, ako aj iných filmových celebrít. Ak

bolo zámerom tvorcov poskytnúť ucelený pohľad na to, akým obrovským

a celosvetovým fenoménom Pán prsteňov skutočne je, potom uspeli. Vo filme

zistíme

o, že byť fanúšikom neznamená byť pasívnym čitateľom

či divákom. Koniec koncov, to dokazuje už aj samotný zrod dokumentu, ocenený ako

„pozor

filmový

rsteňov niekoľko krát zmieňuje o tom, aké dôležité bolo pre Jacksona nerozhnevať si

steňov stal pre celé generácie čitateľov a bol si tiež vedomý toho, že

vo filme bude nútený vynechať celé dejové pasáže, dôležité postavy (Glorfindel)

, čo znamenal Pán prsteňov pre generáciu hippies, ako inšpiroval rockové

a metalové kapely a hudbu všeobecne, čo symbolizuje pre ekologických aktivistov, čo

si o ňom myslia deti aj staršia generácia, aké posolstvá si z neho ľudia dokázali

odniesť, aj to, prečo došlo k sfilmovaniu diela. Film je naozaj kvalitným ponorom do

sveta fanúšikov a ukazuje aj t

uhodný výkon v dokumentaristike“ v roku 2005.

Fenomén „tvrdého fanúšikovstva“ si vážil aj režisér Peter Jackson. Sean Astin,

predstaviteľ Sama, sa vo svojej knihe spomienok na nakrúcanie Pána

p

a rešpektovať pôvodných fanúšikov knihy a zároveň potešiť širšie filmové publikum.

Astin o tvorcoch filmu píše:

„Ku cti im je nutné priznať, že reagovali na niektoré veci, ktoré im povedali, či napísali fanúšikovia. Napríklad scéna, v ktorej Legolas skĺzne po chobote olifanta, odráža všeobecné pochopenie toho, akým idolom dievčat a žien sa mal Orlando [Legolas] stať. Pôvodne by v tom filme veľmi pravdepodobne vôbec nebola.“90

Režisérov rešpekt pred fanúšikmi Tolkiena dokazuje aj fakt, že sa pri filmovaní

trilógie spojil s Harrym Knowlesom, považovaným za jedného z najmocnejších ľudí

Hollywoodu. O Knowlesovi sa dá povedať, že je to akýsi samozvaný vyslanec

fanúšikov, tvorca stránky Ain’t It Cool News (aintitcool.com) kde zverejňuje

exkluzívny materiál o nových či chystaných filmoch a na základe týchto materiálov

predpovedá, či bude film úspešný alebo nie. Jackson sa s Knowlesom dohodol na

poskytovaní malých útržkov informácií, obrázkov či ukážok, pretože „obaja úprimne

túžili po tom, aby sa Pán prsteňov podaril a povzbudzovali horlivosť fanúšikov.“91

Jackson sa samozrejme knižných fanúšikov bál. Veľmi dobre vedel, akým dôležitým

dielom sa Pán pr

90 ASTIN, Sean – LAYDEN, Joe. 2005. Tam a zase zpátky – Vzpomínky na natáčení Pána prstenů. Brno : Alman, 2005, s.271 91 ASTIN-LAYDEN, Tam a zase zpátky – Vzpomínky na natáčení Pána prstenů. 2005, s.123

a nami

zdeform

neprijm

šak m e, no

spracovanie takej výrazne imaginatívnej knihy zabíja

ľuďo

esto nich dosadí postavy nedôležité, vedľajšie (Arwen), ktoré do istej miery

ujú pôvodný dej. Správne predpokladal, že skalní fanúšikovia tieto zmeny

ú ľahko (ak vôbec), čo by mohlo spôsobiť neúspech celej trilógie. Zároveň

usel tieto zmeny vykonať v záujme celistvosti a zrozumiteľnejšej naráciv

chápal aj fanúšikov, nakoniec, sám je jedným z najzarytejších Tolkienových

obdivovateľov.

