Vychodí mimo pondelku a pia-äku každý deň, yprcdvečer dá-iumu o & hod,

, Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil., Mária úl. č. 15. isisiDB: JŮISBI ía—jz.—

Ročník IV. Číslo 116. BUDAPEŠŤ, v utorok 22. júna 1915. | | jednotil ai»ia P« s h«b."

Predplstn na rok . K 20'— •a pol roka K 10'— naatvrírokaKS'— na mesiac . K1-75

Do Nemecka 1 Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korun. =

Politický prehľad. Budapešť, dňa 21. júna.

Z horvatského snemu. Na sobotňajšom zasadnutí boly prečítané ďakujúce telegramy Jeho Veličenstva a arcikniežafa Fridricha. Na to prikročilo sa k dennému poriadku. Návrh poslanca Kiša, aby bolo zrušené uzavretie, ktorým sa vypovedajú niektorí poslanci zo snemu, bol oddaný patričnému výboru. Po tom bol pojednávaný návrh zákona, s kto­rým sa finačná dohoda medzi Uhorskom a Horvatskom predlžuje o jeden rok. Poslanci Radtč a Ivan Petšič podali protinávrh, aby predloha o finančnej dohode bola vzatá s denného poriadku a aby bola žiadaná finanč­ná a hospodárska neodvislosf. Referent dr. Krtškovlč opakuje dôvody, ktoré povedal pri predĺžení dohody zdôrazňujúc, že tieto isté dôvody majú platnosť i dnes. Žiada, aby bola predloha prijatá. Na to hovoril bar. dr. Skerlecz: Přizvukuje, že na prijatie návrhu jest mnoho príčin. Prvou je príčina ústavná, lebo je veľmi dôležité, aby bolo prejavené, že tento snem ani v čase najväčších udalostí svetových neni hatený v riešení otázok, kto­ré sú potrebné z ríšskych ohľadov. Druhá príčina je politická. Predloha musí rie­šiť taký problém, ktorý sa týka po­meru medzi Rakúskom a Uhorskom a malo by veľmi nepríjemný výsledok, keby otázka táto nebola normálnou cestou riešená.

Po bánovej reči Perštč odôvodnil svoj návrh, na čo prešlo sa na interpelácie. — Najbližšie zasadnutie bude v stredu.

Horvatskí emigranti. Horvatské časopisy malý dopis zo Ženevy, v ktorom sú opísané práva horvatských a vôbec juhoslovanských emigrantov v cudzine. V dopise sa pouka­zuje na to, že kým Horvati vylievajú svoju krv za monarchiu, emigranti putujú po svete a v mene Horvatov robia politiku. V Ríme bol založený „Horvatský odbor", ktorý šíril medzi Talianmi porozumenie pre juhoslovan­skú vec. V tomto odbore boli Dalmatínci Trumblč, Supilo, sochár Meštrovtč a ini. K tým pripojil sa dr. Potočnjak, ktorý prišiel z Ameriky do Európy. Potočnjak založil v Amerike niekoľko odborov. Supilo bol v Bordeaux, v Paríži, v Londýne, v Niši a ko­nečne v Petrograde, kde bol prijatý i samým cárom. Teraz je Supilo znovu v Niši, kde mal s niektorými emigrantami [a zajatcami shromaždenie, srbskými novinami veľmi vy­chválené. Za dlhý čas zdržoval sa vo Švaj­čiarsku dr. Hinko Htnkovlč, ktorý bol i v Ríme a ^naposled šiel do Padža. V Paríži pod predsedníctvom dra Trumbiča založili odbor. Deputácia odboru bola u Delcaseéa a ruského veľvyslanca Izvolského a odo­vzdala mu pamätný spis. Tiež vydal prokla­máciu, ktorú podpísalo mnoho horvatských, srbských a slovinských vodcov. Proklamácia je velezradného obsahu a uznáva, že Juho­slovania sú jeden národ krvou, jazykom i národnou spolupatričnosťou." — „Pokret" sľubuje, že o veci bude ešte písať.

Vojna. Severné bojiště, i

Úradná zpráva, vydaná 19. júna na po- f ludnie:

Haličská bitka trvá ďalej. Nápadom na ) súvisiace ruské obranné pozície pri Vere-

šyci a severne od nej vojská spojeneckých armád vydobývajú pozíciu za pozíciou.

Grodek a Komárno sú už v našich ru­kách.

Na severnej fronte južný breh Tanevi je od nepriateľa očistený ä Ulamov po prudkom boji obsadený.

Južne od horného Dnjestru ofenzíva spo­jeneckých vojsk postupuje.

Východná skupina armády Pflanzerovej krvavo odrazila nové ťažké ruské nápady.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 19. júna: Na okolí Šavle, na odseku Davina—Sla-

vanta odrazili sme ruské nápady. Juhozápadne od Kalvárie sme pokročili. Dedinu Volkovizna sme útokom vydo­

byli. Rusi sú západne od Sanu po čiaru Za-

puscie - Ulamov, východne od neho za čiaru Tanev —Paučka odrazení.

Na pozíciu pri Qrodeku útočíme. Rusov stojacích ešte južne od Dnjestru

medzi močiarmi Dnjestru a Stryjom sme napadli a na sever zatlačili. V útočení po­kračujeme.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 19. júna. Ruská obranná čiara pred Grodekom mohla sa stá­le právom považovať ohľadne pomerov terénu za veľmi priaznivú. Severozápadne bolo to zalesnatený pahorkovitý kraj roz­prestierajúci sa severne od hradskej, na ju­hu však močariny Dnjestra čo platily za prirodzené prekážky, ktoré musely značne obťažiť postup ešte aj proti oslabenému ne­priateľovi.

Teraz však armáda Mackensenova tým za-lesnateným krajom už prešla a stála včera za grodeckou čiarou pri Janove.

