Číslo39. V Prešporku, dňa 20. septembra 1918. Ročník 9..

Podplatné od 1. júla 1918 na rok 12 korún, na pol roka 6 korún.

Pane, ratuj nás, lebo hynieme...

Slová apoštolov k Ježišovi povedané, hodia sa na pomery dnešné znamenite.

Skoro každý mesiac čítame presmutnú štatistiku o novšom a novšom umieraní malých detí.

Mnoho sa píše i reční o záchrane detí; utvořily sa k tomuto cieľu už aj rôzne ligy — takzvané patronaže — ktoré si vytkly za cief ratovať deti národa. No napriek to-, mu smutná štatistika ]e stále smutnejšia, deti národa hynú, umierajú vo veľkom počte ďalej. Čierne číslice štatistiky tejto nechce už ani sledovať človek milujúci ná­rod, lebo srdce pri čítaní tomto puká bô­ľom.

Pochodil som po našich krajoch; sho-váral som sa s učiteľmi i s učiteľkami de­dinskými i mestskými. Vypytoval. som sa každého a každej na národný pokrok ško­ly, detí, a slyším chváliť pracovitosť žien, ale zároveň slyším i tú starostlivú po­známku: „Dnes je to ešte jako tak. Ženy pracujú, mozolia až do úmoru od svitu do mraku, udržujú dom a hospodárstvo, do­robia chlebíčka, ale čo bude, až národ vy­čerpá svoju silu, až klesne? Každý sa dnes rýchlo vyčerpá, lebo pracuje nad svoje sily. A veru, jestli to tak pôjde ďalej, po nejakých 10 ťokoch nebude vôbec už potreba škôl v našich dedinkách'a meste­čkách.

S úžasom pýtam sa učiteľa, nuž a pre­čo?

Nebude detí! znela odpoveď. A prečo nebude detí? A tu mi zase odpovedá: „U nás je bieda, nedostatočná výživa pre ma­lé deti. Aj matky su slabo stravované, i preto nemôžu sa starať o deti tak, ako je zapotreby. Kdeže stačí matke ťažko pra­cujúcej 12-J—15 kilo zbožia na mesiac, kto­ré jej rekviranti vydelia?! Ci v stave je táto matka pri 12 kilo zbožia mesačne vy-plekať dieťa národa? Nie, nie je vstave. A

preto úmrtie deti je strašné. Nákazlivé ne­moce: dyfteritis, šarlach, osýpky, angina atď., ničia deti až na strach Boží. Lekár je znamenitý, zkúsený a predsa umierajú v počte veľkom veľkí i malí, jako nikdy pred tým, obzvláště mládež.

2eny už len poriedko, alebo vôbec ne­rodia. Úrodná naša zem mohla by živiť dvadsaťkrát toľko detí ešte. Ale ženy ne­chcú deti. V niektorej našej obci veľkej, majúcej 4000 duší, i bohatej, priniesli ku krstu minulého roku 8—10 detí. Osem d e t í . . . . Bože, keď to tak pôjde, za päť, šesť rokov budeme môcť školu zavrieť. Bola by zbytočná, veď kto vie, či aj tých 8—10 deťušiek vyrastie a vychová sa . . . Áno, od učiteľov a učiteliek slyším jedno a to isté: „Nebude potreba škôl, ani učite­ľov, ani učiteliek, poneváč nebude det í . . " Ach Bože, prebože, čo bude teda z nás Slovákov za desať, dvadsať rokov? Ne­bolo nás pred válkou premnoho a bude-me-li hynúť takto i ďalej -—- —. Každému úzkostlivé bije srdce, keď si na to po­myslí.

Požehnané, stokrát požehnané deti ná­roda nášho ratujme, ratujme všemožne! Pomáhajme chudobným mamičkám, daj­me im pre deťušky toho vezdajšieho chle­bíčka, trochu mliečka, šatečky, botečky atď., aby sa oratovaly deti naše, nádej naša, viera naša. Nieto hriech; ani zákon to nezakazuje, žeby sme sa nemali domá­hať spravedlivosti a rovnoprávnosti; žeby sme nemali nástojiť'na tom, aby naše deti aj v školách boly vychovávané pre nás, pre národ náš. Žiadajme, aby v školách páni učitelia a páni professori učili deti naše aj k láske svojho rodu, slovenského rodu, bo takto aj ich vernosť k vlasti bude jasnejšia nad since. Volajme a kričme teda za deti naše vždy a všade hlasom srdečným ale neústupným. Zachránime-li si deti naše krásné, rozumné a zdravé, istotne svitne nám budúcnosť lepšia, svobodnejšia.

