ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

5roãník 28máj 2018

cena 1 euro

Teror nemusí byť len fyzickýPo Mníchovskej dohode

v roku 1938 do‰lo k Vieden-skej arbitráÏi, ktorou âesko-Slovensko pri‰lo o znaãnú ãasÈúzemia. Franti‰ek Poljaãik(1933) z Trávnice, ako mal˘chlapec, sa odrazu ocitolv cudzom ‰táte. Tvrdí, Ïe hoMaìari bili na zabitie. Pravda,bol malé nezbedné dieÈaa maìarskí Ïandári nezniesli,aby si z nich niekto robil Ïarty.A tie mal mal˘ Franti‰ek veº-mi rád. No viac neÏ Maìarimu ublíÏili jeho najbliωí. Hocivyrastal v kresÈanskej rodine,jeden z jeho bratov sa stalfunkcionárom komunistickejstrany. A stranícka legitimáciadokázala robiÈ divy. Dokoncaºudí zbaviÈ svedomia. Fran-ti‰ek na to takmer doplatilÏivotom.

âo ste to vyvádzali, Ïe vásmaìarskí Ïandári dobili?

Jeden kamarát ma nauãil po

maìarsky riekanku, ktorá v prekladeznamená: „Kikiriki, utekajte z republi-ky, idú maìarskí Ïandári.“ Samozrej-me, Ïe som nevedel po maìarsky,ale páãilo sa mi, ako sa Ïandári na tonahnevali. IbaÏe raz ma skoro zabili.Dokopali, domlátili a hodili do dvora.Mama varila obed, otec bol v chotária keì sa mame videlo, Ïe akosi dlhosa nevraciam, vy‰la ma hºadaÈ. Keìma na‰la na dvore dobitého, zaãalalamentovaÈ na celú ulicu. Zbehli sa

susedia, zaãali ma polievaÈ vodoua kriesili tri a pol hodiny.

Nemali ste súrodencov? Ne-mal vám kto pomôcÈ?

Bolo nás päÈ deti. Robotná,kresÈanská rodina, ja som bol naj-star‰í. Môj najmlad‰í brat uverilkomunistom a stal sa predsedomstrany v Nov˘ch Zámkoch. No, sprá-val sa ako mal˘ Boh.

Pokraãovanie na 10-11 strane

Franti‰ek Poljaãik (vºavo) pri domácom oltáriku s dp. Sebastianom

Ko‰útom. Foto Eva Zelenayová

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaEšte o „odslobodení“ 2

Politickí väzni k situácii v RTVS 3

Eva ZelenayováKomunisti na scéne 3

Margita ZimanováVýročie popravyPavla Valenta 8

Viliam JablonickýPosolstvá mieru, solidarity a záchrany 9

Barbarská noc v Banskej Bystrici 4-5

Výročné schôdze 6-7

Ján KošiarNávrat Karola Marxa 8

Ján KošiarO jednom z pamätnej tabule 12

Rafael RafajČasy sa menia... 13

NÁŠ ROZHOVOR

âo predchádzalo 8. máju 1945? Hitlero-va armáda po dohode so ZSSR 1. septembra1939 prepadla Poºsko. Z druhej strany, 17.septembra 1939, prepadla Poºsko StalinovaâA. UÏ vtedy pouÏívali na letákoch termín„oslobodenie triednych bratov“. Nemci oku-

povali 188 000 km2, Sovieti 200 000 km2 poºského ‰tátu.V období od februára 1940 do júna 1941 Sovieti deporto-vali vy‰e milión Poliakov na Sibír. V známom KatyÀskom lesezavraÏdili niekoºko tisíc poºsk˘ch dôstojníkov. A nielen tam.V Chru‰ãovov˘ch pamätiach sa doãítame, ako Stalin podvie-dol Hitlera - pôvodne boli dohodnutí, Ïe Poºsko napadnúobidvaja svorne 1. septembra, no ten si trochu poãkal, ãomalo nespochybniteºne nielen vojenské, ale aj silné propa-gandistické v˘hody. Dodnes. Ale, odhliadnuc od tohto drob-ného nedorozumenia, na záver úspe‰ného ÈaÏenia spravilina dobytom území spoloãnú vojenskú prehliadku. Sú z nejaj dokumentárne filmové zábery.

Odslobodenie po sovietskyK˘m Nemci chvíºu oddychovali, uÏ 5. októbra 1939

predloÏili Sovieti Fínom zoznam území, ktoré mali prepustiÈZSSR. KeìÏe odmietli, po fingovanom hraniãnom incidente,napadla âervená armáda 30. novembra 1939 Fínskoa bombardovala Helsinky.

V októbri 1939 jestvovali uÏ vyhotovené veliteºské ma-py, kde pobaltské ‰táty boli zakreslené ako súãasÈ SSSR.O deÀ neskôr, ako Hitler vstupoval do ParíÏa, teda 15. júna1940, zaãali vojská âervenej armády postupne obsadzovaÈLitvu, Loty‰sko a Estónsko.

K˘m Wehrmacht obsadzoval západoeurópske ‰táty,âervená armáda 28. júna 1940 vtrhla do Rumunska. Obsa-dila Besarábiu a ãasÈ severnej Bukoviny. T˘m 12. augusta„vznikla“ Moldavská sovietska socialistická republika. A rov-nako ako v Poºsku a v pobaltsk˘ch krajinách, agresor nasto-lil krutú genocídu domácej inteligencie, ale aj ostatnéhoobyvateºstva. ZavraÏden˘ch a deportovan˘ch rátali na stá-tisíce.

Zrážka dvoch systémovNemecké vojská 22. júna 1941 prepadli Sovietsky zväz.

Tento fakt, Ïe ako prví zaútoãili Nemci, komunistická propa-ganda náleÏite vyuÏila. Hlavne na obsaden˘ch územiach poroku 1944. Napriek tomu, Ïe b˘val˘ rozviedãik Viktor Suvo-rov v skvelej knihe "ªadoborec - kto zaãal druhú svetovúvojnu?" spoºahlivo dokázal, Ïe Stalin sa pripravoval zaútoãiÈ

na Nemecko ako prv˘. No nie je to aÏ také dôleÏité, keìÏevojnu zaãali spoloãne. Tak isto sa z imperialistickej boº‰evic-kej armády e‰te nestala "osloboditeºka" len preto, Ïe impe-rialistická nacistická armáda ju prepadla prvá. Aj tu na sebanarazili dva zverské systémy, no Ïiaº, nezniãili sa navzájom.Jeden z nich vy‰iel z konfliktu víÈazne, ão malo fatálnedôsledky pre ìal‰ie milióny zotroãen˘ch ºudí v strednej a v˘-chodnej Európe.

Stalin chcel dobyť svetDnes uÏ Ïiadny solídny historik nepopiera, Ïe Stalin sa

naozaj chystal na dobytie celého sveta. A to uÏ od zaãiatku30. rokov, keì celé hospodárstvo nasmeroval na vojnovúv˘robu. Samozrejme, okrem komunistick˘ch papagájov, akísa vyskytujú nielen v „na‰ich“ médiách, ale, Ïiaº, v hojnompoãte aj v in‰titúciách, ktoré by mali maÈ ãisto vedeck˘ a niepropagandistick˘ charakter. Tí dodnes amatérsky popierajú,Ïe uÏ v máji 1940 Sovieti zaãali s prípravou vojensk˘ch útoã-n˘ch plánov, v máji 1941 uÏ bol stanoven˘ aj dátum útokuna Nemecko a Európu: najneskôr 10. júla.

Z mnoÏstva relevantnej literatúry spomeniem knihu„Nemecko v hºadáãiku Stalina“ od b˘valého generálmajoraarmády NDR Bernda Schwippera, ktor˘ vedel rusky a malprístup aj do tak˘ch vojensk˘ch archívov, kam sa nedostaliani reÏimoví historici. Zaujímav˘ je aj materiál uverejnen˘v zborníku Securitas imperii ã. 17, ktor˘ vydáva ãesk˘ Ústavpro studium totalitních reÏimÛ, kde je uveden˘ protokolz 26. októbra 1939 z náv‰tevy delegácie nespokojn˘chãesk˘ch komunistov v Moskve. Súdruhovia im muselivysvetºovaÈ, ako si majú správne vysvetºovaÈ pakt Ribben-trop – Molotov. Aj väã‰ina profesionálnych rusk˘ch histo-rikov uÏ opustila propagandistické lÏi o zaãiatku druhejsvetovej vojny. Za v‰etky knihy odporúãam grandióznedvojzväzkové dielo vedeckého kolektívu pod vedenímdoktora A. B. Zubova „Dejiny Ruska 20. storoãia“, ktoré ne-dávno vy‰lo v âesku. Tam dokonca navrhujú nepouÏívaÈpropagandistick˘ a hlavne lÏiv˘ pojem „Veºká vlasteneckávojna“, keìÏe najväã‰í nepriatelia vlasti boli práve boº‰evici,ale priliehavej‰í „Sovietsko-nacistická vojna“.

Tak to vyzerá, Ïe na‰e vedecké ústavy zostanú poslednév Európe, ktoré budú pevne zotrvávaÈ na v˘dobytkoch„oslobodenia“, „povstania“ a „VíÈazného februára“ a akobonus nás budú ob‰ÈastÀovaÈ marxistickou literatúrou.

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar(predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 ● Telefón: 02-5263 8156 ● e-mail: uzpko@mail.t-com.sk ● webová stránka: www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku:1 EURO ● Celoročné predplatné: 10 EUR ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Čislo účtu v Prima banka Slovensko, a.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109 BIC: LUBASKBX ● EV: 3851/09 ● Tlač: PRINTLAND, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame● ISSN: 1338-404X ● MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Ešte o „odslobodení“

Politickí väzni Zväzu protikomunis-tického odboja dôrazne Ïiadajú vedenieverejnoprávnej RTVS, aby zabezpeãilozákonn˘ a ústavn˘ chod média verejnejsluÏby, najmä názorovú pluralitu, vyvá-ÏenosÈ, objektívnosÈ a nestrannosÈspotov a ‰otov spravodajstva obochorganizaãn˘ch zloÏiek. Protestujú protipropagandistickému ‰t˘lu informovaniaako z éry totalitn˘ch ãias skupinou re-daktorov okolo Zuzany Kovaãiã Han-zelovej. KeìÏe sa Slovenská republikapodºa ústavy neviaÏe na nijakú ideoló-giu Ïiadame, aby zo spravodajstvaa publicistiky RTVS zmizli prvky agresív-nych ideológií neomarxizmu, multikultu-ralizmu a genderizmu.

Politickí väzni majú morálne právoi povinnosÈ ÏiadaÈ od verejn˘ch ãiniteºov

dôsledné zabezpeãovanie demokratic-k˘ch práv obãanov. Slobodu v novembri’89 sme nevybojovali preto, aby sa porokoch opäÈ oÏivovali boº‰evické prakti-ky mediálnych ‰tvaníc. Aby sa verejno-právne médiá stali propagandistamiv prospech jedného hlavného prúdupodºa kritérií samozvan˘ch agitátorovz tretieho sektora. Aby ostatní obãaniaboli spoloãensky a profesijne diskredi-tovaní.

Preto politickí väzni Ïiadajú vedenieRTVS, aby v spravodajstve a publicistikedôsledne zabezpeãilo pluralitu infor-maãn˘ch zdrojov a rôznorodosÈ oslo-vovan˘ch expertov. V slobodnej a demo-kratickej spoloãnosti netreba obãanoma recipientom servírovaÈ názorové a ide-ologické kon‰trukty, ale vecné, pravdivé

fakty a vyváÏené argumenty. Slobodníºudia si v demokracii sami robia záveryz informácií a vytvárajú svoje postojek udalostiam doma aj vo svete.