II. armáda vydobyla Grodek a tým aj naj­dôležitejší priechod cez čiaru jazier a okrem toho útočným vydobytím Komárna dostala sa do bližšieho styku s armádou Linsinge-novou, ktorá nepriateľa zatlačila už až po Kolodruby.

Ruský obranný múr od severu zaskočený a od juhu od boku napadnutý vystavený je už naliehavému nebezpečiu, že nevydrží dlho

I nápor nepriateľa. Že to vzdor nesporne vý-l hodným ruským pozíciám tak ďaleko došlo,

to ďakovať treba v prvom rade všetko zdo-[ lajúcej nápornej sile spojeneckých armád, í ktorá až do netušenej miery podporovaná

je vynikajúcou delostreleckou prípravou. I Majúc už v moci Janov po obídení sever-\ neho krídla čiary jazier, potom jazerá pri \ Grodeku a priechod cez Verešycu pri Ko-| márne, dajú sa aj bez prehnaného optimiz-I mu v najbližšom čase očakávať radostné j udalosti. (P. Ĺl.)

Úradná zpráva, vydaná 20. júna na po-í ludnie:

Rusi, ktorých sme z ich pozícií pri Ve-rešyci na celej fronte vyhodili, sú od dnes rána troch hodín všade na ústupe.

| Podmaršal Hôjer.

Úradná zpráva, vydaná 20. júna o 5. hod. | 45 min.:

Ďalšia rázna ofenzíva spojeneckých ar-!i mád včera v bitke Majerov—Grodek do­

siahla nad nepriateľským vojskom novšieho úplného víťazstva.

Keď sme si vynútili priechod cez San a Przemysl zpätvydobyli, úspech spojenec­

kých armád v bitke svedenej 13. júna medzi Lubačovkou a horným Djestrom, nepriateľa, ktorý sa medzi časom pritia­hnutím veľkých posíl zase stal bojaschop-ňým, prinútil ku ďalšiemu ústupu. Vtedy sa nepriateľ za veľkých ztrát utiahnul sme­rom východným a severovýchodným. V nasledujúce dni ruské hlavné vodcovstvo znovu posbieralo zbytky porazeného vojska na obranu hlavného mesta Haliče, aby s využitím terénu v pozícii pri Verešyci do­bre a silne pripravenej náš postup konečne zastavilo. Útočenie hrdinských spojenec­kých vojsk aj tento raz rozkývalo celú ru­skú frontu.

Už v poludňajších hodinách bola pre­borená nepriateľská fronta okolo Magie-rova, na priestore útočenia armády gene­rálobrsta Mackensena. Nepriateľ počal u-stupovať na Ravu Ruskú a Zolkiev, me­dzitým však na Verešyci kládol ešte roz­horčený odpor. V noci čiastky armády Bôhm-Ermolliho útokom vydobyly nepria­teľské pozície s oboch strán ľvovskej hradskej. Ostatné sbory tejto armády vtedy všade vnikly do hlavných pozícií nepria­teľa. Od rána 3. hodín Rusi sú na ústupe na celej bitevnej fronte smerom na Lvov a na sever a juh od tohoto mesta. Spo­jenecké armády ich prenasledujú.

Nové tisíce zajatcov a početný válečný materiál padnul do rúk víťazov.

Na hornom Dnjestri počal nepriateľ svo­je pozície vyprázdňovať.

Na fronte armády Pflanzerovej Rusi na viac miestach útočili, ale boli všade za značných ztrát pre nich odrazení.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 20. júna: Na východnom bojišti na okoli Šavle a

Augustova sme odrazili nápady Rusov urobené na naše pozície. Vytrhnutia men­ších našich čiat pri Budt, Przysilky a Ka-lesii a východne od hradskej Przašnyš— Myšiniec viedly ku zaujatiu nepriateľských pozícií.

Na juhovýchodnom bojišti južne od Pi-lice vojská generálobrsta Woyrscha v po­sledné dni vydobyly viac predných pozícií nepriateľa.

Armáda generálobrsta Mackensena vy­dobyla pozíciu pri Grodeku. Včera zavčas rána nemecké vojsko a armádny sbor podmaršala Arza počaly útočiť na silne opevnenú nepriateľskú frontu. Po húžev­natom boji popoludní útokom zaujaly na celej, severne od Janova sa počínajúcej až po Hutu Obedynsku (juhozápadne od Ru­skej Ravi) sa ťahajúce] 35 klmetrov dlhej fronte skoro všetky zákopy nepriateľa, ktoré ležaly vo viac čiarach jedno za dru­hým. Ku večeru sme nepriateľa odrazili za hradskú medzi Zolkievom (severne od Lvova) a Ruskou Ravou. Pod tlakom tejto porážky nepriateľ dnes v noci ustúpil aj zo svojich susedných pozícií medzi Gro­dekom a močarmi Dnjestru, ktoré pozície rak.-uhorské vojsko rázne svieralo. Medzi močiarmi Dnjestru a vtokom Stryju ne­priateľ vyprázdnil južný breh Dnjestru.

Hlavné vodcovstvo. S talianskeho bojišťa.

Úradná zpráva, vydaná 19. júna na po­ludnie :

Na fronte Soči a na korutánskych hra­niciach po posledných bezvýsledných ale

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 116

zträtplných vytrhnutiach Talianov nastalo ticho, pretrhnuté kde-tu prestrelovaním a miestnymi kanonádami.

Včera popoludní zase pri Plave zapo­čatý nepriateľský nápad bol našou dělo­střelbou už v zárodku utlumený.

Na tyrolskom pohraničnom území talian­ske čaty, ktoré sa pokusily východne od doliny Fassa vytrhnúť na nórske priechody, boly všade odrazené..

Bezvýsledné útočenie na vysokú pláň Folgaria - Lavarone nepriatef zastavil. V tých málo „oslobodených" obciach pohra­ničného územia Taliani obyvatelstvo kvária vyberaním rukojmých a brutálnymi po­riadkami.

