PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIENA SLOVENSKU

ZOP2007 / 2008

OBSAH

1. ÚVOD ........................................................................................................................ 2

2. HLAVNÉ DOVODY INVESTOVANIA NA SLOVENSKU................................ 2

3. SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ INVESTÍCII A OBCHODU ....... 3

4. PRÍLEV PZI PODĽA KRAJOV ........................................................................... 44.1 BRATISLAVSKÝ KRAJ ................................................................................... 54.2 TRNAVSKÝ KRAJ ............................................................................................ 74.3 NITRIANSKY KRAJ ......................................................................................... 84.4 TRENČIANKY KRAJ ..................................................... .................................. 94.5 ŽILINSKÝ KRAJ ............................................................................................... 114.6 BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ .......................................................................... 124.7 PREŠOVSKÝ KRAJ .......................................................................................... 144.8 KOŠICKÝ KRAJ ............................................................................................... 15

5. NÁRODNÁ STRATÉGIA PODPORY PZI ......................................................... 16

6. PZI PODĽA ODVETVÍ ......................................................................... ................ 186.1 INVESTÍCIE VO VYBRANÝCH ODVETVIACH ........................................... 18

7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ................................................... 20

8. PRÍLOHA ................................................................................................................. 21

1. ÚVOD

Slovensko sa v posledných rokoch teší vysokému záujmu zahraničných investorov. Kraji-na, ktorú spočiatku prehliadali, sa postupne stala jedným z obľúbených cieľových trhov pre zahraničné spoločnosti. Dôkazom toho sú giganti, ktorí sa rozhodli využiť priaznivé inves-tičné prostredie Slovenska a umiestniť tu svoje závody. Slovenská vláda svojimi proinvestičnými reformami vytvorila na Slovensku jedno z naj-lepších investičných prostredí v Európe. Potvrdením týchto krokov je spokojnosť v podobe ďalšej expanzie už etablovaných investorov, ako aj zvýšený záujem potenciálnych investorov o investovanie na Slovensku. Prílev priamych zahraničných investícií je rozhodujúci faktor štrukturálnych reforiem, prieniku slovenských firiem na zahraničné trhy, rozvoja regiónov, tvorby nových pracovných miest, ako i zvyšovania kvalifikácie zamestnancov, zníženie deficitu obchodnej bilancie, zvý-šenie exportnej schopnosti krajiny, prínos nových technológií do krajiny a celkové skvalitňo-vanie slovenského podnikateľského prostredia.

2. HLAVNÉ DOVODY INVESTOVANIA NA SLOVENSKU

Pri zameraní sa na dôvody investovania na Slovensku v období posledných rokov možno konštatovať najmä tieto charakteristiky, ktoré sú motivátorom investovania pre zahraničné spoločnosti:

1. Dostupnosť vysoko kvalifikovanej pracovnej sily,2. Nízke náklady práce,3. Nízke daňové zaťaženie,4. Priemyselná tradícia,5. Strategická geografická poloha v centre Európy,6. Prepojenie na svetovú ekonomiku,7. Export do vybraných krajín.

1. 87 % obyvateľov Slovenska má vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie. Pôsobí tu 24 univerzít.

2. Priemerná cena práce je najnižšia v rámci európskej 25. Priemerná hodinová mzda bola 112,55 Sk (ŠÚ SR, 2005). Priemerná cena práce na Slovensku je pri rovnakej produktivite o 40% nižšia než v Českej republike, Maďarsku a Poľsku a 6,5 krát nižšia než v Európskej únii.

3. Vďaka zavedeniu rovnej 19 % dane v roku 2004 patrí Slovensko medzi krajiny s naj-nižším daňovým zaťažením. Ďalšou výhodou je aj 0 % zdanenie dividend.

4. Slovensko buduje na vyspelom priemyselnom dedičstve v odvetviach automobilovej výroby, elektrotechnického, strojárenského a drevospracujúceho priemyslu a zároveň poskytuje nové príležitosti v sektoroch informačných technológií a strategických služieb.

5. Slovensko z geografického hľadiska spája západnú a východnú Európu s trhom vyše 350 mil. osôb. Cez naše územie prechádzajú aj medzinárodné dopravné koridory, ropovody a plynovody (MH SR

6. Slovensko je členom OECD a WTO. V roku 2004 sa stalo plnoprávnym členom EÚ a NATO.

7. Export slovenskej ekonomiky z viac ako 90 % smeruje do krajín OECD (SARIO,2005.

2

3. SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ INVESTÍCII A OBCHODU

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR financovanou zo zdrojov štátneho rozpočtu. Medzi jej strate-gické ciele patrí aplikovanie efektívneho rámca podpory zahraničným investorom, podpora exportných aktivít slovenských podnikateľských subjektov, efektívne administrovanie štru-kturálnych fondov ako jedného z podporných mechanizmov PZI.

Kľúčové aktivity:

Vytváranie vhodného investičného prostredia na Slovensku, Riešenie investičných projektov zahraničných investorov a sprievodný servis, Konzultácie a riešenia v oblasti individuálnej štátnej pomoci investorom a poskyto-

vanie konzultácií k vypracovaniu žiadosti o štátnu podporu, Mapovanie a vytváranie databáz voľných nehnuteľností a priemyselných parkov, Asistencia a servis pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem so zahranič-

nými, Servis malým a stredným podnikom pri hľadaní exportných a obchodných príležitostí

v zahraničí. Servis samosprávam, malým a stredným podnikateľom žiadajúcim o prostriedky zo

štrukturálnych fondov EÚ v kompetencii agentúry SARIO a asistencia pri realizácií ich projektov.

