barlik@casopischovatel.sk 42/2015

Predtým bola zaraďovaná do samostatnéhorodu Excalfactoria s  príbuznou africkou pre-pelicou Adansonovou (Michel Adanson bol

francúzsky prírodovedec škótskeho pôvodu)Coturnix adansonii J. and E. Verreaux, 1851;s ktorou tvoria superdruh. Dokonca, pôvodnebola opísaná ako Tetrao chinensis. Štúdievšak potvrdili najbližšiu príbuznosť s príslušník-mi rodu Coturnix. Niektorí považujú prepelicuAdansonovu za poddruh prepelice čínskej, iníza samostatný druh a volajú ich ázijská modráprepelica a africká modrá prepelica.

Táto maličká prepelica je predstavovaná ako najmenší kurotvarý vták na svete,preto ju občas volajú trpasličia alebo pygmejská, prípadne krpatá prepelica. Častej -šie je označovaná ako kráľovská, maľovaná, no najviac ako modroprsá alebo modráčínska prepelica.

Pár na hniezde.

Samec v toku.

Samec zhora – maskovacie sfarbenie.

Prepelica čínska Coturnix chinensis(Linnaeus, 1766)

5

Prepelica čínska tvorí desať poddruhov.Nominátny poddruh C. c. chinensis sa vysky-tuje v Indii a na Srí Lanke, ďalej východne cezIndočínu do juhovýchodnej Číny a  na Tchaj-wan, a  južne na malajský polostrov. Ďalšiepoddruhy sú rozšírené nasledovne: C. c.trinkutensis na ostrove Nicobar; C. c. palmerina Sumatre a Jáve; C. c. lineata na Filipínach,Borneu a  Sulawesi; C. c. lineatula na ostro-voch Timor, Lombok a  Malé Sundy; C. c.novaeguineae v pohoriach Novej Guiney; C.c. papuensis na juhovýchode Novej Guiney;C. c. lepida na Bismarckovom súostroví; C. c.

colletti v austrálskom Severnom teritóriu a C.c. victoriae vo východnej Austrálii. Bola intro-dukovaná na ostrov Guam a do juhovýchodnejAustrálie.

Meria 12 až 15 centimetrov a váži okolo 30 –40 gramov. Dĺžka chvosta zriedka presahuje2,5 centimetra a  rozpätie krídel 25 cen-timetrov. V  prírode sa dožíva údajne 3 – 6rokov. Obidve pohlavia majú čierny zobáka  žltooranžové nohy. Samec aj samica sú naplášti hnedočierno strakatí so svetlejšímikostrnkovými pásikmi. Toto maskovacie sfar-benie začína na vrchu hlavy a siaha až pochvost,  samec ho môže mať prekreslenésivohnedým nádychom. Samec má zvyšokhlavy, boky krku, hrvoľ až slabiny sivomodré.Dolné partie od hrude až po okolie kloaky achvost sú červenohnedé. Krídla má sivohnedés  náznakom maskovacieho sfarbenia, prí-padne tónované sivomodro a  červenohnedo.Na brade a hrdle má typickú dvojfarebnú kres-bu. Stredom dolnej čeľuste zvislo od zobákasa tiahne čierny pásik a  na konci brady sa

rozširuje užším pásikom do strán v tvare kotvy.Niekedy je zvislý pásik na brade taký široký, ževytvára skôr čierny trojuholník ako kotvu. Poobidvoch stranách má hrubé, postupne sarozširujúce biele lemovanie a na spodku kotvymá biele lemovanie tvar polmesiaca. Celá tátokresba má čierne užšie ohraničenie, ktorémôže mať od nozdier až pod oko naznačenýďalší biely pásik. Samica je na zvyšku tela pre-važne hnedá a  hnedožltá. Dolné partie odhrdla smerom po chvost majú tmavohnedépriečne pásikovanie. Niektoré poddruhy majúbrucho a  bradu svetlejšiu, takmer bielu, bezpásikovania. Od zobáka pod oko a od nozdierpo oko sa tiahnu dva tmavšie pásiky, ktoréoddeľuje jeden svetlejší. Samica má dúhovkuoka hnedú, samec červenú. Malé kuriatka súbledo žltohnedé na dolných častiach telaa tmavohnedé na horných. Postupom času sasfarbením podobajú na samice s  výraznejšímmaskovacím vzorom. Pokračovanie v budúcom čísle.

