Vydáva IPS ISSN 13338-7138 www.socioterapia.sk

JÚL 2016 VI. ročník, číslo 3

POZITÍVNA PSYCHOLÓGIATresty neučia zodpovednosti

Ktorá terapia je lepšia?

Pozitivní psychologie Jak jsem již předznamenala, jde omladoudynamickyserozvíjejícídisciplí-nu aplikované psychologie, za kteroustojí silný akademický výzkum. Začalase formovat na přelomu století v čele sMartinemSeligmanem, tehdejším prezi-dentemAmericképsychologickéspoleč-nosti(APA).Tenvyzvalsvékolegy,abyzačalicílenězkoumatapodporovatklad-né stránky života jedince a společnosti.Argumentoval tím, že všudypřítomnývliv psychiatrické terminologie popisu-jící způsoby jakými lidé trpí, zapříčinil,žepsychoterapiesezaměřovalapřílišnaporuchynaúkorporozuměnítomu,cofa-cilituje pozitivní fungování. Představmesipomyslnouškáluod -5do+5.Zatím-codonedávnapřevládajícípojetítradičnípsychologie mělo za cíl zejména posunod negativních hodnot k nule, snahoupozitivní psychologie je směřovat až kekladnýmhodnotám(smyslu,pozitivnímuprožívání, životní spokojenosti). Jedno-dušeřečeno,skrzeto,cojevživotěčlo-věkazdravéafunkční,lzeposílitschop-nostzvládatobtížnéakonfliktnísituace. Pozitivnípsychologie sevýzkumně ipraktickyvěnujeoblastemkvalityživota,osobní pohody (well-being) a otázkámokolo pozitivních emocí a optimálníhoprožívání(flourishing). Někteříautořivnímajítutodisciplínujakopotomkahumanisticképsychologie,

kterýrozvíjíjejímyšlenky.Ikdyžfilozo-fickápodstataiaplikaceoboudisciplínseliší a doposud se pozornost zaměřovalaspíšenarozdíly,pojetíhumanisticképsy-chologiejepozitivnímipsychologyvpo-slední dekádě systematicky výzkumně iteoretickyrozvíjeno.Nežsevšakpodívá-me na nejnovější poznatky, přejděme kpráciC.Rogerse,průkopníkahumanistic-képsychologieaduchovníhootcePCA.

Rogersova PCA Co má tento přístup společného sesoučasnou pozitivní psychologií? CarlRogers aAbrahamMaslow, představite-léhumanisticképsychologie,sepodobnějakopozitivnípsychologovédnešnídobyzamýšleli nad tím, co umožňuje uvolnitkapacitučlověka,abymohlžítsmyslupl-nýživotvplnémzdraví.Maslowrozpra-covalhierarchiipotřebabylzřejměprvní,kdopoužil termínpozitivnípsychologie,když usiloval o vytvoření psychologie,která by se nesoustředila jen na jedincespotížemi.Rogerspopsalkoncept„plněfungujícíhočlověka“(fullyfunctionper-son),kterýjedneshojnězkoumanýmpoj-memvevodáchpozitivnípsychologie. Rogersvyšelzpředpokladu,žeklien-timajívsoběvšepotřebné,abyvyřešilisvé potíže.Úkolem terapeuta je pomocimu porozumět si, aby mohl odkrýt svávlastní řešeníavykročitzmísta.PřístupPCA tvoří tři kmenové formulace: (1)aktualizačnítendence-vrozenátendencekaždého živého organismu směřující krůstuarozvojisvýchkapacit,považová-na za jedinoumotivaci lidského rozvojea chování; (2) proces vývoje podmínekocenění jakopříčinavznikupsychopato-

Přístup zaměřený na člověka (PCA) je významný směr humanistické psychologie a pozitivní psychologie je poměrně mladá dynamicky se rozvíjející věda. Jak spolu tyto dvě oblastí souvisí a v čem mohou být společnosti přínosné?

PCA A Pozitivní PsyChologie

FotoFlickr

Výzkumnázjištěnístálevíceukazují,že myšlenky Carla Rogerse, zakladatelepřístupuzaměřenéhonačlověka,začínajípodelšíodmlcepřitahovatčímdálvětšípozornost.KlíčovémyšlenkyteoriePCAzačínají být zlatým dolem pro vědecképráce současné mainstreamové psycho-logie a objevují se zejména na pomezíjinýchoblastípsychologickéhovýzkumua klinické praxe, aniž by to v komunitěPCA bylo plnohodnotně zaznamenáno.Vědci ze současného proudu pozitivnípsychologievycítilimoudrosttěchtonad-časových formulací a vposlední dekádějezačalisystematickyzkoumatarozvíjet.Přinášejí zjištění, že tyto disciplíny spo-lečněmohoubýtsilnýmzdrojemvpřístu-pukduševnímuzdraví.

Duševní zdraví Promnoholidíznamenáduševnízdra-ví jednoduše nepřítomnost nemoci, jaksekoneckoncůidřívetentopojemdefi-noval.Dnes již víme, že jde o složitějšíkoncept,nežjennepřítomnostduševníchporuch.Americký sociolog a psychologCoreyKeyes na základě zkoumání upo-zornil na to, že duševní zdraví netvoříprotipólduševnínemoci.Hovoříodvoukontinuitách. Kontinuita tzv. „pozitivní-hoduševního zdraví“, do které zahrnujecelkové optimální prospívání osobnosti–vzkvétání(„flourishing“)anaopakneú-plnéduševnízdraví,strádáníčichřadnutí(„languishing“). Druhá kontinuita uka-zujenapřítomnostneboabsenciduševnínemoci.Mezioběmapólysenacházístavtzv.„přiměřenéhoduševníhozdraví“.Pojmem „flourishing“ vysvětluje stavtzv. pozitivního duševního zdraví člově-ka,kterýnejenženetrpíduševnímiporu-chami, ale je převážně spokojený a žijeharmonickyvosobníisociálnísféřesvé-hoživota.Existují totiž lidé,kteřínetrpíduševníporuchou,alenecítísešťastněaněkdy se dokonce obracejí i na psycho-logickou pomoc. Jinými slovy, není-liněkdoaktuálněsmutný,neznamenáto,žeješťastný.Abyčlověkprožívalúplnédu-ševnízdraví,nestačí,abynebylnemocný,ale aby prožíval něco pozitivního, něcojakopohybpospirálenahoru.

prieniky SoCIoTERAPIA

3

fokus SoCIoTERAPIA

logiea(3)specifickýterapeutickývztah,kterýzprostředkovávátutotendenci. Pokudbudouvterapeutickémvztahuna straně terapeuta splněny určité pod-mínky,definovanéjakokongruence,em-paticképorozuměníapozitivnípřijetí,na-staneuklientaproceskonstruktivníosob-nostnízměny,aktualizaceorganizmu.Cílaktualizace lidského organizmu nazvalRogers jako „koncept plně fungujícíhočlověka“(fullyfunctioningperson).Jdeohypotetickéhočlověkashodnéhoscílempsychoterapiealidskéhovývoje.Popisu-jehojakojedince,kterýbudeoptimálněpsychologicky přizpůsobený, psychickyzralý, kongruentní, otevřený vůči pro-žíváníarealistickývevnímání.Všechnytytocharakteristiky jevšaknutnéchápatvesmysluprocesu.Plněfungujícíčlověkječlověkvpohybu,směřujícíkrůstu,je-hožchovánínelzepředvídatakterébudeadekvátněadaptivnívkaždénovésituaci.Rogers v této souvislosti použil termín„dobrý život“, kterým chtěl označit to,jakplněfungujícílidéžijí.Dobrýživotjepodlenějprocespohybuvesměru,kterýsivolícelýorganismus. Je zřejmé, že PCA terapie není jenterapiíprozmírněníutrpeníabolesti,alezpůsobem, jak umožnit lidem rozkvétatve smyslu úplného duševního zdraví. Zhlediskasoučasnéhonahlíženínaduševnízdraví se zdáRogersovooznačení „plněfungující“ být synonymem„optimálníhoprospívání“,konceptu,který rozvíjí sou-

časnápozitivní psychologie.Linkamezitehdejšími humanistickými psychologya současnými pozitivními psychologyje patrná.Nasvědčuje tomu i výzkumnýrozmachpozitivnípsychologie,kterýjevmnohémsycenteoriípřístupuPCA.