2006 Agentúra v roku 2006 zrealizovala 65 investičných projektov (príloha č. 1 s celkovým objemom vo výške 607 miliónov eur, ktoré vytvorili 11 240 nových pracovných miest s plánovanou expanziou na 14 547. 1

2007

V súčasnosti má rozpracovaných 150 investičných projektov, z toho v prvom polroku ukon-čila 31 investičných projektov, prílev PZI vo výške 700,3 milióna eur. Najviac projektov sa realizovalo v Košickom kraji (9 projektov), najmenej v Trenčianskom a Prešovskom, kde sa realizoval iba 1 projekt, východ Slovenska však má celkovo tretinu projektov. Podľa odvetví dominovali projekty v strojárskom priemysle (11 projektov) a v odvetví chémia, plasty, guma (5 projektov).

Najviac investorov by v tomto období malo prísť z Nemecka (2O, Veľkej Británie (15 USA (13, Talianska (10. Zahraničné firmy chcú pritom investovať najmä v automobilovom priemysle a v strojárstve. Nárast zaznamenáva aj elektrotechnický priemysel, v ktorom eviduje 22 rozpracovaných investičných projektov. Prioritou sa stávajú investície s vyššou pridanou hodnotou, najmä oblasť elektrotechniky a informačné technológie.2

Tabuľka č. 1: Investičné projekty zrealizované agentúrou SARIO 2003 – 2007*

1 www. openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy2 www.euractive.sk

3

SARIO 2003 2004 2005 2006 2007*

Ukončené investičné projekty 22 47 48 65 31

Objem PZI mil eur 1 163,7 1 699,7 692,4 607,0 700,3

Nové pracovné miesta 6 831 11 778 7 219 11 240 6 319*1. polrok 2007Zdroj:SARIO

Tabuľka č. 2: Štruktúra investičných projektov podľa krajov v SR 2003 – 2007*

KRAJ2003 2004 2005 2006

Počet % Počet % Počet % Počet %Bratislavský 2 8,33 8 17,02 5 10,42 9 13,85Trnavský 4 16,67 4 8,51 5 10,42 4 6,15Trenčiansky 6 25,00 5 10,64 7 14,58 11 16,92Nitriansky 1 4,17 13 27,66 12 25,00 13 20,00

Banskobystrický 3 12,50 4 8,51 5 10,42 6 9,23Žilinský 4 16,67 6 12,77 3 6,25 9 13,85Prešovský 1 4,17 1 2,13 4 8,33 5 7,69Košický 3 12,50 6 12,77 7 14,58 8 12,31Spolu 24 100 47 100 48 100 65 100

Zdroj: SARIO

4. PRÍLEV PZI PODĽA KRAJOV

Znakom regionálnej štruktúry Slovenska je výrazná priestorová diferenciácia ekonomickej a sociálnej úrovne regiónov. Tento stav je výsledkom spolupôsobenia viacerých faktorov ako napríklad:

Nízka dostupnosť niektorých regiónov v dôsledku nedostatočnej infraštruktúry s nepriaznivým vplyvom na vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu, Monoštruktúrna ekonomická základňa regiónov, Nízka inovačná kapacita regiónov, Nedostatočná previazanosť ekonomických subjektov v regiónoch.

Tabuľka č. 3: Prílev PZI podľa krajov v jednotlivých rokoch 2004 – 2006 v mil. EUR

Kraj 2004 % 2005 % 2006 %Bratislavský 21 346 64,64 7 801 38,77 42 515 73,68

4

Trnavský 4 124 12,49 276 1,37 1 553 2,69Trenčiansky 2 292 6,94 2 858 14,20 2 493 4,32Nitriansky -33 -0,10 428 2,13 987 1,71Žilinský 2 388 7,23 6 974 34,66 7 711 13,36Banskobystrický 888 2,69 845 4,20 845 1,46Prešovský 996 3,02 123 0,61 435 0,75Košický 1 021 3,09 818 4,07 1 164 2,02Spolu 33 022 100 20 123 100 57 703 100Zdroj: NBS

Zdroj: NBS

4. 1 BRATISLAVSKÝ KRAJ

. Stav PZI k 31. 12. 2006 predstavoval 318 931 mil. Sk, čo je 67,01 %-ný podiel PZI na celkovom objeme zahraničných investícií v SR.

5

Zdroj: NBS

Silné stránky:

Rast ekonomickej a exportnej výkonnosti automobilového priemyslu Vysoký prírodný potenciál územia (vysoko bonitný pôdny fond, náleziská ne-

rastných surovín, zásoby podzemných a geotermálnych vôd), Križovanie multimodálnych dopravných koridorov cestnej a železničnej dopravy Prítomnosť nákladného a osobného vodného prístavu na Dunaji a medzinárodného

letiska Koncentrácia inštitúcií vedy a vzdelávania, sociálnej infraštruktúry Koncentrácia obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (17,7% SR) Vysoká miera ekonomickej aktivity obyvateľstva (71%)

Slabé stránky:

Vysoká energetická a surovinová náročnosť priemyselnej výroby Nerovnomerné rozmiestnenie priemyslu s koncentráciou do Bratislavy Pokles plôch na poľnohospodárske využitie (najmä výmery plôch na pestovanie,

zeleniny a viniča) v dôsledku poklesu dopytu a počtu chovaných hospodárskych zvierat

Znehodnotená kvalita ŽP, najmä v Bratislave Devastácia pôdneho fondu (erózia pôdy, skládky TKO a i.).