Ján Liteck˘ ·veda, predseda PV ZPKO, spisovateº, hudobníkRafael Rafaj, podpredseda PV ZPKO,vy‰tudovan˘ Ïurnalista, publicistaEva Zelenayová, ‰éfredaktorka, publicistkaJán Ko‰iar, duchovn˘ PV ZPKO, b˘val˘ redaktor STVL˘gia Machoviãová, b˘valá ‰éfredaktorka HRPV v STV Jozef M. Rydlo, historik, bibliograf,ãlen redakãnej rady SvedectvaAnton Seme‰, spisovateº a publicista,väznen˘ za roz‰irovanie literatúry

SLOVO NA ÚVOD

3

Slovensko má s komunis-tickou mocou dlhodobé skúse-nosti. V roku 1996 predložil do

parlamentu poslanec Arpád Tarnóczy návrh zákonao nemorálnosti a protiprávnosti komunistickéhosystému. Zákon spomína skutočnosti, ktoré sa dia-li počas komunistického režimu. Napríklad, že ne-dával občanom možnosť slobodne vyjadriť politic-kú vôľu, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas ajs tým, čo považovali za klamstvo a za zločin, a toprenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie vočinim samotným i rodinám a blízkym. Porušovalzákladné princípy demokratického právneho štátu,medzinárodné zmluvy aj svoje vlastné zákony. Naprenasledovanie občanov zneužíval mocenské ná-stroje, popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzni-ciach a táboroch nútených prác...

Po dvadsiatich rokoch od prijatia tohto záko-na sa spoločnosť akoby vracala späť. Zrušením tzv.Mečiarových amnestií sa parlament a Ústavný súdSR dopustili porušenia základných princípov práv-neho štátu. Presadzovaním Istanbulského dohovo-ru sa vracia k praxi boľševického Ruska, v ktorommorálka, rodina a prirodzené ľudské zákonyvymietali zo spoločnosti mocenskými nástrojmi.Svedectvo o tom ponúka aj práve vydaná knižkaamerického Slováka Andreja Šmitha Bol som ro-botníkom v Sovietskom zväze. O slobodne prejave-nej politickej vôli už dokonca hovoria aj poslanciNárodnej rady SR v diskusných reláciách RTVS.

Túto verejnoprávnu inštitúciu obsadili havloidi a užto začína prekážať aj najsilnejšej vládnej straneSmer-SD. Dokonca i poslancovi Ľubošovi Blahovi,ktorý na návrh generálneho prokurátora v máji2017 rozpustiť ĽS NS reagoval slovami: „Pevne ve-rím, že súd fašistov odprace“. Pomôcť mu mohlaaj protiextrémistická legislatíva zakotvená v noveletrestného zákona platná od 1. januára 2017. Hociv nej nie je definovaný samotný pojem extré-mizmus, už bol na jej základe odsúdený poslanecNR SR za prejavený názor.

Ešte aj dnes sa niektorí ľudia pozastavujúnad tým, že za prvej Slovenskej republiky bola čin-nosť komunistickej strany zakázaná. Lebo v tomčase už boli známe zverstvá páchané na vlastnomobyvateľstve v bývalom Sovietskom zväze. Teno sebe šíril, že ako prvý štát vo svete odstránil vy-korisťovanie a že nik tam netrpí biedu. Mnohýmobyvateľom vtedajších kapitalistických štátov, po-stihnutých povojnovými hospodárskymi a sociálny-mi krízami, táto predstava imponovala. Len v akciiInterhelpo medzi rokmi 1923-1932 tam odišlo vy-še tisíc čs. občanov. Informácie o komunistickomraji teda šírili nielen legionári, ale aj nadšenci,ktorí dobrovoľne odišli budovať prvý štát robotní-kov na svete a nejakým zázrakom sa im podariloz neho dostať späť.

Americký Slovák Andrej Šmith bol jedným

z nich. Bol členom komunistickej strany v USAa pod dojmom obrovskej propagandy zanechalvšetok svoj majetok strane a spolu s manželkoua ďalšími dobrovoľníkmi odišli do Sovietskehozväzu. Svoje poznatky zhrnul v knižke Bol som ro-botníkom v Sovietskom zväze, ktorá vyšla v roku1941. Ibaže po vojne sa stala zakázanou. V tomtoroku sa opäť dostáva k čitateľom.

Stretnutie so sovietskou realitou tridsiatychrokov minulého storočia pri čítaní knihy naháňahrôzu. „Čo sme tu vybudovali? Byrokraciu, nie so-cializmus“, hovorí v knižke maďarský robotník, po-litický utečenec z Maďarska. A predostiera pomeryvo fabrike, kde si ľudia nezarobia ani na suchýchlieb a kto sa sťažuje, odvlečie ho politická polícia(GPU) a celkom určite zastrelí. Šmith opisujesystém, ktorý si vypracoval hierarchiu poslušných,schopných za isté privilégia vykonávať aj tú najš-pinavšiu robotu. Na otázku či správy o hlade naUkrajine a na Kaukaze sú pravdivé, jeden z nichodpovedal: „Veru, je to pravda. Ale čo znamená pribudovaní socializmu, či žije o milión ľudí viacalebo menej.“

Komunistická strana musela u nás odísť doilegality už v roku 1938. V roku 1946 komunistina Slovensku voľby prehrali. V roku 1989 znovapadol komunistický režim a v roku 1996 parla-ment zákonom odsúdil túto totalitnú ideológiu.Navždy? Eva Zelenayová

šéfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Komunisti na scéne

Politickí väzni k situácii vo verejnoprávnom RTVS

V piatok 13. apríla sa v BanskejBystrici uskutoãnil tretí roãník piet-nej spomienky na Barbarskú noc.

Spomienková slávnosÈ sa zaãalasv. om‰ou v Kostole sv. AlÏbety, ktorúcelebrovali P. Pavol Noga CM, dp. Vác-lav Kocian a duchovn˘ PV ZPKO dp.Ján Ko‰iar. Lazarista Pavol Noga v ho-mílii pripomenul, Ïe na tomto miestesa uÏ 700 rokov ºudia modlia. Vyzvalprítomn˘ch, aby sa nenechali znechu-tiÈ, Ïe je nás málo. Pripomenul, Ïev‰etci sme preÏili roky v totalite a pretovieme, Ïe za slobodu treba bojovaÈ,aby sme sa cítili ako slobodn˘ národ.Poukázal na preambulu Ústavy SR,ktorá nás zaväzuje, Ïe sme synoviaa dcéry sv. Cyrila a Metoda. Vyzval prí-tomn˘ch, aby sa nehanbili za na‰u his-tóriu, na‰i otcovia neboli bohatí, ale sadrÏali na‰ej nebeskej Matky. „PV ZPKO

má misiu a e‰te sa neskonãila“, po-vedal.

Po sv. om‰i slávnosÈ pokraãovalapri pamätnej tabuli na biskupskom

úrade, kde odzneli príhovory predseduorganizácie Jána Liteckého ·vedua duchovného organizácie Jána Ko-‰iara. Obidva príspevky uverejÀujemev plnom znení.

Program svojím spevom spestrili ajna‰e ãlenky a súãasne ãlenky spevác-keho zboru Návraty z Heºpy. Pozvaniena spomienkovú slávnosÈ prijal aj pred-seda Banskobystrického samosprávne-ho kraja Ján Lunter, ktor˘ úãastníkovspomienkovej slávnosti krátko pozdra-vil. Organizátorkou Barbarskej nociv Banskej Bystrici je uÏ tradiãne pred-sedníãka RO PV ZPKO Helena Halková.

(zl)

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

V Kostole sv. AlÏbety. Foto Eva Zelenayová

Pred pamätnou tabuºou. ·tvrt˘ zºava Ján Lunter, predseda BBSK.

Foto Eva Zelenayová

Spomienka na Barbarskú noc

O jednom z pamätnej tabuleAkcia K, ktorej 68. v˘roãie si dnes pripomíname, je zná-

ma pod menom Barbarská noc. Aj nበãlen, kardinál JánChryzostom Korec, nech mu dá Pán Boh veãnú slávu, nazvaltak svoju knihu: Od barbarskej noci, kde o tom podrobne pí-‰e. On bol v‰ak len jednou z obetí tohto brutálneho zásahu.

Akcia bola namierená proti ‰iestim reholiam: franti‰ká-nom, saleziánom, jezuitom, te‰iteºom, lazaristom, redemp-toristom a baziliánom. Bolo prepadnut˘ch 56 klá‰torova rehoºn˘ch domov, v ktor˘ch Ïilo vy‰e 800 rehoºníkov. Totosa dialo v onú Barbarskú noc. Neskôr zatkli a odsúdili na ro-ky väzenia aj ìal‰ích diecéznych kÀazov. Ich mená za Ban-skobystrickú diecézu sú uvedené na pamätnej tabuli. MoÏnotu niektorí z vás boli 15. apríla 1998, keì bola táto tabuºaodhalená. Sv. om‰u tu v katedrále slúÏil vtedy pán biskupRudolf BaláÏ a zi‰lo sa na nej vy‰e 300 ºudí. Tak napísal do

Svedectva v roku 1998 nበJanko Kovaãovsk˘, ktor˘ váspekne pozdravuje. Vtedy tu bol aj nበprv˘ predseda JúliusPorubsk˘. Dnes sme neboli v katedrále a je nás tu tak trid-saÈ. Ale Bohu vìaka aj za to.

Vlani som tu spomenul niekoºko mien, tohto roku sa midostalo, vìaka ná‰mu historikovi dr. Martinovi Lackovi, viacinformácií o dp. Leonardovi Sliaãanovi, ktor˘ bol odsúden˘a aj si odsedel sedem rokov (pripravil o tomto skoro nezná-mom kÀazovi mal˘ informaãn˘ leták). Jeho meno je natabuli v druhom stæpci v strede.

Hlinka vzoromNarodil sa 27. októbra 1901 v RuÏomberku – âernovej

ako prvoroden˘ z ôsmich detí.Pokraãovanie na 12. strane

Príhovor duchovného PV ZPKO Jána Košiara

KeìÏe sme sa zi‰li, aby sme si pri-pomenuli barbarské komunistickév˘ãiny na duchovn˘ch, hlavné slovonechám ná‰mu duchovnému, dp.Jánovi Ko‰iarovi. Ja len pripojím párpoznámok k dne‰nej situácii. Komu-nizmus síce nominálne padol, nozostala po Àom nenávisÈ voãi kresÈan-stvu, ktorá sa zahniezdila vo v‰etk˘ch‰truktúrach vybudovan˘ch Kominter-nou. Keì v 50. rokoch zistili, Ïe cirkevnedokáÏu zniãiÈ ani t˘m najväã‰ím te-rorom, zmenili taktiku a v ãase norma-lizácie sa ju snaÏili infiltrovaÈ slab‰ímijedincami, ktorí podºahli ich vyhráÏ-kam alebo peniazom. Nielen preto,aby im odtiaº hrozilo ão najmen‰ie ne-bezpeãenstvo, ale aby ju mohli skrytoovládaÈ.

