Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Pľúcna embólia, pľúcna hypertenzia, cor pulmonale
MVDr. Katarína Ondičová, PhD.Ústav patologickej fyziológie LF UK, 2020
Pľúcna cirkulácia
Pľúcna cirkulácia
• Difúzia - prechod plynov cez alveolo-kapilárnumembránu a tkanivová difúzia z kapilár do buniek
• Ventilácia alveol (V) - výmena plynov medzi vonkajšímprostredím a difúznou pľúcnou plochou; regulovanáhlavne centrálne
Pľúcna cirkulácia
• Perfúzia pľúcnych ciev (Q) - prietok krvi pľúcami, cezpľúcne kapiláry; závisí od dostatočného srdcovéhovýdaja; lokálna regulácia
• Pomer ventilácie a perfúzie (V/Q) – najúčinnejšia difúziacez alveolo-kapilárnu membránu V/Q = 1
Pľúcna cirkulácia
Srdcový výdaj určujú štyrinasledujúce faktory:• náplň srdca za diastoly -
(preload) srdečního svalu
• odpor, s ktorým sa stretávakrv vypudzovaná pri systolekomôr do aorty - (afterload)srdcového svalu
• sila a rýchlosť sťahu(kontraktilita) myokardu
• srdcová frekvencia
Pľúcne riečisko je nízkotlakové, nízkoodporové,ale veľkokapacitné
Normálne hodnoty pľúcnej cirkulácie u dospelých osôb:• arteriálny tlak 25 / 8 mmHg
• stredný arteriálny tlak 15 mmHg
• kapilárny tlak 7 mmHg
• venózny tlak 5 mmHg
• cievna rezistencia 1-4 mm Hg/l/min
Pľúcna cirkulácia
• Systémová cirkulácia– Vysoký arteriálny tlak
– Vysoká cievna rezistencia
• Malé artérie a arterioly tvoria až 75 % celkového periférneho odporu
• Pľúcna cirkulácia– Nízky arteriálny tlak 1/5
systémového
– Cievna rezistencia veľmi nízka 1/10 systémovej
– Pľúcne arterioly prispievajú minimálne k celkovej periférnej rezistencii
– Málo svalových vlákien
– Lokálna vazokonstrikcia ciev v dôsledku hypoxie
Hlavné funkcie pľúcnej cirkulácie:1. transport dýchacích plynov v spojení s ich difúziou cez
alveolokapilárnu membránu,
2. účasť na metabolizme hormónov,
3. fagocytóza „korpuskulárneho materiálu“ endotelom aintravaskulárnymi makrofágmi,
4. uľahčenie lokálnych obranných reakcií formou transportuneutrofilov a ostatných buniek imunitného systému do pľúcnehotkaniva,
5. „filtrácia krvi“ cez arterioly a kapiláry, aby sa odstránilimikroemboly, ktoré sú pravdepodobne normálne prítomné v krvizdravých ľudí.
Pľúcna cirkulácia
Pľúcna embólia (PE)
Definícia PE• všetky stavy, pri ktorých dochádza k obštrukcii
pľúcnych tepien trombom
• alebo iným netrombotickým embolizačným materiálom, napr.vzduchom, tukom, nádorovými fragmentmi alebo amniovoutekutinou,
• v dôsledku čoho sa zníži až preruší krvné zásobeniepľúcneho parenchýmu
Tromboembolická choroba
Príčiny PE
• najčastejšia príčina PE je hlboká venózna trombózadolných končatín (* flebotrombóza hlbokých žíl)
• hlboká venózna trombóza a PE = tromboembolickáchoroba (TECH)
chronicky sa manifestuje ako posttrombotickýsyndróm alebo chronická tromboembolická pľúcnahypertenzia (CTEPH)
* primárnym procesom vzniku je trombóza, sekundárne vzniká zápal žilovejsteny, na rozdiel od povrchovej tromboflebitídy, kde je primárnym procesomflebitída.
