XC.

ČÍSLO

2002

Parlamentný

ČASOPIS

NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ

REPUBLIKY

K u r i é r

P a r l a m e n t n ý

K u r i é rJANUÁR 2002 XC. ČÍSLO

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník X

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 434 079

02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skhttp://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Redakcia: Jozef DermekPeter Gregu‰

Miroslav Janekªubomír Me‰ÈánekFranti‰ek Novosád

Redakãn˘ kruh:ªubomír Andrassy (SDª)

Gyula Bárdos (SMK)Pavel Kandráã (HZDS)

Peter Kresák (SOP)Jaroslav Pa‰ka (SNS)

Ivan ·imko (SDK)

Jazyková redaktorka: Jitka MadarásováGrafické rie‰enie: Bedrich SchreiberGenerálny riaditeº: Franti‰ek Nagy

02/54 414 545

Asistentka riaditeºa a inzercia:Magdaléna Horáková

02/54 414 5460903 766 9950903 715 585

Obchodná riaditeºka: Iveta KoÏková02/54 414 544

Riaditeº marketingu: Marián Reisel02/54 414 547

Typo & lito AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaFotografie: Rudolf Bihary, Miroslav Janek,

archív redakcie

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Sk

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ 31440517/621

Foto na titulnej strane: ·tefan Novotn˘Pamätná minca ku vzniku SR

OBSAH

Slovo na úvod (R. Schuster) 3OsobnostiHodnoty Ïivota (Rozhovor s M. Rúfusom) 4Národná rada SRMôÏe sa staÈ, Ïe tu naraz bude priveºa t˘ch, 6 ktor˘m sa nechce pracovaÈ (A. Juri‰)Vo svojej mentalite a vo svojich osobnostn˘ch 12charakteristikách sú si v tomto regióne najbliωí Slováci a Maìari, nie Slováci a âesi (Rozhovor s L. Nagyom)Trovíme viac neÏ vytvárame (ª. Me‰Èánek) 151 otázka poslancom NR SR (P. Gregu‰) 21Hodina otázok NR SR (P. Gregu‰) 53Z rokovania 53. Schôdze NR SR (P. Gregu‰) 58Ministerstvo spravodlivosti SRAk má maÈ trest preventívny úãinok, musí byÈ nielen 7spravodliv˘ vo v˘‰ke, ale musí byÈ aj relatívne r˘chlo uloÏen˘ a vykonan˘ (Rozhovor s D. Lip‰icom) Slovenská spoloãnosÈSlovensko, aké si bolo v prvom roku nového tisícroãia? 18(M. Janek)Slovenské zdravotníctvoJe zázrak, Ïe v lekárÀach sú e‰te stále lieky 22 (Rozhovor s A. Reinerom)Homeopatia na Slovensku (J. Dermek) 24Homeopatia – harmónia vá‰ho vnútra 25Zdravotníctvu uÏ nepomôÏu krátkozraké rie‰enia 26 (Rozhovor s J. ·tofkom, S. Nikom a J. Ondrejom) Pracoviská kancelárie NR SRMinimálne na parlamentnej úrovni je o Slovensko 30 skutoãne veºk˘ záujem (Rozhovor s M. E‰tokom) Integrácia SRNATO: stabilita, bezpeãnosÈ, spolupráca 32(M. Toma‰oviãová)Informaãné technológieRevoluãn˘ komunikátor TREO od spoloãnosti Handspring 37Geoinformaãné technológie – nov˘ hit na slovenskom trhu 38 (Rozhovor s J. Baráthom) Geografick˘ informaãn˘ systém civilnej ochrany 40(Rozhovor s L. Szakálosom) Rie‰enie SAP pre ‰tátnu správu (Rozhovor s P. Krnãokom) 45Ministerstvo ‰kolstva SRInformatizácia ‰tátnej správy – realita alebo fatamorgána 43(Rozhovor s M. Ftáãnikom)Slovensk˘ priemyselDobré perspektívy do budúcnosti (Rozhovor s J. Pittnerom) 46Slovenské stavebníctvoStavebníctvo naìalej v útlme 48(Rozhovor s M. MÀahonãákom) KultúraZdenûk BugáÀ (J. Stanûk) 50Parlamentn˘ horoskop 52Summary 63

www.parlamentnykurier.sk

Oficiálna návšteva predseduvády SR Mikuláša Dzurinduvo Fínskej republikeHeslinki 19. – 20. 12. 2001

Oficiálna návšteva predsedu vládyDánskeho kráľovstva Anders Fogh RasmussenaBratislava 9. – 10. 1. 2002

Spoloãná tlaãová konferencia s premiérom Paavom Lipponenom

Na náv‰teve spoloãnosti Nokia s Lauri Kivinenom, viceprezi-dentom Nokia Corporation

Prijatie u prezidentky Fínskej republiky Tarji Halonenovej

Témami rokovania ‰éfov vlád sú ambície Slovenska staÈsa plnoprávnym ãlenom NATO a proces integráciekrajiny do EÚ s dôrazom na dánske predsedníctvo v únii v 2. polroku 2002

3

So Ïeleznou pravidelnosÈou zvykneme o kaÏdom nadchádzajúcom roku hovoriÈ ako okºúãovom. A vÏdy na to máme svoje dôvody. Dôvod, a nie jeden, máme aj teraz. Ak sapozrieme vpred uvidíme pred nami dva veºké míºniky, ktoré spolu súvisia. Jesenné voºbyrozhodnú nielen o novom rozloÏení síl v parlamente, ale urãite ovplyvnia aj na‰u pozvánkudo Severoatlantickej aliancie na novembrovom summite NATO v Prahe. Pri svojich ãast˘chstretnutiach so zahraniãn˘mi politikmi cítim obavy z v˘sledku volieb. V‰etk˘m sa snaÏímzdôrazniÈ to, ão povaÏujem za podstatné – sme suverénnou demokratickou krajinou, v ktorejuÏ nie je moÏn˘ návrat k tak˘m politick˘m praktikám, ão by nás mohli vylúãiÈ zdemokratického sveta. Verím v kontinuitu vládnutia na Slovensku a povolebné zmeny by uÏmali byÈ po prv˘ raz v modern˘ch dejinách Slovenska príkladom zvládnutého akultivovaného odovzdania moci. T˘m, Ïe sme sa r˘chlo pripojili k protiteroristickej koalíciisme jasne dokázali, na ak˘ch hodnotách budujeme nበ‰tát. Spoloãná ãesko-slovenskájednotka, ktorá sa v t˘chto dÀoch pripravuje na svoju misiu v Kosove, nie je len symbolomna‰ich tradiãne dobr˘ch vzÈahov s âeskou republikou, ale aj jasn˘m príkladom na‰ejschopnosti rovnoprávne spolupracovaÈ s armádami, ktoré uÏ sú ãlenmi NATO.Ak mám z nieãoho úprimné obavy, tak z toho, Ïe ãlenovia parlamentu si v posledn˘chmesiacoch uplatÀovania svojich mandátov obleãú len stranícke triãká a uÏ sa úplne prestanúzaujímaÈ o problémy obãanov. Som hlboko presvedãen˘, Ïe aj v ãase do volieb je v siláchvládnej koalície zmeniÈ neradostnú sociálnu situáciu, pomôcÈ zadæÏenému zdravotníctvu azmierniÈ, v niektor˘ch okresoch aÏ katastrofálnu, nezamestnanosÈ. Nemyslím si, Ïe by aj vtomto roku mala pokraãovaÈ prax prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.V̆ sledkom takejto práce parlamentu sú zákony, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR i nepodarky,ktoré sú odkázané na okamÏité novelizácie. Vzniká nám tak veºmi nestabilné legislatívneprostredie, ktoré neslúÏi záujmom obãanov a ani podnikateºsk˘ch subjektov.Napriek v‰etk˘m obavám, ktoré v˘voj v na‰ej spoloãnosti sprevádzajú, som optimistom.Úprimne verím, Ïe na rok 2002 budeme spomínaÈ ako na skutoãne prelomov˘. V tomnajlep‰om zmysle slova.

Rudolf Schusterprezident SR

SL

OV

O N

A Ú

VO

D

OS

OB

NO

ST

I

AkoÏe inak moÏno zaãaÈ pri vstupe do nového roka – neÏmy‰lienkou na neodvratné plynutie ãasu. Aké spomienky,aké udalosti sa Ti v mysli vynárajú, keì sa na prelome ro-kov pozerበdozadu? Rodiãia, Liptov, mladosÈ, poézia –zodpovednosÈ, svedomie, práca?

Nepôjdem do podrobností, nedá sa to. Po sedemdesiatichtroch rokoch by toho bolo na sedemsto rozhovorov a stále byto bolo málo. Ako v‰etko, ão existuje v ãase, aj ja sa skladámz troch tretín: z toho, ão bolo, z toho, ão je a z toho, ão snáìe‰te bude. V mojom prípade je prevaha prvej tretiny priam veº-mocenská. I napriek tomu sa snaÏím prebalansovaÈ k rovno-váhe, ktorá je základom spravodlivej úvahy – ani sentimen-tálnej, ani sebaºutujúcej. A tak si svoje starecké palãiaky háã-kujem z toho, ão bolo, z toho, ão je a z toho, ão – z BoÏej mi-losti ãi z BoÏieho dopustenia – bude. Aby ma neoziabalo v ru-ky, aby mi v du‰i nezostalo chladno.

A ão zasa chce‰ vidieÈ – alebo dovidí‰ – pri pohºade dodiaºok budúcnosti – ão by si si Ty osobne Ïelal, a ão by siprial zase obãanom Slovenska?

Dívam sa do budúcna, av‰ak – Libu‰a-Nelibu‰a – nevidímnijaké „mûsto veliké“. Vidím masívne, distingvované pokry-tectvo a u nás dychtivú túÏbu po zbohatnutí: veºa a r˘chlo, po-dºa moÏnosti skôr, ako sa vyãistia mútne vody. Sprejeri svet-lej budúcnosti z minulého reÏimu boli v porovnaní s dne‰n˘-

mi nemotornej‰í a teda ºah‰ie de‰ifrovateºní. Títo dne‰ní majúpre svoje maºovanie na steny jednak viac „fi‰trónu“ a hlavneviac peÀazí – nech uÏ sprejujú arcidiabla alebo na‰u milú ar-mádiãku spásy. IbaÏe tá moja dominujúca prvá tretina stáledo mÀa pichá: „Poãuj, nezdá sa ti, Ïe si to uÏ raz videl?“ Tovie‰, na takej dlhej ceste sa k nám po ãase pripojí tich˘ psíãekskepsy a vrtiac chvostom, otiera sa nám o nohy.

Má v dne‰nom hektickom svete e‰te obrodzujúci ãi ka-tarzn˘ zmysel umenie a kultúra – v ãasoch, keì ºudská my-seº i voºn˘ ãas sú ÈaÏiskovo orientované na hromadenie svet-sk˘ch statkov, peÀazí a moci a keì oblasÈ duchovna re-prezentuje prevaÏne ‰oubiznis a popkultúra, ktor˘ch pro-dukty sa nachádzajú prevaÏne za hranicami vkusu i zdra-vého rozumu?

Povedzme si to v metaforickom podobenstve, pretoÏe onoe‰te necháva priestor pre nádej. O tom, ão si nazval ‰oubiz-nisom, popkultúrou ãi produktmi väã‰inou za hranicami vku-su. Oravsk˘ a liptovsk˘ dialekt poznajú takéto krásne slovo:v oravskom dialekte „plávä“, v liptovskom „plávia“. T˘mtoslovom pomenovali neãistotu, ktorá na hladinu rieky napadáz jej okolia. A keìÏe taká neãistota odjakÏiva mala nízku ‰pe-cifickú hustotu, pláva zásadne po povrchu rieky, ãím skresºu-je jej obraz. Pravda je v‰ak taká, Ïe hladina rieky je síce ne-ãistá, ale jej vnútro je ãíre a rybky v Àom preÏívajú bez ujmy

4

HodnotyŽIVOTAV súvislosti s vydaním publikácie Po ãom to chodíme, o ktorej sme prinieslirecenziu v decembrovom vydaní Parlamentného kuriéra sa Miroslav Janekobrátil na autora „slovnej ãasti“ tejto kniÏky, básnika Milana RÚFUSA, jednej z najv˘znamnej‰ích slovensk˘ch básnick˘ch – ale aj mysliteºsk˘ch – osobnostídruhej polovice 20. storoãia, s prosbou o odpoveì na niekoºko otázok,poznaãen˘ch nevyhnutne atmosférou prelomu rokov a novoroãn˘mi reflexiami...

Rád by som sa v spomienkach vrátil o polstoroãie a nejaké tie rokynavy‰e dozadu... Bolo to kedysi v priebehu ‰kolského roka 1943/1944na pôde Samovzdelávacieho krúÏku M.M. HodÏu na gymnáziu, ktorésamotné nieslo meno tohto národovca v Liptovskom – vtedy e‰teSvätom – Mikulá‰i, keì som ako ‰tudent prvého roãníka – primán –po prv˘ raz mal moÏnosÈ stretnúÈ sa so star‰ím spoluÏiakom, vtedy‰tvrtákom ãi piatakom, rodákom zo ZávaÏnej Poruby, MilanomRúfusom. Na tomto ‰tudentskom stretnutí predniesol niekoºko svojichbásní a prítomní profesori ich vysoko ocenili, dávajúc nám, mlad‰ím,ich autora ako príklad... Preto by bolo formalistickou pretvárkou,keby sme si v na‰om dne‰nom rozhovore vykali len kvôli tomu, Ïe sato akosi „patrí v serióznych printov˘ch médiách.“ Naopak, myslím si,potrebujeme, aby nielen v médiách, ale aj v obãianskom a verejnomÏivote bolo ão najviac úprimnosti, otvorenosti, pravdovravnosti – aão najmenej ka‰írovania, zastierania, manipulácie s faktmi, pretvárkya lÏi. To by vari mohlo byÈ aj originálne novoroãné Ïelanie námv‰etk˘m ako úvod rozhovoru s básnikom Milanom Rúfusom, ktor˘otvárame prvou otázkou.

„Bol som taký verný, až som sa stal svedkom“

OS

OB

NO

ST

I

5

na zdraví. A teraz by sme sa mali dohodnúÈ, ak sa to dá, ãi to,o ãom si hovoril, patrí medzi plávia, alebo ãi uÏ dochádza kcelkovej kontaminácii rieky, v ktorej vyhynú nielen rybiãky,ale aj ºudské umenie. Dám Ti návrh: uverme e‰te v to prvé.UÏ aj preto, Ïe plávia je takô krásno slovo...

Napriek tomu – ão zo slovenskej ãi svetovej kultúry vuplynulom roku upútalo Tvoju pozornosÈ, aké diela Ëa do-kázali vo svete filozofie, kultúry a umenia osloviÈ ãi zau-jaÈ?

Na túto otázku, si, niã netu‰iaci, dal sám sebe odpoveì. Tvo-jou krátkou recenziou o kniÏke Po ãom to chodíme. V̆ tvar-ná v˘poveì Vlada Kompánka, táto jeho balada o kolíske, bo-la t˘m, s ãím som duchovne komunikoval v priebehu minu-lého roka. A ão mi stálo za to.

Aké miesto zohráva v Ïivote obãana 21. storoãia jeho so-ciálno-spoloãensk˘ pôvod, rasa, národnosÈ, náboÏenstvo?Nie sú termíny ako národnosÈ ãi náboÏenstvo len refle-xívnou spomienkou na minulé storoãia, kedy zohrávalihistorickú i dynamizaãnú úlohu? A naopak, nie sú právev storoãí, do ktorého sme pred rokom vstúpili, „rudimen-tárne“ chápania a interpretácie t˘chto pojmov – funda-mentalistick˘ konfesionalizmus ãi principiálny naciona-lizmus, ústiaci do ‰ovinizmu – váÏnymi hrozbami súãas-nej civilizácie?

Nie som futurológ, politológ, ani in˘ „-lóg“. Som iba t˘m,ãím som, a aj toho je na mÀa obãas priveºa. Mojím tykadlompre dotyk so skutoãnosÈou je skôr intuícia a podºa toho Ti ajodpoviem. Kedysi som sa nazdával, Ïe po druhej svetovej voj-ne bude maÈ ºudstvo masové hroby definitívne za sebou. Amበho vidieÈ – po ‰tyridsiatich rokoch zjavili sa nedávno naBalkáne. P˘tam sa, preão asi – a vychádza mi to takto. âlo-veãia komunita je ‰truktúrovaná do urãit˘ch celkov, ktor˘mhovoríme národy, národnosti, kmene. Túto ‰trukturáciu ne-povaÏujem za náhodnú. UÏ aj preto nie, lebo v‰etko na zemimá nielen svoj pôvod, ale aj svoj dôvod. Príroda je, i naprieksvojej zdanlivo ºahkomyseºnej márnotratnosti, nesmierne úãe-

lová a presná. K spomínanej ‰trukturá-cii moÏno zaujaÈ dve extrémne stano-viská. Jedno, ktoré ju adoruje, mytolo-gizuje a druhé, ktoré ju hlasno popieraa potichu z toho profituje. Obidve smr-dia tragédiou. âerstvú balkánsku tra-gédiu uvarilo druhé zo spomínan˘chextrémnych stanovísk, ktoré z tituluproletárskeho internacionalizmu mo-censky varilo na spôsob, akému sa v ne-meckom kulinárnom umení hovorí Ein-topf: v‰etko sa uvarí v jednom hrnci.Varilo sa to ‰tyridsaÈ rokov a uvarila satragédia. âloveãie tvory, konsternova-né vnúten˘m spoloãenstvom, zaãali samasovo zabíjaÈ. Veºmi, veºmi nerád bysom sa doÏil podobnej dane za vareniev Supereintopfe, zvanom globalizácia.Je to obrovsk˘ experiment, ktor˘ pro-vokuje doteraj‰ie historické návykyºudstva. Uhádne – ãi odhadne – e‰temoÏnú únosnú mieru tej provokácie?Za mojimi obavami sa neskr˘va ani ná-vyk, ani sentiment. Len túÏba uchopiÈe‰te ãosi z toho, ão nám vÏdy takunikalo pomedzi prsty. NuÏteda – zhovievavú cestu Veº-kého Neznáma.

Ako vidí‰ zmysel existen-cie ãloveka ako krátko-dobého hosÈa na tejtoplanéte?Slávka Hlubinová,

hlavná postava v·rámkovej lyrickej hre Mesiac nad riekou,zvykla odpovedaÈ svojmu zvedavému ná-padníkovi: „Moc, chlapeãku, moc se ptá‰.“A táto odpoveì mi po rokoch zi‰la na um priTvojej otázke. Moc, chlapãe môj, primocchce‰ odo mÀa vedieÈ. Veì ja sám by som akosoº, hlavne uÏ v t˘chto rokoch, potrebovalniekoho, kto by mi na túto otázku dal odpo-veì.

A ak˘ je rebríãek Tvojich osobn˘ch hodnôtspoloãne s návodom, ako sa moÏno prepra-covaÈ k ich naplneniu, realizácii a t˘m aj kãerpaniu nemateriálnych, takpovediac uni-verzálnych ãi veãn˘ch ziskov z takejto du-chovnej investície?

Moje hodnotové kritériá moÏno nájsÈ v mo-jej poézii. Nebudem zostavovaÈ ich názvov˘ re-gister ani podºa názvu zbierky ani podºa ãíslo-vania strán. A navy‰e – nedokáÏem prem˘‰ºaÈ onejakom návode, podºa ktorého sa k t˘m kritériámmoÏno dopracovaÈ. Som pokorn˘ a vìaãn˘ jedákchleba Ïivého. Nie som v‰ak jeho pekár. A ono jeto tak najlep‰ie. Veì báseÀ alebo vysvetlí samaseba samou sebou, alebo ju nebolo treba napísaÈ.Som svedkom v nepretrÏite prebiehajúcom pro-cese. Rozsudky v‰ak nevyná‰am. Ja sa lensnaÏím, aby – pokiaº je to v mojich silách – mo-je svedectvo bolo ãisté a presné. Rozsudok, ãiúsudok si aj tak kaÏd˘ musí vyniesÈ sám. Akna tom úsudku bude maÈ podiel aj moje sve-dectvo, bude to poctou pre to svedectvo. Aleono aj naìalej bude chcieÈ zostaÈ iba sve-dectvom. To totiÏ nie je aÏ tak málo. Pretosom on˘m citátom z Holana zaãal nielensvoju minuloroãnú kniÏku básní, ale zvolilsom ho aj za motto tohto ná‰ho rozhovo-ru...

Vladimír Kompánek, Balada

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

Nov˘ rok priná‰a pre kaÏdého z násmnoho v˘znamného, ale aj obyãaj-ného, mnoho zamyslení, predsavzatí aÏelaní. Spomíname na vlaÀaj‰ie Ïela-nia, predsavzatia, ako sa nám splnili,ako sa nám v uplynulom roku darilo.Niekomu sa vydarilo v‰etko, inémuskoro niã, ale väã‰ine z nás sa zrejmenieão vydarilo a nieão nie. Stále nás nieão núti chcieÈ, aby sme samali lep‰ie. Ale ão je to vlastne „maÈsa lep‰ie“? Jeden by chcel maÈ pevnúvôºu a dokázaÈ prestaÈ fajãiÈ, druh˘ bychcel skoncovaÈ s alkoholizmom, ìal-

‰í chce maÈ pekn˘ byt ãi stabilné zamestnanie a in˘ má pria-nie, aby mu deti splodili vnúãence. Najãastej‰ie sa v‰ak prinovoroãn˘ch vin‰ovaãkách vyslovuje prianie: „Veºa zdravia,‰Èastia a spokojnosti v novom roku.“ Urãite najúprimnej‰ie anajspontánnej‰ie sú pri vyslovovaní Ïelaní deti. Hovoria to sí-ce rôznymi slovami, ale podstatou je, Ïe chcú od rodiãov a blíz-kych lásku a nehu. Îelajú si to, ão im ch˘ba najãastej‰ie. Vposledn˘ch rokoch sa rozvádza totiÏ uÏ tretina manÏelstiev,priãom k rozvodu dochádza ãasto v období, keì sú deti e‰temalé, teda keì to najviac pociÈujú. Dnes sa uÏ nedá – ako do-nedávna – vyhováraÈ na skor˘ vstup do manÏelstva e‰te ne-vyzret˘ch osôb do 18 rokov. V súãasnosti uzatvárajú manÏel-stvá mladí ºudia vo veku 23 aÏ 25 rokov, alebo i star‰í. Na-priek tomu rozvodovosÈ stúpa, a to nielen v sociálne slab‰íchvrstvách.

Mladá generácia sa príli‰ upriamila na konzumn˘ ‰t˘l Ïi-vota. PrevaÏuje sebeckosÈ, hnanie sa za hmotn˘mi statkami,kariérou a osobn˘m prospechom, takÏe primálo ãasu zostávavenovaÈ sa ão len najbliωím - rodiãom a deÈom. Evidentne námch˘bajú viacgeneraãné rodiny, v nedávnej minulosti beÏné naj-mä vo vidieckych sídlach. V nich mali starí rodiãia svojim vnu-kom vÏdy ãas odpovedaÈ prinajmen‰om na obligátne „preão?“.

âoraz viac si uvedomujeme, Ïe samotné vzdelanie e‰te ne-zaruãuje dobrého ãloveka a dobrého obãana. âasto sa stáva-me svedkami, ako sú vzdelaní a bystrí ºudia bez etick˘ch hod-nôt nebezpeãní pre spoloãnosÈ. Na ‰kolách zostávajú uãiÈ uãi-telia kategórie „fanatici do svojho povolania“ alebo tí, ktorínie sú schopní uplatniÈ sa v inej sfére. Spoloãenské ohodno-tenie a postavenie uãiteºov je veºmi nízke. Pravda, niektorí uãi-telia si nezaslúÏia ani to ão dostávajú, pretoÏe sa zm˘lili vov˘bere svojho povolania. Je v‰ak aj mnoho statoãn˘ch, ktorírozvíjajú tvorivé myslenie detí a snaÏia sa ich aj vychovávaÈ.Ak by sme objektívne zhodnocovali ich prínos pre spoloãnosÈ,potom by ani pri svojich súãasn˘ch dvojnásobn˘ch platoch ne-boli dostatoãne ocenení.

Problémom na‰ej spoloãnosti zostáva vysoká miera neza-mestnanosti najmä mlad˘ch ºudí, ãerstv˘ch maturantov ãi vy-soko‰kolsky vzdelan˘ch ºudí. Pre nich je ãasto nemoÏné nájsÈsi zamestnanie primerané ich vzdelaniu. To, Ïe sa mlad˘ ãlo-vek stane hneì po skonãení ‰koly nezamestnan˘m mu priná‰abeznádej, rozãarovanie z reálneho Ïivota, z pocitu, Ïe ho spo-loãnosÈ nepotrebuje. V spoloãnosti sa stále ãastej‰ie diskutujeo zvy‰ovaní veku odchodu do dôchodku, a to najmä u Ïien. Keì

v‰ak budú musieÈ star‰í ºudia dlh‰ie pracovaÈ, viac nezamest-nan˘ch bude z radov mlad˘ch. Ak si tu mladí a ‰ikovní ºudia,ktorí vedia a chcú pracovaÈ, nenájdu uplatnenie, tak odídu dozahraniãia a málokedy sa vrátia. V takom prípade sa môÏe staÈ,Ïe tu naraz bude priveºa t˘ch, ktor˘m sa nechce pracovaÈ...

Je paradox, Ïe ãím je ºudstvo vyspelej‰ie, t˘m je viac ozbro-jen˘ch konfliktov. Najjednoduch‰ie je rozdúchaÈ národnost-nú a náboÏenskú nezná‰anlivosÈ, väã‰ina ozbrojen˘ch kon-fliktov je v‰ak v podstate bojom o prírodné zdroje. Vlastneide o získanie nerastného bohatstva, vody, úrodnej pôdy ãi ry-bolovn˘ch pásiem. V súãasnosti asi 1,3 miliardy ºudí nemázdravotne nezávadnú pitnú vodu, asi 1,8 miliardy ºudí hladu-je alebo má nevhodnú – respektíve nevyváÏenú – skladbu stra-vy. Pritom krajiny s biedou a hladom, napríklad Somálsko, Su-dán a Jemen, majú navy‰e aj vysokú populaãnú dynamiku. Po-tom sa ani niet ão ãudovaÈ státisícom uteãencov z t˘chtokrajín. E‰te v nedávnej minulosti bolo Slovensko pre uteãen-cov z rozvojov˘ch krajín tranzitnou krajinou, dnes sa v‰ak ão-raz viac stáva cieºovou krajinou. Mier je prirodzenou túÏbounárodov sveta, no ºudstvo musí zrejme zaÏiÈ e‰te väã‰ie ka-tastrofy neÏ doteraz, aby zmenilo svoj hodnotov˘ systém, fi-lozofiu svojej existencie.

Predov‰etk˘m sa musíme nauãiÈ chrániÈ Ïivotné prostrediea prírodu nielen pre seba, ale hlavne pre svoje deti a ìal‰ie po-tomstvo. Bez dobrého Ïivotného prostredia nemôÏe byÈ ãlo-vek zdrav˘ a pokiaº nie je zdravie v‰etky hmotné statky sú zby-toãné. Nemáme právo minúÈ v‰etky neobnoviteºné prírodnézdroje a odpadom zneãistiÈ celú planétu. TaktieÏ nemáme prá-vo vyrábaÈ elektrickú energiu v atómov˘ch elektrárÀach, pres-nej‰ie prenechávaÈ dôsledky za likvidáciu vyhoreného palivaa jeho desaÈtisíc rokov trvajúce skladovanie na na‰ich po-tomkov, na budúce generácie. ªudskou ãinnosÈou za posled-né storoãie, najmä nezodpovedn˘m hospodárením s prírod-n˘mi zdrojmi sme na‰tartovali globálne klimatické zmeny. UÏdnes celkom beÏne pociÈujeme, Ïe sa teplota ovzdu‰ia menízo dÀa na deÀ aj o 10-15°C, zaÏívame prudké búrky, vytrva-lé daÏde a následné povodne. A hneì o niekoºko t˘ÏdÀov nato – vysoké teploty a suchá niãiace úrodu. ªudstvo musí ne-vyhnutne lep‰ie hospodáriÈ na „matiãke Zemi“. Máme ju lenpoÏiãanú od svojich detí a ich potomkov.

Priemern˘ slovensk˘ ãlovek zvyãajne potrebuje maÈ k ‰Èas-tiu pocit, Ïe má viac ako sused, spolupracovník ãi známy. Îemusí maÈ auto (nie hocaké, najlep‰ie najnov‰í model s naj-väã‰ím v˘konom), chatu (hoci je v nej maximálne dva t˘Ïd-ne v priebehu roka) a dovolenkov˘ pobyt – samozrejme za-hraniãn˘. Lep‰ie pozná letoviská na Mallorke, Kréte, ãi v Tu-recku a strediská zimn˘ch ‰portov v Rakúsku ãi ·vajãiarsku,neÏ krásnu prírodu Slovenska, napríklad Slovenského rudo-horia ãi Veºkej alebo Malej Fatry. Skúsme o tom zaãiatkomnového roku trochu viac poprem˘‰ºaÈ.

A ão si zaÏelaÈ do nového roku 2002? Najlep‰ie to isté, akopo minulé roky: aby sme boli k sebe ohºaduplnej‰í, pozornej-‰í, priateºskej‰í, aby sme si navzájom Ïiãili, aby vládlo medziºuìmi porozumenie a láska. Aby sme mali úspech v práci a vnej ão najmenej stresov, ão najviac serióznych kolegov i pred-staven˘ch. Urãite si budeme priaÈ spokojnosÈ a ‰Èastie v rodi-ne, a to najhlavnej‰ie, aby sme boli ão najzdrav‰í.

6

MÔŽE SA STAŤ, ŽE TU NARAZ BUDE PRIVEĽA TÝCH, KTORÝM SANECHCE PRACOVAŤNad zásadn˘mi otázkami na‰ej súãasnosti a blízkej budúcnosti sa vo svojejnovoroãnej úvahe zam˘‰ºa poslanec Národnej rady SR Anton JURI·.

MIN

IST

ER

ST

VO

SP

RA

VO

DL

IVO

ST

I S

R

7

AK MÁ MAŤ trestPREVENTÍVNY ÚČINOK, MUSÍBYŤ NIELEN SPRAVODLIVÝ VO VÝŠKE, ALE MUSÍ BYŤ AJ

RELATÍVNE rýchloULOŽENÝ A VYKONANÝObãania SR si dnes nezriedka kladú otázky: AkáÏe si slovenská justícia? Si dostatoãnespravodlivá a vo v˘kone spravodlivosti dostatoãne úãinná? Ako sa podieºa‰ na právnej istotea pocite bezpeãnosti obãana SR? S cieºom objasniÈ viaceré problémy a súvislosti v oblastivymoÏiteºnosti a uplatÀovania práva v na‰ich súãasn˘ch pomeroch, oslovil ªubomír Me‰Èánek na prahu nového roka mladého, verejnosti v‰ak uÏ dobre známeho JUDr. Daniela LIP·ICA. Napriek tomu, Ïe dnes iba 28 roãn˘ podpredseda KDH a vedúciúradu Ministerstva spravodlivosti SR od‰tartoval svoju politickú kariéru pred dvoma rokmidoslova raketov˘m spôsobom, dodnes sa cíti byÈ viac právnikom neÏ politikom.

Ako hodnotíte reformu slovenského súdnictva od roku 1990 pod-nes, najmä ão sa dosiahlo a ão nedosiahlo?

V slovenskej justícii boli dve obdobia, poãas ktor˘ch do‰lo k zá-sadn˘m reformám. Prv˘m bolo obdobie po roku 1989, keì boli pri-jaté nové zákony o súdoch a sudcoch, nov˘ zákon o ‰tátnej správesúdov a keì sa súdnictvo zaãalo posúvaÈ do pozície nezávislej tretejmoci v ‰táte. Justícia bola dovtedy vnímaná ako ìal‰í z nástrojov napresadzovanie politiky komunistickej strany a sudcovia boli vníma-ní ako úradníci. Síce úradníci kvalifikovaní, vzdelaní, ale predsa lenúradníci. Druh˘m bolo obdobie po roku 1998, keì sa nám podarilouskutoãniÈ mnohé ìal‰ie zásadné reformy. Tou najzásadnej‰ou bola

novelizácia ústavy, ktorá okrem iného v˘znamn˘m spôsobom posil-nila nezávislosÈ súdnictva t˘m, Ïe vytvorila nov˘ ústavn˘ orgán – Súd-nu radu. Hneì ako bude Súdna rada kreovaná, v personálnej oblas-ti prevezme takmer v‰etky kompetencie ministerstva spravodlivos-ti. Myslím, Ïe pokiaº ide o jej zloÏenie a kompetencie, podarilo sanám dosiahnuÈ dobr˘ kompromis. Z môjho pohºadu je v˘znamnouzmenou aj nedávno schválená rozsiahla novelizácia Obãianskeho súd-neho poriadku, teda zákona, ktor˘ upravuje civilné konanie. Civiln˘proces bol doposiaº veºmi formálny, veºmi rigorózny a umoÏÀovalnajmä Ïalovan˘m osobám, aby svojimi ob‰trukciami spôsobovaliprieÈahy v konaní a tak predlÏovali celé civilné konanie. Novela v˘-

8

razne skráti súdne konanie, ktorého dæÏka je dnes asi najväã‰ím prob-lémom na‰ej justície.

Na druhej strane sa nám nepodarilo urobiÈ efektívnej‰í model or-ganizácie súdnictva. Ministerstvo spravodlivosti navrhovalo zru‰e-nie niektor˘ch krajsk˘ch a okresn˘ch súdov, pretoÏe mnohé problé-my, ktoré súdnictvo má – vrátane prieÈahov v konaní – sú spôsobe-né neefektívnou ‰truktúrou súdnictva. Konkrétne, príli‰ vysok˘ po-ãet mal˘ch okresn˘ch súdov, ako aj väã‰í poãet krajsk˘ch súdov, spô-sobuje nepomer medzi súdmi kde je nadstav sudcov a súdmi kde jepodstav sudcov. Na mal˘ch súdoch to má za následok aj nemoÏnosȉpecializácie sudcov, a t˘m pádom niωiu kvalitu rozhodovania. Re-dukciu poãtu súdov sa nám nepodarilo presadiÈ najmä z politick˘chdôvodov. Politicky efektnej‰ie je totiÏ nieão vytvoriÈ, napríklad za-viesÈ nejaké nové orgány, neÏ nieão zru‰iÈ. A aj v tomto sa vypukloprejavila nedostatoãná odvaha zo strany vládnej koalície. Podobnéproblémy v‰ak majú aj iné krajiny, napríklad Rakúsko sa teraz roz-hodlo zru‰iÈ 90 prvostupÀov˘ch súdov...

Myslím, Ïe tak ako v mnoh˘ch ìal‰ích oblastiach spoloãenskéhoÏivota aj v slovenskej justícii je problém v jej personálnom zloÏení.Po Novembri 1989 odi‰lo u nás z justície relatívne málo sudcov, do-konca aj z t˘ch, ktorí úzko spolupracovali s b˘val˘m reÏimom a je-ho ‰tátnou bezpeãnosÈou. Mnohí z nich sú dodnes v radoch justíciea to má urãite negatívny dopad na dôveryhodnosÈ súdnictva. V in˘chkrajinách pri‰lo k ráznej‰iemu vysporiadaniu sa s osobami, ktoré saspreneverili sudcovskému poslaniu. Samozrejme, dvanásÈ rokov porevolúcii uÏ nijak˘ radikálny krok nie je moÏné urobiÈ.

Hovorí sa o potrebe zníÏenia admi-nistratívneho stavu na jednotliv˘chrezortoch, aparát ministerstva spra-vodlivosti sa v‰ak údajne zväã‰il...Naopak. Poãet zamestnancov minister-stva sa síce od roku 1989 zv˘‰il, ale odroku 1998 zníÏil. My sme ministerstvo,ktoré od roku 1998 najviac zníÏilo po-ãet svojich zamestnancov. Nadobud-

nutím úãinnosti nového zákona o od‰kodÀovaní obetí koncentraãn˘cha zajateck˘ch táborov sa síce posilnil Odbor rehabilitácií a jeho ná-sledkom sa o osem ºudí poãet pracovníkov zv˘‰il, ale po na‰om ná-stupe na ministerstvo sme celkov˘ poãet zamestnancov zníÏili o de-saÈ percent. Aj skutoãnosÈ, Ïe od roku 1989 sa, moÏno aÏ dvojnásobne,zv˘‰il poãet zamestnancov ministerstva je prozaického charakteru –pre‰la sem celá legislatíva, ktorá bola dovtedy na federálnej úrovni,pre‰li sem v‰etky medzinárodné vzÈahy, publikácie Zbierky zákonova Obchodn˘ vestník, pribudla agenda súdnych exekútorov, konkur-zov, zastupovania Slovenskej republiky pred Európskym súdom preºudské práva.

Podarilo sa za posledné tri roky zlep‰iÈ a roz‰íriÈ moÏnosti od-haºovania korupcie sudcov? Aké systémové opatrenia sa uÏ za-viedli pri rie‰ení tohto problému?

Urobili sme niekoºko systémov˘ch opatrení. Prv˘m opatrením vtrestnoprávnej oblasti bola zmena spôsobu rozhodovania súdov oväzbách. Pred novelou Trestného poriadku bol stav tak˘, Ïe ak sud-ca zamietol návrh prokurátora a nevzal obvineného do väzby, svojerozhodnutie nemusel zdôvodniÈ a nebol voãi nemu prípustn˘ aniopravn˘ prostriedok – sÈaÏnosÈ. Pred dvoma rokmi sme zmenili Trest-n˘ poriadok tak, aby aj nevzatie obvineného do väzby musel sudcaodôvodniÈ a aby bol voãi nemu prípustn˘ opravn˘ prostriedok, o kto-rom rozhoduje v senáte krajsk˘ súd. UÏ v priebehu niekoºk˘ch me-siacov po nadobudnutí úãinnosti tejto novely bolo niekoºko desiatokprípadov, v ktor˘ch prokurátori podali opravn˘ prostriedok proti ne-gatívnym rozhodnutiam súdov a pribliÏne v polovici prípadov im kraj-sk˘ súd vyhovel. Posledn˘m známej‰ím je prípad herca Du‰ana Cin-kotu...

Pred pol druha rokom sme v rámci konkurzného konania novelouzákona o konkurze a vyrovnaní umoÏnili, aby mohli veritelia vyme-niÈ správcu konkurznej podstaty, pretoÏe boli podozrenia, Ïe sudcaspolu so správcom – keìÏe sudca ustanovuje správcu – konajú nie-kedy spoloãne na úkor veriteºov. Okrem toho sme upravili vyhlá‰kuo správcoch tak˘m spôsobom, Ïe sudca uÏ nemôÏe vybraÈ ktorého-koºvek správcu zo zoznamu správcov na krajskom súde, ale správ-covia sú ustanovovaní podºa poradia. Veºmi dobr˘m protikorupãn˘mkrokom bolo aj zverejnenie obchodného registra na internete, preto-Ïe to robí podnikateºské prostredie transparentn˘m. V̆ znamn˘mkrokom je tieÏ spustenie projektu Súdny manaÏment na Okresnomsúde v Banskej Bystrici, ktor˘ má dva protikorupãné aspekty. Prv˘

aspekt spoãíva v zabezpeãení prideºovanie spisov jednotliv˘m sud-com prostredníctvom poãítaãa, druh˘m aspektom projektu je v˘raz-ne skrátenie súdneho konania. Na‰e poznatky a prieskumy totiÏ ho-voria, Ïe moÏná korupcia v justícii väã‰inou nemá za cieº konkrétnerozhodnutie v merite veci, ale skrátenie, ur˘chlenie konania.

Myslíte, Ïe je to dostaãujúce?Existujú dva názory na korupciu v justícii. Jeden tvrdí, Ïe o ko-

rupcii v súdnictve netreba hovoriÈ a potom nebude. Druh˘ hovorí, Ïeo korupcii treba diskutovaÈ, treba hovoriÈ ako ju odstrániÈ a najmätreba nachádzaÈ konkrétne formy ako zníÏiÈ priestor pre korupciu.Myslím, Ïe správny je druh˘ názor. Zo strany verejnosti to moÏnobude maÈ za následok krátkodobú predstavu o zv˘‰ení korupcie v jus-tícii, ale z dlhodobého hºadiska to môÏe justícii veºmi pomôcÈ.

Rád by som spomenul e‰te jedno opatrenie, aj keì sa net˘ka ibajustície. Ide o novelu Trestného zákona a Trestného poriadku prija-tú hneì po nástupe tejto vlády, ktorá do ná‰ho právneho poriadku za-viedla in‰titút takzvaného ‰peciálneho agenta na odhaºovanie ko-rupcie, ktor˘ médiá promptne nazvali agentom provokatérom. Vo via-cer˘ch prípadoch tento agent skutoãne pomohol k odhaleniu korup-cie, aj keì nie priamo v justícii.

O tom je v‰ak akosi málo poãuÈ...Niektoré prípady boli medializované. Napríklad pred pár t˘ÏdÀa-

mi vedúci odboru ‰kolstva na Krajskom úrade v Trnave zobral úpla-tok 50 tisíc korún za vybavenie prijatia na vysokú ‰kolu. Odhalen˘bol práve vìaka ‰pecializovanému agentovi. Prípadov, keì bola ko-rupcia odhalená vìaka ‰peciálnemu agentovi, v‰ak bolo viac. Ajzásluhou tohto in‰titútu sa od roku 1998 podarilo niekoºkonásobnezv˘‰iÈ poãet trestn˘ch stíhaní, ako aj odsúdení za trestné ãiny korupcie.Samozrejme, to nie je nejak˘ mimoriadny úspech, pretoÏe stále ho-voríme v mal˘ch absolútnych ãíslach. Keì sú totiÏ malé ãísla, takurãité zv˘‰enie o niekoºko prípadov robí veºk˘ percentuálny nárast.Skutoãne ide skôr o malé ãísla a vysoké percentá, ale aj to je urãit˘signál. Stále je to v‰ak len vrchol ºadovca korupcie.

V koºk˘ch prípadoch sa v súãasnosti podarilo korupciu s podlo-Ïen˘mi prípadmi preukázaÈ v oblasti justície?

Vo v‰eobecnosti – a najmä v justícii – je korupciu moÏné odhaºo-vaÈ iba veºmi ÈaÏko. Je to prirodzené, pretoÏe pri korupcii sú iba dva-ja ºudia: jeden ão úplatok dáva, druh˘ ão ho berie. Málokedy sa todeje v prítomnosti svedkov a naviac v súdnictve je to sÈaÏené pro-stredím, v ktorom sa to odohráva, pretoÏe justiãné prostredie je uza-vreté. Preto jedn˘m z najefektívnej‰ích mechanizmov odhaºovaniakorupcie v justícii je získanie takej osoby pre spoluprácu s políciou,ktorá funguje v schéme korupãnej siete. Uvediem príklad, ktor˘ sastal pred niekoºk˘mi rokmi v USA. V Chicagu odhalili veºkú korupã-nú sieÈ v justícii tak, Ïe jedného advokáta, ktor˘ fungoval v schémetejto korupãnej siete, presvedãili spolupracovaÈ s políciou a odhaliÈtak ostatn˘ch, ktorí sa dlhé roky na korupcii podieºali. Dosiahli to ta-k˘m spôsobom, Ïe dotyãn˘ advokát bol podozriv˘ zo spáchania inejtrestnej ãinnosti a v˘menou za to, Ïe ho nebudú pre Àu stíhaÈ, získa-li jeho spoluprácu. Na základe jeho spolupráce, ktorá trvala asi dvaroky, odhalili a usvedãili niekoºko desiatok sudcov z korupcie. V

Hneì ako bude Súdna radakreovaná, v personálnej oblasti prevezme takmer

v‰etky kompetencie ministerstva spravodlivosti.

MIN

IST

ER

ST

VO

SP

RA

VO

DL

IVO

ST

I S

R

MIN

IST

ER

ST

VO

SP

RA

VO

DL

IVO

ST

I S

R

9

na‰om Trestnom zákone a Trestnom poriadku nemáme in‰titút tak-zvaného korunného svedka, teda svedka, ktorému by mohol proku-rátor zabezpeãiÈ beztrestnosÈ alebo symbolick˘ trest v˘menou za to,Ïe v nejakej inej kauze bude spolupracovaÈ a usvedãí predstaviteºovnejakej organizovanej zloãineckej skupiny. V rámci rekodifikáciená‰ho trestného práva v‰ak chceme in‰titút korunného svedka vytvoriÈ.

Pokiaº ide o konkrétnu odpoveì na va‰u otázku jeden slovensk˘sudca bol pre korupciu odsúden˘, bolo to v‰ak v âeskej republike.ëal‰í slovensk˘ sudca je v súãasnosti trestne stíhan˘ aj pre trestn˘ãin prijímania úplatku. ëal‰í prípad je v ‰tádiu preverovania poli-cajn˘mi orgánmi.

Nemali by byÈ tí, ktorí sú zodpovední za dodrÏiavanie práva, od-súdení za rovnaké trestné ãiny vy‰‰ou sadzbou neÏ ostatní obãania?

NበTrestn˘ zákon to umoÏÀuje. V prípade, Ïe sa trestn˘ch ãinov– vrátane korupãn˘ch deliktov – dopustí verejn˘ ãiniteº, ak˘m je ajsudca, prokurátor, policajt, ãi predstaviteº v˘konnej moci, môÏe maÈtáto skutoãnosÈ za následok posudzovanie konania podºa takzvanejkvalifikovanej skutkovej podstaty, kde hrozí páchateºovi vy‰‰í trest.

Sú u nás udeºované dostatoãne vysoké tresty, aby boli v istomzmysle aj v˘strahou? AtieÏ aby sa napríklad nízke tresty za vraÏ-dy nestali argumentom pre t˘ch, ktorí hovoria o vhodnosti opä-tovného zavedenia trestu smrti v na‰ej súãasnej situácii? Nie jet˘ch zvyãajn˘ch desaÈ aÏ pätnásÈ rokov za vraÏdu málo na to,aby sa stal tento trest dostatoãnou v˘strahou pre ìal‰ích poten-ciálnych vrahov?

V mnohom s Vami súhlasím, nemoÏno v‰ak zabúdaÈ, Ïe veºká ãasÈvráÏd je vykonaná v afekte alebo pod vplyvom drogov˘ch látok, atu je preventívny úãinok trestov limitovan˘. Súhlasím v‰ak s t˘m, Ïevo v‰eobecnosti sa u nás najmä za násilné trestné ãiny ukladajú níz-ke tresty a Ïe aj v Trestnom zákone sú trestné sadzby nízke. Je to dô-sledok toho, Ïe ‰tyridsaÈ rokov sa v trestnom práve presadzovali my‰-lienky, ktoré moÏno zhrnúÈ do dvoch slov – dekriminalizácia a de-penalizácia. Jednoducho, cieºom trestného práva malo byÈ, aby bo-lo ãoraz menej konaní trestn˘m ãinom a aby boli ãoraz miernej‰ietresty. V̆ sledkom toho je skutoãnosÈ, Ïe napríklad za tak závaÏné de-likty, ako je lúpeÏ alebo znásilnenie, moÏno dnes na Slovensku vy-viaznuÈ s podmieneãn˘m odsúdením, ão je – podºa môjho názoru –skutoãne nesprávne. A moÏné je tieÏ vyviaznuÈ s trestom 12 – 13 ro-kov za brutálne vraÏdy!

Preto sme nedávno na tlaãovej konferencii informovali o na‰omnávrhu, aby bol v prípade kvalifikovan˘ch vráÏd v novom Trestnomzákone prípustn˘ iba jeden druh trestu, a to v˘nimoãn˘ trest. Je toabsolútne ‰tandardn˘ trest aj v in˘ch krajinách, ba mnohé európskekrajiny – teda nielen Amerika, kde sú oveºa prísnej‰ie tresty – sta-novujú za vraÏdu doÏivotné odÀatie slobody ako obligatórny – ãiÏejedin˘ moÏn˘ – trest. Na spomínanej tlaãovej konferencii som pre-zentoval aj konkrétne prípady brutálnych vráÏd, za ktoré dostali vra-hovia tresty vo v˘‰ke 13 – 14 rokov, priãom to boli dokonca prípa-dy, kde psychiatrická prognóza páchateºa bola veºmi nepriaznivá avek páchateºa relatívne mlad˘. Je len samozrejmé, Ïe po podmieneã-nom prepustení tu existuje vysoké riziko recidívy, ktorá môÏe maÈtragické následky. BezpeãnosÈ obãanov je najdôleÏitej‰ou úlohou ‰tá-tu a preto zákonodarca musí na takéto riziká veºmi rázne reagovaÈ.

Preão sa stále o tom iba hovorí, preão uÏ návrh novely Trestnéhozákona ohºadne spomínan˘ch veci dávnej‰ie nevznikol?

Zv˘‰ili sme uÏ trestné sadzby pri viacer˘ch deliktoch, napríkladdrogov˘ch, nedovoleného ozbrojovania ãi korupcie. Teraz pripravu-jeme celkom nov˘ Trestn˘ zákon a nov˘ Trestn˘ poriadok v rámcirekodifikácie trestného práva, kde by sa uÏ mali premietnuÈ zv˘‰e-

né trestné sadzby. Mala by sa tam pre-mietnuÈ napríklad aj zásada „Trikrát a do-sÈ“, spoãívajúca v tom, Ïe pokiaº niekto potretíkrát spácha násiln˘ trestn˘ ãin, budemu obligatórne uloÏen˘ doÏivotn˘ trestodÀatia slobody. Vychádzame z toho, Ïepri viacnásobn˘ch recidivistoch trest odÀa-tia slobody neplní Ïiadnu prev˘chovnú

funkciu a v t˘chto prípadoch je potrebné zv˘razniÈ in˘ úãel trestu –ochranu spoloãnosti prostredníctvom dlhodobej izolácie páchateºa.To môÏe maÈ priazniv˘ vplyv na pokles poãtu násiln˘ch trestn˘chãinov, pretoÏe v niektor˘ch krajinách sa na základe empirick˘ch v˘-skumov a anal˘z preukázalo, Ïe asi ‰esÈ percent notorick˘ch pácha-teºov násilnej trestnej ãinnosti sa podieºa aÏ 70 percentami na cel-kovom mnoÏstve násiln˘ch trestn˘ch ãinov.

Ak˘ máte názor na vá‰ho kolegu v oblasti práva JUDr. R. Fica,ktor˘ vo svojom politickom programe zdôrazÀuje potrebu sprís-neného pohºadu na kriminálnikov, ako aj toho, Ïe je zbytoãné ho-voriÈ o rie‰ení toho ãi oného problému, pokiaº sa tu neurobí po-riadok?

Myslím, Ïe v tomto aspekte nájdeme spoloãnú reã – voãi pácha-teºom trestn˘ch ãinov je potrebné postupovaÈ prísnej‰ie. Aj v Trest-nom poriadku sme uÏ zaviedli urãité zmeny, ktoré v rámci trestnéhokonania zamedzujú ob‰trukciám zo strany obvinen˘ch. Pred niekoº-k˘mi mesiacmi bola prijatá nami navrhnutá novela Trestného po-riadku, ktorá zavádza r˘chlej‰í nástup odsúden˘ch páchateºov do v˘-konu trestu – vo väã‰ine prípadov priamo z pojednávacej miestnos-ti. Stalo sa tak napríklad uÏ aj v prípade odsúden˘ch za usmrtenie A.BaláÏovej. U nás je skutoãne problémom, Ïe dlhé roky máme asi 1300právoplatne odsúden˘ch, ktorí nenastúpili v˘kon trestu, lebo na‰a do-teraj‰ia právna úprava takzvaného vykonávacieho konania bola prí-li‰ liberálna. Odsúden˘m umoÏÀovala napríklad podávaÈ opakovanéÏiadosti o odklad v˘konu trestu a teda sa vyh˘baÈ nástupu do v˘ko-nu trestu. Spomínanou novelou sme to zamedzili. Pokiaº má maÈ to-tiÏ trest nejak˘ preventívny úãinok, musí byÈ nielen spravodliv˘ vosvojej v˘‰ke, ale musí byÈ aj relatívne r˘chlo uloÏen˘ a vykonan˘.

Preão neboli doteraz zavedené správne súdy, ktoré by odbreme-nili sudcov od mnoÏstva nahromadenej agendy, ão je Ïivnou pô-dou pre korupciu v súdnictve?

U nás je správne súdnictvo integrované do v‰eobecného súdnic-tva. Správne súdnictvo upravuje piata ãasÈ Obãianskeho súdneho po-riadku. Okrem priestupkov˘ch vecí prejednávajú Ïaloby proti roz-hodnutiam správnych orgánov krajské súdy a v prípadoch, v ktor˘chide o rozhodnutie ústredného orgánu verejnej správy, Najvy‰‰í súdSR. O postavení správneho súdnictva sa dnes vedú intenzívne dis-kusie u nás i v âeskej republike. V minulosti u nás existovali správ-ne súdy a dnes sa variant samostatného správneho súdnictva budezrejme realizovaÈ v âR. IbaÏe tam je iná ústavná úprava. Zatiaº ãoãeská ústava priamo predpokladá existenciu najvy‰‰ieho správnehosúdu, u nás by sme museli zmeniÈ ústavu.

Rôzne názory na túto otázku sú aj medzi sudcami Správneho ko-légia Najvy‰‰ieho súdu SR. Podºa môjho názoru nie je nevyhnutnévytváraÈ osobitnú sústavu správneho súdnictva. Bude v‰ak potrebnéprispôsobiÈ správne súdnictvo poÏiadavkám na‰ej ústavy a judika-túre Európskeho súdu pre ºudské práva. Z tohto dôvodu pripravujena‰e ministerstvo nov˘ návrh Piatej ãasti Obãianskeho súdneho po-riadku.

âo urobiÈ, aby súdne procesy prebiehali u nás r˘chlej‰ie?Ako som uÏ naznaãil, vari najväã‰ím problémom slovenskej jus-

tície je dnes dæÏka súdneho konania. Samozrejme, dæÏka súdneho ko-nania je problém v‰ade vo svete, nielen na Slovensku, ale my sa musí-me zaoberaÈ slovensk˘mi podmienkami. Problémom je to najmäpreto, lebo pokiaº si niekto uplatní nejaké právo na súde a súd mu hoaj prizná, ale aÏ o ‰tyri – päÈ rokov, tak to uÏ ãasto pre Ïalobcu ne-má reálny zmysel. Preto spomeniem zopár opatrení, ktoré majú z rôz-nych aspektov smerovaÈ k zr˘chleniu súdneho konania.

Po na‰om nástupe naministerstvo sme celkov˘

poãet zamestnancov zníÏili o desaÈ percent.

MIN

IST

ER

ST

VO

SP

RA

VO

DL

IVO

ST

I S

R

10

Prvé opatrenie, ktoré som uÏ spomenul, je projekt Súdny manaÏ-ment, zaloÏen˘ na rozsiahlej informatizácii súdu a na úplne zmene-nom obehu spisu po súde. Za prv˘ch ‰esÈ mesiacov pilotnej prevádzkytohto projektu na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa ãas od po-dania Ïaloby po vyt˘ãenie prvého pojednávania skrátil na polovicu,ão je naozaj obrovsk˘ úspech. Preto uÏ v prvej polovici roka 2002zavádzame projekt Súdny manaÏment na ìal‰ích troch okresn˘ch sú-doch a pri optimistickom pohºade by sa tak mohlo staÈ do konca bu-dúceho roka na v‰etk˘ch okresn˘ch súdoch SR. Druh˘m opatrenímje parlamentom nedávno prijatá novela Obãianskeho súdneho po-riadku. Schváleniu predchádzali dlhé diskusie s vicepremiérom ª.Foga‰om, ktorého predstava o civilnom konaní je predsa len tro‰kuodli‰ná od na‰ej, ale nakoniec sme dosiahli kompromis. Tretím opat-rením je skvalitnenie a zefektívnenie práce súdnej administratívy. Jed-nak zavedenie in‰titútu vy‰‰ích súdnych úradníkov, ktoré umoÏnilanovela ústavy a jednak projekt Súdny manaÏment. Nov˘ in‰titút vy‰-‰ích súdnych úradníkoch by mal odbremeniÈ sudcov od administra-tívnej ãinnosti a od menej nároãného rozhodovania najmä v proces-n˘ch otázkach. ·tvrt˘m opatrením by mohol byÈ nov˘ zákon o roz-hodcovskom konaní, ktoré predstavuje jednu z moÏností mimosúd-neho rie‰enia sporov. Dobrá, najmä flexibilná právna úprava roz-hodcovského konania by umoÏnila relatívne veºkú ãasÈ obãiansko-právnych a obchodn˘ch sporov rie‰iÈ mimosúdnou cestou. Rád bysom pripomenul, Ïe v niektor˘ch vyspel˘ch krajinách sa touto for-mou rie‰i 30 aÏ 40 percent obãianskoprávnych a obchodn˘ch spo-rov. Flexibilné mimosúdne rie‰enie sporov má za následok zníÏeniepoãtu Ïalôb podan˘ch na súdy a umoÏÀuje súdom zníÏen˘ nápad vecírozhodnúÈ v krat‰om ãase.

Preão poãas tejto vlády do‰lo k predæ-Ïeniu súdneho konania, teda k ná-rastu súdmi nedokonãen˘ch vecí?Z dvoch prevaÏne objektívnych príãin.Prvou z nich je skutoãnosÈ, Ïe po roku1994 pri‰lo na súdy viac ako pol miliónaÏalôb súvisiacich s druhou vlnou ku-

pónovej privatizácie. Len pripomeniem, Ïe minulá vláda zru‰ila dru-hú vlnu kupónovej privatizácie a fondy následne od obãanov vymáhalivrátenie poÏiãan˘ch peÀazí. Boli to relatívne jednoduché spory rie‰e-né veºmi r˘chlo platobn˘mi rozkazmi bez pojednávania, ãím sa súd-ne konanie ‰tatisticky skrátilo. Tieto veci boli v rokoch 1995 – 1998vyrie‰ené na 99 percent, následkom toho v‰ak mnohé nároãnej‰ie kau-zy, ktor˘ch rie‰enie trvá dlh‰ie, zostali nevyrie‰ené, takpovediac vskriniach sudcov. Druhá objektívna príãina spoãíva v tom, Ïe nove-lou zákona o konkurze a vyrovnaní pri‰lo k relatívne veºkému ná-rastu poãtu vyhlásen˘ch konkurzov. Vo v‰eobecnosti je to správne,pretoÏe v trhovej ekonomike musí existovaÈ efektívny mechanizmusukonãenia podnikania pre neúspe‰n˘ch podnikateºov. Podºa zákonao konkurze a vyrovnaní sú v‰ak dÀom vyhlásenia konkurzu na úpad-cu zo zákona preru‰ené v‰etky konania, v ktor˘ch je tento úpadcaúãastníkom. Preto vyhlásenie pribliÏne 6000 konkurzov znamenalo,Ïe niekoºko tisíc súdnych konaní je z tohto dôvodu – najmä na okres-n˘ch súdoch – preru‰en˘ch. Je teda samozrejmé, Ïe ‰tatisticky sa prie-merná dæÏka konania zv˘‰ila. To sú dve relatívne objektívne príãiny,pre ktoré sa civilné súdne konanie o nieão ‰tatisticky predæÏilo.

MoÏno je v‰ak dæÏka súdneho konania v konkrétnych prípadochneúmerne dlhá aj v dôsledku toho, Ïe niektorí sudcovia vnímajú svo-ju nezávislosÈ bez obmedzenia. NezávislosÈ sudcov je veºmi dôleÏi-tá, dokonca je pre právny ‰tát nevyhnutnosÈou, ale je iba jednou stra-nou mince. Druhou stranou tej istej mince je zodpovednosÈ. Nezá-vislosÈ bez zodpovednosti nie je moÏná. Za b˘valej vlády bol zo stra-ny ministerstva spravodlivosti – a vôbec v˘konnej moci – niekedyvyvíjan˘ nie celkom ‰tandardn˘ tlak na sudcov, upriamen˘ aj na r˘ch-lej‰ie konanie. Po voºbách v roku 1998 ãasÈ sudcov moÏno usúdila,Ïe ministerstvo v „tlaku“ na sudcov poºavilo a osvojila si nesprávnypredpoklad, Ïe nemusia aÏ tak promptne konaÈ. Z uvedeného dôvo-du sme nedávno iniciovali ‰tyri disciplinárne konania voãi sudcomza prieÈahy v konaní.

V spolupráci so sudcami sme teraz vytvorili nov˘ systém hodno-tenia kvantity rozhodnut˘ch vecí. Doteraj‰í systém totiÏ nebol cel-kom objektívny, pretoÏe nebral do úvahy typovú nároãnosÈ jednotli-v˘ch druhov súdnych prípadov. Treba zdôrazniÈ, Ïe systém hodno-tenia neohrozuje sudcovskú nezávislosÈ, v‰ade vo svete sú sudcoviahodnotení a je sledovaná ich v˘konnosÈ. Jednoducho, sudcovia sú ne-závislí, ale to neznamená, Ïe nemusia rozhodovaÈ. Ako v‰etci ostat-ní predstavitelia ‰tátu aj oni sú platení z peÀazí daÀov˘ch poplatní-kov, takÏe urãité sledovanie ich v˘konnosti je úplne namieste. Ovplyv-

Àovanie ako má súd rozhodnúÈ je v‰ak v právnom ‰táte neprípustné.A to za Ïiadnych okolností.