Co na to výzkumy… Například byl prokázán koncept tzv.„organismického hodnotícího procesu“(organismicvaluingproces-oVP),pro-cesurozhodovánínazákladěaktualizačnítendence, který pomáhá rozlišovat mezizkušenostmi,kterévedoukrůstuatěmi,kterérozvojibrání.Autořizjistili,želidévědí,jakécílesnejvětšípravděpodobnos-tí povedou k jejich osobní pohodě, jsouvnitřně motivováni používat své silnéstránky, které vedou k autenticitě, vita-litěaosobnípohodě.Jednají-liveshoděs oVP, pozitivně se rozvíjejí a zažívajípocityosobnípohody.Ti,cojsouvnitřněmotivováni, jsou takéúspěšnějšívdosa-hování svých cílů, přičemž v důsledkurozvoje osobnosti zažívají povznášejícíefektpohybuvzhůrupospirále.Potvrzuje se také, že podmínečné přijetízažívané od významných osob vede kezvnitřnění podmínek ocenění, což psy-chickou pohodu v životě jedince naru-šuje.Autonomní jedinci ve smyslu plněfungujícího člověka jsou více otevřenízážitkům,víceautentičtíavykazujímen-šíobrannéjednání.Plněfungujícíčlověksměřujekdobrémuživotu,kterýsouvisí

se silnými charakterovými stránkami,jako je entusiasmus, naděje, vděčnost,láskaazvídavost. Jedna z nejaktuálnějších studií pro-vedená Výzkumným centrem pozitivnípsychologie, publikovaná v roce 2015,testovala charakteristiky konceptu plněfungujícího člověka z perspektivy pozi-tivnípsychologie.Vyplynulaznípozitiv-ní korelace plně fungujícího člověka sesilnýmicharakterovýmistránkamijakojeentuziasmus,odvaha,čestnost (honesty),vůdčí schopnost, spiritualita a negativ-ní korelace se zdrženlivostí (modesty) aspravedlností (fairness).Závěry této stu-die jednakpodporují teoretickou souvis-lostmeziPCAteoriíapozitivnípsycho-logiíavyplýváznich,žeplně fungujícíčlověkjezpohledupozitivnípsychologie„člověkemvprocesu“,kterýjevkontak-tu se svým organismickým hodnotícímprocesem,tudížzažívávětšíživotníštěstíaspokojenost,cítí sekompetentní,auto-nomníažijevharmonickýchvztazích. Ukazujese,žemnohomyšleneksou-visejících s PCA neustále aktivně žijenejen ve výzkumných programech pozi-tivní psychologie, ale i vmnohadalšíchodvětvích současné psychologie, jen vmasce jiné terminologie. Nejaktuálnějšívýzkumy pozitivní psychologie teoretic-ky i empiricky znovu potvrzují hypoté-zy zkonstruované v rámci teorie PCA adodávají, že důsledky PCA terapiemajíjednoznačněcodočiněnísosobnípoho-doualidskýmštěstím,nejenodstraněnímbolesti a strachu. Kombinace Rogerso-vých myšlenek, realizovaných výzkumůvoblastipsychoterapieasoučasnýchvý-zkumných poznatků pozitivní psycholo-giebymohlybýtoporoupro tvrzení,ževzájemnětvořísilnýnástroj,jakpřistupo-vatklidskémuutrpeníazároveňuvolnitkapacitu člověka směřující k úplnémupsychickému zdraví, tzv. optimálnímulidskémuvzkvétání.

Jana TrčkováPoužitá literatura:Joseph,S. (2015).Positive therapy:Buildingbrid-ges between positive psychology and person-cen-tredtherapy.Hove:Routledge.Proctor, C., Tweed, R.,&Morris, D. (2015). TheRogerianFullyFunctioningPerson:APositivePsy-chologyPerspective.JournalofHumanisticPsycho-logy,1-28.doi:10.1177/0022167815605936Rogers,C.(1993).Teóriaterapie,osobnostiainter-personálnychvzťahovvytvorenávrámciKlientomcentrovaného prístupu. Bratislava: Interní překladvytvořenýpropotřebyvýcvikuvPCA.Slezáčková,A.(2014).Průvodcepozitivnípsycho-logií: Nové přístupy, aktuální poznatky, praktickéaplikace.Praha:Grada.

FotoFlickr

SoCIoTERAPIAdetiavýchova

4

TresTy neučia zodpovednosTiPodľa definícií je trest také pôsobenie dospelých na dieťa, ktoré vyjadruje negatívne spoločenské hodnotenie jeho správania alebo konania a zároveň prináša vychovávanému obmedzenie jeho potrieb, nepríjemnosť, poprípade frustráciu. Podľa ďalšej definície má trest vinníka zbaviť pocitu viny. To však predpokladá, že dieťa si je vedomé svojho priestupku, prežíva pocity viny a trest vníma ako spravodlivý.

Myslím si, že väčšina rodičov sivôbecneuvedomuje,žetrestomobmedzídieťaťu potreby a žemumôže spôsobiťfrustráciu, tak, ako sa píše v prvejdefinícii.Druhádefiníciapredpokladá,žepotrestaný vníma trest ako spravodlivý,alečastosastáva,žetresturčenýrodičomdieťa vníma práve ako nespravodlivosťaponíženie,pretonastupujehnev,vzdora chuť pomstiť sa alebo bezmocnosť,strach,smútokapotrebabrániťsa.

Zo života Vovlakusedíotecsdvomichlapcami.Starší je asi osemročný, mladší takpäťročný. Zjavnemajú za sebou už kuscesty,obajachlapcisanudia,staršípokúšaaprovokujebrata.Narazdonehoprudkostrčí, až mladší brat stratí rovnováhu abuchne si hlavu o stolček pod oknom.Na to sa rozplačea soslovami:„onmastrčil!“saotočíkotcovi.Tomudochádzatrpezlivosť a dá staršiemu synovi fackus komentárom: „Chceš, aby si rozbilhlavu?!Čo nevidíš, že jemenší ako ty?Mladšímdeťomsaneubližuje!“

Čosaoubližovaníprávenaučilstaršíbratvpríbehu?Počul,žeubližovaťsanemáazároveňnavlastnejkožizažilublíženieodotca.To,čopočujeme,sizapamätámeasina10%,aleto,čoprežijemeaeštepritom cítime silné emócie (krivdu, strach,hnev),sizapamätámepribližnena80%. Prečovlastnepoužívametresty?Častoto robíme automaticky, veď to robili ajnaši rodičia. Niekedy trest používamepreto,lebotoodnásočakávaokolie.Ďalšídôvod, ktorý často počujem od rodičovje, že trestáme preventívne, lebo sadomnievame,žetakdieťavychovávame,vštepujeme mu určité normy správaniaa morálne hodnoty. Trestáme aj navýstrahu, aby sa dieťa poučilo a aby vbudúcnosti neopakovalo správanie, zaktorébolopotrestané.Častokráttrestámev návale vlastných nespracovanýchemócií, trest môže byť aj prejavomvýchovnej bezradnosti, bezmocnosti anezvládania situácie, keď už nevieme,ako ďalej. Ďalším dôvodom trestania jesnaha zamedziť nevhodnému správaniua naučiť deti zodpovednosti.Ale naozaj

ich trestami učíme zodpovedať za svojekonanie?

Čo trestami učíme?

Trestyvpodstateučianásiliu,dávajúsprávu, že je v poriadku ubližovaťtomu, koho ľúbime, ničia pocit istotya bezpečia, znižujú mieru empatie,poškodzujú sebaúctu, vzbudzujú strach.Dochádzakstratedôveryavkonečnomdôsledku sa poškodzujú vzájomnévzťahy. Dieťa sa učí, že si nezaslúžiúctu a rešpekt, nadobudne dojem, že jebezcenné. Reakciou bude neustály bojproti autorite alebokapitulácia.Tým, žeo dieťati rozhoduje niekto iný, nebudeschopné riadiť sa svojím vlastnýmsvedomím a nepreberá za seba a svoječinyzodpovednosť. Tým, že necháme deti prebraťzodpovednosťzasvojekonaniesanaučianajviac, zistia, aké dôsledky má ichsprávanie a sami sa rozhodnú, ako chcúkonať. To ale súvisí s našimi strachmi.Predstavme si situáciu: chystáme savon, vonku je zima a sneh a dieťa sinechcezobraťčiapku.Kebysmenechalizodpovednosť na dieťati a ono by sarozhodlo,žepôjdevonbezčiapky,hneďnámnapadnúvšetkymožnéscenáretoho,čo sa môže stať, ako dieťa prechladne,akomuomrznúuši,akopotomskončímeudoktoraabudemesedieťdomaaliečiťsa... To je náš strach, ktorý nám bráninechať dieťa byť zodpovedné samé zaseba.Takýchtosituáciíjedennecelákopaadieťanadobúdadojem,žejeneschopné,žesaneviesaméosebapostarať,žestálepotrebujeniekoho,ktonanehodohliada,lebosineviesaméurčovaťsvojelimity...Prenechanie zodpovednosti na dieťatisúvisí aj s dôverou voči nemu. S tým,čo si o dieťati myslíme, či veríme jehoschopnostiam zvážiť dôsledky, či muveríme, že je schopné sa „správne“rozhodnúť, alebo si myslíme, že nie jedostatočnemúdrenato,abyvedelo,žesčiapkoumubudeteplejšie.

Lenka Čatlošová, lektorka Rodičovský kurz – ako vychovávať

deti bez boja a trestov

Použitá literatúraČápJ.,MarešJ.–Psychologieproučitele,2001CPPPaPNitra–odmenyatrestyPavel Kopřiva, Jana Nováčková, DobromilaNevolová,TatjanaKopřivová –Respektovat a býtrespektován,2012

FotoFlickr

SoCIoTERAPIApsychoterapia

5

Stretlisanapsychoterapeutickejkon-ferenciizačiatkomdeväťdesiatychrokovminulého storočia. Intelektuálny súladvyústildonávštevybaru,kdedlhéhodinydiskutovaliovývineodboru.Všetcitrajaboli klinickí praktici a tiež nadšení vý-skumníci.Zhodlisanatom,žesúťaženiemedzijednotlivýmiškolamioto,ktorájelepšia,neprinášaichprofesiiobohatenie.Skonštatovali,žeaplikovanieteoreticko-filozofických premís rôznych prístupovdo praxe je zložité a výsledok neistý.Chcelipretozistiť,čonaozajvediektera-peutickémuefektu. Rozhodli sa nezaujate preskúmať,ktoré prvky v terapeutickom procese súnaozaj pomáhajúce. Zhromaždili všetkydovtedy dostupné výskumy efektivitynielen zopsychoterapie, ale aj výskumysledujúce psychologické faktory vo far-makoterapii či úspešnosť odvykacíchprogramov.Výsledkom ich skúmania je

práca Únik z Babylonu – smerovanie kjednotnému jazyku psychoterapeutickejpraxe,ktorápopisujevýskumnepotvrde-néfaktoryvpsychoterapeutickomproce-sevedúcekuzmene.

