Poviedky o nevere

Slovensko píše

O NEVERE

poviedky

PRESSPRESS

pov

iedky

o n

ev

er

e

Autori poviedok

Pavol JakubíkGorazd Karamel

Mariana DolinskáLenka GolčiterováGabriela Klamová

Karin KrausováAdriana Rasi

Soňa TomšíkováZuzana Široká

Lenka DemovičováNikoleta Kováčová

Silvia Švejdová

Pavel „Hirax“ BaričákPetra Nagyová-Džerengová

Tamara TainováEva Bacigalová

Eva „Evita“ Urbaníková

V roku 2009 Slovensko napísalo román. O rok neskôr sa vydavateľstvo Evitapress

opäť spojilo s najväčším internetovýmkníhkupectvom Martinus.sk

a s týždenníkom Šarm a spolu vyzvaliSlovensko, aby písalo poviedky.

Slovensko znova nezaháľalo.

Nezľaklo sa dokonca ani témy nevera, práve naopak – svoje poviedky organizátorom

napokon poslalo viac ako 600 autorov. Spisovateľka Petra Nagyová-Džerengová,

majiteľka vydavateľstva Evitapress Eva „Evita“ Urbaníková a zástupkyňa

šéfredaktorky Šarmu Ivana Mandáková vybralideväť poviedok, ktoré uverejnil časopis Šarm.

Nájdete ich aj v tejto knižke.

Výborných krátkych próz však prišlo podstatne viac, a tak sa do knihy napokon

dostalo spolu 15 poviedok o nevere od celkomnových autorov a prispeli aj autori známi –

Eva „Evita“ Urbaníková, Eva Bacigalová, Petra Nagyová-Džerengová, Tamara Tainová

a Pavel „Hirax“ Baričák.

O nevere písali už Platón, Shakespeare, Goethe či Puškin.

Obraz o tom, ako to vyzerá s neverou na Slovensku v 21. storočí,

si môžete urobiť pri čítaní Poviedok o nevere.

Je to výber z tých najlepších krátkych próz vyše 600 autorov,

ktorí prispeli do projektu vydavateľstva Evitapress, najväčšieho internetovéhokníhkupectva Martinus.sk

a týždenníka Šarm.

obalka_poviedky:Layout 1 26.10.2010 12:06 Page 1

Copyright © Evitapress 2010

poviedky:Sestava 1 25.10.2010 10:26 Page 4

L e n k a G o l č i t e r o v á

Ženy a inésvine

Andrej v zásade nie je žiarlivý.Žiarli len na istý typ mužov.

Nela sa totiž vždy otočí za každým vysokým dlhovlasýmtmavým rockerom.

Andrej je štíhly blondiak s modrými očami, podnika-teľ, bývalý tanečník.

Vôbec nie fešák a vôbec nie Nelin typ.Už vyše pol roka nikto nechápe, čo na ňom Nela vidí.Niekto si myslí, že auto, iný, že prachy. Andrej si myslí

oboje, a preto ju nenávidí, tak ako nenávidí všetky ženy,s ktorými mal v živote niečo spoločné.

Nenávidí ju dokonca viac ako vlastnú matku, ktorá munikdy neverila, že v živote niečo dosiahne, a ktorej mátendenciu stále niečo dokazovať.

35

O N E V E R E


Či už kúpou nového auta, alebo novou priateľkou, kto-rú si privedie domov.

To, že jeho matka nemá na nájom, lebo žije len z in va -lidného dôchodku, ho nezaujíma.

Ak si nevie ceniť, že má takého úspešného syna, nič odneho nedostane.

Tak ako Nela.Platí jej drahé večere, vozí ju domov autom, stará sa o ňu.No a čo, že je žiarlivý.Nela je predsa len obyčajná čašníčka. Mala by byť rada,

že o ňu vôbec zakopol.Tí dvaja sa spoznali v bare, kde Nela pracuje. Zbalil ju

skôr na pekné reči a vďaka nedostatku iných chlapov, akona niečo iné.

Nie že by Nela nebola pekná, len je ťažké v takej prácizačať si normálny vzťah. Cez deň sa tam premelú len ro-botníci z neďalekej stavby a v noci väčšinou tridsaťročnípseudopubertiaci vracajúci sa z nejakej diskotéky.