Podmaršal Hôjer.

„Uh. tel. kane." oznamuje: Úradne sa oznamuje:

Dňa 17. a 18. júna viac našich križia­kov a torpédových jednotiek podujalo vý­jazd pozd.ž talianskeho brehu od ríšskych hranie až po Fano.

Pri tejto príležitosti dělostřelbou poško­dené boly semaforné stanice pri vtoku rieky Tagliamento, železničné mosty pri Rimini a cez rieky Metauro a Arzila a jeden taliansky parník potopený.

Všetky jednotky vrátily sa v dobrom stave nazad.

Komando floty.

Úradná zpráva, vydaná 20. júna o 5 h. 45. m.:

Kým sme slabé nápady nepriateľa pri Plave, Ronchi a Tržiči (Monfalcone) ľahko odrazili, na čiare Soči (Isonzo) nastal včera zase pokoj. Nepriateľské delostre­lectvo tu, ako aj na korutánskej hranici bezvýsledne strielalo na naše opevnenia. Pri tých nápadoch, ktoré Taliani urobili v sile prinajmenej jednej brigády východne od doliny Fassa a ktoré sme ako známo všade odrazili, nepriatef utrpel značné ztráty. Pred jedným jediným našim opor­ným bodom načítali sme 175 padlých Talianov.

Podmaršal Hôjer.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 19. júna:

Pokračovanie v útočení na našu frontu severne od Arrasu donieslo nepriateľovi ďalšie nezdary. Severne od kanálu La-bassée sme bez námahy odrazili jedno vy­trhnutie Angličanov.

Pri výšine Loretto s oboch strán od Neuville a na severovýchod od Arrasu sa viac francúzskych nápadov stroskotalo. Daktoré predošlé utratené zákopy sme od nepriateľa očistili.

V Argonnských horách sme miestne vy­trhnutia nepriateľa bodákovým bojom od­razili. Boje pri Vauquoi neviedly ku žiad­nemu výsledku. Severovýchodne od Lun-nevilie sme Francúzmi opevnenú a obsa­denú obec Emberménil prepadli a vydo­byli. Po zničení všetkých francúzskych opevnení utiahlo sa naše vojsko do svojich starých pozícií nazad, vezmúc so sebou asi 50 zajatých francúzskych jágrov.

Vo Vogézach bojuje sa ešte na poda-jedných miestach doliny potoka Fecht. Na Hilsenfirste zajali sme viac ako 200 Francúzov.

Hlavné vodcovstvo.

Berlín, 19. júna. „Deutsche Tageszettung" oznamuje z Berlína: Vojensky odborník „Stockholm Dagebladu" píše o položení na západnej fronte: Dojem vyvolaný tým, že sa nemecké vojsko s tou najväčšou zmužilosťou držalo proti francúzskym nápadom, zväčšuje sa ešte viac zprávami došlými o rozsahu boja na tejto fronte. Boj najdesnejšie zúril vý­chodne od Arrasu. Tu sa Francúzom poda­rilo nemeckú frontu na šírke 15 klmetrovej zatlačiť o 3—4 klmetre. Ku tomu však Fran­cúzi potrebovali úplných päť týždňov, aby

útok pripravili a boli všade v značnej pre­sile. (P. U.)

Nemecká úradná zpráva, vydaná 20. júna: Severne od kanálu Labassée a severne

od Arrasu sme krvavo odrazili viac par-cielných nápadov nepriateľa.

V Champagni postrielali sme jednu ne­priateľskú čatu, čo pri Perthesi počala úto­čiť po vyhodení min.

Pri- lese Parroy francúzske podujatia proti našim predstrážam viedly ku miest­nym bojom, v ktorých sme my ostali vo výhode. Vo Vogézach Francúzi silno strie-lajú na MUnster. V doline potoku Fecht a odtiaľ južne zopakované vytrhnutia nepria­teľa výsledku nemalý. Z jednej eskadry lietadiel, ktorá hádzala na Iseghem vo Flandrii bomby bez toho, že by vojenskej škody bola narobila, sostrelili sme jedno lietadlo, ostatné však prinútili ku rýchle­mu odletu. Okrem tohoto sme jedno lie­tadlo sostrieli aj nad Vouziersom v Cham­pagni.

Hlavné vodcovstvo. Turecké bojiště.

Turecká úradná zpráva, vydaná 19. júna: I.

Na fronte pri Dardanelách 15. júna pred­poludním dělostřelba nášho favého krídla zničila jedno nepriateľské lietadlo, čo pre­letelo naše pozície ležiace naproti Ari Búrnu. Lietadlo srútilo sa pri nepriateľ­skom zákope. Včera pri Ari Búrnu a Sedil Bahri nestalo sa nič významnejšieho. Naše pobrežné baterie s úspechom strielali na delostrelecké pozície pri Sedil Bahri ako aj na jeden nepriateľský transport. Na ostatných bojištiach neboly žiadne význam­nejšie udalosti.

Hlavný stán. II.

Na fronte pri Dardanelách naše delo­strelectvo zničilo 16. júna pri Ari Búrnu jednu nepriateľskú pozíciu strojových pu­šiek a viac dôležitých bodov na pozoro­vanie. Jedno nepriateľské delo urobili sme neupotrebiteľným. Na pravom krídle jeden náš regiment vydobyl a obsadil jednu čia­stku nepriateľského zákopu. Včera na okolí Ari Búrnu a Sedil Bahri bola slabá oba-polná střelba delostrelectva a pechoty, ale významnejšia udalosť sa nestala. Od 14. júna upotrebúva nepriateľ výbušné strely, vyviňujúce dusivé plyny. Na ostatných bo­jištiach nebolo významnejšej udalosti.

Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva, vydaná 20. júna: Na kavkazskej fronte naše vojsko na

okolí Taskendu protiútokom odrazilo tie nápady, ktoré nepriateľ urobil na chránenie svojho chrbáta.

Na vidieku Olty naše vojsko vzdor hú­ževnatému odporu nepriateľa postúpilo. V tejto bitke utratil nepriateľ 200 mrtvých, medzi nimi viac oficierov a musel nechať v našich rukách viac zajatcov, početné zbrane, šiatre a rôznu výstroj.

Dňa 18. júna naše delostrelectvo úspeš­ne strielalo na delostrelectvo ľavého krídla nepriateľa a zavdalo mu veľké škody. Ne priateľ, aby vyhnul střelbě našich pobrež­ných baterií, zmenil svoje pozície, ale tie isté baterie strielaly aj na tie. Nepriateľ­skú kanonádu na našu pechotu sme u-mlčali.

Hlavný stán.

ZO SVETA. Kabinetná kríza v Rusku.

Minister vnútra Maklakov zaďakoval, avšak i na ďalej zostal členom dumy a dvorným ministrom. Na Maklakovo miesto bol vyme­novaný Sčerbakov, prezident ríšskeho pod­porného úradu. Nemecké časopisy súdia, že Maklakov preto musel opustiť svoje miesto, labo nevedel zastaviť revolučné hnutie, ktoré

hlavne v Moskve zúrilo. Sú i tie mienky, že Maklakov musel preto zaďakovať, lebo v poslednej dobe bol proti vojne. Naproti to­mu, niektorí tvrdia, že pribratie nového člena do vlády stalo sa preto, lebo Maklakov ne-vládzal zariadiť dva resorty svojho kabinetu. Znakom toho je, že zostal i naďalej členom vlády.

Porady ruských strán. Dľa „Politiken" ruská vláda svolala všetky

ruské strany — vyjmúc revolučných socia­listov — do porady na 26. júna.

Rumunská neutralita. „Frankfurter Zeituňg" zaoberá sa v dlhom

článku príčinami rumunskej neutrality. Zákla­dom terajšej politiky je: Rumunsko uvažuje, že aké maximum výdobytkov možno ob­siahnuť najmenším reskirovaním. Obraz veľ­kého Rumunska doplneného Sedmohradskom, Bukovinou a Baňatom ovšem veľmi suges- . tivne účinkuje na myseľ a fantáziu rumun­ského ľudu. Vláda je predsa pánom situácie a je nádej, že vláda rumunská posiaľ ne­zničila mosty, ktoré ju spájajú s centrálnymi mocnosťami. Toto mu obľahčuje i tá okol­nosť, že Rusko neuznalo všetky rumunské požiadavky. Pred niekoľkými týždňami boly vyjednávania pretrhnuté, lebo Rusko robilo si nárok na severnú Bukovinu, a Banát po­nechalo Srbom a ak sa vraj teraz znovu za­počaly, je nádej, že zase zlyhajú. Na konci je vyslovená nádej, že zodpovedné kruhy rumunské viac hodnotia výhody istej neutra­lity nad vojnou, ktorá na každý pád vyža­duje obete.

Talianska tlač proti Rumunsku. Časopis „Giornale ď Italia" veľmi ostro

napáda Rumunov, že ešte nezasiahli do boja. Upodozrieva ich zo zrady.

Venizelos, človek budúcnosti Dľa parížskej zprávy „Svenska Dageblade-

tu" zažiada Venlzelos o audienciu, akonáhle kráľ vyzdravie. Tam ovláda mienka, že Ve-nizelos dostane poverenie sostaviť mini­sterstvo.

„Berliner Tageblatt" píše, že Venizelosova strana dostala z 316 mandátov 186. Dosta-núc takto väčšinu, žiada okamžité svolanie komory a poďakovanie sa vlády Qunarisovej. Venizelos chce naskutku prevziať vládu.

Venizelos povolaný ku kráľovi. „Politiken" oznamuje, že kráľ povolal Ve-

nizelosa na výsluch, ktorý bude v piatok. Ovšem ak to zdravotný stav kráľov dovolí.

27. júna bude mať strana Venizelosova poradu, aby zaujala stanovisko v otázke za­hraničnej politiky Grécka.

Amerika chystá sa na vojnu. Prichádzajú zvesti, že vláda Spojených

Štátov robí prípravy na vojnu. Anglické Ča­sopisy vidia v tom znak, že vojna s Ne­meckom vypukne. Naproti tomu v Berlíne držia za pravdepodobnejšie, že Spojené Štáty chcú byť prichystané na prípad konfliktu s Mexikom.

Na vyzvanie niektorých Francúzov povedal chýrny právnik vo Washingtone, Walter Berry, o konflikte pre „Lusitaniu" toto: V Spojených Štátoch žije 8 miliónov Nemcov. Z týchto len málo priťahuje k ich starej vlasti, jejž prísna disciplina im neni po vôli. Prezident Wilson usiluje sa svoju krajinu zachrániť pred ťažkosťami. Vyjednávanie 's Nemeckom môže veľmi dlho potrvať, ale koniec koncov predsa len přijde pretrhnutie diplomatického spojenia, lebo Spojené Štáty nemôžu dovoliť potopenie lodí, na ktorých cestujú americkí občania. Keďby prišlo k pretrhnutiu stykov, tak trojdohoda najde v Amerike nevyčerpateľný prameň na muníciu.

Americkí Nemci za pokoj. Dľa kodanskej „National Tidende" ameri­

ckí Nemci poslali prezidentovi Wllsonovt žiadosť, v ktorej ho pýtajú, aby svolal kon-

Číslo 116 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

ferenciu, na nějž mä sa rozhodnúť, ako by 'j bolo možno dokončiť vojnu.

