Číslo za 2 haliere '•i ' i i m i i ,M«~ J,

Mimo dňa po ntdoll a sviatku vyohoůla každý deň

Hlaynf redaktor: Dr ADOLF PECHANY

Inserty rata j* M Ote fevntj j , tarify a platu M vopred I CÍSlO Z a 2 naiiCE*®

Po schôdzke zahraničných ministrov. Je to už akoby zásadou v zodpo­

vednom postavení stojacich štátnikov a diplomatov, že o svojich poradách, o svojich cieľoch, o svojich ustáleniach ve­rejnosti podávajú nadmier málomluvné zpráv v. Zväčša len vo všeobecnosti sa zmieňujú a najviac ak použijú vřelejších alebo dôraznejších slov, ale o podrob­nostiach ustálení dozvie sa verejnosť oby­čajne len vtedy, ked z ustálení nasledujú skutky. Diplomati toto tajnostkárstvo držia za potrebné v záujme zdaru svojich snáh, čo zkúsil už nejedon diplomat v nezdare, ked diplomatické ustálenia alebo dohod­nutia boly predčasne na bubon udreté. Z tohto stanoviska berúc vec stáva sa pochopitelným, že aj zpráva o výsledku schôdzky nášho spoločného zahraničného ministra grófa Berchtolda s talianskym zahraničným ministrom di San-Giulianom je tiež málomluvná, ale jej tón o ustále­niach a dohodnutiach sa dvoch diplo­matov je dôrazný a o pomere dvoch velmocí priateľský, vrelý.

Z tejto zprávy, ktorú sme včera po­dali v plnom znení, s uspokojením mô­žeme vziať v žrnánrosf to. čo sme ostatne už pri prvom sídení sa dvoch diploma­tov boli napísali. Na schôdzke dvoch za­hraničných ministrov boly vybavené všetky závislé politické. otázky, ktoré sa tykajú jak záujmov Rakúsko-Uhor-ska, tak záujmov Talianska a ustá­lené boly smery spoločného pokra­

čovania na každú možnosť. Prirodze­ným následkom tohto obapolného do­hodnutia ale je to, že týmto pomer na­šej monarchie ku Taliansku položený bol na základ priateľstva, jednomyseľnosti a na spoločnosť záujmov oboch veľmocí, čo je potešiteľné aj z ohľadu na trojspolok, lebo úprimným dohodnutím sa dvoch veľmocí priateľstvo prenáša sa do troj-spolku, v ktorom je teraz už dôvera úplne zabezpečená.

Lebo nepriatelia trojspolku nepre­stajne pracovali na lem, aby klin nedô­very zabili do trojspc.ku. Z francúzskej strany,: menovite ale ruská panslavistickä tlač neprestajne usilovala sa zväčšovať protivy záujmov medzi našou monarchiou a Talianskom a budiť medzi nimi nedô­veru. Ruská politika i tu pokračovala dľa svojich starých predpisov. Vzbudiť nedôveru medzi dvoma veľmociami tým cieľom, aby svoje ciele ľahšie mohla uplatňovať na Balkáne a za druhé, aby nedôverou dvoch veľmocí oslabená bola aj pevnota trojspolku, ktorej podkopanie bolo by vítané nielen v Rusku, ale aj vo Francúzsku, áby sa do rusko-francúz-skej alliancie Anglicko dalo ľahšie vtia­hnuť.

. Po schôdzke v Abbazii podkopávači dôvery medzi Rakúsko-Uhorskom a Ta­lianskom a pevnoty trojspolku zo svojich snov budú sa muset prebrať. Dohodnutie sa našej .monarchie s Talianskom, ich na písme stojace, vzájomným dorozume­ním vynesené ustálenia zosilnily základ

trojspolku a daly mu prevahu nad troji­tou doibodou. ĹeJ>o Rusi a Francúzi márne £iurisujú Angličanom, aby z troji­tej dc '-dy irojspolok. Angličania nie sú n , uať si poviazať ruky na pád revanžnej vojny, ktorou by si Fran­cúzsko chcelo zpät vydobyť Elsas-Lota-ringiu a tým menej chcú prispeť k tomu, aby kľúč od Dardanell Rusko dostalo do svojich-rúk. Rusko-francúzska alliancia má vý­bojné ciele, ktoré sa tu i tam, ako ku pr, v otázke Dardanell, protivia aj záuj­mom Anglie; oproti tomu ale trojspolok, ktorý bol utvorený na obranu záujmov, slúži pokoju, ktorý vzhľadom na svoje vnútorné pomery teraz Anglicko nadmier potrebuje.

Schôdzka v Abbazii urobila tedy ko­nec každému ďalšiemu podkopávaniu dô­very medzi našou monarchiou a Talian­skom a pevnoty trojspolku. V Petrohrade a v Paríži musia uznať, že schôdzka Berchtolda a San-Giuliana zmarila všetky tie nádeje, ktoré tam od podkopnej práce očakávali.

Ale mimo tohto uspokojujúceho a pre pokoj nadmier cenného výsledku schôdzka v Abbazii má aj druhý nie me­nej cenný výsledok. Dohodnutia dvoch ministrov, obzvláště v ich hospodárskej časti, poťahujú sa nielen na Albániu, na Balkán, ale aj . na Malú Asiu, menovite na kraj Kilikia, ležiaci oproti ostrovu, Cyprusu v Stredozemnom mori. Kilikia je bohatá na lesy a na kovy. Jak uhor­skí tak rakúski priemyselníci a obchod-

BESEDNICA, Čarodejnica.

(Pokraíovanie.) Zadychčaná, Červená v tvári, s rozpuste­

nými vlasmi predierala sa húštayami, hľadala velké, vzácné kapradie, krásne lesné kvety, ktoré sú v jaseni najčarovnejšie.

Odrazu rýchle zastala, ako by sa bola na­šla na kraji hlbokej priepasti. Tu, medzi divými krami, v najhlbšej hjúšfave, na miestach, kde sa počas svojich potúlok ešte nikdy nestretla so živou dušou, vidí mladého, pôvabného spiaceho muža.

