PRAVIDLÁ PÔVODU EÚweb.sopk.sk/storage/sluzby/ONPCO/pravidla_povodu-2016.pdfTOVAR VYROBEN Ý11 v určitej krajine, ak na jeho výrobe boli použité materiály z najmenej dvoch alebo

P R AV I DLÁ P ÔV O DU E Ú a ich uplatňovanie pri extra komunitárnom obchode

Sprievodca pravidlami pôvodu pre podnikateľov

©Ing. Juraj Knopp, CSc., Bratislava III./2016

P R A V I D L Á P Ô V O D U E Ú a ich uplatňovanie pri extrakomunitárnom obchode

Sylabus k podnikovým školeniam, Ba_2016/ Ing. Knopp, CSc./ ÚMS SOPK

2/90



3/90

Pravidlá pôvodu: „Made in (krajina pôvodu)....“ kde?

"Pravidlá pôvodu" sú kritériá na určenie, kde bol tovar vyrobený. Sú nevyhnutnou súčasťou pravidiel medzinárodného obchodu, pretože mnoho obchodných opatrení sa rozlične uplatňuje na vývoz z jednotlivých krajín, napr.: colné kvóty a limity, preferenčné/ zvýhodnené colné sadzby, antidumpingové opatrenia, vyrovnávacie clá (účtované proti vývozným subvenciám) at .

Pravidlá pôvodu sú tiež používané pri zostavovaní štatistiky medzinárodného obchodu a na korektné označenie tovaru štítkom: „Made in (krajina pôvodu)....“, ktorý je spojený s tovarom pri jeho obchodovaní a uvádzaní na trh.

Problematika určovania pôvodu je komplikovaná súčasnou globalizáciou obchodu a tým, že tovar môže byť spracovaný alebo prepracovaný v niekoľkých krajinách predtým, ako je uvedený na trh v krajine určenia.

Pôvod tovaru- prečo a ako?

PÔVOD TOVARU - základná charakteristika tovaru pre obchodné účely z hľadiska identifikácie miesta jeho proveniencie - vzniku na území danej jednotlivej krajiny alebo regiónu, tzv. ekonomická štátna príslušnosť tovaru.

Aký je rozdiel medzi pôvodom tovaru a statusom tovaru?

Ak sú splnené podmienky (PRAVIDLÁ PÔVODU) na to aby tovar získaný v danej krajine mohol byť považovaný za pôvodný v tejto krajine, tak táto vlastnosť tovaru nezaniká jeho

alším obchodovaním a ani prepustením do niektorého colného režimu v krajine určenia.

Pôvod tovaru zostáva nezmenený až do chvíleĽ kým nedôjde k jeho ďalšiemu OPRACOVANIU alebo SPRACOVANIU, výsledkom ktorého je NOVÝ VÝROBOK s pôvodom v tej krajine, kde sa takáto zmena jeho materiálnej podstaty uskutočnila.

Colný status zahraničného tovaru sa zmení prepustením tohto tovaru do colného režimu voľný obeh v príslušnej krajine alebo colnej únií.



4/90

Príklad:

Ak by sme teda napríklad doviezli do SR(EU) syr vyrobený na Ukrajine, krajinou pôvodu je Ukrajina a v SR(EU) má podľa colných predpisov colný status – „tovaru nie Únie“ (t.j. status zahraničného tovaru), prepustením tohto tovaru do režimu voľného obehu v SR (EU) si tovar zachová pôvod tovaru na Ukrajine, ale získa colný status „tovar Únie“1)Ľ t.j. tuzemského tovaru.

Na aké účely sa určuje pôvod tovaru ?

Pôvod tovaru sa spravidla určuje za účelom adresného uplatnenia obchodne politických (opatrení na zahraničný tovar pri jeho dovoze do krajiny určenia). V zásade ide o nasledujúce opatrenia:

SADZOBNÉ (TARIFNÉ) OPATRENIA, ktoré majú priamy vplyv na výšku vymeraného cla alebo dávok majúcich rovnaký účinok vyberaných pri dovoze tovaru v danej krajine určenia.

INÉ AKO SADZOBNÉ (NETARIFNÉ) OPATRENIA, ktoré majú priamy vplyv na uplatnenie rôznych obchodne- politických opatrení alebo iných colných obmedzení, ktoré síce neovplyvnia výšku sadzby cla, ale ustanovujú splnenie určitých podmienok najmä pre dovoz citlivého tovaru.

Aké Pravidlá pôvodu poznáme ?

Podľa platných colných predpisov EÚ, ktorá je colnou úniou, sa na dovoz/ vývoz tovaru zo zahraničia uplatňujú colné predpisy EÚ vzťahujúce sa na extra komunitárny obchod, t.j. vývoz a dovoz obchodného tovaru z tretích krajín mimo členských krajín EU(29).

V Európskej únii, ktorá je colnou úniou, bude od 1. mája 2016 účinný nový Colný kódex Únie (CKÚ)2 – Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 95Ň/Ň01ň z 9.októbra Ň01ň, Ú. v. L269/10.10.2013, ktorý upravuje pravidlá dovozu a vývozu v rámci medzinárodného obchodu EÚ s tretími krajinami. K vykonávaniu CKÚ boli vydané dve nariadenia, a to Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/2446 (DNCKÚ) 3 a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. Ň015/Ň447 z 24. Novembra 2015, (VNCKÚ)4, pozri Úradný vestník (EÚ) L343 / 29.12.2015, ktoré predpisy v zásade rozlišujú pravidlá na určovanie pôvodu na: 1 „colný status“ je status tovaru, ktorý vyjadruje, či ide o tovar Únie alebo o tovar, ktorý nie je tovarom Únie; In: Kapitola I, čl. 5, ods. 22 CKÚ č.952/2013,s. 14;http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32013R0952&from=EN ; 2 Colný kódex EÚ (CKÚ) – Nariadenie EP a Rady č. 952/2013 OJ (PDF) 3 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie; 4 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania

určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32013R0952&from=ENhttp://eur-lex.europa.eu/legal-content/AUTO/?uri=CELEX:32013R0952&qid=1458220568307&rid=1http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=uriserv:OJ.L_.2015.343.01.0001.01.SLK&toc=OJ:L:2015:343:TOChttp://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=uriserv:OJ.L_.2015.343.01.0001.01.SLK&toc=OJ:L:2015:343:TOChttp://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=uriserv:OJ.L_.2015.343.01.0558.01.SLK&toc=OJ:L:2015:343:TOChttp://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=uriserv:OJ.L_.2015.343.01.0558.01.SLK&toc=OJ:L:2015:343:TOC



5/90

1. nepreferenčné pravidlá pôvodu - na určovanie nepreferenčného pôvodu a

2. preferenčné pravidlá pôvodu - na určovanie preferenčného pôvodu tovaru

Na aké účely sa určuje nepreferenčný pôvod ?

Nepreferenčný pôvod sa určuje na účely uplatnenia opatrení nepresahujúcich uplatňovanie doložky najvyšších výhod 5 podľa Všeobecnej zmluvy o clách a obchode (GATT)6 a to najmä:

vymeranie zmluvného cla (sadzba dovozného cla podľa doložky najvyšších výhod WTO/GATT´94)

vymeranie antidumpingového, vyrovnávacieho alebo zvýšeného dovozného cla (ochranné obchodné opatrenia podľa pravidiel WTO)

označovanie pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy (WTO) uplatnenie množstevných obmedzení, najmä colných kvót a colných stropov uplatnenie netarifných opatrení

5 Nepreferenčné pravidlá sa nikdy nepoužívajú na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené poskytovanie colných preferencií

v medzinárodnom obchode, napr. Dohody o pridružení UA k EÚ, (l 161 z 29.5.2014).. 6 The General Agreement on Tariffs and Trade (GATT), nástupcom je WTO, od 1.1.1995. Colné koncesie jednotlivých ČŠ WTO podľa

UK GAT´94 pozri In: Current Situation of Schedules of WTO Members, In. Web side WTO.

http://www.wto.org/english/tratop_e/schedules_e/goods_schedules_table_e.htm



6/90

NEPREFERENČNÉ PRAVIDLÁ PÔVODU EURÓPSKEJ ÚNIE (EÚ)

Kde sa uplatňujú nepreferenčné pravidlá EÚ?

- uplatňujú sa na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru, ktorý je dôležitý z hľadiska:

(a) uplatňovania Spoločného colného sadzobníka EÚ - zmluvné7 alebo všeobecné clo uplatňované na dovoz tovaru s pôvodom z tretích krajín, ktorý je zahrnutý v kombinovanej nomenklatúre tovaru 8

(b) uplatňovania osobitné nepreferenčné dovozné opatrení ustanovenými predpismi EÚ (podľa čl. 61 ods. 1 a ods. 2 CKÚ),

(c) iných opatrení týkajúcich sa obchodu s tovarom, napr. antidampingové clá a kvantitatívne obmedzenia - kvóty a limity uplatňované na dovoz/ vývoz tovaru s pôvodom z tretích krajín.

Ako sa určuje NEPREFERENČNÝ PÔVODU tovaru v EÚ?

Nepreferenčné pravidla EÚ ustanovujú dva spôsoby na získanie pôvodu tovaru v jednej krajine alebo na jedinom (colnom) území :

1. Prvý spôsob sa týka tovaru, ktorý bude v jedinej krajine (1) úplne získaný alebo (2) vyrobený výhradne z materiálov úplne získaných v tejto krajine..

2. Druhý spôsob sa uplatní, ak na výrobe tovaru sa zúčastní viac ako jedna krajina alebo územie, t.j. tovar bude vyrobený z nepôvodných materiálov pochádzajúcich z dvoch alebo viacerých krajín alebo území.

8 Spoločný colný sadzobník ES zahŕňa kombinovanú nomenklatúru tovaru, ktorá je ustanovená v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z

23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1754 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku“.

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015R1754&from=SKhttp://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015R1754&from=SK



7/90

Aké sú všeobecné kritéria na získanie nepreferenčného pôvodu?