Ako hodnotíte spoluprácu súdnej moci sprokuratúrou a policajn˘m zborom, a toaj s ohºadom na predvolebné sºuby súãas-nej vlády vyrie‰iÈ mnohé kauzy a obvi-nenia z predchádzajúceho obdobia?

Zo v‰etk˘ch privatizaãn˘ch káuz bola do súdneho konania – tedakde bola podaná obÏaloba – dotiahnutá iba kauza pána Martinku, kdeÏiadame o jeho vydanie z Rakúska. V prípade káuz t˘kajúcich sa po-dozrení na b˘val˘ch funkcionárov SIS sú uÏ podané obÏaloby a vkrátkom ãase by mali byÈ vyt˘ãené pojednávania. V najzávaÏnej‰omprípade – v otázke zavleãenia M. Kováãa mlad‰ieho do cudziny –bola podaná obÏaloba, ale Okresn˘ súd Bratislava III. zastavil trest-né stíhanie z dôvodu amnestie b˘valého premiéra V. Meãiara. Voãitomuto rozhodnutiu podal krajsk˘ prokurátor sÈaÏnosÈ, takÏe o za-stavení trestného stíhania bude rozhodovaÈ krajsk˘ súd v senáte.Trestné stíhanie b˘valého ministra vnútra pre zmarené referendumbolo z dôvodu tejto amnestie taktieÏ zastavené. Preto sme sa v par-lamente snaÏili presadiÈ ústavn˘ zákon o zru‰ení amnestií, aby mo-hol súd o t˘chto veºmi váÏnych podozreniach rozhodnúÈ. Jednodu-cho – aby spravodlivosÈ dostala svoju „príleÏitosÈ“ na súde.

Znaãná ãasÈ verejnosti sa nazdáva, Ïe mnohé ekonomické kau-zy neboli do‰etrené aj preto, lebo súãasná vládna koalícia sa do-pustila a dopú‰Èa podobn˘ch ãinov...

Ani súãasná vláda – ak sú na jej ãlenoch nejaké podozrenia – bynemohla v˘menou za to, Ïe nebude stíhaÈ predstaviteºov predchá-dzajúcej vlády, dosiahnuÈ svoju beztrestnosÈ. To je naivná predstava.Myslím, Ïe existujú najmenej dva – hoci je ich urãite viac – dôleÏi-té faktory, preão nebol najmä pri privatizaãn˘ch kauzách dosiahnu-t˘ v˘znamnej‰í úspech. Prv˘m je skutoãnosÈ, Ïe pred rokom 1998rôzne formy takzvaného tunelovania neboli postihnuteºné trestn˘mzákonom. AÏ v roku 1999 sme prijali novelu Trestného zákona, no-vé skutkové podstaty trestn˘ch ãinov, ktoré „tunelovanie“ sankcio-nujú. V trestnom práve hmotnom v‰ak platí prísny zákaz retroakti-vity právnych noriem, takÏe za tieto nové trestné ãiny nemôÏeme po-stihnúÈ osoby, ktoré sa ich dopustili pred úãinnosÈou tejto novely. Dru-h˘ faktor spoãíva v tom, Ïe mnohé z privatizaãn˘ch afér boli z práv-neho hºadiska skutoãne veºmi dobre pripravené. Osoby figurujúcev t˘chto kauzách mali kvalitn˘ch právnikov, ktorí – aj keì na hranezákona – dokázali ich záujmy obhájiÈ.

Za takú kauzu povaÏujete aj Duckého zmenky?Nie. Som presvedãen˘, Ïe pokiaº by J. Duck˘ Ïil, bol by trestne

stíhan˘. No keìÏe zomrel, trestné stíhanie jeho osoby je neprípust-né.

Keby teraz niekto pri‰iel s ním podpísanou zmenkou, ktorá byznela napríklad na sumu dve miliardy korún, tak SPP, teda – za-tiaº – ‰tát, ãiÏe my, obãania tohto ‰tátu, musíme túto sumu do-tyãnému zaplatiÈ?

Je to dosÈ pravdepodobné. Samozrejme, v˘‰ka sumy je limitova-ná majetkom SPP, ktor˘ je v‰ak obrovsk˘ – sú to desiatky miliárdkorún. Je dôvodné podozrenie, Ïe J. Duck˘ závaÏn˘m spôsobom zne-uÏil svoju funkciu t˘m, Ïe podpísal neznámy poãet zmeniek.

Nበporiadok nepoãíta s t˘m, Ïe ak niekto zomrie, niet koho braÈna zodpovednosÈ? Ak by bol J. Duck˘ odpredal zmenky za plnúcenu majetku SPP, dajme tomu 150 miliárd korún, tak to ‰tátmusí zaplatiÈ?

NበTrestn˘ zákon vychádza z trestnoprávnej zodpovednosti fy-zick˘ch osôb, takÏe nie je moÏné stíhaÈ inú osobu za J. Duckého. Zpohºadu zmenkového práva síce existovali argumenty, ktoré spo-chybÀovali platnosÈ t˘chto zmeniek, ale Najvy‰‰í súd minul˘ mesiacrozhodol, Ïe Duckého zmenky ako formálny právny úkon sú platné.

Ako sa dá zistiÈ ãi ich nepodpísal pod nátlakom?Keby existovali svedecké v˘povede, ktoré v‰ak zrejme nie sú. Ale

ani on nikdy – keì e‰te Ïil a uÏ nebol riaditeºom SPP – nevypove-dal, Ïe by tieto zmenky podpísal pod nátlakom.

O ão vlastne ide v nekoneãnom spore medzi ministerstvom spra-vodlivosti a predsedom najvy‰‰ieho súdu?

O tom, Ïe ministerstvo spravodlivosti a predseda najvy‰‰ieho sú-du majú rozdielne predstavy o justícii. My si myslíme, Ïe justícia by

Ministerstvo spravodlivosti a predseda najvy‰‰ieho

súdu majú rozdielne predstavy o justícii.

BezpeãnosÈ obãanov je najdôleÏitej‰ou úlohou ‰tátu.

MIN

IST

ER

ST

VO

SP

RA

VO

DL

IVO

ST

I S

R

11

mala byÈ otvorená, transparentná, moderná, Ïe by sa nemala uzatvá-raÈ pred rie‰ením tak˘ch problémov, ako je napríklad korupcia. Pred-seda najvy‰‰ieho súdu má zrejme iné predstavy. Má napríklad pred-stavy, Ïe justíciu nie je moÏné kritizovaÈ, Ïe by sa o korupcii v jus-tícii nemalo hovoriÈ, Ïe by mala byÈ skôr uzavretá, nepreniknuteºná.Ide teda o dve principiálne rozdielne koncepcie a rozpory, ktoré ztejto rozdielnosti vypl˘vajú a sú asi neprekonateºné.

âo dnes pre slovenskú justíciu povaÏujete za najdôleÏitej‰ie?Aby sudcovia vnímali svoju nezávislosÈ ako urãit˘ odraz svojej

zodpovednosti. Okrem spomínan˘ch technick˘ch a legislatívnychproblémov za veºk˘ problém justície povaÏujem aj jej personálne zlo-Ïenie. Som presvedãen˘, Ïe veºká väã‰ina sudcov je ãestná a odbor-ne erudovaná. Ale práve t˘ch niekoºko sudcov, ktorí konajú neetic-ky a rozhodujú nezákonne, vytvára zlé meno celej justícii. PoÏiãiamsi metaforu od súãasného predsedu Ústavného súdu SR J. Mazáka:„Ak do suda s ãistou vodou padne ão len zopár kvapiek oleja, tak sazneãistí v‰etka voda.“ Ak je teda medzi sudcami zopár tak˘ch, kto-rí sa svojmu poslaniu spreneverujú, verejnosÈ má tendenciu vnímaÈtakto cel˘ sudcovsk˘ zbor. Preto by malo byÈ v záujme v‰etk˘ch ãest-n˘ch sudcov, aby títo ich „kolegovia“ zo súdnictva odi‰li. Mali byvoãi nim slu‰ne, ale rázne vystúpiÈ.

Takéto kroky sú v‰ak skôr ojedinelé a ãasto prevláda akási falo‰-ná solidarita. Uvediem najmarkantnej‰í prípad, ktor˘ sa stal za po-sledné tri roky. Sudcu jedného z na‰ich okresn˘ch súdov vzali v âRdo väzby pre podozrenie z trestného ãinu korupcie a následne bol ajodsúden˘. Okrem jednej sudkyne v‰etci jeho kolegovia – sudcoviaokresného súdu – podpísali spoloãenskú záruku za to, aby spomína-ného sudcu prepustili z väzby na slobodu. âesk˘ súd túto záruku ne-prijal a v odôvodnení svojho rozhodnutia napísal, Ïe kolektív príslu-‰ného okresného súdu neposkytuje záruku za nápravu obvineného.Myslím, Ïe práve takéto prejavy solidarity – a celkom otvorene ichprejavuje napríklad aj predseda Najvy‰‰ieho súdu SR – robia slo-venské súdnictvo v oãiach verejnosti menej dôveryhodn˘m.

Najmä ãomu vìaãíte za svoj raketov˘ ‰tart do sveta veºkej poli-tiky?

Neviem ãi bol raketov˘ a neviem ãi do veºkej politiky. Myslím,Ïe v Ïivote kaÏdého ãloveka zohráva veºkú úlohu súhra okolností. Jasom sa na súãasnú pozíciu na ministerstve dostal v roku 1998, keìsom bol v USA na Harvardskej univerzite na postgraduálnom ‰tu-dijnom pobyte. Po voºbách 1998, po tom, ako sa rozdelili jednotli-vé rezorty vo vláde mi zavolali moji priatelia z KDH, ãi mám záu-jem o post vedúceho úradu na ministerstve spravodlivosti. Prijalsom s podmienkou, Ïe skonãím semester – preto som bol vládou me-novan˘ aÏ v decembri – a Ïe sa na Harvard vrátim dokonãiÈ posled-n˘ semester, ão sa v minulom roku aj uskutoãnilo.

Keì sme sa v rezorte spravodlivosti rozhodli presadzovaÈ nové ini-ciatívy zvykli sa na mÀa obracaÈ i predstavitelia médií. MoÏnosÈ ãas-tej‰ie prejaviÈ svoje názory na verejnosti asi spôsobila intenzívnej‰ievnímanie aj zo strany KDH. Keì sa pred minuloroãn˘m snemom tvo-rilo nové vedenie, oslovil ma ãerstv˘ kandidát na funkciu predseduP. Hru‰ovsk˘, ãi by som prijal kandidatúru na funkciu podpredsedu.TakÏe to nevnímam ako nejakú vopred determinovanú trajektóriu,ale skôr ako súhrn urãit˘ch okolností. Napriek tomu, Ïe pôsobím vpolitickej funkcii, povaÏujem sa viac za právnika neÏ politika. IstúnezávislosÈ od politiky povaÏujem za dôleÏitú najmä preto, lebo simôÏem stanoviÈ jasné hranice pre kompromisy, ktoré nie som ochot-n˘ prekroãiÈ. Ak by som ich bol núten˘ prekroãiÈ, mám kam odísÈ.To ma robí nezávislej‰ím aj pri mojom rozhodovaní v politike.

Vy ste zástanca pomerného, väã‰ino-vého alebo kombinovaného voleb-ného systému?Myslím, Ïe ãisto väã‰inov˘ systém bydnes u nás asi nebol najlep‰ím rie‰ením.Regionálny parlament v Trenãíne musí

byÈ pre kaÏdého urãit˘m varovaním, pretoÏe jednofarebné parla-menty sú vÏdy prehrou plurality. Kombinovan˘ systém, keì polovi-ca poslancov je volená vo väã‰inovom a polovica v pomernom sys-téme sa uplatÀuje napríklad v Nemecku, ale aj v ìal‰ích krajinách.V̆ hodnej‰í ako kombinovan˘ volebn˘ systém je v‰ak in˘ ústavn˘in‰titút – dvojkomorov˘ parlament. Celkov˘ poãet poslancov bysme pritom nemuseli zvy‰ovaÈ, postaãovalo by súãasn˘ poãet roz-deliÈ do dvoch komôr. Parlament by mal dve komory, kde by boladolná komora – s poãtom 100 poslancov – volená pomern˘m systé-mom a horná komora – s poãtom 50 poslancov – volená väã‰inov˘m

spôsobom. Dvojkomorov˘ parlament má oproti jednokomorovémuv˘hody napríklad v kvalitnej‰ej legislatíve, v niωom vplyve záuj-mov˘ch skupín, alebo v men‰ej moÏnosti predsedajúceho ovplyvniÈv˘sledok hlasovania stanovením poradia na prerokúvanie jednotli-v˘ch bodov.

âím si vysvetºujete nízku úãasÈ voliãov v nedávnych regionálnychvoºbách?

Jednak t˘m, Ïe nebola moÏná kampaÀ v elektronick˘ch médiácha jednak ºudia celkom nevedeli, o ãom regionálna samospráva je, akébude maÈ konkrétne kompetencie. A keìÏe si vlastne nevedeli pred-staviÈ ão bude vykonávaÈ Ïupan a regionálny parlament, tak si neve-deli dosadiÈ ani konkrétnych ºudí do funkcií. Preto zrejme stratili záu-jem voliÈ. Naviac, podºa mÀa, naj‰Èastnej‰í nebol ani volebn˘ sys-tém, ktor˘ sa tu uplatnil. Myslím, Ïe mal byÈ uplatnen˘ väã‰inov˘systém v jednomandátov˘ch obvodoch, kde by o post jedného po-slanca súÈaÏilo niekoºko kandidátov. Pre voliãa je totiÏ oveºa pre-hºadnej‰ie, keì sa o jeden mandát uchádza desaÈ kandidátov, neÏ odesaÈ mandátov sto kandidátov. V mnoh˘ch volebn˘ch obvodoch,vlastne identick˘ch s okresmi, boli hlasovacie lístky neprehºadné. Bo-li to obrovské neprehºadné plachty s viac ako sto kandidátmi, ão ma-lo zrejme demotivujúci efekt. Jeden novinár mi poloÏil otázku, ãi níz-ka úãasÈ nesúvisí aj s nespokojnosÈou obãanov s politikou dne‰nejvlády. Ja sa nazdávam, Ïe nespokojnosÈ obãanov s politikou vlády

sa zvyãajne prejavuje úplne inak – prídu voliÈ opoziãné strany akov˘raz urãitého protestu tak, ako sa to stalo napríklad vo voºbách 1998.

V prípade KDH moÏno hovoriÈ viac o konzervativizme neÏ o pra-vicovosti?

Myslím, Ïe o oboch. Nበkonzervativizmus sa prejavuje najmä vkultúrno-etick˘ch otázkach, pravicovosÈ najmä v ekonomick˘ch, ajkeì to nie je celkom presné. V ekonomickej oblasti totiÏ modern˘konzervativizmus za posledné desaÈroãia v mnoh˘ch krajinách pre-vzal princípy, ktoré boli povaÏované za klasicky liberálne. V pod-state ide o minimálne zasahovanie ‰tátu do ekonomiky, nízke dane,nízke odvody a ão moÏno najniωie prerozdeºovanie v ‰tátnom roz-poãte. TakÏe v tomto zmysle vnímam KDH ako konzervatívne i pra-vicové.

Radi v‰ak zdôrazÀujete aj sociálny aspekt politiky v ekonomi-ke...

Sociálny aspekt urãite, aj keì dne‰n˘ sociálny systém je u nás nad-dimenzovan˘. Je demotivujúci, niektor˘mi skupinami obyvateºstvaevidentne zneuÏívan˘ a teda doslova zrel˘ pre radikálnu reformu. Alemy v KDH tvrdíme nieão iné. Hovoríme, Ïe zo strany ‰tátu je po-trebné umoÏniÈ obãanom byÈ solidárnymi. ZdôrazÀujem obãanom,teda nie ‰tátu. Napríklad sme navrhovali princíp, aby obãania moh-li rozhodnúÈ na ak˘ úãel pôjde kaÏdá ‰tvrtá koruna z ich daní. Tedanie ‰tát ale obãania by rozhodovali, Ïe sa ich príjem pouÏije na kon-krétny projekt v ich obci alebo meste, na zdravotníctvo, ‰kolstvo apodobne. Nazdávame sa, Ïe pokiaº sa zníÏia dane a odvody, mnohéveci je moÏné zabezpeãiÈ lep‰ie a efektívnej‰ie v rámci komunity, ob-ce ãi regiónu a nie z úrovne ‰tátu.

Vari najväã‰ím problémomslovenskej justície je dnes

dæÏka súdneho konania.

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

Ako hodnotíte súãasnú vnútropolitickú situáciu na Slovensku?Ako ‰tandardnú vo ‰tvrtom roku volebného obdobia. V ostatn˘ch

troch rokoch sa neudialo niã mimoriadne, iba to, ão je typické prestredov˘chodnú Európu: politické strany, ktoré vyhrali voºby, res-pektíve boli pri kormidle vlády, strácajú na podpore a opozícia zo-hráva ãoraz v˘znamnej‰iu úlohu. Takto to bolo v Poºsku i Maìar-sku a zdá sa, Ïe tak to bude aj v âechách. Îiaº, niã nové a mimo-riadne nie je u nás ani to, Ïe politické predsavzatia vládnych stránnie sú dostatoãne úspe‰né pri napæÀaní predvolebn˘ch sºubov.

Jedna vec je v‰ak predsa len pre v˘voj na Slovensku v˘znamná,a to syndróm prispôsobenia sa európskej politickej kultúre. V pred-chádzajúcich volebn˘ch obdobiach boli pre Slovensko typické emo-cionálne, húÏevnaté, niekedy aÏ extrémne sa prejavujúce vá‰ne v par-lamente i v médiách. Minimálne v ãase od prijatia novely ÚstavySR ako keby sa vá‰ne upokojili a ako keby sa otvoril dialóg medzi

vládnou koalíciou a opozíciou. PovaÏujem to za veºmi pozitívny jav,lebo prakticky vo v‰etk˘ch krajinách rozvinut˘ch demokratick˘chspoloãností som zaznamenal, Ïe vzÈahy medzi opozíciou a koalíci-ou boli vÏdy v norme a veºmi inteligentné. AÏ na malé v˘nimky opo-zícia vÏdy kon‰truktívne kritizovala a vládna koalícia bola ochotnáprijímaÈ kritiku. Verím, Ïe to nie je iba môj subjektívny dojem, aleobjektívna realita, ktorá bude maÈ na Slovensku trvácnosÈ.

Kde vidíte najväã‰ie pozitíva a najväã‰ie negatíva súãasnej vlád-nej koalície?

Za najväã‰ie pozitívum povaÏujem, Ïe pred vy‰e tromi rokmi do-‰lo napriek mnoh˘m komplikáciám k vytvoreniu vládnej koalícieza úãasti veºkého poãtu politick˘ch strán. Predpokladalo to vysokúúroveÀ a húÏevnatosÈ pri koordinácii rozmanit˘ch politick˘ch ná-zorov a programov. UÏ vtedy som povedal, Ïe pri politicky takej ‰i-

12

VO SVOJEJ MENTALITE A VOSVOJICH OSOBNOSTNÝCHCHARAKTERISTIKÁCH SÚ SI V TOMTO REGIÓNE NAJBLIŽŠÍ

Slováci a Maďari,NIE Slováci a ČesiV novoroãnom rozhovore s predsedom V̆ boru NR SR pre ºudské práva a národnostiLászlom NAGYOM poloÏil ªubomír Me‰Èánek podpredsedovi SMK aj niekoºko otázok,t˘kajúcich sa veãne aktuálnej témy v na‰om parlamente – slovensko-maìarsk˘ch vzÈahov.Mnohé z vysloveného sa môÏe staÈ podnetom k ich ìal‰iemu rozvoju.

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

13

rokospektrálnej vláde zrejme nebude moÏné r˘chle napredovanie vspoloãensk˘ch zmenách, Ïe asi nebudeme môcÈ pristúpiÈ k radikál-nej ekonomickej reforme, Ïe nemoÏno úspe‰ne realizovaÈ ani radi-kálny národn˘ program, ani radikálny obãiansky program. MôÏe tobyÈ iba nieão medzi t˘m, ãiÏe musí to byÈ „pomalá vláda“. To bolopre Slovensko nóvum, lebo kaÏdá vláda po roku 1989 chcela r˘ch-le zmeny. Sám som bol zástancom takejto vlády na zaãiatku 90-tychrokov, ale skúsenosti ma uÏ presvedãili o opaku.

Druh˘m pozitívnym prínosom je pochopenie Slovenska, Ïe nieje ani politicky, ani etnicky, ani kultúrne a ani náboÏensky homo-génnou krajinou. Práve rok 1998 bol rokom, keì na Slovensku do-zrelo – aspoÀ vo v˘znamnej ãasti politického spektra – toto pozna-nie a aj preto vznikla potom nielen politicky, ale aj etnicky pestro-farebná vládna koalícia, ão bolo pozitívne hodnotené aj v medziná-rodnom kontexte. SMK bola od zaãiatku charakteristická priamo-ãiarou politikou a jasnou ãitateºnosÈou krokov, ão bolo a je stabili-zujúcim faktorom tejto vlády. Toto kon‰tatovanie bolo ochotné pri-jaÈ celé Slovensko. Napokon, posledn˘ rok od obãanov ãasto poãú-vam, Ïe to robíme dobre, Ïe v budúcich voºbách budú voliÈ nás. Dô-kazom toho je aj skutoãnosÈ, Ïe uÏ dlh‰í ãas má SMK vy‰‰ie prefe-rencie, neÏ je ‰tatistick˘ podiel maìarského obyvateºstva na Slo-vensku.

Pre obãanov bola zrejme sklamaním pomalosÈ – niekedy to vy-znievalo ako nerozhodnosÈ – vlády, objektívne spôsobená jej rôz-norod˘m zloÏením. Myslím, Ïe mnoh˘ch obãanov opodstatnenehnevá, Ïe sa nevedia doãkaÈ svojej pravdy, svojho práva. Je uÏ sta-rou chybou, ktorá pretrváva e‰te z predchádzajúcich období, Ïe sú-dy pracujú pomaly. UÏ keì súãasná vláda nastúpila sme boli eu-rópskymi rekordérmi a dnes urãite patríme medzi krajiny, kde nasúdoch najdlh‰ie trvá vybavovanie ak˘chkoºvek záleÏitostí, ãi uÏ eko-nomick˘ch, finanãn˘ch, súkromn˘ch alebo rodinn˘ch. Myslím, Ïeobãania sú opodstatnene rozãarovaní aj v otázke rie‰enia takzvan˘chveºk˘ch káuz. Ich nedotiahnutie povaÏujem za veºkú poráÏku ná‰hosystému spravodlivosti.

Druh˘m bolestiv˘m problémom je rie‰enie ekonomickej otázky.V mnoh˘ch oblastiach, ako je napríklad zadæÏenosÈ alebo rating kra-jiny, boli síce dosiahnuté dobré a pre budúcnosÈ dôleÏité v˘sledky,pretrváva v‰ak vysoká nezamestnanosÈ a popri nej prekvitá ‰edá eko-nomika. Kontroln˘m orgánom sa pri presvetºovaní na‰ej ekonomi-ky nepodarilo dosiahnuÈ v˘znamnej‰í pokrok. Som presvedãen˘, Ïenapriek vysokej nezamestnanosti to s na‰imi nezamestnan˘mi nieje aÏ také zlé práve z dôvodov veºmi dobre fungujúcej ‰edej eko-nomiky, ako aj práce naãierno v zahraniãí. Na‰i obãania sú, chva-labohu, ‰ikovní, len nበ‰tát nevie túto ‰ikovnosÈ patriãne usmerniÈ.

Podºa Vá‰ho názoru, ktoré politickésubjekty vytvoria novú vládu po voº-bách 2002?Tak ako v in˘ch demokratick˘ch kra-jinách aj na Slovensku je dobr˘m zvy-kom, aby sa vládu pokúsila zostaviÈstrana, ktorá vyhrá voºby. Keby bolivoºby dnes, tak by to bolo HZDS. Jev‰ak otázne, ãi nájde vhodn˘ch part-nerov, s ktor˘mi bude maÈ viac ako 50

percent kresiel v parlamente. Mne sa vidí, Ïe nemá a Ïe ani po uply-nutí ãasu do volieb nenájde vhodného koaliãného partnera. Násled-ne bude touto úlohou poverená zrejme strana, ktorá skonãí na dru-hom mieste. Ak by to bolo dnes, bol by to Smer alebo niektorá z po-litick˘ch strán, ktorá sa nachádza niekde v strednom pásme. Urãiteby bolo kuriózne, keby na druhom mieste skonãila SMK so svoji-mi takmer uÏ stabiln˘mi 12 – 13 percentami... Za najreálnej‰ie v‰akpovaÏujem, Ïe vládu zostaví buì Ficov Smer alebo Dzurindova SD-KÚ a snahou bude postaviÈ budúcu vládu na pozostatku súãasnejvlády, obohatenú o Smer alebo Ano, prípadne o oba subjekty.

âiÏe Slovensko by sa malo pripraviÈ na ìal‰ie „pomalé obdobie“,ako je to teraz. My si musíme uvedomiÈ a vytrpieÈ svoju pravdu vtom, Ïe nie sme Ïiadne európske alebo stredoeurópske tigre ekono-miky, Ïe sa tu neudejú Ïiadne ekonomické zázraky, o ktor˘ch sa stak˘m pote‰ením rozprávalo poãas vlád V. Meãiara. ëalej sa dosta-neme najmä poctivou prácou, pretoÏe zadarmo nám nikto niã ne-daruje.

Platí va‰a prognóza o budúcej vláde aj v prípade, Ïe V. Meãiarsa vzdá úãasti v nej v prospech svojich kolegov z HZDS?

Uznávam silu osobnosti v politike i v jednotliv˘ch politick˘ch stra-nách, ale napriek tomu HZDS nie je len jedna osoba. Politiku HZDS

nevytvára iba V. Meãiar, nie iba on je za Àu zodpovedn˘. Minimál-ne za Àu nesie plnú zodpovednosÈ celé predsedníctvo HZDS. A ãiuÏ bude V. Meãiar v popredí alebo v pozadí HZDS, bude to najmäjeho politická strana.

Mala SR od svojho vzniku okrem politikov aj skutoãného ‰tát-nika?

Nielen ako politik, ale aj ako ‰tátnik ma najviac presvedãil b˘-val˘ prezident M. Kováã v druhej ãasti vykonávania svojej funkcie.V prvej ãasti na funkciu prezidenta – ‰tátnika politicky dozrieval.K mojej predstave o zrelom politikovi sa dnes vari najviac pri-bliÏuje súãasn˘ minister zahraniãn˘ch vecí E. Kukan. Z nás, ktorísme v súãasnej slovenskej politike, urobil snáì najmenej ch˘b.

V prevaÏnej miere vládnu dnes v Európe socialisticky oriento-vané strany. Preão sa Európa tak odklonila doºava a – podºa vás– dokedy to potrvá?

Povedal by som, Ïe je to stále vlnenie raz vpravo – raz vºavo. Aje to normálne, lebo niektoré v˘kyvy ºavicovej aj pravicovej politi-ky sa musia postupne vyrovnávaÈ. Ale priamo k Va‰ej otázke. Kon-com deväÈdesiatych rokov poráÏka komunistického zriadenia v Eu-rópe súvisela s prítomnosÈou pravicovej politiky v krajinách na zá-pad od Ïeleznej opony, ktorá bola protipólom ºavicovej politiky vtotalitn˘ch krajinách. Po faktickom zániku eurokomunizmu tento„vyvaÏovací atribút“ pravice v celoeurópskom kontexte pominul.Okrem toho konzervatívna vlna v západoeurópskej politike nebolaschopná vyrie‰iÈ niektoré vnútorné problémy EÚ, najmä pokiaº i‰-lo o pokraãovanie európskeho integraãného procesu, ako aj kom-plexne odpovedaÈ na v‰etky v˘zvy zo stredov˘chodnej Európy.Myslím, Ïe to sú hlavné dôvody, preão sú v súãasnosti v rozhodu-júcej miere prítomné socialistické, prosocialistické ãi ºavicové vlá-dy vo väã‰ine európskych krajín. Ale keby to bolo opaãne, ak by

zbúranie Berlínskeho múra pripadlo v západnej Európe na obdobiesocialistov, zrejme by to boli konzervatívci, ktorí by dnes integro-vali Európu.

Napokon, budovanie integrovanej Európy nie je ºavicová my‰-lienka, zakladateºmi spoloãenstva boli pravicoví politici. To, Ïe roz-‰írenie EÚ na v˘chod prebehne zrejme asi v ãase, keì v Európe bu-dú v prevaÏnej miere vládnuÈ ºavicoví politici je vis maior, lebo prá-ve na ich obdobie pripadá dozrievanie tejto logickej my‰lienky. Ztoho v‰ak netreba robiÈ ìalekosiahle závery, lebo ºavicová a pravi-cová politika v západnej Európe znamená nieão iné ako v súãasnejstrednej a v˘chodnej Európe. Pre jednu i druhú politiku sú dnes ty-pické najmä liberálne hodnoty a trhov˘ mechanizmus – respektívefungujúci trh – s istou mierou prítomnosti ‰tátu, ‰tátneho zasaho-vania.

Mohli by ste zhodnotiÈ úãinkovanie SMK v súãasnej vládnej ko-alícii? Ktoré svoje programové ciele SMK splnila a ktoré nie?

Základn˘m predpokladom ná‰ho vstupu do vlády bolo prijatie té-zy, Ïe SMK nebude robiÈ iba národnostnú politiku, ale Ïe bude ro-biÈ komplexnú politiku, ãiÏe sa zúãastní rozvoja ekonomickej, za-

Bolo by kuriózne, ak by sa po voºbách druhou

najúspe‰nej‰ou stranou so svojimi takmer uÏ

stabiln˘mi 12-13 percentami stala SMK...

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

14

hraniãnej, bezpeãnostnej atì. politiky SR. Chcem t˘m povedaÈ, Ïev b˘val˘ch stranách maìarskej koalície do‰lo k zásadnej zmene po-litickej paradigmy o úspe‰nej a efektívnej politike v tom zmysle, Ïeje ju moÏné robiÈ iba v rámci komplexnej a nie iba národnostnej po-litiky. S t˘mto presvedãením sme vstupovali do súãasnej vlády a vpodstate bez väã‰ích v˘nimiek sme ho aj napæÀali, aj keì tomu moÏ-no – na prv˘ pohºad – protireãí fakt, Ïe sa nesplnila na‰a poÏiadav-ka vytvoriÈ národnostnú maìarskú fakultu v Nitre. V‰etky ostatnétakzvané maìarské poÏiadavky boli vlastne ekonomické poÏiadav-ky v‰eobecného charakteru, ãi uÏ ide o pôdu alebo o spôsob regio-nalizácie krajiny.

Pokiaº ide o poÏiadavku na vzdelávanie v materinskom jazykuna fakulte v Nitre, tak za situácie, keì Maìari na Slovensku tvoriadesaÈ percent obyvateºstva, priãom v SR je 22 vysok˘ch ‰kôl s vy-‰e sto fakultami, maÈ jednu fakultu nepovaÏujem za prehnanú po-Ïiadavku. V‰ade vo svete je to normálne, v‰ade existujú vysoko‰-kolské ustanovizne aj pre národnostné men‰iny, ãi uÏ ide o Belgic-ko, ·védsko, Fínsko, ·panielsko, Taliansko, alebo najnov‰ie Ru-munsko. Na Slovensku je to v‰ak v˘nimka.

SkutoãnosÈ, Ïe sme prijali cel˘ vládny program za svoj a nesle-dovali sme iba na‰e stranícke ãi národnostné ciele, umoÏÀovalo námpostaviÈ sa na obhajobu vládneho programu a kritizovaÈ odklon odneho. Preto sme ãasto kritizovali P. Konco‰a, ktor˘ neplnil vládnyprogram v oblasti nakladania s pôdou, preto sme kritizovali oblasÈvzdelávania a neboli sme spokojní ani s rezortom práce a sociálnychvecí, lebo ani tam sa nám nedarilo plniÈ program vlády. Naopak, po-máhali sme pri dodrÏiavaní politickej línie vlády v zahraniãnopoli-tickej oblasti a vnútropolitickej línie v oblasti upevÀovania demo-kratick˘ch pomerov v krajine, pri stabilizácii a posilÀovaní ústav-ného systému, ako aj jednotliv˘ch pilierov demokratického zriade-

nia. Slovensku sme tak dokázali, Ïenie sme akísi diabli, pracujúci v jehoneprospech, sledujúci iba svoje indivi-duálne ciele. Naopak, dokázali sme, Ïesa kon‰truktívne a podstatne podieºa-me na práci tejto vlády a na tvorbe jejkostry, aj keì sme nepredstavovali naj-väã‰iu silu.

Zostane SMK aj po úpravách volebného zákona naìalej ako ce-lok, alebo uvaÏujete vrátiÈ sa k pôvodn˘m stranám?

SMK vznikla po Meãiarovej novelizácii zákona o voºbách z dô-vodu zabezpeãenia nediskriminovaného vstupu zástupcov maìar-skej men‰iny do parlamentu. Táto novelizácia zvy‰ovala pre koalí-cie kvórum vstupu do parlamentu a vôbec sprísnila kritériá pre vy-tváranie koalícií. My sme v‰ak nechceli riskovaÈ ako voºby dopad-nú a nechceli sme, aby mohol niekto spochybniÈ zákonnosÈ ná‰hozväzku. Za ostatné tri roky sa situácia v parlamente a na Slovenskuvyvinula tak, Ïe sa zdá, akoby SMK bola etnická politická strana.Etnicita nám v‰ak bola vyt˘kaná vlastne iba v jednej veci – v naminavrhovanom regionálnom princípe. Konkrétne, Ïe sme za budovanietakého Slovenska, v ktorom v‰etky regióny budú rovnomerne roz-víjané, s prihliadnutím na regionálne ‰pecifiká. Napríklad ak sú ta-k˘mto ‰pecifikom v nejakom regióne národnosti, tak aj s prihliad-

nutím na národnostné ‰pecifiká.Samozrejme, v na‰om programe sú aj

prvky vzÈahujúce sa na národnostnú iden-titu. TaktieÏ sa ukázalo, Ïe zo strany, ktorávzi‰la z troch subjektov, sa nestal ideov˘monolit. Napríklad v SMK dnes bez ak˘ch-koºvek zábran prebieha vá‰nivá diskusia orôznych ekonomick˘ch teóriách a o budovaní ekonomick˘ch zá-kladov ‰tátu. O extrémnom nacionalizme, alebo o nejakom radi-kálnom národnostnom programe v‰ak v strane diskutovaÈ nie je moÏ-né. Tak˘to ºudia v SMK buì nie sú, alebo ak boli tak odi‰li, ale unás nemajú Ïiadne zázemie. Svoje uplatnenie hºadajú moÏno u ºa-vicov˘ch alebo pravicov˘ch radikálov typu maìarskej federalistic-kej strany alebo b˘valej promeãiarovskej maìarskej strany. Preto‰tvrt˘ rok po zlúãení hodnotím SMK ako pragmatickú stranu, v po-litike ktorej urãite neprevládajú nejaké ideologické rozpory.

Ste predstaviteºom liberálnej platformy SMK a podpredsedomSMK. Z t˘ch postojov a rozhodnutí, ktoré SMK zaujala, ktoréboli najviac proti vá‰mu liberálnemu presvedãeniu?

Aj keì stanovy strany pripú‰Èajú existenciu rôznych platforiem,ani de jure, ani de facto v SMK nijaké platformy neexistujú, preto-Ïe sa zatiaº nevytvorili. Po zlúãení som bol pôvodne predsedom li-berálnej platformy, dnes som podpredsedom pre oblasÈ ºudsk˘ch práva národností. Ako som uÏ povedal, v strane nie sú Ïiadne ideolo-gické napätia ãi problémy a o prijímaní závaÏn˘ch rozhodnutí „ne-zúria búrky“.

Poslednou závaÏnou dilemou bolo, ãi vystúpiÈ alebo nevystúpiÈz vlády. Ale ak aj na túto tému boli nejaké diskusie, tak neboli nazáklade príslu‰nosti k b˘val˘m platformám ãi k b˘val˘m politick˘mstranám. Od zaãiatku do konca tohto sporu som bol v skupine po-slancov, ktorá sa stotoÏÀovala s názormi a postojmi predsedu stra-ny B. Bugára. Ak boli v tejto diskusii nejaké zoskupenia, tak nebo-li ideového, ale skôr politického charakteru. ZvaÏovali sme rôzneklady a zápory pre Slovensko, pre juÏné Slovensko i pre samotnústranu. Myslím, Ïe v˘voj nám dal opäÈ za pravdu, Ïe sme zase v‰et-ci získali. Získalo najmä Slovensko, a to t˘m, Ïe sme reformu ve-rejnej správy napokon prijali, Ïe obsahová stránka reformy potvr-dila na‰e snahy, respektíve zostala veºmi blízka tomu, ão je vo vlád-nom programe. Charakter územnosprávneho ãlenenia síce nezod-povedá ná‰mu cieºu, ale pragmatick˘m myslením a politikou smesa dokázali vyrovnaÈ aj s t˘mto problémom.

Osobne by bolo pre mÀa veºmi ÈaÏko znesiteºné – a maìarská et-nická politika na Slovensku by urobila veºkú chybu – keby sme bo-li vládnu koalíciu opustili. Liberálna politika b˘valej Maìarskejobãianskej strany na Slovensku mala totiÏ vÏdy tendenciu úzko spo-lupracovaÈ so slovensk˘mi demokratick˘mi politick˘mi silami. Na-pokon boli sme to my, kto v rokoch 1990 – 1992 spolupracoval vovládnej koalícii s vtedaj‰ími slovensk˘mi demokratick˘mi silami.Dodnes som presvedãen˘, Ïe sme vtedy urobili dobre tak pre kraji-nu, ako aj pre maìarskú men‰inu.

Samozrejme, niektoré rozhodnutia na zaãiatku zluãovacieho pro-cesu – napríklad keì sme sa rozhodovali o personálnych otázkachv SMK a potom neskôr vo vláde a v parlamente – som preÏíval ÈaÏ-ko. Vedel by som si predstaviÈ aj iné obsadenie parlamentn˘ch kre-siel, neÏ ako bolo rozhodnuté v roku 1998. Nechcem to uÏ ale re-kriminovaÈ, lebo to nemá v˘znam. Politická reprezentácia, ktorá sadostala do parlamentu je úspe‰ná, svoje kvality potvrdila.

KeìÏe SMK je v konzervatívnej EDU mal som na mysli va‰eosobné pocity, napríklad pri prerokúvaní zákona o takzvan˘chzmie‰an˘ch manÏelstvách...

V tomto smere nemám Ïiadne problémy. Vo v‰etk˘ch zákonochs liberálnej‰ím charakterom, kde som bol buì osloven˘ alebo somspolupracoval, moje meno figuruje medzi predkladateºmi. Napokon,jedn˘m zo spoluautorov zákona o netypickom partnerstve som tieÏja. Nie ako ãlen SMK, ale ako poslanec Národnej rady SR. Ale aj vìal‰ích zákonoch, napríklad o ombudsmanovi, ão je typická li-berálna záleÏitosÈ. ªudské práva a obãianske slobody sú vôbec ty-pickou oblasÈou liberálnej politiky v‰ade v Európe. Ja v tejto oblastipracujem a zodpovedá tomu aj moja parlamentná funkcia.

E‰te raz zdôrazÀujem, Ïe SMK nie je ideologickou stranou. Je toprogramová strana a aj keì je zaãlenená do medzinárodnej interna-cionály konzervatívnych strán, nám a mne to nebráni v tom, aby smebudovali demokratickú stranu bez ak˘chkoºvek ideov˘ch v˘kyvov,aj keì konzervatívneho typu. Nazdávam sa, Ïe v mnoh˘ch ohºadochje táto strana dokonca liberálnej‰ia neÏ niektoré strany u nás i vo

Nedotiahnutie takzvan˘chveºk˘ch káuz povaÏujem za veºkú poráÏku ná‰ho systému spravodlivosti.

K mojej predstave ozrelom politikovi SR sa dnes vari najviacpribliÏuje E. Kukan.

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

15

vyspel˘ch krajinách, ktoré majú slovo liberálne uvedené vo svo-jom názve.

Pokiaº ide o na‰u úãasÈ v EDU treba vedieÈ, Ïe uÏ skôr bolov internacionále ºudov˘ch strán MKDH. Po krátkom období vy-jasÀovania si niektor˘ch otázok – keì KDH chceli uplatniÈ nie-ktoré vnútropolitické hºadiská – sa to r˘chlo vyrie‰ilo a dnesmáme v EDU rovnocenné postavenie.

Zmení sa nieão vo vzÈahu medzi Slovákmi a maìarskou me-n‰inou na Slovensku po prijatí Maìarska a Slovenska doEÚ?

Maìarsko i Slovensko sú uÏ vlastne jednou nohou v EÚ. Ho-ci formálne ãlenmi spoloãenstva e‰te nie sú, na základe vlast-ného dobrovoºného rozhodnutia sa správajú tak, akoby tam uÏboli, a to aj pokiaº ide o susedské vzÈahy. Keì uÏ aj niã iné, takveºavravn˘m dôkazom je napríklad opätovné postavenie mos-ta Márie Valérie na Dunaji medzi Ostrihomom a ·túrovom. Ten-to most nemohol byÈ obnoven˘ viac ako 55 rokov po vojne, le-bo niektoré nacionalistické kruhy nedovoºovali, aby bolo také-to spojivo medzi oboma krajinami realizované. Av‰ak keì hod-notíme vzájomné vzÈahy, vnímaÈ musíme nielen spoluprácubezprostredne susediacich obcí alebo oblastí na oboch stranáchhraníc, ale aj nadregionálnu spoluprácu medzi Nitrianskym ãiTrnavsk˘m krajom a maìarsk˘mi Ïupami, alebo kooperáciu Ko-‰ického kraja v rámci jedného z ekonomicky, ale i spoloãenskynajperspektívnej‰ích v˘chodoeurópskych euroregiónov.

Domnievam sa v‰ak, Ïe najväã‰ím prínosom bude norma-lizácia vzájomn˘ch vzÈahov nielen medzi oboma ‰tátmi, ale ajetnikami Ïijúcimi v oboch krajinách. Treba sa op˘taÈ na‰ichstar˘ch otcov, ktorí e‰te Ïijú, ako vyzerali na‰e hranice pred ro-kom 1918. Povedia vám, Ïe medzi vtedaj‰ím Slovenskom aMaìarskom ãi Rakúskom hranice nevyzerali nijako. Na‰i pred-kovia – aj keì za in˘ch ekonomick˘ch podmienok – vyvíjalivzájomné ekonomické vzÈahy slobodne v celej Európe. UãeÀ,ktor˘ sa vyuãil v Trnave za kovorobotníka, i‰iel na skusy do Ra-kúska ãi Nemecka a naspäÈ sa vrátil ako vyuãen˘ majster beztoho aby si v‰imol, kedy prekroãil hranice. Akurát trochu mu-sel ovládaÈ nemecky. Slovensk˘ kapitál, minimálne v‰ak slo-venská pracovná sila sa voºne pohybovali po celej Karpatskejkotline. A to znamenalo pohyb nielen kapitálu a pracovnej si-ly, ale aj kultúry. Napokon, v kultúre slovenského a maìarskéhonároda je dnes preto toºko spoloãn˘ch znakov, lebo bol pre netypick˘ voºn˘ pohyb my‰lienok, kapitálu a kultúry. Nazdávamsa, Ïe v stredoeurópskom regióne si v mentalite nikto nie je takpodobn˘, ako Slováci a Maìari. Vo svojej mentalite a vo svo-jich osobnostn˘ch charakteristikách sú si v tomto regióne najb-liωie Slováci a Maìari, nie Slováci a âesi.

Mnohí ºudia sa domnievajú, Ïe maìarskej mentalite je naj-bliωia poºská. Medzi Maìarmi a Poliakmi boli vÏdy urãitésympatie a do znaãnej miery to trvá dodnes...

Koncom stredoveku, niekedy v 16. storoãí, bol za poºskéhokráºa zvolen˘ uhorsk˘ ‰ºachtic István Báthory, ktorého hajdúsipotom tvorili istú ãasÈ poºskej armády. Medzi vtedaj‰ím Poºs-kom a Uhorskom tak vznikla personálna únia, bolo to v‰ak krát-ke obdobie. Oveºa intenzívnej‰ie obdobie vzájomnej spoluprá-ce nastalo poãas druhej svetovej vojny, keì sa desaÈtisíce Po-liakov ukr˘vali v Maìarsku po vpáde sovietskej armády do Poº-ska. Myslím, Ïe vo vtedaj‰om hortyovskom Maìarsku Ïilo vte-dy okolo stotisíc uteãencov.

Ale vrátim sa k slovensko-maìarsk˘mvzÈahom. Staviteºstvo, kroje, jedlá, spô-sob kuchyne, muzika, tance, sloves-nosÈ, ºudoví hrdinovia, star˘ spôsob ºu-dovej v˘roby, teda staré ºudové re-meslá, to v‰etko je veºmi podobné, aknie rovnaké, identické u Slovákov aj uMaìarov. Tieto vzÈahy boli naru‰ené na

konci minulého storoãia pod vplyvom násilnej aponyiovskejmaìarizácie na Slovensku a v tomto storoãí obojstranne, mini-málne do zaãiatku päÈdesiatych rokov. Od päÈdesiatych rokovsa zaãalo mierne uvoºÀovanie t˘chto vzÈahov a dnes si opäÈ pri-pomíname to, ão bolo v starej Európe, teda normálnu spoluprácu,odbúravanie bariér a hraníc, ekonomick˘ch, ideov˘ch atì. Na-pokon, ideové dnes uÏ neexistujú. Myslím, Ïe toto bude prínosná‰ho spoloãného vstupu do EÚ.

Slovensku sme dokázali,Ïe nie sme akísi diabli,

pracujúci v jehoneprospech.

Pál Farkas (SMK): Vedel bysom si predstaviÈ aj iné roz-delenie prostriedkov

1. Ide o ‰tandardn˘ ‰tátny roz-poãet, ktor˘ zabezpeãuje pro-striedky pre v‰etky rezorty.Príjmy i v˘davky sú oprotivlaÀaj‰ku zv˘‰ené o 38 mi-liárd korún, priãom najväã‰iaãiastka je urãená rozvojov˘mimpulzom, ako napríklad vovzÈahu k re‰trukturalizáciibánk atì. IsteÏe, nejde o im-

pulzy, ktoré by v˘znamn˘m spôsobom ovplyvnili rozvoj na‰ejekonomiky, ale prostriedky na v˘raznej‰ie impulzy, Ïiaº, po-strádame. Na vy‰‰ej úrovni neÏ v minulom sú v tomto rokuzabezpeãené prostriedky na sociálne veci, ‰kolstvo, kultúru avedu.

2. Nechcel by som ubraÈ nikomu, ale vedel by som si pred-staviÈ aj reálnej‰ie, objektívnej‰ie a efektívnej‰ie rozdelenieprostriedkov do jednotliv˘ch rezortov. Je to v‰ak vÏdy otáz-ka zorného uhla pohºadu.

3. Priestor, ktor˘ vláda dostala v rámci garantovania za-hraniãn˘ch úverov pre Ïeleznice a iné ‰tátne podniky je dosȉirok˘. Keì bude vyãerpan˘, tak schodok verejn˘ch financiísa môÏe vy‰plhaÈ aÏ na úroveÀ 4 – 5 percent HDP.

Vladimír MaÀka (SDª):âísla i v˘sledky ratingov˘chagentúr poukazujú na dob-ré smerovanie

1. Veºmi pozitívne hodnotímuÏ samotné zostavovanie ‰tát-neho rozpoãtu, ktoré nepre-beralo ‰ablóny z predchádza-júcich rokov, ale uberalo sanov˘m spôsobom. Zaãínalosa od nuly, priãom rozpoãet sapripravoval projektovo, ão jeveºk˘m prínosom. Pokiaº ide

o samotn˘ rozpoãet som presvedãen˘, Ïe inflácia bude e‰teniωia neÏ rozpoãet predpokladá, teda menej ako 6,7 percen-ta HDP. Schodok rozpoãtu voãi veºkosti HDP sa oproti mi-nulému roku taktieÏ zníÏil, trval˘m problémom je v‰ak vyso-ká miera nezamestnanosti, o ktorej rie‰enie sa je treba per-manentne pokú‰aÈ. V̆ chodiská vidím vo vstupe zahraniãnéhokapitálu, v raste HDP a vo vytváraní nov˘ch pracovn˘chmiest.

2. V ‰kolstve máme zopár projektov, ktoré by mohli pomôcÈnielen vzdelávaÈ ºudí, ale aj zníÏiÈ nezamestnanosÈ. Napríkladna ‰kolách zavádzajúcich do svojej ãinnosti internet bude po-kraãovaÈ projekt Infovek. Ale existujú aj iné kroky aktívnej

TROVÍME VIAC NEŽ VYTVÁRAMEVzápätí po schválení ‰tátneho rozpoãtu na rok2002 (13.12. 2001) Národnou radou SR oslovilªubomír Me‰Èánek funkcionárov V̆ boru NR SRpre financie, rozpoãet a menu, ako aj niekoºk˘chìal‰ích poslancov a poloÏil im tri anketové otázky:1. Ako hodnotíte práve schválen˘ ‰tátny rozpoãetna budúci rok?2. Keby to bolo iba na vás osobne, komu by stenieão ubral a komu nieão pridal?3. Kde vidíte najväã‰ie riziká tohto rozpoãtu?

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

16

politiky zniÏovania nezamestnanosti, kde by som „pridal“. Po-vedaÈ v‰ak komu ubraÈ si netrúfam, najskôr musia odborníciurobiÈ zodpovedn˘ audit. UrobiÈ dobr˘ ‰tátny rozpoãet je veº-mi zloÏitá úloha v kaÏdej krajine. Ja si v‰ak myslím, Ïe B.Schmögnerová to nerobí zle, pretoÏe ãísla i v˘sledky ratin-gov˘ch agentúr poukazujú na vcelku dobré smerovanie.

3. KaÏd˘ rozpoãet má nejaké riziká, a to ako na strane príj-mov, tak aj na strane v˘davkov. Z hºadiska rizík na strane v˘-davkov ako negatívum hodnotím skutoãnosÈ, Ïe sa celkom ne-dokázali isté veci dotiahnuÈ z hºadiska re‰trukturalizácie re-zortov, najmä rezortu zdravotníctva. Z hºadiska rizík na stra-ne príjmov si je treba uvedomiÈ, Ïe ich musia odstrániÈ tie re-zorty, ktoré ich majú. Je teda ão rie‰iÈ najmä v oblasti kvalitypráce jednotliv˘ch rezortov.

Stanislav Husár (HZDS):Príli‰ roz‰afn˘ rozpoãet s minimom rozvojov˘chprogramov

1. Po schválení ‰tátneho roz-poãtu sa vo mne e‰te viacutvrdil pocit, Ïe iné rozprá-vame a iné robíme. Návrhrozpoãtu nevyjadril prioritnéprogramové ciele vlády, na-príklad dopracovaÈ sa koncomvolebného obdobia k vyrov-nanému rozpoãtu. To, Ïe nie-ktoré pozmeÀovacie návrhy

na nav˘‰enie rozpoãtu som podporil, bolo z mojej strany skôrdrobné symbolické politické gesto. Podobne ako nezávislíposlanci aj ja totiÏ tomuto rozpoãtu zazlievam najmä príli‰nérozhadzovanie vo vzÈahu k jednotliv˘m kapitolám rezortov voblasti vecn˘ch v˘davkov. Napriek prevodu kompetenciísmerom nadol na samosprávu a napriek zriadeniu nov˘ch in‰-titúcií sa aparát rezortov neredukuje. Peniaze na správu ‰tátusú naìalej veºmi vysoké, priãom z roka na rok enormne na-rastajú. Môj osobn˘ názor teda je, Ïe ide o veºmi roz‰afn˘ roz-poãet, ktor˘ – na druhej strane – obsahuje málo rozvojov˘chimpulzov. ZdôvodÀovanie t˘m, ão vláda urobila v daÀovomcykle je veºmi chabé na to, aby sme mohli s názorom minis-terky financií B. Schmögnerovej súhlasiÈ.

2. Z hºadiska súãasn˘ch priorít, ãiÏe ná‰ho vstupu do NA-TO a EÚ by som pridal predov‰etk˘m armáde, ktorá je ga-rantom ‰tátu a je vo veºmi úbohom stave. Pridal by som vô-bec v‰ade tam, kde je to z pohºadu na‰ej integrácie najpo-trebnej‰ie. Urobil by som to napríklad na úkor SIS, ktorej bysom schuti zobral polovicu rozpoãtovan˘ch prostriedkov. Do-dnes Ïiadny z nás poslancov nevie, k ãomu vlastne tieto pro-striedky slúÏia, ku komu v skutoãnosti idú. Vieme iba o tom,ão má SIS oficiálne deklarované, ale z ãasu na ãas z táboravládnej koalície aj k nám prenikne, Ïe tieto prostriedky sú vy-uÏívané oveºa mnohostrannej‰ie. Aako som uÏ naznaãil, ubralby som aj v‰etk˘m ministerstvám, ktoré reformou verejnejsprávy strácajú dosÈ podstatnú ãasÈ kompetencií.

3. Riziká vidím najmä v príjmovej ãasti rozpoãtu. Rasthrubého domáceho produktu z hºadiska jeho v˘voja na Slo-vensku je a zostane skutoãne veºmi problémov˘, pretoÏe má-lo vyrábaÈ a veºa dováÏaÈ sa trvalo nedá.

Július Brocka (KDH): Nazásadné reformy nezostalaani sila, ani ãas

1. Aj my sme mali viacerov˘hrad. Ak v‰ak chcem byÈrealista, tak pri súãasnom sta-ve slovenskej ekonomiky je‰tátny rozpoãet moÏné ak-ceptovaÈ, pretoÏe zabezpeãu-je ‰tandardné fungovanie ‰tá-tu vo v‰etk˘ch oblastiach. Po-dºa KDH rozpoãet mohol byÈ

in˘ najmä v tom smere, Ïe koncom volebného obdobia smeoãakávali jeho men‰í deficit. To by v‰ak od súãasnej vládnejkoalície chcelo väã‰iu guráÏ a odhodlanie k zásadn˘m refor-mám od samého zaãiatku volebného obdobia. Neprebehla dô-chodková reforma, e‰te stále je pred nami reforma zdravot-níctva a ‰kolstva. Táto vláda má v‰ak za sebou re‰truktura-lizáciu bankového sektora a urobila aj mnohé ìal‰ie pozitív-ne veci. Vylep‰ili sme nበzahraniãnopolitick˘ imidÏ, ale prí-li‰ veºa ãasu sme stratili naprávaním deformácií z minulosti.Zrejme aj preto uÏ nezostala ani sila a ani ãas na spomínanéreformy, ktor˘ch realizácia by sa bola odrazila aj v tom, Ïe bysa ‰tát cez ‰tátny rozpoãet toºko nezadlÏoval. Deficit 38 mi-liárd korún je dosÈ vysok˘ a znamená, Ïe v priebehu roka tro-víme viac, neÏ vytvárame, ãím zaÈaÏujeme generácie po nás.

2. ·etriÈ musíme najmä na ‰tátnej správe. Naopak, ne‰tát-nym subjektom pôsobiacich v sociálnej sfére by som garan-toval príspevok aspoÀ do v˘‰ky 50 percent prostriedkov, kto-ré ‰tát dáva v sociálnej sfére ‰tátnym zariadeniam. Zatiaº ãominul˘ rok sa nám to podarilo presadiÈ, v tomto roku – na-priek môjmu pozmeÀovaciemu návrhu – uÏ nie, ãím sme ne-‰tátnym subjektom takmer 90 miliónov korún vlastne zobra-li a dali ich subjektom v ‰tátnej sfére. NepovaÏujem to za správ-ne.

3. Svet je ãoraz globalizovanej‰í a tak riziká slab‰ích aotvoren˘ch ekonomík, ako je aj na‰a, ãíhajú na kaÏdom kro-ku. Rastu inflácie sa veºmi neobávam, pretoÏe vo volebnomroku sa vláda bude snaÏiÈ maÈ ju pod kontrolou, ale oãakáva-ná 19 percentná nezamestnanosÈ môÏe byÈ i vy‰‰ia, a to v zá-vislosti od správania sa veºk˘ch zahraniãn˘ch ekonomík a uda-lostí podobného typu, aké sa stali 11. septembra 2001 v USA.

Rastislav ·epták (PSNS):V˘davky na ‰tátnu správusú zbytoãne veºké

1. ·tátny rozpoãet má nad-hodnotené príjmy, ktoré budeveºmi ÈaÏké naplniÈ. Má tieÏchaoticky rozhádzané v˘dav-ky, pretoÏe zatiaº ão jednotli-vé zákony o vy‰‰ích územ-n˘ch celkoch uÏ postupne na-dobúdajú úãinnosÈ, kompe-tencie VÚC vo finanãnom vy-jadrení e‰te nie sú v rozpoãte

zviditeºnené. A to sa e‰te dá predpokladaÈ, Ïe po neúspechukandidátov vládnej koalície v regionálnych voºbách záujemrie‰iÈ problematiku VÚC vláda uÏ ani nebude maÈ. Samotn˘rozpoãet totiÏ hovorí iba o platoch ich predsedov. Tento roz-poãet je volebn˘m, teda posledn˘m rozpoãtom súãasnej vlád-nej garnitúry, ktor˘ mal daÈ vlastne uÏ odpoveì na to, ão vlá-da za toto volebné obdobie urobila, dokázala. Ale ão dokáza-la? MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe veºmi málo a v tom najdôleÏi-tej‰om vlastne niã – neuskutoãnila ani jednu sºubovanú re-formu.

Slovensko potrebuje ako soº kontinuitu myslenia, teda niekontinuitu politiky, ako to mnohí mylne interpretujú. V‰etcipolitici, nech sú z akejkoºvek politickej strany ãi zoskupenia,mali by maÈ urãitú predstavu o krajine a jej smerovaní na 15– 20 rokov, ktorá by bola spoloãná v‰etk˘m. Najmä pokiaº ideo ekonomiku, o hospodársky program rozvoja krajiny, myl bytu byÈ jedin˘ povraz, za ktor˘ by Èahali v‰etci, aj po vystrie-daní sa jednej vlády druhou. Súãasná vláda ani nenadviazalana rozvojové programy predchádzajúcej vlády, ani nepri‰la soÏiadnym nov˘m programom rozvoja. Dôsledkom okrem inéhoje, Ïe máme najvy‰‰iu nezamestnanosÈ a s t˘mto problémomsa vôbec niã nerobí!

Vonkoncom nechápem, preão sa rozpoãty ministerky fi-nancií B. Schmögnerovej toãia stále iba okolo problému „maÈdaÈ – dal“. Dôsledkom je stále sa meniaci daÀov˘ systém a ta-ká daÀová politika, v ktorej sa vychádza iba z toho, koºko pro-striedkov do ‰tátneho rozpoãtu tou ktorou daÀou získa a koº-ko stratí. Ak sa jej zdá v tom – ktorom okamihu príjem mal˘,okamÏite navrhne novelu zákona o novej dani alebo o inom

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

17

ponímaní tej – ktorej dane a tak dokola. Pritom vieme, Ïe daÀo-v˘ systém by mal byÈ stabiln˘, jednoduch˘ a pre podnikateºovmotivaãn˘. MoÏno by bola vhodná iba jedna jasná transpa-rentná daÀ, aby kaÏd˘ by vedel, ako na tom je, ão si môÏe do-voliÈ, ak˘m smerom sa v podnikaní uberaÈ a podobne. Dnesje v tom chaos, ktor˘ nevyhovuje nikomu.

2. Pre kaÏd˘ národ je najdôleÏitej‰ie zdravie a vzdelanie.Pokiaº pre nás nebude ‰kolstvo a zdravotníctvo jasnou prio-ritou dopadneme zle, ão sa odrazí najmä v budúcich generá-ciách. Ak chceme nieão skutoãne dokázaÈ, musíme maÈ pre-dov‰etk˘m kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá sa svojimi od-born˘mi znalosÈami a jazykovo dokáÏe v ãoraz väã‰ej kon-kurencii presadiÈ. ëalej musia byÈ títo ºudia zdraví, k ãomupotrebujeme najmä dobrú zdravotnú prevenciu, pretoÏe lieãiÈchor˘ch je oveºa nákladnej‰ie.

Sami si robíme zle, keì nie sme reálni a stále si nieão na-hovárame. Nepovieme si jasne, Ïe na to a na to skutoãne e‰-te máme, ale na to ãi to uÏ nemáme. My si v‰ak musíme jas-ne povedaÈ, na ão – napríklad v zdravotníctve – naozaj mámea realizovaÈ iba to. NemôÏeme si dovoliÈ robiÈ ìal‰ie dlhy!Musíme sa nauãiÈ správaÈ sa racionálnej‰ie a dovoliÈ si vÏdyiba toºko, na ão v skutoãnosti máme. AÏ keì budeme presnevedieÈ, kde je na‰e dno, aÏ potom sa budeme môcÈ od neho ajnaozaj odraziÈ. A aÏ po skutoãnom odrazení sa od dna môÏe-me smerovaÈ k lep‰iemu a postupne sa pribliÏovaÈ k vyspe-l˘m krajinám.