— Ba ozaj kto je ? Spi ? Či je ranený, chorý alebo, Bože uchovaj, mrtvý? Či je po­cestný a či kňaz ?

Podobné otázky přeběhly za okamženie jej hlavou, medzičím neopovážian sa urobiť jednoho kroka napred, celá sa nachylovala pred seba, aby lepšie mohla videt obličaj ne­známeho človeka, aby videla, či žije a či je mrtvý.

Trochu sa bála. Urobila krok napred. Zohla sa nižšie a nižšie, až nad samú hlavu spiaceho. Taká bol* velmi zvedavá.

Ležiaci Clovc* dýchal pokojne a pravi­delne,.

Usmiala sa na svojej zvedavosti, na svo­jej bázni a aj spiacemu sa usmiala*

— Si pekným šuhajom, — , riekla si so smiechom a pohŕdaním, súc naklonená nad hlavu spiaceho. ByE takto pekne, sviatočne oblečeným a spat na machu. Spať o pravom poludní ! Vstaň ! Hanbi sa !

A toto povediac odvrátila hlavu od spia­ceho, vyrovnala sa, aby sa dala na útek a ne­chala ho v prvom zmätku zobudenia sa. Ale skôr, než by bola mohla odběhnut, náhle otvá­rajúce sa oči prísne a vážne'zahladely sa na jej smejúcu sa tvár a do jej šibaislvom blčia­cich očí.

Zobudený nepovedal ani slova. Ale vý­znamnost jeho pohladu rástla v každom oka­mžení, prúd podivného svetla, ktorý mu z očí vystupoval, prenikal jej až do duše a prerušil jej smiech a začala sa nepochopiteľne chvef na celom tele.

Sklopila oči. Stála, ako by bola primrzla. Čo len cheely s ňou tie oči, ktoré jako

by poznala z nejakého sna a ktoré ju mučily, ako ešte nikdy žiadne oči na svete svojou istotou a povýšenostou '?

— Prečo si ma zobudila ? — spýtal sa neznámy konečne ticho.

— Prečo spi* na pravé poludnie ? — i riekla pyšne a pomdlive, pohodiac hlavou.

— Bol som unavený a zaspal som, — A si nie mužom ? — spýtala sa zas«

chladne a prísne. — Zablúdil som. , — Muž nemá zablúdiť za bieleho dňa. — Zablúdil som medzi čítaním, —- od­

povedal princ, — zdvihnúc sa a sadnúc si na mäkký mach, medzičím opanovala ho túžba bladeE do tvári dievčaťa a počúvať jej tvrdý, fahostajný a velitelský hlas, akým dosiaľ nikto, ani rodičia neopovážili sa k nemu hovoriť. Tvár sa mu trochu začervenala, bol príjemne zmä­tený, bol trochu v rozpakoch.

— Prečo ide mladý človek s knihou do neistého lesa? — pokračovala prísne. — Vari ste kňazom ? — dodala po chvíli váhavé, po­všimnúc si jeho kňazského zovňajška.

— Som všetko, čo chceš. Zablúdil som. Ukáž mi cesťu.

Podozrivé hľadela naňho. Potom mu ná­hle podala ruku, ako na pomoc, aby sa o ňu oprel.

— Vyvediem vás z lesa. Vstaňte, Madý lenivec. Nahlo mi je. Ak nejdete chytro, ne­chám vás tu medzi hlohom a lieskami. Zabud­nem na vás. -^

Chytil jej ruku. Stiskol jej ju. Pocítil čosi neobyčajného. V očiach zamihotaľo sa mu

, akési zvláštne svetlo. Usmial sa slabo,

SLOVENSKÉ N O V I N * 22 a plila Í S M 4

níci obrátili svoju pozornosť na tieto ne­využité kraje a zahraničné ministerstvo tieto snahy podporuje, napomáha kon­sorcium, ktoré sa týmto cieloni utvořilo a v Adalii až aj rakúsko-uhors&y konsu-lát postavilo. Jedná sa tu čisté len o ho­spodárske záujmy.bež každého' výbojné­ho cieľa a tiež v spoločnom dorozumení s Talianskom. A toto je celkom správné, ked už tolko vynskladáme na zmohut-nenie sily trojspolku, je žiaducné, aby sa z toho inou cestou aspoň niečo vrátilo.

Národy stojac^ v nemeckcD-rakúsko-uhorsko-talianskom sjfláfcu. r> uspokojením môžu vziať v známosť výsledok schôdz­ky v Abbazii, lebo gróf Berchtold a San-Giuliano nielen že európskemu pokoju poslúžili, ale poslúžili aj hospodárskym záujmom svojich štátov.

Kráľ chorľavie. — Obrat k lepšiemu. —

Asi pred troma týždňami rozniesly sa prvé chýry, že jeho veličenstvo král prechla­dol. Král v jarnom a jasennom počasí už od rokov ľahko prechladne a kašle. Aj tohto roku sa to tak stalo, ale královi lekári neprechová­vali obavy, lebo kráľ trpí síce na hrtanový katarr, ale nemal horúčky. V sobotu v zdravot­nom stave krála nastal neprajný- obrat, nakoľko zjavily sa aj príznaky horúčky a král cítil sa unaveným. V pondelok ale v zdravotnom stave kráľa nastal p o t e š i t e ľ n ý o b r a t k l e p š i e m u , k t o r ý s a s ľ u b u j e b y t s t á l y m . Kráľ už nemá horúčky, katarr sa nešíri, má dobrý appetít a je dobrej vôle. Lekári úfajú, že v peknom počasí, ktoré v pondelok nastalo, kráľ sa úplne zotaví. Ostatne k u o b a v á m v ž i a d n o m o h ľ a d e n i e t p r í č i n y .