Freud či Satirová Napriektomu,žezástancoviarôznychpsychoterapeutickýchškôluždesaťročiahrajúhrumoje je lepšie ako tvoje,výsled-ky výskumov sú jednoznačné. Ukazujesa,žerozdielymedziefektivitou jednot-livýchprístupovsúveľmimalé.Vyvrátilitiež tradovanýmýtus o vyššej efektivitekognitívne-behaviorálneho prístupu, tzv.KBT, napríklad pri depresiách či látko-vých závislostiach. Logika veci hovorí,že nie je podstatné, či sú analyzovanéhistorické korene osobných problémov,preúčané myšlienkové zlozvyky alebosiklientnatrénujeinépostupyariešeniasvojichťažkostí.Čotedafunguje?

Zdása,žepomáhajúcejeniečo,čosane-týka teoretickýchvýchodískani jednéhozprístupov.Niejetotypanidĺžkavzde-lania,vekčidĺžkapraxe.Ukázalosatiež,že pomoc od rôznych šarlatánov môžebyť rovnako efektívna. oplatí sa vôbecterapia? Výskumy zaoberajúce sa dlho-dobým efektom terapie dospeli k záve-rom,žeajnapriekvšetkémuľuďom,ktoríinvestovalisvojčasdopsychoterapie,sadarílepšieakoplaceboskupinámčisku-pinámbezintervencie. Niečo v psychoterapii teda pomáha-júcenaozajje,alezdása,žetonespočí-va v jedinečnosti teoretickéhomodelu aodlišnýchmetódach.Pomáha skôrniečospoločné,čojeprítomnévkaždomdob-rom terapeutickom vzťahu. Autori tietopremennénazvalispoločnéfaktory.Vichšľapajach pokračovali ďalší výskumníciav inej literatúreichmôžemenájsťpodnázvomnešpecifickéfaktory.

Všetci dobrí sú rovnakí Jeden z veteránov psychoterapeutic-kéhovýskumuMichaelLambertskonšta-toval,žeterapeuti,sktorýmispolupraco-

Ktorá terAPiA je lePšiA?Čo v terapii naozaj pomáha a vyhráva niekto súťaž o najlepší psychoterapeutický prístup? Na tieto otázky chceli nájsť odpoveď traja psychoterapeuti Scott Miller, Barry Duncan a Mark Hubble.

FotoFlickr

SoCIoTERAPIA

6

psychoterapia

valpočasrealizovaniaštúdií,bezohľadunato,čibolipsychodynamickí,kognitív-nialebobehaviorálni,sivprípadedobrejterapiepočínaliažnápadnepodobne. Na základe analýz Lambert s kole-gami dospel ku štyrom veľkým kategó-riám,vktorýchsapreukázalvzťahmedziterapiou a jej úspechom.Ukázalo sa, ženajvýznamnejšípríspevokkdobrémuvý-sledkusavôbecnetýkaterapiesamotnej.Túto skupinu faktorov nazval extratera-peutická, lebo zásadnou premennou jeosobaklienta a jehoprostredie.Až40%úspechumožno pripísať osobnosti a ak-tivite klienta, jeho dostupným zdrojom,sociálnejsietianiekedyajúplnenáhod-ným udalostiam či dokonca nedorozu-meniam.Kterapeutickejzmene30%pri-spievakvalitavzťahumedziterapeutomaklientom.Iba15%idenavrubteoretickejorientácie terapeuta a 15% zlepšenia jeobyčajnýplaceboefekt.

Zamlčaní hrdinoviaAutori si trochu sarkasticky doberajúsvojichkolegov,keďimpripomínajú,žeich teoretické spory nie sú pre klientovpodstatné.Dokoncanaterapeutovizáležímenej,nežbysmechceli.Doterapeutic-kého procesu totiž silne vstupujemnož-stvopremennýchpredovšetkýmnastraneklienta. Preukázaný vplyv na efektivituterapiemajú:kvalitaklientovejúčastinaprocese,jehovnímanieterapeuta,kliento-vesilnéstránky,osobnostnézdroje,dĺžkatrvaniajehoproblémov,dostupnosťsocil-nej opory, životné podmienky, vnímaniesvojejzodpovednostizazmenuanáhodnéudalosti,ktorésituáciuzlepšia,napríkladajtakébanálne,akýmjestretnutiestaréhopriateľa. Zmenajeneustáleprebiehajúcaane-dejesalenvplyvomterapeuta.Dveštúdiesledujúcezmenyuklientovzaznamenalivýraznézlepšenieažu60%klientoveštepredprvýmsedením.Ináštúdiaodhadu-je,žeokolo40%klientovsamôžezlepšiťpočasčakanianatermínnatoľko,žeinter-vencia nie je potrebná.Zistili sa rozdie-lymedziodhadomterapeutmiaklientmiohľadomnáročnostiprocesuadĺžkytera-piepotrebnejkuzmene.Terapeutiprece-ňujúpočetpotrebnýchsedeníatiežhod-notia proces zmeny ako ťažký. Ukázalosa,žeodhadklientovjebližšírealite.Až80%klientovsadoterapienevrátipopr-vomsedenízdôvoduprežívaniaúľavy.Atiež,ženajvýraznejšiazmenasaudejenazačiatkuterapie(doprvých6až8sedení).To,čomôžeurobiťterapeutpochádzajúcizakejkoľvekškoly,jeprijaťtútoskutoč-nosťavedomesaviaczameraťnavyuži-

teľnédispozícieklienta, jehookolia,ve-novať pozornosť klientovým zmienkamojehobežnomživoteaudalostiach,ktorébymohli niesť v sebe potenciálne zdro-je pre klienta.Terapeuti by jednoznačnemali uvedomelejšie pracovať s informá-ciami naznačujúcimi zmenu či zameraťklientovupozornosťnajehomocaschop-nostiakoaktívnehoagentazmeny.

Dobré vzťahy liečia PodľaLambertaje30%úspešnostite-rapie podmienené vzťahovými faktormi,ktorédokážeterapeutposkytnúť.Akoko-mentujePatterson,dlhoročnývýskumníkvoblastipsychoterapie:„Napolipsycho-lógie je len pár vecí, pre ktoré existujúsilné dôkazy, a to nevyhnutnosť presnejempatie, rešpekt alebo srdečnosť a tera-peutovaúprimnosť(nefalšovanosť).“ Zatiaľčoterapeutipripisovaliúspechpoužitým technikám a svojmu postupu,klientipovažovalikvalityvzťahuzakri-tickýfaktor.Popisujúichakoakceptova-nie, nevlastnícku láskavosť, úctu, potvr-denie a sebaodlhalenie. Podľa orlinské-hovhistóriivýskumunájdemeviacako1000 štúdií potvrdzujúcich významnosťkvalityspojenectvaterapeut–klient.Au-toriÚnikuzBabylonuodporúčajúvyra-diť zo slovníka spojenie nemotivovanýklient.Hovoria,žemotivovanísúvšetci,nemotivovanísúmŕtvi.otázkamotivácieje podľa nich skôr schopnosť prispôso-benia sa úrovni, očakávaniam, priprave-nostinazmenuacieľomklienta.„odpor“vznikávtedy,keďterapeutvnucujesvojepredstavyklientovi.Proceszmenysane-odohráva skokovito, ale skôr systémomtrikrokydopredu,dvavzad.Nerešpekto-vanieštádia,vktoromsaklientnachádza,narúšasiluterapeutickéhospojenectva. Jeprínosné,akterapeutnapĺňaklien-tove predstavy prijatia či srdečnosti.Noakosaukázalo,terapeutimajúveľmizlýodhad,čisaimtosklientompodarilo.Vy-chádzatotak,žejelepšiesústrediťsanaskvalitnenie svojej empatie a schopnostifungovaťv terapeutickomvzťahuauten-ticky.

Ukázať na mesiac Jedinečnostimetódy,postupuči tera-peutickýmtechnikámsapripisuje15-per-centný príspevok k úspešnosti terapie.Mohlo by sa zdať, že nie je potrebnézaoberať sa štúdiom nejakého prístupu.Autori však hovoria, že aj keď je tentopríspevokmenší,niejepreúspechterapiezanedbateľný. Prst ukazujúci na mesiacniejevcelomvýjavetennajpodstatnejší,alebeznehobysmesanamesiacspolu

nepozreli. Metóda je prst ukazujúci namesiac.Ukázalo sa, že významnou premennouúspechu je zameranosť resp. „štruktúro-vanosť“ terapeuta. Klient musí mať do-jem,žeterapeutmásituáciuvrukách,vie,čorobíaproceszjehopohľadupostupuje.Niejepodstatné,ktorýprístupjerealizo-vaný,akmávšakklientdojem,žeprocesniejedostatočneorganizovanýavedenýterapeutom, terapia nebude úspešná. Kúspechutiežprispievavnútornéstotožne-niesaterapeutasfilozofickýmivýchodis-kamimodelu,ktorý„prevádzkuje“. Preúspešnúterapiu,zdása,jepotreb-ný štandardizovaný rituál a sebadôveraterapeuta,ktorémobilizujúočakávaniaanádejklientanapozitívnuzmenu.

