Právny poriadok

Právny poriadokPrávny poriadok

Výklad pojmov so zameraním na štruktúru právnej

normy

• systém právnych noriem platných v štáte

• v systéme práva sú konkrétnym spôsobom usporiadané

• sú medzi nimi určité vzťahy

• upravujú najrôznejšie oblasti spoločenských vzťahov

PRÁVNY PORIADOK

1. VERTIKÁLNE1. VERTIKÁLNE (hierarchické usporiadanie) (hierarchické usporiadanie) Usporiadanie podľa právnej sily (je výrazom právomoci a kompetencie príslušného normotvorného štátneho orgánu)

Základným zákonom štátu je ÚSTAVA.

Za Ústavou zhora nadol nasledujú:

• ústavné zákony • zákony• ostatné všeobecne záväzné právne predpisy s nižším stupňom právnej sily než zákony.

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVATRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA

2. HORIZONTÁLNE2. HORIZONTÁLNE

usporiadanie PN podľa právnej sily tak, že : zákony sú usporiadané vedľa seba

a sú na tej istej úrovni

Občiansky zákonník Obchodný zákonník Trestný zákon a ďalšie


3. PODĽA INÝCH KRITÉRIÍ3. PODĽA INÝCH KRITÉRIÍ

Napr. metóda právnej regulácie - zaradenie PN do oblastí: občianskeho práva

obchodného právatrestného práva správneho práva pracovného práva a pod.


Právna norma

Všeobecne záväzné pravidlo ľudského správania sa

je ustanovené alebo uznané štátom

má vopred právom určenú formu

jeho dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou

POJMOVÉ ZNAKY PRÁVNEJ NORMY:POJMOVÉ ZNAKY PRÁVNEJ NORMY:

• normatívnosťnormatívnosť

• právna záväznosťprávna záväznosť

• obecnosť, pokiaľ ide o predmet úpravy, najmä obecnosť, pokiaľ ide o predmet úpravy, najmä

okruh subjektov, ktorým je norma určenáokruh subjektov, ktorým je norma určená

• vynútiteľnosť príkazu obsiahnutého v právnej vynútiteľnosť príkazu obsiahnutého v právnej

normenorme..

Štátom stanovená forma právnej normy

je stanovená v ústave alebo v osobitných zákonoch. V požiadavke na štátom stanovenú alebo uznanú formu sa

rozlišujú dve stránky – procedurálna a rezultatívna

procedurálna - či právnu normu schválil štátny orgán s požadovanou normatívnou kompetenciou a právomocou

rezultatívna - skúmajú sa formy práva, v ktorých štát vyjadruje právne normy (v kontinentálnom právnom systéme sú to napr. zákony, nariadenia a iné právne akty - písané právo).

Záväznosť právnej normy

Pravidlo správania sa je záväzné. Záväznosť právnej normy vyplýva z jej platnosti. Vzťah medzi platnosťou a záväznosťou možno vyjadriť tak,

že norma vyjadrená v normatívnom právnom akte je platná, a preto zaväzuje.

Všeobecnosť

Právna norma okrem toho, že je záväznou, musí byť všeobecne záväznou normou.

Všeobecnosť právnej normy znamená že je adresovaná neobmedzenému počtu subjektov

Na rozdiel od rozhodnutia súdu, ktorý zaväzuje len strany sporu. Všeobecnosť právnej normy znamená aj to, že aj predmet úpravy

právnej normy je vyjadrený všeobecnými znakmi.

Normatívnosť

Právne normy regulujú správanie ľudí tým, že ustanovujú, niečo čo má byť Požadované správanie sa v právnych normách dosahuje pomocou právnych slov

a viet.

V textoch právnych noriem možno nájsť právne vety, ktorými sa niečo: prikazuje (ako napr. podľa § 415 Občianskeho zákonníka “Každý je povinný

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku...atď) zakazuje (podľa článku 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky “Cenzúra sa

zakazuje”). dovoľuje (napr. ustanovenie článku 47 Ústavy Slovenskej republiky “Každý

má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom”).

Štátne donútenie - osobitný znak právnej normy

štátne donútenie nepriame - činnosť štátu zameraná na to, aby subjekt dobrovoľne plnil povinnosti stanovené právnou normou

štátne donútenie priame - nútené plnenie povinnosti, ktoré organizuje štát

Priame štátne donútenie môže mať povahu sankcie alebo môže mať iné formy, ktoré sú prejavom špecifických mocenských metód

sankcie súkromnoprávne (stanovené občianskym, obchodným, rodinným právom)

sankcie verejnoprávne (stanovené právom štátnym, trestným, finančným a pod.)