O chorobe jeho veličenstva podávame následovnú podrobnejšiu zprávu:

Jeho veličenstvo kráľ dňa 23 marca, ked nemecký cisár prišiel do Viedne, dostal nátcbu, ktorá sa zpočiatku zdala byť nepatrnou. Bolo daždivé počasie a kráľ v otvorenom koči sa zaviezol na penzingské nádražie a zpät a kým

dojachal vlak, dlhšie čakal v prievane na perrone. Následkom toho král trochu prechla­dol. Dr Kerzl od počiatku s najväčšou starost­livosťou a pozornosťou opatroval kráľa a úfal sa, že prechladnutie čoskoro prestane a to tým viac, lebo kráľ takmer každú jar a jaseň nepatrne prechladol. Z opatrnosti ale kráľ predsa nešiel na jubilárny koncert vieden­ského mužského spevokolu, kdežto už dávnej­šie prisľúbil, že príde na koncert. Tentokrát sa ale nesplnila nádej, že kráľ sa rýchle zotaví a po-neváč jeho stav sa zhoršil, museli odročiť aj návštevu kráľa u jeho dcéry arcikúažny Marie Valerie vo Wallsee, kam mal odcestovať na Veľkú noc. Kráľ dostal hrtanový katarr a po­tom i nepatrnú horúčku. Kráľa teraz opatrujú dr Kerzl a dr prof. Ortner.

Kým môže byt reč o akútnej chorobe kráľa, denne vydávané budú lekárske zprávy* ktoré svedomité dajú vysvefltenia o stave jeho veličenstva. V dvorných kruhoch dôrazne prí­zvukujú, že tieto zprávy nezahalené budú re­gistrovať presné ustálenia lekárov. Ku vážnej obave niet príčiny a nielen lekári, lež aj ostatné, ku panovníckemu dvoru blízko stojace osobnosti preniknuté sú odôvodnenou nádejou, že jeho veličenstvo behom najkratšieho ' času oslobodí sa od katarru, na ktorý trpí.

V pondelok popoludní znajpríslušnejšieho miesta o stave kráľa vydali prvú lekársku zprávu, ktorá hovorí, že jeho veličenstvo opa­trujúci lekári generálny štábny lekár dr Kerzl a universilný professor dvorný radca dr Ortner konštatovali, že u kráľa po zamieňavej asi dva týždne trvajúcej zachrípnutosti a po ka-tarre veľkej priedušnice, ktorý nebol^ spojený s horúčkou, dňa 18. apríla v pravom hornom krídle plúe vystúpil hustý katarr. Jeho veličen­stvo noc s nedele na pondelok pomerne pokojne ztrávil. Jeho subjektívny pocit je uspokojujúci. Kráľ aj v pondelok ráno včasné vstal, aby panovnícke záležitosti riadnym spôsobom vybavil. Predpoludním ustanovili sa u kráľa prvý hlavný dvojmajster knieža Montenuovo, dvaja generálni adjutanti gróf Paar a barón Bolfras a ministersky predseda gróf lisza, aby podali svoje predostretia.

V pondelok popoludní a večer v stave jeho veličenstva nastalo značné polepšie. Kým král v pondelok ráno mal ešte SSstupňovú ho­rúčku, popoludní bolo možno konštatovať už po­tešiteľnú skutočnosť, že kráľ už nemá horúčky. Popoludní kráľ pokračoval v práci, ešte raz prijal prvého hlavného dvormajstra knieža Montenuova, arciknieža Franca Salvátora, manžela arcikúažny Marie Valerie, ktorí v nedelu prišli do Viedne. Kráľ sa popoludní rozhodne l e p š i e c í t i l , bol naj-

— Nie. Nezabudneš ma. Sli vedľa seba. —- Zabudnem každého mladíka, s ktorým

sa sídem. Aj kecT je takým pekným, ako ste vy.

— A som pekným ? Páčim sa ti ? Prekvapene pozrela na mladíka, prvý raz

súc vyrušená zo svojho ostrého, prísneho tónu jeho sladkým, milým hlasom.

Ich oči sa střetly. Neodpovedala. Neodpovedala, ale jej veľké, krásne oči

upřely sa na neznámeho tak hlboko, tak srdečne, že sklopil oči a celý zbľadol. A takto hľadiac naňho, dopoly zaľúbene, od poly váš­nivé s výrazom ťažkej otázky a nepochopiteľnej oddanosti chytila mu ruku, stiskla mu ju a po­tom ju odsolila.

— Chod, ty pekný lenoch ! — riekla. — A vystríhaj sa aj druhý raz zablúdiť v lese. Varuj sa sídenia sa so mnou. Vidíš sa mi zná­mym z mojich snov. Ačkoľvek nemám rada lenoehov, ty si predsa stvorený dľa môjho vkusu. Ak sa mi ešte raz dostaneš do rúk, tak ťa nepustím bez toho, žeby som ti ne­vzala srdce. Zaľúbiš sa do mňa šialene. Lebo

. som ja čarodejnicou, viem porobiť. S Bohom ! Knieža odchádzal mlčky, ako tieňa, súc

ochromený týmto neobyčajným spôsobom za­

chádzania s ním, zjavom a bytosťou devy a obracajúc sa mimovoľne za ňou, kým nezmizla v húšfave.

IV.

Posledná ruža. Ked sa Marienka vrátila domov, cítila

akúsi nepochopiteľnú ťarchu. Otcovský dom prvý raz zdal sa jej akýmsi tesným, bola zne­pokojená akýmsi dosial neznámym spôsobom, jej myšlienky letěly, letěly, poletovaly okolo húštav v lese, okolo miesta, kde neznámy le­noch bol zaspal, obletovaly jeho milú postavu, okolo jeho nezapomenutelných, zadivených očí a okolo jeho pokojného, vážneho tónu, akým nehovoril žiadon z podhradských mládencov, ktorí sa uchádzali o jej priazeň.

Akási neznáma predtucha ju znepokojo­vala. Ozaj kto bol ten, pohľad ktorého nemôže zabudnúť? Ale čo, nemusí to vedet!