Ešte vždy tečie krv*, potokami. Lud umiera vo veľkom počte na bojišti i tu do­ma. Medzi týmito okolnosťami dajme sa

do roboty za budúcnosť našu, za deti na­še. Božie požehnanie spočiň na detoch, na domoch a rodinách našich. Milujme sa vo­spolok. Láska premáha svet.

Nesvornosť, bočenie, nedôvera, zášt, divý shon za sobeckými cieľami, všetky krehkosti a hriechy duše ľudskej, zmiznite zo sŕdc našich, aby nás nepriviedly na po­kraj hrobu.

F. T o m á n e k .

Svetová vojna. Talianske bojište.

Úradná zpráva so dňa 1. septembra. Pri Mori a Monte Cimone nepriateľsky

patroly sme odrazili. Na území Sedem obcí viac talianskych

výpadov sa zmarilo. Nepriateľ v údolí Brenty čiaru našich

predných stráž trochu odtiskol. Na albánskom pobreží Taliani márne sa

pokúsili vyrvať nám v posledné dni získané priestory.

Náčelník generálneho štábu.

Úradná zpráva so dňa 17. septembra-Medzi Brentou a Monte Solarolo Ťahaní

včera ráno po silnej, až bubnovej kanonáde išli na útok. Ich útočiace oddiely v doline Brenta a pred Col Caprille sem palbou od­bili.

Na Asolone pod vplyvom našich batterií nemohli vynsť zo svojich zákop.

Na Monte Pertica a na Solarole, taktiež na končiari Tasso prišlo k urputným bojom, v ktorých nepriateľ musel tiež cúvnuť. Na ostatných odsekoch na viacerých časfách živá letúňska činnosť.

Nä západnom fronte u rakúsko-uhorských čiat nebolo väčšej bojovnej činnosti.

V Albánii u Pojaniny obnovené výpady Talianov sa zmařily.

Náčelník generálneho štába.

Bojište nemecko-francúzske. Nemecká úradná zpráva so dňa 16. sep­

tembra. A r m á d y d e d i č a b a v o r s k é h o

t r ó n u R u p p r e c h t a a g e n e r á l p l u -

ur«w* SLOVENSKÉ WDOVINOVgSL Číslo 39.

•

k o v n í k a B o e h n a : Na rovine Lysu od kanála La Bassée na juh previedli sme výs­ledné podujatia. Medzi Havrincourtom a Epehy včasné ráno bol prudký delostrelecký boj, po ktorom pri Havrincourte a od1 Ha-vrincourtu na juh následovaly čiastočné úto­ky. Nepriateľa sme odrazili- Yo dne bojovná činnosť zostala v miernych medziach. Od Vermandu na severovýchod, v hore Holnon a pri Essigny le Grand boje pechoty.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o t r ó -n u : Medzi Aillettou a Aisnou prudké čia­stočné útoky. Po marných výpadoch nepria­teľ večer znova' sa pohol k útoku. Vo vše­obecnosti sme ho odrazili. Nepriateľ miesto, na ktoré v bojoch predošlých dní vtrhol, o volaco rozšíril a usalašil sa na južnej časti Vailly.

Medzi Aisnou a Vešlou nepriateľská pe­chota zostala nečinná. . Malé francúzske hniezda, ktoré ešte zostaly z bojov 14. sep­tembra svedených, sme očistili.

A r m á d y g e n e r á l a Q a l l w i t z a : Od Cote Lorraine po Mosel delostrelecká činnosť večer časom ožila. Pred našou no­vou pozíciou opätovne vyvinuly sa boje pe­choty, z ktorých sme priviedli zajatých. Ve­čer nepriateľ stál asi na čiare Fresnes—St-Hilaire—Haucourt—Rembercourt a v rane-skej hore.

A r m á d y w u r t t e m b e r g s k é h o n i e ž a t a A l b r e c h t a : Výpady ne­

priateľa na lotharingskom fronte sme odbili. Z pomsty za opätovné bombardovanie ne­

meckých miest naše bomby hádžuce lieta-cie roje minulej noci hodily na Paríž 22.000 kilov bomb. Včera sme sostrelili 24 nepria­teľských lietadiel a 15 upútaných vzducho­lodí.