Moribundus – budem žiť! Leitmotívomtejtokategóriebymoholbyť nemocničný príbeh: smrteľne chorýpacientčakalnapríchodslávneholekára,ktorýmalstanoviťjehodiagnózu,abysamohla začať liečba.Takto sa vynašli le-kári,ktorínedokázalioznámiťpacientovismutnú správu.Slávny lekár sa pristavilnapársekúndapovedalmoribundus,čovlatinčineznamenáoznačenieumierajú-cehopacienta.Stavpacientasaparadoxnezačalrýchlezlepšovať.Rozuzleniepríbe-hu je,žepacientsi rýchlu„diagnostiku“vyložilposvojom.Zjehopohľadutocelédopadlodobre.Diagnózabolastanovenárýchlo,niejetuveľkýproblémaužbudúvedieť,akomaliečiť.Pacientsavyliečilaznemocniceodišielposvojich. Nádej, placebo, „pozitívny omyl“ čiočakávanie, že už sa s mojimi problé-mami niečo bude diať, prispievajú asi15 percentami úspechu terapeutickýchsedení. Za zmienku stojí, že klienti sasubjektívnecítialepšie,akjeajteoretic-kýmodelprístupuvpohľadenačloveka„optimistickejší“.Jekonštruktívne,akjepredpokladom,žečlovekjevzásadeskôrdobrýakozlýaakklientniejeprílišpato-logizovaný.

Kto je centrom intervencie Zo záverov publikácie vyplýva, ženie je podstatné, či je to klient lekára,psychoterapeuta,socioterapeutačibežnýsociálnyprípad.Zlepšenianastávajúnaj-mävďakaklientovej/pacientovejtúžbepolepšomživote.Myzasamôžemeposkyt-núťbezpečnývzťah,zameraťsanapotre-byapredstavyklientaapreviesťhopro-cesomsprofesionálnouzručnosťou,nechjenašapomáhajúcaprofesiaakákoľvek.

Viera Lutherová

SoCIoTERAPIA

7

vzťahy

Moja babka vedela o živoTe všeTko!Narodila sa ešte v devätnástom storočí a nikdy nebola ďalej, ako v okresnom meste. Mala osem ľudových a poznala niekoľko maďarských slov. Občas ich použila, možno preto, aby sa pochválila, že aj ona ovláda cudzí jazyk.

Zdalo sami, že ju tá vedomosť cel-kom teší, vždymivšakpripomenula, žesa musela maďarčinu učiť nasilu, leboučiteľ ich bil trstenicou, keď niečo ne-vedeli. Jediná knižka, ktorú kedy čítala,bolabiblia.onajuvolala:„Svatépísmo”.Každýdeňpoobedejubrávaladorúkasústredenečítala.Ajkeďjuzatierokyužmusela poznať hádam aj naspamäť, ne-všimlasomsi,žebyjučítanienudilo,baprávenaopak,vždyvyzerala,akobydrža-lavrukenovýzaujímavýromán–bralatovážne.obdivovalasom,akotrefneve-delapoužiťnejaképodobenstvovyčítanéztohojej„písma”nareálnyživot.Žilavčasochavprostredí,kdeboliľudiavočisebeotvorení,minimálnebolootvorenos-ti oveľa viac, akov súčasnej „vzdelanejakultivovanej”spoločnosti.Dnesmnohívedianepomerneviacočomkoľvek,akovedelaona,majúoveľaviacrôznychin-formácií,aleovzťahochbymohlaešteajdnesvyučovať.

Múdry či hlúpy? Niekedysapozastavímnad tým,akojemožné,žečlovek,ktorýjevzdelanýainteligentný, je až taký nevedomýv ob-lastivzťahov.občasdokoncaažnaivný.Ako vznikol ten obrovský prepad, takémedzeryv porovnaní s inýmioblasťamiživota?Myslímsi,žetohodnesúvisíistým, že v bežnommedziľudskom stykusa používa viac pretvárka, ako pravda.Netvrdím, že ľudia účelovo klamú, alejednoducho nosenie akejsi masky, dneshonosne nazývanej aj imidž, je bežnouzáležitosťou a dokonca to býva cenené.Vrajjetoajslušné,veďpredsanemôžetepovedať každému všetko, čo vám právenapadne,vraviazástancoviatohtoprístu-pu.Pravdivýaprirodzenýčlovekjepova-žovanýskôrzaprostorekého,pričomtotohodnoteniejenegatívne.Ztakýchtovzá-jomných kontaktov je potom len veľmiťažké naučiť sa niečo viac o ozajstnýchvzťahoch.Jednoducho,jetozlýštudijnýmateriál.Akobystesamaliučiťčítaťzozatvorenejknihy.Dostanetesatakmaxi-málneponadpisamenoautora. Začína sa to už v detstve, v rodine.Deťom je odmalička ponúkaný iný ob-razvzťahov,akojetenskutočný,reálny.

Existujepredsudok,žeimtrebaukazovaťsprávny vzor a nezaťažovať ich problé-mamidospelých.Akásivšeobecneuzná-vaná pripravenosť rodičov chrániť detipred nepríjemnosťami života.Ešte tomunerozumejú a príliš ich to zaťaží. Častosavšak rodičiaboja toho,žeakbypreddeťmiukázaliajsvojeslabostičineisto-ty,stratilibyautoritu.Jasivšakmyslím,amámtooverenéajnasebe,žeopakjepravdou.Vrajpreddeťmisanemáhádať!Súpáry,ktorémivravia,ženahádkyne-majúvôbecpriestor,lebosútamstáledetiaprednimi je toneprípustné.Mysliasi,že im tomôže poškodiť.Viac ako rodi-čovská hádka však deti zneistí to tichoponej, to,ževnímajú,žesapotomdejeniečonedobré,žemamaatatosúsiviacvzdialení,žedomajeakásiťaživejšiaat-mosféra.Samotnáhádkanie jeproblém,alefakt,žeponejneprídekporozumeniu,kdohode.Tojetoohrozujúceanielenpredeti,aleajprejejaktérov.

Pokračovanie… Neskôr, v dospelosti sa môže zdať,že vzťahom rozumieme, veď ich predsažijemekaždodenne.Všetcimámenejakévzťahy, a tak nikoho táto téma neobíde.Všimla som si, že pre mnohých je ne-znalosť v tejto oblasti zahanbujúca. Preinýchjetozascit-livá téma.Dotýkasa emócií a môžečloveka priviesťdo rozpakov. Čoaksaukáženiečo,čomu ani on sámnerozumie, vyjdenajavo niečo, čoani on o sebe ne-vie?občasbývamsvedkom toho,ako niekto povie:„Fíha,taktosúužťažké filozofickétémy, bavme saradšej o niečomnormálnom.”Vte-dy sa pravdepo-dobne ozval prvýzasiahnutý! Ale-bo reakcie typu:

„Veďjatorobímnajlepšieakoviem,takčoviacbysommal?!”Alečoaktonaj-lepšievôbecniejedobré?Myslímsi,žeajvzťah,ktorýmoholmaťdobrévyhliadkydobudúcnosti, jemožnépokaziť „vlast-nouslepotou”.Atoješkoda,nie?

Skúška správnosti Americkívedcinedávnodokázali,žemúdrosť našich starýchmám a otcov je(zdá sa) bezmedzná. (Samozrejme, nievšetkých, staroba nemusí automatickyznamenaťmúdrosť.)Jasavždypoteším,keďmimoje vedomosti získanévzdela-ním, také tie „psychologické múdrosti”sediastými,čobolikedysipovedanéíre-čitýmjazykommojejbabky.Vtedyviem,žejetourčitetak!Jetooverenéskutoč-ným životom.okrídlená veta, ktorú po-znáurčitekaždý,ktokedynavštívilnašuencounterovú skupinu: „Jaký išól, takúnašól.”jetiežzjejrepertoáru.Ajkeďonazrejmeniejejejautorkouatiežjupočulamožnoodsvojejbabkyčimamy–rozu-melajejačastojupoužívala,keďniektohorekovalnadnejakýmvzťahovýmprob-lémom.Vravíozákladnomprincípefun-govaniavzťahovasíce,ženačomkoľvek,čo sa kedy medzi dvoma ľuďmi udeje,mákaždýznichsvojpäťdesiatpercentnýpodiel.Niekedysivravím,žeby somsiv mojej vzťahovej poradni vystačila ajs touto jednoduchou vedomosťou získa-nouvdetstveodmojejbabky.Považujemjuzazáklad!

Maja Kubišováwww.vztahovaporadna.sk

FotoFlick

SoCIoTERAPIAsociálneslužby

8

ako súvisia depresia a kvaliTa živoTa u seniorov?

Depresia v seniorskom veku nie je ničím výnimočným, no pozornosti sa jej venuje málo. Pritom výrazným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života aj priebeh iných ochorení. Ako sú na tom naši seniori?