Dobre vieme, Ïe t˘ch kÀazov ãonepodºahli, aj vraÏdili, prakticky do po-sledn˘ch dní svojej vlády. V súãasnostiopäÈ zmenili taktiku a nasmerovalihlavn˘ smer útoku a vym˘vania moz-gov pomocou intenzívnej propagandycez masmédiá, ktoré ovládajú praktic-ky neobmedzene. Dnes pokojnemôÏeme povedaÈ, Ïe kresÈanstvo jev súãasnosti najprenasledovanej‰ienáboÏenstvo na svete. âi uÏ priamym

terorom, alebo skrytou rafinovanoupropagandou, ktorá sa na nás denno-denne valí z „na‰ich“ masmédií. Hocipráve v Európe Ïiadny mysliaci ãloveknemôÏe poprieÈ, Ïe práve ono je v zá-kladoch nielen jej kultúry, ale aj celko-vého rozmachu, ãi uÏ spoloãenskéhoalebo technického.

To, ako starí marxistickí komunistibrutálne a priamo útoãili na základnékorene na‰ej a európskej identity, smezaÏili na vlastnej koÏi. Preto nemámeveºk˘ problém postrehnúÈ, Ïe ich neo-marxistickí potomkovia útoãia na toisté, ibaÏe oveºa rafinovanej‰ie a na-miesto teroru viac uplatÀujú finanãnépáky. UÏ som viackrát spomínal, akotriednu nenávisÈ vystriedala nenávisÈku kresÈanskej Európe, proletársky in-ternacionalizmus zase multikulturaliz-mus a namiesto Lenina tu máme tzv.politickú korektnosÈ. A ani tie v‰etkynezmysly ako gender ãi feminizmusnie je niã nové. S uvoºÀovaním sexuál-nej morálky, potratmi, tzv. voºnou lás-kou súdruhovia zaãali v Sovietskomzväze hneì po roku 1917, vrátanepredãasnej sexuálnej v˘chovy na ko-munistick˘ch ‰kolách. Toto v‰etko smetu uÏ mali a ako vidíme, súdruhoviaznovu roztáãajú tie isté kolesá. Soviet-sky zväz opäÈ nበvzor!

Aj preto sú aj v súãasnosti neza-platiteºné skúsenosti a postoje politic-k˘ch väzÀov. Najmä pri súãasnej ume-lo vyvolanej invázii imigrantov, na kon-ci ktorej má zmiznúÈ celá Európa, taká,ako ju poznáme. A neokominternakaÏd˘ odpor proti ich ‰kodliv˘m ne-zmyslom oznaãuje za zloãin, ão súpresne rovnaké spôsoby, ako mali v kr-vav˘ch 50. rokoch.

Musíme si uvedomiÈ, Ïe situácia jemimoriadne váÏna. Najhrozivej‰ie nanej je, Ïe do zániku kresÈanskej Európysa vráÏajú obrovské peniaze, ktoré ne-máme ãím vyváÏiÈ. A na Slovensku ne-máme prakticky Ïiadne médiá na stra-ne historickej Európy. Preto nám zo-stáva len drÏaÈ sa zdravého rozumua kresÈanskej náuky, ktorá tvorí na‰eeurópske dediãstvo.

Na‰Èastie, v‰etk˘ch kÀazov sa imnepodarilo získaÈ, takÏe e‰te stále sav cirkevnom spoloãenstve dajú nájsÈostrovy, ãi aspoÀ ostrovãeky nádeje.

Na záver pripojím jeden obºúben˘citát od amerického (!) spisovateºaKurta Vonneguta, ktor˘ azda najviacvystihuje na‰u dne‰nú situáciu: „Cho-pili sa vlády nad komunikáciami a nad‰kolami, takÏe to vyjde narovnako,ako keby sme boli Poºsko za ãiasokupácie.“

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Príhovor predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu

Kresťanstvo je

najprenasledovanejšie na svete

Zºava Helena Halková, Ján Ko‰iar a Ján Liteck˘ ·veda poãas príhovorov.

Foto Eva Zelenayová

Zºava Jozef Herman a Rafael Rafaj

poãas pietnej spomienky.

Foto Eva Zelenayová

V âadci sa v˘roãná ãlenská schôdza konala 28.marca. Správu o ãinnosti predniesla predsedníãka po-boãky Veronika Gregorová. Prítomn˘ch informovalao pripravovan˘ch podujatiach, najmä o pietnych spomien-kach pri pamätníkoch umuãen˘ch a popraven˘ch politick˘chväzÀov. Vyzvala ãlenov organizácie, aby sa, pokiaº im tozdravie dovolí, aktívne zúãastÀovali spoloãn˘ch aktivít. PánPavol Rudinsk˘ poloÏil otázku, preão parlament neschválilzákon o odobratí ãasti dôchodkov b˘val˘m príslu‰níkom ·tB

a preão sa tieto prostriedky nepouÏili na od‰kodnenie b˘va-l˘ch politick˘ch väzÀov a ich rodinn˘ch príslu‰níkov. Kveto-slav Gregor pripomenul spomienky na katolícke akcie, ktorésa konali na protest proti komunistickému reÏimu a potrebuìal‰ích pamätníkov politick˘m väzÀom. Schôdza sa skonãilaÏivou diskusiou o súãasnej politickej situácii v SR. Na závere‰te predsedníãka poboãky gratulovala tohtoroãn˘m jubi-lantom – Mgr. Zlatici Kri‰tiakovej k päÈdesiatke a Viere Juri‰-tovej k 55. narodeninám. (vg)

V Ko‰iciach sa v˘roãná ãlenská schôdza uskutoãnila16. apríla. Schôdzu otvoril a viedol hospodár regionál-nej organizácie Ing. Ján BrodÀansk˘. Privítal na nejuzdraveného predsedu pána ·tefana Nováka a pove-reného predsedu RP PVZPKO v Trebi‰ove Ing. JozefaTimka, ktor˘ od zaãiatku roku 2018 vykonáva funkciupredsedu RP PVZPKO v Trebi‰ove a po v˘roãnej schôd-zi sa presúva do ãlenskej základne v Trebi‰ove.

Ing. J. BrodÀansk˘ kon‰tatoval, Ïe v roku 2017 vzrástlaãlenská základÀa o ‰esÈ ãlenov. Tvoria ich rodinní príslu‰nícipolitick˘ch väzÀov a dvaja sympatizanti. Stav ãlenskej základ-ne v roku 2018 predstavuje 35 ãlenov. Predseda ko‰ickej re-gionálnej poboãky a regionálnej organizácie ·tefan Novákvyzval prítomn˘ch na minútu ticha za zosnul˘mi ãlenmiorganizácie. Oboznámil prítomn˘ch o aktivitách poboãky

v roku 2017, hlavne o úãasti na spomienkov˘ch akciách spo-jen˘ch s pripomienkou boja za demokraciu a náboÏenskúslobodu a za slobodu slova, za ão trpeli politickí väzni. ëalejo besedách na ‰kolách i o náv‰tevách ãlenov organizácie vovysokom veku. Zo správy o hospodárení vyplynulo, Ïe ãin-nosÈ poboãky je limitovaná finanãn˘mi príspevkami a riadi saúsporn˘m reÏimom.

Ko‰ická organizácia urobila prieskum miesta a súvisia-cich nákladov v súvislosti s pripravovan˘m seminárom v Ko‰i-ciach. V diskusii sa hovorilo o súãasn˘ch pomeroch v ‰táte,ale aj o stále nepotrestan˘ch príslu‰níkoch ·tB, ktorí marilidôstojn˘ Ïivot a obmedzovali základné ºudské práva obãanovv období vlády komunistov. Na schôdzi jasne zaznelo, Ïes „hrubou ãiarou“, ktorú nám podsúvajú politici po roku1989 nie v‰etci súhlasíme. (jbr)

Pri príleÏitosti 67. v˘roãia po-pravy troch mart˘rov trenãianske-ho gymnázia Antona Tunegu, Ak-berta Púãika a Eduarda Tesára zor-ganizoval v˘bor RO PV ZPKOv Trenãíne pietnu spomienku.

Predsedníãka regionálnej organizá-cie Helena Ho‰táková v tejto súvislostiuviedla, Ïe „aj toto je tá chvíºa, kedy sipripomíname utrpenie politick˘ch väz-Àov a zároveÀ upozorÀujeme na temnústránku na‰ej histórie. PretoÏe mnohítúto pravdu o nespravodlivom prena-sledovaní nepoznajú, alebo zabúdajú.Celé obdobie totality je potrebné prav-divo odkryÈ pre budúcnosÈ“. A doplni-la, „to je pôda pre historikov“. Z Tren-ãína tieÏ zaznel apel: “Preto nezabúdaj-me a s hlbokou úctou vzdajme holdumuãen˘m a popraven˘m, ale i t˘m,ktorí toto obdobie preÏili“. (hh)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

6

V trenčianskom gymnáziu spomínali

Úãastníci pietnej spomienky na schodoch trenãianskeho gymnázia

pri pamätnej tabuli mart˘rov. Foto archív

V Čadci o tabuliach aj o dnešku

V Košiciach rozšírili členskú základňu

V Pezinku sa v˘roãná ãlenskáschôdza regionálnej poboãky PVZPKO Bratislava – okolie konala 14.marca. Na schôdzi sa zúãastnilpredseda PV ZPKO Ján Liteck˘·veda.

Chorého predsedu poboãky Anto-na Malackého zastúpila jej hospodárkaEmília Malacká. Minútou ticha si uctilipamiatku zosnul˘ch ãlenov a schôdzapokraãovala prednesením správy o ãin-nosti za minul˘ rok. Kon‰tatovalo sav nej, Ïe v minulom roku pracovala po-boãka v ne‰tandardn˘ch podmien-

kach, bez priestorov na ãinnosÈ. AÏv septembri mesto Pezinok pridelilo or-ganizácii novú kanceláriu, za ão sa A.Malack˘ poìakoval predstaviteºommesta, lebo poboãka mohla obnoviÈsvoju ãinnosÈ.

Tradiãne sa ãlenovia poboãky zú-ãastÀujú na pietnych spomienkach.Predseda organizácie A. Malack˘ po-dal v správe informáciu o zasadnutiachv˘konnej rady. Pripomenul v nej, Ïe„po prijatí zákona o protikomunistic-kom odboji malo nasledovaÈ vydanievykonávacích predpisov, ktor˘mi by sa

protikomunistickí odbojári dostali naúroveÀ partizánov, ão sa v‰ak nestalo.Lebo partizáni sa vzbúrili a medzi poli-tikmi sa vyskytujú názory, Ïe sme fa‰is-ti a spoloãenská atmosféra nielen naSlovensku, ale aj v Európe je protinám“. Prítomn˘ch pozdravil predsedaPV ZPKO J. Liteck˘ ·veda a poskytolnajnov‰ie informácie o dianí v súvislos-ti s na‰ou organizáciou.

Zazneli aj poÏiadavky poskytnúÈviac informácii o Istanbulskom doho-vore prostredníctvom Svedectva.

(em)

V Michalovciach sa v˘roãná ãlenská schôdza usku-toãnila 20. marca v dome pani Margity Pleceníkovej,v ktorom má poboãka svoju kanceláriu. Schôdzu otvo-ril predseda poboãky Ing. Miroslav Pleceník minútouticha za zosnul˘ch ãlenov.