Ludendorff, prvý hlavný kvartier-maíster,

Nad Fiume sostrelili americké lietadlo. Viedeň, 17- septembra. Námornícka: sek­

cia ministerstva vojny oznamuje: Dňa 15. septembra na poludnie jedon ame­

rický letúň okúsil sa vyskúmať fiumánske osady. Vo veľkej výške trafily ho naše odL straňujúce baťterie a lietadlo horiac sa srú-tilo.

Dopisy. Z Lakšárskej novejvsi (st- prešporská). Kráčam dolu dedinou o 9. hodine večer.

Utiahnutie sa Nemcov pri St, Mihieíi. Berlín, 16. sptembra. (Wolffova kancellá-

ria). Dohodová tlač, ako sa dalo predvídať, vo veľké víťazstvo rozduchuje pri St. Mi-hieli prevedené válečné operácie, v ktorých sa po prvý raz zúčastnila prvá americká ar­máda pod velením .generála Pershinga. Ku prvému výsledku připojované nádeje sú však prinajmenej predčasné, lebo nemecké vojsko neprebojovalo boj až do rozhodnutia, lež sa utiahlo do svojich vopred prichysta­ných pozícií. Napriek zprávám dohody o veľkom víťazstve Amerikánom nepodarilo sa pomýliť utiahnutie sa Nemcov od St. Mi-hielu- Že Amerikáni pri St. Mihieli priviedli zajatých, to sa rozumie samo od seba, ale sdělený počet zajatých (Americká úradná zpráva oznamuje 15.000 zajatých) je silne prehnaný.

Vojna na mori a v povetrí Potopený 8000 túnový parník.

Londýn, 16. septembra. (Reuterova kan-cellária). 7988 túnový parník „Garvay-Cast-le", ktorý sa z Anglická pohol do južnej Afriky, vo štvrtok ráno o 7. hodine bol po-torpedovaný. 34 mužov a 121 cestovateľov zmizlo. Železničného ministra južnej Afriky Burtona zachránili. Na búrlivom mori k po­moci pospiechajúce lode zachránily viac sto osôb. Torpedo loď trafilo medzi strojárňou a kotlom, vyrazilo na nej dieru až hore po pa-lubu. Na lodi bolo 749 cestovateľov, zväčša žien a detí.

V dedine je ticho, iba naraz zavznie trúba hlásnika — ako by išla zpod zeme. Hlása chválu Bohu a želá ľudom, oby odpočívali s Kristom Pánom. Povedám, v dedine je ti­cho. Iba kde tu vidno svetielko. Ale nie. Hľa! tam jedon dom osvetlený jako kaštieľ. Zdá sa ti, že by to mala byť škola. Ale nie, nešťastná ubohá dedinka naša má školku chatrnú a chudobnú; je ona pravou sestrič­kou kostolíčka' .tiež chudobného- Ten osvet- -lený dom je krčma židáčkova. Prejde ťa mráz. Išiel by si dnu, ale hrôza ťa chytá. Do brloha hriechu, zkázy a hynutia nášho ľudu-Nie, varuj, nechoď! Zvonku počuť krik roz­topašných mládencov. Smejú sa, skáču a vadia sa ako diablom posedlé duše. Desný úsmev im je na' tvári, divo im hladia oči. Prichádza hodina, pani urodzenej Katyne sa chce spať. Vyženie mládencov i niekto­rých korheľov von. Hľa, ide jeden. Širák na krivo, shrbený, krok neistý. Shovára sa sám so sebou. Tacká sa, spadne, zdvihne sa a zas cupká domov- Okolo tmavá noc. Hlás­nik zatrúbi a želá ľudu: Odpočívajte s Kri­stom Pánom! Ale ešte tmavšia noc je v du­ši toho korheľa. Čo cez týždeň horko-ťažko zarobil, prepil to. Ozbíjal ženu i deti- Tie čakajú naň doma hladné, uplakané. Hriech, zlosť, choroba, nešťastie, bieda, žobrácka palica, hanba všetko to tiahlo za tým úbo­žiakom idúcim v nočnú hodinu z krčmy do­mov. A to prečo? Nuž preto, lebo v duši to­ho človeka panuje hrozitánská tma. Nevidí kahančeka so svetlom. Áno, nevidí, nevidí kahančeka so svetlom. A žiaľ Bohu, nevidí toho kahančeka u nás nikto, veru nikto. Ne­svieti nikomu. Bo veď v našej dedine oso­bná hrdosť zmizla, sebavedomie zaspalo, spravodlivosť vyšla na posmech a túžba po pravde, po vzdelanosti chodí od domu do domu po žobraní.