FotoFlickr

TrojicavýskumníkovĽubicaIlievová,PeterŽitnýaJanaJakobejovázKatedryošetrovateľstva Fakulty zdravotníctva asociálnej práce a zKatedry psychológieFilozofickejfakultyTrnavskejuniverzityvTrnavesizacieľsvojhoostatnéhový-skumu stanovila meranie kvality životaa depresie u seniorov v inštitucionalizo-vanomzariadenípre seniorova ichvzá-jomný vzťah. Svoj výskum publikovalipod názvomVyužitie štandardizovanýchtestovSMMSE,GDSAQ-LES-Q-SFprihodnotení kvality života v súvislosti sdepresiouarozvojomosobnostiseniorovv inštitucionálnom zariadení ako súčasťvedeckej monografie „Adaptácia nástro-jov merania v ošetrovateľskom výsku-me“,vydanejvroku2015.Súpresvedče-ní,žezískavanie informáciíokvaliteži-votaadepresiiseniorov,ktorísúumiest-nenívzariadeniachsociálnejstarostlivos-ti, jezmysluplnézaviesťakoštandardnúsúčasťošetrovateľskejaktivityzaúčelomzvyšovaniakvalityposkytovanej starost-livosti o klientov v zariadeniach pre se-niorov. Autori výskumu zamerali pozornosťna viacero kľúčových aspektov životaseniorov. Jedným z nich je práve pobytvinštitucionalizovanomzariadení.Tensinerazvyžadujúcharakteristickéokolnos-tia javyprocesustarnutia,keďžerodinaseniora nie je zväčša schopná a niekedyochotná saturovať aktívne a každodennepotrebysvojhopríbuznéhovseniorskom

vekusohľadomnaekonomickú,zdravot-nú,akoajčasovúnáročnosťtakejtointen-zívnejanerazdlhoročnejstarostlivosti.

Kritériá a podmienky VýskumbolrealizovanývsúkromnomZariadenípreseniorovJurajaSchopperasceloročným pobytom seniorov. Výbero-výmkritériomprezaradeniesenioraakoúčastníkadovýskumnéhosúborubollu-cidnýstavvedomia,ktorýbolstanovenýprostredníctvom výsledného skóre viacako20bodovvmetodikeSMMSEasú-hlas s účasťouvovýskume.Zúčasti vovýskumebolivylúčeníseniorisdiagnos-tikovaným organickým psychosyndró-mom a demenciou. Konečný výskumnýsúborpozohľadnenívýberovýchkritériípozostával z 38 seniorov – 10mužov a28žien.Vekovýpriemervovýskumnomsúborebol79,2 roka. Prvýzberúdajovbolrealizovanývobdobímáj2014.Ďalšísauskutočnilvždysodstupomdvochme-siacov.Posledný, šiesty,zberúdajovbolrealizovanývmarci2015. Pred samotnou administráciou boliseniori aj pracovníci zariadenia infor-movaní o prebiehajúcom výskume. Vý-skumnábatériabolakaždémuzoseniorovadministrovanázaosobnejasistencievý-skumníka,ktorýbolpocelýčasseniorovikdispozíciipreprípadnejasnostíspôsobuvyplňovania dotazníkov. Administráciudotazníkovazberdátrealizovalavždytáistáosoba.

Zaujímavé zistenia Zcelkovéhopohľadusamedziprvýmaposlednýmmeranímúroveňkvalityži-vota seniorov počas ich 11-mesačnéhopobytu v inštitucionálnom zariadení šta-tisticky signifikantne zvýšila, a to týmspôsobom, že len 8 seniorov malo priposlednomšiestommeranínižšiuúroveňkvalityživotanarozdielodprvéhomera-niaaaž29seniorovmalopriposlednommeranívyššiuúroveňkvalityživota.Ibaujednéhoseniorasaúroveňkvalityživotanijako nezmenila. Na podklade uvede-nýchzistenísatedamôžemedomnievať,žeprvémesiacepobytusenioravinštitu-cionálnom zariadení súvisia s náročnýmprocesom adaptácie na nové prostredie,ktoréprinášazmenudoterajšíchnávykovaspôsobuživota,vdôsledkučohozrejmerastieusenioravnútornénapätie,neistota,strach,úzkosťaceládepresívnasympto-matológiasabuďnemeníaleboeštezvý-razňuje,keďžekaždodennýživotvinšti-tucionálnomzariadeníjecharakteristickýsvojouorganizovanosťouatlakomnado-držiavanie určitých všeobecne prijatýchpravidiel.orientáciavnovejsituáciiajejzvládnutiemôžubyťpresenioraťažkévdôsledku oslabenia adaptačných mecha-nizmov, ku ktorému s vekom dochádza,ale aj v dôsledkunávykuna isté stereo-typy,ktorésaspájajúsjehopredchádza-júcim spôsobom života a s prostredím,na ktoré bol navyknutý (Hegyi, 1993).Umiestneniedoinštitucionálnejstarostli-vostijespájanétiežsnutnosťouvzdaťsaprinajmenšom časti svojej autonómie.Vzariadení panujúca organizovanosť a re-latívnykomfortzabezpečenýinýmimôžuoberaťsenioraomotiváciukrôznympri-

SoCIoTERAPIAsociálneslužby

9

rodzeným aktivitám, ktoré boli v minu-lostisúčasťouseniorovhobežnéhoživota.VporovnanísvýsledkaminórskejštúdieDragesetetal.(2009),ktoráurčilavzťahmedzisociálnoupodporou,súdržnosťouakvalitouzdraviaaživotaseniorovvza-riadenípreseniorov,sazistilo,ževzťahymedzi seniormi a sociálnym prostredímsúdôležitousúčasťouduševnéhozdravia. Na podklade našich zistení môžemekonštatovať, že medzi prvým a posled-nýmšiestymmeranímúrovnedepresieuseniorovpočasich11-mesačnéhopobytuv inštitucionálnom zariadení sa štatistic-kysignifikantnezvýšila,atotak,žeaž22seniorovmalopri šiestommeraní nižšiuúroveňdepresienarozdielodprvéhome-raniavmáji2014.15 seniorovmaloprišiestommeranívyššiuúroveňdepresiealenjedenseniornemalmedzitýmitodvo-mimeraniamiodlišnúúroveňdepresie.

Neosobný režim Celková úroveň depresie seniorovpočascelého11-mesačnéhopobytuvin-štitucionálnomzariadenímáveľmi silnýnegatívnyasignifikantnývzťahsichcel-kovouúrovňoukvalityživota. Strata identitya individualitystaréhočloveka je častým problémom v zaria-deniach sociálnej starostlivosti, kde saseniormenína súčasť inštitúcieačasto-krátjemanifestovanápríznakmidepresie.Je to spôsobené nevhodným, neprofe-sionálnym a neosobným režimom v za-riadeniach inštitucionálnej starostlivosti(Krajčík,Štefko,2008).Depresiapatríknajčastejšiesavyskytujúcimpsychickýmochoreniamvstarobe.Privznikudepresiehrajúrolugenetické,biologickéapsycho-sociálnefaktory.Závislosťvýskytudepre-sienaveku,ženskompohlaví,osamelostiapsychosociálnychstresorochpotvrdzujúajzahraničnéštúdie(Lepineetal.,1998;

Gostynskietal.,2002;Cole,2003). Holmerová a kol. (2007) uvádza,že všeobecnými rizikovými faktormidepresie sú osamelosť, ženské pohlavie,rodinná anamnéza depresie, prítomnosťchronických ochorení a nesebestačnosť,pričom vzťah medzi depresiou a nese-bestačnosťoujevzájomnýakomplexný.

Zjavná korelácia Z výskumných zistení pri druhommeraní však vyplýva, že po prekonaníprirodzeného adaptačného obdobia nanové prostredie dochádza k významné-munárastukvality života a zároveň tiežk signifikantnému poklesu depresívnejsymptomatológie. Následne pri kvaliteživota už síce nedochádza k signifikant-nému nárastu počas ďalších mesiacov,avšakkurčitémudodatočnémuzvyšova-niukvalityživotasenioravpriebehujehopobytuv zariadenípredsa lendochádza.Môžemesadomnievať,žetentopostupnýnárast súvisí do určitej miery s postup-nousaturácioupotriebseniora,atoajakosúčasťindividuálnejprácesnímvrámcijehorozvojaosobnosti.Depresiavykazu-jezhodnúdynamikuzmeny.Medzitretímaštvrtýmmesiacomodnástupuseniorovdo zariadenia dochádza k podstatnémupoklesu depresívnej symptomatológii.Najdôležitejším zistením je fakt, že cel-kovo dochádza u účastníkov výskumukuklinickyvýznamnémuzníženiudepre-sívnej symptomatológie z pásma mier-nej depresie do pásma klinickej normy.Zaujímavým a podstatným zistením jevšakajveľmisilnýnegatívnyvzťahme-dzikvalitouživotaadepresiou.Ukázalosa, že čím vyššiu úroveň kvality životaseniori počas pobytu v inštitucionálnomzariadenídosiahli,týmsaimtiežpodarilodosiahnuťnižšiuúroveňdepresie.Zistenérozdielyakorelačnévzťahysícenemôžu

zodpovedaťotázkytýkajúcesakauzalityaskrytýchmechanizmovtýchtosúvislos-tí,avšakreprezentujúdôležitýprvýkrokvdanejvýskumnejoblasti.Autorivýsku-musivšakuvedomujú,žeusudzovaťnakonkrétneimplikáciedopraxemôžebyťv tejto etapevýskumupredčasné, keďžeurčiténežiaduce faktory (napr.nenáhod-ný výber, dotazníková metodika) mohlinarušiťkonvergenciuzískanýchúdajov.Záverysúlenpravdepodobnostnéhocha-rakteru. Je žiaduce, aby bola pozornosťvďalšomvýskumeupriamenánielennaoverenie uvedených zistení, ale hlavne,abyboli vzaté do úvahy aj iné spolupô-sobiace faktory (napr. osobnosť seniora,anamnéza–rodinná,osobná,pracovnáai.),ktorýchvzájomné interakciesivyža-dujúkomplexnejšiepreskúmanie.