ËaÏko niekomu zobraÈ, keì v‰etci majú málo, ale v˘davkyna ‰tátnu správu by som urãite zníÏil, sú zbytoãne veºké. Akvláda zaviedla samosprávu vy‰‰ích územn˘ch celkov, okam-Ïite mala zru‰iÈ v‰etky krajské a okresné úrady, pretoÏe sa sta-li duplicitn˘mi subjektami verejnej správy.

3. Najväã‰ie riziká rozpoãtu sú v jeho príjmovej ãasti, keìoproti minulému roku boli príjmy zv˘‰ené o 38 miliárd ko-rún. KaÏd˘ seriózny ekonóm v tejto krajine vám potvrdí, Ïeje to úplne nereálny odhad, takÏe schodok rozpoãtu bude zrej-me urãite väã‰í, neÏ vláda predpokladá. Údaj ministerky fi-nancií, Ïe HDP vzrástlo o 3,5 percenta je síce pekn˘, zabud-la v‰ak uviesÈ aj iné údaje. Predov‰etk˘m o stave v na‰ej ob-chodnej bilancii, kde sme dosiahli doslova hroziv˘ obchod-n˘ deficit, ktor˘ môÏe ohroziÈ aj hodnotu slovenskej koruny.

Pavol Prokopoviã (SDK):Nesmieme dopustiÈ vy‰‰í de-ficit, lebo by to ohrozilo ce-lú ekonomiku

1. Ak by sme mali vy‰‰ie príj-mové moÏnosti a keby nebo-lo treba toºko dávaÈ do v˘-davkovej ãasti, potom by somsi vedel predstaviÈ aj lep‰í roz-poãet. Vyrovnan˘ rozpoãet jeutópiou, ale bol by som rádmen‰iemu schodku. Myslím,Ïe pri súãasn˘ch moÏnostiachsme v‰ak prijali optimálny

rozpoãet. Rozpoãtu ÈaÏko vyãítaÈ veºk˘ schodok, pretoÏe anijednu v˘davkovú ãasÈ si netrúfam hodnotiÈ ako nadhodnote-nú. Naopak, mnoh˘m by bolo potrebné e‰te pridaÈ, a to sa ne-t˘ka iba tak˘ch rezortov, ako je ‰kolstvo, zdravotníctvo, kul-túra. Osobne som v na‰om v˘bore poÏadoval oveºa väã‰ie na-v˘‰enie prostriedkov na rozvoj programov v malej a strednejpodnikateºskej, Ïivnostenskej sfére, ako aj na rozvoj cestov-ného ruchu, kde vidím veºké rezervy v tvorbe zdrojov pre na‰uekonomiku. Ale ak ste postaven˘ pred otázku, ãi rad‰ej kúpiÈchirurgovi skalpel, alebo daÈ rad‰ej nieão podnikateºovi na stav-bu penziónu, tak skalpel preváÏi.

2. Ako som povedal, neviem, komu som ubral, ale pridalby som najmä zdravotníctvu. Nie v‰ak na beÏné prevádzko-vé potreby, ktoré sa musia vyrie‰iÈ ináã, ale na zdravotníckureformu. Pokiaº neprebehne v zdravotníctve transformácia, po-kiaº sa neodstránia malé neefektívne nemocnice a malé zdra-votnícke zariadenia poÏierajúce obrovské mnoÏstvo finanã-n˘ch prostriedkov, zbytoãne tam budeme peniaze navy‰ovaÈ,

plátaÈ diery. Ak aj jednu dieru v zaplátame, o krátky ãas sa nainom mieste urobí druhá. Reforma v zdravotníctve v‰ak za-tiaº neprebehla, a to aj preto, lebo na Àu nie je politická vôºa.Svoju rolu v tom zrejme zohráva aj lokálpatriotizmus politi-kov, ktorí zastupujú a „chránia“ svoje volebné teritóriá, naj-mä v‰ak nedostatok finanãn˘ch zdrojov potrebn˘ch na refor-mu. Ale pridal by som aj ‰kolstva a najmä obrane v súvislos-ti s na‰im uchádzaním sa o vstup do NATO. A to isté sa v nad-väznosti t˘ka aj tajnej sluÏby a Národného bezpeãnostného úra-du.

3. Urãité riziko vidím v príjmovej ãasti najmä s ohºadomna pomerne dosÈ radikálne zníÏenie daÀového zaÈaÏenia. Na‰ouveºkou úlohou bude udrÏaÈ infláciu a stlmiÈ mieru nezamest-nanosti. V Ïiadnom prípade nesmieme dopustiÈ vy‰‰í deficit‰tátneho rozpoãtu, lebo by to mohlo ohroziÈ celú ekonomiku.

Ferdinand Petrák (SOP):NበdaÀov˘ systém zaostá-va za dobou

1. Ak uÏ je rozpoãet schvále-n˘, tak ho môÏete hodnotiÈ uÏiba dobre, pretoÏe zabez-peãuje chod ‰tátu na ìal‰í rok.Mnohí zahraniãní odborníciho charakterizujú ako rozpo-ãet umoÏÀujúci udrÏaÈ urãitéprimerané schodky a na zá-klade rozvoja a ãoraz viac saprejavujúceho prírastku HDPhodnotia ho ako dobr˘. Osob-

ne si myslím, Ïe má rezervy v úspore verejn˘ch v˘dajov. 2. Nieão by som ubral centrálnym orgánom a pridal by som

na realizáciu reformy verejnej správy. Predsa ak sme ju uÏ razschválili, tak musíme vytvoriÈ aj finanãné krytie jej zavede-nia do praxe. Mám totiÏ pocit, Ïe zatiaº je toto krytie nedo-statoãné.

3. Najväã‰ie riziko vidím v daÀov˘ch príjmoch. TrendzniÏovaÈ dane je progresívna a v kontexte európskych krajínÏiadaná politika, ale na druhej strane nie som si ist˘, ãi ná‰daÀov˘ systém je schopn˘ zlep‰iÈ svoju ãinnosÈ natoºko, abytakéto zníÏenie daní vykompenzoval zv˘‰ením príjmov. Osob-ne sa nazdávam Ïe skôr nie, Ïe nበdaÀov˘ systém uÏ zaostá-va za súãasnou dobou a preto ho treba zmeniÈ, zlep‰iÈ.

Milan Cagala (HZDS): Se-kera bude oveºa väã‰ia

1. PovaÏujem ho za najslab‰í‰tátny rozpoãet – s mnoh˘miúskaliami – od vzniku samo-statnej SR. Podºa mÀa prine-sie nie 38 miliardovú, ale mi-nimálne 80 miliardovú „se-keru“. Napríklad nerie‰enieproblémov v Konsolidaãnejbanke má uÏ dnes za následokstratu niekoºko miliárd korún,v Sociálnej poisÈovni sa uÏdnes vyplácajú dávky na úkor

budúcoroãného rozpoãtu atì. Pre budúci vládu to bude doslovakatastrofa.

2. Táto vláda sa zaviazala uskutoãniÈ re‰trukturalizáciu zdra-votníctva a ‰kolstva a to sú najväã‰í spotrebitelia ná‰ho roz-poãtu. Re‰trukturalizáciu treba urobiÈ, av‰ak tak, aby sme ne-ublíÏili obãanom a aby na tom neprofitovali kadejaké spoloã-nosti, Ïiviace sa dovozom liekov, ambulanãnej techniky a po-dobne. âiÏe zdravotníctvu treba nie ubraÈ, ale zaviesÈ do ne-ho poriadok. Ubral by som SIS, pretoÏe dnes vôbec nefungu-je a pridal by som kaÏdému.

3. Najväã‰ie riziko vidím v zapoãítaní financií uÏ pre ten-to rok z budúcoroãného rozpoãtu.

SL

OV

EN

SK

Á S

PO

LO

ČN

OS

Ť

Niekoºko slov na úvodEditormi „súhrnnej správy o sta-ve slovenskej spoloãnosti v roku2001“ sú Miroslav Kollár a Gri-gorij MeseÏnikov, ktor˘m sa po-darilo zapojiÈ do spolupráce pred-staviteºov najrozliãnej‰ích profe-sií a ‰pecializácií vo funkciáchautorov, lektorov, editorov ãi re-daktorov. V̆ sledkom ãinnosti tohto „thinktanku“ je 900 stranová kniÏnápublikácia, ktorú dopæÀa rozsa-hom podstatne men‰ia, ale obsa-hom novátorsky atraktívna „ob-razová správa o stave krajiny -Slovensko 001“ z tvorivej foto-grafickej dielne Martina Kollára.Ak som dobre rátal, autorov jed-

notliv˘ch statí je 58 a lektorov 39, priãom v oboch zoznamochfiguruje mnoho mien v˘znamn˘ch a renomovan˘ch odborníkov,ale aj mená mlad˘ch expertov, ktorí si na tvorbe publikácie za-ãali brúsiÈ svoje profesionálne ostrohy. V kombinácií skúsenos-tí, postrehov a poznatkov predstaviteºov rôznych generácií do-chádza tak k zaujímav˘m záverom.

K˘m predstavíme v˘sledky tvorivého snaÏenia tohto rozsiah-leho odborného kolektívu, zhmotnené v pozoruhodnej publiká-cii nielen pokiaº ide o rozsah zhromaÏdeného materiálu, ale pre-dov‰etk˘m o jej obsah, odcitujme pár postrehov, ktor˘mi viace-ré osobnosti zhodnotili predchádzajúce vydania „súhrnnej sprá-vy o Slovensku“.

Maìarsk˘ exprezident Árpád Göncz sa vyjadril takto: „KaÏ-doroãne vydávaná Súhrnná správa o Slovensku analyzuje v˘vojvo v‰etk˘ch dôleÏit˘ch oblastiach Ïivota spoloãnosti. Táto ana-l˘za, opierajúca sa o hæbkové skúmanie, odhaºuje skutoãn˘ po-tenciál Slovenska ako stabilnej súãasti európskej integrácie atransatlantického spojenectva, jeho schopnosÈ byÈ spoºahliv˘mpartnerom stredoeurópskych susedov a vytvoriÈ dobr˘ domov prev‰etk˘ch svojich obãanov. Napriek mnoh˘m vnútropolitick˘m azahraniãnopolitick˘m ÈaÏkostiam, ktoré sprevádzali Slovensko v90. rokoch, teraj‰ie skúsenosti krajiny z uskutoãnenia politick˘cha ekonomick˘ch reforiem dávajú nádej, Ïe demokratická konso-lidácia Slovenska bude pokraãovaÈ a stane sa príspevkom k sta-bilite a spolupráci v stredoeurópskom regióne“.

Prezident V̆ boru USA pre NATO Bruce Jackson, ktor˘ v po-slednom období viackrát nav‰tívil Slovensko, predstavil svoj ná-zor zase takto: „Slovenská republika dosiahla veºk˘ pokrok v pre-sadzovaní priorít svojej zahraniãnej a bezpeãnostnej politiky vrámci prípravy na vstup do NATO v druhej vlne roz‰irovania. Veºasa urobilo v in‰titucionálnej rovine v civilnom a vojenskom sek-tore, rastie podpora verejnosti pre ãlenstvo krajiny v Aliancii. Mi-movládne organizácie na Slovensku zohrávajú v˘znamnú úlohu

pri zvy‰ovaní úrovne informovanosti verejnosti o Aliancii, jej ro-li, charaktere a politike. Publikácia In‰titútu pre verejné otázky,nezávislého „think tanku“ a jednej z popredn˘ch mimovládnychorganizácií, analyzuje pokrok v transformaãnom procese a jehopozíciu v euroatlantickej integrácii“.

DoloÏme e‰te hlas z domáceho prostredia – slová prognosti-ka a niekdaj‰ieho lídra hnutia VerejnosÈ proti násiliu, dnes vyda-vateºa a obãianskeho aktivistu, ktor˘ sa presÈahoval z Bratislavydo Prahy, Fedora Gála. „Súhrnná správa je dieÈaÈom Novembra1989. Ten sa zrodil na pôde nezávisl˘ch obãianskych iniciatív –na Slovensku predov‰etk˘m z kultúrneho a vedeckého under-groundu, ekologického hnutia, ilegálnej katolíckej cirkvi a ne-poãetného disentu. UÏ zaãiatkom roka 1990 bolo jasné, Ïe z Ve-rejnosti proti násiliu preÏijú ‰tandardné politické strany, sociál-ne hnutia a od ‰tátu nezávislé in‰titúcie. In‰titút pre verejné otáz-ky je jednou z nich. Pri jeho zrode stáli ºudia ako Peter Hunãík aMartin Bútora – protagonisti Novembra 1989 a neskôr lídri for-mujúceho sa obãianskeho sektora. SkutoãnosÈ, Ïe In‰titút pre ve-rejné otázky vyzrel na potentnú vedeckú ustanovizeÀ – a súhrn-né správy o stave Slovenska to jasne dokazujú – je udivujúci anádejn˘. Dobrá odborná a vedecká práca sa dá – a na SlovenskumoÏno aj musí – robiÈ aj mimo kurately ‰tátu a jeho peÀazí.“

Nie náhodou sa tri politické osobnosti – Maìar, Ameriãan aSlovák, Ïijúci v Prahe – zhodujú v hodnotení v˘znamu tejto pe-riodickej kniÏnej publikácie. Správa o Slovensku je totiÏ polito-logickou a sociologickou anal˘zou v‰etk˘ch dôleÏit˘ch okruhovverejného Ïivota Slovenska, ktorú v danom kalendárnom roku ma-puje. Je to monografia, ktorú budú ‰tudovaÈ a o ktorú sa budú opie-raÈ a z nej vychádzaÈ nielen súãasné tímy politick˘ch analytikov(i prognostikov), ale aj predstavitelia t˘chto profesií v budúcnosti.

ZaslúÏi si preto, aby sme ju priblíÏili – aspoÀ v základnej kon-cepãnej skratke – ãitateºom Parlamentného kuriéra, z ktor˘ch mno-hí, dá sa predpokladaÈ, neskôr po nej bezprostredne a priamo siah-nu (alebo mali by) ako po cennom pramennom materiáli, posky-tujúcom nov˘ rozlet a impulzy ich politickej ãinnosti.

Kniha o zmenePodobne ako správa o roku 2000, aj správa o prvom roku tre-

tieho tisícroãia – o roku 2001 – je knihou o zmene, ktorú krajinazaÏíva predposledn˘ rok (zároveÀ posledn˘ kompletn˘ kalendárnyrok) ‰tvorroãného funkãného obdobia súãasnej vládnej garnitú-ry. Isté rozdiely tu v‰ak predsa sú, ako pripomínajú editori. Za-tiaº ão publikácie, hodnotiace roky 1998, 1999 a 2000 mapovalia inventarizovali zlom, ktor˘ nastal vo v˘voji krajiny po voºbáchv roku 1998, priná‰ajúc doklady o tom, ako sa vyvíjal na‰tarto-van˘ proces reforiem iniciovan˘ novou politickou zostavou v pr-v˘ch dvoch rokoch vládnutia, prítomná roãenka – Slovensko2001 – hodnotí uÏ dôsledky t˘chto reforiem pre spoloãnosÈ, ana-lyzujúc hlavné trendy v˘voja v oblasti vnútornej a zahraniãnejpolitiky, v národnom hospodárstve, v sociálnej sfére a v ìal‰íchkºúãov˘ch oblastiach politického, verejného, obãianskeho a spo-loãenského Ïivota.

18

SlovenskoAKÉ SI BOLO V PRVOM ROKUNOVÉHO TISÍCROČIA?UÏ po ‰iesty raz vy‰la publikácia, charakterizovaná svojím podtitulom akoSÚHRNNÁ SPRÁVA O STAVE SPOLOâNOSTI, ktorej vydavateºom, gestorom ihlavn˘m organizátorom je In‰titút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave. ·iestyzväzok s vroãením SLOVENSKO 2001, ako najnov‰í a prv˘ z tejto série analytick˘chroãeniek vydan˘ch v treÈom tisícroãí, pribliÏuje a komentuje Miroslav JANEK.

SL

OV

EN

SK

Á S

PO

LO

ČN

OS

Ť

19

Popri zaregistrovaní nesporn˘ch kladn˘ch v˘sledkov nevy-h˘ba sa ani kritick˘m pohºadom na príãiny neúspechov, ktoré za-rezonovali v celkovom pozitívnom reformnom úsilí.

Pozoruhodn˘m je zavedenie termínu „reformná únava“ –moÏno presnej‰ie by mal znieÈ „únava z reforiem“ – ktor˘ evo-kuje prirovnanie k termínu ãeskej proveniencie „blbá nálada“.Spoloãn˘m menovateºom obsahu alebo pozadia t˘chto slovn˘chspojení je nálada, panujúca v spoloãnosti, nespokojnej z nenapl-nen˘ch oãakávaní r˘chlych a hlbok˘ch, nie povrchov˘ch, ale prin-cipiálno-‰trukturálnych pozitívnych zmien.

V̆ skumy verejnej mienky ako barometer tejto spoloãenskejnálady registrujú postupne narastajúcu nedôveru voãi jednotli-v˘m segmentom ãi rozhodnutiam súãasnej politickej vládnúcejgarnitúry, ãím vytvárajú veºmi nebezpeãné podhubie pre chod vecíbudúcich v tomto volebnom roku, ktor˘ sa môÏe staÈ rozhodujú-cim pre v˘voj Slovenska nielen v najbliωích ‰tyroch rokoch, alev celom prvom desaÈroãí tretieho milénia. Znechutenie z nespl-nen˘ch prognóz, ktoré zaznievali z úst dne‰n˘ch koaliãn˘ch po-litick˘ch lídrov pri ‰tarte aktuálnej volebnej kadencie môÏe sa to-tiÏ transformovaÈ do podpory politick˘ch síl, ktoré sú v opozíciivoãi súãasn˘m trendom alebo ktoré dokáÏu svojím naoko origi-nálnym agitaãno-populistick˘m slovníkom osloviÈ nespokojn˘chobãanov a ponúknuÈ im domnelo oveºa v˘hodnej‰iu a atraktív-nej‰iu alternatívu vlády a „spravovania vecí verejn˘ch“ pre na-sledujúce ‰tyri roky, spoãívajúcu vo vhodení volebného lístku skandidátmi ich strany.

Editori M. Kollár a G. MeseÏnikov preto kon‰tatujú: „Zostá-vajúce mesiace do parlamentn˘ch volieb stavajú demokraticky aprointegraãne orientovan˘ch politick˘ch aktérov pred v˘zvu do-viesÈ reformné kroky v kºúãov˘ch oblastiach spoloãenského v˘-voja do praktického vyústenia tak, aby sa stali nezvratn˘mi priak˘chkoºvek budúcich volebn˘ch v˘sledkoch.“

Podarí sa to?

Reflektor zameran˘ na Národnú radu SRPublikácia je rozãlenená na päÈ základn˘ch tematick˘ch ãas-

tí – vnútorná politika, zahraniãná politika, ekonomika, spoloã-nosÈ a vybrané otázky spoloãenského v˘voja SR. Tieto tematic-ké bloky sú vnútorne bohato ‰truktúrované a poskytujú mnoÏstvofaktografického materiálu, ale predov‰etk˘m bohatstvo námetovna tvorivú reflexiu politológov, praktick˘ch politikov, ale aj obãa-nov, ktorí sa zam˘‰ºajú nad svojím súãasn˘m postavením a nadmoÏn˘mi postojmi alebo ãinmi, ktor˘mi môÏu prispieÈ k cieºa-

vedomému a aktívnemu formovaniu kvalitnej obãianskej spoloã-nosti, predov‰etk˘m v‰ak nad t˘m, komu daÈ svoj hlas pre na-sledujúce ‰tyri roky.

Niet vari v˘znamnej‰ej zloÏky politického Ïivota Slovenskaa v˘znamnej‰ej udalosti, akcie ãi formy rie‰enia problémov, kto-ré by neboli v publikácii zachytené, ale systematicky zinventa-rizovaÈ v‰etky kapitoly jednotliv˘ch tematick˘ch celkov je nadmoÏnosti ãasopiseckej anal˘zy. Tu sa nevyhneme odporúãaniu –knihu si treba jednoducho preãítaÈ ako celok. Ale aby k tomu do-‰lo, je moÏné v˘berom niektor˘ch postrehov ãi kon‰tatovaní, vy-bran˘ch z jej textu, stimulovaÈ záujem o jej celostné ‰túdium.

V bloku, venovanému vnútropolitickému v˘voju je samostatnápodkapitola z pera G. MeseÏnikova zameraná na ãinnosÈ Národ-nej rady SR. Autor kon‰tatuje, Ïe pre ãinnosÈ NR SR v uplynu-lom roku bolo signifikantné• pokraãovanie procesu prijímania právnych úprav, posilÀujú-

cich demokratick˘ charakter ‰tátu a zlep‰ujúcich v˘kon ºud-sk˘ch a men‰inov˘ch práv,

• personálne zmeny v zloÏení poslaneck˘ch klubov jednotli-v˘ch strán,

• zachovanie formálneho pomeru síl medzi vládnou koalíciou aopozíciou na úrovni porovnateºnej s predchádzajúcim rokom,

• vznik ad hoc úãelov˘ch koalícií z poslancov opozície a ãastivládnej koalície, ão niekedy znamenalo oslabenie vládnej ko-alície a neprijatie zákonov v podobe, predloÏenej vládou,

• zníÏená pracovná disciplína poslancov, veºká absencia na ro-kovaniach.Jednou z kºúãov˘ch úloh – a my doloÏme, aj úspechov – slo-

venského parlamentu bolo prijatie novely Ústavy SR, v˘sledkomtvorivej koncepãnej práce ‰tvorice poslancov – Peter Kresák, La-dislav Orosz, Ivan ·imko a Pavol Hru‰ovsk˘, s ktor˘mi spolu-pracovali ìal‰í experti z oblasti práva – L. Mészáros, J. Drgonec,I. Trimaj, E. Valko.

V publikácii sa hovorí o peripetiách prijímania novely ústavy,ale rovnako autor kapitoly venuje pozornosÈ aj prijímaniu ìal‰íchzákonov a noviel a schvaºovaniu v˘znamn˘ch dokumentov akoaj stavu poslaneck˘ch klubov, reláciám medzi koalíciou a opo-zíciou, vyslovovaniu nedôvery ãlenom vlády i Ïiadostiam o zba-venie imunity poslancov. O.i. kon‰tatuje: „Podobne ako v rokoch1999 – 2000, aj v roku 2001 niωiu mieru lojality voãi ãlenomvlády, ktor˘m sa opozícia snaÏila vysloviÈ nedôveru v parla-mente, preukázali poslanci SDª.“

SL

OV

EN

SK

Á S

PO

LO

ČN

OS

Ť

20

Nielen parlamentom je Ïivé Slovensko...ëal‰ia kapitola vnútropolitického bloku je venovaná prezi-

dentovi. Jeho ãinnosÈ v mapovanom období charakterizuje• v˘razné posilnenie kritického vzÈahu k vláde a vládnej koalí-

cii,• opakovane vyjadrovaná nespokojnosÈ s rozsahom právomocí,

ktor˘mi hlava ‰tátu v súlade s ústavou disponuje, snahy vyuÏiÈnovelizáciu ústavy na posilnenie t˘chto právomocí,

• zotrvávanie na utkvelej my‰lienke vládno-opoziãného zmie-renia,

• kritické hodnotenie následkov moÏného návratu V. Meãiara kmoci po voºbách v tomto roku,

• presadzovanie my‰lienky vypracovania a prijatia ‰tátnej dok-tríny,

• prejavy priamej a nepriamej identifikácie s návrhmi strany Smervo vecnej a politickej rovine (Smer napr. navrhuje ustanoviÈprezidenta ako hlavného predstaviteºa zahraniãnopolitickejorientácie Slovenskej republiky zrejme v˘menou za budúce vy-menovanie ‰éfa Smeru predsedom vlády po jesenn˘ch voºbách,ão je plne v kompetencii hlavy ‰tátu a ão môÏe byÈ potom ak-tom vìaãnosti)

• sporadické snahy o ovplyvnenie vzÈahov medzi politick˘mi ak-térmi a

• jednoznaãná deklarácia podpory vstupu SR do NATO a do EÚ.V kapitole sa podrobnej‰ie rozvádzajú uvedené problémové

okruhy. Spomína sa o.i. aj prezidentovo vyjadrenie, Ïe situáciamedzi ním a M. Dzurindom je podobná vzÈahu medzi M. Ko-váãom a V. Meãiarom, v˘roky o ignorovaní aktivít prezidentapredsedom vlády i kritické v˘roky ãi v˘hrady na adresu jednot-liv˘ch ãlenov vlády rovnako ako zmierenie t˘chto dvoch ústav-n˘ch ãiniteºov, ku ktorému do‰lo v polovici minulého roka.

Osobitná pozornosÈ je venovaná postojom prezidenta v dôleÏi-t˘ch otázkach v˘voja krajiny, jednoznaãne prointegraãn˘m a pro-atlantick˘m postojom, ìal‰ím viac-menej kon‰truktívnym a po-zitívnym aktivitám, ale aj aktom kontroverzn˘m, ako bol jeho prí-kaz ministrovi obrany vytvoriÈ samostatnú ãestnú stráÏ hlavy‰tátu, ão b˘val˘ náãelník generálneho ‰tábu slovenskej armádya súãasn˘ poslanec NR SR Jozef TuchyÀa charakterizoval akoporu‰enie ústavy a niekoºk˘ch zákonov.

Kritické ohlasy médií, glosujúcich ãinnosÈ prezidenta, vyvo-lávali v Prezidentskom paláci ãastú nevôºu, ktorej zmaterializo-vanú podobu predstavuje – pars pro toto – trestné oznámenie naredaktora najãítanej‰ieho slovenského denníka, ktoré sa o.i. stre-tlo s v˘razn˘m odsúdením medzinárodn˘ch demokratick˘ch no-vinárskych organizácií. Pozornosti médií neu‰la ani prezidento-va niekoºkot˘ÏdÀová dovolenka v Brazílii a s Àou spojené dob-rodruÏstvá, z ktor˘ch jeho takzvan˘ únos bol zverejnen˘ aÏ s od-stupom niekoºk˘ch mesiacov. V ãase dovolenky R. Schustera sazverejnili v˘davky na mobilné telefóny jeho a jeho manÏelky. Kri-tickému hodnoteniu médií sa nevyhli ani viacerí pracovníci pre-zidentskej kancelárie, v prvom rade dnes uÏ b˘val˘ hlavn˘ po-radca J. Bílek.

Pokiaº ide o ãinnosÈ vlády, kapitolka, jej venovaná, kon‰tatu-je, Ïe bola poznaãená celkovou situáciou vo vládnej koalícii, keìsa sila vládneho kabinetu z hºadiska jeho podpory v parlamentezniÏovala odchodom poslancov z poslaneck˘ch klubov jednotli-v˘ch politick˘ch strán a keì sa na pozadí faktickej straty ústav-nej väã‰iny po schválení novely ústavy odohrali ‰tiepiace pro-cesy.

âo je v‰ak najdôleÏitej‰ie, to je skutoãnosÈ, Ïe konflikty vnú-tri vládnej koalície oslabovali akcieschopnosÈ vládneho kabine-tu pri prijímaní rozhodnutí reformného charakteru. Na ilustráciuvzÈahov v koalícii môÏe poslúÏiÈ reforma verejnej správy, pri kto-rej koaliãné subjekty od zaãiatku prejavovali odli‰né názory najednotlivé aspekty.

Stratifikácia politickej scény a povolebná prognózaPo anal˘ze ãinnosti parlamentu, prezidenta a vlády publiká-

cia pristupuje k rozboru jednotliv˘ch strán vládnej koalície istrán, tvoriacich parlamentnú opozíciu ako aj straníckych sub-jektov, oznaãen˘ch za „alternatívne“ opoziãné strany – Smer aANO.

Zacitujme povolebnú prognózu zostavovania novej exekutí-

vy po jesenn˘ch voºbách 2002 zo záveru tohto ‰irokého a fakt-mi bohato vybaveného bloku: „...zdá sa skôr pravdepodobné vy-tvorenie vládnej koalície, skladajúcej sa zo strán teraj‰ej vládnejkoalície, ktoré dosiahnu volebn˘ zisk potrebn˘ na vstup do NRSR a „alternatívnych strán“, ktoré sa dnes profilujú ako opoziã-né sily, ale svoju volebnú podporu ãerpajú predov‰etk˘m v pro-stredí b˘val˘ch voliãov strán teraj‰ej vládnej koalície. To, ak˘ cha-rakter bude maÈ takáto koalícia v prípade, ak vznikne, do znaã-nej miery ovplyvnia koaliãné predvolebné stratégie teraj‰íchvládnych strán, ktoré môÏu zohraÈ úlohu rozhodujúceho faktoraich volebného v˘sledku.“

Potvrdia dni po voºbách na jeseÀ tohto roku túto prognózu?A pouÏijú strany dne‰nej vládnej koalície recept na moÏn˘ ús-pech v predvolebnom zápolení, ktor˘ im takto nezi‰tne podávaeditor Správy o Slovensku? Alebo sa im predloÏen˘ recept budezdaÈ jednoduch˘ a dajú prednosÈ sluÏbám niektorej PR agentúry,ktorá pre ich potenciálnych voliãov vyrobí z vody pepsi colu, imi-tujúc tak biblick˘ ãin JeÏi‰a, pretvárajúceho vodu na víno?

Tohoroãn˘m voºbám je venovaná aj ãasÈ kapitoly o verejnejmienke, kde autori O. Gyarfá‰ová a M. Vel‰ic síce „neobjavujúAmeriku“, ale dávajú podnet na váÏne zamyslenie, keì kon‰ta-tujú, Ïe nastávajúce parlamentné voºby sa opäÈ povaÏujú za kri-tické ãi prelomové a pripomínajú, Ïe pozitívne ocenenie ãinnos-ti súãasnej vládnej koalície prichádza skôr zo zahraniãia ako odslovenskej verejnosti. NespokojnosÈ s v˘vojom sa na strane oby-vateºstva prejavuje aj nízkou podporou stranám vládnej koalíciea odlivom ich b˘val˘ch voliãov smerom k nov˘m politick˘m sub-jektom.

Naãieranie do ìal‰ích prameÀovKapitoly o zahraniãnej politike venujú pozornosÈ hlavn˘m tren-

dom, ekonomick˘m dimenziám zahraniãnej politiky SR, integ-raãnému úsiliu do NATO i do EÚ, k˘m tematick˘ blok Ekono-mika sa skladá zo ‰tyroch kapitol: Celkov˘ ekonomick˘ v˘voj,Verejné financie, Menov˘ v˘voj a Privatizácia. Autori t˘chtotextov – veºmi struãne povedané, reálne oãakávajú, Ïe pokiaº bynedo‰lo k prudk˘m negatívnym zmenám vo vonkaj‰om ekono-mickom prostredí a k závaÏn˘m zvratom v smerovaní hospo-dárskej politiky, moÏno oãakávaÈ ìal‰ie, i keì iba mierne, zle-p‰ovanie v oblasti ekonomického rastu a stability, priãom rast HDPbude charakterizovan˘ najmä rastom domáceho dopytu, zatiaº ãoãist˘ export bude vykazovaÈ záporné hodnoty.

Blok, nazvan˘ SpoloãnosÈ, venuje pozornosÈ Ïivotnému pro-strediu a trvalo udrÏateºnému Ïivotu, zdravotníctvu, sociálnejpolitike, ‰kolstvu a vede, kultúre, médiám, tretiemu sektoru, kri-minalite, transparentnosti a korupcii, internetu a marginalizova-n˘m skupinám. Je tu – ako v ostatn˘ch tematick˘ch blokoch –rovnako zhromaÏdené bohatstvo pohºadov, názorov, kon‰tatova-ní – i jemné naãrtávanie rie‰ení problémov ãi budúceho v˘vojadanej oblasti. V poslednom tematickom oddieli, venovanom spo-loãenskému v˘voju, sústreìujú autori pozornosÈ na demografic-k˘ v˘voj, problematiku star‰ích generácií, na dôchodkovú refor-mu, trh práce, vybrané trestné ãiny s politick˘m a ekonomick˘mpozadím a nezabúda sa ani na ‰port.

SoÀa Szomolányi oznaãila svoju závereãnú ‰túdiu podtitulomSlovensko v roku 2001 – ‰tandardná krajina V 4. a uzatvára jukon‰tatovaním: „Podºa klasickej pouãky, ktorá hovorí, Ïe demo-kracia sa rodí v konfliktoch a kompromisoch, ale udrÏuje sa vìa-ka schopnosti dosahovaÈ konsenzus, budú maÈ v roku 2002 aj lí-dri proreformn˘ch politick˘ch strán dosÈ príleÏitostí ukázaÈ, Ïesi uÏ osvojili základy demokratickej politiky.

Po slove prichádza odºahãujúci obrazAko vizuálna ãere‰niãka na torte, zloÏenej z 900 kniÏn˘ch strán

nároãného textu, pôsobí príloha k publikácii, nazvaná Obrazováspráva o stave krajiny. Je doplÀujúcim pohºadom Martina Kol-lára k textov˘m správam „o stave únie“, ak˘msi originálnym, vy-slovene civilistick˘m pohºadom pod pokrievku Ïivota, exponu-júcim Ïivot radov˘ch obãanov Slovenska vo chvíºach v‰edn˘chi sviatoãnej‰ích. Práve tento fotografick˘ doplnok dodáva kniheváÏnych analytick˘ch textov ºudsk˘ rozmer.

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

Franti‰ek ·ebej, nezávisl˘

Ja sa v˘nimoãne stotoÏÀujemso stanoviskom opozície. To,Ïe vláda dala poslancom mili-ardu, aby si ju rozdelili prevlastn˘ch lokálnych kamará-tov a vlastnú agendu, povaÏu-

jem za ‰kodlivú praktiku, ktorá je moÏno aj v rozpore s prin-cípmi parlamentarizmu a moÏno sa to dá aj opísaÈ ako ko-rumpovanie poslancov.

Pavol Prokopoviã, Slovenská demokratickákoalícia

Opozícia si rada ãasto prispô-sobuje fakty a premieÀa ich napolopravdy. Tak je to aj so spo-mínanou miliardou. Neviem oÏiadnej korupãne rozdeºovanej

miliarde medzi poslancov. Na‰la sa rezerva v ‰tátnom rozpoã-te vo v˘‰ke necelej miliardy Sk. Poslanecké kluby mohli na-vrhnúÈ vyuÏiÈ tieto prostriedky na ciele, ktoré povaÏovali zapotrebné. V Ïiadnom prípade poslanci nerozdeºovali pre se-ba, staãí si pozrieÈ návrhy.

Augustín Marián Húska,Hnutie za demokratickéSlovensko

·tátny rozpoãet na rok 2002má takpovediac uÏ len zotr-vaãné a doznievacie paramet-re. Je to rozpoãet vlády v jejposlednom roku vládnutia.

Tentoraz vláda zvolila fintu, ktorá uÏ nevychádzala z ideolo-gického spracovávania rozmanitej ‰truktúry vládnych po-

slancov, ale tentoraz im jednoducho ponúkli, Ïe poslanci môÏujednu miliardu korún vynaloÏiÈ na ciele, ktoré by im napomohlizlep‰iÈ popularitu. Musím zdôrazniÈ, Ïe ide o nové ‰tádium ko-rumpovania a vlastne ‰tátny rozpoãet bude tieÏ financovaÈpredvolebnú agitáciu. Nie je to dobré, ale beriem to na vedo-mie. Vláda asi inak nemohla dosiahnuÈ schválenie rozpoãtu amusím uznaÈ, Ïe je to lep‰ie akoby malo byÈ rozpoãtové pro-vizórium, lenÏe to nemôÏe ospravedlniÈ takéto metódy.

Franti‰ek Miklo‰ko, KresÈanskodemokratickéhnutie

Keì zoberiete kaÏdoroãn˘ zá-pas o rozpoãet, kaÏd˘ rok savysloví obrovské mnoÏstvopozmeÀujúcich návrhov, kto-r˘mi ho poslanci chcú meniÈ.

Do tejto diskusie nakoniec musí vstúpiÈ nejaká spoloãná po-litická vôºa, ktorá musí tento rozpoãet udrÏaÈ pohromade. MoÏ-no sa povaÏuje za nezvyklé, Ïe teraz vládna koalícia preuká-zala istú toleranciu k väã‰ej sume vyjadrujúcej zmeny v roz-poãte, neÏ tak bolo v minulosti, ale nevidel by som v tom niãdramatické. Necelú miliardu mohli poslanci daÈ na rie‰enieproblémov, s ktor˘mi sa stretli poãas volebného obdobia pria-mo v teréne, napríklad niekde ch˘ba 300 tisíc Sk na dokonãenievodovodu. Poslanci mohli teraz pristúpiÈ k rie‰eniu tak˘chtoproblémov razantne a vÏdy i‰lo o adresné urãenie prostried-kov. Vìaka tomu sa budú môcÈ dokonãiÈ desiatky projektov,ktoré sa nemohli realizovaÈ kvôli byrokratick˘m prieÈahom.âo je lep‰ie pre obãanov?

Peter Finìo, SOP-LDU-SZS

Opozícia má urãité námietkyvoãi tomu, Ïe koaliãní poslan-ci dostali k dispozícii jednumiliardu korún, aby ich urãilina ten úãel, ktor˘ sa im zdá byÈnajvhodnej‰í. Ja si myslím, Ïe

kaÏd˘ poslanec má právo predkladaÈ doplÀujúce a pozmeÀu-júce návrhy k návrhu ‰tátneho rozpoãtu. Druhá vec je, ãi mánádej, aby boli schválené. V koalícii sa dohodlo, Ïe sa pod-

21

Opozícia obvinila vládnu koalíciu, Ïe kvôli získaniu potrebnej väã‰iny naschválenie ‰tátneho rozpoãtu rozdelila navy‰e 1 miliardu Sk. Vládni poslanci

vraj mohli tieto prostriedky pouÏiÈ vo svojich regiónoch. Sp˘tali sme saposlancov, ak˘ majú názor na toto tvrdenie. Otázku kládol Peter GREGU·.

1OTÁZKA POSLANCOM

NÁRODNEJ RADY SR

Súãasná situácia v zdravot-n˘ch poisÈovniach opäÈ oÏi-vila diskusie o preskripciiliekov. Vidíte hlavn˘ prob-lém v predpisovaní nadby-toãného mnoÏstva liekov?Nakoºko je súãasná situáciav˘sledkom nahromaden˘chproblémov z minulosti?Údaje o nadbytoãnom pred-pisovaní liekov sú zavádza-júce. Naopak, na obãana u náspripadá iba 61 dolárov na lie-ky za rok, ão je najmenej z

krajín Visegrádskej ‰tvorky. Vo vyspel˘ch krajinách sveta jetoto ãíslo niekoºkonásobne vy‰‰ie. Pozícia ministerstva a po-isÈovní pri stanovovaní úhrad za lieky je potom zloÏitá a po-hybuje sa medzi Scyllou nepreplácania pln˘ch úhrad pacien-tom, ktorí sa bez lieãby nezaobídu a Charybdou nereálnehofinanãného zaÈaÏenia in‰titúcie, ktoré sa napokon skonãí vy-tváraním dlhu voãi liekovému reÈazcu. Táto situácia pretrvá-va uÏ niekoºko rokov. Navy‰e rozpoãet na lieky sa uÏ niekoº-ko rokov za sebou prakticky nezvy‰uje, hoci jeho stúpanie o10 percent je prirodzené, vypl˘va z modernizácie liekovéhoportfólia, z príchodu nov˘ch liekov, ãasto revoluãn˘ch vosvojej terapeutickej oblasti, z inovácie, z náhrady star‰ích ne-modern˘ch prípravkov, nov˘mi. Plus inflácia. S t˘m treba rá-taÈ, ak nechceme zaostaÈ za Európou. Mimochodom, ão je todesaÈpercentn˘ nárast? Pozrite sa na iné odvetvia, kde nejdeo zdravie…

Takzvané nadbytoãné (individuálne) predpisovanie liekov,ãi plytvanie liekmi sú marginálne javy. Argumenty, ako „popacientovi zostali lieky“ sú naivné, po ãloveku predsa zostá-vajú ‰aty, kozmetika, zubné kefky… NuÏ a väã‰ina lekárov unás zvaÏuje kaÏd˘ predpis, je na to zvyknutá. Jednoducho, po-loÏku na lieky, a vôbec na zdravotníctvo, musíme v „rodin-nom rozpoãte Slovenska“ zv˘‰iÈ. Základnou otázkou zostá-va: Je ‰etrenie na zdraví ‰etrením?

Ako hodnotíte dopad súãasnej liekovej politiky ‰tátu natvorbu funkãného liekového reÈazca? Hrozí nám riziko na-ru‰enia liekového reÈazca?

V oblasti liekovej politiky ‰tátu sa stálepolemizuje o efektívnej‰om spôsobefinancovania, o preskripcii liekov a vposlednej dobe aj o etick˘ch otázkachpredaja liekov. Najmä v poslednemenovanej oblasti sa objavuje veºav˘hrad voãi ãinnosti farmaceutick˘ch adistribuãn˘ch spoloãností. Marketingovéaktivity t˘chto spoloãností sú hodnotenéprinajmen‰om ako neetické. Asociáciadodávateºov liekov a zdravotníckychpomôcok (ADL) zdruÏuje distribuãnéfirmy, v˘robcov liekov, dodávateºov liekova zdravotníckych pomôcok, dodávateºovlaboratórnej medicíny a majiteºov lekárnív Slovenskej republike. Na otázkyParlamentného kuriéra v rozhovoreodpovedá prezident ADL, MUDr. AndrejREINER, CSc. Rozhovor pripravil JozefDermek.

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

22

poria niektoré doplÀujúce a pozmeÀujúce návrhy, ktoré súnad rámec predpokladaného ‰tátneho rozpoãtu. Minister-ka financií v‰ak s tak˘mito zmenami rátala a preto si ne-myslím, Ïe by sa bola stala nejaká veºká chyba. Ostatneboli schválené návrhy podobného typu aj u opoziãn˘chposlancov, napríklad u poslanca Jasovského.

Gyula Bárdos,SMK

Po prvé, nie je to miliardaa po druhé, tieto peniazeidú na dobré úãely. Podºamojich informácií tátoãiastka bude získaná zv˘-‰ením dane na cigarety, v˘-nos má byÈ okolo 850 mi-

liónov Sk. Nበposlaneck˘ klub nenavrhoval také v˘dav-ky, ako na opravu strechy, ale my sme nevrhli podporiÈ in‰ti-túcie, ako sú divadlá (nielen maìarské men‰inové, ale ajRomathan a Divadlo Alexandra Duchnoviãa). Politicképodmienky vstupu Slovenska do Európskej únie sa t˘kajúaj men‰ín a men‰inov˘ch organizácií a in‰titúcií, takÏe idenielen o men‰inové, ale aj celo‰tátne záujmy.

Rastislav ·epták, Pravá SNS

Musím zopakovaÈ to, ãosom uÏ povedal pri prero-kovávaní ‰tátneho rozpoã-tu. Vìaka miliarde, ktorousi pani ministerka kúpilakoaliãn˘ch poslancov, oni

zasa zahlasovali za ‰tátny rozpoãet, ktor˘ je veºmi zl˘, ajpreto, Ïe ide o volebn˘. Táto miliarde vniesla chaos do roz-poãtu, pretoÏe na jednej strane je to my‰lienka, ktorá po-môÏe niektor˘m obciam, ktoré majú problémy, ktoré si po-slanci NR SR vybrali, ale to niã zásadné nerie‰i. Parla-ment v‰ak nemá rie‰iÈ jednotlivé problémy obcí, ale majúto robiÈ príslu‰né regionálne a miestne orgány ‰tátnej mo-ci a samosprávy.

Ladislav Orosz, SDª

Myslím si, Ïe hoci ide otradiãn˘ spôsob predkla-dania pozmeÀovacích ná-vrhov, je v súlade so zá-konom o rokovacom po-riadku NR SR. Ide o ad-

resnej‰ie ustanovenia o vyuÏití prostriedkov ‰tátneho roz-poãtu na konkrétne ciele v súlade s poznatkami, ktoré zís-kali poslanci pro svojej práci s voliãmi. Tieto prostriedkysa vynakladajú na verejnoprospe‰né úãely a preto ÈaÏkomoÏno súhlasiÈ s kritick˘mi v˘rokmi opozície. Návrhyná‰ho klubu boli orientované na oblasÈ ‰kolstva a od-‰kodnenie protifa‰istick˘h bojovníkov.

Nehrozí, uÏ je tu. Prirodzene, ako dôsledok dlhoroãn˘chproblémov. Nielen v liekovej politike. V tej sa vykonalo ajmnoho pozitívneho. Hovorme rad‰ej o ekonómii a o práve naSlovensku. ReÈazec je zadæÏen˘ a dlhy majú tendenciu prehl-bovaÈ sa. K tomu prichádzajú bankroty. Salvia, Perspektíva,Medika… Kto bude ìal‰í a o ão pôjde? Veritelia stratili mi-liardy. Viete, ão znamenajú neskoro splatené, ãi nebodaj ne-splatené faktúry pre lekárne, distribútorov, v˘robcov? Men‰iefirmy, napriek tomu, Ïe pracujú poctivo, ãi skôr práve preto,majú existenãné problémy. Sú pod obrovsk˘m tlakom. To, Ïezatiaº dostaÈ v lekárÀach lieky, je svojím spôsobom zázrak.Îiadny zázrak v‰ak netrvá veãne.

V niektor˘ch vyjadreniach zdravotnych poisÈovní, ale nie-len v nich, sa objavujú v˘ãitky, Ïe lekári predpisujú pa-cientom zbytoãne drahé lieky. Údajne je to spôsobené ajvplyvom farmaceutick˘ch spoloãností a predajcov liekov,ktorí v rámci marketingov˘ch stratégií získavajú priazeÀlekárov pre jednotlivé produkty a zabezpeãujú tak ich ús-pe‰né obchodovanie. Nehodnotíte podobn˘ postup ako ne-etick˘, ãi priam korupãn˘?

Na‰ím zvykom b˘va zveliãovaÈ. âinnosÈ farmaceutick˘chfiriem sa buì adorizuje, alebo démonizuje. Aj nedávno somdostal podobnú otázku akú mi kladiete aj vy: Preão firmy ko-rumpujú lekárov, preão im uhrádzajú pobyty na kongresoch,organizujú rôzne, aj spoloãenské podujatia, dokonca v za-hraniãí, sponzorujú rôzne aktivity, ba aj zariadenia? A ãi jeto etické? TakÏe vám odpoviem podrobnej‰ie.

Pred rokom 1989 sa na‰i lekári a farmaceuti len v˘nimoã-ne zúãastÀovali zahraniãn˘ch kongresov. Dnes sa ich zúãast-Àujú, v porovnaní s vyspel˘mi zahraniãn˘mi krajinami, sícev men‰om, ale v dôstojnom zastúpení, predov‰etk˘m vìakafarmaceutick˘m spoloãnostiam. Obávam sa, Ïe bez ich podieluby bola úãasÈ na‰ich odborníkov na t˘chto podujatiach z fi-nanãn˘ch dôvodov ÈaÏko predstaviteºná. Veì iba kongreso-v˘ poplatok pre jedného úãastníka zvyãajne presahuje 500USD. Pritom najnov‰ie poznatky z jednotliv˘ch medicín-skych ‰pecializácií sú conditio sine qua non pre prácu leká-rov a pre zdravie pacientov. Áno, firmy pomáhajú aj s nákupmipoãítaãov, väã‰inou pre nemocnice a oddelenia. Îiadosti osponzorovanie v˘poãtovej techniky, ale aj in˘ch prevádzko-v˘ch ãinností nemocníc a ambulancií, adresovan˘ch firmám,sú beÏnou praxou. Je na zváÏenie, ãi za tieto aktivity majú byÈfirmy chválené, alebo hanené. ZáleÏí, prirodzene, na inter-pretácii. ÚãasÈ na konferencii, na kongrese, exkurziu vo v˘-skumnom, ãi v˘robnom pracovisku, náv‰tevu distribútora, ãizahraniãn˘ch lekární moÏno interpretovaÈ ako edukáciu, aleaj ako lobing. V kaÏdom prípade v‰ak ide o ãinnosÈ, ktorá jev súlade so zákonom a je úplne beÏná vo vyspel˘ch krajinách.

Poskytovanie informácií o prípravkoch patrí do základn˘chãinností farmaceutick˘ch firiem a je ich povinnosÈou. Farma-ceutické firmy usporadúvajú semináre so snahou o úãasÈ ãonajvy‰‰ieho poãtu odborníkov.Treba si uvedomiÈ, Ïe ãasto ideo víkendové podujatia, prípadne si úãastníci ãerpajú dovo-lenku. Snaha firiem o zabezpeãenie atraktívneho prostredia jepreto prirodzená. Musím e‰te poznamenaÈ, Ïe prakticky v‰et-ky odborné ãasopisy u nás, ale i vo svete, vychádzajú predo-v‰etk˘m vìaka sponzorovaniu zo strany farmaceutick˘ch spo-loãností. Podobné je to aj s medicínskymi uãebnicami…

Farmaceutické firmy sa pohybujú v konkurenãnom prostredía pouÏívajú ‰pecifické marketingové metódy. KeìÏe ide o cit-livú oblasÈ zdravia, niektoré ich aktivity laika prekvapujú, ho-ci v in˘ch oblastiach by boli úplne prirodzené. âinnosÈ far-maceutick˘ch firiem je podobná v‰ade na svete. Na Sloven-sko pri‰li popredné svetové firmy oneskorene, preto si na ichaktivity zvykáme. V̆ davky na lieky u nás pritom nedosahu-jú zìaleka ‰tandard EÚ, ba ako som uÏ spomínal, zaostáva-me aj za ostatn˘mi krajinami Visegrádskej ‰tvorky. NaopakãinnosÈ liekového reÈazca – v˘robcov, distribútorov a lekární– strpãujú enormné pohºadávky, ktoré stále narastajú. To jeuÏ v‰ak iná téma, v ktorej sa prekraãujú nielen normy etické,ale aj zákonné.

Osobne si dovoºujem poznamenaÈ, Ïe som sa nestretol s t˘m,Ïe by lekár podmienil predpísanie lieku sponzoringom. Pri kon-takte s odborníkmi rozhodujú odborné medicínske argumen-ty. Moderné lieky vytláãajú prekonané prípravky a tento pro-ces sa nedá nijak˘m marketingom v rozhodujúcej miereovplyvniÈ. âím edukovanej‰í budú na‰i lekári, t˘m presnej‰iaa ekonomickej‰ia bude ich preskripcia.

Je podºa Vás liek tovarom, na ktor˘ sa vzÈahujú beÏné ob-chodné pravidlá, alebo ide o hodnotu, ktorá súvisí so zdra-vím a je teda nevyãísliteºná peniazmi?

Áno, aj. Liek je tovar, no na druhej strane prípravok, noválátka, môÏe zásadn˘m spôsobom predæÏiÈ Ïivot, ãi zv˘‰iÈ je-ho kvalitu. Niektoré lieky zmenili Ïivot celej spoloãnosti,spomeÀme antibiotiká, lieky na terapiu tuberkulózy, srdcovo-cievneho systému, vakcíny atì. Hodnota niektor˘ch molekúlsa nedá vyãísliÈ peniazmi. Pritom chemická substancia vôbecnemusí byÈ drahá. Drah˘ je v˘skum, idea, a najmä cesta, akok nej dospieÈ. V̆ skum sa, Ïiaº, bez peÀazí nezaobíde… No anajmä preto sa za lieky platí – a nie málo.

Ako je moÏné zv˘‰iÈ spoluzodpovednosÈ laikov/pacientovza vlastné zdravie?

To by som aj ja rád vedel. Sám som nie práve disciplino-van˘ pacient. Ukazuje sa, Ïe rôzne finanãné re‰trikcie, naprí-klad pre fajãiarov, sa neosvedãujú. Skúste ekonomicky sak-cionovaÈ narkomana, alkoholika, ºudí, ktorí sú sociálne nadne… Re‰trikcie pre ÈaÏko chor˘ch? Nezmysel. Napokon, jest-vuje väã‰ia re‰trikcia ako samotná choroba? Vtedy by sme ajvedeli byÈ disciplinovaní, ale uÏ je zvyãajne neskoro. Stará skú-senosÈ hovorí, Ïe zdravie si váÏime, aÏ keì oÀ prichádzame…Asi by mohla pomôcÈ pozitívna motivácia, len ju vymyslieÈ,a nájsÈ sponzora…

Ako komunikuje ADL s oficiálnymi miestami: minister-stvami, parlamentnom, vládou? Darí sa vám presadzovaÈva‰e záujmy?

Komunikujeme korektne a stále sa to zlep‰uje, hoci rezer-vy by sa iste na‰li. VáÏime si predov‰etk˘m pravidelné stret-nutia na Ministerstve zdravotníctva SR. Je tu evidentná sna-ha o priehºadné vzÈahy a dodrÏiavanie pravidiel. To si cení-me. Mali by sme viac komunikovaÈ s ekonomick˘mi minis-terstvami a s parlamentom, predov‰etk˘m s V̆ borom NR SRpre zdravotníctvo. Rezervy sú, sebakriticky musím povedaÈ,aj na na‰ej strane.

SL

OV

EN

SK

É Z

DR

AV

OT

NÍC

TV

O

23

JE zázrak,ŽE V LEKÁRŇACH SÚ EŠTE STÁLE LIEKY

Homeopatické liekyÚroveÀ a spoºahlivosÈ homeopatick˘ch liekov sú garantované vysokou

profesionalitou a dlhoroãnou tradíciou Laboratórií Boiron, ktoré sú sveto-v˘m lídrom v oblasti v˘roby homeopatick˘ch liekov.

Homeopatické lieky stimulujú prirodzené obranné mechanizmy orga-nizmu, ktoré veºmi úãinne napomáhajú samoozdravovaciemu procesu. Ichv˘hodou je, Ïe pôsobia dlhodobo a preventívne, ãím dokáÏu zníÏiÈ ná-chylnosÈ pacienta na choroby. Homeopatické lieky nie sú toxické a ne-majú vedºaj‰ie neÏiadúce úãinky (ospalosÈ, problémy so zaÏívaním, návyka pod.) a preto sú vhodné pre v‰etk˘ch vrátane tehotn˘ch Ïien a mal˘ch de-tí. Navy‰e sa homeopatické lieky môÏu kombinovaÈ s klasickou lieãbou. Ho-meopaticky samostatne sa dá lieãiÈ 70 – 80% ochorení, pri ostatn˘ch ocho-reniach sa dá pouÏiÈ homeopatia ako doplnková lieãba. V ‰irokej sieti le-kární sú voºnopredajné tzv. homeopatické ‰peciality s konkrétnou indikáci-ou. Pokiaº pacient trpí opakovane na urãité choroby, je lep‰ie vyhºadaÈ le-kára – homeopata, ktor˘ na základe veºmi podrobného vy‰etrenia, urãí pa-cientovi individuálnu lieãbu z tzv. jednozloÏkov˘ch homeopatick˘ch liekov,ktoré sú na predpis lekára.

Homeopatické lieky v systéme zdravotného poisteniaV západnej Európe sú homeopatické lieky hradené, aj keì prístup jed-

notliv˘ch krajín sa lí‰i. Homeopatia je najroz‰írenej‰ia vo Francúzsku a jed-nozloÏkové homeopatické lieky predpísané lekárom sú preplácané v rámcizákladného poistenia najvy‰‰ou moÏnou mierou – 65%.

Homeopatia vo sveteV roku 1992 vy‰la európska smernica, ktorá podporuje homeopatiu

a vzdelávanie lekárov a farmaceutov na vysok˘ch ‰kolách. Smernica do-poruãuje v‰etk˘m ãlensk˘m ‰tátom EÚ, aby vytvorili pre lekárov v praxipriestor pri pouÏívaní nekonvenãn˘ch metód, medzi ktoré sa radí aj ho-meopatia. V˘sledky presvedãivo ukazujú, Ïe tento prístup je finanãnev˘hodn˘ a zniÏuje chorobnosÈ. V porovnaní so strednou a v˘chodnou Eu-rópou je v krajinách západnej Európy vysok˘ poãet pacientov, ktorí sú pra-videlní a obãasní uÏívatelia homeopatick˘ch prípravkov (Rakúsko 40%, Fran-cúzsko 38%, Holandsko 37%, Nemecko 34%, Belgicko 23%, Veºká Britá-nia 20%, Taliansko 15%).

Aj v krajinách strednej a v˘chodnej Európy sa v‰ak situácia postupne me-ní. V Poºsku, v Maìarsku, Bulharsku, Rumunsku, Loty‰sku, Litve a v âes-kej republike lekári bez prekáÏok môÏu predpisovaÈ homeopatické lieky. VPoºsku lekárske fakulty vydávajú diplom vy‰kolen˘m lekárom a funguje tuúzka spolupráca s francúzskou homeopatickou ‰kolou CEDH. V Rumun-sku je predpis homeopatick˘ch liekov uznávan˘ Lekárskou komorou akodoplnková odbornosÈ.

Odli‰ná je v‰ak situácia na Slovensku, kde bola homeopatia poãas 40 –tich rokov socializmu zakázaná. Prvé predná‰ky z homeopatie sa uskutoãni-li v roku 1991/2 e‰te v rámci âSFR. Po desiatich rokoch sa na Slovensku vy-‰kolilo v homeopatii uÏ 1810 lekárov. Stále v‰ak u nás pretrváva problém ofi-ciálneho uznania homeopatickej lieãby, hoci homeopatické lieky sú oficiál-ne zaregistrované na ·tátnom Ústave Kontroly Lieãiv a sú tieÏ definova-né v zákone o lieku z roku 1998. Ch˘ba tieÏ vôºa oficiálne zaãleniÈ ho-meopatické vzdelávanie do systému postgraduálneho vzdelávania pre le-károv a farmaceutov. Francúzska homeopatická ‰kola CEDH je medziná-

rodne uznávaná, av‰ak na Slovensku nebola e‰te uznaná. Je tendencia oklie‰-tiÈ moÏnosti pouÏitia homeopatick˘ch liekov, len na stavy keì zlyhajú kla-sické lieky a postupy. Homeopatia v‰ak nemá za cieº byÈ poslednou nádejoupre pacienta. Homeopatické lieky stimulujú obranné mechanizmy organiz-mu a preto ich pole pôsobnosti je práve v prípadoch, keì organizmus je e‰teschopn˘ reagovaÈ na tento stimul a nie ich pouÏitie v beznádejn˘ch situáciách.

Skúsenosti s homeopatickou lieãbou ukazujú, Ïe pacient lieãen˘ ho-meopaticky je menej ãasto chor˘. Tieto a iné v˘sledky homeopatickej lieã-by sa prezentujú pravidelne kaÏdé dva roky aj na medzinárodn˘ch kongre-soch: „DÀoch In‰titútu Boiron", v Lyone vo Francúzsku kde sa stretávaokolo 1200 úãastníkov, aby si vymenilo svoje praktické skúsenosti. Kon-gresy sa poriadajú v spolupráci s renomovan˘mi profesormi z oblasti kla-sickej medicíny, kde aj aktívne vystupujú. Z ich predná‰ok vidno, koºko spo-loãného majú tieto dva prístupy a Ïe ich súãinnosÈ je pre pacienta prínosom.

Pri ochoreniach d˘chacích ciest sa môÏe v˘razne zníÏiÈ dæÏka lieãby akoaj riziká komplikácií a v neposlednom rade aj finanãné zaÈaÏenie zdravot-n˘ch poisÈovní, ão by malo byÈ pre ‰tát zaujímavé a v˘hodné. Je tieÏ zaují-mavé preão je Slovensko jedna z popredn˘ch európskych krajín v pouÏíva-ní antibiotík na jedného obyvateºa.

Homeopatia má aj veºké moÏnosti v oblasti zdravotnej prevencie. NaSlovensku sú veºmi dobré skúsenosti s pouÏívaním lieku Oscillococcinumv ‰kôlke Zdravia v Îiari nad Hronom a v jasliach v Bratislave, kde sa cho-robnosÈ poãas zimného obdobia zníÏila o viac ako polovicu. Mnohé mamiãkyvìaka preventívnemu a r˘chlemu nasadeniu voºnopredajn˘ch homeopatic-k˘ch ‰pecialít uchránili svoje deti pred rozvojom beÏn˘ch vírusov˘ch ocho-rení do bakteriálnych komplikácií vyÏadujúcich uÏ pouÏitie antibiotík a dl-hodobej‰iu lieãbu. Je tieÏ paradoxné, Ïe hradenie tejto úãinnej a lacnejlieãby zdravotn˘mi poisÈovÀami sa zru‰ilo koncom roku 1997. Pacien-ti, ktorí sa lieãia homeopaticky si musia sami hradiÈ homeopatické vy-‰etrenie i lieky a nemôÏu vyuÏiÈ svoje peniaze zo zdravotného poisteniana lieãbu, ktorá im vyhovuje a ktorá je vo väã‰ine prípadov lacnej‰iaako lieãba klasická.