Text a foto Zdenko Figura

www.casopischovatel.sk 2/2015

Samica.

Mutačná prepelica čínska (autor: Dick Daniels).

Vajcia a ich variabilita.

barlik@casopischovatel.sk 43/2015

Dokončenie z čísla 2/2015.Prepelice čínske obývajú hlavne trávnaté

oblasti s  kríkmi, okraje močiarov, kultivovanéa  poľnohospodárske územia bez intenzívnejúdržby, lúky a pláne, vo výške do 1200 m n.m., ale v Indii boli hlásené na vhodných územi-ach až vo výške 2000 m n. m. Tu, v  Indii, sapresúvajú alebo migrujú na miesta, kdeskončili dažde, aby mohli hniezdiť. Inde nemi-grujú pravidelne, len sa príležitostne presúvajúna dlhšie vzdialenosti. Využívajú aj nočné pre-suny. Živia sa hlavne semenami tráv a  inýchbylín, drobnými časťami rastlín, malým hmy-zom a  jeho larvami, zrejme najviac  termitmi.Potravu získavajú zberom aj hrabaním.

Je ľahšie ich počuť ako vidieť. Zvyčajne sazdržujú v  pároch alebo malých skupináchv  počte 6 alebo 7 jedincov, ojedinele ajniekoľko málo desiatok kusov. Ak sa dostanúdo tesnejšej blízkosti, samce sú voči sebeagresívne. Tieto prepelice lietajú málo, radšejsa pohybujú po zemi. Na zemi aj odpočívajúa nocujú. Pri chôdzi sa často prikŕčajú a sle-dujú okolie. Ak zacítia nebezpečenstvo, prit-lačia sa úplne k  zemi a  vydávajú výstražnévysoko posadené pípavé zvuky. Vtedy je dosťťažké ich nájsť aj vyplašiť. Rady sa kúpuv piesku alebo prachu. Keď sú páry od sebavzdialené viac a  nevidia sa, udržujú medzisebou kontakt hlasným kikiríkavým jed-noslabičným volaním. Pri bežnej komunikáciivyužívajú viac modifikácií pípavých zvukov.

Rýchlejšie aj pomalšie, kratšie aj dlhšie.Samce, ale aj samice v období toku vydávajútrojslabičné alebo štvorslabičné kikiríkavé „kví-ki-ki“. Samec pritom spustí krídla, natiahne krkdopredu, naježí perie na krku, hlave a volaniu„kví-ki-ki“ predchádza krákoravé „kvoooaaaa“.

Obdobie rozmnožovania pripadá v  rôznychčastiach sveta na inú ročnú dobu, väčšinouzávisí od skončenia obdobia dažďov.V Austrálii je to od septembra do apríla, v Indii

od marca do augusta, v Malajzii od januára doaugusta a  podobne. Prepelica čínska jemonogamná. Hniezdo si robí na zemi a vystielaho suchou trávou. Bežne znáša 4 – 7, maxi -málne 9 sivozelených až sivohnedých vajecs hnedým jemným prskaním. Na vajciach sedísama samica 16 – 18 dní. Kuriatka začínajúlietať vo veku 4 týždňov a pohlavnú dospelosťdosahujú v troch mesiacoch.