Sadnú si, pýtajú drahé drinky pre sedemnásťročné pip-ky, ktoré zbalili na diskotéke a ktoré vzápätí ovracajú Neleprinajlepšom záchod a prinajhoršom podlahu.

V takom prostredí nájsť normálneho chlapa je vzác-nosť.

Alkoholici, čudáci, sukničkári, feťáci, frajeri.Andrej bol iný. Bol tichý, ale vtipný, pozval ju na kávu

a potom sa vracal každý deň, až kým jej nedošlo, že od nejchce aj niečo viac.

36

p o v i e d k y


Odvtedy sú spolu a odvtedy Andrej žiarli. Denne. Nakaždého.

Je to trochu únavné, trochu zúfalé, všetkým to lezie nanervy a Nele je to jedno.

Nela má svojho vysokého tmavého rockera, ktorý juobšťastňuje cez víkendy, keď si Andrej myslí, že Nela jeu svojej matky.

Rocker nechce vzťah, chce si len dobre zakefovať, a tojej vyhovuje.

Nekričí na ňu, nerobí scény. Keď mu zavolá, dobre jupomiluje, oblečie sa a ide domov.

Zoznámili sa, keď mal Andrej dobrý deň a blahosklonnepustil Nelu s kamarátkami na koncert.

No, pustil...Zavolal jej počas koncertu päťkrát, posledný rozhovor

trval polhodinu. Kričal na ňu, že sa tam išla len kurviť a žemá okamžite ísť domov.

Tak si Nela vypla mobil a zbalila rockera.Všetci to vedia, nikto jej to nezazlieva, každý jej fandí

a všetci držia hubu.Okrem Andreja.Ten sa naďalej hrá na mŕtveho chrobáka.Nela sa s ním rozísť nechce. Načo aj? S rockerom by žiť

nevedela, sex jej vyhovuje a Andrej má aspoň dobré auto.Keby sa našiel niekto lepší, hneď by menila.

Nela práve ťahala už tretí deň služby za chorú kolegy-ňu, keď sa Andrej prirútil ako veľká voda. Až dnu bolo po-

37

O N E V E R E


čuť škripot bŕzd na štrku, čo bolo neklamné znamenie, žeje viac než nasratý.

Bolo vlastne groteskné dívať sa naňho, keď bol naštva-ný, lebo celý očervenel, roztriasol sa a začal koktať, takžez úspešného podnikateľa sa razom stal žiačik základnejškoly.

Ako podnikateľ bol celkom úspešný, lebo pred klientmihral formu.

To, že jeho vlastní zamestnanci ho neberú vážne a zachrbtom sa z neho vysmievajú, nevidel.

Pribehol k Nele, ktorá práve umývala poháre. V tváribol celý červený, ruky sa mu triasli a potil sa ako somárv kufri.

„TY SVIŇA!!! V-všetko viem!!! V-videli ťa!!! S-s-s tým va--vandrákom. Ž-že sa ne-nehanbíš takto ma po-ponížiť!!!“

Trieskal do pultu, oči mu vyliezali z jamôk a Nela tamstála ako obarená. Pohár, ktorý chcela odložiť na poličku,zastal na polceste. Takéhoto zúrivého ho ešte nevidela, bolcelkom bez seba.

Brada sa mu triasla, hlas preskakoval ako zo starého rá-dia a pohľadom kmital na všetky strany.

Bolo jasné, že je úplne nepríčetný.„A-aby si v-vedela, aj ja som ťa p-podviedol. Ne-nemys-

li si, že si nejaká to-topmodelka. Aj ty si n-nahraditeľná.Č-čo by iné ženy dali za to, čo s-som už ja dal t-tebe!!!Nevážiš si, n-nikdy si si nevážila! Mala by si byť r-rada, ž-že som o teba v-vôbec zakopol, ty š-štetka!!!“

38

p o v i e d k y


To sa už všetky oči upierali len na Nelu, ako na tú scé-nu zareaguje.

„Ty sám si ma dohnal k nevere. Keď si ma nevedel pre-tiahnuť ty, spravil to za teba iný,“ prehovorila konečnes pokojom Angličana a položila čistotou sa lesknúci pohárspäť na poličku, kam patril.