6

Tabuľka č. 4: Hlavný zahraničný investori v Bratislavskom kraji

Holcim Švajčiarsko ABB Elektro Švajčiarsko IBM Slovensko USA Asparagus Austrália

Johnson Controls International USA Baumit RakúskoOtis Výťahy Taliansko Bull Slovakia FrancúzskoRajo Rakúsko/ Nemecko Coca-cola Beverages Slovakia USA

Schneider Electric Slovakia Francúzsko Delphi Automotive Systems USASlovnaft Maďarsko Eurotel Bratislava USA/ Nem

Swedwood Slovakia Švédsko Fujitsu Services Slovakia VBVolkswagen Bratislava Nemecko Henkel RakúskoWord Nemecko/ Francúzsko    Zdroj: SARIO

4. 2 TRNAVSKÝ KRAJ

Stav PZI k 31. 12. 2006 bol 26 265 mi. Sk, čo predstavuje 5,5 %–ný podiel zahraničných investícií SR. Najväčší investori sú z oblasti automobilového priemyslu, strojárenstva a elek-trotechnického priemyslu. Svoje zastúpenie tu majú spoločnosti SONY, SACHS, PEUGEOT a iné.

Zdroj: NBS

Silné stránky: Rastúci podiel zahraničného kapitálu najmä v priemysle Najvyšší stupeň využitia poľnohospodárskej pôdy v SR Prítomnosť veľkých zahraničných investícií Kvalifikovaná pracovná sila Potenciál na výstavbu priemyselných zón Dobrá dopravná poloha z hľadiska investorov – Bratislava, Viedeň, letisko, diaľnica

7

Sústredenie inštitúcií nadregionálneho významu Existencia 3 univerzitných pracovísk

Slabé stránky:

Nízky podiel trhových služieb v štruktúre regiónu, Pretrvávajúce problémy s ekonomickou nestabilitou v subjektoch poľnohospodárstva, Vysoké ekologické zaťaženie poľnohospodárskej krajiny (znečistenie podzemných a

povrchových vôd agrochemikáliami), Nedostatočná dopravná a telekomunikačná vybavenosť územia, Neuspokojivá kvalita ciest, Malá inštitucionalizácia činností spojených so získavaním PZI

Tabuľka č. 5: Hlavný zahraničný investori v Trnavskom kraji

Amylum Group Holandsko Punch International,N. V. BelgickoBoge Nemecko Sachs NemeckoDanone Francúzsko Samson Europe N. V. BelgickoEastern Sugar VB Samsung Južná KóreaHebel Nemecko Sony JaponskoINA Schaeffler KG Nemecko Sweedwood ŠvédskoJohn´s Manwille USA Delphi Slovensko USALS+Automotive Nemecko Vetter Holding NemeckoON-Semiconductor USA Vitana ČeskoPSA Francúzsko    

Zdroj: SARIO

4.3 NITRIANSKY KRAJ

Stav PZI k 31. 12. 2006 bo 14 484 mil. Sk, čo predstavuje 3,04 %-ný podiel na zahra-ničných investíciách SR.

Zdroj: SARIO

Silné stránky:

8

Existujúci silný potenciál vstupných výrobných faktorov priemyselnej a poľnohospodárskej výroby

Dostatok kapacít a kvalifikovaného ľudského potenciálu Vysokoškolské a výskumné centrum v meste Nitra Dostatočný priestorový potenciál pre rozvoj, Výhodná geografická poloha v Európe a na Slovensku na významných dopravných

ťahoch Potenciál využiteľných vodných tokov Dominantné postavenie regiónu z hľadiska zásobovania energiou v SR Možnosti cezhraničného rozvoja turistického ruchu v regióne Medzinárodný rozmer veľtržného a kongresového CR v krajskom meste Existencia využiteľných zdrojov geotermálnych vôd

Slabé stránky:

Nízka exportná schopnosť priemyselných podnikov Vysoká úroveň platobnej neschopnosti a vysoké ceny vstupov Nedostatočná zapojenie vlastných domácich zdrojov Nízky podiel spracovateľskej produkcie z poľnohospodárskych surovín Vysoký podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku Nízka mobilita časti pracovnej sily Absencia severojužného cestného ťahu a západovýchodného ťahu (Dunajská Streda-

Nové Zámky), Nedostatočné železničné spojenie Nitra-Bratislava, Nedostatočné využívanie potenciálu vidieckeho CR a agroturistiky

Tabuľka č. 6: Hlavný zahraničný investori v Nitrianskom kraji

Confidea Nemecko Alcan HolandskoWOO ONE VB CESAM s.r.o. BelgickoBang Joo Optical Industry Južná Kórea LEOVINCI ŠpanielskoClamason VB Monarflex DánskoMIBA FRICTEC Rakúsko Nuritech Global Južná KóreaVisteon USA NPL S Francúzsko

Zdroj: SARIO

4. 4 TRENČIANSKY KRAJ

Stav PZI k 31. 12. 2006 bo 23 164 mil. Sk, čo predstavuje 4,9 %-ný podiel na zahra-ničných investíciách SR.

9

Zdroj: NBS

Silné stránky:

Palivovo-energetická základňa, ťažba hnedého uhlia celoštátneho významu Priaznivá veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Diverzifikovaná hospodárska základňa s dominanciou priemyslu Geografická poloha - rozvoj dopravnej infraštruktúry nadregionálneho a celoštátneho

významu (diaľnice, železnice, ropovody) Dostatočné výrobné kapacity, voľné objekty, rezervy podnikov Priaznivé podmienky pre rozvoj agroturistiky a kúpeľníctva Výhodná geografická poloha - prihraničný región Relatívny dostatok objektov v oblasti CR Dostatok projektových a stavebných kapacít Sprevádzkovanie diaľnice D1

Slabé stránky:

Konverzia zbrojárskej výroby Útlm v ťažbe nerastných surovín Nedostatočne využívaný rekreačný potenciál regiónu Nižšia kúpyschopnosť obyvateľstva Nevybudovaná infraštruktúra v menších obciach Slabá podnikateľská činnosť

10

Tabuľka č. 7: Hlavný zahraničný investori v Trenčianskom kraji

AR Belgicko Invensis Metering Systems USA

BC Torsion Francúzsko Jagenberg Nemecko

Cemmac Rakúsko Landert Keramik Švajčiarsko

Contitech Vegum Nemecko Leoni Autokabel Slovakia Nemecko

Emerson Electric USA Q-nova Holandsko

Gabor Rakúsko Sauer Danfoss Nemecko

Heitec Nemecko Yazaki Debnár Japonsko

Zdroj: SARIO

4.5 ŽILINSKÝ KRAJ

Stav PZI k 31. 12. 2006 bol 35 088 mil. Sk, čo predstavuje 7,4 %-ný podiel na zahraničných investíciách SR.