Otázka pokoja v nemeckej panskej snemovni. Panská snemovňa v Berlíne mala zasad­

nutie, na ktorom povedal predseda reč o po­koji. Povedal: Akým bude pokoj, to je v rukách Božích. Popieral, že by bolo takého pokoja, ktorý by zachránil pred nápadmi v budúcnosti, lebo čím silnejším vyjde Neme­cko z vojny, tým viac sa budú nepriatelia usilovať, aby sa spojili v koalíciu proti nemu. Zábezpeka pred nebezpečím napadnutia je v samých Nemcoch.

Nová vláda v Portugalsku. Pod predsedníctvom Caslrovým bola • o-

stavená nová vláda.

Uhorskí Rumuni (Dokončenie.)

Uhorskí Rumuni majú 4 úplné gymr a s 84 profesormi (a katechetmi) a 1524 štuaen-tami. Mimo toho jedno nižšie gymnázium a nižšiu reálku s 215 žiakmi a 23 profesormi a jednu obchodnú akadémiu so 110 žiakmi a 15 profesormi. — Najstarší a najlepší zpomedzi týchto ústavov je grécko-katollcké gymnáziám v Blažejovciach, založené bisku­pom Petrom Áronom roku 1754. Neraz sa pokúsili šovinistickí politikovia zničiť túto baštu rumunskej kultúry, ale pomocou Vied­ne a Ríma vždy vyšla neporušená z boja. Rímu záležalo vždy na tom, aby uniatská cirkev bola propagandy a súperstva schop­ná naproti pravosláviu. Roku 1842 chcela maďarská vláda pomaďarčiť všetky nema­ďarské ústavy. Biskupstvo sa zoprelo a za­vrelo na čas školu. I roku 1848. sa nevy­učovalo. Roku 1850 bolo gymnázium do­plnené na 8 tried a arcibiskup Vancea za­riadil z vlastných peňazí internát pre 100 žiakov. Blažejovské gymnázium pôsobilo mocne i na kultúrny vzrast rumunského knie­žatstva. Ono vlastne vzkriesilo rumunstvo ku národnej myšlienke. Roku 1910/1 malo 521 žiakov, v internáte 140. Ústav je bohatý, má veľkú knihovnu, botanickú zahradu, archeo­logické, botanické, geografické muzeum. Ročne obdrží 90 žiakov blízo 13.000 K na štipendiách, 30.000 kg chleba sa rozdá chudobným žiakom. Ďalšia základina obnáša 22.000 K a základina menzy 23.000 K. — Grécko-kat. gymnázium v Belnsl (Belé-nyesl) založil roku 1828. vefkovaradínsky biskup Samuel Vulcan. Roku 1910/1 mal ústav 19 profesorov a 395 žiakov, v internáte 135. — 50 žiakov dostáva ročne 600 K štipen dii. V internáte majú 25 žiaci zdarma celé zaopatrenie a 15 dostávajú zdarma stravu. Gréckovýchodné gymnázium v Brašove od­vodzuje svoj pôvod zo 14. stoletia. Prvý do­kument školský datuje z roku 1743, vlast­ným zakladateľom terajšieho ústavu je pra­voslávny arcibiskup Ondrej Saguna, ktorý vymohol na vláde roku 1851 obnovenie školy. Ústav dostával z Rumunska podporu 35.000 leiov ročne. Známo je, že uhorské pravoslávne episkopáty rumunské sú chu­dobné; ale malý kedysi veľké majetky v Rumunsku. Na základe týchto majetkových nárokov dostávaly odtiaľ značné podpory. Tomu učinil konec bývalý minister výučby v Uhrách, Wlassich. Roku 1898 pohrozil cirkvi, že dá zavreť školu, ak bude i na ďalej prijímať podporu zo zahraničia. Vtedy sa dohodlo na přímluvu Viedne rumunské ministerstvo s uhorským, že rumunská vláda vyplatí uhorskej 902.151 K ako základný fond brašovskej školy. Od tej doby vypláca gymnáziumu patričný obnos uhorské ministe­rium. Roku 1910/1 mala škola 22 profeso­rov a 297 žiakov. Ústav má peknú bibliotéku (15.000 sväzkov), historické a filologické muzeum, bohatú numismatickú sbierku atď. 30 žiakov študuje tu úplne zdar­ma a mnohí dostávajú štipendia.

Sedmohradskí hraničiari založili roku 1851 gymnázium v Naszôde. Vtedy bola vyzdvi­

hnutá takzvaná hraničiarska ustanovizeň a z ; bohatých prostriedkov bola založená škola i vystavený internát za 400.000 korún. Roku 1910/1 malo naszódske gymnázium 21 pro­fesorov a 311 žiakov. Základina školy ob­náša 2,200.000 korún, mimo toho je 100.000 korún k dispozícii na podporu žiakov. — Grécko-východné nižšie gymnázium v Bradu v zarándskej stolici boj o založené roku 1860 tamojším kňažstvom. Ústav mal roku 1910/1 180 zrakov a 9 profesorov. Škola má tiež veľké základiny na podporu študentov. — Ru­munská nižšia reálka v Brašove je založená roku 1869/70, má 14 profesorov a kateche-tov a 78 žiakov. — Obchodná akadémia ru­munská v Brašove (oficielný titul je: Vyššia obchodná škola) je založená tiež r. 1869/70, má 15 profesorov a 110 žiakov. — Mimo týchto škôl majú Rumuni ešte 6 učiteľských seminárov, a síce v Arade, v Karansebesi, Sibíne, Blažejovciach, Veľkom Varadine a Gherle (Szamosujvár) so 60 profesormi a 394 kandidátmi učitelstva. Z týchto ústa­vov sú 3 pravoslávne a 3 gréckokatolícke. Vo všetkých gymnáziách, reálkach atď. v Uhorsku maturovalo roku 1910/1 280 ru­munských žiakov, z toho 38 s vyznamena­ním. V pomere ku celkovému počtu matu­rantov v Uhorsku je počet síce malý, ale predsa značný. Celkový počet je 4139 ma­turantov. — Do hospodárskych škôl chodilo 537 rumunských žiakov, do obchodných a priemyslových 768. — Vyššie dievčenské školy majú Rumuni tiež a síce 4, v Blaže­jovciach, Beiusi, Arade, Sibíne spolu s 347 žiačkami. Vôbec Rumuni sa veľmi starajú o výchovu svojho ženského podrostu z inteli­gentných rodín. Zaujímavé je, že nás ženský spolok „Živena" sa celé decenia márne na­máha stvoriť aspoň jednu podobnú školu.

