PO STOPÁCH MINULOSTI V POHRANIČNEJ OBLASTI SEVERNÝ

BURGENLAND A BRATISLAVA

VILY – HRADY – ZÁMKY

Vera KapellerMarlene Romako

RÖM

ER

1

Po stopách minulos v pohraničnej oblas Severný Burgenland a Bra slavaVily – hrady – zámky

Vera KapellerMarlene Romako

RÖM

ER

2

EUROPEAN UNIONEuropean RegionalDevelopment Fund

Táto publikácia prezentuje výsledky projektu „RegioGoes – Regionálny poten-ciál v pohraničnej oblas Severný Burgenland-Slovensko“ a bola realizovaná Inš tútom pre výskum mesta a regiónu Rakúskej akadémie vied.

Projekt „RegioGoes – Regionálny potenciál v pohraničnej oblas Severný Burgenland-Slovensko“ bol realizovaný v rokoch 2013–2015 v rámci spolupráce Inš tútu pre výskum mesta a regiónu Rakúskej akadémie vied s Ústavom architektúry obytných budov na Fakulte architektúry Slovens-kej technickej univerzity v Bra slave, regionálnou správou Burgenlandu a obcou Zurndorf za pod-pory EFRR programu pre cezhraničnú spoluprácu Rakúska a Slovenska v rokoch 2007–2013.

RÖM

ER

3

Po stopách minulos v pohraničnej oblas Severný Burgenland a Bra slava

Vily – hrady – zámky

Vera KapellerMarlene Romako

Inš tút pre výskum mesta a regiónu, Rakúska akadémia viedViedeň 2015

RÖM

ER

4

Konzept a Redakcia:Vera Kapeller

Grafi cká úprava: Johannes Huemer

Obálka: Grafi ka: Johannes Huemer

Úprava textu: Josef Kohlbacher

Titulný obrázok:Tabor, mestská obec Neusiedl am See, Burgenland; foto: Vera Kapeller 2015

Toto dielo je chránené autorskými právami. Takto vzniknuté práva, predovšetkým právo prekladu, ďalšej tlače, použi a vyobrazení, vysielania, reprodukcie fotomechanickou alebo podobnou cestou a ukladania v zariadeniach na spracovávanie údajov, zostávajú vyhrade-né aj pri čiastočnom využi . Všetky zvolené označenia osôb sa vzťahujú na obe pohlavia, čo nepredstavuje žiadnu formu rodovej diskriminácie.

Copyright © 2015 Inš tút pre výskum mesta a regiónuInš tút pre výskum mesta a regiónu,Rakúska akadémia vied, Viedeň Postgasse 7/4/2, A-1010 ViedeňTelefón: +43 (1) 51 581 – 3528E-Mail: vera.kapeller@oeaw.ac.ath p://www.regiogoes.eu

Výroba: Horvath Druck- und Handelsgesellscha m.b.H. & Co KG, Hauptplatz 34, 7100 Neusiedl am See

Bibliografi cké údaje Nemeckej národnej knižnice

Nemecká národná knižnica zaznamenala túto publikáciu v Nemeckej národnej bibliografi i; podrobné bibliografi cké údaje nájdete na webovej stránke h p://dnb.d-nb.de.

ISBN: 978-3-9504030-1-5

Die Arbeit unterliegt ausschließlich der Verantwortung des ISR und wurde der phil.-hist. Klasse nicht vorgelegt.

RÖM

ER

5

Zoznam fotografi í

Zoznam literatúry

Sme RimaniaPo stopách Rimanov v západnej čas rímskej provincie Panónia a villa rus ca

Hrady a zámky v pohraničnej oblas severného Burgenlandu a Bra slavyPo stopách života a bývania urodzenej šľachty

8

23

60

63

RÖM

ER

6

RÖM

ER

7

PREDSLOV

Táto dokumentácia vznikla v rámci projektu Regiogoes. Jedným z cieľov tohto projektu je podporiť atrak vitu pohraničnej oblas severného Burgenlandu a Bra slavy, posilniť chápanie významu stavebno-kultúrneho dedičstva a prispieť k vývoju štruktúr defi novania vlastnej iden ty. Oblasť medzi riekami Dunaj a Leitha a Neziderským jazerom je spojená dlhou administra vno-historickou, sociálno-geografi ckou a stavebno-kultúrnou históriou. V praveku a ranej dobe dejinnej osídľovali a formovali túto pohraničnú oblasť dôležitú z geografi ckého a následne aj hospodárskeho hľadiska o. i. Ilýri, Kel , Rimania, Longobardi, Avari, Slovania, Frankovia a Maďari. V období stredoveku a novoveku bol tento priestor dejis-kom početných vojen a pustošení, ale aj sociálneho, kultúrneho a hospodárske-ho obrodenia. Príslušnosť týchto miest k bývalému wieselburskému komitátu Uhorska a od dôb Rimanov dôležitá poli cko-geografi cká poloha na významnej obchodnej ceste medzi Aquincom/Budapešťou a Vindobonou/Viedňou a na Jan-tárovej ceste formovali kultúrnu krajinu, spôsob života a práce, ako aj štruktúru osídlení a stavebných objektov.

Historické stavby sú dôkazom spoločnej stavebnej a obytnej kultúry v tejto pohraničnej oblas . Cieľom tejto dokumentácie je lokalizovať významné pamä- hodnos z oblas svetskej architektúry a prezentovať ich v spoločnom nad-

národnom kontexte. Táto publikácia chce upozorniť na skutočnosť, že hranica medzi Rakúskom a Slovenskom existujúca od roku 1921 a v súčasnos postupne strácajúca svoj význam predstavuje rela vne krátke časové obdobie v dejinách kultúrnej krajiny medzi riekami Dunaj a Leitha a Neziderským jazerom.

Práca je zameraná na dva tema cké okruhy dôležité pre túto pohraničnú oblasť. Archeologické nálezy z obdobia Rimanov, ktoré sa v skúmanej oblas vyskytujú v značnom množstve, si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť verejnos , než tomu bolo doposiaľ. Zaznamenané sú predovšetkým nálezy špecifi cké pre jednotlivé osídlenia, napr. rímske vidiecke domy a vily. Z obdobia stredoveku sú prezentované pamä hodnos , akými sú hrady a zámky. Dôležitý je pritom nový spôsob interpretácie architektonickej histórie tejto pohraničnej oblas .

Predovšetkým sa chcem poďakovať Marlene Romakovej za jej angažovanosť pri príprave tohto projektu. Za podporu pri tvorení projektu sa chcem poďakovať aj Heinzovi Fassmanovi. Špeciálne poďakovanie patrí Johannesovi Huemerovi za grafi ckú úpravu, Josefovi Kohlbacherovi za redigovanie, ako aj Haraldovi Kapel-lerovi za podporu pri zhotovovaní fotografi í a dokumentácie na mojich cestách.

Viedeň, marec 2015Vera KapellerováRegioGoes - vedúca projektu

RÍM

SKÉ

VILY

8Obr. 1: Archeologický park Carnuntum, slávnosť pre Carnuntum

RÍM

SKÉ

VILY

9

SME RIMANIA

Po stopách Rimanov v západnej čas rímskej provincie Panónia a villa rus ca

RÍM

SKÉ

VILY

10

Vďaka priaznivému podnebiu (horúce a suché leto a studené zimy bohaté na zrážky) Burgenland už odpradávna ponúka vynikajúce podmienky, ktoré viedli k osídleniu tejto oblas (BENDA 1989: 18 a nasl.). Nálezy, ktoré môžeme datovať už do mladšej doby kamennej, nie sú hlavne na severe Burgenlandu žiadnou zriedkavosťou. Pritom nehovoríme len o náhodných nálezoch, ale o pozostat-koch dočasných sídiel, o čom svedčia predovšetkým pozostatky keramiky. Predovšetkým keramika „Wieselburskej kultúry“ (respek ve Badenskej kultúry), ktorá bola v tejto oblas po prvýkrát zaznamenaná a pomenovaná podľa nej, označuje pre archeologický výskum dôležitý bod vo vývoji osídlenia (FLOIGER 2011: 27). Mohylové hroby zo strednej doby bronzovej (približne 1500 až 1200 pred Kristom) svedčia o dlhšom osídlení rôznych oblas od Hainburgu po Šopron a o rozvinutej sociálnej štruktúre obyvateľstva. Aj často sa vyskytujúce kovové predmety sú dôkazom živého obchodu.

Hroby s mohylami z doby železnej pri Zitzmannsdorfe (medzi Weidenom a Gol-som) a osídlenia pri obci Jois a St. Andrä am Zicksee prinášajú i dôkazy o kelts-kom osídlení okresu Neusiedl am See. Ďalšie kopce, ktoré sú preukázateľne alebo pravdepodobne ež mohyly z doby bronzovej siahajúce až do čias Rimanov, sa

Obr. 2: Neusiedl am See, kalvária Obr. 3: Apetlon, Kaplnka sv. Rozálie na an ckej mohyle

Obr. 4: Petronell-Carnuntum, Pohanská brána

RÍM

SKÉ

VILY

11

nachádzajú v, Halbturne a Pamhagene. Príkladom je aj kalvária pri Neusiedl am See.

Predovšetkým územie kmeňa Bójov, ktorých cen-trum moci je doložené v prvom storočí pred Kristom v podobe bra slavského hradného kopca, sa rozkla-dalo aj v severnom Burgen-lande (FLOIGER 2011: 27–33). Z viacerých dôvodov je významná aj Jantárová cesta popri západnej hra-nici dnešného okresu Neu-siedl am See, ktorá vedie od Baltského mora až po Jadran.

Predovšetkým v časoch rímskej vlády sa táto cesta využívala ako dôležitá severojužná obchodná cesta. Ako už napovedá jej názov, veľmi dôležité je hlavne spojenie z Carnunta do Aquileii, ktorá bola známa predovšetkým spracovaním jantáru, pričom už na mape Tabula Peun ngeriana, na ktorej je zobrazená cestná sieť v neskorej rímskej ríši, sa tento úsek nazýva Jantárová cesta (BICHL 2003: 56 a nasl., HUBER 2011: 42 a nasl.).

Dobývanie a romanizácia panónskej oblas sa začali približne v roku 13 pred Kr. za vlády neskoršieho cisára Tiberia (42 pred Kr. až 37 po Kr.). Po uzavre mieru so susednými Norikmi a Markomanmi a ich pričlenení mohla byť v roku 8 po Kr. vytvorená samostatná provincia Panónia. Následkom podmanenia tejto provin-cie sa zakladali rôzne mestá, ktoré mali urýchľovať a upevňovať proces romanizá-cie a predstavovali aj centrá moci rôznych správnych oblas .

Ako prvé hlavné mesto provincie Panónia (Pannonia prima) bola založená Savaria, dnešný Kamenec/Szombathely v Maďarsku, ktorá sa stala strediskom obchodu, kultúry a poli ky tejto provincie. Približne o sto rokov neskôr, za vlá-dy cisára Trajána (98 až 117 po Kr.), bola provincia Panónia rozdelená na Dolnú Panóniu (s hlavným mestom Aquincum/Budapešť) a Hornú Panóniu (s hlavným mestom Savaria), pričom ako správne sídlo Hornej Panónie slúžilo aj Carnuntum (HUBER 2011: 34-39, BICHL 2003: 17).

Na ochranu Rímskej ríše pred barbarmi bolo na jej severnej hranici vybudo-vané pohraničné opevnenie – limes. Rímsky limes sa ahol veľkou časťou Stred-nej Európy a aj v úseku z Vindobony do Gerulaty/Rusovce, a preto predstavoval

Vindobona(Wien)

Carnuntum(Petronell)

Aquincum(Budapest)

Brige o(Komárom)

Celaman a(Iža)

Arrabona(Györ)

Quadrata(Lébény)

RÖMISCHES REICHPROVINZ PANONIEN

Gerulata (Rusovce)Ala Nova(Schwechat)

Ad Flexum(Mosonmagyaróvár)

Legionslager, Stadt

MilitärlagerRömische HandelsstraßeFlüsse

Gra k: ISR/ÖAW50 km 10 0

Donau

Leitha

Donau

Bernsteinstr

aße

Bern

stei

nstra

ße

Obr. 5: Dunajský limes medzi Vindobonou a Aquincom

RÍM

SKÉ

VILY

12

dôležitú hranicu a oddeľoval Rímsku ríšu od „zeme barbarov“ (LIMES-SLOVENS-KO 2008). Pred vybudovaním opevneného limu predstavoval prirodzenú hranicu na tomto území len Dunaj. Keďže sa vojenské pohraničné opevnenia zakladali na rozsiahlych územiach pozdĺž tejto rieky, hovoríme aj o takzvanom „Dunajskom lime“, ktorého stavba sa začala okolo roku 50 po Kr. a Rímsku ríšu mal zabezpečiť hlavne zo severu.

Ako Dunajský limes sa označuje ten úsek limu, ktorý sa ahol pozdĺž Dunaja až po jeho ús e do Čierneho mora. Časť Dunajského limu, ktorá vedie od Carnun-ta smerom na východ, sa nazýva podľa tejto oblas aj „panónsky limes“. Tiahol sa teda od Carnunta cez Gerulatu (Rusovce) až po Aquincum (Budapešť). Obranné stavby pozdĺž limu sa najprv budovali z dreva a až postupne ich nahrádzali ka-menné stavby. Hoci mal limes samozrejme chrániť Rímsku ríšu pred barbarmi, bol otvorený cestujúcim obchodníkom a rozličnému tovaru (HUBER 2011: 35, FRIESINGER & KRINZINGER 1997).

Dnešný okres Neusiedl am See teda patril do správneho centra Carnuntum, pričom obyvateľstvo zázemia, teda správnej oblas , sa staralo predovšetkým o dodávanie potravín do mesta a hlavne vojenských táborov, ako napr. Geru-lata/Rusovce a maďarské Ad Flexum/Mosonmagyaróvár. Zázemie sa teda vyznačovalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka, pričom „rímske vily“, res-pek ve veľkostatky (villae rus cae), predstavovali centrá výroby a boli napojené na hustú cestnú sieť.

Pánmi týchto veľkostatkov boli hlavne rímski veteráni, ktorí boli po prepustení z vojenskej služby odmenení pozemkami, a tak sa úspešne usadili medzi domo-rodým, teraz už romanizovaným obyvateľstvom, ktoré tu žilo oddávna (HUBER 2011: 34–43).

Takýto veľkostatok sa skladal z viacerých budov. Okrem hlavnej budovy k nemu často patrili rôzne dielne, najmenej jedna stajňa, niekedy vlastná kováčska dielňa a jedna či viacero zásobární potravin. Obyvatelia veľkostatku si tak moh-

Obr. 6: Archeologický park Carnuntum, slávnosť pre Carnuntum

Obr. 7: Archeologický park Carnuntum, slávnosť pre Carnuntum

RÍM

SKÉ

VILY

13

li vyrobiť takmer všetko, čo potrebovali na život. Takzvaná „vila“ bola hlavnou budovou týchto poľnohospodárskych podnikov. V tesnej blízkos veľkostatku sa väčšinou nachádzal cintorín, kde bolo pochované hlavne panstvo a služobníctvo. Okolité pozemky mohli byť veľmi rozľahlé (BENDA 1989: 6–9). Vila, ktorá sa nachádza v Carnunte, sa nazýva villa urbana, pretože tu bol kedysi legionársky tábor a mesto.

Najzachovalejšia rímska villa rus ca sa nachádza na území obce Bruckneudorf v blízkos Parndorfu. Postavená bola vo viacerých fázach okolo roku 300 po Kris-tovi. Ďalšie rímske vily, resp. vidiecke domy, sa nachádzajú medzi obcami Win-den am See a Jois a medzi Neusiedlom am See a Podersdorfom, pričom treba spomenúť hlavne rímsku vilu, ktorá bola objavená a preskúmaná len v roku 2012 vo Weidene am See, ale aj vily neďaleko obce Deutsch Jahrndorf pri Edelstale a aj viaceré vily od Nickelsdorfu po Halbturn (SARIA 1951b, RIEDEL 2004, KAUS/PROST 2006, DONEUS 2007, ORF BURGENLAND 2012).

Tieto objavy sú ešte sotva preskúmané, no na území dnešného okresu Neu-siedl am See už môžme hovoriť asi o 20 známych rímskych vilách (HUBER 2011: 36). V slovenskej čas pohraničnej oblas sú známe ďalšie vily v Gerulate/Rusov-ciach a v bra slavskej Dúbravke. Počet objavených rímskych víl, mohýl a mincových pokladov v severnom a strednom Burgenlande je pôsobivý (HUBER 2011: 36).

