Priezory do minulosti - uniba.sk HISTORIA NOVA 11 v£½¥¥ahy z £›spe¥Œne obh£Œjen£½ch dizerta¤†n£½ch pr£Œc

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Text of Priezory do minulosti - uniba.sk HISTORIA NOVA 11 v£½¥¥ahy z...

  • Priezory do dejín

    HISTORIA NOVA 11

    Editori Eva Benková – Peter Podolan

    Bratislava 2016

  • Priezory do dejín

    HISTORIA NOVA 11 recenzenti doc. PhDr. Zuzana Lopatková, PhD. Mgr. Marek Púčik, PhD. editori Mgr. Eva Benková, PhD. PhDr. Peter Podolan, PhD. © autori – Júlia Bankó, Eva Benková, Dominik Blanár, Lukáš Bujko, Zuzana Hajachová, Zdenko Gálik, Adam Mesiarkin, Eva Ondrušová, Romana Štangová, Tomáš Tandlich © úvodná fotografia – Cez okno Krásnej Hôrky – Eva Benková © STIMUL – Poradenské a vydavateľské centrum Filozofickej fakulty UK Bratislava 2016 https://fphil.uniba.sk/historia_nova

    ISBN 978-80-8127-166-3

  • zodpovedný redaktor PhDr. Peter Podolan, PhD. redakčná rada prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Mgr. Eva Benková, PhD. prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. PhDr. Ľubomír Gašpierik, CSc. prof. Martin Homza, Dr. PhDr. Peter Podolan, PhD. prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. Mgr. Martin Vašš, PhD.

    PhDr. Peter Zelenák, CSc. adresa redakcie Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta UK Gondova ul. 2 P. O. Box 32 814 99 Bratislava peter.podolan@uniba.sk https://fphil.uniba.sk/historia_nova

    FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

    Katedra slovenských dejín

  • HISTORIA NOVA 11

  • HISTORIA NOVA 11

    obsah ––––––––––––––––––––––– O pravde či nepravde vo víne (Eva BENKOVÁ) 7 štúdie Zdenko GÁLIK Mikuláš Kont a jeho hradné panstvo Hlohovec 8 Eva BENKOVÁ Pôsobnosť kapitánov na hrade Krásna Hôrka v 70. a začiatkom 80. rokov 16. storočia 33 Tomáš TANDLICH Obchodný cech v Šamoríne a kramársky cech v Trnave v 16. až 18. storočí 68 Eva ONDRUŠOVÁ Koncepcia a úloha štátu v dobe osvietenstva na území habsburskej monarchie 92 články Eva BENKOVÁ Castellum Andrášiovcov v Betliari v 18. storočí 117 podujatia & správy Dominik BLANÁR Konferencia Historické aspekty vytvárania pojmu slovenského územia 134 Romana ŠTANGOVÁ Správa zo študijného pobytu na Univerzite Karlovej v Prahe, 29. september 2015 – 12. február 2016 136 anotácie Lukáš BUJKO HRBEK, Jiří. Evropa a absolutismus v 17. a 18. století. Praha : Triton, 2012, 202 s. 138 Júlia BANKÓ HABAJ, Michal – LUKAČKA, Ján – SEGEŠ, Vladimír – MRVA, Ivan – PETRANSKÝ, Ivan A. – HRNKO, Anton.Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť. Bratislava : Perfekt, 2015, 551 s. 139

  • HISTORIA NOVA 11

    výťahy z úspešne obhájených dizertačných prác Eva BENKOVÁ Horná Nitra v stredoveku (vývoj cirkevnej správy) 141 Zuzana HAJACHOVÁ K formovaniu historickej pamäte na Slovensku v 1. polovici 20. storočia (Na príklade vnímania osobnosti prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka) 143 Adam Mesiarkin Etnogenéza Slovanov a slovanská identita v stredovek 145 miscellanea Eva BENKOVÁ Zoznam bakalárskych prác obhájených na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v rokoch 2012 – 2016 147 Eva BENKOVÁ Zoznam diplomových prác obhájených na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v rokoch 2012 – 2016 151 o autoroch 157