Platnosť a účinnosť právnej normy

Časová pôsobnosť

určuje časový úsek, po ktorý norma reguluje spoločenské vzťahy

Územná pôsobnosť

určuje územie, na ktorom právna norma platí:

na celom území štátu (ius universale)

na jeho niektorej časti (ius particulare)

ale aj na subjekty mimo štátu - majú exteritoriálnu pôsobnosť


Osobná pôsobnosť vymedzuje okruh osôb, pre ktoré právna norma platí:

buď na všetky osoby (všeobecná osobná pôsobnosť) alebo len na určitú skupinu subjektov (špeciálna osobná

pôsobnosť). výnimkou zo všeobecnej osobnej pôsobnosti právnych

noriem sú diplomatické imunity a výsady, imunity poslancov a imunity sudcov


Vecná pôsobnosť je vymedzená v úvodných ustanoveniach napr. Autorský zákon v úvodnom ustanovení (§ 1) uvádza:

“Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti

s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela

a vedeckého diela ....“

DRUHY PRÁVNYCH NORIEM DRUHY PRÁVNYCH NORIEM

• normy určiténormy určité - priamo určujú pravidlo, ktoré je - priamo určujú pravidlo, ktoré je potrebné dodržiavaťpotrebné dodržiavať

• normy zmocňovacie (blanketnénormy zmocňovacie (blanketné) - vyhradzujú ) - vyhradzujú vydanie príslušnej normy vydanie príslušnej normy určitým orgánomurčitým orgánom

• normy odkazovacie normy odkazovacie - pri formulácii určitého - pri formulácii určitého pravidla sa dovolávajú inej, už pravidla sa dovolávajú inej, už existujúcej normy.existujúcej normy.

Odkazujú na iné normy:Odkazujú na iné normy:

- tieto iné normy v čase prijatia a vydania primárnej - tieto iné normy v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúcej blanketu (splnomocnenie) nie sú ešte normy obsahujúcej blanketu (splnomocnenie) nie sú ešte vydané (t.j. vyjadrené normatívnym právnym aktom)vydané (t.j. vyjadrené normatívnym právnym aktom)- ich vydanie nemôže predchádzať vydaniu primárnej - ich vydanie nemôže predchádzať vydaniu primárnej normy, zakladajúcej právny dôvod vzniku sekundárnej normy, zakladajúcej právny dôvod vzniku sekundárnej normy.normy.

Čl. 102 Ústavy SRČl. 102 Ústavy SR““Prezident vyhlasuje výnimočný stav na základe ústavného Prezident vyhlasuje výnimočný stav na základe ústavného zákona.zákona.

BLANKETOVÉ PRÁVNE NORMY BLANKETOVÉ PRÁVNE NORMY

ODKAZUJÚCE PRÁVNE NORMYODKAZUJÚCE PRÁVNE NORMY

Vždy odkazujú:Vždy odkazujú:- na platný a určitý (konkrétny) normatívny právny - na platný a určitý (konkrétny) normatívny právny akt alebo normatívne právne akty, akt alebo normatívne právne akty,- prípadne na platné a určité (konkrétne) ustanovenie - prípadne na platné a určité (konkrétne) ustanovenie normatívneho právneho aktu normatívneho právneho aktu- pri odkaze na iný právny predpis sa používa - pri odkaze na iný právny predpis sa používa všeobecnejšie označenie tohto predpisu a jeho priama všeobecnejšie označenie tohto predpisu a jeho priama citácia sa uvádza v poznámke pod čiarou. citácia sa uvádza v poznámke pod čiarou.

Napr. Zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov pri súhlase dotknutej Napr. Zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov pri súhlase dotknutej osoby poskytnúť svoje osobné údaje na spracovanie poskytovateľovi - odkaz osoby poskytnúť svoje osobné údaje na spracovanie poskytovateľovi - odkaz na Zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise.na Zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise.

