Lesnícky výskumný ústav Zvolen

a

Lesnícka fakulta Technickej Univerzity vo Zvolene

partneri

Regionálneho Projektového Centra INNOFORCE Európskeho Lesníckeho

Inštitútu

PODPORA INOVÁCIÍ A PODNIKANIA V LESNÍCTVE Zborník referátov z odborného seminára

Zvolen 31. marec 2004

2

Lesnícky výskumný ústav Zvolen

a

Lesnícka fakulta Technickej Univerzity vo Zvolene

partneri

Regionálneho Projektového Centra INNOFORCE Európskeho Lesníckeho

Inštitútu

PODPORA INOVÁCIÍ A PODNIKANIA V LESNÍCTVE Zborník referátov z odborného seminára

Zvolen 31. marec 2004

3

Tento zborník referátov vyšiel s finančnou podporou Agentúry na podporu vedy a techniky č. APVT-20-13702 “Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyv na rozvoj vidieka“.

Zostavovatelia Dr. Ing. Jaroslav Šálka Ing. Milan Lacko, CSc. Ing. Roman Longauer, CSc.

Redakčná úprava Ing. Zuzana Sarvašová Vydavateľ Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, 2004 Tlač Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR Zvolen ISBN- 80-228-1316-8

4

OBSAH

ROMAN LONGAUER: Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyv na rozvoj vidieka ....................5

MILAN LACKO: Výsledky prieskumu inovácií a podnikania v lesnom hospodárstve ..........8

ZUZANA SARVAŠOVÁ: Inovácie v lesníctve stredoeurópskych krajín - podľa výsledkov prieskumov regionálneho projektového centra EFI INNORORCE ...................................17

RÓBERT VINCA. Úspešné inovácie v LH SR – výsledky z prípadových štúdií.......................22

ROMAN LONGAUER: Príklady inovácií a nových foriem podnikania v lesnom hospodárstve stredoeurópskych krajín .......................................................................................................................28

JAROSLAV ŠÁLKA: Inovačná politika v lesnom hospodárstve SR ...............................................32

RASTISLAV ŠULEK: Finančná podpora inovácií v LH SR...............................................................41

HUBERT PALUŠ – JAROSLAV ŠÁLKA: Inovačné siete na príklade odvetví LH a DSP v SR......47

MARTIN LIESKOVSKÝ - TIBOR LUKÁČ: Palivové drevo - potenciálny zdroj vidieckeho podnikania ..................................................................................................................................................56

TIBOR LUKÁČ – KAMIL KVASŇOVSKÝ: Nová technika a technológia priemyslového štiepania rovnaného dreva.......................................................................................................................................60

5

Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyv na rozvoj vidieka

Roman Longauer Lesnícky výskumný ústav, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen. longauer@fris.sk

Abstract: The share of forest sector on the GDP of Slovakia, including woodworking, pulp and paper industries, is estimated to 5,5%. Especially the rural economy depends thus also on the economic viability, products, services, technological and organisational viability of forestry and forest-related enterpreneurial activities. Since 2002, the research project aimed at the innovations, entrepreneurship and innovation potential of forestry has been supported by the Slovak Science and Technology Assistance Agency. The project aims at the inventory and analysis of innovations in forest enterprises, their internal and external determinants, and key supporting & impeding factors including institutions, intra- and intersectoral cooperation. From the methodological point, the emphasis is on the cluster analysis, employing the questionnaire-aided & interview research, and sub-structured documentation of the best practice. Mid-term results of this project implemented by the Forest Research Institute and Technical University in Zvolen are summarised in the present paper. Key words: forestry, innovations, entrepreneurship, system analysis Sociálne, politické a ekonomické zmeny prispievajú k zavádzaniu nových technológií, produktov a služieb, ktoré potom zásadne ovplyvňujú príjmy a zamestnanosť. Lesné hospodárstvo je významným zamestnávateľom vo vidieckom priestore. Účinná podpora vytvárania nových pracovných miest a skvalitnenie života na vidieku teda priamo súvisí aj s ekonomickou výkonnosťou, inovačnou aktivitou či novými formami podnikania v lesnom hospodárstve. Výskumom inovácií v lesníctve a ich vplyvu na rozvoj vidieka sa Lesnícky výskumný ústav cielene zaoberá od r. 2001 formou spoluúčasti na Regionálnom projektovom centre Európskeho lesníckeho ústavu pre inovácie a podnikanie v lesnom hospodárstve strednej Európy (RPC EFI-INNOFORCE). Stimulom pre rozvinutie súvisiacej výskumnej a dokumentačnej práce je aj riešenie projektu Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyvu na rozvoj vidieka s finančnou podporou Agentúry pre podporu vedy a techniky (APVT) Bratislava. Projekt agentúra financuje v kategórii základného výskumu. Začiatok riešenia Riešia ho spoločne Lesnícky výskumný ústav a Technická univerzita vo Zvolene. Ciele a metodika Riešenie projektu je zosúladené s prioritami RPC EFI INNOFORCE. Jeho rámcovým cieľom je prieskum a analýza inovácií a nových podnikateľských aktivít v lesnom hospodárstve, a tiež využitie získaných poznatkov v kontexte podpory rozvoja vidieka. Čiastkové ciele projektu a slovenskej účasti v RPC EFI-INNOFORCE sú a) Analýza situácie v oblasti inovácií, vrátane s nimi súvisiacich interných a externých

faktorov v lesných podnikoch a v inštitucionálnom systéme lesného hospodárstva. b) Analýza inovačného potenciálu hospodárstva na základe identifikácie a rozboru

vzorových inovácií vo forme nových produktov, služieb, výrobných technológií a organizačných štruktúr v lesnom hospodárstve.

c) Návrh konceptov a nástrojov na podporu implementácie inovácií a podporu rozvoja vidieka v Slovenskej republike.

6

Aj keď sa na analyzovanie inovačných systémov využíva viacero metód, teoretickým

východiskom nášho riešenia je prístup opierajúci sa o teóriu inštitúcií a systémov. Využíva sa metóda analýzy zhlukov – inými slovami sa analyzujú špecifické skupiny podnikateľských subjektov, ich vzájomné interakcie a vzťah s vonkajším prostredím. V našom prípade je v odvetví lesného hospodárstva predmetom výskumu lesný podnik. Analyzujú sa aj interné a externé faktory vplývajúce na jeho správanie. Vonkajšie prostredie, predovšetkým legislatíva, inštitúcie a inštitucionálne siete, podporné programy, významne ovplyvňujú správanie sa podnikateľských subjektov, lesné hospodárstvo nevynímajúc.

Hodnotenie aktuálnej situácie a odhad potenciálu inovácií resp. nových foriem podnikania v lesnom hospodárstve je založené na dotazníkových prieskumoch v lesných podnikoch. Predmetom prieskumu a analýzy sú však aj kooperačné vzťahy a komunikácia s inštitúciami s rozhodujúcim vplyvom na správanie sa podnikateľských subjektov. Pri analýze zavedených inovácií sa zohľadňuje spoločensko-ekonomický kontext, ako aj procesy prebiehajúce v lesnom hospodárstve na Slovensku. Štruktúra projektu Projekt pozostáva z troch na seba nadväzujúcich častí: 1. Analýzy inovačného správania sa lesných podnikov a inštitucionálnej podpory, založenej na prieskumoch v lesných podnikoch a inštitúciách. Základnými jednotkami analýzy sú lesné podniky resp. inštitúcie a cieľové informačné zdroje osoby zodpovedné za vedenie podnikov resp. zavádzanie a rozhodovanie o nových produktoch alebo výrobných procesoch. Predmetom prieskumov je a) zavádzanie inovácií produktov, služieb a výrobných procesov, b) možné hlavné faktory ovplyvňujúce podnikanie a inovačné správanie v členení na:

- externé faktory (charakteristiky trhového prostredia, inštitucionálne zázemie), - interné faktory (organizačné, personálne).

2. Analýzy inovačného potenciálu lesného hospodárstva, najmä produktov, služieb a výrobných procesov. Základom je zdokumentovanie a analýza praktických príkladov inovácií formou odbornej diskusie, vrátane seminárov. Čiastková úloha sa zamerala na a) nové produkty a služby, b) inovácie vo výrobných procesoch a organizačných štruktúrach v lesných podnikoch a

medzi lesnými podnikmi, ako aj ich odbytovými reťazcami, c) súvisiace zmeny odvetví lesného hospodárstva resp. v pôdohospodárstve, ktoré sú

relevantné pre inovácie a podnikanie. 3. Návrhu koncepcie a nástrojov na podporu inovácií a podnikateľských aktivít v lesnom hospodárstve v kontexte rozvoja vidieka. Prioritou je premietnutie výsledkov prieskumov v podnikateľských subjektoch a inštituciách, ako aj príkladov inovácií a nových foriem podnikania, do súboru opatrení resp. podporných nástrojov zahŕňajúcich štátnu lesnícku politiku, legislatívu, inštitucionálnu a finančnú podporu. Prehľad doterajšieho riešenia V rámci čiastkovej úlohy 1 Inovácie – aktuálna situácia sa: a) Vyhodnotili výsledky anketového prieskumu stavu v oblasti inovácií a inovačného správania sa vlastníkov a užívateľov lesov v SR v rozdelení na štátne a neštátne subjekty a

7

skupiny podľa veľkosti obhospodarovanej plochy. Vyhodnotenie je založené na cca. 650 vrátených vyplnených dotazníkoch od neštátnych podnikateľských subjektov a odštepných závodov Lesov SR, š.p.. Výsledky prieskumu sa vyhodnotili a zosumarizovali formou samostatnej prierezovej správy. b) Uskutočnil doplňujúci prieskum v súkromných a štátnych podnikateľských subjektoch. c) Kvôli komplexnosti riešenia v roku 2003 prebehol kombinovaný prieskum (dotazníky,

pohovory) situácie v oblasti podpory resp. prekážok podnikaniu a uplatneniu inovácií v lesníckych inštitúciách a organizáciách.

Výsledky riešenia sa zhrnuli a vyhodnotili v čiastkovej správe LACKO, M., VINCA, R.: Inovácie a podpora podnikania v lesnom hospodárstve. Lesnícky výskumný ústav - EFI-INNOFORCE, 49 s., Pri riešení čiastkovej úlohy 2 sme sa zamerali na zdokumentovanie realizovaných inovačných projektov a s nimi súvisiacich legislatívnych, administratívnych, technických a ekonomických otázok/ problémov v podmienkach SR. Riešenie zabezpečilo v rámci zmluvy o spoluriešiteľ-stve s Technickou univerzitou Zvolen. Terénny prieskum (formou osobných pohovorov) s kompetentnými pracovníkmi lesných podnikov sa uskutočnil v 2 polroku 2003. Výsledky riešenia sú prezentované v čiastkovej Správe z prípadových štúdií o inováciách v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky, inovačný potenciál v lesnom hospodárstve (ŠÁLKA, J. AT.AL. 2004). Výsledkom našej spolupráce s partnermi z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Maďarska, Českej republiky, Slovinska a Talianska v rámci EFI-INNOFORCE sú prierezové správy: - Innovation and Entrepreneurship in Central European Countries – Actual Situation

[Súčasná situácia v inováciách a podnikaní v lesníctve stredoeurópskych krajín]. Task I Consolidated Report. EFI-INNOFORCE, 2003, 46 s.

- Sectoral Innovation System – Best Practice [Sektorový inovačný systém – najlepšie praktické príklady]. Task II Consolidated Report. EFI-INNOFORCE, 2004.

Literatúra

1. KUBECZKO, K., RAMETSTEINER, E.: Innovation and Entrepreneurship – A new Topic for Forest – related Research?; EFI Innoforce Discussion Paper I; Discussion Paper Nr.: P/2002 – of the Institute of Forest Sector Policy and Economics, University of Agricultural Sciences Vienna, 2002.

2. LACKO, M., VINCA, R.: Innovation and Entrepreneurship in Slovakian Forestry, Final report on results of forest holdings and institutional system surveys, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 2002, 48 s., http://www.efi-innoforce.org

3. LACKO, M , ŠÁLKA, J. (2003): Podnikateľské a inovačné správanie lesných podnikov v SR. In: Financovanie 2003, TU Zvolen, s. 67-75.

4. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (2004): Sektorový operačný pogram Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004-2006, 121 s. http://www.mpsr.sk

5. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (2004): Plán rozvoja viedieka 2004-2004. MP SR, 171 s. http://www.mpsr.sk

6. ŠÁLKA, J., LACKO, M , VINCA, R. (2003): Inovácie v lesnom hospodárstve a regionálna politika. In: Marketing a obchod 2003, TU Zvolen, s. 326-330.

7. ŠÁLKA, J. – ŠULEK, R. – VINCA, R. – HANUSKOVÁ, L. – PALKOVÁ, M.: Inovačný potenciál v lesnom hospodárstve, Správa z prípadových štúdií o inováciách v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky, Projekt APVT-20-13702 „Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyv na rozvoj vidieka“, Zvolen, 2004, 49 s.

8

Výsledky prieskumu inovácií a podnikania v lesnom hospodárstve

Milan Lacko Lesnícky výskumný ústav, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen. lacko@fris.sk

Abstract:

The structure of innovation was analyzed in the state-owned and non-state forest enterprises in the last three years. This structure was compared with similar research in the countries of Central Europe. Both fostering and impeding factors of innovation behavior were identified. The innovation sources conditioning the innovation process and the development of the start-up were quantified. The roles of a professional forest manager, state administration authorities and other institutions in innovation process were characterized. The results were classified according to the ownership (use) and the size of foret holdings. Innovations were categorized as the product, process, technological and organizational innovations. The results showed that it is necessary to support and develop the innovation process in all forms, especially in private forests. The research was hamonized with the Regional Project Centre INNOFORCE of the European Forest Institute. Key words: forestry, innovations, innovative process Úvod do problematiky

Lesné hospodárstvo je pod vplyvom súčasných sociálnych, politických, ekonomických a technických zmien práve tak ako každé iné odvetvie hospodárstva SR. Za najdôležitejšie môžeme považovať zmeny týkajúce sa transformácie z plánovaného na trhové hospodárstvo a reštitučné a privatizačné procesy súvisiace s nástupom demokratických zmien v Slovenskej republike i Európe. Existujúce nové ekonomické, technické, organizačné a ďalšie poznatky sa do lesného hospodárstva dostávajú prostredníctvom riadiacich pracovníkov, špecialistov, vlastníkov a užívateľov lesa a radových zamestnancov Pre lesné hospodárstvo je a bude rozhodujúce koľko nových poznatkov sa implementuje do lesnej výroby ako sa urýchli alebo naopak spomalí vývoj lesníctva v porovnaní s vyspelými štátmi Európy. Implementácia nových poznatkov do hospodárenia sa všeobecne označuje ako inovačný proces a jeho predmetom sú inovácie.

Hlavným cieľom prieskumu inovácií v LH bola analýza aktuálneho inovačného správania a jeho hlavných determinantov, vrátane inovácií inštitucionálnych štruktúr a procesov. Nové možnosti sa analyzovali v kontexte rozvoja vidieka a to s cieľom tvorby nových pracovných príležitostí, využitia všetkých produktov lesa a rozvoja podnikania. Prieskum bol súčasťou medzinárodného projektu INNOFORCE koordinovaného EFI Viedeň.

Analýza aktuálnej situácie inovačného správania vlastníkov a manažérov odštepných závodov Lesy SR š.p. , mestských a obecných podnikov, lesov spoločenstiev, cirkevných a súkromných užívateľov lesa sa zamerala na: - zavádzanie inovácií produktov, služieb a výrobných procesov - identifikáciu faktorov ovplyvňujúcich inovačné správanie - kategorizáciu a identifikáciu nových produktov a služieb - nových technologických a organizačných inovácií Súčasťou analýzy inovácií a inovačného procesu bol aj prieskum úlohy inštitúcií v inovačnom a podnikateľskom správaní lesohospodárskych subjektov. Dizajn výskumných materiálov (anketa, dotazníky, osnova rozhovoru a metodika prípadovej štúdie) sa aplikovali v konzultáciach s EFI Viedeň a s domácimi odborníkmi z LVÚ, TU Zvolen , LSR š.p., s odbornými lesnými hospodármi a ďalšími.

9

Prieskum štruktúry inovácií v lesnom hospodárstve SR Respondenti z odštepných závodov Lesy SR š.p. (24 OZ), podnikov mestských

a obecných lesov ( 23 s.r.o) a lesných pozemkových spoločenstiev a ich združení (28 s.r.o) označili v dotazníku inovácie, ktoré zaviedli v ostatných troch rokoch. Výsledky sme spracovali bežnými štatistickými metódami. Na otázky dotazníka odpovedali riaditelia, námestníci alebo vedúci pracovníci subjektov hospodáriacich na lesnej pôde. Technologické a organizačné inovácie zavedené v ostatných 3 rokoch

Najrozšírenejšou inováciou v OZ bolo prenajímanie mechanizačných prostriedkov (92% OZ). Požičiavali sa najmä odvozné prostriedky na drevo a lesné kolesové traktory na približovanie dreva, ktorými odštepné závody vypomáhali obecným a mestským lesom, pozemkovým spoločenstvám aj súkromným vlastníkom lesa. Mechanizácia sa prenajímala spravidla s vodičom. Druhou najpočetnejšou inováciou bol prechod na dodávateľský spôsob výroby v ťažbovej činnosti (83% OZ). Percentuálne blízku početnosť (79%) získala aj inovácia v oblasti racionalizácie administratívnych činností a spracovania dát a to zavádzaním personálnych počítačov a potrebného software.

V obecných a mestských lesoch (MOL) a lesných pozemkových spoločenstvách (LPS) bol najpočetnejšou inováciou dodávateľský spôsob práce v ťažbovej činnosti (70 % v MOL a 80% v LPS). Pre vlastné obhospodarovanie lesa je dodávateľský spôsob práce často jedinou možnosťou hospodárenia. Najmä preto, že subjekty neštátneho lesa sú oproti OZ relatívne mladé a majú oveľa menšiu výmeru lesa. V OZ LSR š.p. aj v neštátnych lesoch sa zistilo, že podiel technologických a organizačných inovácii je takmer rovnaký a to 1: 3, teda organizačných zmien bolo trojnásobne viac než technologických. Odštepné závody LSR ako zabehané súčasti lesného podniku uviedli z celkového počtu inovácií 54 % takých, ktoré sa priamo dotýkali lesnej výroby, kým subjekty MOL 63 % a spoločenstvá 63 %. To potvrdzuje istú nevyzretosť a potrebu neštátne podnikateľské subjekty podporovať živším prísunom odborných a trhových informácií. Nové produkty vyrábané v ostatných 3 rokoch

Podnikateľské subjekty označili nové produkty, ktoré začali vyrábať v ostatných troch rokoch podľa zoznamu 26 skupín produktov, pričom do 27 položky uviedli produkt, ktorý sa do predošlých položiek nedal zaradiť. Rezivo, dosky, hranoly, sadenice alebo vianočné stromčeky produkovala väčšina subjektov.

Zistilo sa, že v odpovediach respondentov sa nenašiel žiadny produkt-výrobok, ktorý by bol skutočne objavným a teda novým pre LH. Všetky uvádzané produkty sú už známe a vyrábané podľa prírodných podmienok a ekonomických možností užívateľa lesa. Za zmienku stojí uviesť, že žiadny zo subjektov nevyrábal: drevné uhlie, lesné ovocie vo forme čaju alebo bežných spôsobov jeho spracovania, stolovú vodu plnenú do fliaš, pelety alebo drevené brikety, drvenú kôru pre potreby záhradkárov ale aj pre vlastnú potrebu, sadenice šľachteného lesného ovocia, najmä čučoriedok, jarabín, brusníc, bazy.

Surové drevo produkovali všetky subjekty ako hlavný produkt, iba v spoločenstvách s malou výmerou existovali subjekty, ktoré drevo vyťažili už skôr a v súčasnosti je ich činnosťou iba pestovanie a ochrana mladín resp. kultúr. Nové služby poskytované v ostatných 3 rokoch

Podnikateľské subjekty mali k výberu 15 skupín poskytovaných služieb, pričom tak ako u produktov, mohli označiť aj ďalšie služby, ktoré neboli v zozname. Najvyššie početnosti sa zistili v OZ Lesy SR, ktoré poskytovali služby najmä spoločenstvám a súkromným lesom, ale aj menším mestským a obecným lesom. Pre súčasnú ekonomickú situáciu v LH je príznačné, že sa využíva viacero možností získania finančných prostriedkov. V ostatných 3 rokoch preto

10

dominovali vo všetkých troch kategóriách užívateľov lesa služby spojené s prenájmom a to v OZ LSR prenájom nehnuteľností (83%) v MOL a spoločenstvách prenájom poľovného revíru (43% a 50%). Odštepné závody LSR uviedli aj relatívne vysokú početnosť týkajúcu sa poradenskej činnosti pre lesné hospodárenie (71%) takmer pre všetkých neštátnych vlastníkov lesa. Ďalej opravu mechanizačných prostriedkov potrebných pre lesnú výrobu (67%) pretože, tieto zariadenia (dielne) neštátne lesy prakticky nemajú. 38% tvorili služby súvisiace priamo s obhospodarovaním lesa, 62% tvorili služby pre verejnosť a iné subjekty. Nové stavby a prevádzky súvisiace s obhospodarovaním lesa a podnikaním v ostatných 3 rokoch

Vo väčšine prípadov stavby, zariadenia a prevádzky v LH súvisia s vlastným lesným hospodárením a vytvárajú priaznivejšie podmienky pre ekonomiku hospodárenia. Najpočetnejšie skupiny tvorili inovácie zamerané na výstavbu ciest a objektov na cestách , ochranu kultúr (oplotky) a ďalej inovácie z oblasti rekreácie, turistiky a poľovníctva. Medzi odštepnými závodmi LSR a mestskými a obecnými lesmi aj spoločenstvami je v početnosti zrejmý rozdiel. MOL investovali do výstavby tvrdých lesných ciest najviac a to až 52 % subjektov.

V globále možno povedať, že 67% až 76 % užívateľov lesa inovovalo v priamej súvislosti s lesnou výrobou, ale najviac z nich inovovali spoločenstvá ( 76%). Nákup mechanizmov, strojov, dopravných prostriedkov a infotechniky

Nákup novej techniky znamenal v každom pohľade obohatenie hospodárskej praxe o nové spôsoby výroby, vyšší výkon a produktivitu, dokonalejšie riadenie (programy a počítače), teda nové prvky, ktoré prispeli k rozvoju hospodárenia. Vo všetkých typoch užívania lesa jednoznačne dominuje nákup infotechniky a to PC, kopírok, skenerov a tlačiarní. Ďalšími sú dopravné prostriedky na osobnú dopravu, za ktorými nasledujú nakladače, štiepačky, traktory a ďalšie.

V globálnom pohľade sa najviac inovovalo nákupom v OZ LSR. Zaobstaranie moderných strojov a techniky je však vecou financií a tieto chýbajú najmä v spoločenstevnom lese. Najdôležitejšiu úlohu v inovačných aktivitách technického charakteru zohráva veľkosť lesomajetku a teda aj objem prostriedkov získaných z predaja dreva. Prestavby a rekonštrukcie

Prestavby a rekonštrukcie mali za cieľ jednoznačne zmeniť existujúci stav budovy, zariadenia, cesty, bystriny ap. k lepšiemu. Len v minimálnom počte prípadov išlo o obnovu pôvodnej funkcie. Vo väčšine prípadov sa inovovalo s cieľom kvalitatívnej alebo aj kvantitatívnej modernizácie, rozšírenia doterajšej kapacity, využitia súčasnej technológie a materiálov. Rekonštrukcie tvrdej lesnej cesty a v OZ LSR aj vodného toku bystrín, považoval manažment v každej skupine užívania lesa za najdôležitejšie úlohy. Nižšia početnosť inovácií sa zistila v spoločenstvách, nielen pre nedostatok finančných prostriedkov, ale tiež z dôvodu nevyjasnenej legislatívnej polohy vlastníctva správy lesných ciest. Úroveň úspešnosti inovačných aktivít

Definícia inovácií sa zakladala na dvoch podstatných prvkoch. Na novosti, ako po prvý krát ponúkaných produktoch alebo službách, ktoré súviseli s využívaním lesa alebo väčších alebo radikálnych technických alebo organizačných zmenách v pracovnom procese. Na potrebnosti - teda potrebných na plnenie výrobných úloh. Inovačné správanie vlastníka (užívateľa) lesa sa navonok prejavovalo tým, že na trhu ponúkal nové produkty, služby alebo úroveň vlastného hospodárenia zvýšoval technicko-organizačnými inováciami.

11

V odštepných závodoch LSR úspešne inovovalo 95% subjektov, kým v MOL 55%, spoločenstvách 22% a v súkromných lesoch iba 20% subjektov. V medzinárodnom porovnávaní sme nemohli vychádzať z vlastníckej štruktúry, ale len podľa rozlohy lesomajetku .Zistili sme, že LH na Slovensku nie je z tohto pohľadu príliš odlišné od strednej Európy. V kategórii do 500 ha inovuje takmer identický podiel vlastníkov lesa ako aj v susedných štátoch. V kategórii nad 500 ha sú rozdiely takéto: Podiel úspešných technicko organizačných inovácií dosahuje v strednej Európe 52% kým na Slovensku 44%, podiel úspešných inovácii služieb 45%, kým na Slovensku 29%, podiel inovácií produktu je v strednej Európe 37% - ný, kým na Slovensku 30%.