Na konec ešte niekoľko údajov o vysoko­školskom študentstve rumunskom. Roku 1910/1 bolo zapísané na peštskej univerzite 180 študentov, na klužskej 233, na peštskej technike 174, na juridických akadémiách 44 a v kňazských seminariach 3u6. Dovedna ich je 997. Prirátame-Ii k nim ešte rumun­ských študentov na univerzitách v Nemecku, Francúzsku, vo Viedni a Rumunsku obdrží­me počet aspoň 1100 vysokoškolských žia­kov, ktorí sa pripravujú pre svoje budúce pôsobenie v Uhorsku. —y.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich! HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Tohoročná úroda pod zátvorom.

(Pokračovanie.) 2- Kúpa pre vlastnú domácu a hospodársku

zpotrebu kupujúceho, § 4. Kdo sám nie je producentom, alebo

jeho vlastná úroda nezaokryje jeho vlastnú a domácu zpotrebu, do 15. septembra 1915 oprávnený je ku svojej vlastnej domácej a hospodárskej zpotrebe kúpiť si či už pred-kúpou alebo kúpou hotového tovaru od hoc­ktorého producenta pšenice, raži, poloviny, jačmeňa a ovsa, nachádzajúceho sa na území tej právomocnosti, kde má svoje stále bydli­sko alebo hospodárstvo. Minister obchodu v usrozumení s ministrom hospodárstva a ministrom vnútra môže ohľadne jednotlivých municípií v odôvodnených pádoch tento ter­mín ku kúpe predĺžiť. Pri ustálení vlastnej domácej a hospodárskej zpotreby slobodno do výpočtu vziať čas siahajúci len po 15. august 1916. Pod názvom domácej a hospo­dárskej zpotreby môže si s hospodárstvom alebo inou prvotnou produkciou (ôstermelés) sa zapodievajúca osoba vziať do výpočtu z obilín v tomto nariadení spomenutých spolu len 18 kilogramov, iný konzument len 10 kilogramov na každá hlavu a každý mesiac pre tie osoby, ktoré v domácnosti patričnej stránky dostávajú riadne zaopatrenie „in ná­

tura". Pod názvom hospodárskej zpotreby môžu sa vziať do výpočtu len príslušnosti v plodinách osôb zamestnaných pri podniku stránky a množstvo potrebné len ku chovu zápražných zvierat, slúžiacich na prevádzanie toho podniku. Množstvo určené na zpraco-vanie v podniku stránky a na vy kŕmenie statku so zreteľu tohoto §-u nemôže sa brat za hospodársku zpotrebu. Ohľadne zaopatre­nia takejto zpotreby smerodajné sú ustano­venia § 10. Ustanovenia tohoto §-a* nevzťa­hujú sa na tie osoby, ktorých oprávnenosť ku kúpe § 6.-8. usporiadujú. V odôvodne­ných pádoch môže minister obchodu v usro­zumení s ministrom hospodárstva a s mini­strom vnútra dať prvému úradníkovi právo­mocnosti plnomocenstvo na to, aby mohol na území právomocnosti kupovanie od pro­ducenta viazať ku vrchnostenskému certifi­kátu, oprávňujúcemu ku kúpe a ustálit po­drobnosti potrebných známok (kellékei), vy stavovania týchto certifikátov a spôsob ma­nipulovania s nimi. (Doslovne.)

§ 5. Obiliny kúpené ku vlastnej domácej alebo hospodárskej zpotrebe na základe § 4. alebo na iný spôsob nadobudnuté, strán­ka čo ich nadobudla, ak je prinútená pre zmenu v rodinných alebo hospodárskych po­meroch tieže predať, môže to urobiť len oso­bám ku kúpe dľa § 6 .-8. oprávneným a len s dovolením miestnej administratívnej vr­chnosti.

3. Kúpa na ciele verejného stravovania alebo iných verejných potrieb.

§ 6. Cieľom verejného stravovania môže minister obchodu v usrozumeni s ministrom hospodárstva a ministrom vnútra stoličným a mestským právomocnostiam, mestám so sriadeným magistrátom, väčším priemyselným závodom, premávkovým a iným podnikom, potravným družstvám, útulniam, internátom, nemocniciam, liečebným, trestným, napráva­júcim, vychovávajúcim a iným verejným ústavom dať dovolenie, aby mohly na území ministrom hospodárstva označenej právo­mocnosti, okresu, mesta so sriadeným ma­gistrátom alebo obce do 15. septembra roku 1915, poťažne do neskoršieho, spomenutými ministrami spoločne ustáleného termínu — či už cestou svojich riadnych zastupujúcich orgánov, či cestou povereníkov — od pro­ducentov predkúpou, alebo kúpou hotového tovaru z úrody roku 1915. kúpiť toľko pše­nice, raži, poloviny, jačmeňa a ovsa, koľko bude predvídané potrebné na stravovanie zaopatriť sa majúcich osôb (obyvateľstva, zamestnancov, členov družstva, chorých, cho­vancov, väzňov atď.) až do 15. septembra r. 1916. Výšku takto zaopatriť sa majúcej zpo­treby určí minister vnútra. Pred započatím kupovania musí sa spomenuté dovolenie predložiť predstavenstvu (magistrátu) obce (mesta), kde sa kúpa stať má. Ak na zákla­de tohoto § mesto s municipálnym právom, alebo mesto so sriadeným magistrátom ob­držalo povolenie ku kúpe, minister obchodu v usrozumení s ministrom hospodárstva a ministrom vnútra môže kupovacie na tomto § založené práva obyvateľov mesta vytvoriť, alebo obmedziť. (Doslovne.)

