Procedur álne programovanie: 4 . prednáška

Procedurálne programovanie:4. prednáška

Gabriela Kosková

Obsah

1. opakovanie (4 príklady)

2. preprocesor

3. príklady (4)

4. funkcie a práca s pamäťou

5. príklady (4)

Procedurálne programovanie:Práca so súborom - opakovanie v príkladoch

Príklad 1

program sčíta celé čísla v súbore ceny.txt. Čísla v súbore predchádza vždy niekoľko

znakov '$' (bez medzery).

Príklad je na vrátenie znaku na vstup.

#include<stdio.h>

int main() { FILE *fr; int c; float cena, suma = 0.0;

fr = fopen("ceny.txt", "r");

while(!feof(fr)) { while((c = getc(fr)) == '$') ; ungetc(c, fr); fscanf(fr, "%f", &cena); printf("%f\n", cena); suma += cena; while(!feof(fr) && (c = getc(fr)) != '$') ; ungetc(c, fr); } printf("suma: %.2f\n", suma);

fclose(fr); return 0;}

if((fr = fopen("ceny.txt", "r")) == NULL) { printf("Nepodarilo sa otvorit subor.\n"); return;}

if(fclose(fr) == EOF) printf("Nepodarilo sa zatvorit suobor.\n");

Príklad 2

program načíta rozmer n a nakreslí do súboru sach.txt sachovnicu n x n, kde čierne

políčka bude reprezentovať znak # a biele políčka medzera

#include<stdio.h>

int main() { int i, j, n; FILE *fw;

if ((fw = fopen("sach.txt", "w")) == NULL) { printf("Subor sa nepodarilo vytvorit.\n"); return 0; }

printf("Zadajte rozmer sachovnice: "); scanf("%d", &n);

for (i=1; i<=n; i++) { for (j=1; j<=n; j++) if ((i%2 && !(j%2)) || (!(i%2) && j%2)) putc('#', fw); else putc(' ', fw); putc('\n', fw); }

if (fclose(fw) == EOF) printf("Subor sa nepodarilo zatvorit.\n"); return 0;}

Príklad 3

Kontrola otvorenia dvoch súborov

... FILE *fr, *fw;

if ((fr = fopen("data.txt", "r")) == NULL) { printf("Subor data.txt sa nepodarilo vytvorit.\n"); return 0; } if ((fw = fopen("vystup.txt", "w")) == NULL) { printf("Subor vystup.txt sa nepodarilo vytvorit.\n"); if(fclose(fr) == EOF) printf("Subor data.txt sa nepodarilo zatvorit.\n"); return 0; }... Pred ukončením programu treba

zatvoriť všetky otvorené súbory

Príklad 4

Kontrola zatvorenia dvoch súborov

... FILE *fr, *fw;...

if(fclose(fr) == EOF || fclose(fw) == EOF) printf("Niektory subor sa nepodarilo zatvorit.\n");

...

Skrátené vyhodnocovanie podmienok: ak sa podarí zatvoriť prvý súbor, už je zrejmé, že OR má hodnotu 1 a už sa druhá časť podmienky

nevyhodnocuje, teda druhý súbor sa nezatvorí

Procedurálne programovanie:Preprocesor

Činnosť preprocesora

• spracováva zdrojový text PRED kompilátorom• zamieňa text, napr. identifikátory konštánt za

číselné hodnoty• vypustí zo zdrojového textu všetky komentáre• prevádza podmienený preklad• nekontroluje syntakticú správnosť programu

• riadok, ktorý má spracovávať preprocesor sa začína znakom #

Konštrukcie pre preprocesor

• definovanie makra

#define meno_makra text

• zrušenie definície makra

#undef meno_makra

• podmienený preklad v závislosti na konštante konst

#if konst

#elif #else #endif


• vloženie textu zo špecifikovaného súbora zo systémového adresára

#include <filename>

• vloženie textu zo špecifikovaného súbora v adresári používateľa

#include "filename"

• výpis chybových správ vo fáze predspracovania

#error text


• podmienený preklad v závislosti od toho, či je makro definované, alebo nedefinované

#ifdef meno_makra

#elif #else #endif

• podmienený preklad v závislosti od toho, či je makro nedefinované, alebo definované