V súãasnosti poboãka eviduje 21 ãlenov, na schôdzi sa ichzúãastnilo 17. Správu o ãinnosti predniesla hospodárka po-boãky Margita Pleceníková. Kon‰tatovalo sa v nej, Ïe ãlenoviav˘boru sa vzorne starajú o star˘ch a chor˘ch ãlenov a infor-mujú ich o dianí v organizácii. V diskusii odzneli otázky od-‰kodÀovania, niektorí ãlenovia poukázali na skutoãnosÈ, Ïepartizáni boli zv˘hodÀovaní a odmeÀovaní poãas b˘valého re-Ïimu a naìalej sú zv˘hodÀovaní oproti politick˘m väzÀom ko-munizmu. Kon‰tatovali tieÏ, Ïe v poboãke evidujú uÏ len trochväzÀov komunizmu. Ich náboÏenské presvedãenie im nedo-voºovalo nastúpiÈ na základnú vojenskú sluÏbu, preto boliniekoºko rokov väznení. Schôdza sa nezaobi‰la bez gratuláciejubilantom, ktor˘ch pote‰ila aj malá pozornosÈ. (pm)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

7

V Michalovciach aj o partizánoch

V Pezinku v nových priestoroch

Pohºad na úãastníkov v˘roãnej ãlenskej schôdze v Pezinku. Foto archí

Ján Petro z Dlhej nad Cirochou bol úãastníkom vzbury

proti zat˘kaniu kÀazov. Na obr. v rozhovore pre

Svedectvo. Foto Eva Zelenayová

Dvadsiatehoôsmeho marca tohtoroku uplynulo uÏ 65 rokov odvtedy, ãobol v Prahe Na Pankráci popraven˘ môjotecko Pavel Valent. Narodil sa 27. júla1914 vo Zvolene. Pochádzal zo Ïelezni-ãiarskej rodiny, absolvoval ·tátnu odbor-nú ‰kolu kovorobnú v Banskej Bystricia vojenãinu absolvoval ako letec na le-tisku v Nitre. V 40. rokoch pracoval na

vysielaãoch ako vedúci, v 50. rokoch bol zamestnancomPovereníctva vnútra v Bratislave.

Som najstar‰ia dcéra politick˘ch väzÀov Pavla Valentaa Margity Valentovej, rod. Dankovej (1921). Mojich rodiãovzatkli 14. januára 1952 v Bratislave na Vazovovej ulici ã. 2,kde sme b˘vali. Boli sme tri deti, ja, Gita, 9-roãná, Helenka7-roãná a PeÈko 3-roãn˘. Dnes sa v‰etko akosi podozrivo za-kr˘va plá‰tikom zabudnutia. Tí ão biãovali, Ïalárovali si vynu-cujú, aby sa o slovenskom muãeníctve nehovorilo. Iste by saim lep‰ie spalo.

Keì teraj‰í právnici – slovenskí a hociktorí iní pre‰tudo-vali trestné spisy mojich rodiãov, zhrozili sa nad právnickounaivitou, ale aj zlodu‰stvom komunistickej justície. V podsta-

te i‰lo len o napomáhanie k úteku za hranice môjmu krstné-mu otcovi Vojtechovi Dankovi, maminmu bratovi. Po novomprocese v roku 1969 vyniesli oslobodzujúci rozsudok, av‰akmôj otecko sa ho uÏ nedoÏil. Jeden pán z âierneho Balogunám písal, Ïe otecko chcel veºmi ÏiÈ a nechcel, aby hopopravili, tak si v cele pichal hrdzav˘ klinec do nohy, abymu ju amputovali. Myslel si, Ïe bez jednej konãatiny ho ne-môÏu popraviÈ. Ale vtedy niã neplatilo! Na popravisko hoviezli na vozíku.

Po prevrate som pátrala, kde je otecko pochovan˘, abysom mu mohla na hrob poloÏiÈ aspoÀ kytiãku kvetov. Odvedúceho cintorína v ëábliciach pri Prahe som sa 15. apríla1992 dozvedela, Ïe v‰etky údaje o pochovan˘ch politick˘chväzÀoch boli zniãené a niã sa o tom uÏ nedozviem. Cinto-rín, kde boli politickí väzni pochovaní, bol vtedy neudrÏiava-n˘ a hroby prepadnuté a oznaãené len ãíslami. Teraz je cin-torín obnoven˘ a meno môjho otecka je uvedené na náh-robnom kameni. Kde presne leÏí v‰ak uÏ nezistíme. Jepochovan˘ v spoloãnom hrobe s tromi politick˘mi väzÀamiJ. Hikadom, J. Melkusom a G. Smetanom. Bez truhly, vovreci. Margita Zimanová rodená Valentová

Západonemecké mesto Trier, rodisko smutne známehofilozofa Karola Marxa, si pripomenulo dvesté v˘roãie jehonarodenia mnoh˘mi akciami. Medzi nimi vyniká odhalenieobrovskej sochy tohto teoretika triedneho boja a nenávisti5. mája 2018. Mesto jej postavenie schválilo e‰te vlania Marxovu sochu Trierãanom venovala âínska ºudová re-publika. Kolosálne sochy sú typické pre diktatúry, nie predemokratické reÏimy. Nemci, Ïiaº, za pár desiatok rokov,zdá sa, úplne zabudli, Ïe na ‰tvrtine ich územia vládolsystém zaloÏen˘ práve na Marxov˘ch, Engelsov˘ch a Le-ninov˘ch teóriách, ktor˘ zapríãinil utrpenie a smrÈ tisícomich obyvateºov. Nehovoriac o miliónoch obetí komunizmuv celom svete.

Komunistické diktatúry nemoÏno od Marxa oddeliÈ.Zaviedli to, ão poÏadoval. Predov‰etk˘m v‰ak hlásal, Ïe jenevyhnutná aplikácia „revoluãného násilia“. Marx v˘slovnevyzval svojich nasledovníkov k násiliu a útlaku ... To v‰etkosa nachádza v komunistickom manifeste.

Profesor Winfried Speitkamp z univerzity v Kasseli po-znamenáva, Ïe „po roku 1990 sa veºa diskutovalo o tom, ãiMarx a Engels boli a do akej miery vinní za politick˘ systémv NDR, alebo ãi boli zneuÏití. Táto politická diskusia viedlak pokusu oddeliÈ filozofa Marxa od Marxa politického mys-liteºa. Vo vede sa v tom ãase Marx úplne odsunul do poza-dia. V ostatnom ãase v‰ak vedeck˘ záujem o Marxa narastáa uÏ sa nepovaÏuje za prekonan˘ zdroj my‰lienok zastaralé-ho systému.

Na‰a nemecká partnerská organizácia politick˘ch väz-Àov (UOKG) v rámci INTERRASO spolu s múzeom b˘valejStasi Berlín – Hohenschönhausen priamo v meste Trier zor-ganizovala 9. apríla 2018 konferenciu Otráven˘ dar – ãín-ska socha Karola Marxa, na ktorú pri‰la aj jedna ministerka,predseda UOKG Dieter Dombrowski, a profesor HubertusKnabe. Ale veºmi to nepomohlo. Nemci, Ïiaº, a nielen oni,majú krátku pamäÈ.

Nemecká organizácia politick˘ch väzÀov UOKG vyzvalav‰etk˘ch svojich ãlenov, priateºov a sympatizantov, aby v so-botu 5. mája pri‰li do Trieru proti tejto modle konzumneja liberálnej spoloãnosti protestovaÈ. Lebo, ako sa uvádza vovyhlásení predsedu UOKG Dietera Dombrowského, „nesú-hlasíme s t˘m, Ïe Karol Marx vstáva z m⁄tvych na Západe,po tom, ão sme sa ho zbavili na V˘chode“. Ján Ko‰iar

duchovn˘ PV ZPKO

ZAZNAMENALI SME

8

Uplynulo 65 rokov od popravy Pavla Valenta

Návrat Karola Marxa

O vojne v S˘rii, atómov˘ch hrozbáchz Kórey i hroziv˘ch napätiach medzi veºmoca-mi sa dozvedáme na kaÏdom kroku a takmerz kaÏdého média. Ale informáciu o tom, Ïevy‰li v angliãtine Hviezdoslavove Krvavé sone-ty sa skôr dozviete na bratislavskej ulici odírskeho básnika a prekladateºa Johna Mina-

hanea, ktor˘ uÏ roky Ïije u nás ako uãiteº angliãtiny. K˘mmu stihnete za nás zagratulovaÈ a poìakovaÈ sa spresní, Ïetoto je síce druhé vydanie do angliãtiny, ale iba on ho tlmoãildo shakespearovského ver‰a. Ako jedinú autentickú moÏ-nosÈ prekladateºa do hlavného svetového jazyka. PrekladaÈveºkého básnika jeho komplikovan˘m hviezdoslavovsk˘mver‰om pred desiatkami rokov preto nemohlo v minulostipriniesÈ rovnak˘ úspech. NuÏ uvidíme ak˘ ohlas vo svete pri-nesie toto v˘sostne aktuálne mierové a antivojnové posol-stvo, hoci bolo napísané uÏ pred vy‰e sto rokmi. I ako sa tambude distribuovaÈ, keì jeho vydavateºom je domáci Literárnyin‰titút. Zapoja sa do jeho misie aj na‰i diplomati a politici,minimálne na‰e Slovenské in‰titúty ãi aspoÀ univerzity a Aka-démia? Veì najv˘znamnej‰ie básnické dielo slovenskej lite-ratúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostr˘modsúdením morálneho a spoloãenského úpadku a poníÏeniaºudskosti, ão vojnov˘ konflikt priná‰a.

In˘ mal˘ husársky kúsok sa podaril televízii Lux, ktoráúplne prirodzene, vo vhodne zvolen˘ch víkendov˘ch termí-noch, uviedla zároveÀ aj v repríze, filmové historické dielovíÈazného odporu kresÈanskej Európy, ktorá rozdrvila oveºapoãetnej‰ie ‰íky osmanskej armády pred vy‰e 333 rokmia moÏno navÏdy vytlaãila islam zo stredoeurópskeho pries-toru. IbaÏe dnes sa o to pokú‰a cestiãkami ilegálnej imi-grácie.

Stret civilizácii za dverami

TakÏe na poºsko-taliansky veºkofilm Bitka pri Viedni, kto-r˘ sa tak nepochopiteºne obávala uviesÈ „verejnoprávnaRTVS“, nena‰li odvahu ani viacerí zavedení distribútori. V Lu-xe získal primeranú divácku kulisu. Pravda, uÏ aj predt˘m na-‰iel Spolok svätého Vojtecha inovatívnu formu ‰írenia tohtopozoruhodného historického veºkofilmu, ktor˘ sa akoprémiov˘ zväzok dostal ku kaÏdému ãlenovi v podobe DVD.A kto sa chce dozvedieÈ viac a získaÈ komplexnej‰ie informá-cie neÏ mohol ukázaÈ film, má uÏ vy‰e roka k dispozícii mo-numentálnu historicko-popularizujúcu takmer rovnomennúknihu Emila Vontorãíka Bitka pri Viedni 1683. Aj s v˘stiÏn˘mpodtitulom Stret civilizácií kresÈanského kríÏa a moslimskéhopolmesiaca. ªahko a dobre sa ãíta a aj s poãetn˘mi ilustrácia-mi priná‰a v‰etko závaÏné, ão sa v kºúãovej bitke o obranukresÈanskej Európy vtedy dialo. Aj na na‰om území, ajs tisíckami obetí na‰ich obrancov, unesen˘ch, zavraÏden˘cha znásilÀovan˘ch Ïien a detí, i s obrovsk˘m diplomatick˘m,materiálnym a duchovn˘m úsilím ná‰ho heroického ostri-homského arcibiskupa Jána Selepãéniho, vtedy so sídlomv Trnave. Veºmi dobre vedel, o ak˘ nemilosrdn˘ zápas ide,

i to, Ïe sa bojuje za na‰e preÏitie. Tureckí nájazdníci ho uÏv detstve pripravili o rodiãov, keì oboch zavraÏdili.