O tom, Ïe homeopatická lieãba nie je zaloÏená na úãinku placeba (kedy pa-cient uÏíva neúãinn˘ liek, ale verí mu a preto mu pomáha) svedãia aj jej dob-ré v˘sledky u kojencov a vo veterinárnej praxi, kde pacienti nevnímajúaké lieky sa im podávajú. Napríklad na Slovensku bolo vylieãen˘ch pomocouhomeopatick˘ch liekov uÏ vy‰e 2300 dojníc z mastitídy (zápal vemena). Ho-meopatická lieãba je oveºa lacnej‰ie neÏ lieãba antibiotikami, ktorú sme po-uÏívali v ãase keì sme nepoznali homeopatiu. TaktieÏ doba lieãby sa skráti-la na polovicu a viac, s ãím boli predov‰etk˘m spokojní hlavne chovatelia doj-níc. Samozrejme, sa v oblasti homeopatie uskutoãÀuje aj klinick˘, biologic-k˘ a fyzikálny v˘skum, ktor˘ tieÏ potvrdil úãinnosÈ homeopatick˘ch liekov.

Homeopatia je úãinnou a neagresívnou lieãbou, re‰pektujúcou vnú-torné prostredie ºudského organizmu. Bola by urãite prínosom v slo-venskom zdravotníctve, keby sa zaãlenila do systému oficiálneho vzde-lávania a vytvorili sa ‰ir‰ie podmienky na jej medicínske vyuÏitie, vìa-ka ãomu by sa dali u‰etriÈ aj finanãné prostriedky na zdravotníctvo.

Preto nechajme lekárom ich kompetenciu, lieãiÈ pacienta ão najlep‰iena základe svojich nadobudnut˘ch vedomostí aj mimo základného me-dicínskeho vzdelania a neberme im moÏnosÈ pouÏívaÈ urãit˘ spôsob lieã-by len preto, Ïe ho e‰te v‰etci nepoznajú.

24

HomeopatiaNA SLOVENSKUHomeopatické lieky poskytujú pomoc v‰eobecn˘m lekárom a ‰pecialistom v ich kaÏdodennej praxi.Homeopatické lieky sa pouÏívajú na lieãbu akútnych ako aj chronick˘ch chorôb.Vo Francúzsku pouÏívahomeopatické lieky pravidelne okolo 17% lekárov a viac ako 50% lekárov ich pouÏíva ako doplnkovúformu lieãby. Lekári, ktorí chcú predpisovaÈ homeopatické lieky, po získaní svojich doktorátov si musiadoplniÈ svoje vzdelanie o ‰túdium homeopatie. Na Slovensku organizuje kurzy pre lekárov, veterinárov a farmaceutov Centrum vzdelávania a rozvoja homeopatie so sídlom v ParíÏi (CEDH) v spolupráci s farmaceutickou spoloãnosÈou Boiron SK. Po absolvovaní t˘chto kurzov a závereãnej skú‰ky získavajúposlucháãi medzinárodné diplomy z homeopatickej terapie.

SL

OV

EN

SK

É Z

DR

AV

OT

NÍC

TV

O

ŽIVOT BEZ STRESU A POKOJNÝ SPÁNOK

Zima e‰te nekonãí, a preto:AK POCIËUJETE STRES, NERVOZITU A ÚNAVU Z PRÁCE, DEPRESIU Z KRÁTKYCHZIMN¯CH DNÍ, MÁTE NEPOKOJN¯ SPÁNOK, ALEBO VÔBEC NEVIETE ZASPAË,UÎÍVAJTE SEDATIF PC – HOMEOPATICK¯ LIEK!

PomôÏe vám prekonaÈ obdobie zv˘‰enej psychickej záÈaÏe, ktorá môÏe spôsobovaÈ podráÏdenosÈ,poruchy spánku a pamäti, zhor‰enie koncentrácie, bolesti hlavy, svalov a kæbov a nepríjemné Ïalú-doãné k⁄ãe alebo rôzne tráviace ÈaÏkosti.OpäÈ nájdete harmóniu vlastného vnútra bez utlmujúcich úãinkov potvrdené klinickou ‰túdiou.

CHRÍPKA KLOPE NA DVEREV tomto období sme náchylnej‰í podliehaÈ vírusov˘m ochoreniam a nበimunitn˘ systém je bez sl-neãn˘ch lúãov oslaben˘. A chrípka je uÏ skutoãne na hraniciach na‰ej republiky.Choroba je nielen nepríjemná, ale ãlovek je vyraden˘ z pracovnej ãinnosti, prichádza o svoj záro-bok, prípadne aj dôleÏité postavenie... Aj preto platí, Ïe prevencia je lacnej‰ia ako lieãba.ChorobnosÈ detí klesla viac neÏ o polovicu oproti predchádzajúcemu roku, u detí zo ‰kôlky Zdraviav Îiari nad Hronom a u deti z jasliãiek na âajkovského ulici v Bratislave, ktoré uÏívali preventívne„Oscillo“ od decembra do konca februára.

Homeopatick˘ liek OSCILLOCOCCINUM (Jednoduch‰ie – Oscillo) má nielen skvelé preventívne úãinky proti chrípke, ale v prípade, Ïe bude-te reagovaÈ ihneì a od prv˘ch príznakov ho budete uÏívaÈ, vylieãi chrípku za DVA DNI!

Horúãka – Zimnica – VyãerpanosÈTo uÏ je ‰tádium rozvinutej chrípky.Spolu s uÏívaním Oscilla, vám pomôÏe zmier-niÈ horúãkovité stavy, tria‰ku, bolesti hlavy,svalov a kæbov, vyãerpanosÈ a ubitosÈ ho-meopatick˘ liek PARAGRIPPE.Táto kombinácia predstavuje kompletnú ho-meopatickú lieãbu chrípky.

Apreto nezabudnite – ãas je drah˘ a leÏaÈ t˘Ï-deÀ alebo sedem dní v posteli je drahá dovo-lenka...Ak stavíte na homeopatiu, niã nenaru‰í har-móniu va‰ich dní.

Ak máte záujem o informácie, alebo kontakt na homeopatického lekára v mieste vá‰ho bydliska, informujte sa na adrese:BOIRON SK, Stromová 13, 831 01 Bratislava, tel. 02 / 54 791 308e-mail: boiron@boiron.sk

Poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom a pred užitím si pozorne prečítajte pribalený leták.

25

HOMEOPATIA –

harmóniaVÁŠHO VNÚTRAHomeopatická lieãba je nechemická a pôsobí harmonicky na nበorganizmus.Homeopatické lieky nemajú Ïiadne známe neÏiaduce vedºaj‰ie úãinky, teda niesú ani utlmujúce a návykové. A práve táto ich vlastnosÈ znamená veºkú v˘hodupre v‰etk˘ch pacientov, predov‰etk˘m v‰ak pre deti a tehotné Ïeny. R˘chly a bezpeãn˘ úãinok ich zaraìuje na prvé miesto v lieãbe vírusov˘ch infekciíd˘chacích ciest. Dostanete ich bez lekárskeho predpisu vo väã‰ine lekárni.

SL

OV

EN

SK

É Z

DR

AV

OT

NÍC

TV

O

MUDr. Juraj ·TOFKO,MBA., tieÀov˘ minister zdra-votníctva politickej stranySMER sa narodil 17. 2. 1953.Vzdelanie: 1977 – LFUK,1981 a 1990 – atestácia zneurológie I. a II. stupÀa,1995 – atestácia zo sociál-neho lekárstva a organizáciezdravotníctva, 1990 – titulMBA na Univerzite v Leedsi

(Veºká Británia). Absolvoval stáÏe a kurzy o.i.v Holandsku, Francúzsku, Nemecku, VeºkejBritánii, Dánsku, USA, Japonsku. Pracovné za-radenia: ako neurológ 1977 – 1983 I. neuro-logická klinika Fakultnej nemocnice (FN) Bra-tislava, 1983 – 1988 AlÏírsko, 1988 – 1990 NsPDunajská Streda. Od r. 1990 primár I. neuro-logickej kliniky FN Bratislava. Pracovné za-radenia v manaÏmente: 1992 – 1993 námest-ník riaditeºa FN Bratislava, 1993 – 1995 ria-diteº FN Bratislava, 1993 – 1995 poradné zbo-ry ministrov zdravotníctva, 1993 – 1996 expertWHO pre krajiny strednej a v˘chodnej Euró-py, 1999 – 2001 námestník riaditeºa FN Bra-tislava, od 1999 ãlen Slovenskej národnej akre-ditaãnej sluÏby. Predná‰a neurológiu a ma-naÏment na Univerzite Komenského.

Kde vidíte najväã‰ie problémy zdravotníctva na Sloven-sku?

Problémov v zdravotníctve je neúrekom, vo financovaní, vliekovej politike, vo vzdelávaní, kvalite sluÏieb atì. Vyzdvi-hol by som dva najpodstatnej‰ie problémy, od ktor˘ch saostatné odvíjajú – neprofesionalitu a korupciu. Jedno aj dru-hé závisí len a len od ºudí, takÏe s ist˘m zveliãením by smemohli povedaÈ, Ïe najväã‰ím problémom zdravotníctva súvlastne ºudia, teda my sami. Neprofesionalita sa napr. vy-

znaãuje t˘m, Ïe aj ten posledn˘ sekundár v nemocnici vámvie dávaÈ pri káve a pri pive stopercentn˘ recept na ozdrave-nie zdravotníctva a nekritickosÈ t˘chto kolegov je taká vyso-ká, Ïe sa dokonca usilujú o riadiace posty bez toho, aby ve-deli, o ãom riadenie vlastne je. Pripomínajú mi futbalov˘chfanú‰ikov, ktorí „presne vedia“, ako by rie‰ili zostavu muÏ-stva a ako by trénovali svoj obºúben˘ klub, priãom futbal hra-li naposledy ako malí chlapci a moÏno v Ïivote skutoãn˘ tré-ning profesionálov ani nevideli.

Musím sa sp˘taÈ, ako je moÏné, Ïe v na‰ej spoloãnosti satakíto amatérski „fanú‰ikovia“ skutoãne dostanú do riadiacichfunkcií – dokonca aÏ na post najvy‰‰í – ministra zdravotníc-tva? Je to v systéme, ktor˘ túto anomáliu umoÏÀuje. Nie súdefinované pravidlá hry a podmienky, za ktor˘ch môÏe byÈ nie-kto napríklad riaditeºom zdravotníckeho zariadenia. Väã‰inariadiacich postov sa obsadzovala a obsadzuje politick˘mi „no-minantmi“ a „priateºmi“. Prv˘ hlavn˘ problém zdravotníctva– neprofesionalita – tkvie v tom, Ïe na riadiacich miestach súnesprávni ºudia a nemáme proti tomuto javu Ïiadne obrannémechanizmy. âím to je, Ïe na‰a spoloãnosÈ takéto javy tole-ruje? Niekedy mi napadá, Ïe vlastne to máme „zakódované“uÏ od Rakúska-Uhorska, veì tam platilo známe „komu dal bohúrad, tomu dal aj rozum“.

Korupcia je fenomén u nás tak˘ roz‰íren˘, Ïe na prv˘ po-hºad sa zdá, Ïe sa proti nemu nedá bojovaÈ, a Ïe kaÏd˘ bojov-ník si podpí‰e svoj „ortieº“, lebo lobistické skupiny ho zmiet-nu skôr, ako by chcel nieão proti ich záujmom podniknúÈ. Dnessa pravdepodobne „oplatí“ byÈ v akejkoºvek v˘znamnej‰ej po-zícii, lebo v‰ade sa dá nejako privyrobiÈ. Ak sa na to aj príde,tak nadriadení a kolegovia sa tvária, Ïe to buì nevidia, aleboÏe sa niã nedeje. Boj s korupciou bude asi najÈaωia úloha, kto-rá ãaká na‰u spoloãnosÈ, a to nielen v zdravotníctve.

Kde vidíte vy a va‰a strana v˘chodiská zo súãasnej situá-cie?

Odpoveì je jednoduchá – poctivá práca. PoctivosÈ myslímv tom, Ïe robím len to, na ão mám, a Ïe vo verejnej sluÏbeosobné záujmy nemôÏu prevy‰ovaÈ a po‰kodzovaÈ záujmy ve-rejné. Samozrejme, znie to veºmi zjednodu‰ene a „utopistic-ky“, pretoÏe na to, ão som spomenul, potrebujeme „ideálne-ho“ ãloveka, ktorého nemáme, pretoÏe v‰etci sme tak trochu„hrie‰nici“. KeìÏe nemáme ideálneho ãloveka (pracovníka),musíme vytvoriÈ také podmienky, aby sa neoplatilo robiÈ hrie-chy, aby boli sankcionované a aby bola motivácia k poctivejpráci. V mnoh˘ch krajinách sveta to funguje, verím, Ïe jed-ného dÀa bude tak aj u nás.

26

ZDRAVOTNÍCTVU

UŽ nepomôžuKRÁTKOZRAKÉ RIEŠENIADisproporcie v tvorbe a spotrebe zdrojov v rezorte zdravotníctva, prijímanieãisto politick˘ch rozhodnutí v transformácii systému a odmietanie sociálno-trhového pragmatizmu v liekovej politike ‰tátu zaãína byÈ základom procesuverejného ohrozenia. K tejto mimoriadne závaÏnej problematike oslovil ná‰ãasopis MUDr. Juraja ·TOFKA, primára I. neurologickej kliniky Fakultnejnemocnice v Bratislave, Ing. Sína NIKU, 1. viceprezidenta Asociáciedodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok a PhDr. Júliusa ONDREJA,generálneho riaditeºa Asociácie lekárnikov Slovenska.

27

Mohli by ste na‰im ãitateºom priblíÏiÈzákladné ciele a poslanie Asociácie do-dávateºov liekov a zdravotníckych po-môcok?Základn˘mi cieºmi ADL je zastupovaÈoprávnené záujmy svojich ãlenov, sub-jektov pôsobiacich v oblasti v˘voja, v˘-roby, distribúcie a lekárenstva. Vnútor-n˘m obsahom ADL je vytváraÈ profesij-nú platformu pre svojich ãlenov, organi-zovaÈ ich spoluprácu a v neposlednom ra-de aj vytváraÈ podmienky pre ich od-born˘ rast. ADL sa vnútorne ãlení na‰tyri sekcie – sekciu farmaceutick˘chv˘robcov, sekciu dodávateºov laboratór-

nej techniky, sekciu lekárenstva, zdruÏujúcu majiteºov lekární asekciu distributérov liekov a zdravotníckych pomôcok.

Je známe, Ïe farmaceutickí v˘robcovia majú vlastné asociá-cie, aj lekárnici majú svoju komoru a ìal‰ie stavovské orga-nizácie. Nepredstavuje ADL predsa len príli‰ ‰iroké zosku-penie?

Samozrejme, Ïe farmaceutickí v˘robcovia sa zdruÏujú naprí-klad aj podºa toho, ãi sú v˘robcami originálnych alebo generic-k˘ch v˘robkov. Podobne okrem Slovenskej lekárnickej komoryexistuje aj Grémium majiteºov lekární a Asociácia lekárnikov Slo-venska. Práve tieto organizácie zastre‰ujú urãité ‰pecifiká kon-krétnych profesijn˘ch skupín a ich existencia má svoje racionál-ne opodstatnenie. ·írku na‰ej ãlenskej základne chápeme akov˘hodu. âlenská základÀa ADL umoÏÀuje priná‰aÈ fundované sta-noviská k spoloãn˘m problémom poãnúc registráciou farmace-utick˘ch prípravkov aÏ po poskytovanie zdravotnej starostlivos-ti v lekárni, ão my chápeme ako tzv. „liekov˘ reÈazec“. ADL ak-tívne vstupuje do komunikácie s partnersk˘mi profesijn˘mi or-ganizáciami, orgánmi ‰tátnej správy, ale aj príslu‰n˘mi parla-mentn˘mi v˘bormi. Minul˘ rok sme sa stali asociovan˘m ãle-nom GIRP, ão je v˘znamná európska organizácia zdruÏujúca ná-rodné asociácie.

Ste súãasne predsedom sekcie distributérov liekov. Aké je po-stavenie veºkodistribuãn˘ch spoloãností v rámci ADL?

Boli to práve veºkodistribuãné spoloãnosti, ktoré v roku 1992iniciovali vznik ADL. Distributéri sú kºúãov˘m miestom z pohºaduzabezpeãenia dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok. Keìsi predstavíte pres˘pacie hodiny, tak ak v˘robcovia v poãte nie-koºko sto tvoria ich jednu základÀu a lekárne a nemocnice v po-ãte viac ako tisíc druhú, tak potom sme to najuωie miesto. Nie jeto prehnané prirovnanie, podºa ‰tatistiky ·ÚKLu tri najväã‰ie dis-tribuãné spoloãnosti na Slovensku zásobujú aÏ 55 % trhu.

Aká je podºa Vás úloha distribuãn˘ch spoloãností v rámci „lie-kového reÈazca“. Ste obchodníci, ktorí ‰ikovne vyuÏívajú sku-toãnosÈ, Ïe lieky sú dobr˘ biznis, alebo je za t˘m aj nieão iné?

Je známe, Ïe v˘roba liekov je veºmi nároãn˘ proces, ktor˘ pod-lieha veºmi prísnym normám. Distribúcia liekov, ktorá na túto v˘-robu priamo nadväzuje, musí byÈ pokraãovateºom tohto procesua tieÏ sa na Àu vzÈahuje cel˘ rad ‰pecifick˘ch predpisov. Ne-správna manipulácia s liekom, jeho nesprávne skladovanie, na-príklad z pohºadu teploty, môÏe maÈ za následok jeho znehodno-tenie a v prípade dodania do lekárne i váÏne riziko pre pacienta.Rovnako dôleÏitá je i detailná evidencia ‰arÏí a expirácií. Do-drÏiavanie správnych postupov nekontrolujú u distributéra len slo-venské orgány, ale aj samotní v˘robcovia cestou vnútorn˘ch au-ditov. Pre lekáreÀ je zase distributér garantom, Ïe liek ãi zdravot-nú pomôcku, ktorú ãastokrát ad hoc potrebuje, má distributér nasvojom sklade a promptne ju do lekárne dodá. V súãasnosti veº-ké distribuãné spoloãnosti zásobujú svojich odberateºov dva aÏ tri

krát denne. Takto tu‰ím nefunguje ani doruãovanie telegramov.V západnej Európe je prítomn˘ch asi 3000 farmaceutick˘ch

v˘robn˘ch jednotiek, produkujúcich na 60 000 prípravkov. Tiesú distribuované do vy‰e 130 000 lekární a to celé zabezpeãujepribliÏne 450 distribuãn˘ch spoloãností. Tieto spoloãnosti za-mestnávajú 70 000 ºudí a ich spoloãn˘ obrat predstavuje 70 mldeur. Z pohºadu t˘chto skutoãností je evidentné, Ïe distribúcia máv liekovom reÈazci svoje seriózne opodstatnenie. Preto verím, Ïenázor, Ïe sme len takí slu‰nej‰í trhovníci je aj na Slovensku uÏdefinitívne prekonan˘.

Napriek tomu, Ïe distribuãné spoloãnosti vykonávajú cel˘ radvysoko sofistikovan˘ch ãinností, zostáva obchodná ãinnosÈ ichhlavn˘m predmetom. Ako je to s marÏou distribuãn˘ch firiema lekární?

Podobne ako ceny liekov, tak aj obchodné priráÏky, respektí-ve marÏe, sú ‰tátom pevne stanovené. V̆ ‰ka tejto obchodnej pri-ráÏky b˘va (distributér má obchodnú priráÏku maximálne 13 %a lekáreÀ 21 % z ceny v˘robcu) ãasto predmetom úvah, aké ús-pory by prinieslo zníÏenie marÏe ãi uÏ na strane distributéra ale-bo lekárne. Najrad‰ej u oboch. Keì to porovnáme so situáciou vNemecku, kde je dokonca zavedená degresívna marÏa (ãím drah-‰í liek, t˘m niωia marÏa) tak na lieku, za ktor˘ stojí v lekárni 100,má lekárnik 20,30 a distributér 8,50. U nás pri cene 100 v lekár-ni má lekárnik 14,45 a distributér 8,95. Samozrejme, splatnosÈurãujúcej zdravotnej poisÈovne na Slovensku je viac ako päÈ me-siacov. Problém obrovskej zadæÏenosti zdravotníctva nie je skry-t˘ v obchodnom rozpätí distributérov a lekárnikov a nebude toani v cene v˘konov nemocníc a ambulantn˘ch lekárov. Nakoniecje cel˘ rad prípravkov, ktoré distribuãné spoloãnosti dodávajú donemocníc s marÏou 3 aÏ 5 %. Jedna poznámka: preão minul˘ rokskrachoval jedin˘ ‰tátny distributér MEDIKA, ak je distribuãnámarÏa vysoká?

âo sú z pohºadu distribuãnej spoloãnosti zásadné príãiny pre-trvávajúcich problémov v zdravotníctve?

Základné dôvody sú známe – chronick˘ nedostatok zdrojov ne-dokáÏe pokryÈ ‰tátom garantovanú a t˘m pádom zo zákona ná-rokovateºnú ‰írku zdravotnej starostlivosti. Vy‰e 40 rokov socia-lizmu zakorenilo v ponímaní mnoh˘ch postulát, Ïe poskytova-nie zdravotnej starostlivosti je zadarmo. Nie som proti. Sú kraji-ny, kde nielen zdravotníctvo, ale aj elektrina a telefón sú zadar-mo. To sú v‰ak krajiny bohaté na náleziská ropy. My na Sloven-sku máme asi len jednu moÏnosÈ. DaÈ do zdravotníctva viacpeÀazí, aspoÀ na úrovni 7 % HDP a súãasne zaviesÈ sociálne únos-nú spoluúãasÈ pacientov. Fakt, Ïe ‰tát je ochotn˘ platiÈ 385 Skmesaãne na svojho poistenca svedãí o tom, Ïe niekoho príãinynezaujímajú.

Jedn˘m z argumentov, preão niektorí vysokí úradníci od-mietajú dofinancovaÈ zdravotníctvo je, Ïe za súãasnej situá-cie by sa tu stratili akékoºvek zdroje. Vraj najprv je potreb-né uskutoãniÈ reformu a potom je moÏné plo‰né oddæÏenie.âo si o tom myslíte?

Poznáme tento názor. Preão ho kompetentní nevyuÏili pri re-forme bankovníctva? Preão polo‰tátne banky boli najskôr od-dæÏené a aÏ následne boli v nich vykonané zmeny ? Situácia, keìsa za pár dní nájde 11 mld. na sanovanie krachu banky a podnessa nepodarilo dorie‰iÈ likvidáciu ZP Perspektíva, je pre v‰etk˘ch,ão majú legitímne pohºadávky v zdravotníctve viac ako smutná.

Spomínate pohºadávky, predpokladám, Ïe ich distribuãnéspoloãnosti majú vysoké. Ako v tejto súvislosti vnímate po-slednú novelu zákona o konkurze a vyrovnaní?

PriebeÏné nerie‰enie nedofinancovania zdravotníctva vytvo-rilo situáciu, keì na najväã‰iu zdravotnú poisÈovÀu je podan˘ ná-vrh na konkurz. Súãasne vybraní platitelia zdravotného poiste-

V rámci prezentácie názorov odborníkov sme o pohºad na situáciu v liekovom reÈazci poÏiadali Ing. Sína NIKU, 1. viceprezidenta Asociácie distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok.

SL

OV

EN

SK

É Z

DR

AV

OT

NÍC

TV

O

28

nia obdrÏali exekuãn˘ príkaz odviesÈ platbu na úãet exekútora.Tento stav potom vedie k prijímaniu zákonov, ktoré niã nevyrie‰ia,akurát po‰kodia tie spoloãnosti, ktoré majú záujem na korektn˘chobchodn˘ch vzÈahoch. Poãet lekární aj nemocníc je limitovan˘a Ïiadna distribuãná spoloãnosÈ by si nedovolila nie Ïe exekuo-vaÈ, ale ani plo‰ne penalizovaÈ svojich zákazníkov. Bol by to jejkoniec. Av‰ak miliardové dlhy, s nimi spojené atraktívne penálena úrovni 36 % roãne, to prilákalo do zdravotníctva subjekty, kto-r˘ch hlavnou ãinnosÈou je obchod s pohºadávkami a ich násled-né vymáhanie. Keì hovoríme o dlhoch za lieky, musím zdôraz-niÈ, Ïe sú to práve distribuãné spoloãnosti, ktoré poãas roku 2001absorbovali tento dlh. V̆ robcovia reprezentujú nadnárodné kor-porácie a ich ochota kopírovaÈ zhor‰ujúcu sa splatnosÈ je vyãer-paná. Naopak, vìaka spomínanej novele klesla bonita na‰ich po-hºadávok a preto poÏadujú od nás garancie za platby.

âo podºa vás prinesie rok 2002 va‰im ãlenom ? Îelali by sme si, aby priniesol postupné dofinancovanie a ná-

sledné ozdravenie celého rezortu. V˘chodiská pre rok 2002 súznáme a tento rok je súãasne rokom volebn˘m, preto vieme, Ïena zásadné rie‰enia nebude priestor. Napriek tomu sme presve-dãení, Ïe pri dobrej spolupráci poskytovateºov zdravotnej sta-rostlivosti a predstaviteºov ‰tátnej exekutívy je tu priestor, abysme sa vyhli asymetrick˘m a krátkozrak˘m rie‰eniam. V‰etkypolitické zoskupenia majú ambíciu uspieÈ vo voºbách. Akcep-tovanie problematiky zdravotníctva im pri napæÀaní tejto ambí-cie môÏe len pomôcÈ. Záujem ADL je byÈ profesionálnym part-nerom pri hºadaní vhodn˘ch rie‰ení. Nesmieme zabúdaÈ, Ïe bezohºadu na preferencie tej ãi onej strany sa pacientmi skôr ãi ne-skôr staneme v‰etci.

Ako hodnotíte súãasn˘ stav v zdravot-níctve a najmä v liekovej politike ‰tátu?Súãasn˘ stav v zdravotníctve moÏno hod-notiÈ v niekoºk˘ch rovinách, a je jedno, ãidané hodnotenie bude v odbornej ãi laic-kej dimenzii, pretoÏe nakoniec samotnéhodnotenie stavu a následné komparáciesa budú pohybovaÈ v rovine ekonomickej,sociálnej a politickej, tzn. Ïe sa budú do-t˘kaÈ v‰etk˘ch ãlánkov, teda aj ‰tátu a je-ho obãanov. Súãasn˘ stav zdravotníctva a liekovej po-litiky najmä z pohºadu majiteºov lekární– lekárnikov a distribútorov ako najviacohrozeného ãlánku liekového reÈazca má

niektoré ‰pecifické alarmujúce znaky:– zdravotníctvo je vyãlenené mimo trhovej ekonomiky,– zdravotníctvo je cudzorod˘ element v trhovom systéme,– v zdravotníctve sa zostruje krízov˘ v˘voj a krízové smerovanie,– je v ‰tádiu de‰trukcie,– je mnohokrát súãasÈou ãierneho trhu a tieÀovej ekonomiky,– zdravotnícke zariadenia a mnohí poskytovatelia zdravotnej sta-

rostlivosti sú pred ekonomick˘m bankrotom,– existujúci systém zv˘hodÀuje úãastníkov tieÀovej ekonomiky,

korupcie, klientelizmu,– hromadiaca sa korupcia vo vzÈahu dodávateº – odberateº, po-

skytovateº zdravotnej starostlivosti a pacient, nadriaden˘ a pod-riaden˘, ‰tát a pacient, ‰tát a poskytovateº zdravotnej starostli-vosti.V systéme nevyrovnanej platobnej schopnosti a insolventnej pod-

dimenzovanosti, pri potrebe zabezpeãiÈ zdravotnú starostlivosÈv‰ak stúpa neistota a riziko ãlánkov liekového reÈazca, teda distri-bútorov a majiteºov lekární – lekárnikov a pacientov.

V ãom vidíte príãiny súãasného stavu?Príãiny súãasného finanãne a manaÏérsky poddimenzovaného

stavu vidíme v spoloãnom menovateli a t˘m je nesúlad medzi tvor-bou a vyuÏívaním zdrojov z verejn˘ch finanãn˘ch prostriedkov.

Tvorba zdrojov pre potreby zdravotníctva je závislá od hutnos-ti a kumulácie ekonomiky v jej makro a mikroekonomick˘ch uka-zovateºoch z hºadiska geografickej a demografickej v˘konnosti ajej funkãnosÈ limitujú legislatívno-právne normy. Ich aplikovateº-nosÈ a aj vyuÏívanie zdrojov má svojho „politického a manaÏér-skeho ‰kriatka“ v nevymoÏiteºnosti práva a pohºadávok.

Spotrebu zdrojov v‰ak nemoÏno chápaÈ ako bezodnú dieru s ne-násytnou magmou. Spotreba zdrojov nemôÏe byÈ nehomogénna,chaotická a hybridná. Je pravdou, Ïe spotreba narastá – a práve pre-to si vyÏaduje usmerÀovanie na báze nevyhnutnosti a pragmatiz-mu, a nie alibizmu alebo hasenia problémov.

K samotn˘m príãinám súãasného stavu je potrebné uviesÈ nie-koºko ‰pecifík:• pretrváva socialistick˘ syndróm nároku obyvateºov na zdravot-

nú starostlivosÈ• neochota staraÈ sa o zdravie a Ïivot• presunutie zodpovednosti za zdravotn˘ stav na ‰tát

VyváÏená ekonomika a legislatíva je základom existenãnej stability liekového reÈazca,funkãnosti liekovej politiky ‰tátu a dostupnosti liekov pre pacientov. Tak˘ je názor PhDr. Ing. Júliusa ONDREJA, CSc., generálneho riaditeºa Asociácie lekárnikov Slovenska.

SL

OV

EN

SK

É Z

DR

AV

OT

NÍC

TV

O

29

• zneuÏívanie a vyuÏívanie umelej chorobnosti (veºa liekov, ne-adekvátne maródky, nadmerná konzumácia liekov, vyhadzova-nie liekov...)

• Ïiadna spoluúãasÈ obyvateºov na financovaní zdravotnej sta-rostlivosti

• socialistická pluralita poskytovateºov zdravotníckej starostli-vosti (bez kvality a konkurencie)

• socialistická pluralita zdravotného poistenia bez rozlí‰enia kva-lity a obsahu sluÏieb pre poskytovateºov zdravotného poisteniaa zdravotn˘ch poistencov

• ‰tát je najväã‰ím dlÏníkom do rezortu• ‰tát sám platí do zdravotn˘ch poisÈovní menej za svojich pois-

tencov ako by mal platiÈ podºa zákonov (modifikuje si legisla-tívu ako to vyhovuje politick˘m reprezentáciám)

• ‰tát je zv˘hodÀovan˘ a zneuÏíva monopolné postavenie• vysok˘ koeficient nedisciplinovanosti v platení poistného (ne-

moÏnosÈ vymáhania) a za poskytnuté zdravotné sluÏby a sta-rostlivosÈ

• jednozdrojové financovanie zdravotníctva• socialistické – direktívne prerozdeºovanie zdrojov.

Pritom:• ‰tát je najväã‰ím dlÏníkom do rezortu• ‰tát sám platí do zdravotn˘ch poisÈovní menej za svojich pois-

tencov ako by mal platiÈ podºa zákona (modifikuje sa legislatí-va ako to vyhovuje politick˘m reprezentáciám)

• ‰tát zneuÏíva monopolné postavenie• ‰tát poru‰uje zákony ako prv˘ a t˘m de‰truuje cel˘ systém• zdravotné poisÈovne sa správajú ako ‰tátom garantovaní v˘pal-

níci, obãania a firmy platia zdravotné poistenie a nemôÏu do-staÈ adekvátne sluÏby medicíny a farmácie a poskytovateliazdravotnej starostlivosti nedostávajú platby za svoje sluÏby a súvydieraní tak, Ïe musia úverovaÈ ‰tát pod hrozbami straty licenciía pod.Ch˘ba:

• presná kalkulácia v˘konov zdravotnej starostlivosti• presná cena hospitalizácie v nemocniciach – „lôÏkodeÀ“• pragmatická a terapeuticky adekvátna regulácia spotreby liekov

(klinické balenie)• tvorba rezervn˘ch zdrojov• motivácia pre obãanov – poistencov• motivácia pre poskytovateºov zdravotnej starostlivosti • správne nastaven˘ daÀov˘ systém voãi obãanovi – poistencovi

a poskytovateºovi zdravotnej starostlivosti.

Aké sú predstavy na rie‰enie zadlÏenosti verejného lekárenstva?Musí dôjsÈ ku kardinálnym legislatívnym a ekonomick˘m zme-

nám v rezorte zdravotníctva a v liekovom reÈazci v dimenziách mie-ry záujmov, zodpovednosti, potreby, solidarity pri tvorbe a spotrebezdrojov.

Rie‰enie sa dá transformovaÈ do dvoch rovín, ão môÏe resp. máurobiÈ majiteº lekárne – lekárnik ãi distribútor, ale najmä Minis-terstvo zdravotníctva SR, resp. ‰tát.

Majitelia lekární – lekárnici e‰te môÏu vyuÏiÈ niekoºko in‰titú-tov v dimenziách zákona:• penalizovaÈ poisÈovne za neuhradené faktúry• postupovaÈ pohºadávky distribútorom• uhrádzaÈ faktúry pohºadávkami• postupovaÈ pohºadávky z istiny a penálov voãi V‰ZP na reno-

mované finanãné spoloãnosti• podaÈ návrh na konkurz V‰ZP.

Ale to nevyrie‰i systém ako tak˘.ALS intenzívne uvaÏuje o spolupráci s tak˘m politick˘m sub-

jektom, ktor˘ realizáciou svojho programu bude chcieÈ a hlavnevedieÈ vniesÈ legislatívne, právne, meneÏérsky a ekonomicky po-riadok, disciplínu a právo do celého systému, s t˘m Ïe zo stranyALS ponúkame odbornosÈ a mienkotvornosÈ.

ALS uÏ dlhodobo prezentuje návrhy na rie‰enie zadlÏenosti ‰tá-tu voãi liekovému reÈazcu. Sú to najmä:• legislatívne zmeny a úpravy základn˘ch zákonov o zdravotníc-

tve, a to zákon o lieãebnom poriadku, zákon o zdravotnej sta-rostlivosti a zákon o zdravotnom poistení,

• definovaÈ rozsah zdravotnej starostlivosti, definovaÈ a urãiÈ in‰-titúcie poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to, na ão ‰tát má,

• definovaÈ zdravotné poisÈovne ako finanãné ústavy, ktoré spra-

vujú verejné financie v rôznych dimenziách kontroly hospodá-renia, povinného zaistenia (poistenia) disponibiln˘ch zdrojov,tvorby fondov na ochranu poistencov pri bankrote zdravotnejpoisÈovne a tvorby fondov na ochranu poskytovateºov zdravot-nej starostlivosti pri insolventnosti zdravotnej poisÈovne,

• zavedenie povinného auditu zdravotn˘ch poisÈovní renomova-n˘m ruãením,

• zavedenie osobn˘ch úãtov poistencov.Je potrebné:

• stanoviÈ pevnú cenu lieku,• pretransformovaÈ kategorizáciu liekov so zameraním na vy‰‰iu

spoluúãasÈ pacientov a na báze úãinnej látky,• roz‰íriÈ zdravotné poistenie o nad‰tandardné a doplnkové,• zv˘‰iÈ v˘ber poistného za poistencov ‰tátu,• zaviesÈ klinické balenie liekov,• zaviesÈ generickú substitúciu liekov,• zrovnoprávniÈ ‰tátne a ne‰tátne zdravotnícke zariadenia,• nepovy‰ovaÈ potreby ‰tátu nad potreby ostatn˘ch subjektov,• do kontroln˘ch a správnych rád zdravotn˘ch poisÈovní, najmä

V‰ZP „pustiÈ“ zástupcov majiteºov lekární, aby bola kontrola nadtvorbou a rozdeºovaním zdrojov,

• zamedziÈ roz‰afnému investovaniu v rezorte MZ SR (bezhlavéa klientské investície za provízie),

• zamedziÈ ‰afáreniu s prostriedkami V‰ZP (v˘stavba budov, ná-kup HIM, nad‰tandardná v˘bava,...),

• zníÏiÈ správny fond zdravotn˘ch poisÈovní,• sprísniÈ personálnu politiku v poboãkách V‰ZP,• podozrivé a nejasné prípady na poboãkách V‰ZP okamÏite per-

sonálne rie‰iÈ (pozbaviÈ v˘konu funkcie, odvolaÈ).Je potrebné obmedziÈ nielen spotrebu liekov, ale hlavne iné v˘-

davky vo V‰ZP, ktorá bez ohºadu na v˘sledky má ‰tandardn˘ be-nefit (v in˘ch in‰titúciách by uÏ takíto manaÏéri boli dávno odvo-laní...). Lieková politika to je totiÏ kvalitne a profesionálne zvlád-nut˘ legislatívno-právny proces pre celú spoloãnosÈ, pre obyvateºov,pre poskytovateºov zdravotnej starostlivosti, pre liekov˘ reÈazec,pre zdravotné poistenie.

V prípade, Ïe to tak nie je – a my vieme, Ïe to tak nie je, potomje to najhrub‰ie poru‰enie zákonov, princípov solidarity s longitu-dinálnym dopadom.

âo konkrétne hrozí majiteºom lekární – lekárnikom, resp. lie-kovému reÈazcu?

Liekovému reÈazcu a najmä verejn˘m lekárÀam v prvom radehrozí, Ïe súãasná anomália sa stane (stala) realitou a prerastie donezvládnutého stavu, pretoÏe ak:• zadæÏenosÈ sa navy‰uje a redundantne akumuluje• dlh V‰ZP je cca 6,2 mld. Sk bez úrokov z ome‰kania• a mesaãne narastá o cca 150 – 200 mil. Sk a o 60 mil. Sk za pe-

nále• lehota splatnosti sa pohybuje cca okolo 220 – 300 dní• pritom zo zákona je V‰ZP povinná uhrádzaÈ za lieky do 30 dní• sankcie z ome‰kania podºa zákona sú 0,1% denne, ão predsta-

vuje 36% roãne z dlÏnej sumy• kaÏdá lekáreÀ je zadæÏená voãi distribútorovi v priemere cca 6

– 7 mil. Sk bez úrokov z ome‰kania,potom zmene systému a transformácie musí predísÈ zmena po-

litická a manaÏérska... „Ozdravovanie“ zdrojmi z privatizácie aprijímanie antizákonov nie je predsa rie‰enie.

Súãasn˘ stav v zdravotníctve je potrebné zmeniÈ, zastaviÈ, na-praviÈ – tzn. neodìaºovaÈ rie‰enia a potrebné systémové zmeny. Aso-ciácia lekárnikov Slovenska v plnej váÏnosti pri obhajobe a ochra-ne existenãn˘ch záujmov majiteºov lekární – lekárnikov, funkãnostiliekového reÈazca a dostupnosti liekov dôrazne Ïiada vládu SR aposlancov NR SR, aby uÏ koneãne zaãali danú situáciu rie‰iÈ s pl-nou zodpovednosÈou odborníkov a politikov a aby prestali s prijí-maním obrann˘ch mechanizmov likvidovaÈ slobodné lekárnicképovolanie a dostupnosÈ liekov.

ALS odporúãa MZ SR a celej vláde, aby si uvedomili, Ïe leká-rensk˘ stav sa dostal do likvidaãnej pozície nie vlastnou vinou. Je-dinou „vinou“ majiteºov lekární – lekárnikov bolo a je, Ïe do-drÏiavali a dodrÏujú zákony pri prevádzkovaní verejnej lekárne apri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. TrpezlivosÈ lekárnikovpresiahla hranicu únosnosti a liekov˘ reÈazec a dostupnosÈ liekovje pred krachom a rozpadom.

Ktoré ãinnosti tvoria náplÀ práce vá‰ho odboru, ão je ich úãe-lom a cieºom?

NajdôleÏitej‰ou úlohou zahraniãného odboru je zabezpeãovaniezahraniãn˘ch stykov a kontaktov Národnej rady SR tak na bilaterál-nej, ako aj na multilaterálnej úrovni s partnersk˘mi parlamentmi amedzinárodn˘mi parlamentn˘mi organizáciami, ak˘mi sú napríkladParlamentné zhromaÏdenie Rady Európy, Európsky parlament, Par-lamentné zhromaÏdenie Organizácie pre bezpeãnosÈ a spoluprácu vEurópe, Parlamentné zhromaÏdenie Západoeurópskej únie, Medzi-parlamentná únia a ìal‰ie. Na‰ou úlohou je ìalej realizácia zahra-niãn˘ch ciest poslancov, ako aj zabezpeãovanie dodrÏiavania zásadjednotného ‰tátneho protokolu v podmienkach Národnej rady SR ajej kancelárie. Sem patrí aj príprava a organizácia rôznych medzi-národn˘ch konferencií. Napríklad v máji 2001 NR SR organizovalastretnutie predsedov parlamentov krajín zúãastÀujúcich sa roz‰iro-vania EÚ s predsedníãkou Európskeho parlamentu, na ktorom sazúãastnilo vy‰e sto zahraniãn˘ch hostí. TreÈou základnou ãinnosÈouzahraniãného odboru je technická príprava jednotliv˘ch zahraniãn˘chciest, to znamená vybavovanie leteniek, cestovn˘ch lístkov, cestov-n˘ch cenín a ostatn˘ch vecí, ktoré sú so zahraniãn˘mi cestami spo-jené.

Ako sa podieºate na organizácii zahraniãn˘ch náv‰tev?V prípade zahraniãn˘ch náv‰tev, ktoré k nám prichádzajú na po-

zvanie funkcionárov Národnej rady SR, sme zodpovední za ichkompletnú – teda obsahovú, technickú a protokolárnu - prípravu. Kon-krétne to znamená, Ïe od momentu prekroãenia na‰ej ‰tátnej hrani-ce aÏ do opustenia ná‰ho územia je odbor zahraniãn˘ch vzÈahov aprotokolu z formálneho hºadiska zodpovedn˘ za priebeh celej náv‰-tevy. Pripravujeme program náv‰tevy, ktor˘ konzultujeme s príslu‰-n˘m zastupiteºsk˘m úradom danej krajiny, pripravujeme prijatia naúrovni parlamentu, prezidenta, vlády atì. a zabezpeãujeme v‰etky st˘m spojené protokolárne akcie, ako sú obedy, veãere, recepcie, ná-

v‰tevy rôznych podujatí a podobne. Samozrejme úzko spolupracu-jeme aj s ìal‰ími in‰titúciami v SR, ako je napríklad MZV SR, Úradna ochranu ústavn˘ch ãiniteºov a pod.

Koºko pracovníkov je zamestnan˘chna zahraniãnom odbore?

Celkovo, teda aj so mnou, trinásÈ. Vpodstate sú zamestnanci odboru rozde-lení podºa svojich pracovn˘ch náplní dodvoch blokov. V prvom sú teritoriálnireferenti, ktorí majú na starosti jednot-livé teritóriá z geografického hºadiska.Zodpovední sú za kompletné spraco-vanie agendy príslu‰ného teritória, ãiÏeza vybavovanie kore‰pondencie s príslu‰n˘mi krajinami teritória, prí-pravu náv‰tev z a do t˘chto krajín. Sem patria aj zamestnanci, ktorízodpovedajú za vzÈahy s jednotliv˘mi parlamentn˘mi medzinárod-n˘mi organizáciami. V druhom bloku sú dve pracovníãky zodpovednéza prípravu ciest poslancov po technickej stránke, teda z hºadiska za-bezpeãenia cestovn˘ch lístkov, diét, vreckového a ostatn˘ch záleÏi-tostí, ktoré sú s t˘m spojené.

Kto má na starosti protokolárne záleÏitosti?Protokol je spojen˘ s ãinnosÈou prvej skupiny, pretoÏe diploma-

tick˘, respektíve jednotn˘ ‰tátny protokol sa odráÏa prakticky vo v‰et-k˘ch realizovan˘ch akciách. Samozrejme, nie v‰etky akcie majúpriamu súvislosÈ so zahraniãn˘mi vzÈahmi ãi aktivitami Národnej ra-dy SR. Existujú aj akcie, ktoré majú charakter vnútro‰tátneho pro-tokolu, ako je, povedzme, vymenovávanie príslu‰n˘ch ‰tátnych funk-cionárov, oslavy ‰tátnych sviatkov, oficiálne recepcie a podobne. Na-príklad 27. novembra 2001 sme pripravovali akciu súvisiacu s od-halením základného kameÀa budúcej sochy A. Dubãeka pred parla-mentom a pomenovaním námestia pred budovou NR SR po tejtov˘znamnej osobnosti, s ãím bola spojená recepcia a slávnostné di-vadelné predstavenie. V‰etci referenti, ktorí majú príslu‰né teritóriáa medzinárodné organizácie, sú teda zároveÀ protokolistami a keìpripravujeme protokolárne akcie, tak je do nich zapojen˘ komplet-ne cel˘ odbor.

Pre istotu e‰te doplním, Ïe v na‰om prípade je protokol súboromist˘ch pravidiel, noriem a zvyklostí, ktor˘mi sa riadia vzÈahy a kon-takty medzi predstaviteºmi jednotliv˘ch krajín na rôznych úrovniach.Vlastne je to istá „pomôcka“, ktorá má t˘mto predstaviteºom pomôcÈpri vzájomn˘ch kontaktoch.

Na ktoré teritóriá majú va‰i pracovníci rozdelenú svoju agendu?Je to teritórium susedn˘ch krajín v ‰ir‰om zmysle, kam patrí na-

príklad âesko, Poºsko, Maìarsko alebo Slovinsko. ëal‰ím je teritó-rium anglojazyãn˘ch krajín, kam patrí Británia, USA, Kanada, Aus-trália a Nov˘ Zéland, ale aj Grécko, Turecko, Cyprus ãi anglofónnekrajiny Afriky. Do ìal‰ieho teritória patrí Ruská federácia, Ukrajina,Bielorusko, Litva, Loty‰sko, Estónsko, ostatné krajiny Spoloãenstvanezávisl˘ch ‰tátov, ako aj ‰kandinávske krajiny Fínsko, ·védsko aNórsko. Samostatné teritórium tvoria frankofónne krajiny Európy,Afriky a ostatného sveta. ëalej máme samostatn˘ch referentov premedzinárodné organizácie. Samostatnú agendu tvorí napríklad prob-

30

MINIMÁLNE NA PARLAMENTNEJ ÚROVNI JE O SLOVENSKO SKUTOČNE

VEĽKÝ záujemV rozhovore s Mgr. Marekom E·TOKOM, riaditeºom Odboru zahraniãn˘ch vzÈahov aprotokolu Kancelárie Národnej rady SR, pokraãuje ªubomír Me‰Èánek v predstavovaníjednotliv˘ch úsekov administratívnej ãinnosti slovenského parlamentu.

Zamestnanci odboruvykonávajú funkcietajomníkov jednotliv˘chstálych delegácií Národnejrady SR v medzinárodn˘chorganizáciách.

PR

AC

OV

ISK

Á K

AN

CE

LÁ

RIE

NR

SR

31

lematika Európskej únie respektíve Európskeho parlamentu. V ìal-‰ej agende sú zastre‰ené bezpeãnostné organizácie, ako je ParlamentnézhromaÏdenie NATO ãi Parlamentné zhromaÏdenie Organizácie prebezpeãnosÈ a spoluprácu v Európe a veºká ãasÈ na‰ej agendy je spo-jená s problematikou Parlamentného zhromaÏdenia Rady Európy.

Zamestnanci ná‰ho odboru vykonávajú tieÏ funkcie tajomníkovjednotliv˘ch stálych delegácií Národnej rady SR v t˘chto medziná-rodn˘ch organizáciách. Napríklad v Parlamentnom zhromaÏdení Ra-dy Európy máme tajomníãku, v Parlamentnom zhromaÏdení NATOtajomníka, v Parlamentnom zhromaÏdení OBSE tajomníka a mámetieÏ tajomníãku Spoloãného parlamentného v˘boru slovenského par-lamentu a Európskeho parlamentu. Títo referenti zabezpeãujú kom-pletnú ãinnosÈ na‰ich stálych delegácií v spomínan˘ch medzinárod-n˘ch organizáciách.

Ako sa vám darí plniÈ dané úlohy? NaráÏate na nejaké problé-my?

Najmä v poslednom období pociÈujeme enormn˘ nárast aktivít, ato najmä v súvislosti s pribliÏujúcimi sa dôleÏit˘mi rozhodnutiami ona‰ej integrácii do EÚ a NATO. Úmerne tomu rastie poãet ciest na‰ichposlancov do zahraniãia a, samozrejme, i mnoÏstvo zahraniãn˘ch ná-v‰tev na Slovensku. Nezriedka sa stáva, Ïe nám kolidujú dve aleboaj tri akcie v rovnakom ãase, ãím nám vznikajú – aj keì je nás na od-bore relatívne dosÈ pracovníkov – problémy s pokrytím t˘chto akcií.Zrejme je to „daÀ“ úspe‰nému priebehu negociaãného procesu. Mi-nimálne na parlamentnej úrovni je o Slovensko skutoãne veºk˘ záu-jem o ãom svedãí napríklad aj skutoãnosÈ, Ïe len v roku 2001 sa usku-toãnilo 11 oficiálnych náv‰tev predsedov zahraniãn˘ch parlamentova veºké mnoÏstvo pracovn˘ch náv‰tev na úrovni v˘borov i jednotli-v˘ch poslancov.

Spolupracujete s adekvátnymi pracoviskami parlamentov in˘chkrajín?

Veºmi úzko, ão vypl˘va aj z osobn˘ch kontaktov. Napokon, na-vzájom sa uÏ veºmi dobre poznáme. KaÏd˘ parlament totiÏ má – ãisa to uÏ volá zahraniãn˘ odbor alebo inak – pracovisko, ktoré má nastarosti zahraniãné vzÈahy, respektíve protokol. Veºmi dobré kontaktymáme najmä s ãesk˘m parlamentom, kde úzka spolupráca fungujeako na poslaneckej úrovni, tak aj na úrovni na‰ej, teda úradníckej.Dobrá a plodná spolupráca funguje aj s maìarsk˘m parlamentom arakúskym parlamentom. Od minulého roku sa zaãala mimoriadne in-tenzívna spolupráca s belgick˘m parlamentom, ktorej rámec vytvo-rila ‰peciálna zmluva o spolupráci medzi federálnym parlamentomBelgicka a Národnou radou SR. Zameraná je na odovzdávanie skú-seností a poznatkov z integraãného procesu, na ‰kolenia a stáÏe nie-len pre poslancov, ale aj pre zamestnancov Kancelárie NR SR v bel-gickom parlamente. Dve stáÏe sa uÏ uskutoãnili, v budúcom roku má-me naplánované ìal‰ie aktivity.

Ako funguje va‰a spolupráca s poslancami?Veºmi korektne. Som presvedãen˘, Ïe poslanci si uvedomujú

dôleÏitosÈ a v˘znam ãinnosti zahraniãného odboru, ako aj nároãno-sÈ práce, ktorú je potrebné vynaloÏiÈ pri zabezpeãovaní ich zahra-niãn˘ch ciest, pri zabezpeãovaní zahraniãn˘ch náv‰tev u nás a vô-bec pri zabezpeãovaní medzinárodn˘ch kontaktov NR SR. Dovolímsi tvrdiÈ, Ïe poslanci nበodbor poznajú vari najlep‰ie spomedzi v‰et-k˘ch pracovísk Kancelárie Národnej rady SR, keìÏe dennodenne pri-chádzajú do kontaktu so zamestnancami odboru.

Vybavuje vበodbor aj finanãnéotázky poslaneck˘ch ciest do za-hraniãia?V podstate áno. Máme na starosti vy-bavovanie cestovn˘ch cenín, ãiÏe le-teniek, ostatn˘ch cestovn˘ch lístkova v spolupráci s na‰imi zastupiteºs-k˘mi úradmi aj ubytovanie. V˘‰kudiét a vreckového vypoãítavajú pra-covníci ekonomického odboru, mytieto finanãné prostriedky preberámea odovzdáme poslancom.

E‰te v ãom spoãíva nároãnosÈ práce na zahraniãnom odbore?Okrem spomínanej potreby ãasto r˘chlych, operatívnych rozhod-

nutí v prípade viacer˘ch súbeÏne prebiehajúcich akcií u nás doma,ktoré niekedy pôsobia priam stresovo, veºk˘ nápor vzniká aj pri prí-prave ciest na‰ich predstaviteºov do zahraniãia. Ich nároãnosÈ spo-

ãíva v tom, Ïe zabezpeãovaÈ program, ubytovanie, ãi rie‰iÈ rôzne tech-nické veci – napríklad s dopravou – musíme ãasto na diaºku, z Bra-tislavy. Je len samozrejmé, Ïe tak˘m spôsobom je na‰a pracovná do-ba ohraniãená len ãisto teoreticky. âasto pracujeme ãi je sviatok ale-bo piatok, vrátane víkendov alebo neskoro do noci. Zamestnanci sútu maximálne vyÈaÏení, takÏe urãite by sme do ná‰ho pracovného pro-cesu ºahko vedeli zapojiÈ minimálne ìal‰ích troch - ‰tyroch pracov-níkov.

Preão sú na zahraniãnom odbore za-mestnané – okrem jedného muÏa – saméÏeny?

Tomu sa v‰etci ãudujú, ale skutoãne ideo zhodu náhod. Z 13 pracovníkov pracujeokrem mÀa na odbore e‰te jeden kolega,ktor˘ má na starosti bezpeãnostné medzi-národné organizácie, zatiaº ão ostatn˘ch je-denásÈ zamestnank˘À je neÏného pohlavia. Objektívne treba pove-daÈ, Ïe z prihlásen˘ch kandidátov v rámci konkurzov boli Ïeny le-p‰ie neÏ muÏi. Z poÏadovan˘ch kritérií je rozhodujúce znalosÈ prob-lematiky, presnej‰ie odborné skúsenosti s diplomatick˘m protoko-lom, s prácou na ministerstve zahraniãn˘ch vecí, s prácou v diplo-matick˘ch sluÏbách a v neposlednom rade znalosÈ angliãtiny a ìa-l‰ieho svetového jazyka. Samozrejme dôleÏité je aj primerané spo-loãenské správanie. Úspech majú ºudia, ktorí dokáÏu r˘chlo a s pre-hºadom zvládaÈ rôzne, ãasto stresové situácie.

Chodíte aj do zahraniãia?V medzinárodnej praxi je pravidlom, Ïe delegáciu ústavn˘ch ãi-

niteºov sprevádza aj príslu‰n˘ referent, respektíve in˘ pracovník za-hraniãného odboru. Na‰i tajomníci v jednotliv˘ch medzinárodn˘chorganizáciách pravidelne sprevádzajú delegácie národnej rady, ale na-príklad pravidelne sa zúãastÀujú aj na samostatn˘ch stretnutiach ta-jomníkov národn˘ch delegácií. Tieto cesty sú dostatoãne ãasté, tak-Ïe kaÏd˘ z novoprijat˘ch zamestnancov na na‰om odbore musí byÈvopred uzrozumen˘ s t˘m, Ïe ãasÈ svojho pracovného ãasu strávi vzahraniãí.

Napriek tomu záujem o prácu na va‰om odbore je zrejme znaã-n˘...

Najmä pre Ïeny je práca na zahraniãnom odbore dosÈ nároãn˘mzamestnaním. Pracovná doba je tu mimoriadne pohyblivá, ãasté súnadãasy, cesty mimo Bratislavy. VyÏaduje si to pevné nervy, dobrérodinné zázemie i pochopenie zo strany Ïivotn˘ch partnerov. Napriektomu záujem o prácu na odbore je enormn˘. âi uÏ zo strany ‰tuden-tov konãiacich odbory, ktoré majú blízko k na‰ej pracovnej náplni,alebo zo strany ºudí, ktorí uÏ v diplomacii buì pracovali alebo e‰testále pracujú, ale rozm˘‰ºajú o inom pracovisku. Îiaº, situácia je ta-ká aká je – v‰etko stojí a padá na finanãn˘ch prostriedkoch, takÏepoãet miest je viac-menej limitovan˘. Keì prijímame nov˘ch ºudí,tak je to len na úkor toho, Ïe niektor˘ z pracovníkov odi‰iel a t˘m sauvoºnilo miesto.

Od momentu prekroãeniana‰ej ‰tátnej hranice aÏ doopustenia ná‰ho územia je

odbor zahraniãn˘ch vzÈahov a protokolu z formálneho

hºadiska zodpovedn˘ zapriebeh celej zahraniãnej

náv‰tevy.

Od minulého roku sa zaãala mimoriadneintenzívna spolupráca sbelgick˘m parlamentom.

INT

EG

RÁ

CIA

SR

Zánik socializmu koncom 80. a zaãiatkom 90. rokov postavilocivilizáciu a ºudstvo pred historicky nové príleÏitosti. Zanikol bi-polárny svet zaloÏen˘ na jadrovom odstra‰ovaní a rovnováhe si-ly. Pre ‰táty a národy strednej a v˘chodnej Európy sa vytvorilahistorická príleÏitosÈ zaãaÈ budovaÈ spoloãnosÈ zaloÏenú na hod-notách slobody, demokracie, ºudsk˘ch práv a princípov spoloã-ného trhu. Vytvoril sa priestor na nové geopolitické usporiadaniesveta zaloÏeného na t˘chto hodnotách. Pre politické reprezentá-cie ‰tátov SVE to bola v˘zva v podobe transformovania spoloã-nosti zaloÏenej na vedúcej úlohe komunistickej strany k politic-kému pluralizmu, od totality k demokracii a ºudsk˘m právam, odplánovitého hospodárenia k slobodnému trhu, od ‰tátneho pater-nalizmu k sociálnej solidarite. Prechodné – transformaãné obdo-bie SR úspe‰ne zav⁄‰ila a dnes je pripravená byÈ integrovanou súãa-sÈou slobodného sveta. SR je pripravená zúãastniÈ sa vyuÏitiat˘chto hodnôt, ale aj priniesÈ svoj vklad do ich obrany a rozvoja.

HZDS vzniklo ako obãianske hnutie odporu proti totalite, stá-lo na ãele transformaãného procesu Slovenska, bolo a je jeho záru-kou, ãi bolo vo vláde alebo v opozícii. Dnes je vybudovanou po-litickou stranou so stabilizovanou 30% podporou obyvateºov. Odzaãiatku sme venovali pozornosÈ nov˘m podmienkam rozvojavnútornej i vonkaj‰ej bezpeãnosti, od odpolitizovania armády,cez zru‰enie vplyvu komunistickej strany v polícii, vyÀatia polí-cie z vplyvu ‰tátnej bezpeãnosti, návrhy na zru‰enie ‰tátnej bez-peãnosti a zriadenie Úradu na ochranu ústavy a demokracie, roz-pustenie ºudov˘ch milícií. Rie‰ili sa i vonkaj‰ie vzÈahy ako bolozru‰enie Var‰avskej zmluvy i odsun sovietskych vojsk. Pre mno-h˘ch je úplnou neznámou, Ïe z na‰ej iniciatívy odi‰li sovietskevojská zo Slovenska o rok skôr ako z âeskej republiky. Zdá sa,

akoby nebol náleÏite hodnoten˘ ani fakt, Ïe na Slovensku boliumiestnené 2/3 kapacít zbrojného priemyslu âeskoslovenska. Za-stavenie tejto v˘roby a v˘vozu do konfliktn˘ch teritórií, bez náhra-dy a konverzie, sme chápali ako nበvklad do bezpeãnostnej ar-chitektúry Európy. Zaplatili sme za to rozpadom strojárskej v˘-roby i nezamestnanosÈou.

Intenzívny demokratizaãn˘ proces v SVE nastolil i otázku spo-luÏitia národov v zloÏen˘ch ‰tátoch. Tento proces bol síce one-skoren˘ za západnou Európu, ale bol odôvodniteºn˘. Nebudem ana-lyzovaÈ príãiny, ale v druhej polovici roka 1992, keì HZDS tvo-rilo men‰inovú vládu, boli realizované opatrenia na rozdelenie âes-kej a Slovenskej federatívnej republiky a od 1. 1. 1993 vznikli dvasamostatné ‰táty. Pritom osobitn˘m vkladom ãeskej a slovenskejpolitiky tohto obdobia bola vysoká kultúra, pokoj a ústavnosÈ de-lenia, ale aj nahradenia princípov federatívneho usporiadania no-vou kvalitou re‰pektujúcou dva ‰táty, voºn˘ pohyb osôb, tovarovi kapitálu, vytvorenie colnej únie i zmluvn˘ch dohôd, ktoré námumoÏÀujú kon‰tatovaÈ, Ïe vzÈahy âechov a Slovákov sú dnes lep-‰ie ako vo federácii.