Uvedeným 2 spôsobom vzniku (získania, resp. vytvorenia) tovaru na colnom území danej krajiny alebo na samostatnom colnom území zodpovedajú dve kategórie tovaru s nepreferenčným pôvodom:

1. TOVAR ÚPLNE ZÍSKANÝ9 v jednej krajine má pôvod v tej krajine, na území ktorej sa uskutočnilo:

(i) vypestovanie, zozbieranie a spracovanie (materiály rastlinného pôvodu)

(ii) vyťaženie nerastných surovín

(iii) vychovanie, porážka a spracovanie zvierat (materiály živočíšneho pôvodu)

(iv) vylovenie, spracovanie rýb (aj mimo teritoriálnych vôd10 )

(v) kombinácia predchádzajúcich operácií.

2. TOVAR VYROBENÝ11 v určitej krajine, ak na jeho výrobe boli použité materiály z najmenej dvoch alebo viacerých krajín, má pôvod v krajine, kde sa uskutočnilo posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie týchto materiálov, ktorého výsledkom je NOVÝ VÝROBOK, alebo ktoré predstavuje DÔLEŽITÝ STUPE VÝROBY.

Rozhodnutím 94/800/ES (4) Rada schválila Dohodu o pravidlách pôvodu (WTO-GATT 1994), ktorá je pripojená k záverečnému aktu podpísanému v Marrákeši 15. apríla 1994. V Dohode o pravidlách pôvodu sa uvádza, že osobitné pravidlá na určenie pôvodu niektorých sektorov výrobkov by mali v prvom rade vychádza z krajiny, kde výrobný proces viedol k zmene nomenklatúrneho zatriedenia.

Len ak uvedené všeobecné kritérium neumožňuje určiť krajinu poslednej podstatnej zmeny, možno použiť iné kritéria, ako napríklad kritérium pridanej hodnoty alebo určenie osobitnej spracovateľskej operácie.

Vzhľadom na to, že Únia je jednou zo zmluvných strán uvedenej dohody, sú v novom CKÚ ustanovenia, ktoré odrážajú zásady uvedenej Dohody na účely určenia krajiny, v ktorej sa tovar podrobil poslednej podstatnej zmene.

9 Pozri Čl. 60 ods. 1 CKÚ a čl. 31 DNCKÚ 10 Výraz „colné územie ” zahrňuje taktiež teritoriálne vody danej krajiny. In. čl.4 Nariadenia EP a Rady č. 952/2013 OJ ( ďalej

len Colný kódex Únie - CKÚ) 11 Pozri Čl. 60 ods. 2 CKÚ

file:///D:/Users/knopp/Pictures/EXIMBANKA%20SR/Documents/DOKUMENTY_SOPK_2016/Colnný%20kodex%20EÚ_952-2013%20OJ_11-03-16Kpp/CELEX-32015R2446-SK-TXT.htm%23ntr4-L_2015343SK.01000101-E0004



8/90

V prílohe ŇŇ-01 DN CKÚ sú uvedené tieto všeobecné pravidlá na určovanie nepreferenčného pôvodu ako základné pravidlá k príslušnej položke HS (4-miestna nomenklatúra) tovaru, ktorých splnenie v danej krajine zakladajú vznik nepreferenčného pôvodu tovaru danej kapitoly HS (2-miestna nomenklatúra). 12

V prípade tovaru, na ktorý sa nevz ahuje príloha ŇŇ-01, platí, že ak sa posledné opracovanie alebo spracovanie nepovažuje za hospodársky odôvodnené, predpokladá sa, že tovar sa podrobil poslednému podstatnému a hospodársky odôvodnenému spracovaniu alebo opracovaniu, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupe výroby, v tej krajine alebo na tom území, kde má pôvod väčšia čas materiálov určená na základe hodnoty materiálov.

12 2. Uplatňovanie pravidiel tejto prílohy

2.1. Pravidlá stanovené v tejto prílohe sa majú uplatňovať na tovar na základe jeho zatriedenia v harmonizovanom systéme, ako aj na základe ďalších kritérií, ktoré sa môžu dodatočne stanoviť k položkám alebo podpoložkám harmonizovaného systému vytvoreným osobitne na účely tejto prílohy. Na položku alebo podpoložku harmonizovaného systému, ktorá je pri použití takýchto kritérií ďalej rozdelená, sa v tejto prílohe odkazuje ako na „rozdelenú položku“ alebo „rozdelenú podpoložku“. „Harmonizovaný systém“ je Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (označovaný tiež ako „HS“) zmenený v zmysle odporúčaní Rady pre colnú spoluprácu z 26. júna 2009 a 26. júna 2010.

Zatriedenie tovaru do položiek a podpoložiek harmonizovaného systému sa riadi všeobecnými pravidlami na interpretáciu harmonizovaného systému a všetkými príslušnými poznámkami k triedam, kapitolám a podpoložkám uvedeného systému. Dané pravidlá a poznámky sú súčasťou kombinovanej nomenklatúry, ktorá je stanovená v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87.

2.2. Odkaz na zmenu nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v základných pravidlách uvedených nižšie sa uplatňuje len na nepôvodné materiály.

2.3. Materiály, ktoré získali status pôvodu v niektorej krajine, sa na účely určenia pôvodu tovaru, v ktorom sú takéto materiály začlenené, alebo tovaru, ktorý je vyrobený z takýchto materiálov ďalším opracovaním alebo spracovaním v danej krajine, považujú za materiály s pôvodom v uvedenej krajine.

2.4. V prípade, že obchodného hľadiska nie je praktické uchovávať oddelené zásoby zameniteľných materiálov alebo tovaru s pôvodom v rôznych krajinách, môže byť krajina pôvodu zmiešaných materiálov alebo tovaru, ktorý je nezameniteľný, určená na základe metódy riadenia zásob uznanej v krajine, v ktorej boli materiály alebo tovar zmiešané.

2.5. Na účely uplatňovania základných pravidiel založených na zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa, pokiaľ sa v niektorej kapitole neuvádza inak, na nepôvodné materiály, ktoré nespĺňajú základné pravidlo, neprihliada za predpokladu, že celková hodnota takýchto materiálov nepresahuje 10 % ceny tovaru zo závodu.

2.6. Základné pravidlá stanovené na úrovni kapitoly (základné pravidlá kapitoly) majú rovnakú váhu ako základné pravidlá stanovené na úrovni ďalšieho členenia a môžu sa uplatňovať alternatívne.



9/90

Existujú aj osobitné pravidlá na určovanie nepreferenčného pôvodu?

Osobitné tzv. zvyškové pravidlá týkajúce sa určovania nepreferenčné pravidlá sú v colných predpisoch podľa nového Colného kódexu EÚ alej uvedené s ohľadom na čl. 33 DNCKÚ_ Operácie spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené v zmysle čl. 60 CKÚ uvedené v prílohe 22-01:

Článok 33

Operácie spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené (Článok 60 ods. 2 kódexu)

Operácia spracovania alebo opracovania vykonaná v inej krajine alebo na inom území sa nepovažuje za hospodársky odôvodnenú, ak sa na základe dostupných skutočností zistíĽ že účelom takejto operácie bolo vyhnú sa uplat ovaniu opatrení podľa článku 59 kódexu.

Na tovar v prílohe 22-01 sa uplatňujú zvyškové pravidlá kapitoly pre daný tovar.

Článok 33 DN CKÚ tak zavádza novú negatívnu definíciu, čo sa podľa nového CKÚ nepovažuje za „hospodársky odôvodnené“ posledné spracovanie alebo prepracovanie pre vznik nepreferenčného dôvodu v krajine posledného spracovania.

V prílohe ŇŇ-01 DN CKÚ ( s.279 až 337, L 343 OJ, 29.12.2015) je pre výrobky danej kapitoly (kap. 02, 04, 09, 14, 17, 20. 22,34, 35, 42, 49, 50 až 64 / tr. XIII- Textil a textilné výrobky/, 69, 71, 72, 73, 82, 84, 85, 90, 91 a 94) uvedené osobitné základné pravidlá 13 a tiež tzv. zvyškové pravidlo kapitoly, ak nie je možné urči krajinu pôvodu uplatnením základného pravidla.

Z uvedeného vyplýva, že tovary spadajúce pod kapitoly uvedené v prílohe ŇŇ-01 predstavujú citlivé položky tovaru pri dovoze z tretích krajín na colné územie EÚ. Osobitne to platí pre triedu XIII Textil a textilné výrobky (kap. 50 až 64), kde sa uplatňuje aj pravidlo operácie „celkové dohotovenie“.

13 Glosár: Keď sú základné pravidlá na úrovni ďalšieho členenia založené na zmene v nomenklatúrnom zatriedení tovaru, môžu byť vyjadrené pomocou týchto skratiek:

CC : zmena na príslušnú kapitolu z ktorejkoľvek inej kapitoly. CTH : zmena na príslušnú položku z ktorejkoľvek inej položky. CTSH : zmena na príslušnú podpoložku z ktorejkoľvek inej podpoložky alebo z akejkoľvek inej položky. CTHS : zmena na príslušnú rozdelenú položku z ktoréhokoľvek iného rozdelenia tejto položky alebo z ktorejkoľvek inej

položky. CTSHS : zmena na príslušnú rozdelenú podpoložku z ktoréhokoľvek iného rozdelenia tejto podpoložky alebo z ktorejkoľvek

inej podpoložky alebo položky.



10/90

Príklad na uplatnenie pravidla podstatných spracovateľských operácií alebo operácií opracovania, ktoré zakladajú nepreferenčný pôvod výrobkov, na ktorých boli použité nepôvodné materiály z 2 krajín a ktoré spadajú do kap. 4 podľa Prílohy ŇŇ-01 DN CKÚ:

KAPITOLA 4

Mlieko a mliečne výrobky; vtáčie vajcia; prírodný med; jedlé produkty živočíšneho pôvodu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

Zvyškové pravidlo kapitoly uplatniteľné na zmesi: 1. Na účely tohto zvyškového pravidlaĽ „miešanie“ znamená úmyselnú a primerane kontrolovanú

operáciuĽ ktorá spočíva v spojení dvoch alebo viacerých zastupite ných materiálov.

2. Krajinou pôvodu zmesi výrobkov tejto kapitoly je krajina pôvodu materiálov, ktoré predstavujú viac ako 50 hmotnostných % danej zmesi; krajinou pôvodu zmesi výrobkov z položiek 0401 až 0404 je však krajina pôvodu materiálovĽ ktoré predstavujú viac ako 50 hmotnostných % sušiny danej zmesi. Hmotnosť materiálov rovnakého pôvodu sa sčítava.

