Prijatie eura na Slovensku Zdenko Krajčír

Ministerstvo financií Slovenskej republikywww.finance.gov.sk

Prijatie eura na SlovenskuPrijatie eura na Slovensku

Zdenko KrajčírZdenko Krajčír

Seminár MFČR: „Makroekonomické výhledy České republiky“, Smilovice, 6. máj 2008

6.5.2008 www.finance.gov.sk 2

Ministerstvo financiíSlovenskej republiky MF SRMF SR

Štruktúra prednášky:

1) Cesta k prijatiu eura

2) Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura

3) Ekonomické hľadisko prijatia eura (plnenie kritérií a ich udržateľnosť)



1. Cesta k prijatiu eura

Cieľ vstupu do eurozóny už v programovom vyhlásení vlády z novembra 2002.

Stanovenie termínu 1.1.2009 v dokumente „Národný plán zavedenia eura“ v júli 2005.

Potvrdenie termínu 1.1.2009 v programovom vyhlásení vlády z augusta 2006.



„Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike“

- júl 2003, spolupráca NBS a MF SR, široká diskusia na verejnosti- porovnáva výhody a nevýhody vstupu do eurozóny, vymedzuje kritériá a stav nominálnej a reálnej konvergencie

„Konkretizácia stratégie prijatia eura v Slovenskej

republike“

- september 2004- venuje sa hodnoteniu plnenia maastrichtských kritérií a konvergencie SR, vymedzuje etapy prístupového procesu a rámec technicko-organizačnej prípravy zavedenia eura

Základné dokumenty - ekonomické



Základné dokumenty – technicko-organizačné

„Koncepcia vypracovania Národného plánu zavedenia eura v SR“

január 2005

„Národný plán zavedenia eura v SR“

júl 2005, aktualizácia marec 2007 a 2008, obsah:

- stanovenie termínu 1.1.2009- organizačné a technické úlohy súvisiace so zavedením eura (na úrovni výborov a inštitúcií)- definovanie pozície splnomocnenca a role ministra financií- vyhodnocovanie a zverejňovanie plnenia úloh je každý polrok v pravidelnej správe

2. Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura



Splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura

• Zaoberá sa koordináciou prípravných prác na zavedenie eura v SR

• Aktívne koordinuje technicko-organizačného zabezpečenie a prípravy zavedenia eura

• Komunikuje s verejnosťou a domácimi aj zahraničnými inštitúciami



Zákon o zavedení meny euro v SR (Generálny zákon) č. 659/2007 Z.z.

• Schválený NR SR 28. 11. 2007, účinnosť nadobudol 1. januára 2008 (a niektoré ustanovenia od 1.1.2009)

• Ustanovuje zavedenie eura na Slovensku, prepočet SKK na EUR, pravidlá duálneho zobrazovania cien

• Stanovuje pravidlá kontroly a dozoru nad celým procesom zavedenia eura



• „Big-Bang“ scenár (zavedenie súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu)

• Duálne zobrazovanie cien – povinné po stanovení konverzného kurzu (od júla 2008 do decembra 2009)

• Krátky duálny obeh – od zavedenia eura 16 dní

2.4 Zásady zavedenia eura

• Nepoškodenie občana – pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne

s tým spojené poplatky – peňažné sumy v styku so štátom budú zaokrúhľované na 1 eurocent v

prospech občanov (s výnimkou pokút za prekročenie rýchlosti)• Zavedenie eura neovplyvní platnosť zmlúv a iných právnych nástrojov



3. Ekonomické hľadisko prijatia eura

Pri rozhodovaní o prijatí eura boli vykonané rozsiahle analýzy o jeho ekonomickej výhodnosti, resp. nevýhodnosti

Výsledok: rozhodujúca prevaha výhod nad nevýhodami (príspevok k ekonomickému rastu cca 0,7 p.b. ročne).

Distribučné efekty neboli doteraz zvlášť analyzované – predpoklad, že väčší koláč umožní prípadné kompenzácie



(1) kritérium deficitu verejnej správy

Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP.

• Rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 predpokladá deficit verejnej správy vo výške 2,9% HDP v roku 2007, pričom na základe fiškálnej notifikácie EUROSTAT-u (apríl 2008) dosiahol deficit verejnej správy výšku 2,2% HDP.

• V strednodobom horizonte je cieľom splnenie strednodobého cieľa v roku 2010 vo výške -0,8% HDP a v roku 2011 sa po prvýkrát predpokladá vyrovnané saldo

V – Východiská rozpočtu 2009-2011

0,9 0,8 0,4-0,5

-1,3

1,3 1,21,3

1,3 1,32,7 2,4 2,0

2,5

0,81,2

0,00,81,72,02,2

2,83,7

2,4

2,7

-1,5-1,0-0,50,00,51,01,52,02,53,03,54,04,5

2 003 2 004 2 005 2 006 2 007 2008V 2009V 2010V 2011V

Náklady II. piliraDeficit VS bez nákladov na II.pilierreferenčná hodnotaSeries4

3.1 Nominálne plnenie maastrichtských kritérií



(2) kritérium hrubého verejného dlhu

Verejné financie: za posledný rok pred hodnotením, celkový hrubý verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.