Pri vzniku Slovenskej republiky boli tlmoãené viaceré obavy:ãi sa zvládne proces vzniku dvoch nov˘ch ‰tátov, ãi sa neroz‰írikríza z Balkánu do strednej Európy, ãi na Slovensku bude v˘voj‰tátu demokratick˘, keì jeho ekonomická a sociálna situácia jeveºmi zloÏitá, obavy sa vyslovovali aj v reminiscenciách na Slo-vensk˘ ‰tát v období fa‰izmu. Otváraná bola taktieÏ otázka po-stoja k men‰inám, najmä maìarskej. Na tieto otázky sme dali od-poveì praktickou politikou. Ani jedna z obáv sa nenaplnila. Slo-vensko sa rozvíja ako demokratick˘ ‰tát s garanciou obãianskychpráv a slobôd smerom k trhovej ekonomike. Okrem v‰eobecn˘chúloh transformaãného obdobia, rovnak˘ch ako v âechách, Poºs-ku, Maìarsku, na Slovensku pribudli i zakladateºské funkcie ‰tá-tu, jeho menovej a finanãnej základne, ‰truktúra vnútornej sprá-vy. V tomto období existovali chyby, predsudky a intenzívny po-litick˘ zápas vyvolával i politické animozity. Tejto oblasti venu-jem preto toºko pozornosti, Ïe s väã‰ou alebo men‰ou intenzitousa objavujú názory a pochybnosti, ão sa stane, ak v roku 2002 vy-hrá parlamentné voºby HZDS-ªS. Na‰a odpoveì je jednoduchá.VíÈazstvom HZDS-ªS sa upevní postavenie prointegraãn˘ch sílna Slovensku, garantovaná je vnútorná stabilita, ale aj poctivé pl-nenie záväzkov vypl˘vajúcich z prí-stupového procesu a ãlenstva v NA-TO.

UÏ v roku 1992 na otázku b˘valéhoministra zahraniãn˘ch vecí NSR pá-na Genschera – ak˘ v˘znam má vzniksamostatného ‰tátu v období, keì saEurópa integruje, som odpovedal:„aby sme sa integrovali svojím me-nom a niesli svoju zodpovednosÈ vintegraãn˘ch vzÈahoch“. V roku 1992sme podpísali asociaãnú dohodu s EÚ.

32

NATO: STABILITA,BEZPEČNOSŤ, SPOLUPRÁCANa Slovensku sa neustále nieão deje, ão zapæÀa mediálny priestor so zdaním pohybu alebo skôrslovami básnika – a vlna za vlnou sa valí. Svedãí o tom aj búrka v pohári, ktorú vyvolalainformácia, Ïe HZDS-ªS zorganizovala 12. decembra 2001 seminár k problematike vstupu SRdo NATO s medzinárodnou úãasÈou. Mnohé vyjadrenia aj najvy‰‰ích reprezentantov SR sa niesliv duchu spochybÀovania opodstatnenosti takéhoto kroku, priãom v‰ak v‰etci deklarujú, Ïe majúzáujem, aby SR bola na praÏskom summite v roku 2002 prijatá do rodiny severoatlantickejaliancie, ako na‰i najbliωí susedia – âR, Maìarsko a Poºsko. Aké dôvody viedli opoziãn˘politick˘ subjekt prevziaÈ na svoje plecia zintenzívnenie verejnej diskusie medzi odborníkmi, aleaj zvy‰ovanie informovanosti verejnosti o potrebe vstupu SR do NATO vypovedajú vystúpenia,ktoré pre Parlamentn˘ kuriér spracovala Marta Toma‰oviãová.

Predseda HZDS-ªS Vladimír Meãiar

VíÈazstvom HZDS-ªS sa upevní postavenieprointegraãn˘ch síl naSlovensku, garantovaná jevnútorná stabilita, ale aj poctivé plnenie záväzkovvypl˘vajúcich z prístupovéhoprocesu a ãlenstva v NATO.

INT

EG

RÁ

CIA

SR

33

Prvá demokratická Ústava SR uÏ v roku 1992 bola prointegraãnáa otvorená pre vstup do integraãn˘ch zoskupení a stanovila po-stup na odovzdávanie kompetencií po integrácii. Iné strany na Slo-vensku v tom období integraãné programy nemali. A to je aj ãias-toãná odpoveì, ãi HZDS má právo zav⁄‰iÈ procesy, ktoré inicio-valo.

Po medzinárodnom uznaní SR, prijatí do OSN a in˘ch medzi-národn˘ch organizácií, sme sa snaÏili prispievaÈ v rámci vojen-sk˘ch misií OSN vo svete i v Európe – Chorvátsko, Bosna-Her-cegovina, na Golansk˘ch v˘‰inách. V strednej Európe Slovenskospoluzakladalo a organizovalo vznik CEFTA v rámci paktu sta-bility, vysporiadali sme si vzÈahy s Maìarskou republikou. V̆ -sledkom je, Ïe dnes má Slovensko dobré vzÈahy so svojimi su-sedmi a nemá tzv. otvorené otázky. Pritom âR, PR a MR sú ãlen-mi NATO. Prijatie len t˘chto troch ‰tátov na Madridskom sum-mite bolo na Slovensku chápané neobyãajne citlivo s reakciami,ktoré boli dosÈ chybné. Na jednej strane sa nesprávne argumen-tovalo, Ïe z procesu roz‰írenia sme boli vyradení, na druhej stra-ne boli veci vyjadrované ako postoj k osobe V. Meãiara – pritomdo NATO sa prijíma ‰tát, nie osoba. Nesprávne reakcie boli aj nastrane vlády, ktorá mala síce dobr˘ úmysel – v referende vyjadriÈpodporu euroatlantickej integrácii a tak upevniÈ aj kredibilitu Slo-venska, ale hromadenie ch˘b v celom procese vládnou koalíciou,opozíciou i vtedaj‰ím prezidentom, viedlo k neplatnosti referen-

da a bolo politickou chybou.Skúsenosti z prijatia troch post-komunistick˘ch stredoeuróp-skych krajín uÏ preukázali, Ïeich prijatím do NATO nevznikliv Európe nové deliace ãiary,efektivita aliancie nie je zníÏená,zvládnuté sú utajované skutoã-nosti, nezhor‰ili sa rozhodovaciemechanizmy, zvládnuteºné je izv˘‰enie nákladov. Právom sa

teda oãakáva, Ïe Slovensko ako prístupová krajina sa vyrovná sproblémami v obrannom plánovaní, právnom systéme atì., e‰tepred plnou integráciou. Sme si vedomí, Ïe hlavné rezervy v prí-stupovom procese sú v nedostatoãnej príprave odborníkov v an-glickom jazyku, v poãte a zloÏení ºudskej sily v oblasti ozbroje-n˘ch síl. Uvedomujeme si nevyhnutnosÈ zabezpeãiÈ nárast obran-ného rozpoãtu a jeho v˘davkov, ako aj ich ‰truktúry, rezervy sú voblasti kompatibility vojensk˘ch zariadení. Slovensko bude mu-sieÈ postupne prebudovaÈ aj vybavenosÈ svojich vojensk˘ch ‰truk-túr novou technikou. Prijatie do NATO vytvorí vhodn˘ rámec ajna spájanie priemyslov˘ch subjektov obranného priemyslu krajínNATO a zniÏovanie technologického zaostávania, najmä za USA.Nie sme spokojní, Ïe práve za vlády Mikulá‰a Dzurindu do‰lo kpoklesu schopnosti prispievaÈ k tomuto procesu aÏ na hranicu ne-bojaschopnosti armády. Nie sme spokojní, Ïe vláde sa vymkol spodkontroly obchod so zbraÀami a je dôvodné podozrenie, Ïe niektoréobchodné organizácie konãili v teritóriách spájan˘ch s medziná-rodn˘m terorizmom. Nie sme spokojní ani s t˘m, Ïe Slovenskoposledné 3 roky stagnovalo v oblasti prípravy na boj proti me-dzinárodnému zloãinu, vrátane terorizmu. Sme si vedomí, Ïe no-vá reprezentácia ‰tátu bude postavená pred otázku ako vojenskyprispievaÈ k spoloãnej obrane a t˘m aj k otázke veºmi intenzív-neho zv˘‰enia v˘konnosti jednotliv˘ch súãastí ozbrojen˘ch síl.

Pozitívne sme prijali a napæÀali úlohy od stretnutia s b˘val˘mprezidentom USA B. Clintonom v Prahe cez Partnerstvo za mier,Severoatlantickú radu, ãlenstvo v organizácii pre kontrolu zbro-jenia COCOM, aj procesu MAP. Vyhodnocovali sme skúsenostizo spoloãn˘ch cviãení, aj misijnú podporu mieru. Veºmi by smeprivítali definovanie implementácie, kritérií roz‰írenia tak, aby pre-chod MAP k plnému ãlenstvu bol jasn˘, a nemohol byÈ zneuÏí-van˘ ako hrozba vo vnútropolitickom zápase, Ïe ak obãania ne-budú voliÈ toho správneho politika alebo tú ktorú politickú stra-nu, budú potrestaní vylúãením zo záruk kolektívnej bezpeãnosti,ktorú NATO poskytuje. Obyvateºmi SR sú v‰eobecne pozitívneprijímané kroky na zlep‰enie spolupráce s Ruskom a Ukrajinou.Aj keì Rusko nemá právo veto pri roz‰irovaní, musí byÈ stabilnéa neizolované. Chápeme, Ïe zaãiatky definovania ‰irokej spolu-práce a pomoci sa e‰te len rozvíjajú, ale bez nich by obraz bez-peãnej Európy nebol úpln˘. Na‰e snahy o ãlenstvo v Aliancii a v

EÚ chápeme ako komplexn˘ strategick˘, historick˘ záujem Slo-venska. Jedno bez druhého nie je moÏné. Oba procesy majúv˘znam pre stabilizáciu v strednej Európe. Bezpeãnostná stabili-ta je neoddeliteºná od ekonomickej a politickej. Aj roz‰írenie EÚna v˘chod prijímame ako najdôleÏitej‰í príspevok EÚ k stabilite.

Za mimoriadne dôleÏité povaÏujeme podporu obãanov pre pl-nú integráciu Slovenska do NATO. Sledujeme v˘voj verejnejmienky k integrácii v rôznych krajinách Európy, ktor˘ nie je vÏdylen pozitívny. Ukazuje sa nutnosÈ ‰ir‰ej vysvetºovacej kampane.Ani na Slovensku nejde o vyrovnan˘ proces. Po prijatí rozhod-nutia v Madride roz‰íriÈ ãlenstvo v NATO len o 3 ãlenov i po ak-cii v Juhoslávii, poklesla jeho podpora. Teraj‰ia vláda SR strácapodporu obyvateºstva. Zdroje urãené na kampaÀ na pozitívneovplyvÀovanie verejnej mienky neboli dobre vyuÏité. Keì sme vi-deli, Ïe hranica 1/3 podpory obyvateºstva je pre vládu nepreko-nateºná, Ïe jej schopnosÈ viesÈ dialóg s obãanmi je obmedzená, dob-rovoºne sme prevzali na seba, s presvedãením o správnosti kona-nia, samostatnú kampaÀ zo zdrojov strany na podporu vstupu SRdo NATO. V̆ sledkom je nárast podpory obyvateºstva tomuto pro-cesu o 20 % a prekroãenie 50% hranice podpory. Tento nበprí-nos je nespochybniteºn˘. A napriek tomu nepovaÏujeme súãasn˘stav e‰te za dostaãujúci a budeme sa i naìalej usilovaÈ o jeho zv˘‰e-nie.

Navrhujeme v‰etk˘m politick˘m stranám a hnutiam na Slo-vensku dohodu o spoloãnom postupe. Navrhujeme uzatvoriÈ do-hodu o nemennosti prointegraãného a proeuroatlantického sme-rovania Slovenska po voºbách 2002. Navrhujeme v‰etk˘m uza-tvoriÈ dohody o pozitívnom prístupe vo volebnej kampani k otáz-kam integrácie a vyÀaÈ ich z vnútropolitick˘ch zápasov. Na‰i part-neri nereagujú. Máme obavy, Ïe úzke stranícke záujmy im zuÏu-jú pohºad na strategické záujmy ‰tátu a geopolitické trendy. Z toh-to hºadiska potvrdzujem, Ïe pre HZDS-ªS sú integraãné ciele viacneÏ miesto vo vláde. UpozorÀujeme, Ïe integrácia musí prebiehaÈs ão naj‰ir‰ou akceptáciou obyvateºstva a nestavaÈ proti nim zo-skupenie, ktoré ich dôveru stratilo. ËaÏko veriÈ, Ïe ‰tát privediedo NATO a EÚ ten, ão nevie priniesÈ obyvateºov ani k podporevy‰‰ích územn˘ch celkov a kto si myslí, Ïe hlavn˘m cieºom prí-stupového procesu je ochrana volebného v˘sledku. Integrujeme‰tát. Nie strany, nie osoby. Obãania SR majú právo na svoju bez-peãnosÈ. Chápu, Ïe je nedeliteºná vnútri i za hranicami ‰tátu, v Eu-rópe i vo svete.

Mení sa rast, roz‰iruje sa i postavenie NATO od úloh vojensko-politick˘ch k úlohám bezpeãnostn˘m. Teroristick˘ útok na USAtento proces urobil mimoriadne naliehav˘m. Vyjadrili sme soli-daritu prezidentovi a ºudu USA. Boj proti terorizmu je aj na‰ímbojom. Chceme to nielen odsúdiÈ, ale k tomuto boju aj prispieÈ.Sme po boku krajín NATO. V tomto boji zvíÈazíme.

K euroatlantickej integrácii Slo-venska neexistuje iná alternatíva. Vní-mali sme to aj v období 1992 – 1993,keì sa viedli diskusie o bezpeãnost-n˘ch otázkach a sila OBSE na Bal-káne nebola úãinná. Privítali sme kro-ky, ktoré nás doviedli na prah plnéhoãlenstva. Na summite v Madride somv prejave vyslovil vetu: „Dôverujtenám tak, ako my dôverujeme vám“. SR pociÈuje, Ïe jej bezpeã-nosÈ je a bude závislá od úrovne stability bezpeãnostného systé-mu v Európe i vo svete. Preto je bezpeãnostná politika SR zalo-Ïená na pevnej politickej orientácii smerom k transatlantick˘m aeurópskym bezpeãnostn˘m ‰truktúram. Osobne som presvedãe-n˘, Ïe politická dôvera a vojenská transparentnosÈ sú základn˘mistavebn˘mi kameÀmi spolupráce a stability v Európe. SR budujecel˘ bezpeãnostn˘ a obrann˘ systém v súlade so schválen˘mi bez-peãnostn˘mi a koncepãn˘mi dokumentmi pre transformáciu av˘stavbu ozbrojen˘ch síl SR. Jedn˘m z na‰ich prioritn˘ch cieºovv oblasti bezpeãnosti je ãlenstvo SR v NATO a EÚ, ão v˘razneprispeje k posilneniu stability v regióne i v Európe.

HZDS-ªS je pripravená na základe získaného mandátu od vo-liãov v najbliωích slobodn˘ch a demokratick˘ch voºbách, prevziaÈsvoj diel zodpovednosti za v˘voj, zaistiÈ integraãn˘ úspech SR asplniÈ tak svoj politick˘ program v tejto oblasti. Nበintegraãn˘záujem o vstup do NATO je posilnen˘ aj bezprecedentn˘m úto-kom teroristov proti USA z 11. septembra 2001, lebo sme pre-

Navrhujeme v‰etk˘m uzatvoriÈdohody o pozitívnom prístupe

vo volebnej kampani k otázkam integrácie a vyÀaÈ

ich z vnútropolitick˘ch zápasov.Na‰i partneri nereagujú.

Pre mnoh˘ch je úplnouneznámou, Ïe z na‰ej iniciatívy odi‰li sovietske vojská zo Slovenska o rok skôr ako z âeskej republiky.

34

Európska bezpeãnosÈ je zloÏit˘ systém, ktor˘ je v ostatn˘ch ro-koch poznamenan˘ v˘raznou dynamikou v˘voja a bol znaãneovplyvnen˘ globálnymi, regionálnymi aj národn˘mi faktormi. Bez-peãnosÈ je v modernom európskom kontexte chápaná v ‰irokom slo-va zmysle ako mechanizmus na zabezpeãenie ‰tátnych záujmov azávisí od bezpeãnostn˘ch faktorov, ak˘mi sú politika, ekonomika,diplomacia, vojenstvo, kultúra, sociálna úroveÀ a Ïivotné prostre-die. Európsky bezpeãnostn˘ systém je dnes poznamenan˘ proce-som vnútornej transformácie, pokraãovaním vytvárania nov˘chin‰titúcií v oblasti spoloãnej zahraniãnej a bezpeãnostnej politiky.Napr. od marca 2000 sa pri EÚ kon‰tituovali nové ‰truktúry, ktorézabezpeãujú rozhodovania pri operáciách veden˘ch úniou – poli-tick˘ a bezpeãnostn˘ v˘bor, vojensk˘ v˘bor a vojensk˘ ‰táb. Bez-peãnosÈ Európy je dôleÏitá nielen pre samotnú Európu, ale aj prerozvoj transatlantickej spolupráce a predov‰etk˘m pre samotnéUSA. Zbigniew Brzezinski túto dôleÏitosÈ hodnotí vo svojej knihe„Veºká ‰achovnica“ slovami: „ Európa v‰ak pre Ameriku predsta-vuje predov‰etk˘m základné geopolitické predmostie na euroázij-sk˘ kontinent. Americk˘ geostrategick˘ záujem o Európu je ob-rovsk˘. Na rozdiel od vzÈahov Spojen˘ch ‰tátov s Japonskom pri-ná‰a atlantická aliancia na euroázijské územie dôrazne americk˘politick˘ vplyv a vojenskú silu“.

Geopolitické postavenie SR v Európe je stanovené jednak pev-n˘mi faktormi, ako je rozloha, poloha, poãet obyvateºov atì., akoaj premenliv˘mi faktormi, ako sú napr. vplyv v˘vojov˘ch tenden-cií globalizaãného a integraãného procesu, úroveÀ demokracie, sta-bilita politického systému, v˘konnosÈ ekonomického systému, úro-veÀ právneho vedomia obãanov krajiny, kvalita Ïivota obãanov apod. Tieto faktory dohromady urãujú vnútornú a vonkaj‰iu silu SRv Európe aj silu a potenciál bezpeãnostného systému SR v európ-skom kontexte. UÏ prv˘ pohºad na tieto parametre ukazuje, Ïe jed-na skupina z uveden˘ch parametrov je celkom dobre merateºná anemôÏeme ich svojvoºne a kedykoºvek bez podstatného zásahu doexistujúceho systému zmeniÈ. Zatiaº ão druhá skupina predstavujeparametre Èaωie merateºné práve kvôli tomu, Ïe ich nie je moÏnéexaktne vyjadriÈ. SR sa tak v tejto oblasti dostáva do dvoch dia-metrálne odli‰n˘ch polôh. V jednej je geopoliticky determinovanáprostredníctvom pevn˘ch faktorov geopolitiky ako mal˘ európsky‰tát, porovnateºn˘ s celkom konkrétnymi ‰tátmi Európy. V druhejmôÏe spokojne dosahovaÈ úroveÀ, ktorá nemusí vÏdy zodpovedaÈjej „pevn˘m“ geopolitick˘m rozmerom.

Geopolitické postavenie SR, po madridskom rozhodnutí o roz-‰írení NATO o 3 susedné ‰táty vytvára neprirodzen˘ útvar na v˘-chodnej hranici EÚ. Slovensko dnes patrí do priestoru, v ktoromabsencia priamych a efektívnych garancií bezpeãnosti ovplyvÀujena‰u politickú, ekonomickú a sociálnu stabilitu. To spôsobuje nie-ktoré spoloãenské problémy, ale ão je podstatnej‰ie, tento stav vy-tvára pre SR nerovnocennú bezpeãnostnú úroveÀ v porovnaní s na‰i-mi susedmi. Väã‰ia ãasÈ obyvateºstva SR je dnes, predov‰etk˘mzásluhou HZDS-ªS presvedãená o správnosti integraãn˘ch snáh doeurópskych a transatlantick˘ch ‰truktúr. Integraãn˘ úspech by námpriniesol aj pozitívnu zmenu v geopolitickom postavení SR v Eu-rópe.

Geopolitické postavenie SR je závislé aj od procesu zmien v bez-peãnostnom prostredí a nov˘ch bezpeãnostn˘ch rizík. Ak hodnotí-me bezpeãnostnú situáciu ‰tátov na základe existencie, resp. ne-existencie bezpeãnostn˘ch rizík (nepriateºov) a existencie alebo ab-sencie spojencov, kaÏdá krajina sa môÏe ocitnúÈ v jednej zo 4 bez-peãnostn˘ch situácií. V izolovanej bezpeãnosti sa nachádza kraji-na s bezpeãnostn˘mi rizikami (nepriateºmi), ale bez spojencov. Ne-závislá bezpeãnosÈ znamená situáciu, v ktorej ‰tát nemá riziká (ne-priateºov), ani spojencov. Stav kolektívnej bezpeãnosti je situácia‰tátu, ktor˘ má riziká (nepriateºov), i spojencov. Pokiaº krajina ne-má riziká (nepriateºov), ale disponuje spojencami, hovoríme o se-lektívnej bezpeãnosti. Ak budeme zvaÏovaÈ, v akej situácii sa dnesSR nachádza v súlade s t˘mto zvolen˘m modelom, tak je potreb-né e‰te jasnej‰ie definovaÈ pojmy riziko, nepriateº a spojenec. Ideteda o to, ãi budeme uvaÏovaÈ v kontexte, ktor˘ je bliωí b˘valémubipolárnemu videniu sveta, alebo ãi sa posunieme do roviny ‰iro-ko chápanej bezpeãnosti podºa modernej teórie. V prvom prípadesa pohybujeme v kategóriách vojensk˘ nepriateº a vojensk˘ spoje-nec. V druhom prípade sa bude jednaÈ o bezpeãnostné riziko a spo-jenca v systéme kolektívnej obrany. PretoÏe SR od roku 1993 jas-ne deklaruje, Ïe nepovaÏuje nikoho za „vojenského“ nepriateºa, alogicky teda nemá ani vojensk˘ch spojencov, potom je moÏno v súla-de s modelom kon‰tatovaÈ, Ïe sa doposiaº SR nachádza v systémenezávislej bezpeãnosti. Ak prejdeme do ‰ir‰ej roviny bezpeãnosti,na mieste „vojenského“ nepriateºa budeme uvaÏovaÈ s bezpeã-nostn˘m rizikom a spojencom budeme rozumieÈ spojenca zo sys-tému kolektívnej obrany NATO. V tomto prípade je bezpeãnostnásituácia SR taká, Ïe sme a budeme konfrontovaní s bezpeãnostn˘-mi rizikami, ale nemáme spojencov v systéme kolektívnej obrany,lebo nie sme jeho súãasÈou. Z modelu nám tak vyplynie, Ïe sa SRnachádza v situácii izolovanej bezpeãnosti.

Transformujúce sa európske krajiny ãelia naviac problémommäkk˘ch bezpeãnostn˘ch rizík, ak˘mi sú národnostné problémy,medzinárodná migrácia, kriminalita, ‰írenie zbraní, drogy, fi‰kál-na nezodpovednosÈ, rasizmus, terorizmus, ãi poãítaãová krimina-lita. V ÈaÏk˘ch ekonomick˘ch podmienkach a pri politick˘ch tur-bulenciách v nich existuje nízka vymáhateºnosÈ práva. Oslabuje jukorupcia, nedostatky vo v˘kone politickej moci a v niektor˘ch prí-padoch jej prepojenie na ‰truktúry starého reÏimu. Aj schopnosÈrie‰enia t˘chto problémov má vplyv na geopolitické postavenie SRv Európe. Spomínané faktory tvoria podstatu geopolitického po-stavenia SR v Európe a iba ich poznanie, anal˘za a rie‰enie môÏenapomôcÈ k progresívnemu rozvoju spoloãnosti SR na základeprincípov trhového hospodárstva, demokracie a budovania právneho‰tátu.

Aj SR má svoj podiel na budovaní bezpeãnostného systému vEurópe. ÚroveÀ európskej bezpeãnosti je zaloÏená na spolupráciviacer˘ch in‰titúcií a z toho vypl˘va, Ïe musí byÈ budovaná na via-cer˘ch úrovniach. Transkontinentálna úroveÀ je predstavovaná at-lantickou spoluprácou, ale tieÏ OBSE, ktorá tvorí naj‰ir‰í základeurópskej bezpeãnosti. Kontinentálna úroveÀ je predstavovaná EÚ,

PODIEL SR NA BEZPEČNOSTI EURÓPY

Poslanec NR SR za HZDS-ªS Gustáv Krajãi

svedãení, Ïe po tomto okamÏiku dostáva NATO ako systém ko-lektívnej obrany i nov˘ bezpeãnostn˘ rozmer. Programové a po-litické dokumenty HZDS-ªS v oblasti zahraniãnej politiky jed-noznaãne dokumentujú nበeminentn˘ záujem na postupnej a pre-myslenej integrácii SR do systému kolektívnej obrany v rámci NA-TO, aj EÚ.

My, ãlenovia HZDS-ªS, vedomí si zodpovednosti za budúcnosÈSR, ktorej sme boli spoluzakladateºmi, s cieºom dlhodobého ga-

rantovania jej nezávislosti, suverenity, teritoriálnej integrity a ne-naru‰iteºnosti jej hraníc, s cieºom zachovania a ìal‰ieho rozvinu-tia demokratického ústavného poriadku a vytvorenia podmienokpre trval˘ ekonomick˘ a sociálny rozvoj Slovenska v rámci eu-rópskeho a svetového spoloãenstva, opätovne potvrdzujeme svo-je nezvratné rozhodnutia v‰etk˘mi svojimi silami podporiÈ in-tegráciu SR do NATO, ão povaÏujeme za absolútnu prioritu z hºa-diska budúcnosti a bezpeãnosti ná‰ho ‰tátu“.

INT

EG

RÁ

CIA

SR

35

ZEÚ a regionálnou spoluprácou vrámci ‰tátov Visegrádskej ‰tvorky.V̆ sledkom budovania bezpeãnost-ného modelu v Európe je vytvoreniev‰eobecne uspokojivého modelu ko-lektívnej bezpeãnosti, ktor˘ zaruãu-je, Ïe v‰etky európske krajiny budúzapojené do trvalého dialógu odôleÏit˘ch problémoch. Tento cieºnie je teda moÏno splniÈ, ak SR zo-stane naìalej mimo t˘chto bezpeã-nostn˘ch ‰truktúr.

V Európe zostáva prioritou regio-nálna bezpeãnosÈ, pri ktorej kaÏdákrajina zohráva dôleÏitú úlohu. Prí-spevok k zlep‰eniu bezpeãnostnejsituácie je dan˘ vnútornou situácioukaÏdej krajiny a jej vystupovaním vzahraniãnej politike. V tejto oblastimedzi základné normy patria: • poÏiadavky na re‰pektovanie a

podporu politickej nezávislostiexistujúcich ‰tátov, zaruãenie hra-níc, nepouÏitie sily pri rie‰ení me-dzinárodn˘ch problémov,

• prekonanie nacionalistickej inter-pretácie ‰tátu v rovine medziná-rodnej spolupráce a posilnením transatlantick˘ch aspektov vnú-tornej politiky,

• stabilné demokratické prostredie ako základná determinanta eu-rópskej bezpeãnosti.SR od poãiatku svojho vzniku vynakladá úsilie na to, aby napl-

nila uvedené poÏiadavky a mohla byÈ akceptovaná v európskych ajsvetov˘ch ‰truktúrach. Na tomto procese má HZDS-ªS nepopie-rateºnú zásluhu, nech sa uÏ jeho ãinnosÈ odvíjala od koaliãnej ale-bo opoziãnej pozície.

Pozícia SR v OBSE je veºmi dobrá. Prestali sme byÈ povaÏova-ní za krajinu, ktorá má problémy s implementáciou záväzkov voãiOBSE. Slovensko patrí medzi tie ‰táty, ktoré podporili zv˘‰enie ak-cieschopnosti OBSE najmä t˘m, Ïe aktívne spolupracovalo na prí-prave Charty pre európsku bezpeãnosÈ a jej integrálnej ãasti Plat-formy pre kooperatívnu bezpeãnosÈ. Zv˘‰ili sme aj poãet zástup-cov SR pôsobiacich v misiách OBSE. V súãasnosti pôsobí v misiiv Kosove 6 zástupcov a svoje zastúpenie máme aj v misiách vGruzínsku, Moldavsku a Macedónsku. V t˘chto misiách sú od ro-ku 1998 zapojení aj príslu‰níci Armády SR. V monitorovacej mi-sii v Moldavskej republike na základe poÏiadavky sekretariátu OB-SE pôsobí jeden príslu‰ník, v overovateºskej misii v Kosove dva-ja a v Gruzínskej republike jeden príslu‰ník Armády SR. SR bolav súlade so svojimi záujmami zainteresovaná na zv˘‰ení podieluzodpovednosti Európy za udalosti na kontinente, jeho stabilitu a bez-peãnosÈ. V prvom rade sme ocenili dokument o úãasti asociovan˘chpartnerov na operáciách v zmysle Petersberskej deklarácie, ktor˘vyjasnil zásady a postupy úãasti vyãlenen˘ch síl asociovan˘ch part-nerov ZEÚ. SR v záujme dôkazu svojej podpory pre túto ãinnosÈvyãlenila pre prípad úãasti v humanitárnej operácii ZEÚ od roku1997 jednu poºnú nemocnicu so 6-mesaãnou dobou potrebnou najej prípravu. V roku 2001 ponúkla SR pre potreby EÚ pre Àou vy-tváranú jednotku r˘chleho nasadenia vojenské kapacity SR o poã-te 450 muÏov. Okrem toho deklarovala v prospech EÚ priprave-nosÈ poºnej nemocnice s chirurgick˘mi moÏnosÈami a s kapacitou80 lôÏok pre prípad humanitárnych katastrôf. T˘m SR v˘znamnepreukázala svoju vôºu podieºaÈ sa na budovaní spoloãnej obranneja zahraniãnej politiky EÚ, priãom toto vyãlenenie síl bolo uskutoã-nené v dobrej viere, Ïe tieto kapacity nie sú proti NATO, ale akoich doplnok k bezpeãnosti v transatlantickom priestore.

SR svoj príspevok k budovaniu európskeho bezpeãnostného sys-tému vyjadruje aj zapojením sa do úãasti v mierov˘ch misiách EÚ.Tento proces je legislatívne o‰etren˘ práve na základe ná‰ho aso-ciovaného partnerstva podºa pokynov zverejnen˘ch v praktick˘chustanoveniach o zapojení asociovan˘ch partnerov do petersber-sk˘ch operácií. V súlade so zásadami uveden˘mi v tomto dokumenteschválila Rada EÚ v decembri 2000 na svojom zasadnutí dokumento monitorovacej misii EUMM (European Union Monitoring Misi-on). Prijatím tohto dokumentu sa od 1. januára 2001 misia EUMM

stala nástrojom spoloãnej zahraniã-nej a bezpeãnostnej politiky EÚ voblasti západného Balkánu. PrizvaÏovaní úãasti SR v operáciáchZEÚ berieme do úvahy, Ïe jeho krí-zov˘ manaÏment závisí od uplatne-nia mechanizmov spolupráce, v˘-meny informácií, konzultácií v or-gánoch únie a od efektívnej spolu-práce s NATO v prípadoch spoloã-ného pouÏitia potenciálu EÚ a NA-TO. Poznatky z prípravy rozhodnu-tí o úãasti SR na mierov˘ch misáchOSN potvrdzujú, Ïe kvalita krízo-vého manaÏmentu SR podstatne za-ostáva za potrebami a doteraz ani niesú dostatoãne efektívne vyuÏívanéskúsenosti z úãasti jednotiek Armá-dy SR v mierov˘ch operáciách amisiách. V tejto oblasti musí byÈ vkrátkej dobe v˘razne zlep‰en˘ stav,v opaãnom prípade bude pokraãovaÈmrhanie ºudsk˘m potenciálom,technick˘mi a materiálnymi pro-striedkami, silami, ako aj financia-mi daÀov˘ch poplatníkov.

MoÏn˘ v˘voj bezpeãnostnej situácie v Európe

Politickí lídri v Európe sa zhodujú na tom, Ïe Severoatlantickáaliancia zostane aj v budúcnosti zdrojom kolektívnej bezpeãnostisvojich ãlenov a prvotn˘m pilierom transatlantickej bezpeãnostnejspolupráce. V súãasnosti nie je viditeºn˘ Ïiaden podstatn˘ dôvod,preão by malo prísÈ k zmene v tejto situácii v nadchádzajúcich ro-koch. To, ão sa pravdepodobne musí zmeniÈ, je schopnosÈ EÚ ãe-liÈ krízam, keì sa v nich NATO nechce angaÏovaÈ a posilnenie jejv˘raznej‰ej úlohy v kolektívnom snaÏení Aliancie. Anal˘zy súãas-ného v˘voja bezpeãnosti v Európe a vo svete ukazujú, Ïe budúcestoroãie urãite nebude storoãím bezkonfliktn˘m. Svedãí o tom si-tuácia na Balkáne, Kaukaze, ale aj v niektor˘ch ìal‰ích krajináchStredného a Blízkeho v˘chodu a nakoniec aj samotn˘ v˘voj v USA.V̆ voj európskej bezpeãnosti pre budúce roky je z rôznych dôvo-dov veºmi ÈaÏké predpovedaÈ, pretoÏe je v˘slednicou stretu poli-tick˘ch a ekonomick˘ch záujmov ‰tátov, nadnárodn˘ch spoloãno-stí, ktoré spravidla neuznávajú a nie sú zaviazané Ïiadnymi me-dzinárodno-právnymi záväzkami, ale aj záujmami jednotlivcov askupín.

V období niekoºk˘ch desaÈroãí je moÏné predpokladaÈ, Ïe v eu-rópskom bezpeãnostnom systéme dôjde k poloÏeniu základov prevytvorenie nového bezpeãnostného systému v Európe. Tento sys-tém môÏe byÈ európsky, transatlantick˘ alebo paneurópsky. K jehovytváraniu dôjde pravdepodobne na báze uÏ existujúcich bezpeã-nostn˘ch organizácií, ktoré sa svojim obsahom budú vzájomne pre-línaÈ a doplÀovaÈ, nie v‰ak nahradzovaÈ alebo vzájomne si konku-rovaÈ. Z t˘chto údajov logicky vypl˘va, Ïe najväã‰ie záruky bez-peãnosti budú maÈ tie ‰táty, ktoré budú plnohodnotn˘mi ãlenmi v‰et-k˘ch bezpeãnostn˘ch organizácií existujúcich v Európe, pretoÏe kaÏ-dá z nich bude maÈ svoje jedineãné miesto v tvoriacom sa bezpeã-nostnom systéme. Úloha a postavenie jednotliv˘ch bezpeãnost-n˘ch organizácií v novom bezpeãnostnom systéme bude do znaã-nej miery ovplyvnená naplnením Maastrichtskej zmluvy a posto-jom USA a Ruska k t˘mto otázkam.

Súãasn˘ v˘voj v Európe tieÏ naznaãuje dominantné postavenieNATO v tvoriacom sa bezpeãnostnom systéme. Svedãí o tom aj sna-ha niektor˘ch postkomunistick˘ch krajín o vstup do NATO a ‰ir‰iezapojenie sa Francúzska v Aliancii po roku 1997. Problémy vo v˘-chodnej Európe – rozpad b˘valej Juhoslávie a ZSSR, ako aj obavyz destabilizácie ìal‰ích oblastí Európy, zohrali v˘znamnú úlohu vtom, Ïe postkomunistické ‰táty sa skoro jednoznaãne priklonili kNATO ako k jedinej efektívnej, vojensko-politickej bezpeãnostnejorganizácii v Európe, ktorá je schopná adekvátnym spôsobom, op-timálnymi prostriedkami a vãas odpovedaÈ na nové v˘zvy, hrozbya bezpeãnostné riziká v ich priestore. Proces roz‰irovania NATO,je procesom dlhodob˘m a cel˘ postup je urãovan˘ medzinárodn˘mv˘vojom, konkrétne vojensko-politickou situáciou vo svete a zvlá‰È

INT

EG

RÁ

CIA

SR

36

v Európe. Poãas tohto procesu môÏe dôjsÈ k niektor˘m zmenám ato tak v samotnej organizácii, ako aj v samotnom procese, ão sa môÏeodzrkadliÈ v poÏiadavkách na novoprijíman˘ch ãlenov. Tento pro-ces bude maÈ tieÏ svoj osobit˘ vplyv na vytváranie bezpeãnostnéhomodelu Európy a preto je dôleÏité, aby aj SR bola súãasÈou tohtoprocesu.

Spolupráca v regióne

Po rozpade komunistického systému v strednej Európe sa voväã‰ine ‰tátov tohto regiónu prejavila snaha vstúpiÈ do systému ko-lektívnej obrany NATO, av‰ak zároveÀ sa u nich prejavila ne-schopnosÈ a nepripravenosÈ na regionálnu spoluprácu. Tieto ‰tátynajskôr zamerali svoju pozornosÈ na Západ, priãom ignorovali svo-jich partnerov v regióne. Napriek tomu v roku 1990 sa uskutoãni-lo v Bratislave a zaãiatkom roku 1991 vo Visegráde rokovanietroch ‰tátov regiónu, ktoré vytvorili tzv. Visegrádsky trojuholník.V̆ sledky ich spolupráce v‰ak boli v poãiatku veºmi chudobné.Tento stav bol vyvolan˘ nielen neschopnosÈou uveden˘ch ‰tátov spo-lupracovaÈ na regionálnej úrovni, ale tieÏ postojom európskehospoloãenstva k tejto spolupráci. ES na jednej strane podporovaloregionálnu spoluprácu v Európe, ale na druhej strane svojou prak-tickou prístupovou politikou v rámci integraãného procesu vytvá-ralo podmienky na preteky t˘chto ‰tátov a dobehnutie do cieºa –EÚ. T˘m prakticky eliminovalo svoj prv˘ princíp podpory regio-nálnej spolupráce. Spolupráca so susedn˘mi ‰tátmi a regionálna spo-lupráca patrili vÏdy medzi prioritné úlohy bezpeãnostnej politikySR. V̆ znamnej‰í rozvoj regionálnej spolupráce sa zaãal aÏ po ro-ku 1999, keì do‰lo k zmene postoja troch ‰tátov na dôleÏitosÈ tej-to spolupráce po ich prijatí do NATO. V tejto dobe boli realizova-né v˘znamné aktivity na úrovni prezidentov, predsedov vlád, aj par-lamentn˘ch v˘borov Visegrádskej skupiny. Spolupráca v rámci V4zohráva dnes podstatnú rolu aj pre prípravu jej ãlenov na vstup doEÚ a pre rozvoj stability v regióne. Aj vìaka podpore zo strany âR,MR a PR sa SR darí zniÏovaÈ zaostávanie v integraãn˘ch proce-soch do EÚ. Nov˘m elementom tejto spolupráce je zaloÏenie Me-dzinárodného Visegrádskeho fondu, so sekretariátom v Bratislave.

Je to v súãasnosti jediná in‰titucionalizovaná forma spolupráce vrámci V4. SR sa v˘znamne zapojila aj do regionálnej spolupráce,ktorá je oznaãovaná skratkou CENCOOP. Táto iniciatíva predsta-vuje mnohonárodn˘ program aktivít men‰ích ‰tátov strednej Euró-py, ktor˘ sa zakladá na komplexnosti, netradiãn˘ch úlohách, mno-honárodnosti v rámci kontingentov, interoperabilite a taktieÏ na r˘ch-lej a flexibilnej reakcii a na prispôsobenia sa urãenej misie podºamandátu. Jej hlavn˘m cieºom je zlep‰iÈ moÏnosti stredoeurópskych‰tátov (CEN), ich efektívnej reakcie na bezpeãnostné riziká, v˘z-vy a dosiahnuÈ lep‰ie v˘sledky v oblasti regionálnej spolupráce. Me-dzi zúãastnené ‰táty patria: Slovensko, Slovinsko, ·vajãiarsko, Ra-kúsko, Rumunsko, Maìarsko. Základné formy spolupráce v tejtooblasti patrí predov‰etk˘m, v˘mena názorov a skúseností, spolu-práca na báze v˘cviku, logistiky a postupov, ktoré zdieºajú spoloã-né zdroje a harmonizáciu politík, doktrín a usporadúvanie spoloã-n˘ch cviãení.

SR pokladá vzÈahy so susedmi za prvoradé pre rozvoj stabilitya bezpeãnosti v tomto regióne. Od vzniku samotného ‰tátu si SRuvedomuje svoj podiel zodpovednosti na vlastnej bezpeãnosti, aleaj na bezpeãnosti regiónu strednej Európy a sprostredkovane aj sve-ta. Doteraz sa musí v bezpeãnostnej oblasti vyrovnávaÈ s t˘m, Ïena rozdiel od na‰ich troch susedov sa nám nepodarilo získaÈ bez-peãnostné garancie vstupom do systému kolektívnej obrany NA-TO. Doteraj‰ia ãinnosÈ v oblasti teoretického rozvoja európskej bez-peãnosti a jej praktickej realizácie dostatoãne potvrdzuje priprave-nosÈ SR na zodpovedajúcej úrovni, porovnateºnej s obdobn˘mi‰tátmi Európy. SR aktívne vstupuje do procesu budovania jej no-vej bezpeãnostnej architektúry a tak svojim dielom napomáha roz-voju stability a bezpeãnosti krajiny a regiónu.

Sme si veºmi dobre vedomí skutoãností, Ïe niektoré geopolitic-ké faktory sú pevne dané a SR ako mal˘ ‰tát Európy si nerobí Ïiad-ne ambície na ich zmenu revoluãnou formou. Bezpeãnostné doku-menty prijaté NR SR, za v˘znamnej podpory HZDS-ªS dokazujú,Ïe v oblasti bezpeãnosti a integraãn˘ch ambícií existuje v SR väã‰i-nov˘ koaliãno-opoziãn˘ konsenzus, ktor˘ je zárukou kontinuity v˘-voja v tejto oblasti aj pri moÏnej v˘mene vládnej garnitúry v na-stávajúcich parlamentn˘ch voºbách.

V˘voj slovenskej ‰tátnosti a bezpeãnostného systému

Dnes, keì sa SR blíÏi k 10. v˘roãiu svojej existencie sa otáz-ka bezpeãnostného systému ‰tátu dá aspoÀ trocha hodnotiÈ. Abysme mohli uplynul˘ch osem rokov hodnotiÈ, musíme sa odosob-niÈ od formy aj miery vnútropolitického zápasu medzi politick˘-

mi stranami. Musíme chladnou úvahou prehlu‰iÈ mediálne pô-sobenie politick˘ch protivníkov, aj ignorovaÈ tendenãné v˘rokyniektor˘ch politikov a dokonca politick˘ch strán na svojich po-litick˘ch rivalov. Ak to dokáÏeme, zistíme, Ïe v skutoãnosti v SRprebiehal búrliv˘ politick˘ proces navlas rovnak˘ ako u na‰ichsusedov. I‰lo totiÏ o postupné zreálÀovanie predstáv politick˘ch‰piãiek o mnoÏstve a formách jednotliv˘ch krokov ‰tátu v etapetransformácie do európskych ‰truktúr. Postupné legislatívne kro-ky, postupné hºadanie rie‰ení aj realizácia krokov, ktoré trans-formovali hospodársku sféru, ale aj myslenie ºudí vznikali v ost-r˘ch názorov˘ch sporoch. Takmer vÏdy po vykonaní istého kro-ku sa zdalo, Ïe pred nami stojí e‰te viac práce ako predt˘m. NRSR prijímala a opätovne novelizovala veºké mnoÏstvo zákonov,napriek tomu aÏ otváranie kapitol pre vstup do Európskej únie aspustenie programu Partnerstva za mier ukázali, ão e‰te musímerobiÈ.

Samotn˘ systém bezpeãnosti ‰tátu je veºmi ‰irok˘ súbor opat-rení moci zákonodarnej, v˘konnej a súdnej. Prakticky niet rezortuv˘konnej moci, ktor˘ by nemal zákonnú povinnosÈ zúãastniÈ sana tomto systéme.

Súãasná etapa ozbrojen˘ch síl

Ozbrojené sily SR po ich zformovaní v januári 1993 sa zlaìo-vali. Od leta 1994 zaãali etapu permanentnej reorganizácie, v kto-rej sú prakticky dodnes. V priebehu tejto reorganizácie do‰lo kuskutoãnej strate bojaschopnosti orgánov velenia na vy‰‰ích stup-Àoch, ako prápor-oddiel, k strate bojaschopnosti letectva a k pod-

REFORMA BEZPEČNOSTNÉHOSYSTÉMU AKO REAKCIA NA NOVÉ VÝZVY

Imrich Andrejãák, poslanec NR SR

Pokraãovanie na str. 42

SpoloãnosÈ Handspring, v˘znamn˘ dodávateº v oblasti vreckov˘ch po-ãítaãov prednedávnom predstavila svoj ìal‰í revoluãn˘ produkt – kom-paktn˘ komunikátor Treo. Treo je vydarenou kombináciou mobilného te-lefónu s moÏnosÈou bezdrôtového odosielania e-mailov a správ, surfova-nia po internete a Palm OS organizéra. Treo bude dostupn˘ v dvoch ver-ziách: Treo 180, ktor˘ obsahuje zabudovanú klávesnicu a Treo 180g pretoho, kto obºubuje písanie textu pomocou graffiti.

„Hlavnou ideou pre Treo bola snaha skombinovaÈ telefón, pager a or-ganizér do jedného malého produktu tak, aby uÏívatelia mali pri sebe lenjedno zariadenie namiesto troch. Tieto prvé dva produkty Treo sú zaãiat-kom novej éry pre Handspring, ktorá podstatne zmení pohºad na komuni-káciu ºudí,“ povedal Jeff Hawkins, zakladateº Handspringu a hlavn˘ ar-chitekt rodiny kompaktn˘ch komunikátorov Treo.

Treo má oceºovosivú farbu, rozmery 11 x 6,9 x 1,8 cm a hmotnosÈ 153g.Treo obsahuje Palm OS, integrovan˘ dvojpásmov˘ GSM rádio modul vy-vinut˘ firmou Wavecom pre hlasovú a dátovú komunikáciu, 16 MB pa-mäte, r˘chly 33 MHZ procesor Motorola Dragonball, nabíjateºnú Li-Ionbatériu, cestovnú nabíjaãku s HotSync káblom a hands-free sadu. Batériamá priemernú v˘drÏ 2,5 hodiny pre hovory a 60 hodín pre standby reÏim.

Oba nové produkty majú 4-bitov˘ displej s odtieÀmi ‰e-dej a rozlí‰ením 160 x 160 bodov. Dostupné bude ajpríslu‰enstvo, ako napríklad drÏiak na opasok alebo au-

tonabíjaãka. Treo sa ìalej bude dodávaÈ sosoftvérom Palm Desktop pre synchro-nizáciu dát s desktopom, ktorého súãasÈou

je aj link na Microsoft Outlook.Treo je zároveÀ dvojpásmov˘ te-lefón, ktor˘ je tieÏ kompatibiln˘s GPRS, nov˘m ‰tandardom prebezdrôtov˘ prenos dát. S prí-davn˘m softvérom ktor˘ plá-nuje Handspring uviesÈ poroz‰írení GPRS, bude môcÈTreo naplno vyuÏiÈ vymo-Ïenosti tejto siete. Pre organizér Palm OSTreo ponúka nové apli-kácie, ktoré sú kompa-tibilné so v‰etk˘mi ap-likaciami Palm OS.

·tyri základné tlaãidlá preaplikácie sú Adresár, Kalendár, Pre-hliadaã internetu a Program pre odo-sielanie SMS správ. Nov˘ Adresár na-hradil pôvodn˘, ktor˘ sa nachádza nain˘ch zariadeniach s Palm OS. Kon-takty sú prepojené s funkciami telefó-

nu pre r˘chle a jednoduché telefonovanie. Aplikácia Kalendár obsahuje tieisté vylep‰enia ako v‰etky v˘robky z rodiny Handspring Visor. Tlaãidlo preinternetov˘ prehliadaã spustí populárny Blazer, ktor˘ je plne optimalizo-van˘ pre HTML, WMLa r˘chly bezdrôtov˘ prístup k veºk˘m dátam. Tlaãid-lo pre komunikáciu spustí aplikáciu pre posielanie SMS správ na in˘ GSMtelefón alebo e-mailovú adresu. Ostatn˘m tlaãidlám sa môÏu priradiÈ iné ap-likácie, ako je napríklad klient pre e-mail.

Treo dokáÏe v‰etko to ão dokáÏe mobiln˘ telefón ale s väã‰ou r˘chlo-sÈou a pohodlnej‰ie. PouÏívatelia môÏu r˘chlo zavolaÈ z vy‰e tisíc ãísel ulo-Ïen˘ch v telefónom zozname a môÏu si vytvoriÈ aÏ 50 poloÏiek pre skrá-

tenú voºbu. Do detailnej histórie hovorov sa zmestí 1000 záznamov a po-volí funkcie, ako sú r˘chla voºba a call-back. Intuitívne rozhranie apliká-cií pre Treo zjednodu‰í nastavenie konferenãn˘ch hovorov.

Okrem funkcií mobilného telefónu, Treo umoÏÀuje aj posielanie a prijí-manie textov˘ch správ a e-mailov. S aplikáciou SMS messaging jevytvorenie a posielanie krátkych textov˘ch správ na e-mailovú ad-resu alebo mobiln˘ telefón veºmi jednoduchouzáleÏitosÈou.

Treo poskytuje pln˘ a spoºahliv˘ prístupna internet pomocou updatovanej verziepopulárneho internetového prehliadaãaBlazer, ktor˘ je optimalizovan˘ prer˘chly prístup z komunikátorov ahandheldov. Blazer nahráva inter-netové stránky dynamicky a súihneì zobrazované na displeji,na rozdiel od in˘ch interne-tov˘ch prehliadaãov, ktorézobrazujú stránku aÏ poúplnom stiahnutí z inter-netu. Tento proces ponúkaoveºa r˘chlej‰ie pre-hliadanie siete Inter-net. PouÏívateliaprehliadaãa Blazermajú prístup k funk-ciám, ako sú naprí-klad domovskástránka, dopredu a do-zadu, pomocou jednéhokliknutia. Zapisovanie po-známok s nov˘m a elegant-n˘m dizajnom umoÏÀuje uÏíva-teºovi uloÏiÈ vy‰e 100 poznámok v desiatich rôznych kategóriách,zobrazen˘ch ako tlaãidlá pre ºah‰í prístup najviac pouÏívan˘ch interneto-v˘ch stránok. Blazer podporuje internetové a bezdrôtové ‰tandardy ako HTML, WML (WAP), HDML, cHTML (pouÏívan˘ v i-Mode) a xHTML.

Na jar 2002 plánuje Handspring uviesÈ rie‰enie pre bezpeãn˘, automa-tick˘ prenos podnikov˘ch e-mailov, napríklad z Microsoft Exchange a in-ternetovo zaloÏen˘ch POP3 klientov, do komunikátora Treo. Ako rie‰eniezaloÏené na softvéri od firmy Visto, umoÏní integrovaÈ schránku do‰l˘chspráv (inbox) s e-mailov˘m klientom na strane desktopu, takÏe v‰etky zme-ny v inboxe Treo budú bezdrôtovo synchronizované s desktopom.

Handspring plánuje v˘razne posilniÈ svoju pozíciu v top podnikoch zoskupiny „Foturne 500“, ktoré hºadajú najlep‰iu a najkompaktnej‰iu plat-formu pre roz‰írenie kºúãov˘ch podnikov˘ch aplikácií. ZároveÀ bolo ohlá-sené strategické partnerstvo so spoloãnosÈami ako Aether Systems, Avant-Go, Extended Systems, Synchrologic, Wireless Knowledge a Visto Cor-poration. V spolupráci s t˘mito spoloãnosÈami budú vytvorené rie‰enia prebezdrôtov˘ prístup k podnikov˘m e-mailom, SFA, ERP a CRM systémom,ako aj rie‰enia urãené pre zdravotníctvo a farmaceutick˘ priemysel.

Komunikátor TREO dodáva:Software Partner, s.r.o. ·ancová 30, 811 05 Bratislavatel.: 02/52496141, fax: 02/52496164e-mail: swp@swp.skwww.swp.sk, www.handspring.sk

37

REVOLUČNÝ KOMUNIKÁTORTREO OD SPOLOČNOSTIHANDSPRING Prostredníctvom nového, revoluãného komunikátora Treo spojila spoloãnosÈ Handspring vlastnosti klasického PDA (Personal Digital Assistant) zariadenia a mobilného telefónu. Mobilné telefonovanie,bezdrôtové posielanie e-mailov, posielanie správ a surfovanie na sieti internet sa tak stáva kompaktnouzáleÏitosÈou. Prostredníctvom spoloãnosti Software Partner spol.s r.o., ako v˘znamného partneraHandspring v regióne strednej Európy, sa Treo predáva od 10. januára 2002 uÏ aj na Slovensku.

INFO

RM

AČ

NÉ

TE

CH

NO

LÓ

GIE

Ako by ste charakterizovali geo-grafick˘ informaãn˘ systém vov‰eobecnosti?Tabuºkové spracovanie informáciíbez väzby na územie, v ktoromvznikajú, v˘razne bráni integráciiinformácií, ktoré sa viaÏu k rozliã-n˘m prvkom územia. Tak˘to in-tegraãn˘ efekt je moÏné dosiahnuÈiba vyuÏitím poãítaãovo podporo-van˘ch informaãn˘ch systémov, za-loÏen˘ch na báze geografick˘ch in-formaãn˘ch systémov. Ideov˘ základ potreby softvérovejtechnológie na spracovanie pries-torov˘ch dát vychádza z geogra-

fick˘ch vedn˘ch disciplín a práve preto dostala táto technológia ko-merãno-teoretick˘ názov geografické informaãné systémy. Av‰aksúãasné aplikaãné vyuÏitie naznaãuje podstatne ‰ir‰ie chápanú soft-vérovú technológiu, ktorá na‰la ‰iroké uplatnenie nielen v komerã-nej oblasti – bankovníctve, poisÈovníctve, v doprave, ale aj v ‰tát-nej správe v regionálnom plánovaní, v Ïivotnom prostredí, v zdra-votníctve, pri správe katastra, pri rie‰ení mimoriadn˘ch situácií a vmnoh˘ch ìal‰ích oblastiach.Ktoré projekty, ktoré realizovala va‰a firma pre ‰tátnu správuby ste mohli spomenúÈ?

Súãasná technológia GIS zah⁄Àa ‰irokú ‰kálu nástrojov, ktoré tie-to technológie predurãujú pre vyuÏitie takmer vo v‰etk˘ch rezortoch‰tátnej správy na rozliãn˘ch úrovniach riadenia. Na‰a spoloãnosÈ re-alizovala napr. v rezorte sociálnych vecí projekt, ktorého základn˘mcieºom bolo priestorová pasportizácia vybran˘ch zariadení s ná-slednou regionálnou anal˘zou vo vzÈahu k rozdielnemu demogra-fickému potenciálu.

Zaujímavá je aj práca na projekte v rezorte zdravotníctva, kde po-mocou GIS technológií umoÏÀujeme odborníkom analyzovaÈ zdra-votn˘ stav obyvateºstva vo vzÈahu k prostrediu, v ktorom b˘vajú resp.pracujú, identifikovaÈ priestorové aspekty infekãn˘ch ochorení a pod.GIS technológie vytvárajú ‰iroké moÏnosti aj pre riadiaci vrcholo-v˘ manaÏment rezortu pri územno-regionálnej optimalizácii sietezdravotníckych zariadení a to tak vo vzÈahu k rozdielnemu sídelno-demografickému potenciálu jednotliv˘ch oblastí ako aj vo vzÈahu kdopravnej infra‰truktúre regiónu (vzdialenostné a ãasové dostupnostiz jednotliv˘ch obcí).

Nemenej zaujímavá bola práca pre rezort kultúry ( ústav pre vzÈa-hy ‰tátu a cirkví) ako aj pre rezort ministerstva zahraniãn˘ch vecíSR.

Najväã‰ie a z odborného hºadiska aj najzaujímavej‰ie projektyv‰ak realizuje na‰a firma pre sekciu verejnej správy rezortu Minis-terstva vnútra SR – projekt REGIS (Regionálny informaãn˘ systémmiestnej ‰tátnej správy), projekt CIPREGIS pre úãely Úradu civil-nej ochrany MV SR a projekt STAREGIS pre Správu ‰tátnych hmot-n˘ch rezerv.

Mohli by ste nám bliωie charakterizovaÈ tieto projekty?V podmienkach modernej miestnej ‰tátnej správy sa ãoraz v˘-

raznej‰ie prejavuje potreba vybudovania informaãn˘ch technológií,ktoré by zabezpeãovali zber a anal˘zu dát v ich lokalizaãno-pries-torov˘ch súvislostiach. Aby to neznelo veºmi odborne, tak spo-meÀme aspoÀ niektoré príklady. Pri správe jednotliv˘ch regiónovje nevyhnutné poznaÈ priestorové rozloÏenie obcí, ich demografic-ké charakteristiky – vekové, sociálne, národnostné zloÏenie obyva-teºstva, ale napr. aj vzdelanostnú úroveÀ obyvateºstva a sociálno-pa-tologické javy (rozvody, kriminalita, úmrtnosÈ atì.). Samozrejme tov‰etko v tématick˘ch mapách na rôznej regionálnej úrovni.

Nevyhnutnou súãasÈou tak˘chto projektov sú digitalizované geo-grafické vrstvy, reprezentujúce vybrané prvky reálneho geografic-kého prostredia. Takouto geografickou vrstvou môÏe byÈ aj loka-lizácia priebehu dopravnej infra‰truktúry, vybrané lokalizaãné ‰truk-túry prírodného prostredia (rieãna sieÈ, model terénu) a iné. Záro-veÀ súãasÈou geodátového modelu regiónu môÏe byÈ aj lokalizáciakultúrnych pamiatok, zariadení cestovného ruchu a in˘ch infra‰-trukturálnych prvkov z územia. V̆ ber jednotliv˘ch vrstiev je vyso-ko úãelov˘ a podriaden˘ potrebám pouÏívateºa.

REGIS vytvára pre odborn˘ch pracovníkov miestnej ‰tátnej sprá-vy moÏnosti pre tvorbu veºmi kvalitn˘ch kartografick˘ch v˘stupov

pre prezentaãné úãely regiónov a zároveÀ poskytuje ‰irokú paleturegionálno-analytick˘ch nástrojov. Pomocou t˘chto nástrojov jemoÏné napr. vizualizovaÈ regionálne rozdielnosti v nezamestnanos-ti, priemernej mesaãnej mzde, lokalizácii zahraniãn˘ch investícií apod. Z aspektu rozdielneho demografického potenciálu územia jeveºmi zaujímavá optimalizaãná anal˘za lokalizácie ‰kôl, ústavov so-ciálnej starostlivosti, zdravotníckych zariadení a pod.

Projekt REGIS je postaven˘ na princípe vnútroregionálnej otvo-renosti jeho ìal‰ieho v˘voja, to znamená, Ïe jednotliví pouÏívate-lia v rámci rozdielnych regiónov majú urãitú autonómiu pri správesvojho systému, ale na druhej strane je projekt postaven˘ na medzi-

38

GEOINFORMAČNÉTECHNOLÓGIE – STRATEGICKÝNÁSTROJ PRE PODPORUROZHODOVACIEHO PROCESU V ŠTÁTNEJ SPRÁVEErasData-Pro, spol. s r.o. sa svojím zameraním na geografické informaãné systémy(GIS) stala jednou z prv˘ch firiem na Slovensku, ktoré vniesli do poãítaãovéhospracovania mnoÏstva ãíseln˘ch a tabuºkov˘ch údajov nov˘ pohºad – ich priestorovú(geografickú), zjednodu‰ene povedané mapovú lokalizáciu. Viac sa o tejto aktivitefirmy rozprávame s jej riaditeºom RNDr. Jurajom BARÁTHOM.

3d-model Îiliny – oblasÈ ohrozenia nebezpeãnou látkou

INFO

RM

AČ

NÉ

TE

CH

NO

LÓ

GIE

39

regionálnej kompatibilite nevyhnutnej pre plo‰nú integráciu údajov.Projekt regionálneho informaãného systému ‰tátnej správy od-

borne riadi a koordinuje sekcia verejnej správy Ministerstva vnútraSlovenskej republiky, ktorá je odborn˘m garantom implementácieprojektu REGIS-u na jednotlivé úrady miestnej ‰tátnej správy v Slo-venskej republike (8 krajsk˘ch úradov a na 79 okresn˘ch úradov).

Na‰a spoloãnosÈ bola poverená v˘vojom metodiky na identifiká-ciu a geokódovanie objektov a procesov v regionálno-priestorov˘ch‰truktúrach Slovenska, v˘vojom geodátového modelu, softvéro-v˘ch geoaplikácii, ako aj za‰kolením a dlhodobou geosystémovoupodporou jednotliv˘ch pouÏívateºov.

Projekt REGIS bol navrhnut˘ ako jednouÏívateºská aplikácia preúrad miestnej ‰tátnej správy, metodicky je v‰ak rie‰en˘ ako budúcaklient-server aplikácia, so snahou integrovaÈ v˘voj jednotného dáto-vého modelu z regiónu. Vytvorenie tohto modelu a plo‰né odbornézvládnutie metodiky tvorby a vizualizácie objektov geografickéhoprostredia v informaãn˘ch systémoch je predpokladom pre celoplo-‰né vyuÏitie geodátového modelu v rámci ‰tátnej správy v regióne.

Realizáciou projektu REGIS sa sleduje snaha Vlády SR, v spo-lupráci so sekciou verejnej správy rezortu Ministerstva vnútra SRvybudovaÈ informaãn˘ systém umoÏÀujúci exaktne identifikovaÈ aanalyzovaÈ diferenciálnu úroveÀ sociálno-ekonomického potenciá-lu územia SR a v˘razne podporiÈ skvalitnenie rozhodovacieho pro-cesu na v‰etk˘ch úrovniach riadenia ‰tátnej správy. A ako by ste charakterizovali projekt CIPREGIS?