#ifndef meno_makra

#elif #else #endif

Konštanty - makrá bez parametrov

• symbolické konštanty• používajú sa často (zbavujú program "magických čísel")• väčšinou definované na začiatku modulu• platnosť konštánt je do konca modulu• náhrada konštanty hodnotou - rovoj (expanzia) makra

Pravidlá pre písanie konštánt

• mená konštánt - veľkými písmenami• meno konštanty je od hodnoty oddelené apsoň jednou

medzerou• za hodnotou by mal byť vysvetľujúci komentár• nové konštanty môžu využívať skôr definované konštanty• ak je hodnota konštanty dlhšia ako riadok, musí byť na

konci riadku znak \ (nie je súčasťou makra)

Príklady defninovania konštánt

#define MAX 1000#define PI 3.14#define DVE_PI (2 * PI)#define MOD %#define AND &&#define MENO_SUBORU "list.txt"#define DLHA_KONSTANTA Toto je dlha konstanta, \ ktora sa nezmesti do jednoho riadku.

• za hodnotou nie je ;• medzi menom konštanty a jej hodnotou nie je =

Príklad požitia konštanty: výpočet obsahu kruhu

#include <stdio.h>#define PI 3.14

int main(){ double r;

printf("Zadajte polomer: "); scanf("%lf" &r); printf("Obvod kruhu s polomerom %f je %f\n", r, 2 * r * PI); return 0;}

Príklad použitia konštanty: malé písmená zmení na veľké#include <stdio.h>#define POSUN ('a' - 'A')#define EOLN '\n'#define PRED_MALE '*'

int main() { int c;

while((c = getchar()) ! = EOLN) { if (c >= 'a' && c <= 'z') { putchar(PRED_MALE); putchar(c - POSUN); } else putchar(c); } return 0;}

ak je symbolickou konštantou výraz, vhodné je uzavrieť ho do zátvoriek

malé písmeno zmení na veľké a pred neho vypíše '*', inak vypíše načítaný

znak

Kedy sa nerozvinie makro

#define MENO "Katka"

...printf("Volam sa MENO");

printf("Volam sa %s", MENO);

• makro sa nerozvinie, ak je uzatvorené v úvodzovkách

vypíše sa: Volam sa MENO

vypíše sa: Volam sa Katka

Prekrývanie definícií

• nová definícia prekrýva starú, pokiaľ je rovnaká (to ani nemá zmysel)

• ak nie je rovnaká:– zrušiť starú definíciu: #undef meno_makra– definovať meno_makra

#define POCET 10#undef POCET#define POCET 20

Makro ako skrytá časť programu

• pri použití nie je makro ukončené bodkočiarkou:

#define ERROR { printf("Chyba v datach.\n"); }

if (x == 0) ERRORelse y = y / x;

Makrá s parametrami

• krátka a často používaná funkcia vykonávajúca jednoduchý výpočet– problém s efektivitou (prenášanie parametrov a úschova návratovej

hodnoty je časovo náročnejšia ako výpočet)

– preto namiesto funkcie - makro (to sa pri preprocessingu rozvinie)

• je potrebné sa rozhodnúť medzi– funkcia: kratší ale pomalší program

– makro: rýchlejší ale dlhší program


• nazývajú sa vkladané funkcie - rozvitie makra znamená, že sa meno makra nahradí jeho telom

• zátvorka, v ktorej sú argumenty funkcie - hneď za názvom makra (bez medzery)

#define je_velke(c) ((c) >= 'A' && (c) <= 'Z')

definícia makra

ch = je_velke(ch) ? ch + ('a' - 'A') : ch;

v zdrojovom súbore

ch = ((ch) >= 'A' && (ch) <= 'Z') ? ch + ('a'-'A') : ch;

rozvinie sa


• telo makra - uzavrieť do zátvoriek, inak môžu nastať chyby, napr.:

#define sqrt(x) x * x...sqrt(f + g);

#define sqrt(x) ((x) * (x))...sqrt(f + g);

• správne

f + g * f + g; po rozvinutí makra

((f + g) * (f + g)); po rozvinutí makra

Preddefinované makrá

• getchar() a putchar() (v stdio.h)

#define getchar() getc(stdin)

#define putchar(c) putc(c, stdout)

• makrá v ctype.h - makrá na určenie typu znaku– isalnum - vráti 1, ak je znak číslica alebo malé písmeno– isalpha - vráti 1, ak je znak malé alebo veľké písmeno– isascii - vráti 1, ak je znak ASCII znak (0 až 127)– iscntrl - vráti 1, ak je znak Ctrl znak (1 až 26)

– ...