„Peter je nakoniec tiež fanúšikom. Chcel priživiť plameň vášne nadšencov, preto im poskytoval malé kúsky informácií, lahôdky k nabudeniu chuti. Ale nie mnoho. Je podivuhodné, že na Knowlesových stránkach sa neobjavilo takmer nič, čo by tam Peter sám nechcel. To je jedna z mnohých obdivuhodných Peterových vlastností – chápe a váži si fanúšikovstvo.“92

Treba však zdôrazniť, že hoci sa Jacksonove filmy stali veľkým úspechom,

v Tolkienovom fandome spôsobili malú revolúciu. Doteraz jednotní fanúšikovia sa

rozdelili na filmových a knižných (fanúšikovia filmu obhajujú spád a menšie

množstvo postáv v porovnaní s knihou, ktorá sa vyznačuje veľmi rozsiahlymi opismi

prírodných scenérií a situácií vôbec), predfilmových a pofilmových (tí, ktorí poznali

Pána prsteňov ešte pred nakrútením filmu, sami seba považujú za naozajstných,

pravoverných fanúšikov s ktorými sa „pofilmoví“ nemôžu porovnávať) a nakoniec

vznikla aj špeciálna podskupinka tzv. „puristov“, ktorí neuznávajú film vôbec. Tvrdia,

že akékoľvek audiovizuálne

v ch ich vlastnú fantáziu, ich vlastné videnie Stredozeme. Stotožňujú sa tak

s názorom Tolkienovej rodiny, ktorá sa od filmov úplne dištancuje z rovnakého

dôvodu, tvrdiac, že Tolkien by s nakrútením filmov nesúhlasil (napriek tomu predal

práva na sfilmovanie). Puristi okrem iného filmu vyčítajú, že sa nedržal pôvodného

príbehu, ale tvorcovia si dovolili niektoré časti deja vynechať či nahradiť – a to je pre

nich absolútne neprijateľné.

Zvláštnym fanúšikovským fenoménom sa v zahraničí stali tzv. LARP-y. Slovo

LARP je zložené z iniciálok anglických slov Live Action Role Playing, čo by sme do

slovenčiny mohli preložiť ako živé akčné hranie roly. Ide o to, že fanúšikovia Pána

prsteňov si kúpia alebo dajú ušiť historický kostým, ku kostýmu si zoženú náležitú

zbraň a takto prezlečení za Gondorčana, elfa alebo hobita sa vyberú niekam do

prírody, kde sa organizuje autenticky vyzerajúca udalosť z prostredia Stredozeme.

92 ASTIN, Sean – LAYDEN, Joe. 2005. Tam a zase zpátky – Vzpomínky na natáčení Pána prstenů. Brno : Alman, 2005, s.123

Úlohou hráčov je správať sa a rozprávať ako fantazijná postava, ktorú si zvolili. Hráč

musí „hrať rolu“, úlohu danej postavy. Takto môže na vlastnej koži zažiť bitku

o Prsteň alebo dobývanie Helmovho žľabu – záujem o tieto akcie pochopiteľne z roka

rok rastie a vďaka LARP-om sa z Pána prsteňov stáva úplne „reálny“ zážitok.

Typickým predstaviteľom tohto druhu LARP-ov je nemecký LARP Rohan

zámku Veldenz a hráči v úlohe

ohirri

4.3.1 Organizovaný tolkienistický fandom

Tolkien

oficiáln

rofesora Tolkiena nazvaná jednoducho Tolkien Society. Organizácia o sebe píše:

nie členov Tolkien Society sa volá Oxonmoot a koná sa

počas niektorého víkendu koncom septembra, najčastejšie na Oxfordskej univerzite.

na

s podtitulom „Žijeme film“. LARP sa odohráva na

R mov bránia svoj domov – Rohan – pred útokmi nepriateľov. Takýchto akcií sa

však na celom svete koná nespočítateľné množstvo, podrobnejšie sa budeme venovať

tým, ktoré sa konajú na našom území.