Deti. naše deti skoro až do Vianoc pasú kravy na pasienkoch a vylievajú syslov alebo chodia do rubiska kôru a pníky rúbať. Či deti majú byť vyučené alebo sprosté, o to hlava nikoho nebolí. Nuž ale Kriste zve­lebený, Matičko z výsosti, neni u nás žiad­nych zastavateľov, žiadnych rožihačov: ktorí by aj u nás ten kahančok zažali?! Ó sú, štyria rožihači sú u nás, ale kahančok zažať nevedia- Prvým rožihačom by mali byť náš knežíček, a mali by zažať kahančok svätým náboženstvom. Oni chudáček usilujú sa, usilujú zažať kahančok, bo veď sedia vo spovedelnici, v kostolíčku takmer celý deň a volajú národ na cestu pokánia- A či prichá­dzajú húfne ľudia na túto cestu? Nie. Prídu niektoré staré ženičky a viac nikto. Húfy ľudu na slová kňazove odpovedajú: Akože sa môžem modliť, keďže mi v bruchu škrká, keďže som hladný, akože sa budem modliť, keďže pri dorábaní chleba — v nedostatku chleba — od mdloby vypadla mi z rúk ko­sá?

A tak kahančok sv. náboženstvom zažatý, nehorí.

Druhým rožihačom mal by byt náš pá* notár, on mal by zažať kahančok spravodli­vými, ľud brániacimi zákonami. On pán no­tár sa snáď aj usiluje, ale chudiatko on je hluchý ako ten peň a nemôže sa s ľudom dorozumieť a preto kahančok náš nehorí. Tretím rožihačom mal by byť náš pán rech-tor Kubalä; on by mal zažať kahančok ve­dou, učenosťou; snáď sa aj usiluje, ale chu­diatko, on má mnoho všeliakých starostí, pre ktoré učenosť vyíučí mu z hlavienky, a tak kahančok náš nehorí. Štvrtým rožiha­čom mal by byť náš rychtář Včelka, on by mal zažať kahančok pravdou, ale on chu­diatko je takým pokrčeným služobníkom, že na rozkaz vyšší vrhne sa i dolu hlavou do vody a preto kahančok náš zase len nehorí. Jejda Maria, jejdanenky, nuž či už neprine­sie nám nikto kahančok so svetlom?

Oj priniesly kahančok so svetlom aj do našej dedinky, priniesly ho tri panenky a povedaly dľa písma svätého toto: „Tu máte . zo svetla nášho, lebo lampy, kahančoky va­še vyhasínajú. Začaly cvičiť mládež divadlo, išly predstaviť národu obraz z ľudu „Siro-t u." A čo sa stalo? Pre toto jediné svetiel­ko, pre tento jediný kahančok nastal pohon veľký. Dievčatá naháňäly po Malackách pre poučný ľudový kus, že ho hrály v obci našej- Rozumie sa samo sebou, že takto za­hasené bolo i toto jediné svetielko naše. A za to sláva vám výborní zastupitelia naši! Sláva vám notáru, rechtoru, rychtářů za va­še vavríny, ktoré ste si nadobudli okolo zhášania svetielka nášho! A veď Boh dobro­tivý je svedkom naším, že v srdciach na­šich je sluvo: „vla;sf" pojmu pu?>valný, vcá-cny- My tú vlasť neponímáme za otázku brucha, za otázku moci a panovania; lež my ju ponímame za dobrú našu mať, ktorá jednako bráni svoje deti; jednako všetky deti, i Maďarov, á Slovákov atď. Tá naša vlasť má byť zbudovaná na svobodě, na ob­čianskych čnosťách, na láske ku zákonom Božím, na láske k svojmu rodu. Toto je po­jem náš o vlasti. A vy panenky príďte, ó príďte ešte raz a prineste a dajte nám zo svetla vášho ešte raz, lebo kahančeky naše docela vyhasly. — E v a n g e l i m a n n.