Silné stránky:

Miestne zdroje drevnej hmoty a nerudných silikátových ložísk umožňujú rozširovať základňu exportne orientovaného priemyslu

Multimodálne európske koridory z-v a s-j- smeru, ktoré spájajú hlavné sídelno-hospo-dárske ťažiská SR a napájajú ich na európsky dopravný systém

Zásoby drevnej hmoty – podmienka rozvoja drevospracujúceho priemyslu Predpoklady územia pre turizmus

Slabé stránky:

Jednostranne orientovaná priemyselná základňa regiónu, ktorú tvoria 1-3 nosné priemyselné podniky, citlivo reagujúce na odbytové výkyvy a zmeny vo finančných podmienkach podnikania

Nízky stupeň finalizácie drevospracujúceho priemysle Nedostatočne využitý potenciál vidieckych sídiel pre malé a stredné podnikanie a

agroturistiku Emisné zaťaženie prostredia, kumulácia v regióne produkovaných emisií s diaľkovo

prenášaným

11

Zdroj: NBS

Tabuľka č. 8: Hlavný zahraničný investori v Žilinskom kraji

Confidea Nemecko Alcan HolandskoWOO ONE VB CESAM s.r.o. BelgickoBang Joo Optical Industry Južná Kórea LEOVINCI ŠpanielskoClamason VB Monarflex DánskoZF SACHS Nemecko/SR Scanferla TalianskoTondachGleinstätten AG Rakúsko AXSON technologies FrancúzskoMIBA FRICTEC Rakúsko Nuritech Global Južná KóreaVisteon USA NPL S FrancúzskoZdroj: SARIO

4. 6 BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Stav PZI k 31. 12. 2006 bol 12 414 mil. Sk, čo predstavuje 2,6 %ný podiel na zahraničných investíciách SR.

Silné stránky: Dostatok voľnej pracovnej sily Vysoká vzdelanostná úroveň v regionálnych centrách Rozsiahla surovinová základňa poskytujúca suroviny pre viaceré odvetvia Vybudovaná pozícia na exportných trhoch najmä v odvetviach hutníctva, drevospra-

cujúceho, sklárskeho, keramického a chemického priemyslu Dostatok voľných hnedých a zelených plôch vhodných pre budovanie priemyselných

parkov a zón Významný potenciál pre väzby zahraničný investor – subdodávateľ z regiónu Výhodná geografická poloha banskobystrického kraja pre tok tovarov a služieb medzi

novými členskými štátmi EÚ Hustota regionálnej cestnej a železničnej siete

12

Slabé stránky:

Nízka vzdelanostná úroveň nezamestnaných najmä v južných okresoch kraja Malá podpora rozvoja živnostníctva a remeselných výrob zo strany štátu Nedostatočné využitie surovinovej základne Vysoký podiel výroby s nízkou pridanou hodnotou Nízka technologická a technická úroveň výroby a konkurencieschopnosť výrobkov Útlm priemyselného výskumu a vývoja Nedostatočné nadregionálne prepojenie v dopravnej infraštruktúre Nevyhovujúci dopravno - technický a stavebný stav časti regionálnej dopravnej

infraštruktúry (cesty, mosty, trate)

Zdroj: NBS

Tabuľka č. 9: Projekty realizované agentúrou SARIO v roku 2006 v Banskobystrickom kraji:

Victor BUCK Luxembursko Elastómeros Riojanos, S. A. ŠpanieskoVitri Elektro Metalurgica Španielsko Brother Japonsko / VBRettenmeier Holding AG Nemecko Doka Industrie GmbH Rakúsko

DEGUSA AG Nemecko Pazz Taliansko

Gemercukor Rakúsko Slovalco EBOR / Nórsko

Izomat Rakúsko / Slovinsko Thermo Solar Žiar Švajčiarsko

Kuster Nemecko Vlkanova Witzenmann Nemecko

LVD S2 Belgicko    

Zdroj: SARIO

4. 7 PREŠOVSKÝ KRAJ

13

Stav PZI k 31. 12. 2006 bol 7 858 mil. Sk, čo predstavuje 1,65 %–ný podiel na zahra-ničných investíciách SR.

Zdroj: NBS

Silné stránky: Priaznivý demografický vývoj Hlavné dopravné koridory umožňujú napojenie na celoslovenský dopravný systém Vysoká lesnatosť územia, silný potenciál lesného hospodárstva Rozvoj tradičných priemyselných odvetví a remesiel Voľné výrobné kapacity pre umiestnenie nových výrob (územie, ľudské zdroje), Medzinárodné letisko Poprad Kvalifikovaná pracovná sila Priaznivé podmienky pre rozvoj CR a doplnkových služieb Pomerne zachovalé životné prostredie Zásoby geotermálnych vôd a minerálnych prameňov Vhodná poloha na cezhraničnú spoluprácu s Poľskom

Slabé stránky:

Nevyhovujúca štruktúra priemyslu, a pomerne nízka úroveň používaných technológií Obmedzené investičné možnosti využívania disponibilných zásob nerastných surovín

a drevnej hmoty Veľké % sociálne neprispôsobivého obyvateľstva Nedostatočná sieť poskytovaných služieb Pomerne nízka vzdelanostná úroveň obyvateľstva, málo vysokoškolsky vzdelaných