Prebehlo viacero archeologických vykopávok a boli zdokumentované zvyšky múrov a rôzne objekty. Vo väčšine prípadov boli eto archeologické vykopávky znovu zasypané, o niektorých vilách máme preto k dispozícii len písomné infor-mácie, resp. fotodokumentácie k vykopávkam. Hoci ich na mieste nevidíme, spo-menieme tu niekoľko významných archeologických nálezov.

Obr. 8: Archeologický park Carnuntum, villa urbana, rekonštrukcia

RÍM

SKÉ

VILY

14

Donau

Leitha

March

Neus

iedler

See

Niederösterrreich

Bra slava

Burgenland

Ungarn

10 km 2 0Kartengrundlage: Land Burgenland/BEVGra k: ISR/ÖAW

LandesgrenzeStaatsgrenzeBahnlinieStraßeAutobahn

Gewässer

Untersuchungsgebiet

Römische Villa - Gutshof /Villa Rus ca

In dieser Publika on näher erläutert

Römisches LegionslagerStadt

Römisches Militärlager

Carnuntum

Gerulata

Ad Flexum

übernommen aus:

Ki see

Bruckneudorf

Parndorf

Neusiedl am SeeWinden

Jois

Gols

Nickelsdorf

Ga endorfNeudorf

PotzneusiedlPama

Edelstal

Dúbravka

Weiden am See

Zurndorf

Mönchhof

Halbturn

Frauenkirchen

Podersdorf

Illmitz

Apetlon

Pamhagen

Wallern

TadtenAndau

St. Andrä amZicksee

Deutsch-Jahrndorf

unovoRusovce

Jarovce

Petržalka

Devín

DevínskaNová Ves

Obr. 9: Nálezy rímskych víl v pohraničnej oblas severný Burgenland – Bra slava

RÍM

SKÉ

VILY

15

An cké Carnuntum vzniklo zo zimného tábora vojvodcu Tiberia (42 pred Kr. až 37 po Kr.), keď na tomto mieste v roku 6 po Kr. prezimoval so svojou armádou, ktorá bojovala pro Markomanom a ich kráľovi Marbodovi. Toto územie vtedy patrilo ku keltskej ríši Noricum. Už o dva roky neskôr sa hranica rímskej provincie Panó-nia posunula ďalej na západ, čím sa aj Carnuntum stalo rímskym. Už v polovici prvého storočia tu boli postavené opevnené budovy (drevozemný tábor), ktoré poskytovali ochranu 15. légii. Za cisára Vespaziána Rimania od roku 70 po Kr. sta-vali už prvé trvácne kamenné budovy. V nasledujúcich rokoch z Carnunta vyrástlo veľké táborové mesto a onedlho sa stalo i jedno z hlavných miest Hornej Panónie, rozdelenej v roku 100 po Kristovi. V nasledujúcich desaťročiach tu navyše bolo založené a neustále budované aj civilné mesto. V Carnunte sa teda nachádzalo táborové mesto na vojenské účely a civilné mesto pre obyvateľstvo. Do mesta sa vozilo obilie a iné potraviny zo zázemia, dnešného Burgenlandu a spoza jeho hraníc, aby boli obyvatelia mesta zásobení všetkým potrebným (BICHL 2003: 15–46, HUBER 2011: 35–39).

O zábavu a blaho obyvateľstva mesta sa starali dva amfi teátre, kúpeľné domy, chrámy, prístav na Dunaji, dláždené cesty a i.

POZORUHODNÉ PAMIATKY RÍMSKEJ STAVEB-NEJ KULTÚRY V POHRANIČNEJ OBLASTI

CARNUNTUM– centrum Rimanov v tejto pohraničnej oblas

prvé až piate storočie po Kristovi

RÍM

SKÉ

VILY

16

K osobnos am, ktoré v Carnunte žili alebo ho navš vili, patrí napríklad cisár Mar-kus Aurélius (121 – 180). Strávil tu niekoľko rokov a toto obdobie dokonca zachy- l v knihe „Myšlienky k sebe“. Miestodržiteľ Lucius Sep mius Severus (145 až

211) tu bol v roku 193 po Kr. dokonca vyhlásený za cisára, rovnako ako Publius Re-galianus okolo roku 260 po Kr. 11. novembra 308 sa tu konalo dôležité stretnu e, ktoré malo rozhodnúť o ďalšej existencii tetrarchie a dnes sa nazýva „cisárskou konferenciou“. Zišli sa tu a rokovali Dioklecián (asi 240 až 312), Maximianus (240 až 310) a Galerius (250 až 311). V neskoršom období štvrtého storočia po Kristovi začalo spolu so zvyškom Rímskej ríše upadať aj toto veľké a slávne mesto. Civilné mesto opúšťalo stále viac a viac ľudí a nakoniec obyvatelia opus li aj táborové mesto. V roku 433 nášho letopočtu sa Rimania museli provincie Panónia vzdať, pričom Húnom odovzdali celé územie vrátane sídla Carnuntum (BICHL 2003: 15–46, HUBER 2011: 35–39).

Obr. 10: Archeologický park Carnuntum, rímske horúce žriedla, apodytérium

Obr. 11: Archeologický park Carnuntum, villa urbana, apsidová sála

Obr. 12: Archeologický park Carnuntum, amfi teáter Petronell

RÍM

SKÉ

VILY

17

Obr. 13: Bruckneudorf, Villa Rus ca

Obr. 14: Bruckneudorf, Villa Rus ca, južný vchod, rekonštrukcia

BRUCKNEUDORFVilla Rus ca

prvé až piate storočie po Kristovi(výstavba okolo roku 350 po Kristovi)

Práve takýmto vidieckym sídlom bola aj výnimočne prebádaná „bruckneudorfs-ká vila“ (západne od tzv. Heidhofu). Toto sídlo vystavané vo viacerých fáz-ach je známe predovšetkým vďaka svo-jej rozlohe a výnimočnému vybaveniu s umeleckými podlahovými mozaikami ( eto sa dnes nachádzajú v krajinskom múzeu v Eisenstadte), ale aj vďaka rozličným pozostatkom nástenných ma-lieb. Často sa preto označuje ako palác (BICHL 2003: 67).

Vchod do budovy s predsunutým por- kom sa nachádzal na južnej strane.

Na pro ľahlej severnej strane bola v poslednej fáze výstavby (po roku 350 po Kristovi) vybudovaná veľká sála s pričlenenou apsidou.

RÍM

SKÉ

VILY

18

Táto sála slúžila majiteľom domu ako priestor na ofi ciálne stretnu a (BENDA 1989: 40). Vila bola prechodne obývaná vysoko postavenými osobnosťami, pričom nemôžeme zabudnúť napr. na príbuzenstvo cisára zdržiavajúceho sa v Carnunte. Išlo to ž o veľmi prepychový a reprezenta vny veľkostatok, ktorý vo svojom najväčšom rozkvete zahŕňal 34 miestnos . Pravdepodobne ho zriadili vy-soko postavení Bójovia v prvom storočí po Kristovi a do polovice piateho storočia ho obývalo rôzne rímske alebo romanizované panstvo.

Popri hlavnej budove sa v areáli s rozlohou približne 12,5 hektára ohrade-nom múrom okrem iného nachádzali kúpele, rôzne skladovacie budovy, kováčska dielňa, stajne a rozličné dielne (SARIA 1951a, THOMAS 1964, BENDA 1989, KAUS 1989, BICHL 2003: 65–70, ZABEHLICKY 2008a, ZABEHLICKY 2008b, HUBER 2011, ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012).

Obr. 15: Bruckneudorf, Villa Rus ca, sála s polkruhovou apsidou

RÍM

SKÉ

VILY

19

Aj územie obce Halbturn má za sebou dlhú históriu osídľovania. Už v čase „wie-selburskej kultúry“ (raná doba bronzová) bola táto oblasť osídlená a z tejto doby sa tu našli predovšetkým urnové hroby s ďalšími predmetmi. Toto územie bolo osídlené aj Rimanmi. Dokazuje to jedno z najväčších rímskych pohrebísk používaných od druhého do piateho storočia po Kristovi, na ktorom sa konalo dovedna 300 pohrebov (pochovaním do zeme aj spopolnením), pričom do hro-bov boli uložené viaceré predmety (DONEUS 2007: 12-14, 216-218). V rovnakom areáli sú ďalšie dva rímske statky (villae rus cae) a zároveň aj kúpele. Väčšia z víl sa nachádza na juhu pohrebiska a spolu s hospodárskymi budovami a prístavba-mi sa rozpres era na ploche 1,5 hektára (BRETTL 1999: 8-12).

HALBTURN

NICKELSDORF

POTZNEUSIEDL

Villa Rus ca a pohrebisko

Villa Rus ca

veľkostatky a sýpky

druhé až piate storočie po Kristovi

druhé až štvrté storočie po Kristov

štvrté storočie po Kristovi

Počas núdzových vykopávok na trase diaľnice A4 boli pri obci Nickelsdorf obja-vené rozličné zaujímavé náleziská z doby bronzovej až po rímsku dobu. Okrem iného sa tu našli zvyšky rímskeho vidieckeho statku, Villa Rus ca s priľahlými bu-dovami, ako aj obvodový múr a blízka osada. V areáli sa našlo aj veľké množstvo zvieracích kos , na základe ktorých sa predpokladá prítomnosť hovädzieho cho-vu a bitúnku. Je pravdepodobné, že sa v bezprostrednej blízkos nachádzal ďalší statok (RIEDL 2004).

Pri ďalšej diaľnici, tentokrát A6, narazili archeológovia pri obci Potzneusiedl na rôzne staré nálezy. Dávne osídlenie Rimanmi je podložené predovšetkým nálezmi viacerých statkov zo skorej doby rímskej, ale aj niekoľkými sýpkami zo štvrtého storočia po Kristovi. Vyzerá to tak, že tunajší statok slúžil na zásobovanie legi-onárskeho tábora Carnuntum pšenicou (približne 2 000 ton ročne) pre vojakov, ale ež na krmivo pre jazdecké aj ťažné zvieratá. Nález viacerých konských kos svedčí o tom, že na statku pri Potzneusiedli sa kone aj chovali. Rozbor zvieracích kos nájdených v tomto areáli ukázal, že v prvom rade sa tu konzumoval lokálne chovaný hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané (SAUER 2007: 48-85).

RÍM

SKÉ

VILY

20

Uvedený statok z rímskej doby v obci Weiden am See bol objavený v roku 2012 pri kanálových výkopoch na tzv. poliach Kirchenacker. Pri následných archeolo-gických výkopoch pod vedením Nikolausa Franza sa našli nielen pozostatky 53 m dlhého vidieckeho sídla (Villa Rus ca) – východný trakt minimálne so siedmimi miestnosťami a čiastočným podlahovým vykurovaním – ale neskôr aj kúpele pa-triace k statku, ako ja kúpeľný pavilón (WEIDEN AKTUELL: 4). Po ukončení výkop-ových prác sa zvyšky múru pokryli ovčím rúnom a boli znovu zasypané, pričom dve parcely z celkového areálu boli vyhlásené za národné chránené pamiatky a sprístupnené turistom (KROEMER 2012). Celý archeologicky preskúmaný areál v obci Weiden am See neobývali ale len Rimania, dokázateľne bol obývaný už od ranej doby bronzovej (1600 r. pred Kristom) až do neskorej rímskej cisárskej doby (štvrté storočie po Kristovi) a následne aj počas avarskej doby (DEUTSCH 2013).

WEIDEN AM SEE

WINDEN AM SEE

Villa Rus ca

Villa Rus ca

tre e až štvrté storočie po Kristovi

prvé až druhé storočie po Kristovi

V obci Winden am See sa ež nachádza Villa Rus ca, ktorá vznikla počas troch období výstavby. Okrem dôkazu o vykurovaní podláh a s en, ako aj červenej nástennej maľby vo vnútri hlavnej budovy, ktorú možno s najväčšou pravdepodobnosťou priradiť k typu por kovej vily so strednou chodbou (zried-kavý typ stavby, ktorej výskyt bol preukázaný nanajvýš ešte v meste Carnuntum a pravdepodobne svedčí o tunajšej tradícii), sa v tomto areáli našli aj zvyšky lisu na víno, ktorý predstavuje v Rakúsku neobyčajne zriedkavý nález. Statok bol obý-vaný predovšetkým v prvom a v druhom storočí po Kristovi (SARIA 1951: 7-22, THOMAS 1964: 201-210).

RÍM

SKÉ

VILY

21

Neďaleko sa nachádzajú aj kúpele, ktoré ale – skutočne nezvyčajne pre ríms-ke kúpele – smeli pripravovať len studenú vodu. Z dôvodu malej vzdialenos od mesta Carnuntum je zvláštne, že škridle, ktoré sa tu našli, boli vyrobené na tomto mieste. Staviteľom tohto statku bol pravdepodobne penzionovaný veterán ríms-kej armády, ktorý tu postavil Villu Rus cu podľa rímskeho vzoru (ELSCHEK, bez uvedenia roku).

BRATISLAVA IV/DÚBRAVKA

BRATISLAVA V/RUSOVCE

Villa Rus ca

Gerulata

prvé až štvrté storočie po Kristovi

prvé až štvrté storočie po Kristovi

Obr. 16: Dúbravka/Bra slava IV, Villa Rus ca

Osídľovanie areálu odkrytej pamiatky Villa Rus ca v mestskej čas Dúbravka v Bra slave IV, ktorý je dnes sprístup-nený verejnos , sa uskutočňovalo nepretržite približne od roku 9000 pred Kristom až do stredoveku. Villa Rus ca bola postavená v troch fázach výstavby v čase, keď v tejto oblas vládli Rima-nia. Dnes táto Villa Rus ca obsahuje pravouhlý pôdorys s rozmerom 13 x 11 metrov, a ež tri pristavané apsidy.

Predovšetkým vojenský tábor Gerulata mal sprostredkovať rímsku prítomnosť na východnom okraji rímskej ríše, resp. na východe správnej oblas Carnun-tum. Vojaci sa v prípade potreby mohli aj s ahnuť, aby posilnili vojenské jed-notky napríklad v oblas Carnuntum, ale ež (alebo možno v prvom rade), aby so svojimi jazdeckými oddielmi od-vrá li a monitorovali prípadné invázie z juhovýchodnej oblas . Ďalším dôvo-dom pre výstavbu vojenského tábora v tejto oblas bola pravdepodobne kont-rola a zabezpečenie brodu, ktorý sa tu nachádzal a ktorý bol jedným z dvoch

Obr. 17: Rusovce/Bra slava IV, rímsky vojenský tábor Gerulata

RÍM

SKÉ

VILY

22

prechodov cez rieku Dunaj v oblas (ďalší priechodný brod sa nachádzal pri Hain-burgu). Areál kaš eľa bol postavený vo viacerých fázach a poskytoval ubytovanie predovšetkým pre rímskych vojakov. Tábor existoval približne od prvého storočia po Kristovi až do štvrtého storočia po Kristovi. (VARSIK 1995;7 VARSIK 2005)

Postupne vznikla okolo kaš eľa civilná osada, a ež niekoľko cintorínov/pohrebísk, pričom po odchode rímskych vojakov koncom štvrtého storočia sa aj kaš eľ stal civilným sídlom, resp. vyvýšenou osadou (KREČOVIČ 1997, VARŠÍK 1997, SCHMIDTOVÁ 2007).

Archeologické výskumy sa v Gerulate, Jarovciach a Rusovciach uskutočnili predovšetkým v priebehu záchranných vykopávok, a preto ešte nie je možné jednoznačne určiť prípadnú expanziu civilnej osady Gerulata, najmä z toho dôvo-du, že oblasť je dnes zastavaná obytnými stavbami.

Obr. 18: Rusovce/Bra slava IV, rímsky vojenský tábor Gerulata

Obr. 19: Bra slava, hrad Devín

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

23

HRADY A ZÁMKY

Po stopách života a bývania šľachty

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

24

ZALOŽENIE A OBRANADo oblas , kde dnes navzájom susedia Rakúsko, Slovensko a Maďarsko, patrí severný Burgenland, okres Neusiedl am See a mestské čas Bra slavy – Jarov-ce, Rusovce a Čunovo, nachádzajúce sa na juh od Dunaja. Táto oblasť bola od desiateho storočia do roku 1921 administra vnou jednotkou – západnou časťou komitátu Wieselburg/Mošon.

Obr. 20: Komitát Wieselburg, mapa

Rozdelenie Maďarského kráľovstva na komitáty siaha do obdobia prvého maďarského kráľa Štefana Veľkého (1000–1038), ktorý svoju krajinu rozdelil na 45 komitátov. Komitáty boli spravované „županmi“ (kastelánmi) (BERÉNYI 1995: 25 f.).