Jedným z najdôležitejších predpokladov zavedenia novej inovácie je jej očakávaný pozitívny účinok na hospodársky výsledok. Zistili sme rozdielne účinky: - Nové produkty získali najvyššie ocenenie v organizáciách obecných a mestských lesov V súkromných lesných hospodárstvach sa dosiala síce aj vyššia hodnota, ale vzhľadom na nižšiu početnosť respondentov ju nepovažujeme za štatisticky významnú. - Účinnosť nových služieb bola najvyššia v štátnych lesoch a významná aj v obecných a mestských lesoch, kým v najpočetnejšej forme - spoločenstvách najnižšia. Ak spoločenstvo poskytovalo službu iným vlastníkom lesa, tak sa jednalo prevažne o prenájom , kým štátne a obecné subjekty poskytovali pomoc prevažne technickú. - Technicko-organizačné inovácie boli prijímané a posudzované pozitívne u všetkých subjektov takmer rovnako.

Až na jednu výnimku možno podľa subjektívneho posúdenia účinnosti inovácií na hospodársky výsledok povedať, že boli posudzované kladne resp. v málo prípadoch neutrálne. V medzinárodnom porovnaní bolo pozitívne hodnotenie inovácií vyššie než na Slovensku v Rakúsku, Maďarsku a Čechách. Negatívne posudzovanie inovácií a to okolo 3% všetkých subjektov bolo takmer vo všetkých krajinách na rovnakej úrovni. Inovačné správanie a informačné stimuly

Podnety k inováciám u akéhokoľvek subjektu užívajúceho les vychádzali z informácií, ktoré vedúci alebo iný pracovník získal. V každom prípade išlo o progresívne myslenie a snahu zlepšiť existujúci stav využitím nových poznatkov, kombináciou existujúcich možností a tiež aplikáciou skúseností okolitých lesomajiteľov.

Najvyššiu početnosť získali kolektívne (motivačné) stimuly z radov spolupracovníkov vlastného vedenia (predsedníctva) lesomajetku a to v rozsahu 32 až 56 %. Súčasne respondent, ktorý dotazník vyplňoval (riaditeľ závodu, s. r. o., družstva, predseda spoločenstva) potvrdil, že aj on sám osobne bol aj iniciátorom návrhu, inovácie. Najvyššie hodnoty uviedli riaditelia odštepných závodov LSR a druhí boli predsedovia lesných pozemkových spoločenstiev.

Z ďalších alternatív je významný stimul od odborného lesného hospodára a to v pozemkových spoločenstvách (35 %), a u štátnych lesov z vedenia podniku (33 %), čo je dané organizačnou štruktúrou.

V medzinárodnom porovnávaní sme zistili, že najviac podnetov pre inovácie vyšlo tiež z radov samotných užívateľov a vlastníkov lesa, manažérov a zamestnancov. Okrem toho v SR sa vyskytli najvyššie percentické hodnoty, u každej z týchto položiek, čo dokumentuje snahu slovenských užívateľov lesa zlepšiť, ozdraviť a zmeniť existujúci stav hospodárenia v lese. Pre ilustráciu, živý stimul v kategórii spolupracovníkov uviedlo v LH SR 36% opýtaných, ale v Rakúsku 10%, Nemecku 10%, v ČR 15%, v Maďarsku 19% a Slovinsku iba 7% respondentov. Možno jednoznačne skonštatovať, že prvotné stimuly na inováciu pochádzajúce u nás z vlastných radov sú najpôsobivejšie a treba ich podporovať a neprehliadať.

12

Nízku alebo nulovú početnosť v procese posudzovania informačného zdroja dostali tieto skupiny: poradcovia lesníckej komory, technické kancelárie a podnikatelia v poradenstve, regionálne poradenské a informačné centrá. Z univerzít a výskumu čerpali inšpiráciu iba štátne lesy.

Frekvencia odpovedí na realizačnú časť inovačného procesu je všeobecne nižšia, čo aj znamená istú kryštalizáciu postojov k základnej myšlienke inovácie a spôsobu realizácie so súčasným zvážením situácie v lesomajetku. Do pozornosti odporúčame tieto výsledky: Zachovala sa 30 % dôvera v profesionálne vedomosti odborného lesného hospodára a podstatne vzrástol vplyv odborných časopisov (20-35%). Sme ale toho názoru, že vplyv OLH v inovačnom procese by sa mal zvýšiť a to najmä v neštátnom lese.

Tento stav pritom nepovažujeme za nepriaznivý, lebo nové vedecké a praktické poznatky z inštitúcií sú dostatočne sprostredkované odbornou tlačou a prostredníctvom odborného lesného hospodára. V lesných pozemkových spoločenstvách je najdôležitejším informačným zdrojom tlač (odborné časopisy) (35 %), OLH (33 %), ale vlastné predsedníctvo spoločenstva má iba polovičnú váhu (15 %). To preto, že vedenie spoločenstiev tvoria prevažne neodborníci a je veľa takých, kde v predsedníctve nie je ani jeden člen lesníkom. Podobná situácia je aj v mestských a obecných lesoch, ale inšpiračno - realizátorské pôsobenie OLH je tu 3 násobne nižšie. Dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že obecný a mestský les zamestnáva aj viacero lesníkov resp. lesného inžiniera.

V medzinárodnom porovnávaní je LH SR pri realizovaní inovácií už napohľad výnimočné v dvoch rovinách. Zdrojom informácií sú v 35% odborné časopisy a v 30% zástupca štátnej správy LH a odborný lesný hospodár. To je dvoj- až trojnásobok hodnôt zistených v ostatných stredoeurópskych krajinách, kde sa pohybuje okolo 10%. Napr. časopisy v Rakúsku 11%, v Nemecku 10%, Maďarsku 8%. Odborného lesného hospodára pritom alebo nemajú alebo je vplyv štátnej správy minimálny. Podporné faktory a prekážky pri inovácii

Podporných faktorov pri realizácii inovácie je pomerne dlhý zoznam. Pri triedení podľa druhu vlastníctva sme zistili, že pre spoločenstevné lesy je v inovačnom procese najdôležitejší vzťah k odbornému lesnému hospodárovi. Na druhom mieste bolo presviedčanie stovky (stoviek) podielnikov, aby sa dočasne zriekli ročného podielu a mohlo sa investovať napr. do nákupu traktora alebo nákladného auta.

Ekonomické faktory úspešnosti realizácie inovácie sa zistili pre všetky vlastnícke formy jednotné. Tvorili ich známe položky ako ekonomický prínos, solventnosť, lepšie zhodnotenie dreva, rentabilita, konkurencieschopnosť a ďalšie. Špecifikom spoločenstevného lesa bola možnosť odbytu ako surového dreva (malé množstvá), tak výrobkov z dreva,

Spoločenské faktory úspešnosti realizácie inovácií zohľadňovali len životné prostredie, jeho ochranu a zveľaďovanie. Faktor zamestnanosti sa uvádzal len v zmysle tvorby nových pracovných miest.

Ostatné faktory pochádzali najmä z literárnych a časopiseckých prameňov a odborných posudkov. Aj v prieskume stredoeurópskych štátov sa potvrdilo že pre inovácie v lesníctve sú najdôležitejším článkom ľudia, ich postoje, názory a ochota spolupracovať. Dominovali najmä v Nemecku a Rakúsku. Najčastejšie sa uvádzala spolupráca s dodávateľmi, zákazníkmi a inými vlastníkmi lesa. Z ekonomických faktorov to boli zase dotácie a podpora lesného hospodárenia všeobecne (Maďarsko).

Pre úspešnosť inovačného procesu je dôležitá spolupráca. Možno ju chápať aj v širšom zmysle a to takom, aby lesomajiteľ nezostal s myšlienkou inovácie osamotený. Pretože inovácia je vždy konkrétnou vecou, službou, technológiou, alebo organizačnou zmenou, nutná je znalosť všetkých väzieb, ktoré s inováciou súvisia. V prevažnej väčšine inovačných procesov v LH išlo o spracovanie dreva, nákup nového stroja alebo technológiu, preto

13

najdôležitejšie väzby sa dotýkali dodávateľov, odberateľov a poskytovaných odbytových služieb. Váha týchto väzieb je najvyššia v štátnych lesoch a spoločenstvách . Spoločenstvá, potrebujú podporu inovačného procesu takmer z každej stránky ale najmä pri budovaní trhových väzieb a hľadaní odbytu nových výrobkov. Veľký význam pre ich rozvoj má ponuka technicko-organizačného charakteru. Tieto služby zabezpečujú prevažne závody ŠL, ale pomáhajú im aj užívatelia mestských a obecných lesov. Spolupráca s ostatnými najčastejšie okolitými lesomajiteľmi je najaktuálnejšia v spoločenstvách, ale aj v obecných a mestských lesoch . Sústreďuje sa najmä na spoločné hospodárenie a odbornú a technickú pomoc ťažkými mechanizmami v ťažbovej činnosti. Obmedzujúce faktory

Obmedzujúce faktory (prekážky) inovačného procesu boli v porovnaní s podpornými faktormi 2-3 krát početnejšie.

Negatívne faktory presadzovania a realizácie inovácií sú vo vedomí vlastníkov a užívateľov lesa zakotvené podstatne pevnejšie než pozitívne faktory. Nazdávame sa, že je to preto, že respondenti museli nepriaznivé činitele prekonať, obísť alebo nejako vyriešiť, aby sa inovácia zrealizovala. Preto si ich aj väčšina lepšie uvedomovala.

Za najdôležitejšie sme považovali ekonomické faktory a to nielen pre ich absolútnu početnosť, ale aj preto, že ich uviedol takmer každý užívateľ či vlastník lesa. Nedostatok finančných prostriedkov jednoznačne dominoval vrátane nedostatku úverov a záruk. K nim sa pripájajú sťažnosti na vysoké náklady, obavy a riziko zavádzania inovácie.

V porovnaní so zahraničím, nedostatok finančných prostriedkov v súvislosti s inováciami nefiguruje ani v Nemecku, ani Rakúsku ani v Taliansku. Naopak, vyššiu váhu nedostatku finančných prostriedkov než v SR uviedli respondenti v ČR a Maďarsku.

Druhá výrazná skupina negatívnych vplyvov je spoločenského charakteru. Boli to sťažnosti na prácu štátnych úradov a byrokraciu. S byrokraciou tesne súvisela komplikovanosť a časová náročnosť vybavovania povolení, podpôr, úverov ap. Tento stav priamo ovplyvňuje nedokonalá legislatíva. Hospodárenie lesomajiteľov a inovačný proces brzdia zastaralé a tiež protichodné predpisy, ustanovenia zákonníka práce, zákona o životnom prostredí, zákona o lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Trvalý nepriaznivý vplyv má aj majetkové nevysporiadanie vlastníckych vzťahov, najmä v spoločenstevnom a súkromnom lese. Väčšina prekážok inovačného procesu tesne súvisí s hospodárskou situáciou v SR (dane, situácia na trhu dreva, nepochopenie situácie LH verejnosťou).

Osobné faktory pôsobili už pri zrode myšlienky o možnej inovácii. V prípade negatívneho pôsobenia postojov a názorov spolupracovníkov, lesomajiteľa a iných, vzťahy mali za následok spomalenie rozvoja inovačného procesu, alebo až jeho úplné zastavenie - nerealizáciu. Veľa záležalo od vzájomnej komunikácie, argumentácie a presviedčania. Za najpočetnejšiu negatívnu črtu označili respondenti konzervativizmus, zotrvávanie na starých zásadách a neprístupnosť novým myšlienkam a postupom. Do tohto rámca možno včleniť aj nepochopenie inovačného návrhu pre tvrdohlavosť, neprispôsobivosť a nedôveru. Vo viacerých prípadoch odmietavé postoje a názory pramenili z nevzdelanosti a neodbornosti. Najmä v súkromných a spoločenstevných lesoch sú stovky ľudí v postavení lesomajiteľa a predsedu spoločenstva iba so základným vzdelaním. Aj nezáujem vlastníkov niečo v doterajšom spôsobe hospodárenia zmeniť môže mať pôvod práve len v základnom vzdelaní, neodbornosti a teda aj v ambíciách hospodárenie zlepšiť. Osobné postoje ako významné obmedzujúce faktory sa zistili iba v Rakúsku.

Organizačné prekážky pramenili najmä z nedostatku informácií a boli významné najmä pre spoločenstevné lesy. Táto skutočnosť pravdepodobne potvrdzuje, že OLH nie je vo všetkých spoločenstvách pravou rukou vlastníkov, alebo rozsah odborných vedomostí OLH je potrebné rozšíriť aj o problematiku inovácií a podnikania. Nedostatok informácií sa týkal aj

14

absencie z oblasti dodávateľsko - odberateľských vzťahov, spolupráce s dopravcami (spravidla cudzích) a vlastných organizačných nedostatkov. Prieskum úlohy inštitúcií v inovačnom a podnikateľskom správaní lesohospodárskych subjektov

Pracovníci štátnej správy a inštitúcií, ktoré ovplyvňujú proces inovácií a podnikania v LH pôsobia v hospodárskom živote s vedomím dôležitosti alebo naopak nedôležitosti inovačného procesu. Ich postoj je podmienený v prvom rade ich vlastným postojom k inováciám a podnikaniu a vedomosťami, ktorými disponujú . Pracovníci škôl, výskumu, štátnej správy a ďalších inštitúcií považovali za inovácie a podnikanie: a) Inovácie technologické vo väzbe na spôsoby hospodárenia – (57 %) b) Organizačné a riadiace inovácie – (26 %) c) Legislatívne inovácie –(21 %) d) Inovácie informačného systému – (17 %) e) Technické inovácie – (17 %) a ďalšie

51 % respondentov považovalo podnikanie v lesnom hospodárstve za sústavnú cieľavedomú činnosť za účelom tvorby zisku. Viacerí zdôrazňujú, že podnikanie v LH je špecifické a je potrebné dodržiavať zákony, lesný hospodársky plán a rešpektovať nároky na ochranu a tvorbu životného prostredia. V mnohých prípadoch je preto dosahovanie zisku otázne až nereálne.

V procese inovačného a podnikateľského správania v LH majú významnú poradenskú, stimulačnú, legislatívnu a motivačnú úlohu inštitúcie. Vplyv vysokých škôl a výskumu považuje za dôležité 80 % respondentov. Z hľadiska inovácií, zabezpečujú najmä odbornú prípravu mladých ľudí s moderným myslením, teoretickú bázu inovácií, sprostredkúvajú medzinárodné kontakty a praktické skúsenosti (stáže) a všeobecne sa pričiňujú o väčšie využitie lesa.

Ministerstvá SR - považuje za dôležité 66 % respondentov. Ministerstvá (najmä MP SR ) vydávajú príslušné zákony, vyhlášky, smernice, resp. ovplyvňujú legislatívny proces, rozdeľujú financie, najmä dotácie, sprostredkujú zahraničné kontakty a vybavujú implementáciu zahraničných programov napr. SAPARD.

Ústav výchovy a vzdelávania pracovníkov LVH označilo za dôležitý 40 % respondentov. Organizácia vychováva mladý robotnícky dorast (lesnícke učilištia) školí, doškoľuje technicko-hospodárskych zamestnancov a jej úloha voči lesníckej praxi je zrovnateľná s prínosom vysokých škôl a výskumu Úloha OPPLH OÚ v súvislosti s podporou inovácií a podnikateľských subjektov v lesnom hospodárstve (súčasný názov je obvodné lesné úrady) 57 % - uviedlo, že ide najmä o poradenstvo, vysvetľovanie predpisov, poskytovanie

doporučení žiadostiam o dotácie ap. 20 % - sa domnieva, že by mal byť iba dozor a kontrola hospodárenia podľa LHP a

dodržiavanie predpisov 9 % - považuje úlohu lesného úradu za veľmi dôležitú, najmä z pohľadu realizácie inovácií v praxi 49 % - uviedlo, že úloha lesného úradu z pohľadu podpory inovácií nie je žiadna alebo je celkom nevýznamná, nepatrná, malá.

Súčet odpovedí nedáva 100 % nakoľko respondenti uvádzali aj viacero odpovedí súčasne. Je zrejmé, že poslanie obvodných lesných úradov by sa malo z pohľadu inovácií zmeniť a to v smere aktívnejšieho pôsobenia na inovačný proces a v poradenskej činnosti podnikania v lesníctve.

15

Zhrnutie Prieskum majiteľov a užívateľov lesa - Inovačné aktivity užívateľov lesov vychádzali najmä z možností lesomajetku a z disponibility finančných prostriedkov. - Intenzívne inovačné správanie vyjadrené ponukou nových produktov, služieb a technicko-organizačnými inováciami je živé v štátnom, obecnom aj súkromnom lese. V lesných pozemkových spoločenstvách je situácia minimálne dvojnásobne nepriaznivejšia. - Možnosti speňaženia nových produktov a služieb sú významne závislé od rozlohy lesomajetku. Čím je rozloha užívaného lesa väčšia, tým je väčší aj priestor na nové produkty, služby a technicko-organizačné inovácie. - Speňaženie inovácií a cieľ hospodárenia navzájom súvisia. Subjekty, ktoré inovujú a súčasne sa snažia zvyšovať zisk a hodnotu majetku, k hospodáreniu pristupujú progresívne. - Podnety k inováciám vychádzali u každého užívateľa lesa z dostupných informácií a najpočetnejšie stimuly mali kolektívny charakter. Vyšli z radov spolupracovníkov a vlastného manažmentu . - Podporné faktory pri realizácii inovácie sú osobného, ekonomického, organizačného a

spoločenského charakteru. Základnou podmienkou realizácie inovácie je spolupráca. Podnikateľské aktivity - Podnikateľské aktivity v štátnych lesoch v zmysle tvorby novej činnosti, výroby, služby, vznikajú podľa potreby a možností jednotlivých odštepných závodov. - V spoločenstevnom lese je tvorba nových podnikateľských subjektov minimálna. Hlavným dôvodom je malá priemerná výmera (181 ha), rozptýlenosť lesa a nedostatok kapitálu. Možnosti sú v združovaní s inými subjektami, ktoré hospodária v lese. V obecných a mestských lesoch kde je priemerná výmera lesa 511 ha sú predpoklady tvorby podnikateľských subjektov lepšie. V súkromných lesoch sa vyskytlo iba 13 % prípadov podnikania zameraného na obhospodarovanie lesa, výrobu reziva a sušenie reziva. - Osobné postoje vlastníkov a užívateľov lesa k inováciám a podnikaniu sú do značnej miery formované spoločenskou a hospodárskou situáciou v štáte a videním vlastného lesa v tomto kontexte. - Celkový pohľad vlastníkov a užívateľov lesa na vývoj lesného hospodárstva SR je málo optimistický. Príčinou sú dôsledky reprivatizácie, organizačné zmeny štátnych podnikov, krátenie dotácií na obnovu a ochranu lesa a v neposlednej miere vývoj situácie na trhu spracovania dreva a vývoj vzťahov s domácimi spracovateľmi drevnej suroviny

- Štruktúru v súčasnosti ponúkaných (predávaných) produktov a služieb predstavuje v LH SR 86,7 % surové drevo a 4,5 % ostatné drevné produkty; služby 2,8 % - prenájom 3,8 %.

- Medzi najzávažnejšie problémy slovenských vlastníkov a užívateľov lesa patria finančné problémy, chýbajúca alebo nedokonalá legislatíva a slabá alebo žiadna podpora lesného hospodárenia štátom. - Za najdôležitejšie inštitúcie v inovačnom procese respondenti označili vysoké školy a výskum, pričom je paradoxné, že tieto inštitúcie sú od užívateľa lesa najviac vzdialené. Pracovníci ŠS LH sú v dennom styku s užívateľmi, ale sprostredkovateľmi nových poznatkov o inováciách a podnikaní sú skôr výnimočne. Neprepojenosť lesných úradov aj regionálnych poradenských a informačných centier na lesnícke školstvo, výskum a odborného lesného hospodára je potrebné odstrániť. - Lesné úrady nedisponujú osobitnými programami ani službami na podporu inovácií a podnikania. Nie sú v ich pracovnej náplni, čo je nedostatok a znamená tiež žiadnu kompetenciu. Poradenstvo, ktoré sa miestami poskytuje je prevažne osobnou iniciatívou zamestnancov.

16

- Vnútroorganizačné faktory konkrétnej pomoci inováciám a podnikaniu v LH vychádzajú najmä z informácií, ktorými štátna správa disponuje v rámci okresu. Celkom opačne - brzdiaco a demotivačne pôsobia nedostatky v oblasti informácií, evidencie, legislatívy a ďalších aktívnych faktorov. Je ich podstatne viac než pozitívnych (66 %). - Súčasné podstatné možnosti príjmu užívateľa alebo vlastníka lesa sa odvíjajú prevažne iba od predaja surového dreva. Zo strednodobého (10 r.) aj dlhodobého hľadiska (30 r.) respondenti uviedli, že ďalšími zdrojmi by sa mohli stať pitná voda, bioenergia a výkony ochrany prírody požadované od LH spoločnosťou. - Zmeny potrebné na to, aby sa v LH podporovali inovácie a podnikanie sú najmä legislatívneho rázu. Potrebná je aj zmena myslenia ľudí pôsobiacich v LH v smere zvýšenia zodpovednosti za zverený majetok. - Najdôležitejším krokom je schválenie nového lesného zákona a rozpracovanie jeho vykonávacích predpisov aj pre štátnu správu, inovácie a podnikanie. - Nové produkty, služby a technologické inovácie, ktoré sa realizujú v súčasných pomeroch

v LH SR sú zamerané prevažne na podnikanie vo vidieckej turistike (49 %), výrobu štiepky (37 %), pestovanie sadeníc (17 %), budovanie náučných chodníkov v prímestských lesoch (17 %) a výrobu tradičných drevených výrobkov (14 %). Ostatné námety sú nižšej početnosti, ale aj z tohto pohľadu je zrejmé, že možnosti podnikania je potrebné neustále rozširovať a hľadať nové alternatívy k výrobe surového dreva.

- Literatúra

1. LACKO, M a kol.: Lesníctvo a rozvoj vidieka, Záverečná správa za čiastkovú úlohu, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 2002, 79 s.

17

Inovácie v lesníctve stredoeurópskych krajín - podľa výsledkov prieskumov regionálneho projektového centra EFI INNORORCE

Zuzana Sarvašová

Lesnícky výskumný ústav, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen, zsarvas@fris.sk

Abstract:

In this paper, the structure of innovation in forestry in seven countries of the Central Europe (Austria, Czech Republic, Germany, Hungary, Italy, Slovakia and Slovenia) is reviewed with reference to the information gathered by the Regional Project Center for Innovation and Entrepreneurship in Central Europe (RPC INNOFORCE) of the European Forest Institute. In all countries, the percentage of innovative forest holdings larger than 500 ha is 4 times higher than in the smaller forest holdings. Technological and organizational innovations are more common than the product or service innovations. The most frequent impeding factors of innovations are mentioned at the firm and personal level. On the other hand, the majority of fostering factors are related to the institutional system. The majority of suggestions for changes addressed the institutional system and personal level. Key words: Central Europe forestry, innovations Úvod

Cieľom výskumu bolo opísať súčasnú situáciu v inováciách a podnikaní v lesníctve ako aj jeho determinantov, zvlášť úlohu inštitucionálneho systému. Do projektu sa zapojilo rôznou intenzitou 7 krajín strednej Európy: Rakúsko, Nemecko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Taliansko a Slovinsko. Zdrojom informácií boli majitelia a manažéri lesných podnikov. V spolupráci s jednotlivými krajinami projektové centrum zhotovilo hlavný dotazník, ktorý sa zameral na inovačné aktivity, podporné a limitujúce faktory, nové podnikanie a interpretáciu postojov oslovených. Analýza inštitucionálneho systému sa uskutočnila na úrovni vládnych inštitúcií (štátna správ, záujmové skupiny), výchovných a vzdelávacích inštitúcií (univerzity, výskumné ústavy) a externých inštitúcií poskytujúcich služby (komory, konzultačné firmy) Inovačné správanie v krajinách strednej Európy

V priemere 9% manažérov alebo vlastníkov lesa zúčastnených krajín zaviedlo jednu alebo viac inovácií v oblasti nových produktov, služieb, technologických alebo organizačných inovácií. Malé spoločnosti zaviedli väčšinou len jednu inováciu, kým priemer je viac ako dve. Vo všetkých krajinách podiel inovujúcich lesných spoločností väčších ako 500 ha je štyrikrát vyšší ako u subjektov s výmerou pod 500 ha. Tento trend sa prejavuje aj medzi subjektami ktoré nezaviedli inovácie. Medzi malými spoločnosťami sú len 3% ktoré sa pokúšali o zavedenie, v porovnaní s 30% spoločností nad 500ha. To jasne poukazuje na problémy malých spoločností s ich inovačným snažením vo všeobecnosti.(tab.1)

18

Tabuľka 1: Podiel úspešných inovácií Inovácia Prudukt Služba Proces

Veľkosť < 500ha > 500ha < 500ha > 500ha < 500ha > 500ha Rakúsko 5% 51% 2% 56% 10% 63%Čechy 13% 38% 10% 53% 12% 50%Nemecko 16% 34% 31% 47% 55% 59%Maďarsko n.a. 35% n.a. 40% n.a. 44%Taliansko <1% 4% 14% 29% 8% 33%Slovensko 8% 30% 8% 29% 10% 44%Slovinsko 4% n.a. 2% n.a. 10% n.a.Priemer 8% 37% 6% 45% 10% 52%

Technologické a organizačné inovácie sú viac rozšírené a aj úspešnejšie ako produkty či

služby. V priemere 60% inovujúcich spoločností udáva ako najúspešnejšiu inováciu proces, asi 21% zavedenie nového produktu a 19% službu. Obrázok 1 znázorňuje percentuálne zastúpenie jednotlivých úspešných inovácií. V priemere v 80% prípadov malo zavedenie inovácie pozitívny efekt pre lesný podnik, v 17% prípadov odpovedali opýtaní, že efekt je skôr pozitívny ako negatívny a len v 3% prípadov efekt inovácie hodnotili ako negatívny. V Rakúsku sa nevyskytol ani jeden prípad negatívneho hodnotenia a oproti priemeru sa najviac negatívnych hodnotení vyskytlo s Slovinsku (8%).