Vo svete fandomu neexistujú len amatérske združenia nadšencov

ových diel. Koncom šesťdesiatych rokov vznikla vo Veľkej Británii prvá

a inštitúcia zaoberajúca sa v plnej miere výskumom a podporovaním diel

p

„Tolkien Society bola založená v roku 1969, aby šírila záujem o život a dielo J.R.R. Tolkiena, autora Hobita, Pána prsteňov, Silmarillionu a ďalších diel fikcie a filologických štúdií. Spoločnosť, založená v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Írska, registrovaná ako nezávislá a nezisková organizácia číslo 273809, má medzinárodné členstvo, ktoré pripravuje pravidelné publikácie a udalosti.“93

Spoločnosť Tolkien Society organizuje niekoľkokrát ročne veľké stretnutia svojich

členov. V jari sa koná Výročné všeobecné stretnutie a Výročná hostina, kde sa volia

predstavitelia spoločnosti a vystupujú rečníci s dopredu pripravenými prejavmi

o Tolkienovi, jeho dielach, alebo tom, ako tieto diela ovplyvnili život dotyčného

rečníka. Ďalšou udalosťou je tzv. Seminár, ktorý sa koná počas letných víkendov

a putuje po celej Británii. Seminár uvádza prednášky na vážne i ľahšie témy spojené

s Tolkienom a často sa odohráva na miestach spojených s Tolkienovým životom.

Tretie a najväčšie združe

93 About the Tolkien Society. [online]. [citované 2007-06-26]. Dostupné na: <http://www.tolkiensociety.org/ts_info/index.html>

Okrem iného si na tomto stretnutí členovia spoločnosti pripomínajú J.R.R. Tolkiena

návštevou cintorína Wolvercote, kde je autor pochovaný. Publikačná činnosť Tolkien

Society zahŕňa vydávanie dvojmesačníka Amon Hen, ktorý prináša novinky

a zaujímavé informácie a ročenku Mallorn, obsahujúcu kritické články a eseje

o Tolkienových dielach.

Táto spoločnosť však zďaleka nie je jediným súčasným predstaviteľom

organizovaného fandomu. V Spojených štátoch ešte v polovici šesťdesiatych rokov

vznikla Tolkien Society of America. V roku 1967 mala táto spoločnosť už viac ako

tisíc členov a vydávala noviny Green Dragon a The Tolkien Journal. V roku 1969

spoločnosť sponzorovala prvú tolkienistickú konferenciu, ktorá nebola zjazdom

fanúšikov science-fiction, ale mala skôr vedecký charakter. Podobne vznikla aj The

University of Wisconsin Tolkien and Fantasy Society (1966), ktorá je známa svojím

časopisom Orcrist. Významnou organizáciou je tiež The Mythopoeic Society, ktorá

funguje od roku 1970 až podnes, a ktorá asimilovala už spomínanú Tolkien Society of

America. Spoločnosť do svojich radov prijíma každého kto číta, študuje alebo píše

mýtické a fantasy žánre. Každé leto organizuje stretnutie Mythcon a publikuje tri

periodiká: mesačník Mythprint, ktorý informuje o nových knihách a článkoch,

občasník Mythlore, odborný časopis s kritikami mýtických a fantasy diel a ročenku

The Mythic Circle, zborník pôvodných poviedok a básní členov spoločenstva.

Zaujímavou inštitúciou je tiež Taruithorn, oxfordská tolkienistická spoločnosť, ktorá

združuje študentov Oxfordu. Konkuruje jej The Cambridge Tolkien Society

vydávajúca štvrťročník Anor. V New Yorku vznikla koncom roku 2000 organizácia

Heren Istarion, severovýchodná tolkienistická spoločnosť. Organizuje niekoľko

stretnutí svojich členov, a to najmä vtedy, kedy sa podľa knihy Pán prsteňov

odohrávali v Stredozemi veľké udalosti. Vydáva tiež vlastný časopis, Heren Istarion,

spolupracuje s niekoľkými ďalšími blízkymi spoločnosťami (napr. Mythopoeic

Society

z najsta

Tolkien

lam

a

). Nesmieme zabudnúť ani na The Tolkien Society Forodrim, jednu

rších tolkienistických spoločností, ktorá vznikla v roku 1972 (teda rok pred

ovou smrťou) vo Švédsku. Zaoberá sa najmä lingvistikou a Tolkienovými

i.94 die

94 Organized Tolkien fandom. [online]. [parafrázované 2007-06-26]<

. Dostupné na: rganized_Tolkien_fandomhttp://en.wikipedia.org/wiki/Tolkien_fandom#O >