Vládca krajiny – cisár alebo kráľ – im za mimoriadne alebo očakávané zásluhy prideľoval pozemky a udeľoval šľach cké tuly.

Hrady a mená mnohých drobných šľach cov a vlastníkov pozemkov zo stre-doveku, ktorí bránili a obhospodarovali krajinu – napríklad Petscheneger, Gary, Liszt, Sapári – upadli väčšinou do zabudnu a, pretože plody ich činnos nepres-

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

25

táli mnohé vojenské konfl ikty, a preto dnes nemáme takmer žiadne svedectvá o ich pôsobení. Výnimku tvorí šľach cká rodina Esterháziovcov, ktorej rodokmeň siaha až do 11. storočia. Predkovia Esterháziovcov pochádzali zo Žitného ostrova – prírodou vytvoreného ostrova medzi korytom Dunaja a jedným z jeho ramien (neďaleko Bra slavy). Z mnohých ve ev tejto rodiny sa najznámejšou stala ro-dina Esterháziovcov z Galanty, najak vnejšia práve v komitáte Wieselburg. Na začiatku tohto rodokmeňa bol drobný šľach c Benedikt Esterházi z Galanty (žil v prvej polovici 16. storočia). Okolo roku 1700 už rodine patrili panstvá Ki see, Frauenkirchen, Eisenstadt a mnohé ďalšie v strednom a južnom Burgenlande (KRAMMER 1999:1-3). Pavol Esterházi (1635 až 1713) sa už mohol nazývať nielen kniežaťom, ale aj pala nom. Jeho rodina tak postúpila do najvyšších šľach ckých kruhov (FARKAS 2012: 84). Aj slávna rodina Pálfi ovcov z Erdődu tu mala svoje usadlos , aj keď prevažne na severnej strane Dunaja, v Bra slave. Od roku 1635 vlastnila hrad Devín.

Po vyhnaní a vyhubení Avarov Karolom Veľkým (747 až 814) bola na ochranu ríše v jej východnej čas vytvorená Karolínska marka. Oblasť medzi Dunajom a Neziderským jazerom bola v tomto období súčasťou Východnej Bavorsko-frans-kej ríše, ktorá sa rozpres erala od Balatonu až po Dunaj v Maďarsku. Bavorské vojvodstvo bolo za Tassila III začlenené do ríše Karolovskej dynas e a stalo sa hnacou silou intenzívnej kolonizácie Bra slavy, ktorá trvala od konca ôsmeho storočia až do porážky Franskej ríše v roku 907. Prichádzali sem ry eri, šľach ci, mnísi, remeselníci a roľníci. Karolovská dynas a poskytovala v tejto oblas veľmi štedré dary svetskej aj cirkevnej vrchnos . Za cirkevnú misionársku činnosť zodpovedali pasovské a salzburské biskupstvo. Pasov bolo poverené šírením kresťanstva v údolí rieky Dunaj a v deviatom storočí dosahovalo v tejto činnos veľké úspechy. Svoju misionársku činnosť rozšírilo aj na slovanské obyvateľstvo na území Veľkej Moravy. V druhej polovici deviateho storočia sa objavila konku-rencia, slovanskí biskupi Cyril a Metod, voči ktorým sa bavorskí biskupi bránili a poukazovali na vlastné misionárske úspechy.

Po bitke pri Bra slave v roku 907 západná, stredná a južná Európa v desiatom storočí trpela pod dobyvačnými nájazdmi maďarských kmeňov (HUBER 2011: 60-61). Defi ni vne oslobodenie od skrytého nebezpečenstva sa však podarilo dosiahnuť až O ovi Veľkému v roku 955 víťazstvom v bitke pri rieke Lech. Stará hraničná čiara ríše, ktorá od čias Karla Veľkého až po pohromu v roku 907 pri Bra slave siahala až po Balaton, ba aj ďalej, už nikdy viac nebola dosiahnutá.

Počas panovania Štefana Veľkého (969 až 1038) bolo v Maďarsku zavedené kresťanstvo. Počas kris anizácie pápež prenechal západné komitáty – vrátane Wieselburga – maďarskej korune. Následne došlo k ich maďarskej kolonizácii, no dnešný severný Burgenland, západná časť komitátu Wieselburg, zostala v ne-meckých rukách. Aj nemeckí biskupi – Pilgrim z Pasova (920 až 991) a salzburský biskup – zohrávali pri kris anizácii maďarských území významnú úlohu, pričom Pilgrim sa snažil preds hnúť salzburské biskupstvo.

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

26

Pre neustálu vojenskú hrozbu dal Karol Veľký vybudovať na hraniciach ríše reťaz obranných základní. Jedno z týchto zariadení sa pravdepodobne nachádzalo v Königshofe (Bruckneudorf) pod tamojším Pustým kláštorom (Ödes Kloster). Za vlády Karolovskej dynas e sa to ž práve tu nachádzal hlinený kastel. Predpokla-dá sa, že ide o jeden z „kráľovských dvorov“, ktoré dal Karol Veľký vybudovať na hraniciach na ochranu ríše.

Od roku 1043 prechádzala táto hranica medzi Nemeckou ríšou a Maďarskom, ktoré bolo medzičasom vyhlásené za kráľovstvo (Štefan bol pravdepodobne v roku 1001 korunovaný za maďarského kráľa), pozdĺž riek Lafnitz a Leitha a se-verne od rieky Dunaj (HUBER 2011:64 a nasl.). Pozdĺž tejto hranice maďarské kráľovstvo vytvorilo obranný hraničný systém, pozostávajúci z viacerých hradov a osád strážcov hraníc, ktorý bol neustále obnovovaný (TAMŽE). Do roku 1270 vzniklo na hranici okolo 100 nových hradných komplexov (TAMŽE). Oblas pri rieke Leitha, v okolí Neziderského jazera a medzi riekami Leitha a Dunaj osídľovali a ochraňovali kmene Pečenehov, napríklad pri Ga endorfe, Joise, Mönchhofe. (TAMŽE). Mnohým z týchto ochrancov hraníc boli v 14. a 15. storočí udeľované nižšie šľach cké tuly.

Dynas a Babenbergerovcov vládla v 10. a 11. storočí vo Východnej mar-ke na druhej strane rieky Leitha. Nová vrchnosť sa snažila prilákať osadníkov a udeľovala im rôzne privilégiá. LISTINA z roku 1074 o dare Henricha IV., kráľa Svä-tej Rímskej ríše (1050 až 1106), biskupskej konferencii vo Freisingu (v bavorskom štátnom archíve). Keď maďarský kráľ Šalamún (1053 až 1087) odstúpil kráľovi Henrichovi IV. sto honov zeme, biskup Ellenhard (zomrel v roku 1078) z Freisin-gu na nej začal stavať a vznikli tu eto obce: Bruck an der Leitha, Königsbrunn, Neudorf bei Parndorf, Potzneusiedl, Leitha, Leithaberg, Ferteu-See, Wiesenburg.

História vzniku hradu Prugg, dnešného mestečka Bruck an der Leitha, je jas-ným dokladom tejto poli ky podarovávania majetkov. Prvými pánmi na území hradu Prugg, ktorý bol pôvodne súčasťou daru kráľa Henricha IV. biskupovi z Frei-singu v roku 1074, boli už v druhej polovici 11. storočia šľach cké rody Vohbur-gerovcov, Sulzbacherovcov a Lengenbachovcov. Od roku 1236 hrad patril Baben-bergerovcom, a tak sa stáva kráľovským hradom. Strategicky výhodná poloha v oblas Leithaauen, dôležitá z hľadiska ochrany pred rôznymi hrozbami zo sused-ných regiónov, no i snaha o demonštrovanie moci viedla už v rokoch 1240 – 1246 k výstavbe opevneného, trojkrídlového vodného hradu. Tento hrad mal minimál-ne dve veže – „Pohanskú vežu“, ktorá sa zachovala dodnes, a „Kaplnkovú vežu“. V nasledujúcich storočiach boli v hradnom objekte rozšírené opevnenia, prešiel opatreniami, ktoré sa týkali údržby, a bol daný do zálohu, napr. rodu Kuenringer a Po endorfer. V roku 1560 bol daný do zálohu slobodnému pánovi Leonardovi IV. z Harrachu (1514–1590). Jeho rodina vlastní hrad a okolitý areál dodnes. V roku 1625 hrad defi ni vne prešiel do vlastníctva ríšskeho grófa Karla z Harrachu (1570 až 1628) ako nezaťažený majetok.

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

27

Ďalšie dve dôležité obran-né opevnenia sa nachádzali na strategických miestach neďaleko Dunaja. Výhodná poloha nad sútokom Moravy a Dunaja, zo severu chránená Malými Karpatami s najvyšším vrchom Devínska Kobyla, priťahovala takmer všetky kultúry, ktoré sa v tejto oblas- usadili od najmladšej doby

kamennej (piate až štvrté storočie pred Kristom).

Aj Kel (štvrté až tre e storočie pred Kristom) a Rima-nia využívali tento strategický bod na obranné účely. No i napriek tomuto mocnému obrannému miestu boli Kel v druhom a treťom desaťročí prvého storočia pred Kristom vyhnaní germánskymi kmeňmi a keltská osada bola zničená. Koncom prvého storočia pred Kristom prichádzajú na toto územie Rimania. Ich cieľom bolo vybudovať ochranný val pozdĺž Dunaja – takzvaný Lí-mes Romanus (pozri Prínos Rimanov, str. 11 f.)

Na tomto mieste sa križovali dve pre stredoeurópsku históriu dôležité ce-sty – Dunajská cesta a Jantárová cesta. V prvých storočiach po Kristovi sa tu nachádzala jedna z pohraničných staníc Rímskej ríše. Umožňovala rímskym lé-giám zabezpečovať ochranu neďalekých miest, ako Carnuntum, pred národmi prichádzajúcimi zo severu a východu.

Prvý písomný doklad o spoločných dejinách tohto regiónu pochádza z 9. storočia. Ide o Fuldské letopisy, kde sa v roku 864 tento slovanský hradný objekt zmieňuje pod názvom Dowina. Veľkomoravské knieža Ras slav ho využíval ako strategický obranný bod pro franskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. V tom čase sa tu nachádzal kniežací hrad s kostolom, pohrebiskom a ochrannými valmi.

Obr. 21: Bra slava IV, Devínska Nová Ves, hrad Devín

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

28

Takzvaný Starý zámok v Ki see bol pravdepodobne vybudovaný na pozostatkoch starého hradu, ktorý na tomto mieste stál už v 12. storočí. Vďaka výhodnej polo-he v blízkos Devínskej brány a ramenu Dunaja bol tento hrad už v 13 storočí po-merne známy. Až do 20. storočia Dunaj Starému zámku prinášal výhody vodného hradu, ochranu a zásobovanie vodou (tri strany objektu boli obkolesené vodou a močariskami, štvrtá strana bola čiastočne chránená hradnou priekopou). Mal veľký strategický aj poli cký význam. Pravdepodobne bola toto miesto osídlené už od 11. storočia pečenežskými strážcami hraníc, ktorých maďarský králi často usídľovali na západnej hranici Maďarska.

Aj ruina zámku známeho pod názvomTábor v Neusiedl am See bola súčasťou obranného objektu. Na základe prieskumov budovy z roku 1950 sú múry, ktoré vidíme ešte aj dnes, pravdepodobne pozostatkami obytnej veže zo 14. storočia, ktorá pravdepodobne slúžila kráľovnej Agneše Habsburskej (1281 až 1364) ako vdovské sídlo. Dnešné ruiny veže preto pokladáme za zvyšky opevnenia z nes-korého stredoveku. Počas tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí bola táto opev-nená veža súčasťou výstražného systému, ktorý varoval pred nebezpečenstvom ohňovými signálmi.

PRESTÍŽ A REPREZENTÁCIA

Začiatok novoveku ohlasoval príchod novej éry. Od 16. storočia boli obyd-lia vrchnos , pôvodne budované ako opevnenia, nahrádzané zámkami, pretože poskytovali väčší komfort a slúžili aj na reprezentačné účely. V období od 16. do 18. storočia bol na zámok prestavaný aj hrad v Ki sse, pochádzajúci z 12. storočia (Altes Schloss – Starý zámok).

Cisár pohraničné územie buď porozdeľoval šľachte, ktorá počas tureckých vojen a v období pro reformácie preukázala mimoriadne služby, alebo ho prena-jímal, pretože potreboval peniaze na uskutočnenie rôznych zámerov. Cisár a jeho družina začali čoskoro zamilovali nedotknutú prírodu, ktorá bola ľahko dostupná z Viedne cestou do Budapeš a vhodná na poľovačky a chov koní. Po období vojnových nebezpečens ev – vyvolávaných Maďarmi, Turkami, kurucmi a inými národmi – nastala nová éra. Žiarivá doba a chuť do života mala byť vyjadrená aj v nádherných obytných domoch a rozsiahlych parkoch, vytvorených podľa fran-cúzskych vzorov. Podieľali sa na nich architek a umelci z celej Európy. Šľach cké rodiny – Esterháziovci, Ba hyániovci a Harrachovci, ale aj cisárska rodina Habs-burgovcov, sa v snahe o budovanie reprezenta vnych zámkov a usadlos , stali najdôležitejšími podporovateľmi predovšetkým staviteľského umenia, mali-arstva, hudby a divadla. V popredí bola podpora umenia aj snaha o zvyšovanie

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

29

pres že majetných rodín. Sociálny vzostup a s ním spojené bohatstvo malo byť viditeľné aj navonok.

Jedným z najvýznamnejších zriaďovateľov a fi nancovateľov stavieb vtedajšieho obdobia bol Alojz Tomáš Raimund, gróf z Harrachu (1669–1742). Jeho rodina od roku 1625 vlastnila pozemky a hrad Bruck an der Leitha, ktorý dala prestavať na zámok. Majetky v Mosonmagyárováre dostal do prenájmu od cisára Leopolda I. (1640–1705). Inšpiráciu pre poľovnícky zámok našiel gróf Harrach azda práve u svojho priateľa a druha z vojenských ťažení, princa Eugena Savojského (1663–1736), pretože zámky v Halbturne a Pruggu projek-toval známy architekt Lucas Hilderbrandt (1668–1745), ktorý navrhol aj zámok Hof – letnú rezidenciu princa Eugena (HALBGEBAUER bez uvedenia roku: 117). Aj pre neskorších cisárskych majiteľov zámku Halbturn bol práve tento zámok často miestom, odkiaľ vyrážali na poľovačky – patril k nim aj cisár Karol VI., (1685–1740), vášnivý poľovník, a jeho dcéra Mária Terézia (1717–1780), ktorá tu v detstve často pobývala. Aj Mária Terézia sa zdržiavala na zámku Halbturn. Panstvo Mosonmagyárovár, ku ktorému zámok patril, bolo v rokoch 1740 až 1764 korunným sídlom Habsburgovcov.

Cesta z Viedne do Halbturna mala byť čo najpríjemnejšia. Preto bol v Parn-dorfe, ktorý vtedy vlastnil gróf Harrach, v priebehu 18. storočia postavený zá-mok. Tento zámok mal v prvom rade slúžiť panovníkom – Márii Terézii a možno už aj Karolovi VI. – na odpočinok počas cesty do Halbturna.

Dvorné poľovačky sa však usporiadavali aj v chotári obce Parndorf. A práve preto bol neďaleko tamojšieho zámku postavený takzvaný „Hatzhof“ („psiareň“), príbytok pre poľovníckych psov. Zámok Parndorf sa nachádzal pôvodne v južnej čas osady. Presná poloha niekdajšej budovy je zdokumentovaná už len na his-torických mapách, pretože niekedy okolo roku 1980 ju súkromný vlastníci dali zbúrať. Dnes sa v bývalej lokalite nachádza supermarket (h p://www.gemeinde-parndorf.at).

Dnes vzniká dojem, akoby sa šľach ci, majitelia pozemkov, pretekali, kto z nich vlastní najkrajší poľovnícky zámok v okolí. História nádhernej stavby – zám-ku Eszterházy/zámku Fertőd sa začala písať v roku 1720, keď vo vtedajšej osade Sü ör dal knieža Michael I. Esterházi (1671–1721) postaviť veľkolepý lovecký zámok. Architektom bol Anton Erhard Mar nelli (1684–1747), známy slávneho architekta Johanna Bernharda Fischera z Erlachu (1696–1723), pod ktorého ve-dením pôsobil Mar nelli aj v kostole sv. Karola vo Viedni, a ktorý počas svojej kariéry viackrát pracoval pre rodinu Esterháziovcov. Lovecký zámok pozostával z jednoposchodovej hlavnej budovy a dvoch bočných traktov. Je zaujímavé, že Johann Lukas von Hildebrandt (1668–1745) pochádzajúci z Janova a Fischer z Erlachu boli konkuren . Prvý dvorný staviteľ Fischer z Erlachu nebol veľmi potešený, keď v roku 1701 cisár Leopold I. (1640 – 1705) povolal Johanna Luka-sa von Hildebrandt, aby prevzal úrad cisárskeho dvorného inžiniera a dvorného staviteľa (HALBGEBAUER bez uvedenia roku: 123).