Hnevlive pohodila hlavou. Dupla nohou. Celý deň mala pokazený rozpomienkou na ne­známeho mladíka v lese a myšlienky naňho chcela zaplašiť veselou zábavou s mládencami, ktorí sa občas večer schádzavali na podstení árendátorovho domu pod rôznymi záminkami, jako by sa chceli shovárat so starým Štefa­nom.

(Pokračovanie nasleduje).

lepšej vôle, ale aj tentokrát vstal od písacieho stola a cez zavreté okno díval sa do zahrady schonbrunnského kaštieľa.

O zdravotnom stave v pondelok večer vy­daná lekárska zpráva hovorí, že kráľa síce ešte napína kašľať, ale jeho appetít a sila sa značne zvýšily.

V pondelok o stave kráľa dvakrát poslali telegraíičnó zprávy do Mníchova kňažne Gizelle a do Konopišta dedičovi trónu Francovi Ferdinandovi.1 U hlavného dvormajsterského úradu sa o stave jeho veličenstva dopytovaii veľvyslanci a iné vysoké osobnosti.

Jeho veličenstvo kráľ vzhľadom na svoje chorľavenie predbežne neodcestuje do Buda­pešti, ale neni vytvorené, že ak ta jeho stav dovolí, počas delegacionálnych porád v pozdej-šom čase predsa odcestuje do Budapešti.

V noci s pondelka na utorok jeho veli­čenstvo spal pokojne. Ale ešte kašle. Ráno o 10. hodine vstal, za čas sa prechádzal po za­tvorenej chodbe a potom raňajkoval.

ZPítÁVY DOMÁCE. Budapest, 21. apríla.

M i n i s t e r s k ý p r e d s e d a u k r á -I a. Ministerský predseda gróf Štefan Tisza v pondelok ráno prišiel do Viedne a ubytoval sa v uhorskej palote. Predpoludním jeho veličen­stvo kráľ ministerského predsedu prijal na sú­kromnom výsluchu. Dľa jednej viedenskej zprávy ministerský predseda preto sa ustanovil u jeho veličenstva na audiencii, aby sa osobne zaujímal o jeho zdravotný stav, dľa druhej preto, aby mu podal zprávu o blížiacich sa delegacionálnych poradách. Jeho veličenstvo kráľ vzhľadom na svoje chorľavenie tentokrát osobne nezahájí delegácie; trónnu reč v zastú­pení jeho veličenstva prečíta následník trónu arciknieža Franc Ferdinand. Popoludní mini­sterský predseda radil sa so spoločnými mini­strami a s rakúskym ministerským predsedom grófom Stúrgkhom, večer odcestoval zpät do Budapešti, kam prišiel dnes ráno.

P o s c h ô d z k e v A b b a z i i . Spo­ločný zahraničný minister gróf Berchtold v pondelok ráno prišiel z Abbazie do Viedne. Spolu s ním vrátili sa do Viedne triedny šéf spoločného zahraničného ministerstva gróf For-gäch a správca predsedníckej triedy gróf Hoyos. Spoločný zahraničný minister popoludní o 3. hodine ustanovil sa v Schônbrunne na oso­bitom výsluchu u jeho veličenstva kráľa, kto­rému podal zprávu o výsledku schôdzky Abbazii. Výsluch trval vyše jednej hodiny.

K o š i c k ý m a n d á t . Štátny sekre tár ministerstva obchoda Július Vaŕgha, vysla-necký kandidát mesta Košíc, v pondelok večer prišiel do Košíc v spoločnosti viac vyslancov pracovnej strany. Na stanici početní mešťania s veľkým oduševnením vítali štátneho sekre­tára, ktorého v mene mesta pozdravil námestný mešťanosta Edgar Kriebel, v mene košickej pracovnej strany predseda Július Kazinczy. štátny sekretár v utorok popoludní povie pro-grammnú reč. Košická neodvislá strana v zá­ležitosti kandidácie v stredu bude vydržiavat poradu.

K R A J I N S K Ý S N E M . Budaptif, 21. apríla.

Po veľkonočných prázdninách snemovú vyslancov dnes vydržiavala zasadnutie. Na zasad­nutie opposícia v smysle uzavretia svojich vod­cov neprišla, napriek tomu na chodbách snemu už vo včasných predpoludňajších hodinách pa­noval čulý život. Vyslanci pracovnej strany si-šli sa vo valnom počte a shovárali sa o aktu álnych otázkach. Predseda snemu Pavel Beothy

^ apnia Dili. SLQVEtfS&£ MOVINY

medzitým radil sa s ministerským predsedom grófom Tiszom.

Zasadnutie zahájil predseda snemu Pavel B e o t h y.

Po zahájení zasadnutia prečítaný bol krá­lovský reškript o zakľúčení tretej a o zahájení Štvrtej sessie krajinského snemu.

Po prečítaní královského reSkriptu snem uzavrel, že na zajtrajšom zasadnutí prevedie volbu podpredsedov a zápisníkov.

Nato bola uhodnovernená zápisnica a s tým sa zasadnutie skončilo.

Ultimát Mexika. Predseda mexickej republiky Huerta v

piatok oznámil mexickému vyslancovi Spoje­ných Štátov severo-amerických, že dá zadosť­učinenie, ktoré Spojené Štáty žiadaly pre za­tknutie svojich matrózov v Tam pikové a pre urazenie zástavy Unie. Pozdejšie Huerta toto za­dosťučinenie chcel dať len pod tou podmienkou, ked válečné lode Spojených Štátov vzdajú úctu mexickej zástave. Predseda Wilson túto pod­mienku odmietol. S týmto sa konflikt zaostril a ako sme už sdělili, Spojené Štáty daly Hu-ertovi termín, aby dal žiadané zadosťučinenie. Termín vypršal v nedeľu večer bez toho, že by Huerta bol dal žiadané zadosťučinenie. Ná­sledkom toho v konflikte ^nastal, vážny obrat. Válečné lode Spojených Štátov dostaly rozkaz, aby vplávaly do mexického zálivu a mobilisujú aj jednu časť kontinentálnej ílolty proti Mexiku. Dfa chým v stredu na 88 lodiach 17.880 ná­morníkov príde na východný breh Mexika, na 12 lodiach 4650 námorníkov ale na západný breh Mexika. Jestli Huerta ani potom nepopu­stí, námornícke čaty pojdu proti mexickým me­stám. Kontinentálna armáda len v poslednom okamihu by vstúpila do akcie. V Texasi a na južnej hranici Spojených Štátov stojí napoho-tove vela čiat, aby hned mohly vtiahnuť do Mexika.