Obrázok 1: Percentuálne zastúpenie úspešných inovácií v krajinách strednej Európy.

Najdôležitejšie podnety pre inovácie pochádzajú z externých zdrojov (Tabuľka 2). Najčastejšie ich poskytujú odborné časopisy, odberatelia a iné lesné podniky. Na inštitucionálnej úrovni ako dôležité boli spomenuté informačné aktivity (semináre, kurzy, exkurzie), práca univerzít a výskumných ústavov ako aj podnety od dodávateľov podnikateľov v lesníctve.

Ostatné org. 25%

Ostatné

2% Drevo

11% Nedrevné

7%

Kooperácia

4%

Outsourcing 5%

Interná reorganizácia

3%

Ostatné technolog.

8%

Prenájom4%

Rekreácia 12%

Environmentálne

3% Stroje

5%

Infraštruktúra 1%

Ostané služby

8%

B-2-B 2%

Organizačné

Služby

Produkty

19

Tabuľka 2: Priemerné percento samohodnotenia podnetov inovácie lesnými spoločnosťami Impulzy z vnútra podniku Impulzy mimo podniku SK 87% 13% HU 49% 51% CZ 48% 52% D 43% 57% A 42% 58% IT 41% 59% SL 23% 77%

Najviac limitujúcich faktorov bolo interných – na podnikovej a osobnej úrovni.

Najčastejšie vo všetkých krajinách sú financovanie a interné zabezpečenie priebehu inovácie. Druhým najčastejším limitujúcim faktorom sú obmedzenia vyplývajúce z legislatívy, ďalším osobný postoj k inováciám, riskantnosť a nedostatok informácií o trhu. Majitelia a manažéri viac deklarovali potrebu informácií o možných nových produktoch a službách, ako zmeny v legislatíve s ktorými sa potýkajú. Najdôležitejšie limitujúce faktory, tak ako ich uviedli inovujúci respondenti v jednotlivých krajinách uvádza tabuľka 3. Tí ktorí neinovovali (väčšinou malé podniky) spájajú problémy so zavedením inovácie s jej financovaním (>2/3), nákladovosťou (>1/2), rentabilnosťou a zlými produkčnými podmienkami. Objavujú sa však aj také dôvody, ako nedostatok informácií a odborníkov, podporných mechanizmov, či problematická spolupráca (napr. Nemecko) alebo obmedzenia v legislatíve (napr. Maďarsko).

Tabuľka 3: Tri najdôležitejšie limitujúce faktory inovačného procesu SK nedostatok vlastných financií (66%) riskantnosť predaja (47%) legislatíva (46%) HU nedostatok informácií (100%) riskantnosť predaja (100%) nedostatok financií (92%) CZ nedostatok financií (78%) riskantnosť predaja (71%) riskantnosť predaja (71%) D vysoké prevádzkové náklady (39%) vysoké vstupné náklady

(36%) riskantnosť predaja (35%)

A riskantnosť predaja (51%) nedostatok informácií (47%) nedostatok vlastných financií (46%)

IT nedostatok vlastných financií (20%) riskantnosť predaja (9%) vysoké vstupné náklady (7%) SL nedostatok vlastných financií (63%) nedostatok informácií (63%) riskantnosť predaja (50%)

Na základe týchto zistení je potrebné pre zmobilizovanie dosiaľ pasívnych majiteľov alebo manažérov sa zamerať na nástroje zväčšujúce informovanosť a podporujúce začínajúce podnikateľské aktivity.

V kontraste s limitujúcimi faktormi, podporných je najviac na inštitucionálnej úrovni – informácie, nasledované finančnou podporou. Z ostatných podporných faktorov sú to iné druhy podpory, literatúra a hlavne osobné postoje a skúsenosti. Celkové výsledky preukázali, že najdôležitejšími podpornými faktormi (v priemere ich udáva viac ako polovica respondentov) sú: kooperácia – najmä s dodávateľmi, odberateľmi a dodávateľmi služieb, kooperácia s ostatnými lesomajiteľmi a prístup k informáciám o inováciách v sektore.

Na základe otvorených otázok dotazníka respondenti navrhli oblasti ktoré by najviac pomohli pri zavádzaní nových produktov, služieb, alebo procesov v lesníckom sektore. Výsledky sú si v jednotlivých krajinách dosť podobné a priemerné percentuálne zastúpenie udáva obrázok 2.

20

Kooperácia

13% financiovnie

12%

Environmentálna a lesnícka legislatíva

15%

Legislatívne zmeny v obchodnom práve

13% Viac informácií o trhu

22%

Podpora lesníckeho sektora

25%

Obrázok 2: Šesť najvýznamnejších oblastí na pomoc inováciám Inštitucionálny systém

Analýza inštitucionálneho systému vychádzala z predpokladu, že jeho úlohou je podpora

inovačných aktivít a rozširovanie inovácií. Aj keď inštitucionálny systém je v rôznych krajinách dosť odlišný, vždy je niekoľko kľúčových organizácií v lesníckej politike. Rôzne sekcie ministerstiev, lobby skupiny majiteľov lesa, environmentálne skupiny, najmenej jedna univerzita federálny výskumný ústav, súkromné konzultačné firmy a ďalšie.

Inovačná politika je skoro výlučne záležitosťou štátu a väčšinou ju spravuje, alebo ministerstvo hospodárstva, alebo technológií. V niektorých krajinách, napríklad Rakúsko existuje federálne ministerstvo pre dopravu, inovácie a technológie, v Slovinsku je špeciálny úrad pre inovácie. V Maďarsku, Čechách a Taliansku sa zodpovednosť za politiku inovácí delí medzi rôzne ministerstvá (napr. hospodárstva, vzdelávania).

Výskum inovácií preukázal, že ľudská dimenzia inovácií je všeobecne ignorovaná. Inovačná politika je úzko zameraná na technické produkty a inovácie postupov a totálne chýba interakcia medzi lesníckou politikou a širšou inovačnou politikou v jednotlivých krajinách. Ako inštitúcie aktívne v inovačnom procese v lesníctve sa objavujú na prvom mieste výskumné a vzdelávacie inštitúcie a potom rôzne záujmové skupiny a komory pracujúce v lesníctve. Analýzou funkcií inštitúcií v inovačnom systéme sa potvrdil nedostatok nástrojov podporných mechanizmov pre inovácie. Vo väčšine krajín sa ako návrh na riešenie v prvom rade objavuje zlepšenie informovanosti, výmena skúseností a vedomostí (viac stretnutí, seminárov, alebo lokálnych informačných stredísk). Druhou oblasťou boli návrhy zmien v legislatíve, konkrétne viac voľnosti pri rozhodovaní v rukách majiteľov lesa a úľavy v odvodoch a daniach.

Z ďalších návrhov ide hlavne o zväčšenie finančnej podpory, vytvorenie špeciálnych fondov a propagácia existujúcich zdrojov financií. Pomerne početné boli návrhy na podporu kooperácie či už medzi lesnými podnikmi a inštitúciami, alebo medzi podnikmi navzájom. Najdôležitejšia je hlavne potreba zmeny na personálnej úrovni a to myslenia vlastníkov lesa na hľadanie nových možností mimo tradičného lesné hospodárstva, zameraného na produkciu dreva.

21

Literatúra

1. ŠÁLKA, J., LACKO, M. (1997): Združovanie drobných vlastníkov lesa v Spolkovej Republike Nemecko, in: Lesnícky časopis, 43 (5-6), s. 379-383

2. ŠÁLKA, J., LACKO, M., VINCA R. (2003): Inovácie v lesnom hospodárstve a regionálna politika, in: Marketing a obchod 2003, TU Zvolen, s. 326-330

3. LACKO, M., VINCA, R.: Innovation and Entrepreneurship in Slovakian Forestry, Final report on results of forest holdings and institutional system surveys, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 2002, 48 s., http://www.efi-innoforce.org

22

Úspešné inovácie v LH SR – výsledky z prípadových štúdií

Róbert Vinca Smrečina Holding I., a.s., Banská Bystrica, vinca@smrecina.sk

Abstract

The paper comprises basic findings from case studies on innovation potential in Slovakian forestry. There were chosen seven case studies according to different types of innovations – products and services, technological innovations and co-operations. Semi-structural interview with innovators and relevant involved actors was used as a method for information gathering. The improvement of forest holding profitability is the main goal in every case study. As the most important fostering factors for innovation, the realization of personal abilities of innovators and co-operation with customers were found. As factors negatively impacting innovation process, the interviewed persons identified the lack of public support for innovation and lack of relevant information for decision making. Key words: innovation potential of forest holding, case studies, innovative behavior, fostering factors, impeding factors

Úvod Inovačné prostredie lesných podnikov definovali KUBECKO, RAMETSTEINER (2002) ako

systém aktérov a ich väzieb na makro a mikro úrovni, tak ako je to znázornené na obrázku 1. Úspešnosť zavádzania inovácii do podnikovej praxe je závislá na spolupôsobení týchto aktérov.

Cieľom realizácie prípadových štúdií inovácií v LH SR bolo nadviazať na predchádzajúci dotazníkový výskum úrovne inovačného správania lesných podnikov a overiť zistené informácie na konkrétnych príkladoch z lesníckej praxe.

Z dostupných poznatkoch boli vytypované príklady inovácií podľa ich základného rozdelenia na inovácie výrobkov a služieb, technologické inovácie a inovačné kooperácie. Dôležitým kritériom výberu a spracovania inovácie v prípadovej štúdii je vysoký trhový potenciál inovácie. Tabuľka 1: Prehľad uskutočnených prípadových štúdií

Druh inovácie / Vlastníctvo Štátne Neštátne PRODUKT 1. Energetická štiepka

2. Vákuovo balená divina

3. Rezivo

SLUŽBA 4.Ubytovacie a rekreačné služby

TECHNOLÓGIA 5. Prirodzená obnova 6. Škôlkárska výroba KOOPERÁCIA 7. Zolka a.s.

23

Obrázok 1: Inovačné prostredie lesných podnikov Metodika získavania informácií

Metodológia spracovania prípadových štúdií je orientovaná na pochopenie inovačného procesu a inovačného systému. Pre zber a interpretáciu informácií boli použité kvalitatívne empirické metódy sociologického výskumu. Hlavné informácie o štruktúre a priebehu inovačného procesu v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky boli získané: - pološtruktúrovaným (riadeným) osobným rozhovorom s inovátorom (manažérom,

zástupcami organizácie, popr. inými dôležitými aktérmi inovačného procesu), - z ďalších doplnkových dokumentov.

Získané informácie slúžia k obšírnejšiemu opísaniu príkladov inovácií v lesnom hospodárstve, pričom bolo dôležité zachovať štruktúru kvalitatívneho dotazníka kvôli možnosti porovnania jednotlivých prípadových štúdií. Interpretácia získaných údajov sa

Verejný sektor štátna správa ..

Poradenský servis

výskum &vzdelávanie

trhy/konkurencia

štrukturálnezmeny

výmena informácií

výmena informácií

Makro úroveň

Mikro úroveň

Lesný podnik

Podnikové faktory inovačného správania

spotrebitelia

Personálvedomosti.. skúsenosti.... zákazníci

podnikováklíma ....

Inovácie výrobkov a služieb

- výrobky z dreva... - doplnková výroba... - služby...

Inovácie technológií a organizácie

- technológie v lesnej výrobe...

- horizontálna alebo vertikálna spolupráca

24

zameriava na inovačný systém, do ktorého je konkrétny príklad inovácie zapracovaný. Je potrebné ešte raz upozorniť, že výber príkladov je orientovaný hlavne na úspešné inovácie so sľubným trhovým uplatnením (kritérium: úspešnosť inovácie a trhový potenciál v lesníctve), zatiaľ čo interpretácia príkladu by sa mala zamerať na inovačný systém. Zhrnutie výsledkov prípadových štúdií

Najdôležitejšie odpovede získané počas realizovaných pološtruktúrovaných rozhovorov sú v Tabuľkách 1-5 zoradené podľa jednotlivých okruhov otázok. Tabuľka 1: Myšlienka zrodu inovácie, hlavné výzvy pre podnik.

Druh inovácie Zhrnutie odpovedí PRODUKTY A SLUŽBY Výzvy

- ekonomický tlak trhového prostredia (nešt. lesy) - ekonomický profit podnikov - prestíž manažmentu, udržanie ekonomickej opodstatnenosti

organizačnej jednotky (št. lesy) Zrod myšlienky - podnety od odberateľov a zo skúseností v iných podnikoch,

v zahraničí TECHNOLOGICKÉ PROCESY

Výzvy - racionalizácia výroby (znižovanie nákladov) pri rešpektovaní

striktných predpisov lesníckej legislatívy - ekonomický tlak trhového prostredia Zrod myšlienky - príklady z iných podnikov, najmä v zahraničí

KOOPERÁCIA LESNÝCH PODNIKOV

Výzvy - ekonomický tlak trhového prostredia Zrod myšlienky - exkurzie v zahraničí

Tabuľka 2: Charakteristika inovačného procesu.

Druh inovácie Zhrnutie odpovedí PRODUKTY A SLUŽBY Ciele inovácií

- zlepšenie ekonomickej situácie podniku cez diverzifikáciu výroby

Problematické situácie - nestále trhové prostredie (zmeny cien) - zdĺhavý proces schvaľovania inovačného zámeru (št. lesy –

generálne riaditeľstvo; obecné zastupiteľstvo) TECHNOLOGICKÉ PROCESY

Ciele inovácií - znižovanie nákladov a zabezpečenie verejnoprospešných

funkcií lesa Problematické situácie - potreba presviedčania podriadených pracovníkov o výhodách

inovácie - striktná kontrola zo strany štátnej správy - problematické získavanie cudzích finančných zdrojov

25

KOOPERÁCIA LESNÝCH PODNIKOV

Ciele inovácií - zlepšenie obchodných podmienok prostredníctvom

horizontálnej kooperácie Problematické situácie - potreba presviedčania majiteľov mestských a obecných lesov

Tabuľka 3: Výsledky a prínosy inovácií.

Druh inovácie Zhrnutie odpovedí PRODUKTY A SLUŽBY TECHNOLOGICKÉ PROCESY KOOPERÁCIA LESNÝCH PODNIKOV

- zväčšenie trhových podielov a tržieb podniku - zlepšenie celkovej rentability lesného podniku - nepriame: zvýšenie zamestnanosti

Tabuľka 4: Hlavné podporné a limitujúce faktory pri zavádzaní inovácií.

Druh inovácie Zhrnutie odpovedí PRODUKTY A SLUŽBY Podporné faktory

- schopnosť inovátorov podstúpiť riziko - existencia strategických odberateľov - poradenská činnosť štátnych inštitúcií (LVÚ, TU) Limitujúce faktory - neexistencia štátnej podpornej politiky pri zavádzaní

inovácií - nedostatočné informácie o stave na trhu - problematická implementácia predpisov EÚ - byrokratizmus úradov

TECHNOLOGICKÉ PROCESY

Podporné faktory - osobné vlastnosti inovátorov - kvalitná súkromná poradenská firma Limitujúce faktory - veľká byrokracia pri získavaní prostriedkov z programu

SAPARD - chýbajúce štátne poradenstvo na vypracovávanie projektov

programu SAPARD (štrukturálnych fondov) KOOPERÁCIA LESNÝCH PODNIKOV

Podporné faktory - existencia silného zázemia doterajšej spolupráce obecných

lesov Limitujúce faktory - podozrievanie iniciátorov kooperácie z nekalých úmyslov - nedokonalý rámec trhového hospodárstva – slabá

vymožiteľnosť práva, časté zmeny firiem Záver

Podľa modelu hlavných úrovní aktérov, pôsobiacich na inovačné správanie lesných podnikov môžeme výsledky prieskumu prípadových štúdií zhrnúť nasledovne:

26

Inštitucionálna úroveň Všeobecne je možné konštatovať, že štátna správa u nás je takmer výlučne orientovaná na prísnu kontrolu dodržiavania legislatívnych predpisov. Len v minimálnej miere pôsobí aj v oblasti poradenstva pri zavádzaní inovatívnych projektov. Za veľmi významný protiinovačný faktor bol v dotazníkovom prieskume považované lesné zákonodarstvo. Poznatky z prípadových štúdií potvrdzujú výsledky dotazníkového prieskumu v lesných podnikoch a inštitucionálnom systéme, kde boli hodnotené podporné aktivity v inovačnej politike ako málo významné. Ani inštitúcie, ktoré boli špeciálne zriadené na poskytovanie poradenstva finančnej podpory podnikania (napr. regionálne poradenské centrá) nezohrali v jednotlivých prípadových štúdiách žiadnu úlohu, čo je ale taktiež spojené s veľmi nízkou úrovňou informovanosti lesných podnikov aktivitách a ich previazanosťou viac na priemyselné odvetvie (pôsobnosť Ministerstva hospodárstva). Len v jednej prípadovej štúdii sa uvažovalo s finančnou podporou cez grantové schémy Ministerstva hospodárstva. Nové impulzy v oblasti ekonomických nástrojoch v inovačnej politike v lesnom hospodárstve priniesli predvstupové fondy Európskej únie. Jednako aj tu sú z prípadovej štúdie zrejmé implementačné problémy.

Výskum a vývoj v lesnom hospodárstve ako aktér pri inovačnom správaní lesných podnikov sa uplatňoval hlavne pri lesníckych technológiách, čiastočne pri technológiách produktovej diverzifikácie lesnej výroby, menej v ekonomickom poradenstve. Spoluprácu s výskumnými inštitúciami pri zavádzaní inovácií môžeme však na základe prípadových štúdií celkovo hodnotiť významne. Pomerne vysoké hodnoty podnetov na realizáciu inovácie od výskumných inštitúcií boli zistené aj v dotazníkovom prieskume, čo je v porovnaní s prieskumom úrovne inovácií medzi lesnými podnikmi odlišným zistením.

Záujmové združenia vlastníkov lesov boli podľa dotazníkového prieskumu považované ako menej významný podporný faktor zavádzania inovácií v lesnom hospodárstve. Výnimku predstavuje podľa prípadovej štúdie Združenie obecných lesov SR, ktoré pôsobí významne pri získavaní podnetov na inovácie v zahraničí, diseminácii inovácií, zavadzaní a realizácii inovácií u svojich členov. Medzipodniková úroveň Na medzipodnikovej úrovni je dôležité pri zavádzaní inovácií získavanie technických a technologických, ekonomických a administratívnych informácií zahraničných podnikoch alebo podnikoch iných odvetví. Spolupráca s projektantmi, architektmi a dodávateľmi investičných celkov pri investičných projektoch je nevyhnutná. Spolupráca s ekonomickými, daňovými a technologickými poradcami, hlavne pri projekte z využitím podporného fondu SAPARD, sa ukázala ako kľúčová pre celý inovačný proces.

Pri inováciách produktov a služieb je veľmi podporujúci faktor spolupráca s hlavnými odberateľmi alebo rozhodujúcou klientelou odberateľov nových produktov a služieb. Ak boli títo zapojení do inovačného procesu, spúšťanie inovačných výrob sa uskutočňuje plynulejšie, keďže spolupráca s odberateľom znižuje prípadné obchodné riziká zo spustenie inovácie. Podniková úroveň Z výberu prípadových štúdií inovácií s väčším trhovým potenciálom sa potvrdili výsledky dotazníkového prieskumu, že väčší inovačný potenciál je vo väčších lesných štátnych a obecných lesných podnikoch. Väčšia snaha o zavádzanie inovácií sa prejavuje u lesných podnikov s odbytovo nepriaznivou drevinovou skladbou (listnaté dreviny, výmladkové lesy), keďže tieto podniky majú reálnejšiu šancu na zlepšenie rentability hospodárenia diverzifikáciou výroby. Problémom ostáva podnikové rozhodovanie, kde väčšinou chýbajú kvalitné ekonomické analýzy v podnikateľských zámeroch hlavne u štátnych lesov.

27

Pre inovačný proces mali kľúčový význam vzťahy medzi manažérmi lesných podnikov a majiteľmi lesov v neštátnych lesoch a vrcholovými manažérmi v štátnych lesoch. Rozhodujúce bolo presviedčanie o potrebe a ekonomickom prínose inovácie. Problematickejšie bolo presviedčanie partnerov bez lesníckeho vzdelania. Pri technologických inováciách zohrávala dôležitú úlohu pozitívna inovačná klíma v celom osadenstve lesného podniku.

Vysoké vstupné náklady inovačných investícií v prípadových štúdiách, ale aj v dotazníkovom prieskume patria k významným limitujúcim inovačným faktorom. Používanie vlastných zdrojov pri inovačných investíciách, prípadné využitie štátnych podporných programov je v prípadových štúdiách pravidlom. Personálna úroveň Na personálnej úrovni je inovačné správanie závislé od podnikateľskej a inovačnej iniciatívy, schopnosti podstupovať riziko a aktivity manažmentu inovátorských podnikov. Vo všetkých prípadových štúdiách bola zistená tesná závislosť realizácie inovácie s osobnými vlastnosťami inovátorov. Medzi tieto vlastnosti je možné zaradiť ochotu podstúpiť riziko, neustály odborný rozvoj a schopnosť vyjednávania s kľúčovými aktérmi (štátna správa, vrcholový manažment, podriadní pracovníci). Literatúra

2. KUBECZKO, K., RAMETSTEINER, E.: Innovation and Entrepreneurship – A new Topic for Forest – related Research?; EFI Innoforce Discussion Paper I; Discussion Paper Nr.: P/2002 – of the Institute of Forest Sector Policy and Economics, University of Agricultural Sciences Vienna, 2002.

3. LACKO, M. – VINCA, R.: Innovation and Entrepreneurship in Slovakian Forestry, Final report on results of forest holdings and institutional system surveys, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 2002, 48 s., http://www.efi-innoforce.org

4. ŠÁLKA, J. – ŠULEK, R. – VINCA, R. – HANUSKOVÁ, L. – PALKOVÁ, M.: Inovačný potenciál v lesnom hospodárstve, Správa z prípadových štúdií o inováciách v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky, Projekt APVT-20-13702 „Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyv na rozvoj vidieka“, Zvolen, 2004, 49 s.

28

Príklady inovácií a nových foriem podnikania v lesnom hospodárstve stredoeurópskych krajín

Roman Longauer

Lesnícky výskumný ústav, T. G.Masaryka 22, 960 92 Zvolen. longauer@fris.sk

Abstract: The examples of innovation activities in forestry in Austria, Czech Republic, Germany, Hungary, Italy, and Slovenia, collected by the Regional Project Center for Innovation and Entrepreneurship in Central Europe (RPC INNOFORCE) of the European Forest Institute, are briefly reviewed. The examples of successful innovative activities are grouped according to the product, process, technological and organizational innovations. The review documents a surprisingly broad variety of innovative activities in both the countries with developed market economies and economies in transition. Key words: forestry innovations, best practice examples Jednou z priorít Regionálneho projektovéjo centra pre Inovácie a podnikanie v lesníctve strednej Európy je zdokumentovanie a analýza úspešne zavedených inovácií v oblasti produktov, služieb, technológií, organizácie práce a výrobnej kooperácie. V šiestich štátoch, ktoré sa do plnenia úlohy zapojili, boli podchytené nasledujúce inovácie: Inovácie v produkcii – výrobky z dreva:

1. Program výroby kolov a plotov z agáta (Česká republika), 2. Bezák Holz Chynorany – prenájom lesa a spracovanie dreva na vlastnej píle, 3. Zavedenie výroby a obchod so štiepkou na Lesnom závode Levice Lesov SR š.p., 4. Výroba a obchod s lesnou štiepkou a súvisiaci servis (Slovinsko), 5. Zavedenie lokálneho systému vykurovania – pionierske družstvo Grossaming

(Rakúsko), 6. Gföhl – lokálna spolupráca vlastníkov lesa s energetickou spoločnosťou (Rakúsko), 7. Mikrosieť pre využite dreva v miestnych vykurovacích systémoch - Ottendorf a

Regionalenergie Steiermark (Rakúsko), 8. Družstvo pre produkciu štiepok Lienz – zavedenie lokálneho vykurovacieho systému s

minimálnou inštitucionálnou podporou (Rakúsko). Inovácie v produkcii – nedrevné produkty:

9. Reaktivácia štrkovne (Nemecko), 10. Balenie diviny a obchod s ňou, Lesný závod Topolčianky Lesov SR š.p.

Inováci v poskytovaní služieb - environmentálne služby:

11. Združenie Biosphäre Austria (BIOSA) vlastníkov lesa pre ochranu prírody (Rakúsko), 12. Obhospodarovanie lesov národných parkov Rakúskymi spolkovými lesmi, 13. Eko-sponzoring a environmentálne vzdelávanie na lesnej správe Werdenberg,

(Švajčiarsko). Inovácie v poskytovaní služieb – rekreácia:

14. Vzdelávanie v lese – lesné združenie Guttenberg (Rakúsko), 15. Almliesl – Marketing lesných chát a domov na turistiku (Rakúsko), 16. Využitie hospodárskych budov na rekreačné a súvisiace účely (Česká republika),

29

17. Mestské lesy Spišská Nová Ves s.r.o. – ubytovacie a rekreačné služby, 18. Dobrodružstvo v lese – lesnícky vzdelávací a rekreačný program s profesionálnym

servisom (Nemecko). Technologické inovácie:

19. Zavedenie a maketing novej harvestorovej technológie, (Česká republika), 20. Ponuka harvestorových služieb súkromným podnikateľom (Slovinsko), 21. Lesný podnik Pro Populo s.r.o. Poprad – produkcia sadeníc.