Chovatelia ich chovajú zvyčajne v  párochv klietkach (odporúča sa rozmer 80 x 50 cm)alebo vo väčších voliérach v  triách a  kvar -tetách, len zoologické záhrady a podobnéinštitúcie vo veľkých ubikáciách vo viacpočet-ných  kŕdľoch. Najprirodzenejší, pre tietomonogamné vtáky je chov v pároch. Ak sachovajú v nízkej klietke, je potrebné na stroppripevniť molitan, ktorý zabráni zraneniam,keď sa prepelice náhle vyplašia a začnú vyle-tovať strmo nahor. Samce sú pomerne teri-toriálne a  so sokmi bojujú o  územie. Sú tomalé temperamentné prepeličky, ktoré potre-bujú dostatok priestoru. V  opačnom prípadedochádza k ozobávaniu peria a vážnym zrane-niam. Chovatelia zrnožravých exotov si kupujútieto prepelice ako „upratovaciu čatu“ dovoliér. Keďže v  dospelosti sú tiež prevažnezrnožravé a potravu hľadajú len na zemi, poz-bierajú všetko, čo porozsýpali na zem oby-vatelia vyšších častí voliér. No a  pretože sazdržujú výhradne na zemi,  neobťažujú ostat-ných lietajúcich obyvateľov. Najčastejšie ichkŕmia prosom, makom, repkou, lesknicoua  jemno šrotovaným obilím. Pochádzajúz trópov, preto sa neodporúča teplota pod – 5stupňov Celzia.

Miesto pre hniezdo vyberá zvyčajne samček,hniezdo však buduje samička s príležitostnoupomocou partnera. Je ním plytká priehlbina

Detaily samca a samice.

Samec.

Prepelica čínska Coturnix chinensis(Linnaeus, 1766)

5

v zemi skromne vystlatá trávou. Samičky býva-jú dobré matky.

Spoľahlivo sedia na vajciach, samček saväčšinou zdržuje nablízku alebo si dokoncasadne na hniezdo k  samičke. Mláďatá vodiaobidvaja rodičia asi do 4. týždňa života. Asi voveku 2 týždňov začínajú mladé poletovať. Vo

veku dvoch mesiacov sa už podobajú narodičov.

V  súčasnosti chované populácie prepelicečínskej prechádzajú procesom domestikáciea  chovatelia uvádzajú, že sú schopné niesťcelý rok pri vhodnom teplotnom a  svetelnomrežime v kombinácii s kvalitným bielkovinovým

krmivom. Vďaka ich rýchlej reprodukcii a varia -bilite vzniklo viac mutácií. Napríklad:strieborná, škoricová/plavá, biela, červeno-prsá, modrotvárová alebo modrolíca, zlatá-perlová, strakatá a  ich kombinácie. Vďakaspomínanej domestikácii môžeme  predpok-ladať vznik ďalších mutácií. V zajatí sa údajnedožívajú 8 – 10 rokov, uvádza sa však aj 13rokov.

Prepelica čínska globálne nie je ohrozená.Jej areál výskytu je veľký. Na niektorých mies-tach však výskyt nie je súvislý a aktuálne stavynie sú známe zo žiadnych oblastí. Navyše,príležitostné presuny populácií sťažujú odhadystavov. Od roku 2008 je podľa BirdLife klasi-fikovaná ako málo dotknutý druh (LC) a dva for-málne oddelené poddruhy boli opísané akomenej bežné alebo miestne (r. 2009). Nie jezahrnutá v prílohách CITES.

Text a foto Zdenko Figura

Zdroje: Encyklopédia drobnochovateľa – Ing. Vladimír Malíka kol., Príroda Handbook of the Birds of the World; J. del Hoyo, A.Elliot, J. Sargatal; Lynx Edicions BirdLife International Wikipédiahttp://carolinabirds.org/HTML/AS_Galli_Quail.htm

www.casopischovatel.sk 3/2015

Mutačná prepelica čínska (autor: Dick Daniels).

Mutačná samica na hniezde v prírodnej voliére. Mutačná prepelica čínska.

Stratégia ukrývania sa pri hľadaní potravy.