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

30

Dôležitou súčasťou každého poľovníckeho zámku bol nádherný zámocký park, ktorý bol, rovnako ak zámok, vytvorený podľa najnovšej módy. Za vzor slúžili v 18. storočí nákladne vytvorené záhrady v barokovom štýle – podľa Versailles, Schön-brunnu, Belvederu no i neďalekého zámku Hof. Johann Lukas von Hildebrandt osobne vyhotovil pre obidve zámocké záhrady grófa Harracha, v Halbturne aj v Bruck an der Leitha, plány barokovej, francúzskej záhrady. Záhradná architek-túra sa stala umením.

Obr. 22: Schloßhof/Dolné Rakúsko, zámok Hof, pohľad do zámockého parku smerom k Dunaju

Obr. 23: Schloßhof/Dolné Rakúsko, zámok Hof, pohľad zo záhrady smerom k zámku

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

31

Vďaka novej krajinnej architektúre pochádzajúcej z Anglicka – anglickým prírodným záhradám – bola koncom 18. a v 19. storočí väčšina týchto záhradných parkov prestavaná. Ich vzorom iste bolo veľkolepé stvárnenie anglického krajin-ného parku s glorietou pri zámku Ester-házy v Eisenstadte.

Obr. 24: Eisenstadt, zámok Esterházy, zámocký park s glorietou

Obr. 25: Eisenstadt, zámok Esterházy, oranžéria v záhradnom parku

Záhradné parky Halbturn, Fertöd, Bruck an der Leitha, Potzneusiedl či Karlburg boli ež prispôsobené anglickému krajinnému štýlu a prerobené na prírodné záhrady. V Bruck an der Leitha v roku 1789 umelecký záhradník Christoph Lü-beck začal v rámci ďalších rekonštrukčných prác na zámku pretvárať záhradu v dobovom štýle, podľa vzoru anglických/botanických krajinných záhrad. Ku každej prestavbe zámku patrila aj oranžéria. Zachovali sa pekné príklady v Eisenstadte a Fertöde, pričom v popredí bola nevšedná botanika a exo cké rastliny. Aj pri zámku Neues Schloss (Nový zámok) v Ga endorfe bol okolo roku 1818 založený záhradný park v anglickom štýle a od roku 1833 mal aj vlastnú oranžériu.

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

32

Donau

Leitha

March

Neus

iedler

See

Niederösterrreich

Bra slava

Burgenland

Ungarn

10 km 2 0Kartengrundlage: Land Burgenland/BEVGra k: ISR/ÖAW

LandesgrenzeStaatsgrenzeBahnlinieStraßeAutobahn

Gewässer

Untersuchungsgebiet

Ki see

Bruckneudorf

Parndorf

Neusiedl am SeeWinden

Jois

Gols

Nickelsdorf

Ga endorfNeudorf

PotzneusiedlPama

Edelstal

Dúbravka

Weiden am See

Zurndorf

Mönchhof

Halbturn

Frauenkirchen

Podersdorf

Illmitz

Apetlon

Pamhagen

Wallern

TadtenAndau

St. Andrä amZicksee

Deutsch-Jahrndorf

unovoRusovce

Jarovce

Petržalka

Devín

DevínskaNová Ves

Burgen & Schlösser

Bruck a. d. Leitha

Obr. 26: Hrady a zámky v pohraničnej oblas Severný Burgenland a Bra slava

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

33

V dobe vlády Karolovskej dynas e sa tu nachádzal hlinený kastel. Predpokladá sa, že ide o jeden z takzvaných „kráľovských dvorov“, ktoré dal Karol Veľký postaviť na hraniciach na ochranu ríše.

PODROBNE K JEDNOTLIVÝM STAVBÁM

BRUCKNEUDORF/Königshof

GATTENDORF

Ödes Kloster

Starý zámok

od prvej štvr ny 17. storočia

Takzvaný Starý zámok (Altes Schloss, predtým kastel Schloßberg), Ga endorf má za sebou dlhú históriu. Už z prvej polovici 14. storočia je známe, že až do 16. storočia veľkú časť obce vlastnila rodina Rauscherovcov. Traduje sa, že sídlom tej-to rodiny bol „Rauscherov kastel“, ktorý sa pravdepodobne nachádzal na mieste, kde je dnes záhrada na ulici Rosengasse č. 1.

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

34

Starý zámok v Ga endorfe dala postaviť mocná šľach cká rodina, Esterháziovcov. Vlastníkom tohto miesta sa stali v roku 1623, keď si gróf Daniel Esterházi-Cses-znek (1585–1654) zobral za manželku istú Judith Rumyovú, ktorá bola vnučkou poslednej príslušníčky rodu Rauscherovcov (Evy Rauscherovej) v Ga endorfe.

Starý zámok (Altes Schloss) v Ga endorfe bol v rámci viacerých stavebných fáz v priebehu storočí rozšírený na zámok so sedemoosovým priečelím. Už na začiatku 17. storočia tu stála impozantná budova. V rámci rekonštrukcie v prvej štvr ne 18. storočia bola okrem nového schodiska a strechy obnovená, respek- vne novovytvorená, aj fasáda. Zámok bol až do roku 1856 majetkom rodiny

Esterháziovcov. Na začiatku 19. storočia sa táto stavba začala využívať ako obilná sýpka a túto úlohu plnila niečo vyše 100 rokov. V roku 1973 mala byť sýpka defi -ni vne zbúraná.

Starú zrúcaninu však pred demoláciu zachránil architekt Carl Pruscha, ktorý ju odkúpil a v rokoch 1976 až 1978 zrekonštruoval a prispôsobil na obytné účely. Vytvorením mul funkčného šesťstena (sanitárne priestory, kuchyňa, skrine, vyvýšená pla orma slúžiaca ako spálňa) sa podarilo zachovať starú štruktúru. Pri ďalšej rekonštrukcii v roku 2000 bolo na hlavnej fasáde stále zreteľne vidieť všetky fázy výstavby (ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012).

Obr. 27: Ga endorf, Starý zámok

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

35

GATTENDORFNový zámok

17. a 18. storočie

Neďaleko Starého zámku v Ga endorfe sa nachádza Nový zámok – Neues Schloss, ktorý ež dala postaviť rodina Esterháziovcov. Aj táto stavba vznikala vo viacerých fázach a dnes má podobu štvorkrídlového objektu. História tej-to budovy, ktorej výstavba trvala približne 200 rokov, sa začína v prízemných priestoroch v západnom trakte a krídlom zo 17. storočia, ktoré smeruje na ulicu. Už v 18. storočí bolo západné krídlo znovu prestavané a rozšírené o záhradný trakt, samotnú, dnešnú hlavnú budovu, a o krátke východné krídlo, ktoré bolo po roku 1856 znovu rozšírené o dvojposchodový hlavný stavebný objekt. Dnes táto desaťosová hlavná budova (záhradné krídlo) pozostáva z jednoposchodové-ho stavebného objektu a z pavilónovej strednej čas so slávnostnou sálou na poschodí.

Záhradný park bol založený okolo roku 1818 v anglickom štýle, od roku 1833 tu existovala aj oranžéria. Pretože sa aj tento zámok koncom druhej svetovej vojny využíval ako lazaret, bol tak zničený, že musel byť od základov obnovený, aby sa znovu dal využívať na obytné účely (ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012). Dnes sa v areáli nachádza gazdovský statok, ktorý patrí Viviane C. Müllero-vej (h p://austria-forum.org).

Obr. 28: Ga endorf, Nový zámok

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

36

Tento zámok bol ako poľovnícky zámoček postavený v rokoch 1701 až 1711 gró-fom Alojzom Tomášom Raimundom z Harrachu (1669–1742).

Výstavbou poveril Johanna Lukasa von Hildebrandta (1668–1745), jedného z vtedajších najznámejších architek-tov strednej Európy. Stavba pozos-távala z podlhovastého stavebného objektu pozostávajúceho z troch za sebou nasledujúcich dvorov, ktoré sú obklopené hospodárskymi budovami. V južnej čas sa nachádzala hlavná budova so 17 pozdĺžnymi blokmi pre návštevníkov.

HALBTURNZámok Halbturn

vybudovaný v rokoch 1701 až 1711

Obr. 29: Halbturn, záhradná fasáda, stredný rizalit s dvojitým habsburským orlom, detail

Obr. 30: Halbturn, zámok, záhradná fasáda, detail

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

37

Počas prestavieb za vlády Márie Terézie (1717–1780) sa podarilo získať nemenej známeho maliara Franza Antona Maulbertscha (1724–1796), ktorý v roku 1765 vyzdobil ústrednú sálu zámku freskou „Alegórie ročných období a svetla“ (ÖS-TERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012, www.halbturn.com, www.schloss-halbturn.com).

Rozsiahly park bol v rokoch 1724–1727 za vlády cisára Karola VI. naplánovaný Johannom Lucasom von Hilderbrandt a vybudovaný podľa francúzskeho vzoru.

Pohľad z vtáčej perspek vy na zámok Halbturn okolo roku 1730 zobrazu-je rozsiahly objekt, pozostávajúci z troch za sebou nasledujúcich dvorov. Čestný dvor bezprostredne susedí s hlavnou budovou, podlažie zbrojnošov je obytné krídlo niekdajších zbrojnošov, ktorí sa starali o kone, za kuchynským traktom nas-leduje hospodársky objekt s bývalými stajňami (dnešný vínny sklep) a na konci je dvor pre čeľaď. Tu sa pôvodne nachádzali žriebäcie stajne, s monumentálnym záhradným krídlom s barokovým záhradným parterom, vyhotoveným vo fran-cúzskom štýle.

Je to jeden zo zámockých objektov, ktoré môžeme ešte dnes obdivovať v celej ich kráse, ako kompletné obytné sídlo so všetkými nevyhnutnými hospodársky-mi budovami. Toto funkčné rozdelenie vidíme aj na zámku Hof. Veľkostatok s vedľajšími budovami a oranžériou na návštevníka zapôsobí svojimi rozmermi a rôznorodými funkciami.

Obr. 31: Halbturn, zámok, záhraduá fasáda

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

38 Obr. 32: Pohľad z vtáčej perspek vy na zámok Halbturn, okolo roku 1730

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

39

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

40

V roku 1897 sa v Halbturne začala nová úprava parkovej výsadby, v roku 1904 bol park rozšírený a ohradený múrom. V bezprostrednej blízkos , na pravom okraji obrazu, s nachádza kostol.

Dodnes je zachovaný Roter Hof (Červený dvor), pôvodne veľkostatok, z ktorého sa neskôr stalo panské záhradníctvo.

Arcivojvoda Friedrich rozšíril Roter Hof v roku 1903 na obytné využi e. Na obraze vidíme ešte horáreň, v ktorej sa dnes nachádza galéria Infeld. V roku 1938 sa zámok stal ubytovacím zariadením jedno ek wehrmachtu. V roku 1942 bolo tzv. Krídlo hodín (Uhrentrakt) zničené

požiarom a kancelárske priestory a byty úradníkov boli premiestnené do hlav-ného krídla. Od roku 1945 si priestory zámku na dva roky privlastnili sovietske posádky. Po ďalšom požiari v roku 1949 padlo rozhodnu e vykonať prvé núdzo-vé bezpečnostné opatrenia. O niekoľko rokov neskôr bol zámok reštaurovaný a v roku 1960 nanovo zastrešený. Opätov-né reštauračné práce už v roku 1971 realizoval architekt Rudolf Pamlitschek a po ich ukončení sa v hlavnej budove od roku 1974 konajú výstavy. Až v roku 1996 bola ukončená rekonštrukcia vonkajška, a tak zámok znovu získal pô-vodný vzhľad z roku 1776. (ÖSTERREI-CHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012).

Dnešným majiteľom zámku je gróf Markus z Königsegg-Aulendorfu, ktorý adopciou priameho potomka arcivoj-vodskej rodiny prevzal zámok do rodin-ného vlastníctva (www.halbturn.com).

Obr. 34: Halbturn, Kostol sv. Jozefa

Obr. 35: Halbturn, Roter Hof

Obr. 33: Halbturn, zámok, pohľad do parku

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

41

Takzvaný Altes Schloss (Starý zámok) v Ki see pravdepodobne nadväzuje na starý hrad, ktorý tu stál už v 12. storočí. Vďaka výhodnej polohe v blízkos De-vínskej brány a ramenu Dunaja bol tento hrad už v 13. storočí pomerne známy. Až do 20. storočia Dunaj Starému zámku prinášal výhody vodného hradu, ochranu a zásobovanie vodou (tri strany objektu boli obkolesené vodou a močariskami, štvrtá strana bola čiastočne chránená hradnou priekopou). Mal veľký strategický, ale aj poli cký význam. Pravdepodobne bolo toto miesto osídlené už od 11. storočia pečenežskými strážcami hraníc, ktorých maďarskí králi často usídľovali na západnej hranici Maďarska.

Tento zámok bol dejiskom významných historických udalos . Údajne sa tu v roku 1264 uskutočnil sobáš Belu (1245–1269), syna uhorského kráľa Belu IV. (1206–1270), s neterou českého kráľa Přemysla Otakara II. (1232–1278), Kunhu-tou Brandenburskou (1269–1292). Napriek tomu sa zničenie hradu v roku 1270, resp. 1271 počas boja o babenbergské dedičstvo pripisuje kráľovi Přemyslovi Otakarovi II.

Obr. 36: Ki see, Starý zámok, ry na

KITTSEEStarý zámok

12. storočie

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

42

O 20 rokov neskôr, v roku 1291, bola na tomto zámku podpísaný „Hainburský mier“ medzi vojvodom Albrechtom I. Rakúskym (1255–1308) a uhorským kráľom Ondrejom III. (1265–1301). Hrad zostal kráľovským majetkom až do roku 1363.

V 16. a 17. storočí bol zámok prestavaný a dodnes sa zachovala osemhranná veža a točité schody so zobrazeniami erbov.

Opätovná prestavba bola zrejme plánovaná okolo roku 1740, z tohto roku sa to ž zachoval plán prestavby bruckského staviteľa Johanna Georga Wimpas-singera (1726–1751). Aj tento zámok utrpel v roku 1945 rozsiahle poškodenia, pri bombardovaní boli zničené horné poschodia granária a severovýchodného krídla. Po roku 2009 bol zámok zrekonštruovaný súkromným vlastníkom.

Dnešný štvorkrídlový, čiastočne podpivničený hradný objekt je v súkrom-nom vlastníctve a zahŕňa dvojposchodový obytný a skladovací objekt bez ob-ranných prvkov a pozostatky plytkých valov, resp. priekop v štruktúre bas ónov niekdajšieho predhradia (ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012).

Obr. 37: Ki see, Starý zámok

Obr. 39: Ki see, Starý zámok, interiér

Obr. 38: Ki see, Starý zámok, vnútorný dvor

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

43

Panstvo Ki see so starým hradom získala koncom 16. storočia šľach cká ro-dina Listyovcov. Na mieste zámku Neues Schloss sa v tom období nachádzal veľkostatok. Johann Listy, pochádzajúci zo Sedmohradska, sa v roku 1625 rozho-dol rozšíriť tento panský hospodársky objekt na zámok, ktorého výstavba bola ukončená v roku 1668 (ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012: 407).

História rodiny Listyovcov poskytuje ďalší zaujímavý dôkaz o niekdajšom mul kul-turalizme v tejto ob-las . Istý Wolfgang List (1450–1514), pochád-zajúci zo sliezskej rodi-ny, študoval vo Viedni a vstúpil do služieb arcibiskupského úradu Bamberg. V poverení arcibiskupského úradu prichádza do Villachu, kde je od roku 1490 doložená jeho činnosť mestského pisára (okrem iného aj riaditeľa magistrátu) (www.villach.at). Jeho syn Christoph List pôsobil v službách augsburgskej podnikateľskej rodiny Fuggerovcov, pre ktorú pracoval od roku 1529 v Sibiu (Sedmohradsko) ako konšel. Syn Christo-pha Lista, Johann List (známy aj pod menom János Lisz ) bol okrem iného vesz-prémskym biskupom (1568–1572) a stal sa dokonca maďarským vicekancelárom v službách Ferdinanda I. cisára Svätej rímskej ríše (1503–1564). Johann List dostal v roku 1576 panstvo Köpcsény/Ki see. Rodina Listovcov sa tu usadila a jej meno, písané v rôznych podobách – List/Listh/Lisz /Lis us/Liszty/Listy – pochádza z tejto oblas .