ľudí Nedostatočná úroveň dopravnej a technickej infraštruktúry Nedostatok finančných prostriedkov na modernizáciu výroby a zavádzanie nových

technológií Vysoká prevaha prvovýroby nad finalizáciou Nedostatočne využívaná výrobná kapacita značnej časti výrobných firiem v regióne Nedostatok vstupného a rozvojového kapitálu

14

Tabuľka č. 10: Hlavný zahraničný investori v Prešovskom kraji

South Africa Breweries Rakúsko Raniplast FínskoSVA Italia S. p. A Taliansko Abital Cofezioni S. p. A TalianskoGFT Torino Taliansko BF Investment LuxemburskoRhodia Industrial Yarns Francúzsko TexWest B.V.B.A. BelgickoJulis Schule Druckuguss, GmbH Nemecko Lorenz AG RakúskoKRONOSPAN AN Holdings Limited Cyprus Holding Morsman B. V. HolanskoNylstar Taliansko Whirpool Corporation USAZdroj: SARIO

4. 8 KOŠICKÝ KRAJ

Stav PZI k 31. 12. 2006 bol 37 730 mil. Sk, čo predstavuje 7,9 %-ný podiel na zahra-ničných investíciách SR.

Zdroj: NBS

Silné stránky: Priemyselný charakter so zastúpením všetkých odvetví Využiteľné zásoby nerastných surovín nadregionálneho významu (mastenec,

magnezit, vápenec, soľ) Dostatok stavebných kapacít pre priemyselné, dopravné stavby, bytovú výstavbu aj

infraštruktúru Dostatok kvalifikovanej pracovnej sily so stredným vzdelaním Veľkoplošné prírodné komplexy predstavujú spolu s kultúrnym dedičstvom potenciál

pre cestovný ruch Vysoký pôdny a klimatický potenciál spolu s technickými predpokladmi pre

poľnohospodárstvo na Východoslovenskej nížine Medzinárodné letisko Košice Terminály kombinovanej dopravy a širokorozchodná trať umožňujú bezprekládkovú

prepravu do východnej Európy Košice -centrum vzdelávania , vedy, výskumu a kultúry

15

Slabé stránky:

Nepostačujúca dopravná dostupnosť územia Technologická a technická zaostalosť agrosektora Nedostatočná výskumná základňa a jej absencia v tých odvetviach, ktoré sú

perspektívne napr. z hľadiska rozvoja ekonomiky Prevláda prvovýroba nad finalizáciou Energeticky a materiálovo náročná štruktúra priemyselnej výroby (metalurgia,

chemický priemysel), ktorý sa opiera o importované suroviny a znižuje kvalitu ŽP Nedostatočné využitie potenciálu pre CR, nedostatok materiálovo-technického

vybavenia stredísk CR Nízky stupeň napojenia obyvateľstva na vodovodnú a kanalizačnú sieť Vysoký podiel obyvateľstva so základným vzdelaním (najmä Rómovia) Vysoká miera nezamestnanosti

Tabuľka č. 11: Hlavný zahraničný investori v Košickom kraji

United States Steel L L C USA Rautaruukkii Oy, OULU FínskoHygiene Products Švédsko AQUAUFIL s. p. a. TalianskoEmbraco Ta l /Brazília Siemens AG - YAZAKI Nem / JapSiemens a Bosch Nemecko Trancerie Emiliane SA TalianskoMatsushita Electronic Japonsko Fromageries Bell FrancúzskoMolex USA Eurovia SA Francúzsko

Zdroj: SARIO

5. NÁRODNÁ STRATÉGIA PODPORY PZI

 Podporná politika na národnej úrovni je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu investorov v rámci Slovenska, je štátna politika, ktorá svojimi podpornými nástrojmi môže motivovať investorov nielen k tomu, aby sa rozhodli investovať v Slovenskej republike, ale môže ich rôznymi nástrojmi motivovať aj k tomu, aby svoje plánované investície umiestnili v zaostalejších regiónoch Slovenska.

Lokalizačné rozhodnutia investorov sú ovplyvňované viacerými faktormi ako napríklad dopravná infraštruktúra, dostupnosť dodávateľov, surovín, blízkosť odbytových trhov, dostupnosť kvalitných ľudských zdrojov, legislatíva atď. V októbri 2005 vláda SR schválila nové pravidlá v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom. Hlavným cieľom vytvorenia jasných pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom bolo zabezpečiť efektívnejší a transparentnejší systém jej udeľovania. Tieto nové pravidlá v súlade s hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky rozdeľujú na účely podpory investícií jednotlivé regióny Slovenska do troch základných zón. Základným parametrom tohto rozdelenia je miera evidovanej nezamestnanosti jednotlivých regiónov.

Zelená zóna: túto zónu predstavujú kraje s mierou nezamestnanosti nad 15 %: Žltá zóna: túto zónu predstavujú kraje s mierou nezamestnanosti od 10 % do 15 % Červená zóna: zahŕňa regióny s nezamestnanosťou pod 10 %.

16

Mapa zón SR na základe evidovanej nezamestnanosti –Zdroj: MH SR, 2006

V súlade s Národnou stratégiou podpory priamych zahraničných investícii boli stanovené aj preferencie pre investície do špecifických oblastí. Projekt typu A znamená investíciu do spracovateľského priemyslu alebo distribučných a logistických centier. Typ B zahŕňa investície v high-tech sektoroch a do typu C patria výskumné, vývojové a technologické centrá. Výška štátnej pomoci tak závisí od lokality a od typu projektu. Najvyššia štátna pomoc, až do výšky 50 %, bude poskytnutá na projekty typu C v zelených a žltých oblastiach. Na druhej strane, štát nebude podporovať investíciu do spracovateľského priemyslu (typ A v regiónoch s nezamestnanosťou nižšou ako 10 %. Podľa nových pravidiel by mal byť proces poskytovania štátnej pomoci rýchlejší a čitateľnejší.