Inovácie v oblasti organizácie práce a kooperácie:

22. Združenie veľkých vlastníkov lesov “Bergwald” (Horský les, Rakúsko, 23. Družstvo individuálnych vlastníkov lesov “Vorau” v rámci Štajerského lesného

združenia (Rakúsko), 24. Prvé hornorakúske družstvo vlastníkov lesov “Freistadt”, 25. Tanno – značka pre miestne výrobky z jedľového dreva (Rakúsko), 26. Obchodné družstvo Almholz (Rakúsko), 27. Fanas – vytvorenie združeného lesného majetku na miestnej úrovni (Švajčiarsko), 28. FBG Bucheggberg – vytvorenie lesného holdingového spoločenstva (Švajčiarsko), 29. Mestské lesy Baden – integrácia lesníctva a sídelnej ekológie (Švajčiarsko), 30. Zelené mesto Zürich – reorganizácia a začlenenie mestských lesov do prierezového

zeleného servisného centra (Švajčiarsko), 31. Akciová spoločnosť Zolka, Zvolen – spolupráca mestských a obecných lesov, 32. Diskontinuálne obhospodarovanie odľahlého lesného majetku s nízkym výnosom

(Nemecko). Zhrnutie poznatkov z prípadových štúdií

Inovácie procesov (technologické, organizačné) a inovácie produktov Inovácie procesov: Výsledky prieskumov poukazujú na záujem - a aj podporu zo strany

lesníctva – inováciám procesným v porovnaní s podporou nových výrobkov a služieb. Organizačné inovácie sa týkajú hlavne redukcie stáleho personálu prechodom na dodávateľský systém a kooperáciu s inými lesnými podnikmi. Produktom tohoto procesu sú “lesnícki podnikatelia” ktorí ponúkajú služby vlastníkom a užívateľom lesa.

Nové výrobky a služby: Význam nových výrobkov a služieb j v tom, že narozdiel od inovácií procesných vytvárajú nové alebo stabilizujú existujúce pracovné miesta.

Nový trh sa v poslednom období rozvíja v oblasti využívania lesnej štiepky na energetické účely. V Rakúsku sa rozšíril z niekoľkých pionierskych projektov na celú krajinu. Na druhej strane príklad zo Slovinska poukazuje na to, že aj dobrý inovačný nápad v tejto oblasti nemôže byť úspešný bez trhu a dopytu.

Dobré výsledky sa dosahujú šírením nápadov a ich modifikáciou. Napríklad pre žiakov a študentov rakúska vláda financuje exkurzné programy v lesoch cez EU program pre rozvoj vidieka. Na druhej strane sú podobné činnosti vysoko ziskové, pokiaľ sú súčasťou komerčnej rekreácie alebo tvoria oddychový program manažérskych školení, seminárov a reprezentačných podujatí.

Pre rekreáciu je veľký potenciál v celej strednej Európe. V krajinách s transformujúcou sa ekonomikou však zostáva limitujúcim faktorom príjmová úroveň obyvateľstva.

Služby v oblasti ochrany prírody: K zmene prístupu došlo predovšetkým v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Vlastníci lesov poskytujú služby miestnej, regionálnej a ústrednej štátnej správe. Jedine vo Švajčiarsku boli zdokumentované príklady eko-sponzoringu zo strany súkromných podnikateľských subjektov.

30

Sektorový a regionálny inovačný systém Popri vlastníkoch a užívateľoch lesa sa na zavádzaní a šírení zdokumentovaných inovácií

podieľa široké spektrum podnikateľských subjektov a inštitúcií z celulózovo-papierenského priemyslu, energetiky, poľnohospodárstva, turistiky, ochrany prírody, poľovníctva, štátnej správy, výskumu a verejných podporných programov. Pravidelne sa uvádza predovšetkým špecializovaná štátna správa lesného hospodárstva. Výskumné organizácie nehrajú hlavnú úlohu, univerzity a výskumné ústavy sa však podieľali na viacerých zdokumentovaných inováciách.

Sektorový inovačný systém lesného hospodárstva Vo všetkých krajinách sa potvrdila existencia viac-menej rozvinutého podporného

inštitucionálneho systému. Politicko-administratívny systém lesníctva však pomerne ostro oddelený od ostatných sektorov, vrátane drevospracujúceho priemyslu a poľnohospodárstva.

V rámci neho problematika inovácií nie je prioritnou. Vo východnej časti strednej Európy sú inovácie podporované ešte menej. Až donedávna boli pokladané za čisto súkromnú aktivitu lesopodnikateľov. V dôsledku j sektorový inovačný systém rozvinutý len čiastočne.

Inovačný systém lesného hospodárstva je silne zameraný na procesné inovácie v organizácii a výrobe, a tiež na dopredu určené typy inovácií. Inovácie produktov a služieb sa dosť opomínané.

Odkiaľ pochádzajú nové inovácie Prípady inovácií, ktoré sú nové v rámci odvetvia, poukázali na to, že inovácie výrobných

postupov sú zvyčajne iniciované sektorovým inovačným systémom. V kontraste s nimi inovácie výrobkov a služieb pochádzajú z interakcií s inými sektormi.

Vzťah sektorového a regionálneho inovačného systému Dobrými príkladmi interakcií sektorového a regionálneho inovačného systému sú rozvoj

turistiky, energetického využitia lesnej biomasy a možnosť poskytovania environmentálnych služieb. Platí to pre fázu zavádzania, ako aj šírenia lesníckych inovácií.

Ukázalo sa, že nelesnícke inovačné programy sú pre lesníkov takmer neznáme. Programy podporujúce napríklad malé a stredné podnikanie, alebo rozvoj regiónov sú však zvyčajne otvorené aj pre podnikateľov v lesnom hospodárstve.

Základný záver analýzy prípadových štúdií je, že medzisektorová interakcia je pre potenciálnych inovátorov nevyhnutná z hľadiska získania nápadov a vedomostí, ako by ich bolo možné realizovať. Také interakcie však vyžadujú osobitný prierezový prístup a nie sú súčasťou rutinnej činnosti odvetvových orgánov.

Funkcie inovačného systému Analýza prípadových štúdií ukazuje, že na úspech inovácie je potrebná iniciatíva vo vnútri

podniku, ale aj podpora poskytovaná z inštitucionálneho prostredia. Veľké a malé lesné majetky S ohľadom na veľkosť obhospodarovanej plochy väčšie subjekty ľahšie zavádzajú

inovácie aj bez významnejšej inštitucionálnej podpory. Dôvodom je prítomnosť kvalifiko-vaného personálu, štruktúrna stabilita a tlak na dlhodobú výnosovosť.

Malé lesné majetky však vyžadujú inštitucionálnu podporu aj v prípade zavádzania technologických a organizačných inovácií už uplatnených v iných subjektoch. Na priblíženie sa k malým vlastníkom je potrebný decentralizovaný a flexibilný podporný systém. Na zlepšenie informovanosti a povedomia sú vhodné najmä demonštračné objekty a exkurzie.

31

Formy kooperácie Špecialisti v oblasti lesníctva poukazujú na rastúcu potrebu tesnejšej ekonomickej

spolupráce medzi vlastníkmi lesov (horizontálna kooperácia) a spolupráce v produkčnom reťazci (vertikálna kooperácia).

Horizontálna kooperácia: Horizontálna kooperácia je prioritou v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku najmä vo vzťahu k malým vlastníkom lesa, ktorí sa združujú s významným finančným prispením štátu. V transformujúcich sa krajinách je združovanie vlastníkov s cieľom spoločného hospodárenia relatívne zriedkavým javom.

Vertikálna kooperácia: V lesníctve strednej Európy chýba dlhšia tradícia v reťazci spracovania dreva, Výnimkou sú tie podniky, ktoré okrem obhospodarovania lesov prevádzkujú aj prevádzky na prvotné resp. komplexné spracovanie dreva.

Medzisektorová spolupráca Okrem spolupráce s drevospracujúcim priemyslom sa tesnejšia spolupráca rozvíja aj v

turistike, energetike, životného prostredia a ochrany prírody. V iných prípadoch sa medzisektorová spolupráca prejavuje na regionálnej úrovni pri realizácii nápadov a hľadaní partnerov (príklad Tanno, Almholz).

Komplexná spolupráca Niektoré inovačné projekty – napríklad pri využití biomasy na energetické účely –

spájajú horizontálne aj vertikálne štruktúry. V niektorých prípadoch nie je impulzom na vytvorenie kombinovaných väzieb jedna inovácia, ale postupné prehlbovanie kooperačných väzieb. Doporučenia pre inovačný systém 1) Vyváženosť inovačného systému a dobrá spolupráca (koordinácia) v rámci lesníctva, 2) Medzisektorová spolupráca s drevospracujúcim priemyslom, 3) Dobré kontakty s inými sektormi, najmä v prípad poskytovania služieb, 4) Podpora troch základných funkcií inovačného systému (EDQUIST AND JOHNSON 1997): • Redukcia nejasností poskytovaním informácií, • Zvládanie konfliktov a rozvoj spolupráce, • Poskytnutie stimulov. 5) Podpora vzdelávania a školenia v oblasti podnikania v lesníctve.

S ohľadom na základné funkcie inovačného systému, lesnícky inovačný systém sa zdá byť

výkonnejší v štádiu šírenia než v štádiu zavádzania nových inovácií. Pre rozvoj podnikania v lesníctve je nevyhnutná politická podpora a inštitucionálne

zmeny, v oblasti informácií, vzdelávacích a školiacich programov, vznik lesníckych inovačných fondov a cien. Doporučenia pre vlastníkov a užívateľov lesov

• Koncepcia: istota, že pri dobrom riadení sa dosiahne právna priechodnosť a finančná návratnosť.

• Komunikácia: dôležitá je otvorená komunikácia vo vnútri podnikateľského subjektu resp. projektu, a tiež vonkajšia komunikácia s nadriadenými orgánmi a dotknutými subjektami.

• Konzultácia: Využitie vlastného odborného zázemia, profesionálnych konzultantov a služieb inštitucionálneho systému.

• Spolupráca: Využitie profesionálnych partnerov, ich znalostí a kontaktov.

32

Inovačná politika v lesnom hospodárstve SR

Jaroslav Šálka Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, Lesnícka fakulta TU vo Zvolene,T. G.

Masaryka 24, 960 53 Zvolen, salka@vsld.tuzvo.sk

Abstrakt: Die Formulierung einer Strategie der Innovationspolitik in der Forstwirtschaft kann die gewonnen Ergebnisse im Projekt „Innovation und Unternehmertum in der Forstwirtschaft und Entwicklung des ländlichen Raumes“ nutzen. Im Projekt sind die Hauptdeterminanten des Innovationsverhaltens in der Forstwirtschaft der Slowakischen Republik identifiziert worden. Innovationspolitik in der Forstwirtschaft muss die volkswirtschaftlichen Programme der Wirtschaftspolitik respektieren und ihre Maßnahmen sollen im Einklang mit der Strategie der Wirtschaftspolitik Slowakischer Republik und Europäischen Union sein. Die wichtigste Teilpolitik für die Forstwirtschaft ist die regionale Politik und die Politik für die Entwicklung des ländlichen Raumes. Das Ziel des Beitrags ist auf den Zusammenhang der Innovationspolitik in der slowakischen Forstwirtschaft mit den anderen Politikbereichen hinzuweisen, die Grundelemente der Strategie in der forstlichen Innovationspolitik aufzuzeigen und ihre wichtigsten Instrumente vorzustellen. Schlüsselwörter: Innovationspolitik, Strategie, Forstwirtschaft, regulative, ökonomische und informationelle Instrumente Úvod

Formulácia stratégie inovačnej politiky v lesnom hospodárstve môže vychádzať zo získaných výsledkov projektu „Inovácie a podnikanie v lesnom hospodárstve a rozvoj vidieka“, ktorý zistil základné determinanty podnikateľského a inovačného správania v LH SR. Inovačná politika lesného hospodárstva musí rešpektovať národohospodárske programy hospodárskej politiky a jej opatrenia musia byť v súlade so stratégiou hospodárskej politiky v Slovenskej republike a Európskej únie. Najdôležitejšou čiastkovou politikou vplývajúcou na inovačnú politiku lesného hospodárstva je regionálna politika a politika rozvoja vidieka. Cieľom príspevku je poukázať na prierezovosť inovačnej politiky v lesnom hospodárstve, ukázať základné prvky jej stratégie a využiteľné nástroje. Základné východiská pre inovačnú politiku v lesnom hospodárstve

Na základe dotazníkového prieskumu hodnotenia inovačných perspektív lesného hospodárstva majiteľmi, užívateľmi a manažérmi lesných podnikov a získaných informácií z prípadových štúdií úspešných inovácií v lesnom hospodárstve SR môžeme formulovať nasledujúce závery (ŠÁLKA at. al. 2003, LACKO, ŠÁLKA 2003): − V krátkodobom horizonte budú rozhodujúce pre lesné podniky inovácie v produkcii dreva

a výrobkov z dreva ako ekologickej obnoviteľnej suroviny na rôzne účely. − Vedľajšie produkty pochádzajúce napr. z poľovníctva, výroba vianočných stromčekov

a ďalších produktov lesa predstavujú v súčasnosti veľmi dobrú bázu pre inovačné aktivity lesných podnikov.

− V dlhodobom horizonte bude rásť význam verejnoprospešných funkcií, čo bude pravdepodobne súvisieť s ich čiastočným uplatňovaním cez trh.

− Brzdiaco na inovačný proces pôsobí hlavne v spoločenstevných lesoch veľký počet vlastníkov s vplyvom na riadenie týchto lesných majetkov a nedostatočné lesnícke a ekonomické vedomosti v tejto forme vlastníctva. V mestských a obecných lesoch je

33

právnou formou spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje manažérom dostatočnú voľnosť v inovačnom procese. Desaťročiami etablované štátne lesy inovujú pomerne vo vysokej miere v zmysle projektom definovaného inovačného správania.

− Čím má lesný podnik väčšiu výmeru, tým má väčší inovačný potenciál a snahu inovovať. Veľký význam pre inovačné správanie v lesnom hospodárstve má združovanie lesných majetkov s malými výmerami.

− Celkovo bol zistený určitý konzervativizmus v dosahovaní cieľov lesných podnikov, kde najdôležitejšie stratégie boli redukcia nákladov, racionalizácia a intenzívnejšie speňaženie produktov. Nízka miera bola zaznamenaná v cieľoch zavádzania inovácií. Najväčšie rezervy v týchto oblastiach vidia manažéri štátnych lesov, potom obecných a mestských lesov a nakoniec majitelia, užívatelia a manažéri spoločenstevných lesov. Respondenti hodnotili ako najdôležitejší podporný faktor inovačného správania

spoluprácu a získavanie informácií od odberateľov, dodávateľov, poskytovateľov služieb alebo iných lesných podnikov. Jedným z rozhodujúcich faktorov pre inovačnú politiku v lesnom hospodárstve je podpora vytvárania vertikálnych a horizontálnych inovačných sietí (LACKO, VINCA 2001). Tieto výsledky sa potvrdili aj v prieskume úspešných inovácií v LH SR (napr. Energetická štiepka na OZ Levice, Vákuovo balená divina OZ Topoľčianky, Rekreačné a poľovnícke ubytovanie na Lesy mesta Spišská nová Ves s.r.o., Zolka a.s.). Pomerne slabá úroveň bola zaznamenaná v úrovni spolupráce s výskumnými, vzdelávacími a inými verejnými inštitúciami (napr. štátna správa LH) v rámci inovačných sietí.

Ako rozhodujúce brzdiace faktory inovačného procesu boli uvádzané vysoké vstupné investičné náklady, nedostatok vlastných zdrojov financovania, nevýhodné podmienky a nedostatok cudzích zdrojov, štátna finančná podpora, nedostatočná informačná politika o možnostiach inovácií a finančnej podpory inovácií. Regulatívne nástroje vyplývajúce z lesného zákonodarstva a iných predpisov (napr. pracovné právo, právo ochrany prírody) boli považované za mierne obmedzujúce faktory inovačného správania lesných podnikov. Informačné a ekonomické nástroje by teda mali byť rozhodujúcimi v inovačnej politike lesného hospodárstva (LACKO, VINCA 2001). Inovačná politika v LH SR ako prierezová politika

Osobitné programy inovačnej politiky len pre lesné hospodárstvo na úrovni Slovenskej republiky a Európskej únie môžeme považovať za veľmi nereálne, podpora inovácií v lesnom hospodárstve je a bude prierezovou politikou iných okruhov hospodárskej politiky. Zabezpečenie cieľov hospodárskej politiky v SR a postupné splnenie Maastrichtských kritérií programovo upravuje Predvstupový ekonomický program Slovenskej republiky do roku 2005 a Národný rozvojový plán, ktorého priorita je vo využívaní fondov Európskej únie v regionálnej politike a ostatné odvetvové a sektorálne strategické dokumenty:

Politika zásad trhového hospodárstva. Transformácia národného a lesného hospodárstva na trhové hospodárstvo je ešte neukončený proces. Hlavne dokončenie usporiadania vlastníckych vzťahov k pôde a inému lesnému majetku, zlepšenie uplatňovania záväznosti obchodných vzťahov a vymožiteľnosti práva sú rozhodujúce determinanty podnikateľského a inovačného správania lesných podnikov.

Národohospodárska stabilizačná politika. Stabilné makroekonomické prostredie je základným predpokladom pre podnikanie a inovačné správanie podnikov v národnom hospodárstve. Na lesné hospodárstvo má najväčší vplyv fiškálna politika z dôvodu konsolidácie štátneho rozpočtu a zmeny systému riadenia verejných financií ako aj daňová politika v súvislosti so zavedením rovnej dane. Na jedenej strane vytvára fiškálna politika finančný tlak šetrenia na verejné inštitúcie výskumu a vzdelávania, ktoré by mali byť

34

dôležitým aktérom inovačných sietí v lesnom hospodárstve. Na druhej strane pôsobí podporujúco na lesné podniky zníženie daňového zaťaženia a zjednodušenie daňového zákonodarstva. Politika vytvárania kvalitného podnikateľského prostredia zahrňuje vytváranie základného rámca pre vznik podnikateľských a inovačných aktivít podnikov a zabezpečenie kvalitnej hospodárskej súťaže ako predpokladov zvyšovania konkurencieschopnosti podnikovej sféry.

Štrukturálna politika sa zaoberá ovplyvňovaním odvetvovej a podnikovej štruktúry národného hospodárstva. Z pohľadu inovačnej politiky lesného hospodárstva má rozhodujúci význam deregulačná politika v energetickom priemysle, vytváranie trhového prostredia a podpora využívania alternatívnych zdrojov energie. Ďalej je to program podpory rozvoja spracovania a využívania drevnej suroviny, podpora investičných stimulov, budovanie inštitucionálneho zázemia malého a stredného podnikania, program podpory rozvoja zahraničnej spolupráce, obchodu a investícií.

Regionálna politika a politika rozvoja vidieka. Opatrenia štrukturálnej politiky, vzhľadom na nevyhovujúcu a jednostrannú hospodársku štruktúru jednotlivých regiónov v SR, môže zosilniť a prehĺbiť rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Z týchto príčin je potrebná podpora a posilňovanie rozvoja menej rozvinutých alebo štrukturálnymi zmenami najviac postihnutých regiónov. Národný plán regionálneho rozvoja SR je základným programovým dokumentom pre regionálnu politiku do r. 2006, ktorý bol podľa požiadaviek Európskej komisie prepracovaný a nazvaný ako Národný rozvojový plán: − Z pohľadu inovačnej politiky lesného hospodárstva je najdôležitejší Sektorový operačný

plán Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý definuje použitie prostriedkov v lesnom hospodárstve zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

− Operačný program Základná infraštruktúra obsahuje tri priority: dopravná, environmentálna a dopravná infraštruktúra.

− Štrukturálne opatrenia v rámci Národného rozvojového plánu obsahuje Sektorálny operačný plán Priemysel a služby.

− Aktívna politika zamestnanosti v rámci Národného rozvojového plánu obsahuje Sektorálny operačný plán Ľudské zdroje. Politika zamestnanosti. Programovo nadväzuje politika zamestnanosti na aktuálne úlohy

a zámery v realizácii Európskej stratégie zamestnanosti vyjadrené v Národnom pláne zamestnanosti a v Spoločnom hodnotení priorít politiky zamestnanosti prijatom vládou SR a EK. Opatrenia obsiahnuté v dokumente smerujú k zabezpečeniu rozvoja ľudských zdrojov (kvalifikácie a zamestnateľnosti pracovnej sily), na oživenie ekonomického rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Vzhľadom na charakter obsiahnutých opatrení sa očakáva ich pozitívny vplyv na zamestnanosť a zamestnateľnosť. Politika zamestnanosti SR má úzky vzťah k regionálnej politike definovanej v Národnom rozvojovom pláne na využitie fondov Európskej únie a očakávajú sa synergické efekty jednotlivých opatrení v rámci sektorálnych operačných plánov.

Politika ochrany prírody a životného prostredia. K inovačnej politike lesného hospodárstva sa vytvára vzťah prostredníctvom postupného zavádzania verejnoprospešných funkcií lesov na trh a využívaním kvázi trhových nástrojov politiky životného prostredia (certifikáty, obchod s uhlíkom a mitigačné opatrenia v lesnom hospodárstve) (MINĎÁŠ, ŠKVARENINA 2003). Tieto nástroje vytvárajú nové podnikateľské možnosti v lesnom hospodárstve.

Poľnohospodárska politika. Podporu rozvoja vidieka sledujú aj opatrenia prijaté v Koncepcii agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005. Jedným zo základných strategických zámerov koncepcie je podpora investícií a spoluúčasť poľnohospodárstva na zachovaní a rozvoji vidieckeho prostredia a udržaní osídlenia vidieka prostredníctvom rôznych opatrení.

35

K inovačnej politike lesného hospodárstva vytvára vzťah programom podpory investícií v lesnom hospodárstve pre nákup novej techniky a technológie.

Vedná a technologická politika vychádza z Koncepcie štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005. Okrem iných cieľov definuje aj z pohľadu inovačnej politiky v LH dôležité zvyšovanie úrovne prepojenia (súčinnosti) štátneho sektora, sektora vysokých škôl a podnikateľského sektora organizácií a pracovísk výskumu a vývoja SR pri inovačnom rozvoji výrobných a nevýrobných odvetví ako aj urýchlenie transferu výsledkov výskumu a vývoja v rámci rozvojového a reštrukturalizačného procesu hospodárstva a spoločnosti. 6. rámcový program EU poskytuje možnosti medzinárodného prepojenia výskumu a inovačných aktivít v hospodárstve.

Lesnícka politika. Strategické dokumenty lesníckej politiky ako napr. v roku 2003 vypracované Koncepčné zámery lesníctva Slovenskej republiky do konca roka 2006 (KONÔPKA at. al. 2003), stanovujú tri základné ciele lesníckej politiky, ktorými sú trvalá udržateľnosť obhospodarovania lesov a funkčne integrované lesné hospodárstvo, posilnenie úlohy lesného hospodárstva v krajine a prírode v rámci regionálnej politiky a podpory vidieka, a v neposlednej rade zlepšenie konkurencieschopnosti a ekonomickej efektívnosti lesných podnikov. Pripravované konkrétne opatrenia finančnej podpory združovania lesných podnikov malých výmerov vytvárajú štrukturálne predpoklady pre zlepšenie inovačnej a podnikateľskej činnosti v lesnom hospodárstve. Pripravovaný zákon o poľovníctve otvorí väčšie možnosti podnikania v tejto oblasti. V štátnych lesoch je inovačný proces v súčasnosti zameraný na organizačné inovácie.

Využitie všetkých podporných prvkov jednotlivých hore uvádzaných politík kladie veľké koordinačné a informačné nároky na štátnu správu lesného hospodárstva a najmä na ústredný orgán štátnej správy. Je potrebné definovať odvetvové ciele v rámci všetkých prierezových politík, sprevádzať implementáciu opatrení a vykonávať ich evauláciu. Z prierezu jednotlivých politík je zrejmé, že inovačná politika lesného hospodárstva súvisí v najvyššej miere s regionálnou politikou a politikou rozvoja vidieka, preto by mala byť zameraná na inovačné koncepcie regionálnej politiky v odvetví lesného hospodárstva. Regionálne stratégie inovačnej politiky v lesnom hospodárstve

Pod regionálnou politikou rozumieme ovplyvňovanie hospodárskych procesov v určitých územných častiach štátu alebo väčšieho ekonomického priestoru prostredníctvom verejného sektora (MEIER, TÖDLING 1998, KOSCHATZKY 2002). Územné časti predstavujú najčastejšie väčšie oblasti alebo regióny, ktoré sú vymedzené na základe zvolených väčšinou ekonomických kritérií (miera nezamestnanosti, dôchodok na obyvateľa). Hodnotenie zdrojov lesného hospodárstva v jednotlivých regionálnych častiach SR v nadväznosti na nezamestnanosť poukazuje na vysoký potenciál LH v regionálnej politike a politike rozvoja vidieka (ŠULEK 2001). Veľmi dôležitým kritériom je schopnosť podnikov v regióne inovovať v inovačných sieťach. Kľúčovým odôvodnením regionálnej politiky je, že trhový mechanizmus nie je schopný zabezpečiť vyrovnaný regionálny rozvoj s rovnakými dôchodkovými možnosťami a približne rovnocennými životnými podmienkami vo všetkých regiónoch ekonomického priestoru. Základnými cieľmi tejto stratégie sú podpora ekonomickej výkonnosti v regiónoch a vidieckom priestore, zlepšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti, zvýšenie dôchodkov a tým aj zlepšenie životných podmienok.