Zahraničný minister gróf Burián nabída mier. Rakúsko-uhorská vláda sa usniesla vy­zvať všetk3' válečné strany, priateľov i ne­priateľov, aby cieľom zakončenia strašnej vojny do daktorého neutrálneho štátu posla­ly svojich zástupcov a aby sa tam začali ra­diť o tom, jako by bolo možno uzavret po­koj. Porady tieto nezaväzujú k ničomu ni­koho, tu sa má len uvažovať a skúmať, či by nebolo možno stvoriť tie predpodmienky, ktoré by umožnily čímskoršie započatie vy­jednávania o pokoj- Prvý takýto krok z na­šej strany bol urobený 12. decembra 1916 Dohoda vtedy túto našu nabídku odmietla. Od toho času — píše Burián — vefmi sa zmenila nálada aj u našich nepriateľov. Ľud aj v nepriateľských štátoch túži po pokoji. Ďalej aj zaťatí štátnici nepriateľskí vyjadru­jú sa dnes už o veľa skromnejšie než pred­tým. A ponuknutie pokoja stálo sa v takom čase, keď naša i nemecká armáda stojí na zemi nepriateľov, a tak nepriateľia naši ne-

Číslo 39. SL&VEN8SS OJDQV8 NOWm Sirass 8L

môžu riecť, že ponuknutie pokoja je znakom našej slabosti. Zvláštnou nótou bol tento krok daný k vedomosti Sv. Stolice a bolo pri tom apelováno na záujem pápeža za po­koj. Ako príjmu a či vôbec príjmu nabídku nášho ministra štáty nepriateľské, nevedno. Anglická a francúzska tlač vyzváňa, že na­bídku vlády štvordohody odmrštia.

Lístok z bojišťa. D ô s t o j n ý P á n Re­d a c t o r ! Sme na francúzskom bojišti a preto spomíname si na Vás a na našu krev vo vlasti našej- Sme zdraví, ktorého zdravia prajeme aj naším domácim. Pozdravy po­sielame naším rodičom, pokrevným priate­ľom, naším ženám, milenkám a všetkým či­tateľom týchto novín. Korporal Štefan Ši-š u I á k z Búr sv. Jura, Marek M a k s a z. Búr sv. Jura, Ján P a v e l k a zo Závodov, Ignác Š t r o s z Kuklová, Ján M o 1 n á r z Pezŕnku, Ján Š r á m e k z Mor. sv. Jánov, Jozef M ú č k a z Pudmeríc, Imrich P o p o-v i č z Pudmeríc, Ferdiš S l e z á k z Maria-tálu, Jozef M e n š í k zo Šaštína, Pavel M i-h á 1 y z Kútov, Feldwebel Ignác S l o b o d a a Jozef O t o č k a ž Dojča,

Kardtaál-prhnas v Skalici. Počiatkom ok­tóbra kardinál-primas dr. Ján Č e r n o c h zavíta do Skalice a bude udělovat sviatosť birmovania. Slávnostné privítanie na žia­dosť arcipastiera nateraz Vystane. Kardinál-primas bude biřmovat aj v Prešporku.

Horaba za peniazmi bola vo válkách vždy. Vo spise „Parížske pomery za doby revolúcie od r. 1789 do 1800" od Ad.-Schmieda sa pra­ví: „Bolo to hrozné sobectvo a hrabivosf, ktorými nasiakly všetky triedy národa, Že jakýkoľvek iný cit, ba i láska k vlasti a ľudskosti boly nimi potlačené. Hovorilo sa skvele o sloobde, rovností a braterstve, o ľudských právach, o obetavosti pre vlasť, ale pri tom vo všetkých vrstvách konané boly hotové dostihy za ziskom, za bohat­stvom a peniazmi. Jeden prez druhého sa snažil čo najviac získať a zbohatnúť a druhé-no oklamať, ošudiť..." A to sa Bohužiaľ opakuje i dnes-

K čomu Lenin a Trocky zaviazali Rusko. Y dodatkoch k mierovej smluve brestlitov-skej, ktoré dňa 27. augusta boly podpísané, zaväzuje sa Rusko, že zaplatí odškodné Nemcom 6 miliard mariek. Prvá splátka na tento záväzok je dľa zpráv z Berlína už v Nemecku. Je to 423 metrákov čistého zlata vo zvláštnom vlaku-

SporHJte s masfou. Minister stravovania wariadfl, aby sa s masťou ako len možno, sporilo, lebo ináč bude prinútený nahradzo­vať masť margarínom-

Ukradli batoh s mrtvolou. V Kroměříži zomrel v nemocnici istému vojáčkovi 2 roč­ný chlapec. Otec vojak, nemajúc na rakev peňazí, dal mrtvolku do batohu, aby ju od­niesol domov a pochoval. Na železničnom nádraží batoh odložil a šiel si kúpit karotku. Než sa vrátil, bol batoh preč. Zlodej mal asi radosť, keď zbadal, čo v batohu jest.