Tento objekt bol v rokoch 1730 až 1740 prebudovaný v barokovom štýle. Zakladateľom a majiteľom zámku bol knieža Pavol II. Anton Esterházi (1711 – 1762), ktorý prestavbu zveril zrejme žiakovi známeho architekta Johanna Lukasa von Hildebrandta (1668 – 1745). Sochár Johann Theobald Trebetzky bol v rokoch 1741 a 1743 poverený rozsiahlou výzdobou zámku Ki see. Už predtým realizoval umelecké stvárnenie zámku Eisenstadt pre rodinu Esterháziovcov, a to k jej úplnej spokojnos .

Obr. 40: Ki see, Nový zámok, ry na

KITTSEENový zámok

polovica 16. storočia, prestavaný 1730–1740

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

44

Pri obidvoch objektoch Johann Theo-bald Trebetzky (1686–1749) spolu-pracoval s viedenským maliarom a pozlačovačom Johannom Leopoldom Maronom (1696–1770).

V rokoch 1878/79 zámok získala rodina Ba hyány-Stra mann a dala ho znovu prestavať, pričom takmer všetky vnútorné priestory boli prerobené v novobarokovom štýle viedenskou dizajnérskou fi rmou FRANZ MARISCH-KA. Rizalit Atlasov prešiel poslednými zmenami až v roku 1909.

Osem Atlasov, nesúcich riza-lit, bolo do Ki see prenesených z Grassalkovičovho paláca Bra slave.

Počas 2. svetovej vojny sa aj tento zámok využíval ako vojenská poľná nemocnica. Pri bombardovaní bol zá-mok poškodený a okolo roku 1945 sa využíval ako ruská komandatúra. Nás-ledne prešiel rozsiahlou obnovou a vy-budovali sa tu byty. V roku 1969 bol zá-mok dôkladne zreštaurovaný. Od roku 1974 až 2008 sa v zámku nachádza-lo etnografi ckému múzeum. Bolo pobočkou Rakúskeho národopisného múzea vo Viedni a uchovávalo jeho zbierky z východnej a juhovýchodnej Európy.

Obr. 41: Ki see, zámok, hlavná fasáda, detail stredného rizalitu

Obr. 42: Ki see, zámok, hlavná fasáda, detail balkóna

Obr. 43: Ki see, Nový zámok, Atlasovia, detail

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

45

Dnes je tento objekt trojkrídlový, dvojposchodový barokový zámok symetri-cky rozmiestnený okolo čestného nádvoria, s výrazným centrálnym pavilónom s troma osami z obdobia rekonštrukcie v rokoch 1730–40. Steny sú namaľované nažlto a prerušované bielymi deliacimi prvkami.

V parku sa nachádza nielen množstvo starých stromov, ale aj parková architektú-ra, sochy, 2 bazény, strážny domček, umelá ruina z obdobia okolo roku 1900, bý-valá meteorologická stanica a medzný kameň, ktorý označuje, že sa tu stretávajú hranice troch krajín. Hlavný portál s kovanou mrežou, ktorá dnes tvorí vstup do parku, sa pôvodne nachádzala na rakúsko-francúzskom pavilóne Svetovej výstavy v Paríži.

Obr. 44: Ki see, zámok, záhradné krídlo Obr. 45: Ki see, zámok, hlavný portál

Obr. 46: Ki see, zámok, záhradné krídlo

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

46

Približne od roku 1670 do 80. rokov 19. storočia tu bola 5 km dlhá lipová aleja, ktorá spájala zámok Ki see priamo s Bra slavou. V dôsledku regulácií Dunaja sa zmenili aj chodníky a cestné úseky a aleja ako taká zanikla. Samotný cestný úsek až po štátnu hranicu na rakúskej strane vidíme ešte aj dnes, dokonca aj rozparcelovaniu pozemkov sa v tejto oblas dodnes hovorí „kúskovanie aleje“ (ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012; h p://www.ki see.at/leben-in-ki ssee/sehenswuerdigkeiten/historischer-spaziergang).

NEUSIEDL AM SEERuina veže „Am Tábor“

14. storočie

Tábor je výrazná ruina veže s dvojitým systémom opevnenia, tvoreným hradbou a hradnou priekopou. Je možné, že aj tu ide o zvyšky stavby z rímskych dôb.

Obr. 47: Neusiedl am See, Tábor

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

47

Na základe výskumov budovy v roku 1950 usudzujeme, že jej dnešné múry sú pravdepodobne pozostatkami obytnej veže zo 14. storočia, ktorú obývala maďarská kráľovná Agneša Habsburská (1281 až 1364) po smr svojho manžela. Dnešné ruiny veže preto pokladáme za zvyšky opevnenia z neskorého stredo-veku. Počas tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí bola táto opevnená veža súčasťou výstražného systému, ktorý varoval pred nebezpečenstvom ohňovými signálmi. V priebehu storočí sa zmienky o tejto veži objavovali v písomných sprá-vach pocestných, podľa ktorých bol z veže nádherný výhľad. Aj dnes si môžeme prezrieť ruinu kvadra ckého pôdorysu, s neomietnutým murivom z lomového kameňa, tak, ako je zobrazená na rôznych výjavoch z posledných storočí (ÖSTER-REICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012).

POTZNEUSIEDLZámok

pravdepodobne začiatok 19. storočia

Obr. 48: Zámok Potzneusiedl

Zámok Potzneusiedl, známy aj pod názvom zámok Ba hyány, bol postavený pravdepodobne na začiatku 19. storočia v klasicis ckom štýle, aspoň sčas na základných múroch predchádzajúcej staršej stavby.

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

48

Predpokladá sa, že v bezprostrednej blízkos zámku dal po roku 1750 slobodný pán Karl von Bender postaviť v rámci prestavby a rozšírenia budovu, ktorá mala slúžiť ako fabrika na spracovanie koží, a pivovar. Budova bývalého pivovaru je ešte zachovaná. Okolo roku 1800 sa zámok znovu stáva majetkom šľach ckej ro-diny Ba hyániovcov, podľa ktorej je pomenovaný. Zámok sa opäť začal využívať ako obytné sídlo, a preto prešiel ďalšou prestavbou.

Hlavné krídlo pozdĺž hlavnej ulice si dnes možno prezrieť ako neskoro klasicis- ckú, trojkrídlovú budovu, s trojposchodovým stredným rizalitom/centrálnym

pavilónom, bočné krídla sú naopak dvojposchodové. Rodine Ba hyániovcov vďačíme predovšetkým za hlavný trakt zámku a výstavbu oboch krídiel, slúžiacich na hospodárske účely, vľavo a vpravo v predĺžení krátkeho dvorného krídla (1855 až 1860). Zámocký park bol založený v štýle anglickej záhrady, ešte aj dnes sú tu pôvodné porasty a stromy. Pred priečelím zámku, smerujúcim na ulicu, sa nachádzala baroková výstavná záhrada, ktorá je ešte zachytená na takzvanej Walterovej mape z roku 1754 (ÖSTERREICHISCHE KUNSTTOPOGRAPHIE 2012). V roku 1956 odkázala majiteľka Lujza Ba hyániová zámok svojmu osobnému lekárovi, ktorý ho ďalej predal viedenskému obchodníkovi Gerhardovi Egerman-novi. Od roku 1966 sa využíva ako centrum umenia a starožitnos , významným krokom bolo vytvorenie „Prvého rakúskeho múzea ikon“ v roku 1970. Časť budo-vy slúži od roku 1987 ako hlavné sídlo Rakúsko-rumunského kultúrneho inš tútu. (www.potzneusiedl.at)

Obr. 49: Zámok Potzneusiedl

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

49

Výhodná poloha nad sútokom Moravy a Dunaja, zo severu chránená Malými Kar-patami s najvyšším vrchom Devínska Kobyla, priťahovala takmer všetky kultúry, ktoré sa v tejto oblas usadili od najmladšej doby kamennej (5.–4. storočie pred Kristom).

Už aj Kel (4.–3. pred Kristom) a Rimania využívali tento dôležitý strategický bod na obranné účely. No napriek tomuto mohutnému obrannému opevneniu boli Kel v 2. a 3. desaťročí 1. storočia pred Kristom vyhnaní germánskymi kmeňmi a ich osada bola zničená. Koncom 1. storočia pred Kristom prichádzajú do tejto oblas Rimania. Ich cieľom bolo vybudovať ochranný val pozdĺž rieky Dunaj – takzvaný Límes Romanus (Pozri Prínos Rimanov, str. 11 f.)

Na tomto významnom mieste sa križovali dve cesty, dôležité z hľadiska stredoeurópskej histórie – Dunajs-ká cesta a Jantárová cesta. V prvých

Obr. 50: Hrad Devín

BRATISLAVA IV/DEVÍNHrad Devín

štvrté až devatenásté storočie po Kristovi

Obr. 51: Hrad Devín

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

50

storočiach n. l. sa tu nachádzala jedna z pohraničných staníc Rímskej ríše, kde rímske légie zabezpečovali ochranu neďalekých miest, ako Carnuntum, pred národmi prichádzajúcimi zo severu a východu.

Predpokladá sa, že už v 7. a 8. storočí tu žili slovanské kmene, z obdobia 7. storočia však nemáme žiadne nálezy. Rozsiahle vykopávky na Devíne preukázali, že hradný kopec v 7. storočí n. l. nebol takmer alebo dokonca vôbec obývaný, pretože nálezy z tohto obdobia chýbajú. Od 8. storočia početnosť nálezov znovu narastá. Prítomnosť Slovanov v 9. storočí je dokázaná. V tomto období sa Devín stal súčasťou takzvanej Veľkomoravskej ríše (833 – 906/907), ktorej počas ex-panzie do roku 907 patrila oblasť dnešnej južnej Moravy, severného Rakúska, južného Slovenska a severozápadného Maďarska.

Devín je jedným z prvých dôkazov spoločnej, aj keď nie celkom nerušenej histórie tohto regiónu. V 9. storočí tu vznikol slovanský kniežací hradný objekt, ktorý sa vo Fuldských letopisoch z roku 864 zmieňuje pod názvom Dowina. Veľkomoravské knieža Ras slav využíval tento hradný objekt ako strategicky dôležitý obranný bod pro franskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Niekedy v tom-to období sa tu nachádzal kniežací hrad s kostolom, pohrebiskom a ochrannými valmi. Po smr veľkomoravského kniežaťa Svätopluka a následkom maďarských nájazdov sa Veľkomoravská ríša rozpadla a kostol na tomto hradisku bol zničený. Slovanské obyvateľstvo a slovanské obydlia tu existovali do 13. storočia (PLACHÁ & HARMADYOVÁ 2005: 10).

Okolo roku 1000 n.l. patril Devín so svojím hra-dom Prešpurskému ko-mitátu. V 13. storočí bol počas rakúsko-uhorských vojen na pahorku znovu vybudovaný menší stre-doveký obranný hradný objekt.

V 15. storočí prichád-za na Devín chorvátsky šľach cký rod z Gary, ktorý pôvodne sídlil v blízkos Vukovaru. Hrad podaroval Mikulášovi z Gary (1420) kráľ Žigmund, jeho syno-via vlastnili zámok do roku 1459. Za Garyovcov sa tu vykonávali rozsiahle stavebné činnos . Hrad bol rozšírený na obytný zámok. Od roku 1460 bol hradný objekt vo vlastníctve viacerých uhorských šľach ckých ro-dov.

Obr. 52: Devín, pohľad z hradnej veže smerom k ús u Moravy do Dunaja

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

51

Od roku 1635 Devín patril jednému z najvýznamnejších uhorských šľach ckých ro-dov – Pálfi ovcom z Erdödu. V 2. polovici 17. storočia slúžil hrad Pálfi ovcom ako centrum obrany pro Tur-kom a pribudla k nemu aj bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva stra l Devín svoju obrannú funkciu. Po tu-reckých vojnách v období ba-roka si šľach ci stavali nád-herné barokové zámky so záhradami na nížinách. Počas

napoleonských vojen v roku 1809 napoleonskí vojaci vyhodili do vzduchu horný hrad. Odvtedy hrad trvalo upadal. Do roku 1918 vyznačoval hrad a skaliská pod ním západ-nú hranicu Uhorska, ktoré v rokoch 1526 až 1918 predstavovalo jednu z vnútorných hraníc Habsburskej monarchie. (PLACHÁ & HARMADYOVÁ 2005).

Obr. 53: Hrad Devín

BRATISLAVA V/ČUNOVOPanský dom/kaš eľ Čunovo

postavený v 2. polovici 18. storočia

V južnej čas obce Čunovo sa nachádza barokovo-klasicis cký panský statok, ktorý bol postavený v 2. polovici 18. storočia. Ide od jednoposchodový, podl-hovastý dom s pravouhlým základným pôdorysom, s por kom/rizalitom upros-tred čelnej fasády a s klenbovou pivnicou. Vstup do objektu budovy je zo se-verovýchodnej aj juhovýchodnej strany. V 19. storočí patril Jozefovi Sapárimu. Koncom 20. storočia prešiel viacerými rekonštrukčnými prácami. V súčasnos je tento bývalý panský dom v zlom stavebnom stave. Pri panskom dome sa nachád-za sýpka z obdobia renesancie (postavená medzi 2. polovicou 16. a 1. polovicou 17. storočia).

Bývalý park bol vytvorený ako anglický krajinný park. V súčasnos budova pa-trí mestu Bra slava a je považovaná za súčasť národného kultúrneho dedičstva.

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

52

Najneskôr od 16. storočia sa Rusovce stali majetkom Juraja I. Zičiho zo známe-ho uhorského rodu Zičiovcov. V roku 1554 sa stal županom Wieselburgského (Mošonského) komitátu (HRADSKÝ & MALLINERITS 2007: 193 a nasl.) Ešte v 19. storočí Rusovce patrili k veľkostatku grófa Zičiho-Ferrarisa (HRADSKÝ & MAL-LINERITS 2007: 193–207). Gróf Emanuel Ziči-Ferraris dal v rokoch 1841 a 1844 na počesť svojej manželky prestavať starý panský dom ležiaci v parku do novo-go ckého štýlu.

Vyhotovenie naplánoval viedenský architekt Franz Beer, ktorý v rovnakom štýle postavil aj zámok Schwarzenbergovcov v Hlubokej nad Vltavou (Česko). Základný kameň položil v júni 1843 Klemens Me ernich, ktorý bol manželstvom s Melániou Zičiovou (1832–1919), sestrou Emanuel Zičiho (1807–1854), s rodi-nou úzko spojený. Po smr manželky postúpil gróf Emanuel zámok svojmu bra-tovi Felixovi Zičimu-Ferrari, ktorý ho v roku 1872 opäť predal grófovi Henckelovi z Donnersmarcku. Zámok kúpil pre svoju manželku Lauru (rodenú Kászonyiovú), ktorej je venované aj mauzóleum v Bra slave. Túto stavbu dala postaviť jej nev-lastná dcéra, ež Laura Henckel z Donnersmarcku. V roku 1906 usadlosť znovu zmenila vlastníka, ktorým sa stal Elemírom Lónyay s manželkou Štefániou Bel-gickou, vdovou po arcivojvodovi Rudolfovi.

V projekte „Obnovme si svoj dom“/2011 bol v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou, Maďarskom a Rakúskom vypracovaný návrh saná-cie pre ďalšie využi e objektu na obytné účely.

Obr. 54: Čunovo, kaš el Obr. 55: Čunovo

BRATISLAVA V/RUSOVCEKaš eľ a park, panský statok rodiny Szapáriovcov a Lónyaiovcov

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

53

Jeden zo slávnych hos , Bertha von Su nerová (1907: 1–3) vylíčila v roku 1907 svoje auten cké dojmy o zámku, jeho zariadení a štýle života jeho majiteľov:

„Pojem domov je snáď najlepšie chápaný v Anglicku, v krajine, kde je „Do-mov, sladký domov“ ľudovou piesňou. Zdá sa, že aj Droszvar bol, čo sa týka zari-adenia a spôsobu života, založený v štýle anglického šľach ckého sídla. Zámok, nádherná budova v tudorovskom štýle s nespočetnými vežičkami, arkiermi, cim-buriami, výklenkami a lomenými oblúkmi, sa nachádza v parku o rozlohe tristo honov. Samotné panstvo má rozlohu niekoľko síc honov a preteká ním rieka Du-naj. Aj čo sa týka jeho vnútorného zariadenia, zámok Droszvar pripomína vidiecke sídla anglických veľkostatkárov.“

Obr. 56: Rusovce, kaš eľ

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

54

Pozoruhodný areál budov dnes obdivujeme ako objekt trojkrídlového čestného dvora okolo štvorhranného nádvoria s rôznymi budovami a rozsiahlym zámockým „parkom Harrachovcov“. Bezprostredná blízkosť Leithy, po stáročia pohraničnej rieky, bola jedným z dôvodov, prečo tu bol v stredoveku postavený hrad. Pravde-podobne patril k celému reťazcu podobných, sčas plánovaných, sčas vybudo-vaných pohraničných hradbových objektov.