3. Ak množstvo žiadneho z použitých materiálov nedosahuje požadovaný percentuálny podielĽ krajinou pôvodu zmesi je krajinaĽ v ktorej sa miešanie vykonalo.

Zvyškové pravidlo kapitoly: Ak nie je možné určiť krajinu pôvodu uplatnením základných pravidiel a iného zvyškového pravidla (pravidiel) kapitoly, krajinou pôvodu tovaru je krajina, v ktorej má pôvod najväčší podiel materiálov určený na základe ich hmotnosti.

Kód HS 2012 Opis tovaru Základné pravidlá Ex 0408 - Vtáčie vajcia, bez

škrupín, a vaječné žĺtky, sušené,

Krajinou pôvodu tovaru je krajina, v ktorej prebehlo sušenie (po odstránení škrupiny a oddelení, ak je to potrebné) — vtáčích vajec, v škrupinách, čerstvých alebo konzervovaných,

patriacich do položky HS ex 0407 — vtáčích vajec, bez škrupín, iných ako sušených, patriacich do položky

HS ex 0408

— vaječných žĺtkov, iných ako sušených, patriacich do položky HS ex 0408

Z uvedených pravidiel pre výrobky čísla ex 0408 – vaječné žĺtka sušené vhodné na ľudskú výživu (KN/HS 0408 1180 00) vyplýva, že základné pravidlo pre určenie nepreferenčného pôvodu je : krajina sušenia, ktoré bude splnené pri výrobe:

a) z nepôvodných vtačích vajec, v škrupinách, čerstvých alebo konzervovaných (ex 0407) po vyklepaní zo škrupín a oddelení škrupín, bielka a žĺtka, a to sušením takto získaných žĺtkov.

b) Z nepôvodných vajec, bez škrupín, iných ako sušené (podpoložka ex 0408), oddelením bielka od žĺtkov, a to sušením takto získaných žĺtkov.

c) Z nepôvodných vaječných žĺtkov, iných ako sušených (t.j. čerstvých alebo konzervovaných), patriacich do položky ex 0408.

Zatriedenie nového výrobku a nepôvodných materiálov na jeho výrobu podľa HS je možné na web stránke TARIC database:



11/90

Aktuálnu colnú nomenklatúru výrobku je možné zisti na web stránke TARIC

http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/taric_consultation.jsp?Lang=sk&Taric=&MinCharFts=3&EndPub=&MeasText=&Area=&callbackuri=CBU-5&Regulation=&LangDescr=&MeasType=&StartPub=&SimDate=20160426&LastSelectedCode=&OrderNum=&GoodsText=&Level=&Expand=true



12/90

Aké operácie sú NEDOSTATOČNÉ OPERÁCIE na získanie pôvodu?

Niektoré operácie, z pohľadu získania pôvodu vyrobeného tovaru (2. kategórie), sa nepovažujú za podstatné spracovanie alebo prepracovanie importovaných materiálov z pôvodom v tretích krajín, ak sú jedinými operáciami vykonanými na importovaných nepôvodných materiáloch.

Sú to nasledujúce tzv. minimálne operácie14:

operácie na zabezpečenie uchovania výrobku v dobrom stave počas prepravy a skladovania, napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, odstránenie poškodených častí

jednoduché operácie, napríklad odstránenie prachu, osievanie, triedenie podľa druhu a kvality, združovanie vrátane vytvárania súprav, umývanie, rezanie

zmeny balenia, delenie a zostavovanie zásielok, jednoduché ukladanie do vriec, debien, škatúľ, upevnenie na karty alebo dosky a podobne a ostatné jednoduché baliace operácie,

jednoduchá montáž častí a súčastí do komplexného výrobku, resp. demontáž alebo zmena použitia výrobku,

kombinácia týchto predchádzajúcich minimálnych operácií (tzv. agregát);

14 Článok ň4 DN CKÚ Ň015/Ň446 Ú.v. - Minimálne operácie

Za podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie alebo opracovanie sa na účely nadobudnutia pôvodu nepovažujú tieto operácie:

a) operácie, ktoré majú zabezpečiť zachovanie výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania (vetranie, rozloženie, sušenie, odstránenie poškodených častí a podobné operácie) alebo operácie, ktorými sa uľahčí odoslanie alebo preprava;

b) jednoduché operácie pozostávajúce z odstraňovania prachu, osievania alebo preosievania, triedenia, zatrieďovania, párovania, umývania, narezania;

c) zmeny balenia a rozdeľovanie a skladanie zásielok, jednoduché plnenie do fliaš, plechoviek, baniek, vriec, debien, škatúľ, pripevňovanie na lepenky alebo dosky a iné jednoduché baliarenské operácie;

d) zostavenie tovaru do súprav alebo kompletov alebo upravenie na predaj; e) pripevnenie značiek, štítkov alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly; f) jednoduchá montáž častí a súčasti výrobkov, aby tvorili kompletný výrobok; g) demontáž alebo zmena použitia; h) kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g).



13/90

Aké sú to neutrálne prvky a balenie, ktoré sa nezohľad ujú pri určovaní pôvoduť

Na určenie toho, či má tovar pôvod v určitej krajine alebo na určitom území, sa nezohľadňuje pôvod týchto tzv. neutrálnych prvkov a balenia15: a) energia a palivo; b) zariadenie a vybavenie; c) stroje a nástroje; d) materiály, ktoré nie sú a ani nemajú byť súčasťou konečného zloženia tovaru.

Ak sa podľa všeobecného pravidla 5 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. Ň658/8716 obalové materiály a obaly na účely zatriedenia považujú za súčasť výrobku, na účely určenia pôvodu sa na ne neprihliada okrem prípadov, ke je základné pravidlo (podľa prílohy 22-01 k DN CKÚ) pre dotknutý tovar založené na percentuálnom podiele pridanej hodnoty.

Harmonizácia nepreferenčných pravidiel pôvodu

Na základe rokovaní UK- GATT´94 bola v rámci WTO vytvorený pracovný výbor pre HARMONIZÁCIU NEPREFERENČNÝCH PRAVIDIEL PÔVODU (WTO Committee on Rules of Origin, CRO) pre uplatňovanie doložky najvyšších výhod v obchode medzi členmi WTO/ GATT.

Tento výbor úzko spolupracuje s Technickým výborom pre pravidlá pôvodu (the WCO Technical Committee on Rules of Origin, TCRO), Svetovej colnej organizácie (WCO)17 na harmonizovaných nepreferenčných pravidlách18. Práce na Harmonizovaných pravidlách pôvodu (Harmonized Rules of Origin) nie sú ani po 20 rokoch ukončené, ich prijatie a schválenie bude vyžadovať ešte značný čas (pôvodný termín bol r. 2005), pre značné rozdiely v názore jednotlivých krajín WTO (napr. Brazília kontra EÚ pre kávu a výrobky z kávy).

15 Neutrálne prvky a balenie, čl. 36 DN CKÚ. 16 Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23.07.1987 o colnej štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku

(Ú.v. ES L 256, 7.9.1987) 17 WTO Agreement on Rules of Origin, In:http://www.wcoomd.org/en/topics/origin/instrument-and-tools/comparative-study-on-preferential-rules-of-origin/specific-topics/general-topics/wto-topic.aspx

18 Výbor pre pravidlá pôvodu Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve a Technický výbor pre pravidlá pôvodu Svetovej colnej organizácie v Bruseli.( Harmonization Work Programme, Role and Interaction of WTO and WCO).

http://www.wcoomd.org/en/topics/origin/activities-and-programmes/nonpreferencial-origin/~/link.aspx?_id=B3392DDBB49B4C44AFDE3995AD6C8950&_z=zhttp://www.wcoomd.org/en/topics/origin/activities-and-programmes/nonpreferencial-origin/~/link.aspx?_id=B3392DDBB49B4C44AFDE3995AD6C8950&_z=zhttp://www.wcoomd.org/en/topics/origin/instrument-and-tools/comparative-study-on-preferential-rules-of-origin/specific-topics/general-topics/wto-topic.aspxhttp://www.wcoomd.org/en/topics/origin/instrument-and-tools/comparative-study-on-preferential-rules-of-origin/specific-topics/general-topics/wto-topic.aspxhttp://www.wcoomd.org/en/topics/origin/activities-and-programmes/nonpreferencial-origin.aspx



14/90

Čo slúži ako DÔKAZ o NEPREFERENČNÝ PÔVODU tovaru na vývoz do EÚ?

Nový Colný kódex EÚ (CKÚ č. 952/2013 Ú. v./OJ) definuje dôkaz o nepreferenčnom pôvode v čl. 57 až 59 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 ( alej len VN CKÚ). Ide o nový druh osvedčenia o nepreferenčnom pôvode, ktorý je potrebný len pri vývoze výrobkov do EÚ, “ktoré majú pôvod v tretej krajine a pre ktoré sa stanovili osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia v EÚ“. Ide o také opatrenia, ktoré odkazujú na článok 61 ods. 2 Colného kódexu EÚ. Predmetné osvedčenie pôvodu sa vydáva na tlačiva certifikátu (CO/ONP)19 uvedenom v prílohe ŇŇ-14 VN CKÚ v súlade s technickými špecifikáciami, ktoré sú v nej stanovené. Osvedčenia o pôvode vydávajú príslušné orgány tretej krajiny, z ktorej výrobky, na ktoré sa uplatňujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, pod podmienkou, že sa pôvod výrobkov určil v súlade s článkom 60 CKÚ.

Tlačivo osvedčenia podľa PRILOHA 22-14 k VN CKÚ č. Ň015/Ň447 (Osvedčenie o pôvode pre určite výrobky, na ktoré sa vz ahujú osobitne nepreferenčné dovozne opatrenia)

Úvodné poznámky:

1. Doba platnosti osvedčení o pôvode je dvanás mesiacov od dátumu vydania vydávajúcimi orgánmi.

2. Osvedčenia o pôvode pozostávajú len z jedného listu označeného slovom „originál“ uvedenom vedľa názvu dokladu. Ak sú potrebné alšie exempláre, uvádza sa na nich označenie „kópia“ vedľa názvu dokumentu. Colné orgány v Únii prijímajú za platný doklad len originál osvedčenia o pôvode.