Prvá lastovička? Hoci sú výsledky štúdie v značnejmierekonzistentnéspredošlýmizistenia-mi,rovnakoakouvšetkýchempirickýchvýskumov existujú obmedzenia aj v ak-tuálnej práci. Skutočnosť, že údaje bolizhromaždené z nenáhodného výberu, nazákladedotazníkovýchmetodík, ktorýchdáta sú do istej miery ovplyvnené tým,akosúrespondentischopníaochotnírele-vantneosebevypovedať,atiežzberúda-jov lenv jednomzariadenípreseniorov,neumožňujeusudzovaťnakauzálnevzťa-hyadoistejmierymôželimitovaťzovše-obecniteľnosťzistenívýskumnéhosúbo-ru na cieľovú populáciu seniorov. Kýmsúčasná štúdia je prvotnou sondou douvedenejproblematiky,ktorájepotrebnáprezákladnézorientovaniesa,poznatkyztohtovýskumubysadaliďalejvyužiťakovstupnéinformácieprerozsiahlejšíbudú-ci výskum. Ten by mal vziať do úvahyďalšiefaktory,ktorébymohliposkytnúťkomplexnejšiuexplanáciuanapomôcťkpochopeniuveľmidôležitejodbornej,akoajspoločenskejoblastiakoustarostlivosťo seniorov v inštitucionálnom zariade-níbezpochyby je.Výsledkyprácemôžunájsťsvojeuplatnenieakovoblastiošet-rovateľskéhovýskumu,takajvsamotnejošetrovateľskejpraxiprizlepšovanípsy-chosociálnejadaptácieaskvalitňovaníži-votasenioravinštitucionálnomzariadení,ktoré by malo znamenať kultúrne, pria-teľskéadôstojnéprostredieprekvalitnýaplnohodnotnýživotseniora,kreatívneaplnohodnotné využívanie voľného času,spoločenskékontaktyahlavnekaždoden-néčinnosti,ktoréprinášajúseniorovira-dosťanaplneniejehopotrieb.

Spracovala Lucia Čibenková

FotoFlickr

sociálneslužby SoCIoTERAPIA

10

bezpečnÉ prosTŘedÍ pro rodiče a dĚTiPřijít o střechu nad hlavou může poměrně snadno každý. Některým lidem pomůže v těžké situaci rodina a blízcí. Někteří ale tuto možnost nemají.

DomovsvatéAgátyBřeclavjepoby-továsociálníslužbaposkytovanáoblast-ní charitou Břeclav. Tato služba pomá-há těhotným ženám,matkám a otcům sdětmi, kteří přišli o střechu nad hlavou.Uživatelům služby je zajištěno klidné abezpečné prostředí a kroměubytování aporadenstvíjimjenabízenatakéindividu-álnípomocapodporapřiaktivnímřešeníjejich nepříznivé sociální situace. Cílemslužbyjezačleněníuživatelepojehood-choduzezařízenídoběžnéhoživota,sa-mostatnostvřešeníkaždodenníchsituacíaschopnostpostaratseosebe iděti.Podobuaž jednoho rokumohouv zařízenípobývattěhotnéženyamatkynebootco-vésdětmido18letvěku. Azylovýdůmpromatkyaotcesdět-mivtísnirealizujesvojičinnostjiž15let.Kdispozicijecelkem13bytovýchjedno-tekacelkovákapacitazařízení je40 lů-žek.Průměrnějeslužbaposkytnutazhru-ba34rodičůma65dětemzarok.Jedenz pokojů je vybaven bezbariérově, díkyčemužlzepřijmoutizájemcestělesnýmnebosmyslovýmpostižením. Původně byla služba poskytovánapouze těhotným ženám nebo matkám.od lednaroku2015sealecílováskupi-narozšířilaaslužbajenyníposkytovánatakéotcůmsdětmi.Zdá se, ževdnešnídobějepromnoholidístáleještěobtížněpředstavitelnásituace,kdymádětivesvépéčiotec.Prodítějepochopitelněideál-ní, kdyžmáu sebeoba rodiče.Bohuželsestává,že jedenz rodičůsvoji roline-zvládnearodinuopustí.Nenípravidlem,žebytímtorodičemmuselbýtvždyotec,stejnějakonenívždypravdou,žeotecne-zvládnepostaratsesámoděti.Příklademby mohl být jeden z uživatelů DomovasvatéAgáty,kterývtomtozařízenístrávilněkolikměsícůpoté,coserozvedlsman-želkoukvůlijejímdlouhodobýmpotížíms návykovými látkami.Tatínekmá dnesdíkyspoluprácispracovnicemiazylové-ho domu v péči dvě děti, s nimiž je narodičovské dovolené.Děti žijí v čistotě,jsou vždy hezky upravené a každý denmají zdravou domácí stravu. Tatínek sesvouklíčovoupracovnicíaktuálněusilu-jeozískánívlastníhobydlení.Ažbudoudětistarší,rádbyproněnašelmateřskouškoluasámnastoupildozaměstnání.

Sociální služba je poskytována ne-přetržitě, takže uživatelé se mohou sesvými problémy a starostmi obracet napracovnice24hodindenně.Vrámcine-přetržitéhoprovozusezaměstnancizaří-zení snaží pomoci uživatelům s naplně-nímjejichosobníchcílů,kterésivolízaúčelemřešenívlastnínepříznivé situace.Ta kromě absence vhodného bydleníčastozahrnujeišpatnýfinančnístavrodi-ny(dluhy,chybějícídovednostivoblastihospodaření s rodinnýmrozpočtematd.)V takových případech pracovnice s uži-vatelemvypracujejehofinančníplán,kdezmapujíazhodnotíjehopříjmyavýdaje.Uživatelseučíhospodařitspeněziaše-třit.Následněsimůžedoobálekukládatpenízenarůznéoblasti,jakonapř.nakau-ci,prvnínájem,vybaveníbytuatd. Někomujetřebapomocisesamostat-nýmvedenímdomácnosti.V této oblas-ti je třeba pomoci s vytvořením návykuuklízet,naučitseovládatpračkunebosezlepšit ve vaření. Pracovnice při svýchsměnách pravidelně docházejí do bytůrodičůavšepotřebnéjeučí.Cíle,nakte-rýchuživateléspracovnicemiparticipují,sedostčastoprolínají.Protonapř.ivtétooblasti lzevyužítfinančníplánuživateleza účelem pomoci s vytvořením týden-ního jídelníčku.Někteří rodičepotřebujípomoci s vhodným stravováním svýchdětí. Tak se dostáváme k cílové oblastipéčeodítě,kdypracovnicepomáhánapř.svolbouvhodnýchjídel,vybíránímoble-čenípodlepočasínebodohlížínapravi-delnostlékařskýchprohlídekčidocházkudítětedoškolkyneboškoly. Když jsou děti už starší a navštěvujíškolkunebo školu,můžepracovnice ro-dičům pomoci také s hledáním zaměst-nání.Pomůžejimsorientacínatrhuprá-ce, s vytvořením životopisu a hledánímvhodných pracovních nabídek. Ukážejim, jak na vybrané nabídky reagovat.Může uživateli pomoci s osvojením zá-kladů práce na počítači (například s vy-tvořeníme-mailovéadresy) apředevšímnacvičitsipřijímacípohovor. Uživatele služby sepracovnice snažíaktivně zapojovat do různých vzděláva-cíchprogramůnebo společenskýchakti-vit.Jdenapř.oakcejakojeNocVenku,organizovanáCharitou,nebopreventivně

vzdělávacíprogramyodVZP.Několikrátzarokjsoupořádányspolečenskéakcezestrany zařízení. Především jde o společ-nou oslavuMikuláše, Vánoc, Velikonocnebo Dne dětí a podzimní dýňobraní.Uživatelésetakéochotnězapojujídodo-tazníkovýchšetřenírůznýchorganizací. Pokud je jedinou překážkou pro zís-kánívlastníhobydleníprorodičechybě-jící finanční základ, je možné podat žá-dostopříspěvekdoněkolikanadací.Kdyžnadace žádost klientovi schválí, přispějemunapočátečnínákladynabydlení,jakojenapř.kauce,provize realitníkancelářinebo první nájem.Abychommohli uži-vatelům pomoci v co nejvíce oblastech,spolupracujeme s dalšími neziskovýmiorganizacemi, které zajišťují bezplatnéprávní poradenství, šatník nebo hlídánídětí.Důležitájetakéspoluprácesorgánysociálněprávníochranydětí,úřademprá-ce,probačníamediačníslužbouatd. Tytorodinyčastopotřebujíprozačá-tek jen klidné a bezpečné prostředí, kdedostanou prostor k zorientování ve svévlastnísituaci,podporuapomocnouruku.Mnohoznichsinevíradysřešenímsvésituace.Někdyjetřebazestranypracov-nicdůslednédoprovázeníklientapoceloudobupobytu.Někdyalepostačípouhéna-směrováníapomocpřiprvnímvykročenísprávnýmsměrem.Vždyťkaždýznássevživotědostávádosituací,kdyocenína-slouchání,podporuadobrouradu.