Predseda severo-amerických Spojených Štátov Wilson poslal kongressu (snemovni vy­slancov) odkaz, v ktorom pýta splnomocnenie, aby zbrannó sily krajiny mohol použit ku ochráneniu česti a hodnosti národa. Súčasne predostreli snemovni vyslancov návrh, ktorý splnomocňuje vládu, aby použitím zbrannej sily prinútila Huertu dať zadosťučinenie. Zahraničný výbor snemovne vyslancov uzavrel, že návrh bude odporúčať prijať. Predseda vojenského výboru senátu predostrel návrh zákona, ktorým chce dať predsedovi ku dišposícii 50 millionov dollárov ku zaokrytiu prípadných výdavkov.

Predseda Wilson pred viacerými novinár­mi vyhlásil, že nikto si nesmie mysleť, že Spo­jené Štáty chcú sa s Mexikom do vojny za-pliesf. Práve naopak, Spojené Štáty sú priateľ­mi mexického Iudu a ani nechcú proti nemu bojovať. On zo svojej strany ani trochu sa ne-oduševňuje za vojnu. Napriek tomu terajšie po­loženie povedie snácl predsa len ku vojne, jestli Huerta čoskoro nebude nasledovať smer, ktorý diktuje triezvy rozum.

Štátny sekretár ministerstva vojny po­tvrdil chýr, že v páde vojny veliteľom ame­rických čiat bude generál-majór Wood.

CHÝBNIK Budapest, 21. apríla.

P o č a s i e máme v Budapešti jasné a lavní. — Po krajine panovalo prevažne jasné, suché a vo dne Iavné počasie, ilieslami holy ešte vetry. V nocd na severných a východných stranách holy kde-tu mrazy. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá Iavné a prevažne suché počasie.

Synovia bulharského k r á l a v Uhor­sku. Dvaja synovia bulharského kráľa dedič trónu Boris a knieža Cyrill prišli na Muráň. V nedeľu predpoludním boli v katolíckom ko­stole na službách Božích, potom na auto­mobile zaviezli sa do Murányhuty, kde sa uby­tovali v starom kaštieli svojho otca kráľa Fer­dinanda.

Birmovanie v hlavnom meste. Knie-ža-primas poriadok tohoročného birmovania v hlavnom meste určil v nasledovnom poriadku: 21. mája v budínskom korunovačnom chráme, 22. mája vo farskom chráme Terezininho pred­mestia, 23. mája vo farskom chráme vnútor­ného mesta, 24. mája v basilike sv. Štefana v Leopoldovom predmestí, 25. mája v chráme Anglických slečien vo Vacovskej ulici a vo farskom chráme v Jozefovom predmestí, 26. mája vo farskom chráme Alžbetinho pred­mestia, 27. mája v staro-budínskom farskom chráme a konečne 28. mája vo farskom chrá­me Francovho predmestia. Jestli sa mnohí prihlásia ku birmovaniu, tak sviatosť knieža-primas osobne udelí, pri čom mu bude assistovat biskup Medard Kohl.

Grécka a r m á d a svojmu panovní­kovi. Z Athén oznamujú, že v kráľovskej palote včera za veľkej slávnosti odovzdali kráľovi mar-šalskú palicu, ktorú mu armáda darovala. Deputáciu, v ktorej boly zastúpené všetky šarže armády, viedol ministerský predseda Venizelos, jako minister vojny a on tlumočil královi po­zdrav armády.

Jub i läum biskupa. Vysvätený biskup čanádsky veľprepošt Jozef Németh teraz slávil 40ročné jubiläum svojho vysvätenia za kňaza, 60ročné jubiläum svojho kňažstva a svoje 83ročné narodzeniny. Jubilantovi z príle­žitosti jeho trojitého jubiläuma veľmi mnohí gratulovali, medzi nimi pápež, jeho veličenstvo kráľ a minister osvety Béla Jankovich.

Tohoročné assentírky. V stolici zvo­lenskej tohoročné assentírky budú sa odbývat v nasledovnom poriadku : V Brezne od 22. do 28. apríla, v Banskej Bystrici od 28. apríla do 4. mája, vo Zvolene od 4. do 7. a vo Veľkej Slatine od 7. do 11. mája. — V stolici tur­čianskej assentírky budú až v júni. A síce v Turč. Sv. Martine od 1. do 4. a v Stubnya-íúrdôve od 5. do 8. júna.

Štepenie proti osýpkam v hlavnom meste započne sa 1. mája. V smysle zákona každé dieta do jednoho roku prvý raz a do dvanásteho roku druhý raz treba zaštepit proti osýpkam. Štěpit budú zdarma na okresných predstavenstvách. Okresné predítavenstá vyzý­vajú rodičov a tútorov, aby sa o zaštepení dietok postarali, lebo tých, ktorí neurobia za­dosť předpisu zákpna, až po 100 korún možno pokutovat.