Andrej na ňu ešte chvíľu hľadel, akoby neveril vlastnýmušiam. Po chvíli sa otočil, tresol dverami auta, znova bolopočuť škripot štrku pod kolesami a potom nastalo hrobo-vé ticho.

Po chvíli sa hostia opäť rozhovorili a všetci sa tvárili, ženič nevideli ani nepočuli.

Keby ešte chvíľu zostali potichu, počuli by padnúť ka-meň z Nelinho srdca.

Nela vedela, že ju Andrej klamal.Vždy klame, keď sa potrebuje cítiť lepšie. Keď chce za-

pôsobiť, keď sa chce niekomu pomstiť.Klame o výške svojho konta, o výbave svojho auta, o pra -

covných úspechoch.Na podvod nemal gule, bol príliš slabý.A tú slabotu si vybíjal na nej.Vedel len pochybovať, zraňovať, kričať a trieskať dvera-

mi.Neveril sebe, a tak neveril ani jej.Vôbec nehľadal chybu v sebe, nikdy mu nenapadlo, že

Nela ho na začiatku naozaj milovala.Preňho bola kurva, ktorá ho podviedla.

39

O N E V E R E


Že ju k tomu dohnal on sám, to mu nenapadlo ani vte-dy, ani potom.

Dnes po dvoch rokoch má Nela chlapa, ktorý si vería verí aj jej.

Nosí ju na rukách a vôbec nemá dlhé vlasy ani nepočú-va rock.

Je to obyčajný chlap, ktorý jej ukázal, že v láske ide ajo niečo iné.

Je to dôvera, a nie večné podozrievanie, strach, krika scény.

A Andrej? Ten si kúpil byt a každého pol roka si tam na-kvartíruje inú ženskú.

Žiadna s ním totiž dlhšie nevydrží.Susedia sú zúfalí a Andrej sám seba pravidelne utvr dzu-

je v tom, že všetky ženy sú mrchy a žiadna si ho nezaslúži.Vyhadzuje ich jednu za druhou z bytu, čo sa nezaobíde

bez scén, no o mesiac-dva tam má znova ďalšiu zúfalkua ko lotoč sa začína odznova.

Momentálne je opäť sám a prišiel aj o auto.Nevládal splácať lízing, tak chodí pešo a balí ženy as-

poň na aktovku a drahý oblek.Kamarátom sa chváli, že staré auto predal a práve čaká,

kým mu zo zahraničia pošlú nový Aston Martin vo full vý-bave.

Nikto mu neverí.A aj tá kurva jeho matka zabudla na jeho narodeniny.

40

p o v i e d k y


G a b r i e l a K l a m o v á

Istota

Poludňajšie slnko pražilo na hlavy unave-ných ľudí pohybujúcich sa ako omámené muchy zdanli-vo bezcieľne v centre Brightonu. Tí šťastnejší si našlimiesto na terase kaviarne pod slnečníkmi a otupene hľa-deli na orosené poháre na obrovskom reklamnom plagá-te, hyzdiacom historickú budovu, čakajúc na svoje ľadovévykúpenie v rukách otráveného čašníka. Tí menej šťastníútrpne pokračovali vo svojej spotenej lepkavej ceste po žeravých dlažobných kockách námestia. Sarah túto sce -nériu pozorovala z okna piateho poschodia klimatizova-nej chodby preskleného bizniscentra, typickej dvanásťpo-schodovej administratívnej budovy, akých sú v meste de-siatky.

Bola tu po prvý raz, trvalo jej takmer desať minút, kýmvo vestibule prelúskala zoznam firiem sídliacich v budovea našla, čo hľadala. Informátor si ju celý čas kútikom oka

41

O N E V E R E


podozrievavo premeriaval. Jeho otázku týkajúcu sa názvuhľadanej firmy odignorovala a odmietla i jeho ponuku na-vigovať ju k cieľu, čo v ňom očividne prebudilo inštinktlovca a najprv bojoval s pokušením zavolať okamžiteochranku a dať ju zatknúť za neslýchanú drzosť, no po-tom si už len zachmúrene vrýval každý detail jej zjavu dopamäti, zrejme aby mohol neskôr informovať políciu, keďsa z nej vykľuje zlodejka, vrahyňa, podvodníčka alebo sa-movražedná atentátnička.