– viac v Herout: Učebnice jazyka C

Preddefinované makrá

• makrá v ctype.h - makrá na konverziu znaku– tolower - konverzia na malé písmeno– toupper - konverzia na veľké písmeno– toascii - prevod na ASCII - len najnižších 7 bitov je

významných

Vkladanie súborov

• vkladanie systémových súborov < >• vkladanie súborov v aktuálnom adresári " "

#include <stdio.h>#include <ctype.h>#include "KONSTANTY.H"

Podmienený preklad

• u väčších programov– ladiace časti - napr. pomocné výpisy

• program – trvalá časť

– voliteľná časť (napr. pri ladení, alebo ak je argumentom programu nejaký prepínač)

Riadenie prekladu hodnotou konštantného výrazu

#if konstantny_vyraz cast_1#else cast_2#endif

ak je hodnota konštantného výrazu nenulová, vykoná sa časť 1, inak časť 2

#if 0 cast programu, co ma byt vynechana#endif

ak pri testovaní nechcete prekladať časť programu, namiesto /* */ (problém by robili vhniezdené komentáre)

Riadenie prekladu hodnotou konštantného makra

• ak je program závislý na konkrétnom počítači

• ak na PC/AT - definujeme PCAT na 1, inak na 0

#define PCAT 1

#if PCAT #include <conio.h>#else #include <stdio.h>#endif

Riadenie prekladu definíciou makra

• ak je program závislý na konkrétnom počítači

• ak na PC/AT - definujeme PCAT (bez hodnoty),

• stačí, že je konštanta definovaná

#define PCAT

#ifdef PCAT #include <conio.h>#else #include <stdio.h>#endif

• ak nie je definovaná konštanta#ifndef PCAT

• zrušenie definície makra#undef PCAT

Operátory defined, #elif a #error

• #ifdef, alebo #ifndef zisťujú existenciu len jednoho symbolu, čo neumožňuje kombinovať viaceré

• ak treba kombinovať viaceré podmienky:

#if defined TEST #if !defined TEST

• #elif - má význam else-if

• #error - umožňuje výpis chybových správ (v priebehu preprocesingu - nespustí sa kompilácia)

Operátory defined, #elif a #error - príklad

#if defined(ZAKLADNY) && defined(DEBUG) #define VERZIA_LADENIA 1#elif defined(STREDNY) && defined(DEBUG) #define VERZIA_LADENIA 2#elif !define(DEBUG) #error Ladiacu verziu nie je mozne pripravit!#else #define VERZIA_LADENIA 3#endif

najprv musíme prebrať funkcie...

Oddelený preklad

• program sa delí na menšie časti - moduly– logicky sa program delí na časti

– je veľký

– pracuje na ňom viac programátorov

– aby bol prehľadný

• moduly– oddelené - zvlášť súbory

– obsahujú premenné a funkcie, ktoré môžu povoliť alebo zakázať používať inými modulmi

Procedurálne programovanie:Príklady

Príklad 1

program vypíše súčet prvých N čísel, kde N je symbolická konštanta

#include <stdio.h>#define N 5

int main() { int i, suma = 0;

for (i = 1; i <= N; i++) sum += i;

printf("Sucet prvych %d cisel je %d\n", N, suma); return 0;}

Príklad 2

program použije makro na_tretiu(x), ktorá bude počítať tretiu mocninu a použije ho v rôznych výrazoch

#include <stdio.h>

#define na_tretiu(x) (x * x * x)

int main(void) { int i = 2, j = 3;

printf("%d^3 = %d", 3, na_tretiu(3)); printf("%d^3 = %d", i, na_tretiu(i)); printf("%d^3 = %d", 2+3, na_tretiu(2+3)); printf("%d^3 = %d", i*j+1, na_tretiu(i*j+1)); return 0;}

((x) * (x) * (x))

3^3 = 9

2^3 = 8

5^3 = 17

2+3*2+3*2+3 = 17 (nie 125)