3. Osvedčenie o pôvode má rozmery 210 × 297 mm; môže sa pripustiť odchýlka do plus 8 mm alebo mínus 5 mm v dĺžke. Použitý papier musí byť biely bez mechanickej buničiny, s hmotnosťou najmenej 40 g/m 2 . Na prednej strane originálu je na pozadí vytlačený gilošovaný vzor žltej farby, aby bolo zjavné akékoľvek falšovanie mechanickými alebo chemickými prostriedkami.

4. Osvedčenia o pôvode sa vytlačia a vyplnia strojopisom v jednom z úradných jazykov Únie. Vyplnené údaje sa nesmú vymazávať ani prepisovať. Akékoľvek zmeny sa robia tak, že sa preškrtne nesprávny záznam a v prípade potreby sa doplnia správne údaje. Takéto zmeny parafuje osoba, ktorá ich vykonala, a potvrdia ich vydávajúce orgány.

Všetky alšie náležitosti požadované na účely vykonávania právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné dovozné opatrenia sa zaznamenávajú do kolónky 5 osvedčenia o pôvode.

Nevyužité miesto v kolónkach 5, 6 a 7 sa preškrtne tak, aby sa do nich neskôr nemohlo nič dopísať.

5. Na každom osvedčení o pôvode je poradové číslo, bez ohľadu na to, či je vytlačené alebo nie, pomocou ktorého ho možno identifikovať, a pečiatka vydávajúceho orgánu a podpis oprávnenej osoby alebo oprávnených osôb.

6. V kolónke 5 osvedčení o pôvode vydaných dodatočne sa uvádza v jednom z úradných jazykov Európskej únie táto poznámka: — Issued retrospectively (UK), resp. — Vyhotovené dodatočne (SK);

19 Vzor tlačiva Osvedčenia o pôvode ( Certificate of Origin/CO/ – Osvedčenie o pôvode/ ONP/ je v prílohe 22-14 VNCKÚ č. 2015/2447 z 24.11.2015,

ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia EP a Rady (EÚ) č.952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( L343 OJ/ s.836 a 837).



15/90



16/90

Aké osvedčenie o nepreferenčnom pôvode sa používa na výrobky vyvážané z EÚť

Nový Colný kódex EÚ (CKÚ č,952/2013 Ú. v./OJ) definuje doklad o nepreferenčnom pôvode výrobkov vyvážaných z colného územia EÚ do tretích krajín v čl. 61 CKÚ a to nasledovným spôsobom:

Článok 61

Dôkaz o pôvode

1. Ak bol pôvod tovaru v colnom vyhlásení určený podľa colných predpisov, môžu colné orgány požiadať deklaranta, aby preukázal pôvod tovaru.

2. Ak bol dôkaz o pôvode tovaru poskytnutý podľa colných predpisov alebo iných právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné oblasti, môžu colné orgány v prípade odôvodnenej pochybnosti požadovať dodatočný dôkaz potrebný na zabezpečenie toho, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s pravidlami ustanovenými príslušnými právnymi predpismi Únie.

3. Ak si to vyžadujú potreby obchodu, môže sa v Únii vyda doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru, v súlade s pravidlami pôvodu platnými v krajine alebo na území určenia, alebo akoukoľvek inou metódou určenia krajiny, kde bol tovar úplne získaný alebo kde sa vykonala jeho posledná podstatná zmena.

Z ods. ň čl. 61 nového CKÚ vyplýva, že vývozcovia tovaru z EÚ do tretích krajín môžu aj na alej používať štandardné tlačivo osvedčenia o nepreferenčnom pôvode podľa doterajších colných predpisov EÚ a dohody WTO.

Preto nižšie uvádzame zásady na správne vypĺňanie osvedčenia o nepreferenčnom pôvode (ONP/ NP-CO):

Zásady na vydávanie osvedčení o pôvode pre vystavujúce obchodné komory

(výber zo Sprievodcu na vydávanie osvedčení o pôvode, EUROCHAMBRES20)

A) Vyplnenie certifikátu

1. Odsek 1 – odosielateľ

V tomto odseku sa zvyčajne uvedie názov a adresa vývozcu.

2. Odsek 2 – príjemca

a) Do tohto odseku sa uvádza názov a adresa príjemcu odosielaného tovaru. Vydávajúce pracoviská musia zabezpečiť, že vývoz tovaru je jasne uvedený.

b) Odsek 2 sa doplní vložením doložky “To order” (na objednávku), za ktorou nasleduje názov štátu určenia. Podporný dôkaz poskytne faktúra odosielateľa kupujúcemu pod podmienkou, že obsahuje jasné vyhlásenie vo vz ahu ku konečnej krajine určenia.

20 Guide for the issue of Certificates of Origin, EUROCHAMBRES, May 2008 (The Assosciation of European Chamber of Commerce and

Industry, Brussels, Belgium [email protected]), preklad a uprava na podmienky SOPK, Ing. J. Rajtar a Ing. J. Knopp, Bratislava, September, 2011, web.sopk.sk

mailto:[email protected]://web.sopk.sk/



17/90

3. Odsek 3 – krajina pôvodu

Toto je najdôležitejší odsek, ke že uvedenie pôvodu je primárnou funkciou osvedčenia. Od vydavateľa sa požaduje dôkladné štúdium pravidiel pôvodu ES, aby bol schopný rozhodnúť o prijateľnosti vyhlásenia žiadateľa. Jasné pochopenie pravidiel je nevyhnutné na zabezpečenie toho, že pôvod bude jasne vyhlásený zodpovedajúcim spôsobom.

4. Odsek 3 – určenie pôvodu

a) Pravidlá ES ustanovujú, že tovar pochádzajúci zo Spoločenstva (teraz EÚ) sa má označiť pôvodom “Európska únia”. Pravidlá taktiež ustanovujú, že kde si to vyžadujú potreby obchodu, toto vyhlásenie môže byť zdôraznené uvedením konkrétneho štátu EÚ, napr. “Európska únia – Slovensko” / European Union – Slovakia/. Ak sa výroba uskutočňuje spracovaním v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, pravidlá upresňujú, že tovar musí byť označený jednoducho pôvodom “Európska únia / European Union” bez

alšieho zdôraznenia.

b) Pre tovar nepochádzajúci z EÚ sa pôvod správne označí názvom príslušnej krajiny., napr.“Ukrajina /Ukraine (UA)“. Uvedenie hospodárskeho zoskupenia krajín, napr. EZVO / EFTA, alebo neurčitej zemepisnej oblasti, napr. Západná Európa, sa nepripúš a.

c) Skratky sa nepripúšťajú. Použitie “EC-SK”, resp. „EU-SK“ sa nepovoľuje, lebo také skratky sa nedajú verne preložiť21.

5. Odsek 4 – údaje o doprave

Tento nepovinný odsek môže zostať prázdny, ak si to žiadateľ želá. V bežnej praxi sa spôsob

dopravy zvyčajne uvádza, napr. námorná doprava, letecká doprava, cestná alebo železničná doprava. 6. Odsek 5 - poznámky

Tento odsek bol zámerne EÚ ponechaný ako rezervné miesto pri ostatnej revízii tlačiva pri jeho vydaní OK. I ke sa nevyžaduje do tohto odseku žiadny zápis, nie je žiadna výhrada, aby vydávajúce miesto toto okienko využilo. Toto môže nastať v dvoch prípadoch: a) Ak vydávajúce pracovisko potrebuje schváliť osvedčenie určitým spôsobom. Najčastejšie

sa také schválenie vzťahuje na osvedčenie. ktoré sa vydáva, aby sa zrušilo a nahradilo predtým vydané. V tejto etape sa použije do odseku 5 nasledovná doložka:

“Toto osvedčenie zrušuje a nahrádza osvedčenie č. ….Ľ vydané.........(dátum)”/“This Certificate cancels and replaces Certificate Number ...... issued ......... (date of issue)”.

b) Ak sa od žiadateľa požaduje uviesť do osvedčenia informáciu, ktorá je navyše v porovnaní so štandardnými požiadavkami v tlačive, ale ktorá je významná pre daný vývoz.

21 Country names and code elements, the country names (official short names in English and french) in alphabetical order as

given in ISO 3166-1 and the corresponding ISO 3166-1-alpha-2 code elements. International Organization for Standardization, ISO Central Secretariat, Geneva, CH, / Poznámka: v uvedenom zozname nie je ISO kód pre Európsku úniu, lebo nie je štátom ale ekonomická a politická únia členských štátov, J.Knopp/SOPK)

http://www.iso.org/iso/country_codes/iso_3166_code_lists/country_names_and_code_elements.htm



18/90

Je niekoľko príkladov tohto typu schvaľovania. Najbežnejším je odkaz na číslo akreditívu a názov banky vydávajúcej daný akreditív. alším bežným zápisom je odkaz na číslo dovoznej licencie udelenej krajinou určenia. Avšak, taká informácia sa môže vpísať do odseku 5 iba vtedy, ak je vydávajúce pracovisko presvedčené o správnosti týchto dodatočných údajov, pretože tieto zápisy sa stávajú súčasťou osvedčenia, za ktoré zodpovedá jeho vydávajúci.

7. Odsek 6 – opis tovaru, atď.

Do tohto odseku sa uvádza tovar, ktorý sa skutočne vyváža a požaduje sa od žiadateľa poskytnutie určitých informácií na účely identifikácie zásielky. Táto informácia má formu značiek a čísel, počtu zásielok druhu balenia, opis tovaru a čísla položiek, ak je to potrebné. a) Značky a čísla – Toto odkazuje na skutočné značky a čísla označené pomocou šablóny

alebo inak pripevnené na zásielky, ktoré sa odosielajú. V bežnej praxi sú také značky kombináciou: i) olovených značiek, ktoré slúžia na identifikáciu odosielateľa alebo príjemcu; ii) prístavných značiek, ktoré identifikujú prístav, letisko alebo iné miesto určenia

(dodania), napr. vnútrozemský colný sklad; iii) akéhokoľvek odkazu alebo čísla objednávky požadovanej kontraktom, zvyčajne

kombináciou písmen, čísel; a iv) skutočných čísel zásielky, napr. 1 z 1, 1-10, 1/15, 1-13 z 13.

b) Počet a druh nákladových kusov – Tento údaj sa vzťahuje na počet kartónov, debien,

škatúľ, paliet, žochov, rolí, at ., ktoré tvoria zásielku. So vzrastajúcim používaním kontajnerizácie, oproti používaniu konvenčného nákladu, tento zápis odkazuje iba na číslo kontajnera alebo na sériu kontajnerových čísel. Podrobnosti zásielok v kontajneroch sú často doplnené odkazom na čísla použitých plomb, ke sú také kontajnery finálne zaplombované po naložení. Pre konvenčný náklad sa musí druh použitého balenia špecifikovať. Počet nákladových kusov má vo všetkých prípadoch súhlasiť s číslami uvedenými v kolónke značky a čísla.