KOGENTNÉ NORMY KOGENTNÉ NORMY (kategorické, imperatívne)(kategorické, imperatívne)

nedovoľujú odchýlky od určených nedovoľujú odchýlky od určených práv a povinnostípráv a povinností

nepripúšťajú výnimky nepripúšťajú výnimky nemôžeme ich meniť ani dohodou nemôžeme ich meniť ani dohodou

stránstrán

DISPOZITÍVNE - odporúčajúceDISPOZITÍVNE - odporúčajúce

Dávajú subjektom právnych vzťahov možnosť, Dávajú subjektom právnych vzťahov možnosť, aby si v stanovených medziach určili:aby si v stanovených medziach určili:

• obsah práv a obsah práv a • obsah povinnostíobsah povinností

ČLENENIE PRÁVNYCH NORIEM PODĽA PRÁVNEJ SILY

Základom právneho systému podľa právnej sily je Ústava SR.Ústava SR.

Od nej sa odvíjajú a odvodzujú:

• primárne (pôvodné) právne normy• sekundárne (odvodené) právne normy.

1. ÚSTAVNÉ ZÁKONY1. ÚSTAVNÉ ZÁKONY

• majú najvyššiu právnu silu

• nemôžu sa meniť obyčajnými zákonmi, resp. zákonmi s nižšou právnou silou

• menia sa osobitným zákonodarným postupom a určenou kvalifikovanou väčšinou v zákonodarnom zbore -

trojpätinová väčšina všetkých poslancov - (čl. 84 Ústavy SR)

• ich účelom - garancia vyššej právnej sily ústavných zákonov v porovnaní so zákonmi

PRIMÁRNE PRÁVNE NORMY

Prijímajú ich orgány so zákonodarnou a ústavodarnou právomocou orgány miestnej samosprávy (primárnosť samosprávnych nariadení

je nesporná; sporná môže byť ich právna sila)

Primárnosť noriem sa navonok prejavuje: druhom právomoci št. orgánov, ktoré ich prijímajú pôvodnosťou právnej úpravy vyšším stupňom právnej sily názvoslovím, ktoré ich zreteľne odlišuje od sekundárnych

právnych noriem Patria sem: ústavné zákony, zákony, zákonné opatrenia

SEKUNDÁRNE PRÁVNE NORMY (nazývané aj vykonávacie právne predpisy)

Prijímajú ich: štátne orgány s výkonnou právomocou (vláda, ministerstvá a

ostatné ústredné orgány štátnej správy a tiež samosprávy vo veciach, v ktorých obce plnia úlohy štátnej správy)

Sú to najmä: nariadenia vlády všeobecne záväzné právne predpisy všeobecne záväzné nariadenia

1. GENERÁLNE PRÁVNE NORMY (1. GENERÁLNE PRÁVNE NORMY (ius generale)ius generale)2. ŠPECIÁLNE PRÁVNE NORMY 2. ŠPECIÁLNE PRÁVNE NORMY (ius speciale)(ius speciale)

Každá norma je všeobecnáKaždá norma je všeobecná Triedenie právnych noriem na generálne a špeciálne je ich

delením podľa stupňa či miery všeobecnosti vyjadrenia, t.j. : predmetu právnej normy (dispozície) vo vzťahu k povinnostným subjektom a

podmiekam (hypotéza) za ktorých má nastať dispozícia, t.j. následok

stanovený právnou normou

PRÍKLAD:PRÍKLAD:OBČIANSKY ZÁKONNÍK OBČIANSKY ZÁKONNÍK

vo vzťahu k:vo vzťahu k:- Autorskému zákonu- Autorskému zákonu- Obchodnému zákonníku- Obchodnému zákonníku- zákonu o vlastníctve bytov- zákonu o vlastníctve bytov

je je ius generale ius generale (generálnou/všeobecnou právnou normou).(generálnou/všeobecnou právnou normou).

PRÍKLAD:PRÍKLAD:OBCHODNÝ ZÁKONNÍK OBCHODNÝ ZÁKONNÍK

je (môže byť) v inom vzťahu je (môže byť) v inom vzťahu generálnou normougenerálnou normou, kým , kým iné zákony, napr.: iné zákony, napr.:

- Zákon o konkurze a vyrovnaní- Zákon o konkurze a vyrovnaní- Zmenkový a šekový zákon- Zmenkový a šekový zákon- Zákon o cenných papieroch- Zákon o cenných papieroch

sú špeciálne normy (sú špeciálne normy (ius specialeius speciale ) vo vzťahu k ) vo vzťahu k Obchodnému zákonníkuObchodnému zákonníku