§ 7. Minister hospodárstva môže hospo­dárskym spolkom dovoliť, aby mohly na území im označenom pre svojich členov na základe poverenia bezprostredne od produ­centov zrno na výsev kupovať. (Doslovne.)

( okračovanie budúcne.)

Obetujte na Červený kríž!

Chýrnik. Budapest, dňa 21. júna

j — Naši na bojišti. Emil Chllo účtovník ] „Roľníckej banky" v Hliníku dostal sa do | ruského zajatia. Zdržuje sa v meste Tockoje | (Samařská gubernia). — Ján Rády, kadet 9.

honv. pluku padnul na severnom bojišti. Ne­bohý pochádzal z Trnovca, z Liptova, bol di-

Strana 4 O V E N S K Ý l D E N N l K Čislo 116

plomovaný učiteľ, a práve pred vojnou vy­volený v Paučinei Lehote ku ev. škole. Píšu nám o ňom: „Žialime nad smrťou milého, roduverného, snaživého nášho brata. ~~ Bôh poteš zarmútených rodičov, ktori utratili v ňom všetky nádeje.

~~^- Popravení Arméni. Turecká vláda dala popraviť viacerých Arménov, lebo boli sú-častneni v povstaní, jehož účelom bolo od­trhnúť Arméniu od tureckej krajiny. Iní Ar­méni boli popravení preto, lebo usilovali sa urmcnúf z pod povinnosti vojenskej.

— Veľký víchor v Budapeští. V sobotu popoludní spustil sa v Budapešti veťmi prud­ký dážď, ktorý bol spojený s hrmavicou a veľkým vichrom. Na niektorých — hlavne budínskych -— stranách udrel i hrom. V X. okrese celé ulice stály pod vodou. V Budíne dostala sa voda i do bytov a na jednom mieste dosiahla výšky poldruha metra. Pre­mávka elektrických vozňov, hlavne tam, kde je spodné vedenie, bola prerušená. V Žig-mondovej ulici zapálil blesk jeden dom, a-však oheň na šťastie podarilo sa hneď udusiť.

— Zatkli dievča, lebo je zamiešané do veľkej peštianskej liferantskej aféry. Dotyčná je dcérou jednoho zatknutého liferanta Feny-vesa. Je upodozrievaná, že spálila spolu s vydatou sestrou peniaze, ktoré boly pri do­dávkach získané. Jej sestru tiež zatkli. Polí­cia pátra v tom smere, či peniaze neboly ukryté.

— Demonštrácie v Bukarešti. V Bukarešti usporiadali nedávno študenti demonštráciu. Na ulici, kde je nemecký konzulát, zavolal kdosi: Nech žije Rakúsko, dolu s Talian­skom. Demonštranti preto zúrili. Udajne 70 policajtov vniklo do domu, odkiaľ bolo po­čuť výkrik, kde našli rakúskysh občanov 8a-demannovcoy. Výkrik pochádzal vraj od nich. Boli zatknutí.

— Francúzsky letúň sa zabil. Letúň Wat-neýord, ktorý pri Gente zničil jeden Zeppe­lin, pri zkúške jednej vzducholode sa zabil.

— Vrah lauresa. Žiadosť Vltlatna, ktorý v auguste zabil vodcu francúzskych socialistov Jauresa, o prepustenie na slobodu, súd za­vrhnul.

— I železničiar mal prsty v Šifrovaní. Po­lícia zatkla šéfa jednej miškovskej stanice B. Dobrika, lebo bol podplatený armádnymi dodávateľmi Wilhelm Hermann a spoločníci, ktorí sú teraz vo väzení. Ďobrik dostal 10 tisíc korún. Tiež je upodozrievaný, že si „odniesol" na svoj majetok tovaru na viac vagónov.

— Ruská zajatá. Medzi poslednými za­jatcami nachádza sa i jedna Ruska, dcéra ruského plukovníka, ktorá dobrovoľne vstú­pila do ruskej armády.

— Zastavené „talianske" časopisy. V je­dnom peštianskom časopise čítame, že na-? sledovné „talianske" časopisy boly zasta­vené : „Plrmorec", „Piccolo", „Naša Sloga", „Giornaletto", „Pučkt Pňatelf a „Unione Nazionale". Zo zprávy súdime, že dotyčný, kdo to napísal nemá dunstu o tom, kdo bydlí v Istrii, lebo medzi „talianskymi" za­stavenými časopismi nachádzame i slovinské.

— Obrana proti podmorským člnom. An­glické časopisy prinášajú úvahy o novom systému stavby lodí, ktorý vraj bude hrať vo válkách budúcich veľké zástoj. Dpsial sa vraj už stavia dľa tohoto systému 250 an­glických lodí. Lode takéto môžu lepšie vzdo­rovať útokom podmorských člnov. Niektoré parniky, ktoré boly dfa tohoto systému sta­vané plávaly i po torpedovaní. Tak ku pr. parník San Winfrido sa len vtedy potopil, keď narazil na tretiu mínu. Časopisy tvrdia, že Nemecko má dľa tohoto systému vysta­vené štyri križiaky, medzi nimi i „Breslau".

— Pravnuk Radeckého padnul. Na sever­nom bojišti padnul gróf Béla Wenkhelm, pravnuk maršala Radeckého.