7^3 = 19

2*3+1*2*3+1*2*3+1 = 19, (nie 343)

Príklad 3

program zistí, či bola načítaná nula - pomocou makra citaj_int(x)

#include <stdio.h>

#define citaj_int(i) (scanf("%d", &i), i)

int main() { int j, k;

printf("Zadajte cele cislo: "); if((j = citaj_int(k)) == 0) printf("Bola nacitana nula.\n"); printf("Bolo nacitane cislo %d", k); return 0;}

Príklad 4#include <stdio.h>

int main() { int x, y, nasobok = 0;

printf("Zadajte dve cisla: "); scanf("%d %d", &x, &y);

printf("%d * %d = ", x, y); for(; y>0; y--) { nasobok += x;

} printf("%d\n", nasobok); return 0;}

program vynásobí dve čísla len pomocou sčitovania, v cykle použijeme ladiace výpisy

#define LADENIE

#ifdef LADENIEprintf("\n(y: %d, nasobok: %d)\n", y, nasobok);

#endif

Procedurálne programovanie: Funkcie a práca s pamäťou

Funkcie a práca s pamäťou

• lokálne a globálne premenné

• pamäť

• funkcie

Globálne a lokálne premenné

• stanovenie kde bude premenná dostupná– globálne premenné

• platnosť: od miesta definície po koniec súboru (nie programu - program sa môže skladať z viac súborov)

– lokálne premenné• definované vo funkciách

• platnosť: od definície po koniec funkcie

Príklad: globálne definície

#include <stdio.h>

int i;

void prva(){...}

int j;

int druha(){...}

void main(){...}

premenná i je platná pre všetky 3 funkcie

premenná j je platná len pre funkcie:druha() a main()

Lokálne premenné

#include <stdio.h>

int i1, i2;

void prva() { int i1, j1;...}

int j1, j2;

int druha(){ int i1, j1, k1;...}

globálna premenná i1 je prekrytá lokálnou premennou i1 (používať sa môžu premenné:i1, j1 (lokálne) a i2 (globálna))

dve globálne premenné: i2, j2 a tri lokálne premenné: i1, j1, k1.

Inicializácia lokálnych a globálnych premenných

• lokálne premenné:– nie sú automaticky inicializované

• globálne premenné:– automaticky inicializované na 0 (0.0, \0)

(lepšie - nespoliehať sa na to)– vyhnúť sa globálnym premenným - môžu vniesť

zmätok do väčších programov!

Alokácia pamäte

• každá premenná musí mať v čase svojej existencie pridelený pamäťový priestor

• akcia na vyhradenie pamäťového priestoru sa nazýva alokácia, ktorá môže byť– statická– dynamická

Statická alokácia pamäte

• keď vieme prekladaču vopred povedať, aké máme na premenné pamäťové nároky– napr. vieme, že budeme potrebovať dve prenenné typu double a jednu

premennú typu char

• prekladač sám určí požiadavky pre všetky definované premenné a pri spustení programu sa pre ne alokuje miesto

• behom programu sa nemanipuluje s touto pamäťou• premenné majú alokované miesto od začiatku programu do jeho

konca• ruší ich operačný systém

Statická alokácia pamäte

• vymedzuje miesto v dátovej oblasti• globálne premenné - statické• nie vždy to stačí

– napr. rekurzia alebo do pamäte potrebujeme načítať obsah súboru

– použiť dynamickú alokáciu, alebo vymedzenie pamäte v zásobníku

Dynamická alokácia

• vymedzenie pamäte v hromade (heap)• za behu programu dynamicky prideliť (alokovať) oblasť

pamäte určitej veľkosti• pristupuje sa do nej prostredníctvom ukazovateľov

Vymedzenie pamäte v zásobníku

• zaisťuje kompilátor pri volaní funkcie• väčšina lokálnych premenných definovaných vo funkciách• existencia týchto premenných začína pri vstupe do

funkcie a končí pri výstupe z funkcie• ak chceme prenášať hodnotu premennej medzi

jednotlivými volaniami funkcie - nemôže byť premenná alokovaná v zásobníku

Funkcie

• jazyk C je založený na funkciách– kratšie programy majú jednu funkciu main()– väčšina má viac funkcií