K na‰im kultúrno-diplomatick˘m svetov˘m i osvetov˘múspechom moÏno zaradiÈ nádhernú po‰tovú známku, ktorúv máji 2018 vydáva Vatikán v spolupráci so Slovenskom, pripríleÏitosti 1150. v˘roãia pápeÏského schválenia pouÏívaniastaroslovenãiny v liturgii, ako ‰tvrtého liturgického jazyka po-pri hebrejãine, gréãtine a latinãine. Grafickú predlohu znám-ky vytvoril grafik a rytec Franti‰ek Horniak na základe obrazumaliara Du‰ana Kállaya. Zobrazuje moment prijatia sv. Cyrilaa Metoda v Ríme pápeÏom Hadriánom II., ktorému odovzda-li relikvie sv. Klementa a staroslovensk˘ preklad ‰tyrochevanjelií. Zobrazenie sa in‰piruje mozaikami z apsidy BazilikySanta Maria Maggiore v Ríme. V centrálnej ãasti známky sanachádzajú prvé ‰tyri ver‰e Markovho evanjelia v staroslo-venãine podºa predlohy Zografského kódexu, skvostu slovan-skej literatúry z 10. storoãia nájdeného v klá‰tore na horeAthos.

Slováci za hranicami štátu

TakÏe nebyÈ veºmi kritického ãlánku dolnozemskéhoprofesora Vladimíra Valenta z Belehradu na webe Sloven-ského slova: „UdrÏateºnosÈ etnika a zápis slovensk˘ch detído základnej ‰koly Slovákov v Srbsku“, mohli by sme tuuvádzaÈ iba pozitívne ohlasy z diania v na‰ej kultúre. Napriekpoãetn˘m demon‰trujúcim v na‰ich uliciach, ktorí zaiste ajoprávnene poukazujú najmä na morálne zlyhania a nerazpriam na nekultúrne a amorálne spôsoby niektor˘ch na‰ichpolitick˘ch ãi ekonomicky nenásytn˘ch reprezentantova pseudopodnikateºov. Kritická situácia Slovákov v Srbsku to-tiÏ v mnohom kore‰ponduje so situáciou Slovákov v ìal‰íchokolit˘ch krajinách - âesku, Poºsku a Maìarsku. Ba v mno-hom aj na juhu Slovenska ãi na celom Slovensku, vlastne i nacelom ‰írom svete, kam nám neraz navÏdy odchádzajú a asi-milujú sa v in˘ch kultúrach aj mnohé talentované osobnosti.Valent poukázal na veºk˘ úbytok príslu‰níkov slovenskejmen‰iny v Srbsku, rapídne klesajúcu pôrodnosÈ, narastaniezmie‰an˘ch manÏelstiev, úbytok slovensk˘ch ‰kôl, ktoré voviacer˘ch, predt˘m ãisto ãi väã‰inovo slovensk˘ch dedinácha mesteãkách ubúdajú aÏ zanikajú. Varuje a viní za to nielensrbské, ale aj slovenské in‰titúcie doma i u nás, ktoré by tietozávaÏné otázky mali rie‰iÈ oveºa koncepãnej‰ie a s oveºa väã-‰ím úsilím.

Na‰Èastie v ich protipohybe odhodlane a vytrvalo stojaviacerí skvelí nielen krajanskí jednotlivci s originálnymi a mi-moriadnymi v˘konmi zachyten˘mi napríklad v Svetovom ka-lendári Slovákov, vydávanom v Báãskom Petrovci, âabian-skom kalendári, ktor˘ na rok 2018 reflektuje príchod i udr-Ïanie sa Slovákov na Dolnej zemi aj po 300 rokoch. AleboAlmanach Slováci v Poºsku, ktor˘ v 18. zväzku zaznamenávanielen ich trpké osudy, ale aj odhodlanú vzdorovitosÈ mno-h˘ch, poãnúc ich aktuálne kºúãovou osobnosÈou ªudomíromMolitorisom, hrdo sa hlásiacim „k slovenskému presvedãeniusvojich predkov“. Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Posolstvá mieru, solidarity a záchrany

Pokraãovanie z 1. strany

Zrejme sa mal dobre?Neviem, ãi ãlovek, ktor˘ stratí

svedomie, sa má dobre. Robil si, ãochcel. Keì som sa vrátil z vojenãiny,kde som sa vyuãil za kuchára, za-mestnal som sa v druÏstve ako sklad-ník. Nov˘ predseda robil inventúrua zistil, Ïe mi druÏstvo predalo trak-tor a zaãal ma vy‰etrovaÈ.

Preão?Lebo ten traktor bol po generál-

ke, mal hodnotu 80 tisíc korúna druÏstvo ho predalo ako ‰rot za2850 korún. Jednoducho ho postavilina váhu a predali za cenu Ïeleza.Predseda si p˘tal papiere a zistil, Ïetraktor predali mne. Pritom ja somo niãom nevedel.

Kto to urobil?Brat komunista to takto zariadil.

Traktor predali sestrinmu muÏovia napísali to na mÀa. Pravda, predse-da druÏstva sa nahneval, lebo ja sombol dobr˘ pracovník, zarábal som vy-‰e tritisíc korún mesaãne, nuÏ kriãal,Ïe som traktor kúpil za menej, neÏbol môj mesaãn˘ plat. Preradil ma nainé miesto a pri‰iel som o polovicumesaãnej mzdy.

TakÏe to zostalo na vás? Ne-hºadal sa vinník?

KdeÏe, komunisti kryli jeden dru-hého a ja som pri tom takmer pri‰ielo Ïivot. Tak ma to suÏovalo. Nikdysom nikomu niã nezobral. A odrazutraktor. Mal som príleÏitosÈ prísÈk veºk˘m peniazom, ale nezradilsom. A po vojne sa takto ku mnezachoval vlastn˘ brat...

Koho ste nezradili?Mal som desaÈ rokov, ale

pamätám si to, akoby to bolo dnes.DÀa 8. novembra v roku 1943 pri‰lik nám do domu dvaja ruskí zajatci.U‰li z koncentraãného tábora v Osvien-ãime, ãísla vyrazené na ich rukáchsom videl na vlastné oãi. Títo dvajaneboli v tábore viac ako dva t˘Ïdne.Zamie‰ali sa medzi zastrelen˘ch a ne-chali sa zahrabaÈ. Odtiaº sa im poda-rilo vyhrabaÈ a ujsÈ. Ja som ich opat-roval 520 dní. Posledn˘ som mal

moÏnosÈ vidieÈ toho gestapáka, ãodal vypáliÈ Sk˘cov.

Nikto sa o uteãencov z Os-vienãimu nezaujímal? O akomgestapákovi hovoríte?

Zrejme nie, veì boli u nás doskonãenia vojny. Keì prichádzalaâervená armáda, Nemci sliedili popartizánoch. Jedného dÀa, bolo to16. marca 1945, ma rodiãia nepusti-li do ‰koly, lebo som mal horúãku.Mama piekla koláã, otec bol u suse-dov a jeden z t˘ch zajatcov bol v ku-chyni a mie‰al kvas, z ktorého smepálili alkohol. Keì v tom vo‰iel ne-meck˘ dôstojník a keì zbadal tohoRusa, p˘tal sa, kto to je? Rus nepove-dal ani slovo. Gestapák vytiahol pi‰-toº a paÏbou ho udrel do tváre. Krvmu po nej tiekla, ale neprehovoril.Priskoãil ku mne, namieril mi pi‰toºna ãelo a p˘tal sa, kto je to. Povedalsom, Ïe neviem. A on - je to parti-zán? Vtedy mi do‰lo, Ïe ten ãlovekmá doma dve deti, keì ma aj odstre-lí, nepoviem, kto to je. Napokon sisadol, otvoril bra‰Àu a vysypal z nejzlaté náu‰nice, hodinky, prstenes diamantmi a povedal, toto v‰etkobude tvoje, keì mi povie‰ kto to je.A ja som bol ticho. O chvíºu vo‰ielotec, ktor˘ poãul za dverami ão sau nás deje. Hovoril dobre nemecky.

Ako sa skonãila táto epizóda?Nemec uÏ popíjal vodku, mama

mu urobila praÏenicu so slaninkou

a otec ho privítal a zaÏelal mu dobrúchuÈ. No ten sa hneì p˘tal na Rusa,kto je to? Otec povedal, vidíte, ak˘je to chudák, nem˘, pomáha námv dome. AÏ potom sa Nemec upoko-jil a povedal, Ïe nám uÏ verí, leboobaja hovoríme to isté. Ale tieÏ sa vy-tasil, Ïe keby ten chlap bol partizán,dá vypáliÈ celú obec, ako Sk˘cov.A to sa aÏ trikrát zaprisahával. E‰te ajkeì odchádzal. Keì uÏ bol preã, tenrusk˘ uteãenec otcovi so slzamiv oãiach ìakoval. Îe videl tú kopuzlata i ako na mÀa mieri a bol pre-svedãen˘, Ïe ho zradím. No keby bolmôj najmlad‰í brat na mojom mieste,tak sa iste ulakomí.

Spomínali ste, Ïe vás tá okol-nosÈ okolo predaja traktora po-znaãila na cel˘ Ïivot. Vraveli ste,Ïe vás preradili na menej platenépracovisko. Nikdy ste sa nedo-pracovali k tomu, aby vy‰la prav-da najavo?

Ale hej, lenÏe mne to zniãiloÏivot. A ten predseda druÏstva saneskôr otrávil.

A kto tú kúpu sprostredko-val?

Traktor chcel sestrin manÏela ten naviedol brata, predsedu KSS

NÁŠ ROZHOVOR

10

Teror nemusí byť len fyzický

Franti‰ek Poljaãik.

Foto Eva Zelenayová

ManÏelia Poljaãikovci. Foto archív

v Nov˘ch Zámkoch, aby ten traktordali za ‰rotovú cenu. A napísali to namoje meno. Pritom ja som o tom niãnevedel. PreloÏili ma a z tritisíc korúnsom i‰iel na 1400.

TakÏe sestra dostala traktora vy ste stratili ãesÈ?

Asi tak. A tak som sa preto suÏo-val, aÏ som ochorel. Dostal som vyso-ké horúãky a lekári mi nedokázalistanoviÈ diagnózu. Bol som v nemoc-nici tri mesiace. Robili na mne v‰elija-ké pokusy, aÏ som skoro zomrel.

V ktorom roku sa to stalo?V roku 1982. A ão myslíte, preão

mám túto palicu? Keì som bol 32hodín kvázi m⁄tvy, uÏ na mne pláno-vali pitvu.

A ako ste sa dostali do stavu,Ïe vás povaÏovali za m⁄tveho?

Odoberali zo mÀa rozliãné vzor-ky, mali na to povolenie. A posledn˘pokus mal tak˘to priebeh. Pri‰li sani-tári s vozíkom a ja som povedal,idem pe‰o. Nie, ºahnúÈ si na vozík.Tak ma zaviezli na nejakú operaãkua zaãali robiÈ odbery. Pri‰iel za mnounejak˘ pán s papierom, aby sompodpísal reverz, Ïe pôjdem do Brati-slavy, kde mi napoly prepília hlavua bude dobre. Potom o tretej ránoma zobudila sestriãka, Ïe pán doktorchce so mnou poúradovaÈ. Dobre.Pri‰iel som do lekárskej izby, boli tamdvaja. Hovoria mi, pán Poljaãik, ãopijete? Reku, keì som bol na vojne,robil som kuchárika, pil som zelenésladké. Nech sa páãi. Vypili sme.A vínko aké máte radi? V‰etko mali.Dáme si, dáme si. To bolo o ‰tvrtejráno. UÏ som bol napit˘ a zaspat˘a o piatej poslali sestriãku, zobraÈ mikrv. Keì mi pichla ihlu, na plafóne sautvoril metrov˘ kruh. Tak tá krv strie-kala. Sestriãka skoro odpadla.