„Tolkienistická spoločnosť Forodrim je nereligiózna, nepolitická asociácia ľudí, ktorí obľubujú diela britského autora a filológa J.R.R. Tolkiena a rozprávky vo všeobecnosti. Slovo Forodrim pochádza zo sindarskej elfčiny, jazyka vytvoreného profesorom Tolkienom pre jeho fiktívny ľud, a znamená Ľudia severu.“95

Spoločnosť Forodrim má aj svoju elfsko-lingvistickú odnož v podobe spolku

Mellonath Daeron, ktorá sa zaoberá výhradne štúdiom jazykov. Všíma si

redovšetkým jazyk Quenya a Sindarin a ich systémy zápisu známe ako tengwar

ýchto elfských jazykov a snaží sa

ť materiál spojený s týmito jazykmi a zverejňovať ho všetkým potenciálnym

šikov diel profesora Tolkiena. Fandom sa volá Spoločenstvo Tolkiena,

vzniklo

Počas s

podpor

sa dočí

lovenskej republiky, ako aj ďalšími

p

a cirth. Spolok organizuje pravidelné kurzy výučby t

zbiera

záujemcom.96

4.4 Tolkienistický fandom na Slovensku

Slovensko má, rovnako ako zahraničné krajiny, oficiálny tolkienistický fandom

zložený z fanú

1. mája 2002 s podporou časopisu Fantázia a občianskeho združenia Fantázia.

vojej niekoľkoročnej existencie zriadil niekoľko webových stránok za účelom

y a propagácie Tolkienových diel. Na hlavnej stránke Spoločenstva Tolkiena

tame:

„Spoločenstvo Tolkiena (ďalej len ST) je registrované združenie ľudí, fanov zaoberajúcich sa fantastikou a predovšetkým témou diel pána J.R.R. Tolkiena. Našou prvoradou snahou je združovať ľudí, ktorých Tolkienove diela zaujali rovnako vášnivo ako nás a majú záujem stretávať sa, či komunikovať s rovnakou krvnou skupinou. (...) Ďalšou snahou je zveľaďovanie mena profesora Tolkiena, šírenie myšlienok a posolstiev jeho diela, ale takisto osobne prispievať k doplňovaniu informácií, ktoré by pomohli zodpovedať niektoré nejasné otázky. V rámci zbierania týchto informácií ST spolupracuje s inými záujmovými skupinami, či jednotlivcami (autormi, prekladateľmi, teoretikmi, výtvarníkmi) zo Sspoločenstvami prevažne z Českej republiky. Mimo týchto prioritných aktivít sa ST podieľa aj na tvorbe rôznych verejných stretnutí ľudí zaoberajúcich sa fantastikou (conov), organizuje takéto stretnutia a podporuje myšlienku takýchto stretnutí svojou účasťou. Vyhlasuje tiež rôzne autorské súťaže na

95 About Forodrim. [online]. [citované 2007-06-26]. Dostupné na: <http://www.forodrim.org/forodrim_en1.html> 96 Mellonath Daeron. [online]. [parafrázované 2007-06-26]. Dostup<

né na: http://www.forodrim.org/daeron/md_home.html>

Tolkienovskú tému, či už sa jedná o kreslenie alebo písanie a následne propaguje najlepších autorov.“97

Spoločenstvo Tolkiena zriadilo internetovú stránku www.tolkien.sk, ktorá je určená

pre všetkých (aj neregistrovaných) fanúšikov a na ktorej uverejňuje novinky

a zaujímavosti zo sveta diel J.R.R. Tolkiena. Stránka obsahuje aj diskusné fórum, na

ktorom možno spoznať ďalších fanúšikov a venovať sa riešeniu sporných faktov

Tolkiv enových dielach, alebo dohadovať lokálne stretnutia fanúšikov z celého

Slovenska. Ďalšie stránky Spoločenstvo zriadilo na adrese

http://spolocenstvo.tolkien.sk/, tieto sú však určené len pre registrovaných (platiacich)

členov Spoločenstva Tolkiena a slúžia na vybavovanie interných záležitostí v rámci

fandomu. Okrem toho Spoločenstvo vydáva fanzin Athelas, ktorý vychádza

s nepravidelnou periodicitou v spolupráci s vydavateľstvom Archpress.