• spracovanie programu – začína volaním funkcie main() – končí opustením funkcie main()

• funkcie nemôžu byť vhniezdené• nie procedúry - všetky funkcie vracajú hodnotu

– dajú sa použiť aj ako procedúry (vrátia void)

Definícia funkcie

• definícia: určuje hlavičku aj telo funkcie• deklarácia: len špecifikuje hlavičku funkcie (meno, fyp

návratovej hodhoty, parametre)

– hlavička funkcie:

– definícia:

– volanie funkcie:

int max(int a, int b)

int max(int a, int b) { return (a > b ? a : b);}

x = max(10 * i, j - 15);

return h; - funkcia vráti hodnotu h

Funkcia bez parametrov

– definícia funkcie:

– volanie funkcie:

int scitaj() { int a, b; scanf("%d %d", &a, &b); return (a + b);}

j = scitaj();

Procedúry a dátový typ void

• formálne procedúry neexistujú, dá sa to obísť:

1. funkcia návratovú hodnotu vracia, ale nepotrebujeme ju, napr. čakanie na stlačenie klávesy (bez toho, aby nás zaujímalo, aká klávesa bola stlačená)

getchar();

(void) getchar();

čakanie na stlačenie klávesy

čitateľnejšie, niektoré prekladače to vyžadujú

Procedúry a dátový typ void

2. funkcia sa definuje ako funkcia vracajúca typ void (nič), napr.

- volanie procedúry (funkcie):

vypis_int(a + b);

void vypis_int(int i){ printf("%d", i);}

Príklad 1: použitie funkcie v programe#include <stdio.h>


int main() { int x, y;

printf("Zadajte 2 cisla: "); scanf("%d %d", &x, &y); printf("Maximum: %d\n", max(x, y));

return 0;}

maximum z dvoch čísel

Príklad 2: použitie funkcie v programe#include <stdio.h>#define N 5


int main() { int i, x, y;

for (i=1; i<=N; i++) { printf("[%d] zadajte 2 cisla: ", i); scanf("%d %d", &x, &y); printf("Maximum: %d\n", max(x, y)); } return 0;}

maximum z dvoch čísel -

volanie funkcie viackrát

Rekurzia :-)

• vysvetlenie slova rekurzia vo výkladovom slovníku:

- rekurzia: viď rekurzia

• funkcia, ktorá volá samu seba (väčšinou s inými parametrami)

Rekurzívne funkcie

• funkcie v C môžu byť aj rekurzívne, napr. faktoriál:

#include <stdio.h>

int fakt(int n){ return ((n <= 0) ? 1 : n * fakt(n - 1));}int main() { int i;

printf("Zadajte cele cislo: "); scanf("%d", &i); printf("Fakrotial je %d\n", fakt(i); return 0;}

int fakt(int n){ return ((n <= 0) ? 1 : n * fakt(n - 1));}

Rekurzívne funkcie

• pre n: 3

int fakt(int n){ return ((n <= 0) ? 1 : n * fakt(n - 1));}

• fakt(3): (3 <= 0) neplatí return(n * fakt(n-1)) 3 * fakt(2))



• fakt(0): (0 <= 0) platí return(1)

1

1

1

1

2

2

6

Fibonacciho čísla

0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 25, ...

f(1) = 0f(2) = 1f(n) = f(n-1) + f(n-2)

(čísla v postupnosti sú súčtom dvoch predošlých čísel)

• Pôvodný Fibonnaciho problém (1202) - ako sa môžu králiky rozmnožovať v ideálnych podmienkach

Fibonacciho králiky

• Predpoklady:– máme novorodených párik králikov (samca a samičku)– králiky sa pária, keď majú jeden mesiac - na konci ich druhého

mesiaca sa samičke narodí pár králikov– králiky nezomierajú a samička vždy vyprodukuje nový pár

(jedného samčeka a jednu samičku) každý mesiac od svojho druhého mesiaca veku ďalej

• Hádanka, ktrorú Fibonacci položil:– koľko párov bude za jeden rok?