Problém: Tovar je zasielaný ako nadrozmerný alebo nebalený.

Odpoveď: V ONP sa vyznačí “nebalený” (“Unpacked”) alebo “vo ne ložený” (“Loose”) alebo „nadrozmerný” (“In bulk”). c) Opis tovaru – Tovar sa musí opísať svojím obvyklým obchodným druhovým pomenovaním.

Toto sa urobí s dostatočným uvedením detailov, aby bola zrejmá povaha tovaru, opis nemá byť neurčitý alebo všeobecný, napr. náhradné súčiastky, ani nemá byť uvedený odkazom na obchodnú značku alebo ochrannú značku, napr. „Bisto” namiesto mäsové granule.

Problém A: Z komerčných dôvodov vývozca používa opis tovaruĽ ktorý nespĺňa tieto požiadavkyĽ najčastejšie uvádza ochrannú známku.

Odpoveď: Taký opis možno povoliť ako doplnok k normálnemu obchodnému pomenovaniu za predpokladuĽ že vydávajúce pracovisko je presvedčenéĽ že oba použité opisy pripúšťajú rovnaký význam (napr. “Bisto – mäsové granule”).



19/90

Vydávajúce pracovisko musí zabezpečiť, že použitý opis sa plne zhoduje s údajmi na faktúre predloženej so žiadosťou. Napr. ak je cena tovaru uvedená na ONPĽ treba ju skontrolovať s podpornou faktúrou na zabezpečenie zhody. EÚ vyžaduje, aby všetky vyhlásenia na ONP boliuvedené v pozitívnom zmysle, skôr ako v negatívnom. Žiadateľ preto musí vyhlásiť, aký tovar je, skôr než aký nie je. Vyhlásenia, ktoré znižujú také pozitívne deklarovanie, nemožno povoliť. Problém B: ONP obsahuje deklarácie politického bojkotuĽ že tovar nepochádza z krajín alebo zdrojov na čiernej listine. Odpoveď: Toto je zakázané. ONP sa má odmietnuťĽ kým nebude deklarovanie politického bojkotu odstránené buď jeho prečiarknutím a schválením pozmeneniaĽ alebo predložením nového ONPĽ z ktorého je vypustená deklaráciaĽ ktorou sa porušuje EÚ-predpis. d) Na zabezpečenie, že nič sa nebude môcť doplniť do ONP potom, čo bol vydaný, všetok

nevyužitý priestor v odseku 6 sa má prečiarknuť. Toto sa urobí vodorovnou čiarou pod poslednou položkou a alej krížnou čiarou cez celý zostávajúci priestor.

Problém: Prečiarknutie vo ného priestoru neurobil žiadate . Odpoveď: Vydávajúce pracovisko neuvo ní osvedčenieĽ kým sa tak neurobíĽ a ak je to nevyhnutnéĽ samo vykoná také prečiarknutie.

e) Príležitostne môže byť priestor v odseku 6 nedostatočný, aby sa doň vmestilo

vymenovanie rozsiahlych požadovaných údajov. To zvyčajne nastane, ke ONP obsahuje rozmanitý tovar, ktorý musí byť jednotlivo špecifikovaný. Ke sa to stane, žiadateľ musí bu :

i) použiť dve alebo viac tlačív ONP podľa požadovaného miesta. Tieto tlačivá majú mať

rovnaké číslo osvedčenia; alebo

ii) pevne a trvalo pripojiť výtlačok vývoznej faktúry ku každému hárku sady ONP. f) Ak sú osvedčenia predložené pre rozmanitý tovar a v odseku 6 je dostatok miesta, vyplní

sa spôsobom, pri ktorom každý osobitný opis musí byť jasne usporiadaný do položiek a očíslovaný: položka 1, položka 2, at ., ako časť celkového opisu v odseku 6. Podmienkou je, aby za názvom každej položky tovaru žiadateľ uviedol ISO dvojmiestny kód krajiny pôvodu, napr. (SK) - Slovensko, ak jednotlivé položky majú rôznu krajinu pôvodu. To platí aj pri použití vývoznej faktúry ako náhrady za vyplnenie odseku 6 osvedčenia.

8. Odsek 7 - množstvo Tento odsek slúži ako alší prostriedok na prepojenie zásielky s osvedčením. Veľká väčšina ONP obsahuje údaj o čistej alebo hrubej hmotnosti, alebo oboje. Ak sa uvádza iba jedna hmotnosť, má byť jasne uvedené, či ide o čistú alebo hrubú. Hmotnosť nie je výlučnou jednotkou merania veľkosti, ktorú možno použiť v odseku 7 a v niektorých prípadoch sú vhodnejšie iné jednotky, napr. litreĽ metreĽ kubické jednotky alebo jednoducho počet.



20/90

Vydávajúce pracoviská zabezpečia, že tieto údaje súhlasia s podpornými dokladmi a že všetky tieto jednotky sú uvedené za použitia metrického systému (SI)22. 9. Odsek 8

Do odseku 8 originálu a kópie/kópií osvedčenia nie je žiadateľovi povolené urobiť žiadny zápis. Toto je miesto vyhradené pre vydávajúce pracovisko na stotožnenie dokumentu potom, čo ukončilo svoje kontrolné operácie. Odsek 8 musí byť vyplnený žiadateľom na tlačive žiadosti, pretože toto tvorí formálnu žiados o osvedčenie spolu s vyhlásením, že poskytnuté informácie, či už na tlačive osvedčenia alebo v odpovedi na požiadavku vydávajúceho pracoviska, vrátane ústnych požiadaviek, sú správne. Žiadateľ musí svoje vyhlásenie zakončiť podpisom a datovaním a musí uviesť meno podpisujúceho veľkými tlačenými písmenami, aby sa dalo identifikovať. Vydávajúce pracoviská musia zabezpeči , že všetci podpisujúci sú riadne oprávnenými pracovníkmi žiadateľa a sú registrovaní u vydávajúceho pracoviska.

10. Odsek 9 (na tlačive žiadosti) Tento odsek sa musí vyplniť vtedy, ak žiadateľ je agentom vývozcu, alebo dodávateľom. V takom prípade musí agent uviesť v tomto odseku svoj názov a adresu.

11. Rub žiadosti Úprava osvedčenia o pôvode môže byť rozdielna podľa krajiny, ale jeho využitie je dobrovoľné a závisí od legislatívy v jednotlivých krajinách. V SR je predpísaná forma údajov o spôsobe určenia krajiny pôvodu danej položky tovaru ( t.j. úplne získané výrobky, výrobky dostatočne opracované alebo prepracované alebo reexportované výrobky).

22



21/90



22/90



23/90



24/90



25/90

PREFERENČNÉ PRAVIDLÁ PÔVODU EÚ

EÚ má preferenčné obchodné dohody o voľnom obchode s mnohými krajinami alebo skupinami krajín. Na základe týchto dohôd je dovoz tovaru s preferenčným pôvodom v zmluvných krajinách na Jednotný trh EÚ možný po zaplatení preferenčných ciel, ktoré sú nižšie ako common external tariff (CET)23 -spoločná vonkajšia tarifa, resp. ako bezcolný dovoz (preferenčné clo je nulové).

Ktoré krajiny spadajú pod preferenčné colné zaobchádzanie ?

Preferenčné pravidlá pôvodu sa uplatňujú ma tovary pochádzajúce z krajín, s ktorými má EÚ preferenčné zaobchádzanie na základe obchodných dohôd o voľnom obchode, kam po podpísaní DCFTA patrí aj Ukrajina. (pozri Prílohu 2 až 4).

Aké formy sa uplatňujú v EÚ pre preferenčné zaobchádzanie ?

I. RECIPROČNÉ PREFERENČNÉ DOHODY (Reciprocal Preferential Arrangements), t.j. kde EÚ poskytuje preferencie, ale tiež prijíma preferencie od nasledujúcich zmluvných partnerov:

a) krajiny EZVO (CH, IS, NO a Dohoda o EHP/EEA)

b) krajiny západného Balkánu (Albánsko 2009, Macedónsko 2004, Čierna Hora 2010, BiH 2008 a Srbsko 2010)

c) krajiny Stredozemného mora (napr. Alžírsko 2005, Egypt 2004, Izrael 2000, Jordansko 2002, Maroko 2000, Palestína 1997, Libanon 2003, Sýria 1977, Tunisko1998).

d) ostatné krajiny a územia (napr. Chile 2003+2005, Mexiko2000, Južná Afrika 2000,Kórea 2010, EÚ-Equador 2015, at .)

e) Ukrajina - 27 June 2014, EU-Ukraine DCFTA , the Association Agreement 24;

23 EÚ je colnou úniou od r. 1993 a uplatňuje na dovoz z tretích krajín spoločný colný sadzobník _ pozri TARIC (databázu EÚ

Integrovanej tarify). 24 The EU and Ukraine signed the Deep and Comprehensive Free Trade Area (DCFTA) on 27 June 2014 as part of their broader

Association Agreement (AA). In April 2014, in response to the security, political and economic challenges faced by Ukraine the EU unilaterally granted Ukraine preferential access to the EU market until 31 December 2015.

http://trade.ec.europa.eu/doclib/html/150981.htmhttp://trade.ec.europa.eu/doclib/html/150981.htmhttp://ec.europa.eu/taxation_customs/customs/customs_duties/tariff_aspects/customs_tariff/index_en.htmhttp://trade.ec.europa.eu/doclib/html/150981.htmhttp://trade.ec.europa.eu/doclib/html/150981.htmhttp://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdfhttp://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf



26/90

f) II. DOHODY O COLNEJ ÚNII ( Customs Union Agreements):

a) Andorra 1991

b) San Maríno 1992

c) Turecko 1995

III. AUTONÓMNE NERECIPROČNÉ DOHODY (Autonomous non-reciprocal arrangements):

a) Zámorské krajiny a územia členských štátov EÚ (Overseas countries and territories (OCTs) of EC member states);

b) Rozvojové krajiny podľa Všeobecného systému preferencií ES (Generalised System of Preferences – GSP, GSP+, EBA)

c) Africké, Karibské a Tichomorské krajiny (African, Caribbean and Pacific (ACP) Countries and States);

d) Krajiny západného Balkánu (Western Balkans: Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko)

e) Ceuta a Melilla

Podrobnejšie o platných preferenčných obchodných dohodách (DVO/FTA) pozri webovú stránku EK – DG TRADE (obr. nižšie).

