prehratá bitka pri Moskve veľké straty na oboch stranách

príkaz z 5. apríla 1942 príkaz číslo 41 a mal 14 strojopisných strán zaoberal sa hlavne úlohami armád Juh útok mal mať 4 fázy: 1. obkľúčenie sovietskych armád v priestore medzi Donom a Doncom

2. spojenie so silami z priestoru Charkov 3. pochod na východ a spojenie jednotiek, ktoré sa prebojovali z juhovýchodu, pri Stalingrade

4. prienik na Kaukaz

samotnému útoku predchádzali 4 operácie s krycími názvami Poľovačka na dropy, Lov jeseterov, Wilhelm a Fridericus Poľovačka na dropy: dobytie polostrova Kerč Lov jeseterov: dobytie Sevastopoľa aj operácie Wilhelm a Fridericus boli úspešné

19. júna sa Rusom sa podarilo zostreliť lietadlo, ktoré prevážalo presné plány nástupu vojsk a príkazy pre Prípad Modrý Stalin pokladal dokumenty za falošné

28. júna sa operácia začala 2. armáda, 2. maďarská armáda a 4. tanková vyrazili smerom na Voronež o 2 dni neskôr (30.jún) opustila 6. armáda svoje postavenia na východ od Donca. oba zväzky sa mali spojiť a obsadiť tak nepriateľské jednotky medzi Donom a Doncom Voronež sa nepodarilo zabrať v dosiahnutom termíne a v meste boli stále viazané nemecké tanky.

Príkaz č. 45 z 23. júla – Hitler rozkázal rozdeliť skupinu armád JUH nová skupina armád A pozostávala zo 17. armády, 1. tankovej a 3. rumunskej armády a jej úlohou bolo dobytie ropných polí na Kaukaze skupina armád B, kde bola 6. a 2. armáda, 4. tanková a 2. maďarská, ale aj 8. talianska armáda, mala budovať donskú obranu a výpadom na Stalingrad zničiť nepriateľskú skupinu síl, čo sa tam nachádza a samotné mesto dostať pod pôsobenie nemeckých ťažkých zbraní.

6. armáda sa koncom júla pustila rozbíjať predmostie 62. sovietskej armády pri Kalači a raziť si tak cestu ku Stalingradu Nemci obkľúčili 8 sovietskych streleckých divízii 17. augusta zlomili odpor obkľúčených jednotiek Kalač bola posledná víťazná obkľučovacia bitka počas ruského ťaženia

19. august bol vydaný armádny rozkaz pre dobytie Stalingradu 6. armáda napadne mesto zo severu a 4. armáda z juhu obrana Stalingradu: 62., 57. a 64. sovietska armáda + v priebehu bojov ďalšie

dvadsiateho augusta na Done nastúpila 6. armáda na Done do útoku ruské výborné obranné postavenia 23. augusta, približne o 18:00, bola dosiahnutá Volga severne 15km od mesta v ten istý deň (23.aug.) sa uskutočnil najväčší letecký sústredený útok, aký sa dovtedy na východnom fronte konal evakuácia mesta nebola povolená

letisko Gumrak bolo dobyté 7. septembra tretieho septembra bolo mesto zo západu obklúčené 9. septembra bola dobytá železničná trať na sever mesta, čím sa prerušila hlavná dopravná tepna z kaukazských ropných polí na sever krajiny

62. sovietska armáda sa 10. septembra stiahla do vnútorného okruhu mesta na západnom brehu, na Mamajovom vŕšku, ostalo už len velenie 62. armády Čujkov velil 20 000 vojakom a asi 50 tankom „Každý Nemec musí mať pocit, že žije rovno pred hlavňou ruskej zbrane,“ tak znel základný princíp dvanásteho septembra sa Červená armáda stiahla na tzv. mestký okruh a boj na predmestiach sa predbežne skončil

13. septembra sa začal nemecký útok na stred mesta, hlavne na Mamajovu mohylu Pahorok 101 bránila 62. sovietska armáda a z východného brehu im prišla na pomoc 13. gardová strelecká divízia „ Pre nás krajina za Volgou neexistuje.“

boje v Stalingrade už dávno neboli otvorenou bitkou známym sa stal Pavlov dom, ktorý dokázali obrancovia brániť 58 dní vzdialenosť neexistovala, bola len blízkosť mestom sa začal šíriť nepríjemný mŕtvolný zápach najpoužívanejšie zbrane okrem pušiek a samopalov boli granáty, plameňomety a lopatka

iniciátorom hnutia ostreľovačov bol Vasilij G. Zajcev, ktorý sa stal legendou a neskôr viedol ostreľovačskú školu známy je ostreľovačský „súboj“ medzi Zajcevom a nemeckým ostreľovačským esom, plukovníkom H. Thorwaldom. Zajcev, za pomoci kolegu, donútil Thorwalda zdvihnúť hlavu a v tom ho zastrelil.

prišiel október a s ním aj prvý sneh Hitler nariadil začať so zimnými prípravami Rusi boli na zimné boje lepšie vybavený