Regionálna politika sa uskutočňuje na základe rôznych stratégií. Exogénne stratégie dávajú do popredia vonkajšie faktory regionálneho rozvoja ako podporu mobility výrobných faktorov (hlavne práce a kapitálu) a podporu zodpovedajúcej vybavenosti regiónu infraštruktúrou. Tieto ciele sa zabezpečujú prostredníctvom nadregionálnej úrovne ako je príslušný štát alebo Európska únia. Exogénne stratégie sa vyznačujú aj finančnou

36

a informačnou podporou zavádzania inovácií v regióne a vidieckom priestore. Endogénne stratégie sa zameriavajú na riešenie regionálnych problémov prostredníctvom využitia existujúceho potenciálu v regióne a rešpektovania jeho špecifík. Jedna z endogénnych stratégií je tzv. inovačná koncepcia regionálnej politiky, ktorá využíva spoluprácu jednotlivých aktérov v inovačných sieťach a mala by byť nosnou aj pre inovačnú politiku lesného hospodárstva. Inovačná politika v lesnom hospodárstve by mala využiť prvky obidvoch základných koncepcií. Na jednej strane by mala využívať finančnú pomoc nadradených úrovní a na druhej strane motivovať inovačný potenciál lesných podnikov vo vidieckom priestore a ich schopnosť kooperácie s inými podnikmi a inými verejnými inštitúciami (štátna správa, výskum, vzdelávanie).

Inovačná stratégia regionálnej politiky sa zameriava na inovačný potenciál v regióne, konkrétne sa koncentruje na inovátorské a technologické schopnosti podnikov v rôznych alebo vybraných odvetviach. Podniky veľmi opatrne investujú do inovačných aktivít, lebo tieto projekty sú spojené s veľkými neistotami (trhová a technologická neistota) a kvôli imitátorským stratégiám ostatných podnikov sú pionierske zisky takýchto investícií veľmi sporné. Spoločenské zisky takýchto inovácií sú väčšie ako individuálne. Z pohľadu regionálnej politiky je najdôležitejšie zlepšenie inovačnej schopnosti podnikov v zaostávajúcich regiónoch, pričom nejde o zavádzanie úplne nových inovácií, ale o rýchle zavedenie „best practice technology“, čiže o technologický transfer a radikálne výrobkové, technologické a organizačné inovácie. Pri takejto stratégii sa najskôr musia identifikovať najdôležitejšie inovačné bariéry v regióne. Takáto stratégia zodpovedá plne lesnému hospodárstvu, v ktorom je radikálna inovácia nereálna, ako to potvrdil aj prieskum inovačného správania a potenciálu v LH SR.

Kooperácia lesných podnikov s podnikmi horizontálne a vertikálne nadväzujúcich odvetví a verejnými inštitúciami v rámci tzv. inovačných sietí je kľúčovým faktorom zavádzania inovácií. Ďalej môžeme konštatovať, že väčšinou práve v zaostávajúcich existuje značný inovačný deficit napr. vo forme nízkych výskumných a vývojových výkonov a spomalenom zavádzaní inovácií. Najdôležitejšou cieľovou skupinou tejto stratégie sú malé a stredné lesné podniky a ich kooperácia, pretože tieto závisia od prostredia ich lokalizácie a sú vystavené väčším informačným a inovačným bariéram (ZAUŠKOVÁ 2004).

Hlavným cieľom pri ovplyvňovaní inovačných aktivít v lesných podnikoch s malou výmerou by malo byť aj ovplyvňovanie podnikovej štruktúry v lesnom hospodárstve (ŠÁLKA 1997). Zvládnutie štrukturálnych nevýhod malolesa je základným predpokladom pre zvyšovanie ekonomickej efektívnosti, konkurenčnej a inovačnej schopnosti lesných podnikov a tým aj zlepšenie dôchodkov z lesných majetkov a zamestnanosti vo vidieckom priestore. Spoločná činnosť vlastníkov lesov malých výmer môže byť orientovaná na splnenie týchto čiastkových cieľov: − zabezpečenie ekonomického a hospodársko-úpravnického plánovania, − zvýšenie efektívnosti predaja dreva jednotlivých členov pomocou združenia, − spoločné obstarávanie materiálu, práce dodávateľských firiem, poradenskej činnosti, − spoločné investičné akcie (stavba lesných ciest, spoločné obstarávanie mechanizačných

prostriedkov), − zvyšovanie zamestnanosti hlavne z radov majiteľov.

Stanovenie cieľov konkrétneho združenia by malo byť závislé od dohody vlastníkov. Združenie môže byť zamerané na všetky ciele alebo len na niektoré. V zahraničí je veľmi časté, že združenia sú orientované len na spoločný predaj dreva, alebo len na výstavbu a údržbu ciest. Od voľby spoločných činností závisí aj stupeň právnej a ekonomickej integrácie a kooperácie ako aj úroveň možností zapájania do inovačných sietí. Vlastníci môžu hospodáriť samostatne a združia sa len za účelom vykonávania jednej činnosti, alebo sa

37

združia a vykonávajú všetky činnosti spoločne, pričom vlastníci majú v združení ideálne podiely.

Často je to však tak, že inovačný potenciál malých a stredných podnikov je príliš malý na to, aby sa dosiahli efekty pre regionálnu politiku. Preto je dôležitá aj selektívna podpora prílevu podnikov z iných regiónov. Kritériami selektívnej podpory by mali byť organizačné a funkcionálne aspekty (stupeň podnikateľskej autonómie a rozmanitosť podnikateľských funkcií) ako aj potenciál medziodvetvových vzťahov v regióne. Z pohľadu lesného hospodárstva a regionálnej politiky sú v súčasnosti dôležití domáci a zahraniční investori v drevospracujúcom priemysle.

Pre zvýšenie účinnosti inovačnej politiky v lesnom hospodárstve a následné zvyšovanie zamestnanosti vo vidieckom priestore je rozhodujúce zapojenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky š.p. do inovačného systému v lesnom hospodárstve. Dôvodmi sú: vysoké zastúpenie štátnych lesov vo vidieckom priestore, vysoký inovačný a informačný potenciál, vysoký potenciál vytvárania inovačných sietí. Nástroje inovačnej politiky v lesnom hospodárstve SR

Nástrojový mix inovačnej politiky v lesnom hospodárstve, ktorá sa opiera o regionálnu stratégiu obsahuje (MEIER, TÖDLING 1998; ŠÁLKA, TRENČIANSKY 2004): − regulatívne nástroje, − ekonomické nástroje, − informačné nástroje, − opatrenia v infraštruktúre.

Regulatívne opatrenia sú najtvrdšie zásahy, ktorými sa zakazuje, resp. dovoľuje určité konanie. Takto môžeme napr. zakázať lokalizáciu podnikov a obyvateľstva v ekologicky citlivých regiónoch, zabrzdiť investície v nadmerne zaťažených oblastiach a pod. Tieto opatrenia majú prevažne brzdiacu úlohu za účelom zastavenia neželateľného vývoja. Na druhej strane v hospodársky slabých regiónoch nie sú schopné stimulovať, oživiť a zvyšovať úroveň ich rozvoja. Vysoký stupeň regulatívnych opatrení môže sťažiť lokalizáciu podnikov a z tohoto dôvodu dochádza k situáciám (podniky ťažkého a chemickom priemyslu), kedy nízky stupeň regulácie je atraktívnejší ako napr. finančná motivácia a infraštrukturálne opatrenia. Tento „ekologický dumping“, ktorý dovoľuje podnikom produkovať negatívne externality a zaťažovať tak životné prostredie sa stáva pre takýto región z dlhodobého hľadiska nebezpečný. Vysoká miera ovplyvňovania lesného hospodárstva pomocou regulatívnych nástrojov, však môže vytvárať na lesné podniky tlak k inováciám. Z pohľadu lesného hospodárstva je dôležité vytvorenie regulatívneho rámca pre združovanie v lesnom hospodárstve (ŠÁLKA, LACKO 1997).

Ekonomické nástroje sa uplatňujú ako finančná motivácia vo forme dotácií, daňových zvýhodnení, zlacnených úverov, prémií a pod. Finančné motivácie ovplyvňujú lokalizačné rozhodnutia mimoregionálnych podnikov za účelom podpory mobility podnikov do daného regiónu. Vyskytujú sa vo formách priamych dotácií k investíciám, daňových úľav, poskytovanie výhodných úverov a pozemkov. Okrem finančnej motivácie určenej na mobilitu mimoregionálnym podnikom významná je finančná motivácia už regionálne existujúcich podnikov za účelom expanzie výroby, rozšírenia investícií a vytvorenia nových pracovných miest. V posledných rokoch sa kritizuje použitie finančnej motivácie pri lokalizácii a expanzii podnikov. Príčinou je veľká medziregionálna konkurencia a obmedzené množstvo lokalizujúcich sa podnikov, ako aj efekty „finančnej spoluúčasti“, ktoré sa vyskytujú, ak lokalizácia, resp. expanzia podniku by sa uskutočnila aj bez finančnej motivácie. Finančná motivácia môže viesť aj k nepriaznivým štruktúrnym efektom, kedy sa podporujú niektoré

38

nestabilné podniky na úkor konkurenčne schopných a vyzretých podnikov. Rastúci význam má finančná motivácia zameraná na inovácie a kooperácie podnikov, kde sa podporujú kooperačné a inovačné projekty pri zavádzaní nových technológií, inovácií a medzipodnikovej spolupráci. Základným nástrojom ovplyvňovania podnikovej štruktúry v LH je finančná podpora podľa stupňa integrácie majiteľov lesa. Môže sa týkať prvých investícií do strojov, mechanizmov, budov alebo spoločnej výstavby a údržby ciest a podporu odbytu výrobkov z lesa. Finančné príspevky sa môžu poskytovať na správne náklady alebo na personálne náklady počas prvých rokov fungovania združenia. Ďalším podporným opatrením by mohli byť daňové úľavy. Ekonomické finančné nástroje môžu byť orientované aj na obyvateľstvo vo forme dotácií na vzdelávanie, rekvalifikáciu a mobilitu pri hľadaní voľných pracovných miest. Adresátmi finančnej motivácie môžu byť taktiež inštitúcie a obce pri rozvojových projektoch, v ktorých je zainteresovaných väčšie množstvo aktérov v inovačnej sieti.

Informačné nástroje a poradenstvo má v porovnaní s ostatnými nástrojmi regionálnej politiky najmenší intervenčný vplyv. Adresátom štátnych opatrení sa prenecháva voľnosť vo svojom konaní a rozhodovaní. Na druhej strane sa regionálna politika pomocou informácií, objasňovania a poradenstva pokúša ovplyvniť postoje a konanie jednotlivých adresátov. Informačné nástroje nenarúšajú pôsobenie trhového mechanizmu, snažia sa ho zlepšovať, čo z neoklasického hľadiska môžeme považovať za efektívne. Podniky môžu na základe informácií o výhodách jednotlivých regiónoch, množstve výrobných faktorov a ich cenách, kvalite lokalít a pod. lokalizovať svoje aktivity. V prípade technologického poradenstva sa podniky zoznamujú s novými technológiami a možnosťami inovácií. Novovznikajúcim podnikom môžu poslúžiť informácie podnikateľského poradenstva a pre firmy, ktoré chcú nadviazať nové kontakty informácie kooperačného poradenstva. Informácie adresované obyvateľstvu by mali pomôcť pri odbornej, pracovnej a regionálnej mobilite. Ide o poradenstvo v oblasti vzdelávania, rekvalifikácie, možnosti nových pracovných miest, bývania a pod. Cieľovými adresátmi informačných nástrojov môžu byť aj obce, alebo iné regionálne inštitúcie, ktoré môžu tieto informácie adresovať podnikom a obyvateľstvu, alebo môžu im pomôcť pri rozhodovaniach v oblasti regionálnej politiky.

Opatrenia v infraštruktúre ovplyvňujú atraktívnosť lokality pri lokalizácii podnikov a zároveň vplývajú na manévrovací priestor podnikov a domácností. Manévrovací priestor umožňuje podnikom a domácnostiam mobilitu pri dochádzke za prácou, nákupmi, zásobovaní, odvoze odpadu a má z hľadiska podniku dôležitý význam pri mobilite faktorov a tovarov na zásobovacom a odbytovom trhu. Tento nástroj vzhľadom na to že ovplyvňuje nákladovosť lokalít, ktoré sa potom stávajú atraktívnejšími, má podobné pôsobenie ako ekonomické finančné nástroje. Rozdiel medzi týmito nástrojmi je v tom, že infraštrukturálne opatrenia pôsobia komplexne bez orientácie na určité cieľové skupiny a vyznačujú sa väčším množstvom výskytom externých efektov. Ak vykonávame infraštrukturálne opatrenia zamerané na lokalizáciu podniku (stavba diaľnice, energetické siete), majú z toho úžitok aj domácnosti. Negatívnou externalitou môže byť napr. pri vybudovaní diaľnice „vysávací efekt“, kedy si nájde obyvateľstvo prostredníctvom lepšej dopravnej siete uplatnenie v iných regiónoch. Infraštrukturálne opatrenia pôsobia taktiež efektívnejšie a spoľahlivejšie v dlhodobom horizonte a prinášajú trvalejší úžitok a atraktivitu regiónu. V posledných rokoch dominujú z infraštruktúrnych nástrojov opatrenie zamerané na inováciu, tvorbu inovačných sietí akými sú vzdelávanie, výskum a transfer technológie. Klasická podpora mobility a lokalizácie podnikov pri výstavbe zásobovacej a odvoznej siete (energia, voda, odpad), dopravy a telekomunikačnej infraštruktúry (telefón, počítačové siete) mala prevahu v predchádzajúcich obdobiach. Na obyvateľstvo sú zamerané infraštrukturálne opatrenia vo forme výstavby škôl, vzdelávacích zariadení, bytov, sociálneho a kultúrneho

39

zabezpečenia. Infraštrukturálna pomoc obciam komplexne zahŕňa opatrenia zamerané na podniky a domácnosti. Záver Inovačná politika v lesnom hospodárstve:

− je prierezovou politikou, ktorej hlavné prvky určuje regionálna politika a politika rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Európskej únie,

− využíva exogénne, ale hlavne endogénne stratégie regionálnej politiky, − musí rešpektovať národohospodárske programy hospodárskej politiky a jej opatrenia

musia byť v súlade so stratégiou hospodárskej politiky v Slovenskej republike a Európskej únie a musí byť snaha o využitie jej nástrojov a opatrení,

− vytvára na štátnu správu lesného hospodárstva to vysoké informačné a koordinačné nároky pri jej formulácii, implementácii, monitoringu a evaulácii,

− by sa mala orientovať na rýchle zavádzanie už existujúcich inovácií, − by sa mala orientovať hlavne na malé a stredné lesné podniky (súkromné,

spoločenstevné, mestské a obecné lesy). − by mala podporovať združovanie lesov malých výmier a spolupráca s vedeckými,

vzdelávacími inštitúciami ako aj štátnymi lesmi pri zavádzaní a preberaní inovácií, − by mala podporovať spoluprácu s inými technologicky a regionálne nadväzujúcimi

podnikmi v rámci inovačných sietí, − využíva cielené regulatívne, ekonomické a informačné nástroje s dôrazom

zabezpečenie čo najvyššej účinnosti ekonomických a informačných opatrení. Literatúra 4. KONÔPKA, J. et. al. (2003): Koncepčné zámery lesníctva Slovenskej republiky do konca

roku 2006, LVÚ Zvolen, 77 s. 5. KOSCHATZKY, K. (2002): Innovationsorientierte Regionalentwicklungsstrategien:

Konzepte zur regionalen Technik- und Innovationsförderung, Arbeitspapiere Unternehmen und Region R2/2002, Frauenhofer Systemtechnik und Innovationsforschung, 28 s.

6. LACKO, M. – VINCA, R. (2002): Innovation and entrepreneurship in Slovak forestry, National Report, LVU Zvolen, 47 s.

7. LACKO, M., ŠÁLKA, J. (2003): Podnikateľské a inovačné správanie lesných podnikov v SR, in: Financovanie 2003, TU Zvolen, s. 67-75

8. MEIER, G., TÖDLING, F. (1998): Regionálna a urbanistická ekonomika, Časť 2: Regionálny rozvoj a regionálna politika, Elita Bratislava, 314 s.

9. MFSR (2002): Predvstupový ekonomický program Slovenskej republiky do roku 2005, 60 s.

10. MINĎÁŠ, J., ŠKVARENINA, J. (eds.) (2003): Lesy Slovenska a globálne klimatické zmeny, EFRA, LVU Zvolen, 129 s.

11. MPSR (2000): Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005, 31 s. 12. MPSR (2004): Návrh Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

o podrobnostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, 19 s.

13. MŠSR (2000): Koncepcia štátnej vednej a technickej politiky do r.2005, 25 s. 14. MVaRR (2003): Národný rozvojový plán, 221 s.

40

15. ŠÁLKA, J. (1997): Úlohy štátnej lesníckej politiky pri podpore združovania malých vlastníkov lesa, In: Les -drevo - životné prostredie, Technická univerzita, Zvolen, s. 161-166.

16. ŠÁLKA, J., LACKO, M. (1997): Združovanie drobných vlastníkov lesa v Spolkovej Republike Nemecko, in: Lesnícky časopis, 43 (5-6), s. 379-383

17. ŠÁLKA, J., LACKO, M., VINCA R. (2003): Inovácie v lesnom hospodárstve a regionálna politika, in: Marketing a obchod 2003, TU Zvolen, s. 326-330

18. ŠÁLKA, J., TRENČIANSKY, M. (2004): Lesnícka politika II: Teória hospodárskej politiky, učebné texty, TU Zvolen, v tlači, 95 s.

19. ŠULEK, R. (2002): Funkcie a úloha lesov v rozvoji vidieka. In: Financovanie 2002 Lesy – Drevo, zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou. TU Zvolen, , s. 65– 71

20. ŠUPÍN, M. at. al. (2003): Možnosti a riziká vytvorenia lesnícko-drevárskeho komplexu v podmienkach Slovenska, Záverečná správa výskumu, TU Zvolen, 84 s.

21. ŠUPÍN, M., PALUŠ, H. (1999). Approaches to the forest products demand analysis. In: Marketing w prezemysle meblarskom, Warszawa, s. 54-56.

22. ZAUŠKOVÁ, A. (2004): Manažment inovačných aktivít na podporu podnikateľských služieb pre malé a stredné podniky. TU Zvolen, 129 s.

41

Finančná podpora inovácií v LH SR

Rastislav Šulek Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, Lesnícka fakulta TU vo Zvolene, T. G.

Masaryka 24, 960 53 Zvolen, sulek@vsld.tuzvo.sk

Abstract The paper deals with the financial support of innovations and new business activities in forestry sector in the Slovak Republic. Financial support from public sources can be seen as an economic tool of regional policy. Nowadays, in the Slovak Republic, financial support from public sources consists of two main parts – one of them is national support from the state budget and the other is so-called after-integration financial support from the EU structural funds. The paper presents possibilities and conditions of providing financial support – it describes supported activities, applicable recipients of support, type and amount of financial support. Key words: innovations, forestry, financial support, state budget, structural funds Úvod

Inovácie sa v ekonomickej teórii považujú za hlavný hnací motor hospodárskeho rozvoja a významný faktor ekonomického rastu. Inovácie majú svoje miesto a význam aj v sektore lesného hospodárstva (LACKO – ŠÁLKA, 2003). Inovačná koncepcia je jednou zo základných stratégií regionálnej politiky. Jej implementácia v praxi sa ovplyvňuje prostredníctvom informačných, regulatívnych a ekonomických nástrojov regionálnej politiky. Jedným z najdôležitejších ekonomických nástrojov je práve finančná podpora z verejných zdrojov, ktorej cieľom je zabezpečiť prílev nových investícií, vytvoriť nové pracovné miesta, podporiť zavádzanie inovácií v oblasti produktov, služieb a technológií a podporiť ich uplatnenie na trhu (ŠÁLKA A KOL., 2003, PALUŠ, 2001).

Finančná podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov v poslednej dobe prešla podstatnými zmenami, ktoré sú dôsledkom vstupu SR do EÚ. Tieto zmeny si vyžiadali prijatie nových právnych úprav aj v oblasti finančnej podpory podnikania v lesníctve. Podľa súčasného právneho stavu, finančná podpora lesného hospodárstva pozostáva z dvoch častí: - z podpory poskytovanej prostredníctvom štátnej pomoci v rámci tzv. národnej podpory zo

štátneho rozpočtu SR a - z podpory poskytovanej prostredníctvom štrukturálnych fondov v rámci tzv. povstupovej

pomoci z rozpočtu EÚ. Cieľom tohto príspevku je popísať možnosti a podmienky čerpania finančných

prostriedkov, ktoré budú slúžiť na podporu podnikania a inovácií v lesnom hospodárstve SR v najbližšom období. Štátna pomoc – národná podpora

Problematiku štátnej pomoci v lesnom hospodárstve legislatívne upravuje Zákon NR SR č. 473/2003 Z.z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon upravuje národnú podporu podnikania v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostredníctvom národnej podpory štát podporuje podnikanie poskytovaním finančných prostriedkov na programy schválené vládou. Schéma národnej podpory musí byť po vstupe do EÚ notifikovaná príslušným orgánom Európskej únie.

42

Národnú podporu v oblasti lesného hospodárstva upravuje § 18 zákona, podľa ktorého účelom programov v lesnom hospodárstve je podporiť lesnícku prvovýrobu a tým zabezpečiť obnovu, ochranu a výchovu lesných porastov v lesných prírodných podmienkach. Podporu možno poskytnúť na: a) trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a dlhodobo udržateľný rozvoj lesného fondu, b) odborné obhospodarovanie lesov, c) obnovu lesného potenciálu poškodeného prírodnými činiteľmi a na zavedenie ochranných,

ozdravných a preventívnych opatrení, d) investície na rozvoj produkcie a spracovanie surového dreva pred priemyselným

spracovaním a realizáciu lesnej produkcie, e) združovanie vlastníkov lesov do výmery 50 ha do združení s právnou subjektivitou f) poradenstvo a vzdelávanie, vznik a činnosť regionálnych združení podnikateľov. Okrem týchto podpôr možno podľa § 19 zákona poskytnúť aj podporu v pôdohospodárstve na krátkodobé pôžičky, platenie poistného a záruky na úvery.

Na základe splnomocňujúceho paragrafu, Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP SR) po dohode s Ministerstvom financií SR vypracovalo návrh Výnosu MP SR o podrobnostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, ktorý ustanovuje podrobnosti o poskytovaní podpory v rámci rozpočtového programu Podpora agrárneho rozvoja vidieka. Prehľad o možnostiach poskytovania podpory na zveľaďovanie lesov a lesného hospodárstva podľa § 13 návrhu výnosu je uvedený v tab. 1. Predmet podporovaný na základe tohto návrhu výnosu nesmie byť zároveň podporovaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Na poskytnutie podpory nie je právny nárok. Návrh výnosu vytvára priestor pre získanie podpory na činnosti v oblasti lesnej prvovýroby, ktoré nie sú predmetom podpory v rámci Sektorového operačného plánu alebo Plánu rozvoja vidieka a súčasne priestor pre príjemcov podpory, ktorí nie sú príjemcami podpory v rámci týchto programov.

Návrh podpory lesného hospodárstva SR – národná podpora Tabuľka 1

Titul podpory podľa § 18 zákona č. 473/2003

Podporované aktivity Žiadateľ o podporu Výška podpory

Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a dlhodobo udržateľný rozvoj lesného fondu

- mimoriadne opatrenia na ochranu lesných porastov proti biotickým škodcom

- budovanie a obhospodarovanie génových zdrojov

- protipovodňové, protilavínové a protierózne opatrenia na lesných pozemkoch

- súkromní vlastníci alebo užívatelia lesov

- štátne organizácie LH

do 50% z celkových priamych nákladov

Odborné obhospodarovanie lesov

- vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov

- súkromní vlastníci alebo užívatelia lesov

do 250 – 350 Sk na 1 ha vyhotovenia LHP na výmere lesných pozemkov nad 50 ha

43

Obnova lesného potenciálu poškodeného prírodnými činiteľmi a zavedenie ochranných, ozdravných a preventívnych opatrení

- chemická a biologická meliorácia pôd

- príprava plôch pred zalesnením

- zalesňovanie po kalamitách

- súkromní vlastníci alebo užívatelia lesov

- štátne organizácie LH

do 50% z celkových priamych nákladov

Združovanie vlastníkov lesov do výmery 50 ha do združení s právnou subjektivitou

- založenie združení pre hospodárenie v združených lesoch vlastníkov s malou výmerou

- súkromní vlastníci alebo užívatelia lesov

do 100 – 200 Sk na 1 ha výmery celkového združeného lesného majetku

Poradenstvo a vzdelávanie

- vypracovanie posudkov a expertíz na činnosti verejnoprospešného charakteru

- súkromní vlastníci alebo užívatelia lesov

do 50% z celkových priamych nákladov

Štrukturálne fondy – povstupová pomoc

Štrukturálna politika EÚ podporuje dosiahnutie všeobecných cieľov stanovených v základných zmluvách o EÚ. V súčasnosti sú definované tri prioritné ciele:

a) CIEĽ 1 – podpora rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov so zaostávajúcim rozvojom (tzv. zaostalé regióny),

b) CIEĽ 2 – podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam,

c) CIEĽ 3 - podpora prispôsobovania a modernizácia politík a systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti.