Projekt REGIS uÏ vo svojich poãiatkoch predpokladal v˘voj „te-matick˘ch GIS-ov“ so ‰pecializovan˘mi aplikáciami pre jednotlivéodborné pracoviská miestnej ‰tátnej správy nad jednotn˘m geomo-delom regiónu.

Práve tak˘mto ‰pecializovan˘m nadstavbov˘m tematick˘m gis-om nad uveden˘m projektom je projekt CIPREGIS (Civil ProtectionRegional Information System ). Koncepcia tohto projektu vychádzaz metodickej, softvérovej, dátovej a ãiastoãne aj aplikaãnej kompa-tibility s regionálnym geografick˘m informaãn˘m systémom miest-nej ‰tátnej správy.

Základn˘m cieºom projektu CIPREGIS je vybudovanie kom-plexného monitorovacieho a analytického geografického informaã-ného systému pre potreby plnenia úloh civilnej ochrany. Geodáto-v˘ model je postaven˘ na vyuÏití viacer˘ch lokalizaãn˘ch ‰truktúrz projektu REGIS, av‰ak bolo potrebné vytvoriÈ aj viacero ‰peci-fick˘ch lokalizaãn˘ch registrov, ako napr. rozmiestnenie sirén, kry-

tov, lokalizácia nebezpeãn˘ch látok, ale napríklad aj priebeh pro-duktovodov, lokalizácia dopravn˘ch stavieb a pod.

Pri tvorbe tak˘chto pomerne ‰pecializovan˘ch lokalizaãn˘ch re-gistrov sme vyuÏili najmodernej‰ie technológie na identifikáciu ob-jektov na zemskom povrchu – GPS (globálny poziãn˘ systém), le-tecké a satelitné snímky. Vytváraním t˘chto registrov sme v˘raznezv˘‰ili poÏiadavky na lokalizaãnú presnosÈ objektov. PouÏitá kon-cepcia umoÏÀuje presnú lokáciu statick˘ch ako aj mobiln˘ch ob-jektov v „reálnom ãase" s moÏnosÈou prenosu ich lokalizaãn˘ch pa-rametrov do operaãného strediska. Uvedené skutoãnosti v˘razneskvalitnia rozhodovací proces pri zloÏit˘ch mimoriadnych situáciách.Tento trend bolo moÏné pozorovaÈ aj pri medzinárodnom poãítaão-vo-simulovanom cviãení FATRA 2001, na odbornej príprave kto-rého sa podieºala aj na‰a spoloãnosÈ a ktorého základn˘m cieºombolo preveriÈ schopnosÈ vymieÀaÈ si geografické informácie a ko-munikovaÈ v jednotnom geografickom priestore pri rie‰ení mimo-riadnych udalostí.

Zo septembrov˘ch udalostí v USA vypl˘va, Ïe aj pred odborník-mi z úradu civilnej ochrany MV SR stojí cel˘ rad nov˘ch otázok,ako ão najr˘chlej‰ie a najkvalitnej‰ie zabezpeãiÈ vyhodnotenie po-trebn˘ch informácií pri riadenie ‰tátu v krízov˘ch situáciách. MôÏete zhodnotiÈ postavenie Slovenska z pohºadu spomínanejmedziregionálnej kooperácie v stredoeurópskom regióne?

Z pohºadu Slovenska moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe po technologickejstránke sme zachytili trend, ktor˘ sa poÏaduje po krajinách, snaÏia-cich sa zaãleniÈ do euroatlantick˘ch ‰truktúr. Projekt CIPREGIS jeplne komatibiln˘ s geografick˘mi informaãn˘mi systémami pouÏí-van˘mi v NATO a v susedn˘ch krajinách. Je plne kompatibiln˘ ajs geografick˘mi informaãn˘mi systémami pouÏívan˘mi v bezpeã-nostn˘ch zloÏkách Slovenskej republiky a Armáde Slovenskej re-publiky. Experti na GIS z NATO, ktorí koordinovali workshopFATRA 2001, v˘razne ocenili túto skutoãnosÈ, ale zároveÀ upozor-nili, Ïe proces budovania tak˘chto systémov je pomerne nároãn˘ nie-len po technologickej stránke, ktorú sme zvládli pomerne r˘chlo akvalitne, ale aj po personálnej stránke.Ktor˘m smerom sa bude uberaÈ v˘voj vo va‰ej firme?

Základnou filozofiou na‰ej firmy je v˘voj geografick˘ch infor-maãn˘ch systémov na „kºúã" podºa ‰pecifick˘ch poÏiadaviek na‰ichklientov. Pre na‰ich uÏívateºov v rámci projektu CIPREGIS pripra-vujeme sofistikované postupy priestorového modelovania, imple-mentované do prostredia geografick˘ch informaãn˘ch systémov, vrá-tane vyuÏívania najmodernej‰ích metód (GPS, letecké snímky) pritvorbe ‰pecializovan˘ch registrov lokácií. Navy‰e, pre úspe‰nú a r˘ch-lu implementáciu GIS technológie spoloãnosÈ ErasData-Pro, spol. sr.o. zabezpeãuje pre svojich klientov ‰kolenia, upgrade dátov˘ch‰truktúr a ìal‰iu, zmluvne garantovanú popredajnú podporu.

ErasData-Pro, spol. s r.o.Pekná cesta 17, 831 52 Bratislavatel.: 02 / 4487 3503, fax: 02 / 44873603e-mail: barath@erasdatapro.skwww.erasdatapro.sk

ObsluÏné zóny zariadení v uliãnom systéme mesta

Digitálny v˘‰kov˘ model terénu Demänovskej doliny

INFO

RM

AČ

NÉ

TE

CH

NO

LÓ

GIE

Mohli by ste na úvod struãne charakte-rizovaÈ a predstaviÈ systém riadenia ci-vilnej ochrany v Slovenskej republike?Civilnú ochranu riadi Ministerstvo vnútra.Koordináciu a kooperáciu na dosiahnutiecieºov civilnej ochrany zabezpeãuje Ko-misia ministra vnútra na rie‰enie mimo-riadnych udalostí. Zákonom sa vymedziliúlohy a pôsobnosti orgánov ‰tátnej správya ostatn˘ch ‰tátnych orgánov, pôsobnostiobcí, ako aj práva a povinnosti právnick˘chosôb a ostatn˘ch úãastníkov. Záchrannélokalizaãné a likvidaãné práce organizujea riadi a v prípade potreby mimoriadnu si-tuáciu vyhlasuje na území obce starosta, naúzemí mesta primátor, na území okresu a

kraja predstaviteº miestnej ‰tátnej správy – prednosta okresného, resp.krajského úradu. Civilná ochrana je zaãlenená do systému v‰eobec-nej ‰tátnej správy na v‰etk˘ch úrovniach riadenia.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieºa na riadenízáchrann˘ch lokalizaãn˘ch a likvidaãn˘ch prác, ak ich rozsah pre-sahuje územn˘ obvod jedného kraja, alebo presahuje ‰tátne hrani-ce, prípadne ak sú v‰etky sily a prostriedky Slovenskej republiky vy-ãerpané alebo nedostatoãné a je potrebné poÏiadaÈ o medzinárodnúpomoc.

Ku kvalitnému a r˘chlemu rozhodovaniu potrebujú orgány krí-zového riadenia pracovaÈ so znaãn˘m rozsahom informácií, tieto trie-diÈ, zoskupovaÈ a analyzovaÈ podºa potreby aktuálnej situácie. In-formaãnú potrebu takéhoto rozsahu moÏno zaistiÈ len pomocou úãe-lovo vytvoren˘ch informaãn˘ch systémov pre podporu rozhodova-nia. Z tohoto dôvodu je budovan˘ informaãn˘ systém civilnej ochra-ny, ktor˘ zaisÈuje ucelené informácie na okresnej úrovni a súãasneposkytuje údaje v celo‰tátnom meradle. Proces zvládnutia krízov˘chsituácií je procesom veºmi zloÏit˘m. Rozhodovanie prebieha v ãa-sovej tiesni s vysok˘mi poÏiadavkami na kvalitu a kvantitu overe-n˘ch informácií. Dostatok informácií na kaÏdom stupni riadenia jenutnou podmienkou riadenia ‰tátu ãi v beÏnej ãinnosti, tak aj poãaskrízovej situácie. NeurãitosÈ a neúplnosÈ informácií môÏe maÈ ìale-kosiahle negatívne dôsledky.

Pri vzniku mimoriadnej udalosti v priestore a ãase nie je moÏnépredvídaÈ v‰etky okolnosti a pripraviÈ vopred spôsob ich rie‰enia vpresne urãenom priestore a ãasovom slede. Preto bolo potrebné pri-praviÈ na pouÏitie tak˘ pruÏn˘ riadiaci systém, ktor˘ je schopn˘ dá-ta o‰etrovaÈ a analyzovaÈ v priestorov˘ch súvislostiach v rôznych si-tuáciách tak, aby ich bolo moÏné pouÏiÈ s maximálnou bezpeãno-sÈou. Túto podmienku bolo moÏné zabezpeãiÈ len prostriedkami geo-grafick˘ch informaãn˘ch systémov.

Geografické informaãné systémy (GIS) ako programové systémyurãené na budovanie informaãn˘ch systémov priestorového typu in-tegrujú grafické (mapové) a popisné (tabuºkovo-databázové) infor-

mácie o jednotliv˘ch prvkoch územia do jedného celku. Technoló-gie GIS kaÏdodenne pomáhajú v najrôznej‰ích sférach hospodárstvapri rozhodovaní, riadení a hºadaní nov˘ch ciest v˘voja spoloãnosti.Mapa v digitálnej podobe, napojená na faktografické údaje, ponúkamoÏnosti operatívneho rie‰enia problémov, vedie k zv˘‰eniu pro-duktivity práce, skvalitneniu rozhodovacieho procesu s moÏnosÈoutestovaÈ nové alternatívy rie‰enia problémov. Nespornou v˘hodouvyuÏitia GIS je taktieÏ znaãná úspora ãasu oproti „klasick˘m“ me-tódam a taktieÏ moÏnosÈ dlhodobého uchovávania dát.

Vybudovanie geografického informaãného systému nie je pre náscieºom, ale je iba prostriedkom na zabezpeãenie kvalitnej a r˘chlejanal˘zy informácií z územia pre prípravu kvalifikovan˘ch podkla-dov pre riadiace orgány a pre v˘ber optimálnych postupov rie‰eniamimoriadnej udalosti. K tomu v‰ak musíme maÈ k dispozícii aktuálnea spoºahlivé informácie z miesta mimoriadnej udalosti, informácieo priebehu mimoriadnej udalosti - na základe t˘chto informáciímôÏeme pomocou t˘chto systémov predpovedaÈ smer moÏného bu-dúceho v˘voja mimoriadnej situácie - aktuálne informácie o stavesíl a prostriedkov a ich predpokladanej potrebe, ako aj vybrané in-formácie o uÏ rie‰en˘ch mimoriadnych situáciách (osvedãené a pre-verené postupy), a taktieÏ aj postupy, odporuãené pre rie‰enie mo-delov˘ch mimoriadnych udalostí veºkého rozsahu. Tieto informáciemusia byÈ k dispozícii na operaãn˘ch strediskách v takom tvare, abysa na ich základe bolo moÏné kvalifikovane a r˘chlo rozhodnúÈ ooptimálnej variante ìal‰ieho postupu.

Jednou z aktuálnych úloh súãasnosti je podporiÈ integraãné úsi-lie Slovenska o zaãlenenie sa do euroatlantick˘ch ‰truktúr. Zna-mená to dosiahnuÈ najvy‰‰í stupeÀ kompatibility a t˘m aj inte-roperability s obdobn˘mi organizáciami ãlensk˘ch ‰tátov Eu-rópskej únie a NATO aj v oblasti informaãn˘ch systémov. Zna-mená to v‰ak dosiahnuÈ aj kompatibilitu informaãn˘ch systémov

40

GEOGRAFICKÝINFORMAČNÝ SYSTÉMCIVILNEJ OCHRANYV̆ konnosÈ techniky, revoluãné technológie, kvalita rie‰enia pouÏívateºsk˘ch programov˘chprostredí a operaãn˘ch systémov, nárast r˘chlosti prenosu informácií a ich globálnadostupnosÈ, nové pamäÈové médiá umoÏÀujúce sústreìovaÈ takmer neobmedzené mnoÏstváinformácií sú parametre, ktoré urãujú v˘kon a kvalitu informaãn˘ch systémov vo svete. Novérie‰enia vná‰ajú prirodzen˘ inovaãn˘ tlak na v‰etky zloÏky zabezpeãujúce v˘voj, podmienkya prevádzku informaãn˘ch systémov. Rovnako priblíÏenie modern˘ch informaãn˘chtechnológií k v˘konn˘m pracovníkom je podmienkou kvalitatívnej zmeny v˘konu ‰tátnejsprávy na v‰etk˘ch úsekoch jej ãinnosti, civilnú ochranu nevynímajúc. O zavádzanígeografického informaãného systému, jeho v˘sledkoch a perspektívach v podmienkachcivilnej ochrany sa Ing. Marián Reisel zhováral s plk. Ing. Ladislavom SZAKÁLLOSOM,vedúcim projektu CIPREGIS na úrade civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR.

Workshop FATRA 2001 – modelové územie

INFO

RM

AČ

NÉ

TE

CH

NO

LÓ

GIE

41

u nás doma v oblasti rezortn˘ch informaãn˘ch systémov a vy-tvoriÈ t˘m úãinn˘ systém civilného núdzového plánovania. Akáje situácia v tejto oblasti ? Aká je koncepcia geografického in-formaãného systému civilnej ochrany, ão je vlastne cieºom toh-to projektu?

Z anal˘zy skutkového stavu, prebiehajúceho v˘voja vytvárania in-formaãn˘ch systémov rezortov, plnenia úloh z národného programuprípravy Slovenskej republiky na ãlenstvo v NATO nazvanom PRE-NAME vyplynula úloha dosiahnutia interoperability a kompatibili-ty ná‰ho národného systému civilnej ochrany s obdobn˘mi systémamiãlensk˘ch krajín NATO v‰ade tam, kde sú stanovené ‰tandardy. Jed-n˘m z úloh bolo aj vypracovaÈ a realizovaÈ projekt na zavedenie geo-grafického informaãného systému v podmienkach civilnej ochrany.

Anal˘za spôsobu spracovania informácií na úrade civilnej ochra-ny MV SR, odboroch civilnej ochrany obyvateºstva krajsk˘ch úra-dov a okresn˘ch úradov nás viedla v rokoch 1999 a 2000 k záveru,Ïe z hºadiska jednotného dátového geomodelu regiónu je nevyhnut-né koordinovaÈ postupy pri tvorbe dátov˘ch ‰truktúr v regióne a tonajmä z dôvodu efektívnosti a jednoznaãnosti takéhoto modelu prev˘kon ‰tátnej správy. Pre rozvoj aplikaãného programového vyba-venia bolo nevyhnutné zv˘‰iÈ podiel modern˘ch technológií vyuÏí-vajúcich súãasné moÏnosti v˘poãtovej techniky. Dospeli sme k ná-zoru, Ïe nemôÏeme sa donekoneãna prispôsobovaÈ najslab‰ím ãlán-kom informaãn˘ch systémov, pretoÏe to prehlbuje na‰e zaostávanienielen voãi zahraniãiu ale aj v rámci Slovenskej republiky voãi in˘mãastiam ‰tátneho informaãného systému.

Celková koncepcia projektu geografického informaãného systé-mu civilnej ochrany – CIPREGIS (Civil Protection Regional Geo-graphic Information System) vychádza z úplnej metodicko–dátovejkompatibility s projektom regionálneho geografického informaã-ného systému REGIS (Regional Geographic Information System).Projekt je navrhnut˘ ako „tematick˘ GIS“ nad jednotn˘m regionál-nym celoslovensk˘m geodátov˘m modelom projektu REGIS, kto-r˘ je budovan˘ od roku 1996 a je in‰talovan˘ na úrade vlády SR, nasekcii verejnej správy MV SR, na 8 krajsk˘ch úradoch a na 79 okres-n˘ch úradoch.

Postupnou realizáciou projektu CIPREGIS, v úzkej spolupráci sjeho generálnym dodávateºom firmou ErasData-Pro, s.r.o. chcemevybudovaÈ komplexn˘ monitorovací, analytick˘ informaãn˘ systémpre potreby plnenia úloh civilnej ochrany na báze najnov‰ích geo-informaãn˘ch technológií, vrátane postupného dobudovania kom-pletn˘ch ulicov˘ch systémov v‰etk˘ch miest Slovenskej republikyich adresov˘m kódovaním, vrátane georeferenãnej interpretácie le-teck˘ch snímkov, ako aj lokalizácie ìal‰ích objektov pre civilnúochranu aÏ po moÏnosti vizualizácie a riadenia objektov a procesovv reálnom geografickom prostredí a v reálnom ãase bezdrôtov˘m pre-nosom lokalizaãno-identifikaãn˘ch informácií do mapov˘ch ‰truk-túr na operaãn˘ch strediskách.

Od roku 1994, keì sa prostredníctvom NATO zaãal rozvíjaÈprogram Partnerstvo za mier, do ktorého sa Slovenská republi-ka zapojila od jeho zaãiatku, úrad civilnej ochrany odviedol vrámci integraãn˘ch aktivít Slovenska kus roboty. V˘raznou mie-rou prispel k úspe‰n˘m a uÏitoãn˘m vzÈahom najmä v oblasti ci-vilného núdzového plánovania. Mohli by ste ãitateºom priblíÏiÈva‰e aktivity práve v oblasti geografick˘ch informaãn˘ch systé-mov?

V posledn˘ch rokoch bol úrad civilnej ochrany Ministerstva vnú-tra Slovenskej republiky aktívnym úãastníkom a aj organizátorom via-cer˘ch medzinárodn˘ch cviãení a workshopov. Cviãenia rie‰ili te-matiku rôznych prírodn˘ch katastrof a veºk˘ch priemyseln˘ch havá-rií s cezhraniãn˘mi úãinkami so zameraním na r˘chly spád udalostí.

26. – 28. júna 2000 sa konal workshop v Budape‰ti – Maìarsku,pod názvom TISZA 2000. Workshopu predchádzali dve prípravnékonferencie, kde boli konzultované odborné otázky budovania spo-loãnej dátovej základne a vytvorenia spoloãn˘ch geografick˘ch vrs-tiev. Témou workshopu bola anal˘za následkov poveternostnéhoohrozenia, záplav, vnútrozemsk˘ch vôd, ‰kôd spôsoben˘ch miest-nymi záplavami, intenzívnym sneÏením po udalostiach rokov 1998– 1999. Na príprave PC-simulácie sa aktívne podieºali Maìarsko akohostiteºská krajina, Rumunsko, Ukrajina a Slovensko. Na tomtoworkshope boli poloÏené základy spoloãného geografického infor-maãného systému na báze ArcView GIS. Práve prípravné konferen-cie a samotn˘ workshop ukázali, Ïe na‰e smerovanie vo vyuÏívanítechnológií geografick˘ch informaãn˘ch systémov v oblasti civil-nej ochrany a krízového riadenia je správne.

V nadväznosti na workshop TISZA 2000 úrad civilnej ochrany

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pripravil v dÀoch 14. – 16.5. 2001 v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,v duchu programu Partnerstvo za mier, s pomocou Ministerstvaobrany Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch medzinárodn˘ workshop za-meran˘ na oblasÈ civilného núdzového plánovania s názvom FATRA2001. Témou tohoto workshopu bola anal˘za a odstraÀovanie ná-sledkov zemetrasenia a priemyseln˘ch havárií spojen˘ch s cezhra-niãn˘mi úãinkami.

Cieºom tohto workshopu v oblasti poãítaãovej simulácie bolopredov‰etk˘m zdokonalenie regionálnej spolupráce pri reagovaní naveºkú prírodnú katastrofu alebo priemyselnú haváriu, koordinácia me-dzinárodnej pomoci riadenej príslu‰n˘mi národn˘mi centrami, uká-zanie moÏností vyuÏitia komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémovako dôleÏitej súãasti rozhodovacieho procesu a zosúladenie spôso-bu koordinácie postupov reagovania. Pri príprave tohoto worksho-pu sa uskutoãnili tri prípravné konferencie, kde boli konzultovanéodborné otázky budovania a roz‰irovania spoloãnej dátovej základ-ne a vytvorenia spoloãn˘ch geografick˘ch vrstiev. V̆ sledok tejto prá-ce bol prezentovan˘ formou poãítaãovej simulácie anal˘zy územiaSlovenskej republiky po zemetrasení, ÏiadosÈou slovenskej strany omedzinárodnú pomoc, organizovanie medzinárodnej pomoci, príchodzáchrann˘ch jednotiek a prijímanie medzinárodnej humanitárnej po-moci. ëalej to bolo modelovanie úniku veºkého mnoÏstva nebez-peãnej látky – chlóru na severe Slovenska s moÏn˘mi cezhraniãn˘-mi úãinkami smerom na Poºsko a âeskú republiku, ako aj úniku veº-kého mnoÏstva zemného plynu na juhu Slovenska s cezhraniãn˘miúãinkami smerom na Maìarsko.

Nov˘m prvkom bolo pouÏívanie tzv. geokomunikácie, keì kon-taktn˘m miestam jednotliv˘ch ‰tátov boli elektronickou po‰tou odo-slané správy v textovej forme na príslu‰n˘ch formulároch a k nimpriloÏené súbory geografickej vrstvy, ktoré bliωie charakterizovalipríslu‰nú udalosÈ na mapovom podklade. Nakoºko sa pracovalo naspoloãnom digitálnom mapovom podklade zúãastnen˘ch krajín, zob-razovanie bolo na kaÏdom pracovisku jednotné, ãi sa to t˘kalo vy-hodnocovania jednotliv˘ch udalostí, urãenia trás presunov záchran-n˘ch jednotiek, tranzitn˘ch komunikácií cez tretie krajiny a pod...

Tu sa v praxi ukázalo, Ïe problematika kompatibility a interope-rability informaãn˘ch systémov je základn˘m predpokladom ús-pe‰nej medzinárodnej spolupráce pri vzájomnej v˘mene informácií.

Ako hodnotíte spoluprácu rezortov a aké sú va‰e zámery na na-sledujúce obdobie?

Jednotlivé rezorty SR pracujú s veºk˘m mnoÏstvom informácií,ktoré sú priestorovo viazané na územie. Iba máloktoré z nich majúautonómny charakter. To znamená, Ïe väã‰ina rezortn˘ch organizá-cií pracujúcich s informáciami ãasÈ z nich priamo generuje, resp. spra-vuje, ãasÈ preberá od in˘ch rezortov. V situácii, keì nie je zaveden˘jednotn˘ formát, dohodnut˘ postup, resp. pravidlá pre vzájomné po-skytovanie informácií, je veºké mnoÏstvo rovnak˘ch informácií jed-notliv˘mi rezortn˘mi organizáciami opakovane spracovávané. Ta-k˘to postup je nielen nehospodárny, ale má za následok vzájomnúnekompatibilitu informácií, zníÏenie ich relevantnosti ako i aktuál-nosti. Uveden˘, v súãasnej dobe aÏ kritick˘ stav má za následok pod-statné zv˘‰enie ceny informácií v dôsledku vysokej prácnosti spo-jenej s ich získaním, ale súãasne aj zníÏenie ich kvality a aktuálnos-ti.

V tomto smere v rámci ministerstva vnútra sme v minulom rokuurobili prvé kroky k podstatnému zv˘‰eniu kvality informácií a ichrelevantnosti a aktuálnosti. Podarilo sa nám prepojiÈ projekty REGIS a CIPREGIS na centrálnej úrovni.

V nasledujúcej etape k základn˘m strategick˘m zámerom patrí vzá-jomné prepojenie projektov REGIS a CIPREGIS na úrovni miest-nej ‰tátnej správy. Chceme t˘m pod odbornou garanciou úradu vlá-dy SR vytvoriÈ podmienky pre jeho celoplo‰né vyuÏívanie v rozho-dujúcich oblastiach riadenia ‰tátu a pre postupné vytváranie ‰tan-dardov pre registre geografick˘ch lokalizácií v súlade s celosveto-v˘mi trendmi.

Zavedenie geograficko-informaãného systému v civilnej ochraneznamená uÏ v súãasnosti tichú zmenu práce vo viacer˘ch oblastiachãinnosti. Poãiatoãné náklady a úskalia zavedenia tohoto systému bo-hato vyvaÏujú kvalitné v˘stupy. Civilná ochrana v Slovenskej re-publike disponuje ºudsk˘m i materiálnym potenciálom schopn˘m re-alizovaÈ úlohy súvisiace so zaãleÀovaním Slovenskej republiky doeuroatlantick˘ch ‰truktúr aj v oblasti informaãn˘ch technológií. Na‰aãinnosÈ zodpovedá ‰tandardu vyspel˘ch krajín a máme vybudovanúveºmi dobrú pozíciu pre spoluprácu so v‰etk˘mi partnersk˘mi kra-jinami.

INT

EG

RÁ

CIA

SR

42

statnému zníÏeniu bojaschopnosti pozemn˘ch vojsk. Nesúhlasíms názorom, Ïe hlavnou príãinou bol nedostatok finanãn˘ch pro-striedkov, vyãleÀovan˘ch pre Armádu SR. Príãin vidím niekoºko:

Prvá – Nevypracovanie potrebnej legislatívnej normy, ktorá bydefinovala právomoc a vzÈahy ministra obrany a náãelníka ge-nerálneho ‰tábu. (Politicko-vojensky líder).

Druhá – Nesprávne rozdeºovanie vyãlenen˘ch finanãn˘ch pro-striedkov bez ohºadu na priority, dôleÏité pre obranu ‰tátu.

Tretia – âastá zmena ministrov, ktorí nere‰pektovali:• poÏiadavky a návrhy vojensk˘ch odborníkov na objektívne vy-

ãlenenie finanãn˘ch prostriedkov nevyhnutn˘ch na udrÏaniebojaschopnosti vojsk,

• ru‰enie zámerov a rozhodnutí predchádzajúcich ministrov o re-forme Armády Slovenskej republiky a zamietnutie koncepã-n˘ch zámerov,

• neuváÏené prepú‰Èanie primerane skúsen˘ch a vzdelan˘ch ve-liteºsk˘ch kádrov z vojenskej sluÏby, alebo z funkcií, ão vied-lo k ich odchodu mimo sluÏby,

• politicky a rodinkársky motivované ustanovovanie a menova-nie do vy‰‰ích funkcií nepripraven˘ch dôstojníkov.·tvrtá – Presadzovanie nov˘ch a nov˘ch organizaãn˘ch zmien

v Armáde Slovenskej republiky a finanãn˘ch programov, ktorémali ukázaÈ, Ïe minister je primerane aktívny, iniciatívny alebodôsledn˘.

Piata – Zastra‰enie ãasti vysok˘ch dôstojníkov a generálov aich spochybÀovanie vo funkciách pri nepodriaìovaní sa politic-ky motivovan˘m krokom ministrov.

·iesta – V dôsledku piatich predchádzajúcich príãin, vzniklastrata sebadôvery, strata sociálnej a existenãnej istoty u dôstoj-níkov a tí sa stali iba tajn˘mi kritikmi nadriaden˘ch. Veliteºsk˘zbor si nedôveruje, prestal intenzívne pracovaÈ a vzÈahy medzidôstojníkmi aj medzi stupÀami velenia, ale aj medzi prvkamipríslu‰ného stupÀa velenia sú niekedy aÏ nepriateºské.

Ako dlhoroãn˘ vojak musím kon‰tatovaÈ, Ïe v doteraj‰ej krát-kej histórii Slovenska suverenitu ‰tátu nezabezpeãovali ozbroje-né sily, ale zahraniãná politika, na‰a aj európska. A to len preto,Ïe Slovensko malo ‰Èastie a Ïiadny zo susedov doteraz na na‰usuverenitu reálne nesiahol. Na‰Èastie v‰etci na‰i susedia sa terazintenzívne pripravujú na vstup do Európskej únie alebo NATO,ktorého sú uÏ aj ãlenmi a ani keby chceli, nemôÏu sa na‰ej suve-renity otvorene dotknúÈ. V podstate v‰etky okolité ‰táty akcep-tovali stanovisko ‰tátov NATO v kvalifikácii aj kvantifikáciiohrození a Ïiadny zo ‰tátov iné ohrozenie nepociÈuje, ani nede-finuje.

V‰etky ‰táty vyjadrili podporu vojne vyhlásenej prezidentomUSA medzinárodnému terorizmu a vyjadrili rozhodnutie na tej-to vojne sa podieºaÈ.

MôÏeme urobiÈ záver, Ïe Slovensko má „oddychov˘“ ãas nasformovanie nového bezpeãnostného systému, ktor˘ zákonitemusí zodpovedaÈ systému ‰tátov NATO, lebo ãlenom NATO sachceme v krátkej dobe staÈ aj my. Verím, Ïe sa nám to aj podarí.

âo chceme a ão musíme urobiÈ

Predstavitelia NATO, vidiac jednoznaãné smerovanie sloven-ského voliãa do NATO, a vidiac neúspe‰né trvalé reformovaniesa Slovenska, poskytli SR pomoc. Vyslali k nám niekoºko po-radcov, niekoºko skupín poradcov (Garret, Clark, Kubic) a roz-vinuli ‰irokú moÏnosÈ ‰kolenia na‰ich ºudí v ich krajinách. Takvznikol za pomoci predstaviteºov NATO model profesionálnej ar-mády Slovenskej republiky 2010.

Generálny tajomník NATO lord Robertson na spoloãnom ro-kovaní v˘boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ a zahraniãnéhov˘boru 5. novembra t.r. vyhlásil, Ïe navrhovan˘ model plno pro-fesionalizovanej armády 2010 bol jeho ‰pecialistami prekontro-lovan˘ a spæÀa kritériá primeraného podielu Slovenskej republi-ky na presadzovaní mieru v rámci NATO.

MôÏeme byÈ teda spokojní, Ïe PLNOPROFESIONÁLNAAR-MÁDASR, vÏdy pripravená k zásahu v rámci síl NATO postaãujev poãte 23 737 osôb, z toho len 19 318 osôb v sluÏobnom po-mere.– 52 tankov– 164 bojov˘ch vozidiel pechoty a obrnen˘ch transportérov

(KOZ)

– 18 bojov˘ch lietadiel– 18 útoãn˘ch vrtuºníkov.

NemôÏeme byÈ v‰ak spokojní s t˘m, Ïe ministerstvo obranynevypracovalo predstavu o tom, ak˘mi silami svoju suverenitu‰tátu ozbrojené sily ubránia a ochránia aj samé. K takejto obra-ne najvy‰‰ieho ‰tátneho záujmu – teda suverenity, dne‰né minis-terstvo obrany nevytvorilo Ïiaden bezpeãnostn˘ systém. V NRSR schválené Obranná stratégia, Bezpeãnostná stratégia aj Vo-jenská stratégia, nevyluãujú vojensk˘ konflikt veºkého rozsahu,len ho hodnotia ako málo pravdepodobn˘. NR SR nemá teda moÏ-nosÈ ignorovaÈ toto svoje stanovisko a súhlasiÈ s nerie‰ením to-ho, ako ãeliÈ ohrozeniu.

Aké je teda objektívne nutné stanovisko k obrane suvereni-ty SR?

1. SR a jej ministerstvo obrany musí vybraÈ ºudí, obãanov SR,s potrebn˘m odborn˘m vzdelaním (v uniforme, aj zo zálohy), spotrebnou vojenskou praxou a schopnosÈou a s t˘mito ºuìmi vy-pracovaÈ odborn˘ dokument, ão a ak˘mi silami a ak˘m spôso-bom uchrániÈ, aby sa v prípade útoku, nezrútil ‰tátny systém SR.Ak dne‰né ministerstvo obrany neverí Slovákom, nech poÏiadavelenie NATO o pomoc pri naplnení ãlánku Washingtonskejzmluvy a príslu‰ne vzdelaní a skúsení odborníci z NATO Slo-vensku pomôÏu.

2. Takto vytvorenej skupine odborníkov, musí úzka skupina po-litikov (koalície a opozície) posúdiÈ ich argumenty, schváliÈ príslu-‰né rozhodnutie a zabezpeãiÈ podporu presadenia (v politick˘chstranách) spôsobu obrany územia a ‰tátneho systému.

3. NR SR musí buì vypracovaÈ legislatívnu normu, Ïe ìal‰ípostup na vypracovanie spoºahlivého bezpeãnostného systému ‰tá-tu vytvoria vojenskí odborníci a predloÏia NR SR potrebné ná-vrhy a poÏiadavky alebo NR SR zmocní príslu‰n˘ parlamentn˘v˘bor alebo komisiu kontrolou, posudzovaním a obhajovaním v˘-sledkov práce vojensk˘ch odborníkov pred NR SR, pri schvaºo-vaní poÏiadaviek na potrebné zdroje v‰etkého druhu, dôleÏité navytvorenie systému bezpeãnosti.

4. Minister obrany na základe návrhu náãelníka generálneho‰tábu (po vypracovaní odborníkmi), schváli potrebné poãty osôb,techniky, zbraÀov˘ch systémov, zásob a ìal‰ích prostriedkov po-trebn˘ch na zriadenie (zmobilizovanie síl) vojska (ozbrojen˘chsíl) pre obranu ‰tátu.

5. Ministerstvo obrany, Vláda SR alebo NR SR zastaví do ukon-ãenia obsahu prác v oãíslovan˘ch bodoch 1 – 4, ak˘koºvek pre-daj zbraní, munície, zbraÀov˘ch systémov, techniky, zásob a ob-jektov. ZároveÀ zastaví ak˘koºvek nákup vybavenia v‰etkéhodruhu pre ozbrojené sily, okrem vybavenia pre profesionálneútvary a jednotky v modeli 2010, v prípadoch, Ïe speciálne vy-bavenie v teraj‰ích zásobách armády sa pri zaradení do akcie po-dºa plánu NATO v SR nenachádza. ZároveÀ do ukonãenia prácbudú zastavené tendre na novú techniku a vybavenie ASR.

6. Ministerstvo obrany sa zaviaÏe predloÏiÈ vláde návrh legis-latívnych noriem na prípravu a v˘cvik záloh, na spôsob mobili-zovania pre vyuÏitie stacionárnych zariadení súkromn˘ch firiema spôsob náhrady pri ich udrÏaní, prevádzkovaní, v záujme po-treby ozbrojen˘ch síl a aj ich vyuÏití za brannej pohotovosti ‰tá-tu.

ëalej ministerstvo obrany navrhne spôsob vytvorenia a mnoÏ-stvo zásob pre etapu brannej pohotovosti ‰tátu, navrhne legisla-tívne normy a spôsob refundácie nákladov na udrÏovanie zásobv‰etkého druhu.

7. Vláda SR predloÏí do parlamentu reálny plán vytvorenia no-vého bezpeãnostného systému, s dôrazom na vytvorenie, orga-nizáciu, funkãnosÈ a udrÏiavanie bezpeãnostného systému, s dô-razom na ozbrojené sily.

8. NR SR zaviaÏe Vládu SR predloÏiÈ návrh legislatívnych no-riem na zavedenie systému obranného plánovania a zavedenie me-tódy fi‰kálneho roka pre ozbrojené sily.

9. NR SR prijme ústavn˘ zákon o trvalom vyãleÀovaní najmenej2 % HDP pre ozbrojené sily Slovenskej republiky do roku 2010.

10. Ministerstvo obrany musí dorie‰iÈ spôsob a miesto zriade-nia pre trvalé oznaãené sklady (TOS), v duchu zmluvy o Kon-venãn˘ch ozbrojen˘ch silách (KOS) a zabezpeãiÈ dlhodobé ulo-Ïenie techniky, zbraÀov˘ch systémov a munície v obaloch ne-prepú‰Èajúcich vzduch (na 10 – 15 rokov).

Pokraãovanie zo str. 36

Ako hodnotíte, pán minister, doteraj‰í proces informatizácie‰tátnej správy na Slovensku? R˘chlosÈ tohto procesu nie je veº-mi r˘chlosÈou tretieho tisícroãia...

Doteraj‰í postup informatizácie ‰tátnej správy je naozaj frag-mentárny, nedostatoãne r˘chly a bez koncentrovania síl a pro-striedkov. Podobné názory odzneli aj na nedávnej konferencii mi-nistrov zodpovedn˘ch za informatiku v Prahe, na ktorej som sa malmoÏnosÈ zúãastniÈ. Za najväã‰ie problémy zr˘chlenia procesu in-formatizácie ministri oznaãili rezortizmus a nedostatok finanãn˘chprostriedkov. Na tieto dva fenomény sa sÈaÏovali aj predstaviteliaz Veºkej Británie, ãiÏe nejde len o problém transformujúcich sakrajín. V súãasnosti sa snaÏíme finalizovaÈ spoloãnú stratégiu, abysme tomuto procesu dali naozaj r˘chlosÈ tretieho tisícroãia. Musí-me definovaÈ kºúãové oblasti a potom na ne vyãleniÈ finanãné pro-striedky. Tie nie sú po prv˘krát alokované len v kapitolách jednot-liv˘ch rezortov, ale parlament vyãlenil na spoloãn˘ projekt Govnet760 miliónov Sk. Tento spoloãn˘ projekt umoÏní rie‰iÈ problémyr˘chlej infra‰truktúry pre komunikáciu orgánov verejnej správy. Ne-predpokladám, Ïe sa celá suma vyãlení len na projekt Govnet, aleãasÈ z nej bude moÏné pouÏiÈ aj na ìal‰ie projekty. Rok 2002 by samal staÈ rokom na‰tartovania väã‰ích, prierezov˘ch projektov, kto-ré budú maÈ aj reálnu finanãnú podporu.

Rada pre informatizáciu ‰tátnej správy, ktorej predsedáte, jenepochybne zastre‰ujúcim orgánom celého procesu...

Rada vlády pre informatiku je zriadená na základe zákona o ‰tát-nom informaãnom systéme. Tento zákon súãasne definoval, Ïe bu-de zloÏená zo zástupcov jednotliv˘ch rezortov. V tom vidím v˘ho-dy i nev˘hody. Veºkou v˘hodou je, Ïe zástupcovia jednotliv˘ch re-zortov majú moÏnosÈ porovnaÈ svoju prácu v oblasti informatiky sostatn˘mi rezortmi. Na druhej strane je zastúpenie v Rade limito-vané len na ‰tátnu sféru a ch˘bajú v nej predstavitelia podnikateº-ského, akademického a vedecko-v˘skumného sektora.

Nepomohlo by teda akcelerácii celého procesu, ak by sa Rada

pre informatizáciu ‰tátnej správy roz‰írila o zástupcov z aka-demickej sféry ãi reprezentantov v˘znamn˘ch komerãn˘ch fi-riem? Je nepochybné, Ïe jedni majú vynikajúce odborné ve-domosti, druhí zase môÏu poskytnúÈ osvedãené softvérové rie‰e-nia...

Presne o to sa snaÏíme. Chceme to urobiÈ hneì po prijatí Straté-gie rozvoja informaãnej spoloãnosti, ktorá bude zaãiatkom roka 2002predloÏená na rokovanie vlády SR. Kompetencie Rady vlády preinformatiku sú definované v zákone najmä vo vzÈahu k ·tátnemuinformaãnému systému. Na Slovensku je v‰ak potrebn˘ orgán, kto-r˘ by sa nevenoval len rozvoju informatiky v ‰tátnej správe. Malaby vzniknúÈ tzv. Rada vlády pre informaãnú spoloãnosÈ, ktorá bybola zloÏená zo zástupcov rezortov i zo zástupcov podnikateºskéhosektora, vysok˘ch ‰kôl i v˘skumnej sféry. Len v tomto zloÏení bybola Rada schopná rie‰iÈ strategické otázky a definovaÈ ich zhoranadol, teda spôsobom, ak˘m by sa projekty v informatike mali rie‰iÈ.K tejto zmene musí prísÈ. Predpokladám, Ïe Rada v novom zloÏe-ní bude maÈ podstatne väã‰í záber a dokáÏe napomôcÈ realizáciikºúãov˘ch úloh, ktoré treba na Slovensku rozbehnúÈ. Popri minis-terstve ‰kolstva, ako ústrednom orgáne ‰tátnej správy pre oblasÈ in-formatiky, pravdepodobne vznikne aj Národná agentúra pre infor-matizáciu spoloãnosti, ktorá bude odborn˘m orgánom bez úrad-níckej povahy a stane sa tak ìal‰ou zloÏkou in‰titucionálneho re-Èazca, ktor˘ bude maÈ v˘znamné miesto v procese rozvoja infor-maãnej spoloãnosti na Slovensku.

Samozrejme nebudeme brániÈ ani rozvoju osobitn˘ch informa-tick˘ch projektov v jednotliv˘ch rezortoch. Predpokladám teda, Ïez existujúcej Rady vlády pre informatiku sa stane Rada pre ‰tátnyinformaãn˘ systém a vznikne Rada vlády pre informaãnú spoloã-nosÈ, ktorá bude pomenúvaÈ v‰etky rozhodujúce problémy, ktorétreba rie‰iÈ.

Slovensko sa nenachádza vo vzduchoprázdne. Usilujeme sa oprijatie do EÚ a NATO. Ktoré oblasti informatizácie ‰tátnejsprávy povaÏujete z tohto aspektu za kºúãové?

Z hºadiska rozvoja informaãnej spoloãnosti povaÏujem za kºúão-vé tri oblasti, ktoré chceme rozvíjaÈ. Predpokladám v‰ak, Ïe v rám-ci stratégie k nim pribudnú aj ìal‰ie. Prvou oblasÈou je elektronic-ké vládnutie (e-government), pod ãím rozumieme nielen informa-tizáciu ‰tátnej správy, ale v ‰ir‰om zmysle aj elektronickú verejnúsprávu.

Druhá oblasÈ je elektronické vzdelávanie (e-learning). Tu mámna mysli najmä projekt Infovek. Jeho cieºom je poskytnúÈ v‰etk˘mzákladn˘m a stredn˘m ‰kolám pripojenie na internet a príslu‰né po-ãítaãové vybavenie a zabezpeãiÈ vysok˘m ‰kolám prístup do r˘ch-lej akademickej informaãnej siete. KaÏd˘ ‰tudent V· by mal totiÏzvládnuÈ prácu s touto technikou, pretoÏe to bude vo svojom bu-dúcom profesionálnom Ïivote potrebovaÈ.

TreÈou oblasÈou je elektronické podnikanie (e-business), ktoré tre-ba rozvíjaÈ preto, aby na‰i podnikatelia drÏali krok zo svetom, abydokázali prekroãiÈ bariéry, ktoré dnes v tejto oblasti majú. Sloven-sko sa musí zapojiÈ do roz‰irujúceho sa trhu, ktor˘ sa uskutoãÀujepráve prostredníctvom elektronick˘ch prostriedkov.

Ktoré konkrétne kroky a projekty pripravila vláda SR v ob-lasti informatizácie ‰tátnej správy?

43

INFORMATIZÁCIA ŠTÁTNEJSPRÁVY – REALITA ALEBO FATAMORGÁNA? ÚãasÈ informaãn˘ch technológií na správe vecí verejn˘ch je dnes celosvetov˘mtrendom. Vo vyspel˘ch krajinách dokonca komunikujú obãania so ‰tátnousprávou uÏ prevaÏne elektronicky. Ak˘ je súãasn˘ stav, uzlové body a perspektívyinformatizácie ‰tátnej správy u nás sme sa sp˘tali ministra ‰kolstva a súãasnepredsedu Rady pre informatizáciu ‰tátnej správy SR Milana FTÁâNIKA.

MIN

IST

ER

ST

VO

ŠK

OL

ST

VA

SR

44

Vzhºadom na to, Ïe Slovensko zaostáva v rozvoji informatikynielen v oblasti zrealizovan˘ch projektov, ale aj v oblasti infra‰-truktúry, jeden zo základn˘ch projektov, na ktorom pracujeme a kto-r˘ sa, Ïiaº, oneskoruje, je projekt rozvoja vládnej komunikaãnej in-fra‰truktúry pod názvom Govnet. Podobn˘ projekt pre akademic-kú sféru vysok˘ch ‰kôl SANET II, ktor˘ podstatne zr˘chli vzájomnúkomunikáciu vysok˘ch ‰kôl, dostal v˘raznú podporu v roku 2001a v polovici budúceho roku by uÏ mali byÈ badateºné v˘sledky. To-to isté by sme chceli zorganizovaÈ na úrovni orgánov verejnej sprá-vy. Îiaº, projekt Govnet naráÏa na problémy, ktoré sú mimo rezor-tu ‰kolstva a úradu vlády. Budeme sa s nimi musieÈ vyrovnaÈ a pred-pokladám, Ïe zaãiatkom roku vláda rozhodne o tom, v akej podo-be sa projekt bude realizovaÈ.

Konkrétne vládne projekty z hºadiska obsahu sú: projekt Info-vek, projekt elektronického obchodného registra, projekt geogra-fick˘ch informaãn˘ch systémov, projekt JASPI, orientovan˘ naposkytovanie právnych informácií pre podnikateºskú i obãianskusféru prostredníctvom internetovej komunikácie. Predpokladám, Ïev priebehu roku sa rozbehnú aj ìal‰ie projekty, pretoÏe mnohé znich majú rezorty pripravené. Z nich spomeniem aspoÀ jeden – Eu-rópsky poãítaãov˘ preukaz, ktor˘m sa pracovník verejnej správybude môcÈ preukázaÈ, Ïe ovláda predpísané mnoÏstvo testovan˘chvedomostí a vie pracovaÈ s poãítaãovou technikou.

Venujeme sa problematike e-governmentu, konkrétne moÏnostielektronickej komunikácie obãana a ‰tátnej správy cez inter-net. Kedy budeme môcÈ podávaÈ napríklad daÀové priznaniaelektronicky?

Pri problematike e-governmentu môÏeme hovoriÈ o troch roz-meroch: rozvoj komunikácie a väzieb medzi vládnymi orgánmi, roz-voj väzieb medzi orgánmi verejnej správy a obãanom (projekty sú-visiace s poskytovaním informácií, prípravou vládnych portálov apod.) a zlep‰enie komunikácie medzi vládou a podnikateºsk˘msektorom (rozvoj napr. elektronického obchodného registra).

DaÀové priznanie môÏu podávaÈ obãania niektor˘ch krajín elek-tronicky uÏ v súãasnosti, je to ìal‰í projekt, ktor˘ zaviedli viaceréna‰e susedné krajiny. Je to zaujímav˘ podnet, ktor˘ by ocenili v‰et-ci, ktorí komunikujú prostredníctvom internetu a mohlo by to vzbu-diÈ ìal‰í záujem o internetovú komunikáciu. Je to typick˘ príkladprojektu, do ktorého sa urãite pustíme a pripravíme podmienky najeho zavedenie.

Ako pomôÏe celému procesu informatizácie ‰tátnej správy pri-jatie zákona o elektronickom podpise?

Elektronick˘ podpis by mal spustiÈ projekt elektronického pod-nikania (e-business), pretoÏe pri tomto projekte sa bez elektronic-kého podpisu nedá pokroãiÈ. Aby sme dokázali komunikovaÈ elek-tronicky v oblasti ‰tátnej správy, musia byÈ overené dokumenty, kto-ré majú nespochybniteºn˘ podpis, pretoÏe ten je dnes viazan˘ lenna papierovú podobu. Ist˘ pokrok v elektronickej oblasti urobila ajvláda SR, ktorá od januára minulého roku prerokúva v‰etky infor-maãné materiály uÏ len v elektronickej podobe, teda neposkytujúsa rezortom v písomnej podobe. Od januára 2002 sa zaãne pripo-mienkové konanie robiÈ len elektronickou formou. Nie sme e‰te takìaleko ako napr. v Estónsku, kde v‰etci ministri rokujú len pro-stredníctvom laptopov a Ïiadne písomné materiály nepouÏívajú, alerobíme systematické kroky, ktoré roz‰irujú priestor elektronickéhospracovania dokumentov aj na vládnej úrovni.

Nedôjde v budúcnosti k outsourcingu, t.j. k presunu e-sluÏiebzo ‰tátnej správy na súkromn˘ sektor, ako sme toho uÏ sved-kami v okolit˘ch krajinách?

Myslím si, Ïe priestor na spoluprácu so súkromn˘m sektorom jeveºk˘. Súkromn˘ sektor ponúka konkrétne rie‰enia, ktoré uÏ bolizrealizované v in˘ch krajinách a bolo by zbytoãné, aby sa kompletnerie‰ili od zaãiatku. Ako príklad spomeniem vládny portál, o ktoromtieÏ uvaÏujeme ako o jednom z projektov, ktoré by sme chceli zre-alizovaÈ. Vládny portál bude miestom, prostredníctvom ktorého bu-de obãan komunikovaÈ zo v‰etk˘mi ministerstvami. Bude sa môcÈobrátiÈ na jedno miesto, odkiaº dostane v‰etky poÏadované infor-mácie. Vládny portál tak uºahãí komunikáciu obãanov s predstavi-teºmi vládnej moci. V in˘ch krajinách zrealizovali podobné portá-ly práve súkromné firmy a preto prostredníctvom ‰tátneho a sú-kromného sektora by bolo moÏné dosiahnuÈ r˘chly pokrok i v tej-to oblasti.

Slovensko zaãína prechádzaÈ obrovsk˘m procesom presunukompetencií zo ‰tátnej správy na samosprávne zloÏky. Ak˘mspôsobom to zasiahne oblasÈ informaãn˘ch technológií? Ako sabude odovzdávaÈ hardvér, softvér, ako sa budú presúvaÈ ºudia,poskytovaÈ databázy a informácie?

Pracovali sme na metodickom pokyne odovzdávania kompeten-cií v oblasti ‰kolstva, podobne ako iné rezorty pracovali pre svojeodvetvia. Ministerstvo vnútra spracovávalo pokyn centrálne zav‰etky orgány ‰tátnej správy, ktoré budú odovzdávaÈ kompetencie.O tom, ako to zasiahne oblasÈ informaãn˘ch technológií sme zatiaºintenzívnej‰ie nediskutovali. V rezorte ‰kolstva sme zvolili tak˘ po-stup, Ïe kºúãové informaãné balíky si podrÏí v rukách ‰tát. ·kolskév˘poãtové strediská, ktoré tvoria základ rezortného informaãnéhosystému, sa preto nebudú presúvaÈ na samosprávu. Je celkom pri-rodzené, Ïe samospráva bude vytváraÈ aj informaãné zabezpeãeniesvojich rozhodnutí. Ministerstvo ‰kolstva je pripravené poskytnúÈv tomto smere samospráve pomoc, ale zatiaº sme nejak˘ osobitn˘postup nerobili. Túto otázku otvoríme znovu, keì sa bude hodno-tiÈ pripravenosÈ na odovzdanie kompetencií ku konkrétnym dátu-mom 1. január, 1. apríl, a 1. júl 2002.

So vstupom internetu takpovediac do domácností obyvateºstvasa ãrtá moÏnosÈ nástupu tzv. e-demokracie, napríklad volieb cezinternet a pod. Znie to zatiaº utopicky, myslíte si v‰ak, Ïe to razna Slovensku bude takto fungovaÈ?

Nemyslím si, Ïe ide o nereálnu predstavu. OpäÈ uvediem jedenpríklad z praÏského stretnutia ministrov zodpovedn˘ch za infor-matiku. Rumunsk˘ minister tu prezentoval projekt elektronickéhoreferenda (e-referenda), ktoré bolo zrealizované v jeho krajine. I‰-lo len o niekoºko otázok vo vybranej oblasti bez nároku na repre-zentatívnosÈ, pretoÏe to zatiaº Rumunsko, podobne ako Slovensko,nevie v tejto chvíli zabezpeãiÈ.

Reálnej‰ia je predstava hlasovania prostredníctvom mobiln˘chtelefónov, pretoÏe stupeÀ mobilnej komunikácie u na‰ich obãanovje jeden z najvy‰‰ích v tomto regióne. Podºa môjho názoru, ak byvstupn˘m médiom nebol len poãítaã, ale aj iné nástroje mobilnejkomunikácie, vedeli by sme takéto referendum skú‰obne zorgani-zovaÈ v reálne krátkom ãase. Samozrejme museli by sme zobraÈ doúvahy podmienku, ktorá dnes platí pre referendum, ãiÏe nadpolo-viãnú úãasÈ v‰etk˘ch obãanov.

Ako ministra ‰kolstva sa Vás na záver nemoÏno v súvislosti sna‰ou témou nesp˘taÈ na postup informatizácie v oblasti ‰kol-stva, na prípravu mladej generácie pre prácu s IT nástrojmi.Projekt Infovek sa stáva terãom kritiky pre pomalosÈ jeho re-alizácie. Súhlasíte s kritikmi?

Kritika ná‰ho rezortu je v tomto prípade neoprávnená. To, Ïe sav roku 2001 oneskorila dodávka poãítaãovej techniky nie je chy-bou ministerstva ‰kolstva. Spôsobila to silná konkurencia medzi fir-mami, ktoré v rámci projektu Infovek dodávajú poãítaãe. Projektsa stal prestíÏnou záleÏitosÈou, pretoÏe firma, ktorá v Àom uspeje,si to uvádza ako dôleÏitú referenciu. Väã‰inou to nie je otázka fi-nancií, ão dokazujú aj v˘hodné ceny poãítaãov, ktoré ponúkajú zá-kladn˘m a stredn˘m ‰kolám. Za tie ceny, ktoré sme získali v rám-ci verejnej súÈaÏe napr. v roku 2001, nie je moÏné kúpiÈ na trhu anineznaãkov˘ poãítaã. My sme získali kvalitné, znaãkové poãítaãe.Îiaº, súboj dvoch firiem, ktoré tesne, plece popri pleci, skonãili vofinále spôsobil, Ïe tá, ktoré sa umiestnila na druhom mieste sasÈaÏovala a úrad pre verejné obstarávanie z formálnych dôvodovsúÈaÏ zru‰il. To je hlavn˘ dôvod, ktor˘ oneskoril realizáciu projek-tu Infovek. Napriek tomu je projekt stále populárny a má politickúpodporu. V rozpoãtovom roku 2002 získal projekt ìal‰ie finanãnéprostriedky vo v˘‰ke 266 miliónov Sk, ão je o 56 miliónov viac akov tomto roku. Navy‰e ãasÈ prostriedkov, ktoré sa nevyuÏili v roku2001, sa presunie do tohto roku. Dokonãíme súÈaÏ, ktorá bola vy-písaná nanovo a vypí‰eme ìal‰iu, aby sme e‰te v priebehu roku 2002boli schopní ‰kolám poskytnúÈ nové poãítaãové vybavenie a pri-pojenie na internet. Projekt je populárny aj medzi ‰kolami, preto-Ïe nejde len o dodávku poãítaãovej techniky, ale má svoj konkrét-ny obsah. Slovensko má v tomto smere veºmi cenné skúsenosti, pre-toÏe má vybudovan˘ siln˘ základ na vysok˘ch ‰kolách i v˘skum-n˘ch centrách, kde sa pracuje nad t˘m, ak˘ obsah máme poskytnúÈÏiakom v rámci elektronického vzdelávania. Myslím si, Ïe one-skorenie jednej verejnej súÈaÏe nemôÏe zmeniÈ niã na skutoãnosti,Ïe projekt Infovek sa radí medzi úspe‰né projekty.

Produkty SAP boli spájané naj-mä s podnikov˘mi informaãn˘-mi systémami, kde sa stali tak-mer etalónom. âo viedlo SAP korientácii na ‰tátnu správu?Bol to prirodzen˘ v˘voj. Poãastridsiatich rokov svojej existenciesa spoloãnosÈ SAP snaÏila sledovaÈão najdôslednej‰ie potreby svojichzákazníkov. Zo zaãiatku predo-v‰etk˘m veºk˘ch priemyseln˘chspoloãností. Postupne sa v‰ak po-treby ‰tátnej správy a podnikateº-ského sektora zaãali veºmi pri-bliÏovaÈ. Komerãné subjekty sa v osemde-siatych rokoch zameriavali najmäna redukciu nákladov prostredníc-

tvom integrácie svojich intern˘ch procesov. Vznikli aplikácieznáme ako ERP (Enterprise Resource Planning) resp. apliká-cie pre riadenie podnikov˘ch zdrojov (finanãné a materiálo-vé riadenie, nákladov˘ kontroling, personalistika, riadeniev˘robn˘ch procesov,...).

Postupom ãasu sa v‰ak zaãali hºadaÈ rezervy aj v optima-lizácii extern˘ch procesov. Dôraz sa presunul na zv˘‰enieefektívnosti prostredníctvom spolupráce celého dodávateº-ského reÈazca. Spoloãnosti integrovali pomocou svojich in-formaãn˘ch systémov svoje dodávateºské, logistické, servis-né a iné spolupracujúce organizácie.

V súãasnosti, v ãase, keì uÏ mnohé spoloãnosti majú vy-sporiadané interné procesy, sa dôraz presunul na zákazníka aoptimalizáciu vzÈahu s ním. Spolupráca celej komunity sa sta-la kºúãovou pri tvorbe hodnôt a dostáva sa do popredia záuj-mu spoloãností. Nastupujú systémy, ako CRM (Customer Re-lationship Management) – riadenie vzÈahov so zákazníkmi,SCM (Supply Chain Management) – riadenie dodávateºskéhoreÈazca, Marketplace – elektronické trhoviská, Enterprise Por-tal – podnikové portály.

Tento v˘voj, charakteristick˘ pre komerãn˘ sektor, má veº-mi silnú paralelu aj v ‰tátnej a verejnej správe. Naviac „zá-kazníci“ ‰tátnej správy, t.j. daÀoví poplatníci, sa ãím ìalej dô-raznej‰ie doÏadujú adekvátnych sluÏieb a podobne ako v prí-pade komerãného sektora, prostriedkom na ich zabezpeãenieje aplikácia modern˘ch informaãn˘ch systémov.

Ako sa presadzuje rie‰enie mySAP Public Sector v pod-mienkach ‰tátnej správy?

SpoloãnosÈ SAP má celosvetovo uÏ viac ako 1200 in‰talá-cií v ‰tátnej a verejnej správe. Veºmi v˘znamné projekty bolizrealizované v rezortoch ministerstva obrany. Armáda Spoje-n˘ch ‰tátov, Kanadská armáda, Nemecká armáda, Novo-zélandské vzdu‰né a pozemné sily, Dánska armáda, NATO lo-gistická základÀa v Európe, ale aj Armáda Slovenskej repub-

liky patria k najv˘znamnej‰ím zákazníkom SAP medzi silo-v˘mi rezortmi. PriazeÀ Amerického ministerstva obrany, kto-ré po úspe‰n˘ch pilotn˘ch projektoch podpísalo so SAP roz-siahlu zmluvu najmä na logistické systémy, potvrdzuje veºmisilnú orientáciu SAP na ‰tátnu správu.

Projekt Suntax ministerstva daní a príjmov amerického ‰tá-tu Florida, realizujúci jednotn˘ úãet obyvateºa a v˘ber v‰et-k˘ch daní a poplatkov je zatiaº najväã‰ou implementáciou mo-dulu mySAPTax and Revenue Management. Podobné projektysa realizujú aj v ‰táte Arizona, Holandsku, Nemecku a Rus-kej federácii.

·pecifickou aplikáciou tieÏ postavenou na module mySAPTax and Revenue Management je rie‰enie pre sociálne a zdra-votné poistenie. Toto rie‰enie uÏ tvorí základ sociálneho sys-tému Dánska a Portugalska a presadzuje sa aj v podmienkachzdravotn˘ch poisÈovní, napr. AOK v Nemecku.

Veºmi v˘znamnou oblasÈou aplikácie informaãn˘ch tech-nológií vo verejnej správe sú mestské magistráty. Rozsiahlasprávna agenda ako aj objem spravovaného majetku a finanã-n˘ch prostriedkov vytvárajú znaãnú potrebu integrovanéhorie‰enia. Tu sa SAP môÏe prezentovaÈ rozsiahlymi referen-ciami, napr. mestá ako Sacramento, Phoenix, Otawa, Toron-to, Vancouver, Stuttgart, Dortmund, Manheim, ViedeÀ, PlzeÀa mnohé ìal‰ie.

ëal‰ou veºkou oblasÈou, ãasto prezentovanou ako základome-goverment koncepcie, sú obãianske portály (Citizen Portal).V nich sú integrované sluÏby ‰tátnej a verejnej správy do pro-stredia internetového portálu. Príkladom obãianskeho portá-lu, spájajúceho prostredie verejn˘ch sluÏieb a komerãného pro-stredia je napríklad portál bavorskej vlády BayNet, ktor˘ v spo-lupráci so SAP realizovala spoloãnosÈ SIEMENS.

Téma e-government sa stáva hitom nielen marketingu in-formaãno-komunikaãn˘ch firiem, ale aj politickej repre-zentácie. âo si v‰ak má pod t˘m predstaviÈ obãan?

e-government je filozofia spájajúca obãanov, firemn˘ svet,‰tátnu správu, regionálnu a miestnu verejnú správu, vládne ajnevládne in‰titúcie vzájomne do jedného prepojeného a spo-lupracujúceho sveta.