To bolo v nemocnici v Nov˘chZámkoch?

Áno, na desiatom poschodí. Po-tom o ‰iestej ma pri‰li zobudiÈ, urobilsom salto a dopadol som na balkón.

Preão ste to urobili? Chceli stevyskoãiÈ z okna?

KdeÏe. Keì nemôÏem spaÈ alebokeì ma niekto nasilu zobudí, vÏdy sami premietne scéna z 27. marca1945. V tento deÀ som sa stal sved-kom zastrelenia dvoch mlad˘ch

Nemcov. Rusi ich na‰li, postavili nad‰achtu pre uhynuté zvieratá a zastre-lili. Mal som dvanásÈ rokov, stra‰nema to vzalo.

Vtedy vás zobudili, aby e‰teurobili nejaké odbery?

Presne tak. Doviedli ma do izbya doktor hovorí, sadnite si pán Polja-ãik, ideme vám urobiÈ lumbálku. Jasom nevedel, ão to je. Mal takú dlhúkonskú ihlu a kázal sa mi zohnúÈ.Keì ma pichol, mykol som sa aÏ satá ihla vo mne zlomila. V kosti a ne-mohli ju vybraÈ.

A vy ste stratili vedomie?Zabilo ma to. Na 32 hodín.

Sestriãka to celé vykriãala. Ona otvo-rila dvere, lebo niesla plachtu zakryÈmoje telo, aby ma pripravili na pitvu.A v tom som sa prebral. Vtedy se-striãka vykríkla, Ïe lekári kon‰tatovali,Ïe pán Poljaãik je uÏ 32 hodín m⁄tvy,ideme urobiÈ pitvu. Vraj mali na topovolenie od predsedu strany v No-v˘ch Zámkoch.

A ako to dopadlo?E‰te pár dní ma nechali v nemoc-

nici a potom ma prepustili domov.Odvtedy chodím s palicou. Pred tro-ma rokmi som nav‰tívil manÏelkunebohého, ão ma udal. Viete ão mipovedala? Ferko, keby som sa s tvo-jím bratom stretla, obidve oãi by sommu vyklala. Môj manÏel mohol ÏiÈ,ale ten traktor nemal tvoj ‰vagor zo-braÈ. V‰etko sa to stalo pre ten trak-tor. Komunisti a e‰tebáci mali takúmoc, Ïe sa im nikto nepostavil.

Spomínali ste na posledné dnivojny v Trávnici. Îe aj va‰ou zá-sluhou obec Nemci nevypálili.V ten deÀ v‰ak vypálili Sk˘cov.

AÏ v roku 2014 mi suseda pove-dala, Ïe koncom vojny sa piati ne-meckí vojaci stratili veliteºovi a bolipoukr˘vaní po domoch. Dvochz nich, ktor˘ch som spomínal, Rusina‰li a zastrelili. Ako som uÏ povedal,videl som to na vlastné oãi. Chcelsom si v‰ak overiÈ, ãi ten Nemec 16.marca 1945 hovoril pravdu, keì roz-prával, Ïe dal vypáliÈ Sk˘cov. I‰iel somna obecn˘ úrad a tam mi to potvrdili.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Vojak Franti‰ek Poljaãik s rodiãmi a súrodencami. Foto archív

Pokraãovanie z 5. strany

·esÈ tried ºudovej ‰koly vychodil v âernovej v ãase tvrdejmaìarizácie. Pri povestnej âernovskej tragédii – mal len ‰esÈrokov – bol ºahko ranen˘, postrelen˘ a tento záÏitok hosprevádzal po cel˘ Ïivot. UÏ ako 14-roãn˘ musel ísÈ pracovaÈdo textilky, aby rodina vyÏila. Predsa sa mu podarilo aj ‰tu-dovaÈ, najprv na piaristickom gymnáziu v RuÏomberku a po-tom v seminári v Banskej Bystrici. Za kÀaza bol vysväten˘29. júna 1927 vo Svätom KríÏi nad Hronom. Na primíciáchmu kázal sám Andrej Hlinka, ktor˘ sa stal jeho celoÏivotn˘mvzorom.

Ako kaplán slúÏil v Detvianskej Hute, v Brezne, Turãian-skom Svätom Martine a vo Zvolene. Od roku 1935 bol fará-rom v Krupine, kde si ho tak obºúbili a váÏili, Ïe si ho v roku1938 zvolili za richtára. AngaÏoval sa aj v HSªS, v Krupinebol miestnym i okresn˘m predsedom. ªudia si ho váÏili prejeho pracovitosÈ a silné sociálne cítenie. Vynikal starostlivos-Èou o blaho mesta i Cirkvi, stal sa otcom chudobn˘ch. SámÏil chudobne a prakticky bez odpoãinku. Obdobie jehopôsobenia bolo pre Krupinu zlat˘m obdobím. Obnovilkostol, postavil katolícku i evanjelickú faru, zborov˘ dom,vodovod, budovu okresného súdu, kultúrny dom, vydláÏdilniektoré ulice, ãiastoãne zreguloval potok Krupinicu. Postavildve ‰koly, na Doln˘ch kopaniciach a âervenej hore, otvorilobchodnú ‰kolu i ‰kolu pre Ïenské povolania. Zintenzívnilspoloãensk˘, náboÏensk˘ i kultúrny Ïivot v meste.

Za dobrotu do väzeniaVo svojej verejnej funkcii starostu v‰ak nemohol vyho-

vieÈ niektor˘m politicky a konfesionálne inak zm˘‰ºajúcimobãanom. âasÈ z nich sa realizovala po vypuknutí povstania,ktoré otvorilo priestor na pomstu a bezbrehé násilie. V sep-tembri 1944 sa ho samopalom pokúsil na fare zastreliÈ pred-seda Revoluãného národného v˘boru ist˘ Trnka. Faru preku-tali partizáni a iné deklasované Ïivly. Po obnove âSR bol 3.júla 1945 obvinen˘ z kolaborácie. ªudov˘ súd ho v‰ak 22.októbra 1948 úplne oslobodil. O dva roky, v júli 1950 hov‰ak príslu‰níci ·tB v noci odvliekli do pracovného koncent-raãného tábora v Moãenku. V dôsledku prepadu fary jehootec podºahol srdcovému záchvatu. Po prepustení v marci1952 pôsobil v Turãianskom Sv. Michale.

Po maìarskej revolúcii v roku 1956 sa zaãala nová vlnarepresálií, lebo vedenie komunistickej strany usúdilo, Ïe tzv.kontrarevoluãné sily e‰te nie sú úplne porazené. Pripravilinové ÈaÏenie, ktoré malo kriminalizáciou tzv. ºudáctva dis-kreditovaÈ nielen Cirkev, ale najmä slovenské ‰tátoprávnesnahy. A tak e‰tebáci pri‰li opäÈ dp. Sliaãana zatknúÈ. Asidve desiatky príslu‰níkov ·tB 7. marca 1958 Sliaãanovi vyra-bovali faru a jeho odvliekli. Jeho súdny proces sa konal od22. do 26. apríla 1958 v Banskej Bystrici. Pripomínal arénuz rímskych ãias, keì kresÈanov hádzali pred zúrivé hladné le-vy. Aby sa zv˘‰ila údernosÈ, proces vysielala televízia i roz-hlas a písala o Àom vtedaj‰ia tlaã. Aj film o Àom premietali

v podnikoch i v ‰kolách. Ako dnes film Únos… Novinári do-stali neopakovateºnú kariérnu príleÏitosÈ a k hystérii sa pri-dali aj Katolícke noviny. Skoro ako dnes, keì pí‰u o anexiiKrymu (ã. 7/2018) a poÏiadavke pádu vlády (ã. 10/2018).

Rehabilitácie sa nedožilDp. Sliaãana zamontovali do procesu s vytipovan˘mi prí-

slu‰níkmi 5. poºnej roty HG. Hoci títo boli uÏ raz odsúdení,mali byÈ znova, exemplárne, a najmä teraz mal byÈ k nimpridan˘ aj kÀaz. Vyjadril to titulok v komunistickej boº‰evic-kej Pravde: „Klérofa‰istická v˘chova je zodpovedná za zver-ské zloãiny gardistov“. KÀaz Sliaãan mal byÈ vraj ãlenomkomisie, ktorá zaistencov posielala na smrÈ. V skutoãnosti tobolo presne naopak. Pre záchranu ohrozen˘ch robil, ão mo-hol. Za zajat˘ch partizánov i Krupinãanov intervenoval naj-viac. Na „v˘kup“ zaisten˘ch Îidov dal aj peniaze a viacer˘mzachránil Ïivot. Tieto svedectvá v‰ak súd nepripustil. Obhaj-com bol JUDr. Glatz, ten v‰ak pre neho nespravil praktickyniã. ObÏaloba nezabezpeãila Ïiadne presvedãivé dôkazy voãiobvinen˘m gardistom, tobôÏ voãi Sliaãanovi. Ich nedostatoknahradilo násilie a hysterická propaganda. Rozsudok vypra-coval JUDr. Breuer. Za údajn˘ zloãin vojenskej zrady jeho,Leonarda Sliaãana, nevojaka, Krajsk˘ súd (predseda JUDr.Harazin) odsúdil na 25 rokov. Existenãne postihnutá a ‰ika-novaná bola celá jeho rodina. Kruté zaobchádzanie pokra-ãovalo aj vo väzniciach. Po dvoch poráÏkach a oslepnutí bolzo zdravotn˘ch dôvodov 21. júla 1965 prepusten˘. Jeho ne-vládna matka musela z dôchodku 250 korún doÏivotnesplácaÈ súdne trovy. ËaÏko chor˘ zomrel 17. októbra 1969v RuÏomberku. Krupinãania sa uÏ v roku 1968 pokú‰ali o je-ho rehabilitáciu. Tej sa on, ani ostatní obÏalovaní nedoÏili. Jev‰ak vzorom kÀaza a muãeníka za Boha a za národ.

Medzititulky redakcia

NA AKTUÁLNU TÉMU

12

O jednom z pamätnej tabule

Speváãky z Heºpy poãas sv. om‰e. Foto Eva Zelenayová

Májové zamyslenie, Ïe lásky ãas, sa pokojne môÏe zmeniÈna „máj - nenávisti ãas“. Aktuálne ãasÈ angaÏovan˘ch mimo-vládnych úderiek v nerozbornej druÏbe s progresívnymi mé-diami hlavného prúdu, v predvoji pred väã‰inou bojuje proti„nenávisti“ a za otvorenú spoloãnosÈ. O svojej skrytej nená-visti k tradícii, konzervatívnym a kresÈansk˘m hodnotám,k vlastenectvu a k modelu rodiny muÏa a Ïeny tvorcovianov˘ch zajtraj‰kov cudne mlãia.