Formy štátnej pomoci:

Štátnu pomoc je možné v prospech projektu poskytnúť v nasledujúcich formách:

Nepriame formy:

• úľava na dani z príjmov právnických osôb,• prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je

trhová cena. Priame formy:

• poskytnutie finančnej dotácie na krytie investičných nákladov pre projekty typu C,• príspevok na novovytvorené pracovné miesta,• príspevok na vzdelávanie.

6. PZI PODĽA ODVETVÍ

Tabuľka č. 12: Prílev PZI za obdobie 1. – 12. 2006

17

Zdroj: NBS

V súčasnosti sa hnacím motorom slovenskej ekonomiky stávajú PZI v oblasti automobi-lového priemyslu a s nimi súvisiaci rozvoj subdodávateľských služieb. Na Slovensku však neinvestujú len firmy z okruhu automobilovej výroby. Na investičnom príleve sa zúčastňujú aj iné firmy. Podľa agentúry SARIO, ktorá má v súčasnosti rozpracovaných 120 projektov, investori prejavujú záujem aj z oblasti strojárskeho a elektrotechnického priemyslu. Do budúcnosti sa agentúra SARIO bude zameriavať najmä na projekty s vyššou pridanou hodnotou. Prioritou sa tak stáva elektrotechnický priemysel.

6. 1 Investície vo vybraných priemyselných odvetviach

Automobilový priemysel

Spoločnosť Volkswagen k nám prišla už v roku 1991, keď kúpila časť továrne Bratislavských automobilových závodov a v roku 1995 sa stala jej 100 % majiteľom a premenovala ju na Volkswagen Slovakia. Nemecký koncern u nás za desať rokov preinvestoval 45 mld. Sk a hodnota doterajších investícii by mala na budúci rok dosiahnuť 60 mld. Sk. Export dosiahol v minulom roku 98 % vyrobených vozidiel a neustále rastie aj výroba súčiastok, na ktorej sa podiela aj martinský závod. V rokoch 1999 až 2005 mu boli odpustené dane za 12,1 mld Sk a jeho daňové úľavy by sa mali do roku 2008 vyšplhať celkovo na 18 mld. Sk. Dôvody príchodu automobilky PSA Peugeot do Trnavy boli aj kvalitná pracovná sila, infraštruktúra a investičné stimuly v sume 6,3 mld. Sk. Na Slovensku sa usadili aj dcérske spoločnosti koncernu Faurecia a Gefco. Produkcia automobilov v minulom roku dosiahla 52 tisíc kusov a tento rok by mal závod vyprodukovať 180-tisíc nových Peugeotov z celkovej 300-tisícovej kapacity závodu. Export bude tvoriť 99 % produkcie.

Prílev PZI za 1. – 12. 2006  mil.Sk %Poľnohospodárstvo, lesníctvo a poľovníctvo 45 0,08%Rybolov, chov rýb 0 0,00%Ťažba nerastných surovín 267 0,46%Priemyselná výroba 14 789 25,63%Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 1 0,00%Stavebníctvo 173 0,30%Veľkoobchod a maloobchod 2 938 5,09%Hotely a reštaurácie 32 0,06%Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 1 758 3,05%Finančné sprostredkovanie 3 435 5,95%Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 2 843 4,93%Verejná správa a obrana, povinné soc. Zab. 31 355 54,34%Školstvo 0 0,00%Zdravotníctvo a soc.pomoc 0 0,00%Ostatné služby 67 0,12%Činnosti domácností 0 0,00%Exteritoriálne organizácie a združenia 0 0,00%SPOLU 57 703 100,00%

18

Svoj prvý európsky závod v Žiline u nás vybudoval aj juhokórejský producent áut – spoločnosť Kia. Investície predstavovali 37 mld. Sk. Pôvodná štátna podpora sa z pôvodných 7,4 mld. Sk vyšplhala až na 10,3 mld. Sk a s výstavbou závodu boli spojené aj nemalé problémy s výkupom pozemkov .Do zahraničia smerovalo vlani 98 % vyrobených áut.

Elektronický priemysel

Továreň spoločnosti SONY v priemyselnom parku Nitra – Sever sa špecializuje najmú na veľkorozmerné TV vyššej kategórie. Závod začal s hromadnou výrobou začiatkom októbra a výstavba spolu s technologickým vybavením si vyžiadala investíciu vo výške 73 mil. Eur. Nitriansky závod nahraní doterajšiu prevádzku v Trnave. Podľa spoločnosti, ktorej ročný obrat je 1,9 bil Sk, závod bude vystupovať ako strategická zásobovacia základňa. Okrem tejto spoločnosti na Slovensku vyrába LDC televízory aj juhokórejský koncern Samsung Electronics, ktorý neustále zvyšuje produkciu v Galante a ďalší závod stavia vo Voderadoch pri Trnave. V prvej fáze, ktorá by mala byť ukončená v decembri tohto roku, preinvestuje 117 mil. Eur. Celkovo plánuje preinvestovať 320 mil. Eur. Samsung vytvorí v novom závode 1 200 pracovných miest a ďalších 4 500 ľudí zamestná sedem dodávateľských spoločností, ktoré by mali preinvestovať 10 mld. Sk. Kľúčovými dodávateľmi sú firmy Hansol LCD, Shinwha Intertele, Fine DNC.