Ďalšie významnejšie slovenské webstránky podporujúce tolkienistický fandom

sú www.panprstenov.com a www.fantazia.sk. Občianske združenie Fantázia vydáva

jediný slovenský časopis orientovaný na fantasy, sci-fi a horor (Fantázia), podieľa sa

na organizovaní zhromaždení fanúšikov fantasy a sci-fi a významnou mierou

prispieva k zveľaďovaniu slovenského tolkienistického fandomu či už pomocou

článkov v časopise Fantázia alebo organizovaním stretnutí nadšencov Tolkiena. Portál

www.panprstenov.com sa zameriava na spravodajskú činnosť v oblasti Tolkienových

diel aj jeho samého a v súčasnosti je to najaktívnejší tolkienistický server s diskusným

fórom, encyklopédiou Stredozeme - Ardapediou (podľa vzoru známej medzinárodnej

internetovej encyklopédie www.wikipedia.org) a obdivovateľom Pána prsteňov

ponúka aj strategickú onlinovú hru inšpirovanú Stredozemou s názvom Eldarion.98

Slovenský tolkienistický fandom sa zúčastňuje aj na LARP-ch. Asi

najúspešnejším a najväčším LARP-om je česká bojová akcia Dobývanie Helmovho

žľabu, ktorá sa koná blízko obce Rozkoš pri Znojme a účastní sa na nej takmer 500

Čechov a Slovákov. Účastníci si vyberajú spomedzi niekoľkých národov – môžu hrať

za ľudí z Rohanu, elfov z Lothlórienu, príšery z Orthanku, škratov z Hmlových hôr,

potomkov Dúnadanov z Vrchoviny alebo entov z Fangornu.99 Medzi väčšie slovenské

akcie patrí LARP Les Garoton konajúci sa začiatkom leta v Betliari a augustový

97 O Spoločenstve. [online]. [citované 2007-06-29]. Dostupné na: <http://spolocenstvo.tolkien.sk/spolocenstvo.php> 98 Eldarion. [online]. [parafrázované 2007-06-29]. Dostupné na: <http://eldarion.panprstenov.com/> 99 Dobývání Helmova žlebu. [online]. [parafrázované 2007-06-30]. Dostupné na: <http://dhz.wz.cz/uvod.htm>

LARP

, živé rolové hry, priateľské

stretnutia, nábory nováčikov a podobne. Okrem toho sa angažuje aj v iných akciách

súvisiacich s fantasy tematikou (ComicSalon), propaguje fantastiku ako takú

a spolupracuje so spriatelenými fandomami (Star Wars, Star Trek, Harry Potter atď).

Môžem pokojne konštatovať, že slovenský tolkienistický fandom zažil obdobie

najväčšieho úspechu filmovej trilógie a v súčasnosti nie je o nič menej aktívny ako

v časoch ovácií a oskarových výhier Pána prsteňov.

Tordhan pri Považskej Bystrici, ktorý má spomedzi slovenských živých

rolových hier najvyššiu účasť hráčov – do hry zapája takmer dvesto herných

aj neherných postáv. Tieto dva LARPy však nie sú založené priamo na Tolkienovej

Stredozemi. Sú ňou však výrazne inšpirované – od kostýmov, cez zbrane, až po herné

rasy a povolania. Do organizácie týchto dvoch najväčších slovenských LARPov sa

zapája aj slovenské Spoločenstvo Tolkiena a menšie pridružené fantasy komunity.