Tieto ciele sú hlavnými cieľmi zohľadňujúcimi smer toku finančnej pomoci EÚ, ktorá sa realizuje prostredníctvom štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Medzi štrukturálne fondy patria: 1. Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), 2. Európsky sociálny fond (ESF), 3. Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond (EAGGF) a 4. Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu (FIFG).

Strategickým dokumentom pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov je Národný rozvojový plán (NRP), ktorý určuje ciele a priority čerpania pomoci zo štrukturálnych fondov. Na NRP nadväzujú operačné programy, ktoré rozpracovávajú jednotlivé priority NRP do sústavy opatrení. Podrobné informácie o obsahu navrhnutých opatrení poskytujú programové doplnky.

V rámci NRP SR je oblasť lesného hospodárstva zahrnutá v priorite „multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“, ktorej cieľom je zvyšovať efektivitu poľnohospodárskej produkcie a kvalitu života vidieckej populácie. Táto priorita je rozpracovaná v Sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SOP PaRV), ktorý geograficky pokrýva oblasti spadajúce do Cieľa 1 (celé územie SR s výnimkou Bratislavského kraja) a jeho opatrenia sú financované prostredníctvom usmerňovacej sekcie EAGGF. Druhým programovacím dokumentom, ktorý sa vzťahuje na lesné hospodárstvo, je Plán rozvoja

44

vidieka, ktorý geograficky pokrýva oblasti spadajúce do Cieľa 1 aj Cieľa 2 (Bratislavský kraj) a jeho opatrenia sú financované prostredníctvom garančnej sekcie EAGGF. Obidva programovacie dokumenty majú vymedzený obsah vo vzťahu k ostatným operačným programom NRP, s ktorými sú komplementárne, čím je zabezpečené, že podpora z rôznych fondov sa nebude prekrývať.

Podľa SOP PaRV môžu lesnícke subjekty na celom území SR s výnimkou Bratislavského kraja získať finančnú podporu v rámci dvoch opatrení, ktoré sú zahrnuté v Priorite 2 Podpora trvalo udržateľného rozvoja vidieka: 1. Opatrenie 2.1 Udržateľné hospodárenie v lesoch a rozvoj lesníctva:

- Podopatrenie 2.1.1 Investície na zlepšenie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ťažby, primárneho spracovania dreva a predaja surového dreva a iných produktov lesa (ziskové investície) – tab. 2,

- Podopatrenie 2.1.2 Verejno-prospešné investície (neziskové investície) – tab. 3, 2. Opatrenie 2.3 Podpora prispôsobovania a rozvoja vidieckych oblastí:

- Podopatrenie 2.3.2 Diverzifikácia poľnohospodárskych činností – tab. 4. Finančný plán týchto opatrení na roky 2004 – 2006 je uvedený v tab. 5.

Podľa Plánu rozvoja vidieka môžu lesnícke subjekty v Bratislavskom kraji získať finančnú podporu v rámci rovnakých opatrení ako podľa SOP PaRV. Finančný plán týchto opatrení v Bratislavskom kraji na roky 2004 – 2006 je uvedený v tab. 6. Investície na zlepšenie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ťažby, primárneho spracovania dreva a predaja surového dreva a iných produktov lesa (ziskové investície) Tabuľka 2 Činnosti - obstaranie ekologicky vhodnej mechanizácie, strojov, zariadení, technológií

na pestovanie lesného reprodukčného materiálu, na pestovanie a ochranu lesa, ťažbu, približovanie, dopravu, nakladanie a prvotné spracovanie dreva a ostatnej lesnej produkcie, na výstavbu a rekonštrukciu lesných ciest a výpočtovej a automatickej techniky

- výstavba, modernizácia a rekonštrukcia zariadení v lesných škôlkach a na manipulačno-expedičných skladoch

Žiadatelia - súkromní vlastníci a/alebo užívatelia lesov a/alebo ich združenia - obce a/alebo ich združenia - vlastníci a/alebo užívatelia cirkevných lesov - súkromné podnikateľské subjekty (právnické a fyzické osoby) lesníckych

služieb - právnické osoby, ktoré spravujú lesy vo vlastníctve štátu za podmienky, že

kapitál v držbe štátu nepresahuje viac ako 50% Finančná podpora

- nenávratný finančný príspevok, podielové financovanie - maximálne 50% z celkových oprávnených nákladov (35% EAGGF, 15% SR) - výška oprávnených nákladov na jeden projekt: min. 1 000 €, max. 800 000 €

45

Verejno-prospešné investície (neziskové investície) Tauľka 3 Činnosti - zalesňovanie a ochrana lesov poškodených hmyzom a imisiami

- ostatné pestovateľské aktivity v lesoch poškodených synergickým pôsobením škodlivých činiteľov

- iné aktivity na zlepšenie ekologickej stability lesov (revitalizačné a melioračné aktivity)

- ozdravné aktivity v lesoch poškodených prírodnými katastrofami - výstavba a rekonštrukcia lesných ciest

Žiadatelia - súkromní vlastníci a užívatelia lesov a/alebo ich združenia - obce a/alebo ich združenia - vlastníci a/alebo užívatelia cirkevných lesov - štátne organizácie lesného hospodárstva

Finančná podpora

- nenávratný finančný príspevok, podielové financovanie - maximálne 95% z celkových oprávnených nákladov (75% EAGGF, 20% SR) - výška oprávnených nákladov na jeden projekt: min. 1 000 €; max. 625 000 €

Diverzifikácia poľnohospodárskych činností

Tabuľka 4 Činnosti - výstavba, rekonštrukcia a modernizácia rekreačných a ubytovacích zariadení

- rekonštrukcia existujúcich poľnohospodárskych a lesníckych objektov na agroturistické objekty

- výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných a predajných objektov a nákup strojov, technológií a zariadení pre doplnkovú výrobu, výrobu a spracovanie tradičných materiálov a výrobkov (výrobky nepoľnohospodárskej povahy)

- výstavba, rekonštrukcia a modernizácia agroturistických zariadení vrátane hygienických, ekologických a rehabilitačných objektov slúžiacich na rozvoj turistických činností

- výstavba, rekonštrukcia a modernizácia areálov vytvárajúcich podmienky na rozvoj rekreačných a relaxačných činností

Žiadatelia - právnické a fyzické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva a/alebo lesníctva

Finančná podpora

- nenávratný finančný príspevok, podielové financovanie - maximálne 50% z celkových oprávnených nákladov (35% EAGGF, 15% SR) - výška oprávnených nákladov na jeden projekt: min. 12 500 €, max. 1 000 000

€ Finančný plán opatrení Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vo vzťahu k lesnému hospodárstvu (bežné ceny v €) Tabuľka 5

Rok Celkové náklady Verejné zdroje Súkromné zdroje EAGGF Štátny rozpočet SR

Podopatrenie 2.1.1 % 100 35 15 50

2004 2 122 346 742 821 318 352 1 061 173 2005 2 896 848 1 013 897 434 527 1 448 424 2006 3 693 077 1 292 577 553 961 1 846 539 Spolu 8 712 271 3 049 295 1 306 840 4 356 136

46

Podopatrenie 2.1.2 % 100 75 20 5

2004 2 122 344 1 591 758 424 469 106 117 2005 2 853 933 2 140 449 570 787 142 697 2006 3 603 548 2 702 661 720 710 180 177 Spolu 8 579 825 6 434 868 1 715 966 428 991

Podopatrenie 2.3.2 % 100 35 15 50

2004 9 774 912 3 421 219 1 466 237 4 887 456 2005 13 962 808 4 886 983 2 094 421 6 981 404 2006 18 086 003 6 330 101 2 712 900 9 043 002 Spolu 41 823 723 14 638 303 6 273 558 20 911 862

Finančný plán opatrení Plánu rozvoja vidieka vo vzťahu k lesnému hospodárstvu v Bratislavskom kraji (bežné ceny v mil. €) Tabuľka 6

Rok Celkové náklady Verejné zdroje Súkromné zdroje EAGGF Štátny rozpočet SR

Ziskové investície % 100 15 25 60

2004 0,250 0,038 0,062 0,150 2005 0,280 0,043 0,070 0,167 2006 0,312 0,047 0,078 0,187 Spolu 0,842 0,128 0,210 0,507

Verejno-prospešné investície % 100 50 45 5

2004 0,084 0,042 0,038 0,004 2005 0,095 0,048 0,043 0,005 2006 0,104 0,051 0,046 0,006 Spolu 0,283 0,141 0,127 0,015

Literatúra: 1. LACKO, M. – ŠÁLKA, J., 2003: Podnikanie a inovačné správanie lesných podnikov v SR.

In: Financovanie 2003 Lesy – Drevo, TU Zvolen, s. 67-76. 2. PALUŠ, H., 2001: Competitiveness of Slovak Forest Products on Foreign Markets. In:

INTERCATHEDRA No 17, Annual Bulletin of Plant – Economic Department of the European Wood Technology University Studies, Poznan, p.101-105.

3. ŠÁLKA, J. – LACKO, M. – Vinca, R., 2003: Inovácie v lesnom hospodárstve a regionálna politika. In: Marketing a obchod 2003, TU Zvolen, s. 326-331.

4. www.mpsr.sk 5. www.zbierka.sk

47

Inovačné siete na príklade odvetví LH a DSP v SR

Hubert Paluš1 – Jaroslav Šálka2 1Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva, Drevárska fakulta, TU vo Zvolene,T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, hpalus@vsld.tuzvo.sk - 2Katedra ekonomiky a riadenia lesného

hospodárstva, Lesnícka fakulta, TU vo Zvolene,T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen salka@vsld.tuzvo.sk

Abstract Forestry and wood processing industry is of great importance for rural development in less developed regions of Slovakia. The state can use economic policy in order to motivate rural and regional development with the use of their internal potential, i.e. to support the innovation processes in companies and the cooperation between companies and other players of innovation networks. Innovation strategy of regional policy represents the basic program framework for the state influencing of development regional and rural space. Positive synergic effects in innovation process can be achieved by the regional cooperation of companies, research and other public institutions within the innovation networks. Based on the Porter diamond of innovation network between the forestry and wood processing companies in SR, the basic conditions and characteristics of mutual cooperation are described. The results of the analyses are used to formulate the basic principles and conditions of development policy of rural and undeveloped regions through the support of creation of innovation networks in the forestry and wood processing complex. Keywords: innovation network, regional policy, forestry, wood processing industry Úvod

V rozvoji vidieka a zaostalých regiónov v Slovenskej republike má veľký význam lesné hospodárstvo (LH) a drevospracujúci priemysel (DSP). Štát sa môže snažiť pomocou hospodárskej politiky stimulovať rozvoj vidieka a regiónov s využitím ich vnútorného potenciálu, t.j. podporou inovačných procesov v podnikoch a kooperácie podnikov a iných účastníkov v inovačných sieťach. Inovačná stratégia regionálnej politiky predstavuje základný programový rámec pre štátne ovplyvňovanie rozvoja regiónov a vidieckeho priestoru. Pozitívne synergické efekty v inovačnom procese sa môžu docieliť regionálnou spoluprácou podnikov, výskumných a iných verejných, hlavne výskumných inštitúcií v inovačných sieťach. Na modeli PORTEROVHO diamantu inovačnej siete medzi podnikmi LH a DSP popíšeme základné predpoklady a charakteristiky spolupráce lesných podnikov a podnikov drevospracujúceho priemyslu v Slovenskej republike. Analýza vyústi do formulovania základných princípov predpokladov politiky rozvoja vidieckeho priestoru a zaostalých regiónov prostredníctvom podpory vytvárania inovačných sietí v lesnícko-drevárskom komplexe. Inovačné siete

V posledných 20-ich rokoch sa v inovačnej ekonómii a politike presadil poznatok, že inovácia nie je jednosmerný lineárny proces od myšlienky až po zavedenie produktu alebo služby na trhu (NELSON, WINTER 1977), ale komplexný proces, ktorý pozostáva z informácií, vytvárania nových poznatkov, kolektívneho učenia, kooperácie rôznych subjektov a je poznačený veľmi vysokou mierou rizika a neistoty (DOSI 1998). Možnosť ako predísť riziku a neistote je uskutočňovať výmenu informácií a vedomostí. Informácie a vedomosti môžu

48

firmy získať na trhu prostredníctvom predajno-obchodných zmlúv alebo ich získavať zo spolupráce s inými subjektami na trhu. Inovačná kooperácia sa definuje ako spôsob zavádzania inovácií v podniku v spolupráci aspoň s jedným externým partnerom, alebo iniciatíva partnerov k pracovnej spolupráci s vedomým rozdelením úloh a výkonov. Nový pohľad na túto teóriu vzniesol MICHAEL PORTER v roku 1990, kedy publikoval svoju knihu „The Competitive Agvantage of Nations“ (PORTER, 1998). Trhové obstarávanie je typické pre vertikálne trhové vzťahy medzi producentmi a odberateľmi v reťazci tvorby pridanej hodnoty. Neformálne organizované kooperácie umožňujú pri rôznom stupni inštitucionalizácie rôznu výmenu informácií. Rozlišujeme nasledovné formy inovačnej kooperácie: 1. Kooperácia s dodávateľmi a odberateľmi v rámci jedného reťazca tvorby pridanej hodnoty. 2. Kooperácia so štátnymi a verejnými inštitúciami. 3. Kooperácia s vedeckými a vzdelávacími inštitúciami. 4. Transferové systémy verejných výskumných zariadení. 5. Technologické centrá a inkubátory. 6. Prevádzkovatelia masových akcií ako výstavy, konferencie a semináre. 7. Vytváranie komplexných inovačných sietí.

Sieť môžeme definovať všeobecne ako systém, ktorý pozostáva z aktérov, zdrojov a aktivít. Z pohľadu inštitucionálnej ekonómie je sieť hybridná konsenzuálna forma transakcie, ktorú môžeme zaradiť medzi trh a hierarchiu (WILLIAMSON 1985) alebo je to inštitucionálne usporiadanie s cieľom získať a rozdeliť zdroje (POWELL 1990). Inovačná sieť je zvláštna forma siete, ktorá pomáha partnerom v sieti realizovať inovácie pomocou spoločného učenia, výmeny informácií, poznatkov a zdrojov (FRITSCH AT. AL. 1998). Rozlišujú sa vertikálne siete s odberateľmi a dodávateľmi súvisiace s tvorbou pridanej hodnoty a horizontálne siete s inými subjektami na trhu alebo s výskumnými alebo inými verejnými inštitúciami. Rozlišujeme nasledovné typy inovačných sietí: • štrukturálne siete – vzťahujú sa na podniky jedného pomerne starého odvetvia, • aplikačné siete – vytvárajú ich podniky, ktoré hľadajú riešenie pre svoj technický,

technologický alebo organizačný problém, • technologické siete – vytvárajú ich podniky, ktoré v spolupráci vyvíjajú riešenie pre svoj

technický, technologický alebo organizačný problém.

Výhoda inovačných sietí spočíva v sprístupnení dodatočných zdrojov, ktoré by jednotlivý účastník siete nedokázal sám získať. Prostredníctvom inovačných sietí sa môžu realizovať pekuniárne pozitívne externé efekty (DEBRESSON, AMESSE 1991), ktoré sú v takom prípade výrazné, ak sú partneri v sieti spojení hlavne horizontálnymi, nehierarchickými a obojstranne vyrovnanými vzťahmi. Veľmi dôležité v sieti sú teda schopnosť kooperácie a ochota ku kooperácii. V ideálnom prípade sú inovačné siete charakteristické nasledovnými znakmi (DEBRESSON, AMESSE 1991, FRITSCH 1992, SEMLINGER 1998): • dôvera partnerov v sieti, • vzťahy s dlhodobou perspektívou, • veľmi malý význam hierarchických vzťahov, • otvorenosť, flexibilita, dynamika, • vysoká miera súťaživosti medzi partnermi v inovačnej sieti, • samostatnosť a dobrovoľnosť spolupráce, • pozitívne ekonomické prínosy spolupráce.

Ak sa ideálne siete vyznačujú vyváženým vzťahom medzi kooperáciou, súťaživosťou, otvorenosťou smerom von pre nové myšlienky a nových partnerov, tak uzatvorené siete sú

49

charakteristické malou schopnosťou prispôsobenia u partnerov s tradicionalistickými rutinnými črtami, ktoré môžu byť príčinou brzdy ekonomického rozvoja (GRABHER 1993). Inovačnú sieť môžeme preto považovať pre ekonomický rozvoj ako podporný faktor, ak má schopnosť prispôsobovať sa a učiť sa. Kooperácia v inovačných a výrobných procesoch v centrálne plánovaných ekonomikách bola len selektívna a väčšinou obmedzená na vertikálne vzťahy v súvislosti s tvorbou pridanej hodnoty. Na základe takéhoto rutinného inovačného a kooperačného správania, ktoré je charakteristické strachom z nekontrolovaného úniku informácií, je aj dnes kladený dôraz na preferenciu existujúcich vertikálnych vzťahov. Transformačný proces priniesol dokonca aj do týchto vzťahov závažné trhliny vo forme nedôvery (napr. pohľadávky po lehote splatnosti).

V posledných rokoch sa výskum sietí zameral na význam systematického učenia v inovačnom procese (napr. COHEN, LEVINTHAL 1990). Učenie prebieha v podniku na rôznych rovinách, pričom je rozhodujúce učenie z interakcie so zákazníkmi, dodávateľmi, konkurenciou, inými podnikmi či výskumnými a verejnými inštitúciami, od ktorých môžu prísť podstatné impulzy pre inovačnú činnosť. Tieto procesy učenia môžu podniky uskutočňovať len v takom prípade, ak majú vyvinutú schopnosť sieťového manažmentu a integrácie externých poznatkov. Táto schopnosť sa označuje ako podniková absorpčná kapacita, ktorá zahŕňa identifikáciu, hodnotenie a využívanie externých poznatkov. Čím je teda vyššia poznatková základňa a lepšia schopnosť podniku tieto poznatky integrovať do organizácie, tým výraznejšia je schopnosť nové poznatky absorbovať a inovovať. V tejto súvislosti má veľmi dôležitú úlohu tzv. Gatekeeper, ktorý koordinuje tok informácii z vonku a distribuuje ich v podniku. Absorpčná schopnosť je pravdepodobne problémom v čase rýchleho technického pokroku a transformácie hospodárskeho systému. Decentrálna koordinácia a distribúcia poznatkov zmenšuje riziko selektívneho využívania informácií, t.j. problému, že nie všetky relevantné informácie budú využité. Podniky v centrálne plánovanom hospodárstve, ktoré sú charakteristické hierarchickými a centrálne koordinovanými informačnými tokmi, majú veľké problémy s decentrálnym manažmentom a využívaním informácií (CAPELLO 1999). Schopnosť byť účastníkom sietí, učenia a akumulácie poznatkov predstavuje kumulatívny proces, ktorý podniky privedie na určitý štýl manažmentu. Podniky, ktoré nespolupracujú s cieľom výmeny informácií, zmenšujú dlhodobo svoju poznatkovú základňu a strácajú schopnosť informačné vzťahy nadväzovať. Podniky, ktoré sú integrované do heterogénnych sietí, zlepšujú kontinuálne svoju schopnosť učenia a tým aj možnosť využiť nové vedomosti.

V závislosti od druhu vymieňaných informácií v sieti je priestorová a kultúrna blízkosť veľmi dôležitým predpokladom pre informačný tok (ARNOLD, THURIAUX 1997). V prípade explicitných, kodifikovaných, štandardných a formálnych poznatkov a informácií môžu byť tieto prenášané s malými nákladmi na veľké vzdialenosti, takže priestorová blízkosť partnerov v sieti nie je potrebná. Pri implicitných, nekodifikovaných, neštandardných a pre jednotlivých partnerov citlivých poznatkov a informácií sú potrebné osobné kontakty a preto partneri v sieti reagujú dištancovanejšie pri väčších priestorových vzdialenostiach. Spolupráca v inovačnej sieti je preto veľmi úzko viazaná na tzv. lokalised knowledge a môžeme ju využiť aj v inovačnej stratégii regionálnej politiky. Inovačný systém v Slovenskej republike môžeme však označiť ako malý inovačný systém s malou ponukou informácií, preto je dôležité začlenenie podnikov, odvetví a regiónov do medziregionálnych a medzinárodných inovačných sietí. Veľmi dôležitým prvkom je kooperácia výskumných a vedeckých inštitúcií v inovačných sieťach a to nie len ako zdroj informácií, ale aj ako most k iným inovačným sieťam.

Pre význam inovačných sietí v regionálnej politike alebo politike rozvoja vidieka môžeme uviesť tieto najdôležitejšie závery (KOSCHATZKY, BROSS 1999): • Inovačné siete umožňujú prístup k doplnkovým a komplementárnym informáciám.

50

• Prostredníctvom kooperácie sa môžu realizovať procesy učenia, ktoré sú významné v endogénnych stratégiách regionálnej politiky.

• V inovačných sieťach rôznej intenzity spolupráce môžu byť vymieňané informácie a poznatky až po realizáciu spoločných inovačných projektov.

• Vedľa produkčných a odbytových, t.j. vertikálnych inovačných sietí predstavujú horizontálne inovačné siete veľmi dôležitý zdroj poznatkov a informácií.

• Výskumné a vedecké inštitúcie sú dôležitým zdrojom informácií a prostredníkom vstupu do iných inovačných sietí.

• Inovačné siete sú pre rozvoj regiónu významné vtedy, ak sú dobrovoľné, otvorené a dynamické (s vyrovnanou mierou kooperácie a súťaživosti). Uzatvorené inovačné siete môžu mať naopak brzdiaci účinok pre rozvoj regiónu.

• Absorpčná kapacita organizácie je rozhodujúca pre využívanie informácií a poznatkov. Čím je väčšia súčasná báza informácií, tým je väčšia schopnosť absorbovať nové poznatky a informácie.

• Decentrálna koordinácia poznatkov a inovácií zmierňuje riziko selektívneho prijímania informácií a ich nevyužívania v inovačnom procese.

• Priestorová blízkosť má významnú úlohu pri výmene implicitných a pre partnerov siete citlivých informácií. V malých odvetvových a regionálnych inovačných sieťach je dôležitý prístup do medziregionálnych a medzinárodných inovačných sietí.

Porterov diamant ako model inovačnej siete pre spoluprácu podnikov LH a DSP v regiónoch

Podstatu vytvárania inovačných sietí môže vysvetliť teória zhlukov (ang. cluster theory).

Pojem „zhluk“ definoval už v roku 1890 ALFRED MARSHAL vo svojej publikácii „Principles of Economics“, kde uvádza, že podniky určitého odvetvia alebo v určitom regióne môžu využívať výhody úspor z rozsahu v rovnakej miere ako gigantické podniky (MCMASTER UNIVERSITY, 2003). PORTEROV (1998) koncept k tejto problematike zahŕňa okrem teoretickej stránky aj praktické aspekty, pričom poukazuje na skutočné a potenciálne vzťahy medzi rôznymi subjektami v rámci národného hospodárstva, odvetvia alebo regiónu. Práca zároveň definuje silné a slabé stránky a preto môže byť tento koncept využitý ako analytický nástroj pre konečné zlepšenie konkurencieschopnosti regiónov, odvetví a národnej ekonomiky.

Zhluk sa chápe ako systém subjektov (organizácií), ktoré spoločne produkujú hodnotu výstupu väčšiu ako je suma výstupov jednotlivých jeho súčastí. Ekonomická výkonnosť štátu, odvetvia alebo regiónu teda závisí od konkurencieschopnosti zúčastnených. Zhluky hrajú dôležitú úlohu v hospodárskej súťaži a preto majú významný vplyv na podniky, vlády, univerzity a ostatné inštitúcie národnej ekonomiky. Niektoré princípy nie sú založené na súťažení, ale vychádzajú zo spoločných potrieb a preto sa hľadajú a vytvárajú nové kombinácie. Pochopenie fungovania zhluku umožňuje potrebné nahliadnutie do produkčného potenciálu odvetvia, regiónu a obmedzení pre budúci rozvoj. Za účelom tvorby, udržania, rozvoja a využitia konkurenčnej výhody odvetvia alebo regiónu, PORTER zostrojil model diamantu (obr. 1). V rámci neho definuje štyri vnútorné a dva vonkajšie zdroje konkurencieschopnosti (posledné tri ďalšie boli pridané dodatočne).

51

Obrázok 1: Aplikácia modelu PORTEROVHO diamantu na inovačnú sieť medzi podnikmi DSP a LH v SR Základné podmienky a faktory v PORTEROVOM diamante môžu byť charakterizované nasledovne: 1. Vybavenosť výrobnými faktormi

Konkurencieschopnosť LH a DSP v regiónoch vychádza z dostatočného množstva vstupných výrobných faktorov – zdrojov drevnej suroviny (ŠULEK 2001). V minulosti bol na tomto základe vybudovaný domáci drevospracujúci priemysel, ktorý bol schopný spracovať celkové množstvo surového dreva pochádzajúceho z výchovných a obnovných ťažieb.

Podiel zamestnancov v LH sa pohybuje na úrovni okolo 20 tisíc pracovníkov, čo predstavuje približne 1% z celkového počtu zamestnaných osôb v SR. V budúcnosti sa predpokladá, že tendencia znižovania pracovníkov v LH SR bude pokračovať. Podiel investícií v LH poklesol medziročne o 1,5 %. V roku 2002 dosiahla výška investícií v LH 651 mil. Sk, čo predstavovalo 0,2% z celkových investícií národného hospodárstva. Podiel pridanej hodnoty lesného hospodárstva na hrubom domácom produkte predstavuje cca. 0,5 %.