Fibonacciho králiky

na konci prvého mesiaca sa pária, stále ešte len jeden pár

1

2

3

4

5

na konci druhého mesiaca sa samičke s bielym chvostíkom

narodí nový pár

na konci tretieho mesiaca sa samičke s bielym chvostíkom

narodí nový pár

na konci štvrtého mesiaca sa samičke s bielym chvostíkom a aj

samičke s hnedým chvostíkom narodí nový pár

Fibonacciho čísla

štvorce špirály

semienka

kvetov

lastúra

Fibonacciho čísla: rekurzívne

long fib(long n){ if (n <= 2) return n-1; else return fib(n-2) + fib(n-1);}

neefektívne, pretože sa veľakrát vypočítavajú tie isté čísla - iteratívne s použitím poľa - efektívne

6

4 5

32 3 4

21 1 2 32

21

Rekurzia

• silná (krátky kód)

• neefektívna

• pokiaľ sa jej dá vyhnúť, nepoužívať (opakujúce sa výpočty radšej ukladať do pamäte)

Fibonacciho čísla: iteratívne

long fib(long n){ if (n <= 2) return n-1; else { int n_1, n_2, i, sucet; n_1 = 0; n_2 = 1;

for(i=3; i<=n; i++) { sucet = n_1 + n_2; n_1 = n_2; n_2 = sucet; } return sucet; }}

iteratívne: nerekruzívne, s použitím cyklov

Funkcie vracajúce int a iné typy

• funkcie vracajúce int – int môžeme vynechať

• funkcie vracajúce iný typ ako int– typ je potrebné uviesť

int max(int a, int b)

double max(double a, double b)

Problémy s umiestnením definícií funkcií

• funkcia nemôže byť definovaná vo vnútri inej funkcie

• problém:– ak nejaká funkcia A()

volá inú fuknkciu B(),

ktorá je definovaná za

A(), (A() nemá

žiadne informácie o B())

int A(int x) { ... y = B((float) x); ...}

float B(float f) { ...}

Problémy s umiestnením definícií funkcií

• menší problém, ak volaná funkcia (B()) vracia typ int

• ak nevracia typ int, je potrebné prekladaču určiť aspoň návratový typ a meno volanej funkcie pred jej volaním dvoma spôsobmi:

1. deklaráciou návratového typu a mena

2. pomocou funkčného prototypu

Deklarácia návratového typu a mena

• umiestnená kdekoľvek (pred volaním)– vo vnútri volajúcej funkce (A())

– na globálnej úrovni

• starší spôsob: nie veľmi vhodné

Deklarácia návratového typu a mena#include <stdio.h>

int A(int x) { int y; float B();

y = B(x); return y;}

float B(float f) { return (f * 3.14);}

...

vo vnútri funkcie

Deklarácia návratového typu a mena#include <stdio.h>

float B();

int A(int x) { int y;


float B(float f) { return (f * 3.14);}

...

na globálnej úrovni

Použitie funkčného protorypu

• ANSI verzia jazyka C• umožňuje prekladaču naviac aj kontrolu počtu a typov

parametrov volanej funkcie (B())

• odporúča sa používať tento spôsob

Použitie funkčného prototypu

#include <stdio.h>

float B(float r);

int A(int x) { int y;


float B(float r) { return (r * 2* 3.14);}

...

funkčný prototyp na globálnej úrovni

funkčný prototyp sa dá použiť aj na lokálnej úrovni

Konverzia návratovej hodnoty funkcie

• ak nie je návratový typ funkcie zhodný s návratovým typom výrazu - implicitná konverzia– napr.

– volanie:

int konverzia(double d){ return (d);}

int k;k = konverzia(4.5);

hodnota 4.5 bude pretypovaná na int - oreže sa a k bude mať hodnotu 4

Parametre funkcií - volanie hodnotou

• predávanie parametrov hodnotou – parametre sú vo funkcii len čítané– každá zmena parametra je dočasná, je len v rámci funkcie a po

jej ukončení sa stratí

• ako funguje:– vytvorí sa lokálna kópia premennej v zásobníku a vo funkcii sa pracuje

len s ňou– na konci funkcie sa lokálna kópia stráca

príklad: volanie funkcie int A(...) s parametrom 3, ktorý sa vo funkcii zmení na 4

Parametre funkcií - volanie hodnotou

3

zásobník

spustenie programu, volanie main()

volanie A() spustenie A(3)

koniec programu, main()

návrat do main() koniec A()4

3

dátová oblasť

vytvorí sa kópia

Parametre funkcií - volanie odkazom

• predávanie parametrov odkazom neexistuje v C – volanie odkazom by umožnilo meniť parametre v rámci funkcie