Je evidentné, že slovenská fantasy a tolkienistická scéna je aktívna a živá.

Stretáva sa a diskutuje nielen na mnohých fórach a webstránkach, ale organizuje aj

vlastné festivaly (SlavCon, IstroCon), prednášky

e

mi – práve tie

popula

starým eposom a rozprávkam, archetypmi a cestou hrdinov starým mýtom.

Táto an

v prírode. Spomenuli sme oficiálne inštitúcie venujúce sa problematike Tolkienových

Záver

Knižná trilógia Pán prsteňov je na trhu už presne 53 rokov. Za ten čas prežila

doby ohromného úspechu a chvály, no aj obdobia nezáujmu a ignorácie. Jedna

generácia ju milovala, ďalšia o nej už vôbec nevedela. Táto sínusoida úspechu

a neúspechu diela do značnej miery súvisí s podporou média

rizujú dielo do takej miery, aby si dokázalo vybudovať stálu základňu

fanúšikov a prežilo dlhšie než len krátke obdobie po uvedení diela na trh. Toto sa

Pánovi prsteňov podarilo. Podarilo sa mu stať fenoménom, ktorý je natoľko

nadčasový, že nech sa objaví kedykoľvek (roky päťdesiate, šesťdesiate,

sedemdesiate...) a v akejkoľvek podobe (rozhlasová hra, film, animovaný film), vždy

zaujme a pritiahne pozornosť nielen médií, ale aj širokej verejnosti.

V práci sme sa venovali mytologickej štruktúre diela, rozborom ktorej sme

chceli dokázať, že Pán prsteňov naozaj predstavuje výnimočné dielo. Hrdinami

podobné

alýza spolu s analýzou filmovej narácie dokazuje, že hoci je dielo súčasťou

populárnej kultúry, vyznačuje sa znakmi, ktoré ju z tejto kultúry vydeľujú ako niečo

atypické, svojské, a to je pravdepodobne dôvod, prečo je aj po toľkých rokoch dielo

také obľúbené. Dá sa teda povedať, že fenomén Pána prsteňov spočíva v špecifickej

mytológii a kozmológii diela, v populárnej literatúre veľmi ojedinelej a o to viac

cennej.

Neoddeliteľnou súčasťou tohto nevšedného diela je aj jeho verné publikum.

V práci sme sa snažili poukázať na to, aké početné a nadšené obecenstvo si Pán

prsteňov za pol storočie svojej existencie vybudoval. Obecenstvo zložené z bežných

fanúšikov knihy, neskorších fanúšikov filmu, ale aj takých, ktorí vďaka dielu objavili

svoj záujem o fantastiku a venujú sa organizovaniu stretávok a živých rolových hier

diel, lingvistické združenia, organizácie zaoberajúce sa mýtmi, i také, ktoré

dnoducho propagujú a šíria Tolkienovu tvorbu svojimi fanúšikovskými časopismi.

šetci títo fanúšikovia, či už združení pod hlavičkou organizácie alebo nie, sa stali

ňov – práca v plnej miere splnila.

. Tam a zase zpátky – Vzpomínky na natáčení

TER, Humphrey. 1979. The Inklings: C.S. Lewis, J.R.R. Tolkien, Charles

lisí Pána prstenů. Praha : Argo.

Praha : Baronet.

ERRÉ, Vincent. 2006. Na březích Středozemě. Praha : Mladá fronta.

PLENCNER, Alexander: Hrani ium 1-2 Katedry masmediálnej

komunikácie. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a

Metoda v Trnave, s.53-64

:

je

V

cieľom našej analýzy a skúmania. Myslíme si preto, že svoj cieľ – reflexiu

mediálneho publika Pána prste

Použitá literatúra

ASTIN, Sean – LAYDEN, Joe. 2005

Pán prstenů. Brno : Alman.

BARTHES, Roland. 2004. Mytologie. Praha : Dokořán.

CAMPBELL, Joseph. 1998. Mýty. Praha : Pragma.

CARPEN

Williams and their friends. Boston : Houghton Mifflin.