Pravdupovediac, nevyzerala ani na jedno z toho. Seba -kriticky zhodnotila vo výťahovom zrkadle, že jej dlhé svet-lé vlasy zapletené do vrkoča, ľahučké ramienkové šatya bo sé nohy v sandáloch vyvolávajú v ľuďoch skôr potre-bu posadiť ju k deťom čítať rozprávky alebo niekam na lú-ku, kde bude pásť ovečky a stáť ako model insitným ma-liarom. Vyzerala mladšie, než v skutočnosti bola, vo svo-jich tridsiatich štyroch rokoch už dávno vedela, že svojímvzhľadom útočila na ochranárske a samoľúbe inštinktymužov a ženy mali tendenciu ju poučovať. Tuším mi pri-pieklo mozog, uškrnula sa v duchu, ovečky...? Nezabúdaj,načo si tu. S cinknutím výťahu vyšla na chodbu a zasta vi lapri okne. Už niekoľko minút pozorovala ľudí na námestí,chladila si rozpálenú pokožku a upokojovala myseľ. O. k.,tak poďme na to! posmelila sa v duchu a otočila sa k ma -sívnym sivým dverám s pozinkovanou tabuľkou so stro-hým nápisom: RON BARKLEY, D. S., pričom zrejme lenklientom Rona Barkleyho mal byť hneď známy fakt, žeskratka za jeho menom znamená diskrétne služby.

42

p o v i e d k y


Sarah zaklopala a bez čakania vstúpila do malej miest-nosti, kde sedela staršia dáma s vážnym výrazom, plnia-ca úlohu recepčnej. Tá na ňu uprela krátky hodnotiaci po-hľad a po ohlásení jej príchodu cez intercom ju odpreva-dila k dverám kancelárie súkromného detektíva. Za celýčas s ňou neprehovorila ani slovo. Zrejme sa takto demon-štruje diskrétnosť, pomyslela si Sarah a zrazu sa jej chce-lo na plné ústa rozosmiať, situácia jej začala pripadať bi-zarná a absurdná.

V príjemne chladnej miestnosti vstal od stola muž nie-čo po štyridsiatke. Postavu mal vyšportovanú, ináč pôso-bil dokonale priemerným dojmom, nie je ničím nápadnýa ťažko ho opísať, čo sa asi pri súkromnom detektívoviočakáva, prebleslo jej mysľou.

„Pani Sherwoodová,“ prehovoril prekvapivo hlbokýmhlasom, „rád vás poznávam.“

„Dobý deň, volajte ma, prosím, Sarah,“ pousmiala sa.„Ak dovolíte, pani Sherwoodová, nechcem byť nezdvo-

rilý, avšak s klientmi uprednostňujem oficiálnu formukomunikácie. Klienti sem prichádzajú v ťažkých život-ných situáciách a profesionalita je prvoradá. Veľmi rádvšak využijem vašu láskavú ponuku po uzavretí vášhoprípadu, ak súhlasíte...“ V očiach mu jemne zaiskrilo.

„V poriadku,“ snažila sa zachovať pokoj, ale pociťovalamierne podráždenie.

„Pani Sherwoodová, po tom, čo ste mi cez telefón opí-sali váš problém, chcem vás len uistiť, že mám s podob ný -mi prípadmi dlhoročnú skúsenosť. Môžete sa spoľahnúť

43

O N E V E R E


na moju diskrétnosť, mám výborné referencie a takýchtoprípadov je, bohužiaľ, viac než dosť. Ale ešte nehádžmeflintu do žita, ako sa hovorí...“ Malo to znieť povzbudzujú-co, ale neznelo.

Sarah sa rozhodla prejsť k veci:„Viete, s manželom sme sa dohodli ešte na počiatku