Prvými pánmi v oblas , ktorá bola spočiatku súčasťou daru kráľa Henricha IV. biskupovi z Freisingu v roku 1074, boli už v 2. polovici 11. storočia šľach cké rody Vohburgerovcov, Sulzbacherovcov a pánov z Lengenbachu. Od roku 1236 sa hrad dostal do vlastníctva Babenbergerovcov a stal sa kniežacím. Strategicky výhodná poloha v oblas Leithaauen, dôležitá z hľadiska ochrany pred rôznymi hrozbami zo susedných regiónov, no i snaha o demonštrovanie moci viedla už v rokoch 1240–1246 k výstavbe opevneného, trojkrídlového vodného hradu. Pravdepo-dobne na ňom boli dve veže, ktoré sú v stavbe zachované dodnes: „Pohanská veža“ a „Kaplnková veža“.

BRUCK AN DER LEITHAZámok Prugg

vybudovaný v rokoch 1706 až 1713

Obr. 57: Bruck an der Leitha, zámok Prugg, záhrada, ry na

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

55

V nasledujúcich storočiach tu boli rozšírené opevnenia a urobené rôzne opat-renia, týkajúce sa údržby. Došlo k viacerým založeniam majetku, ako napr. na rody Kuenringerovcov a Po endorfovcov. V roku 1560 bol hrad daný do zálohy slobodnému pánovi Leonardovi IV. z Harrachu, ktorého môžeme považovať za prvého majiteľa z tejto rodiny, ktorá vlastní zámok a okolitý areál ešte dnes. V roku 1625 hrad defi ni vne prešiel do vlastníctva ríšskeho grófa Karla z Harrachu ako nezaťažený majetok.

Najrozsiahlejšie prestavby sa uskutočnili za Aloiza Tomáša Raimunda, grófa z Harrachu. V období od roku 1706 až 1713 prebiehala kompletná prestavba zám-ku pod vedením známeho architekta Johanna Lukasa von Hildebrandt na troj-krídlový barokový zámok s čestným dvorom, slávnostnou sálou a bývalou kaplnk-ou. V prvom rade tu už nešlo o obrannú funkciu budovy, ale o rozšírenie obytnej plochy, napríklad predĺžením záhradného traktu zo 42 na 62 metrov.

Obr. 58: Bruck an der Leitha, zámok Prugg

Približne súčasne s rokmi, v ktorých sa uskutočnili rôzne prestavby zámku, sa pos-tavila a rozšírila ež Johannom Lucasom z Hildebrandtu naplánovaná francúzska/baroková záhrada, len aby ju mohol pri opätovných prestavbách na zámku od roku 1789 umelecký záhradník Christoph Lübeck pretvoriť na anglickú/botanickú prírodnú záhradu, zodpovedajúcu vtedajšiemu obdobiu.

Ďalšie úpravy zámku v rokoch 1854 až 1859, pravdepodobne pod vedením anglického architekta Charlesa Bucktona Lamba, dodali zámku dnešný neo-go cký vzhľad, v štýle roman ckého historizmu, respek ve v tudorovskom štýle. Park a budova boli teda štýlovo jednotné. Dnes v zámockej budove nájdeme bý-valú budovu pre čeľaď, sýpku, stajne, jazdiareň, zámocký mlyn a vedľajšie budovy v okolitom areáli. Zámok je vsadený do verejného parku, ktorý je ako stvorený pre oddych (DEHIO 2013, HARLANDER 2012).

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

56

Zámok leží niekoľko kilometrov od rakúsko-maďarskej hranice a je bezprostred-ne spojený s najmocnejším šľach ckým rodom západného Maďarska, Esterhá-ziovcami. História nádhernej stavby – zámku Eszterháza/zámku Fertőd sa začala písať v roku 1720, keď vo vtedajšej osade Sü ör dal knieža Michael I. Esterházi (1671–1721) postaviť veľkolepý lovecký zámok.

Architektom bol Anton Erhard Mar nelli, známy slávneho architekta Johan-na Bernharda Fischera z Erlachu, pod ktorého vedením pôsobil Mar nelli aj v kostole sv. Karola vo Viedni, a ktorý počas svojej kariéry viackrát pracoval pre rodinu Esterháziovcov. Lovecký zámok pozostával z jednoposchodovej hlavnej budovy a dvoch bočných traktov.

Po smr kniežaťa Michaela I. v roku 1721 prešiel zámok, ktorý bol dokončený iba v náznakoch, do rúk jeho potomka Mikuláša I. Jozefa (1714–1790). Bol to vo-jensky úspešný gróf – o niečo neskôr knieža Mikuláš I. Esterházi z Galanty, ktorý sa potom zapísal do dejín ako „knieža Mikuláš I. Esterházi – milujúci nádheru“, pretože v Maďarsku postavil jedinečný barokový zámok Esterházy/Fertöd.

Knieža Mikuláš I. Esterházy si želal, aby bolo miesto, v ktorom vyrastal, uznávané ako hlavné sídlo. Okolo roku 1760 sa rozhodol pretvoriť a rozšíriť svoj lovecký zámok na južnom konci Neziderského jazera tak, aby sa z neho stal „maďarský Versailles“. Podnie la ho k tomu hlavne návšteva zámku Ver-sailles v Paríži (SEIDLER 2009) v roku 1764 (GEISENDORFER 1989). Ani dnes nemožno poprieť veľkú podobnosť so zámkom Schönbrunn vo Viedni, ktorý na jednej strane napodobňuje zámok vo Versailles, na strane druhej preds-tavoval určitú predlohu pre zámok Es-terházy.

Architektmi boli predovšetkým Melchior Hefele (1716-1794), ktorý bol známy na viedenskom dvore a pô-sobil aj ako dvorný staviteľ (odlievač

Obr. 59: Fertöd, zámok Esterháza, záhradná fasáda, stredný rizalit

FERTÖD MAĎARSKOZámok Esterháza

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

57

Obr. 60: Fertöd, zámok Esterháza

bronzu a architekt z Kaltenbrunnu), no aj Ferdinand Mödlhammer, pričom prvé plány a návrhy vznikli už v roku 1762. Skutočné práce na zámku a okolo neho mali trvať ďalších 30 rokov (VARGA 2009). Dnes sa zámok skladá z jedenásťosovej, trojposchodovej strednej čas , na ktorú sa napájajú päťosové, dvojposchodové krídla. Obe bočné krídla na západe a na východe objektu sú stredovo rozšírené prízemnou, deväťosovou prístavbou, ktorá na jednej strane nadväzuje na zimnú záhradu a na strane druhej na obrazáreň. V obrazárni sa nachádzali maľby zná-mych talianskych a holandských autorov.

Ďalším „inžinierom“ bol Nikolaus Jacoby, ktorý je známy predovšetkým svo-jimi popiskami, plánmi a zobrazeniami zámku a areálu, ktorý ho obklopuje. O obrazovú výzdobu priestorov zámku sa postaral Joseph Ignaz Mildorfer (žiak známeho freskára Paula Trogera) a Basilius Grundemann, ktorý ako dvorný ma-liar kniežaťa Esterháziho vytváral veľmi rozsiahle práce. 126 izieb zámku bolo bohato vyzdobených gobelínmi, freskami, japonským lakovaným obložením a všemožnými okrasami (GEISENDORFER 1989). Zámocká budova bola vo svojej podstate dokončená už v roku 1766 (od tohto roku knieža Esterházy označoval dátumom svoje listy, ktoré posielal zo zámku „Esterházy“ a podľa ktorých už na zámku býval (SEIDLER 2009).

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

58

Knieža Mikuláš I. Esterházi a jeho vplyv na krásne umenieKnieža Mikuláš I. Esterházy bol veľkým podporovateľom umenia a hudby a v Es-terháze dal postaviť budovu opery a hudby. Budovu opery sa podarilo dokončiť už v roku 1768. Bola postavená podľa najmodernejších štandardov s vykuro-vaním, rozpres erala sa na ploche 20 krát 60 metrov, v hľadisku bol priestor pre 400 návštevníkov a hĺbka javiska bola približne 18 metrov. Samozrejme bola aj táto operná budova nezvyčajným skvostom a nachádzali sa tu umelé, vyzdobené jaskyne.

Onedlho nato sa aj dvorný muzikant kniežaťa Esterháziho, Joseph Haydn, spolu s ďalšími dvornými muzikantmi presťahoval do Esterházy. V nasledu-júcich rokoch tu uvádzali rôzne premi-éry Haydnových hudobných diel, medzi nimi aj Rozlúčkovú symfóniu, symfóniu fi s mol Opus 45 (RÁCZ 1972; SEIDLER 2009). V roku 1773 navš vila zámok Mária Terézia (1717–1780).

Obr. 62: Fertöd, zámok Esterháza, Joseph Haydn

Obr. 61: Fertöd, zámok Esterháza, záhradný trakt

HRA

DY

A Z

ÁM

KY

59

Zapôsobil na ňu nielen všetok komfort a zábava, ale kniežaťu Esterházimu dala aj podnet na otvorenie bábkového divadla, ktoré po dlhoročnej práci postavil Karl Michael Joseph Pauersbach v samostatnej budove. Prirodzene bola táto ctená návšteva iba jednou z množstva ďalších. Zámok navš vil napríklad aj arcivojvoda Ferdinand s manželkou v roku 1775. Spomenutá budova opery sa, žiaľ, nezacho-vala, pretože bola zničená pri požiari v roku 1779. Už o niekoľko mesiacov neskôr sa začalo s výstavbou novej opernej budovy, ktorá bola otvorená v roku 1780. Naplánoval ju architekt Michael Stöger a bola postavená pod vedením Paula Gubu. Na výstavbe sa podieľali aj sochári Balthasar Emmerich a Johann Heinrich Schroth. Maľby v interiéri vytvoril kniežací dvorný maliar Grundmann.

Ako v každom barokovom zámku, aj tu sa venovala mimoriadna pozornosť úprave záhrady. V Esterháze sa dôraz kládol predovšetkým na fi gurálne vybave-nie. V roku 1784 bol dokončený umelý vodopád. V súlade s barokovým štýlom a dobrým súzvukom vznikol premyslený a dokonale skonštruovaný areál, ktorý zjednocoval vtedajšie všadeprítomné myšlienkové bohatstvo vyššej, vzdelanej vrstvy sveta, an ckú mytológiu a vedomos doby. Nie náhodou sa zámok Es-terházy charakterizuje ako svet víl a kúzel a záhrady ako elyzejské polia (VARGA 2009). Zámocký areál stál knieža Mikuláša I. Esterháziho približne 13 miliónov guldenov. Keď sa tak človek nad tým zamyslí: jedna krava stála v tom čase asi 8 guldenov a 100 kusov citrónov niečo vyše 4 guldeny (GEISENDORFER 1989).

Po smr kniežaťa Mikuláša I. Esterháziho v roku 1790 dvor okolo kniežaťa za-nikol. Jeho nasledovník knieža Pavol Anton Esterházi rozpus l operný súbor, a tak sa dlhoročná éra hudobného umenia na zámku skončila. Ďalšia generácia, knieža Mikuláš II. Esterházy dal preniesť všetky umelecké predmety a iné hodnotné veci do svojich sídiel vo Viedni a Eisenstadte a na zámok Forchtenstein. Zámok a jeho okolité budovy začali spĺňať iné funkcie. Stali sa z nich napr. kancelárske priestory (zámok), fabrika (bábkové divadlo), tkáčovňa a neskôr byty pre úradníkov (dom hudby). Operná budova sa síce v roku 1803 ešte používala ako šopa, ale v roku 1870 bola zbúraná.

Aj baroková, geometrická záhrada bola prerobená na anglickú záhradu, pričom väčšia časť areálu, v ktorom sa kedysi nachádzali budovy, fontány a zverince sa zmenila na polia a v bývalom zámockom parku sa takpovediac začali pestovať zemiaky. (RÁCZ 1972, GEISENDORFER 1989). Začiatkom 20. storočia dala rodina Esterháziovcov zámok a park znovu zrekonštruovať, ale areál najmä po druhej svetovej vojne opäť utrpel rozsiahle poškodenia a začal chátrať. Až v roku 1957 sa začalo s nákladnou renováciou zámku a parku. Následne bolo postavené a vybavené múzeum a ostatné zariadenia potrebné na oživenie zám-ku (RÁCZ 1972). Dnes slúži zámok Esterházy predovšetkým ako múzeum, je pre návštevníkov opäť otvorený po celý rok a prezentuje sa znovu vo svojom starom lesku (GEISENDORFER 1989, VARGA 2009, RÁCZ 1972, SEIDLER 2009).

RÖM

ER

60

Súpis obrázky

Obr. 1: Archeologický park Carnuntum, slávnosť pre Carnuntum (fotografi a: Pepo Schuster, 11. apríl 2014) ......................................................................... 8

Obr. 2: Neusiedl am See, kalvária (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ........................................ 10Obr. 3: Apetlon, Kaplnka sv. Rozálie na an ckej mohyle (fotografi a: Stefan Baumann b.r.) ......... 10Obr. 4: Petronell-Carnuntum, Pohanská brána (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................... 10Obr. 5: Dunajský limes medzi Vindobonou a Aquincom (grafi ka: Johannes Huemer 2015) ........ 11Obr. 6: Archeologický park Carnuntum, slávnosť pre Carnuntum

(fotografi a: Pepo Schuster, 11. apríl 2014) ....................................................................... 12Obr. 7: Archeologický park Carnuntum, slávnosť pre Carnuntum

(fotografi a: Pepo Schuster, 11. apríl 2014) ....................................................................... 12Obr. 8: Archeologický park Carnuntum, villa urbana, rekonštrukcia

(fotografi a: ateliér Olschinsky/Archäolog. Kulturpark NÖ Betriebs GmbH b.r.) ............... 13Obr. 9: Nálezy rímskych víl v pohraničnej oblas severný Burgenland – Bra slava

(prebrat‘ Historischer Atlas Burgenland 2011: 36, grafi ka: Johannes Huemer 2015) ....... 14Obr. 10: Archeologický park Carnuntum, rímske horúce žriedla, apodytérium

(fotografi a: ateliér Olschinsky/Archäolog. Kulturpark NÖ Betriebs GmbH b.r.) ............... 16Obr. 11: Archeologický park Carnuntum, villa urbana, apsidová sála

(fotografi a: ateliér Olschinsky/Archäolog. Kulturpark NÖ Betriebs GmbH b.r.) ............... 16Obr. 12: Archeologický park Carnuntum, amfi teáter Petronell

(fotografi a: Archäolog. Kulturpark NÖ Betriebs GmbH b.r.) ............................................. 16Obr. 13: Bruckneudorf, Villa Rus ca (fotografi a: Vera Kapellerová 2013) ...................................... 17Obr. 14: Bruckneudorf, Villa Rus ca, južný vchod, rekonštrukcia

(fotografi a: Vera Kapellerová 2013) ................................................................................. 17Obr. 15: Bruckneudorf, Villa Rus ca, sála s polkruhovou apsidou

(fotografi a: Vera Kapellerová 2013) ................................................................................. 18Obr. 16: Dúbravka/Bra slava IV, Villa Rus ca (fotografi a: Ľubomír Repta, h p://

commons.wikimedia.org/wiki/File:Villa_rus ca_01.jpg, Crea ve Commons A ribu on-Share Alike 3.0 Unported, 08.03.2015) ........................................ 21

Obr. 17: Rusovce/Bra slava IV, rímsky vojenský tábor Gerulata (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................................................................................. 21

Obr. 18: Rusovce/Bra slava IV, rímsky vojenský tábor Gerulata (h p://de.academic.ru/pictures/dewiki/71/Gerulata.jpg, 08.03.2015) ..................................... 22

Obr. 19: Bra slava, hrad Devín (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) .............................................. 22Obr. 20: Komitát Wieselburg, mapa (geologická mapa: Komitát Moson um 1890,

h p://commons.wikimedia.org/wiki/File:Moson_county_map.jpg, 05.03.2015).......... 24Obr. 21: Bra slava IV, Devínska Nová Ves, hrad Devín (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ........... 27Obr. 22: Schloßhof/Dolné Rakúsko, zámok Hof, pohľad do zámockého parku

smerom k Dunaju (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................................................... 30Obr. 23: Schloßhof/Dolné Rakúsko, zámok Hof, pohľad zo záhrady smerom k

zámku (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ...................................................................... 30Obr. 24: Eisenstadt, zámok Esterházy, zámocký park s glorietou

(fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................................................................................. 31Obr. 25: Eisenstadt, zámok Esterházy, oranžéria v záhradnom parku

(fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................................................................................. 31

RÖM

ER

61

Obr. 26: Hrady a zámky v pohraničnej oblas Severný Burgenland a Bra slava (grafi ka: Johannes Huemer 2015) .................................................................................... 32

Obr. 27: Ga endorf, Starý zámok (fotografi a: Johannes Huemer 2014) ........................................ 34Obr. 28: Ga endorf, Nový zámok (fotografi a: Johannes Huemer 2014) ........................................ 35Obr. 29: Halbturn, záhradná fasáda, stredný rizalit s dvojitým habsburským orlom,

detail (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ....................................................................... 36Obr. 30: Halbturn, zámok, záhradná fasáda, detail (fotografi a: Harald Kapeller 2015) .................. 36Obr. 31: Halbturn, zámok, záhraduá fasáda (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) .......................... 37Obr. 32: Pohľad z vtáčej perspek vy na zámok Halbturn, okolo roku 1730

(olejomal’ba: umelec anonymný, Kunsthistorisches Museum Viedeň, Inv. GG 2908) ...... 38Obr. 33: Halbturn, zámok, pohľad do parku (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) .......................... 40Obr. 34: Halbturn, Kostol sv. Jozefa (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ....................................... 40Obr. 35: Halbturn, Roter Hof (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ................................................. 40Obr. 36: Ki see, Starý zámok, ry na (obraz: Ma hias Greischer, okolo roku 1680,

Esterházy Privats ung, Archiv, Burg Forchtenstein) ...................................................... 41Obr. 37: Ki see, Starý zámok (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................................................ 42Obr. 38: Ki see, Starý zámok, vnútorný dvor (fotografi a: Bundesdenkmalamt, Viedeň b.r.) ........ 42Obr. 39: Ki see, Starý zámok, interior (Foto: Bundesdenkmalamt, Viedeň, 1977) ....................... 42Obr. 40: Ki see, Nový zámok, ry na (obraz: Ma hias Greischer, okolo roku 1680,

Esterházy Privats ung, Archiv, Burg Forchtenstein) ...................................................... 43Obr. 41: Ki see, zámok, hlavná fasáda, detail stredného rizalitu

(fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ................................................................................. 44Obr. 42: Ki see, zámok, hlavná fasáda, detail balkóna (fotografi a: Vera Kapellerová 2015).......... 44Obr. 43: Ki see, Nový zámok, Atlasovia, detail (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ..................... 44Obr. 44: Ki see, zámok, záhradné krídlo (fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ............................... 45Obr. 45: Ki see, zámok, hlavný portál (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ................................... 45Obr. 46: Ki see, zámok, záhradné krídlo (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ............................... 45Obr. 47: Neusiedl am See, Tábor (pohl’adnica b.r.) ........................................................................ 46Obr. 48: Zámok Potzneusiedl (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ................................................ 47Obr. 49: Zámok Potzneusiedl (fotografi a: Castle of Arts h p://www.castleofarts.

at/geschichte.htm , 05.03.2015) ..................................................................................... 48Obr. 50: Hrad Devín (fotografi a: Vera Kapellerová 2014)............................................................... 49Obr. 51: Hrad Devín (fotografi a: Vera Kapellerová 2014)............................................................... 49Obr. 52: Devín, pohľad z hradnej veže smerom k ús u Moravy do Dunaja

(fotografi a: Vera Kapellerová 2014) ................................................................................. 50Obr. 53: Hrad Devín (fotografi a: Vera Kapellerová 2014)............................................................... 51Obr. 54: Čunovo, kaš el (fotografi a: Ľubomír Repta, h p://commons.wikimedia.

org/wiki/File:%C4%8Cunovo_01_03.jpg, Crea ve Commons A ribu on-Share Alike 3.0 Unported, 08.03.2015) ............................................................................ 52

Obr. 55: Čunovo (fotografi a: Ľubomír Repta, h p://commons.wikimedia.org/wiki/File:%C4%8Cunovo_02.jpg, Crea ve Commons A ribu on-Share Alike 3.0 Unported, 08.03.2015) .............................................................................................. 52

RÖM

ER

62

Obr. 56: Rusovce, kaš eľ (fotografi a: Ľubomír Repta, h p://commons.wikimedia.org/wiki/File:Rusovce_13_01.jpg, Crea ve Commons A ribu on-Share Alike 3.0 Unported, 08.03.2015) ..................................................................................... 53

Obr. 57: Bruck an der Leitha, zámok Prugg, záhrada, ry na (obraz: Jacob Gauermann ,okolo roku 1810, Österreichische Na onalbibliothek, Viedeň)................... 54

Obr. 58: Bruck an der Leitha, zámok Prugg (pohl’adnica b.r., h p://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Schloss-Prugg,-Bruck-an-der-Leitha-%28um-1900%29.jpg, Crea ve Commons A ribu on-Share Alike 3.0 Unported, 08.03.2015) .......................... 55

Obr. 59: Fertöd, zámok Esterháza, záhradná fasáda, stredný rizalit (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ................................................................................. 56

Obr. 60: Fertöd, zámok Esterháza (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ......................................... 57Obr. 61: Fertöd, zámok Esterháza, záhradný trakt (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) ................. 58Obr. 62: Fertöd, zámok Esterháza Joseph Haydn sa vracia (fotografi a: Vera Kapellerová 2015) .... 58

RÖM

ER

63

Literatúra

Abeles, O., 1997. Intermezzo in Ki see. In: Reiss, J. (Hg.). Aus den Sieben Gemeinden. Ein Lesebuch über Juden im Burgenland. 25 Jahre Österreichisches Jüdisches Museum. Eisenstadt: 109–113.

emeine Landestopographie des Burgenlandes, 1954. Der Verwaltungsbezirk Neusiedl am See. I. Band. Eisenstadt.

Bariska, I., 2014. Die Entwicklung des grossen ba hyánischen Besitzkomplexes im Komitat Vas/Eisenburg im 18. und 19. Jahrhundert. In: Kropf, R. (Hg.). Die Familie Ba hyány. Ein österreichisch-ungarisches Magnatengeschlecht vom Ende des Mi elalters bis zur Gegenwart. Tagungsband der Schlaininger Gespräche. Band 2. Eisenstadt: 15–26.

Bauer, M. I., 1982. Siedlungs- und Ortsgeschichte von Frauenkirchen. Phil. Diss. Wien.

Beitl, M., 2012. Schlosspark Ki see. In: Hlavac, C., Gö che, A. & E. Berger (Hg.). Historische Gärten und Parks in Österreich. Wien: 40–44.

Beitl, K. & V. Lederer, 1982. Österreichisches Museum für Volkskunde. Dor ilder aus dem Burgenland und aus Niederösterreich. Katalog einer Sonderausstellung des Österreichischen Museum für Volkskunde. Ki see.

Benda, I., 1989. Der Gutshof von Bruckneudorf und seine Stellung innerhalb der Villenarchitektur der römischen Kaiserzeit. Dipl.-Arb. Wien.

Berényi, L., 1995. Domini de Salamon-Wltha Dic Zyrház de genere Salomon. Der Ursprung der Familie Esterházy und ihre frühzeitliche Geschichte. In: Perschy, J. (Hg). Die Fürsten Esterházy. Magnaten, Diplomaten & Mäzene. Ausstellung Schloss Esterházy 28.4. bis 31.10. Eisenstadt: 19–46.

Bernád, Á. Z., Csire, M. & A. Seidler (Eds.), 2009. On the Road – Zwischen Kulturen unterwegs. Wien – Berlin.

Bichl, A. & et al., 2003. Erlebnis Archäologie. Carnuntum, Vindobona, Bernsteinstraße. Wien.

Bre l, H., 1999. Halbturn. Im Wandel der Zeiten. Halbturn.

Bre l, H., 2009b. Herrscha , Hof und Hofer: sozioökonomische Betrachtungen der Meierhöfe und der Landarbeiter im Bezirk Neusiedl am See. Eisenstadt.

Bundesdenkmalamt (Hg.), 2003. Schloss Prugg. Dehio-Handbuch Niederösterreich. Südlich der Donau. Teil 1 (A bis L). Horn–Wien: 314–317.

Cerman, I. & L. Velek (Hg.), 2009. Adel und Wirtscha . Lebensunterhalt der Adeligen in der Moderne. München.

Dávid, F., 2009. Der Baumeister von Eszterháza – Johann Ferdinand Mödlhammer (1714–1778). In: Gürtler, W. & R. Kropf (Hg.). Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Tagungsband der Schlaininger Gespräche 29. September bis 2. Oktober. Eisenstadt: 429–452.

Deutsch, B., 2013. Entdeckungen früherer Zeitgeschichte sollten für Nachwelt erhalten bleiben. Pannonische Rundschau am 16.10.2013, 42. Woche (h p://www. ps.at/news/neusiedl-am-see/land-leute/280969-entdeckungen-frueherer-zeitgeschichte-sollen-fuer-nachwelt-erhalten-bleiben, 29.01.2015).

Dikovich, B., 2002. Studien zur Ortsgeschichte von Parndorf. Von den Anfängen der historischen Kenntnis bis zum Revolu onsjahr 1848. Dipl.-Arb. Wien.

Dominkovits, P., 1998. Wohn- und Wirtscha sgebäude des Klein- und Mi eladels im Komitat Ödenburg in der zweiten Häl e des 18. Jahrhunderts. In: Kropf, R. & G. Schlag (Hg.). Adelige Ho altung im österreichisch-ungarischen Grenzraum (vom Ende des 16. bis zum

RÖM

ER

64

Anfang des 19. Jahrhunderts). Symposium im Rahmen der „Schlaininger Gespräche“ vom 20.-23. September 1995 auf Burg Schlaining. Eisenstadt: 91–103.

Dominkovits, P., 2009. Graf Ladislaus Esterházy, Obergespan des Komitats Ödenburg/Sopron. In: Gürtler, W. & R. Kropf (Hg.). Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Tagungsband der Schlaininger Gespräche 29. September bis 2. Oktober. Eisenstadt: 161–178.

Doneus, N., 2007. Halbturn I – Ein römerzeitliches Gräberfeld aus dem Burgenland. Struktur und Grabrituale eines ländlichen Gräberfeldes im Hinterland von Carnuntum zwischen dem 2. und 5. Jh., Band 1 (Text und Abbildungen). Diss. Wien.

Drescher, R., 1988. Die Geschichte des Heidebodens. Comitatus Mosonensis. o.O.

Ebner, P., 1986. Chronik der Marktgemeinde Zurndorf. Zurndorf – Neusiedl am See.

Elschek, K., o.J. Römisch-germanische ländliche Niederlassung des „Typs Villa Rus ca“ in Bra slava-Dúbravka (h p://www2.rgzm.de/Transforma on/Slovakia/BA_Dubravka/BA-Dubravka_Elschek_D.htm, 26.03.2015).

Farkas, I., 2012. Der legendäre Aufs eg der Familie Esterházy und der Mythos ihres Familienstammsitzes Burg Forchtenstein. Dipl.-Arb. Wien.

Felgenhauer-Schmiedt, S., 1984. Eine mi elalterliche Tonfi gur aus Jois. In: Schmid, H. & K. Kaus (Hg.). URGESCHICHTE-RÖMERZEIT-MITTELALTER. Materialien zur Archäologie und Landeskunde des Burgenlandes. Burgenländisches Landesmuseum, wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland, Band 69. Amt der Bgld. Landesregierung. Eisenstadt: 166–174.

Fertl, E., 2008. Spuren römischen Lebens im Burgenland. In: Josef Tiefenbach (Hg.). Spuren römischen Lebens im Burgenland. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland (WAB) He 124. Eisenstadt: 26–36.

Floiger, M., 2011. Urgeschichte. In: Amt der Burgenländischen Landesregierung, Abteilung 7 – Landesmuseum (Hg.). Historischer Atlas Burgenland. Eisenstadt: 22–33.

Franziskanerkloster Frauenkirchen, 1961. Frauenkirchen, Burgenland. Christliche Kunststä en Österreichs, Bd. 17. Salzburg.

Friesinger, H. & F. Krinzinger (Hg.), 1997. Der römische Limes in Österreich. Führer zu den archäologischen Denkmälern. Wien.

Friesinger, H. (Hg.), 2012a. Lexikon zur kel schen Archäologie. Mi eilungen der Prähistorischen Kommission. Band 73. A-K. Österreichische Akademie der Wissenscha en, Philosophisch-historische Klasse. Wien.

Friesinger, H., (Hg.), 2012b. Lexikon zur kel schen Archäologie. Mi eilungen der Prähistorischen Kommission. Band 73. L-Z. Österreichische Akademie der Wissenscha en, Philosophisch-historische Klasse. Wien.

Gafl , G., 2010. Die Bautä gkeit der Fürsten Esterházy im ausgehenden 18. Jahrhundert. Dipl.-Arb. Wien.

Geisendorfer, D., 1989. Der Anteil der westungarischen Herrscha en des Fürsten Nikolaus Esterházy am Schloßbau von Esterháza in den Jahren 1763 bis 1766. Dipl.-Arb. Wien.

Golsch, M. R. & M. Dinkelbach, 1996. Marienkron. In: Perschy, J. Ordo Cisterciensis. 800 Jahre Zisterzienser im Pannonischen Raum. Eisenstadt: 129–139.

Gonsa, G., 2005. Die Harrach im Mi elalter. Dipl.-Arb. Wien.

Graisy, J., 1981. Wallern in der Geschichte seiner Häuser. Eine Studie über die Entwicklung von Wallern in der Zeit von 1683–1914. o. O.

Gruber, O., 1996. Der gutsherrscha liche Meierhof Albrechtsfeld. Andau.

RÖM

ER

65

Gumprecht, J., 2003. Edelstal. Vom Gestern ins Heute 1353–2003. Edelstal.

Gürtler, W. & R. Kropf (Hg.), 2009. Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Tagungsband der Schlaininger Gespräche 29. September bis 2. Oktober. Eisenstadt.

Guszmann, G., 1979. Studien zur Ortsgeschichte von Pamhagen. Diss. Wien.

Haider, G., 1997. Das „Ethnographische Museum Schloß Ki see“. Dipl.-Arb. Wien.

Haider-Kroiss, F., 1998. Die Herrscha Frauenkirchen im 18. Jahrhundert. Dipl.-Arb. Wien.

Halbgebauer, P., o.J. Schloss Halbturn vom 18. bis zum 21. Jahrhundert. Halbturn.

Hammerl, S., 1994. Dorferneuerung in Ki see. Das Leben vor und nach der Grenzöff nung. Dipl.–Arb. Wien.

Hanzl-Wachter, L., 2005. Das kaiserliche Festschloss Hof. Ein illustrierter Führer durch Österreichs größte Schlossanlage auf dem Lande. Wien.

Harlander, C., 2012. „Schloss Prugg: Von der (Kastell-)Burg zum Wohnschloss. Die Baugeschichte des Schlosses vom 13. – 19. Jahrhundert.“ Disserta on Universität Wien. Wien.

Hauck, T., 2010. Carpoforo Tencalla. Die Wechselwirkung zwischen gemalter und gebauter Architektur. Dipl.-Arb. Wien.

Heinz, C. C., 2008. Studien zur sakralen Barockarchitektur des nördlichen Burgenlands. Die Pfarrkirchen des 17. Jahrhunderts. Dipl.-Arb. Universität Wien. Wien.

Hervay, F. L., 1996. Die Geschichte der Zisterzienser in Ungarn. In: Perschy, J. Ordo Cisterciensis. 800 Jahre Zisterzienser im Pannonischen Raum. Eisenstadt: 27–42.

Hofer, W., 1994. Ortsgeschichten von Ga endorf. Ga endorf.

Holzschuh, G., 1995. Zur Baugeschichte des fürstlich esterházyschen Schlosses in Eisenstadt. In: Perschy, J. Die Fürsten Esterházy. Magnaten, Diplomaten & Mäzene. Ausstellung Schloss Esterházy 28.4. bis 31.10. Eisenstadt: 144–155.

Horvath, M., 2007. Die barocken Kolonistendörfer der Herrscha Ungarisch-Altenburg. Ein Beitrag zur Siedlungsgeschichte des Bezirkes Neusiedl am See. Dipl.-Arb. Wien.

Hradský, J. & J. Mallinerits, 2007. Rusovce. Oroszvár – Karlburg. Bra slava.

Hradský, J. & J. Mallinerits, 2008. Jarovce. Villa Ban. Bra slava.