• Podiel hrubého verejného dlhu na HDP sa pohybuje hlboko pod referenčnou hodnotou 60% HDP

• Zo strednodobého hľadiska sa očakáva stabilizácia tejto hodnoty na úrovni približne 25% HDP

V – Východiská rozpočtu 2009-2011

42,4 41,4

34,230,4 29,4 29,2 28,2 27,1 25,2

05

10152025303540455055606570

2 003 2 004 2 005 2 006 2 007 2008V 2009V 2010V 2011V

Hrubý verejný dlhreference value



(3) kritérium cenovej stability

Definícia:

Priemerná inflácia v kandidujúcej krajine (SR) meraná indexom HICP za posledných 12 mesiacov pred hodnotením nesmie prevýšiť priemernú infláciu najviac troch krajín EÚ s jej najnižšou mierou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu .

Aktuálne (Mar 08): 2,2% vs. ref. hodnota 3,2%

0.0

1.0

2.0

3.0

4.0

5.0

6.0

7.0

8.0

9.0

III.0

4

VI.0

4

IX.0

4

XII.

04

III.0

5

VI.0

5

IX.0

5

XII.

05

III.0

6

VI.0

6

IX.0

6

XII.

06

III.0

7

VI.0

7

IX.0

7

XII.

07

III.0

8

HICPRefer. hodnota



(4) kritérium dlhodobých úrokových sadzieb

Aktuálne (Mar 08): 4,53% vs. ref. hodnota 6,46%

Definícia: Priemerná dlhodobá úroková sadzba v SR meraná podľa výnosov vládnych dlhopisov denominovaných v SKK s približne 10 ročnou dobou do splatnosti nesmie byť za posledných 12 mesiacov pred hodnotením vyššia ako priemerná úroková sadzba (za rovnakých podmienok) najviac troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 2 percentuálne body.

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

II-0

3

VII

I-03

II-0

4

VII

I-04

II-0

5

VII

I-05

II-0

6

VII

I-06

II-0

7

VII

I-07

II-0

8

%

SKK 10Y

referenčná hodnota



(5) kritérium stability nominálneho výmenného kurzu

- v rámci ±15%-ného pásma zatiaľ spoľahlivo plnené

Definícia:Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do ERM II. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma (±15%), musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

29,0

31,0

33,0

35,0

37,0

39,0

41,0

43,0

45,0

XII.

05

II.06

IV.0

6

VI.0

6

VIII

.06

X.0

6

XII.

06

II.07

IV.0

7

VI.0

7

VIII

.07

X.0

7

XII.

07

II.08

IV.0

8

;



Prehľad plnenia nominálnych maastrichtských kritérií

Kritérium Referenčná hodnota Stav plnenia v SR

Verejné financie Deficit verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 nesmie presiahnuť 3 % HDP 3% 2,2%*(predbežne za 2007)

Hrubý verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP 60% 29,4%(predbežne za 2007)

Inflačné kritérium Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie presiahnuťpriemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.

3,23% 2,22%(marec 08)

Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb

Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami vo oblasti cenovej stability o viac akodva percentuálne body

6,46% 4,53%(marec 08)

Stabilita výmenného kurzu

Dva roky pred hodnotením musí byť Slovenskákoruna zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, koruna sa musí pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia

Slovenská koruna vstúpila do ERM II v novembri 2005;

centrálna parita sa revalvovala k 19.3.2007; kurz sa po celý čas pohybuje bezpečne v povolenom pásme

okolo centrálnej parity

* vrátane nákladov spojených s II. pilierom dôchodkovej reformy



3.2 Udržateľnosť inflácie• Domáce ekonomické prostredie je neinflačné z hľadiska

interných podmienok: – zdravý rast hospodárstva– tempo rastu produktivity práce bezpečne nad rastom miezd– mierny rast spotreby vlády a znižovanie deficitu– primeraný rast úverov obyvateľstva vo vzťahu ku stavu

zadlženosti

• Tlaky na infláciu vychádzajú najmä z externého prostredia:– rast cien ropy a ropných produktov– rast cien potravín a potravinárskych komodít

• Inflačné tlaky majú najmä globálny charakter – zdvíhajú infláciu aj v eurozóne, zdvíhajú referenčnú hodnotu kritéria

• Udržateľnosť ovplyvní aj stanovenie konverzného kurzu – nesmie byť podhodnotený



Možné inflačné riziká a reakcia SR (1)

Riziko: vysoký rast a prehrievanie ekonomiky SR (podľa EK) a s tým spojené tlaky na infláciu!