Obãan získa rie‰ením e-government prístup k sluÏbám‰tátnej a verejnej správy prostredníctvom v‰etk˘ch dostupn˘chelektronick˘ch prostriedkov (internet, fax, email, telefón,SMS, WAP, ...). Podmienkou na fungovanie e-governmentrie‰ení vo v‰etk˘ch rovinách vzÈahov (‰tátna správa – ‰tátnaspráva, ‰tátna správa – podnikateºsk˘ sektor, ‰tátna správa –obãania) je v‰ak fungujúca infra‰truktúra. Existencia elektro-nickej podoby základn˘ch registrov (obyvateºov, katastra ne-hnuteºností, obchodného registra, registra dokumentov, ãi re-gistra trestov), zbierok zákonov, vyhlá‰ok a vykonávacíchpredpisov, fungujúca infra‰truktúra elektronického podpisu,to v‰etko je základn˘m predpokladom pre rozvoj konkrétnychprojektov e-government.

45

RIEŠENIE SAP PRE ŠTÁTNU SPRÁVUPre ‰pecifické potreby ‰tátnej a verejnej správy má spoloãnosÈSAP odvetvové rie‰enie mySAP Public Sector,ktoré pokr˘va jej typické procesy. Napríklad v oblasti rozpoãtovníctva, v˘beru daní a príjmov, logistiky, personalistiky, finanãného riadenia a exante kontroly, zdravotného a sociálnehozabezpeãenia. V kombinácií s platformou mySAP.com tak vytvára veºmi siln˘ auniverzálny nástroj. Viac o tejto ponuke spoloãnosti SAP pre ‰tátnu a verejnúsprávu hovoríme s Petrom KRNâOKOM, industry manaÏérom spoloãnosti.

INFO

RM

AČ

NÉ

TE

CH

NO

LÓ

GIE

SL

OV

EN

SK

Ý P

RIE

MY

SE

L

Pred ãasom ste si pripomínali 50. v˘roãie vzniku ZSNP. Akovnímate jeho tradíciu, súãasnosÈ a budúcnosÈ vo svetle pol-storoãnice jeho existencie?

Závod Slovenského národného povstania vznikol pred päÈ-desiatimi rokmi, ako prv˘ v˘robca hliníka vo vtedaj‰ej re-publike. K˘m v zaãiatkoch neboli Ïiadne skúsenosti s toutov˘robou, nebolo odborníkov, dnes je tu vy‰e 4000 ãlenn˘ ko-lektív zamestnancov, ktor˘ je schopn˘ nielen vyrábaÈ hliníkvysokej kvality, ale ho aj spracúvaÈ do finálnych v˘robkov,ako sú hliníkové odliatky, stavebné prvky, profily laná, tubya ìal‰ie. Od zaãiatku v˘roby do konca roka 2000 vyprodu-koval ZSNP takmer tri milióny ton hliníka a ìal‰ie miliónyton v˘robkov z neho. Spolu tu poãas jeho histórie pracovalodlh‰iu, ãi krat‰iu dobu vy‰e 40 tisíc ºudí. Z generácie na ge-neráciu pribúdali vedomosti, skúsenosti, zruãnosti, ale aj am-bície, posúvaÈ latku nároãnosti stále vy‰‰ie. Îiaº, v˘roba hli-níka v prv˘ch desaÈroãiach bola poznamenaná nepriazniv˘mvplyvom na Ïivotné prostredie. Aj keì sa stále realizovali opat-renia na zníÏenie mnoÏstva ‰kodlivín, radikálne sa tento prob-

lém dal vyrie‰iÈ jedine zmenou technológie v˘roby. Stalo satak po dokonãení modernizácie, s úãasÈou zahraniãného ka-pitálu, v roku 1995, kedy bol vyroben˘ prv˘ hliník novou tech-nológiou v a.s. Slovalco a stará v˘roba bola zastavená. To bo-la najv˘znamnej‰ia udalosÈ v celej histórii hlinikárne. Novátechnológia znamená, Ïe uÏ neprekraãujeme Ïiadne emisné li-mity a zneãisÈovanie Ïivotného prostredia charakterizujú en-vironmentálni odborníci, ktorí zabezpeãujú nepretrÏit˘ mo-nitoring, ako mierne. Vyrie‰enie tohto problému bolo mimo-riadne zloÏité, ale rovnako aj dôleÏité, pretoÏe v podstate bo-lo základnou podmienkou budúcnosti v˘roby hliníka na Slo-vensku. Dnes pôsobí v Îiarskej kotline modern˘, prosperu-júci v˘robca hliníka svetového v˘znamu.

Na rok 2001 bol prijat˘ projekt organizaãnej a finanãnejre‰trukturalizácie, ktorého realizáciou sa vytvorili pred-poklady pre dlhodobú ziskovosÈ ZSNP, a.s. Aké boli ná-stroje re‰trukturalizácie a ako hodnotíte jej úspe‰nosÈ?

Zaãiatok modernizácie v˘roby hliníka, e‰te v osemdesia-tych rokoch bol financovan˘ z centrálnych zdrojov. Po zme-ne spoloãensko-ekonomick˘ch podmienok zostalo jej dokon-ãenie v˘luãne na ZSNP, aj z finanãného hºadiska. ZastaviÈ ro-zostavanú modernizáciu by bolo b˘valo neekonomické. K˘msme na‰li vhodného zahraniãného investora, ktor˘ by partici-poval na jej dokonãení, financovali sme práce z vlastn˘ch zdro-jov, ale najmä z úverov˘ch zdrojov tuzemsk˘ch bánk. Tietoúvery, ktoré predstavovali 3,5 miliardy korún komplikovaliZSNP, a.s., situáciu celé uplynulé desaÈroãie. Nedovoºovali mutak˘ rozvoj, akého by bol b˘val schopn˘ bez nich. Finanãnáre‰trukturalizácia sa uskutoãnila práve v minulom roku, pre-dajom ãasti akcií Slovalca. To umoÏnilo vyrovnaÈ najpod-statnej‰iu ãasÈ dlhov voãi bankám. Re‰trukturalizácia budeukonãená v prv˘ch dvoch-troch mesiacoch tohto roka. V uply-nulom roku sme zaãali realizovaÈ aj projekt vnútornej fina-nãnej a organizaãnej re‰trukturalizácie. Jeho cieºom je cen-tralizácia rozhodovacích a riadiacich ãinností, odstránenie

46

DOBRÉ PERSPEKTÍVY DO

budúcnostiZávod Slovenského národného povstania, a.s. Îiar nad Hronom, ako jedin˘ v˘robca primárneho hliníka a druhotn˘ch Al v˘robkov na Slovensku zaujíma v jehohospodárstve nezastupiteºné miesto. Od vyrobenia prvého hliníka 29. augusta 1953aÏ doteraz pre‰li ZSNP, a.s. v Îiari nad Hronom mnoh˘mi zmenami. V̆ roba saroz‰írila o v˘robu anódovej a elektródovej hmoty, 25. novembra 1953 bol vyroben˘vlastn˘ oxid hlinit˘. Rozvoj hospodárstva, automobilového a energetickéhopriemyslu bol podnetom pre rozvoj prevádzok. Zaãali sa vyrábaÈ ºahké stavebnéprefabrikáty, v˘robky pre energetiku, odliatky z Al zliatin, v˘robky strojárenskéhocharakteru, solárne zariadenia atì. V roku 1985 sa rozhodlo o modernizácii v˘robyhliníka a v roku 1995 bola modernizácia ukonãená. ZSNP, a.s. v roku 2001 pripraviliprojekt organizaãnej a finanãnej re‰trukturalizácie. Vìaka úspe‰nej realizáciizámerov projektu sa podarilo dosiahnuÈ ozdravenie hospodárenia spoloãnosti adosiahnuÈ v˘razn˘ zisk. Na otázky Parlamentného kuriéra v rozhovore odpovedáIng. Jozef PITTNER, Dr. h.c., predseda predstavenstva a generálny riaditeºspoloãnosti Závody Slovenského národného povstania, a.s. Îiar nad Hronom a ãestn˘ nositeº vysokého ‰tátneho vyznamenania PRIBINOV KRÍÎ II. stupÀa.Rozhovor pripravil Jozef Dermek.

SL

OV

EN

SK

Ý P

RIE

MY

SE

L

47

duplicity a následná racionalizácia. Nástrojmi boli predo-v‰etk˘m anal˘za súãasného stavu, prehodnotenie efektívnos-ti jednotliv˘ch ãinností a následne organizaãné zmeny. Aj tá-to re‰trukturalizácia je dlh‰í proces, ktor˘ bude pokraãovaÈ iv tomto roku. Po ukonãení finanãnej a organizaãnej re‰truk-turalizácie bude ZSNP, a.s. finanãne konsolidovanou a dlho-dobo rentabilnou spoloãnosÈou.

Realizácia projektu re‰trukturalizácie umoÏnila ìal‰iu ra-cionalizáciu ãinností materskej spoloãnosti a vytvorilapriestor na financovanie nov˘ch rozvojov˘ch investícií vov˘robe primárneho hliníka, hliníkov˘ch odliatkov a fi-nálnych v˘robkov z hliníka. Ktoré plány sú v tejto súvis-losti najaktuálnej‰ie?

Re‰trukturalizácia úverov nám otvorila nové perspektívypredov‰etk˘m v ìal‰om investiãnom rozvoji. K˘m v pred-chádzajúcich rokoch bol v dôsledku nedostatku finanãn˘chprostriedkov obmedzen˘, v tomto roku plánujeme preinves-tovaÈ vy‰e 3 miliardy korún. Najväã‰ou investiãnou akciou,ktorú sme zaãali uÏ v uplynulom roku, je roz‰írenie v˘robyhliníka o 37 tisíc ton roãne, nákladmi pribliÏne 80 miliónovdolárov a zároveÀ v a.s. Slovalco zrealizujeme projekt inten-zifikácie. Celkov˘ roãn˘ objem v˘roby sa t˘mito dvomi pro-jektmi zv˘‰i zo súãasn˘ch 109 tisíc ton na 155 tisíc ton pri-márneho hliníka v roku 2004. PokraãovaÈ budeme v investo-vaní do programu zlievárenstva – v˘roby odliatkov. Na kalo-v˘ch poliach budeme realizovaÈ koneãn˘ projekt, ktor˘ defi-nitívne vyrie‰i problém likvidácie alkalick˘ch vôd a v závo-de Energotrasy vo v˘stavbe kogeneraãnej jednotky. V tomtoroku plánujeme dokonãiÈ aj projekt ekologickej likvidácieojazden˘ch automobilov s v˘razn˘m podielom recyklácie apozornosÈ budeme venovaÈ aj ìal‰ím, men‰ím investiãn˘m zá-merom.

Zisk pred zdanením takmer 2 mld. Sk vykázala v 1. pol-roku minulého roka skupina spoloãností Závodu Sloven-ského národného povstania v Îiari nad Hronom. Ako savyvíjala bilancia spoloãnosti v druhom polroku 2001?

Hospodársky v˘sledok uplynulého roka e‰te nie je kom-plexne vyhodnoten˘, ale oãakávame, Ïe to bude zisk. PodºapredbeÏn˘ch v˘sledkov vyprodukovala skupina spoloãnostív uplynulom roku tovar za 16 miliárd korún, priãom na cel-kov˘ objem, najmä v druhom polroku, negatívne vpl˘val ne-priazniv˘ v˘voj ceny hliníka na svetov˘ch trhoch a v˘voj kur-zu dolára voãi korune.

Plány spoloãnosti sú definované v stratégii Hliníková ces-ta. Aká je základná charakteristika spomínanej stratégie?

UÏ viac rokov vychádzajú strategické zámery skupiny spo-loãností ZSNP, a.s., zo základnej my‰lienky definovanej akoHliníková cesta a doteraj‰ie skúsenosti potvrdzujú Ïe je to ces-ta progresívna a efektívna. Znamená orientáciu na hliník a vy-ãlenenie, prípadne utlmenie ãinností s hliníkom nesúvisiacich.Znamená rozvoj spoloãnosti zaloÏen˘ na modernej, roz‰iru-júcej sa prvov˘robe hliníka a v˘robe vysokokvalitn˘ch polo-tovarov – ãapov a primárnych zlievárensk˘ch zliatin v a.s. Slo-valco a rozvoj finalizácie v Alufinale, v nov˘ch závodoch, kto-ré sa sformovali z b˘valého závodu ZlievareÀ, v Thermo/so-lare a ostatn˘ch spoloãnostiach. Závod Slovenského národ-ného povstania pre‰iel transformaãn˘m obdobím uplynuléhodesaÈroãia úspe‰ne, bez v˘razn˘ch strát zmodernizoval a ino-voval v˘robu a zachoval si aj pozíciu najväã‰ieho zamestná-vateºa v regióne. Ato je najpresvedãivej‰í dôkaz o tom, Ïe stra-

tégia hliníkovej cesty je presne tou stratégiou, ktorú si efek-tívny rozvoj na‰ej akciovej spoloãnosti vyÏadoval a vyÏadu-je.

Po vyrie‰ení otázky re‰trukturalizácie úverov, ktorá dl-hodobo zaÈaÏovala hospodárenie a rozvoj spoloãnosti, sto-jí pred ZSNP privatizácia. Aké sú va‰e oãakávania a plá-ny do budúcnosti?

Majoritn˘m vlastníkom ZSNP, a.s. je Fond národného ma-jetku Slovenskej republiky, ktor˘ pripravuje jeho privatizáciu.V kompetencii budúceho vlastníka bude ìal‰ie smerovanieZSNP, a.s. a v˘luãne na Àom bude záleÏaÈ, ãi sa rozhodne po-kraãovaÈ v ceste, na ktorej sme, alebo pôjde inou. Îelám si,aby budúci vlastník aj v ìal‰ích rokoch viedol ZSNP, a.s. i ce-lú skupinu spoloãností k trvalej prosperite. Prevezme ho ozdra-

ven˘, konsolidovan˘ s veºk˘m potenciálom zruãn˘ch za-mestnancov, ‰piãkov˘ch odborníkov. Sú tu ‰iroké podnika-teºské moÏnosti spracované v rozvojov˘ch programoch a jas-né v˘hºady na ich realizáciu v budúcich rokoch. Jasné sú i pred-stavy o fungovaní ZSNP, a.s., ako spoloãnosti, ktorá spolu sozahraniãn˘m kapitálom môÏe zabezpeãiÈ perspektívny rozvoja zamestnanosÈ a t˘m prispieÈ aj k rozvoju slovenskej ekono-miky. Mojím Ïelaním je aj to, aby sa privatizácia udiala s úãa-sÈou zamestnancov.

Ako vnímate perspektívy slovenského hutníctva z pozícieprezidenta Zväzu hutníctva, ÈaÏobného priemyslu a geo-lógie SR v meniacich sa podmienkach a silnej medziná-rodnej konkurencii?

Medzi najperspektívnej‰ie v˘robné odbory z pohºadu ex-portnej v˘konnosti Slovenskej republiky sú na základe stup-Àa komparatívnej v˘hodnosti hneì po vozidlách, in˘ch akokoºajov˘ch, zaradené odbory Ïelezo a oceº, hliník a v˘robkyz hliníka. Na tejto skutoãnosti sa v˘znamnou mierou podieºavstup zahraniãn˘ch investorov a s t˘m spojená finanãná a ino-vaãná re‰trukturalizácia t˘chto odvetví. Efekt ich podnikaniazvy‰uje zlep‰ovanie úÏitkov˘ch parametrov v˘robkov, zvy-‰ovanie konkurenãnej schopnosti a pridanej hodnoty.

Slovenské hutníctvo pre‰lo za posledn˘ch desaÈ rokov v˘-razn˘mi zmenami a v r˘chlom tempe. V porovnaní s ostat-n˘mi odvetviami hospodárstva SR si udrÏalo úroveÀ väã‰inyprodukcie a vyrovnalo sa s nov˘mi podmienkami. V súãas-nosti sa v hutníctve dokonãuje transformaãn˘ proces, predo-v‰etk˘m v oblasti vlastníckych vzÈahov, obnovuje sa inves-tiãná ãinnosÈ a oÏivuje obchod. ZároveÀ sa hutníctvo pripra-vuje na podmienky, ktoré prinesie vstup na‰ej republiky doEurópskej únie. Na‰e hutníctvo je konkurencieschopné a z toh-to pohºadu má dobré perspektívy do budúcnosti.

SL

OV

EN

SK

É S

TA

VE

BN

ÍCT

VO

Názov va‰ej firmy evokujeãinnosÈ a spojenie s che-mick˘m priemyslom. Ak˘bol historick˘ v˘voj va‰ejspoloãnosti?Skutoãne názov firmy vy-chádza z prvej realizovanejstavby Chemko StráÏske.Vznik firmy sa datuje od ro-ku 1952. Firma vznikla nazáklade spoloãenskej objed-návky na realizáciu v˘stav-by priemyseln˘ch podnikovna v˘chodnom Slovensku.Postupom ãasu po realizáciit˘chto podnikov sa roz‰iro-val predmet ãinnosti na‰ejfirmy a zah⁄Àal okremv˘stavby priemyselnej ajv˘stavbu bytovú, obãiansku,technickú vybavenosÈ, inÏi-nierske stavby a rekon‰truk-ciu objektov. To znamenaloaj nárast poãtu zamestnan-

cov, aÏ sa firma s vy‰e 6000 zamestnancami stala jednou z naj-väã‰ích stavebn˘ch firiem na Slovensku. Po roku 1989 nastalorozdelenie b˘valého ‰tátneho podniku. Na‰a firma vznikla odãle-nením nosného závodu HSV a ãasti podnikového riaditeºstva apo transformácii sa v roku 1992 stala akciovou spoloãnosÈou, vktorej majoritn˘m akcionárom je manaÏment firmy.

Poãas svojej pôsobnosti firma realizovala v˘znamné stavbypriemyselnej v˘stavby v severn˘ch âechách – Most, Chomu-tov, v Bratislave – bytová v˘stavba, na v˘chodnom Slovensku– v˘stavby chemick˘ch a strojárskych podnikov, bytová v˘stav-ba, obãianska v˘stavba, inÏinierske siete a rekon‰trukcie. NaUkrajine – ·kola a rekreaãné stredisko a v Ruskej federácii –Pivovar a sladovÀa, Závod na spracovanie zemiakov, Poºno-hospodársky komplex, bytová v˘stavba, hotel NIVA. Firma ús-pe‰ne pôsobí na zahraniãn˘ch trhoch v Rusku a Ukrajine od ro-ku 1988. Referencie o ãinnosti firmy môÏu poskytnúÈ napr.Transgas, s.p. Praha, odbor v˘stavby v zahraniãí, PrÛmyslovéstavitelství Brno a ìal‰í.

Za rok 1998 na‰a firma dosiahla v˘kony celkom 557 581tis. Sk a vytvorila zisk pred zdanením 2 474 tis. Sk. Za rok 1999boli v˘kony celkom 490 034 tis. Sk a vytvorila zisk pred zda-nením 1 002 tis. Sk, ãím sa zaradila medzi l5 najväã‰ích sta-vebn˘ch firiem na Slovensku. V priebehu roka 1999 firma v spo-lupráci s TÜV Bayern pracovala na systéme riadenia kvality av novembri 1999 dosiahla certifikát systému riadenia kvality ISO9002. Dosahované v˘sledky nás oprávÀujú kon‰tatovaÈ, Ïe kva-litou prác, odbornou zdatnosÈou a flexibilitou na‰a akciová spo-loãnosÈ si sústavne upevÀuje pozíciu a konkurencieschopnosÈ me-dzi stavebn˘mi firmami na Slovensku i v zahraniãí.

Za spomenuté obdobie ste pre‰li kus stavebníckeho Ïivota,ão povaÏujete za dominanty tohto obdobia?

MôÏeme povedaÈ, Ïe Chemkostav postavil celé mesto Hu-menné, ale taktieÏ aj Sninu a Medzilaborce, okrem niekoºk˘chmal˘ch budov. 50% ãinnosti firmy predstavovala bytová v˘stav-ba a druhú polovicu predstavovala priemyselná v˘stavba Che-mlonu Humenné, Vihorlatu v Snine a Medzilaborciach, Jablo-neck˘ch sklární. Mimo okresu firma pôsobila v Severn˘châechách, najväã‰ou stavbou bolo divadlo v Moste, ale aj bytya rôzne komunálne stavby ako napr. práãovÀa Chomutov, âSADv Moste. Ale podieºali sme sa v 90. rokoch aj na v˘stavbe 188bytov v Bratislave.

Ako je prepojen˘ VበÏivot so stavebnou firmou Chemko-stav HSV, a.s.?

Po skonãení vysokej ‰koly som nastúpil do Chemkostavu azotrval som tu aÏ dodnes. Zaãiatky boli zaujímavé, praxoval somvo firme 2 mesiace a po vojenãine, hneì po nástupe som pre-vzal 5 rozostavan˘ch stavieb ako stavbyvedúci, bol to tvrd˘ v˘-cvik, vyslovene som bol hoden˘ do vody a musel som sa nauãiÈplávaÈ. Je to osvedãená metóda – nároãnosÈou tejto úlohy somzískal ostrohy a v stavebníctve som sa nauãil plávaÈ. Mojou pr-vou stavbou bolo kino Centrum v Humennom, ktoré zápasilo sveºk˘mi problémami obvodového plá‰Èa, pretoÏe projektantomnavrhnuté profily sa v tom ãase u nás nevyrábali. Ako mlad˘stavbyvedúci som dostal úlohu vyrie‰iÈ tento problém, ão sa miaj podarilo, pohol som stavbou a je môjmu srdcu najbliωia akoprvá láska, na ktorú sa nikdy nezabúda.

Va‰a firma má uÏ historické stavbárske skúsenosti. Ako sajej dot˘ka transformaãné obdobie?

Obrazne sa dá povedaÈ, Ïe toto remeslo v na‰ej firme sa dedíz otca na syna, mlad˘ch adeptov si ãasto na‰i majstri adoptujúa odovzdávajú im svoje „grify". Existuje tu súãinnosÈ ºudí, pre-toÏe na‰i pracovníci si nielen váÏia dobr˘ imidÏ na‰ej firmy, alesami sa na Àom intenzívne podieºajú. Som im veºmi vìaãn˘, Ïemeno firmy je ich srdcu blízke a robia v‰etko pre to, aby firmaChemkostav HSV fungovala. V roku 1990 sme zaãali s trans-formáciou závodu na akciovú spoloãnosÈ, samostatn˘ právnysubjekt. V tom ãase sme pôsobili na ruskom trhu s hodnotou ob-ratu v˘roby okolo pol miliardy roãne. To sú skúsenosti aj zo za-hraniãia, ktoré dotvárajú meno a skúsenosti pracovníkov na‰ejfirmy. Preto aj z posledn˘ch 4 verejn˘ch súÈaÏí, ktoré organi-zoval Tranzitn˘ plynovod sme získali 3 a naviac neskôr kon‰-tatovali, Ïe bolo na ‰kodu veci, Ïe sme nedostali aj tú ‰tvrtú ob-jednávku, pretoÏe tam vznikli problémy.

âomu sa venuje va‰a firma v súãasnosti?Predov‰etk˘m svojim vnútorn˘m problémom. V tomto roku

sme boli donútení zaloÏiÈ novú akciovú spoloãnosÈ, pretoÏe sanachádzame v korupãnom prostredí, kde sa organizujú rôzneprávne podvody a preto ak chceme ìalej podnikaÈ, museli sme

48

STAVEBNÍCTVO NAĎALEJ

v útlmeStavebníctvo je priemyseln˘m odvetvím, ktoré v rámci nadväzujúcich ãinností nav˘stavbu dokáÏe zabezpeãiÈ prácu pre ìal‰ích troch pracovníkov. Takto sa vyjadrujúodborníci z praxe, ktorí sa v‰ak netaja sklamaním, Ïe v súãasnosti nie je dostatoãn˘priestor na realizáciu investiãnej v˘stavby na Slovensku. V rozhovore s MartouToma‰oviãovou pre Parlamentn˘ kuriér sa podelil o svoje názory a postrehy nasúãasnosÈ stavebníctva, ale aj nadväzujúcich ãinností, ktoré ovplyvÀujú túto oblasÈ,Ing. Milan M≈AHONâÁK, generálny riaditeº Chemkostavu HSV, a.s.

Od roku 1977 sa osvedãil na postoch:stavbyvedúceho, hlavného stavbyve-dúceho a vedúceho v˘roby. V rokoch1983 – 1988 pracoval ako expert prepomoc rozvojov˘m krajinám v AlÏír-sku. Od 1. 2. 1990 pôsobí ako riaditeºresp. generálny riaditeº.

SL

OV

EN

SK

É S

TA

VE

BN

ÍCT

VO

49

urobiÈ tak˘to krok. Chemkostav HSV, a.s. chce fungovaÈ ako sta-vebná firma, so v‰etk˘mi patriãn˘mi aktivitami a prihlasova-ním sa do súÈaÏí. Îiaº, vo v˘pise z obchodného registra dnes e‰-te stále figurujú ºudia, ktorí boli 23. marca 2001 odvolaní na val-nom zhromaÏdení spoloãnosti. TaÏko hovoriÈ o právnom ‰táte,keì 52% majoritn˘ akcionár tento stav nemôÏe zmeniÈ. Pretosme 13. 6. t.r. zaloÏili novú akciovú spoloãnosÈ, do ktorej od 1.novembra pre‰li v‰etci zamestnanci z pôvodnej firmy s t˘m, Ïepreberáme aj v‰etky záväzky starej firmy.

Dnes sa dá ÈaÏko hovoriÈ o pripravenosti veºk˘ch plánov dobudúcnosti v na‰om stavebníctve. Stavba v objeme okolo 150miliónov sa realizuje za pol roka, takÏe vytvoriÈ si perspektívuão i len na budúci rok, je veºmi ÈaÏko. Momentálne máme ob-jednávky za 150 miliónov Sk, ktoré by sme chceli roz‰íriÈ tak,aby sme v budúcom roku mali dvojnásobn˘ obrat.

Patríte k „fachmanom“ v stavebníctve, ak˘ je Vበpohºad nasúãasné podmienky tohto odvetvia?

Vzhºadom na to, v akom prostredí sa pohybujeme – neexis-tujú tu rozvojové impulzy, ktoré by nás in‰pirovali k roz‰irova-niu na‰ich stavebn˘ch kapacít. Dnes v na‰ej republike neexis-tuje záruka nejakého dlhodobého investora, ktor˘ by podneco-val aj zamestnanosÈ ºudí v stavebníctve. Musím to kon‰tatovaÈnapriek tomu, Ïe investori majú dobré skúsenosti s na‰ou prá-cou. Svedãí o tom aj v˘stavba Elektro domu NAY v BanskejBystrici, na základe ktorej nám investor automaticky zadal ìal-‰iu objednávku v˘stavby domu NAY v Ko‰iciach. Tak isto smerealizovali stavbu pre Qcx Europeum ako vy‰‰ieho dodávateºanapr. sporiteºÀu v Humennom, Ko‰iciach a nadväzne aj expo-zitúry âSOB v Ko‰iciach, Michalovciach a Humennom. Mámeaj ìal‰ie ponuky pokraãovaÈ vo v˘stavbe t˘chto bánk. To po-vaÏujem za ocenenie na‰ej firmy od investorov, Ïe majú dôve-ru k nej, aj k podmienkam realizácie stavby, ku kvalite a termí-nom odovzdávania stavieb, ktoré nielen dodrÏiavame, ale ãas-to aj skracujeme.

Va‰e praktické skúsenosti potvrdzujú v‰eobecne prezento-vané správy o raste objemu stavebníctva v SR?

Povedal by som, Ïe opak je pravdou, pretoÏe v˘stavbou su-permarketov sa síce zv˘‰il objem v˘stavby, ale ide iba o doãasn˘efekt. Dôraz v‰ak treba poloÏiÈ na bytovú v˘stavbu, o ktorú ‰tátmá záujem, ale nevytvárajú sa trhové podmienky tak, aby si fir-ma mohla vziaÈ úver na v˘stavbu a odpredala ich. V súãasn˘chpodmienkach sú takto realizované byty vlastne nepredajné. Po-kiaº nebude nájomné stanovené tak, Ïe úver a úroky na v˘stav-bu bytov budú môcÈ nájomníci zaplatiÈ, dovtedy sa nedá hovo-riÈ o podnikaní stavebn˘ch firiem spojen˘ch s v˘stavbou bytov.Dnes ani mestá a obce nemôÏu maÈ záujem na bytovej v˘stav-be, pretoÏe ide o vyslovene stratovú záleÏitosÈ. V tomto smerenie je veºkou pomocou ani 50% pomoc ‰tátu, pretoÏe tu nie jepriestor, aby sa z nájmu mohol splácaÈ poskytnut˘ úver a úro-ky. Tento priestor je vlastne sekerou aj pre tie subjekty, ãi uÏ po-litické alebo aj pre samosprávy, ktoré si vo volebn˘ch progra-moch definovali bytovú v˘stavbu ako svoj záväzok. Pokiaº ne-bude v˘stavba bytov krytá zdrojmi, nerozbehne sa na Ïelateº-nej úrovni, pretoÏe banky síce deklarujú, Ïe majú finanãné zdro-je, ale legislatíva je taká, Ïe k t˘mto úverom sa veºmi ÈaÏko do-staÈ. Pokiaº príjmy obyvateºstva zostanú na doteraj‰ej úrovni,nebude zosúladená návratnosÈ vloÏen˘ch prostriedkov, ne-môÏeme hovoriÈ o rozbehnutí trhu s bytmi. Politické deklaráciebez konkrétnych krokov nás nikam neposunú.

Veºkou zábranou rozbehnutia stavebníctva na Slovensku jeaj iba deklarovaná pozícia funkãn˘ch trhov˘ch mechanizmov.Praktické skúsenosti so ‰tátnou i verejnou správou, v˘berov˘-mi konaniami, súÈaÏami vypovedajú o príli‰ siln˘ch lobistick˘chzoskupeniach, korupãnom prostredí. Na Slovensku sa nehºadákvalita a v˘konnosÈ stavebnej firmy, veì vo väã‰ine prípadovsú dopredu urãené firmy, ktoré získavajú objednávky. Prizná-

vam sa, Ïe som veºmi skeptick˘ voãi tomuto trhovému prostre-diu, najmä preto, Ïe mám bohaté skúsenosti aj zo zahraniãia. Si-tuáciu nepatriãne zneuÏívajú aj investori, a mnohé stavebné fir-my sú nútené, iba kvôli udrÏaniu zamestnanosti, realizovaÈ stav-by pod cenu skutoãn˘ch nákladov s perspektívou získaÈ kvalit-né objednávky neskôr. Na‰a firma sa neuberá touto cestou, za-kladáme si na cti a charaktere.

Potreby rozbehnutia stavebnej v˘roby v‰ak na Slovenskuexistujú. Ak sa pozrieme po mestách, tak ãlovek nadobudne do-jem, Ïe je vo ·vajãiarsku, pretoÏe v‰ade stoja nové, mramoro-vé budovy bánk, pomaly s väã‰ou hustotou ako obchody a by-ty.

Pokiaº sa má na‰a spoloãnosÈ pohnúÈ z miesta, tak to nemôÏebyÈ bez investiãnej v˘stavby. Rozvoj stavebníctva úzko súvisís celkov˘m rozvojom Slovenska. Zatiaº tomu tak nie je. Ne-existujú, alebo sú nedostupné finanãné zdroje na realizáciu kva-litn˘ch projektov. Ak sa pozriem do vlastného hniezda, na v˘-chode potrebujeme predov‰etk˘m zníÏiÈ mieru nezamestnanos-ti, to je kºúã. Ak budú ºudia kúpyschopní, bude sa rozvíjaÈ ajv‰etko ostatné. Aj na v˘chod Slovenska treba dotiahnuÈ zahra-niãné investície, zatiaº sme si v‰ak nevytvorili ani predpoklady.Veì aj v˘stavba diaºnic je veºmi pomalá a investori idú iba tam,kde je vybudovaná infra‰truktúra.

Skúsenosti z verejn˘ch súÈaÏí: Je potrebné zmeniÈ Zákon o verejnom obstarávaní ã. 263:

§ 35 ods. 1 obstarávateº umoÏní v‰etk˘m uchádzaãom zúãast-niÈ sa na otváraní otázok a zverejní v‰etky kritériá, ktoré bolivyhlásené v súÈaÏi.Dôvod: dochádza k manipulácii s ponukami – vymieÀajú sa po-nuky a uchádzaãi nemajú dôvod odvolaÈ sa proti po‰kodeniu privyhodnocovaní ponúk.

§ 27 ods. 3 písm. b) vypustiÈ kon‰trukãné a technické rie‰e-nie.Dôvod: nie je merateºné a je to zneuÏívané pri vyhodnocovaníponúk, kde komisia subjektívne hodnotí a urãuje body podºa to-ho, kto má súÈaÏ vyhraÈ.

Pri urãovaní platobn˘ch podmienok obstarávatelia zneuÏívajúuchádzaãov a urãujú aÏ 90 dní splatnosÈ faktúr, ão pri dne‰nejplatobnej neschopnosti stavebn˘ch firiem vedie k zhor‰ovaniufinanãnej situácie a do tohto platobného kolotoãa sú zaÈahova-né firmy dodávajúce stavebné materiály. Je to zneuÏívanie sta-vebn˘ch firiem lebo sú nútení tieto platobné podmienky prijaÈ,ak chcú v súÈaÏi uspieÈ.

Mnohokrát je to len trik investora, ktor˘ zneuÏíva kritériumplatobné podmienky len pri súÈaÏi, aby mohol vyhraÈ verejnúsúÈaÏ aj uchádzaã s oveºa vy‰‰ou cenovou ponukou a potom prirealizácii stavby platí, obstarávateº uchádzaãovi na druh˘ deÀ.

Podºa mÀa splatnosÈ faktúr by mala byÈ urãená zákonom 15dní a investori, ktorí nemajú zabezpeãené zdroje by mali byÈ pat-riãne penalizovaní zo zákona.

KeìÏe kritériá nie sú známe, pri otváraní obálok uchádzaã ne-môÏe daÈ námietku, Ïe bol po‰koden˘, lebo nevie ako bol po‰-koden˘.

Moja skúsenosÈ: ãlenovia komisií hodnotia kritériá ako sa imchce. Napríklad za najniωiu cenu sme boli na 2., 4., 6., 7. mies-te a keìÏe body sú spoãítané správne komisia, neporu‰ila Ïia-den zákon ani pravidlá, takÏe námietka nemôÏe byÈ oprávnená.

V súÈaÏi, kde boli kritériá lehota v˘stavby 40 % sme mali naj-krat‰iu lehotu, cena 30 % sme mali najniωiu, záruka 20 % ni-kto nemal dlh‰iu ako my, komplexnosÈ dodávky 10 % stavby –sme dodávali komplet. Z dôvodu, ako som vy‰‰ie spomenul, smeobsadili 6. resp. 7. miesto, dali sme námietku na Úrad pre ve-rejné obstarávanie, ktorej bolo vyhovené, ale investor SprávasluÏieb diplomatického zboru to ignoroval a podpísal zmluvy suchádzaãmi, ktor˘ch vyhodnotil na 1. mieste. I‰lo o dve stav-by: Rekon‰trukcia objektov na Gorazdovej a Porubského v Bra-tislave.

AKCIOVç SPOLO SPOLO�NOSNOS�

Plaã zábudlivého anjela

Zd

eněk

BUGÁŇNarodil sa: 24. apríla 1957 v âadci

·tudoval: 1972 – 1976 na SZ· v Banskej Bystrici1976 – 1981 na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave(odbor technologická farmácia)1983 – 1985 na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave(odbor v‰eobecná farmácia)

Od roku 1985 ãlen Slovenského fondu v˘tvarn˘ch umelcov(odbor voºná grafika)Od roku 1989 ãlen Zväzu slovensk˘ch v˘tvarn˘ch umelcov

Venuje sa kresbe, maºbe, voºnej a úÏitkovej grafike a kniÏnejilustrácii.Od roku 1981 mal 37 samostatn˘ch v˘stav. Napr. V âeskejrepublike, Fínsku, Rusku, Litve, Poºsku, Japonsku, Kórei,USA, Belgicku a Dánsku.V roku 1984 vy‰la v Dánsku monografia o jeho grafickejpráci.

Milenci

Citadela

Obrazy a grafika Zdenka BUGÁ≈A nesú v sebe peãaÈautorovho exaktného farmaceutického vzdelania.Bipolarita otvárania sa a hºadania odpovede nazákladné otázky zmyslu ºudskej existencie je vyjadrená v nachádzaní kºúãov˘ch symbolov, ktoré v hutnej skratkezachytávajú BugáÀovu zastávku na nekoneãnej púti,pretoÏe si je vedom˘ nemoÏnosti nájsÈ definitívne akoneãné rie‰enie. Hºadanie je zárukou neustáleho v˘voja a premeny v˘tvarného rukopisu, ktor˘ smeruje stále viacku geometrickej abstrakcii, k priamym a neozdobn˘mlíniám, oprosÈujúc sa od surrealistick˘ch v˘chodísk kukosmogennému zobrazeniu ãasu, ktor˘ – chápan˘ akorieka – uná‰a lodiãku na‰ich Ïivotov.

Jifií Stanûk

52

BARAN 21. 3. – 20. 4.Oãi zaslepené darmi a trblietavou pozlátkou, myseº za-ÈaÏená mnoÏstvom prianí úprimn˘ch i t˘ch druh˘ch (novÏdy kvetnat˘ch), môÏu po precitnutí spôsobiÈ depre-siu. ·Èastie, Ïe u vás niã netrvá príli‰ dlho.

B¯K 21. 4. – 20. 5.Priaznivé aspekty prevládajúce v tomto období vyváÏiav oblasti citovej i finanãnej deficit va‰ej empatie aschopnosti komunikovaÈ aj s t˘mi, ktorí nie sú nositeº-mi va‰ich ideí.

BLÍÎENCI 21. 5. – 21. 6.Va‰ej – povedzme – chatrnej‰ej telesnej kondícii by pro-spelo trocha viac slnka, morského vzduchu a návrat kracionálnej strave. Nedostatok prirodzenej ãervene v‰akrozhodne pomôÏe prekryÈ kozmetika vy‰‰ej cenovejtriedy.

RAK 22. 6. – 22. 7.Postavenie planét vám ve‰tí dobrú nábehovú fázu na zís-kanie pôct, funkcií a v‰etkého (dobrého i zlého), ão st˘m súvisí. Nech vám v‰ak prehnaná citlivosÈ nevyfúkneÏolíka z rukáva!

LEV 23. 7. – 23. 8.Ak ste sa „hnaní Ïitia nevôºou“ utiahli na ozajstn˘ ãizdanliv˘ zimn˘ spánok, ani nesnívajte o obracaní sa nadruh˘ bok. Poãas tohto telocviãného úkonu by vám is-tá Panna schÀapla ÈaÏko nadobudnut˘ medík a vyprá‰ilanajnov‰í koÏu‰tek.

PANNA 24. 8. – 23. 9.Tvoriv˘ elán, rozmach síl a viery vo vlastné schopnos-ti vám dávajú chuÈ letieÈ s vetrom opreteky. A Slnieãko– v rámci zimného slnovratu – sa k vám iste nezacho-vá tak ako k ‰Èastnému Ikarovi.

VÁHY 24. 9. – 23. 10.Rozhodli ste sa za kaÏdú cenu hovoriÈ pravdu a niã neÏpravdu. Chvályhodné, i keì nie práve z taktického hºa-diska. Veì „beÏného ãloveka“ t˘m vedome pripravíteo ìal‰iu z jeho ilúzií.

·KORPIÓN 24. 10. – 22. 11.Pôsobíte mimoriadne vyrovnane, kultivovane, ba priamvºúdne. A nikto si pritom nev‰imne, ako dávate do po-hybu „spodné vody“. Tie sa ale ãasom na povrch do-stanú a len málokto bude potom pochybovaÈ o ich au-torovi.

STRELEC 23. 11. – 21. 12.Ako sa zdá, na januárovú lyÏovaãku ste ochotní obeto-vaÈ nemalú sumiãku (no nie zas takú nehoráznu, aby ve-rejnosÈ pretriasala va‰e zdroje). Aspekt nemenej dôleÏi-t˘ ako samotn˘ ‰port sú bezpochyby ºudia, ktorí vámbudú robiÈ spoloãnosÈ.

KOZOROÎEC 22. 12. – 20. 1.To, Ïe cítite prílev pozitívnej energie, a preto pracujetee‰te vytrvalej‰ie ako obvykle, sa na vzostupe va‰ej po-litickej hviezdy neprejaví bezprostredne. Veì opätov-né nadobudnutie dobrého mena stojí okrem peÀazí ajurãit˘ ãas!

VODNÁR 21. 1. – 19. 2.Poãas krutého zimného obdobia nech vás hreje pocit,Ïe patríte k tej vzácnej a príÈaÏlivej men‰ine ºudí, kto-r˘m nielenÏe neprekáÏa kritika in˘ch, ale je vám ºaho-stajná aj tá, ktorá sa t˘ka vás!

RYBY 20. 2. – 20. 3.Keì sa úspechy dostavujú bez ohºadu na (v súãasnostinie práve vrcholnú) intenzitu va‰ej práce, nemusíte sat˘m kaÏdému vychvaºovaÈ. Aby sa porekadlo o ko-láãoch bez práce nemuselo novelizovaÈ, odvolávajte sapre istotu na niekdaj‰ie vysoké pracovné nasadenie.

PARLAMENTNÝHOROSKOPZo znamenia Strelca do znamenia KozoroÏca vstupuje Slnko 21. 12. 2001 o 20hod 23min SEâ. Zaãiatok januára bude poznaãen˘ nie práve priazniv˘mi aspektmi Slnka, Venu‰e a Jupitera. KeìÏe sav‰ak dá predpokladaÈ, Ïe tesne po Novom roku sa len málokto vrhá do súdnych sporov, ich vplyvnetreba preceÀovaÈ. AÏ do poslednej januárovej dekády budú vody hviezdnych aspektov relatívnepokojné. Od 23. tohto mesiaca sa netreba báÈ vyuÏiÈ intuíciu na posun praktick˘ch záleÏitostí. Kto sa dokáÏe vyvarovaÈ netrpezlivosti a konfliktov (Mars kvadratúra Jupiter), má moÏnosÈ vytrvalouãinnosÈou dosiahnuÈ svoj cieº, ãi uÏ i novoroãné predsavzatie.

V znamení KozoroÏca sa narodili panie poslankyne Angeloviãová a Mu‰ková a páni poslanci Brocka, Hoffmann, Kresánek, Kvarda,Miga‰, Oberhauser, J. Rusnák, Sládeãek, ·epták, ·Èastn˘, ·vec, Vavrík.

SRDEâNE BLAHOÎELÁME! MH, MT

53

6. decembra 2001

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredsedaNR SRPán poslanec Sopko sa p˘ta pánapremiéra, kedy bude uveden˘ doprevádzky tunel pod Braniskom.

MikulበDzurinda, predseda vlá-dy SROpäÈ budem celkom struãn˘, abysom prípadne mohol odpovedaÈ ajna ìal‰ie otázky. Do skú‰obnej pre-vádzky, pán poslanec, chcem, aby

bol tunel uveden˘ v júli na budúci rok a do ostrej, trvalej pre-vádzky do konca budúceho roku. Minimálne dva alebo trikrátroãne sa tejto téme venujem priamo na tvári miesta. Ak manezrádza pamäÈ, ìal‰í kontroln˘ deÀ budem zhodou okolnos-tí maÈ 16. decembra, preto, lebo mala by byÈ uÏ definitívnapoloÏená vozovka. Ak máte ãas a záujem, poz˘vam vás na ten-to kontroln˘ deÀ 16. decembra, môÏeme tam byÈ spolu, prí-padne ìal‰ích poslancov z Pre‰ovského kraja.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Sopko chce poloÏiÈ doplÀujúcu otázku.

Viliam Sopko, poslanec SDªPán predseda vlády, ìakujem zainformáciu. Nemám Ïiadny dôvodpochybovaÈ o va‰ich slovách, aleprenikajú medzi nás informácie otom, Ïe okrem ÈaÏkostí s dofinan-covaním tejto rozsiahlej doprav-nej stavby sú aj ÈaÏkosti technické,ktoré sú veºmi váÏne a ktoré môÏuúdajne ohroziÈ plánovan˘ termínuvedenia tohto tunela do prevádz-

ky. Chcel by som teda vedieÈ od vás, ãi je to naozaj tak a ãitie technické problémy sú takého charakteru, Ïe môÏu stavbukdesi posunúÈ do neskor‰ích mesiacov v budúcom roku.

MikulበDzurinda, predseda vlády SRJe to naozaj tak, pán poslanec. Najprv si je treba uvedomiÈ,

Ïe tunel cez Branisko je a bude jedn˘m z najdlh‰ích v Euró-pe. Je dlh˘ bezmála 5 kilometrov v pomerne zloÏit˘ch hyd-rotechnick˘ch podmienkach. Boli tam veºmi nepríjemné okol-nosti, t˘kajúce sa presakov vody a na t˘chto kontroln˘ch

dÀoch, ktor˘ch som sa zúãastnil, som bol ãasto konfrontova-n˘ s otázkami aj financovania, aj technick˘mi. Veºmi struãnek prvému a veºmi struãne k druhému okruhu problémov. Z t˘chtechnick˘ch, pán poslanec, dnes sa mi vidí, Ïe najv˘znamnej-‰ie je dorie‰iÈ technologické vybavenie príslu‰ného tunela.Technologické vybavenie, ktoré rie‰i také citlivé veci, ako na-príklad varovn˘ systém v prípade poÏiaru. Iste sledujete si-tuáciu v Európe a viete, Ïe k nepríjemn˘m haváriám, poÏia-rom, úmrtiam mnoh˘ch ºudí do‰lo v tuneloch v strednej Eu-rópe, nebudem to rozvádzaÈ, Rakúsko, ·vajãiarsko v ostatn˘chmesiacoch. Súc pouãení t˘mito tragédiami veºmi nám záleÏí,aby tunel cez Branisko spæÀal v‰etky bezpeãnostné a iné pa-rametre tak, aby ak sa náhodou vyskytne podobná nepríjem-nosÈ, dôsledky tejto nepríjemnosti neboli také fatálne. Po-viem veºmi otvorene, Ïe sme museli rie‰iÈ v minulom obdobíaj otázku dodávateºov aj stavebn˘ch, aj technologick˘ch ãas-tí. Ja sa nechcem dotknúÈ Ïiadnej firmy. Nechcem verejne ni-koho pranierovaÈ, ani znev˘hodÀovaÈ, ale veºmi by som siváÏil, keby ste na kontroln˘ deÀ pri‰li, lebo v hre je aj v˘znam-ná pre‰ovská firma, ktorá by mala hraÈ v˘znamnú rolu pri ko-ordinácii dodávok t˘chto technologick˘ch ãastí. TakÏe veºmidobre sa o tom v pondelok 16. decembra môÏeme porozprá-vaÈ. Bude tam nielen investor, ale ‰tandardne chodia aj dodá-vatelia a dnes, ako hovorím, najväã‰ie problémy vidím v ko-ordinácii t˘ch dodávateºsk˘ch firiem, ktoré majú na starostitechnologické vybavenie. To, ktoré nie je tak viditeºné, ale ne-pochybne veºmi dôleÏité, aby tunel spæÀal náleÏité paramet-re. Aniekoºko viet e‰te k tomu finanãnému zabezpeãeniu. Tak,ako som povedal, Ïe technologické vybavenie je, svojím spô-sobom, problém, finanãne nie je problém. Apoviem vám, pre-ão sa k vám dostávajú zrejme do u‰í ch˘ry tohto druhu. Ch˘-ry tohto druhu sa dostávajú vám do u‰í preto, lebo ‰tát si dô-sledne, do haliera plní svoje povinnosti voãi dodávateºsk˘mfirmám. Ale stáva sa a ja som otvorene na ostatnom kontrol-nom dni pranieroval niektoré tieto dodávateºské firmy za to,Ïe si neplatia svoje záväzky voãi svojim niωím dodávateºom.Aj mne sa stalo minule v Krompachoch, Ïe ma ktosi na ulicioslovil, nejak˘ veºmi mal˘, drobn˘ Ïivnostník, ktor˘, ja ne-viem, má dve, tri nákladné autá, Ïe mu istá firma neplatí zavykonanú prácu. Dal som si tú námahu a v˘sledok je úplnejasn˘. Nejde o vzÈah ‰tát a firmy, ale firma a firmy. To zna-mená ale, samozrejme, Ïe aby sme mali aj my dobrú povesÈ,musíme vyvíjaÈ tlak a uzatváraÈ kontrakty iba s tak˘mi spo-loãnosÈami, ktoré sú potom vzápätí schopné plniÈ svoje zá-väzky. TakÏe to druhé vychádza predov‰etk˘m zrejme z ta-k˘chto skúseností, ale navzdory tomu, Ïe ‰tát v tom nemá prob-lémy, ‰estnásteho budem kontrolovaÈ aj túto záleÏitosÈ a bu-

Hodina otázok

Podºa Zákona o rokovacom poriadku NR SR sa vÏdy, ak je ‰tvrtok rokovacímdÀom, zaraìuje do programu hodina otázok. Zo v‰etk˘ch otázok, ktoré bolipísomne predloÏené do stredy 12.00 je vyÏrebované poradie. Na otázkyposlancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Uvádzamev˘ber otázok poslancov a odpovedí ãlenov vlády z rokovania Národnej radySlovenskej republiky zo 6. decembra a 13. decembra 2001.

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

54

deme tlaãiÈ na to, aby aj veºkí dodávatelia stavebn˘ch a in˘chãastí svoje záväzky plnili. PretoÏe potom, samozrejme, ten tieÀsa vrhá na hlavného investora a to je ‰tátna in‰titúcia, Slovenskáspráva ciest.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Cuper sa vás p˘ta, preão ste proti tomu, aby

Slováci volili Slovákov?

MikulበDzurinda, predseda vlády SRJe to otázka, ktorej zmyslu nie je veºmi rozumiem a nie je

veºmi zmyslu, takejto nezmyselne formulovanej otázke, mys-lím, ani nie je moÏné dobre porozumieÈ. Slovenská republikaje na veºmi dobrej ceste v ústrety nielen OECD, ale aj Seve-roatlantickej aliancii a Európskej únii. Chceme patriÈ do t˘ch-to spoloãenstiev, pretoÏe budujeme spoloãnosÈ na t˘ch ist˘chhodnotách, na ktor˘ch stojí vyspel˘ svet a to sú hodnoty de-mokracie, slobody, ochrany ºudsk˘ch práv a slobôd, bez ohºa-du na to, akej národnosti je ten alebo onen ãlovek, akej je ra-sy, náboÏenského, filozofického, iného vyznania. Preto sa mizdá úplne scestné a aj smutné na úrovni slovenského parla-mentu triediÈ obãanov Slovenskej republiky podºa toho, kakej národnosti sa hlásia. Je to absolútne nenáleÏité. KaÏd˘obãan v tomto ‰táte by mal byÈ posudzovan˘ len podºa toho,ako sa správa, akú má úctu alebo neúctu k zákonom, ako sasnaÏí svojou aktivitou prispievaÈ k tomu, o ão sa snaÏí rozho-dujúca väã‰ina na‰ej spoloãnosti, keìÏe vieme, Ïe 75, moÏno80 % obãanov Slovenskej republiky sa chce dostaÈ do Eu-rópskej únie a preto takéto otázky skôr dehonestujú toho, ktoich kladie a nemyslím, nemyslím, Ïe nieão pozitívne môÏu Slo-vensku priniesÈ.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Cuper. Nech sa nevypína pán poslanec.

Ján Cuper, poslanec HZDSJa som bol zapnut˘. ëakujem pek-ne. Pán premiér, nezaslúÏite si veº-mi tento titul, ale to nevadí, obãa-nia vám to aj tak spoãítajú. Otáz-ka bola náleÏitá, pretoÏe ja som savás p˘tal, preão ste vyzvali Slová-kov, aby nevolili Slovákov, ale abyvolili Maìarov? PretoÏe Maìari vtomto ‰táte jednoducho nevolia ni-kdy Slovákov a volia na etnickomprincípe, zakladajú politické stra-

ny na etnickom princípe, teda vyluãujú sa sami zo spoloãen-stva obãanov Slovenskej republiky a tvrdia, Ïe sú nieão iné.Preto som sa vás p˘tal, pán Dzurinda, pretoÏe vy ste vyzvalisvojich politick˘ch zástancov, aby podporili kandidátovMaìarskej koalície. Ale pravda je taká, Ïe to uÏ sú, to je vá‰jedin˘ a posledn˘ záchrann˘ pás, kto drÏí vládnu koalíciu, ajvás konkrétne, lebo inak by ste, zrejme, v nijakom prípade vlád-nuÈ na Slovensku uÏ nemohli. TakÏe, mali ste vyslaÈ pozitív-nej‰í signál, aby na Slovensku, v slovensk˘ch krajoch boli Ïu-pani alebo ak chcete predsedovia vy‰‰ích územn˘ch celkovSlováci a nie, aby nám znova vládli Maìari, ako po tisíc ro-kov. Tak˘to proletársky internacionalizmus, pán Dzurinda, stemohli pestovaÈ moÏno za komunizmu ako zväzácky funkcio-nár, moÏno nie. A aj toto va‰e vystúpenie je presne o tom...

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec, vበãas na poloÏenie otázky uplynul, pán pre-

miér.

Ján Cuper, poslanec HZDSTe‰ilo ma.

MikulበDzurinda, predseda vlády SRPán poslanec, je niekoºko vecí, ktoré môÏem tvrdiÈ s abso-

lútnou istotou a s absolútnou istotou môÏem vyhlásiÈ, Ïe vy

ma nikdy nemôÏete uraziÈ. (Hlasy v sále a potlesk.) To je pr-vá istota. Jednoducho to neprichádza do úvahy, to vo va‰ichmoÏnostiach nie je, ale to podstatné, ão chcem povedaÈ, (hla-sy zo sály) to podstatné, ão chcem povedaÈ, je skutoãnosÈ, ÏeSlovenská demokratická a kresÈanská únia odporúãa v druhomkole voliÈ kandidátov reprezentujúcich hodnoty politick˘chstrán, ktoré chcú, aby sa Slovensko dostalo do Európskej únie,do Severoatlantickej aliancie, ktorí chcú, aby Slovensko bo-lo definitívne ukotvené v bezpeãnom a prosperujúcom svete.Na‰e rozhodnutie, rozhodnutie Slovenskej demokratickej akresÈanskej únie je podporiÈ nielen pána Fehéra v Nitre, nie-len Kvardu v Trnave, ale rovnako pána poslanca Bauera v Ko-‰iciach, pretoÏe ide o reprezentantov politick˘ch strán, ktorépresadzujú hodnoty civilizaãné, ktoré si Ïelá presadzovaÈ dr-vivá väã‰ina obãanov Slovenskej republiky. Naopak, verejnévystúpenie pána poslanca Kozlíka v médiách, v relácii Sito vpondelok, nemohlo nikoho nechaÈ na pochybách o tom, Ïe nie-len Vladimír Meãiar, ale samotná politika Hnutia za demo-kratické Slovensko je politikou, ktorá bráni Slovensku zaãle-niÈ sa do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. (Pokriky v sále.) S takouto primitívnou ‰ovinistickou politi-kou...

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPokoj, páni poslanci!

MikulበDzurinda, predseda vlády SR...by Slovensko nikdy nemalo Ïiadnu ‰ancu. Ale je rozho-

dujúce, Ïe 80 % obãanov presne vie, kde je na‰a budúcnosÈ,...

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Cuper, prosím, nevykrikujte!

MikulበDzurinda, predseda vlády SR... kde je budúcnosÈ Slovenskej republiky a práve v mene

tejto budúcnosti bolo odporúãanie SDKÚ také, aké bolo.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRëakujem pánovi premiérovi. (Potlesk.) Pristúpime k od-

povediam ãlenov vlády, ktor˘m boli poloÏené pánmi poslan-cami otázky. Prv˘ v poradí, pán poslanec Bohunick˘. (Pokri-ky v sále.) PoloÏil pánovi ministrovi Romanovi Kováãovi tú-to otázku: V zdravotníckom zariadení Lehnice sa opäÈ poru‰ujezákon. âo s t˘m chcete, pán minister, robiÈ?

Roman Kováã, minister zdra-votníctva SRVáÏen˘ pán poslanec, od poslednejkontroly ministerstva zdravotníc-tva v odbornom lieãebnom ústave...

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredsedaNR SRProsím, aby ste sa upokojili uÏ ko-neãne, páni poslanci!

Roman Kováã, minister zdravotníctva SR... pre dolieãovanie chronick˘ch ochorení Lehnice, ktorá sa

uskutoãnila v dÀoch 17. 5. tohto roku aÏ 22. 6. v tomto rokuna ministerstve zdravotníctva neevidujeme Ïiadne nové po-danie, ktoré by sa t˘kalo tohto zdravotníctva. Preto otázka po-ru‰ovania zákona, je potrebné, aby sme dostali podanie, abysme mohli preveriÈ, poslaÈ tam kontrolné orgány, zistiÈ, ãi do-‰lo alebo nedo‰lo k poru‰ovaniu zákona.

Peter Bohunick˘, poslanec SDªPekne ìakujem, pán minister. Ja som otázku poloÏil z toho

dôvodu, Ïe som na základe mojej náv‰tevy, ãi uÏ v okrese Du-najská Streda, alebo priamo v obci Lehnice zistil naozaj via-ceré poru‰enia zákona. Jedno z najväã‰ích a tak˘ch, najv˘-

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

55

raznej‰ích, Ïiaº, ten podnet naozajzatiaº nie je, bolo to, Ïe z tohto za-riadenia boli od zamestnancov vy-braté finanãné prostriedky za od-vody do Sociálnej poisÈovne vov˘‰ke 3,2 milióna Sk a nikdy ne-boli do tejto poisÈovne odvedené.Podºa teraj‰ieho právneho stavu jetoto trestn˘ ãin, ãiÏe preto som po-vedal, Ïe je poru‰en˘ zákon. Ja ne-viem, ak˘m spôsobom a kto má v

tejto veci konaÈ. Viem, Ïe z niektor˘ch otázok, ão sa t˘ka So-ciálnej poisÈovne Dunajská Streda, sú uÏ urãité kroky, ktorézatiaº, vzhºadom na citlivosÈ situácie fondov a zdravotnícke-ho zariadenia, sa tak nejako zatiaº tolerujú, ale myslím si, Ïeje to jeden z ìal‰ích, jedna z ìal‰ích vecí, ktoré v tomto za-riadení, Ïiaº, boli poru‰ením zákona uÏ vtedy, keì tam bola tákontrola, pretoÏe to je e‰te za starého pána riaditeºa.

Roman Kováã, minister zdravotníctva SRVáÏen˘ pán poslanec, my veºmi ãasto kore‰pondujeme so

v‰etk˘mi orgánmi, ktoré sú na‰imi veriteºmi, a to nielen naúrovni nemocníc, ale ministerstvo kore‰ponduje, povedzme,s vodárÀami, elektrárÀami, ale rovnako aj s poboãkami So-ciálnej poisÈovne a hºadáme vzájomne prijateºné splátkové ka-lendáre a tak ìalej. Ja si myslím, Ïe pokiaº je podozrenie zospáchania trestného ãinu, ktokoºvek má právo podaÈ podnetna skúmanie na na‰ich kontroln˘ch orgánoch a pokiaº je prob-lém v Sociálnej poisÈovni, ja myslím, Ïe riaditeº a príslu‰népoboãky, keì sa obráti na nás, urãite vyrie‰ime ten problémtak, aby sme ho zniesli zo sveta.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRëakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím pána ministra

·imka, aby odpovedal na otázku, pardon pána ministra hos-podárstva, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hóku.Vláda Slovenskej republiky sºúbila kompenzáciu nákladov ob-ciam, ktoré vybudovali plynárenské zariadenia a previedlibez náhrady do vlastníctva ‰tátu. UmoÏÀuje to podºa vássúãasná legislatíva Slovenskej republiky?