Bc. Eliška Grbavčicová, DiS sociální pracovník

Domov svaté Agáty

FotoFlickr

SoCIoTERAPIAspoločnosť

11

Poznámmladéhomuža,homosexuál-nehoveriacehoa tzv.bielehoRóma.Nazáklade sexuálnej orientácie, vierovy-znania,etnickéhopôvoduafarbypletijesúčasťou rôznych sociálnych skupín a vkaždejsastávamenšinou.MarekKonček,úspešnýhuslista, jepreGadžovCigáňapre Rómov Gadžo. Pre liberálnych ho-mosexuálovje,akopraktikujúcikresťan,predsalentrochukonzervatívny,prekon-zervatívne založených Rómov zas prílišliberálny a z hľadiska cirkvi hriešnik.Mávšakdosť ľudí, pre ktorých je hlav-neMartinKonček.Žije,pracujeamiluje,akovie.Vinomčaseapriestorebynemo-holmilovať,pracovať,čidokoncažiť. Napätie rozmanitosti je pre zdravúdemokraciu typické.Konfrontujemesasnositeľmiinýchkultúr,názorov,hodnôtapostojov.Ľudia cestujú,migrujú,mieša-júsanárody,náboženstváirasy.Napätievnáša do diania spoločnosti dynamiku,rozvíja aobohacujenás.Zaurčitouhra-nicou,ktorájeprekaždéhoiná,samôžestať hrozbou. Inakosť konfrontuje našepresvedčenia. Spochybnenie kľúčovýchpresvedčení v nás vyvoláva strach astrachnásmotivujekúnikualeboútoku. Kedy sa zdravá konfrontácia začnemeniťnapatologickúnenávisť?Jemožnéliečiťvzťahymedziveľkýmiskupinami?Problematické je, že málokedy mámeproblémmedzidvomi,tromikonkrétnymiľuďmi.Jednotlivecniejedôležitý,„oNI“súpredsavšetci„TAKÍ“.Jevôbecmožnánejakácestakzmiereniu?Ktokohovyzvekdialógu? TerapeutArnoldMindell si povedal,ženiečoakoterapiaspoločnostijemožná.Diskutovalsmnohýmiľuďmivtýchnaj-konfliktnejších oblastiach sveta. Praco-val s ľuďmi odlišných rás, náboženstievi spoločenského postavenia. Zo svojichskúsenostíusudzuje,žespoločenskékon-fliktyvznikajúvtedy,keď jehlasurčitejčasti spoločnosti nevypočutý.Väčšinováspoločnosť alebo menšina s mocenskouprevahousinastavípravidlápodľaseba.Členoviamenšínsúutláčaní,prehliadaní,vylúčenízpolitickéhovplyvuaťažkosihľadajú uplatnenie. Hromadia sa poci-ty nespravodlivosti.Nároky súpostupnepresadzované s väčšou silou až dôjde krevolúcii.

Krátke nohy demokracie Zdása,žeajkeďjedemokraciarela-tívnespravodlivýmsystémom,nedokážezabrániť násilným konfliktom, ktorýchsmevposlednomčasesvedkami.Silnéazároveňslabémiestodemokraciespočívavoväčšinovomvládnutí.Akvládneväč-šinový názor, väčšina je spokojná, ale...Stálenámostávapočetnámenšina,okoloktorejavktorejsakumulujenapätie. Pre demokraciu je typická diskusia,ktorá je súbojom argumentov. Na koncimáme porazených, ktorých sme zahnalidokútaaktoríbudúznovahľadaťcesty,ako tiež vyhrať.Mindell priniesol novúmyšlienkutzv.hlbokejdemokracie,kedyje zachytený a vypočutý aj tennajslabšíhlas.Presviedčaniejenahradenéporozu-menímkonaniaiemóciívosvojejajvne-priateľskej skupine.Vypočutie a prijatieodvrhnutýchskupína jednotlivcovpred-chádzaeskaláciikonfliktu. MindellinšpirovalkzaloženiuInštitú-tov hlbokej demokracie po celom svete.So skupinami, organizáciami a komuni-tamivkonflikteorganizujútzv.otvorenéfóra (openForum). Je tomiesto, kde jemožnéprežiťbolesťzútlaku,strachzne-všímavosti a krivduverejne.Účastníkovvotvorenomdialógusprevádzajúskúsenípsychológovia (facilitátori), ktorí sa ne-zameriavajúnaobsah,alenaspôsob,akospoluúčastnícikomunikujúa čo sadejemedziriadkami.Cieľomje,abysiúčast-níciuvedomilinajvnútornejšieprežívanie,dôvodysvojhokonaniaaspôsobvzťaho-vaniasakostatnýmúčastníkom.Dôleži-tániejeotázkaČo sa to deje?,ale Prečo sa to deje?.Skupinovýprocesumožňuje„započuťauvidieť“členovznepriatelenejskupinyv ichnajhlbšejpodstate.Zmier-nenie napätia sa väčšinou dostaví akovedľajší produkt. Zmena dosiahnutá cezhlboký zážitok, prináša väčšiu stabilitunežnariadenie,zákončivyhláška.

Pankáči, biznismeni, policajti a úradníci

NámestieStadelhofenplatzvZürichuje rušnémiesto. Sú tufirmy, kancelárie,obchody a obchodíky, kaviarne, luxusnébytyistrednáškola.Avšetkytypyľudíodnajbohatších po najchudobnejších. Veľapríliš odlišných ľudí na jednom mieste

znamená veľa trecích plôch. Verbálneútoky a roztržky začali byť na bežnomporiadku.Policajnézásahyprotipriestup-komdopĺňalibežnýkoloritnámestia,aleneboli účinné.Mestskí úradníci sa pretorozhodliprizvaťšvajčiarskyInštitúthlbo-kejdemokracie. Vprvejfázefacilitátoriavybraníza-mestnancimestaobchádzalirôzneskupi-nyspojenésoživotomnámestia.Informo-valiomyšlienke spoločnéhostretnutiaapozývali ichkotvorenémudialógu. Jed-néhodňa sa stretla asi stovkanajrôznej-šíchľudísmestskýmiúradníkmi,policaj-tmiafacilitátormi.Začiatokstretnutiasaniesolvatmosférevzájomnéhoobviňova-nia.Biznissférasahnevalanapankáčov,že škodia obchodom a znečisťujú. onizasa,žesúponižovaní.Policajtovtrápilo,že nech konajú akokoľvek, vždy sú kri-tizovaní.Procesnajviacvystihol jedenzpankerov:„Teraz,keďsaspolurozpráva-meazaobchádzamesosebouakosľud-skými bytosťami, všetko vnímam inak.“Kritickýbolboduvedomeniasi,žekaž-dá skupinamámoc skomplikovať životdruhým a rovnako takmoc vzájomne sipomáhať. Prelomom bol sľubmajiteľkyjednejzfiriem,žeakuvidíútokynapan-káčov, zasiahne.Atmosféra sa radikálnezmenilaaochotapomáhaťsirástla.Úplneodlišní ľudia našli vzájomné porozume-nieaspoločnýzáujem.Životnanámestísa upokojil a od roku 2003 sa členoviaterazužspoločnejkomunitystretávajúapracujúnazlepšeníspolužitia.

Viera Lutherová

FotoFlickr

liečba spoločnosTiPsychológ Jacob Moreno bol presvedčený, že definitívnym cieľom terapie by mala byť celá spoločnosť, lebo ak spoločnosť dopustí niečo také hrozné ako svetové vojny, je chorá a mala by sa liečiť.

12

poviedkazoživota

Nenávidísvojhootca.Nikdypriňomnevie,čosabudediať.Kedybudeveselýapriateľský,budesasnímnaháňaťpobyteadonesiemudarčeky.Akedymuodzú-rivostizblednetvár,očisazúžiadoštrbínasvojuzlosťsivyvŕšibuďnaňom,alebonamame.Nedásatopredvídať.Niekedysastaneniečovpráci,niekedymunechutípolievka,niekedymamapovieniečone-vhodné alebo naopak nepovie to, čo byasimala,niekedymuvadí,želoptaprílišhlasnoudieradostenyaniekedyzase,žeje taký tichý a nemožný namiesto toho,abysasotcomsradosťouhral.Ajkeďsasnaží,nevieodhadnúť,čímotcovispravíradosťačímvyvolázáchvathnevu.Keďjeotecdoma,snažísabyťčonajviacne-nápadný, byť dobrým chlapcom, skryťsapredním.Niekedy topomôže,nieke-dynie.Neznáša tenpocitbezmocnostianevypočítateľnosti. Je neustále v strehu,stálepripravenýnaútekaleboranu.

* Hanka je jeho kamarátka z vedľaj-šieho domu. Jej môže povedať o tom,čosadomadeje.Rozumiemu.Poznátotiež.Vie, aké to je, keď jej otec nadávadosprostýchabijejupohlave,keďsajejposmievaanútiopakovaťveci,vktorýchod strachuprednímaj tak znovazlyhá-va. Jej rozpráva o svojich snoch, ako siraz,keďbudeveľký,vytvorísvojvlastnýsvet,ktorýbudebezpečnýaktorýsabudedať kontrolovať. V ktorom bude všetkonasvojommiesteakdemubudedobre.Súčasťou tohosna jeHanka.Nevadí, žemajú obaja ešte len dvanásť. Chce, abyHanka bola s ním. Pôjdu spolu na rov-nakú strednú a potom sa zoberú a budú

mať spolu deti, ktoré sa nebudúmusieťschovávať.Hankapočúvaojehoplánoch.Jemu pri nej dobre. Pozerá sa na nehoplachýmiočamilane,obdivujehoanikdymuneprotirečí.Dôverujemu,žejemúdryažesazanichobochrozhodnesprávne.Jetofajnpocit,keďjepreniekohozrazuhrdinom.