Našťastie vetroplavcov. Tyrolskému spolku prislúchajúca vzducholod „Astarte", ktorá sa pohla z Innsbrucku, po preletení ústred­ných Alpov a Švajčiarska v Rovignone (Novara) štastne sa spustila na zem. — Z Paríža sde-ľujú, že na buekskom cvičebništi v nedeľu vetroplavci závodili v rýchlom lietaní. Na zá­vodoch zúčastnili sa Bidot, Cuendet, Deroyé a Desille, všetcia na Bleriotovských lietadlách a každý s jedným cestovateľom. Počas lietania Deroyé srazil sa s Bidotom. Obidve lietadlá sa převrhly a s výšky asi 20 metrov spadly na zem a Deroyov stroj sa mimo toho i zapálil. Deroya a jeho cestovateľa istého Ditlbana mrtvých a na uhoľ zhorených vytiahli zpod horiaceho stroja. Bidot si zlomil nohu a otriasly sa mu modzgy tak, že ho v nepovedomom stave odviezli do nemocnice. Bidotov cestovateľ bol len nepatrne ranený. — Z Ríma oznamujú, že v Algiri vetroplavec Ehrman spadol s výšky 600 metrov a zabil sa.

dierne sypanie© v Belehrade. V Be­lehrade vypukla epidémia čiernych sypanie. Vzhľadom na toto uhorský minister vnútra na­riadil, aby tých cestovateľov, ktorí z Belehradu prídu do Uho. !ca a tých uhorských obyvateľov, u ktorých sa z Belehradu došlí cestovatelia ubytujú, preskúmali lekári. Mešťanosta Bárczy nariadil, aby mu predstavení okresov, okresní lekári, direktori nemocníc a majitelia hotelov naskutku oznámili každého cestovateľa, ktorý z Belehradu príde k ním. V Budapešti dosiaľ ešte nikto neochorel na čierne sypanice.

Požiar. V debrecínskej dielni uhorských štátnych železníc, ktorá je od mesta asi na poldruha kilometra vzdialená, v noci so soboty na nedeľu vypukol oheň a oddelenie dielne, v ktorom reparujú a vystrájajú vozne, so 130 ná­kladnými a 5 Pulmanovskými vozňami zhorelo. Oheň vypukol asi o polnoci a horel do 2. hodiny po polnoci. Nebezpečie bolo tým väč­šie, že po vypuknutí ohňa povstal velký vetor a vody nebolo na blízku. Hasičia pomáhali si tak, že zo studne nádražia 6 rušňov neprestajne vozilo vodu. Pri ohni robotníci Franc Matura, Alexander Diószegi a Anton Erdélyi nebez­pečne boli ranení. Škodu, ktorá cestou asseku-rácie čiastočne bude vynahradenä, šaeujú na poltreťa milliona korún. Že ako povstal oheň, to sa dosiaľ ešte nevie.

Zemetrasenie. Z obce Jókô (st. nitrian­ska) nám píšu, že v sobotu rabo o 6. hodine 14 minútach, slabé zemetrasenie i tam pocí­tili tak, že sa lampy v izbách hýbaly. V su­sednej obci Dejthe (st. prešporska) zemetrase­nie bolo silnejšie. — V Pezinku ráno o 6. ho­dine 18 minútach pocítili slabé zemetrasenie, ktoré trvalo za 2—3 sekundy. Z väčších trh­lín na stenách padala vakovka. — V obci Hosz-szúfalu podzemným hrmotom spojené zeme­trasenie bolo ráno o 6. hodine 13 minútach a v obci Récse pri Prešporku pár minútami pred pol siedmou hodinou pocítili dva otrasy, ktoré neboly veľmi silné, ale dvere a obloky na domoch sa otriasly.

Z vraždy upodozrievaný rektor university. Zo Sofie oznamujú, že tam veľký ruch budí zatknutie rektora sofijskej university Jurišiča. Professora upodozrievajú, že mal účasť v tajuplnom zmiznutí istej vychovávateľky, mrtvolu ktorej našli v Burgasi na brehu mora. Jurišiča len nedávno zvolili za rektora uni­versity.

Sufražetky — podpalačky. Z Lon­dýna oznamujú, že podpalačstvá v posledné dni došly neuveriteľných rozmerov. V piatok horelo na 13 a v sobotu na šiestich miestach. V Londýne si myslia, 2e ohne zväčša sufra-žetky podkladajú.

Zhorela obeo. V obci Vilmány (st. Ábaujtorna) zhorelo 44 domov a toľko gazdov­ských budov. Tento úder je pre obyvateľov obce tým ťažší, lebo vlani povodeň rieky Hernádu uvalila do biedy obyvateľov obce, ktorí teraz ostali bez prístrešia.

Nový ústav suchotinárov. V Prešove nedávno otvorili nový ústav pre opatrovanie suchotinárov, ku udržiavaniu ktorého minister vnútra bude prispievať ročne 4000 korunami. Na čele ústavu stojí universitný súkromný pro­fessor dr August Csatáry.

Nešťastie v rafinerii liehu. Voveľko-topolčianskej rafinerii liehu robotník Ján Tôrôk do jednoho železného suda chcel vydlabať dieru, medzi čím z kladiva vyfrkla iskra, od ktorej sa špiritus v sude zapálila vybúšil. To-rokovi odtrhlo obe nohy a ked ho viezli do ne­mocnice, zomrel.

Tragédia kniežaťa. Varšavský okresný súd za obrovského rozčúlenia a zaujatosti v sobotu začal pojednávať sensačnú záležitosť Bispingna, majiteľa rusko-polskej fidei komissy, ktorý v apríli minulého roku v terezinskom parku zastrelil Drucksko-Lubecké knieža. Na záverečné pojednávanie predvolali 90 svedkov. Počas vyšetrovania vysvitlo, že Bisping sa raz pokúsil otráviť knieža, ktorému strichnin na­miešal do čaju, ale knieža pocítil otravu a čaj nevypil. Bisping na meno kniežaťa falšoval štyri zmenky po 50.000 rubľov a tieto zmenky po smrti kniežaťa chcel präsentováť dedičom. Poneváč nemohol dočkať prirodzenú smrt kniežaťa, preto ho v terezinskom parku, kde sa spolu prechádzali, zastrelil z revolvera. Jestli ho porotci uznajú za vinného — čo ne­trpí pochybnosti — tak na obžalovaného čaká 20 rokov nútenej práce na Sibiře a potom ho ešte na 5 rokov vradia do čaty trestancov.