Historick˘mi majstrami nenávisti boli komunisti a ich ideo-lógia triedneho boja. V máji 1921 vznikla na Slovensku komu-nistická strana. Nátlakové metódy ulice, demon‰trácia sily,stupÀovanie poÏiadaviek... to viedlo o.i. k prijatiu demisie vlá-dy vo februári 1948. UÏ ªudovít ·túr si v 19. storoãí v‰imolzaãiatky tejto zhubnej ideológie, keì napísal: „Nech by sa ako-

koºvek komunizmus namáhal a predstieral, Ïe chce ºuìom

dopomôcÈ k ich právam, niã nevie o ºudstve, Ïalostne ho po-

niÏuje, a keìÏe lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické

a neuskutoãniteºné, patrí k najdiv‰ím v˘plodom, aké vôbec

vzi‰li z ºudského mozgu“. Po Àom aj druhá osobnosÈ, ktorejmeno nesie ‰tátne vyznamenanie SR, Milan Rastislav ·tefánikadresoval kritické a prorocké slová o boº‰evizme: „Boº‰eviz-

mus nie je systém... Boº‰evizmus je násilie. Kto je silnej‰í, zví-

Èazí. Boº‰evizmus znamená poÏiar, ktor˘ ohrozuje cel˘ svet...

Boº‰evizmus je nepriateºom ºudstva a musí sa proti nemu bo-

jovaÈ.“ Tretia z osobností, po ktor˘ch ‰tát udeºuje vyznamena-nia, Andrej Hlinka odmietal boº‰evizmus a ateizmus a to e‰tepred vydaním encykliky Pia XI. Divini redemptoris – O bezboÏ-níckom komunizme (1937). Slovenské politické sily Îilinskou(1938) dohodou odstavili KSS z autonomistického procesu,neskôr sa dostala aj mimo zákon. Komunistom sa nepodarilovyhraÈ voºby na Slovensku ani po vojne (1946), kde utrpelizdrvujúcu poráÏku. Prevahu získali v obnovenom âesko-Slo-vensku vìaka víÈazstvu ãesk˘ch súdruhov.

Slovenský antikomunizmusTlaku komunistov podºahol Eduard Bene‰, tajn˘ agent

sovietskej NKVD. Po zbabelom úteku do Lond˘na predvojnou, ‰tátnicky tento „krẠrulety“ zlyhal aj po druh˘krát.Komunisti sa tak dostali k moci a upevÀovali ju krut˘mimetódami prenasledovania, muãenia, väznenia nepohodl-n˘ch osôb. Slovenské vlastenectvo súdruhovia kynoÏili aj vovlastn˘ch radoch procesom proti „burÏoáznym naciona-listom“. V‰eobecne nádej aspoÀ na ãiastkovú zmenu totalitypoãas takmer celosvetového revoluãného pohybu v roku1968 zakvitla opäÈ na Slovensku, hoci sa vÏila ako „praÏskájar“. Po normalizácii sa demokratické, proslovenské a kres-Èanské sily opäÈ nad˘chli na Slovensku, poãas Svieãkovej ma-nifestácie (1988). Nakoniec aj odpor proti komunistickémusystému, ktor˘ viedol k jeho pádu pri‰iel o deÀ skôr z Bratisla-vy, uÏ 16. novembra 1989.

LenÏe k˘m sa praÏsk˘ disent dohodol s komunistami na„neÏnom“ odovzdaní moci, spoloãnosÈ sa nemohla dekomu-nizovaÈ. Do trhovej transformácie sa najmä cez malú privatizá-ciu naliali peniaze komunistov a tajn˘ch agentov. Zo súdruhov

sa tak stali obãania podnikatelia. Zákon ã.125 z roku 1996O nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému bollen slabou etickou náplasÈou. Jednu ideológiu marx-leni-nizmus vystriedal jeho bratanec neomarxizmus, ktor˘ splodilìal‰ie agilné deti – multikulturalizmus, gender agendu.., roz-kladajúce Európu ako ju poznáme, národné ‰táty i tradiãnéhodnoty. Z EÚ sa naìalej ‰íri táto ultraºavicová ideológia, kto-rá ruka v ruke s ultraliberalizmom idú nerozborne budovaÈNov˘ svetov˘ poriadok a upevÀovaÈ globalizáciu vo svete.

Úderkami nov˘ch poriadkov ako z éry totality sa stávatretí sektor, ktorého „krẓ G. Soros od roku 1981 podpo-roval praÏskú disidentskú kaviareÀ (Charta 77), ktorá si presa-dila prvého „slobodného“ alebo slobodomurárskeho (?)prezidenta Havla. Tieto sily dnes ‰íria inovovanú ultraºavicovúagendu, ovplyvÀujú dianie, majú dobre organizovanú a fi-nanãne zabezpeãenú sieÈ nátlakov˘ch organizácií, ktoré pre-nikli do médií a najmä do ‰kôl, kde nenechávajú niã na náho-du. Politick˘mi ‰koleniami á la „debaty, diskusie“ o v˘chovek aktívnemu (sveto)obãianstvu by zahanbili aj metódy komu-nistov. Dnes je opäÈ v móde boº‰evické „maÈ správne postojeje viac ako vzdelanie“.

Predajní umelciAko za star˘ch ãias sa angaÏuje aj novinárska obec, ktorá

aktívne presadzuje nové videnie sveta. A máme tu tieÏ oÏive-n˘ch angaÏovan˘ch hercov a umelcov, ktorí aj pred rokom1989 zapredávali reÏimu svoju tvár a popularitu. Obec, ktoráv roku 1942 v národnom divadle v Prahe demon‰trovala ver-nosÈ nacistickému Nemecku, ktorá v roku 1948 opäÈ stála nasprávnej strane komunistov a proletariátu, ktorá angaÏovanepodpisovala Antichartu, ktorá sa otriasla v novembri, je opäÈna tribúne a námestiach a kriãí, Ïe nestaãí...

Aké je pouãenie z tohto falo‰ného v˘voja? Îe v komunis-tickej totalite ºudia aspoÀ vedeli, Ïe sa klame oficiálne, Ïe to,ão sa vykladá ako realita a pravda, bola loÏ, dezinformáciaa propaganda. Ale dnes sú tie isté metódy manipulácie verej-nej mienky zradnej‰ie, lebo sa za‰tiÈujú slobodou, demokra-ciou, ºudsk˘mi právami. A o t˘chto podobnostiach by malimlad˘m ºuìom v ‰kolách rozprávaÈ nie angaÏovaní novinária aktivisti tretieho sektora, ale b˘valí politickí väzni a ich ro-dinní príslu‰níci, ktorí na vlastnej koÏi a osudoch nesú tútoneblahú skúsenosÈ s presadzovaním jednej pravdy.

Je povinnosÈou ‰tátu, aby namiesto mimovládnych so-rosovsk˘ch aktivistov pustil do ‰kôl a diskusií úãastníkovtretieho odboja proti komunizmu. Lebo inak nám hrozí, Ïebude aj odboj ‰tvrt˘, ale ten uÏ nemusí byÈ tak˘ neÏn˘, anivlaÏn˘. Svet zaÏíva nielen stret kultúr, civilizácií, náboÏenstiev,ale aj nástup ideológií. A opäÈ t˘ch zhubn˘ch, schopn˘ch li-kvidovaÈ ºudské osudy, povesÈ, kariéru, dokonca niãiÈ tradiãnúrodinu, hodnoty, búraÈ hranice, rozkladaÈ národné ‰táty,vieru i európsku civilizáciu. Preto sa na‰a misia neskonãila, alesa e‰te len zaãína.

Rafael Rafaj

podpredseda PV ZPKO

NA AKTUÁLNU TÉMU

13

Časy sa menia, dejiny a marxisti sa opakujú

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

3. mája 1945 spolu so sovietskou ar-mádou vtiahli na Slovensko aj osobitné jed-notky NKVD, ktoré robili oãisÈovacie akcieproti známym nekomunistick˘m verejn˘mãiniteºom aj na najniωej úrovni mal˘ch de-dín. Nevinné osoby bez akéhokoºvek súd-neho pokraãovania väznili, sústreìovaliv improvizovan˘ch táboroch, a potom veº-kú ãasÈ z nich násilne odvliekli do Ruska.Od októbra 1944 do júna 1945 deportova-li do Ruska podºa hrub˘ch odhadov 15 aÏ20 tisíc slovensk˘ch obãanov. Podºa najnov-‰ích údajov, opierajúcich sa o ruské archívyi‰lo aÏ o vy‰e 70 tisíc obãanov âesko-Slo-venska.

4. mája 1919 pri návrate lietadlomz Talianska zahynul francúzsky brigádnygenerál a slovensk˘ ãlen vedúcehotriumvirátu ãeského a slovenského odbojav zahraniãí Dr. Milan Rastislav ·tefánik.Jeho lietadlo pri pristávacom manévri naletisku vo Vajnoroch havarovalo a zapríãini-lo smrÈ ·tefánika i jeho troch talianskychsprievodcov.

5. mája 1945 SNR rozhodnutím ã.1224/945-prez. vydala zatykaã na 68-roã-ného spi‰ského biskupa Jána Vojta‰‰áka.

8. mája 1945 vláda SR v exile v rakús-kom Kremsmünsteri podpísala dokument,ktor˘m sa bezv˘hradne podrobila veliteºovi20. korpusu 3. americkej armády ge-nerálovi Waltonovi H. Walkerovi. V ten deÀsa skonãila vojna v Európe.

10. – 11 mája 1848 sa z iniciatívy ·te-fana M. Daxnera zi‰la porada slovensk˘chnárodovcov v Liptovskom Sv. Mikulá‰i, naktorej zostavili Îiadosti slovenského národa.V ‰trnástich bodoch obsahovali programslovenského národno-revoluãného hnutia.Jeho obsah predstavuje dôleÏit˘ dokumento ‰tátoprávnych poÏiadavkách Slovákov.

11. mája 1943 profesor patologickejanatómie na Lekárskej fakulte Slovenskejuniverzity MUDr. Franti‰ek ·ubík, ktor˘ sazúãastnil na exkurzii medzinárodnej komi-sie súdnych lekárov do ruskej obce KatyÀ(Smolensk), kde objavili masov˘ hrob So-vietmi zavraÏden˘ch poºsk˘ch dôstojníkov,vojakov a intelektuálnych pracovníkov, ve-rejnou predná‰kou v Bratislave informoval

o v˘sledkoch zisten˘ch komisiou. Táto po-tvrdila, Ïe masová vraÏda sa stala v roku1940 a bola dielom príslu‰níkov sovietskychpolicajn˘ch orgánov.

11. mája 1944 pápeÏ Pius XII. vyme-noval nitrianskeho biskupa Dr. KarolaKmeÈka za arcibiskupa.

11. mája 1947 z iniciatívy dekana Bo-hosloveckej fakulty Slovenskej univerzity Jo-zefa Búdu katolíci v Bratislave organizovalikríÏovú púÈ do Mariatálu (teraz Marianka),poãas ktorej niesli ÈaÏk˘ dreven˘ kríÏ odjezuitského kostola v centre mesta aÏ dopútnického chrámu Panny Márie. PúÈ akoreakciu na popravu prezidenta SR JozefaTisa viedol prof. Jozef Búda.

13. mája 2004 zomrel v Bratislave po-litick˘ väzeÀ Jozef Tomá‰ek, zakladajúciãlen KPVS.

14. mája 1968 sa v moravskom Vele-hrade zhromaÏdilo asi 2500 katolíckychkÀazov so svojimi aj dovtedy tajn˘mi bis-kupmi a zaloÏili Dielo koncilovej obnovy(DKO). Jeho celo‰tátnym predsedom sa stalpraÏsk˘ arcibiskup Franti‰ek Tomá‰eka predsedom Slovenského v˘boru DKOtrnavsk˘ biskup Ambróz Lazík.

15. mája 1948 ·tátny súd v Bratislavevyniesol rozsudok nad druhou skupinouobÏalovan˘ch z proti‰tátneho sprisahaniana Slovensku. J. Kempn˘ bol odsúden˘ na6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. âarnogursk˘na 18 mesiacov, F. Jurãoviã na 7 rokov, L.Obtuloviã na 8 rokov, J. Sta‰ko na 6 rokova P. MaxoÀ na 7 rokov väzenia.