Hlboká venózna trombóza
Prirodzený priebeh žilovej trombózy:1. Spontánne rozpustenie (hemostatická rovnováha),
2. rozšírenie do ďalších častí žilového systému,
3. embolizácia do pľúc (asymptomatická, symptomatická,fatálna),
4. rekanalizácia trvajúca niekoľko týždňov až mesiacov snásledným vznikom posttrombotického syndrómu
5. a následná recidíva.
Hlboká venózna trombóza
Klasická triáda vzniku trombózy
Virchowov trias:
• Cievna hemostáza (spomalenie toku krvi)
• Poškodenie cievnej steny
• Hyperkoagulačný stav
Rizikové faktory• Vek (> 40 rokov)
• Imobilizácia (viac ako 4 dni) - pooperačné a poúrazové stavy;osoby s obmedzenou hybnosťou
• Chirurgické operácie - ortopedické, brušné
• Hlboká venózna trombóza alebo PE v anamnéze
• Trombofílie – vrodené alebo získané
• Malígne nádory
• Gravidita
• Internistický pacienti s CMP, srdcovým zlyhaním,šokom
Hlboká venózna trombóza
• Proximálne hlboké venózne trombózy (femorálnea iliofemorálne trombózy) - vysoké riziko pľúcnejembólie
• Distálne venózne trombózy (lýtkové) - nižšie rizikopľúcnej embólie
• Flebotrombózy horných končatín, dutých žíl - zriedkavé
• Najčastejšou príčinou odtrhnutia trombu je mechanickýtlak v žilovom riečisku pri defekácii, kašli, vracaní alebonáhlom postavení.
Medzi najspoľahlivejšie klinické príznaky patrí:
• jednostranný opuch (> ako 1 cm),• bolestivosť a tuhšie svalstvo na pohmat,• zvýšený žilový tlak,• a objavenie sa kolaterál
Hlboká venózna trombóza
Trombus vs. embolus
Patofyziológia PE• Obštrukcia pľúcneho prietoku – reflektorická
vazokonstrikcia vetiev arteria pulmonalis +bronchokonstrikcia → akútna pľúcna hypertenzia →akútne preťaženie pravého srdca (dilatácia P komory) →Ľ komora sa nedostatočne plní krvou → ↓ minútovýobjem a ↓ KT → vzniká kardiogénny šok s následnouhypoxiou mozgu, obličiek, srdca → smrť
• Parenchým pľúc ventilovaný, ale nie je perfundovaný →hyperventilácia (↓ paCO2)
• Uzavretie stredných vetiev → infarkt pľúc
• Chronická opakovaná embólia → chronická pľúcna hypertenzia
Patofyziológia PERozoznávame 3 typy PE:
1. masívnu PE – s postihnutím veľkých ciev a s rozsahomobštrukcie > 50% a je sprevádzaná šokom a/alebo hypotenziou;často letálna (15-20 minút)
2. lobárnu alebo segmentovanú PE malým embolom
3. chronickú opakovanú embolizáciu pľúc – vznik CTEPH
Masívna PE
Odliatkový embolus v kmeni a. pulmonalis pri masívnej PE.