nášho vzťahu, že si doprajeme priestor na istú mieru in-dividuálnej slobody. Michael je o desať rokov starší odomňa, keď sme sa brali, bolo mi jasné, že nie je klasickýmpoblázneným mladíkom s ružovými okuliarmi, ktorémustačí sedieť pri mne a držať ma za ruku. Výborne to fungo-valo, boli sme šťastní a zamilovaní. On má svoj pravidel-ný bowlingový večer a ja mám svoje večery s priateľkami.No pred pol rokom sa čosi zmenilo. Začal chodiť neskôrdomov, často je ako duchom neprítomný, vraj má tohov práci vyše hlavy. Myslela som si, že sa to urovná, aj pred-tým mával veľa práce, firma, v ktorej pracuje, poskytujedaňové poradenstvo a pred termínmi uzávierok je tohonaozaj dosť. Bohužiaľ sa to ešte zhoršilo. Stretla som sanáhodou s jeho kamarátom, a ten vravel, že už im dlhšiechýba na bowlingu do partie. Začal chodiť na služobnécesty, vraj do Glasgowa. Chodí na predĺžené víkendy, ob-čas ide aj dva týždne po sebe, niekedy má zase dlhšiu pau-zu. A preto som začala byť skeptická. Viete, ktorý daňovýporadca už len chodí na služobné cesty na víkend? Pýtalasom sa ho, či sa niečo deje, ale všetko prejde smiechoma vraj preháňam a správam sa ako stíhačka. Údajne chodíškoliť nejakých ľudí. Cez víkend? Nechcem sa už pred ním

44

p o v i e d k y


zhadzovať, možno sa zbytočne stresujem a nič sa nedeje...Skrátka, potrebujem mať istotu, kde je a čo robí.“ Uprelanaňho nešťastný pohľad spod dlhých mihalníc.

„Nerobte si starosti, pani Sherwoodová,“ naklonil sak nej cez stôl a podal jej papierovú vreckovku, „to je mojaúloha, zistiť, kde je a čo robí váš manžel. Spoľahnite sa, po-zrieme sa tým jeho služobným cestám na zúbok a takistopre istotu preklepneme jeho bežný časový harmono-gram.“

„Ďakujem vám, presne to potrebujem, spoľahnúť sa.“Zamyslela sa. „Viete, je to zvláštne. Nikdy som nemala po-cit, že by ho práca dokázala natoľko pohltiť. Naozaj ne-chcem vyzerať paranoidná...“

„Plne vás chápem,“ prerušil ju. „Máte právo vedieť, čo sadeje. Spoľahnite sa,“ zopakoval, „ozvem sa vám o pár týž -dňov. Zatiaľ buďte trpezlivá a bolo by fajn, keby ste si za-pisovali dni, keď prišiel neskôr, a dôvod, aký vám uviedol.Môžeme to na záver porovnať s mojimi zisteniami. A terazsa skúste uvoľniť, spravte si radosť, choďte na nejaký well-ness alebo s kamarátkami na drink.“

„Ďakujem.“ Sarah si vydýchla. „Priniesla som vám zo -znam miest, na ktorých sa zdržiava, adresu jeho firmy,priložila som aj nejaké fotografie. Vašu sadzbu poznám odkamarátky, čo mi vás odporučila. Peniaze vám prevediemna účet ešte dnes.“ Na stôl položila záznamy v tvrdom pa-pierovom obale.

„Vďaka, ste naozaj dobre pripravená. Záloha je splatnáihneď, viete, tento druh povolania to vyžaduje. Zvyšok

45

O N E V E R E


vám vyúčtujem na konci.“ Ron Barkley počkal, kým vsta-la, a galantne ju vyprevadil k dverám. „Ozvem sa vám.“

Sarah sa naňho naposledy smutne pousmiala a odkrá -čala z kancelárie.

Na chodbe sa znova zamyslene zahľadela von oknom,potom sa zhlboka nadýchla, vystrela chrbát a s úsmevomvykročila do rozpálených ulíc.

Nasledujúce tri týždne ubehli podľa známeho scenára.Michael striedavo chodil aj nechodil z práce domov, absol-voval dve služobné cesty, Sarah trávila večery popíjajúcmartini s kamarátkami alebo doma pozerajúc na hodin-ky a zapisujúc si detaily.

V polovici štvrtého týždňa, keď už preklínala RonaBarkleyho za takúto skúšku nervov, jej zazvonil mobil.

„Pani Sherwoodová, ospravedlňujem sa, že to trvalotrochu dlhšie, ale chcel som si ešte overiť pár detailov preúplnú istotu. Ale myslím, že to stálo za to zdržanie. Kedyby ste mohli prísť za mnou do kancelárie?“ hlboký hlasdetektíva znel v jej ušiach ako obľúbená pieseň.