Americký senator Gumber hovoril o mie-í'u a vyslovil sa takto: Mier bude len vtedy možný, až zástavy dohody budú viať v Ber­líne.

Tabák z lístia rajských jablček. Istý fran­cúzsky lekárnik objavil, že najlepšou ná­hražkou tabáku sú listy z kra rajských jabl­

ček, ktoré majú vraj pri kúrení nielen tú istú chuť, ale i tu istú vôňu jako tabák. Stačí vraj len listy dokonale usušiť v chládku a potom hneď kúriť bud vo fajke alebo jako cigarety.

Nevesta sa obesila. V B ú d k o v é u Vlach Březí mala sa vydávať dcéra boháča z Brandlova, za syna chudobného človeka z Vejrova- V poslednej chvíli otec nevestin, boháč postavil sa proti sňatku. Zo svatby nebolo nič a nevesta sa na to obesila- Miesto veselia bol pohreb.

Bolševická vláda uteká. Dľa posledne při­šlých zpráv bolševická vláda dopanovala a je hotová k úteku. Lenin a Trocky už pred mesiacmi pripravili svoj útek do Švajčiar­ska a na tento cieľ zaopatrili si vä'čší obnos peňazí-

Veľké klamstvo so zápalkami. Nedávno je-don šudier, ktorý sa vydával za viedenské­ho obyvateľa Mórica Fischera, v Budapešti, vo Viedni, v Prahe a vo viac mestách Uhor­ska citeľne oškodil obchodníkov. Predal im zápalky na základe falšovaných doprav­ných listov, ktoré boiy opatrené štambiliou prešporskej železničnej stanice. Nachabral asi poldruha milliona korún a zmizol. Buda­peštianska, viedenská a pražská policia már­ne stopovala prefíkaného šudiera. Minule prešporská vojenská policia sa dozvedela, že strážmajster Jakub Wassermann má mnoho peňazí. Tohto strážmajstra nedávno prepu­stili z vojenskej služby, lebo mu minulo 50 rokov. Policia namiesto strážmajstra z omy­lu zatkla strážmajstra trénu Eliáša Wasser-manna v Prešporku sa zdržujúceho mlad­šieho brata Jakuba Wassermanna. Medzi časom na vidieku našli aj byt Jakuba Was­sermanna, ale strážmajstra nenašli doma. Tajní policajti fotografie bratov ukázali oško-deným, ktorí rozhodne tvrdili, že Wasser-mannovci ich oklamali. Medzi tým zatkli aj Jakuba Wassermanna a doviezli ho do Bu­dapešti. Dvaja bratia predbežne nechcú sa priznať klamstvu.

Úspechy Japoncov. Japonské veľvysla­nectvo v Londýne obdržalo z Tokia úradnú

^zprávu so dňa 11. septembra, dľa nejž ne­priateľské branné sily, porazené pred ne­dávnom na Ussuri a Bajkalskom jazere ustú-pily k Blagoveščensku, kde pripravujú novú obrannú čiaru. Charborovsk bol dobytý ja­ponskou jazdou. Kalmikovsk jedným ru­ským oddielom- Korisť obnáša 17 lokomotív, 191 vagónov, 4 železničné vozy pre osobnú dopravu, 17 ručných delo%ých člnov, 120 kanónov rôzneho kalibru a mnoho iného materiálu. Bolo zajato 150 nepriateľských vojakov, medzi nimi niekoľko nemeckých dôstojníkov-

Clemenceau a Lloyd George, proti mieru. „Petit Journal" sdeľuje, že Clemenceau vy­slovil sa v Arrasu, že jednanie o mier je v tejto chvíli vecou nemožnou. Slovo pre mier až do jara r. 1919 vedie teraz maršal Foch. Lloyd George vyslovil sa v Manchestru pro­ti ľudom kompromisným. Povýšeným hla­som' volal za veľkého súhlasu, že nutno vál­ku dobojovať až do konca. Časopisy velebia Lloyda Georga, ktorý svojou energiou An­glicku nesmierne prospel a žiadajú, aby zo­stal u vesla až do úplného víťazstva.

Leninov rozkaz. „Pravda" sděluje, že Le­nin poslal Vláde bolševikov písmo znenia tohoto: „Pre soviety neni iného východiska než uzavrieť spolok na výboj a odboj s iný­mi mocnosťami. Aby vláda delníctva bola zachránená, nesmieme sa faknúť ani spolku s imperialismom." Lenin iná na mysli spolok s Nemeckom.