Klasifikácia PENová klasifikácia, ktorá je založená na stanovení rizikavčasnej mortality (smernicica ESC z roku 2008)
Klinické prejavy PE
Pľúcna hypertenzia (PH), cor pulmonale
• je etiopatogeneticky, symptomatologicky a prognostickyheterogénne ochorenie s vysokým tlakom v pľúcnejcirkulácii
• je hemodynamicky definovaná ako pokojové zvýšeniestredného tlaku v a. pulmonalis nad 25 mmHg meranépočas pravostrannej katetrizácie srdca
• pri námahe nad 30 mmHg
• pľúcna periférna rezistencia môže, ale nemusí byť zvýšená
• horný limit normálneho tlaku v a. pulmonalis v pokoji 20,6mmHg
Pľúcna hypertenzia
Pľúcna hypertenzia • finálna diagnóza len invazívne - meranie tlaku v a. pulmonalis a
tlaku v zaklinení (Swan-Ganzov balónkový plávajúci katéter)
• Pľúcny arteriálny tlak v zaklinení (PCWP) odráža tlakprenesený z ľavej predsiene a komory a predstavuje pasívnu -venóznu zložku PH
Pľúcna hypertenzia Primárna PH
• neodhalí sa žiadna vyvolávajúca príčina aleboasociovaný stav a nie je známy žiadny prípad výskytu vrodinnej anamnéze
• veľmi zriedkavé ochorenie s progresívnym anevyliečiteľným priebehom
• „idiopatická“ pľúcna artériová hypertenzia (PAH)
Sekundárna PH
• všetky formy PH so známou etiológiou
• sprievodný jav iných ochorení; vyskytuje sa častejšie
Klinická klasifikácia PH (Dana Point 2008)
1. Pľúcna artériová hypertenzia (PAH)1.1 Idiopatická PAH1.2 Familiárna/Hereditárna1.3 Navodená liekmi či toxínmi1.4 PAH spojená:
1.4.1 s ochorením spojivového tkaniva1.4.2 s infekciou HIV1.4.3 s portálnou hypertenziou1.4.4 s vrodenými srdcovými chybami1.4.5 so schizostomiázou1.4.6 s chronickou hemolytickou anémiou
1.5 Perzistujúca pľúcna hypertenzianovorodencov
2. Pľúcna hypertenzia v súvislosti spostihnutím ľavého srdca
2.1 Systolická dysfunkcia2.2 Diastolická dysfunkcia2.3 Postihnutie srdcových chlopní
3. Pľúcna hypertenzia v súvislosti spostihnutím pľúc alebo hypoxémiou
3.1 Chronická obštrukčná choroba pľúc(CHOPN)
3.2 Intersticiálne pľúcne abscesy3.3 Poruchy dýchania v spánku (obštrukčné
spánkové apnoe)
4. Chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia (CTEPH)
5. Pľúcna hypertenzia s neznámou / multifaktoriálnou etiopatogenézou
5.1 Hematologické ochorenia5.2 Systémové ochorenia: sarkoidóza,
vaskulitídy, histiocytóza5.3 Metabolické poruchy5.4 Ostatné: obštrukcia tumorom, fibrotizujúca
mediastinitída
Pľúcna artériová hypertenzia PAH sa definuje ako syndróm charakterizovaný:• trvalo zvýšeným stredným tlakom v pľúcnici nad 25 mmHg v pokoji• normálnym zaklineným pľúcnym kapilárnym tlakom (PCWP ≤ 15
mmHg)• zvýšenou pľúcnou rezistenciou (PVR > 3 Woodove jednotky)• dýchavicou pri telesnej záťaži, ktorá sa objaví ako prvý príznak• prípadnými ďalšími príznakmi: ■ zvýšená únavnosť
■ synkopa alebo stav blízkysynkope■ periférny edém■ tlak na hrudníku■ bolesť na hrudníku pri telesnej záťaži
PAH = PH + normálny tlak v zaklinení + vylúčenie iných príčin prekapilárnej PH
Etiopatogenéza PHZákladné patogenetické mechanizmy:
• Vazokonstrikcia
• Remodelácia a redukcia pľúcneho riečiska (cievneobštrukcie; prestavba cievneho riečiska; traumatická alebochirurgická deštrukcia cievneho riečiska; remodelácia cievnejsteny)