– rieši sa pomocou ukazovateľov– ukazovateľ určuje, na ktorom mieste v dátovej pamäti sa má

premenná zmeniť (nemení sa ukazovateľ - adresa)

príklad: volanie funkcie int A(...) s adresou premennej, ktorej hodnota je 3, Vo funkcii sa zmení

hodnota premennej na 4

Parametre funkcií - volanie odkazom

15

zásobník

spustenie programu, volanie main()

volanie A() spustenie A(15)

koniec programu, main()

návrat do main() koniec A()

dátová oblasť

adresa: 15

adresapremennej

34

Procedurálne programovanie:Príklady

Príklad 1

program načíta celé číslo, potom umožní používateľovi v cykle číslo

násobiť dvoma, deliť troma, vypísať číslo - pokým používateľ program

neukončí

#include <stdio.h>

int nasob_2(int x);

int del_3(int x);

int main() {

int i, c;

printf("Zadajte cele cislo: ");

scanf("%d", &i);

do {

printf("\ncislo ma hodnotu: %d\n\n", i);

printf("stlacte N na vynasobie cisla dvoma.\n");

printf("stlacte D na vydelenie cisla troma.\n");

printf("stlacte K na ukoncenie programu.\n");

c = getch();

if (c == 'n' || c == 'N')

i = nasob_2(i);

else if (c == 'd' || c == 'D')

i = del_3(i);

} while (c != 'k' && c != 'K');

return 0;

}

int nasob_2(int x) { return x * 2;}

int del_3(int x) { return x / 3;}

Príklad 2

program vypočíta hodnotu

funkcií p(x) a q(x) pre dané x.

p(x) =p(x-1) + q(x/2)

2

ak x > 1

ak x <= 1

q(x) =q(x-3) + p(x-5)

x/3

ak x > 3

ak x <= 3

#include <stdio.h>

float q(float x);

float p(float x) {

if (x <= 1)

return 2.0;

return (p(x-1) + q(x/2));

}

float q(float x) {

if (x <= 3)

return x / (float) 3.0;

return (q(x-3) * p(x-5));

}int main() { float x;

do { printf("Zadajte realne cislo (konec pri zadani -1.0)\n"); scanf("%f", &x); if (x == -1.0) break; printf("\np(%.3f) = %.3f\n", x, p(x)); printf("q(%.3f) = %.3f\n\n", x, q(x)); } while (1);}

Príklad 3

long faktorial(long n){ if (n <= 0) return 1; else {

}}

#include <stdio.h>

... /* definicia funkcie faktorial */

void main () { int n;

printf("Zadajte cele cislo: "); scanf("%d", &n); printf("%d! = %d\n", n, faktorial(n));}

Faktoriál - iteratívne

int i, f=1;

for(i=1; i<=n; i++) f *= i; return f;

Príklad 4

program opisuje text zo súboru subor.txt na obrazovku s tým, že po vypísaní jednej stránky čaká na

stlačenie klávesy <Enter>

#include <stdio.h>

#define RIADKY_OBR 20

#define MENO "subor.txt"

void vypis(FILE *fr);

int main(void) {

FILE *fr;

if ((fr = fopen(MENO, "r")) == NULL) {

printf("Subor %s nebol otevoreny.\n", MENO);

return 1;

}

vypis(fr);

if (fclose(fr) == EOF)

printf("Subor %s nebol zatvoreny.\n", MENO);

return 0;

}

Úplný funkčný prototyp

Príklad 4

void vypis(FILE *fr) {

int c, pocet = 0;

while ((c = getc(fr)) != EOF) {

putchar(c);

if (c == '\n') {

if (++pocet >= RIADKY_OBR) {

pocet = 0;

while (getchar() != '\n')

;

}

}

}

}

Príklad 4

pokračovanie:

Čaká na odriadkovanie, až

potom vypisuje ďalšiu stránku

Deti, poponáhľajte sa pomôcť otcovi

stlačiť Ctrl-Alt-Del!Všetky okná

mi zase zamrzli!

Documents

Procedur álne programovanie: 4 . prednáška