European Commission - Trade - Policy - Countries and regions - Agreements

http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/agreements/#_europehttp://ec.europa.eu/index_en.htmhttp://ec.europa.eu/trade/http://ec.europa.eu/trade/policy/http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/agreements/



27/90



28/90

Definície pojmov používaných v preferenčných pravidlách pôvodu

Pri nasledujúcom výklade preferenčných pravidiel pôvodu sa vychádza z konsolidovanej verzie protokolov jednotlivých dohôd platných v roku 2006. Pre zrozumiteľnosť používanej terminológie si uve me základné definície (v Protokole I uvedené v čl. 1):

a) "výroba" znamená opracovanie alebo spracovanie, vrátane zmontovania alebo špecifických pracovných postupov,

b) "materiál" znamená prímesi, suroviny, súčasti, časti a pod., ktoré sa používajú na výrobu výrobku,

c) "výrobkom" sa rozumie práve vyrobený výrobok, aj ke je zamýšľané jeho neskoršie použitie v inej výrobnej operácii,

d) "tovar" znamená oboje, materiály aj výrobky,

e) "colnou hodnotou" sa rozumie hodnota určená podľa Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z r. 1994 (Dohoda WTO o colnom hodnotení),

f) "cena zo závodu" znamená cenu zaplatenú za výrobok výrobcovi, v ktorého podniku sa uskutočňuje posledné opracovanie alebo spracovanie, za predpokladu, že táto cena zahŕňa hodnotu všetkých použitých materiálov, zníženú o všetky vnútorné dane, ktoré sa vrátia, alebo sa môžu vrátiť, ak sa získaný výrobok vyváža,

g) "hodnota materiálov" znamená colnú hodnotu použitých nepôvodných materiálov v čase dovozu, alebo - ak nie je táto hodnota známa a nemožno ju zistiť, prvú zistiteľnú cenu zaplatenú za tieto materiály,

h) "hodnota pôvodných materiálov" znamená hodnotu týchto materiálov určenú za rovnakých podmienok ako je uvedené v predchádzajúcom písmene g),

i) „pridanou hodnotou“ sa rozumie cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov pôvodných v ostatných krajinách, s ktorými je možná kumulácia,

j) "kapitoly" a "položky" znamenajú kapitoly (dvojmiestne kódy) a položky (štvormiestne kódy) používané v nomenklatúre Harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovarov ( alej len "Harmonizovaný systém" alebo "HS"),



29/90

k) "zatriedenie" znamená zatriedenie výrobku alebo materiálu do príslušnej položky,

l) "zásielkou" sa rozumejú výrobky, ktoré súčasne zasiela ten istý vývozca tomu istému príjemcovi, alebo sa prepravujú od vývozcu k príjemcovi, sprevádzané jedným prepravným dokladom, alebo, ak neexistuje taký doklad, sú sprevádzané jednou faktúrou,

m) "územia" zahŕňajú teritoriálne vody.

Aké sú kľúčové znaky preferenčných Pravidiel pôvodu DVO/FTA?

Všetky Pravidlá preferenčného pôvodu EÚ, ktoré sú spracované vo forme Protokolov k existujúcim dohodám o preferenčnom zaobchádzaní (DVO/FTA) resp. k autonómnym opatreniam EÚ majú tieto spoločné znaky:

Štatút pôvodu (preferenčný) Kumulácia Minimálne operácie Pravidlo všeobecnej tolerancie Pravidlo zákazu vrátenia cla (non-drawn-back rule) Pravidlo priamej dopravy Dôkaz o pôvode Schválený vývozca

Kedy sa prizná štatút pôvodu (preferenčný)tovaru?

Preferenčný štatút pôvodu majú tovary dovážaného z partnerských krajín, ak splnia podmienky pre priznanie PREFERENČNÉHO PÔVODU dané Pravidlami pôvodu k dohode (bilaterálnej, multilaterálnej) alebo k jednostrannému rozhodnutiu (autonómne rozhodnutie o preferenciách) - GSP EÚ25.

25 Zvýhodnené krajiny podľa GSP EÚ/ VSP EÚ sú uvedené v Prílohe II k nariadeniu EP a Rady /EÚ) č.978/2012 z 25.10.2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (GSP/ VSP).



30/90

Všeobecne tieto pravidlá priznávajú štatút pôvodu tovaru ak ide o:

(ii) úplne získané výrobky (wholly- obtained products) alebo

(iii) vyrobený tovar, na ktorého výrobu boli požité nepôvodne, dovezené materiály, súčiastky alebo komponenty (products with import content – tzv. tovar s importovaným podielom), ktorý musí prejsť osobitne stanoveným spracovaním alebo prepracovaním na území zmluvnej krajiny.

Aké sú úplne získané výrobky?

Úplne získanými výrobkami (wholly- obtained products) v zmluvnej strane sú podľa článku 5 príslušného protokolu:

a) nerastné produkty ťažené z jej pôdy alebo dna morí alebo oceánov,

b) rastlinné produkty v nej zberané,

c) živé zvieratá narodené a chované na jej území,

d) výrobky zo živých zvierat chovaných na jej území,

e) produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území,

f) produkty morského rybolovu a iné produkty pochádzajúce z mora mimo teritoriálnych vôd zmluvnej strany získané jej plavidlami, ktoré sú v tejto strane registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkami,

g) výrobky spracované na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov uvedených v písmene f),

h) použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín, vrátane použitých pneumatík, vhodných na protektorovanie alebo ako odpad,

i) odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území,

j) výrobky získané z morského dna alebo z morského podložia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má výlučné právo využívať morské dno alebo morské podložie,

k) tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j).



31/90

Ak by mal niekto záujem určovať pôvod výrobkov vyrobených na rybárskych spracovateľských lodiach, mal by vedieť, že v takomto prípade musí skúmať registráciu lode, pod akou vlajkou pláva, kým je vlastnená, prípadne kto tvorí posádku vrátane kapitána. Presné informácie sú uvedené v čl. 5 ods. 2 protokolu.

♣ Príklad: Bylinný čaj vyrobený zo sušených liečivých rastlín vykúpených od individuálnych zberate ov v Slovenskej republike.

Riešenie: Považuje za úplne získaný výrobokĽ ktorý má preferenčný pôvod v EÚ(SK) pod a písmena k).

Poznámka

Ak by bol takýto bylinný čaj vyrobený na Ukrajine z liečivých rastlín tam zozbieranýchĽ jeho pôvod je v Ukrajine.

♣ Príklad: Zo Slovenskej republiky sa vyvážajú živé jahňatáĽ ktoré sa narodili a chovali na Slovensku.

Riešenie: Považujú za úplne získaný výrobokĽ ktorý má preferenčný pôvod v EÚ pod a písmena c).

Poznámka

Ak sa pôvod určuje v EÚ, podmienka narodenia a chovania nemusí byť splnená súčasne v tej istej členskej krajine EÚ. Ak by teda jahňatá boli narodené vo Francúzsku a potom chované v Belgicku a až následne vyvážané z EÚĽ aj tak by sa považovali za úplne získaný výrobok v Európskej únii.



32/90

Aké sú výrobky s importovaným podielom ?

Výrobky s importovaným podielom (products with import content) - ak sa na výrobe výrobku podieľa viac ako jedna krajina, pre preferenčný pôvod nestačí splnenie všeobecnej požiadavky posledného ekonomicky odôvodneného predpracovania alebo spracovania, ako tomu bolo pri nepreferenčných pravidlách pôvodu, ale vyžaduje sa špecifický stupeň opracovania alebo spracovania.

Zásadný rozdiel je v tom, že ak pri nepreferenčných pravidlách takéto podmienky boli ustanovené len pre vybrané druhy výrobkov, pri preferenčných pravidlách je rozsah opracovania alebo spracovania ustanovený pre všetky výrobky (kapitoly HS). Takýto rozsah opracovania alebo spracovania nazývame dostatočné opracovanie alebo spracovanie.

Podmienky dostatočného opracovania alebo spracovania, ktoré sú uvedené v článku 6 príslušného Protokolu, sa uplatnia len na výrobky, materiály, suroviny alebo polotovary použité v procese výroby, pri ktorých nebol preukázaný alebo osvedčený preferenčný pôvod a ktoré súhrnne nazývame tzv. nepôvodné materiály.

Nepôvodnými materiálmi sú najmä:

- materiály dovezené z krajiny, s ktorou neexistuje dohoda o voľnom obchode alebo podobná dohoda;

- materiály dovezené z krajiny, s ktorou je uzatvorená dohoda o voľnom obchode, ale preferenčný pôvod takýchto materiálov nebol osvedčený predpísaným spôsobom;

- materiály dovezené s osvedčeným preferenčným pôvodom podľa jednej dohody, avšak podľa inej dohody o voľnom obchode, ktorá sa použije na určenie preferenčného pôvodu získaného výrobku sa takéto materiály považujú za nepôvodné (podrobnejšie pri kumulácii);

- materiály nakúpené v tuzemsku, pri ktorých ich dodávateľ nepreukázal preferenčný pôvod.

Podľa uvedeného článku 6 Protokolu sú podmienky dostatočného opracovania alebo spracovania ustanovené v zozname v Prílohe II Protokolu.

Pre jej správne použitie je nevyhnutné oboznámiť sa s Prílohou I, v ktorej sú uvedené úvodné poznámky na použitie Prílohy II. Rovnako dôležité si je uvedomiť, že v niektorých dohodách existujú niektoré výnimky z podmienok uvedených v prílohe II, prípadne existuje negatívny zoznam uvedený v prílohe IIa.



33/90

Z čoho pozostáva Príloha II Protokolu?