Doprava

Vlani sprivatizované letisko Košice, ktorého väčšinovým vlastníkom je konzorcium TwoOne združujúce private equity skupinu Penta, Viena International Airport a rakúsku Raiffeisen Zenhalbank, sa rozvíja a zahusťuje linky. Očakáva sa, že tento rok vybaví o pätinu viac pasažierov ako vlani. Investície prevažne do technickej infraštruktúry, ktoré sú súčasťou 10-ročného záväzku za viac ako 900 mil. Sk prijatého pri privatizácii, predstavovali dosial 150 mil. Sk.

Strojársky priemysel

Spoločnosť INA – Schaeffler, ktorá u nás pôsobí prostredníctvom závodov INA Skalica a INA Kysuce je dodávateľom ložísk pre automobilky Volkswagen, Toyota, BMW a iné. Aj vďaka daňovej úľave 30 mil. eur a celkovým investíciám 140 mi. Eur plánuje postaviť dve nové výrobné haly na severe Slovenska. Spoločnosť zaraďuje medzi hlavné výhody podnikania u nás kvalifikovanú pracovnú silu, výrobu áut na našom trhu ale i atraktívnu štruktúru nákladov a vládnu podporu zahraničných investorov.

7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

BUZINKAY Alexander: TwoOne nalialo do Košíc 150 miliónov. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. [cit. 2007-09-28].dostupné na internete:

19

http://www.hn.online.sk/c1-22161760-twoone-nalialo-do-kosic-150-milionov. ISSN 1335 –4701

DOKTOR Vladislav: Z našich automobiliek nezostalo nič. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. [cit. 2007-09-28].dostupné na internete: http://kws.online.sk/c1-22085490-z-nasich-automobiliek-nezostalo-nic ISSN 1335 –4701

DOKTOR Vladislav: Slovenské strojárstvo je ako nemecké hodinky. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. [cit. 2007-09-28].dostupné na internete: http://kvs.hnonline.sk/c1-22125840-kvs-slovenske-strojarstvo-je-ako-nemecke-hodinky ISSN 1335 –4701

INFORMAĆNÉ ZDROJE NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA (NBS). Prístup z internetu: http://www.nbs.sk/

MINISTERSTVO HOSPODÁRSVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Schéma štátnej pomoci na podporu regionálneho rozvoja. Prístup z internetu: http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=435

ODBOR ÚRADU NSK: Nitriansko je obilnica Slovenska. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. ]. [cit. 2007-09-27]http://www.hn.online.sk/c1-22117720-nitriansko-je-obilnica-slovenska ISSN 1335 –4701

Príchod KIA významne ovplyvnil ekonomické postavenie kraja. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. ]. [cit. 2007-09-29]http://www.hn.online.sk/c1-21254380-prichod-kia-vyznamne-ovplyvnil-ekonomicke-postavenie-kraja ISSN 1335 –4701

SITA: SARIO má 120 projektov. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. [cit. 2007-09-28].dostupné na internete: http://www.hn.online.sk/c1-20215870-sario-ma-120-projektov. ISSN 1335 –4701

SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu. Prístup z internetu: http://www.sario.sk/

VALENTOVIČ Martin: Profil regiónu Slovensko – východ. Prístup z internetu: http://www.vucpo.sk/ganet/vuc/po/portal.nsf/pages

VRABEC Norbert: V Nitre sa zamerajú na Braviu. ECOPRESS, a. s. In: Hospodárske noviny [online]. [cit. 2007-09-28].dostupné na internete: http://www.hn.online.sk/c3-22226250-k00000_d –v-nitre-sa-zameraju-na-braviu ISSN 1335 –4701

Príloha č. 1

Ukončené projektyProjekty realizované v roku 2006:

20

Alcan Holdings Europe B.V. (Holandsko)

ARTEL SPA / Bivium B.V. (Taliansko/Belgicko)

AXSON TECHNOLOGIES (Francúzsko)

BRANO GROUP a.s. (Česká republika)

Brother (Japonsko/Veľká Británia)

Camfil Aktiebolag (Švédsko)

CARNITECH A/S (Dánsko)

DELL (USA)

DET INTERNATIONAL HOLDING (Thajsko)

Doka Industrie GmbH (Rakúsko)

Dong-A Automotive Systems (Južná Kórea)

DONGHEE Industrial Co. (Južná Kórea)

DSS Plastics (Veľká Británia)

ELASTÓMEROS RIOJANOS, S.A. (Španielsko)

Eldisy (Nemecko)

Eltec Energy (Nórsko)

Faurecia  (Španielsko)

Fritz Holding (Nemecko)

Gia Cataro (Belgicko)

Global Garden Products ITALY (Taliansko)

Glovis Co. (Južná Kórea)

GPI - GROUPE GERGONNE (Francúzsko)

GVOX (Taiwan)

Handtmann (Nemecko)

HANIL E-HWA CO. (Južná Kórea)

Hans Weber Maschinenfabrik (Nemecko)

Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o. /Hella

Slovakia Holding s.r.o. (Nemecko)

Hella Slovakia Holding s.r.o., /Hella Slovakia

Signal-Lighting s.r.o. (Nemecko)

Horizon21 Management Services (Švajčiarsko)

Hyundai Hysco Choo-sik Hoe sa (Južná Kórea)

IMMERFIN S.P.A. (Taliansko)

K.TONE (Polsko /Južná Kórea)

KAMAX-Werke (Nemecko)

KONE SSC (Fínsko)

Korea Foods Co. Ltd (Južná Kórea)

Leaf International B.V. (Holandsko)

Lenovo (International) (Holandsko)

MAN Nutzfahrzeuge Osterreich AG (Rakúsko)

MATADOR Automotive Vráble / DONGWON

METAL CO. (SR/ Južná Kórea)

ON Semiconductor (USA)

ON Semiconductor (USA)