Před raňajkami pol pohára SCHMIOTHAUER-oveJ

ITÍívanla te j to vody Je p r a v ý m požehnajum pre .aa.Svr.ail.a4oJiooft Kaae&asle* Bf aBSBSEHHKaara as -SääESSiäÄ

•kazený ialú<?0& za 2—3 hodiny uvedie do po­

riadku Malá flaška 40

ha!. VsIM naSka S$

Bí #¥Ž5*T3KE! mCVIEY 12: aprílu 1314,

Železničná sieheda. Z Nitry oznamujú, že na tamojšej, železničnej stanici osobný vlak, ktorý v piatok večer o 10. hodine dojachal z Nemeckého Právna, před obilným skladom vrazil do stojacich prázdných vozňov, z kto­rých sa 4 vyšinuly. Ani cestovateľom, ani že­lezničiarom nič sa nestalo.

Vysťahovanie. Podžupan stolice šariš­skej — ako z Prešova oznamujú — od 1. de­cembra r. 1918. do konca marca roku 1914. vydal 1099 cestovných passov, a síce 762 prs mužských a 337 pre ženské. V tom istom ob­dobí minulého roku v stolici vydali len 355 passov, teda o 744 menej, než tohto roku.

TELEGRAMMY. Verakruz, 21. apríla. Séf generálneho

Štábu atlantickej ľlotty Hughes včera vybladal generála Maasa, veliteľa mexických vládnych čiat vo Verakruzi, ako i veliteľa prístavu, kto­rých požiadal, aby vyzvali v prístave kotviace obchodné lode ku opusteniu prístavu. Americký konsul ženské cudzej národnosti požiadal, aby vysadly na lode kotviace v prístave, zvláště na lode „Mexiko" a „Esperanza", ktoré správa amerického námorníctva prenajala na ten­to ciel.

Duraszo, 21. apríla. Albánci v posled­ných bojoch chytili viac Epyrotov, práve tak aj epyruské bandy chytily niekoľko Albáncov. Pre-metský metropolita dal na vedomie Albáncom, že albánskych zajatcov obesia, jestli za ;48 hodín nepustia na slobodu zajatých Epyrotov. Dla chýru 350 regulárnych gréckych vojakov je na ceste ku Koriei, kde je teraz silná al­bánska posádka, ktorá vie odbyf každý útok.

Washington, 21. apríla. Predseda Wilson štátneho sekretára válečného námor­níctva a štátneho sekretára ministerstva vojny pozval do Bieleho domu k porade. Štátny sek­retár válečného námorníctva vyhlásil, že ílottu admirála Badgora rozdelia ; jedna časE pojde do Verakruza, druhá do Tampikova.

Budapeštianska obilná bursa dua 20 . apríla.

O b i 1 i e

, stolnobelehradská . . .

» banátsisa Raž (žilo), prvotriedna . . . .

, ,, druhotriedna . . . Jačmeň, prvotriedny . . . . \

v druhotriedny Proso . . . , Ovos prvotriedny . . . . . .

druhotriedny . . . . .

Repica 7-ucerna. uhorská Dateiinovó semä, velkozrné . .

Jakost dla

hekt.

7T—79 76—7S 7G—79 76-78

— — — — —

— —

— —

za 100 klgr.

od do

25-70 25-20 25-30 25-25 2010 •19-86 14-45 14-00

15-90 15-40 13-75

no-— 150 —

2G30 2G-00 26-15 25-90 2050 20 00 1500 14-35

. 16-50 1580 14-00

160-— ISO.—

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka. Chudí obdržia pJné formy, ženské silu, nervosní ehut a vôfu k pivotu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na hle­dačku trpiaci, málolsrvní nový život skrz posilňujúci rach ,Fetin\ 1 dávka K 3-—. Tri dávky (ku kúre po­

trebné) K 8-— íranko dodáva

závod pre dôrobu „FETIN"-a Budapešť, VI/32.

Prešporský Seehofer-ov bylinný balsam " proti z a p e c e n i n , z l é m n t ráveniu, pe­čeňovým neduhom, lenivoEti čriev, ko* like, z la te j ži le atd., je pravý lea s

ochrannou známkou raka, ^ ^ ^ — — Dostai u dorába tela ., LADISLAVA F0LDES

l e k á r e ň k Č e r v e n é m u r a k o v i Prešporok, Pozsony, č. 1.

6 aklanio n a dobier k u f r a n k o K 4 . e a '

Domáci výrobok!

Nepočetné listy uznania dokazujú výteínost patent. H a n g a r i a drôtového plet iva,

ktoré je neprevýšiteľné. Hotoví sa z gaivanisovaného drôtu! Cena Ělvoicovér> xuetia S2 halierov a pyše. Možno objednat

u jediného dorábatela:

fabrika na drôtové pletivá a ohrady B Í I a p e s í , Vili., í l iääi-úí 4 8 / 2 3 .

Ľavná, punktovná a rýchla obsluha! — Obrázkový cenník zdcrma a íranko.

Najlacnejší prameň kúpy posteľného peria ! ! EFajlacnejšie ceny. 1 kilo husacieho pena ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 h., lepšieho 2 koruny a 3 koruny ; driapané husacie perie, šedé, dobré po kile 1 koruna 80 h., lepšie 2 koruny 40 h., pr.ma polobiele 2 koruny 80 h., biele

í koruny ; biele páperisté perie 1 kilo 5 korún, velmi jemné biele páperislé perie 1 kilo 6 korún 40 h. a 8 liorún. — 1 kilo páperia šedého 6 a 7 korún, jemného, bieleho 10 korún, najjemnejšieho páperia zpod pŕa 12 korún. Rozposielanie počnúc od 5 Mlov franko^ Nezod-povadajúce sa zamení alebo peniaze na požiadania sa vrátia. IZIDOR SACHSEL, Budapešť, Dob-utca3,

Telelon 129—15.

posteľné perie! • k i l o h n o d s h o , d o b r é ­

h o , d r i a o a n é h o p e r i a 2 K., lepSreho 2.40 K., p r i ­m a p o l o b i o l e h e 2.80 K., b i e l e h o * K., b i e l e h o p á p o r i o l é h o B.10 K., 1 kilo v o l m i j e m n é h o , s n a-h o b i e l e h o , d r i a p a n é -h o «.40 K., 8 K., 1 kilo p a p e -

I s, hnedého E I . , T K., bicieho, jemného 10 K„ nanajvýi jemného p á p e r i a z p o d p ŕ s 12 K. P r i o b j e d n a n í

o d 5 k E- í r a n k o . Hoícvó periny.