Príloha II obsahuje tabuľku, ktorá má štyri stĺpce:

Položka HS /

HS

headings

Opis tovaru /

Description of product

Opracovanie alebo spracovanie nepôvodných materiálov, ktoré poskytuje charakter pôvodu

tovaru /

Working or processing, carried out on non-

originating materials, which confers originating

status

(1) (2) (3) alebo (4)

Stĺpec 1 – obsahuje zoznam tovarov v triedení podľa nomenklatúry HS. Sú tam uvedené dvojmiestne kódy pre kapitoly, štvormiestne kódy pre položky, prípadne šesťmiestne kódy pre podpoložky HS. Ak číselnému znaku v stĺpci predchádza „ex“, znamená to, že prislúchajúce pravidlo (uvedené v stĺpci 3 alebo v stĺpci 4) sa uplatní len na tú časť položky, ktorá je slovne opísaná v stĺpci Ň.

Stĺpec Ň – obsahuje slovný opis príslušnej kapitoly, položky alebo podpoložky alebo len jej určitej časti („ex“ prípady).

Stĺpce ň a 4 – obsahujú opis opracovania a spracovania, ktoré musí byť vykonané na nepôvodných materiáloch, aby sa hotový výrobok mohol považovať za výrobok s preferenčným pôvodom. Vo väčšine prípadov je pravidlo uvedené len v stĺpci 3. Ak je pre danú položku uvedené pravidlo aj v stĺpci 4, je možné použiť toto pravidlo ako alternatívu namiesto pravidla uvedeného v stĺpci 3 (od kap. 84- 97):.

Aké sú pravidlá dostatočného opracovania a spracovania?

Pravidlá pre určenie dostatočného opracovania a spracovania (Príloha II Protokolu), uvedené v stĺpcoch ň a/alebo 4, sú trojakého druhu

a) Pravidlo pridanej hodnoty

Pridaná hodnota ako výsledok opracovania alebo spracovania musí tvoriť určitý percentuálny podiel z ceny hotového výrobku, čo znamená, že hodnota použitých nepôvodných materiálov musí byť nižšia ako ustanovené percento z ceny zo závodu (ex-works) hotového výrobku napríklad:



34/90

(1) (2) (3) alebo (4)

2006

Zelenina, ovocie, orechy a ovocné kôry a šupy a iné časti rastlín konzervované cukrom ( máčaním, glazovaním alebo kandizovaním)

Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov kap. 17 nepresahuje 30% ceny

výrobku zo závodu

b) Pravidlo zmeny nomenklatúrneho zatriedenia

Pri tomto pravidle musí byť splnená podmienka, že použité materiály alebo suroviny majú nomenklatúrne zatriedenie do inej položky ako je položka nomenklatúrneho zatriedenia hotového výrobku, napríklad:

(1) (2) (3) alebo (4)

kap. 26

Rudy kovov, trosky a popoly

Výroba z materiálov akejkoľvek položky okrem položky, do ktorej je zaradený výrobok.

c) Špecifické pravidlo

Toto pravidlo obsahuje špecifické podmienky, ktoré sa väčšinou týkajú konkrétnych výrobných postupov, ktorým musia byť nepôvodné materiály podrobené (napríklad v pri textilných výrobkoch):

(1) (2) (3) alebo (4)

6305

Vrecia a vrecká na balenie tovaru

Výroba z:

- prírodných vlákien,

- striže z chemických vlákien nemykanej, nečesanej ani inak nespracovanej na spriadanie,

alebo

- chemických materiálov alebo textilnej vlákniny



35/90

Ako sa používa príloha II Protokolu?

Pre správne použitie Prílohy II Protokolu je veľmi dôležité si uvedomiť význam správneho nomenklatúrneho zatriedenia hotového výrobku, ako aj použitých nepôvodných materiálov. Jediná chyba v zatriedení môže znamenať nesprávne určenie preferenčného pôvodu a súvisiace dôsledky, ktoré môžu byť veľmi nepríjemné. Pretože oblasť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru nie je jednoduchá záležitosť, je dobré v opodstatnených prípadoch radšej kontaktovať colné orgány a požiadať ich o informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (tzv. záväzná informácia).

Podľa kódu nomenklatúrneho zatriedenia nového hotového výrobku si v stĺpci 1 nájdeme kód prislúchajúcej položky alebo kapitoly a tomu zodpovedajúce pravidlo pre použité nepôvodné materiály v stĺpci ň alebo v stĺpci 4 tabuľky v Prílohe II Protokolu. V niektorých prípadoch je potrebné pre správne posúdenie splnenia či nesplnenia uvedenej podmienky vedieť aj nomenklatúrne zatriedenie týchto materiálov. Ak sú podmienky v stĺpci 3 alebo v stĺpci 4 splnené (alternatívne, stačí splniť len jedno pravidlo stl. 3 alebo 4), hotový výrobok sa považuje za pôvodný v krajine jeho dostatočného spracovania alebo opracovania.

♣ Príklad:

V Slovenskej republike sa vyrobil modifikovaný škrob HS 3505Ľ ktorého jednotková cena je 10,- €. Na výrobu bol použitý zemiakový škrob HS 1108 dovezený zo SrbskaĽ ktorého hodnota je 0,35,- €. Je možné pri vývoze modifikovaného škrobu na Ukrajinu osvedčiť preferenčný pôvod?

Riešenie:

Krajinou určenia je Ukrajina a preto v tomto prípade by sa pôvod zisťoval pod a pravidiel Protokolu I, Dohody o pridružení uzavretej medzi EÚ a Ukrajinou (DCFTA_ 2014). Na výrobe modifikovaného škrobu sa podie ajú dve krajiny (Slovensko a Srbsko), a preto nejde o úplne získaný výrobok v EÚ(SR). Navyše škrob zo Srbska sa považuje za nepôvodný materiál pod a DCFTA EÚ-UA, v dôsledku čoho pod a článku 6 sa musí zistiťĽ či použité nepôvodné materiály splnili podmienku dostatočného opracovania alebo spracovania pod a prílohy II v EÚ(SR) pre výrobky kap. 35Ľ položka (HS):3505:

V Prílohe II je pre výrobky kapitoly 35 uvedené nasledujúce pravidlo – pozri nasledujúcu tabu ku). Prvá položka sa týka pravidiel pre výrobky ex kap.35 HSĽ čo znamená pre položky tovaru ( 4-miestna nomenklatúra)Ľ ktoré nie su menovite uvedené v rámci tejto kapitoly. Nako ko položka 3505 je uvedená ako prvá položka ex kap. 35Ľ uplatní sa na tento



36/90

tovar pravidlo zodpovedajúce opisu tovaru v rámci položky 3505.Z tabu ky vidieťĽ že tam máme dve podpoložky:

- Škrobové étery a estery a

- Ostatné

Pretože v danom prípade nejde o "škrobové étery a estery" uplatní sa podmienka pre podpoložku „ostatné“. Podmienka v stĺpci 3 nie je splnenáĽ pretože na výrobu bol použitý nepôvodný materiál zatriedený do položky (HS) 1108. Preskúmame alternatívne pravidlo v stĺpci 4.

Pod a zadania príkladu hodnota použitých nepôvodných materiálov predstavuje 35% ceny výrobku zo závoduĽ čím je splnená podmienky v stĺpci 4, v dôsledku čoho sa na takto získaný vyvážaný výrobok môže osvedčiť preferenčný pôvod v EÚ.

Tab. Pravidlo pre výrobky kap. 35 (V stĺpci (1) vyh adáme položku HS č. 3505)

(1) (2) (3) alebo (4)

ex

kapitola

35

Albuminoidné látky; modifikované škroby; gleje; enzýmy; okrem:

Výroba z materiálov ktorejkoľvek položky okrem položky daného výrobku. Materiály tej istej položky ako výrobok však možno použiť, ak ich celková hodnota nepresahuje 20 % ceny

výrobku zo závodu

Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu

3505

Dextríny a iné modifikované škroby (napr. predželatínované alebo esterifikované škroby); gleje na báze škrobov alebo dextrínu alebo iných modifikovaných škrobov:

- Škrobové étery a estery

Výroba z materiálov akejkoľvek položky vrátane ostatných materiálov položky 3505

Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 40% ceny výrobku zo závodu



37/90

Tab. Pravidlo pre výrobky kap. 35 - pokračovanie

(1) (2) (3) alebo (4)

- Ostatné Výroba z materiálov akejkoľvek položky okrem materiálov patriacich do položky 1108

Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 40% ceny výrobku zo závodu

Ak podmienky uvedené v prílohe II splnené neboli, je tu ešte možnosť aplikova tzv. 10% všeobecnú výnimku podľa článku 6 ods. Ň protokolu. Táto umožňuje použitie takých nepôvodných materiálov, ktoré podľa príslušného pravidla v Prílohe II nie je možné použiť, avšak len vtedy ak:

ich celková hodnota nepresiahne 10% z ceny zo závodu hotového výrobku použitím tohto percenta nesmie byť prekročený percentuálny limit ustanovený

príslušným pravidlom (stĺpce 3 alebo 4) pre nepôvodné materiály

nejde o textilné výrobky kapitol 50 až 63.

♣ Príklad: Na Slovensku sa vyrába trvanlivé pečivo – položka HS 1905Ľ ktorého jednotková cena zo závodu je 1Ľ- €. Na výrobu sa použijú len úplne získané materiály okrem múky – položka HS 1108Ľ dovezenej z Ukrajiny, ktorej hodnota je 0,09 €. Zisťujeme či by hotový výrobok mohol byť vyvezený do Švajčiarska s preferenčným pôvodom.

Riešenie: Múka z Ukrajiny sa považuje za nepôvodný materiál a preto si musíme zistiť podmienky uvedené v prílohe II pre položku 1905.

(1) (2) (3) alebo (4)

1905

Pekársky tovarĽ jemné alebo trvanlivé pečivoĽ tiež s pridaním kakaaĽ hostieĽ prázdne oblátky používané na farmaceutické účelyĽ oblátkyĽ sušené cesto z múkyĽ škrobuĽ v listoch a podobné výrobky

Výroba z materiálov akejko vek položky okrem materiálov kap. 11



38/90

Ak podmienky uvedené v prílohe II splnené neboli, je tu ešte možnosť aplikova tzv. 10% všeobecnú výnimku podľa článku 6 ods. Ň protokolu. Táto umožňuje použitie takých nepôvodných materiálov, ktoré podľa príslušného pravidla v prílohe II nie je možné použiť, avšak len vtedy ak:

ich celková hodnota nepresiahne 10% z ceny zo závodu hotového výrobku použitím tohto percenta nesmie byť prekročený percentuálny limit ustanovený

príslušným pravidlom (stĺpce 3 alebo 4) pre nepôvodné materiály

nejde o textilné výrobky kapitol 50 až 63.