Huber, H., 2011. Römerzeit. In: Amt der Burgenländischen Landesregierung, Abteilung 7 – Landesmuseum (Hg.). Historischer Atlas Burgenland. Eisenstadt: 34–43.

Kaus, K., 1989. Die Villa Rus ca von Bruckneudorf. In: Österreichische Akademie der Wissenscha en Abteilung Kultur und Wissenscha des Landes Niederösterreich & Gesellscha der Freunde Carnuntums. Carnuntum-Jahrbuch. Wien: 105–106.

Kaus, K., 2006a. Burgenland. Archäologie und Landeskunde. Opera selecta – Ausgewählte Schri en. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland. Band 114. Eisenstadt.

Kaus, K., 2006b. Ein Grabstein des 4. Jahrhunderts aus Tadten. In: Kaus, K. (Hg.). Burgenland. Archäologie und Landeskunde. Opera selecta – Ausgewählte Schri en. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland. Band 114. Eisenstadt: 196–201.

Kaus, K., 2006c. Gols in Urgeschichte und Römerzeit. In: Kaus, K. (Hg.). Burgenland. Archäologie und Landeskunde. Opera selecta – Ausgewählte Schri en. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland. Band 114. Eisenstadt: 383–394.

Kaus, K., 2006d. Kelten, Römer und Awaren. Die urgeschichtliche, römerzeitliche und frühmi elalterliche Besiedlung von Podersdorf am See. In: Kaus, K. (Hg.). Burgenland. Archäologie und Landeskunde. Opera selecta – Ausgewählte Schri en. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland. Band 114. Eisenstadt: 435–443.

RÖM

ER

66

Kaus, K. & M. Prost, 2006. Spätan ke Villenfriedhöfe im Burgenland am Beispiel eines Spoliengrabes aus Halbturn. In: Kaus, K. (Hg.). Burgenland. Archäologie und Landeskunde. Opera selecta – Ausgewählte Schri en. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland. Band 114. Eisenstadt: 185–195.

Kiszt, R., 2008. Ortsgeschichte von Deutsch Jahrndorf. Band 1. Häuserbuch 1700–2008. Wien–Jentzsch.

Klaar, A., 1937. Die Grundzüge der Siedellandscha im österreichischen Donauraum. Südostdeutsche Forschungen, II. München: 152–187.

Körner, S., 2013. Nikolaus II. Esterházy (1765–1833) und die Kunst. Biografi e eines manischen Sammlers. Wien–Köln–Weimar.

Koschatzky, W., 1988. Albert Herzog von Sachsen-Teschen 1738–1822 zum 250. Geburtstag. Alber na-Ausstellung 13. Juli bis 4. September. Wien.

Krammer, I. H., 1999. Der Konfl ikt um die Esterházy-Güter im Burgenland. Dipl.-Arb. Wien.

Krauscher, M., 2002. Nikolaus und Paul Esterházy als Bauherren und Kunstmäzene. Dipl.-Arb. Wien.

Krekovič, E., 1997. Rusovce – Gerulata. Kastell – Vicus. In: Friesinger, H. & F. Krinzinger (Hg.). Der römische Limes in Österreich. Führer zu den archäologischen Denkmälern. Wien: 277–280.

Kroemer, H., 2012. Weiden am See. Villa Rus ca wird „konserviert“. In: ZA, Kurier 24. September 2012.

Kropf, R. (Hg.), 2014. Die Familie Ba hyány. Ein österreichisch-ungarisches Magnatengeschlecht vom Ende des Mi elalters bis zur Gegenwart. Tagungsband der Schlaininger Gespräche. Band 2. Eisenstadt.

Kropf, R. & G. Schlag, 1998. Adelige Ho altung im österreichisch-ungarischen Grenzraum (vom Ende des 16. bis zum Anfang des 19. Jahrhunderts). Symposium im Rahmen der „Schlaininger Gespräche“ vom 20. bis 23. September 1995 auf Burg Schlaining. Eisenstadt.

Langmann, G., 1984. Zwei Keltengrabsteine aus Potzneusiedl – Zeugen römerzeitlicher Volkskunst. In: Schmid, H. & K. Kaus (Hg.). URGESCHICHTE-RÖMERZEIT-MITTELALTER. Materialien zur Archäologie und Landeskunde des Burgenlandes. Burgenländisches Landesmuseum, wissenschatliche Arbeiten aus dem Burgenland, Band 69. Amt der Bgld. Landesregierung. Eisenstadt: 106–112.

Limes-Slovensko, 2008. An kes Gerulata (h p://www.limes-slovensko.sk/de/php_local/site.php?ID=1, 21.04.2014).

Löff , A. M., 2007. Die Ahnengalerien der Grafen von Harrach. Bestandsaufnahem und Analyse der Portraits in den Schlössern Rohrau, Prugg & Hrádek. Dipl.-Arb. Wien.

Nebehay, I. (Hg.), 1992. Darstellung des Erzherzogthums Oesterreich unter der Enns. Wien-Graz.

Obenaus, M., 2010. Arpadenzeitliche Gräberfelder und Grabfunde des 10. bis 12. Jahrhunderts in Ostösterreich. Fundmaterialien des Burgenländischen und Niederösterreichischen Landesmuseums. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland (WAB). He 135. Eisenstadt.

ORF Burgenland, 2012. Sensa on: „Villa Rus ca“ in Weiden gefunden (h p://burgenland.orf.at/news/stories/2535474/, 20.12.2013).

Österreichische Kuns opographie, 2012. Liebhart-Ulm, H. & A. Lehne (Hg.). Österreichische Kuns opographie. Poli scher Bezirk Neusiedl am See. Band LIX. Horn.

Österreichischer Volkskundeatlas, 1959–1980. Unter dem Patronat der Österreichischen Akademie der Wissenscha en herausgegeben von der Kommission für den Volkskundeatlas in Österreich. Wien.

RÖM

ER

67

Pálff y, G., 2009. Der Aufs eg der Familie Esterházy in die ungarische Aristokra e. In: Gürtler, W. & R. Kropf (Hg.). Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Tagungsband der Schlaininger Gespräche 29. September bis 2. Oktober. Eisenstadt: 13–46.

Perschy, J., 1995. Die Fürsten Esterházy. Magnaten, Diplomaten & Mäzene. Ausstellung Schloss Esterházy 28.4. bis 31.10. Eisenstadt.

Perschy, J., 1996. Ordo Cisterciensis. 800 Jahre Zisterzienser im Pannonischen Raum. Eisenstadt.

Plachá V. & K. Harmadyová. 2005. Devín (=Malá vlas vedná knižnica 23. číslo, hg. von A. Szénássy). Komárno.

Plöckinger-Walenta, V. & J. Gerhard (Hg.), 2011. Das Ethnographische Museum Schloss Ki see – über 30 Jahre lang ein „Fenster zum Osten“. In: Alltag und Handwerk im burgenländisch-westungarischen Raum. Eisenstadt: 203–220.

Ployer, R., 2012. Der Bezirk Neusiedl am See in ur- und frühgeschichtlicher Zeit. In: Liebhart-Ulm, H./Lehne, A. (Hg.). Österreichische Kuns opographie. Poli scher Bezirk Neusiedl am See. Band LIX. Horn: 1–33.

Prickler, H., 1996. Die Zisterzienser als Grundherren im burgenländisch-pannonischen Raum. In: Perschy, J. Ordo Cisterciensis. 800 Jahre Zisterzienser im Pannonischen Raum. Eisenstadt: 63–88.

Prickler, H., 2013. Eisenstädter bildende Künstler und Handwerker der Barockzeit – Biographische Daten und Werke. Burgenländische Forschungen 105. Eisenstadt.

Prost, F., 1995. Die Gärten der Fürsten Esterházy. „Der Kunst und Natur gewidmet von F.(ürst) Nic(olaus) Ester(házy)“. In: Perschy, J. Die Fürsten Esterházy. Magnaten, Diplomaten & Mäzene. Ausstellung Schloss Esterházy 28.4. bis 31.10. Eisenstadt: 213–231.

Rácz, E., 1972. Schloss Esterházy in Fertöd. Budapest.

Rap s, K., 2009. Zur Wirtscha slage des böhmisch-niederösterreichischen Adels im frühen 20. Jahrhundert. Großgrundbesitz, Fideikommiss und Vermögensstand der Grafen Harrach. In: Cerman, I. & L. Velek (Hg.). Adel und Wirtscha . Lebensunterhalt der Adeligen in der Moderne. München: 201–221.

Riedel, A., 2004. Archäozoologie. Tierknochen aus der römischen Villa rus ca von Nickelsdorf im Burgenland (Österreich). Wien (h p://verlag.nhm-wien.ac.at/pdfs/106A_449539_Riedel.pdf, 12.01.2014).

Saria, B., 1951a. Der Mosaikfund von Parndorf zwischen Parndorf und Bruckneudorf. In: Volksbildungswerk für das Burgenland in Verbindung mit dem Landesarchiv und Landesmuseum (Hg.). Burgenländische Heimatblä er. Jg. 13, He Nr. 2. Eisenstadt–Graz: 49–65.

Saria, B., 1951b. Der römische Gutshof von Winden am See. Landesarchiv und Landesmuseum (Hg.). Burgenländische Forschungen, He 13. Eisenstadt.

Sauer, F., 2007. Fundstellen Potzneusiedl – Wangheim. Die Archäologischen Grabungen auf der Trasse der A6. Bad Vöslau.

Schmeller, A., 1968. Das Burgenland. Seine Kunstwerke, Historische Lebens- und Siedlungsformen. Salzburg – Wien.

Schmeller-Ki , A., 1976. Die Kunstdenkmäler Österreichs. Burgenland. Dehio-Handbuch. Wien.

Schmidtová, J., 2007. Die vorrömische und frührömische Besiedlung von Gerulata. In: Humer, F. (Hg.). Legionsadler und Druidenstab. Vom Legionslager zur Donaumetropole. Sonderausstellung aus Anlass des Jubiläums „2000 Jahre Carnuntum“. 21. März–11. November 2007. Archäologisches Museum Carnuntum, Bad Deutsch-Altenburg: 133–137.

Seidler, A. 2009. Das ungarische Versailles – Eine Beschreibung des Schlosses Esterháza aus

RÖM

ER

68

dem späten 18. Jahrhundert. In: Bernád, Á. Z., Csire, M. & A. Seidler (Hg.). On the Road – Zwischen Kulturen unterwegs. Wien – Berlin: 281–296.

Simmel, L., 2008. Studien zum adeligen Familienbild im 18. Jahrhundert mit besonderer Berücksich gung eines Portraits der Familie Harrach. Dipl.-Arb. Wien.

Stricker, J., 2010. Schloss Halbturn. Baugeschichte und S lanalyse eines barocken Jagdschlosses. Dipl.-Arb. Wien.

Su ner, B., 1907. Feuilleton. Weihnachten bei der Prinzessin Stephanie in Droszvar. In: Neue Freie Presse. Morgenbla . Mi woch 9. Januar 1907, Nr. 15225. Wien: 1–3.

Teleky, B. M., 2011. Die Auswirkungen der Reforma on auf das dreigeteilte ungarische Königreich mit besonderer Berücksich gung der westungarischen Hochadelsfamilien Ba hyány und Nádasdy. Dipl.-Arb. Wien.

Thomas, E. B., 1964. Römische Villen in Pannonien. Beiträge zur pannonischen Siedlungsgeschichte. Budapest.

Tiefenbach, J., 2008. Spuren römischen Lebens im Burgenland. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland (WAB) He 124. Eisenstadt.

Tobler, F., 1992. Kroaten und Deutsche in Ki see. Beispiele zu ihrem Verhältnis im 18. und 19. Jahrhundert. In: Amt der Burgenländischen Landesregierung, Landesarchiv und Landesbibliothek (Hg.). Burgenländische Heimatblä er. Jg. 54. Eisenstadt: 18–25.

Tobler, F., 1998. Die Ho altung in Eisenstadt unter Fürst Nikolaus II. Esterházy von 1794 bis 1813. In: Kropf, R. & G. Schlag. Adelige Ho altung im österreichisch-ungarischen Grenzraum (vom Ende des 16. bis zum Anfang des 19. Jahrhunderts). Symposium im Rahmen der „Schlaininger Gespräche“ vom 20.-23. September 1995 auf Burg Schlaining. Eisenstadt: 195–210.

Ubl, H., 2008. Die Eroberung Pannoniens durch die Römer. 11–25. In: Josef Tiefenbach, 2008. Spuren römischen Lebens im Burgenland. Wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland (WAB) He 124. Eisenstadt.

Vahlkampf, G., 1984. Das mi elbronzezeitliche Vollgriff schwert aus Zurndorf. In: Schmid, H. & K. Kaus (Hg.). URGESCHICHTE-RÖMERZEIT-MITTELALTER. Materialien zur Archäologie und Landeskunde des Burgenlandes. Burgenländisches Landesmuseum, wissenscha liche Arbeiten aus dem Burgenland, Band 69. Amt der Bgld. Landesregierung. Eisenstadt: 38–42.

Varga, J. J., 1998. Wirtscha s- und Militärbeamte am Hof der Familie Ba hyány im 17. Jahrhundert. In: Kropf, R. & G. Schlag (Hg.). Adelige Ho altung im österreichisch-ungarischen Grenzraum (vom Ende des 16. bis zum Anfang des 19. Jahrhunderts). Symposium im Rahmen der „Schlaininger Gespräche“ vom 20.–23. September 1995 auf Burg Schlaining. Eisenstadt: 223 – 234.

Varga, K., 2009. Nikolaus I. Fürst Esterházy „Der Prachtliebende und seine Zauberwelt“. Ausstellung im Schloss Esterháza/Fertöd, 22. Mai 2009–30. September 2010. Budapest.

Vári, A., 2009. Güter und Grafen, Die Großgrundbesitzer Ungarns im Spannungsfeld zwischen der höfi schen Gesellscha und den eigenen Herrscha sbereichen 1740–1848. In: Cerman, I. & L. Velek (Hg.). Adel und Wirtscha . Lebensunterhalt der Adeligen in der Moderne. München: 267–283.

Varsik, V., 1995. Die Älteste Phase von Gerulata (Vicus und Gräberfeld). In: Tejral, J. & et al. Kelten, Germanen, Römer im Mi eldonaugebiet vom Ausklang der LaTène-Zivilia on bis zum 2. Jahrhundert. Interna onales Symposium „Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im nördlichen Mi eldonaugebiet“. Archäologisches Ins tut der Slowakischen Akademie der Wissenscha en in Nitra & Archäologisches Ins tut der Akademie der Wissenscha en ČR in Brno. 13.–16. Dezember. Brno – Nitra: 267–272.

RÖM

ER

69

Varsik, V., 2005. Die kaiserzeitlichen Siedlungen im pannonischen Vorfeld (Slowakei) im Lichte des keramischen Importes.

Visy, Z., 2005. Limes XIX. Proceedings of the XIXth Interna onal Congress of Roman Fron er Studies held in Pécs, Hungary, September 2003. Pécs.

Weiden Aktuell, 2013. Archäologische Ausgrabungen im Gebiet der Kirchenäcker. In: Weiden Aktuell. Aktuelle Informa onen aus der Gemeinde Weiden am See. Ausgabe 2, Dezember 2013 (h p://www.weiden-see.at/fi leadmin/redak on/dokumente/aktuelles/weiden-aktuell_endfassung.pdf, 06.01.2014).

Winkler, A. E., 1903. Gedenkschri zum 700jährigen Jubiläum der Schenkung und Vereinigung des Gutes Königshof mit der Zisterzienserabtei Heiligenkreuz durch König Emerich. 1203–1903. Wien.

Winkler, A. E., 1993. Die Zisterzienser am Neusiedlersee und die Geschichte des Sees. Eisenstadt.

Winkler, G. J., 2009. Musik für den Dienstherrn. Zum Anteil der Fürsten Esterházy am Phänomen Haydn. In: Gürtler, W. & R. Kropf (Hg.). Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Tagungsband der Schlaininger Gespräche 29. September bis 2. Oktober. Eisenstadt: 389–400.

Zabehlicky, H., 2008. Die römische Palastanlage von Bruckneudorf. Kleiner Führer zu Archäologischen Denkmälern. Neue Serie 1. Bruckneudorf–Wien.

Zabehlicky, H., 2011. Die Villa von Bruckneudorf – Palast oder Großvilla? In: Bülow, G. v. (Hg.) & H. Zabehlicky, Bruckneudorf und Gamizgrad. Spätan ke Paläste und Großvillen im Donau-Balkan-Raum. Akten des Interna onalen Kolloquiums in Bruckneudorf vom 15. bis 18. Oktober 2008. Bonn: 89–99.