Sarah dohodla stretnutie hneď na druhý deň.Ďalšie ráno venovala mimoriadnu pozornosť úprave

zovňajšku. Z dlhých vlasov si urobila elegantný uzol a ob -liekla si rafinované šaty krémovej farby z jemného hodvá-bu, ktoré si kúpila pred pár dňami na túto príležitosť. Pres -ne o desiatej hodine predpoludním nervózne vkročila dopríjemne chladného bizniscentra a iba netrpezlivo kývlarukou informátorovi dožadujúcemu sa opätovne jej po-zornosti.

46

p o v i e d k y


Ron Barkley ju priateľsky privítal v miestnosti recepč-nej, ktorá ani nezdvihla hlavu od papierov rozvrstvenýchvo viacerých hromadách po celom stole. Uviedol ju dosvojej kancelárie, usadil ju a ponúkol vodou s ľadoma citrónom. Sarah sedela ako na ihlách a dychtivo čakalana každé jeho slovo.

„Ešte raz sa vám chcem ospravedlniť za dlhšie čaka-nie,“ začal Ron Barkley, „avšak zásadne ukončujem svojezákazky až so stopercentnou istotou.“ Odkašľal si. „Noprejdime k veci. Určite ste sem neprišli pre moje peknéoči, aj keď by ma to mimoriadne potešilo...“ Žmurkol.

Kretén, hovor! pomyslela si Sarah.„Sledoval som vášho manžela nepretržite počas posled-

ných vyše dvadsiatich dní a môžem vám povedať, že vašeobavy sa ukázali ako absolútne neopodstatnené. Vás man-žel je čistý ako ľalia, ak si to tak môžem dovoliť povedať.Skutočne trávi večery vo firme a za dverami svojej kance-lárie pracuje so šéfom na novom projekte.“ Odmlčal sa,zrejme čakal na otázky alebo výdych úľavy, možno si lenchcel vychutnať svoj moment. Sarah sa ani nepohla.

„Ehm... Takže, k tomu projektu...“ sklamane pokračo-val. „V Glasgowe plánujú otvoriť ďalšiu pobočku a prijí -majú nových poradcov. V rámci ich zaškoľovania robia ví-kendové semináre pre potenciálnych spolupracovníkov.Majú vypísané termíny pre záujemcov na najbližší polrok.Tento leták visí vo vestibule hotela, v ktorom sa seminárekonajú.“ Položil pred ňu papier s dátumami. „Máte tu pres-né termíny všetkých školení až do konca roka. Viete, mu-

47

O N E V E R E


seli sa prispôsobiť vyťaženosti hotela a takisto záujmuadeptov.“ Žmurkol na ňu. „Výborne sa im darí, tieto termí-ny sú plne obsadené. Uvažuje sa, že v tom budú pokračo-vať aj v budúcom roku.“

Sarah vzala papier ležiaci pred ňou na stole a prezeralasi zamyslene termíny glasgowských seminárov.

„Pani Sherwoodová...“ úlisne sa na ňu usmial. „Ak tomôžem zhrnúť, vlastne mám pre vás dobrú a zlú správu.Dobrá je, že môžete byť pokojná, váš manžel je bezúhon-ný človek a naozaj pracuje na svojej kariére. Dokonca mijeden zdroj priamo z firmy naznačil, že ho čaká povýše-nie. Zlá správa je, že ho zrejme ešte niekoľko víkendovneuvidíte, a ak ho povýšia, možno bude cestovať ešteviac.“

Sarah odtrhla oči od papiera a pozrela na Rona Barkley -ho. „Budem sa s tým musieť nejako vyrovnať. Ďakujemvám, veľmi sa mi uľavilo. Chcela som ozajstnú istotu, akosom hovorila...“

Prerušil ju. „Musím ešte podotknúť, že považujem zaneodpustiteľný hriech nechávať takú krásnu a mladúmanželku tak často opustenú, ak by ste potrebovali neja-kú spriaznenú dušu alebo spoločnosť, rád vám budemk dispozícii. A pretože obaja považujeme prípad za uzavre-tý, Sarah, rád by som vás pozval na obed.“

„Ďakujem, pán Barkley, ale radšej by som nateraz zo -stala pri oficiálnej komunikácii, ktovie, možno ešte budemslužby vašej kancelárie potrebovať... Pošlite mi vyúčtova-nie nákladov poštou, prevediem vám peniaze.“ Tentoraz

48

p o v i e d k y


žmurkla ona, leták si zbalila do kabelky, vyšla z kanceláriea nechala prekvapeného detektíva a jeho zaneprázdnenúmĺkvu recepčnú napospas ich osudu.