CARPENTER, Humphrey – TOLKIEN, Christopher. 1981. The Letters of J.R.R.

Tolkien. Boston : Houghton Mifflin.

CARTER, Lin. 2002. Záku

COREN, Michael. 2002. Život Pána prstenů: J.R.R. Tolkien.

ELLWOOD, Robert. 2004. Frodova cesta. Příběh Pána prstenů a náš život. Brno :

Alman.

F

ce fantázie. In: Kolokv

PRICE, Stuart. 1998. Media Studies. Edinburg : Longman.

TOLKIEN, John Ronald Reuel. 2002. Pán prsteňov. Návrat kráľa. Bratislava

Slovart.

Internetové zdroje

AUDEN, Hugh Wystan. 1954. „The Hero is a Hobbit.“ [online]. In: New York Time

[citované 2007-01-25]. Dostupné na: <

s.

www.nytimes.com/1954/10/31/books/tolkien-

fellowship.html>

BARR, Donald. 1955. „Shadowy World of Men and Hobbits.“ [online]. In : N

York Times. [citované 2007-01-25]. Dostupné n

<

ew

a:

lwww.nytimes.com/1955/05/01/books/tolkien-towers.htm >

JENKYNS, Richard. 2002. „Bored of the Rings.“ [online]. In: The New Republic.

[citované 2007-01-25]. Dostupné na:

<https://ssl.tnr.com/p/docsub.mhtml?i=20020128&s=jenkyns20020128>

MUIR, Edwin. 1954. „How Tolkien triumphed over the critics“. [online]. In:

Observer. [citované 2007-01-25]. Dostupné na:

<http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3935561.stm>

ORVILLE, Prescott. 1954. „Books of the Times.“ [online]. In: New York Times.

res=F70A17FF345A157B93C0A9178A

[citované 2007-01-25]. Dostupné na:

<http://select.nytimes.com/gst/abstract.html?

D95F408585F9>

Kritiky. [online]. [citované 2007-01-25]. Dostupné na

http://search.barnesandnoble.com/booksearch/isbninquiry.asp?z=y&ean=9780345339

706&displayonly=REV

Kritiky. [online]. [citované 2007-01-25]. Dostupné na

http://www.theonering.com/docs/2437.html

07-06-05]. Dostupné na:

age.html

Cultural and Linguistic Conservation. [online]. [citované 20

<http://www.nationalgeographic.com/ngbeyond/rings/langu >

ostupné na: The Return of the King. [online]. [citované 2007-03-20]. D

<http://www.imdb.com/title/tt0167260/>

Trivia for The Return of the King. [online]. [citované 2007-03-20]. Dostup

<

né na:

http://imdb.com/title/tt0167260/trivia>

Movie FAQ. [online]. [citované 2007-06-21]. Dostupné na:

<http://www.theonering.net/movie/faq/page03.html>

Fandom. [online]. [citované 2007-06-25]. Dostupné na:

<http://en.wikipedia.org/wiki/Fandom>

About the Tolkien Society. [online]. [citované 2007-06-26]. Dostupné na:

<http://www.tolkiensociety.org/ts_info/index.html>

Organized Tolkien fandom. [online]. [parafrázované 2007-06-26

<

]. Dostupné na:

nized_Tolkien_fandomhttp://en.wikipedia.org/wiki/Tolkien_fandom#Orga >

:

1.html

About Forodrim. [online]. [citované 2007-06-26]. Dostupné na

<http://www.forodrim.org/forodrim_en >

on/md_home.html

Mellonath Daeron. [online]. [parafrázované 2007-06-26]. Dostupné na:

<http://www.forodrim.org/daer >

Spoločenstve. [online]. [citované 2007-06-29]. Dostupné na:

<http://spolocenstvo.tolkien.sk/spolocenstvo.php

O

>

Eldarion. [online]. [parafrázované 2007-06-29]. Dostupné na:

<http://eldarion.panprstenov.com/>

Dobývání Helmova žlebu. [online]. [parafrázované 2007-06-30]. Dostupné na:

<http://dhz.wz.cz/uvod.htm>