* UžžijúspolusHankou.Vie,akýchcemať domov. Taký, v ktorom žena vždyčakádomamuža,keďprichádzazpráce.Kdejevždynavarenéaupratané.Kdesašetrnehospodári.Kdesasnímniktone-hádaaniktopoňomnekričí.Kdejemužhlavourodiny.Amáženu,ktorájemiláaskromná,neobliekasavyzývavoanecho-dísavonzabávaťskamarátkami.Akidevon,taklensním,veďnačobytamináčchodila? Hanka väčšinou súhlasí a keďnie,takjejtovždynejakovysvetlí.Terazužväčšinoustačíiba,keďjejdostatočnepripomenie,žetomuporiadnenerozumie,nevie, aké sú tie správne hodnoty a akámábyťdobrážena.Užimtonejakotaktospolufunguje.LenHankasamenejčastousmievaaužnanehonepozeráakonahr-dinu.Aleposlúchaavie,kdejejejmiesto.Aonsacítiakopánsvojhosveta.

* Miluje svoje deti. Nechce, aby maliživot, ako on. Na vysokú školu nešiel,bralisaskoro.Museli,dcérabolanaces-te.Pracujestálevjednompodniku.Kaž-dýdeňrovnaký.Skolegamisinerozumie.Vie,žesamuurčitezachrbtomposmie-vajú.Ajehonikdynepovýšia,ajodmenyvždydostaneniektoiný.Astálevstrachu,činebudúprepúšťať.Vie,žebybolmedzi

prvými.Prácasaterazhľadáťažko. Pretochce,abytojehodetimalivži-voteľahšie.Chceprenetonajlepšie.Abyvyštudovali.Abyimprílišskoronarode-né dieťa nezničilo mladosť.Aby nemu-seli celý život žiť od výplaty k výplate,v panelákovom byte a hypotékou, ktorúbudúplatiťtridsaťrokov.Asprácou,kdezažívajúkaždýdeňlenďalšieponíženie.Pretosastará. Počuje sa, ako dcére hovorí: „Nežeružtoľko!Pozrisanatúsvojuriť,anisanezmestí do dverí. Kto ťa potom budechcieť?! Sprostá si ako tvoja mater, takkebysiaspoňpeknábola...Skončíšsamaalebosnejakýmposlednýmlúzrom,akotebavôbecnejakýzakopne!“ A synovi: „Dvojka?! Prečo dvojka?Určitebolitakí,čodostalijednotku!“„Tati,alejasomsanaozajučil...“„Takasiniedosť!Aeštesiajhubuotvá-rať budeš! Myslíš si, že mňa to taktobaví?Nie, ale robím topre tvojedobro.Ale tyna to serieš!Hovno si ahovnoztebabude!Jatiukážem,čoznamenáuče-nie!Dones remeň!Amôžeš si vybrať –dvadsať remeňom alebo desať prackou!Aneželaj sima, ak tonabudúcenebudelepšie!“

* Nenávidí svoje deti. Dcéru, ktorá sastrháva pri každom prudšom pohybe.Syna,ktorýsklopíhlavu,nebránisaapo-zerá na neho očami, v ktorých samiešastrach s nenávisťou. V ich zrkadle vidísvojhootca.Avie,žesvet,ktorývytvoril,jejednomalépeklo.

Monika Gregussová

vyTvoriŤ svoj vlasTnÝ sveT

SoCIoTERAPIA

FotoPixabay

SoCIoTERAPIA

15

info&news

SoCIoTERAPIAAPSYCHoTERAPIA.Štvrťročník.Číslo3,ročníkVI.VydávaInštitútpsychoterapieasocioterapie(IPS),www.socioterapia.sk.ISSN1331-7138REDAKČNÁ RADA: Mgr. Lucia Čibenková (šéfredaktorka), PhDr. Ľudovít Dobšovič; Mgr. Monika Gregussová; Mgr. Viera Lutherová, PhDr.Lívia Lozsi; Martin Vavrinčík, Komunitné centrum Dobšiná. Fotografická spolupráca: Mgr. Marianna Kadlečíková. Mgr. Marian Královič.Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Nepredajné. ADRESA REDAKCIE: Inštitút psychoterapie a socioterapie, Levočská 3, Bratislava851 01. KoNTAKTY: Tel.: +421 244 880 163, Fax.: +421 244 880 165, Mobil: +421 905 54 89 86, email: redakcia@socioterapia.info.

Recenzia vysokoškolskej publikácieĽudovít Dobšovič: Psychoterapia v praxi sestry

Vysokoškolská publikácia „Psycho-terapiavpraxisestry“,ktorejautoromjePhDr.ĽudovítDobšovič,(ISBN978-80-8082-920-9) je výstupom vzdelávaciehoprojektu „Podpora zlepšenia kvality Tr-navskej univerzity v Trnave“ – Geron-tologické ošetrovateľstvo. Strategickýmcieľom projektu bolo zvýšenie kvalityvzdelávania, podpora spolupráce medzivysokýmiškolami,organizáciamivýsku-muavývojananárodnejamedzinárodnejúrovni,rozvojľudskýchzdrojovazatrak-tívnenieštúdiamedzinárodnouspoluprá-couscieľomadaptácienapotrebyvedo-mostnejspoločnosti.Špecifickýmcieľomprojektubolaprípravakoncepcienovéhoštudijného programu Gerontologickéošetrovateľstvo, určeného pre 2. stupeňvysokoškolského vzdelávania v denneja externej forme štúdia. FinancujúcouagentúrouprojektubolaAgentúraMinis-terstvaškolstva,vedy,výskumuašportuSRpreštrukturálnefondyEÚ,Programo-véobdobie2007/2013. Text publikácie vychádza zo základ-ných konštruktov humanistickej psy-chológie, za zakladateľa ktorej sa pova-žuje C. R. Rogers. Je rozpracovaný vdeviatich kapitolách, v ktorých sa autorzaoberá problematikou možností vyu-žívania psychoterapie v praxi sestry a vošetrovateľstve.Publikáciavzniklanazá-kladedlhoročnýchskúsenostíautoraakopsychológa,psychoterapeuta,pedagógaspsychoterapiou klientov, jeho skúsenostísfacilitovanímencounterovýchskupínnaprincípoch humanistickej psychológie aviacročnýmvedenímvýcvikovnaprincí-poch aktívneho sociálnehoučeniau štu-dentovštudijnéhoprogramuošetrovateľ-stvonaFakultezdravotníctvaasociálnejpráce na Trnavskej univerzite v Trnave.Ideojedinečnýtext,ktorýanalyzujevyu-žitieprvkovpsychoterapievpraxisestryajehoprimárnymcieľomjeintenzifikáciaštúdiaštudentovošetrovateľstvavoblastiskvalitnenia ichvzťahov, sebaakceptácieamožnostívyužitiaprvkovpsychoterapievpraxisestry.

Teoretickou bázou publikácie sú ka-pitoly 5 – 7, v ktorých autor vymedzilrámec pojmov psychoterapia, človekomcentrovaný prístup a popísal tri podstat-nésmeryvprofilovanípsychológie,a tobehaviorizmus, psychoanalýzu a huma-nistickú psychológiu. obsah kapitol jedoplnenýpríkladmizpraxe,čoteoretickévýchodiská sprístupňuje cielenejšiemupochopeniu obsahu a v mnohých prípa-doch umožňuje aj identifikáciu s danouskutočnosťou.Každázkapitolmávyčer-pávajúcim spôsobom spracovanú pod-statnú terminológiu, ktorá vždy súvisí sdominantnoutémoupublikácie–psycho-terapia,humanistickápsychológiaaČlo-vekomcentrovanýprístup. Text publikácie je svojím rozsahomprimeraný k definovanému primárnemucieľu, jeucelenýakomplexný. Jednotli-vékapitolynasebanadväzujú logickyaprirodzene.Formálnastránkapredlože-ného textu spĺňa požiadavky na učeb-ný text.Pogramatickej,sémantickeja

lexikálnej stránke publikácia vyhovujepožiadavkámvysokoškolskéhoučebnéhotextu.Striedanieštýlovvýkladujezámer-néavychádzaznutnostiautoraprepojiťodbornosťašpecificitupojmovspocho-pením významu a dopadumyšlienok naošetrovateľskúprax.Zároveňtakétostrie-danie a prelínania odborne náročného,ťaživého a hovorového prejavu autoraumožňuječitateľovi„myšlienkovýrelax“

anásledneplynulýnástup„intelektuálne-hozaťaženia“. Napriek faktu, že publikácia nie jeklasickou štruktúrovanou učebnicou,umožňujeučenieaučeniesa.Textjepo-chopiteľný,nútikzamysleniuamotivujek hľadaniu možností riešenia viacerýchzáťažových situácií. Publikácia môžebyť využívaná najmä pre potreby štúdiaštudentov ošetrovateľstva, samoštúdia ataktiežsamôžestaťzdrojomacieľomčí-taniapresestryvpraxi. Psychoterapia je predovšetkým ohľadaní cesty k nadobudnutiu stratenejrovnováhy a naplneniu potreby cítiť sapríjemne, zbaviť sa starostí, smútkov,obránanaučenýchstrachov.Pacient„spĺ-ňa“všetkytieto„predpoklady“–trápisaochorením,bolesťami,smútkom,pochyb-nosťami, bojí sa... Ak okrem ošetrova-teľskej starostlivosti dostane aj blízkosťa porozumenie,môže sa jehoutrpeniezmierniť,môžesaupokojiťajehochuťavôľapopasovaťsaschorobouastera-piouzískasilnejšímotív.Prečotedanevy-užiťtakútomožnosť?Prečosanepokúsiťzrúcaťohraduskrytýchobávatúžobpa-cienta,keďsamutýmmôžeuľaviť?

Recenzent:doc. PhDr. Ľubica Ilievová, PhD.Katedra ošetrovateľstva, Fakulta

zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave

lubica.ilievova@truni.sk