• Hemodynamické zmeny (mestnanie krvi pri ľavostrannomzlyhaní srdca; vysoký krvný prietok pri súčasnomnedostatočnom poklese pľúcneho periférneho odporu; vysokáviskozita krvi)
Etiopatogenéza PHMorfologická prestavba pľúcnych ciev:
vysoký prietok, nízky odpor ciev nízky prietok, vysoký odpor ciev
Normálna pľúcna artéria Pľúcna artéria v neskoršom štádiu PH
Etiopatogenéza PHHistopatológia na priereze pľúcnej cievy:
Etiopatogenéza PHEndotelová dysfunkcia:
Etiopatogenéza PHEndotelová dysfunkcia:1. Znížená produkcia vazodilatačných látok (prostacyklín, NO)
2. Zvýšená produkcia vazokonstrikčných látok (endotelín)
3. Proliferácia endotelu a hladkých svalových buniek
4. Remodelácia pľúcneho cievneho riečiska
Etiopatogenéza PHEndotelín (ET) ako kľúčový patogénny mediátor:
Proliferationvascular smooth musclefibroblasts
Fibrosisfibroblast proliferation extracellular matrix proteins collagenase production
Inflammation vascular permeabilityneutrophil / mast cell activation promotes cellular adhesion cytokine production
Hypertrophycardiac/vascular
Vasoconstrictiondirect or via facilitation of other vasoconstrictor systems (renin angiotensin system, sympathetic)
Clozel. Ann Med. 2003: 35; 1-5
ET
Etiopatogenéza PH
Cor pulmonale(Hypertrofia a dilatácia P komory)
Genetická predispozícia Rizikové faktory a pridružené ochorenia CHOPN, PE
Zlyhanie pravej komory srdca
Chronická hypoxémia, chronická acidóza
Vazokonstrikcia pľúcnych artérií
Zvýšenie stredného tlaku v pľúcnici
Prestavba pľúcnych ciev
Chronická PH
Cor pulmonale• je patologický stav postihujúci pravú komoru srdca a je
výsledkom jej akútneho, intermitentného alebo trvaléhopreťaženia v dôsledku PH, ktorá je navodená pľúcnym ochorením.
Cor pulmonale acutum - je dilatácia P komory srdca pri akútnejPH; zmeny sa vyvíjajú v priebehu niekoľkých hodín až dní; vznikánajčastejšie pri masívnej embolizácii do pľúcnice a môže skončiťsmrteľne.
Cor pulmonale chronicum – je hypertrofia P komory srdcaspôsobená ochorením, ktoré postihuje štruktúru alebo funkciu pľúc(CHOPN, pľúcna fibróza), vrátane ochorení hrudníka alebo pľúcnychciev.
Hypertrofia P komory na podklade inej príčiny než je pľúcne ochorenienapr. ľavostranné srdcové zlyhanie, nie je cor pulmonale!
Cor pulmonale
Cor pulmonale
Pľúcna hypertenzia Patofyziologická klasifikácia:
1. Prekapilárna PH
2. Postkapilárna PH
3. Hyperkinetická PH
• zvýšený stredný tlak v a. pulmonalis
Pľúcna hypertenzia Patofyziologická klasifikácia:
1. Prekapilárna PH
2. Postkapilárna PH
3. Hyperkinetická PH
• zvýšený stredný tlak v a. pulmonalis
Pľúcna hypertenzia
Prekapilárna PH• normálny pľúcny kapilárny tlak (≤ 15 mm Hg)• zvýšený transpulmonálny krvný tlakový gradient (> 10 mm Hg)
• izolovaná arteriálna PH
Má tri formy:• Hypoxická prekapilárna PH – CHOPN, hypoventilačný syndróm,
výšková hypoxia, cystická fibróza
• Obštrukčná prekapilárna PH – pľúcna embólia, trombózapľúcnych ciev, polycytémia, PAH
• Reštrikčná prekapilárna PH – empfyzém, intersticiálna pľúcnafibróza, TBC, stavy po pľúcnejresekcii
Postkapilárna PH• príčinou zvýšeného tlaku v a. pulmonalis je primárne
zvýšenie tlaku v ľavej srdcovej predsieni• zvýšený pľúcny kapilárny tlak (≥ 15 mm Hg)
• zvýšený transpulmonálny krvný tlakový gradient