14. októbra sa začal starostlivo pripravený útok na traktorovú továreň Dzerdžinskij táto mohutná ofenzíva viedla k tomu, že Sovieti sa držali už iba v niekoľkých málo miestach Čujkove zväzy boli vklinené medzi továrňami Červený október a Barikády a za chrbtom mali už len Volgu teraz Nemci ovládali okolo 90% mesta, ale podľa Hitlerovho želania, bolo treba mesto dobyť úplne

začiatkom novembra sa začal ďalší pokus vyradiť posledné hniezda odporu a definitívne tak dobyť Stalingrad Čujkovove jednotky boli rozdelené a to tak, že 138. strel. divízia bojovala v továrni Barikády, 124.strel. divízia na severe druhé predmostie a tretie najväčšie predmostie bránila 13. gardová divízia úplné dobytie mesta stroskotalo

už 13. septembra zvolal Stalin poradu, na ktorej sa prerokovali plány ďalšieho postupu v Stalingrade operácia dostala krycí názov Urán 2 sovietske kliny mali obkľúčiť nepriateľské sily viazané v meste predpokladom pre úspech operácie bolo čo najdlhšie ju udržať v tajnosti

útok sa začal 19. novembra približne o 5,50 ráno silnou delostreleckou paľbou na severe prerazili Rusi cez 3. rumunskú armádu na juhu Rusi prerazili cez slabo zabezpečený úsek frontu, ktorý mala na starosti 4. rumun. armáda ruské kliny sa stretli 23. novembra o 16,00 pri Sovietskom. Vojaci obidvoch sovietskych frontov si sprvu neuvedomili, že sa už medzi nimi nenachádza žiadny nepriateľ a dostali sa do prudkej prestrelky. 26. novembra donútili Nemcov most pri Lučinskom vyhodiť do povetria a tým si Nemci odrezali posledné pozemné spojenie s územím na západe

kruh okolo 6. armády sa uzavrel a takmer 300 00 vojakov ostalo v kotle, ktorý bol okolo 60 kilometrov dlhý a sotva 40 kilometrov široký Paulus so svojimi dôstojníkmi sa zhodli na jedinom možnom riešení tejto situácie a to pokúsiť sa o prielom Hitler prielom zakázal a vojakom prikázal vydržať za každých okolností Hitler vymenoval von Mansteina za veliteľa novovytvoreného donského frontu a žiadal od neho, aby oslobodil obkľúčené zväzy

aby 6. armáda vydržala, pokým neprídu oslobodzujúce zväzy, bolo potrebné zásobovať ju materiálom zo vzduchu Goring Hitlerovi sľúbil dopraviť do kotla 300t materiálu denne

zásobovacia akcia sa začala 25. novembra, keď v kotle pristálo prvé zásobovacie lietadlo Ju 52 so zásobami zásoby sa do kotla aj zhadzovali, a to v tzv. zásobovacích bombách, do ktorých sa zmestilo len okolo 650 kg materiálu do kotla sa občas priviezli aj nepotrebné veci zásobovanie sťažovalo počasie a ruská protilietadlová paľba situácia so zásobovaním sa zhoršila, keď Rusi dobyli letisko Tacinskaja, ktoré bolo najviac využívané pre lety do kotla. Pri útoku na toto letisko Červená armáda zničila až 70 lietadiel

nemeckí vojaci v kotle hladovali vojaci zabíjali a jedli koňe objavil sa aj kanibalizmus

Druhého decembra 1942 sa začali prípravy na oslobodzovací útok z vonku, ktorý Hitler sľúbil. Operácia sa volala Zimná búrka. Hothove tanky mali vytvoriť pozemnú spojnicu s kotlom 12. decembra vyštartovali nemecké tanky z Koteľnikova na Stalingrad po zastavenom útoku Manstein žiadal Hitlera, aby povolil útok z kotla von. Táto operácia sa mala volať Úder hromu Hitler znova zakázal jednotkám v kotle pokúsiť sa prebojovať von

desiateho januára, krátko pred šiestou hodinou, začal veľký sovietsky generálny útok na 6. armádu v stalingradskom kotle Rusi dobývali pomerne rýchlo územia a nakoniec ostalo Nemcom v kotle len letisko Gumrak Posledný hromadný nemecký odpor v kotle bol naplánovaný na 18. januára Dvadsiateho prvého januára odoslal Paulus do vodcovho hlavného stanu rádiogram: „Vojsko bez munície a stravy, prejavy rozkladu na južnom, severnom a západnom fronte. 18 000 ranených bez najmenšej pomoci, obväzového materiálu a liekov. Ďalšia obrana nezmyselná. Zrútenie nevyhnutné. Armáda prosí o okamžité povolenie na kapituláciu, aby sa zachránili životy ľudí, čo tu zostali.“ Zanedlho prišla odpoveď: „Kapitulácia vylúčená. Armáda plní historickú úlohu, aby umožnila vybudovať nový front po oboch stranách Rostova.“

21. januára bol kotol rozdelený na dve časti 29. januára Hitler povýšil Paulusa na poľného maršala 31. januára 1943 Paulus kapituloval boje sa skončili druhého, resp. tretieho februára

V Stalingrade zostalo živých okolo 100 000 vojakov. Boli premrznutí a boli skôr mŕtvy ako živý. Skoro polovica vojakov neprežila prvý týždeň zajatia. Šírili sa tu infekčné choroby, epidémie, a škvrnitý týfus. Ale veľa obetí zapríčinilo aj spontánne zabíjanie Rusov. Nemeckých vojakov odvádzali do zajateckých táborov, ako boli Beketovka, Krasnoarmejsk alebo Frolov.. Kto nevládal držať tempo s kolónou, bol zastrelený. Ani v zajateckom tábore nebol život ľahký. V povestnom tábore Beketovka za jeden rok prišlo o život 45 000 mužov.Prežitie v zajatí záviselo aj od hodnosti. Z 24 generálov zajatie neprežil len jeden. Po rokoch sa do vlasti vrátilo iba 6 000 vojakov. Iba 6 000 z 350 000...