16. mája 1949 dvadsaÈjeden príslu-‰níkov polície obsadilo Saleziánsky ústavv Michalovciach a ich vedúci oznámil riadi-teºovi prof. ·tefanovi Faberovi, Ïe je zbave-n˘ svojich funkcií predstaveného salezián-skeho ústavu a správcu priºahlej farnosti.Musí ihneì opustiÈ túto budovu aj so svo-jimi spolupracovníkmi. Fabera odporovalpoukázaním na nezákonnosÈ ich postupu,ale márne. Obyvateºstvo sa hrozivo zhro-maÏdilo pri kostole a na dvore ústavu, tak-Ïe saleziáni museli ºudí presviedãaÈ, aby ichnebránili. Báli sa totiÏ krviprelievania. V‰et-k˘ch rehoºníkov odviezli a eskortovalis ozbrojenou stráÏou aÏ do ·a‰tína. PribliÏ-

ne v tom istom ãase podobne likvidovaliìal‰ie tri saleziánske diela v Îiline, v Trnavea v Komárne. To bola prvá násilná a proti-právna akcia komunistického reÏimu protikatolíckej reholi uskutoãnená e‰te pred ichoficiálnou likvidáciou. Postupne t˘m ist˘mspôsobom likvidovali ìal‰ích 24 klá‰torovin˘ch rehoºn˘ch spoloãností.

20. mája 1950 zriadili v Prahe minis-terstvo národnej bezpeãnosti, ktoré viedolnajprv Ladislav Kopfiiva a od 23. 1. 1952 K.Bacílek. Toto ministerstvo sa stalo v˘kon-n˘m orgánom nekontrolovateºného bez-právia a teroru proti v‰etk˘m „nepriate-ºom“ totalitnej Komunistickej strany v celejâ-SR.

21. mája 2004 zomrel v RuÏomberkuzakladajúci ãlen organizácie politick˘ch väz-Àov Pavol BrodÀansk˘.

24. mája 1918 koncom mája pri‰ieldo Ameriky predseda âesko-Slovenskej ná-rodnej rady profesor TomበG. Masaryka vo svojom prejave k Slovákom v Pitts-burghu vyhlásil: „Bude slobodné âeskoa bude slobodné Slovensko. Na Slovenskupolitické vedenie, ‰koly, súdnictvo a v‰etkoiné bude slovenské, v âechách ãeské.“ Nazáklade tohto vyhlásenia predstavitelia slo-vensk˘ch a ãesk˘ch spolkov, aj prof. T. G.Masaryk, 30. mája podpísali âesko-Sloven-skú dohodu.

25. mája 1991 pápeÏ Ján Pavol II. poc-til sídelného biskupa v Nitre, politickéhoväzÀa Mons. Jána Chryzostoma KorcahodnosÈou kardinála. Je to prv˘ biskup naúzemí Slovenska, ktorému Svätá stolicaudelila tento najvy‰‰í stupeÀ cirkevn˘chhodností. Do tejto vysokej funkcie medzinajbliωích poradcov pápeÏa bol slávnostnein‰talovan˘ v Ríme 28. júna.

Máj 1947 v tomto mesiaci bolo naSlovensku e‰te stále deväÈ pracovn˘ch -tá-borov, v ktor˘ch Ïivorilo vy‰e 900 osôb. Kukoncu roka sa ich stav zv˘‰il na 1387.

Máj 1972 - skupina katolíckych laikovv Bratislave zaloÏila tajné vydavateºstvoSamizdat, ktoré vydávalo náboÏenskú lite-ratúru pre tajné krúÏky laikov a kÀazov, ne-skôr aj ‰tvrÈroãník RadosÈ a nádej (RAN).Vydavateºstvo pôsobilo aÏ do roku 1990.

■ Predseda na‰ej organizácie Ján Liteck˘ ·vedasa v stredu 11. apríla 2018 zúãastnil na diskusnom po-dujatí Poºského in‰titútu o masakre v Katyni. Predná-‰ajúci boli Dr. Joanna Îelazko z oddelenia vedeckéhov˘skumu poºského In‰titútu národnej pamäti a profesorRóbert Letz z UK Bratislava. V diskusii predseda PV ZPKO

mal moÏnosÈ odpovedaÈ na otázky mlad˘ch diskutujúcicho percepcii t˘chto udalostí politick˘mi väzÀami a III. odbo-jom. Po skonãení podujatia spolu s Dr. Îelazkovou prebera-li moÏnosÈ kontaktov s organizáciami politick˘ch väzÀovv Poºsku existujúcich na lokálnych úrovniach a moÏnosti ichnapojenia na celoeurópsku organizáciu INTERASSO.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

STALO SA

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 95 rokov, 21.apríla 2018, zomrela Vilma SOPÚ-CHOVÁ, dlhoroãná ãlenka na‰ej organi-zácie od jej zaloÏenia a b˘valá hospodár-ka RP PV ZPKO v Galante. Posledná rozl-úãka sa konala 27.apríla 2018 nacintoríne v Seredi.

✞ Vo veku 81 rokov, 19. novembra

2017, zomrela dlhoroãná ãlenka regio-nálnej poboãky PV ZPKO Bratislava -okolie Vilma DREXLEROVÁ zo Zohoru.Îiaº, rodina nám túto správu oznámilaoneskorene. Posledná rozlúãka so zo-snulou sa konala na cintoríne v Zohore.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti,

priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasís ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje plá-ny svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘miprostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti ob-rátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. VydávanieSvedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obra-ciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰omokolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãasopi-

su. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stratilinástroj prezentácie vlastného jestvovania. Azdaneprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak,Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov, za ktorésme trpeli, a ktoré hodláme aj naìalej chrániÈa obhajovaÈ. Záujemcovia o pomoc pre na‰eSvedectvo môÏu poslaÈ svoj príspevok na ãísloúãtu: SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC:LUBASKBX, alebo sa kontaktujte na tel.ãíslach 0902 199 429 a 0905 737 790.

Darcom úprimne ìakujeme.Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

■ Úradné hodiny v kancelá-rii Predsedníctva PV ZPKO v Bra-tislave na Obchodnej ulici ã. 52sú v pondelok a v stredu od9.00 hod. do 13.00 hod.

UpozorÀujeme na‰ich ãle-nov, Ïe mimo úradn˘ch hodínsa telefonicky nedovolajú dokancelárie Predsedníctva PVZPKO.

JUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EURMUDr. Dagmar Pechová, Bratislava 10 EURMartin Markulák, Bratislava 5 EURAlexander von Merey, ·vajãiarsko 200 EURPeter Gallo, Trenãín 6 EUREva Habánková, Trenãín 10 EURHelena Ho‰táková, Dobrá 10 EUREva Janãová, Trenãín 10 EURViera Krivánková, Trenãín 10 EUREli‰ka Michaliãková, Trenãín 8 EURJán Kuli‰ek, Trenãín 10 EURMilan Tunega, Trenãín 88 EURMagdaléna Salvianyová, Trnava 5 EURAnna Vavrová, Hlohovec 9 EURJozef Horváth, Hlohovec 16 EURIng. Marián Hromádka, Trnava 98 EURMelánia Straková, Pie‰Èany 10 EURLadislav Straka, Veºké Orvi‰te 5 EUREva Hluchová, PiesÈany 6 EURRobert Kraushuber, Hlohovec 5 EUREmília Gajdo‰ová, Hlohovec 40 EURMária Horváthová, KriÏovany n/Dudváhom 20 EURBeata ëureková, ·paãince 3 EURMária Langová, Vrádi‰te 2 EUREmília Ihnátová, Ko‰ice 5 EURAnna Bednárová, Îilina 10 EURAlÏbeta âuãiaková, Kysucké Nové Mesto 6 EURRadoslav Rafaj, Îilina 4 EURVeronika Gregorová, âadca 8 EURKvetoslav Gregor, âadca 5 EURMgr. Zlatica Kri‰tiaková, âadca 8 EURRegionálna poboãka RuÏomberok 10 EURMagdaléna BrodÀanská, Îa‰kov 8 EURJozef BrodÀansk˘, Doln˘ Kubín 10 EURAgne‰a Lako‰íková, Doln˘ Kubín 4 EURMária Mi‰eje, USA 10 EURMarta ·ináºová, Medzibrodie 3 EURPavol Turãina, Îa‰kov 6 EURHelena Záhorová, Bziny 20 EURAnna Letrichová, Tvrdo‰ín 10 EURMonika Chleboviãová, Nemecko 50 EURJozef Krsek, Bratislava 90 EURAntónia GaÏáková, Nová Dubnica 50 EURIng. ·tefan Benãat, Kozárovce 100 EURJozef Olejník, RuÏomberok 40 EURArpád Tarnóczy, Prievidza 22 EURGabriela Horváthová, Prievidza 5 EURSebök Pál, ·títnik 10 EUR·tefan Skladan, Hliník nad Hronom 20 EURVladimír Gregu‰, Banská ·tiavnica 20 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie

● Malé kníhkupectvo SvojeÈ v bratislavskej Liga pasáÏi ponúka knihy, ktoré inde ne-kúpite. Historickú, vlasteneckú literatúru bezpolitickej korektnosti, zborníky, kalendáre a ãa-sopisy vrátane Svedectva. Otváracie hodinyv pondelok aÏ ‰tvrtok sú od 10.00 do 13.00a od 13.30 do 16.30, vo ‰tvrtok do 17.30 hod.V piatok od 9.00 do 13.00 a od 13.30 do14.30 hod. Informácie na 0903 946 718.

40 rokov

Karolína Straková, Veºké Orvi‰te11.5.197850 rokov

Ing. Andrea Stra‰iftáková, Modra24.5.1968

55 rokov

Ján Kurnota, Îa‰kov 31.5.1963Jozef ·pak, Levoãa 4.5.1963

60 rokov

Anna Sluková, Banská Bystrica 22.5.1958Jozef Korba, Hnilãík 12.5.1958

65 rokov

Zlatica Suchánska, Luãenec 1.5.195370 rokov

Juraj Hurn˘, Bratislava 3.3.194880 rokov

Jozef Dvorãák, Levoãa 17.5.193882 rokov

Mária Mi‰eje, USA 25.5.1936Milan Hric, Badín 17.5.1936

83 rokov

Anna ·lepecká, Záhor 69 10.5.1935Oºga OstroÏlíková,

Úºany nad Îitavou 2.5.193584 rokov

Anna Maková, Heºpa 22.5.1934Jozef Karel, Bratislava 1.5.1934PhDr. Katarína Mikulová 31.5.1934

85 rokov

Irena ·ranková, Veºk˘ Lapበ8.5.193386 rokov

Jozef Cahel, Pov. Bystrica 18.5.1932Marián Uhrík, Brusno 1.5.1932

87 rokov

Margita Bartoviãová, ·urany 30.5.193189 rokov

Viera Chylová, Banská Bystrica 24.5.1929Eugénia Vyskoãilová, Bratislava 5.5.1929

90 rokov

Magdaléna Salvianyová, Trnava 17.5.1928BoÏena Zacharová, Bratislava 19.5.1928

94 rokov

MUDr. Vojtech Magursk˘ 14.5.192498 rokov

Anna Vígla‰ská, Lutila 3.5.1920Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

V máji si pripomíname v˘znamné Ïivotné jubileá t˘chto na‰ich ãlenov a sympati-zantov. Spomíname aj na t˘ch, ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16