V súčasnej dobe nie je DSP schopný spracovať celkový objem vyprodukovanej drevnej suroviny v podmienkach SR. Štruktúra a kapacita DSP sa nevytvárala v trhových podmienkach, čo sa v súčasnosti prejavuje nevyrovnanosťou a nevyváženosťou väzieb medzi

Stratégia firmy +/- rastúca koncentrácia +/- konkurencia na trhu + orientácia na kvalitu + orientácia na spracovanie prebytkových sortimentov surového dreva na domácom trhu - chýbajúca komunikácia

Výrobné faktory + domáca drevná surovina + kvalifikovaná pracovná sila - rôznorodosť produkcie - nízka miera investícií - nedostatok domáceho kapitálu - zastaranosť technológií

Podporné odvetvia - závislosť na importe technológií, strojov zariadení - nedostatočná prepojenosť medzi výskumom, vzdelávaním a praxou

Podmienky dopytu +/- existencia odvodeného dopytu + silný zahraničný dopyt - nevyrovnaný a neplynulý finančný tok - malý domáci trh - nevyváženosť ponuky a dopytu - nízky rast priemyselných odvetví - informácie o podmienkach a potrebách trhu

Vláda + existencia vládnych programov na podporu spracovania dreva - chýbajúca vízia NH a jeho štruktúry - nedostatočná prepojenosť regionálnej a štrukturálnej politiky - nedostatočná propagácia dreva a práca s verejnosťou - nízka podpora inovácií v spolupráci LH a DSP

Šance +/- vstup do EU + podpora rozvoja regiónov

52

LH a DSP a nízkymi konkurenčnými kompetenciami. Štruktúra spracovateľských kapacít nie je prispôsobená na spracovanie niektorých sortimentov surového dreva, hlavne vlákninového a vysokokvalitnej dyhárenskej guľatiny.

Tržby drevospracujúceho priemyslu SR za rok 2002 predstavovali takmer 74 mld. Sk. Odvetvie vyprodukovalo pridanú hodnotu vo výške 15 mld. Sk a hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 2,2 mld. Sk. V roku 2002 DSP zamestnával 30 tisíc pracovníkov. Významný je podiel exportu na celkovej produkcii odvetvia, ktorý dosiahol celkovú hodnotu 60 mld. Sk, t.j. 80% zaznamenal a 11% medziročný nárast. Kladnú rentabilita výnosov (10,7%) a nákladov (11,9%) dosiahlo iba odvetvie celulózovo-papierenského priemyslu. V prípade DP a NP sa jedná o záporné hodnoty. Produktivita práce z tržieb dosiahla 2290 tis. Sk na jedného pracovníka za rok a mesačná produktivita práce z pridanej hodnoty 42 tis. Sk na pracovníka.

V roku 2002 spracovali prevádzky celulózovo-papierenského priemyslu 1,8 mil. m3 a drevárskeho priemyslu takmer 3,5 mil. m3 drevnej suroviny. 2. Podmienky dopytu

Kapacitne obmedzený domáci trh je jednou z hlavných obmedzujúcich podmienok pre realizáciu produkcie DSP. Trh sa okrem svojej malej kapacity vyznačuje i malou mierou rastu, čo je však normálne pre priemyselné výrobky, akými sú drevo a výrobky z dreva, pretože sú závislé na miere rastu nasledujúcich odvetví (malá miera prírastku stavebníctva, priemyselnej výroby). Pre konečný dopyt je charakteristická slabá kúpyschopnosť konečných spotrebiteľov. Sila, ktorá poháňa domácu produkciu preto vychádza zo zahraničia a pre domácich producentov má veľký význam zahraničný dopyt, ktorý sa uspokojuje pomocou exportu výrobkov z našej krajiny. Vysoká časť produkcie LH a DSP je exportovaná. LH exportovalo v roku 2002 okolo 20% produkcie surového dreva a DSP v priemere exportuje okolo 3/4 svojej produkcie do zahraničia, pričom je bežné, že niektoré podniky vyvážajú aj 100% svojej produkcie. Najvyšší podiel exportu na produkcii vykazuje celulózovo-papierenský priemysel, kde sú zároveň vysoké požiadavky na kvalitu, ekologickú nezávadnosť produkcie, pričom na trhu existuje vysoký konkurenčný tlak na ceny.

Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva je odvodený a jeho výška závisí od veľkosti dopytu po finálnych výrobkoch. Ten odráža podmienky v odvetviach, ktoré drevo a výrobky z dreva využívajú pre svoju výrobnú činnosť a zároveň podmienky na spotrebiteľskom trhu. Ekonomický rast sa prejavuje na zvyšovaní spotreby, čím sa vytvárajú predpoklady pre rast budúceho dopytu. Stále vyšší dôraz sa prikladá vplyvu substitučných materiálov na veľkosť dopytu, čo súvisí z prejavovaním sa inovačných výstupov z oblasti vývoja a výskumu do praxe – zavádzanie nových materiálov a technológií, ktoré dokážu konkurovať drevu (ŠUPÍN, PALUŠ, 1999). Producenti a spotrebitelia dreva a výrobkov z dreva čelia z globálneho pohľadu vplyvu environmentálnych organizácií, ktoré iniciujú podnety pre formulovanie princípov trvalo udržateľného hospodárenia. Certifikácia ako výsledok týchto vplyvov zabezpečuje určitý kontrolný mechanizmus nad hospodárením v lesoch a predstavuje formu spolupráce vo výrobnom reťazci. 3. Nadväzné a podporné odvetvia

Domáce odvetvia súvisiace s LH a DSP sú vo všeobecnosti ekonomicky slabé. Základnou črtou dodávateľského systému je vysoká závislosť na dovoze prevažnej väčšiny strojov a zariadení používaných v LH a DSP. Okrem domácej drevnej suroviny je DSP závislý na dovoze aj ostatných materiálov a súčastí, ako sú, napr. kovania, povrchové laky, a pod. Súčasné technológie používané najmä v drevárskom a nábytkárskom priemysle sú zastaralé. Domáci producenti strojov a zariadení nie sú schopní konkurovať silnému tlaku zahraničných firiem, ktoré v spolupráci s výskumnými a rozvojovými centrami dokážu sledovať a diktovať najnovšie trendy. Obnova technologického parku je takisto závislá na dovoze zo zahraničia. Zvýšenie konkurencieschopnosti je možné iba za podmienok vzájomného prepojenia

53

jednotlivých sektorov, čím sa zabezpečí prepojenosť potreby inovačného procesu a posilní vzájomná konkurenčná pozícia jednotlivých sektorov. 4. Stratégia firmy, štruktúra a súťaživosť

Na každej úrovni spolupráce medzi LH a DSP existujú konkurenčné vzťahy medzi podnikmi, ktoré sa z pohľadu celého komplexu prejavujú ako výhody vzhľadom k tomu, že pôsobenie firiem v rovnakom trhovom komplexe dokáže zvyšovať vzájomnú súťaživosť a potrebu formulácie jasnej stratégie firmy. Koncentrácia, internacionalizácia a globalizácia sú pojmy, ktoré sa stávajú realitou i podmienkach Slovenska. Prenikanie zahraničného kapitálu do podnikov DSP na Slovensku je viditeľné, i keď je všeobecne známe, že jeho výška je stále nedostatočná. Rast firiem do veľkosti je pozorovateľný i na domácom trhu. Z pohľadu koncentrácie je viditeľný trend prenikania silných a medzinárodne pôsobiacich firiem na domáci trh, čo umožňuje zvyšovať efektívnosť výroby, lepšiu organizáciu výrobnej, obchodnej, marketingovej a ostatných činností. Koncentrácia sa neprejavuje iba rastom podielu na trhu, ale v rámci LH a DSP i napr. v oblasti obchodu, kde dochádza ku koordinácií obchodnej činnosti subjektami neštátnych lesov za účelom dosiahnutia vyššieho konečného efektu z predaja dreva a ostatných produktov lesa.

Z pohľadu štruktúry spracovateľských kapacít je dôležité, aby strategické rozhodnutia súčasných, resp. nových firiem smerovali do tých oblastí spracovania drevnej suroviny, ktoré sú v súčasnosti z pohľadu domáceho trhu a ponuky drevnej suroviny nedostatočné. V oblasti služieb je dôležité zabezpečiť kvalifikovanú úroveň ich poskytovania a rozšírenia záujmu ich odborného pôsobenia. Význam treba takisto prikladať projekčnej činnosti. 5. Vláda

Prepojenosť odvetví LH a DSP v inovačných sieťach nemôže vychádzať iba so samotných vnútorných potrieb týchto odvetví. Ich produkcia sa realizuje na trhu, ktorý bez aktívnej podpory nemusí absorbovať výstupy týchto odvetví. Na vládnej úrovni je preto potrebné pristúpiť k aktívnej propagácii trvalo udržateľného a obnoviteľného zdroja – drevnej suroviny, ktorá je zároveň surovinou ekologicky čistou a má schopnosť uspokojovať rozmanité spektrum ľudských potrieb. K tomu je samozrejme potrebné vytvoriť dostatočné zdroje, ktoré budú pokrývať tieto aktivity.

Z pohľadu perspektív rozvoja LH a DSP na Slovensku je nevyhnutné, aby vláda definovala konkrétne programy na priamu investičnú podporu podnikov v týchto odvetviach a podporu ich vzájomnej spolupráce, resp. vytvárala vhodné podmienky pre zahraničných investorov. 6. Šance

Najvýznamnejšie príležitosti v odvetviach LH, SDP a ostatných príbuzných odvetví súvisia zo vstupom SR do EÚ. Produkty ktoré sa dnes exportujú do zahraničia budú onedlho vstupovať na jednotný trh. Z krátkodobého hľadiska sa nebude jednať o výrazne zmeny. Príležitosti sa ponúkajú v oblasti rozvoja vidieka, regionálneho rozvoja a rozvoja malého a stredného podnikania, keďže lesné hospodárstvo a regionálne pôsobiace firmy na spracovanie dreva sú dôležitým komponentom rozvoja regiónov a poskytovania pracovných príležitostí. Za predpokladu existencie kvalitného riadenia regiónov je možné očakávať podporu pre rozvoj zaostalejších oblastí. Záver Základné princípy a predpoklady vzniku inovačných sietí v lesnícko-drevárskom komplexe na podporu ekonomického rozvoja vidieka a zaostalých regiónov:

1. Akceptovanie trhových princípov - potreba inovačných sietí musí vychádzať z potrieb samotného trhu. Vytváranie informačných a inovačných väzieb medzi podnikmi odvetví sa obyčajne deje počas dlhého časového obdobia a zmeny, ktoré

54

nastávajú vo vzájomných vzťahoch odrážajú aktuálne potreby všetkých zainteresovaných účastníkov.

2. Vzniku inovačných sietí v lesnícko-drevárskom komplexe musí predchádzať časové obdobie, počas ktorého sa stabilizujú obchodné vzťahy medzi dvoma kľúčovými odvetviami – lesným hospodárstvo a drevospracujúcim priemyslom a zabezpečí sa ich transparentnosť, dôveryhodnosť a dobrovoľnosť.

3. Vytváranie inovačných sietí nemožno obmedziť iba na odvetvia LH a DSP. Inovačná sieť by mal zahŕňať i ostatné podporné a nadväzné odvetvia, ktoré spolupôsobia v danom podnikateľskom prostredí. Dôležitá je úroveň inovačného procesu a prepojenosti na vedu a výskum, lebo nedostatky sa môžu v konečnom dôsledku prejaviť na slabých pozitívnych efektoch spolupráce v rámci inovačnej siete.

4. Dôležitá je úloha štátu, ktorá spočíva v definovaní celospoločenských záujmov a vytváraní podporných nástrojov na dosiahnutie vytvárania inovačných sietí a inovačného procesu:

a. Vytváranie kvalitných podnikateľských podmienok v Slovenskej republike. b. Zosúladenie regionálnej politiky s odvetvovými politikami LH a DSP,

štrukturálnou politikou a politikou podpory malého a stredného podnikania na národnej úrovni a úrovni Európskej únie.

c. Informačná podpora pre disemináciu inovačných informácií a vytváranie informačných a inovačných kooperácií podnikov v inovačných sieťach v rámci regiónov napr. pomocou nasledujúcich nástrojov:

• školenia a semináre v regiónoch – informovať potencionálnych žiadateľov a účastníkov o postupoch, kritériách, cieľoch a pravidlách finančnej pomoci,

• tvorba a aktualizácia informačných portálov za účelom poskytovania informácie o školeniach alebo plánovaných stretnutiach,

• tvorba a aktualizácia informačných portálov za účelom poskytovania príležitostí na budovanie kooperácie medzi podnikmi v regióne a mimo regiónu,

• spravovanie databázy potencionálnych partnerov a uľahčenie konsolidácie tvorby budovania partnerstiev v inovačných sieťach;

• nevyhnutným predpokladom je využívanie informačných nástrojov pri propagácii dreva a výrobkov z dreva ako ekologicky nezávadnej a trvalo obnoviteľnej suroviny vyprodukovanej podľa princípov trvalo udržateľného hospodárenia. Propagácia dreva musí byť uvedomelá činnosť s dopadom na všetky sféry spoločnosti a musí byť podporovaná z verejných zdrojov.

d. Finančná podpora vytvárania kooperácie medzi podnikmi LH a DSP napríklad formou investičných a inovačných stimulov.

e. Potreba definovania využívania know-how, vedeckej a vzdelávacej základne prostredníctvom finančnej podpory výskumu potrebného na realizáciu inovačných procesov v inovačných sieťach.

5. Príspevok bol zameraný na dve tradičné odvetvia, lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. Možnosti vytvárania inovačných sietí sú však zrejmé napr. pri využívaní bioenergie, produkcii vody alebo zavádzaní verejnoprospešných funkcií do trhového mechanizmu .

Literatúra 1. COHEN, W., LEVINTHAL, D.A. (1990): Absorptive Capacity. A new perspective on

learning and innovation, Administrative Sience Quarterly, 35, s. 128 – 152

55

2. DEBRESSON, C., AMESSE F. (1991): Networks of innovators, A review and introduction to the issue, Research Policy, 20, s. 363 – 379

3. DOSI, G. (1988): Sources, Procedures and Microeconomic Effects of Innovations, Journal of Economic Literature, 26, s. 1120 – 1171

4. FORAY, D., LUNDWALL, B.A. (1996): The Knowledge-Based Economy: from the Economy of Knowledge to the Learning Economy, OECD (ed.): Employment and Growth in the Kowledge-Based Economy, Paris, OECD, s. 11 – 32

5. FRITSCH, M. (1992): Unternehmens-„Netzwerke“ im Lichte der Institutionsökonomik, BÖTCHER, E. AT AL. (eds.): Jahrbuch für Neue Politische Ökonomie, 11 Bd.: Ökonomische Systeme und ihre Dynamik. Tübingen, Mohr, s. 89 –102

6. FRITSCH, M., AT. AL. (1998): Regionale Innovationspotentiale und innovative Netzwerke, Raumforschung und Raumordnung, 56, s. 243 – 252

7. GRABHER, G. (1993): The weakness of strong ties: the lock-in of regional development in the Ruhr area, in: GRABHER, G. (ed.): The embedded firm. On the socioeconomics of industrial networks, London, s. 255-277

8. KOSCHATZKY, K., BROß U. (1999): Struktur und Dynamik von regionalen Innovationsnetzwerken unter Transformationsbedingungen – das Beispiel Slowenien, Arbeitspapiere Unternehmen und Region R4/1999, Frauenhofer Systemtechnik und Innovationsforschung, 51 s.

9. MCMASTER UNIVERSITY. (2003): Marshal, Alfred: Principles of Economics, http://www.mcmaster.ca

10. NELSON, R., WINTER, S.G. (1977): In search for useful theory of innovation. Research Policy, 6, s. 36 – 76

11. PALUŠ, H. (2002): Vplyv ekonomických faktorov na trh a obchod s drevom a výrobkami z dreva v Európe. In: Ekonomika a riadenie drevospracujúcich podnikov v treťom tisícročí, Zvolen, s. 115-120.

12. PORTER, M. (1998): The Competitive Agvantage of Nations. Free Press, 896 p. ISBN 0-684-84147-9.

13. POWELL, W.W. (1990): Neither market nor hierarchie, in: STAW, B.M., CUMMINGS, L.L. (eds.): Research in Organizational Behaviour, 12 Greenwich, JAI Press, s. 295 – 336

14. SEMLINGER, K. (1998): Innovationsnetzwerke. Kooperation von Kleinbetrieben, Jungunternehmen und kollektiven Akteueren, Eschborn, RKW

15. ŠULEK, R. (2002): Funkcie a úloha lesov v rozvoji vidieka. In: Financovanie 2002 Lesy – Drevo, zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou. TU Zvolen, , s. 65– 71

16. ŠUPÍN, M. at. al. (2003): Možnosti a riziká vytvorenia lesnícko-drevárskeho komplexu v podmienkach Slovenska. Záverečná správa výskumu, TU Zvolen, 84 s.

17. ŠUPÍN, M., PALUŠ, H. (1999): Approaches to the forest products demand analysis. In: Marketing w prezemysle meblarskom, Warszawa, s. 54-56.

18. ZAUŠKOVÁ, A. (2004): Manažment inovačných aktivít na podporu podnikateľských služieb pre malé a stredné podniky. TU Zvolen, 129 s.

19. WILLIAMSON, O.E. (1975): Markets and Hierachies: Analysis and Antitrust Implications. A Study in the Economics of Internal Organisations. New York, London.

56

Palivové drevo - potenciálny zdroj vidieckeho podnikania

Martin Lieskovský1 - Tibor Lukáč2 Katedra lesnej ťažby a mechanizácie,Lesnícka fakulta, TU vo Zvolene,T.G.Masaryka 24, 960

01 Zvolen, 1 lieskov@vsld.tuzvo.sk, 2 lukact@vsld.tuzvo.sk

Abstrakt Die Verpflichtungen der Slowakei im Rahmen den Zugangsverhandlungen mit EU Ländern setzen eine Wachstumnutzung von erneuerbare Energiequellen auf das Niveau von der 30 Prozent der primär Energiequellen voraus. Davon wurde die Biomasse im allen Formen 12 % darstellen. Es öffnet sich hier Bereich für Wiederbelebung von Landregionen mit ihren typischen land- und forstwirtschaftlichen Produktion. Im Beitrag ist Stückbrennholz als Rohnstoff für Energienutzung beschrieben. Schlüsselwörter: Brennholtz, Spaltmaschine, Heizwert des Holtzes, Energetik, Waldhackholz

Všeobecne prevláda snaha podporovať rozvoj využívania biomasy na energetické účely o čom svedčí aj záujem orgánov štátnej správy o túto problematiku. Ako uvádza Nozdrovický a kol. (2002), využívaním poľných plodín, t.j. predovšetkým slamy obilnín vrátene kukurice na zrno, repky, slnečnice a iných plodín možno získať značné množstvo fytopaliva. Z pohľadu lesníctva je možné zúžiť problematiku zdrojov na drevo vo všetkých jeho formách. Napriek tomu, že vývoj a výskum sa posledné roky sústreďoval na automatizáciu procesov dopravy suroviny a spaľovania, teda na využívanie dezintegrovanej drevnej suroviny vo forme štiepok a peliet naďalej na Slovensku prevláda využívanie kusového palivového dreva o čom svedčí aj podiel štruktúry dodávok palivového dreva ( 258 tis. m3 ) oproti lesným štiepkam ( 15,7 tis m3 ). Ročná spotreba štiepok sa v roku 2002 pohybovala na úrovni 55 tis. ton a producentmi sú okrem lesného hospodárstva aj drevospracujúce podniky.

Využívanie lesných štiepok na produkciu tepla si vyžaduje zabezpečenie dostatočného odberu tepla prostredníctvom centrálnych rozvodov. Je možné predpokladať že teplárne na tento druh paliva budú stavané v mestách v blízkosti bytov, kde bude realizované napojenie teplárne na centrálny rozvod. Ako udáva Národná štúdia energetickej efektívnosti pre SR (ďalej len NSEE 2002) asi 92 % bytov v obytných budovách má centrálne zásobovanie teplom. Tieto byty sú potenciálnymi odberateľmi tepla z teplární na lesné štiepky. Rozvoj výstavby teplární bude vzhľadom na minimalizáciu dopravných nákladov viazaný na zdroje v okruhu 20 - 25 km. Zdrojmi biomasy pre teplárne môže byť okrem štiepok z lesného hospodárstva aj cielená produkcia plantáží energetických drevín. Nespornou výhodou takýchto producentov tepla je možnosť produkovať teplo ako vedľajší produkt, kde hlavný zámer výroby bude produkcia elektrickej energie ako univerzálneho energetického nosiča. Podpora výroby elektrickej energie a tepla modernými technológiami prináša so sebou množstvo výhod. Svedčí o tom aj projekt elektrárne na lesné štiepky v Güssingu kde účinnosť pri výrobe elektrickej energie je v rozmedzí 25 – 28% a celková účinnosť zariadenia (elektrická energia a teplo) je nad 85%.

Využívanie lesných štiepok však nie je pre Slovensko univerzálnym riešením. Stále nám totiž zostáva 848 634 bytov v rodinných domoch, z ktorých väčšina je zásobovaná tepelnou energiou z individuálnych zdrojov, kde je najčastejšie používaným palivom zemný plyn (NSEE 2002). Práve obyvatelia týchto domov výrazne pocítili zvyšovanie ceny zemného plynu a postupne sa vracajú k využívaniu dreva ako paliva. Ak ročná spotreba tepelnej energie bola v roku 2000 podľa (NSEE 2002) 60 063 TJ jedná sa o veľmi zaujímavú cieľovú skupinu potenciálne využívajúcu drevo ako energetickú surovinu. Je možné predpokladať, že

57

táto cieľová skupina bude ako prvá reagovať na zvýšenie ceny zemného plynu a bude meniť spôsob vykurovania. Je pravdepodobné, že preferovaným palivom sa stane kusové palivové drevo vzhľadom na dostupnosť vo väčšine regiónov a výhodnú cenu. Ďalšou možnosťou pre časť tejto skupiny vyžadujúcu vysoký komfort vykurovanie je vykurovanie peletami. Výhodou kotla na pelety je plná automatizácia avšak nevýhodou zostávajú vysoké vstupné náklady a vyššia cena paliva. Využívanie štiepok na vykurovanie pre rodinné domy je nepravdepodobné s prihliadnutím na náročnosť technológie a infraštruktúru bývania na vidieku, ktorá neumožňuje racionálne riešiť plynulé zásobovanie a skladovanie štiepok vo väčšine rodinných domov.

Pri zvýšenom dopyte bude palivové drevo jedným z problémov, s ktorými sa bude musieť lesné hospodárstvo vysporiadať. Problém sa už prejavil v polovici januára 2004, keď stúpol dopyt po palivovom dreve a Lesy SR neboli schopné tento dopyt pokryť. Z časti je možné zvýšený dopyt pokryť substitúciou sortimentov s podobnými cenovými reláciami napr. vlákninovým drevom ( 900 – 1100 Sk/ m3*), banským drevom (1300 –1600 Sk/ m3*) , prípadne výrezmi III.B triedy s cenou od 825 Sk/ m3 (cenník Lesy SR I.Q. 2004)

Na Slovensku je drevo odpradávna materiálom určujúcim kultúrny rozvoj obyvateľstva (Lukáč,T., 1980). Podpora inovácií v rámci rozvoja vidieka by mala byť účelne orientovaná hlavne s cieľom vytvárania nových pracovných príležitostí. Ak chceme podporovať rozvoj vidieka je práve vytváranie pracovných miest tou najlepšou formou. Jednou z možností vychádzajúc so súčastného stavu na trhu s palivami je produkcia kusového palivového dreva určeného k energetickému využitiu. Nie palivového dreva, tak ako ho definujú STN 48 00 55 a STN 48 00 56, ale dreva upraveného podľa požiadaviek spotrebiteľov a producentov kotlov v dĺžkach 25, 33, 50 a 100 cm, so štiepnou hranou 12 – 15 cm a s vlhkosťou najviac 25 – 30%. Aj keď výhrevnosť dominuje pri definovaní úžitkovej hodnoty palivového dreva, veľký podiel na celkovej kvalite dreva ako tovaru majú aj iné formy pridanej hodnoty ako sú rozmery paliva, spôsob, druh, racionalita a príťažlivosť balenia, plynulosť a stabilita dodávok ako aj ďalšie faktory obchodu s drevom.

Prirodzená vlhkosť dreva je veľká v porovnaní s inými palivami. Čerstvé drevo má vlhkosť 60 – 70 %, kým vzduchosuché okolo 20 %. Relatívna vlhkosť paliva sa používa pri výpočte výhrevnosti pevných palív – najmä pri obchodovaní s palivami. Relatívnu vlhkosť môžeme určiť na základe zisťovania hmotnosti a sušenia takto:

(%)100.1

21

hhhw −

=

kde: w – relatívna vlhkosť v % h1 – hmotnosť pred sušením

h2 – hmotnosť po sušení Obrázok 1: Vzťah vlhkosti a výhrevnosti dreva

Pri rovnakej vlhkosti je výhrevnosť jednotlivých drevín len málo rozdielna. Pri 25 % vlhkosti sa pohybuje od 12,1 MJ.kg-1 u hraba po 14,0 MJ.kg-1 u jedle (podľa www.energetika.cz). Živičnaté drevo má väčšiu výhrevnosť a tiež kôra , ihličie a konáre vydajú viac tepla ako drevo. Je treba vedieť, že aj v priebehu roka sa mení vlhkosť stromov (dreva). Z toho dôvodu sa mení aj výhrevnosť až o 20 % a najvyššia je v júli a v auguste.