OVERLAND A/S (Dánsko)

Power - One, AG (Švajčiarsko)

Rettenmeier Holding AG (Nemecko)

Roadster Automotive B.V. (Holandsko)

SAMSUNG Electronics (Kórea)

Scanferla (Taliansko)

SEISA Medical (USA)

SKW (Rakúsko)

SOITRON (Španielsko)

Stakapal (Veľká Británia)

Synthotec Group Ltd. (Veľká Británia)

Teräspeikko Oy (Fínsko)

Tieto-X (Fínsko)

Tondach Gleinstätten AG (Rakúsko)

T-Systems International (Nemecko)

Valeo International Holding (Holandsko)

Vic Creatis (Belgicko)

Victor BUCK (Luxembursko)

Vitri Elektro-Metalurgica (Španielsko)

ZANINI HOLDING S.P.A. (Taliansko)

ZF SACHS (Nemecko)

ZIZALA Lichtsysteme (Rakúsko)

Zurich F.S. (Švajčiarsko)

Železiarne Podbrezová (Slovenská republika)

Projekty realizované v roku 2005:

Verland (Denmark)

TECO (Taiwan)

AAF International (Holland)     

SITEM (Italy)

SEWON ECS (Korea)

EHC (Canada)

21

Bonfiglioli (Italy)

Cikauxto SK (Spain)

CESAM (Belgium)

SeeBeyond (UK)

ONTE (Spain)

ENPAY (Turkey)

PEGES (Sweden)

Heuliez (France)

Nuritech Global (Korea)

CRW JOI (Brazil)

Datalogic (Italy)

Lampersmuhle (Germany)

Haan Global (Austria)

Elastora (Spain)

Odenberg (Ireland)

Kitani (Japan)

Monarflex (Denmark)

Gassman (Germany)

Compagnucci (Italy)

WESTAFLEX (France)

Austrian Airlines (Austria)

Tréves (France)

Gieseke & Devrient (Germany)

Swedwood (Sweden)

Vialtis (France)

Textiles Lasson (France)

Saint Gobain Calmar (Germany)

SCA Hygiene Products (Sweden)

Unomedical (Denmark)

J-CDI/Broch Adler (Germany)

TUBEX HOLDING (Germany)

SAMSUNG Electronics (Korea/Hungary)

AMAL Construcoes Metalicas (Portugal)

Dongil Rubber Belt (Korea)

Leovinci (Spain)

NPL S (France)

Projekty realizované v roku 2004:

Plastipak, (USA)

VALEO, (France)

Legend, (Australia)

Getrag Ford Transmissions & Getrag,

(Germany)

OPTIMA ROBE, (Austria)

Glunz & Jensen, (Denmark)

GGB, (USA)

MPM, (Germany)

NN Euroball, (Italy)

KIA Hyundai, (Korea)

Key Plastics, (Portugal)

DTC-Textiles Lasson, (France)

Arcelor, (France)

Faurecia Automotive, (France)

HB Logiform (HBLOGIS), (Korea)

AVA Cooling (Haugg), (Germany)

Weindel Logistik Service, (Germany)

Alumatec - GG Tec, (Germany)

AIREST, (Austria)

NMB-Minebea, (Japan)

HORNLEIN, (Germany)

Nefab, (Sweden)

Visteon, (USA)

Hansung Electronics (Kukje), (Korea)

Brueckner Mashinen Bau, (Germany)

Air Liquide, (France)

CLAMASON, (GB)

Yaskawa, (GB)

MIBA FRICTEC, (Austria)

Emmegi, (Italy)

Bang Joo Optical Industry, (Korea)

Confidea, (Germany)

VMA Infra Industrie, (Belgium)

Johnson Controls 1., (USA)

NISSENS, (Denmark)

Vaillant Industrial, (Germany)

Sky Media Manufacturing (Universal Media

Corp.), (Switzerland)

Aluminios Cortizo, (Spain)

22

Infineon, (Germany)

SENSCOM, (Korea)

CONTINENTAL, (Germany)

Johnson Controls II, (GB / France)

Projekty realizované v roku 2003:

Dong Jin Precision, (GB / Korea)

Clizia, (Italy)

Divani Recliner, (Denmark)

Nordea Bank, (Denmark)

Fiberstruct, (Netheerlands)

ECCO, (Denmark)

Elastoform, (Germany)

Young Star Elektronikai, (Korea)

Matador, (Slovakia)

Cemm Thome, (France)

Johns Manville, (USA)

LEONI, (Germany)

Tournigan Gold, (Canada)

DKI Plast, (Denmark)

Peugeot, (France)

Elettromil, (Italy)

GGB, (USA)

HELLA, KG, (Germany)

BSH GmbH, (Germany)

Plastipak, (USA)

P&P GmbH, (Germany)

ECIMEX Group, (Czech republic)                   

Projekty realizované v roku 2002:

Volkswagen, (Germany)

Delphi, (USA)

Siemens, (Germany)

Swedwood, (Sweden)

Johnson Controls, (USA)

Deutche Telekom, (Germany)

Orange, (France)

Whirlpool, (USA)

U. S. Steel, (USA)

Molex, (USA)

Motorola, (USA)

Verizon, (USA)

EON, (Germany)

Plastic Omnium, (France)

Matsushita, (Japan)

Emerson Electric, (USA)

SCA, (Sweden)

Samsung, (S.Korea)

Woo One, (S.Korea)

Inalfa Metal, (Netherlands)  

Sony, (Japan)

Yazaki, (Japan)

Ruhrgas, (Germany)

Gaz de France, (France)

Yukos, (Russia)

RWE, (Germany)

Schneider Electric, (France)

Electricité de France, (France)           

AT&T, (USA)

Alcatel, (Germany)

Dell, (USA)

Zdroj: SARIO

23