• vazokonstrikcia a prestavba ciev
Vzniká v dôsledku ochorenia Ľ srdca:• prekážky v ľavej predsieni (tumor, trombus),
• pri ľavostrannom srdcovom zlyhaní,
• pri stenóze a insuficencii mitrálnej chlopne a kardiomyopatiách
Postkapilárna PH
Príčina: stenóza mitrálnej chlopne
Hyperkinetická PH• normálny pľúcny kapilárny tlak (≤ 15 mm Hg)• zvýšený srdcový výdaj
• zvýšený pľúcny prietok
Patrí sem:• hyperkinetická cirkulácia (akútne stavy napr. horúčka; chronické
stavy napr. anémie, chronická hypoxia, hypertyreóza, arteriovenózneskraty, Pagetova choroba)
• vrodené srdcové malformácie s ľavopravým skratom (perzistujúciductus Botalli; defekty predsieňového alebo komorového septa)
Hyperkinetická PH
Príčina: defekt komorového septa
Komplexný defekt zvyšuje prúdenie krvi do pľúc cez ľavo-pravý skrat
Zvyšuje sa pľúcna rezistencia, čo vedie k bidirekčnému prúdeniu
Obrat skratu sprava doľava Eisenmengerov syndróm
Hyperkinetická PH
Príčina: neuzavretý ductus arteriosus
Pľúcna hypertenzia
Klinické príznaky:• dýchavičnosť/dyspnoe (až 90 %)
• retrosternálna bolesť (75 %)
• kašeľ
• tachypnoe, tachykardia
• hemoptýza
• systémová hypotenzia
• pulmonálna hypertenzia
• vysoký centrálny venózny tlak
• bledosť až cyanóza
• horror mortis (strach zo smrti)
Pľúcna hypertenzia
Diagnostika:• EKG - vysoko špecifické, avšak málo senzitívne
• RTG hrudníka
• Echokardiografia - predstavuje kľúčové vyšetrenie v detekcii PH.
• Ventilačná a perfúzna scintigrafia pľúc a CT angiografia pľúcnice- umožňuje odlíšiť chronickú tromboembolickú pľúcnu hypertenziu.
• Funkčné vyšetrenie pľúc
• Laboratórne testy
• Záťažové testy
• Pravostranná srdcová katetrizácia pomocou Swanovho–Ganzovho katétra definitívne potvrdí diagnózu PAH.
Pľúcna hypertenzia
Diagnostika:
Obr. 1. Typický EKG obraz pri pľúcnej hypertenzii. P pulmonale, hypertrofia pravej komory
Pľúcna hypertenzia
Diagnostika:
Obr. 2. Typický RTG obraz pľúcnej artériovej hypertenzie. Dilatovaná pravá predsieň,truncus pulmonalis a truncus intermedius pravej pľúcnej tepny, redukovaná periférnacievna kresba.
Pľúcna hypertenzia
Diagnostika:
Obr. 3. Echokardiografický obraz pokročilej pľúcnej artériovej hypertenzie. Vľavo: v 4-dutinovomzobrazení dilatovaná a hypertrofovaná pravá komora, zväčšená pravá predsieň, utlačená ľavákomora. Vpravo: V krátkej osi dilatovaná pravá komora, ľavá komora v tvare písmena D,perikardiálny výpotok.
Pľúcna hypertenzia
Diagnostika:
Obr. 4. CT obraz idiopatickej pľúcnej artériovej hypertenzie – rozšírený kmeň aproximálne vetvy a. pulmonalis, redukovaná funkčná periférna vaskulatúra pľúc, beznarušenia kontrastnej nápĺne tepien.
Odporúčaná literatúra:• Hulín a kol., Patofyziológia a klinická fyziológia., Bratislava SAP 2005, str. 331-335
• Július Mazuch, Pľúcna tromboembólia: Diagnostika a liečba, Via pract., 2006, roč. 3 (11):
523–527
• doc. MUDr. Gabriel Valocik, PhD., Plúcna embolizácia, Via practica 2012; 9 (1): 10-13
• doc. MUDr. Ľudovít Gašpar, CSc, a kol,, Riziká akútnej pľúcnej embólie u pacientov
interného oddelenia, Vask. med., 2012, 4(3-4): 47–49
• prof. MUDr. Iveta Šimková, CSc., Hypertenzia v pľúcnom riečisku, Vask. med., 2010,
2 (4): 161–168.
• www.youtube.com/watch?v=aW6WscFqli8