  • HISTORIA NOVA 11

    7

    O pravde či nepravde vo víne ––––––––––––––––––––––– Zaiste nebudem hovoriť nepravdu, ak poviem, že človek si z histórie vedel a vie vo vhodnom momente urobiť inštrument, pomocou ktorého legitimizuje svoju pravdu a ovplyvňuje historické vedomie spoločnosti. A práve fakt, že „prekrútené dejiny“ sú distribuované do hláv laikov, je nešťastím pre historickú vedu. Ľuďom dnes stačí akosi málo a pretože povedané väčšinou vnímajú ako absolútne, nesústreďujú sa na ďalšie overovanie získaných informácií. Nehovorím teraz ani tak o výklade historických procesov a interpretácii dejinných udalostí, pretože ani absolvovanie neľahkej cesty polemík v mnohom nezaručí vo vedeckých kruhoch všeobecne akceptovateľný konsenzus. Ide mi skôr o neznalosť školáckej dejepisnej faktografie a na mýlkach vystavanú argumentáciu. Pred niekoľkými mesiacmi som sa zúčastnila jednej kultúrnej akcie. Konferenciérka tohto podujatia vyjadrila vo svojom uvítacom expozé chválu na červené vína z okolia Jágru (Eger). Terroir robí z vín unikáty a taká svetoznáma kupáž Egri Bikavér (Jágerská Býčia krv) je ozajstnou ukážkou krásy a sily maďarských vín. Síce ma víno nikdy nejako zvlášť neuchvacovalo, v ostatných rokoch som sa naučila, že koštovať víno nemusí byť len o spoznaní jeho chuti, vône a farby, ale aj o poznaní príbehu tohto moku od strapca hrozna vo vinohrade až po umenie vinára v pivnici. Potešilo ma teda, keď v uvítacom príhovore neostalo len pri slovách zapísaných vo vínnej karte. Krátky exkurz do uhorských dejín ma napokon dostal do totálneho pomykova. Dozvedela som sa, že lahodnosť jágerských vín spočíva okrem iného i v stáročnej vinárskej tradícii, ktorú vraj neprerušili ani Turci v 16. storočí, pretože Jáger nedobyli! V tom momente som prestala vnímať slová o víne a kontinuite vinohradníčenia a hlavou sa mi len opakovalo konštatovanie, že expanzia Osmanov do oblasti Matry (Mátra) a Bukových hôr (Bükk) bola v 16. storočí neúspešná. Pre túto úvahu nie je ani tak podstatné to, či a do akej miery Osmani zasiahli do života tunajších obyvateľov a produkcie vína, ale to, že chyby v základnej historickej faktografii spôsobujú neželanú dezinterpretáciu histórie. Len pre zopakovanie – pri prvom ataku na jágerský hrad, ktorý bránil hradný kapitán Štefan Dobó, v roku 1552 Osmani skutočne neuspeli (práve k tejto udalosti sa viaže legenda o posilnení sa uhorských bojovníkov vínom červeným ako býčia krv), ale v roku 1596 Jáger obsadili a urobili z neho sídlo novozriadeného pašalíka. Avšak, možno ešte oveľa viac ako nepripravenosť a fabulovanie panej moderátorky ma šokoval následný ľahostajný prístup ľudí k môjmu pobúreniu. Vraj nemá význam riešiť to..., lebo na povedané sa aj tak veľmi rýchlo zabudne... Keď som pred časom začala uvažovať nad lajtmotívom tohto textu, prinavrátila som sa práve k tejto epizóde. Hoci sa vravieva in vino veritas, tú „historickú pravdu“ hľadajme radšej niekde inde – napríklad aj v 11. zväzku zborníka Historia nova – Priezory do dejín, ktorý tentokrát obsahuje štúdie z obdobia starších slovenských – uhorských – stredoeurópskych dejín. Vstupujúc do druhej dekády vydávania nášho katedrového zborníka prinášame po prvý raz i rubriku Výťahy z úspešne obhájených dizertačných prác, aby sme pozornosť širšej historickej obce i laikov upriamili na pre slovenskú historiografiu (a nielen pre ňu) prínosné bádateľské počiny doktorandiek a doktorandov z Katedry slovenských dejín.

    Eva Benková

  • HISTORIA NOVA 11

    8

    štúdie ––––––––––––––––––––––– Mikuláš Kont a jeho hradné panstvo Hlohovec Zdenko Gálik

    Kvalitatívne nová etapa vo vývine Hlohovca sa začína rokom 1349. Vtedy kráľ

    Ľudovít I. daruje magistrom Mikulášovi, Leukušovi a Bartolomejovi, synom Vavrinca,

    zvaného „Sclavus“,1 dediny Hlohovec (Golgoch), Veľké Zálužie (Wylok), Dvorníky

    (Wduarnuk), Sasinkovo (Saagh) a Díč (Dywch) v Nitrianskej župe. Hrad v Hlohovci sa vôbec

    nespomína. Je možné, že bol spustnutý a opustený. Listina spomína i ich predošlého vlastníka

    – nebohého Abu Veľkého z rodu Aba, ktorý bol stúpencom Matúša Čáka Trenčianskeho –

    hlavného nepriateľa nebohého kráľa Karola Róberta. Abu Veľkého označuje za „neverného

    svätej kráľovskej koruny“ a opisuje tiež, za akých okolností zomrel: ako veliteľ

    nepriateľského vojska v bitke pri Košiciach.

    Viacerí slovenskí historici Mikuláša Konta i dnes považujú za Slováka. Jeho

    konkrétny pôvod, teda či ide o Slováka – ako by sa na prvý pohľad zdalo, keďže bol

    obdarovaný majetkami na Slovensku –, alebo pochádzal z chorvátskeho Slavónska, možno

    zistiť len štúdiom ďalších dokladov, kde sa uvádza jeho bydlisko. A tým bola osada

    Orahovica (maď. Raholca) v Slavónii. Bol teda Slavónec.2 Jeho otec Vavrinec, zvaný Sclavus

    urobil v službách uhorského kráľa Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta I. veľkú kariéru.

    Hodnosť kastelána Šintavy zastával desať rokov, okrem toho získal ako rodové sídlo hrad

    Orahovica v Chorvátsku (podľa neho používal predikát de Raholca, maď. Raholcai), stal sa

    1 NAGY, Imre. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. Anjoukori okmánytár V. Budapest : A Magyar Tudományos Akadémia, 1887, č. 196, s. 339-342. Staršia aj súčasná historická literatúra sa zhodujú v tom, že Hlohovec sa stal v roku 1349 majetkom Mikuláša Konta a jeho dvoch bratov. Azda jedna z mála výnimiek v tomto smere je práca N

Related documents