♣ Príklad: Na Slovensku sa vyrába trvanlivé pečivo – položka HS 1905Ľ ktorého jednotková cena zo závodu je 1Ľ- €. Na výrobu sa použijú len úplne získané materiály okrem múky – položka HS 1108Ľ dovezenej z UkrajinyĽ ktorej hodnota je 0Ľ09 €. Zisťujeme či by hotový výrobok mohol byť vyvezený do Švajčiarska s preferenčným pôvodom.

Riešenie:

Múka z Ukrajiny sa považuje za nepôvodný materiál a preto si musíme zistiť podmienky uvedené v prílohe II pre položku 1905.

(1) (2) (3) alebo (4)

1905

Pekársky tovarĽ jemné alebo trvanlivé pečivoĽ tiež s pridaním kakaaĽ hostieĽ prázdne oblátky používané na farmaceutické účelyĽ oblátkyĽ sušené cesto z múkyĽ škrobuĽ v listoch a podobné výrobky

Výroba z materiálov akejko vek položky okrem materiálov kap. 11

Podmienky opracovania nepôvodných materiálov v stĺpci 3 vylučujú použitie materiálov kapitoly 11. Tu by sme mohli skonštatovaťĽ že získaný výrobok nespĺňa podmienky a preto sa nemôže považovať za pôvodný. Ak však použijeme ustanovenia čl. 6 ods. 2 (pravidlo všeobecnej tolerancie - 10% )Ľ zistímeĽ že nepôvodné materiály predstavujú hodnotu 9%. Podmienka na použitie výnimky je splnená a preto sa môže konštatovaťĽ že pri vývoze hotového výrobku do Švajčiarska sa môže osvedčiť preferenčný pôvod v EÚ.



39/90

Čoho sa týka pravidlo všeobecnej tolerancie ?

Toto pravidlo umožňuje výrobcom používať nepôvodné materiály do stanoveného percentuálnej hodnoty - ceny ex-works ( fco závod) hotového výrobku bez nebezpečenstva, že sa porušia pravidla pôvodu. Osobitné pravidla uvedené v Zozname pravidiel (Príloha II) zároveň ale stanovujú, že toto všeobecné percento - 10 % ceny fco závod hotového výrobku nesmie byť väčšie ako definovaná %- hodnota špecifikovaná pre daný materiál osobitným pravidlom (napr. v stĺpci 3 Zoznamu pravidiel).

Čoho sa týka osobitné pravidlo tolerancie ?

Pravidlo všeobecnej tolerancie sa neuplat uje na tovar spadajúci pod Kapitoly 50 až 63, textil a textilné výrobky.

Osobitné pravidlo tolerancie platí pre textilné výrobky a je uvedené v poznámkach a vysvetlivkách k Zoznamu pravidiel (Príloha I)26.

Aké sú tzv. minimálne operácie?

Pri určovaní pôvodu na základe splnenia podmienok dostatočného opracovania alebo spracovania podľa Zoznamu pravidiel (Príloha II) sa pozabúda na ustanovenie o minimálnych operáciách (. čl. 7 Protokolu ). Tento článok obsahuje operácie, ktoré vymedzujú nedostatočné opracovanie alebo spracovanie, ktorých vykonanie nezabezpečí splnenie podmienky vzniku preferenčného pôvodu, aj keby inak došlo formálne k splneniu podmienky dostatočného spracovania nepôvodných materiálov podľa stĺpca 3 alebo 4 v Zozname pravidiel.

26 Poznámka 5 (L 161/2015):

5.1. Ak sa pri určitom výrobku v zozname uvádza odkaz na túto poznámku, podmienky uvedené v stĺpci 3 sa neuplatňujú na žiadne základné textilné materiály použité pri výrobe tohto výrobku, ktorých súhrnná hmotnosť nepresahuje 10 % celkovej hmotnosti všetkých použitých základných textilných materiálov. (Pozri takisto ďalej uvedené poznámky 5.3 a 5.4.) 5.2. Toleranciu uvedenú v poznámke 5.1 však možno uplatniť len na zmiešané výrobky, ktoré boli vyrobené z dvoch alebo viacerých základných textilných materiálov. ...



40/90

Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie zahŕňa nasledujúce operácie:

a) operácie, ktoré zabezpečujú zachovanie dobrého stavu výrobkov počas prepravy a skladovania,

b) delenie a zostavovanie zásielok,

c) pranie, čistenie; odstraňovanie prachu, oxidu, oleja, farby alebo iných nánosov,

d) žehlenie alebo mangľovanie textilu,

e) operácie jednoduchého natierania a leštenia,

f) lúpanie, čiastočné alebo úplné bielenie, leštenie a glazúrovanie obilnín a ryže,

g) operácie farbenia cukru alebo formovania do kociek,

h) šúpanie, vylupovanie kôstok a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny,

i) brúsenie, jednoduché mletie alebo jednoduché rezanie,

j) osievanie, preosievanie, triedenie, klasifikovanie, združovanie (vrátane tvorby súprav predmetov),

k) jednoduché uloženie do fliaš, plechoviek, bandasiek, demižónov, vriec, debien, škatúľ, upevnenie na karty alebo dosky a všetky iné jednoduché baliace operácie,

l) pripájanie alebo otlačenie značiek, štítkov, loga a iných rozlišovacích označení na výrobky alebo ich obaly,

m) jednoduché miešanie výrobkov aj odlišného druhu,

n) jednoduché skladanie častí predmetov s cieľom vytvoriť kompletný výrobok alebo rozloženie výrobku na časti,

o) kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až n),

p) porážka zvierat.

Na druhej strane, ke preferenčný pôvod vzniká pri uplatnení systému kumulácie, podmienkou vzniku pôvodu v danej krajine spracovania je vykonanie operácií , ktoré sú viac ako minimálne operácie, ale nemusí dôjs súčasne k dostatočnému spracovaniu alebo prepracovaniu podľa Zoznamu pravidiel (Príloha II Protokolu).

Z uvedeného vyplýva, že pri oboch predchádzajúcich príkladoch chýbala záverečná kontrola, či vykonané operácie sú nad rámec operácií uvedených v čl. 7.



41/90

Porovnaním zistímeĽ že áno a preto až teraz môžeme definitívne skonštatovaťĽ že pôvod uvedených nových hotových výrobkov je skutočne preferenčný podľa Preferenčných pravidiel pôvodu (DVO/FTA)Ľ ako sa konštatovalo v závere riešenia každého príkladu27.

Záverečnú kontrolu vykonaných operácií na nepôvodných materiálov podľa pravidla tzv. minimálnych operácií (čl. 7 Pravidiel) si ukážeme aj na nasledujúcom príklade:

♣ Príklad:

Na Ukrajine sa vyrábajú gombíky potiahnuté usňou - položka HS 9606Ľ ktorých cena je 1,- €. Používajú sa plastové kolieska (nemajú charakter gombíkových polotovarov) HS 3926 dovezené z Indie s hodnotou 0,05 € a prírodná useň HS 4104 dovezená z Číny, ktorej hodnota je 0,35,- €. Výrobné operácie spočívajú v strihaní usne na požadovaný tvar a následnom nalepení na plastové koliesko. Môžu byť takto vyrobené potiahnuté gombíky vyvezené do EÚ s preferenčným pôvodom?

Riešenie:

Vyhodnotením použitých materiálov zistímeĽ že oba vstupné materiály sa považujú za nepôvodné materiály na UA a preto musíme zistiť podmienky v Prílohe II pre položku HS 9606- gombíky potiahnuté usňou:

(1) (2) (3) alebo (4)

ex

kapitola

96

Rôzne výrobky; okrem: Výroba z materiálov z ktorejkoľvek položky, okrem položky daného výrobku

9606

Gombíky, stláčacie gombíky, formy na gombíky a ostatné časti a súčasti gombíkov alebo stláčacích gombíkov; gombíkové polotovary

Výroba:

- z materiálov akejkoľvek položky, okrem položky, do ktorej je zaradený výrobok, a

- pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 50% ceny výrobku zo závodu

27 Poznámka: Operácie nedostatočného opracovania alebo spracovania sa spomínajú aj v časti „Ako sa pri diagonálnej

kumulácii určí krajina pôvodu?“



42/90

Podmienka pri prvej odrážke položky 9606 je splnenáĽ pretože nemáme nepôvodné materiály zatriedené v tej istej položke ako hotový výrobok. Podmienka druhej odrážky je tiež splnenáĽ pretože hodnota použitých nepôvodných materiálov (plastové koliesko z Indie a useň z Číny) predstavuje 45% z hodnoty hotového výrobku. Až doposia sa teda zdáĽ že hotový výrobok môže byť vyvezený s preferenčným pôvodom.

Ak sa však pozrieme na zoznam operácií nedostatočného opracovania alebo spracovania, nájdeme v písmene i) jednoduché rezanie – v našom prípade strihanie usne a v písmene n) jednoduché skladanie častí predmetov s cieľom vytvoriť kompletný výrobok – v našom prípade lepenie kúskov usne na plastové kolieska. Pretože napriek splneniu podmienok Prílohy II je hotový výrobok získaný takým opracovanímĽ ktoré sa považuje za nedostatočné, nemôže byť hotový výrobok položky HS 9606- gombíky potiahnuté usňou- vyvezený z UA s preferenčným pôvodom do EÚ.

Správna aplikácia nedostatočného opracovania alebo spracovania je pomerne zložitá záležitosť zapríčinená najmä nemožnosťou vymedziť rozsah operácií vyčerpávajúco. Pri akýchkoľvek pochybnostiach sa odporúča konzultácia

s colným orgánom, prípadne je možné požiadať o záväznú informáciu o pôvode .

Pri vymedzení pojmu „nepôvodné materiály“ sa uvádzalo, že sú to také materiály, ktorých preferenčný pôvod nebol preukázaný alebo osvedčený. Žiadne pravidlo by nebolo pravidlom, keby z neho neexistovala výnimka. Skôr než sa však dostaneme k prípadom materiálo