Reakcia: vysoký ekonomický rast je výsledkom štrukturálnych zmien, najmä vo väzbe na prílev zahraničného kapitálu a rozšírenia výrobných kapacít. Takýto rast nespôsobuje inflačné tlaky.




Riziko: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vyústi do mzdových tlakov na infláciu a k prehrievaniu ekonomiky!

Reakcia:• Rast produktivity práce dlhodobo nad rastom miezd• Podpis dokumentu „Deklarácia spoločenskej zhody

zaviesť euro v SR“, kde sa orgány tripartity zaviazali rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pri raste miezd

• Zamestnávanie občanov iných krajín• Prispôsobenie vzdelávania k potrebám trhu• Rast miery ekonomickej aktivity (SR 69%, EÚ 73%)




Riziko: Prostriedky z eurofondov spôsobia zvýšenie inflácie!

Reakcia: • Slovensko je malá a otvorená ekonomika a

väčšina prostriedkov EÚ sa prejaví v náraste dovozov a nie v inflácii.

• Fondy EÚ smerujú hlavne do rozvoja infraštruktúry a ľudského kapitálu, čo spôsobí nárast rastového potenciálu ekonomiky.




Riziko: Vysoký rast úverov môže viesť k prehrievaniu ekonomiky!

Reakcia: Dynamika úverovej aktivity je vysoká hlavne kvôli nízkej východiskovej pozícii a taktiež v porovnaní s inými novými krajinami EÚ je objem úverov v ekonomike relatívne nízky.




Riziko: Inflácia v SR je nízka kvôli výraznému posilneniu koruny!

Reakcia: • Posilňovanie kurzu koruny je priamym odrazom rastu

konkurencieschopnosti (bez negatívnych vplyvov na export).

• Vplyv kurzu na infláciu je podľa analýz MF SR aj NBS relatívne nízky (1% zmena kurzu spôsobí zmenu inflácie o 0,15 – 0,25 p.b.).

• Jadrová inflácia v posledných rokoch nikdy nebola vysoká, výkyvy boli spôsobené hlavne administratívnymi zásahmi.



Možné inflačné riziká a reakcia SR (6)Riziko: Rast cien potravín, vzhľadom na ich vyšší

podiel v spotrebnom koši, spôsobí vyšší nárast inflácie oproti ostatným krajinám eurozóny!

Reakcia: • Postupnou konvergenciou sa bude podiel

potravín v spotrebnom koši znižovať a približovať sa podielu vyspelejších krajín.

• Rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ.

• Rast cien je dočasný fenomén



Rast cien potravín v krajinách EÚ

0

4

8

12

16

20

24

pt cy nl it uk fr lu gr ea be se eu es pl defi

dk sk at ie mt

cz ro si hu ee lt lv bg

- rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ

-iba 2 z 12 nových členských krajín mali tempo rastu cien potravín nižšie ako SR (Cyprus, Poľsko)

Marec 2008, medziročne (%)

Zdroj: Eurostat



Rast cien potravín v krajinách EÚ

0

4

8

12

16

20

24

pt cy nl it uk fr lu gr ea be se eu es pl defi

dk sk at ie mt

cz ro si hu ee lt lv bg


Zdroj: Eurostat

Slovensko: 7,6%

Európska únia: 6,9%

Rakúsko: 7,7%

Česká republika: 10,6%

Maďarsko: 13,1%

Lotyšsko: 20,8%

Bulharsko: 23,8%



Rast celkovej HICP inflácie

Slovensko: 3,6%

Európska únia: 3,7%

Rakúsko: 3,5%

Česká republika: 7,1%

Maďarsko: 6,7%

Lotyšsko: 16,6%

Bulharsko: 13,2%


Zdroj: Eurostat

0

3

6

9

12

15

18

nl uk pt se dk de fr at fi it ea sk ie eu mt lu pl gr be cy es si hu cz ro ee lt bg lv



3.3 Udržateľnosť plnenia fiškálnych kritérií

• Fiškálne ciele schválených Východísk RVS 2009-2011:

(v % HDP)200

72008E

2009V

2010V

2011V

-2,2 -2,0 -1,7 -0,8 0,0

29,4

29,2 28,2 27,1 25,2

Saldo VS (bez vplyvu II. piliera)

-0,9 -0,8 -0,4 0,5 1,3

Hrubý dlh VS

Saldo VS

E – odhad, V – Východiská RVS

• Vyrovnané hospodárenie v roku 2011• Bez vplyvu II. piliera prebytok už v roku 2010



Ďakujem za pozornosť

Zdenko KrajčírZdenko Krajčír

riaditeľ IFPriaditeľ IFPMinisterstvo financií SRMinisterstvo financií SR

tel.: +421 2 5958 3226tel.: +421 2 5958 3226

e-mail: e-mail: [email protected]@mfsr.sk

Documents

Prijatie eura na Slovensku Zdenko Krajčír