Lenin zomrel? Dľa niektorých zpráv pod-lahnul vodca Bolševikov Lenin svojmu zra­neniu, spôsobenému výstrelom útočnice.

Krásny deň.

Bolo to v ten istý deň, ked Dušan s Vla­dimírom viedli rozhovor o krásnom, ale bo­hužiaľ osudnom pre nich dni. — Cez mladú smrečinu, v ktorej bolo chladno, ako ráno, keď rosa schládi vzduch, predierala sa, čo možná najopatrnejšie a najtichšie hliadka, pozostávajúca z dvanástich mužov, medzi ktorými sa nachodili ja dvaja priatelia: Vla­dimír i Dušan. Hliadku viedol mladý zástav-ník, ktorý sa dobrovoľne podujal na úlohu: vypátrať nepriateľské pozície.

Since trónilo v majestátnej velebnosti « centrume nebósklonu. Kde-tu šľahlo svoje horúce lúče medzi stromy a poľúbalo plies­ňou páchnuce rákosie. V lese vládlo posvät­né ticho, len občas, čo nejaké vtáča zapísklo. Les zunie ytáčim spevom len za včasného rána, keď prvé červánky sa zjavia na vý­chode. Cez spárny deň, vtáctvo len s jem­ným popískáváním poletuje z vetvy na vet­vu zabávajúc sa, alebo hľadajúc potravu pre seba, i pre svoje hľadovité mláďatá.. •

Hliadka, keď predrala sa cez hustú smre­činu, octla sa na malej lúčine, ktorá bola le­movaná zôkol-vôkol stihlými smrekmi. Lu­čina bola ako oázou v púšti široširých lesov; cez ktorú hrčal malý potôčik. Plazil sa ako strieborná nif cez smaragdový' koberec lu­činy, zpestrenej kvetmi, — a zapadal do stin­ného lesa, kde už tratil svoj pôvab, svoju krásu a predieral sa s námahou, cez kame-nie, kusy dreva, vetvy... a miznul v rieke, ktorá ho prijala do svojho lona so sladkým šepotom...

Keď hliadka vstúpila na lúku, zostrila ešte viacej svoju opatrnosť, a ostražitosť. Mužo-via sa roztiahli do jednej čiary, muž od muža vzdialený na viac krokov, a tak postupovali pomaly do predu, držiac každý pušku v ru­ke.

„Keby sme sa tu tak srazili s Rumunom .." poznarrtenal v akejsi predtuche Dušan.

„Netešil bych sa tomu," odvetil Vladimír. V tom zahúklo z lesa viacej rán a zástav-

ník rozhodil rukami a klesol na zem. Nastal všeobecný poplach. Jedni sa dali na útek » zpiatky do lesa, druhí zas ľahli si do trávy a strieľali yoslep do lesa, kde už teraz po­čaly silno rachotit pušky Rumunov a guľky hvízdaly v povetrí ako vtáci.

Po chvíli i tí, čo si boli ľahli do trávy a snažili sa odpor klásť, skočili na nohy a dali sa na útek za druhými, soznajúc, že odpor proti takej presile nepriateľa bol by már­nym, ba dokonca i osudným-

Na kraj lesa zastihla náhodou guľka Duša­na a klesol k zemi. Hlava mu sklesla práve do potôčka a ostatná čiastka tela ostala v tráve. Krv, ktorá sa mu prúdila z "hlavy, zbarvila krištálovu vodu do červena.

Strana 4. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 39.

Vladimír s bolestným výkrikom: „Dušan, drahý Dušan!" prihnal sa k nemu a odtiahol ho kúsok od potoka na stranu. Dušan bol mrtvý. — To nešfastné, v nádejach mladí sklamané srdce, stíchlo na veky... Niekoľ­ko guliek hvizdlo kolom hlavy Vladimírové], ale on toho neslyšal. Ľúbal sčernela a kWou zaliatu oblyčai svojho priateľa a slzy mu prúdom sa valily z očú. — „Dušan, Dušan!" mykal ním, ako by ho bol chcel vzkriesiť k životu, ale jeho duša vznášala sa už tam vy­soko, kde sa končia všetky útrapy a žiale..