Z hnsio Raného íerveného, modrého, bielehe alebo lítého nan-kltigu, 1 d u c h n a , ISO cm. dlhá, asi 120 cm. široká, o pol u s 2 p o d u š k a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 60 cm. sireká na­plnené ncvýin hnedým, velmi trvácim páperislýtu p o a t e l -n ý r a p e r . i m l Ô K . , p o l o p á p e r í m 20 11., p á p e r í m 2* K., j e d n o t l i v á d u c h n a 10 K., 12 K., 14 K,, 16 K., j e d n n p o d n ä k a 8 K.,3.50 K., 4 K., D u t k r . ; 200 cm. dlho, 140 cm. Široké, 18 K., 14.70 K.. 17.80 K., 21 K., p o-d u í k v 60 cm, dlhé, 70 cm. řiroké, 4.60 K.. 6.20 K., 6.70 K., s p o d n é d u c h n y zo silného, žlráíbvančho grádlu 180 om. dlhé, 118 cm. široké 12.S0 K., 14.80 K. Rozposielanie na dobierku požmía od 12 korún íranko. Zámena dovolená, sa nezodpovedné

' ca peniaze vrátia.

.BBJISGHvĎesckanitEi, í. 898. Cechy Bohato Ulustrovaný cenník zdarma a franko.

Zibr-ssi® a bicykle

na splátky. Sueiastky fo najlac" nejiie. Obláčkový c< n'nit zdaima.

F. Dušek dielna na zbrane, bicykle a šijacie stroje,.Opočno, pri štái-no] dráhe. Oslo 206í). Česko.

IP t í"

ľ 122 ra ď a p c s ¢ ,

VI., Ó-utcza 12,

::::V:iw :'H:'":':':•::•: ! >'^:':¾ ; :^:-:^-^ • : ' y >->->v

. '

Najlepšie s t ro je p re haspodársíwo, tna-Sorjr, pa rné a fesnz'aiowé cHoženía, s : j ežky

aSď= dodáva

továreň s t r o j o v k. sp

— ř r v ý m l odmenami vysnadená *—

EáLLM LAIOSmot orgy ára BUDAPEST, VI., Gyar-utosa 28. Bxam. Gazdovskánva obecenstvu najlepíie odporúčajú

"éLAJ0ŠA KÁLLAI-ho££T komobllové a l & ť a o t e g a r n i t ú r y

^^„^LÚplnázárukaaavýtečDÚmlaíba! Jedine Jestvu­

júci* n o v o t a !

Najjednoduchejäia a najdokonalejšia motorová mláiacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá s nimi zaehodil 1 bez strojníka, aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skvostný eennlk na požiadanie zdarma a tranto.

tiocinj

t L i á m k a , r h e u m a ,

trhanie v údoch, bolenie v chrbte, keá ej zastrané a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hneď budo vylie­čené, jestli bolavý úd natřeme

Zoltánovou masťou.

j UŽoitánova apatieka, Bnaapešž.v- ' f f ^ 3 ^

Naj d okolane j šie a každému eielu zodpovedajúce

šijacie stroje vedľa garancie od 25 korún vždy predáva

árii dielňa na šijacie stroje

BadapasSjUSä.j E z a b e l l a - f é r 3 . Tiež dávam na vedomie, že bársjakú šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, klorý sa lomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za veľké peniaze prodat. Pošlite ale ten stroj a budete maf zas dobiú mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia sa spc.'ahlivosli mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celoj uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj veľký cenník

zdarma.

iostlive zhotovený, clruí ku jedlu po"-vzbudzujúci, tráve­nie napomáhajúci a lavne prcčisíujúci

domáci prostriedok, ktorý známo násled­k y n e m i e r n o s t i , n e r i a d n e j dioty, pre­c h l a d n u t i a , s a d i n c e h o s p ô s o b u ž ivota a obt ížnoho z a n e č e n i a , k u pr . sáhu, n a d u t l e , j r í l i ä n é t v o r e n i e s a kysel i­ny a k ŕ č o v i t é b o l e s t i zmierňu je a od­

s t r a ň u j e , je

Dr Rosy balsam plu

edj£-

Hlavný sklad v lekárni:

FRAGNER,tý a dSa?er „u Č i e r n e h o or la" , P r a h a , M a l á S t r a ­

n a ô. 203., roh Nerudovej u0ce. R o z p o a i o l a n i e p o p o š t a k a ž d o d e n n e . I velká, s k l e n i o a B K, 1 m a l á sk lenioa 1 K - fo pošte za vopred Doslaný obnos S. I'M jedna mali skienica, K 2 SO jedna Teľ-ká sklonica, K 4-70 dve velké sklenice, K s ' — štyri verkó sklenice, K 22-— štrnásť velkých sklenic odosiela sa franko na vše­tky stanice rakúsko-uhorskej monarchie.

S k l a d y v I e k á r ä a o a R a k ů -s k o - U a o r s k a .

V ý s t r a h a i V ě e t k y í a s í a o b a l u o p a t r e n é EÚ z á

k o ň o m c h r á n e n o u o c h r a a n o u z n á m k o u 1

Z a o b s a h i n s e ? t o ? r e d a k c i a n e n i z o d p o v e d n á Tlačené na rotačnom, stroji knihtlačiarae úúastiůárskej sp&ločnosli j - E u r o p a 4 * v Budapešti^ TlTôkrTú-utcza 12