02468

10121416

10 20 30 40 50 60 70 80

relatívna vlhkosť (%)

výhr

evno

sť (M

J.kg

-1)

58

Vhodne upravené (naštiepané a uložené) rovnané drevo (obr. 3) môže počas letných mesiacov preschnúť až na optimálnych 15 – 20 % s výhrevnosťou 14 – 15 MJ.kg-1. Táto výhrevnosť je len o málo nižšia ako majú porovnateľné pevné palivá napr. hnedé uhlie – 18 MJ.kg-

1(Viglaský 1999). V nemecky hovoriacich krajinách sa zaužívalo udávať výhrevnosť v kWh na jednotku

objemu suroviny. Väčšinou je to kWh/prm, alebo kWh/m3. Obrázok 3 udáva výhrevnosť jedného priestorového metra v kWh podľa druhu dreviny pri vlhkosti 20%. (Jonas, Haneder 2001)

Obrázok 2: Výhrevnosť drevín v kWh/prm pri vlhkosti 20%

Štiepanie je fyzicky náročná úprava kusového palivového dreva. Na uľahčenie tejto činnosti bolo zostrojených niekoľko desiatok štiepacích strojov. K lídrom na trhu patrí rakúska firma POSCH, ktorá vyrába pestrú paletu štiepačiek od tých najväčších profesionálnych (Spaltfix 500) určených pre priemysel až po hobby štiepačky pre samozásobovanie sa palivovým drevom. Taktiež niektorý slovenský výrobcovia si uvedomujú potreby rozvíjajúceho sa trhu s kusovým palivovým drevom. Firma KOVACO už ponúka štiepačku dreva WS 800 ako adaptér k mobilným strojom vybaveným trojbodovým závesom, alebo výložníkovým ramenom, na ktoré sa štiepačka montuje (UKT, UNC, hydraulická ruka). V súčasnosti sa testuje prototyp malej štiepačky WS 400. Inovačným riešením je pohon elektromotorom, bez použitia hydrauliky. Tým sa čiastočne obmedzia straty na výkone a zjednoduší sa údržba štiepačky. Práve takéto stroje by sa mohli stať základnými výrobnými nástrojmi pre živnostníkov a malých podnikateľov na vidieku produkujúcich kusové palivové drevo pre energetické účely. Záver Podľa objektívnych ukazovateľov (cena, výhrevnosť, dostupnosť, atď.) dynamiky rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov energie bude kusové palivové drevo žiadaným zdrojom energie ešte v horizonte najmenej 20 – 30 rokov. Trh s palivovým drevom a technológiami na jeho spracovanie a využitie sa bude naďalej rozvíjať a tu by mala smerovať podpora štátu, či už vo forme jednorázových dotácií pri prechode na domáce obnoviteľné palivá, podpore výskumu a technologických inovácií, alebo vytvorením vhodných podmienok pre domácich producentov moderných technológií na spracovanie a využitie domácej suroviny.

0

500

1000

1500

2000

2500

Topoľ

SmrekJe

dľa Jelša Vŕ

ba

Borovic

a

Smrekov

ecJa

vor

Breza

BukJa

seň

DubAgá

t

Drevina

Výhr

evno

sť v

kW

h/pr

m

59

Literatúra

1. JONAS, A., HANEDER, H., 2001: Energie aus Holz. Informationsbroschüre der Landwirtschaftskammern, St. Pölten, 76 str.

2. LUKÁČ,T., 1980: Komplexné využitie biomasy v lesnom hospodárstve. Skriptum, VŠLD Zvolen, 186 s.

3. NOZDROVICKÝ, L., A KOL., 2002: Využitie biomasy na energetické účely. STU Nitra, 135 str.

4. VIGLASKÝ, J., 1999: Tepelný zdroj na drevné biopalivo, http://www.skbiom.sk/sk/konferencia99/referaty/viglasky/ tepelnyzdrojnapevnebiopalivo.htm, 11.2.2003

5. Národná štúdia energetickej efektívnosti pre Slovenskú republiku 2002, Energetické centrum Bratislava, 116 str.

60

Nová technika a technológia priemyslového štiepania rovnaného dreva

Tibor Lukáč1 – Kamil Kvasňovský2

Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, Lesnícka fakulta TU vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 96053 Zvolen, 1 lukact@vsld.tuzvo.sk, 2kamil@vsld.tuzvo.sk

Abstrakt This paper tries to inform about the new wood splitter WS 800 that has been developed and prepared for the production by the company KOVACO, Veľká Lehota. This splitter is operating on the principle „machine to the wood“ and it changes radically the technical principles as well as wood splitting technology. Splitter construction and technological splitting procedure enables operational and interoperational wood manipulation while the operating staff is not getting to the direct contact with the split wood. All operations are carried out by the move of base machine. The physical effort is eliminated, productivity altogether with the labor security are increased. Typical base machines for the splitter are: front loader (all types), tractor, and hydraulic arm. The requirement is the hydraulic system with the pressure of 150 bar with the liquid velocity of cca 30-40 1.min-1. Analysis of the operation activities and performance efficiency of the splitter WS-800 substantially proved that in Slovakia new machine came into being and it is offered as a good helper for the forestry, wood manufacturers as well as wood consumers. Key words: wood splitting, wood splitter WS 800, wood as energy source Úvod

Štiepanie dreva t.j. pozdĺžne delenie dreva rozpojovaním vlákien klinovitými nástrojmi patrí medzi najstaršie technológie účelového technického opracovania ale aj jednoduchej dezintegrácie dreva väčších rozmerov (KOREŇ, 1983). Štiepaním sa upravuje drevo nielen na použitie v domácnostiach na bežné kúrenie, ale aj veľká časť dreva určená na priemyslové spracovanie. Typickými sortimentmi surového dreva, ktoré sa upravuje podľa potreby štiepaním sú sortimenty IV., V., VI. triedy akosti v zmysle STN 48 0055 a STN 48 0056. Podľa účelu použitia je to najmä drevo určené pre celulózovo papierenský priemysel, drevo pre chemické spracovanie, drevo na výrobu drevného uhlia, drevo na výrobu vybraných druhov veľkoplošných aglomerovaných materiálov, drevo na drobné úžitkové predmety a pod. Osobitnú, veľmi dynamicky sa rozvíjajúcu skupinu štiepaného dreva tvorí drevo určené na výrobu tepla. Drevo, ktoré slúži ako nosič energie na výrobu tepla sa všeobecne nazýva palivo. Pravda, to drevo ktoré horeuvedené STN uvádzajú pod pojmom palivové drevo sa len veľmi málo podobá tomu drevu, ktoré pozná Európa pod pojmom palivové drevo. Podstatný rozdiel je predovšetkým v kvalite produktu, ktorý s pojmom palivové drevo súvisí. (LUKÁČ, T. - LIESKOVSKÝ, M., 2003).

STN 48 0056 v technických požiadavkách zaraďuje do palivového dreva polená od 3 cm hrúbky, prikazuje polená nad 30 cm hrúbky štiepať, umožňuje skladať 1 m dĺžku po častiach a pripúšťa aj významný podiel (až 70 %) chýb štruktúry dreva (okrem rozpadávajúcej sa hniloby). Je pravda, že naše palivové drevo je tá najmenej kvalitná časť ťažbového fondu. Kým vydá disponibilnú energiu vyžaduje ešte veľký podiel ľudskej práce (ukladanie, sušenie, skracovanie na okružnej píle, štiepanie, nosenie k ohnisku, kúrenie).

Z toho vyplýva, že naše palivové drevo je akýsi polotovar, veľmi nehomogénnej štruktúry a kvality, ale zato s jednotnou a aj relatívne nízkou cenou.

V krajinách Európskej únie je palivové drevo diametrálne odlišné od toho nášho. Je to veľmi pestrý tovar. Je triedené nielen podľa druhu dreviny ale predovšetkým sa palivové

61

drevo odlišuje vzájomne tvarom, rozmermi a kvalitou. Tvar dreva je daný vonkajšou formou (guliač, polguliač, štiepa), pričom napr. štiepna hrana spravidla nepresahuje dĺžku 12 cm. Rozmery sú dané nielen hrúbkou (cca 6 – 20 cm) a dĺžkou (25 až viac ako 100 cm) v rôznych variáciách ale aj spôsobom balenia a balíkovania pre priame spaľovanie zväzkov, balíkov alebo väčších kusov dreva. Kvalita palivového dreva je najdôležitejším diferencujúcim znakom. Je daná nielen vzhľadovo ale predovšetkým výhrevnosťou.

Cena závisí najmä od druhu dreviny a aktuálnej vlhkosti dreva. Samozrejme aj cena takéhoto palivového dreva je diferencovaná podľa miery pridanej hodnoty. Dobre naštiepané, pekne adjustované do spotrebiteľskej podoby a dobre vyschnuté drevo s veľkou energetickou hodnotou dosahuje porovnateľnú cenu (až 3500 – 4000 Sk) s najlepšími sortimentmi guľatiny.

Sme presvedčení, že to odráža reálny aj keď u nás zatiaľ neakceptovaný stav. Veď drevo je zo strategického hľadiska (obnoviteľnosť zdrojov) ale aj z taktického hľadiska (cena energetického potenciálu dreva) najracionálnejším nosičom energie. Peniaze vložené do nákupu palivového dreva sú investované veľmi rozumne aj z pohľadu ceny tepla aj z pohľadu environmentálnej stratégie.

Spoločným technologickým princípom ktorým sa formujú parametre všetkých skupín sortimentov rovnaného dreva (osobitne palivového) je – štiepanie dreva. Štiepanie dreva

Ručné štiepanie dreva je mimoriadne namáhavá práca. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že kvalitné (hladké, bezchybné) drevo je určené na iné použitie. Štiepa sa spravidla hrčaté drevo, s točitými vláknami, t.j. drevo menej kvalitné, čo spôsobuje že pri ručnom štiepaní je výdaj energie cca 17 – 19 kJ.min-1, čo radí ručné štiepanie medzi najnamáhavejšie operácie v ťažbovej činnosti lesníctva. Aj spotreba času na výrobu štiepaného dreva je neúmerne vysoká v porovnaní s inými operáciami. V systéme lesného hospodárstva sa štiepa spravidla rovnané drevo (RD) s dĺžkou 1 m. Menej často sa štiepa RD s dĺžkou 2 m. Na ručné štiepanie sa používajú jednoduché nástroje, ako sú štiepacie sekery, kálače a kliny.

Malá efektívnosť ručného štiepania postupne presunula riešenie dezintegrácie hrubého dreva z lesa na hlavné sklady dreva alebo až ku spracovateľom. V rámci dezintegrácie dreva sa štiepanie postupne nahrádza sekaním (štiepkovaním) dreva. Nie je to univerzálne riešenie, pretože bilancia energie (vstup, výstup) je pri sekaní a štiepaní neporovnateľná. Pri štiepkovaní je spotreba energie na dezintegráciu dreva podstatne vyššia ako pri štiepaní. (STANOVSKÝ, M., 2003).

Pri výrobe štiepok spotreba energie signifikantne rastie s hrúbkou dreva. Pri štiepaní je veľkosť potrebnej vstupnej energie v podstate menšej miere závislá od hrúbky dreva. Základnou príčinou rozdielu je skutočnosť, že sa drevo seká priečne na vlákna a štiepa sa pozdĺž vlákien so známym trhacím efektom klinovitých nástrojov (LUKÁČ, T., 2003).

Jedna z príčin ústupu štiepania dreva je skutočnosť, že na štiepanie dreva s nízkou cenovou hladinou tržieb (vláknina, palivo) nie je k dispozícii efektívna technika. Štiepacie stroje, ktoré boli v Európe vyvinuté za posledných 40 rokov (u nás napr. PHS 1200, HPŠ 1000, HPŠ – 600 ) sú pomerne ťažkopádne. Vyžadujú veľké vstupné náklady na kúpu stroja, veľkú koncentráciu práce na jednom mieste, prísun, dvíhanie a odsun dreva, t.j. vyžadujú 2 až 4 člennú obsluhu. Je zrejmé, že takýto technologický princíp vyžaduje veľký podiel fyzicky namáhavej a len málo produktívnej ručnej práce. Niektoré významné firmy ako napr. nemecká firma POSCH vyvinuli sústavu skvelých strojov na štiepanie, sekanie, skracovanie a ďalšiu obchodnú a užívateľskú úpravu najmä palivového dreva.

Ani tieto stroje však neprekročili parametre klasických princípov štiepania hrubého rovnaného dreva. Aj keď sú to kvalitné a často špičkové stroje na svetovom trhu, nezmenili filozofiu štiepania. Drevo (guliače) sa musí prisunúť k štiepačke, ktorá je fixovaná na jednom

62

mieste a po klasickom spôsobe rozštiepenia vo vodorovnej alebo zvislej polohe sa štiepy musia ručne odnášať a ukladať.

Nové štiepacie zariadenie WS 800, ktoré vyvinula a do výroby pripravila firma KOVACO spol. s r.o. so sídlom vo Veľkej Lehote radikálne mení technické princípy i technológiu štiepania takto: Konštrukcia štiepačky a technologický postup štiepania umožňuje operačnú a medzioperačnú manipuláciu s drevom. Tým je štiepačka kategoricky rozdielna a unikátna v porovnaní so stacionárnymi štiepacími zariadeniami, ktoré sa používajú v Európe a vo svete. Obsluha sa prakticky nedostáva do styku so štiepaným drevom, čím sa zvyšuje bezpečnosť práce a eliminuje fyzická námaha. Technické parametre a charakteristika štiepačky WS 800

Štiepačka WS 800 je prídavné zariadenie k mobilným strojom, ktoré sú vybavené prakticky ľubovoľným typom výložníka, trojbodového závesu alebo ramena na ktoré sa štiepačka montuje. Výrobca je schopný prispôsobiť montáž štiepačky na jeden alebo viac typov bázových strojov. Základný popis a rozmerová schéma štiepačky WS 800 je na obr. 1. Typickými bázovými strojmi na ktoré je možné a vhodné štiepačku montovať sú: šmykom riadený čelný nakladač (napr. UNC 060), čelný alebo čelný - otočný nakladač (napr. UN 053), traktor s trojbodovým závesom, ľubovoľná hydraulická ruka, ramená hydraulicky ovládanej radlice a pod. (LUKÁČ, T., 2003). Podmienkou je relatívne výkonný hydraulický systém s tlakom cca 150 – 160 bar a s prietokom kvapaliny cca 30 – 40 l.min-1. Čím vyššie sú parametre hydrauliky, tým je rýchlosť a dosiahnutá sila štiepania vyššia. Napríklad pri tlaku 170 bar a rýchlosti kvapaliny 60 l.min-1 je sila štiepania klinom 194 kN a sila dosiahnutá stolom (prítlačná doska) je asi 323 kN.

Obrázok 1 Schéma štiepačky WS 800 1 - most, 2 – klin (nôž), 3 – stôl (podložka), 4 – vonkajšie valce hydrauliky, 5 – vnútorné valce hydrauliky, 6 – držiak, 7 – rozvod hydrauliky, 8 – kryt hydrauliky

Štiepačka umožňuje použitie rôznych typov nástrojov štiepacích klinov (obr. 2.), ktorých konštrukcia je riešená v závislosti od hrúbky štiepaných polien. Hrubé a nadmerné (> 80 cm) drevo je štiepané rovným alebo krížovým klinom, menšie kusy sa štiepajú hviezdicovým alebo dvojitým hviezdicovým nástrojom.

63

Obrázok 2 Príklady konštrukcie štiepacích klinov Výkonnosť štiepačky WS 800

Katedra lesnej ťažby a mechanizácie LF TU vo Zvolene v rámci projektov VEGA 1/0633/03 a KEGA 3/118203 zaradila do svojho výskumného programu aj analýzu o celkovej prevádzkovej účinnosti. Vykonali sa rozsiahle skúšky prevádzkových parametrov stroja pri štiepaní rôznych druhov drevín, rôznych hrúbok v rôznom výrobnom prostredí (hlavný sklad, lesný sklad) použili sa rôzne bázové stroje a pohonné agregáty. Hodnotila sa výkonnosť, prevádzková účinnosť, spoľahlivosť ako aj hospodárnosť štiepačky. Môžeme konštatovať, že „Štiepačka WS 800 sa viac ako presvedčivým spôsobom uplatnila v praxi“.

Vstupné prevádzkové, rozmerové a výkonové parametre štiepačky zodpovedajú údajom, ktoré uvádza výrobca KOVACO spol. s r.o. v návode na obsluhu. Dopĺňame ich o ďalšie informácie súvisiace s celkovom účinnosťou štiepačky:

Popísaná konfigurácia štiepacej linky (UNC 060 + WS 800) zabezpečuje plne mechanizované vykonanie pracovných úkonov od uchopenia dreva (guliača), cez jeho premiestnenie k rovnani (hromade), rozštiepanie dreva tesne nad rovnaňou a uloženie dreva tak, aby vyhovovala potrebám stability, bezpečnosti, prípadne evidencii dreva. Podľa zapracovanosti obsluhy bolo občas potrebné ručne upraviť jednotlivé polená na rovnani. Pri rutinnej činnosti (po zapracovaní) operátora sa tento úkon vyskytuje len sporadicky.

V rámci analýzy spotreby času práce technologickej linky UNC-061 a štiepačky WS 800 sme zistili časové údaje, ktoré sú znázornené na obr. 3.

Obrázok 3 Štruktúra práce štiepačky WS 800 A1 – prejazd stroja ku hromade guliačov určených na štiepanie. Zároveň sa vysúvali hydraulické valce

štiepačky. A2 – dokončenie vysunutia valcov – roztvorenie štiepačky. A3 - zhodenie guliača na zem ťahom stroja pomocou manipulačných bodcov a jeho uchopenie medzi prítlačnú platňu a nôž. A4 - prenesenie guliača ku rovnani so štiepaným drevom. A5 – rozštiepenie a uloženie dreva (až do výšky dva metre). A6 – prípadná úprava rovnane pomocou pohybu stroja (začelenie).

64

Vynikajúcou výhodou štiepačky WS 800 je krátky čas montáže a demontáže adaptéra na bázový stroj. Montáž t.j. nastavenie polohy UNC voči polohe na zemi ležiacej štiepačky, upnutie rýchlonapínacích prvkov a zapojenie tlakových hadíc trvá v priemere 1,5 minúty. Demontáž (obrátený postup) trvá v priemere len 1 minútu. Celkový čas potrebný na prípravu technologickej linky UNC-WS 800 do pracovnej pohotovosti je z prevádzkového hľadiska zanedbateľný.

Prevádzková účinnosť technologickej linky UNC-WS 800 sa sledovala v 3 základných variantoch diferencujúcich výkonnosť: drevina: sm, jd, bk, db vzdialenosť prejazdu: do 10; do 15; do 20 m hrúbka dreva: do 40cm; do 60 cm; do 80 cm; pri celkovom rozptyle hrúbok od 33 do 84 cm.

Rámcové výsledky analýzy spotreby času a výkonnosti technologickej linky UNC-WS 800 sú uvedené v tabuľkách 1, 2, 3. Tabuľka 1 Spotreba času na 1 pracovný cyklus v min podľa dreviny a vzdialenosti prejazdu.

Vzdialenosť prejazdu v m Ukazovateľ < 10 < 15 < 20

sm/jd buk dub

2,79 2,19 2,23

1,88 2,28 2,32

2,98 2,37 2,41

∅ 2,40 2,50 2,60 Tabuľka 2 Spotreba času štiepania podľa dreviny, objemu a hrúbky pri priemernej vzdialenosti prejazdu od 15 m

Vzdialenosť prejazdu v m Ukazovateľ < 10 < 15 < 20

sm/jd buk dub

2,79 2,19 2,23

1,88 2,28 2,32

2,98 2,37 2,41

∅ 2,40 2,50 2,60 Tabuľka 3 Výkonnosť technologickej linky UNC 060-WS 800 pri štiepaní bukového dreva. Premiestňovanie dreva do vzdialenosti 15 m.

Vzdialenosť prejazdu v m Ukazovateľ < 10 < 15 < 20

sm/jd buk dub

2,79 2,19 2,23

1,88 2,28 2,32

2,98 2,37 2,41

∅ 2,40 2,50 2,60 Poznámka: Výkonnostné parametre sa vzťahujú na 8 hodinovú pracovnú zmenu, pri koeficiente využitia zmeny 0,7 a na drevo voľne preschnuté na vzduchu.

Výkonnosť štiepačky WS 800 je ovplyvnená aj štruktúrou pracovných úkonov, ktoré tvoria cyklus štiepania. Na obr. 3 môžeme vidieť, že viac ako 50 % spotreby času na výrobu 1 m3 dreva tvorí čas na odoberanie guliačov z hromady pripravenej na štiepanie (A3), resp. čas na ukladanie rozštiepeného dreva (A6). Pri premyslenej príprave práce a pracoviska je možné tieto časy významne korigovať. Pravda, pri veľkej priemernej výkonnosti štiepačky (obr. 4) to vlastne nie je ani potrebné.

65

Obrázok 4: Priemerná výkonnosť štiepačky WS 800 Prevádzková účinnosť WS 800

Dominantným prvkom prevádzkovej účinnosti štiepačky WS 800 je možnosť montovať štiepačku na každý pohyblivý stroj, ktorý disponuje s hydraulikou s tlakom min. 160 bar a prietokom cca 30-40 l.min-3 Vyššie parametre významne zvyšujú rýchlosť a výkonnosť štiepania.

Ďalším rozhodujúcim faktorom je racionálne využívanie živej ľudskej práce, ktorej jej cena sa aj u nás v krátkom čase určite zvýši. Všetky doterajšie štiepacie stroje vyžadovali 3 a viac člennú obsluhu. Štiepačka WS 800 pracuje vo viacerých technologických adaptáciách prakticky s jednočlennou obsluhou.

Mimoriadnou prevádzkovou výhodou je aj už opisovaná rýchla montáž a demontáž WS 800 na bázové stroje, čo sa znásobuje možnosťami operatívneho presunu štiepačky z jedného stroja na iný stroj, resp. na iné pracovisko.

Rovnako priaznivé sú aj ukazovatele hospodárnosti, resp. ekonomické parametre práce štiepačky. Robustná, vysoko sofistikovaná, ale krásne jednoduchá konštrukcia štiepačky WS800 pri korektnom zaobchádzaní prakticky nevyžaduje údržbu. Prevádzkové náklady samotnej štiepačky sú zanedbateľné a úzko súvisia s prevádzkovými nákladmi bázového stroja.

Rozhodujúcim ukazovateľom efektívnosti každej investície je návratnosť vložených prostriedkov do výroby. Závisí nielen od nadobúdacej ceny prostriedku, ale najmä od množstva, kvality a prípadne od pridanej hodnoty vykonanej práce, čo úzko súvisí aj s možnosťami výroby (MESSINGEROVÁ, V., 1994). Pri nadobúdacej cene (137.500,- Sk) základnej zostavy štiepačky WS 800, ktorú zverejnil výrobca KOVACO, spol. s r.o. v januári 2004 a pri kvalifikovanom odhade frekvencie a možnosti štiepania na štandardnom hlavnom sklade dreva je doba návratnosti investícií približne 1 rok.

Prevádzkovú účinnosť štiepačky WS 800 zvyšuje aj veľká variabilita pracovných nástrojov (klinov), ktoré po určitých skúsenostiach s prácou štiepačky rozštiepia bez problémov akokoľvek štrukturovaný (hrčatý) a hrubý 1 m výrez dreva bez ohľadu na drevinu.

Dôležitý význam nadobudne existencia a účinnosť štiepačky WS 800 keď si uvedomíme, že tendencia spotreby energie na Slovensku sa postupne presúva smerom k obnoviteľným zdrojom, kde má drevo dominantné postavenie (LIESKOVSKÝ, M., 2003).

A čo povedať na záver? Analýza výkonnosti a prevádzkovej účinnosti štiepačky WS 800 presvedčivo preukázala, že na Slovensku vznikol stroj, ktorý môže byť účinným výrobným prostriedkom pre lesníkov a spotrebiteľov dreva.

O štiepačku WS 800 je záujem aj v zahraničí. Výrobne i legislatívne je tento slovenský výrobok pripravený na export – má všetky príslušné certifikáty.

Zásadný význam štiepačky WS 800 však vidíme v rozvoji slovenského vidieka, ktorý má s využívaním dreva na energiu veľkú tradíciu a pred sebou veľmi dynamickú perspektívu.

66

Literatúra 1. LIESKOVSKÝ, M., 2003: Postrehy z konferencie BIO-energy Slovenské lesokruhy, č. 11-

12, s. 28 2. LUKÁČ, T., 2003: Vynikajúca myšlienka, vynikajúci stroj Nová štiepačka dreva WS 800,

LES 7/2003, s. 78 3. LUKÁČ, T. - LIESKOVSKÝ, M., 2003: Biomass Sources for Energy in Slovakia. In:

BIOENERG Enlarged Perspektives, Budapešť, p. 38 4. MESSINGEROVÁ, V., 1998: Technologická účinnosť lesnej lanovky LARIX 550. In:

Zborník referátov: Lesné lanovky, história, súčasnosť a perspektívy rozvoja. Zvolen, 1998, s. 106 - 113

5. STANOVSKÝ, M., 2003: Výskum technológií prípravy biomasy. In: Zborník referátov: Briketovanie a peletovanie. SjF STU Bratislava, s. 53 – 57

6. KOREŇ,J., 1983: Beztrieskové rezanie dreva, VPA 6/1983, VŠLD Zvolen, monografia, s. 105

67

Názov: PODPORA INOVÁCIÍ A PODNIKANIA V LESNÍCTVE

Zborník referátov z odborného seminára Zostavovatelia: Dr. Ing. Jaroslav Šálka

Ing. Milan Lacko, CSc. Ing. Roman Longauer, CSc.

Náklad: 60 výtlačkov Rozsah: 67 strán Vydanie: prvé Vydavateľ: Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. ISBN- 80-228-1316-8