Ostatní druhovia dávno už boli zmizli v lese a Vladimír ešte sa skláňal nad svojím priateľom. Zabudnul na nebezpečie, ktoré mu hrozilo- Nevedel, že Rumuni si ho vzali teraz na „mušku", aby ho sklátili k zemi-Bol pohrúžený vo svoj žiaľ á bolest tak, že svet sa mu ztratil z očú. Smrť svojho verné­ho priateľa, ktorý mu bol rovným v macoš­skom osude, ktorý im obom zničil tie naj-k rušnejšie ideálu mladosti a utlumil povzlef k vysokým metám, — zronila ho nadobro —

Salva rumunských vojakov zahrmela, z lesa dvihol sa oblak dymu a Vladimír smr­teľne ranený, klesol tiež, na svojho druha, ktorého v smrteľnom zápase kŕčovite objal a hlasom bez zvuku šeptal: „Dušane... bol to kra . . . krásny deň •.." Z pŕs vydral sa mu dlhý, chraptivý vzdych a jeho duša ule­tela za dušou verného priateľa do večnosti.

Rumunskí vojaci pohnutím ostali stát nad dvoma priateľmi, ktorí i po smrti ostali si v objatí a nejednému z nich vydral sa dlhý vzdych z prsú; veď nevraždili z vlastnej vô­le; i ním nútenosť vtisla pušku do ruky

/•/istavmka. ktorý, bol len ťažšie ranený, Rumuni odniesli na ich obväzište a dvoch priateľov, Vladimíra i Dušana, pochovali — na tom istom mieste, kde padli — do spoloč­ného hrobu.

Vojenské pieseň i.

Nastala nám doba zlá. musíme ísť do boja; Opustím svú rodinu nevrátim sa viac domu.

S- Bohom manželko milá, Drúžko moja úprimná; S Bohom deti milené k mému srdcu tak verné.

111.

Včuf musím narukovať, Vás tu drahé zanechať; Vaše očká aj Váš hlas nespatřím snád nikdy viac.

IV.

Manželko moja smilá Tys mi bola vždy verná; Nezapomeň na dietky, ktoré sú včuľ sirôtky.

V. Na štedrý deň u stola, deti sedia pospolu; pekne prosia Ježiška, by im vrátal tatíčka.

VI. Marná prosba, marný sen, mamičku už máme len; tatíček nám už v boji snáď padol v ruskej zemi.

Víl. Na štedrý deň tatíček, práve jedol chlebíček; tu sa šrapnel roztrhel a svú zkazu prevédel.

VÍH. Kamaráti prosím Vás, kto sa vráti domov zas; Zdravte ženu dietky mé, že sa viac nesíderríe-

IX. Tam v tom ruskom údolí, stojí tam kríž drevený; Pod ním už spí večný sen,

náš tatíčku dobrý len.

kiiraomr

Gt. obecenstvu do pozornosti!! Mám na sklade vlastnú výreku: CenieM-

tové hranty (Válevy) do maštal a ku stad-ňám, ďalej rôzny šřeeialný betonový tovar:

Kříže, pomníky a náhrobníky.

Pôdujimám rôzne betonové práee:

|Sr Podlahy, štukatóre atrf. Dodávam stavebný materiál: tehlu, škrydltcu. vápne, cement ve veřk«»n i v maíom. Stavitef a specialista cementovej a beténo-

v ij práce

Jozef Wachalek ŠTOMFA (Pozsonymegye.)

eäael, Hratíe tthilci U

- ½ ^ ^ ¾ ^

*ír?vfe-< kt

sib Bab Katil i íohori proti škole

Filiálku ¥ SaStíne číslo 27 pri mýte s £xpozUáry v Presporka, Vysoká a. 3 a v Presporskej Bystrici prtfimajd «

vďačne opatria áspory (vklady) našich rofnfkov a remeselníkov.

Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obsíálta vždy a v každom prípade.

Bratia, sestry, Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

Sereďská Ľudová banka ŮL sp. vSeredi a jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky sú najistejšie pre vklade tefov preto, lebo sú založené na íirokých vrstvách nášho rolníc­keho rudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to varové oddelenie všetkých hospo­dárskych stroje/, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-raschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolicky slo­venský peňažný <tstav .« nech vyhľadá

Sereďskú ľudovú b&nku úč. spol. v Seredi

a jej fi l iálka v Trnave Dobá hrubá uHca číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúžiš.

u *ma»mi mmmuttfrntSk šsm&tffonpw s teffifcapsu-ki w*rt*&, mz-tf, HB8ä» s 8rfs2f«I18a M&m (itaktwr Igrfc* S i Bill* Wv*m kml nSädiasa.