— Zahraničný obchod Rakúska. Vyšla šta­tistika zahraničného obchodu Rakúska prvých troch mesiacov tohoto roku. Dľa štatistiky

činil dovoz 484.8 mil. K, a vývoz 293.3 j mil. K. Pasívum obchodnaj bilancie je 191.5 j mil. K. Vlani v tej istej dobe bol väčší do­voz o 395 mil. K a vývoz o 353.4. mil. K. Rozdiel v paslve obnáša 40 mil. K. Poneváč však pri sostavení štatistiky berie sa vždy za základinu cena, keby sa srovnávalo i množstvo tovaru, bol by rozdiel ešte väčší, lebo ceny všetkého tovaru veľmi stúpiy

— Cigaretový monopol zavedú najbližšie v Nemecku. Výnos bude činiť asi 200 mil. mariek. Toľko sa očakáva z monopolu ci­gárového a šňupavého dohánu.

— Dôležité rozhodnutie vojenského súdu. Vojenský súd v Plzni vyhlásil sa za nekom­petentného súdiť v záležitostiach robotníkov v Plzni, ktoré týkali sa ich robotníckych vzťahov k továrni. Záležitosti boly prepuste­né civilným súdom.

— Celuloid v ranhojičstve. V jednom ne­meckom lekárskom časopise referuje dr. Heusner o pokusoch používať celuloidových platní ako priehľadných obväzkov. Na vyči­stenú ranu položí sa platňa, aby aspoň tri centimetre presiahla za ranu. Okolie namasti sa smolou. Toto obviaže sa vatou a vrchným obväzkom. Liečením týmto bolo docielené mnoho úspechov.

— Zaujímavý rozhovor pre dámy. Viete uvariť dobrú kávu ? — Viem* Vezmem dobrú kávu zrnkovú, dobrú cigóriu a dobré mlieko a káva musí byť dobrou. — Ja viem niečo viac. Uvarím dobrú kávu bez zrniek a ci­górie. — Ako t o ? — Celkom jednoducb . Kúpim si u najbližšieho obchodníka za 16 hal. kocku „Sama" z továrne Kolínskej cigó­rie a-z tej je káva výborná.

Majiter a vydavatel SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

í

Hfadám staršieho p o ­m o c n í k a nie vojopovin-ného, zbehlého v želez­nom a koloniálnom ob­chode; taktiež 13—15 roč­ného u č ň a z dobrej ro­diny. F e d o r H o u d e k ] R u ž o m b e r o k (Rózsa-hegy). 43C2

A b s o l v e n t vyššej ku­peckej školy, od vojan-činy slobodný hľadá v banke alebo väčšom ob­chode primerané rrie-sto k nastúpeniu 1. júl,?. Ctené nabídky do adm. tohoto listu pod číslom .4303."

Nástroje i-ma jakosti pre ) Pri objednávkach remeselnikof a zabradoHror I o ^ v a j t e sa na

dostaf u firmy J á n Bes-B" í o I O V C í I S K y h o í f e i s obcho'1 so železom v v ,< , s semenami v P r e š p o j " S j P f l f l l l i " ku (Pozsonyi Vásártér 13. l V V a i l H I * .

íssnssguasngiirigirts: Ä Ä ~ Ä = ~ =

Hfadám k svojmu boku kaplána. Plat: 100 korún mesačne vopred, byt, ako aj celé zaopatrenie — výjmuc prádla a perín — na fare. Bohoslužobná reč slovenská. Miesto

možno zaujať hneď.

V Nadlaku (Nagylak, Csanád megye), dna 17. júna 1915. 4301 Ludevít Boor, ev. farár.

Lsaessú m d o b r ú

ssvasr-ite t-* ý clí B© JE k o s ;

Kos/ka za 16 hal stačí na 8 šálok kávy čiernej alebo na 10

šálok kávy bielej.

BCá'wa j e ©pr-avdäu v ý b o r n á ! Predáva sa u všetkých kupcov.

ýrobok SColinske] c i k o r k y .

'Ochranná známka;

V >cete mať podrobné B̂ y svetovej vojny? Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1-25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred poslaný ob­nos rekoftiandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4*50 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok úč. sp., Budapešť, VHJ., Mária ul. 15.

Napísal Aliquis, strán 392, cena knihy i s poštovným K 2-20, rekomandovane o 25 hal. viac.

Dej románu tohoto odohráva sa v prítomnosti a spracovaný je veľmi pútavým spôsobom.

Objednat možno v každom kníh­kupectve ako i v Budapeštian­skom naklad, spolku uč. spol., Budapešť, VUL, Mária ul. 15.

l

Ä» L I II M 1 l í ' S » v 1 Založená roku 1897.

i i buka f I m Meste i l i i . spel. m. m; s uut Filiálky: vo V ŕ b o v o m a v Piešťanoch. Rezervnézákl.:K224.238,

Vykonáva všetky bankové obchody. Vklady: 3,700.000 korún na vklidnjGh knižočkách, bežných a žirových účtoch. Platí on" vkladov 4 7 » 7 . 8 daňon 5 % úrokov. Bypuje, prcSáya a parceluje majetky Ä a c u " BsE'RuruJg proti olriiu, krupobitiu a na život. Predaj hospodárskych strojen a umel. hnojiva.

Majetok: 5,700.000 korún. Požičiava: na zmenky, intabnlované a neintabnlo-

vané úpisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: cudzo peniaze (doláre, marky, rnble aid.)

strižky cenných papierov, vylosované žreby. ŽÍPQ9é úcty: v Rak. Dh. banke, v Dh. peši. spor. č. 5871.

MVBFOICI pi vSetkfdi ůůtjů miestach. :o: Priame styHy s Siř i tou. 41)87

I I ?Ul&!3 SaáPS-säSiaasSrafce aakUdata&kžho spsika úCasiinárskej speioíaosM, BudspeJít, VtĺU Maris ulica čísi© S6,