ªubomír Harach, minister hos-podárstva SRRozsah investícií Slovenského ply-nárenského priemyslu, ‰. p. Brati-slava v plynofikácii regiónov akoinvestora, bol vzhºadom na mimo-riadnu investiãnú nároãnosÈ plo‰-nej plynofikácie limitovan˘ veº-kosÈou zdrojov pre oblasÈ investí-cií. Stavby rozvoja plo‰nej plyno-fikácie boli vzhºadom na poÏia-davky záväzn˘ch ekonomick˘ch

ukazovateºov financované jednak zo zdrojov Slovenskéhoplynárenského priemyslu a jednak z finanãn˘ch zdrojov do-tknut˘ch miest a obcí. Podºa plynárenského zákona ã. 67/1960Zb. o v˘robe, rozvode a vyuÏití vykurovacích plynov, plat-ného do 30. júna 1998, plynovodné prípojky vrátane príslu‰-n˘ch ãastí na verejn˘ rozvod plynu, zriadené in˘mi neÏ ply-nárensk˘mi podnikmi sa bezodplatne prevádzali do vlastníc-tva ‰tátu a správy plynárenského podniku. Po uvedenom ter-míne odvádzal Slovensk˘ plynárensk˘ priemysel, ‰. p. za pre-vedené plynárenské zariadenia daÀ z darovania. Prevodom pre-chádzala na plynárensk˘ podnik povinnosÈ udrÏiavaÈ a opra-vovaÈ plynárenské zariadenia na svoje náklady. SPP zo záko-na nemá povinnosÈ kompenzovaÈ náklady obciam na vybu-dovanie plynárensk˘ch zariadení. I napriek tomuto, to chcemzdôrazniÈ, i napriek uvedenému, vychádzajúc z poÏiadaviekzástupcov samosprávy, primátorov miest, starostov obcí, smehºadali moÏnosti rie‰enia v‰etk˘ch t˘chto Ïiadostí. Zo strany‰tátu, vlády, tu ide o, podºa mÀa celkom prirodzené gesto, kto-ré treba urobiÈ voãi obciam, nakoºko obcami vybudované ply-

nárenské zariadenia boli v zmysle platn˘ch právnych predpi-sov bezodplatne prevedené s nulovou zostatkovou hodnotoudo vlastníctva ‰tátu a správy ‰tátneho podniku, vtedy Slo-venského plynárenského priemyslu. Obce nemajú záujem ovrátenie t˘chto zariadení, ktoré by bolo nutné prevádzkovaÈa udrÏiavaÈ a ani to nie je logické, aby sa tak˘mto spôsobomnad sústavou rozvodnou, distribuãnou, aby sa rozdelilo ta-k˘mto spôsobom vlastníctvo. Ale definovali teda poÏiadavkukompenzácie svojich nákladov. Rokovaniami medzi zástup-cami samosprávy Slovenského plynárenského priemyslu akompetentn˘mi ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy, do‰lo vuplynulom období k dohode, Ïe z v˘nosov privatizácie Slo-venského plynárenského priemyslu sa bude obciam a mestámkompenzovaÈ tá ãasÈ investiãn˘ch nákladov, ktorú vybudova-li z vlastn˘ch prostriedkov. Tak˘to dohodnut˘ postup si v‰akÏiada novelizovaÈ zákon o prevode majetku ‰tátu na iné oso-by. Panie poslankyne, páni poslanci, ja musím len s ºútosÈoukon‰tatovaÈ a istú v˘ãitku adresovaÈ aj vám, Ïe ste zákon, kto-r˘ bolo treba odsúhlasiÈ vlastne v t˘chto dÀoch, Ïe tento zá-kon nebol schválen˘, ãím je celá táto operácia dlhodobo pri-pravovaná, jednoducho ohrozená, dnes ráno sa t˘m zaobera-la aj vláda Slovenskej republiky, pani ministerka Machová in-formovala o situácii ako predkladateºka tohto zákona, je sa-mozrejme, sme pripravení hºadaÈ aj iné právne kroky ak˘mspôsobom tento problém vyrie‰iÈ. Novela zákona musí byÈ uro-bená, aby mohli byÈ prostriedky z privatizácie Slovenskéhoplynárenského priemyslu vyuÏité v prospech obcí. Tu sa ne-malo pozeraÈ na to, ãi je niekto z koalície alebo z opozície,prostriedky idú starostom obcí bez ohºadu na politickú príslu‰-nosÈ, idú v prospech obãanov Slovenskej republiky. Ja bysom oãakával, viete, Ïe tak˘to zákon bude podporen˘ 150 hlas-mi poslaneckej snemovne.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPáni poslanci, prosím o pokoj, nevykrikujte na pána ministra.

ªubomír Harach, minister hospodárstva SROkrem toho, Slovensk˘ plynárensk˘ priemysel v rámci

svojich finanãn˘ch moÏností, i napriek problémom, ktorévznikli, z rastu cien, ropy a zemného plynu na svetov˘ch tr-hoch a prejavili sa veºmi negatívne záÈaÏovo v hospodáreníSPP, hºadal moÏnosti ak˘m spôsobom v rámci svojich pro-striedkov rie‰iÈ tieto, nazvem to pracovne pohºadávky obcí vo-ãi SPP. Boli kaÏd˘ rok vypracované splátkové kalendáre a po-dºa t˘chto splátkov˘ch kalendárov Slovensk˘ plynárensk˘priemysel, opakujem, v rámci moÏností, vracal alebo vyplá-cal prostriedky obciam. PoÏiadavky obcí sú presne kvantifi-kované, len pre va‰u informáciu je tento objem prostriedkovzhruba v rozsahu 4,6 mld. Sk. To je poloÏka, ktorú v krat‰omãasovom období nie je moÏné vyplatiÈ len z prostriedkov SPP,ale je moÏné a treba ju vyplatiÈ z prostriedkov privatizácie Slo-venského plynárenského priemyslu. Ja len pripomeniem, Ïev zákone, o ktorom ste rokovali a o ktorom ste hlasovali, stemali aj prehºad vyãíslenia majetku samosprávy, ktor˘ uÏ bolpreveden˘ do Slovenského plynárenského priemyslu v rokoch1991 aÏ 1998 a sumárne je uÏ tento objem prostriedkov viacako 4 mld. Sk. âiÏe, keì to spoãítate tak vidíte, Ïe je to ob-jem prostriedkov, na ktor˘ treba pouÏiÈ v˘nos z privatizácie.Uvítal by som preto, keby bolo moÏné napríklad formou buìposlaneckej iniciatívy alebo in˘m spôsobom sa k tejto prob-lematike vrátiÈ a s mojou prosbou ão najskôr tento zákonschváliÈ, aby sme mohli vyplatiÈ obciam pohºadávky, ktoré siuplatÀujú voãi Slovenskému plynárenskému priemyslu.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Hóka, chcete poloÏiÈ doplÀujúcu otázku?

László Hóka, poslanec SMKÁno. Pán minister, ja si uvedomujem závaÏnosÈ vzniknutej

situácie, ale chcem vás ubezpeãiÈ, pán kolega Cuper, ja vásveºmi rád poãúvam, ale nie teraz. Pán minister, ja si uvedo-mujem závaÏnosÈ vzniknutej situácie, ubezpeãujem vás, Ïe tak

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

56

isto ako v pôvodnej vládnej nove-le, mali sme iniciatívu ako poslanciv˘boru pre hospodárstvo, priva-tizáciu a podnikanie, lebo § 28 sado vládneho návrhu dostal vìakainiciatíve poslancov ná‰ho v˘boru.Pôvodn˘ návrh to neobsahoval,ãiÏe preto vás chcem upozorniÈ, Ïenielen poslanci majú záujem, ale vkaÏdom prípade máme v‰etci záu-jem, aby sme plnili vládny prísºubZMOS-u.

13. decembra 2001

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPáni poslanci, pristúpime najskôr k odpovediam, ktoré bo-

li poloÏené pánovi premiérovi, za ktorého bude odpovedaÈ pánpodpredseda vlády, 15 minút máme vyhraden˘ch na tieto od-povede, preto dúfame, Ïe do tohto limitu sa dostavia v‰etciostatní ãlenovia vlády. Prvú z poloÏen˘ch a vyÏrebovan˘chotázok poloÏil pánovi predsedovi pán poslanec Delinga, kto-r˘ sa p˘ta predsedu vlády: „UÏ minimálne 7 rokov v zahra-niãí prezentujete ‰pinavosti na HZDS- ªudová strana. E‰te vásto baví? Veì vy ste najnedôveryhodnej‰í politik na Sloven-sku. Va‰ej SDKÚ neustále klesajú preferencie. To si naozajmyslíte, Ïe v Bruseli a vo Washingtone ãakajú len na va‰e sprá-vy, Ïe nepoznajú objektívnu situáciu u nás?“

Ivan Miklo‰, podpredseda vlá-dy SRDovoºte, aby som vás oboznámil sodpoveìou predsedu vlády napredloÏenú otázku. VáÏen˘ pán po-slanec, HZDS nik nemusí ‰piniÈ,HZDS sa za‰pinilo samo. (Po-tlesk.) Problém HZDS nie je v tom,Ïe sa o Àom verejne hovorí, prob-lém HZDS je, Ïe to, ão sa o Àom,o vás hovorí, je pravdivé. Vedia toobãania unás, rovnako to vedia eu-

rópski politici v Bruseli, vie o tom cel˘ svet. V poslednom ãa-se si v‰ak HZDS veºmi, veºmi Ïelá, aby sa na túto pravdu za-budlo. PovaÏujem za vec zodpovednosti voãi tejto krajine ne-dopustiÈ, aby sa HZDS darilo uplatniÈ taktiku vlka, ktor˘ saprezliekol do koÏe baránka. Dejiny nás varujú. Tie národy, kto-ré zabudli na svoju históriu, sú odkázané si ju zopakovaÈ. Pre-to sa slu‰ní ºudia nemôÏu mlãky prizeraÈ k tomuto mimiky.Pozrite sa do zrkadla, váÏení. Ak je vám to ÈaÏko, prosím, po-môÏem vám niekoºk˘mi va‰imi vlastn˘mi v˘rokmi. Poãas par-lamentnej rozpravy dÀa vystupovali poslanci HZDS veºmi ak-tívne. Jasne ste vyjadrovali negatívne postoje k operácii NA-TO na Balkáne, aj k aliancii ako takej. Niã z toho, ão vtedyzaznelo, nik z vás neoºutoval, ani neodvolal. A boli to naozajzaujímavé v˘roky. Napríklad pani poslankyÀa Belohorská po-vedala, citujem: „VáÏení páni kolegovia, ak sa hovorilo otom, za akú cenu máme ísÈ do NATO a vyjadrovali sme na‰eekonomické parametre, ktoré pravdepodobne budeme musieÈsplniÈ, chcem sa vás teda op˘taÈ, za akú cenu tam chcete ísÈ.V ãom budeme maÈ namoãené paprãe, v akej krvi.“ Pán po-slanec Húska na adresu NATO uviedol, citujem: „Prosto vy-stupujeme proti jastrabom v USA, aj v NATO a sme za to, abysa uprednostnili názory t˘ch, ktor˘ch oni sami naz˘vajú ho-lubicami.“ Apokraãoval, citujem: „Ale chcem povedaÈ, Ïe prenás je to najdôleÏitej‰ie z t˘ch dôvodov, Ïe cez Rambouiletpresadzuje NATO v podstate kontraband záväznej územnej se-parácie, dovolenie separovaÈ územia od suverénnych ‰tátov adovolenie ohrozovaÈ integritu území. Priatelia, ak si toto ne-uvedomujeme, tak potom nevieme, o ãom hovoríme. Je to na-ozaj váÏne.“ Poslanec Roman Hofbauer uviedol, citujem:„ZdôvodÀovanie vojnového konfliktu v Juhoslovanskej zvä-zovej republike bolo medzinárodn˘m spoloãenstvom NATO

uvádzané ako ochrana ºudsk˘ch práv v Juhoslávii. NuÏ tak,kto tomu verí, nech verí, Ïe leteck˘m a raketov˘m bombar-dovaním je moÏné v niektorej krajine chrániÈ ºudské práva.“Ako je teda tak˘to názor zluãiteºn˘ s dne‰nou podporou NA-TO? Ako inak to nazvaÈ, neÏ farizejstvom? HZDS kritizova-lo a napádalo politiku NATO a Spojené ‰táty v období, keìtáto politika potrebovala a mala podporu demokratick˘ch síl.HZDS a jeho predstavitelia napádali a osoãovali NATO krát-ko po tom, ão znemoÏnili vstup Slovenska do aliancie a ne-bolo jasné ãi a kedy sa bude NATO opäÈ roz‰irovaÈ. Keì pred-stavitelia HZDS pochopili, Ïe vìaka politike súãasnej vládymá Slovensko ‰ancu dostaÈ pozvanie v roku 2002 a Ïe totooceÀuje a podporuje väã‰ina obyvateºov, zaãali sa verbálne hlá-siÈ a podporovaÈ vstup do NATO. Vypovedá to o tom, akú tvármá HZDS v tomto volebnom období, keì je v opozícii, aleºudia nezabúdajú na to, ako HZDS zneuÏívalo svoju moc, keìbolo vo vláde. Nik nepoãul, Ïe by ste sa di‰tancovali od pa-mätnej noci 4. novembra, Ïe by ste oºutovali privatizaãné pre-hmaty. Nik neoºutoval hanebnú amnestiu za e‰te hanebnej‰ízloãin zavleãenia prezidentovho syna. Nik sa za tento skutokneospravedlnil. O akom oãierÀovaní teda hovoríte? UvaÏujú-ci ºudia v tejto krajine vedia, ak˘ to bol pocit priznaÈ sa za va‰ejvlády v zahraniãí k slovenskému pôvodu, keì tu demar‰e bo-li na dennom poriadku. A vedia, Ïe dnes sa v‰ade na svete kSlovensku môÏu hlásiÈ so vzt˘ãenou hlavou.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Delinga chce poloÏiÈ doplÀujúcu otázku.

Pavol Delinga, poslanec HZDSTo ão ste preãítali, pán podpred-seda, za to sa skutoãne môÏe han-biÈ len ten, kto to zostavil a písal.Ato má asi takú cenu ako to, ão po-viem teraz ja, Ïe pán Dzurinda jevysok˘ blondín s kuãerav˘mi si-v˘mi vlasmi a e‰te aj holohlav˘.Niã viac k tomu nemôÏem dodaÈ.Áno? A preto je ‰koda poloÏiÈ do-plÀujúcu otázku.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRDruhú v poradí vyÏrebovan˘ch otázok poloÏil pánovi pre-

miérovi pán poslanec Klemens, ktor˘ sa p˘ta. Konãí sa rok2001. Skúste ho zbilancovaÈ, pán podpredseda vlády.

Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SRSom veºmi rád, Ïe sa ma p˘tate na bilanciu prvého roka no-

vého milénia. Rok 2001 je mimoriadne dôleÏit˘m rokom preSlovensko a je skutoãne obzvlá‰È vhodn˘m na bilancovanie.Rok 2001 veºa vecí zmenil. Vláda aj parlament majú za se-bou v˘znamné v˘sledky, ão je v‰ak ìaleko dôleÏitej‰ie je sku-toãnosÈ, Ïe dôsledky politick˘ch rozhodnutí a prijat˘ch zmiensa priaznivo prejavili aj v na‰ej spoloãnosti. Do nového rokasom vstupoval s jasn˘mi prioritami. Zintenzívnenie procesueuroatlantickej integrácie, ìal‰ia stabilizácia ekonomiky azr˘chºovanie jej rastu, zlep‰ovanie podnikateºsk˘ch podmie-nok a rast Ïivotnej úrovne. Na tomto fóre nemusím nejako oso-bitne zdôrazÀovaÈ nበpokrok v negociaãnom procese. Tentot˘ÏdeÀ sme uzavreli 21. kapitolu európskej legislatívy. Sme vposlednej tretine rokovaní a za poloviãn˘ ãas sme dosiahli úro-veÀ krajín Visegrádskej ‰tvorky. Na vãeraj‰om rokovaní vlá-dy sme dôkladne prebrali hodnotiacu správu Európskej ko-misie. Bola historicky najpozitívnej‰ia, ale obsahovala nie-koºko v˘hrad, ktoré musíme rie‰iÈ. Do konca budúceho rokachceme prijaÈ kompletné akty, preto aj vzhºadom na volebn˘rok bude potrebné akcelerovaÈ legislatívny proces. Vãeraj‰ieuznesenie je cestou k naplneniu záväzkov zo strany vlády.Verím, Ïe zákonodarn˘ zbor sa tieÏ zodpovedne zhostí svojejúlohy a prerokuje vládne návrhy tak, aby sme na Silvestra bu-dúceho roka mohli osláviÈ uzatvorenie v‰etk˘ch kapitol. Tak-povediac, veºk˘mi míºnikmi na ceste do Európskej únie boli

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

57

v roku 2001 novela ústavy, ako aj sústava zákonov súvisia-cich s práve spustenou reformou verejnej správy. Vytvorenieregionálnej správy otvorilo obãanom ìal‰iu bránu do správyvecí verejn˘ch. Aplikácia princípu subsidiarity posilÀuje de-mokratické princípy a z praktického hºadiska prinesie vyso-ko efektívne nástroje na ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov zo‰trukturálnych fondov Európskej únie v kombinácii so záko-nom o regionálnom rozvoji, ktor˘ bol v tomto roku schvále-n˘ v tomto pléne, bude moÏné a zároveÀ nevyhnutné vytvo-riÈ komplexn˘ prístup v regionálnej politike v záujme zniÏo-vania rozdielov medzi priemyseln˘mi a obchodn˘mi centra-mi a vidiekom. âo sa t˘ka ná‰ho vstupu do NATO, situáciaje podobná. Vìaka mimoriadnej diplomatickej aktivite via-cer˘ch a‰pirujúcich krajín sa nám podarilo otvoriÈ diskusiu obudúcom roz‰írení. Dnes je zrejmé, Ïe Slovensko je favori-tom, Ïe nበvstup do NATO je závisl˘ od záruk politickej stability. Popri zahraniãnopolitick˘ch prioritách som tentorok povaÏoval za kºúãové udrÏaÈ ekonomickú stabilitu azr˘chºovaÈ hospodársky rast v na‰ej krajine. Kvalitu ekono-mickej stabilizácie pred niekoºk˘mi dÀami a t˘ÏdÀami oceni-li renomované svetové agentúry, keì Slovensko preradili doinvestiãného pásma a zásadne tak zv˘‰ili rating na‰ej krajinya jej obraz v oãiach potenciálnych investorov. Máme zákon opodpore na zriadení priemyseln˘ch parkov. Zákon o inves-tiãn˘ch stimuloch, zníÏili sme dane. Tohtoroãné opatrenia voblasti zlep‰ovania podnikateºského prostredia prinesú v stred-nodobom horizonte nielen rast produkcie, ale najmä novéefektívne pracovné miesta. S ekonomick˘mi otázkami úzkosúvisí aj Ïivotná úroveÀ obyvateºov. Vo viacer˘ch svojich vy-stúpeniach som vyjadril obdiv a vìaku za to, Ïe obãaniazná‰ajú dôsledky stabilizaãn˘ch opatrení, ktoré vìaka katas-trofálnemu stavu ekonomiky na konci roka 1998 znamenalipre mnoh˘ch obyvateºov doãasné spomalenie rastu Ïivotnejúrovne alebo aj jej zníÏenie. UÏ aj koniec minulého storoãia,teda minulého roka, ale najmä rok 2001 priniesol prelom. Vdôsledku septembrov˘ch útokov na svetové obchodné centrumdo‰lo k miernej celosvetovej recesii, ktorá sa ãiastoãne pre-javila aj na Slovensku, ale ‰tatistické údaje jasne hovoria oraste priemyselnej produkcie. V októbri dosiahol priemysel-nej produkcie na Slovensku 3 %, ão je popri 1,1-percentnomraste v âeskej republike a 0,6 %-percentnom raste v Poºsku,ãi dokonca oproti poklesu v Maìarsku o 3,7 %, skutoãne po-v‰imnutia hodné. Podºa hodnotení Slovenskej ratingovej agen-túry uÏ sedem mesiacov kontinuálne stúpa ekonomická silaobãanov a analytici oãakávajú jej ìal‰í nárast. Stúpa aj spo-treba domácností, ão sú neklamné dôkazy stúpajúcich príjmovobãanov. Reálna hodnota príjmu ãlenov domácností vzrástlav II. ‰tvrÈroku 2001 oproti predchádzajúcemu roku aÏ o 4,5bodu. Reálne mzdy v podnikateºskej sfére vzrástli o vy‰e 3 %. Dobre je na tom celkovo priemysel, priãom napr. v sek-tore telekomunikácií stúpli reálne mzdy o takmer 13 %. Nej-de o Ïiadnu hru s ãíslami ani o ekonomické zázraky, ale o pri-rodzen˘ v˘voj ekonomiky s jasn˘mi trendmi, o ktor˘ch somhovoril uÏ na zaãiatku roka. Rok 2001 teda priniesol veºa dob-r˘ch zmien. Slovensko si zlep‰ilo medzinárodné postaveniea posilnilo demokraciu aj vnútri svojich hraníc. Zriaìuje sasúdna rada, od budúceho roka budeme maÈ verejného ochran-cu práv. Modern˘ zákon o ‰tátnej sluÏbe a verejnej sluÏbe, no-v˘ Zákonník práce a mnoho ìal‰ích opatrení na zlep‰enie práv-neho rámca, ako aj kaÏdodenného Ïivota obãanov na‰ej kra-jiny. Po novom roku môj kabinet bude na 34. km vládnehomaratónu. Podºa môjho názoru práve dokonãen˘ch 10 km vroku 2001 bolo pre priaznivú budúcnosÈ Slovenska v˘znam-n˘ch a pozitívnych.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRëal‰í v poradí sa p˘ta pán poslanec Hofbauer pána premiéra

túto otázku. „Je pravdou, Ïe máte zdravotné problémy?“ Pánpodpredseda vlády. Nie vy, ale pán premiér.

Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SRVáÏen˘ pán poslanec, va‰ej pozornosti dozaista, ale nedo-

patrením uniklo, Ïe zaãiatkom novembra tohto roku sa v NewYorku konal tradiãn˘ maratón aktuálne venovan˘ pamiatkeobeti teroristického útoku z 11. novembra. Maratón som za-behol s ãasom 3 hodiny 42 minút a 30 sekúnd. Odkazuje pred-seda vlády.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRPán poslanec Hofbauer, chcete sa op˘taÈ ìal‰iu doplÀujú-

cu otázku? Nech sa páãi.

Roman Hofbauer, poslanecHZDSPredseda vlády Dzurinda ako ob-vykle odpovedá na to, na ão sa honikto nep˘ta. Nep˘tal som sa ho najeho maratón, ale na jeho zdravot-n˘ stav, pretoÏe jeho vystúpenia v·trasburgu a v Bruseli a predo-v‰etk˘m pred Georgom Robertso-nom nedokumentovali jeho dobrúpsychickú a telesnú kondíciu, ale-bo rozprával hlúposti, ão je

príznaãné. Vyjadruje sa, Ïe HZDS disponuje parametrami na-cionalizmu a ‰ovinizmu. Tak ja by som rád pouãil pána pre-miéra, pretoÏe bezpochyby to nevie, ão je to nacionalizmus.Je to politika sledujúca záujmy celého národa bojujúca proticudzej nadvláde, proti centralistickej moci, proti cudzej mo-ci voãi vlastnému národu, ‰tátu a krajiny. TakÏe toºko k pá-novi predsedovi vlády, ktor˘ to nevie a pouÏíva to na ne-správnom mieste a toto pripisuje Hnutiu za demokratické Slo-vensko, tak je to pozitívny jav, najväã‰ími nacionalistami súobãania USA, Nemecka, Francúzska. Tam sa to volá patrio-tizmus. âo sa t˘ka ‰ovinizmu, pánovi predsedovi vlády dá-vam pripomienku, Ïe ide o jednostrannú politiku upredno-stÀujúcu záujmy vlastného národa na úkor iného národa a hlá-sajúcu nenávisÈ voãi in˘m národom. Tak toto sú parametre,ktoré mi HZDS nedisponovalo, nedisponuje, disponovaÈ ni-kdy nebude. Ak by pán premiér hodlal hºadaÈ takéto parametrevo svojej vláde, nájde to spoºahlivo v Strane maìarskej koa-lície a v jej politick˘ch príslu‰níkoch, ktorí takéto kroky a ta-kéto tendencie dokumentujú na kaÏdom kroku. E‰te doplÀu-júce otázky? Pán Miklo‰, buìte aspoÀ tak slu‰n˘ a neotáãaj-te sa mi zadkom. Ak pán predseda vlády, trpí na ãrevné ÈaÏ-kosti, alebo ÈaÏkosti zaÏívacieho traktu, tak mu poraìte nechpouÏíva záchod a v˘levku na Slovensku a nech nechodí Slo-vensko a HZDS ogrciavaÈ a o‰piÀovaÈ fekáliami do Bruselua do ·trasburgu. Je to zbytoãné.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda NR SRVበãas na poloÏenie otázky uplynul. Nech sa páãi, pán pod-

predseda vlády.

Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SRVáÏen˘ pán poslanec, môÏem vás ubezpeãiÈ, Ïe z hºadiska

môjho pozorovania je zdravotn˘ stav predsedu vlády aj po fy-zickej stránke aj po psychickej stránke veºmi dobr˘, takÏe mys-lím, Ïe t˘m je va‰a otázka úplne jasne a jednoznaãne zodpo-vedaná. âo sa t˘ka problémov s imidÏom va‰ej strany v za-hraniãí, pretoÏe o tom ste v doplÀujúcej otázke hovorili. Fak-tom je, Ïe je ÈaÏké hnevaÈ sa na zrkadlo, keì mám kriv˘ nos.Faktom je, Ïe väã‰ina vyspel˘ch krajín má na Slovensku svo-je veºvyslanectvá, svojich veºvyslancov, odborné aparáty, kto-ré analyzujú situáciu a celkom urãite vidia situáciu objektív-ne.

Pavol Hru‰ovsk˘, podpredseda vlády Pán podpredseda, ãas na odpovede premiérovi vlády vypr‰al.

58

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

27. 11. 2001

Návrh na voºbu poslanca Národnej rady Slovenskej republi-ky za ãlena v˘boru Národnej rady Slovenskej republiky

Uviedol: Jozef Miga‰, predseda NR SRNR SR zvolila poslanca ªudovíta Macháãka (nezávisl˘) za

ãlena v˘boru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-kanie

Návrh na schválenie vytvorenia poslaneckého klubuUviedol: ·tefan ZelníkReãníci v rozprave: Franti‰ek Miklo‰koNR SR schválila návrh na vytvorenie Klubu poslancov za

Pravú Slovenskú národnú stranu

28. 11. 2001

Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom ná-vrhu zákona o zv˘‰ení v˘sluhov˘ch príspevkov a v˘sluhov˘chdôchodkov zo sociálneho zabezpeãenia vojakov v roku 2001

Uviedol: Jozef Stank, minister obrany SRSpravodajca: Pavol KanisHlasovanie odloÏené

Zákon z 26. októbra 2001, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Ná-rodnej rady Slovenskej republiky ã. 39/1993 Z.z. o Najvy‰‰omkontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona ã.458/2000 Z.z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky ã.303/1995 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách v znení neskor‰íchpredpisov, vráten˘ prezidentom Slovenskej republiky na opä-tovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky –druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Vladimír MaÀkaReãníci v rozprave: Milan Benkovsk˘Hlasovanie: odloÏené

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení zákon Národnej radySlovenskej republiky ã. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v zne-ní neskor‰ích predpisov – druhé ãítanie

Uviedol: Peter Magva‰i, minister práce, sociálnych vecí arodiny

Spravodajca: ·tefan RusnákReãníci v rozprave: ªubomír Dzurák, Marian Mesiarik, Vi-

liam Sopko, ªubomír Andrassy, ·tefan RusnákHlasovanie: odloÏené

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky VladimíraPalka na vydanie zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.73/1998 Z.z. o ‰tátnej sluÏbe príslu‰níkov Policajného zboru,Slovenskej informaãnej sluÏby, Zboru väzenskej a justiãnejstráÏe Slovenskej republiky a Îelezniãnej polície v znení ne-skor‰ích predpisov – druhé ãítanie

Uviedol: Vladimír PalkoSpravodajca: Ján Lango‰Reãníci v rozprave: Gustáv Krajãi

Vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a ozmene a doplnení niektor˘ch zákonov – druhé ãítanie

Uviedol: Ján âarnogursk˘, minister spravodlivosti SRSpravodajca: Peter KresákReãníci v rozprave: Peter BrÀák, Ivan Ga‰paroviã, Katarí-

na Tóthová, ·tefan Harabin, predseda Najvy‰‰ieho súdu SR

Vládny návrh zákona o verejnom ochrancovi práv – druhé ãí-tanie

Uviedol: ªubomír Foga‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: László NagyReãníci v rozprave: Jozef TuchyÀa, Peter Osusk˘, Ivan

Ga‰paroviã, Anton Hoffman, László Nagy

29. 11. 2001

Vládny návrh zákona o zv˘‰ení v˘sluhov˘ch príspevkov av˘sluhov˘ch dôchodkov zo sociálneho zabezpeãenia vojakovv roku 2001 – prvé ãítanie

Uviedol: Jozef Stank, minister obrany SRSpravodajca: Pavol KanisReãníci v rozprave: Marian Mesiarik, Imrich Andrejãák, Jo-

zef TuchyÀaNR SR návrh zákona schválila

Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom ná-vrhu zákona o zv˘‰ení v˘sluhov˘ch príspevkov a v˘sluhov˘chdôchodkov zo sociálneho zabezpeãenia vojakov v roku 2001

Uviedol: Jozef Stank, minister vnútra SRSpravodajca: Pavol KanisReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh schválila

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky JozefaKalmana na vydanie zákona o Slovenskom ºudovom umelec-kom kolektíve – tretie ãítanie

Spravodajca: Pavol ·tevãekReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona neschválila

Vládny návrh zákona o ‰tátnej ‰tatistike – druhé a tretie ãíta-nie

Spravodajca: József KvardaReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.380/1997 Z.z. o peÀaÏn˘ch náleÏitostiach vojakov – druhé atretie ãítanie

Spravodajca: Jozef TuchyÀaReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplneníniektor˘ch zákonov – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Pavol ProkopoviãReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 254/1994 Z.z. o ·tátnom fondelikvidácie jadrovoenergetick˘ch zariadení a nakladania s vy-horen˘m jadrov˘m palivom a rádioaktívnymi odpadmi v zne-ní zákona ã. 78/2000 Z.z. a ktor˘m sa mení a dopæÀa zákonSlovenskej národnej rady ã. 544/1990 Zb. o miestnych po-platkoch v znení neskor‰ích predpisov – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Ján RusnákReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.44/1988 Zb. o ochrane a vyuÏití nerastného bohatstva (ban-sk˘ zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady ã.

Z ROKOVANIA 53. SCHÔDZE

Národnej rady SR

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

59

498/1991 Zb. – druhé a tretie ãítanieSpravodajca: Ján RusnákReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.55/1997 Z.z. o ochrann˘ch známkach – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Pavol ProkopoviãReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Zoznam zdravotníckych zariadení zahrnut˘ch do 2. etapy pri-vatizácie a zoznam zdravotníckych zariadení nezahrnut˘ch do2. etapy privatizácie

Spravodajca: Jana Halu‰kováNR SR schválila uznesenie

Zákon z 26. októbra 2001, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Ná-rodnej rady Slovenskej republiky ã. 39/1993 Z.z. o Najvy‰‰omkontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona ã.458/2000 Z.z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky ã.303/1995 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách v znení neskor‰íchpredpisov, vráten˘ prezidentom Slovenskej republiky na opä-tovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky –druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Vladimír MaÀkaReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR schválila zákon

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení zákon Národnej radySlovenskej republiky ã. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v zne-ní neskor‰ích predpisov – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: ·tefan RusnákReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky VladimíraPalka na vydanie zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.73/1998 Z.z. o ‰tátnej sluÏbe príslu‰níkov Policajného zboru,Slovenskej informaãnej sluÏby, Zboru väzenskej a justiãnejstráÏe Slovenskej republiky a Îelezniãnej polície v znení ne-skor‰ích predpisov – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Ján Lango‰Reãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a ozmene a doplnení niektor˘ch zákonov – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Peter KresákReãníci v rozprave: bez rozpravyNR SR návrh zákona schválila

Informácia o príãinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky,a. s. a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej ban-ky Slovenska od r. 1998 po nútenú správu na zabezpeãenieochrany vkladov a riadneho fungovania banky

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRReãníci v rozprave: Jirko Malchárek, Pavol HamÏík, Viliam

Oberhauser, Jozef Proke‰, Sergej Kozlík, Augustín MariánHúska

30. 11. 2001

Informácia o príãinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky,a. s. a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej ban-ky Slovenska od r. 1998 po nútenú správu na zabezpeãenieochrany vkladov a riadneho fungovania banky

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRReãníci v rozprave: Peter Tatár, László Gyurovszky, gu-

vernér NBS Marián Jusko, podpredseda vlády SR Ivan Miklo‰,ministerka financií SR Brigita Schmögnerová

Hlasovanie: odloÏené

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-

ky na vydanie zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.138/1992 Zb. o autorizovan˘ch architektoch a autorizovan˘chstavebn˘ch inÏinieroch v znení zákona ã. 236/2000 Z.z., zá-kon ã. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom po-riadku (stavebn˘ zákon) v znení zákona ã. 237/2000 Z.z. a zá-kon ã. 455/1991 Zb. o Ïivnostenskom podnikaní (Ïivnostensk˘zákon) v znení neskor‰ích predpisov – druhé ãítanie

Uviedol: Stanislav Barto‰Spravodajca: Július Binder Reãníci v rozprave: Mária Sabolová, Jozef KuÏma, Stani-

slav Barto‰, Milan TopoliHlasovanie: odloÏené

4. 12. 2001

Zákon z 3. októbra 2001 o investiãn˘ch stimuloch a o zmenea doplnení niektor˘ch zákonov, vráten˘ prezidentom Sloven-skej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radouSlovenskej republiky – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Pavol Prokopoviã NR SR návrh schválila

Zákon zo 6. novembra 2001, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákonã. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ‰tátu na inéosoby v znení neskor‰ích predpisov, vráten˘ prezidentom Slo-venskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radouSlovenskej republiky – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Jaroslav VolfNR SR návrh zákona neschválila – nebola za nadpoloviã-

ná väã‰ina poslancov

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-ky na vydanie zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 289/1995 Z.z. o dani z pridanejhodnoty v znení neskor‰ích predpisov – druhé ãítanie

Uviedol: ªubomír AndrassySpravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR návrh zákona schválila

Zákon z 9. novembra 2001, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákonã. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskor‰ích pred-pisov a ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Slovenskej národnejrady ã. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej ãinnosti (Notár-sky poriadok) v znení neskor‰ích predpisov, vráten˘ prezi-dentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Ná-rodnou radou Slovenskej republiky – druhé a tretie ãítanie

Spravodajca: Pál FarkasNR SR návrh zákona schválila

Informácia o príãinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky,a. s. a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej ban-ky Slovenska od r. 1998 po nútenú správu na zabezpeãenieochrany vkladov a riadneho fungovania banky

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financiíNR SR schválila uznesenie

Vládny návrh zákona o verejnom ochrancovi práv – druhé atretie ãítanie

Uviedol: ªubomír Foga‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: László NagyNR SR návrh zákona schválila

Správa o plnení ‰tátneho rozpoãtu Slovenskej republiky za I.– III. ‰tvrÈrok 2001

Uviedol: Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Pál FarkasHlasovanie odloÏené

5. 12. 2001

Vládny návrh zákona o ‰tátnom rozpoãte na rok 2002 – dru-hé a tretie ãítanieStanovisko Najvy‰‰ieho kontrolného úradu SR k návrhu ‰tát-neho rozpoãtu Slovenskej republiky na rok 2002

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

60

Uviedli: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SR, Jo-zef Stahl, predseda Najvy‰‰ieho kontrolného úradu SR

Spravodajca: Pál FarkasHlasovanie odloÏené

6. 12. 2001

Vládny návrh zákona o ‰tátnom rozpoãte na rok 2002 – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedol: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Pál FarkasRozprava pokraãovala

Vládny návrh zákona o zru‰ení niektor˘ch ‰tátnych fondov, oniektor˘ch opatreniach súvisiacich s ich zru‰ením a o zmenea doplnení niektor˘ch zákonov – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Ferdinand PetrákNR SR návrh zákona schválila

7. 12. 2001

Vládny návrh zákona o ‰tátnom rozpoãte na rok 2002 – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Pál Farkas Rozprava pokraãovala

11. 12. 2001

Vládny návrh zákona o dohºade nad finanãn˘m trhom a o zme-ne a doplnení niektor˘ch zákonov – druhé a tretie ãítanie

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Vladimír MaÀkaNR SR schválila návrh zákona ako celok

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústav-ného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o po-stavení jeho sudcov v znení neskor‰ích predpisov – prvé ãíta-nie

Uviedol: Ján âarnogursk˘, minister spravodlivosti SRSpravodajca: Ladislav OroszNR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Návrh V̆ boru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-hospodárstvo na vydanie zákona, ktor˘m sa mení zákon ã.239/2001 Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov – prvéãítanie

Uviedol: Pavol HajdúkSpravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-ky na vydanie zákona, ktor˘m sa menia a dopæÀajú zákon Ná-rodnej rady Slovenskej republiky ã. 350/1996 Z.z. o rokova-com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení ne-skor‰ích predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republi-ky ã. 16/1993 Z.z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej repub-liky v znení zákona ã. 312/2001 Z.z. a zákon Národnej radySlovenskej republiky ã. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskor‰ích predpisov – prvé ãítanie

Uviedol: Pál FarkasSpravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona o organizácii ústrednej ‰tátnej správy –druhé ãítanie

Uviedol: ªubomír Foga‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Vladimír Faiã

Správa o plnení ‰tátneho rozpoãtu Slovenskej republiky za I.– III. ‰tvrÈrok 2001

Uviedol: Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Pál FarkasNR SR schválila uznesenie

Vládny návrh zákona o poisÈovníctve – prvé ãítanieUviedol: Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SR Spravodajca: Ferdinand PetrákNR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.150/2001 Z.z. o daÀov˘ch orgánoch a ktor˘m sa mení a do-pæÀa zákon ã. 440/2000 Z.z. o správach finanãnej kontroly aktor˘m sa menia a dopæÀajú niektoré ìal‰ie zákony – prvé ãí-tanie

Uviedol: Ivan Miklo‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Vladimír MaÀkaNR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona o ‰tátnom rozpoãte na rok 2002 – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Pál FarkasRokovanie o návrhu zákona pokraãovalo

12. 12. 2001

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.386/1997 Z.z. o ìal‰om vzdelávaní a o zmene zákona Národ-nej rady Slovenskej republiky ã. 387/1996 Z.z. o zamestnanostiv znení zákona ã. 70/1997 Z.z. – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Milan Ftáãnik, minister ‰kolstva SRSpravodajca: Peter Osusk˘NR SR schválila návrh zákona ako celok

Vládny návrh zákona o vysok˘ch ‰kolách a o zmene a dopl-není niektor˘ch zákonov – prvé ãítanie

Uviedol: Milan Ftáãnik, minister ‰kolstva SRSpravodajca: ·tefan ·lachta

Návrh na uznesenie NR SR k Ïiadosti prednostu Krajského úra-du v Bratislave o umiestnenie orgánov a sídla Bratislavskéhosamosprávneho kraja v budove Kongresového centra NR SRna Îupnom námestí 12 v Bratislave a k Ïiadosti primátora hlav-ného mesta SR Bratislava o prevode budovy Kongresovéhocentra NR SR na Îupnom námestí 12 v Bratislave do vlast-níctva Vy‰‰ieho územného celku

NR SR schválila uznesenie

Vládny návrh zákona o organizácii ústrednej ‰tátnej správy –druhé a tretie ãítanie

Uviedol: ªubomír Foga‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Vladimír FaiãNR SR schválila návrh zákona ako celok

Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom ná-vrhu zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnej radySlovenskej republiky ã. 312/1993 Z.z. o spotrebnej dani z ta-baku a tabakov˘ch v˘robkov v znení neskor‰ích predpisov aktor˘m sa mení zákon ã. 238/2001 Z.z. Coln˘ zákon

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SR Spravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR vyslovila súhlas s návrhom

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 312/1993 Z.z. o spotrebnej daniz tabaku a tabakov˘ch v˘robkov v znení neskor‰ích predpisova ktor˘m sa mení zákon ã. 238/2001 Z.z. Coln˘ zákon – prvéãítanie

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona o pobyte cudzincov a o zmene a dopl-není niektor˘ch zákonov –druhé ãítanie

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

61

Uviedol: Ivan ·imko, minister vnútra SRSpravodajca: Pavol Kanis

13. 12. 2001

Vládny návrh zákona o ‰tátnom rozpoãte na rok 2002 – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Pál FarkasNR SR schválila návrh zákona

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 312/1993 Z.z. o spotrebnej daniz tabaku a tabakov˘ch v˘robkov v znení neskor‰ích predpisova ktor˘m sa mení zákon ã. 238/2001 Z.z. Coln˘ zákon – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedla: Brigita Schmögnerová, ministerka financií SRSpravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR schválila návrh zákona ako celok

Vládny návrh zákona o vysok˘ch ‰kolách a o zmene a dopl-není niektor˘ch zákonov – prvé ãítanie

Uviedol: Milan Ftáãnik, minister ‰kolstva SRSpravodajca: ·tefan ·lachtaNR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona o pobyte cudzincov a o zmene a dopl-není niektor˘ch zákonov – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Ivan ·imko, minister vnútra SRSpravodajca: Pavol KanisNR SR schválila návrh zákona ako celok

14. 12. 2001

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa ustanovujú podmienky vy-dávania aproximaãn˘ch nariadení vlády Slovenskej republi-ky – druhé ãítanie

Uviedol: ªubomír Foga‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Ladislav OroszHlasovanie odloÏené

Návrh rozpoãtu Exportno-importnej banky Slovenskej repub-liky na rok 2002

Uviedol: ªudomír ·lahor, guvernér Exportno-importnejbanky SR

Spravodajca: Milan Benkovsk˘Hlasovanie odloÏené

17. 12. 2001

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej re-publiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizáciepráce o noãnej práci Ïien zamestnávan˘ch v priemysle (revi-dovan˘ v roku 1948) ã. 89 z roku 1948 Slovenskou republikoua návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej re-publiky s ratifikáciou Dohovoru medzinárodnej organizáciepráce o noãnej práci ã. 171 z roku 1990 Slovenskou republi-kou – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Milan Ftáãnik, minister ‰kolstva SRSpravodajca: Klára SárközyHlasovanie odloÏené

Vládny návrh zákona o podmienkach premeny niektor˘ch roz-poãtov˘ch organizácií a príspevkov˘ch organizácií na nezis-kové organizácie poskytujúce v‰eobecne prospe‰né sluÏby(transformaãn˘ zákon) – druhé ãítanie

Uviedla: Mária Machová, ministerka pre správu a priva-tizáciu národného majetku SR

Spravodajca: Pavol ProkopoviãHlasovanie odloÏené

Vládny návrh zákona o ‰tátnej kontrole vnútorného trhu voveciach ochrany spotrebiteºa a o zmene a doplnení niektor˘chzákonov – prvé ãítanie

Uviedol: ªubomír Harach, minister hospodárstva SR

Spravodajca: Marián Anteck˘Hlasovanie odloÏené

Správa o systémov˘ch opatreniach vlády Slovenskej republi-ky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodÀami

Uviedol: Pavel Konco‰, minister pôdohospodárstva SRSpravodajca: Anton Juri‰Hlasovanie odloÏené

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-ky na vydanie zákona, ktor˘m sa mení zákon ã. 302/2001 Z.z.o samospráve vy‰‰ích územn˘ch celkov (zákon o samospráv-nych krajoch) – druhé ãítanie

Uviedol: Peter TatárSpravodajca: József KvardaHlasovanie odloÏené

Vládny návrh zákona o pouÏívaní genetick˘ch technológií ageneticky modifikovan˘ch organizmov – prvé ãítanie

Uviedol: László Miklós, minister Ïivotného prostredia SRSpravodajca: Ladislav Ambró‰ Hlasovanie odloÏené

18. 12. 2001

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa ustanovujú podmienky vy-dávania aproximaãn˘ch nariadení vlády Slovenskej republi-ky – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: ªubomír Foga‰, podpredseda vlády SRSpravodajca: Peter KresánekNR SR schválila návrh zákona

Návrh rozpoãtu Exportno-importnej banky Slovenskej re-publiky na rok 2002

Uviedol: ªudomír ·lahor, guvernér Exportno-importnejbanky SR

Spravodajca: Milan Benkovsk˘NR SR schválila uznesenie

Návrh rozpoãtu nákladov na ãinnosÈ Fondu národného ma-jetku Slovenskej republiky na rok 2002

Uviedol: Jozef Kojda, prezident Prezídia FNM SRSpravodajca: Jaroslav VolfNR SR schválila uznesenie

Návrh rozpoãtu Sociálnej poisÈovne na rok 2002Uviedol: Marián Rybár, podpredseda Správnej rady So-

ciálnej poisÈovneSpravodajca: Marian Mesiarik NR SR schválila uznesenie

Návrh rozpoãtu Národného úradu práce na rok 2002Uviedol: podpredseda predstavenstva NÚP Vojtech KrálSpravodajca: Franti‰ek Halme‰NR SR schválila uznesenie

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky PetraKresáka a Ladislava Orosza na vydanie zákona, ktor˘m sa me-ní a dopæÀa zákon Slovenskej národnej rady ã. 346/1990 Zb.o voºbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskor‰íchpredpisov – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Ladislav OroszSpravodajca: Milan HortNR SR schválila návrh zákona ako celok

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej re-publiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizáciepráce o noãnej práci Ïien zamestnávan˘ch v priemysle (revi-dovan˘ v roku 1948) ã. 89 z roku 1948 Slovenskou republikoua návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej re-publiky s ratifikáciou Dohovoru medzinárodnej organizáciepráce o noãnej práci ã. 171 z roku 1990 Slovenskou republi-kou – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Milan Ftáãnik , minister ‰kolstva SR

NÁ

RO

DN

Á R

AD

A S

R

62

Spravodajca: Klára SárközyNR SR schválila uznesenie

Návrh poistného rozpoãtu V‰eobecnej zdravotnej poisÈovne narok 2002

Uviedol: Martin Deme‰, predseda Správnej rady V‰eobec-nej zdravotnej poisÈovne

Spravodajca: Barnabás FerkóNR SR schválila uznesenie

Návrh poistného rozpoãtu Spoloãnej zdravotnej poisÈovne narok 2002

Uviedol: Rudolf Martanãík, predseda Správnej rady Spo-loãnej zdravotnej poisÈovne

Spravodajca: Anna Záborská NR SR schválila uznesenie

Vládny návrh zákona o podmienkach premeny niektor˘ch roz-poãtov˘ch organizácií a príspevkov˘ch organizácií na nezis-kové organizácie poskytujúce v‰eobecne prospe‰né sluÏby(transformaãn˘ zákon) – druhé a tretie ãítanie

Uviedla: Mária Machová, ministerka pre správu a priva-tizáciu národného majetku SR

Spravodajca: Pavol ProkopoviãNR SR schválila návrh zákona ako celok

Vládny návrh zákona o ‰tátnej kontrole vnútorného trhu voveciach ochrany spotrebiteºa a o zmene a doplnení niektor˘chzákonov – prvé ãítanie

Uviedol: ªubomír Harach, minister hospodárstva SRSpravodajca: Marián Anteck˘NR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 233/1995 Z.z. o súdnych exekú-toroch a exekuãnej ãinnosti (Exekuãn˘ poriadok) a o zmene adoplnení ìal‰ích zákonov v znení neskor‰ích predpisov – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedol: Ján âarnogursk˘, minister spravodlivosti SR Spravodajca: Peter KresánekNR SR schválila návrh zákona ako celok

Vládny návrh zákona o nadáciách a o zmene Obãianskeho zá-konníka v znení neskor‰ích predpisov – druhé a tretie ãítanie

Uviedol: Ján âarnogursk˘, minister spravodlivosti SRSpravodajca: Peter KresánekNR SR schválila návrh zákona ako celok

19. 12. 2001

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-ky na vydanie zákona o ochrane súkromia a o príslu‰nosti sú-dov pri pouÏití informaãno–technick˘ch prostriedkov, ktor˘msa menia a dopæÀajú niektoré zákony – druhé ãítanie

Uviedol: Ján Lango‰Spravodajca: Vladimír PalkoNR SR návrh zákona vrátila na prepracovanie

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky JozefaKuÏmu na vydanie zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Slo-venskej národnej rady ã. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zne-ní neskor‰ích predpisov – prvé ãítanie

Uviedol: Jozef KuÏmaSpravodajca: Alexander Slafkovsk˘NR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-ky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdo-bia orgánov samosprávy obcí – prvé ãítanie

Uviedol: Tibor CabajSpravodajca: Vladimír FaiãNR SR návrh zákona neschválila do 2. ãítania

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-ky na vydanie zákona, ktor˘m sa mení zákon ã. 305/1999 Z.z.o zmiernení niektor˘ch krívd osobám deportovan˘m do na-cistick˘ch koncentraãn˘ch táborov a zajateck˘ch táborov – pr-vé ãítanie

Uviedol: Franti‰ek Miklo‰koSpravodajca: Ladislav PittnerNR SR schválila návrh zákona do 2. ãítania

Vládny návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon Národnejrady Slovenskej republiky ã. 277/1994 Z.z. o zdravotnej sta-rostlivosti v znení neskor‰ích predpisov a o zmene zákona Ná-rodnej rady Slovenskej republiky ã. 98/1995 Z.z. o Lieãebnomporiadku v znení neskor‰ích predpisov – druhé a tretie ãíta-nie

Uviedol: Roman Kováã, minister zdravotníctva SRSpravodajca: Tibor ·agátNR SR schválila návrh zákona ako celok

Vládny návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu – dru-hé a tretie ãítanie

Uviedol: Milan KÀaÏko, minister kultúry SRSpravodajca: Jozef KuÏmaNR SR schválila návrh zákona ako celok

ãlen V̆ boru NR SR pre ºudské práva a národnosti, b˘val˘ minister kultúry SR.

âesÈ jeho pamiatke!

Vo veku 74 rokov, dÀa 13. decembra 2001 navÏdyopustil rady poslancov Národnej rady SRliterárny vedec, prekladateº a publicista, nestor slovenského parlamentu

DU·AN SLOBODNÍK

SU

MM

AR

Y

63

In the beginning of the year, the Parlamentn˘ Kuriérmagazine interviewed JUDr. Daniel Lip‰ic, the already well-known but only 28-year-old vice-chairman of the ChristianDemocratic Movement and the head of the office of theMinistry of Justice. Lip‰ic talked mainly about problemsconcerning law enforcement in Slovakia. Despite the fact thattwo years ago Lip‰ic started a very ambitious political career,he still considers himself more a lawyer than a politician.

In the article entitled "IF A SENTENCE SHOULD HAVEA PREVENTATIVE EFFECT, IT MUST NOT ONLY BEFAIR, BUTALSO IMPOSED AND SERVED RELATIVELYQUICKLY", Lip‰ic says that there were two periods in thehistory of Slovak judicial system when fundamental reformswere introduced.

The first was the period after 1989 when new laws onjudges and courts and the law on state administration of courtswere adopted and the judiciary became the third independentpillar of power in the country.

The second important period came after 1998 when manyreforms were carried out. The most fundamental one was theadoption of the amendment to the constitution, whichstrengthened the independent position of the judiciary throughconstitution of a new state organ – the Judicial Council. Lip‰icadmits that they have not succeeded in making the judicialsystem more effective. The Ministry of Justice wanted todissolve several district and regional courts, since manyproblems of the judiciary, including the lengthiness of courtproceedings, stem from the ineffective structure of thejudiciary.

Lip‰ic claims that in the last three years they have improvedmethods for uncovering corruption of judges.

First of all they have changed the system of how the courtsdecided about imprisonments. Before the amendment to theCode of Criminal Procedure was adopted, the situation hadbeen as follows: if a judge dismissed the prosecutor’sproposition to take the alleged into custody, he did not haveto give reasons for his decision and no complaint could havebeen filed against it. The amendment to the Code of CriminalProcedure two years ago brought a change – the judge nowhas to give reasons for not taking the alleged into custody.There is also a possibility of appeal and it is up to the regionalcourt senate to decide about it. The publishing of theCommercial Register on the Internet was also a very importantmeasure in the fight against corruption, because it makes thebusiness environment more transparent. Another significantaction was the launching of the Judicial Management projectat the district court in Banská Bystrica. This is a significantanti-corruption measure because court cases are assigned tojudges at random by computer and the court proceedings havebecome substantially shorter. Lip‰ic: "The biggest problem ofthe Slovak judiciary is the length of the court proceedings. Ifsomebody turns to the court to enforce his/her right and thecourt eventually acknowledges this right after four or fiveyears, it has no real sense for this person. I will now name afew measures that have been applied to make the courtproceedings faster.

The first one is the Judicial Management project, based onextensive computerisation of the court and introduction ofchanges concerning the assignment of court files. In the courseof the first six months of this pilot project at the district courtin Banská Bystrica, the time from filing the complaint untilsetting the date of the first hearing has been halved. This isgreat success and that is why we are going to introduce theJudicial Management project into three other district courtsalready in the first half of this year. If everything goes smoothly,we may be able to introduce this project into all regionalcourts by the end of the year.

The second measure is the amendment to the Civil CourtRule, recently adopted by the Slovak Parliament.

The third measure is making the administration of courtsmore effective. We have created a new post of senior courtclerks, who should take the bureaucratic work off the shouldersof judges and who should be able to take less-importantdecisions, mainly in procedural matters. The fourth measureis the adoption of a new law on arbitration, which will enableextrajudicial settlement of suits. This measure may help reducethe number of suits and enable courts to work faster.

In the article entitled: "SLOVAKS AND HUNGARIANS,NOT CZECHS, ARE MOST SIMILAR NATIONS IN THISREGION AS REGARDS MENTALITY", the editors askedLászló Nagy, the Chairman of the Parliamentary Committeefor Human Rights and Nationalities, several questionsregarding the Slovak-Hungarian relations.

Nagy: "Both Hungary and Slovakia are in fact already inthe EU and although they are not there formally, they behaveas if they were already there. This is true also if you look atour mutual relations. I think that the greatest benefit would bethe normalisation of relations, not only between both countriesbut also between the nations living in our two countries. If youask our grandfathers what the borders between Slovakia,Hungary or Austria looked like before 1918, they will tell youthat they were not there. The number of common features inthe Slovak and the Hungarian cultures proves that once therewas free flow of ideas, capital and culture between ourcountries. I believe that in this region it is the Hungarians ratherthan Czechs who are the closest nation to Slovaks. Theserelations were restricted twice, first time at the end of the 19thcentury due to massive magyarization in Slovakia and thesecond time until the beginning of the 1950s in the 20thcentury. At present we are going through a period of warmerrelations. Barriers and borders are being removed just like inthe "old" Europe. In fact there are no more ideologicaldifferences. I think this will be the greatest benefit of our jointEU entry.

"NATO: STABILITY, SECURITY, COOPERATION" wasthe name of the international seminar on Slovak accession toNATO, organised on December 12, 2001 by HZDS-ªS.Parlamentn˘ Kuriér has published extracts from the speechread by Vladimír Meãiar, the chairman of the HZDS-ªS.

"HZDS was established as a civil movement against totality,it headed the transformation process in Slovakia and it was,and still is, its guarantor, whether it was in power or in theopposition. Today it is an established political party with astable 30 % support of the citizens. From the very beginningwe have paid great attention to new security requirementsincluding stripping the army of the political influence,removing the Police from the power of communists and theIntelligence, dissolving the communist Intelligence,establishing the Office for the Protection of the Constitutionand Democracy and the dissolving of the People’s Militia. Wehave also dealt with issues like dissolving the Warsaw pactand removing the Soviet Army from our territory. One of theoutcomes of the democratisation processes in the countries ofthe Central and Eastern Europe was the need to deal with theissue of cohabitation in multinational countries. Thesequestions were dealt with in the countries of the WesternEurope much earlier, but they were justified also in ourterritory. I will not analyse the reasons. In the second half of1992, when HZDS was in the minority government, actionsleading to the split-up of the Czech and Slovak FederativeRepublic were taken and January 1, 1993 saw the establishmentof two independent countries. Thanks to the Czech and Slovak

SUMMARY

SU

MM

AR

Y

64

politicians the split-up was carried out in a peaceful mannerand in a constitutional way. The federative system was replacedby a new one respected by both nations. Free movement ofpeople, goods and capital was ensured, customs union wasestablished and agreements signed. We may say that therelations between Czechs and Slovaks are better now than theywere in the times of the federation.

We know now that when three post-communist countriesjoined NATO, there were no new dividing lines created inEurope. The effectiveness of the alliance has not suffered, thereare no problems with confidential information, decision-making mechanisms are still effective and the increased costsare bearable. It is therefore rightly expected that Slovakia, acountry in the accession process, will solve its problemsregarding the defence planning, legal system etc. before fullintegration. We are aware that we must improve and speed upthe training of experts in English language. There are alsoshortcomings in the number and structure of our militaryforce. We understand that it is inevitable to increase the defencebudget and its expenditures and structure. We still haveproblems with the compatibility of our military technology andwe will gradually have to equip our army with new technology.Our entry into NATO will create a suitable frame for linkingdifferent subjects in the NATO defence industry and forstopping the lag in technology, especially after the US.

Through Partnership for Peace, the NATO Council,COCOM and the MAP process, we have fulfilled the tasksreceived from the former US President Bill Clinton in Prague.We have analysed the experience we had received at jointmilitary trainings as well as peacekeeping missions. We wouldreally appreciate further defining of the enlargement criteriaso that the transition from MAP to full membership could notbe misused on the domestic political scene in the form of threatsthat if the citizens do not vote the right politician or the rightpolitical party, they will be punished by exclusion from theNATO’s collective defence system. Membership in NATO andthe EU is in Slovakia’s strategic and historical interest. Bothprocesses must come together and they are significant in termsof the stability in Central Europe. Stability in the field ofsecurity is inseparable from the economic and the politicalstability. We consider the enlargement to the east the EU’s mostimportant contribution to stability. We regard the support ofthe NATO integration from our citizens very important. Weare closely observing the public opinion on integration issuesin different European countries and we can see that it is notalways favourable. We think that more must be done in thefield of explanatory campaigning. Of course there are similarfluctuations in the public opinion also in Slovakia. The supportfor our entry into NATO dropped after the alliance had decidedto accept only three new members at the summit in Madrid,and then also after the NATO campaign in Yugoslavia. We areproposing an agreement about joint action to all politicalparties and movements in Slovakia. We are also proposing anagreement on keeping the prointegration and proatlanticorientation after the 2002 elections. We are proposing anagreement about positive approach to integration issues inparties’ election campaigns and exclusion of these questionsfrom domestic politics. Our partners have not reacted so far,probably due to their particular partisan interests, whichobscure the strategic interests of the country and the currentgeopolitical trends.

I declare that for HZDS-ªS the integration objectives meanmore than a place in the government. The integration must besupported by as large number of citizens as possible. It is amistake to confront our citizens by a party, which has lost theirfaith. It is difficult to believe that the politicians who cannoteven make the inhabitants support a thing like higher territorialunits and who believe that the main goal of the accessionprocess is the protection of the election results, will eventuallybring the country into the EU and NATO. We are integratinga country and not parties or people. Slovak citizens have a right

to security. They understand it is inseparable whether it iswithin the country, outside its borders, in Europe, or worldwide.The position of NATO is changing. Military and politicaltasks are being replaced by security targets. In the light of theterrorist attack on the US we can see that it is a very urgentissue. We expressed our solidarity to the US President andpeople. Fight against terrorism is also our fight. We do not onlywant to condemn it, but also to join in the fight. We arestanding with the NATO countries and we will win this fight.

There is no other alternative for our country but theorientation towards NATO. We knew it also back in 1992-1993when discussions about security issues were taking place andthe OSCE was not strong enough to solve the situation in theBalkans. We welcomed the steps leading us to the thresholdof the full NATO membership. In Madrid I said in my speech:"Trust us the same way we trust you". Slovakia feels that itssecurity is and will depend on the stability of the securitysystem in Europe and the world. Therefore the security strategyof Slovakia is based on firm political orientation to transatlanticand European security structures. I am convinced that politicalconfidence and military transparency are the foundation ofcooperation and stability in Europe. Slovakia is building itssecurity and defence system in line with the adopted documentsfor transformation and building of military forces in Slovakia.One of our priority targets in the field of security is themembership of Slovakia in NATO and the EU, which willsubstantially reinforce stability in the region and the wholeEurope."

The usage of information technology in publicadministration is currently a trend in the whole world. Indeveloped countries the communication between citizens andthe administration is carried out almost exclusively in anelectronic way. What is the current state of affairs and the mainperspectives in terms of the introduction of informationtechnology into Slovak state administration? The editors ofthe Parlamentn˘ Kuriér magazine gave this question to theMinister of Education Milan Ftáãnik, who is also the Chairmanof the Slovak Council for Introducing Information Technologyinto State Administration. The name of the article is:"INTRODUCTION OF INFORMATION TECHNOLOGYINTO STATE ADMINISTRATION – REALITY ORMIRAGE?"

According to Milan Ftáãnik, until now, the introduction ofinformation technology has been fragmented, too slow and notenough resources have been used. At present a commonstrategy is being finalised, key areas defined and resourceslooked for and allocated. For the first time the financialresources are not a part of different government departments,but the Parliament has allocated SKK 760 million for the jointGovnet project. This project is focused on solving problemsregarding fast infrastructure for the communication of differentpublic administration organs. From the point of view of ourEU and NATO accession efforts, but also from the point ofview of the development of information society, there arethree key areas that we intend to develop, but I am sure thatthe list may be extended in the future. The first area is e-government, which does not only mean the introduction ofinformation technology into state administration but alsoelectronic public administration. The second area is the so-called e-learning; or the Infovek project. The goal of theproject is to provide all primary and secondary schools withaccess to fast academic information network. Every universitystudent should learn to work with this system, because he/shewill need it in his/her professional career. The third area is e-business. It is very important to develop this system so thatour entrepreneurs could keep abreast with the world, so thatthey could overcome the existing barriers. Slovakia must jointhe extending markets, which are driven by electronic means.