Návrh zákona predkladajú

• výbory NR SR

• poslanci NR SR

• vláda SR

ZÁKON - základný prameň právaZÁKON - základný prameň práva

ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY:ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY:

Vlastné členenie textu môžeme rozlišovať na:Vlastné členenie textu môžeme rozlišovať na:

• gramatickégramatické• formálno právneformálno právne• významovo právnevýznamovo právne

GRAMATICKÁ ŠTRUKTÚRA:

Základnú gramatickú štruktúru predstavuje:

1. VETA - sekvencia slov (od veľkého písmena až po bodku)

2. SUBVETY - napr. vety hlavné a vedľajšie.2. SUBVETY - napr. vety hlavné a vedľajšie.

• hlavičkahlavička• preambulapreambula• nadpisynadpisy• jadro, t.j. označené právne blokyjadro, t.j. označené právne bloky

• paragrafparagraf• odstavecodstavec• písmenopísmeno• body a úsekybody a úseky

• podpisypodpisy• prílohy (tabuľky a obrázky).prílohy (tabuľky a obrázky).

Formálnoprávna štruktúra PN Formálnoprávna štruktúra PN (typická pre právne predpisy)(typická pre právne predpisy)

HLAVIČKA právneho predpisu HLAVIČKA právneho predpisu

Skladá sa Skladá sa • z identifikačného čísla právneho predpisuz identifikačného čísla právneho predpisu• z typu predpisu (zákon, vyhláška, nariadeniez typu predpisu (zákon, vyhláška, nariadenie• z označenia autora (kto predpis vydal)z označenia autora (kto predpis vydal)• dátum vydania dátum vydania • názov predpisu.názov predpisu.

PREAMBULA - PREAMBULA - tvoria ju vety, nasledujúce za hlavičkou - formálne nie sú tvoria ju vety, nasledujúce za hlavičkou - formálne nie sú označené ako právne bloky.označené ako právne bloky.

Hlavička právneho predpisu

1/1993 Z.z.Zákon Národnej rady Slovenskej Republiky

zo 16. decembra 1992o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

číslo predpisu: 1/1993druh predpisu: Zákonautor predpisu: NR SRdátum prijatia: 16. december 1992názov predpisu: o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

1. NADPISY1. NADPISY

Rozlišujú sa na:Rozlišujú sa na:

formálneformálne - HLAVA, ČASŤ, ODDIEL - HLAVA, ČASŤ, ODDIEL neformálneneformálne - Spoločné užívanie bytu, Trestné činy proti - Spoločné užívanie bytu, Trestné činy proti životu a zdraviuživotu a zdraviu

2. OZNAČENÉ PRÁVNE BLOKY (jadro PN)2. OZNAČENÉ PRÁVNE BLOKY (jadro PN)Paragraf Paragraf - - základná štrukturálna jednotka základná štrukturálna jednotka právneho textu (resp. ustanovenie zákona).právneho textu (resp. ustanovenie zákona).Člení sa na nižšie jednotkyČlení sa na nižšie jednotky: : odstavce, body, písmená, úseky.odstavce, body, písmená, úseky.

Zák. č. 1/1993 Z.z. zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Zák. č. 1/1993 Z.z. zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republikySlovenskej republikyZmena: 44/1998 Z.z.Zmena: 276/2001 Z.z.Zmena: 275/2002 Z.z.Zmena: 100/2003 Z.z.

§ 1 (1) - Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony NR SR

- Nariadenia vlády Slovenskej republiky - Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy SR, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

- Národnej banky Slovenska - Rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade medzi právnymi predpismi

- Návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy SR - Medzinárodné zmluvy

SA VYHLASUJÚ UVEREJNENÍM V ZBIERKE ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

(2) V Zbierke zákonov sa uverejňujú

a) uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov,

b) rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o rozpustení Národnej rady SR, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie a o vyhlásení vojnového alebo výnimočného stavu a o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy,

c) rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o udelení amnestie vo veciach priestupkov a jej uznesenia, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov,

d) iné právne alebo organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis;

e) rozhodnutia medzinárodných orgánov a medzinárodných organizácií, o ktorých Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky rozhodlo, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov,

f) úplné znenia zákonov.

tzv. zákonná nevyvrátiteľná domnienkatzv. zákonná nevyvrátiteľná domnienka(podľa § 2 Zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR)(podľa § 2 Zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR)

O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej Zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisovrepubliky v znení neskorších právnych predpisov

Documents

Právny poriadok