Keď vyšla z budovy, namierila si to krížom cez horúcenámestie priamo na terasu kaviarničky, ktorú pozorovalapred necelým mesiacom z okna. Našla si voľný stôl v tie ni,posadila sa a objednala si mojito s ľadom. Odpila si a z kabel-ky vybrala papier s termínmi služobných ciest svojhomanžela, zapla mobil a spamäti rýchlo vyťukala číslo. Prí -jemný hlas sa ozval po prvom zazvonení.

„Haló?“ zaznelo ticho na druhom konci.Jasonov hlas v jej tele vyvolal príjemné mravčenie.

Ovládla pocit úľavy a veselo spustila:„Ahoj, miláčik. Takže máme, čo sme chceli, dopadlo to

výborne. Mal si pravdu, je to totálny hlupák. Predstav si,chcel ma zbaliť...“ Sarah sa rozosmiala.

„Vravel som ti. Je to taká smiešna figúrka, keď mi odo-vzdával časový program služobných ciest mojej ženy, tvá-ril sa ako James Bond.“ Krátko sa zasmial. „Takže kedy ťakonečne uvidím?“

„Môžeme sa stretnúť trebárs aj hneď na pár hodín. A nabudúci víkend som len tvoja. A potom znova a znova a zno-va...“ Zasmiala sa. „Kúpila som si kvôli tebe nové šaty, bu-deš ich milovať. A dajú sa veľmi rýchlo vyzliecť.“ Pozrelana leták a uškrnula sa. „Máme more času, Michael je na-ozaj veľmi zamestnaný muž. Možno trochu menej nežtvoja žena, ale len trochu. Mali by sme ich zoznámiť...“Obaja sa rozosmiali.

49

O N E V E R E


„Tak príď ku mne, láska, máme čas až do večera. Ne -viem sa ťa dočkať...“ jeho hlas znel roztúžene.

„Jason, ani si nevieš predstaviť, aká som bola nervóznaa zúrivá posledné štyri týždne. Bez teba to bolo hotovépeklo. Skoro som sa zbláznila, keď som myslela na to, akýsi sám... Ale museli sme mať istotu, teraz to už bude hrač-ka, skĺbiť naše harmonogramy. Môžeme plánovať dovo-lenky, vieš, že som vždy chcela vyskúšať tie nové kúpele...A ten hotelík na východnom pobreží, čo som ho spomína-la, má úžasnú vírivku priamo v apartmáne...“

„Vezmem ťa, kam len chceš, hlavne nech majú kvalit-ný room servis. Budeme ho potrebovať, vieš, nepustím ťaz izby...“ V jeho hlase znela zmes smiechu a túžby.

„Veľmi sa teším, o polhodinku som u teba. Jason, milá-čik, mal si pravdu, je to úplne iný pocit, vedieť plánovať,mať tú istotu...“ veselo zaštebotala a zamávala na čašní-ka.

50

p o v i e d k y


V I P p o v i e d k y

Pavel „Hirax“ Baričák: Keby som sa mohol skryť za vlastné hriechy, Boh by ma nikdy nenašiel . . . . 121

Petra Nagyová-Džerengová: Prasa . . . . . . . . . . . . . . . . . 141Tamara Tainová: Sauna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153Eva Bacigalová: Alfa samec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159Eva „Evita“ Urbaníková: niečo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177

191

O N E V E R E


Vydalo vydavateľstvo Evitapress, s. r. o., spolus najväčším internetovým kníhkupectvom Martinus.sk

ako svoju 24. publikáciu.

Vydanie prvé.

Copyright © Evitapress 2010

E d i t o r k a : Eva UrbaníkováO b á l k a : Roman Piffl

G r a f i c k ý d i z a j n : Roman PifflJ a z y k o v á ú p r a v a : Darina Belanová

T l a č : AD TEAM, s. r. o., Trnavawww.adteam.eu

www.evitapress.skwww.martinus.sk

ISBN 978-80-89452-13-2


Documents

Poviedky o nevere